SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

Fakulta architektúry

Evidenčné číslo: FA-10804-18443

Udržateľnosť panelových bytových domov

Dizertačná práca

2013 Ing. arch. Vladimír Šlachtovský

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

Fakulta architektúry

Evidenčné číslo: FA-10804-18443

UDRŽATEĽNOSŤ PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV

Dizertačná práca

Študijný program: architektúra Číslo študijného odboru: 3507 architektúra a urbanizmus Názov študijného odboru: 5.1.1 Architektúra a urbanizmus Školiace pracovisko: Ústav architektúry obytných budov Školiteľ: doc. Ing. arch. Andrea Bacová, PhD.

Bratislava, 2013 Ing. arch. Vladimír Šlachtovský

2

Práca je vypracovaná v súlade s Vyhláškou č.233/2011 Z.z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Rozsah dizertačnej práce:

Práca obsahuje 5 AH (autorských hárkov) textu, 162 obrázkov, 2 schémy, 5 tabuliek.

3

ČESTNÉ PREHLÁSENIE

Prehlasujem na svoju česť, že dizertačnú prácu som spracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru.

V Bratislave, 20. 08. 2013...............................

4

Moje poďakovanie patrí:

Mojim rodičom, sestre, priateľke, celej rodine a všetkým blízkym. Poďakovanie za to, že pri mne stáli nielen počas náročného doktorandského štúdia, ale pomáhali mi tiež pri neľahkých situáciách, ktoré život priniesol aj počas tohto obdobia.

Za odborné rady a cenné informácie ďakujem:

Ing. Jaroslavovi Zigovi (riaditeľovi spoločnosti Prefa Sučany, a.s.), Ing. Marekovi Hatrákovi (regionálnemu vedúcemu predaja, Caparol Slovakia, s.r.o.), Ing. arch. Mariánovi Mackovi (Rehau, s.r.o), Ing. Štefanovi Šogorovi ( Domus real, s.r.o., správcovská spoločnosť), Ing. arch. Ingrid Konrad, hlavnej architektke hlavného mesta SR Bratislavy, Ing. Romanovi Grünnerovi ( Universität für Bodenkultur Wien), Prof. Ing. Zuzane Sternovej, CSc. (TSÚS).

Špeciálne poďakovanie patrí:

Mojej školiteľke, doc. Ing. arch. Andrei Bacovej, PhD., ktorá má veľkú zásluhu na úspešnom dokončení tejto dizertačnej práce, za odborné vedenie a v dnešnej dobe veľmi vzácny ľudský prístup; a tiež kolektívu ústavu obytných budov a ústavu občianskych budov na Fakulte architektúry STU v Bratislave: doc. Ing. arch. Mariánovi Malovanému, PhD., Ing. arch. Petrovi Lovichovi, PhD., Ing. arch. Edite Vráblovej, PhD., Ing. arch. Branislavovi Puškárovi, PhD., Ing. arch. Jánovi Pavúkovi, PhD., Ing. arch. Stanislavovi Majcherovi, PhD., Ing. arch. Dagmar Mikuškovej, PhD., Ing. arch. Dušanovi Feriancovi, PhD., Mgr. Kristínke Baňákovej a kolegom doktorandom Ing. arch. Michalovi Czafíkovi, Ing. arch. Danielovi Szabovi a Ing. arch. Mercedes Ortego Gonzalez.

5

ABSTRAKT

Panelové domy sú a na dlhú dobu aj ostanú najčastejšou a zároveň nenahraditeľnou formou bývania na našom území. Preto si vyžadujú obnovu, ktorá zabezpečí ich dlhodobú udržateľnosť a prispôsobí kvalitu bývania požiadavkám súčasnej spoločnosti. V 50. až 90. rokoch 20. storočia bolo počas hromadnej bytovej výstavby použitých viacero konštrukčných sústav. Mnohé typy ponúkajú široké spektrum možností ďalšieho rozvoja. Potenciál, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, skrýva fasáda. Rozsiahlou obnovou fasády možno výrazne zlepšiť energetickú efektivitu stavby, jej architektonický výraz, ale aj kultiváciu obytného prostredia a v neposlednom rade zlepšenie kvality bývania. V súčasnej dobe je obnova fasády limitovaná iba na kontaktné zateplenie a plošné farebné riešenia. Primárne sa zameriava na technický stav a opravu systémových porúch spôsobených nekvalitnou realizáciou a nasledovne aj zanedbanou údržbou. Prevádzka, hmotovo- priestorové riešenie, vizuálne stvárnenie a dlhodobá udržateľnosť ostávajú naďalej v úzadí. Vo svete však existujú aj riešenia, ktoré myslia na budúcnosť a sú realizovateľné aj v našich podmienkach.

Kľúčové slová: panelový bytový dom, obnova, udržateľnosť, bývanie, rekonštrukcia

6

ABSTRACT

The concrete apartment blocks are currently the most prevalent form of housing in Slovakia and their status of indispensability will probably persist in the near future as well. Therefore, they require a comprehensive renovation, which would be able to secure a long- term sustainability, as well as the quality of housing required by modern society. There are various types of structural systems built in Slovakia between 1950´s and 1990´s. Almost all of them offer possibilities of further development. The potential, which is recently under-used is hidden in the facade. By an extensive renovation of the facade, it is possible to rapidly improve the energy efficiency, to cultivate the residential environment, to improve the quality of living and also the architecture itself. Nowadays, the renovation of concrete-apartment blocks is limited to low-cost solutions aimed at the thermal insulation and superficial paint-in. Primarily, the renovation fixes bad condition and the system failures. Important fact is, that this solution is not sustainable. Functioning of the houses, as well as the architecture and sustainability still remain in the background. Nevertheless, there are numerous solutions, which are planned for the future, and which are already viable.

7

PREDHOVOR

Panelové bytové domy a najmä otázka ich budúcnosti je problematikou, ktorá si vzhľadom na plynúci čas a vysoký podiel v rámci bývania celej populácie Slovenska čoraz viac vyžaduje pozornosť. Ich súčasný stav je alarmujúci a to najmä vďaka dlhodobému zanedbávaniu ich údržby. V poslednom desaťročí je badateľná zvýšená snaha o ich obnovu, avšak často sa jedná výlučne o nevyhnutné opravy vzniknutých porúch, bez akejkoľvek pridanej hodnoty. V mnohých prípadoch pri procese obnovy chýba prítomnosť estetického cítenia i odbornosti, a výsledok je zjavný- nastáva invázia farieb a do slovenských miest a sídlisk sa vkráda architektonický chaos. Čiastočne je to aj dôsledkom túžby obyvateľstva zabudnúť na sivú a jednotvárnu minulosť, avšak bez absencie zdravého úsudku. Preto je nevyhnutné aby sa po rokoch tejto témy chopili architekti. Problém samozrejme nie je iba vo farebnosti, či materialite fasád. Obnovu panelových bytových domov je potrebné poňať komplexne, čiže nechápať ju len ako záležitosť stavebných inžinierov, ale ako zásah, ktorý má výrazný vplyv na kvalitu bývania, na životné prostredie aj kultúru. Jej cieľom by malo byť vytvorenie moderného, kultivovaného, ekologického a trvalo udržateľného priestoru pre dôstojný život súčasnej, ale aj ďalších generácií. Úlohou tohto výskumu bolo diagnostikovať stav a potreby panelových bytových domov na Slovensku a na základe toho nájsť použiteľné riešenie, ktoré zodpovedá vyššie uvedenému cieľu.

8

OBSAH

1 Úvod

Definícia predmetu výskumu

Ciele a metodika spracovania dizertačnej práce

Súčasný stav riešenej problematiky

Výskumná časť

Ciele výskumu

Metodika výskumu

Hypotézy

Definícia pojmov

2 Historický vývoj panelových obytných štruktúr

Vývoj panelových obytných štruktúr Európe

Bytová výstavba v západnej Európe

Bytová výstavba v strednej a východnej Európe

Priebeh panelovej výstavby na území SR

3 Analýza súčasnej situácie panelových bytových domov v SR

Problémy panelových bytových domov a ich prostredia

Súčasný prístup k obnove panelových bytových domov na Slovensku

Potenciál panelových bytových domov

SWOT analýza

4 Prehľad najčastejších konštrukčných sústav

5 Požiadavky na onovu panelových bytových domov - diagnostika

11

12

13

13

14

15

16

17

18

22

22

22

23

24

26

26

29

31

33

37

46

9

Technické požiadavky

Požiadavky na dopravné riešenie

Požiadavky na energetickú úsporu

Architektonické požiadavky

Požiadavky na zlepšenie kvality bývania

Požiadavky na univerzálnosť a bezbariérový pohyb

6 Obnova panelových bytových domov

Komplexná obnova

Obnova fasád panelových bytových domov

Plošná obnova

"Mäkká" rekonštrukcia

Obnova zásahom do hmoty

Radikálna rekonštrukcia

Obnova dvojitým opláštením

Príklady komplexnej obnovy panelových bytových domov v Európe a na Slovensku

7 Aplikačné overovacie štúdie

Popis vybraného objektu - sekciový bytový dom P 1.15

Pôvodný stav

1. aplikačná- overovacia štúdia - súčasná obnova (plošná obnova)

Variant súčasnej obnovy s použitím grafitového polystyrénu

2. aplikačná- overovacia štúdia - obnova "mäkkou" rekonštrukciou (štúdia plošnej obnovy)

3. aplikačná- overovacia štúdia - obnova radikálnou rekonštrukciou (štúdia obnovy zásahom do hmoty)

46

47

48

49

52

53

56

56

59

60

62

63

64

67

69

79

79

79

81

84

84

87

10

4. aplikačná- overovacia štúdia - obnova dvojitým opláštením (štúdia obnovy zásahom do objemu)

8 Záver

9 Zoznam použitých zdrojov

Zoznam knižných zdrojov

Zoznam internetových zdrojov

Ďalšie zdroje

10 Zoznam použitých obrázkov

90

94

104

104

107

109

110

11

1 ÚVOD

Panelové obytné domy sú na našom území aj v dnešnej dobe stále najrozšírenejším druhom bývania a preto je nevyhnutné sa touto problematikou zaoberať. Ich životnosť sa vďaka zanedbávaniu skracuje a mnohé nevyhovujú požiadavkám súčasnej spoločnosti.

Väčšina obyvateľov slovenských miest je sústredená práve v panelových sídliskách, ktoré na rozdiel od vyspelých európskych krajín nespĺňajú iba funkciu sociálneho bývania, ale poskytujú strechu nad hlavou až 38% populácie Slovenska.

Ich úroveň však tejto skutočnosti nezodpovedá a to po každej stránke. Či už sa jedná o obytné prostredie, alebo samotný bytový dom, je nutné nájsť cestu k ich skvalitneniu. Potenciál pre dosiahnutie tohto skvalitnenia, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, sa nachádza vo fasáde. Rozsiahlou a kvalitnou obnovou fasády možno výrazne zlepšiť energetickú efektivitu stavby, ale tiež jej architektonický výraz. To je predpokladom k vytvoreniu trvalo udržateľnej architektúry. Podľa odborníka na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, A.M. Omera z Nottinghamu by mali byť budovy navrhované tak, aby sa maximálne redukovala potreba mechanického vykurovania a až 45% energie potrebnej na zabezpečenie tepelnej pohody v budove je možné ušetriť kvalitným technologickým riešením, ako napr. dvojitá fasáda, tieniace systémy a nové izolačné materiály v kombinácii s prirodzeným vetraním.( Omer, A.M.: (2006), Renewable building energy systems and passive human comfort solutions.In: Renewable and Sustainable Energy Reviews. ISBN 0-13-095246-X, www.sciencedirect.com/science, 2.10.2006)

Obrázok 2 Charakterisktický pohľad na panelovésídlisko na Slovensku.  

Obrázok 1 Charakterisktický pohľad na panelovésídlisko  na  Slovensku.  Na  obrázku  sú  panelové domy  P1.14    z  80.  rokov  20.  storočia  v Bratislavskej Petržalke 

Obrzok  3  Charakterisktický  pohľad  na  panelovésídlisko  na  Slovensku.  Na  obrázku  sú  panelovédomy  P1.14    z  80.  rokov  20.  storočia  vBratislavskej Petržalke 

12

Na území SR je v súčasnosti obnova fasády limitovaná iba na nízko efektívne kontaktné zateplenie a zmeny farebného riešenia. Ani tieto postupy však nie sú realizované dôsledne, čo môže v konečnom dôsledku viesť k nulovej úspore, prípadne aj k stratám. Primárne sa zameriava na nevyhovujúci technický stav jednotlivých konštrukcií a opravu porúch spôsobených zanedbanou údržbou, prípadne porúch vyplývajúcich z nedodržiavania projektovaných parametrov počas realizácie. Prevádzka, hmota, kvalita bývania, vizuálne stvárnenie a dlhodobá udržateľnosť ostávajú naďalej v úzadí.

PREDMET VÝSKUMU

Predmetom výskumu sú panelové bytové domy na Slovensku, ich súčasný stav a prístup k obnove. V prvej fáze je výskum zameraný na aktuálny stav, úroveň bývania v neobnovených, resp. nedostatočne obnovených panelových bytových domoch a ich prostredí. Výskum je v ďalšej fáze sústredený na obnovu panelových domov prostredníctvom úprav fasády a dopad tejto obnovy na kvalitu bývania z viacerých aspektov. Práve fasáda, resp. obvodový plášť v sebe skrýva významný potenciál pre rozvoj panelových domov z hľadiska trvalej udržateľnosti. Jej obnova ponúka komplexné riešenia, ktoré majú vplyv na urbanistické väzby, architektúru, estetiku aj energetickú úsporu. Nakoľko súčasná obnova sa nevenuje komplexným riešeniam, resp. uprednostňuje revitalizáciu iba po technickej stránke, výskum sa zameriava predovšetkým na obnovu architektonickú, urbanistickú a tiež ekologickú.

Obrázok  4  Neobnovený  panelový  bytový  domkonštrukčnej sústavy BA‐NKS v Bratislave. 

Obrázok 5 Vysoko "kreatívne" farebné riešenie fasády vežového bytového domu P 1.15. 

13

CIELE A METODIKA SPRACOVANIA DIZERTAČNEJ PRÁCE

Súčasný stav riešenej problematiky

Problematike panelových bytových domov sa venuje odborná verejnosť predovšetkým v postkomunistických krajinách, ale je možné nájsť príklady aj v krajinách ako Francúzsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a iné.

Na Slovensku sa tejto problematike venujú a venovali mnohí odborníci.

Prof. Martin Kusý sa v publikácii Architektúra na Slovensku 1945 – 1976 zaoberá historickým vývojom, typológiou a princípmi tvorby typizovaných obytných štruktúr od druhej svetovej vojny až po obdobie najväčšieho rozmachu tohto druhu výstavby.

Typológii, analýze súčasnej situácie, ale predovšetkým možnosťami obnovy panelových bytových domov na Slovensku sa venuje prof. Zuzana Sternová s kolektívom v sérii kníh s názvom Obnova bytových domov I, II. V prvej časti charakterizuje konštrukčné systémy hromadnej bytovej výstavby do roku 1970, teda panelové sústavy T11 až T 16, T 01 B, T 02 B, T 03 B, PV-2, BA, G 57, MS 5, MS 11, T 06 B, T 08 B. Druhý diel sa zaoberá výstavbou bytových domov v konštrukčných systémoch a stavebných sústavách po roku 1970, poruchami a tiež obnovou bytových jadier . Kniha obsahuje aj pilotné projekty na obnovu bytových domov.

Komplexnému pohľadu, porovnávaniu situácie v Bratislave a vo Viedni a hľadaniu riešení renovácie je venovaná publikácia, ktorá vznikla na základe výskumného projektu obnovy panelovej bytovej výstavby Rakúskej Akadémie Vied v spolupráci s viacerými významnými

14

slovenskými odborníkmi - Obnova Panelových sídlisk von Viedni a v Bratislave - Nový život pre staré stavebné štruktúry (Plattenbausanierung in Wien und Bratislava- Neues Leben in alten Strukturen).

Autori F. Druot, A. Lacaton a J.P.Vassal sa v knihe Plus. Large scale housing development. An exceptional case venujú panelovým bytovým domom vo Francúzsku, ktoré v súčasnosti nie sú využívané kvôli nevyhovujúcemu technickému stavu a nedostatočnému komfortu. Publikácia obsahuje návrhy riešení komplexnej obnovy a revitalizácie z architektonického, urbanistického, ale aj ekonomického pohľadu.

Doc. Ing. arch. A. Bacová, Phd. s kolektívom sa v rámci pravidelného cyklu medzinárodných konferencií Komplexná obnova bytových domov (organizované od roku 2007) venuje problematike architektonickej obnovy v celom spektre podrobnejších metodických riešení a konkrétnych architektonických návrhov. Výstupy sú publikované v zborníkoch z konferencie.

Ostatnou aktuálnou publikáciou, ktorá mapuje a dokumentuje bratislavské panelové sídliská je Atlas sídlisk – Bratislava alebo Vitajte v panelstory! , autori: Moravčíková, H., Topolčanská M., Szalay P., Dulla, M., Ščepánová, S., Toscherová S., Haberlandová K., Slovart, 2011.

Výskumná časť

V úvode sa dizertačná práca venuje analýze historického vývoja prefabrikovaných bytových domov a ich prostredia od samotného vzniku až po súčasnosť, dôvodom vzniku tohto druhu výstavby, čiže spoločenskému vývoju, predovšetkým na našom území. Porovnáva

15

požiadavky vtedajšej doby so súčasnosťou, na základe čoho sú stanovené konkrétne závery pre návrh obnovy panelovej bytovej výstavby na Slovensku.

Po roku 1989 nastali radikálne spoločenské zmeny v každej sfére života a nevyhli sa teda ani bývaniu. Spoločnosť už nie je jednotvárna, nároky jednotlivých skupín obyvateľstva sa rôznia, a je potrebné aby sa aj z obytných štruktúr vytratila uniformita minulosti. Tie potrebujú reagovať na súčasnú, dynamickú dobu, potrebujú flexibilitu. Okrem nových požiadaviek je tu aj ďalší faktor, ktorý robí tieto stavby nevyhovujúcimi – vek a s tým súvisiace poruchy. Nesmierne dôležitým aspektom je ekológia a s tým súvisiace znižovanie spotreby energií a tiež znižovanie emisií sklenníkových plynov. Ako člen EÚ, musí aj Slovenská republika pri obnove panelových bytových domov reagovať na novú smernicu pre rok 2020. Pri neustálom raste cien za energie sú závažnou témou aj financie a návratnosť obnovy panelových bytových domov.

V ďalšom výskume sa venujeme vyhodnoteniu urbanistických, architektonických, dispozičných a technických riešení a možností panelových obytných domov pre obnovu a ďalší rozvoj v intenciách trvalej udržateľnosti. Zaoberáme sa súčasnými realizáciami obnovy panelových domov na domácej aj zahraničnej scéne.

Ciele výskumu

Cieľom výskumu je analyzovať a zmapovať súčasný stav panelovej bytovej výstavby z hľadiska, architektonicko-urbanistického, dispozičného a technického. Zhodnotiť možnosti a obmedzenia pre ich ďalší rozvoj a nájsť vhodnú metodiku pre ich komplexnú obnovu

16

a prispôsobenie potrebám dnešnej spoločnosti. Metodiku, ktorá by bola aplikovateľná do našich podmienok a to s čo najvyššou mierou návratnosti nákladov vynaložených na obnovu.

Metodika výskumu

Určené ciele sú dosiahnuté použitím analyticko-syntetického metodického postupu v jednotlivých výskumných etapách:

- štúdium dostupných zdrojov informácií k danej problematike z literárnych a internetových prameňov,

- štúdium a následné hodnotenie domácich aj zahraničných prístupov k realizácií obnovy obytných štruktúr a tiež ich realizácií v praxi,

- analýza súčasného stavu,

- diagnostika panelových bytových domov z hľadiska sociálneho, urbanistického, architektonického, dispozičného a technického,

- vyhodnotenie možností obnovy, ich metód a spôsobov,

- štúdium vybraných realizovaných príkladov komplexnej obnovy z domácej a zahraničnej scény,

- prípadová štúdia panelového bytového domu, aplikácia vybraných metód obnovy, ich analýza, porovnanie

- zhodnotenie výsledkov.

Súčasne sme na základe výskumu aktuálneho stavu danej problematiky definovali pracovné hypotézy ako základné preambuly bádania,

17

ktoré tvoria metodickú súčasť práce a zároveň vymedzujú šírku skúmanej problematiky.

Hypotézy

Hypotéza číslo 1:

Panelovým bytovým domom možno predĺžiť životnosť o 50 rokov obnovou fasády.

Hypotéza číslo 2:

Obnovou fasády panelového domu je možné uspokojiť nároky súčasného bývania.

Hypotéza číslo 3:

Obnovou fasády panelového domu možno reagovať na požiadavky urbanistické, architektonické, technické a energetické zároveň.

Hypotéza číslo 4:

Komplexná obnova je spôsob, ktorým možno dosiahnuť trvalú udržateľnosť panelových obytných štruktúr a panelových domov.

Hypotéza číslo 5:

Obnovou panelového bytového domu možno dosiahnuť úsporu energií na úrovni pasívneho štandardu.

Hypotéza číslo 6:

Komplexná obnova panelových bytových domov je ekonomicky výhodnejšia ako spôsob obnovy používaný na Slovensku v súčasnosti.

Uvedených šesť hypotéz vymedzuje základný rámec výskumu práce, ktorý je zameraný na oblasť obnovy fasád panelového bytového domu, oblasť skvalitnenia bývania panelových štruktúr pri dosiahnutí požadovaných energetických

18

úspor a v konečnom efekte aj dosiahnutie trvalej udržateľnosti týchto špecifických obytných štruktúr.

DEFINÍCIA POJMOV

Byt - súbor obytných miestností s príslušenstvom tvoriacich jeden stavebno-funkčný celok s vlastým uzavretím určený na trvalé bývanie. Označovaný bol aj ako bytová jednotka.

Bytový fond - súhrn bytov na určitom vymedzenom území, ktorý je súčasťou domového fondu, resp. fondu budov štátu. V súčasnosti tvoria na Slovensku prevažnú väčšinu bytového fondu byty v súkromnom vlastníctve.

Bytový dom - budova na bývanie pozostávajúca zo štyroch a viacerých bytov prístupných zo spoločného domového komunikačného priestoru, so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie (pozn.. v súčasnosti môže byť prístup aj zo súkromnej komunikácie, napr.: obytné kondomíniá). Podľa riešenia domovej komunikácie poznáme tri základné typy: schodiskové, pavlačové a chodbové bytové domy. Z urbanistického hľadiska rozoznávame izolované bytové domy (bodové a vežové) a radové (sekciové) bytové domy.

Prefabrikát - vopred zhotovený stavebný dielec. V bytovej výstavbe sa využívali prefabrikáty s hmotnosťou do 5 ton.

Panel - stavebný železobetónový konštrukčný dielec doskového tvaru, z ktorého sa montujú stavby alebo ich časti. Vyrába sa vo fabrike

19

zvyčajne už s povrchovou úpravou a osadenými výplňami otvorov.

Panelová stavba - konštrukčný systém zostavený z panelov (tiež dosková konštrukcia), používaný pre montované stavby. Pozostáva z nosných a nenosných stavebných prvkov (panelov). Panelové stavby sa stužovali zváraním oceľových sľučiek, vyčnievajúcich z panelov a zaliatím cementovou maltou.

Panelová výstavba - výstavba budov z panelov. Využívala sa pri budovaní skupiny domov, obytných súborov, sídlisk, či mestských častí.

Obytný súbor - skupina bytových domov, spravidla rovnakej konštrukčnej sústavy s minimálnym počtom 300 bytových jednotiek a základnou občianskou vybavenosťou.

Sídlisko - územne vymedzené zoskupenie obydlí určených na trvalé bývanie, obsahujúce obytné objekty, výrobné, hospodárske a technické objekty a tiež občiansku vybavenosť.

Konštrukčný systém - sústava nosných prvkov tvorená zvislými a vodorovnými konštrukčnými prvkami.

Stavebná sústava - konštrukčný systém tvorený špecifickými konštrukčnými prvkami.

Životnosť stavby - obdobie, počas ktorého stavba dokáže plniť základné požiadavky na bezpečnosť, spoľahlivosť, hygienu a prevádzku.

Údržba - vykonanie pravidelných prehliadok a opráv stavebných konštrukcií a technického zariadenia v budove, zabezpečujúcich funkčnosť a estetický vzhľad počas doby životnosti.

20

Rekonštrukcia - zmena funkčných a užívateľských vlastností stavebných konštrukcií a technického zariadenia v byte a bytovom dome, pomocou ktorej sa dosiahnu pôvodné parametre stavby.

Obnova - vykonanie zmeny stavby veľkými opravami, výmenou a modernizáciou stavebných konštrukcií a technického zariadenia budov s cieľom splniť základné požiadavky na stavby, predĺžiť životnosť, a dosiahnuť funkčné vlastnosti a estetický vzhľad zodpovedajúci obdobiu vykonania obnovy.

Komplexná obnova - rozsiahla obnova panelového bytového domu, zahŕňajúca opravu, resp. odstránenie systémových porúch, zvýšenie energetickej efektivity stavby a tiež humanizáciu a architektonické riešenie bytového domu aj obytného prostredia.

