SPRÁVA O DODRŽIAVANÍ PRAVIDIEL TRHU S ... - slovensko.sk · Správa o dodržiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom za rok 2011 a o opatreniach na ich dodržiavanie

Správa o dodržiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom za rok 2011

a o opatreniach na ich dodržiavanie

SPRÁVA O DODRŽIAVANÍ PRAVIDIEL TRHU S ELEKTRINOU A PLYNOM

ZA ROK 2011 A O OPATRENIACH NA ICH DODRŽIAVANIE

Slovenská legislatíva,

podľa ktorej sa vykonávala regulácia v elektroenergetike a plynárenstve

v roku 2011

Zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii sieťových odvetví a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení zákona č. 397/2002 Z. z., zákona č. 442/2002 Z. z., zákona č. 658/2004 Z. z.,

zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z. z., zákona č. 73/2009

Z. z., zákona č. 309/2009 Z. z., zákona č. 142/2010 Z. z., zákona č. 558/2010 Z. z., zákona

č. 117/2011 Z. z. a zákona č. 136/2011 Z. z. (ďalej len „zákon o regulácii“)

Zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení zákona

č. 555/2005 Z. z., zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 107/2007 Z. z., zákona č. 68/2008 Z. z.,

zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 283/2008 Z. z., zákona č. 476/2008 Z. z., zákona č. 73/2009

Z. z., zákona č. 309/2009 Z. z., zákona č. 293/2009 Z. z., zákona č. 142/2010 Z. z. a zákona

č. 136/2010 Z. z. (ďalej len „zákon o energetike“)

Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej

kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2010

Z. z., v znení zákona č. 558/2010 Z. z. a v znení zákona č. 136/2011 Z. z. (ďalej len „zákon

o podpore OZE a KVET“)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre

fungovanie trhu s plynom v znení nariadenia vlády č. 212/2010 Z. z. (ďalej len „pravidlá trhu s

plynom“)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 317/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre

fungovanie trhu s elektrinou v znení nariadenia vlády č. 211/2010 Z. z. a nariadenia vlády

č. 440/2011 Z. z. (ďalej len „pravidlá trhu s elektrinou“)

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 208/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú

podrobnosti žiadosti a zoznam dokumentov na udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť

prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významné plynárenské zariadenie alebo

zrekonštruované plynárenské zariadenie (ďalej len „vyhláška č. 208/2008 Z. z.“)


štandardy kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb v znení vyhlášky

č. 96/2011 Z. z. (ďalej len„vyhláška č. 315/2008 Z. z.“)


štandardy kvality dodávaného plynu a poskytovaných služieb v plynárenstve v znení vyhlášky

č. 94/2011 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 328/2008 Z. z.“)

http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/z_309-2009_sk.pdf



- 2 -

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 349/2008 Z. z., o pravidlách pre predaj

elektriny formou aukcií

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 415/2008 Z. z., o spôsobe vedenia

oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva, o spôsobe vedenia

oddelenej evidencie nákladov, výnosov, aktív a pasív a predkladaní výstupov z oddelenej

evidencie (ďalej len „vyhláška č. 415/2008 Z. z.“)


podrobnosti o požiadavkách o preukázaní technických predpokladov na podnikanie

v energetike


podrobnosti o podpore obnoviteľných zdrojov energie, vysoko účinnej kombinovanej výroby

a biometánu

Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 212/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje

vzor žiadosti o vydanie povolenia

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 28. júla 2008 č. 2/2008, ktorým sa

ustanovuje regulácia cien v elektroenergetike (oznámenie č. 311/2008 Z. z.) v znení výnosu

z 1. októbra 2008 č. 7/2008 (oznámenie č. 377/2008 Z. z.), výnosu z 10. júna 2009 č. 2/2009

(oznámenie č. 239/2009 Z. z.), výnosu z 9. septembra 2009 č. 7/2009 (oznámenie č. 362/2009 Z. z.),

výnosu z 23. júna 2010 č. 2/2010 (oznámenie č. 302/2010 Z. z.) a výnosu z 29. marca 2011

č. 7/2011 (oznámenie č. 95/2011) (ďalej len „výnos č. 2/2008“)

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 23. júla 2008 č. 4/2008, ktorým sa

ustanovuje regulácia cien v plynárenstve a ktorým sa dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu

sieťových odvetví z 31. júla 2007 č. 4/2007, ktorým sa ustanovuje rozsah a štruktúra

oprávnených nákladov, spôsob určenia výšky primeraného zisku a podklady na návrh ceny

v plynárenstve (oznámenie č. 291/2008 Z. z.) v znení výnosu z 1. októbra 2008 č. 7/2008

(oznámenie č. 377/2008 Z. z. ), výnosu z 10. júna 2009 č. 4/2009 (oznámenie č. 241/2009

Z. z.) a výnosu z 23. júna 2010 č. 4/2010 (oznámenie č. 303/2010 Z. z.) (ďalej len „výnos

č. 4/2008“)

Výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 10. júna 2009 č. 1/2009 o rozsahu cenovej

regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania (oznámenie č. 238/2009 Z. z.)

v znení výnosu z 20. mája 2010 č. 1/2010 (oznámenie č. 242/2010 Z. z.) (ďalej len „výnos

č. 1/2009“)

http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vyhl_366-2009.pdf

http://www.urso.gov.sk/doc/legislativa/vyhl_490-2009.pdf



- 3 -

Legislatíva Európskej únie,

podľa ktorej sa vykonávala regulácia v elektroenergetike a plynárenstve

v roku 2011

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009

o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje

nariadenie (ES) č. 1228/2003

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009

o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie

(ES) č. 1775/2003

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES z 18. januára 2006 o opatreniach na

zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010

o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady

2004/67/ES

Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej

účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica

Rady 93/76/EHS

Prevádzkové poriadky prevádzkovateľa prenosovej sústavy, prevádzkovateľov

distribučných sústav, prevádzkovateľa prepravnej siete, prevádzkovateľov distribučných sietí

a prevádzkovateľa zásobníka

Dispečerský poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2006:033:0022:01:SK:HTML



- 4 -

1. ÚVOD


a o opatreniach na ich dodržiavanie je vypracovaná v súlade s § 5 ods. 2 písm. b) zákona

o regulácii.

Fungujúci trh s energiami, spoľahlivá a bezpečná energetika sú nevyhnutné predpoklady

úspešnosti každej ekonomiky. Situáciu na trhu ovplyvňuje úroveň hospodárskeho rozvoja

krajiny, na ktorý majú vplyv aj externé ekonomické faktory. Správne nastavené legislatívne

podmienky v spojení s vhodne zvolenými metódami cenovej regulácie , v oblasti dodávok

elektriny a plynu na Slovensku majú za následok, že dnes pôsobí už značný počet

dodávateľov elektriny aj plynu na trhu s elektrinou a plynom.

Rok 2011 možno charakterizovať ako prvý rok reálnej konkurencie na trhu s plynom vo

všetkých segmentoch. Noví dodávatelia plynu oslovujú odberateľov aj z radov domácností

najmä nižšími cenami voči dominantnému dodávateľovi, ktorým je spoločnosť SPP, a.s. Ako

bude uvedené nižšie, ich cenové ponuky nezostali bez povšimnutia a odberatelia plynu aj

touto cestou hľadajú spôsob znižovania svojich nákladov s cieľom úspešne sa presadiť tak na

domácom či zahraničnom trhu vo svojom hlavnom predmete činnosti.

Predpoklady na nižšie ceny energií sú dané prevahou ponuky nad dopytom na svetových

komoditných trhoch. V súčasnosti pri pôsobení veľkého množstva faktorov ovplyvňujúcich

cenový vývoj je možnosť vytvorenia presnej prognózy vývoja cien na dlhšie obdobie veľmi

náročné.

Rozhodnutia o veľkých investíciách do nových nálezísk plynu, resp. o budovaní nových

elektrární na báze plynu, ktoré platili v minulosti, prechádzajú vývojom a prehodnotením

podnikateľských zámerov..

V prípade cien elektriny, trh reagoval nelogicky, predpokladalo sa, že cena elektriny na

svetových komoditných burzách prudko stúpne a zostane vysoká po jadrovej havárii

v Japonsku a rozhodnutí nemeckej vlády o postupnom odstavovaní jadrových elektrární, táto

prognóza sa nepotvrdila a vysoká cena elektriny postupne klesla.

Každým ďalším rokom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) získava nové

skúsenosti zo správania sa jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou a s plynom. Tieto

skúseností úrad vyhodnocuje. Aj rok 2011 priniesol celý rad nových skúseností, ktoré úrad

vyhodnotí a môže iniciovať ich zapracovanie do pripravovanej novej energetickej legislatívy

v rámci implementácie 3. energetického balíčka.

Základným cieľom pravidiel trhu s elektrinou a s plynom je vytvoriť transparentné

podmienky pre všetkých účastníkov trhu. Dôležitým poslaním úradu je sledovať správanie

jednotlivých účastníkov trhu a vytvárať podmienky pre rozvoj hospodárskej súťaže. Rok 2011

bol štvrtým uceleným kalendárnym rokom, v ktorom sa na trhu s elektrinou a s plynom

uplatňovali pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a pravidlá trhu s plynom. Úrad na

základe výsledkov svojich analýz a praktických skúseností z fungovania trhu, v záujme

ochrany odberateľov elektriny, zjednodušenia a sprehľadnenia vzťahov medzi účastníkmi trhu

s elektrinou, novelizoval nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu

s elektrinou. Účinnosť tejto novely sa datuje od 1. januára 2012.



- 5 -

Medzi najvýznamnejšie zmeny v pravidlách trhu s elektrinou možno zaradiť:

spresnené a doplnené boli viaceré vymedzené pojmy,

spresnené a doplnené boli podmienky dodávky regulačnej elektriny,

zavedené podmienky pre systém spolupráce synchrónne prepojených prevádzkovateľov

prenosových sústav s cieľom eliminácie vzájomnej sekundárnej regulácie,

upravené podmienky výpovednej lehoty pri zmluvách o dodávke elektriny uzavretých od

1.1.2012,

spresnené boli podmienky poskytovania podporných služieb a podmienky poskytovania

systémových služieb,

spresnené a doplnené podmienky vyhodnocovania, zúčtovania a vysporiadania odchýlky,

Rozhodujúcim nástrojmi úradu na realizáciu schválenej regulačnej politiky v oblasti

elektroenergetiky a plynárenstva v roku 2011 boli výnosy úradu č. 1/2010, č. 2/2010

a č. 4/2008.

Úradom schválené prevádzkové poriadky prevádzkovateľa prenosovej sústavy,

prevádzkovateľov regionálnych a miestnych distribučných sústav, prevádzkovateľa

prepravnej siete, prevádzkovateľov distribučných sietí a prevádzkovateľov zásobníka, ako aj

dispečerský poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy sú nástroje, ktorými sa taktiež

riadil trh s elektrinou a trh s plynom v roku 2011.

2. TRH S ELEKTRINOU

Obchodovanie s elektrinou sa uskutočňuje najmä prostredníctvom bilaterálnych obchodov,

uzatváraných za trhových podmienok, zvyčajne cez rôzne brokerské platformy, Pražskú

energetickú burzu PXE a najlikvidnejšiu európsku energetickú burzu EEX, ktoré sú

považované za najtransparentnejšiu a najférovejšiu cestu ako obchodovať elektrinu na

dlhodobej báze v tomto regióne. Zvyšková elektrina, ktorá nie je predaná na ročnej báze, je

zobchodovaná na krátkodobej báze, na slovenskom spotovom trhu a okolitých trhoch na

bilaterálnej báze, opäť najmä prostredníctvom brokerských platforiem. Tento objem

predstavuje približne 10% celkovej ročnej produkcie a rešpektuje nepredvídateľnosť našich

vodných zdrojov a možných výpadkov iných zdrojov vo výrobnom portfóliu v regióne.

Z dôvodu veľkosti a likvidity slovenského energetického trhu je nevyhnutný vývoz alebo

dovoz na dennej báze.

Pokračuje paralelný vývoj okolitých štyroch liberalizovaných trhov, s dostatočne

vybudovanými prenosovými prepojeniami medzi nimi. Výhodou slovenského trhu

s elektrinou je práve dobré prepojenie elektrizačnej sústavy na okolité trhy. Po dostavbe

a zapojení blokov 3 a 4 JE Mochovce do systému, bezpečnosť dodávok elektriny na

Slovensku výrazne stúpne a čiastočne sa obnoví aj exportný potenciál krajiny na trhu

s elektrinou.



- 6 -

Aktuálne sa trh vyrovnáva s rozmachom obnoviteľných zdrojov energie v Európe s dopadom

na funkčnosť elektrizačnej sústavy, ale aj na koncové ceny elektriny. Rastúca spotreba

elektriny indikuje oživenie ekonomiky.

Obchodovanie s elektrinou zažíva v súčasnosti skutočnú revolúciu. To, čo priniesli pred pár

rokmi mobilní operátori a alternatívni poskytovatelia telekomunikačných služieb na

telekomunikačný trh, postupne prichádza aj na trh s elektrinou. Konkurencia sa rozširuje.

Väčšie firmy už niekoľko rokov tvrdo rokujú s rôznymi dodávateľmi elektriny

o podmienkach a dokážu získať zaujímavé ceny. Čoraz viac sa aktivizujú aj domácnosti.

Prispel k tomu najmä prepad cien elektriny na spotovom trhu v čase globálnej krízy.

2.1. CHARAKTERISTIKA TRHU S ELEKTRINOU

V roku 2011 spotreba elektriny vzrástla medziročne o 101 GWh (+0,35 %) na hodnotu

28 862 GWh a výroba elektriny dokonca o 415 GWh (+1,50 %) na hodnotu 28 135 GWh.

Tieto hodnoty spotreby a výroby elektriny síce ešte nedosiahli úroveň spred dvoch rokov, ale

očakáva sa ďalšie postupné oživovanie ekonomiky.

Dovoz dosiahol 11 227 GWh, vývoz 10 500 GWh, saldo (s prevahou dovozu) bolo 727 GWh.

Už štvrtý rok za sebou bola elektrizačná sústava SR závislá na dovoze elektriny zo zahraničia,

aj keď tento dovoz je obchodného charakteru, nie z dôvodu nedostatku inštalovaného výkonu

na Slovensku. Možno predpokladať, že po uvedení do prevádzky 3. a 4. bloku atómovej

elektrárne v Mochovciach v priebehu roku 2014, Slovensko už bude v oblasti výroby

elektriny mierne prebytkové.

VÝROBA A SPOTREBA ELEKTRINY ES SR

20 000

22 000

24 000

26 000

28 000

30 000

32 000

34 000

1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011

rok

GW

h

Výroba Spotreba

Zdroj: SEPS,a.s.



