Upload
plus421
View
6.782
Download
17
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Každá z firiem v podnikateľskom prostredí prikladá odlišnú hodnotu a pozíciu dizajnu v ich podnikateľskom úspechu. Taktiež implementácia dizajnérskeho procesu vo firme je veľmi rôzna a vo väčšine malých a stredných firiem skôr ojedinelá. Na Slovenskom trhu môžeme pozorovať mierne stúpajúcu krivku pochopenia podnikateľov dôležitosti dizajnu ako prostriedku budúceho úspechu firmy. Otvorenie Európskeho trhu, a tým zvýšenie konkurencie na Slovenskom trhu postupne mení aj správanie sa firiem a zvyšovanie nárokov zákazníkov na kvalitu a invenciu. Pozícia investícií firiem do dizajnu ako aj do celkovej firemnej identity sa síce zlepšuje, ale stále nedosahuje hmatateľné výsledky a hlavne je často nesystémová. Cieľom mojej práce je získanie základných dostupných údajov vplyvu dizajnu na podnikateľský úspech ako aj hodnotenie podielu dizajnu na úspechu firmy. Zároveň je mojím cieľom priniesť nové poznatky implementácie dizajnu v firemných procesoch. Poukázať na dizajn ako na dôležitý prvok v inováciách. Nahliadnuť do procesu firiem akým spôsobom sa jednotlivé zložky vo firme podieľajú na vzniku dizajnu a ozrejmiť pre Slovenských podnikateľov, ale aj dizajnérov pojem dizajn manažment, ktorý je u nás pomerne neznámy, ale vo svete je to v súčasnej dobe braný ako dôležitý nástroj pre úspech dizajnu a firmy zároveň. Na základe výskumného dotazníka a osobných skúseností pri realizáciách dizajnov som sa snažil získať základné údaje, ktoré ukazujú stav, pozíciu a úspech dizajnu v podnikaní z prostredia slovenských firiem.
Citation preview
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVEFakulta architektúryÚstav dizajnu
Ing. Tomáš NagyDizertaèná práca
DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU
Školitel: doc. akad. soch. Peter Humaj
Február 2010
Čestné prehlásenie
Prehlasujem na svoju èesś, že dizertaènú prácu som spracoval
samostatne, a že som uviedol všetku použitú literatúru.
Ing. Tomáš Nagy
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVEFakulta architektúryÚstav dizajnu
Ing. Tomáš Nagy
DIZERTAČNÁ PRÁCA
Téma dizertaènej práce: Dizajn ako dôležitý aspekt úspechu
v podnikaní na Slovensku
Školite¾: doc. akad. soch. Peter Humaj
Forma štúdia: Denná
Umelecký odbor: Dizajn (82-21-9)
Február 2010
ABSTRAKTNagy, Tomáš, Ing.: Dizajn ako dôležitý aspekt úspechu v
podnikaní na Slovensku (dizertaèná práca), Slovenská technická
univerzita v Bratislave, Fakulta architektúry, Ústav Dizajnu,
Február 2010
Školite¾: Doc. Akad. Soch. Peter Humaj
Každá z firiem v podnikate¾skom prostredí prikladá odlišnú
hodnotu a pozíciu dizajnu v ich podnikate¾skom úspechu. Taktiež
implementácia dizajnérskeho procesu vo firme je ve¾mi rôzna a vo
väèšine malých a stredných firiem skôr ojedinelá. Na Slovenskom
trhu môžeme pozorovaś mierne stúpajúcu krivku pochopenia
podnikate¾ov dôležitosti dizajnu ako prostriedku budúceho
úspechu firmy. Otvorenie Európskeho trhu, a tým zvýšenie
konkurencie na Slovenskom trhu postupne mení aj správanie sa
firiem a zvyšovanie nárokov zákazníkov na kvalitu a invenciu.
Pozícia investícií firiem do dizajnu ako aj do celkovej firemnej
identity sa síce zlepšuje, ale stále nedosahuje hmatate¾né výsledky
a hlavne je èasto nesystémová. Cie¾om mojej práce je získanie
základných dostupných údajov vplyvu dizajnu na podnikate¾ský
úspech ako aj hodnotenie podielu dizajnu na úspechu firmy.
Zároveò je mojím cie¾om priniesś nové poznatky implementácie
dizajnu v firemných procesoch. Poukázaś na dizajn ako na dôležitý
prvok v inováciách. Nahliadnuś do procesu firiem akým spôsobom
sa jednotlivé zložky vo firme podie¾ajú na vzniku dizajnu a
ozrejmiś pre Slovenských podnikate¾ov, ale aj dizajnérov pojem
dizajn manažment, ktorý je u nás pomerne neznámy, ale vo svete
je to v súèasnej dobe braný ako dôležitý nástroj pre úspech dizajnu
a firmy zároveò. Na základe výskumného dotazníka a osobných
skúseností pri realizáciách dizajnov som sa snažil získaś základné
údaje, ktoré ukazujú stav, pozíciu a úspech dizajnu v podnikaní z
prostredia slovenských firiem.
K¾úèové slová:
Dizajn, Inovácia, Kreativita, Dizajnérske myslenie, Kreatívne
myslenie, Dizajn Manažment, Design Management, Obchod,
Konkurencieschopnosś, Meranie úspechu, Podnikate¾ské
prostredie, Úspešný dizajn, Prieskum, Slovensko.
03ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
04
PREDHOVORCie¾om témy doktorandskej práce „Dizajn dôležitý aspekt úspe-chu“ je preskúmaś stav využívania dizajnu v podnikate¾skom prostredí. Zároveò je poukázaním na prínosy ako aj nedostatky implementovania dizajnu na Slovensku v porovnaní s Európou a svetom. Dizajn sa stáva ve¾mi diskutovanou témou predovšetkým medzi marketingovými manažérmi a taktiež spoloènosśou, ktorá ho vníma z poh¾adu konzumenta ako kritérium rozhodovania sa pri kúpe nového produktu alebo služby. Snažil som sa vychádzaś z osobných skúseností a pozorovaní v praxi. Zároveò z celosveto-vých štúdií a výskumov, kde vidíme reálne prínosy dizajnu v kon-kurencieschopnosti podnikov a zvýšenia pridanej hodnoty pro-duktov. Potrebné je ukázaś hmatate¾né výsledky, že dizajn môže firme zarábaś peniaze, taktiež ako sa má firma správaś a narábaś s procesom dizajnu ako aj implementovanie dizajnu vo firemných procesoch.
Èastým javom, ktorý v našom prostredí pretrváva je, že dizajn sa chápe ako umenie, respektíve ako èisto umelecké remeslo, ktoré dáva produktu len povrchovú zmenu. Je preto potrebné poukázaś na to, že dizajn je viac než len tvarovanie, že je to okrem tvarového kreovania aj jeden z elementov inovaèného prínosu. Prostredníc-tvom vhodného implementovania dizajnu v inovaèných procesoch zväèša firme prináša vyššiu pridanú hodnotu a zároveò buï zvý-šenie obratu alebo zvýšenie predaja. Je však potrebné poukázaś aj na vnímanie dizajnéra ako prínosu v procese inovácií a zároveò všetkých zložiek od konštruktéra až po obchodného a marketin-gového manažéra, aby mali spoloèné dizajnérske chápanie a boli jednotným celkom v celom vývojovom štádiu. Dizajnér musí po-rozumieś širším vzśahom celého obchodného a marketingového procesu tak, ako obchodník musí pochopiś zmýš¾anie marketin-gového manažéra, tak ako musí marketingový manažér pochopiś správanie èi odhaliś chúśky spotrebite¾a. Ide o spoluprácu všetkých zložiek za cie¾om èo najlepšieho výsledku. Tieto znalosti a vzśahy sú známe, èi už na strane dizajnéra alebo na strane väèšinou ve¾-kých firiem. Dizajn manažment a dizajn ako základný aspekt pre úspech nových produktov je pri ve¾kých firmách samozrejmý. Je potrebné upozorniś na to, že implementácia dizajnu do firemných procesov z poh¾adu celkových investícií nemusí byś vždy tou naj-väèšou investiènou položkou ako možno èasto firmy vnímajú.
Mojou snahou je v doktorandskej práci uviesś príklady hlavne zo sveta, kde je dizajn považovaný za ve¾mi silný a strategický nástroj inovácie. Ukázaś že má výrazný podiel na raste firmy a ako aspekt
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
05
konkurenènej výhody je nenahradite¾ný. Cie¾om práce je zmapo-vanie slovenského výrobného trhu v kontexte dizajnérskeho pô-sobenia a vplyvu na vývoj spoloènosti a hospodárstva zároveò. Taktiež chcem poukázaś na plusy a mínusy vo zvolenej stratégii uvedenia nového produktu na trh na konkrétnych príkladoch. Mojím zámerom je venovaś sa konkrétnej problematike aplikácie nového dizajnu produktu na trh. Ozrejmiś súvisiace faktory s vý-vojom nového dizajnu z poh¾adu obchodu, teda firmy, a z poh¾adu vývojového, teda dizajnéra.
Cie¾om mojej práce sú:
• definície dizajnu a zaèlenenie dizajnu vo firme ale aj inštitú-
ciách a štátoch
• nové trendy vo svete v oblasti dizajnu a inovácií
• vymedzenie úlohy dizajnu v rámci spoloènosti, vytvorenie sú-
èinnosti medzi tvorivou sférou a podnikate¾ským prostredím,
èo zahàòa dizajn manažment
• ukázaś dôležitosś dizajnu ako nástroja konkurencieschopnosti
• preh¾ad úspešnosti zahranièných a slovenských firiem, ktoré
stavajú svoju stratégiu práve na dizajne
• na základe osobných skúseností v praxi pri tvorbe dizajnu
spraviś prierez vývoja jednoduchého produktu
• preskúmaś podnikate¾ské možnosti a dizajn v slovenských
podmienkach prostredníctvom dostupných materiálov ale aj
prieskumného dotazníku
Keïže ide o pomerne zaujímavé informácie som presvedèený, že
by pomohli mnohým firmám pochopiś dôležitosś dizajnu. Spraco-
vané materiály, ktoré boli predmetom štúdia a analyzovania defi-
nujú aj nové sféry dizajnu ako dizajn manažment alebo dizajnér-
ske a kreatívne myslenie vo firme podobne ako aj firemnú kultúru
pod heslom „mysli kreatívne a konaj inovatívne“.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
06
OBSAH
0. ÚVOD
Kapitola 1
1. TÉZY1.1 Tézy doktorandskej práce1.2 Stav vedeckého poznania problematiky 1.3 Ciele dizertaènej práce1.4 Metodika dizertaènej práce
Kapitola 2
2. PREČO JE DIZAJN DÔLEŽITÁ SÚČASŤ PODNIKATEĽSKÉHO ÚSPECHU
2.1 Definícia dizajnu2.2 Ako zaèleòujú dizajn niektoré štáty a
inštitúcie
Kapitola 3
3. DIZAJN AKO INOVÁCIA3.1 Európska stratégia v oblasti dizajnu3.2 Súvislosś medzi dizajnom a inováciami3.3 Potenciál dizajnu v inováciách3.4 Dizajnérske myslenie
Kapitola 4
4. DIZAJN MANAŽMENT4.1 Funkcia Dizajn Manažmentu4.2 Dizajn manažment v Európe
Kapitola 5
5. DIZAJN V OBCHODNEJ SFÉRE5.1 Meranie inovácie dizajnu a obchodu/predaja5.2 Dizajn ako nástroj konkurencieschopnosti5.3 Úspechy firiem aj vïaka dizajnu a inovácií vo Svete
Kapitola 6
6. SLOVENSKÁ REALITA V DIZAJNE A INOVÁCIÁCH
6.1 Podnikate¾ské prostredie na Slovensku6.2 Návrh Inovaènej politiky SR6.3 História dizajnu na Slovensku6.4 Úspechy slovenských firiem
07
080808
0909
11
1112
1515192223
262831
3638
42
45
53
54586568
Kapitola 7
7. PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE7.1 Produktový dizajn - vývoj nového Rajec Príklad zvolenej stratégie Budiš
Karloff 7.2 Web dizajn7.3 Corporate identity
Kapitola 8
8. ZHRNUTIE AKO A KEDY MÔŽE DIZAJN POMÔCŤ FIRME K ÚSPECHU
K¾úèové faktory vzniku úspešného produktu
Kapitola 9
9. PRIESKUMNÝ DOTAZNÍK9.1 Cie¾9.2 Vyhodnotenie9.3 Závereèné hodnotenie
10. ZÁVER
11. ZOZNAM VŠETKÝCH POUŽITÝCH ZDROJOV- LITERATÚRA A INTERNET
12. SUMMARY
PRÍLOHYVzor dotazníku
7474747981838485
86
89
90909095
96
97
100
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
0. ÚVOD
Slovo dizajn pochádza z èias renesancie, kedy sa ním oznaèovala myšlienka, nápad alebo kresba,
ktorá bola základom pre ïalšiu realizáciu. Leonarda da Vinciho môžeme považovaś za jedného z
prvých dizajnérov vïaka jeho rôznym štúdiám strojov. Neskôr sa tento termín v èasoch priemy-
selnej revolúcie považoval za návrh priemyselných produktov. V 80.tych rokoch bol dizajn chápa-
ný prostredníctvom urèitej garancie kvality produktu, èo však nebolo vždy úplnou pravdou. Keï-
že pojem dizajn poèas svojej existencie menil výklad a zaèal syntetizovaś široké pole kreatívneho
pôsobenia, postupne došlo k definovaniu presnejších odvetví dizajnu ako napríklad: priemyselný
dizajn, grafický dizajn, obalový dizajn, interiérový a architektonický dizajn atï.
Dizajn sa stal novou vedeckou disciplínou zahàòajúcou množstvo tvorivých odvetví od techniky
cez spoloèenské až po humanitné vedy. V poslednom období zhruba 10-tich rokov vznikajú pod
disciplínou dizajn nové odvetia ako dizajn manažment, dizajn služieb, softwarový dizajn a ïalšie,
ktoré rozširujú pôsobenie oblasti dizajnu.
V ekonomickom meradle sa dizajn chápe viac ako tvorivý a kreatívny prínos nieèoho nového,
èo má priamy vplyv na života ¾udí a podnikanie. Keïže je dizajn prínosom nových myšlienok a
nápadov môžeme ho zaèleniś aj medzi inovácie. V inovaènom procese dizajn prispieva k zvyšova-
niu hodnoty produktu alebo služby. Dizajnu predchádza schopnosś myslieś kreatívne. Následne
nadväzuje a priamo ovplyvòuje ïalšie procesy produktivity, inovácie a výkonu spoloèností. Dizaj-
nérske inovácie stavajú používate¾a do centra, od ktorého sa rozvíja a je otvorený spoloèenským
vplyvom. Je mostom medzi procesom vývoja produktu a požiadavkami užívate¾a, a medzi proce-
som vývoja produktu a spoloèenskými potrebami.
Dizajn sa snaží odlišovaś sa od všedných vecí, snaží sa byś výnimoèným s cie¾om zaujaś uchopiś
vedomie spotrebite¾a tak, aby ho mal rád a aby mal potrebu ho vlastniś èi užívaś. Nie je to však
len vlastnosś estetická, ale vo viacerých oblastiach dizajnu hlavne funkèná. Zhmotòuje potreby
užívate¾a, zjednodušuje a spohodlòuje mu život. Dobrý dizajn vychádza prirodzene z potrieb
užívate¾a.
Dizajn je k¾úèovým prvkom stratégie spoloènosti a pomáha predstaviś možné scenáre pre podpo-
ru strategického rozhodovania. Na Slovensku nie je mnoho foriem dizajnu , ktoré by boli až tak
zaužívané. Vïaka otvorenosti trhu 90-tych rokoch postupne preberá nové vlastnosti a metódy,
ktoré sa aplikujú v štúdiu a v postupnom formovaní a aplikovaní v podnikate¾skom prostredí.
Jeho význam v polohe rastu slovenských firiem je stále nedocenený. Vynímajúc firmy, ktoré zalo-
žili priamo dizajnéri práve pre nedostatok sebarealizácie vo výrobných spoloènostiach. Práve tie
sú asi najlepším príkladom úspešnosti dizajnu ako dôležitého aspektu v podnikaní.
Keïže dizajn vo ve¾kej miere ovplyvòuje ekonomickú hodnotu firmy, snažil som sa v mojej dok-
torandskej práci venovaś tejto problematike z viacerých aspektoch vplyvu dizajnu.
07ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
1. TÉZY
1.1 Tézy doktorandskej práce1. dizajn je široký pojem, ale jednotlivé štáty a inštitúcie sa ho snažia sformulovaś do urèitej de-
finície. Význam slova dizajn sa v modernej spoloènosti postupne formuje a zároveò rozširuje
hlbšiu štruktúrovanosś,
2. v súèasnej dobe sa dizajn vníma ako nevyhnutná súèasś inovaèného procesu, aj keï je táto
vedná disciplína pomerne nová, tak si pozitívne buduje silnejúcu pozíciu v hospodárskych
mechanizmoch spoloènosti,
3. byś naozaj úspešný vo výrobnom a trhovom mechanizme znamená maś implementovanú
súèasś dizajnu v procese vývoja a maś systém manažovania a riadenia dizajnu, ktorý vytvára
súèinnosti medzi tvorivou sférou a podnikate¾ským prostredím,
4. pre tých, ktorí nie sú úplne presvedèený o výhodách investície do dizajnu a kreatívnych pro-
cesov ako dôležitých prvkov úspechu poslúžia hmatate¾né ukazovatele merania výkonnost-
ných parametrov firiem, ktoré uvádzam v tejto práci,
5. dizajn je jeden z nepopierate¾ných nástrojov konkurencieschopnosti a dlhodobého udržania
sa na trhu, èo je možné sledovaś aj na krátkom preh¾ade úspešnosti zahranièných a sloven-
ských firiem, ktoré stavajú svoju stratégiu práve na dizajne ako inovaènom prvku,
6. poukážem na moje osobné skúsenosti v praxi pri práci s dizajnom, ale aj komunikácií s klien-
tom, pri ktorých je možné vidieś rôzne prístupy slovenských podnikate¾ov,
7. štatistické skúmanie slovenského prostredia. Podiel dizajnu na obchodnom a ekonomickom
prínose je pomerne zložitý keïže Slovenská republika nemá silnú integrálnu úèasś sféry dizajnu
v hospodárskej stratégii, tak ako je tomu v iných Európskych krajinách. Výsledkom je teda as-
poò èiastoèný poh¾ad zo získaných údajov od konkrétnych firiem prostredníctvom dotazníku.
1.2 Stav vedeckého poznania problematikyJe až neuverite¾né, akým rozmachom vo svete prebieha skúmanie vplyvu dizajnu na podnika-
te¾ské prostredie. Výsledky, ktoré z dlhodobého h¾adiska ukazujú konkrétne èísla dôležitosti di-
zajnu v ekonomickom prínose sú nepopierate¾né. Nevyluèujem, že na úspech je potrebná súhra
viacerých prvkov obchodu aj marketingu. Poèetné štúdie dizajnérskych inštitúcií sa zameriavajú
práve na podporu informovanosti o dôležitosti dizajnu, ale zároveò je snahou aj meraś tieto údaje,
aby mali jasný a presvedèivý podklad. Jednotlivé štáty vïaka globalizácii a silnejúcej konkurencii
hlavne v produkcii východnej Ázie investujú do štúdií, ktoré by mohli tvoriś budúce stratégie nie
len v znalostnej a inovaènej politike, ale aj pri produkcii a službách postavených na dizajnérskych
trendoch. Poèas systematického výskumu vplyvu dizajnu na ekonomické prínosy sa mi podarilo
získaś množstvo materiálov, ktoré sa mi podarilo zhmotniś do mojej práce. Poukázaś na nové
trendy, ale aj na nové vetvy dizajnu, ktoré u nás nie sú až tak známe alebo zdokumentované.
Pochopite¾ne je táto problematika ve¾mi obsiahla a dala by sa individuálne do podrobností rozo-
braś, ale to by si vyžiadalo špecifické ciele pre jednotlivé kategórie èi už zmienený dizajn manaž-
ment, dizajnérske myslenie, strategický dizajn, dizajn v inovaènom procese apod. Vïaka týmto
08
Kapi
tola
1 . T
ézy
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
poznatkom však vidím priestor práve pre informovanosś podnikate¾ov, ale aj širšie obzory pre
dizajnérov a možno aj zamyslenie sa nad vznikom nových študijných celkov alebo predmetov.
Najväèším úspechom by bola skutoènosś, aby sa týmito poznatkami zaoberala èi už hospodárska
stratégia štátu alebo jej príslušné inštitúcie, ktoré by oblasś dizajnu dostala do hlbšej integrálnej
stratégie štátu v procese vyššej konkurencie schopnosti, a tým aj lepšieho sociálneho aspektu v
podobe tvorby vyššej pridanej hodnoty.
1.3. Ciele dizertačnej prácePrácu som rozdelil do viacerých cie¾ov:
• hlavným cie¾om je ukázaś podnikate¾skej sfére prínosy dizajnu v ich potenciálnom predaj-
nom raste, globálne poh¾ady na dizajn ako dôležitého aspektu v podnikaní, dizajnu ako ná-
stroja konkurencieschopnosti Ïalej preskúmaś medzi slovenskými podnikate¾mi ich poh¾ad
na dizajn v podnikate¾skom prostredí formou dotazníka a osobných diskusií,
• nepriamym cie¾om je, aby aj dizajnér ešte v procese štúdia pochopil širšie súvislosti jeho
kreatívnej práce, keïže nepriamo ovplyvòuje ekonomiku a tým aj zvyšovanie ekonomickej a
sociálnej úrovne obyvate¾ov
• ved¾ajším cie¾om bolo ukázaś konkrétne úspešné firmy, kde je dizajn integrovanou súèasśou
v obchodnom pláne, a osobné skúsenosti pri vývoji produktového dizajnu.
1.4 Metodika dizertačnej práceK dosiahnutiu stanovených cie¾ov doktorandskej práce som pristúpil z viacerých strán. Základom
bolo získanie poznatkov obchodno-ekonomických, ktoré majú priamu súvislosś s dizajnom a
ovplyvòuje podnikanie. Štúdium množstva zahranièných zdrojov, ktoré sa venujú problematike
dizajnu na podnikate¾skej, štátnej a inštitucionálnej úrovni. Ïalej som sa snažil získaś verejne
dostupné zdroje podnikate¾ského prostredia na Slovensku a h¾adaś súvislosti s dizajnom. Pre
konkrétnejšiu analýzu mojej témy som získaval údaje od podnikate¾ov prostredníctvom dotaz-
níka. Ve¾kým prínosom v tejto téme bol aj osobný podiel na realizáciách dizajnov v priamej ko-
munikácií s celým manažmentom a konštrukèným vývojovým tímom. Viaceré priame skúsenosti
s podnikate¾skou sférou a taktiež viac roèné pedagogické skúsenosti hlavne v ateliérovej tvorbe
produktového dizajnu na Fakulte Architektúry Ústavu dizajnu.
V dizertaènej práci sú využité teoretické a praktické poznatky prameniace z predmetov súvisia-
cich s danou problematikou, štúdia odbornej literatúry a analýzy podkladových materiálov.
Základnou metódou použitou pri spracovaní dizertaènej práce bola metóda syntézy využívaním
vzájomnej spätosti, nadväznosti, podmienenosti a úzkej súvislosti a spájaní informácií.
Dôležitou metódou pri zhodnotení jednotlivých èastí danej problematiky bola metóda kompa-
rácie, na základe ktorej som formuloval hodnotenia dizajnu vo Svete a na Slovensku a možnosti
rozšírenia a zdokonalenia dizajnu v investiènej oblasti. V rámci spracovania dotazníku som vyu-
žil metódy analýzy, založenej na poznávaní objektívnej skutoènosti.
V závere práce sú použité deduktívne metódy, ktorých úlohou je jednoznaène naznaèiś smer a
09
Kapi
tola
1 . T
ézy
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
možnosti rozvoja ïalších celkov dizajnu na Slovensku ako sú dizajn manažment, dizajnérske
myslenie, dizajn ako inovaèná stratégia.
Dizertaèná práca je štruktúrovaná do úvodnej èasti, troch hlavných èastí: teoretickej, projektovej
a analytickej èasti a závereèných kapitol.
Teoretická èasś je podkladom a východiskom k spracovaniu analytického a praktického celku
dizertaènej práce. Obsahuje k¾úèové pojmy, základné údaje o definovaní dizajnu, a zaèleòovaní
dizajnu v jednotlivých štátoch a inštitúciách, hodnotení, realizácie a analýzy.
V teoretickej èasti sú popísané základné ukazovatele potenciálu dizajnu v inovaèných procesoch,
funkcie dizajn manažmentu a komparácie dizajn manažmentu v jednotlivých európskych fir-
mách. Ïalšou èastou je zhrnutá oblasś dizajnu v obchodnej sfére metódou komparácie a analýzy
jednotlivých krajín vo svete. Posledná kapitola teoretickej èasti práce bola spracovaná metódou
analýzy slovenského podnikate¾ského prostredia a syntézy prierezu úspechov firiem z poh¾adu
aplikácie dizajnu.
V projektovej èasti som zhodnotil získané teoretické i praktické poznatky a navrhol optimálne
riešenie, ktoré som porovnal s viacerých teoretických a praktických skúsenosśami.
Analytická èasś obsahuje základný preh¾ad o stave vnímania dizajnu ako dôležitého aspektu v
podnikaní slovenských firiem. Analýza zhàòa výsledky z dotazníku a formuláciu hodnotenia
skutkového stavu.
V závere kapitoly sa pokúsim formulovaś návrh stratégie a rozvoja v oblasti aplikovania dizajnu
vo firme. Záver dizertaènej práce tvorí resumé, zoznam použitej literatúry a prílohy.
010
Kapi
tola
1 . T
ézy
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
2. PREČO JE DIZAJN DÔLEŽITÁ SÚČASŤ PODNIKATEĽSKÉHO ÚSPECHU
„Praktický úspech nejakej myšlienky, bez oh¾adu na jej vlastnú hodnotu, závisí od postoja
súèasníkov; ak prichádza vo vhodnom èase, príjmu ju; ak nie, môže dopadnúś podobne ako
výhonky, ktoré vyláka zo zeme teplé slnko len na to, aby ich vzápätí mráz poškodil a spomalil
ich rast.“ Nikola Tesla
2.1 Defi nícia dizajnuDizajn je mnohostranný a široký pojem bez spoloène dohodnutej definície. Existuje dohoda, že
dizajn môže byś aj sloveso aj podstatné meno. Môže byś èinnosśou (ako dizajn), a výsledky tejto
èinnosti (vzor) a pochopenie toho, èo v skutoènosti dizajn znamená sa môžu líšiś.
Ve¾mi èasto je s dizajnom spojené estetické h¾adisko objektov, ktorého použitie je v skutoènosti
ove¾a širšie. Odborníci revidovali definíciu dizajnu ako návrh s potenciálom integrovaś estetické
a funkèné prvky, rovnako ako aj životné prostredie, bezpeènosś, ceny a nehmotné úvahy do pro-
duktov, služieb a systémov. Dizajn je definovaný ako proces, ktorý spája tvorivosś a inováciu.[1] U
nás je dizajn považovaný ako výsledok tvorivej èinnosś. Je to hmotné formovanie myšlienok, aby
sa dizajn stal atraktívny a praktický pre jednotlivých používate¾ov a zákazníkov. Dizajn prináša
¾udské a kultúrne hodnoty do obchodného prostredia. Hodnoty, ktoré predávajú produkty a služ-
by, vytvárajú dopyt zákazníkov a ich lojalitu.[2]
„Dizajn“ sa týka ¾udí, ktorí nieèo potrebujú a ¾udí, ktorí môžu robiś veci. Dizajn je transformá-
cia poznatkov, údajov a požiadaviek na konkrétny produkt, službu a skúsenosti, ktoré vytvárajú
skutoèné hodnoty pre spotrebite¾ov a používate¾ov a vytvárajú pozitívny vplyv na organizáciu.[3]
Pod¾a Dysona znamená “dizajn” nieèo èo funguje, nie ako to vyzerá – dizajn by mal byś odvodený
od funkcie.[4]
11
Kapi
tola
2 .
Preč
o je
diz
ajn
dôle
žitá
súč
asť p
odni
kate
ľské
ho ú
spec
hu
[1] HM Treasury (2005) ‘Cox Review of Creativity in Business: building on the UK’s strengths.’ London: HM Treasury[2] David Robertson FDIA National President Business Success by Design Issue A.P65 The Design Institute of Australia[3] Bryan deBlois, Director Discovery & Development Innovation Focus Inc.[4] zdroj: www.dyson.sk
0% 20% 40% 60% 80%potrebný pre vývoj nového
produktu alebo služby
to ako vyzéra produkt
ako pracuje produkt pod¾a požiadaviek klienta
kreatívny proces
použitie pre výrobu produktu na predaj
strategický obchodný nástroj
niè z toho
Obr. 2.1 Percento respon-detov, ktorý odpovedali na otázku: èo si pod pojmom dizajn predsta-vujete?Uvedený graf hodnotí výsledok dotazníka v prieskume chápania di-zajnu UK Design Council. (What is Design?, The Design Council’s National Survey of Firms 2004 in Tether 2005)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
2.2. Ako začleňujú dizajn niektoré štáty a inštitúcieFínske pravidlá dizajnu 2000, Dizajn 2005!, definujú dizajn nasledovným spôsobom:
„Dizajn znamená plánovanie, ktoré berie do úvahy estetické a etické úvahy, použite¾nosś a marke-
ting, ktoré je zamerané na podniky v priemysle, obchode a službách a na verejný sektor. Predme-
tom dizajnu môže byś výrobok, služba, komunikácia, bývanie, prostredie a firemná alebo organi-
zaèná identita.“ [5]
Britské ministerstvo priemyslu a obchodu (MPO), povedalo o dizajne:
„Dizajn je štruktúrovaný tvorivý proces. Dizajn asociuje s priemyselným dizajnom výrobku - kon-
krétne ‚vzh¾ad‘ produktu. Avšak, použitie dizajnu je ove¾a širší, napríklad navrhovanie pre funk-
ciu, pre estetické pôsobenie, pre u¾ahèenie výroby; pre udržate¾nosś a projektovanie pre spo¾ahli-
vosś alebo kvalitu a podnikových procesov samotných. Dizajn servisu ovplyvòuje, ako budú maś
zákazníci poskytované služieb, napríklad banky alebo rýchle obèerstvenie reštauráciách. Prvky
dizajnu, najmä grafický dizajn, ktoré budú súèasśou výrobku, služby a znaèka spoloènosti a re-
klamné stratégie.“ [6]
Vláda Nového Zélandu dizajn definuje nasledovne:
„Dizajn je integrovaný proces. Ide o metódu (alebo spôsob myslenia), ktoré vedie syntéza
tvorivosti, technológie, vedeckých a obchodných odboroch pri výrobe unikátnych (a lepších)
tovarov, služieb a komunikácie.“ [7]
Medziregióny s politikou dizajnu, Flámske ministerstvo hospodárstva dizajn definuje ako:
„Celostné riešenie záležitostí, (re-) dizajn výrobkov, rozširuje používanie na inovatívne a alterna-
tívne materiály, ergonómiu, strojárstvo, ekológiu a etiku, psychológiu, kultúru a v neposlednom
rade riadenie.“ [8]
Medzi medzinárodnými organizáciami, ICSID (Medzinárodná rada Priemyselného dizajnu) platí,
že: Design je tvorivá èinnosś, ktorej cie¾om je vytvoriś multitvárne kvality, vlastnosti objektov,
procesov, služieb a ich systémov v celom životnom cykle. Preto je dizajn ústredným faktorom
inovatívnych technológií a k¾úèovým faktorom kultúrnej a ekonomickej výmeny. [9]
Niektoré vlády radšej hovoria o potenciáli dobrého dizajnu.
Dánsky Vládny 2007 biely papier dizajnu, hovorí nasledovné: Dobrý dizajn je stále dôležitým
prostriedkom pre podniky maś vlastnú medzinárodnú konkurencieschopnosś. Design má moc,
aby boli výrobky a služby atraktívnejšie pre zákazníkov a užívate¾ov, a tak sú schopní predávaś
za vyššiu cenu a odlíšiś sa od konkurencie na základe nových vlastností, hodnôt a vlastností. [10]
12
Kapi
tola
2 .
Preč
o je
diz
ajn
dôle
žitá
súč
asť p
odni
kate
ľské
ho ú
spec
hu
[5] Fínska vláda 2000[6] Britské ministerstvo priemyslu a obchodu (MPO), 2005.[7] New Zealand Design Taskforce 2003 in Kolmodin and Pelli 2005.[8] ESOMAR in Nauwelaerts 2008.[9] ICSID webstránka 14.11.2008.[10] Design Denmark 2007.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Ïalším príkladom zvýraznenia potenciálu dobrého dizajnu je definícia UK Design Council, brit-
ského strategického centra pre dizajn:
Dobrý dizajn je dlhodobo udržate¾ný návrh ...
To má za následok,že objekty, systémy a služby pracujú esteticky, funkène aj komerène,
a sprevádzajú život ¾udí a vytvárajú najmenší vplyv na planéte.... Je to proces ...
Dobrý dizajn je sloveso, nie len meno. Je to sled krokov, ktorý definuje problémy, objavuje
riešenie a robí ich skutoènými.... Spojenie kreativity a inovácií ...
Kreativita generuje a využíva nápady a inovácie. Dobrý dizajn spája dve strany. Spája nápady
na trhoch, formuje ich, aby sa stali praktické a atraktívne pre zákazníkov a používate¾ov.... A prináša hodnotu ...
Dobrý dizajn je merate¾ný prínos, nie cena. Jeho hodnotu možno meraś ekonomicky, sociálne a
environmentálne.[11]
Úspešné využitie nápadov èiže inovácia vyžaduje použitie dizajnu vo vývoji nových výrobkov,
služieb alebo procesov. Dizajn je najlepším riešením na základe stanovených obchodných cie¾ov,
informácií a dostupných zdrojov. Vzájomná závislosś dizajnu ako inovaèného procesu je dôvo-
dom, preèo je dizajn súèasne èoraz viac vnímaný ako dôležitá súèasś inovácií spolu s obchodným
a technologickým rastom.
