10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 25

KULTÚRNO - SPOLOÈENSKÝ ÈASOPISSLOVÁKOV V CHORVÁTSKU

XVII roèník

Redakcia:éfredaktor, prof. Andrej Kuric

tel.: 031 503 311e-mail: andrija.kuricºos.t-com.hr

zástupca éfredaktora, prof. Boena Dasoviæevá-

Jazyková úprava, prof. Ján irka-

Tajomníèka, Branka Baksová-

graficko-technická úprava, A. M.-

Dopisovatelia:Anðelka Ðunða

Ivan HudecZdenka Uzelová

prof. Vesna BaksováVera Miksadová

eljko BrnjikAnðela MajdiováAnica Popoviæová

Mario GriniæZlatko Jevak

prof. eljko JantoikA. M. Kuric

Olgica SlukováLidija HoloováAndrija ÈuhaIvana Fabry

-Adresa redakcie a vydavatel:Savez Slovaka-Zväz Slovákov

Kralja Zvonimira 3 (PP 39)HR-31500 NAICE

Telefón/fax: +385(0)31 613 433E-mail: savez-slovakaºos.htnet.hr

www.savez-slovaka.hr-

Tlaè: TISAK tiskara iknjigovenica Naice d.o.o.Kralja Tomislava 4, Naice

Telefón: +385(0)31 613 354-

Periodicita a náklad:Mesaèník, 850 výtlaèkov

-Bankový-úèet:

2393000-1102027880Slavonska banka d.d. Osijek

(Poboèka Naice)-

Titulná strana:Dni Slovákov ijúcich v zahranièí, A. M. Kuric

-Registrácia:

Tiskovina PRAMEÒ je financijski pomaganaiz Dravnog proraèuna Republike Hrvatske

za 2008. godinu.

Pojedini èlanci izraavaju osobna miljenja i pogledeautora i ne moraju nuno biti u skladu s miljenjima i stavovi-ma redakcije i izdavaèa. Redakcija zadrava pravo izmjenetekstova ili dijelova teksta. Slike se po elji vraæaju.

22 PRAMEÒ 10/2008

Prednedávnom navtívil Chorvát-sku republiku tátny tajomník Mini-sterstva kultúry Slovenskej republikypán Augustín Jozef Lang. Vyuili smetúto príleitos a tohto overeného pria-te¾a Slovákov v Chorvátsku sme poia-dali o kratí rozhovor.

Váený pán tátny tajomník, Vae pra-covné zahranièné cesty Vás u nieko¾ko-krát zaviedli aj do Chorvátska, preèo je totak?

Do Chorvátska sa vraciam vdy rád. Jeto krajina, ktorú so Slovenskom spájajúmnohé historické súvislosti. Jazyková akultúrna blízkos naich národov to etelen upevòujú. Samozrejme nesmieme za-budnú ani prítomnos slovenskej me-niny v Chorvátsku a chorvátskej meninyna Slovensku, ktoré tieto väzby medzi nai-mi priate¾skými národmi ete viac upe-vòujú. Dovolím si poveda, e slovenskúkomunitu v Chorvátsku poznám dos do-bre, ba s viacerými tamojími Slovákmima spája osobná známos, ba i priate¾stvo.Preto je celkom logické, e ma moje pra-covné cesty u viackrát zaviedli aj do Chor-vátska.

Èo bolo dôvodom Vaej poslednej ná-vtevy?

Moja ostatná návteva Chorvátska ma-la hneï dva ciele. Prvým bola úèas na Slo-venskom dni, ktorý osemnásteho sep-

tembra zorganizoval zastupite¾ský úradSlovenskej republiky v spolupráci s me-stom Opatija. Druhým cie¾om bolo stret-nutie so zástupcami Ministerstva kultúryChorvátskej republiky a prerokovanie via-cerých aktuálnych otázok týkajúcich saslovenskej meniny v Chorvátsku, ale ajveobecnej kultúrnej spolupráce medzinaimi krajinami.

Cesta nás teda najprv zaviedla do Opa-tije. Toto významné multikultúrne turi-stické stredisko, v minulosti vyh¾adáva-né predovetkým predstavite¾mi rakú-sko-uhorskej ¾achty, sa snaí oivi svo-je tradície. Slovenský deò je pod¾a vyja-drenia samotných zástupcov mesta jed-ným z významných podujatí, ktoré majúprispie k prinavráteniu niekdajieho du-cha tohto mesta.

Podujatie oficiálne otvorili ve¾vysla-nec SR v Chorvátsku, jeho e. pán Ján Báòasa zástupca primátora mesta Opatija pánLucián Kos. Potom nasledovala mimo-riadne podnetná a inpiratívna predná-ka pracovníèky Slovenskej akadémie viedpani M. Bednárovej o histórii slovensko-chorvátskych vzahov. Po M. Bednárovejsom s krátkym príspevkom vystúpil aj ja.Pozornos som venoval zhodnoteniu sta-vu a perspektív spolupráce Chorvátska aSlovenska v oblasti kultúry. Informovalsom aj o starostlivosti Slovenskej repu-bliky o chorvátsku meninu na Sloven-sku. Kultúrna èas programu pozostáva-la z výstavy diel slovenského akademic-kého maliara Stanislava Harangozóa, pre-zentácie poviedky Mariána Moncmana avystúpení slovenských folklórnych súbo-rov z Terchovej Tria z chotára a akejmuziky. Avak Slovenský deò nebol ibaotázkou kultúry, ale aj konkrétnej spolu-práce medzi naimi krajinami. Uskutoè-nilo sa pä okrúhlych stolov a uzavretéboli aj viaceré dvojstranné dohody, po-loili sa základy partnerskej spoluprácemedzi mestami Opatija a Levoèa a medzihotelovými akadémiami v Opatiji a vPieanoch.

Rozhovor so tátnym tajomníkomMinisterstva kultúry Slovenskejrepubliky pánom AugustínomJozefom Langom

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 2

10/2008 PRAMEÒ 33

Èo bolo témou rokovania so zástup-cami Ministerstva kultúry Chorvátskej re-publiky?

Na Slovenskom dni sme sa mali stret-nú aj so tátnou tajomníèkou Mini-sterstva kultúry Chorvátskej republiky pa-ni Ninou Obuljenovou. Keïe z pracov-ných dôvodov do Opatije predsa len ne-pricestovala, vyuili sme pozvanie a na-vtívili sme Ministerstvo kultúry v Záh-rebe, kde nás prijala nielen tátna tajom-níèka, ale aj minister kultúry Boo Bi-kupiæ. Témou rokovania boli bilaterálneotázky zaujímajúce obe strany. Ja somvak u poèas mojej predchádzajúcej ná-vtevy Chorvátska nastolil otázku pro-jektu Slovenského múzea v Naiciach naprincípe reciprocity - pod¾a vzoru u exi-stujúceho Múzea kultúry Chorvátov naSlovensku v Devínskej Novej Vsi, ktorézriadilo Ministerstvo kultúry v rámci or-ganizaènej truktúry Slovenského národ-ného múzea. Moja iniciatíva sa stretla sporozumením a pri tejto príleitosti smes poteením skontatovali, e je projektSlovenského múzea u schválený a e saèoskoro stane realitou. Musím poveda,e sa týmto splnili aj moje dlhodobé pred-stavy, lebo podobná intitúcia doposia¾absentovala a Slováci v Chorvátsku si juurèite zaslúia. Predpokladám, e sa na-priek svojmu muzeálnemu charakteru ne-bude vo svojej èinnosti obmedzova vyslo-vene na archívnu a dokumentaènú èin-nos, ale e vytvorí podmienky pre kom-plexný prístup k otázkam kultúry a ná-rodnej identity Slovákov v Chorvátsku takv minulosti, ako aj v súèasnosti. Múzeummôe podporova vydavate¾skú, výstav-nú, kultúrno-prezentaènú èinnos, môeposkytova odborné a metodické slubypre vetkých, ktorí sa v súèasnosti venu-jú otázkam slovenskej národnostnej me-niny v Chorvátsku a chýba im takéto in-titucionálne zázemie.

Ako vidíte súèasnos a budúcnosslovenskej meniny v Chorvátsku?

