PSYCHIATRICKÉ OŠETROVATEĽSTVO.

Mgr. Vichrová Nadežda Diplomovaná psychiatrická sestra FNsP- F.D.R. Banská Bystrica

Odporúčaná literatúraE.H. Janosikova – J.L. Daviesová : PSYCHIATRICKÁ OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤE. Marková – M. Venglářová – M. Babiaková: PSYCHIATRICKÁ OSETŘOVATELSKÁ PÉČE

1.PSYCHIATRIA

- je medicínska disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom duševných porúch

- skúma ich príčiny – etiológia

- skúma ich vznik - patogenéza

- popisuje prejavy - symptomatológia

- monologicky ich klasifikuje – triedi, zaraďuje, diagnostikuje

- pokúša sa liečiť - terapia

- predchádzať – profilaxia, psychohygiena

- snaží sa posúdiť perspektívu – prognóza

- snaží sa sformulovať všeobecné pojmy a pravidlá.

DUŠEVNÉ ZDRAVIE – znamená dobrú kondíciu celej osobnosti, nie je to len neprítomnosť duševnej poruchy.

AKO SA POZNÁ DUŠEVNE ZDRAVÝ ČLOVEK?

Má schopnosť prijímať a spracovávať informácie, riešiť problémy, logicky myslieť.

Vie plánovať a plány uskutočňovať. Je schopný podieľať sa na zmenách a vytvárať

nové veci. Vie komunikovať. Aktívne sa zúčastňuje diania okolo seba. Dobre sa

adaptuje na nové situácie. Pozná sa podľa citovej vyrovnanosti, zvláda vlastné

emócie a zároveň sa dokáže uvoľniť. Dokáže pracovať a udržiavať partnerský vzťah.

Duševné zdravie predstavuje schopnosť prispôsobiť sa situáciám a reagovať na ne.

PSYCHIATRICKÁ STAROSTLIVOSŤ NA SLOVENSKU.

PRIEPASŤ MEDZI POTREBAMI A PROSTRIEDKAMI

Existuje priepastný rozdiel medzi potrebou liečby a jej skutočným poskytnutím.Prieskumy EÚ poukazujú na to, že pomerne vysoké percento ľudí s duševnou poruchou nedostáva primeranú odbornú starostlivosť psychológa a psychiatra. Aj v prípade, že liečba je k dispozícii, ľudia ju niekedy ani nevyužívajú, pretože sa boja predsudkov a problémov spojených s duševnými ochoreniami. Táto stigma je hlavnou príčinou diskriminácie a vylúčenia zo spoločnosti: ovplyvňuje sebaúctu ľudí, podieľa sa na rozpade rodinných vzťahov, obmedzuje schopnosť socializácie, získania bývania alebo zamestnania.. Je hlavnou prekážkou liečby duševných porúch, podpory psychickej pohody a poskytovania účinnej liečby a starostlivosti, čo v konečnom dôsledku veľmi negatívne vplýva na kvalitu života.

Aj keď urobila psychiatrická starostlivosť na Slovenku v posledných 15 rokoch pokrok, stále chýbajú programy podpory a prevencie duševného zdravia, nedostatočne je zabezpečená starostlivosť o deti, mladistvých a starých ľudí, prudko stúpajú problémy spojené s nadmernou konzumáciou alkoholu a drog. Psychiatrické denné stacionáre vzhľadom na reštrikcie v oblasti financovania namiesto rozvoja zanikajú. Komunitná starostlivosť a možnosti postupného začleňovania do pracovného procesu formou pracovnej rehabilitácie, chránených pracovných miest a zariadení chýbajú a aj keď ich legislatíva už umožňuje, nemajú pri súčasných možnostiach financovania šancu plne fungovať.

LIGA ZA DUŠEVNÉ ZDRAVIE ZALOŽENÁ V r. 2001

Ciele:- znížiť stigmu duševných porúch v spoločnosti- podpora duševného zdravia a prevencia duševných ochorení- prispieť kodstráneniu diskriminácie duševne chorých

Týždeň duševného zdravia- október- celoslovenská kampaň- predaj kvietkov za symbolickú cenu- zbieranie prostriedkov na aktivitu, na podporu duševného zdravia

Galéria Nezábudka- www.galerianezabudka.sk- výpovede tých, ktorým výtvarná tvorba pomáha originálnou formou vysporiadať sa s vnútornými problémami

PSYCHIATRICKÁ STAROSTLIVOSŤ NA SLOVENSKU

Rozsah problému starostlivosti o duševné zdravie.

- rozpočet vyčlenený na duševné zdravie tvorí priemerne len 6% výdavkov celého zdravotného rozpočtu hoci duševné poruchy sa podieľajú na záťaži všetkými ochoreniami 20%

- psychiatrické poruchy v celku tvoria celosvetovo po kardiovaskulárnych ochoreniach druhú najviac zaťažujúcu skupinu ochorení

- na Slovensku sú treťou najčastejšou príčinou invalidizácie

- výskyt duševných porúch v Európe:

30 miliónov ľudí trpí chorobnou úzkosťou a depresiou

viac než 7 miliónov – Alzheimerovou chorobou a inými demenciami

viac než 4 milióny schizofréniou

viac než 4 milióny panickými poruchami

Predpoklad:

- počet ochorení bude rásť v súvislosti zo starnúcou populáciou

DUŠEVNÁ PORUCHA.

Pod týmto pojmom rozumieme poruchu psychických funkcií, ktorá bráni plnohodnotnej vonkajšej i vnútornej realizácii osobnosti.

ČO SÚ ZÁKLADNÉ PSYCHICKÉ FUNKCIE:

1, vnímanie2, pozornosť3, pamäť4, vedomie5, emotivita6, pudový život7, intelekt

8, myslenie9, vôľové konanie10, osobnosť

PRÍČINY DUŠEVNÝCH PORÚCH.

1, Endogénne faktory

- odchýlky v chromozómovej výbave, v zmysle porúch enzýmovej výbavy- poruchy metabolizmu neurotransmiterov

2, Exogénné / somatogénne / faktory

– ORGANICKÉ – priamo poškodený mozog

- SYMPTOMATICKÉ – poškodenie iné, ktoré sa psychickou poruchou prejaví

( Somatogénne – toxické poškodenie, otravy, infekčné ochorenie, choroby žliaz s vnútornou sekréciou, generačné krízy: puberta, tehotenstvo a laktácia, klimaktérium, zápaly mozgu a jeho obalov, poruchy látkovej premeny ).

3,Psychogénné faktory

- vznikajú vplyvom vonkajšieho prostredia: rodinného, pracovného, politického

- podmienené nevhodným zážitkom, náhly, silný, nepríjemný zážitok /psychotrauma/

- menej intenzívnymi ale trvalejšími podnetmi / dlhotrvajúca psychotraumatizácia /

- ťažkosti a obavy z pretrvávajúcej telesnej choroby

ODLÍŠENIE PSYCHOTICKÝCH DUŠEVNÝCH PORÚCH OD NEPSYCHOTICKÝCH

1, Psychotické duševné poruchy:

dochádza k poruche adekvátneho hodnotenia reality, k chorobnému skresľovaniu

vnímania a interpretácie skutočnosti, k nekritickému hodnoteniu vlastného

duševného stavu.

