View
2.320
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
1
Ekonomika a manaţment vyšších územnosprávnych celkov
výmera: 8 hod.
počet kreditov: 4
vyučujúci: Ing. Ivana Gecíková, PhD.
podmienky pre úspešné ukončenie predmetu: účasť 2 x 10 bodov = 20 bodov
písomný test 80 bodov (20 otázok za 4 body)
minimálny počet bodov: 60
kľúčové slová: región, regionálny rozvoj, regionálna samospráva, vyšší územnosprávny
celok, rozpočet VÚC, majetok VÚC, organizačná štruktúra, volené orgány, úrad VÚC,
kontrola, strategické plánovanie, PHSR, územný plán
Obsah predmetu:
1. Postavenie VÚC v systéme verejnej správy v SR
1.1 Regionálna úroveň riadenia štátu
1.2 Prístupy k definovaniu pojmu regionálna samospráva a VUC
1.3 Postavenie VÚC v systéme VS (kraje SR a prehľad o nich)
1.4 Pôsobnosť VÚC
1.5 Symboly VUC
1.6 CHERS
1.7 Spravovanie regiónu
2. Charakteristika vyšších územnosprávnych celkov SR
3. Ekonomické podmienky fungovania VUC
3.1 Rozpočet VUC (tvorba rozpočtu, príjmová a výdavková časť)
3.2 Majetok VUC, štruktúra majetku
3.3 Podnikateľská činnosť VUC
4. Manaţment VÚC
4.1 Organizačná štruktúra VUC
4.2 Postavenie volených predstaviteľov v manaţmente
4.3 Postavenie úradu VUC
4.4 Poţiadavky na pracovníkov VUC
4.5 Líderstvo vo VÚC
5. Kontrolná činnosť na VÚC
5.1 Interná kontrola
5.2 Externá kontrola
5.3 Finančná kontrola
6. Strategické plánovanie v rozvoji VÚC (nástroje, programy)
6.1 Regionálne plánovanie (PHSR metodika tvorby)
6.2 Tvorba partnerstiev
6.3 Územné plánovanie
2
1. Postavenie VÚC v systéme verejnej správy v SR
Regionálna samospráva predstavuje v podmienkach Slovenska jednu z najmladších
foriem verejnej správy. Jej existencia a pôsobenia sú úzko späté s riadením a spravovaním
územných celkov na hierarchicky vyššej úrovni riadenia krajiny ako je miestna úroveň a súčasne
niţšej úrovni ako je národná. predstaviteľom regionálnej samosprávy v podmienkach našej
krajiny sú vyššie územnosprávne celky (VÚC). Nasledujúca kapitola venuje pozornosť viacerým
tematickým okruhom, počnúc definovaním základného pojmového aparátu, cez postavenie
regionálnej samosprávy v našich podmienkach, jej pôsobnosť, symboly atď. Dôleţitosť
a význam regionálnej samosprávy podmieňuje aj jej celoeurópsky rámec, reprezentovaný najmä
Európskou chartou regionálnej samosprávy. Záverečná podkapitola predstavuje prehľad
najvýznamnejších právnych predpisov, ktoré konštituujú postavenie regionálne samosprávy v
SR.
Kľúčové slová: regionálna samospráva, región, VUC, verejná správa
1.1 Regionálna úroveň riadenia štátu
Zákon NR SR č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja definuje hlavné ciele
podpory regionálneho rozvoja, ktorými sú odstraňovanie neţiaducich disparít v úrovni
hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja regiónov, zvyšovanie ekonomickej výkonnosti a
konkurencieschopnosti regiónov, zvyšovanie zamestnanosti a ţivotnej úrovne obyvateľov v
regiónoch a trvalo udrţateľný rast a rozvoj. Moţno konštatovať ţe tento zákon je, z hľadiska
posilnenia regionálnej samosprávy ako kľúčového hráča v oblasti regionálneho rozvoja na
svojom území, nepostačujúci. V prvom rade je nekonzistentný z hľadiska koordinácie rozvoja na
všetkých úrovniach (národnej, regionálnej a lokálnej). V zmysle zákona programy rozvoja obcí
len zohľadňujú priority a ciele programu rozvoja kraja, ale musia byť, tak ako aj program kraja,
v súlade s rozvojovou stratégiou štátu. Zdôraznenie rozdielu medzi „prísnosťou“ väzby kraja na
štát (súlad) a obce na kraj (zohľadnenie) potláča dôleţitosť regionálnej rozvojovej politiky na
úrovni krajov. Naviac zákon si vyţaduje existenciu plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na
úrovni kaţdej obce, pokiaľ sa táto chce uchádzať o poskytnutie finančného príspevku zo štátneho
rozpočtu a doplnkových zdrojov. Týmto spôsobom nevyvíja ţiaden tlak na medziobecnú
spoluprácu, ale naopak podporuje uţ aj tak rozvojovo kontraproduktívny model existencie
takmer 2900 samosprávnych nezávislých subjektov – obcí, a určitým spôsobom sťaţuje
regionálno-miestnu komunikáciu. Zákon vychádza z úrovne NUTS III (krajov) a nerieši
koordináciu rozvoja medzi krajmi navzájom. „Netlačí“ na formovanie väčších celkov pre tvorbu
a realizáciu regionálnych stratégií s väčším potenciálom pre dosiahnutie pozitívnej zmeny (na
rozdiel napr. od Českej republiky, kde existujú tzv. regióny súdrţnosti). Vzťah VÚC k štátnym
orgánom je zúţený len na „poskytovanie potrebných údajov“ a „podporu spolupráce s územnými
a správnymi celkami, s orgánmi alebo úradmi iných štátov“. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe
princíp „viacúrovňového spravovania“ (angl. „multi-level governance“), teda organické
prepojenie troch úrovní verejnej správy – štátnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy v
oblasti rozvojových procesov, zatiaľ nie je na Slovensku dostatočne naplnený.(KRI, 2010)
1.2 Prístupy k definovaniu pojmom regionálna samospráva, región a VUC
Právo občanov podieľať sa na správe vecí verejných sa zaraďuje medzi významné znaky
demokratických princípov. Ako píše Tej (2002) toto právo sa najjednoduchšie realizuje
3
v obciach (t.j. dedinách a mestách), kde občania trvalo bývajú, príp. ţijú. princíp samosprávneho
riadenia sa na Slovensku objavil aţ v súvislosti s ekonomickými, politickými a spoločenskými
zmenami po roku 1989. Z toho vyplýva, ţe vývoj samosprávneho riadenia bol v našich
podmienkach poznačený viacerými výkyvmi, neprebiehal kontinuálne a prirodzene. V roku 1990
bola obnovená územná samospráva na úrovni obcí a v roku 2001 sa rozšírila aj o regionálnu
úroveň, čím sa vytvorila regionálna samospráva.
„Samospráva je historicky spätá s regiónom a predstavuje formu verejnej správy
i verejnej vlády. Medzi najvýznamnejšie úlohy územnej samosprávy patrí vytváranie
prirodzeného centra spoločenstva občanov v spravovanom regióne, zodpovednosť za konkrétnu
úlohu poskytovania verejných statkov, vytváranie a reprezentovanie pluralitného systému širokej
palety názorov v regióne prostredníctvom volených zástupcov a koordinovanie vzájomných
vzťahov so štátnou správou. Samospráva je formovaná zdola nahor.“ (Tej, 2002, str.67)
Najmladšou formou samosprávy na Slovensku je regionálna samospráva. Regionálna
samospráva zabezpečuje mnoţstvo úloh a plní celú radu originálnych a prenesených
(delegovaných) kompetencií. Poskytuje verejné statky pre občanov v príslušnom regióne. Má
svoj vlastný rozpočet, prostredníctvom ktorého sa stáva relatívne nezávislou od štátu a
zabezpečuje svoje činnosti.
Regionálna samospráva definuje právo a schopnosť vyššieho územného celku s vlastnými
volenými orgánmi, administratívne umiestnenými medzi centrálnou vládou a samosprávnymi
obcami, spravovať na vlastnú zodpovednosť a v prospech jej obyvateľov podstatnú časť
záleţitostí verejného záujmu v zhode s princípmi subsidiarity. (In: Hamalová, 2007, str.113)
Formovanie regionálnej samosprávy bolo podmienené prijatím dvoch významných
zákonov:
- zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch) v z.n.p.);
- zákona č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v z.n.p.
Prvý z nich menil existujúce územné usporiadanie a úzko súvisel s decentralizáciou verejnej
správy a druhý z nich zaviedol väčšinový volebný systém a rozdelil územie Slovenska na 8
samosprávnych krajov.
Zákon NR SR č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch je základným zákonom, na
základe ktorého boli samosprávne kraje kreované, a na základe ktorého aj pôsobia. Kraje majú
podľa tohto zákona zabezpečovať tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a
kultúrneho rozvoja svojho územia, vykonávať plánovacie činnosti, vykonávať vlastnú investičnú
a podnikateľskú činnosť, a utvárať podmienky pre rozvoj zdravotníctva, stredného školstva,
kultúry, cestovného ruchu, telesnej kultúry a športu. Taktieţ majú spolupracovať s obcami pri
tvorbe programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí. Nie všetky kompetencie vymedzené
zákonom sú originálneho charakteru. Niektoré, napr. časť úloh v strednom školstve, sú len
preneseným výkonom štátnej správy. Samosprávny kraj sa na základe tohto zákona stal hlavným
subjektom na regionálnej úrovni zodpovedným za rozvoj svojho územia. Výrazne sa tým mal
posilniť princíp subsidiarity, ktorého implementácia je aj v malých krajinách predpokladom pre
maximálne vyuţívanie endogénneho potenciálu a dosahovanie vysokej dynamiky rozvoja.
Subsidiárne rozloţenie úloh a pôsobností medzi centrálnu, regionálnu a lokálnu úroveň je
predpokladom zavedenia systému viac-úrovňového spravovania ako aspektu novej paradigmy
4
regionálnej politiky. VÚC sa tak na základe obsahu zákona stali subjektmi, ktoré by mali
významne ovplyvňovať kvalitu a dynamiku procesov regionálneho rozvoja na svojom území. V
oblasti rozvoja ukladá tento zákon samosprávnym krajom „starať sa o všestranný rozvoj svojho
územia a potreby svojich obyvateľov“. Formulácia „všestranne sa starať…“ predpokladá, ţe
VÚC majú k dispozícii nástroje (či finančné, legislatívne, strategické), ktoré im toto umoţnia.
Keďţe tomu tak nie je (bliţšie pozri kapitola financovanie), regionálne samosprávy sa „starajú“
prevaţne len o veci, ktoré majú explicitne vo svojej kompetencii a tým, s miernou nadsádzkou
povedané, nepriamo „porušujú tento zákon“.
Základom regionálnej samosprávy je samosprávny kraj (vyšší územnosprávny celok) ( §1
ods. 1 zákona 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych
krajoch) v z.n.p.). Samosprávny kraj je samostatný územný samosprávny a správny celok
Slovenskej republiky. To znamená, ţe svoju činnosť vykonáva len na území s presne určenými
administratívnymi hranicami, a súčasne toto vymedzené územie spravuje. Územný obvod
samosprávneho kraja je zhodný s územným obvodom kraja. Je potrebné si uvedomiť, ţe akékoľvek
zásahy ho územného obvodu samosprávneho kraja, ako aj prenesenie výkonu niektorých úloh štátnej
správy je moţné zmeniť len zákonom. pri prenose úloh štát poskytuje samosprávnemu kraju aj potrebné
finančné a materiálne prostriedky.
Tabuľka 1 Prehľad samosprávnych krajov na Slovensku
Názov samosprávneho kraja Sídlo kraja Predseda VUC
1. Bratislavský samosprávny kraj Bratislava Ing. Pavol Frešo
2 Trnavský samosprávny kraj Trnava Ing. Tibor Mikuš, PhD.
3 Trenčiansky samosprávny kraj Trenčín MUDr. Pavol Sedláček, MPH
4 Nitriansky samosprávny kraj Nitra doc. Ing. Milan Belica, PhD.
5 Ţilinský samosprávny kraj Ţilina Ing. Juraj Blanár
6 Banskobystrický samosprávny kraj Banská Bystrica Ing. Vladimír Maňka
7 Košický samosprávny kraj Košice JUDr. Zdenko Trebuľa
8 Prešovský samosprávny kraj Prešov MUDr. Peter Chudík Zdroj: vlastné spracovanie na základe zákona 302/2001 Z.z.
Mapa 1 Územno-správne členenie SR
Zdroj: http://vasaeuropa.sk/zobraz_foto.php?f=565.gif
5
Volení predstavitelia regionálnej samosprávy rozhodujú o tom, ako bude rozpočet
štruktúrovaný, ako budú finančné zdroje efektívne vyuţité a na aké projekty a aktivity budú
zdroje účelne vynaloţené. Váha dôleţitosti pri tomto hospodárení úzko súvisí so
zodpovednosťou, ktoré nesú regionálne samosprávy na svojich pleciach. Rozhodujú o pouţívaní
vybraných daňových príjmov.
1.3 Postavenie VÚC v systéme verejnej správy SR
Vyššie územné celky tvoria súčasť verejnej správy na Slovensku. Ich postavanie
v systéme verejnej správy súvisí s existenciou územnej samosprávy a regionálnym stupňom
riadenia krajiny. Podľa Hamalovej (2007) verejná správa predstavuje správu verejných
záleţitostí a je prejavom výkonnej funkcie štátu. To znamená, ţe ňou nedisponuje len štát príp.
jemu priamo podriadené inštitúcie ústrednej a územnej štátnej správy, ale aj ďalšie subjekty,
ktoré spolu so štátom vykonávajú správu vecí verejných. Medzi ne sa zaraďuje aj územná
samospráva.
Samospráva ako taká predstavuje podsystém verejnej správy, ktorý zabezpečuje výkon
úloh štátu zverený subjektom neštátno-korporatívneho charakteru. Zabezpečuje úlohy pre
spoločenstvá občanov, ktoré sú vytvárané na územnom princípe. Základné znaky samosprávy sú
nasledovné:
1. demokratický výkon miestnej moci – miestna samospráva má nielen právo, ale aj
povinnosť vo svojom, zákonom vymedzenom území spravovať a regulovať verejné
záleţitosti na úţitok miestneho spoločenstva. Demokratický výkon moci sa spája
s adekvátnymi formami výkonu samosprávy (prostredníctvom volených orgánov,
hlasovaním obyvateľov spoločenstva, verejným zhromaţdením obyvateľov);
2. miestna autonómia samosprávneho charakteru – právne predpisy presne vymedzujú
okruh úloh, ktoré patria do kompetencie samosprávy. Autonómne postavenie umoţňuje
samospráve slobodne sa rozhodovať. Okrem toho samosprávy plnia aj úlohy, ktorými ich
poveril štát (prenesená pôsobnosť);
3. široký rozsah samosprávnej zodpovednosti – kompetencie samosprávy jednotlivých
úrovní sa vymedzujú na základe princípu subsidiarity, na základe ktorého by
zodpovednosť za spravovanie vecí verejných mala byť poverená tá, v ktorej území sa
dané potreby nachádzajú a uspokojujú.
4. optimálna kombinácia originálnych a prenesených kompetencií – orgány samosprávy
vykonávajú úlohy vo vlastnom a prenesenom okruhu pôsobnosti. Zodpovednosť za
plnenie niektorých prenesených kompetencií by sa mala uplatňovať len v rozsahu
a štruktúre, ktorá doplňuje ponuku nevyhnutných verejných sluţieb v územiach, ale mala
by byť doplnkovou v komparácii s rozsahom a štruktúrou originálnych kompetencií.
Treba si uvedomiť, ţe čím bude vyšší podiel prenesených kompetencií štátu na
samosprávu, tým bude i vyššie zasahovanie štátu do ich autonómneho postavenia.
V územnej samospráve Slovenska sa nachádzajú dve úrovne pôsobenia: obecná
(lokálna/miestna) a regionálna. Regionálna samospráva nie je nadradenou miestnej samospráve.
kaţdá z nich má svoje kompetencie, úroveň pôsobenia, svoju zodpovednosť a právomoci. Vznik
regionálnej samosprávy (Hamalová, 2007, str.67) podmienili nasledovné skutočnosti:
snaha vytvoriť inštitucionálne predpoklady pre vznik regionálnych vlád a prenechať
im zodpovednosť za hospodársky a sociálny rozvoj území,
vznik jednotnej európskej regionálnej politiky, ktorá predpokladala existenciu
kompetentných subjektov na úrovni regiónov - regionálnych samospráv.
6
Vzťah medzi samosprávou obcí a samosprávou regiónov sa riadia nasledovnými princípmi:
garancia územnej autonómie zákonom – štruktúry organizačných jednotiek obecnej
a regionálnej samosprávy sú autonómne, formálne nezávislé. Kaţdá z nich má zákonom
vymedzené územie, pôsobnosti, majetok a vlastný rozpočet, ktoré slúţia na plnenie ich
základných funkcií. Vzájomné vzťahy medzi regionálnou a obecnou úrovňou sa
uskutočňujú na báze dobrovoľnosti,
racionalita – v samospráve sa uplatňuje ekonomický a sociálna racionalita. Ekonomická
racionalita znamená, ţe usporiadanie správy vecí verejných bude spojené s optimálnymi
nákladmi na výkon samosprávy, umoţní dosahovať úspory z budovania a vyuţívania
optimálnych kapacít sluţieb. Sociálny aspekt sleduje priblíţenie správy vecí verejných
občanom, v záujme ich dostupnosti, ako aj operatívnej reakcie na ich meniace sa potreby,
flexibilita – vytvorenie podmienok pre alternatívne delenie kompetencií. napr. Ak obec
nemá kapacity na výkon kompetencie, existuje moţnosť prenechať ju samospráve
vyššieho stupňa. Flexibilita súvisí aj s vytváraním funkčných vnútorných organizačných
štruktúr samospráv, alebo vytváranie alternatívnych neformálnych inštitúcií na výkon
niektorých funkcií (napr. opatrovateľskej sluţby, poradenstva a iné),
subsidiarita – základnou ideou princípu subsidiarity je, ţe štátna moc by mala zasahovať
len vtedy, ak jednotlivé zloţky spoločnosti (regióny, obce, verejnoprávne korporácie,
príp. rodiny) nie sú schopné konať. jednoducho povedané, problém sa má riešiť priamo
na tej úrovni, kde vzniká. Platí tu predpoklad usporiadania spoločenstva zdola nahor: od
občana smerom k rodine, obci, regiónu a centrálnej moci.
VEREJNÁ SPRÁVA
Štátna správa
Pracoviská
špecializovanej
štátnej správy
Pracoviská
všeobecnej
štátnej správy
Obecná samospráva
Obvodné úrady špec. ŠS
Národná rada SR
Samospráva
Vláda
Rezortné ministerstvá
Samosprávne kraje
(VÚC)
M. vnútra
Úrad vlády
Úrady špecializovanej
štátnej správy
Krajské úrady špec. ŠS Krajské úrady
Obvodné úrady
Miestna
úroveň
Regionálna
úroveň
Ústredná
úroveň
Schéma 1 Organizačná štruktúra verejnej správy na Slovensku od 1.1.2004 Zdroj: Papcúnová, V. – Gecíková, I. Základy do verejnej správy
7
1.4 Pôsobnosť vyšších územnosprávnych celkov
Vyšší územnosprávny celok (samosprávny kraj) je právnická osoba, ktorá za podmienok
ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami,
zabezpečuje a chráni práva a záujmy svojich obyvateľov. Samosprávnemu kraju moţno vo
veciach územnej samosprávy ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe
medzinárodnej zmluvy.
Medzi základné pôsobnosti samosprávneho kraja patrí starať sa o všestranný rozvoj
svojho územia a o potreby svojich obyvateľov.
Orgány samosprávneho kraja sú:
a) zastupiteľstvo samosprávneho kraja (ďalej len "zastupiteľstvo"),
b) predseda samosprávneho kraja (ďalej len "predseda").
Zastupiteľstvo (§11 zákona 302/2001 Z.z.) je zbor zloţený z poslancov samosprávneho
kraja zvolených v priamych voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje
osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 aţ
15 000 obyvateľov na jedného poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona.
Funkčné obdobie zastupiteľstva sa skončí zloţením sľubu poslancov novozvoleného
zastupiteľstva. (Kompetencie zastupiteľstva budú podrobnejšie popísané v časti organizačná
štruktúra).
Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok (§16 zákona 302/2001 Z.z.). V
majetkovoprávnych vzťahoch, pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym
orgánom; rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie
o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem
vecí, o ktorých na jeho návrh rozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom
poriadku úradu. (Bliţší popis kompetencií predsedu VÚC budú podrobnejšie popísané v časti
organizačná štruktúra). Predsedu volia obyvatelia samosprávneho kraja (§ 3 ods. 1) v priamych
voľbách.
Úrad samosprávneho kraja (§ 21 z.č.302/2001 Z.z.) administratívne a organizačne
zabezpečuje veci zastupiteľstva, predsedu a ďalších orgánov zriadených zastupiteľstvom
zabezpečuje úrad, ktorý tvoria zamestnanci samosprávneho kraja. Vnútornú organizáciu úradu,
počet zamestnancov a skladbu ich pracovných funkcií ustanovuje organizačný poriadok úradu,
ktorý vydáva predseda. Prácu úradu riadi a organizuje riaditeľ úradu, ktorý za svoju činnosť
zodpovedá predsedovi. Riaditeľ úradu sa zúčastňuje na zasadnutí zastupiteľstva s hlasom
poradným.
Obyvateľ samosprávneho kraja je osoba, ktorá má trvalý pobyt v obci nachádzajúcej sa na
území samosprávneho kraja. Obyvateľ samosprávneho kraja sa zúčastňuje na jeho samospráve.
Je oprávnený najmä:
voliť zastupiteľstvo a byť volený do zastupiteľstva,
voliť predsedu a byť volený za predsedu,
hlasovať v referende samosprávneho kraja za podmienok ustanovených týmto
zákonom (ďalej len "referendum"),
zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva,
8
obracať sa so svojimi podnetmi, sťaţnosťami a inými podaniami na predsedu,
zastupiteľstvo a orgány ním zriadené.
Na výkone samosprávy sa môţu podieľať aj tie subjekty, ktoré na území samosprávneho kraja:
má nehnuteľný majetok,
je prihlásený na prechodný pobyt,
má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt.
Tieto subjekty však nemajú právo voliť a byť volení do zastupiteľstva tohto VUC, príp. predsedu
VÚC, ani sa zúčastňovať referenda vyhláseného týmto VÚC.
Medzi základné kompetencie samosprávneho kraja:
a. zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja
územia samosprávneho kraja,
b. vykonáva plánovacie činnosti týkajúce sa územia samosprávneho kraja,
obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady samosprávneho kraja a
územné plány regiónov,
c. účelne vyuţíva miestne ľudské, prírodné a iné zdroje,
d. vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov samosprávneho kraja a rozvoja samosprávneho kraja,
e. zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné
právnické osoby podľa osobitných predpisov,
f. podieľa sa na tvorbe a ochrane ţivotného prostredia,
g. utvára predpoklady na optimálne usporiadanie vzájomných vzťahov sídelných útvarov a
ostatných prvkov svojho územia,
h. obstaráva a schvaľuje program rozvoja v oblasti poskytovania sociálnych sluţieb a
spolupracuje s obcami a inými právnickými osobami a fyzickými osobami pri výstavbe
zariadení a bytov určených na poskytovanie sociálnych sluţieb,
i. utvára podmienky na rozvoj zdravotníctva,
j. utvára podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách, a na
rozvoj ďalšieho vzdelávania,
k. utvára podmienky na tvorbu, prezentáciu a rozvoj kultúrnych hodnôt a kultúrnych aktivít
a stará sa o ochranu pamiatkového fondu,
l. utvára podmienky na rozvoj cestovného ruchu a koordinuje tento rozvoj,
m. koordinuje rozvoj telesnej kultúry a športu a starostlivosť o deti a mládeţ,
n. spolupracuje s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí,
o. podieľa sa na riešení problémov, ktoré sa týkajú viacerých obcí na území samosprávneho
kraja,
p. rozvíja spoluprácu s územnými celkami a s orgánmi iných štátov,
q. vykonáva ďalšie pôsobnosti ustanovené osobitnými zákonmi.
Samosprávny kraj je tieţ povinný utvárať v rámci svojej pôsobnosti účinný systém kontroly,
zriadiť funkciu hlavného kontrolóra samosprávneho kraja (ďalej len "hlavný kontrolór") a voliť
hlavného kontrolóra. Samosprávny kraj je tieţ povinný vytvárať vhodné organizačné, finančné,
personálne a materiálne podmienky na nezávislý výkon kontroly.
V rozsahu svojej pôsobnosti môţe samosprávny kraj spolupracovať s územnými a správnymi
celkami alebo s úradmi iných štátov vykonávajúcimi regionálne funkcie. Má právo stať sa
9
členom medzinárodného zdruţenia územných celkov alebo územných orgánov. Spolupráca sa
uskutočňuje len na základe dohody o spolupráci, ktorá musí obsahovať názvy a sídla účastníkov
dohody, predmet dohody (spolupráca), určenie času, na ktorý sa uzatvára. Dohoda o spolupráci
musí byť uzatvorená písomne a musí byť vopred schválená nadpolovičnou väčšinou všetkých
poslancov zastupiteľstva.
