VPLYV GLOBÁLNEJ FINANNEJ KRÍZY NA PRIAME · PDF file1.3.Zvyšovanie priaznivých vplyvov PZI ... 3.VPLYV GLOBÁLNEJ FINANNEJ KRÍZY NA EKONOMIKU SR ... Zoznam použitej literatúry

Vplyv globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície 1

VYSOKÁ ŠKOLA MANAŽMENTU V TRENČÍNE

VPLYV GLOBÁLNEJ FINANČNEJ KRÍZY NA PRIAME

ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE

Bakalárska práca

Študijný program: Znalostný manažment Pracovisko: VŠM, Bratislava Vedúci záverečnej práce: doc. PhDr. Monika Šestáková, Dr.Sc

Bratislava 2010 Jana Brathová



OBSAH

Kľúčové slová................................................................................................... ..... 4

Poďakovanie........................................................................................................... 5

Úvod....................................................................................................................... 6

Zoznam skratiek...................................................................................................... 7

Prehľad literatúry.................................................................................................. 9

DEFINÍCIA PROBLÉMU...................................................................................... 11

1. TEORETICKÉ VÝCHODSKÁ....................................................................... 12

1.1 Definovanie priamych zahraničných investícií.................................................. 12

1.2.Priame zahraničné investície.............................................................................. 12

1.3.Zvyšovanie priaznivých vplyvov PZI................................................................ 15

1.4.Pokles fúzií a akvizícií........................................................................................ 15

1.5.Vývoj priamych zahraničných investícií ........................................................... 16

1.6. PZI pokles.......................................................................................................... 20

1.7. Prílivy PZI ......................................................................................................... 21

2.GLOBÁLNE TRENDY VO VÝVOJY PZI A ICH REGIONÁLNA ŠTRUKTÚRA

ZA POSLEDNÉ ROKY.......................................................................................... 24

2.1. Vývoj prílevu PZI do jednotlivých skupín krajín................................................ 24

2.2. Globálny prílev a odlev priamych zahraničných investícií................................. 24

2.3. Globálne kríza a najväčšie TNK......................................................................... 28

2.4. Najnovší vývoj tokov priamych zahraničných investícií do vyspelých krajín... 29

2.5. Nové tendencie.................................................................................................... 30

2.6. Predpokladaný vývoj priamych zahraničných investícií v najbližších rokoch.... 31

3.VPLYV GLOBÁLNEJ FINANČNEJ KRÍZY NA EKONOMIKU SR.............. 34

3.1. Dopad finančnej krízy v Slovenskej republike.................................................... 34

3.2. Ekonomická prognóza pre Slovenskú republiku................................................. 37

3.3. Riziká prognózy.................................................................................................. 38

3.4. Priame zahraničné investície v Slovenskej republike.......................................... 40

3.5. Slovenské priame zahraničné investície............................................................... 43

3.6. Stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike........................... 44

4.Záver....................................................................................................................... 48

Čestné vyhlásenie........................................................................................................ 50

Zoznam použitej literatúry.......................................................................................... 51

Abstrakt....................................................................................................................... 55


KĽÚČOVÉ SLOVÁ

priame zahraničné investície, politika podpory PZI, trendy v tokoch PZI, zvyšovanie

priaznivých vplyvov PZI, pokles fúzií a akvizícii, vývoj priamych zahraničných investícií,

PZI pokles, prílivy PZI, vývoj prílevu PZI do jednotlivých skupín krajín, globálne kríza

a najväčšie TNK


POĎAKOVANIE

Touto cestou by som rada vyjadrila svoje poďakovanie vedúcemu bakalárskej

práce: doc. PhDr. Monika Šestáková, Dr.Sc za vedenie, poskytnuté rady a usmernenie pri

jej vypracovávaní.


ÚVOD

Pre svoju bakalársku prácu som si vybrala tému Vplyv globálnej finančnej krízy na

priame zahraničné investície a to z takého dôvodu, pretože si myslím, že tento výskum

môže priniesť určité výhody. A to v tom aký ma vplyv globálna finančná kríza na priame

zahraničné investície v Slovenskej republike.

Priame zahraničné investície predstavujú jednu s foriem realizácie medzinárodného

pohybu kapitálu, ktorý je dlhodobý. Inakšími slovami ide o investície, ktoré investorom

budú zabezpečovať dlhodobú participáciu na kontrole a tiež aj riadení určitého podniku,

ktorý má sídlo v zahraničí. Túto participáciu investorovi umožňuje právo a to vlastnícke.

PZI ako sa chápu dnes sa začali objavovať vo väčšom rozsahu až na konci 19. storočia, tiež

boli spojené britskou imperiálnou koloniálnou ríšou“.

„Priame zahraničné investície preto predstavujú samostatnú kategóriu investícií,

ktoré sú medzinárodné. Táto samostatná kategória medzinárodných investícii vyjadruje

určitý zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky t.j. priamy investor, získať

trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomiky t. j. podnik priamej investície. Trvalý

podiel bude vyjadrovať existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym investorom

a podnikom priamej investície a tiež aj významný stupeň vplyvu na riedenie podniku.“

Cieľom tejto bakalárskej práce bude zistiť aký má vplyv globálna finančná kríza na

priame zahraničné investície, aké dôležité sú priame zahraničné investície pre nás, ako sa

budú priame zahraničné investície vyvíjať a to s toho dôvodu, že sme súčasťou svetovej

ekonómie.

Predkladaná práca sa bude skladať s dvoch častí a to s teoretickej a praktickej časti.

Prvá časť tejto práce bude preto postavená na faktoch, ktoré zachytávajú aký ma vplyv

globálna finančná kríza na priame zahraničné investície. Táto časť bola spracovaná na

základe teórie, ktorú sme získali s odbornej literatúry, ktorá sa zaoberá touto

problematikou. V úvode tejto práce sa preto budeme venovať vysvetleniu základných

pojmov čo sú priame zahraničné investície, následne na to nasleduje už samostatná téma,

ktorá sa zaoberá problematikou ako kríza vyvolala pokles priamych zahraničných

investícií, na túto tému nadväzuje aj téma, ktorá sa týka poklesu fúzií. Tieto všetky témy sú

predmetom tejto predkladanej bakalárskej práce. V prvej časti sme preto spomenuli aj to,

aké sú globálne trendy a tiež aké sú nové trendy .


Druhá časť tejto predkladanej bakalárskej práce je založená na analýze, ktorá sa

zaoberá vplyvom globálnej finančnej krízy na priame zahraničné investície. Čo sa dialo,

aký mala finančná kríza vplyv na priame zahraničné investície, a aké sú predpokladané

trendy v najbližších rokoch. V tejto práci sa opierame o štatisticko-analytickú metódu,

pomocou ktorej sme mohli spracovať získané údaje. Údaje sme získali s UNTAD, WIR,

2009.

V závere tejto práce je spracovaných niekoľko doporučených východísk , čo tento

výskum mohol priniesť pre Slovensko a to v tom, aký ma vplyv globálna finančná kríza na

priame zahraničné investície v Slovenskej republike.


ZOZNAM STRATIEK:

ČSU- český štatistický úrad

EÚ - Európska únia

HDP – hrubý domáci produkt

PZI – priame zahraničné investície

TNK- transnacionálne korporácie

NBS – Slovenská národná banka


PREHĽAD LITERATÚRY

Predkladaná práca sa skladá z dvoch častí a to s teoretickej a praktickej časti. Prvá

časť tejto práce bude preto postavená na faktoch, ktoré zachytávajú aký ma vplyv globálna

finančná kríza na priame zahraničné investície. Táto časť bola spracovaná na základe

teórie, ktorú sme získali s odobrenej literatúry, ktorá sa zaoberá touto problematikou.

Použitá odobrená literatúra nás obohatila o poznatky, pomocou ktorých sme mohli

definovať jednotlivé odborné termíny, ako napríklad čo sú to priame zahraničné investície.

Informácie sme hlavne čerpali s UNTAD, Word investment report, Transnational

Corporations agriciltural Production and Development, New York and Geneva. V tejto

publikácií nájdeme podrobne spracovanú danú tematiku, tiež tu nájdeme spracované dané

termíny, ktoré sú nevyhnuté pre túto bakalársku prácu. V publikácií je jasne definovaná

daná tematika. Nájdeme tu čo sa dialo, aký mala finančná kríza vplyv na priame

zahraničné investície, a aké sú predpokladané trendy v najbližších rokoch.

V tejto predkladanej práci sme ďalej čerpali aj s nasledujúcej literatúry, ktorá sa tiež

zaoberá touto problematikou. Čerpali sem s nasledujúcich diel: Priame zahraničné

investície 2007 od NBS (2009). V tomto diele nájdeme stručne popísané čo sú priame

zahraničné investície.

Mnoho informácií o daj problematike sme sa dozvedeli aj z diela od autora T. Workie

a kolektív. Nakoľko tento autor vydal viacero publikácii, ktoré sa zaoberajú touto

problematikou, z toho dôvodu uvádzam publikáciu a zrázov autora a príslušnú kapitolu. T.

Workie a kolektív,(2007) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky – Prínosy informačných

technológií a hrozby klimatických zmien, kapitola: 3.2. PhDr. M.

Šestáková,-fúzie a akvizície v kontexte PZI, súčasné tendencie a pučenie pre Slovensko

.T. Workie a kolektív,(2008) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky- Turbulencie na

finančných trhoch a dilemy hospodárskej politiky, kapitola 2.2. – PhDr. M. Šestáková –

Nové tendencie vo vývoji PZI vo svete. T. Workie a kolektív,(2006) Vývoj a perspektívy

svetovej ekonomiky- globálne konkurencieshopnosť a energetická a demografická kríza,

kapitola 3.1 – PhDr. M. Šestáková, Dynamika priamych zahraničných investícií vo svete.


Literatúry, ktorá sa zoberá touto problematikou je vo svete veľa. U nás sa touto témou

zaoberala hlavne Hoškarová, A. Tieto práce sa zaoberali len do PZI do prepuknutia

a tiež sa zamerali na to ako to ovplyvnilo PZI.

V predkladanej práci sme čerpali aj z iných diel, ktoré napísali rôzni autori. V týchto

dielach bola spomenutá daná problematika. Zo všetkých diel sme sa dozvedeli veľa

informácií, ktoré sa týkali danej problematiky. Informácie boli následne spracované pre

túto bakalársku prácu.


DEFINÍCIA PROBLÉMU

Účelom tejto prekladanej práce bolo zistiť, aký ma vplyv globálna finančná kríza na

priame zahraničné investície. Cieľom tejto práce bolo aj poukázanie na to ako kríza

vyvolala pokles tokov priamych zahraničných investícií a tiež ako klesali fúzie, aké boli

globálne trendy a tiež aké sú regionálne trendy. Týmto sme sa zaoberali v nasledujúcich

kapitolách.