Architektonická obnova - obnova panelového domu zameraná na humanizáciu a estetizáciu bytového domu odborne spôsobilou osobou (architektom).

Plošná obnova - obnova bytového domu, ktorá nezasahuje do pôvodného hmotovo - priestorového riešenia domu, jedná sa spravidla o povrchovú úpravu fasády.

Obnova zásahom do objemu- obnova bytového domu meniaca je pôvodný hmotovo - priestorový a architektonický výraz

Mäkká rekonštrukcia- .jedná sa o plošnú obnovu bytových domov meniacu ich architektonické stvárnenie, či už na fasáde formou obkladov, alebo aj v interiéri spoločných nebytových priestorov. Zároveň zlepšuje tepelno - technické vlastnosti budovy. Tento pojem je zaužívaný predovšetkým v Rakúsku.

21

Radikálna rekonštrukcia- Obnova panelového bytového domu, ktorá výrazne mení objemové riešenie a pôvodný charakter budovy, ako aj jej vnútornú dispozíciu, prípadne aj funkčnú náplň.

Súčasná obnova bytových domov - je zameraná predovšetkým na plošnú obnovu bytových domov ( na území SR je zaužívaná od 90. rokov 20. storočia po súčasnosť) a stavebno – technickú sanáciu. Jedná sa predovšetkým o opravu a odstránenie systémových porúch, výmenu okenných výplní a realizáciu kontaktného zateplenia obvodovej konštrukcie.

22

2 HISTORICKÝ VÝVOJ PANELOVÝCH OBYTNÝCH ŠTRUKTÚR

Počiatky panelovej výstavby siahajú už do obdobia prelomu 19. a 20. Storočia, kedy registrujeme snahu o zvýšenie efektivity v stavebníctve. Priekopníkom bol americký staviteľ Frank Bunker Gilberth. Niektoré pramene tento vynález pripisujú nemeckému zakladateľovi Bauhausu Walterovi Gropiovi, podľa iných sa zasa jednalo o nápad známeho amerického vynálezcu Thomasa Alvu Edisona. Túto technológiu si osvojili v niekoľkých krajinách západnej Európy a postupne sa presadzovala v celom svete. Po druhej svetovej vojne sa vyvíjala rozdielne v západnej a východnej Európe. Západná Európa stavala panelové bytové domy zväčša s účelom sociálneho bývania v menšom množstve. Najväčší rozmach však výstavba prefabrikovaných bytových domov dosiahla v období po 2. svetovej vojne v krajinách tzv. východného bloku. Panelák bol v týchto končinách na výslní takmer päťdesiat rokov až do pádu "železnej opony". Aj z tohto dôvodu je verejnosťou považovaný za jeden zo symbolov socialistického režimu.

VÝVOJ PANELOVÝCH OBYTNÝCH ŠTRUKTÚR V EURÓPE

Bytová výstavba v západnej Európe

Prvé panelové domy sa začali stavať po skončení prvej svetovej vojny v Holandsku a v Nemecku. Prvé panelové sídlisko bolo vybudované v roku 1939 v Paríži. Okrem toho sa začalo s výstavbou aj v susednom Rakúsku, ale tiež v krajinách Škandinávie. Vo väčšom meradle sa o panelovej bytovej výstavbe začalo uvažovať po druhej svetovej vojne, keď bolo nutné

Obrázok  6  Panelový  bytový  dom  "Interbau"  vBerlíne od Waltera Gropia, ktorý je považovaný zajedného z priekopníkov prefabrikovanej výstavby.

Obrázok 7 a 8 Le Corbusierov "stroj na bývanie" vMarseille počas výstavby a v súčasnosti. 

23

nahradiť vojnou zničené byty. V Nemecku sa jednalo až o 20% z celkového počtu bytov. Najväčší rozmach zaznamenala typizovaná bytová výstavba v období šesťdesiatych a začiatku sedemdesiatych rokov. Potom došlo k ústupu. Dôležitým faktom je, že v krajinách s kapitalistickým režimom bol tento druh výstavby určený predovšetkým pre bývanie slabších sociálnych vrstiev. Nájdu sa však aj veľmi kvalitné realizácie ich obnovy, ktorá sa začala v deväťdesiatych rokoch 20. Storočia.

Bytová výstavba v strednej a východnej Európe

Výrazný vplyv na panelovú výstavbu malo obdobie po druhej svetovej vojne, keď došlo k politickému rozdeleniu Európy. Takzvaný východný blok, založený na socializme, si tento druh výstavby rýchlo osvojil. V krátkom čase boli socialistické krajiny schopné vyriešiť bytovú otázku pre masy ľudí. Táto hromadná výstavba bola umožnená iba v týchto krajinách, keďže jediným vlastníkom pôdy bol v tom čase štát. Stavali sa veľké sídliska, mestské časti, ba dokonca vznikali aj celé mestá. V najväčšej miere sa budovalo v bývalom ZSSR. Typizovaná bytová výstavba v strednej a východnej Európe prebiehala až do polovice 90-tych rokov minulého storočia, keď došlo k výrazným spoločenským zmenám. Stavby, ktoré obdobie socializmu zanechalo sú v nevyhovujúcom technickom stave, vyznačujú sa prílišnou jednotvárnosťou a nedostatočnou vybavenosťou. Aj preto sú v našich končinách symbolom komunistickej vlády a „neľudskosti“. V súčasnosti však je snaha o ich obnovu. Zatiaľ čo v západnej Európe sa panelové domy stávajú útočiskom prevažne sociálne slabších vrstiev obyvateľstva, v postkomunistických štátoch má

Obrázok  9  hromadná  panelová  výstavba  vjuhozápadnej časti Moskvy

Obrázok  10    pohľad  na  panelové  sídlisko  vPetrohrade 

24

bývanie v takýchto štruktúrach úplne iné postavenie. Tvorí totiž strechu nad hlavou väčšiny obyvateľstva, čím určujú istý štandard. Po spoločenskom zjednotení sa však otvárajú nové možnosti, štandard bývania posúva vyššie a tak je nevyhnutné riešiť obnovu bytových domov a obytných štruktúr, aby vyhovovali požiadavkám modernej spoločnosti, vyznačujúcej sa rozmanitosťou. Trendom je udržanie bývania v panelových domoch.

PRIEBEH PANELOVEJ VÝSTAVBY NA SLOVENSKU

Panelová výstavba na Slovensku siaha do februára 1948, kedy bolo znárodnené stavebníctvo. Spočiatku sa jednalo o výstavbu tzv. „typov“ murovaných tehlových stavbách s prefabrikovanými prvkami. Neskôr sa prešlo na jednoduchšie a časovo aj finančne menej náročné prefabrikované domy, či celé obytné súbory. V roku 1956 bol touto technológiou postavený v Československu prvý „panelák“. Nachádza sa na Kmeťovom námestí v Bratislave. Postupne sa vytvárali konštrukčné systémy, ktoré boli vo viacerých variáciách budované v celom území ČSR. Do roku 1960 bolo týmto spôsobom postavených celkovo 116 782 bytov. Najväčší rozmach bytovej výstavby prebiehal počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. Storočia, kedy vznikali celé sídliská. Najväčšie v strednej Európe bola Bratislavská Petržalka. V 60-tych rokoch sa vybudovalo 167 000 bytov a v 70-tych dokonca 264 000 bytových jednotiek. V priemere to znamenalo 9,3 bytu na 1000 obyvateľov za rok, čo predstavovalo najvyšší počet v celej Európe.

Panelové domy sa stavali vždy podľa aktuálnych technických noriem a úrovne vedomostí, čo vplývalo na ich úroveň a rozdielnosť. Za približne

Obrázok  11  Prvý  panelový  dom  v  Československu,postavený  v  roku  1955  v  Bratislave  na  Kmeťovomnámestí 

Obr.ázok  12 Hromadná  bytová  výstavba  počas  70.rokov  20.  storočia  v  Bratislavskej  mestskej  častiPetržalka 

25

45 rokov bolo na našom území použitých viac ako dvadsať typov konštrukčných systémov a sústav.

Výstavba bytov sa podriaďovala prvkovej aj objemovej typizácii a určeným hospodárskym ukazovateľom, ktoré boli prepočítavané na jednu bytovú jednotku. Z hľadiska konštrukčného a architektonického riešenia sa hromadná výstavba delí na typy z pred roku 1970 a sústavy po roku 1970.

V prvej etape boli realizované konštrukčné systémy T-11 až T-16, T01 – T03B a PV 2, s pozdĺžnym konštrukčným systémom. Ďalej BA, G- 57 s priečnym nosným systémom a typy LB(MB), MS 5 a MS 11 z liateho betónu. V záverečnej fáze sa stavali sústavy T06 B a T08 B, ktorých výstavba s menšími úpravami pokračovala aj v neskoršom období. Niektoré systémy boli vytvorené špeciálne pre určité lokality. Jednalo sa o sústavu PD- 62/ PD- 66 pre Poprad, K- 61 pre Košice, či NMB pre juhozápad Slovenska.

Po roku 1970 sa stále používali sústavy T06 B a T08 B a ich modifikácie ZT a ZTB. Štandard sa zvýšil po zavedení vrstvených konštrukcií plášťov. V typoch BA-BC a B 70 a najmä systém BA-NKS. V roku 1984 vošla do platnosti nová tepelno- technická norma. Odvtedy sa pri bytovej výstavbe uplatňovali iba tri stavebné sústavy. P 1. 14, P 1.15 a PS- 82. Posledným typom boli sústavy P 1.24 a P 1.25. Z prvej spomenutej sa zrealizovali iba dva domy v Bratislave.

Obrázok 13 Hromadná bytová výstavba počas 70.rokov  20.  storočia  v  Bratislavskej mestskej  častiPetržalka 

26

3 ANALÝZA SÚČASNEJ SITUÁCIE PANELOVEJ BYTOVEJ VÝSTAVBY V SR

Problémy panelových bytových domov a ich prostredia

Po spoločenských zmenách a s odstupom času, sa postupne vynárajú viaceré problémy. Vyplývajú z rozdielu medzi vtedajším a súčasným prístupom k tvorbe. Súčasnosť je dynamická, rýchlo sa rozvíjajúca. Menia sa potreby ľudí, životná úroveň. Prostredie, v ktorom žijeme sa čoraz viac stáva nevyhovujúcim. Týka sa to všetkých oblastí života- práce, kultúry, oddychu a v neposlednom rade bývania. Práve prostredie pre bývanie je miesto, kde človek trávi najväčší čas svojho života. Obdobie, v ktorom bola vybudovaná väčšina bytov riešilo urgentnú bytovú otázku pre masy ľudí a to vo veľmi krátkom časovom rozmedzí. V dôsledku tohto rýchleho a finančne nenáročného postupu, sa na úkor rýchlosti a ceny potláčala kvalita. Či už sa jednalo o kvalitu obytného prostredia, ktorú určuje vybavenosť, dopravné napojenie, alebo o kvalitu dispozície, vizuálnej stránky, či technického riešenia samotného domu, resp. bytu. Vtedajší štandard bol dávno posunutý smerom nahor a veľká väčšina typizovaných obytných štruktúr mu už nezodpovedá. Zvýšil sa počet obyvateľov, výrazne sa zhustila doprava, narástli nároky na vybavenosť, infraštruktúru, na rozmanitosť aktivít. Prostredie tvorené panelovými obytnými štruktúrami minulosti nie je samo o sebe schopné reagovať na tieto zmeny.

Pri pohľade z urbanistického aspektu zisťujeme, že chýba zeleň, oddychové zóny, ihriská, zariadenia občianskej vybavenosti. Kapacity statickej dopravy sú nedostačujúce, keďže počet automobilov sa takmer dvojnásobne zvýšil.

Obr.ázok 14 Neobnovený panelový bytový dom sústavy BA‐NKS v Petržalke

Obr.ázok 15 Neobnovený panelový bytový dom sústavy BA‐NKS v Petržalke Pôvodné farebné riešenie. 

Obrázok 16 Pohľad na panelové bytové domy BA‐NKS v bratislavskej mestskej časti Petržalka. 

27

Navyše sa zahustila zástavba. Výsledkom je potom zaberanie plôch zelene a ihrísk motorovými vozidlami. Objekty samotných domov sú neprístupné, toto prostredie nedáva rovnaké možnosti pre všetkých, ktorí ho obývajú. Vo väčšine prípadov chýba bezbariérové riešenie nielen vstupných priestorov do panelových bytových domov, ale i vlastných bytov a prístupov na parkoviská.

Po podrobnejšom prieskume zistíme, že to isté platí aj v interiéroch bytových domov. Počnúc od vstupov, cez spoločné priestory až po samotný byt. Chýba flexibilita. Individuálny prístup k obyvateľom. Inokedy sú riešenia až nadmieru individualistické, no bez akéhokoľvek konceptu a architektonickej kvality. Týka sa to najmä prístavieb, či farebného riešenia fasád. Pri obnove sa vo väčšine prípadov používajú nevhodné bezkoncepčné farebné úpravy, hraničiace s gýčom.

Zabúdať sa nesmie ani na technický stav bytových domov. Problémy nespôsobuje statika, ale poruchy vnútorných inštalácií, či tzv. systémové poruchy, ktoré sú špecifikované v zákone Národnej rady SR č. 443/2010 o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní z 26. 10. 2010. Jedná sa o poruchy charakteristické pre jednotlivé konštrukčné systémy.

Systémové poruchy sa týkajú najmä:

- keramzitbetónových obkladových dielcov na klimaticky najviac namáhanom štíte,

- troskopemzobetónových obkladových dielcov na štítoch bytového domu,

Obrázok 17 Akcentovaný vstup do obnoveného panelového bytového domu v Bratislave.

28

- vystupujúcich konštrukcií schodiskového priestoru bytového domu,

- predsadených lodžií s kazetovými stropnými panelmi bytového domu,

- predsadených lodžií s dutinovými stropnými panelmi bytového domu,

- balkónov a lodžií bytového domu,

- vystupujúcich zvislých pilastrov a vodorovných ríms bytového domu,

- obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu,

- stykov obvodového plášťa s vrstvenými dielcami s tepelnoizolačnou vrstvou bytového domu hr. 80 mm,

- atiky bytového domu,

- obvodového plášťa a nosných stien z pó-robetónových tvárnic bytového domu,

- predsadenej lodžie bytového domu a obvodového plášťa zo spínaných pórobetónových dielcov bytového domu.

Ich oprava, resp. výmena je nevyhnutná pre zvýšenie životnosti domov. Tá je bez obnovy odhadovaná na približne 70 rokov, v niektorých prípadoch i menej. Po obnove sa životnosť podľa prof. Sternovej predĺži na 100 až 120 rokov. Po tejto dobe bude podľa odhadov potrebná ďalšia oprava.

Mnoho pôvodných bytov však má predpoklady, aby mohli vyhovovať aj súčasnému užívateľovi. Každý súbor, či dom má svoje nedostatky, ale aj pozitíva a potenciál ďalšieho rozvoja. Každý ich má na inom mieste. Preto je nevyhnutné pristupovať a analyzovať každú štruktúru, či objekt samostatne.

Obrázok  18  Najčastejšia  systémová  porucha  vpodobe  trhlín  vzniknutých  na  fasáde  z  dôsledkurôznej tepelnej rozťažnosti použitých materiálov.

Obrázok  19  Častou  poruchou  je  aj  zvetrávaniebetónu lodžií z dôslednku vlhkosti a zmien teploty.

29

Súčasný prístup k obnove panelových obytných štruktúr na Slovensku

Obnova bytového fondu 20. storočia má za sebou viac ako 20 rokov, prešla ňou približne tretina bytových domov, no jej celková architektonická úroveň sa posúva vpred len veľmi pomaly. Krátkej životnosti panelových bytových domov sa netreba obávať. Bývanie v panelových domoch 20.storočia bude dlhodobo aktuálne a preto je riešenie ich obnovy opodstatnené. Na území SR sa však primárne rieši iba technický stav a oprava porúch spôsobených zanedbanou údržbou, prípadne systémových porúch. Obnova sa zameriava prevažne na predĺženie životnosti stavebnej konštrukcie. V menšom rozsahu aj nevyhnutným opravám ako je výmena inštalácií vo vnútorných jadrách, výmena zdroja vykurovania, inštalácia meracích zariadení, výmena elektroinštalácií, výmena okien a dverí, zasklenie lodžií, zateplenie obvodového plášťa, ošetrenie fasády pred poveternostnými podmienkami (Sternová, 2002, str. 214). Prevádzka, hmotovo - priestorové riešenie, vizuálna stránka a dlhodobé konštruktívne riešenia ostávajú naďalej v úzadí. Ani tento spôsob obnovy však často nie je realizovaný kvalitne. Podľa prof. Ing. Dušana Majdúcha (predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov) sa obnova vykonáva často aj nekvalifikovanými subjektami, či už sa jedná o projekčnú, alebo aj realizačnú činnosť. Nedostatky vidí v legislatíve, ktorá podľa neho nie je dostatočne striktná (Eurostav 1-2/ 2012, str. 22-29).

„Obnova sa v súčasnosti nezaoberá zlepšením dispozično - prevádzkových vzťahov vo vnútri panelového domu – predovšetkým lepšou organizáciou spoločných priestorov, kde sú

Obrázok .22 Príklad súčasnej obnovy fasády z Bratislavy 

Obrázok 20 Fasáda panelového bytového domu BA‐NKS v bratislavskej mestskej časti Petržalka.

Obrázok 21 Niektoré farebné riešenia fasád po obnove hraničia s gýčom.

30

v mnohých domoch pomerne veľké plošné rezervy pre vytvorenie priestorov chýbajúcej základnej vybavenosti, z ktorej môžu vlastníci domu ekonomicky profitovať.“

( Bacová, A. (2009), Zborník z III. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bvých domov 2009, Bratislava, STU, 2009, str 79)

Ak sa aj objavia nejaké náznaky architektonickej obnovy, zväčša sa jedná o nekoncepčné až amatérske zásahy. Zväčša sa na nich priamo podieľajú nie vždy odborne spôsobilí vlastníci bytov, resp. obchodníci- predajcovia farieb a omietok. Tieto náhodne pôsobiace kompozičné riešenia nerešpektujú tektoniku fasády, potláčajú pôvodný zámer architektov a nemožno v nich nájsť ani náznak tvorivého procesu. Architekt Pavol Paňák zastáva názor, že súčasný

spôsob zatepľovania potláča stavebnú kultúru našej krajiny na úkor energetickej úspory. Panelové bytové domy sú veľmi významnou etapou histórie slovenskej architektúry. Problém vidí predovšetkým v potláčaní kompozície a tektoniky fasády. Tie sa súčasnou formou sanácie vyznačujú nízkou kvalitou, či už v kompozícii alebo aj v materiálovom prevedení. Lacné povrchové riešenia, ktoré Ing. arch. Paňák označil ako "nalíčenú materialitu optimistického imidžu", sú podľa neho len odzrkadlením ekonomického potenciálu spoločnosti. Problém obnovovania panelových bytových domov vidí ako vysoko aktuálnu tému, avšak sám nepozná jej ideálne riešenie. Isté je, že potrebuje zásah architekta. Nemožno však zabúdať na skutočnosť, že v prípade panelových bytových domov sa jedná v prvom rade o strechu nad hlavou pre 2/5 obyvateľov Slovenska a tí potrebujú, aby kvalita ich bývania kráčala s

Obrázok  23  Súčasné  kompozičné  riešenia  fasádpripomínajú  skôr  známu  detskú  stavebnicu  akoskutočnú architektúru 

Obrázok .22 Ukážka, ako by vyzerala fasáda bez odborného zásahu architekta. 

31

Obr. 25 Prístavba v Petržalke úplne narušila parterbytového domu. 

dobou. Iba v malom množstve prípadov nájdeme riešenia, ktoré by nároky na kvalitné bývanie spĺňali a obohatili obytné prostredie, ako napríklad komplexná obnova, či čiastkové riešenia v podobe správne dimenzovaných bezbariérových prístupov, detských ihrísk a kvalitných nadstavieb. Na druhej strane, nekoncepčných zásahov do panelových domov možno po celom území Slovenska nájsť veľké množstvo. Aj odborníci uskutočňujúci obnovu bytového fondu v celoeurópskom meradle tieto nedostatky vidia, rovnako však aj veľkú rezervu v tejto činnosti. Alexader Prizemin (zástupca spoločnosť ISOVER), sa pre Eurostav (Eurostav 1-2/ 2012, str. 22-29) vyjadril k súčasnému stavu, ktorý ďaleko zaostáva aj v porovnaní s okolitými krajinami a nezodpovedá ani cieľom Európskej Únie pre rok 2020. Problém vidí v legislatíve a tiež v úlohe certifikácie budov na Slovensku. Tá podľa neho stále nezohráva dôležitú úlohu pri hodnotení stavieb na našom realitnom trhu, ale skôr sa považuje iba za nevyhnutné náklady a povinnosť investora pre kolaudačné konanie. Značnou mierou k tomuto stavu prispieva aj nízka vedomosť danej problematiky na verejnosti, ako aj nízka motivácia investorov a realizátorov zo strany štátu a zodpovedných orgánov. Ekologický aspekt je v súčasnosti pre verejnosť nezaujímavý. Všetky spomínané nedostatky však zároveň poukazujú aj na potenciál, ktorý panelové bytové domy majú a tiež rezervy v ich obnove.

Potenciál existujúcej panelovej bytovej výstavby

Okrem spomenutých nedostatkov má panelový bytový fond aj množstvo pozitívnych kvalít, na ktoré je možné nadviazať pri ich ďalšom rozvoji.

Obrázok  24  Ďalšia  ukážka  neodborného"architektonického"  riešenia  obnovy  fasádypanelového bytového domu. 

32

Mnohé panelové obytné komplexy boli riešené vysoko racionálne, podľa tzv. technicko-hospodárskych ukazovateľov. Na základe toho výstavba dodržiavala dostatočné odstupy domov, postačujúce presvetlenie a oslnenie. Adekvátne k počtu obyvateľov sa navrhovalo množstvo zelene, či vybavenosti. Dostupnosť občianskej vybavenosti bola daná limitovanými dochádzkovými vzdialenosťami. Mnohé obsahujú zelené, či iné voľné plochy využiteľné pre oddych, športové aktivity, intenzifikáciu výstavby, alebo doplnenie potrebnej vybavenosti. Takto kvalitné urbanistické celky ponúkajú široké možnosti pre komplexnú obnovu a prispôsobenie aj dnešným požiadavkám.

Možnosti ponúkajú aj samotné domy. Keďže sú po statickej stránke riešené pomerne veľkoryso, je možná intenzifikácia vo forme nadstavieb. Tie ponúknu väčšiu voľnosť v dispozícii. Novú kvalitu môžu priniesť aj prístavby ku štítovým stenám. Život a prvky mestskosti do obytného prostredia panelových domov môže priniesť revitalizácia parteru a to úpravami spoločných priestorov a pridaním nových funkcií. Okrem dispozičného riešenia sa takouto obnovou výrazne zvýši aj hodnota vizuálneho stvárnenia domu.

Potenciál, ktorý je v súčasnosti nedostatočne využitý, skrýva fasáda. Vo väčšine stavebných sústav sa totiž nachádza samonosný, resp. zavesený obvodový plášť, ktorý dáva možnosti pre ďalšie formovanie architektúry panelových obytných domov. Rozsiahlou obnovou fasády možno zlepšiť energetickú bilanciu stavby, ale tiež samotnú architektúru. V súčasnej dobe je revitalizácia fasády limitovaná iba na neperspektívne kontaktné zateplenie a chaotické plošné farebné riešenia. Fasáda pritom ponúka

Obrázok 26 Potenciál pre kvalitné bývanie sa nachádza aj v zeleni.

Obrázok  27  Potenciál  pre  kvalitné  bývanie má  ajkvalitné  urbanistické  riešenie‐  dostatok  plôchzelene a dostupnosť občianskej vybavenosti

Obrázok  28    Potenciál  samotných  domov má  ajfasáda,  ktorá  ponúka  množstvo  možností  nazlepšenie kvality bývania. Napríklad aj expanzioulodží, resp. balkónov.

33

široké spektrum možností zlepšenia kvality stavby aj možnosť rozšírenia či už na čelných, alebo štítových stenách.

Je teda možné povedať, že panelové bytové domy a obytné súbory majú významný potenciál ponúknuť po komplexnej obnove obyvateľom kvalitné, ekologické a moderné bývanie. Pre dosiahnutie ich efektívnej obnovy je však potrebné dôkladne analyzovať všetky negatívne aj pozitívne vlastnosti a rovnako aj možnosti ďalšieho rozvoja. Dôležité je mať na zreteli aj možné hrozby, ktoré by priniesla nedostatočná obnova, respektíve jej absencia.

Odborné vyhodnotenie pozitívnych a negatívnych daností panelových bytových domov ponúka tzv. SWOT analýza.

"SWOT" analýza panelových domov z hľadiska ich udržateľnosti

Jedná sa o stručnú a prehľadnú analýzu súčasného stavu panelových domov, ktorá bola vykonaná na útvare hlavnej architektky hlavného mesta SR Bratislavy v rámci projektu EÚ GUGLE zameraného na udržateľnú obnovu mestských bytových domov 20. storočia a znižovanie emisií skleníkových plynov. Pripravená bola formou odborných diskusií členov pracovnej skupiny pre vyššie uvedený projekt. Jej výsledkom je sumár ich pozitívnych aj negatívnych kvalít, ako aj možností pre ďalší rozvoj a udržateľnosť. Výsledkom analýzy by mal byť sumár oblastí, resp. problémov, na ktoré by mala byť komplexná obnova panelových bytových domov zameraná. Či už z hľadiska využitia pozitív a potenciálu, alebo z hľadiska odstránenia nedostatkov a zabránenia možných hrozieb vyplývajúcich z týchto nedostatkov.

