Veta

1105/08/1305/08/13

Slovenský jazykSlovenský jazykVeta a SyntaxVeta a Syntax

05/08/1305/08/13 22

Veta a SyntaxVeta a Syntax

Podelenie vety Podelenie vety Vetné sklady Vetné sklady Súvetie Súvetie Vetné členy Vetné členy

• Veta Veta je gramaticky usporiadané spojenie slov,je gramaticky usporiadané spojenie slov,ktoré vyjadruje ucelenú myšlienkuktoré vyjadruje ucelenú myšlienku

VýchodVýchodVýchodVýchod

05/08/1305/08/13 33VýchodVýchodVýchodVýchod

Podelenie vetyPodelenie vety

Podľa zloženiaPodľa zloženia

Podľa obsahuPodľa obsahu

Podľa členitostiPodľa členitosti

1. jednoduchá veta – 1. jednoduchá veta – vyjadruje jednu myšlienkuvyjadruje jednu myšlienku – – obsahuje jeden prisudzovací skladobsahuje jeden prisudzovací skladDelenie jednoduchej vety:Delenie jednoduchej vety: a) holá a) holá – obsahuje len prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený)– obsahuje len prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) b) rozvitá – b) rozvitá – okrem prísudku a podmetu obsahuje aj ďalšie vetné členyokrem prísudku a podmetu obsahuje aj ďalšie vetné členy

2. súvetie – 2. súvetie – vyjadruje dve a viac myšlienokvyjadruje dve a viac myšlienok – – obsahuje dva a viac prisudzovacích skladovobsahuje dva a viac prisudzovacích skladov

Delenie súvetia:Delenie súvetia: a) jednoduché – a) jednoduché – obsahuje dva prisudzovacie skladyobsahuje dva prisudzovacie sklady b) zložené – b) zložené – obsahuje tri a viac prisudzovacích skladovobsahuje tri a viac prisudzovacích skladov

1. jednoduchá veta – 1. jednoduchá veta – vyjadruje jednu myšlienkuvyjadruje jednu myšlienku – – obsahuje jeden prisudzovací skladobsahuje jeden prisudzovací skladDelenie jednoduchej vety:Delenie jednoduchej vety: a) holá a) holá – obsahuje len prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený)– obsahuje len prísudok a podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) b) rozvitá – b) rozvitá – okrem prísudku a podmetu obsahuje aj ďalšie vetné členyokrem prísudku a podmetu obsahuje aj ďalšie vetné členy

2. súvetie – 2. súvetie – vyjadruje dve a viac myšlienokvyjadruje dve a viac myšlienok – – obsahuje dva a viac prisudzovacích skladovobsahuje dva a viac prisudzovacích skladov

Delenie súvetia:Delenie súvetia: a) jednoduché – a) jednoduché – obsahuje dva prisudzovacie skladyobsahuje dva prisudzovacie sklady b) zložené – b) zložené – obsahuje tri a viac prisudzovacích skladovobsahuje tri a viac prisudzovacích skladov

1. oznamovacia – 1. oznamovacia – vyjadruje oznámenie; píšeme za ňou vyjadruje oznámenie; píšeme za ňou bodku bodku (Táto kniha je veľmi poučná(Táto kniha je veľmi poučná.. )) 2. opytovacia – 2. opytovacia – vyjadruje otázku; píšeme za ňou vyjadruje otázku; píšeme za ňou otáznik otáznik (Páči sa ti táto pieseň(Páči sa ti táto pieseň? ? Kedy prídeš k námKedy prídeš k nám??)) 3. rozkazovacia – 3. rozkazovacia – vyjadruje rozkaz (sloveso je v rozkazovacom spôsobe);vyjadruje rozkaz (sloveso je v rozkazovacom spôsobe); píšeme za ňou píšeme za ňou výkričníkvýkričník (Napíš si domáce úlohy(Napíš si domáce úlohy!! )) 4. želacia – 4. želacia – vyjadruje želanie; píšeme za ňou vyjadruje želanie; píšeme za ňou výkričník výkričník alebo alebo bodku bodku (Nech je tak(Nech je tak! ! Nech je takNech je tak.. ))