Globálna finančná kríza mala vplyv na toky priamych zahraničných investícií.

Tento vplyv globálnej finančnej krízy mal za následok to, že došlo k poklesu tokov

priamych zahraničných investícií, ktoré boli svetové. K poklesu svetových tokov PZI1

došlo hlavne z dôvodov, ktoré sú nasledovné : Začala klesať rentabilita TNK, ktorá bola

hlavným zdrojom pre vnútorné financovanie PZI. Globálna finančná kríza mala za

následok aj to, že sa zhoršoval prístup k zdrojom financovania investícií, tieto zdroje boli

externé. Na základe toho, že došlo k poklesu dopytu, ktorý nastal na trhoch sa zhoršovali

aj možnosti rentability investícií, ktoré boli v zahraničí. Z toto dôvodu sa tiež zvýšila aj

averzia rizika, ktorá nastala medzi investormi.

1 PZI – priame zahraničné investície ďalej už len PZI


1. TEORETICKÉ VÝCHODSKÁ

1.1.Definovanie priamych zahraničných investícií

Samotný pojem priame zahraničné investície sú veľmi obsiahle a tiež sa aj zložito

definujú.

Ako uvádza NBS „Priama zahraničná investícia predstavuje kategóriu

medzinárodných investícií, ktorá vyjadruje zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej

ekonomiky (priamy investor), získať trvalý podiel v podniku so sídlom v inej ekonomike

(podnik priamej investície)“ (NBS, (2006). [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:

http://www.NBS.sk).

Čo vyjadruje trvalý podiel? Trvalý podiel vyjadruje existenciu vzťahu, ktorý je

dlhodobý. Tento vzťah je medzi priamym investorom a podnikom priamej investície.

Významnú úlohu tu zohráva aj stupeň, ktorý ma vplyv na riadenie podniku. Z tohto

dôvodu sa „pri určovaní existencie vzťahu priamej investície sa v súlade s

medzinárodnými štandardami používa – kritérium 10% podielu na základnom kapitálu,

alebo hlasovacích právach podniku“ (NBS, (2006). [online]. [cit. 18. októbra 2009].

dostupné na: http://www.NBS.sk).

1.2.Priame zahraničné investície

„Priame zahraničné investície môžeme do krajiny prilákať rôznymi spôsobmi.

Jednou z možností je jednoducho liberalizovať podmienky vstupu na trh a zriaďovanie

prevádzok zahraničných subjektov bez ďalších osobitných opatrení. Podpora vstupu PZI

do krajiny môže mať všeobecný charakter bez uprednostňovania konkrétnych typov

investícii. Rôzne opatrenia sa často uplatňujú súbežne, pričom ich účelom je ponechať

investorom určitú voľnosť jednania, celkové skvalitňovanie investičného prostredia

a predovšetkým získanie konkrétnych osobitne výhodných investícií. Ekonomická

príťažlivosť danej krajiny pre zahraničné investície je daná predovšetkým jej výhodnosťou

ako lokality pre investorov rôzneho typu“ (Balko, 2005, s.18).

Za priame zahraničné investície sa považuje aj úvodná transakcia a to medzi dvoma

entitami a tiež aj všetky transakcie, ktoré nastanú potom. Tiež aj transakcie ktoré nastanú

medzi podnikmi, ktoré sú sesterské. Z uvedené teda bude vyplývať to, že na základe


takýchto kritérií budú existovať priame investičné vzťahy a to aj medzi viacerými

podnikmi, ktoré sú príbuzné.

Za priame zahraničné investície sa považuje okrem podielu na základnom kapitále

aj reinvestovaný zisk a tiež aj ostatný kapitál, ktorý bude spojený s úverovými operáciami,

ktoré sú medzi podnikové.

Za hlavný faktor, ktorý pozitívne ovplyvňuje PZI a investície ako také pokladáme

„priaznivý vývoj celkového podnikateľského prostredia“ a tiež aj opatrenia, ktoré by

prispievali k národnému rozvoju inovačného systému. Finančná kríza a jej dopad na

priame zahraničné investície má za následok to, že reálna ekonomika vniesla do tejto

oblasti nové problémy. V takomto prípade by bolo dobré, keby sa štát usiloval o to, aby

spojil racionálnu reakciu na problém krízy s presadzovaním určitej stratégie, ktoré by sa

týkali zlepšovania ekonomiky a to konkurencieschopnosti.

„V ostatných rokoch sa konkurencia medzi štátmi v oblasti získavania nových PZI

a udržania už existujúcich zahraničných investorov stáva dôležitou súčasťou politiky

zameranej na zvýšenie konkurenčnej schopnosti národných ekonomík. PZI sú v súčasných

podmienkach globalizácie kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim začlenenie národných

ekonomík do svetovej ekonomiky, pričom zároveň významne vplývajú na efektívnosť a

reštrukturalizáciu jednotlivých ekonomík i nadnárodných zoskupení.“ (Šestáková, 2007,

s.22)

Zahraniční investori sa usilujú hlavne o to, aby sa zvyšovala globálna konkurenčná

schopnosť vlastných komplexov. „Príliš intenzívna konkurencia medzi štátmi v oblasti

získavania zahraničných investícií – napríklad tzv. konkurencia až na dno v oblasti

fiškálnych a finančných stimulov zahraničných investícií, môže však mať z dlhodobejšieho

hľadiska ničivé dôsledky pre národné ekonomiky (v dôsledku dopadu na štátny rozpočet) a

v konečnom dôsledku môže viesť k oslabeniu ich medzinárodnej konkurenčnej schopnosti

krajiny“ ( Tamže, 2007, s. 24).

„Praktický vývoj svedčí o tom, že konkurencia medzi štátmi v oblasti priťahovania

zahraničných investícií sa zintenzívňuje najmä medzi štátmi s podobnou úrovňou

hospodárskeho rozvoja a s podobnými „štruktúrnymi výhodami“ príslušných krajín ako

lokalít pre zahraničné investície. So zbližovaním ekonomickej úrovne krajín a v súvislosti


so všeobecnou liberalizáciou v oblasti zahraničného obchodu a zahraničných investícií sa

význam tejto konkurencie výrazne zvyšuje.

Osobitne intenzívna je takáto konkurencia medzi štátmi v niektorých odvetviach,

prípadne v situáciách, ak ide o získanie kľúčového zahraničného investora, ktorý by do

krajiny mohol prilákať ďalších investorov a kde by mohol byť intenzívny multiplikačný

efekt PZI pre celú ekonomiku. Ako odvetvie, kde takáto konkurencia medzi štátmi je

osobitne intenzívna, sa často spomína automobilový priemysel. Netreba azda zdôrazniť, že

tieto otázky sú veľmi dôležité pre slovenskú ekonomiku. Najmä v podmienkach súčasnej

svetovej finančnej krízy, ktorá nepriaznivo ovplyvnila situáciu v automobilovom

priemysle, môže ešte dôjsť k zintenzívneniu konkurencie medzi štátmi v oblasti udržania

zahraničných investícií.“

Finančná kríza je v štádiu prehlbujúcom. V tomto štádiu sme mohli zaznamenať aj

to, že mala veľa negatívnych sprievodných javov ako napríklad: krachujúce banky či

podniky, zatváranie podnikov, s čím bolo spojené aj prepúšťanie zamestnancov, tiež sa

obmedzila výroba, nastal klesajúci dopyt po službách či tovare a mnoho ďalších javov.

Ako sme si mohli všimnúť finančná kríza ma globálne rozmery, ktoré majú za následok

prepuknutie hospodárskej krízy.

Ekonomická kríza vznikla na základe „niekoľkých dôležitých indikátorov

ekonomického poklesu vo svete. Medzi hlavné indikátory môžeme zahrnúť: vznik

hypotekárnej krízy, narastajúca nedôvera voči bankovému sektoru, pokles obchodovania s

cennými papiermi, pokles cien akcií a fondov, ktoré viedli k zvyšovaniu cien potravín

(spôsobené závislosťou produkcie potravín od ropy), globálna inflácia. Reálna kreditná

(úverová) kríza viedla k bankrotu veľkých investičných bánk ako aj komerčných bánk v

rôznych krajinách sveta, rastie nezamestnanosť, vzniká globálna recesia“ ( Balko, 2005,

s.18).

„No finančná kríza a jej dopad na reálnu ekonomiku pravdepodobne zosilní

konkurenciu medzi štátmi v oblasti získavania a udržania zahraničných investícií. Tu

zrejme bude nevyhnutné uplatňovať aj priame stimuly zahraničných investícií a

podporovať touto formou aj investičné zámery veľkých investorov, pretože tieto projekty


môžu mať značný multiplikačný efekt. Pravda, problémom bude, ako tieto investičné

stimuly poskytovať a neprekročiť pritom určenú hranicu deficitu štátneho rozpočtu.

Zároveň bude dôležité podporovať aj rozvoj domácich malých a stredných

podnikov a to nielen podporovaním financovania týchto podnikov (čo je zrejme zámerom

vlády), ale aj vytváraním inštitucionálnych predpokladov na to, aby boli viac orientované

na inovácie a stali sa súčasťou formovania a rozvíjania národného inovačného systému.

Orientácia na inovácie je kľúčovou požiadavkou a jej význam sa v podmienkach

krízy ešte zvyšuje. Z krízy môže úspešne vyjsť len podnik, ktorý je vysoko flexibilný a

inovatívny v širokom zmysle. Zahraniční investori si to uvedomujú. Dôležité však je, aby

štát rozvojom vzdelávacieho systému, prípravou pracovnej sily, ktorá kvalifikáciou a

štruktúrou zodpovedá požiadavkám podnikateľského dopytu, ako aj rozvojom systému

výskumu a vývoja, ktorý bude schopný prispievať inovatívnymi myšlienkami pre prax,

pripravil pôdu pre to, aby zahraniční investori viac využívali a rozvíjali aj lokálny

inovačný potenciál“ (Šestáková, 2007, s.24).

1.3.Zvyšovanie priaznivých vplyvov PZI

„ Samotný fakt získavania PZI ešte neznamená záruku, že hostiteľská krajina

dokáže plne využívať ekonomický potenciál, ktorý so sebou investície prinášajú. Trhové

mechanizmy nie vždy vedú zahraničné subjekty k tomu, aby investovali na dostatočnej

technologickej úrovni, prípadne aby tieto technológie uplatňovali dostatočne efektívne

alebo v miere, ktorú požaduje hostiteľská krajina. Uplatnenie vhodnej štátnej politiky však

možno viesť investorov k tomu, aby zavádzali opatrenia zvyšujúce priaznivé vplyvy

investičných projektov a to: rozvojom miestnych kapacít, využívaním služieb miestnych

dodávateľov, zvyšovaním kvalifikácie miestnej pracovnej sily atď....“ ( Balko, 2005, s.20).

