View
223
Download
0
Category
Preview:
Citation preview
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 1
VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE
VPLYV GLOBÁLNEJ FINANČNEJ KRÍZY NA PRIAME
ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE
Bakalárska práca
Študijný program: Znalostný manažment Pracovisko: VŠM, Bratislava Vedúci záverečnej práce: doc. PhDr. Monika Šestáková, Dr.Sc
Bratislava 2010 Jana Brathová
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 2
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 3
OBSAH
Kľúčové slová................................................................................................... ..... 4
Poďakovanie........................................................................................................... 5
Úvod....................................................................................................................... 6
Zoznam skratiek...................................................................................................... 7
Prehľad literatúry.................................................................................................. 9
DEFINÍCIA PROBLÉMU...................................................................................... 11
1. TEORETICKÉ VÝCHODSKÁ....................................................................... 12
1.1 Definovanie priamych zahraničných investícií.................................................. 12
1.2.Priame zahraničné investície.............................................................................. 12
1.3.Zvyšovanie priaznivých vplyvov PZI................................................................ 15
1.4.Pokles fúzií a akvizícií........................................................................................ 15
1.5.Vývoj priamych zahraničných investícií ........................................................... 16
1.6. PZI pokles.......................................................................................................... 20
1.7. Prílivy PZI ......................................................................................................... 21
2.GLOBÁLNE TRENDY VO VÝVOJY PZI A ICH REGIONÁLNA ŠTRUKTÚRA
ZA POSLEDNÉ ROKY.......................................................................................... 24
2.1. Vývoj prílevu PZI do jednotlivých skupín krajín................................................ 24
2.2. Globálny prílev a odlev priamych zahraničných investícií................................. 24
2.3. Globálne kríza a najväčšie TNK......................................................................... 28
2.4. Najnovší vývoj tokov priamych zahraničných investícií do vyspelých krajín... 29
2.5. Nové tendencie.................................................................................................... 30
2.6. Predpokladaný vývoj priamych zahraničných investícií v najbližších rokoch.... 31
3.VPLYV GLOBÁLNEJ FINANČNEJ KRÍZY NA EKONOMIKU SR.............. 34
3.1. Dopad finančnej krízy v Slovenskej republike.................................................... 34
3.2. Ekonomická prognóza pre Slovenskú republiku................................................. 37
3.3. Riziká prognózy.................................................................................................. 38
3.4. Priame zahraničné investície v Slovenskej republike.......................................... 40
3.5. Slovenské priame zahraničné investície............................................................... 43
3.6. Stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike........................... 44
4.Záver....................................................................................................................... 48
Čestné vyhlásenie........................................................................................................ 50
Zoznam použitej literatúry.......................................................................................... 51
Abstrakt....................................................................................................................... 55
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 4
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
priame zahraničné investície, politika podpory PZI, trendy v tokoch PZI, zvyšovanie
priaznivých vplyvov PZI, pokles fúzií a akvizícii, vývoj priamych zahraničných investícií,
PZI pokles, prílivy PZI, vývoj prílevu PZI do jednotlivých skupín krajín, globálne kríza
a najväčšie TNK
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 5
POĎAKOVANIE
Touto cestou by som rada vyjadrila svoje poďakovanie vedúcemu bakalárskej
práce: doc. PhDr. Monika Šestáková, Dr.Sc za vedenie, poskytnuté rady a usmernenie pri
jej vypracovávaní.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 6
ÚVOD
Pre svoju bakalársku prácu som si vybrala tému Vplyv globálnej finančnej krízy na
priame zahraničné investície a to z takého dôvodu, pretože si myslím, že tento výskum
môže priniesť určité výhody. A to v tom aký ma vplyv globálna finančná kríza na priame
zahraničné investície v Slovenskej republike.
Priame zahraničné investície predstavujú jednu s foriem realizácie medzinárodného
pohybu kapitálu, ktorý je dlhodobý. Inakšími slovami ide o investície, ktoré investorom
budú zabezpečovať dlhodobú participáciu na kontrole a tiež aj riadení určitého podniku,
ktorý má sídlo v zahraničí. Túto participáciu investorovi umožňuje právo a to vlastnícke.
PZI ako sa chápu dnes sa začali objavovať vo väčšom rozsahu až na konci 19. storočia, tiež
boli spojené britskou imperiálnou koloniálnou ríšou“.
„Priame zahraničné investície preto predstavujú samostatnú kategóriu investícií,
ktoré sú medzinárodné. Táto samostatná kategória medzinárodných investícii vyjadruje
určitý zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky t.j. priamy investor, získať
trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomiky t. j. podnik priamej investície. Trvalý
podiel bude vyjadrovať existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym investorom
a podnikom priamej investície a tiež aj významný stupeň vplyvu na riedenie podniku.“
Cieľom tejto bakalárskej práce bude zistiť aký má vplyv globálna finančná kríza na
priame zahraničné investície, aké dôležité sú priame zahraničné investície pre nás, ako sa
budú priame zahraničné investície vyvíjať a to s toho dôvodu, že sme súčasťou svetovej
ekonómie.
Predkladaná práca sa bude skladať s dvoch častí a to s teoretickej a praktickej časti.
Prvá časť tejto práce bude preto postavená na faktoch, ktoré zachytávajú aký ma vplyv
globálna finančná kríza na priame zahraničné investície. Táto časť bola spracovaná na
základe teórie, ktorú sme získali s odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá touto
problematikou. V úvode tejto práce sa preto budeme venovať vysvetleniu základných
pojmov čo sú priame zahraničné investície, následne na to nasleduje už samostatná téma,
ktorá sa zaoberá problematikou ako kríza vyvolala pokles priamych zahraničných
investícií, na túto tému nadväzuje aj téma, ktorá sa týka poklesu fúzií. Tieto všetky témy sú
predmetom tejto predkladanej bakalárskej práce. V prvej časti sme preto spomenuli aj to,
aké sú globálne trendy a tiež aké sú nové trendy .
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 7
Druhá časť tejto predkladanej bakalárskej práce je založená na analýze, ktorá sa
zaoberá vplyvom globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície. Čo sa dialo,
aký mala finančná kríza vplyv na priame zahraničné investície, a aké sú predpokladané
trendy v najbližších rokoch. V tejto práci sa opierame o štatisticko-analytickú metódu,
pomocou ktorej sme mohli spracovať získané údaje. Údaje sme získali s UNTAD, WIR,
2009.
V závere tejto práce je spracovaných niekoľko doporučených východísk , čo tento
výskum mohol priniesť pre Slovensko a to v tom, aký ma vplyv globálna finančná kríza na
priame zahraničné investície v Slovenskej republike.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 8
ZOZNAM STRATIEK:
ČSU- český štatistický úrad
EÚ - Európska únia
HDP – hrubý domáci produkt
PZI – priame zahraničné investície
TNK- transnacionálne korporácie
NBS – Slovenská národná banka
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 9
PREHĽAD LITERATÚRY
Predkladaná práca sa skladá z dvoch častí a to s teoretickej a praktickej časti. Prvá
časť tejto práce bude preto postavená na faktoch, ktoré zachytávajú aký ma vplyv globálna
finančná kríza na priame zahraničné investície. Táto časť bola spracovaná na základe
teórie, ktorú sme získali s odobrenej literatúry, ktorá sa zaoberá touto problematikou.
Použitá odobrená literatúra nás obohatila o poznatky, pomocou ktorých sme mohli
definovať jednotlivé odborné termíny, ako napríklad čo sú to priame zahraničné investície.
Informácie sme hlavne čerpali s UNTAD, Word investment report, Transnational
Corporations agriciltural Production and Development, New York and Geneva. V tejto
publikácií nájdeme podrobne spracovanú danú tematiku, tiež tu nájdeme spracované dané
termíny, ktoré sú nevyhnuté pre túto bakalársku prácu. V publikácií je jasne definovaná
daná tematika. Nájdeme tu čo sa dialo, aký mala finančná kríza vplyv na priame
zahraničné investície, a aké sú predpokladané trendy v najbližších rokoch.
V tejto predkladanej práci sme ďalej čerpali aj s nasledujúcej literatúry, ktorá sa tiež
zaoberá touto problematikou. Čerpali sem s nasledujúcich diel: Priame zahraničné
investície 2007 od NBS (2009). V tomto diele nájdeme stručne popísané čo sú priame
zahraničné investície.
Mnoho informácií o daj problematike sme sa dozvedeli aj z diela od autora T. Workie
a kolektív. Nakoľko tento autor vydal viacero publikácii, ktoré sa zaoberajú touto
problematikou, z toho dôvodu uvádzam publikáciu a zrázov autora a príslušnú kapitolu. T.
Workie a kolektív,(2007) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Prínosy informačných
technológií a hrozby klimatických zmien, kapitola: 3.2. PhDr. M.
Šestáková,-fúzie a akvizície v kontexte PZI, súčasné tendencie a pučenie pre Slovensko
.T. Workie a kolektív,(2008) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky- Turbulencie na
finančných trhoch a dilemy hospodárskej politiky, kapitola 2.2. – PhDr. M. Šestáková –
Nové tendencie vo vývoji PZI vo svete. T. Workie a kolektív,(2006) Vývoj a perspektívy
svetovej ekonomiky- globálne konkurencieshopnosť a energetická a demografická kríza,
kapitola 3.1 – PhDr. M. Šestáková, Dynamika priamych zahraničných investícií vo svete.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 10
Literatúry, ktorá sa zoberá touto problematikou je vo svete veľa. U nás sa touto témou
zaoberala hlavne Hoškarová, A. Tieto práce sa zaoberali len do PZI do prepuknutia
a tiež sa zamerali na to ako to ovplyvnilo PZI.
V predkladanej práci sme čerpali aj z iných diel, ktoré napísali rôzni autori. V týchto
dielach bola spomenutá daná problematika. Zo všetkých diel sme sa dozvedeli veľa
informácií, ktoré sa týkali danej problematiky. Informácie boli následne spracované pre
túto bakalársku prácu.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 11
DEFINÍCIA PROBLÉMU
Účelom tejto prekladanej práce bolo zistiť, aký ma vplyv globálna finančná kríza na
priame zahraničné investície. Cieľom tejto práce bolo aj poukázanie na to ako kríza
vyvolala pokles tokov priamych zahraničných investícií a tiež ako klesali fúzie, aké boli
globálne trendy a tiež aké sú regionálne trendy. Týmto sme sa zaoberali v nasledujúcich
kapitolách.
Globálna finančná kríza mala vplyv na toky priamych zahraničných investícií.