1. oznamovacia – 1. oznamovacia – vyjadruje oznámenie; píšeme za ňou vyjadruje oznámenie; píšeme za ňou bodku bodku (Táto kniha je veľmi poučná(Táto kniha je veľmi poučná.. )) 2. opytovacia – 2. opytovacia – vyjadruje otázku; píšeme za ňou vyjadruje otázku; píšeme za ňou otáznik otáznik (Páči sa ti táto pieseň(Páči sa ti táto pieseň? ? Kedy prídeš k námKedy prídeš k nám??)) 3. rozkazovacia – 3. rozkazovacia – vyjadruje rozkaz (sloveso je v rozkazovacom spôsobe);vyjadruje rozkaz (sloveso je v rozkazovacom spôsobe); píšeme za ňou píšeme za ňou výkričníkvýkričník (Napíš si domáce úlohy(Napíš si domáce úlohy!! )) 4. želacia – 4. želacia – vyjadruje želanie; píšeme za ňou vyjadruje želanie; píšeme za ňou výkričník výkričník alebo alebo bodku bodku (Nech je tak(Nech je tak! ! Nech je takNech je tak.. ))

1. dvojčlenná – 1. dvojčlenná – gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nie);gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nie); veta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časťveta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časť

2. jednočlenná – 2. jednočlenná – gramatické jadro tvorí vetný základ; veta sa nedá rozčleniť na gramatické jadro tvorí vetný základ; veta sa nedá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časťprísudkovú a podmetovú časť

1. dvojčlenná – 1. dvojčlenná – gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nie);gramatické jadro tvorí prísudok a podmet (vyjadrený alebo nie); veta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časťveta sa dá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časť

2. jednočlenná – 2. jednočlenná – gramatické jadro tvorí vetný základ; veta sa nedá rozčleniť na gramatické jadro tvorí vetný základ; veta sa nedá rozčleniť na prísudkovú a podmetovú časťprísudkovú a podmetovú časť

podmetováčasť

prísudkováčasť

mama varíMoja obed.gramatické jadro

Včera husto snežilogramatické jadro

Jazykovedný ústavĽudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.gramatické jadro

(on) Píše domácu úlohu.gramatické jadro

podmetováčasť

prísudkováčasť


Vetné skladyVetné sklady

• Sklad Sklad je významové spojenie slov.je významové spojenie slov.

Prisudzovací skladPrisudzovací sklad

Určovací skladUrčovací sklad

Priraďovací sklad Priraďovací sklad

Nachádza sa medzi Nachádza sa medzi prísudkomprísudkom a a podmetompodmetomNachádza sa medzi Nachádza sa medzi prísudkomprísudkom a a podmetompodmetom

Susedov Peter ide do kina.

prisudzovací sklad

Nachádza sa medzi nadradeným a podradeným vetným členomNachádza sa medzi nadradeným a podradeným vetným členomNachádza sa medzi nadradeným a podradeným vetným členomNachádza sa medzi nadradeným a podradeným vetným členomPeter ide do kina.

určovací sklad

Nachádza sa medzi rovnocenními vetnými členmiNachádza sa medzi rovnocenními vetnými členmiNachádza sa medzi rovnocenními vetnými členmiNachádza sa medzi rovnocenními vetnými členmiPeter a Janko idú do kina.

priraďovací sklad


SSúvetieúvetie

Priraďovacie súvetiePriraďovacie súvetie

Podraďovacie súvetiePodraďovacie súvetie

je spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľné priradenéje spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľné priradenéa môžu existovať samostatne.a môžu existovať samostatne.