1.4.Pokles fúzií a akvizícii

Neúspech v oblasti priamych zahraničných investícií zasiahol najmä fúzie

a akvizície, ktorých hodnota bola v roku 2007 výrazne menšia ako v roku 2008. Z toho

dôvodu nastal prudký pokles v roku 2008 v porovnaní s predchádzajúceho roka historicky

najvyšší.


Vplyv priamej finančnej krízy sa prejavil v roku 2008 hlavne v tom, že sa oslabili

fúzie2, akvizície

3 a to cezhraničné. Tieto fúzie a akvizície sú hlavnou formou PZI vo

vyspelých trhových ekonomikách. Aktivity, ktoré sa uskutočnili v oblasti medzinárodných

fúzií a tiež aj akvizícií poklesli v prvej polovici roku 2008 o 39%

oproti úrovní, ktorá bola v polovici roku 2007. A Európe poklesli až o 56%. Tento pokles

fúzií a akvizícii sa týkal hlavne vyspelých krajín. V rámci PZI do rozvojových krajinách

medzinárodné fúzie a akvizície zaznamenali nárast ešte v roku 2008, ale v prvom polroku

2009 zaznamenali už pokles.

Z dôvodu poklesu fúzií a akvizícii sa bude očakávať oslabenie úlohy PZI, „ ktorú

v PZI zohrávajú spoločnosti kolektívneho investora“ a to hlavne, ktoré voláme „private

equity“ (Šestáková., 2007, s.22).

Toky PZI budú vždy reagovať aj na vývoj hrubého domáceho produktu. Na vysoký

podiel medzinárodných fúzii a akvizícií ma vplyv aj pokles či rast hrubého domáceho

produktu.

1.5. Vývoj priamych zahraničných investícií

V prvých rokoch 21. storočia sa globálny rast priamych zahraničných investícii

spomalil. Ročný prírastok PZI vo svete od roku 2003 pokračoval v raste a v roku 2007 bol

30% no v roku 2008 poklesli o 14%

Vývoj miery rastu prílevu PZI za posledné storočie v porovnaní s vývojom miery

rastu HDP vo svete ukazuje graf č.1 “ (UNCTAD,WIR, 2009, s.4).

2 „Fú zi a : - sp oj en i e d v och r o vn oc en n ých sp o ločn os t í , p r i čo m j ed n a zo sp o ločn o s t í s i p o n ech áva s voj e

men o, i d en t i t u a z í sk ava vš e t k y ak t í va a p as í va k ú p en ej f i rm y. Dru h á f i rma p r es t á va ex i s tovať ak o

samos t a tn á p od n ik a t eľsk á j ed n otk a“ ( T ru h lý , 2 0 0 7 , s . 1 )

3„Akvizície- p oh l t en i e m en šej a l eb o ek on omick y s lab š e j sp o ločn os t i väčšou , p r í p ad n e s i ln e j š ou

sp oločn o sťou “ ( Tam že, 2 0 0 7 , s . 2 )


Graf č. 1 - Toky priamych zahraničných investícií – v globále a podľa skupín krajín

Zdroj: UNCTAD, WIR, (2009), s. 4

Rentabilita PZI za rok 2008 vo svete poklesla a s tým súvisel aj vývoj reinvestovaného

zisku. Vývoj podielu jednotlivých foriem financovania PZI (majetková účasť, nerozdelený

zisk, ostatné zdroje) ukazuje graf č. 2.

Zdroj: UNCTAD, WIR, (2009), s. 5


„Spomalenie tempa rastu sa týkalo predovšetkým prílevu PZI do vyspelých

trhových ekonomík, ktoré v celkovom objeme PZI sú dlhodobo dominantou destináciou

zahraničných investícií. Rozdiel medzi prítokom PZI do vyspelých trhových ekonomík

a do rozvojových krajín a výrazne znížil v porovnaní s jeho výškou v 90. rokoch

dvadsiateho storočia. Tieto základné trendy v smerovaní PZI ukazuje graf č. 3 „ (Menbere

T. Workie, et.al., 2006, s. 15)

„Za posledné roky sa znižoval podiel štátov strednej Európy na celkovom príleve

PZI do tranzitívnych ekonomík a rástol podiel krajín SNŠ“ (Šestáková, 2009, s.16). Až

v druhom polroku roku 2008 došlo k poklesu prílevu PZI a to do tranzitívnej ekonomiky.

Tento pokles prílevu PZI zosilnel v prvom štvrťroku 2009. K

u koncu prvého štvrťroka 2009 sa prílevy PZI do tejto skupiny krajín poklesol a to

medziročne o 46%. Ako to bolo v štátoch strednej a východnej Európy ukazuje graf č. 3.

Graf č. 3 Pomer výnosov z PZI k objemu PZI ( v %)

Globálna finančná kríza v súčasnosti zasiahla krajiny po celom svete. Kvôli kríze,

došlo k výraznému poklesu PZI v mnohých krajinách. Mnoho priemyselných odvetví,

ktoré boli veľmi atraktívne v minulosti zaznamenali pokles prílevu priamych zahraničných

investícií. Najviac postihnutých odvetví doposiaľ sú finančné služby a výrobné odvetvia,


vrátane automobilového priemyslu, stavebných materiálov, polotovarov a niektoré druhy

spotrebné tovaru.

Z dôvodu finančnej krízy došlo k zhoršeniu makroekonomického prostredia, ktoré

je dôležité pre zahraničné investície „zhoršuje sa likvidita bánk, ich schopnosť poskytovať

úvery, toto všetko môže podľa prognóz viesť k spomaleniu tokov PZI. Vnútorné finančné

zdroje niektorých popredných TNK sa rapídne zhoršili.“ (Tamže, et. al., 2007, s.22).

Ak sa pozrieme na rok 2007 v tomto roku sa ešte predpokladalo to, že dopad

finančnej krízy v USA, ktorá bola označená ako hypotekárna kríza na za následok to, že

pokles tokov PZI nebol až taký citeľný ako v roku 2008. Predpokladané prognózy v roku

2008 sa museli revidovať ( UNCTAD, WIR, 2009).

Pokles celosvetových priamych zahraničných investícií v rokoch 2008-2009 je

výsledkom dvoch hlavných faktorov ovplyvňujúcich domáce aj medzinárodné

investície. Po prvé, schopnosť firmy k investíciám bol znížený o pokles v prístupe k

finančným zdrojom, a to ako interne, - vzhľadom na pokles firemných ziskov - a externe -

vzhľadom k nižšej dostupnosti a vyšších nákladov financie. Po druhé, bol sklon k

investíciám negatívne a to tak, že boli ovplyvnené ekonomické vyhliadky, najmä v

rozvinutých krajinách, ktoré sú postihnuté ťažkými recesiami. Vplyv oboch faktorov je

ešte umocnený skutočnosťou, že od začiatku roka 2009 je veľmi vysoká úroveň vnímanie

rizika a spoločnosti sa snažia značne znížiť ich náklady a investičné programy, aby sa stali

odolnejšie voči ďalšiemu zhoršovaniu ich podnikateľského prostredia.

UNCTAD urobil prieskum medzi poprednými zahraničnými investormi, ktorý sú

poprední. S toho prieskumu UNCTAD zistil to, že asi jedna tretina „respondentov, z radu

zahraničných investícií uviedla negatívny vplyv finančnej krízy“ (Tamže, et. al., 2007,

s.22). Z prieskumu, ktorý urobil UNCTAD 58% respondentov plánuje v roku 2009 PZI

znížiť a asi tretina s nich plánuje PZI zvýšiť. Viac ako 40% týchto respondentov bolo

optimistických, PZI plánujú udržať respektíve ich aj mierne zvyšovať. Pozitívny obrat PZI

sa očakáva až v roku 2011.

Odhady UNCADU ukazujú, že tento pokles bol vyšší v rozvinutých krajinách,

ako v rozvojových krajinách. Dva hlavné kanály prostredníctvom, ktorých globálna


finančná kríza ovplyvňuje medzinárodný obchod a investície sú vďaka schopnosti

financovať a sklon firiem investovať. Schopnosť firmy k investíciám je ovplyvnená

krízou, pretože znižuje dostupnosť kapitálu pre podniky, ako interne, tak externe. Kríza

ovplyvňuje sklon na investovanie prostredníctvom celosvetovej depresii ekonomických

a trhových podmienok a averzie k riziku firiem. Keďže všetky ukazovatele

podnikateľskej dôvery preukázali negatívne projekcie, na celom svete to vyvolalo

prehĺbenie finančnej krízy. Preto veľa spoločností zaviedlo programy znižovania

nákladov a zníženie ďalších investícií.

Ak sa pozrieme na krajiny hostiteľské, v ich prípade sa jednalo o pokles v

priemysle, ktorý ma za následok zníženie záujmu o investícií v takýchto krajinách. Tiež to

viedlo aj k tomu, že sa spomalili toky PZI do iných krajín. Ako príklad by sme mohli

uviesť „Čínu, ktorá v posledných rokoch vysoko atraktívnou lokalitou pre zahraničné

investície, zaznamenala spomalenie prítoku PZI a niektoré TNK uprednostňujú PZI v Indii

pred investíciami v Číne“( Tamže, et. al, 2007, s. 23).

So štatistických údajov môžeme posúdiť to, že aký bol dopad finančnej krízy na

svetové toky a orientáciu PZI. “Podľa odhadu UNCTAD by svetové toky PZI v r. 2008

mali poklesnúť asi o 10 % v porovnaní s rokom 2007, keď dosiahli rekordnú výšku. No

tento pokles môže byť rozdielny v rozličných krajinách a regiónoch. „ ( UNCTAD, WIR,

2009, s. 23).

Rok 2008 bude znamenať koniec rozmachu v medzinárodných investícií ktorý sa

začal v roku 2004, keď svet priamych zahraničných investícií dosiahli historický rekord

tokov 1,8 balóna (milióna) amerických dolárov v roku 2007.

1.6. PZI pokles

V krátkodobom horizonte negatívny vplyv súčasnej hospodárskej recesie na

globálne PZI vyhliadky by mali byť dominantné. Strednodobom horizonte vyhliadky PZI

sú ťažšie posúdiť, vzhľadom na mimoriadnu závažnosť súčasnej krízy a

Skutočnosť, že by to mohlo viesť k veľkým štrukturálnym zmenám vo svetovej

ekonomike.


„Objem globálnych priamych zahraničných investícií, ako aj cezhraničných fúzií

a akvizícii sa v prvom štvrťroku 2009 zmenšil o viac ako polovicu. Objem PZI klesol v

sledovanom období medziročne o 54 %, kým rozsah cezhraničných fúzií a akvizícii sa

prepadol o 77 %. Keby sa trendy z prvého štvrťroka potvrdili, možno očakávať prepad PZI

o takmer polovicu a to za celý rok 2009, uviedla UNCTAD.

Na základe údajov z 57 krajín, ktoré zodpovedajú za 60 % svetových PZI, pribudli

v prvom štvrťroku 2009 PZI v sume 136 mld. USD v porovnaní s 294 mld. USD v

rovnakom období predchádzajúceho roka. Cezhraničné fúzia a akvizície dosiahli v prvých

troch mesiacoch tohto roka sumu 56,7 mld. USD oproti 246,9 mld. USD v prvom

štvrťroku 2009. Za celý rok 2008 dosiahli globálne fúzie a akvizície hodnotu 673,2 mld.

USD. Najväčší prepad PZI, a to o takmer 60 %, zaznamenali vyspelé ekonomiky. V

prípade rozvíjajúcich sa krajín očakáva UNCTAD prepad PZI o 25 % a v prípade nových

trhových ekonomík na úrovni 40 % „ (UNCTAD, WIR, 2009)

1.7. Prílivy PZI

Prílev priamych zahraničných investícií poklesol o 14 percent v roku 2008. Ďalší

pokles v tokoch priamych zahraničných investícií možno očakávať v roku 2009. Globálny

prílev priamych zahraničných investícií klesol na 1,7 bilióna dolárov.

Rozvinuté krajiny boli doteraz najviac postihnuté, s poklesom prílevu priamych

zahraničných investícií v roku 2008, najmä kvôli zhoršeniu vyhliadok na trhu. Toky do

rozvojových ekonomík pokračujú v raste v roku 2008, ale v oveľa menšej miere ako pred

rokom. Priamy pokles prílevu priamych zahraničných investícií do týchto krajín je možný

v roku 2009, vzhľadom na Pull-back efekt poklesu priamych zahraničných investícií

zameraných na export do vyspelých ekonomík.

Pokiaľ ide o odvetvia, prílev priamych zahraničných investícií sa zameral na

finančné služby, automobilový priemysel, stavebné materiály, polotovarov a niektoré

spotrebné tovary, tieto služby boli najviac ovplyvnené významne doteraz. Dôsledky krízy

priniesli rýchlu expanziu do iných aktivít, ako je primárny sektor a preto poklesli PZI vo

finančných službách.


Niektoré priaznivé faktory pre rast priamych zahraničných investícií stále platia, z

ktorých niektoré sú dokonca v dôsledku krízy významnejšie. Pokles podielu majetkovej

účasti na celkových svetových tokoch PZI je v podmienkach súčasnej krízy výraznejší než

počas krízy, ktorá bola v roku 2001.“ ( Šestáková, 2009, s.7) S tohto dôvodu to môže

negatívne ovplyvniť proces, ktorý sa bude zaoberať oživovaním v ekonomike. Ak by sme

sa pozreli na Činu a Indiu tak tam pozitívny trend prílevu PZI stále pretrváva aj napriek

tomu, že sa spomínala ich miera rastu.

V roku 2008 prílev do rozvinutých krajín ako celok znížila o 29% a dosiahol 962

miliárd dolárov v USA, a sa posunul ešte rýchlejšie v prvom štvrťroku roka 2009. Celkovo

PZI do Európskej únie (EÚ) predstavovali v USA 503 miliárd dolárov v roku 2008, o 40%

oproti úrovni z roku 2007. To bolo veľmi kvôli prudkému pokles prílevu do Veľkej

Británie, Francúzsko, Holandsko a Belgicko. S prehlbovanie finančnej krízy, FDI aktivity

vo väčšine krajín EÚ bol zase v prvý štvrťrok roku 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím

v roku 2008“(viď tabuľka číslo 1). (UNCTAD, WIR, 2009) [online]. [cit. 18. februára

2010]. dostupné na http://www.unctad.org/fdistatistics

http://www.unctad.org/fdistatistics


„Odliv priamych zahraničných investícií z vyspelých krajín sa tiež znížili o 17%

oproti roku 2007, na 1,5 bilióna (milióna) amerických dolárov v roku 2008. Tento pokles

bol z veľkej časti vďaka poklesu reinvestovanom ziskov v dôsledku zmršťovania ziskov a

splácanie úverov zahraničných pobočiek na ústredí nadnárodných spoločností. Najväčší

zdroj priamych zahraničných investícií zaznamenali krajiny Japonsko, Švajčiarsko, Kanada

a Holandsko a to nárast odlivu priamych zahraničných investícií v roku 2008. Hoci

Spojené štáty udržala pozíciu najväčšieho pasívneho investora v roku 2008, jeho únik

klesli o 18% čo predstavuje 312 miliárd amerických dolárov. Toky z EÚ sa znížila o 30%

čo predstavujú 837 miliárd dolárov. (UNCTAD, WIR, 2009) http://ww

W.unctad.org/fdistatis


2. GLOBÁLNE TRENDY VO VÝVOJI PZI A ICH REGIÓNÁLNEJ

ŠTRUKTÚRE ZA POSLEDNÉ ROKY

2.1. Vývoj prílevu PZI do jednotlivých skupín krajín

Vo vyspelých štátoch poklesol prílev PZI o 29%. Prejavil sa tu hlavne vplyv

poklesu fúzii a akvizícií, ktoré boli cezhraničné. Tiež sa očakáva aj to, že v priebehu roku

2009 nastane pokles prílevov PZI do vyspelých štátov a to až o 30 – 50%.

V dôsledku hospodárskeho rastu došlo v rozvojových krajinách rastu PZI. Tento

rast PZI mal pomalšie tempo ako predtým. Rozvojové krajiny sa celkovo podieľali v roku

2008 na svetových tokoch PZI 37%.

Pokles dopytu na trhoch viedol k tomu, že finančná kríza s oneskorením postihla

tiež aj rozvojové krajiny.

2.2. Globálny prílev a odlev priamych zahraničných investícií

„Globál priamych zahraničných investícií prílivu a cezhraničných fúzií a akvizícií,

hlavne režim priamych zahraničných investícií výrazne klesol v poslednom štvrťroku roku

2008 a pokračuje v roku 2009 (UNCTAD, WIR, 2009).

Prílev priamych zahraničných investícií klesol o 54%, akvizície a fúzie je o 77% v

priebehu prvého štvrťroka roku 2009 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého

roka. Perspektívy pre priame zahraničné investície zostávajú pochmúrne pre zvyšok roka.

„(UNCTAD, WIR, 2009)

„Ako uvádza UNCTAD, údaje o prílev priamych zahraničných investícií sú k

dispozícii za prvý štvrťrok roka 2009, tieto údaje za štvrťrok roka 2009 ukazujú pokles

prílevu PZI. 54% pokles bol zrejmý medzi 57 krajinami, pre ktoré štvrťročné údaje o

príleve priamych zahraničných investícií boli k dispozícii od polovice jún 2009. Čo

predstavuje asi 60% celosvetového prílevu. Štyridsať tri krajiny, vrátane hlavných


hostiteľských krajinách, ako je Brazília, Čína a Rusko, zaznamenávajú pokles (vid graf č.

4)4 (UNCTAD, WIR, 2009)

Graf č. 4 – Globálny prílev PZI

Zdroj: UNCTAD, FDI / TNC databázy (www.unctad.org / fdistatistics)., World

Investment Report 2009,

Odlev priamych zahraničných investícií v rovnakom období klesol o 57% do 47

krajín. Približne 60% celosvetového odlevu priamych zahraničných investícií, pre ktoré sú

tieto údaje k dispozícii. To znamená, že väčšina týchto krajín, vrátane veľkých investorov,

ako je Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Spojené štáty zažili pokles odlevu priamych

zahraničných investícií v prvom štvrťroku roka 2009 (vid graf č. 5).5 (UNCTAD, WIR,

2009)

4Spolu 57 krajín, čo predstavujú približne 60% svetového prílevu v roku 2007-2008. Údaje o prílevu PZI

v prvom štvrťroku roka 2009 nie sú verejne dostupné. 5 Celkom pre 47 krajín, čo predstavuje približne 60% svetlových výdavkoch, ktoré sú v roku 2007-2008


Graf č. 5 - Globálny odliv

Zdroj: UNCTAD, FDI / TNC databázy (www.unctad.org / fdistatistics)., World

Investment Report 2009

Najnovšie údaje o cezhraničných fúziách a akvizíciách potvrdzujú to, že : poklesli o

77% pre všetky krajiny v hodnote v prvom štvrťroku 2009 v porovnaní s prvým

štvrťrokom roka 2008, a o 62% viac ako v poslednom štvrťroku roku 2008 (viď. tabuľka č.

2) . (UNCTAD, WIR, 2009)


Tabuľka číslo 2 Cezhraničnej fúzie a akvizície predaj, 2007-2009 podľa

štvrťrokov (miliónov dolárov)

Zdroj: UNCTAD, cezhraničnej M & databázy (www.unctad.org / fdistatistics).

World Investment Report 2009

Odhady za celý rok 2009 sú určené pre globálny prílev priamych zahraničných

investícií, a tiež poklesu o takmer polovicu. Rozvinuté krajiny sú zodpovedné za pokles

priamych zahraničných investícií v roku 2009. Pre rozvojové krajiny, sa očakáva zníženie,

ktoré sa až o 25%, a pre tranzitívne ekonomiky až o 40%. (UNCTAD, WIR, 2009)

Nadnárodné spoločnosti boli zasiahnuté v dôsledku spomalenia svetovej

ekonomiky, ktorá je oficiálnou recesiou v mnohých významných ekonomík, čo viedlo k

očakávania trhu tým, že sa sprísnili úverové podmienky. Tiež sa znížila hodnota aktív a to

v dôsledku toho, že nastal pokles na akciovom trhu. V rovnakej dobe, čelila veľká neistota

ohľadom vývoja ekonomickej situácie v krátkom časovom horizonte. Ako výsledok,

spoločnosti bolo to, že spoločnosti očakávali prudký pokles ich výdavkov priamych

zahraničných investícií za rok 2009. Mnohé spoločnosti mali ohlásené plány, ktoré sa

týkali obmedzenia výroby, prepúšťania zamestnancov a tiež sa znížili kapitálové výdavky,

z ktorých všetky majú vplyv na priame zahraničné investície.“(UNCTAD,

WIR,2009/3)online]. [cit. 15. februára 2010]. dostupné na

http://www.unctad.org/Templates/webflyer.asp?docid=11666&intItemI


2.3. Globálna kríza a najväčšie TNK

Súčasná globálna finančná kríza je odlišná od predchádzajúcich finančných kríz

tým, že má hĺbku, ktorá je neobvyklá. Tiež sa odlišuje aj globálnymi dimenziami a to tak,

že tieto globálne dimenzie sú ovplyvnené všetkými krajinami a tiež aj regiónmi. Kríza má

za následok to, že došlo k poklesu dopytu po určitých výrobkoch čí službách. Tento pokles

dopytu bol akútny. Došlo k poklesu dopytu hlavne v automobilových a elektronických

priemysloch. Toto všetko ma za následok to, že sa do popredia krízovej situácia dostávajú

iné TNK6, ktoré samozrejme tiež musia zápasiť s mnohými problémami a to s problémami

ako prežiť.

