View
0
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
Snímka 1
MPS I.
Všeobecná časť
Snímka 2
Kolízie zákonov
Pôsobnosť právneho poriadku štátu– territoriálny princíp– personálny princíp
Cudzí prvok: a) subjektb) predmetc) právna skutočnosť
Snímka 3
Predmet slovenského MPS
– súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom
– postavenie cudzincov v osobných a majetkových vzťahoch
– postup súdov a účastníkov konania v občianskoprávnom konaní v ktorom je obsiahnutý cudzí prvok
(MEDZINÁRODNÝ CIVILNÝ PROCES)
Snímka 4
Definícia:
Slovenské MPS je samostatné odvetvie nášho právneho poriadku, ktoré predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré upravujú súkromnoprávne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom; právne postavenie cudzincov; postup orgánov v konaní o takýchto právnych vzťahoch a postavenie cudzincov v medzinárodnom civilnom procese.
Snímka 5
Pramene sl. MPSI. Medzinárodné zmluvy
I.a) multilaterálneI.b) bilaterálne zmluvy o právnej pomoci
II. Právo ES II.a) primárne právoII.b) sekundárne právoII.c) terciálne právo
III. Vnútroštátne právo SR: Zákon č. 97/1963 Zb. ZMPSĎalšie Obchodný zákonník
Zákonník práceZákon zmenkový a šekový
Snímka 6
Vzájomný vzťah prameňov MPSČl. 7 Ústavy SR
(2) ... Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(5) Medzinárodné zmluvy ..., medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je po-trebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Článok 351 Zmluvy o fungovaní EÚ• Ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti
vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. januárom 1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej.
• V prípade, že tieto dohody sú nezlučiteľné so zmluvami, členský štát alebo dotknuté štáty podniknú vhodné opatrenia na odstránenie zistených nezlučiteľností. Ak je to potrebné, členské štáty si na dosiahnutie tohto cieľa môžu poskytnúť vzájomnú pomoc a zaujať spoločný postoj.
• Pri uplatňovaní dohôd uvedených v prvom odseku zoberú členské štáty do úvahy, že výhody poskytnuté v zmluvách každým členským štátom obsiahnuté v zmluvách tvoria neoddeliteľnú súčasť založenia Únie, a sú preto neoddeliteľne spojené s vytvorením spoločných orgánov, poverením týchto orgánov právomocami a poskytovaním rovnakých výhod všetkými členskými štátmi.
Snímka 7
Charakteristické znaky
• upravuje spoločenské vzťahy kt. obsahujú cudzí prvok
• subjekty• súkromnoprávny charakter• špecifické formálne pramene– medzinárodné zmluvy– kolízne normy
Snímka 8
Zaradenie MPS do systému práva• Civilistická koncepcia– charakter vzťahov– terminológia– interdisciplinárny charakter– kolízna norma
• Internacionalistická koncepcia– charakter vzťahov– subjekty– pramene
Snímka 9
Metódy riešenia kolízií zákonov
Metóda výberu práva (metóda kolízna)- výber práva prostredníctvom kolíznych noriem
(metóda savignyánska)- výber práva s prihliadnutím k obsahu kolidujúcich
právnych noriem
Metóda vypracovania zvláštnych hmotnoprávnych noriem (metóda priama)
Snímka 10
Druhy noriem používaných v MPS
• Kolízne normy
• Hmotnoprávne normy
• Procesné normy
vnútroštátne
unifikované
Snímka 11
Unifikácia a kodifikácia MPSHaagska konferencia medzinárodného práva súkromného
– prvé zasadnutie 1893, stála organizácia od r. 1955– členmi suverénne štáty + REIO– prijíma medzinárodné dohovory
UNCITRAL– Vytvorená rezolúciou VZ OSN v r. 1966– 60 členov / 6 rokov – reprezentujú všetky geografické regióny,
hospodárske a právne systémy
UNIDROIT– vytvorený v r. 1926 ako pomocný orgán SN– členmi suverénne štáty– vypracúva medzinárodné dohovory, modelové zákony, katalógy
„princípov“, legal guides
Európska únia 1999 SSOZ (1958)
Snímka 12
EÚ – súdna spolupráca v občianskych záležitostiach
Snímka 13
Pred Maastrichtom Po Maastrichte Po Amsterdame
Právny základ
Ex-článok 220 ZES (čl. 293)
III. Pilier SVVEx-čl. K1 a K.3 ZEU
IV.Hlava ZES čl. 65
Osobitné postavenie VB a Írska a Dánska
Forma právnej úpravy
Medzinárodné zmluvy
(členské štáty)
Medzinárodné zmluvy(Rada z iniciatívy
členského štátu al. Komisie)
Akty sekundárneho práva
nariadenia, smernice
Prijaté akty
Bruselský dohovorz r. 1968
Rímsky dohovor z r. 1980
návrhy dohovorov
Nariadenia, ...• právomoc
• spolupráca súdov• kolízne právo
Kolízne normy v smerniciach
Výklad aktov
Súdnym dvorom ES
na základe špeciálnych protokolov
Možnosť zakotvenia priamo v dohovoroch
režim komunitárneho
práva,(dočasné
obmedzenie v čl. 68 ZES)
Snímka 14
Vývoj doktrín MPS
Snímka 15
Začiatky doktrín MPSRímska ríša
Ius gentium (praetor peregrinus)
Obdobie po rozpade Rímskej ríše a rannofeudálneštáty- princíp personality- princíp teritoriality
GlosátoriAccursiova glosaprávo ktoré je silnejšie a užitočnejšie
Snímka 16
PostglosátoriŠtatutárne teórie
Bartolus de Saxoferrato, Baldus de Ubaldisa. statuta personalia b. statuta realia c. statuta mixta
základné kolízne princípy: lex domicili, lex rei sitae
lex loci actus, lex loci solutionis
Snímka 17
Francúzski právnici v 16 st.
Charles Dumoulinautonómia vôle
Bertrand d´Argentréomnia statuta in dubio realia
Snímka 18
Angloamerická doktrínaJoseph Story- comity of nations- vested rights (nadobudnuté práva)
Holandská školaUric Huber, Paul Voet, Johannes Voet- zásada territoriality- comitas gentium
Snímka 19
Prekonávanie štatutárnej teórie
Carl Georg Wächter, Carl Fridrich Savigny
- existencia medzinárodného spoločenstva- lokalizácia právneho pomeru
Snímka 20
19. st a začiatok 20. stInternacionalistická škola
- medzinárodné právo súkromné je odvodené od MPVMancini – princíp národnosti
Pozitivistická školaStory, Wachter, Kahn- prameňom MPS vôla štátu
Normativistická školaKelsen- primát medzinárodného práva
Snímka 21
Najvýznamnejšie americké teórie 20. st
A. Ehrenzweigpreferovanie lex fori, vnímanie odkazu ako odkaz
na normu, nie na právo
B. Currieučenie o falošných konfliktoch, governmental
interest analysis
D. Caversvýber medzi výsledkami
Snímka 22
Vývoj MPS na našom území
• prvá kodifikáciaZák. č. 41/1948 Sb. o medzinárodnom a medzioblastnom
práve súkromnom
• rekodifikácia Zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom
Zák. č. 98/1963 Zb. o rozhodcovskom konaní v medzinárodnom obchodnom styku
Zák. č. 101/1963 Zb. Zákonník medzinárodného obchodu
Snímka 23
Kolízna norma
§ 17Dedičskoprávne pomery sa spravujú právom štátu
ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti
§ 22 (ods.1, druhá veta)
Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom slovenským právom.