V súèasnej dobe globálneho obchodu sa stáva inovácia jedným z najdôležitých prvkov konku-
renèného úspechu. Tieto hodnoty si uvedomujú jednotlivé štáty èi v Európskej únii alebo v zámo-
rí. Konkurenèný boj už neprebieha len na lokálnej úrovni, ale aj na globálnej. Inovácie prinášajú
jasné ekonomické výhody. Vytvárajú produkty s pridanou hodnotou.
Ak chcete prežiś v nároèných ekonomických podmienkach a udržaś náskok pred zámorskými
súśažami, podniky musia tvoriś pridanú hodnotu - navrhovanie inovatívnych produktov a služieb,
namiesto znižovania cien. [12]
Táto výzva Spojeného krá¾ovstva je jasným dôkazom toho, že konkurencia firmy nespoèíva v
znižovaní cien ale v inováciách a teda aj investíciách do dizajnu.
Rozvoj dizajnu viedol k definovaniu nových terminológií, ako sú:[13]
• strategický dizajn
• dizajn manažment
• koncept dizajn
• dizajnérske myslenie
13
Kapi
tola
2 .
Preč
o je
diz
ajn
dôle
žitá
súč
asť p
odni
kate
ľské
ho ú
spec
hu
[12] Design Council Briefing 01 — The impact of design on business October 2008[13] Thenint, Marseille workshop report 2008
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Dizajn sa zameriava na riešenie problémov užívate¾a: je chápaný ako spôsob stanovenia a riešenia
užívate¾ských problémov ako napríklad štúdium užívate¾a, cie¾ovej skupiny alebo jeho zapojenie
prostredníctvom vizualizácií a úèastníckej techniky dizajnu, ako spoloèná tvorba, workshop. Uží-
vate¾sky orientovaný dizajn a inovácie zdôrazòujú ¾udské potreby, túžby a schopnosti, a usilujú
sa o komplexné riešenia.
Dizajn je multidisciplinárna a inovaèná aktivita: dizajnér u¾ahèuje inovaèné procesy a to prepoje-
ním jednotlivcov z rôznych podnikových funkcií v rámci spoloènosti, ako je riadenie, inžinierstvo
a uvádzanie produktu na trh. Môže tiež priniesś odborné vedomosti z odborov, ako je psycholó-
gia, sociológia, antropológia a umenie.
Dizajn je ucelená a strategická èinnosś: Dizajn sústreïuje užívate¾a do centra – prechádza cez
inovaèný proces od vývoja produktu, služieb zákazníkovi až po riadenie do najvyššej úrovne
hierarchie. Skôr ako dôjde k povrchovému dizajnu produktu v procese vývoja, sústreïuje sa na
potreby užívate¾a. Dizajn je k¾úèovým prvkom stratégie spoloènosti a pomáha predstaviś možné
scenáre pre podporu strategického rozhodovania.
Lineárny model inovácie môže byś graficky reprezentovaný v etápách, zaèínajúc výskumom a
výsledkom inovácie.
Dobrý dizajn vychádza prirodzene od potrieb užívate¾a. Dizajnérske inovácie môžu byś graficky
reprezentované ako systém, ktorý stavia používate¾a do centra, ale je otvorený spoloèenským
vplyvom. Je mostom medzi procesom vývoja produktu a požiadavkami užívate¾a, a medzi proce-
som vývoja produktu a spoloèenskými potrebami.
14
Kapi
tola
2 .
Preč
o je
diz
ajn
dôle
žitá
súč
asť p
odni
kate
ľské
ho ú
spec
hu
Základný výskum Aplikovaný výskum Projektovanie Výroba Rozširovanie
Obr. 2.2 Lineárny model inovácie(Design as a driver of user-centred innovation Brussels, (2009)
SPOLO
ENSKÉ
POTREBY
FIRM
A
DIZAJN Obr. 2.3 Dizajn zhmotòuje potreby užívate¾a, zjednodušuje mu život, respektíve spohodl-òuje.(Nordic Innovation Centre 2008)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
3. DIZAJN AKO INOVÁCIA
Tzv. „Európske roky“ sa pravidelne od roku 1983 zameriavajú na vytýèenú oblasś alebo problém.
Ich hlavných cie¾om je zvýšiś povedomie verejnosti o zvolenej téme, ako i iniciovaś a podporiś
politickú debatu naprieè krajinami EÚ. Posledné Európske roky sa niesli v znamení Pracovnej
mobility (2006), Rovnosti príležitostí (2007) a Medzikultúrneho dialógu (2008). Rozhodnutie
Európskej komisie položiś v roku 2009 do centra pozornosti inovácie a kreativitu sa stretlo vo
všeobecnosti s pozitívnymi ohlasmi. V èase hospodárskej krízy, ktorá zachvátila i Európu, nezod-
povedanou otázkou zostáva, èi Európsky rok inovácií a kreativity prinesie konkrétne výsledky,
alebo jeho posolstvá ostanú len v symbolickej rovine.
Európsky výskum zaèal v roku 1956 Zmluvou Euratom a bol sústredený najprv na nukleárnu
vedu. Expanzia výskumu na Európskej úrovni bola pomalá, śažká a až zaèiatkom 80-tych rokov
bol dohodnutý prvý výskumný a technologický rozvojový rámcový program Esprit, na obdobie
rokov 1984-1994. V súèasnosti vedie EU v mnohých technológiách, ale èelí narastajúcim výzvam
nielen od tradièných konkurentov, akými sú Spojené štáty americké a Japonsko, ale taktiež od
vychádzajúcich ekonomík, ako Èína, India a Brazília. Cie¾om EU je priniesś do roku 2010 investí-
cie do výskumu a rozvoja na priemer 3 percent národného HDP, ako súèasś Lisabonskej stratégie
Únie pre oblasś rastu a konkurencieschopnosti.[14]
Ann Mettler,[15] výkonná riadite¾ka bruselského think-tanku Lisbon Council, ocenila úsilie Ko-
misie „rozšíriś naše chápanie inovácií“ tým, že k nim priradila i tému kreativity. „Nemali by sme
podceòovaś výhody kreatívneho priemyslu, ako napríklad tvorbu filmov alebo dizajnu,“. Pod¾a nej
má kreatívny priemysel v Európe „obrovskú šancu“, staś sa „magnetom na talenty z celého sveta“.
EÚ s¾úbila zvidite¾niś potenciál kreatívneho priemyslu. Od januára do decembra 2009 zorganizo-
vala Európska komisia nieko¾ko kampaní na európskej, národnej a regionálnej úrovni. Podujatia
sa organizovali v úzkej spolupráci s Èeským a Švédskym predsedníctvom.
3.1 Európska stratégia v oblasti dizajnu
Keïže sa Slovensko stalo súèasśou Európskej únie mal by byś tento strategický dokument vzorom
aj pre našu krajinu a podnikate¾ov. Samozrejme v jednotlivých krajinách EU sú stále pomerne ve¾-
ké rozdiely v inovaèných stratégiách ako aj investíciách a podpore inovácií, to však ale nevyluèuje
ponauèenie ako sa prípadne riadiś v konkurenènom prostredí.
15
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[14] Lisabonská stratégia, http://www.eu4journalists.eu/index.php/dossiers/slovakian/C34[15] Design as a driver of user-centred innovation Brussels, 2009
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Dokument zvaný ako „Dizajn ako dôležitá súèasś inovácií orientovaná na užívate¾a“ analyzu-
je prínos dizajnu k inováciám a konkurencieschopnosti. Výsledky sú presvedèivé: spoloènosti,
ktoré investujú do dizajnu majú tendenciu byś viac inovatívne, maś vyšší zisk a rastú rýchlejšie
ako tí, ktorí neinvestujú. Existuje silná pozitívna koreláciu medzi použitím dizajnu a národnej
konkurencieschopnosti.
V niektorých krajinách sú spájané inovácie skôr v politických súvislostiach. Niektorí lídri ako Fín-
sko, Dánsko a Spojené krá¾ovstvo majú inovácie zahrnuté v základných národných inovaèných
stratégiách.[16]
Inovácie a dizajn produktov èi služieb lepšie zodpovedajú potrebám užívate¾ov, a preto sú viac
konkurencieschopné. Túžby a potreby konzumentov, užívate¾ov sú východiskovým bodom preèo
sa zameraś na tvorivú èinnosś.
Dizajnéri èoraz viac zapájajú používate¾ov do procesu tvorby. Užívate¾sky zamerané inovácie sú
èasto cestou k h¾adaniu správnych metód a postupov v dizajne, alebo spôsobe riadenia dizajnu.
Pokia¾ ide o rozvoj národnej politiky dizajnu, je potrebné si uvedomiś význam kreatívnych odvet-
ví. Potenciál dizajnu je v prepojení na životné prostredie, sociálne a bezpeènostné aspekty.
Poslanie dizajnu je byś strategickým nástrojom, ktorý zvyšuje výkonnosś a otvára cestu k inováci-
ám. Je potrebné skúmaś interdisciplinárnu úlohu dizajnu a do budúcna musí smerovaś k pocho-
peniu jeho celkového vplyvu na výkonnosś podniku.
Dizajn ako podporovate¾a inovácií dopåòajú tradièné inovaèné èinnosti, ako je veda a výskum.
V súèasnej ekonomickej situácii, keï sú zdroje na inovácie zriedkavé musia byś dizajn a iné ne-
technologické inovaèné spôsoby, ako napríklad organizaèný rozvoj a rozvoj zamestnancov, firem-
ný imidž obzvlášś dôležité. Èasto sú menej kapitálovo nároèné a majú kratšiu dobu návratnosti,
ako napríklad technologické výskumy, ale stále majú potenciál pre konkurencieschopnosś.
Existujú potenciálne prekážky pre lepšie využívanie dizajnu pre inovácie v Európe. Dizajn ako
nástroj pre inovácie sa v posledných rokoch rýchlo rozvíjal, najmä v pojmoch, ako je strategický
dizajn, dizajn manažment a dizajnérske myslenie.
„ Ak by všetky podniky navrhovali užívate¾sky orientované produkty s pridanou hodnotou, tak tie
spoloènosti, ktorých produkty budú maś dobrý dizajn, budú schopné stáś na èele.“[17]
„Spoloènosti, ktoré riadia dizajn efektívne a úèinne dosiahnu lepší výkon, než tie, ktoré nerobia.
Preto, dobrý dizajn nevystupuje náhodne alebo ako jednoduchá investícia do dizajnu, ale skôr ako
výsledok riadeného procesu.“[18]
16
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[16] Proposal for Finnish Ministry of Employment and Economy 2008, Danish Agency for Science Technology and Innovation 2007
and UK Department for Innovation, Universities and Skills (DIUS) 2008.[17] Darragh Murphy, 2007[18] Chiva & Alegre
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Spoloènosti, ktoré majú nedostatok skúseností v dizajne (najmä malé a stredné podniky a spoloè-
nosti, ktoré sú mimo ve¾kých miest, kde sa sústreïujú dizajnérske podniky) èasto nevedia, kde sa
obrátiś na odbornú pomoc v oblasti dizajnu. Dizajnérske spoloènosti sú všeobecne ve¾mi malé.
Na Slovensku sú skôr výnimkou a väèšinou sa jedná o dizajnérov ako jednotlivcov.
Hoci mnoho európskych inovaèných lídrov, ako Fínsko, Dánsko a Spojené krá¾ovstvo sústreïuje
pozornosś na dizajn ako nástroj potenciálu pre trvalo udržate¾né inovácie, ostatné èlenské štáty
venujú len malú politickú pozornosś na dizajn. Snahou Európskej únie je, aby sa inovaèná politi-
ka stala základným kameòom pre podporu a rozvoj spoloènosti, tvorivosś a rozmanitosś hodnôt
spoloèenských potrieb užívate¾ov.
Pracovná hypotéza tohto dokumentu je, že dizajn je nástroj pre trvalo udržate¾né inovácie a di-
ferenciácie, dopåòa technický výskum a vývoj, a že zvýšené využívanie dizajnu by mohlo zvýšiś
konkurencieschopnosś Európy. Cie¾om je poskytnúś analýzu významu a potenciálu dizajnu ako
nástroja pre inovácie, na zdôvodnenie tvorby dizajnu ako neoddelite¾nú súèasś európskej inovaè-
nej politiky, a poskytnúś základ pre verejné konzultácie uskutoènené v roku 2009.[19]
Hlavným cie¾om Európskeho roku tvorivosti a inovácií 2009 je rozšíriś povedomie o dôležitosti
kreativity a inovácie pre osobný, sociálny a ekonomický rozvoj. Šíriś osvedèené postupy, podne-
covaś vzdelávanie a výskum a podporovaś politickú diskusiu o kreatívnom priemysle a súvisia-
cich témach. Konferencia Sloboda tvorivosti [Freedom of Creativity] bola prvou konferenciou o
kreatívnom priemysle na Slovensku, ktorá sa pokúsila o sumarizáciu skúseností a o pomenovanie
vstupných vzśahov a údajov zo slovenskej reality. Údaje, ktoré sa môžu staś podkladom pre ïal-
šie diskusie o tom, akú pozíciu má maś tento priemysel napríklad aj v hospodárskych politikách
štátu.[20]
Dokument má za cie¾ poskytnúś nezáväzné odpovede na nasledujúce otázky: [21]
• Èo je to dizajn a ako je to v súvislosti s inováciou?
• Aký je ekonomický a inovaèný potenciál dizajnu?
• Ktoré èlenské štáty a ïalšie krajiny robia podporu využívania dizajnu?
• Èo má Komisia v doterajšej praxi v oblasti dizajnu?
• Aké sú prekážky pre lepšie využívanie dizajnu v Európe?
Európska inovaèná stratégia po roku 2009 pripravuje stratégiu EÚ 2020 pre rast a zamestnanosś.
Existujú náznaky, že nový dokument sa bude týkaś aj patentovej reformy, verejného zaobstaráva-
nia, rizikového kapitálu, zelenej ekonomiky èi nedostatkov v oblasti zruèností.
Pravdepodobne budú zapracované aj návrhy Ve¾vyslanca pre oblasś kreativity a inovácií. Ten
17
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[19] Európsky rok 2009 Tvorivosś a inovácia, 2009[20] ZBORNÍK iConference´09 Freedom of Creativity / Sloboda tvorivosti, 2009[21] Design as a driver of user-centred innovation Brussels, 2009, str.7,8
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
zdôrazòoval potrebu rozvíjania kreativity v tomto odvetví a dôležitosś dizajnu. Navrhol tiež, aby
sa štrukturálne fondy využívali na poslinenie investícií do výskumu.
Existuje jasný potenciál pre zlepšenie výsledkov v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti na
spoloènosś a na vnútroštátnej úrovni pomocou dizajnu. Tento potenciál sa stáva v posledných ro-
koch èoraz viac oèividný, vzh¾adom na meniacu sa povahu inovácií a vývoja pojmu dizajn na jed-
nej strane, a stále prepracovanejší spotrebite¾ský dopyt a globálna konkurencia na strane druhej.
Rovnako ako je podnikate¾ský plán prvým krokom k obchodnému úspechu, tak podrobné za-
danie dizajnu je prvým krokom k úspechu projektu. Takéto zadanie vysvet¾uje kritériá, ktoré
projekt musí spåòaś.
Dizajn nie je náhoda podnikate¾ského úspechu. Dizajn je strategický nástroj používaný na zís-
kanie trhovej výhody spoloènosti pre ich vlastné výrobky, znaèky. Prevádzky sú navrhnuté tak,
aby maximalizovali potrebu zákazníka kúpiś si tovary èi služby. Tovary a služby, ktoré majú èo
ponúknuś a ktoré optimalizujú každodennú prevádzku vlastného podnikania.
Úloha dizajnu je posilniś komunikáciu medzi rôznymi èasśami inovaèného procesu - napríklad
medzi výskumom/vývojom a výrobou, výskumu/vývojom a marketingom, naštartovaś nápady a
technické vynálezy produktov a služieb a vytváraś inovatívne produkty komerène prijate¾né, uží-
vate¾sky a priate¾sky príśažlivé. V tomto zmysle je dizajn nástrojom inovácií v rámci nových ale-
bo novo vznikajúcich trhoch, kde sa príśažlivý dizajn musí vytvoriś, alebo vstúpiś na trh. Dizajn je
tiež nástrojom pre inovácie na vyspelých trhoch, kde technologický vývoj prinesie len marginálne
zlepšenia pre koneèných užívate¾ov, a pri nízkych technologických trhoch.[15]
Každý druh inovácií potom možno charakterizovaś ako udržate¾né, transformaèné alebo obtiažné
inovácie. Ukazuje to, že existuje ove¾a viac inovácií ako zlepšiś produkt. Inovácia je komplexná
a má ve¾a faktorov, z ktorých niektoré sú nehmotné a nemožno ich meraś kvantitatívne priamo v
peòažnom vyjadrení, ako sú zákaznícke skúsenosti a hodnota znaèky. Každá firma a priemysel
funguje rozdielne, kde rôzne druhy inovácií majú väèšiu hodnotu ako ostatné.[22]
18
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[15] Design as a driver of user-centred innovation Brussels, 2009[22] Walters, Helen. “An Official Measure of Innovation.” 11. Business Week 20 Apr. 2007. 9 Jan. 2008 <http://www.businessweek.
com/innovate/content/apr2007/id20070420_997596.htm>.
Financie Procesy Ponuky Distribúcia
Obchodný model Zavádzanie procesov Sila produktu Distribuèný kanál
Obchodné siete a aliancie Integrované procesy Systém produktu Znaèky
Služby Zákazníkova skúsenosś
Tab. 3.1 Èlenenie pod¾a podniku Döblina Inc, Chicago inovaènej stratégie, identifikuje a dáva dobrý preh¾ad o 10 typov inovácií, ktoré môžu nastaś v podnikaní
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
3.2 Súvislosť medzi dizajnom a inováciamiJe všeobecne známe, že dizajn ako firemná èinnosś je súèasśou inovaèného procesu v rámci tvor-
by nového produktu.[23] Súvislosś medzi dizajnom a inováciou pod¾a Frascati manuálu[24] a Oslo
Manuálu.[25] Tieto publikácie sa zameriavajú na meranie rozdielov výskumu, vývoja a inovácie.
Obe sa zaoberajú otázkou dizajnu.
Frascati manuál definuje výskum a vývoj: [24]
Existujú rozdiely v chápaní dizajnu a inovácie, prípadne v tom, èo sa môže považovaś za dizajn a
èo len za marketingový prínos. Tvorivá práca je systematicky vykonávaná èinnosś s cie¾om zvýšiś
úroveò vedomostí, vrátane vedomostí o èloveku, kultúre a spoloènosti, a využívanie týchto vedo-
mostí na navrhnutie nových aplikácií.
19
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[23] Freeman 1982 The economics of industrial innovation, Roy and Bruce 1984 and OECD 1992 Technology and the economy: the
key relationships, cited in Mutlu and Er 2003.[24] OECD 2002[25] OECD 2005
Produkt Zapracovanie Poznámky
Prototyp Zahrnúś do výskumu a vývoja
Primárny cie¾ k ïalšiemu zlepšeniu.
Skúšobný plán Zahrnúś do výskumu a vývoja
Je primárnym cie¾om výskumu a vývoja
Priemyselný dizajn a navrhovanie
Oddeliś Zahàòaś navrhovanie v priebehu výskumu. Vylúèiś dizajn z výrobného procesu.
Priemyselné inžinierstvo a nástroje
Oddeliś Zahàòa odpovede na výskum a nástroje priemyselného inžinierstva súvisiace s rozvojom nových produktov a procesov.
Skúšobná výroba Oddeliś Zahàòa plné testovanie produktu a následné projekèné èinnosti. Vyluèujú sa všetky súvisiace aktivity.
Popredajný servis a problémy Vylúèiś Vylúèiś z vývoja
Patentovanie a licencovane Vylúèiś Všetky administratívne a právne èinnosti súvisiace s patentmi a licenciami (s výnimkou prác priamo spojených s patentovaním a projektami výskumu a vývoja).
Rutinné skúšky Vylúèiś Aj keï vykonáva výskum a vývoj zamestnancov.
Zber dát Vylúèiś Výnimkou prípadov, keï sú neoddelite¾nou súèasśou výskumu a vývoja
Nahliadnutie kontroly, presadzovanie noriem, predpisy
Vylúèiś
Tab. 3.2 Rozdelenie dizajnu a výskumu a vývoja pod¾a Frascatiho manuálu (Frascati manuál)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Uvedené publikácie poukazujú na to, že existujú dva vzśahy medzi inováciou a skutoèným dizaj-
nom. Marketingové inovácie zahàòajú rôzne zmeny vo výrobku, ako je jeho balenie, umiestòo-
vanie produktu na trh a iné produktové podpory. Sú významnou súèasśou dizajnu produktu, ale
priamo s dizajnom ako takým nesúvisia. Nemenia totiž jeho vzh¾ad, funkèné alebo užívate¾ské
vlastnosti. Za dizajn sa teda považuje skutoèný inovaèný prínos nového alebo zmeneného pro-
duktu v podobe nových prínosov pre užívate¾a.
Oslo Manual ide do detailu a dizajn považuje ako súèasś inovácie: [25]
“ Dizajn je neoddelite¾nou súèasśou vývoja a zavádzania nových a inovovaných výrobkov. Avšak
zmeny dizajnu, ktoré nezahàòajú významnú zmenu v produkte, jej funkèných vlastností alebo
zamýš¾ané použitie, nie sú inováciou produktu. Avšak, aj oni môžu byś marketingovými inová-
ciami. Rutinné nadstavby alebo pravidelné sezónne zmeny nie sú taktiež inovácie produktov.“
Termín dizajnu výrobku, ako je použitý v definícii marketingovej inovácie, sa odvoláva na formu
a vzh¾ad výrobkov, a nie ich technické špecifikácie, alebo iné užívate¾ské, alebo funkèné vlast-
nosti. Avšak, dizajnérske èinnosti môžu byś chápané podnikmi vo všeobecnom zmysle ako neod-
delite¾ná súèasś rozvoja a prevedenia výrobku alebo procesu inovácie. Kategorizácia projekènej
èinnosś bude teda závisieś na druhu inovácií, ktoré navzájom súvisia.
20
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[25] OECD 2005
Tab. 3.3 Zhrnutie vzśahu medzi dizajnom a inová-ciami pod¾a Frascati a Oslo Manuálu
Charakter dizajnu Typ inovácie, inovaèná aktivita
Priemyselný dizajn je potrebný
poèas výskumu a vývoja, ešte pred
prototypom.
Výskum a vývoj
Ostatná projektová èinnosś pre
rozvoj a zavádzanie nových a
inovovaných výrobkov, t.j. tam,
kde sa funkèné alebo užívate¾ské
charakteristiky výrazne zlepšia
(vrátane práce na podobe a
vzh¾ade), a proces inovácií.
Iné prípravy na výrobu alebo
procesu inovácie
Výrobok alebo obalový dizajn, ktorý
zahàòa významné zmeny v podobe
produktov a vzh¾adu, ktoré nemenia
produktu funkèné alebo užívate¾ské
charakteristiky.
Marketingové inovácie
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Séria nedávnych štúdií ukázala, že spoloènosti investujúce do dizajnu sú viac inovatívne ako ostatné. Príklady tohto výskumu sú nasledujúce:
• Nedávny prieskum švédskych spoloèností ukázal, že inovaèné firmy sú viac ob¾úbené ako tie,
èo neinovujú, alebo nevyužívajú dizajn ako stratégiu. Ukázalo sa, že pri spoloènostiach, ktoré
pracujú s dizajnom strategicky, je päśkrát vyššia pravdepodobnosś pre vývoj nových výrobkov
v porovnaní s firmami, ktoré nepracujú vedome s dizajnom. [26]
• 2007 Innobarometer prieskumu inovaèných spoloèností v celej EÚ, zistilo, že zhruba štvrtina
(27%), bola za to, že dizajnéri boli hlavným zdrojom nápadov pre ich inovácie, s malým ná-
skokom výskumných pracovníkov (25%). Toto èíslo bolo vyššie (40%) v niektorých krajinách
ako (Belgicko, Grécko, Írsko, Fínsko) v high-tech a stredne technologickom sektore. [27]
• Predbežná analýza dát z Európskej IMP³rove projektu na inovácie ukázala, že spoloènosti s
vysokým povedomým dizajnu sa èastejšie stretávajú s cie¾mi inovaèného projektu z h¾adiska
kvality, èasu a rozpoètu, než nízko dizajnovo kvalifikované firmy. [28]
Vzśah medzi dizajnom a inováciami sa dá charakterizovaś aj ako úspešné využívanie nových myšlienok rozdelený nasledovnými bodmi:
1. Kreativita – je generovanie nových nápadov, èi už nové poh¾ady na existujúce problémy
alebo nové príležitosti, využitie nových technológií alebo zmien na trhu.
2. Inovácia – je úspešné využívanie nových myšlienok. Je to proces, ktorý prechádza cez
tvorbu nového produktu, nových služieb, nových podnikate¾ských možností alebo spôsobe
podnikania.
3. Dizajn – je prepojenie kreativity a inovácie. Tvaruje nápady tak, aby boli praktické a atrak-
tívne pre užívate¾ov a zákazníkov. Dizajn možno opísaś ako tvorivé nasadenie pre konkrétne
ciele. [29]
Dizajn je teda nasledovníkom kreatívneho myslenia, ktorý ïalej ovplyvòuje inovácie, produktivi-
tu a podnikate¾ský výkon .
21
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[26] Swedish Industrial Design Foundation (SVID) 2008[27] European Commission 2008 (Innobarometer 2007[28] Presentation by Eva Diedrichs 11.01.2009 at the APCI conference on design and innovation, Paris., 2009[29] The Cox Review of Creativity in Business, 2005
Obr.3.1 Jednotlivé závislosti, respektíve prepojenia dizajnu a inovácií. Prepojenie kreativity a dizajnu smerujúce k obchodnému výko-nu (Linking creativity and design to business performance, Swann and Birke 2005 in DTI 2005)
Výskum a vývoj
Kreativita
Inovácia
Dizajn
Kreatívne prodtredie
Produktivita
Obchodný výkon
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
3.3 Potenciál dizajnu v inováciáchÈoraz èastejšie sa spája dizajn s inováciami v podnikaní. Získava uznanie ako k¾úèový proces pri
vývoji inovatívnych produktoch a služieb. Snaha vyhodnotiś dizajn ako dôležitý prvok úspechu
v podnikaní je ve¾mi zložité. S rastúcou popularitou inovácie, ako disciplíny získava èoraz väèšiu
pozornosś. Dokonca aj vlády sa snažia vyriešiś jej vplyv a chceli by vypracovaś opatrenia, ktoré by
pomohli urèiś inovaènú politiku. To by pomohlo spoloènosti prijímaś inovaènú stratégie, kde by
mohli meraś hospodársky rast a porovnávaś sa so zvyškom sveta. [30]
Dizajn je dôležitou súèasśou inovaèného procesu. Výskumy ukazujú, že dizajnom riadené spo-
loènosti sú viac inovatívne ako ostatné.
Dizajn sa stále považuje za strategický nástroj užívate¾sky orientovanej inovácie. Zaoberá sa po-
trebami užívate¾ov, ktorí sú východiskovým bodom zamerania. Potenciál dizajnu je v tom, aby
výrobky a služby zlepšovali ochranu životného prostredia, ale aj sociálnych potrieb.
S dizajnom spájajúce sa inovaèné potreby premieòajú výskum do konkurencieschopných výrob-
kov a služieb a prinášajú inovácie bližšie k potrebám užívate¾ov. Tvrdí sa, že aj keï v súèasnosti
existujú rozdiely medzi spoloènosśami z rôznych odvetví a ve¾kostí, dizajn má potenciál, aby sa
viac využíval a to najmä v malých a stredných podnikov, low-tech firmách a sektore služieb.
Poh¾ad na vzśah dizajnu a inovácie sa dá charakterizovaś aj ako premostenie medzi technológiou
a užívate¾om prostredníctvom umiestnenia užívate¾a do centra. Úlohou dizajnu je aj komuniká-
cia medzi vývojom a produkciou, ale aj medzi vývojom a marketingom, aby zhmotnila nápady v
produktoch a službách, ktoré budú pre užívate¾ov zaujímavé a príśažlivé. Preto by mal byś dizajn
základom inovaèného trhového mechanizmu. Nemal by byś iba výsadou rozvinutých krajín, ale
vo všetkých krajinách aj s nízkym technologickým zázemím.
Dobrý dizajn totiž vedie k zvýšeniu marže ako pridanej hodnoty produktu vïaka svojej atraktivite
a jasnej rozlíšite¾nosti od konkurencie. Pochopite¾ne s dobrým dizajnom produktu musí ísś ruka
v ruke marketing, ktorý vhodne umiestni produkt na trh a vytvorí patrièný imidž.
Takto sa stáva dizajn nástrojom konkurenènej výhody a pomáha sa odkláòaś od cenovej konku-
rencie. Posilòuje imidž znaèky, èím si vytvára medzi užívate¾mi svoje postavenie.
Dizajn ma aj silný potenciál znižovania nákladov ako je výroba, montáž, balenie, skladovanie a
doprava, èo v koneènom dôsledku posilòuje ziskovosś a konkurencieschopnosś.
Pri dizajne, v procese navrhovania je ve¾mi dôležité skúmaś prístup užívate¾ov, tak aby už od
zaèiatku tvorby správne pokrýval potreby užívate¾ov, aby sa zabránilo nevyžiadaným ïalším in-
vestíciám, ktoré by mohli vzniknúś v prípade zlyhania správneho urèenia potrieb zákazníka.
22
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[30] Walters, Helen. “An Official Measure of Innovation.” 11. Business Week 20 Apr. 2007. 9 Jan. 2008
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Do akej miery dizajn zvyšuje konkurencieschopnosś a inovaènú výkonnosś spoloènosti závisí na
využití dizajnu. V tejto súvislosti existuje tzv. dánsky „rebrík vyzretosti“, ktorý je èasto používaný
pre ilustráciu úrovne využitia dizajnu v spoloènosti. Súvis s týmto rebríkom hrá významnú úlohu
v tzv. dizajn manažmente, respektíve riadenie dizajnu v procese tvorby alebo vývoja.
3.4 Dizajnérske myslenieDizajnérske myslenie je rozhodujúcim obchodným majetkom, ktorý môže posúvaś spoloènosś
dopredu a zlepšovaś základy. [31]
Dizajnérske myslenie je inovácia postupov, do ktorých možno zahrnúś všetky zúèastnené strany,
aby pomohli pri príprave podmienok pre inovácie, rovnako ako pri pomoci priniesś inovácie na
trh. Pri akýchko¾vek pokusoch riadiś inovácie s dizajnom existuje ve¾a faktorov, v rámci ktorých
môžu klienti ovplyvniś schopnosś produkovaś inovácie.
Je to inovaèná disciplína a tímová práca s rozmanitosśou uvažovania a jeho úspech vyžaduje od-
hodlanie experimentovaś a prevziaś riziko prípadného neúspechu.
23
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[31] Ryan Jacoby, Diego Rodriguez, DM Review Winter 2007, Innovation, Growth, and Getting to Where You Want to Go, 2007
úroveň 1.
Firmy, ktoré
nevyužívajú dizajn
úroveň 2.
Firmy, ktoré
využívajú dizajny
iba na styling -
povrchovú zmenu,
vz¾ad
úroveň 3.
Firmy, ktoré dizajn
implementujú vo
vývojovom procese
úroveň 4.
Firmy kde je
dizajn k¾úèovým,
strategickým
elementom
Obr.3.2 Rebrík vyzretosti firmy v implementácii dizjanu(J. Rostedt in Thenint 2008)
podporovaś iniciatívydiagnostikovaś stav
vytvoriś zámer
nastavenie výkonu
autor
iniciatívyobjavovaś vynájsś spustiś rozšíriś
Obr.3.3 Inovaèný model(Bryan deBlois, Director Discovery & Development Innovation Focus Inc. 2009)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Dizajnérske myslenie vytvára nové a neoèakáva-
né spôsoby, ako riešiś problémy. Napríklad pri
domácich kutiloch bolo pozorované, keï chce-
li použiś obe ruky, aby mohli opravovaś, strèili
si baterku pod golier, aby si uvo¾nili ruky. Toto
pozorovanie inšpirovalo dizajnérsky tím firmy
Black & Decker ako nosiś baterku.
Dizajnérske myslenie pracuje s mnohými zása-
dami: vizualizácia, aby veci fungovali, vytváraś
veci na rozmýš¾anie, vytvorenie prototypu pre
pouèenie. Èím rýchlejšie pustíte svoje nápady do
sveta, tým rýchlejšie sa dozviete o ich silných a
slabých stránkach.[32]
Spoloènosś IDEO na základe vlastných dlhoroèných skúseností s viac ako tisíckou realizovaných
projektov s klientmi vyvinula urèité metódy, ktoré pomáhajú využívaś dizajnérske myslenie v
procesoch inovácie. Urèili si 3 základné otázky:
1. Èlovek – Ako by sme mohli byś viac významný pre ¾udí mimo naše existujúce trhy?
2. Technológia – Ako by sme mohli využiś technológie na trhu?
3. Obchod – Ako by sme mohli zachytiś inovácie našich konkurentov v tomto rastúcom trhu?
Najlepšie výsledky prinášajú firmy, ktoré riešia ¾udskú potrebu. Musíte èo najlepšie odhaliś ¾ud-
ské potreby, preèo by si niekto chcel kúpiś èo predávate. Technológie a obchod sú pre firmy ve¾mi
dôležité a je potrebné, aby boli správne vyvážené s ¾udskými potrebami.
24
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
[32] Bryan deBlois, Director Discovery & Development Innovation Focus Inc. 2009
Obr.3.4 Tvorte lepších obchodných lídrov.Obrázok nám názorne ukazuje, že dizajnérske myslenie je prenikom intuície a analytiky.(Roger Martin, Dean of
Rotman School of Business
2003)
Obr.3.5 Ohybná baterka.(Black & Decker)
DIZAJNÉRSKE MYSLENIE
ANALYTICKÉ MYSLENIE INTUITÍVNE MYSLENIE
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Diagram poukazuje na pochopenie vzśahu medzi zámerom rastu a výsledkom inovácie. Revoluè-
né výsledky vyžadujú rôzne prístupy a oèakávania. Motorom inovácie je vlastné úsilie. Je ve¾mi
śažké vymyslieś nieèo revoluèné. Inovácia je ve¾mi zložitá, desivá, ale aj vzrušujúca.
25
Kapi
tola
3 .
Diz
ajn
ako
inov
ácia
Obr.3.6 Vzśah medzi osobným rastom a inovaèným myslením. (IDEO)
Obr.3.7“Ako môžeme byś kreatívny podnikatelia a nie len tvorivý vynálezcovia.“(James Purnell)
ANALYTICKÉ MYSLENIE INTUITÍVNE MYSLENIESMERY RASTU
ŠÍRENIE
rozšírenie znaèky
finanèný podielanie
využitie ¾udí
RIADENIE
zvyšovnie ceny
zvyšovanie používania
výherný podiel
nové
pon
uky
rozš
íren
ie p
onúk
nový užívateliarozšírenie užívate¾ov
VYTVORENIE
vytvorenie trhov
narušenie trhov
PRISPÔSOBENIE
expandovanie
výherný podiel
MASOVÝ PREDAJ
VÝVOJPREDAJ
INVESTÍCIA
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
4. DIZAJN MANAŽMENT (DM)
Dizajn manažment alebo riadenie dizajnu je efektívne nasadenie ma-
nažérov v dizajnérsky dostupných zdrojov pre organizáciu v súlade s
podnikovými cie¾mi. Je teda priamo súvisiace s organizaèným umiest-
nením dizajnu, s identifikáciou špecifických dizajnérskych znalostí,
ktoré sú relevantné pre riešenie k¾úèových otázok riadenia a vzdeláva-
nia manažérov, ako využívaś dizajn efektívne.[33]
Riadenie dizajnu je zložitá èinnosś, ktorá ide priamo k jadru toho, èo
firma robí. Každá štruktúra spoloènosti a vnútro firemnej kultúry je iné,
dizajn manažment nie je výnimkou. Ale skutoènosś, že každý podnik je
iný, neznižuje dôležitosś riadenia dizajnu pevne a efektívne.[34]
Cie¾om dizajn manažmentu je manažovanie aktivít, metód a zruèností, ktoré sú potrebné pre
optimalizáciu a správu dizajnérskych procesov. Zahàòa celý rad profesionálneho zvládnutia návr-
hového procesu, vonkajšej vizuálnej komunikácie, znaèky a produktu, ale aj aspekty týkajúce sa
návrhu procesu ako takého, alebo s procesmi pre vývoj výrobkov, výroba, distribúcia, predaj, do-
dávanie alebo služby. Zahàòa tiež vytvorenie súèinnosti medzi tvorivou sférou a podnikate¾ským
prostredím. Tieto oblasti majú tendenciu pracovaś s vlastnou podnikate¾skou kultúrou, vlastnými
hodnotami a názormi.
26
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
[33] Peter Gorb. „The design management interface (conference transcript of Designthinkers 2001; October 19th, 2001, Ontario Scien-
ce Centre)[34] John Thackara http://en.wikipedia.org/wiki/Design_management
Obr. 4.2Tu možeme vidieś silné prepojenie znaèky s produktom.(Erik Roscam Abbing MSc.,
Brand driven innovation,
2005)
Obr. 4.1Univerzita dizajn manažmantu.The Zollverein School of Management and Design(http://en.wikipedia.org/wiki/De-
sign_management)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Podniky sú ove¾a silnejšie vo využití dizajnu pokia¾ majú úspešne implementované procesy ma-
nažment dizajnu. Spoloènosti, ktoré investujú do dizajnu majú tendencie byś viac inovatívne a
rýchlejšie rastú. Nedávne štúdie jasne poukazujú na firmy, ktorých obchodnou stratégiou je aj
dizajn, že majú ove¾a lepšie výsledky v inováciách než ostatné.
Gorbiho klasifikácia dizajnu,[35] rozde¾uje dizajn manažment do troch kategórií:
1. Produktu (napr. priemyselný dizajn, obalový dizajn, návrh služieb)
2. Informácie (napr. grafický dizajn, tvorba loga, media design, web dizajn)
3. Prostredie (napr. maloobchodný dizajn, výstavníctvo, interiérový dizajn)
Dizajn manažment nie je nezávislý od situácie organizácie alebo produktu a zohráva tri k¾úèové úlohy v návrhu rozhrania, organizácie a trhu:
1. zosúladiś dizajn s firemnou stratégiou a / alebo stratégiou znaèky
2. riadenia kvality a konzistencie výsledkov v dizajne a dizajnu v rôznych disciplínach
3. nové spôsoby poznania spotrebite¾a a odlíšenie sa od konkurencie
Fínske školstvo si uvedomuje ve¾ký význam a prínos v študovaní a rozvíjaní dizajn manažmentu.
Preto sa rozhodlo v roku 2010 vytvoriś efektívnu univerzitu
The Finnish Aalto University, ktorá vznikne spojením
troch domácich univerzít, ktoré kooperujú v oblasti dizajn
manažmentu od roku 1995 Sú to Helsinki School of Economics
(HSE), University of Art and Design Helsinki (TaiK), and
University of Technology (TKK). Ide o jednoznaèné strategické
spojenie troch èastí ekonomickej, technologickej a umelecko
dizajnérskej.
Európska komisia sa domnieva, že dizajn manažment by sa mal staś súèasśou podnikového ria-
denia, lebo len tak dokážu firmy nachádzaś nové trhové príležitosti a rýchlejšie rásś a byś tak
konkurencieschopné.
Výskum Dánskeho dizajn centra ukázal ako vnímajú alebo implementujú firmy dizajn v
rôznom meradle.[36] (údaje z roku 2007)
1. bez dizajnu: Spoloènosti, ktoré nevyužívajú dizajn (15%).
2. dizajn ako styling: Spoloènosti, ktoré využívajú dizajn ako styling (17%).
3. dizajn ako proces: Spoloènosti, ktoré sa integrujú do návrhu v procese rozvoja (45%).
4. dizajn ako inovácia: Spoloènosti, ktoré považujú dizajn ako k¾úèový strategický prvok (21%).
27
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
[35] Classification of Design‘ (1976)[36] Danish Design Centre (DDC), Danish Design Ladder, 2007
Obr. 4.3Logo Aalto Univerzity.(www.aalto.fi)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Fakty o Dizajn manažmente
4.1 Funkcia Dizajn ManažmentuDM nie je štandardný model, ktorý môže
byś plánovaný v každom podniku, nie
je tu špecifický spôsob jeho uplatnenia,
ktorý by viedlo k zaruèeným úspechom.
Procesy DM vykonávajú ¾udia s rôzny-
mi úlohami a zázemím, ktorí pracujú v
rôznych oddeleniach podnikov s rôzny-
mi ve¾kosśami a tradíciami, prièom mu-
sia slúžiś rôznym cie¾ovým skupinám a
trhom. DM pozostáva z mnohých fakto-
rov, a tak existujú rôzne aplikácie a ná-
zory na dizajn manažment.
28
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
[37] Kootstra, G.L.; Jos van der Zwaal (2006). Design management: Design effectief benutten om ondernemingssucces te creëren.
Amsterdam: Pearson Education Benelux. pp. 451. ISBN 978-90-430-1172-3.
Èo to je? Týka sa riadenia jednotlivých dizajnérskych projektov a pracovných tímov.
Vymedzuje úlohy dizajnu v rámci spoloènosti.
Èo je
cie¾om?
Cie¾om je dosiahnuś stanovené ciele prostredníctvom DM. Úspechom dobrého DM je
meranie výsledkov riadiacich procesov. Jeho cie¾om je vytvoriś štruktúru pre dizajn
v spoloènosti, na preklenutie priepasti medzi cie¾mi prostredníctvom strategického
riadenia dizajnu na prevádzkovej úrovni. Cie¾om strategického riadenia je návrh na
podporu a posilnenie firemnej vízie tým, že vytvorí vzśah medzi dizajnom a firemnou
stratégiou.[37]
Èo zahàòa? Zahàòa výber a riadenie dodávate¾ov a dizajn zahàòa dokumentáciu, kontrolu,
vyhodnocovanie procesov návrhu a výsledkov. Zaoberá sa internou koordináciou,
komunikáciou medzi oddeleniami pri procese dizajnu. Pride¾uje role a zodpovednosti
za rozvoj inovatívnych produktov, služieb a h¾adania nových príležitostí. Vytvára a
formuje podnikovú stratégiu v oblasti dizajnu.
Aké sú
výsledky?
Pomáha budovaś pridanú hodnotu znaèky prostredníctvom vytvárania a
implementácie vysoko kvalitného dizajnérskeho riešenia, ktoré najlepšie zjednocujú
identitu a požadovanú spotrebite¾mi, tým najefektívnejším spôsobom.
Aké
pracovné
pozície
zahàòa?
V závislosti od typu spoloènosti a priemyslu, napríklad: projektový dizajn manažér,
vedúci projektant, vedúci tímu, vedúci vizuálnej komunikácie, koordinátor firemného
dizajnu.
Riadenie dizajnu
PRE ÚÈEL
RIADENIA DIZAJNU
PRE DIZAJN
RIADENIA PROCESOV
Prevádzkové Obchodné Firemné
Návrh riadenia
Obr. 4.4 Dizajn manažment = rozpínavé manažovanie.(Prof. Ralf Beuker, www.design-managemnt.de)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Dánsky model polohy firmy v oblasti investícii do dizajnu bol rozšírený ïalším podrobnejším
výskumom v štúdii Design Management Europe [38]
Úroveò 1.: Bez dizajnu. Predstavuje mi-
nimálnu alebo nulovú úroveò riadenia
alebo použitia dizajnu. Dizajn nehrá
žiadnu úlohu pri odlíšení sa od konku-
rencie. Firmy sú pravdepodobne skep-
tické k dizajnu alebo nerozumejú, prí-
padne neuznávajú dizajn ako dôležitý
potenciál pridanej hodnoty produktu.
Prípadné aktivity v dizajne sú èasto ne-
konzistentné a nepredvídate¾né, nema-
jú jasne urèené procesy a ciele.
Úroveò 2.: Dizajn ako projektové riešenie. Dizajn je nasadený v obmedzenej miere napríklad na
štylistické zmeny, rozšírenie produktovej rady, alebo projekty, ktoré produkt vylepšujú. Dizajn
primárne slúži ako marketingový nástroj, s cie¾om pridaś hodnotu k existujúcej ponuke produk-
tov (prostredníctvom produktu vzh¾ad, dizajn, obal, marketingovej komunikácie, alebo vizuálnej
identity). Ale dizajn nie je používaný pre vytváranie pridanej hodnoty prostredníctvom nových
tovarov alebo služieb. Dizajn nie je plne integrovaný v procesoch, ale je väèšinou len obmedze-
nou spoluprácou medzi jednotlivými oddeleniami ako marketing a výskum/vývoj. Projekèná èin-
nosś je vykonávaná na operaènej úrovni. Rozsah riadenia je riadený len v malých skupinách ¾udí
alebo odborníkov. Nejde teda o komplexný riadiaci proces.
Úroveò 3.: Dizajn je integrovanou súèasśou riadenia projekènej èinnosti. Dizajn je zahrnutý už
od zaèiatku celého procesu inovácie. Inovácia a rozvoj produktov a služieb je synchronizovaná a
riadená spolu so všetkými oddeleniami firmy. Sú urèené zodpovednosti a štruktúra riadenia celé-
ho procesu ako aj zodpovedná osoba za riadenie celého proces riadenia odborníkov od obchodu,
marketingu až po dizajnové oddelenie. Dizajn je vo firme aktívnym prvkom a trvalo sa podie¾a na
vzniku nových výrobkov a služieb. Skracujú sa tak výrobné procesy. Kritickým faktorom je èaso-
vý úspech od nápadu po uvedenie výrobku na trh. Kvalita je tiež významným prvkom úspešného
produktu.
Úroveò 4.: Dizajn ako firemná kultúra. Ide spoloènosti, ktoré sa profilujú na trhu ako vedúci
inovátori. Tieto spoloènosti sú vysoko dizajnovo motivované aj inovácia je ich násilnejším k¾ú-
èom predaja. Sú takzvanými štartérmi alebo inovátormi v rôznych oblastiach, nové produkty,
inovatívne marketingové taktiky, inovaèné komunikácie a pod. Dizajn je súèasśou spoloènosti, je
vštepovaný do povedomia zamestnancov v plnom meradle.
29
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
[38] Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices 2009, str. 12.
Obr. 4.5 Schody dizajn manažmentu.(Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management
in today’s business practices, 2009)
DM AKO KULTÚRA
DM AKO FUNKCIA
DM AKO PROJEKT
ŽIADEN DM
< ZNALOSTI< PROCESY
< PLÁNOVANIE< ODBORNOSŤ
< ZDROJE
1
2
3
4
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Cie¾om nie je poukázaś na to, aby firma dosiahla štvrtú najvyššiu úroveò ak chce byś úspešná
na trhu. Ide o poukázanie na to, že dizajn je súèasśou inovaèného procesu a vie byś tiež hnacou
silou úspechu spoloènosti. Každá firma je ale individuálna a závislá od povahy a postavenia na
trhu, prípadne aj stratégie, do ktorej pozície by sa mala dostaś s cie¾om byś úspešná a konkuren-
cieschopná na trhu.
Päś faktorov uvedených na obrázku è. 4.5
Tieto faktory nám definujú úspech alebo neúspech daného modelu, èo je dobrým ukazovate¾om
pre návrh dizajn manažmentu. Cie¾om je získaś jasnejšiu predstavu o tom èo sú 4 úrovne dizajnu.
Faktor 1.: Znalosti výhod dizajnu
Do akej miery si je spoloènosś vedomá potenciálu hodnoty dizajnu a prínosu dizajn manažmentu.
Faktor 2.: Procesy
Nastavenie procesov v spoloènosti, èiže presné riadenie, v ktorej èasti dizajn vstupuje do procesu
inovácie a zároveò jeho správne riadenie manažérmi.
Faktor 3.: Plánovanie
Spoloènosś nastavuje ciele a plánuje, èo by mal dizajn dosiahnuś, aby sa dosiahli stanovené ciele.
Navrhuje stratégiu dizajnu v podnikate¾skom pláne.
Faktor 4.: Odbornosś
Spoloènosś, ktorá dbá na kvalitu a odbornosś personálu (profesionálny dizajnéri, dizajn manažé-
ri, poradcovia).
Faktor 5.: Zdroje
V akej miere spoloènosś investuje do projektov, ale aj personálu a dizajnérskych nástrojov. Dosta-
toèné investície do školenia personálu, hardware, software. Nedostatok zdrojov je považovaný za
prekážku osvedèených dizajnérskych postupov. Naopak je tu pozitívna súvislosś medzi úrovòou
investícií do dizajnu a dizajn manažmentu.[39]
30
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
[39] Chiva & Alegre, 2009
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
4.2 Dizajn manažment v EurópeCelo Euróspky výskum dizajn manažmentu prebiehal medzi novembrom 2008 a februárom 2009.
Tento výskum si berie za cie¾ zistenie aktuálneho stavu malých a stredných podnikov v EÚ. Cie-
¾om je urèiś prekážky, ktoré stoja podnikom v investíciách do dizajnu. Ïalším cie¾om je poukázaś
na miesta, v ktorých je možné dospieś k zlepšeniu podpory aj zo strany vlád.
Obsahoval 18 otázok. Osobne sa výskumu zúèastnilo 58 respondentov z ôsmich krajín EÚ a 129
respondentov spoloèností zúèastnených v súśaži Design Management Europe Award 2008.[40]
Bol vytvorený on-line formulár s otázkami a vyplnený 776timi respondentmi, z ktorých bolo po
preverení zdrojov spracovaných 605. Kompletné výsledky výskumu boli zverejnené v publikácií
„The incorporation of design management in today’s business practices, An analysis of design
management practices in Europe, Gert L. Kootstra MBM, 2009.“
31
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
[40] Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices 2009, str. 17
Úrovne schopnosti dizajn manažmentu
Faktory Úroveò 1Bez implementovaného dizajnu
Úroveò 2Dizajn ako projektové riešenie
Úroveò 3Dizajn je integrovanou súèasśou riadenia projekènej èinnosti
Úroveò 4Dizajn ako firemná kultúra
Znalosti výhod dizajnu
Nie sú známe výhody apotenciál dizajnu
Èasś špecialistov je si toho vedomá
Väèšina z nich si je vedomá, že musia byś konkurencieschopný
Všetci sú si vedomí dôležitosti získania vedúceho postavenia
Procesy Nemajú tušenie do ktorej oblasti procesu dizajn spadá
Úèinkujú nedôslednea neskoro vo vývojovomprocesu, nie sú opakovate¾né medzi jednotlivými projektmi
Úèinkujú sústavne a od zaèiatku; formálne je dizajn manažment výkonný
Prebiehajúce èinnosti;podnikanie sa nepretržitezaoberá zlepšovaním procesov dizajn manažmentu
Plánovanie Firma nemá v plánovaní využitie dizajnu
Limitované plány na úrovni individuálnych projektov
Plány aj ciele sú stanovené a dizajn je integrovaný v rôznych aktivitách
Dizajn je súèasśou stratégie a priamo riadi obchod
Odbornosś Malá alebo žiadna ruènosś DM sa neuplatòuje
Èiastoèné zruènosti a DM sa uplatòuje nedôsledne, množstvo priestoru pre zlepšenie
DM je štandardne a priebežne aplikovaný, je ešte èo zlepšovaś
Používanie moderných nástrojov DM, vhodné nastavenie
Zdroje Biznis nevynakladá zdroje do aktivít dizajnu (nemusí sa dosiahnuś požadovaný výnos)
Obmedzené zdroje urèené na konkrétne projekty, niektoré dizajny nemusia priniesś požadovaný efekt, návratnosś
Dostatoèné zdroje sú pridelené na základe predpokladu návratu, ale s obmedzením rozhodnutia umiestòovania
Sú pridelené dostatoèné zdroje, s finanèným doh¾adom a posudzovaním rizík a sledovaním návratnosti
Tab. 4.1 Mriežka vyspelosti dizajn manažmentu (Gert L. Kootstra MBM, The
incorporation of design management in today’s business practices, 2009, str. 15.)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Uvádzam zopár zaujímavých výsledkov prieskumu.
Za ve¾mi kritický faktor považujeme, že takmer 40% res-
pondentov je v 1 úrovni odbornosti, a len 3,3% sa snaží
byś v 4 úrovni.[41]
Ïalším zásadným faktorom je povedomie o výhodách di-
zajnu, kde až 30% respondentov spadá do úrovne 1 a iba
10% dosiahlo 4 úroveò.
Relatívne silným faktorom boli zdroje, kde sa takmer
polovica zaradila do 3tej úrovne. Ak to sumárne zhod-
notíme, tak len ve¾mi malé percento firiem (v priemere
10%) je zaradených v 4 úrovni. Z výskumu vyplýva, že
len málo firiem ma nastavené ako jadro stratégie práve
dizajn ako základný inovaèný proces. Ve¾ká skupina fi-
riem sa zaradila do 3-tej úrovne, èo je ve¾mi pozitívne.
Aspoò pomerná èasś firiem ma implementovanú prácu s
dizajnom. Je však ešte èo zdokona¾ovaś, aby firmy lepšie
implementovali dizajn manažment ako súèasś firemných
procesov. Avšak pri porovnaní týchto faktorov s èasovým
pôsobením na trhu je vidieś, že firmy na 4 úrovni pod-
nikajú viac ako 10 rokov. Môže z tohto plynúś fakt, že
èasový faktor má urèitý vplyv na zdokona¾ovanie firmy,
postupné získavanie vedomostí, rast a rozširovanie firmy
a procesov. Faktor je badate¾ný aj pri porovnaní poètu
zamestnancov vo firmách, kde sú procesy dizajn manaž-
mentu nastavené zväèša pri firmách s ve¾kým poètom
zamestnancov
32
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
�����
�����
�����
���� �
�����
�
����
�����
�
������
�
������
�������
�
�����
�
������
�
��
�����
�����
�
�����
�
������
�
�����
�
�����
�
������
�
�����
Zdroje
Odborné znalosti
Plánovanie
Procesy
Povedomie o výhodách dizajnu
Obr. 4.6 Výsledky piatich faktorov v porovnní k úrovni DM(Gert L. Kootstra MBM, The
incorporation of design management
in today’s business practices, 2009,
str. 39.)
[41] Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices 2009, str. 39
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Rast zisku èlenený podla úrovní DM.
Zaujímavé je sledovaś hodnotenie DM a rastu obratu. Èím lepšia je pozícia firmy na úrovni 3 a 4
tým je markantnejšie zvýšenie obratu a exportu.
Nasledovná tabu¾ka nám ukazuje ako sami seba hodnotia firmy z poh¾adu DM a úrovne do ktorej
spadajú.
Jasne vidíme, že firmy na prvej úrovni si plne uvedomujú svoje nedostatky, prièom sa firmy na
štvrtej úrovni hodnotia na úrovni 100%, a pri druhej úrovni sa preceòujú a tretej znovu podceòu-
jú. Zhruba 1/3 firiem sa zhoduje s celkovým skutoèným vyhodnotením prieskumu.
Výsledky prieskum EÚ ukazujú, že firmy, ktoré majú zavedený dizajn manažment sú viac inova-
tívne. Tento prieskum to mal buï potvrdiś alebo vyvrátiś.
33
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
10
12
4
5
15
18
4
36
37
46
48
18%
22%
29%
33%
Úroveò 1
Úroveò 2
Úroveò 3
Úroveò 4
0% 20%4 0% 60%8 0% 100%
pokles nezmenil sa
mierne vzrástol (-25%) rapídne vzrástol (+25%)
Vplyv DM na rast profitu
0% 20%4 0% 60% 80% 100%
63%
55%
46%
29%
5
7
17
29
8
8
10
10
8%
8%
11%
19%
Úroveò 1
Úroveò 2
Úroveò 3
Úroveò 4
0-25% 25-49% 50-74% 75%
+
Vplyv DM na export
Obr. 4.7 Výsledky vplyvu Dizajn manažmentu vo firme na rast zisku a exportu.(Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices, 2009, str. 45.)
Obr. 4.8 DM hodnotenia a vlastného hodnotenia.(Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices, 2009, str. 45.)
KATEGÓRIE
SLABO / NEDOSTATOÈNE
DOBRE
VE¼MI DOBRE / EXCELETNE
SPOLU
SPOLUÚROVEÒ 1 ÚROVEÒ 2 ÚROVEÒ 3 ÚROVEÒ 4
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Schopnosś riadiś inovácie bolo zhrnutých v piatich bodoch zruèností pod¾a prieskumu výkon-
ných riadite¾ov v amerických podnikoch. [42]
Títo riaditelia uviedli nasledovné zruènosti pod¾a dôležitosti:
1. rýchlo sa dozvedieś o konkurenèných novinkách a imitáciách
2. nájdenie nových nápadov – nie len imitácie, kopírovanie
3. rýchle spustenie dizajnu a nového produktu na trh
4. odhad skutoèných nákladov nového produktu, alebo služby už poèas procesu
navrhovania dizajnu
5. získanie nápadov od zákazníkov na nový produktu alebo službu
6. navrhovanie nízko nákladovej výroby
7. zmena tradièných spôsobov ako robiś veci
34
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
[42] Dickson et al. 1995
0% 10 20 30 40 50 60 70 80%Celkovo
68%
60%
59%
50%
49%
45%
45%
44%
44%
44%
43%
36%
35%
31%
prepojenie medzi dizajnom a stratégiou
vysoká kvalita dizajnérskej práce
efektívnejšie navrhovanie projektov
zdokonalovanie inovaèných aktivít
zlepšenie konkurencieschopnosti
väèšie skúsenosti od zákazníkov
väèšie zblíženie medzi odeleniami
udržanie konkurenènej výhody
dosiahnutie diferenciácie a výhod
väèšie zvidite¾nenie na trhu
zlepšenej výkonnosti procesov
Výhody dizajn manažmentu
Obr. 4.8 Hodnotenie firiem v èom vidia prínos DM(Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design
management in today’s business practices, 2009, str. 23.)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Záver tohto prieskumu jasne poukazuje, kde majú firmy rezervy vo vzdelávaní. Vzdelávanie je
tiež rozhodujúcim faktorom úspechu. Tiež je pozitívne hodnotenie, že firmy chápu pozíciu di-
zajnu ako dôležitého aspektu v podnikaní. Dizajn je teda dôležitý nástroj inovácie a vývoja pre
silnejšiu ekonomiku a teda aj pre národné èi európske záujmy. Produktový dizajn je príležitosś
pre diferenciálnu výhodu na trhu.[43]
Táto práca poukazuje na to, že dobrý dizajn môže viesś k zvýšeniu obratu, ale na druhej strane je
vnímaný ako cite¾ná nákladová položka. Spoloènosti si preto musia byś vedomé toho, že výdavky
do dizajnu sú zvýšením pridanej hodnoty a investíciou do budúcnosti.
Ukazujú sa nedostatky v implementácii dizajn manažmentu teda aj manažérskych zruèností ria-
denia dizajnu. Je potrebné v tomto smere vytvoriś široké úsilie pre vzdelávanie, školenia, podpo-
ru v organizáciách ale aj podpory zo strany vlád.
“Dizajnérske zruènosti a obchodné zruènosti spolu konvergujú. Ak chcete byś v budúcnosti úspeš-
ní, ako obchodníci musíte byś viac ako dizajnérmi ... viac ‚majstri heuristiky‘ než ‚manažéri algo-
ritmov.”[44]
35
Kapi
tola
4 .
Diz
ajn
man
ažm
ent
[43] Hammer, 1995; Kotler and Rath, 1984; Löbach, 1976; Lorenz, 1986; Pilditch, 1976; Veryzer, 1995.[44] Roger Martin, Dean of Rotman School of Business, Author of The Design of Business
Obr. 4.9 Ako vnímajú firmy prínos dizajnu v jednotlivých oblastiach podnikania(Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design
management in today’s business practices, 2009, str. 22.)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
profit
podiel na trhu
obrat
export
rozvoj nových trhov
vývoj nový alebo zlepšenie pôvodných výrobkov
zamestnávanie
efektivita a produktivita
firemná kultúra
motivácia zamestnancov
zákazníkove skúsenosti
externá a interná komunikácia
znaèka firmy 9% 31% 54%
11% 36% 47%
10% 36% 40%
14% 33% 29%
19% 34% 26%
15% 36% 31%
19% 38% 25%
24% 28% 17%
25% 31% 19%
13% 32% 43%
12% 28% 45%
17% 33% 26%
19% 20% 21%
16% 29% 29%
16% 32% 23%
17% 33% 25%
ako vnímate prínos dizajnu
v limitovanej miere
èiastoène
v najvaèšej miere
¾ahké používanie produktu
0% 20% 40% 60% 80% 100%
5. DIZAJN V OBCHODNEJ SFÉRE
Dobrý dizajn bol jedným z hlavných dôvodov úspechu spoloènosti IBM za posledných 18 až 19
rokov.[45] Umožnil dizajn obchodný úspech, alebo obchod umožnil úspech dizajnu?[46]
Kreativita je uznávaná ako rozhodujúci faktor pre obchodný úspech a postupne získava väèšiu
pozornosś v ekonomickej literatúre. Podstatu tvorivosti je śažké identifikovaś a kvantifikovaś.
Efektívne použitá kreativita a dizajn, sú významnou konkurenènou výhodou firiem. Kreativita a
projektové èinnosti sú tiež dôležité pre marketing, firemný imidž a pomáhajú vytvoriś vernosś k
znaèke. Môže znížiś výrobné náklady, napríklad cez výber materiálov na výrobu a spracovanie di-
zajnu, môže zvýšiś efektívnosś výroby a spotreby, služby a zvýšenie produktivity. Rôzne dôkazy
podporujú úlohu dizajnu pri zvyšovaní výkonu vo firme. Rovnako ako posilnenie konkurencie-
schopnosti podniku, je tu priestor pre kreativitu a dizajn, aby vytváral širšie ekonomické zisky.
Spotrebitelia tak môžu śažiś z väèšej rôznorodosti a lepších výrobkov a služieb.[47]
“Zjavný rozdiel medzi úspešnými spoloènosśami a krajinami a tými menej úspešnými, nie je v
množstve vykonanej práce, ale skôr v kvalite. Nie je v objeme koneènej produkcie, ale v pridanej
hodnote vloženej do základných materiálov. Táto hodnota je stanovená vyššou kvalitou dizajnu a
spôsobu, akým je úsilie na splnenie požiadaviek zákazníkov.“[48]
Podpora tvorivosti vo firme.
Úspešné spoloènosti sa zameriavajú nielen na výskum, vývoj alebo dizajn, ako konkrétne kreatív-
ne vstupy, ale snažia sa podporiś kreativitu vo všetkých èastiach firmy Kreativita a dizajn v súlade
so stratégiou majú sklon generovaś lepšie výsledky. Firmy môžu zapojiś do procesu tvorby nielen
užívate¾ov ale aj dodávate¾ov. Aby spoloènosti ochránili svoje investícií do kreativity a dizajnu
musia zabezpeèiś správne stimuly do inovácií.
„¼udská tvorivosś je koneèný ekonomický zdroj. Schopnosś prísś s novými nápadmi a lepšími
spôsobmi ako robiś veci, je nakoniec to, èo zvyšuje produktivitu a tým životnú úroveò.“[49]
„Dizajn je cie¾avedomé uplatòovanie kreativity vo všetkých èinnostiach, nevyhnutný pri využití
nápadov pre produkt (službu) alebo proces inovácií.“ [50]
36
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[45] Thomas Walton Jr., Chairman, IBM, during the period 1955-1975[46] Thomas Lockwood, PhD, Insights connecting design and business, 2006[47] DTI ECONOMICS PAPER NO.15, Creativity, Design and Business Performance, NOVEMBER 2005[48] Corfield, 1979[49] Richard Florida, 2002[50] Bessant, Whyte and Neely, Management of creativity and design within the firm, 2005
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Model na obrázku, vyvinutý Swann a Birke, poukazuje na jeden z možných kanálov mapovania
vplyvu kreativity a dizajnu na podnikanie. Kreativita a dizajn hrajú k¾úèovú úlohu ako vstup do
inovácií, výskumu a vývoja. V skutoènosti sú èasti dizajnu zahrnuté do výskumu a vývoja. Môžu
byś tiež oddelené a maś priamy vplyv na produktivitu a výkonnosś podniku, a to prostredníctvom
procesu navrhovania, znaèky a marketingu. Tvorivá klíma, alebo kultúra môžu zohrávaś k¾úèovú
úlohu v posilnenie inovácie vo všetkých prvkov podnikania mimo formálnych viac kanálov.
Obrázok od Bruca Tethera naznaèuje,
preèo by sa niektoré èinnosti mohli
prekrývaś s tradiènými aktivitami vý-
skumu a vývoja – niektoré odbory
dizajnu ako je strojárstvo sú bližšie k
tradiènej vede, zatia¾ èo iné, ako mód-
ny dizajn sú pravdepodobne bližšie k
umeniu. Preto niektoré oblasti výsku-
mu a vývoja nepatria do kompetencií
dizajnu a niektoré dizajny nepatria do
oblasti výskumu a vývoja. Graf vpravo
ukazuje ako je odlišená profesia dizaj-
nu. (obr. 5.2)
37
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
Obr.5.1 Jednotlivé závislosti, respektíve prepojenia dizajnu a inovácií. Prepojenie kreativity a dizajnu smerujúce k obchodnému výko-nu (Linking creativity and design to business performance, Swann and Birke 2005 in DTI 2005)
Výskum a vývoj
Kreativita
Inovácia
Dizajn
Kreatívne prodtredie
Produktivita
Obchodný výkon
Grafický dizajn
Maliarstvo
Móda
Interierový dizajn
Priemyselný dizajn
Remeslo
Váha procesov, produkcie
Váh
a
v
ýstu
pov
SubjektívneEmotívne
ObjektívneRacionálne
Výluènemateriálne dobro Fyzické
vyjadrenie
FunkciaNehmotnévyjadrenie
Nehmotnévyjadrenie
Fyzikálnaforma
Výluènesymbolické dobro
SochárstvoArchitektúra
Ergonómia
SemiotikaPoèítaèováveda
Návrh kapitálu
Inžinierske služby
Konštrukèný dizjan
Dizajn
Umenie
Výskum a vývoj
Hlboký výskum
Obr. 5.2 Umenie, Dizajn a Výskum – Koncepèná mapa(Bruce Tether, The Role of Design in Business Performance, 2005)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Široký rozsah dizajnérskych èinnosti je vidite¾ný v odvetviach, ktoré využívajú dizajn. Výdavky
na dizajn sú vysoké v odvetviach, ktoré majú väèší výskumu a vývoj. Avšak dizajn môže prevlá-
daś aj v odvetviach, ktoré majú relatívne nízky výskum a vývoj, ako je nábytok a obleèenie. Pre
tieto odvetvia dizajnu môžu byś k¾úèom k zachovaniu inovácie, ktoré umožòujú diferenciáciu na
trhu. (obr. 5.3)
5.1 Meranie inovácie dizajnu a obchodu/predaja
Preèo meraś dizajn?
Existujú jasné finanèné prínosy z dizajnu. Od roku 1980 došlo k sérii prevratných štúdií, ktoré
zistili výhody v investovaní firiem do dizajnu .
Množstvo štúdií preukázalo, že firmám využívajúcim priemyselný dizajn rástli rýchlejšie zisky
než tým, ktoré dizajn nevyužívajú. [51] Taktiež sú takéto firmy úspešnejšie. Ale všeobecný prob-
lém týchto štúdií je nejednoznaènosś v definícii dizajnu. Dizajn je èasto vnímaný ako synony-
mum vývoja nových produktov, alebo èinností spojených s priemyselným dizajnom. Tento úzky
poh¾ad na dizajn nedokáže zachytiś výhody investovania do dizajnu týkajúcich sa iných aspektov
podnikania ako sú znaèka, komunikácia a prostredie.