Tento vplyv globálnej finančnej krízy mal za následok to, že došlo k poklesu tokov
priamych zahraničných investícií, ktoré boli svetové. K poklesu svetových tokov PZI1
došlo hlavne z dôvodov, ktoré sú nasledovné : Začala klesať rentabilita TNK, ktorá bola
hlavným zdrojom pre vnútorné financovanie PZI. Globálna finančná kríza mala za
následok aj to, že sa zhoršoval prístup k zdrojom financovania investícií, tieto zdroje boli
externé. Na základe toho, že došlo k poklesu dopytu, ktorý nastal na trhoch sa zhoršovali
aj možnosti rentability investícií, ktoré boli v zahraničí. Z toto dôvodu sa tiež zvýšila aj
averzia rizika, ktorá nastala medzi investormi.
1 PZI – priame zahraničné investície ďalej už len PZI
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 12
1. TEORETICKÉ VÝCHODSKÁ
1.1.Definovanie priamych zahraničných investícií
Samotný pojem priame zahraničné investície sú veľmi obsiahle a tiež sa aj zložito
definujú.
Ako uvádza NBS „Priama zahraničná investícia predstavuje kategóriu
medzinárodných investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej
ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike
(podnik priamej investície)“ (NBS, (2006). [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:
http://www.NBS.sk).
Čo vyjadruje trvalý podiel? Trvalý podiel vyjadruje existenciu vzťahu, ktorý je
dlhodobý. Tento vzťah je medzi priamym investorom a podnikom priamej investície.
Významnú úlohu tu zohráva aj stupeň, ktorý ma vplyv na riadenie podniku. Z tohto
dôvodu sa „pri určovaní existencie vzťahu priamej investície sa v súlade s
medzinárodnými štandardami používa – kritérium 10% podielu na základnom kapitálu,
alebo hlasovacích právach podniku“ (NBS, (2006). [online]. [cit. 18. októbra 2009].
dostupné na: http://www.NBS.sk).
1.2.Priame zahraničné investície
„Priame zahraničné investície môžeme do krajiny prilákať rôznymi spôsobmi.
Jednou z možností je jednoducho liberalizovať podmienky vstupu na trh a zriaďovanie
prevádzok zahraničných subjektov bez ďalších osobitných opatrení. Podpora vstupu PZI
do krajiny môže mať všeobecný charakter bez uprednostňovania konkrétnych typov
investícii. Rôzne opatrenia sa často uplatňujú súbežne, pričom ich účelom je ponechať
investorom určitú voľnosť jednania, celkové skvalitňovanie investičného prostredia
a predovšetkým získanie konkrétnych osobitne výhodných investícií. Ekonomická
príťažlivosť danej krajiny pre zahraničné investície je daná predovšetkým jej výhodnosťou
ako lokality pre investorov rôzneho typu“ (Balko, 2005, s.18).
Za priame zahraničné investície sa považuje aj úvodná transakcia a to medzi dvoma
entitami a tiež aj všetky transakcie, ktoré nastanú potom. Tiež aj transakcie ktoré nastanú
medzi podnikmi, ktoré sú sesterské. Z uvedené teda bude vyplývať to, že na základe
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 13
takýchto kritérií budú existovať priame investičné vzťahy a to aj medzi viacerými
podnikmi, ktoré sú príbuzné.
Za priame zahraničné investície sa považuje okrem podielu na základnom kapitále
aj reinvestovaný zisk a tiež aj ostatný kapitál, ktorý bude spojený s úverovými operáciami,
ktoré sú medzi podnikové.
Za hlavný faktor, ktorý pozitívne ovplyvňuje PZI a investície ako také pokladáme
„priaznivý vývoj celkového podnikateľského prostredia“ a tiež aj opatrenia, ktoré by
prispievali k národnému rozvoju inovačného systému. Finančná kríza a jej dopad na
priame zahraničné investície má za následok to, že reálna ekonomika vniesla do tejto
oblasti nové problémy. V takomto prípade by bolo dobré, keby sa štát usiloval o to, aby
spojil racionálnu reakciu na problém krízy s presadzovaním určitej stratégie, ktoré by sa
týkali zlepšovania ekonomiky a to konkurencieschopnosti.
„V ostatných rokoch sa konkurencia medzi štátmi v oblasti získavania nových PZI
a udržania už existujúcich zahraničných investorov stáva dôležitou súčasťou politiky
zameranej na zvýšenie konkurenčnej schopnosti národných ekonomík. PZI sú v súčasných
podmienkach globalizácie kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim začlenenie národných
ekonomík do svetovej ekonomiky, pričom zároveň významne vplývajú na efektívnosť a
reštrukturalizáciu jednotlivých ekonomík i nadnárodných zoskupení.“ (Šestáková, 2007,
s.22)
Zahraniční investori sa usilujú hlavne o to, aby sa zvyšovala globálna konkurenčná
schopnosť vlastných komplexov. „Príliš intenzívna konkurencia medzi štátmi v oblasti
získavania zahraničných investícií – napríklad tzv. konkurencia až na dno v oblasti
fiškálnych a finančných stimulov zahraničných investícií, môže však mať z dlhodobejšieho
hľadiska ničivé dôsledky pre národné ekonomiky (v dôsledku dopadu na štátny rozpočet) a
v konečnom dôsledku môže viesť k oslabeniu ich medzinárodnej konkurenčnej schopnosti
krajiny“ ( Tamže, 2007, s. 24).
„Praktický vývoj svedčí o tom, že konkurencia medzi štátmi v oblasti priťahovania
zahraničných investícií sa zintenzívňuje najmä medzi štátmi s podobnou úrovňou
hospodárskeho rozvoja a s podobnými „štruktúrnymi výhodami“ príslušných krajín ako
lokalít pre zahraničné investície. So zbližovaním ekonomickej úrovne krajín a v súvislosti
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 14
so všeobecnou liberalizáciou v oblasti zahraničného obchodu a zahraničných investícií sa
význam tejto konkurencie výrazne zvyšuje.
Osobitne intenzívna je takáto konkurencia medzi štátmi v niektorých odvetviach,
prípadne v situáciách, ak ide o získanie kľúčového zahraničného investora, ktorý by do
krajiny mohol prilákať ďalších investorov a kde by mohol byť intenzívny multiplikačný
efekt PZI pre celú ekonomiku. Ako odvetvie, kde takáto konkurencia medzi štátmi je
osobitne intenzívna, sa často spomína automobilový priemysel. Netreba azda zdôrazniť, že
tieto otázky sú veľmi dôležité pre slovenskú ekonomiku. Najmä v podmienkach súčasnej
svetovej finančnej krízy, ktorá nepriaznivo ovplyvnila situáciu v automobilovom
priemysle, môže ešte dôjsť k zintenzívneniu konkurencie medzi štátmi v oblasti udržania
zahraničných investícií.“
Finančná kríza je v štádiu prehlbujúcom. V tomto štádiu sme mohli zaznamenať aj
to, že mala veľa negatívnych sprievodných javov ako napríklad: krachujúce banky či
podniky, zatváranie podnikov, s čím bolo spojené aj prepúšťanie zamestnancov, tiež sa
obmedzila výroba, nastal klesajúci dopyt po službách či tovare a mnoho ďalších javov.
Ako sme si mohli všimnúť finančná kríza ma globálne rozmery, ktoré majú za následok
prepuknutie hospodárskej krízy.
Ekonomická kríza vznikla na základe „niekoľkých dôležitých indikátorov
ekonomického poklesu vo svete. Medzi hlavné indikátory môžeme zahrnúť: vznik
hypotekárnej krízy, narastajúca nedôvera voči bankovému sektoru, pokles obchodovania s
cennými papiermi, pokles cien akcií a fondov, ktoré viedli k zvyšovaniu cien potravín
(spôsobené závislosťou produkcie potravín od ropy), globálna inflácia. Reálna kreditná
(úverová) kríza viedla k bankrotu veľkých investičných bánk ako aj komerčných bánk v
rôznych krajinách sveta, rastie nezamestnanosť, vzniká globálna recesia“ ( Balko, 2005,
s.18).
„No finančná kríza a jej dopad na reálnu ekonomiku pravdepodobne zosilní
konkurenciu medzi štátmi v oblasti získavania a udržania zahraničných investícií. Tu
zrejme bude nevyhnutné uplatňovať aj priame stimuly zahraničných investícií a
podporovať touto formou aj investičné zámery veľkých investorov, pretože tieto projekty
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 15
môžu mať značný multiplikačný efekt. Pravda, problémom bude, ako tieto investičné
stimuly poskytovať a neprekročiť pritom určenú hranicu deficitu štátneho rozpočtu.
Zároveň bude dôležité podporovať aj rozvoj domácich malých a stredných
podnikov a to nielen podporovaním financovania týchto podnikov (čo je zrejme zámerom
vlády), ale aj vytváraním inštitucionálnych predpokladov na to, aby boli viac orientované
na inovácie a stali sa súčasťou formovania a rozvíjania národného inovačného systému.
Orientácia na inovácie je kľúčovou požiadavkou a jej význam sa v podmienkach
krízy ešte zvyšuje. Z krízy môže úspešne vyjsť len podnik, ktorý je vysoko flexibilný a
inovatívny v širokom zmysle. Zahraniční investori si to uvedomujú. Dôležité však je, aby
štát rozvojom vzdelávacieho systému, prípravou pracovnej sily, ktorá kvalifikáciou a
štruktúrou zodpovedá požiadavkám podnikateľského dopytu, ako aj rozvojom systému
výskumu a vývoja, ktorý bude schopný prispievať inovatívnymi myšlienkami pre prax,
pripravil pôdu pre to, aby zahraniční investori viac využívali a rozvíjali aj lokálny
inovačný potenciál“ (Šestáková, 2007, s.24).
1.3.Zvyšovanie priaznivých vplyvov PZI
„ Samotný fakt získavania PZI ešte neznamená záruku, že hostiteľská krajina
dokáže plne využívať ekonomický potenciál, ktorý so sebou investície prinášajú. Trhové
mechanizmy nie vždy vedú zahraničné subjekty k tomu, aby investovali na dostatočnej
technologickej úrovni, prípadne aby tieto technológie uplatňovali dostatočne efektívne
alebo v miere, ktorú požaduje hostiteľská krajina. Uplatnenie vhodnej štátnej politiky však
možno viesť investorov k tomu, aby zavádzali opatrenia zvyšujúce priaznivé vplyvy
investičných projektov a to: rozvojom miestnych kapacít, využívaním služieb miestnych
dodávateľov, zvyšovaním kvalifikácie miestnej pracovnej sily atď....“ ( Balko, 2005, s.20).