34

Tab.  1  Tabuľka  SWOT  analýzy  hodnotiaca  pozitíva  panelových  bytových  domov  zhľadiska ich obnovy. 

Pozitíva (Strenghts)

Dostatočné odstupy medzi domami

Dostatok rezervných plôch (zeleň, poloverejné priestory)

Predimenzovaný nosný konštrukčný systém z hľadiska zaťaženia

Samonosný/ zavesený obvodový plášť (vymeniteľný), (pozn. platí pre väčšinu konštrukčných sústav)

Kvalitné dispozičné riešenia s možnosťou úprav a zmien

Rezervy v priestoroch pre doplnenie chýbajúcich funkcií v parteri (majú potenciál byť pre bytový dom zdrojom príjmu)

V príprave je pilotný projekt na komplexnú obnovu podporovaný EU

Negatíva (Weaknesses)

Nedostatok parkovacích miest

Nízke využitie voľných plôch v sídliskách (chátrajúce ihriská, neudržiavaná zeleň)

Neexistujúce prepojenie s exteriérom (nízke využitie parteru)

Uniformita

Malá plošná výmera lodžií a balkónov, využitie iba ako úložný priestor

Vek a jeho následky -systémové poruchy

35

Tab. 2 Tabuľka SWOT analýzy hodnotiaca negatíva súčasného stavu panelových bytovýchdomov. 

Vysoké tepelné straty

Zložité vlastnícke vzťahy

Nedostatok finančných prostriedkov na údržbu a obnovu

Nízka informovanosť verejnosti (vlastníkov bytov) o možnostiach obnovy panelových bytových domov

V prípade obnovených domov neodborné zásahy do kompozície fasád

Možnosti (Opportunities)

Humanizácia a skvalitnenie obytného prostredia (oživením parteru, architektonickou obnovou)

Úprava parteru (doplnenie spoločných priestorov a chýbajúcich funkcií, vytvorenie bližšieho kontaktu interiéru s exteriérom)

Intenzifikácia (nadstavby, prístavby, nové objekty)

Vybudovanie parkovacích miest (na/pod voľnými plochami, zakladače pri štít. stenách)

Obnova fasády

Možnosť výmeny fasády

resp. jej častí (zasklenie, lodžie)

Možnosť doplniť exteriérové priestory (lodžie, zimné záhrady)

Možnosť vytvorenia dvojitej fasády (odvetraná fasáda, energetické medzipriestory, obklady)

36

Tab.  3  Tabuľka  SWOT  analýzy  hodnotiaca  možnosti  panelových  bytových  domov  zhľadiska ich obnovy. 

Tab. 4 Tabuľka SWOT analýzy hodnotiaca možné hrozby v prípade  zanedbania údržby,resp. obnovy panelových bytových domov. 

Možnosť vytvoriť energeticky efektívneho a trvalo udržateľného domu obnovou fasády

Kombinácia obnovy fasády s progresívnou vykurovacou, resp. ventilačnou technikou, možnosť dosiahnuť pasívny, resp. nulový štandard

Hrozby (Threats)

Rozsiahlejšie a neodstránené poruchy sa môžu prehlbovať a narušiť komfort a základné hygienické požiadavky pre bývanie

Stúpajúca intenzita obsadzovania peších trás, zelených plôch, ihrísk motorovými vozidlami

Prázdne a nevyužité verejné/poloverejné priestranstvá (chátrajúce ihriská, zanedbaná zeleň) môžu mať negatívny vplyv na obyvateľstvo

Neustále zvyšovanie finančných nárokov na bývanie z dôsledku zvyšovania cien energií(v prípade neobnovených, resp. neefektívne obnovených domov)

37

4 PREHĽAD KONŠTRUKČNÝCH SÚSTAV A ICH VLASTNOSTI Z HĽADISKA OBNOVY S CIELOM ZHODNOTENIA MOŽNOSTÍ ZÁSAHU DO FASÁDY

Prefabrikované bytové domy prechádzali neustálym vývojom, postupne sa odľahčovali, zjednodušovali a zefektívňovali. Vzniklo tak množstvo konštrukčných systémov, a stavebných sústav. Na Slovensku ich rozpoznávame viac ako dvadsať. Spočiatku sa jednalo o kombináciu prefabrikátov s murovanými, resp. liatymi konštrukčnými prvkami, až neskôr prebiehala výstavba bytových domov len montovaním prefabrikovaných dielcov. Pri obnove panelových bytových domov je dôležitá úloha fasády v rámci konštrukčného systému. Na základe toho ich možno rozdeliť na panelové domy s nosným obvodovým plášťom a panelové domy s vymeniteľným obvodovým plášťom.

Panelová výstavba s nosným obvodovým plášťom

Spravidla pri starších stavebných sústavách je fasáda súčasťou nosného konštrukčného systému. Väčšinou sa jedná o objekty s nižšou podlažnosťou a pozdĺžnym konštrukčným systémom z konca 50. a začiatku 60. rokov 20. storočia, ale pomerne často sú realizované aj domy v novších sústavách s priestorovým konštrukčným systémom. Pri tomto druhu nemožno počítať s radikálnymi zásahmi a výmenou fasádnych dielcov. Keďže fasáda je neustále vystavovaná vonkajším vplyvom, je potrebné ju chrániť a predĺžiť jej životnosť, obzvlášť, keď sa jedná o nosnú konštrukciu budovy. Okrem súčasne používaného kontaktného zateplenia možno použiť dvojitú

38

odvetranú fasádu, alebo vytvoriť energetické medzipriestory.

Konštrukčná sústava BA

Jedná sa o prvý typový skeletovo- panelový konštrukčný systém bytových domov na Slovensku, budovaný v rokoch 1955- 1967. V roku 1953 bola v Štátnom projektovom ústave v Bratislave zahájená jeho príprava na základe princípu systému profesora V. V. Michajlova (ZSSR). BA je priečne aj pozdĺžne riešená nosná sústava s modulom 3,9 m v oboch smeroch. Obvodový plášť bol spočiatku nosný, neskôr nahradený samonosným, Konštrukčná výška je 3000 mm. Z hľadiska hmoty sa domy v tejto konštrukčnej sústave budovali prevažne vo forme sedempodlažných radových domov a 12 podlažných vežových domov.

Konštrukčná sústava B 70

Sústava sa realizovala v rokoch 1976 – 1984 v moduloch 2,4 a 4,8m. Nosný systém je stenový priečny a obvodový plášť nosný. Najčastejšie realizácie možno nájsť v podobe osempodlažných bodových a sekciových domov.

Konštrukčná sústava BA-BC

Výstavba bytových domov v tejto sústave prebiehala od polovice sedemdesiatych do začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Jedná sa o sekciové domy. Konštrukčný systém je priečny. Obvodové panely sú nosné a teda nie je možné pri obnove počítať s ich výmenou. Vyskytuje sa v bratislavskej mestskej časti Ružinov.

Konštrukčná sústava BA-NKS

Táto sústava sa realizovala v rokoch 1972 až 1983. Niektoré zdroje uvádzajú, že pochádza

 Obrázok 29 Sústava BA 

Obrázok 30  Sústava B 70; dve sekcie v pohľadea jedna sekcia v pôdoryse  

Obrázok 31 Sústava BA‐BC (Bauring‐ Camus) vo forme sekciového päťpodlažného domu 

39

z Holandska. Pozostávala z malorozponového priestorového nosného systému. Modul v týchto stavbách bol 2,4- 3,0- 4,2 m a doplnkový modul 1,8 m sa používal na loggie. Obvodový plášť je súčasťou nosného konštrukčného systému, teda podobne ako v predošlej sústave nedáva možnosť rozsiahlejšej rekonštrukcie. V zapustenom podlaží sa nachádzali zväčša garáže alebo drobná občianska vybavenosť. BA-NKS sa stavali v podobe štvor, osem a dvanásťpodlažných sekciových aj bodových objektov. Veľmi častou formou sú aj tzv. terasové domy, ktoré boli postavené na podnoži s verejnou terasou. Na úrovni terasy sa nachádza parter s občianskou vybavenosťou a pod terasou sú umiestnené kryté parkovacie miesta.

Panelová výstavba s vymeniteľným plášťom

Najčastejšie je v panelovej bytovej výstavbe využitý priečny konštrukčný systém so samonosným obvodovým plášťom. Ten umožňuje omnoho výraznejšie zásahy, prinášajúce panelovému domu takmer kvalitu novostavby. Pri ich obnove je možné uvažovať o výmene fasádnych dielcov, zväčšení okenných otvorov, alebo aj rozšírení vnútorných priestorov, čo prináša do bývania v paneláku úplne novú kvalitu.

Konštrukčná sústava BA

Ako je uvedené vyššie, konštrukčná sústava BA, tvorená skeletovou konštrukciou a predsadenými podopretými balkónmi bola neskôr budovaná so samonosným obvodovým plášťom, čo umožňuje jeho výmenu, resp. zásahy zväčšovaním okenných otvorov. V tejto sústave boli postavené sedempodlažné sekciové a tiež dvanásťpodlažné bodové bytové domy. Prvé

Obrázok  32  a  33  Sústava  BA‐NKS  bodové  aterasové prevedenie 

Obrázok 34 Panelový dom konštrukčnej sústavyBA v bratislavskej mestskej časti Ružinov

40

sídlisko takýchto bytových domov sa nachádza na Škultétyho ulici v Bratislave. Realizované sú prevažne v bratislavských mestských častiach Nové Mesto a Ružinov.

Konštrukčná sústava G- 57

Je to prvá konštrukčná sústava, realizovaná na princípoch priečneho nosného systému. Projekt bol spracovaný v roku 1960 Projekčným štúdiom Gottwaldov a spoločnosťou Armabetón Praha. Konštrukčná výška týchto domov s modulom rozponu 3600 mm bola 2850 mm. Pozdĺžne opláštenie budovy bolo samonosné, štítové múry boli súčasťou statického systému budovy. Plášť tejto sústavy je teda čiastočne vymeniteľný, čo dáva možnosť výraznejšieho zásahu pri obnove. Výmena fasády by ale bola v prípade tejto sústavy technicky náročná. Domy sa stavali počas rokov 1958 – 1968 v štvor a päťpodlažných variantoch a dvoch až troch sekciách. Najčastejšie sa vyskytujú v Bratislave, MČ Ružinov. Od sústavy G- 57 boli odvodené aj ďalšie konštrukčné systémy (K 61- Košický kraj, a PD-62 Poprad).

Konštrukčná sústava PD- 62

Tento typ vypracovaný v Poprade sa od sústavy G-57 odlišoval predovšetkým v konštrukcii a stvárnení fasády. Fasádne panely majú väčšiu hrúbku (300 mm oproti 240 mm pri sústave G- 57) a špeciálu povrchovú úpravu (serpentinit, mramorová drvina, resp. mletý pálený keramický materiál). Taktiež kotvenie panelov je jednoduchšie, čo umožňuje jednoduchšiu výmenu fasádnych panelov pri uskutočňovaní komplexnej obnovy. Konštrukčný modul zostal rovnaký, teda 3600 mm a konštrukčná výška 2800 mm. Najčastejšie je vybudovaný vo forme jedenásťpodlažných bodových domov a

Obrázok  35  a 36 Sústava G‐ 57 

Obrázok 37 Sústava PD ‐ 62 vežový variant 

41

sedempodlažných radových domov. Charakteristickým znakom tejto konštrukčnej sústavy je šachovnicové usporiadanie zapustených lodžií na bodových domoch.

Konštrukčná sústava K 61

Tento typ bol ekonomizovaným variantom k sústave G- 57 budovaný predovšetkým v Košiciach v podobe osem až desaťpodlažných bodových aj radových domov.

Konštrukčná sústava MS 5 a MS 11

Panelové konštrukčné sústavy MS 5 a MS 11 boli vytvorené v roku 1962 pre Banskobystrický kraj. Nosný systém je tvorený priečnymi nosnými stenami a stužujúcou pozdĺžnou stenou s modulom 3600 mm. Súčasťou nosného systému je v štítoch aj obvodový plášť vytvorený z dvoch vrstiev a vzduchovej medzery. Konštrukčná výška je 2800 mm. Najčastejšie vyskytujúce realizácie sú v podobe päťpodlažných radových domov s dvoma sekciami (MS 5) a jedenásťpodlažných bodových domov (MS 11). Strešný plášť je jednovrstvová plochá strecha s presahom a miernym sklonom k rímsam.

Konštrukčná sústava LB a MB

Konštrukčná sústava z liateho betónu (LB) a montovaného betónu (MB) bola realizovaná medzi rokmi 1958 až 1968. Nosnú konštrukciu tvorili priečne nosné steny vystužené pozdĺžnou stenou liate do debnenia na mieste stavby. Stropy a obvodový plášť sú prefabrikované. Neskôr bol nosný systém pri nezmenenej dispozícii nahradený prefabrikovanými dielcami. Konštrukčný modul je 3750 a 3150 mm, konštrukčná výška je 2850 mm. Sústava sa realizovala najčastejšie vo forme osempodlažných radových domov, ale tiež 10

Obrázok 38 Typické pohľady na radvý dom konštrukčnej sústavy MS 5 

Obrázok 39 Pohľady desaťpodlažného bodového domu LB 

42

podlažných bodových domov. Najznámejšou realizáciou tohto konštrukčného systému sú 14 poschodové veže v bratislavskom podhradí (MB).

Konštrukčná sústava T06B

Jedná sa o sústavu s priečnym nosným systémom modulu 3600mm, konštrukčnou výškou 2800 mm a samonosným plášťom. Realizácia prebiehala v rôznych tvarových a podlažných variáciách počas rokov 1963 – 1981. Domy T06 B/ BA sa stavali v štvor, šesť a osempodlažných variantoch ako radové domy a osem a dvanásť podlažné bodové domy. Sústava T 06 B je jednou z najrozšírenejších. V slovenských mestách sa nachádzajú jej variácie upravené v jednotlivých krajských projektových ústavoch.

Konštrukčná sústava ZT

ZT je priečny konštrukčný systém vychádzajúci z koncepcie T 06 B. Modul je taktiež 3600 mm a plášť samonosný. Realizoval sa v podobe štvor a osempodlažnej radovej zástavby a trinásťpodlažnej bodovej variante.

Konštrukčná sústava ZTB

Táto sústava navrhnutá v roku 1972 je odvodená zo sústavy ZT. Jedná sa o priečny nosný systém s rozponom 2700 a 3600 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm. Plášť domov tohto druhu je nenosný. ZTB sa stavala do roku 1982 vo forme štvor a osempodlažných sekciových domov a trinásťpodlažných bodových domov. Túto sústavu možno vidieť realizovanú v Bratislavských mestských častiach Karlova Ves a Dúbravka.

Obrázok  40  a  41  Sústava  T06B  v  sekciovom  abodovom prevedení.  

Obrázok 42 Pohľady na dom sústavy ZTB 

43

Konštrukčná sústava T 08 B

Projekt tejto konštrukčnej sústavy bol realizovaný prevažne v Košiciach v rokoch 1963 až 1983. Jedná sa o priečny nosný stenový systém s modulom rozponu 6000 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm. Vyskytuje sa vo forme štvorposchodovýcha osemposchodových radových domov s rôznymi počtami sekcií a tiež ako jedenásťposchodový vežový dom. Hĺbka zástavby je v troch variantoch: 9600 mm, 12 000 mm a 14400 mm. Priečelia sú riešené s lodžiami, alebo bez nich. Táto konštrukčná sústava umožňuje komplexnú obnovu rôznymi spôsobmi, či už formou výmeny obvodového plášťa, zasklenia vysunutých lodžiových priestorov (vytvorenie medzipriestorov, zväčšenie obytnej plochy), ako aj pridaním druhého plášťa.

Konštrukčná sústava P 1.14 – 6,5 RP

Vychádzal z BA- NKS ako unifikovaná forma. Pozostávala z nosných a obvodových panelov hrúbky 300 mm. Projekt tejto sústavy bol spracovaný prvýkrát v roku 1975. V roku 1984 sa optimalizoval obvodový plášť. Z konštrukčného hľadiska sa jedná o priestorový nosný systém so zaveseným obvodovým plášťom a konštrukčnou výškou 2800 mm. Zavesený obvodový plášť poskytuje variabilitu v prípade komplexnej obnovy. Dielce obvodových panelov možno nahradiť novými. Otvára sa tu taktiež možnosť úplnej výmeny fasády. Sústava umožňuje výstavbu v štvor, osem a dvanásťpodlažné, maximálna možná podlažnosť bola 13. Táto sústava sa riešila vo viacerých dispozičných variantoch. Najčastejšie sa riešila ako sekciový dom. P 1.14 – 6,5 RP sa realizovala až doroku 1992.

 Obrázok  44  Konštrukčná  sústava  P  1.14,    sekciovýdom v pohľade a pôdoryse. 

Obrázok  43 Konštrukčná sústava T 08 B, sekciovýdom s lodžiami 

44

Konštrukčná sústava P 1.14 – 7,5 RP (8,5 RP)

Navrhnutá bola v roku 1980 ( verzia 8,5 RP v roku 1984). Od predošlej sústavy sa navonok líši vysunutými schodiskami. Boli v nej postavené štyri typy radových domov so šiestimi kategóriami bytov a jeden trinásťposchodový bodový s dvoma kategóriami bytov. Neskôr boli doplnené o domy s lomenými a rohovými sekciami. V každom regióne boli použité vlastné riešenia. V Bratislave prevažujú sekciové domy s podlažnosťou 4+1 a 8+1 a bodové domy s podlažnosťou 12+1. Spodné podlažie je zapustené, alebo nadzemné( vstupné). Stavby typu 8,5 RP sa stavali ako rohové (15°, 30°, 90°) a bodové s dvanástimi nadzemnými a jedným podzemným, prípadne prízemným poschodím. Dispozície boli rozličné, vychádzali z pôvodného návrhu P 1. 14.

Nová typizačná smernica z roku 1987 zvoľnila tvorivý prístup k architektonickému stvárneniu. Z konštrukčného hľadiska išlo o priestorový nosný systém s modulom 3000 a 4200 mm, hĺbkou traktu 12 000 mm a konštrukčnou výškou 2800 mm.

Konštrukčná sústava P 1.15

Táto konštrukčná sústava je pórobetónovým variantom P 1.14. Využíva priečny nosný systém s modulom 3000 a 4200 mm, v prípade bodových domov doplneným o modul 1800 mm. Konštrukčná výška je 2800 mm a obvodový plášť, podobne, ako u posledných dvoch predchodcov zavesený na nosných stenách. Výstavba prebiehala od roku 1980 do roku 1994 v počte 81 000 bytov. Pre každý región sa realizovali vlastné riešenia. Bratislava vychádzala z dispozície aj architektonického stvárnenia sústavy P 1.14 vo forme radových aj

Obrázok 46 Sústava P 1.15 vo forme vežového domu 

Obr.  45  Typický  sekciový  bytový  dom  sústavy  P1.14 budovaný prevažne v 80. rokoch 20. storočiapatrí na Slovensku medzi najrozšírenejšie. Takátoplošná  obnova  z  90tych  rokov  dvadsiateho storočia  je  typickým  obrázkom  pre  slovenskésídliská. 

45

zalomených domoch s podlažnosťou 4+1 a 8+1 a tiež dvanásťposchodovej bodovej s vlastnou domovou a občianskou vybavenosťou. Tieto stavby sa označujú aj ako BA-NKS-S. Poznáme ich vo viacerých architektonických stvárneniach. Dispozícia je identická s P 1.14.

Konštrukčná sústava P 1.24

Posledná realizovaná panelová sústava na Slovensku. Jedná sa o priestorový nosný systém s rozponom 6000 mm. Podnož je monolitická, betónová a nadstavba z prefabrikátov. Stavba je využiteľná pre polyfunkciu. Spodná časť bola určená pre občiansku vybavenosť a mal konštrukčnú výšku 3300, 3600 a 4200 mm. Byty mali konštrukčnú výšku 2800 mm. Hĺbka objektu je 12 000 až 18 000 mm. Plášť je zavesený. V Bratislave boli zrealizované iba dva objekty v sústave P 1.24.

Na prvý dojem sú panelové bytové domy na Slovensku jednotvárne, avšak každá sústava má svoje špecifiká a ponúka rôzne variácie. Rovnako rozmanito je možné pristupovať aj k ich obnove, čo platí pre konštrukčné sústavy s vymeniteľným a rovnako aj s nosným obvodovým plášťom. Kvalitnou obnovou je možné túto zdanlivú uniformitu odstrániť a to aj bez pomoci rôznych farebných riešení používaných v súčasnej sanácii, ktoré často nerešpektujú samotnú architektonickú kompozíciu budov. Väčšinu typov možno obnoviť radikálnou výmenou fasády. V rámci hromadnej bytovej výstavby na území SR prevažuje priečny nosný systém so zavesenými fasádnymi panelmi, ktorý umožňuje ich výmenu, ale aj uchytenie nových prvkov, ako sú napríklad balkóny, resp. lodžie a tiež dvojitá fasáda. Dôležitým faktom je, že nosný konštrukčný systém je dostatočne staticky dimenzovaný aj pre tieto zásahy.

Obrázok  47  Sústava  P  1.15  sekciový  dom  vbratislavskej mestskej časti Petržalka 

46

5 POŽIADAVKY NA OBNOVU PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV- DIAGNOSTIKA

Dnešná spoločnosť je odlišná od spoločnosti, v ktorej boli panelové obytné súbory realizované. Rovnako odlišné sú aj požiadavky na bývanie a kvalitu obytného prostredia, či domu. Obnova panelových bytových domov je nevyhnutná. V prvom rade je potrebné predĺžiť životnosť. To síce umožňuje aj spôsob obnovy, ktorý sa realizuje v súčasnosti, tvorí však len parciálne riešenie. Okrem opráv technických porúch je potrebné dbať na kvalitu bývania, či na urbanistické a architektonické riešenie, ktoré by udržalo krok so súčasnými nárokmi spoločnosti.

Technické požiadavky

Panelové bytové domy majú v súčasnosti množstvo porúch. Jedná sa o poruchy spôsobené časom a opotrebovaním, ale aj systémové poruchy, spôsobené nekvalitnou realizáciou, resp. použitím nevhodných materiálov. Obnova by mala tieto poruchy odstrániť. Jedná sa o poškodenia a poruchy samotnej konštrukcie domu, ale tiež vnútorných inštalácií. Najbežnejšie sú poruchy obvodového plášťa (zvetrávanie, praskliny), jeho uchytenia, poškodenia striech, poškodenia lodžií. Odstránenie, alebo opravu uvedených porúch do značnej miery rieši súčasný spôsob obnovy. Kontaktné zateplenie chráni fasádu pred ďalším opotrebovaním s pomerne dlhodobou trvácnosťou, avšak z architektonického hľadiska sa nejedná o mimoriadny prínos už aj vzhľadom na nekoncepčné farebné riešenia. Niektoré poruchy si vyžadujú väčšiu pozornosť, v rámci fasády - sú to najmä lodžie a balkóny, ktoré majú často narušenú statiku a vyžadujú si výraznejší zásah- spevnenie existujúcej

Obrázok  48.  Najčastejšou  systémovou  poruchoufasády  sú  trhliny  vzniknuté  tepelnourozťažnosťou. Vyskytujú sa väčšinou v panelovýchbytových domoch z 90‐tych rokov, kde boli panelyvyskladané z menších pórobetónových dielcov.

47

konštrukcie, prípadne jej výmenu. Rovnako je potrebné dbať na to, aby pri obnove obvodového plášťa domov nevznikali tepelné mosty. Problematické sú práve miesta, kde sú zasunuté lodžie. Tie sa zvyčajne pri zatepľovaní vynechávajú.

Požiadavky na dopravné a urbanistické riešenie

Sídliská a panelové obytné súbory sú príliš jednotvárne a potrebujú doplniť chýbajúce funkcie. Prevažujúcu obytnú funkciu treba doplniť rozmanitou občianskou vybavenosťou, či zariadeniami pre rekreáciu a šport. Jedná sa predovšetkým o vybavenosť lokálneho významu. Problémom je aj nedostačujúca kapacita plôch statickej dopravy. V období, keď boli panelové domy budované, sa počítalo s jedným parkovacím miestom na jednu bytovú jednotku. V súčasnosti priemerný počet parkovacích miest pre jeden byt vzrástol na 1,5 až 2 stále miesta a tiež je potrebné počítať s krátkodobým parkovaním. Takmer všetky parkovacie miesta sú na teréne, pričom od 90. rokov 20. storočia postupne expandujú do cestných komunikácií, chodníkov, ihrísk a tiež zelene. Táto skutočnosť výrazne znižuje komfort bývania v panelových bytových domoch a na sídliskách. V súčasnosti sa v malom množstve objavujú parkovacie domy, ktoré by čiastočne mohli byť vhodným riešením. Nie všetky sídliská však majú plošné rezervy pre ich vybudovanie. Uvažovať možno o umiestnení parkovísk pod terén, avšak z ekologického hľadiska nie je vhodné zaberať zeleň. Pri hustej zástavbe je možným riešením využitie štítových stien a umiestnení automatických parkovacích systémov- takzvaných garážových veží, ktoré sú realizovateľné na pozemku s plochou minimálne

Obrázok  49    Pohľad  na  štítovú  stenu,  ktoráponúka  možnosť  expanzie  domu,  zvýšeniekapacity,  resp.  pridanie  automatickéhoparkovacieho systému. 