Súèasný ivot Slovákov v Chorvátskucharakterizuje predovetkým prudký ná-rast spolkovej èinnosti. Pravidelne sa or-ganizujú folklórne slávnosti, spevácke

súae a iné podobné podujatia. S¾ubnesa rozbieha edièná èinnos. Okrem èaso-pisu Prameò vychádzajú u i kniné vyda-nia domácich autorov, ktorí sa venujú ná-rodopisnej a historickej reflexii vlastnejkomunity, ale vyli u aj vydania pôvod-nej krásnej literatúry. Vetko je to mimo-riadne dôleité pre oivovanie a upevòo-vanie národného ducha Slovákov v Chor-vátsku. Naïalej vak zostáva otvorenáve¾mi nároèná úloha pre vetkých, ktorísa akýmko¾vek spôsobom podie¾ajú naverejnom ivote Slovákov. Potrebné jevyui súèasnú prajnú situáciu a ve¾kýzáujem ¾udí o spolkovú èinnos a snaisa prenies tú energiu zo spolkových pod-mienok do kadodenného reálneho ivo-ta. Slováci v Chorvátsku si musia osvoji

pocit, e prejavy slovenskosti, nie sú ibazáleitosou folklórnych vystúpení a ¾udo-vých piesní, ktoré sa nauèia. Slovenskýjazyk vo väèine prostredí prestáva byprimárnym dorozumievacím prostried-kom a ustupuje chorvátèine aj v osobnomrodinnom styku. Preto je potrebné posi-lòova národnostné kolstvo, ale i vetkyiné aktivity podporujúce a posilòujúce ná-rodné povedomie Slovákov v Chorvátsku.Formálne predpoklady na to sú a ako somsa presvedèil, je aj ochota tátnej správytieto procesy podporova. Pozitívne je to,e budúcnos Slovákov v Chorvátsku dnesv rozhodujúcej miere závisí od nich sa-mých. S podporou Slovenskej republikymôu vdy poèíta.

Za rozhovor ïakuje redakcia.

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 3

44 PRAMEÒ 10/2008

venského autobusu na dia¾nici Záhreb -Split pri zastávke Jadova neïaleko me-sta Krukovec. ia¾, trnás turistov zahy-nulo práve z Koíc, keï celý autobus ce-stoval na dovolenku do Vodíc. Tragédiasa stala práve v deò, keï boli 7. septem-bra 1619 v Koiciach umuèení traja svä-tí koickí muèeníci (sv. Marek Kriin, sv.tefan Pongrác, sv. Melichar Grodecki).

O knihe p. Takáèa hovoril Zlatko Je-vák, Zlatko Herak, Mgr. Ivan estak, au-tor knihy, a Zvonimir Matroviè. Od-bornú stránku knihy ocenil p. Ivan e-stak, ktorý o p. Ferdinandovi Takáèovi(nar. 27.06.1920) hovoril ako o osobno-sti, ktorá prela akú cestu najviac poèaskomunizmu, keï bol odsúdený na osemrokov akého väzenia. Citujeme úryvkyv chorvátèine, ktoré napísal Mgr. Ivanestak. ... U gimnaziji se u njemu pro-budio snaan narodnjaèki duh - za slo-vaèku i katolièku stvar! Veæ je dakle kaodeèko imao jake ideale. Iz ovog autobio-grafskog zapisa saznajemo da ga se oso-bito dojmio boravak u Zagrebu gdje je od1941. do 1944. godine kao stipendist stu-dirao pravo. Izvrsno je uoèavao povije-sna i politièka bespuæa" Hrvatske, re-gionalnu i psiholoku razlièitost njezi-nih ljudi, svojih kolega studenata, kojeje istinski zavolio. Ba ako i rijeku Savu,premda je u njezinim vodama jednomna kupanju gotovo zaglavio! Tu je prviput susreo i isusovce, a za èitav ivot za-

V stredu 24. septembra 2008 v pek-ných priestoroch Matice chorvátskej vZáhrebe sa konala promócia knihyivot ma nauèil ma ¾udí rád od au-tora Ferdinanda Takáèa, ktorú vyda-li Matica slovenská v Záhrebe, Novastvarnost zo Záhrebu a Spolok chor-vátsko-slovenského priate¾stva v Záh-rebe.

V zaplnenej miestnosti prezentáciuotvoril Zlatko Jevák, predseda Matice slo-venskej v Záhrebe a poprosil prítomných,aby si minútou ticha uctili pamiatku obe-tí autonehody slovenského autobusu vChorvátsku zo 7. septembra t. r. v naj-väèej tragickej dopravnej nehode slo-

IVOT MA NAUÈIL MA ¼UDÍ RÁD(Promócia knihy Ferdinanda Takáèa)

Hostia na promócii

Foto

: Z. J

evák

pamtio susret s nadbiskupom A. Ste-pincem koji ga je oduevio, a èiju je bea-tifikaciju prije deset godina simultanoprevodio za Slovaèku televiziju.

Pater Takáè nesumnjivo posjedu-je umjetnièki, knjievnièki ivac. O nje-mu je sasvim sigurno u nekoj drugoj pri-godi trebao govoriti knjievni kritièar.Autobiografske crtice, pa i one iz najm-laðih dana, izvanredno su ive. Rijeè jeo neobièno tankoæutnom piscu koji svo-ju velièinu pokazuje u detaljima. Ferdi-nand je èovjek staroga kova, èovjek kojiima zdravi smisao za zbiljnost, kojemuje mudrost dominantna vrlina. Narav-no, njega uz dopadljivu dozu one prim-jetne hrvatske zadrtosti" krase i sve na-ravne vrline, kojima meðutim kræan-ska ljubav daje sav sukus. Osim toga, fi-ni smisao za humor kojim katkad izru-guje druge, a ponajèeæe samoga sebe,na lice æe èitatelja izmamiti smijeak ipobuditi simpatiju prema piscu..."

F. Takáè vstúpil do SpoloènostiJeiovej v roku 1948. Za kòaza ho tajnevysvätil vtedají biskup, neskôr kardinálJán Chryzostom Korec 23. januára 1955a svoju prvú omu celebroval tajne v klá-tornom Kostolíku sv. Svorada v Skalkepri Trenèíne 2. februára 1955. Keï smehovorili o vydaní jeho ivotopisu, spo-menuli sme, e by sme sa ve¾mi radi, ato po pädesiatich rokoch zúèastnili naomi, ktorú by celebroval p. Takáè v Skal-ke nad Váhom. To sa nám splnilo 18.apríla t. r., o èom sme písali v naom Pra-meni è. 5/2008. U zaèiatkom roka 2006sme sa rozhodli, e jeho spomienky z ob-dobia vo väzení poèas komunizmu vydá-

Pán Jevák odovzdáva dar a uznanie autorovi

Foto

: Z. J

evák

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 4

10/2008 PRAMEÒ 55

U tretie stretnutie iestich pri-mátorov a starostov Kukuèínovýchobcí sa konalo 19. - 21. septembra 2008v Selciach na ostrove Braè. V piatok po-poludní primátor okresu Selca prof. Ivi-ca krpaca privítal hostí a pozval vet-kých na veèeru do retaurácie v Sumar-tine, kde sme boli ubytovaní v nádher-ných nových apartmánoch Barba PetraDvori. Na druhý deò v sobotu po raòaj-kách sme odili do Seliec, 2 km od Su-martina. V miestnostiach obecnej radybol okrúhly stôl o Kukuèínovi. Najprvnás starosta p. krpaca oboznámil s ob-cou Selca, ktorá ma 54 km2 a okolo 2000obyvate¾ov.

Matej Bencúr (nar. 17.05.1860 Jase-nová - 21.05. 1928 Pakrac) po skonèení

SPOLUPRÁCA KUKUÈÍNOVÝCHOBCÍ POKRAÈUJE

Lekárskej fakulty Kar-lovej univerzity v Pra-he v roku 1892 odiieldo Seliec v januári1894. Tam sa stalobecným lekárom naodporúèanie obchod-níka s vínom MarkaDidolièa, keïe naSlovensku nikde ne-dostal pracovné mie-sto. V Selciach si ho¾udia stále pamätajúako dobrého lekára

jor Mate". Bencúr písal u v strednejkole a neskôr si vzal básnické meno Mar-tin Kukuèín.

Kukuèín plánoval v Selciach praco-va len tri roky, práve to¾ko, aby moholsplati tudentské pôièky. No osud tonedovolil. Zamiloval sa do Didolièovejdcéry a v r. 1904 sa aj zosobáili. Na lo-kálnych vo¾bách v roku 1906 Didolièprehral, preto sa Kukuèín rozhodol odíss manelkou do Argentíny a neskôr doPunta Arenas (Èile), kde bol lekáromchorvátskych vysahovalcov a do roku1922. V tom èase mu ochorela manel-ka, a preto sa rozhodol vráti na Slo-vensko. Bohuia¾, ani tentoraz sa mu ne-podarilo nájs pracovné miesto lekára av roku 1923 sa vracia do Chorvátska.

Najprv priiel do Zadru, potom do Spli-tu a Záhrebu. V Záhrebe bol viac ako polroka a neskôr odiiel do Crkvenice. V ro-ku 1926 prichádza do Lipiku, kde il vKrznarièovej vile. V zime 1927/1928 na-vtívil Vysoké Tatry, kde zmokol a do-stal zápal p¾úc. Zomrel v pakrackej ne-mocnici (Chorvátsko) 21. mája 1928. Po-chovaný bol na Národnom cintoríne Mi-rogoj v Záhrebe a jeho telesné pozostatkysú uloené na Národnom cintoríne v Mar-tine, kam ho previezli 28. októbra 1928,na èom má zásluhu aj Matica slovenskáv Záhrebe. Dodnes sa v Martine nachádzajeho hrobka z braèského kameòa. Dok-tor Mate bol ve¾mi ob¾úbený tak na ostro-ve Braè, ako aj v Chile, pretoe chudob-ných lieèil zdarma. Neskôr, keï èítali je-ho cestopisy a romány, v ktorých reali-sticky opísal aký ivot ¾udí na ostroveBraè a tie v Amerike, ¾udia si ho eteviac ob¾úbili a váili.

Na námestí v Selciach mal Kukuèínambulanciu, kde je umiestnená pamät-ná tabu¾a. Ïalia pamätná tabu¾a jeumiestnená na dome v Lipiku, v ktorompreil svojich posledných 30 mesiacov.

Na stretnutí v Selciach boli prítom-ní J. E. Ján Báòas, slovenský ve¾vyslanecv ChR, (ktorý bol aj iniciátorom podpí-sania dohody iestich obcí), Antun Ha-ramija, primátor mesta Lipik, DavorHuka, primátor mesta Pakrac, ZlatkoJevák, predseda Matice slovenskej v Záh-rebe, Rajmund Bradík, starosta Jaseno-vej, mesteèka kde sa M. Kukuèín naro-dil. Ïalej boli prítomní: MVDr. Eva Ci-

Hostia v Selciach

Foto

: Z. J

evák

me ako zvlátnu knihu. Kniha uzrela svet-lo sveta koncom roku 2006 a bola vyda-ná pod názvom Uznièke uspomene Hrva-ta Isusovca za komunizma u Slovaèkoj.Koncom roku 2007 bola táto prvá knikavydaná aj v slovenèine.

Druhá knika ivot ma nauèil ma¾udí rád obsahuje 168 strán, z ktorýchje es strán fotografií (väèinou fareb-né). Kniha má tyri kapitoly Moja mat-ka (63 strán), Moja mlados (53 strán),V spoloènosti Jeiovej (23 strán) a Vdráboch Gestapa (27 strán). Kniha je bo-hato vytlaèená, tak ako sa patrí na èlo-veka, ktorý urobil mnoho na zachovanie

chorvátskych koreòov. Z knihy vyhodilmnoho mien, aby nikoho neurazil a aj tosvedèí o ve¾kosti jeho osobnosti! Vydalprvý Chorvátsko-slovenský slovník r.1999 a Slovník slov Chorvátskeho Gro-bu r. 2006. Pán Ferdi preloil do slove-nèiny ve¾a odborných èlánkov a viacerokníh. V roku 2001 (26.02.) dostal titulèestného doktora filozofie. Zachoval somviac ako pädesiat listov od p. Ferdia, vktorých zlepuje svoj rukopis.

Na Slovensku sa uskutoèní prvá pro-mócia tejto knihy 3. októbra 2008 v prie-storoch Ve¾vyslanectva Chorvátskej re-publiky v Bratislave a je moné, e dru-

há promócia sa neskôr uskutoèní aj vChorvátskom Grobe.

Text do chorvátèiny ve¾mi odbornepreloila Mária Kursárová. Na konci pro-mócie spevácky súbor Industrogradnjapod vedením prof. Tomu ivkovièa za-spieval nieko¾ko slovenských a chor-vátskych piesní.

Matica slovenská v Záhrebe darova-la p. Takáèovi Bohorodièku s dieaomvyrobenú z keramiky z 15. stor. Na záverMatica slovenská v Záhrebe pripravilabohaté obèerstvenie, na ktoré pozvalavetkých prítomných.

(Z. Jevák)

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 5

66 PRAMEÒ 10/2008

li dobrí ¾udia (Vanjeka iní), pokým sami ha-sièi vloili mnoho ho-dín a dní do dobro-vo¾nej práce.

Na sviatok Nane-bovzatia Panny Márie15. 08. bola i oslava120. výroèia spolku podzátitou okresu Lipov-¾any.

Pri tejto oslave bo-lo i ve¾mi nároèné ha-sièské cvièenie, pri kto-rom hasièi ukázali, s

akými sa vetko nebezpeènými prípad-mi stretajú pri záchrane ¾udí a majetku.Cvièenie reíroval Zlatko Pje, velite¾, av òom sa zúèastnilo viac hasièských jed-notiek, ako i prísluníci polície a poho-tovostnej sluby.

Celý 2008. rok uplynul v ob-siahlych prípravách na oslavu 120 vý-roèia úspenej a nepretritej èinnostiDHS Lipov¾any. Hasièský dom je v úpl-nosti prekrásne zariadený a donáciamicenných zariadení a vybavenia pomoh-

Oslávili 120. výroèie DHS Lipov¾anyCvièenie je ocenené tou najvyou

známkou. Potom nasledovalo prijíma-nie hostí v miestnostiach Hasièského do-mu. Zúèastnilo sa 38 hasièských spol-kov z Chorvátska a PGD Bizovik zo Slo-vinska, s ktorým ná spolok pestuje do-bré vzahy vye 30 rokov.

Ako hostia MS prítomní boli i dele-gáti zo Slovenska, presnejie - z Chor-vátskeho Grobu, na èele s Jozefom Ne-mèovièom.

Sú to potomkovia Chorvátov, ktorísa takmer pred 500 rokmi odsahovaliz Kostajnice, keïe utekali pred Turk-mi a útoèite si nali na Slovensku. Pred-sa zachovali si svoju chorvátsku identi-tu.

Slávnos sa zaèala tým, e sa v pa-rádnom koèi priviezol velite¾ Zlatko Pje,ktorý podal hlásenie a dostal povoleniena zaèiatok slávnostného sprievodu.

Hrali dve dychové kapely - z Bano-vej Jarugy a Kría. Na èele sprievodu bo-li traja jazdci z ranèa Vukeliæ a potom

reòová, primátorka Revúcej, mesta kdeM. Kukuèín tudoval na gymnáziu (1871- 1874), doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc.lektorka slovenèiny na Filozofickej fa-kulte Univerzity v Záhrebe. Pozvaný bolaj Maro Halahija, starosta obce Kláto-ra pod Znievom, kde M. Kukuèín tudo-val na preparandii (1875 - 1878), ktorýsa, bohuia¾, zo zdravotných dôvodov ne-mohol zúèastni.

Za okrúhlym stolom hovorili: staro-sta I. krpaca, primátor Haramija, EvaTibenská a Zlatko Jevák. Na stretnutí sahovorilo aj o hospodárskej spolupráci ie-

stich obcí. Po jeho sko-nèení sme s domácimiili najprv na námestie,kde sme poloili venieck pamätnej tabuli a po-tom sme li do peknejobecnej koly a kosto-la. Na námestí sme vi-deli sochy pápea JánaPavla II., Leva Tolsté-ho, Genschera a domDidolièovcov, ktorý bo-huia¾ ete stále èaká fi-nanèné prostriedky narekontrukciu, aby bu-

dovu zachránili pred úplným znièením. Spoloèný obed nám pripravili v ko-

nobe Kala v obci Povlja, kde sme si aj prez-reli pozostatky z 11. stor. pri miestnomkostole. Potom sme navtívili mesteèkoNovo Selo, kde sme najprv videli lisovòuolivového oleja Brachia a ved¾a podnik,kde z braèského kameòa vyrábajú rôznevýrobky, najviac do zahranièia. Neskôrsme prili do Sumartina, kde sme nav-tívili frantikánsky kostol a klátor, ktorýzaloil frantikán Andrija Kaèiæ Mioiæ(1704 - 1760) a kde pracoval od roku 1745a do 1750. Veèeru nám pripravili v novej

retaurácii v Sumartine, kde sme ochut-nali kvalitné ryby a èierne braèské víno.Pri veèeri nám spievala kapela (klapa)Mrduja z ostrova Braè a kadý sme do-stali od nich cédeèko. V nede¾u po raòaj-kách sme odili na najvyí vrch ostrovana Vidovu horu (780 m), odkia¾ sme ma-li nádherný výh¾ad na vetky svetovéstrany. Bol to prekrásny záitok, aj keïfúkal ostrý vietor (bura). Z Vidovej horysme pokraèovali do mesteèka krip, kdesa nachádza zaujímavé múzeum celéhoostrova Braè. Rozlúèka bola v Supetari priobede, keï nám nai milí hostitelia pánIvica krpaca a pani Lucia z Turistickejspoloènosti dali kadému úèastníkoviokrúhleho stola f¾au braèského olivové-ho oleja, f¾au èerveného vína, suché figya výrobok z braèského kameòa ako pa-miatku na ostrov Braè.

Na záver stretnutia sme sa dohodli,e tvrté stretnutie sa bude kona na bu-dúci rok na Slovensku. Na dia¾nici Split- Záhreb sme videli miesto tragickej do-pravnej nehody slovenského autobusu,kde 7. septembra t. r. zahynulo 14 slo-venských turistov. Bolo to neïaleko za-stávky Jadovo pri dedinke Krukovac.