Psychotik si neuvedomuje chorobnosť svojho stavu a sám nevyhľadáva

lekársku pomoc. Môže byť nebezpečný sebe aj svojmu okoliu. Za svoje činy

spáchané pod vplyvom ochorenia nemôže byť trestne zodpovedný.

2, Nepsychotické duševné poruchy:

chorý si uvedomuje naliehavosť svojich ťažkostí, zle ich znáša. Sám vyhľadáva

lekára a dožaduje sa liečby. Kontakt s realitou je zachovaný, nedochádza k zámene

vlastných predstáv za skutočnosť. Chorý je plne zodpovedný za svoje činy.

LIEČBA PSYCHICKÝCH PORÚCH.

A, FarmakoterapiaB, Biologické liečebné metódyC, Psychoterapia

A, FARMAKOTERAPIA

Psychofarmaká sú lieky, ktoré pôsobia na CNS a primárne ovplyvňujú psychické procesy. Hlavnou indikáciou psychofarmák je liečba psychických porúch.1, psychostimulancia2, nootropiká3, sedatíva4, hypnotiká5, anxiolytiká6, neuroleptiká / Plegomazín, Tisercin, Chlorprotixen, Tiapridal , Leponex, Risperdal7, antidepresíva8, thymoprofilaktiká

B, BIOLOGICKÉ LIEČEBNÉ POSTUPY

1, Elektrokonvulzívna liečba

– ide o vyvolanie veľkého epileptického záchvatu elektrickým impulzom.

- používa sa jednosmerný pulzový prúd, ktorý sa aplikuje bitemporálne

umiestnenými elektródami 0,2- 1,5 sek.

- séria -6-10 výkonov ,každý druhý deň

-indikácie – ťažká depresia, mánia, pri schizofrénii, pri katatónnej schizofrénii,

život ohrozujúce stavy, pri nedostatočnej odpovedi na liečbu

- celková anestéza – myorelaxancia , DIPRIVAN

- len so súhlasom pacienta – informovaný súhlas, pri ohrození života – so súhlasom

príbuzných

-príprava pacienta- informácia o priebehu, interné vyšetrenie, nalačno, vybrať zubnú

protézu, voľný odev

- priebeh výkonu – špeciálna miestnosť s prístrojmi- pokojná izba,lôžko bez vankúša ,prístupné zo všetkých strán

-prístroje –ECT aparát ,kyslíkový prístroj , odsávačka , defibrilátor, Inštrumenty na intubáciu ,pohotovostná skrinka

-spôsob výkonu -pacient leží na chrbte , aplikácia celkovej anestézie, fixácia sánky, priloženie elektród, aplikácia výboja, sledovanie kŕčov,obnovenie

spontánneho dýchania, meranie VF

-príznaky záchvatu- tonicko - klonické kŕče ,chvenie viečok, zášklby mimického svalstva , babinského reflex, priebeh identický s grand -mal ,

-po ECT – VF, vedomie, pozor na mrákotné stavy a psychoorganický syndróm

komplikácie u starších pacientov

2, Liečba svetlom

– používa sa umelé svetlo s intenzitou aspoň 2500 luxov. Aplikuje sa najčastejšie ráno, minimálna dĺžka aplikácie je 30’

- séria –10 – 14 výkonov

-indikácia – pri sezónnych depresiách a poruchách spánkového rytmu u pacientov s organickými psychickými poruchami

C, PSYCHOTERAPIA

- liečba psychických porúch psychologickými podnetmi – sú to terapeutické metódy, techniky

-môže prebiehať individuálne alebo skupinovo, môže mať formu verbálnu alebo neverbálnu

- zameriava sa na poruchu psychických funkcií ,problémy s adaptáciou v rodine, práci v spoločnosti

-je dlhodobým liečebným procesom a má veľký význam vo fáze doliečovania

Príklady psychoterapeutických techník :

1.psychogymnastika- slová sú tu nahradené mimikou ,gestami , pohybom .Reakcie pacienta sú pri tejto technike spontánne, pravdivejšie a zvýrazňujú emočné

prežívanie.

2.psychodráma – používa divadelné výrazové prostriedky ,pri predvádzaní a hraní .

Úloh umožní preniknúť hlbšie do problému a umožňuje vyjadrovať pocity.

3.relaxácia –vedie k psychickému a fyzickému uvoľneniu , dochádza k regenerácii

organizmu. / techniky :autogénny tréning podľa Schultza ,progresívna relaxácia

Podľa Jakobsoba/.

4. arteterapia – kreslenie, maľovanie , modelovanie ,.Dôraz kladie na obsah ,výraz

a emočný doprovod, nie na umelecký výsledok.

5. muzikoterapia- k terapeutickým účelom vyžíva hudbu ,môže prebiehať formou

Počúvania hudby ,formou spevu, hry na hudobné nástroje alebo vyťukávanie rytmu.

6. biblioterapia –sa zaoberá prácou s knihou ,jednak s úmyslom usmerniť myšlienky

pacienta aj ako forma psychického uvoľnenia.

7.socioterapia - využíva sociálne faktory s cieľom zlepšiť sociálne vzťahy chorého.

Využívajú sa terapeutické komunity ,kluby .

8. kineziterapia – používa pohybové aktivity s prvkami neverbálnych techník.

Športové hry, turnaje, rekondičné pobyty pacientov. 9. LTV – liečebná telesná výchova, zameriava sa na zlepšenie kondície ,držanie tela,

posiľovanie ochabnutých svalov.

10. joga- telesné , dychové, relaxačné cvičenia.

ŠPECIFICKÁ PRÁCE SESTRY NA PSYCHIATRII.

- ťažisko práce sestry na psychiatrii je celkom odlišné od práce na iných oddeleniach.

- k jej dennej práci patrí nadviazanie vzťahu, kontaktu s pacientom, sprevádzanie ich

v ťažkých obdobiach, vytváranie nových bezpečnostných štruktúr denného života

- osobnosť sestry viac než inde ovplyvňuje kvalitu ošetrovateľskej starostlivosti

Faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu starostlivosti: 1, Osobnostné predpoklady:

-úroveň sebapoznania sestry – zvláda náročné situácie

- citlivý, empatický postoj k problémom chorých

- neutrálny postoj – dostatočne sa ovládať ( neprejavovať sympatie ani antipatie )

- prispôsobenie ošetrovateľskej starostlivosti individualite pacienta

2, Znalosť, symptomatológia duševných porúch:

- je nevyhnutným predpokladom

- neznalosť vedie k závažných chybám v prístupe

- sestra správne posúdi príčiny pacientovho správania, pomôže jej to udržať potrebný odstup

- hostilný /nespolupracujúci /, agresívny pacient

3, Poznať metódy získavania údajov:

- pozorovanie

- rozhovor

- efektívna komunikácia

- kladenie otázok

- umenie počúvať

- potlačiť svoje potreby a dať priestor pacientom

4, Poznať účinky psychofarmák:

- tieto liekové skupiny majú svoje špecifiká

- doba nástupu účinku

- kumulácia liečiva v organizme

- extrapyramídová symptomatika

5, Orientácia v psychoterapii:

- sestra je členom psychoterapeutického tímu a zúčastňuje sa na psychoterapeutických aktivitách

priamo – vedie relaxáciu, v podpornej terapii pri individuálnej starostlivosti o pacienta

nepriamo – svojím prístupom k chorému, spôsobom kontaktu

6, Znalosť nových ošetrovateľských metód:

- modely ošetrovateľskej starostlivosti : ošetr. proces, prekladové a prepúšťacie správy

-sestra vedie pacientov k samostatnosti, sebestačnosti, predchádza vzniku závislosti

pacienta na zdravotníckom zariadení

7, Iné:- pozoruje chorých ohrozujúcich seba a okolie ( spolupacientov, personál, rodinu ).