Obrázok  50    Oživenie  a  kultiváciu  obytného prostredia prináša aj  zelená  fasáda. Na bytovom dome  Caixa  v Madride  je  štítová  stena  využitá ako "vertikálny park". 

48

7x 10m. Parkovacia veža má v strede umiestnený automatický zakladač. Jedná sa o výťah, ktorý ukladá autá po oboch stranách. Pri 9-podlažnom panelovom bytovom dome (napríklad najčastejšia konštrukčná sústava P 1.14/ P 1.15) s výškou 25,2m je možné uvažovať s minimálne 10 podlažnou vertikálnou garážou s kapacitou 20 áut pri zastavanej ploche 70 m2. Úspora plochy v porovnaní s klasickým parkovaním je takmer 6 násobná ak uvažujeme, že pre parkovanie 20 áut je potrebné parkovisko s rozlohou približne 400m2. Svetlá výška 1 podlažia v parkovacej veži závisí od výšky automobilov.

Väčšine panelových sídlisk chýbajú prvky mestskosti, chýba im život. Charakter mesta možno docieliť úpravou verejných, ale aj súkromných priestorov, ktorým zväčša chýba funkčná náplň, ktorá by obyvateľov okolitých domov prilákala a ktorú by mohli využívať. Bývanie totiž nie je iba život vo vnútri bytu. Množstvo týchto plôch je zanedbaných a potrebuje revitalizáciu. Aj samotné domy majú potenciál pre život. Docieliť spomínané oživenie možno umiestnením nových funkcií do parteru, resp. vytvorením parteru tam, kde chýba, ale aj intenzifikáciou zástavby. Jednou z možností je využitie prázdnych štítových stien, ktoré môžu byť okrem garáží doplnené aj o bytové priestory, prípadne iné funkcie, ako napríklad administratíva a v parteri občianska vybavenosť.

Požiadavky na energetickú úsporu

Ďalším atribútom modernej architektúry je energetická úspora a ekologickosť. Neobnovené panelové domy majú pomerne vysoké tepelné straty a sú náročné na vykurovanie, čím sa významnou mierou podieľajú na vysokom množstve emisií v ovzduší. Teplo unikajúce cez

Obrázok 52   Pohľad na štítovú stenu  rozšírenú omodul  s bytovými priestormi podľa návrhu Doc.Bacovej  Tento  spôsob  obnovy  prináša  doobytného  prostredia  výrazné  oživenie  a  novúkvalitu.  

Obrázok  51    Návrh  parkovania  pod  úrovňouterénu  vo  vnútrobloku  sídliska  Petržalka  vBratislave. Autor: V. Šlachtovský 

49

obvodový plášť neobnovených panelových domov sa pohybuje v rozmedzí 30 až 40% z celkových tepelných strát, preto je nevyhnutné zateplenie. To je dnes bežnou súčasťou renovácie. Nároky na úsporu sa však neustále zvyšujú. Súčasná forma kontaktného zateplenia znižuje náklady na energie približne o 30 až 40%, avšak pri neustálom raste cien energií jej význam pre budúcnosť postupne klesá. Je potrebné zamerať sa na dlhodobejšie riešenia, ktoré budú reagovať aj na túto skutočnosť. (IEPD, 2007, str.5) Aj z paneláku je možné vytvoriť nízkoenergetický až pasívny dom- a to komplexnou obnovou, ktorej súčasťou je okrem sanácie obvodového plášťa aj úprava vykurovacieho a najmä vetracieho systému. Fasáda tu však zohráva nesmierne dôležitú úlohu. Existujú rôzne systémy a spôsoby obnovy fasády, ktorým sú venované nasledujúce kapitoly.

Architektonické požiadavky

Dôležitou súčasťou architektúry a tiež kvality bývania je estetika. Aj po vizuálnej stránke sú neobnovené panelové bytové domy príliš jednotvárne a chladné. Rekonštruované domy bývajú zasa často nevkusne farebne riešené. Obnova by mala reagovať aj na túto skutočnosť. Tieto zásahy je ale potrebné riešiť tak, aby sa zachovala identita panelovej výstavby. Nemalo by sa totiž zabúdať na to, že panelová architektúra predstavuje tiež stavebno- kultúrne dedičstvo celoeurópskeho významu. Dedičstvo predstavujúce idey modernej architektúry a urbanizmu druhej polovice dvadsiateho storočia. Sú symbolom kultúry bývania značnej časti slovenskej populácie. Preto treba k obnove pristupovať v duchu zachovania ale aj rozvíjania architektonickej hodnoty.

Obrázok 53  Štítová stena využitá na umiestnenie solárnych  panelov  v  nájomnom  bytovom  dome Ludwigshafen v Nemecku 

Obrázok 54 Návrh architektonického riešenia fasád v  bratislavskej  mestskej  časti  Ružinov,  ktoré rešpektujú architektúru panelových domov.

50

„ Za architektonickú obnovu panelového domu možno považovať také stavebné, technické, konštrukčné a architektonické zmeny, ktoré vedú k zvýšeniu architektonickej obnovy panelového domu a celkovej estetizácii prostredia. Cieľom komplexnej architektonickej obnovy je predĺženie životnosti panelových domov a sídlisk v intenciách trvalo udržateľného vývoja. (Bacová, A. (2009), Zborník z III. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2009, Bratislava, STU, 2009, str 72)

Pri procese obnovy je potrebné rešpektovať architektúru, tektoniku, prípadne ju obohatiť, avšak na logických a estetických základoch, preto je nevyhnutné, aby stavebník, či zhotoviteľ spolupracoval pri tvorbe s architektom, ktorý zabezpečí architektonickú kvalitu sanovaného objektu. V súčasnosti je však architektonické riešenie úplne vynechané, až potláčané, čo je dôsledkom nízkej informovanosti verejnosti a čiastočne aj zložitej ekonomickej situácie, v ktorej sa bytové družstvá a obyvatelia bytov nachádzajú. Z tohto dôvodu je architektonické riešenie obnovy vo väčšine prípadov vynechávané. Kompozíciu fasády projektujú často krát poskytovatelia stavebného materiálu, prípadne jej návrh pochádza od samotných obyvateľov, ktorí zväčša nemajú potrebnú odbornú kvalifikáciu a znalosť problematiky. Často sa odkazujú na socialistický režim a pôvodnú kompozíciu fasády považujú za jeho symbol. Preto je zo strany laickej verejnosti presadzovaný názor na jej náhradu pestrejšou farebnosťou a "optimistickejšími" motívmi, s výsledkami bohužiaľ väčšinou veľmi nízkej estetickej kvality.

Obr.ázok  56  Sústava BA‐NKS model  sekciovéhodomu  v  pôvodnom  stave,  kde  je  jasná  ačitateľná  kompozícia  fasády  v horizontálnom  ajvertikálnom  smere.  Architektnické  stvárnenielogicky  odzrkadľuje  funkčnú  náplň  jednotlivýchcelkov domu. 

Obrázok  55  Fasáda  tohto  panelového  bytovéhodomu  svojím  motívom  pripomína  skôr  kasárne,prípadne iné armádne zariadenie. 

51

Ako príklad takéhoto "architektonického" zásahu možno uviesť bytový dom zo 70. rokov 20. storočia, BA-NKS v Petržalke, ktorému sa podrobne venoval architekt Peter Lovich na VI. medzinárodnej konferencii Komplexná obnova bytových domov. Je ukážkou takmer všetkých kompozičných chýb vyskytujúcich sa na domoch obnovovaných od konca 90. rokov 20. storočia až po súčasnosť. Ako sa vyjadril aj architekt Pavol Paňák, aj pôvodná fasáda panelového bytového domu má svoju kompozičnú logiku, ktorá je súčasným prístupom k obnove absolútne potláčaná. Architektonická kompozícia panelových domov odzrkadľuje funkčnú a prevádzkovú náplň budovy a tiež reflektuje jej priemyselný charakter, keďže sa jedná o prefabrikovanú stavbu. Akékoľvek ornamentálne prvky v panelových domoch chýbajú, preto možno povedať, že sa jedná o akési Le Corbusierovské "stroje na bývanie". Fasáda má jasne zadefinovaný kompozičný rád a je preto jasne čitateľná. Hmota konkrétneho objektu sústavy BA-NKS pôsobí aj vďaka svojej výške 13 podlaží výrazne vertikálne. Vertikalita, akcentovaná vysunutými schodiskami je však vhodne vyvážená horizontálnymi prvkami, ako je parter, technické medzipodlažie a okenný raster v častiach, kde sa nachádzajú bytové priestory. Komunikačné jadrá presahujú budovu z dôvodu potreby strojovne pre výťah. Pravidelnosť a prehľadnosť fasády ešte podčiarkuje aj členenie obvodových panelov. Dôležitým prvkom sú aj samotné výplne otvorov, ktoré podporujú kompozičný zámer. Z opačného pohľadu vertikalizujúce prvky nevidno, celá fasáda je tvorená lodžiami. Jednoznačne je zadefinovaný aj parter, ktorý je pod technickým medzipodlažím zapustený a farebne odlíšený. Celkovo, farebné riešenie kopíruje konštrukciu a jednotlivé funkčné celky budovy. Ako bolo

Obrázok 57    Sústava BA‐NKS, model  sekciového domu  po  obnove  fasády.  Všetky  kompozičné princípy,  ktoré mala  fasáda  v pôvodnom  riešení sa  strácajú.  Vertikálne  prvky  schodísk  dostali okná  identické  s  bytmi,  vertikálne  a  aj horizontálne  prvky  majú  rovnakú  farebnosť, stratilo  sa  raster  panelov  a  navyše  na  fasáde vznikli  náhodne  umiestnené  plošné  farebné akcenty. 

Obrázok  58  Pohľad  na  slovenské  sídliská  ponúkarozmanité  farebné  riešenia  a  bizarné  útvary  nafasádach panelových bytových domov 

52

uvedené skôr, súčasná obnova panelových domov všetky vymenované princípy potláča a je zrejmé, že nie je výsledkom tvorivého procesu na to kvalifikovaných odborníkov. Podľa Petra Lovicha sa jedná skôr o dielo náhody, bez hierarchie a koncepcie. Stráca sa aj raster škár medzi panelmi.

Vertikalita komunikačných jadier je vymazaná výmenou bezparapetných kopilitových zasklení za typizované okná identické s oknami bytových priestorov. Najvýraznejším prvkom obnovenej fasády je farebné riešenie a náhodne umiestnenie výrazne farebných plôch, čo vytvára na fasáde obrazec podobný známej videohre "tetris".

V tomto prípade bol ešte rešpektovaný parter a pravouhlé usporiadanie jednotlivých kompozičných prvkov. Vo veľkej miere sa však vyskytujú realizácie, ktoré ignorujú aj túto skutočnosť. Ukážkou je ďalší objekt z Bratislavskej Petržalky, dom postavený v konštrukčnej sústave P 1.15 na konci 80. rokov 20. storočia. Okrem uvedených kompozičných chýb je častým problémom aj individuálne osádzanie okien a zasklení lodžií, ktoré nie sú jednotné po farebnej ani materiálovej stránke.

Požiadavky na zlepšenie kvality bývania

Jedným z dôvodov, prečo sa panelové bytové domy obnovujú je zlepšenie kvality bývania. Nejedná sa však iba o dosiahnutie základných hygienických nárokov opravou a odstránením vyššie uvedených nedostatkov a porúch. Cieľom by mala byť aj určitá pridaná hodnota. V súčasnosti možno povedať, že tou pridanou hodnotou je úspora energie, či tepelná pohoda. Panelový dom však ponúka o mnoho viac. Bývanie v panelovom dome možno vylepšiť

Obrázok  61  Aj  takto  môže  vyzerať  bývanie  v panelovom  bytovom  dome.  Obvodový  panel  bolnahradený  prefabrikovaným  dielom  s  presklenoustenou  a  rozšírenou  lodžiou.  Toto  riešeniepochádza  z  dielne  francúzskych  architektovLacaton, Vassal.

Obrázok  59 Obnova  panelových  bytových  domovna  Slovensku  prináša  aj  takéto  "polovičné"riešenia.

Obrázok  60  Pohľad  na  pôvodné  kompozičnériešenie  fasády  bytového  domu  BA‐NKS  vbratislavskej  Petržalke.  Jediným  nedostatkom  jepoškodený povrchový materiál.

53

zásahom do obytného prostredia, spoločných nebytových priestorov, alebo aj samotný bytov. Je všeobecne známe, že aj napriek snahe o vysoko racionálne riešenia pri tvorbe panelových domov, často dochádzalo ku kompromisom a na niektoré dôležité súčasti bývania sa nekládol dostatočný dôraz. Príkladom sú exteriérové priestory- balkóny a lodžie. Ich rozmery a predovšetkým hĺbka, pohybujúca sa v rozmedzí od 800 mm do 1200 mm obmedzuje ich využiteľnosť iba na funkciu úložného priestoru. Bývanie v súčasnosti využíva exteriérové priestory pre rozšírenie dennej časti bytu. Najčastejšou je väzba kuchyne, resp. jedálne na vonkajšie stolovanie. Takýto priestor však možno využiť aj ako zimnú záhradu, čím by sa, prirodzene, výrazne zefektívnila úspora energie. Obnovou fasády možno balkóny a lodžie rozšíriť aj pre vyššie uvedené využitie. Byt tak nadobudne úplne novú kvalitu a samozrejme tiež hodnotu pre užívateľa, aj na realitnom trhu.

Požiadavky na univerzálnosť a bezbariérový pohyb

Keď vznikali panelové domy, takmer vôbec sa neuplatňovali zásady univerzálneho dizajnu. Podľa toho sú vstupy aj jednotlivé priestory dimenzované. Najväčším problémom je častý výškový rozdiel medzi vstupom a úrovňou chodníka. Nie je teda umožnený pohodlný prístup a pohyb nielen zdravotne postihnutých osôb, ale tiež matiek s kočíkmi, alebo záchranárov s nosidlami. Súčasná spoločnosť sa vyznačuje rozmanitosťou, a tomu je potrebné prispôsobiť aj architektonické riešenie panelových domov. Obnovený dom by mal byť vyhovujúcim pre všetkých užívateľov, teda musí byť bezbariérový a tiež obsahovať upraviteľné byty. Pri obnove panelových bytových domov by

Obrázok  62  Jeden  z  mála  pozitívnych  príkladovbezbariérového  vstupu  do  panelového  bytovéhodomu,  kde  rampa  spĺňa  predpísaný  sklon  asúčasťou sú aj madlá v dvoch výškach.

Obrázok 63 Vstup do panelového bytového domuP  1.14  v  bratislavskej  mestskej  časti  Petržalka.Bezbariérové  riešenie  v  súčasnosti  nie  je  častousúčasťou obnovy, skôr sa považuje za formalitu.

54

sa malo počítať nielen so správne nadimenzovanou rampou pred vstupom (sklon 1:12, šírka 1500mm), ale tiež s manipulačným priestorom, či už pred vstupom do objektu, výťahu, bytu alebo spoločných priestorov. V neposlednom rade sa musí dodržať šírka dverí, ktoré by mali mať jedno krídlo so šírkou 900mm.

Súčasná obnova panelových bytových domov na Slovensku reaguje iba na úzku časť uvedených požiadaviek. Možno povedať, že odstraňuje poruchy zavinené nekvalitnou realizáciou, poruchy spôsobené nedostatočnou údržbou a opotrebovaním materiálov, čím zachováva kvalitu vytvorenú počas výstavby panelových bytových domov. S výnimkou zníženia nákladov na vykurovanie približne o jednu tretinu však neprináša žiadnu ďalšiu pridanú hodnotu, ktorá by posunula kvalitu bývania o stupienok vyššie. Nevyužíva potenciál, ktorý táto časť bytového fondu má. Nehľadá trvalo udržateľné riešenia, ale zdanlivo lacné, ktoré na určitý čas oddialia problémy, avšak z dlhodobého hľadiska sú nákladné. Architektonické stvárnenie, ak sa tak vôbec dá nazvať, je dokonca krokom späť. Panelové bytové domy majú potenciál vyhovovať požiadavkám modernej spoločnosti. Rezervy a možnosti ďalšieho rozvoja sú badateľné v energetickej úspore, urbanistickom riešení, v parteri, vo vstupných priestoroch, v plochách

Obrázok 64 Dimenzie bezbariérového vstupu do budov

Obrázok  65  Diagnostika  najčastejších  problémovpanelových bytových domov.

55

striech, v štítových stenách, v bytových aj nebytových priestoroch, a tiež na fasáde. Pre udržanie bývania v panelových bytových domoch aj v budúcnosti je potrebné zamerať sa na komplexné a dlhodobé riešenie obnovy, reagujúce na všetky uvedené požiadavky.

56

Obrázok 66 Schéma zobrazujúca postavenie a sféruvplyvu obnovy  fasády  v  rámci  komplexnej obnovypanelových bytových domov.  

6 OBNOVA PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV

Panelové bytové domy na Slovensku sú pre požiadavky dnešnej doby nevyhovujúce a ich obnova je nevyhnutná. V súčasnosti sa aplikujú len parciálne riešenia, bez výhľadu do budúcnosti. Panelové bytové domy tvoria veľký podiel z celkového počtu bytov a je takmer nemožné ich všetky nahradiť novostavbami. Z celkového počtu 1,78 milióna bytov na Slovensku je 6OO tisíc panelových, ktoré boli realizované v priebehu 3Otich rokov (196O -199O). Cca 38% obyvateľov na Slovensku žije v panelových bytových domoch.

Preto je nevyhnutné nájsť cestu k dlhodobému udržaniu ich životnosti. Riešením je komplexná obnova.

„Je potrebné si uvedomiť, že čiastočné a kvalitatívne nedostatočné zákroky sú horšie, ako vôbec žiadne zákroky. Tieto zákroky nie len že využívajú vzácny investičný kapitál súčasnosti, ale tiež budúcnosti, a tým zabraňujú dlhodobým a lepším riešeniam!“.

(Ernst Heiduk, Carinthia University of Applied Sciences, IEPD, Hazucha, J. (2007), Rekonštrukcie panelových domov, Brno, Pass-net, 2007, str 4)

KOMPLEXNÁ OBNOVA

Na všetky požiadavky uvedené v kapitole 6 možno reagovať komplexným prístupom k obnove. Komplexná obnova pozostáva z obnovy architektonickej, urbanistickej, technickej a energetickej. (upraviť podľa schémy) Zameriava sa na všetky súčasti bytového domu

57

a obytného prostredia a cieľom je trvalá, resp. dlhodobá udržateľnosť života v ňom.

Komplexná obnova panelových domov môže mať viacero foriem, v závislosti od individuálnych požiadaviek, danej stavby. Je výsledkom koordinácie viacerých odvetví a profesných zásahov, ktoré možno rozdeliť nasledovne:

‐ obnova prostredia (urbanizmus),

‐ oprava technických porúch (stavebníctvo),

‐ zvýšenie energetickej efektívnosti

(energetika),

‐ architektonická obnova (architektúra).

Obnova prostredia

Je zameraná na najbližšie okolie bytového domu, na obytné prostredie, ktoré je tvorené verejnými, poloverejnými a privátnymi i poloprivátnymi priestormi (napríklad ulicou, námestím, objektami občianskej vybavenosti, zeleňou, ihriskami, parterom, dopravnými komunikáciami a parkovacími plochami). Urbanistický koncept panelových sídlisk a súborov bol vo väčšine prípadovkvalitne prepracovaný, ale jeho realizácia často nebola dokončená. Výsledkom sú nevyužité plochy, či absencia vybavenosti, či nedostatok parkovacích miest. To všetko sú ale nedostatky, ktoré možno odstrániť, keďže panelové sídliská disponujú dostatočnými disponibilnými rozvojovými plochami.

Oprava technických porúch

Podstatnou súčasťou tohto procesu je odstránenie systémových porúch, ale aj porúch vzniknutých vekom, opotrebovaním a vonkajšími

Obrázok  67  Obnova  obytného  prostredia  akosúčasť  komplexnej  obnovy  vo  Francúzsku. Autori:Lacaton, Vassal

58

vplyvmi. Do tejto kategórie zapadajú opravy vnútorných inštalácii, vnútorných komunikácií (schodiská, výťahy), opravy poškodených materiálov (trhliny izolačných materiálov, praskliny betónových panelov, statické poruchy lodžií a balkónov) a deratizácia.

Zvýšenie energetickej efektívnosti

Jedná sa o rekonštrukciu vykurovacieho systému a tepelnú izoláciu budovy. Domy je možné pripojiť na vlastné zdroje vykurovania. Tie môžu byť spoločné pre blok, resp. dom. V súčasnosti sa najčastejšie budujú kotolne s plynovými kotlami. Ďalšou alternatívou je využitie solárnej energie, prípadne tepelného čerpadla. K energetickej úspore výrazne prispieva zateplenie, prípadne iné úpravy plášťa. Najdôležitejším faktorom pri dosiahnutí energetickej efektívnosti je však kvalitná obnova fasády, ktorá dokáže

výrazne eliminovať tepelné straty. V niektorých prípadoch aj akumulovať a distribuovať teplo.

Architektonická obnova

Všetky zložky komplexnej obnovy sú navzájom úzko prepojené. Hlavnú úlohu má ale architektúra. Od architektonického konceptu sa odvíjajú ďalšie profesie. Architektonická obnova sa zameriava na hmotovo- priestorovú a estetickú stránku budovy, ale rovnako aj na jej prevádzku.

Základným cieľom architektonickej obnovy panelových obytných štruktúr a panelového obytného domu sú intervencie do:

‐ najbližšieho okolia panelového bytového

domu,

Obrázok 68 Ekologické panelové domy v  čínskommeste  Naking  so  zelenou  strechou  afotovoltaickými panelmi. 

Obrázok  69  Obnovený  panelový  bytový  dom  včínskom  meste  Naking  ponúka  architektonickúkvalitu novostavby.

59

‐ parteru bytového domu,

‐ existujúceho objemového riešenia

(prístavby/ nadstavby),

‐ dispozície a prevádzky,

‐ fasády.

Podobne, ako pri komplexnej obnove aj jednotlivé zložky architektonickej obnovy navzájom úzko spolupracujú. Všetky tieto činnosti sa odrážajú na fasáde budovy a rovnako tiež riešenie fasády môže mať výrazný vplyv na fungovanie i estestické hodnotycelého objektu.

OBNOVA FASÁD PANELOVÝCH BYTOVÝCH

DOMOV

Fasáda je najvýraznejšou časťou každej stavby. Napovie mnoho o jej architektonickom riešení a často odzrkadľuje aj jej funkciu a vnútorné členenie. Obzvlášť to platí pre panelové bytové domy.

Mnohé nedostatky panelového domu sa odvíjajú od jeho opláštenia. Jedná sa o technické poruchy, ako napríklad trhliny na obvodovom plášti , či poruchy lodžií, tiež o nízku energetickú úsporu ale aj samotnú estetiku budovy. Dopad má aj na charakter okolia a prevádzku budovy.

Fasáda však má aj značný potenciál a jej obnova môže eliminovať, prípadne odstrániť spomenuté negatíva a zvýšiť životnosť a kvalitu bývania v panelových domoch.

Obnova vonkajšieho obalu panelového domu zohráva významnú úlohu v rámci komplexnej

Obrázok 70 Fasáda panelového bytového domu včínskom meste Naking.

Obrázok  71  Schéma obnovy  fasády panelovéhobytového  domu  od  francúzskeho  ateliéruLacaton  Vassal,  ktorá  nahrádza  pôvodnýobvodový  panel  prefabrikovaným  modulomrozširujúcim  obytnú  plochu  ako  aj  priestorlodžie.

60

obnovy. Zásahom do plášťa zmeníme vizuálnu stránku budovy, zlepšíme tepelno-technické vlastnosti domu, čím znížime náklady na energie, ochránime konštrukciu budovy a taktiež môžeme zmeniť jej objemové a tým aj dispozičné riešenie.

Obnovu fasády panelového bytového domu možno zrealizovať dvomi základnými metódami, určenými na základe hmotového riešenia a finančnej, resp. technickej náročnosti:

‐ plošná obnova fasády,

‐ obnova fasády zásahom do objemového riešenia.

PLOŠNÁ OBNOVA FASÁDY PANELOVÝCH BYTOVÝCH DOMOV

Častejšou formou je plošná obnova fasády, pod ktorou rozumieme obnovu, ktorá zachováva pôvodné hmotovo- priestorové riešenie stavby. Je časovo nenáročná a ekonomicky výhodná. Jej realizácia nevyžaduje zložité procesy od schvaľovania až po samotnú konštrukciu. Príkladom plošnej obnovy fasády je kontaktné zateplenie, obklad, výmena prefabrikovaných fasádnych dielov, farebné riešenie (omietka, farba), tmelenie špár, zasklenie lodžií a výmena výplní otvorov. Plošná obnova, ktorá je u nás zaužívaná výraznejšie nemení charakter budovy. To však neznamená, že neexistujú radikálnejšie riešenia takéhoto spôsobu architektonickej obnovy panelového bytového domu. Vlastnosti a cenu plošnej obnovy fasád výrazne ovplyvňuje použitý materiál. Najčastejšími materiálmi, vhodnými pre revitalizáciu fasády sú:

tepelno- izolačné materiály (polystyrén, minerálna vlna..), omietky, kamenné, keramické  Obr.ázok 73 Zloženie kompozitnej dosky 

Obrázok 72 Príklad  jednoduchej plošnej obnovypanelového  bytového  domu  P  1.15  vbratislavskej  Petržalke,  pozostávajúcej  zkontaktného  zateplenia  a  nového  povrchovéhoa farebného riešenia.

61

a tehlové obklady, drevené obklady, kompozitné materiály na báze dreva( pvc, polypropylén, polyetylén s drvenou hmotou), recyklovaný hlinník, laminát, hlina.

Všetky materiály možno kombinovať, čím sa obnova prispôsobí individuálnym požiadavkám na estetiku, energetickú efektivitu a financie.

Vhodným obkladovým materiálom je drevo, ktoré má dobré tepelno-technické vlastnosti a pôsobí veľmi príjemným, teplým a prírodným dojmom, vhodným pre budovy určené na bývanie. Jeho nevýhodou je však starnutie a s tým spojené nároky na pravidelnú údržbu. Medzi najprogresívnejšie materiály možno zaradiť recyklovaný hlinník, ktorého výroba je vysoko ekologická. Jeho výroba vyžaduje iba 5% energie potrebnej na prvotnú výrobu hlinníka. Najčastejšie sa používa v tzv. kompozitných doskách, kde medzi dvoma vrstvami hlinníka sa nachádza plast. Jeho výhodou sú veľké rozmery a jednoduchá montáž. Ďalším vhodným materiálom pre plošnú obnovu fasád sú kompozitné materiály na báze dreva (s prímesou drveného dreva), rovnako tiež lamináty, kompaktné dosky z papiera impregnovaného živicou, či hlinené dosky "Klinker". Všetky tieto materiály sú vysoko odolné voči vplyvom počasia, stále a nenáročné na údržbu. Niektoré údržbu nevyžadujú vôbec.

Ďalším inovatívnym prvkom v obnove panelových domov sú prevetrávané fasády, ktoré eliminujú problémy s nadmernou vlhkosťou, so zrážaním vody v betónovej konštrukcii a s tým súvisiacou tvorbou plesní. V letnom období zmierňujú prehrievanie interiéru a v zime umožňujú prúdenie ohriateho vzduchu okolo pôvodného plášťa, čím výraznou mierou prispievajú k energetickej úspore. Ich cena je v Obrázok 74 Rez revetrávanou fasádou

62

porovnaní so bežným kontaktným zateplením vyššia o 50- 100%, avšak vďaka ich dlhej životnosti a úspornosti je ich návratnosť rýchlejšia ako pri bežnom zateplení. Odvetraná fasáda zväčša pozostáva z vrstvy kontaktnej tepelnej izolácie, vzduchovej medzery a obkladu z vyššie uvedených materiálov.

Mäkká rekonštrukcia obnovy fasády panelového bytového domu

Pojem mäkká rekonštrukcia sme definovali v kapitole 4. Je chápaná ako plošná obnova bytových domov meniaca ich architektonické stvárnenie, či už na fasáde formou obkladov, alebo aj v interiéri spoločných nebytových priestorov. Zároveň významnou mierou zlepšuje tepelno- technické vlastnosti budovy. Tento pojem je zaužívaný predovšetkým v Rakúsku.

Plošná obnova fasády panelového bytového domu má viacero spôsobov, v závislosti od náročnosti realizácie a rozsahu zmien na bytovom dome.Okrem, v našich podmienkach bežného kontaktného zateplenia a farebnej úpravy fasády, možno použiť aj iné spôsoby, ktoré zachovávajú pôvodné hmotovo - priestorové riešenie, no napriek tomu prinášajú do panelového domu novú kvalitu architektonického riešenia. V susednom Rakúsku je mäkká rekonštrukcia bytových domov pomerne rozšírená pre nízku náročnosť na konštrukciu a možnosť realizácie za plnej prevádzky domu. Napriek pomerne nízkym nákladom je efektívna. Aj v našich podmienkach sa akoprijateľnejší spôsob javítáto sanácia pozostávajúca z výmeny častí fasády, ako sú napríklad zasklenia otvorov, okná, či náhrada obvodových panelov v spoločných nebytových častiach domu. Spravidla sa jedná o parter, ktorý zohráva nesmierne dôležitú úlohu pri

Obrázok  75  Obnova  mäkkou  rekonštrukciou  vBerlíne.

Obrázok  76  Príklad  mäkkej  rekonštrukcie  zViedne,  kde  bola  použitá  odvetraná  hlinníkováfasáda.

63

tvorbe samotného výrazu objektu, a zároveň má značný vplyv na verejný priestor a v neposlednom rade na spoločenský komfort obyvateľov a návštevníkov. Tu možno zvýrazniť odlíšenie od zvyšných podlaží, dostať do prízemia viac svetla, priviesť do objektu nové funkcie, resp. prehĺbiť kontakt medzi exteriérom a interiérom. Fasádu v parteri možno upraviť prefabrikovanými dielmi, ktoré sú tvorené oceľovým rámom a výplňou, ktorá môže byť transparentná, translucentná, ale tiež plná, v závislosti od potreby a funkcie priestorov na prízemí domu. Tento zásah možno doplniť viacerými spôsobmi zateplenia fasády, ako príklad možno uviesť kontaktné zateplenie, prípadne fasádny obklad s odvetraním.

OBNOVA FASÁDY ZÁSAHOM DO OBJEMOVÉHO RIEŠENIA

Fasádu panelového bytového domu možno obnoviť aj radikálnym zásahom, ktorý mení pôvodnú hmotu, a niektorých prípadoch aj dispozíciu a prevádzku budovy. Tu môžeme zaradiť úpravy parteru, expanziu lodžií a balkónov, vysunutie stropných dosiek, prípadne pridanie alebo ubratie celých objemov, pridanie druhého obvodového plášťa, zasklenie, alebo zazelenenie fasády. Jednotlivé úpravy majú vo väčšine prípadov priamy súvis so zmenami

Obr. 78 Obnova panelového domu zásahom do objemu od poľského ateliéru WWAA

Obrázok 77 Vizualizácia prirovnávajúca obnovu panelového bytového domu k známej videohre "tetris" 

Obrázok  79  Panelový  dom  v  Drážďanochzrekonštruovaný  nemeckými  architektmi  Junk&Reich a Hartmann+ Helm. 

Obrázok  80  Návrh  rekonštrukcie  panelovéhobytového  domu  v  poľskej Wroclawi  od  ateliéruWWA  výrazne  mení  pôvodné  hmotovo‐priestorové riešenie. 

64

dispozície a prevádzky, prípadne s pridaním nových funkcií do domu a výrazne meniaaj architektonický výraz budovy. Ako príklad možno uviesť úpravu parteru, ktorá je opodstatnená v prípade, že sa zmení vnútorná funkcia prízemia. Rovnako napríklad vysunutie objemu ovplyvní vnútornú dispozíciu bytového priestoru. Táto metóda sa zatiaľ v našich podmienkach nepresadila predovšetkým kvôli zložitým vlastníckym vzťahom a vyššej finančnej náročnosti. Náklady na takéto riešenia však podľa francúzskych odborníkov Lacaton, Vassal a Druot stále nedosahujú výšku nákladov na prípadnú demoláciu a postavenie nového objektu s rovnakou kapacitou, navyše tento prístup k panelovým bytovým domom je podľa nich zároveň aj ekologický. Pre aplikáciu tejto metódy obnovy panelových domov v našich podmienkach, je potrebné nájsť, resp. použiť technológiu, ktorá by umožnila uskutočniť rozsiahlu rekonštrukciu v čo najkratšom čase a s minimálnym obmedzením obyvateľov domu. Takouto možnosťou je prefabrikácia. Existujú viaceré montované systémy plášťov, ako aj ďalších konštrukcií.

Radikálna rekonštrukcia

Tento pojem bol definovaný v kapitole 4 ako zásah do panelového bytového domu, výrazne meniaci objemové riešenie a pôvodný charakter budovy, ako aj jej vnútornú dispozíciu, prípadne aj funkčnú náplň.

Panelový dom možno obnoviť intervenciou, ktorá úplne zmení charakter domu z hľadiska dispozičného aj hmotovo- priestorového. Jednou z možností je výmena opláštenia budovy, kde sa obvodové panely kotvené do nosných konštrukcií nahrádzajú novými prefabrikovanými dielmi, spravidla sa jedná o viacvrstvové plášte so

Obrázok  81  Panelový  bytový  dom  v  Paríži  poradikálnej rekonštrukcii. Autori: Lacaton, Vassal

Obrázok  83  Panelový  bytový  dom  v  Paríži  poradikálnej  rekonštrukcii.  Alternatívou  krozšíreniu  lodžie  môže  byť  medzipriestor,  akonapríklad zimná záhrada. Autori: Lacaton, Vassal

Obrázok  82  Panelový  bytový  dom  v  Paríži  poradikálnej  rekonštrukcii.  Nahradenímobvodového  panelu  rozširujúcim  modulomzväčšilo plochu lodžie. Autori: Lacaton, Vassal

65

zväčšenými okennými otvormi a výrazne zlepšenými tepelno-izolačnými vlastnosťami. Tento spôsob obnovy je uplatňovaný výlučne v prípadoch, keď je bytový dom neobývaný, nakoľko sa jedná o obnovu veľkého rozsahu. Túto metódu možno nájsť vo Francúzsku, kde sa

touto problematikou zaoberajú architekti Lacaton, Vassal a Druot. Fasádne panely nahrádzajú prefabrikovanými modulmi rozširujúcimi obytnú plochu a tiež priestory lodžií. Okrem toho vo svojich návrhoch používajú aj presklené fasády. Zvyšujú tým komfort bývania, energetickú efektivitu aj architektonickú hodnotu panelových bytových domov. Podľa ich štúdie s názvom Plus, z roku 2007 je takáto rekonštrukcia stále cenovo výhodnejšia ako demolácia a nasledovné vybudovanie nových bytových domov. O niečo radikálnejší spôsob je pridávanie, alebo tiež uberanie hmôt. Môže sa jednať o celé podlažia, kde sa objem budovy mení odoberaním podlaží, vyberaním otvorov z hmoty objektu, ale tiež

Obrázok 85 Obnova panelového domu radikálnou rekonštrukciou má vplyv aj na dispozíciu a plošnú výmeru bytov (Lacaton, Vassal) 

Obrázok  84  Porovnanie  pôvodnej  azrenovovanej  fasády  panelového  bytovéhodomu v Paríži. Autori návrhu: Lacaton, Vassal

66

prístavby, alebo nadstavby. Znižovanie podlažnosti je v praxi často používané v Nemeckých sídliskách. Za zásah do objemu taktiež možno považovať pridávanie prefabrikovaných "buniek", nahradením za obvodový panel, čím možno dosiahnuť okrem zvýšenia plastickosti fasády najmä zväčšenie interiérových priestorov, prípadne ich doplnenie o exteriérové plochy. Podrobnú štúdiu tejto metódy vypracoval profesor Hansruedi Preissig, keď na fasádu umiestňoval oceľové arkiere.

Poľský ateliér WWAA v štúdii obnovy bývalej robotníckej ubytovne navrhuje pridanie objemu v podobe betónového prefabrikovaného celku. Existuje aj ďalšia možnosť riešenia, ako obohatiť panelákové byty o kvalitné interiérové alebo exteriérové plochy- pridaním samostatnej predsadenej konštrukcie, ktorú možno využiť ako balkón, ale tiež ako zimnú záhradu. Takéto riešenie možno nájsť v realizáciach nemeckého architekta Stefana Forstera.

Jeho rekonštrukciou sa panelový bytový dom mení na moderné bývanie súčasnosti. Pridanou hodnotou okrem architektonického oživenia fasády je zväčšenie plôch lodžií a balkónov, ktoré sa po takejto premene môžu plnohodnotne využívať pre stolovanie a oddych, zatiaľ čo pred obnovou slúžili iba ako úložné priestory. Dôležitým výrazovým architektonickým prostriedkom fasády je lodžia, balkón a tiež zábradlia, ktoré taktiež pri komplexnej obnove podliehajú úpravám. Využívajú sa materiály, ktoré dokážu odľahčiť tektoniku zábradlia. Možno medzi ne nezaradiť sklo, polykarbonát, kov, drevo. Častým spôsobom, aj v našich končinách, je premena existujúcich exteriérových plôch (balkónov, lodžií) na medzipriestory zasklením. Ďalším spôsobom

Obrázok  86  Štúdia  vysunutých  arkierov  nafasáde  panelového  bytového  domu  odšvajčiarskeho  architekta,  prof.  HansruedihoPreissiga.

Obrázok 87 Radikálna rekonštrukcia nemeckéhoarchitekta Stefana Forstera.

67

ako skvalitniť bývanie v panelovom dome je úprava okenných otvorov (zväčšovanie), pridávanie tienidiel, úprava vstupov (závetria, pergoly...). Pre dosiahnutie vyššie uvedených zásahov existuje viacero materiálových aj technických riešení.

Dvojitá fasáda

Ešte významnejším a zároveň najefektívnejším spôsobom je pridanie druhého plášťa. Tu taktiež existuje viacero spôsobov. Jeden vytvára funkčne využiteľný uzavretý energetický medzipriestor, čím zväčšuje objem. Môže sa jednať o prekrytie pavlačí, ale aj o vytvorenie úplne nových priestorov, využiteľných napríklad ako zimná záhrada. Dvojitý plášť možno aplikovať aj bez využitia priestoru medzi jednotlivými plášťami. Používajú sa aj viacvrstvové fasádne prefabrikáty, ktoré dokážu akumulovať teplo zo slnečného žiarenia a nasledovne vo vzduchovej medzere rozvádzať ohriaty vzduch po celom obvode domu. Takáto obnova má aj napriek pomerne vysokej cene rýchlu návratnosť a dosahuje okrem výraznej architektonickej premeny, energeticky pasívny štandard a úsporu až 90%. Fasáda, prípadne jej časti môžu pozostávať aj zo solárnych kolektorov, a tu už možno hovoriť o nulových až aktívnych domoch. Pri takýchto ekologických konceptoch sa často obnova fasády kombinuje aj s úpravou systému vykurovania, resp. vetrania.

Samozrejme, v čistej forme jednotlivými spôsobmi nevyriešime všetky problémy bývania v panelovom bytovom dome. Všetky uvedené metódy je však možné kombinovať pre dosiahnutie ideálneho hmotovo- priestorového, dispozičného a energeticky efektívneho bývania s cieľom naplniť princípy trvalej udržateľnosti.

Obrázok  88 Dvojitá  fasáda  na  administratívnejbudove  v  Hradci  Králové.  Hoci  sa  nejednápriamo  o  bytový  dom,  táto  metóda  jeaplikovateľná  aj  na  panelových  bytovýchdomoch.

Obrázok 89 Dvojitá  fasáda na bytovom dome vLinzi od rakúskeho ateliéru Arch+ more.

68

Poznámka: vyjadrenia k pojmu udržateľnosť, udržateľná výstavba, udržateľná architektúra, navádzajú v prvom rade k tomu, aby sme sa snažili osvojiť si filozofiu udržateľnosti ako filozofiu určitého modelu správania a následne i životného štýlu. Znamená to prehodnotiť mnohé naše životné postoje a správať sa tak, aby naše potreby neboli v rozpore s potrebami budúcich generácií. V Brundtlandskej správe (1987) s názvom Naša spoločná budúcnosť (Svetová komisia pre životné prostredie a rozvoj) je trvalo udržateľný rozvoj definovaný ako: „rozvoj, ktorý uspokojuje súčasné potreby, bez toho aby ohrozoval možnosti budúcich generácii k dosiahnutiu ich vlastných potrieb.“ (zdroj: Bacová, A.: Panelová architektúra k otázkam jej udržateľného vývoja, In: Zborník z medzinárodnej konferencie: Komplexná obnova bytových domov, Združenie pre obnovu bytových domov, 2O11, str.64)

Konkrétnym príkladom jednotlivých spôsobov obnovy fasád panelových bytových domov z domácej i zahraničnej scény je venovaná nasledujúca kapitola.

69

PRÍKLADY KOMPLEXNEJ OBNOVY PANELOVÝCH OBYTNÝCH ŠTRUKTÚR

Francúzsko

Zaujímavé riešenia možno nájsť vo Francúzsku. Tam je však situácia iná. Domy sú často neobývané, odsúdené na zánik, prípadne poskytujú bývanie pre spoločnosť vyznačujúcu sa vysokou mierou nezamestnanosti, nevzdelanosti a kriminality. Architekti Federic Druot, Jean Phillipe Vassal a Anne Lacaton našli spôsob ich pretvorenia na moderné rezidencie. V publikácii Plus sa venujú komplexnej revitalizácii panelových bytov. Okrem technických riešení sa zaoberajú aj architektonickým stvárnením aj zmenami v dispozícii. Vypracovali niekoľko projektov pre rôzne typy domov. Využívajú napríklad spájanie bytov a priestorovo vertikálnom aj horizontálnom smere, pohyby vnútorných priečok, prístavbami, výmenou obvodového plášťa, či rozširovaním vodorovných nosných konštrukcií. Domy obostavajú vonkajšou konštrukciou z ocele a pôvodné obvodové panely nahrádzajú presklenými stenami, prípadne rozširujú pôvodný vnútorný priestor. Rovnakým princípom vytvárajú aj prístavby, čím zvyšujú kapacitu bytových domov. Takto zrekonštruované stavby ponúkajú komfort luxusných novostavieb. Z finančného hľadiska je

Obrázok 90 Štúdia výmeny obvodového plášťa Lacaton, Vassal, DruotObrázok  91  Panelový  bytový  dom  v  Paríži  poradikálnej  rekonštrukcii  podľa  návrhu  dvojiceLacaton, Vassal

Obrázok  93  Rekonštrukcia  panelovéhobytového  domu  s  prístavbou  v  St.  Nazaire.Autori: Lacaton, Vassal

Obrázok  92  Návrh  rekonštrukcie  panelovéhobytového  domu  v  St. Nazaire. Autori:  Lacaton,Vassal

70

tento spôsob obnovy výhodnejší ako demolácia a znovuvybudovanie.

Nemecko

Nemecko je tiež jednou z krajín, kde panelové domy tvoria veľkú časť bytového fondu. Po zjednotení v roku 1989 ostalo mnoho východonemeckých domov prázdnych. Zväčša sa táto situácia riešila demoláciou, prípadne tieto chátrajúce a vyľudnené sídliska obývali prisťahovalci a príslušníci ekonomicky slabších sociálnych skupín. Nájsť však možno aj mnohé pozitívne príklady rekonštrukcie. Jedným z postupov je čiastočné rozobratie domov, čím sa zníži podlažnosť. Tieto nízkopodlažné zástavby sa následne renovujú a stavebný odpad, teda betónové panely sa využívajú na výstavbu rodinných domov. Takéto riešenie je možné nájsť napríklad v Drážďanoch.

Konštrukčne menej náročným, no tiež kvalitným príkladom sú bytové domy v nemeckom Leinefelde od Stefana Forstera. Jedná sa o komplexnú obnovu zásahom do objemu, ktorá okrem dispozičných zmien a kultivácie obytného prostredia spočíva aj v úpravách fasády pridaním ľahkej predsadenej konštrukcie, ktorá zväčšuje lodžie, resp. balkóny. Forster často vo svojich návrhoch tiež zväčšuje okenné otvory a často nahrádza obvodové panely otváravými presklenými stenami. Panelový bytový dom

Obrázok  96    Obnovený  bytový  dom  vDrážďanoch  znížený  na  6  podlaží  s  upravenoufasádou a živým parterom 

 Obrázok 95 Štúdia výmeny obvodového plášťa Lacaton, Vassal, Druot 

Obrzok 98 Obnovený bytový dom v Leinefelde odStefana Forstera, Nemecko 

Obrázok  97  Panelový  dom  v  Drážďanochzrekonštruovaný  nemeckými  architektmi  Junk&Reich a Hartmann+ Helm.

71

týmto zásahom získa atraktivitu a napriek nižšej cene bytov dosahuje bývanie v ňom vyšší komfort.

Rakúsko

V Rakúsku tvorí vysoký podiel bytového fondu taktiež panelová výstavba rozdelená do menších sídlisk. Tie sú určené predovšetkým pre sociálne bývanie. A záujem o takéto byty je pomerne nízky. Zvýšeniu záujmu napomohla podpora štátu, ktorý poskytoval na obnovu panelových bytových domov dotácie. Rekonštrukcia je zameraná prevažne na energetickú úsporu. Do súčasnosti prešli zateplením približne 2/3 panelových domov. Okrem zatepľovania sa rieši aj tzv. bloková rekonštrukcia. Tá spočíva okrem opráv v demolácii niektorých budov bloku (napr. bočných, či zadných), čím sa zväščia voľné priestory, ďalej v zahusťovaní zástavby novými objektmi alebo prístavbami, alebo v úprave okolia. Do týchto úprav je zahrnutá výsadba zelene, riešenia statickej dopravy a vnútornej infraštruktúry. Okrem blokovej rekonštrukcie sa vykonáva tzv. „mäkká“ rekonštrukcia, kde sa jedná o minimálne zásahy, pri ktorých nie je potrebné vysťahovanie obyvateľov. (Dupal, J. 2009)

Ďalšia ukážková realizácia sa nachádza v Linzi. Aplikovaním prefabrikovaných fasádnych systémov možno pomerne rýchlo zrealizovať

Obrázok  100  Realizácie  ateliéru  Silberpfeil‐architekten na Bayerngasse vo Viedni  

Obrázok 99 Realizácia ateliéru Silberpfeil‐ architekten na Bayerngasse vo Viedni  

Obrázok  101  Bytový  dom  v  Linzi    od  ateliéruArch+ more‐ detailný pohľad na fasádu. 

72

premenu panelového domu s veľkými tepelnými stratami na modernú architektúru s energtickou úsporou pohybujúcou sa okolo 90%. Dobrým príkladom takejto obnovy je realizácia od rakúskeho ateliéru Arch+more v Linzi z roku 2007. Dom z 50. Rokov 20. storočia je obalený prefabrikovanými viacvrstvovými fasádnymi panelmi s preskleným povrchom. Tieto panely majú vzduchovú medzeru na akumuláciu teplého vzduchu, otvory pre prívod a odvod vzduchu pre nútené vetranie a priehľadné časti s integrovaným tieniacim systémom. Táto metóda rekonštrukcie nie je technicky náročná, prináša architektonickú kvalitu a zároveň pasívny štandard so spotrebou tepla na úrovni 15kWh/m2/rok.

Kvalitnú sanáciu prefabrikovaných bytových domov možno nájsť vo Viedni, konkrétne na Bayerngasse, kde bola na 15 cm hrubú vrstvu kontaktného zateplenia osadená prevetrávaná fasáda s povrchom z eloxovaného hlinníkového plechu. Tým bolo dosiahnuté nielen zlepšenie tepelno-technických vlastností objektov ale tiež zlepšenie kvality obytného prostredia. Okrem toho autori zo spoločnosti Silberpfeil- architekten pri obnove týchto panelových bytových domov použili výlučne ekologické a trvácne materiály.

Obrázok 103 Bytový dom v  Linzi pred a po obnove a  zasklení  fasády  spľňa kritériá prepasívny dom. 

Obrázok  102  Bytový  dom  v  Linzi  dosiahol  po rekonštrukcii úsporu energií presahujúcu 90%. 

Obrázok  104  Prefabrikovaný  fasádny  dielpoužitý pri obnove bytového domu v Linzi 

Obrázok  105  Realizácie  ateliéru  Silberpfeil‐architekten na Bayerngasse vo Viedni  

73

Česká Republika

V zahraničí je možné nájsť množstvo zaujímavých prístupov k obnove, resp. revitalizácii panelových domov. Tento prístup závisí aj od situácie v danej krajine. Najbližšie k našim pomerom má Česká Republika, kde sú podobne ako u nás zložité vlastnícke vzťahy. Tam sa obnovou „panelákov“ zaoberajú intenzívne a snažia sa viac priblížiť kvalite vyspelých krajín. Za dôležitý považujú ekologický aspekt. Obnova bytových domov je aj v Českej Republike zameraná v prvom rade na nevyhnutné opravy, ale tiež na energetickú úsporu a komplexné architektonické riešenie. Objavujú sa tu ambície urobiť z panelových domov budovy konkurujúce svojou kvalitou novostavbám.

Príkladom môže byť realizácia od architektov Ladislava Vrbatu a Petra Drexlera na Pražskom sídlisku Hostivař z roku 2002, kde autori rešpektujú pôvodnú štruktúru fasády, veľmi citlivo narábajú aj s farebnosťou. Okrem toho nadstavili dve podlažia s rytmickou štruktúrou, čím odľahčili ťažkopádny výraz pôvodnej panelovej stavby. Dobrým príkladom architektonickej obnovy panelového domu je ďalšia realizácia z Prahy, konkrétne obnova bytového domu na Žižkove, od MS architektura a design. Tento architektonický počin bol ocenený ako fasáda roka 2008. Pôvodný bytový dom zmenil funkciu na bývanie pre seniorov. Projekt bol ocenený za vynikajúce tepelno-technické vlastnosti a tiež architektonické riešenie, ktoré obohatilo prostredie. Zaujímavou na tejto rekonštrukcii je skutočnosť, že pri obnove sa používali prefabrikované diely.