(Z. Jevák)

U primátora v Selciach

Foto

: Z. J

evák

Defilé hasièov

Foto

: I. H

udec

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 6

10/2008 PRAMEÒ 77

NADLACKÝ MILÁÈIK JUBILOVAL

Kadé prostredie, ktoré èo len tro-chu dbá o zachovanie vlastných tradí-cií, sa snaí aktívne i kultúrnym ivo-tom s nádejou, e sa táto kultúrna èin-nos stane tradiènou.

Slováci v Chorvátsku nie sú výnimkou:Ilocké leto, vá¾anie májového dreva, festi-val spevákov Na brehu pri Dunaji, diva-delné predstavenia, markovské polesòaky,jelisavské korbáèiky, josipovský Drlak. VoVojvodine sú to Tancuj, tancuj, V pivnic-kom poli, petrovské slávnosti. V rumun-skom Nadlaku sa pred desiatimi rokmirozhodli zaloi festival sólových spevá-kov slovenských ¾udových piesní pod náz-vom Cez Nadlak je. A neobanovali. Festi-val sa stal miláèikom nadlackých Slová-kov. Bohato ho podporuje nielen lokálnasamospráva, ale i Úrad pre Slovákov ijú-

cich v zahranièí a vïaèné obecenstvo zapl-ní sálu do posledného miesta, aby tedrýmpotleskom povzbudilo a pochválilo úèin-kujúcich.

Duou festivalu je Jozef Zifèák, hu-dobný pedagóg, ktorému festival môevïaèi za kvalitu. Nadlak vlastných hu-dobníkov nemá, a tak ich Jozef zbiera med-zi priate¾mi hudobníkmi zo zvolenskéhosúboru Jánoík a z iných súborov.

Pod¾a slov Nadlaèanov zaèínal festi-val s detskými chorobami - h¾adanie a zla-denie orchestra, vytrvalos organizovafestival kadoroène, povola a ubytovaúèastníkov, najskôr len z Rumunska, a po-tom sa festival, celkom prirodzene, rozvi-nul v medzinárodný, na ktorom okremSlovákov z Rumunska úèinkujú aj Slová-ci zo Srbska a Maïarska. Pred rokom sa

Martina a Vladimíra

Foto

: J. M

iku

lin

im pripojili aj Iloèania a tohto roku opä.Vlani to boli Vlatko a Anna Miksádovci,tohto roku Vladimíra Velková a MartinaMenïanová.

Vladimíra: - V Nadlaku som ete do-teraz nebola. Prvý deò, keï sme tam pri-li, bolo mi trochu neobyèajne, lebo som poprvýkrát navtívila Rumunsko a nikohosom nepoznala. Okrem toho ma prekva-pilo, e sme museli posunú èas na ho-dinkách, lebo v Rumunsku nedelia èas naletné a zimné obdobie. O krátky èas somsa vak zoznámila s niektorými úèastník-mi a u potom som sa inakie cítila. Po-dujatie ako podujatie; bolo výborne orga-nizované, mono aj preto, lebo tohto rokubol jubilejný 10. roèník. Orchester bol fan-tastický - pravá cimbalová ¾udovka, zloenázo samých profesionálov. Vetci súaia-ci v mojej kategórii boli ve¾mi dobre nac-vièení, take konkurencia bola ve¾ká a sil-ná. Ve¾mi som spokojná so svojím výstu-pom - získala som cenu poslanca Demo-kratického Zväzu Slovákov a Èechov v Ru-munsku. Teraz, keï som u doma, môempoveda, e som si z Rumunska prinieslakrásne dojmy a z festivalu mám dobrý po-cit, dobre som sa tam cítila.

Martina: V Rumunsku mi bolo ve¾mipekne. Je to ve¾mi pekné mesto, majú tampekný vysoký kostol. Dovolili nám, abysme vyliezli na veu, Vladimíra vyliezla,ale ja som sa vrátila z polcesty, mne to bo-lo privysoko.

Získala som nových priate¾ov, s kto-rými som trávila vo¾ný èas. Na festivalesom spievala dve pesnièky: Beala líka popoli a Sedemdesiat sukieò mala. Rada bysom sa do Nadlaku niekedy vrátila.

(V. Miksad)

nasledovali poèetné hasièské vlajky, akoi vlajka, ktorú posvätili 13. 08. 1911 aktorá je retaurovaná. Po vlajkách nas-ledoval kilometrový sprievod hasièov.Pod ve¾kým iatrom na ihrisku bol po-tom kultúrno-umelecký program, v kto-rom sa predstavili chorvátski, èeskí,ukrajinskí a slovenskí folkloristi.

Nasledovala slávnostná schôdza, kto-rú viedol predseda DHS Damir Hubak areferát preèítala Dubravka Hubaková.Pri slávnostnej schôdzi mali úèas vyso-kí hostia Hasièského zdruenia Chor-

vátska a Sisacko- moslavskej upy a po-kia¾ ide o hostí z vysokej politickej sféry,úèas mali parlamentná zástupkyòa Ma-rijana Petirová a prednosta okresu Li-pov¾any Stjepan Markanoviæ.

Udelené boli poèetné uznania zas-lúilým èlenom a externým spolupra-covníkom. Je zaujímavým faktom, e jeJanko Novota (Slovák) najstarím a e-te vdy aktívnym èlenom DHS.

Hostia dostali do daru i ve¾kú mo-nografiu, v ktorej sa hovorí o 120 roènejèinnosti DHS. Kniha vyla v spolupráci

DHS a Matice chorvátskej, poboèka Li-pov¾any.

Pokia¾ ide o monografiu, treba spo-menú autorov, ktorí slovom a fotogra-fiami urobili ohromný kus práce. Sú to:Ivica Certiæ, Stjepan Crnko, Melita Le-nièka a Josip Debeljak. Predseda VZOStjepan Markanoviæ napísal predhovora monografia bude promovaná poèasoktóbra. Úspené oslavy 120. výroèiaDHS Lipov¾any pokraèovali do nesko-rých veèerných hodín.

(I. Hudec)

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 7

88 PRAMEÒ 10/2008

svete) osobám a organizáciám, s ktorýmiprápor spolupracoval poèas vojny v Chor-vátsku v oblasti UNTAES-u: NjegovanoviStárekovi, bývalému zástupcovi pre èeskúa slovenskú meninu v chorvátskom par-lamente, bývalým lokálnym funkcioná-rom z oblasti Daruvaru a Matici sloven-skej Ilok.

Medaily za prítomnosti ve¾vyslancaSR v Chorvátsku Jána Báòasa, prvého ta-jomníka Igora Derca a vojenského pride-lenca Antona Ondruku slávnostneude¾ovali prvý velite¾ práporu ¼ubomírKolenèík a posledný velite¾ tefan Jangl.Jangl tlmoèil ilockým Slovákom aj poz-dravy Matúa Kuèeru, ktorý v èase vojno-vého zúrenia, ako ve¾vyslanec SR v Chor-vátsku viedol starostlivos o ilockých Slo-vákov a vyvíjal priate¾ské vzahy medziChorvátskom a Slovenskom.

(V. Miksád)

Keï èlovek nieèo robí dobro pre se-ba, má z toho poteenie, lebo oèakáva,e z toho bude ma úitok a neèaká zato nijaké pochvaly - vlastná spokojnosmu je odmenou. Keï èlovek urobí kusroboty aj pre seba, aj pre dobro iných,je na tých iných, aby posúdili hodnotuurobeného.

V kruných rokoch doznievajúcejvojny si Iloèania vïaka medzinárodnej po-moci zaopatrili stavebný materiál na re-kontrukciu budovy Slovenského domu.Bolo toho neúrekom, lebo aj budova jeve¾ká, taká aká má by, aby pojala èo naj-väèí poèet úèinkujúcich a divákov v rám-ci rôznych programov. Ilockých Slovákovzaèalo trápi, ako postúpi v rekontruk-cii ïalej - na omietanie stien by sa nalimajstri, ale rekontrukcia strechy, to ubol tvrdý orieok.

Naastie sa v tom èase v oblasti Vu-kovaru nachádzal Slovenský enijný prá-por (SLOVENGBAT) v Mierovej misii Spo-jených národov. Prápor mal za úlohu od-mínova komunikácie, postavi znièenémosty, nièi nahromadené zbrane a vý-buniny, stava tábory pre iné vojenské alogistické oddiely mierových síl OSN a plnilaj ïalie úlohy v rámci svojej pôsobnosti.

Prvé kontakty ilockých Slovákov s prá-porom nadviazal profesor Emil Horák.Nasledovali futbalové zápasy mladýchIloèanov s vojakmi práporu, rozhovory ve-dúcich, a v rámci rozhovorov vyznela my-lienka, e by prápor mohol pomôc v re-kontrukcii, keïe vlastnil potrebnú enij-nú techniku.