- 7 -

Pozitívnym prínosom krízy sú dopady, medzi ktoré z pohľadu situácie na Slovensku patria

najmä

- pokles nadhodnotených cien energií na komoditných burzách a aukciách elektriny,

- výraznejší rozvoj trhu s elektrinou, osobitne výrazný vstup alternatívnych dodávateľov

elektriny, ktorí využívajú svoju flexibilitu pri nákupe silovej elektriny na spotovom

trhu a ponúkajú atraktívne ceny za dodávku elektriny, nezaťažené prevádzkovými

nákladmi spoločností nielen pre veľkých a stredných odberateľov, ale aj pre malé

podniky a odberateľov elektriny v domácnostiach.

Vzájomná globalizácia trhov s elektrinou má aj svoje negatívne stránky. Jedným

z faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú situáciu na Slovensku sú obnoviteľné zdroje

(veterné a slnečné elektrárne) na severe Nemecka, ktoré zvýšili výrobu elektriny z dôvodu

odstavenia niektorých jadrových elektrární po katastrofe v Japonsku. Vzhľadom na to, že

medzi severom a juhom Nemecka, kde sa odstavili jadrové elektrárne, nie je dostatočný počet

vedení, resp. potrebná prenosová kapacita pre extrémne prípady vysokej výroby veterných

elektrární, elektrina vyrábaná z obnoviteľných zdrojov tečie paralelne cez susediace sústavy

Čiech a aj Slovenska. Aby nenastal tzv. black – out v sústave vplyvom neplánovaným

kruhovým tokom z Nemecka musí prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS hľadať

optimálne riešenia na zachovanie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzkovania prenosovej

sústavy. V záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany prenosovej sústavy pred neplánovanými

kruhovými tokmi z Nemecka prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS musí zvažovať

investície do rozvoja a ochrany prenosovej sústavy. Zabezpečenie týchto opatrení predstavuje

zvýšenú potrebu regulácie prenosovej sústavy (dodávka regulačnej elektriny), čo bude mať

nepriaznivý vplyv na cenu elektriny a môže sa v budúcnosti prejaviť rastom koncovej ceny

elektriny.

Vývoj vybraných ukazovateľov elektrizačnej sústavy SR v rokoch 2009 až 2011 dokumentujú

údaje v tabuľke:

Ukazovateľ m.j. 2009 2010 2011

Spotreba elektriny celkom GWh 27 386 28 761 28 862

Výroba elektriny GWh 26 074 27 720 28 135

Kapacity na výrobu elektriny MW 7 101 7 780 8 152

Maximálne zaťaženie MW 4 131 4 342 4 279

Objem prenesenej elektriny cez PS GWh 24 117 23 436 28 342

Objem strát pri prenose cez PS GWh 223 232 294

Objem distribuovanej elektriny cez DS GWh 17 236 17 817 18 058

Objem strát pri distribúcii v DS GWh 1 803 1 770 1 665

Saldo SR namerané (import +) GWh 1 312 1 041 727

Dovoz do SR celkom GWh 8 994 7 334 11 227

Vývoz zo SR celkom GWh 7 682 6 293 10 500

dovoz – vývoz vo vzťahu k spotrebe % 4,8 3,6 2,5

Dĺžka vedení PS na úrovni 400 kV km 1 775 1 775 1 835

Dĺžka vedení PS na úrovni 220 kV km 962 902 902

Dĺžka vedení PS a DS na úrovni 110 kV km 42 42 80



- 8 -

2.2. ÚČASTNÍCI TRHU S ELEKTRINOU

Okrem odberateľov elektriny (či už v domácnostiach alebo mimo domácností) boli ku koncu

roka 2011 ďalšími účastníkmi trhu s elektrinou v Slovenskej republike držitelia platného

povolenia na podnikanie v elektronergetike v zmysle zákona o energetike, t.j. výrobcovia

a dodávatelia elektriny, obchodníci s elektrinou, prevádzkovateľ prenosovej sústavy,

prevádzkovatelia regionálnych a miestnych distribučných sústav a organizátor krátkodobého

trhu s elektrinou.

Prehľad o počte platných povolení na podnikanie v elektroenergetike podľa § 5 ods. 2

písm. a) a b) zákona o energetike je v nasledujúcej tabuľke:

výroba elektriny 5

prenos elektriny 1

distribúcia elektriny 4

výroba a dodávka elektriny 91

výroba, distribúcia a dodávka elektriny 27

distribúcia a dodávka elektriny 127

dodávka elektriny 140

organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou 1

Celkom 396

Zákon o energetike v § 5 ods. 4 ustanovuje, na ktoré činnosti v elektroenergetike sa

nevyžaduje povolenie na podnikanie v energetike. Na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré

vykonávajú tieto činnosti sa podľa § 5 ods. 5 zákona o energetike vzťahuje oznamovacia

povinnosť o začatí, zmene a ukončení každej vykonávanej činnosti.

Povolenie na podnikanie v energetike v oblasti elektroenergetiky sa nevyžaduje na tieto

činnosti:

a) výroba a dodávka elektriny výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do

1 MW,

b) výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s

celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ak ide o výrobu a dodávku elektriny v

1. malých vodných elektrárňach,

2. veterných elektrárňach,

3. solárnych zariadeniach,

4. zariadeniach na využitie geotermálnej energie,

5. zariadeniach na využitie bioplynu,

6. zariadeniach na využitie biomasy.

O splnení oznamovacej povinnosti vydáva úrad potvrdenie, ktoré je dokladom o oprávnení

podnikať. Prehľad o počte vydaných potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti

dokumentujú nasledovné údaje:



- 9 -

Činnosti/rok 2009

20092

008

2010

2009

2011

2010

spolu

celkom Výroba a dodávka elektriny výrobným zariadením s

výkonom do 1 MW 9 9 6 24

Výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných

zdrojov elektriny s výkonom do 1 MW:

1. v malých vodných elektrárňach 46 62 18 138

2. v solárnych zariadeniach 26 234 725 985

3. vo veterných elektrárňach 1 1

4. v zariadeniach na využitie bioplynu 5 12 23 40

5. v zariadeniach na využitie biomasy 5 4 8 17

Úrad na základe žiadostí prevádzkovateľov sústav v roku 2011 vydal 30 rozhodnutí o schválení

prevádzkových poriadkov po novelizácii pravidiel trhu s elektrinou. Schválený prevádzkový

poriadok je záväzným dokumentom pre účastníkov trhu s elektrinou.

Úrad tiež vydal rozhodnutie o schválení pravidiel pre predaj elektriny formou aukcií pre

Slovenské elektrárne, a.s. Vydaním a zverejnením pravidiel je zavedený transparentný postup

pri predaji elektriny formou aukcií.

Rozhodujúcimi účastníkmi na trhu s elektrinou v Slovenskej republike boli v roku 2011:

a) Slovenské elektrárne, a. s. (ďalej len „SE, a. s.“) - najvýznamnejší (dominantný) výrobca

elektriny, ktorý v roku 2011 zabezpečoval výrobou elektriny z vlastných zdrojov 71,16 %

z výroby elektriny v rámci SR. Výroba elektriny v objeme 20 022 GWh zabezpečuje

69,37 % spotreby elektriny v rámci SR. Inštalovaný výkon vlastných zariadení SE, a.s. na

výrobu elektriny je 4 992,9 MW. Spoločnosť dodala svojim 44 odberateľom mimo

domácností na vymedzenom území celkom 18 085 GWh, z toho koncovým odberateľom

2 359 GWh. Spoločnosť sa významným spôsobom podieľala na poskytovaní podporných

služieb pre SEPS, a.s., aj prevzatím záväzkov za iných poskytovateľov podporných

služieb. Cez dcérsku spoločnosť SE Predaj, a.s., založenú v roku 2009, zabezpečuje aj

predaj elektriny koncovým odberateľom. Spoločnosť má aktívne organizačné zložky pre

obchod s elektrinou v Českej republike a v Poľsku. Prostredníctvom spolupráce s Enel

Trade Hungary je tiež aktívna na maďarskom trhu s elektrinou.

b) Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s. (ďalej len „SEPS“) ako výhradný držiteľ

povolenia na prenos elektriny, prevádzkovateľ národnej prenosovej sústavy (ďalej len

„PS“), plniaci aj úlohy energetického dispečingu (zabezpečuje vyrovnanú bilanciu na

vymedzenom území SR) a zúčtovateľa odchýlok. V októbri 2010 SEPS založil dcérsku

spoločnosť OKTE, a.s., ktorej úlohou je vyhodnocovanie a organizovanie krátkodobého

trhu s elektrinou a zabezpečovanie zúčtovania odchýlok na území SR.

c) OKTE a.s., organizátor krátkodobého trhu s elektrinou ako inštitúcia na vyhodnocovanie a

organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou a zabezpečovanie zúčtovania, vyhodnotenia

a vysporiadania odchýlok na území SR.

d) ZSE Distribúcia, a. s., Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., a Východoslovenská

distribučná, a. s. – výhradní prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav (ďalej len

„RDS“) na príslušných častiach vymedzeného územia, do ktorých je pripojených viac ako

100 000 odberných miest. Okrem uvedených troch spoločností na trhu s elektrinou pôsobí

aj 154 držiteľov povolení na distribúciu elektriny. Ide o prevádzkovateľov miestnych

distribučných sústav (ďalej len „MDS“) v areáloch výrobných, ale aj nevýrobných

spoločností, do ktorých je pripojených menej ako 100 000 odberných miest.



- 10 -

e) ZSE Energia, a. s., Stredoslovenská energetika a. s. (ďalej len „SSE“)

a Východoslovenská energetika, a. s. (ďalej len „VSE“) – dominantní dodávatelia

elektriny (ďalej len „koncoví dodávatelia elektriny“), ako súčasť vertikálne integrovaného

podniku, ktorý súčasne vykonáva aj distribúciu elektriny. Podiel dodávky elektriny týchto

troch spoločností na spotrebe elektriny v Slovenskej republike v roku 2011 bol 50,64 %,

čo predstavuje oproti roku 2010 pokles o 1,46 %. Koncoví dodávatelia elektriny plnia

v prípade potreby tiež funkciu dodávateľa poslednej inštancie na príslušnej časti

vymedzeného územia.

f) Z celkového počtu 385 subjektov, ktoré majú platné povolenie na dodávku elektriny,

ponúkalo koncom roku 2011 odberateľom elektriny v domácnostiach dodávku elektriny

celkom 41 dodávateľov elektriny.

Vybrané ukazovatele, ktoré charakterizujú podiely troch rozhodujúcich dodávateľov elektriny

a nových dodávateľov elektriny na trhu s elektrinou, dokumentujú údaje v nasledovnej

tabuľke:

Ukazovateľ/rok 2009 2010 2011

Objem dodávky elektriny pre odberateľov elektriny mimo domácnosti v GWh

ZSE Energia + SSE + VSE 10 481 10 064 9 732

SE Predaj, s.r.o 0 1 125 1 423

ČEZ Slovensko, s.r.o. 750 961 1 036

Magna E.A. 73 239 280

KORLEA INVEST, a.s. 0,862 0,045 20

PB Power Trade, a.s. 0,658 30 45

SLOVAKIA ENERGY s.r.o. 40 34 19

Pow-en a.s. 0,8 2,72 12,25

Energetické Centrum a.s. 0 0,057 2,372

Objem dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti v GWh

ZSE Energia + SSE + VSE 4 966 4 920 4 884

SE Predaj, s.r.o 0 0 0,071

ČEZ Slovensko, s.r.o. 0 0 14

Magna E.A. 6,73 21 25

KORLEA INVEST, a.s. 0 0 0

PB Power Trade, a.s. 0,05 0,148 2,12

SLOVAKIA ENERGY s.r.o. 40 91 99

Pow-en a.s. 0 0,009 0,422

Energetické Centrum a.s. 0 1,08 45



- 11 -

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

100%

2009 2010 2011

Podiely jednotlivých dodávateľov elektriny na celkovej dodávke elektriny

vybraných dodávateľov elektriny

ZSE Energia, SSE, VSE SE Predaj ČEZ Magna Korlea PB Pow er Trade Slovakia Energy Pow -en Energetické Centrum

2.3. DODRŽIAVANIE PRAVIDIEL PRE FUNGOVANIE TRHU S ELEKTRINOU

Pravidlá trhu s elektrinou ustanovujú pravidlá pre

a) pripojenie do prenosovej sústavy a distribučnej sústavy,

b) prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny,

c) prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny,

d) cezhraničnú výmenu elektriny,

e) dodávku elektriny, vrátane dodávky regulačnej elektriny a dodávky elektriny

domácnostiam,

f) podmienky poskytovania podporných služieb a systémových služieb,

g) odchýlky účastníka trhu s elektrinou a podmienky použitia typových diagramov odberu

elektriny,

h) preťaženie sústavy.

2.3.1. Pripojenie do prenosovej a distribučnej sústavy

Elektroenergetické zariadenie účastníka trhu s elektrinou je možné pripojiť do príslušnej

sústavy po splnení technických podmienok prevádzkovateľa tejto sústavy tak, aby bola

zachovaná bezpečnosť, spoľahlivosť a stabilita prevádzky distribučnej sústavy. Cena za

pripojenie do sústavy má charakter jednorazového poplatku.



- 12 -

Situáciu v rokoch 2009 až 2011 v oblasti pripojenia do elektrizačnej sústavy Slovenskej

republiky dokumentujú nasledovné údaje:


Počet žiadostí o pripojenie výrobcu elektriny do PS 1 0 0

z toho: počet zamietnutých žiadostí 0 0 0

Počet žiadostí o pripojenie odberateľa elektriny do PS 1 0 1


Počet žiadostí o pripojenie výrobcu elektriny do RDS 1 528 1 681 1 478


Počet žiadostí o pripojenie odberateľa elektriny do RDS 74 836 75 287 70 196


Vysvetlivky: PS – prenosová sústava, RDS – regionálna distribučná sústava

Medziročne vzrástol počet žiadostí o pripojenie do RDS. Prevádzkovatelia RDS zamietali

žiadosti o pripojenie z dôvodu neúplnosti žiadostí, pre nedostatočnú kapacitu siete v mieste

požiadavky na pripojenie, resp. z dôvodu generálneho stop stavu v prípade fotovoltických

zariadení. Ako riešenie bolo ponúknuté pripojenie v inej najbližšej možnej časti DS, resp.

možnosť rozšírenia sústavy pre umožnenie pripojenia zdroja na základe požiadavky žiadateľa.

2.3.2. Prístup do prenosovej sústavy a prenos elektriny

Prístup do PS sa uskutočňuje na základe zmluvy o prenose a prístupe do PS. Platba za prístup

do sústavy zahŕňa platbu za rezervovanú kapacitu a je súčasťou platby za prenos elektriny.

Regulačný rámec bol v roku 2011 nastavený tak, aby zabezpečoval prevádzkovateľovi PS

potrebné finančné prostriedky na investičný rozvoj a zohľadnil príjmy spojené

s poskytovaním prenosových a systémových služieb vo väzbe na zabezpečenie stability

a bezpečnej prevádzky elektrizačnej sústavy SR.