Na samosprávny kraj moţno zákonom preniesť niektoré úlohy miestnej štátnej správy. Na
samosprávne kraje prechádzajú pôsobnosti na úseku (§3 zákona 416/2001 o prevode a prechode
niektorých pôsobností zo štátnej správy na obce a vyššie územnosprávne celky):
pozemných komunikácií (napr. plánovanie, príprava a výstavba ciest vo vlastníctve
samosprávneho kraja, poskytovanie informácií a podkladov o plánovaní, príprave a
výstavbe ciest v jeho vlastníctve na účely spracovania štátnej koncepcie diaľnic a ciest,
vykonávanie sčítania cestnej dopravy na cestách v jeho vlastníctve, poskytovanie údajov
o zjazdnosti ciest a údajov z technickej evidencie ciest a miestnych komunikácií v ich
vlastníctve, zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia ciest v ich vlastníctve podľa
potrieb cestnej dopravy a obrany štátu);
dráh (prerokúvanie návrhu cestovného poriadku a návrhu jeho zmien pred jeho
zverejnením s prevádzkovateľom dráhy, pôsobnosť dráhového správneho úradu, výkon
štátnej správy vo veciach električkových a trolejbusových dráh);
cestnej dopravy (napr. udeľovanie a odnímanie dopravných licencií na vnútroštátnu
pravidelnú autobusovú dopravu, schvaľovanie cestovných poriadkov vnútroštátnej
autobusovej dopravy, uzavieranie zmlúv o výkone vo verejnom záujme s dopravcom a
poskytovanie náhrady straty alebo jej časti, alebo iné vyrovnanie dopravcovi,
vykonávanie odborného dozoru nad cestnou dopravou v kraji, ak ide o pravidelnú
autobusovú dopravu, ukladanie pokút dopravcom, ak nejde o medzinárodnú pravidelnú
autobusovú dopravu, vedenie evidencie dopravcov, ktorým udelil dopravnú licenciu,
zabezpečovanie údajov pre jednotný informačný systém v cestnej doprave vo
vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave);
civilnej ochrany (napr. súčinnosť pri vypracúvaní analýzy územia kraja z hľadiska
moţných mimoriadnych udalostí, pri plánovaní a zabezpečovaní evakuácie, koordinácie,
prípravy obyvateľstva na sebaobranu a vzájomnej pomoci vykonávanej obcami, pri
preventívnovýchovnej a propagačnej činnosti v civilnej ochrane; vedenie potrebnej
dokumentácie v civilnej ochrane a podiel na tvorbe a uskutočňovaní úloh integrovaného
záchranného systému);
sociálnej pomoci (napr. poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych sluţieb
(domov sociálnych sluţieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť týţdenne, domov
sociálnych sluţieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne a týţdenne,
zariadenie chráneného bývania, domov pre osamelých rodičov, stanice opatrovateľskej
sluţby, zariadenie pestúnskej starostlivosti, útulok, rehabilitačné stredisko, domov
sociálnych sluţieb pre deti, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne), vypracúvanie a
zverejňovanie koncepcie sociálnych sluţieb, sociálnej prevencie a sociálneho
poradenstva na svojom území; rozhodovanie o poskytovaní opatrovateľskej sluţby a
o úhrade za túto opatrovateľskú sluţbu, o poskytovaní prepravnej sluţby a o úhrade za
prepravnú sluţbu, o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych sluţieb, ktoré
zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o skončení poskytovania starostlivosti v tomto
zariadení a o úhrade za poskytnutú starostlivosť v tomto zariadení, o povinnosti občana
zaplatiť úhradu za opatrovateľskú sluţbu, ktorá sa poskytla neprávom,
bez úhrady alebo za niţšiu úhradu, o povinnosti občana zaplatiť úhradu za prepravnú
10
sluţbu, ktorá sa poskytla neprávom, bez úhrady alebo za niţšiu úhradu, o povinnosti
občana zaplatiť úhradu za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych sluţieb, ktoré
zriadil, ak sa starostlivosť poskytla neprávom, bez úhrady alebo za niţšiu úhradu, o
povinnosti osôb platiť úhradu za sociálnu sluţbu, ktorú poskytuje, alebo za poskytovanú
starostlivosť v zariadení sociálnych sluţieb, ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku,
a o výške úhrady, ak nedôjde k dohode o úhrade s týmito osobami; o odňatí sociálnej
sluţby, o zastavení poskytovania sociálnej sluţby, o zníţení alebo o zvýšení úhrady za
poskytnutú sociálnu sluţbu a o neplatení úhrady za sociálnu sluţbu, o zamietnutí ţiadosti
právnických osôb a fyzických osôb o registráciu na poskytovanie sociálnych sluţieb, o
výmaze subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc z registra subjektov, ktoré poskytujú
sociálne sluţby; o zákaze poskytovať sociálnu sluţbu subjektu, ktorý poskytuje sociálnu
pomoc; rozhodovanie v druhom stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom
stupni koná a rozhoduje zariadenie sociálnych sluţieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú
organizáciu alebo príspevkovú organizáciu; uzatváranie dohôd o úhrade za sociálnu
sluţbu, ktorú poskytuje alebo za poskytnutú starostlivosť v zariadení sociálnych sluţieb,
ktoré zriadil ako svoju organizačnú jednotku, o počte ďalších odoberaných jedál, ak sa
občanovi poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych sluţieb, ktoré zriadil ako svoju
organizačnú jednotku, vedie register zariadení; uzatváranie zmlúv o poskytovaní
finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu sluţbu, sociálnu prevenciu,
sociálne poradenstvo alebo vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, zmlúv o
poskytovaní finančného príspevku obci a zmlúv o poskytovaní jednorazového účelového
finančného príspevku; kontrola úrovne poskytovania sociálnych sluţieb alebo sociálneho
poradenstva a úroveň vykonávania sociálnej prevencie alebo vykonávania vybraných
činností sociálnoprávnej ochrany subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc,
hospodárenia s finančným príspevkom poskytnutým subjektu, ktorý poskytuje sociálnu
pomoc podľa tohto zákona, a obci a hospodárenie s jednorazovým účelovým finančným
príspevkom poskytnutým subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc; ukladanie opatrení
na odstránenie zistených nedostatkov pri kontrole úrovne plnenia sociálnych sluţieb,
sociálneho poradenstva, sociálnej prevencie a vybraných činností sociálnoprávnej
ochrany a hospodárenia s poskytnutým finančným príspevkom, vypracúvanie a
zverejňovanie koncepcie sociálnych sluţieb na svojom území, vedenie evidencie
zariadení sociálnych sluţieb vo svojom územnom obvode, koordinovanie činnosti obcí a
ďalších právnických osôb a fyzických osôb, ktoré pôsobia v sociálnej pomoci na úseku
sociálnych sluţieb, organizovanie výchovno-rekreačných táborov pre deti, organizovanie
spoločného stravovania);
územného plánovania (obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej
dokumentácie regiónu, pôsobnosť orgánu územného plánovania, schvaľovanie zadania
na spracovanie územného plánu regiónu, schvaľovanie územných plánov regiónov
a vyhlasovanie ich záväzných častí;
školstva (zriaďovanie a zrušovanie škôl a školských zariadení (stredné školy, učilištia,
strediská praktického vyučovania, záujmovo-vzdelávacie zariadenia okrem jazykových
škôl pri základných školách, základné umelecké školy, domovy mládeţe, zariadenia
školského stravovania, zariadenia praktického vyučovania, strediská sluţieb škole, školy
v prírode), vymenúvanie a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení,
spravovanie škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom, a zabezpečovanie
potrieb vykonávania výchovno-vzdelávacieho procesu, vykonávanie kontroly
hospodárenia školy a školského zariadenia s finančnými a materiálnymi prostriedkami,
ktoré im pridelil, a kontrola účelovosti hospodárenia s majetkom samosprávneho kraja v
správe školy a školského zariadenia, prideľovanie finančných prostriedkov súkromným
11
stredným školám, cirkevným stredným školám, súkromným školským zariadeniam
a cirkevným školským zariadeniam a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito
finančnými prostriedkami, zabezpečovanie stravovania a ubytovania ţiakov a študentov v
školách a školských zariadeniach, vykonávanie štátnej správy v druhom stupni vo
veciach škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom, určovanie strednej školy
alebo školského zariadenia, spracúvanie a poskytovanie informácií v oblasti výchovy a
vzdelávania vo svojej pôsobnosti, schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a
miestností a priľahlých priestorov školy alebo školského zariadenia, ktorých je
zriaďovateľom);
telesnej kultúry (riadenie výkonu štátnej správy uskutočňovaného obcami, rozpracúvanie
koncepcie rozvoja telesnej kultúry na podmienky samosprávneho kraja);
divadelnej činnosti (zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie profesionálnych
divadiel, podporovanie vybraných okruhov divadelných činností vo forme účelových
prostriedkov, kontrola hospodárenia a účelnosti vynaloţených prostriedkov v divadlách
ním zriadených);
múzeí a galérií (zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie regionálnych múzeí
a galérií);
osvetovej činnosti (zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie osvetových
zariadení s pôsobnosťou na území samosprávneho kraja, zabezpečovanie a
koordinovanie osvetovej činnosti prostredníctvom osvetových zariadení, ku ktorým
vykonáva zriaďovateľskú funkciu, ustanovovanie vybraných osvetových zariadení, ktoré
vykonávajú odborno-poradenskú, metodickú a informačno-dokumentačnú činnosť pre
osvetové zariadenia na území samosprávneho kraja);
knižníc zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie a zrušovanie regionálnych knižníc;
zdravotníctva (zriaďovanie polikliník a nemocníc s poliklinikou II. typu, vedenie registra
zdravotníckych zariadení, vydávanie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
týchto neštátnych zdravotníckych zariadeniach (ambulancia vrátane stanice lekárskej
sluţby prvej pomoci a ambulancie v zariadení sociálnych sluţieb, špecializované
zariadenie ambulantnej starostlivosti, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti,
dialyzačné stredisko, poliklinika, samostatné zariadenie spoločných vyšetrovacích a
liečebných zloţiek, nemocnica I. typu, nemocnica s poliklinikou I. typu, nemocnica s
poliklinikou II. typu, liečebňa pre dlhodobo chorých, hospic, geriatrické centrum,
psychiatrická liečebňa, psychiatrická nemocnica a psychiatrický stacionár a centrum pre
liečbu drogových závislostí, zubná technika, ak nie je ich zriaďovateľom alebo
zakladateľom), rozhodovanie o odvolaniach proti rozhodnutiam vedúcich zdravotníckych
zariadení, rozhodovanie o povinnosti zdravotníckeho zariadenia poskytnúť zdravotnú
starostlivosť osobe v prípade odmietnutia jej návrhu na uzavretie dohody o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti alebo odstúpenia od tejto dohody z dôvodu zmeny odborného
zamerania zdravotníckeho zariadenia alebo pracovného zaťaţenia, zabezpečovanie
zastupovania v prípade potreby poskytovania zdravotnej starostlivosti iným štátnym
zdravotníckym zariadením alebo zdravotníckym zariadením, zriaďovanie, zakladanie a
spravovanie stredných zdravotníckych škôl, súčinnosť na preventívnych programoch);
humánnej farmácie (koordinovanie a odborné usmerňovanie činnosti na úseku humánnej
farmácie, vydávanie povolení na činnosť verejnej lekárne, pobočky verejnej lekárne
a výdajne zdravotníckych pomôcok, vykonávanie kontroly poskytovania lekárenskej
starostlivosti, schvaľovanie prevádzkového času verejnej lekárne, pobočky verejnej
lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok, organizovanie poskytovania pohotovostných
sluţieb vo verejných lekárňach po prerokovaní s príslušnou stavovskou organizáciou,
vykonávanie kontroly vo verejných lekárňach, v pobočkách verejných lekární a vo
12
výdajniach zdravotníckych pomôcok, rozhodovanie a určovanie spôsobu nakladania so
zásobami liekov a zdravotníckych pomôcok, zabezpečovanie informovanosti
zdravotníckych zariadení o nedostatkoch v kvalite liekov a zdravotníckych pomôcok, o
pozastavení registrácie liekov a stiahnutí liekov alebo zdravotníckych pomôcok z obehu
alebo z prevádzky, riešenie podnetov a sťaţností);
regionálneho rozvoja (vykonávanie stratégie regionálneho rozvoja, koordinovanie úloh
súvisiacich so zabezpečovaním hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja územia,
koordinovanie plnenia koncepcií rozvoja samosprávneho kraja, poskytovanie podkladov,
informácií, číselných údajov, rozborov a vyhodnotení orgánom štátnej správy a obci na
základe ich ţiadosti);
cestovného ruchu (koordinovanie plnenia koncepcií a úloh súvisiacich s rozvojom
cestovného ruchu, poskytovanie podkladov, informácií, číselných údajov, rozborov a
vyhodnotení orgánom štátnej správy a obci na základe ich ţiadosti).
Vydávanie všeobecne záväzných nariadení (ďalej VZN) patrí medzi významné
kompetencie vyšších územnosprávnych celkov. § 8 zákona o samosprávnych krajoch definuje
a uvádza postup VÚC pri tvorbe, schvaľovaní a implementácii VZN. Vţdy je treba mať na
zreteli, ţe nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými
zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi a s
nariadeniami vlády.
Vo veciach, v ktorých samosprávny kraj plní úlohy štátnej správy, môţe vydávať nariadenie
len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, s
ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne
záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Návrh nariadenia, o ktorom má rokovať zastupiteľstvo, zverejní úrad samosprávneho kraja
(ďalej len "úrad") jeho vyvesením na úradnej tabuli a na internetovej adrese samosprávneho
kraja aspoň 15 dní pred rokovaním zastupiteľstva. Dňom vyvesenia návrhu nariadenia začína
plynúť najmenej desaťdňová lehota, počas ktorej môţu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť
pripomienku k návrhu nariadenia v písomnej forme, elektronicky alebo ústne do zápisnice na
úrade. Pripomienkou moţno v určenej lehote navrhnúť nový text alebo odporučiť úpravu textu, a
to doplnenie, zmenu, vypustenie alebo spresnenie pôvodného textu. Z pripomienky musí byť
zrejmé, kto ju predkladá a musí byť odôvodnená, inak na pripomienku nemusí navrhovateľ
nariadenia prihliadať. Na ostatné podnety (názory, námety a odporúčania) nemusí navrhovateľ
nariadenia prihliadať, a to najmä vtedy, ak nie sú zdôvodnené. Ak ide o mimoriadnu situáciu, tak
sa tento postup upraví, pričom sa dodrţiavajú ustanovenia zákona 302/2001.
Vyhodnotenie pripomienok uskutoční navrhovateľ nariadenia s príslušnou komisiou, ak je
zriadená. Vyhodnotenie obsahuje stručný obsah pripomienky, údaje o tom, kto predloţil
pripomienku, ktorým pripomienkam sa vyhovelo alebo nevyhovelo a z akých dôvodov.
Vyhodnotenie pripomienok sa musí predloţiť poslancom zastupiteľstva v písomnej forme
najneskôr tri dni pred rokovaním zastupiteľstva samosprávneho kraja o návrhu nariadenia.
13
Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo sídlo na území
samosprávneho kraja, môţu zaslať spoločnú pripomienku. Za spoločnú pripomienku sa povaţuje
kaţdá obsahovo totoţná pripomienka zaslaná samostatne, ak je jej súčasťou splnomocnenie tej
istej fyzickej osoby na zastupovanie pripomienkujúcich osôb. Ak spoločnú pripomienku zaslalo
aspoň 200 fyzických osôb alebo právnických osôb, udelí zastupiteľstvo splnomocnenému
zástupcovi slovo na rokovaní zastupiteľstva v tej časti rokovania, ktorého sa pripomienka týka.
Časový limit na vystúpenie splnomocneného zástupcu je najmenej desať minút.
Nariadenie sa vyhlasuje vyvesením jeho úplného znenia na úradnej tabuli samosprávneho
kraja najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda 30. dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je
ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým verejným záujmom,
môţe sa v nariadení výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom
vyhlásenia. Vyhlásenie nariadenia podľa odseku 4 je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa
nariadenie zverejní aj v mieste obvyklým spôsobom.
Samosprávny kraj zasiela bezodkladne a bezodplatne jeden výtlačok nariadenia kaţdej obci
na svojom území. Obec zabezpečí, aby nariadenie bolo prístupné kaţdému, kto o to prejaví
záujem.
Samosprávny kraj môţe uloţiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na
podnikanie za porušenie nariadenia pokutu do 16.596,00 Eur. Pokuta je príjmom samosprávneho
kraja. Samosprávny kraj pri ukladaní pokút prihliada najmä na závaţnosť, spôsob, čas trvania a
následky protiprávneho konania. Pokutu moţno uloţiť do jedného roka, keď sa samosprávny
kraj dozvedel o tom, kto sa porušenia dopustil, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k
porušeniu povinnosti.
1.5 Symboly vyšších územnosprávnych celkov
Samosprávny kraj má svoje symboly, ktoré môţe pouţívať pri výkone samosprávy. Symboly
samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať, prípadne znelka.
Erb Bratislavského samosprávneho kraja vychádza z heraldického základu historickej
Bratislavskej (Prešporskej) stolice, ktorý bol totoţné s erbom rodu dedičných ţupanov
Pálfiovcov (na modrom poli zelené trojvršie, spoza ktorého vyčnieva zlaté koleso a z neho
vyrastá zlatý jeleň, ktorý je aj klenotom erbu). Motívom Pálfiovského erbu je jeleň a koleso,
rovnako ako u spríbuznených rodov Erdödy a Bakóczy, ktorí boli pravdepodobne
prví majitelia erbu. Tento motív pochádza z legendy, podľa ktorej jeleň zachránil rodinu. Keď sa
raz viezli veľkou rýchlosťou v koči, nalomilo sa im koleso. Do cesty im náhle vbehol jeleň a
ostal stáť pred nimi, takţe museli zastaviť. Následne zistili, ţe majú nalomené koleso, ktoré by
im uţ dlho nevydrţalo. A ak by nezastavili koč, v ktorom sa viezli, by sa určite prevrátili. Jeleňa,
ktorý im vstúpil do cesty, povaţovali za Boţí zásah, ktorý im zachránil ţivoty. Tak sa jeleň a
koleso stali znakom rodu.
Heraldický opis erbu znie: v modrom štíte zlatý jeleň v striebornej zbroji, vyrastajúci zo
strieborného kolesa, vystupujúceho zo zlatého zvlneného pruhu. Na odlíšenie od pôvodného
erbu Bratislavskej ţupy bolo zelené trojvršie nahradené zlatým zvlneným pruhom, ktorý
symbolizuje toky riek Dunaja a Moravy. Autormi výtvarného návrhu erbu sú heraldici Zdenko
Alexy, Ladislav Vrteľ a akademická maliarka Dragica Vrtelová.
14
Erb Pečať Vlajka
Symboly kraja boli schválené Zastupiteľstvom BSK na svojom zasadnutí dňa 6. decembra 2001
a sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod označením B-181/2001.
Erb Trnavského samosprávneho kraja je štít delený na tri polia nasledovne: polovične
horizontálne štiepený a v hornej polovici delený vertikálne. Skladá sa v hornej časti z dvoch k
sebe priloţených obdĺţnikov, v dolnej časti z polkruţnice priloţenej k základniam obdĺţnikov. V
ľavom hornom, modrom poli, je zlaté šesťšpicové koleso prevýšené zlatou, perlami zdobenou
korunou, pochádzajúce z erbu centra samosprávneho kraja - mesta Trnavy. V pravom hornom,
modrom poli, je zlatý jeleň v striebornej zbroji, vyrastajúci zo strieborného kolesa,
vystupujúceho zo zeleného, ustupujúceho trojvršia, ktoré je erbovým znamením historickej
Bratislavskej stolice, na území ktorej leţala veľká časť súčasného kraja. V treťom, dolnom,
zlatom poli sú tri modré zvlnené pruhy, ktoré symbolicky vyjadrujú Dunaj, Váh a Moravu
erb pečať vlajka
Erb Trenčianskeho samosprávneho kraja sa rozprestiera na častiach území
historických vyšších samosprávnych celkov – Trenčianskej stolice a Nitrianskej stolice. V prvom
poli je z koruny vyskakujúci jeleň – klenot erbu historickej Trenčianskej stolice, doloţeného v
stoličnej pečati z roku 1551. V druhom poli je na korune stojaci orol, inšpirovaný srdcovým
štítom podľa erbu, udeleného Trenčianskej stolici panovníkom roku 1650. V treťom poli je
derivát erbu niekdajšej Nitrianskej stolice, udeleného jej roku 1550, v ktorom halapartňou
ozbrojený sv. Ladislav víťazí nad pohanským Kumánom drţiacim luk. Erb sa vyzdobuje
farebne. Výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov moţné alebo vhodné, moţno od
farebného vyobrazenia upustiť. Za krajský erb sa povaţuje aj jeho jednofarebné grafické
zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického či iného materiálu, ak svojím
vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu erbu TSK.
Heraldicky opis erbu: Erb TSK je polovične štiepený a delený štít:
v prvom, striebornom poli zo zlatej, zafírmi zdobenej koruny, vyrastajúci červený
obrátený jeleň v zlatej zbroji;
v druhom červenom poli na zlatej, perlami zdobenej korune stojaci zlatý orol v
striebornej zbroji;
15
v treťom modrom poli strieborná halapartňa na zlatej, z dolného okraja štítu vyrastajúcej
rukoväti, preloţenej strieborným poloţeným lukom so zlatou tetivou.
erb pečať vlajka
Erb Nitrianskeho samosprávneho kraja vychádza z erbu niekdajšieho vyššieho územného
samosprávneho celku so sídlom v Nitre - Nitrianskej stolice (Nitrianskej ţupy), ktorý jej bol
udelený panovníkom r. 1550. Súčasná podoba erbu NSK vychádza z jeho historickej podoby s
prihliadnutím na jeho stvárnenie na niekdajšom Ţupnom dome v Nitre.
Nitriansky stoličný erb patrí do skupiny erbov tých stolíc, ktorých "dedičnými" ţupanmi boli
biskupi, preto v nich dominuje hagiografický motív. Erb svojim obsahom vychádza z jednej zo
stredovekých legiend o sv. Ladislavovi, uhorskom kráľovi v rokoch 1077-1095, podľa ktorej
zachránil princeznú pred pohanským Kumánom. Legenda je domácim variantom legendy o sv.
Jurajovi - patrónovi rytierov, ktorý zachránil princeznú pred drakom - stelesnením diabla a zla.
Popis erbu: v modrom štíte na zelenej paţiti leţiaci zlatoodetý Kumán, vo zdvihnutej ľavici so
zlatým lukom, opierajúci sa o pravý lakeť so strieborným štítom, nad ním pravou nohou na ňom
stojaci zlatovlasý a zlatobradý rytier, korunovaný zlatou uzavretou korunou, na krku so zlatou
reťazou, odetý v striebornom brnení s červenou cípovitou suknicou, opásaný zlatým mečom na
zlatom opasku, vo zdvihnutej pravici so striebornou bojovou sekerou na zlatej rukoväti, ľavicou
sa opierajúci o červený trojuhlý štít so strieborným dvojitým kríţom.
Erb Pečať Vlajka
Vlajka Nitrianskeho samosprávneho kraja má podobu rozdeleného a raz v jednej tretine od ţrde
štiepeného listu, ktorého polia sú sfarbené modro-červeno, ţlto-modro. Pomer strán vlajky je 2:3.
Erb Ţilinského samosprávneho kraja vychádza z historických súvislostí. Ţilinský
samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou
bol kedysi aj región Ţiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice
a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších
16
samosprávnych celkov. V prvom poli je dvojitý kríţ z erbu Ţiliny, pochádzajúceho z 13.storočia.
Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami.
Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v
najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj
pôvod v historickom erbe Ţiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej
stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruţí korení v erbe niekdajšej
Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej
Oravskej stolice udelený v roku 1669.
Podrobný opis erbu:
V prvom zelenom poli dvojitý kríţ s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma
jedľovými ratolesťami – všetko zlaté.
V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo
strieborného skalnatého brala.
V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruţe (2,1), strieborná prevýšená
dvoma červenými.
Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v
striebornej zbroji.
Erb Pečať Vlajka
Erb Banskobystrického samosprávneho kraja vychádza podobne ako erby predchádzajúcich
krajov, z historických súvislostí. Banskobystrický samosprávny kraj sa rozprestiera na častiach
území historických vyšších samosprávnych celkov – Zvolenskej stolice, Gemersko –
Malohontskej stolice, Tekovskej stolice, Hontianskej stolice a Novohradskej stolice, preto je
jeho erb delený na štyri polia, pričom v jednom poli sa stretli prvky dvoch niekdajších stoličných
erbov. Opis erbu:
prvé pole modro – strieborno delené s dvomi vyrastajúcimi smrekmi, všetko striedavých
tinktúr;
druhé červené pole zlatovlasý rytier v striebornom brnení, v pravici so strieborným
mečom so zlatou rukoväťou, ľavicou sa opierajúci o červený, zlatom okovaný štít so
strieborným dvojitým kríţom;
tretie, červenie pole strieborné šikmé brvno, sprevádzané hore strieborným polmesiacom,
dolu zlatou hviezdou;
zo spodného okraja štvrtého modrého poľa vyrastajúci strieborný hrad s jednou veţou a
otvorenou bránou vo farbe štítu.
V prvom poli sú smreky – dominantné prvky erbu niekdajšej Zvolenskej stolice, udeleného jej v
roku 1553. V druhom poli je rytier z erbu niekdajšej Novohradskej stolice, udeleného jej v roku
1551. Erb má podobu najstaršieho štátneho znaku spred 14. storočia. V treťom poli je spojené
heraldické znamenie niekdajšej Tekovskej stolice, udeleného jej v roku 1552 (šikmé brvno) a
17
heraldické znamenie niekdajšej Hontianskej stolice, udeleného jej v roku 1550 (nebeské telesá).
Vo štvrtom poli je hrad – heraldické znamenie erbu niekdajšej Gemersko – Malohontskej stolice.
Erb Pečať Vlajka
Erb Prešovského samosprávneho kraja korení v symboloch troch územných historických
celkov - stolíc (ţúp) - Šariša, Spiša a Zemplína, ktoré vznikli uţ v stredoveku. Samotné erby
týchto celkov vznikli v 16. - 17. storočí a pouţívali sa aţ do roku 1922. Pravá polovica erbu
reprezentuje Šariš, ľavá horná časť Spiš a ľavá dolná časť Zemplín. Historické erby stolíc
nemohli byť prevzaté do spoločného erbu kompletne. Z historického erbu Šariša bol preto
vypustený anjel nesúci kráľovskú korunu. Ostala koruna ako všeobecne známy symbol moci a
impozantnosti a tri zvlnené pruhy, ktoré v prípade toho regiónu uţ dávno symbolizovali tri
hlavné šarišské rieky Torysu, Topľu a Ondavu. Z komplikovaného štvrteného erbu Spišskej
stolice bol prevzatý iba lev - symbol udatnosti a sily, nachádzajúci sa v 1. poli, ktoré je v
heraldike povaţované za najčestnejšie. Levy sa ako figúry nachádzali od stredoveku aţ do
súčasnosti aj v erbe hlavného mesta Spiša - Levoče. Zo zloţitého erbu Zemplína sa prevzali iba
tri ryby, ktoré aj v súčasnosti sú aktuálnym symbolom pre severnú časť Zemplína. Ináč bola ryba
oddávna v heraldike povaţovaná za symbol šťastia a je známa dodnes aj ako starokresťanský
symbol.
Erb Pečať Vlajka
Erb Košického samosprávneho kraja má túto podobu: štvrtený štít s prvou a treťou štvrťou
delenou; v prvom červenom poli dve strieborné brvná; v druhom, modrom poli strieborný stojaci
vzlietajúci vták v zlatej zbroji; v treťom, červenom poli zlatý lev s rozdvojeným a prekríţeným
chvostom a v striebornej zbroji; zo spodného okraja štvrtého, zlatého poľa vyrastajúca zelená
dvojitá ratolesť viniča s jedným červeným kolmo postaveným strapcom; piate pole trikrát
strieborno-červeno delené; zo spodného okraja šiesteho, modrého poľa vyrastajúci strieborný
hrad s jednou veţou a otvorenou bránou vo farbe štítu.
18
Erb Pečať Vlajka
1.6 Európsky štandard regionálnej samosprávy
Vytvorením regiónov ešte nemusí byť v krajine garantovaná ich samosprávna podstata.
regiónu, môţu vystupovať ako administratívne jednotky alebo štatistické jednotky, ale nemusia
plniť a samosprávnu funkciu.
Právo na regionálnu samosprávu je zakotvené aj v základnom európskom štandarde
regionálnej samosprávy – Európska charta regionálnej samosprávy. Haegi (1999) vo svojej
hodnotiacej správe uvádza, ţe „Európska charta regionálnej samosprávy sa stala jedným
z rozhodujúcich nástrojov Rady Európy a jej nosné princípy sa stali všeobecnými princípmi
európskeho práva.
Cieľom ECHRS je zabezpečiť regionálnym samosprávam potrebnú mieru správnej
a finančnej nezávislosti (Hamalová, 2007).
Európska charta regionálnej samosprávy obsahuje viaceré významné skutočnosti:
princíp regionálnej samosprávy je uznávaný zákonodárstvom krajiny, v prípade potreby
aj ústavou krajiny,
regionálna samospráva označuje právo a schopnosť najvyšších územných samospráv
v rámci štátu, ktoré majú volené orgány a sú administratívne umiestnené medzi ústrednou
štátnou správou miestnymi samosprávami, a majú buď právo samostatne sa organizovať
alebo právo normálne spájané s ústrednými orgánmi, spravovať na vlastnú zodpovednosť
a v záujme svojich obyvateľov podstatnú časť záleţitostí verejného záujmu, v zhode
s princípom subsidiarity,
kompetencie musia byť samospráve určené alebo priznané, môţu byť vlastné a
delegované, Vlastné kompetencie regiónu nesmú byť ovplyvnené alebo obmedzené inak
ako ústavou, zákonom, alebo medzinárodným právom. Regióny majú rozhodovacie
a správne právomoci v oblasti vlastných kompetencií. Tieto právomoci umoţňujú
prijímanie a implementáciu politiky špecifickej pre kaţdý región,
v rozsahu určenom zákonom je ţiadúce, aby implementácia úloh na regionálnej úrovni,
ktoré sú v kompetencii národnej vlády, bola prevedená na regionálne orgány. Regióny sú
za týmto účelom vybavené potrebnými prostriedkami,
oblasť právomoci voči miestnej samospráve sa realizuje na základe princípu
subsiadiarity,
moţnosť nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými regiónmi, podnikať aktivity v rámci
medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce, regióny majú právo byť reprezentované
svojimi orgánmi v aktivitách európskych inštitúcií,
účasť na štátnych záleţitostiach je moţná v rozsahu stanovenom štátom,
inštitucionálna organizácia regiónov v rámci regionálnych orgánov a regionálnej
administratívy,
regióny majú vlastný majetok, vlastný systém správy, orgány aké si vytvoria a vlastných
zamestnancov. Regióny si môţu slobodne určiť vnútornú štruktúru svojho systému
19
správy a svojich orgánov. Regióny si môţu určiť podmienky zamestnávania vlastných
zamestnancov v rozsahu všeobecných princípov, ktoré môţu byť určené na úrovni
príslušnej ústrednej, alebo federálnej správy,
regionálne finančné zdroje musia byť dostatočne diverzifikované a v dostatočnej výške
na to, aby umoţnili čo najtesnejšie sledovať reálny nárast nákladov na výkon kompetencií
a všeobecný rozvoj ekonomiky. Pokiaľ ide o výkon ich vlastných kompetencií, väčšia
časť zdrojov financovania regiónov musí pozostávať z vlastných zdrojov, s ktorými môţu
voľne disponovať. Princíp solidarity si v rámci štátu vyţaduje vytvorenie mechanizmu
finančného vyrovnávania, ktorý zohľadní potenciálne zdroje a úlohy regiónov, s cieľom
zjednotiť ţivotnú úroveň obyvateľstva v rôznych regiónoch,
a iné (bliţšie pozri www.radaeuropy.sk/?42)
Podľa Teja (2007) je iba na škodu veci, ţe charte regionálnej samosprávy bola na Slovensku
venovaná zo strany politických predstaviteľov i novinárskej obce podstatne menšia pozornosť
ako charte miestnej samosprávy. Pričom jej význam nie je o nič menší, jednoducho bola druhá
v poradí.