- podáva psychofarmaká , dohliada na ich užitie u pacientov s problematickým prístupom k liečbe, pozoruje účinky, extrapyramídové symptómy

- asistuje pri špecifických druhoch liečby ( elektrokonvulzívna terapia ), príprava

pacienta pred a po výkone

- zúčastňuje sa na psychoterapeutických aktivitách ( komunity, skupiny, kluby )

- orientuje sa v priamej problematike ( ochranná liečba, nedobrovoľná hospitalizácia )

- zapája sa do resocializačného procesu chorých

- zameriava sa na edukáciu v oblasti duševného zdravia.

SIEŤ PSYCHIATRICKÝCH ZARIADENÍ.

1, Ambulantné zariadenia:- ambulancie všeobecnej psychiatrickej starostlivosti- ambulancie pre alkoholizmus a iné toxikománie- psychiatrické ambulancie pre deti a dorast- sexuologické ambulancie- ambulancie pre liečbu porúch príjmu potravy- gerontopsychiatrické ambulancie- ambulancie klinického psychológa

2, Lôžková starostlivosť:- psychiatrické oddelenia nemocníc- psychiatrické kliniky fakultných nemocníc- psychiatrické liečebne- sociálne ústavy so špecializovanou psychiatrickou starostlivosťou- kúpeľné psychiatrické zariadenia

3, Intermediárna starostlivosť:- krízové centrá- denné stacionárne centrá denných aktivít- chránené bývanie- chránené dielne, programy chráneného zamestnania- komunitná starostlivosť

4, Zariadenia mimo rezort zdravotníctva: - diagnostické ústavy pre deti a mladistvých- pedagogicko – psychologické poradne- poradne pre rodinu, manželstvo a medziľudské vzťahy- manželské a predmanželské poradne

2. OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ O CHORÝCHS ODCHÝLKAMI A PORUCHAMI DUŠEVNÉHO ZDRAVIA.

( F00 – 09 )

1, ORGANICKÉ DUŠEVNÉ PORUCHY- syndróm demencie zahŕňa poruchu kognitívno – poznávacích funkcií ako pamäť, intelekt, pozornosť poruchy myslenia, emotivity , vnímania, správania, poruchy orientácie, je narušený spánkový rytmus, spánok – bdenie, môže dôjsť k degradácii osobnosti. To má za následok úbytok až úplnú stratu sebestačnosti a neschopnosť vykonávať bežné denné aktivity.

Dg. metódy:

- psychiatrické vyšetrenie, biochemické a hematologické vyšetrenie, EEG, CT, MR, psychologické vyšetrenie, očné pozadie.

Charakteristika pacienta

- podivné a neobvyklé správanie- porucha pamäti – zabiehavosť, mýli si mená- podráždenosť až agresivita- depresie- zmätenosť, poruchy orientácie- skreslené myslenie reality- dezorientácia- úzkosť a apatia

LIEČBA

Farmakologická – na ovplyvňovanie kognitívnych funkcií ( ARICEPT, EXCELON ) – ovplyvňujú metabolizmus acetylcholínuNootropikáAntipsychotiká

Nefarmakologická – tréning pamäte, edukácia rodiny

OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ- porucha výživy- porucha príjmu tekutín, znížený objem telesných tekutín- porucha vyprázdňovania, zápcha, hnačka- porušená citlivosť kože- bolesť- poruchy spánku- zmeny zmyslového vnímania- riziko násilia- strach, úzkosť- narušená sebaúcta- poruchy správania- porucha verbálnej a neverbálnej komunikácie- nedostatočná sebaopatera- sociálna izolácia- potenciálne nebezpečenstvo úrazu- nočný nepokoj- blúdenie

DUŠEVNÉ PORUCHY VYVOLANÉ PSYCHOAKTÍVNYMI LÁTKAMI.

/ F10 – 19 /

Závislosť:Na určitej látke – psychoaktívne látky, alkohol, opiáty, sedatíva a hypnotiká, kokaín, halucinogény, tabak, organické rozpúšťadlá.

Nelátková – gamblerstvo, závislosť na internete, na počítači, nakupovanie.

Poruchou spôsobenou užívaním psychoaktívnych látok je každá duševná alebo behaviorálna porucha, ktorá vznikla ako dôsledok jedného alebo viacerých psychoaktívnych látok. Ide o rozmanité poruchy od nekomplikovanej intoxikácie, škodlivého užívania, syndrómu závislosti, odvykovacieho stavu s delíriami, až k zjavným psychotickým poruchám a demenciám. Psychoaktívnymi látkami sú všetky látky, ktoré majú vplyv na psychickú činnosť v zmysle vyvolania závislosti ( alkohol, opiáty, sedatíva, hypnotiká, kokaín, tabak... ).

Závislosť môže byť psychická, prejavujúca sa túžbou, nutkaním mať drogu buď k navodeniu príjemného psychického stavu alebo k zabráneniu nepríjemných pocitov pri abstinencii ( úzkosť, pokles nálady, podráždenosť, apatia, agresivita, tuposť ).

Fyzická, ktorá sa prejavuje rozvojom nepríjemných telesných príznakov ( bolesti, kŕče, epileptické záchvaty ) po vysadení látky. Psychická závislosť pretrváva spravidla dlhšie ako fyzická.

LIEČBA:

a, detoxikácia – jedná sa o zbavenie organizmu návykovej látky a pomoc pacientovi prekonať abstinenčné príznaky

b, režimová liečba – základná metóda – podpora a akceptácia pacienta, prekonanie závislosti problémov, pozitívne spätné väzby, ocenenie pokrokov, liečba je dobrovoľná

Ošetrovateľská starostlivosť :

-je individuálna a rozličná podľa toho, v akom štádiu ochorenia sa jedinec

Príklady problémov a intervencií u chorých v akútnom stave:

- nedostatočný príjem stravy a tekutín, sestra zabezpečí príjem vitamínov a minerálov, zapisuje PVT, sleduje vylučovanie moču a stolice

- abstinenčné príznaky – monitorovanie vitálnych funkcií, sledovanie kŕčov,EPI záchvaty

- riziko sebapoškodenia – zabezpečí zvýšený dozor v štádiu zmätenosti a dezorientácie, odstrániť potenciálne nebezpečné predmety

- znížená alebo žiadna sebaopatera – sestra pomáha s adaptáciou na bežné každodenné činnosti

- nedostatočný spánok a odpočinok – predspánkové rituály, kľud , nepiť tekutiny presne pred spaním

- zvýšená úzkosť, strach – sestra si všíma správanie pacienta z hľadiska hladiny úzkosti

Cieľom ošetrovateľských intervencií je po úspešnej detoxikácii získanie

optimálneho fyzického zdravia a náhľadu na ochorenie.

Po dosiahnutí tohto štádia môže dôjsť k zaradeniu pacienta do režimovej liečby.

Cieľom režimovej liečby je život bez závislosti, úprava pomerov v rodine

a v zamestnaní, získanie sebadôvery a zapájanie chorého do bežného života.

