ŠKOLÁČIK

Mimoriadne vydanie

k 50. výročiu otvorenia

novej budovy školy

November 2011

Š K O L A C I N B E Č U G R S

K M A T E M A T I K A A T L D

O B A L T I A U L T I Š O Z E

L T K I I E N U R L G V K J J

N R I S K R I I I E E U T A E

Í I Z T A M Č A E N O Č Í T P

K E Y Y K K M P Č Ä G I V P I

A D F G O K E I Ť T R T A O S

T A B U Ľ A N D E A A E R L T

E I S M I A A I T Š F Ľ P D O

D M K A C I E Ľ H K I K E I L

R É B I O L Ó G I A A A R Ž I

A CH V Ý K R E S L O V O O U Č

E A N G L I Č T I N Á R ! R K

L I E N K A Š K O L I E N K A

LEGENDA: ANGLIČTINÁR, BIOLÓGIA, CIEĽ, DEJEPIS, ETIKA, FYZIKA,

GEOGRAFIA, GUMA, CHÉMIA, KATEDRA, KNIHA, KRUŽIDLO, LAVICA, LIENKA

ŠKOLIENKA, LISTY, LOPTA, MAIL, MATEMATIKA, MIER, NEMČINA, OBAL,

PERO, PRAVÍTKO, SLOVENČINA, SLOVO, STOLIČKA, ŠKOLA, ŠKOLNÍK, TABUĽA,

TAŠKA, TRIEDA, TRIČKO, UČEBNICA, UČITEĽKA, VÝKRES, ZOŠIT.

Po nájdení všetkých slov zostane 23 písmen a výkričník, ktoré tvoria tajničku.

D. Čitarská, žiačka 7. triedy

Počul si už o tej kráske,

čo v Kovarciach páru nemá?

Je to slečna a či žena?

Oslavuje päťdesiatku,

nové šaty, nový vzhľad,

veď aj ty si rôčky mohol

túto dámu spoznávať.

Stále nevieš? Napoviem!

Aj vďaka nej písať viem!

Čítať tiež, mať počty rád,

s učením byť kamarát.

Života je ona základ,

naša škola, ten náš poklad.

Žiaci 5. B triedy

Šťastie

Kultúrnosť

Odvaha

Láska

A múdrosť

Žiaci 5. B triedy

...jej najvyšším cieľom je vychovať zdravo sebavedomého žiaka, ktorý sa vie orientovať vo svete. Žiaka, ktorý dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoje názory. V každom dieťati vidí a rozvíja jeho potenciál. Jej učebne sa stali priestorom pre vzájomnú spoluprácu učiteľov, žiakov a rodičov. Je z roka na rok dokonalejšia. Aj to je ona. Pani Základná škola v Kovarciach.

Školička, veľkolepá oslava, na ktorej sa majú stretnúť všetci Vaši

hostia, je prvou témou vo všetkých médiách. Môžete nám

prezradiť dôvod tejto oslavy?

Pokorne a zároveň aj hrdo oznamujem, že 16. a 18. novembra 2011 si

všetci moji hostia pripomenú moje 50. narodeniny.

Tak to Vám srdečne blahoželáme! Pravdepodobne budete

so všetkými hosťami spomínať aj na úplné začiatky...

Ďakujem! Áno, všetky tie spomienky si spoločne oživíme v programe, ktorý si

pre nás všetkých pripravia moji žiaci. Veľmi rada však o mojich začiatkoch

porozprávam i Vám. Moje prvé kroky sa začali v roku 1961 pod vedením

pána Júliusa Fábera. Neskôr ma riadil pán PaedDr. Rudolf Králik, pán Mgr.

Karol Chudík, pani Lukrécia Lukáčiková, pani Vilma Lucká, pani Mgr. Zdenka

Vrbičanová, pán PaedDr. Peter Dávidovič. Momentálne v práci

predchádzajúcich riaditeľov pokračuje pani Mgr. Dagmar Boháčiková.

V závislosti od počtu tried sa, samozrejme, obmieňal aj pedagogický zbor.