1.4.Pokles fúzií a akvizícii
Neúspech v oblasti priamych zahraničných investícií zasiahol najmä fúzie
a akvizície, ktorých hodnota bola v roku 2007 výrazne menšia ako v roku 2008. Z toho
dôvodu nastal prudký pokles v roku 2008 v porovnaní s predchádzajúceho roka historicky
najvyšší.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 16
Vplyv priamej finančnej krízy sa prejavil v roku 2008 hlavne v tom, že sa oslabili
fúzie2, akvizície
3 a to cezhraničné. Tieto fúzie a akvizície sú hlavnou formou PZI vo
vyspelých trhových ekonomikách. Aktivity, ktoré sa uskutočnili v oblasti medzinárodných
fúzií a tiež aj akvizícií poklesli v prvej polovici roku 2008 o 39%
oproti úrovní, ktorá bola v polovici roku 2007. A Európe poklesli až o 56%. Tento pokles
fúzií a akvizícii sa týkal hlavne vyspelých krajín. V rámci PZI do rozvojových krajinách
medzinárodné fúzie a akvizície zaznamenali nárast ešte v roku 2008, ale v prvom polroku
2009 zaznamenali už pokles.
Z dôvodu poklesu fúzií a akvizícii sa bude očakávať oslabenie úlohy PZI, „ ktorú
v PZI zohrávajú spoločnosti kolektívneho investora“ a to hlavne, ktoré voláme „private
equity“ (Šestáková., 2007, s.22).
Toky PZI budú vždy reagovať aj na vývoj hrubého domáceho produktu. Na vysoký
podiel medzinárodných fúzii a akvizícií ma vplyv aj pokles či rast hrubého domáceho
produktu.
1.5. Vývoj priamych zahraničných investícií
V prvých rokoch 21. storočia sa globálny rast priamych zahraničných investícii
spomalil. Ročný prírastok PZI vo svete od roku 2003 pokračoval v raste a v roku 2007 bol
30% no v roku 2008 poklesli o 14%
Vývoj miery rastu prílevu PZI za posledné storočie v porovnaní s vývojom miery
rastu HDP vo svete ukazuje graf č.1 “ (UNCTAD,WIR, 2009, s.4).
2 „Fú zi a : - sp oj en i e d v och r o vn oc en n ých sp o ločn os t í , p r i čo m j ed n a zo sp o ločn o s t í s i p o n ech áva s voj e
men o, i d en t i t u a z í sk ava vš e t k y ak t í va a p as í va k ú p en ej f i rm y. Dru h á f i rma p r es t á va ex i s tovať ak o
samos t a tn á p od n ik a t eľsk á j ed n otk a“ ( T ru h lý , 2 0 0 7 , s . 1 )
3„Akvizície- p oh l t en i e m en šej a l eb o ek on omick y s lab š e j sp o ločn os t i väčšou , p r í p ad n e s i ln e j š ou
sp oločn o sťou “ ( Tam že, 2 0 0 7 , s . 2 )
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 17
Graf č. 1 - Toky priamych zahraničných investícií – v globále a podľa skupín krajín
Zdroj: UNCTAD, WIR, (2009), s. 4
Rentabilita PZI za rok 2008 vo svete poklesla a s tým súvisel aj vývoj reinvestovaného
zisku. Vývoj podielu jednotlivých foriem financovania PZI (majetková účasť, nerozdelený
zisk, ostatné zdroje) ukazuje graf č. 2.
Zdroj: UNCTAD, WIR, (2009), s. 5
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 18
„Spomalenie tempa rastu sa týkalo predovšetkým prílevu PZI do vyspelých
trhových ekonomík, ktoré v celkovom objeme PZI sú dlhodobo dominantou destináciou
zahraničných investícií. Rozdiel medzi prítokom PZI do vyspelých trhových ekonomík
a do rozvojových krajín a výrazne znížil v porovnaní s jeho výškou v 90. rokoch
dvadsiateho storočia. Tieto základné trendy v smerovaní PZI ukazuje graf č. 3 „ (Menbere
T. Workie, et.al., 2006, s. 15)
„Za posledné roky sa znižoval podiel štátov strednej Európy na celkovom príleve
PZI do tranzitívnych ekonomík a rástol podiel krajín SNŠ“ (Šestáková, 2009, s.16). Až
v druhom polroku roku 2008 došlo k poklesu prílevu PZI a to do tranzitívnej ekonomiky.
Tento pokles prílevu PZI zosilnel v prvom štvrťroku 2009. K
u koncu prvého štvrťroka 2009 sa prílevy PZI do tejto skupiny krajín poklesol a to
medziročne o 46%. Ako to bolo v štátoch strednej a východnej Európy ukazuje graf č. 3.
Graf č. 3 Pomer výnosov z PZI k objemu PZI ( v %)
Globálna finančná kríza v súčasnosti zasiahla krajiny po celom svete. Kvôli kríze,
došlo k výraznému poklesu PZI v mnohých krajinách. Mnoho priemyselných odvetví,
ktoré boli veľmi atraktívne v minulosti zaznamenali pokles prílevu priamych zahraničných
investícií. Najviac postihnutých odvetví doposiaľ sú finančné služby a výrobné odvetvia,
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 19
vrátane automobilového priemyslu, stavebných materiálov, polotovarov a niektoré druhy
spotrebné tovaru.
Z dôvodu finančnej krízy došlo k zhoršeniu makroekonomického prostredia, ktoré
je dôležité pre zahraničné investície „zhoršuje sa likvidita bánk, ich schopnosť poskytovať
úvery, toto všetko môže podľa prognóz viesť k spomaleniu tokov PZI. Vnútorné finančné
zdroje niektorých popredných TNK sa rapídne zhoršili.“ (Tamže, et. al., 2007, s.22).
Ak sa pozrieme na rok 2007 v tomto roku sa ešte predpokladalo to, že dopad
finančnej krízy v USA, ktorá bola označená ako hypotekárna kríza na za následok to, že
pokles tokov PZI nebol až taký citeľný ako v roku 2008. Predpokladané prognózy v roku
2008 sa museli revidovať ( UNCTAD, WIR, 2009).
Pokles celosvetových priamych zahraničných investícií v rokoch 2008-2009 je
výsledkom dvoch hlavných faktorov ovplyvňujúcich domáce aj medzinárodné
investície. Po prvé, schopnosť firmy k investíciám bol znížený o pokles v prístupe k
finančným zdrojom, a to ako interne, - vzhľadom na pokles firemných ziskov - a externe -
vzhľadom k nižšej dostupnosti a vyšších nákladov financie. Po druhé, bol sklon k
investíciám negatívne a to tak, že boli ovplyvnené ekonomické vyhliadky, najmä v
rozvinutých krajinách, ktoré sú postihnuté ťažkými recesiami. Vplyv oboch faktorov je
ešte umocnený skutočnosťou, že od začiatku roka 2009 je veľmi vysoká úroveň vnímanie
rizika a spoločnosti sa snažia značne znížiť ich náklady a investičné programy, aby sa stali
odolnejšie voči ďalšiemu zhoršovaniu ich podnikateľského prostredia.
UNCTAD urobil prieskum medzi poprednými zahraničnými investormi, ktorý sú
poprední. S toho prieskumu UNCTAD zistil to, že asi jedna tretina „respondentov, z radu
zahraničných investícií uviedla negatívny vplyv finančnej krízy“ (Tamže, et. al., 2007,
s.22). Z prieskumu, ktorý urobil UNCTAD 58% respondentov plánuje v roku 2009 PZI
znížiť a asi tretina s nich plánuje PZI zvýšiť. Viac ako 40% týchto respondentov bolo
optimistických, PZI plánujú udržať respektíve ich aj mierne zvyšovať. Pozitívny obrat PZI
sa očakáva až v roku 2011.
Odhady UNCADU ukazujú, že tento pokles bol vyšší v rozvinutých krajinách,
ako v rozvojových krajinách. Dva hlavné kanály prostredníctvom, ktorých globálna
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 20
finančná kríza ovplyvňuje medzinárodný obchod a investície sú vďaka schopnosti
financovať a sklon firiem investovať. Schopnosť firmy k investíciám je ovplyvnená
krízou, pretože znižuje dostupnosť kapitálu pre podniky, ako interne, tak externe. Kríza
ovplyvňuje sklon na investovanie prostredníctvom celosvetovej depresii ekonomických
a trhových podmienok a averzie k riziku firiem. Keďže všetky ukazovatele
podnikateľskej dôvery preukázali negatívne projekcie, na celom svete to vyvolalo
prehĺbenie finančnej krízy. Preto veľa spoločností zaviedlo programy znižovania
nákladov a zníženie ďalších investícií.
Ak sa pozrieme na krajiny hostiteľské, v ich prípade sa jednalo o pokles v
priemysle, ktorý ma za následok zníženie záujmu o investícií v takýchto krajinách. Tiež to
viedlo aj k tomu, že sa spomalili toky PZI do iných krajín. Ako príklad by sme mohli
uviesť „Čínu, ktorá v posledných rokoch vysoko atraktívnou lokalitou pre zahraničné
investície, zaznamenala spomalenie prítoku PZI a niektoré TNK uprednostňujú PZI v Indii
pred investíciami v Číne“( Tamže, et. al, 2007, s. 23).
So štatistických údajov môžeme posúdiť to, že aký bol dopad finančnej krízy na
svetové toky a orientáciu PZI. “Podľa odhadu UNCTAD by svetové toky PZI v r. 2008
mali poklesnúť asi o 10 % v porovnaní s rokom 2007, keď dosiahli rekordnú výšku. No
tento pokles môže byť rozdielny v rozličných krajinách a regiónoch. „ ( UNCTAD, WIR,
2009, s. 23).
Rok 2008 bude znamenať koniec rozmachu v medzinárodných investícií ktorý sa
začal v roku 2004, keď svet priamych zahraničných investícií dosiahli historický rekord
tokov 1,8 balóna (milióna) amerických dolárov v roku 2007.
1.6. PZI pokles
V krátkodobom horizonte negatívny vplyv súčasnej hospodárskej recesie na
globálne PZI vyhliadky by mali byť dominantné. Strednodobom horizonte vyhliadky PZI
sú ťažšie posúdiť, vzhľadom na mimoriadnu závažnosť súčasnej krízy a
Skutočnosť, že by to mohlo viesť k veľkým štrukturálnym zmenám vo svetovej
ekonomike.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 21
„Objem globálnych priamych zahraničných investícií, ako aj cezhraničných fúzií
a akvizícii sa v prvom štvrťroku 2009 zmenšil o viac ako polovicu. Objem PZI klesol v
sledovanom období medziročne o 54 %, kým rozsah cezhraničných fúzií a akvizícii sa
prepadol o 77 %. Keby sa trendy z prvého štvrťroka potvrdili, možno očakávať prepad PZI
o takmer polovicu a to za celý rok 2009, uviedla UNCTAD.