PSYCHOTICKÉ PORUCHY.

( F20 – 29 )

Psychózami označujeme závažné duševné ochorenia, pri ktorých je narušená

schopnosť jedincov správať sa a jednať v súlade s okolnosťami. Psychotické ochorenia menia vzťah človeka k realite, ovplyvňujú jeho cítenie, myslenie, vedú k zmenám osobnosti a znižujú kvalitu ľudského života. Vyznačujú sa mnohotvárnosťou psychopatológie , príčinami vzniku ochorenia, priebehom ochorenia a reakciami na liečbu. Väčšina foriem ochorení má zdĺhavý priebeh a sklon k chronifikácii.

Schizofrénia: je ochorenie zatiaľ neznámej etiológie a prejavuje sa poruchami myslenia, správania, vnímania, emócií a vôle, rozšírená je po celom svete zhruba 1% populácie. Začiatok ochorenia je zvyčajne medzi 16 a 25 rokom života.

Schizoafektívna porucha: je typ funkčnej psychózy u ktorej je možný výskyt okrem porúch myslenia a vnímania aj nápadný výkyv nálady v zmysle depresie alebo mánie.

Charakteristika pacienta:

Pri stretnutí s pacientom je sa venovať nutné špecifickým príznakom, mať na pamäti, že v popredí obrazu ochorenia je úzkosť a narušenie sociálneho kontaktu. Nadviazanie kontaktu s chorým a postupný rozvoj vzťahu kladie veľkú záťaž na personál aj blízkych. Špecifické príznaky ovplyvňujú bežné denné činnosti a vyžadujú špecifický prístup.

Typické znaky psychických porúch:

Vnímanie seba samého – v akútnom štádiu ochorenia majú chorí problémy s udržaním svojich hraníc a okolitého sveta. Sú extrémne citliví na narušenie a prekročenie svojich hraníc, ale zároveň zle vnímajú hranice iných. Je potrebné mať na pamäti poruchy komunikácie. Chorí nemusí rozumieť našim informáciám.

Vnímanie okolitého sveta je narušené. Halucinácie spôsobujú narušené chápanie reality. Má problém porozumieť súvislostiam a naopak vidí spojitosti i tam, kde pre iných nie sú. Vnímanie je ovplyvnené paranoiditou ( vzťahovačnosťou ), pocitom ohrozenia. Môže reagovať podráždene, niekedy agresívne.

Nekľud. Chorý si uvedomuje, že s ním nie je niečo v poriadku. Halucinácie vedú k znekľudneniu chorého. K nekľudu prispieva tiež nedostatok spánku, úzkosť, obavy, hospitalizácia či úvahy o nej.

Sluchové, zrakové, taktilné , čuchové halucinácie :dôsledky týchto príznakov psychotického ochorenia sa prejavujú v každodennom živote človeka. Predovšetkým sa jedná o narušený obraz reality.

Poruchy myslenia: charakteristická je dezintegrácia myšlienkových procesov. Chorý nemá schopnosť úsudku, nesprávne hodnotí situáciu. Má narušenú schopnosť logicky myslieť, čo vedie ku vzniku konfliktov a paradoxných situácií. Chýba schopnosť riešiť problémy, sú prítomné bludy. Chorý zažíva pocity ohrozenia, je vzťahovačný – paranoidné bludy. Chorý zažíva pocit bezmocnosti – depresívne bludy. Chorý sa môže cítiť stredom všetkého diania, všetko dokáže, je chorobne presvedčený o svojom zvláštnom význame – bludy expanzívne – megalomanické.

Sociálna izolácia: chorý sa sťahuje do seba, prestáva sa stretávať s ľuďmi, často krát prestane chodiť do práce či do školy – v dôsledku pocitu ohrozenia a nedôvery.

Zmenu v sociálnych vzťahoch: si všímajú aj členovia rodiny chorého. Izoluje sa od rodinného diania, vyhľadáva samotu, nehovorí o svojich ťažkostiach.

Narušenie bežných činností: ochorenie často naruší každodenné fungovanie chorého. Signálom vznikajúceho ochorenia môže byť nenápadná zmena vonkajšku,

zanedbanie, či prehnaná starostlivosť o domácnosť, nezvládanie každodenných činností.

Liečba: je vysoko individualizovaná a cielená. Prebieha v rámci hospitalizácie na psychiatrickom oddelení alebo ambulantnou formou.

Farmakoterapia: je ťažiskom liečby psychóz. Antipsychotiká 2 generácie( Risperdal, Zeldox, Zyprexa, Zoleptil, Seroguel ) – majú minimum vedľajších účinkov, nemajú sedatívny vplyv, nezhoršujú kognitívne funkcie.

Klasické antipsychotiká: ( Haloperidol, Tisercin), majú stále využitie.Depotné antipsychotiká: ( Haloperidol, Fluanxol, Risperdal Consta ), raz za 10 dní až 4 týždne.

Antipsychotiká nepôsobia okamžite, k nástupu účinku potrebujú dni až týždne. Elektrokonvulzívna terapia – u agitovaných pacientov s rizikom suicídia u pacientov s katatónnou symptomatikou.– užívanie liekov pri prvej atake – 2 roky, - chronické stavy – niekedy celoživotne.

Psychoedukácia: slúži k zaisteniu spolupráce pacienta upevnenie terapeutického vzťahu a pacient by sa mal rozumieť tomu, čo sa s ním deje.

Práca s rodinou: ideálny je podiel rodiny na dlhodobej liečbe pacienta.

Pracovná terapia: je zameraná na aktivizáciu, koníčky a záujmy pacienta.

Individuálna alebo skupinová podporná psychoterapia.- doliečovanie v dennom stacionári

Ošetrovateľská starostlivosť: v akútnom štádiu duševnej poruchy je predovšetkým

potrebné zaistiť bezpečnosť pacienta a jeho okolie.

Zaistiť jeho biologické potreby – príjem potravy, tekutín, vyprázdňovanie,

sebestačnosť, hygiena, spánok. Dlhodobá ošetrovateľská starostlivosť sa sústreďuje

na podporu v činnostiach a umožnenie sebestačnosti. Dôležitá je trvalá aktivizácia.

Sledovanie priebežného stavu výživy a kontrola hmotnosti pacienta. Motivácia

k pravidelnému užívaniu liekov.

AFEKTÍVNE PORUCHY. ( F 30 – 39 )

Afektívne poruchy patria medzi najrozpoznateľnejšie stavy v psychiatrii. Základnou psychopatologickou poruchou je patologická nálada.

Prejavuje sa vo fázach: syndróm depresívny, syndróm manický

Neliečiteľná fáza: 4 – 6 mesiacov, alebo niekoľko dní

Afektívne poruchy: unipolárny typ: výskyt len depresívnej alebo manickej epizódy

bipolárny typ: striedanie depresívnych a manických epizód

1.Depresívny syndróm

Smútok, neschopnosť prežívať radosť, uzatvorený, nenadväzuje kontakt, mimika maskovitá , bez mimických prejavov, utrápenosť, skleslosť, strata záujmov o prácu, koníčky a aktivity, nerozhodnosť, nesústredenosť, beznádej, nestará sa o seba, o hygienu, o úpravu. Chýba chuť do jedla, k pohybu, vyhasína sexuálna potreba, sklony k zápche. U ťažších foriem sa objavujú bludy, individuálne tendencie a myšlienky. Túžba rozumieť a vyslobodiť sa z duševnej trýzne.