1. zlučovacie 1. zlučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné– spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné alebo nasledujúce za seboualebo nasledujúce za sebou

spojky: spojky: a, i , aj, ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak, najprv-potoma, i , aj, ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak, najprv-potom(Syn sa pritiahne matke (Syn sa pritiahne matke a a zahľadí sa jej do očí.)zahľadí sa jej do očí.)2. stupňovacie – 2. stupňovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta jespojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta je

významovo dôležitá ako prvávýznamovo dôležitá ako prváspojky: spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale aj ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale aj (Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, (Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, baba sa aj usmial.) sa aj usmial.)3. odporovacie 3. odporovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta– spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta

významovo odporuje prvejvýznamovo odporuje prvejspojky: spojky: ale, no, lež, a, avšak, predsa, jednakoale, no, lež, a, avšak, predsa, jednako(Bol tu dnes ráno, (Bol tu dnes ráno, ale ale nenechal žiadny odkaz.)nenechal žiadny odkaz.)4. vylučovacie – 4. vylučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsahspojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsah prvej vety, alebo obsah druhej vetyprvej vety, alebo obsah druhej vetyspojky: spojky: buď, alebo, či , buď-buď, buď-alebo, alebo-alebobuď, alebo, či , buď-buď, buď-alebo, alebo-alebo((Buď Buď to urobíš načas, to urobíš načas, aleboalebo dám prácu inému.) dám prácu inému.)

Schéma priraďovacieho súvetia:Schéma priraďovacieho súvetia:

je spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľné priradenéje spojenie dvoch významovo rovnocenných viet, ktoré sú k sebe voľné priradenéa môžu existovať samostatne.a môžu existovať samostatne.

1. zlučovacie 1. zlučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné– spojenie dvoch rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje súčasné alebo nasledujúce za seboualebo nasledujúce za sebou

spojky: spojky: a, i , aj, ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak, najprv-potoma, i, aj, ani, tu-tu, vše-vše, jednak-jednak, najprv-potom(Syn sa pritiahne matke (Syn sa pritiahne matke a a zahľadí sa jej do očí.)zahľadí sa jej do očí.)2. stupňovacie – 2. stupňovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta jespojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta je

významovo dôležitá ako prvávýznamovo dôležitá ako prváspojky: spojky: ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale aj ba, ba aj, ba i, ba ale, nielen-ale aj (Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, (Tvár neznámeho pána sa vyjasnila, baba sa aj usmial.) sa aj usmial.)3. odporovacie 3. odporovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta– spojenie dvoch rovnocenných viet, pričom druhá veta

významovo odporuje prvejvýznamovo odporuje prvejspojky: spojky: ale, no, lež, a, avšak, predsa, jednakoale, no, lež, a, avšak, predsa, jednako(Bol tu dnes ráno, (Bol tu dnes ráno, ale ale nenechal žiadny odkaz.)nenechal žiadny odkaz.)4. vylučovacie – 4. vylučovacie – spojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsahspojenie dvoch rovnocenných viet, pri ktorých platí buď obsah prvej vety, alebo obsah druhej vetyprvej vety, alebo obsah druhej vetyspojky: spojky: buď, alebo, či, buď-buď, buď-alebo, alebo-alebobuď, alebo, či, buď-buď, buď-alebo, alebo-alebo((Buď Buď to urobíš načas, to urobíš načas, aleboalebo dám prácu inému.) dám prácu inému.)

Schéma priraďovacieho súvetia:Schéma priraďovacieho súvetia:

HV HV

je spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom veľajšia veta rozvíja je spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom veľajšia veta rozvíja niektorý vetný člen hlavnej vety.niektorý vetný člen hlavnej vety.Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:

1. prísudkovou 1. prísudkovou (Naša starká je taká, (Naša starká je taká, že každému pomôžeže každému pomôže .).)2. podmetovou 2. podmetovou ((Kto sa náhliKto sa náhli , ten sa prenáhli.), ten sa prenáhli.)3. predmetovou3. predmetovou (Sľúbila, (Sľúbila, že dnes príde k námže dnes príde k nám .).)4. príslovkovou – miesta 4. príslovkovou – miesta ((Kde nechodí slnkoKde nechodí slnko , tam chodí lekár.), tam chodí lekár.) – – času času (Prišiel vtedy, (Prišiel vtedy, keď ho najviac potrebovalikeď ho najviac potrebovali .).) – – spôsobu spôsobu ((Ako sa do hory voláAko sa do hory volá , tak sa z hory ozýva.), tak sa z hory ozýva.) – – príčiny príčiny (Neprišiel do školy, (Neprišiel do školy, lebo bol chorýlebo bol chorý .).)5. prívlastkovou 5. prívlastkovou (Kúpila si také šaty, (Kúpila si také šaty, ktoré sa jej najviac páčil iktoré sa jej najviac páčil i .).)6. doplnkovou 6. doplnkovou (Videla brata, (Videla brata, ako kráča hore dedinouako kráča hore dedinou .).)

Podraďovacie spojky: Podraďovacie spojky: že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...Spájacie výrazy: Spájacie výrazy: kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...

Pozor!Pozor! Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.Postup pri určovaní vedľajších viet v podraďovacom súvetí:Postup pri určovaní vedľajších viet v podraďovacom súvetí:• označ spojkuoznač spojku• označ hlavnú a vedľajšiu vetuoznač hlavnú a vedľajšiu vetu• nájdi (alebo doplň) odkazovací výraz v hlavnej vetenájdi (alebo doplň) odkazovací výraz v hlavnej vete• opýtaj sa hlavnou vetouopýtaj sa hlavnou vetou• odpovedaj vedľajšou vetouodpovedaj vedľajšou vetouSchémy podraďovacieho súvetia:Schémy podraďovacieho súvetia:

je spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom veľajšia veta rozvíja je spojenie dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom veľajšia veta rozvíja niektorý vetný člen hlavnej vety.niektorý vetný člen hlavnej vety.Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:Rozlišujeme podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:

1. prísudkovou 1. prísudkovou (Naša starká je taká, (Naša starká je taká, že každému pomôžeže každému pomôže .).)2. podmetovou 2. podmetovou ((Kto sa náhliKto sa náhli , ten sa prenáhli.), ten sa prenáhli.)3. predmetovou3. predmetovou (Sľúbila, (Sľúbila, že dnes príde k námže dnes príde k nám .).)4. príslovkovou – miesta 4. príslovkovou – miesta ((Kde nechodí slnkoKde nechodí slnko , tam chodí lekár.), tam chodí lekár.) – – času času (Prišiel vtedy, (Prišiel vtedy, keď ho najviac potrebovalikeď ho najviac potrebovali .).) – – spôsobu spôsobu ((Ako sa do hory voláAko sa do hory volá , tak sa z hory ozýva.), tak sa z hory ozýva.) – – príčiny príčiny (Neprišiel do školy, (Neprišiel do školy, lebo bol chorýlebo bol chorý .).)5. prívlastkovou 5. prívlastkovou (Kúpila si také šaty, (Kúpila si také šaty, ktoré sa jej najviac páčil iktoré sa jej najviac páčil i .).)6. doplnkovou 6. doplnkovou (Videla brata, (Videla brata, ako kráča hore dedinouako kráča hore dedinou .).)

Podraďovacie spojky: Podraďovacie spojky: že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...že, keď, aby, lebo, keďže, pretože, ...Spájacie výrazy: Spájacie výrazy: kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...kto, čo, aký, ktorý, čí, koľký, kde, ako, kedy, prečo, ...