Obrázok  106  Štúdia  obnovy  panelovéhobytového domu z ČVUT Brno 

Obrázok  107  Obnova  a  nadstavba  panelovéhobytového  domu  na  pražskom  sídlisku  Hostivař.Autori: Vrbata, Drexler 

Obrázok  108  Obnova  a  nadstavba  panelovéhodomu  na  pražskom  Žižkove.  Autori:  MSArchitektura a design 

74

Poľsko

Ďalšou krajinou, kde panelová bytová výstavba prebiehala v masovom meradle je Poľsko. Aj tam je situácia veľmi blízka tej našej. Ani to však nebráni tvorivým architektom k hľadaniu spôsobu, ako oživiť panelák. Poľský ateliér WWAA, známy pavilónom zo Šanghajského EXPO 2010, v projekte Start navrhol konverziu

panelových objektov bývalých robotníckych ubytovní na štartovacie byty pre mladé rodiny a sociálne slabšie vrstvy v meste Wroclaw. Popri radikálnych zásahoch do hmoty uberaním aplikuje prefabrikované prvky obvodového plášťa. Napriek tomu, že sa jedná o sociálne bývanie, návrh sa vyznačuje kvalitnou architektúrou, hodnou aj lukratívnejších objektov.

Fínsko

Vo fínsku je panelová bytová výstavba určená predovšetkým pre sociálne bývanie a podobne, ako u nás aj tam majú panelové domy problémy so starnutím a nízkou energetickou efektivitou. V roku 2010 bola zrealizovaná obnova dvoch blokov vybudovaných v roku 1990 v Helsinkách. Autorom projektu je spoločnosť ARK House Architects. Domy dostali novú, modernú tvár, avšak zachovali si pôvodnú štruktúru fasády, čo bolo docielené viacvrstvovými prefabrikovanými fasádnymi dielmi. Vymenené boli aj lodžie.

Obrázok  109  Schéma  úpravy  obvodovýchpanelov  od  ateliéru  WWAA,  pozostávajúca  zozväčšenia  okenných  otvorov,  výmeny  okien  apovrchovej úpravy. 

Obrázok  111  Zrekonštruované  domy  sprístavbami v Helsinkách od ARK House Architectsz roku 2010 

Obrázok  110  Návrh  zrekonštruovanej  fasády  panelovej  ubytovne  vo  Wroclawi  odateliéru WWAA

75

Okrem rekonštrukcie boli k pôvodným domom dobudované aj prístavby. Na projekte, ktorého objednávateľom bolo mesto Helsinki sa okrem samotných architektov podieľali aj mladí fínski výtvarníci.

Švajčiarsko

Švajčiarsko je tiež krajinou, kde má bývanie v panelových domoch významné zastúpenie. Napokon je to krajinou, z ktorej pochádza autor idei "stroja na bývanie". Podobne, ako v susednom Rakúsku aj Švajčiari kladú dôraz na energetickú úsporu, ekológiu a spätosť s prírodou. Samozrejme, nemožno zabudnúť ani na kvalitné architektonické stvárnenie. Ukážkovým príkladom je obnova panelových bytových domov z obdobia 70-tych rokov 20. storočia na sídlisku Langacher v mestečku Greifensee, v blízkosti Zürichu. Realizácia od Schwarz Architekten si zachováva pôvodnú hmotu aj charakter, oživením je ale drevený obklad, ktorý vhodne dopĺňa okolitú prírodnú krajinu. Jedná sa o viacvrstvovú prevetrávanú fasádu. Na pôvodnom betónovom obvode je kontakné zateplenie, nasleduje vzduchová medzera a vrchná vrstva z dreva. Okrem toho sú na domoch zasklené lodžie.

Obrázok 115 Bytové domy v Greifensee, SchwarzArchitekten 

Obrázok 112 a 113 Zrekonštruované domy s prístavbami v Helsinkách od ARK House Architects z roku 2010 

Obrázok  114  Dôležitou  súčasťou  komplexnejobnovy je aj obnova interiéru. Autori: ARK HouseArchitects 

76

Významnou osbnosťou pôsobiacou v tejto krajine je profesor Hansruedi Preissig, ktorý vypracoval štúdiu obnovy panelových bytových domov, kde nahrádza pôvodné obvodové panely prefabrikovanými modulmi rozširujúcimi vnútorný priestor bytov, prípadne spĺňajú funkciu balkóna, alebo zimnej záhrady. Tieto moduly sú kotvené do vertikálnych aj horizontálnych nosných konštrukčných prvkov panelového domu.

Slovensko

Aj na Slovensku sa nachádza príkladné riešenie komplexnej obnovy panelových domov. Nachádza sa v Rimavskej Sobote a autorstvo patrí slovenskému ateliéru GUT GUT. Jedná sa o obnovu radikálnym zásahom do objemového riešenia, ktorá vychádza z vyššie uvedeného nemeckého príkladu Stefana Forstera. Na dome sa zmenila pôvodná hmota budovy nadstavením ďalšieho podlažia. Upravil sa obvodový plášť, ktorý má väčšie okenné otvory, čo umožňuje lepšie preslnenie bytov. Pridané boli aj nové balkóny. Rekonštrukcia kompletne zmenila

Obrrázok 119 a 120 Bytový dom P 1.15 v Rimavskej Sobote pred a po obnove od ateliéruGUT GUT 

Obrázok 116 Štúdia osadenia fasádnych modulovprof. Hansruediho Preissiga  

Obrázok  117  Návrh  komplexnej  obnovypanelového  domu  v  Rimavskej  Sobote.  Autori:GUT GUT 

Obrázok  118 Obnova  domu  v  Rimavskej  Sobotepred dokončením

77

dispozície bytov a stavba dosahuje kvalitu nového domu. Oproti realizácii, v pôvodnom projekte sa nachádzalo aj riešenie oživujúce parter a pridávajúce na prízemie vrátnicu, relaxačnú zónu s kaviarňou, fitness a saunou pre obyvateľov domu, čím výrazne zvýšili kvalitu bývania. Architektúra zrekonštruovaného objektu je jednoduchá, jednofarebná, no napriek tomu nápaditá a atraktívna. Okrem samotného domu bolo obnovené aj okolité prostredie domu. Táto realizácia z roku 2010 je praktickou ukážkou kvality, ktorá sa dá dosiahnuť kvalitnou komplexnou obnovou.

Komplexnou obnovou panelových bytových domov s akcentom na architektonické riešenie sa zaoberá aj Doc. Bacová s kolektívom. V spolupráci s architektom Branislavom Puškárom vypracovala štúdiu modernizácie bytového domu konštrukčnej sústavy P 1.14 v bratislavskej Petržalke. Obnova pozostáva z úpravy a oživenia parteru, zväčšenia plôch lodžií, nadstavby dvoch podlaží a dostavby k štítovej stene. Tento zásah počíta aj so zmenou dispozície bytov. Zvýšením počtu bytov, zväčšením ich plochy, ako aj pridaním nových funkcií v parteri sa javí ako ekonomicky výhodná a návratná investícia. Významný je aj prínos architektonickej kvality, ktorá robí obytné prostredie kultivovaným.

V Bratislavskej mestskej časti Ružinov vzniká iniciatíva mladých architektov a dizajnérov s

Obrázok  121  Oceľová  konštrukcia  nadstavby bytového domu v Rimavskej Sobote. 

Obrázok  122  Návrh  komplexnej  obnovy  s nadstavbou dvoch podlaží a dostavbou k štítovej stene  v  rámci  štúdie  docentky  Bacovej  a architekta B. Puškára.

Obrázok  123  Návrh  komplexnej  obnovy  panelového  bytového  domu  P  1.14  vbratislavskej mestskej časti Petržalka vypracovaný docentkou Bacovou a architektom B.Puškárom

Obrázok  124  Návrh  fareného  riešenia  fasád  vbratislavskej mestskej  časti Ružinov. Autori: OZOpen Design Group

78

názvom Open Design Studio, ktorej cieľom je zjednotiť farebnosť fasád bytových domov a určiť pravidlá pre koncepčnú tvorbu farebnosti sídlisk. Ich snahou bolo vytvoriť manuál pre tvorbu farebnosti pri obnove panelových bytových domov. Základná farba by mala byť biela alebo šedá a dopĺňať by ich malo osem farieb pre balkóny a vstupné priestory. Farebnosť by mala byť podľa OZ Open Design Group regulovaná legislatívou, územným plánom a príslušnými úradmi.

Obnova panelových bytových domov je čoraz aktuálnejšou témou aj na Slovensku. Svedčí o tom zvýšená pozornosť vlády SR, ktorá v roku 2011 spustila program štátnych dotácií na zatepľovanie a obnovu bytového fondu.

Ďalším príkladom zvýšeného záujmu o obnovu bytového fondu je zapojenie sa hlavného mesta Bratislavy do medzinárodného pilotného projektu EÚ s názvom GUGLE (pre mesto Bratislavu má projekt názov "Smart District"), ktorého cieľom je pretransformovať urbánne štruktúry a bytové domy 20. storočia na nízkoenergetický štandard. V rámci tohoto projektu spolupracuje Bratislava s mestami Viedeň, Aachen, Tampere, Miláno, Göteborg, Sevilla a tureckým mestom Gaziantep. V rámci projektu GUGLE sa analyzoval súčasný stav bytového fondu, vytipovali sa najčastejšie konštrukčné sústavy bytových domov, kde bola pripravená podrobná energetická bilancia. Ďalším krokom projektu je hľadať vhodné riešenie obnovy pre docielenie požadovaných výsledkov a šírenie osvety v rámci danej problematiky pre odbornú aj laickú verejnosť. Výsledkom by mali byť zrealizované pilotné projekty obnovy bytových domov 20. storočia s nízkoenergetickým štandardom.

Obrázok  126  Logo  medzinárodného  pilotnéhoprojektu  EÚ GUGLE  "Smart District"   na  zvýšenieenergetickej  efektívnosti  urbánnych  štruktúr  abytových domov 20.storočia.

Obrázok  125  Návrh  fareného  riešenia  fasád  vbratislavskej mestskej  časti Ružinov. Autori: OZOpen Design Group

79

7 APLIKAČNÉ- OVEROVACIE ŠTÚDIE NA VYBRANOM PRÍKLADE BYTOVÉHO DOMU

Nasledujúca kapitola je venovaná overeniu a porovnaniu vyššie uvedených spôsobov obnovy panelových domov na vybranom objekte, ktorého výskumom sme sa zaoberali. Jemná rekonštrukcia, radikálna rekonštrukcia a pridanie dvojitej fasády sú aplikované na konkrétny objekt panelového bytového domu a porovnávané s pôvodným stavom, súčasným spôsobom obnovy, ale tiež navzájom. Všetky nasledujúce aplikačné- overovacie štúdie sú vlastnými autorskými návrhmi.

Objekt, ktorý bol vytipovaný pre aplikáciu jednotlivých metód a spôsobov obnovy je v rámci bytovej výstavby na Slovensku predstaviteľom jedného z najrozšírenejších typov (81 000 bytov). Jedná sa o konštrukčnú sústavu P 1.15 budovanú po celom území SR počas doby 14 rokov (vychádzajúca z konštrukčnej sústavy P 1.14- rozdiel je v materiáli obvodových panelov; zatiaľ čo P 1.14 má sendvičové betónové obvodové panely s polystyrénom, pri sústave P 1.15 bol použitý pórobetón). S pomedzi všetkých realizovaných sústav má P 1.15 najlepšie tepelno- technické vlastnosti. Tento, na základe nášho výskumu, vytipovaný panelový dom sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka na Röntgenovej ulici č. 18. Situovaný je v jednom z vnútroblokov najväčšieho sídliska na území Slovenska.

Pôvodný stav

Tento bytový dom má kvalitné dispozičné riešenie a pomerne veľkorysú plochu bytov. Nedostatkom bytových priestorov sú malé rozmery lodžií (2560 mm 1200 mm). Nedostatočne využitý je parter, resp. prízemie s

 Obrázok 128 Výskumom vytipovaný  radový bytovýdom  P  1.15  na  Rontgenovej  ulici  v  BratislavskejPetržalke v pôvodnom stave z roku 2011 

 Obrázok 129 Výskumom vytipovaný  radový bytovýdom  P  1.15  na  Rontgenovej  ulici  v  BratislavskejPetržalke v pôvodnom stave z roku 2011 

 Obrázok  127  Situácia  výskumom  vytipovanéhobytového    domu  P  1.15  vo  vnútroblokubratislavskej mestskej časti  Petržalka.  

80

nevyužitými nebytovými priestormi a tmavými chodbami. Budova s priečnym nosným systémom a pórobetónovým zaveseným obvodovým plášťom je orientovaná východo- západne. Kladom je pomerne dobrá východisková pozícia z tepelno-technického hľadiska. Najvýraznejšie úniky tepla boli pri okenných otvoroch a zasklení schodísk. Siporexový obvodový plášť hrúbky 300mm má však systémovú poruchu. Obvodové panely boli vyrobené spínaním siporexových dielov s výškou 600mm. Malta, ktorou boli jednotlivé dielce spájané však nebola dostatočne hydratovaná ( nedostatočná pevnosť) a z dôvodu tepelnej rozťažnosti vznikli pri spojoch praskliny v celej hrúbke materiálu, čo spôsobuje zatekanie dažďovej vody do interiéru. Problém so zatekaním vody sa vyskytoval aj na streche, konkrétne pri atike.

Základná charakteristika vybraného bytového domu:

Stavebná sústava: P 1.15

Rok výstavby: 1987

Vek stavby: 26 rokov

Forma: schodiskový sekciový bytovýdom

Počet sekcií: 2

Podlažnosť: 9 (prízemie + 8 obytných podlaží)

Počet bytov: 64 (všetky so štyrmi obytnými miestnosťami)

Celková podlažná plocha: 7337 m2

Celková plocha fasády: 3973 m2

Plocha strechy: 815 m2

Obrázok  130  Vstup  do  panelového  bytovéhodomu  P  1.15  v  bratislavskej  mestskej  častiPetržalka

81

Priemerná ročná spotreba energie na vykurovanie: 95,4 KWh/m2

Priemerná suma za vykurovanie na 1 byt/ 1 rok: 2568 EUR

Zdroj vykurovania: vlastná kotolňa (zemný plyn)

1. Aplikačná – overacia študia - súčasná (plošná) obnova

V rokoch 2011- 2012 bola uskutočnená komplexná obnova, ktorá v prvej etape pozostávala z inštalácie regulačnej techniky pre vykurovanie, výmeny výťahov a vnútorných inštalácií (vodovod, túv a kanalizácia). Výplne okenných otvorov boli vymenené jednotlivými vlastníkmi bytov individuálne. Na fasáde boli vyplnené škáry medzi obvodovými panelmi. V druhej etape sa uskutočnila oprava a zateplenie strechy polystyrénom hrúbky 80 mm. Zároveň bola opravená aj hydroizolačná vrstva. Fasáda bola zateplená polystyrénom hrúbky 100mm v oblasti obytných podlaží a 50 mm v oblasti parteru. Vymenené boli taktiež vstupné brány a zasklenia schodísk. Neboli však zateplené lodžie, čo spôsobuje tepelné mosty. Fasáda bola omietnutá silikátovou omietkou. Kovové zábradlia lodžií boli ošetrené voči korózii ochranným náterom. Farebné a kompozičné riešenie fasády vzniklo po konzultácii vlastníkov bytov a predstaviteľov správcovskej spoločnosti s architektom. Obnova prebiehala za plnej prevádzky domu. Obmedzenia obyvateľov boli badateľné najmä počas výmeny vnútorných inštalácií, kde boli v niektorých prípadoch znehodnotené zariadenia kúpeľní. Ďalšie obmedzenie bolo badateľné počas zatepľovania fasády, keď bolo narúšané súkromie obyvateľov bytov. Obnova fasády prebiehala počas doby 6 mesiacov. Vykonaná obnova bola zameraná

 Obrázok  132  Vytipovaný  sekciový  bytový  dom  P1.15 na Rontgenovej ulici v Bratislavskej Petržalkepo zateplení v roku 2012.  Autor: V. Šlachtovský 

Obrázok 131 Návrh plošnej obnovy  fasády prepanelový  bytový  dom  P  1.15.  Autor:  V.Šlachtovský

82

predovšetkým na odstránenie porúch a na úsporu energie na vykurovanie. V tomto smere však nespĺňa požadovaný efekt a za predpokladu, že nebudú výrazne stúpať ceny za energie, bude mať zateplenie efekt iba po dobu 5 rokov po splatení úveru. Nízka energetická úspora môže byť pripísaná nekvalitnej realizácii, ktorá nerešpektovala projektovú dokumentáciu. keďže pôvodne sa pri projekte počítalo s úsporou na úrovni 30%. V prípade kvalitnej realizácie a použitia kvalitnejšieho, tzv. grafitového (sivého) polystyrénu by bolo možné znížiť spotrebu energií až o 30%. Snaha bola aj o skvalitnenie architektonického výrazu fasády. Objektívne sa však touto sanáciou dosiahlo iba odstránenie systémových porúch fasády a čiastočne sa zlepšil architektonický prejav domu. Kompozícia fasády je čistá a logická, reaguje na funkčnú náplň budovy, zachováva jej pôvodný charakter. Farebné riešenie je nenásilné a sleduje funkčnú náplň budovy, kde je jasne zadefinovaný parter a obytné podlažia. Pôvodnú kompozíciu fasády zvýrazňuje výrazná a jednotná farebnosť lodžií. Silná vertikalita v kompozícii fasády bola zmiernená horizontálnymi farebnými plochami spájajúcimi dvojice okien. Zadná fasáda sa taktiež nesie v duchu pôvodného riešenia, kde sú dominantnými vertikálne presklenia schodiskových priestorov. Farebnosť lodžií sa citlivo vyskytuje aj na tejto fasáde a podobne aj na výplniach dverí v interiéri.

Dopad súčasnej obnovy na panelový dom P 1.15:

V procese obnovy boli :

‐ odstránené systémové poruchy atiky a obvodového plášťa, spôsobujúce zatekanie dažďovej vody do interiéru,

 Obrázok  133  Vytipovaný  sekciový  bytový  dom  P1.15 na Rontgenovej ulici v Bratislavskej Petržalkepo zateplení v roku 2012. Autor: V. Šlachtovský 

Obrázok  134  Obnovená  fasáda  vytipovanéhopanelového  bytového  domu  P  1.15.  Autor:  V.Šlachtovský

83

‐ životnosť vnútorných inštalácií bola podľa realizátora predĺžená o cca 50 rokov,

‐ skvalitnená vertikálna komunikácia,

‐ zlepšenie estetickej kvality,

‐ materiál povrchu nemá dlhodobú trvácnosť,

‐ spotreba energie na vykurovanie bola v priebehu 1 roku znížená na 72,7 KWh/m2, čo znamená úsporu 23,7%,

‐ cena obnovy na 1m2 vonkajšej plochy: 148 EUR/ m2,

‐ cena obnovy na jeden byt: 9 171 EUR; pri úvere splácanom 20 rokov, pri úroku zo ŠFRB na 80% nákladov na úrovni 1% + komerčný úver na zvyšných 20% s úrokom 3,5% = 9308,70 EUR/ 1 byt= 465,50 EUR/1 rok/ 1 byt,

‐ priemerná suma za vykurovanie na 1 byt/ 1 rok: 2075 EUR; úspora 492 EUR/ 1 rok/ 1 byt,

‐ priemerná úspora nákladov na bývanie (prvých 20 rokov): 26,50 EUR/ 1 byt/ 1 rok,

‐ predpokladaná životnosť použitého zateplenia: cca. 25 rokov,

‐ možné zníženie úspory za energie z dôvodu predpokladaného stúpania cien energií (podľa štatistického úradu SR, priemerný nárast cien energií rástol v rokoch 2005- 2013 priemere o 4,64% ročne).

Obrázok  135  Obnovená  fasáda  vytipovanéhopanelového  bytového  domu  P  1.15.  Autor:  V.Šlachtovský

84

Dopad variantu súčasnej obnovy pri použití grafitového polystyrénu hr. 100mm rovnakého výrobcu na panelový dom P 1.15:

-spotreba energie na vykurovanie bude v priebehu 1 roku znížená na 66,15 KWh/m2, čo znamená úsporu 30%,

-cena obnovy na 1m2 vonkajšej plochy: 153 EUR/ m2,

-cena obnovy na 1 byt 9 498 EUR; pri úvere splácanom 20 rokov, pri úroku zo ŠFRB na 80% nákladov na úrovni 1% + komerčný úver na zvyšných 20% s úrokom 3,5% =9640,50 EUR/ 1 byt= 482 EUR/1 rok/ 1 byt ,

-priemerná suma za vykurovanie na 1 byt/ 1 rok: 1797,60 EUR; úspora 770,40 EUR/ 1 rok/ 1 byt,

-priemerná úspora nákladov na bývanie (prvých 20 rokov): 288,40 EUR/ 1 byt/ 1 rok,

-životnosť použitého zateplenia: výrobcovia neuvádzajú,

-možné zníženie úspory za energie z dôvodu predpokladaného stúpania cien energií (podľa štatistického úradu SR, priemerný nárast cien energií rástol v rokoch 2005- 2013 priemere o 4,64% ročne).

2. Aplikačná – overovacia štúdia - obnova panelového bytového domu mäkkou rekonštrukciou (návrh plošnej obnovy)

Jedná sa o plošnú obnovu bytového domu inšpirovanú rakúskou mäkkou rekonštrukciou. Pozostáva podobne, ako súčasný spôsob obnovy predovšetkým z odstránenia systémových porúch a opravy, resp. výmeny vnútorných

Obrázok  136  Zatepľovanie  grafitovýmpolystyrénom.

85

inštalácií, nainštalovaní regulačnej techniky pre vykurovanie, výmeny výťahov a rekonštrukcie vstupných a spoločných nebytových priestorov. Na fasáde sa v návrhu počíta s odvetranou fasádou s kazetovým obkladom z hlinníka, pod ktorým je navrhnutá kontaktná izolačná vrstva z minerálnej vlny hr. 120mm. Návrh rieši taktiež nové, bezbariérové vstupné priestory a zasklenia

schodísk. Tento fasádny systém by podľa viacerých výrobcov mal ušetriť približne 50% nákladov na vykurovanie a zaujímavá je aj životnosť materiálov, ktorá sa odhaduje na dobu 40 až 50 rokov bez potreby údržby (výrobcovia udávajú záručnú dobu 40 rokov). Samotná nosná konštrukcia je chránená pred poveternostnými vplyvmi a navyše dýcha, čo zabraňuje vlhkosti a tvorbe plesní. Náklady na takúto obnovu sú oproti súčasne zaužívanému kontaktnému zatepleniu vyššie v priemere o 50% až 100%. V praxi to znamená, že oproti súčasným 148 EUR/m2 sa cena pohybuje v rozmedzí od 220 EUR/m2 do 300 EUR/ m2. Návratnosť je však omnoho vyššia a tiež môžeme hovoriť o dlhodobo udržateľnom riešení. Z architektonického hľadiska, budova si zachováva pôvodný výraz, avšak použitý materiál a spracovanie fasády môže do obytného prostredia priniesť novú kvalitu s dlhodobým

Obrázok  139  Uličný  pohľad  na  panelový  dom  P1.15  po  mäkkej  rekonštrukcii.  Architektúra  je  vsúlade s pôvodnou kompozíciou fasády. Autor: V.Šlachtovský 

Obrázok  137  Návrh  mäkkej  rekonštrukcie  prevytipovaný  dom  P  1.15  na  Rontgenovej  ulici  vPetržalke, autor obnovy. Autor: V. Šlachtovký  

 Obrázok 138 Návrh mäkkej  rekonštrukcie pre vytipovaný dom P 1.15 na Rontgenovejulici v Petržalke, autor obnovy. Autor: V. Šlachtovký  

86

efektom. Všetok potenciál domu však nie je využitý. Ekonomickým prínosom by mohla byť úprava parteru, resp. nadstavba. Kvalita bytov ostáva z architektonického hľadiska nezmenená. Z hľadiska náročnosti na montáž a obmedzení užívateľov bytov, je porovnateľná so súčasnou obnovou.

Dopad obnovy mäkkou rekonštrukciou na panelový dom P 1.15

V procese obnovy bude:

-odstránené systémové poruchy atiky a obvodového plášťa, spôsobujúce zatekanie dažďovej vody do interiéru,

-životnosť vnútorných inštalácií predĺžená o cca 50 rokov,

-skvalitnená vertikálna komunikácia,

-zlepšenie estetickej kvality,

-materiál má dlhodobú životnosť,

-ochrana konštrukcie, zabezpečenie proti vlhkosti odvetraním,

-predpokladaná ročná spotreba paliva na vykurovanie je 47,7 KWh/m2, čo znamená úsporu 50% a nízkoenergetický štandard,

-cena obnovy na 1m2 vonkajšej plochy: 259 EUR/ m2,

-cena obnovy na 1 byt 16 078 EUR, pri úvere splácanom 20 rokov, pri úroku zo ŠFRB na 80% nákladov na úrovni 1% + komerčný úver na zvyšných 20% s úrokom 3,5% = 16 319 EUR = 816 EUR/1 rok/ 1 byt,

-priemerná suma za vykurovanie na 1 byt/ 1 rok: 1284 EUR; úspora 1284 EUR/ 1 rok/ 1 byt,

Obrázok 140 Pohľad na panelový dom P 1.15 pomäkkej  rekonštrukcii.  Architektúra  je  v  súlade  spôvodnou  kompozíciou  fasády.  Autor:  V.Šlachtovský 

87

-priemerná úspora nákladov na bývanie (prvých 20 rokov): 468 EUR/ 1 byt/ 1 rok,

-trvácnosť použitého zateplenia: cca. 40-50 rokov,

-možné zníženie úspory za energie z dôvodu predpokladaného stúpania cien energií (podľa štatistického úradu SR, priemerný nárast cien energií rástol v rokoch 2005- 2013 priemere o 4,64% ročne).