Dom slovenských regiónov v Bruseli Dom slovenských regiónov bol zaloţený v máji 2005 ako spoločné zastúpenie
ôsmich samosprávnych krajov Slovenska v Bruseli. Iniciátorom tohto
jedinečného projektu bol Košický samosprávny kraj, ktorý prevzal zodpovednosť
za prípravu a koordináciu celého projektu. Na základe dohody medzi ôsmimi
slovenskými regiónmi si Košický región vzal na starosť administratívne
zabezpečenie kancelárií v Dome slovenských regiónov. Spoločné regionálne
zastúpenie dalo slovenským regiónom silnejšiu pozíciu v Bruseli. Vďaka Domu
slovenských regiónov sú regióny schopné dosahovať lepšie a efektívnejšie výsledky. Dom
slovenských regiónov sa nachádza na Avenue de Cortenbergh 89, neďaleko od Námestia
Schuman v tesnej blízkosti Európskej Komisie, Rady a Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky
pri EU. (http://www.skregions.eu)
Zastúpenie kaţdého kraja je samostatné a zástupca má vlastnú stratégiu a ciele. Zástupcovia
sa spoločne dohodli na hlavných cieľoch Domu slovenských regiónov. Tieto ciele sú:
presadzovať záujmy regiónov Slovenska,
zvýšenie informovanosti regiónov o moţnostiach a politikách EU v regiónoch, a ich
zapojenie do programov EU,
zlepšenie komunikácie medzi EU inštitúciami a slovenskými regiónmi,
zviditeľnenie a propagácia regiónov Slovenska v Bruseli .
Popri vlastnej práci si regionálni zástupcovia medzi seba rozdelili sledovanie európskych
politík dôleţitých pre regióny tak, aby sa kaţdý z nich venoval jednej podrobnejšie, a informoval
ostatných zástupcov. Popri regionálnych zástupcoch pracuje v Dome slovenských regiónov aj
manaţér a informačný a komunikačný manaţér, ktorých hlavné úlohy sú:
koordinácia organizačné zabezpečenie spoločných podujatí regiónov
monitoring záleţitostí EÚ,
príprava a koordinácia spoločných informačných materiálov, (mesačník IN FLOW –
časopis o relevantných informáciách v regiónoch a pre regióny, web stránka) ,
20
vedenie a zabezpečenie vonkajšej komunikácie Domu slovenských regiónov, prezentácia
a zastupovanie spoločných záujmov regiónov,
zabezpečenie bezproblémového chodu regionálnych kancelárií.
1.7 Spravovanie regiónu Regionálna samospráva nie je v súčasnosti výrazným kľúčovým hráčom rozvoja svojho
územia. Výskum Karpatského rozvojového inštitútu (Dobré spravovanie rozvoja regiónov výzva
pre Slovensko, dostupné na: www.kri.sk) poukazuje najmä na nevyhovujúce územno-
administratívne členenie regiónov z hľadiska manaţmentu regionálneho rozvoja, vysokou
fragmentáciou sídelnej štruktúry, nedostatkom nástrojov pre VÚC na podporu regionálneho
rozvoja, ako aj nízkou kvalitou spravovanie rozvoja regiónu.
Termín „dobré spravovanie“ (angl. good governance) začala pouţívať Svetová banka
začiatkom deväťdesiatych rokov pre hodnotenie rozvojových krajín a hľadanie kritérií, na
základe ktorých by im mala byť udeľovaná finančná pomoc . Termín dobré spravovanie tak
vlastne informuje o spôsobe, akým krajina, región alebo obec boli, alebo majú byť, spravované.
Mnohí autori sa zhodujú v tom, ţe hoci spravovanie samotné nemá jednoznačne normatívne
ohraničený svoj význam, je moţné rozlíšiť lepšie a horšie formy či príklady spravovania. Kvalitu
spravovania je moţné hodnotiť na základe stupňa napĺňania princípov dobrého spravovania.
Pod princípmi dobrého spravovania sa rozumejú základné charakteristiky a zásady,
prostredníctvom ktorých je moţné vysvetliť fungovanie komplexného systému spravovania
a následne ho označiť prívlastkom „dobré“. Medzi princípy dobrého spravovania sa zara´dujú
napr. otvorenosť/transparentnosť, verejná zodpovednosť, participatívnosť, efektívnosť,
subsidiarita, proporcionalita, súdrţnosť, rovnosť a iné.
Mechanické uplatňovanie princípov dobrého spravovania v praktických situáciách však
môţe viesť ku kontroverzným výstupom, keďţe niekedy si tieto princípy protirečia alebo sa
kladie prehnaný dôraz na niektorý z nich, čo môţe viesť k neţiaducim výsledkom. Napríklad
účasť verejnosti je „atraktívny“ princíp, ale prehnaný dôraz na neho môţe viesť k tzv. vytváraniu
politiky masami, tzn. ţe rozhodovanie výrazne ovplyvňujú tí, ktorí majú nedostatok vedomostí v
danej oblasti a ţiadnu verejnú zodpovednosť. V rámci uplatňovania princípov dobrého
spravovania tieţ platí, ţe rôzne spoločenstvá uznávajú a preferujú rôzne princípy. Napríklad
niekde môţe byť uprednostnená efektívnosť a inde môţe tento princíp byť podradený takým
hodnotám ako je konsenzus. Ďalším prvkom spojeným s konceptom dobrého spravovania je
existencia rôznych prístupov ich uplatnenia v rôznych fázach rozvoja. V rôznych krajinách či
regiónoch s rozdielnym stupňom rozvoja je teda potrebné pouţiť iné prístupy k dobrému
spravovaniu. Diskusia o dobrom spravovaní tieţ otvára otázku, či je prostriedkom alebo cieľom
(podobne ako otázka: Je demokracia prostriedok či cieľ?).
Aj napriek týmto úvahám je moţné konštatovať, ţe kvalita spravovania má priamy vplyv
na dynamiku regionálneho rozvoja. Zavádza sa nový pojem - spravovanie rozvoja regiónu.
Tento je podstatne uţší ako uţ pouţívaný pojem regionálne spravovanie (angl. regional
governance). Regionálne spravovanie, resp. dobré regionálne spravovanie (angl. regional good
governance) je orientované na charakteristiku činnosti regionálnej samosprávy ako celku – bez
ohľadu na to, ţe by bol špecificky kladený dôraz na plnenie jej základnej a najhlavnejšej
rozvojovej úlohy, tak ako je to zdôrazňované v druhom spomínanom prípade. ((Dobré
spravovanie rozvoja regiónov výzva pre Slovensko, dostupné na: www.kri.sk)
Regionálnu samosprávu, resp. vyšší územný celok moţno chápať v troch rovinách:
ako správcu, ktorý územie a jeho rozvoj spravuje,
21
ako administratívnu správu regiónu,
ako regionálneho manaţéra, ktorý je zodpovedný za prípravu a implementáciu
rozvojových plánov.
Schéma 2 Pozícia regionálnej samosprávy v regióne Zdroj: KRI
Správa regiónu predstavuje inštitucionálny dizajn a štruktúry, cez ktoré sa zverená moc
regionálnej samosprávy aplikuje v podobe spravovania.
Spravovanie rozvoja regiónu sa definuje ako akumulácia sociálneho a ľudského kapitálu za
účelom dynamického a synergického socio-ekonomického rozvoja regiónu. Priama
zodpovednosť za spravovanie rozvoja regiónu leţí na regionálnej samospráve.
Regionálny manažment tvoria procesy plánovania, organizovania, vedenia a kontroly, ktoré
umoţňujú realizáciu rozvojových, spoločne vytvorených koncepcií, projektových myšlienok
a vytvára úspešnú pozíciu regiónu v konkurencii s inými regiónmi.
Pre zavedenie prvku hodnotenia kvality spravovania v rámci modelu vybrané štyri kľúčové
princípy dobrého spravovania regionálneho rozvoja:
princíp transparentnosti alebo otvorenosti je postavený na slobodnom toku a dostupnosti
informácií,
participatívnosť znamená účasť tých, ktorí majú priamy vplyv na celý proces
rozhodovania či implementácie rozhodnutia, resp. tých, ktorí sú dôsledkami rozhodnutia
ovplyvnení. Cielená participatívnosť znamená viac dôvery v konečný výsledok a v
inštitúciu, ktorá zabezpečuje príslušnú politiku.
efektívnosť vyjadruje dosahovanie či schopnosť dosahovať plánované výsledky s
optimálnym vyuţitím zdrojov a času.
účinnosť vyjadruje ako blízko k očakávanému, plánovanému výsledku je výsledok
dosiahnutý, tzn. ako sú potreby skutočne uspokojené, problémy vyriešené, resp.
príleţitosti vyuţité.
Dobré spravovanie regionálneho rozvoja je tak moţné chápať ako proces lepšieho
využívania a zvyšovania rozvojového potenciálu daného, systematicky vymedzeného, priestoru
(územia regiónu), ktorý vzniká optimalizáciou socio-ekonomických aktivít a efektívnym
22
synergickým využitím všetkých disponibilných regionálnych zdrojov a existujúcich príležitostí, a
ktorý vo všetkých krokoch dodržuje princípy ako sú transparentnosť, participatívnosť, efektívnosť
a účinnosť, čo sa potom odráža v zvýšenej konkurencieschopnosti regiónu, lepšej životnej úrovni
a kvalite života obyvateľov.
23
2. Stručná charakteristika VÚC Slovenska
Ako uţ bolo spomínané v predchádzajúcom texte právne úpravy verejnej správy na
Slovensku postupne umoţnili vytvorenie takého modelu verejnej správy, v rámci ktorého dostala
významné postavanie aj regionálna samospráva. V našich podmienkach je reprezentovaná
vyššími územnosprávnymi celkami. Ich počet sa ustáli na 8 VÚC. Slovenská republika aj
napriek svojej malej výmere 49 000 km2 je veľmi rozmanitá. Tabuľka 2 ponúka prehľad
a porovnanie základných charakteristík VÚC. Vidieť, ţe jednotlivé VUC sa navzájom odlišujú
nielen čo do počtu obyvateľov, ale aj do výmery a hustoty obyvateľov.
Tabuľka 2 Základné charakteristiky VUC SR
Samosprávny kraj Počet obyvateľov
(abs.) Výmera (km
2) Hustota
obyv./km2
1. Bratislavský samosprávny kraj 617 049 2 053 300,56
2 Trnavský samosprávny kraj 551 441 4 148 132,94
3 Trenčiansky samosprávny kraj 608 786 4 501 135,26
4 Nitriansky samosprávny kraj 714 602 6 343 112,66
5 Ţilinský samosprávny kraj 693 853 6 788 102,22
6 Banskobystrický samosprávny kraj 662 077 9 455 70,02
7 Košický samosprávny kraj 767 256 6 753 113,62
8 Prešovský samosprávny kraj 787 483 8 993 87,57 Zdroj: www.uniamiest.sk a vlastné prepočty
Poznanie vybavenosti jednotlivých VÚC (či uţ je zdrojová, materiálová základňa,
štruktúra ľudských zdrojov, infraštruktúrna vybavenosť, či rozmanitosť poskytovaných sluţieb)
je prvou podmienkou pre formovanie rozvojovej stratégie konkrétneho VÚC.
2.1 BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ1
Bratislavský kraj je k 31.12.2006 s rozlohou 2052,6 km2 najmenším krajom SR s
podielom 4,2 % z rozlohy Slovenskej republiky. Nachádza sa v juhozápadnej časti SR, kde
vytvára spoločnú hranicu s Rakúskou a Maďarskou republikou. Na severe, východe a
juhovýchode hraničí s Trnavským krajom. Podľa územno-správneho usporiadania sa
Bratislavský kraj člení na 8 okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV,
Bratislava V, Malacky, Pezinok a Senec. Okresy Bratislava I aţ Bratislava V tvoria územie hl. m.
SR Bratislavy. Najmenším okresom s plochou 9,6 km2 nielen v rámci kraja, ale i celej SR je
okres Bratislava I, ktorý zaberá len 0,5 % z celkovej rozlohy kraja, najväčším je okres Malacky,
na ktorý pripadá 46,3 %.
Geomorfologicky je územie kraja v západnej časti tvorené Záhorskou níţinou, z
juhozápadu na severovýchod sa rozkladá pohorie Malé Karpaty, východnú a juhovýchodnú časť
zaberá Podunajská níţina. Klimaticky patrí kraj do mierne teplej oblasti, pričom v juţnej časti sa
kontaktuje s teplou oblasťou. Priemerné ročné teploty sa pohybujú najčastejšie v intervale 8 ° C -
11 ° C. Riečna sieť patrí do povodia Dunaja, druhej najväčšej európskej rieky pretekajúcej cez
územie kraja v dĺţke asi 37 km, ktorá tvorí časť prirodzenej hranice s Rakúskom a Maďarskom.
V rámci kraja sú 3 chránené krajinné oblasti Malé Karpaty, Záhorie a Dunajské Luhy, 9
1 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:
http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
24
národných prírodných rezervácií, 21 prírodných rezervácií, 19 chránených areálov, 6 prírodných
pamiatok a 1 národná prírodná pamiatka. V zdrojoch nerastných surovín nadregionálny význam
majú v Záhorskej níţine loţiská ropy a zemného plynu v okrese Malacky. Níţiny sú tieţ zdrojom
surovín pre stavebníctvo.
Mapa 2 Územnosprávne členenie BSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997
Hustota obyvateľstva km2 znamená najvyššiu hustotu v porovnaní s ostatnými. V
prirodzenom pohybe obyvateľstva sa dlhodobejšie prejavujú tendencie v podobe zniţovania
pôrodnosti v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím, čo sa premieta v redukcii prirodzeného
prírastku a v posledných 10 rokoch aj v prirodzenom úbytku. V migračnom pohybe (oproti
predchádzajúcim desaťročiam) po roku 1990 dochádza k jeho značnému spomaleniu v súvislosti
s oslabením imigračnej atraktivity hl. m. SR Bratislavy. Vo vekovej štruktúre sa zniţuje podiel
počtu detí v predproduktívnom veku a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku.
Ekonomické a sociálne špecifiká: organizácie so sídlom v Bratislavskom kraji dosiahli v
roku 2006 z úhrnu SR v porovnaní s ostatnými krajmi v prevaţnej väčšine ukazovateľov najvyšší
podiel. Na celoslovenskej tvorbe hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa Bratislavský
kraj podieľa pribliţne štvrtinou. V Bratislavskom kraji je najvyššia úroveň priemernej
nominálnej mesačnej mzdy na zamestnanca, ktorá je takmer o niečo viac ako tretinu vyššia v
porovnaní s priemerom za SR. Bratislavský kraj má prevaţne priemyselný charakter. Odvetvová
štruktúra priemyslu je orientovaná na výrobu dopravných prostriedkov v nadnárodnej
spoločnosti Volkswagen a rafinérske spracovanie ropy a široké spektrum výrobkov organickej i
anorganickej chémie v podnikoch Slovnaft a Istrochem. Rozsiahly sortiment produkuje odvetvie
výroby potravín a nápojov. Medzi ťaţiskové odvetvia patrí tieţ výroba elektrických zariadení a
strojov, vydavateľstvo a tlač. Z celkovej výmery kraja podiel poľnohospodárskej pôdy k
31.12.2006 dosiahol 46,4 % a v porovnaní s ostatnými krajmi bol štvrtý najvyšší. Kraj má
výraznú špecializáciu v pestovaní hrozna. Po Nitrianskom kraji je jeho najväčším producentom v
SR.
25
Dopravná poloha Bratislavského kraja a osobitne hl. m. SR Bratislavy je významne
exponovaná predovšetkým z hľadiska medzinárodného tranzitu. Zastúpené sú všetky druhy
dopravy. Špecifické postavenie má vodná doprava, vyuţívajúca vodnú cestu po Dunaji s
realizáciou časti výkonov v námornej a pobreţnej doprave. V Bratislavskom kraji, predovšetkým
v hl. m. SR Bratislave, sa vytvorila hustá sieť zariadení vnútorného obchodu, hotelov a
reštaurácií, v ktorých k 31.12.2006 podnikalo 41,6 % z celkového počtu podnikov zameraných
na tvorbu zisku a viac ako tretina z počtu ţivnostníkov v kraji. Popri obchode transformačný
proces ekonomiky rozšíril terciárny sektor o mnoţstvo subjektov ponúkajúcich rôzne druhy
trhových sluţieb. Viac ako tretina (35,2 %) z celkového počtu subjektov - právnických osôb
zameraných na tvorbu zisku a 26,8 % z celkového počtu ţivnostníkov v Bratislavskom kraji
podnikalo v oblasti nehnuteľností, prenájmu a obchodných činností. V kraji je najväčšie
sústredenie vysokých škôl v SR: Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita,
Ekonomická univerzita, Vysoká škola múzických umení, Vysoká škola výtvarných umení,
Vysoká škola ekonómie a manaţmentu verejnej správy a Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej
práce sv. Alţbety.
V oblasti kultúry vyše dvestoročnú tradíciu má divadelníctvo viazané na hl. m. SR
Bratislavu. Medzinárodné renomé má Slovenské národné divadlo s činohernou, opernou,
operetnou a baletnou scénou. Hudobný ţivot reprezentuje Slovenská filharmónia s
Bratislavskými hudobnými slávnosťami a jeho ţánrovú pestrosť dopĺňajú ďalšie hudobné
festivaly. Rozvetvená je sieť múzeí, najviac exponátov prezentuje Slovenské národné múzeum.
Značne sa rozšíril počet galérií v súkromnom vlastníctve, najrozsiahlejšie a najcennejšie
expozície sú v Slovenskej národnej galérii. Sluţby 111 verejných kniţníc k 31.1.2006 vyuţívala
pribliţne desatina z počtu obyvateľov kraja.
Zdravotná starostlivosť v kraji disponuje sieťou zariadení, z ktorých značná časť, najmä v hl.
m. SR Bratislave predstavuje vysoko špecializované nemocnice, odborné liečebné ústavy,
špecializované a rehabilitačné zariadenia, ktoré poskytujú liečebnú starostlivosť s
celoslovenskou pôsobnosťou.
2.1 TRNAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ2
S rozlohou 4 147 km2 sa Trnavský kraj zaraďuje na predposledné miesto v rámci krajov
SR (zaberá 8,5 % z rozlohy SR). Leţí v západnej časti Slovenskej republiky, kde vytvára
spoločnú hranicu na severe s Českou republikou a na juhu s Maďarskou a Rakúskou republikou.
Hraničí s Bratislavským, Nitrianskym a Trenčianskym krajom. Podľa územno-správneho
usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z. z. sa člení na 7 okresov: Dunajská Streda,
Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava. Najväčší je okres Dunajská Streda, na
ktorý pripadá 25,9 % z celkovej rozlohy kraja a najmenší je okres Hlohovec, ktorý zaberá 6,4 %.
Z geomorfologického hľadiska z povrchových celkov najväčšiu plochu zaberá na juhu
Podunajská níţina a na severe Záhorská níţina. Oddelené sú pásmom pohoria Malé Karpaty s
najvyšším vrchom Záruby (768 m n. m.). Územie kraja sa rozprestiera v dvoch klimatických
oblastiach - teplej a mierne teplej oblasti. Najsuchšie a najteplejšie sú juţné oblasti Podunajskej
níţiny a najchladnejšia je oblasť Malých Karpát. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 10 °
C. Vodné zdroje sú pomerne bohaté a zdrojom úţitkovej pitnej vody sú toky Dunaj, Váh, Malý
2 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:
http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
26
Dunaj a Dudváh. Na nich a ich prítokoch sú vybudované viaceré vodné nádrţe, najväčšie a
najznámejšie je vodné dielo Gabčíkovo.
Na území kraja je rozsiahla sieť chránených území. Nachádzajú sa tu 4 chránené krajinné
oblasti Dunajské Luhy, Biele Karpaty, Malé Karpaty a Záhorie, 8 národných prírodných
rezervácií, 23 prírodných rezervácií, 25 chránených areálov, 21 prírodných pamiatok a 1 národná
prírodná pamiatka.
Nerastné suroviny regiónu sú zastúpené na severe ropou a zemným plynom, v ostatných
častiach loţiskami tehliarskych surovín, vápencov, dolomitov, sklárskych a zlievarenských
pieskov a štrkopieskov. Pohorie Malých Karpát je zdrojom kvalitného bukového a dubového
dreva vyuţívaného na palivové a rôzne priemyselné účely.
Mapa 3 Územnosprávne členenie TSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997
Trnavský kraj počtom obyvateľov je zo všetkých krajov najmenší a jeho zastúpenie na
celkovom obyvateľstve v SR je 10,3 %. Kraj pozostáva z 251 obcí, pričom má koncentráciu 6
obcí na 100 km2. Výrazná je koncentrácia obyvateľstva v 16 obciach, ktoré majú štatút mesta. V
mestách je sústredených 49,3 % obyvateľov. Hustotou obyvateľstva na km2 sa kraj zaraďuje na
3. miesto v medziregionálnom porovnaní (nasleduje za Bratislavským a Trenčianskym krajom).
Odlišná je hustota zaľudnenia v jednotlivých okresoch kraja. Najviac obyvateľov v priemere na 1
km2 ţije v okrese Trnava (171,3 obyvateľov) a najniţšia hustota obyvateľstva je v okrese Senica,
kde ţije priemerne 88,9 obyvateľov na km2. V prirodzenom pohybe obyvateľstva sa
dlhodobejšie prejavujú tendencie v zniţovaní pôrodnosti, čo sa premieta v zniţovaní
prirodzeného prírastku a v posledných 5 rokoch aj v prirodzenom úbytku. V migračnom pohybe
taktieţ dochádza k zniţovaniu. Zmeny sú aj vo vekovom zloţení obyvateľstva, keď sa
dlhodobým poklesom počtu narodených postupne zniţuje počet a podiel detskej zloţky
obyvateľstva (predproduktívny vek) a pribúda, aj keď zatiaľ mierne, osôb v poproduktívnom
veku.
Ekonomické a sociálne špecifiká: Trnavský kraj má poľnohospodársko – priemyselný
charakter a patrí medzi najproduktívnejšie poľnohospodárske kraje SR (nasleduje za
Nitrianskym krajom). Z celkovej rozlohy kraja zaberá poľnohospodárska pôda 70,8 %. Stupeň
27
zornenia (89,8 %) je najvyšší zo všetkých krajov SR (celoslovenský priemer je 58,7 %).
Produkčná schopnosť poľnohospodárskych pôd na území kraja je veľmi dobrá. Zodpovedá tomu
i štruktúra osevných plôch, z ktorých najväčšie zastúpenie majú obilniny, olejniny, cukrová repa
a viacročné krmoviny, kde sa dosahujú aj najvyššie hektárové úrody v rámci krajov SR.
Rastlinnú výrobu dopĺňa i ţivočíšna výroba, pričom výrazný podiel má chov hovädzieho
dobytka a ošípaných.
Odvetvová štruktúra priemyslu je zastúpená takmer všetkými odvetviami priemyslu.
Rozmiestnenie priemyslu je teritoriálne nerovnomerné, severná a stredná časť je priemyselná a
juţná časť má priemyselno-poľnohospodársky charakter. V nadväznosti na poľnohospodársku
prvovýrobu je rozvinutá výroba potravín (mlieka a výroba mliečnych výrobkov, mäsa a
mäsových výrobkov, cukru, cukroviniek a šumivých vín). Veľkú časť produkcie kraja vytvára
výroba rádiových, televíznych, telekomunikačných zariadení a výroba motorových vozidiel.
Medzi významné odvetvie patrí tieţ výroba strojov, zariadení, výroba kovových konštrukcií,
kovových výrobkov a výroba chemikálií a chemických výrobkov. V kraji sa vytvorila hustá sieť
zariadení vnútorného obchodu, pohostinstva a ubytovania, v ktorých podnikalo 38,3 % z
celkového počtu organizácií zameraných na tvorbu zisku a takmer tretina z počtu ţivnostníkov v
kraji. Ďalej právnické osoby zamerané na tvorbu zisku podnikali v priemyselnej výrobe,
nehnuteľnostiach, výskume a iných obchodných sluţbách a fyzické osoby v stavebníctve a
priemyselnej výrobe.
Dopravná poloha kraja a osobitne krajského mesta Trnava je významne exponovaná
predovšetkým z hľadiska domácej ako i medzinárodnej dopravy. Zastúpená je tu cestná,
ţelezničná a vodná doprava. Krajom prechádzajú dôleţité cestné ťahy z Bratislavy cez Trnavu
do Ţiliny a z Hodonína cez Trnavu do Nitry. Ţelezničná doprava je zastúpená dôleţitými
dopravnými trasami ako Bratislava - Ţilina a elektrifikovanou jednokoľajnou traťou Trnava -
Galanta a Trnava - Kúty, ktorá predlţuje juţný ţelezničný ťah smerom na Českú republiku.
Význam má aj trať Bratislava - Galanta - Štúrovo. Vybudovaním Vodného diela Gabčíkovo sa
podstatne zlepšili plavebné podmienky na Slovenskom úseku Dunaja.
Sieť predškolských a školských zariadení je na území kraja pomerne dobre rozvinutá.
Centrom vysokého školstva je krajské mesto Trnava, ktoré je sídlom Trnavskej univerzity,
Univerzity sv. Cyrila a Metoda a Slovenskej technickej univerzity - Materiálovo-technologickej
fakulty.
V oblasti kultúry reprezentuje tradície divadelníctva Trnavské divadlo. Nezanedbateľnú
úlohu má aj filmové umenie, ktoré propaguje rozsiahla sieť stálych a prírodných kín. Historické
a kultúrne pamiatky sú vystavené v galériách a múzeách, najviac exponátov prezentuje
Západoslovenské múzeum v Trnave. Kultúrno-osvetovú činnosť zabezpečujú kultúrno-osvetové
zariadenia, záujmovo umelecké kolektívy a zariadenia zamerané na záujmovo-vzdelávacie
aktivity.
Zdravotná starostlivosť v kraji je poskytovaná v nemocniciach, sanatóriách, odborných
ústavoch a liečebniach, ďalej v sieti štátnych a neštátnych zariadení s ambulanciami praktických
a špecializovaných lekárov pre dospelých a deti. Pre rozvoj kraja majú mimoriadny význam
geotermálne a liečivé pramene, ktoré sa vyuţívajú v prírodných liečebných kúpeľoch a zároveň
slúţia na rekreačné účely.
28
2.3 TRENČIANSKY SAMOSPRÁVNY KRAJ3
Trenčiansky kraj s rozlohou 4 502 km2 patrí medzi menšie kraje Slovenska. Rozprestiera
sa v severozápadnej časti Slovenska. Západnú časť kraja tvorí štátna hranica s Českou
republikou, na juhu hraničí s Trnavským a Nitrianskym krajom, na východe s Banskobystrickým
a na severe so Ţilinským krajom. Podľa územno-správneho usporiadania sa člení na 9 okresov, z
ktorých rozlohou najväčším je okres Prievidza a najmenším okres Myjava. Ďalšie okresy sú:
Bánovce nad Bebravou, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Povaţská Bystrica, Púchov,
Trenčín.
Územie kraja sa rozprestiera na celkoch Podunajskej níţiny a pohorím Vtáčnik sem
zasahuje aj Slovenské stredohorie. Okrem toho sem zasahujú Biele Karpaty, Javorníky,
Myjavská pahorkatina a Povaţské podolie, Malé Karpaty, Povaţský Inovec, Stráţovské vrchy,
Súľovské skaly, Hornonitrianska kotlina, Ţiar, Tríbeč a z Podunajskej níţiny Podunajská
pahorkatina. Najvyšší bod územia, 1 346 m n. m., je vrchol Vtáčnika. Najniţšie miesto (165 m
n.m.) je tam, kde územie opúšťa Dudváh.
Riečne toky sprevádzajú pásy rovinatých nív. Na úpätí pohorí vo výbeţku Podunajskej
níţiny sú pahorkatiny s úvalinami a úvalinovitými dolinami. Povaţské pohorie, Podunajská
pahorkatina a Hornonitrianska kotlina patria k teplej klimatickej oblasti. Ostatné územie
prechádza s narastajúcou nadmorskou výškou do mierne teplej a chladnej klimatickej oblasti.
Západnú časť kraja odvodňuje Váh, do ktorého sa z pravej strany vlieva Biela Voda,
Vlára a Drietomica. Východnú časť kraja odvodňuje Nitra, do ktorej vteká Bebrava, Nitrica a
Handlovka. Najväčšia vodná nádrţ je na Váhu pri Nosiciach. Termálne pramene v
Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach a Nosiciach podmienili vznik kúpeľov.
Mapa 4 Územnosprávne členenie TSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997
3 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:
http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
29
Podľa počtu obyvateľov patrí Trenčiansky kraj medzi menšie kraje. Osídlenie kraja nie je
rovnomerné. Husto zaľudnené sú rovinatejšie územia na severozápade i juhovýchode, podstatne
redšie osídlené sú pohoria nachádzajúce sa prevaţne po obvode kraja. Najviac obyvateľov 56
750 ţije v krajskom meste Trenčín, ktoré však v porovnaní s inými krajskými mestami nie je
viditeľne dominantné mesto. Ďalšími väčšími mestami sú Prievidza s počtom 51 412 obyvateľov
a Povaţská Bystrica so 42 208 obyvateľmi. Demografický vývoj je ovplyvňovaný zmenami
ekonomických a sociálnych podmienok v spoločnosti a je charakterizovaný spomaľovaním
procesu reprodukcie obyvateľstva. Medziročne stúpol počet ţivonarodených o 40 osôb. Za
posledné štyri roky poklesol počet obyvateľov kraja o 3 108 osôb. Sobášnosť v r. 2006 oproti
roku 2005 mierne klesla a rozvodovosť stúpla. V Trenčianskom kraji prebieha proces starnutia
obyvateľstva. Od roku 1996 mierne klesá podiel detskej (predproduktívnej) zloţky obyvateľstva
a zvyšuje sa podiel poproduktívnej zloţky.
Z hľadiska ekonomickej štruktúry má Trenčiansky kraj priemyselno-poľnohospodársky
charakter. Podiel kraja na tvorbe hrubého domáceho produktu SR v roku 2006 bol 10,1%.
Priemysel je rôznorodý, zastúpený strojárstvom, elektrotechnikou, banským priemyslom,
textilným a odevným, sklárskym, koţiarskym a potravinárskym priemyslom. Z hospodárskeho
hľadiska má kraj dve výrazne odlišné oblasti oddelené od seba Povaţským Inovcom, a to
Povaţie a Ponitrie. Na Hornej Nitre je najvýznamnejšia banícka oblasť Slovenska. Medzi väčšie
podniky v kraji patria Hornonitrianske bane Prievidza a.s. Prievidza OZETA odevné závody a.s.
Trenčín, Makyta a.s. Púchov, Matador a.s. Púchov, YAZAKI DEBNAR SLOVAKIA s.r.o.
Prievidza, Novácke chemické závody a.s. Nováky, RONA a.s. Lednické Rovne, Merina a.s.
Trenčín, TANAX a.s. Bánovce nad Bebravou a VULKAN a.s. Partizánske. Na Povaţí sú
najvýznamnejšie Povaţské cementárne Ladce, Skloobal Nemšová, CEMMAC Horné Srnie,
RONA CRYSTAL Lednické Rovne, Matador Púchov a DNV-ENERGO Dubnica n/V.
Poľnohospodárska pôda zaberá dve pätiny územia. Z hľadiska poľnohospodárskej výroby
má kraj rôzne pestovateľské podmienky. Rastlinná výroba v teplejších, niţšie poloţených
častiach kraja produkuje najmä jačmeň, cukrovú repu, pšenicu. Významné je ovocinárstvo a
pestovanie chmeľu. Vo vyšších polohách sa pestujú prevaţne zemiaky. So stúpajúcou
nadmorskou výškou pribúdajú lúky a pasienky na ktoré nadväzuje chov hovädzieho dobytka.
Z dopravného hľadiska sú dôleţité cestné a ţelezničné trasy, ktoré vedú Povaţím.
Územím ide hlavný ţelezničný ťah Bratislava - Ţilina - Košice. Okolo Trenčína je vybudovaný
diaľničný obchvat. Bude súčasťou diaľnice D1, ktorá bude prechádzať celým Povaţím.
Významné sú aj cestné a ţelezničné spojenia, ktoré vedú do Českej republiky.
Na území kraja je dobre rozvinutá sieť predškolských a školských zariadení. Trenčiansky
kraj má spolu 209 základných škôl, 11 stredných odborných a odborných škôl, 19 gymnázií a 16
stredných odborných učilíšť a učilíšť. V krajskom meste sídli Trenčianska univerzita a prvá
neštátna vysoká škola na Slovensku - Vysoká škola manaţmentu. Obyvateľom kraja je k
dispozícii 291 verejných kniţníc (vrátane pobočiek), 36 stálych kín a 2 galérie. Turistov
priťahujú mnohé historické pamiatky (hrady, zámky resp. ich zrúcaniny), akými sú Trenčiansky
hrad (s nápisom na hradnej skale, ktorý pochádza z r.179 n.l. a dokumentuje najsevernejší výskyt
Rimanov v Európe), Beckov, Čachtice, Tematín a zámok Bojnice. Významnými cieľmi
návštevníkov sú i kúpele v Trenčianskych Tepliciach, Nimnici a Bojniciach, výstavníctvo v
krajskom meste, rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci, mohyla M.R.Štefánika na vrchu Bradlo a
zoologická záhrada v Bojniciach. Z prírodných krás lákajú najmä Súľovské skaly a Manínska
úţina.
30
2.4 NITRIANSKY SAMOSPRÁVNY KRAJ4
Nitriansky kraj svojou rozlohou 6 343,4 km2 zaberá 12,9 % územia Slovenskej republiky.
Nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenskej republiky, pričom na juhu hraničí s Maďarskou
republikou, na východe s Banskobystrickým krajom, na severe s Trenčianskym krajom a na
západe s Trnavským krajom. V kraji je najjuţnejší bod SR v obci Patince, v okrese Komárno.
Podľa územno-správneho usporiadania sa člení na 7 okresov: Komárno, Levice, Nitra,
Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce. Rozlohou najmenším okresom kraja je okres
Šaľa (355,9 km2) a najväčším je okres Levice (1 551,1 km2), ktorý je zároveň aj najväčším
okresom SR.
Reliéf kraja má prevaţne rovinný charakter prerušovaný pahorkatinami. Takmer celý kraj
sa nachádza na Podunajskej pahorkatine a Podunajskej rovine, čo sú celky Podunajskej níţiny.
Na severe sa krajom tiahne pohorie Tríbeč, severovýchod je lemovaný výbeţkami Štiavnických
vrchov a sčasti Pohronským Inovcom. Podstatnú časť juhu a juhovýchodu kraja zaberá kvalitná
poľnohospodárska pôda.
Kraj patrí k najteplejším oblastiam a najproduktívnejším poľnohospodárskym centrám
SR. Priemerná ročná teplota (údaje získané meraním v meteorologickej stanici v Hurbanove v
roku 2004) je 10,2 oC. Kraj, najmä jeho juţné oblasti sú bohaté na výskyt vodných zdrojov.
Z hľadiska prírodného bohatstva vyniká kraj v oblasti termálnych prameňov v
Podhájskej, Patinciach, Komárne, Poľnom Kesove a Štúrove. Územím kraja preteká viacero riek
- najdlhšia slovenská rieka Váh, Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ a Ţitava, pričom rieky Dunaj a Ipeľ
tvoria prirodzenú štátnu hranicu s Maďarskom.
Na území kraja je 14 národných prírodných rezervácií, 47 prírodných rezervácií, 24
prírodných pamiatok a 64 chránených areálov. Na územie Nitrianskeho kraja zasahuje chránená
krajinná oblasť Štiavnické vrchy (okres Levice), chránená krajinná oblasť Ponitrie (okres Nitra,
Topoľčany, Zlaté Moravce). Na území Nitrianskeho kraja sú zásoby nevyhradených nerastov,
ako sú štrkopiesky, stavebný kameň a tehliarska surovina.
Mapa 5 Územnosprávne členenie NSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997
4 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:
http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
31
Počtom obyvateľov sa Nitriansky kraj zaraďuje na 3. miesto v medziregionálnom
porovnaní s podielom 13,1 % z celkového počtu obyvateľov SR. Z celkového počtu obyvateľov
je 51,67 % ţien. S hustotou zaľudnenia 111,7 obyvateľov na km2 je piatym najobývanejším
krajom SR. V Nitrianskom kraji sa nachádza 354 obcí, z ktorých má 15 štatút mesta. V mestách
ţije 335 426 obyvateľov, čo je 47,34 % podiel zo všetkých obyvateľov kraja. V Nitrianskom
kraji je moţné pozorovať výrazné zmeny v demografickom vývoji, ktoré sú odrazom
ekonomickej a sociálnej situácie kraja. Prejavujú sa dlhodobejšie tendencie spomaľovania
reprodukcie obyvateľstva a zniţovania prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktorý v roku 2006
dosiahol -1 831 osôb. Z ostatných demografických procesov dochádza k zniţovaniu sobášnosti a
rozvodovosti. Pokračuje proces starnutia obyvateľstva. Priemerný vek obyvateľov kraja v roku
2006 bol 38,74 rokov a index starnutia dosiahol hodnotu 141,24.
Regionálny hrubý domáci produkt (v beţných cenách) v roku 2006 dosiahol v
Nitrianskom kraji 154 846 mil. Sk s podielom na SR 11,4 %. Z pôvodne poľnohospodársky
zameraného územia sa postupne stáva vyspelý poľnohospodársko – priemyselný kraj. Kraj
obhospodaruje najväčšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy zo všetkých krajov SR. Patrí k
najvýznamnejším producentom poľnohospodárskych plodín ako sú pšenica, jačmeň, kukurica na
zrno, hrach jedlý, cukrová repa technická, tabak, repka olejka, slnečnica na semeno a je
najväčším producentom obilovín, cukrovej repy a hrozna v SR. Hrubá poľnohospodárska
produkcia kraja z hrubého obratu (16 992 mil. Sk v r. 2005) tvorí viac ako štvrtinu (29,5 %)
celoštátnej produkcie. Ţivočíšna výroba sa zameriava na chov hydiny a ošípaných.
Skladba priemyselných odvetví je pestrá, dominantné miesto má krajské mesto Nitra,
ktorého významným podnikom je Volkswagen Elektrické Systémy, s.r.o. Medzi ťaţiskové
odvetvia kraja patrí potravinársky, chemický, elektrotechnický, strojársky, papierenský a
koţiarenský priemysel. V okrese Šaľa sa nachádza dôleţitý chemický závod Duslo, a. s., v
ktorom sa spracúva zemný plyn a vyrábajú sa dusíkaté hnojivá a gumárenské chemikálie.
Nitriansky kraj je dobre prepojený cestnými komunikáciami medzi okresmi a aj
medzinárodnými cestnými ťahmi. Územím prechádza aj medzinárodná magistrálna trať
ţelezničnej dopravy. V meste Komárno sa nachádza na rieke Dunaj významný riečny prístav,
ktorý je napojený na európsku riečnu magistrálu Rýn - Mohan - Dunaj. Cez územie Nitrianskeho
kraja vedú dôleţité potrubia. Ropovody vedúce cez Nitriansky kraj sú Druţba a Adria.
Cestovný ruch sa viaţe najmä na lokality s termálnymi prameňmi, kde vyrástli rekreačno-
turistické strediská (Komárno, Patince, Štúrovo). Minerálne vody v okrese Levíc ako Santovka a
Slatina, sa plnia do fliaš.
Na celom území kraja je dobre vybudovaná hustá sieť školských zariadení. V takmer
kaţdej väčšej obci je základná škola, zabezpečujúca povinnú školskú dochádzku. V krajskom
meste Nitra sídlia 2 univerzity - Slovenská poľnohospodárska univerzita, Univerzita Konštantína
Filozofa. V meste Komárno sídli Univerzita Selyeho.
V oblasti kultúry má dlhoročnú tradíciu krajské mesto Nitra ako jedno z najdôleţitejších
centier slovanskej vzdelanosti, kultúry a kresťanského ţivota. Rozvoj kultúry siaha do čias
raného osídlenia starých Slovanov a pokračoval v prvom štátnom útvare Pribinovom
Nitrianskom knieţatstve a počas Veľkej Moravy cez stredovek aţ do novoveku. Na území kraja
sú 3 divadlá, 12 galérií vrátane pobočiek a 373 verejných kniţníc vrátane pobočiek. Pozornosť si
zaslúţi Divadlo Andreja Bagara v Nitre, Ponitrianske múzeum a Nitrianska galéria.
Najvýznamnejšie kultúrne podujatia sa konajú prevaţne v Nitre. Patria k nim Pribinove
slávnosti, Dni Nitranov, Divadelná Nitra - medzinárodný divadelný festival. V Nitre sa v
posledných rokoch okrem tradičnej poľnohospodárskej výstavy AGROKOMPLEX konajú
veľtrhy a výstavy ako Autosalón, Nábytok a bývanie, Medzinárodný strojársky veľtrh,
Lignumexpo a iné. Najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky (hrady a zámky) sú v kraji:
Levický hrad, hrad Gýmeš (Jelenec), Nitrianky hrad, Oponický hrad, Topoľčiansky hrad, hrad
32
Hrušov (Hostie) a Čierny hrad (Zlatno). Historické sídelné štruktúry má kraj vo forme mestskej
pamiatkovej rezervácie Nitra. V okrese Levice sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej
architektúry - skalné obydlia v obci Brhlovce. Okrem toho boli vyhlásené nasledovné
pamiatkové zóny: Šahy, Komárno, Nitra - Staré mesto (Dolné mesto), Topoľčany, Zlaté
Moravce a na vidieku Bátovce (okres Levice). Nitra je mesto na Slovensku s najstaršou
písomnou zmienkou z r. 826.
Zdravotná starostlivosť v kraji je zabezpečovaná v nemocniciach s poliklinikou,
samostatnými poliklinikami a odbornými liečebnými ústavmi.
2.5 ŢILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ5
Ţilinský kraj sa rozprestiera na ploche 6 807 km2. Svojou rozlohou je tretím najväčším
krajom Slovenskej republiky a zaberá 13,9 % z rozlohy štátu. Leţí v severozápadnej časti SR,
kde hraničí s Poľskou a Českou republikou. Na juhu hraničí s Banskobystrickým krajom, na
východe s Prešovským a na západe s Trenčianskym krajom.
Podľa územno-správneho usporiadania sa kraj člení na 11 okresov: Bytča, Čadca, Dolný
Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ruţomberok, Turčianske
Teplice, Tvrdošín a Ţilina. V kraji je 315 obcí, z toho 18 so štatútom mesta. Najmenším okresom
s rozlohou 174 km2 v rámci kraja je okres Kysucké Nové Mesto, ktorý zaberá 2,6 % z celkovej
rozlohy kraja. Rozlohou najväčší je okres Liptovský Mikuláš, na ktorý pripadá 19,7% rozlohy
celého kraja.
Mapa 6 Územnosprávne členenie ZASK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997
Územie kraja tvoria níţinné kotliny popri riekach Váh, Orava, Turiec, Kysuca a iných,
ktoré leţia v nadmorskej výške nad 300 m a sú uzavreté pahorkatinami a pohoriami, z ktorých
najvýznamnejšie sú Západné Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Malá Fatra, Beskydy, Stráţovské
5 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:
http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
33
vrchy a Javorníky. Najvyšším vrchom v kraji je Bystrá - 2 248 m n.m. (v okrese Liptovský
Mikuláš). Kraj má mierne teplé aţ chladné vlhké podnebie s najniţšími teplotami na Slovensku
nameranými v Oravskej Polhore. Ţilinský kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých
najvýznamnejšie sú zásoby štrkopieskov a pieskov, tehliarskych surovín, stavebného kameňa,
dekoračného kameňa a dolomitu.
Počtom obyvateľov patrí Ţilinský kraj na štvrté miesto v rámci krajov SR a jeho podiel
na celkovom počte obyvateľov predstavuje 12,9 %. Hustotou osídlenia 102,1 obyvateľov na km2
sa kraj radí na šieste miesto v medzikrajskom porovnaní. Najhustejšie osídleným okresom je
Kysucké Nové Mesto s priemerom 195,5 obyvateľov na km2 pred Ţilinou 193,1 obyvateľov na
km2. Najmenej obyvateľov na km2 42,6 ţije v okrese Turčianske Teplice. Demografický vývoj v
Slovenskej republike v súčasnosti je charakterizovaný spomaľovaním reprodukcie obyvateľstva,
pričom jeho hlavnými črtami je zniţovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva. Tento trend, aj
keď miernejšie sa prejavuje i v Ţilinskom kraji. Pozitívne moţno hodnotiť skutočnosť, ţe v
okrese Námestovo sa dosahuje tretí najvyšší počet narodených na 1000 obyvateľov v rámci
všetkých okresov Slovenska. Vo vekovej štruktúre obyvateľstva sa zniţuje podiel obyvateľov v
predproduktívnom veku a narastá počet obyvateľov v produktívnom a poproduktívnom veku.
Obyvateľstvo Ţilinského kraja patrí k tým mladším a svojim priemerným vekom v rámci krajov
sa radí na tretie miesto.
Ekonomické a sociálne špecifiká: Organizácie so sídlom v Ţilinskom kraji v roku 2006 sa
na vytvorenom celoslovenskom hrubom domácom produkte podieľajú 10,5 %. Regionálny hrubý
domáci produkt na obyvateľa v kraji dosiahol 81,4 % úrovne hrubého domáceho produktu na
obyvateľa v SR. Priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2006 zaostáva za celoslovenským
priemerom o 12,4 % a v medzikrajskom porovnaní je na štvrtom mieste. Podľa výberového
zisťovania pracovných síl sa kraj v roku 2006 podieľa 12,8 % na počte pracujúcich v
hospodárstve SR a medzi krajmi zaujíma štvrté miesto.
Počet nezamestnaných tvoril 11,1 % z celoslovenského počtu nezamestnaných a v poradí
krajov je na piatom mieste. Ţilinský kraj má priemyselný charakter a v rámci podnikateľských
aktivít má v kraji sídlo 10,0 % zo všetkých ziskových organizácií na Slovensku a 14,2 % z
celkového počtu fyzických osôb. Odvetvová štruktúra priemyslu je rôznorodá a najväčšie
zastúpenie z hľadiska trţieb za vlastné výkony a tovar má výroba a rozvod elektriny, plynu, pary
a teplej vody. Dôleţité zastúpenie má výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera, výroba
strojov a zariadení inde neklasifikovaná, výroba potravín, výroba kovových výrobkov, výroba
rádiových, televíznych a komunikačných zariadení a prístrojov. Ţilinský kraj obhospodaruje 8,7
% poľnohospodárskej pôdy SR, z nej 31,0 % tvorí orná pôda, na ktorej sa pestujú predovšetkým
zemiaky, obilniny a krmoviny.
Dopravná poloha kraja je významná pre ţelezničnú dopravu, je tu priame napojenie na
Poľsko a Českú republiku. Územím kraja prechádzajú dôleţité medzinárodné cestné ťahy
smerom z Česka na Ukrajinu, z Poľska do Rakúska a z Poľska do Maďarska. V blízkosti Ţiliny
je vybudované regionálne letisko v obci Dolný Hričov, ktoré má štatút verejného
medzinárodného letiska.
Školstvo reprezentuje široká sieť predškolských zariadení, základných škôl, stredných
škôl a vysokých škôl. V kraji pôsobia dve bilingválne gymnázia a to v Ţiline so zameraním na
francúzsky a španielsky jazyk a v Sučanoch anglicko-slovenské bilingválne gymnázium. Z
vysokých škôl má zastúpenie Ţilinská univerzita so siedmimi fakultami v meste Ţilina. V
Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a v Ruţomberku
má sídlo Katolícka univerzita s dvoma fakultami a Katecheticko - pedagogická fakulta Ţilinskej
univerzity. V Liptovskom Mikuláši pôsobí Vojenská akadémia.
V kúpeľnej starostlivosti sú v kraji liečebno-preventívne zariadenia v Rajeckých
Tepliciach, kde sa liečia choroby pohybových ústrojov a niektoré nervové ochorenia, v
34
Turčianskych Tepliciach sa liečia urologické a reumatické ochorenia. Ďalej sú tu liečebné kúpele
v Korytnici so zameraním na liečbu tráviaceho ústrojenstva a kúpele v Lúčkach so zameraním na
ţenské ochorenia.
Kraj je bohatý na mnoţstvo kultúrno-historických pamiatok. Najznámejšími národnými
kultúrnymi pamiatkami sú Bytčiansky zámok pôvodne stavaný ako vodný hrad, lesná ţeleznička
v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke, Oravský hrad v Oravskom Podzámku, Slovenské
národné múzeum v Martine, prvá budova Matice slovenskej v Martine, lesná úvraťová ţeleznica
Chmúra - Tanečník v Oravskej Lesnej, múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a hrad
Strečno pri Ţiline. Známa je i ojedinelá ľudová architektúra v Čičmanoch, drevený betlehem v
Rajeckej Lesnej, ako aj svetový unikát - drotárska expozícia Povaţského múzea, umiestnená v
Budatínskom zámku. Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je zapísaná osada
Vlkolínec - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a v Tvrdošíne sa nachádza vzácna
pamiatka UNESCO, gotický drevený kostolík z 15. storočia.
2.6 BANSKOBYSTRICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ6
S rozlohou 9 455 km2 je Banskobystrický kraj najväčším krajom v Slovenskej republike.
Rozprestiera sa v juţnej časti stredného Slovenska, pričom na juhu hraničí s Maďarskou
republikou, na východe s Košickým krajom, na severe s Trenčianskym a Ţilinským krajom a na
západe s Nitrianskym krajom.
Podľa územno-správneho usporiadania sa člení na 13 okresov (Banská Bystrica, Banská
Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš,
Zvolen, Ţarnovica a Ţiar nad Hronom), v ktorých sa ku koncu roka 2006 nachádzalo 516 obcí z
toho 24 miest. Z miest iba Banská Bystrica (6. najľudnatejšie mesto SR) a Zvolen presiahli
počtom obyvateľov ku koncu roka 2006 počet 40 tisíc.
Mapa 7 Územnosprávne členenie BBSK
Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997 13
6 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:
http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
35
Pre Banskobystrický kraj je charakteristická veľká geomorfologická rozmanitosť, od
vysokohorských polôh na severe územia cez členitú strednú časť aţ po mierne zvlnené a rovinné
plochy Juhoslovenskej kotliny na juhu územia. Najvyšším vrchom Banskobystrického kraja je
vrch Ďumbier (2 043 m n.m.) nachádzajúci sa v Nízkych Tatrách v okrese Brezno. Najniţšie
miesto v kraji nájdeme v katastri obci Ipeľské Predmostie (126 n.m.) v okrese Veľký Krtíš.
Územie kraja patrí do povodia riek Hron, Ipeľ a Slaná. Na územie kraja zasahuje päť
národných parkov (Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park
Muránska planina, Národný park Veľká Fatra a Národný park Slovenský kras), 4 chránené
krajinné oblasti a mnoţstvo národných prírodných rezervácií, chránených priestorov, lokalít a
objektov s niţším stupňom ochrany. Tri mestá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica
boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, pričom Banská Štiavnica bola zapísaná do
Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Špania Dolina, Štiavnické Bane a Sebechleby - Stará
Hora sú pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel.
Banskobystrický kraj má významnú pozíciu z hľadiska zásob a ťaţby nerastných surovín
a bohatého výskytu minerálnych, termálnych a liečivých vôd. V kraji sa nachádzajú dve kúpeľné
mestá (Sliač, Dudince) a štyri kúpeľné miesta. Územie kraja je mimoriadne bohaté na prírodné
krásy, ktoré sú hojne vyuţívané v severnej časti ako centrá zimného turistického ruchu.
Počtom obyvateľov sa kraj zaraďuje na 5. miesto v rámci Slovenskej republiky s
podielom 12,2 % na celkovom počte obyvateľov SR. Hustota zaľudnenia kraja 69,4 obyvateľov
na km2 je najniţšia zo všetkých krajov. Prirodzený pohyb obyvateľstva uţ dlhodobejšie dosahuje
záporné hodnoty. Od roku 1997 sa vykazuje celkový úbytok obyvateľstva kraja. Pokles počtu
ţivonarodených detí, ktorý taktieţ pretrváva od roku 1997 nepriaznivo ovplyvňuje prirodzený
prírastok a vekovú štruktúru obyvateľstva kraja, kde sa zniţuje percentuálny podiel detí v
predproduktívnom veku a vzrastá počet obyvateľov v poproduktívnom veku. Stúpa priemerný
vek obyvateľstva, ktorý podľa výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001
dosiahol 36,7 roka a rastie aj index starnutia. Po roku 2005 nastal výrazný pokles počtu sobášov
v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a taktieţ stúpa počet rozvodov.
Ekonomické a sociálne špecifiká: Banskobystrický kraj dosahuje štvrtý najvyšší podiel zo
Slovenska v počte organizácií (právnických osôb) so sídlom v kraji. V roku 2006 sa kraj podieľal
na tvorbe hrubého domáceho produktu SR a na tvorbe hrubej pridanej hodnoty SR 10,2 %
podielom. Banskobystrický kraj má priemyselno - poľnohospodársky charakter a z hľadiska
odvetví priemyslu je najviac zastúpená výroba kovov a kovových výrobkov, výroba ostatných
nekovových minerálnych výrobkov , výroba potravín a nápojov a výroba strojov a zariadení inde
nezaradených. Banskobystrický kraj má najvyššiu výmeru lesných pozemkov v rámci SR a v
ťaţbe dreva (hlavne vo svojej severnej a severovýchodnej časti), niekoľkonásobne prevyšuje
hodnoty iných krajov. Juţná časť Banskobystrického kraja je orientovaná na poľnohospodárstvo,
hlavne pestovanie hrozna. Členitosť a náročnosť terénu v Banskobystrickom kraji nepriaznivo
vplýva na výstavbu dopravných komunikácií. Prírodné podmienky neumoţňujú významnejšie
rozvinúť jednotlivé druhy dopravy. V severnej oblasti kraja je veľmi dobre rozvinutý cestovný
ruch a hlavne v zimných mesiacoch sa plne vyuţívajú strediská zimných športov.
Nezanedbateľnú úlohu majú aj kúpele a kúpeľná starostlivosť, do povedomia sa dostávajú kúpele
Sliač, Kováčová, Dudince, Brusno a ďalšie.
V Banskej Bystrici je sústredené vysoké školstvo a hustá sieť gymnázií, stredných škôl a
učilíšť. Svoje pôsobisko tu má Akadémia umení a Univerzita Mateja Bela. V oblasti kultúry je
významným centrom mesto Zvolen so sídlom činohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorá
kaţdoročne usporadúva prehliadku divadelných hier a divadelných súborov v rámci podujatia
Zvolenské zámocké hry. Mesto Banská Bystrica je sídlom opery a baletu tohto divadla.
36
Zdravotníctvo v kraji reprezentuje sieť zdravotníckych zariadení, v ktorých dominuje
jedna z najväčších nemocníc v Slovenskej republike známa svojou vysokou špecializáciou
hlavne v oblasti oftalmológie.
2.7 PREŠOVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ7
Prešovský kraj sa rozprestiera na severovýchode Slovenskej republiky. Svojou rozlohou 8
974 km2 zaberá 18,3 % rozlohy štátu a je po Banskobystrickom kraji druhým najväčším na
Slovensku. Dlhá severná hranica je zároveň štátnou hranicou s Poľskou republikou. Na východe
hraničí s Ukrajinou, na juhu s Košickým krajom, na juhozápade na malom úseku susedí s
Banskobystrickým krajom a západným susedom je Ţilinský kraj.
Administratívne sa delí na 13 okresov: Bardejov, Humenné, Keţmarok, Levoča,
Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad
Topľou. Rozlohou najväčším okresom je okres Poprad (1 106 km2) a najmenším okres Levoča
(357 km2). V kraji je 666 obcí, z toho 23 so štatútom mesta.
Mapa 8 Územnosprávne členenie POSK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997
Reliéf kraja je značne členitý. Najväčšie plochy kraja zaberajú: Spišská Magura,
Podtatranská brázda, Spišsko-šarišské medzihorie, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská
vrchovina, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Busov, Ondavská a Laborecká vrchovina,
Beskydské predhorie a Bukovské vrchy. Zasahujú sem aj: Vysoké Tatry, Podtatranská kotlina,
Kozie chrbty, Nízke Tatry, Hornádska kotlina a Branisko. Zo Slovenského Rudohoria je na
území kraja Slovenský raj a Čierna hora, severnými okrajmi sem ešte zasahuje Košická kotlina,
Slánske vrchy a Vihorlatské vrchy. Najvyšším bodom kraja, ktorý je zároveň najvyšším bodom
Slovenska, je Gerlachovský štít (2 655 m nad morom), najniţšie poloţené miesto je pri výtoku
rieky Ondavy z kraja v katastri obce Niţný Hrušov (105 m nad morom). Relatívny výškový
rozdiel predstavuje 2 550 m. Najvýznamnejšími vodnými tokmi sú rieky Hornád, Dunajec a
7 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:
http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
37
Topľa. Vplyvom rozdielnej nadmorskej výšky a členitosti povrchu je územie kraja rozdelené do
troch klimatických oblastí, a to chladnej, mierne teplej a teplej. Nachádza sa tu niekoľko veľko a
maloplošných chránených území, z ktorých rozsahom a významom sú najväčšie Tatranský
národný park a Pieninský národný park. Kraj má bohaté zásoby nerastných surovín, z ktorých
najvýznamnejšie sú zásoby kamennej soli, vápenca, stavebného kameňa, tehliarskych surovín,
zeolitu a mangánovej rudy.