Liečba: - ambulantná- denný stacionár- hospitalizácia – farmakologická – antidepresívna, neuroleptiká , thymoprofilaktiká

psychoterapia – individuálna, skupinová ECT – u ťažkých depresívnych foriem so suicidálnym konaním,

s bludmi

OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ

- dozor pri užívaní a podávaní liekov- zabrániť spáchaniu sebevraždy ( kontroly, pozorovanie )- dohľad nad príjmom potravy a tekutín- motivácia k hygiene a sebaopatere- prejaviť pacientovi pochopenie, vypočuť ho, nadviazať dialóg- nenaliehať, byť trpezlivý-s ústupom depresie zapájať pacienta do aktivít ( krátke činnosti, postupne zvyšovať nároky )

2. Manický syndróm

- dobrá nálada, nadmerne aktívny, stále si vyžaduje kontakt, nedodržuje spoločenské formality, mnohovravný, družný, plný nových nápadov, nestály, ľahko sa pre niečo zapáli, má zrýchlené myslenie – slovný šalát, má zníženú potrebu spánku a odpočinku, je živý, plný energie- má zvýšené sebavedomie, všetko zvládne, kladie si nesplniteľné ciele- riziko predávania majetku, uzatvárania obchodov, riskantných zmlúv, nadväzovanie sexuálnych vzťahov, rozvody- psychotické prejavy – halucinácie a bludné predstavy

Liečba:

- neuroleptiká- thymoprofilaktiká- lítium ( 0,4 – 1,2 ml/l – terapeutická hladina )- ECT

OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ

- stanoviť stratégiu prístupu k pacientovi

- stanoviť jasné hranice ( čo je prijateľné a čo nie )

- dodržiavať režim oddelenia

- dodržiavanie príjmu potravy

- hygiena

- sledovanie somatického stavu ( chronické ochorenia, diabetes, dietny režim )

- edukácia pacienta / dostatok informácií, rozpoznať príznaky ochorenia, účinky liekov, pravidelné kontroly /

NEUROTICKÉ PORUCHY. ( F 40 – 49 )

Neuróza je porucha adaptačných mechanizmov človeka. Príznaky sú pre jedinca obťažujúce, sú nimi vnímané ako neprijateľné a cudzie.

Hodnotenie reality: nie je narušené, správanie nenarušuje základné sociálne normy. Príznaky neuróz môžeme rozdeliť na príznaky: duševné: úzkosť, strach, depresie, fóbie, obscesie, kompulzie, poruchy spánku, nesústredenosť, podráždenosť.telesné: bolesti hlavy, dušnosť, palpitácie, bolesti na hrudníku, závraty, potenie, kolapsy, tras, zvracanie, hnačky.

Formovanie neurotickej symptomatiky je dlhodobé. Príznaky sa vyvinú pod vplyvom nadmernej opakovanej záťaže ( psychotrauma ).Neurotické syndrómy nie sú ohraničenými jednotkami, navzájom sa prekrývajú a tvoria zmiešané alebo prechodné obrazy.. Niekedy môže byť ich odlíšenie zložité od depresívnych porúch a porúch osobnosti.Centrálnym pojmom v etiopatogenéze neuróz je konflikt.

Fóbické úzkostné poruchy:

- charakteristický pre tieto poruchy je neprimeraný intenzívny strach z niektorých situácií, podnetov, predmetov – fóbia. a/ agorafóbia – úzkosť v otvorených priestranstvách, z cestovania dopravným prostriedkom, z preplnených miestb/ sociálna fóbia – strach z kontaktu s inými ľuďmic/ špecifické fóbie – sú obmedzené na špecifické situácie, napr. blízkosť určitých zvierat, lietanie lietadlom, pohľad na krv

Hlavnou metódou liečby fóbických porúch je psychoterapia. Využívajú sa metódy kognitívno – behaviorálnej terapie ako sú edukácia, kognitívna rekonštrukcia.

Iné úzkostné poruchy:

1, Panická úzkostná porucha: hlavným príznakom je úzkosť, ktorá sa neviaže na žiadnu špecifickú situáciu, nie je možné ju ani predvídať. Začiatok je náhly, objavujú sa palpipácie , dušnosť, závrate, bolesti v hrudi, strach z umierania. Ataky paniky trvajú 10 – 30 minút, aj 2 hodiny, po odznení dochádzajú k pocitu vyčerpanosti, trasu. Priebeh je dlhodobý, väčšina pacientov chronifikuje.

2, Zmiešaná úzkostne – depresívna porucha: sú prítomné symptómy úzkosti a depresie, ale žiadny neprevláda natoľko, aby bola diagnostikovaná depresívna alebo úzkostná porucha.

V liečbe sa uplatňujú metódy kognitívno – behaviorálnej terapie – edukácia , pacienta naučia kontrolovať panické záchvaty pomocou regulovania, nácviku relaxácií, antidepresíva a anxiolytiká.Ďalej do tejto skupiny neurotických porúch zaraďujeme:- obsedantno- kompulzívnu poruchu- reakcie na stres a poruchy prispôsobenia- somatoformné poruchy

Ošetrovateľská starostlivosť:

Nadviazanie vzťahu s pacientom je základným predpokladom k liečbe. Chorí sú často opatrní, nedôverčiví. Iní naopak zaťažujú okolie svojimi problémami. Setra je s pacientom v úzkom kontakte, ktorý umožní podporovať k aktivite, k nadviazaniu vzťahu k okoliu, k aktivitám v rámci výtvarných a činnostných terapií.

Zásady podpory chorému:

- nadviazanie vzťahu- ventilácia emócií umožní odreagovať sa v priateľskom prostredí- vyjadrenie hnevu, zlosti, smútku, radosti – učiť sa takýmto prejavom za podpory zdravotníctva- ventilovať svoje problémy, zveriť sa, prejaviť záujem o druhých- poskytujeme oporu, vyjadrujeme presvedčenia, že chorý je kompetentný svoje problémy riešiť- pomáhame nájsť svoje zdravie, oporu v rodine, u blízkych a priateľov

PORUCHY PRÍJMU POTRAVY.( F50 – 59 )

Definícia

– charakteristickými poruchami príjmu potravy sú poruchy myslenia a jednania vo vzťahu k jedlu a k vlastnému vzhľadu

- jedná sa o neustále zamýšľanie sa jedlom na úkor iných sociálnych aktivít a naliehavé kontrolovanie výživy

- výskyt ochorenia má vzostupný trend a tendenciu k chronifikácii, hlavne u dospievajúcich dievčat

MENTÁLNA ANOREXIA

- úmyselné znižovanie telesnej hmotnosti, základné príznaky: chorobný strach z priberania, odmietanie jedla, ktoré vedie až k strate chuti k jedlu a k strate pocitu hladu

- psychopatologické príznaky: úzkosť, depresie, afektívna labilita, fóbické, obsedantné, hysterické príznaky

- somatické príznaky: vychudnutosť, suchá, vrásčitá, bledá pokožka, vypadávanie vlasov, lámanie nechtov, amenorea, vypadávanie, kazivosť zubov, metabolický rozvrat

BULIMIA NERVOSA

- je charakterizovaná opakovanými záchvatmi prejedania veľkým množstvom potravy.