Pozor!Pozor! Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.Spojky a spájacie výrazy sa stále nachádzajú na začiatku vedľajšej vety.Postup pri určovaní vedľajších viet v podraďovacom súvetí:Postup pri určovaní vedľajších viet v podraďovacom súvetí:• označ spojkuoznač spojku• označ hlavnú a vedľajšiu vetuoznač hlavnú a vedľajšiu vetu• nájdi (alebo doplň) odkazovací výraz v hlavnej vetenájdi (alebo doplň) odkazovací výraz v hlavnej vete• opýtaj sa hlavnou vetouopýtaj sa hlavnou vetou• odpovedaj vedľajšou vetouodpovedaj vedľajšou vetouSchémy podraďovacieho súvetia:Schémy podraďovacieho súvetia:

HV

VV

HV

VV

HVHV1122 HVHV11

22

VV

05/08/1305/08/13 66

Vetné členyVetné členy

• Vetný členVetný člen môže byť: - môže byť: - holýholý (matka) (matka) - - rozvitý rozvitý (starostlivá matka)(starostlivá matka) - - viacnásobný viacnásobný (matka a ja)(matka a ja) Základné (hlavné)Základné (hlavné)

Rozvíjacie (vedľajšie)Rozvíjacie (vedľajšie)

VýchodVýchodVýchodVýchod


Základné vetné členyZákladné vetné členy

PrísudokPrísudok

PodmetPodmet

je základný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.je základný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.otázka: otázka: čo robí? čo sa s ním deje?čo robí? čo sa s ním deje?

a) slovesný: - a) slovesný: - vyjadrený plnovýznamovým slovesom:vyjadrený plnovýznamovým slovesom:

- - vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom a neurčitkom:vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom a neurčitkom: Neplnovýznamové slovesá: môcť, chcieť, smieť, byť mať (povinosť), začínať, prestáť, ...Neplnovýznamové slovesá: môcť, chcieť, smieť, byť mať (povinosť), začínať, prestáť, ...b) menný: - b) menný: - vyjadrený sponovým slovesom a prídavným menom:vyjadrený sponovým slovesom a prídavným menom:

- vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom:- vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom:

Sponové slovesá: byť, bývať sa, stať sa, stávať sa, zostať, zostávať, ostať, javiť sa, ...Sponové slovesá: byť, bývať sa, stať sa, stávať sa, zostať, zostávať, ostať, javiť sa, ...

je základný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.je základný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.otázka: otázka: čo robí? čo sa s ním deje?čo robí? čo sa s ním deje?

a) slovesný: - a) slovesný: - vyjadrený plnovýznamovým slovesom:vyjadrený plnovýznamovým slovesom:

- - vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom a neurčitkom:vyjadrený neplnovýznamovým (pomocným) slovesom a neurčitkom: Neplnovýznamové slovesá: môcť, chcieť, smieť, byť mať (povinosť), začínať, prestáť, ...Neplnovýznamové slovesá: môcť, chcieť, smieť, byť mať (povinosť), začínať, prestáť, ...b) menný: - b) menný: - vyjadrený sponovým slovesom a prídavným menom:vyjadrený sponovým slovesom a prídavným menom:

- vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom:- vyjadrený sponovým slovesom a podstatným menom:

Sponové slovesá: byť, bývať sa, stať sa, stávať sa, zostať, zostávať, ostať, javiť sa, ...Sponové slovesá: byť, bývať sa, stať sa, stávať sa, zostať, zostávať, ostať, javiť sa, ...

DetiDeti nazbieralinazbieralijahodyjahody

VyVy musíte kresliťmusíte kresliť

ŽiakŽiak je usilovnýje usilovný

OtecOtec sa stal majstromsa stal majstrom

je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja, nositeľa stavu alebo vlastnosti.je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja, nositeľa stavu alebo vlastnosti.otázka: otázka: kto? čo?kto? čo?

a) vyjadrený:a) vyjadrený:

b) nevyjadrený:b) nevyjadrený: PODMET PODMET býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmibýva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi

a) podstatným menom: d) číslovkou:a) podstatným menom: d) číslovkou:

b) zámenom: e) citoslovcom:b) zámenom: e) citoslovcom: c) prídavným menom: f) neurčitkom slovesa:c) prídavným menom: f) neurčitkom slovesa:

je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja, nositeľa stavu alebo vlastnosti.je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu deja, nositeľa stavu alebo vlastnosti.otázka: otázka: kto? čo?kto? čo?