TNK vo svete je asi 82 000. Týchto 82 000 TNK má v zahraniční asi 810 000

spoločností, ktoré sú dcérske. „V roku 2008 pripadalo na 100 najväčších nefinančných

TNK 11% zahraničnej zamestnanosti“ ( Šestáková, 2009, s. 12). Z toho však 16%

predstavuje zahraničné tržby a 9% predstavuje zahraničné aktíva všetkých TNK vo svete.

Podiel TNK na svetovom HDP predstavuje asi 4%. Tieto ukazovatele sú v posledných

rokoch stabilné.

Ak sa pozrieme na finančné ukazovatele môžeme vidieť to, že v týchto finančných

ukazovateľoch celkovej skupine 100 TNK bolo za rok 2008, kde sa vplyv finančnej krízy

až tak neprejavil. Finančná kríza mala negatívny dopad až v roku 2009 kde sa to už

prejavilo na TNK.

TNK reagovali na finančnú krízu nasledujúcimi opatreniami:

- Redukovanie alebo odloženie investičných programov

- Znižovanie všetkých možných nákladov, vrátane prepúšťania zamestnancov

- Dezinvestície – finančné i relokácia v rámci reštrukturalizačných programov

(Šestáková, 2009, s. 14)

Zloženie skupiny TNK sa celkovo nezmenilo.

6 transnacionálne korporácie- ďalej len TNK


2.4. Najnovší vývoj tokov priamych zahraničných investícií do vyspelých krajín

Ako sme už spomínali prvé roky 21. storočia boli charakteristické tým, že poklesli

prílevy PZI do priemyselne vyspelých krajín a to hlavne Európskych krajín. „ Prílev PZI

do krajín EÚ7 vcelku poklesol o 36%, no medzi jednotlivými krajinami boli značné

rozdiely. Najväčší pokles zaznamenali tri štáty EÚ a to Nemecko, Holandsko

a Luxembursko. Na tieto štáty EÚ pripadá 95% celkového poklesu tokov PZI do EÚ“

(Menbere T. Workie, et.al., 2008, s. 158).

„Ak sa pozrieme na Holandsko tu došlo k zníženiu stavu PZI v roku 2008 o 4,6

mld. USD v porovnaní s rokom 2009. Na toto zníženie stavu PZI vplývalo hlavne

splácanie vnútro-koncernových pôžičiek. Ak sa pozrieme na Nemecko tu došlo k poklesu

investícií a to do akciového kapitálu firiem a k výraznému zvýšeniu splácania

vnútrokoncernových pôžičiek v dôsledku daňových zmien“ ( Tamže, 2008, s. 158).

Ak sa pozrieme na druhú stranu tak tam „najväčším importérom kapitálu vo svete

sa stala Veľká Británia. Prílev PZI rástol aj do nových členských štátov EÚ. Spojené štáty

americké naďalej ostávajú najatraktívnejšou krajinou pre PZI, pričom sú zároveň aj

hlavným zahraničným investorom vo svete“ (Menbere T. Workie, et.al., 2008, s. 159).

„Preto pre väčšinu vyspelých krajín je odlev PZI vyšší ako prílev PZI, t.j. sú čistými

exportérmi kapitálu. Pre USA toto saldo za rok 2004 predstavuje 133 mld USD, pre

Japonsko 23 mld USD. Vývoj prílevu a odlevu PZI v 10 najvýznamnejších importérov

i exportérov PZI z radu vyspelých krajín ukazuje za rok 2004 “(Tamže, 2008, s. 159) graf

č. 6. V roku 2008 sa štruktúra výrazne zmenila. USA sa stali hlavným importertom.

7 Európska únia – ďalej už len EÚ


Zdroj: UNCTAD, WIR, (2008). s. 85

K poklesu PZI prispelo viacero faktorov. Najdôležitejším bola skutočnosť, že

nadnárodné korporácie z hlavných domácich krajín investovali menej kvôli zhoršujúcim sa

hospodárskym podmienkam v domácom prostredí. Európska únia a Spojené štáty, ktoré sa

40 % a 27 % podieľali na tokoch PZI, zaznamenali v prvých rokoch 21. storočia výrazný

pokles miery hospodárskeho rastu“(UNCAD, WIR, 2009, 178).

2.5. Nové tendencie

„Z politického hľadiska štáty, ktoré sú hostiteľské v krajine“ je dôležité rozlišovať

medzi relokáciou, ku ktorej dochádza pri reštrukturalizácií komplexov TNK

a spomínaných finančnými dezinvestíciami.


Relokácii možno čeliť rozvíjaním dlhodobých komparatívnych výhod krajiny,

dezinvestície sú ovplyvnené mnohými krátkodobými a aj z hľadiska TNK vnútornými

faktorami“ ( Šestáková, 2009, s.9)

2.6. Predpokladaný vývoj priamych zahraničných investícií v najbližších rokoch

„ S analýzou trendov vo vývoji PZI vo svete sa obvykle spájajú aj prognózy vývoja

PZI v najbližších rokoch, čo je dôležité tak pre budúcu orientáciu zahraničných investorov,

ako aj pre hostiteľské krajiny PZI. Tieto prognózy sa opierajú jednak o prieskum medzi

samými zahraničnými investormi. Ako hodnotia očakávaný vývoj hlavných determinantov

PZI, príležitosti a riziká, aké sú ich plány na najbližšie roky. Jedná sa o názory expertov

a agentúr na podporu zahraničných investícií v jednotlivých krajinách. V prieskume sa

využíva forma dotazníkov, ako aj interview s kľúčovými investormi“ (Menbere T. Workie,

et.al., 2006, s. 183).

Každý rok pravidelne UNCTAD uskutočňuje „prieskum medzi veľkými TNK

o perspektívach vývoja PZI na najbližšie roky. A to 2-3 roky. Dotazníky boli zaslané 1500

veľkým TNK, z ktorých odpovedalo 191 spoločnosti. Zároveň bola vytvorená skupina

expertov pre jednotlivé lokality, ktorá mala poskytovať kvalitatívny odhad príležitostí

a rizík spojených s budúcim vývojom PZI. Časový horizont týchto prognóz bol do roku

2009“ (Tamže, 2008, s. 183)

„Súbor respondentov nie je veľký, niektoré základné tendencie očakávaného vývoja

PZI možno načrtnúť: 63% respondentov z radov TNK vyjadrilo optimizmus, pokiaľ ide

o perspektívy PZI na najbližšie roky. 76% zahraničných dcérskych spoločností očakáva

zvýšenie ich investícií v príslušnej hostiteľskej krajne v časovom horizonte do roku 2009.

Prieskum, ktorý uskutočnila UNCTAD sa podrobne nezaoberá odvetvovým

profilom očakávaných PZI, no odhaduje sa, že cezhraničné fúzie a akvizície by mali byť

intenzívne v primárnom sektore a v chemickom a automobilovom priemysle v rámci

spracovateľského priemyslu. Predpokladá sa taktiež pokračujúci trend PZI v oblastí

služieb“ (Tamže, 2008, s. 183).


Za najdôležitejšie riziká, ktoré by mohli brzdiť rast PZI sa pokladá deficit bežného

účtu platobnej bilancie v nových vyspelých krajinách, vysoké ceny ropy a ich tlak na

infláciu, turbulenciu na finančných trhoch, nebezpečenstvo protekcionistickej politiky

viacerých štátov. Respondenti spomínali aj globálnu hrozbu a možné politické riziká

“(Tamže, 2008, s. 184).

„Cieľom prieskumu bolo identifikovať základné príležitosti a riziká, ktoré môžu

byť spojené s vývojom PZI v najbližších rokoch.

Okruhy otázok, na ktoré mali respondenti odpovedať, zahŕňajú nasledujúce oblasti:

- Aké sú plány spoločnosti v oblastí PZI?

- Akú váhu pripisujú politickým rizikám v porovnaní s ostatnými črtami

podnikateľského prostredia, keď rozhodujú o lokalizácií investícií?

- Do akej miery globálne geopolitické hrozby vplývajú na stratégiu TNK?

- Existujú tendencie k protekcionizmu, ktoré by mohli brzdiť ich PZI?

- Aké opatrenia TNK používajú v oblasti riadenia politického rizika? „(Tamže, 2008,

s. 185).

-

„ Ako základné faktory, ktoré budú ovplyvňovať globálne trendy PZI, respondenti uviedli:

- Rastúci dopyt na trhoch prudko sa rozvíjajúcich krajinách

- Stav ekonomiky USA

- Globálny outsourcing služieb

- Zvyšujúci sa význam investícií z rozvíjajúcich sa ekonomík

- Geopolitické tlaky

- Regionálny integráciu

- Ekonomický vývoj v eurozóne

- Environmentálne faktory

- Vývoj cien základných komodít

- Makroekonomickú nestabilitu

- Protekcionistickú politiku

- Nebezpečenstvo terorizmu“ (Tamže, 2008, s. 186).

„Na základe všetkých uskutočnených prieskumov a odhadov expertov formuluje The

Economist Intelligance Unit nasldujúce kvantifikované odhady vývoja PZI vo svete

„(Tamže, 2008, s. 190). (Vid tabuľka č. 3).


Zdroj: Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky –turbulencie na finančných trhoch

a dilemy hospodárskej politiky, Menbere T. Workie a kolektív (2008, s.190)


3. GLOBÁLNE FINANČNÁ KRÍZA A SR

3.1. Dopad finančnej krízy v Slovenskej republike

„Hospodárska kríza spolu s ďalšími negatívnymi krízovými javmi majú a budú mať

vplyv na medzinárodné postavenie Slovenska, na stabilitu a perspektívu jeho vnútorného

vývoja. Slovensko nebolo pri zrode ani jedného z týchto negatívnych globálnych procesov

a faktorov, ale je súčasťou svetovej ekonomiky a musí sa na ne pripraviť, nájsť si správne

miesto v ochrannom úsilí pred ich negatívnymi dôsledkami a prípadné zmeny využiť na

udržanie terajšej pozície alebo na posilnenie svojho postavenia v reálnom medzinárodnom

prostredí.

Nové globálne trendy zvýrazňujú viaceré bezpečnostné riziká (predovšetkým

ekonomickej povahy), preto je nutné cez ich prizmu analyzovať silné a slabé stránky

Slovenska v tomto turbulentnom prostredí.

Globálna ekonomická kríza priamo ovplyvňuje i politický vývoj v mnohých

krajinách sveta a hĺbka i závažnosť jej negatívnych dôsledkov sa ešte nedá presne

predvídať. Nové riziká a hrozby, vyvolané svetovou hospodárskou krízou, relativizujú

všetky doterajšie prognózy svetového vývoja.