Na základe údajov z 57 krajín, ktoré zodpovedajú za 60 % svetových PZI, pribudli
v prvom štvrťroku 2009 PZI v sume 136 mld. USD v porovnaní s 294 mld. USD v
rovnakom období predchádzajúceho roka. Cezhraničné fúzia a akvizície dosiahli v prvých
troch mesiacoch tohto roka sumu 56,7 mld. USD oproti 246,9 mld. USD v prvom
štvrťroku 2009. Za celý rok 2008 dosiahli globálne fúzie a akvizície hodnotu 673,2 mld.
USD. Najväčší prepad PZI, a to o takmer 60 %, zaznamenali vyspelé ekonomiky. V
prípade rozvíjajúcich sa krajín očakáva UNCTAD prepad PZI o 25 % a v prípade nových
trhových ekonomík na úrovni 40 % „ (UNCTAD, WIR, 2009)
1.7. Prílivy PZI
Prílev priamych zahraničných investícií poklesol o 14 percent v roku 2008. Ďalší
pokles v tokoch priamych zahraničných investícií možno očakávať v roku 2009. Globálny
prílev priamych zahraničných investícií klesol na 1,7 bilióna dolárov.
Rozvinuté krajiny boli doteraz najviac postihnuté, s poklesom prílevu priamych
zahraničných investícií v roku 2008, najmä kvôli zhoršeniu vyhliadok na trhu. Toky do
rozvojových ekonomík pokračujú v raste v roku 2008, ale v oveľa menšej miere ako pred
rokom. Priamy pokles prílevu priamych zahraničných investícií do týchto krajín je možný
v roku 2009, vzhľadom na Pull-back efekt poklesu priamych zahraničných investícií
zameraných na export do vyspelých ekonomík.
Pokiaľ ide o odvetvia, prílev priamych zahraničných investícií sa zameral na
finančné služby, automobilový priemysel, stavebné materiály, polotovarov a niektoré
spotrebné tovary, tieto služby boli najviac ovplyvnené významne doteraz. Dôsledky krízy
priniesli rýchlu expanziu do iných aktivít, ako je primárny sektor a preto poklesli PZI vo
finančných službách.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 22
Niektoré priaznivé faktory pre rast priamych zahraničných investícií stále platia, z
ktorých niektoré sú dokonca v dôsledku krízy významnejšie. Pokles podielu majetkovej
účasti na celkových svetových tokoch PZI je v podmienkach súčasnej krízy výraznejší než
počas krízy, ktorá bola v roku 2001.“ ( Šestáková, 2009, s.7) S tohto dôvodu to môže
negatívne ovplyvniť proces, ktorý sa bude zaoberať oživovaním v ekonomike. Ak by sme
sa pozreli na Činu a Indiu tak tam pozitívny trend prílevu PZI stále pretrváva aj napriek
tomu, že sa spomínala ich miera rastu.
V roku 2008 prílev do rozvinutých krajín ako celok znížila o 29% a dosiahol 962
miliárd dolárov v USA, a sa posunul ešte rýchlejšie v prvom štvrťroku roka 2009. Celkovo
PZI do Európskej únie (EÚ) predstavovali v USA 503 miliárd dolárov v roku 2008, o 40%
oproti úrovni z roku 2007. To bolo veľmi kvôli prudkému pokles prílevu do Veľkej
Británie, Francúzsko, Holandsko a Belgicko. S prehlbovanie finančnej krízy, FDI aktivity
vo väčšine krajín EÚ bol zase v prvý štvrťrok roku 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím
v roku 2008“(viď tabuľka číslo 1). (UNCTAD, WIR, 2009) [online]. [cit. 18. februára
2010]. dostupné na http://www.unctad.org/fdistatistics
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 23
„Odliv priamych zahraničných investícií z vyspelých krajín sa tiež znížili o 17%
oproti roku 2007, na 1,5 bilióna (milióna) amerických dolárov v roku 2008. Tento pokles
bol z veľkej časti vďaka poklesu reinvestovanom ziskov v dôsledku zmršťovania ziskov a
splácanie úverov zahraničných pobočiek na ústredí nadnárodných spoločností. Najväčší
zdroj priamych zahraničných investícií zaznamenali krajiny Japonsko, Švajčiarsko, Kanada
a Holandsko a to nárast odlivu priamych zahraničných investícií v roku 2008. Hoci
Spojené štáty udržala pozíciu najväčšieho pasívneho investora v roku 2008, jeho únik
klesli o 18% čo predstavuje 312 miliárd amerických dolárov. Toky z EÚ sa znížila o 30%
čo predstavujú 837 miliárd dolárov. (UNCTAD, WIR, 2009) http://ww
W.unctad.org/fdistatis
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 24
2. GLOBÁLNE TRENDY VO VÝVOJI PZI A ICH REGIÓNÁLNEJ
ŠTRUKTÚRE ZA POSLEDNÉ ROKY
2.1. Vývoj prílevu PZI do jednotlivých skupín krajín
Vo vyspelých štátoch poklesol prílev PZI o 29%. Prejavil sa tu hlavne vplyv
poklesu fúzii a akvizícií, ktoré boli cezhraničné. Tiež sa očakáva aj to, že v priebehu roku
2009 nastane pokles prílevov PZI do vyspelých štátov a to až o 30 – 50%.
V dôsledku hospodárskeho rastu došlo v rozvojových krajinách rastu PZI. Tento
rast PZI mal pomalšie tempo ako predtým. Rozvojové krajiny sa celkovo podieľali v roku
2008 na svetových tokoch PZI 37%.
Pokles dopytu na trhoch viedol k tomu, že finančná kríza s oneskorením postihla
tiež aj rozvojové krajiny.
2.2. Globálny prílev a odlev priamych zahraničných investícií
„Globál priamych zahraničných investícií prílivu a cezhraničných fúzií a akvizícií,
hlavne režim priamych zahraničných investícií výrazne klesol v poslednom štvrťroku roku
2008 a pokračuje v roku 2009 (UNCTAD, WIR, 2009).
Prílev priamych zahraničných investícií klesol o 54%, akvizície a fúzie je o 77% v
priebehu prvého štvrťroka roku 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého
roka. Perspektívy pre priame zahraničné investície zostávajú pochmúrne pre zvyšok roka.
„(UNCTAD, WIR, 2009)
„Ako uvádza UNCTAD, údaje o prílev priamych zahraničných investícií sú k
dispozícii za prvý štvrťrok roka 2009, tieto údaje za štvrťrok roka 2009 ukazujú pokles
prílevu PZI. 54% pokles bol zrejmý medzi 57 krajinami, pre ktoré štvrťročné údaje o
príleve priamych zahraničných investícií boli k dispozícii od polovice jún 2009. Čo
predstavuje asi 60% celosvetového prílevu. Štyridsať tri krajiny, vrátane hlavných
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 25
hostiteľských krajinách, ako je Brazília, Čína a Rusko, zaznamenávajú pokles (vid graf č.
4)4 (UNCTAD, WIR, 2009)
Graf č. 4 – Globálny prílev PZI
Zdroj: UNCTAD, FDI / TNC databázy (www.unctad.org / fdistatistics)., World
Investment Report 2009,
Odlev priamych zahraničných investícií v rovnakom období klesol o 57% do 47
krajín. Približne 60% celosvetového odlevu priamych zahraničných investícií, pre ktoré sú
tieto údaje k dispozícii. To znamená, že väčšina týchto krajín, vrátane veľkých investorov,
ako je Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Spojené štáty zažili pokles odlevu priamych
zahraničných investícií v prvom štvrťroku roka 2009 (vid graf č. 5).5 (UNCTAD, WIR,
2009)
4Spolu 57 krajín, čo predstavujú približne 60% svetového prílevu v roku 2007-2008. Údaje o prílevu PZI
v prvom štvrťroku roka 2009 nie sú verejne dostupné. 5 Celkom pre 47 krajín, čo predstavuje približne 60% svetlových výdavkoch, ktoré sú v roku 2007-2008
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 26
Graf č. 5 - Globálny odliv
Zdroj: UNCTAD, FDI / TNC databázy (www.unctad.org / fdistatistics)., World
Investment Report 2009
Najnovšie údaje o cezhraničných fúziách a akvizíciách potvrdzujú to, že : poklesli o
77% pre všetky krajiny v hodnote v prvom štvrťroku 2009 v porovnaní s prvým
štvrťrokom roka 2008, a o 62% viac ako v poslednom štvrťroku roku 2008 (viď. tabuľka č.
2) . (UNCTAD, WIR, 2009)
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 27
Tabuľka číslo 2 Cezhraničnej fúzie a akvizície predaj, 2007-2009 podľa
štvrťrokov (miliónov dolárov)
Zdroj: UNCTAD, cezhraničnej M & databázy (www.unctad.org / fdistatistics).
World Investment Report 2009
Odhady za celý rok 2009 sú určené pre globálny prílev priamych zahraničných
investícií, a tiež poklesu o takmer polovicu. Rozvinuté krajiny sú zodpovedné za pokles
priamych zahraničných investícií v roku 2009. Pre rozvojové krajiny, sa očakáva zníženie,
ktoré sa až o 25%, a pre tranzitívne ekonomiky až o 40%. (UNCTAD, WIR, 2009)
Nadnárodné spoločnosti boli zasiahnuté v dôsledku spomalenia svetovej
ekonomiky, ktorá je oficiálnou recesiou v mnohých významných ekonomík, čo viedlo k
očakávania trhu tým, že sa sprísnili úverové podmienky. Tiež sa znížila hodnota aktív a to
v dôsledku toho, že nastal pokles na akciovom trhu. V rovnakej dobe, čelila veľká neistota
ohľadom vývoja ekonomickej situácie v krátkom časovom horizonte. Ako výsledok,
spoločnosti bolo to, že spoločnosti očakávali prudký pokles ich výdavkov priamych
zahraničných investícií za rok 2009. Mnohé spoločnosti mali ohlásené plány, ktoré sa
týkali obmedzenia výroby, prepúšťania zamestnancov a tiež sa znížili kapitálové výdavky,
z ktorých všetky majú vplyv na priame zahraničné investície.“(UNCTAD,
WIR,2009/3)online]. [cit. 15. februára 2010]. dostupné na
http://www.unctad.org/Templates/webflyer.asp?docid=11666&intItemI
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 28
2.3. Globálna kríza a najväčšie TNK
Súčasná globálna finančná kríza je odlišná od predchádzajúcich finančných kríz
tým, že má hĺbku, ktorá je neobvyklá. Tiež sa odlišuje aj globálnymi dimenziami a to tak,
že tieto globálne dimenzie sú ovplyvnené všetkými krajinami a tiež aj regiónmi. Kríza má
za následok to, že došlo k poklesu dopytu po určitých výrobkoch čí službách. Tento pokles
dopytu bol akútny. Došlo k poklesu dopytu hlavne v automobilových a elektronických
priemysloch. Toto všetko ma za následok to, že sa do popredia krízovej situácia dostávajú
iné TNK6, ktoré samozrejme tiež musia zápasiť s mnohými problémami a to s problémami
ako prežiť.