Každý jeden učiteľ vykonával svoju prácu zodpovedne a s láskou k deťom.

V každom mojom kúte ešte dnes stále cítim atmosféru vtedajších rokov.

Životodarnou súčasťou školy sú žiaci. Akí boli tí Vaši?

Moja činnosť bola a aj je všestranne zameraná. Najviac úspechov a výborných

umiestnení získavali moje deti v športových súťažiach, v literárnej tvorbe, v

recitácii, v speve. Bohatá bola a, samozrejme, je aj mimoškolská činnosť.

Počuli sme aj o určitých zmenách...

Áno. Musela som dať vybudovať telocvičňu, ktorá susedí hneď vedľa mňa.

Taktiež som každého učiteľa odbremenila od vyhľadávania jednotlivých

pomôcok na vyučovaciu hodinu v kabinetoch. Vytvorila som samostatné

učebne pre jednotlivé predmety. Takže má každý pedagóg všetky pomôcky

hneď poruke.

Aké sú Vaše priority?

Moje priority sú obsiahnuté v samotnom motte: ,,Povedz mi to a ja to

zabudnem, ukáž mi to a ja to pochopím, nechaj ma to urobiť a ja si to

zapamätám.“ So súčasným trendom viacjazyčnosti sa u mňa začalo

s intenzívnou výučbou anglického jazyka už od prvého ročníka. Na všetkých

vyučovacích hodinách moji učitelia rozvíjajú u žiakov kritické myslenie,

tvorivosť, kooperáciu a humánnosť. Deti sa učia informácie kriticky

zhodnotiť. Mojou prioritou nie je, aby žiak iba učivo memoroval. Záleží mi na

tom, aby ho vedel prakticky využiť v živote. A to sa tu všetky deti aj učia.

Pedagógovia nezabúdajú ani na spoluprácu s mimovládnymi organizáciami

a zapájajú žiakov do vzdelávacích projektov.

Vo vyučovaní sa posledné roky zdôrazňuje učenie zážitkom. Ako je

to u Vás?

Presne tak, ako hovoríte. Moji učitelia absolvovali vzdelávací program ,,Škola,

ktorej to myslí“. Tento vzdelávací program učiteľom pomohol odstrániť

tradičné vyučovacie postupy a využívať práve inovačné metódy,

prostredníctvom ktorých sa zároveň napĺňa aj obsah môjho motta.

Vzdelávací program ,,Škola, ktorej to myslí“ realizujem aj naďalej, a tak si

učitelia osvojujú ďalšie inovačné metódy v programe Podpora kritického

myslenia.

Svoje miesto v organizácii má žiacky parlament...

Áno, žiacky parlament je autorom a organizátorom náučno-zábavných akcií,

no vyjadruje sa i k dokumentom, ktoré sa týkajú žiakov. Hodnotí výzdobu,

hymnu a erb triedy. Informuje ostatných o dianí v mojich priestranstvách.

Nielen mne, ale i ostatným ponúka prehľad o školských akciách či súťažiach.

Ku škole neodmysliteľne patrí práca vychovávateliek v Školskom

klube detí...

Samozrejme. V Školskom klube detí je pre žiakov 1. stupňa dennodenne

pripravený bohatý program širokého zamerania, v ktorom nechýba najmä

vedenie detí k zručnosti s materiálom, rozvoj talentov, pohyb na ihriskách

a mnoho ďalších aktivít.

Nielen vzdelávaním je človek živý. Staráte sa nejakým spôsobom

i o zdravú výživu Vašich žiakov?

Naša škola má štatút Zdravej školy. Deťom raz týždenne darujem jabĺčka.

Objednala som si tiež bufet, v ktorom si žiaci môžu kúpiť niečo na desiatu. No

a neodlučiteľnou súčasťou zdravého stravovania je mliečna desiata a

pravidelný obed. Jedlá rôznych chutí pripravujú šikovné ruky kuchárok

v školskej jedálni.

Oslavujete 50 rokov. Vyzeráte však čoraz lepšie. Prezradíte nám

tajný recept?