38
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
Obr. 5.3 Percentuálny pomer dizajnu v investíciách a segmentovanie uplatnenia.Údaje za roku 1996 -1997.(Bruce Tether, The Role
of Design in Business
Performance, 2005)
1%
10%
0.1% 1.0% 10.0%
Nízka technologická úroveòDizajnérsky orientovaný sektor
Výdaje na vývoj a projektové riadenie(% z predaja)
Investície do výskumu a dizajnu vo Ve¾kej Británii
Cel
kovo
výd
aje
na
diza
jn(%
z p
reda
ja)
papierovátlaè
nábytok
jedlo,nápoje,tabak
gumy,plasty
materiálovéprodkty
kovy
autá
mechanické inžinierstvo
Všetkysektory
elektronika
chémia
vzdušnétechnológie
kovovéprodukty
textil,obleèenie
Zmiešanátechnologická
úroveòZmiešaná sektory
DIZAJN = Vývoj a výskum
DIZAJN > Vývoj a výskum
Vývoj a výskum > DIZAJN
Vysokátechnologická
úroveòVýskumno-vývojové
sektory
[51] Black, C., Baker, M., Success through design., Design Studies, Vol. 8, No., 1987
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Ak chcete vytvoriś spo¾ahlivé dôkazy o ekonomických dopadoch návrhu vo firmách, je potrebné
maś najprv k dispozícii spo¾ahlivé prostriedky, ktorými môžu byś merané vstupy.
V nedávno vykonanej štúdii míòania prostriedkov do dizajnu v podnikoch sa zistilo, že výdavky
smerovali do dizajnu výrobkov / služieb, vývoja, komunikácie, znaèky a propagácie. Preh¾ad 358
britských firiem sa uskutoènil koncom roka 2008. Celkové výdavky za dizajn spoloènosti priesku-
mu boli 92 miliónov libier, èo predstavovalo 2,1% z obratu.[52]
Community Innovation Survey (CIS) je prieskum koordinovaný Európskou Komisiou. A z analý-
zy medzi rokmi 1998-2000 vyplýva, že dizajn má pozitívny vplyv na inováciu produktov, pretože
priniesol v priemere rast produktivity o 17%, prièom zhruba 9% firiem priznalo èiastoèné investí-
cie do dizajnu, 15% vo výrobe a 4% v službách. Deklarovali pomer investícií 10% do dizajnu a
inovaèných aktivít, a 16% do vývoja a výskumu.[53] Porovnaním údajov registrácie priemyselných
vzorov pod¾a ve¾kosti firmy sa zistilo, že v EÚ-27 je iba 11,2% inovatívnych podnikov s 10-49 za-
mestnancami, ktorí predstavili aspoò jeden priemyselný dizajn registrovaný v období 2002-2004.
Zatia¾ èo tak spravilo 19,9% podnikov s 50-249 zamestnancami a 29,3% podnikov s viac ako 250
zamestnancami. (v štúdií neboli zahrnuté údaje štátov, ktoré sú neverejné: Litva, Slovinsko, Ra-
kúsko, Švédsko a Británia)
Z toho vyplýva, že existuje pomer ve¾kosti spoloènosti a investovania do dizajnu a má vplyv. Malé
firmy sú menej aktívne v oblasti dizajnu v porovnaní s väèšími spoloènosśami.
Meranie inovácií, výskumu a vývoja pomohlo politikom na celom svete rozvíjaś politiku, ktorá
zvýši konkurencieschopnosś a podporí investície zo strany firiem. Stále viac sa rešpektuje, že di-
zajn umožòuje spoloènostiam medzi sebou súśažiś. Nedávny výskum pod vedením University of
Cambridge, poskytol dôkaz, že dizajn môže byś meraný aj na národnej úrovni.
Bez èísiel a faktov sa zdajú byś urèité dizajnérske rozhodnutia, a to najmä estetické ve¾mi subjek-
tívne, prièom dizajnér èasto presviedèa jediným argumentom: „Verte mi, som dizajnér“. Systém
metrík dovoluje dizajnérovi hodnotiś èinnosti dizajnu a investície, ktoré sú, budú potrebné. To na
druhej strane potvrdzuje hodnotu úlohy dizajnu v oblasti inovácií pre podnikanie.[54]
39
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[52] Dr James Moultrie, Design Council Briefing, 05 Measuring design, 2009[53] Haskel et al. 2005[54] Breen, Bill. “No Accounting for Design?” 3. Fast Company Feb. 2007. 9 Jan. 2008
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Bostonská konzultaèná spoloènosś (The Boston Consulting Group (BCG)) na základe prieskumov
zistila, ako firmy merajú inovácie v porovnaní s výkonom.
Pod¾a BCG, je potrebné maś prísne merania v troch k¾úèových oblastiach inovácií:
• Vstupy: zdroje, ako sú ¾udia a peniaze
• Procesy: èinnosti, ktoré premieòajú vstupy
• Výstupy: koneèné výsledky, návratnosś a ïalšie nepriame prínosy, ako je silnejšia znaèka.
BCG odporúèa riadiś sa prostredníctvom peòažnej krivky, ktorá má pomôcś nájsś správne a rele-
vantné ukazovatele v rámci týchto troch zložiek v oblasti inovácií. (pozri obrázok 5.4)
Design Council v Londýne poskytuje rad štúdií, ako dizajn vplýva na úspech spoloèností. Jedna
štúdia porovnáva v indexe 61 podnikov (lídrov dizajnu), tzv Index Design, s Financial Times
Stock Exchange 100 (FTSE 100) akciového indexu (pozri Obr. 5.5). Títo lídri dizajnu boli vybraní
pod¾a ich trvalých záznamov z významnej britskej ceny za dizajn. Poèas viac ako desiatich rokov
1995 - 2004, Design Index prekonal FTSE100 o viac ako 200%.[55]
40
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[55] Design Index: The Impact of Design on Stock Market Performance, 2005
Obr. 5.4 Peòažná krivka ukazuje priebeh nákladov pred a po spustení predaja produtku(The Boston Consulting Group)
kumulatívne
peniaze
tvorenie idei zhmotnenie
Spusteniepredaja
realizácia
poèiatoèné nákladyinvestície pred
spustením
èas do spustenia predaja èas do prvých ziskov
podporné nákladyinvestície po
spustením
èas
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Rad štúdií ukazuje pozitívny vplyv návrhu na podnikovej výkonnosti, merané pokia¾ ide o zis-
kovosś, ceny akcií, zamestnanosś alebo vývozu. Mnohé z nich sú založené na prieskumoch vní-
mania dizajnu spoloènosti alebo štatistickej analýze. Prieskum založený na tom, èo podniky vní-
majú ako prínos dizajnu všeobecne ukazuje, že dizajn je jedným z najväèších príspevkov na
posilnenie znaèky. 53% Švédskej spoloènosti sa domnieva, že dizajn má zásadný pozitívny vplyv
na znaèku.[26] 70% Španielskych firiem sa domnieva, že dizajn má hlavný alebo významný vplyv
na imidž spoloènosti.[56]
Firmy tiež merajú, aký má dizajn priamy vplyv na výkon predaja, ceny a zisku. 32% švédskych
spoloèností tvrdí, že dizajn má zásadný vplyv na predaj.[26] Viac ako 40% španielskych a britských
firiem, a 66% nórskych spoloèností taktiež tvrdí, že dizajn má hlavný alebo významný vplyv na
predaj. 65% Nórskych spoloèností, 56% španielskych firiem a 46% britských firiem považuje
dizajn ako významný aspekt pri vstupe na nový trh.[56] Preh¾ad po¾ských firiem dokazuje, že pri-
bližne jedna tretina po¾ských firiem vníma dizajn ako pozitívny aspekt na predaj, má podiel na
trhu a konkurencieschopnosti za posledných 12 mesiacov.[57] Èo sa týka vplyvu dizajnu na zisky
spoloènosti, tento ukazovate¾ pozitívne hodnotia tieto firmy v krajinách: 60% švédskych firiem,
81% španielskych firiem, 75% nórskych firiem, 42% britských firiem.[15]
Je to dostatoène presvedèivý dôkaz, že dizajn má pozitívny vplyv na podniky a úspechy. Tieto
údaje môžu použiś dizajnérske firmy ako vhodný argument, preèo sa oplatí ísś do dizajnu, a že
41
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[26] Swedish Industrial Design Foundation (SVID) 2008b[56] Sociedad estatal para el desarrollo del diseño y la innovación) 2005.[57] Po¾ské ministerstvo ekonomiky 2007. Správa poukazuje na definíciu ICSID[15] Design as a driver of user-centred innovation Brussels, 2009b
Obr. 5.5 Desaśroèný výkon 1995-2004(Design Index: The Impact of Design on Stock Market Performance, 2005)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
nejde o riskantný krok. Pochopite¾ne väèšina inovácií je založená aj na meraniach, prieskumoch
cie¾ovej skupiny a teda potrebách zákazníka. Èastým príkladom sú prototypy a simulácie, kde
prebieha zistenie zákazníckych preferencií a testovanie použite¾nosti. Dizajn sa presúva do stra-
tegického manažmentu, kde sa rozhoduje o tom, aký má vplyv na zákazníkov. Až tieto merania v
koneènom dôsledku rozhodujú o spustení výrobku na trhu.
5.2 Dizajn ako nástroj konkurencieschopnosti
Dizajn je silný nástroj diferenciácie spoloènosti, ktorý firma využíva na odlíšenie sa od svojich
konkurentov.Už pred rokom 1980, marketingový ‚guru‘ Philip Kotler tvrdil, že dôležitosś dizajnu,
pre konkurencieschopnosś spoloènosti je evidentná.[58] Kotlerovo tvrdenie vyvolalo okamžitú re-
akciu pre vytvorenie 15 štúdií - najmä vo Ve¾kej Británii, Škandinávii a USA - vo vzśahu k dizajnu
a výkon podnikania. Výsledky týchto štúdií ukázali, že návrh má skutoène pozitívny vplyv na
výkonnosś v podnikaní, v zmysle profitability, hodnoty (ceny akcií), zamestnanosti a exportu.
Na makroekonomickej úrovni, je silná pozitívna súvislosś medzi používaním dizajnu a domácou
konkurencieschopnosśou na trhu.[38]
Národy, ktoré v minulosti súśažili cenou, si dnes èoraz viac konkurujú prostredníctvom dizajnu.
Najskôr sa špekulovalo, èi dizajn bude nasledovaś výrobu v rozvíjajúcich sa ekonomikách a nový
výskum sa zdá potvrdzuje tento trend.[59] Verejná podpora dizajnu je v krajinách ako Singapur a
Kórea mimoriadne ambiciózna. Krajiny vynakladajú znaèné finanèné prostriedky na podporu di-
zajnu. Dizajn sa tu stále rozvíja, a je dobre udomácnený v medzinárodne konkurencieschopných
spoloènostiach.[60] Nepopierate¾ným faktom je aj skutoènosś, že tieto krajiny sa v poslednej dobe
objavujú na popredných prieèkach dizajnu a inovácií.
Novozélandský inštitút ekonomického výskumu (NZIER) zaviedol v roku 2002 meranie konku-
rencieschopnosti dizajnu jednotlivých štátov. Ide o vyhodnotenie štátov na základe indexu vzá-
jomnej konkurencieschopnosti v širšom meradle: stav výrobných procesov, úèinky produktového
dizajnu, marketingu a popredajné služby na medzinárodnú konkurencieschopnosś vývozných
firiem a ich umiestnenie v hodnotovom reśazci.
Hlavné merané ciele sú vykonávané dizajnérskymi programami, používané na podporu národné-
ho dizajnu a dizajnérskych organizácií. Údaje sa získavali z verejných zdrojov na internete. Tieto
údaje boli prezentované na Svetovom ekonomickom fóre WEF.
42
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[58] Kotler & Rath, 1984[38] Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices 2009[59] Moultrie, J., Livesey, F. ‘International design scoreboard: initial indicators of international design capabilities.’ 2009[60] Dr James Moultrie, Design Council Briefing, 05 Measuring design, 2009
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Hodnotiace kritériá:
1. Výdavky spoloènosti na výskum a vývoj
2. Povaha konkurenènej výhody
3. Hodnota obchodných systémov, služieb
4. Inovaèné kapacity
5. Sofistikovanosś výrobných procesov
6. Rozsah marketingu
7. Stupeò orientácie na zákazníka
8. Rozsah znaèky
9. Jedineènosś dizajnu produktov
V tabu¾ke vidíme porovnanie konkurencieschopnosti vedúcich krajín a vybraných krajín EÚ. Po-
radie nám ukazuje vzśah medzi národnou konkurencieschopnosśou a úrovòou dizajnu.
43
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
Zmeny umiestnenia TOP 10tich štátov pod¾a rokov1. Germany 6.1
2. Switzerland 6.1
3. Japan 6.0
4. Sweden 5.9
5. Denmark 5.9
6. Austria 5.7
7. Finland 5.7
8. United States 5.7
9. Korea, Rep 5.7
10. France 5.6
Zdroj: World Economic Forum 2007,
Global Design Watch 2008
1. Japan 6.2
2. United States 6.2
3. Germany 6.1
4. Switzerland 5.9
5. Denmark 5.8
6. France 5.7
7. Finland 5.7
8. Sweden 5.7
9. Belgium 5.6
10. Austria 5.6
Zdroj: World Economic Forum 2005,
Global Design Watch 2006
1. Finland 6.3
2. United States 6.2
3. Germany 6.1
4. France 6.1
5. Japan 6.1
6. Switzerland 6.0
7. Netherlands 6.0
8. Sweden 6.0
9. Denmark 5.8
10. United Kingdom 5.8
Zdroj: World Economic Forum 2002,
Building a case for added value
through design, NZ Institute of Eco-
nomic Research 2003
Zmeny umiestnenia TOP 10tich štátov 2008 - 2009United States
Switzerland
Denmark
Sweden
Germany
Finland
Singapore
Japan
United Kingdom
Netherlands
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
Austria
Norway
France
Belgium
Ireland
Spain
Czech Republic
Slovenia
Portugal
Slovak Republic
Italy
Hungary
15
16
18
20
22
29
33
39
40
41
46
47
Tab. 5.1 Konkurencie schopnosś v dizajne Rebríèek za obdobia 2007, 2005, 2002 a 2008 - 2009(Designium Global Design Watch)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Európa je ve¾mi rozmanitá a má silný tvorivý potenciál prispôsobujúci sa globálnym trhom. To jej
dáva konkurenènú výhodu z európskeho poh¾adu s vysokým potenciálom pre budúcnosś.
44
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
Obr. 5.6 Graf nám ukazuje èasovú os verejnej propagácie dizajnu v jednotlivých krajinách.(Global Design Watch)
Obr. 5.7 Èasová os zmeny konkurencie schopnosti v dizajne.(Global Design Watch)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Preh¾ad výrobných firiem vo Ve¾kej Británii ukázal, že v priebehu piatich rokov až 55% firiem
považuje dizajn a rozvoj za jeden z najdôležitejších zdrojov konkurenènej výhody. To je tri
krát to¾ko ako poèet firiem, ktoré považujú za dôležitý výskum.[61]
Za posledných 15 rokov sa posunulo chápanie dizajnu ako strategického prvku v oblasti pod-
nikania a smerovanie dizajnu sa orientuje na inovácie v prospech užívate¾a s urèitou podporou
vzdelávania a s podporou vlád. Pochopite¾ne nie v každej krajine sa rovnakou mierou pristupuje
k podpore dizajnu, keïže aj na Slovensku sme v roku 2005 boli svedkami zaèínajúceho sa tlaku
na ukonèenie èinnosti Slovenského centra dizajnu zo strany vlády. Z poh¾adu rozvoja konku-
renèného prostredia v oblasti dizajnu a inovácií je podpora vlády a akademickej obce stále nedo-
staèujúca.
5.3 Úspechy fi riem aj vďaka dizajnu a inovácií vo SveteDizajn v symbióze s technologickým vývojom nám poukazuje kam napreduje vývoj a reálne prí-
klady dizajnérskych skvostov sú toho príkladom.
Dizajn sa vo svete stal nástrojom na získavanie zákazníkov a pretavuje sa do všetkých výrobných
sfér ako aj do vývojových pracovísk informaèných technológií. V poslednej dobe sa práve dizajn
stáva k¾úèom k urèovaniu trendu. Dizajn prebieha zmenami pri h¾adaní svojho miesta. Pokia¾ pri-
chádzal v minulosti nový dizajn z nevyhnutnosti na prispôsobenie sa novým technológiám alebo
prvému konkurenènému boju, dnes sa už dospieva do štádia personalizovania. Donedávna bol
dizajn výrobkov zvyèajne nutnou zmenou so zväèšujúcou sa konkurenciou. Dnes však vidíme
snahu výrobcov prinášaś nám novinky skoro každý rok, aby si získali zákazníkov na svoju stra-
nu. V niektorých oblastiach sa už dizajn pretavuje s inováciami na každú sezónu Jar, Leto, Jeseò,
Zima èo je zapríèinené práve zmenami poèasia v obdobiach s neustále udržate¾ným komfortom
èloveka.
Najnovší trend prichádza práve v oblasti personalizavania dizajnu tak, aby si každý zákazník
našiel ten výrobok, ktorý sa mu najviac páèi, ale s tým, že funkèná stránka výrobku ostáva zacho-
vaná. Zákazník sa chce odlíšiś od ostatných, a preto vyh¾adáva práve inovatívny dizajn.
Rôznorodosś dizajnu, ktorý je hybnou silou v predaji znázoròujú aj nasledovné príklady. Uvá-
dzam len èasś zo svetovej ako aj domácej produkcie. Uvediem zopár príkladov zo Sveta, kde je
neustála snaha o inováciu a stále nový dizajn.
45
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[61] Confederation of British Industry, 2007
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
PEUGEOTAutomobilka PEUGEOT každoroène usporadúva súśaž mladých talentov a získava tak nesku-
toèné množstvo nový podnetov od mladých ¾udí. Tieto dizajny sa zdajú niekomu možno ako
vizionárske koncepty avšak dizajn je práve na to, aby nám ukázal kam až sa dá zájsś pri neviaza-
nej tvorbe a zároveò nadbiehaś budúcnosś výrobkov. Koncepty sú prvou myšlienkou, za ktorou
nasledujú ïalšie štúdie a tvorba nové produktu.
46
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
Obr. 5.8 André Costa / Moovie - Víśaz 2005 (súśaž Peugeot Concours de Design - téma Snívate o blízkej budúcnosti)(http://www.templates.com/blog/peugeot-3d-models-design-contest/)
Obr. 5.9 Stefan Schulze / 4002 - Víśaz 2003 (súśaž Peugeot Concours de Design - téma retrofuturizmus)(http://www.templates.com/blog/peugeot-3d-models-design-contest/)
Obr. 5.10 Mihai Panaitescu / Peugeot Flux Concept - Víśaz 2007 (súśaž Peugeot Concours de Design - téma P.L.E.A.S.E. - Pre potešenie, živý, výkonný, dostupný, jednoduchý a ekologicky)(http://www.templates.com/blog/peugeot-3d-models-design-contest/)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
APPLENezanedbate¾ný je aj vývoj multimédií a periférií urèe-
ných pre zábavu. Nový dizajn ide ruka v ruke s tech-
nologickými inováciami. Hýbanie celosvetovým dizaj-
nérskym trendom v elektronike je napríklad spoloènosś
APPLE.
Hlavnou osobnosśou firmy Apple je Steve Jobs, ktorý
bol z vlastnej firmy poèas jej existencie prepustený, ale
v roku 1997 sa vrátil a prevzal vedenie spoloènosti s rov-
nakou myšlienkou: Neustále inovovaś dizajn a vlastnosti
produktov Apple. Neodmyslite¾nou osobnosśou je aj Jo-
nathan Ive, ktorý je prezidentom pre priemyselný dizajn od roku 1997. Riadi sa sloganom „Ex-
trémna jednoduchosś“ a postaral sa o dizajn najúspešnejších produktov ako iPod, iPhone[62]
7. bodov úspechu fi rmy Apple [62]
1. staś sa zbožòovaný zákazníkmi
Podarilo sa mu vytvoriś dizajn verný verejnosti, ktorý si získa-
va stále väèšiu ob¾ubu. Jeden z poh¾adov užívate¾ov o nákupe
výrobkov Apple hovorí, pretože sa im páèi, je krásny, pretože
poèul, že je to kvalitný výrobok a je módny.
2. dizajn
Dizajn je v spoloènosti Apple východiskovým bodom a je zákla-
dom pre všetko. Steve Jobs: „Èo sa deje v iných spoloèností je to,
že dizajnéri prichádzajú so skvelý nápadom, ale inžinieri hovo-
ria, že to nemôžu spraviś. Inžinieri upravia návrh, èím sa zhorší.
Projekt je opätovne prijatý do oddelenia výroby, kde tiež hovoria,
že to nie je možné vyrobiś... A nakoniec výrobok zostane ove¾a
horší. „ Dobré nápady treba dostaś na trh.
3. vylepšenia
Vylepšenie toho, èo už existuje. Taký je aj prípad iPod. Keï sa
dostal na trh bolo ve¾a hudobný prehrávaèov, ale žiadne z nich
nemali tak jednoduchý dizajn a použitie.
4. inovácie
Apple nepatrí medzi 100 spoloèností, ktoré investujú viac do výskumu a vývoja,. Na druhej strane
však v prieskume o najviac inovatívne spoloènosti, realizovaný Boston Consulting Group, spoloè-
nosś vedená Steve Jobsom stojí na prvom mieste. Preèo tento úspech? Definovaś priority a utrácaś
47
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[62] Marina Puig , The Apple success, 2008
Obr. 5.11 Steve Jobs - CEO(Marina Puig , The Apple success, 2008)
Obr. 5.12 Jonathan Ive - hlavný dizajnér(Marina Puig , The Apple success, 2008)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
peniaze vo vybraných projektoch, ako je iPod alebo iPhone. Prvý z nich úplne zmenil históriu
firmy, a druhý je relatívne nový pre porovnávanie s konkurenciou.
5. ochrana práv a patentov
Apple používa skvelú stratégiu vo vymedzení svojho teritória prostredníctvom patentov. iPhone je
jeden z divov technológie, ktorý zahàòa viac ako 200 vlastných patentov, chránených už 17 rokov.
Apple je jedna z mála firiem, ktorej sa podarilo úplne zatvoriś dvere k nerozvážnosti a povesti o
nových produktoch a dizajne.
6. reklamný mág
Steve Jobs je jedným z najlepších vedúcich na svete. Spustenie iPhonu je ve¾mi dobrým príkla-
dom. Staèilo, že prezentoval iPhone a stal sa témou v rozhovoroch analytikov, odborníkov, blo-
gerov.
7. rekonštrukcia spoloènosti
Zákazník sa mení ve¾mi rýchlo. Èo je dobré dnes, zajtra môže byś záśažou, ktorej sa nikto prispô-
sobí „povedal DeVries (generálny riadite¾ spoloènosti Apple v Latin America). Spoloènosś musí
byś schopná vnímaś zmeny a technologické inovácie. Napríkla iPod sa stal synonymom mp3 pre-
hrávaèov, prièom mu pomohol k úspechu dizajn a marketing = viac ako 140 miliónov predaných
iPod od roku 2001!
Fenomén iPod a iPhoneBol to vynálezca Thomas Edison, ktorý sa preslávil výrokom „genialita je jedno percento inšpirá-
cie a 99 percent potu“ a vedel èo hovorí. Dokonca aj v dnešnom modernom kontexte to platí a kto
pochybuje, staèí povedaś „iPhone“.
48
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
Obr. 5.13 iPhone(www.apple.com)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Mnohí nevedia, že prototyp iPhonu bol spoèiatku úplným prepadákom a bol sužovaný probléma-
mi. Steve Jobs mal asi 200 špièkových inžinierov, ktorí vytvárali Apple iPhone. Prototyp produktu
mal stále vážne problémy a èas predstavenia produktu na MacWorld sa blížil, èo by v prípade ne-
úspechu vážne poškodilo imidž celej spoloènosti. Applu bolo jasné, že prototyp bol ešte katastro-
fa. Telefónne hovory neustále padali, nabíjanie batérie sa zastavilo pred tým ako bola nabitá, dáta
a aplikácie sa bežne poškodili a stali nepoužite¾nými. Zoznam problémov sa zdal nekoneèný. Na
konci predstavenia demo verzie si priznali, že „zatia¾ nemáme výrobok.“ Nakoniec sa po úmornej
práci inžinierov podarilo úspešne predstaviś na Mac World tento prevratný produkt.
Mobil od Applu s názvom iPhone priniesol technickú revolúciu najmä pre jednoduché a intui-
tívne ovládanie. Namiesto pevnej klávesnice má virtuálnu na ve¾kom dotykovom displeji – píše
sa cez òu jednoducho a príjemne. Okrem toho sa iPhone ovláda pomocou dvoch prstov, èo je
vlastnosś, akú doteraz žiadny iný telefón nemal. Vïaka nej možno napríklad zmenšovaś a zväè-
šovaś fotografie a webové stránky. iPhone bol rozšírený o množstvo unikátnych vlastností, ktoré
boli doteraz v mobiloch nepoznané. Doplnením GPS sa stalo silným nástrojom pre množstvo
aplikácií, ktoré všemožne dokážu ve¾mi prakticky využívaś túto vlastnosś. Od sledovania trás až
po vystopovanie ukradnutého telefónu. Stáva sa tak silnou konkurenciu v segmente navigaèných
prístrojov vïaka možnosti využívania rovnakých vlastností a softwaru. Jeho nespornou konku-
renènou výhodou sa stal Apple store, ktorý umožòuje poskytovaś množstvo aplikácií aj zadarmo,
ktoré môže ktoko¾vek programovaś. Podobne aj s možnosśou nakupovania audio formátov mp3
cez službu iTunes podobne ako iPod. Vïaka silným hardwarovým vlastnostiam je v òom možné
hraś dokonca 3D hry.
iPhone si vïaka bezkonkurenènej technológií získal množstvo fanúšikov. To samozrejme spô-
sobilo obrovský dopyt po tomto produkte. Pre najväèšieho predajcu mobilných telefónov Nokia
to bol dôvod na vrásky na èele. Najcite¾nejšie zostrenie konkurencie bolo zaznamenané hlavne
v Amerike. Tu vidno konkrétny príklad ako dobrý dizajn spolu s vysokou mierou inovácie môže
spraviś produkt úspešným. Pochopite¾ne k tomu patrí aj dobrý marketing.
49
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
Obr. 5.14 Mac mini(www.apple.com)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
James DYSONJames Dyson nebol na svete jediný èlovek, ktorý bol nespokojný so svojím vysávaèom. Bol však
jediný, kto s tým nieèo dokázal urobiś.
“V roku 1978 som bol sklamaný mojím sáèkovým vysávaèom. Vïaka rýchlemu zapchaniu pórov
sáèku strácal okamžite sanie a zanechával za sebou neupratané. Zaèal som sa zaoberaś vývojom
úplne nového princípu vysávaèa, ktorý by tento problém riešil. Po viac ako 5 000 prototypoch som
prišiel k vysávaèu, ktorý sa ako prvý nezanášal a nestrácal sanie.” JAMES DYSON
Päś rokov trval vývoj vysávaèa prièom zostrojil 5.127 prototypov vysávaèa s duálnym cyklónom™.
Keï vezmeme do úvahy, že Jamesovi Dysonovi trvalo viac ako 14 rokov kým dostal svoj prvý
výrobok do obchodu, je povzbudivé, že teraz môžete kúpiś Dysonove výrobky v 22 krajinách po
celom svete. Dysonov zápal inovovaś, priniesol ïalší úspech, keï v roku 1993 predstavil novinku
DCO1 Dual Cyclone, prvý vysávaè s konštantný sacím výkonom. Od svojho uvedenia na trh sa
DC01 stal vôbec najlepšie predávaným vysávaèom a predajný obrat oproti svojmu najbližšiemu
konkurentovi bol v pomere 9:1. James Dyson sa stal v roku 2000 prezidentom Národnej asociácie
inšpektorov a poradcov pre dizajn a technológie.
Ïalšou prevratnou novinkou prišiel koncom roka 2000. Dyson uviedol svetovú novinku - práèku
s dvoma bubnami otáèajúcimi sa proti sebe pod znaèkou Contrarotator™. Myšlienka tkvela vtom,
že bielizeò ktorá sa naśahuje lepšie odvádza špinu. A v roku 2001 uviedol na trh nový vysávaè s
technológiou Root8Cyclone DC07, ktorý má o 45% vyšší sací výkon ako pri technológii DualCy-
clone a stal sa najvýkonnejším stojatým vysávaèom na britskom trhu.
“Páèia sa mi Vaše vysávaèe, ale kedy vytvoríte taký, ktorý nebudem musieś śahaś za sebou?” Táto
poznámka náhodou napadla Jamesa Dysona, práve keï pracoval. Vytvoriś nieèo, èo sa bezcie¾ne
odráža od nábytku a odstraòuje ve¾mi malé prachové èastice, by bolo ¾ahké, ale James Dyson
trval na tom, aby Dysonov robot DCO6 nielen poriadne upratoval, ale aby sám seba logicky viedol
tak ako èlovek. Vytvorenie úèinného, metodic-
ky upratujúceho robota vyžadovalo 3 palubné
poèítaèe, 50 senzorov a 60.000 hodín výsku-
mu.
Dyson hovorí, že “dizajn” znamená ako nieèo
funguje, nie ako to vyzerá – dizajn by mal byś
odvodený od funkcie. To je dôvod preèo sú
¾udia, ktorý vo firme Dyson navrhujú výrob-
ky, nazývaní “technici”. Je smutné, že väèšina
výchovných systémov stále podporuje deti k
štúdiu akademických predmetov a odrádza ich
od toho, aby si “ušpinili ruky vyrábaním vecí”
tvrdí Dyson. Dyson dúfa, že sa to zmení.
50
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
Obr. 5.15 James Dyson(www.dyson.co.id)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
IKEASo znaèkou IKEA a zakladate¾a Ingvar Kamprada sa spája mladistvý štýl bývania, typický jed-
noduchý škandinávsky dizajn za prijate¾né ceny. Základná bunka návrhárov a dizajnérov stále
pôsobí vo Švédsku, ale patrí k nim aj dvesto návrhárov na celom svete, pretože v každej krajine
¾udia žiadajú nieèo iné. Ale všetci túžia po jednom – po funkènosti. „Milionársku vilu dokáže za-
riadiś každý, no lacno a funkène zariadiś byt vie málokto. My to ¾uïom ponúkame, IKEA ¾uïom
ponúka možnosti a nápady,“ tvrdí I. Kamprad. Ikea sa snaží zaujaś zákazníkov osobitou ponukou
produktov a nápadov. Základom je štýl, dizajn, funkènosś, kvalita, jednoduchosś, skladnosś, za-
ujímavé doplnky.
Slovenská IKEA dosahuje z roka na rok vyššie obraty. Rok 2005 skonèila s tržbami takmer 1,2
miliardy korún. a oproti predchádzajúcemu roku zaznamenala nárast o jedenásś percent. Jej bra-
tislavský obchodný dom vlani navštívilo 1,7 milióna ¾udí.[63] Ikea tiež dokazuje dôležitosś dizajnu
a inovácie v podnikate¾skom úspechu. Rast firmy ako aj dopyt po jej produktoch je narastajúci.
51
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[63] Dagmar Krištofièová, Šetrný pán IKEA a jeho firma, TREND archív , 08.09.2006
Obr. 5.16 IKEA reklama(http://www.epica-awards.com/pages/results/2007/agency00160.html)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
ELEKTROLUXÏalšou úspešnou švédskou firmou, ktorej konkurenèným úspechom je práve dizajne je Elektro-
lux. Firma sa môže pýšiś v posledných rokoch viacerými prestížnymi cenami v oblasti dizajnu.
Snahu robiś veci pekné a ešte aj funkèné majú vraj Švédi v génoch.
Prvý krok na ceste za obchodným úspechom je zvyèajne nápad. Môže maś podobu novej veci,
ktorú treba vytvoriś, ale tiež existujúceho predmetu, ktorý sa môže vyrábaś a predávaś inak,
úspešnejšie.
Zakladate¾ovi A. Wennerovi-Grenovi zišla na um myšlienka spraviś vysávaè, ktorý ležal a záro-
veò vïaka ko¾ajnièkám sa posúval. V rokoch 1921 boli všetky vysávaèe stojace. Táto revoluèná
myšlienka sa rozšírila aj vïaka cene a urèeniu pre širokú verejnosś. Keïže vtedy boli väèšinou
vysávaèe len pre vyššiu spoloènosś.
Švédsky cit pre dizajn sa v Electroluxe prejavil aj inak ako na tvare vysávaèov. V oblasti vysáva-
èov je európskou jednotkou a vo svetovom meradle s òou v tomto odvetví v množstve inovácií a
dizajnu nemôže súperiś žiadna iná spoloènosś. Ceny za dizajn dostávajú nielen vysávaèe, ale tiež
mikrovlnné rúry, chladnièky èi sporáky.
Dizajnérskym aj inovatívnym prínosom bol tiež Oxygen, prístroj s úèinným filtrom, ktorý vypúšśa
vzduch èistejší vhodný pre alergikov.
„Vieme, že moment pravdy prichádza v obchodoch, preto dizajnujeme veci tak, aby pritiahli zá-
kazníkov okamžite a predávali sa samy,“ zdôvodòuje Thomas Johansson, riadite¾ dizajnu pre
vysávaèe a malé spotrebièe v Electroluxe. Odvoláva sa pritom na prieskum, pod¾a ktorého si až
polovica zákazníkov kúpi ten výrobok, ktorý ich zaujme ako prvý pri vstupe do predajne.
Tvarovanie a estetika výrobkov musia byś praktické z dnešného poh¾adu.
„Electrolux ve¾mi dbá na dizajn. Akú úlohu hrá dizajn u slovenských spotrebite¾ov?
Slováci sú konzervatívni. Možno viac, ako si predstavujú tvorcovia dizajnu. V niektorých kategó-
riách spotrebièov sa urèite dlho nepohneme od tradièného vyhotovenia. Pokusy predávaś farebné
spotrebièe neboli až také úspešné. Na druhej strane sú segmenty, ako napríklad vysávaèe, kde
dizajn v posledných rokov znaène prehovoril do celkového predaja. ¼udia chcú na vysávanie pou-
žívaś nieèo pekné“ povedal Juraj Nociar, generálny riadite¾ Electroluxu Slovakia. [64]
52
Kapi
tola
5 .
