46

Pád LuciferaDnes večer sme si vytýčili veľkú

úlohu: skúmať Michaela1 a jeho spo-ločenstvo. Položme si preto bez okol-kov otázku:

“Kým je Michael v kozme?”“Kto je Michael vo vzťahu k ľud-

stvu?”Aby sme na túto otázku mohli od-

povedať, je najskôr dôležité, obrátiťnašu pozornosť na inú duchovnú by-tosť. Je to tá duchovná bytosť, ktorejodzrkadlením na fyzickej rovine bolkráľ z Týru, osobnosť, ktorá sa v bib-lii u proroka Ezechiela nazýva “krá-ľom z Týru”. Ezechiel hovorí:

“Ty, ktorý si bol plný múdrosti adokonalý čo do krásy; v Édene, v zá-hrade Božej, si bol; všelijaký kameňdrahý ťa pokrýval, rubín, topás, jas-pis, taršíš, onyx, beryl, zafír, karbun-kul a smaragd i zlato; práca tvojichbubnov a tvojich píšťal bola v tebe;v deň, v ktorý si bol stvorený, bolypripravené.

Ty si pomazaný cherub zastiera-júci, a odkedy som ťa ustanovil, bolsi na svätom vrchu Božom; prechá-;dzal si sa medzi ohnivými kameňmi.

Bol si dokonalý vo svojich cestáchodo dňa, v ktorý si bol stvorený, do-kiaľ sa nenašla pri tebe neprávosť.”

(Ezechiel 28:12-15)Kto je táto bytosť, o ktorej tu Eze-

chiel hovorí takými prekrásnymi slo-vami? Kto je ten cherub, ktorý sa vBožom raji prechádza po ohnivých

Sedem prednášok o vnútornom vývoji človeka:

1. Nové Michaelské spoločenstvoa jeho význam pre budúcnosť

Valentin Tomberg

1 archanjela Michaela

kameňoch a má dvanásť drahokamovvo svojej korune?

Týmto “cherubom” je Lucifer. Jetu reč o Luciferovi. Týmito malebný-mi, pútavými slovami sa hovorí, žeLucifer bol tá bytosť, ktorú Boh určil,aby kráčala po ohnivých kameňoch.To znamená, že to postavenie vo sve-te, ktoré teraz zaujali “cherubovia splamennými mečmi”, pri bráne do ra-ja, bolo pôvodne určené Luciferovi.Lucifer mal byť strážcom prahu. Onbol tá bytosť, ktorá bola Najvyššímpredurčená na to, aby stála “na ohni-vých kameňoch”, “pri bráne do raja”a strážila jeho prah.

Po svojom rúhačskom čine protiBohu bol však Lucifer vyhnaný zo“svätého vrchu Božieho”, ako hovoríEzechiel:

“Od množstva tvojho kupectva jetvoje vnútro plné ukrutnosti, a zhrešilsi. Preto ťa poškvrním a odpracem zvrchu Božieho a zahubím ťa, zastie-rajúci cherube, zprostred ohnivýchkameňov.”

(Ezechiel 28:16)

Zákon trojjedinosti DobraV súvislosti s Luciferovým pádom

musíme pochopiť jednu základnú du-chovnú skutočnosť: skutočnosť, žetrojjedinosť Dobra je vyjadrením cel-kom určitého zákona. Tento zákon ho-vorí, že vyšší princíp trojjedinosti saobetuje nižšiemu. Tak je pôvodnýmzámerom Otca sveta, aby ho na jehotróne nahradil jeho nástupca, jehoSyn. Nádejou Otca je, že Syn Ho na-hradí v Jeho najväčšej dôstojnosti.

To je to, čo spočíva v základochprincípu Dobra a každého skutočne“bieleho” hnutia na Zemi vôbec: tam

každý, kto zaujíma na Zemi nejaképostavenie, má v úmysle byť nahrade-ný svojím nástupcom, svojím žiakom.Je to princíp sebaobetavosti.

Zákon troj-nejednotnostizla

Inak je to pri trojjedinosti - alebolepšie povedané troj-nejednotnosti zla.Tam je každý nástupca nepriateľomtoho predchádzajúceho. Tomu pred-cházajúcemu stále hrozí, že bude po-hltený tým nasledujúcim.

Tak sa Lucifer svojím pádom stalpredstaviteľom prvého princípu zla vosvete. Nenávidí svojho karmickéhonástupcu Ahrimana, lebo Ahriman sausiluje Lucifera pohltiť. Ahrimanovakarmická budúcnosť je taká, že budesám pohltený Ásurom, tretím princí-pom zla, ktorý sa v súčasnosti ešte ne-prejavuje.

Je dôležité si tento fakt uvedomiť:Dobro sa prejavuje v tom, že to pred-chádzajúce sa odovzdáva tomu nasle-dujúcemu, že odstupuje, aby mu uvoľ-nilo miesto. V oblasti zla platí opak:tam sa nástupca stáva pohltiteľomsvojho predchodcu.

Michael ako strážca prahudo duchovného sveta

Keď Lucifer musel opustiť mies-to, ktoré mu bolo určené Bohom,vznikla vo vesmíre úloha: ochrániť aždo určitého kozmického času Luciferapred Ahrimanom. Na prah sa postavi-la iná bytosť, ktorú Ahriman nesmieprekročiť. Postavila sa na prah, kto-rý tvorí hradbu duchovného sveta pro-ti Ahrimanovi. Táto duchovná bytosťmá vnútorne dôstojnosť cheruba, pre-tože na seba vzala úlohu, ktorá bola

47

“A ukázal sa veliký div na nebi: žena, odiataslnkom, a mesiac bol pod jej nohami, a na jejhlave koruna z dvanástich hviezd ... A hľa, ve-liký drak červený, ktorý mal sedem hláv a desaťrohov ... a jeho chvost vliekol tretinu nebeskýchhviezd a vrhnul ich na zem.” (Zj. 12:1-3)

pôvodne určená cherubovi. Touto by-tosťou je archanjel Michael.

Z tohoto dôvodu začal Rudolf Stei-ner jednu báseň, venovanú Micha-elovi, slovami:

“Zo slnečných mocností tryska-júce, žiariace, svet milosťou zahrňu-júce duchovné mocnosti; ste pre-durčené myšlienkami bohov byťMichaelovým svetelným šatom.”

Čo sa v týchto veršoch hovorí? “ZoSlnka tryskajúce duchovné mocnostisú šatom Michaelovým”, tzn. že Mi-chaelovi prislúcha iné, eštevyššie postavenie ako to, kto-ré je vlastné anjelom, archan-jelom a archeom, ktorí ho ob-klopujú. To sa udialo ako ná-sledok toho, že Michael pri-niesol obeť, keď sa postavil naprázdne miesto, ktoré boloopustené Luciferom.

Bytosť SofieAby sme konkrétnejšie po-

rozumeli Michaelovu pozíciuvo vesmíre, musíme obrátiťpozornosť ešte na jednu by-tosť. Je to bytosť, ktorá je naZápade skoro neznáma a cel-kom zaznávaná, ktorej menosa sotva zachovalo, na ktorú savšak na grécko-slovanskomVýchode zachovala v cíteníľudí spomienka, ktorá našlasvoj výraz v náboženskomumení: je to bytosť, ktorá prevedomie pozemských bytostíutvára Božiu Trojicu do Troj-jedinosti, ktorá vedomiu člove-ka zjavuje Jedinosť Otca, Sy-na a sv. Ducha. Znakom tejtobytosti je preto kruh opísanýtrojuholníku.

O tejto bytosti hovorí v časoch sta-rého Izraela múdry Šalamún:

“Múdrosť si vystavila svoj dom;utesala svojich stĺpov sedem.”

(Príslovia 9:1)A ďalej hovorí v mene Sofie sa-

motnej:“Pán si ma nadobudol na počiat-

ku svojej cesty, pred všetkými svoji-mi skutkami, pred všetkými časmi.Ustanovená som od veku, od počiat-ku, prv ako bola zem. Keď ešte nebo-lo priepastí, bola som splodená, keď

ešte nebolo prameňov, zaťaženýchvodami. Prv ako boli vrchy zapustenédo základov, prv ako boli vŕšky, bolasom splodená, kým ešte nebol učinilzeme ani polí ani začiatku všelijakéhoprachu okruhu zeme. Keď pripravo-val nebesia, tam som bola ja, keďvymeriaval kruh nad priepasťou, keďupevňoval najvyššie oblaky hore, keďutvrdzoval studnice priepasti, keďkládol moru jeho medze a vodám, abyneprestupovaly jeho rozkaz, keď roz-meriaval základy zeme...”

(Príslovia 8:22-29)

Sofia teda všetkému predchádza-la. Ona nie je len nejaký holý princípsvetovej stavby, ale skutočná duchov-ná bytosť, ktorá zostúpila až k hierar-chii archanjelov, takže sa teraz na ňumôžeme dívať ako na archanjela.

Tu sa v súvislosti so Sofiinou by-tosťou odohrala udalosť, nešťastie. Asíce stalo sa to, že Lucifer sa zmocnil,“ukradol” jednu zo Sofiiných síl,vlastností. To naznačil Rudolf Steinervo vianočnom verši r. 1920, ktorýzačína:

“Isis-Sofia,

Božia Múdrosť,Lucifer ju usmrtila na krídlach svetových sílodniesol do diaľok vesmírneho

priestoru.”Čo bolo ukradnuté, je Sofiina ima-

ginačná schopnosť. Sofia stratilaschopnosť pôsobiť až dole, do pries-toru Zeme. Lebo Lucifer sa zmocnilsily, ktorá spája pozemské ľudstvo soSofiou vo vertikálnom smere.

Lucifer si privlastnil Sofiinu siluimaginácie. V tom spočíva jeho

“pád”; jeho “rúhanie”, jeho“zločin”, o ktorom je reč uEzechiela. Spravil z kozmickejmúdrosti obmedzenú, vlastnúmúdrosť, a Sofiina sila sa od-vtedy u ľudí stala len obyčaj-nou fantáziou. Fantázia sa sta-la luciferským zjavením Sofie,teda silou lži, zatiaľčo Sofiastratila možnosť sprostredko-vávať ľuďom správy a zjavo-vať múdrosť ľudstvu. Sofiaonemela, čakajúc na budúc-nosť, kedy bude môcť odo-vzdávať dary, ktorými je vnú-torne naplnená.

Obraz, ktorý nachádzamenajmä na Východe, ale v urči-tej forme aj na Západe, obrazMater dolorosa, trpiacej mat-ky, vyjadruje, čo sa odohrávavo vnútri Sofiinej bytosti. Leboutrpenie je základným tónomSofiinej bytosti vo svete. Jevnútorne naplnená bezhranič-nými pokladmi múdrosti, jevšak odsúdená na mlčanie.Chcela by obdarovať všetkybytosti, ale je bezmocná, nemámožnosť to urobiť. Tak sa dí-va na pokolenia pozemskéhoľudstva a bolesť, ktorá ju pri-tom napĺňa, sa dá porovnať s

utrpením, aké pociťuje matka, ktorejzabránili, aby mohla obdarovať svo-je deti, čo by tak rada chcela a mohla.

Skutočnosť dvochstrážcov prahu

Sofia je teda svojou rečou stráda-nia ten druhý strážca prahu, ktorý mávlastne dve strany. Prah možno pre-kročiť smerom z duchovného sveta dofyzického, t.j. zostúpiť nadol; ako ajzdola, z nižšieho sveta vystúpiť dovyššieho.

48

Michael bojuje proti drakovi

Michael stojí na prahu, ktorý od-deľuje nižší svet od vyššieho. Zabra-ňuje, aby mocnosti nižšieho sveta za-sahovali do vyššieho.

Sofia je bytosť, ktorá stráži prahduchovného sveta v tom zmysle, žezabraňuje nesprávnym zásahom zduchovného sveta do fyzického, abyneprichádzali z duchovného sveta zja-venia, ktoré nie sú vhodné alebo žia-dúce.

Michael zabraňuje preniknutiuopovážlivého, drzého oka do duchov-ného sveta.

Sofia zabraňuje neohraničenému,nemiestnemu, alebo časovo nevhodné-mu zjavovaniu sa bytostí duchovnéhosveta vo svete dole.

Ako to robí? Ako sa dá chápať to,že zjavenia z duchovného sveta zadr-žuje, keď žije v nádeji, že tieto zjave-nia budú raz možné? Tým, že Sofiaje nositeľkou bolesti, okradnutá Luci-ferom o silu imaginácie, je varovnýmduchovne-morálnym obrazom pre os-tatné bytosti. Stojí tam olúpená o svojžiarivý šat, bez farby a bledá v du-chovnom svete, ako trpiaca matka,ktorá varuje iné bytosti, aby nepre-padli pokušeniu, bytosti Lucifera. Takchráni bytosti duchovného sveta predluciferským omylom, ako Michaelchráni bytosti pred predčasným pre-niknutím do duchovných sfér.

Michaelov boj s drakomStojíme teraz pred otázkou: ako

uskutočňuje Michael svoje poslaniestrážcu prahu? Z viacerých predná-šok Rudolfa Steinera viete, že v roč-nom kolobehu existuje obdobie, kedyMichaelovo poslanie vystupuje ob-zvlášť do popredia, kedy sa odohrávaboj Michaela s drakom. Toto obdobiezačína 8. augustom a končí v októbri.Je to obdobie, kedy sa oslavuje svia-tok sv. Michaela, 29. septembra. Čosa v tomto období ročného kolobehuodohráva? Obrazne-imaginatívne vy-jadril Rudolf Steiner túto skutočnosťtak, že sa tu odohráva stretnutie Mi-chaela s drakom.

Teraz môžeme urobiť krok k pre-hĺbeniu tohto obrazu, aby sme Micha-elovu činnosť porozumeli ešte z inejstrany. Čo znamená, že na jeseň saodohráva boj medzi Michaelom a dra-kom? Znamená to, že Ahriman pod-niká každoročne pokus zmocniť saMesiaca, a Michael sa mu postaví na

pol ceste medzi Zemou a Mesiacomdo cesty, aby tento pokus zmaril.

Ahriman má v úmysle získať preseba ôsmu sféru, ktorá je pripojená,“prikovaná” k Mesiacu, tak, aby ôs-ma sféra a zemské vnútro boli bez-prostredne spojené. To by malo zá-roveň za následok, že sily Panny, ktorésa v zmysle vianočnej imaginácieopierajú o Mesiac (kosáčik Mesiaca),by boli spoluvtiahnuté do pozemskéhodiania. V tom, čo urobil Lucifer, keďsa zmocnil Sofiinej sily imaginácie,chce Ahriman pokračovať tým, že sichce privlastniť aj Sofiinu silu inšpi-rácie.

Každú jeseň Michael tento Ahri-manov pokus prekazí. Každú jeseň sato odohrá na “prahu”, v strede medzi

s ktorou bolo každé miešanie Izraelas inými kultúrami v dejinách zame-dzené. Preto také neľústostné vymý-tenie kultu “na výšinách” a “obete pr-vorodeného” v ohni. Zničenie každéhocudzieho duchovného života vnútriIzraela bolo nevyhnutnosťou, lebokulty “na výšinách” mali luciferskézafarbenie a kult “Molocha” bol zaseahrimanským prúdením. Prah kuKristovmu mystériu však musel zo-stať zachovaný. Tak sa ho podariloaj ochrániť, a jeho strážcom bol ná-rodný duch tohoto “národa prahu”.Bol to sám Michael.

Kult MichaelaV 18. a 19. storočí zasiahol Micha-

el významným, veľkým duchovnýmčinom do duchovných dejín sveta.Rudolf Steiner o tomto čine hovorí vosvojom prednáškovom cykle “Kar-mické súvislosti antropozofickéhohnutia”. Tam vysvetľuje, že Michaeluž vtedy ukázal ľudským dušiam to,čo sa teraz na zemi zatrblietalo a roz-svietilo čiastočne v podobe antropo-zofie. Predviedol im určitý druh kul-tu.

Čo to bol za kult, aký bol jeho ob-sah? Tento kult bol obnovením onejimaginácie, o ktorú bola Sofia olúpe-ná Luciferom. Michael ju obnovil apostavil pred ľudské duše. Keď Ru-dolf Steiner hovorí o tom, že Michael“spravuje kozmickú inteligenciu”,znamená to, že Michael umožnil Sofiiznova pôsobiť. To, že je “správcom”znamená, že tú silu, prostredníctvomktorej sa Sofia môže zjavovať, dalznova do jej služieb, že znova umožnilSofiine zjavenia z duchovného sveta,že znovu vybudoval most, ktorý Sofiuspája s pozemským svetom.

Obsah kultu pozostával z dvochvecí: na jednej strane zo všetkého to-ho, čo možno získať ako duchovné po-znanie pri pozorovaní vonkajšej príro-dy, a na druhej strane z toho, čo samôže rozžiariť ako spomienka v naš-om vnútri pri pozorovaní ľudí a ľud-ských osudov. Michael ukázal v istomdruhu kozmického kultu mystériáprírody a mystériá ľudskej karmy.Byť “michaelitom” v súčasnosti zna-mená: byť človekom, ktorý sa pri po-zorovaní prírody rozpamätáva na ten-to kult, ktorý jeho duša zažila v časepred narodením; a za druhé, že pri po-zorovaní osudov jednotlivcov a ľud-

Zemou a Mesiacom. Znova a znovaje drak zvrhnutý do “priepasti”, t.j.do zemského vnútra. Tak napĺňa Mi-chael svoje kozmické poslanie strážcuprahu.

Teraz však viete, z rozličnýchprednášok Rudolfa Steinera, že Mi-chael mal aj svoje poslanie v dejinách.Bol duchom izraelského národa. Akosa dá rozumieť skutočnosti, že tentostrážca prahu mohol byť zároveň ajduchom národa? To môžeme porozu-mieť, keď pozorujeme poslanie tohtonároda. Židovský národ bol sám urči-tým druhom prahu, spoločenstvom,ktoré pozostávalo z “ľudí prahu”. Ži-dovský národ niesol v sebe Kristovomystérium, a tak bol sám prahom.Preto tá nadľudská tvrdosť a prísnosť,

49

Modlitba za ¾udstvo.

Kriste, spasite¾ sveta,pán démonov, vypoèujnašu úpenlivú prosbu,skloò sa dolu z duchov-ných výšin, zachráò ¾ud-stvo skôr než zomrie:

Zabráò bludu,venuj jasnos� -

zabráò pochybnosti,posilni vieru -

zabráò mdlobe,daruj nám silu,

aby sme mohli pevne stá�v búrke doby,

aby sme mohli podoprie�chvejúci sa most

a verne slúži�duchu èloveka!Pane, hynieme,ponáh¾aj sa nám

pomôc�,skôr ako sa utopíme

v návale záplavy.

Rudolf Steiner

stva sa rozsvecuje spomienka na tenkult, v ktorom Michael ukázal tajom-stvá ľudskej karmy. Michaelitom sú-časnosti je človek, ktorý má osobitnývhľad do prírody a ľudských osudov.

Keď vidíme v prírode znamenia,ktoré v našej duši prebúdzajú symbolya obrazy Michaelovho kultu, tak sadívame na prírodu v Michaelovomzmysle. Keď sa na ľudí a ľudské osu-dy dívame tak, že vo vnútri duše saprebúdza Michaelov kult, obrazy pá-du do hriechu, mystérium Golgoty,perspektívy do budúcnosti, tak sa dí-vame zrakom, ktorý je “michaelskyslnečný”. Takíto ľudia tvoria Micha-elovo spoločenstvo.

Nové Michaelovospoločenstvo

Vonkajším znakom týchto ľudí je,že majú osobitný vzťah k myšlien-kam; áno, títo ľudia vôbec prežívajúsilu myšlienok ako takú úplne inak nežostatní. Prežívajú myslenie tak, že sanezháňajú po dôkazoch a dokladoch,aby sa presvedčili o pravdivosti spoz-naného. Pretože prežívajú myslenienie len ako číru logickú možnosť, aleako moc spomienky na Michaelovkult. Pravda, cit pre pravdu, dostávau týchto ľudí magickú moc. Človekje uchopený mocou nejakej myšlienky.Vie, že je pravdivá, lebo celá jeho dušasi pamätá na moc kultu, na moc jehopravdy. Moc pravdy je to, čím sa mi-chaelita odlišuje od ostatných ľudí.Pre neho je Pravda nie len niečo správ-ne, ale niečo, čo má magickú moc.

Pre michaelských ľudí je charakte-ristické osobitné spojenie myslenia avôle. Preto verše o Michaelovi pokra-čujú:

“On, Kristov posol, vám ukazujevo vás človeka nesúcu posvätnú sve-tovú vôľu.”