Veľmi rada. O môj vzhľad sa stará môj skalný zamestnanec – pán školník

Marián Kapusta. Dlhé roky odstraňuje každú novovzniknutú vrásku. O čistotu

a svieži vzhľad sa starajú usilovné upratovačky. Veľmi pomohli finančné

prostriedky, vďaka ktorým sme zakúpili nové okná, esteticky doladili môj

interiér, vybudovali špeciálne učebne fyziky a chémie, biológie, dejepisu

a zemepisu, čitárne, ateliéru, počítačovej učebne a jazykového laboratória.

Nemôžem však nespomenúť najmä techniku v jednotlivých učebniach, ktoré

zakúpila pani riaditeľka Mgr. Dagmar Boháčiková, a ktorá tak výrazne

pomohla využívať inovačné prvky vo vyučovaní.

Ako sa Vám spolupracuje s rodičmi žiakov?

Musím podotknúť, že mám veľké šťastie na našich rodičov, ktorí všetkým

mojim zamestnancom vychádzajú v ústrety.

,,Čože je to päťdesiatka?“ Na oslave budete túto pieseň počuť

asi viackrát. Je pre Vás päťdesiatka akýmsi mementom?

Výstrahou iba v tom zmysle, aby som nezabúdala na mojich žiakov

a posúvala sa stále dopredu, či už v oblasti vedy, techniky, no najmä

ľudských vzťahov... Verím, že moji nasledovníci budú mať o desaťročie

opäť príležitosť oslavovať...

Pani Škola, ďakujeme Vám za emotívny rozhovor. Súčasne sa

pripájame ku gratulantom.

Žiaci 5. triedy

RECEPT NA DOBRÚ ŠKOLU

INGREDIENCIE: 15 UČITEĽOV 180 ŽIAKOV PEKNÉ TRIEDY A UČEBNE TELOCVIČŇU UČEBNICE VZDELANIE CHUŤ DO UČENIA DOBRÚ PANI RIADITEĽKU

PRACOVNÝ POSTUP: každého učiteľa zatvoríme do tej učebne, ktorá mu prináleží. Všetkých tam necháme poriadne odležať. Učebnice vložíme do telocvične a čakáme, kým poriadne pocvičia. Potom v nich trochu prelistujeme. Učebnice a učiteľov napokon poriadne premiešame varechou trpezlivosti a lásky. Nesmieme zabudnúť na vzdelanie, ktorým vôbec nešetríme. Cesto vlejeme do vopred vykrášlenej a inovačnej formy našej školy. Keď je torta upečená, posypeme ju smiechom a iskrou detských očiek všetkých žiakov. Aby mohla takáto torta vôbec držať pokope, potrebujeme 1 riaditeľku. Tá má miesto ružičiek. Dobrú chuť!

Miška Bošanská, žiačka 5. A triedy

Zhlukovanie

M. Šišmičová, žiačka 6. A triedy

Zo spomienok starej mamy...

Moja stará mama, pani M. Čitárska, nastúpila do novej školy v roku 1961 ako piatačka. O škole mi porozprávala tak, ako to vtedy videla

ona – ako malá žiačka...

Do novej školy som nastúpila ako piatačka. Všetci žiaci sme boli veľmi radi, pretože podmienky v starej škole boli nevyhovujúce. V triede bolo chladno, a tak sme cez zimu nosili uhlie, ktorým sme kúrili v kachliach. Keď sme vstúpili do novej školy, privítalo nás krásne prostredie s útulnými triedami. Škola bola pre nás skutočne veľkým prekvapením. Chýbala nám iba telocvičňa. Postupne sme všetci upravovali i okolie školy. Triednou pani učiteľkou bola pani Marianna Klasová. Bola to veľmi príjemná žena a dodnes na ňu rada spomínam. Riaditeľom bol pán Fáber. Slovenský jazyk nás učila pani učiteľka Matejová. Matematiku a dejepis pán učiteľ Petrík a pán učiteľ Porubský. S ruským jazykom sme sa oboznamovali s pánom Králikom, ktorý bol zároveň aj zástupcom riaditeľa. Práce v dielni nás učil pán Kohút. Prírodopis sme si osvojovali s pani Kaproncayovou. Občiansku výchovu nás učil pán Hrobár. Chémiu pani Fojtíková a pani Piterková. V deviatej triede nám bol triedny pán učiteľ Biely. Tento posledný rok sme si veru aj poplakali, keď sme sa lúčili.