„Na rozdiel od ostatných krajín, v stredoeurópskom regióne bola ekonomika

Slovenska najmenej zasiahnutá. V prvom rade Slovensko ochránila európska mena, ktorú

prijala 1.1.2009.

Ak Slovensko na jednej strane ochraňuje euro, na druhej strane Slovensku zobrala

výhodu pri exporte. Pri poklese kurzu bolo Slovensko výhodné pre zahraničie a ich

výrobky boli lacnejšie v porovnaní s krajinami kde bolo euro, teraz to už ale skončilo a sú

si takmer všetci rovní. Slovensko je krajina, ktorá sa nemôže spoliehať len na domácu

spotrebu ale je odkázaná hlavne na export, ktorý tvorí podstatnú časť jej príjmov. Krajina

ako Slovensko sa musí v nasledujúcom období pripraviť na pokles exportu a musí hľadať

riešenia ako prekonať nastávajúcu recesiu“( Stieranka, 2009, s.24).


„Slovensko ako každá krajina momentálne pociťuje dopady krízy, ktoré sa prejavujú

nielen v hospodárskej, ale aj sociálnej oblasti. Ekonomika Slovenska je orientovaná

proexportne, zameraná najmä na automobilový a elektrotechnický priemysel a naviazaná

na ekonomiky silných odberateľov ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Rakúsko a iné.

Ich ekonomická situácia sa s oneskorením priamo odzrkadľuje na stave slovenskej

ekonomiky.

V tabuľke č. 4 a grafe č. 7 je uvedený doterajší vývoj vybraných základných

ukazovateľov a predikcia ich vývoja do roku 2011 (podľa Inštitútu finančnej politiky MF

SR), pričom niektoré zdroje, napr. Národná banka Slovenska, Infostat, uvádzajú rozdielne

čísla“ ( MF SR, 2008, s. 2).

Skutočnosť Prognóza

Ukazovateľ 2006 2007 2008 2009 2010 2011

HDP, reálny rast 8,5 10,4 6,4 -6,2 1,1 3,4

Investície, reálny rast 8,2 7,9 6,8 -5,1 1,9 2,5

Miera nezamestnanosti 13,3 11,0 9,6 12,5 13,4 13,2

Zdroj: MFSR


Graf č. 7 – Vývoj vybraných ukazovateľov 2006 - 2011

Zdroj: MF SR (2008) . 2 www.rokovania.sk/.../$FILE/Zdroj.html

„Ekonomika Slovenska je jedno strane orientovaná a toto jej prináša aj veľké

riziká. Ak bola táto ekonomika v posledných rokoch na výbornej úrovni, určite za to

môže ďakovať hlavne automobilovému priemyslu. Podiel automobilového priemyslu na

celkovej priemyselnej produkcii krajiny bol v roku 2007 takmer 28,4 %. Obrat

slovenských automobiliek bol 443 miliárd korún, čo je o 34,2 % viac ako bolo pred

rokom. Vďaka rastu automobilovému priemyslu, rástla aj Slovenská ekonomika až

neuveriteľným tempom“ ( Tamže, 2009, s.24).

http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/34910012D66B63E3C125764100435AB9/$FILE/Zdroj.html


Graf č. 8: Rast reálneho HDP na Slovenku (v %)

Z uvedeného grafu môžeme vyčítať to, že slovenská ekonomika na tom nie je až tak

zle. Ako môžeme vidieť rast HDP je na úrovni 6,4%, čo znamená že je stále postačujúci.

Čo je však zaujímavé a čo si treba všimnúť, že rast HDP v 1Q v roku 2008 bol 9,3%

oproti 4Q, kde bol iba 2,7% ( Štatistický úrad SR, 2009)

3.2. Ekonomická prognóza pre Slovenskú republiku

„Vplyvom výrazne komplikovaného vývoja globálnej ekonomiky a jeho

podstatného vplyvu na ekonomiku Slovenska môžeme očakávať podstatné spomalenie

rastu ekonomiky Slovenska. Naopak, vzhľadom na spomenuté krízové faktory ako

v zahraničí, tak i v domácej ekonomike sa v roku 2009 podľa našej prognózy dostane

ekonomika do miernej recesie. Ekonomika bude v roku 2009 dosahovať pri naplnení

predpokladov prognózy negatívny rast na úrovni -0,9 % (graf 9).

V nasledujúcom roku 2010 predpokladáme pretrvávanie globálnych ekonomických

problémov s miernym oživením v druhej polovici roka, na ktoré naša ekonomika zareaguje

miernym rastom 0,4 %. Obdobie po roku 2010 bude poznačené postupným znovuoživením

ekonomických procesov. Zároveň však očakávame, že sa svetová ekonomika sa bude

z recesie spamätávať postupne. Vplyvom odlivu výrobných kapacít je však vývoj po roku

2010 otázny a preto prognózu na toto obdobie môžeme charakterizovať ako opatrnú

s výhľadom rastu HDP v intervale 3 – 6 % ročne (graf 10).“ (Kvetan, et. al., 2008, s. 4)


Graf č. 9 : Hrubý domáci produkt a zložky jeho použitia

Zdroj: ŠÚ SR a modelové prepočty autorov

Graf č. 10 : Rast HDP a príspevky domáceho a zahraničného dopytu k jeho rastu

Zdroj: ŠÚ SR a modelové prepočty autorov

3.3. Riziká prognózy

„Budúci vývoj ekonomiky SR je do značnej miery neistý a preto je potrebné ukázať

možné pozitívne a negatívne okolnosti, ktoré by mohli zvrátiť nami očakávaný vývoj.

-10

0

10

20

30

40

50

60

70

80

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

K onečná s potreba verejnej s právyK onečná s potreba domácnos tíTvorba hrubého kapitáluČ is tý export

-15%

-10%

-5%

0%

5%

10%

15%

20%

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

2015

2016

2017

Zahraničný dopyt D omáci dopyt R as t HD P


Tieto dopady významne odrážajú uplatňovanú hospodársku politiku našej vlády ako aj

predstaviteľov našich hlavných obchodných partnerov.

Za najvýznamnejší vplyv, ktorý by významným spôsobom zmenil nami

prognózovaný vývoj je potrebné označiť očakávanú dĺžku krízy. Vzhľadom na štruktúru

našej ekonomiky je pochopiteľné, že čím skôr sa obnoví zahraničný dopyt a svetový

hospodársky rast, tým skôr na ňu naša výroba bude schopná zareagovať. V prípade

dlhotrvajúcich problémov, ktoré spôsobia postupný odchod priemyselných podnikov, bude

potrebné čeliť významnejším problémom aj vzhľadom na fyzický odliv výrobných kapacít

a investícií.

Ďalším významným prvkom bude vývoj kurzu okolitých krajín. V súčasnosti je

častým javom, kedy je spotreba časti domácností uskutočňovaná v zahraničí, čo výrazne

pôsobí na rast dovozov, ako aj zníženie objemu produkcie sektoru maloobchodu. Omnoho

vážnejší je však fakt, že vplyvom kurzových rozdielov sa naša pracovná sila stáva drahšou

a preto môže nastáť postupný odliv ľahko mobilných výrobných kapacít do krajín s nižšou

cenou práce. Adaptovanie Eura napomohlo počas prebiehajúcej krízy čiastočne eliminovať

negatívny vplyv na stabilitu kurzu“ (Kvetan, et. al., 2008, s. 8)

Graf č. 11 : Vývoj príjmov, výdavkov a deficitu štátneho rozpočtu

Zdroj: Ministerstvo financií SR a modelové prepočty autorov

0

5

10

15

20

25

19

95

19

96

19

97

19

98

19

99

20

00

20

01

20

02

20

03

20

04

20

05

20

06

20

07

20

08

20

09

20

10

20

11

20

12

20

13

20

14

20

15

20

16

20

17

0

0.5

1

1.5

2

2.5

Výdavky DPH Spotrebné dane Dane z príjmu Ostatné príjmy Deficit


3.4. Priame zahraničné investície v Slovenskej republike

„Celkový stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike dosiahol k

31.12.2007 úroveň 976,4 mld. Sk, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 94,2 mld. Sk. Z

toho majetková účasť, vrátane reinvestovaného zisku, predstavovala 816,8 mld. Sk a

ostatný kapitál 159,6 mld. Sk“ (NBS, 2009, s.6). viď tabuľka č. 5

Tabuľka č. 5 – Stav PZI v Slovenskej republike k 31.12.2007Zdroj: NBS (2009)

s. 6

„Prílev PZI do Slovenskej republiky v roku 2007 dosiahol 88,4 mld. Sk a

medziročne poklesol o 50,9 Sk. Tabuľka 2 znázorňuje objem prílevu PZI do Slovenskej

republiky. Podobne ako v predchádzajúcom roku najväčší podiel na celkovom príleve

priamych investícií mali prostriedky vložené priamymi investormi do majetkového

kapitálu, čo pri podiele 40,2% predstavovalo 35,5 mld. Sk. Reinvestovaný zisk (tzn. podiel

zahraničných investorov na zisku spoločnosti, ktorý nie je vyplatený vo forme dividend a

zostáva na účtoch krajiny) dosiahol v roku 2007 v objemovom vyjadrení 20,6 mld. Sk, keď

medziročne poklesol o 12,3 mld. Sk.

Napriek medziročnému poklesu, pomer reinvestovaného zisku k celkovému prílevu

PZI sa oproti roku 2006 znížil len o 0,3%, keď v roku 2007 dosiahol podiel 23,3%“

(tamže, 2009,s. 6). viď tabuľka č. 6

Tabuľka č. 6 – Prílev PZI do Slovenskej republiky v roku 2007


Zdroj: NBS (2009) s. 6

„Celkový majetkový výnos slovenských podnikov so zahraničnou účasťou (tzn.

Výnos z reinvestovaného zisku a dividend spolu) v roku 2007 dosiahol 105,0 mld. Sk, pri

medziročnom náraste o 0,1 mld. Sk. Rok 2007 sa niesol v pokračujúcom trende vyššej

výplate dividend, keď boli zahraničným investorom z objemu 105,0 vyplatené prostriedky

v objeme 84,4 mld. Sk. Kým v roku 2006 dosiahol podiel vyplatených dividend na

celkovom majetkovom výnose 68,6%, v roku 2007 tento podiel vzrástol na 80,4%.

Z teritoriálneho hľadiska boli k 31.12.2007 na Slovensku preinvestované najvýraznejšie

prostriedky z Holandska, Rakúska a Nemecka. Podiel týchto troch krajín tvoril na

celkových PZI 56,2%. Holandskí investori vložili od roku 1993 do slovenských

spoločností prostriedky v objeme 282,8 mld. Sk, čo predstavovalo podiel na celkových PZI

29%.

Najvýraznejší prílev prostriedkov uskutočnený v roku 2007 dosiahlo Česko,

v hodnote 12,7 mld. Sk a s podielom 14,4% z celkového prílevu PZI. Ďalšími významnými

investormi boli Cyprus s 13,7%, nasledované Francúzskom s 12,8% z celkového prílevu

PZI“ (Tamže, 2009, s.7).

„Najvyšší realizovaný prílev do majetkového kapitálu (tzn. po abstrahovaní od

reinvestovaného zisku a ostatného kapitálu) bol v roku 2007 uskutočnený rakúskymi

investormi, ktorí počas roka zvýšili svoju majetkovú účasť v slovenských spoločnostiach o

8,4 mld. Sk, čo zodpovedalo 23,6% z celkového prílevu vo forme majetkovej účasti (graf

č. 12 ). Druhý najvýraznejší prílev majetkového kapitálu bol zaznamenaný z Cypru, ktorý

prílevom 7,4 mld. Sk v roku 2007 súčasne zaznamenal najvýraznejší medziročný nárast do

majetkového kapitálu o 4,4 mld. Sk“ (Tamže, 2009, s.7).

Graf prezentuje objemové vyjadrenie stavu celkových PZI krajín, z ktorých

pochádzajú najvýznamnejšie investície. Graf naznačuje vysoké percento 27 krajín

Európskej únie (90,1 %), ktoré sa podieľajú na objeme PZI v SR.


Graf č. 12. - Stav PZI v Slovenskej republike k 31.12.2007, s teritoriálna

štruktúra investorov


„Z celkového objemu PZI umiestnených v SR k 31.12.2007 predstavovala alokácia

do podnikového sektora 869,9 mld. Sk a do bankového sektora 106,6 mld. Sk.

Najvýznamnejšie objemy k 31.12.2007 boli investované do priemyselnej výroby 380,2

mld. Sk a do finančného sprostredkovania 172,2 mld. Sk, čo zodpovedalo podielom 38,9%

a 17,6% z celkového objemu PZI. Najvýraznejší podiel dosiahlo odvetvie finančné

sprostredkovanie okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia s 14,3%.

V roku 2007 sa do sektora finančného sprostredkovania realizoval prílev

prostriedkov v hodnote 29,8 mld. Sk, čo tvorilo 33,7% z celkového prílevu PZI.

Najvýraznejší objem v rámci finančného sprostredkovania 25,0 mld. Sk bol investormi

alokovaný do odvetvia finančného sprostredkovania okrem poistenia a dôchodkového

zabezpečenia (28,3% celkového prílevu PZI)“ (Tamže, 2009,s. 8).


Graf č. 13 - Stav PZI v Slovenskej republike k 31.12.2007, odvetvová štruktúra


Graf prezentuje objemové vyjadrenie stavu celkových PZI odvetví, do ktorých boli

uskutočnené najvýznamnejšie investície.

3.5. Slovenské priame zahraničné investície

„Celkový stav slovenských priamych investícií v zahraničí k 31.12.2007 dosiahol

42,6 mld. Sk, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 7,8 mld. Sk. Z toho majetková

účasť, vrátane reinvestovaného zisku, predstavovala 42,4 mld. Sk a ostatný kapitál 0,2 mld.

Sk, keď v rámci medzi podnikových úverových operácií sa zvýšili prostriedky poskytnuté

do zahraničia“ (NBS, 2009, s10). viď tabuľka č. 7


Tabuľka č. 7 – Prílev PZI v zahraničí k 31.12. 2007

Zdroj: NBS (2009) s.10

„Odlev PZI do zahraničia v roku 2007 dosiahol 14,8 mld. Sk a oproti roku 2006 sa

znížil o 0,4 mld. Sk. Tabuľka 4 znázorňuje objemové vyjadrenie odlevu PZI do zahraničia.

Najväčšie objemy až 63,0% z celkového odlevu PZI, v hodnote 9,3 mld. Sk, vložili

slovenskí investori do majetkovej účasť“ (Tamže, 2009, s. 10). viď tabuľka č. 7

Tabuľka č. 8 – Odlev PZI do zahraničia v roku 2007

Zdroj: NBS (2009) s.10

„Z komponentov majetkového výnosu zaznamenal reinvestovaný zisk medziročný

pokles o 1,8 mld. Sk a dividendy zaznamenali mierny medziročný nárast o 20,6 mil. Sk.

podnikov preinvestovaný v Českej republike v hodnote 24,9 mld. Sk, keď sa oproti roku

2006 zvýšil o 4,2 mld. Sk. Medzi krajiny, ktoré dosiahli najvyšší podiel na objeme

slovenských priamych investícií v zahraničí k 31.12.2007, patria ešte Luxembursko s

13,3%, nasledované Rakúskom s 8,8% a Poľskom s 6,0%. Z teritoriálneho hľadiska v roku

2007 najviac slovenských investícií smerovalo do Rakúska –v objeme 6,4 mld. Sk (43,3%

celkového odlevu PZI), Česka a Holandska“ “ (tamže, 2009,s. 10).

3.6. Stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike

„ V roku 2008 sa trend zrýchľovania výkonnosti ekonomiky Slovenska prerušil.

Rast HDP zaznamenal v roku 2008 6,4%, čo je o 4 percentuálne body menej ako rok


predtým. Zmiernenie dynamiky rastu HDP je dôsledkom dopadov globálnej finančnej a

hospodárskej krízy na ekonomiku Slovensku. Vo IV. štvrťroku dosiahol napr. rast HDP len

2,5 %.Zmiernenie dynamiky ekonomického rastu súvisí so spomalením rastu zahraničného

dopytu. Zahraničný dopyt vzrástol v roku 2008 medziročne o 3,2%, čo je o 10,6

percentuálneho bodu menej ako v roku 2007.

Ťažiskom rastu ekonomiky Slovenska v roku 2008 boli investície, medziročne

vzrástli o 8,2%. Spotreba domácností sa v roku 2008 zvýšila medziročne o 6,1%. Počet

zamestnaných v ekonomike Slovenska dosiahol v roku 2008 celkom 2 433,8 tis. osôb,

zamestnanosť v ekonomike medziročne vzrástla o 3,2%. Nezamestnanosť dosiahla 9,6% a

medziročne poklesla o 1,4 percentuálneho bodu (podľa výberového zisťovania pracovných

síl). Inflácia dosiahla 3,9% a rozpočtové saldo mínus 1,4% HDP. Prílev priamych

zahraničných investícií na Slovensko v roku 2008 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím

výrazne poklesol. Prílev PZI dosiahol 538,1 mil. € , zatiaľ čo rok predtým až 2,1 mld. €.

Príčinou sú krízové javy vo svetovej ekonomike, nárast nákladovosti investičného kapitálu

a zníženie tempa rastu ekonomického rozvoja vo svete.

Z teritoriálneho hľadiska v roku 2008 najvýznamnejšie PZI investovali na

Slovensku investori z Holandska, Rakúska, Talianska a Nemecka. Holanďania vložili v

roku 2008 do slovenských spoločností prostriedky v objeme 5 339 mil. eur (19,9 % podiel

na celkových PZI).

Tabuľka č.7 prezentuje objemové a graf č.14. percentuálne vyjadrenie stavu

celkových PZI (majetkovú účasť a reinvestovaný zisk) krajín, z ktorých pochádzajú

najvýznamnejšie investície. Ako je vidieť, ide o vysoké percento krajín Európskej únie,

ktoré sa podieľajú na objeme PZI v SR“ (Bujňáková, 2008, s. 15)


Tabuľka č. 9: Stav priamych zahraničných investícií v Slovenskej republike podľa

krajín, 2008

Graf č. 14- Stav priamych zahraničných investícií v SR podľa krajín, 2008, (mil. eur v

%)


„Z teritoriálneho hľadiska v roku 2008 najviac slovenských investícií smerovalo do

Česka – v objeme 579 mil. eur (43,4% celkového odlevu), Rakúska a Luxemburska.

Tabuľka prezentuje objemové vyjadrenie stavu celkových PZI krajín, v ktorých slovenskí

investori investovali najväčšie prostriedky v roku 2008“ (Bujňáková, 2008, s. 15)

Tabuľka č. 10 : Stav priamych zahraničných investícií v zahraničí podľa krajín, 2008


4. Záver

„Všeobecne možno konštatovať, že reakcie slovenských podnikateľských kruhov

na globálnu finančnú krízu sú poznačené rezervovaným optimizmom a varovaniami, že jej

dopad aj v Slovensku môže byť oveľa vážnejší ak bude chaos ďalej pretrvávať.“

Pravdou je, že aj slovenskú ekonomiku tiež zasiahla globálne finančná kríza

rovnako ako aj ostatné svetové ekonomiky, ako napríklad USA, Japonsko, ktoré sú oveľa

silnejšie ako je slovanská ekonomika. Globálne finančná kríza sa prejavila tak, že poklesli

investície a tiež poklesov aj export.

Slovenská ekonomika je stále pozitívne hodnotná aj napriek tomu, že ju zasiahla

globálne finančná kríza. Pozitívne hodnotenie slovenská ekonomika dostáva od

renomovaných agentúr a tiež aj inštitúcií. „Všetky uznávané ratingové agentúry hodnotia

Slovenskú republiku ako jednu z najlepších spomedzi krajín strednej a východnej Európy –

Moody’s Corporation nám prisudzuje rating A1, Fitch Ratings A+ a Standard & Poor’s

A+/A1“(SARIO, 2010). Ak by sme sa pozreli na bezpečnosť investícií na Slovensku tak,

tu nás agentúra Dun & Bradstreet hodnotí ako krajinu, ktorá má nízke riziko návratnosti

investícii a to na úrovni DB2d. Čo predstavuje najlepšiu pozíciu, ktorú má Slovenská

republika v rámci krajín V4 (SARIO, 2010).

Ak by sme sa pozreli na vývoj predpokladaného hospodárstva tu nám

Medzinárodný menový fond“ predpovedá najvyšší rast HDP v rámci Eurozóny“ čo

predstavuje 3,6% (SARIO, 2010). Slovenská ekonomika očakáva najvyšší rast v tomto

roku. „ (SARIO, 2010).

Ako uvádza SARIO Slovenská republika je destinácia, ktorá je stále veľmi

atraktívna. O tom že Slovenská republika je atraktívna destinácia svedčí aj to, že má dopyt

a tiež má aj rokovania s budúcimi investormi. Tieto rokovania sa uskutočňujú v rámci

agentúry SARIO.

Slovenská republika v roku 2010 chce vytvoriť priestor na to, aby mohli spolu

komunikovať budúci investori s predstaviteľmi miestnej a územnej samosprávy. Táto

spoločná komunikácia ma za úlohu to, aby sa našli spoločné nástroje, ktoré by slúžili na

elimináciu negatívnych dôsledkov globálnej hospodárskej krízy pri realizácií investičných


zámerov, ktoré by boli na Slovensku. Podľa SARIA je ku dňu 16. 02. 2010 na „ICF

Slovakia 2010 zaregistrovaných 62 investičných subjektov, zástupcov 50 slovenských

miest a predstaviteľov všetkých 8 VÚC.“ (SARIO, 2010).

„SARIO zároveň v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva SR v súčasnosti

spracúva podkladové materiály 14 aktuálnych investičných projektov a pripravuje viaceré

nové proexportné aktivity v atraktívnych teritóriách (napr. formou SARIO prezentačných

centier), kde sú reálne predpoklady na etablovanie sa našich výrobcov a

exportérov. „(SARIO, 2010).


Vplyv finančnej globálnej krízy na priame zahraničné investície

Ja, Jana Brathová, týmto prehlasujem, že som jediným a výlučným autorom tohto diela,

a že všetky podporné zdroje iných autorov sú v diele označené. Zároveň povoľujem

a autorizujem knižnicu City University/Vysokej školy manažmentu, aby dielo (Vplyv

finančnej globálnej krízy na priame zahraničné investície) zaarchivovala a dala ho na

požiadanie k dispozícii študentom City University/Vysokej školy manažmentu na všetkých

pobočkách v papierovej podobe.

_______________________________________________________________ (podpis)

_______________________________________________________________ (dátum)


Zoznam použitej literatúry

Balko, D., (2005), Zahraničné investície – šláger súčasnosti, Bratislava: EPOS

Bujňáková (2008), Priame zahraničné investície v SR a v EÚ v období prepuknutia

hospodárskej krízy – teritoriálne hľadisk, Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej

akadémie vied.

Dudáš, T., (2006), Priame zahraničné investície vo svetovom hospodárstve, Bratislava:

Ekonóm

Halušková, J., Olexa, M.: (2007) Analýzy vývoja slovenskej ekonomiky a prognóza jej

vývoja do roku 2017. Forum Statisticum Slovacum 1/2007

Hošková, A, (2000) Komparácia vývoja priamych zahraničných investícií na Slovensku

a v transformujúcich sa ekonomikách, Bratislava, IMFŠ NBS, štúdia

Hošková, A.: (2001)„Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku

Slovenska“Národná banka Slovenska, Bratislava

Ing. Hošková, A, PhD, (2001) Vplyv priamych zahraničných investícií na ekonomiku

Slovenska, Národná banka Slovenska, Inštitút menových a finančných štúdií, Bratislava

Hošková, A, (1999), Zahraničný kapitál na Slovensku so zameraním portfóliové investície.

Bratislava, IMFŠ NBS, štúdia

Hošková, A, - Vagnerová, S, (1998), Priame zahraničné investície na Slovensku so

zameraním na bankovú sféru. Bratislava, IMFŠ NBS, štúdia

Kohout, P., (2009), Finance po krizi – dusledky hospodárske recese a co bude dál, Praha:

vydavateľstvo Grada publishing

Kováč M, et., al., (2008), Možné dopady finančnej krízy na hospodárstvo a ekonomiku SR

a návrh možných nástrojov na riešenie problémov, Košice


Kvetan, V (2009), Prognóza vývoja ekonomiky SR na roky 2009 – 2015, Bratislava:

Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied.

Menbere Workie Tiruneh, (2009), Vývoj svetovej ekonomiky, globálne finančná

a hospodárska kríza prícíny, náklady, východiska, Bratislava

NBS, (2009), Priame zahraničné investície 2007

Sirotná, B.( 2002), „Priame zahraničné investície v transformujúcich sa krajinách –

Teória a prax“,. IES FSV UK, Praha

Spoločenské parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ (2007) - SPRÁVA

o vplyve priamych zahraničných investícií na štát, Bratislava

Stieranka, M., Kríza v USA a jej vplyv na svetovú ekonomiku, Bratislava, 2009,

Záverečná práca

Šestáková, M.,(2008), Konkurencia medzi štátmi v oblasti získavania a udržania

zahraničných investícií, WORKING PAPERS EÚSAV, č. 11

Šestáková, M., (2009) – Vývoj priamych zahraničných investícii v podmienkach globálnej

krízy, referát na konferencií EÚSAV a Ministerstva hospodárstva SR, október 2009,

Bratislava

M. Šestáková,-fúzie a akvizície v kontexte PZI, súčasné tendencie a pučenie pre Slovensko,

kapitola: 3.2, T. Workie a kolektív,(2007) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky –

Prínosy informačných technológií a hrozby klimatických zmien, Bratislava: Ekonomický

ústav Slovenskej akadémie vied

M. Šestáková – Nové tendencie vo vývoji PZI vo svete, kapitola 2.2, T. Workie

a kolektív,(2008) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky- Turbulencie na finančných

trhoch a dilemy hospodárskej politiky,. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej

akadémie vied


M. Šestáková, Dynamika priamych zahraničných investícií vo svete, kapitola 3.1, T.

Workie a kolektív,(2006) Vývoj a perspektívy svetovej ekonomiky- globálne

konkurencieschopnosť a energetická a demografická kríza, Bratislava: Ekonomický ústav

Slovenskej akadémie vied

UNCTAD (2009) Word investment report, Transnational Corporations agriciltural

Production and Development, New York and Geneva

Elektronické zdroje:

ČSU, (2009). [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:http://www.czso.cz

Economist Intelligence Unit, (2006). [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné

na:http://www.eiu.com

EIU DataServices, (2007). [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:

http://www.countrydata.bvdep.com

Európa, (2007). Slovenia Stability and convergence programme 2006-2007 [online]. [cit.

18. októbra 2009]. dostupné na: http://www.europa.eu.int

MF SR (2008) Správa o plnení opatrení Inovačnej stratégie SR. [online]. [cit. 18. októbra

2009]. dostupné na: www.rokovania.sk/.../$FILE/Zdroj.html

NBS, (2006). PZI [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na: http://www.NBS.sk.

SARRIO (2010) Slovensko je stále atraktívna destinácia pre investorov 16. 02. 2010

[online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na: http://www.sario.sk

Sita, (2009), Globálne FDI klesli v prvom štvrťroku o viac ako polovicu

[online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:

http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=79143

http://www.czso.cz/

http://www.eiu.com/

http://www.countrydata.bvdep.com/

http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/publication3967_sk.pdf

http://www.europa.eu.int

http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/34910012D66B63E3C125764100435AB9/$FILE/Zdroj.html

http://www.sario.sk/?novinky&novinka=996

http://openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=79143


UNCTAD, WIR (2009), Assessing the impact of the current financial and economic crisis

on global FDI flows [online]. [cit. 18. októbra 2009]. dostupné na:

http://www.unctad.org/en/docs/webdiaeia20091_en.pdf

http://www.unctad.org/en/docs/webdiaeia20091_en.pdf


ABSTRAKT

VPLYV GLOBÁLNEJ FINANČNEJ KRÍZY NA PRIAME ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE

Kľúčové slová: priame zahraničné investície, politika podpory PZI, trendy v tokoch PZI,

zvyšovanie priaznivých vplyvov PZI, pokles fúzií a akvizícii, vývoj priamych

zahraničných investícií, globálne kríza a najväčšie TNK

Študent: Jana Brathová

Vedúci ZP: doc. PhDr. Monika Šestáková, Dr.Sc

„Priame zahraničné investície predstavujú samostatnú kategóriu investícií, ktoré sú

medzinárodné. Táto samostatná kategória medzinárodných investícii vyjadruje určitý

zámer subjektu, ktorý je rezidentom jednej ekonomiky t.j. priamy investor, získať trvalý

podiel v podniku so sídlom v inej ekonomiky t. j. podnik priamej investície. Trvalý podiel

bude vyjadrovať existenciu dlhodobého vzťahu medzi priamym investorom a podnikom

priamej investície a tiež aj významný stupeň vplyvu na riedenie podniku.“

Globálna finančná kríza mala vplyv na toky priamych zahraničných investícií.

Tento vplyv globálnej finančnej krízy mal za následok to, že došlo k poklesu tokov

priamych zahraničných investícií, ktoré boli svetové. K poklesu svetových tokov PZI8

došlo hlavne z dôvodov, ktoré sú nasledovné : Začala klesať rentabilita TNK, ktorá bola

hlavným zdrojom pre vnútorné financovanie PZI.

Globálna finančná kríza mala za následok aj to, že sa zhoršoval prístup k zdrojom

financovania investícií, tieto zdroje boli externé. Na základe toho, že došlo k poklesu

dopytu, ktorý nastal na trhoch sa zhoršovali aj možnosti rentability investícií, ktoré boli

v zahraničí. Z toto dôvodu sa tiež zvýšila aj averzia rizika, ktorá nastala medzi investormi.

Cieľom bolo zistiť aký má vplyv globálna finančná kríza na priame zahraničné

investície, aké dôležité sú priame zahraničné investície pre nás, ako sa budú priame

zahraničné investície vyvíjať a to s toho dôvodu, že sme súčasťou svetovej ekonómie.

8 PZI – priame zahraničné investície ďalej už len PZI


ABSTRACT

IMPACT OF THE GLOBAL FINANCIAL CRISIS ON FOREIGN DIRECT

INVESTMENT

Keywords: foreign direct investment, FDI support policy, trends in FDI flows, increase in

favorable FDI impacts, decrease in mergers and acquisitions, foreign direct investment

development, global crisis and largest TNCs

Student: Jana Brathová

Supervisor: doc. PhDr. Monika Šestáková, DrSc

Foreign direct investment represents a separate investment category with the

international scope. This separate international investment category refers to a certain

intention of an entity residing in an economy, i.e. a direct investor, to acquire a permanent

share in a company seated in another economy, i.e. a direct investment company. The

permanent share represents the existence of a long-term relationship between a direct

investor and a direct investment company, as well as a significant influence on business

management.

The global financial crisis has impacted the foreign direct investment flows. The

impact of the global financial crisis resulted in a global decrease in the foreign direct

investment flows. The decrease in the global FDI9 flows was especially due to the

following: declining profitability of TNCs as the main source of internal FDI funding.

The global financial crisis resulted also in worse access to investment funding from

external sources. Based on the decreasing market demand, the outlook for foreign

investment profitability has worsened. This resulted also in higher risk aversion among

investors.

The objective was to establish the impacts of the global financial crisis on the

foreign direct investment, the importance of foreign direct investment for us and the

development of foreign direct investment taking into account that Slovakia is a part of the

global economy.

9 FDI – foreign direct investment, hereinafter referred to as FDI

Documents

VPLYV GLOBÁLNEJ FINANNEJ KRÍZY NA PRIAME · PDF file1.3.Zvyšovanie priaznivých vplyvov PZI ... 3.VPLYV GLOBÁLNEJ FINANNEJ KRÍZY NA EKONOMIKU SR ... Zoznam použitej literatúry