· Web viewElektronické aukcie priniesli úspory (13.09.2016; Turčianske noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková) Žilinská župa. ušetrila v

Elektronické aukcie priniesli úspory(13.09.2016; Turčianske noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Žilinská župa ušetrila v prvom polroku 2016 1,8 milióna eur vďaka elektronickému verejnému obstarávaniu.

"Od januára do konca júna sme ukončili 50 elektronických súťaží na rekonštrukcie našich nemocníc, sociálnych zariadení, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj na ďalšie nákupy tovarov a služieb. Súťaže sú verejné, otvorené a transparentné," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Zároveň zdôraznil, že firmy, ktoré vyhrajú jednotlivé zákazky musia splniť kritériá vyhodnocované elektronickým systémom, do procesu záverečného výberu víťaza nie je možné zasiahnuť a kohokoľvek uprednostniť. "Predpokladaná hodnota všetkých zákaziek, ktorých zmluvy sme tento rok podpísali, bola 6,5 milióna eur a vysúťažené ceny dosiahli viac ako 4,7 milióna eur, čo je úspora takmer 30 percent," uviedla riaditeľka odboru verejného obstarávania Ivana Žureková. Podľa jej slov ŽSK obstaráva elektronicky už šiesty rok. Župa plánuje vytvárať každý polrok rebríček top 10 obstarávaní s najvyššou hodnotou a úsporou, kde je možné vidieť, aká bola predpokladaná hodnota zákazky a akú sumu sa podarilo dosiahnuť vďaka elektronickému obstarávaniu. "Sme otvorená samospráva, chceme, aby naši obyvatelia vedeli nielen to, čo opravujeme či rekonštruujeme, ale tiež za akú cenu, prostredníctvom akej firmy a mohli tak dohliadať na efektívne využitie verejných financií," uzavrel žilinský župan. Medzi top 10 obstarávaní za prvý polrok patrí aj zákazka Strednej priemyselnej školy v Martine na rekonštrukciu hygienických zariadení v školskom internáte, pričom predpokladaná hodnota zákazky s DPH bola 254-tisíc eur a vysúťažená suma napokon predstavovala sumu 151-tisíc.

Jana Špiláková [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

2. Elektronické aukcie priniesli úspory(13.09.2016; Liptovské noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)


"Od januára do konca júna sme ukončili 50 elektronických súťaží na rekonštrukcie našich nemocníc, sociálnych zariadení, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj na ďalšie nákupy tovarov a služieb. Súťaže sú verejné, otvorené a transparentné," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Zároveň zdôraznil, že firmy, ktoré vyhrajú jednotlivé zákazky musia splniť kritériá vyhodnocované elektronickým systémom, do procesu záverečného výberu víťaza nie je možné zasiahnuť a kohokoľvek uprednostniť. "Predpokladaná hodnota všetkých zákaziek, ktorých zmluvy sme tento rok podpísali, bola 6,5 milióna eur a vysúťažené ceny dosiahli viac ako 4,7 milióna eur, čo je úspora takmer 30 percent," uviedla riaditeľka odboru verejného obstarávania Ivana Žureková. Podľa jej slov ŽSK obstaráva elektronicky už šiesty rok. Župa plánuje vytvárať každý polrok rebríček top 10 obstarávaní s najvyššou hodnotou a úsporou, kde je možné vidieť, aká bola predpokladaná hodnota zákazky a akú sumu sa podarilo dosiahnuť vďaka elektronickému obstarávaniu. "Sme otvorená samospráva, chceme, aby naši obyvatelia vedeli nielen to, čo opravujeme či rekonštruujeme, ale tiež za akú cenu, prostredníctvom akej firmy a mohli tak dohliadať na efektívne využitie verejných financií," uzavrel žilinský župan.

Medzi top 10 obstarávaní za prvý polrok patrí aj zákazka na rekonštrukciu a adaptáciu pavilónu HTO a ORL pre Liptovskú nemocnicu s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši, pričom predpokladaná hodnota zákazky s DPH bola viac ako 281-tisíc eur a vysúťažená suma napokon predstavovala 271-tisíc eur.

---- FOTO: Tento rok sa kraju opäť podarilo vďaka elektronickým aukciám ušetriť nemalé financie.

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

3. Výstava Za oknami našich zariadení ponúka výrobky DSS(12.09.2016; www.teraz.sk; Regióny, 18:37, s. -; TASR)

Všetky peniaze, ktoré sa počas predaja vyzbierajú, putujú priamo konkrétnym organizáciám.

Ilustračná snímka Foto: TASR/Roman Hanc Žilina 12. septembra (TASR) - Jesenná výstava Za oknami našich zariadení ponúka šiestykrát na

pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) výrobky domovov sociálnych služieb (DSS). TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

"Tento rok u nás vystavuje 26 domovov, z čoho 25 je v našej župnej pôsobnosti. Ide o výnimočný projekt, vďaka ktorému v rámci terapií a záujmových činností naši klienti vlastnoručne vyrábajú unikátne sklenené, drevené, hlinené, textilné či papierové ozdoby alebo dekorácie do domácností. Počas dvoch týždňov ich u nás prezentujú na jar, jeseň alebo pred Vianocami," uviedol predseda ŽSK Juraj Blanár.

Zdôraznil, že všetky peniaze, ktoré sa počas predaja vyzbierajú, putujú priamo konkrétnym organizáciám. "Tým, že si niekto kúpi na výstave akúkoľvek maličkosť, pomôže tak rozvoju sociálnych služieb," podotkol predseda ŽSK.

Podľa riaditeľky odboru sociálnych vecí Úradu ŽSK Marty Paukovej sa minulý rok organizáciám podarilo vďaka trom sezónnym výstavám vyzbierať 3536 eur. "Finančná podpora je pre naše domovy sociálnych služieb veľkou pomocou, no výstava je dôležitá pre klientov aj z iného dôvodu. Výroba dekorácií je pre nich určitá forma relaxu, upokojenia a zmysluplného trávenia času. To, že si ľudia prídu ich výrobky pozrieť a niektoré z nich si i kúpia, má pre nich nesmierny význam," dodala Pauková.

Výstava je v priestoroch Úradu ŽSK otvorená do 27. septembra každý pracovný deň od 08.00 do 15.00 h. Predajné výrobky sa nachádzajú v 14 stánkoch do 23. septembra, uzavrela Záteková.

Opravený most na Orave, aj ekodukt pri Moravskom Svätom Jáne(30.08.2016; Televízna stanica STV 2; Tempo; 08.45; por. 1/1; Viliam Stankay/-)

Viliam Stankay, moderátor: "Tak a máme tu pomaly koniec leta, školských prázdnin a dovoleniek. Opäť vhupneme do

každodennej reality. Poďme sa pozrieť, čo sme za uplynulé týždne pre vás z dopravy zozbierali. Tu sú témy dnešného Tempa: na hlavnom cestnom ťahu medzi Slovenskom a Poľskom na Orave už môžu motoristi jazdiť na opravenom moste pri Podbieli, reprezentatívne informačno-predajné miesto pribudlo aj na hranici Slovenska s Rakúskom, vodiči na diaľnici D2 jazdia bezpečnejšie. Zver, ktorá by ich mohla ohroziť, už migruje cez ekodukt.

Vodiči na Orave, al aj tí, ktorí smerujú do Poľska, si vydýchli. Konečne môžu jazdiť po zrekonštruovanom moste na hlavnom cestnom ťahu medzi Slovenskom a Poľskom, medzi obcami Podbiel a Nižná na Oravou. Ide o kľúčovú dopravnú spojnicu, ktorú môžu využívať nielen domáci vodiči, ale aj medzinárodná cestná doprava. Kým most opravili, motoristi jazdili po provizórnom mostnom prepojení. Zrekonštruovaný most už má nové bezpečnostné zariadenia a dopravné značenia, ako sú napríklad zvodidlá, zábradlie, zvislé a vodorovné dopravné značky."

Roman Brecely, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja: "Ja myslím, že dnes je dobrá správa pre obyvateľov Podbiela a nielen obyvateľov Podbiela, ale aj

všetkých dotknutých obcí. Sme si vedomí tej traumatizujúcej situácie, ktorá tu bola pred desiatimi mesiacmi. Ja si myslím, že dnešným dňom odovzdaním tohto mosta sa ten život nielen pre motoristov, ale aj pre obyvateľov dotknutých obcí dostane do normálu. Samozrejme, jedným dychom chcem povedať, že to nie je posledná investícia, alebo jediná vec, ktorú tu v tomto regióne chystáme. Koncom leta sú to ďalšie dva úseky cesty 1/78 Oravský Podzámok a Námestovo, ktoré odovzdáme po rekonštrukcii do prevádzky. Chystáme rekonštrukciu ďalších piatich mostov v tomto regióne. Pokračujeme v totálnej rekonštrukcii mosta v Čadci. Opravili sme aj cestu cez Prieslop a ja osobne som sa bol pozrieť aj na žalostný stav ciest v Oravskej Polhore, ktorá si tak isto vyžaduje špeciálnu starostlivosť a rekonštrukciu."

Roman Žembera, Slovenská správa ciest: "Myslím si, že pri tých technologických postupoch, ktoré sa tu požili, dá sa hovoriť o rekordnej

výstavbe, pretože naozaj Orava má aj špecifické podmienky, čo sa týka poveternostných. Je tu predsa len dlhšie to zimné obdobie ako u nás na juhu v Bratislave, a preto aj tie práce sú komplikovanejšie. Tento potok, aj keď ho dnes vidíme ako relatívne mierny, v čase jari je rozvodnený, ten vstup do toho koryta je komplikovanejší pre tú techniku a pre všetko, no a samozrejme, samotné betóny, všetko má svoj čas zretia a podobne, aby nedošlo k určitým nezhodám, všetko sa muselo merať, monitorovať, odovzdávať atesty. Takže dá sa povedať áno, tým, že tu boli použité v postate tri

termíny, prvý termín bolo samotné prekrytie starého mosta provizórnou konštrukciou do tých 7,5 ton. Potom postavenie tu tejto veľkej konštrukcie provizória, plus prístupovej cesty na ňu. Následne likvidácia mosta, likvidácia mostovky, oprava spodnej stavby, ložiska, položenie predpätých nosníkov, predsa len 20-metrové nosníky, 18 kusov, potom predopínanie samotné, všetko má svoj čas a ja musím naozaj poďakovať zhotoviteľovi, že to spravil tak, ako sme sa dohodli v termíne a v požadovanej kvalite."

Slavomír Korčuška, starosta obce Podbiel: "Zhotoviteľ mal každý deň pracovníkov, občania si to všímali, bol tu čulý pracovný ruch a musím za

občanov, s ktorými som sa rozprával, povedali len toľko, že skutočne sa tu pracovalo v plnom nasadení a myslím si, že dnes tento výsledok práce je tu hmatateľný a určite budeme s tým spokojní."

Juraj Blanár, predseda Žilinského samosprávneho kraja: "Možno je to poučenie aj pre nás do budúcnosti, prosto je potrebné sa venovať manažmentu

mostov oveľa precíznejšie ako doposiaľ, pretože čelíme takým výzvam, aké neboli: preťažovanie kamiónov, dnes tie kamióny sa koordinujú cez vysielačky. Ani polícia sama nie je schopná veľakrát to ustrážiť. Týmto výzvam musíme čeliť a o to viacej sa musíme starať o to, o tie mosty, aby sme predišli takýmto situáciám. A možno aj na úkor obmedzenia práve pre tých, ktorí nedodržiavajú pravidlá cestnej premávky. A v tomto prípade to je preťažovanie, ktoré pravdepodobne bolo aj za vznikom tejto deštrukcie tohto mosta."

--- Viliam Stankay: "Iste to poznáte z vlastnej skúsenosti, ale hovorili sme o tom aj v našej relácii. Urobiť dobrý prvý

dojem, je často kľúčové. No a platí to aj pri vstupe o krajiny. Na Slovensku sa postupne budujú reprezentatívne informačno-predajné miesta. Čo je potešujúce, že k dvom existujúcim pribudlo aj tretie a to na hranici s Rakúskom. V roku 2013 odštartovala Národná diaľničná spoločnosť pilotný projekt informačno-predajných miest, ktoré sú situované na hraničných priechodoch. Prioritným zámerom týchto vstupných brán je uviesť cudzinca na územie Slovenska dôstojným spôsobom a modernými službami. Pred tromi rokmi otvorili dve informačno-predajné miesta na štátnej hranici s Maďarskom na cestom priechode Čunovo a na priechode Brodské pri Českej republike. No a na začiatku tejto turistickej sezóny slávnostne otvorili aj tretie takéto informačno-predajné miesto. Slúži motoristom na slovensko-rakúskej hranici."

Robert Auxt, generálny riaditeľ NDS: "Ako môžete vidieť, je to najvyšší svetový štandard, je tu ponúkané okrem predaja samotných

elektronických diaľničných známok taktiež možnosť zakúpiť si občerstvenie, použiť toaletu alebo sa napojiť na internet. A taktiež, čo je veľmi dôležité, je to vstupná brána, v budúcnosti rátame asi 250-tisíc návštevníkov, ktorí taktiež môžu byť informovaní o kultúrnych krásach a podujatiach v rámci Slovenska."

Pavol Frešo, predseda Bratislavského samosprávneho kraja: "No treba to centrum trochu vnímať tak, že keď prídete na Hlavnú stanicu, bohužiaľ si urobíte jeden

dojem, keď prídete na letisko, dúfam, že lepší dojem a rovnako, keď vstupujete do krajiny a kupujete si diaľničnú známku, tak chceli sme, aby to bol naozaj čo najlepší dojem. A to nie je len o dojme samotnom, ku ktorému patrí zázemia a aj také maličkosti ako je toaleta, ale je to hlavne o propagácii turistického ruchu, to bola tá prvá časť informačného centra, kde vojdete, máte zadarmo wifi, máte všetky portály, ktoré sa venujú cestovnému ruchu v rámci Slovenska. Dopĺňame tam v tejto chvíli ešte portály, ktoré sú viac lokálne, lebo si myslím, že tam sa hodia viac portály, ktoré sú bratislavské, prípadne portály z Bratislavského kraja práve kvôli tomu, že cestovný ruch v Bratislavskom kraji je ten prvý, s ktorým prichádzate do kontaktu."