Situáciu v PS v rokoch 2009 až 2011 charakterizujú údaje v nasledujúcej tabuľke:


Objem prenesenej elektriny na vymedzenom území (GWh) 24 117 23 436 28 342

Počet žiadostí o prístup do PS a prenos 9 2 1


Počet uzatvorených zmlúv o prístupe do PS a prenos elektriny 9 11 11

Počet uzatvorených zmlúv o prenose elektriny cez spoj. vedenia 63 55 54

Počet odberateľov pripojených do PS 9 11 11

Počet odberných miest pripojených do PS 43 44 44

Počet prerušení prenosu elektriny na vymedzenom území 13 10 15

z toho: počet tých, ktoré trvali dlhšie ako 3 minúty 3 4 7

Priemerná dĺžka prerušenia prenosu elektriny (min.) 2,2 2,6 1,2



- 13 -

Ako vyplýva z údajov v tabuľke, žiadna z uvedeného počtu žiadostí o prístup do PS a prenos

nebola zamietnutá.

Prenos elektriny bol v roku 2011 zabezpečovaný v súlade s pravidlami pre fungovanie trhu

s elektrinou.

2.3.3. Cezhraničná výmena elektriny

Úrad sa v rámci medzihraničnej spolupráce zúčastňoval aktivít Regionálnej iniciatívy pre

elektrinu regiónu strednej a východnej Európy (ERI CEE), ktoré boli v rokoch 2009 – 2011

zamerané najmä na otázky riadenia preťaženia a prideľovania medzihraničnej kapacity. V

druhej polovici roka 2010 bol dokončený proces tvorby a schvaľovania jednotných

alokačných pravidiel pre prideľovanie medzihraničných prenosových kapacít pre všetky

krajiny regiónu a kapacity na ročnej a mesačnej (a od 1.1.2011 aj na dennej) báze začala

prideľovať Spoločná aukčná kancelária so sídlom vo Freisingu, Nemecko, pričom pre výpočet

a alokácie kapacít bola použitá NTC metóda. V závere roku 2010 došlo potom k zavedeniu

jednotnej uzávierky trhov a odovzdávania údajov pre všetkých prevádzkovateľov

prenosových sústav regiónu. Všetky zavedené kroky uľahčujú účastníkom trhu s elektrinou

obchodovanie.

Na bilaterálnej úrovni je príkladom účinnej medzihraničnej spolupráce integrácia denných

trhov s elektrinou Slovenska a Českej republiky.

Na profile SEPS, a.s./ČEPS, a.s. (ČEPS, a.s. - prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Českej

republike) úspešne funguje market coupling, čo znamená, že cezhraničné kapacity sú na

tomto profile na dennej báze prideľované implicitne. Navyše tu existuje vnútrodenné

prideľovanie kapacít, a to bezodplatne, na základe prijatia zadaných požiadaviek na

cezhraničný prenos, pričom sa uplatňuje princíp „first come first served“. Na všetkých

profiloch je umožnený transfer kapacít získaných v ročných a mesačných aukciách. Tento

projekt začal, takmer po ročnej príprave dotknutými účastníkmi trhu pod dohľadom

národných regulačných úradov, fungovať dňa 1.9.2009. Prínosom integrácie trhov je hlavne

efektívnejšie využitie prenosových kapacít vo svojom maximálnom rozsahu, pri dodržaní

technických a bezpečnostných štandardov a pri zníženom riziku pre účastníkov obchodovania

pri nákupe elektriny.

Pozitívny vývoj na krátkodobom trhu s elektrinou od jeho otvorenia dokumentujú nasledovné

údaje:

Ukazovateľ/rok 9. – 12.2009 2010 2011

Počet účastníkov denného trhu 22 35 41

Prepojením trhov obidva štáty výrazne posilnili liberalizačné snahy a rozvoj trhu s elektrinou

v rámci celej Európy. Zlepšila sa fyzická využiteľnosť cezhraničných kapacít, znížila sa

možnosť ich zneužitia špekulatívnymi nákupmi kapacity profilu pri explicitných aukciách,

zvýšila sa likvidita denných trhov, posilnilo sa postavenie obidvoch krajín v procese

postupnej integrácie trhu s elektrinou. Súčasný stav významne prispieva k stabilite

a spoľahlivosti dodávok elektriny a je plne v súlade s cieľmi Európskej komisie rozvíjať

jednotný trh s elektrinou. Denný česko-slovenský trh s elektrinou by sa mal v II. polovici roku



- 14 -

2012 rozšíriť o maďarský trh, neskôr by sa trh v strednej Európe mal prepojiť s trhom

v západnej Európe. Za rok 2011 sa v rámci market couplingu zobchodovalo 6 516 794 MWh

elektriny.

Úspech tohto bilaterálneho projektu bol podporený aj prijatím Cieľového modelu európskeho

trhu s elektrinou, ktorý bol pre krátkodobé trhy s elektrinou definovaný Agentúrou pre

spoluprácu regulačných úradov pre energetiku (ACER) v Rámcových pravidlách pre

mechanizmy alokácie kapacít a riadenia preťaženia definovaný ako vytvorenie jednotnej

obchodnej oblasti s použitím metodiky výpočtu prideľovaných prenosových kapacít na

základe fyzických tokov. Regulačným úradom Slovenska a ČR sa podarilo v rámci regiónu

CEE presadzovať postupnú zmenu prístupu k dosiahnutiu cieľového modelu EÚ práve

prostredníctvom rozširujúceho sa subregionálneho market coupling-u s takými prvkami, ktoré

by neskôr boli kompatibilné s regiónom CWE.

V rámci postupujúcej regionálnej integrácie trhov bolo 30.5.2011 podpísané memorandum

o porozumení medzi kľúčovými účastníkmi trhu s elektrinou a regulačnými úradmi ČR,

Slovenska a Maďarska o vytvorení jednotnej trilaterálnej obchodnej oblasti do prvého polroka

2012. Na prvom zasadnutí projektovej skupiny bol vytvorený návrh riešenia, ktoré bude úplne

kompatibilné s cieľovým riešením jednotného európskeho trhu s elektrinou, ktorý má byť

dokončený do roku 2014.

Cezhraničnú výmenu elektriny zabezpečuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS na

vymedzenom území na základe zmluvy o prenose elektriny cez spojovacie vedenia

uzatvorenej so subjektom zúčtovania so zreteľom na bezpečnosť dodávok elektriny na

vymedzenom území. SEPS na vymedzenom území určoval a zverejňoval miesta v prenosovej

sústave, kde hrozilo nebezpečenstvo nedostatku prenosovej kapacity. Zároveň určoval

a zverejňoval voľnú obchodovateľnú kapacitu, využiteľnú účastníkmi trhu s elektrinou na

dovoz elektriny alebo na vývoz elektriny.

2.3.4. Prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny

Prístup do distribučnej sústavy (ďalej len „DS“) sa uskutočňuje na základe zmluvy

o distribúcii a prístupe do DS. Platba za prístup do sústavy zahŕňa platbu za rezervovanú

kapacitu a je súčasťou platby za distribúciu elektriny. Pre účastníka trhu s elektrinou, ktorý

má uzatvorenú zmluvu o distribúcii a prístupe do DS, sú platby súvisiace s prenosom

elektriny súčasťou ceny za distribúciu elektriny.

Každá regionálna aj miestna DS má charakter prirodzeného monopolu, a teda prevádzkovateľ

DS je jediným oprávneným subjektom na vykonávanie činností spojených s distribúciou

elektriny na príslušnej časti vymedzeného územia. Prevádzkovateľ regionálnej DS má

významné povinnosti v procese zmeny dodávateľa elektriny.

Na napäťovej úrovni nízkeho napätia úrad zaviedol kategorizáciu distribučných sadzieb.

Určená tarifa za prístup do DS a distribúciu elektriny sa rozpočítava najviac do jedenástich

sadzieb C1 až C11 pre užívateľov DS s výnimkou odberateľov elektriny v domácnostiach. Pre

odberateľov elektriny v domácnostiach sa určená tarifa za prístup do DS a distribúciu

elektriny rozpočítava najviac do ôsmich sadzieb D1 až D8.



- 15 -

Oblasť distribúcie elektriny v rokoch 2009 až 2011 charakterizujú údaje v tabuľke:


Objemy elektriny, distribuované prevádzkovateľmi RDS

(GWh) 17 236 17 817 18 058

Počet žiadostí o prístup do RDS a distribúciu 9 036 7 313 8 516

Počet uzatvorených zmlúv o prístupe do RDS a distribúciu

elektriny 9 052 7 333 8 516

Počet prerušení distribúcie v RDS 58 296 58 725 51 829

z toho: počet prerušení trvajúcich dlhšie ako 3 minúty 47 697 47 557 42 549

Počet OM pripojených na úrovni NN – domácnosti v RDS 2 080 377 2 096 684 2 112 856

Počet OM pripojených na úrovni VVN – „ostatní“ v RDS 67 82 83

Počet OM pripojených na úrovni VN – „ostatní“ v RDS 12 721 12 664 12 887

Počet OM pripojených na úrovni NN – „ostatní“ v RDS 284 072 282 988 278 846

Vysvetlivky: RDS – regionálna distribučná sústava, OM - odberné miesto

Prevádzkovatelia RDS zamietli žiadosti o prístup do DS a distribúciu len z dôvodu

nedostatočnej kapacity v sústave v požadovanej lokalite. Žiadateľom bolo ponúknuté

pripojenie v inej najbližšej možnej časti DS, resp. možnosť rozšírenia sústavy pre umožnenie

pripojenia zdroja na základe požiadavky žiadateľa.

Distribúcia elektriny bola v roku 2011 zabezpečovaná v súlade s pravidlami pre fungovanie

trhu s elektrinou.

2.3.5. Dodávka elektriny

a/ Dodávka elektriny pre odberateľov elektriny

Dodávka elektriny odberateľovi elektriny sa uskutočňuje na základe zmluvy o dodávke

elektriny; dodávka elektriny odberateľovi elektriny v domácnosti sa uskutočňuje v súlade so

zásadami ochrany spotrebiteľa, ktoré sú ustanovené v zákone o energetike. Ak odberateľ

elektriny v domácnosti využíva univerzálnu službu, súčasťou ceny za dodávku elektriny sú aj

platby súvisiace s prenosom elektriny, distribúciou elektriny, za poskytovanie systémových

služieb a nákladov za prevádzkovanie systému.

Na liberalizovanom trhu majú odberatelia elektriny možnosť voľbou svojho dodávateľa

elektriny ovplyvniť neregulovanú časť výslednej ceny dodávky elektriny, ktorú predstavuje

tzv. silová elektrina. Výška ceny silovej elektriny na veľkoobchodnom trhu závisí najmä od

cenovej úrovne produktov obchodovaných na burzách s elektrinou, predovšetkým na

najlikvidnejšej burze European Energy Exchange AG (ďalej len „EEX“). Úrad priebežne

sledoval vývoj ceny elektriny na burze EEX. Situácia na burzách ovplyvnila pokles

ponukových cien silovej elektriny od dodávateľov elektriny, ktoré sú odrazom ich

obchodných a marketingových stratégií. Pozitívny vývoj ceny silovej elektriny na trhu sa

prejavil tiež v regulovanej časti cien – poklesom ceny elektriny na krytie strát pri distribúcii

elektriny. Úrad správnym nastavením ceny silovej elektriny pre regulovaný segment



- 16 -

(domácnosti a malé podniky) stabilizoval koncové ceny elektriny pre týchto odberateľov

v tomto období napriek značným cenovým výkyvom na komoditných burzách.

Cena elektriny v €/MWh burza EEX Lipsko, rok 2011

30,00

35,00

40,00

45,00

50,00

55,00

60,00

65,00

70,00

75,00

3.1.

2011

17.1

.201

1

31.1

.201

1

14.2

.201

1

28.2

.201

1

14.3

.201

1

28.3

.201

1

11.4

.201

1

25.4

.201

1

9.5.

2011

23.5

.201

1

6.6.

2011

20.6

.201

1

4.7.

2011

18.7

.201

1

1.8.

2011

15.8

.201

1

29.8

.201

1

12.9

.201

1

26.9

.201

1

10.1

0.20

11

24.1

0.20

11

7.11

.201

1

21.1

1.20

11

5.12

.201

1

19.1

2.20

11

Futures

Uvedený vývoj sa odrazil aj na trhu s elektrinou pre domácnosti a malé podniky, ktoré si viac

začali uvedomovať prítomnosť konkurencie na trhu. Alternatívni dodávatelia v snahe získať

nových klientov oželeli vyššie obchodné marže a aj tým sa urýchlil pozitívny trend zmien

dodávateľa elektriny. Veľkých tradičných dodávateľov opustila značná časť zákazníkov, čo

predstavuje istý štandard na liberalizovaných trhoch. Je to tiež jasný signál, že trh s elektrinou

funguje.

Veľké spoločnosti majú svoju výhodu vo vybudovaných zákazníckych centrách a v ďalšej

infraštruktúre, ktorú budú postupne potrebovať aj ostatní hráči na trhu. To môže neskôr tlačiť

na rast cien nových konkurentov.

Koncom roku 2011 ponúkalo dodávku elektriny celkom 385 subjektov s platným povolením

na podnikanie v elektroenergetike, v rozsahu dodávka elektriny (nárast v roku 2011 o 16

nových), z toho dodávka elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti celkom 41

dodávateľov elektriny, z toho osem (okrem ZSE Energia, SSE a VSE) s významnejším

objemom dodávok elektriny, zvyšok dodáva elektrinu domácnostiam umiestneným v rámci

areálov, miestnych distribučných sústav a závodov. K 1.januáru 2011 na trh vstúpil ďalší

významný dodávateľ elektriny (aj plynu) spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. Postupný nárast

dodávok elektriny novými dodávateľmi elektriny sa dostal na významnú úroveň a dnes sa už



- 17 -

dodávatelia ani nerozlišujú na tradičných a alternatívnych, ale skôr na nových a starých, alebo

veľkých a malých.