Prvý prís¾ub na rekontrukciu dal ve-lite¾ Rostislav mehlík, ale èoskoro odiiel

z postu a na jeho miesto nastúpil tefanJangl, ktorému sa budova Slovenskéhodomu v Iloku stala srdcovou záleitosou.Najskôr dosiahol to, aby na výstavbu bo-lo vydané povolenie nielen Ministerstvaobrany SR, ale i hlavného velite¾a vojskOSN Williama Hansetta. Do Iloka sa tedas ich súhlasom mohlo dostavi osemè-lenné drustvo, ktoré malo pomáha privýstavbe. Do Iloka vak, vïaka Janglovejpodpore, prichádzalo denne viac ako osemvojakov a tí, za pomoci ilockých Slovákovza pomerne krátky èas vystavali budovu,v ktorej dodnes neutícha kultúrny ruch.

Poèas výstavby sa rodili priate¾stvá,nadväzovali sa kontakty - tak, ako sa Iloèa-nia pýili práporom a ikovnosou jehomajstrov, tak sa i prápor pýil ilockýmiSlovákmi - taneèníci Slovenského kultúr-no-osvetového spolku ¼udovíta túra nie-ko¾kokrát reprezentovali Slovákov prislávnostných príleitostiach (akými bolimetál parády) celoveèerným folklórnymprogramom za prítomnosti vysokých pred-stavite¾ov medzinárodných armádnychzborov.

Prápor roku 1998 ukonèil svoju misiua vrátil sa spä na Slovensko. Priate¾stváa dobré vzahy medzi ¾uïmi vak pretr-vali.

V septembri roku 2008, desa rokovpo odchode práporu, prijali Iloèania poz-vanie z Asociácie UN-Veterán Slovakia,aby prili na Ve¾vyslanectvo Slovenskejrepubliky v Záhrebe prija vyznamenanieza spoluprácu civilnej organizácie s vo-jenskou poèas mierovej reintegrácie Sla-vónie.

V pondelok 22. septembra odcesto-vala trojèlenná delegácia: predseda Vlat-ko Miksád a dvaja èlenovia Správneho vý-boru MS Ilok Josip Mikulin a Juraj Ku-kuèka na Ve¾vyslanectvo SR v Záhrebe,aby v mene Matice slovenskej prijali Pa-mätnú medailu za presadzovanie mierua bezpeènosti vo svete, ktorú vydalo Mi-nisterstvo obrany SR a Asociácie UN-Ve-terán Slovakia v rámci 15. výroèia prícho-du slovenskej mierovej jednotky na Bal-kán. Na ve¾vyslanectve bolo udelených 6medailí (z celkového poètu 300 na celom

ILOCKÍ MATIÈIARI BOLI VYZNAMENANÍ

Vyznamenanie a medaila

Foto

: J. M

iku

lin

Èeská beseda V organizácii ÈB Lipov¾any pos-

ledného septembrového víkendu tak-mer 50 ¾udí cestovalo do Temeváru vRumunsku. Ale nebol to výlet - bola tonávteva ÈB tamojieho Èesko-sloven-ského zväzu, prièom sa tam lipovlian-ski Èesi i predstavili so svojím progra-mom.

Na cestu sa vydal i Branko Vincent,predseda MS Lipov¾any, ako i Mirko Fe-dak, predseda ukrajinského KPD Karpatiz Lipovlian.

V Rumunsku ije asi 10.000 Slovákova trochu viac ako 4.000 Èechov, take je ipredseda Zväzu v Rumunsku - Slovákom.

Vystupovali i Èesi i Slováci, no málo jeete takých v Rumunsku, ktorí rozprávajúbuïto èeským, alebo slovenským jazykom.

Ve¾mi sú srdeèní, nai obèania Lipo-vlian boli ve¾mi pekne privítaní a pritomsa i ve¾mi úspene - piesòou a tancom pred-stavili Èesi. Spoloèné ocenenie úèastníkovcesty bolo, e 50 obèanov Lipovlian v týchdòoch v Temevári prezentovalo i celéChorvátsko.

(I. Hudec)

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 8

10/2008 PRAMEÒ 99

Tento rok je ve¾mi významný prerozvoj Chorvátskeho èerveného kría,lebo si v òom pripomíname poèetnévýroèia. Pred 130 rokmi zaloili prvú or-ganizáciu Chorvátskeho èerveného kríav Zadre a v Sisku, spolu s celou svojouupou majú dôvody by hrdí na 55. vý-roèie darcovstva krvi, lebo ete dávneho1953. roku bola uskutoènená prvá akciadarcovstva krvi v Sisku a takmer v tomistom èase i v Kutine.

Dobrovo¾né darcovstvo krvi je jed-nou z poèetných aktivít Èerveného kría,lebo krv je jediným liekom, ktorý môedobrovo¾ne da zdravý èlovek.

Základné zásady Èerveného kría sú:humánnos, neutrálnos, objektívnos,dobrovo¾nos, jednota a univerzálnos.

Vetky tieto zásady boli platné poèasmieru, ako i poèas vlasteneckej vojny. Isám som bol vedúcim organizácie Èerve-ného kría, ale bolo to v mieri, èo je om-noho ¾ahie. Uskutoèòovali sa poèetnéakcie - fluorografické snímkovanie p¾úcna teréne, práca s mladými, pomoc ¾uïomv núdzi, starostlivos o hygienické mini-mum, prvá pomoc, medzinárodná spo-lupráca a iné.

No vlastenecká vojna poadovala irýchlu transformáciu Èerveného kría zmierových èasov do vojenskej organizá-cie - vojenskej, ale bez puky. Èervený krísa v tom èase staral o uteèencov, mal ivyh¾adávaciu a pátraciu slubu po vojnourozdelených èlenoch rodiny a mnohé inéaktivity. I Mestské zdruenie Chorvát-skeho èerveného kría v Kutine poèas mie-ru a vo vojnovom èase za 60 rokov jest-vovania v úplnosti splnilo svoje poslanie.

Do práce Èerveného kría zapojení súpoèetní volontéri, bez ktorých by sa ne-mohla rozdeli to¾ká humanitárna po-moc, ktorá poèas celej vlasteneckej vojnyprichádzala takmer z celého sveta. A prá-ve preto, e sa Èervenému kríu podarilov úplnosti uskutoèni svoje ¾achetné pos-lanie, vedený u¾achtilými a odbornými¾uïmi a ¾uïmi ochotnými pomôc, v me-ne mnohých uteèencov potrebné je vyslo-vi slová vïaky Èervenému kríu.

Dnený Chorvátsky èervený krí povlasteneckej vojne vykonáva poèetné ak-tivity v mieri a vdy má na mysli základ-

né zásady Èerveného kría, ktoré platia vcelom svete. Dnenú organizáciu Chor-vátskeho Èerveného kría mesta Kutinaúspene riadi riadite¾ Krunoslav Filipoviæa zamestnankyòa Katica Zemanová, ako ièlenovia Mestského výboru Èervenéhokría, ktoré svojimi návrhmi pomáhajú vpráci.

Osobitne treba vyzdvihnú prácu Av-du Devliæa, ale i ostatných èlenov výboru.Dnes sa Mestské zdruenie Èervenéhokría mesta Kutina stáva vedúcim nielenv Sisacko-moslavskej upe, ale i na úrov-ni celého Chorvátska. Tu predovetkýmmyslím na aktivity darcovstva krvi, ale ina ostatné aktivity.

A nakoniec patrilo by sa poïakovavetkým tým, ktorí svojou prácou za mi-nulých 60 rokov buïto profesionálne, ale-bo volontérsky prispeli k tomu, aby Mest-ské zdruenie Èerveného kría Kutina ma-lo pevné základy pre budúcnos a aby vdybolo v slube èloveka v núdzi.

(I. Hudec)

130. výroèie Chorvátskeho èerveného kría /55. výroèie DDK / 60. výroèie ChÈK GDCK Kutina

Edukatívne dielne mesta OsijekV septembri t. r. v mestskej tvrti

Tvrdja sa uskutoènili edukatívne diel-ne urèené pre zdruenia.

Mesto Osijek vypísalo súbeh, ktorýmsa z rozpoètu mesta Osijek v nasledujúcomroku budú financova projekty a programyobèanov, ako i zdruení z oblasti zdravot-nej a sociálno-humanitnej ochrany.

Mesto v spolupráci s Fórom zdrueníorganizovalo dielne a konzultácie pre pred-stavite¾ov zdruení s cie¾om, aby èím ¾ahiea kvalitnejie mohli písa svoje projekty aprogramy. I sama som bola úèastníèkoutejto dielne. Bolo mnoho otázok a dilem,ktoré nám vysvetlili odborníci. Pri samomvypracovaní prihláky dostali sme smer-nice o tom, na aký spôsob je potrebnévyplni formulár a napísa príspevky. Vdnenom èase na súbehoch môu prejsiba dobre urobené plány, lebo treba opráv-

ni získané financie. Dôleité je opísa pro-blém/potrebu, ciele, cie¾ovú skupinu, ak-tivity, metódy... a výsledok, ktorý chcemedosiahnu svojím projektom alebo pro-gramom. Po schválení financovania, nasúbehu je potrebné dokumentova pre-vádzku plánov (fotografova, nahra, uro-bi ankety a pod...). Správy sa doruèujú vlehote, ktoré urèí mesto a vetko je uvede-né v zmluve, ktorá sa podpisuje po usku-toènenom súbehu. V prípade, e sa v za-danej lehote neoprávnia doruèené finanè-né prostriedky, mesto môe poadova ichnávrat.

Ak sa zjaví problém týkajúci sa zosta-vovania programov i na iných úrovniach,tam kde mono súai o udelenie fina-nèných prostriedkov - i Zväz by mohol or-ganizova podobnú dielòu a týmto podaodbornú pomoc.

(A. Ïunïová)

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 9

1100 PRAMEÒ 10/2008

je Matica slovenská Rijeka organizátoromachového turnaja národnostných menínv PG. Teraz, chvalabohu, máme dosmiesta, aby sme to mohli organizova vosvojich priestoroch. Doteraz sme sa tomubránili rukami-nohami. Ete tak nájs do-brých sponzorov. Ale o to sa postará Mar-gita, ktorej môeme vïaèi, e sme to ten-to rok vyhrali. Ïakujeme nielen jej, alevetkým, ktorí sa zapojili èi do progra-mu, èi do prípravy, a tým pomohli, aby ajtieto tri dni preli najlepie, ako sa dalo.Len tak ïalej!

(M. Griniæ)

Kadý rok koncom septembra me-sto Rijeka organizuje Etnoprehliadkunárodnostných menín, ktoré pôsobiana týchto priestoroch. Pre nás sa zaèalprogram u 19.09., keï sme v tátnom ar-chíve intalovali výstavu akademickéhomaliara Stanislava Horongozóa, ktorá trva-la a do konca septembra. V prvý deò Et-noprehliadky sa program konal v novomÈeskom dome a Matica slovenská Rijekasa predstavila aj so svojimi hosami. Spe-vácka skupina Slovenka a Orava zaspie-vali krásne pesnièky a Margita Rekiæ-Grolmusová recitovala básnièky zo svojejzbierky Priate¾stvo. Pri ich prezentáciimnohým z nás slzy vyhàkli z oèí, nie zoia¾u, ale od radosti.

Na druhý deò, v sobotu 27.09., sa ko-nal folklórny program na Korze. Okremdomácich folklórnych skupín vystupova-li aj hostia. Boli to Ukrajinská Veselka zBudapeti, Taliani z Vodnjanu a naa Ora-va zo Slovenska. Tento rok bola novina, esme sa okrem na tribúne predstavili aj vsprievode Korzom. U predtým naa sku-pina zabávala divákov na Koblerovom ná-mestí, kde sme sa zoraïovali. U tam simnohí z okoloidúcich prili na svoje pripoèúvaní pesnièiek a mnohí turisti si ajzatancovali.

Aj keï nai hostia mali len harmoni-ku, atmosféra bola super. V hlavnom pro-grame sme mali spoloèných 15 minút, kto-ré sme vyuili naplno. Slovenka odtanco-vala zmes tancov a Orava stihla zatanco-va dva krásne tance. Aj keï mali len dvataneène páry, boli super. O tom, e to bolúspech, dokázal potlesk divákov. Nae

ve¾ké astie je teraz, e sme v centre me-sta a hneï sme doma. Po skonèení pro-gramu sme si spravili obed v matici. Po-tom si nai hostia odili pozrie mesto aveèer sme spolu odili do Platka, výletné-ho strediska blízko Rijeky, kde sme sa za-bávali do ranných hodín. Ráno sme vypre-vadili hostí a my sme sa vrátili do Rijeky.

Tam sa u konal achový turnaj, kto-rý organizovala èiernohorská menina ,kde sme aj my mali svojich úèastníkov.Podpori ich ili aj niektorí èlenovia. Asito pomohlo, lebo predstavte si, vyhrali smeprvé miesto. Gratulujeme! Na budúci rok

FS MS Rijeka na Etnoprehliadke v Rijeke

Foto

: M. G

rin

iæ

Etnoprehliadka v Rijeke

Na pútnickej ceste do osady VoæinI tohto roku plný autobus Lipov¾anèa-

nov vytartoval 21. 08. t. r. do Voæina po-kloni sa Matke Boej Voæinskej a pred-nies vïaky i mnohé prosby.

Tohto roku táto biskupská pútnickácesta Poegského biskupstva zoskupila vye20.000 pútnikov a poèas sv. ome si pri-pomenuli i 150. výroèiezjavenia Matky BoejLurdskej, ktorá sa dala vi-die Bernadette.

Veèernú sv. omu ce-lebroval biskup tohto bi-skupstva Dr. Antun k-vorèeviæ spolu s poèet-nými inými farármi.

I tohto roku kulmi-náciou duchovného zá-itku bolo spievanie ma-riánskych piesní so za-

pálenými sviecami. Na celom priestore po-svätného miesta bola tma, pokým v naichrukách horeli sviece a vo vyplnenýchduiach pútnikov vzplanul plameò náde-je, lebo naa nebeská Matka nikdy nene-cháva svoje dietky.

(I. Hudec)

Na sv. omi vo Voèine

Foto

: I. H

udec

Spevácka skupina Oravan

Foto

: M. G

rin

iæ

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:45 Page 10

10/2008 PRAMEÒ 1111

Úrad pre Slovákov ijúcich v zah-ranièí usporiadal v dòoch 9. - 14. ok-tóbra 2008 Dni Slovákov ijúcich v zah-ranièí. Dni Slovákov tohto roku boliorganizované v Bratislavskom a Trnav-skom samosprávnom kraji a spoluor-ganizátormi boli Ministerstvo kultúrySR, Mesto Trnava, Dom umeniaPieany, Mestské kultúrne strediskoSenec, Dom Matice slovenskej Galan-ta, MO Matice slovenskej Senec a Spo-lok Slovákov z Maïarska.

Vo tvrtok 9. októbra v Bratislave vDvorane Ministerstva kultúry SR o 17. ho-dine bolo otvorenie výstavy obrazov akad.maliara Pavla Popa, Slováka zo Srbska,ktorý patrí medzi vyh¾adávaných vojvo-dinských výtvarníkov, vystavujúcich atvoriacich v mnohých kútoch sveta.

V piatok o 13. hodine na pôde Bra-tislavského samosprávneho kraja priví-tal delegátov jednotlivých tátov predse-da BSK Vladimír Bajan. Delegáti daro-vali predsedovi darèeky kadý zo svojejkrajiny.

V sobotu 11. októbra dopoludnia BSKpre nich pripravil prehliadku hradu Èer-vený Kameò a návtevu Strednej vinár-sko-ovocinárskej koly v Modre, jedinejsvojho druhu na Slovensku, spolu s ochut-

návkou tradièných vín Malo-karpatského regiónu vo vín-nej pivnici .

V piatok 10. októbra o16.30 bolo otvorenie umelec-kej výstavy fotografií ImrichaFuhla, Slováka z Maïarska, vMestskom kultúrnom stre-disko v Senci. Imrich Fuhl cit-livo vníma kadodenné uda-losti a dokáe ich prostred-níctvom fotoobjektívu povz-nies na poetickú úroveò.Umelca predstavila ¼ubica

Bartalská a hostí pozdravila predsedníè-ka Úradu Slovákov ijúcich v zahranièíVilma Prívarová.

O 17.30 hod. sa pokraèovalo v ïalejakcii - otvorení Výstavy súèasnej kninejprodukcie dolnozemských Slovákov. Vý-stavu otvorila ¼ubica Bartalská a vyda-vate¾stvo predstavili: za Slovákov zoSrbska Vladimír Valentík, za Slovákov zRumunska Ivan Miloslav Ambru, za Slo-vákov z Maïarska Anna Kováèová a zaSlovákov z Chorvátska Andrej Kuric, kto-rý riadite¾ke mestskej kninice ako pred-seda Zväzu Slovákov v Chorvátsku odovz-dal balík kníh z produkcie Zväzu.

Potom nasledovala prezentácia spi-sovate¾ov, ktorých predstavila ¼ubicaBartalská a spisovatelia abásnici zarecitovali apreèítali úryvky zo svojichbásní. Obecenstvu, ktoré-ho bolo naozaj dos, sapredstavili i predstavite-lia z Chorvátska, básnik apublicista Ivan Hudec aAndrej Kuric.

V Bratislavskom báb-kovom divadle bolo veèerdivadelné predstavenieSlovenského divadla Ver-

tigo pri CSS v Budapeti s hrou autora Iva-na Holuba Pohreb. Réia András Nagy.

V sobotu o 15.00 hod. v Átriu Slo-venského rozhlasu, Mýtna 1, Bratislavabolo otvorenie výstavy súèasného ume-nia Slovákov v Chorvátsku. Svojimi ume-leckými prácami prezentovali sa umelci:akad. maliar Josip Dinko Domaèinoviæ-Kuric; akad. maliarka Kristína Hrubíko-vá; Anica Popoviæová a absolventka výt-varných umení v Záhrebe Katarína Kuri-cová. O výstave hovorila a umelcov pred-stavila ¼ubica Bartalská a Andrej Kuric,ktorý povedal, e sa aj Slováci z Chorvát-ska chcú slovenskej verejnosti predstaviaj v inom svetle nielen tancami a spevmi.Slováci v Chorvátsku majú tie svojichumelcov, básnikov, hudobníkov, svojevydavate¾stvo a hoci nás je nie ve¾a, usi-lujeme sa zachováva a pestova sloven-ské obyèaje a kultúru. Zväz Slovákov vChorvátsku (Zväz Matíc) si dali za úlohuzachova slovenskú rodinu, jej povedo-mie a identitu, zapája prísluníkov slov.národ. meniny do svojich radov a odbo-rov, otvori výchovno-vzdelávacie cen-trum, pestova materinskú reè a krásnuliteratúru v kolách, rozvíja vydavate¾skúèinnos, rozhlas, folklórne festivaly, sta-ra sa o politické zastúpenie predstavi-te¾ov slovenskej národnostnej meninyna lokálnej a celotátnej úrovni."

V kultúrnom programe vystúpil De-jan Èinèurák, známy mladý hudobník-hobojista, ktorý u má za sebou ve¾avystúpení po celej Európe. Po otvoreníhostia si mohli pozrie výstavu a okúsivínko z Iloka od pána Zlatka Zajaca a zilockých pivníc, ako aj Osijecké piveèko.

O 19.00 hod. bol galakoncert sólistova súborov Slovákov na Dolnej zemi pod

Predsedníèka USZZ Vilma Prívarová a ¼ubica Bartalská

Foto

: A. M

. Kur

ic

DNI SLOVÁKOV IJÚCICH VZAHRANIÈÍ 2008 V BRATISLAVE

Foto

: A. M

. Kur

ic

Josipovèania s pátrom Uákom

Venované Slovákom ijúcim na Dolnej zemi(Chorvátsko, Maïarsko, Rumunsko, Srbsko)9. - 14. október 2008

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 11

1122 PRAMEÒ 10/2008

Úèastníci DZS s predsedom Bratislavského samosprávneho krajapánom Bajanom

Páter Uák a ¼ubica Bartalská

Foto

: A. M

. Kur

ic

Po galakoncerte s ve¾vyslancom Chorvátska J.E. Tomislavom Carom

Foto

: A

. M. K

uric

Foto

: A. M

. Kur

ic

Otvorenie výstavy

Foto

: A. M

. Kur

ic

torky Muzy Pavlovovej. Réia: ¼uboslavMajera.

V pondelok o 15.00 hod. v Trnave ot-vorili dokumentárnu výstavu Detský odevSlovákov na Dolnej zemi v minulosti (Slo-venské národné múzeum, Báèsky Petro-vec, Srbsko). Veèer o 19.00 hod. v Trna-ve v Divadle Jána Palárika usporiadaliPamä rodu - Galakoncert sólistov a sú-borov Slovákov na Dolnej zemi.

V utorok o 15.00 hod. v Galante vDome Matice slovenskej otvorili výsta-vu ¾udovoumeleckej tvorby Slovákov vMaïarsku - Srdcom vyité (Dom slo-venskej kultúry, Békeská Èaba) a veèero 17.00 hod. vystúpila citarová skupinaBoleráz z Békeskej Èaby a SUS Krajan-Vojvodina v spoloènom programe so sú-bormi zo Slovenska i zahranièia.

Èo poveda o tohtoroèných Dòochzahranièných Slovákov? Hodne toho bo-lo. Slováci z Dolnej zeme sa naozaj pred-stavili v peknom svetle. Organizátorompatrí ve¾ká vïaka a chvála. Dovidenia orok!

(A. M. Kuric)

názvom Pamä rodu v Teátro WüstenrotBratislava (budova Istropolisu). Sólistiboli: Dejan Èinèurák, Vlatko, Anna a Pa-vel Miksádovci (Chorvátsko); Edita u-tová, Katarína Noszlopyová (Maïarsko);Kvetoslava, Margaréta a Slovenka Ben-kové, Ján Brtka, Ondrej a Marína Ma-glovskovci, Ivana Nováková, Michal, Kri-

stína a Michaela Èiliakovci (Srbsko); Sú-bory: SUS Krajan-Vojvodina (Srbsko);Citarový súbor Boleráz (Maïarsko).Réiu mal na starosti Michal Babiak. De-jan Èinèurák hobojista z Osijeka, ktorýpôsobí ako hobojista v Chorvátskom ná-rodnom divadle v Osijeku, oèaril prí-tomné publikum. Aj rodina Miksádovása ukázala v peknom svetle. Po progra-me sme urobili spoloènú fotografiu s pá-nom ve¾vyslancom Chorvátskej republikyv Bratislave J.E. Tomislavom Carom a pá-trom Vítom Uákom, ktorý napísal kni-hu Slováci v Chorvátsku.

V nede¾u 12. 10. o 15.00 hod. v Mest-skom kultúrnom stredisku v Senci vystú-pili Slovenský umelecký spolok Krajan-Vojvodina (Srbsko) a citarový súbor Bo-leráz (Maïarsko). O 18.00 hod. v Pie-anoch otvorili dokumentárnu výstavuZ dejín slovenského divadelníctva na Dol-nej zemi. (Slovenské národné múzeum/ Historické múzeum, Bratislava). O19.00 hod. bolo divadelné predstavenieOchotníckeho divadla Janka Èemana zPivnice (Srbsko) Tajomstvo balzamu au-

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 12

10/2008 PRAMEÒ 1133

Predstavovanie vydavate¾skej èinnosti

Foto

: A. M

. Kur

ic

Otváranie výstavy vydavate¾stva Dolnozemských Slovákov v Senci

Nai umelci

Foto

: A. M

. Kur

ic

S rodinou Prívarovou

Hobojista Dejan Cinèurák na galakoncerte

Foto

: A. M

. Kur

ic

S pánom iakom, poradcom podpredsedu vlády SR

Na galakoncerte

Foto

: A. M

. Kur

ic

Rodina Miksádová na galakoncerte

Foto

: A. M

. Kur

icFo

to: A

. M. K

uric

Foto

: A. M

. Kur

icFo

to: A

. M. K

uric

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 13

1144 PRAMEÒ 10/2008

Na oslavu Dòu okresu Zdenci bo-li pozvaní poèetní vzácni hostia a do-máci. Po pozdravných slovách naèel-níka Zdenci pána Barupèièa KUS Zde-nac otvoril schôdzu - hymnou a poslávnostnej schôdzi nasledoval krátkyprogram; vystúpili èlenky KUS-uZdenac a èlenky MS Zokov Gaj, kto-ré sa obecenstvu predstavili s dvomipiesòami: Zokov Gaj, Zokov Gaj a Slo-venské mamièky. Na schôdzi sa zúèast-nili i nám ve¾mi milí hostia zo Zborovanad Bystricou zo Slovenskej republikyako èestní èlenovia. Okrem nich boli tu

i váení hostia z Bratislavy, podpred-sednièka slovenského parlamentu Be-lousovová, ve¾vyslanec SR v RCH JánBáòas, predstavite¾ka Úradu preziden-ta Chorvátskej republiky Stjepana Me-siæa, váený prof. Andrej Kuric a iní ho-stia. Po príchode do Zdeniec nai pria-telia zo Zborova navtívili MS Zokov Gaj.Pravda, bolo to len nakrátko, no pred-sa staèilo, aby si vymenili dojmy a po-city. Po malom obèerstvení a krátkej vý-mene informácií o naich drahých pria-te¾och zo Zborova, odili sme do Zde-niec. (L. Holoová)

MS Zokov Gaj25. 09. 2008 oslávili Deò okresu Zdenci

Hostia s matièiarmi zo Zokovho Gaja

Foto

: J.

irk

a

Hostia na slávnostnej schôdzi v Zdenciach

Foto

: J.

irka

Dupkom pochorvátsky adupkom poslovensky

V tomto jazykovom okienku nászaujme vo vete Koncertná sála boladupkom plná slovné spojenie dup-kom plná, ktoré sme v naom pro-stredí pod vplyvom jazyka väèino-vého, chorvátskeho národa predne-dávnom zachytili. Ak ste si nie istísprávnosou spojenia, prezradímevám hneï, e je spisovne nespráv-ne.

A teraz poïme k veci. Pod¾a Krát-keho slovníka slovenského jazyka Slo-venskej akadémie vied (aj na webovejstránke http://slovnik.juls.savba.sk/),ktorý je kodifikaènou príruèkou, slo-venská príslovka dupkom sa pouívaiba v spojení vlasy mu dupkom stoja,vstávajú dupkom dohora, rovno i fra-zeologicky expresívne je na¾akaný, zhro-zený, prekvapený.