- pokusy znížiť hmotnosť pomocou drastických diét, zvracaním, užívanímpreháňadiel a diuretík

- po prejedaní obvykle nastáva depresívna nálada, sebaobviňovanie

- v krátkom časovom období dochádza opakovane k výkyvom hmotnosti

OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ

- liečba – ambulantná – špecializovaná, obvykle neúčinnáhospitalizácia –na psychiatrických oddeleniach

- trvanie – 1 –2 mesiace- liečba režimová- kompenzovaný somatický stav

CIEĽOM LIEČEBNEJ A OŠETROVATEĽSKEJ STAROSTLIVOSTI

- je naučiť pacienta správnym stravovacím návykom a dodržiavanie stravovacieho režimu

- psychoedukácia, ktorá sa týka správneho stravovania

- váhový prírastok

- edukácia rodiny a rodinných príslušníkov

- kluby – klub mentálnej anorexie

PORUCHY OSOBNOSTI. ( F 60-69)

Ich podstatou je disharmonický vyvinutá osobnosť, ide o extrémne vystupňované povahové a charakterové rysy, ktoré vedú k poruchám sociálnej adaptácie.Poruchy osobnosti sú poruchami stabilnými, k výkyvom dochádza pri nepiaznivých vonkajších záťažiach ( partnerské krízy, pracovné problémy)alebo na základe vnútorných faktorov ( závažné ochorenia, kritické vekové obdobia)

-príčiny- biologické vplyvy- genetické odchýlky - psychosociálne vplyvy – nevhodná výchova , zneužívanie

PREDPOKLADY ÚSPEŠNOSTI LIEČBY.

-ochota pacienta k zmene: motivácia k liečbe, k spolupráci, stanovenie cieľov ,- sociálne zázemie ,rodina ,priatelia ,záujmy sú dobré predpoklady k lepšej adaptácii na liečbu

-potreba na mieru šitého prístupu: ( Sperry , 1999) a) dobre liečiteľné : osobnosť závislá, histriónska , ,vyhýbavá, depresívna b) priemerne liečiteľné: osobnosť narcistická, hraničná, schizotypná c) zle liečiteľné : osobnosť paranoidná, pasívne-agresívna , antisociálna .- zamerať sa na konkrétne liečebné ciele: a) schopnosť obstáť v režime b) naučiť sa vypočuť názor iných c) hľadať svoje vnútorné zdroje pri riešení problémov

Cieľom práce s človekom s poruchou osobnosti je -pomôcť mu pochopiť reálnu životnú situáciu , v ktorej sa nachádza-rozpoznať traumatizujúce udalosti- pestovať pocit zodpovednosti za vlastné správanie a rozhodovanie- rozvoj sociálnych zručností s cieľom zlepšiť vzťahy

MENTÁLNE RETARDÁCIE A PORUCHY INTELEKTU. F(70- 79) - intelekt – je súhrn rozumových schopností a vedomostí človeka - inteligencia – je schopnosť človeka správne posudzovať ,využívať získané

Znalosti, porozumieť problémom a situáciám a úspešne ich riešiť.

- vyšetruje sa inteligenčnými testami -IQ- inteligenčný qocient - je to pomer mentálneho veku k veku kalendárnemu. - priemerná hodnota IQ je 100.

- mentálna retardácia – patrí k poruchám intelektu, dochádza pri nej

k nedostatočnému rozvoju intelektu a tým pádom k zníženiu rozumových schopností

- porucha je vrodená alebo vzniká hneď po narodení

- príčiny - dedičné vplyvy - poškodenie mozgu v perinatálnom období z toxických, metabolických alebo traumatických príčin .

ĽAHKÁ MENTÁLNA RETAEDÁCIA IQ 50-59 STREDNE ŤAŽKÁ MR IQ 35-49 ŤAŽKÁ MR IQ 20-34 HLBOKÁ MR IQ pod 20

OŠETROVATEĽSKÁ STAROSTLIVOSŤ.

- dôležité je získať si dôveru pacienta

-sestra volí vhodný prístup k pacientovi, zodpovedajúci jeho mentálnemu veku

-prispôsobuje komunikáciu i nároky mentálnym možnostiam pacienta

-cieľom starostlivosti je získať čo najväčšiu samostatnosť u pacienta Starostlivosť v denných stacionároch:

-je vhodnou kombináciou rodinnej starostlivosti

-poskytuje výchovno-vzdelávacie aktivity, rehabilitáciu a špeciálnu pedagogickú

starostlivosť

-dospelým poskytujú chránené dielne , voľno-časové vzdelávacie programy

-podporné bývanie

Ústavná starostlivosť:

je poskytovaná v dvoch formách.

a) psychiatrické liečebne pre deti a dospelých

b) domovy sociálnej starostlivosti

TECHNIKY NA ZMIERNENIE NAPATIA.

- používať krátke a jednoduché vety

- osloviť pacienta menom, priezviskom

- treba sa vyhnúť hádkam a obrannému postoju ( zatínanie pästí, ruky v bok, napätý alebo zlostný výraz tváre, rýchle pohyby )

- použitie normálneho tónu hlasu, normálny, monotónny tón, nikdy nie je vhodné používať krik!!!

- rešpektovať pacientov intímny priestor, psychotickí pacienti si strážia svoje intímne prostredie a potrebujú viac priestoru a väčší odstup od druhých

- úzkosť – zapríčiňuje jeho správanie „ Vyzeráte veľmi rozrušený . Môžeme vám pomôcť? Máte z niečoho strach? Poďte, posaďte sa. Čo vás tak rozhnevalo?“ !!! Zmiernite hnev a predídete nevhodnému správaniu! Upokojíte situáciu!

- v prípade, že je takýto ošetrovateľský prístup neefektívny sú potrebné radikálnejšie opatrenia

- dať pacientovi najavo našu potencionálnu silu – aspoň piati ľudia sa k nemu priblížia zboku, nie priamo spredu, pretože by to mohol vnímať ako útok

- použitie fyzickej sily si vyžaduje zreteľne uvedomiť si svoju úlohu, aby sa zabránilo ich zraneniu

- pred zásahom si treba zložiť okuliare, hodinky, menovky

- podanie medikácie

- premeranie vitálnych funkcií

- ochranné lôžko

- pozorovanie pacienta

- pomáhať včleniť sa medzi ostatných pacientov

3. ODCHÝLKY A PORUCHY VÝVINU ZRENIA

1. VÝVINOVÉ TEÓRIE

- psychosociálna teória – Erik Erikson ( 1964 ), rozdelil obdobie ľudského života do ôsmich štádií a v každom z nich sa vyskytuje určitá kritická úloha

- teória morálneho vývinu – Lawrence Kohlber ( 1968 ), sociálny vedec, navrhol teóriu morálneho vývinu, podľa ktorej jedinec prechádza pevne stanovenou sériou štádií

- teória kognitívneho vývinu – Jean Piaget ( 1969 ), švajčiarsky psychológ, štúdie u detí, pokúsil sa porozumieť štádiám ich intelektuálneho a kognitívneho vývinu

- teória vývinu rodiny – Evelyn Duvallová ( 1971 ), jej vývinový systém je zameraný na životný cyklus rodiny, ktorý rozdeľuje do ôsmich štádií

2. ODCHÝLKY A PORUCHY V DETSTVE- poruchy spánku- porúch príjmu potravy- poruchy vylučovania moču a stolice- strach a fóbia- detský autizmus