Vybrané ukazovatele, ktoré charakterizujú podiel troch rozhodujúcich dodávateľov elektriny

na trhu s elektrinou, dokumentujú údaje v nasledovnej tabuľke:

Ukazovateľ/rok m.j. 2009 2010 2011

Objem dodávky elektriny ZSE Energia GWh 7 142 6 782 6 540

Objem dodávky elektriny SSE GWh 4 919 5 001 4 887

Objem dodávky elektriny VSE GWh 3 386 3 201 3 188

Objem dodávky elektriny ZSE Energia + SSE +

VSE celkom GWh 15 447 14 984 14 616

Podiel dodávky elektriny ZSE Energia + SSE +

VSE celkom na celkovej spotrebe elektriny na

Slovensku

% 56,4 52,1 50,64

Objem dodávky elektriny ZSE Energia pre

odberateľov elektriny mimo domácností GWh 5 029 4 685 4 433

Objem dodávky elektriny SSE pre odberateľov

elektriny mimo domácností GWh 3 251 3 372 3 295

Objem dodávky elektriny VSE pre odberateľov

elektriny mimo domácností GWh 2 201 2 007 2 004


VSE pre odberateľov elektriny mimo domácností GWh 10 481 10 064 9 732

Objem dodávky elektriny ZSE Energia pre

odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 2 114 2 098 2 108

Objem dodávky elektriny SSE pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 1 668 1 629 1 592

Objem dodávky elektriny VSE pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 1 184 1 193 1 184


VSE pre odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 4 966 4 920 4 884

Ukazovateľ/rok m.j. 2009 2010 2011

Objem dodávky elektriny SE Predaj pre

odberateľov elektriny mimo domácnosti GWh 0 1 125 1 423

Objem dodávky elektriny ČEZ pre odberateľov

elektriny mimo domácnosti GWh 750 961 1 036

Objem dodávky elektriny Magna E.A. pre

odberateľov elektriny mimo domácnosti GWh 73 239 280

Objem dodávky elektriny Korlea pre odberateľov

elektriny mimo domácnosti GWh 0,862 0,044 20

Objem dodávky elektriny PB Power Trade pre

odberateľov elektriny mimo domácnosti GWh 0,658 29,9 44,9

Objem dodávky elektriny Slovakia Energy pre

odberateľov elektriny mimo domácností GWh 40 24 19



- 18 -

Objem dodávky elektriny Pow-en pre odberateľov

elektriny mimo domácností GWh 0,809 2,7 12

Objem dodávky elektriny Energetické Centrum

pre odberateľov elektriny mimo domácností GWh 0 0,057 2,3

Objem dodávky elektriny SE Predaj pre

odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 0 0 0,071

Objem dodávky elektriny ČEZ pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 0 0 14

Objem dodávky elektriny Magna E.A. pre

odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 6,7 21 24,6

Objem dodávky elektriny Korlea pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 0 0 0

Objem dodávky elektriny PB Power Trade pre

odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 0,05 0,148 2,1

Objem dodávky elektriny Slovakia Energy pre

odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 40 91 99

Objem dodávky elektriny Pow-en pre odberateľov

elektriny v domácnostiach GWh 0 8,6 0,421

Objem dodávky elektriny Energetické Centrum

pre odberateľov elektriny v domácnostiach GWh 0 1,087 45

V rokoch 2009 až 2011 sa koncoví dodávatelia elektriny, resp. alternatívni dodávatelia

podieľali na zabezpečení dodávky elektriny do odberných miest odberateľov elektriny

v domácnostiach nasledovne:


Počet OM v domácnostiach v troch RDS spolu 2 080 377 2 096 684 2 112 856

Počet OM v domácnostiach u koncových dodávateľov

elektriny 2 071 143 2 071 233 2 036 394

Počet odberateľov elektriny v domácnostiach

u alternatívnych dodávateľov elektriny 9 234 25 451 58 227

Prejavom postupujúcej liberalizácie a rozvoja na trhu s elektrinou je medziročný nárast počtu

odberateľov elektriny, ktorí zmenili dodávateľa elektriny. Vývoj dokumentujú nasledovné

údaje:


Počet odberateľov v domácnosti, ktorí zmenili

dodávateľa

7 697 17 171 40 574

Počet odberateľov mimo domácnosti, ktorí zmenili

dodávateľa

2 999 4 644 2 210

Pri zmene dodávateľa elektriny rozhoduje hlavne cena elektriny a kvalita služieb

(poradenstvo, osobný prístup a individuálna ponuka, zmluvné podmienky, komplexné služby

súvisiace s dodávkou elektriny a pod.). Je známe, že takmer polovica firiem má tarify

a sadzby nastavené nevýhodne a mohli by ušetriť značnú časť nákladov za dodávku elektriny.



- 19 -

Z aplikačnej praxe vyplýva, že pre zlepšenie fungovania trhu s elektrinou je nevyhnutné:

- ďalej skvalitňovať proces zmeny dodávateľa elektriny, nakoľko sa opakujú problémy

spôsobené nedostatočnou technickou a odbornou vybavenosťou, ako aj zdatnosťou na

strane dodávateľov v problematike elektronickej výmeny dát,

- zabrániť zneužívaniu dominantného postavenia na trhu, ale aj klamlivej reklame

a nekalým praktikám najmä podomových predajcov, ktorí zákazníkov často uvádzajú

do omylov nepravdivými informáciami,

- samotní odberatelia elektriny musia už pred podpisom zmluvy na dodávku elektriny

podrobne preštudovať obchodné podmienky potencionálneho dodávateľa elektriny,

- vytvoriť efektívny komunikačný kanál, na základe ktorého by zástupcovia

elektroenergetiky mohli aktívne riešiť problémy elektroenergetického sektora

s možnosťou implementácie navrhovaných riešení do legislatívneho procesu.

b/ Podporné služby a systémové služby

Prevádzkovateľ PS na základe zmluvy o poskytovaní podporných služieb (ďalej len „PpS“)

nakupuje PpS od certifikovaných poskytovateľov týchto služieb a - po zohľadnení

ponukových cien regulačnej elektriny od poskytovateľov PpS na základe ekonomicky

efektívneho princípu a v súlade s technickými podmienkami - využíva nakúpené PpS

prostredníctvom riadiacich systémov Slovenského energetického dispečingu. Cena za

regulačnú elektrinu sa uhrádza v prípade aktivácie PpS.

Zvýšený počet certifikovaných poskytovateľov podporných služieb mal za následok vyššiu

konkurenciu na trhu. Úrad zároveň znížil povolené náklady na nákup PpS, čím mohol znížiť

tarifu za poskytovanie systémových služieb. Skúsenosti poukazujú na potrebu

reštrukturalizácie PpS, s orientáciou sa na služby s kratším časom aktivácie.

Systémové služby (ďalej len SyS“) sú činnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy,

vykonávané s cieľom zabezpečenia prevádzkyschopnosti a spoľahlivosti prevádzky

elektrizačnej sústavy a dodržania podmienok synchrónneho prepojenia so susednými

elektrizačnými sústavami. SyS poskytuje SEPS podľa pokynov dispečingu využitím

nakúpených PpS. V zásade ide o udržanie kvality elektriny a výkonovej rovnováhy

dispečerským riadením a v prípade potreby aj o obnovenie prevádzky.

Energetika na Slovensku je charakteristická dôsledným odčlenením výroby, prenosu

a distribúcie elektriny. Proces reštrukturalizácie odvetvia bol organizačne a právne zavŕšený.

Rozvoj zdrojov a dostatok regulačnej energie je riadený trhovými princípmi. Základné pásmo

spotreby elektriny je zabezpečované medzi výrobcom a spotrebiteľom buď priamo alebo

prostredníctvom obchodníkov s elektrinou. Regulačnú energiu obstaráva prevádzkovateľ PS.

PpS v poslednom období poskytujú nové menšie tepelné zdroje, patriace do kategórie

verejných teplární, prípadne závodných elektrární, čím sa v priebehu rokov 2008 až 2011

(v porovnaní s predchádzajúcou bilanciou) zlepšila disponibilita zdrojov poskytujúcich PpS.

Hoci každoročne rastie počet poskytovateľov jednotlivých druhov PpS, ich rozsah a hlavne

náklady na ne sú vyššie ako v okolitých krajinách, čo vyvoláva naliehavú potrebu na

prehodnotenie celého komplexu problémov spojených s PpS. Vstup nových hráčov na trhu

s PpS sa prejavil v pretrvávajúcej aktivite na tomto segmente trhu. Úrad aplikáciou platnej



- 20 -

legislatívy na podmienky prevádzkovania systému dosiahol, že celkové náklady v tejto oblasti

poklesli, čo prispelo aj k zníženiu celkových nákladov za dodávku elektriny pre odberateľov

elektriny.

Vývoj v oblasti poskytovania PpS v rokoch 2009 až 2011 dokumentujú údaje v nasledovnej

tabuľke:


Počet poskytovateľov PpS 18 23 25

Počet poskytnutých ponúk poskytovateľmi PpS 3 380 113 3 408

Počet uzavretých zmlúv o poskytovaní PpS 22 28 82

V roku 2011 pribudli dvaja noví poskytovatelia PpS. Počas roka 2011 neexistovala PpS typu

TRV120MIN (terciálna regulácia výkonu). Taktiež nebol nutný pre potreby elektrizačnej

sústavy dovoz havarijnej výpomoci od susedných prevádzkovateľov PS.

Porovnanie dodávok regulačnej elektriny v rokoch 2010 a 2011 (MWh):

Druh regulačnej elektriny/rok 2010 2011 zmena

2011/2010 (%)

Primárna regulácia výkonu + 10 597 10 034 -5,31

Primárna regulácia výkonu - 10 300 10 210 -0,87

Sekundárna regulácia výkonu + 177 911 171 484 -3,61

Sekundárna regulácia výkonu - 208 622 258 662 23,99

Terciálna regulácia výkonu 3 min. + 7 200 3 991 -44,57

Terciálna regulácia výkonu 3 min. - 8 578 4 454 -48,08

Terciálna regulácia výkonu 30 min. + 47 625 23 529 -50,60

Terciálna regulácia výkonu 30 min. - 28 964 33 065 14,16

Terciálna regulácia výkonu 120 min. 0 - -

Dovoz havarijnej výpomoci 0 0 -

Negarantovaná regulačná elektrina - 1 898 0 -

Kladná regulačná elektrina 243 333 209 038 -14,09

Záporná regulačná elektrina 258 362 306 391 18,59

Zdroj: SEPS, a.s.



- 21 -

Dodaná regulačná elektrina v r. 2011 (v MWh)

Poskytovateľ RE Kladná RE Záporná RE

Slovenské elektrárne, a.s. 79 119 -127 142

PPC Power, a.s. 7 577 0

PPC Energy Group, a.s. 706 0

Mondi Business paper SCP, a.s. 11 551 -27 119

SLOVINTEGRA ENERGY, s.r.o. 29 317 -43 855

BBES, a.s. 0 0

Tepláreň Košice, a.s. 13 883 -18 700

Žilinská teplárenská, a.s. 3 231 -2 587

Zvolenská teplárenská, a.s. 5 576 -8 906

Martinská teplárenská, a.s. 2 038 -3 511

Vodohospodárska výstavba, š.p. 2 687 -4 045

Novácka Energetika, a.s. 1 721 0

OFZ, a.s. 4 778 0

CM European Power Slovakia, s.r.o. 6 659 -15 963

Korlea Invest, a.s. 0 0

Bukóza Energo, a.s. 2 297 -3 200

CHEMES, a.s. Humenné 1 009 -1 750

Amylum, a.s. 1 311 -2 526

Dalkia Industry, a.s. 2 570 -3 591

Bratislavská teplárenská, a.s. 499 -722

DG - energy, a.s. 2 600 0

SSE - Project Development, s.r.o. 1 747 0

Tepláreň, a.s., Považská Bystrica 12 503 -20 806

Chemosvit Energochem, a.s. 2 379 -3 817

U.S. Steel Košice, s.r.o. 13 282 -18 150

ČEPS, a.s. 0 0

PSE-Operator S.A. 0 0

MAVIR, ZRt. 0 0

SPOLU 209 038 -306 391

c/ Dodávka elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny, kombinovanej výroby elektriny

a tepla a z domáceho uhlia

Rok 2011 bol druhým uceleným rokom, kedy sa začala podporovať výroba elektriny z OZE

a KVET podľa zákona o podpore OZE a KVET. Táto základná právna norma pre oblasť OZE

a KVET zabezpečuje podporu výrobe „zelenej elektrine“ najmä prednostným pripojením

zariadenia do distribučnej sústavy a prepravou elektriny, právom na odber elektriny,

doplatkom, prevzatím zodpovednosti za odchýlku.

V zmysle zákona o podpore OZE a KVET sa podpora elektriny vyrobenej z OZE a elektriny

vyrobenej technológiami KVET vzťahuje na elektrinu dodanú na krytie strát v regionálnych

distribučných sústavách, a to za pevné ceny určené vyhláškou úradu. Cena elektriny z OZE

a z KVET sa uplatňovala na základe potvrdenia o pôvode elektriny a cenového rozhodnutia



- 22 -

vydaného úradom. Zvýšené náklady, súvisiace s výkupom elektriny na krytie strát, sú

uhrádzané prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav prostredníctvom tarify za

prevádzkovanie systému (ďalej len „TPS“), ktorá zahŕňa podporu výroby elektriny z OZE

a z KVET, podporu ťažby domáceho uhlia na výrobu elektriny a náklady účastníka trhu -

organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. TPS vstupuje do ceny za prenos a distribúciu

elektriny a hradí ju každý koncový odberateľ elektriny. Podiel jednotlivých položiek TPS

v rokoch 2009 až 2011 dokumentujú nasledovné údaje:

Zložky tarify za prevádzkovanie systému (€/MWh) 2009 2010 2011

OZE 0,1161 1,7022 8,8048

KVET 0,3484 1,4073 2,2306

ENO 2,2574 3,0969 3,6934

OKTE 0,0000 0,0777 0,1093

Tarifa za prevádzkovanie systému celkom 2,7219 6,2841 14,8381

Najväčšia časť medziročného nárastu výšky uvedenej tarify pripadá na fotovoltické

elektrárne, ktoré majú spomedzi všetkých druhov OZE najvyššie výkupné ceny. Úrad počas

roka často upozorňoval, že živelný nárast počtu a kapacity fotovoltických zdrojov hrozí veľmi

negatívnym dopadom na koncovú cenu elektriny, povoľovanie výstavby elektrární však úrad

nemá vo svojej kompetencii.

Prehľad zdrojov na výrobe elektriny (MWh) 2009 2010 2011

OZE 2 364 749 3 232 835 2 756 829

KVET 1 695 255 1 429 500 1 752 597

ENO (dodávka elektriny vyrobená z domáceho uhlia) 1 651 000 1 659 000 1 755 000

Výstavba zariadení na výrobu elektriny s nestabilným výkonom, ako sú veterné a fotovoltické

elektrárne, vyžaduje dodatočné náklady na reguláciu elektrizačnej sústavy aj náklady na

výstavbu dodatočnej infraštruktúry. Z doterajšieho vývoja vyplýva nevyhnutnosť pripraviť

postupne nový model začlenenia OZE do liberalizovaného trhu s elektrinou a motivovať

výstavbu nových zdrojov prostredníctvom trhových nástrojov.

2.3.6. Odchýlka účastníka trhu s elektrinou

Účastník trhu s elektrinou si môže zvoliť režim vlastnej zodpovednosti za odchýlku alebo

prenesenej zodpovednosti za odchýlku. Vzhľadom k tomu, že elektrina je len ťažko

skladovateľnou komoditou, okamžitá výroba sa musí rovnať okamžitej spotrebe. Rozdiel

medzi dohodnutou a skutočnou dodávkou elektriny alebo odberu elektriny finančne

vysporiada zúčtovateľ odchýlok, ktorým do 31.12.2010 bol SEPS. Od 1.1.2011 plní úlohu

zúčtovateľa odchýlok OKTE a.s.

Plnenie zaregistrovaných denných diagramov odberu elektriny sa zo strany odberateľov

elektriny (subjektov zúčtovania) v priebehu uplatňovania pravidiel trhu s elektrinou výrazne

http://www.dw-world.de/dw/article/0,,5087777,00.html

http://www.dw-world.de/dw/article/0,,5087777,00.html



- 23 -

zlepšilo. Dodávatelia elektriny hodnotia spoluprácu so zúčtovateľom odchýlky ako

štandardnú a bezproblémovú a pozitívne posudzujú aj zníženie nákladov na odstránenie

odchýlky, spôsobenej odberateľmi elektriny, následkom čoho poklesli aj ich platby za

odobratú elektrinu.

Vybrané údaje z oblasti zúčtovania odchýlky za roky 2009 až 2011 dokumentuje nasledovná

tabuľka:


Počet subjektov zúčtovania celkom 72 83 77

Počet uzavretých zmlúv o zúčtovaní so subjektom zúčtovania 71 82 77

Počet obchodníkov s elektrinou s vlastnou zodpovednosťou za odchýlku 41 50 59

Zúčtovateľ odchýlok v roku 2011 poskytoval údaje spojené s registráciou účastníkov trhu

s elektrinou, odberných miest a denných diagramov, ako aj s vyhodnocovaním, zúčtovaním

a vysporiadaním odchýlky v súlade s pravidlami trhu s elektrinou.

2.3.7. Preťaženie sústavy

Ak v priebehu prevádzky nastali zmeny, ktoré vyvolali akútne nebezpečenstvo vzniku

preťaženia alebo jej náhle preťaženie, prevádzkovateľ PS v súlade s pravidlami trhu

s elektrinou aktivoval nakúpené PpS, využíval zmluvne dohodnuté havarijné rezervy alebo

zmenil zapojenie elektroenergetických zariadení prenosovej alebo distribučnej sústavy.

Prevádzkovateľ PS má tiež právo meniť štruktúru zapojenia výrobných zariadení výrobcu

elektriny v nevyhnutnom rozsahu. Na odstránení preťaženia spolupracuje dispečing

s príslušným prevádzkovateľom sústavy členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu.

Problémom v tejto oblasti je a aj naďalej zostáva predovšetkým nepredvídateľný výskyt

vysokých neplánovaných tokov z Nemecka, kde musí prevádzkovateľ PS hľadať optimálne

riešenia na zachovanie bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzkovania prenosovej sústavy na

vymedzenom území (bližšie popísané v časti 2.1.) a jednoznačné vyjasnenie kompetencií

v rámci TSO 8, čo je združenie ôsmich prevádzkovateľov PS v regióne strednej Európy.

2.3.8. Povinnosti účastníkov trhu s elektrinou v oblasti informovanosti

V súlade s ustanoveniami pravidiel trhu s elektrinou vybrané údaje uverejňujú na svojom

webovom sídle:

prevádzkovateľ PS - podľa § 4 ods. 5, § 6 ods. 2, 6, 10 a 11,§ 8 ods. 11 a § 11 ods. 3

a 7,

zúčtovateľ odchýlok - podľa § 14 ods. 18, § 16 ods. 15 a 21 a podľa prílohy 1 časť B

ods. 1,

organizátor krátkodobého trhu s elektrinou – podľa § 17c,

prevádzkovateľ DS - podľa § 7 ods. 4 a § 17 ods. 5.

Účastníci trhu s elektrinou si v roku 2011 povinnosti v oblasti informovanosti plnili v súlade

s ustanoveniami pravidiel trhu s elektrinou.



- 24 -

2.4. RIEŠENIE PODNETOV K FUNGOVANIU TRHU S ELEKTRINOU

Úrad v súlade s pôsobnosťou vymedzenou v zákone o regulácii riešil v posledných dvoch

rokoch podnety za účelom kontroly dodržiavania pravidiel trhu s elektrinou nasledovne:


Počet riešených podnetov 1 2 7

Všetky podnety boli klasifikované ako neoprávnené.

Okrem toho úrad riešil aj viaceré podania účastníkov trhu s elektrinou, doručené poštou alebo

elektronicky cez e-mail. Predmetom podaných podnetov bolo najmä:

žiadosti o informácie o správnom postupe pri zmene dodávateľa elektriny,

výklad zmien legislatívy, osobitne po prijatí zákona o podpore OZE a KVET a jeho

noviel,

reklamácia vyúčtovania odberu elektriny,

fakturácia spotreby elektriny v spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového

domu,

objasnenie štruktúry ceny elektriny v zmysle § 20 ods. 7 zákona o energetike.

Za účelom zlepšenia fungovania trhu s elektrinou úrad priebežne zverejňuje aktuálne

informácie na webovom sídle úradu, ktoré výrazne uľahčujú orientáciu odberateľov, ale

i regulovaných subjektov na liberalizovanom trhu s elektrinou. Ide napríklad o usmernenie

ako postupovať pri zmene dodávateľa elektriny, informácie o schválených maximálnych

cenách dodávateľov pre odberateľov elektriny v domácnosti, zverejnené a ľahko dostupné sú

tlačivá rôznych žiadostí voči úradu a predtlače tabuliek, ktoré sú regulované subjekty

v zmysle právnych predpisov povinné vyplniť a zaslať úradu.

2.5. OPATRENIA NA DODRŽIAVANIE PRAVIDIEL PRE FUNGOVANIE TRHU

S ELEKTRINOU

2.5.1. Opatrenia krátkodobého charakteru

Úrad priebežne sleduje vývoj a fungovanie trhu s elektrinou. Na základe aplikačnej praxe

a získaných poznatkov spolupracoval s Ministerstvom hospodárstva SR pri návrhu

novelizácie pravidiel trhu s elektrinou, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2012. Úrad bude

naďalej priebežne rozhodovať o schválení prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov sústav

po zapracovaní legislatívnych zmien a v odôvodnených prípadoch požadovať ich zosúladenie

s platnou legislatívou.

Postupné otváranie trhu s elektrinou prinieslo úradu mnoho poznatkov o tom, čo treba ďalej

prioritne zdokonaľovať. Nedostatky, ktoré je možné napraviť hneď, úrad rieši komunikáciou

s účastníkmi trhu s elektrinou, tie podnety, ktoré si vyžadujú legislatívnu zmenu, bude úrad



- 25 -

riešiť novelizáciou pravidiel trhu s elektrinou alebo návrhmi na úpravu primárnej energetickej

legislatívy.

Pre účely automatizácie, zrýchlenia procesov a zníženia administratívnej náročnosti

a skvalitnenie celého procesu zmeny dodávateľa elektriny bude potrebné najmä:

zaviesť jednotný formát výmeny dát u prevádzkovateľov DS,

zaviesť tzv. procesnú námietku v zmene dodávateľa elektriny zo strany pôvodného

dodávateľa elektriny v prípade nevypovedania zmluvy o dodávke elektriny zo strany

odberateľa elektriny u pôvodného dodávateľa elektriny. Po jej doručení by došlo zo strany

prevádzkovateľa DS k automatickému zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny,

plnú zodpovednosť za tento krok by niesol pôvodný dodávateľ elektriny,

stanoviť presný zoznam informácií, ktoré môže prevádzkovateľ DS v rámci procesu

zmeny dodávateľa elektriny požadovať,

riešiť problematiku miestnych DS (zmena dodávateľa elektriny, bilancovanie, dodávka

poslednej inštancie),

znovupripojenie zákazníka viazať nielen na zaplatenie pohľadávky, pre ktorú bol

odpojený, ale aj na kontrolu úhrad všetkých záväzkov voči dodávateľovi pri

znovupripojení,

skvalitniť proces zmeny dodávateľa elektriny, pri ktorom sa opakujú problémy spôsobené

nedostatočnou technickou a odbornou vybavenosťou, ako aj zdatnosťou na strane

dodávateľov elektriny v oblasti elektronickej výmeny dát.

Z hľadiska dosiahnutia ďalšieho zlepšenia v oblasti štandardov kvality je nevyhnutné:

o vykonať kontrolu u regulovaných subjektov, ktoré nepredložili vyhodnotenie štandardov

kvality,

o verifikácia predložených hlásení o sledovaní a evidovaní dodržiavania štandardov kvality,

o zlepšiť metodické usmernenie regulovaných subjektov, ktoré pochybili pri vyplňovaní

záznamov o dosiahnutej úrovni štandardu kvality,

o spolupracovať pri tvorbe projektu na elektronický zber údajov vyhodnotenia štandardov

kvality, predkladaných regulovanými subjektami.

2.5.2. Opatrenia dlhodobého charakteru

Medzi opatrenia dlhodobého charakteru, ktoré úrad bude zabezpečovať s cieľom

maximálneho dodržiavania pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou v ďalšom období,

patria:

monitoring legislatívy Európskej únie v oblasti energetiky a pravidiel vnútorného trhu

s elektrinou za účelom jej aplikácie do národnej legislatívy,

monitoring zverejnených prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov sústav

a v odôvodnených prípadoch požadovať ich zosúladenie s platnou primárnou

a sekundárnou legislatívou,

monitoring dodržiavania štandardov kvality dodávanej elektriny a poskytovaných služieb,

s cieľom zabezpečiť ochranu práv a povinností odberateľov elektriny a usmerniť

prevádzkovateľov sústav a dodávateľov elektriny k efektívnemu správaniu a bezpečnému

a spoľahlivému výkonu regulovanej činnosti,



- 26 -

monitoring dodržiavania ustanovení vyhlášky úradu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti

o spôsobe vedenia oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva

a o spôsobe vedenia evidencie aktív a pasív, s cieľom zabránenia vzniku diskriminácie

a krížových dotácií medzi jednotlivými činnosťami u prevádzkovateľov DS, ktorí okrem

regulovaných činností vykonávajú aj iné činnosti.

zhromažďovanie námetov, informácií a podnetov účastníkov trhu s elektrinou

o ne/dodržiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou, resp. o bariérach na trhu

s elektrinou, za účelom ich analýzy a prípadnej novelizácie pravidiel,

zlepšovať podmienky pre podporu trhových mechanizmov na poskytovanie podporných

služieb a regulačnej elektriny tak, aby sa dosiahla dlhodobá stabilita prevádzky

elektrizačnej sústavy,

podporovať ďalší rozvoj a prepojovanie veľkoobchodných trhov s elektrinou,

zabezpečiť zjednotenie a zjednodušenie postupov a obsahu zmluvných vzťahov medzi

jednotlivými účastníkmi trhu s cieľom zabrániť špekulatívnym a diskriminačným

praktikám,

zlepšovať podmienky pre ochranu oprávnených záujmov držiteľov povolení na

vykonávanie činností v sieťových odvetviach umožnením dosiahnutia primeranej

návratnosti investícií pri optimalizácii nákladov a primeranom zisku,

s cieľom zabezpečenia bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok elektriny stanoviť obsah

a rozsah prevádzkových poriadkov prevádzkovateľom DS.

Jednou z hlavných úloh v nasledujúcom období bude povýšiť reguláciu kvality na nový

spôsob regulácie. Rozšírenie rozsahu cenovej regulácie o reguláciu kvality prispeje ku

skvalitneniu dodávaných tovarov a poskytovaných služieb v regulovaných činnostiach.

3. TRH S PLYNOM

Ako sme už uviedli, rok 2011 na Slovensku možno označiť ako prvý rok, kedy trh s plynom

je vo všetkých segmentoch, a to tak v segmente - domácnosti ako aj v segmente – mimo

domácnosti reálne otvorený.

Tento výsledok je možné pripísať prebytku ponuky plynu nad dopytom, teda jeho dostupnosti

z hľadiska ceny pre obchodníkov s plynom, ktorí predávajú plyn nakúpený nielen na základe

dlhodobých kontraktov, ale aj na burze. Obchodovanie s plynom na plynárenskom uzle

v Baumgartene v Rakúsku, ktorý je najbližším obchodným miestom za hranicami Slovenskej

republiky, sa dynamicky zvyšuje.

3.1. CHARAKTERISTIKA TRHU S PLYNOM V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Objem spotreby plynu v roku 2011 bol vo výške 57,9 TWh. V roku 2010 bol objem spotreby

plynu 57,3 TWh, teda spotreba plynu v rok 2011 oproti roku 2010 sa mierne zvýšila.

Z hľadiska objemu celkovej spotreby je možné považovať slovenský trh s plynom za stabilný.

Počet platných povolení na podnikanie v oblasti plynárenstva za sledované obdobie je

približne rovnaký, čo znamená, že trh s plynom má z tohto pohľadu relatívne stabilnú

štruktúru. Podrobne je úroveň konkurencie na trhu dodávok plynu tak domácnostiam ako

priemyselným odberateľom popísaná v podkapitole 3.3.4. Tzv. areálových dodávateľov



- 27 -

a distribútorov plynu, ktorí v rámci svojho areálu zabezpečujú distribúciu a dodávku plynu

v roku 2011 bolo 42.

Prehľad o platných povoleniach na podnikanie v oblasti plynárenstva uvádza nasledujúca

tabuľka:

Činnosti/rok 2007

20092008

2008

2009

2009

2010

2010 2011

Výroba plynu 3 2 2 3 2

Preprava plynu 1 1 1 1 1

Distribúcia a dodávka plynu 48 41 44 45 42

Uskladňovanie plynu 2 2 2 5*

2

Dodávka plynu 43 48 54 69 74

Distribúcia plynu 2 5 5 4 5

Výroba, distribúcia, dodávka a

uskladňovanie plynu

2 2 2 2 2

Celkom 101 101 110 129 128

*Do celkového počtu boli zahrnuté aj spoločnosti, ktoré uskladňovali iný druh plynu ako je zemný

plyn.

3.2. ÚČASTNÍCI TRHU S PLYNOM

Rozhodujúcimi účastníkmi na trhu s plynom v Slovenskej republike v roku 2011 boli:

a) eustream, a. s. - prevádzkovateľ prepravnej siete,

b) SPP – distribúcia, a. s. - prevádzkovateľ distribučnej siete na vymedzenom území

Slovenskej republiky (ďalej len „PDS“),

c) prevádzkovatelia zásobníkov: POZAGAS, a. s. (ďalej len „POZAGAS“) a NAFTA, a. s.

(ďalej len „NAFTA“),

d) SPP, a. s.,

e) ostatní dodávatelia zemného plynu:

RWE Gas Slovensko, s.r.o.

SHELL Slovakia, s.r.o.

VNG Slovakia, spol. s r.o.

ELGAS, s.r.o.

ČEZ Slovensko, s.r.o.

Lumius Slovakia, s.r.o.

Energetické Centrum, a.s.

GasTrading, s.r.o.

SLOVAKIA ENERGY, s.r.o.