Počtom obyvateľov je Prešovský kraj najväčším v Slovenskej republike. Jeho podiel na
celkovom počte obyvateľov republiky predstavuje 14,8 %. Hustota osídlenia 89 obyvateľov na
km2 dosahuje druhú najniţšiu hodnotu po Banskobystrickom kraji a je o pätinu niţšia ako
priemerná hustota zaľudnenia v Slovenskej republike. Najviac obyvateľov ţije v krajskom meste
Prešov, ktorý je zároveň tretím najväčším mestom Slovenska. Druhým najväčším centrom kraja
je mesto Poprad. Trend zniţovania prirodzeného prírastku a starnutia obyvateľstva sa prejavuje
aj v Prešovskom kraji, avšak z celoslovenského hľadiska je jeho dopad najmiernejší. V kraji je
najvyššia pôrodnosť, dosahuje sa najvyšší prirodzený prírastok a napriek migračnému úbytku aj
najvyšší celkový prírastok obyvateľstva v rámci krajov SR. Vo vekovom zloţení sa zniţuje
podiel predproduktívnej zloţky a narastá počet obyvateľov v produktívnom a poproduktívnom
veku. Obyvateľstvo kraja aj pri miernom zvyšovaní priemerného veku (35,07 rokov) patrí k
najmladším v SR.
Ekonomické a sociálne špecifiká: hospodárstvo kraja charakterizuje predovšetkým
priemysel a poľnohospodárstvo s rozvíjajúcim sa cestovným ruchom. Na celoslovenskej tvorbe
hrubého domáceho produktu a pridanej hodnote sa kraj podieľa najniţším percentom. Dosahuje
sa tu najniţšia úroveň priemernej nominálnej mesačnej mzdy, ktorá je o viac ako 4 tisíc Sk niţšia
ako celoslovenský priemer. Priemysel v kraji je rôznorodý bez výraznej orientácie na niektoré
výrobné odvetvia. Dôleţité zastúpenie tu má chemický, strojársky, elektrotechnický,
potravinársky, drevospracujúci, odevný a textilný priemysel, pričom závody sú koncentrované
hlavne do okresných miest. Medzi najvýznamnejšie podniky v kraji patria: Tatravagónka Poprad,
Chemosvit folie, Bukocel Hencovce, Nylstar Slovakia, Rhodia Industrial Yarns a MECOM
Humenné, Pivovar Šariš, MILK-AGRO a KRONOSPAN Prešov a ďalšie.
Poľnohospodárska pôda zaberá 43 % z celkovej rozlohy kraja. Z nej takmer dve pätiny
predstavuje orná pôda, na ktorej sa pestujú predovšetkým obilniny, krmoviny, olejniny a
zemiaky. V pestovaní zemiakov patrí kraj k najväčším producentom v SR. V rámci ţivočíšnej
výroby je tretím najväčším v chove hovädzieho dobytka. Spolu s Banskobystrickým krajom
obhospodaruje najväčšie plochy lesných pozemkov. Podnikateľské aktivity obyvateľstva
ovplyvňujú podmienky a moţnosti vytvorené v danom regióne. Na území kraja pôsobí viac ako
9 tisíc firiem zameraných na tvorbu zisku a 51,9 tisíc súkromne podnikajúcich fyzických osôb
(ţivnostníkov, vrátane fyzických osôb podnikajúcich na základe iného ako ţivnostenského
zákona). Svoju činnosť orientujú hlavne do odvetví obchodu a priemyselnej výroby. Podľa počtu
zamestnancov je 95 % firiem zaradených medzi malé podniky (do 49 zamestnancov), 4 % medzi
stredné (od 50 - 249 zamestnancov) a zvyšné jedno percento medzi veľké podniky (nad 250
zamestnancov).
Prírodné krásy kraja a vhodné klimatické podmienky vytvorili priaznivé predpoklady pre
rozvoj cestovného ruchu. Sústredená je tu pätina ubytovacích zariadení SR, ktorých sluţby v
uplynulom roku vyuţilo takmer 647,1 tisíc návštevníkov. V rámci kraja k najnavštevovanejším
patrí región Vysoké Tatry a okresy Prešov, Bardejov a Keţmarok.
Školstvo reprezentuje široká sieť predškolských zariadení a základných škôl. Nachádza
sa tu 38 gymnázií, 38 stredných odborných škôl, 17 zdruţených stredných škôl a 41 stredných
odborných učilíšť a učilíšť. Z vysokých škôl sídli v kraji Prešovská univerzita s ôsmimi
fakultami, Vysoká škola medzinárodného podnikania, Fakulta výrobných technológií patriaca
38
Technickej univerzite v Košiciach a Teologický inštitút v Spišskej Kapitule patriaci Katolíckej
univerzite v Ruţomberku.
Sieť zariadení zdravotníckej starostlivosti tvorí sieť nemocníc a polikliník, ktoré dopĺňajú
vyhľadávané liečebno-preventívne zariadenia pre choroby dýchacích ciest vo Vysokých Tatrách,
choroby tráviaceho ústrojenstva v Bardejovských Kúpeľoch a nervové ochorenia vo Vyšných
Ruţbachoch. Kraj sa pýši mnohými kultúrno-historickými pamiatkami, kde zvláštnu pozornosť
si zasluhujú mestá Levoča, Prešov, Bardejov, Poprad a Keţmarok.
2.8 KOŠICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ8
Košický kraj s rozlohou 6 752 km2 sa rozprestiera na juhovýchode Slovenskej republiky
a zaberá 13,8 % jej územia. Počtom obyvateľov je druhý, rozlohou štvrtý najväčší na Slovensku.
Na juhu hraničí s Maďarskou republikou, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na
západe s Banskobystrickým krajom. Je to kraj štyroch historických regiónov - Spiša, Gemera,
Abova a Zemplína. Kaţdý z nich si dodnes udrţiava vlastné tradície, zvyky, obyčaje a ľudovú
slovesnosť.
Podľa územno-správneho členenia sa Košický kraj rozdeľuje na 11 okresov: Gelnica,
Košice I, Košice II, Košice III, Košice IV, Košice - okolie, Michalovce, Roţňava, Sobrance,
Spišská Nová Ves a Trebišov. Správnym, hospodárskym, politickým, školským a kultúrnym
centrom kraja sú Košice, ktoré sú druhým najväčším mestom na Slovensku. Nový štatút mesta
získali zákonom č. 401 Zb. z roku 1990, pozostávajúc z 22 mestských častí s vlastnou miestnou
samosprávou. V kraji je 440 obcí, z toho 17 získalo štatút mesta. Najmenším okresom s rozlohou
16,8 km2 je okres Košice III a najväčším s rozlohou 1 533,4 km
2 je okres Košice - okolie.
Mapa 9 Územnosprávne členenie KESK Zdroj: Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997
Lesy pokrývajú dve pätiny povrchu územia, v najviac zalesnenom okrese Slovenska -
Gelnici aţ tri štvrtiny. Nachádzajú sa najmä v horských a podhorských oblastiach kraja v
severnej a juhozápadnej časti kraja. Na juhovýchode územia sú luţné lesy, východná a juţná
8 CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011] Dostupné na www:
http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
39
časť má níţinato-pahorkatinný charakter. Najvyšším bodom kraja je 1 476 m vysoká Stolica v
Slovenskom Rudohorí, najniţšie poloţené je miesto pri vyústení rieky Bodrog zo Slovenskej
republiky, 94 m nad morom. Územie patrí do severného mierneho pásma s priemernými ročnými
teplotami na vybraných meteorologických staniciach okolo 10,0o C (Košice - letisko, Roţňava).
Severné časti sú chladnejšie, juhovýchod však v niektorých oblastiach dosahuje aţ teploty
vnútrozemských subtrópov.
Najväčšou riekou je Bodrog, ktorý spolu so sútokmi odvodňuje najvýchodnejšiu časť
kraja. Hornádsku a Košickú kotlinu odvodňuje rieka Hornád s prítokmi, západnú časť rieka
Slaná a juhovýchodným cípom územia preteká rieka Tisa. Vodné toky patria k typu níţinných,
vrchovinných a stredohorských riek. Z hľadiska vodohospodárskeho a rekreačného vyuţitia sú
významné vodné nádrţe. Medzi najväčšie a najdôleţitejšie patria Zemplínska šírava, Ruţín a
Palcmanská Maša. Významnejšie geotermálne pramene sa nachádzajú v Košickej kotline (okres
Košice - okolie) a v podhorí Vihorlatu (okres Michalovce). Na území Košického kraja sú
vyhlásené 4 veľkoplošné chránené územia a to národný park Slovenský raj a chránené krajinné
oblasti Slovenský kras, Latorica a Vihorlat. Prírodným unikátom európskeho významu je
Dobšinská ľadová jaskyňa i Herliansky gejzír. Minerálne vody s liečivými účinkami sa
vyuţívajú v Sobraneckých kúpeľoch. V kraji sa nachádzajú energetické, rudné i nerudné
suroviny. Z energetických sú to ropa a zemný plyn v okresoch Michalovce a Trebišov. Zdroje
geotermálnej energie sú v okrese Košice - okolie, v lokalite Ďurkov. Z rudných surovín majú
význam ţelezné, strieborné rudy v okrese Roţňava a Spišská Nová Ves. Významné sú loţiská
magnezitu v okolí Košíc, kamennej soli v okrese Michalovce, mastenca, sadrovca v okrese
Roţňava a Spišská Nová Ves. V kraji sa nachádzajú rôzne druhy stavebného kameňa, tehliarske
hliny, vápenec, kaolín, štrkopiesky a iné.
Na území kraja koncom roka 2006 ţilo celkom 773 086 obyvateľov, čo je 14,3 % z
celkového počtu obyvateľov SR. Týmto podielom je Košický kraj po Prešovskom druhým
najväčším na Slovensku. Ţenská zloţka tvorí 51,5 % populácie a prevláda vo všetkých okresoch
kraja v rozpätí od 50,5 % (Košice - okolie) do 52,9 % (Košice I). Kraj patrí k hustejšie
zaľudneným regiónom Slovenska, na 1 km2 tu ţije priemerne 114,5 obyvateľov. K najhustejšie
obývaným patria štyri okresy leţiace na území mesta Košice, podstatne redšie je osídlenie v
okrese Sobrance, Gelnica a Roţňava. V Košickom kraji je 440 obcí, z nich 17 má štatút mesta.
Podiel 56,0 % mestského obyvateľstva oproti celoslovenskému 55,4 % podielu je vyšší o 0,6 %.
Košický kraj patrí k tým regiónom Slovenska, kde sa prirodzený, či celkový úbytok obyvateľstva
nezaznamenal a to ani v predchádzajúcich rokoch. Je tu vyššia ţivorodenosť neţ úmrtnosť a teda
aj vyšší prirodzený prírastok obyvateľstva, ktorý je po Prešovskom kraji druhý najvyšší v SR. Na
tisíc obyvateľov pribudlo spolu 1,47 obyvateľov, oproti 0,83 za SR. Počet 3 690 uzatvorených
manţelstiev mierne vzrástol, pri súčasnom zvýšení rozvodovosti o 201 prípadov. Košický kraj
patrí k migračne stratovým regiónom, keďţe viac obyvateľov sa odtiaľto vysťahováva, neţ
prisťahováva. Aţ v deviatich okresoch kraja zaznamenali záporné migračné saldo. Obyvateľstvo
kraja je oproti slovenskému priemeru relatívne mladšie. Priemerný vek obyvateľa kraja je 36,3
rokov, čo je menej oproti celoslovenskému priemeru o 1,1. Podiel obyvateľstva v
predproduktívnom veku tvorí 18,4 %, v produktívnom 63,5 % a poproduktívnom 18,1 %. K
okresom s výraznejšou tendenciou demografického starnutia patria Košice IV a Sobrance.
Ekonomické a sociálne špecifiká: v okresoch kraja k 31. 12. 2006 pôsobilo vyše 57 tisíc
organizačných subjektov, z ktorých fyzické osoby - podnikatelia tvorili takmer tri štvrtiny. Z
nich najpočetnejšiu skupinu, vyše 36,8 tisíc predstavujú ţivnostníci, u ktorých sa zaznamenal 2,5
% relatívny prírastok. Podnikateľské aktivity sú sústredené najmä v odvetví obchodu a v oblasti
nehnuteľností, prenájmu a ostatných sluţieb a priemyslu. Z územného hľadiska najmä v
krajskom meste Košice a v okresoch Michalovce a Spišská Nová Ves. Kraj z hľadiska podielu na
tvorbe hrubého domáceho produktu v SR (12,7 % v roku 2006) a jestvujúcej hospodárskej
40
základni patrí medzi najvýznamnejšie regióny Slovenskej republiky. Kraj má priemyselno –
poľnohospodársky charakter. Ťaţiskovými ekonomickými odvetviami sú priemysel (hutnícky,
strojárenský, potravinársky, elektrotechnický, ťaţobný, stavebných hmôt, palív a energetiky) a
stavebníctvo. Významná je potravinárska výroba spracúvajúca produkty poľnohospodárskej
prvovýroby. Poľnohospodárska produkcia je sústredená v okresoch Košice - okolie, Trebišov,
Michalovce a Sobrance.
Poľnohospodárska pôda zaberá takmer 338 tisíc ha, čo je 50,1 % výmery kraja; tri pätiny
z nej tvorí orná pôda, tretinu trvalé trávne porasty. Lesy pokrývajú takmer dve pätiny povrchu
územia. Vyše troch štvrtín ornej pôdy je v okresoch Košice - okolie, Michalovce a Trebišov, lesy
pokrývajú najmä územie okresu Gelnica a Roţňava.
Celková dĺţka cestnej siete v kraji je 2 379,3 km, z toho diaľnic 5,3 km, ciest I. triedy
366,7 km a ciest II. triedy 586,4 km. Krajom prechádza 788,6 km ţelezničných tratí. Významný
je suchozemský prístav - prekladisko v Čiernej nad Tisou. V Košiciach sa nachádza letisko s
medzinárodným významom. Rozvinutá je sieť obchodu, sluţieb, finančných inštitúcií,
zdravotníckych a sociálnych zariadení a vedeckých a kultúrnych ustanovizní.
Vysoké školstvo je koncentrované v Košiciach, kde sa nachádzajú 3 vysoké školy
(Univerzita P. J. Šafárika, Technická univerzita, Univerzita veterinárneho lekárstva). Študenti
môţu študovať aj na Podnikovo hospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity Bratislava,
Teologickej fakulte Katolíckej univerzity Ruţomberok, či na fakulte Slovenskej
poľnohospodárskej univerzity Nitra.
V Košiciach sídli Ústavný súd SR a Kancelária prezidenta SR. Cestovný ruch ako jedna z
významných oblastí hospodárstva má na území všetkých okresov kraja veľmi priaznivé
predpoklady na rozvoj.
Prírodné krásy Slovenského raja sú jedinečné. Bez konkurencie je Slovenský kras s
mnoţstvom jaskýň, priepastí, plošín a ďalších zvláštností. Najlepšie výsledky v rozvoji
cestovného ruchu vykazujú dlhodobo vďaka dobrým prírodným podmienkam okresy
Michalovce, Spišská Nová Ves, Roţňava a Košice I.
41
3. Ekonomické podmienky fungovania VUC
Ekonomické aspekty fungovania vyšších samosprávnych celkov sú podmienené
existenciou celej rady pravidiel, ktoré vychádzajú zo samotnej podstaty územnej samosprávy –
spravovať svoje vlastné územie, hospodáriť s majetkom a financiami, zostavovať rozpočet
a schvaľovať ho v záujme rozvoja celého územia samosprávneho kraja a jeho obyvateľov.
3.1 Financovanie samosprávneho kraja
Financovanie samosprávneho kraja je rámcovo popísané v § 9 zákona o samosprávnych
krajoch. Základom finančného hospodárenia samosprávneho kraja je rozpočet, ktorý sa zostavuje
na obdobie jedného kalendárneho roka. Samosprávny kraj financuje svoje potreby predovšetkým
z vlastných príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov. Návrh rozpočtu
samosprávneho kraja musí byť pred schválením najmenej 15 dní verejne prístupný, aby sa mohli
o ňom vyjadriť obyvatelia samosprávneho kraja, ako aj ďalšie osoby. Táto povinnosť platí aj o
návrhu záverečného účtu samosprávneho kraja.
Samosprávny kraj vedie účtovníctvo podľa osobitného zákona (Zákon č. 431/2001 Z. z. o
účtovníctve v znení neskorších predpisov). Ročnú účtovnú závierku samosprávneho kraja
overuje audítor. Audítor overuje aj ďalšie skutočnosti ustanovené osobitným zákonom.
Postavenie rozpočtu samosprávneho kraja, jeho tvorbu a obsah, pravidlá rozpočtového
hospodárenia, tvorbu a pouţitie mimorozpočtových zdrojov, spôsob finančného vyrovnávania
medzi samosprávnymi krajmi, vzťahy k štátnemu rozpočtu a k rozpočtom obcí ustanovuje
osobitný zákon (zákon č. 583/2004 Z. z., zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Finančné vzťahy štátu k rozpočtom obcí a k rozpočtom vyšších územných celkov sú:
a) podiely na daniach v správe štátu,
b) dotácie na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy,
c) ďalšie dotácie v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
Tieto finančné vzťahy sú ustanovené osobitnými predpismi a zabezpečujú sa
prostredníctvom daňových úradov.
Rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia v
príslušnom rozpočtovom roku, prostredníctvom ktorého sa riadi financovanie úloh a funkcií
vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet vyššieho územného celku
je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
Podľa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov samospráve má daň
z príjmov charakter podielovej dane. Prerozdeľuje v presne stanovenom pomere: štátny rozpočet
– 6 %, obce – 70 % a VÚC – 24 %). Ide o výnos z dane z príjmu FO, nie PO.
Rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia vyššieho
územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy
k právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom pôsobiacim na území vyššieho
územného celku, ako aj k obyvateľom ţijúcim na tomto území vyplývajúce pre ne zo zákonov a
z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj zo zmlúv. Súčasťou rozpočtu vyššieho
územného celku sú aj finančné vzťahy popísané vyššie.
42
Rozpočet vyššieho územného celku obsahuje aj finančné vzťahy k rozpočtovým
organizáciám a príspevkovým organizáciám zriadeným vyšším územným celkom podľa
osobitného predpisu a k iným právnickým osobám, ktorých je zakladateľom.
Rozpočet vyššieho územného celku môţe obsahovať finančné vzťahy k rozpočtom iných
vyšších územných celkov, ako aj finančné vzťahy k rozpočtom obcí na jeho území.
V rozpočte obce a v rozpočte vyššieho územného celku sa uplatňuje rozpočtová
klasifikácia v súlade s osobitným predpisom.
Tabuľka 3 Príjmy a výdavky rozpočtu VÚC
Rozpočet VÚC
Príjmy Výdavky Vlastné príjmy:
výnos miestnej dane podľa osobitného
predpisu,
nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu
vlastníctva majetku VÚC a z činnosti,
VÚC a jeho rozpočtových organizácií,
výnosy z finančných prostriedkov VÚC,
sankcie za porušenie finančnej disciplíny
uloţené VÚC,
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v
prospech VÚC,
podiely na iných daniach v správe štátu podľa
osobitného predpisu,
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.
Ostatné príjmy:
dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu
nákladov preneseného výkonu štátnej správy
v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na
príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych
fondov,
ďalšie dotácie zo štátneho rozpočtu v súlade
so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok,
účelové dotácie z rozpočtu obce alebo z
rozpočtu iného VÚC na realizáciu zmlúv
podľa osobitných predpisov,
prostriedky z Európskej únie a iné prostriedky
zo zahraničia poskytnuté na konkrétny účel.
Z rozpočtu VÚC sa uhrádzajú:
záväzky VÚC vyplývajúce z plnenia
povinností ustanovených osobitnými
predpismi,
výdavky na výkon samosprávnych pôsobností
VÚC podľa osobitných predpisov a na činnosť
rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií zriadených VÚC,
výdavky na úhradu nákladov preneseného
výkonu
štátnej správy podľa osobitných predpisov,
výdavky spojené so správou, s údrţbou a so
zhodnocovaním majetku VÚC a majetku iných
osôb, ktorý VÚC uţíva na plnenie úloh podľa
osobitných predpisov,
záväzky vzniknuté zo spolupráce s iným VÚC
alebo s obcou, prípadne s ďalšími osobami na
zabezpečenie úloh vyplývajúcich z pôsobnosti
v vrátane záväzkov vzniknutých zo spoločnej
činnosti,
výdavky vyplývajúce z medzinárodnej
spolupráce
alebo z členstva v medzinárodnom zdruţení,
úroky z prijatých úverov, pôţičiek
a návratných finančných výpomocí,
výdavky súvisiace s emisiou cenných papierov
vydaných VÚC a výdavky na úhradu výnosov
z nich,
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.
Vyšší územný celok môže na plnenie svojich úloh
použiť aj:
a) prostriedky peňaţných fondov,
b) zisk z podnikateľskej činnosti,
c) návratné zdroje financovania,
d) zdruţené prostriedky.
Z rozpočtu VÚC sa môţu poskytovať dotácie
právnickým osobám, ktorých zakladateľom je
VÚC, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom
záujme alebo v prospech rozvoja územia VÚC.
VÚC môţe poskytovať dotácie obciam na svojom
území ako účasť na financovaní spoločných úloh v
záujme rozvoja územia VÚC.
43
Právnickej osobe neuvedenej v predchádzajúcich
riadkoch a fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorí
majú sídlo na území VÚC, môţe VÚC poskytovať
dotácie za podmienok ustanovených všeobecne
záväzným nariadením VÚC len na podporu
všeobecne prospešných sluţieb, všeobecne
prospešných alebo verejnoprospešných účelov, na
podporu podnikania a zamestnanosti.
Ak VÚC zakladá právnickú osobu podľa
osobitného predpisu (obchodný zákonník) alebo
nadobúda majetkové účasti na podnikaní
právnickej osoby podľa osobitného predpisu, môţe
vyšší územný celok na tieto účely pouţiť
rozpočtové prostriedky; rozpočtové prostriedky
môţe pouţiť aj na úhradu členských príspevkov. Zdroj: vlastné spracovanie na základe zákona 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
O pouţití vlastných príjmov rozpočtu vyššieho územného celku rozhoduje vyšší územný
celok samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel, na ktorý sa majú darované prostriedky
pouţiť.
Miestnou daňou, ktorú môţe ukladať vyšší územný celok, je daň z motorových vozidiel
(zákon č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady).
Zdroj: http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-uctovnictvo-a-dane/etrend-radi-dan-z-motorovych-vozidiel-2010.html
Sadzby dane z motorových vozidiel kaţdoročne prehodnocujú a určujú vyššie územné celky
(VÚC) a vyhlasujú ich vo VZN. Správu dane ale vykonávajú daňové úrady. V priebehu
zdaňovacieho obdobia nesmú VÚC-ky meniť podmienky a sadzby dane z motorových vozidiel.
Väčšina krajov ponechala sadzby dane na minuloročnej úrovni. Sadzby v jednotlivých krajoch sú
podobné.
44
Tabuľka 4 Prehľad sadzieb dane z motorových vozidiel pre osobné automobily (VÚC
NSK)
Sadzba dane pre osobný automobil podľa zdvihového objemu motora v cm3 uvedeného v
dokladoch vozidla (v €)
do 900 cm ³ vrátane 63,89
nad 900 cm ³ do 1 200 cm ³ vrátane 82,89
nad 1 200 cm ³ do 1 500 cm ³ vrátane 112,82
nad 1 500 cm ³ do 2 000 cm ³ vrátane 143,13
nad 2 000 cm ³ do 3 000 cm ³ vrátane 180,73
nad 3 000 cm ³ 214,32
Zdroj: http://www.unsk.sk/files/VZN/vzn8-2010.pdf
Príjmy rozpočtu vyššieho územného celku (ktoré sú v tabuľke 3 označené ako ostatné
príjmy) môţe vyšší územný celok pouţiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky
poskytli.
Do prijatia prostriedkov štátneho rozpočtu VÚC celkom na úhradu nákladov preneseného
výkonu štátnej správy môţe VÚC na úhradu týchto nákladov vlastné príjmy. Po prijatí
prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy
prostriedky štátneho rozpočtu vyšší územný celok zúčtuje v prospech svojho rozpočtu.
V rozpočte VÚC na príslušný rozpočtový rok sa prostriedky podľa odsekov 2 aţ 5
rozpočtujú na konkrétnu akciu, úlohu alebo účel pouţitia prostriedkov. Jedná sa o poskytovanie
dotácií PO a FO , ktorých zakladateľom je VUC, obciam alebo PO a FO podnikajúcim na území
VÚC. Tieto dotácie podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom VÚC a ich poskytnutím
nemoţno zvýšiť celkový dlh VÚC.
Rozpočtový proces
VÚC majú povinnosť zo zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy ( §9
zákona č. 583/2004 Z.z.) zostavovať viacročný rozpočet. Viacročný rozpočet je strednodobý
ekonomický nástroj finančnej politiky VÚC, v ktorom sú v rámci ich pôsobnosti vyjadrené
zámery rozvoja územia a potrieb obyvateľov najmenej na tri rozpočtové roky. Viacročný
rozpočet sa zostavuje v rovnakom členení, v akom sa zostavuje rozpočet VÚC. Príjmy a
výdavky rozpočtu VÚC na roky nasledujúce po príslušnom rozpočtovom roku nie sú záväzné.
Zostavovanie rozpočtu VÚC vychádza predovšetkým z viacročného rozpočtu, z určeného
podielu na výnosoch daní v správe štátu ustanovených osobitným predpisom a zo schválených
finančných vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom územných samospráv. VÚC je pri
zostavovaní rozpočtu povinný prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ne
vyplývajú z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi.
Rozpočet VÚC sa vnútorne člení na
a) beţné príjmy a beţné výdavky (ďalej len „beţný rozpočet“),
b) kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“),
c) finančné operácie.
45
Beţnými príjmami rozpočtu VÚC celku sú príjmy uvedené v tabuľke 3 v členení podľa
rozpočtovej klasifikácie s výnimkou príjmov, ktoré sú podľa rozpočtovej klasifikácie
kapitálovými príjmami. Vecné vymedzenie beţných výdavkov a kapitálových výdavkov
rozpočtu VÚC a ich jednotné triedenie obsahuje rozpočtová klasifikácia.
Súčasťou VÚC sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z peňaţných
fondov vyššieho územného celku a realizujú sa návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za
finančné operácie sa povaţujú aj:
poskytnuté pôţičky a návratné finančné výpomoci z rozpočtu VÚC a ich splátky,
vystavené a prijaté zmenky,
predaj a obstaranie majetkových účastí.
Finančné operácie nie sú súčasťou príjmov a výdavkov VÚC. Podrobné triedenie finančných
operácií obsahuje rozpočtová klasifikácia. VÚC môţe poskytnúť návratnú finančnú výpomoc zo
svojho rozpočtu právnickej osobe, ktorej je zakladateľom, pričom na tento účel nemôţe pouţiť
návratné zdroje financovania.
Rozpočet VÚC sa zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový, to znamená, ţe VÚC
zostavuje svoj beţný rozpočet ako vyrovnaný alebo prebytkový, kapitálový rozpočet sa
zostavuje ako vyrovnaný alebo prebytkový. Kapitálový rozpočet sa môţe zostaviť ako
schodkový, ak tento schodok moţno kryť zostatkami finančných prostriedkov obce alebo
vyššieho územného celku z minulých rokov, návratnými zdrojmi financovania, alebo je tento
schodok krytý prebytkom beţného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku. Ak je beţný
rozpočet alebo kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, moţno prebytok príslušného
rozpočtu pouţiť na úhradu návratných zdrojov financovania.
Ak v priebehu rozpočtového roka vznikne potreba úhrady beţných výdavkov na
odstránenie havarijného stavu majetku obce alebo majetku vyššieho územného celku, alebo na
likvidáciu škôd spôsobených ţivelnými pohromami alebo inou mimoriadnou okolnosťou, ktoré
nie sú rozpočtované a kryté príjmami beţného rozpočtu, môţe obec alebo vyšší územný celok na
základe rozhodnutia svojho zastupiteľstva pouţiť prostriedky rezervného fondu.
Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami beţného rozpočtu moţno
pouţiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa vrátia do termínu ich pouţitia na rozpočtovaný účel,
najneskôr však do konca rozpočtového roka.