3. ODCHÝLKY A PORUCHY V ADOLESCENCII- konfúzia identity-deformácia predstavy o tele

4. ODCHÝLKY A PORUCHY V DOSPELOSTI- krízy týkajúce sa zamestnania- krízy týkajúce sa rodičovstva

5. ODCHÝLKY A PORUCHY V STARŠOM VEKU- krízy súvisiace s odchodom do dôchodku- krízy súvisiace so zdravím- terminálne krízy

4. SITUAČNÉ ZMENY A PORUCHY

- medzi spoločensky najrozšírenejšie situačné zlomy patrí: suicídium, násilie, znásilnenie

- v uvedených situáciách sa môže ocitnúť ktokoľvek počas svojho života, bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu a socioekonomické podmienky

Suicídium: - popiera najzákladnejšiu ľudskú potrebu – sebazáchovu, čo je v rozpore s hodnotením, ktoré ľudskému životu pripisuje sociálna a demokratická etika

1. Vysokorizikové skupiny:

- alkoholici a závislí od drog- predávkovanie, depresie, narušený úsudok – hrozba impulzívneho správania

- starí ľudia: - najvyšší výskyt suicídia- strata sebaúcty, úloh, blízkych osôb, pocit beznádeje a zbytočnosti- somatické ochorenie – narušuje fungovanie človeka

- lekári: - hľadajú riešenia problémov pre iných ale nemajú koho požiadať o pomoc pri svojich vlastných problémoch

- deti a adolescenti: - narušené rodiny s nezhodami a zneužívaním- autodestrukčné konanie- nechápu definitívnosť a nezvratnosť smrti- depresia

- predchádzajúce suicidálne pokusy: - sui pokus v anamnéze je najvýznamnejším indikátorom potenciálnej samovraždy- neplatí, že tí, ktorí sa o samovraždu pokúšajú, ju nikdy celkom nespáchajú!!!

OŠETROVATEĽSKÝ PROCES U SUICIDÁLNEHO PACIENTA.

Problém:Vysoké riziko potencionálneho násilia voči sebe.

Intervencie:Starostlivo a sústavne pozorovať pacienta a obmedziť riziká v prostredí, v ktorom sa nachádza.

Kontrolovať stravovanie a somatický stav pacienta do vtedy, kým nebude schopný vziať tútú zodpovednosť za seba.

Suicidálne vyhrážky brať vážne, s pacientom o nich nepolemizovať.

Pozorne sledovať pacienta v období ústupu depresie, v ktorm je roziko suicídia vyššie.

Problém:Potenciálne sebapoškodenie.

Intervencie:Prejaviť záujem o pacienta, podpopriť jeho interakcie s inými ľuďmi.

Ponúknuť široký program obsahujúci rôznorodé aktivity.

Povzbudzovať pacienta v prímaní vlastných rozhodnutí.

NÁSILIE: - kto nám ponúka násilie? – média, TV, filmy- každý divák sa stáva potencionálnym násilníkomNásilie predstavované takouto formou je spoločensky príjmané, aj preto sa stáva násilie medzi jednotlivcami a v rodinách jedným z najzložitejších problémov.

1. RIZIKOVÉ SKUPINY PACIENTOV

- akútny paranoidný pacient vníma svoje okolie ako hostilné a ohrozujúce a správa sa násilnícky, aby sa chránil

- pacient s organickým mozgovým syndrómommôže mať narušené myslenie a testovanie reality, môže mať za následok náhly vznik násilného správania

- určité somatické stavy metabolické endokrinné poruchy, abstinenčné syndrómy, pri závislosti, expanzívne mozgové procesy

- pravdepodobnosť neprimeraného správania sklon reagovať násilím na situácie, ktoré im nie sú po vôli

- jedinci s poruchou osobnostimajú nízku toleranciu frustrácie a neschopnosť odsunúť uspokojenie svojich potrieb

Znaky hroziaceho násilia

Pacient zo sklonom k násilnému správaniu môže:- udierať do stien, dvier alebo iných objektov- sa stať nepokojným a agitovaným, chodiť dore - dolu- prejavovať napätie a hnev- nadávať a kričať- byť hádavý, neusmerniteľný- vyhrážať sa- byť paranoidný

OŠETROVATEĽSKÝ PROCES U PACIENTA S NÁSILNÝM SPRÁVANÍM

Problém: vysoké riziko potencionálneho násilia voči iným

Cieľ: pacient nebude ohrozovať okolie

Intervencie: - umožniť pacientovi zostať tam, kde je, poskytnúť mu dostatok priestoru a udržiavať si od neho odstup- pozorovať pacienta a pomaly a rozvážne sa presunúť do priestoru medzi ním a dverami, neotáčať sa k pacientovi chrbtom- požiadať ostatných pacientov, aby odišli z miestnosti- identifikovať pacientove pocity úzkosti a povzbudiť ho, aby ich verbalizoval- ponúknuť pacientovi alternatívne spôsoby, uspokojiť ho a vymedziť hranice

Problém: zmenená ochrana

Cieľ: nevznikne poranenie pacienta

Intervencie: - pripraviť pomôcky a zabezpečiť personál- pripraviť osobitnú izbu, v ktorej nie sú potencionálne nebezpečné predmety- vysvetliť pacientovi, že personál mu pomôže kontrolovať jeho správanie- k pacientovi pristupovať pomaly, ale rozvážne, zachovávať opatrnosť, aby sa predišlo zraneniu pacienta alebo personálu- po mechanickej fixácii pacienta určiť jedného pracovníka z personálu, ktorý sa bude pacientovi nepretržite venovať, podať medikáciu podľa ordinácie lekára- sledovať vitálne funkcie pacienta minimálne pol hodiny, pravidelne kontrolovať cirkuláciu krvi v končatinách, ako aj pevnosť fixácie. - povzbudzovať pacienta, aby vyjadroval myšlienky a pocity súvisiace s incidentom skúmať, čo spôsobilo stratu jeho kontroly- ostatným pacientom, ktorí boli svedkami incidentu- umožniť vyjadrenie ich pocitov, alebo postojov k pacientovi s násilným správaním, prípadne k možnosti straty ich vlastnej kontroly

Problém: neefektívne zvládanie správania

Cieľ: pacient sa naučí nové alternatívne spôsoby vyjadrenia hnevu

Intervencie: - spolu s pacientom preskúmať epizódu násilného správania a straty kontroly, identifikovať, čo ju podmienilo a či išlo o úsilie dosiahnuť úľavu pri napätí a frustrácii- pomáhať pacientovi, aby sa naučil identifikovať faktory podporujúce stratu kontroly- schváliť vhodné reakcie pacienta na hnev a frustráciu, hľadať alternatívne spôsoby ich vyjadrenia- podľa možnosti spolupracovať s rodinou pacienta, aby príbuzní pochopili a podporovali nové spôsoby zvládaného správania

KRÍZA A KRÍZOVÉ INTERVENCIE.( F43 – reakcie na závažný stres a poruchy prispôsobenia )