Vaša energia s.r.o.

LAMA energy a.s. – organizačná zložka

BUSINESS COMMERCIAL FINANCE s.r.o.

Energie2, a.s.

f) odberatelia plynu.



- 28 -

Podrobnosti o podieloch na trhu s plynom jednotlivých dodávateľov plynu sú uvedené v časti

3.3.4.

3.3. DODRŽIAVANIE PRAVIDIEL PRE FUNGOVANIE TRHU S PLYNOM

Pravidlá trhu s plynom ustanovujú pravidlá pre

a) prístup do siete,

b) pripojenie k distribučnej sieti,

c) pripojenie k prepravnej sieti,

d) prepravu plynu,

e) distribúciu plynu,

f) dodávku plynu a dodávku plynu domácnostiam,

g) spôsob predchádzania vzniku a riešenie preťaženia prepravnej siete a distribučnej siete,

h) uskladňovanie plynu,

i) vyvažovanie siete.

3.3.1. Prístup do prepravnej siete a preprava plynu

Prepravu plynu na území SR zabezpečuje prostredníctvom prepravnej siete spoločnosť

eustream, a.s. (ďalej len „eustream“). Prostredníctvom domáceho vstupno-výstupného bodu

prepravnej siete je umožnený prístup do distribučnej siete SR, cez ktorú sa distribuuje zemný

plyn k odberateľom na území SR. Preprava plynu pre potreby slovenských odberateľov bola

v roku 2011 zabezpečovaná v súlade s pravidlami trhu s plynom.

Vývoj počtu uzatvorených zmlúv a počtu užívateľov prepravnej siete zobrazuje nasledujúca

tabuľka:

Ukazovateľ/rok 2007 2008 2009 2010 2011

Počet žiadostí o prístup do prepravnej siete 11 30

54 72 56

Počet žiadostí o pripojenie do prepravnej siete 1 1 1 0 0

Počet uzatvorených zmlúv o pripojení do

prepravnej siete

1 1 0 0 0

Počet uzatvorených zmlúv o preprave zemného

plynu s pevnou prepravnou kapacitou

10 28 54 72 52

Z toho: dlhodobá 2 7 5 2 1

ročná 2 9 23 42 35

krátkodobá 6 12 26 28 16

Počet uzatvorených zmlúv o preprave zemného

plynu s prerušiteľnou prepravnou kapacitou

1 1 0 0 0

Z toho: dlhodobá 0 1 0 0 0

ročná 1 0 0 0 0

krátkodobá 0 0 0 0 0

Počet užívateľov prepravnej siete 13 12 20 23 30

Zahraničnými užívateľmi prepravnej siete v roku 2011 boli spoločnosti z Ruska, Českej

republiky, Nemecka, Talianska, Slovinska, Holandska, Švajčiarska, Veľkej Británie, Dánska



- 29 -

a Rakúska. Významný podiel zmluvného portfólia tvoria krátkodobé cezhraničné transakcie

medzi obchodnými miestami v strednej Európe.

Podiel domácich užívateľov a zahraničných užívateľov prepravnej siete na celkovom objeme

prepraveného plynu je uvedený v ďalšej tabuľke. Je možné konštatovať, že tento podiel

vykazuje stabilnú úroveň. V roku 2011 sa objem prepraveného plynu domácimi užívateľmi

oproti roku 2010 zvýšil o 9 %. Celkový objem prepraveného plynu v roku 2011 bol 74,0 mld. m3.

Ukazovateľ/rok 2009 (%)

2010 (%) 2011 (%)

Zahraniční užívatelia prepravnej siete 93

92 92

Domáci užívatelia prepravnej siete 7 8 8

Spolu 100 100 100

Zverejňovanie informácií o prepravných kapacitách a súvisiacich službách pre zabezpečenie

trhu s plynom sa uskutočňovalo v súlade s § 12 pravidiel trhu s plynom. Spoločnosť eustream

zverejňovala plánované investície do prepravnej siete, využitie siete, plán údržby prepravnej

siete, voľné prepravné kapacity na všetkých vstupných aj výstupných bodoch prepravnej

siete, formulár žiadosti o pripojenie k prepravnej sieti.

V novembri 2011 spoločnosť eustream na základe Dohody podpísanej vládami SR

a Maďarska a Memoranda o porozumení vyhlásila verejné obstarávanie potrubného materiálu

a prác na slovensko-maďarské plynovodné prepojenie.

Projekt by mohol prispieť k európskej energetickej bezpečnosti a diverzifikácii prepravných

trás. Dodatočná cezhraničná kapacita pomôže k zlepšeniu likvidity trhu s plynom a k zvýšeniu

bezpečnosti dodávok zemného plynu do stredoeurópskeho regiónu. Projekt je spolufinancovaný

z Európskeho energetického programu pre obnovu (EEPR).

Plánované slovensko-maďarské prepojenie plynovodov s dĺžkou asi 115 kilometrov (z toho

takmer 20 kilometrov na slovenskom území) bude spájať vysokotlakové prepravné systémy

medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a maďarskou obcou Vecsés na predmestí

Budapešti.

Strategický význam projektu pre Slovensko spočíva aj v zabezpečení prístupu krajiny

k pripravovaným južným trasám plynovodov alebo k LNG terminálu v Chorvátsku. Uvedenie

nového plynovodu do prevádzky je naplánované na 1. január 2015. Význam slovensko-maďarského prepojenia pre Slovensko spočíva aj v zabezpečení prístupu

k novým zdrojom dodávok plynu z plánovaných plynovodov Nabucco a South Stream, ktoré

majú byť budované tak, aby ich bolo možné napojiť na plynovod v Maďarsku.

Bez perspektívy neostáva ani prepojenie poľskej a slovenskej prepravnej sústavy, ktoré môže

v budúcnosti ponúknuť slovenskému trhu možnosť získavať dodávky plynu z nekonvenčných

ložísk v Poľsku (ťažba tzv. bridlicového plynu). Na základe výsledkov štúdie



- 30 -

uskutočniteľnosti, ktorá by mala byť dokončená v máji 2013 sa spoločnosť eustream

rozhodne spoločne s poľským prepravcom GAZ-SYSTEM o ďalších krokoch.

Od 1. januára 2011 prišlo k oficiálnemu uvedeniu do činnosti OBA systému (Operational

Balancing Agreement) v prepojovacom bode Lanžhot. Tento systém významne podporí

cezhraničný obchod s plynom a ďalšiu hlbšiu integráciu trhov s plynom v Európskej únii.

OBA dohody sú významným prínosom pre spoluprácu prepravných sietí plynu a užívateľom

siete prinášajú vysoký komfort a istotu pri prechode cez prepojovací bod Lanžhot.

3.3.2. Prístup do distribučnej siete a distribúcia plynu

Distribúciu plynu pre odberateľov plynu na území Slovenskej republiky (okrem distribúcie

plynu v tzv. areáloch, kde je distribúcia plynu zabezpečovaná vlastníkom alebo nájomcom

lokálnej distribučnej siete) zabezpečuje spoločnosť SPP – distribúcia, a. s. Okrem tejto

hlavnej činnosti spoločnosť plní aj úlohu národného plynárenského dispečingu.

Žiadna žiadosť o prístup do distribučnej siete prijatá v roku 2011 nebola zamietnutá.

Z celkového množstva prijatých žiadostí o pripojenie do distribučnej siete bolo 7 % žiadostí

zamietnutých, resp. neuzatvorených z dôvodu nesplnenia obchodných alebo technických

podmienok prístupu a pripojenia do distribučnej siete, čo je o 2 % viac ako v roku 2010.

Aj v roku 2011 dominovali zmluvy o distribúcii uzatvorené štandardne na jeden rok.

Dlhodobé zmluvy uzatvorené neboli, najviac krátkodobých zmlúv bolo uzatvorených na jeden

alebo dva mesiace. Taktiež boli uzatvorené zmluvy o distribúcii aj na menej ako jeden

mesiac, a to s dobou trvania 15 dní, resp. 3 dni.

PDS zabezpečuje obchodné vyvažovanie na dennej báze pre užívateľov distribučnej siete

výpočtom denných a kumulovaných odchýlok vznikajúcich medzi množstvami plynu

nominovanými na vstupoch do distribučnej siete a množstvami skutočne vystupujúcimi

z distribučnej siete. Pre užívateľov distribučnej siete PDS viedol vyvažovací účet

a uskutočňoval zúčtovanie odchýlok.

Fyzické vyvažovanie distribučnej siete PDS zabezpečoval prostredníctvom ťažby plynu zo

zásobníka pri vyrovnávaní nedostatku plynu, resp. vtláčaním plynu do zásobníka pri

vyrovnávaní prebytku plynu v distribučnej sieti. V roku 2011 sa nevyskytli na distribučnej

sieti žiadne problémy, ktoré by boli spôsobené nevyvážením distribučnej siete. V sieti PDS

v roku 2011 aktívne pôsobilo 14 obchodníkov s plynom.

V súlade s ustanoveniami pravidiel trhu s plynom PDS v roku 2011 zverejňoval na svojej

internetovej stránke všetky dokumenty, vzory žiadostí, informácie o pláne údržby, rozvoja,

odstávky a revízií sietí.

V roku 2011 žiadny z odberateľov plynu nemal zabezpečenú dodávku plynu viacerými

dodávateľmi plynu.



- 31 -

Úrad v roku 2011 schválil 10 prevádzkových poriadkov, ktoré predložili spoločnosti, ktoré

zosúladili svoje pôvodné prevádzkové poriadky s platnou legislatívou a spoločnosti, ktoré

nemali schválený žiadny prevádzkový poriadok.

3.3.3. Uskladňovanie plynu

Podzemné zásobníky plynu a uskladňovanie plynu v nich tvoria neoddeliteľnú súčasť trhu

s plynom. V roku 2011 plnili dve najdôležitejšie funkcie na trhu s plynom, a to

- vyrovnávanie rozdielov medzi objemom dodávok a spotrebou plynu uskladňovaním plynu

v letnom období a ťažbou plynu v zimnom období, kedy je spotreba vyššia a pravidelný

nákup plynu dodávateľmi plynu zo zahraničia nestačí na pokrytie spotreby plynu,

- zabezpečenie štandardu bezpečnosti dodávok plynu zásobami plynu pri stave núdze.

Služby prevádzkovateľov zásobníkov v roku 2011, ktorými sú spoločnosti NAFTA

a POZAGAS využívali viaceré slovenské spoločnosti zaoberajúce sa dodávkou plynu

odberateľom SR a zahraničné spoločnosti najmä z Rakúska, Nemecka, Českej

republiky, Francúzska, Holandska a Maďarska.

Spoločnosť NAFTA pre skladovací rok 2010/2011 prijala 15 žiadostí o prístup do zásobníka.

8 žiadostí bolo zamietnutých z dôvodu pridelenia voľnej uskladňovacej kapacity víťazom

tendrov. V roku 2011 nebolo zaznamenané sekundárne obchodovanie s uskladňovacou

kapacitou. Počet užívateľov podzemných zásobníkov spoločnosti NAFTA sa v sledovanom

období zvýšil, čo je pripisované zvýšením ponúkanej uskladňovacej kapacity.

V septembri 2011 spoločnosť NAFTA otvorila nový objekt komplexu zásobníkov Láb -

zásobník Gajary-báden. Projekt Gajary-báden navýši do roku 2014 skladovaciu kapacitu

zásobníkov Láb o 500 mil. m3 na celkových cca 2,5 mld. m

3, a tak výrazným spôsobom

prispeje k zvýšeniu bezpečnosti dodávok zemného plynu na Slovensku a v okolitých

krajinách EÚ.

NAFTA vyvinula nové skladovacie produkty, ktoré umožňujú zákazníkom kedykoľvek počas

roka plyn vtláčať alebo ťažiť a meniť vstupno-výstupné body zásobníka.

Po dokončení projektu Gajary-báden v roku 2014 spoločnosť NAFTA zvýši svoju

skladovaciu kapacitu o 50 % v priebehu jednej dekády, t. j. od roku 2003. Adekvátne k tomu

narastie maximálny denný ťažobný výkon zemného plynu na 33,5 mil. m3, ktorý zodpovedá

výkonu približne desiatich väčších elektrární.

Využitie kapacity zásobníka spoločnosti NAFTA , a.s. podľa jednotlivých zákazníkov

v rokoch 2009 - 2011:



- 32 -

Užívatelia

zásobníka

2009 2010 2011

% % %

SPP, a.s. 59,0 60,15 61,23

RWE Transgas 23,0 23,43 22,80

GdF Suez 13,0 10,48 5,54

E.ON Ruhrgas 5,0 3,13 0,00

VITOL SA 1,17 1,45

VNG Nemecko 0,75 2,18

SHELL Slovakia 0,30 0,91

Gunvor Inter.

B.V. 0,16 0,16

ČEZ Slovensko 0,16 0,45

Gas Trading 0,16 0,31

RWE Supply 0,08 0,08

VNG Slovakia 0,03 0,09

Morgan Stanley 4,45

Mercuria

Energy 0,35

Spolu 100 100 100

Spoločnosti POZAGAS v roku 2011 bolo doručených 24 žiadostí o prístup do zásobníka ako

výsledok ponuky uskladňovacej kapacity prostredníctvom tendrov. Zamietnutých žiadostí

bolo 17, a to z dôvodu pridelenia voľnej uskladňovacej kapacity víťazom tendrov.

Obchodovanie na sekundárnom trhu spoločnosť v roku 2011 nezaznamenala. Novými

službami v portfóliu služieb spoločnosti je poskytovanie flexibilných uskladňovacích

produktov bez časovej limitácie vtláčania a ťažby plynu.

Využitie kapacity zásobníka spoločnosti POZAGAS, a.s. podľa jednotlivých užívateľov

v rokoch 2009 - 2011:

Užívatelia

zásobníka

2009 2010 2011

% % %

SPP, a.s. 45,6 48,56 16,19

GdF Suez 30,0 25,55 58,72

OMV Gas

GmbH 24,4 25,89 25,02

MET AG 0,07

Spolu 100 100 100

Zverejňovanie informácií o voľnej uskladňovacej kapacite a súvisiacich službách pre

zabezpečenie trhu s plynom sa uskutočňovalo v súlade s § 26 pravidiel trhu s plynom.

Spoločnosti NAFTA a POZAGAS zverejňovali plánované investície do uskladňovacích

kapacít, využitie kapacity zásobníkov, údaje o ťažbe a vtláčaní plynu do zásobníkov na dennej

báze, ako aj formuláre všetkých tlačív súvisiacich s uskladňovaním plynu v zásobníkoch.



- 33 -

Uskladňovacia kapacita prevádzkovateľov podzemných zásobníkov plynu

Prevádzkovateľ

podzemného

zásobníka

Technický pracovný

objem

(v mil.m3)

Technický vtlačný

výkon

(v mil.m3/deň)

Technický ťažobný

výkon

(v mil.m3/deň)

NAFTA a.s. 2 235 23,00 30,50

POZAGAS a.s. 647 6,85 6,85

Spolu: 2 882 29,85 37,35

3.3.4. Dodávka plynu a obchodovanie s plynom

Tak ako už bolo uvedené v Správe o dodržiavaní pravidiel trhu s elektrinou a plynom za rok

2010 a o opatreniach na ich dodržiavanie, okrem otvoreného trhu v oblasti dodávky plynu pre

priemyselných odberateľov, aj na trhu s plynom v oblasti dodávky plynu pre odberateľov

plynu v domácnosti v roku 2011 nastali zmeny. Historicky prvý krát nebola jediným

dodávateľom plynu pre domácnosti iba spoločnosť SPP, a.s. Na trh s plynom v sektore

domácností vstúpilo reálne 7 ďalších spoločností, i keď úrad vydal cenové rozhodnutia za

dodávku plynu pre domácnosti pre 11 dodávateľov plynu.

Na trhu s plynom v kategórii priemyselných odberateľov boli v roku 2011 etablované tieto

spoločnosti:

- SPP, a.s.,

- RWE Gas Slovensko, s.r.o.,

- SHELL Slovakia, s.r.o.,

- VNG Slovakia, spol. s r. o.,

- ELGAS, s.r.o.,

- ČEZ Slovensko, s.r.o.,

- Lumius Slovakia, s.r.o.,

- LAMA energy a.s. – organizačná zložka,

- Energie2, a.s.,

- GasTrading, s.r.o.,

- Business Comercial Finance, s.r.o.,

- Slovakia Energy s.r.o.,

- MAGNA E.A. s.r.o.,

- Energetické Centrum a.s.,

- Vaša Energia s.r.o.,

- Energia2, a.s.

Portfólio týchto spoločností tvoria podnikateľské subjekty, ktorých odberné miesta sú

zaradené vo všetkých odberateľských kategóriách, teda maloodber, stredný odber aj

veľkoodber. Zmenu dodávateľa plynu v rokoch 2009 až 2011 naprieč jednotlivými

odberateľskými kategóriami zobrazuje nasledovná tabuľka.



- 34 -

Rok 2009 2010 2011

Kategórie

odberných miest

odberateľov

Počet OM so

zmenou

dodávateľa

%

Počet OM so

zmenou

dodávateľa

%

Počet OM so

zmenou

dodávateľa

%

veľkoodber 39 4,40 84 10,12 99 12,42

stredný odber 14 0,40 84 2,67 267 9,04

maloodber 5 0,01 2 950 4,10 5 270 6,44

spolu 58 0,00 3 118 0,21 5 636 1,80

Počet zaregistrovaných zmien na všetkých odberných miestach oproti roku 2010 vzrástol

z 3 118 na 5 636, čo je nárast o 81 %. V kategórii stredný odber nárast predstavuje 318 %

a v kategórii maloodber – 177 %, teda najväčší nárast zmeny dodávateľa nastal

v odberateľskej kategórie stredný odber.

Aj v roku 2011 sa opakovala skutočnosť, že niektorí priemyselní odberatelia plynu sa vrátili

k tradičnému dodávateľovi plynu - spoločnosti SPP, a.s. Teda boj o zákazníka je neustály.

Čo sa týka dĺžky trvania zmlúv, najviac sa uzatvárali zmluvy o dodávke plynu na 1 rok,

u tradičného dodávateľa plynu boli uzatvorené zmluvy aj na dlhšie obdobie.

V kategórii priemyselných odberateľov v roku 2011 dominovala spoločnosť SPP, a.s.

Nasledovná tabuľka zobrazuje podiel najvýznamnejších spoločností na trhu priemyselných

odberateľov.

Porovnanie odberných miest so zmenou dodávateľa v % v rokoch 2009 až 2011

4,10% 6,44% 2,67%

9,04%

4,40%

10,12%

12,42%

0,40% 0%

5%

10%

15%

20%

25%

30%

2009 2010 2011

maloodber stredný odber veľkoodber



- 35 -

Množstvo dodaného plynu priemyselným odberateľom v roku 2011 4,0 mld. m3

SPP, a.s. 69 %

RWE Gas Slovensko, s.r.o. 21 %

Podiel ostatných dodávateľov plynu na celkovej dodávke plynu

priemyselným odberateľom plynu v roku 2011

10 % *

*Podiel ostatných dodávateľov je v intervale 2,5 % až 0,00001%, menovite ide o spoločnosti

ELGAS, s.r.o., GasTrading, s.r.o., SHELL Slovakia, s.r.o., ČEZ Slovensko, s.r.o., VNG Slovakia, spol.

s r. o., Business Comercial Finance, s.r.o., Lumius Slovakia, s.r.o., MAGNA E.A. s.r.o., Slovakia Energy s.r.o.,

Vaša Energia s.r.o., Energetické Centrum a.s., LAMA energy a.s. – organizačná zložka a Energia2, a.s.

Štruktúra trhu s plynom v kategórii odberateľov – domácnosť po prvý krát v roku 2011

nebola „jednofarebná“. Okrem dominantného dodávateľa plynu, ktorým je stále spoločnosť

SPP, a .s., v roku 2011 reálne začali dodávať plyn pre domácnosti títo dodávatelia:

RWE Gas Slovensko, s.r.o., ČEZ Slovensko, s.r.o., Vaša energia s.r.o.,

Slovakia Energy, s.r.o., Energie2, a.s., Energetické Centrum, a.s. Všetky tieto spoločnosti

dodávali plyn domácnostiam za nižšie ceny ako spoločnosť SPP, a.s. Zdrojom ich dodávok

plynu bol nákup plynu na spotových trhoch, na burze, prostredníctvom dlhodobých

kontraktov a od iných dodávateľov plynu. Podiel nových spoločností na tomto trhu

predstavuje cca 1 %. Na rozdiel od spoločnosti SPP, a.s., ktorá má so svojimi odberateľmi

kategórie domácnosť uzatvorené zmluvy o dodávke plynu na dobu neurčitú, noví dodávatelia

uzatvárali zmluvy o dodávke plynu hlavne s dvojročnou viazanosťou. Je nutné uviesť, že

odberatelia kategórie domácnosti sa stretli pri ponuke niektorých nových dodávateľov aj

s neférovými praktikami, ktoré spočívali hlavne v tom, že ponuka na zmenu dodávateľa plynu

sa uskutočňovala prostredníctvom tzv. podomových predajcov, teda externých zamestnancov,

ktorí neinformovali odberateľov pri zmene dodávateľa komplexne o všetkých úkonoch, ktoré

je potrebné vykonať pri zmene dodávateľa plynu. Uvedené malo za následok, že v niektorých

prípadoch nebola ukončená zmluva s pôvodným dodávateľom plynu, a preto neprišlo k zmene

dodávateľa plynu. V roku 2011 niektoré spoločnosti napriek tomu, že mali úradom vydané

cenové rozhodnutie pre dodávku plynu pre domácnosti na rok 2011, nakoniec nezískali

žiadnych odberateľov a nedodávali plyn domácnostiam.

Rozdelenie trhu s plynom v kategórii odberateľov – domácnosť v roku 2011 znázorňuje

nasledovná tabuľka.

Množstvo dodaného plynu odberateľom - domácnosť v roku 2011 1,4 mld. m3

SPP, a.s. 99,19 %

RWE Gas Slovensko, s.r.o. 0,46 %

ČEZ Slovensko, s.r.o. 0,28 %

Ostatní 0,07 %

Zmena dodávateľa plynu v kategórii odberateľov – domácnosť sa prvý krát uskutočnila

v roku 2011.



- 36 -

Rok 2009 2010 2011

Kategória

odberných miest

odberateľov

Počet OM so

zmenou

dodávateľa

%

Počet OM so

zmenou

dodávateľa

%

Počet OM so

zmenou

dodávateľa

%

domácnosť 0 0,00 0 0 21 376 1,51

Štruktúru dodávateľov plynu v rokoch 2009 až 2011 a ich trhové podiely (dodávka

priemyselným odberateľom a dodávka domácnostiam) zobrazuje nasledovná tabuľka.

Dodávateľ/rok 2009 (%)

2010 (%) 2011 (%)

SPP, a.s., Bratislava 94,8 84,5 77,1

RWE Gas Slovensko, s.r.o. 4,1 13,5 15,6

Ostatní dodávatelia 0,9 1,0 7,3*

Spolu 100 100 100

* Podiel ostatných dodávateľov je v intervale 1,9 % až 0,00001%, menovite ide o spoločnosti

ELGAS, s.r.o., GasTrading, s.r.o., SHELL Slovakia, s.r.o., ČEZ Slovensko, s.r.o.,

VNG Slovakia, spol. s r. o., Business Comercial Finance, s.r.o., Lumius Slovakia, s.r.o.,

MAGNA E.A. s.r.o., Energetické Centrum a.s., Slovakia Energy s.r.o., Vaša Energia s.r.o.,

LAMA energy a.s. – organizačná zložka a Energia2, a.s.

Podiely na trhu najväčších dodávateľov plynu v % v rokoch 2009 až 2011

84,50%77,10%

13,50%15,60%

7,30%

94,80%

4,10%

0,90% 1,00%

0%

20%

40%

60%

80%

100%

120%

2009 2010 2011

SPP, a.s., Bratislava RWE Gas Slovensko Ostatní dodávatelia



- 37 -

Dodávateľ plynu (%)

SPP, a.s. 77,06

RWE Gas Slovensko, s.r.o. 15,64

GasTrading, s.r.o 1,90

Elgas, s.r.o. 1,79

SHELL Slovakia, a.s. 1,42

ČEZ Slovensko, s.r.o. 0,84

VNG Slovakia, spo.s.r.o. 0,53

Business Comercial

Finance, s.r.o. 0,48

Lumius Slovakia, s.r.o. 0,29

Podiel dodávateľov plynu na celkovej

dodávke plynu všetkým odberateľom plynu

v roku 2011

Podiel ostatných dodávateľov je 0,5 %, menovite ide o spoločnosti MAGNA E.A. s.r.o.,

Energetické Centrum a.s., Slovakia Energy s.r.o., Vaša Energia s.r.o., LAMA energy a.s. –

organizačná zložka a Energia2, a.s.

Trhový podiel jednotlivých dodávateľov plynu v roku 2011

SPP, a.s.

RWE Gas Slovensko, s.r.o.

GasTrading, s.r.o

Elgas, s.r.o.

SHELL Slovakia, a.s.

ČEZ Slovensko, s.r.o.

VNG Slovakia, spo.s.r.o.

Business Comercial Finance, s.r.o.

Lumius Slovakia, s.r.o.



- 38 -

3.3.5. Povinnosti účastníkov trhu s plynom v oblasti informovanosti

Účastníci trhu s plynom si v roku 2011 povinnosti v oblasti informovanosti plnili na

dostatočnej úrovni.

Nedostatočnú informovanosť účastníkov trhu s plynom, ktorú ustanovuje najmä § 8 ods. 2

pravidiel trhu s plynom, napr. všeobecné obchodné podmienky pripojenia k DS, všeobecné

technické podmienky pripojenia k DS, vzor žiadosti o pripojenie k DS atď., ako aj

nezverejnenie ceny za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu, vykazujú niektorí

prevádzkovatelia tzv. lokálnych distribučných sietí. Úrad nepretržite monitoruje plnenie

povinností, ktoré vyplývajú účastníkom trhu s plynom z legislatívy, ktorá upravuje tieto

povinnosti. Na zistené nedostatky účastníkov trhu upozorňuje a žiada o ich nápravu.

3.4. RIEŠENIE PODNETOV K FUNGOVANIU TRHU S PLYNOM

Úrad v súlade s pôsobnosťou vymedzenou v zákone o regulácii riešil v roku 2011 7 podnetov

za účelom kontroly dodržiavania pravidiel trhu s plynom:


Počet riešených podnetov 0 0 7

Všetky podnety boli neopodstatnené.

Úrad poskytoval účastníkom trhu s plynom rôzne informácie, týkajúce sa najmä:

- štruktúry ceny dodávky plynu,

- vyúčtovacej faktúry za dodávku plynu,

- regulácie cien za dodávku plynu na výrobu tepla určeného pre domácnosť,

- procesu zmeny dodávateľa.

Úrad aktualizuje aj údaje na webovom sídle úradu za účelom zlepšovania fungovania trhu

s plynom.

3.5. OPATRENIA NA DODRŽIAVANIE PRAVIDIEL PRE FUNGOVANIE TRHU

S PLYNOM

3.5.1. Opatrenia krátkodobého charakteru

Je možné konštatovať, že priemyselní odberatelia sa stotožnili s konkurenciou na trhu

s plynom a vedia profitovať s jeho úrovne. Svoje potreby si vedia riešiť so svojim

dodávateľom plynu, i keď aj na tejto úrovni je žiaduce, aby sa poznatky z praxe premietli do

legislatívy. Skutočný trh s plynom v sektore domácnosti odhalil nekalé praktiky, ktoré sa

vyznačovali najmä tzv. podomovým predajom. Na tieto praktiky úrad reaguje ihneď ako sa

o nich dozvie komunikáciou s dodávateľmi plynu, ktorých zastupujú podomoví predajcovia

a požaduje nápravu tohto stavu. Praktické skúsenosti účastníkov trhu plynom, ktoré si

vyžadujú legislatívnu zmenu, bude úrad riešiť novelizáciou pravidiel trhu s plynom.



- 39 -

3.5.2. Opatrenia dlhodobého charakteru

Medzi opatrenia dlhodobého charakteru, ktoré úrad bude zabezpečovať s cieľom

maximálneho dodržiavania pravidiel pre fungovanie trhu s plynom v ďalšom období, patria :

- zapracovanie energetickej legislatívy Európskej únie a pravidiel vnútorného trhu

s plynom do národnej legislatívy,

- monitorovanie dodržiavania schválených prevádzkových poriadkov

prevádzkovateľov prepravnej siete, distribučných sietí a zásobníkov a požadovať ich

zosúladenie s platnou primárnou a sekundárnou legislatívou,

- monitorovanie dodržiavania štandardov kvality dodávaného plynu a poskytovaných

služieb v plynárenstve ustanovených vyhláškou č. 328/2008 Z. z. v súlade s § 5 ods. 1 písm. ee)

zákona o regulácii a tým zabezpečiť ochranu práv a povinností odberateľov plynu s cieľom

garantovať kvalitné a bezproblémové činnosti a služby a usmerniť prevádzkovateľov siete

k efektívnemu správaniu a bezpečnému a spoľahlivému výkonu regulovanej činnosti,

- sledovanie dodržiavania vyhlášky úradu vydanej podľa § 19 ods. 9 zákona

o energetike, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe vedenia oddelenej evidencie

skutočností, ktoré sú predmetom účtovníctva a o spôsobe vedenia evidencie aktív a pasív

s cieľom zabránenia vzniku diskriminácie a krížových dotácií medzi jednotlivými činnosťami

u prevádzkovateľov sietí, ktorí okrem regulovaných činností vykonávajú aj iné činnosti.