Žiakov bolo v škole veľa. Spomínam si veru, že každý ročník

pozostával z dvoch tried. V škole neboli žiadne špeciálne učebne ako

dnes. Na poschodí bola iba špeciálka, v ktorej boli všetky pomôcky na

vyučovanie. V šiestom ročníku nám do triedy pribudli žiaci zo susedných

dedín. Jeden druhého sme si vážili. Naše vzťahy boli skutočné pevné.

Prekvapuje ma, keď si dnes deti nadávajú...

Zimy bývali kedysi veľmi tuhé. Hneď ako primrzlo, vždy sme sa šli všetci

žiaci sánkovať či korčuľovať na klzisko, ktoré vytvorili naši chlapci na

ihrisku. Bolo nám vtedy v škole všetkým veselo...

Samozrejmou súčasťou tej doby bolo skladanie sľubu iskričiek.

Neskôr sa z nás stali pionieri. Uväzovanie pionierskych šatiek

sprevádzali veľké oslavy. Vždy, keď bola nejaká slávnosť, museli sme

byť oblečení v pionierskom úbore. V 8. ročníku sme už boli zväzáci.

Vtedy sme boli mladším žiakom pionierske vedúce. Na každú jednu

oslavu sme si museli dôkladne pripravovať program. Všetky tie oslavy

boli povinné. Každoročne sme sa zúčastňovali prvomájovej

manifestácie. Ako deti sme chodili do Topoľčian. Tu sme s nadšením

pochodovali a spievali. Ľudia okolo nás taktiež spievali. Bol to pre nás

vždy veľký emocionálny zážitok. S deviatym ročníkom prišiel i čas rozlúčky. Aj túto rozlúčku sprevádzala opäť veľkolepá oslava. Na školskom dvore alebo v parku hrala hudba. Bolo zabezpečené občerstvenie a súčasťou oslavy boli i iní ľudia. Opäť všetci tancovali, spievali...

Spomienky na časy strávené v škole vo mne vyvolávajú clivotu. Už sa to nikdy nevráti. Ale zároveň si môžem priznať, že naše detstvo v tej dobe bolo plnohodnotne strávené a veľkú radosť v našom detstve nám robila i škola...

D. Čitarská, žiačka 7. triedy

Chceš byť bohatší o nové skúsenosti, vedomosti, zážitky a priateľstvá?

Tak na čo čakáš?! Navštív Základnú školu v Kovarciach. Tá ponúka

nasledovné aktivity a programy:

Literárne exkurzie Návšteva kasární

Zberové akcie Marec – mesiac knihy Deň

narcisov Infovek Dopravná olympiáda

Cezpoľný beh Týždeň ručnej tvorivosti

Stavanie májov Návšteva hvezdárne

Valentínska pošta Karneval Európa v škole

Čistenie studničky Vesmír očami detí

Akadémia ku dňu matiek Deň detí

Škola v prírode Turistický pochod

Rozlúčka s deviatakmi Športová olympiáda Mikuláš v škole Akcia „škôlka v škole“

Futbal Vybíjaná Floorbal Volejbal Týždeň hlasného čítania Hviezdoslavov Kubín

Šaliansky Maťko Vianočný koncert

Tvorivé jesenné dielne Predmetové

olympiády Matematická pytagoriáda Plavecký výcvik Pasovanie prvákov Súťaž

o „naj“ žiaka a „naj“ triedu Európsky deň

rodičov Šarkaniáda Mesiac úcty k starším

Škola podporujúca zdravie Mliečny program

Na kolesách proti rakovine QUICK TELKA Environmentálny program

Časopis Školáčik Škola spolupracujúca s Unicef Besedy rôzneho druhu Športové

aktivity Školské mlieko Školské ovocie

Združenie Orava Verejné podujatia

Otvorené dni Výlety a exkurzie

Veľkonočné pracovné dielne Svetový deň

vody Mladí záchranári CO

Netradičné rodičovské združenia

Rôzne podujatia k medzinárodným dňom

Spracoval P. Borovka, žiak 6. A triedy

Priania žiakov škole pri príležitosti jubilea:

... aby si tu ešte veľa rokov stála,

... aby si bola obľúbenkyňou každého,

... aby sa Ti len darilo,

... aby sa Ti sem hrnulo veľa žiakov tak rýchlo, ako vietor

fúka,

... aby si bola k svojim žiakom milá a dobrá,

... aby si bola múdrou, veselou a nelenivou kamarátkou pre

žiakov,

... aby sa tu skvelo žilo,

... aby sa krásne zelené prostredie okolo Teba neničilo,

... aby si mala vynikajúcich a chápajúcich pedagógov.

ŠKOLA

veselá skvelá

pracuje vytvára tvorí

V škole je zábava.

ŠKOLA HROU

M. Šišmičová, žiačka 6. A triedy

Kovarská školička

V našej škole sa učia deti, pre všetky tam slnko svieti.

V ateliéri výtvarníci, v špeciálnej zas výskumníci.

V jazykovej spoznávame všetky jazyky, v biologickej plazy a

obojživelníky.

V čitárni si čítame vlastné básničky, veď sme šikovné

detičky.

A keď si ich dočítame, v počítačovej sa hráme.

Keď sme hladní, kúpime si dáke maškrty,

veď bufet je otvorený pre nás, pre deti.

Máme tu aj jedáleň, v ktorej varia dobroty,

v družine si tancujeme

pekne do nôty.

V škole máme veľa vecí a každého z nás to teší.

Naša škola všetkých láka, pani riaditeľka nás tam čaká.

K. Urbániková, žiačka 6. B

Požiar nie je

náš kamarát, hasiť sa ho

učím rád.

Počítačový krúžok

Športový krúžok

Turistický krúžok

Tanečný krúžok

Volejbalový krúžok

Výtvarný krúžok Projekt Občan

Hasičský krúžok

Spracovali žiaci 7. triedy

Zahraničie každého

zaujíma, pomoc od inej

školy každý prijíma.

Počítače – to

nie je žiadna

veda. Aj prváci

to vedia!

Tento krúžok rýchly je,

futbal nás vždy

zahreje. Každý z chuti

rýchlo hrá – to zas

bude zábava.

Turista som

ako hora, nič

ma teda

nezdolá!

Aj volejbal si radi

zahráme, kamošovi

vždy radi nahráme.

Pastelky, fixky

do rúk dáme,

krásne obrazy

vytvárame.

Tancujú tu

deti smelé,

už aj jabĺčka

sú zrelé.

Tento krúžok zábavný je, s pani

riaditeľkou vždy niečo nové urobíme.

To je pre nás vždy ľahké, tešíme sa na

ňu strašne.

Vystrihnite a zahrajte si kocku!

K. Kasanová a Z. Jančiová, žiačky 7. triedy

List redaktorovi

Milý redaktor! Píšeme ti za našu školu, pretože chceme, aby sa celý svet

dozvedel tú nádhernú novinu, a síce, že naša škola oslavuje 50 rokov. Od jej

založenia sa tu totiž toho veľmi veľa zmenilo. Pribudlo tu veľmi veľa učební,

v ktorých sa každodenne vzdelávame. Je tu veľmi veľa príjemných učiteliek

a iných pracovníkov školy. Tento list Ti píšeme my, siedmaci, pretože našu

školu máme veľmi radi a na jej oslavu si všetci pripravujeme veľa aktivít. Boli

by sme šťastní, keby si prišiel a všetko zaznamenal. Boli by sme hrdí, keby

sme potom neskôr mohli čítať v tvojich novinách článok o tejto veľkolepej

oslave... Našu školu by sme za nič na svete nevymenili. Vopred Ti ďakujeme

za Tvoju účasť...

