Kritika pravidiel poskytovania menného priestoru v internetovej doméne sk

Kdokoli se rozhodneš tento můj pseudovědecký článek použíti pro účely studijní, nalož s ním dle svého uvážení

tak, aby ti ku prospěchu věci posloužil. Nebudu se zlobit, aktualizuješ-li si text podle vývoje právní úpravy,

změníš-li pořadí otázek, či změníš-li celý smysl textu. Věřím, že ujme-li se díla nejlepší žijící právník český I

slovenský, nebyla má práce zbytečná. - J.Cimrman

Už dlhšie sa vytvára polemika nad nedokonalosťou pravidiel SK-NICu. Nasledujúci

nevedecký príspevok, koncipovaný v prvom rade pre otvorenú diskusiu študentov práva ICT,

má dokumentovať a evokovať niektoré otázky hodné kritiky ohľadom „Pravidiel

poskytovania menného priestoru v internetovej doméne sk“, ktoré boli vydané dňa 18.8.2004,

(nezvyčajne retroaktívne záväzné odo dňa 2.9.2002 v časti týkajúcej sa uzatvárania

Registrátorských zmlúv a od 13.1.2003 vo zvyšnej časti). Účelom pravidiel je určiť zásady

poskytovania menného priestoru domén druhej úrovne v internetovej doméne SK držiteľom

domén a stanovenie práv a povinností užívateľa, držiteľa domény, registrátora a SK-NIC resp.

Eurowebu pri poskytovaní, správe a užívaní menného priestoru.

Pravidlá obsahujú neprehľadne definované pojmy, často tautologické definície, ktoré sú

radené bez systematickej logiky s ohľadom na obsah a účel textu.

Pravidla určujú základné zmluvné skratky, podobne ako sa užívajú legislatívne skratky, na

ktoré neskôr v texte poukazujú jednotlivé ustanovenia. Držiteľ Domény je Užívateľ, ktorý s

SK-NIC-om uzavrel Zmluvu o Doméne. Užívateľ je Budúci Užívateľ, ktorý uzavrel s SK-

NIC-om Rámcovú zmluvu. Budúci Užívateľ je osoba, ktorá má záujem o uzavretie Rámcovej

zmluvy o poskytovaní služieb Užívateľovi s SK-NIC-om (ďalej len “Rámcová zmluva”).

Vlastník domény je zadefinovaný krásnymi premennými.

Naskytá sa otázka, či poskytovateľ menného priestoru SK-NIC uznáva vlastníctvo

registrovanej domény druhej úrovne v právnom zmysle?

Ústava SR v Čl. 20 o vlastníckom práve hovorí, že každý má právo vlastniť majetok a

vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. To isté

potvrdzuje Listina základných práv a slobôd a ďalej Dohovor o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v čl.1 .

Môže byť doména predmetom vlastníctva ako absolútneho práva alebo sa jedna o záväzkový

právny vzťah plynúci z relatívnych práv záväzku ? Šikovný čitateľ poznamená, že

subjektívne relatívne právo, je absolútne vo vzťahu k ostatným a ich trvajúcej povinnosti

neminem laedere (viď Knapp, V.: Teorie práva, C.H. Beck Praha 1995).

Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo

iné majetkové hodnoty. Z hľadiska užitočnosti a za predpokladu extenzívneho výkladu §118

ObčZ (porovnaj Pelikánová,Čermák:Právní aspekty doménových jmen, Linde 2000, str. 29

an.), môžeme úspešne postaviť teóriu vlastníctva domény na argumentoch:

a) Komparatívny argument zahraničnej judikatúry. Zahraničné súdy považujú za veľmi

dôležité chrániť každé vlastníctvo svojho občana, vrátane doménoveho mena ako inú

majetkovú hodnotu, s ktorou sa dá voľne nakladať ( dare, facere, omitere a pati ). O tomto

stanovisku v praxi niet pochyb. Gigantické spoločnosti ako Google, založené na existencii

jedinej domény by sa tak mohli ocitnúť v právnej neistote.

b) Jazykový a gramaticky argument zákona. § 118 ObčZ hovorí, že „predmetom

občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné

majetkové hodnoty“. Zákonodarca jasne nadčasovo definoval smer použitia legislatívnej

definície práva ako inej majetkovej hodnoty. V drvivej väčšine zahraničná a aj česká

judikatúra je v tejto otázke konštantná a považuje ju za vyriešenú, uznáva doménu ako právo

k duševnému vlastníctvu. (Podotýkam, že §118 ObčZ SR sa zhoduje s §118 ObčZ ČR, ide o

rovnaký zákon č. 40/1964 Zb.(Sb.)) Následne sa otvárajú otázky súvisiace s právnymi

úkonmi ako sú zástava, zadržanie alebo predaj domény.

c) Zámer a stanoviska ICANN (ICANN Domain Name Dispute Resolution Policies)

d) Argument voľného trhu. Prevod domén motivovaných komerčným zámerom je aj u nás

čoraz častejší.

Ďalšie nezrovnalosti v Pravidlách, ktoré sa konsenzom strán stávajú súčasťou inominátnej

zmluvy, sú v otázke právneho režimu takejto zmluvy. Čl. 14 Pravidiel o riešení sporov hovorí,

že zmluvy uzavreté v súlade s týmito Pravidlami sa spravujú Obchodným zákonníkom a

spory, ktoré z nich vzniknú rieši príslušný súd.

Ale ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ

(osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, jedná sa o spotrebiteľskú

zmluvu podľa ObčZ. Režim spotrebiteľských zmlúv podľa ObčZ je v tejto otázke použiteľný

a nepripúšťa úplnu výhradu právneho režimu a to tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Otázka, kto môže byť “Užívateľom domény”, je upravená výhradne v Pravidlách. Každá

osoba, ktorá sa chce stať Držiteľom Domény, inak povedané vlastníkom, a za tým účelom

využívať Služby SK-NIC, sa stane Užívateľom len na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy

s SK-NIC.

Kto môže uzavrieť (alebo s kým sa rozhodne uzavrieť SK-NIC a.s.) Rámcovú zmluvu ?

Fyzická osoba môže uzavrieť Rámcovú zmluvu, ak je podnikateľom (podľa § 2 ods. 2

ObchZ) alebo občanom Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil 18 rokov veku a má trvalý pobyt

na území Slovenskej republiky.

Ak sa jedná o fyzickú osobu, môže to byť (gramatický výklad ustanovenia 3.4.3 Pravidiel)

fyzická osoba - občan SR alebo fyzická osoba - podnikateľ podľa § 2 ods. 2 ObchZ, čiže aj

cudzinec podnikateľ (napríklad občan Vietnamu so živnostenským listom, občan Rakúska

zapísaný v obch. registri, advokát, notár).

Užívateľom môže byť aj právnická osoba, ktorá je oprávnená podnikať na území Slovenskej

republiky alebo iná slovenská právnická osoba. Podľa § 21 odst.1., ObchZ zahraničné osoby

môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom

rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Teda užívateľom

domény môže byť akákoľvek právnická osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 21 an. ObchZ.

Oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu

podniku tejto osoby alebo jej organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu

podnikania zapísanom v obchodnom registri. Prax ukázala, že SK-NIC odmieta právne

postavenie cudzincov a neuzatvára zmluvy so stranami s cudzím prvkom.

Rámcovú zmluvu môžu uzavrieť aj právnické osoby - nepodnikatelia, ktoré sú v zmysle

platného právneho poriadku Slovenskej republiky slovenskou právnickou osobou, čo

preukazujú príslušným dokladom.

Dôležité je poznamenať, že SK-NIC si vyhradil jednomyseľne “právo” uzatvárať samotnú

Rámcovú zmluvu.

Ďalšia diskusia sa môže otvoriť nad spôsobom zániku predmetu zmluvy podľa Pravidiel.

Nasledujúce možnosti dokumentujú spôsoby ako môže zaniknúť doména „sk“ v Slovenskom

mennom priestore:

a) Iná právnická osoba prevezme právnickú osobu (zlúčenie, splynutie), ktorá bola

užívateľom domény, teda zmenou v Zázname Subjektu Užívateľa v dôsledku právneho

nástupníctva (univerzálna sukcesia), ku ktorej v zmysle Pravidiel SK-NICu môže dôjsť iba u

právnických osôb.

b) Držiteľ požiada o zmenu údajov, teda zmenou v Zázname Domény v časti Držiteľa

Domény v dôsledku zmluvného prevodu práv a povinností zo Zmluvy o Doméne z

pôvodného na nového Držiteľa Domény (predaj/prevod domény). Krádež domény, ako

možná hrozba trestného činu budúcnosti by mala byť podrobená bližšej diskusii a záujmu

akademickej verejnosti.

c) Smrťou fyzickej osoby. Právna skutočnosť ako je smrť Užívateľa, má za následok zánik

Rámcovej Zmluvy a Zmlúv o Doménach ( ruší sa Záznam Subjektu a Záznam Domény ).

SK-NIC sa dostáva do kolízie s dedičským právom zosnulého. Dedič, ktorý vstupuje

univerzálnou sukcesiou do všetkých práv a povinnosti zosnulého, v tomto prípade

neprevezme práva a záväzky vlastníka domény. SK-NIC ako tvorca adhéznych podmienok,

uznáva len prechod práv a povinnosti medzi právnickými osobami (fúzie, nástupníctvo bez

zániku). Oferent prísne viaže účinnosť záväzkového právneho vzťahu na existenciu obláta,

čím zneisťuje právne postavenie fyzickej osoby ako vlastníka domény.

d) Zrušením Rámcovej Zmluvy (Zmluvy o Doméne), v dôsledku čoho zanikajú všetky

Zmluvy o Doménach z iniciatívy Užívateľa alebo SK-NIC-u, resp. vzájomnou dohodou (ruší

sa Záznam Subjektu a Záznam Domény). SK-NIC si šikovne vyhradil jednostranné silné

právo.

V Pravidlách sa SK-NIC právnym lavírovaním vyhol použitiu termínu „vlastník“, ale vo

voľne dostupnom výpise domien (Záznam Domény) na tých istých web stránkach stojí údaj v

znení: „Vlastník domény“. Ide o chybu alebo konkludentné uznanie práva k doméne ako

vlastníckeho práva zo stranná SK-NICu?

V momentálnom stave, kde súkromná spoločnosť SK-NIC a.s. (predtým EuroWeb Slovakia

a.s. a EUnet Slovakia s.r.o.) jednomyseľne stanovuje adhézne pravidla, je pre používateľa

internetu najbezpečnejšia cesta registrácie domény prostredníctvom právnickej osoby ako

„užívateľa/vlastníka“ domény.

SK-NIC podľa Čl. 3.2 Pravidiel prijíma Návrh na uzavretie Rámcovej zmluvy pridelením

Identifikátora Užívateľovi, ktorý nahrádza dočasný identifikátor. Podľa Čl.3.4 Pravidiel

SK-NIC neuzavrie s Budúcim Užívateľom Rámcovú zmluvu, ak nespĺňa niektoré z

uvedených podmienok.

Ponechám na bystrom čitateľovi, nech sám posúdi, či je vo verejnom záujme také zmluvy

uzatvárať podľa svojvôle registrátora a nemožnosti individuálne ovplyvniť obsah vopred

pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Tomáš Abelovský, študent

Univerzita Karlova v Prahe, 2006