TNK vo svete je asi 82 000. Týchto 82 000 TNK má v zahraniční asi 810 000
spoločností, ktoré sú dcérske. „V roku 2008 pripadalo na 100 najväčších nefinančných
TNK 11% zahraničnej zamestnanosti“ ( Šestáková, 2009, s. 12). Z toho však 16%
predstavuje zahraničné tržby a 9% predstavuje zahraničné aktíva všetkých TNK vo svete.
Podiel TNK na svetovom HDP predstavuje asi 4%. Tieto ukazovatele sú v posledných
rokoch stabilné.
Ak sa pozrieme na finančné ukazovatele môžeme vidieť to, že v týchto finančných
ukazovateľoch celkovej skupine 100 TNK bolo za rok 2008, kde sa vplyv finančnej krízy
až tak neprejavil. Finančná kríza mala negatívny dopad až v roku 2009 kde sa to už
prejavilo na TNK.
TNK reagovali na finančnú krízu nasledujúcimi opatreniami:
- Redukovanie alebo odloženie investičných programov
- Znižovanie všetkých možných nákladov, vrátane prepúšťania zamestnancov
- Dezinvestície – finančné i relokácia v rámci reštrukturalizačných programov
(Šestáková, 2009, s. 14)
Zloženie skupiny TNK sa celkovo nezmenilo.
6 transnacionálne korporácie- ďalej len TNK
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 29
2.4. Najnovší vývoj tokov priamych zahraničných investícií do vyspelých krajín
Ako sme už spomínali prvé roky 21. storočia boli charakteristické tým, že poklesli
prílevy PZI do priemyselne vyspelých krajín a to hlavne Európskych krajín. „ Prílev PZI
do krajín EÚ7 vcelku poklesol o 36%, no medzi jednotlivými krajinami boli značné
rozdiely. Najväčší pokles zaznamenali tri štáty EÚ a to Nemecko, Holandsko
a Luxembursko. Na tieto štáty EÚ pripadá 95% celkového poklesu tokov PZI do EÚ“
(Menbere T. Workie, et.al., 2008, s. 158).
„Ak sa pozrieme na Holandsko tu došlo k zníženiu stavu PZI v roku 2008 o 4,6
mld. USD v porovnaní s rokom 2009. Na toto zníženie stavu PZI vplývalo hlavne
splácanie vnútro-koncernových pôžičiek. Ak sa pozrieme na Nemecko tu došlo k poklesu
investícií a to do akciového kapitálu firiem a k výraznému zvýšeniu splácania
vnútrokoncernových pôžičiek v dôsledku daňových zmien“ ( Tamže, 2008, s. 158).
Ak sa pozrieme na druhú stranu tak tam „najväčším importérom kapitálu vo svete
sa stala Veľká Británia. Prílev PZI rástol aj do nových členských štátov EÚ. Spojené štáty
americké naďalej ostávajú najatraktívnejšou krajinou pre PZI, pričom sú zároveň aj
hlavným zahraničným investorom vo svete“ (Menbere T. Workie, et.al., 2008, s. 159).
„Preto pre väčšinu vyspelých krajín je odlev PZI vyšší ako prílev PZI, t.j. sú čistými
exportérmi kapitálu. Pre USA toto saldo za rok 2004 predstavuje 133 mld USD, pre
Japonsko 23 mld USD. Vývoj prílevu a odlevu PZI v 10 najvýznamnejších importérov
i exportérov PZI z radu vyspelých krajín ukazuje za rok 2004 “(Tamže, 2008, s. 159) graf
č. 6. V roku 2008 sa štruktúra výrazne zmenila. USA sa stali hlavným importertom.
7 Európska únia – ďalej už len EÚ
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 30
Zdroj: UNCTAD, WIR, (2008). s. 85
K poklesu PZI prispelo viacero faktorov. Najdôležitejším bola skutočnosť, že
nadnárodné korporácie z hlavných domácich krajín investovali menej kvôli zhoršujúcim sa
hospodárskym podmienkam v domácom prostredí. Európska únia a Spojené štáty, ktoré sa
40 % a 27 % podieľali na tokoch PZI, zaznamenali v prvých rokoch 21. storočia výrazný
pokles miery hospodárskeho rastu“(UNCAD, WIR, 2009, 178).
2.5. Nové tendencie
„Z politického hľadiska štáty, ktoré sú hostiteľské v krajine“ je dôležité rozlišovať
medzi relokáciou, ku ktorej dochádza pri reštrukturalizácií komplexov TNK
a spomínaných finančnými dezinvestíciami.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 31
Relokácii možno čeliť rozvíjaním dlhodobých komparatívnych výhod krajiny,
dezinvestície sú ovplyvnené mnohými krátkodobými a aj z hľadiska TNK vnútornými
faktorami“ ( Šestáková, 2009, s.9)
2.6. Predpokladaný vývoj priamych zahraničných investícií v najbližších rokoch
„ S analýzou trendov vo vývoji PZI vo svete sa obvykle spájajú aj prognózy vývoja
PZI v najbližších rokoch, čo je dôležité tak pre budúcu orientáciu zahraničných investorov,
ako aj pre hostiteľské krajiny PZI. Tieto prognózy sa opierajú jednak o prieskum medzi
samými zahraničnými investormi. Ako hodnotia očakávaný vývoj hlavných determinantov
PZI, príležitosti a riziká, aké sú ich plány na najbližšie roky. Jedná sa o názory expertov
a agentúr na podporu zahraničných investícií v jednotlivých krajinách. V prieskume sa
využíva forma dotazníkov, ako aj interview s kľúčovými investormi“ (Menbere T. Workie,
et.al., 2006, s. 183).
Každý rok pravidelne UNCTAD uskutočňuje „prieskum medzi veľkými TNK
o perspektívach vývoja PZI na najbližšie roky. A to 2-3 roky. Dotazníky boli zaslané 1500
veľkým TNK, z ktorých odpovedalo 191 spoločnosti. Zároveň bola vytvorená skupina
expertov pre jednotlivé lokality, ktorá mala poskytovať kvalitatívny odhad príležitostí
a rizík spojených s budúcim vývojom PZI. Časový horizont týchto prognóz bol do roku
2009“ (Tamže, 2008, s. 183)
„Súbor respondentov nie je veľký, niektoré základné tendencie očakávaného vývoja
PZI možno načrtnúť: 63% respondentov z radov TNK vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide
o perspektívy PZI na najbližšie roky. 76% zahraničných dcérskych spoločností očakáva
zvýšenie ich investícií v príslušnej hostiteľskej krajne v časovom horizonte do roku 2009.
Prieskum, ktorý uskutočnila UNCTAD sa podrobne nezaoberá odvetvovým
profilom očakávaných PZI, no odhaduje sa, že cezhraničné fúzie a akvizície by mali byť
intenzívne v primárnom sektore a v chemickom a automobilovom priemysle v rámci
spracovateľského priemyslu. Predpokladá sa taktiež pokračujúci trend PZI v oblastí
služieb“ (Tamže, 2008, s. 183).
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 32
Za najdôležitejšie riziká, ktoré by mohli brzdiť rast PZI sa pokladá deficit bežného
účtu platobnej bilancie v nových vyspelých krajinách, vysoké ceny ropy a ich tlak na
infláciu, turbulenciu na finančných trhoch, nebezpečenstvo protekcionistickej politiky
viacerých štátov. Respondenti spomínali aj globálnu hrozbu a možné politické riziká
“(Tamže, 2008, s. 184).
„Cieľom prieskumu bolo identifikovať základné príležitosti a riziká, ktoré môžu
byť spojené s vývojom PZI v najbližších rokoch.
Okruhy otázok, na ktoré mali respondenti odpovedať, zahŕňajú nasledujúce oblasti:
- Aké sú plány spoločnosti v oblastí PZI?
- Akú váhu pripisujú politickým rizikám v porovnaní s ostatnými črtami
podnikateľského prostredia, keď rozhodujú o lokalizácií investícií?
- Do akej miery globálne geopolitické hrozby vplývajú na stratégiu TNK?
- Existujú tendencie k protekcionizmu, ktoré by mohli brzdiť ich PZI?
- Aké opatrenia TNK používajú v oblasti riadenia politického rizika? „(Tamže, 2008,
s. 185).
-
„ Ako základné faktory, ktoré budú ovplyvňovať globálne trendy PZI, respondenti uviedli:
- Rastúci dopyt na trhoch prudko sa rozvíjajúcich krajinách
- Stav ekonomiky USA
- Globálny outsourcing služieb
- Zvyšujúci sa význam investícií z rozvíjajúcich sa ekonomík
- Geopolitické tlaky
- Regionálny integráciu
- Ekonomický vývoj v eurozóne
- Environmentálne faktory
- Vývoj cien základných komodít
- Makroekonomickú nestabilitu
- Protekcionistickú politiku
- Nebezpečenstvo terorizmu“ (Tamže, 2008, s. 186).
„Na základe všetkých uskutočnených prieskumov a odhadov expertov formuluje The
Economist Intelligance Unit nasldujúce kvantifikované odhady vývoja PZI vo svete
„(Tamže, 2008, s. 190). (Vid tabuľka č. 3).
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 33
Zdroj: Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky –turbulencie na finančných trhoch
a dilemy hospodárskej politiky, Menbere T. Workie a kolektív (2008, s.190)
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 34
3. GLOBÁLNE FINANČNÁ KRÍZA A SR
3.1. Dopad finančnej krízy v Slovenskej republike
„Hospodárska kríza spolu s ďalšími negatívnymi krízovými javmi majú a budú mať
vplyv na medzinárodné postavenie Slovenska, na stabilitu a perspektívu jeho vnútorného
vývoja. Slovensko nebolo pri zrode ani jedného z týchto negatívnych globálnych procesov
a faktorov, ale je súčasťou svetovej ekonomiky a musí sa na ne pripraviť, nájsť si správne
miesto v ochrannom úsilí pred ich negatívnymi dôsledkami a prípadné zmeny využiť na
udržanie terajšej pozície alebo na posilnenie svojho postavenia v reálnom medzinárodnom
prostredí.
Nové globálne trendy zvýrazňujú viaceré bezpečnostné riziká (predovšetkým
ekonomickej povahy), preto je nutné cez ich prizmu analyzovať silné a slabé stránky
Slovenska v tomto turbulentnom prostredí.