3. Aplikačná – overovacia štúdia - obnova panelového bytového domu zásahom do objemového riešenia - radikálna rekonštrukcia

Jedná sa o obnovu bytového domu podľa francúzskeho vzoru, kde z pôvodnej budovy ostáva iba nosný konštrukčný systém, komunikačné jadrá a časť obvodového plášťa. Ten je okrem severnej štítovej steny nahradený novým prefabrikovaným fasádnym systémom a zasklením zo štyroch vrstiev skla. Fasáda je tvorená konštrukciou z pórobetónu, izolovanou minerálnou vlnou s odvetraním a povrchom z kompozitných dosiek. Nosný konštrukčný systém môže byť rozšírený o ďalší modul v priečnom

Obrázok  142  Ukážka,  ako  by  vyzeral  vytipovanýsekciový bytový dom P 1.15 na Rontgenovej ulici vbratislavskej Petržalke po radikálnej rekonštrukcii.Autor: Vladimír Šlachtovský 

Obrázok  144  Panelový  dom  obnovený  týmtospôsobom  svojou  hmotou  a  fasádou  prináša  dosvojho okolia kvalitu novostaby 

Obrázok 143 Pohľad na  fasádubytového   domu P 1.15   po  radikálnej  rekonštrukcii, naktorom  nebadať  ani  náznak  skutočnosti,  že  sa  jedná  o  panelový  dom.  Autor:  V.Šlachtovský 

Obrázok 141 Pohľad na panelový dom P 1.15 pomäkkej rekonštrukcii. Autor: V. Šlachtovský 

88

smere, čo umožní zväčšenie úžitkovej plochy bytu a tiež lodžií. Navrhovaná obnova počíta s nadstavbou a aj úpravou parteru s pridanými funkciami a bezbariérovým vstupom. V tomto prípade je navrhnuté riešenie, ktoré nezväčšuje úžitkovú plochu bytov, ale iba lodžie. Tie možno pri rozmeroch 2000mm x 2500mm v letnom období využívať ako rozšírenie dennej časti, napr. stolovanie. Okrem uvedených výrazných zásahov je navrhnutá aj revitalizácia interiéru spoločných nebytových a komunikačných priestorov. Opravy vnútorných rozvodov sú podobne, ako v predošlých spôsoboch obnovy samozrejmosťou. Tento postup je možný iba pri realizácii obnovy neobývaných bytových domov, resp. nájomných domov a domov bez podielu vlastníctva obyvateľov. Postup je v porovnaní s predošlými spôsobmi sanácie náročný na financie, čas, aj prevádzku. Tento zásah nie je možné realizovať počas prevádzky domu. Prináša však kvalitu novostavby. Preto je vhodnejšie túto metódu porovnávať s novostavbou. Čo sa týka energetickej úspory, pri navrhovanom viacvrstvovom fasádnom systéme a izolačnom štvorskle, sa v kombinácii s rekuperáciou vzduchu a exteriérovým tieniacim systémom predpokladá dosiahnutie nízkoenergetického štandardu, teda hodnoty spotreby energií pod úroveň 50 KWh/m2 ročne. Jedná sa teda o ekologickú budovu, ktorá využíva značný potenciál panelového bytového domu. Z architektonického hľadiska, budova získa úplne novú podobu a atraktivitu. Do obytného prostredia prinesie takto zrekonštruovaný objekt rôznorodosť, skultivuje ho a doplní v ňom chýbajúce funkcie. Tento spôsob rekonštrukcie je náročný, ale jedná sa o trvalo udržateľné riešenie. Z ekonomického hľadiska je možné získať 72 exkluzívnych, ale zároveň cenovo dostupných bytov s úžitkovou

Obrázok  145  Panelový  dom  obnovený  týmtospôsobom  svojou  hmotou  a  fasádou  prináša  dosvojho okolia kvalitu novostaby 

89

plochou 87m2+ 7m2 lodžie, s nízkoenergetickým štandardom. Okrem toho je možné prevádzkovať parter pre doplňujúce funkcie občianskej vybavenosti, služieb a administratívy lokálneho významu. Náklady na tak radikálny zásah do objektu sa pohybujú na úrovni 3 500 000 EUR až 4 000 000 EUR. V porovnaní s kompletnou demoláciou a vytvorením novostavby s rovnakými vlastnosťami sú náklady nižšie o 10% až 25%. Zisk z predaja bytov pri cenách nižších o 25% oproti novým bytom v danej lokalite ( 1600 EUR/m2, resp. 2000 EUR/m2 za byt v novostavbe) je však takmer trojnásobne vyšší ako náklady na výstavbu.

Dopad obnovy radikálnym zásahom do objemu na panelový dom P 1.15:

V procese obnovy radikálnym zásahom do fasády dosiahneme:

-kvalitu novostavby z hľadiska architektonického, technického aj ekologického,

-trvalo udržateľné riešenie z hľadiska kvality bývania a životnosti konštrukcií,

-výrazné zlepšenie estetickej kvality,

-predpokladaná spotreba energií max. 50 KWh/m2, čo znamená úsporu min. 50% a nízkoenergetický štandard,

-cena obnovy na 1m2 vonkajšej plochy: 944 EUR/ m2,

-cena obnovy na 1 byt 52 083 EUR, pri úvere splácanom po dobu 20 rokov v pomere 62% z celkových nákladov zo ŠFRB pri úroku 1% + komerčnom úvere na zvyšných 38% celkových nákladov s úrokom na úrovni 3,5%= 53 098,60 EUR/ 1 byt,

Obrázok  147  Návrh  radikálnej  rekonštrukciepanelového  bytového  domu  P  1.15  v  pohľade  načelnú fasádu. Autor: Vladimír Šlachtovský

Obrázok  148  Návrh  radikálnej  rekonštrukciepanelového  bytového  domu  P  1.15  v  pohľade  nazadnú fasádu. Autor: Vladimír Šlachtovský

Obrázok  146  Tento  pohľad  na  rekonštruovanýbytový dom vôbec nenasvedčuje tomu, že sa jednáo  panelový  bytový  dom.  Autor:  VladimírŠlachtovský 

90

-priemerná suma za vykurovanie na 1 byt/ 1 rok: 1284 EUR; úspora 1284 EUR/ 1 rok/ 1 byt

-predpokladaný zisk z predaja bytov: 10 250 000 EUR, čistý zisk po odrátaní nákladov: 6 250 000 až 6 750 000 EUR,

-zvýšenie počtu bytov zo 64 na 72

-zväčšenie plochy lodžií z 3m2 na 5m2,

-dostupné ceny bytov; cena 4 izbového bytu s plochou 87m2 na úrovni 140 000 EUR, čo v súčasnosti predstavuje trhovú cenu dvojizbového bytu s plochou do 70m2 ,

-možné zníženie úspory za energie z dôvodu predpokladaného stúpania cien energií (podľa štatistického úradu SR, priemerný nárast cien energií rástol v rokoch 2005- 2013 priemere o 4,64% ročne),

-realizácia možná len na malom množstve bytových domov, z dôvodu zložitých vlastníckych vzťahov.

4. Aplikačná – overacia štúdia - obnova panelového bytového domu dvojitou fasádou a zmenou zdroja vykurovania (obnova zásahom do objemu)

Tento zásah do objemu bytového domu je na rozdiel od francúzskeho modelu realizovateľný za plnej prevádzky, keďže neobmedzuje bývanie viac ako súčasná obnova bytových domov zaužívaná u nás. Používa minimum búracích prác a vysokú mieru prefabrikácie. Tak, ako súčasný spôsob obnovy, tento spôsob rieši odstránenie systémových porúch, opravu, resp. výmenu vnútorných inštalácií. Okrem toho aj oživenie parteru a rekonštrukciu interiéru

Obrázok  150  Kompozícia  panelového  domuzostáva po obnove je takmer identická. Presklenáfasáda mu však dodáva dodáva hi‐tech charakter.Autor: V. Šlachtovský 

Obrázok  149  Panelový  dom  obnovený  týmtospôsobom  svojou  hmotou  a  fasádou  prináša  dosvojho okolia kvalitu novostaby 

91

spoločných nebytových priestorov a komunikačných jadier. Návrh rieši aj kompletné zasklenie a izolovanie lodžií. Dôležitou súčasťou tejto obnovy je vetranie a zároveň aj vykurovanie rekuperáciou. Na fasáde sa v návrhu počíta s viacvrstvovým prefabrikovaným systémom s preskleným povrchom, vrstvou perforovaného kartónového papiera pre akumuláciu tepla zo slnečného žiarenia. Jedná sa o drevenú konštrukciu so zabudovanými oknami, kde izolačná vrstva je tvorená minerálnou vlnou, a vzduchovou medzerou. Jednotlivé vrstvy sú energetickej úspory dosahuje štandard pasívneho domu a to až na úrovni 90%, čo mu zaručuje skorú návratnosť vynaložených finančných prostriedkov. Tento fasádny systém dosahuje hodnoty súčiniteľu prestupu tepla U= 0,086 W/m2K. Samotný vetrací systém bez obnovy fasády znižuje náklady na vykurovanie o 50%, pričom zdrojom vykurovania už nie je zemný plyn, ale iba elektrická energia. Vstupné finančné náklady sú pomerne vysoké, činia čiastku podobnú radikálnemu zásahu do objemu ( 3 705 000 EUR), a rovnako aj návratnosť je pomerne nízka pri súčasnom modeli financovania s úverom so splatnosťou 20 rokov. Po dobu splácania je dom stratový a to až vo výške 588,40 EUR, čo znamená v praxi navýšenie poplatkov do fondu opráv o 50 EUR mesačne na jednu bytovú jednotku počas celej doby splácania úveru. Pri inom prípadnom spôsobe financovania so

Obrázok  152  Opláštenie  viacvrstvovými  fasádnymipanelmi  je  konštrukčne  a  časovo  nenáročné. Montážtohto  systému  je  pre  rezidentov  len  o  niečoobmedzujúcejšia ako výmena okien  

Obrázok  151  Kompozícia  panelového  domuzostáva po obnove je takmer identická. Presklenáfasáda mu však dodáva dodáva hi‐tech charakter.Autor: V. Šlachtovský 

Obrázok  153  Kompozícia  panelového  domuzostáva po obnove je takmer identická. Presklenáfasáda mu však dodáva dodáva hi‐tech charakter.Autor: V. Šlachtovský 

92

splatnosťou 25 rokov by bolo možné obnovu uhradiť z čiastky ušetrenej na nákladoch za energie. Takýto spôsob financovania však v SR zatiaľ neexistuje. Jedná sa však o trvalo udržateľné riešenie, ktoré je vysoko šetrné voči životnému prostrediu a z dlhodobého hľadiska aj finančne výhodné. Architektúra domu obnoveného týmto spôsobom mení charakter domu, ktorý s celo presklenou fasádou pôsobí ako nový objekt. Lodžie už nie sú exteriérovým priestorom, ale interiérovým medzipriestorom. Dom pôsobí moderne, čisto, nenásilne. Do prostredia prináša novú kvalitu a taktiež príťažlivú a priaznivú rôznorodosť.

Dopad obnovy dvojitou fasádou a zmenou zdroja vykurovania na panelový dom P 1.15:

V procese obnovy dosiahneme:

- odstránenie systémových porúch,

-celková ochrana konštrukcie, trvalé zabezpečenie proti vlhkosti a poveternostným vplyvom,

-životnosť vnútorných inštalácií dlhodobo predĺžená,

Obrázok  158  Pohľad  na  zrekonštruovanýpanelový bytový dom P 1.15 po obnove dvojitoufasádou. Autor: V. Šlachtovský 

Obrázok  156  Panelový  dom  obnovený  týmtospôsobom svojou hmotou a  fasádou prináša dosvojho  okolia  kvalitu  novostaby  a  pritom  sizachováva pôvodný výraz. Autor: V. Šlachtovský

Obrázok 155 Vstupný priestor do obnoveného panelového domu je prívetivejší. Autor:V. Šlachtovský 

93

-skvalitnená vertikálna komunikácia a spoločné nebytové priestory,

-výrazná zmena a zlepšenie estetickej kvality,

-povrchový materiál má dlhodobú životnosť a nevyžaduje údržbu,

-predpokladaná ročná spotreba energií je 7,56 KWh/m2, čo znamená úsporu 92% a pasívny štandard,

-cena obnovy na 1m2 vonkajšej plochy: 774 EUR/ m2,

-cena obnovy na 1 byt 57 905 EUR, pri úvere splácanom po dobu 20 rokov,pri úvere splácanom 20 rokov, pri úroku zo ŠFRB na 63% nákladov na úrovni 1% + komerčný úver na zvyšných 37% s úrokom 3,5% = 59 019,70 EUR = 2951 EUR/1 rok/ 1 byt,

-priemerná suma za vykurovanie na 1 byt/ 1 rok: 205,40 EUR; úspora 2362,60 EUR/ 1 rok/ 1 byt,

-priemerná úspora/navýšenie nákladov na bývanie (prvých 20 rokov): navýšenie o 588,40 EUR/ 1 byt/ 1 rok,

-predpokladaná životnosť navrhovaného zateplenia: cca. 100 rokov,

-možné zníženie úspory za energie z dôvodu predpokladaného stúpania cien energií (podľa štatistického úradu SR, priemerný nárast cien energií rástol v rokoch 2005- 2013 priemere o 4,64% ročne).

Obrázok  154  Návrh  obnovy  panelovéhobytového  domu  P  1.15  v  pohľade  na  čelnúfasádu. Autor: Vladimír Šlachtovský

Obrázok 156 Návrh obnovy panelového bytovéhodomu P 1.15 v pohľade na  zadnú  fasádu. Autor:Vladimír Šlachtovský

94

8 ZÁVER

Súčasný stav bytového fondu na území SR nie je v dobrej kondícii. Podľa dostupných údajov Združenia pre zatepľovanie budov je bez vykonanej obnovy ešte 74% z celkového počtu bytov. Zvyšné byty sú obnovené prevažne spôsobom, ktorý nepredstavuje ich trvalú udržateľnosť. Súčasná obnova panelových bytových domov síce odstraňuje systémové

poruchy a poškodenia spôsobené opotrebovaním, tak ako dosahuje aj úsporu nákladov na energie pohybujúcu sa okolo 30%. Skúmanie súčasnej obnovy na vytipovanom objekte sekciového bytového domu sústavy P 1.15 dokázalo, že takmer počas celej doby životnosti kontaktného zateplenia je úspora znížená o náklady na splácanie. Výška mesačnej splátky za vykonanú sanáciu takmer dosahuje hodnotu ušetrenú na mesačných poplatkoch za energie. Ďalším faktorom znižujúcim efektivitu súčasnej sanácie je rast cien energií, ktorý môže pri nižších hodnotách úspory v budúcnosti viesť k stratám. Nehovoriac o krátkej životnosti, ktorá je často skracovaná zanedbanou projekčnou činnosťou a nekvalitnou realizáciou. V súčasnosti rozšírená obnova panelových domov však nereaguje na potrebu zlepšenia kvality bývania, ako samotného bytového domu, tak aj obytného prostredia. Len v ojedinelých prípadoch využíva

Obrázok  159  Porovnanie  pôvodného  stavu  fasády  vytipovaného  objektu  P  1.15  nabratislavskom sídlisku Petržalka so stavom po obnove z roku 2011. Autor: V. Šlachtovský

95

spoluprácu s architektom, a preto je často na fasádach viditeľný kompozičný chaos a farebnú disharmóniu. Vstupné náklady sú síce relatívne nízke, z dlhodobého hľadiska má však tento model obnovy zo všetkých skúmaných metód

najnižšiu efektivitu. Ako vysoko efektívne a omnoho výhodnejšie riešenie sa javí rakúska mäkká rekonštrukcia, kde je dominantnou obnova obvodového plášťa zateplením odvetranou fasádou. Okrem novej architektonickej kvality dosahuje aj vysokú návratnosť investovaných prostriedkov a úsporu energií na úrovni nízkoenergetického domu. Zároveň predlžuje životnosť bytového domu bez potreby údržby o ďalších 50 rokov. Toto riešenie možno považovať za súčasných podmienok financovania a vlastníckych vzťahov vo väčšine prípadov na území SR za ideálne, pretože napriek vyššej cene je úspora markantná, a to už počas doby splácania tejto investície. Pre minimum panelových domov, spravidla pre domy bez spoluvlastníctva obyvateľov, resp. bytový fond, ktorý nebol dobudovaný je vhodná obnova zásahom do objemového riešenia, ktorá je síce pomerne nákladná, avšak jej realizácia stále nedosahuje cenu kompletnej demolácie a nasledovného vybudovania nového objektu s rovnakými vlastnosťami. Tieto domy môžu naplno využiť svoj potenciál a vytvoriť kvalitu bývania porovnateľnú s novostavbami

Obrázok  160  Porovnanie  pôvodného  stavu  fasády  vytipovaného  objektu  P  1.15  nabratislavskom sídlisku Petržalka s návrhom mäkkej rekonštrukcie. Autor: V. Šlachtovský

96

nízkoenergetického štandardu. Radikálny spôsob obnovy umožňuje zväčšiť obytnú plochu, či už vo vertikálnom, alebo aj horizontálnom smere a doplniť do bytového domu a jeho prostredia nové funkcie, priniesť do sídlisk prvky mestskosti. Nedostatkom tohto druhu rekonštrukcie je náročnosť na konštrukciu a obmedzenie iba pre neobývané objekty. V prípade obývaných objektov by bolo potrebné nájsť pre obyvateľov náhradné ubytovanie na čas prestavby. Navyše, pre jednotlivých obyvateľov by bolo uskutočnenie tak významného zásahu finančne náročné. Radikálny zásah do objektu panelového bytového domu možno uskutočniť aj s minimom búracích prác a vysokou mierou prefabrikácie a za plnej prevádzky. Presklený fasádny systém so schopnosťou akumulovať teplo zo slnečného žiarenia v kombinácii s rekuperáciou tepla dosahuje výborné výsledky v podobe zníženia nákladov na energie až o 92% a energeticky pasívneho štandardu. Okrem uvedených kvalít prináša aj dlhodobú ochranu konštrukcie a výrazné zlepšenie komfortu bývania. Rovnako kvalitné je aj samotné architektonické riešenie takto obnoveného domu. Nedostatkom v našich podmienkach je vysoká cena, ktorej návratnosť je až 25 rokov. Pri súčasných možnostiach financovania bez štátnych dotácií dokonca zaťaží obyvateľov jednej bytovej jednotky o 50 EUR

Obrázok  161  Porovnanie  pôvodného  stavu  fasády  vytipovaného  objektu  P  1.15  nabratislavskom sídlisku Petržalka s návrhom radikálnej rekonštrukcie. Autor: V. Šlachtovský

97

mesačne po celú dobu splácania takejto realizácie. Z pomedzi všetkých skúmaných metód obnovy je táto najekologickejšia a z hľadiska trvalej udržateľnosti nízkej spotreby energií a nízkej produkcie emisií, vysokej kvality bývania, nízkych nákladov na bývanie aj najperspektívnejšia.

Či sa jedná o obnovu plošnú, alebo o zásah do objemu, vždy je zameraná predovšetkým na jednu dôležitú súčasť budovy- fasádu. Sanácia fasády má značný, ale nie úplný vplyv na kvalitu bývania, na kvalitu obytného prostredia, na energetickú bilanciu a aj na technický stav budovy. Iba samotná obnova fasády nereaguje na všetky potreby panelového domu a jeho obyvateľov. Preto je potrebné ju vnímať iba ako dôležitú súčasť komplexnej obnovy bytových domov.

Na základe vykonaného výskumu je nutné povedať, že komplexná obnova panelových bytových domov na území Slovenska je potrebná v rámci trvalej udržateľnosti tejto časti bytového fondu. Dôvodom je okrem nevyhovujúceho technického stavu aj neustále zvyšovanie cien energií a stúpajúce nároky na kvalitu životného prostredia, ktoré sú zadefinované v novej smernici EÚ o energetickej efektívnosti pre rok 2020, ktorá si dáva za cieľ

Obrázok  162  Porovnanie  pôvodného  stavu  fasády  vytipovaného  objektu  P  1.15  nabratislavskom  sídlisku  Petržalka  s  návrhom  riešenia  dvojitej  fasády.  Autor:  V.Šlachtovský

98

znížiť emisie sklenníkových plynov a spotrebu energie o 20% a zároveň o zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie o 20%. V porovnaní s vyspelými európskymi krajinami v dodržiavaní tejto smernice výrazne zaostávame. Na Slovensku sa jedná o nesmierne náročný proces, ktorý si vyžaduje úpravu legislatívy a rovnako aj štátnu podporu vo forme dotácií na kvalitné, ekologické a trvalo udržateľné riešenia, podobne, ako je to vo vyspelých krajinách. Pozitívnymi krokmi sú vládny program zatepľovania bytových domov a ústretové kroky Štátneho fondu rozvoja bývania v poskytovaní financií na obnovu bytových domov. Rovnako dobrým signálom je aj postupné zapájanie sa do pilotných projektov a spolupráce s EÚ. Stále však chýba väčšia motivácia zo strany štátu. Je nevyhnutné zvýšiť dôležitosť energetickej certifikácie budov pri ich hodnotení na realitnom trhu, ale najmä šíriť osvetu medzi laickou verejnosťou, ktorá tvorí väčšinu vlastníkov bytov a často aj správcovské spoločnosti. Rovnako dôležité je, aby bol proces projektovania a samotnej realizácie komplexnej obnovy vykonávaný odborne spôsobilými osobami a subjektmi vo všetkých zainteresovaných technických, ekologických aj umeleckých odvetviach. Nevyhnutná je spolupráca a vzájomná komunikácia odborníkov z jednotlivých profesií a tiež dôvera a komunikácia medzi odbornou a laickou verejnosťou.

Tab.  5  Tabuľka  porovnávajúca  skúmané  spôsobyobnovy  panelových  bytových  domov  podľauvedených  kritérií.  Za  súčasného  stavu  afinancovania  sa ako najvýhodnejší  spôsob  javí  tzv.mäkká  rekonštrukcia,  ktorá  je  cenovo  dostupná  azároveň  trvalo  udržateľná.  Radikálna  obnovazásahom  do  objemu  je  realizovateľná  len  naobjektoch, ktoré majú  jedného vlastníka a obnovadvojitým  opláštením  u  nás  nemá  podmienky  vpodobe  štátnych  dotácií,  ako  tomu  je  napríklad  vRakúsku. 

99

OVERENIE HYPOTÉZ

Hypotéza číslo 1:

Panelovým bytovým domom možno predĺžiť životnosť o 50 rokov obnovou fasády.

Predĺženie životnosti panelových bytových domovo o ďalších 50 rokov je reálne pri dôkladnom odstránení systémových porúch a nasledovnom ošetrení kvalitným fasádnym systémom. Vhodným riešením je použitie odvetranej fasády s hliníkovým obkladom, kompozitnými fasádnymi doskami, prípadne iným trvanlivým materiálom. Tento spôsob sanácie chráni stavebnú konštrukciu pred poveternostnými vplyvmi a zabraňuje zdržiavaniu vlhkosti. Je však potrebné overiť údaje poskytnuté výrobcami stavebného materiálu v praxi. Takéto riešenie bolo použité napríklad pri obnove panelových bytových domov vo Viedni na Bayerngasse.

Hypotéza číslo 2:

Obnovou fasády panelového domu je možné uspokojiť nároky súčasného bývania.

Panelový bytový dom možno obnoviť tak, aby uspokojil nároky súčasného bývania. Závisí však aj od cieľovej skupiny obyvateľstva, pre ktorú je obnovený objekt určený. Radikálnou rekonštrukciou je možné dosiahnuť kvalitu bývania porovnateľnú s lukratívnymi novostavbami, či už plošnou výmerou bytov aj exteriérových priestorov, estetickou kvalitou, technickým vybavením, energetickou efektivitou aj obytným prostredím. Reálnou ukážkou sú bytové domy vo Francúzsku realizované ateliérom Lacaton Vassal. Dôležitým aspektom vnímania kvality bývania je však aj lokalita,

100

dostupnosť občianskej vybavenosti a dopravné napojenie.

Hypotéza číslo 3:

Obnovou fasády panelového domu možno reagovať na požiadavky urbanistické, architektonické, technické a energetické zároveň.