Diz
ajn
v ob
chod
nej s
fére
[64] Palo Hlubina, Švédska cesta biznisu s dizajnom, TREND archív , 01 .04.2008
Obr. 5.17 Súśaž Elektrolux Design Lab 2009 - Teleport Fridge, Dulyawat Wongnawa (www.electroluxdesignlab.com)
Obr. 5.18 Súśaž Elektrolux Design Lab 2009 - Cocoon, Rickard Hederstierna (www.electroluxdesignlab.com)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
6. SLOVENSKÁ REALITA V DIZAJNE A INOVÁCIÁCH
Čo pre fi rmu znamená dizajn:
„Dizajn - prvok, ktorý prebudí záujem potenci-
onálneho spotrebite¾a Prvok, ktorý odovzdáva
správu posolstvo Prvok, ktorý pomáha predaś“
„Dizajn je vonkajším prejavom duše. Stelesne-
ním èiastoène rácia, ale hlavne emócií. Prvým
kontaktom so spotrebite¾om, nosite¾om kódov,
informácií znaèky, produktu.
Úspešné od priemerného odde¾ujú èasto len
detaily. V detailoch je rozdiel medzi kvalitou a
priemerom. Dizajn je prvým kontaktom, ktorý
kvalitu a úspech šíri a potvrdzuje.“
Mikuláš Šramko, Branislav Burák, Kofola, a.s.
„V oblasti priemyselno-odolných mobilných
komunikátorov slúži dizajn ako nástroj pre
odlíšenie sa od konkurencie, vybudovanie si
rozpoznate¾ného vzh¾adu vo vizuálne konzer-
vatívnom trhovom segmente. Zjednodušene
povedané, odlišovaś sa, upútaś emóciou, po-
núknuś iný poh¾ad na ergonómiu obsluhy v
tomto type zariadení.“ Gavenda, Gotive
„H¾adanie ideálnej symbiózy medzi funkciou
a tvarom. Pod¾a úèelu tvoreného produktu vý-
sledný tvar výraznejšie ovplyvòuje buï jedna
alebo druhá velièina.“ Peter Oláh, Škoda
„V oblasti spotrebného tovaru, je kvalitný di-
zajn samozrejmá nutnosś; nemyslím pritom
len dizajn výrobku, ale aj celej jeho podpory
predaja; dizajn je vnímaný silne individuálne,
preto by mal maś v spoloènosti, ktorá ho pou-
žíva, jasnú stratégiu od opodstatnenia návrhu
po smerovanie;“
Emil Mihálik, Steiger Slovensko.
„Dobrý a moderný dizajn produktu zlepšuje
predajnosś produktu, ale na prvom mieste je
funkènosś produktu a výrobná cena produktu
a dizajn sa musí aj s týmto vysporiadaś.“
Ivan Bažalík, Trek Sport
„Pokia¾ by ¾udia nevnímali produkty aj pocito-
vo rozhodujúcim faktorom kúpy by bola cena.
Èlovek sa rozhoduje na základe vnemov. Vi-
zuálny vnem ovplyvòuje náladu a správanie
èloveka. Dizajnom vytvárame emoèný rozmer
našich produktov aj služieb. Dizajn v zmysle
grafiky firemných materiálov ako sú vizitky,
hlavièkový papier, brožúry, web... má za úlo-
hu podporiś vnímanie a zapamätanie si našej
znaèky a následné opätovné rozpoznanie v
„dave“ konkurencie. Pre nás je dôležitá od-
lišnosś, ktorú zo stranu pridanej hodnoty za-
bezpeèujeme na úrovni produkcie a služieb,
ale ktorá bez vidite¾nej vizuálnej odlišnosti
(vlastného dizajnu) sa ve¾mi śažko prezentu-
je a identifikuje. Tu hrá dizajn dôležitú úlohu.
Môžeme povedaś, že dizajn je pridanou hod-
notou produktu alebo služieb, ktorý pomáha
marketingu. Veríme, že aj vïaka dizajnu pri-
chádza k nastaveniu pozitívnej nálady zákaz-
níka a potlaèeniu po nákupnej disonancie.“
Róbert Naništa, Emission
„Dizajn pre mòa znamená základný kameò ko-
munikácie spoloènosti.“ Pavol Uèník, Cypher
„Dizajn je neoddelite¾ná súèasś nášho pod-
nikania, èí už ide o dizajn samotného loga,
interiérov predajní, dizajn zariadenia, dizajn
53
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iách
Poznámka autora: Uveïené názory boli získané poèas prieskumu dizajnu na slovensku z dotazníka.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
výkladov, obleèenie predavaèiek, dizajn webu
a dizajn promo materiálov“
Tomáš Planka, Obuv-as
„Z h¾adiska produktu vyrábaného v našej fir-
me je dizajn vnímaný cez vonkajší vzh¾ad
výrobku - èistota a kvalita balenia, správne a
vhodné oznaèenie výrobku, presný a rovný
návin vlákien.
Z h¾adiska firmy ako celku predstavuje spô-
sob prezentácie navonok vrátané firemných
priestorov, výroby a jej organizácie, používa-
nie loga a reklamných predmetov, firemnej ko-
munikácie.“ Emanuel Polešenský, Dipex
„Jeden z nástrojov komunikácie ako pomôcś
znaèke vizuálne sa odlíšiś od konkurencie, ko-
munikovaś poslanie a identitu firmy, nastroj
budovania firemného imidžu. Jeden zo spô-
sobov ako osloviś želanú cie¾ovú skupinu a
pozicionovaś sa i smerom externej verejnosti.“
Iveta Nagyová, Lenovo
„Pre naše výrobky je dizajn jednou s najdôleži-
tejších zložiek ktoré ho predávajú. Pracujeme
s dizajnérmi na Slovensku, na vlastnom dizaj-
ne, vlastných výrobkov. Na dizajne je založe-
né budovanie znaèky.“ Amidesign spol. s r. o.
„Pre náš predmet podnikania je dizajn rozho-
dujúci. Vyrábame atypické svetelné reklamy
a fasády z Alucobondu. Problém je, že malá
firma „neuživí“ špecialistu dizajnéra. Takže
zväèša sa spoliehame na vlastné schopnosti,
prípadne svojimi technologickými schopnos-
śami usmeròujeme architektov.“ NERO
„V súèasnosti dôležitý prvok pri produkte, kto-
rý má znaèný vplyv na jeho predaj. Platí to aj
pri stavebných strojoch, ktorých výrobou sa
zaoberáme.“
Ing. Milan Slašśan, WAY INDUSTRIES, a.s.
„Dizajn pre mòa znamená nieèo, èo ovplyvòu-
je emócie.“ Aerospool spol. s r.o.
„Dizajn je esenciálnou súèasśou nášho podni-
kania.“ Javorina v. d
54
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iách
6.1 Podnikateľské prostredie na SlovenskuPrieskumy tvoria celkový obraz a náladu zákazníka alebo obchodníka to ako sa správa poprípade
èo mu chýba, s èím je stotožnený a s èím nie je stotožnený.
Vzh¾adom na urèovanie stratégie štátu sú potrebné vnútorné hospodárske prieskumy. Jedným z
takýchto prieskumov na Slovensku je Správa o stave podnikate¾ského prostredia. Nejde však o
prieskum zameraný na vývoj, dizajn ale výhradne iba na oblasś výroby a ponuky služieb.
Správa o stave podnikate¾ského prostredia na Slovensku obsahuje analýzu prekážok podnikania
s konkrétnymi odporúèaniami na ich odstránenie. Tým by sa mala zabezpeèiś preh¾adnosś trhu,
jeho flexibilita a v neposlednom rade i vytvoriś priestor pre vzájomnú komunikáciu medzi jeho
jednotlivými subjektmi.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
55
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iách
[65] Podmienky na podnikanie sa znovu zhoršili, etrend.sk, 26.1 1 .2009
Podnikate¾ská aliancia Slovenska od roku 2001 v štvrśroèných intervaloch monitoruje a hodno-
tí úroveò kvality podnikate¾ského prostredia v Slovenskej republike prostredníctvom vlastného
Indexu podnikate¾ského prostredia (IPP). Ambíciou PAS je, aby sa IPP stal spo¾ahlivým baromet-
rom sledujúcim podnikate¾ské prostredie na Slovensku. Prieskum je zameraný na zistenie prob-
lémov týkajúcich sa malých a stredných podnikate¾ov. Index podnikate¾ského prostredia (IPP) je
pocitový index, ktorého krivku vidíme na zobrazenom grafe.
Podnikate¾ské prostredie sa na prelome roku 2006 zlomilo a posúva stále smerom dole. Podmien-
ky pre podnikanie na Slovensku sa zhoršili a vrátili sa na úroveò spred zhruba ôsmich rokov.
Okrem výrazného faktoru príchodu hospodárskej krízy má svoju zásluhu aj prijímanie zákonov,
ale najmä nedostatoèné aktivity vlády nasmerované proti nej a bariéram podnikania., ktoré majú
vplyv na celkové podnikate¾ské prostredie. Podnikate¾ská aliancia Slovenska združuje podniky,
ktoré dosahujú roèné tržby 16,93 miliardy eur (510 miliárd Sk) a zamestnávajú približne 64.000
pracovníkov.[65]
Obr. 6.1 Hodnotenie podnikate¾ského prostredia - Index IPP(www.alianciapas.sk)
Vplyv hlavných prvkov právneho a
regulaèného rámca na náš podnik.
Funkènosś politického systému v štáte.
Legislatíva upravujúca obchodné vzśahy*
Pracovnoprávna legislatíva* Legislatíva
upravujúca dane, poplatky, investície*
Legislatíva upravujúca odvody* Trhová
regulácia, legislatíva upravujúca hospo-
dársku súśaž. Konkurzná a exekuèná
legislatíva. Zrozumite¾nosś, použite¾nosś,
stálosś právnych predpisov. Uplatòovanie
princípu rovnosti pred zákonom.Vymá-
hate¾nosś práva, funkènosś súdnictva.
Funkènosś štátnych inšitúcií (kataster,
daòové úrady,...). Regulácia cezhranièné-
ho obchodu (clá, licencie, povolenia,...).
Vplyv iných rozhodujúcich vonkajších
podmienok na náš podnik. Hospodár-
ska politika štátu, dostupnosś informácií.
Byrokracia, prieśahy v konaní na úra-
doch, výkazníctvo* Úroveò korupcie na
úradoch* Výskyt hospodárskej kriminality,
organizovaného zloèinu. Efektívnosś hos-
podárenia štátu, prístup k štátnej pomoci.
Cenová stabilita. Stálosś a predvídate¾nosś
hodnoty výmenného kurzu EUR. Prístup
k finanèným zdrojom (úvery, kapitálový
trh, ...) Úroveò infraštruktúry (doprava,
telekomunikácie, ...). Kvalita a dostupnosś
výrobných vstupov, pracovnej sily. Spo-
¾ahlivosś, finanèná disciplína obchodných
partnerov.
Vplyv nášho podniku na kvalitu
odnikate¾ského prostredia. Napåòanie
vízie, zámerov podniku. Výkonnosś,
produktivita, ziskovosś podniku.
Systém riadenia, manažment ¾udských
zdrojov. Investièný a technologický
rozvoj, kvalita produkcie/služieb.
Likvidita, cash-flow, plnenie záväzkov
podniku. Vystupovanie voèi obchod-
ným partnerom, riešenie sporov.
Zamestnanosś, systém odmeòovania,
sociálny program. Vzśah k životnému
prostrediu. Informaèná otvorenosś,
vystupovanie vo verejnosti, imidž. Pod-
pora miestneho regiónu, dobroèinnosś.
Tab 6.1 Kritéria hodnotenie podnikate¾ského prostredia - Index IPP
(www.alianciapas.sk)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
56
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iách
[66] PAS, 09.2009, http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_globalna_konkurencieschopnost_2009.htm
Z týchto viacerých poh¾adov je najpozitívnejšie hodnotenie práve vplyv podniku na kvalitu. Stú-
pajúca je napríklad položka Investièný a technologický rozvoj, kvalita produkcie/služieb, výkon-
nosś, produktivita, ziskovosś podniku, napåòanie vízie, zámerov podniku.
Výhodami Slovenska v oblasti podnikate¾ských praktík a stratégií je inovaèná kapacita podnikov,
ovládnutie a rozsah predaja na domácom trhu, ale aj kvalita a spo¾ahlivosś profesionálnych mana-
žérov. Slabinou stále zostáva povaha konkurenèných výhod založených na lacnej pracovnej sile,
kapitálovej nároènosti a nízkej pridanej hodnote, absencia odmeòovania iniciatívnosti.
Èo sa týka domáceho podnikate¾ského prostredia, jeho silnou stránkou je kvalita vzdelania tech-
nického smeru, otvorenosś krajiny pre zahranièné investície.
Konkurencie schopnosś Slovenska je stále nízka èo ukazuje aj nasledovná štatistika.
Slovenská republika sa hodnotení konkurencieschopnosti umiestnila na 47. mieste v rebríèku
133 krajín. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2009-2010, ktorú zverejnilo
Svetové ekonomické fórum 08.09.2009. Na vrchole rebríèka je Švajèiarsko. Nasledujú Singapur,
Švédsko a Dánsko. V top 10 naïalej prevažujú európske ekonomiky, keï ïalšie miesta obsadili
Fínsko, Nemecko a Holandsko. Toto hodnotenie ukazuje, že SR stráca svoj náskok pred ostatnými
krajinami V4. Kým naša ekonomika v rebríèku medziroène klesá, ïalšie krajiny V4 stúpajú a dve
sa umiestnili pred nami.
V oblasti pracovného trhu je problémom nízka pružnosś pracovného práva a rastúce riziko tzv.
úniku mozgov. Na základe úrovne minuloroèného HDP bolo Slovensko v roku 2009 prvý krát
hodnotené v rámci skupiny rozvinutých krajín, ktorých hospodársky rozvoj je pod¾a SEF založe-
ný predovšetkým na schopnosti inovovaś. „Paradoxne práve inovácie, spolu s vysokoškolským
vzdelávaním, fungovaním verejných inštitúcií a kvalitou infraštruktúry sú oblasśami, v ktorých
Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom“, hovorí R. Kièina. Mierne zaostávanie je v zá-
kladnom vzdelávaní, technologickej vybavenosti krajiny, ve¾kosti trhu a vyspelosti podnikových
procesov.[66]
Správy o stave podnikate¾ského prostredia sú významným zdrojom dôležitých informácií, ktorý
vo ve¾kej miere ovplyvòuje koneèný návrh produktov. Na produktovú stratégiu vplýva množstvo
1. Switzerland
2. United States
3. Singapore
4. Sweden
5. Denmark
6. Finland
7. Germany
8. Japan
9. Canada
10. Netherlands
31. Czech Republic
46. Poland
47. Slovak Republic
Tab 6.2 Golbálny index konkurencieschopnosti 2009–2010(Designium Global Design Watch)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
57
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchfaktorov, ktoré je nevyhnutné zmapovaś a analyzovaś ešte skôr, ako dôjde k vypracovaniu produk-
tovej stratégie. Koneèný produkt je komplexný súbor úžitkov, ktoré uspokojujú potreby spotrebi-
te¾ov. Preto je nevyhnutné, èo najlepšie navrhnúś spôsob jeho vyhotovenia, štýl, kvalitu, meno sa-
motnej znaèky a obal, ktorý v koneènom dôsledku najviac priláka pozornosś spotrebite¾a. Správa
poukazuje na celkový stav, a tým dáva najavo, ktoré oblasti ešte viac èi menej podporiś v rozvoji.
Samozrejme je to zatia¾ jediný dostupný dokument, ktorý má výpovednú hodnotu o stave hos-
podárstva ale nie je v òom ani zmienka o prepojení vývoja s dizajnom. Slovenská republika ako
aj podnikate¾ská sféra ešte nedospela do tohto štádia aby pochopila dôležitosś tohto odvetvia v
rámci rozvoja hospodárstva a aj spoloènosti. V súèasnosti však prebiehajú výrazné zmeny, ktoré
nútia podnikate¾skú sféru uvažovaś o dizajne ako dôležitom aspekte v presadení sa na trhu.
Zmenu spôsobil vstup Slovenskej republiky na Európskej únie a tým aj do otvoreného celoeuróp-
skeho trhu. Samozrejme sa tým otvoril aj domáci trh, a tak vznikajú ve¾ké tlaky na podniky aby
investovali do rozvoja a aj dizajnu pokia¾ sa chcú presadiś. Jednak zvyšujúca konkurencia a náro-
ky zákazníkov napomáhajú nepriamo sfére dizajnu. Keïže na náš trh prichádzajú produkty ove-
¾a vyššou pridanou, umeleckou hodnotou, tak vytláèajú z trhu staromódne roky zaužívané tvary.
Môžeme usúdiś, že so zvyšujúcim sa tlakom prichádza nová éra, renesancie dizajnu na Sloven-
sku. Firmy zaèínajú chápaś, že dôležitým aspektom v konkurenènom boji je práve kvalita a hlav-
ne dobrý dizajn, ktorý zaujme spotrebite¾a.
Èo sa týka výskumu a inovácií ešte v roku 2005 Slovensko nemalo vlastnú inovaènú politiku,
väèšina podliehala pod ministerstvo školstva. Nedostatoèné finanèné prostriedky urèené na vý-
skum boli aj sú najväèším mínusom pre rozvoj Slovenska. Na základe tohto tu nebol priestor na
vytvorenie vedomostnej a inovaènej ekonomiky. Slovensko stále má jedno z najnižších výdavkov
na výskum a vývoj spomedzi krajín EÚ. Odráža sa to na znižujúcej sa úrovne vedomostí tvorby
a vidno to aj na nízko poète patentových prihlášok. Je to vidno aj v nízkom podiele vývozu high-
tech výrobkov alebo výrobkov z výšou pridanou hodnotou, vyluèujúc zahranièných investorov v
elektrotechnike. Pokraèujúci trend by mohol zo Slovenska vytvoriś najslabšieho èlena EÚ v inová-
ciách a tvorbe produktov s nízkou pridanou hodnotou a stratil by tak na konkurencieschopnosti
krajiny voèi iným krajinám eurozóny ale aj svetovému trhu.
S¾ubné zaèiatky prišli v júli 2005 keï vláda SR pod vedeným ministra financií Ivana Mikloša
schválila program Minerva predstavujú Akèné plány Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska
do roku 2010. Minerva bol oficiálny vládny program rozvoja znalostnej ekonomiky na Sloven-
sku, založený na Stratégii konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010: Národnej lisabonskej
stratégii. Cie¾om Minervy bolo vyvíjaś aktivity na podporu rozvoja tzv. znalostnej ekonomiky na
Slovensku, ktorá sa považuje za jedinú cestu ako na Slovensku èo najrýchlejšie dosiahnuś a dlho-
dobo udržaś životnú úroveò typickú pre najvyspelejšie západoeurópske krajiny.
Tieto aktivity sa zameriavajú na štyri základné oblasti:
• informaèná spoloènosś,
• inovácie, veda a výskum,
• podnikate¾ské prostredie,
• investície do ¾udí a vzdelávania.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
58
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iách6.2 Návrh Inovačnej politiky SR
Veda, výskum a technologický rozvoj, to všetko pomáha vytváraś pracovné miesta, prosperitu a
kvalitu života.
Ministerstvo Hospodárstva spravilo prvý krok keï uznesením vlády 128/2008 a 265/2007 schvá-
lilo návrh Inovaènej politiky SR na roky 2007 až 2013 s predkladaním žiadostí do roku 2013 a rea-
lizáciou do roku 2015. Ide o opatrenia a programy podpory konkurencieschopnosti a inovaèných
aktivít, ochrana duševného vlastníctva.
Úèelom prvého opatrenia je zvýšenie konkurencieschopnosti priemyslu prostredníctvom podpo-
ry inovaèných aktivít a súvisiaceho aplikovaného výskumu u podnikate¾ov, t.j. podporou zavá-
dzania nových inovácií pre technológie (nie ich nákup), postupy, alebo výrobky. Pri zavádzaní
inovácií do praxe si podnikatelia môžu žiadaś finanèné prostriedky i na úhradu nákladov odbor-
níkov v príslušnej oblasti.
Úèelom je aj podpora implementácie najlepších postupov a výrobných metód svetovej úrovne do
nových a jestvujúcich spoloènosti - napríklad zavádzanie systémov manažérstva kvality, prípad-
ne ïalších, ochrana duševného vlastníctva, priemyselného dizajnu, ktoré zvyšujú konkurencie-
schopnosś podnikate¾ov. Cie¾om je umožniś podnikate¾om vybudovaś akreditaèný a certifikaèný
systém zameraný na zvyšovanie kvality produkcie a možnosti zapojenia sa do medzinárodnej
spolupráce.
Zámerom opatrenia ochrany duševného vlastníctva je posilnenie funkènosti systému ochrany
duševného vlastníctva a posilnenie vymožite¾nosti jednotlivých práv duševného vlastníctva. Je
nevyhnutné zvýšiś informovanosś slovenskej verejnosti o systéme práv duševného vlastníctva,
právnej ochrane duševného vlastníctva a zvýšiś kvalitu podporných služieb, výsledkom èoho
bude schopnosś dostatoène pružne reagovaś na vedecko-technický pokrok v oblasti duševného
vlastníctva a jeho správy (internetizácia, globalizácia informaèných tokov, nové výzvy sprístup-
òovania predmetov ochrany jednotlivých práv duševného vlastníctva, digitalizácia, správa práv
v globalizovanej informaènej spoloènosti, podpora kreativity a inovácie, stimulácia tvorivosti,
transfer technológií, zvyšovanie trhovej konkurencieschopnosti) ako aj zefektívnenie vymožitel-
nosti práv duševného vlastníctva. Osobitnú pozornosś bude potrebné venovaś vypracovaniu sys-
tému konkrétnych nástrojov finanènej podpory malým a stredným podnikate¾om pri využívaní
systému práv duševného vlastníctva (najmä pre oblasś vynálezcovského práva, dizajnového prá-
va, právnej ochrany poèítaèových programov).“
Úrad priemyselného vlastníctva SR dostal za úlohy vypracovaś systém podpory rozvoja a využí-
vania duševného vlastníctva a konkrétnych nástrojov podpory rozvoja a využívania duševného
vlastníctva do termínu 31. 12. 2010.
K priaznivému vývoju priemyslu na Slovensku prispel hlavne v silný automobilový priemysel, pri-
èom jedným z najsilnejších producentov je výroba automobilov v spoloènosti VW Slovakia. Spolu
s WV významne prispeli k ekonomickému rastu aj spoloènosti PSA a KIA. Ïalšími investormi v
oblasti automobilového priemyslu sú spoloènosti FORD, MIBA, Continental AG, Yazaki Wiring
Technologies Slovakia, GGB, VISTEON a ïalšie. Elektrotechnický priemysel je tiež dynamicky sa
rozvíjajúce odvetvie priemyslu s 12%-ným podielom na exporte priemyslu SR. Medzi najvýznam-
nejšie firmy v tomto sektore so zahraniènou úèasśou patria spoloènosti Siemens, Samsung, Sony,
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
59
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchDelphi, Emerson Electric, Osram, Hella, ABB, a ïalšie. V silnom konkurenènom prostredí elek-
trotechnického priemyslu sa presadili aj viaceré slovenské firmy ako napríklad SEZ Krompachy,
EVPÚ Nová Dubnica, VUKI Bratislava, OVP Orava a ïalšie. Nekonkurujú im len cenou, ale vo
ve¾kej miere aj kvalitou.
Najvyššiu pridanú hodnotu v priemysle dosahuje výroba dopravných prostriedkov, výroba rafi-
novaných ropných produktov, výroba strojov, výroba elektrických a optických zariadení, výroba
potravín, nápojov a spracovanie tabaku. Vo všetkých oblastiach priemyselnej výroby sa prejavil
rast pridanej hodnoty. Pokles bol zaznamenaný len vo výrobe celulózy, papiera a výrobkov z pa-
piera, vydavate¾stvo a tlaè a vo výrobe chemikálií, chemických výrobkov a vlákien.
Konkurencieschopnosś a trvalo udržate¾ný rast priemyslu a služieb je vo významnej miere
ovplyvnený inovaènou výkonnosśou podnikov. Rozdiely v tejto oblasti sú medzi SR a krajinami
EÚ najvýraznejšie, èo je dokumentované v grafe.
Z uvedeného grafu vyplýva, že Slovenská republika z hladiska inovacnej výkonnosti zaostáva za
priemerom EU 25:[67]
• v celkovej inovacnej výkonnosti,
• v trende medzirocného vývoja
Obr. 6.2 Graf: Stavu inovácií v èlenských krajinách EÚ za rok 2006 Sumárny inovaèný index
(MH SR, Inovacnej politiky SR na roky 2008 až 2010)
[67] Návrh Inovaènej politiky SR na roky 2008 až 2010, MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR, Èíslo: 2272/2007-1000
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
60
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchVýdavky na výskum a vývoj dosahujú v SR iba 6,5% výdavkov na inovácie z celkových tržieb,
prièom priemer v EÚ až 53%. V grafe sú vidite¾né najprogresívnejšie štáty ako Fínsko, Švédsko a
Švajèiarsko. Ak tento graf porovnáme s rebríèkom konkurencieschopnosti pod¾a svetového eko-
nomického fóra World Economic Forum 2007 a Global Design Watch 2008 tak vidno v tomto
smere prepojenie, že tieto štátu sú v prvej desiatke aj z poh¾adu konkurencieschopného dizajnu.
Obr. 6.3 Graf: Európsky inovaèný rebríèek 2007 (PRO INNO Europa)
Obr. 6.3 Graf: Inovácie na Slovensku (Štatistický úrad Slovenskej republiky, 17. septembra 2008)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
61
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchKto chce inovovať, musí obetovať aspoň tri percentá
ročného obratu.
Lešinský, ktorý pôsobí na Slovenskej technickej univerzite, uvádza, že 20 percent malých a viac
ako 35 percent stredných podnikov na Slovensku sú inovujúce spoloènosti. „Problémom však je,
že 88 percent výdavkov na inovácie sú nákupy strojov, zariadení a takzvaných iných znalostí,“
pripomína. Je jasné, že bez inovácií nie je možné postupovaś dopredu a byś na trhu silným. Ino-
vovaś znamená nielen riziko, ale aj výdavky navyše. „Pod¾a štatistiky treba na inovácie venovaś
minimálne sumu vo výške troch percent z roèného obratu firmy,“ vyèís¾uje Chovan. Kto chce byś
na èele inovaèného rozvoja, musí obetovaś 15 percent obratu.
Lešinský vyratúva, že slovenské spoloènosti v priemere za rok kúpia práve vzh¾adom na inovácie
viac ako 80 licencií v priemernej hodnote vyše 16 miliónov eur a predajú menej ako 15 licencií v
priemere za menej ako milión eur. „Tieto prostriedky v obrátenom garde by boli chválou našich
tvorivých pracovníkov, umožòovali by realizovaś originálne know-how aj v inom prostredí, boli
by znakom úspešnej spolupráce výrobnej sféry so základným a aplikovaným výskumom,“ myslí
si Lešinský, pod¾a ktorého by sa takto dali udržaś talentované hlavy na Slovensku. „Inovácia sa
oplatí aj preto, lebo ten, kto ako prvý inovuje, ako prvý prinesie nieèo nové na trh, získava bonus
za riziko. Môže si urèiś cenu aspoò dovtedy, pokia¾ ho dobehnú ostatní,“ uzatvára Lešinský.[68]
Každá firma využíva inovácie, aj keï si to možno neuvedomuje. Sú to inovácie, ktoré jej poskytu-
jú dodávatelia vo forme polotovarov, tovarov alebo služieb. Èím viac inovácií sa stretne v produk-
te, tým väèší predpoklad, že vznikne lepší výrobok, ktorý sa lepšie umiestni na trhu.[69]
Rozvoj podnikate¾ských aktivít a konkurenènú schopnosś priemyslu a služieb oslabuje nedosta-
toèný systém financovania inovaèného podnikania, nedostatoèná podpora rozvoja transferu mo-
derných high-tech technológií, nedostatoèný dopyt po inováciách a zavádzaní nároèných techno-
lógií v podnikate¾skom sektore. Nedostatoèné je prepojenie univerzít, výskumných a vývojových
[68] Matúš Demko, Inovátori narážajú na plytké dno štátnej pomoci, Hospodárske noviny / Ecopress, a. s., 15.12.2008[69] Ivan Kupèok, konate¾, DIAGO
Obr. 6.4 Graf: Tržby v kreatívnom priemysle(DIAGO, Diskusná
konferencia SLOBODA,
2009)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
62
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchinštitúcií s podnikate¾ským sektorom (inkubátory, inovaèné centrá a siete), neuspokojivá je pod-
pora aplikovaného výskumu a infraštruktúry pre výskum a vývoj. V súèasnosti v SR neexistuje
ani ucelený funkèný systém, ktorý by mal byś tvorený inštitúciami, programami a nástrojmi vy-
tvárajúcimi podmienky podpory inovácií. Tvorba a zavádzanie inovácií v slovenských podnika-
te¾ských subjektoch je jednak z dôvodu nedostatku investièného kapitálu a absencie efektívnej
podpory v súèasnosti relatívne nízka. Zaostávajúce sektory v oblasti inovácií sú aj sektory prie-
myslu, ktoré nie sú dostatoène motivované zavádzaś inovácie do praxe a najviac vysoké vstupné
náklady na inovácie tento nezáujem prehlbujú. Preto tieto sektory zaznamenávajú pomalší eko-
nomický rast a dosahujú nižšie zisky a efektivitu.
Èo je potešite¾ná správa, že ve¾a zahranièných firiem presúva svoje výskumné a vývojové praco-
viská na Slovensko kvôli nízkym nákladom a obrovskému potenciálu vysoko vzdelaných mla-
dých ¾udí.
Pre zabezpeèenie udržate¾ného rastu a zvyšovanie konkurenènej schopnosti priemyslu je
potrebné orientovaś aktivity na:[67]
• zvýšenie inovácií technológií a výrobkov v priemysle,
• zavádzanie nových výrobných technológií,
• vyššie uplatòovanie informaèných a komunikaèných technológií,
• zlepšenie spolupráce podnikate¾ských subjektov s výskumnými a vývojovými inštitúciami
a univerzitami za úèelom zrýchlenia transferu výsledkov a know-how do praxe,
[67] Návrh Inovaènej politiky SR na roky 2008 až 2010, MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR, Èíslo: 2272/2007-1000
Obr. 6.5 Invaèný potenciál Slovenska(Ivan Štefunko, Neulogy
2009)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
63
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iách• vytváranie výskumných, inovaèných a technologických centier, inovaèných združení
a sietí (najmä z poh¾adu sprístupnenia nových technológií pre MSP, podpory ich
inovaèných schopností, dostupnosti patentovej ochrany ako aj zavádzania systémov
riadenia kvality a certifikácie),
• zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily a vyššie využívanie nových poznatkov vo firmách
pre potreby rozvoja sektorov s najvyšším potenciálom rastu a pre využívanie nových
technológií v priemysle,
• rozvoj aplikovaného výskumu a vývoja najmä v oblasti nových materiálov, nových
produktov s vysokou mierou pridanej hodnoty, environmentálnych technológií,
technológií výroby èistej energie, biotechnológií a nanotechnológií,
• výrobné programy zamerané na znižovanie energetickej a materiálovej nároènosti
priemyslu, znižovanie a odstraòovanie negatívnych vplyvov priemyslu na životné
prostredie a kvalitu života obyvate¾ov,
• výroby s vysokou technologickou nároènosśou a na nové materiály aj na báze
vyššieho stupòa zhodnocovania domácej surovinovej základne vrátane druhotných a
obnovite¾ných surovín,
• zabezpeèenie infraštruktúry pre podnikanie,
• prípravu priemyselných areálov a parkov pre investièné aktivity využitím hlavne „hnedých
priemyselných parkov“,
• budovanie imidžu Slovenska v zahranièí.
Od roku 2007 Ministerstvo hospodárstva pravidelne vypisuje Súśaž „Inovatívny èin roka“ urèenú
pre podporu inovácií na Slovensku.
Súśaž je organizovaná v štyroch kategóriách:
1. Výrobková inovácia,
2. Technologická inovácia,
3. Inovácia služby (netechnologický proces),
4. Medzinárodná kooperácia.
Súśaž organizuje Ministerstvo hospodárstva SR v spolupráci so Slovenskou inovaènou a energe-
tickou agentúrou. Pilotný roèník mal motivovaś firmy, aby sa nebáli inovovaś.
Do prvého roèníka súśaže sa prihlásilo 32 súśažiacich – inovatívnych firiem s inováciami realizo-
vanými v roku 2007. Medzi zúèastnenými boli aj firmy, ktorých súèasśou inovaèného procesu je
aj dizajn: Elcom, WAY Industry, KWD Zvolen, Neuherz & Partner, A – Cyklostand.
Inovácie pomáhajú i firmám v boji o ich prežitie. Ide o konkurencieschopnosś a priestor na trhu.
„Bez nich sa prežiś dá, ale nie dlho. Skôr èi neskôr vás niekto kreatívnejší predbehne a zabe-
rie vaše miesto,“ hovorí konate¾ firmy KWD Rudolf Ronec. „Prezentuje sa tu postupne rastúca
konkurencieschopnosś nášho hospodárstva. Rozsah inovácií bol široký: od špecifických textí-
lií až po atómovú fyziku“ povedal Pavol Duman, organizátora súśaže zo Slovenskej inovaènej a
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
64
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchenergetickej agentúry. Jedným najúspešnejším objavom prišiel Ústav materiálov a mechaniky
strojov SAV, ktorý získal aj prvú cenu v kategórií Inovácia produktu. Išlo o deformaèný èlen želez-
nièných vozòov z penového hliníka. Dielec má za úlohu pohltiś energiu nárazu na urèitej dráhe.
Úplne nový produkt vyvíjal ústav v roku 2007. Náklady na materiál a na crash testy boli približne
50-tisíc eur, znášala ich najmä firma Gleich no Slovenský ústav hradil výdavky spojené s vývojom
hliníkovej peny a technológie výroby. Tento dielec sa dostal úspešne do výroby SAV v produkcii
500 kusov roène dodávaný pre výrobcov vlakov Siemens a Bombardier.
Slovensko sa aktívne podie¾a na výskume v EÚ a rozvojových projektov. IT spoloènosti ako Orac-
le, IBM, HP a SAP využili dostupnosś vysoko kvalifikovaných softvérových inžinierov a vysoko
rozvinuté technologické prostredie, spolu s ve¾mi konkurenènými mzdovými náklady (platy sú
iba na 7% úrovni USA) a vytvárajú ve¾mi priaznivé podmienky pre ïalší rast v sektore softvéru na
Slovensku. V krajina je hodnotená vo vrchole na 23 prieèke v technologických úspechoch po ce-
lom svete, pod¾a www.nationmaster.com.[70] Medzinárodný projekt medzištátneho výskumu pre
zlepšenie výroby - IRMA je zameraný na realizáciu výskumu a porovnávacích analýz v 27 štátoch
Európskej únie, s cie¾om zvýšenia efektivity inštrukcií v inštitúciách vyššieho vzdelania.
Výskum potvrdzuje, že len ve¾mi nízke percento podnikov seriózne spolupracuje s univerzitami.
Do takejto spolupráce, priblížením sa k praxi, by mal byś zahrnutý väèší poèet podnikov, èo by
zvýšilo kvalitu vyuèovania.[71]
Spolupráca firiem a univerzít má byś stála, nie náhodná. „V tomto prípade ide o poukázanie na to,
že tvorivosś je ve¾mi dôležitou súèasśou vzdelávania a kultúry a je potrebné, aby ju naše systémy
rozvíjali - poènúc raným vekom, následne celoživotne. Je to o tom, aby talenty neodchádzali, ale
naopak, aby sme ich dokázali nachádzaś a aby sme pomáhali èloveku a spoloènosti v ich rozvoji.
Zároveò je tvorivosś ve¾mi úzko spätá s inovatívnosśou, pretože pri prenose poznania napomáha
vytváraś nové produkty, nové služby, ale aj procesy, podnikate¾ské modely a postoje. To je ve¾mi
potrebné, lebo Európa môže byś do budúcnosti konkurencieschopná, ak bude najmä inovatívna.
[70] Jozef Novák-Marcinèin, IRMA - Research Analysis Format in Slovak Republic, 2008[71] Jozef Novák-Marcinèin, Miroslav Janák, TU Košice, 2009
Obr. 6.6 Spolupráca medzi univerzitami a podnikmi(Jozef Novák-Marcinèin,
IRMA - Research Analysis
Format in Slovak
Republic, 2008)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
65
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchV dnešnom svete nemôžeme konkurovaś z h¾adiska nízkych pracovných nákladov, ale skôr z
h¾adiska schopnosti prenášaś poznatky do praxe, vytváraś vyššiu pridanú hodnotu, budovaś a
rozvíjaś vedomostnú ekonomiku. A to všetko je aj poslaním súèasného roka. Jeho cie¾om nie je
rok sám o sebe, ale dlhodobá stratégia, ktorá bude napomáhaś tvorivosti a inováciám.“ Ján Fige¾
6.3 História dizajnu na SlovenskuPo 2. svetovej vojne v 50. rokoch prebehla na Slovensku masívna industrializácia, ktorá upred-
nostòovala śažký priemysel. Chýbal konkurenèný tlak, hnací motor rozvoja dizajnu. Orientácia
výroby a predaja bola smerom na východ. Vo výrobe neexistovali inovaèné procesy a firmy èasto
technologicky zaostávali. Preto mnohé dizajnérske návrhy ostávali len v polohe nerealizovaných
prototypov. V tom èase bol dizajn chápaný skôr ako umelecká profesia a vo výrobe bol zbytoènou
príśažou. Prevládal názor, že priemyselná výroba má nadväzovaś na ¾udové vzory a tradície. Vte-
dajšie združenie Ú¼UV malo zabezpeèovaś výtvarnú hodnotu produkcie a to – ¾udovej, priemy-
selnej a umeleckopriemyselnej. Vhodné rozdelenie a zaèlenenie dizajnu malo problém vtom, že
sa spájal na rovnakú úroveò priemyselný dizajn spolu s umelecko-remeselnou výrobou. Výstavy
úžitkového umenia napomáhali dizajnu pri zaèatí akceptovania profesie v priemyselnej výrobe.
Až v roku 1958 3. celoslovenskou súśažou sa snažil vyèleniś dizajn ako priemyselné výtvarníctvo,
aby tak jasnejšie charakterizoval priemysel-
ný dizajn. Z úzkeho kruhu vtedajších dizaj-
nérov, môžeme spomenúś Karola Hološku,
ktorý tvaroval úžitkové sklo v skláròach
Lednické Rovne. Ïalej Jána Èalovku v San-
driku Dolné Hámre, ktorý dlhú dobu navr-
hoval príbory a kovový riad. Medzi ïalší-
mi význmnými dizajnérmi tohto obdobia
zaèiatkov dizajnérskej profesia patrili: Igor
Didov, Václav Kautman, Viktor Holešśák
– Holubár a František Jirák
V 60. rokoch sa dizajn viac menej udržal
len vo firmách orientovaných proexportne.
V domácich firmách pretrvávala akáko¾vek
dizajnérska iniciatíva a viac menej dizaj-
néri èasto kvôli financiám prechádzali do
umeleckej sféry. Prvé náznaky snahy zaèle-
niś dizajn do hospodárskeho riadenia alebo
výrobného procesu sa objavili so vznikom
Rady výtvarnej kultúry výroby v roku 1965.
Priame výsledky v podobe zaèlenenia do
Obr. 6.7 Príbor Jána Èalovku(Foto: Boris Németh, http://www.sme.sk/c/4185543/
muz-ktory-vymyslel-kultovy-pribor.html)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
66
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchvýroby však boli priam nulové. Skôr vznikali na úrovni výstav. Rastúce ambície dizajnu vznikali
na Zlínskej škole VŠUP, u profesora Zdenka Kováøa, ktorej chovancom bol aj Jarolím Vavra, ktorý
pracoval ako dizajnér pre spoloènosś Chirana Piešśany. Na Slovenku v roku 1966 vzniklo oddele-
nie premysleného tvarovania pod vedením Václava Kautmana.
V 70. rokov dizajn prežíval mnohé zmeny v inštitúciách (vznik Inštitútu priemyselného dizajnu
IPD) a vládnych zmenách, no ani vznik IPD vôbec nepriniesol želané ovocie. Niè sa nezmenilo a
dizajn stále nebol zaèlenený a pochopený ako významný prvok výroby. V tomto období vyšli prvý
absolventi priemyselného tvarovania na VŠVU z Kautmanovho ateliéru ako Alexander Bilkoviè,
Marian Drugda, Peter Lehotský Peter Paliatka, Tibor Schotter a ïalší.
No ani 80 roky v socialistickom netrhovom systéme nepriniesli výraznejšie zmeny v integrácií
dizajnu do priemyselnej výroby. Bol síce tlak na inovácie v strojárskych závodoch ako ZŤS Martin
a PPS Detva no zásadné zmeny to neprinieslo. Keïže priemysel nestál o dizajnérov tak mnohý
sa viac venovali umelecko-remeselnej výrobe. Po dlho pretrvávajúcom období do 50-tych rokov
prevládajúci funkcionalizmus v dizajne sa v 80-tych rokoch zaèali objavovaś alternatívne prístupy
k dizajnu ako k úžitkovej tvorbe, ktoré sa oznaèovali za postmoderné. Hlavnými predstavite¾mi
80 rokov boli dizajnéri: Tadeusz Blonski, Peter Humaj, Ferdinand Chrenka, Ladislav Kubo, Mi-
loslav Suchár, Marek Žitòan, Jana Antalová, Jozef Gašparík, Igor Kepko, Dana Mušecová, Imrich
Vaško, Dušan Voštenák, Miroslav Zikmund, Štefan Èech, ¼ubica Fábri, Júlia Kunovská, Elena Ma-
teráková, Peter Mesiarik, Magdaléna Sépová, Karol Weislechner – Presah dizajnu a vo¾nej tvorby,
František Burian, ktorý sa dopracoval ku konceptuálnemu dizajnu reflektujúceho skutoènosś, že
mediálna prezentácia dizajnérskych produktov je už dôležitejšia ako ich fyzická existencia.
V 90-tych rokoch po prevrate socialistického systému a transformácie ekonomiky z centralizova-
nej na trhovú, prešli mnohé podniku búrlivým obdobím. Tlak zahranièných firiem, minimálna
konkurencieschopnosś a nízka technologická vyspelosś podnietila pád mnohých firiem v prie-
mysle. V tomto období bola charakteristická spolupráca dizajnéra a podniku len v minimálnej
miere a to hlavne len v rovine malých vylepšení produktov s minimálnymi výrobnými nákladmi
na zmeny. Dizajn sa najsilnejšie uplatnil v nábytkovej tvorbe alebo maloeriovej výrobe jednot-
livcov a nadšencov. V priemyselnej výrobe bolo pár výnimiek ako práca na lokomotíve Štefana
Kleina a Ivana Èobeja pre Martinskú mechatronickú a.s. Martin alebo zubné lekárske kreslá od
Ferdinanda Chrenku pre Chirana – Prema Piešśany. V roku 1991 po zániku IPD vzniklo Slovenské
design centrum neskôr premenované na Slovenské centrum dizajnu (SCD). SCD dodnes vypisuje
súśaže ako Národná cena za dizajn (sprvu nazvané Cena za dizajn v SR). V 90. rokoch pribúdali
dizajnérske oddelenia na viacerých slovenských vysokých školách, zriadené boli aj nové špeciali-
zované stredné školy. Dizajn sa dal študovaś na VŠVU, na Fakulte Architektúry STU v Bratislave,
fakulte TU v Košiciach a katedre dizajnu nábytku TU o Zvolene. [72]
[72] Zdeno Kolesár, 2000, Kapitoly z dejín dizajnu, 2.diel.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
67
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchParadoxne sa chápanie spoloènosti na Slovensku v tomto smere ve¾mi nezmenilo ani v súèas-
nosti. Mnohé firmy a ¾udia ani dnes nevedia zaradiś dizajn. Presne ho klasifikovaś a vedieś ho
zaèleniś. Neustále je problém, že ¾udia a firmy spájajú priemyselný dizajn s umelecko-remesel-
ným stvárnením. Zaujímavým príkladom bolo vysielanie TV Markíza na výstavu v Satelite 6 x 10
rokov dòa 16.01.2010, kde nie celkom jednoznaène komentáre redaktorov zodpovedajú skutoènej
realite. Jednak sa hovorí o slovenskom dizajne vo svete, a na druhej strane komentáre skvelé-
ho priemyselného dizajnu v podobe umeleckého stvárnenia dizajnu lampy tvoreného spojením
priemyselných polotovarov ako plastové rúry, alebo plastové výlisky úložných nádob, všetko v
podobe lampy. Ak sa teda pozrieme na vnímanie dizajnu v 50-tych rokoch a dnes, tak v mnohom
sa nelíšia. Spoloènosś èasto zatrieïuje dizajn do umeleckého charakteru. Prièom v krajinách so
silným zázemím dizajnu je dizajn jasne chápaný ako inovaèný prínos produktu priemyselnej
alebo produktovej výroby a nie ako umenie.
Za uplynulých osemnásś rokov prešiel dizajn na Slovensku zložitým vývojom. „Celé obdobie
90-tych rokov bolo pre staré, ale aj novozaložené firmy obdobím obrovských skúseností, zmien,
ktoré prebiehali v skrátených èasových úsekoch, ktoré sa poèítali na hodiny, dni a mesiace. Štruk-
túra priemyslu sa zmenila. Niektoré staršie závody sa stali súèasśou zahranièných koncernov bez
možnosti podie¾aś sa na vývoji vlastných produktov, niektoré jednoducho zanikli. Podnikatelia,
ktorí na zaèiatku 90-tych rokov zakladali nové firmy, prešli ve¾mi rýchlo takými skúsenosśami,
ktoré sa v stabilných ekonomikách získavali postupne aj nieko¾ko desiatok rokov,“ konštatuje
Hubová.[73]
Po nástupe trhového mechanizmu v 90-tych rokoch zaèali vznikaś malé a stredné podniky, ktoré
sa snažili prísś na trh s novými produktmi. Mnohé ve¾ké spoloènosti skonèili po privatizácií v
zahranièných rukách, ktoré ku nám presśahovali výrobu ale utlmili vývojovú èinnosś. Podobne
skonèil dizajn aj v Sandriku Dolných Hámroch, kde dlhé roky pôsobil Ján Èalovka. Keïže dizaj-
néri mali problém sa vèleniś v rámci skoro neexistujúceho vývoja vo ve¾kých spoloènostiach, tak
zaèínali sami stavaś podniky v malosériovej výrobe. Najèastejšie to bola práve oblasś nábytkovej
produkcie v podobe tvorby nábytku a interiérového zariadenia, drevených hraèiek a odevného
dizajnu. Úloha dizajnéra však v týchto firmách znamenala všetko od návrhu cez výrobu až po
samotný predaj. Tvorivosti dizajnérov sa však zhostili postupne aj malé a stredné firmy ako na-
príklad v nábytkárstve Mobilier Pieštany, Brik Kremnica, Domark Žilina.
V oblasti drevených hraèiek to boli Tibor Uhrín a Karol Krèmár.
Z odvetvia športového priemyslu, ktorý nadviazal na úspechu dizajnu produktov boli Trek
Sport od dizajnéra Martina Sucháòa a neskôr Juraja Ondreáša, RB Design od Romana a Tomáša
[73] Jozef Hübel, Dizajn Made in Slovakia,
REVUE PRIEMYSLU 02.09.2008
Obr. 6.8 sedaèka JASMIN(Domark Žilina)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
68
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchBohaèíkovcov. Dlhoroèné dobré skúsenosti s dizajnérskymi inováciami mala aj spoloènosś Chi-
rana, pre ktorú už viac krát úspešne pracoval Ferdinand Chrenka. Práve vïaka vynikajúcemu
dizajnu sa jej darí v zahranièí zubno-lekárskej technike. Viaceré ocenenia okrem Chirany získali
aj Rona Lednické Rovne vïaka dizajnérovi Patrikovi Illovi.
Ve¾ký rozmach prišiel v grafickom dizajne spolu
s dynamicky sa rozvíjajúcim sa trhom. Mnohý di-
zajnéri, ktorí si nenašli uplatnenie produktovom
dizajne skonèili práve pri grafickom dizajne, ale-
bo s príchodom nových médií si našli miesto v
multimediálnom dizajne prípadne scénografii.
Kvalitatívne rozšírenie však nezodpovedalo kva-
litatívnemu rozšíreniu. Anonymitu v grafickom
dizajne priniesli reklamné agentúry. Individuálne
úspechy grafických dizajnérov èasto pozorujeme
skrze ich úspechov v súśažiach èi už národných
alebo medzinárodných. Jednej z najväèších vý-
stav medzinárodného dizajnu dlhé roky využíval
manuál vizuálnej identity Bienále Saint-Étienne,
ktorý vytvorila dizajnérka Johana Balušíková.
Niektoré firmy nemali na Slovensku žiadnu tradí-
ciu a vznikali ako základne výroby zahranièných výrobcov no neskôr sa rozhodli ísś vlastnou
cestou. Tak vznikla napríklad úspešná odevná firma Lifeline alebo Pastorkalt na výrobu chladia-
renských boxov.
6.4 Úspechy slovenských fi riemRealizované špièkové dizajnérske výrobky v slovenskej republike majú skôr základy v tvorbe sa-
motných dizajnérov bez akejko¾vek priamej prepojite¾nosti s už existujúcou výrobou. Stretávame
sa tu so zvláštnym fenoménom vznikajúcich firiem, ktoré zakladajú samotný dizajnéri s jedinou
šancou ako sa profesionálne realizovaś. Ako príklad vynikajúcich dizajnérskych aplikácií uvá-
dzam firmy, ktoré zaèínali „garážovou“ tvorbou a dnes sa ich výrobky predávajú na celom svete:
K1 Styling, RB Design, Bendis & Kierulf a ïalší. V poslednom období je stále viac firiem, ktoré si
uvedomujú dôležitosś dizajnu, aby zvýšili svoju konkurencieschopnosś. Vstupom Slovenka do
Európskej Únie sa ove¾a viacej otvoril náš trh. Prišlo mnoho zahranièných firiem, zákazníci sa
stali nároènejšími a stúpla aj kúpy schopnosś obyvate¾stva. Slovenským firmám sa tak zvýšila
konkurencia. Niektoré sa dokázali staś úspešnými vïaka inováciám a dizajnu. Sú aj také, ktoré
pre nepripravenosś museli odísś z trhu.
Firmy, ktoré sa dokázali dobre etablovaś trhu a zaèleniś dizajn ako dôležitý nástroj vo vývoja a
predaji môžeme sú napríklad: Chirana, Pastorkalt, Attack-Mitro, Treksport, Ján Èalovka, Rona,
Elcom, Brik.
Obr. 6.9 Sunny Day Bowls - Patrik Illo(www. designeast.eu)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Obr. 6.10 Ferdinand Chrenka , Stomatologické súpravy Chirana - Cheese, Chirana – Medical(Národná cena za dizajn 2009
www.sdc.sk)
Obr. 6.11 Obslužná vitrína ZITA, Pastorkalt(www.pastorkalt.sk)
69
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchChirana Medical, a.s., Stará Turá
Medzi najvýraznejšiu osobnosś, ktorá už dlhé roky dáva tvar mo-
derným stomatologickým kreslám, súpravám a náradiu patrí Fer-
dinand Chrenka. Chirana už viackrát potvrdila svoju kvalitu a
úspech dizajnu cenami zo súśaže Národná cena za dizajn.
Získanie ceny nie je tým èo firmu najviac posúva vo vide-
ní výhod v dizajne. Je to práve zvýšenie dopytu po ich
výrobkoch. Vïaka inovácia a dizajnu sa zvyšuje pre-
daj ich produktov. V tomto segment existuje aj silná
konkurencia no práve dizajn ich odlišuje. Chirana
odhaduje náklady na dizajn zhruba na úrovni
6% z celkových nákladov na nový výrobok.
„Dizajn a cena sú veci, kde môžeme pre-
svedèiś svojich zákazníkov, aby v kon-
kurencii kupovali práve naše výrobky.
Samozrejme, musíme dodržaś kvalitu.
Keï sme na výstavách, práve to, ako
vyzerá naša stomatologická súprava èi
kreslo, pritiahne zákazníka do nášho
stánku a potom sa o výrobok hlbšie
zaujíma,“ hovorí predseda Predsta-
venstva Chirany Medical Peter Sivák.
PastorkaltFirma, ktorá vznikla v roku 1993 najprv montovala chladiarenské zariadenia dodávané z talian-
ska až do roku 1999. V tom období sa majitelia rozhodli, že zaènú s vlastnou výrobou a predajom
vlastných produktov. Hlavnou produkciou sú chladiarenské vitríny, peèivárske aj manipulaèné
pulty, rôzne cukrárske a šalátové chladiace zariadenia urèe-
né pre potravinárske prevádzky od malých predajní po ve¾-
ké supermarkety.
Majitelia firmy považujú dizajn a kvalitu produktov za ve¾-
mi dôležitý pre predaj ich výrobkov. Okrem vlastného kon-
štrukèného oddelenia je vo firme dizajnér pevnou súèasśou
vývoja produktov.
Vývoj a dizajn chladiaceho nábytku sa rozvíja vo fareb-
nom riešení. V poslednom období sa dostávajú do popredia
rôznofarebné riešenia interiéru nábytku. Dizajn už nie len
biela farba a antikorové stvárnenie. Firma experimentuje s
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Obr. 6.12 K-1 Attack Roadster(http://autoviny.zoznam.sk/cl/100204/505727/K-1-
Attack-Roadster-Diabolsky-napad)
70
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchtmavosivou a èiernou, prièom v týchto vitrínach zaujímavo vynikne napríklad balíèkované mäso
èi údeniny.
Ïalším prvkom, ktorý charakterizuje ich produkty je svetlo aj farba svetla, keïže vhodné osvet-
lenie produktov vo vitrínach ovplyvòuje správanie zákazníka. Napríklad farba svetla ovplyvòuje
vernosś farebného podania vystaveného tovaru. Iná je pre údeniny a iná pre peèivo. Použitím
správneho „teplého“ odtieòa pri peèive, vynikne zlatožltá farba rožkov ale naopak nesprávne
použité „studené“ biele svetlo na údeniny, vytvorí na šunke zazelenaný efekt.“
Vidíme, že sa spoloènosś snaží v každom smere spraviś èo najdokonalejší produkt, ktorý bude
konkurenèný a dobre predajný.
K-1 ENGINEERING - AttackV Bratislave založili firmu K1 Styling Dick Bob Kvetòanský, ktorý spolu s dizajnérom Jurajom
Mitrom vyvinuli po štyroch rokoch vývoja športový roadster s názvom K1 Attack. Prvé úspe-
chy firmy siahajú až do ïalekej Ameriky, kde získali na medzinárodnom autosalóne ocenenie
športového roadster Attack kit car. Na výstave vo Frankfurte si doò sadol pred kamerami RTL
premiér Gerhard Schroder, èo mediálne ve¾mi pomohlo ïalšiemu šíreniu dobrého mena tohto
super športového auta. Produkcia automobilu v roku 2004 predstavovala už zhruba 100 kusov a
o 4 roky nato už 200 kusov za rok. Éra kit carov však skonèila a firma sa rozhodla posunúś Attack
do sériovej výroby. Vzh¾adom na meniace sa pomery a dopyt bohatšej klientely už nebolo vhod-
né predávaś skladaèku ale naozaj exkluzívne auto, ktoré ponúkne väèší komfort nároènejšiemu
zákazníkovi. Základné „ èrevá“ boli dohodnuté na dodávkach z Fordom, no neskôr presedlali na
ove¾a výkonnejší a ¾ahší 316k motor od BMW. Vzh¾adom na nutnú Únijnú homologizáciu museli
vykonaś mnoho dizajnových a konštrukèných zmien. Attack sa stal nakoniec certifikovaným
produktom v Európskej únii. Autá sa úspešne predávajú na celom svete. Väèšina vyrobených áut
konèí v západnej Európe a arabských štátoch. Je však paradoxné, že auto vyrobené na Slovensku,
ktoré spåòa prísne európske normy nemohlo byś až donedávna predávané na Slovensku kvôli
nezmyselnému zákonu o samostatne vyrobenom motorovom vozidle.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
Obr. 6.13 RB - DesignCyklo komponenty
(www.rbdesign.sk)
71
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchÏalší rozvoj tejto úspešnej firmy by mal zabezpeèiś vývoj nového športového auta Attack F1, kto-
rý je v súèasnosti vo vývoji a predstaviś by ho mali o pár rokov. Pod¾a ich slov by mali za svojím
chrbtom nechaś aj také ekologické a športové znaèky ako Tesla èi Lotus.
Našli sa už aj imitátori, ktorí vyrábajú napodobeninu Attacku, z èoho si majitelia śažkú hlavu
nerobia, keïže nedosahuje ani zïaleka originál. D. Kvetòanský hovorí: „Kópie sa robia vždy z
najlepších a najkrajších áut. Kopíruje sa Ferarri, Lamborghini a Attack, a to dokazuje, že sme
medzi najlepšími.“
Keïže sú autá na objednávku svojou cenou urèené skôr pre nároènejších zákazníkov, tak v dielni
nainštalovali web kamery, aby si klient mohol kedyko¾vek na internete pozrieś svojho budúceho
miláèika.
RB Design, Slovenské PravnoO tejto znaèke ve¾a ¾udí, ktorí nie sú zainteresovaní v cyklisti-
ke, ani nevie. Ide totiž o kultovú firmu, ktorú založili
dvaja bratia Bohaèíkovci v roku 1997 v Slo-
venskom Pravne. Ako mladý nadšenci
sa venovali horskej cyklistike
a zaèali s vlastnou tvorbou
komponentov, pretože
im chýbali skutoène kva-
litné komponenty. Tie sa
ukázali ako kvalitatívne
špièkové produkty. Vyni-
kajúce umelecké stvárnenie im
dodal práve jeden z bratov Roman Boha-
èík. Inovatívnym dizajnom sa predajnosśou presa-
dili na globálnom celosvetovom trhu. Ve¾ká èasś produkcie je
urèená práve na export. Jednotlivé komponenty sú dobre testované pre
nároèných cyklistov. Dizajn je v prvom rade funkèný ale zároveò aj pú-
tavý. Charakteristickou èrtou ich dizajnov je kombinácia frézovaného
lešteného duralu s leštenou farebnou plochou.
Trek SportV deväśdesiatich rokoch bol u nás nedostatok špièkových outdoorového obleèenia. Bola to príle-
žitosś, aby sa v roku 1990 zrodila znaèka TREK SPORT, jedna z najúspešnejších firiem outdooro-
vých produktov na Slovensku. Všetko to zaèalo horolezcom Dežom Pustayom, ktorý zaèal ruène
vyrábaś spacie vaky a batohy. On sám i jeho známi kamaráti ich používali pri nároèných výstu-
poch doma, ale aj v zahranièí. Produkty boli prepracované a premyslené do najmenšieho detailu
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
72
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iácha založené na skúsenos-
ti z ich používania v re-
álnych podmienkach. Z
Trek Sportu, ktorý zaèí-
nal v malých pivnièných
priestoroch sa stal trho-
vý líder na Slovensku,
v Èechách a silný hráè
na trhoch v nieko¾kých
ïalších krajinách. Naj-
dokonalejším testova-
ním prebiehajú produk-
ty reálnym nasadeným
v expedíciách vo ve¾mi nároèných podmienkach po celom svete. Takto sa èo najlepšie prispôso-
bujú potrebám užívate¾a, aby sa stali èo najpohodlnejšie aj v tých najnepohodlnejších prírodných
podmienkach.
Trek Sport je už od svojho poèiatku technickou znaèkou, ktorá neustále inovuje a zdokona¾uje
svoje produkty, používa a h¾adá moderné materiály ako aj technológie. Vïaka tejto metóde ne-
ustáleho zdokona¾ovania sa stáva postupne konkurencieschopná aj voèi ve¾kým zahranièným
firmám.
BrikJedna z mála ve¾kých malých nábytkárskych firiem, ktorá vznikla na zelenej lúke. Jeden zo zakla-
date¾ov firmy je dizajnér Ivan Èobej. Keïže na Slovensku nebol priestor pre uplatnenie dizajnéra
s pravidelným prímom, tak sa rozhodol ísś vlastnou cestou. Od roku 1993 zaèínal Brik výrobou
interiérov na mieru. Neskôr sa etabloval do luxusné nábytkového segmentu. Firma mala snahu
sa rozšíriś aj do západnej Európy, no nakoniec pre zameranie komplexnej služby zariaïovania
sa z týchto trhov stiahli a zanechali si odbytové krajiny Maïarsko a Èesko. Dizajn je v tejto firme
základným kameòom, no kreácie dizajnéra Èobeja nie sú vždy pochopené slovenskými spotrebi-
te¾mi. Sú nadèasové, èo nie vždy bežní spotrebitelia pochopia. Svedèí o tom aj to, že skoro každú
jeseò prinášajú na trh dvadsaś
až tridsaś nových výrobkov. To
robí túto firmu stále trendovú a
klasifikuje Brik ako dizajnovú
znaèku. Brik si naviac udržia-
va pozíciu na trhu vïaka pruž-
nosti ale aj kvalite atypového
nábytku.
Obr. 6.14 Kolekcia batohov Trek Sport 06 / 07 dizajn: Juraj Ondreáš, Martin Šuchan, výrobca: Tret Sport Trade
(www.sdc.sk)
Obr. 6.15 Knižnica, BRIK(www.brik.sk)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU, 2010
73
Kapi
tola
6 .
Slov
ensk
á re
alit
a v
diza
jne
a in
ovác
iáchRONA
Sklárne s viac ako sto roènou históriou sa držia napriek silnej konkurencii. Sklárne sa snažia in-
vestovaś do kvality produktov a kvality služieb. Dlhé roky sa úspešne zúèastòujú súśaže národnej
ceny za dizajn.
Jednou výrazných osobností dizajnu, ktorý dáva tvar tejto hmote je Patrik Illo. Od roku 2006
sa podie¾a na udržiavaní vysokej dizajnérskej úrovne sklární remeselného spracovania skla, pri
ktorom vynikajú èisté línie.
Úspešne sa im darí spájaś úžitkové vlastnosti s kvalitným dizajnom. Vysoká úroveò a tvary nápo-
jového a stolovacieho skla sú charakteristické pre produkty sklárne Rona.
Obr. 6.16 Rona,Lednické Rovne(www.sdc.sk)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU, 2010
74
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
die7. PRÍPADOVÉ ŠTÚDIE
7.1 Produktový dizajn - vývoj nového produktu Z h¾adiska osobných skúseností zhodnotím vývoj nového produktu, konkrétne dizajnu obalu z
poh¾adu ako pristupujú firmy rôznymi metódami vzniku nového obalu f¾aše. Rozdiely sú znaèné.
Je možné pozorovaś jednak skúsenosti firiem, ako hodnotový rebríèek do akej miery bol dizajn
implementovaný ako komplexný proces vývoja. Môžeme za tým vidieś aj rozdielny kapitál èi už
finanèný alebo personálny. Štúdie som spracoval na znaèkách Rajec, Budiš, Slatina a Ostrolúcka.
V období keï na Slovensku nefungoval trhový mechanizmus
existovalo len pár základných tvarov fliaš. Urèite nešlo o žiadny
dizajn, ale skôr tvar produktu vychádzajúci z technických potrieb
balenia vtedy minerálnej vody do plastovej f¾aše. Jej tvar riešil
technické prelisy, aby sa f¾aša po natlakovaní nedeformovala.
Väèšina výrobcov sa sústreïovala na odlíšenie produktu len
prostredníctvom etikiet, teda grafickým spracovaním etikiet. Ïal-
ším vývojovým prvkom, kde sa po prvý krát zaèalo experimento-
vaś viac a objavovaś rukopis dizajnu boli povrchové zmeny. Boli
len na úrovni malých tvarových povrchových úprav a štruktúre
povrchu.
Tento vývoj môžeme pripisovaś aj predošlému celkovému prístupu k dizajnu v 90 rokov. Po pre-
vrate, keï sa trh zaèal otváraś západu a poznanie nových produktov prispelo aj k tlaku na výrob-
cov zaèaś inovovaś.
Na Slovensku boli v tých èasoch historicky zakorenené známe mená minerálnych vôd, ktoré sa
nanajvýš odlišovali chuśou a regionálnou dostupnosśou. Môžeme spomenúś napríklad Budiš,
Fatra, Cíge¾ka, Baldovská, Slatina a Salvatorka.
Postupný rozvoj obchodných sieti, ale aj zvyšujúci sa dopyt po balenej vode, tento segment zažil
silný rozmach. Vzniklo mnoho nových plnièiek vôd s novými znaèkami ako napríklad Mitická,
Èerínska, Ostrolúcka, Gemerka, Bonaqua, Toma. Pomerne silne konkurenèný trh sa v tom èase
sústreïoval na cenovú stratégiu a na marketingové aktivity. Prípadná obmena produktu bola na
úrovni rôznych ochuteniach so silne farebným podtónom.
Príklad tvorby nového produktu – pramenitá voda Rajec (Kofola a.s.)Vtedajšia firma Santa nápoje hlavne známa pod znaèkou nápoja Kofola, pod ktorú sa neskôr aj
premenovala, chcela svoje portfólio produktov doplniś o vodu. Kofola si vytipovala skvelý a ove-
rený vodný zdroj. Bol to samozrejme nový vrt, ktorým sa rozhodla vïaka kvalite vody predajne
zužitkovaś.
Obr. 7.1 2l pet f¾aše(http://www.uni-city.sk)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
75
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
dieVäèšina minerálnych vôd bola v tom èase silne mineralizovaná. Na trhu neexistovala alternatíva
k minerálnym vodám. Tuto medzeru sa na trhu snažila využiś Kofola prvou pramenitou, èiže níz-
ko mineralizovanou vodou. Ako sa neskôr ukázalo, bol silný dopyt po takomto produkte aj vïaka
väèšej znalosti užívate¾ov orientujúcich sa na zdravie a zdravý životný štýl. Minerálne vody nie je
totiž možné èasto piś, pretože zanášajú organizmus.
Keïže má Kofola k dispozícií naozaj dobrý produkt, a v tom èase na trhu, kde bolo nieko¾ko
desiatok predajcov balených vôd, sa rozhodla pre strategickú zmenu trhu. Ako jedna z prvých
firiem sa v tom èase rozhodla, že ak má byś produkt úspešný musí sa výrazne odlišovaś od kon-
kurencie a ako inak by sa to dalo dosiahnuś ak nie pravé novým dizajnom!
Toto rozhodnutie sa neskôr na základe výsledkov predaja ukázalo byś ako rozhodujúce. Po prvý
raz prišla na trh s novým a hlavne kvalitným dizajnom PET f¾aše. Èím si získala sympatie, ale aj
pozornosś konzumentov.
A nie nadarmo sa hovorí „ kto príde prvý ten prvý melie“. Po uvedení nového produktu Rajec sa
spamätala konkurencia a snažila sa urýchlene prísś s novým dizajnom fliaš. Ako by sa neskôr
roztrhlo vrece s novými dizajnmi fliaš. Nie všetky však spåòali estetické kvality produktu. Èasom
sa trh vyèistil a niektoré znaèke sa nedokázali presadiś.
Keïže som bol súèasśou vzniku nového produktu znaèky Rajec, tak sa pokúsim popísaś proces
spracovania vzniku také produktu.
Podnik si pri tvorbe nového dizajnu musí pripraviś stratégiu, pretože bez kvalitnej prípravy uve-
denia nového produktu na trhu jeho výborný dizajn nemusí dosiahnúś oèakávaný prínos.
Hlavné časti produktovej stratégie:1. analýza potreby nového produktu
2. analýza konkurenèného prostredia, trhu
3. tvorba stratégie
4. vytvorenie hlavnej myšlienky, oslovenie dizajnérov
5. tvorba dizajnu
6. identita znaèky
7. kreatívny koncept
8. testovanie konceptu
9. budúcnosś produktu
10. stratégia predaja
11. reklama a propagácia
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
76
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
dieV auguste roku 2003 vytvorili tri agentúry brancepty (Kaspen, Bates, Ledoborec). Agentúra Inco-
ma vypracovala rozsiahli marketingový výskum.
Výskum sa zameral na viaceré cie¾ové prvky ako:
• ako vnímajú spotrebitelia kategóriu stolových a minerálnych vôd
• ako predstaviś novú znaèku
• aký bude najvhodnejší názov nového produktu
ïalšími atribútmi novej vody ako napríklad:
• obal
• miesto pôvodu
• tradície
• rozdielmi medzi Èeskou a Slovenskou republikou
• kvalitatívnym výskumom na báze skupinových diskusií atd.
Na zaèiatku všetkého stál do detailu vypracovaný marketingový plán, ktorý stanovil presné požia-
davky na vytvorenie koneèného produktu. Tie tvorili základ celého kreatívneho procesu. Proces
bol rozdelený na nieko¾ko èastí. V prvej boli vytvorené jednotlivé tematické okruhy. 58 kreatív-
nych branceptov, z ktorých boli vybrané 4 „víśazné“ návrhy pre reklamnú kampaò. Z výskumu
vyplynulo, že myšlienka vyváženosti vody (nezaśažuje organizmus a prináša pohodu) spoloène
s garanciou prírodného pôvodu (prameò v èistej lokalite) sú pre spotrebite¾ov najatraktívnejšie.
Pri návrhu dizajnu koneèného produktu je dôležitá lokalita, v ktorej bude distribuovaný. Sloven-
sko (i Èechy) sú považované za dobré miesta pôvodu zdravej èistej prírodnej vody. Mnoho ¾udí je
presvedèených o èistote životného prostredia na Slovenku. Kúpele predstavujú najlepšiu lokalitu
pre pôvod vody. Obal f¾aše predstavuje asi najväèšiu šancu, ako sa odlíšiś od konkurencie a to
konkrétne: Farba a tvar. Cena daného výrobku je taktiež ve¾mi dôležitým aspektom.
Èo malo tvoriś hlavné prvky Identity a znaèky produktu:
Kvalita/hodnota – ako spoznáte, že Rajec je kvalitný?
• Chuś
• Kvalitný obal ukazuje na hodnotný obsah
• Spoznávate to nepriamo
• Z obalu
• Farby (bledo modrá)
• Materiál (pet, sklo)
• Tvar (špecifický dizajn)
• Z etikety
• Farby
• Dizajn
• Materiál (PP, Alu papier)
• Spôsob podávania v gastre – poháre na stopke
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
77
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
dieCie¾ová skupina konzumentov bola definovaná ako:
• Moderní
• Spoleèensko-Sociální
• Ambiciózní
• Dominantní
Aktívny ¾udia, ktorí radi skúšajú nové znaèky a radi testujú nové jedlá a nápoje, žijúci prevažne
v mestách. Muži a ženy okolo 25 - 45 rokov.
Na základe tejto marketingovej stratégie sa zaèal stavaś produkt Rajec. Rajec pochádza z èistej
prírody rajeckej doliny, kde sú tiež situované kúpele s lieèivými úèinkami Rajeckých Teplíc.
Spojenie s Rajeckou dolinou, kde Rajec pramení, bolo prvou z podmienok zadania spoloènosti
Kofola na vytvorenie identity produktu Rajec. Tá mala vyjadrovaś aj prírodný charakter produktu
a vlastnosti jednoduchosś, uverite¾nosś, harmóniu a èistotu.
Dizajn f¾aše bol vybraný na základe výberového konania spomedzi viacerých návrhov (5 dizajné-
rov,agentúr) ako najúspešnejší, ktorý spåòa všetky požadované atribúty. Cena bola stanovovaná
na základe prieskumu už v èase existujúceho dizajnu f¾aše. Z prieskumu vyšlo, že konzumentom
sa páèi a boli by ochotný za òu priplatiś o nieèo viac ako za iné balené vody. Samozrejme èasom
tlak konkurencie na trhu cenu korigoval. Kvalita produktu mala byś v každom smere výnimoèná.
Èiže aj každý detail produktu musel byś dokonalý od loga, cez vizuál etikety až po estetický ale
aj ergonomický obal.
Tento záznam je len krátkym výberom èím všetkým prechádza vývoj nového produktu.
Vplyv pôvodu vody na dizajn sa odrazil už pri vývoji špeciálnej f¾aše pre pramenitú vodu Rajec.
Pri poh¾ade na f¾ašu je zrete¾ná línia vrchu K¾ak, ktorý je dominantou Rajeckej doliny. Táto línia
sa objavuje aj reliéfne na f¾aši a graficky na etikete. Martina Turzíka pri návrhu tvaru f¾aše inšpi-
rovala aj postava ženy v miestnom ¾udovom kroji, èi známe kosouhlé geometrické prvky miest-
nej ¾udovej architektúry z Èièmian. Návrh loga, ako aj vizuálnej koncepcie etikiet boli v mojej
réžií ale samozrejme v plnej spolupráci s Martinom Turzíkom, tak aby sa dosiahla dokonalosś v
každom detaile a súhre produktu.
Obr. 7.2 Fotografia: K¾ak Rajecká lesná, ing. Martin Turzík, ing. Tomáš Nagy: dizajn produktu RAJEC(pre spoloènosś KOFOLA A.S.)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
78
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
dieNávrh celého konceptu bol ocenený uznaním národnej ceny za dizajn v roku
2005. Logo Rajec bol tiež ocenený kritikmi èasopisu Font ako jedno z najlep-
šie riešeným logom v kategórii balených vôd.
Obr. 7.3 Uznanie - Národná cena za dizajn 2005 (ing. Martin Turzík, ing. Tomáš Nagy)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
79
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
dieInovaèné technológie neobišli ani etiketu. V tom èase sa rozhodlo, že použitie etikety ako plasto-
vej fólie bude posunom produktu do vyššej triedy. V dizajne etikety sa experimentovalo s rôzny-
mi efektmi prieh¾adnosti. Èiže to nebolo len o farbe, ale aj hre so svetlom a lomom svetla vody pri
prieh¾adnej etikete samozrejme v medziach umožòujúcich technológie výroby. Aj vïaka tomuto
prvku je f¾aša plne recyklovate¾ná ako celok. Taktiež sa po prvý krát použila farebnosś PET mate-
riálu a farebné èlenenie sýtenia vody(modrá, èervená, zelená). Farebnosś sa jednotne zachovala
aj pre uzávery, èo v tej dobe na trhu vôbec nebolo.
Pri propagácií Rajca sa použili viaceré nové a
dovtedy nepoužité oblasti ako napríklad: po
prvý krát sa použil v propagácii produktu
potlaèený fóliový obal reklamného èasopisu
Metro.
Taktiež sa využil silný marketingový nástroj
prostredníctvom webovej stránky www.
rajec.com, ktorá v jednotnom grafickom
štýle dopåòala celú komunikáciu. Dovtedy
žiadna z balených vôd nevyvíjala tak silné
propagaèné èinnosti skrze web stránku ako
tomu nastalo pri stránke Rajec.
Keïže konkurencia dlho skúšala len obohraté príchute ovocia v
nápojoch, Rajec prišiel ako jeden z prvých na Èeský a Slovenský
trh s novými príchuśami byliniek. Najnovšie s príchuśami s plo-
dov stromov ako Gaštan a Lipa obohatených o kyslík.
PRÍKLAD ZVOLENEJ STRATÉGIEAko príklad významného vplyv dizajnu v predaji chcem poukázaś na nasledovných štatistikách.
Táto prípadová štúdia vychádza zo štatistických údajov pre rok 2004 a 2005 a s odstupom èasu
2009, ktoré však ne-
môžu byś komplet-
ne publikované vo
výskumnej práci,
kedže ide o interné
údaje spoloèností.
Chcem poukázaś na
dizajn ako dôležitý
aspekt úspechu v
podnikaní ako ja ïalšie prvky vplývajúce na predaj. Vybral som 3 znaèky (Rajec, Slatina, Ostro-
lúcka), ktoré zvolili rôzne stratégie predaja v roku 2004.
Rajec: Prichádza na trh ako nový produkt. Presadzuje sa v inovatívnom dizajne ako aj s dobre
zvolenou reklamnou kampaòou. Tvorba ceny je urèená prieskumom.
Slatina: Známa znaèka produktu. Vsádza iba na reklamnú kampaò. Cena zhruba na rovnakej
úrovni ako minulí rok 2004.
Ostrolúcka: Prichádza s redizajnovanou f¾ašou a etiketou. Dizajn f¾aše ale nespåòa kvality ani
Obr. 7.4 Prvý krát reklama na potlaèenej fóliovej obálky - Metro(ing. Tomáš Nagy)
Obr. 7.5 Dizajn web stránkywww.rajec.com, 2004, 2008(ing. Tomáš Nagy)
Obr. 7.6 Spontánna znalosś znaèky a reklamy(Zdroj: KOFOLA,
2004)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
80
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
dieestetické ani technické. Zlý dizajn mal za následok zlú stabilitu a padanie, zlú ergonómiu, pri
úchope otvorenej f¾aše voda vystrekla, zaoblenie na vrchnej èasti sa vrásnilo pod vplyvom tlaku.
Vïaka razantnému zníženiu ceny vývoj predaja kulminoval.
Štatistika ukazuje vývoj predaja poèas roku 2004, kde sú jasne badate¾né rozdiely. Produkt Rajec
má tendenciu trvale rásś spolu so znalosśou znaèky. Je jedným z výborných príkladov aplikova-
nia vynikajúceho dizajnu spätnej odozvy zákazníkov vo forme predaja. Produktu Slatina nepo-
mohla vysoká cca 20 miliónová reklamná kampaò. Ku zvýšeniu predaja produktu Ostrolúckej
pomohli dva faktory: nezvyèajný dizajn a nízka cena. Z dlhodobého h¾adiska ale neudržate¾né
riešenie. Èo nakoniec túto vodu stiahlo ku dnu.
Na týchto troch príkladoch je vi-
dieś, ako predaj ovplyvòujú via-
ceré faktory. Tým, že Ostrolúcka
okrem zmeny dizajnu znížila aj
cenu a dosiahla tak najväèší vzos-
tup predaja. Rajec sa i napriek
výbornému dizajnu profiluje vyš-
šou cenou a preto je jeho predaj o
nieèo nižší ale postupne rastúci.
Produkt Slatina aj napriek ve¾kej
reklamnej kampani a dobrej zna-
losti znaèky nedosiahol oèakáva-
né výsledky predaja.
Už vtedajšie prognózy ACNielsen a odhady Kofoly prognózovali ústup slabých a privátnych zna-
èiek ako Slatina, Salvator èi Ostrolúcka. Taktiež sa predpokladal ústup dopytu po minerálnych
vodách ako Budiš èi Baldovská. Naopak prieskumy a prognózy z dlhodobého h¾adiska poukazo-
val na priaznivý vývoj pramenitých vôd ako Rajec a Bonaqua.
Po dlhšej dobe na trhu do roku 2009, kde každá znaèka mala inú stratégiu a marketingové akti-
vity, štatistiky jasne ukázali prognózovaný trend ale aj vysoký úspech znaèky, produktu Rajec.
Jeden z marketingových manažérov spoloènosti Kofola priznal, že dizajn zohráva dôležitý aspekt
v budovaniu imidžu znaèky a následne aj k zvyšovaniu predaju produktu.
Projekt Rajec je z poh¾adu im-
plementácie dizajnu manaž-
mentu a komplexného riešenia
vzorom. Ako ïalšiu osobnú skú-
senosś chcem uviesś realizáciu
projektov obalov fliaš pre Budiš,
Ostrolúcku a Karloff, kde bol
dizajn len èiastoèným prvkom
implementácie a dizajn manaž-
ment nebol úplne v ideálnom
postavení.
Obr. 7.7 Vývoj predaja za rok 2004(Zdroj: KOFOLA,
2004)
Obr. 7.8 Podiel znaèiek SR 2009 v impulznom formáte(Zdroj: KOFOLA, 2010)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
81
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
diePrípadová štúdia Budiš
Realizácia tohto projektu prebiehala v úzkom spojení z dvor-
nou reklamnou agentúrou WLB. Naša pozícia priemyselných
dizajnérov bola v zadaní návrhu novej f¾aše produktu Budiš.
Okrem základného zadania cie¾ovej skupiny bolo potrebné do-
držaś, alebo lepšie povedané v tvare f¾aše zhmotniś ideovú kon-
cepciu „Budiš je božský“. Zadanie bolo vytvoriś len špeciálne
dizajn sklenej f¾aše.
Prvé mínus v zaèiatkoch projektu bolo, že sa mala robiś iba re-
alizácia gastro sklenenej f¾aše. Keïže v budúcnosti by bol pred-
poklad zjednotiś jednotnú produktovú komunikáciu, namietali
sme na možné problémy neskôr pri realizácií PET fliaš. Až na
naše naliehanie, kde sme poukázali na nesprávny smer stavaś
len na dizajne skla. Potrebné je stavaś na celkovom koncepte
celej rodiny fliaš èiže aj PET variant sa nakoniec až v procese
tvorby zmenila stratégia. Pochopite¾ne nepremyslený krok v
zaèiatkoch už v procese vytvoril zbytoèné náklady pri tvorbe a
zmene stratégie zadania.
Dizajn fliaš mal teda 2 smery spracovania. Základná myšlienka
v procese tvorby bola božská voda = božská f¾aša. A keïže bož-
stvo sa spája s božský svetelným prstencom, tak ten sme pretransformovali do tvaru elipsy ako
základného tvaru produktu. Ïalším zámerom bolo vyvolaś pocit vlneného pohybu vody vo f¾aši.
K umocneniu tohto vlnenia mal prispieś aj poh¾ad zákazníka na pult, kde sú ved¾a seba viaceré
f¾aše a vytvárajú jednu dlhú vlnu, kvázi vodnú hladinu. Spojitosś tohto zámeru spolu s ergono-
mickým umiestnením úchopu sa celkom vydaril. Najmarkantnejším problémom je pri sýtených
minerálnych vodách silný tlak. Tento tlak dokonale deformuje dizajn f¾aše, preto bolo potrebne
vykonaś mnoho kompromisov a zásahov, aby kontúry obalu úplne nezanikli. Budiš má však ex-
trémne silný tlak, a pri väèších objemoch to bolo neriešite¾né.
Na druhej strane sa tvarovanie Budišu podarilo. Vypracovali riešenie hlavne pre 2 litrové f¾aše.
Jednak èo do uchopenia, ale aj tvarovej identity. Tento parameter by sa v tvare dizajnu f¾aše Rajec
nedal splniś ani z technických ani výrobných parametrov.
Pri dizajne PET fliaš sú nároèné požiadavky logistiky a výrobných strojov na maximálne šírkové
rozmery a extrémne výškové rozmery, tak aby vošiel presný poèet fliaš na paletu a do kamióna.
Na druhej strane pribúda pri sýtených vodách nekompromisná fyzika vnútorného tlaku, kde sú
všetky navrhované prelisy tvarov do vnútra po nalakovaní vytlaèené smerom von, a taktiež pri
silných zaobleniach dochádza vplyvom tlaku k vrásneniu plastu.
Z poh¾adu dizajn manažmentu považujem za nedostatok to, že ako tvorcovia dizajnu fliaš sme
nemali možnosś ovplyvniś vizuálny dizajn etikiet, ktorý bol v réžií reklamnej agentúry. Z nášho
poh¾adu koneèný produkt nebol celkom stopercentne dotiahnutý na grafickej úrovni etikiet.
Obr. 7.9 Tvorba konceptu Budiš(Tomáš Nagy, Peter Varga, Rafo Tatarko-WLB)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
82
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
die
FatraÏalšou požiadavkou bolo, aby sa dizajn fliaš Budiš dal s malo obmenou (hlavne zachovaním
pozície etikiet) adaptovaś na produkt minerálnej vody Fatra.
Tu sme sa snažili koncept oživiś práve prostredím, z ktorého tento produkt pochádza a to sú
práve hory blízkych Martinských holí. Musíme priznaś, že sa podarilo reklamnej agentúre exklu-
zívne doladiś etiketu, použitím kvalitného alu/pap materiálu a vhodnej grafiky.
Z poh¾adu vývoja predaja produktov Budiš a Fatra môžeme konštatovaś, že vzh¾adom na zmenu
užívate¾ských návykov kde
sa konzumenti preoriento-
vali z minerálnych vôd na
nízko mineralizované pra-
menité vody, si pozíciu na
trhu udržali, aj keï pri ve¾mi
výraznom poklese od nástu-
pu Rajca na trh. Úspechy èi
neúspechy dizajnu z h¾adis-
ka predaja neboli zazname-
nané meraním, t.j. môžeme
len odhadovaś, že pokles
predaja bol predvídate¾ný a
prirodzený. Na predaj mali
urèitý vplyv aj marketingo-
vé aktivity a iné prvky, ktoré
mali vhodne presvedèiś zá-
kazníka o výhodách produk-
tu. Je však zaujímavé, že si
produkt Fatra s obdobným
dizajnom ako Budiš drží ve¾mi dobrú pozíciu. Je to teda už aj o kvalite produktu. Dizajn teda sám
o sebe nezaruèuje úplný úspech predaja produktu. Musí ísś o súhru všetkých faktorov vývoja a
predaja.
Znalosti a skúsenosti technológov sú ve¾mi dôležité
Aj výrobca prípadne technológ môže znehodnotiś dizajn.
Tento fakt sa stal pri výrobe sklenej f¾aše Budiš. Konštruktér, ktorý mal nieko¾ko roèné skúsenos-
ti ani po nieko¾ko násobných pokusoch a dlhých hodinách dolaïovania nedokázal konštrukène
spracovaś presne navrhovaný tvar. Tvar zrealizovanej sklenej f¾aše nezodpovedal skutoènému
návrhu a v urèitej miere degraduoval skutoèné krivky navrhovaného dizajnu.
Pre porovnanie v inej firme, kde sa vyrábala forma pre PET f¾aše boli ve¾mi fundovaný konštruk-
téri, ktorí bez problémov zvládli spracovaś dizajn na reálnej výrobnej podoby.
Tieto odchýlky sú dizajnérom v dizajne známe a vidite¾né, a pre konzumentov možno len èias-
toène deformované.
Tu je možné vidieś jeden z dôležitých aspektov dizajn manažmentu, respektíve vývoja a
Obr. 7.11 Štúdia adaptácie dizajnu fliaš Budiš na Fatru (dôvod - rovnaké nastavenie parametrov pre etikety)(Tomáš Nagy, Peter Varga)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
83
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
dievzdelávania firemného personálu na uvedených pozíciách.
Osobne som mal možnosś porovnaś jednak prístup manažmen-
tu ako aj kvality konštruktérov v dvoch rôznych firmách.
Napriek týmto možno detailistickým poh¾adom, sa sklenej f¾a-
še Budiš podarilo získaś ocenenie v súśaži GOLD PACK v roku
2006 v kategórii Obalové prostriedky. V tejto kategórii bolo pri-
hlásených celkom 15 obalov, ocenenie získalo 6. Hodnotiaca
komisia vyzdvihla predovšetkým „nový, ergonomicky riešený
tvar f¾aše, urèený najmä na podávanie v reštauraèných a hote-
lových zariadeniach.
Základné kritériá hodnotenia boli: Ochranné a úžitkové vlast-
nosti, Logistické funkcie - preprava, skladovanie, manipulácia,
Marketingové a propagaèné funkcie, dizajn, Ekologická vhod-
nosś / recyklácia, ochrana životného prostredia.
KarloffSpoloènosśou Karloff sme boli oslovení k tvorbe alkoholových fliaš. Keïže sú v procese realizá-
cie, nie je možné ich uverejniś. Pri jednom koncepte sa však rozhodlo ísś formou postupných
krokov, èiže na existujúcu f¾ašu sa navrhla adaptácia etikety a názov pripravovaného produktu.
V podstate sa ide o tzv. prípravnú fázu pre uvedeným novej f¾aše. V prvom kroku sa získa ur-
èité podvedomie o znaèke, zastabilizuje si kvalitatívnu úroveò samotného obsahu. V ïalšom
kroku príde na trh s celkovo inovatívnym obalom ale aj technologickou špecialitou, ktorá nie je
ve¾mi bežná. Následne s novým produktom prichádza celý rad podpory predaja a marketingu.
Obr. 7.10 Ocenenie Gold Pack v kateórií obalov 2006(Tomáš Nagy, Peter Varga,
Rafo Tatarko-WLB, vizualizácie
Marian Lauko)
Obr. 7.11 Fáza 1 nová etiketa a produkt,
príprava na nový obal(Tomáš Nagy, Peter Varga)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
84
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
dieÚspešným zaèiatkom produktu, bolo získanie ocenenia na výstave
Danubius Gastro 2009. Môžeme predpokladaś, že produkt sa môže staś
úspešným v novom obale.
Tu by som chcel tiež poukázaś na dizajn manažment, a to hlavne pri
finálnej realizácii dizajnu, ktorý tu zlyháva. Pri dizajne Continnum sa
stalo, že finálny dizajn bol nesprávne aplikovaný na dizajne kartóno-
vého obalu, èím sa koncepcia dizajnu narušila.
Na Slovensku je to pomerne ve¾mi èastý jav, kde firma alebo príslušný
manažment rozhoduje o úpravách dizajnu bez komunikácie s autorom
návrhov „o nás bez nás“.
To však na jednej strane znižuje hodnotu dizajnu, a na druhej strane
môže maś takýto zásah neskôr vplyv aj na predajnosś produktu. Ma-
nažment sa vïaka úspechom produktov s novým obalom neustále zaoberá investíciou do oblasti
dizajnu nových obalov a etikiet.
7.2 WEB DIZAJNZ iných oblastí dizajnu môžem uviesś
viacero osobných skúseností, kde bol
nový a kvalitnejší dizajn predmetom
úspechu.
Pri viacerých spoloènostiach som sa po-
die¾al na redizajne webových stránok.
Tiež ide v podstate o jednu z ve¾mi dôle-
žitých komunikaèných prvkov na zákla-
de, ktorej sa zákazník rozhoduje o kúpe
tovaru alebo služby. Pri porovnávaní šta-
tistík návštevnosti pred a po redizajne
bol vždy badate¾ný nárast. Urèite, že v
tomto segmente ve¾mi záleží od cie¾ovej
skupiny, komu je daná stránka urèená a
pod¾a toho je možné predpokladaś aj potrebné úspechy.
Po redizajne stránky firmy zhodnotili, že sa im zvýšila dôvera zákazníkov a klientov, znalosś a
vidite¾nosś znaèky, zlepšila sa im pozícia medzi konkurenciou a priniesla im nové podnikate¾ské
možnosti ako sa rozvíjaś. Prostredníctvom èiastkového dizajnu v tomto prípade web dizajnu, je
možné meranie hodnoty úspešnosti tejto investície. Urèite, že je vždy dôležité maś aj hodnotný
produkt alebo službu a vedieś ju dobre prezentovaś. Medzi firmy, ktorým stúpla návštevnosś po
úspešnom redizajne zaraïujeme také firmy ako: Rajec, Hurican, Europa SC, Hornet, Digital Park,
Etel. O tejto špecifickej problematike je možné napísaś samostatnú prácu, èo ale nebolo mojím
cie¾om.
Obr. 7.12 Ocenenie Danubius Gastro 2009 Karloff(Tomáš Nagy, Peter Varga)
Obr. 7.13 Dizajn Web Digital Park II. www.digitalpark.sk
(www.plus421.com, Tomáš Nagy)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
85
Kapi
tola
7 . P
rípa
dové
štú
die7.3 CORPORATE IDENTITY
V tejto oblasti je dôležitá kvalita grafického dizajnu a komunikaèného výstupu. Vytvorenie firem-
ného imidžu je základ pre zapamätate¾nosś firmy a zároveò pre jednotnú ucelenú komunikáciu
so zákazníkmi.
Tu by som rád uviedol práve
redizajn a premenu dvoch fi-
riem Hornet a KM Logistic,
ktoré sme mali možnosś spo-
lu so spoluautorom Petrom
Vargom realizovaś. Firma KM
Logistic bola dlho neznámou
firmou v oblasti ponuky vy-
sokozdvižnej techniky. Na
trhu mala silnú zahraniènú
konkurenciu ako Junghein-
rich, Toyota a Linde. Firma
KM Logistic mala vysoké ciele
vypracovaś sa z pozície zhru-
ba z 7 až 10 miesta do prvej
trojky. Skoro žiaden imidž,
nekvalitné logo, žiadne jed-
notné komunikaèné materiály boli veci, ktoré neumožòovali firme rásś a získavaś zákazky od
ve¾kých korporácií. Preto firma pristúpila k vypracovaniu nového profesionálneho loga aj s vy-
pracovaným celej firemnej identitz. Vïaka úspešnému vypracovaniu a implementovaniu novej
identity, dobre zvolenej reklamnej a komunikaènej stratégie sa firme podarilo v priebehu dvoch
rokov dostaś dokonca na popredné miesto dodávate¾ov vysokozdvižnej techniky a získaś ve¾mi
významné zákazky ve¾kých zahranièných firiem. Vybudovaním kvalitného imidžu firmy sa pozi-
tívne zhodnotili úspechy firmy. Urèite, že dizajn nebol jediným z faktorov úspechu, ale výrazne
dopomohol k vybudovaniu úspechu ako zhodnotil majite¾ Martin Kanka.
Ïalším úspešným projektom bol redizajn a zjednotenie firemného imidžu firmy Autosklo Hor-
net. Pôvodne nemala firma vypracovaný žiaden dizajn manuál, èo spôsobovalo v rámci jej pobo-
èiek vizuálne nejednotnú aplikáciu loga a grafických prvkov. Taktiež nekomplexný a nekvalitný
redizajn v minulosti firmu nedokázal posunúś vyššie a výrazne sa odlíšiś od konkurencie. Vïaka
vypracovaniu nového loga a novej nezamenite¾nej vizuálnej identity sa podarilo firme napredo-
vaś. Majitelia si uvedomili dôležitosś tejto zmeny a po následnej aplikácií zmien vo vybudovaní
profesionálnej identity prišli aj s novými službami. Vïaka celkovej vizuálnej inovácií, ale aj tech-
nologickej a v službách sa firme podarilo zvýšiś podiel na trhu. Zároveò si vybudovali znalosś
znaèky medzi zákazníkmi. Taktiež bolo možné klientom poskytnúś komfortnejšie a kvalitnejšie
riešenia spolu s profesionálnym riešením. Ako vidíme kvalitný dizajn môže prispieś k vyššej pri-
danej hodnote ponúkaných služieb. Èo pozitívne vplýva na profit a rast firmy. Preto by sme mali
braś tieto príklady ako jasný dôkaz prínosu investície do dizajnu.
Obr. 7.14 Corporate Identity Autosklo HornetDizajn obalu nápoja Marka(www.tvorbaloga.sk, Tomáš Nagy, Peter Varga)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
86
Kapi
tola
8 .
Zhrn
utie
ako
môž
e a
kedy
môž
e di
zajn
pom
ôcť fi
rm
e k
úspe
chu8. ZHRNUTIE AKO MÔŽE A KEDY MÔŽE DIZAJN
POMÔCŤ FIRME K ÚSPECHU
V nasledujúcej èasti práce by som zhrnul poznatky z procesu realizácie dizajnu, a teda èo by
malo byś prínosné pre stanovenie cie¾ov vzniku nového produktu. Tento postup je zovšeobecním
postupov prác, pretože sa môže rozvetviś do èlenitejšej štruktúry pod¾a toho o aký druh vyvíja-
ného produktu ide.
Držaś sa hesla „Odvážnemu šśastie praje“ Vergílius, 1. storoèie pred Kr.
Medzi hlavné atribúty úspešného vývoja produktu môžeme zaradiś:
1. Náklady: súèet nákladov, ktoré pokryjú celý vývoj a vznik produktu
2. Kvalita: kvalita produktu
3. Èas na vývoj: èas potrebný na celý proces vývoja až po uvedenie produktu na trh
4. Vývojové znalosti, know-how: schopnosti redukovaś opakujúce sa procesy pri vývoji
produktu
Náklady na vývoj produktu až po uvedenie na trh môžeme charakterizovaś v predpokladanom
èasovom cykle. Je dobré si spraviś analýzu predpokladanej návratnosti nákladov na vývoj. Èa-
sová krivka môže byś rôzna v závislosti o aký typ dizajnu, produktu a služby ide. Všeobecne ju
charakterizujeme nasledovným grafom (pozri obrázok è.: 8.1, str. 87).
Pokia¾ dochádza k obmenám, alebo zásahu do dizajnu produktu už po procese uvedenia na trh,
hlavne ak je úspešný, je nevyhnutné aby sa k vzniknutým zmenám vyjadril pôvodný realizaèný
tím vrátane dizajnérov, aby sa eliminovali prípadné chyby, ktoré by mohli poškodiś dobrú hod-
notu produktu. Èasto sa stáva, že styling, alebo obmeny produktu sa vykonávajú na úrovni tech-
nologickej, výrobnej, èo ale spôsobuje znaèné poškodenie dizajnu a teda zníženie jeho kvality.
Mení tak vzh¾ad v detailoch produktu, ktoré môžu zákazníka odradiś a poškodiś predaj.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
87
Kapi
tola
8 .
Zhrn
utie
ako
môž
e a
kedy
môž
e di
zajn
pom
ôcť fi
rm
e k
úspe
chu
Pri firmách s nízkym poètom zamestnancov sa śažšie aplikujú jednotlivé faktory vývoja. Tu je dô-
ležité myslieś na dobrý dizajn manažment, aby sa eliminovalo èo najviac negatívnych vlastností
èi už èasových, technických alebo trhových. U nás zatia¾ neexistuje pozícia dizajn manažéra,
ktorý vo ve¾kej miere vie dodaś tieto služby externe a viesś celkovú koordináciu ¾udí z viacerých
oblastí a firiem. Dizajn manažment by sa mal staś súèasśou podnikového riadenia, lebo len tak
dokáže firma nachádzaś nové trhové príležitosti a rýchlejšie rásś a byś tak konkurencieschopná.
Èo sa týka plánovania projektu vývoja nového produktu prechádza viacerými fázami, ktoré sú
nadväzné a vo viacerých èasových úsekoch sa prelínajú. Uvádzam príklad takéhoto procesu vý-
voja, ktorý som zhrnul z teoretických a praktických poznatkov (viï obrázok è. 8.2, str. 88).
Prie
skum
trhu
ÈAS
-
+
Náv
rh a
výv
oj d
izaj
nu
Vyt
vore
nie
konc
eptu
/pro
toty
pu
Tes
tova
nie
a do
laï
ovan
ie
Výr
oba
Prop
agác
ia
Pred
aj
Obr. 8.1 Predpokladaný èasový cyklus nákladovosti(Tomáš Nagy)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
88
Kapi
tola
8 .
Zhrn
utie
ako
môž
e a
kedy
môž
e di
zajn
pom
ôcť fi
rm
e k
úspe
chu
Obr. 8.2 Diagram postupnosti krokov pri vzniku nového produktu(Tomáš Nagy)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
89
Kapi
tola
8 .
Zhrn
utie
ako
môž
e a
kedy
môž
e di
zajn
pom
ôcť fi
rm
e k
úspe
chu8.1 Kľúčové faktory vzniku úspešného produktu
Medzi základné body, ktoré majú dopad na úspechu nového produktu na trhu patria:
1. Jedineènosś – produkt by mal niesś jedineèné charakteristiky,
2. Zameranie na zákazníka a orientáciu trhu – determinovanie zákazníkových potrieb,
3. Presná a rýchla definícia produktu – koncept a výhody produktu, základná obchodná
stratégia, základné urèenie cie¾ovej skupiny zákazníkov,
4. Výkonnosś pracovného tímu – vytvorenie kreatívneho prostredia a urèenie cie¾ov tímu,
dôležité je kreatívne myslenie celého pracovného tímu,
5. Organizaèná štruktúra, dizajn manažment – urèenie pracovného tímu a zodpovedností
za prieskum, dizajn, technológie, kvalitu, marketing a predaj,
6. Priorita projektov – v prípade vývoja viacerých projektov v jednom èasovom úseku
urèenie priority pre projekt s potenciálom väèšieho profitu,
7. Povedzte svetu, že máte dobrý produkt – s uvedením produktu na trh uvádzajte jeho
výhody, kvalitu v èo najväèšej možnej miere za podpory PR a Médií ,
8. Rýchlosś vývoja produktu bez zníženia kvality – dobre zvládnutá komunikácia a dizajn
manažment redukuje èas a neznižuje kvalitu,
9. Systematické kroky – systematické postupy tvorby a urèené kritéria testovania,
prieskumov, marketingovej a obchodnej tímovej práce eliminujú neskoršie chyby,
pripravia kvalitný produktu v krátkom èase,
10. Atraktivita na trhu – analýza a urèenie vlastností produktu, ktoré budú atraktívne,
11. Skúsenosti a základné znalosti – vývoj produktu by mal tvoriś tím, ktorý produkt, službu
dôkladne poznajú. Platí to pre všetkých zúèastnených od dizajnéra cez technológa až po
marketingového a obchodného manažéra,
12. Právne zabezpeèenie – právna, patentová ochrana dizajnu, znaèky a iných nových
prínosov musí byś zabezpeèená ešte pred uvedením produktu na trh, aby sa zamedzilo
prípadnému plagiátorstvu a znehodnoteniu investície
13. Ostatné faktory – vysoká kvalita, trendy na trhu, eliminovanie negatívnych vlastností
produktu, eliminovanie technických problémov, porovnávanie sa súśažiach alebo
hodnotiacich rebríèkoch, cenové zvýhodnenia v porovnaní s konkurenciou, synergia
medzi zákazníkom a predajcom, po predajný servis alebo služby.
Èasový faktor uvedenia produktu na trh.
Zo skúseností môžeme povedaś, že jedným zo zásadných negatív pri zavádzaní nového dizajnu
vo firme je príliš zdåhavý proces od návrhu po uvedenie produktu na trh. To má za následok
možnú stratu konkurencieschopnosti alebo oneskorenie návratnosti vynaložených prostriedkov.