Táto človeka nesúca, človekauchopujúca svetová vôľa je to, čo Mi-chaelovou silou v súčasnosti prúdi doľudských myšlienok, ktoré korenia vPravde.

Teraz sa pravda musí toto spolo-čenstvo aj osvedčiť v živote. V jehoživote sa musí objaviť jeden nový pr-vok, prvok, ktorý musí v celom kultúr-nom živote získať rovnaký význam,aký má v technickom svete jeho hmot-ný protipól: krištáľovo-jasné, pravdi-vé myslenie, ktoré svojou vnútornou

silou presvedčenia preniká človekaako vôľovú bytosť. Táto myšlienkovásila je to, čo sa nazýva duchovnýmželezom. Je duchovným predobrazomtoho, čo sa fyzicky nachádza na Ze-mi ako železo.

Keď prežívame človeka, ktorý zatým, čo vnútorne spoznal ako Pravdu,stojí so železnou pevnosťou, ktorý tustojí ako stĺp, a neuhne ani naľavo aninapravo, ktorý všetkým búrkam čelís neochvejnou, vernou vôľou, tak pre-žívame kúsok duchovného železa nazemi.

Každý človek, ktorý takto vernestojí za pravdou, ktorú spoznal, je Mi-chaelovým mečom a je sám určitýmdruhom “strážcu prahu”. Odráža všet-ko nepovolané, rovnako ako všetkopoctivé zase priťahuje k prahu, na kto-rom stojí. Toto je v podstate michael-ské spoločenstvo. Len z takých ľudímôže pozostávať.

Budúcnosť michaelitovAkú má toto spoločenstvo budúc-

nosť? Spomienky na Michaelov kult,ktoré sa prebúdzajú v duši, sa stanúschopnosťami. V rámci tejto prednáš-ky by to viedlo priďaleko, vyložiť vovšetkých jednotlivostiach, ako sa pre-menia na schopnosti. Tieto spomienkysa premenia na nový, éterický jasno-zrak.

Nová, prirodzená jasnovidnosť sau ľudí prejaví dvojakým spôsobom:u jedných tak, že budú schopní vidieťduchovnosť v prírode, že rozpoznajú,ako sú živly výrazom tých duchov-ných tajomstiev, ktoré pritiekli na Zemzo starého saturnského, slnečného amesačného bytia. Tajomstvo evolúciev prírode bude pre týchto ľudí stáleviac viditeľné.

U druhej skupiny ľudí sa prejavíiná schopnosť: schopnosť vhľadu dokarmy, tak do karmickej minulostiako aj zrenie karmy, ktorú prítomnéčiny v budúcnosti vyvolajú. Aj o tomRudolf Steiner hovoril.

Tento karmický vhľad spočíva najasnovidnosti, ktorá dokáže preskú-mať dokonca aj karmu ľudstva. Títoľudia si najskôr spomenú na svojevlastné karmické spojenia, potom naspojenia druhých ľudí, a potom to mô-že ísť ďalej a ďalej.

Aké úlohy budú mať ľudia, ktorípatria k týmto dvom skupinám? Mu-síme najprv naznačiť, z akých ľudí tie-

to skupiny pozostávajú. Sú to tie dvaprúdy, ktoré sú vnútri antropozofic-kého hnutia, a o ktorých Rudolf Stei-ner hovoril ako o “platonikoch” a“aristotelikoch”. Platonici sú ľudia,u ktorých sa nová jasnovidnosť dosta-ví vo forme karmického vhľadu. Aris-totelici budú mať naproti tomu jasno-vidné poznanie prírody. Budú maťvedomú dušu vyvinutú do tej miery,že budú môcť pomocou jasnovidnos-ti poznávať prírodu. Na druhej stranetu budú ľudia, ktorí do seba príjmuprincíp duchovného ja, a budú vnímaťkarmu.

Tieto dve skupiny ľudí budú spolu-pracovať, inak to ani nebude možné.Budú musieť spolupracovať, aby vy-tvorili plný, celý kruh, kruh nového,duchovného rytierstva, ktoré bude

50

P.O. Box 151, 810 00Bratislava 1 ¯ Tel.:(07) 711 118 ¯Vy-davateľka: Magda-léna Martišková ¯

Šéfredaktor: RNDr. Emil Páleš, CSc.¯Redaktori: Andrea & Miloš Stúpa-la ̄Redaktor v Čechách: Ing. KarelFunk ¯Grafická úprava: Marcel Ha-son & Emil Páleš ̄Výtvarník: IgorStrinka ¯Čestný člen redakcie: jeho

excelencia Karan Singh, maharadžaz Džammu a Kašmíru¯Tlač: FIDAT,tel/fax: 240 84 63 ¯Vychádza 4-krátdo roka ¯ Náklad: 4000 ks ¯Cenajedného výtlačku: 40.- Sk (Kč)¯Roč-né predplatné: 160.- Sk (Kč) ¯Roz-širujú súkromné kolportérske siete aknihkupectvᯠObjednávky na pred-platné (vrátane starších čísel) vyba-vuje vydavateľstvo ̄Registračné čís-lo: MK SR 659/92 ¯ MIČ 497 08 ¯Podávanie novinových zásielok povo-lené riaditeľstvom pôšt Bratislavapod č. 615 zo dňa 23.2.1993.

Bankové spojenie: Ľudová banka Bratislava, č. ú.: 4 000 589 706 / 3100. Zozahraničia: Acc. No.: 4 000 589 706 / 3100, Volksbanken-AG, A-1011 Wien, Pere-gringasse 3, Telex: 134 206, Swift: VBOEATWW, Ľudová banka Bratislava, a.s.

môcť niesť meno: “Michael-Sophiain nomine Christi”.

Ľudia Sofie, ľudia zjavenia, pôjduspoločnou cestou s ľuďmi poznania,platonici spolu s aristotelikmi budúdržať stráž na prahu duchovného sve-ta. Budú mať za úlohu strážiť tajom-stvá duchovného sveta.

Toto stráženie nebude spočívať vtom, že by toto spoločenstvo malo ml-čať alebo všetko odhaliť, ale v tom,že sa vybuduje živá stena, hradba zľudí, ktorí stoja neochvejne vo verti-kále - ako spojovací článok medzi du-chovným a fyzickým svetom. Povola-ným otvoria brány, pred nepovolaný-mi ich však zatvoria.

Toto budúce spoločenstvo “rytie-rov prahu” sa uskutoční v šiestej (slo-vanskej) kultúrnej epoche. Začalo uRudolfa Steinera založením antropo-zofického hnutia, správou o Micha-elovej misii a nešťastím, ktoré sme ne-skôr prežili.

Slová Rudolfa Steinera nás vyzý-vajú; vyskúšaní budeme nešťastím,ktoré teraz príde.2 Čo musíme prebu-diť v hĺbke našich duší, je vážnosť vovzťahu k duchovnému aj vonkajšie-mu svetu a vernosť Duchu, každý vosvojej životnej pozícii. Môžeme robiťa hovoriť všetko v rámci každoden-ného života. Udržujme však jednu ob-lasť čistú od kompromisu; zostaňmeverní Duchu, nezávisle od všetkýchučení a učiteľov sveta, od všetkýchorganizácií sveta. Zostaňme vernívnútornému hlasu Pravdy a svedomia!Potom budeme prijatí do prípravnejškoly budúceho Michaelovho spolo-čenstva, ktoré bude mať heslo:

“Michael-Sophia in nomineChristi!”

@ Prvá strana obálky: Ron Russel:Fiat Lux (Buď svetlo) @ Druhástrana obálky: Igor Strinka: Posol-stvo Javora @ Tretia strana obál-ky: Igor Strinka: Vízia byzantskéhofilozofa @ Štvrtá strana obálky:Thomas Cole: The Return (Návrat)@ Perokresby: na strane 3: Nadež-da Antipova @ 7: Phoenix & Ara-beth @ 4: Igor Strinka @ 11: LoneWolf Circles @15, 17, 39, 47: Gus-tave Doré@ Ďalšie strany: Stredo-veké, viktoriánske a secesné orna-menty a kresby od starých autorov.

2 Prednáška sa konala v Rotterdame vauguste 1938, v predvečer 2.svetovej vojny.

chádza spred svätoštefanského ob-dobia, t.j. z èias ešte pred prícho-dom Maïarov. Ak ju pápež okolo r.1000 poslal prvému uhorskémukrá¾ovi, bolo to pravdepodobne pre-to, že už predtým plnila svoje po-slanie v Karpatskej kotline.

Historièka Eva Frická vyslovujehypotézu, že korunu mohol prinies�na Ve¾kú Moravu už sv. Cyril, pre-tože v tom èase koruny cisárov opa-trovali cirkevní patriarchovia, ktoríich nimi korunovali a potom každo-roène na Ve¾kú noc potvrdzovali vofunkcii. Svoju myšllienku podopie-ra tým, že na korune sa nachádzajúvšetky symboly, ktoré nachádzameaj v Cyrilovom Proglase. Zloženiekoruny z dvoch èastí by v tom prípa-de nebolo náhodné, ale zámerné:latinská koruna by bola darom Rí-ma a grécka Carihradu pre nový,formujúci sa štát, na území ktoréhosa stretali sféry vplyvu východneja západnej cirkvi.

To všetko sú, pravda, len hypo-tézy historikov. No nie je to krásnamyšlienka, že práve naše územiedostalo za úlohu zjednocova� vý-chodnú a západnú cirkev, východ-ný a západný svet?

V tomto duchu si môžeme lenpria�, aby dvojjazyèná korunabyzantského filozofa osvet¾ovalanaše skutky svojou znášanlivoumúdros�ou.

Uhorská koruna a sv. Cyril(k obrázku na str. 51)

Jedno tisícroèie “vládla” uhor-ská koruna územiu, ku ktorémupatrí aj dnešné Slovensko. Je zná-me, že uhorská koruna sa skladá zdvoch navzájom odlišných èastí:gréckej a latinskej. Na dolnej èastikoruny sú nápisy grécke, na hornejlatinské. Pre dolnú èas� sa zauží-valo oznaèenie corona graeca -grécka koruna, a pre hornú èas�,ktorá je vlastne krížením nad teme-nom korunovanej osoby, oznaèeniecorona latina - latinská koruna.

Grécku korunu tvorí èelenka,zlatý pás èi kruh, ktorý sa dotýkahlavy krá¾a. Je zdobená perlami aôsmimi drahokamami. Najväèší,ktorý je priamo nad èelom, má tvartrojuholníka a nad ním je umiest-nený obraz Krista Pantokratora(Vševládcu). Po obvode sú znázor-není sv. Juraj, Demeter, Kosmas aDamián, archanjeli Michal a Gabri-el a i.

Na ramenách kríža latinskej ko-runy sú postavy ôsmich apoštolov:Jána, Bartolomeja, Filipa, Tomáša,Jakuba, Ondreja a Petra.

O pôvode koruny panovali do-nedávna názory, že bola zhotovenánarýchlo až za Gejzu I. okolo r.1070. Toto stanovisko nedávno po-drobili kritike odborníci technickýchprofesií pracujúci modernými me-tódami výskumu. Ich závery súohromujúce. Koruna pod¾a nich po-

47

Sedem prednášok o vnútornom vývoji človeka:

2. Meditácia. Jej podstata apôsobenie

Valentin Tombergšok dňa vedie do určitej miery ešteobyčajný život, na ktorý je zvyknutýa ponecháva si svoju nenútenosť. Čas,ktorý zvolí pre duchovné cvičenie, ječas meditácie. Vtedy ide o to, aby bolčlovek denne počas určitého krátkehočasu celkom preniknutý vedomím, žev ňom nevzniká nič, čo by nebolo nímvedome určované a čo by nevytváralon sám.

Ako následok týchto chvíľ plnéhouvedomovania sa objaví želanie byťaj počas bežnej rutiny každodennéhoživota rovnako vedomý ako v čase me-ditácie. Telo a duša človeka si zamilu-jú túto jasnosť a svetlosť, ktorú človekzažíva počas meditácie. Nielen dušazačne čoraz viac a viac po tejto jas-nosti túžiť, ale aj telo. Touto cestousa stane, že sa do každodenného životadostane stále viac rozvahy, takže člo-veku - ak sa to tak dá povedať - stáleviac zachutí byť vedomý a pánom se-ba samého.

Pôsobenie meditácie doznieva vcelom kolobehu života, takže sa člo-vek stane pokojnejší, tichší, vyrovna-nejší a rozvážnejší. Pomocou náčrtkumôžeme tento proces znázorniť asitakto:

Celková úroveň života sa každýmjedným zážitkom pozdvihne. Vzostupmôže byť nepatrný, ale stále napredu-je. Taká je súvislosť medzi úrovňouvedomia počas dňa a počas duchov-ného cvičenia. Sprostredkovaný úči-nok meditácie sa potom prejaví v tom,že sa do života vlievajú určité sily aže človek z vlastnej slobodnej vôle náj-de zaľúbenie v sebaovládaní. To je toprvé, čo tvorí základný kameň du-

chovného cvičenia.Tým druhým je skutočnosť, že ne-

jde len o jednorázové veľké vynalože-nie námahy, ale o vytrvalé opakova-nie. Duchovné cvičenie vyžaduje vytr-valé rytmické opakovanie. RudolfSteiner raz sformuloval pravidlo:

“Rytmus nahradzuje silu.”To platí pre fyzický a aj pre duchov-

ný život. V súčasnosti je to tak, že po-malé úsilie môže človeka skutočneposunúť dopredu, a síce tak, že ne-vzniknú žiadne choroby, ktoré by inakvznikli pri pokuse dosiahnuť veľmiveľa v krátkom čase.

Tieto dve dôležité vlastnosti tvo-ria základy duchovného cvičenia: bez-prostredný vplyv na život a rytmickéopakovanie. Proti samotnému princí-pu duchovného cvičenia existujú ešteurčité námietky zo strany umeleckéhoa náboženského cítenia. Ľudia, ktorímajú vnuknutia umeleckého typu, ale-bo pestujú náboženské zanietenie, bymohli namietať, že duchovné cvičenievnáša do života čosi mechanické, aže by sa tým mohla zničiť tá spontán-nosť, nevypočítateľnosť vnútornéhoživota. Na to by sa dalo odpovedať,že aj ľudský dych sa rytmicky opaku-je. Harmonické dýchanie je však pred-pokladom zdravia a života človeka.Keď si duša človeka osvojí určitý druhdýchania, dosiahne vo svojom vnútrirovnako usporiadaný život, aký nafyzickej úrovni zabezpečuje dýchanie.Tak sa tým duša vskutku nezmecha-nizuje, ale stane sa usporiadanýmvnútorným organizmom. Chaotičnosťduševného života umožňuje možnočas od času záblesky umeleckých anáboženských zážitkov, ale rytmusumožňuje život, v ktorom sa človeknedostáva do spojenia s duchovnýmsvetom len prechodne, ale zostáva sním v spojení stále.

Podobne ako sa telesná výchova vštepuje telesným cvičeníma intelektuálna výchova cvičením intelektu, tak aj ducha možnovychovávať len cvičením. M. K. Gándhí

Vážení a milí priatelia!Včera sme zakončili naše pozoro-

vania tým, že sme hovorili o budúc-nosti toho spoločenstva ľudí, ktorésme nazvali michaelským. Toto spo-ločenstvo pozostáva z dvoch skupínodlišného druhu. Jedni poznávajú jas-novidným spôsobom tajomstvá príro-dy a tí druhí tajomstvá karmy. Tietodve skupiny sú tzv. platonici a aristo-telici, a síce nie v tom zmysle, že byzastávali platónske alebo aristotelov-ské názory, alebo v konkrétne-skutoč-nom zmysle patrili k týmto dvom kul-túrnym prúdom, ale v tom zmysle, žejedni sú uspôsobení viac na prijímaniepoznania zjavením a druhí sú orien-tovaní viac na oblasť výskumu.

Princíp duchovnéhocvičenia

Dnes stojíme pred otázkou, akoucestou sa dá uskutočnenie ideálu toh-to spoločenstva vo svete dosiahnuť.Pritom musíme hneď na začiatku po-vedať, že hoci ide o dve skupiny ľudí,ktoré sa vnútorne navzájom odlišujú,táto cesta platí pre jedných ako aj predruhých. Táto cesta je založená na ur-čitom princípe: je to princíp cvičenia,duchovného cvičenia. Toto má za zá-klad dve veci: na jednej strane fakt,že človek nemôže na jeden raz so svo-jím vedomím obsiahnuť všetky preja-vy života; lebo potom by stratil určitúnaivitu, nenútenosť vo vzťahu k živo-tu. Musí si zvoliť určitý čas, kedy chcebyť celkom vedomý, zatiaľčo po zvy-

48

Podstata meditáciePokúsme sa teraz preskúmať, čo

je podstatou meditácie a v čom spočí-vajú jej cvičenia. Chceme si najprvurobiť obraz o vnútornej skladbe ve-domia človeka, aby sme získali mož-nosť porozumieť zmene tejto skladby,ktorú spôsobuje meditácia. Vezmemsi tu na pomoc obrázok.

Keď si predstavíte ako pred vamistojí ľudská bytosť, tak anjel stojí nadčlovekom. V princípe každý človek samôže dať preniknúť anjelskou bytos-ťou. Každý človek si v súčasnosti mô-že vytvoriť vzťah k anjelovi. Až dosrdca s ním môže splynúť vo svojichpoznatkoch, v tom, čo pozitívne môževykonať v záujme sveta. Na druhejstrane nie je tzv. vyššie ja človeka plneinkarnované. Je to niečo, čo anjel za-haluje, obklopuje, objíma, ako matkazahaluje svoje budúce dieťa. Keď savyššie ja v človeku zrodí, potom saanjel od človeka uvoľní. Už nie je viacstrážnym anjelom človeka, ktorý sanad ním vznáša, strážiac ho a ochra-ňujúc, ale stane sa človeku priateľom,ktorý kráča vedľa neho alebo človekaaj opustí, keď dostane pridelené inéúlohy.

Vyššie ja je nadvedomím človeka,ktoré sa nachádza nad prahom ľud-ského vedomia. Siaha do oblasti an-jela.

Človek má okrem toho aj obyčaj-né vedomie iniciatívneho myslenia. Toje najsvetlejší bod v našom vedomí -nie mŕtvy bod, ale svietiaci a v pohybe.Lúče z neho idú vždy do štyroch sme-rov: nahor, nadol, doprava a doľava.Oba posledné sa vzťahujú na zmys-lový systém, tie druhé znamenajú ak-tívne, samostatné myslenie človeka.

Traja dvojníciNadol smerujúci lúč zasahuje do

sféry tzv. podvedomia. Táto sféra jev človeku tým, čo musí byť ovplyvne-né meditačným cvičením. Nie je tožiadna jednoduchá, ale veľmi kompli-kovaná oblasť. Nielen že sa tam na-chádzajú rozličné podvedomé inštink-ty, želania, vášne atď. Sú tam prítom-né aj rozličné bytosti. Nachádzametam luciferského anjela, ktorý je v pl-nom zmysle slova na astrálne telo člo-veka upútaný. Je pripútaný k ľudské-mu astrálnemu telu a jeho najväčšianádej spočíva v tom, že sa od nehojedného dňa oslobodí. Nazýva sa aj

tzv. luciferským dvojníkom človeka,lebo predstavuje druhé astrálne teločloveka, ktoré je viazané na to prvé.Tento luciferský dvojník v čase “pádudo hriechu” v polovici lemurskej do-by “padol” a odvtedy je uputaný naľudské astrálne telo. Jeho vnútornátúžba spočíva v tom, aby radšej vôbecnebol, aby sa radšej rozplynul vo sve-tovej astralite, než aby mal byť upúta-ný na astrálne telo človeka a muselvždy znova a znova zapríčiňovať vľudskej bytosti lož.

Ďalej nachádzame v ľudskom as-trálnom tele sféru ľudského dvojníka,alebo oblasť čisto ľudského podvedo-mia. Keď zostúpime ešte hlbšie nadol,až do éterického tela, tak tam dole náj-deme sféru ahrimanského dvojníka.Sféra ľudského podvedomia je prenik-nutá pôsobením luciferského anjela ajeho ahrimanského dvojníka. Podve-domie je teda lucifersko-ahrimanské.Tak máme trojnosť: nadvedomie, ve-domie a podvedomie.