V praxi môţe nastať situácia, keď z rôznych príčin nie je návrh rozpočtu predloţený
včas, nie sú dodrţané zákonné lehoty pre schvaľovanie rozpočtu, príp. zastupiteľstvo VÚC
neschváli predkladaný rozpočet. Táto situácia sa nazýva rozpočtové provizórium. Ak rozpočet
VÚC na nasledujúci rozpočtový rok neschváli zastupiteľstvo vyššieho územného celku do 31.
decembra beţného roka, hospodári VÚC podľa rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka,
pričom výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória nesmú v kaţdom mesiaci
rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu VÚC
predchádzajúceho rozpočtového roka. Výnimku tvoria výdavky uskutočnené počas rozpočtového
provizória, ktoré sa uhrádzajú v súlade s termínmi splácania dohodnutými v predchádzajúcom
rozpočtovom roku a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória na povinnú úhradu
podľa osobitných predpisov. Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového
provizória sa zúčtujú s rozpočtom VÚC po jeho schválení.
VÚC vykonáva po schválení rozpočtu jeho rozpis na rozpočtové organizácie
a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. VÚC hospodária
46
s rozpočtovými prostriedkami podľa schváleného rozpočtu a počas roka kontrolujú hospodárenie
s rozpočtovými prostriedkami podľa osobitného predpisu Pritom VÚC sleduje v priebehu
rozpočtového roka vývoj hospodárenia podľa rozpočtu a v prípade potreby vykonávajú zmeny
vo svojom rozpočte, najmä zvýšenie vlastných príjmov alebo zníţenie výdavkov, s cieľom
zabezpečiť vyrovnanosť beţného rozpočtu ku koncu rozpočtového roka, pričom schodok
beţného rozpočtu VÚC môţe vzniknúť len z dôvodu pouţitia prostriedkov rezervného fondu.
VÚC je povinný poskytovať ministerstvu financií potrebné údaje o svojom hospodárení
na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy, návrhu štátneho rozpočtu, návrhu
záverečného účtu verejnej správy a návrhu štátneho záverečného účtu. Ak VÚC si neplní
povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, ministerstvo financií môţe aţ do ich splnenia pozastaviť
poskytovanie finančných prostriedkov z dotácií zo štátneho rozpočtu.
Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku obce a hmotného a nehmotného majetku
vyššieho územného celku sa spravuje osobitným predpisom.
Do plnenia rozpočtu VÚC sa zahrňujú len tie príjmy, výdavky a finančné operácie, ktoré
sa uskutočnili v príslušnom rozpočtovom roku. Na zaradenie príjmu alebo výdavku do plnenia
rozpočtu VÚC v rozpočtovom roku je rozhodujúci deň pripísania alebo odpísania prostriedkov z
príslušného účtu VÚC. Rozpočtové prostriedky moţno pouţiť len na účely, na ktoré boli v VÚC
schválené. VÚC môţe na základe odôvodnenej ţiadosti povoliť výnimku z časového pouţitia
rozpočtových prostriedkov VÚC celkom v príslušnom rozpočtovom roku formou dotácie s
výnimkou rozpočtových prostriedkov z dotácií.
Zmeny rozpočtu schvaľuje orgán VÚC príslušný podľa osobitných predpisov (napr. predseda
VÚC, zastupiteľstvo VÚC) s výnimkou účelovo určených prostriedkov poskytnutých zo štátneho
rozpočtu. Príslušný orgán VÚC vykonáva zmeny rozpočtu v priebehu rozpočtového roka
rozpočtovými opatreniami, ktorými sú:
a) presun rozpočtovaných prostriedkov v rámci schváleného rozpočtu, pričom sa nemenia
celkové príjmy a celkové výdavky,
b) povolené prekročenie výdavkov pri dosiahnutí vyšších príjmov,
c) viazanie rozpočtovaných výdavkov, ak ich krytie je ohrozené neplnením rozpočtovaných
príjmov alebo ak sa očakáva narušenie vyrovnanosti beţného rozpočtu z iných dôvodov
ako pouţitím rezervného fondu.
VÚC vedie operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v
priebehu rozpočtového roka.
V zmysle zákona môţe VÚC vytvárať peňažné fondy. Zdrojmi peňaţných fondov môţu byť
najmä:
a. prebytok rozpočtu za uplynulý rozpočtový rok,
b. zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení,
c. zostatky týchto fondov z minulých rozpočtových rokov.
Zostatky peňaţných fondov koncom roka neprepadajú. O pouţití peňaţných fondov
rozhoduje zastupiteľstvo VÚC. Prostriedky peňaţných fondov pouţíva VÚC prostredníctvom
svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňaţnými fondmi navzájom
a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňaţných fondov pouţijú len na vyrovnanie časového
nesúladu medzi príjmami a výdavkami svojho rozpočtu v priebehu rozpočtového roka. VÚC
47
vytvára rezervný fond vo výške určenej ich zastupiteľstvom, najmenej však 10 % z prebytku
rozpočtu.
Záverečný účet vyššieho územného celku
Po skončení rozpočtového roka vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení
súhrnne spracuje do záverečného účtu vyššieho územného celku. VÚC finančne usporiada:
svoje hospodárenie,
finančné vzťahy k zriadeným alebo zaloţeným právnickým osobám,
fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám, ktorým poskytli prostriedky
svojho rozpočtu,
finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu,
štátnym fondom,
rozpočtom obcí,
k rozpočtom iných vyšších územných celkov.
VÚC je povinný dať si overiť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. Pri overovaní
účtovnej závierky audítor overuje:
hospodárenie podľa ich rozpočtov v súlade s týmto zákonom,
hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami,
stav a vývoj dlhu,
dodrţiavanie pravidiel pouţívania návratných zdrojov financovania.
Ak audítor pri overovaní zistí porušenie povinností vyplývajúce z tohto zákona, je
povinný tieto skutočnosti písomne oznámiť ministerstvu financií, ktoré vo svojom mene alebo
ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená tieto skutočnosti preveriť, pričom
postupuje primerane podľa osobitného predpisu.
Záverečný účet VÚC obsahuje najmä:
údaje o plnení rozpočtu v súlade s rozpočtovou klasifikáciou,
bilanciu aktív a pasív,
prehľad o stave a vývoji dlhu,
údaje o hospodárení príspevkových organizácií v ich pôsobnosti,
prehľad o poskytnutých zárukách podľa jednotlivých príjemcov,
údaje o nákladoch a výnosoch podnikateľskej činnosti.
Prebytok rozpočtu VÚC po skončení roka neprepadá, ale je zdrojom tvorby rezervného fondu,
prípadne ďalších peňaţných fondov. Prípadný schodok rozpočtu uhrádza vyšší územný celok
predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňaţných fondov alebo z návratných zdrojov
financovania. O pouţití prebytku rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku rozpočtu
zastupiteľstvo vyššieho územného celku pri prerokúvaní záverečného účtu.
Pred schválením sa návrh záverečného účtu VÚC predkladá na verejnú diskusiu podľa
osobitného predpisu (podľa zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).
Prerokovanie záverečného účtu VÚC sa uzatvára jedným z týchto výrokov:
a) celoročné hospodárenie sa schvaľuje bez výhrad,
b) celoročné hospodárenie sa schvaľuje s výhradami.
48
Ak sa záverečný účet schváli s výhradami, zastupiteľstvo VÚC je povinné prijať opatrenia na
nápravu nedostatkov. Návrh záverečného účtu VÚC prerokuje najneskôr do šiestich mesiacov po
uplynutí rozpočtového roka (t.j. do 30.6.).
Osobitosti hospodárenia VÚC
Vyšší územný celok môţe určiť, ţe jeho subjekty, ktoré nemajú právnu subjektivitu, budú
hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na
ktoré sa poskytuje. VÚC je povinný zúčtovať príjmy a výdavky týchto subjektov najneskôr do
konca rozpočtového roka.
Ak vyšší územný celok vykonáva podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto
činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Náklady na túto
činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení zostáva v
plnom rozsahu VÚC ako doplnkový zdroj financovania.
VÚC môţe zdruţovať prostriedky. Zdruţené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.
VÚC uskutočňuje platby podľa uzavretej zmluvy o zdruţení zo zdrojov, ktoré sú oprávnení
pouţiť na činnosť vymedzenú v predmete tejto zmluvy. VÚC vyporiada majetok, ktorý získali
výkonom činnosti financovanej zo zdruţených prostriedkov. (zdruţovanie prostriedkov z zmysle
občianskeho zákonníka).
3.2 Majetok samosprávneho kraja
Majetok samosprávneho kraja slúţi na plnenie úloh samosprávneho kraja. Majetok
samosprávneho kraja a nakladanie s ním ustanovuje zákon č. 446/2001 o majetku vyšších
územných celkov v z.n.p.
Majetok vyššieho územného celku tvoria:
1. nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov,
2. pohľadávky a iné majetkové práva a záväzky, ktoré sú vo vlastníctve vyššieho územného
celku podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne vyšší územný celok do vlastníctva
prechodom z majetku štátu na základe tohto zákona alebo osobitného zákona alebo
vlastnou činnosťou.
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú tieţ z majetku štátu veci v správe
právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa
osobitných predpisov, zriaďovateľov stredísk praktického vyučovania a stredísk odbornej praxe
bez právnej subjektivity v uţívaní týchto stredísk, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia
podľa osobitného predpisu na vyšší územný celok, zriaďovateľov zariadení sociálnych sluţieb
bez právnej subjektivity v uţívaní týchto zariadení, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia
podľa osobitného predpisu na vyšší územný celok.
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj veci v správe
právnických osôb, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy
prevedie zriaďovateľskú funkciu k týmto právnickým osobám na vyšší územný celok dohodou
alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa na tento prechod a na tento majetok pouţijú
primerane príslušné ustanovenia primerane.
Do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu aj pohľadávky a
iné majetkové práva v správe právnických osôb vyššie spomínaných, ktoré súvisia s činnosťou
stredísk praktického vyučovania, stredísk odbornej praxe a zariadení sociálnych sluţieb bez
49
právnej subjektivity, záväzky súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do majetku VÚC, a to do
výšky nadobudnutého majetku.
Ako bolo spomínané vyšší územný celok je právnickou osobou, ktorá vlastní majetok a
samostatne s ním hospodári v súlade so zákonom.
Vyšší územný celok môţe:
1. zveriť svoj majetok do správy rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii,
ktorú zriadil podľa osobitného predpisu (ďalej len "správca"). Správou majetku vyššieho
územného celku sa rozumie oprávnenie majetok vyššieho územného celku držať, užívať,
brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s
majetkom vyššieho územného celku,
2. svoj majetok vloţiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo môţe zo svojho majetku
zaloţiť inú právnickú osobu,
3. majetok, ktorý vyšší územný celok nadobudol a ktorý ku dňu prechodu majetku štátu na
vyšší územný celok slúţil na výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a
výchovy a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace, na zabezpečenie sociálnej pomoci,
zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti, môţe vyšší územný celok zveriť do správy
správcovi; s týmto majetkom nemôţe pouţiť na zaloţenia obchodnej spoločnosti alebo
ako vklad do obchodnej spoločnosti.
Vyšší územný celok a správca môţu na základe zmluvy uţívať aj majetok obce alebo
majetok štátu. Všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom vyššieho územného celku
musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
Vyšší územný celok, ako aj ním poverený správca, sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho
územného celku v prospech rozvoja vyššieho územného celku, jeho obyvateľov a ochrany a
tvorby ţivotného prostredia. Sú povinní majetok VÚC:
zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať,
udrţiavať a uţívať,
chrániť pred poškodením, zničením, stratou alebo zneuţitím,
pouţívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu vrátane včasného uplatňovania
svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,
viesť v účtovníctve podľa osobitného predpisu.
Vyšší územný celok je povinný zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudol podľa § 3
ods. 1 tohto zákona a ktorý ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok slúţi na
výchovno-vzdelávací proces v oblasti vzdelávania a výchovy a činnosti s nimi bezprostredne
súvisiace, na zabezpečenie sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a kultúrnej činnosti. Táto
povinnosť sa skončí, ak dôjde k:
zrušeniu školy alebo školského zariadenia po vyradení školy alebo školského zariadenia
zo siete škôl alebo školských zariadení podľa osobitného predpisu,
udeleniu súhlasu príslušného orgánu na odňatie objektu zariadenia sociálnych sluţieb
jeho účelu, výmazu z príslušného registra kultúrnych zariadení podľa osobitného
predpisu,
zrušeniu iného zariadenia
rozhodnutiu zastupiteľstva vyššieho územného celku, ak ide o hnuteľné veci, ktoré sú
prebytočné alebo neupotrebiteľné.
50
Vyšší územný celok a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku
podľa tohto zákona a v súlade so zásadami hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku
schválenými zastupiteľstvom. Zásady hospodárenia s majetkom vyššieho územného celku
upravia najmä:
a. práva a povinnosti správcov,
b. podmienky odňatia správy majetku vyššieho územného celku správcom,
postup a podmienky prenechávania majetku vyššieho územného celku do uţívania iným
osobám,
c. úkony správcov, ktoré podliehajú schváleniu zastupiteľstvom,
určenie hodnoty majetku, na ktorú sa pri nakladaní s takýmto majetkom vyţaduje
schválenie zastupiteľstvom.
Schváleniu zastupiteľstvom podliehajú tieto úkony:
a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku vyššieho územného celku,
b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku vyššieho územného celku nad hodnotu
určenú v zásadách hospodárenia s majetkom VÚC,
c) vklady nehnuteľného majetku vyššieho územného celku do majetku zakladaných alebo
existujúcich obchodných spoločností,
d) vklady iného majetku vyššieho územného celku ako majetku vyššieho územného celku
uvedeného v písmene v hodnote určenej v zásadách do majetku zakladaných alebo existujúcich
obchodných spoločností,
e) nakladanie s majetkovými právami vyššieho územného celku nad hodnotu určenú v zásadách.
Podnikateľská činnosť VÚC
Vyššie územnosprávne celky môţu vykonávať podnikateľskú činnosť. Pri realizácii
podnikateľskej činnosti, musia VÚC rešpektovať príslušné zákony, najmä Obchodný zákonník,
ţivnostenský zákon, a zákony súvisiace s existenciou VUC, zásadami hospodárenia,
rozpočtových pravidiel zákona o účtovníctve a iné.
51
4. Manaţment vyšších územnosprávnych celkov
Kaţdá inštitúcia verejnej správa, tak aj VÚC, je charakteristická určitou stanovenou
formalizovanou organizačnou štruktúrou. Jednotlivé prvky tejto štruktúry môţu vystupovať
v rôznej hierarchickej štruktúre, čo znamená, ţe medzi jednotlivými prvkami organizačnej
štruktúry existujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Vzťahy podriadenosti (Tej, 2007)
vychádzajú z toho, ţe určitý prvok (napríklad referent na niektorej pozícii koná na pokyn
nadriadeného (pracovníka nadriadeného stupňa organizačnej štruktúry). Pri inštitúciách verejnej
správy však do systému vstupuje ešte jeden faktor, a to občan ako klient a súčasne uţívateľ
sluţieb, ktoré tieto inštitúcie produkujú a poskytujú.
4.1 Organizačná štruktúra VUC
Organizačná štruktúra predstavuje formálny systém vzťahov v rámci organizácie, ktorý
umoţňuje rozdeľovať a súčasne spájať jednotlivé činnosti a pracovníkov do jedného celku.
Podľa Majtána (In: Tej, 2007, str.91) predstavuje štruktúru vzťahov, ktorá vytvára kostru
organizácie. Jednoducho povedané, organizačná štruktúra predstavuje systém rôznych vzťahov
medzi jednotlivými zloţkami a jej členmi. to znamená, ţe definuje úlohy, zodpovednosť,
pracovné povinnosti, vzťahy a komunikačné kanály.
Organizačná štruktúra úzko súvisí s pojmom organizácia. Organizácia sa chápe vo viacerých
významoch(KRI, 2010), napr. ako:
príspevkových, neziskových organizácií, ako aj subjektov verejnej správy a samosprávy;
organizácia v aktívnom význame – ako činnosť (organizovanie);
organizácia ako usporiadanie a štruktúra objektu, vnútorné usporiadanie – zloţenie
objektu a usporiadanie vnútorných organizačných jednotiek.
Regionálna samospráva (VÚC) ako právny subjekt a organizácia zahŕňa dva odlišné
organizačné prvky:
volené samosprávne orgány (predseda a zastupiteľstvo samosprávneho kraja) a nimi
zriadené poradné orgány (napr. rada, či komisie zastupiteľstva),
výkonný aparát – úrad samosprávneho kraja zabezpečujúci výkon zákonom stanovených
právomocí a rozhodnutí orgánov regionálnej samosprávy.
V takto postavenej štruktúre, ako aj vzhľadom na rozsah povinností a zodpovedností a na
procesy rozhodovania vyplývajúce zo samotnej podstaty samosprávy, je regionálna samospráva
jednou z najzloţitejších foriem organizácie.
kancelária
predsedu
riaditeľ
úradu VÚC SO/RO
komisie
zastupiteľstva
hlavný
kontrolór
organizácie
zriadené VÚC (PO,
OS, MVO)
podpredseda
VÚC
zastupiteľstvo VÚC predseda VÚC
odbory úradu VÚC Schéma 3 Vzor organizačnej štruktúry VÚC
Zdroj: vlastné spracovanie
52
Organizačná štruktúra konkrétneho VÚC je stanovená a schválená v Štatúte VÚC. Štatút
VÚC je významným dokumentom, ktorý upravuje podrobnosti o postavení, právomoci,
pôsobnosti a oprávnenia orgánov samosprávneho kraja (ďalej len SK), zriaďovanie a právomoci
orgánov Zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „zastupiteľstvo“), hlasovanie obyvateľov
SK, rozpočet SK, majetkové postavenie, hospodárenie SK, povinnosti, oprávnenie poslancov a
symboly SK.
4.2 Postavenie volených predstaviteľov v manaţmente VÚC
Volení predstavitelia VÚC sú tí, ktorých si obyvatelia kraja volia priamou voľbou vo
voľbách do vyšších územnosprávnych celkov. Naposledy to bolo v roku 2009 na jeseň. Medzi
volené orgány regionálnej samosprávy patri: zastupiteľstvo samosprávneho kraja (ďalej len
"zastupiteľstvo") a predseda samosprávneho kraja (ďalej len "predseda"). Nakoľko sa jedná
o kolektívne rozhodovanie a zodpovednosť, tak zákon o samospráve VÚC presne vymedzuje
kompetencie oboch volených predstaviteľov. V §11 zákona 302/2001 Z.z. je popísané
zastupiteľstvo a jeho právomoci, v § 16 zase kompetencie a právomoci predsedu.
Zastupiteľstvo je zbor zloţený z poslancov samosprávneho kraja zvolených v priamych
voľbách. Spôsob voľby poslancov zastupiteľstva ustanovuje osobitný zákon. Zastupiteľstvo určí
počet poslancov na celé volebné obdobie v pomere 12 000 aţ 15 000 obyvateľov na jedného
poslanca a určí volebné obvody podľa osobitného zákona. Funkčné obdobie zastupiteľstva sa
skončí zloţením sľubu poslancov novozvoleného zastupiteľstva.
Zastupiteľstvu je vyhradené rozhodovať o základných otázkach samosprávneho kraja, a to:
1. uznášať sa na nariadeniach,
2. určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom samosprávneho kraja a s
majetkom prenechaným do uţívania samosprávnemu kraju,
3. schvaľovať program sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja samosprávneho
kraja, regionálne rozvojové plány a programy, ako aj územnoplánovacie podklady
samosprávneho kraja a územné plány regiónov,
4. schvaľovať rozpočet samosprávneho kraja a jeho zmeny, kontrolovať čerpanie rozpočtu a
schvaľovať záverečný účet samosprávneho kraja; v rozsahu určenom zastupiteľstvom
môţe zmeny rozpočtu vykonávať predseda,
5. prijatí úveru alebo pôţičky samosprávneho kraja,
6. schvaľovať poriadok odmeňovania zamestnancov samosprávneho kraja vypracovaný
podľa osobitného predpisu,
7. vyhlásení referenda,
8. zriaďovať, zakladať, zrušovať a kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na
návrh predsedu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon
neustanovuje inak, ako aj schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej
osobe,
9. schvaľovať dohody podľa § 5, schvaľovať zdruţovanie prostriedkov a činností
samosprávneho kraja, ako aj členstvo samosprávneho kraja v zdruţeniach,
10. voliť a odvolávať na návrh predsedu z poslancov zastupiteľstva podpredsedov
samosprávneho kraja (ďalej len "podpredseda"), ako aj určovať podpredsedovi, ktorý je
dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, primeranú odmenu,
11. zriaďovať komisie a iné orgány zastupiteľstva, určovať im úlohy, voliť a odvolávať ich
predsedov a ďalších členov,
53
12. voliť na šesť rokov a odvolávať hlavného kontrolóra a určovať jeho odmenu,
13. určovať odmenu poslancom,
14. určovať odmenu členom komisií, ktorí nie sú poslancami,
15. zriaďovať úrad,
16. schvaľovať rokovací poriadok zastupiteľstva,
17. ďalších veciach, ktoré si môţe vyhradiť v štatúte samosprávneho kraja, ak nie sú
zákonom zverené predsedovi.
Zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace; jeho zasadnutie
zvoláva a vedie predseda. Ak o zvolanie zasadnutia zastupiteľstva poţiada aspoň tretina
poslancov, predseda zvolá zasadnutie zastupiteľstva tak, aby sa konalo do 30 dní od doručenia
poţiadavky na jeho konanie. Návrh programu rokovania sa poslancom oznámi písomne,
najneskôr desať dní pred zasadnutím zastupiteľstva, a ak ide o zasadnutie zastupiteľstva
zvolaného na ţiadosť aspoň tretiny poslancov, oznámi ho najneskôr tri dni pred jeho konaním;
súčasne ho uverejní vhodným spôsobom tak, aby sa s ním mohla oboznámiť verejnosť.
Zastupiteľstvo rokuje vţdy v zbore. Je spôsobilé rokovať a uznášať sa, ak je prítomná
nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia zastupiteľstva je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Na prijatie nariadenia je potrebný súhlas
trojpätinovej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Ak zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a
uznášať sa, predseda zvolá do 14 dní nové zasadnutie.
Zasadnutie zastupiteľstva sa môţe konať aj vtedy, ak ho predseda podľa odseku 3 alebo 4
nezvolá; v takom prípade zasadnutie zastupiteľstva zvolá podpredseda alebo iný poslanec , ktorý
zasadnutie zastupiteľstva aj vedie, ak ho odmietne viesť predseda.
Ak zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vyţiada si jeho stanovisko pred prijatím rozhodnutia
vo veci, na ktorú bol poradný orgán zriadený. tými môţu byť komisie zastupiteľstva.
Zastupiteľstvo zriaďuje mandátovú komisiu, finančnú komisiu a ďalšie komisie, ak tak
ustanovuje osobitný zákon. Môţe zriaďovať aj ďalšie komisie ako svoje stále alebo dočasné
poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Členom mandátovej komisie môţe byť iba poslanec.
Rokovanie zastupiteľstva je verejné, ak zastupiteľstvo nevyhlási rokovanie za neverejné.
Zastupiteľstvo vyhlási rokovanie vţdy za neverejné, ak predmetom rokovania sú informácie
alebo veci chránené podľa osobitných zákonov; to neplatí, ak je predmetom rokovania
zastupiteľstva
a. pouţitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náleţitosti spojené s výkonom
funkcie orgánov samosprávneho kraja, členov orgánov samosprávneho kraja,
zamestnancov samosprávneho kraja alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre
samosprávny kraj,
b. nakladanie s majetkom vo vlastníctve samosprávneho kraja, najmä prevod vlastníctva k
majetku vo vlastníctve samosprávneho kraja, nadobudnutie majetku do vlastníctva
samosprávneho kraja alebo prenechanie majetku samosprávneho kraja do uţívania iným
osobám.
Ak na rokovaní zastupiteľstva poţiada o slovo prezident Slovenskej republiky, poslanec
Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky alebo osoba splnomocnená
vládou, zástupca iného štátneho orgánu, starosta obce alebo primátor mesta, ktoré patria do
54
územia samosprávneho kraja, slovo sa mu udelí; môţe sa udeliť aj inej osobe.
Nariadenie a uznesenie zastupiteľstva podpisuje predseda najneskôr do desiatich dní od ich
schválenia.
Podrobnosti o rokovaní zastupiteľstva upravuje rokovací poriadok zastupiteľstva.
Poslanec zastupiteľstva VÚC je volený priamou voľbou a je oprávnený najmä:
predkladať zastupiteľstvu a jeho orgánom návrhy,
interpelovať predsedu vo veciach týkajúcich sa výkonu jeho činnosti,
poţadovať od vedúcich (riaditeľov) právnických osôb zriadených alebo zaloţených
samosprávnym krajom vysvetlenia vo veciach týkajúcich sa ich činnosti,
poţadovať informácie a vysvetlenia od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré
vykonávajú podnikateľskú činnosť na území samosprávneho kraja, vo veciach týkajúcich
sa ich podnikania,
zúčastňovať sa na kontrolách, previerkach, vybavovaní sťaţností a iných podaní, ktoré
uskutočňuje zastupiteľstvo a jeho orgány,
poţadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných na riadny výkon
poslaneckej funkcie.
Poslanec je povinný najmä:
zloţiť sľub na prvom zasadnutí zastupiteľstva, na ktorom sa zúčastní, *
obhajovať záujmy samosprávneho kraja a jeho obyvateľov,
zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený,
informovať na poţiadanie voličov o svojej činnosti a o činnosti zastupiteľstva.
*Poslanec skladá sľub, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti,
ochraňovať záujmy samosprávneho kraja, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a
ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a pri výkone svojej funkcie poslanca ich budem uplatňovať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia.".
Funkcia poslanca sa vykonáva spravidla bez prerušenia pracovného pomeru alebo obdobného
pracovného vzťahu. Poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani na
nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu.
Zamestnávateľ umoţní svojmu zamestnancovi výkon funkcie poslanca podľa osobitných
predpisov (napr. zákonník práce). Poslancovi, ktorý je na výkon funkcie dlhodobo uvoľnený zo
zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní odmena od samosprávneho
kraja. Poslancovi patrí náhrada výdavkov podľa osobitného predpisu, ktoré mu vznikli v
súvislosti s výkonom funkcie. Poslancovi, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,
moţno za výkon funkcie poskytnúť odmenu v kalendárnom roku najviac v sume
dvadsaťnásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou
a) predsedu,
b) zamestnanca samosprávneho kraja alebo,
c) podľa osobitného zákona.
(2) Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
55
b) odmietnutím sľubu alebo zloţením sľubu s výhradou,
c) vzdaním sa mandátu,
d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný
čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odloţený,
e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f) skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja,
g) smrťou alebo
h) podľa osobitného zákona.
Vzdanie sa mandátu musí poslanec urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením úradu.
Vzdanie sa mandátu nemoţno vziať späť.
Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného zastupiteľstva zvolá doterajší predseda tak, aby sa
konalo do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ustanovujúce zasadnutie novozvoleného
zastupiteľstva vedie doterajší predseda do zloţenia sľubu nového predsedu.
Medzi kompetencie zastupiteľstvo patrí vyhlásenie referenda. Referendum sa spravidla
vyhlasuje, keď sa pojednáva o dôleţitých otázkach, ktoré sa týkajú výkonu samosprávy
samosprávneho kraja, ak sa na tom uznesie alebo ak o to petíciou poţiada aspoň 30 %
oprávnených voličov.
Zastupiteľstvo môţe vyhlásiť referendum o odvolaní predsedu, ak:
je neprítomnosť alebo zdravotná nespôsobilosť predsedu na výkon funkcie dlhšia ako
šesť mesiacov,
hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti predsedu, a tým vznikajú váţne nedostatky
v správe samosprávneho kraja, alebo
ak o to petíciou poţiada aspoň 30 % oprávnených voličov.
Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak
bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov referenda.
Referendum o tej istej veci moţno opakovať najskôr po uplynutí 24 mesiacov od jeho
vykonania; to neplatí, ak ide o referendum o odvolaní predsedu. Zastupiteľstvo vyhlási výsledky
referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch referenda. Zastupiteľstvo nariadením
ustanoví podrobnosti o organizácii referenda.
Predsedu VÚC volia obyvatelia samosprávneho kraja (§ 3 ods. 1) v priamych voľbách. **
** Predseda skladá sľub, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti,
ochraňovať záujmy samosprávneho kraja, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a
ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a pri výkone svojej funkcie predsedu ich budem uplatňovať podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia.".
Predseda zastupuje samosprávny kraj navonok. V majetkovoprávnych vzťahoch,
pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym orgánom; rozhoduje aj vo
veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o právach a povinnostiach
právnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem vecí, o ktorých na jeho návrh
rozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom poriadku úradu.
Ak sa predseda VÚC domnieva, ţe uznesenie zastupiteľstva je v rozpore so zákonom alebo ţe je
pre samosprávny kraj nevýhodné, môţe pozastaviť jeho výkon tak, ţe ho nepodpíše v lehote 10
dní (aplikácia sistačného práva). Toto ustanovenie sa nevzťahuje na uznesenie o voľbe a
56
odvolaní hlavného kontrolóra. Ak bol výkon uznesenia zastupiteľstva pozastavený,
zastupiteľstvo môţe toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť.