Kto príde na trh s inováciou ako prvý ten sa stane väèšinou lídrom na trhu. V konkurenènom
prostredí oneskorený príchod zvyšuje riziko návratnosti finanèných prostriedkov. Tento problém
sa èasto objavuje vo firmách, kde dopredu nie sú presne stanovené ciele s èasovým harmonogra-
mom, ktorý by odrážal potreby celého procesu vývoja. Èasto práve vèasné uvedenie produktu na
trh zabezpeèilo väèší predpokladaný úspech a naopak v prípade ak firmu predbehla konkuren-
cia, vynaložené náklady na celý vývoj a dizajn nedosiahli predpokladané a požadované výsledky.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
90
Kapi
tola
9 .
Prie
skum
ný d
otaz
ník9. PRIESKUMNÝ DOTAZNÍK
9.1 Cieľ
Analytická èasś doktorandskej práce sa venuje základnému preh¾adu o stave vnímania dizajnu
ako dôležitého aspektu v podnikaní slovenských firiem. Analýza zhàòa výsledky z dotazníka a
formuláciu hodnotenia skutkového stavu. Dotazník bol odosielaný v elektronickej podobe fir-
mám na základe získaných osobných kontaktov. Oslovené boli firmy, ktoré som zostavil z vyh¾a-
dávania on-line databáz na internete. Pri týchto prevažne výrobných firmách bol predpoklad, že
môžu maś urèité skúsenosti s dizajnom pri tvorbe produktu alebo ponuke služby.
Rozsah prieskumu som spracoval na základe mne dostupných možností.
9.2 Vyhodnotenie
Považujete prácu dizajnéra za dôležitú pre rozvoj firmy?Akú rolu hrá dizajn vo vašej firme?Investujete do vývoja, tvorby nových produktov?
Tieto hodnotenia ukazujú, že si väèšina firiem uvedomuje dôležitosś práce dizajnéra. Zároveò
je pre nich dizajn dôležitým strategickým prvkom inovácie. Investície do nových produktov sú
preto samozrejmé.
Kde ste za posledné obdobie investovali do dizajnu? (posledné 3 roky)
Z poh¾adu investícií vidíme, že sú najmarkantnejšie v reklame, propagácií a zároveò v posilòo-
vaní znaèky. Na druhom mieste je produktový dizajn. Tento výsledok je potrebné porovnávaś na
Považujete prácu dizajnéra za dôležitú pre rozvoj firmy?
áno 88%
nie 12%
12%
88%
Akú rolu hrá dizajn vo vašej firme?
nevyužívate dizajn 4%
využívate dizajn len na povrchovú obmenu, styling 15%
integrujete dizajn v procese návrhu produktu 35%
dizajn ako inovácia, je váš k¾úèový strategický prvok 46%
46%
35%
15%4%
Investujete do vývoja, tvorby nových produktov?
áno 88%
nie 12%
12%
88%
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
91
Kapi
tola
9 .
Prie
skum
ný d
otaz
níkzáklade toho èi ide o výrobnú firmu alebo firmu poskytujúcu služby. Syntéza týchto výsledkov
ale hovorí jasne v prospech marketingových aktivít.
Zvyšuje sa vaša predajnosś v porovnaní s vynaloženou investíciou do vývoja novýchproduktov?Vrátili sa Vám vynaložené investície do dizajnu?
Na základe výsledkov z dotazníka môžeme povedaś, že uvedené firmy majú dobre zvládnutú
stratégiu. Viac ako 80% firiem potvrdilo návratnosś vynaloženej investície na nový produkt a
zároveò potvrdili zvýšenie predaja.
Plánujete v budúcnosti implementovaś dizajn ako internú súèasś obchodnej stratégie?
Okolo 42% firiem má dizajn ako hlavný strategický prvok v podnikaní a rovnaký poèet firiem
predpokladá, že dizajn sa stane súèasśou ich obchodnej stratégie.
Kde ste za posledné obdobie investovali do dizajnu (posledné 3 roky)
corporate identity / branding (logo, webstránka, grafická komunikácia) 81%
reklama, propagácia (marketingová komunikácia) 88%
výroba, servis (produktový, priemyselný dizajn) 58%
obaly, balenia (tlaèené materiály) 58%
trhové využitie (retail, digitálny dizajn) 31%
firemné investície (architektúra alebo interiéry) 38%
02 04 06 08 01 00
áno 76%
nie 24%24%
76%
Vrátili sa Vám vynaložené investície do dizajnu?
áno 84%
nie 16%16%
84%
áno 42%
nie 15%
už je implementovaný 42%42%
15%
42%
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
92
Kapi
tola
9 .
Prie
skum
ný d
otaz
níkAko vplýva dizajn produktu vo Vašej firme na zisk, ekonomickú výkonnosś?
Viac ako polovica firiem pozitívne hodnotí získaný profit z dizajnu. Je do dobrý signál pre budú-
cu ekonomiku, ale aj pre budúcich dizajnérov.
Koho by ste oslovili na dodanie dizajnu?V prípade potreby kde, alebo akým spôsobom by ste vyh¾adali dizajnéra?
Tieto otázky som zámerne položil mierne pozmenené a odèlenené od seba. Chcel som od res-
pondentov zistiś kde h¾adajú obsadenie zložky dizajnu.
Na základe výsledkov môžeme konštatkovaś, že v mnohých firmách je neznáme prostredie slo-
venského centrum dizajnu, kde by firmy vedeli h¾adaś vhodných dizajnérov a dizajnérske štúdiá.
Tiež vidíme nedostatky v prepojení podnikate¾ského prostredia so školami. Je možné, že ide
buï o slabú propagáciu medzi podnikate¾ským prostredím, alebo aj slabý školský manažment
v získavaní vhodných kooperaèných prepojení. Samozrejme, že školy síce majú silný kreatívny
potenciál, ale z poh¾adu rýchlej odozvy a širších znalostí marketingu a manažmentu nie je mož-
né oèakávaś okamžité výsledky. Je zaujímavé vidieś práve silnú pozíciu internetu. Odporúèanie
známeho sa berie èasto ako prejav dobrého výberu a overenej kvality. Samozrejme sú to subjek-
tívne poh¾ady, ktoré nie vždy zodpovedajú neskoršiemu kvalitnému výsledku.
zvýšil sa predaj 60%
bez zmeny 36%
znížil sa predaj 4%
4%
36%60%
Koho by ste oslovili na dodanie dizajnu?
freelance dizajnér (na vo¾nej nohe) 15%
externé dizajnérske štúdio 46%
4%
špecialisti na dizajn manažment / vizionári 8%
dizajnérske školy 4%
slovenské centrum dizajnu 0%
V prípade potreby kde, alebo akým spôsobom by ste vyh¾adali dizajnéra?
Internet 38%
Škola 4%
Slovenské Centrum Dizajnu 8%
Inzercia 0%
Personálna agentúra 0%
Kamarát, známy 29%
Other 21%
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
93
Kapi
tola
9 .
Prie
skum
ný d
otaz
níkO ko¾ko % ste zvýšili cenu produktu v prípade redizajnu?
Je zaujímavé, že napriek investícii do dizajnu firmy neinklinujú k zvyšovaniu ceny alebo len vo
ve¾mi malej miere. Myslím si, že je to dobrá stratégia, pretože v minulosti sa stávali prípady keï
prílišné zvýšenie ceny neprinieslo firme želaný úspech a to ani po novom inovaènom dizajne,
skôr spôsobil prepad predaja. Konkrétne sa to stalo pri produkte Apple Cube, ktorý sa zaèal pre-
dávaś s dvojnásobnou cenou oproti bežnému Apple Macu.
V akom intervale prichádzate na trh s novým produktom?
Tento pomer je rôznorodý aj kôli rôznym zameraniam oslovených firiem.
Èo je poèiatoènou príèinou potreby nového dizajnu?
Je zaujímavé pozorovaś, že najèastejšiou príèinou je práve zvýšenie konkurencieschopnosti pro-
duktu. Firmy sa snažia bojovaś viac na poli konkurencie zvýšením kvality produktu, alebo vytvo-
rením nového produktu s využitím nových technologií.
O ko¾ko % ste zvýšili cenu produktu v prípade redizajnu?
0 52%
0-10 17%
10-20 9%
20-30 4%
30-50 4%
Iné 13%
V akom intervale prichádzate na trh s novým produktom?
polroène 25%
roène 17%
2 roène 29%
5 a viac roène 29%
29%
29%17%
25%
Èo je poèiatoènou príèinou potreby nového dizajnu.
Využitie nových technológií 31%
Skvalitnenie existujúceho výrobku 54%
Vytvorenie nového produktu v dôsledku potreby trhu 62%
Zväèšenie konkurencieschopnosti produktu 85%
Vytvorenie úplne nového marketingového plánu 31%
Zmena spotrebite¾a, potreby zákazníka, zmena životného štýlu 38%
Zmena reguly, normy 8%
Zmena spoloènosti 19%
Oèakávané zmeny v budúcnosti v správaní spotrebite¾a 27%
Export do zahranièia 38%
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
94
Kapi
tola
9 .
Prie
skum
ný d
otaz
níkÈo považujete za najdôležitejšie pre zvýšenie odbytu produktov firmy?
Marketingové Stratégie, reklama, redizajn produktu, tvorba nového.
Marketing považujú firmy za dôležitý faktor pre odbyt produktu. V menšej miere je to reklama.
Zmena redizajnu produktu sa považuje za menej dôležitý faktor, než vytvorenie nové produktu.
Je to zaujímavé, pretože syntézou týchto odpovedí nám vychádza, že firmy sa viac orientujú na
vznik nového produktu s následnou silnou marketingovou podporou a propagáciou, ako na redi-
zajn už existujúceho produktu, ktorý nedokáže priniesś také ve¾ké výsledky.
Oznaète pod¾a priority od 1(najmenej) po 5(najviac)Èo považujete za najdôležitejšie pre zvýšenie odbytu produktov firmy? - marketingové stratégie
1 0%
2 4%
3 19%
4 23%
5 54%
Èo považujete za najdôležitejšie pre zvýšenie odbytu produktov firmy? - reklama
1 8%
2 8%
3 27%
4 38%
5 19%
Oznaète pod¾a priority od 1(najmenej) po 5(najviac)
Èo považujete za najdôležitejšie pre zvýšenie odbytu produktov firmy? - reklama
1 12%
2 19%
3 15%
4 35%
5 19%
Oznaète pod¾a priority od 1(najmenej) po 5(najviac)
Èo považujete za najdôležitejšie pre zvýšenie odbytu produktov firmy? - redizajn produktu
1 4%
2 8%
3 58%
4 27%
5 4%
Oznaète pod¾a priority od 1(najmenej) po 5(najviac)
Èo považujete za najdôležitejšie pre zvýšenie odbytu produktov firmy? - zvýšenie služiebOznaète pod¾a priority od 1(najmenej) po 5(najviac)
1 8%
2 15%
3 23%
4 23%
5 31%
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
95
Kapi
tola
9 .
Prie
skum
ný d
otaz
níkVe¾kosś firmy v poète zamestnancov.
Dotazníka sa zúèastnili väèšinou ve¾ké firmy, kde sa predpokladá, že dizajn bude súèasśou pod-
nikovej stratégie.
Je pre Vás dôležité pracovaś s dizajnom pre budúci rozvoj Vašej firmy?
Opäś pozitívny faktor dôležitosti dizajnu a predpoklad budúceho rastu tohto vedného odboru.
Miesto, krajina odbytu produktov.
Firmy, ktoré vyplnili dotazník vo ve¾kej miere exportujú svoje produkty a služby do zahranièia,
èo môže byś práve odpoveïou, preèo investujú do dizajnu. Investujú preto, aby boli konkuren-
cieschopní aj na väèšom trhu ako je Slovensko.
9.3 Záverečné hodnotenieS poh¾adu dizajnéra môžem hodnotiś prejavenie dôvery firiem a podnikate¾ov k dizajnu ako
pozitívne. Pri viacerých som sa však stretol s poznámkou, že dizajnéra si nemôžu dovoliś. Vi-
dite¾ne tu je nedostatok informácií zo strany podnikate¾ov, akým podielom môže investícia do
dizajnu zvýšiś podiel profitu firmy. Podobné to je aj na strane inštitúcií a médií, kde stále chýba
silnejšia propagácia dizajnérskych škôl, vhodného prepojenia medzi dizajnérskymi, technickým
a ekonomickými odbormi. Nechávam na zváženie otázku, èi by nebolo dobré spraviś dôkladnejší
prieskum za pomoci inštitúcií alebo štátnych organizácií. Na základe výsledkov by bolo potreb-
né stanoviś stratégiu podpory a rozvoja tejto oblasti, ktorá ma ekonomický prínos pre krajinu. V
mojej práci som uviedol množstvo faktov, kde je tento ekonomický prínos nepopierate¾ný.
2 - 5 8%
9 – 10 12%
10 – 49 27%
50 – 200 23%
200 a viac 31%
1 - Ve¾mi dôležité 65%
2 19%
3 12%
4 4%
5 - nie je dôležité 0%
Miesto, krajina odbytu produktov.
Domáci trh (Slovensko) 88%
Zahranièie 73%
Iné 8%
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
96
Kapi
tola
10. Z
áver10. ZÁVER
Verím, že doktorandská práca naplnila vymedzené ciele uvedené v úvodnej kapitole a budú prí-
nosné pre podnikate¾ov aj dizajnérov. Aspekty dizajnu, ktoré môžu firme zabezpeèiś úspechy
v podnikaní sú nepopierate¾né. Dizajn ovplyvòuje èoraz viac orientáciu firmy a jej procesy. Tak
ako všetky prvky obchodu aj marketingového mixu je dizajn èlánkom ku zvýšeniu profitu firmy.
Firmy by mali lepšie pochopiś, èo im môže dizajn priniesś. Je potrebné im vysvetliś a ukázaś,
preèo by mali zamestnávaś dizajnérov alebo dizajnérske firmy. Je potrebné vysvetliś im, že di-
zajn zlepší ich produkt alebo služby, zvýši hodnotu ich znaèky a v koneènom dôsledku sa zlepší
predajnosś nie len na domácom ale aj zahraniènom trhu. Uvedené údaje v mojej práci a kolerácie
medzi dizajnom a obchodom jasne dokazujú úspechy týchto vzájomných vzśahov. Svedèia o tom
aj uvedené prípadové štúdie ako možno uspieś v podnikaní vïaka uplatneniu dizajnu èi inovácií
a verím, že èiastoène aj mojou snahou na ne poukázaś v tejto práci môžu pomôcś presvedèiś tých,
ktorí doteraz nad tým ani neuvažovali alebo len váhali.
Ako ïalší bod usmernenia by som rád uviedol práve dizajn manažment. Keïže ide o proces
riadenia a koordinovania vzniku úspešného dizajnu, bolo by vhodné túto problematiku zaèle-
niś do študijných plánov tak na strane dizajnérov ako aj na strane obchodných manažérov a
technológov. Nápomocná by bola aj realizácia scelených školských projektov, ktoré by priamo
prepájali školské odbory obchodu, manažmentu, marketingu, technológie a dizajnu. Asi najprí-
znaènejší bol práve príklad, ktorý som uviedol v mojej práci, kde došlo k 1.1.2010 ku zlúèeniu
ekonomickej, technologickej a univerzity umenia a dizajnu pod jednu univerzitu Aalto Universi-
ty na základe výsledkov viacroènej spolupráce v oblasti dizajn manažmentu. Totiž ak má vznikaś
úspešný produkt, je potrebná absolútna tímová koordinácia medzi manažmentom, technológom
a dizajnérom. K tomu je potrebné maś urèité znalosti aj z ostatných sfér. Keïže v slovenských
podmienkach chýba množstvo znalostí z tejto oblasti, verím že aspoò èasś znalostí a metód z
mojej práce môže pomôcś usmerniś podnikate¾ov investovaś do dizajnu, ale aj vedieś, èo stým
všetko môže súvisieś.
Zároveò by práca mala slúžiś pre dizajnérov, aby videli širšie súvislosti ich práce. Mali by ovládaś
základné znalosti podnikania a základné pravidlá pri investíciách do podnikania. Akým spôso-
bom sa majú podie¾aś na úspechu produktu v komerènom prostredí. Mali by si uvedomiś, že di-
zajn nie len umenie ale, že je to obchodný proces, a strategický nástroj spoloènosti. Èím viac má
dizajnér znalostí a skúseností v tejto oblasti, o to viac môže byś v tíme prínosný. Pretože dizajn je
v komerènom prostredí tímová práca.
V závere môžem konštatovaś, že dizertaèná práca mi priniesla nové poh¾ady a je byś premoste-
ním medzi sférou dizajnu a sférou obchodu. Výsledkom práce je odporúèanie pre firmy, ale
aj príslušné organizácie a školy, aby jednoznaène definovala dizajn a dizajn manažment ako
dôležitý k¾úè v stratégií budúceho rozvoja krajiny a ekonomických prínosov s vyššou pridanou
hodnotou. Taktiež je potrebné spraviś mnoho úsilia, aby sa aj na Slovensku realizovali pravidelne
štúdie, akým spôsobom vplývajú inovácie a dizajn na ekonomiku a podnikovú sféru.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
97
11. ZOZNAM VŠETKÝCH POUŽITÝCH ZDROJOV - LITERATÚRA A INTERNET
[1] HM Treasury (2005) ‘Cox Review of Creativity in Business: building on the UK’s strengths.’ London: HM
Treasury[2] David Robertson FDIA National President Business Success by Design Issue A.P65 The Design Institute of
Australia[3] Bryan deBlois, Director Discovery & Development Innovation Focus Inc.[4] zdroj: www.dyson.sk[5] Fínska vláda 2000[6] Britské ministerstvo priemyslu a obchodu (MPO), 2005.[7] New Zealand Design Taskforce 2003 in Kolmodin and Pelli 2005.[8] ESOMAR in Nauwelaerts 2008.[9] ICSID webstránka 14.11.2008.[10] Design Denmark 2007.[12] Design Council Briefing 01 — The impact of design on business October 2008[13] Thenint, Marseille workshop report 2008[14] Lisabonská stratégia, http://www.eu4journalists.eu/index.php/dossiers/slovakian/C34[15] Design as a driver of user-centred innovation Brussels, 2009[16] Proposal for Finnish Ministry of Employment and Economy 2008, Danish Agency for Science Technology
and Innovation 2007 and UK Department for Innovation, Universities and Skills (DIUS) 2008.[17] Darragh Murphy, 2007[18] Chiva & Alegre[19] Európsky rok 2009 Tvorivosś a inovácia, 2009[20] ZBORNÍK iConference´09 Freedom of Creativity / Sloboda tvorivosti, 2009[21] Design as a driver of user-centred innovation Brussels, 2009, str.7,8[22] Walters, Helen. “An Official Measure of Innovation.” 11. Business Week 20 Apr. 2007. 9 Jan. 2008 <http://
www.businessweek.com/innovate/content/apr2007/id20070420_997596.htm>.[23] Freeman 1982 The economics of industrial innovation, Roy and Bruce 1984 and OECD 1992 Technology
and the economy: the key relationships, cited in Mutlu and Er 2003.[24] OECD 2002[25] OECD 2005[26] Swedish Industrial Design Foundation (SVID) 2008[27] European Commission 2008 (Innobarometer 2007[28] Presentation by Eva Diedrichs 11.01.2009 at the APCI conference on design and innovation, Paris., 2009[29] The Cox Review of Creativity in Business, 2005[30] Walters, Helen. “An Official Measure of Innovation.” 11. Business Week 20 Apr. 2007. 9 Jan. 2008[31] Ryan Jacoby, Diego Rodriguez, DM Review Winter 2007, Innovation, Growth, and Getting to Where You
Want to Go, 2007[32] Bryan deBlois, Director Discovery & Development Innovation Focus Inc. 2009[33] Peter Gorb. „The design management interface (conference transcript of Designthinkers 2001; October 19th,
2001, Ontario Science Centre)[34] John Thackara http://en.wikipedia.org/wiki/Design_management[35] Classification of Design‘ (1976)
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
98
[36] Danish Design Centre (DDC), Danish Design Ladder, 2007[37] Kootstra, G.L.; Jos van der Zwaal (2006). Design management: Design effectief benutten om
ondernemingssucces te creëren. Amsterdam: Pearson Education Benelux. pp. 451. ISBN 978-90-430-1172-3. [38] Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices 2009, str. 12.[39] Chiva & Alegre, 2009[40] Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices 2009, str. 17[41] Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices 2009, str. 39[42] Dickson et al. 1995[43] Hammer, 1995; Kotler and Rath, 1984; Löbach, 1976; Lorenz, 1986; Pilditch, 1976; Veryzer, 1995.[44] Roger Martin, Dean of Rotman School of Business, Author of The Design of Business[45] Thomas Walton Jr., Chairman, IBM, during the period 1955-1975[46] Thomas Lockwood, PhD, Insights connecting design and business, 2006[47] DTI ECONOMICS PAPER NO.15, Creativity, Design and Business Performance, NOVEMBER 2005[48] Corfield, 1979[49] Richard Florida, 2002[50] Bessant, Whyte and Neely, Management of creativity and design within the firm, 2005[51] Black, C., Baker, M., Success through design., Design Studies, Vol. 8, No., 1987 [52] Dr James Moultrie, Design Council Briefing, 05 Measuring design, 2009[53] Haskel et al. 2005[54] Breen, Bill. “No Accounting for Design?” 3. Fast Company Feb. 2007. 9 Jan. 2008[55] Design Index: The Impact of Design on Stock Market Performance, 2005[56] Sociedad estatal para el desarrollo del diseño y la innovación) 2005.[57] Po¾ské ministerstvo ekonomiky 2007. Správa poukazuje na definíciu ICSID[58] Kotler & Rath, 1984[38] Gert L. Kootstra MBM, The incorporation of design management in today’s business practices 2009[59] Moultrie, J., Livesey, F. ‘International design scoreboard: initial indicators of international design
capabilities.’ 2009[60] Dr James Moultrie, Design Council Briefing, 05 Measuring design, 2009[61] Confederation of British Industry, 2007[62] Marina Puig , The Apple success, 2008[63] Dagmar Krištofièová, Šetrný pán IKEA a jeho firma, TREND archív , 08.09.2006[64] Palo Hlubina, Švédska cesta biznisu s dizajnom, TREND archív , 01 .04.2008[65] Podmienky na podnikanie sa znovu zhoršili, etrend.sk, 26.1 1 .2009[66] PAS, 09.2009, http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_globalna_konkurencieschopnost_2009.htm[67] Návrh Inovaènej politiky SR na roky 2008 až 2010, MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SR, Èíslo:
2272/2007-1000[68] Matúš Demko, Inovátori narážajú na plytké dno štátnej pomoci, Hospodárske noviny / Ecopress, a. s.,
15.12.2008[69] Ivan Kupèok, konate¾, DIAGO[70] Jozef Novák-Marcinèin, IRMA - Research Analysis Format in Slovak Republic, 2008[71] Jozef Novák-Marcinèin, Miroslav Janák, TU Košice, 2009[72] Zdeno Kolesár, 2000, Kapitoly z dejín dizajnu, 2.diel.[73] Jozef Hübel, Dizajn Made in Slovakia, REVUE PRIEMYSLU 02.09.2008
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
99
www.designcouncil.org.uk
www.wikipedia.org
www.designmanagementeurope.com
www.design-management.de
www.europa.eu
www.infostat.sk
www.alianciapas.sk
www.aalto.fi
www.economicswebinstitute.org
www.ideo.com
www.apple.com
www.dmi.org
www.scd.sk
www.eu4journalists.eu
www.economy.gov.sk
www.mhsr.sk
www.tvorbaloga.sk
www.plus421.com
www.rajec.com
www.strategie.sk
www.etrend.sk
www.hnonline.sk
www.sme.sk
books.google.com
www.google.com
www.designaddict.com
www.designaustria.at
www.templates.com
www.peugeot-concours-design.com
www.dyson.co.id
www.dyson.com
www.epica-awards.com
www.electroluxdesignlab.com
www.irmaproject.eu
www.domark.sk
www. designeast.eu
www.pastorkalt.sk
www.k-1attack.com
autonoviny.zoznam.sk
www.brik.sk
www.rona.sk
www.rbdesign.sk
www.uni-city.sk
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
100
12. SUMMARY
The objective of the dissertation thesis „Design as an important aspect of business in Slovakia“ is to analyze the use of design in the business environment as well as to show the benefits and shortco-mings of design implementation in Slovakia in comaprison with the rest of the world and Europe. Design has become very popular among marketing managers and also in the society that looks at design from the consumer perspective and considers it to be one of the desicion making criteria for the purchase of a new product or service. In this thesis I have applied my personal experience and observations together with the findings of international studies and research that prove the real be-nefits of design application for the increased company competitiveness and higher added value of products. It is important to show that design can make profit for a company and also to demonstrate how a company shall approach the design process and implement it in the business processes.Each company, in their business success, positions and values design differently. Likewise, they implement design process differently and in most of small and medium business companies the design process is very rare. In Slovakia, entrepreneurs understand more and more the importance of design as a mean of achieving success in the business. The accessibility of European market that resulted in a bigger competition in Slovakia changes company behaviour and increases customer expectations about the quality and invention. Company investments in design and in the whole corporate identity have grown but still have not shown tangible results and are often unsystematic. The aim of my thesis is to gain information about the role and impact of design on the business success, bring new knowledge about design implementation into business processes and present design as an important aspect of innovations. I have tried to show how individual parts of a compa-ny participate in design creation and also have defined „design management“ that is still unknown in Slovakia but very well known elsewhere in the world as an important tool for achieving company & design success. My personal experience with design implementation and my survey helped me gain basic data about the conditions, position and success of design in Slovak companies. Aspects of design that can make business successful are undeniable. Design as well as all other aspects of business and marketing mix play an important role in the company profit increase. The data introduced in my thesis and the correlation between design and business clearly proves suc-cess of this mutual relationship. The next point that should be seriously considered is design management. It represents a pro-cess of management and coordination of successful design creation and it would be beneficial to introduce it in the study program for designers, business managers and technologists. Of great contribution could be an introduction of complex university projects that would bring business, management, marketing , technology and design studies together. In Sweden, the long term coope-artion of above mentioned fields of study on the design management resulted in the merge of the economic university, technical university and the university of arts and design into one university, Aalto University. Successful product can be produced only when there is a full cooperation of com-pany management team, technology team and design team. The thesis was aimed to bring new views and ideas and also to bridge an area of desigtn with the area of business. As an outcome I would recommend that companies together with universities and respective institutions should clearly define design and design management as an important element in the future strategy of the country development and economic growth with a higher added value.
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
101
KRAJ/MESTO
uveïte miesto Vašej spoloènosti, alebo vývojového pracoviska.
uveïte Váš e-mail v prípade ak chcete byś informovaní o
výsledkoch prieskumu
ÈO PRE VÁS DIZAJN ZNAMENÁ?
Uveïte pár krátkymi vetami ako vnímate dizajn z poh¾adu
Vášho podnikania.
POVAŽUJETE PRÁCU DIZAJNÉRA ZA DÔLEŽITÚ PRE
ROZVOJ FIRMY? *
Z poh¾adu Vašej firmy.
• áno
• nie
AKÚ ROLU HRÁ DIZAJN VO VAŠEJ FIRME? *
• nevyužívate dizajn
• využívate dizajn len na povrchovú obmenu, styling
• integrujete dizajn v procese návrhu produktu
• dizajn ako inovácia, je váš k¾úèový strategický prvok
KDE STE ZA POSLEDNÉ OBDOBIE INVESTOVALI DO
DIZAJNU (POSLEDNÉ 3 ROKY) *
• corporate identity / branding (logo, webstránka, grafická
komunikácia)
• reklama, propagácia (marketingová komunikácia)
• výroba, servis (produktový, priemyselný dizajn)
• obaly, balenia (tlaèené materiály)
• trhové využitie (retail, digitálny dizajn)
• firemné investície (architektúra alebo interiéry)
KOHO BY STE OSLOVILI NA DODANIE DIZAJNU? *
• freelance dizajnér (na vo¾nej nohe)
• externé dizajnérske štúdio
• dizajnérske súśaže
• špecialisti na dizajn manažment / vizionári
• dizajnérske školy
• slovenské centrum dizajnu
• Iné:
KTO ROZHODUJE O KONEÈNOM VÝBERE DIZAJNU? *
Vo Vašej firme.
• subjektívne rozhodnutie špecialistu, dizajnéra na základe
jeho referencií a odporúèaní
• interní zamestnanci s väèšinovou zhodou
• rad metód s urèenými cie¾mi, selekcia alebo vnútorné a
vonkajšie vplyvy
• senior manažér, majite¾
• existuje len jeden koncept bez možnosti výberu
INVESTUJETE DO VÝVOJA, TVORBY NOVÝCH PRODUKTOV?
• áno
• nie
ZVYŠUJE SA VAŠA PREDAJNOSŤ V POROVNANÍ S
VYNALOŽENOU INVESTÍCIOU DO VÝVOJA NOVÝCH
PRODUKTOV?
• áno
• nie
VRÁTILI SA VÁM VYNALOŽENÉ INVESTÍCIE DO DIZAJNU?
v prípade ak ste investovali
• áno
• nie
PLÁNUJETE V BUDÚCNOSTI IMPLEMENTOVAŤ DIZAJN
AKO INTERNÚ SÚÈASŤ OBCHODNEJ STRATÉGIE?
• áno
• nie
• už je implementovaný
AKO VPLÝVA DIZAJN PRODUKTU VO VAŠEJ FIRME NA ZISK,
EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ?
• zvýšil sa predaj
• bez zmeny
• znížil sa predaj
O KO¼KO % STE ZVÝŠILI CENU PRODUKTU V PRÍPADE
REDIZAJNU?
• 0
• 0-10
• 10-20
VZOR ONLINE DOTAZNÍKUDizajn dôležitý aspekt úspechu - Prieskumný Dotazník urèený pre vedeckú prácu.
doktorand: Ing. Tomáš Nagy
Osobné údaje - Všetky spracované informácie sú prísne dôverné a nebudú prístupné tretím stranám. Ak
chcete ostaś v anonymite osobné údaje nemusíte uvádzaś.
Vyplnenie dotazníka Vám zaberie zhruba 3-4 minúty.
* Povinné
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
102
• 20-30
• 30-50
• Iné:
KTO PRE VÁS TVORÍ NOVÉ NÁVRHY PRODUKTOV? *
• vlastné vývojové štúdio, interný dizajnér
• externé vývojové štúdio, externý dizajnér
• vlastné (osobné) inšpirácie z médií (èasopisy, ve¾trhy,
televízia apd.)
• kopírovanie už vyrobených produktov
• Iné:
V AKOM INTERVALE PRICHÁDZATE NA TRH S NOVÝM
PRODUKTOM?
• polroène
• roène
• 2 roène
• 5 a viac roène
ÈO JE POÈIATOÈNOU PRÍÈINOU POTREBY NOVÉHO
DIZAJNU.
• Využitie nových technológií
• Skvalitnenie existujúceho výrobku
• Vytvorenie nového produktu v dôsledku potreby trhu
• Zväèšenie konkurencieschopnosti produktu
• Vytvorenie úplne nového marketingového plánu
• Zmena spotrebite¾a, potreby zákazníka, zmena životného
štýlu
• Zmena reguly, normy
• Zmena spoloènosti
• Oèakávané zmeny v budúcnosti v správaní spotrebite¾a
• Export do zahranièia
ÈO POVAŽUJETE ZA NAJDÔLEŽITEJŠIE PRE ZVÝŠENIE
ODBYTU PRODUKTOV FIRMY? *
Oznaète pod¾a priority od 1(najmenej) po 5(najviac)
1 2 3 4 5
marketingové stratégie
reklama
redizajn produktu
tvorba nového produktu
zvýšenie služieb
DEFINUJTE OBLASŤ VAŠEJ VÝROBY. (PRÍKLADY) *
• Výrobné prostriedky (vàtaèka, skrutkovaè, fréza, brúska,
píla...)
• Jedlo a nápoje (pohár, f¾aša, tanier, misa, príbor...)
• Osobná starostlivosś (sociálne zariadenie, sprchovací kút,
toaleta...)
• Luxusný tovar
• Dieśa, mládež (hraèka, hry)
• Telekomunikácie, elektronika
• Spotrebný tovar
• Lieky, farmaceutická
• Doprava
• Zábava, vo¾ný èas, šport
• Kozmetika
• Odev, Obuv
• Šport
• Iné
VE¼KOSŤ FIRMY V POÈTE ZAMESTNANCOV.
2 - 5
9 – 10
10 – 49
50 – 200
200 a viac
JE PRE VÁS DÔLEŽITÉ PRACOVAŤ S DIZAJNOM PRE BUDÚCI
ROZVOJ VAŠEJ FIRMY? *
1 2 3 4 5
Ve¾mi dôležité
nie je dôležité
MIESTO, KRAJINA ODBYTU PRODUKTOV.
pre Iné uveïte krajiny odbytu
• Domáci trh (Slovensko)
• Zahranièie
• Iné:
AKÉ SPÔSOBY OSLOVENIA ZÁKAZNÍKA NOVÝM
PRODUKTOM POUŽÍVA VAŠA SPOLOÈNOSŤ?
• Vonkajšia printová reklama
• Elektronické médiá (TV, Rozhlas)
• Internet (firemná stránka, online reklama)
• Direct mail
• Podomový predaj
• Promo akcie
• Iné:
V PRÍPADE POTREBY KDE, ALEBO AKÝM SPÔSOBOM BY
STE VYH¼ADALI DIZAJNÉRA?
• Internet
• Škola
• Slovenské Centrum Dizajnu
• Inzercia
• Personálna agentúra
• Kamarát, známy
• Iné:
MENO FIRMY/OBCHODNÉ MENO veïte meno firmy, ktorú
zastupujete v odpovediach na tieto otázky {nepovinné}
ING. TOMÁŠ NAGY, DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU, 2010
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVEFakulta architektúryÚstav dizajnu
TOMÁŠ NAGY
„mysli kreatívne a konaj inovatívne“
DIZAJN AKO DÔLEŽITÝ ASPEKT ÚSPECHU V PODNIKANÍNA SLOVENSKUDIZERTAČNÁ PRÁCA
Copyright © 2010 Ing. Tomáš Nagy
www.plus421.com