Aby sme teraz porozumeli účinkumeditácie na celú ľudskú bytosť, mu-síme sa pri jednotlivých súčastiachľudského podvedomia ešte trochuzdržať. Musíme do určitej miery poro-zumieť, čo je ahrimanský dvojník. Jeto éterická bytosť, ktorá sa upína naľudské éterické telo a usiluje sa zmoc-niť ľudského éterického tela a ľudské-ho ja. Tak ako na nebesách existuje pra-obraz človeka - tento ideál nájdete vgréckom umení - tak existujú aj jehodeformácie, krivé obrazy v podzem-ských sférach. A ako anjel, ktorý stojínad človekom, dalo by sa povedať,reprezentuje praobraz, tak je na druhejstrane ahrimanský dvojník jeho kari-katúrou. Je to veľmi inteligentná by-tosť. Neprejavuje sa v tom, že by včloveku získali vrch pusté vášne; aleprejavuje sa menovite v tom, že v člo-veku veľmi zosilnie cieľavedomosť,upnutá snaživosť zameraná na cieľ(Zielstrebigkeit). Tak môžu byť navo-nok práve veľmi úctyhodní občanianástrojom tohto ahrimanského dvojní-ka. Práve oni môžu byť vo vysokejmiere v područí bytosti dvojníka, tak-že tento prevezme vedúce postavenie.

Pôsobenie meditáciePýtajme sa teraz, v čom spočíva

účinok meditácie. Spočíva v tom, žečlovek koná veci, ktoré vychádzajú lenz jeho vlastnej slobodnej iniciatívy, že

PODZMYSLOVÝ SVET

NADZMYSLOVÝSVET

vedomie

podvedomie

DVOJNÍKluciferskýľudský (karmický)ahrimanský

nadvedomie

ja

JA

anjel

aktivita je iniciovaná z tohoto bodu.Pretože ostatné konanie vo svete je ur-čované vonkajšími okolnosťami. Člo-vek je, pretože je hladný, pije, lebo jesmädný, pracuje, lebo musí zarábať.Avšak nič vo vonkajšom svete nepod-mieňuje úkon meditácie. Vzniká zoslobodnej iniciatívy, z plného vedomiačloveka.

Čo sa teraz stane, keď sa človekoddáva meditácii? Vtedy vystupujeurčitý prúd nahor, k vyššiemu ja a kanjelovi, a vzniká spojenie: vedomiesa spojí s nadvedomím.

Z nadvedomia sa začne nadol rinúťprúd svetla a zosilní prúd, ktorý sme-ruje nadol, do podvedomia. Tento sil-ne vedomím preniknutý prúd svetlapresvetľuje podvedomie a pôsobí tamočistne.

Čo znamená očistenie podvedo-mia, čo znamená “katarzia”? Zname-ná, že luciferský anjel je postupneoslobodzovaný anjelom, že sa stávastále slobodnejší a slobodnejší; zname-ná to, že na naše astrálne telo viazanýsubjektívny Prométeus, ktorý je upú-taný na skalu našej bytosti, je uvoľ-nený zo svojich pút. Toto oslobodeniesa uskutočňuje rastúcou vnútornouláskou k pravdivosti. Tým, že človeksvojím vedomím osvetľuje podvedo-mie, odhaľuje tam v sebe lživosť. Kaž-dý človek má totiž sklon ku klamstvu,menej v slovách ako v činoch. Sklon

49

ku lži sa vnútorne zničí a nahradítúžbou po pravde. To je rozpustenieluciferovej bandy. Luciferský anjel sauvoľní z nášho astrálneho tela a stanesa bytosťou, ktorá sa môže voľne po-hybovať, v našom osude okolo nás, astáva sa služobníkom nášho anjela.

To druhé, čo patrí k očiste nášhopodvedomia meditáciou, je nasledov-né: prúd svetla preniká ďalej do ľud-ského podvedomia, ktoré je lucifersko-ahrimanské. Nielen že do neho pôso-bia vplyvy zvonku, ale toto podvedo-mie pozostáva z nášho vlastného luci-ferského a ahrimanského, ktoré smeprijali do našej bytosti. Kým človekpokračuje vo svojej meditácii, kýmjasný lúč duchovného svetla stále viacpodvedomie preniká, odohráva sa to,že sa tento prvok z podvedomia stáleviac vytesňuje.

To, čo je v podvedomí, sa pre člo-veka stane vedomým, stane sa mu tozjavným. Podobne ako had odkladásvoju kožu, takže leží pred ním a môžesa na ňu dívať, tak vysadí človek svojenižšie ja, svoje astrálne podvedomiezo seba von, a toto sa stane určitýmdruhom dvojníka človeka. A čím jepre človeka viac vnímateľný, zreteľ-ný, tým lepšie. Lebo človek sa týmnaučí ho držať pod kontrolou a ovlá-dať. Učí sa tým aj uvedomovať si, zakých zdrojov u neho vznikajú omyly,ako sa dopúšťa činov, ktoré nezodpo-vedajú jeho úmyslom.

U ľudí, ktorí sú vo svojom ja slabí,sa tento dvojník môže stať bytosťou,ktorá nekráča len vedľa človeka akojeho spoločník, ale ktorá aj s ním konáa hovorí. Môže sa stať, že človek po-vie sedem viet a z toho len štyri sfor-muloval on sám, zatiaľčo tri pochád-zajú od dvojníka. Tým, že sa človeknaučí dávať pozor na tohto spoloční-ka, ktorý by chcel vkĺznuť do každéhoprejavu človeka navonok a do každéhovnútorného úsudku o ľuďoch a uda-lostiach vonkajšieho sveta, učí sa člo-vek sebapoznaniu, učí sa mať presnépoznanie svojej vlastnej bytosti.

To tretie, čo sa pri očiste odohrá-va, nie je len vyslobodenie luciferské-ho anjela, ani len vysadenie ľudskéhodvojníka, ale vylúčenie ahrimanskéhodvojníka. Pretože tento nemôže byť vnás vnútorne premenený; musí byť zčloveka vylúčený, takže človek s nímstratí každé spojenie. Nedopraje sa mupotrava, takže je zostupujúcim svet-lom meditácie stále viac a viac zatla-

čovaný nadol, v doslovnom zmysle aždo nôh, do chodidiel, kde sa potomupína človeku na nohy a ten ho so se-bou vláči po životnej horizontále.

Potom príde okamih, kedy sa akosuchý konár odlomí, a človek sa odsvojho dvojníka oslobodí. Vtedy člo-vek pocíti, že jeho chôdza sa stala ľah-šou; z jedného dňa na druhý sa jehochôdza zmení. To je tým, že sa oslobo-dil od svojho vnútorného bremena,ktoré spútavalo jeho nohy. Odpadnu-tie bremena spôsobí človeku pocituľahčenia.

Vidíte z toho, že cvičenie meditácietu nie je len na to, aby sme zažili závanducha alebo dospeli k nejakému poz-natku, ale nato, aby sme spôsobili hl-bokosiahlu premenu v celej ľudskej

bytosti. Vyslobodzuje jednu bytosť vnašom podvedomí, vysadzuje jednuďalšiu bytosť vedľa nás - sprítomníju pre naše vedomie -, a vylúči tretiubytosť von do vonkajšieho sveta. Totovšetko sa musí odohrať, keď človekprechádza stupňami imaginácie, in-špirácie a intuície. Odohrávajú sa vňom dramatické udalosti.

Človek sa musí stať nezávislý odluciferského anjela, potom môžedôverovať svojim imagináciám;človek musí vysadiť zo seba

ľudského dvojníka, potom môžedôverovať svojim inšpiráciám;

a keď človek zo svojej bytostiodstráni aj ahrimanského dvojní-ka, potom môže zažiť čistú intuíciu.

O tom budeme hovoriť neskoršie.Dnes nám išlo len o vnútornú povahumeditácie samotnej.

Poznávacia meditáciaHovorili sme doteraz o cvičnej me-

ditácii, o precvičovaní meditácie akotakej. Existuje však aj iná meditácia,ktorá musí byť tiež opakovaná rytmic-ky, ktorá však nemá za úlohu vytvoriťlen spojenie k duchovnu, ale spoznaťurčité veci. Máme teda cvičnú medi-táciu a poznávaciu meditáciu. To jemeditácia, ktorá sa vykonáva kvôlizahĺbeniu sa do nejakého tajomstva.

Osnova, podľa ktorej môžeme tútomeditáciu pochopiť, sa dá znázorniťtakto: Ja má nejakú otázku, ktorá jepodľa možnosti postavená dosť vyso-ko. Otázka musí stúpať a človek pri-náša zo seba stále vyššie a vyššie ener-gie aby umožnil otázke pohybovať sastále vyššie dohora; aby mohla stúpať.Tam stretne určité bytosti duchovnýchhierarchií, a potom sa táto otázka vrátinasýtená vnútorným vžarovaním tejhierarchickej bytosti späť do ľudskejbytosti: tam sa rozsvieti ako poznanie!Človek niečo pochopil.

Človek sa s tým môže uspokojiť,ale môže ísť aj ďalej v tom zmysle, ženechce zostať len pri pochopení otáz-ky, ale že chce aj hodnotu a obsah otáz-ky a odpovede plne zažiť. Vtedy zostú-pi prúd do hĺbok podvedomia človekaa naspäť prídu cit a vôľa tej myšlien-ky, ktorá bola takto pochopená.

Cesta k prehĺbeniu spočíva v tom,že človek kladie stále vyššie otázky adostáva stále vyššie odpovede. Potomotázka zasiahne aj ľudské cítenie a vô-ľu. Tieto vytvoria osmičku, lemniská-tu. Toto je postup poznávacej meditá-cie, ktorá sa vykonáva aby človek nielen pochopil niečo hlavou, nie, ale ajsrdcom a nakoniec celým človekom.Keď celá moja bytosť pochopila, zna-mená to, že určitá pravda sa prebudi-la až do mojej vôle. A tak môžemepovedať, že odpoveď tu prenikla ažpo myslenie (pozri obrázok), tu až pocítenie a tu až k vôli:

Sv. Juliana s diablom na reťazi

.................vôľa..............cítenie...........myslenie

50

Meditácie o veľkých kozmickýchobrazoch a duchovných tajomstvách,ktoré sa stále opakujú, majú ten účel,aby človek ako celá bytosť pochopilcelú pravdu tohto tajomstva, aby ne-spoznal len správnosť tohto tajomst-va, ale prežil aj život a vnútornú silutejto pravdy. A tak možno povedať, žetakáto poznávacia meditácia je na-plňovaním slova:

“Ja som CestaPravdaa Život.”To sú súčasne stupne meditácie, to

je naskrz kresťanské poznanie, ktorémôže byť a je prežité človekom takpo-vediac až do krvi. To sa uskutočňujeprostriedkami meditácie.

Všeobecné účinky meditácie spo-čívajú v tom, že to duchovné v člove-ku, to, čo sme na prvom obrázku ozna-čili ako nadvedomie, zostupuje nadol,že vyššie ja človeka zostupuje do ľud-skej osobnosti, a že anjel sa skláňa azosiela pomáhajúci prúd svojho svet-la na spôsob “umývania nôh”. Ako saKristus sklonil pred svojimi učeníkmia umyl im nohy, tak umýva pri každejmeditácii anjel nohy meditujúceho.Vylieva očistný prúd až do nôh člo-veka. To je podobenstvo umývanianôh. Lebo umývanie nôh spočíva vtom, že sa vyslobodí luciferský anjel,vysadí ľudský dvojník a vyženie ahri-manský dvojník.

Duch sa tým skláňa nadol; dalo bysa povedať: meditáciou sa duch stávaťažším, duša sa stáva meditáciou vnú-torne prežiarená. Tým, že duch preni-ká dušu, učí sa duša duševne dýchaťducha; a tým, že vdychuje ducha, stávasa svietivou, rozširuje sa; a tým, že vy-dychuje ducha, zušľachťuje telo. Lebovýdych duše ide do tela. Na ceste medi-tácie sa dosahuje nový pomer medziduchom, dušou a telom. Duch sa blížik človeku; skláňa sa, duša sa rozširuje,telo sa oduševňuje. To je jeho vnútornáočista.

Telo je vtedy čisté, keď všetko, čoje spojené so životom tela, je preniknu-té srdcom. Nič v živote nie je nepek-né, keď je pri tom srdce. Všetko cynic-ké, čo sa hovorí o živote tela, vznikávtedy, keď týmto ľuďom chýba skúse-nosť, že duša oduševňuje telo. Telo sapozdvihne k duši, keď duša prenikátelo. Meditáciou nájdete harmóniu me-dzi duchom, dušou a telom. Dosahujesa tým, že duch sa skláňa, duša roz-širuje a telo pozdvihuje k duši.

Harmonizácia tela, duše aducha

Vzniká tým pred naším vnútornýmokom staré známe znamenie. Je to zna-menie kríža. Pri meditácii ide o to, abyčlovek novým, vedomým spôsobomvo svojej bytosti uskutočnil kríž. Výs-ledkom je harmónia ducha, duše a tela.A táto harmónia je to, čo všetci ľudiana svete, či to už vedia alebo nie, nazý-vajú šťastím. Šťastie nespočíva v tom,že sa človeku všetko darí, alebo že je,povedzme, obklopený samými pekný-mi vecami, ale šťastie je stav, v ktoromduch, duša a telo sú v harmónii.

Všetko ostatné, čo tejto harmóniinapomáha, čo patrí k vnútornej har-mónii celkového priebehu života člo-veka, je pozitívne, je šťastnou karmoučloveka. Na Východe, v Oriente poz-najú princíp vytvárania rovnováhy me-dzi duchom, dušou a telom. Ten nad-pozemský pokoj, ktorý vychádza zBudhu, či už v štýle jeho reči, alebo zobrazových diel, ktoré ho znázorňujúponoreného do dokonalého pokoja, súvýrazom skutočného poznania, ako savytvára harmónia.

V súčasnosti však, po tom, čo dovývoja ľudstva zasiahol Kristov im-pulz, nemôže už žiaden človek vnú-torne pociťovať tento pokoj, toto šťas-tie, pokiaľ sú ľudské udalosti okolo ne-ho naplnené toľkým utrpením, zaprí-čiňujú toľko žiaľu. Preto je princípvnútornej harmónie, o ktorý sa usilujev pokresťanských časoch, iný. Od-lišuje sa od orientálneho. Zatiaľčo vOriente ide o to, aby telo a duša zmĺklia hovoril iba duch, hovorí u nás dušas duchom spolu, unisono, a telo sa to-muto slovu oddáva, aby ho nieslo dosveta. Duša a telo hovoria voľne me-dzi sebou a telo nasleduje zo slobod-nej vôle prúd, ktorý vychádza z ducha.

Všetci traja sa stávajú spojencami,pôsobia slobodne a síce každý článokpodľa svojej prirodzenosti. Telo je lentelo, ale miluje dušu. Duša je celkomduša, bez racionálnych motívov, a zá-roveň je v harmónii so zákonmi več-ného Ducha. Telo, duša a duch sú slo-bodné a táto sloboda vedie k spoje-nectvu týchto troch článkov. Telo, dušaa duch komunikujú a pôsobia spo-ločne. To je ideál. A cesta, ktorá násmôže priviesť dopredu, je cesta medi-tácie. Na tejto ceste sa prebúdzajú včloveku vyššie stavy vedomia. Neskôrrozvedieme, ako sa prebúdzajú a akúmajú povahu, aby sme tieto veci osvet-lili ešte z inej strany.

P.O. Box 151, 810 00Bratislava 1¯Vy-dáva: vydavateľstvo

¯Šéfredak-tor: RNDr. Emil Pá-

leš, CSc. ¯Redaktori: Ing. Andrea& Miloš Stúpala ̄ Redaktorka vo Fi-ladelfii, USA: Sylvia Mikolajová ¯Redaktor v Čechách: Ing. Karel Funk¯ Grafická úprava: Emil Páleš &Marcel Hason ¯ Tel.: objednávky napredplatné časopisu (vrátane staršíchčísel): PhDr. Táňa Grigorjanová,CSc.: 777 801; správa nadácie: RNDr.Jitka Tereková: 249 201; psycholo-gické poradenstvo: PhDr. PeterSklár: 762 366 ¯ Čestný člen redak-cie: jeho excelencia Karan Singh, ma-haradža z Džammu a Kašmíru ¯Tlač: FIDAT, tel/fax: 240 84 63 ¯Vychádza 4-krát do roka ¯ Náklad:4000 ks ¯ Cena jedného výtlačku:40.- Sk (Kč)¯ Ročné predplatné:160.- Sk (Kč) ¯ Rozširujú súkrom-né kolportérske siete a knihkupectvᯠRegistračné číslo: MK SR 659/92

Bankové spojenie: Nadácia Sophia,Čs. obchodná banka, Lehockého 3,812 25 Bratislava; č. ú.: 202 11 3003/7500. Zo zahraničia: Acc. No.: 02-1130 0000/7500, Swift: CEKOSKBX

V budúcich číslach:

Stvoření světa a člověkav poznání duchovní

vědy

Prírodovedecké a peda-

gogické impulzy Eugena

Koliska

@ Prvá strana obálky: Johfra: LaVision d´Hermes Trismégiste (VidenieHerma Trismegista) @ Štvrtá stra-na obálky: Ellen Lórien: Hymne ál´Amour (Hymna na lásku) @ Pero-kresby: na strane 3: Zarja: NadeždaAntipova @ 21: Růžena Hermano-vá@ @ 39: Ivana Vorobjovová @33, 39: Nazarénske ilustrácie k evan-jeliu @ 43: Zlatý dážď: Monika Ka-beleová @ 49: Sv. Juliana: W. Auer@ Ďalšie strany: Staroveké, stredo-veké, viktoriánske a secesné orna-menty a kresby od starých autorov

46

snaženie, no človeka, ktorý je zaťaženýmnožstvom nedokonalostí.

Indický ideál dokonalostiKeď obrátime pozornosť na vý-

chod, menovite do Indie, tak tu nachá-dzame ľudí, ktorí sú z bežného hľa-diska dokonalí. V každom prípade ichtam považujú za dokonalých a ako ta-kých si ich ctia. V súčasnosti tam žijeMeher Baba. Oslovovujú ho “Jehobožský majestát” a je veľmi uctieva-ný, pretože jeho žiaci, a je ich veľkýpočet, sú presvedčení, že majú pred se-bou dokonalého človeka.

Goethe je právom veľmi vážený -vlastne viac vážený ako pochopený.No ľudia si ho ctia nie pre jeho doko-nalosť, ale z iných dôvodov. O tombudeme hovoriť neskôr. Naproti tomuna východe, v Indii, sa Meher Babachápe ako dokonalý, vrcholný stupeňľudského vývoja. Tento stav najvyššejdokonalosti, stav mahátmu, ku ktoré-mu v Indii dospeli jednotlivé osobnos-ti, sa dosahuje cestou jogy.

Pokúsme sa vytvoriť si obraz opodstate indickej jogy! V indickej jogeide v podstate o to, že v podvedomíčloveka drieme sila, ktorá býva ozna-čovaná ako “hadia sila” alebo “plameňKundalini”. Túto driemajúcu silu jetreba prebudiť. Ak sa prebudí, tak mábyť vedená nahor do vedomia a nadve-domia človeka, takže vytvorí prúd,ktorý vychádza z oblasti lona a vystu-puje po lebečnú dutinu, aby odtiaľ uni-kal do sveta.

Toto je stav extázy, v ktorom sa du-ša povznesie k najvyšším úrovniambožského a človek sa stáva mahát-mom. Schéma zobrazuje priebeh tohtodeja: Driemajúca ohnivá sila sa pre-búdza, stúpa hadiac sa nahor a potomopúšťa telo. To, čo Indovia označujúako lotos s tisícimi lupeňmi, centrum,z ktorého smerujú nahor mnohé prúdy,je to, čo sa aktivizuje pri opustení te-la. Z toho vyplývajú skúsenosti, ktorépatria k indickému okultizmu.

Sedem prednášok o vnútornom vývoji človeka:

3. Indická joga vo vzťahu ku kres-ťansko-rozikruciánskej metóde

Valentin Tomberg

né šťastie. Toto zharmonizovanie trochzložiek ľudskej bytosti je to, čo možnooznačiť slovom goetheanizmus. UGoetheho totiž vlastne ani nejde o to,aký svetonázor vytvoril, aké výkonypodal na poli vedeckej práce; v prvomrade ide o to, že jeho prostredníctvombolo pred ľudstvo postavené celkomurčité snaženie; snaženie, ktoré do ur-čitej miery aj prinieslo plody. Bolo touskutočnenie takých vzťahov medzitelom, dušou a duchom, že každá z tý-chto troch zložiek sa mohla slobodnezosúladiť s ostatnými. Pre Goethehoje príznačné, že povedal:

“Ako vedec nemôžem inak než byťpanteistom, ako umelcovi mi nemož-no inak než byť polyteistom, a o mňaako človeka je tiež postarané.”

Touto myšlienkou vyjadril nasle-dovné: Pred svojím vnútorným zrakomnemal žiaden systém a žiadnu dogmu.To, čo mal, bol trojaký vnútorný pos-toj voči bytiu. Bol úplne vedcom a pre-to musel celú prírodu vidieť ako zja-venie božstva. Bol úplne umelcom amusel preto rozpoznať a uznať jednot-livé individuality božského. Bol úplnečlovekom - to nachádza výraz v jehoWilhelmovi Majstrovi - ostalo všaknevyslovené, že tým tretím bol ideálKrista. A tak môžme povedať, že uGoetheho nemáme učenie o trojjedi-nosti, ale trojjediný postoj duše. Bol vcelej svojej bytosti trojakým člove-kom, a každá z týchto troch stránokjeho bytosti ho viedla k určitému vnú-tornému ponímaniu a trojakému stret-nutiu s Božským.

Súčasne možno vo vzťahu ku Goet-hemu povedať: Aj keď bol plodnýmvo všetkých troch smeroch, na druhejstrane predsa na ňom tkvelo veľa ne-dostatkov. Nemôžme o ňom hovoriťako o dokonalom predstaviteľovi ľud-stva; ale skôr ako o človeku, ktorý savýznamne a do veľkej miery usilovalo ideál harmonického človeka a čias-točne ho aj uskutočnil. Máme vysoké

Vážení, milí priatelia!

Včera sme hovorili o podstate a pô-sobení meditácie, a to z toho hľadiska,že v meditatívnej práci rozpoznávameprincíp omývania nôh. Pri meditáciispôsobuje zhora nadol smerujúci prúdvnútornú očistu človeka. Oblasťou,ktorá sa vplyvom meditácie vnútorneočisťuje, je ľudské podvedomie. Totoprečisťovanie vedomia sa uskutočnujepo stupňoch.

Prvým stupňom je oslobodenie lu-ciferského anjela, ktorý je pripútaný kastrálnemu telu človeka. Druhým stup-ňom je vysadenie ľudského dvojníka,ktorý je svojou povahou lucifersko-ahrimanský, čím sa postupne premení.Tretím stupňom je vylúčenie ahriman-ského dvojníka, ktorý sa drží éterické-ho tela človeka, a ktorý vplyvom medi-tácie nenachádza viac pôdu, ktorej bysa mohol pridŕžať a je tak od človekaoddelený.

Nakoniec sme sa včera pokúšalistanoviť si ideál, cieľ meditatívnej prá-ce. Ten spočíva v tom, že možno do-siahnuť rovnováhu medzi duchom, du-šou a telom. Duch sa skláňa, duša sarozširuje a telo sa povznáša k duši.Tým začínajú tieto tri zložky ľudskejbytosti, každá vychádzajúc zo svojejvlastnej prirodzenosti, vzájomne ko-munikovať a pôsobiť. Medzi týmitotroma zložkami vzniká istý druh zväz-ku, hoci každá z nich sleduje svojuvlastnú, vnútornú povahu.

GoetheanizmusDôsledkom je vnútorná harmónia

ľudskej bytosti, ktorá znamená skutoč-

47

nosť, ale o dvojnosť, lebo Svätý Duchbude vnútri človeka, bude len Otec aSyn.

A konečne na Vulkáne bude človekzajedno s Kristom. Kristus bude včloveku. Človek sám bude vzhliadaťk Bohu-Otcovi.

Budúcnosť ja takáto: Dnes mámetrojjedinosť ako ideál, ktorý sa po urči-tý stupeň uskutoční - to je vedomiemanas - potom na Venuši tu bude dvoj-nosť a na Vulkáne pôjde o jednotu:

Nebeská klenba bude vyplnenásamotným Bohom - Otcom. Toto ve-domie, stáť samostatne voči Bohu -Otcovi tým najvyšším v človeku, to je“strecha” chrámu ľudstva budúcnosti.

Sedem kozmických pašio-vých stupňov

Strecha tohto chrámu spočíva nasiedmych stĺpoch. Tieto stĺpy sú ces-ty, ktorými má ľudstvo prejsť, aby sapovznieslo k tomuto jednotnému bož-skému vedomiu. A tieto cesty nie súvlastne nič iné, ako stupne cesty, ktorúprešiel Ježiš Kristus na Zemi; je to se-dem pašiových stupňov. V mojich“Úvahách o Novom Testamente” somsa pokúšal opísať sedem pašiovýchstupňov ako stupne kresťansko-ezote-rického duchovného života.

Dnes sa pokúsime zaoberať sa týmiistými stupňami z kozmickej stránky,lebo svet ako celok je makrokozmic-kým chrámom, ktorý predstavuje pra-obraz budúceho mikrokozmickéhochrámu človeka. Rudolf Steiner vždyznovu opakuje:

“Ak chceš spoznať svet, pozri načloveka; ak chceš spoznať človeka,pozri sa na svet.”

Keďže našou úlohou je spoznaťideálneho človeka budúcnosti, mikro-kozmický chrám, dívame sa na makro-kozmos a pokúšame sa na základe veľ-kého sveta pochopiť chrámovú stavbubudúcnosti.

Veľký svet, v ktorom žijeme, začalstavom Starého Saturna. Čím bol vpodstate tento Starý Saturn? Zákla-dom mu bolo vyžarovanie vôle trónov.A táto vôľa, ktorá mala vznešený pô-vod, prúdila nadol a vytvárala nižšiebytosti tohto sveta. Bol utvorený po-čiatok človeka. A v čom vlastne spo-čívala podstata celého tohoto diania?

Pokušenie o polnoci svetovNakoniec sa však deje nasledovné:

Čím vyššie tento tryskajúci, nahor po-vznesený duševný život vystupuje, oto hlbšie neskôr, takmer ako dážď,padne do sféry ahrimanského. Pre fy-zický prírodný úkaz dažďa je tento dejduchovným praobrazom. Keď človekstúpa ako oblak, aby ako oblak zotr-vával hore, nastáva po určitom časepád do oblasti Ahrimana. Tak Ahri-man ukoristí luciferské. To je karma.Impulz, ktorý vychádza z tejto jogy, nieje taký jednoduchý, že by bolo možnépovedať: človek sa len chce vyslobodiťz tohto slzavého údolia života. To za-iste chce, ale to nie je to podstatné. Po-kúsme sa porozumieť, aké vnútornémotívy stoja v skutočnosti za jogínsky-mi snahami.

Keď človek v stave po smrti pre-chádza svetovou polnocou, čiže keďdosiahne stred cesty, ktorú má dušaprejsť po smrti, ocitne sa pred mož-nosťou konkrétneho pokušenia. Tospočíva v tom, že si povie: žijem v du-chovne, obklopuje ma duchovné svet-lo. Bolo by možné všetko, čo v sebenosím, vteliť do tohto duchovnéhosvetla, zjednotiť to s ním, takže všetkonedokonalé vo mne by mohlo byť pre-menené na dokonalé. To je luciferské po-kušenie. Vnútorne to znamená vzdaťsa celého ďalšieho vývoja ľudstva.

V prednáškovom cykle, ktorý Ru-dolf Steiner uskutočnil r. 1914 voViedni, nájdete popis týchto skutoč-ností: pokušenie môže byť také veľké,že mu ľudská duša nedokáže odolať.Preto je toto pokušenie bohmi zakryté.Predsa je však vo svete činné. To po-kúšajúce nespočíva v tom, že by sa člo-veku núkala možnosť moci, uskutoč-ňovania zlých úmyslov, egoizmu vzmysle užívania sveta; nie, jemu sanúka možnosť zostať svätý a čistý.Všetko, čo je v človeku dokonalé, samôže v duchovnom svete stať čistýma svätým. Ale tie mnohé vlohy, ktorésú ešte v ľudskej prirodzenosti k dis-pozícii, tie sa potom nerozvinú. To, čov človeku je, zostane vo svetle múdros-ti a svätosti; človek však musí rezig-novať na veľký ideál budúcnosti. Zato môže dosiahnuť vysoký stupeň krá-sy a svetla vo svojej bytosti, takej,akou je už teraz.

A tak raz každá ľudská duša stojípred voľbou, stať sa obdivuhodne svä-tou - alebo prostredníctvom mnohých,mnohých nedokonalostí dosiahnuť raz

v budúcnosti vzdialený ideál, kedy sarozvinú všetky vlohy, ktoré bohoviazasiali do ľudskej prirodzenosti.

Človek ako “chrám”Rudolf Steiner hovorí o “chráme”

ľudskej budúcnosti ako o obraze ideál-neho človeka. Na tento chrám sa ľud-ská duša díva v stave po smrti a je zpohľadu naň taká nadšená, že vo svetletohto zanietenia prijíma rozhodnutia,ktoré ju privádzajú späť na Zem, abyraz v ďalekej budúcnosti dosiahla do-konalosť.

A keď niektoré hlbšie povahy obdi-vujú Goetheho, neobdivujú v ňom do-konalého človeka (ktorým ani nie je),ale vnútornú silu usilovania v smereuskutočnenia božského ideálu, “chrá-mu”, o ktorom hovorí Rudolf Steiner,budúceho ideálu človeka, ktoréhouskutočnenie sa musí diať prostred-níctvom mnohých nedokonalostí.

Keď na druhej strane v Indii obdi-vujú dokonalú svätosť, je za tým sna-ha, pokladať súčasný stav človeka zadefinitívny a rezignovať na každý ďal-ší vývoj ľudstva.

Predmetom náboženstva bohov ječlovek, nie však taký, akým je, aleakým sa má stať. Bohovia obmysleliľudí vznešenou budúcnosťou. Tento“chrám” je ich veľkou nádejou, veľkouvierou a veľkou láskou. Uskutočnenie“chrámu”, ideálneho človeka, je nábo-ženstvom bohov.

Pokúsme sa teraz porozumieť, oaký chrám ide. Ako možno rozumieťvýstavbe tohto chrámu, ktorý je praob-razom všetkých chrámov na Zemi? Pripokuse pochopiť ho začneme zhora,takpovediac od povaly, od strechychrámu.

Najvyššia idea, ktorú ľudia v sú-časnosti majú, je idea božskej trojjedi-nosti. Nejde pri tom len o ideu trojzjed-notenia, ale o tri vnútorne odlišné zák-ladné pocity. U ľudí môže ísť o tri roz-ličné oblasti činnosti. Nestačí sa všakuspokojiť s tým, že máme tri pojmy vjednote, my máme naším životom ešteaj spojiť tri druhy činnosti s trojjedi-ným božským. Tak je to na Zemi.

Raz v budúcnosti to bude inak. Asíce na Jupiteri uskutoční ľudstvo troj-jedinosť až po vôľu. To znamená: člo-vek sám sa stane trojjediným. Mysle-nie, cítenie a chcenie budú oddelené,ale zjednocované a uvádzané dorovnováhy silou ja.

Na budúcej Venuši nepôjde o troj-

48

Pozrime sa teraz ďalej na Starý me-siac. Na Starom mesiaci vliali du-chovia pohybu svetu astrálno. Súčas-ne sa na Starom mesiaci udialo to, žetoto astrálno ukoristil Lucifer a na ne-besiach sa v tom čase odohral boj.Ľudská karma začala na Zemi, koz-mická karma na Starom mesiaci.Môžeme to povedať aj tak, že kým pádľudstva do hriechu sa odohral na Ze-mi, pád kozmu do hriechu sa odohralna Starom mesiaci. A tak, ako bol naZemi ustanovený strážca, aby chránilprah, bol aj na Starom Mesiaci pri pá-de duchov určený strážca, ktorý malvziať karmu na seba; bol to uskutočňo-vateľ duchovnej karmy. Duchoviaobdržali za svoju vernosť sami hod-nosť strážcu božských zámerov.

Hodnosť strážcu je to, čo sa vyjad-ruje tŕňovou korunou. Tŕňová korunaje znakom hodnosti, ktorá zodpovedástavu korunovanosti, avšak zraňujesamotného korunovaného. Pretože si-la, ktorú má rozvinúť strážca, zástup-ca karmickej nevyhnutnosti, je silouneúprosnosti, princípu morálnehopostoja, ktorou sa napĺňa “Pravda” a“Zákon”.

U bytostí, ktoré majú poslaniestrážcov, musí byť prekonaný súcit. Atak museli duchovné bytosti, ktoré za-stupujú karmu sveta, hľadieť na luci-ferskú bytosť na jednej strane s naj-väčším súcitom - a na druhej straneho vždy znovu prekonávať, aby stálineochvejne na “kozmickom prahu”.

Sila, ktorá sa zjavuje v tŕním koru-novaní, je nutnosť súdiť pri vnútornomsúcite, ktorý ale musí byť vždy ovlád-nutý a prekonaný. A tak táto korunabodá samotného jej nositeľa. A to jeto, čo sa v kozme udialo za Staréhomesiaca. Je to dráma Starého mesiaca,že v kozme vznikla tŕňová koruna.

Keď teraz prejdeme ďalej k zem-skému vývoju, tak Zem je bytím kríža.Nesenie kríža je základný tón, základ-ný motív pozemského bytia, a každábytosť, ktorá je spätá so Zemou, sa muv nejakej forme učí. Tak má človek vovšeobecnosti dosiahnuť počas zem-ského vývoja stupeň nesenia kríža, ato tak, že vždy znovu berie na seba kríža prechádzajúc celým cyklom, celýmkruhom skúseností, učí sa ho plneznášať. Vypovedá o tom sám znak Ze-me .

Počas budúceho jupiterského by-tia ľudstvo prejde ukrižovaním. Budeprechádzať stupňami nepohnutosti,nemožnosti pohnúť sa, ktoré predžil a

predtrpel samotný Ježiš Kristus. Osudľudstva tu bude pozostávať hlavne ztoho, že sa ľudstvo spojí s karmou pla-néty Jupiter. Z toho stredného bodu, vktorom sa pretínajú ramená kríža, budemusieť vyvinúť novú silu, ktorá budeznamenať spásu luciferského. A počasjupiterského bytia budú znieť kozmomslová dobrého lotra, ktoré odzneli naGolgote prostredníctvom človeka. Adostane sa im tej istej odpovede, akúdal Kristus lotrovi:

“Veru, hovorím ti, ešte dnes budešso mnou v raji.”

Toto sa stane počas jupiterskéhobytia s Luciferom, kým ľudstvo samot-né bude prechádzať ukrižovaním aväzba Lucifera na karmu ľudstva sauvoľní

A na budúcej Venuši bude ľudstvoprežívať uloženie do hrobu. To budespočívať v tom, že všetku karmu všet-kých prírodných ríší, ktoré sú nižšieako samotný človek, vezme človek naseba; nie v zmysle pohltenia, ale vžitiasa do cudzieho osudu v nádeji, že tátoobeť bude sprevádzaná kozmickýmzázrakom, a že po tomto pochovanívšetkého ľudského bude nasledovaťjeho zmŕtvychvstanie.

Zmŕtvychvstanie samotné prežijecelé ľudstvo v stave budúceho Vulká-nu. Tu si ľudstvo utvorí, vyvinie zmŕt-vychvstalé telo, ktoré sa zjavilo uče-níkom po smrti Kristovej. Také zmŕt-vychvstalé telo bude mať človek počassiedmeho planetárneho vývojovéhostupňa.

Ideálny človekToto je sedem stĺpov ľudského

chrámu, chrámu ideálneho človeka. Ktýmto stĺpom vedú stupne, ktoré vlast-ne predstavujú stavy vedomia, v kto-rých možno prežiť sedem základnýchtónov bytia. Lebo bytie je symfóniou,ktorá pozostáva z týchto siedmychzákladných tónov či pratónov. Sú totóny:

1. umývanie nôh2. bičovanie3. tŕním korunovanie4. nesenie kríža5. ukrižovanie6. uloženie do hrobu7. zmŕtvychvstanieTo sú stĺpy, na ktorých spočíva jed-

nota božstva. K nemu vedú štyri stavyvedomia.

V tom istom, o čom sme včera hovoriliv súvislosti s meditáciou ako o umýva-ní nôh. Bolo to sklonenie sa božej vôlek ľudstvu. Bol to makrokozmický aktomývania nôh. Starý saturn je mies-tom umývania nôh. To je vyjadrené vznaku Saturna . Hore máme kríž, toje obetujúce sa sebaobmedzenie, seba-spútanie - a dole pasívne prijímajúciMesiac.

Pozrime sa ďalej na Staré slnko,ktoré nasledovalo po stave Starého Sa-turna. Tu sa udialo to, že bohoviamúdrosti zo seba vyžiarili substanciumúdrosti, ktorá znamenala počiatokživotného tela, života.

Čo znamená múdrosť? Čo sa v sku-točnosti týmto slovom vypovedá? Za-hĺbme sa do tohto slova “múdrosť”!Pozrite, múdrosť, to nie je otvorenosťpre to, čo je mimo nás, múdrosť je si-la, ktorá prúdi v mnohých smerochzvnútra bytosti navonok. Múdrosť jeto, čo prebýva vo vnútri samotnej by-tosti, čo je prítomné, čo poníma okolienie jednostranne, ale mnohostranne.Keby sme si to chceli predstaviť sche-maticky, tak spravíme bod, lebo múd-rosť je obsiahnutá vo vnútri človeka .Z toho bodu vychádza múdrosť v mno-horakých podobách.

Máme tak znak Slnka a všetkéhoslnečného. To je výrazom múdrosti,ktorá je vnútorná a zároveň všetko ob-siahne, vyžaruje rovnomerne do všet-kých smerov, je univerzálna. Životnásila je vlastne usilovaním z vnútra na-vonok, k univerzálnosti. A boj, v kto-rom musia obstáť tak múdrosť ako ajživot v bytí, spočíva práve v tom, že zmúdrosti musí byť vyvinutá sila, ktorádokáže klásť odpor jednostrannos-tiam, náporom zvonku, sprava i zľava.Pretože múdrosť je stav bytosti, ktoráje schopná spočívať sama v sebe, ne-potrebuje žiaden oporný bod spravaani zľava, nespolieha sa na nič než navlastné vnútro a nenechá sa zatiahnuťdo žiadnej jednostrannosti.

To je tá sila, ktorá žije v princípemúdrosti, a ktorá je takým dojímavýmobrazným spôsobom vyjadrená vevanjeliu, keď je Ježiš Kristus bičova-ný ľuďmi. Môcť spočívať sám v sebe,obstáť silou vlastného vnútra napriekvšetkým útokom zvonku, to je sila,ktorá sa vyvíja bičovaním. A to, čo vy-tvorilo človeka Starého slnka, čo roz-žiarilo túto planétu, je tá istá sila, ktorása prejavuje a preukazuje a osvedčujepri bičovaní. Slnko bolo planétou bi-čovania.

49

1. predmetné vedomie2. imaginatívne vedomie3. inšpiratívne vedomie4. intuitívne vedomieUmývanie nôh rovnako ako aj os-

tatných šesť stĺpov môžeme prežiť vovšetkých štyroch stavoch vedomia.

Tak máme obraz, ktorý schematic-ky vyzerá približne takto:

Hore máme duchovné vedomie člo-veka, ktoré sa stane jednotou. Nebude-me viac trojnosťou, ale budeme maťjednotu v duchovnom. Môžeme sipredstaviť týchto sedem stĺpov, ktorébudú spočívať na štyroch stupňoch,vedúcich k tomuto chrámu. Toto je tánajjednoduchšia schéma, ale obsahujezákladnú ideu ideálneho ľudskéhochrámu: pomer duchovného, duševné-ho a telesného v človeku.

Od tohoto ideálu odhliadajú ľudia,ktorí nasledujú impulz, ktorý v súčas-nosti nachádza svoj výraz v indickejjoge. Pretože v nej ide o to, všetko ne-dokonalé, čo človek má, priviesť dohlavy; to znamená prejasniť to tak, akoje prejasnená hlava, a túto hlavu ne-chať potom uletieť na anjelských kríd-lach. Človek, ktorý by sa takto oslobo-dil, by nebol predstaviteľom zmŕt-vychvstania, ale len bezsmrtnosti. Takmáme pred sebou dve možnosti: mož-nosť nesmrteľnosti a svätosti v prítom-nosti, svätosti, ktorá je zavŕšením to-ho, čo je v nás nedostatočné - a na dru-hej strane ideál prechodu vývojovýmistupňami, ktoré vedú k zmŕtvychvsta-niu. Budúci zmŕtvychvstalý človek jeideálnym obrazom človeka, chrámom,ktorý vidí po smrti každá duša a jetýmto pohľadom podnecovaná k tomu,aby sa vrátila na Zem, aby sa učilaumývaniu nôh, aby sa učila sile bičo-vania, korunovania tŕním, neseniu krí-ža, aby bola ukrižovaná a uložená dohrobu, a nakoniec vstala z mŕtvych.

Zajtra budeme potom hovoriť ostupňoch vedomia, ktoré sa na tejtoceste rozvíjajú.

Raz príde deň, keď po pokorení vesmíru, skrotení vetra, prílivu,odlivu a zemskej príťažlivosti začneme využívať silu lásky. A v ten deňpo druhýkrát v dejinách sveta objavíme oheň. Teilhard de Chardin

Byť organizovaný znamená byť nažive, pretože práve život všetko organi-zuje. Ak necháte tiecť vodu, zorganizuje všetky kamene a piesok čo sa jejdostane do cesty; preto nechajte cirkulovať život, životné prúdy a on sámvšetko zorganizuje. Ak život prúdiť prestane, všetko sa zastaví. V zime slnkonesvieti a nič nerastie. Ale hneď ako príde jar so svojím svetlom a teplom,život začne cirkulovať a semená a rastliny začnú ožívať a pučať. A čo človek?Pokým v ňom nesvieti duchovné slnko, nebeský život nemôže prúdiť a seme-ná v jeho vnútri neožijú.

Každý, dokonca i deti vedia, že slnko vlieva do semien život, ale ľudia vskutočnosti nepochopili, pretože keby chápali, hľadali by duchovné slnko,vyhrievali by sa v jeho lúčoch lásky a múdrosti a nechali by zarodiť cnosti,talenty a schopnosti, ktoré im dal Boh. Potrebujeme duchovné slnko asi takako potrebujeme fyzické; vďaka nemu tečú rieky, vtáci spievajú, stromy kvit-nú a dávajú plody.

Je tu ešte mnoho toho, čo by sa dalo povedať o slove “organizácia”. Ľudiasi myslia, že organizácia patrí iba do mechanického sveta, ale to nie je všetko.Je to v skutočnosti láska, čo organizuje. Kde sa medzi ľuďmi nachádza láska,netreba žiadnej organizácie; všetko sa organizuje samo od seba; každý vie, čomá robiť a všetko dokonale funguje. Ale odoberte lásku a budete sa musieťzačať vyhrážať a cenzurovať - a aj tak nič fungovať nebude. Ak je v rodineláska, všetko funguje samo od seba, ale ak ju odoberiete - aj keď k nimpošlete ľudí so samopalmi, nebude fungovať nič! Ak skutočná láska zaplavísvet, nebudú potrebné ani zákony, ani žiadne pravidlá; každý bude presnevedieť, čo robiť a ľudia budú žiť v harmónii. Láska je jediná, čo zorganizujevšetko a čo spôsobuje, že všetko rastie a prekvitá. Dajte rodine lásku, dajtespoločnosti lásku a nebudete musieť hovoriť: “Urob toto, urob hento... a ak

Podobne ako slnko,láska vnáša poriadok do života

Omraam Mikhael Aivanhov

46

Sedem prednášok o vnútornom vývoji človeka:

4. Imaginácia, inšpirácia, intuícia

te takého stupňa, v ktorom získava vi-zionársku zreteľnosť. Nejakej myš-lienke môžete, pravda, rozumieť a na-hliadať ju vo všeobecnosti, no môžeteju mať pred očami i tak zreteľne, ženadobudne ostré kontúry a stane saviditeľnou. Ostrosť vnútornej pozor-nosti môže byť vystupňovaná do takejmiery, že to, čo sa inak odohráva lenvo všeobecných pocitoch a slovách,

nadobudne zreteľnosť, ktorá vedie kvnútornému videniu toho, čím sa zao-beráme. A takéto prežívanie prinášaso sebou pocit šťastia.

Človek sa cíti byť pri prvých ima-gináciách, ktoré smie prežiť, vnútorneposilnený. Pociťuje, že vnútorná sve-telná sila jeho bytosti vzrástla, a žeako človek tým pre všetko v živote zo-silnel. Cíti, že sa v ňom prebudila sila,ktorá mu umožňuje mať prehľad vkaždej situácii. Pod vplyvom plastic-kej vnútornej sily, ktorá sa v ňom pre-budila, všetko nejasné, hmlisté a ná-hodné ustupuje, aby sa vytvoril prie-stor pre určité, charakteristické a zre-teľné. Toto zozreteľnenie vnútornéhoživota vedie k imaginácii.

Imaginácia nie je neurčitý život vsnoch a fantáziách, nie je to pasívne

prijímanie náhodných obrazov a vízií,ale je to také veľké zjasnenie vedo-mia a taká usporiadanosť myslenia,že človek začína v duchovnom pries-tore maľovať. Táto schopnosť maľo-vať v duchovnom priestore je obšťast-ňujúcim zážitkom; človek pritom totižsilnejšie pociťuje svoju osobnosť.

Inak je to vo vzťahu k inšpiratív-nemu vedomiu. Tu je to tak: Keď člo-vek dosiahne zreteľnosť a silu vedo-mia, musí z neho tieto svietiace fareb-né obsahy odstrániť. Musí odstrániťdosiahnuté imaginácie, vzdať sa šťas-tia žiť v týchto obsažných obrazoch,ktoré vznikajú pred jeho vnútornýmzrakom. Namiesto toho má vytvoriťprázdno a temnotu a celou svojou du-šou sa do tejto temnoty a prázdna po-hrúžiť.

Pre inšpiratívny život je podstatnýstav vnútorného vyprázdnenia. Dušasa pociťuje v úplnej, absolútnej vnú-tornej osamelosti. Človek prežíva sámseba, akoby bol opustený všetkýmiľuďmi i bohmi. Prázdno a neprítom-nosť všetkého, čo by dušu mohlo na-pĺňať, rastie a rastie. A hoci by sa člo-veku mohlo zdať, že je už úplne prázd-ny, predsa prežíva, že môže byť ešteprázdnejší, ako si myslel. Toto vnútor-né vyprázdnenie je dokonalým vnútor-ným utíšením sa. Duša môže byť takátichá, že v sebe a okolo seba už ničnepočuje. Dospieva k dokonalémumlčaniu celou svojou bytosťou. A keďsa duša naučí mlčať, naučí sa vlastnenačúvať v duchovnom svete.

Kto sám hovorí, iného nepočuje.Keď človek vnútorne hovorí (a vnú-torne hovorí veľmi často), nepočuje,ako sa svet prihovára jeho duši, pre-tože všetko je prehlušené jej vlastnýmhlukom. Toto mlčanie je bolestnýmzážitkom. Každá inšpirácia je spre-vádzaná bolesťou, kvôli prehĺbenémupocitu prázdna, ktorý ale ohlasuje bu-dúcu plnosť. Znamená to, že sa blížiduch. Pretože duchu musíme vytvoriťpriestor, aby mohol vstúpiť: to je vy-prázdnenie duše. Plné nádoby nemôžu

Vážení a milí priatelia!

Včera večer sme sa zaoberali proti-kladom medzi dvoma úsiliami: Najednej strane tým, ktoré nachádza svojvýraz v indickej joge - no nie len tam,a ktoré spočíva v odpútaní sa od po-zemského bytia, rezignujúc na usku-točnenie vysokého ideálu človečen-stva, ktorý je cieľom bohov. Na druhejstrane sme hovorili o úsilí dosiahnuťcieľ, ktorým je človek budúcnosti, ide-ál, ktorý ako realitu v podobe chrámuuzrie každý človek medzi smrťou anovým narodením. Hovorili sme opodstate tohto chrámu: Duchovný ži-vot budúceho človeka bude namiestotrojjedinosti stáť zoči-voči jedinémuBožstvu. Táto strecha chrámu spočívana siedmych stĺpoch, pričom každý ztýchto siedmych stĺpov zodpovedájednému z pašiových stupňov JežišaKrista a tie zasa zodpovedajú kozmic-kým evolučným stupňom Zeme. Ďalejspočíva tento chrám na štyroch stup-ňoch, ktoré predstavujú štyri stupnevedomia: predmetné vedomie, imagi-natívne vedomie, inšpiratívne vedomiea intuitívne vedomie.

Dnes sa budeme zaoberať týmitoštyrmi stupňami vedomia. A síce bu-deme sa nimi zaoberať tak, že z nichpre nás vyplynie určité morálne prehĺ-benie. Zaoberať sa týmito vecami beztoho, aby to viedlo k zintenzívneniumorálneho života, nemá totiž žiadenzmysel.

Stupne vyššieho poznaniaZačneme prvým stupňom nad-

zmyslového vedomia, ktoré sa nazývaimaginácia. Dosahuje sa tak, že bež-né vedomie človeka dospeje k jedno-značnosti, jasnosti a vnútornej intenzi-

Valentin Tomberg

47

byť naplnené, iba prázdne. Preto predinšpiráciou musí duša prejsť bolest-nou prázdnotou.

Keď človek prežíva intuíciu, po-stupuje vlastne ponorenie sa duše dotemnoty ešte hlbšie. Tu už nejde iba oto, že duša vylúči vonkajšie dojmy,ovládne seba samú a zbaví sa každéhokonkrétneho obsahu vedomia: tu ideo čosi ďalšie, o to, že opustí i samotnévedomie, to znamená, že duša sa po-norí do zdanlivej ničoty. V takomtookamihu sa uskutočňuje istý druh bez-mocnosti vedomia. Duša sa vráti späť,je však prežiarená spomienkami natento stav, akoby bleskom preniknutánovými poznatkami o otázkach, kto-rými sa zaoberala.

Intuícia je charakteristická stavompreblesknutia. Inšpirácia je charakte-ristická mlčanlivým načúvaním, priktorom sa duchovné poznatky vlieva-jú do duše. Základný charakter imagi-nácie je taký, že človek stojí zoči-vočisýtym, mohutným obrazom.

Tri stupne imaginácieAk sa teraz po tomto všeobecnom

prehľade chceme zaoberať jednotlivý-mi stupňami podrobnejšie, musímepriznať, že táto všeobecná charakte-ristika je nedostačujúca. Aby sme sku-točne porozumeli imaginatívnemu ve-domiu, musíme v ňom rozlišovať trirozličné stupne.

Pri prvom stupni imaginatívnehovedomia sa začínajú rozsvecovať far-by a vytvárať formy. Tieto formy vy-tvárajú symboly, a človek má pred se-bou symbolické obrazy, ktoré - podľasvojich schopností - môže a nemusíbyť schopný vysvetliť, takže pred nímstoja ako odpovede alebo ako hádan-ky; možné je oboje.

Môže sa však udiať i niečo ďalšie.Môže sa stať, že človek nemá predsebou iba obrazy, ale že k nemu čosiprehovára slovami, úplne zreteľne ajasne. Nie tak, že by počul fyzickýmiušami, čo by bol patologický jav, aletak, že slová s veľkou jasnosťou po-ciťuje vo svojej duši. Vie, že to nie súfyzické slová, že sú sformované vozvukovom éteri sveta. Teraz, keď kčloveku tieto slová zaznievajú, vie, žeposolstvá sa k nemu nedostávajú lenprostredníctvom obrazov, ktoré simôže vyložiť ako odpovede alebo akohádanky. Vie, že k nemu i prehovára-jú tak, že sa jeho pojmy obohacujú o

nové. Človek sa môže týmto spôso-bom stať učňom, môže absolvovaťduchovný kurz o istých tajomstváchsveta.

Nie je to inšpirácia, ale druhý stu-peň imaginatívneho vedomia, kde saduchovné obrazy stávajú ľudskýmislovami. Duchovné obrazy totiž niesú iba farebné, ale môžu prijať i cha-rakter tónu.

Kontakt na druhom stupni imagi-natívneho vedomia zodpovedá inšpi-rácii v rámci imaginácie.

Ďalej sa potom môže stať, že člo-vek pred sebou nemá len symbolickéobrazy a nevníma len slová, ale že sapred jeho vnútorným zrakom objavínejaká bytosť, a on spozná, kto to je.Spozná ju podľa jej pohľadu. Nejdeo to, akej je formy a farby; dôležité

je, čo znamená jej pohľad. Človekpotom zažije, že jeho vnútorný zraksa stretáva s pohľadom inej bytosti,cíti, že sa dotýkajú pohľadom. Týmtú bytosť spoznáva.

To nie je intuícia, ale tretí stupeňimaginácie, za ktorou už zvoľna pre-svitá jej intuitívny obsah.

Ak teda hovoríme o imaginácii,musíme rozlišovať:

- čistú imagináciu ako takú, ktorása prejavuje v obrazoch;

- reč, ktorá sa inšpirovane formu-je do slov, to je inšpirácia v rámci ima-ginácie;

- a keď spozorujeme nejakú by-tosť, ktorú spoznáme podľa pohľadu,to je intuícia v rámci imaginácie.

Pri takto rozvinutej imaginácii je

možné mnohé. Je možný vedomý styks bytosťami duchovného sveta, so zo-mrelými a s bytosťami duchovnýchhierarchií. Možno povedať, že človekje už na tomto stupni schopný presnerozlíšiť, s akou bytosťou má do čine-nia. Ak človek vnútorne prežíva zo-mrelého človeka, tak sa stretnutie odo-hráva vždy tak, že duša mŕtveho je vneprestajnom pohybe, ktorý je potreb-né sledovať neustálou vnútornou akti-vitou. Pri stretnutí s niektorou hier-archickou bytosťou je človek akobyvnútorne preniknutý nepohnutým stĺ-pom.

Prostredníctvom tohto imagina-tívneho vedomia získava človek mož-nosť dozvedieť sa skutočnosti, ku kto-rým by inak nemal prístup, skutočnos-ti duchovného sveta, skutočnosti, kto-ré môže duchovný svet sprostredkovaťfyzickému prostredníctvom udalostívo fyzickom svete, a tiež poznatky odejinách Zeme a o samotnom človeku.

Tri stupne inšpirácieInak je to pri inšpiratívnom vedo-

mí. Tu sa človek predovšetkým nedo-zvedá žiadne skutočnosti, ale súvis-losti medzi skutočnosťami. V rámciinšpiratívneho vedomia musíme tiežrozlišovať tri stupne.

Pri prvom stupni človek zakúšatajné línie a figúry; nie sú to však sym-boly, ktoré musia byť interpretované,ale rozoznáva v nich zákony bytia.Chápe veci, ktoré sú inak nepochopi-teľné. Keď človek s inšpiratívnym ve-domím pozoruje nejaký duchovný po-hyb, nachádza línie jeho smerovania,cieľa, ku ktorému smeruje. Stanú samu zrozumiteľné všetky skutočnosti,ktoré s ním súvisia. To je imagináciav rámci inšpiratívneho vedomia. For-my a línie sa stávajú figúrami, ktorénemajú nič spoločné s farbami a svet-lom, ale pozostávajú z vnútornej súc-nosti a zjavujú človeku tajomstvo ur-čitej oblasti bytia. Keď človek týmtospôsobom pozoruje napríklad nejakúduchovnú hierarchiu, oddáva sa jejsvojou dušou, svojimi inšpiratívnymischopnosťami, v jeho duši vnútornevzniká porozumenie, ktoré v ňom na-dobúda podobu figúry, a cez ňu môžespoznať, čo táto hierarchia vo svetechce, čo je jej ideálom a cieľom, aako ho uskutočňuje. Odhaľuje týmurčitý zákon. Druhý stupeň inšpirova-ného vedomia zodpovedá čistej inšpi-

48

rácii ako takej. Prejavuje sa tak, žečlovek vnútorne vníma otriasajúcemorálne tóny. Musíme si predstaviť,že duša s určitou otázkou hľadí dotmy. Z tohto ticha a tmy je duša za-siahnutá tým, čo tu počuje. Z prázd-na, temnoty a ticha sa dozvedá niečomorálne otriasajúce, nie len skutoč-nosť o sebe, ale istý morálny tón, zne-júce slovo, posolstvo; nie však posol-stvo, ktoré pozostáva z pojmov a sku-točností, ale bezprostredné duševnéposolstvá, prostredníctvom ktorýchčlovek vníma slovo nejakej bytosti.Svojimi morálnymi schopnosťamiprichádza do styku s vyššou morálnoubytosťou, ktorá mu môže vysvetliťmnohé, čo v živote potrebuje. Jedinéslovo, ktoré človek takto vníma, vydáza dvadsať alebo tridsať prednášok,vyjadrujúcich túto pravdu v reči myš-lienok. Približne taký je vzťah vypra-covaného myslenia narábajúceho sfaktami a skutočnosťami, k inšpirova-nému prežívaniu slova. Človek poro-zumie vo svojej duši niečo veľké narazv jedinom slove, a to potom môže vy-jadriť nespočetnými slovami v ľudskejreči. Toto vnútorné počutie slova ječistá inšpirácia.

Tretí stupeň inšpirovaného vedo-mia zodpovedá intuícii v rámci inšpi-rácie. Predstavte si, že nejaký človeknavonok alebo vnútorne hovorí. Môžehovoriť sám zo seba to, čo si osobnemyslí. Vtedy nie je inšpirovaný. Môžesa pokúsiť vyjadriť to, čo sa z duchov-ného sveta dozvedel inšpiráciou: vte-dy je sprostredkovateľom. Ďalej samôže stať, že človek v tom istom oka-mihu, v ktorom niečo vnútorne vní-ma z duchovného sveta sa i vyjadruje.To je stav, v ktorom človek tvorí sámzo seba a duchovný svet sa súčasnespolupodiela na inšpirácii. Človekprežíva vnútorné spojenie s vyššou by-tosťou a rozpráva spolu s ňou. To zod-povedá intuícii v rámci inšpirácie:Človek stretáva istú bytosť, s ktorouaktívne spolupôsobí, ktorou je inšpi-rovaný vo svojej vôli prostredníctvombezprostredného srdečného vplyvutejto bytosti.

Tri stupne intuícieAj keď prejdeme k tretiemu, naj-

vyššiemu stupňu nadzmyslového ve-domia, k intuícii, môžme rozlíšiť tripodstupne. Keď sa ľudská duša vrátiz onej temnoty, vynára sa spomienka

na to, čo tam prežila ako záblesky,ktoré pozostávajú z tepla a chladu.Vnútorné teplo, vnútorný chlad hovo-ria človeku o bytostnej podstate, doktorej bol ponorený. Nie je to len niečonejasné. Nejasné je fyzické prežívanietepla. Prežívanie však môže nadobud-núť takú zreteľnosť, že teplo je preží-vané ako záblesk, ako bezprostrednépoznanie nejakej bytosti v jej bytost-nej podstate. Tak tu môžeme hovoriťo imaginatívnom stupni v rámci intu-ície. Imaginácia sa prejavuje na tom-to stupni intuitívneho vedomia pros-tredníctvom tepla a chladu.

Inšpirovanému stupňu zodpovedáprežívanie, v ktorom už človek vnú-torne nie je naplnený teplom a chla-dom, ale zábleskami skutkov, kde člo-vek, dalo by sa povedať, prežíva skut-

ky ako také, no sú to duchovné skutkyduchovných bytostí.

Na treťom stupni čistej intuíciezodpovedá vedomie skutočnosti vží-vania sa jednej bytosti do inej tak, ženapríklad anjel môže byť vnútri ľud-ského ja, alebo človek so svojím by-tostným jadrom môže byť v bytost-nom jadre iného človeka, takže sa vnú-torne stávajú jedným a žijú v sebe.Nejde len o prostú výmenu správ me-dzi jedným a druhým, o spoločné skut-ky, ale o to, že jedna bytosť je skutoč-ne vnútri druhej a tvoria jednotu.

Môžeme tomu porozumieť, keďuvážime, že takéto stupne existujú ajvo vzťahu k iným ľuďom: V predmet-nom vedomí je človek iba vecou, sku-točnosťou; ak sa však zaujímame ojeho dušu, stáva sa jeho zovňajšok vý-razom imaginatívneho, ktoré prejavu-

je duševné. Ak sa s ním dôverne roz-právame, je to morálny vzťah a zod-povedá inšpiratívnemu stupňu. Akprežívame priateľstvo, hlbokú vnútor-nú prepojenosť, zodpovedá to intuitív-nemu stupňu.

Táto postupnosť v oblasti nad-zmyslovej skúsenosti však môže do-siahnuť úroveň, ktorá ďaleko presa-huje to, čo je možné prežívať v každo-dennom živote. V duchovnom svetenapríklad môže znamenať priateľstvoniečo, čo so sebou prináša úplne inýživot. Môže sa stať, že v nejakomčloveku, ktorý putuje po Zemi, pôsobíešte iná duša, s ktorou je v intuitívnomspojení.

Kronika AkašaSchopnosť imaginácie, inšpirácie

a intuície tu nie je len preto, aby sačlovek mohol stýkať s duchovnýmsvetom, ale preto, aby prostredníc-tvom tohto styku mohlo do ľudskéhoživota vplývať niečo hodnotné. A me-dzi to, čo je pre ľudský život na Zemihodnotné, patria výsledky čítania vKronike Akaša, to znamená v pamätisveta. Tak, ako majú pamäť jednotli-ví ľudia, má ju i svet. Z pamäte svetamôže človek čerpať za pomoci imagi-nácie, inšpirácie a intuície. KronikuAkasha možno prezerať, počuť aohmatávať.

Dešifrovanie Akašickej kronikyvšak vyžaduje schopnosť vysoko vy-vinutej intuície. Túto spravidla dosa-hujú len najvyšší zasvätenci ľudstva.Dokážu v nej nie len čítať, ale ju idešifrovať. To je niečo veľmi vysoké,oveľa vyššie, ako si môžme myslieťpri prvom zoznámení sa s týmto prob-lémom. Nestačí, že človek rozviniedosť síl, aby sa zjednotil s KronikouAkaša. Aj po návrate z nej musí vedieťvo svojom obyčajnom vedomí opäťzostaviť všetko, čo v nej rozlúštil. Toje obrovský výkon.

Častejšie sa to deje tak, že človeksa prostredníctvom imaginácie, in-špirácie a intuície dozvie o KronikeAkaša a niektorých jej častiach tým,že mu jej obsah len rozprávajú hier-archické bytosti alebo zomrelí ľudia,ktorí sú toho schopní. To je niečo, čosa stáva oveľa častejšie. Prejavuje sato v rozličných dejinných objavoch,keď ľudia získajú nejakú skúsenosťna prahu svojho vedomia. Tak sa na-príklad robia objavy vo vede, keď sa

49

Zenový majster Rjókan žil tým najjednoduch-ším životom v chalúpke na úpätí hory. Raz večernavštívil chalúpku zlodej a zistil, že z nej niet čoukradnúť.

Rjókan sa vrátil a prichytil ho: “Dlhou cestou siku mne musel prísť,” vraví lupičovi, “a nemal by sisa vrátiť s prázdnymi rukami. Zober si prosím moješaty ako dar.”

Zlodej bol v rozpakoch. Zobral šaty a odkradolsa.

Rjókan sedel nahý a pozoroval mesiac. “Chudákchlap,” vzdychol, “škoda, že mu nemôžem dať tenkrásny mesiac.”

Preložil Juraj Šípoš

Mesiac nemožno ukradnúť

“Kiež je moje srdce také nepohnuté akoplaměn lampy v závetrí ”. (Bhagavadgíta 6:19)

prostredníctvom imaginácie, inšpirácie alebo intuície pre-nášajú na ľudí časti Akašickej kroniky. To, že im človekrozumie, pretože mu bola uľahčená námaha spojená sdekódovaním, má pre vedu a poznanie veľký význam.

Nadovšetko významná je však istá celkom konkrétnaskúsenostná oblasť, týkajúca sa všetkých ľudí, ktorá knim môže pristúpiť prostredníctvom imaginácie, inšpiráciea intuície, istá zvláštna časť Kroniky Akaša, ktorá sa nena-chádza hore v devachanskom svete, ale je vpísaná do sa-motnej éterickej aury Zeme: časť, ktorá stojí v blízkostifyzického sveta a môžu ju prežívať všetci ľudia, ak savenujú problémom a obsahom, ktoré súvisia s toutopozoruhodnou časťou Kroniky, nachádzajúcou sa tudole v éterickej časti Zeme. Táto časť sa týka všetkýchľudí. Je to to najdôležitejšie, čo sa človek môže do-zvedieť, a čo sa každý človek dozvedieť musí.

O čo tu ide? Čo to je? Vážení a milí priatelia, pozrite,keď človek umiera, má pred sebou panorámu, tablo svoj-ho uplynulého života. Tá mu zjavuje obraz celého jehoživota, zakrýva však sféru podsvetia, sféru zla. Človek jetak pred strašným pohľadom na podsvetie chránený. Vhodine smrti totiž každý stojí nad priepasťou ahriman-ského a tento obraz je prekrytý tablom, ktoré má zomrelýpred sebou a na ktoré sa díva.

Piate evanjeliumVo svetových dejinách sa však raz, pred 1900 rokmi

stalo, že jedna bytosť umierala inak ako všetci ľudiapredtým i potom. Ježiš Kristus sa vzdal pohľadu na svojetablo a zostúpil vedome do temnoty podsvetia. To bolajeho cesta peklom. Svoje tablo odovzdal ľuďom. Keď sičlovek po smrti prezerá tablo svojej životnej cesty, urči-tým spôsobom ho vychutnáva. Potom ho preberajú anje-li, archanjeli a archeovia. Ježiš Kristus sa toho vzdal aneodovzdal ho anjelom, ale ľuďom, v prvom rade učení-kom, vediacim a zasvätencom, ale v podstate celému ľud-stvu. Toto tablo životnej cesty Ježiša Krista je vpísané véterickej aure Zeme a je “piatym evanjeliom”, výňatky zktorého sprostredkoval Rudolf Steiner vo svojich pred-náškach.

Tým je zaistený prístup ľudstva k evanjeliu, zvlášť, akby sa evanjeliá stratili či boli zničené, pretože tu je nezni-čiteľné evanjelium! Ľudia sa stanú schopnými sami prežiťa zakúsiť všetko, z čoho pozostáva životné dielo a utrpenieJežiša Krista. A to je to najdôležitejšie, pre čo je imaginá-cia, inšpirácia a intuícia potrebná.

V obsahu tohto “piateho evanjelia” je obsiahnuté celétajomstvo svetového Slova v obrazoch, inšpiratívnych slo-vách a intuitívnych možnostiach. To, čo povedal pisateľJánovho evanjelia - “slovo sa stalo telom” - je skutočnosť.Svetové Slovo, základné tajomstvo sveta sa zjavuje v ži-votnej ceste Ježiša Krista. Človek môže byť zasvätený dovšetkých tajomstiev, ak prežije tablo Ježiša Krista. Prežijetu okrem iného isté dve tajomstvá, tajomstvá dvoch Stráž-cov prahu, Malého a Veľkého, v podobe “pokušenia napúšti” a “Getsemanskej záhrady”.

O tajomstvách pokušenia a Getsemanskej záhrady a otom, ako súvisia s oboma Strážcami prahu, budeme ďalejhovoriť zajtra.

19

stvořitelskou úlohu bílý a černý pták, jeho jádro zůstává vždytotožné a svědčí o společném původu. Vyplývá z prazážitkupůsobení dobrých a zlých mocí ve světě, zejména v pevnézemi, která sice člověka živí, ale zároveň ho poutá svou tíží,zraňuje svou tvrdostí a činí ho smrtelným - v tom se projevujeSatanův podíl na jejím stvoření. Přitom se tu skrývá poznánívzniku pevné země z tekutého stavu: Země se vynořuje zoceánu - obraz známý všem Indoevropanům, Semitům i vý-chodním národům. Svůj původ mají však tyto kosmogonic-ké imaginace v praperské kultuře, odkud vyzařovali na severk turánským kmenům a na jih k Semitům. Podle učení Zarat-huštrova vznikl svět z boje dvou bratří, zrozených ze Zur-vánu, nestvořeného času: Ahura Mazdy jako představitelesvětlých sil dobra a Aingramainju, nositele temných sil zla.Na tomto boji se podílí i člověk tím, že přemáhá temnotusvětlem a zlo dobrem.

Prostřednictvím manicheismu se od 3. století po Kristušířilo toto učení na Západ: do Anatolie k Paulikiánům, doBulharska k Bogomilům, do západní Evropy ke Katharům.V minulých přednáškách jsme ukázali, jakou skrytou úlohuhrálo i v esoterním hnutí Grálu. Slovanskému kosmogonic-kému mýtu je časově i prostorově nejbližší učení Bogomilů ,které se od 10. století šířilo k Srbům a Rusům. Svým obsa-hem se však od něho liší a naznačuje svými archaickýmimotivy předkřesťanský původ. Zatímco bogomilský dualis-mus staví proti sobě duchovní a hmotní svět jako principydobra a zla, ve slovanské mytologii vystupuje polarita čidokonce určité partnersví dobra a zla již před stvořením hmot-ného světa a je proto bližší původnímu, praperskému pojetínež pozdějším křesťanským odvozeninám. Má tedy ve svémjádru íránské kořeny, které pocházejí nejpozději z dobyslovanské etnogeneze, na níž se podílely íránské kmeny, koču-jící v jihoruských stepích. Lze tu opět vytušit působení jižníhomysterijního centra Skythianova.

Stejný charakter má i mýtus o stvoření člověka, jak jejvyprávěli pohanští volchvi (čarodějové) u Běloozera a jakjej zaznamenal koncem 11. století staroruský letopisec v Po-vesti vremennych let. Opět při něm působí Bůh se Satanem.Vyprávění zní doslova takto: Bůh se myl v lázni a spotil se, iotřel se věchtem a shodil jej s nebes na zemi. I přel se Satans Bohem, kdo má z věchtu stvořit člověka. I stvořil ďábelčlověka a Bůh vložil do něj duši, aby, až člověk umře, tělošlo do země a duše k Bohu.

Toto dualistické pojetí je zřetelně v rozporu s Biblí a sou-hlasí s popsanou kosmogonií. Anthropomorfní obraz Boha,který se koupe v lázni, je vysloveně pohanský. Pozoruhodnýje materiál, z něhož byl člověk stvořen: věchet slámy, obrazpomíjivosti pozemského života. Pochází sice od Boha, kterýjej shazuje s nebe na zem, ale hmotnou podobu mu vtiskujeSatan a s ní i všechny tělesné slabosti, nemoci, utrpení a smrt.Nemá však moc nad duší, která je božského původu a vracíse proto do božského světa, což odporuje církevnímu učení,jež počítá s možností, že i duše se stává kořistí Satanovou.

Spor, jenž předcházel stvoření člověka a Satanova úlohapři tomto stvoření vyjadřuje prazážitek člověka, že i zlo má vplánu stvoření své oprávněné místo a že příroda i člověk sámpředstavuje spojení protikladných sil, které neustále mezisebou bojují a svým věčným zápasem podmiňují vlastně exis-tenci a vývoj světa i člověka. (srov. R. Steiner, Svět jako vý-sledek působení rovnováhy). Dokončenie v budúcom čísle

Sedem prednášoko vnútornom vývoji človeka:

5. Dvaja strážcoviaprahu

Vážení, milí priatelia!Včera sme hovorili o stupňoch imaginácie, inšpirácie

a intuície. Naša úvaha vyvrcholila otázkou, na čom pritejto postupnosti vyšších stupňov vedomia v prvom radezáleží. Je to fakt, že tablo životnej cesty Ježiša Krista jevpísané do éterickej aury Zeme. Nebolo odovzdané du-chovným hierarchiám, nebolo vyzdvihnuté do duchov-ných svetov, ale zostalo tu, v blízkosti, a obsahuje všetkumúdrosť tohto sveta v koncentrovanej podobe. Keď satotiž svetové Slovo stalo telom, stal sa život tohto steles-neného svetového Slova odhalením jeho vnútorných ta-jomstiev.

Včera sme hovorili o tom, že dve scény tohto tablasú zvlášť významné: pokušenie v púšti a getsemanskánoc. Najprv sa pokúsime z nového hľadiska porozumieťscéne pokušenia v púšti.

Tri pokušenia súčasnostiPozorovaním moderného duchovného života zisťu-

jeme, že je spolupôsobením troch prúdov: vedy, umeniaa náboženstva. Ak vychádzame z duchovno-morálnychhľadísk, náboženský život v súčasnosti nie je taký čistý,ako by mal byť. Značne sa odklonil od pravidla, ktorébolo v tejto súvislosti dané Ježišom Kristom:

“Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta”Aj v náboženskom živote sa “ríša tohto sveta” zdô-

razňuje tak výrazne, že môžeme oprávnene povedať: ná-boženstvo podľahlo pokušeniu počítať s pánom tohtosveta. Ak napríklad hovoríme o dejinách Ríma, musímesi priznať, že Rím chcel byť nábožensky centrom, ktorémalo vládnuť nad “svetom a jeho nádherami”. A takmôžeme povedať, že rímske kresťanstvo - ktoré je repre-

Valentin Tomberg

20

Ak teraz obrátime svoju pozornosťna život vedy, tu máme v grandióznomrozsahu do činenia s pokusom, preme-niť “kamene na chlieb”. Lebo moder-ná veda sa zakladá na názore, že tomŕtve, minerálne by mohlo byť zákla-dom všetkého, a že všetko živé by ma-lo byť len výsledkom pohybu tohtomechanického, mŕtveho; tzn. všetok“chlieb by mal vznikať z kameňa”.

Môžeme teda povedať: obsahtroch pokušení v púšti možno pocho-piť nielen z evanjelií, ale aj pri ne-predpojatom pozorovaní celého kul-túrneho života.

Príklad:Národný socializmus

Tri pokušenia žijú v svetových de-jinách. Aby sme ich prežili, nemusímeísť do púšte, stačí na to púšť našejkultúry. A ak je rozširované napríkladintenzívne úsilie o to, uznať v jednejosobnosti uskutočnenie najvyššiehomocenského princípu, v krvi vidieťnajvyšší prejav ľudskej a božskejmúdrosti, a pôdu pokladať za niečo,

čo má určovať osud, tak v tomto úsilío jednotu vedenia, o určujúcu úlohukrvi a o determinujúci význam pôdymáme všetky tri pokušenia naraz.

Dívať sa na pôdu ako na to pri-márne, určujúce, namiesto vzhliada-nia k nebu znamená totiž obrátenieľudského pohľadu v smere premeny“kameňov na chlieb”: Dole ležia ka-mene, chlieb rastie zo sily nebies. Akpôde priznáme, že je primárna, súhla-síme s tým, že “kamene sú premieňanéna chlieb”.

A ak krv pokladáme za to, čo máčloveka viesť, odkiaľ má čerpať inšpi-ráciu, vyjadrujeme tým vnútorný sú-hlas s druhým pokušením: ponoriť saz “cimburia”, z najvyššieho bodu ve-domia do sféry krvi a vášní.

A ak sme naklonení priznať jednejosobnosti maximálnu moc, je tentosklon výrazom vnútorného súhlasu snávrhom, ktorý diabol predložil Ježi-šovi Kristovi, že mu bude daná “všet-ka moc a nádhera”, ak pred ním kles-ne na kolená a bude ho vzývať.

Tak stojí súčasnosť v znamenítroch pokušení. Nemožno jej ani lepšieporozumieť ako tým, že ju pozoruje-me z tohto hľadiska. Je to hľadiskomorálno-praktické a súčasne to naj-hlbšie.

Tento sklon súhlasiť s tromi poku-šeniami v púšti žije však v celej ľud-skej prirodzenosti. A to, čo nazývamesvetovými dejinami, nie je v podstatenič iné, ako opakujúca sa karmická kon-frontácia ľudstva s prvým, druhým,tretím alebo naraz všetkými troma po-kušeniami. Tak existujú epochy, v kto-rých malo ľudstvo do činenia s prvým,inokedy s druhým pokušením, epochy,v ktorých malo do činenia s oboma, aaj kritické obdobia, v ktorých vystu-povali všetky pokušenia súčasne. V ta-kej epoche žijeme my. Ako antropozofimôžeme rozumieť, prečo: preto, lebožijeme v čase, v ktorom sa má udiaťnávrat Krista. A tak je takpovediacprirodzené, že i prekážky v podobetroch pokušení teraz nepredstupujúpred Ježiša Krista, ale pred ľudstvo.Ľudská prirodzenosť je preniknutá si-lami týchto troch pokušení, a ľudskákarma je vyrovnávaním sa s nimi.

Zážitok nižšej pri-rodzenosti človeka na

prahu duchovného svetaKeď sa človek blíži k prahu du-

chovného sveta, ktorý je strážený“strážcom”, má pred sebou úlohu:rozpoznať v sebe sily týchto troch po-kušení a zbaviť sa ich, nechať ich natejto strane “prahu”, kým je jeho ve-domie na onej strane. Človek sa musíbyť vo svojom myslení oslobodiť odtela, myslenie musí byť netelesné.Cítenie človeka sa musí oslobodiť odvplyvu náhody a vôľa musí byť očis-tená od mocenských chúťok.

Ak by totiž človek preniesol cez“prah” duchovného sveta napríkladmocenské chúťky, mohlo by to maťnesmierne ničivé dôsledky, pretožepráve vôľa je potom posilnená tak, žeo jej účinkoch nemá človek so svojímvedomím na tejto strane “prahu” anipotuchy. Preto tu stojí “strážca prahu”a ukazuje človeku jeho dvojníka, toznamená ukazuje človeku jeho podve-domie a odhaluje mu ho, takže človekmá pred sebou neklamný a zreteľnýobraz o rozsahu a vnútornej povahevšetkých síl, ktoré v sebe nosí; síl, ktorého zapletajú do troch pokušení bytia.

zentatívne,lebo ostatnéformy ibakráčajú v je-

ho šľapajách -sa usilo- valo o získanie mo-ci nad svetom a jeho nádherami.

Toto je prvé pokušenie v púšti. Akosa isto pamätáte, prvé pokušenie spo-čívalo v tom, že Ježišovi Kristovi bolukázaný svet a jeho nádhery, a bolomu to všetko sľúbené, ak len uzná cen-trálnu postavu sveta ako takú a budeverný jednému centru, jednému boduv nádhere tohto sveta. A my môžemepovedať: Pokušenie organizovať svetna základe mocenského princípu a ob-siahnuť ho za pomoci centralizovanejmocenskej štruktúry je čímsi, čo v de-jinách zohráva značnú rolu, a to takú,že neviedla len k duševným a duchov-ným katastrofám, ale aj ku krvavýmvojnám.

Ak teraz uvažujme ďalší prúd sú-časného kultúrneho života - umeleckýživot, zistíme, že necháva duchovneusilujúceho sa človeka často neuspo-kojeného. Príčinou toho je skutočnosť,že človek vo svojej umeleckej tvorbečerpá čoraz častejšie z hlbokých, tem-ných podloží svojho podvedomia. Zo-skakuje z “cimburia chrámu” svojhojasného vedomia dole do sféry pudova inštinktov, aby odtiaľ nechal vzísťniečo, čo má platiť za zjavenie anjelov.Môžeme povedať: umelecký život sú-časnosti je vo vysokej, veľmi vysokejmiere výrazom podľahnutia druhémupokušeniu v púšti.

Karmická príčina toho, že Goethevo svojom “Faustovi” predstavil Me-fista ako zmiešanú postavu, v ktorejsúčasne vystupujú luciferské i ahri-manské prvky, je tá, že Goethe malvo svojej karme do činenia s druhýmpokušením, to znamená so súčasnýmvystúpením Lucifera i Ahrimana. Pre-to stvárnil Mefista ako toho, kto priná-ša druhé pokušenie: pád z “cimburia”do priepasti nevedomého.

Tak môžeme rozumieť nie len Goe-theho najväčšej životnej skúške, ale ajskúškam všetkých ostatných osobnos-tí, väčších i menších: s troma pokuše-niami majú do činenia všetci ľudia.

Nikto nevie, aký je zlý,kým sa nezačne usilovať byťdobrý. C. S. Lewis

21

Premena duševných sílmyslenia, cítenia a vôle na

onej strane prahuAk má človek dostatok odvahy

uniesť tento pohľad bez toho, abyupadol do zúfalstva nad svojou vlast-nou povahou a stratil nádej, takže sapremení takmer na živý popol, ak máčlovek odvahu uniesť túto pravdu,môže prekročiť “prah”. Potom saodohráva premena v jeho myslení, cí-tení a chcení.

Jeho myslenie sa stane niečím cel-kom iným, ako bolo predtým. Ak do-vtedy o niečom premýšľal preto, abydospel k záverom, ak jeho myslenieplynulo tak, že z jednej myšlienky od-vádzal ďalšiu, teraz sa myslenie menína prúd, ktorý smeruje nahor. Myš-lienka sa stáva otázkou, ktorá stúpak hierarchiám. Človek prostredníc-tvom svojej bytosti prežije stretnuties hierarchiami, a aj so zomrelýmiľuďmi. S odpoveďou sa potom vrátispäť a po prebudení si ju pamätá.Myslenie sa stáva odpoveďou, silamyslenia sa stáva vertikálnou pamä-ťovou silou.

Mení sa aj cítenie. Nebude viacvýrazom toho, čo cíti človek osobne,ale sa premení na rozširujúci sa okruh,zahŕňajúci nie len tie dojmy a pocity,ktoré môže človek prijať do svojej du-še zvonku, ale i to, čo žije ako posla-nie a úlohy v iných bytostiach. Takstál napríklad Rudolf Steiner zoči-voči zomierajúcemu, duševne choré-mu Friedrichovi Nietzschemu. Vo svo-jom “životopise” hovorí, “...že sa tujedna ušľachtilá duša takmer vznášalanad telesnými procesmi”, a stalo sa,že v dôsledku tohto dojmu RudolfSteiner prijal do seba úlohu tejto dušea pokračoval v nej. Vzal na seba ajposlanie Goetheho a i to, čo bolo ne-splnené z úlohy Schröera. Myslím si,že môžem s určitosťou povedať, žesa tým nevyčerpáva všetko, čo Ru-dolf Steiner prijal v záujme iných duší.A práve touto schopnosťou sa stávacit: prijať do vlastného duševnéhookruhu osudy iných bytostí a ľudí.

A s vôľou človeka, ktorý minulprah, sa deje to, že sa povznáša a stávasa tokom, riekou v duchovnom svete.Tento proces sa podobá písmenu “T”,a to vnútorno-morálne vypovedá otom, že sa vôľa oddáva toku času;zjednocuje sa s tým, čo prúdi do bu-dúcnosti. Človek sa potom vo svojej

ktorý pokladá túto hodnosť strážcu zaniečo smiešne a nedôstojné. Strach azahanbenie, ktoré žijú v podvedomí,musia byť protisilou takto stojacehočloveka prekonané. Strach a zahanbe-nie chcú totiž zostať skryté.

Iní ľudia s ostrosťou rovnajúcousa jasnovidnosti rozoznajú nedostatkyosobnosti takto stojaceho človeka aprotirečivosť jeho výpovedí, a tak mô-žu zdanlivo vnútorne oprávnene pove-dať: pravda, ktorú tento človek zastá-va, je obhajovaná nedôstojným spô-sobom, a teda je to nedôstojná pravda.Táto takpovediac nutnosť-stáť-taktopred nehanebnými očami, ktoré člove-ka odhaľujú, pred ušami, ktoré takmerjasnočujne načúvajú negatívnemu: toznamená stáť v pozícii korunovanéhotŕním, to znamená mať hodnosť, ktoráčloveka zraňuje, ktorá ho samotnéhobodá. Človek tu musí mať silu, preko-nať súcit k sebe samému, byť na sebatvrdý. Súčasne musí prekonať i súcitk iným ľuďom, ktorých by chcel ušet-riť pred odhalením pravdy, vyvoláva-júcej zahanbenie a strach.

Demaskovať ilúzie ako také je veľ-mi ťažké, pretože to človeka zraňuje.Ľudia ilúzie milujú a chcú ich, leboich utešujú a dávajú im možnosť, byťso sebou spokojný a vyrovnaný.

Vyžaduje to už určitú dávku tvr-dosti, predkladať pravdy svetu. No tá-to tvrdosť je niečím, čo človek musívyvinúť, keď chce zastupovať pravdu.A táto tvrdosť je výrazom sily, ktoráje potrebná na prekonanie pokušeniapremeniť “kamene na chlieb”. Totopokušenie totiž neapeluje na mocen-ské chúťky, ani na želanie ponoriť sado podvedomia, ale na ľudský súcit.

Dostojevskij tomu dobre rozumel,a v súvislosti s tým, ako pokušiteľ po-kúša Ježiša Krista, formuluje nasledu-júce myšlienky: ľud- stvo hla-duje, potrebuje chlieb.Mohol by si honasýtiť, po-tom by viacn e m us e l op racovať ,potom bybolo spokoj-né.

vôli cíti byť začlenený do veľkej úlohyduchovného sveta. Jeho vôľa sa stávamostom, ktorý vedie od toho, čo bolochcené predtým, k tomu, čo budechcené v budúcnosti. Pre všetkých bie-lych okultistov preto platí zákon, ženikto nemôže vystupovať vo svojomvlastnom mene, ale že vždy pokračujev misii nejakého predchodcu, na ktorúnadväzuje, a že vždy urovnáva cestuniekomu ďalšiemu, kto v nej bude po-kračovať.

V bielom okultizme nikdy nie jenejaký človek a jeho misia samoúče-lom. Človek má vždy vedieť, že jemostom, ktorý tu spája predchádza-júce snahy s budúcimi. Práve takétopremeny duševných síl človeka zna-menajú prekročenie prahu.

Pašiové stupne ako sily zaprahom

Sila odolať “prvému pokušeniu vpúšti”, ktorej sme sa tu snažili poro-zumieť, nachádza svoj výraz v omýva-ní nôh. Ona je tým, čo prekonáva mo-censké chúťky. A tá sila, ktorá dokážeklásť odpor “druhému pokušeniu vpúšti”, pokušeniu vnoriť sa do podve-domia a odovzdať sa mu, je silou bi-čovania.

Je to už raz tak, že ľudské vedomiepozostáva z vplyvov Lucifera a Ahri-mana. Obaja na neho útočia. Človekmá v strede vytvoriť prúd čistého du-chovna a stáť v ňom bez toho, abyzakolísal napravo či naľavo. To je ver-nosť vedomiu, a pevné zotrvávanie vtomto vedomí je silou, ktorá je preve-rovaná bičovaním. Útoky sprava azľava sú bičovaním, ktoré sa prejavujetým, že človek je luciferskými a ahri-manskými vplyvmi ťahaný napravoa naľavo. Keď človek neuhýba, zasa-hujú ho údery. Deje sa to vo vnútor-nom živote pri meditácii, ako aj vovonkajšom živote, keď človek stojí natomto stupni vývoja svojho osudu.

Sila schopná klásť odpor tretiemupokušeniu nachádza svoj výraz vobraze korunovania tŕním. Aby smetomu rozumeli, musíme si uvedomiť,že korunovanie tŕním udeľuje človekuurčitú hodnosť, a síce takú, ktorúzískava od “strážcu prahu”. Človek,ktorý sa stretol so strážcom prahu, jedo istej miery poverený sám plniť úlo-hu strážcu prahu. Znamená to stáťtak, že nesmie zakolísať ani o krokdopredu či dozadu, zoči-voči svetu,

22

stiahnuť a odpočívať; až tak sa mohlidozvedieť, že svet, ktorý stvorili, boldobrý. O to menej môžu povedať ľu-dia, či nastáva nejaký pokrok v ichvnútornom duchovnom vývoji. Jednoznamenie však existuje: je ním sku-točnosť, že človek sa vnútorne stávačoraz osamelejším. Najprv mal veľanázorových súdruhov, ktorí boli vzhľa-dom na tie isté otázky a starosti rovna-ko bdelí, ako on; potom so zdesenímzisťuje, že tento okruh ľudí sa stálezmenšuje, až nakoniec ostávajú lendvaja či traja ľudia, ktorí ešte v tejtooblasti bdejú, ostatní spia. V určitejchvíli to človek zistí. Nakoniec prídeten bod, v ktorom sa ocitá sám medzispiacim ľudstvom - a temným, mlčia-cim nebom. Lebo v hodine veľkýchrozhodnutí nebo mlčí - to je zákon.Duchovné bytosti nechcú človeka poh-núť k žiadnym rozhodnutiam. Človekmusí zo svojej slobody rozhodnúť ovšetkom, čo určí jeho osud, jeho cestu.Možno povedať, že tú situáciu, ktorúv mimoriadnom rozsahu prežíval JežišKristus, musí na ceste duchovnéhoškolenia nejakým spôsobom prekonaťkaždý.

Táto getsemanská situácia je pred-stupňom ukrižovania človeka. Ukri-žovanie nie je zážitkom rozvolnenia,ale zážitkom pribíjania, zážitkom pri-bitosti. Od skúšky, ktorá nachádzasvoj výraz v getsemanskej scéne sa od-vádza preto, lebo človek musel predsvojím vnútorným ukrižovaním - a toje intuícia - prejsť sférou Ahrimana.Človek spoznal svetové sily zmerave-nia, strnulosti. Musel prekonať silyspánku, to, čo robí ľudí tupými a neve-domými voči všetkému, na čom v sku-točnosti záleží.

Jeden z obrazov, ktoré musí človekprežiť, je ten, ako sa ľudstvo nachá-dza zoči-voči vyšším skutočnostiam vmeravom spánku. Ďalší je ten, že tietosily v sebe musí prežívať ako strach.Spánok a strach, to sú prejavy Ahri-manovej moci vo svete. Tu človekspoznáva Ahrimana - nie len tak, akosa prejavuje v dianí, ale spoznáva ajjeho pohľad.

Na katedrále Notre Dame v Parížisa nachádza socha, nazývaná “DiablePenseur”, zamyslený, do myšlienokponorený diabol, postava, hľadiacaďaleko do diaľky. Čo sa vyjadruje tou-to postavou, čo tu vychádza najavo?Nenávisť, alebo náruživosť, alebostrach? Nie! V tejto postave sa preja-vuje nekonečná, nesmierna, kozmická

nuda. To je vlastne tajomstvo Ahrima-na: vie, čo všetko bude, aj to, čo budes ním, aj to, že o jeho zániku je roz-hodnuté, že však napriek tomu musíďalej pôsobiť tak, ako pôsobí; sedí,tam kde sedí, a všetko je mu známe.Zmeravenie, ktoré z neho vychádza dosveta, je vnútorne silou nekonečnejpresýtenosti, nekonečnej nudy. V člo-veku vyvoláva strach, sama o sebevšak nie je strachom.

Keď sa človek stretne s touto ustr-ňujúcou silou sveta a prežíva ju, prijí-ma rozhodnutie stáť proti Ahrimanovirovnako nepohnuto, nie však z presý-tenosti a nudy, ale z vernosti a lásky kZemi a ľudstvu. To je ukrižovanie. Jeto rozhodnutie, stáť oproti v rovnakomzmeravení - ale len navonok, kým vnú-torne je to nepohnutosť vo vernostiduchu. Toto je ďalšie znamenie, ktorémôže byť postavené proti nehybnémukamennému “Diable Penseur”. Mocizmeravenia je teda protipostavená ne-pohnutosť vernosti svetovému princí-pu lásky.

Malý a veľký strážcaprahu

Ak sa človek rozhodne pre, stretnesa s “Veľkým strážcom prahu”, s tým,ktorý bol najprv ukrižovaný kozmicky- o čom vedel už Platón, keď hovoril okríži sveta - s tým, ktorý bol neskôrukrižovaný v tele; jeho človek stretneako veľkého strážcu prahu chrámuľudstva.

Malý strážca stráži tajomstvá du-chovného sveta, hierarchií. Veľkýstrážca stráži vchod do chrámu ľud-stva, o ktorom sme hovorili. Je stráž-com ideálu ľudstva budúcnosti, a to vtom zmysle, že nie je strážené poz-nanie, ale uskutočnenie tohto ideálu.

Pri stretnutí s prvým strážcom ideo poznanie pravdy. U druhého záležína uskutočňovaní ideálu ľudstva; tunejde o poznatky, ale o činy, o pôsobe-nie. Keď sa človek stretne s veľkýmstrážcom prahu, a stáva sa v istomzmysle sám zástupcom Kristovho im-pulzu vo svete. Znamená to stáť vovnútornej nepohnutosti, takpovediacpriklincovaný k stĺpu, a súčasne toznamená prebudiť vo svete tón svedo-mia a nechať ho znieť.

O ceste, ktorá vedie k týmto zážit-kom a skúsenostiam, budeme zajtrahovoriť z inej strany, a ja dúfam, ženám z toho vyplynie o týchto veciachešte niečo bližšie a konkrétnejšie.

Ježiš Kristus túto požiadavku od-mieta, a tak ľudstvo ďalej pracuje vpote tváre, naďalej ostáva ponechanénapospas núdzi a práci. Za touto tvr-dosťou však stojí pravá láska, ktoráčasto musí kvôli pravde premáhať sú-cit. Táto sila, prekonávať súcit, keďto vyžaduje pravda, je silou, ktorá od-poruje tretiemu pokušeniu v púšti.Keď sa tak človek stane strážcompravdy, ktorá je za “prahom”, stáva satým zároveň aj “strážcom svojho bra-ta”.

Tým, že človek získa tento vnútor-ný postoj voči iným ľuďom, stojí vprotiklade k slovám, ktoré sprevádzajúprvú vraždu, bratovraždu Ábela Kai-nom: Kain nechcel “byť strážcomsvojho brata”. Na čom záleží na cestek zasväteniu je ono: “chcem byť stráž-com svojho brata”. Keď sa stal človekstrážcom duchovného, strážcom prav-dy, najbližší krok spočíva v tom, staťsa strážcom svojich blížnych, “svojichbratov”. To znamená nesenie kríža.Človek potom nesie bremeno osudu,nie len svoje vlastné, ale aj iných ľudí.Nesenie kríža je rozhodnutím, stať sa“strážcom svojich bratov”.

Ak teraz pokračujeme na tejto cesteďalej, prichádzame k istej etape vnú-tornej cesty človeka, kde sa pred namivynára scéna v getsemanskej záhrade.Čo je vlastne také otriasajúce na tejtoscéne? Hlboko otriasajúca je osame-losť postavy v záhrade, medzi temnýmmlčiacim nebom a spiacimi najbliž-šími ľuďmi. Toto je tá situácia, na kto-rej záleží.

Aby sme porozumeli tomuto obra-zu, uvádzame nasledujúce vysvetľujú-ce skutočnosti: Keď človek postupujena ceste duchovného školenia, sám topozoruje iba veľmi málo. Iní ľudia avyššie bytosti to pozorujú, on sám nie.Môže dob- re poznať svoje chy-by a sla- bosti, ale o tom po-zitívnom, čo dosiahol, ne-

môže ve-dieť. Sa-motní bo-hovia samuseli nas i e d m y

deň

47

Vážení, milí priatelia!Predmetom našej včerajšej úvahy

boli stupne kresťansko-rozikrucián-skej cesty zasvätenia. Na záver smehovorili o dvoch základných zážit-koch na tejto ceste - o stretnutí s obo-ma strážcami prahu. Išlo o to, popísaťvnútornú dramatickosť tejto cesty.

Dnes chceme podať predovšet-kým praktický podklad toho, o čomsme hovorili včera. Budeme pri tomvychádzať z knihy Rudolfa Steinera“Poznávanie vyšších svetov”. Všetcinepochybne viete, že k nevyhnutnýmčinnostiam, potrebným k vnútornémuvývoju duchovného žiaka, patrí tak-zvaných šesť cvičení. Hovorí sa o nichv “Poznávaní vyšších svetov”, v “Po-kynoch pre ezoterné školenie” a v“Tajnej vede”, a patria k základommeditatívnej praxe.

Cvičenia na rozvojsrdcovej čakry

Je to nasledovných šesť cvičení:prvým je kontrola myšlienok. Ide vňom o to, že človek rozvinie čo naj-väčšiu myšlienkovú silu o nejakompre neho nezaujímavom predmete.Teda bez toho, že by v ňom túto siluvyvolal samotný predmet, vyvíja sámzo seba všetky myšlienky, ktoré súvi-sia s týmto pre neho úplne ľahostaj-ným predmetom. Tak sa do určitejmiery cvičením rozvíja “sila svalov”myslenia. Táto sila sa prejavuje v tom,že človek má časom svoje myšlienkyv rukách tak, že ich môže ľubovoľneprestavovať a usporadúvať, a v tom,že do neho prúdi istá sila vnútornejodvahy, že sa v ňom rodí istý druhodvahy k poznávaniu.

sime sa teraz zaoberať sa cestou, kto-rou má ísť duchovný žiak, a to naj-prv z hľadiska skúšok tejto duchovnejcesty a nie z hľadiska jej stupňov.

Skúška ohňomalebo skúška odvahy

Keď sa človek dostatočne dlhovnútorne pohyboval na stupni prípra-vy a očisťovania, skôr či neskôr sa do-stane k skúške stretnutia so “strážcomprahu”, ktorá sa tiež nazýva “skúškaohňom”. Myslí sa tým oheň, ktorý po-zostáva zo studu, a ktorý je vnútor-ným výrazom prebudeného svedomia.Týmto ohňom musí človek prejsť.Inými slovami, človek spoznáva svo-ju vlastnú nižšiu prirodzenosť, to zna-mená svojho zo seba vysadenéhodvojníka. Má ho pred sebou a hľadína neho v jeho nezahalenej podobe.Tento pohľad na ľudského dvojníkav nezahalenej podobe znamená skúš-ku odvahy.

Človek musí nájsť silu, nerezig-novať nad sebou samým a nad svo-jou karmou, ale nájsť odvahu si pove-dať: to si ty, si taký! Avšak bez ohľaduna to sa stále budeš snažiť robiť tonajviac, čoho si schopný, aby si očis-til svoju nižšiu prirodzenosť a preme-nil ju na dobré. Budem to robiť, ajkeby to malo trvať tisícročia, a somsi istý, že to dosiahnem. Je to taká ne-smierne veľká úloha, že sa človek mô-že zľaknúť, že je nesplniteľná; môžesa mu zdať, že je nemožné, aby bolatáto práca kedy zavŕšená ľudskýmisilami. A predsa si musí povedať:chcem to robiť, budem to robiť a do-končím to.

Toto je sila, ktorá nevznikla z po-hľadu na to, čo stálo pred človekom.Možno ju čerpať len zo sily ja samot-ného človeka. Nepomôže mu nadše-nie, nenačerpá pomoc z myšlienok azo spomienok; musí nájsť vlastnú si-lu, ktorá nemá nič spoločné so žela-niami a pocitmi, vlastnú silu odvahy,ktorá sa zakladá len na sile jeho ja. Ja

Valentin Tomberg

Druhým cvičením je takzvanákontrola činov. Tu ide o to, že človekv určitom ním samým stanovenom ča-se vykonáva činnosti, ktoré vôbec niesú nevyhnutné, ktoré robí len z tohodôvodu, aby splnil svoje vlastné pred-savzatie. Aj toto cvičenie prináša cel-kom určitý výsledok. Je ním pocit, žečlovek má sám seba v rukách, že mô-že svoje myšlienky nasmerovať tak,ako sám chce, a aj napriek všetkýmprekážkam a pokušeniam, ich nasme-rovať inak. Možno povedať, že dočloveka prúdi sila sebaovládania.

Tretím zo šiestich cvičení je kon-trola citov. Človek sa učí ovládať svo-je pocity tak, že mu nezakaľujú dušu,ani radosťou, ani utrpením. Pociťujesíce radosť a utrpenie, no nachádzasilu stáť oproti nim a dívať sa na nebez toho, aby sa v nich utopil. To jesila sebaovládania vzťahujúca sa napocity.

Štvrté cvičenie je cvičením pozi-tivity. Človek rozvíja schopnosť vní-mať vo všetkom, čo ho obklopuje, topozitívne. Ide teda o úsilie, nachádzaťniečo dobré alebo pekné vo veciach,voči ktorým je človek naladený nega-tívne.

Piate cvičenie je cvičením nepred-pojatosti alebo dôvery. Človek sa cvi-čí v tom, hľadieť na všetky udalosti aveci a načúvať im s dokonalým vnú-torným mlčaním, s vylúčením všet-kých svojich predchádzajúcich skúse-ností.

Šieste cvičenie je cvičením rovno-váhy alebo vnútornej vyrovnanosti.Tu ide o to, že je možné napĺňať všet-kých päť predchádzajúcich cvičenísúčasne, že človek ovláda klaviatúruvšetkých piatich cvičení a zjednocujeich v šiestom. Z toho vyplýva rovno-váha, o ktorú ide.

To je šesť cvičení. Môžeme si po-ložiť otázku, prečo je týchto šesť cvi-čení základom, prečo sa týkajú začí-najúcich i pokročilých duchovnýchžiakov a sú pre nich nevyhnutné. Abysme odpovedali na túto otázku, pokú-

Sedem prednášok o vnútornom vývoji človeka:

6. Ezoterné skúšky

48

je silné, pretože je. Nepočíta sa sožiadnou pomocou. Ja musí dokázaťsvoju vlastnú odvahu. Táto skúškaohňom je skúškou odvahy.

Človek pri tom neprekonáva lenskúšku, ale i skúsenosť: skúsenosťzrodu veľkej odvahy, ktorú predtýmnepoznal. Táto sila odvahy je silou,ktorá v človeku vytvára imaginácie,ktorá je potrebná pre to, aby človekmohol v duchovnom priestore “ma-ľovať”. Pre imaginatívne vedomie jepreto nutné rozvinúť odvahu. Obsahskúšky - poznanie vlastnej prirodze-nosti - dáva možnosť rozlišovať ima-ginácie od ilúzií. Človek potom poznázdroje ilúzií, a môže ich vylúčiť.

Skúška vodou aleboskúška sebaovládaniaAk človek obstál pri skúške odva-

hy, jeho duša sa ocitne v stave, v kto-rom už nemá okolo seba žiadnu pev-nú pôdu. Je obklopená nekonečnýmimožnosťami pohybu všetkými smer-mi súčasne. Je ponorená do ríše všet-kých možných vplyvov a volaní, ktoréju oslovujú. Má možnosť zaoberať satisíckami vecí a oddávať sa im. Ide tuo to, aby bola vytvorená sila, ktorábude dušu držať a dávať jej smer.Schopnosť obmedziť sa v plnostimožností na jedinú, rezignovať naplnosť duchovných vplyvov: to je to,čo musí duša vyvinúť sama zo seba.To je skúška sebaovládania a súčasneskúsenosť sebaovládania. Je nevyh-nutná pre inšpiratívne poznanie. In-špiratívne poznanie je totiž založenéna tom, že človek sám seba privádzado stavu čoraz hlbšieho mlčania, stáleviac sa ovláda, že drží sám seba v ru-kách, že sa stáva dokonale tichým amlčanlivým.

Skúška vzduchom aleboskúška duchaprítomnosti

Ak človek prejde “skúškou vo-dou”, rozvinie sebaovládanie, jehoduša vstúpi do takej osudovej sféry,kde nie len že nemá žiadnu pôdu podnohami, kde musí sama sebe udávaťsmer istým druhom “plávania”, alevstupuje do vzduchoprázdneho pries-toru, do úplnej osamelosti a púšte du-ševného života: to je “skúška vzdu-chom”.

Pri “skúške vzduchom” ustávajúimpulzy k mysleniu, cíteniu a chce-

niu. Duša sa podobá plachetnici, ktorása v bezvetrí kolíše s ovisnutýmiplachtami. Vstupuje do stavu zánikuvšetkých zážitkov. Nemá žiaden dô-vod prežívať, cítiť, chcieť. Je úplneosamelá. Tu ide o to, aby duša v sebesamej našla prítomnosť ducha, siluvyvolať impulz ku konaniu bez toho,že by sa odovzdávala pasivite. V oka-mihu zaspávania prebúdza samú seba.Bez akýchkoľvek motívov ostávabdelá prostredníctvom sily svojejvlastnej vnútornej podstaty, prostred-níctvom sily samotného ja. To je prí-tomnosť ducha. Duša je duchaprítom-ná, keď zotrváva v mlčaní. Sila duše,uchovať si bdelosť v okamihu zaspá-vania, je duchaprítomnosť. Je nevyh-nutná pre intuitívne poznávanie. Zapomoci tejto sily je možná intuícia.

Tieto tri prvé skúšky a tri prvé skú-senosti sprevádzajú výstup človekado duchovného sveta. Tento výstup

sa uskutočňuje prostredníctvom nich,nimi sa človek učí tomuto výstupu anachádza silu odvahy, sebaovládaniaa duchaprítomnosti. Tak sú možnézážitky imaginácie, inšpirácie a in-tuície.

Avšak pred človekom, ktorý do-spel k možnosti vystúpiť do duchov-ného sveta, a ktorý do neho skutočnevystúpil, vyvstáva úloha: obhajovaťsvojím životom to, čo videl a prežil vduchovnom svete.

Stupne po vstupe doslnečného chrámu

Potom začína cesta skúseností to-hoto obhajovania. Človek vstupuje dochrámu, to znamená, že je pripustenýk uskutočňovaniu tajomstiev, ktoré súspojené s chrámom ľudstva.

O chráme sme už hovorili, je toten istý chrám, ktorý sa v mystérij-

ných drámach Rudolfa Steinera ozna-čuje ako “slnečný chrám”. Človekvstupuje do slnečného chrámu. Po-tom, čo pri skúške ohňom prekonalmesačnú sféru, pri skúške vodou sféruMerkúra a pri skúške vzduchom sféruVenuše, vstupuje do sféry Slnka, atým do slnečného chrámu alebo“chrámu vyššieho poznania”.

Cesta, ktorou človek putuje pri du-chovnom školení je tá istá, akou pre-chádza i po smrti. Pozostáva zo šty-roch stupňov.

Slnečný chrám je ideálom ľudstvabudúcnosti. Je to duchovné miesto,ku ktorému človek nachádza vstup poskúške vzduchom. Tu má prekonaťnovú skúsenosť. Na uskutočňovanítohto chrámu, tohto ideálu budúcnostimôže spolupracovať len potom, keďzloží prísahu, že neprezradí tajomstvochrámu.

V knihe “Poznávanie vyšších sve-tov” je jasne uvedené, ako rozumieťtejto prísahe. Nejde o to, niečo zaml-čovať. Oveľa viac ide o to, že sa člo-vek musí učiť rozvíjať v sebe novúvlastnosť, vlastnosť duchovného tak-tu. Je to teda skúška, ktorú môžemeoznačiť aj ako “skúšku taktu”. Človeksa učí, čo môže vysloviť v prítomnostirozličných ľudí. Vyslovené môže byťtoľko, koľko morálneho človek priná-ša ako protiváhu. Najvyššie veci mô-žu byť vyslovené, keď sú preniknutésrdečným tónom morálnosti. Tajom-stvo je prezradené, ak sa sprostredku-je ako mechanické, rozumové pozna-nie. Vtedy je niečím iným, ako by ma-lo byť.

To ďalšie, čo je nevyhnutné preobhajobu tohto chrámu, do ktoréhočlovek vstupuje, je skúsenosť, ktorása označuje ako pitie “nápoja zabud-nutia”. Tak, ako bola prísaha skúškoutaktu, takzvaný nápoj zabudnutia nieje ničím iným ako “skúškou nezauja-tosti”, to znamená skúškou dôvery vo-či ľudstvu. Potom, čo človek do sebaprijal vyššie poznanie chrámu, ide oto - nezúfať, že ľuďom nemožno vždysprostredkovať toto poznanie, a byťsi istý, že obhajovanie pravdy nie jebeznádejné, napriek všetkým skúse-nostiam, ktoré svedčia proti tomu.Musí sa učiť dôverovať ľudskej priro-dzenosti, pretože v nej žije túžba popravde, po chráme. Musí apelovať natúto túžbu a nestrácať nádej, že svetlosa prederie cez všetky vrstvy, ktorého zahaľujú. S dôverou v toto sa musí

49

odvážiť obhajovať tieto veci tak, akomu to prikazuje jeho takt.

Posledná skúška sa uplatní v ko-naní a v skutkoch. Mohli by sme juoznačiť ako “skúšku totálnosti”. Tuide o to, že človek pije “nápoj pamä-te”. Kým pri poslednej skúške sa mu-sel učiť zabudnúť na zvyčajné skúse-nosti, aby mohla byť v jeho vedomístále prítomná hlbšia skúsenosť vyš-šieho ja druhého človeka, a aby maldôveru k ľudstvu, tak tu sa musí učiťnepretržite sprítomňovať spomienkuna všetko poznanie a všetky skúsenos-ti, ktoré prúdia z duchovného sveta.Človek musí konať s jasným vedo-mím, a nie tak, ako je to bežné, v tem-note vedomia. Duch sa musí stať in-štinktom. Človek koná zo slnečne jas-ného vedomia, no nie na základe úva-hy, ale s istotou inštinktu, a predsa sjasnosťou ducha. Táto totálnosť je dô-sledkom toho, že vo vôli človeka jesprítomnená celá jeho dovtedajšiaskúsenosť. Sú to plody jednotlivýchpoznatkov a skúšok, ktoré ležia naceste človeka. Ide tu o to, že nikdynezabudne, čo prežil, že je to stále prí-tomné v jeho vôli i v jeho krvi tak, žezodpovedajúce poznatky sa rýchlos-ťou blesku stávajú skutkami.

Tak máme obraz šiestich skúšok.Tri z nich vedú nahor do duchovnéhosveta, k chrámu. Ďalšie tri znamena-jú obhajobu duchovného sveta vosvete fyzickom.

Ak sa teraz vrátime k našej otáz-ke, prečo má šesť cvičení taký pod-statný význam pre všetkých duchov-ných žiakov, odpoveď znie, že každézo šiestich cvičení rozvíja silu, ktoráje nevyhnutná, aby človek neskôr ob-stál pri zodpovedajúcich skúškach. Vtýchto šiestich cvičeniach je obsiah-nutá celá cesta zasvätenia.

Sila vyvinutá kontrolou myšlie-nok, ktorá prúdi do štruktúry človeka,je silou, ktorá sa prejaví pri skúškeohňom alebo skúške odvahy.

Výdrž a vnútorné sebaovládanie,ktoré sa rozvíja pri kontrole konania,sa osvedčuje pri skúške vodou.

Ovládanie pocitov, tento vnútornýpokoj zoči-voči radosti a utrpeniu jesilou, ktorá sa potom ukáže ako ne-vyhnutná pri skúške vzduchom.

Pozitivita, snažiaca sa rozpoznaťto pozitívne v každom jave, toleran-cia, trpezlivosť je silou, ktorá je ne-vyhnutná pre skúšku taktu zoči-vočiľudstvu: vnútorná pozitivita umožňu-

je taktnosť pri obhajovaní chrámu vosvete.

Cvičenie nezaujatosti, vnútornejdôvery vytvára silu, ktorá je prípravoupre plný rozvoj schopnosti pitia nápo-ja zabudnutia pri skúške nezaujatos-ti.

Šieste cvičenie je cvičením vnú-tornej rovnováhy, ktorá premieňa päťpredchádzajúcich cvičení na schop-nosť prijatia nápoja pamäte, keď ječlovek celkom prítomný tam, kde sivždy môže spomenúť na všetky ta-jomstvá, ktoré sú nevyhnutné pre pl-nenie jeho povinností.

Analógia šiestich cvičeníso spismi kresťansko-rozikruciánskej školy

Vidíte, v čom spočíva podstatatýchto cvičení. Vždy je to tak, že ve-dúce, vyučujúce osobnosti rozpozna-

jú cestu, ktorou sa má ľudstvo uberať.Táto je zhrnutá do jednoduchých cvi-čení. Nimi sa vopred vyvíja sila, ktoráneskôr musí obstáť pri skúškach naceste duchovného školenia a život-ných skúseností.

Tak zodpovedá šesť cvičení šies-tim skúškam, ktoré sú charakterizo-vané v “Poznávaní vyšších svetov”.Šesť cvičení je prípravou na tietoskúšky. Už oni samé sú v elementár-nej podobe, v malom týmito skúška-mi, veľké nasledujú potom.

Avšak týchto šesť cvičení zodpo-vedá aj šiestim skúškam alebo stup-ňom cesty kresťansko-ezoterickéhozasvätenia. A síce prúd, ktorý semprúdi, prúd odvahy, ktorý sa rozvíjaprostredníctvom prvého cvičenia kon-troly myšlienok, je tou istou silou, oktorej sme už z niekoľkých stránhovorili ako o sile omývania nôh.

A tá sila, ktorá sa rozvíja cvičením

kontroly konania je identická s tou,ktorá je nevyhnutná pre uneseniestupňa bičovania, pre prechod týmtostupňom. Bičovanie je totiž útokomna človeka sprava a zľava. Lucifer aAhriman útočia na človeka súčasne;človek však musí nájsť silu nenasle-dovať ich, ale smer, ktorý si sám vy-týčil.

Tretie cvičenie, cvičenie ovládaniacitov, je vnútorným výrazom sily, kto-rá je nevyhnutná pre dosiahnutie stup-ňa korunovania tŕním. Tu totiž ide oto, ovládať pocity, menovite pocit sú-citu natoľko, že ním nie je ohrozenáz lásky a z pravdy vyplývajúca povin-nosť.

Štvrté cvičenie, pozitivita, trpez-livosť, je tým, čo neskôr človekuumožňuje nesenie kríža. Je prípravoupre rozhodnutie stať sa “strážcomsvojich bratov”. Kríž možno uniesťlen tak, ak je človek schopný roz-poznať všade to pozitívne, ak cvičilpozitivitu tak, že sa stala vlastnosťoujeho duše. Potom je schopný niesťkríž bez reptania.

Piate cvičenie nezaujatosti a dô-very je prípravou pre budúci stupeňukrižovania. Je najvyšším aktom dô-very, ktorý je vôbec mysliteľný, keďčlovek prekoná silu strnulosti, istúpodobu Golgoty. Keď potom nájdesilu, protipostaviť útokom Lucifera aAhrimana nepohnutosť, ktorá je všaktrpezlivosťou a čakaním, tak je tonajvyššia miera dôvery voči ľuďoma karme, ktorá z takých ľudí vychá-dza.

Cvičenie vyrovnanosti alebo rov-nováhy je prípravou pre budúci vzdia-lený stupeň uloženia do hrobu. Je to-tiž pokračovaním križovania. Tu ideo to, že človek ako strážca svedomianie len že stojí nepohnuto voči plá-ňam smrti, ale sám sa tejto ríši smrtiodovzdáva. To je jeden zo základnýchkameňov pravej ezoteriky, že človekseje na pláňach smrti, že sa stáva roz-sievačom na týchto pláňach, a ne-očakáva udalosti ihneď. Vie totiž, žeto, čo ním bude vytvorené, musí naj-prv prejsť smrťou. A vyrovnanosť vtej miere, aká môže byť dosiahnutálen na tomto stupni, je nevyhnutná,aby človek nevzdával svoju prácu, ajkeď odumiera všetko, čo z neho vy-chádza. Ukladanie do hrobu nie je lenimaginatívnou silou, ale určitým po-stojom k činnosti. Človek je vedomepripravený robiť ďalej to, čo má

50

P.O. Box 151, 810 00Bratislava 1¯Vydá-va: Vydavateľstvo

¯Šéfredak-tor: RNDr. Emil Pá-

leš, CSc.¯Redakčný kolektív: RNDr.Erich Šašinka, Mgr. Peter Marman,Zdena Djuračková, Elena Králová¯Redaktorka vo Viedni: Sylvia Mi-kolajová ̄ Redaktor v Čechách: Ing.Karel Funk ¯Grafická úprava: EmilPáleš & Marcel Hason¯Výtvarníčka:Mgr. Zdislava Sýkorová ¯Preklada-teľka: Dr. Patrícia Elexová ̄ Redak-cia: Hattalova 12A, 831 03 Bratisla-va, tel: 5252033, utorok a štvrtok 9.00-15.00 ¯objednávky na predplatné ča-sopisu (vrátane starších čísel) vybavu-je redakcia ̄ správa nadácie: RNDr.Jitka Tereková: 249 201¯ Čestnýčlen redakcie: jeho excelencia KaranSingh, maharadža z Džammu a Kaš-míru ¯ Tlač: FIDAT ¯ Vychádza 4-krát do roka¯ Náklad: 3000 ks ̄ Ce-na jedného výtlačku: 50.- Sk/Kč ¯Ročné predplatné: 200.- Sk/260 Kč(vrátane poštovného) ̄ Rozširujú sú-kromné kolportérske siete a knihku-pectvá ¯Registračné číslo: MK SR659/92¯email: nadacia@sophia.sk¯Internet: http: //www. sophia.sk/

Bankové spojenie: Nadácia Sophia,Čs. obchodná banka, Lehockého 3,812 25 Bratislava; č. ú.: 202113003/7500. Zo zahraničia: Acc. No.: 02-11300000/7500, Swift: CEKOSKBX

V budúcich číslach:Od theosofie

k anthroposofii

Duchovný dejepis:Sedem archanjelov,

ktorí sa striedajú akoduchovia času

@ Prvá strana obálky: WilliamAdolphe Bouguereau: La Vierge etl´Enfant (Panna s dieťaťom) @ Štvrtástrana obálky: William Holman Hunt:The Finding of Saviour in the Temple(Nájdenie Ježiša v chráme) @ Pero-kresby: na strane 2, 13, 15, 16, 18, 22,36, 43, 51: Zdislava Sýkorová @ 7,30, 31-35, 37: Monika Kabeleová @35, 40: Viera Nagyová @ 24: EvaDroppová @ 50: Alfons Mucha

Časopis Sophia i knihy z vydavateľ-stva Sophia sa objednávajú prostredníc-tvom poštovej poukážky typu C. Naprednú stranu poukážky vypíšte sumu,ktorú posielate a na zadnú stranu, do ko-lónky správa pre prijímateľa napíšte, začo túto sumu platíte.

Na Slovensku plaťte poštovou pou-kážkou typu C na adresu: Sophia, P. O.Box 206, 810 00 Bratislava 1. Predplat-né je 50.- Sk za číslo, 200.-Sk na rok.

V Čechách poštovou poukážkou ty-pu C na adresu: Sophia, P. O. Box 185,690 02 Břeclav 2. Predplatné je 50.-Kč + 15 Kč poštovné za číslo, t.j. 260,-Kč na rok.

Zo starších čísel je možné si objed-nať ešte čísla 1, 9, 10, 11, 12, 13, 14v cene 50,- Sk (50.- Kč + 15.- Kč pošt.)za číslo.

Knihy, ktoré od nás môžete dostať:Í Emil Páleš: Duchovná úloha

strednej Európy. 75 Sk/Kč.Í Rudolf Steiner: Duchovné bytosti

v nebeských telesách... 170 Sk/Kč;Í Rudolf Steiner: O poznávaní vyš-

ších svetov. Osem meditácií. Štyri cnosti.185 Sk/Kč;Í Rudolf Steiner: Z kroniky Akaša.

195 Sk/Kč.X Kniha Karla Funka: Od křiku v

sobě k šepotu v chrámu je vypredaná.

Ako si ob j edna ťSophiu

Prináša námety pre zmysluplnúprácu s deťmi z pohľadu vývojovýchpotrieb dieťaťa v prvých siedmych ro-koch.

Spracované témy: Jar, Leto, Je-seň, Zima, Školská zrelosť, Hračka

Vychádza 4x ročne v cene 20 Kčza číslo

Objednávky ČR: 8.mateřská ško-la waldorfská, Rohozecká ul., 511 01Turnov

SR: Materská škola, Miletičova32, 821 08 Bratislava

Studánkaèasopis waldorfského školstva

Prišiel k žene mních a vra-ví: “Nechaj ma prenocovať!”.“Nechám, ale musíš alebo zarezať

kozu, alebo so mnou spať, alebo sanapiť vína!”.

Mních uvažuje: “Zarezať kozu ne-môžem, to je vražda; spať so ženounebudem, to je bohorúhačstvo; napi-jem sa vína, to je najmenší hriech”.

Napil sa a potom splnil aj ostat-né ženine želania.

vniesť do sveta, hoci vie, že to padneza obeť smrti. Robí to, lebo sa má staťešte jedno: zmŕtvychvstanie.

Najvyššia vážnosť je najvyššouzodpovednosťou, a najvyššia zodpo-vednosť sa ukáže, keď človek nepra-cuje len pre prítomnosť, ale keď vie,že všetko prepadne smrti, a predsamusí vstať z mŕtvych, pretože je topravda. To je vyrovnanosť, ktorá sa vnajvyššej forme prejaví na stupniukladania do hrobu. Táto sa musí pri-pravovať cvičením vyrovnanosti.

Siedmym stupňom kresťansko-rozikruciánskej cesty je stupeň zmŕt-vychvstania. Je výsledkom predchá-dzajúcich stupňov ukrižovania a ulo-ženia do hrobu. Tomuto stupňu ne-zodpovedá žiadne cvičenie. Je uda-losťou, zázrakom, ktorý čaká na člo-veka. Patrí do sféry Otca, ktorý sa zja-vuje nie len vo vnútornom poznaní,ale svojimi bleskami a svojimi hroma-mi aj v osude. Nedosahuje sa cviče-ním, ale je odpoveďou nebies na úsi-lie človeka, ktorý zdolá šesť pašio-vých stupňov, obstojí pri šiestichskúškach, ktorý však na začiatku poc-tivo cvičil šesť cvičení, popísaných v“Poznávaní vyšších svetov”.

A tak, vážení a milí priatelia vidíte,aké hlboké je to, čo nám dal RudolfSteiner. Tak jednoducho tu stoja tietocvičenia, ako jednoduché, elementár-ne veci. Čo všetko však tkvie za tým,kam až môžu viesť, ak sa zaoberámeich všemožným duchovným poza-dím! Rudolf Steiner bol vediaci, a toznamená: to jednoduché, jasné, pre-hľadné, čo pochádza od neho, má ob-rovské pozadie v duchovných vide-niach a skúsenostiach.