SPRÁVA O STAVE PLANÉTY 2018Výber kľúčových faktov

LIVING PLANET REPORT 2018 :

Je komplexnou správou o zdraví našej planéty a stave biodiverzity. WWF ju vydáva každé dva roky. Vyhodnocuje v nej stav 16 700 populácií 4 000 rôznych

druhov živočíchov. Správa varuje, že medzi rokmi 1970 – 2014 poklesla populácia živočíchov o 60 %,

najohrozenejšie sú druhy z tropických oblastí južnej a strednej Ameriky (89 %) a sladkovodné druhy živočíchov (83 % pokles populácie za toto obdobie).

WWF pri príprave spolupracuje s renomovanými inštitúciami ako Zoological Society of London, Stockholm Resilience Centre a Global Footprint Network. Stav živočíchov sleduje podľa rešpektovaných indikátorov ako Living Planet Index, IUCN Red List Index či Species Habitat index.

HROZBY PRE BIODIVERZITU:

Vedci analyzovali dôvod ohrozenia 8 500 druhov v Červenej knihe ohrozených živočíchov. Kľúčovými faktormi, ktoré spôsobili ich ohrozenie sú poľnohospodárstvo a nadmerné využívanie prírodných zdrojov. Výskum potvrdil, že tieto dve príčiny sú zodpovedné za vyhynutie až 75 % všetkých rastlín, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov, o ktoré sme prišli od roku 1500 nášho letopočtu. (Zdroj: Maxwell, S. L., Fuller, R. A., Brooks, T. M. & Watson, J. E. M. Biodiversity: The ravages of guns, nets and bulldozers. Nature 536: 143-145, 2016).

Za nadmerné drancovanie prírodných zdrojov stojí náš konzumný štýl života. Za posledných 50 rokov naša „ekologická stopa“ narástla o 190 %. Podľa Global Footprint Network potrebuje ľudstvo v globálnom priemere pre svoj život 1,7 planéty!

Rapídne klesá aj biodiverzita oceánov a vôd. V prípade oceánov je to dôsledok intenzívneho rybolovu, z morí a oceánov sme od roku 1950 vylovili takmer 6 miliárd ton rýb a bezstavovcov (ako mušle či kôrovce). Namiesto rýb pribúdajú v moriach

plasty. Podľa štúdií sme do morí a oceánov vyhodili od roku 2010 medzi 4,8 až 12,7 miliónov ton plastového odpadu. (Zdroj: Jambeck, J.R. et. Al. Plastic waste inputs from land into ocean. Science 347:768. 2015.)

Alarmujúce je ohrozenie sladkovodných druhov. Sladkovodné ekosystémy sú domovom viac ako 100-tisíc známych druhov rýb, mäkkýšov, hmyzu, cicavcov a rastlín, hoci pokrývajú len menej ako 1 % povrchu Zeme. Sladkovodné ryby majú dnes najvyššie riziko vyhynutia spomedzi stavovcov. (Zdroj: Burkhead, N.M. Exctinction Rate in North America Freshwater Fishes, 1900-210, Bioscience, 62, 798-808, 2012). Ohrozením je pre ne znečistenie, nadmerná spotreba vody – opäť najmä v poľnohospodárstve, ktoré je zodpovedné za 70 % všetkej spotreby vody vo svete, budovanie priehrad a bariér, regulácia riek, ale i klimatické zmeny. Dnes na svete stojí asi 50-tisíc veľkých priehrad a globálne ľudia plánujú výstavbu 3 600 ďalších priehrad spojených s výrobou energie. (Zdroj: Tarfl, C., Lumsdon, A.E., Berlekamp, J., Tydecks, L, Tockner, K. A global boom in hydropower dam construction. Aquatic Science 77: 161-170, 2015). Na druhej strane však krajiny, najmä USA či Francúzsko a severná Európa už pristupujú k búraniu priehrad, podľa správy už bolo v Európe a USA zbúraných 1 500 priehrad.