R. Kopecká a V. Geršiová, žiačky 7. triedy

Bohatá na učebne. Veľká a priestranná.

Vždy vyzdobená. No jednoducho je

nádherná!

Naučí ťa. Posunie ťa

dopredu. Vychová ťa.

Miluje ťa.

Aj ty si jej dieťaťom...

Jej rady vždy

využiješ vo svojom

živote. Zväčša až

v dospelosti si ju

začneš skutočne

vážiť...

Je naším druhým

domovom. Je

útočiskom.

Knihy, učebne,

pomôcky,

telocvičňu, jedáleň,

Qucik Telku

a Školáčika... a veľa

iného nám ponúka...

Nie pre školu, ale

pre seba sa učíš...

Putovanie školičkou

...všade okolo zeleň a upravené prostredie. Pomaly

sa približujeme k nej – k Základnej škole

v Kovarciach. Každú noc sme si líhali s hlavami

plnými predstáv, aby sme sa ráno zobudili v nádeji,

že dnes už konečne. Takže ten deň nastal a my v úžase stojíme pod jej múrmi,

a v duchu špekulujeme nad tým, ako sa za ne dostať. Pred nami sú schody,

ktorými dennodenne deti schádzajú do šatne. So zatajeným dychom kráčame

na miesta, po ktorých prešli za 50 rokov tisíce žiakov, aby sa tu prezuli do

čistých papučiek a veci si odložili do skriniek. Skrinky si žiaci zamknú

a rozbehnú sa do svojich tried a učební. Kráčame hore schodmi a pred nami

je obrovská chodba. Z chodby sa vchádza do jednotlivých tried prvého

stupňa. Ideme vľavo po ďalších schodíkoch hore. Pred nami sú dvere, za

ktorými sa nachádza duchovné epicentrum celej školy, sídlo pedagógov –

zborovňa. Predstavujeme si učiteľov, ktorí trávia množstvo času na všetkých

poradách, či len tak diskutovaním počas prestávok. Vedľa susedí pani

zástupkyňa s pani tajomníčkou. Za poslednými dvermi sa ukrýva pani

riaditeľka. Po ľavej ruke máme opäť schody. Človek si tu skutočne poriadne

rozcvičí svalstvo. Kráčame teda hore. Sme na prvom poschodí. Cítime tu akúsi

silnú atmosféru. Je to tak – tu sídlia všetky odborné učebne aj so svojimi

vzdelávacími klenotmi, pomocou ktorých sa naši žiaci posúvajú ďalej.

Začneme pekne od začiatku.

Je to tak – tu sídlia všetky odborné učebne aj so svojimi vzdelávacími

klenotmi, pomocou ktorých sa naši žiaci posúvajú ďalej. Začneme pekne od

začiatku. Na dverách visí nápis: Čitáreň. Otvoríme dvere a zo steny na nás

pozerá rozprávková bytosť, ktorá nás hneď vtiahne do Rozprávkova. Každá

stena nesie nejakú ilustráciu. Sme ako začarovaní a sme zároveň opäť deťmi.

Cítime tú detskú bezstarostnosť a radosť. Tiež túžime si sadnúť na ten pestrý

koberec, zobrať knihu a čítať. Musíme ísť však ďalej – tá rozprávková bytosť

nám svojím pohľadom naznačuje, že na nás čakajú ešte ostatné učebne,

ktorých sa máme stáť hosťami. Sklamaní odchádzame. Ešte raz sa pozrieme

na svet v čitárni a je nám ľúto, že už nie sme tými žiakmi...

Vedľa z učebne už na nás pozerá kostra. Uff...

Trošku sme sa aj zľakli. Pozorujeme časti tela,

ktoré sú znázornené na stenách tejto učebne.

Sú tu zvieratká, rastlinky. Sme ako vonku

v prírode. O poznanie múdrejší vychádzame

späť na chodbu.