Globálna ekonomická kríza priamo ovplyvňuje i politický vývoj v mnohých
krajinách sveta a hĺbka i závažnosť jej negatívnych dôsledkov sa ešte nedá presne
predvídať. Nové riziká a hrozby, vyvolané svetovou hospodárskou krízou, relativizujú
všetky doterajšie prognózy svetového vývoja.
„Na rozdiel od ostatných krajín, v stredoeurópskom regióne bola ekonomika
Slovenska najmenej zasiahnutá. V prvom rade Slovensko ochránila európska mena, ktorú
prijala 1.1.2009.
Ak Slovensko na jednej strane ochraňuje euro, na druhej strane Slovensku zobrala
výhodu pri exporte. Pri poklese kurzu bolo Slovensko výhodné pre zahraničie a ich
výrobky boli lacnejšie v porovnaní s krajinami kde bolo euro, teraz to už ale skončilo a sú
si takmer všetci rovní. Slovensko je krajina, ktorá sa nemôže spoliehať len na domácu
spotrebu ale je odkázaná hlavne na export, ktorý tvorí podstatnú časť jej príjmov. Krajina
ako Slovensko sa musí v nasledujúcom období pripraviť na pokles exportu a musí hľadať
riešenia ako prekonať nastávajúcu recesiu“( Stieranka, 2009, s.24).
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 35
„Slovensko ako každá krajina momentálne pociťuje dopady krízy, ktoré sa prejavujú
nielen v hospodárskej, ale aj sociálnej oblasti. Ekonomika Slovenska je orientovaná
proexportne, zameraná najmä na automobilový a elektrotechnický priemysel a naviazaná
na ekonomiky silných odberateľov ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Rakúsko a iné.
Ich ekonomická situácia sa s oneskorením priamo odzrkadľuje na stave slovenskej
ekonomiky.
V tabuľke č. 4 a grafe č. 7 je uvedený doterajší vývoj vybraných základných
ukazovateľov a predikcia ich vývoja do roku 2011 (podľa Inštitútu finančnej politiky MF
SR), pričom niektoré zdroje, napr. Národná banka Slovenska, Infostat, uvádzajú rozdielne
čísla“ ( MF SR, 2008, s. 2).
Skutočnosť Prognóza
Ukazovateľ 2006 2007 2008 2009 2010 2011
HDP, reálny rast 8,5 10,4 6,4 -6,2 1,1 3,4
Investície, reálny rast 8,2 7,9 6,8 -5,1 1,9 2,5
Miera nezamestnanosti 13,3 11,0 9,6 12,5 13,4 13,2
Zdroj: MFSR
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 36
Graf č. 7 – Vývoj vybraných ukazovateľov 2006 - 2011
Zdroj: MF SR (2008) . 2 www.rokovania.sk/.../$FILE/Zdroj.html
„Ekonomika Slovenska je jedno strane orientovaná a toto jej prináša aj veľké
riziká. Ak bola táto ekonomika v posledných rokoch na výbornej úrovni, určite za to
môže ďakovať hlavne automobilovému priemyslu. Podiel automobilového priemyslu na
celkovej priemyselnej produkcii krajiny bol v roku 2007 takmer 28,4 %. Obrat
slovenských automobiliek bol 443 miliárd korún, čo je o 34,2 % viac ako bolo pred
rokom. Vďaka rastu automobilovému priemyslu, rástla aj Slovenská ekonomika až
neuveriteľným tempom“ ( Tamže, 2009, s.24).
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 37
Graf č. 8: Rast reálneho HDP na Slovenku (v %)
Z uvedeného grafu môžeme vyčítať to, že slovenská ekonomika na tom nie je až tak
zle. Ako môžeme vidieť rast HDP je na úrovni 6,4%, čo znamená že je stále postačujúci.
Čo je však zaujímavé a čo si treba všimnúť, že rast HDP v 1Q v roku 2008 bol 9,3%
oproti 4Q, kde bol iba 2,7% ( Štatistický úrad SR, 2009)
3.2. Ekonomická prognóza pre Slovenskú republiku
„Vplyvom výrazne komplikovaného vývoja globálnej ekonomiky a jeho
podstatného vplyvu na ekonomiku Slovenska môžeme očakávať podstatné spomalenie
rastu ekonomiky Slovenska. Naopak, vzhľadom na spomenuté krízové faktory ako
v zahraničí, tak i v domácej ekonomike sa v roku 2009 podľa našej prognózy dostane
ekonomika do miernej recesie. Ekonomika bude v roku 2009 dosahovať pri naplnení
predpokladov prognózy negatívny rast na úrovni -0,9 % (graf 9).
V nasledujúcom roku 2010 predpokladáme pretrvávanie globálnych ekonomických
problémov s miernym oživením v druhej polovici roka, na ktoré naša ekonomika zareaguje
miernym rastom 0,4 %. Obdobie po roku 2010 bude poznačené postupným znovuoživením
ekonomických procesov. Zároveň však očakávame, že sa svetová ekonomika sa bude
z recesie spamätávať postupne. Vplyvom odlivu výrobných kapacít je však vývoj po roku
2010 otázny a preto prognózu na toto obdobie môžeme charakterizovať ako opatrnú
s výhľadom rastu HDP v intervale 3 – 6 % ročne (graf 10).“ (Kvetan, et. al., 2008, s. 4)
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 38
Graf č. 9 : Hrubý domáci produkt a zložky jeho použitia
Zdroj: ŠÚ SR a modelové prepočty autorov
Graf č. 10 : Rast HDP a príspevky domáceho a zahraničného dopytu k jeho rastu
Zdroj: ŠÚ SR a modelové prepočty autorov
3.3. Riziká prognózy
„Budúci vývoj ekonomiky SR je do značnej miery neistý a preto je potrebné ukázať
možné pozitívne a negatívne okolnosti, ktoré by mohli zvrátiť nami očakávaný vývoj.
-10
0
10
20
30
40
50
60
70
80
1993
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
K onečná s potreba verejnej s právyK onečná s potreba domácnos tíTvorba hrubého kapitáluČ is tý export
-15%
-10%
-5%
0%
5%
10%
15%
20%
1994
1995
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
Zahraničný dopyt D omáci dopyt R as t HD P
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 39
Tieto dopady významne odrážajú uplatňovanú hospodársku politiku našej vlády ako aj
predstaviteľov našich hlavných obchodných partnerov.
Za najvýznamnejší vplyv, ktorý by významným spôsobom zmenil nami
prognózovaný vývoj je potrebné označiť očakávanú dĺžku krízy. Vzhľadom na štruktúru
našej ekonomiky je pochopiteľné, že čím skôr sa obnoví zahraničný dopyt a svetový
hospodársky rast, tým skôr na ňu naša výroba bude schopná zareagovať. V prípade
dlhotrvajúcich problémov, ktoré spôsobia postupný odchod priemyselných podnikov, bude
potrebné čeliť významnejším problémom aj vzhľadom na fyzický odliv výrobných kapacít
a investícií.
Ďalším významným prvkom bude vývoj kurzu okolitých krajín. V súčasnosti je
častým javom, kedy je spotreba časti domácností uskutočňovaná v zahraničí, čo výrazne
pôsobí na rast dovozov, ako aj zníženie objemu produkcie sektoru maloobchodu. Omnoho
vážnejší je však fakt, že vplyvom kurzových rozdielov sa naša pracovná sila stáva drahšou
a preto môže nastáť postupný odliv ľahko mobilných výrobných kapacít do krajín s nižšou
cenou práce. Adaptovanie Eura napomohlo počas prebiehajúcej krízy čiastočne eliminovať
negatívny vplyv na stabilitu kurzu“ (Kvetan, et. al., 2008, s. 8)
Graf č. 11 : Vývoj príjmov, výdavkov a deficitu štátneho rozpočtu
Zdroj: Ministerstvo financií SR a modelové prepočty autorov
0
5
10
15
20
25
19
95
19
96
19
97
19
98
19
99
20
00
20
01
20
02
20
03
20
04
20
05
20
06
20
07
20
08
20
09
20
10
20
11
20
12
20
13
20
14
20
15
20
16
20
17
0
0.5
1
1.5
2
2.5
Výdavky DPH Spotrebné dane Dane z príjmu Ostatné príjmy Deficit
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 40
3.4. Priame zahraničné investície v Slovenskej republike
„Celkový stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike dosiahol k
31.12.2007 úroveň 976,4 mld. Sk, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 94,2 mld. Sk. Z
toho majetková účasť, vrátane reinvestovaného zisku, predstavovala 816,8 mld. Sk a
ostatný kapitál 159,6 mld. Sk“ (NBS, 2009, s.6). viď tabuľka č. 5
Tabuľka č. 5 – Stav PZI v Slovenskej republike k 31.12.2007Zdroj: NBS (2009)
s. 6
„Prílev PZI do Slovenskej republiky v roku 2007 dosiahol 88,4 mld. Sk a
medziročne poklesol o 50,9 Sk. Tabuľka 2 znázorňuje objem prílevu PZI do Slovenskej
republiky. Podobne ako v predchádzajúcom roku najväčší podiel na celkovom príleve
priamych investícií mali prostriedky vložené priamymi investormi do majetkového
kapitálu, čo pri podiele 40,2% predstavovalo 35,5 mld. Sk. Reinvestovaný zisk (tzn. podiel
zahraničných investorov na zisku spoločnosti, ktorý nie je vyplatený vo forme dividend a
zostáva na účtoch krajiny) dosiahol v roku 2007 v objemovom vyjadrení 20,6 mld. Sk, keď
medziročne poklesol o 12,3 mld. Sk.
Napriek medziročnému poklesu, pomer reinvestovaného zisku k celkovému prílevu
PZI sa oproti roku 2006 znížil len o 0,3%, keď v roku 2007 dosiahol podiel 23,3%“
(tamže, 2009,s. 6). viď tabuľka č. 6
Tabuľka č. 6 – Prílev PZI do Slovenskej republiky v roku 2007
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 41
Zdroj: NBS (2009) s. 6
„Celkový majetkový výnos slovenských podnikov so zahraničnou účasťou (tzn.
Výnos z reinvestovaného zisku a dividend spolu) v roku 2007 dosiahol 105,0 mld. Sk, pri
medziročnom náraste o 0,1 mld. Sk. Rok 2007 sa niesol v pokračujúcom trende vyššej
výplate dividend, keď boli zahraničným investorom z objemu 105,0 vyplatené prostriedky
v objeme 84,4 mld. Sk. Kým v roku 2006 dosiahol podiel vyplatených dividend na
celkovom majetkovom výnose 68,6%, v roku 2007 tento podiel vzrástol na 80,4%.