Snímka 24
Štruktúra kolíznej normy§ 17
Dedičskoprávne pomery sa spravujú právom štátu ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti
KN dvojstranná
§ 22Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,
spravuje sa zrušenie manželstva rozvodomslovenským právom.
KN jednostranná
Snímka 25
Kolízne kritériáLex patriaeLex domiciliObvyklý pobyt
lex loci actuslex loci celebrationis (testationis)lex loci delicti commissi
lex loci damni infectilex rei sitae
lex causaelex fori
lex voluntatis (lex electa)
Snímka 26
Lex causae– právo rozhodné pre podstatu pr.vzťahu sa použije i na
akcesorické otázky
Snímka 27
Lex causae– právo rozhodné pre podstatu pr.vzťahu sa použije i na
akcesorické otázky
§ 3 ZMPS
§ 4 ZMPSčl. 10,11 Rím I.
§ 11 ZMPSčl. 12 Rím I.
§ 11 ZMPSčl. 14,15 Rím I.
§ 13 ZMPSčl. 17 Rím I.
§ 11 ZMPS
Snímka 28
Voľba práva
podľa formy : a) výslovneb) mlčky (konkludentne)c) hypoteticky
–––––––––––––
podľa rozsahu: 1.) obmedzená2.) neobmedzená
materiálna voľba vs. kolíznoprávna voľba práva
Snímka 29
Interlokálne kolízie
§ 34 ZMPS
P r á v n e o b l a s t iAk sa má použiť právny poriadok štátu, ktorý má viac právnych oblastí,
rozhodujú o použití práva niektorej z nich predpisy tohto štátu.
Článok 16Právne systémy, ktoré sú nejednotné z územného hľadiska
2. Na účely určenia rozhodného práva podľa tohto protokolu vo vzťahu k štátu, ktorý sa skladá z dvoch alebo viacerých územných celkov, z ktorých každý má vlastný právny systém alebo súbor právnych noriem pre otázky upravené v tomto protokole, uplatnia sa tieto pravidlá:
a) ak v takomto štáte existujú platné právne predpisy určujúce, právo ktorého územného celku je rozhodné, uplatní sa právny poriadok tohto celku;
b) ak také právne normy neexistujú, uplatní sa právny poriadok príslušného územného celku podľa v odseku 1.
Snímka 30
Interpersonálne kolízie
Článok 17 Haag. protokolu z r. 2007Právne systémy, ktoré sú nejednotné z osobného hľadiska
Na účely určenia rozhodného práva podľa tohto protokolu vo vzťahu k štátu, ktorý má v otázkach upravených týmto protokolom dva alebo viac právnych systémov alebo súborov právnych noriem, ktoré sa vzťahujú na rôzne kategórie osôb, sa každý odkaz na právny poriadok tohto štátu považuje za odkaz na právny systém určený právnymi predpismi platnými v tomto štáte.
Snímka 31
Intertemporálne kolízie
Kolízne právo – nekodifikované- prechodné ustanovenia hlavného zákona
Kolízne právo – kodifikovanénegatívny princíppozitívny princíp
Snímka 32
Konflikt kvalifikácie
• Totožné právne pojmy majú rôzny obsah
• Totožné skutkové okolnosti právne poriadky rôzne kvalifikujú
• Totožný právny inštitút právne poriadky zaraďujú do iných právnych odvetví
• Neznámy právny inštitút
Snímka 33
Riešenie konfliktu kvalifikácie
• Kvalifikácia podľa lex fori(nesamostatné situácie)(relatívne samostatné situácie + výklad rozhodného práva)
• Kvalifikácia podľa lex causae
• Prvotná a druhotná kvalifikácia
• Autonómna kvalifikácia
• Zmluvná kvalifikácia
Snímka 34
Spätný odkazremisia
Právo štátu X
kolízne n.procesné n.
hmotnoprávne n.
Právo štátu Y
kolízne n.procesné n.
hmotnoprávne n.
Snímka 35
Spätný odkazremisia
Právo štátu X
kolízne n.procesné n.
hmotnoprávne n.