Čo to? Počujeme akési výkriky vojakov,

domorodcov či známych osobností zároveň.

Vraj sú to hlasy obyvateľov našej dejepisnej

a geografickej učebne. Pustia nás dnu? Ani

sa radšej nepýtame a otvárame dvere. Zrazu

je ticho. Jedným pohľadom sme sa ocitli vo

všetkých kútoch našej Zeme. Veľké množstvo máp, encyklopédií... Hovorí sa,

že dejiny sú učiteľkou života. Pohľadom na jednotlivé výstrižky z novín

súhlasíme. Otočíme sa doprava. No teda – ďalšie dvere.

Vchádzame dnu. Tak to je učebňa chémie

a fyziky. Množstvo chemikálií a nástrojov

môže byť zradné. Čo keby to zrazu

vybuchlo? Poďme radšej ďalej!

Prechádzame ďalej a dostávame sa k

počítačovej učebni a k jazykovému laboratóriu. Koľko rečí vieš, toľkokrát si

človekom – a tak vchádzame dnu, na uši si dáme slúchadlá a počúvame

angličtinu i nemčinu.

Ešte trošku

poobzerať diela

našich umelcov

v ateliéri a môžeme

ísť o niečo múdrejší konečne za nimi – žiakmi. Stúpame pomaly po schodoch.

Čím viac sa blížime k druhému

poschodiu, tým viac počujeme detský

smiech, výkriky radosti, detský hlas. Na

druhom poschodí sú všetci žiaci

druhého stupňa a štvrtáčikovia.

Schádzame po schodoch späť dole.

Aha, z bufetu sa na nás usmievajú maškrty. Neodoláme a jednu si kúpime.

Zase schodíky a sme opäť na prízemí. Z ľavej

strany sa k nám niekto približuje. Ááá, pán

školník. Navrhne nám, že nám predstaví

telocvičňu aj jedáleň. A tak prechádzame cez

pekný zelený park.

V telocvični nič nechýba. No keď si spomenieme, koľko schodov sme už dnes

zdolali, radšej ju opúšťame bez toho, aby sme si vyskúšali jedno z jej náradí.

Ideme cez ihrisko krížom do školskej jedálne. Mňam, už tu príjemne

rozvoniava nachystaný obed. Veľká miestnosť s množstvom stolov a stoličiek

navyše slúži ako tanečná miestnosť – to tu bývajú rozlúčkové slávnosti.

Nazeráme do kuchyne, kde sa zvŕtajú kuchárky. Nemôžu sa ani na chvíľu

zastaviť – obed musí byť nachystaný na minútu presne

– prví vyhladovaní žiaci prídu už o dvanástej. Pán

školník je už veľmi netrpezlivý a naháňa nás ďalej. Musí

nám ešte toho veľa ukázať. Ideme teda. Pri pohľade na

jednotlivé učebne sme opäť sentimentálni. Je tu školský

klub, učebňa

náboženstva a pracovná dielňa. Z tejto

expedície sa vraciame všetci náramne

unavení. Nemáme ani síl sa ísť rozlúčiť

s pani riaditeľkou. Vysielame

najmladšieho dobrovoľníka, ten sa už aj

vracia s hlavou školy. Pani riaditeľka nás odprevádza až k školskej bráne. Za

všetko ďakujeme a sľubujeme, že sa do školičky ešte vrátime.

...ďalší deň putovania...

Dnes nemáme vôbec chuť niekam sa pohnúť. Chýba nám školička. Nikto

z nás nič podobné jakživ nezažil. Túžime vrátiť sa do školských lavíc...

Žiaci 5. triedy

Základná škola, Kovarce 164

www.zskovarce.edupage.org

Tel.: 0385316135

0

5

10

15

20

25

30

1.

r.

2.

r.

3.

r.

4.

r.

5.

A

5.

B

6.

A

6.

B

7.

r.

8.

r.

9.

r.

Počet žiakov 12 14 11 12 13 14 16 14 22 26 26