- kríza– označuje najvyšší bod, vrchol ale aj bod obratu alebo zvrat v dianí

- psychická kríza– definujeme ako nestabilnú situáciu s nejasným koncom, ktorá spôsobuje zmenu v zabehnutom spôsobe života a vyvoláva preto stav ohrozenia, nerovnováhy a stresu- presahuje bežné adaptačné možnosti človeka aj zdroj jeho bežných obranných mechanizmov- trvanie 1-6 týždňov- môže spontánne odznieť, môže vyvolať chronické psychické problémy i keď situácia, ktorá krízu vyvolala už nepretrváva

POUČENIE Z KRÍZY:

- každá kríza v sebe obsahuje možnosť zásadnej premeny

- za určitých podmienok sa môže stať šancou k novému prežívaniu identity, s novými možnosťami správania, s novou dimenziou prežívania seba, okolitého sveta

- „ čo ťa nezabije, to ťa posilní “

- straty a zmeny v živote jedinca ( smrť blízkej osoby, rozchod s partnerom )

- prerušenie väzby na predchádzajúci zdroj pomoci ( sklamanie, zrada, hanba )

- zmena stavu rodinného, pracovného, zdravotného

- rozplynutie očakávaného ( narodenie poškodeného dieťatka, potrat, nezdarená skúška )

- rizikové stresové faktory ( zlé výsledky v škole, problémy so spolužiakmi, konflikty v rodine, útek z domova, alkohol a drogy, nezamestnanosť, sebevražedné pokusy )

TYPY KRÍZ:

Baldwinova typológia krízy, 1976

1, situačná ( násilie katastrofy )2, tranzitórna, z očakávania životných zmien ( strata a jej hrozba, zmena )3, prameniaca z náhleho traumatizujúceho stresu – somatického i psychického ( náhle úmrtie blízkeho človeka, prírodné katasrofy )4, vývojová, kríza zrenia

5, prameniaca s psychopatológie ( týranie, zneužívanie )6, psychatrické neodkladnosti ( akútne psychózy, intoxikácie, sebevražedné správanie, nekontrolovaná zlosť )

NORMÁLNY ADAPTAČNÝ VZOREC

1. štádium – okamžitá odpoveď – nedôvera, otupnosť2. štádium – plný rozvoj reakcie – úzkosť, zúfalstvo, hnev, pocity viny, regresia, depresia3. štádium – vyšetrenie – prijatie a plány do budúcnosti

KRÍZOVÉ INTERVENCIE

- široká škála služieb:

amatéri

profesionáli

linka dôvery

pohotovostné psychiatrické služby

ambulantné krízové zariadenia ( aministrátor@branadozivota.sk )

lôžkové krízové zariadenia

Teórie a techniky krátkodobej psychoterapie:

- krízová intervencia spracúva:

v ponuke patričnej pomoci s cieľom uľahčiť komunikáciu

umožniť správny odhad problému

pomoc pri vyjadrovaní emócií

navrátiť sebadôveru

mobilizovať podporupodporiť účelné riešenie problémučasová obmedzenosť ( počet sedení, dosiahnutie cieľa )

- nevypestovať závislosť na terapii- vyriešiť aktuálny problém- skôr pomáhať ako liečiť- čo najrýchlejšie obnoviť vlastné adaptačné mechanizmy klienta

5. TRENDY A PROBLÉMY DUŠEVNÉHO ZDRAVIA

Systémy starostlivosti o duševné zdravie a psychiku.- objasňuje úlohy a náplň práce psychiatrických sestier ako členiek zdravotníckych tímov v systéme primárneho ošetrovateľstva

tímového ošetrovateľstva alebo manažovania prípadu konzultančná činnosť

- úloha psychiatrickej sestry v zdravotníckej starostlivosti sa rozšírila o manažment prípadu

- konzultačná činnosť a to v oblasti starostlivosti o duševné zdravie v psychiatrii aj v ostatných somatických medicínskych odboroch

Štruktúra tímu zdravotníckej starostlivosti.

- v systémoch zdravotného stavu sa vyskytujú tri typy tímovej práce:

UNIDISCIPLINÁRNY – členovia jedného odboru

MULTIDISCIPLINÁRNY – členovia z rozličných odborov, každý vo svojej odbornosti

INTERDISCIPLINÁRNY – členovia rôznych odborov, sú viazaní spoločnou tímovou dohodou, ktorá umožňuje vzájomnú výmenu skúseností

- úloha sestry v interdisciplinárnom tíme:zodpovedá za kompletnú starostlivosť o klienta

vie určiť náplň ošetrovateľskej prácevie rozpoznať potreby druhých

1, Manažment prípadu

- poskytované služby + finančné náklady – dobrý výsledok

- MP zohľadňuje: potreby klienta želateľné výsledky primeranú dĺžku pobytu v zariadení efektívne využitie liečebných prostriedkov zapájanie klienta do celého procesu spokojnosť klienta

Manažér prípadu – organizuje starostlivosť

zodpovedá za výsledky práce za náklady na liečbu

ZS + špecializácia + prax MP – funguje na úrovni oddelenia

nemocnice aj v systémoch komunitnej starostlivosti

2. Konzultačná činnosť

- konzultácia – proces vzájomnej interakcie medzi dvoma odborníkmi

- konzultant – špecialista v danom odbore

- konzultujúci – ten, čo potrebuje konzultantovu radu, pomoc pri riešení problému

- konzultácie v ošetrovateľstve opísal JOHNSON ( 1963 ). Opisuje konzultačný program tzv. skížených služieb

- sestry nepracovali s klientmi, ale pomáhali ošetrovateľskému personálu ( konzultujúcim ) pri riešení problémov tak, aby citlivo reagovali na psychologické potreby pacientov, ktoré majú priame následky na ich zdravotný stav

Klientela psychiatrických konzultantov

- personál – podporné skupiny na preverenie a minimalizáciu stresu medzi personálom

- pacienti

- priemyselné odvetia – pomoc pri riešení medziľudských problémov - asertívne techniky - interpersonálna, skupinová dynamika

FORMY KONZULTÁCII V STAROSTLIVOSTI O DUŠEVNÉ ZDRAVIE.

Caplan ( 1970 ) opísal štyri typy konzultácií:

1, Konzultácia zameraná na klienta- sústreďuje sa na súčasný problém klienta- cieľ: a, prerokovať s konzultujúcim ako možno klientovi pomôcť

b, zvýšiť a podporiť schopnosť sestier, aby v budúcnosti mohli v podobných prípadoch využiť podobný postup

2, Konzultácia zameraná na konzultujúceho- je určená na pochopenie problémov, ktoré u sestier ( konzultujúcich ) pri práce s klientmi vznikajú- cieľ: zlepšiť fungovanie konzultujúcich

3, Konzultácia zameraná na organizačné stránky programu- program pre ošetrovateľský personálnapr.: školenie sestier o asertivite, v úsilí zlepšiť ich komunikáciu a spoluprácu s pracovníkmi iných oddeleníprogram na pomoc sestrám pri zaobchádzaní so smútkom a smrťou

4, Administratívna konzultácia zameraná na konzultujúceho- cieľ: pomôcť hlavným a vedúcim sestrám pri administratívnej a organizačnej práci

ZDRAVIE PRE 21. STOROČIE.

Cieľ č. 6 Zlepšiť duševné zdravie- zlepšiť kvalitu služieb pre obyvateľov, zredukovať výskyt samovrážd o 1/3, psychosociálna pohoda pre ľudí

Cieľ č. 12 Znížiť poškodenia z alkoholu, drog a tabaku- do r. 2015 znížiť nepriaznivé účinky na zdravie