a) vyjadrený:a) vyjadrený:

b) nevyjadrený:b) nevyjadrený: PODMET PODMET býva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmibýva najčastejšie vyjadrený týmito slovnými druhmi

a) podstatným menom: d) číslovkou:a) podstatným menom: d) číslovkou:

b) zámenom: e) citoslovcom:b) zámenom: e) citoslovcom: c) prídavným menom: f) neurčitkom slovesa:c) prídavným menom: f) neurčitkom slovesa:SýtySýty neveríneverí

hladnémuhladnému

OtecOtec pracujepracuje

onon pracujepracuje

OtecOtec pracujepracuje

OnOn pracujepracuje

ŠiestiŠiesti sa zúčasnilisa zúčasnilina súťažina súťaži

HuráHurá zaznelozazneloštádionomštádionom

FajčiťFajčiť je zakázanéje zakázané


Rozvíjacie vetné členyRozvíjacie vetné členy

PredmetPredmet

Príslovkové určeniePríslovkové určenie

PrívlastokPrívlastok

DoplnokDoplnok

je rozvíjací vetný člen, ktorý pomenúva: - vec dejom zasiahnutúje rozvíjací vetný člen, ktorý pomenúva: - vec dejom zasiahnutú - vec, ku ktorej dej smeruje- vec, ku ktorej dej smeruje - vec, ktorá je výsledkom deja- vec, ktorá je výsledkom dejaPredmet významovo bližšie určuje prísudok.Predmet významovo bližšie určuje prísudok.

otázka: otázka: všetky pádové otázky (okrem nominatívu)všetky pádové otázky (okrem nominatívu)Delenie predmetu:Delenie predmetu:

a) priamy –a) priamy – v akuzatíve bez predložky v akuzatíve bez predložkyb) nepriamy – b) nepriamy – v akutatíve s predložkou a v ostatných predložkovýchv akutatíve s predložkou a v ostatných predložkových

i bezpredložkových pádoch okrem nominatívui bezpredložkových pádoch okrem nominatívuNajčastejšie je vyjadrený:Najčastejšie je vyjadrený:

a) podstatným menom a) podstatným menom (Kedysi si písala (Kedysi si písala denníkdenník .).)b) zámenom b) zámenom (Zachránili (Zachránili hoho .).)c) spodstatneným prídavným menom c) spodstatneným prídavným menom (Dnes nevyberali (Dnes nevyberali vstupnévstupné .).)d) prídavným menom d) prídavným menom (Sýty (Sýty hladnému hladnému neverí.)neverí.)e) neurčitkom slovesa e) neurčitkom slovesa (Navrhol (Navrhol nakresliť nakresliť plán.)plán.)

OtecOtec rúberúbedrevodrevo

je rozvíjací člen, ktorý bližšie vyjadruje rozličné okolnosti deja:je rozvíjací člen, ktorý bližšie vyjadruje rozličné okolnosti deja:a) miesto a) miesto (v škole, doma) (v škole, doma) ; otázka: ; otázka: kde?kde?b) čas b) čas (ráno, o siedmej) (ráno, o siedmej) ; otázka: ; otázka: kedy?kedy?c) spôsob c) spôsob (opatrne, po slovensky) (opatrne, po slovensky) ; otázka: ; otázka: ako?ako?

d) príčinu d) príčinu (náročky, pre chorobu) (náročky, pre chorobu) ; otázka: ; otázka: prečo?prečo?Príslovkové určenie môže byť vyjadrené: Príslovkové určenie môže byť vyjadrené: a) príslovkou a) príslovkou ((Naokolo Naokolo zúrila búrka.)zúrila búrka.) b) predložkovým pádom podstatného m.b) predložkovým pádom podstatného m. (Padal (Padal do závejovdo závejov .).)Príslovkové určenie rozvíja: Príslovkové určenie rozvíja: sloveso sloveso (pracoval zodpovedne)(pracoval zodpovedne), , prídavné menoprídavné meno(veľmi usilovný)(veľmi usilovný), , príslovkou príslovkou (skoro ráno)(skoro ráno)..