Výkon potvrdeného uznesenia nemôţe predseda pozastaviť. Ak zastupiteľstvo uznesenie
nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť.
Predseda zvoláva spravidla raz za mesiac predsedov komisií na prerokovanie otázok týkajúcich
sa samosprávneho kraja.
Predseda odpovedá na interpeláciu poslanca zastupiteľstva ústne na zasadnutí zastupiteľstva
alebo písomne do 30 dní.
Predsedu zastupujú podpredsedovia v rozsahu určenom predsedom. Funkcia predsedu je
nezlučiteľná:
s funkciou poslanca zastupiteľstva, štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo
príspevkovej organizácie zriadenej samosprávnym krajom, v ktorom bol zvolený,
zamestnanca samosprávneho kraja,
starostu obce alebo primátora mesta,
podľa osobitného zákona.
Funkcia predsedu je verejná funkcia a nevykonáva sa v pracovnom pomere. Doterajší
pracovnoprávny vzťah alebo obdobný pracovný vzťah zostáva zachovaný. Predsedovi patrí za
výkon funkcie plat podľa osobitného zákona.
Mandát predsedu zaniká:
a. uplynutím volebného obdobia,
b. odmietnutím sľubu alebo zloţením sľubu s výhradou,
c. vzdaním sa mandátu,
d. právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za
trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odloţený,
e. pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne
úkony,
f. skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja,
g. vyhlásením výsledku referenda, ktorým sa rozhodlo o odvolaní predsedu,
h. smrťou
i. alebo podľa osobitného zákona.
Vzdanie sa mandátu predsedu musí sa urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením úradu.
Vzdanie sa mandátu predsedu nemoţno vziať späť.
V zásade platí, ţe pokiaľ samosprávny kraj rozhoduje, ide o pôsobnosť predsedu. Pokiaľ
samosprávny kraj schvaľuje, ide o pôsobnosť zastupiteľstva.
4.3 Organizačná štruktúra úradu VUC
To, čo organizácia robí a aké sú jej povinnosti a zodpovednosti, je obsahom základných
organizačných dokumentov a to najmä štatútu regionálnej samosprávy a organizačného
poriadku. Organizačný poriadok podrobnejšie popisuje procesy a činnosti, ktoré by mali byť
priradené (v komplexnosti alebo v logických častiach, toho ktorého popísaného
procesu/procesov) konkrétnym zodpovedným vnútorným organizačným jednotkám (odborom,
oddeleniam,…) aţ konkrétnym pozíciám a zamestnancom v ich pracovných náplniach. Je
57
najzauţívanejším zhmotnením toho, ako je organizácia organizovaná, aby robila to, čo robiť má,
je jej organizačná štruktúra. Je to štruktúra prvkov organizácie – t. j. útvarov, odborov, oddelení,
divízií, pracovísk a pod. a vzťahov medzi nimi. V manaţmente kaţdej organizácie by malo
existovať pravidlo, ţe „forma štruktúry sleduje obsah“. To znamená, ţe forma organizačnej
štruktúry by mala odráţať, čo chce a má konkrétna organizácia dosahovať. Je potrebné vyhnúť
sa nedostatkom a nepresnostiam v usporiadaní organizačných jednotiek podľa zamerania ich
činností, rozsahu vplyvu a zodpovedností, a tieţ nesúladu v nadväznosti prebiehajúcich činností
či duplicity v kompetenciách.(KRI, 2010)
Postavenie úradu samosprávneho kraja rieši zákon č. 302/2001 Z.z. v § 21. Ako sme
spomínali vyššie, úrad VÚC zabezpečuje administratívne a organizačné veci zastupiteľstva,
predsedu a ďalších orgánov zriadených zastupiteľstvom zabezpečuje úrad, ktorý tvoria
zamestnanci samosprávneho kraja. Vnútornú organizáciu úradu, počet zamestnancov a skladbu
ich pracovných funkcií ustanovuje organizačný poriadok úradu, ktorý vydáva predseda. Prácu
úradu riadi a organizuje riaditeľ úradu, ktorý za svoju činnosť zodpovedá predsedovi. Riaditeľ
úradu sa zúčastňuje na zasadnutí zastupiteľstva s hlasom poradným.
Úrad VÚC je podateľňou a výpravňou písomností samosprávneho kraja (ďalej SK),
zabezpečuje odborné podklady a iné písomnosti na rokovanie zastupiteľstva, Rady
samosprávneho kraja a komisií zastupiteľstva, vypracováva písomné vyhotovenie všetkých
rozhodnutí predsedu SK vydaných v správnom konaní, vykonáva nariadenia a uznesenia
zastupiteľstva NSK a rozhodnutia predsedu NSK, zabezpečuje ďalšie činnosti, ktoré súvisia s
originálnymi kompetenciami danými zákonmi, zabezpečuje ďalšie činnosti dané zákonmi, ktoré
súvisia s preneseným výkonom štátnej správy.
V ďalšom texte rozoberieme organizačná štruktúra úradu samosprávneho kraja na príklade
Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Úrad NSK je členený na kanceláriu predsedu NSK, kancelárie podpredsedov NSK,
kanceláriu riaditeľa Úradu NSK, Útvar hlavného kontrolóra a odbory. Odbory sa členia na
oddelenia, ako je podrobnejšie znázornené v schéme organizačnej štruktúry schválenej
Zastupiteľstvom NSK. Kancelárie predsedu, podpredsedov, riaditeľa úradu, odbory a oddelenia
sú organizačnými útvarmi Úradu NSK. Na čele odborov a oddelení sú vedúci zamestnanci.
Jednotlivé organizačné útvary medzi sebou úzko spolupracujú pri plnení úloh, ktoré pre ne
vyplývajú z platnej právnej úpravy a obsahovej náplne činnosti jednotlivých odborov.
Organizačné útvary plnia ďalšie úlohy, ktoré im uloţí predseda NSK, Zastupiteľstvo NSK a
riaditeľ Úradu NSK. Organizačné útvary na svojom úseku v súčinnosti s ostatnými
organizačnými útvarmi, útvarom hlavného kontrolóra, prípadne so štátnymi orgánmi
zabezpečujú úlohy vyplývajúce zo zákonných noriem. Postavenie hlavného kontrolóra a útvaru
hlavného kontrolóra je určené zákonom o samosprávnych krajoch.
Vzor organizačnej štruktúry VUC Nitriansky samosprávneho kraja je uvedený v prílohe
a môţete ho nájsť na http://www.unsk.sk/files/dokumenty/org_poriadok_010207.pdf, schému
organizačnej štruktúry na http://www.unsk.sk/files/dokumenty/org_struc_nsk.pdf.
58
Princípy organizácie a riadenia práce V organizácii a riadení práce organizačných útvarov úradu samosprávneho kraja sa musia
uplatňovať tieto základné princípy:
spolupráca organizačných útvarov pri výkone svojej činnosti najmä v otázkach, ktoré
patria do právomoci a pôsobnosti dvoch alebo viacerých organizačných útvarov,
koordinácia stanovísk,
ak nedôjde ku koordinácií stanovísk pri zabezpečovaní úloh vedúcimi oddelení, rozhodne
vedúci odboru, ak nedôjde ku koordinácií stanovísk pri zabezpečovaní úloh vedúcimi
odborov, rozhodne riaditeľ úradu samosprávneho kraja.
Spory sa predovšetkým riešia dohodou, ak nedôjde k dohode rozhodne riaditeľ úradu
samosprávneho kraja (o sporoch medzi oddeleniami v rámci odboru rozhodne vedúci
odboru).
Činnosť úradu samosprávneho kraja sa riadi okrem všeobecne záväzných právnych predpisov a
organizačného poriadku, ako aj ďalšími vnútroorganizačnými predpismi, ktorými sú najmä:
a) organizačné normy:
- pracovný poriadok,
- registratúrny poriadok,
- zásady hospodárenia s majetkom samosprávneho kraja,
- zásady hospodárenia s bytmi v majetku samosprávneho kraja,
- ponukový poriadok samosprávneho kraja,
- podpisový poriadok,
b) smernice, organizačné opatrenia a pokyny predsedu samosprávneho kraja alebo riaditeľa
úradu samosprávneho kraja – tieto určujú spôsob vykonávania určitej agendy po obsahovej a
formálnej stránke,
c) príkazy predsedu samosprávneho kraja alebo riaditeľa úradu samosprávneho kraja - tieto
ukladajú individuálne, konkrétne vymedzené a termínované úlohy,
d) obeţníky - sú písomné informácie o závaţných skutočnostiach, ktoré sa týkajú činnosti
všetkých zamestnancov samosprávneho kraja.
Jedným z kľúčových subjektov spravovania regionálneho rozvoja je v rámci regionálnej
samosprávy organizačná jednotka zabezpečujúca koordinačné a manaţérske činnosti v
regionálnom rozvoji. V súčasnosti je ním spravidla Odbor regionálneho rozvoja – ORR (alebo
podobne sa nazývajúci organizačný útvar) veľmi často zaradený v organizačnej štruktúre
regionálnej samosprávy na rovnakej úrovni s ostatnými špecificky (odvetvovo) zameranými
odbormi (napr. odbor kultúry, odbor dopravy atď.). Tento fakt neberie do úvahy prierezový
charakter ORR ako ani to, ţe rozsah jeho činností, povinností a zodpovedností má v regionálnom
rozvoji priamy vplyv na činnosti, povinnosti a zodpovednosti ostatných odborov. Podobný
prierezový charakter a vplyv na činnosti ostatných odvetvovo zameraných odborov má aj
odbor/oddelenie územného plánovania (OÚP). Naviac činnosti ORR a OÚP majú veľmi úzke
prepojenie, pretoţe mnohé rozvojové aktivity sú, resp. by mali byť, konkrétne premietnuté do
územia a sú podporené alebo naopak limitované potenciálom územia regiónu.
Pre zavedenie dobrého spravovania rozvoja regiónu by mali byť činnosti (ORR a OÚP) v
regionálnej samospráve vykonávané a riadené spolu, v rámci jedného organizačného útvaru s
postavením (resp. právomocami) v organizačnej štruktúre umoţňujúcej efektívne a účinné
riadenie činností a procesov rozvoja regiónu.
Vo všeobecnosti organizačná štruktúra regionálnych samospráv je v súčasnosti zaloţená
na tzv. hybridnej organizačnej štruktúre. Jedná sa o kombináciu štruktúry zaloţenej na funkciách
59
a štruktúry zaloţenej na sluţbách a produktoch. Kľúčový organizačný útvar pre koordináciu a
manaţment regionálneho rozvoja – odbor regionálneho rozvoja, ako uţ bolo spomenuté, nemá
pritom v danej štruktúre postavenie, ktoré by mu túto činnosť jednoznačne umoţňovalo.
Z teoretického i praktického pohľadu, na zlepšenie súčasnej situácie, sa javí ako efektívne
realizovať v organizačnej štruktúre samosprávneho kraja nasledujúce dve alternatívy:
a) zaradiť vedúceho odboru regionálneho rozvoja súčasne aj do pozície zástupcu riaditeľa
úradu pre rozvoj regiónu (v tej istej horizontálnej úrovni ako ostatní zástupcovia riaditeľa
úradu) s priamym riadením vedúcich odborov vo veciach rozvoja regiónu,
b) postaviť celý odbor/útvar rozvoja regiónu pod priame riadenie riaditeľom úradu, pričom
ostatné odvetvové odbory by boli riadené zástupcom riaditeľa. Vtedy by mohol
odbor/útvar rozvoja (v prepojení ORR a OÚP), vo veciach rozvoja, priamo koordinovať
ostatné odbory úradu.
4.4 Poţiadavky na pracovníkov VUC
Práva a povinnosti zamestnancov samosprávneho kraja sa riadia ustanoveniami zákona č.
552/2003 Z.z. o výkone práce verejnom záujme, Zákonníka práce a v pracovnom poriadku
zamestnancov samosprávneho kraja.
Práva a povinnosti zamestnancov sú zakotvené tieţ v pracovnej zmluve, kolektívnej
zmluve, vo vnútroorganizačných právnych normách a v pokynoch a príkazoch predsedu
samosprávneho kraja a riaditeľa úradu samosprávneho kraja.
Kaţdý zamestnanec samosprávneho kraja najmä:
vykonáva kvalitne a včas všetky práce vyplývajúce z jeho pracovnej náplne a pracovnej
zmluvy, spolupracuje s ostatnými zamestnancami pri plnení úloh,
zvyšuje si odbornú kvalifikáciu,
dbá vo svojej činnosti na dodrţiavanie zákonnosti, hospodárnosti, morálky a etiky,
plní príkazy nadriadeného.
Zamestnanec nesmie informácie získané v zamestnaní pouţiť spôsobom, ktorý by
poškodzoval samosprávny kraj (výkon práce podlieha zákonu o ochrane osobných údajov).
Kvalifikačné poţiadavky na pracovníkov samosprávneho kraja sa líšia podľa toho, v akých
pracovných pozíciách sa pracovník nachádza (Tej, 2007):
- pracovníci, ktorí vystupujú ako podriadení a pracujú v úrade samosprávneho kraja,
prípadne organizáciách ním zriadených, by mali mať vlastnosti, ktoré ich spravidla
inšpirujú na samostatné riešenie úloh v rámci nim pridelených činností. Najviac
poţadované vlastnosti na pracovníkov sú prezentované v schéme 4.
- vedúci pracovníci na všetkým úrovniach riadenia (od vrcholového aţ po najniţšiu
úroveň) musia byť navyše aj vodcami. Okrem odborných vlastností by mali mať aj
osobné kvality.
pracovník
komunikatívnosť, kreativita, svedomitosť, kompetentnosť, úctivosť,
ľahkosť prispôsobovania sa zmenám, nekonfliktnosť, byť dobrým
organizátorom, iniciatívnosť, byť prístupný novým technológiám, byť
otvorený voči iným osobám, orientácia na klienta, lojálnosť, odolnosť
voči stresu atď.
vedúci
pracovník
túţba spravovať, ovplyvňovať iných a dosahovať výsledky pomocou
úsilia svojich podriadených,
komunikovať s inými pomocou písaných hlásení, otázok a odpovedí,
čo si vyţaduje schopnosť empatie a medziskupinovej komunikácie,
čestnosť, poctivosť, dobré morálne vlastnosti a dôveryhodnosť,
dobrá pracovná alebo manaţérska výkonnosť.
60
VÚC ako jeden zo subjektov verejnej správy musí nepretrţite očakávať, ţe sa klienti do
nej dostavia za účelom poskytnutia sluţieb. Klientom VÚC sú občania alebo iné subjekty (PO,
FO zaloţené za účelom podnikania, zástupcovia iných inštitúcií verejnej správy atď.). Klienti sú
pre samotný VÚC mimoriadne dôleţití, nakoľko od ich dopytov sú závislí pracovníci VÚC aj
volení predstavitelia VÚC. Spokojnosť klientov by preto mala byť nadradeným a prioritným
cieľom regionálnej samosprávy. Pri priamom kontakte klienta s pracovníkom je veľmi dôleţité
ako vyvíja dojem klienta počas komunikácie, nakoľko tak si klient formuje svoj názor na celú
inštitúciu.
Schéma 4 Komunikácia nasmerovaná na klienta VÚC Zdroj: spracované na základe Tej, J., 2007, str.204
4.5 Líderstvo v podmienkach VÚC
Teóriu o líderstve a lídroch, v prípade regionálnej samosprávy, vedome, resp. skôr
nevedome – viac na základe subjektívneho názoru, svojich skúseností a najmä dôvery, vyuţíva
verejnosť pri voľbách svojich zástupcov do regionálnych samosprávnych orgánov. Lídrami
regionálnej samosprávy sa tak formálne stávajú občanmi regiónu zvolený predseda
samosprávneho kraja, ako aj poslanci VÚC. Títo sú v podstate politickí lídri prezentujúci a
presadzujúci „svoj“ volebný program, ktorý verejnosť podporí, alebo nepodporí práve vo
voľbách do regionálnej samosprávy. Pomerne málo sa posudzujú ich osobné líderské
charakteristiky a pri opakujúcej sa veľmi nízkej účasti občanov vo voľbách do regionálnej
samosprávy ostáva otvorenou otázkou kvalita zvolených predstaviteľov/zástupcov z hľadiska
poţiadaviek, schopností a skúseností lídrov z hľadiska rozvoja. Volení predstavitelia by mali
charakteristiky líderstva uplatňovať ďalej a to pri zriaďovaní poradných orgánov zastupiteľstva a
výkonného aparátu zastupiteľstva – úradu samosprávneho kraja, a do pozícií/funkcií, ktoré si
vyţadujú líderské vlastnosti uvádzať ľudí spĺňajúcich takéto kritériá. Inšpiráciou pre výber
kvalitných lídrov a manaţérov v samospráve by sa mohla stať teória „manaţérske myslenie
verzus vodcovský talent“, v ktorej Hickman [16] bliţšie definuje roly a rozdielnosti v
činnostiach a zodpovednostiach lídrov a manaţérov, a ktorá je aplikovateľná aj na organizácie
regionálnej samosprávy. Hickman vychádza zo zásady, ţe „Lídri robia správne veci a manažéri
robia veci správne“ a tvrdí, že nájdenie rovnováhy v tejto kombinácii je kľúčom k úspešnosti
organizácií. (KRI, 2010)
V prostredí regionálnej samosprávy je však definovanie líderských a manaţérskych
pozícií náročné, a nie vţdy je jasná deľba medzi potrebnými líderskými a manaţérskymi
KLIENT
VÚC
pracovník
VÚC
zameraný
na klienta
pozitívny vzťah ku klientovi
vnímanie klienta ako nevyhnutnej
súčasti VÚC
zodpovedná odborná príprava
pouţívanie vhodných techník
komunikácie vzhľadom na veľkú
variabilitu klientov VÚC
kvalifikované rozpoznanie potrieb
klienta VÚC
61
schopnosťami. Pretoţe takmer na kaţdej vedúcej pozícii, podľa štandardnej organizačnej
štruktúry, sa líderské a manaţérske roly veľmi úzko prelínajú a v podstate kaţdá z vedúcich
pozícií si vyţaduje plniť rolu lídra aj rolu manaţéra.
62
5. Kontrolná činnosť vo VÚC
Hospodárenie s vlastnými finančnými prostriedkami či nakladanie s vlastným majetkom,
uznášanie sa na všeobecne záväzných nariadeniach alebo realizácia podnikateľskej činnosti
prinieslo vyšším územnosprávnym celkom samostatnosť v rozhodovaní o ich vyuţití, t.j. aké
ciele či rozvojové politiky sa budú v rámci rozvoja VÚC zabezpečovať. Na druhej strane je
potrebné sledovať hospodárnosť, efektívnosť či účelovosť vyuţitia týchto zdrojov. Táto
skutočnosť podmienila vytvorenie sústavy kontrolných mechanizmov rôzneho charakteru,
kompetencií a účinnosti. Kontrola je súčasťou spoločenského riadiaceho systému zameraného na
porovnávanie vytýčených cieľov (ţelateľného stavu) so skutočným stavom a na odstránenie
zistených rozdielov. (Oláh, 2008) Kontrolnú činnosť autor rozdeľuje podľa viacerých hľadísk.
Z hľadiska nášho pohľadu môţeme kontrolu na úrovni regionálnej samosprávy rozčleniť na dve
skupiny: internú (vnútornú) a externú (vonkajšiu).
5.1 Interná kontrola
Internú kontrolu vo VÚC vykonávajú viaceré orgány, či subjekty. Môţeme ju špecifikovať na
kontrolu, ktorá sa vykonáva subjektmi priamej kontroly:
Predseda VÚC
Zastupiteľstvo VÚC, jeho komisie
Poslanci VÚC
Hlavný kontrolór VÚC
alebo nepriamo – sprostredkovane: obyvateľmi VÚC.
Predseda VÚC je ten, ktorý riadi a tým pádom aj kontroluje zamestnancov, plnenie uznesení,
dodrţiavanie zmlúv, predpisov atď.
Zastupiteľstvo VÚC, jeho komisie
kontrolovať čerpanie rozpočtu,
kontrolovať právnické osoby samosprávneho kraja a na návrh predsedu vymenúvať a
odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), ak osobitný zákon neustanovuje inak, ako aj
schvaľovať majetkovú účasť samosprávneho kraja v právnickej osobe,
zastupiteľstvo zriaďuje mandátovú komisiu, finančnú komisiu a ďalšie komisie, ak tak
ustanovuje osobitný zákon; môţe zriaďovať aj ďalšie komisie ako svoje stále alebo
dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.
Poslanci VÚC majú právo sa zúčastňovať na kontrolách, previerkach, vybavovaní sťaţností a iných
podaní, ktoré uskutočňuje zastupiteľstvo a jeho orgány
Hlavný kontrolór VÚC (§ 19 zákona 302/2001 Z.z.)
Hlavného kontrolóra volí a odvoláva zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom
samosprávneho kraja a vzťahujú sa na neho všetky povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca
podľa osobitného predpisu.
Hlavný kontrolór nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom
riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú
podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú
činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú
činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku
63
svojich maloletých detí. Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne a neprihliada na
príkazy, ktoré sú v rozpore so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.
Počas výkonu funkcie nemôţe byť členom politickej strany alebo hnutia. Túto skutočnosť
doloţí čestným vyhlásením v deň podpisu pracovnej zmluvy.
Funkcia hlavného kontrolóra je nezlučiteľná s funkciou:
a) poslanca zastupiteľstva,
b) predsedu,
c) člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je samosprávy
kraj,
d) iného zamestnanca samosprávneho kraja.
Kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené vysokoškolské
vzdelanie prvého stupňa ekonomického, právnického alebo technického smeru. Deň konania
voľby hlavného kontrolóra vyhlási zastupiteľstvo na úradnej tabuli a spôsobom v mieste
obvyklým najmenej 40 dní pred dňom konania voľby v zastupiteľstve tak, aby sa voľba vykonala
počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra. Kandidát na
funkciu hlavného kontrolóra musí odovzdať svoju písomnú prihlášku najneskôr 14 dní pred
dňom konania voľby na úrade. Súčasťou prihlášky je aj odpis z registra trestov nie starší ako tri
mesiace a doklad o vzdelaní.
Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
poslancov zastupiteľstva. Podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra
upresňuje zákon o samosprávnych krajoch; náleţitosti prihlášky ustanoví samosprávny kraj
uznesením.
Hlavného kontrolóra volí zastupiteľstvo na šesť rokov. Jeho funkčné obdobie začína dňom
voľby. Ak hlavný kontrolór vykonávajúci funkciu v deň voľby je kandidátom na funkciu
hlavného kontrolóra a nebol zastupiteľstvom opäť zvolený do funkcie, jeho pracovnoprávny
vzťah k samosprávnemu kraju končí dňom skončenia jeho funkčného obdobia a hlavný kontrolór
má nárok na odstupné v sume dvoch mesačných platov. Hlavnému kontrolórovi vzniká po
zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy so samosprávnym krajom.
Predseda je povinný s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzavrieť pracovnú zmluvu
najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia predchádzajúceho hlavného
kontrolóra. Deň nástupu do práce sa určí na deň nasledujúci po dni skončenia funkčného obdobia
predchádzajúceho hlavného kontrolóra.
Výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká:
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) uplynutím jeho funkčného obdobia,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
f) dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo
právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne
odloţený,
g) dňom, keď začal vykonávať inú funkciu nezlučiteľnú s postavením hlavného kontrolóra.
64
Zastupiteľstvo môţe odvolať hlavného kontrolóra z funkcie, ak poruší povinnosti
zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca, hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti
vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený zastupiteľstvom, uvedie
nepravdivý údaj v čestnom vyhlásení alebo v údajoch o svojich majetkových pomeroch.
Plat hlavného kontrolóra je 70 % platu predsedu vrátane paušálnych náhrad.
Zastupiteľstvo môţe schváliť hlavnému kontrolórovi odmenu aţ do výšky 30 % súhrnu platov.
Kontrolnou činnosťou sa rozumie kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a
efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami samosprávneho
kraja, ako aj s majetkom, ktorý samosprávny kraj uţíva podľa osobitných predpisov, ďalej
kontrola príjmov a výdavkov samosprávneho kraja, kontrola vybavovania sťaţností1a petícií,
kontrola dodrţiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení
samosprávneho kraja, kontrola plnenia uznesení zastupiteľstva, kontrola dodrţiavania interných
predpisov samosprávneho kraja a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými
predpismi.
Kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha:
a) úrad,
b) rozpočtové, príspevkové a neziskové organizácie zriadené samosprávnym krajom,
právnické osoby, v ktorých má samosprávny kraj majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré
nakladajú s majetkom samosprávneho kraja alebo ktorým bol majetok samosprávneho
kraja prenechaný na uţívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku,
c) osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu samosprávneho kraja účelové dotácie alebo
návratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu v rozsahu nakladania s týmito
prostriedkami.
Hlavný kontrolór pri výkone kontrolnej činnosti postupuje podľa pravidiel, ktoré ustanovuje
osobitný zákon.9 Ďalšie podrobnosti o pravidlách kontrolnej činnosti môţe ustanoviť
samosprávny kraj uznesením.
Hlavný kontrolór vykonáva pri výkone práce nasledovné úlohy:
1) vykonáva kontrolu v rozsahu ustanovení,
2) predkladá zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti, ktorý musí
byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v mieste
obvyklým,
3) vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu samosprávneho kraja a k návrhu
záverečného účtu samosprávneho kraja pred jeho schválením v zastupiteľstve,
4) na poţiadanie zastupiteľstva alebo predsedu predkladá správu o výsledkoch kontroly
zastupiteľstvu na jeho najbliţšom zasadnutí,
5) predkladá zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní
po uplynutí kalendárneho roku,
6) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami
pridelenými samosprávnemu kraju zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov
Európskej únie,
7) je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to poţiada zastupiteľstvo,
9 § 13 aţ 25 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite.
65
8) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitným zákonom.
Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach zastupiteľstva s hlasom poradným; môţe sa
zúčastňovať aj na zasadnutiach komisií zriadených zastupiteľstvom.
Samosprávny kraj zriaďuje útvar hlavného kontrolóra. Útvar hlavného kontrolóra riadi a
za jeho činnosť zodpovedá hlavný kontrolór. Útvar zabezpečuje odborné, administratívne a
organizačné veci súvisiace s plnením úloh hlavného kontrolóra. Organizáciu útvaru hlavného
kontrolóra ustanovuje zastupiteľstvo v organizačnom poriadku. Útvar hlavného kontrolóra je
povinný na poţiadanie bezodkladne sprístupniť výsledky kontrol poslancom zastupiteľstva alebo
predsedovi.
Obyvatelia VÚC svoju kontrolnú činnosť vykonávajú prostredníctvom komisií zriadených
zastupiteľstvom VÚC, ktorých môţu byť členmi. Taktieţ majú právo zúčastňovať sa referenda,
verejných zhromaţdení, obracať sa so svojimi podnetmi, sťaţnosťami a inými podaniami na
predsedu, zastupiteľstvo a orgány ním zriadené. Obyvatelia môţu svoje pripomienky predkladať
k schvaľovaným dokumentom, návrhom rozpočtu, záverečného účtu. Svoje sťaţnosti a podania
proti činnosti predstaviteľov VÚC či zastupiteľstvu, činnosti organizácií zriadených VÚC môţu
adresovať na orgány externej kontroly.
5.2 Externá kontrola
K externej kontrole sa radia kontrolné mechanizmy zabezpečované prostredníctvom štátu. Patria
sem rôzne špecializované orgány:
Najvyšší kontrolný úrad SR
Ministerstvo financií SR
Prokuratúra
Súdnictvo
Verejný ochranca práv (ombudsman)
Najvyšší kontrolný úrad SR je nezávislý štátny orgán, ktorého existencia a nezávislosť je
zakotvená v Ústave SR a upravená zákonom č. 39/1993 Z.z. o NKÚ v z.n.p. Mimo iného
kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami finančnými prostriedkami,
záväzkami a pohľadávkami VÚC, právnických osôb s majetkovou účasťou VÚC alebo
právnických osôb zriadených VÚC. NKÚ tieţ kontroluje spôsob vyrubovania a vymáhania daní,
cieľ, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom rozpočtu VÚC. Taktieţ kontroluje výkon
a uplatňovanie práv a dodrţiavanie povinností vyplývajúcich z finančno-ekonomických vzťahov
vznikajúcich pri hospodárení.10
Ministerstvo financií SR je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu a vnútorný audit,
taktieţ vykonáva kontrolu hospodárenia v rozpočtových kapitolách a v štátnych fondoch.
Prokuratúra chráni práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Jej
usporiadanie je hierarchické, čo znamená, ţe prokurátori sú vo vzťahoch nadriadenosti
a podriadenosti. Na čele prokuratúry stojí generálny prokurátor.
10
Miestna samospráva - základné princípy fungovania, 2011
66
Súdnictvo, najmä správne súdnictvo preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov,
dodrţiavanie procesných predpisov, dodrţiavanie hmotno-právnych predpisov.
Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanovenom v zákone
sa podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri konaní,
rozhodovaní alebo nečinnosti organov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo
nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu.
5.3 Finančná kontrola
Finančná kontrola sa vzťahuje aj na VÚC, nakoľko hospodária s verejnými
prostriedkami, finančnými prostriedkami EÚ a inými prostriedkami zo zahraničia, poskytnutými
na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.
Finančnou kontrolou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa overuje:
splnenie podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov,
dodrţiavanie osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná a na
základe ktorých sa SR poskytujú prostriedky zo zahraničia, pri hospodárení s verejnými
prostriedkami,
dodrţiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení
s verejnými prostriedkami,
na účely finančného riadenia dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných
finančných operáciách a o hospodárení s verejnými prostriedkami.
Cieľom finančnej kontroly je zabezpečiť:
hospodárny, efektívny a účinný výkon činnosti VÚC a ňou zriadených organizácií,
dodrţiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov kontrolovaným subjektom pri
hospodárení s verejnými prostriedkami,
dodrţiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými
prostriedkami,
včasné a spoľahlivé informovanie vedúceho orgánu VS o úrovni hospodárenia
s verejnými prostriedkami a o vykonávaných finančných operáciách.
Finančná kontrola môţe byť predbeţná, priebeţná a následná.
67
6. Strategické plánovanie v rozvoji VÚC (nástroje, programy)
6.1 Regionálne plánovanie (PHSR metodika tvorby)
Sociálny a ekonomický rozvoj regiónov je podmienený, ovplyvňovaný a súčasne
koordinovaný regionálnou rozvojovou politikou. Regionálna politika je verejnou politikou, ktorá
by mala vyuţitím svojich nástrojov výrazne ovplyvňovať rozvoj regiónu a to pôsobením na
rozmiestnenie a vyuţívanie socio-ekonomických a prírodných zdrojov tak, aby bol tento rozvoj
čo najviac dynamický a harmonizovaný.
Jedným z hlavných nástrojov regionálnej rozvojovej politiky je rozvojový plán, ktorý je
výsledkom procesu plánovania regionálneho rozvoja. Plánovanie regionálneho rozvoja je
činnosť smerujúca k cielenému ovplyvňovaniu budúcich procesov tak, aby sme dosiahli
požadovanú zmenu v regióne.
Plánovanie rozvoja regiónu má mnoho spoločných charakteristík so všeobecným
plánovacím procesom, predsa jeho jednotlivé kroky sú špecifické. Vo všeobecnosti plánovanie
zahŕňa víziu lepšej budúcnosti a snahy ju dosiahnuť. Plánovanie rozvoja postupuje od
zadefinovania súčasného stavu a prioritných oblastí rozvoja, cez ich analýzu a identifikáciu
existujúceho či moţného potenciálu ako budúcnosť ovplyvniť, aţ po stanovenie cieľov pre celý
región, prípadne jeho územné časti. Súčasťou regionálneho plánovania je príprava koncepcie
programu vlastného aktívneho správania, ktoré by malo za daných podmienok viesť k
dosiahnutiu cieľov a plánovaných zmien v regióne. Plánovanie by malo v sebe taktieţ obsahovať
zabudovaný systém spätných väzieb, ktoré korigujú celý proces tak, aby zodpovedal stále sa
meniacim podmienkam prostredia, v ktorom sa plánovanie odohráva, a ktorý zabezpečí
vyhodnotenie úrovne dosiahnutia cieľov.
Plánovanie rozvoja regiónu predstavuje systematický spôsob ako organizovať zmeny a
vytvárať v celej spoločnosti široký konsenzus smerovania a spoločnej vízie pre rozvoj regiónu.
Je to tvorivý proces, ktorý určí problémové oblasti a nájde zhodu ohľadom cieľov a opatrení,
ktoré, ak budú naplnené, pomôţu riešiť situáciu v problémových oblastiach.
Podľa §5 zákona č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja je základným rozvojovým
dokumentom na úrovni VUC Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyššieho územného
celku.
Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja VÚC (ďalej PHSR VÚC)
predstavuje strednodobý rozvojový dokument, ktorý je vypracovaný v súlade s cieľmi
a prioritami ustanovenými v národnej stratégii a je vypracovaný podľa záväznej časti
územnoplánovacej dokumentácie regiónu (územnému plánovaniu sa budeme venovať v ďalšej
podkapitole). Vypracovanie PHSR VÚC zabezpečuje vyšší územný celok pri uplatnení
partnerstva.
Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja vyššieho územného celku pozostáva
z analyticko- strategickej časti a programovej časti.
Analyticko-strategická časť obsahuje nasledovné okruhy:
1) súhrnnú geografickú, kultúrno-historickú a sociálno-ekonomickú charakteristiku VÚC a
charakteristiku stavu vybavenosti a obsluhy územia VÚC,
68
2) hodnotenie a analýzu hospodárskej situácie, sociálnej situácie vrátane stavu verejného
zdravia, environmentálnej situácie a situácie v oblasti kultúry a vybavenosti a obsluhy
územia vyššieho územného celku,
3) analýzu väzieb strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja s územím
vyššieho územného celku,
4) určenie rozvojového potenciálu a limitov rozvoja územia vyššieho územného celku,
5) definovanie podmienok udrţateľného rozvoja vyššieho územného celku,
6) stratégiu rozvoja vyššieho územného celku pri zohľadnení jeho vnútorných špecifík,
ktorá určí hlavné smery, priority a ciele rozvoja vyššieho územného celku,
7) regionálnu inovačnú stratégiu,
8) analýzu finančných potrieb a moţností financovania PHSR VÚC.
Programová časť obsahuje:
1) zoznam opatrení a aktivít na zabezpečenie realizácie PHSR VÚC,
2) inštitucionálne zabezpečenie a organizačné zabezpečenie realizácie PHSR VÚC,
3) finančné zabezpečenie jednotlivých opatrení a aktivít, inštitucionálnej a organizačnej
stránky realizácie PHSR VÚC,
4) systém monitorovania a hodnotenia plnenia PHSR VÚC s ustanovením merateľných
ukazovateľov PHSR VÚC,
5) časový harmonogram realizácie programu hospodárskeho
Aktualizácia programu PHSR VÚC sa vypracúva podľa potreby. PHSR VÚC schvaľuje
zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Schválenie PHSR VÚC a príslušnej územnoplánovacej
dokumentácie vyššieho územného celku je podmienkou na predloţenie ţiadosti vyššieho
územného celku o poskytnutie finančného príspevku zo štátneho rozpočtu a z doplnkových
zdrojov. Doplnkovým zdrojom finančného zabezpečenia podpory regionálneho rozvoja sú
finančné prostriedky z Európskej únie.
Proces vytvorenia dobrého rozvojového plánu je jedným z hlavných procesov tvorby
rozvojovej stratégie VÚC. Proces vytvorenia rozvojového plánu (RP) v zásade spočíva v
nasledujúcich čiastkových a navzájom prepojených procesoch (KRI, 2010):
• analýza súčasného stavu,
• zostavenie strategickej a programovej časti,
• vypracovanie implementačnej časti.
Účelom analýzy je popísať súčasný stav a zanalyzovať problémy a potreby daného
územia, ako aj príleţitosti pre územie v rôznych oblastiach rozvoja. Popis súčasného stavu musí
vychádzať z čo najaktuálnejších dostupných dát a informácií. Ideálne je, ak sú v rámci popisu
súčasného stavu popísané trendy vývoja (minimálne za posledných 5 rokov). Najčastejšie
vyuţívanou metódou v tomto kroku je súhrnná SWOT analýza, ktorá identifikuje slabé a silné
stránky regiónu, ako aj príleţitosti a ohrozenia v regióne. Následne sa tvorí strom problémov
(problémová analýza), ktorý sa neskôr transformuje do stromu cieľov.
Príklad PHSR VÚC Nitriansky samosprávny kraj (http://www.unsk.sk/files/PRNSK/dokumentacia/PHSR_NSK_2008-2015.pdf):
SWOT analýza: na str. 81 – 84,
Strom problémov: str. 88, Rozvojová vízia VUC:
69
„Nitriansky kraj bude dynamicky sa rozvíjajúci región využívajúci exogénne aj endogénne
rozvojové zdroje. Hospodárstvo bude založené na moderných technológiách produkujúcich
výrobky s vysokou pridanou hodnotou. Moderné a efektívne multifunkčné poľnohospodárstvo
produkujúce dostatok kvalitných potravín, poskytujúce atraktívne pracovné príležitosti pre
vidiecke obyvateľstvo, bude spolu s cestovných ruchom osou integrovaného rozvoja
vidieckeho priestoru. Východiskom pre dosiahnutie týchto cieľov bude kvalitný integrovaný
systém vzdelávania, poskytujúci občanom lepšie možnosti realizácie v profesijnom aj
osobnom živote. Rastúca kvalita života bude sprevádzaná udržateľným rozvojom kvality
zložiek životného prostredia a krajiny.“ identifikácia cieľov a rozvojovej stratégie (str. 95),
Globálny cieľ: Zvýšenie konkurencieschopnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja v
spoločnom Európskom priestore prostredníctvom trvaloudržateľného rastu hospodárstva,
zvýšenia ochrany zložiek životného prostredia a krajiny a zlepšenia životných podmienok
svojich obyvateľov.
definovanie strategických cieľov v nadväznosti na kľúčové oblasti (str. 98),
územný a odvetvový priemet priorít (str. 149),
implementačný rámec (str.169).
Ako môţeme teda zhrnúť pôsobnosť VÚC v rámci regionálneho rozvoja? VÚC vo svojej
pôsobnosti na účely podpory regionálneho rozvoja (§ 11 zákona 539/2008 Z.z.):
1. vypracúva a vyhodnocuje analýzy rozvoja kraja a jeho častí, zabezpečuje jeho trvalo
udrţateľný hospodársky rozvoj, sociálny rozvoj a územný rozvoj,
2. zabezpečuje a koordinuje vypracovanie a realizáciu PSR VÚC, pravidelne ho monitoruje
a kaţdoročne vyhodnocuje jeho plnenie, zabezpečuje súlad programu PHSR VÚC
s prioritami a cieľmi ustanovenými v národnej stratégii a s územnoplánovacou
dokumentáciou,
3. podieľa sa na príprave národnej stratégie, na vyhodnocovaní jej realizácie a kaţdoročne
do 31. marca zasiela ministerstvu správu o napĺňaní priorít a cieľov národnej stratégie,
4. spolupracuje s príslušnými orgánmi štátnej správy pri zosúlaďovaní PHSR VÚC
a rozvojových programov verejných prác dotýkajúcich sa územia vyššieho územného
celku,
5. vypracúva návrhy regionálnej inovačnej stratégie a regionálnej inovačnej politiky a
ďalších odvetvových stratégií a politík,
6. podieľa sa na plnení úloh, ktoré súvisia so zameraním podpory regionálneho rozvoja
podľa § 3 v spolupráci s ministerstvom a ostatnými sociálno-ekonomickými partnermi na
území vyššieho územného celku,
7. vytvára podmienky na vznik a rozvoj územnej spolupráce a partnerstiev,
8. spolupracuje s regiónmi a územnými celkami alebo s orgánmi iných štátov, ktoré plnia
funkcie územnej samosprávy,
9. vedie elektronickú evidenciu programov hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja
obcí, ktoré sa nachádzajú na jeho území,
10. na podporu regionálneho rozvoja územia vyššieho územného celku môţe zriaďovať
regionálne rozvojové agentúry,
11. podporuje rozvoj podnikateľských aktivít potrebných na rozvoj regiónu.
70
6.2 Tvorba partnerstiev11
Pri zabezpečovaní procesu regionálneho rozvoja vo všetkých jeho fázach je jednými zo
základných vzťahov medzi VÚC a ostatnými subjektmi v regióne forma podpory a forma
partnerstva. Rozdiel medzi nimi je v tom, ţe podpora je uplatňovaná vo forme jednosmerného
vzťahu (priama alebo nepriama). Obojsmerná väzba/vzťah, v ktorom si subjekty v snahe
dosiahnuť spoločný cieľ zadefinujú zodpovednosti a právomoci a spolupracujú, predstavuje
partnerstvo.
Partnerstvo na úrovni regiónu – teda tzv. horizontálne partnerstvo, umoţňuje zvyšovať
kvalitu poskytovaných verejných sluţieb a efektívnosť vyuţitia verejných aj súkromných
zdrojov. Je nástrojom pre dosiahnutie synergického efektu zo spoločných akcií a rozvoja
regiónu. Prináša väčšie rozvojové moţnosti a účinnejšiu identifikáciu rozvojových príleţitostí, a
je aj nástrojom posilňovania odborných kapacít. Partnerstvo je potrebné budovať na základných
a dôleţitých hodnotách (princípoch) všetkých členov, berúc do úvahy poslanie a „limity“
partnerov, pričom by nemalo mať člena, ktorý v ňom nemá ţiadnu úlohu. V opačnom prípade,
ako aj v prípade dominancie jedného z partnerov, ktorá nebola dopredu dohodnutá, či v prípade
uprednostňovania vlastných záujmov pred záujmami partnerstva a netolerancie, je existencia
partnerstva ohrozená.
Na úrovni regiónu by fungujúce tematické partnerstvá mali zahŕňať:
partnerstvá sektorové (napr. rada starostov miest a obcí regiónu, podnikateľská rada,
rada pre neziskový sektor),
medzisektorové partnerstvá. Majú významné prínosy pre všetky zainteresované strany
a vyuţívajú rôzne charakteristické vlastnosti jednotlivých aktérov rozvoja v priestore ako
aj úlohy, ktoré napĺňajú.
Partnerstvo môţe mať tak nerozvinuté (neinštitucionalizované/neformalizované) ako aj
rozvinuté (inštitucionalizované/ formalizované) podoby. Neinštitucionalizované formy
partnerstiev nie sú podporené konkrétnymi zmluvami, rozvíjajú sa predovšetkým na základe
osobných kontaktov medzi zástupcami predmetných inštitúcií a majú rôznorodé podoby, napr.
pri organizovaní kultúrnych aktivít, športových aktivít; výmena skúseností a informácií, fóra, a
pod. Inštitucionalizované partnerstvo znamená formu spolupráce opierajúcu sa o rámcové resp.
podrobné dohody o spolupráci. Rámcová spolupráca je zaloţená na všeobecnejšie formulovanej
zmluve, ktorá vymedzuje spoločný obecný cieľ a zásady/princípy spolupráce.
6.3 Územné plánovanie
Podľa Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších zmien a predpisov (tzv. stavebný zákon) sa pod územným plánovaním sa chápe
sústavné a komplexné riešenie priestorového usporiadania a funkčného vyuţívania územia,
určuje jeho zásady, navrhuje vecnú a časovú koordináciu činností ovplyvňujúcich ţivotné
prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu
krajiny v súlade s princípmi trvalo udrţateľného rozvoja.
Územné plánovanie je súčasťou právneho systému spoločnosti. V demokratickej spoločnosti
predstavuje formu spoločenskej dohody o území. Súčasne predstavuje „kvázi“ zákon o vyuţití
územia. Zabezpečenie tohto zákonného poriadku v území dáva občanom istotu, ţe územie bude
11
Dobré spravovanie rozvoja regiónov výzva pre Slovensko, Karpatský rozvojový inštitút, 2010, str.98 - 99
71
vyuţívané vo všetkých piatich „e“ – ekonomicky, efektívne, eticky, esteticky a ekologicky
(Manuál SAPARD M3B9, str. 204, 2000). Z uvedeného dôvodu je pri tvorbe regionálnych
plánov potrebné zohľadnenie všetkých aspektov vyuţitia územia deklarovaných v územných
plánoch.
Územnoplánovacou činnosťou sa rozumie obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích
podkladov a udrţiavanie ich aktuálneho stavu, obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a
schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udrţiavanie jej aktuálneho stavu.
Územnoplánovacia činnosť sa vykonáva podľa najnovších poznatkov spoločenských,
prírodných a technických vied a poznatkov o stave ţivotného prostredia, a to postupom a
spôsobom podľa tohto zákona. V územnoplánovacej činnosti sa pouţívajú mapové podklady
základného štátneho mapového diela, automatizovaného informačného systému geodézie,
kartografie a katastra alebo iné účelové mapové podklady.
Základnými nástrojmi územného plánovania sú:
územnoplánovacia dokumentácia,
územnoplánovacie podklady,
územné rozhodnutie.
a) Územnoplánovacia dokumentácia (ďalej aj UPD) rieši priestorové usporiadanie a funkčné
vyuţívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, ţivotné
prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
vyuţívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre celoštátnu úroveň,
regionálnu úroveň, pre obce a časti obce (Jeţek, 2009).
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a
starostlivosti o ţivotné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie
ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa
hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami
územnoplánovacej dokumentácie. Schvaľujúci orgán určí záväznú a usmerňovaciu časť
územnoplánovacej dokumentácie, pričom v záväznej časti určí verejnoprospešné stavby
a chránené časti krajiny.
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) územný plán regiónu,
c) územný plán obce,
d) územný plán zóny.
Koncepcia územného rozvoja Slovenska (ďalej KÚRS) sa spracúva pre celé územie
Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia Slovenskej
republiky a ustanovuje rámec sociálnych, ekonomických, environmentálnych a kultúrnych
poţiadaviek štátu na územný rozvoj, starostlivosť o ţivotné prostredie a tvorbu krajiny
Slovenskej republiky a jej regiónov. Územno-technickým podkladom na jej spracovanie je
Stratégia územného rozvoja Slovenska.
Územný plán regiónu sa spracúva pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba
riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové
usporiadanie a funkčné vyuţívanie územia. Územný plán regiónu musí byť v súlade so záväznou
72
časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie
územného rozvoja Slovenska.
Územný plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo
viacerých obcí. Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce.
Územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje
obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, alebo vymedziť pozemok alebo stavbu na
verejnoprospešné účely.
Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v
súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o ţivotné prostredie v primeranom a
hospodárnom rozsahu. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vţdy na výstavbu
nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu
alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť ţivotné prostredie, zabezpečiť
ekologickú stabilitu a trvalo udrţateľný rozvoj.
Orgány územného plánovania (v tomto prípade VÚC) obstarávajú územnoplánovaciu
dokumentáciu najmä z vlastného podnetu alebo z podnetu iných orgánov štátnej správy a obcí
alebo z podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb.
Pri plánovaní rozvoja regiónu je dôleţité pamätať na skutočnosť, regionálne a územné
plánovanie idú „ruka v ruke“. Podľa Tvrdoňa a kol. (1995) je preto dôleţité vedieť, aké
problémy môţu vzniknúť, pokiaľ nedôjde k zosúladeniu oboch zloţiek plánovania. Vzhľadom
k tomu, ţe v krajine sa nachádza viacero priestorových rovín riadenia, je potrebné riešiť kaţdú
z nich osobitne, a tak aj osobitne odstraňovať problémy ich súčinnosti. Z hľadiska skúmania
VÚC sa zameriame na najmä túto úroveň, kde má zastúpenie práve VÚC.
Na regionálnej úrovni sa stáva problematika súčinnosti regionálneho a územného
plánovania zloţitejšou, a to z nasledovných dôvodov:
1. rozdielnosť vo vymedzení riešeného územia. Regionálne plánovanie rešpektuje
administratívne členenie krajiny, avšak len časť územných plánov (UP kraja) rešpektuje
administratívne členenie krajiny. Niektoré územné plány sú spracovávané formou plánov
veľkých územných celkov a tak vymedzujú riešené územia prostredníctvom povahy
riešeného problému. Tento problém sa však postupne odstraňuje, nakoľko v súčasnosti sa
uţ preniesla kompetencia schvaľovania nadregionálnych územných plánov na príslušné
orgány VUC a obcí.
2. problém časového zosúladenia oboch typov plánov. Územnoplánovacia sa tvorí
postupne, pripravuje sa dlhodobo a obnovuje sa v nepravidelných časových intervaloch.
Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja kraja sa schvaľujú podľa plánovacieho
obdobia, ktoré sa uplatňuje v rámci Európskeho spoločenstva. Avšak PHSR kraja je
charakteristické vyššou dynamikou a niţšími nákladmi na spracovanie v porovnaním
s územnými plánmi.
3. nutná rozdielnosť interpretačnej formy regionálnych plánov rozvoja a územných plánov,
ktoré sú svojou formou podriadené ich základnému postavenie.
73
Tabuľka Obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a regionálnych plánov
Územnoplánovacia dokumentácia Regionálne plány
Dokument Obstarávateľ 1)
Posudzovateľ 1) Schvaľovateľ Dokument
Obstarávateľ 2) Posudzovateľ
Schvaľovateľ 2)
Územný plán
regiónu VUC MV SR
VUC
prostredníctvom
VZN
PHSR VÚC
VUC VUC VUC
UPD
zasahujúce
do územia
dvoch
regiónov
Dohoda
príslušných
VUC, ktorý z
nich bude
obstarávateľ
MV SR dotknuté VUC
Zdroj: vlastné spracovanie
Vysvetlivky:
1) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (okrem ekologických aspektov územného plánovania)
2) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
UPD - územnoplánovacia dokumentácia
VZN - všeobecne záväzné nariadenie
74
7. Legislatívny rámec VÚC
1. Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v z.n.p.
2. Zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p.
3. Ústava SR č. 460/1992 v z.n.p.
4. Zákon č.302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych
krajoch) v z.n.p.
5. Zákon č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v z.n.p.
6. Zákon č.416/2001 Z.z.. o prechode niektorých pôsobností z orgánov v.z.n.p.
7. Zákon č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v z.n.p.
8. Zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku VÚC v z.n.p.
9. Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v z.n.p.
10. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
11. Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov samospráve v z.n.p.
12. Zákon č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady
13. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
14. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce verejnom záujme v z.n.p.,
15. Zákonník práce
16. Zákon č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v.z.n.p.
17. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v z.n.p.
18. Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov
75
19. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z.n.p.
20. Zákon č. 164/1996 Z.z. zo 17. mája 1996 o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o
ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
21. Zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
22. Zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v z.n.p.
23. Zákon č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v z.n.p.
24. Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v z.n.p.
25. Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych sluţbách a o zmene a doplnení
26. Zákon č. 384/1997 Z.z. o divadelnej činnosti v z.n.p.
27. Zákon č. 115/1998 Z.z. z 1. apríla 1998 o múzeách a galériách a o ochrane predmetov
múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v z.n.p.
28. Zákon č. 206/2009 Z.z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov
29. Zákon č. 61/2000 Z.z. o osvetovej činnosti v z.n.p.
30. Zákon č. 183/2000 Z.z. o kniţniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z.z.
o Matici slovenskej
31. Zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov
32. Zákon č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
33. Zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
34. Zákon č.579/2004 Z.z. o záchrannej zdravotnej sluţbe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
35. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z.n.p.
36. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
37. Zákon č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
38. Zákon č. 303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení
Občianskeho súdneho poriadku
8. Zoznam pouţitej literatúry
76
1. BELAJOVÁ, A. - FÁZIKOVÁ, M. Regionálna ekonomika. Nitra: SPU, 2005. ISBN 80-
8069-513-X
2. BELAJOVÁ, A. – BALÁŢOVÁ, E. 2004. Ekonomika a manaţment územných samospráv.
Nitra: FEM SPU, 2004. ISBN 80-8069-458-3
3. CIMRA, J. 2007. Geografické špecifiká krajov Slovenska. [online]. [cit. 20.3.2011]
Dostupné na www:http://dam.fpv.ukf.sk/mod/resource/view.php?inpopup=true&id=262.
4. HAMALOVÁ, M. 2007. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy. 1.časť: Teória
verejnej správy. Bratislava: Merkury spol. s r.o., 2007. 132 p. ISBN 978-80-89143-58-0
5. HAMALOVÁ, M. 2008. Teória, riadenie a organizácia verejnej správy. 2.časť: Organizácia
verejnej správy. Bratislava: Merkury spol. s r.o., 2008. 144 p. ISBN 978-80-89143-63-4
6. HAMALOVÁ, M. – BELAJOVÁ, A. 2010. Komunálna ekonomika a politika. 1.vyd.
Bratislava : Merkury, 2010. 299 s. ISBN 978-80-89458-11-0.
7. GECÍKOVÁ, I. – PAPCUNOVÁ, V. 2010. Metódy a techniky regionálnej analýzy. Merkury
spol. s r.o., 2010. 169 p. ISBN 978-80-89458-08-0
8. GUNTHER, M. – TÖDTLING, F.: 1998. Regionálna a urbanistická ekonomika 1. Bratislava:
Elita, 1998. 320.p. ISBN: 80-8044-049-2.
9. OLÁH, M. 2008. Interný audit vo verejnej správe. Bratislava: Sprint dva, 2008, 225 p. ISBN
978-80-969927-2-0
10. PAPCÚNOVÁ, V. – GECÍKOVÁ, I. Základy do verejnej správy. v tlači
11. TVRDOŇ, J. - HAMALOVÁ, M. - ŢÁRSKA, E.1995. Regionálny rozvoj. Bratislava:
Ekonóm, 1995. 174 p. ISBN80-225-0671-0
12. TEJ, J. 2002. Región a správa. Prešov: PU, 2002, 182p. ISBN 80-8068-139-2
13. TEJ, J. 2007. Správa a manaţment. Prešov: Manacon, 2007. 232 p. ISBN 978-80-89040-33-9
14. TEJ.J. 2009. Plánovanie ako nástroj manaţmentu miestnej samosprávy - mestskej časti
Košice. In: Zeszyty naukowe Politechniki Rzeszowskiej : zarzadzanie i marketing z. 16
(4/09). - ISSN 1234-3706. s. 367-373.
15. ŢÁRSKA, E.
16. Dobré spravovanie rozvoja regiónov výzva pre Slovensko, Karpatský rozvojový inštitút,
2010, str.98 – 99 (www.kri.sk; cit. 22.3.2011)
17. Miestna samospráva – základné princípy fungovania. „Sprievodca kompetenciami volených
predstaviteľov samosprávy 2010 – 2014“. prešov: AVS, 2011, 202 p. ISBN 978-80-970616-
0-9
18. Európska charta regionálnej samosprávy www.radaeuropy.sk/?42
19. Slovensko – zemepisný atlas, Mapa Slovakia, 1997
20. Zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v z.n.p.
21. Zákon č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z.n.p.
22. Ústava SR č. 460/1992 v z.n.p.
23. Zákon č.302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych
krajoch) v z.n.p.
24. Zákon č.303/2001 Z.z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov v z.n.p.
25. Zákon č.416/2001 Z.z.. o prechode niektorých pôsobností z orgánov v.z.n.p.
26. Zákon č. 431/2001 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v z.n.p.
27. Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v z.n.p.
28. Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
29. Zákon č. 446/2001 Z.z. o majetku VÚC v z.n.p.
30. Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov samospráve v z.n.p.
31. Zákon č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a
drobné stavebné odpady
77
32. Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov
33. Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce verejnom záujme v z.n.p.,
34. Zákonník práce
35. Zákon č.539/2008 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja v.z.n.p.
36. http://www.unsk.sk/files/PRNSK/dokumentacia/PHSR_NSK_2008-2015.pdf (cit.22.3.2011)
37. http://vasaeuropa.sk/zobraz_foto.php?f=565.gif
38. http://www.skregions.eu
39. www.uniamiest.sk
40. http://podnikanie.etrend.sk/podnikanie-uctovnictvo-a-dane/etrend-radi-dan-z-motorovych-
vozidiel-2010.html
41. http://www.unsk.sk/files/dokumenty/org_poriadok_010207.pdf
Tematické okruhy ku skúške:
78
1. Regionálna úroveň riadenia štátu, prístupy k definovaniu pojmu regionálna samospráva
a VUC
2. Postavenie VÚC v systéme VS
3. Pôsobnosť VÚC
4. Symboly VUC
5. Európska charta regionálnej samosprávy
6. Spravovanie regiónu
7. vymedzenie základných ekonomických podmienok fungovania VUC
8. Rozpočet VUC (tvorba rozpočtu, príjmová a výdavková časť)
9. Majetok VUC, štruktúra majetku
10. Organizačná štruktúra VUC
11. Postavenie volených predstaviteľov v manaţmente
12. Postavenie úradu VUC
13. Poţiadavky na pracovníkov VUC
14. Líderstvo vo VÚC
15. Kontrolná činnosť na VÚC
16. Interná kontrola
17. Externá kontrola
18. Finančná kontrola
19. Strategické plánovanie v rozvoji VÚC (nástroje, programy)
20. Regionálne plánovanie (podstata, postavenie VUC, PHSR metodika tvorby)
21. Tvorba partnerstiev
22. Územné plánovanie
Recommended