Z teritoriálneho hľadiska boli k 31.12.2007 na Slovensku preinvestované najvýraznejšie
prostriedky z Holandska, Rakúska a Nemecka. Podiel týchto troch krajín tvoril na
celkových PZI 56,2%. Holandskí investori vložili od roku 1993 do slovenských
spoločností prostriedky v objeme 282,8 mld. Sk, čo predstavovalo podiel na celkových PZI
29%.
Najvýraznejší prílev prostriedkov uskutočnený v roku 2007 dosiahlo Česko,
v hodnote 12,7 mld. Sk a s podielom 14,4% z celkového prílevu PZI. Ďalšími významnými
investormi boli Cyprus s 13,7%, nasledované Francúzskom s 12,8% z celkového prílevu
PZI“ (Tamže, 2009, s.7).
„Najvyšší realizovaný prílev do majetkového kapitálu (tzn. po abstrahovaní od
reinvestovaného zisku a ostatného kapitálu) bol v roku 2007 uskutočnený rakúskymi
investormi, ktorí počas roka zvýšili svoju majetkovú účasť v slovenských spoločnostiach o
8,4 mld. Sk, čo zodpovedalo 23,6% z celkového prílevu vo forme majetkovej účasti (graf
č. 12 ). Druhý najvýraznejší prílev majetkového kapitálu bol zaznamenaný z Cypru, ktorý
prílevom 7,4 mld. Sk v roku 2007 súčasne zaznamenal najvýraznejší medziročný nárast do
majetkového kapitálu o 4,4 mld. Sk“ (Tamže, 2009, s.7).
Graf prezentuje objemové vyjadrenie stavu celkových PZI krajín, z ktorých
pochádzajú najvýznamnejšie investície. Graf naznačuje vysoké percento 27 krajín
Európskej únie (90,1 %), ktoré sa podieľajú na objeme PZI v SR.
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 42
Graf č. 12. - Stav PZI v Slovenskej republike k 31.12.2007, s teritoriálna
štruktúra investorov
Zdroj: NBS (2009) s. 8
„Z celkového objemu PZI umiestnených v SR k 31.12.2007 predstavovala alokácia
do podnikového sektora 869,9 mld. Sk a do bankového sektora 106,6 mld. Sk.
Najvýznamnejšie objemy k 31.12.2007 boli investované do priemyselnej výroby 380,2
mld. Sk a do finančného sprostredkovania 172,2 mld. Sk, čo zodpovedalo podielom 38,9%
a 17,6% z celkového objemu PZI. Najvýraznejší podiel dosiahlo odvetvie finančné
sprostredkovanie okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia s 14,3%.
V roku 2007 sa do sektora finančného sprostredkovania realizoval prílev
prostriedkov v hodnote 29,8 mld. Sk, čo tvorilo 33,7% z celkového prílevu PZI.
Najvýraznejší objem v rámci finančného sprostredkovania 25,0 mld. Sk bol investormi
alokovaný do odvetvia finančného sprostredkovania okrem poistenia a dôchodkového
zabezpečenia (28,3% celkového prílevu PZI)“ (Tamže, 2009,s. 8).
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 43
Graf č. 13 - Stav PZI v Slovenskej republike k 31.12.2007, odvetvová štruktúra
Zdroj: NBS (2009) s. 9
Graf prezentuje objemové vyjadrenie stavu celkových PZI odvetví, do ktorých boli
uskutočnené najvýznamnejšie investície.
3.5. Slovenské priame zahraničné investície
„Celkový stav slovenských priamych investícií v zahraničí k 31.12.2007 dosiahol
42,6 mld. Sk, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 7,8 mld. Sk. Z toho majetková
účasť, vrátane reinvestovaného zisku, predstavovala 42,4 mld. Sk a ostatný kapitál 0,2 mld.
Sk, keď v rámci medzi podnikových úverových operácií sa zvýšili prostriedky poskytnuté
do zahraničia“ (NBS, 2009, s10). viď tabuľka č. 7
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 44
Tabuľka č. 7 – Prílev PZI v zahraničí k 31.12. 2007
Zdroj: NBS (2009) s.10
„Odlev PZI do zahraničia v roku 2007 dosiahol 14,8 mld. Sk a oproti roku 2006 sa
znížil o 0,4 mld. Sk. Tabuľka 4 znázorňuje objemové vyjadrenie odlevu PZI do zahraničia.
Najväčšie objemy až 63,0% z celkového odlevu PZI, v hodnote 9,3 mld. Sk, vložili
slovenskí investori do majetkovej účasť“ (Tamže, 2009, s. 10). viď tabuľka č. 7
Tabuľka č. 8 – Odlev PZI do zahraničia v roku 2007
Zdroj: NBS (2009) s.10
„Z komponentov majetkového výnosu zaznamenal reinvestovaný zisk medziročný
pokles o 1,8 mld. Sk a dividendy zaznamenali mierny medziročný nárast o 20,6 mil. Sk.
podnikov preinvestovaný v Českej republike v hodnote 24,9 mld. Sk, keď sa oproti roku
2006 zvýšil o 4,2 mld. Sk. Medzi krajiny, ktoré dosiahli najvyšší podiel na objeme
slovenských priamych investícií v zahraničí k 31.12.2007, patria ešte Luxembursko s
13,3%, nasledované Rakúskom s 8,8% a Poľskom s 6,0%. Z teritoriálneho hľadiska v roku
2007 najviac slovenských investícií smerovalo do Rakúska –v objeme 6,4 mld. Sk (43,3%
celkového odlevu PZI), Česka a Holandska“ “ (tamže, 2009,s. 10).
3.6. Stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike
„ V roku 2008 sa trend zrýchľovania výkonnosti ekonomiky Slovenska prerušil.
Rast HDP zaznamenal v roku 2008 6,4%, čo je o 4 percentuálne body menej ako rok
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 45
predtým. Zmiernenie dynamiky rastu HDP je dôsledkom dopadov globálnej finančnej a
hospodárskej krízy na ekonomiku Slovensku. Vo IV. štvrťroku dosiahol napr. rast HDP len
2,5 %.Zmiernenie dynamiky ekonomického rastu súvisí so spomalením rastu zahraničného
dopytu. Zahraničný dopyt vzrástol v roku 2008 medziročne o 3,2%, čo je o 10,6
percentuálneho bodu menej ako v roku 2007.
Ťažiskom rastu ekonomiky Slovenska v roku 2008 boli investície, medziročne
vzrástli o 8,2%. Spotreba domácností sa v roku 2008 zvýšila medziročne o 6,1%. Počet
zamestnaných v ekonomike Slovenska dosiahol v roku 2008 celkom 2 433,8 tis. osôb,
zamestnanosť v ekonomike medziročne vzrástla o 3,2%. Nezamestnanosť dosiahla 9,6% a
medziročne poklesla o 1,4 percentuálneho bodu (podľa výberového zisťovania pracovných
síl). Inflácia dosiahla 3,9% a rozpočtové saldo mínus 1,4% HDP. Prílev priamych
zahraničných investícií na Slovensko v roku 2008 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím
výrazne poklesol. Prílev PZI dosiahol 538,1 mil. € , zatiaľ čo rok predtým až 2,1 mld. €.
Príčinou sú krízové javy vo svetovej ekonomike, nárast nákladovosti investičného kapitálu
a zníženie tempa rastu ekonomického rozvoja vo svete.
Z teritoriálneho hľadiska v roku 2008 najvýznamnejšie PZI investovali na
Slovensku investori z Holandska, Rakúska, Talianska a Nemecka. Holanďania vložili v
roku 2008 do slovenských spoločností prostriedky v objeme 5 339 mil. eur (19,9 % podiel
na celkových PZI).
Tabuľka č.7 prezentuje objemové a graf č.14. percentuálne vyjadrenie stavu
celkových PZI (majetkovú účasť a reinvestovaný zisk) krajín, z ktorých pochádzajú
najvýznamnejšie investície. Ako je vidieť, ide o vysoké percento krajín Európskej únie,
ktoré sa podieľajú na objeme PZI v SR“ (Bujňáková, 2008, s. 15)
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 46
Tabuľka č. 9: Stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike podľa
krajín, 2008
Graf č. 14- Stav priamych zahraničných investícií v SR podľa krajín, 2008, (mil. eur v
%)
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 47
„Z teritoriálneho hľadiska v roku 2008 najviac slovenských investícií smerovalo do
Česka – v objeme 579 mil. eur (43,4% celkového odlevu), Rakúska a Luxemburska.
Tabuľka prezentuje objemové vyjadrenie stavu celkových PZI krajín, v ktorých slovenskí
investori investovali najväčšie prostriedky v roku 2008“ (Bujňáková, 2008, s. 15)
Tabuľka č. 10 : Stav priamych zahraničných investícií v zahraničí podľa krajín, 2008
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 48
4. Záver
„Všeobecne možno konštatovať, že reakcie slovenských podnikateľských kruhov
na globálnu finančnú krízu sú poznačené rezervovaným optimizmom a varovaniami, že jej
dopad aj v Slovensku môže byť oveľa vážnejší ak bude chaos ďalej pretrvávať.“
Pravdou je, že aj slovenskú ekonomiku tiež zasiahla globálne finančná kríza
rovnako ako aj ostatné svetové ekonomiky, ako napríklad USA, Japonsko, ktoré sú oveľa
silnejšie ako je slovanská ekonomika. Globálne finančná kríza sa prejavila tak, že poklesli
investície a tiež poklesov aj export.
Slovenská ekonomika je stále pozitívne hodnotná aj napriek tomu, že ju zasiahla
globálne finančná kríza. Pozitívne hodnotenie slovenská ekonomika dostáva od
renomovaných agentúr a tiež aj inštitúcií. „Všetky uznávané ratingové agentúry hodnotia
Slovenskú republiku ako jednu z najlepších spomedzi krajín strednej a východnej Európy –
Moody’s Corporation nám prisudzuje rating A1, Fitch Ratings A+ a Standard & Poor’s
A+/A1“(SARIO, 2010). Ak by sme sa pozreli na bezpečnosť investícií na Slovensku tak,
tu nás agentúra Dun & Bradstreet hodnotí ako krajinu, ktorá má nízke riziko návratnosti
investícii a to na úrovni DB2d. Čo predstavuje najlepšiu pozíciu, ktorú má Slovenská
republika v rámci krajín V4 (SARIO, 2010).
Ak by sme sa pozreli na vývoj predpokladaného hospodárstva tu nám
Medzinárodný menový fond“ predpovedá najvyšší rast HDP v rámci Eurozóny“ čo
predstavuje 3,6% (SARIO, 2010). Slovenská ekonomika očakáva najvyšší rast v tomto
roku. „ (SARIO, 2010).