Právo štátu Y
kolízne n.procesné n.
hmotnoprávne n.
Snímka 36
Odkaz na ďalší zákonTransmisia
Právo štátu Y
kolízne n.procesné n.
hmotnoprávne n.
Právo štátu X
kolízne n.procesné n.
hmotnoprávne n.
Právo štátu Z
kolízne n.procesné n.
hmotnoprávne n.
Snímka 37
§ 35 ZMPS
S p ä t n ý a ď a l š í o d k a z
Ak sa má podľa ustanovení tohto zákona použiťprávny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujúspäť na právo slovenské alebo ďalej na právoiného štátu, možno takýto odkaz prijať, ak tozodpovedá rozumnému a spravodlivémuusporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.
Snímka 38
Reciprocita
Formálna
Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv, pokiaľ týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako slovenskí štátni občania. (§ 32 ods.1)
- národný režim (cudzinecký režím)
Materiálna
Cudzincovi, ktorý sa domáha rozhodnutia o majetkovom práve, súd uloží na návrh odporcu, aby zložil súdom určenú zábezpeku za trovy konania Zábezpeku nemožno uložiť, ak:... v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada (§ 51 ods.2 písm. b/)
Snímka 39
Výhrada verejného poriadkuFunkcia = ochrana v.por. pred
negatívnymi účinkami pôsobenia cudz. právneho predpisu
§ 36V e r e j n ý p o r i a d o k
Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť,pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takýmzásadám spoločenského a štátneho zriadeniaSlovenskej republiky a jej právneho poriadku,na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.Náhrada za
nepoužitýcudzípredpis: príbuzná pr. norma al. lex fori
Snímka 40
Druhy výhrady verejného poriadku
Absolútna
Nie je možné použiť cudzí právny predpis na ktorý odkázala kolízna norma,
ani priznať účinky právnemu vzťahu vytvorenému na základe cudzej právnej normy
Relatívna
Nie je možné použiť cudzí právny predpis na ktorý odkázala kolízna norma,
ale za určitých okolností je možné priznať účinkyprávnemu vzťahu vytvorenému na základe cudzej právnejj normy
Snímka 41
Imperatívne normy
Imp.n. lex fori - použijú sa vždyImp.n. lex causae - súd na ne môže prihliadnuťImp.n. tretieho práva - súd na ne môže
prihliadnuť
Kogentné normyImperatívne normy
Ich použitie môžebyť vylúčené, ak jerozhodné cudzieprávo
Použijú sa bezohľadu narozhodnéprávo
Snímka 42
( Rímsky) Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z r. 1980
Článok 7Imperatívne normy
1. Pri uplatnení právneho poriadku určitého štátu podľa tohtodohovoru možno zohľadniť imperatívne normy iného štátu, s ktorýmmá daná situácia úzku väzbu, ak podľa právneho poriadku tohtoštátu sa takéto normy musia uplatniť bez ohľadu na to, ktorý právnyporiadok je inak rozhodným právom pre zmluvu a v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto právneho poriadku musia v takejtosituácii uplatniť. Pri úvahe, či sa tieto imperatívne normy zohľadnia, sa prihliada na ich povahu a účel a na dôsledkyich uplatnenia alebo neuplatnenia.
2. Žiadne ustanovenie tohto dohovoru neobmedzuje uplatnenienoriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu v situácii, v ktorejje ich použitie imperatívne bez ohľadu na to, ktorý právnyporiadok je inak rozhodným právom pre zmluvu.
Snímka 43
Porovnanie
Výhrada verejného poriadku
Obranná funkcia
po určení rohodného práva zhodnotíme účinky cudz.práv. predpisu
Vypĺňanie medzier
Imperatívne normy
Nanucujúce pôsobenie
použijú sa bez ohľadu na určenie rozhodného práva
Medzery nevznikajú
Recommended