Viliam Stankay: "Informačno-predajné miesto na hranici s Rakúskom už naplno slúži motoristom. Poďme si ho

bližšie predstaviť." Michaela Michalová, hovorkyňa NDS: "Nové informačno-predajné miesto v Jarovciach sa nachádza v priestoroch bývalej colnice. Tento

priestor bol už schátralý a v zlom stave, my sme začali s jeho úpravami v novembri 2015. Upravili sme vonkajšie a vnútorné priestory, ako aj parkovacie státie. Čiastočne sme zrekonštruovali toalety pre verejnosť, ktoré sme sprístupnili v ďalšej etape plánujeme rekonštrukciu aj priestorov pre kamionistov. Informačno-predajné miesta sú navrhnuté v jednotnom korporátnom dizajne a už na prvý pohľad pútajú pozornosť návštevníkov Slovenskej republiky."

Viliam Stankay:

"V súčasnosti sú najmä vodiči zo zahraničia zvyknutí na určitý servis a štandard. Práve informačno-predajné miesta disponujú modernými službami."

Denisa Krivosudská, vedúca oddelenia informačno-predajných miest: "Naše infocentrá ponúkajú okrem kúpy elektronickej diaľničnej známky aj voľnú wifi, motoristi sa tu

vedia občerstviť na samoobslužných automatoch. Majú tu k dispozícii propagačné materiály. Naši zamestnanci dokonca robia štatistický prieskum, kde sa dopytujeme motoristov, odkiaľ prichádzajú, kam smerujú. V prípade, že zistíme, že smerujú na Slovensko, idú objavovať jeho krásy, máme k dispozícii propagačné materiály, ktoré im vieme ponúknuť, alebo ich vieme navigovať cez internet, vieme im vytlačiť samotnú trasu."

Viliam Stankay: "Okrem turistických informácií im v centrách poradia, čo robiť v prípade núdze." Denisa Krivosudská: "Motoristi dostávajú aj informáciu o diaľničnej patrole. Diaľničná patrola je služba, ktorá je dostupná

24 hodín denne, pomôže motoristovi v núdzi na diaľnici. Privolať si ju môže pomocou aplikácie Pomoc na diaľnici, ktorú má motorista, ktorý k nám príde, možnosť si stiahnuť prostredníctvom QR kódu, ktorý je vo verejne dostupných priestoroch."

Viliam Stankay: "Turisti pochopiteľne nejazdia len cez deň, či počas pracovných dní. Dôležitý je prevádzkový čas

na informačno-predajných miestach ." Denisa Krivosudská: "Táto služba je dostupná 24 hodín denne, pričom denný predaj začína od 7.00 hodiny rannej, kedy

naozaj motoristi majú možnosť vstúpiť do celej predajnej galérie, vedia tu využiť verejné toalety, vedia využiť verejné počítače a dostávajú informácie o cestovnom ruchu. Denný predaj končí 19.00 hodnou večer, kedy sa začína zase nočný predaj a v režime nočného predaja je dostupná najmú elektronická diaľničná známka."

Michaela Michalová: "Okrem Jaroviec máme k dispozícii ešte dve informačno-predajné miesta a to na hranici s Českou

republikou v Brodskom a na hranici s Maďarskom v Čunove. Ich opodstatnenosť dokazuje aj to, že tieto predajne sú v top 3, čo sa týka predajnosti elektronických diaľničných známok. Do budúcnosti plánujeme vybudovať aj informačno-predajné miesto aj na ďalších hraničných priechodoch a to na hranici s Českou republikou v Svrčinovci a hranici s Poľskom v Skalitom a na hranici s Maďarskom v Košiciach v Milhosti."

--- Viliam Stankay: "No a z informačno-predajného miesta sa presuňme ďalej do prírody a pritom zostaneme na

diaľnici. Na D2 blízko Moravského Svätého Jána pomáha zveri ekodukt. A čo to vlastne ekodukt je, to sa dozviete z nasledujúcej reportáže."

Michaela Michalová: "Ekodukt na diaľnici D2 pri Moravskom Svätom Jáne slúži ako migračný objekt pre voľne žijúce

živočíchy, najmä pre veľké cicavce ako srny, jelene, diviaky, líšky či vydry. A práve vďaka tomuto ekomostu sa zvieratá dostanú bezpečnej z jednej diaľnice na druhú, čo tým pádom znižuje počet vstupov živočíchov na vozovku, ako aj počet kolízii živočíchov so zverou. Ekodukt pri Moravskom Svätom Jáne je súčasťou projektu AKK Basic (?), ktorý vznikol podpísaním spoločného vyhlásenia Slovenska a Rakúska v roku 2012 o vytvorení takzvané alpsko-karpatského koridoru. Cieľom tohto projektu je zachovanie migračného koridoru zvery, čím sa zvýši biodiverzita danej lokality, ako aj dôjde k prepojeniu slovenských a rakúskych populácii cieľových druhov živočíchov. Ekodukt je široký viac ako 80 metrov, čo ho radí medzi nadregionálne biokoridory. Po okrajoch má drevené oplotenie, ktoré slúži proti oslneniu zvery z dopravy, ako aj na odhlučnenie a zároveň navádza zver na ekodukt. V najnižšom bode ekoduktu sú umiestnené retenčné nádrže, ktoré slúžia ako napájadlá pre zver a rovnako navádzajú túto zver na ekodukt. Na ekodukte bolo vysadených takmer 1 200 stromov a viac ako 3 700 kríkov. Okrem ekoduktu pri Moravskom Svätom Jáne sú na Slovensku vybudované ešte dva ďalšie ekodukty a to na diaľnici D1 medzi obcami Mengusovce a Jánovce a druhý je na úseku Važec Mengusovce."

--- Viliam Stankay: "Tak to je nateraz všetko. Veríme, že vás dnešné témy a že nám priazeň zachováte aj nabudúce.

Dovtedy dovidenia."


Žilinský samosprávny kraj

8. Čo vyrobili, to vystavia(13.09.2016; Turčianske noviny; č. 36, NAPÍSALI NÁM , s. 20; VL)

Vo foyeri sídla Žilinského samosprávneho kraja sprístupnili výstavu prác ľudí z domovov sociálnych služieb.

ŽILINA. Až do 26. septembra si môžu návštevníci v sídle Žilinského samosprávneho kraja pozrieť tradičnú jesennú výstavu prác domovov sociálnych služieb v Žilinskom kraji. Tentoraz ju jej organizátori nazvali: Za oknami našich zariadení. Je šiestou v poradí a prezentujú sa na nej svojimi výrobkami klienti domovov sociálnych služieb z celého kraja, teda aj z Turca. Návštevníci si ich budú môcť zakúpiť, a tak podporiť jednotlivé domovy v ich rozvoji.

(VL) [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

9. Župné asfaltové leto(13.09.2016; Turčianske noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

V septembri sa žiaci stredných škôl v správe Žilinského samosprávneho kraja vrátili nielen do vynovených budov, ale príjemným prekvapením boli aj opravené chodníky, prístupové cesty a spevnené plochy v 13 školách.

Školy sa na nový školský rok a príchod žiakov po prázdninách pripravili aj úpravou okolia. Vďaka Správe ciest Žilinského samosprávneho kraja sa počas letných mesiacov podarilo

zrealizovať komplexnú obnovu poškodených spevnených plôch. Cestári na ich opravu minuli 1,3 tony asfaltu a opravili dovedna 11-tisíc m2 plochy. Práce sa realizovali počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august, pričom sa začalo na Liptove, pokračovalo sa v Turci, ďalej na žilinských stredných školách, ktorých má župa najviac, a napokon vynovili okolie kysuckých stredných škôl a Gymnázia v Námestove. "Práce realizovala asfaltérska čata zo závodu SC Liptov, pričom prípravné práce ako je odstránenie poškodeného asfaltu, úpravu obrubníkov a ich rozširovanie či prípravu podkladu robili miestne závody SC ŽSK. Ich spoluprácu a výsledok aj na základe spokojnosti riaditeľov škôl hodnotíme ako úspešnú," povedal poverený generálny riaditeľ SC ŽSK Dezider Szabó. Na tento účel vyčlenila krajská samospráva 400-tisícový balík. V rámci tohtoročnej prvej etapy minula 196-tisíc eur. Zvyšné financie poputujú do zveľadenia školského prostredia v budúcom roku, pričom pracovná čata cestárov sa do práce pustí počas budúcoročných prázdnin.

Foto: Krajšie okolie majú aj pri Gymnáziu V. P. Tótha v Martine. Cestári minuli pri úprave chodníkov 36 ton asfaltu a opravili 312 m2.


10. Atletický areál naberá reálne kontúry. Finišujú s výstavbou(13.09.2016; Turčianske noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Na výstavbe atletického areálu pri martinskom Gymnáziu J. Lettricha v týchto dňoch finišujú stavebné práce a konečnú podobu získa už na konci septembra. Dvestometrový tartanový ovál so štyrmi dráhami budujú od polovice júla.

Využívať ho budú prevažne žiaci Gymnázia v Martine, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky v športových súťažiach. Postúpili na Majstrovstvá Slovenska stredných škôl v atletike a z tohtoročných Turčianskych hier mládeže si odniesli 35 medailí. "Nie sme športové gymnázium, ale podmienky pre šport budú po dobudovaní areálu veľmi dobré. Doteraz sme boli v športe dobrí, verím, že budeme ešte lepší," hovorí riaditeľ školy Igor Libo, ktorý je zároveň aj učiteľom telesnej výchovy a sám má k športu veľmi blízko. Atletický ovál pribudne k dvom telocvičniam, multifunkčnému ihrisku a posilňovni, ktoré má škola v súčasnosti k dispozícii. K úplnej spokojnosti im chýba iba pieskové ihrisko na plážový volejbal. Je to však skôr vízia do budúcnosti. Na financovanie športoviska prispel Úrad vlády SR sumou 33-tisíc eur, významnou mierou ho však dofinancoval zriaďovateľ - Žilinský samosprávny kraj, ktorý zo svojho rozpočtu vyčlenil sumu 50-tisíc eur.

Foto: V športe sa im darí. Žiaci martinského gymnázia robia dobré meno svojej škole i regiónu.


11. Investície do školskej budovy pokračujú(13.09.2016; Turčianske noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

Na Strednej priemyselnej škole v Martine v týchto dňoch finalizujú stavebné práce. Ukončia tak už druhú etapu opravy sociálnych zariadení, ktorá nadväzuje na úspešne zrealizovanú prvú etapu, dokončenú ešte v minulom roku. Obe investície si vyžiadali dovedna 227-tisíc eur. "Pracovalo sa počas letných prázdnin a v najbližších dňoch očakávame ukončenie prác," povedala riaditeľka Dagmar Najšlová. 65-ročná budova školy tak získala dôstojne vybavené toalety aj sprchy nielen v hlavnej budove, ale i v šatniach. Stavebný ruch bol počas leta aj na školskom internáte, ktorý v tomto školskom roku bude obývať 142 žiakov z rôznych regiónov nášho kraja. Vynovené hygienické zázemie ocenia najmä oni. Investície do opravy školskej budovy však budú pokračovať. Najbližšie je v pláne zateplenie strechy na hlavnej budove, ktoré sa začne realizovať v najbližších týždňoch.

Foto: Opravili sociálne zariadenia. Na rad príde zateplenie strechy 65-ročnej budovy. [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

12. Dopravné nehody majú menej obetí(13.09.2016; Trenčianske noviny; č. 36, AKTUALITY/INZERCIA , s. 3; TN)

Trenčiansky kraj ma v rámci Slovenska najmenej obetí dopravných nehôd. TRENČÍN. Na cestách Trenčianskeho kraja sa v minulom týždni stalo 22 dopravných nehôd.

Zomrel pri nich jeden človek, jedna osoba utrpela ťažké zranenia. Informoval odbor dopravnej polície Prezídia Policajného zboru.

Od začiatku roka sa na cestách Trenčianskeho kraja stalo 854 dopravných nehôd (medziročný nárast o štyri), zomrelo pri nich 12 ľudí, čo je o troch menej ako v rovnakom období roku 2015. Ťažko sa zranilo 44 osôb (medziročný pokles 0 18). Na slovenských cestách sa od začiatku roka stalo 8807 dopravných nehôd, pri ktorých zomrelo 144 ľudí (medziročný pokles o 13).

Najviac obetí má Žilinský samosprávny kraj, kde pri dopravných nehodách zomrelo v tomto roku 25 ľudí. Najmenej obetí dopravných nehôd má v roku 2016 Trenčiansky samosprávny kraj.

(TN) ---- FOTO: Obetí je menej. FOTO: HAZZ TRENČÍN


13. V nemocnici začali stavať nové oddelenie(13.09.2016; Liptovské noviny; č. 36, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ/INZERCIA , s. 3; ĽK)

V liptovskomikulášskej nemocnici sa začala výstavba urgentného príjmu. Nové priestory pristavia k doterajšiemu hlavnému vchodu.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Župným nemocniciam, medzi ktoré patrí aj tá liptovskomikulášska, chýbajú urgentné príjmy.

Žilinský samosprávny kraj sa pustil do ich výstavby. V Liptovskom Mikuláši preto už zavreli hlavný vchod, oplotili časť pozemku a rozbehli stavebné práce.

V nemocniciach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v súčasnosti chýbajú oddelenia urgentných príjmov. Ich úlohu doteraz nahrádzali príjmové ambulancie, ktoré sú pričlenené k jednotlivým oddeleniam.

"Urgentný príjem výrazne zvýši kvalitu akútnej zdravotnej starostlivosti. Minimalizuje sa tiež časová strata pri záchrane života a zvýšia sa aj šance pacientov na rýchlejšie uzdravenie," vysvetlila Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

Uzavreli hlavný vchod do pavilónu Výstavba novej časti v liptovskomikulášskej nemocnici vrátane zariadenia modernými prístrojmi,

bude župu stáť približne 630-tisíc eur. Urgentný príjem pristavujú k budove chirurgického pavilónu, napojí sa na časť, kde sa nachádza hlavný vstup do budovy, budú musieť zrušiť priestory bufetu.

"Hlavný vchod do pavilónu od cesty sme uzavreli, prosíme pacientov a návštevníkov, aby využívali dostupné bočné vchody," požiadala riaditeľa nemocnice Ľudmila Pohančeníková a zároveň poprosila ľudí o trpezlivosť a toleranciu.

"Vybudovanie nového oddelenia urgentného príjmu prinesie pacientom a aj nemocnici opäť ďalšie zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti," doplnila.

Behanie po nemocnici minulosťou Pacienti, ktorým sa náhle zhoršil zdravotný stav alebo sa im stal úraz, musia v bolestiach hľadať v

pavilónoch nemocnice konkrétne oddelenie, kde dúfajú, že dostanú pomoc. Po vybudovaní urgentného príjmu chodenie po oddeleniach odpadne.

Samotný urgentný príjem rozdelia na dve časti. V urgentnej bude jednotka úrazovej a všeobecnej starostlivosti. Ambulantná časť bude pozostávať z ambulancií s lôžkami pre tých pacientov, ktorých prijmú na pozorovanie. Pokiaľ dôjde k zlepšeniu ich zdravotného stavu, prepustia ich domov, v opačnom prípade pôjdu na lôžkové oddelenie.

(ĽK) ---- FOTO: K chirurgickému pavilónu pristavujú urgentný príjem. FOTO: ĽUBICA KUBIŠOVÁ


14. Žilinský kraj sa uchádza o eurofondy(13.09.2016; Liptovské noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

V novom programovom období 2014 až 2020 ich chce nasmerovať aj na cesty, školy či kultúru. Žilinská župa susedí na severe s Poľskom a toto partnerstvo využíva aj pri získavaní eurofondov v

rámci Operačného programu Poľsko - Slovenská republika. "Zareagovali sme na výzvu, ktorá bola vyhlásená pre oblasť kultúry v máji tohto roka a podali sme šesť projektov. V oblasti cestnej infraštruktúry sme podali dve žiadosti," povedal Michal Patúš, riaditeľ odboru európskych projektov a regionálneho rozvoja ŽSK, pričom zdôraznil, že v predchádzajúcom programovom období 2007 - 2013 sa nášmu kraju podarilo v rámci tejto spolupráce získať viac ako 7,6 milióna eur a zrealizovať dovedna 10 projektov. Úspešných bolo aj 166 mikroprojektov v celkovej hodnote 6,2 milióna eur," dodal Michal Patúš.

Financie pre kultúru Skanzen v Pribyline, ktorý sa teší vysokej návštevnosti a obľube turistov, by mohol získať na ešte

väčšej atraktivite vďaka eurofondom. V prípade, že Európska únia schváli ďalší župný projekt na vytvorenie náučno-historického chodníka, na ktorom nebudú chýbať informácie o pltníctve a v rámci ktorého múzeum získa vlastnú plť. Spolu s poľským partnerom obcou Brzeźnica sa uchádzame o sumu 400-tisíc eur. Z rovnakého zdroja chce samosprávny kraj financovať aj obnovu technických pamiatok v Liptove. Medzi nimi je rekonštrukcia železničky v areáli Múzea liptovskej dediny v Pribyline či vybudovanie Múzea ručnej výroby papiera v obci Ludrová. Okrem Liptova sa žiadosti týkajú aj Budatínskeho hradu, kaštieľa v Oščadnici či Oravského múzea. O tom, či náš kraj financie získa sa dozvieme do konca tohto roka.

---- FOTO: Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Žilinská župa sa usiluje získať financie z eurofondov a

nasmerovať ich aj na jeho rozvoj. [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

15. Župné asfaltové leto(13.09.2016; Liptovské noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)


Stredné školy, ktoré má Žilinská župa vo svojej správe, sa na nový školský rok a príchod žiakov po prázdninách pripravili aj úpravou okolia.

Vďaka Správe ciest ŽSK sa počas letných mesiacov podarilo zrealizovať komplexnú obnovu poškodených spevnených plôch. Cestári na ich opravu minuli 1,3 tony asfaltu a opravili dovedna 11-tisíc m2 plochy. Práce sa realizovali počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august, pričom sa začalo na Liptove, pokračovalo sa v Turci, ďalej na žilinských stredných školách, ktorých má župa

najviac, a napokon vynovili okolie kysuckých stredných škôl a Gymnázia v Námestove. "Práce realizovala asfaltérska čata zo závodu SC Liptov, pričom prípravné práce ako je odstránenie poškodeného asfaltu, úpravu obrubníkov a ich rozširovanie či prípravu podkladu robili miestne závody SC ŽSK. Ich spoluprácu a výsledok aj na základe spokojnosti riaditeľov škôl hodnotíme ako úspešnú," povedal poverený generálny riaditeľ SC ŽSK Dezider Szabó. Na tento účel vyčlenila krajská samospráva 400-tisícový balík. V rámci tohtoročnej prvej etapy minula 196-tisíc eur. Zvyšné financie poputujú do zveľadenia školského prostredia v budúcom roku, pričom pracovná čata cestárov sa do práce pustí počas budúcoročných prázdnin.

---- FOTO:

Liptovské školy neostali bokom. Krajšie okolie majú aj na SOŠ elektrotechnickej a pri Gymnáziu M. M. Hodžu v Liptovskom Hrádku ako aj pri Hotelovej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Cestári minuli pri úprave chodníkov týchto škôl 248 ton asfaltu a opravili 1948 m2.

Cyklobusy si obľúbili, ich sezóna sa končí(13.09.2016; Kysucké noviny; č. 36, MY spravodajstvo , s. 2; IH)

ČO VÁS ZAUJÍMA... Cyklobusy vyrazia do Bystrickej doliny tento rok naposledy v nedeľu 25. septembra. Túto sezónu

tam previezli až 765 "cyklocestujúcich". STARÁ BYSTRICA. Jedinečné autobusy vybavené špeciálnymi cyklovozíkmi budú premávať už

len niekoľko dní. Žilinská župa aj tento rok pripravila pre milovníkov cyklistiky úspešný koncept cyklobusov, ktoré toto leto prepravili od polovice júna do konca augusta už 933 cestujúcich s bicyklami.

"V porovnaní s minulým rokom ich využilo zatiaľ o tri stovky ľudí viac a verím, že záujem bude rásť aj posledné dni. Teší ma, že aj takýto spôsob cykloturizmu si získal obľubu v našom kraji. Cyklistiku podporujeme dlhodobo a cyklobusy sú výborným spôsobom, ako ju ďalej priblížiť našim obyvateľom a návštevníkom," informoval žilinský župan Juraj Blanár.

Povedal, že takto upravené autobusy prilákali najmä rodiny s deťmi, ale tiež náročnejších cyklistov. "Cyklobus do Bystrickej doliny previezol 765 ľudí a odvoz medzi Terchovou a Žilinou využilo 168 záujemcov. Na Kysuciach je autobus vyťažený podstatne viac. Táto trasa je menej náročná a vhodná aj pre menej zdatných cyklistov, ktorí oceňujú práve možnosť odviezť sa až do Novej Bystrice. Odtiaľ môžu prejsť trasu napríklad do Krásna nad Kysucou a tam opäť nasadnúť na cyklobus smerujúci domov. V Terchovskej doline sú zase trasy obľúbené skôr skúsenejšími bikermi," povedal.

Riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý pripomenul, že tento rok cyklobusy jazdili počas prázdnin nielen cez víkendy, ale aj v piatky. Od začiatku školského roka premávajú opäť štandardne už iba každú sobotu, nedeľu a počas sviatkov. Za lístok zaplatia cyklisti bežnú cenu a dokúpia si len miestenku pre bicykel.

Ako informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková, cyklobusy vyrazia do Terchovskej a Bystrickej doliny tento rok naposledy v nedeľu 25. septembra. Bližšie informácie o tarifných a prepravných podmienkach a o cestovnom poriadku nájdu záujemcovia na internetovej stránke Žilinskej župy www.zilinskazupa.sk alebo na stránke zmluvného dopravcu www.sadza.sk.

(IH) ---- "Cyklobus previezol do Bystrickej doliny 765 ľudí." JURAJ BLANÁR ---- "Stavať bude možné až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia."


2. Cyklobusy na Kysuce a do Terchovej využíva viac cyklistov ako pred rokom(13.09.2016; Žilinské noviny; č. 36, región , s. 6; tasr;BK)

Autobusy s cyklovozíkmi jazdia po dvoch trasách. Podstatne obľúbenejšia je kysucká do Novej Bystrice.

REGIÓN. Cyklobusy vybavené špeciálnymi cyklovozíkmi prepravili od polovice júna do konca augusta zo

Žiliny do Bystrickej doliny na Kysuciach a do Terchovej 933 cestujúcich s bicyklami. "V porovnaní s minulým rokom cyklobusy využilo zatiaľ o tri stovky cyklistov viac a verím, že

záujem bude rásť i počas posledných dní. Teší ma, že aj takýto spôsob cykloturizmu si v našom kraji získal obľubu. Cyklistiku podporujeme dlhodobo a cyklobusy sú výborným spôsobom, ako ju ďalej priblížiť obyvateľom a návštevníkom," povedal predseda ŽSK Juraj Blanár.

Doplnil, že upravené autobusy prilákali najmä rodiny s deťmi a náročnejších cyklistov. "Cyklobus do Bystrickej doliny previezol 765 cestujúcich a odvoz medzi Terchovou a Žilinou využilo 168 záujemcov. Na Kysuciach máme autobus vyťažený podstatne viac. Táto trasa je vhodná aj pre menej zdatných cyklistov, ktorí oceňujú práve možnosť odviezť sa až do Novej Bystrice. Odtiaľ môžu prejsť trasu napríklad do Krásna nad Kysucou a tam opäť nasadnúť na cyklobus smerujúci domov. V Terchovskej doline sú zase trasy obľúbené skôr skúsenejšími bikermi," informoval Blanár.

Riaditeľ odboru dopravy Úradu ŽSK Ivan Mokrý pripomenul, že tento rok cyklobusy jazdili počas prázdnin nielen cez víkendy, ale aj v piatok. Od začiatku školského roka premávajú opäť štandardne iba každú sobotu, nedeľu a počas sviatkov. Za lístok zaplatia cyklisti bežnú cenu a dokúpia si len miestenku pre bicykel za 50 centov. "Miestenky sa dajú zakúpiť aj na webe www.ambus. sk alebo osobne v klientskych centrách SAD Žilina," dodal Mokrý.

Cyklobusy tento rok naposledy vyrazia v nedeľu 25. septembra. Bližšie informácie o tarifných a prepravných podmienkach a o cestovnom poriadku nájdu záujemcovia na internetovej stránke ŽSK alebo na stránke zmluvného dopravcu SAD Žilina.

tasr, BK ---- FOTO: Cyklobus Posledná jazda v tejto sezóne bude 25. septembra. FOTO: ŽSK


3. Je dobojované. V Hliníku nad Váhom ukončili a vyhodnotili hasičskú ligu(13.09.2016; Žilinské noviny; č. 36, REGIÓN/INZERCIA , s. 13; VÝBOR DHZ HLINÍK NAD VÁHOM)

Posledná augustová sobota v Hliníku nad Váhom patrila hasičskému športu a Severoslovenskej hasičskej lige. Na futbalovom ihrisku sa konalo jedenáste, a zároveň posledné kolo ligy, ktoré rozhodlo o výslednom umiestnení družstiev.

HLINÍK NAD VÁHOM. Tento ročník Severoslovenskej hasičskej ligy (SSHL) bol výnimočný i tým, že liga, ktorá vznikla pod

záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, oslavuje okrúhlych desať rokov. Slnečná sobota a bezchybne pripravená dráha prilákali na hasičskú súťaž 39 družstiev. O trinástej hodine sa súťaž začala tradične slovenskou hymnou a úvodnými slovami predstaviteľov mesta Bytča, OV DPO Bytča a zástupcov z domáceho zboru v Hliníku. Počas súťaže organizátori pripravili pre divákov množstvo atrakcií, ako napríklad trampolínu pre deti, tréning od fitness trénera, vodný futbal i stánky s hasičským sortimentom.

Ako je zvykom, súťaž prebiehala v dvoch kategóriách, pričom v ženskej bojovalo 11 družstiev a v mužskej kategórii sa zúčastnilo 26 družstiev. Keďže sa konalo záverečné kolo, pre spestrenie ligy prebiehalo s týždenným predstihom hlasovanie pre AU Stars tímy v mužskej aj ženskej kategórii. Vybraní najlepší pretekári tak obohatili toto záverečné kolo SSHL svojimi útokmi.

V ženskej kategórii zvíťazili ženy z DHZ Bytčica, ktoré zostrelili terče za rekordný čas 16,01 sekundy a odniesli si víťaznú trofej. Na druhom mieste sa umiestnili DHZ Setechov a tretiu priečku obsadili hasičky z Blažoviec.

Víťazmi mužskej kategórie sa stali s časom 14,03 sekundy hasiči domáceho družstva v Hliníku nad Váhom ktorí neskrývali radosť z trofeje, ktorou bol 150 centimetrov vysoký putovný pohár predsedu DHZ. Na menej populárnom druhom mieste stáli hasiči z DHZ Bytčica a z tretieho miesta sa tešili DHZ Rudinka. Po vyhodnotení 11. kola SSHL a krátkej prestávke bolo pripravené veľkolepé záverečné vyhodnotenie jubilejného 10. ročníka SSHL, v ktorej bojovalo 5 ženských a 16 mužských tímov. Ocenenia víťazom odovzdal primátor mesta Bytča Miroslav Minarčík, ktorý je priaznivcom

hasičského športu. Po sčítaní bodov súťažiacich zo všetkých ligových kôl boli výsledky naozaj prekvapivé. Na stupne

víťazov, na najnižšie 3. miesto, sa v ženskej kategórii postavili nováčikovia ligy - ženy z DHZ Mostište. Zo strieborného miesta sa tešili hasičky z DHZ Jabloňové. Suverénnymi víťazkami, ktoré sa na viacerých kolách SSHL umiestnili na 1. priečkach a dokonca v posledkom kole v Hliníku urobili rekord ligy, sa stali hasičky z DHZ Bytčica. Víťazkám na prvých dvoch priečkach toto hodnotenie prinieslo zároveň postup na Slovenský Superpohár 2016. Ďalšie hodnotenie bolo za najlepší útok sezóny, ktorý zabehli ženy z DHZ Bytčica práve v poslednom kole v Hliníku. Najrýchlejšími prudárkami sezóny sa stali ženy z Bytčice Monika Kubová - ľavý prúd a Dominika Ostrochovská - pravý prúd.