Ako uvádza SARIO Slovenská republika je destinácia, ktorá je stále veľmi
atraktívna. O tom že Slovenská republika je atraktívna destinácia svedčí aj to, že má dopyt
a tiež má aj rokovania s budúcimi investormi. Tieto rokovania sa uskutočňujú v rámci
agentúry SARIO.
Slovenská republika v roku 2010 chce vytvoriť priestor na to, aby mohli spolu
komunikovať budúci investori s predstaviteľmi miestnej a územnej samosprávy. Táto
spoločná komunikácia ma za úlohu to, aby sa našli spoločné nástroje, ktoré by slúžili na
elimináciu negatívnych dôsledkov globálnej hospodárskej krízy pri realizácií investičných
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 49
zámerov, ktoré by boli na Slovensku. Podľa SARIA je ku dňu 16. 02. 2010 na „ICF
Slovakia 2010 zaregistrovaných 62 investičných subjektov, zástupcov 50 slovenských
miest a predstaviteľov všetkých 8 VÚC.“ (SARIO, 2010).
„SARIO zároveň v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR v súčasnosti
spracúva podkladové materiály 14 aktuálnych investičných projektov a pripravuje viaceré
nové proexportné aktivity v atraktívnych teritóriách (napr. formou SARIO prezentačných
centier), kde sú reálne predpoklady na etablovanie sa našich výrobcov a
exportérov. „(SARIO, 2010).
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 50
Vplyv finančnej globálnej krízy na priame zahraničné investície
Ja, Jana Brathová, týmto prehlasujem, že som jediným a výlučným autorom tohto diela,
a že všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené. Zároveň povoľujem
a autorizujem knižnicu City University/Vysokej školy manažmentu, aby dielo (Vplyv
finančnej globálnej krízy na priame zahraničné investície) zaarchivovala a dala ho na
požiadanie k dispozícii študentom City University/Vysokej školy manažmentu na všetkých
pobočkách v papierovej podobe.
_______________________________________________________________ (podpis)
_______________________________________________________________ (dátum)
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 51
Zoznam použitej literatúry
Balko, D., (2005), Zahraničné investície – šláger súčasnosti, Bratislava: EPOS
Bujňáková (2008), Priame zahraničné investície v SR a v EÚ v období prepuknutia
hospodárskej krízy – teritoriálne hľadisk, Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej
akadémie vied.
Dudáš, T., (2006), Priame zahraničné investície vo svetovom hospodárstve, Bratislava:
Ekonóm
Halušková, J., Olexa, M.: (2007) Analýzy vývoja slovenskej ekonomiky a prognóza jej
vývoja do roku 2017. Forum Statisticum Slovacum 1/2007
Hošková, A, (2000) Komparácia vývoja priamych zahraničných investícií na Slovensku
a v transformujúcich sa ekonomikách, Bratislava, IMFŠ NBS, štúdia
Hošková, A.: (2001)„Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku
Slovenska“Národná banka Slovenska, Bratislava
Ing. Hošková, A, PhD, (2001) Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku
Slovenska, Národná banka Slovenska, Inštitút menových a finančných štúdií, Bratislava
Hošková, A, (1999), Zahraničný kapitál na Slovensku so zameraním portfóliové investície.
Bratislava, IMFŠ NBS, štúdia
Hošková, A, - Vagnerová, S, (1998), Priame zahraničné investície na Slovensku so
zameraním na bankovú sféru. Bratislava, IMFŠ NBS, štúdia
Kohout, P., (2009), Finance po krizi – dusledky hospodárske recese a co bude dál, Praha:
vydavateľstvo Grada publishing
Kováč M, et., al., (2008), Možné dopady finančnej krízy na hospodárstvo a ekonomiku SR
a návrh možných nástrojov na riešenie problémov, Košice
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 52
Kvetan, V (2009), Prognóza vývoja ekonomiky SR na roky 2009 – 2015, Bratislava:
Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied.
Menbere Workie Tiruneh, (2009), Vývoj svetovej ekonomiky, globálne finančná
a hospodárska kríza prícíny, náklady, východiska, Bratislava
NBS, (2009), Priame zahraničné investície 2007
Sirotná, B.( 2002), „Priame zahraničné investície v transformujúcich sa krajinách –
Teória a prax“,. IES FSV UK, Praha
Spoločenské parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ (2007) - SPRÁVA
o vplyve priamych zahraničných investícií na štát, Bratislava
Stieranka, M., Kríza v USA a jej vplyv na svetovú ekonomiku, Bratislava, 2009,
Záverečná práca
Šestáková, M.,(2008), Konkurencia medzi štátmi v oblasti získavania a udržania
zahraničných investícií, WORKING PAPERS EÚSAV, č. 11
Šestáková, M., (2009) – Vývoj priamych zahraničných investícii v podmienkach globálnej
krízy, referát na konferencií EÚSAV a Ministerstva hospodárstva SR, október 2009,
Bratislava
M. Šestáková,-fúzie a akvizície v kontexte PZI, súčasné tendencie a pučenie pre Slovensko,
kapitola: 3.2, T. Workie a kolektív,(2007) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky –
Prínosy informačných technológií a hrozby klimatických zmien, Bratislava: Ekonomický
ústav Slovenskej akadémie vied
M. Šestáková – Nové tendencie vo vývoji PZI vo svete, kapitola 2.2, T. Workie
a kolektív,(2008) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky- Turbulencie na finančných
trhoch a dilemy hospodárskej politiky,. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej
akadémie vied
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 53
M. Šestáková, Dynamika priamych zahraničných investícií vo svete, kapitola 3.1, T.
Workie a kolektív,(2006) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky- globálne
konkurencieschopnosť a energetická a demografická kríza, Bratislava: Ekonomický ústav
Slovenskej akadémie vied
UNCTAD (2009) Word investment report, Transnational Corporations agriciltural
Production and Development, New York and Geneva
Elektronické zdroje:
ČSU, (2009). [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:http://www.czso.cz
Economist Intelligence Unit, (2006). [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné
na:http://www.eiu.com
EIU DataServices, (2007). [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:
http://www.countrydata.bvdep.com
Európa, (2007). Slovenia Stability and convergence programme 2006-2007 [online]. [cit.
18. októbra 2009]. dostupné na: http://www.europa.eu.int
MF SR (2008) Správa o plnení opatrení Inovačnej stratégie SR. [online]. [cit. 18. októbra
2009]. dostupné na: www.rokovania.sk/.../$FILE/Zdroj.html
NBS, (2006). PZI [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na: http://www.NBS.sk.
SARRIO (2010) Slovensko je stále atraktívna destinácia pre investorov 16. 02. 2010
[online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na: http://www.sario.sk
Sita, (2009), Globálne FDI klesli v prvom štvrťroku o viac ako polovicu
[online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:
http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=79143
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 54
UNCTAD, WIR (2009), Assessing the impact of the current financial and economic crisis
on global FDI flows [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:
http://www.unctad.org/en/docs/webdiaeia20091_en.pdf
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 55
ABSTRAKT
VPLYV GLOBÁLNEJ FINANČNEJ KRÍZY NA PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE
Kľúčové slová: priame zahraničné investície, politika podpory PZI, trendy v tokoch PZI,
zvyšovanie priaznivých vplyvov PZI, pokles fúzií a akvizícii, vývoj priamych
zahraničných investícií, globálne kríza a najväčšie TNK
Študent: Jana Brathová
Vedúci ZP: doc. PhDr. Monika Šestáková, Dr.Sc
„Priame zahraničné investície predstavujú samostatnú kategóriu investícií, ktoré sú
medzinárodné. Táto samostatná kategória medzinárodných investícii vyjadruje určitý
zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky t.j. priamy investor, získať trvalý
podiel v podniku so sídlom v inej ekonomiky t. j. podnik priamej investície. Trvalý podiel
bude vyjadrovať existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym investorom a podnikom
priamej investície a tiež aj významný stupeň vplyvu na riedenie podniku.“
Globálna finančná kríza mala vplyv na toky priamych zahraničných investícií.
Tento vplyv globálnej finančnej krízy mal za následok to, že došlo k poklesu tokov
priamych zahraničných investícií, ktoré boli svetové. K poklesu svetových tokov PZI8
došlo hlavne z dôvodov, ktoré sú nasledovné : Začala klesať rentabilita TNK, ktorá bola
hlavným zdrojom pre vnútorné financovanie PZI.
Globálna finančná kríza mala za následok aj to, že sa zhoršoval prístup k zdrojom
financovania investícií, tieto zdroje boli externé. Na základe toho, že došlo k poklesu
dopytu, ktorý nastal na trhoch sa zhoršovali aj možnosti rentability investícií, ktoré boli
v zahraničí. Z toto dôvodu sa tiež zvýšila aj averzia rizika, ktorá nastala medzi investormi.
Cieľom bolo zistiť aký má vplyv globálna finančná kríza na priame zahraničné
investície, aké dôležité sú priame zahraničné investície pre nás, ako sa budú priame
zahraničné investície vyvíjať a to s toho dôvodu, že sme súčasťou svetovej ekonómie.
8 PZI – priame zahraničné investície ďalej už len PZI
Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 56
ABSTRACT
IMPACT OF THE GLOBAL FINANCIAL CRISIS ON FOREIGN DIRECT
INVESTMENT
Keywords: foreign direct investment, FDI support policy, trends in FDI flows, increase in
favorable FDI impacts, decrease in mergers and acquisitions, foreign direct investment
development, global crisis and largest TNCs
Student: Jana Brathová
Supervisor: doc. PhDr. Monika Šestáková, DrSc
Foreign direct investment represents a separate investment category with the
international scope. This separate international investment category refers to a certain
intention of an entity residing in an economy, i.e. a direct investor, to acquire a permanent
share in a company seated in another economy, i.e. a direct investment company. The
permanent share represents the existence of a long-term relationship between a direct
investor and a direct investment company, as well as a significant influence on business
management.
The global financial crisis has impacted the foreign direct investment flows. The
impact of the global financial crisis resulted in a global decrease in the foreign direct
investment flows. The decrease in the global FDI9 flows was especially due to the
following: declining profitability of TNCs as the main source of internal FDI funding.
The global financial crisis resulted also in worse access to investment funding from
external sources. Based on the decreasing market demand, the outlook for foreign
investment profitability has worsened. This resulted also in higher risk aversion among
investors.
The objective was to establish the impacts of the global financial crisis on the
foreign direct investment, the importance of foreign direct investment for us and the
development of foreign direct investment taking into account that Slovakia is a part of the
global economy.
9 FDI – foreign direct investment, hereinafter referred to as FDI
Recommended