Obnova fasády má výrazný vplyv na všetky uvedené oblasti a pri plnom využití potenciálu panelového bytového domu možno reagovať na spomenuté požiadavky. Nevyhnutnosťou je ale komplexné riešenie, ktoré ponúka obnova zásahom do objemového riešenia a s ňou súvisiace úpravy. Komplexne poňatá obnova fasády môže okrem odstránenia technických porúch a zvýšenia estetickej kvality vyriešiť problém s nedostatkom parkovacích miest, zväčšiť plochu bytov a exteriérových priestorov a v neposlednom rade výraznou mierou prispieť k energetickej úspore. Úprava parteru môže poskytnúť priestor pre pridanie nových funkcií. Nie každý panelový dom však má možnosť na takýto významný zásah. Rovnako aj obnovu fasády je potrebné vnímať ako dominantnú súčasť komplexnej obnovy.

Hypotéza číslo 4:

Komplexná obnova je spôsob, ktorým možno dosiahnuť trvalú udržateľnosť panelových obytných štruktúr a panelových domov.

Pojem trvalá udržateľnosť sa nevzťahuje iba na trvanlivosť materiálov, ako je to chápané pri súčasnom spôsobe obnovy bytového fondu. Bytový fond, na ktorý je tento výskum zameraný má potenciál pre existenciu a plnenie funkcie moderného a kvalitného bývania aj pre budúcnosť. Pre dosiahnutie trvalej udržateľnosti

101

panelových bytových domov je potrebné komplexné poňatie ich obnovy, reagujúce na vyššie uvedené požiadavky. Dôležitou súčasťou je prípravná fáza, kde treba dôkladne analyzovať problémy, ale aj možnosti rozvoja konkrétnych domov, čo si vyžaduje individuálny prístup. Nevyhnutnosťou je koordinácia viacerých profesií, ako stavebných inžinierov, architektov, urbanistov, sociológov a ekológov.

Hypotéza číslo 5:

Obnovou panelového bytového domu možno dosiahnuť úsporu energií na úrovni pasívneho štandardu.

V súčasnosti je možné dosiahnuť obnovením panelového bytového domu aj energeticky pasívny štandard. Vyžaduje to však komplexný prístup, kombináciou kvalitných tepelno- izolačných materiálov s vykurovacou a vetracou technikou, prípadne s použitím ďalších zdrojov energie, ako napríklad solárne kolektory. Neopomenuteľným faktorom je aj samotný postoj obyvateľov domu. Príkladom obnovy bytového domu na pasívny štandard je rekonštrukcia v rakúskom meste Linz, podľa návrhu ateliéru Arch+ more. Dômyselný prefabrikovaný fasádny systém so schopnosťou akumulovať slnečné teplo v kombinácii s rekuperáciou vzduchu dosahuje úsporu energií prekračujúcu 90%. Jedná sa však o finančne náročnú investíciu, ktorá je bez dostatočnej dotácie dlhodobo stratová.

Hypotéza číslo 6:

Komplexná obnova panelových bytových domov je ekonomicky výhodnejšia ako spôsob obnovy používaný na Slovensku v súčasnosti.

102

Obnova panelových bytových domov používaná v súčasnosti vykazuje len nepatrné zisky, navyše jej životnosť je limitovaná maximálne na 30 rokov a nepočíta s rastom cien energií. Výhodnejšia sa javí komplexná obnova zameraná na trvalú udržateľnosť. Týmto spôsobom sa dosiahne výrazne vyššia úspora nákladov na bývanie aj napriek skutočnosti, že vstupná investícia je síce vyššia ako pri súčasnom postupe. Domy obnovené na nízkoenergetický štandard sú pre obyvateľov úsporné už počas doby splácania nákladov na obnovu. Tá spravidla neprevyšuje polovicu výrobcami uvedenej životnosti použitých materiálov.

Na záver možno konštatovať, že hypotézy boli výskumom potvrdené. Na Slovensku je otázka budúcnosti panelových bytových domov akútnym problémom, nakoľko tvoria významný podiel bytového fondu. Výskum ukázal, že sú schopné nielen prežiť, ale aj poskytnúť kvalitné bývanie a kultivované prostredie pre ľudskú existenciu aj v 21. storočí. Vyžadujú si však prístup s víziou do budúcnosti a komplexné riešenie ich obnovy reagujúce na potreby a nároky modernej spoločnosti.

„Budúcnosť architektúry je v rozvíjaní myšlienok školy Bauhaus vo vzťahu k dnešným problémom ako cenovo dostupné bývanie, ktoré je a ostáva hlavnou architektonickou otázkou 21.storočia. Architektúra Bauhaus bola vždy zameraná na hľadanie riešení na základné problémy ľudí v ich dobe. To je presne dôvod, prečo je pre dnešných architektov prvoradé spolupracovať so súčasnými mysliteľmi, filozofmi a umelcami a prinášať riešenia problémov, ktorým v súčasnosti čelí naša spoločnosť. 3,1 milióna ľudí umierajúcich ročne na AIDS je katastrofa

103

porovnateľná so svetovou vojnou. Toto je jeden z reálnych problémov, ktoré potrebujeme urgentne riešiť. Myšlienky Bauhaus však nikdy neboli vyjadrením konkrétnej profesie – architektúry - vždy sa podieľali na vytváraní nových foriem spoločnosti. Kĺúčovou otázkou teda stále ostáva: ako pokračovať tam, kde oni skončili, aby sme vybudovali tento druh spoločnosti dnes? "

(Michael Siebenbrodt v rozhovore s Gordonom Watkinsonom)

104

9 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY A ZDROJOV

Zoznam knižných zdrojov

1. Kusý, M. :Architektúra na Slovensku 1945 - 1975, Bratislava: Pallas, 1976

2. Zalčík, Dulla, Svetlík: Slovenská architektúra 1976 - 1980, Bratislava: SAV, 1982

3. Dabrowski, Grudzinski: Tvorba obytných súborov, Warszawa: Arkady, 1985

4. Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov I, Bratislava: JAGA group, 2001

5 .Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov II, Bratislava: JAGA group, 2002

6. Správa Budov 1/2010, Bratislava: JAGA, 2010

7. Mayer (Kapeller), V. (Hg): Plattenbausiedlungen in Wien und Bratsialava. Zwischen Vision, Alltag und Innovation, Verlag OAW, 2006, ISBN 3-7001-3698-6

8. Druot, F., Lacaton, A., Vassal, J.P.: Plus. Large scale housing development. An exceptional case, Paris: GG, 2007

9. Moravčíková, H., Dulla, M., Haberlandová, K., Topolčanská, M., Doricová, S.: Architektonické a urbanistické aspekty panelovej výstavby na Slovensku, časopis Urbanismus a územní rozvoj, č. 1/ 2006

10. Bacová, A.: Zborník z III. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2009, Bratislava: STU, 2009

105

11. Bacová, A. a kol.: Zborník z IV. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2010, Bratislava: STU, 2010

12. Bacová, A.a kol.: Zborník z V. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2011, Bratislava: STU, 2011

13. Bacová, A.a kol.: Zborník z VI. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2012, Bratislava: STU, 2012

14. Pifko H., Špaček R.: Efektívne bývanie, Bratislava: Eurostav, 2008

15. Inštitút pre energeticky pasívne domy, Hazucha J.: Rekonštrukcie panelových domov, Brno: Pass-net, 2007

16. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000

17. Domenig- Meisinger, I.: Renovation into passive house standard, Brusel: Arch+more, 2007

18. Moravčíková, H. a kol.: Bratislava atlas sídlisk. Vitajte v panelstory!, Bratislava: Slovart, 2011

19. Svítková, M.: Panelák Osud domu vo Vašich rukách, Bratislava: Dynamic, 2011

20. Ako ďalej v zatepľovaní? Eurostav 1-2/ 2012, str. 22-29, Bratislava: EUROSTAV, 2012

21. Bacová, A., Budkeová, B., Kukučová, Z., Lichardová,V.:Bývame v paneláku, Meritum, vydavateľská skupina Bertelsmann, február 2000, s.120, ISBN 80-88791-05

106

22. Bacová, A., Puškár, B.: Pilotprojekt - Plattenbausanierung in Wien und Bratislava. Wien: Institut fur Stadt - und regional Forschung der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2006 23. Bacová, A .: Architektonická štúdia komplexnej obnovy panelového bytového domu v Bratislave – metodický prístup, generovanie prioritných problémov a optimálneho realizačného návrhu, In: Zborník k medzinárodnej konferencii : Nové trendy a technológie v komplexnej obnove bytových domov,s.82-84, október 2007,vydavateľ:Združenie pre obnovu bytových domov 24. Bacová, A., Kapeller, V.: Obnova panelových sídlisk vo Viedni a v Bratislave – príspevok k otázkam trvalo udržateľného rozvoja, , In: Zborník k medzinárodnej konferencii: Komplexná obnova bytových domov 2008, s. 125 – 130, november 2008, vydavateľ: Združenie pre obnovu bytových domov, ISBN 978-80-969675-7-5 25. Vera Kapeller (Hg.): Plattenbausiedlungen – Erneuerung des baukulturellen Erbes in Wien Bratislava, Frauhofer IRB Verlag, 2009

26. Švácha, R.: Rekapitulace sídlišť, In: Stavba, 5/2000, s.36-41, Springer Mediia CZ, Praha

27. Werner, R., Liebmann, H., Schmigotzki, B.: Weiterentwicklung grosser Neubaugebiete in Ostmitteleuropa als Bestandteil einer ausgeglichenen, nachhaltigen Siedlungsstruktur – und Stadtentwickuńg, IRS, 2001

28. Bacová, A., Kováč, B.,Vodrážka, P.: Revitalizácia obytného územia Petržalky, Háje-

107

Ovsište, október 2001, urbanisticko - architektonická štúdia

29. Bacová, A.: Bytové domy na Slovensku, Eurostav 2007, ISBN 978-80-89228-13-3

Zoznam internetových zdrojov:

1. http://www.uzemneplany.sk/clanky-a-publikacie/?article=47 (7. Marec 2010)

2. Hodina, M.(2009) Program stresnich nadstaveb Soltag, http://www.casopisstavebnictvi.cz/program-stresnich-nastaveb-soltag_N2057,(7. Marec 2010)

3. Obnova panelových sídlisk vo Viedni a Bratislave (2009), http://www.oeaw.ac.at/isr/platte_wiba/sk/verteiler_sk.htm, (4. September 2010)

4. Vision( 2009), http://www.soltag.net/ , (13. Október 2010)

20.Two apartments with shaded balconies,(2010), http://www.efficient.ws/two-apartments-with-shaded-balconies , (4. September 2010)

5. Minner, K.,(2010), Muurikuja 1 Housing/ Ark House Architects, http://www.archdaily.com/87974/muurikuja-1-housing-ark-house-architects, (19. November 2010)

6. Atelier–st, (2010), Maison du Beton, http://atelier-st.de/projekte/bauten/maison-du-beton.html, (19. November 2010)

7. Konečná, V. (2010), Quo Vadis, Paneláku?, http://www.bydleni-

108

iq.cz/temata/prestavby/quo-vadis-panelaku/ , (7. Apríl, 2010)

8. Jaslovský, M., (2009), Panelstory po slovensky, http://www.sme.sk/c/4834309/panelstory-po-slovensky.html, (4. September 2010)

9. Menšíková, J. (2010), Lze z panelového domu udělat šetrné a zároveň kvalitní bydlení?, http://panelovedomy.ekowatt.cz/architektura/70-lze-z-paneloveho-domu-setrne-a-zaroven-kvalitni-bydleni, (12. December 2010)

10. Rábek, Š. (2007), Panelákom končí životnosť, existuje alternatíva?, http://rabek.blog.sme.sk/c/80091/Panelakom-konci-zivotnost-Existuje-alternativa.html, (8. Január 2011)

11. Dupal, J., (2009), Skúsenosti z rekonštrukcie panelových bytových domov v západnej Európe, http://www.asb.sk/sprava-budov/obnova-bytovych-domov/skusenosti-z-rekonstrukcie-panelovych-bytovych-domov-v-zapadnej-europe-3229.html, (8. Január 2011)

12. Mistrík, Ľ., (2009), Obnova panelákov. Zajtra bude neskoro., http://reality.etrend.sk/byvanie/obnova-panelakov-zajtra-bude-neskoro.html, (8. Január 2011)

13. Doubrava, R.: Nová Smernica o energetickej efektívnosti; Výzvy a navrhované riešenia.,http://ec.europa.eu/energy/efficiency/eed/doc/2011_directive/country/20110622_energy_efficiency_directive_sk_slides_presentation.pdf, (5.Apríl 2013)

109

Ďalšie zdroje:

Od roku 2011 do 2013 som bol zakladajúcim členom pracovnej skupiny projektu EÚ s názvom GUGLE - Smart district, týkajúceho sa obnovy bytových domov 20. storočia. Na projekte spolupracujem s: Útvarom hlavnej architektky hl. mesta SR Bratislavy, s Ing. arch Ingrid Konrad, Technickým skúšobným ústavom stavebným, s prof. Ing. Zuzanou Sternovou, CSc., BOKU- Universitat fur Bodenkultur Wien, s Ing. Romanom Grunnerom.

Táto spolupráca mi poskytla cenné zdroje k vypracovaniu dizertačnej práce.

110

10 ZOZNAM POUŽITÝCH OBRÁZKOV:

1. Foto autor

2.-5. Foto Andrea Bacová

6. http://www.galinsky.com/buildings/gropiusinterbau/, (14. Máj, 2013)

7. http://www.google.sk/search?q=concrete+apartment+houses+in+france&safe=off&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=L-P7UaKnOc-5hAfghIG4Cw&ved=0CAcQ_AUoAQ&biw=1743&bih=873#bav=on.2,or.r_qf.&fp=5951363cd3f90fc&q=le+corbusier+marseille&sa=1&safe=off&tbm=isch&facrc=_&imgdii=1uswWxRP1oMlfM%3A%3Badc2sWRjabhTvM%3B1uswWxRP1oMlfM%3A&imgrc=1uswWxRP1oMlfM%3A%3BjOhUkVlRXQPdKM%3Bhttp%253A%252F%252Fprojets-architecte-urbanisme.fr%252Fimages-archi%252F2012%252F10%252Fcite-radieuse-marseille.jpg%3Bhttp%253A%252F%252Fprojets-architecte-urbanisme.fr%252Fcite-radieuse-corbusier-marseille-modulor%252F%3B1103%3B623, (14. Máj, 2013)

8. http://www.google.sk/search?q=concrete+apartment+houses+in+france&safe=off&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=L-P7UaKnOc-5hAfghIG4Cw&ved=0CAcQ_AUoAQ&biw=1743&bih=873#bav=on.2,or.r_qf.&fp=5951363cd3f90fc&q=le+corbusier+marseille&sa=1&safe=off&tbm=isch&facrc=_&imgdii=_&imgrc=TZDxK71h7A3s1M%3A%3BvBomJ-3ts1TFhM%3Bhttp%253A%252F%252Fpasserelle.jalissimmo.com%252Fclients%252Fag100027%252F2285%252Fimages%252F2285-25868-duplex_corbusier_marseille_02.jpg%3Bhttp%25

111

3A%252F%252Fwww.e-mmobilier.com%252Fdetails-espaces%252Batypiques%252Bagence%252Bimmobiliere%252Bmarseille%252B8eme-149.html%3B1024%3B768, (14. Máj, 2013)

9.    http://www.marcuslyon.com/wp-content/uploads/2012/04/BRIC-III-YUGO-ZAPADNIY-MOSCOW-2008.jpg, (14. Máj, 2013)

10. http://www.google.sk/search?q=apartment+blocks+in+russia&safe=off&tbm=isch&tbo=u&source=univ&sa=X&ei=dun7Uar6BNDwhQfT0IGoBw&ved=0CFUQsAQ&biw=1743&bih=826#facrc=_&imgdii=_&imgrc=MPWYtGmqzwwP5M%3A%3BXX6xfNiask6H1M%3Bhttp%253A%252F%252Ffarm4.staticflickr.com%252F3402%252F3476613506_0c50409315_z.jpg%253Fzz%253D1%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.flickr.com%252Fphotos%252Fcanadagood%252F3476613506%252F%3B640%3B480, (14. Máj, 2013)

11. http://www.sasdars.sk/?page_id=244 ,(7. Marec 2012)

12. http://www.cas.sk/galeria/331957/?foto=0 , (4. Apríl 2013)

13. http://www.cas.sk/galeria/331957/petrzalka-dnes-oslavuje-40-rokov-pozrite-sa-ako-rastlo-najvacsie-sidlisko?foto=4 , (4. Apríl 2013)

14. Foto autor

15. Foto Andrea Bacová

16. Foto autor

112

17. Foto Andrea Bacová

18. http://www.google.sk/search?q=syst%C3%A9mov%C3%A9+poruchy+panelov%C3%BDch+domov&safe=off&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ei=__n7UYiFH423hAeH4oCgDQ&ved=0CAcQ_AUoAQ&biw=1743&bih=873#facrc=_&imgdii=_&imgrc=28rlHUhDIF5XyM%3A%3BnRgl3R11YeLFUM%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.akozateplit.sk%252Fsites%252Fdefault%252Ffiles%252FRSbalk11.JPG%3Bhttp%253A%252F%252Fwww.akozateplit.sk%252Fnode%252F41%3B614%3B461, (14. Máj, 2013)

19. http://www.gipasystem.sk/www.stavebnydozor/zateplovacka.html, (14. Máj, 2013)

20. Foto Andrea Bacová

21.-23. Foto autor

24. Foto Andrea Bacová

25.-26. Foto autor

27. http://www.bratislavskerozky.sk/sk/Cerstve-rozky/Kultura/Partitury-prechadzok-alebo-Bratislava-ocami-nemeckeho-ucitela-literatury.html, (14. Máj, 2013)

28.   http://www.asb.sk/obnova-exterierovych-priestorov-bytu/galeria/5901/47737, (14. Máj, 2013)

29. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.59

30. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374

113

praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.61

31. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.91

32. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.85

33. Foto autor

34.  http://www.izolstav.sk/foto_shop/16.jpg, (14. Máj, 2013)

35. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.67

36. Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov I, Bratislava: JAGA group, 2001, str. 182

37. Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov I, Bratislava: JAGA group, 2001, str. 136

38. Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov I, Bratislava: JAGA group, 2001, str. 132

39. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.51

40. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.47

41. Foto autor

114

42. Sternová, Z. a kol.: Obnova bytových domov I, Bratislava: JAGA group, 2001, str. 175

43. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.73

44. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.87

45. Foto autor

46. Budkeová B., Lichardová V.,Bacová A., Kukučová Z.: Bývame v paneláku 374 praktických rád pre rekonštrukciu panelákového bytu, Bratislava: Meritum, 2000, str.87

47. Foto autor

48.http://www.gipasystem.sk/www.stavebnydozor/zateplovacka.html, (5. Jún, 2013)

49.-50. Foto Andrea Bacová

51. Obrázok autor

52. Obrázok Andrea Bacová

53. Foto Andrea Bacová

54. http://vas.cas.sk/galeria/12320/?foto=3, (5. Jún, 2013)

55. http://bratislava.sme.sk/c/6741796/bytovku-obliekli-aj-do-maskacov-duhove-sidliska-ma-skrotit-zakon.html, (5. Jún, 2013)

56. Bacová, A. a kol.: Zborník z VI. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2010, Bratislava: STU, 2012, str. 90

115

57. Bacová, A. a kol.: Zborník z VI. Medzinárodnej konferencie Komplexná obnova bytových domov 2010, Bratislava: STU, 2012, str. 92

58.-59. Foto Andrea Bacová

60. Foto autor

61. http://filt3rs.net/case/addition-more-complex-filter-lacaton-vassal-039, (5. Jún, 2013)

62.-63. Foto Peter Lovich

64.  http://www.asb.sk/vstupne-priestory-bytoveho-domu/galeria/6387/51878, (7. Máj 2011)

65.-66. Obrázok autor

67.http://www.lacatonvassal.com/index.php?idp=75, (25. Apríl , 2013)

68.-70. http://www.zelenarchitektura.sk/2011/05/panelak-buducnosti-zelena-strecha-a-moderna-fasada/, (25. Apríl , 2013)

71. http://www.lacatonvassal.com/index.php?idp=57, (25. Apríl , 2013)

72. Foto autor 

73. http://www.odvetranafasada.com/kompozitnefasadnedosky/index.html, (25. Apríl , 2013)

74. http://gipsol.biz/wp-content/uploads/2012/06/odvetrany_zateplovaci_system.jpg, (25. Apríl , 2013)

116

75. http://www.dasberlinblog.de/tag/prenzlauer-berg/page/2, (25. Apríl , 2013)

76. http://www.silberpfeil-architekten.at/projekte/wohnbau/bay2.html, (25. Apríl , 2013)

77.   http://www.telekom-musicwire.net/de/events/electronic-beats/plattenbau-tetris, (25. Apríl , 2013)

78. http://www.wwaa.pl/en/works/PROJECT-START, (7. Marec 2012)

79. http://architektur.mapolismagazin.com/junkreich-hartmannhelm-studentenwohnheim-dresden-dresden

80. http://www.wwaa.pl/en/works/PROJECT-START, (7. Marec 2012)

81.-84 http://www.lacatonvassal.com/index.php?idp=56, (24. Apríl , 2013)

85. http://www.lacatonvassal.com/?idp=46, (8. Marec 2012)

86.  http://www.asb.sk/obnova-exterierovych-priestorov-bytu/galeria/5901/47737, (24. Apríl , 2013)

87. http://www.stefan-forster-architekten.de/de/stadtumbau, (4. Január 2012)

88.  http://www.asb.sk/prirodzene-fyzikalne-medzipriestory-vo-fasadnej-technike/galeria/1966/13075, (25. Júl , 2013)

89. http://www.giwog.at/unternehmen/auszeichnungen/2006.html, (24. Júl , 2013)

117

90. Druot, F., Lacaton, A., Vassal, J.P.: Plus. Large scale housing development. An exceptional case, Paris: GG, 2007, str. 238

91. http://www.lacatonvassal.com/index.php?idp=75, (24. Júl , 2013)

92.-93. http://www.lacatonvassal.com/index.php?idp=57, (24. Júl , 2013)

94.-95.Druot, F., Lacaton, A., Vassal, J.P.: Plus. Large scale housing development. An exceptional case, Paris: GG, 2007, str. 111

96. http://www.bydleni-iq.cz/temata/prestavby/quo-vadis-panelaku/, (8. Apríl 2010)

97. http://architektur.mapolismagazin.com/junkreich-hartmannhelm-studentenwohnheim-dresden-dresden, (28. Júl , 2013)

98. http://www.stefan-forster-architekten.de/de/stadtumbau, (6. Január 2012)

99.-100. http://www.silberpfeil-architekten.at/projekte/wohnbau/zirkus.html,(17. Október 2012)

101. http://www.giwog.at/unternehmen/auszeichnungen/2006.html, (28. Júl , 2013)

102. http://www.archmore.cc/cms/projekte/wohnen-und-leben/idart_54-content.html, (14. Júl 2012)

103. http://www.archmore.cc/cms/projekte/wohnen-und-leben/idart_54-content.html, (14. Júl 2012)

118

104. http://www.archmore.cc/cms/projekte/wohnen-und-leben/idart_54-content.html, (14. Júl 2012)

105. http://www.silberpfeil-architekten.at/projekte/wohnbau/bay2.html, (28. Júl , 2013)

106. http://panelovedomy.ekowatt.cz/architektura/70-lze-z-paneloveho-domu-setrne-a-zaroven-kvalitni-bydleni, obr.3, (7. Január 2011)

107. http://www.stavbaweb.cz/Bytove-domy-a-komplexy/Nastavba-malometraznich-bytu-na-panelovy-dum.html , (21. Jún 2011)

108. http://www.stavebni-forum.cz/cs/article/13509/fasada-roku-2008-cena-za-revitalizaci-paneloveho-domu-pro-spolecnost-ms-architektura-a-design/, (28. Júl , 2013)

109. http://www.wwaa.pl/en/works/PROJECT-START, (8. Marec 2012)

110. http://www.wwaa.pl/en/works/PROJECT-START, (8. Marec 2012)

111. http://www.archdaily.com/87974/muurikuja-1-housing-ark-house-architects/ah12/, (15. Február 2013)

112. http://www.archdaily.com/87974/muurikuja-1-housing-ark-house-architects/ah11/, (15. Február 2013)

113. http://www.archdaily.com/87974/muurikuja-1-housing-ark-house-architects/ah09/, (16. Február 2013)

119

114. http://www.archdaily.com/87974/muurikuja-1-housing-ark-house-architects/ah08/, (17. Február 2013)

115. http://www.schwarz-architekten.com/index2.php?node=67, (28. Júl , 2013)

116.  http://www.asb.sk/obnova-exterierovych-priestorov-bytu/galeria/5901/47737, (30. Júl , 2013)

117. http://www.gutgut.sk/projects/brs, (7. Jún 2013)

118. Foto Andrea Bacová

119. http://www.gutgut.sk/projects/brs, (7. Jún 2013)

120. http://www.gutgut.sk/projects/brs, (7. Jún 2013)

121. Foto Andrea Bacová

122.-123. Obrázok Andrea Bacová

124.-125. http://vas.cas.sk/galeria/12320/?foto=3, (30. Júl , 2013)

126. Obrázok: Útvar hlavnej architektky hl. mesta SR Bratislavy

127.-135 Foto autor

136. http://www.asb.sk/pasivny-bytovy-dom-z-vapennopieskovej-tehly/galeria/5752/46672, (30. Júl , 2013)

137.-162. Obrázok autor

120