Najviac vplyvom človeka trpia mokrade, od roku 1900 sme prišli o viac ako 50 % mokradí. (Zdroj: Davidson, N.C. How much wetland has the world lost? Marine and Freshwater Research 65: 934-941, 2014)

Svet stráca i les, a to najmä tropické pralesy s najväčšou biodiverzitou. Medzi rokmi 1990-2015 sme stratili až 129 miliónov hektárov lesa, čo je rozloha Severnej Ameriky. Za 40 % z tejto straty je zodpovedné poľnohospodárstvo - živočíšna výroba a pestovanie plodín ako palmový olej, sója či cukrová trstina. Autori správy varujú, že tlak na lesy sa zvyšuje s rastúcimi požiadavkami na drevo ako výrobný materiál a palivo a práve kvôli poľnohospodárstvu.

Správa o stave planéty upozorňuje osobitne na stratu biodiverzity pôdy. Tretina všetkých živých organizmov planéty sa nachádza „pod našimi nohami“, ide o rôzne mikroorganizmy a mikro a makrofaunu – od baktérií a húb cez bezstavovce, hlísty, červíky až po mravce, či v pôde žijúce mole. Podľa Global Soil Biodiversity Atlas je oblasťou s najnižším rizikom severná časť severnej hemisféry, ktorá je najmenej zasiahnutá vplyvmi človeka. (Zdroj: Orgiazzi, A. et al. Global Soil Biodiversity Atlas. 176, European Commission, Luxembourg, 2016.)

V marci 2018 organizácia The Intergovernmental Platform on Biodiversity and Ecosystem Services zverejnila správu o degradácií pôdy Land Degradation and Restoration Assesment. Podľa nej bez zásahu človeka zostáva len štvrtina súše. Do roku 2050 to bude len desatina. (Zdroj: IPBES. Summary for policymakers of the thematic assessment report on land degradation and restoration of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services. (IPBES Secretariat, Bonn, Germany, 2018.)

Obr. 1: Kľúčové hrozby pre biodiverzitu planéty a čo ich vyvoláva

VÝZVY PRE ČLOVEKA:

Vedci označujú obdobie Zeme, v ktorom žijeme ako Antropocén. Znamená to, že ľudia sa stávajú rozhodujúcou silou, ktorá pretvára planétu. Bez dramatickej zmeny v priemyselnom sektore bude pokles biodiverzity pokračovať a bude mať vážne dôsledky pre prírodu i ľudí.

Už dnes vidíme, že väčšinu cieľov v Strategickom pláne k Dohovoru o ochrane biologickej diverzity (2010-2020) sa nepodarí splniť. Vízia pre nasledujúce obdobie musí byť ďaleko ambicióznejšia.

Vlády, firmy i finančný sektor sa začínajú čoraz viac zaoberať tým, ako globálne environmentálne hrozby - najmä degradácia pôdy, znečistenie vody a extrémne prejavy počasia, ovplyvnia makroekonomickú situáciu krajín, jednotlivých výrobných sektorov a

finančného trhu. Musíme zmeniť spôsob výroby a spotreby a komerčný sektor musí byť lídrom týchto zmien.

Podľa odhadov, prírodné zdroje globálne prinášajú človeku služby v hodnote 125 biliónov amerických dolárov za rok. (Zdroj: Costanza, R. et al. Changes in the global value of ecosystem services. Global Environmental Change 26: 152-158, doi:10.1016/j.gloenvcha.2014.04.002, 2014).

Príroda vo svojej rozmanitosti zabezpečuje ľuďom nielen pitnú vodu či kyslík, ale aj potravu, energiu a tiež suroviny pre výrobu tovarov a materiálov, ale aj liekov. Až 70 % všetkých nových malých molekúl v liekoch vyvinutých za posledných 25 rokov má pôvod v prírode. (Zdroj: IPBES. Summary for policy makers of the regional assessment report on biodiversity and ecosystem services for Europe and Central Asia of the Intergovernmental Science-Policy Platform on Biodiversity and Ecosystem Services, 48, Bonn, Germany, 2018)

Obr. 2: Význam prírody pre ľudí:

___________________________________________________________________________

WWF je jednou z najväčších celosvetovo rešpektovaných nezávislých organizácií ochrany prírody. Vo svete má 5 miliónov podporovateľov a aktívne zastúpenie vo viac ako 100 krajinách. Snahou WWF je prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme a podieľať sa na vytváraní prostredia, kde ľudia žijú v harmónii s prírodou. Aktivity realizuje vo viac ako 150 krajinách na 6 kontinentoch a sú zamerané na ochranu biologickej rozmanitosti Zeme, ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby.