SVET NA PRAHU 20. STOROČIA1. Trojspolok – Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Taliansko napäté vzťahy

Dohoda – Francúzsko, Rusko, Veľká Británia 2. TECHNICKÝ POKROK

- Železnice, pozemné a vodné cesty- Vynález spaľovacieho motora viedol k rozvoju automobilizmu- Nový zdroj energie: nafta, elektrická energia- Vynález fotografie, filmu- Bezdrôtový telegraf, telefón- Nové priemyselné odvetvia – chemický priemysel (lieky, kozmetika, vynález

výbušných zmesí)- Rozmach zbrojárskeho priemyslu

3. SOCIÁLNA OTÁZKA- Robotnícke hnutie zorganizovalo masové štrajky- Fenomén voľného času, zakladali sa spolky (hlavne politické a športové)- Rozširovanie bezplatného školstva

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA

28. 6. 1914 spáchali v Sarajeve radikálni srbskí a bosnianski sprisahanci atentát na rakúsko-uhorského následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda. Rakúsko-uhorská vláda vyhlásila Srbsku ultimatívnu nótu s požiadavkami na objasnenie celého prípadu za prítomnosti rakúsko-uhorských vyšetrovacích zložiek. Srbsko toto ultimátum neprijalo, vzhľadom na zachovanie vlastnej suverenity. 28. 7. 1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu. Na stranu Trojspolku sa pridala Osmanská ríša, Bulharsko, Japonsko, Egypt. Taliansko najprv vyhlásilo neutralitu, no neskôr vstúpilo do vojny na strane Dohody. Prvý útok nemeckej armády západnom fronte sa zmenila na zákopovú vojnu. Najvýznamnejšie bitky sa odohrali pri Marne, Somme a Verdun.

Boje na východnom fronte sa začali rýchlejšie, ako predpokladali nemecké plány. Na ruskej strane sa boje vyznačovali vysokými stratami, chaosom a kolapsom zásobovania v zázemí. V Rusku vypukla revolúcia. Rusko stiahlo vojská z frontu a začalo riešiť vnútornú situáciu. V roku 1918 uzavrelo s Nemeckom separátny mier v Brest-Litovsku.V Srbsku, okolo čiernomorských úžin, Suezského prieplavu a vo vnútrozemí Osmanskej ríše vznikol južný front. Osmanská ríša využila tento konflikt na genocídu Arménov

žijúcich na jej území niekoľko storočí.Súčasne prebiehala v Baltskom a Severnom mori

i v Atlantickom oceáne ponorková vojna. Obeťou útoku z nemeckej ponorky sa stala aj britská dopravná loď Lusitania. Zahynulo tu viac ako 1000 civilistov, medzi nimi aj Američania. USA opustila politika izolacionizmu a vstúpila do vojny na strane Dohody. Boje prebiehali aj na Ďalekom východe. Japonské cisárstvo sa chcelo obohatiť na úkor Čínskej republiky. Britsko-japonská vojna v Tichom oceáne trvala aj po ukončení vojny v Európe.Posledná etapa vojny

- Celkové vyčerpanie bojujúcich strán- Hladové vzbury, protivojnové manifestácie- 11. Novembra 1918 Nemecko kapitulovalo.

RUSKO V REVOLÚCII Samoderžavie s extenzívnym poľnohospodárstvom Začiatočná fáza industrializácie. Voči vlastným národnostiam uplatňovali politiku násilnej rusifikácie. Trvalou snahou Ruska bolo presunúť hranice k svetovým moriam.- Od roku 1902 zažívala krajina hospodársku krízu. Bol nedostatok

práce, nastalo zdražovanie potravín. Situácia vyústila do štrajkov.- Pod tlakom udalostí cár Mikuláš II. vydal 30. 10. 1905 manifest,

ktorým nariadil vláde prijať zákony o občianskych slobodách. Začali sa formovať politické strany a vypísali sa voľby. Z nich malo vzísť zastúpenie strán v parlamente, ktorý sa v Rusku nazýval duma. Strany: konštitučnodemokratická strana - kadeti, strana práce – trudovici, pomerne silnou stranou bola sociálnodemokratická strana, ktorá sa rozdelila na krídlo radikálnych boľševikov a umiernených menševikov.

- Zavedenie reforiem mal na starosti premiér Peter Stolypin. Obdobie jeho vlády sa nazýva Stolypinova reakcia. Premiér realizoval reformu školstva, zaviedla sa povinná školská dochádzka, dôležitým opatrením bola agrárna reforma – majetní sedliaci si mohli kúpiť pôdu do osobného vlastníctva. Rusko sa zameralo aj na modernizáciu výzbroje.1917

- Hladové a protivojnové vzbury. V marci 1917 prerástli rabovačky do vzbury. Vzbúrenci drancovali justičný palác, väzenie,... Za týchto okolností premiér rozpustil dumu. Počas prípravy nových volieb vznikol soviet (rada) robotníckych a vojenských predstaviteľov, ktorý mal koordinovať spoločné akcie smerujúce k voľbám

a bezprostredným politickým akciám. Tento akt je považovaný za prevrat – februárová revolúcia. Dočasná vláda začala rokovať s cárom o abdikácii. Cár abdikoval 15. Marca 1917 – Rusko prestalo byť absolutistickou monarchiou. Dočasná vláda vyhlásila republiku.

- 7. novembra 1917 zorganizovali boľševici ozbrojené povstanie v hlavnom meste. Zjazd vydal vyhlásenie Občanom Ruska, v ktorom oznámil, že štátna moc prešla do rúk orgánu petrohradského sovietu. Vydali Dekrét o vláde, ktorou sa stala Rada ľudových komisárov, a Dekrét o pôde, ktorý mal riešiť pozemkovú reformu. Mali sa zlikvidovať veľkostatky a pôda mala byť prerozdelená roľníkom. Dekrétom o mieri zjazd vyhlásil ukončenie vedenia vojny. S postupom boľševikov nesúhlasili ostatné politické strany. Boľševici zaviedli cenzúru a zatkli členov Dočasnej vlády. Boľševici vytvorili podmienky na nastolenie diktatúry proletariátu, na jej obranu vytvorili štátnu políciu, ktorá mala mimoriadne právomoci. Nemusela sa zodpovedať pred zákonom alebo nejakej inštitúcii, zatýkala, súdila a popravovala podľa vlastných predstáv. Mocensky sa diktatúra posilnila Dekrétom o oddelení cirkvi od štátu. Dekrétom o práve národov na sebaurčenie sa Rusko snažilo len upokojiť okrajové časti krajiny, ale faktom je, že Rusko sa snažilo zachovať čo najviac územia z bývalej cárskej ríše.- Spôsob vlády komunistov v Rusku vyvolal nepokoje

stúpencov monarchie, ktorí získali medzinárodnú podporu. Občianska vojna si vyžiadala asi 13 miliónov obetí. Boľševici popravili aj cársku rodinu.

- 30. decembra 1922 bol vyhlásený Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR). Členské štáty, ktoré chceli uplatniť sebaurčovacie právo, obsadila Červená armáda a pripojila ich k Rusku násilím. Nový štát bol prísne centralizovaný pod nadvládou Ruska. Začala sa nová vlna rusifikácie neruského obyvateľstva. Na ozdravenie hospodárstva bol vyhlásený plán industrializácie, kolektivizácie, elektrifikácie. Tento plán bol však spojený s likvidáciou ideových nepriateľov a paralyzovaním odbojných oblastí.

MIKULÁŠ II.Dva roky potom, čo zasadol na trón, rozhodol sa usporiadať vlastnú slávnostnú korunováciu. Tiekla pri nej prúdom krv. Pri oslavách nástupu nového panovníka sa 18. mája 1896 pošliapalo a zadusilo

na smrť 1389 ľudí. Postava cára Mikuláša II. je jednými ospevovaná, inými zatracovaná. Mikuláš II. nebol ideálnym panovníkom. Jeho nešvárom bola chronická nerozhodnosť a mäkkosť.Mikuláš II. vládol Rusku v čase, keď krajinu ovládli revolučné nálady. Úloha, ktorú si vytýčil, bola nesplniteľná - zachovať samoderžavie a zároveň zaistiť rozkvet štátu. Vládnutie ho vôbec nebavilo. Najradšej sa hral so svojimi deťmi a radil so svojou panovačnou manželkou. Tá mu dávala často rady tragicky zlé a on ich rešpektoval. Tvrdila, že Slovania milujú krutých vládcov. Okrem toho panovníčka podstrčila manželovi ďalšieho šialeného radcu, legendárneho Rasputina - mužika bez vzdelania, zákerného, zlého a nebezpečného.

Pokus umiernenejších síl prinútiť cára k reformám sa skončil krvavou nedeľou, keď cárske vojsko zastrelilo viac ako štyritisíc demonštrantov. Pokus o ukončenie absolutistickej vlády režim ešte ustál - 75-tisíc ľudí skončilo za mrežami. Cár daroval ľudu Štátnu dumu - parlament. Februárová revolúcia v roku 1917 zastihla cára nepripraveného. Keď sa panovník dopočul o nepokojoch v Petrohrade, nezažmúril oka. Ráno abdikoval. Nechápal, že dynastia Romanovovcov po 304 rokoch prestáva vládnuť. O niekoľko mesiacov nastúpili boľševici, ktorí počas novembrového

prevratu prevzali moc a spečatili tak osud cárskej rodiny - popravu zastrelením posvätilo najvyššie boľševické vedenie na čele s V. I. Leninom. Šestnásteho júla 1918, pol hodiny pred polnocou členovia kolégia uralského ústredného výboru strany v pivnici zastrelili cára, cárovnú, štyri dcéry a jedného syna. Jedna dcéra popravu prežila a komando ju na ulici, kde by už výstrely počulo celé mesto, prebodlo bodákom. Posledné slová Mikuláša podľa neskoršej rekonštrukcie boli: "Čo je? Ja to nechápem!" Zdroj: SME

MIEROVÉ USPORIADANIE SVETA – PRINCÍPY A REALITA

Spojenci Dohody nemali jednotnú predstavu o diplomatickom ukončení vojny. Francúzsko presadzovalo tvrdé potrestanie Nemecka, Veľká Británia chcela zachovať rovnováhu na kontinente, a tak nebola za prísny postup voči Nemecku. Tým by sa iba posilnila pozícia Francúzska. Rusko od Dohody odstúpilo. V marci 1918 uzavrelo s Nemeckom separátny mier, a tým sa vylúčilo z mierových rokovaní. Americký prezident Woodrow Wilson predstavil dohodovým mocnostiam politický program. Ten bol vnímaný ako základ budúcich rokovaní s Nemeckom o podmienkach ukončenia vojny, nastolenia mieru a usporiadania povojnových vzťahov vo svete.

14 bodov prezidenta Wilsona 1. Zrušenie tajnej diplomacie.2. Úplná sloboda plavby na moriach.3. Odstránenie všetkých hospodárskych bariér medzi národmi.4. Štátne zbrojenie bude obmedzené na najnižšiu mieru, zodpovedajúcu domácej bezpečnosti.5. Slobodná, úprimná a úplne nestranná úprava všetkých koloniálnych nárokov. 6. Úplné stiahnutie sa z ruského územia, ktoré ústredné mocnosti obsadili a priajtie Ruska do

kruhu slobodných národov.7. Obnova samostatného Belgicka.8. Odsun z francúzskych území a vrátenie Alsaska-Lotrinska Francúzsku.9. Úprava talianskych hraníc podľa jasne zrejmých národnostných hraníc.10. Možnosť autonómneho rozvoja národov Rakúsko – Uhorska.11. Obnovenie Rumunska, Srbska a Čiernej Hory.12. Územná integrita Turecka a plavba cez úžiny. 13. Nech bude zriadený nezávislý poľský štát.14. Ustanovenie spoločnosti národov, ktorá by poskytla všetkým štátom záruky politickej

nezávislosti a územnej integrity.

Versaillská zmluva

Podmienky, ktoré muselo prijať Nemecko boli tvrdé. Nemecko protestovalo. Bolo označené za vinníka vojny, muselo odstúpiť rozsiahle územia a uhradiť reparácie (najmä Francúzsku a Belgicku). Muselo splniť demobilizačné opatrenia. Mohlo si ponechať iba

dobrovoľnícku armádu, nesmelo mať letectvo, muselo zredukovať počet ponoriek a vojnových lodí.Zmluva zo Saint GermainRakúsko muselo uznať nástupnícke štáty, akceptovať hranicu s Talianskom a zaviazať sa, že bude dodržiavať zákaz spojenia sa s Nemeckom.Zmluva z NeuillyBulharsko muselo odstúpiť územia v prospech Rumunska, Grécka a Macedónska, čím stratilo prístup k Egejskému moru. Muselo obmedziť početný stav armády, nesmelo mať vojnové loďstvo a musela platiť vojnové reparácie.Trianonská zmluvaSituácia v Maďarskej republike bola napätá. Na jar 1919 vznikla na krátku dobu Maďarská republika rád. V roku 1920 bolo obnovené kráľovstvo. Maďarsko akceptovalo podmienky len pod tlakom medzinárodnej situácie a už od podpisu zmluvy sa usilovalo o jej revíziu.Sévreská zmluva Zmluvu uzatvorené medzi Tureckom (vzniklo po rozpade Osmanskej ríše) a dohodovými mocnosťami, sprevádzala vojenská konfrontácia. V turecko-gréckej vojne si chcelo Turecko udržať územia, ktoré malo odovzdať Grécku.Nová EurópaZ mapy sa stratili Rakúsko-Uhorsko a Osmanská ríša. Vznikli tzv. nástupnícke štáty: Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľská republika, Maďarské kráľovstvo, Rakúska republika, Československá republika, Juhoslávia.Spoločnosť národov mala byť inštitúciou, ktorá bude koordinovať spoluprácu medzi národmi, zaisťovať odzbrojenie a mier. Sídlom spoločnosti sa stala Ženeva. USA sa vzhľadom na politiku izolacionizmu nestali členom Spoločnosti.Spoločnosť národov

Nové napätieNové podmienky nastolené Nemecku vyvolávali napätie.Japonsko sa usiluje o veľmocenské presadenie sa. Na konferencii vo Washingtone sa zástupcovia USA, Veľkej Británie, Francúzska a Japonska dohodli, že Japonsko bude rešpektovať celistvosť územia Číny.Versaillský systém – geopolitické usporiadanie Európy po skončení prvej svetovej vojny. Zmluvy sa utvárali medzi rokmi 1918 – 1923. Bol zriadený mandátový systém, ktorý mal dohliadať na to, aby „uvoľnené“ kolónie neobsadila jedna mocnosť na úkor druhej. Veľmoci sa však svojej koloniálnej politiky nevzdali.

SLOVENSKO V ROKOCH PRVEJ SVETOVEJ VOJNYVPLYV PRVEJ SVETOVEJ VOJNY NA OBYVATEĽSTVO SLOVENSKA

Slovenskí vojaci tvorili asi 4 % r – u armády. Zúčastnili sa bojov na východnom Slovensku (Bardejov, Humenné, Snina, Medzilaborce), v Karpatoch, v Srbsku a v Taliansku na rieke Piave.

- Počas vojny nastupovali do práce aj deti, ženy z vyšších vrstiev sa stávali ošetrovateľkami v tzv. poľných nemocniciach. Ženy v priemysle si začali obliekať nezvyklé dlhé nohavice.

- Výroba v závodoch sa prispôsobila vojne – vyrábali sa zbrane a ošatenie pre vojakov.

- Nedostatok potravín riešila vláda zavedením tzv. lístkového prídelu na chlieb a iné druhy potravín.

- Vyčerpanosť, nedostatočná hygiena, neustály zápas o potraviny, podvýživa. Nespokojnosť vyústila v júni 1918 do generálneho štrajku. Do protivojnových vzbúr sa zapojili aj vojaci.

Plány krajanov v   zahraničí Slováci v AmerikePred 1. svetovou vojnou žilo v USA okolo 500 000 Slovákov. Tu sa spájali do národných, náboženských, telovýchovných ale aj hospodárskych spolkov. V roku 1907 sa viaceré spolky spojili do spoločnej organizácie Slovenskej ligy. Slovákov v zahraničí zaujímala povojnová budúcnosť Slovenska. Pre ďalší vývoj Slovenska bolo nevyhnutné hľadať spojenca – vzniká projekt spoločného štátu Čechov a Slovákov. Bolo to za predpokladu, že Slovensko bude mať ohraničené územie, vlastnú samosprávu a národnú samobytnosť. V roku 1914 v takomto duchu pod vedením predsedu Slovenskej ligy Alberta Mamateja a tajomníka Ivana Daxnera pripravili Memorandum Slovenskej ligy v Amerike.

Clevelandská dohoda (22. a 23. októbra 1915) – požiadavka vytvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov s federatívnym usporiadaním, v ktorom bude mať Slovensko úplnú národnú autonómiu s vlastným snemom, s vlastnou štátnou správou, s úplnou kultúrnou slobodou a s plným právom používať slovenský jazyk.Pittsburská dohoda (31. máj 1918) – podpísali ju predstavitelia Čechov a Slovákov v USA a český politik T. G. Masaryk (najvýznamnejší predstaviteľ zahraničného č-s odboja a budúci prezident ČSR) pri svojej návšteve v centre amerických Slovákov v Pittsburgu. Na rozdiel od Clevelandskej dohody, však nerátala so spojením Čechov a Slovákov ako dvoch samostatných, rovnoprávnych národov do federatívneho štátu. Slovensko malo byť autonómnou časťou centrálne riadeného štátu. Slovensko malo mať svoj snem, administratívne inštitúcie, súdy a slovenský jazyk sa mal používať v úradoch aj v spoločenskom živote.

ZAHRANIČNÝ A DOMÁCI ODBOJV máji 1915 predložil T. G. Masaryk anglickej vláde plán povojnového samostatného štátu Čechov a Slovákov. Na realizáciu tohto plánu bola potrebná pomoc dohodových mocností a podpora domácich politikov. V Uhorsku však bola komplikovaná situácia. Do armády v prvom rade narukovali politicky angažovaní občania nemaďarských národov. Perzekučné opatrenia mali zastrašiť odporcov vojny, ale aj politikov bojujúcich za národné požiadavky nemaďarských národov. Vedenie SNS z obavy pred prenasledovaním svojich stúpencov vyhlásilo v auguste 1914 prechod do politickej pasivity. Slovenskí politici sa združovali okolo redakcie Národných novín v Martine, okolo Vavra Šrobára v Ružomberku, v Bratislave, v Liptovskom Mikuláši, v Dolnom Kubíne a v Skalici.Milan Rastislav Štefánik

- Bývalý študent T. G. Masaryka, významný vedec – astronóm, letec a generál francúzskej armády. V roku 1912 získal francúzske štátne občianstvo. Pomohol Masarykovi zoznámiť sa s významnými štátnikmi Dohody. Zakladal jednotky česko-slovenských légií. Pri návrate do vlasti 4. 5. 1919 jeho lietadlo pri Vajnoroch havarovalo a Štefánik.

Československá národná radaT. G. Masaryk, E. Beneš a M. R. Štefánik sa stali vedúci osobnosťami zahraničného hnutia Čechov a Slovákov vo Francúzsku, v Londýne a vo Švajčiarsku. V USA publikovali manifest, v ktorom zverejnili založenie česko-slovenského zahraničného protimonarchistického odboja. Dohodové mocnosti nevenovali dokumentu takmer žiadnu pozornosť. Dôležitou udalosťou bolo stretnutie T. G. Masaryka s predsedom francúzskej vlády a ministrom zahraničných vecí A. Briandom, ktoré sprostredkoval M. R. Štefánik.

Masarykovi sa podarilo Brianda presvedčiť, že zánik R-U prispeje k porážke Nemecka a urýchli koniec vojny.

Vo februári 1916 založil Masaryk, Beneš a Štefánik v Paríži Československú národnú radu ako vrcholný odbojový orgán, ktorý organizoval spojenie s domácim hnutím, udržiaval kontakty s organizáciami v zahraničí a v mene Slovákov a Čechov rokoval s poprednými štátnikmi Dohody. Predsedom ČSNR bol T. G. Masaryk.

Cieľ ČSNR: vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov. Predstavitelia si uvedomovali, že Dohoda uzná č-s odboj ako spojenca vtedy, ak okrem diplomatických aktivít vytvorí vlastné č-s jednotky, ktoré budú bojovať po boku Dohody. Odboj sa teda sústredil na vznik česko-slovenských légií. Prvá č-s vojenská jednotka vznikla v roku 1914 vo Francúzsku. Jednotky vznikli aj v Rusku a v Taliansku. Išlo najmä o vojakov, ktorí dezertovali z r-u armády, prípadne padli do zajatia dohodových armád, ale aj z dobrovoľníkov (krajania v USA). Materiálne vybavenie (zbrane, uniformy, stravu) pomohli zabezpečiť predstavitelia Dohody. V roku 1918 sa v Ríme uskutočnil kongres utláčaných národov Rakúsko-Uhorska.

Boli tu zástupcovia Slovenska, Čiech, Srbska, Chorvátska, Rumunska a Poľska. Kongres prispel k aktivizácii a vzájomnému zblíženiu politických predstaviteľov národov R-U. Štátnici dohodových mocností uznali členov ČSNR za reprezentantov budúceho samostatného štátu Čechov a Slovákov. ČSNR ako vrcholný orgán budúceho č-s štátu prvé uznalo Francúzsko. Po ňom Anglicko, USA a napokon Taliansko.

PRED VZNIKOM ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

- Posledným cisárom R-U bol Karol IV. Uvedomoval si vyčerpanosť krajiny a potrebu uzavretia mieru.

- Prezident USA W. Wilson zdôraznil právo národov R-U na sebaurčenie a slobodu.- V júli 1918 vznikol v Prahe národný výbor, ktorý sa premenoval na Československý

národný výbor. Ten na domácej pôde koordinoval ďalšie prípravy vzniku spoločného štátu.

- 1. máj 1918 v Liptovskom Mikuláši sa stretli robotníci a prívrženci sociálnodemokratickej strany. Prijali rezolúciu, v ktorej sa prihlásili k myšlienke spoločného štátu Čechov a Slovákov, nastolili požiadavku ukončiť vojnu a uznať právo všetkých národov na sebaurčenie.

- Predseda SNS Matúš Dula zvolal na 24. 5. 1918 dôvernú schôdzku do Martina. Tu sa dohodli na samourčovacom práve slovenského národa. Tieto udalosti svedčili o snahe Slovákov definitívne sa rozísť s R-U a vytvoriť spoločný štát s Čechmi.

- 18. október 1918 T. G. Masaryk vypracoval a v americkej tlači uverejnil dokument známy ako Washingtonská deklarácia. Ňou oboznámil svetovú verejnosť, že Slováci a Česi chcú vytvoriť spoločný štát.

- V noci z 27. na 28. októbra 1918 vyhlásil minister zahraničných vecí kapituláciu R-U a oznámil, že prijíma návrh W. Wilsona o vzniku nových štátov. Československý národný výbor vyhlásil v Prahe 28. októbra 1918 vznik samostatného česko-slovenského štátu. Matúš Dula zvolal na 30. októbra 1918 schôdzu do Martina, kde bolo na programe oficiálne konštituovanie SNR. Na záver bola prijatá Deklarácia slovenského národa, ktorá sa stala historickým štátotvorným dokumentom.

Deklarácia slovenského národaZastupitelia všetkých slovenských politických strán, zhromaždení dňa 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného česko-slovenského národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov, prijatej celým svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene

česko-slovenského národa bývajúceho v hraniciach Uhorska je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy, nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkové ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.Nie sú oprávnené na to, aby v mene slovenského ľudu hovorili ani tie tak zvané zastupiteľské zbory, ktoré sú zostavené na základe úzkeho volebného práva, nedopúšťajúceho prejaviť vôľu národa a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch Čisto slovenských stolíc ani len slovenského slova.Nie sú na to oprávnené ani také zhromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom cudzieho násilia.V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je teda hovoriť jedine Slovenská Národná Rada.Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:Slovenský národ je čiastka i rečové i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetev.Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novoutvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. októbra formuloval predseda Wilson a ktoré dňa 27. októbra uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.Žiadame okamžité uzavretie pokoja, a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby pokoj bol taký, žeby medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a ďalšie zbrojenie.Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku národov, ale i jemu bude dopriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovať a dľa svojich síl prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.

- Delegácia SNR odovzdala v Prahe Československému národnému výboru Deklaráciu ako symbol prihlásenia sa Slovákov do ČSR. Prvým prezidentom sa stal T. G. Masaryk.

SLOVENSKO V ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKE

V  roku 1921 žilo v ČSR 13  613 172 obyvateľov, z toho na

Slovensku 3 000 870. Počtom boli Slováci v rámci republiky

na treťom mieste za Čechmi a  Nemcami.

Slovensko vstupovalo do ČSR ako jedna z najvyspelejších oblastí bývalého Uhorska, avšak úrovňou stále veľmi zaostávalo za českým hospodárstvom. Po celom Slovensku vznikali miestne národné výbory a rady. Vykonávateľom štátnej zvrchovanosti sa stal Československý národný výbor. Zriadil 14 ministerstiev, ktoré sídlili v Prahe, svoje právomoci odovzdal Revolučnému Národnému zhromaždeniu (RNZ), ktoré schválilo prvú česko-slovenskú vládu na čele s ministerským predsedom Karolom Kramářom. Do vlády boli navrhnutí aj dvaja Slováci – M. R. Štefánik (minister vojny) a Vavro Šrobár (minister zdravotníctva). RNZ prijalo zákon, na základe ktorého vzniklo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktoré viedol Vavro Šrobár (sídlilo v dnešnej budove Filozofickej fakulty UK). Úlohou bolo preberať na Slovensku politickú moc a zabezpečiť prechod života na mierové podmienky. V. Šrobár sa zodpovedal iba česko--slovenskej vláde. Ministerstvo obsadzovalo miesta úradníkov, budovalo sieť súdnictva, poslovenčovalo školstvo. ČSR vznikla ako centralizovaný štát. Sídlom prezidenta, ministerstiev, Národného zhromaždenia aj štátnej banky sa stala Praha. Zákon stanovil všeobecné, rovné, tajné, priame a osobné volebné právo.Situácia na SlovenskuMaďarské armáda v máji1919 obsadila dve pätiny Slovenska.16. júna 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád, na čele s vládou komunistických ľudových komisárov. Až pod tlakom česko-slovenských a dohodových branných síl sa maďarská armáda stiahla za určenú hraničnú čiaru.

POLITICKÝ VÝVOJ V DVADSIATYCH ROKOCHNa zahraničnopolitickú orientáciu ČSR malo najväčší vplyv Francúzsko.V rokoch 1920 – 1921 vytvorilo Česko- Slovensko, Rumunsko a Juhoslávia zväzok, ktorý nazvali Malá dohoda. Jej cieľom bolo zabrániť pokusom o návrat monarchie a obnovu Uhorska.RNZ prijalo 29. 2 . 1920 Ústavu, podľa vzoru francúzskej ústavy a ústavy USA. Na čele stál prezident, ktorého volil parlament, v ústave sa hovorilo aj o štátnom občianstve a o právach občanov. Moc bola rozdelená na výkonnú (vláda), zákonodarnú (Národné zhromaždenie) a sudcovskú. Zaručovala nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, právo zhromažďovania, zásadu slobody svedomia a náboženského vyznania, dovoľovala verejné bohoslužby všetkým vierovyznaniam.Vznik a charakter politických stránSociálnodemokratická strana

Riešenie hospodársko-sociálnych problémov priemyselných robotníkov a stredných mestských vrstiev.

Emanuel Lehocký, Ivan DérerSlovenská ľudová strana

Vplyv na činnosť strany malo katolícke duchovenstvo. Od roku 1921 sa SĽS snažila o uznanie autonómie Slovenska. Andrej Hlinka, Vojtech Tuka Neskôr mení názov na Hlinkova slovenská ľudová strana

Komunistická strana V roku 1921 sa od sociálnodemokratickej strany odpojil radikálnejší ľavicový smer –

komunistická strana. Patrila medzi celoštátne strany s ústredným vedením v Prahe. Propagovali radikálnu zmenu politického systému revolučným prevratom a zrušením

súkromného vlastníctva.Agrárna strana

Milan Hodža, Vavro Šrobár Našli podporu u poľnohospodárov, ale aj mladou inteligenciou. Patrila medzi silné strany a bola zastúpená vo všetkých koalíciách.

Slovenská národná strana Emil Stodola, Martin Rázus Autonomistický program.

Pôsobili tu aj Maďarská národná strana, Karaptonemecká strana a Spišskonemecká strana.

VÝVOJ HOSPODÁRSTVA NA SLOVENSKU, JEHO VPLYV NA SOCIÁLNE POSTAVENIE OBYVATEĽSTVA

Nástupnícke štáty sa oddelili hranicami, ktoré sa stali colnými prekážkami pri vzájomnej výmene tovarov a služieb.Slovenské hospodárstvo sa v ČSR dostalo do konkurenčne silného prostredia. Vyspelejšie české hospodárstvo stratilo podstatnú časť svojich predchádzajúcich odoberateľov, a tak sa snažilo uplatniť sa na domácom trhu, čiže aj na Slovensku. Okrem toho slovenské hospodárstvo zle prežívalo aj povojnovú obnovu.1918 – 1920 „vstupná etapa“

- Zriadenie vlastnej meny – československej koruny- Zákon o pozemkovej reforme; hospodárske a sociálne zákony

- Zákon o podpore elektrifikácie a o výstavbe železničných tratí- Zákon o 8-hodinovom pracovnom čase

1921 – 1929 povojnová hospodárska kríza a obnova konjunktúry

- Hospodársky rast sa na Slovensku prejavoval pomaly (1924 – 1929). Súvisel s lepšími možnosťami vývozu tovaru do zahraničia.

- Začínajú sa prejavovať príznaky celosvetovej krízy- Podniky zápasia o dodávky surovín, o objednávky štátu,

o možnosť predaja výrobkov do zahraničia.

1930 – 1934 - Slovenskú

ekonomiku zasiahla naplno hospodárska kríza- Krízu ako prvé pocítilo poľnohospodárstvo a z priemyslu textilné odvetvie. Viaceré

závody prerušili alebo celkom zastavili výrobu, lebo nemali odbyt pre svoje výrobky.- Na Slovensku bola asi tretina obyvateľov bez akýchkoľvek príjmov.

Oživenie hospodárstva nastalo až po roku 1934.

KULTÚRA, ŠKOLSTVO, OSVETA, UMENIE, ŽIVOTNÝ ŠTÝL, ŠPORTV roku 1918 bolo na Slovensku v niektorých župách 30 – 60% obyvateľov, ktorí nevedeli čítať a písať. Celú sieť škôl na Slovensku bolo treba poslovenčiť, keďže sa vyučovalo takmer výhradne po maďarsky. Nedostatok učiteľov riešilo ministerstvo školstva prizvaním českých pedagógov.27.6.1919 vznik Univerzity Komenského1937 vysoká škola technická M. R. Štefánika v Košiciach1919 obnovená činnosť Matice slovenskej1919 založená Univerzitná knižnica v Bratislave1926 v Bratislave začína vysielať rozhlas1921 vznikol prvý slovenský film Jánošík

Literatúra: Martin Rázus, Ján Smrek, J. C. Hronský, M. Urban.Hudba: Eugen Suchoň, Alexander Moyzes.Mestá začínajú nadobúdať slovenský charakter. Bratislava mala v roku 1930 123 000 obyvateľov.Zo športu boli populárne loptové hry, plávanie, tenis, lyžovanie, turistika, ... Vznikajú telovýchovné združenia Sokol a Orol.