Úrad očakáva v tomto roku prijatie nového zákona o energetike a nového zákona o regulácii,

ktorým má Slovenská republika transponovať do energetickej legislatívy tzv. 3. energetický

balíček Európskej únie. Na základe skúseností a podnetov účastníkov trhu s plynom, ako aj na

základe prijatia nového zákona o energetike a zákona o regulácii úrad pripraví nové pravidlá

trhu s plynom, do ktorých zapracuje tie podnety a námety, ktoré vytvoria legislatívny rámec

trhu s plynom na prospech všetkým účastníkom trhu s plynom. Medzi najdôležitejšie podnety

úrad radí:

- zjednotenie energetickej jednotky pri všetkých regulovaných činnostiach

v plynárenstve (kWh) v súlade s pravidlami používanými prevádzkovateľmi sietí v rámci EÚ,

- zavedenie plynárenského dňa kompatibilného so susediacimi štátmi,

- zavedenie pojmu „skladovací rok“ pre odlíšenie prevádzkovania zásobníkov,

- úprava termínov nominácií prepravy a distribúcie plynu,

- úprava podmienok výpovednej lehoty na ukončenie zmluvy o dodávke plynu pre

odberateľov kategórie domácnosť,

- zavedenie možnosti zmeniť distribučnú kapacitu v odôvodnených prípadoch pri

zmene dodávateľa plynu,

- zníženie počtu požadovaných dát pri procese zmeny dodávateľa plynu,

- diskusia s účastníkmi trhu s plynom o sfunkčnení sekundárneho trhu s plynom, resp.

zriadení nezávislého operátora trhu s plynom,

- na základe poznatkov z praxe z 1. roka liberalizovaného trhu s plynom v sektore

domácností skvalitniť a zjednodušiť proces zmeny dodávateľa plynu,

- upraviť podmienky dodávky plynu viacerými dodávateľmi do jedného odberného

miesta, nakoľko úprava, ktorá bola prijatá v roku 2010 nenaplnila očakávania,

- spresniť ustanovenia týkajúce sa výpočtu dennej odchýlky,

- novelizovať postup procesu odpočtu pri zmene dodávateľa.



- 40 -

4. INÉ NÁSTROJE REGULÁCIE TRHU S ELEKTRINOU A PLYNOM

Kvalita dodávok a poskytovaných služieb je rozhodujúcou otázkou pre konečných

spotrebiteľov všetkých typov a veľkostí. Veľmi dôležitým mechanizmom a nástrojom úradu

je kontrolovanie a posudzovanie kvality poskytovaných služieb.

Aplikačná prax priniesla potrebu novelizovať vyhlášky o štandardoch kvality s cieľom

komplexnejšie upraviť podmienky sledovania, vyhodnocovania štandardov kvality

regulovanými subjektmi, dosiahnuť vyššiu transparentnosť pri stanovení jednotlivých

štandardov kvality a umožniť lepšie porovnanie výsledkov jednotlivých subjektov.

Vyhodnocovanie štandardov kvality v elektroenergetike vykonáva úrad v zmysle vyhlášky

úradu č. 315/2008 Z. z. v znení vyhlášky č. 96/2011 Z. z. (ďalej len „vyhláška úradu

č. 315/2008 Z. z.“) a v plynárenstve v zmysle vyhlášky č. 328/2008 Z. z. v znení vyhlášky

č. 94/2011 Z. z. (ďalej len „vyhláška úradu č. 328/2008 Z. z.“) Novelami vyhlášok bola

stanovená maximálna hodnota úrovne kvality pre jednotlivé činnosti, ktorú by subjekty

nemali prekročiť. Novelizované vyhlášky určujúce štandardy kvality dodávky elektriny,

plynu, vody a tepla a s tým súvisiacich činností boli zavedené do praxe s účinnosťou

od 01. 04. 2011.

Vyhodnotenie dodržiavania štandardov kvality za rok 2011 je v poradí tretím vyhodnotením.

Údaje, ktoré úrad obdržal od regulovaných subjektov, sú spracované v Správe o plnení

štandardov kvality za rok 2011, ktorá je zverejnená na webovom sídle úradu.

4.1. ŠTANDARDY KVALITY V ELEKTRINE

Z počtu 235 subjektov, ktoré v roku 2011 aktívne pôsobili v podnikaní v oblasti

elektroenergetiky, predložilo (do stanoveného termínu 30.03.2012) vyhodnotenie štandardov

kvality len 129 subjektov (54,9 %), čo je oproti predchádzajúcemu roku o 2 % menej.

V stanovenom termíne nepredložilo vyhodnotenie štandardov kvality v zmysle vyhlášky č.

315/2008 Z. z. až 106 subjektov (45,1 %). Regulované subjekty, pre ktoré vykonávanie

regulovaných činností nie je hlavnou podnikateľskou aktivitou, neboli na evidovanie

a vyhodnotenie štandardov kvality technicky a personálne pripravené a venovali tejto

povinnosti len okrajovú pozornosť.

V oblasti prenosu elektriny bolo zaznamenaných celkom 21 udalostí súvisiacich so

štandardom kvality podľa § 2 písm. a) až h) vyhlášky č. 315/2008 Z. z., pričom v jednom

prípade bol štandard kvality porušený.

V oblasti činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou boli zaznamenané celkom

dve udalosti súvisiacich so štandardom kvality podľa § 5 písm. d) vyhlášky č. 315/2008 Z. z.

Vyhodnotenie dodržiavania štandardov kvality pri distribúcii elektriny podľa § 3 ods. 1

vyhlášky úradu č. 315/2008 Z. z. charakterizujú údaje v nasledovnej tabuľke:



- 41 -


Počet subjektov, ktoré predložili vyhodnotenie štandardov

kvality 106 115 97

Počet predložených vyhodnotení bez zaznamenanej

udalosti 55 57 48

Celkový počet zaznamenaných udalostí 13 251 663 14 621 022 9 437 626

Celkový počet zaznamenaných udalostí s porušeným

štandardom kvality 455 542 255 857 148 141

Vyhodnotenie štandardov kvality pri dodávke elektriny podľa § 4 ods. písm. a) až c)

vyhlášky úradu č. 315/2008 Z. z. charakterizujú údaje v nasledovnej tabuľke :


Počet subjektov, ktoré predložili vyhodnotenie štandardov

kvality 130 158 122


udalosti 109 135 92

Celkový počet zaznamenaných udalostí 106 383 61 259 55 768


štandardom kvality 14 461 2 589 2 419

Z údajov, ktoré regulované subjekty predložili úradu, boli získané nasledovné poznatky:

regulované subjekty aj v druhom kalendárnom roku, za ktorý vyhodnocovali štandardy

kvality, nevenovali sledovaniu štandardov kvality dostatočnú pozornosť,

veľký počet subjektov predložil vyhodnotenie štandardov kvality bez zaznamenanej

udalosti,

časť regulovaných subjektov pri vyplňovaní záznamov o dosiahnutej úrovni štandardu

kvality nepostupovala v zmysle vyhlášky úradu a nimi zaslané vyhodnotenia boli chybne

alebo neúplne vyplnené.

4.2. ŠTANDARDY KVALITY V PLYNE

Na úroveň trhu s plynom vplýva aj kvalita dodávaného plynu a poskytovaných služieb

v plynárenstve. Regulované subjekty sú povinné dodržiavať nastavené štandardy dodávaného

plynu a poskytovaných služieb ako aj spracovať vyhodnotenie dodržiavania štandardov

kvality sumárne za rok 2011, zaslať úradu a zároveň zverejniť ich na svojej internetovej

stránke do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka alebo vo výročnej správe alebo

iným obvyklým spôsobom.

Vyhodnotenie dodržiavania štandardov kvality pri uskladňovaní plynu podľa § 2 písm. f)

a g) vyhlášky č. 328/2008 Z. z. charakterizujú údaje v nasledovnej tabuľke:



- 42 -


Počet predložených vyhodnotení štandardov kvality 2 2 2


udalosti 0 0 0

Celkový počet zaznamenaných udalostí 6 16 578


štandardom kvality 0 0 0

Vyhodnotenie dodržiavania štandardov kvality pri preprave plynu podľa § 3 písm. b), j) a k)

vyhlášky č. 328/2008 Z. z. charakterizujú údaje v nasledovnej tabuľke:




udalosti 0 0 0

Celkový počet zaznamenaných udalostí 27 3 2



Vyhodnotenie dodržiavania štandardov kvality pri distribúcii plynu podľa § 4 písm. b)





udalosti 11 16 16




Vyhodnotenie dodržiavania štandardov kvality pri dodávke plynu podľa § 5 písm. a)





udalosti 15 18 11






- 43 -

Z celkového počtu 84 subjektov 31 subjektov nezaslalo vyhodnotenie štandardov kvality.

Subjekty, ktoré podnikajú v oblasti plynárenstva viac ako dva roky došlo celkove ku

stabilizácii vykazovaných hodnôt. Výsledky subjektov, ktoré podnikajú iba prvý rok v oblasti

plynárenstva a nemajú ešte dlhodobejšiu históriu sú rozdielne.

Z údajov, ktoré regulované subjekty predložili úradu boli získané nasledovné poznatky:

regulované subjekty za obdobie troch rokov sledovania a vyhodnocovania štandardov

kvality stále nevenujú dostatočnú pozornosť sledovaniu štandardov kvality,

z celkového počtu subjektov, ktoré v roku 2011 aktívne pôsobili na trhu, úradu

vyhodnotenie štandardov kvality predložil nízky počet regulovaných subjektov,

počet subjektov, ktoré predložili vyhodnotenie bez zaznamenanej udalosti počas

trojročného obdobia sledovania má klesajúci trend,

klesajúci trend má aj pomer počtu udalostí s nedodržaným štandardom kvality

k celkovému počtu zaznamenaných udalostí,

1. apríla 2011 nadobudli účinnosť novely vyhlášok, niektoré regulované subjekty

nepostupovali v zmysle vyhlášok a nimi zaslané vyhodnotenia boli chybne alebo neúplne

vyplnené, tieto nedostatky boli po upozornení zo strany úradu odstránené.

4.3. ODDELENÁ EVIDENCIA

Prevádzkovatelia sústav, sietí a zásobníka a dodávatelia elektriny a plynu v zmysle vyhlášky

úradu č. 415/2008 Z. z. predkladajú úradu výstupy z oddelenej evidencie skutočností, ktoré sú

predmetom účtovníctva, nákladov, výnosov, aktív, pasív a odpisovania, za rok 2011 najneskôr

do 30. júna 2012. Hlavným cieľom sledovania tejto činnosti je zabránenie diskriminácii

a krížovým dotáciám, t.j. aby jednotlivé subjekty nekompenzovali jednu činnosť inou

činnosťou. Z údajov predložených regulovanými subjektmi úrad spracováva ekonomické

modely za účelom zistenia efektívnosti činnosti regulovaných subjektov.

Výsledky spracovania údajov z oddelenej evidencie za rok 2011 budú zverejnené na

webovom sídle úradu v samostatnej správe.

5. ZÁVER

Slovenský trh s elektrinou je plne liberalizovaný, otvorený pre všetkých účastníkov trhu a má

dostatočné prenosové kapacity. Zvyšujúca sa účasť v regionálnych trhoch, existujúci prebytok

výroby elektriny v regióne a dostatočná cezhraničná výmena elektriny spolu vytvárajú vysoko

konkurenčné trhové prostredie. Preto neexistujú žiadne prekážky pre voľnú výmenu elektriny

nielen vo vnútri systému, ale aj medzi okolitými krajinami. Dôkazom tejto skutočnosti je aj

spojenie slovenského a českého trhu (tzv. market coupling), ktoré sa začalo v septembri 2009.

Takéto spájanie vytvára jednu cenovú zónu z oboch energetických systémov, pretože oba trhy

spolu vytvárajú dostatočnú spotrebu a výrobu kombinovanú s dostatočnými prenosovými

kapacitami na prenosových prepojeniach medzi oboma systémami. V rámci postupujúcej

regionálnej integrácie trhov bolo 30.5.2011 podpísané memorandum o porozumení medzi



- 44 -

kľúčovými účastníkmi trhu s elektrinou a regulačnými úradmi ČR, Slovenska a Maďarska

o vytvorení jednotnej trilaterálnej obchodnej oblasti do prvého polroka 2012. Na prvom

zasadnutí projektovej skupiny bol vytvorený návrh riešenia, ktoré bude úplne kompatibilné

s cieľovým riešením jednotného európskeho trhu s elektrinou, ktorý má byť dokončený do

roku 2014.

Trh s plynom na Slovensku v roku 2011 sa stal skutočne liberalizovaným vo všetkých

odberateľských kategóriách. Dominantné postavenie si naďalej udržuje spoločnosť SPP, a.s.

so 77,1 % podielom. Najväčším konkurentom je spoločnosť RWE Gas Slovensko s.r.o.

so 15, 6 % podielom. Okrem spoločností, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami zahraničných

firiem a nakupujú plyn prostredníctvom svojich „matiek“, na trhu s plynom začali pôsobiť aj

také spoločnosti, ktoré nakupujú plyn od dodávateľov plynu, ktorí v tomto prípade plnia

funkciu obchodníka s plynom. Avšak tieto spoločnosti dosahujú hlavne v sektore domácností

veľmi malý trhový podiel a práve u nich sa stretávame s nekalými praktikami. Obdobná

situácia je aj na trhu s elektrinou v oblasti podomového predaja. Úrad v roku 2011

zaznamenal vyšší počet podnetov od odberateľov elektriny a plynu v domácnosti,

prostredníctvom ktorých poukazovali na nekalé praktiky podomových predajcov elektriny

a plynu. Ako predísť týmto javom bude úrad riešiť už v spomínanej pripravovanej

energetickej legislatíve.

Nedá nám v závere nespomenúť prvé skúsenosti roku 2012, a to je vstup tradičných

dodávateľov elektriny na trh s plynom a opačne, vstup tradičného dodávateľa plynu na trh

s elektrinou. Úrad bude sledovať aké výhody prinesie táto obchodná politika pre odberateľa

a tieto vyhodnotí nasledujúci rok.

Medzi dôležitými úlohami v rámci opatrení dodržiavania fungovania trhu s elektrinou

a plynom a jeho ďalšieho rozvoja patrí v nastávajúcom období aj spolupráca úradu

s Ministerstvom hospodárstva SR pri implementácii 3. energetického balíčka ako aj

poznatkov z aplikačnej praxe do nového zákona o energetike a nového zákona o regulácii a z

toho vyplývajúcich rozšírených splnomocňovacích ustanovení na vypracovanie nových

pravidiel trhu s elektrinou a plynom.

Documents

SPRÁVA O DODRŽIAVANÍ PRAVIDIEL TRHU S ... - slovensko.sk · Správa o dodržiavaní pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom za rok 2011 a o opatreniach na ich dodržiavanie