OtecOtec rúberúbeje rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie rozvíja je rozvíjací vetný člen, ktorý bližšie rozvíja podstatné menopodstatné meno ..

otázka: otázka: ako? ktorý? čí?ako? ktorý? čí?Delenie prívlastku:Delenie prívlastku:

a) zhodnýa) zhodný - stojí spravidla - stojí spravidla pred pred nadradeným podstatným menom a zhodujenadradeným podstatným menom a zhoduje s ním v rode, čísle a pádes ním v rode, čísle a páde- býva vyjadrený - býva vyjadrený prídavným menom prídavným menom ((milí milí žiaci)žiaci), , zámenomzámenom ((t ietotieto tašky) tašky), , číslovkou číslovkou ((dvadva duby) duby)- môže stáť aj - môže stáť aj za za nadradeným podstatným menom:nadradeným podstatným menom:

- v náučnom štýle - v náučnom štýle (orol skalný)(orol skalný)- v umeleckom štýle - v umeleckom štýle (mať milená)(mať milená)

- druhom zhodného prívlastku je - druhom zhodného prívlastku je prívlastokprívlastok , ktorý je vyjadrený, ktorý je vyjadrený podstatným menom a voľne sa priraďuje za nadradené podstatnépodstatným menom a voľne sa priraďuje za nadradené podstatné meno, vo vete sa vyčleňuje čiarkami, možno ho z vety vypustiť bezmeno, vo vete sa vyčleňuje čiarkami, možno ho z vety vypustiť bez narušenia jej zmyslunarušenia jej zmyslu

Advokát, , len tak sypal paragrafy.Advokát, , len tak sypal paragrafy.b) nezhodný b) nezhodný - stojí - stojí za za nadradeným podstatným menom a nezhoduje sa s ním vnadradeným podstatným menom a nezhoduje sa s ním v

rode, čísle a páderode, čísle a páde - býva vyjadrený - býva vyjadrený podstatným menom podstatným menom (okno(okno domu domu)), , príslovkoupríslovkou

(krok (krok vzadvzad )), , neurčitkom neurčitkom (túžba (túžba maťmať ))c) postupne rozvíjací c) postupne rozvíjací - podstatné meno je rozvité prívlastkami, ktoré vyjadrujú- podstatné meno je rozvité prívlastkami, ktoré vyjadrujú

rozdielnu kvalitu rozdielnu kvalitu

Pozor! Pozor! nepíšeme čiarkunepíšeme čiarkud) viacnásobný d) viacnásobný - podstatné meno je rozvité prívlastkami, ktoré vyjadrujú- podstatné meno je rozvité prívlastkami, ktoré vyjadrujú

približne rovnakú kvalitupribližne rovnakú kvalituPozor! Pozor! píšeme vždy čiarkupíšeme vždy čiarku

mladý úspešný človekmladý úspešný človekprívlastok jadro prívlastku

sukňasukňapletenápletená

dlhádlhá

matkamatkastarostlivástarostlivádobrádobrá

je rozvíjací člen, ktorý bližšie určuje dva vetné členy zároveň:je rozvíjací člen, ktorý bližšie určuje dva vetné členy zároveň:otázka: otázka: aký? + slovesoaký? + slovesoa) prísudok a podmeta) prísudok a podmet

Viera stála pred domom Viera stála pred domom zamyslenázamyslená .. – – podmetový doplnokpodmetový doplnok

b) prísudok a predmetb) prísudok a predmetSúťaž ich zastihla Súťaž ich zastihla nepripravenýchnepripravených .. – – predmetový doplnokpredmetový doplnok

Heslo VETAHeslo VETA

05/08/1305/08/13 99

Heslo VETAHeslo VETA

05/08/1305/08/13 99

Education

Veta