V mužskej kategórii sa o prvé priečky súperilo až do posledného kola. Tak ako aj v ženskej kategórii, boli víťazi SSHL prekvapením.

Bronzové miesto získali nováčikovia ligy, muži z DHZ Dolný Hričov. Na druhom mieste sa umiestnili hasiči z DHZ Rudinka a s vysokým náskokom v počte bodov zvíťazili muži z DHZ Mojšová Lúčka. Všetci traja víťazi zároveň postupujú na Slovenský Superpohár 2016. V hodnotení najlepšieho útoku sezóny zvíťazili muži z DHZ Mojšová Lúčka s časom 13,71 sekundy. Najrýchlejším ľavým prudárom sezóny sa stal Lukáš Holtán - DHZ Rudinka a pravým prudárom Peter Smatana - DHZ Mojšová Lúčka.

V závere vyhodnotenia sa nezabudlo ani na tých posledných, ktorým sa v aktuálnom roku nedarilo. Aj pre nich Rada SSHL s predsedom pripravila známe ocenenie Smoliar roka. V ženskej kategórií sošku Smoliara roka získali ženy z DHZ Bytča a v mužskej kategórií bola odovzdaná do DHZ Vranie.

VÝBOR DHZ HLINÍK NAD VÁHOM ----

Elektronické aukcie priniesli úspory(13.09.2016; Kysucké noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)


"Od januára do konca júna sme ukončili 50 elektronických súťaží na rekonštrukcie našich nemocníc, sociálnych zariadení, kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj na ďalšie nákupy tovarov a služieb. Súťaže sú verejné, otvorené a transparentné," informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. Zároveň zdôraznil, že firmy, ktoré vyhrajú jednotlivé zákazky musia splniť kritériá vyhodnocované elektronickým systémom, do procesu záverečného výberu víťaza nie je možné zasiahnuť a kohokoľvek uprednostniť. "Predpokladaná hodnota všetkých zákaziek, ktorých zmluvy sme tento rok podpísali, bola 6,5 milióna eur a vysúťažené ceny dosiahli viac ako 4,7 milióna eur, čo je úspora takmer 30 percent," uviedla riaditeľka odboru verejného obstarávania Ivana Žureková. Podľa jej slov ŽSK obstaráva elektronicky už šiesty rok. Župa plánuje vytvárať každý polrok rebríček top 10 obstarávaní s najvyššou hodnotou a úsporou, kde je možné vidieť, aká bola predpokladaná hodnota zákazky a akú sumu sa podarilo dosiahnuť vďaka elektronickému obstarávaniu. "Sme otvorená samospráva, chceme, aby naši obyvatelia vedeli nielen to, čo opravujeme či rekonštruujeme, ale tiež za akú cenu, prostredníctvom akej firmy a mohli tak dohliadať na efektívne využitie verejných financií," uzavrel žilinský župan. Medzi top 10 obstarávaní za prvý polrok patrí aj zákazka Kysuckej NsP v Čadci na vybudovanie urgentného príjmu, pričom predpokladaná hodnota zákazky s DPH bola viac ako 610-tisíc eur a vysúťažená suma napokon predstavovala sumu viac ako 396-tisíc eur.

Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach má čím prilákať množstvo návštevníkov(13.09.2016; Kysucké noviny; č. 36, NÁŠ REGION/INZERCIA , s. 11; MILAN MATUŠINSKÝ)

Dejiny dopravy od najstarších čias po súčasnosť mapuje najmladšie slovenské dopravné múzeum v Rajeckých Tepliciach. Považské múzeum y zriadbvateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja ponúka spomínanú expozíciu v budove rajecko-teplickej železničnej zastávky.

Myšlienka vybudovať múzeum dopravy sa podľa historika a zároveň autora projektu Petra Šimka

zrodila v roku 2009 počas 110. výročia vzniku trate Žilina-Rajec. Šimko tvrdí, že budova železničnej zastávky sa už niekoľko rokov nepoužívala, ale bola zrekonštruovaná a jej staničná hala je ideálnym priestorom pre inštaláciu dopravných exponátov. Preto začali hľadať zdroje na adaptáciu priestorov pre múzeum a nákup výstavného mobiliáru. Tie sa podarilo získať vďaka podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a sponzorským darom zo súkromného sektora.

Návštevníci spoznajú dejiny dopravy od praveku cez stredovek až po obdobie, keď sa začali stavať a prevádzkovať železnice. Autori nezabudli ani na autobusovú dopravu a pozoruhodné dvojrozmerné a trojrozmerné exponáty. Tie väčšie sú inštalované v ukážke starej železničnej stanice a dopravnej kancelárie, pred ktorou sú zaparkované historické motocykle. Priaznivcov histórie zaujme najmä stará vzácna technika, ktorá sa na železnici používala pred viac ako sto rokmi. V Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach si prídu na svoje i kúpeľní hostia a deti.

Radi sa pristavia, a to platí aj o návštevníkoch z Kysúc, pri modelovom koľajisku s dobovým vlakom a budovami, ktoré zobrazujú žilinský železničný uzol v 20. rokoch minulého storočia.

Z najpozoruhodnejších exponátov spomeňme aspoň trojkolesovú traťmajstrovskú drezinu, ktorú používali pri obhliadkach a presunoch na trati. Vyrobili ju v dvadsiatych rokoch 20. storočia a železničiarom umožnila jednoduchú prepravu nevyhnutného materiálu a náradia v rámci vlakovej prestávky. Veľmi jednoduchá a praktická konštrukcia ľahkého trojkolesového vozidla sa objavila už v 50. rokoch 19. storočia - známa ako systém Sheppard.

Drezina bola charakteristická kombináciou pohonu rukami či nohami prepravovanej osoby. Reprezentuje novší typ s prevodom pohonu článkovanou reťazou a reťazovými kolesami.

V Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach nezabudli ani na regionálne špecifiká, a tak mnoho získaných predmetov pochádza práve z miestnej stanice Žilina-Rajec.

Nechýbajú dobové uniformy, sprievodné slovo lektora a občas tu sfunkčnia aj niektoré staré stroje a zariadenia. Nový projekt uvítali aj tamojší obyvatelia s tým, že Múzeum dopravy otvorili v roku 25. výročia udelenia štatútu mesta Rajeckým Tepliciam a 115. výročia otvorenia Košicko-bohumínskej železnice s odbočkou Žilina-Rajec.

Okrem dotačného systému rezortu kultúry spolufinancoval tento projekt aj Žilinský samosprávny kraj a Považské múzeum.

MILAN MATUŠINSKÝ ---- Foto: O zaujímavé exponáty v múzeu nieje núdza. foto: autor Mnoho predmetov pochádza z miestnej stanice. foto: autor


10. Posledná možnosť(13.09.2016; Kysucké noviny; č. 36, NÁŠ REGIÓN/INZERCIA , s. 9; IH)

Nádejní autori sa stále môžu ešte zapojiť do 12. ročníka celoslovenskej literárnej súťaže duchovnej tvorby v kategóriách poézia a próza s názvom Jurinova jeseň.

ČADCA. Do známej literárnej súťaže sa môžete zapojiť už len do 15. septembra. Do súťaže sa môže prihlásiť každý autor, ktorého práce sa doposiaľ knižne nepublikovali. Súťaží sa v dvoch kategóriách - poézia a próza. Podmienkou je, aby súťažné práce boli duchovne zamerané a napísané v slovenskom jazyku. Každý autor môže do súťaže zaslať najviac 5 poetických, resp. prozaických útvarov v maximálnom rozsahu 10 strán normalizovaného formátu A4. Každý súťažiaci zasiela svoje práce so sprievodným listom, ktorý obsahuje: meno a priezvisko súťažiaceho, kontaktné údaje (adresu, tel. číslo príp. číslo mobilu, e-mail). Dobrovoľne môže uviesť aj vek a zamestnanie, prípadne svoju účasť v iných súťažiach. Ak sa rozhodne poslať viac súťažných prác, uvedie ich súpis na sprievodnom liste. Pri názve každej súťažnej práce uvádza svoje meno a priezvisko.

Práce je potrebné zaslať na e-mail: [email protected] vo formáte textových editorov MS Word (doc), Open Office, resp. v PDF, alebo ich poslať napísané strojom na adresu: Kysucká knižnica v Čadci, Ul. 17. novembra 1258, 022 01 Čadca. Na ľavú stranu obálky treba uviesť "JURINOVA JESEŇ 2016". Uzávierka súťaže je 15. septembra. Práce bude hodnotiť odborná porota, zostavená zo známych slovenských spisovateľov a literárnych teoretikov, ktorí navrhnú autorov na ocenenia.

Vyhodnotenie literárnej súťaže sa uskutoční v dňoch 10. - 14. októbra. Na vyhodnotenie sa pozvú súťažiaci podľa návrhu odbornej poroty. Organizátori súťažné texty nevracajú späť a nebudú sa ani k

nim jednotlivo vyjadrovať. Odborná porota sa vyjadrí iba k vybraným prácam autorov pozvaných na záverečné vyhodnotenie. Organizátormi súťaže sú Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci, obec Klokočov a farnosť Turzovka.

(IH) [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

11. Prozaici, zapojte sa do súťaže Jašíkove Kysuce(13.09.2016; Kysucké noviny; č. 36, NÁŠ REGIÓN/INZERCIA , s. 9; IH)

Mladí prozaici, ktorí ešte nepublikovali, môžu využiť novú možnosť. Štartuje ďalší ročník súťaže Jašíkove Kysuce.

ČADCA. Pre všetkých mladých autorov je pripravený v poradí už 48. ročník literárnej súťaže Jašíkove Kysuce. Všetky súťažné príspevky sa budú postupne uverejňovať na webových stránkach www.jasikovekysuce.sk v poradí, vakom budú prichádzať.

Diela bude hodnotiť nielen odborná porota pozostávajúca zo zástupcov Spolku slovenských spisovateľov, Literárneho fondu a Kysuckej kultúrnej nadácie, svojimi názormi majú možnosť prispieť aj čitatelia webových stránok, ktorí môžu svoje hodnotenie posielať aj e-mailovou poštou. Organizátori zaslané príspevky späť nezasielajú ani na vyžiadanie.

Autorská súťaž trvá do 15. októbra. Súťažné prózy, ktoré prídu po uzávierke, do nej nezaradia. Vyhodnotenie sa uskutoční 1. decembra. Šancu majú mladí autori do 35 rokov, ktorí ešte knižne nepublikovali. Svoje krátke prózy môžu zasielať elektronickou poštou na e-mail: [email protected]. Súťažné príspevky je potrebné dodávať v elektronickej forme vo formátoch MS Word (doc.) a Open office. Bitmapový dokument, ktorý sa vytvoril napríklad skenovaním rukopisu alebo hárok s ručne písaným obsahom, sa nepovažuje za relevantný textový podklad.

Každý súťažiaci môže zaslať maximálne dve samostatné poviedky, ktorých textový rozsah nepresiahne 10 strán normalizovaného formátu A4. K súťažným príspevkom je potrebné pripojiť stručný životopis, miesto bydliska, vek a kontaktné údaje (adresu, telefónne číslo, e-mail). Meno, miesto bydliska a vek sa pri finalistoch vybraných odbornou porotou zverejnia na www.stránke a v zborníku súťažných prác. Tým, že ich súťažiaci zašle spolu so súťažnými prácami, dáva organizátorom povolenie zverejniť ich. Na vlastnú žiadosť autora sa môžu jeho práce zverejniť pod pseudonymom. V tom prípade sa jeho vlastné meno použije iba pre potreby spojené s organizáciou súťaže (prezenčná listina, diplom a iné). V prípade, že má autor záujem komunikovať s ostatnými súťažiacimi, organizátori mu na požiadanie zverejnia e-mailovú adresu.

Organizátorom súťaže je Spolok slovenských spisovateľov, Literárny fond SR, Žilinský samosprávny kraj, Kysucká knižnica v Čadci, Kysucká kultúrna nadácia a fond na podporu umenia.

(IH) [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

12. Okolo Horného Hričova pôjde cyklomagistrála. Obec požaduje prehodnotiť jej navrhovanú trasu(13.09.2016; Žilinské noviny; č. 36, REGIÓN/INZERCIA , s. 8; BRANISLAV KOSCELNÍK)

Z Budatína nielen na Strečno, ale aj smerom na juh na Bytču. Žilinská župa plánuje rozbeh núť výstavbu cyklotrasy smerom k Trenčianskemu kraju.

HORNÝ HRIČOV. Nová cykolomagistrála by mala mať dĺžku 25,5 kilometra. Z Budatínskeho hradu prejdú cyklisti

premostením do Považského Chlmca smerom na Divinku a cez hať Vodného diela Hričov popri kanáli v Kotešovej smerom do Bytče. Ďalej by trasa pokračovala ponad kanál na Hvozdnicu a Štiavnik k ďalšiemu vodnému dielu Mikšová.

Starostovi obce Horný Hričov sa nepozdáva, že pripravovaná cyklotrasa z väčšej časti minie kataster obce. Podľa jeho slov by sa tak nenaplnil projektový zámer prepojiť územie cyklistickou dopravou. Tým by podľa neho trpeli nielen obyvatelia Horného Hričova, ktorí by nemali komfortný prístup na chodník, ale aj cestovný ruch v obci. Navrhovaná trasa totiž vedie po hrádzi Vodného diela Hričov a smeruje medzi riekou Váh a Hričovským kanálom. Nový cyklochodník by tak míňal zastavanú časť Horného Hričova.

"Obec Horný Hričov navrhuje presmerovať cyklokoridor tak, aby viedol cez celé teleso Vodného diela Hričov a napojil sa na ochrannú hrádzu starého koryta Váhu (červený koridor), ktorá vedie

katastrálnym územím obce. Toto riešenie sprístupní cyklokoridor všetkým občanom obce a umožní im v plnej miere využívať výhody cyklodopravného prepojenia. Zároveň sprístupní cyklodpravnú trasu aj občanom obce Dolný Hričov, ktorí tvoria významnú časť populácie Hričovska," tvrdí vo svojom stanovisku starosta Horného Hričova Dušan Ďuríček.

Lávky by spojili rozdelené územie Navrhuje tiež, aby na mieste, kde v minulosti premávala kompa, sa dvomi lávkami premostilo staré

koryto Váhu, ako aj Hričovský kanál. Po dlhom čase by tak nastalo historické prepojenie dvoch strán rieky Váh.

"Prepojením obce Svederník a obce Horný Hričov lávkami by sa obnovili aj hospodárske kontakty občanov obcí Svederník, Horný Hričov, Dolný Hričov, Marček, Dlhé Pole, Divina, Divinka, Lúky, Kotešová - Oblazov, Žilinská Lehota, Ovčiarske Občanom "spoza" Váhu by sa opäť sprístupnila vlaková doprava zo zástavky Horný Hričov do Žiliny, ale najmä smerom na Bratislavu, keď predtým množstvo ľudí Svederníka, Dlhého Poľa využívalo osobný vlak z Horného Hričova do Považskej Bystrice," argumentuje starosta.

Po Štúrových stopách Upozorňuje ešte na jeden symbolický význam vybudovania premostenia a spojenia hričovského a

svederníckeho chotára. V máji v roku 1848 do Horného Hričova priplával na plti z Liptovského Mikuláša Ľudovít Štúr, na ktorého bol vydaný zatykač. Podľa Dušana Ďuríčeka sa kompou preplavil na druhý breh Váhu a cez obec Svederník sa pešo lesmi vydal do Lúk, kde sa v osade Žížovci stretol s farárom z Diviny Štefanom Závodníkom. "Na uctenie si tohto významného historického okamihu sa v tomto roku konal 1. ročník turistickej a kultúrnej akcie s názvom "Po stopách Ľudovíta Štúra", do ktorej sa zapojili obce Horný Hričov, Svederník - Marček, Divinka a Divina. Z dôvodu, že historické prepojenie kompou neexistuje, nemohla byť trasa autentická. Vybudovanie premostenia by umožnilo dodržať pôvodnú trasu, po ktorej Ľudovít Štúr kráčal," obhajuje svoju predstavu o budúcej cyklotrase starosta Horného Hričova Dušan Ďuríček.

V súčasnosti na Úrade Žilinského samosprávneho kraja spracovávajú technickú štúdiu. K nej sa môžu vyjadriť aj starostovia. Hovorkyňa Žilinskej župy potvrdila, že štúdiu upravia podľa pripomienok obecných samospráv. V krátkom čase sa ukáže, či alternatívna trasa cyklotrasy, ktorú navrhujú na Obecnom úrade v Hornom Hričove, sa napokon pretaví do výslednej podoby cyklotrasy smerom na Bytču a Trenčiansky kraj.

BRANISLAV KOSCELNÍK ---- FOTO: Navrhovaná cyklotrasa v okolí Horného Hričova Žltú trasu navrhuje župa. Samospráva chce červenú trasu, ktorá by sa približovala obci a

premostila dve územia. [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

13. V Budatíne sa predstavia majstri drotári(13.09.2016; Žilinské noviny; č. 36, SERVIS , s. 20; AJ)

Považské múzeum v Žiline organizuje v dňoch 16. - 17. 9. 2016 v areáli Budatínskeho hradu jubilejný XXV. ročník celoslovenského workshopu s medzinárodnou účasťou.

ŽILINA. Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja

organizuje v dňoch 16. - 17. 9. 2016 v areáli Budatínskeho hradu jubilejný XXV. ročník celoslovenského workshopu s medzinárodnou účasťou. Projekt Stretnutie drotárskych majstrov 2016 je podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia a spolufinancovaný s podporou Žilinského samosprávneho kraja.

Podujatie vzniklo v roku 1991 a vychádzalo z potreby revitalizácie a dlhodobej udržateľnosti rozvoja tradície ručného spracovania drôtu ako unikátneho a špecifického slovenského fenoménu. Workshop pod názvom Stretnutie drotárskych majstrov (v rokoch 2003 - 2015 ako Festival drotárstva) remeslo spopularizoval a výraznou mierou prispel k jeho záchrane. Stretnutie drotárskych majstrov 2016 pokračuje v propagácii remeselného odkazu drotárov. Podujatie je jediné svojho druhu na Slovensku. Obsahom je zamerané na rekonštrukciu drotárskych pracovných postupov a možnosti ich využitia v úžitkovej a výtvarnej tvorbe. Počas dvoch dní sa na ňom predstaví viac ako tridsať remeselníkov - drotárskych majstrov zo Slovenska a Čiech. Primárne je určené umeleckým

remeselníkom a výtvarníkom využívajúcim ručnú prácu s drôtom a odbornej verejnosti, no väčšia časť programu je prístupná aj bežným návštevníkom múzea. Spomienkový seminár, sprievodné podujatie určené odbornej verejnosti, bude zhodnotením stavu a úrovne umeleckej práce s drôtom na Slovensku od jej revitalizácie v 90. rokoch 20. storočia i obzretím sa za históriou podujatia. Naopak, veríme, že širokú verejnosť popri živej prezentácii remesla iste zaujme komorná výstava Dvadsaťpäť tvorivých rokov, prezentujúca výsledky tvorivých dielní z uplynulých ročníkov, ako aj populárna škola drôtovania. Návštevníci podujatia sa môžu vybrať i na prehliadku zrekonštruovaných priestorov Budatínskeho hradu a novej expozície drotárstva.

(AJ) [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

14. Žilinský kraj sa uchádza o eurofondy(13.09.2016; Žilinské noviny; č. 36, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)

V novom programovom období 2014 až 2020 ich chce nasmerovať aj na cesty, školy či kultúru. Zníženie energetickej náročnosti a modernizácia stredných škôl je dlhodobo jedným z hlavných

cieľov krajskej samosprávy. Takto chce vizuálne, ale najmä funkčne, zlepšiť stav školských budov a spríjemniť prostredie na vyučovanie pre žiakov i učiteľov. Plánuje na to využiť aj zdroje z Európskej únie. Začiatkom roka podala štyri žiadosti o nenávratný finančný príspevok. V prípade úspechu by sa plánované investície do škôl mali realizovať už budúci rok.

Financie chce župa získať na stavebné úpravy či zateplenie Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline a jej jedálne. Projekt zahŕňa okrem výmeny okien, zateplenia či obnovy kúrenia aj celkovú výmenu svietidiel. O eurofondy sa uchádza aj v prípade Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline, Strednej odbornej školy technickej v Námestove a Spojenej školy v Nižnej, kde sa ráta aj s bezbariérovými vstupmi.

Úspešná spolupráca s Poľskom Susedstvo s Poľskom predurčuje náš kraj na cezhraničnú spoluprácu pri získavaní eurofondov v

rámci Operačného programu Poľsko-Slovenská republika. "Zareagovali sme na výzvu, ktorá bola vyhlásená pre oblasť kultúry v máji tohto roka a podali sme šesť projektov. V oblasti cestnej infraštruktúry sme predložili dve žiadosti," povedal Michal Patúš, riaditeľ odboru európskych projektov a regionálneho rozvoja ŽSK, pričom zdôraznil, že v predchádzajúcom programovom období 2007-2013 sa nášmu kraju podarilo v rámci tejto cezhraničnej spolupráce získať viac ako 7,6 milióna eur a zrealizovať dovedna 10 projektov. "Úspešných bolo aj 166 mikroprojektov v celkovej hodnote 6,2 milióna eur," dodal Michal Patúš.

Financie pre kultúru Budatínsky hrad je pýchou regiónu i kraja a jeho postupná rekonštrukcia sa realizuje od roku 2009,

kedy Žilinský samosprávny kraj obnovil okolitý hradný park z 18. storočia za vyše 920-tisíc eur, postupne sprístupnil kompletne opravenú hradnú vežu a v tomto roku slávnostne otvoril verejnosti aj samotný hrad a zrekonštruovanú hradnú kaplnku. Práve aj vďaka eurofondom a financiám z nórskych fondov sa podarilo uskutočniť postupnú premenu národnej kultúrnej pamiatky, do ktorej sa doteraz preinvestovalo takmer päť miliónov eur.

Župa chce v rekonštrukcii pokračovať a v pláne sú aj priestory hospodárskej budovy. O financie sa uchádza spolu s partnerom na poľskej strane hraníc - s obcou Strumieň. Okrem Budatína sa podané žiadosti týkajú aj kaštieľa v Oščadnici, Skanzenu v Pribyline či Oravského múzea. Či sa ŽSK podarí získať financie na svoje zámery v oblasti kultúry sa dozvieme v závere tohto roka.

---- FOTO: Premenu Budatínskeho hradu a parku sa darí realizovať aj vďaka eurofondom. Programové

obdobie 2007 - 2013. Na územie nášho kraja sa podarilo nasmerovať 1,6 miliardy eur, vďaka čomu dosiahol 75-percentnú úspešnosť čerpania a stal sa lídrom medzi krajmi.

Programové obdobie 2007 - 2013. Na územie nášho kraja sa podarilo nasmerovať 1,6 miliardy eur, vďaka čomu dosiahol 75-percentnú úspešnosť čerpania a stal sa lídrom medzi krajmi.


15. Župné asfaltové leto(13.09.2016; Žilinské noviny; č. 36, Žilinský samosprávny kraj , s. 5; Jana Špiláková)



zrealizovať komplexnú obnovu poškodených spevnených plôch. Cestári na ich opravu minuli 1,3 tony asfaltu a opravili dovedna 11-tisíc m2 plochy.

Práce sa realizovali počas letných prázdnin v mesiacoch júl a august, pričom sa začalo na Liptove, pokračovalo sa v Turci, ďalej na žilinských stredných školách, ktorých má župa najviac, a napokon vynovili okolie kysuckých stredných škôl a Gymnázia v Námestove. "Práce realizovala asfaltérska čata zo závodu SC Liptov, pričom prípravné práce ako je odstránenie poškodeného asfaltu, úpravu obrubníkov a ich rozširovanie či prípravu podkladu robili miestne závody SC ŽSK. Ich spoluprácu a výsledok aj na základe spokojnosti riaditeľov škôl hodnotíme ako úspešnú," povedal poverený generálny riaditeľ SC ŽSK Dezider Szabó. Na tento účel vyčlenila krajská samospráva 400-tisícový balík. V rámci tohtoročnej prvej etapy minula 196-tisíc eur. Zvyšné financie poputujú do zveľadenia školského prostredia v budúcom roku, pričom pracovná čata cestárov sa do práce pustí počas budúcoročných prázdnin.

---- FOTO: Krajšie okolie majú aj pri Strednej zdravotníckej škole v Žiline, Strednej priemyselnej škole

stavebnej, Dopravnej akadémii a pri SOŠ elektrotechnickej v Žiline. Nový asfalt majú tiež pri SOŠ poľnohospodárskej a pri Spojenej škole na Rosinskej ceste v Žiline.


16. Žilinský kraj sa uchádza o eurofondy(13.09.2016; Kysucké noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)

V novom programovom období 2014 až 2020 ich chce nasmerovať aj na cesty, školy či kultúru. Úspešná spolupráca s Poľskom Susedstvo s Poľskom predurčuje náš kraj na cezhraničnú spoluprácu pri získavaní eurofondov v

rámci Operačného programu Poľsko - Slovenská republika. "Zareagovali sme na výzvu, ktorá bola vyhlásená pre oblasť kultúry v máji tohto roka a podali sme 6 projektov. V oblasti cestnej infraštruktúry ďalšie dva," povedal Michal Patúš riaditeľ odboru európskych projektov a regionálneho rozvoja ŽSK, pričom zdôraznil, že v predchádzajúcom programovom období 2007 - 2013 sa nášmu kraju podarilo v rámci tejto cezhraničnej spolupráce získať viac ako 7,6 milióna eur a zrealizovať dovedna 10 projektov. "Úspešných bolo aj 166 mikroprojektov v celkovej hodnote 6,2 milióna eur," dodal M. Patúš.

Financie pre kultúru V rámci Poľsko-Slovenského partnerstva by mohol fungovať aj projekt v celkovej hodnote 700-tisíc

eur. Na slovenskej strane sú v rámci neho navrhnuté stavebné úpravy a prístavba kaštieľa v Oščadnici, kde v súčasnosti sídli Kysucká galéria. Vzniknúť by tak mali nové výstavné priestory v podkroví kaštieľa, opravila by sa tiež krytá terasa a predložená žiadosť ráta aj s modernizáciou jestvujúcej cykloturistickej trasy medzi poľskou Rajczou a Oščadnicou. Okrem Kysuckej galérie v Oščadnici sa žiadosti týkajú aj Skanzenu v Pribyline či Oravského múzea. O tom, či ŽSK získa na svoje zámery financie z EÚ sa dozvieme do konca roka.

Stranu pripravila Jana Špiláková Foto: archív ŽSK ---- Foto: Kaštieľ v Oščadnici. Žilinský samosprávny kraj chce získať financie z eurofondov aj na jeho

stavebné úpravy. Minulé programové obdobie 2007 - 2013 dopadlo pre náš kraj úspešne. Na jeho územie sa

podarilo nasmerovať 1,6 miliardy eur, vďaka čomu dosiahol 75-percentnú úspešnosť čerpania a stal sa lídrom medzi krajmi.


17. Župné asfaltové leto(13.09.2016; Kysucké noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; Jana Špiláková)


Školy sa na nový školský rok a príchod žiakov po prázdninách pripravili aj úpravou okolia. Vďaka Správe ciest ŽSK sa počas letných mesiacov podarilo zrealizovať komplexnú obnovu

poškodených spevnených plôch. Cestári na ich opravu minuli 1,3 tony asfaltu a opravili dovedna 11-tisíc m2 plochy.


---- Stranu pripravila Jana Špiláková Foto: archív ŽSK ---- Foto: Krajšie okolie majú aj pri Spojenej škole v Kysuckom Novom Meste a SOŠ technickej v

Čadci. Cestári minuli pri úprave ich chodníkov 290 ton asfaltu a opravili viac ako 2000 m2. [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

18. Intenzívna Akadémia pre začínajúce podnikareľky na KYSUCIACH(13.09.2016; Kysucké noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 5; pr-cl)

Žilinský samosprávny kraj v spolupráci so združením TCP Žilina podporuje podnikanie a samostatnosť žien v našom regióne

Po úspešnej realizácii Akadémie pre začínajúce podnikateľky v Žiline, ktorej garantkou je pani Z. M. Stubbs - ambasádorka slovenských podnikateliek pre Žilinský kraj, sme pripravili Akadémiu pre začínajúce podnikateľky aj v Kysuckom regióne.

Akadémia bude prebiehať v októbri a novembri 2016 v meste Čadca Koordinátorkou projektu pre Kysucký región je pani Zuzana Cechová, ktorá záujemkyniam

poskytne ďalšie informácie telefonicky 0908 252 396, alebo emailom [email protected] Viac sa môžete dozvedieť aj na webstránke, kde je spustená aj online registrácia www.podnikanie-zenyzilina.sk


19. Žilinský kraj sa uchádza o eurofondy(13.09.2016; Oravské noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)

V novom programovom období 2014 až 2020 ich chce nasmerovať aj na cesty, školy či kultúru. Zníženie energetickej náročnosti a modernizácia stredných škôl je dlhodobo jedným z hlavných

cieľov krajskej samosprávy. Takto chce vizuálne, ale najmä funkčne zlepšiť stav školských budov a spríjemniť prostredie na vyučovanie pre žiakov i učiteľov. Plánuje na to využiť aj zdroje z Európskej únie. Začiatkom roka podala štyri žiadosti o nenávratný finančný príspevok. V prípade úspešnosti by sa plánované investície do škôl mali realizovať už budúci rok. Financie chce župa získať na stavebné úpravy či zateplenie Spojenej školy na Rosinskej ceste v Žiline a jej jedálne. O eurofondy sa uchádza aj v prípade Gymnázia na Varšavskej ceste v Žiline a Strednej odbornej školy technickej v Námestove a Spojenej školy v Nižnej. V Námestove chcú zatepľovať, vymeniť okná, rekonštruovať vykurovanie a kotolňu či vymeniť svietidlá za úspornejšie. Ráta sa aj s bezbariérovými vstupmi. Na SŠ v Nižnej plánujú zatepliť budovu školy, dielní i telocvične, vymeniť okná a doplniť bezbariérové vstupy. Rozhodnutie Európskej únie o pridelení dotácie budeme poznať najneskôr do konca roka.

Úspešná spolupráca s Poľskom Susedstvo s Poľskom predurčuje náš kraj na cezhraničnú spoluprácu pri získavaní eurofondov v

rámci Operačného programu Poľsko - Slovenská republika. "Zareagovali sme na výzvu, ktorá bola

vyhlásená pre oblasť kultúry v máji tohto roka a podali sme 6 projektov. V oblasti cestnej infraštruktúry sme predložili dve žiadosti," povedal Michal Patúš, riaditeľ odboru európskych projektov a regionálneho rozvoja ŽSK, pričom zdôraznil, že v predchádzajúcom programovom období 2007 - 2013 sa nášmu kraju podarilo v rámci tejto cezhraničnej spolupráce získať viac ako 7,6 milióna eur a zrealizovať dovedna 10 projektov. "Úspešných bolo aj 166 mikroprojektov v celkovej hodnote 6,2 milióna eur," dodal Michal Patúš.

V pláne sú aj cesty Kvalitné dopravné prepojenie s našimi severnými susedmi je dôležitým predpokladom nielen pre

ekonomický rozvoj našich regiónov, ale aj z pohľadu cestovného ruchu. Žilinský samosprávny kraj sa prihlásil do výzvy, ktorá bola vyhlásená v januári tohto roka, pričom samotná realizácia projektov je v pláne v rokoch 2017 a 2018. V prípade úspechu podaných zámerov sa zlepší spojenie okresov Žywiec a Námestovo so sieťou TEN-T. Ich súčasťou je oprava cesty k hraničnému priechodu v Novoti až po Zákamenné a úseku medzi Oravskou Lesnou a Lokcou. Z európskych zdrojov chce župa rekonštruovať aj cesty a križovatku v okrese Tvrdošín, vrátane mostov. "Celkové výdavky za samosprávny kraj by v prípade schválenia zámerov dosiahli 7,2 milióna eur a rozhodnutie hodnotiacej komisie budeme poznať už v septembri tohto roka," dodal Michal Patúš.

Financie pre kultúru ŽSK sa uchádza o financie aj na kultúrne projekty. Okrem Budatínskeho hradu či Skanzenu v

Pribyline sa žiadosti týkajú aj kaštieľa v Oščadnici a v pláne sú aj investície na Orave. Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne môže získať dotácie na obnovu budovy fary v areáli Oravského hradu. Rekonštrukcia by sa realizovala z celkového balíka určeného pre slovenskú i poľskú stranu v hodnote 700-tisíc eur. Oravské múzeum má šancu získať európske peniaze aj na výstavy, kultúrne podujatia či workshopy zamerané na históriu remesiel, ako aj ich využívanie v súčasnosti.

---- FOTO: Oravský hrad. Žilinský samosprávny kraj sa usiluje získať financie z eurofondov, časť z nich by

mohla putovať i na Oravu. Oravská knižnica A. Habovštiaka. Programové obdobie 2007 - 2013. Na územie nášho kraja sa

podarilo nasmerovať 1,6 miliardy eur, vďaka čomu dosiahol 75-percentnú úspešnosť čerpania a stal sa lídrom medzi krajmi.


20. Župné asfaltové leto(13.09.2016; Oravské noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková)



zrealizovať komplexnú obnovu poškodených spevnených plôch. Cestári na ich opravu minuli 1,3 tony asfaltu a opravili dovedna 11-tisíc m2 plochy.


---- FOTO: Krajšie okolie majú aj pri Gymnáziu A. Bernoláka v Námestove. Cestári minuli pri úprave

chodníkov 61 ton asfaltu a opravili 484 m2.

Rytierske dni prilákali v Žilinskom kraji viac ako 4500 návštevníkov(15.09.2016; www.sme.sk; Kultúra, 15:14, s. -; Branislav Koscelník)

Séria podujatí mala vzbudiť záujem o históriu. Rytieri ukázali svoju zručnosť na piatich miestach Žilinského kraja. (Zdroj - ŽSK) REGIÓN. Slovenské rytierske dni navštívilo v tomto roku viac ako 4500 záujemcov. Stredoveký

program plný dobovej hudby, trhov, remesiel a rytierov videli návštevníci postupne vo všetkých regiónoch Žilinského kraja.

Počas piatich zastávok sa podujatie konalo v radoľskom kaštieli, na hradoch Strečno, Sklabiňa a na Oravskom hrade. Stredovekom ožil aj Kostol všetkých svätých v Ludrovej. "Podujatia tohto typu majú v našom kraji svoje miesto a sú populárne. Práve táto tematika vzbudzuje záujem o národné i svetové dejiny a históriu kultúrnych pamiatok," skonštatoval predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.

Kaštieľ v Radoli oboznámil v máji milovníkov stredoveku s rádmi nemeckých rytierov, na hrade Strečno sa v júni zase zamerali na výcvik kráľovského oddielu a na Sklabini počas prvého prázdninového mesiaca predstavili, ako cvičili vojská v 14. storočí. Najnavštevovanejší hrad na Slovensku v auguste ukázal viac z tajomstiev stredovekého liečiteľstva a život v období stredoveku priblížili v prvý školský týždeň rytieri aj v okolí ludrovského kostola.

"Na všetkých podujatiach sme pripravili unikátne akadémie, kde si malí i veľkí mohli vyskúšať napríklad šermovanie, streľbu z luku, preťahovanie lanom, alebo sekanie dreva sekerou. Vydali sme taktiež takmer 200 originálnych pasov slovenského rytiera, do ktorých nadšenci zbierali pečiatky z jednotlivých podujatí a v závere sme ich odmenili knižnými publikáciami," informovala vedúca oddelenia cestovného ruchu ŽSK Barbora Zigová.

Na Kysuciach je cyklobus obľúbený, premávať bude už len niekoľko dní(15.09.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 09:09, s. -; Iveta Hažíková)

Cyklobusy vyrazia do Bystrickej doliny tento rok naposledy v nedeľu 25. septembra. Túto sezónu tam previezli až 765 "cyklocestujúcich".

Jedinečné autobusy vybavené špeciálnymi cyklovozíkmi budú premávať už len niekoľko dní. (Zdroj - ŽSK)

STARÁ BYSTRICA. Jedinečné autobusy vybavené špeciálnymi cyklovozíkmi budú premávať už len niekoľko dní. Žilinská župa aj tento rok pripravila pre milovníkov cyklistiky úspešný koncept cyklobusov, ktoré toto leto prepravili od polovice júna do konca augusta už 933 cestujúcich s bicyklami.

"V porovnaní s minulým rokom ich využilo zatiaľ o tri stovky ľudí viac a verím, že záujem bude rásť aj posledné dni. Teší ma, že aj takýto spôsob cykloturizmu si získal obľubu v našom kraji. Cyklistiku podporujeme dlhodobo a cyklobusy sú výborným spôsobom, ako ju ďalej priblížiť našim obyvateľom a návštevníkom," informoval žilinský župan Juraj Blanár. Povedal, že takto upravené autobusy prilákali najmä rodiny s deťmi, ale tiež náročnejších cyklistov. "Cyklobus previezol do Bystrickej doliny 765 ľudí a odvoz medzi Terchovou a Žilinou využilo 168 záujemcov. Na Kysuciach je autobus vyťažený podstatne viac. Táto trasa je menej náročná a vhodná aj pre menej zdatných cyklistov, ktorí oceňujú práve možnosť odviezť sa až do Novej Bystrice. Odtiaľ môžu prejsť trasu napríklad do Krásna nad Kysucou a tam opäť nasadnúť na cyklobus smerujúci domov. V Terchovskej doline sú zase trasy obľúbené skôr skúsenejšími bikermi," povedal.

Riaditeľ odboru dopravy ŽSK Ivan Mokrý pripomenul, že tento rok cyklobusy jazdili počas prázdnin nielen cez víkendy, ale aj v piatky. Od začiatku školského roka premávajú opäť štandardne už iba každú sobotu, nedeľu a počas sviatkov. Za lístok zaplatia cyklisti bežnú cenu a dokúpia si len miestenku pre bicykel.

Ako informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková cyklobusy vyrazia do Terchovskej a Bystrickej doliny tento rok naposledy v nedeľu 25. septembra. Bližšie informácie o tarifných a prepravných podmienkach a o cestovnom poriadku nájdu záujemcovia na internetovej stránke Žilinskej župy www.zilinskazupa.sk alebo na stránke zmluvného dopravcu www.sadza.sk.

Pohľad do ,,prestarnutých" krajov(16.09.2016; Zdravotnícke noviny; č. 33, Analýza , s. 8; Branislav Janík)

Samospráva nemá kompetencie všeobecných lekárov umiestňovať na potrebné miesta V Žilinskom kraji je vekový priemer všeobecných lekárov a pediatrov 56 až 57 rokov. Z 247

všeobecných lekárov pre dospelých je vo veku nad 60 rokov 100 lekárov, teda 40,4 percenta. Pediatrov pôsobí v župe 138, z nich 68, teda 49,27 percenta, má nad 60 rokov. Aj tu je teda hlavným cieľom programu tento priemer výraznejšie znížiť a zároveň zvýšiť dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Pracujú dôchodcovia Ako uviedla hovorkyňa kraja Lenka Záteková, ,,program sa realizuje druhý rok a zapojených je

doň 23 lekárov. Vzhľadom na dĺžku prípravy prví absolventi ukončia štúdium približne až o dva roky". Zatiaľ teda nie je podľa nej možné predvídať, kde budú lekári po skončení programu pôsobiť. ,,No vzhľadom na to, že priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých v kraji je 56 rokov a pediatrov 57 rokov, nebude problém s umiestnením mladých absolventov," dodala hovorkyňa. FN Žilina, UN Martin, ale aj krajské nemocnice v Dolnom Kubíne a Trstenej sú zaradené do programu ako pracoviská rezidentov.

Priemerný vek všeobecných lekárov v Košickom kraji je ešte vyšší. Vyše 73,5 percenta všeobecných lekárov pre dospelých je vo veku 50 a viac rokov, dokonca 15 percent je vo veku nad 65 rokov. Pediatri vo veku nad 50 rokov tvoria až 76,5 percenta a nad 65 rokov ich je 13 percent. ,,Ak mladí absolventi programu prejavia záujem o poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v kraji a splnia zákonom požadované náležitosti na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, určite budú mať možnosť posilniť sféru všeobecnej ambulantnej starostlivosti," konštatovala hovorkyňa kraja Zuzana Bobríková. Priznala však, že ,,či posilnia práve regióny s najvyššou potrebou lekára, je otázne, lebo kraju naďalej chýbajú kompetencie geografického rozmiestňovania poskytovateľov". Ako hovorkyňu doplnil PhDr. Peter Dringuš z krajského odboru sociálnych vecí a zdravotníctva, ,,kraj nemá možnosť rozhodnúť o umiestnení poskytovateľa napriek tomu, že dobre pozná regionálnu sieť a vie identifikovať regióny s akútnym nedostatkom poskytovateľov s požadovanou špecializáciou. Ak žiadateľ o vydanie povolenia splní všetky podmienky, kraj mu ho musí vydať bez možnosti umiestnenia do lokality s výrazným nedostatkom lekárov v danej špecializácii".

Ako vymeniť, nevedia ,,Banskobystrický kraj poskytol ministerstvu zdravotníctva informácie, ktoré okresy sú

najproblematickejšie vzhľadom na chýbajúci počet všeobecných lekárov," uviedla hovorkyňa kraja Michaela Piliarová. V kraji je 197 všeobecných lekárov pre dospelých a 94 pediatrov.

Podľa M. Piliarovej je ,,verejná minimálna sieť poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti naplnená, v rámci jednotlivých regiónov však existujú disproporcie. Najväčší počet všeobecných lekárov pre dospelých aj pre deti a dorast je v okrese Banská Bystrica, najmenej ich je v okrese Banská Štiavnica a v južných okresoch kraja". Najviac všeobecných lekárov v kraji je vo veku 50 až 65 rokov. ,,V súvislosti so zvyšovaním priemerného veku všeobecných lekárov v kraji a nedostatkom lekárov týchto špecializácií v produktívnom veku sú mnohí poskytovatelia nútení požiadať o zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a kraj musí v prípade dodržania zákonom stanovených podmienok takémuto poskytovateľovi v jeho žiadosti vyhovieť". dodala M. Piliarová. Kraj sa podľa nej snaží vychádzať v ústrety mladým lekárom, ktorí majú záujem o prácu obvodného lekára, hlavne ústretovým a profesionálnym prístupom pri vybavovaní povolenia na prevádzkovanie zariadenia a ďalších záležitostí s tým súvisiacich. Oddelenie sociálnych služieb a zdravotníctva spolupracuje pri riešení problematiky nedostatku lekárov prvého kontaktu v problémových lokalitách s predstaviteľmi samosprávy. Ako M. Piliarová tiež upozornila, ,,kraj však nemá kompetenciu prideľovať lekárom miesta prevádzkovania ambulancií, na aké miesto prevádzkovania lekár požiada o vydanie povolenia, na to mu kraj povolenie vydá". V kraji sú do programu zaradené napr. banskobystrická fakultná nemocnica i detská fakultná nemocnica v Bystrici.

Hovorkyňa Prešovského kraja Veronika Fitzeková uviedla, že ,,verejná minimálna sieť všeobecnej zdravotnej starostlivosti v kraji je momentálne naplnená. Kraj má analýzu vekovej štruktúry všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, z ktorej je zrejmá prestarnutosť všeobecných lekárov". Na otázku, či sa dá v praxi od prvých absolventov očakávať v budúcom roku omladenie všeobecných lekárov a obsadenie miest tam, kde praktickí lekári chýbajú, konštatovala,

že ,,nepoznáme mechanizmus, ako legálne a v zmysle zákona zrealizovať výmenu prestarnutých lekárov za rezidentov". Pripravil Branislav Janík

Kraje opravujú cesty z vlastného(16.09.2016; Hospodárske noviny; mut. , DOPRAVA A LOGISTIKA , s. 3; MSA)

KOMUNIKÁCIE Projekty majú pripravené, na prostriedky z eurofondov čakajú, zatiaľ cesty opravujú za vlastné

peniaze. Bratislavský kraj Na opravy ciest využíva Bratislavský kraj výlučne vlastné prostriedky. Poslanci zastupiteľstva

schválili na rok 2016 na rekonštrukcie ciest sumu 3,5 milióna eur bez DPH. K najväčším projektom rekonštrukcie ciest II. a III. triedy patrí sanácia zosuvov na ceste II/503 - Pezinok Pernek, 6 úsekov za 1,4 milióna eur bez DPH a revitalizácia telesa komunikácie III/1106 v km 14,940 - 17,0 Vysoká pri Morave - Záhorská Ves - extravilán za 1,9 milióna eur bez DPH. Na týchto úsekoch cestári pracujú, revitalizáciu cestného telesa na ceste III/1095 v intraviláne obce Báhoň ukončili. V súčasnosti prebiehajú aj sanačné práce na mostných objektoch na cestách III/1047 a III/1334 v okrese Senec. Kraj vyčlenil prostriedky na sanáciu troch mostov, v lokalitách Blatné - Čataj nad diaľnicou, Čataj - intravilán a Čataj - Igram, každý za 30-tisíc eur. "Rekonštrukčné a sanačné práce úsekov ciest II/503, III/1106 a mostných objektov realizujeme počas čiastočných uzávierok, s riadením cestnou svetelnou signalizáciou, informovala Lucia Forman, hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja.

Banskobystrický kraj Rekonštrukcie vybraných úsekov ciest II. a III. triedy realizuje Banskobystrický kraj v dvoch

etapách. Na viac ako 25 kilometrov ciest vyčlenil 2,5 milióna eur v I. etape. "V príprave sú rekonštrukcie 63,54 km ciest v hodnote 7,2 milióna eur. Župa naplánovala aj opravu deviatich mostov, spolu za takmer milión eur. Z prvej etapy rekonštrukcií ciest II. a III. triedy sme dokončili práce na komunikáciách v celkovej dĺžke 24,232 km a rekonštrukcie dvoch mostov," informovala Michaela Piliarová, vedúca oddelenia styku s verejnosťou a protokolu Banskobystrického kraja. V roku 2016 z bežných výdavkov okrem údržby ciest župa opraví ďalšie komunikácie: cesta II/591 Dolná Mičiná - Čerín, sanácia v predpokladanej cene 61-tisíc eur, oprava svahu cesty III/2379 Nemecká si vyžiada asi 127-tisíc eur, oprava križovatky na ceste III/2415, na Sládkovičovej ulici v Banskej Bystrici za vyše 63-tisíc eur, cesta III/2844 Revúca - Železník - Sirk, za 29-tisíc eur, ale aj ďalšie úseky. Z bežných výdavkov sa vykonávala len bežná údržba a opravy formou vysprávok. Na rok 2016 na tieto účely kraj schválil 500-tisíc eur. Havarijný stav cesty I/65, Kremnica - Kremnické Bane si vyžiadal presmerovanie dopravy v oboch smeroch, na cestu III. triedy č. III/2504 Kremnica - Krahule - Kremnické Bane (pôvodné číslo III/578003). Nákladná doprava bola odklonená na smery Prievidza a Banská Bystrica. Čas trvania úplnej uzávierky cesty I/65 zatiaľ nepoznáme.

Trnavský kraj V rozpočte na rok 2016 Trnavský samosprávny kraj vyčlenil na rekonštrukciu ciest II. a III. triedy

6,2 milióna eur. V registri investícií figurujú najpoškodenejšie úseky v okresoch, prioritne celkovo približne 38,5 km komunikácií vo vlastníctve kraja. Doteraz už opravili úsek cesty III/1170 v obci Borský Mikuláš. "Pre väčšinu úsekov prebieha v súčasnosti proces verejného obstarávania na výber dodávateľa stavebných prác, práce predpokladáme realizovať v priebehu mesiacov september - november," povedal pre HN Patrik Velšic, hovorca Trnavského kraja.

Nitriansky kraj Nitriansky samosprávny kraj v roku 2016 realizuje z vlastného rozpočtu v rámci I. etapy prvku

Zvýšenie bezpečnosti na cestách II. a III. triedy, 32,34 km stavebných opráv ciest v celkovej sume 3,5 milióna eur a v II. etape 31,56 km stavebných opráv ciest a mostov v celkovej sume 3,5 milióna eur. "Nitriansky kraj odovzdal zhotoviteľovi 27. júla tohto roku stavenisko projektu Modernizácia ciest región Levice - 3. etapa, Cesta II/564 Kubáňovo - Ipeľský Sokolec - Bielovce Pastovce. Stavba sa v súčasnosti realizuje v dĺžke 12,834 km," povedala pre HN Oľga Prekopová, hovorkyňa predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Trenčiansky kraj Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja sa stará o 1 481 km ciest II. a III. triedy vo

vlastníctve kraja. Do opráv ciest II. a III. triedy plánuje župa investovať historicky najvyššiu sumu, takmer 3,6 milióna eur s DPH. Opravy sa dočká 20 úsekov ciest s dĺžkou viac ako 34 km. Na cestách

sa už druhý rok realizujú súvislé opravy. Mali by byť opravené do začiatku zimného obdobia 2016/2017. Kraj začal opravovať aj úseky komunikácií v dĺžke 3,7 km za 250-tisíc eur s DPH. Úseky ciest vyhodnotené dopravnou políciou ako nehodové upravuje Správa ciest kladením tzv. mikrokobercov. Viac ako 1 500 m cesty 504 v Novom Meste nad Váhom opravila SC TSK vrátane kruhového objazdu v priemyselnom parku. Dokončený je už aj takmer 700 m dlhý úsek v okrese Myjava v časti Myjava - Brezová a Hrašné, časť U Štefíkov.

Žilinský kraj Žilinská župa je správcom 1 430 km ciest II. a III. triedy a 789 mostov v regiónoch Kysuce, Horné

Považie, Turiec, Liptov a Orava. Na rok 2016 v župnom rozpočte vyčlenili 18,85 milióna eur pre oblasť dopravy. "V tomto roku sa nám už podarilo zrekonštruovať 29 kilometrov ciest II. a III. triedy. Na Hornom Považí bola najväčšou investíciou obnova cesty medzi obcami Veľké Rovné a Kotešová, v Turci sme položili nový asfaltový koberec v martinskej mestskej časti Priekopa. V Liptove sa nám podarilo zrekonštruovať historický most cez rieku Belá v Liptovskom Hrádku a po vynovenej vozovke jazdia už i návštevníci oravskej Spálenej doliny medzi Zubercom a Zverovkou," povedala Lenka Záteková, hovorkyňa ŽSK. Ďalšie rekonštrukcie asi za štyri milióny eur skvalitnia viac ako 30 kilometrov ciest a mostov v kraji. "Čaká nás výstavba novej okružnej križovatky v Žiline. Opravíme cesty v Ochodnici i Hornom Vadičove, vynovíme úseky v Liptovskom Mikuláši a v obci Liptovské Revúce. Nové asfaltové koberce pribudnú na úsekoch Hruštín - Zábava či Habovka a v obciach Háj, Dolná Štubňa alebo Diviaky," informovala Záteková.

Prešovský kraj Na rekonštrukciu regionálnych komunikácií vyčlenil Prešovský kraj 10,3 mil. eur, z toho je 5,7 mil.

eur z úverových zdrojov Európskej investičnej banky na modernizáciu cestnej siete (51 úsekov), 2,5 mil. eur predstavujú kapitálové prostriedky Prešovského samosprávneho kraja na rekonštrukciu ciest po zimnej sezóne (22 úsekov) a 980 000 eur z vlastných zdrojov kraja je určených na odstránenie povodňových škôd. Špeciálne 300 000 eur určili poslanci na rekonštrukciu cesty na Mariánsku horu v Levoči. Cestári studenými technológiami upravili 18 úsekov ciest za 1,6 mil. eur. "V roku 2016 modernizujeme 102 úsekov ciest. Ide o súvislú obnovu povrchov. Spolu opravíme 91,5 kilometrov ciest II. a III. triedy. Máme ambíciu z IROP získať 42 miliónov eur a z programu Interreg deväť miliónov eur. Doteraz cestári zrekonštruovali úseky v dĺžke 58,5 km, to je približne 64 percent prác. Projekty sú zväčša nastavené tak, že je obmedzený len jeden jazdný pruh. V súčasnosti sa takto pracuje na zosuve Košarovce - Nižná Sitnica, zosuve Nižný Mirošov, opornom múre Slovenská Ves a zosuve Pčoliné - Snina. Pripravujeme obmedzenia súvisiace s povodňami v oblasti obce Veľká Franková - Spišské Hanušovce na dvoch úsekoch a v obci Fintice pripravujemr riešenie v spolupráci so správcom toku," vysvetlila Fitzeková.

Košický kraj V roku 2016 plánované opravy a údržbu ciest aj opravy mostov bude Košický kraj financovať z

bežných prostriedkov. Na súvislé opravy ciest vyčlenil 223-tisíc eur, na opravu štyroch mostných objektov - Olšovany, Iliašovce, nadjazd Trebišov, Opiná - 116-tisíc eur. Cestárov čakajú tiež opravy cestného príslušenstva. Budú osádzať zvodidlá, opravovať krajnice, inštalovať prostriedky na zachytávanie padajúcich kameňov, odvodnenie cesty. Náklady na tieto práce predstavujú 124-tisíc eur. Veľkoplošné opravy povrchu vozoviek v dĺžke 9,25 km budú stáť samosprávu 672-tisíc eur a súvislá oprava povrchu vozoviek dvojvrstvovým náterom v dĺžke 8,73 km 280-tisíc eur. Vodiči v kraji musia počítať s dočasným dopravným značením medzi obcami Rudňany a Poráč na ceste III/3244, na ceste II/533 Gemerská Poloma - Súľova. (MSA)

Rytieri sa predstavili v plnej zbroji aj v radoľskom kaštieli(18.09.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 08:38, s. -; Iveta Hažíková)

Tradičné podujatie Žilinského samosprávneho kraja (ŠZK) má za sebou ďalší úspešný ročník. Rytierske dni prilákali viac ako 4 500 milovníkov stredoveku.

Rytieri sa predstavili aj v Radoli. (Zdroj - ŽSK) RADOĽA. Stredoveký program plný dobovej hudby, trhov, remesiel a rytierov navštívil aj tento rok

regióny Kysuce, Horné Považie, Turiec, Oravu a Liptov. "Podľa aktuálnych údajov z jednotlivých miest, ktoré rytieri navštívili v našom kraji, unikátny program si prišlo pozrieť viac ako 4 500 návštevníkov. Stredovekom ožili obľúbené župné pamiatky, ako kaštieľ v Radoli, hrad Strečno či Oravský hrad, a taktiež hrad Sklabiňa a gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej. To svedčí o tom, že takéto podujatia majú v Žilinskej župe svoje miesto a sú populárne, čo ma veľmi teší," informoval

predseda ŽSK Juraj Blanár, podľa ktorého práve táto tematika vzbudzuje záujem o národné i svetové dejiny a históriu kultúrnych pamiatok.

V Radoli sa zoznámili s rádom nemeckých rytierov Kaštieľ v Radoli ponúkol v máji pre milovníkov stredoveku oboznámenie sa s rádmi nemeckých

rytierov, na hrade Strečno sa v júni zase zamerali na výcvik kráľovského oddielu a na Sklabini počas prvého prázdninového mesiaca predstavili, ako cvičili vojská v 14. storočí. Najnavštevovanejší hrad na Slovensku v auguste ukázal viac z tajomstiev stredovekého liečiteľstva a život v období stredoveku priblížili v prvý školský týždeň rytieri aj v okolí ludrovského kostola.

Malí aj veľkí sa oboznámili s mečom, lukom i sekerou "Na všetkých podujatiach sme pripravili unikátne akadémie, kde si malí i veľkí mohli vyskúšať

napríklad šermovanie, streľbu z luku, preťahovanie lanom alebo sekanie dreva sekerou. Vydali sme taktiež takmer 200 originálnych Pasov slovenského rytiera, do ktorých nadšenci zbierali pečiatky z jednotlivých podujatí a v závere sme ich odmenili knižnými publikáciami," povedala vedúca oddelenia cestovného ruchu ŽSK Barbora Zigová. Ako dodala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková Slovenské rytierske dni sú pokračovaním obľúbených Templárskych výprav organizovaných Žilinskou župou od roku 2012.

Program zajal malých aj veľkých. (zdroj: ŽSK) Rytierske dni sa stretli s veľkým záujmom. (zdroj: ŽSK)

http://s.sme.sk/r-rss/20276785/nasekysuce.sme.sk/rytieri-sa-predstavili-v-plnej-zbroji-aj-v-radolskom-kastieli.html


2. Rytierske dni prilákali viac ako 4.500 milovníkov stredoveku(17.09.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. -; Ivana Milanová)

Stredovekom ožili obľúbené župné pamiatky, ako Kaštieľ v Radoli, hrad Strečno či Oravský hrad, a taktiež hrad Sklabiňa a gotický Kostol Všetkých svätých v Ludrovej.

Tradičné podujatie Žilinského samosprávneho kraja Slovenské rytierske dni má za sebou ďalší úspešný ročník. Stredoveký program plný dobovej hudby, trhov, remesiel a rytierov navštívil aj tento rok regióny Kysuce, Horné Považie, Turiec, Oravu a Liptov.

"Podľa aktuálnych údajov z jednotlivých miest, ktoré rytieri navštívili v našom kraji, unikátny program si prišlo pozrieť viac ako 4.500 návštevníkov. To svedčí o tom, že takéto podujatia majú v Žilinskej župe svoje miesto a sú populárne, čo ma veľmi teší," vyjadril sa predseda ŽSK Juraj Blanár, podľa ktorého práve táto tematika vzbudzuje záujem o národné i svetové dejiny a históriu kultúrnych pamiatok.

Posledná tohtoročná výprava rytierov mieri do kostola Všetkých svätých v Ludrovej VIDEO Najnavštevanejší hrad na Slovensku v auguste ukázal viac z tajomstiev stredovekého liečiteľstva a

život v období stredoveku priblížili v prvý školský týždeň rytieri aj v okolí ludrovského kostola. "Na všetkých podujatiach sme pripravili unikátne Akadémie, kde si malí i veľkí mohli vyskúšať napríklad šermovanie, streľbu z luku, preťahovanie lanom alebo sekanie dreva sekerou. Vydali sme taktiež takmer 200 originálnych Pasov slovenského rytiera, do ktorých nadšenci zbierali pečiatky z jednotlivých podujatí a v závere sme ich odmenili knižnými publikáciami," informovala vedúca oddelenia cestovného ruchu ŽSK Barbora Zigová.

Slovenské rytierske dni sú pokračovaním obľúbených Templárskych výprav organizovaných Žilinskou župou od roku 2012.

Môže Vás zaujímať: Za krásou netreba chodiť ďaleko: Najmalebnejšie miesta na Liptove Mondi SCP plánuje odstávku: V meste môže byť smrad Zdroj - ŽSK http://ruzomberok.dnes24.sk/articles/detail/250267?

title=rytierske-dni-prilakali-viac-ako-4-500-milovnikov-stredoveku [Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

Žilinský samosprávny kraj

3. Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach láka návštevníkov (+FOTO)(18.09.2016; www.sme.sk; Zaujímavosti, 08:53, s. -; Milan Matušinský)

Dejiny dopravy od najstarších čias po súčasnosť mapuje najmladšie slovenské dopravné múzeum v Rajeckých Tepliciach. Považské múzeum v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja ponúka spomínanú expozíciu v budove rajeckoteplickej železničnej zastávky.

Mnoho exponátov pochádza z miestnej stanice. (Zdroj - MILAN MATUŠINSKÝ) Myšlienka vybudovať mú-zeum dopravy sa podľa historika a zároveň autora projektu Petra Šimka

zrodila v roku 2009 počas 110. výročia vzniku trate Žilina-Rajec. Šimko tvrdí, že budova železničnej zastávky sa už niekoľko rokov nepoužívala, ale bola zrekonštruovaná a jej staničná hala je ideálnym priestorom pre inštaláciu dopravných exponátov. Preto začali hľadať zdroje na adaptáciu priestorov pre múzeum a nákup výstavného mobiliáru. Tie sa podarilo získať vďaka podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a sponzorským darom zo súkromného sektora.

Návštevníci spoznajú dejiny dopravy od praveku cez stredovek až po obdobie, keď sa začali stavať a prevádzkovať železnice. Autori nezabudli ani na autobusovú dopravu a pozoruhodné dvojrozmerné a trojrozmerné exponáty. Tie väčšie sú inštalované v ukážke starej železničnej stanice a dopravnej kancelárie, pred ktorou sú zaparkované historické motocykle. Priaznivcov histórie zaujme najmä stará vzácna technika, ktorá sa na železnici používala pred viac ako sto rokmi. V Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach si prídu na svoje i kúpeľní hostia a deti. Radi sa pristavia, a to platí aj o návštevníkoch z Kysúc, pri modelovom koľajisku s dobovým vlakom a budovami, ktoré zobrazujú žilinský železničný uzol v 20. rokoch minulého storočia.

Múzeum dopravy Rajecké Teplice (5 fotografií) Z najpozoruhodnejších exponátov spomeňme aspoň trojkolesovú traťmajstrovskú drezinu, ktorú

používali pri obhliadkach a presunoch na trati. Vyrobili ju v dvadsiatych rokoch 20. storočia a železničiarom umožnila jednoduchú prepravu nevyhnutného materiálu a náradia v rámci vlakovej prestávky. Veľmi jednoduchá a praktická konštrukcia ľahkého trojkolesového vozidla sa objavila už v 50. rokoch 19. storočia - známa ako systém Sheppard.

Drezina bola charakteristická kombináciou pohonu rukami či nohami prepravovanej osoby. Reprezentuje novší typ s prevodom pohonu článkovanou reťazou a reťazovými kolesami.

V Múzeu dopravy v Rajeckých Tepliciach nezabudli ani na regionálne špecifiká, a tak mnoho získaných predmetov pochádza práve z miestnej stanice Žilina-Rajec.

Nechýbajú dobové uniformy, sprievodné slovo lektora a občas tu sfunkčnia aj niektoré staré stroje a zariadenia. Nový projekt uvítali aj tamojší obyvatelia s tým, že Múzeum dopravy otvorili v roku 25. výročia udelenia štatútu mesta Rajeckým Tepliciam a 115. výročia otvorenia Košicko-bohumínskej železnice s odbočkou Žilina-Rajec.

Okrem dotačného systému rezortu kultúry spolufinancoval tento projekt aj Žilinský samosprávny kraj a Považské múzeum. http://s.sme.sk/r-rss/20275202/nasekysuce.sme.sk/muzeum-dopravy-vrajeckych-tepliciach-laka-navstevnikov-foto.html


4. Okolo Horného Hričova pôjde cyklomagistrála. Obec požaduje prehodnotiť trasu(17.09.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:38, s. -; Branislav Koscelník)

Z Budatína nielen na Strečno, ale aj smerom na juh na Bytču. Žilinská župa plánuje rozbehnúť výstavbu cyklotrasy smerom k Trenčianskemu kraju.

(Zdroj - ilustračné TASR) HORNÝ HRIČOV. Nová cykolomagistrála by mala mať dĺžku 25,5 kilometra. Z Budatínskeho hradu

prejdú cyklisti premostením do Považského Chlmca smerom na Divinku a cez hať Vodného diela Hričov popri kanáli v Kotešovej smerom do Bytče. Ďalej by trasa pokračovala ponad kanál na Hvozdnicu a Štiavnik k ďalšiemu vodnému dielu Mikšová.

Starostovi obce Horný Hričov sa nepozdáva, že pripravovaná cyklotrasa z väčšej časti minie kataster obce. Podľa jeho slov by sa tak nenaplnil projektový zámer prepojiť územie cyklistickou dopravou. Tým by podľa neho trpeli nielen obyvatelia Horného Hričova, ktorí by nemali komfortný prístup na chodník, ale aj cestovný ruch v obci. Navrhovaná trasa totiž vedie po hrádzi Vodného diela Hričov a smeruje medzi riekou Váh a Hričovským kanálom. Nový cyklochodník by tak míňal zastavanú časť Horného Hričova.

"Obec Horný Hričov navrhuje presmerovať cyklokoridor tak, aby viedol cez celé teleso Vodného diela Hričov a napojil sa na ochrannú hrádzu starého koryta Váhu, ktorá vedie katastrálnym územím

obce. Toto riešenie sprístupní cyklokoridor všetkým občanom obce a umožní im v plnej miere využívať výhody cyklodopravného prepojenia. Zároveň sprístupní cyklodpravnú trasu aj občanom obce Dolný Hričov, ktorí tvoria významnú časť populácie Hričovska," tvrdí vo svojom stanovisku starosta Horného Hričova Dušan Ďuríček.

Navrhuje tiež, aby na mieste, kde v minulosti premávala kompa, sa dvomi lávkami premostilo staré koryto Váhu, ako aj Hričovský kanál. Po dlhom čase by tak nastalo historické prepojenie dvoch strán rieky na rieke Váh. "Prepojením obce Svederník a obce Horný Hričov lávkami by sa obnovili aj hospodárske kontakty občanov obcí Svederník, Horný Hričov, Dolný Hričov, Marček, Dlhé Pole, Divina, Divinka, Lúky, Kotešová - Oblazov, Žilinská Lehota, Ovčiarsko. Občanom "spoza" Váhu by sa opäť sprístupnila vlaková doprava zo zástavky Horný Hričov do Žiliny, ale najmä smerom na Bratislavu, keď predtým množstvo ľudí Svederníka, Dlhého Poľa využívalo osobný vlak z Horného Hričova do Považskej Bystrice," argumentuje starosta.

Upozorňuje ešte na jeden symbolický význam vybudovania premostenia a spojenia Hričovského a svederníckeho chotára. V máji v roku 1848 do Horného Hričova priplával na plti z Liptovského Mikuláša Ľudovít Štúr, na ktorého bol vydaný zatykač. Podľa Dušana Ďuríčeka sa kompou preplavil na druhý breh Váhu a cez obec Svederník sa pešo lesmi vydal do Lúk, kde sa v osade Žížovci stretol s farárom z Diviny Štefanom Závodníkom. "Na uctenie si tohto významného historického okamihu sa v tomto roku konal 1. ročník turistickej a kultúrnej akcie s názvom "Po stopách Ľudovíta Štúra", do ktorej sa zapojili obce Horný Hričov, Svederník - Marček, Divinka a Divina. Z dôvodu, že historické prepojenie kompou neexistuje, nemohla byť trasa autentická. Vybudovanie premostenia by umožnilo dodržať pôvodnú trasu, po ktorej Ľudovít Štúr kráčal," obhajuje svoju predstavu o budúcej cyklotrase starosta Horného Hričova.

V súčasnosti na Úrade Žilinského samosprávneho kraja spracovávajú technickú štúdiu. K nej sa môžu vyjadriť aj starostovia. Hovorkyňa žilinskej župy potvrdila, že štúdiu upravia podľa pripomienok obecných samospráv. V krátkom čase sa ukáže, či alternatívna trasa cyklotrasy, ktorú navrhujú na Obecnom úrade v Hornom Hričove, sa napokon pretaví do výslednej podoby cyklotrasy smerom na Bytču a Trenčiansky kraj. http://s.sme.sk/r-rss/20276151/nasazilina.sme.sk/okolo-horneho-hricova-pojde-cyklomagistrala-obec-pozaduje-prehodnotit-trasu.html

V nemocnici začali stavať nové oddelenie(16.09.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 06:37, s. -; Ľubica Kubišová)

V liptovskomikulášskej nemocnici sa začala výstavba urgentného príjmu. Nové priestory pristavia k doterajšiemu hlavnému vchodu.

Stavba nového urgentného príjmu. (Zdroj - ĽUBICA KUBIŠOVÁ) LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Župným nemocniciam, medzi ktoré patrí aj tá liptovskomikulášska,

chýbajú urgentné príjmy. Žilinský samosprávny kraj sa pustil do ich výstavby. V Liptovskom Mikuláši preto už zavreli hlavný vchod, oplotili časť pozemku a rozbehli stavebné práce.

V nemocniciach v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v súčasnosti chýbajú oddelenia urgentných príjmov. Ich úlohu doteraz nahrádzali príjmové ambulancie, ktoré sú pričlenené k jednotlivým oddeleniam.

"Urgentný príjem výrazne zvýši kvalitu akútnej zdravotnej starostlivosti. Minimalizuje sa tiež časová strata pri záchrane života a zvýšia sa aj šance pacientov na rýchlejšie uzdravenie," vysvetlila Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja.

Uzavreli hlavný vchod do pavilónu Výstavba novej časti v liptovskomikulášskej nemocnici vrátane zariadenia modernými prístrojmi,

bude župu stáť približne 630-tisíc eur. Urgentný príjem pristavujú k budove chirurgického pavilónu, napojí sa na časť, kde sa nachádza hlavný vstup do budovy, budú musieť zrušiť priestory bufetu.

"Hlavný vchod do pavilónu od cesty sme uzavreli, prosíme pacientov a návštevníkov, aby využívali dostupné bočné vchody," požiadala riaditeľa nemocnice Ľudmila Pohančeníková a zároveň poprosila ľudí o trpezlivosť a toleranciu.

"Vybudovanie nového oddelenia urgentného príjmu prinesie pacientom a aj nemocnici opäť ďalšie zvýšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti," doplnila.

Behanie po nemocnici minulosťou

Pacienti, ktorým sa náhle zhoršil zdravotný stav alebo sa im stal úraz, musia v bolestiach hľadať v pavilónoch nemocnice konkrétne oddelenie, kde dúfajú, že dostanú pomoc. Po vybudovaní urgentného príjmu chodenie po oddeleniach odpadne. Samotný urgentný príjem rozdelia na dve časti. V urgentnej bude jednotka úrazovej a všeobecnej starostlivosti. Ambulantná časť bude pozostávať z ambulancií s lôžkami pre tých pacientov, ktorých prijmú na pozorovanie. Pokiaľ dôjde k zlepšeniu ich zdravotného stavu, prepustia ich domov, v opačnom prípade pôjdu na lôžkové oddelenie.

Documents

· Web viewElektronické aukcie priniesli úspory (13.09.2016; Turčianske noviny; č. 36, ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ , s. 7; Jana Špiláková) Žilinská župa. ušetrila v