V chorvátèine je zase spojenie zozaèiatku prílohy spisovne v poriadku,napríklad: Crkve su dupkom pune i na-rod je sretan i bogat alebo Dvorana jebila dupkom puna.

Preèo k tomuto a podobným pro-blémom prichádza? Problém je iba vtom, e slovká dupkom po chorvátskya po slovensky rovnako znejú - sú ho-monymá, avak nemajú rovnaký výz-nam, a prísluníci náho národa pod ná-porom chorvátèiny akoby zabúdali slo-venský význam (tu zriedkavý dupkomstá) a preberajú význam a spojenie zjazyka väèinového - chorvátskeho ná-roda dupkom plný.

ia¾bohu, toto a podobné chybnéspojenia sú èím ïalej, tým èastejie aèeli im môu èím ïalej, tým menej jazy-kovo pohotoví jednotlivci; uèitelia, jazy-kovedci, ale nielen oni...

Nakoniec - nezabudnite - po slo-vensky dupkom stá.

(J. irka)

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 14

10/2008 PRAMEÒ 1155

Vonku opä prí, je hmla a vo vzdu-chu cíti vôòu jesene. Aj moje vnútropociuje akúsi jeseò. Obdobie, keï sispomínam na svojich najdrahích, kto-rých som stratil na mojej pozemskej pú-ti. Keï sa skonèil ich ivot, aj oni odili doveènosti. Tí, èo u opustili pozemský ivot,

na nich zostáva iba spomienka a pamäta-me sa i na ich dobré rady, ktorými námpomohli pri rieení problémov. Tieto dniviac ako inokedy myslím na mojich dra-hých zosnulých a prosím za nich v mod-litbách. Vdy, keï strácam milovanú oso-bu, vidím pohreb, som na zádunej svätejomi alebo stojím nad hrobom èi pri cin-torínskom kríi, uvedomujem si vlastnúzranite¾nos. Vtedy si v mysli preberám,ako konám vo svojom ivote. Èo by sommohol urobi lepie a v èom by som sa malúplne zmeni. Uvedomujem si, mono ibanakrátko, e mám ete èas. Mono rok, me-siac, týdeò èi deò a mono u iba hodinu.Mám èas, ktorý mi dal vzkriesený a oslá-vený Pán Jei. Necháva ma, aby som sastihol pripravi, aby som mu - keï prídemoja jeseò - mohol odovzda zdravú a hoj-nú úrodu, svoje dobré plány naplnil hod-

notnými skutkami. Viem, e neiada odomòa tak ve¾a. Mono len trochu viacejochoty, lásky, trpezlivosti. Nechce, aby sompremárnil svoj ivot na zemi, ale aby somsi váil kadý nový deò a uskutoèòoval je-ho príkaz lásky. Preto ho prosím, aby napl-nil moje srdce novou nádejou a láskou adal mi odvahu, nech s pokorou a odovz-danosou prijímam ivotné skúky, abysom bol pripravený, keï ma povolá k se-be. Prejde urèité obdobie a znova nadídejeseò a s òou duièkový èas. Mono niek-to iný zastane pri mojom hrobe. Pomodlísa alebo zamyslí nad svojím ivotom.

(pripravil A.M.Kuric)

Spomienka

Opatiji pri výbere a príprave slovenskýchjedál a zapoièala kroje na túto príleitos.

Slovenský deò v Opa-tiji navtívili aj podnikate-lia zo Slovenska, ktorí tuprezentovali rôzne po-druèia, cestovný ruch, kú-pele, wellness a èistièkyvody, fondy EÚ. Na výsta-ve sa so svojou poviedkoupredstavil Marián Monc-mar. Na slovenskom dnibol prítomný aj tátny ta-jomník Ministerstva kul-túry SR Jozef Lang, ktorýokrem poïakovania chor-vátskej vláde za starostli-

vos o slovenskú meninu pochválil ajMaticu slovenskú Rijeka. O dejinách ahistórii Slovenska hovorila Mgr. Bedná-rová. Celý Slovenský deò vyvrcholil kul-túrnym programom na terase hotela Im-perijal, kde sa v programe predstavili fol-kloristi z Terchovej.

Poèas celého programu tlmoèníkombol Bc. Mario Griniæ, ktorý v auguste ob-hájil diplomovú prácu na tému Národ-nostné meniny v Chorvátsku, a tým uko-nèil prvý stupeò politológie na Filozo-fickej fakulte v Bratislave. Pri tejto prí-leitosti mu gratulujeme a prajeme ve¾aúspechov v pokraèovaní túdiá.

(M. Griniæ)

MS RIJEKA

MS RIJEKA pokraèuje vo svo-jich aktivitách aj v septembri

Po skonèení Dní slovenskej kultúry,ktoré sa konali v prvý septembrovýtýdeò, Matica slovenská Rijeka sa 11.09.zúèastnila na slávnostnom otvorení vý-stavy Stanislava Horongozóa v opatij-skom hoteli Mozart. Organizátorom bo-lo mesto Opatija a Ve¾vyslanectvo Slo-venskej republiky. Slávnostné ukonèe-nie výstavy sa konalo organizovanímSlovenského dòa v Opatiji 18.09. Môemepoveda, e malou pomocou prispela ajMatica slovenská Rijeka, ktora pri tejtopríleitosti pomohla hotelovej kole v

Na cintoríneKadý rok pred sviatkom Duièiek si

zájdem na cintorín, hroby okrálim, èo-to upravím. Na hroby svojich predkovpoloím kytièku kvetov a pomodlím sa.Potom sa prejdem cintorínom a h¾adímna mená na náhrobných kameòoch. Pre-mý¾am, modlím sa i spomínam... Po-zerám sa na hroby. Môj poh¾ad sa ne-dávno pristavil na pomníku oproti hro-bu môjho prate¾a. Èosi mi tam chýbalo.Ale èo? Vstal som z lavièky a pozrel sa ta.Pravdae, ete pred mesiacom tu boli dvaanjeliky z porcelánu. V tomto hrobe leímôj priate¾. Tragicky zahynul poèas vla-steneckej vojny. Porcelánové anjeli bolisymbolom jeho mladosti. Kto mal záu-jem o to, aby pokodil pamiatku na zo-snulého? Mlèky som sa vrátil k hrobomsvojich príbuzných a lepie sa prizrel ïa-liemu radu hrobov. Neveril som vlast-ným oèiam. Na dvoch z nich boli znièe-né kahany a na ïalích pár dokonca roz-bité kameninové vázy na kvety. V hlavemi rezonovala otázka: Kto? Preèo? Smut-ný i znepokojený som si sadol na laviè-ku. ia¾, vandalizmus v poslednom èa-se zasiahol u aj cintoríny, miesto od-poèinku naich blízkych. Územie, na kto-rom by mal vládnu posvätný pokoj aúcta k màtvym. Kytièky kvetov a zaatékahance na hroboch príbuzných a pria-te¾ov patria k týmto sviatkom. Uhlád-zam ich a kdesi vnútri srdca pociujemboles hrobov, èo alujú...

(A.M.Kuric)

Návteva achistov z Prievidze v MS Rijeka

Foto

: M. G

rin

iæ

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 15

1166 PRAMEÒ 10/2008

istotu, e jelisavský folklórny spolok i v bu-dúcnosti bude závaným faktorom aj ináèbohatej kultúrnej tvorby Slovákov v Chor-vátskej republike.

Matica slovenská Jelisavec na svojichschôdzach rozpracúva plány svojej budú-cej práce. Dodatoène sa urèitými finanè-nými prostriedkami zariadil i sanitárny uzolv Kultúrnom centre Slovákov a dali zhoto-vi i nieko¾ko ve¾kých skríò na ochranu¾udových intrumentov, krojov a ruènýchprác, ako i pre ostatný inventár.

Dobrovo¾ný hasièský spolok taktieusilovne pracuje na zariadení svojich miest-ností pre spoloèné schôdze a priatelenia.Svojou prítomnosou si uctili i nieko¾kovýznamných osláv a jubileí okolitých a pria-te¾ských dobrovo¾ných hasièských spol-kov.

Zdruenie Naa djeca Je-lisavec je v závereènej fázeprác na líèení a ochraneelezných a drevených plôchna detskom ihrisku, prednastavajúcimi dadivými asnenými dòami.

Samozrejme, jednou zozávaných a ve¾mi sledova-ných zdruení je FK Vihor,ktorého èlenovia v novej fut-balovej sezóne výborne hra-jú a zaznamenávajú poèet-

Napriek tomu, e v osade poèetnépo¾nohospodárske rodiny vykonávajúsvoje jesenné práce na poli a vo svojichdomácnostiach, Jelisavèania i naïalejaktívne pôsobia a, samozrejme, usilujúsa nájs nadostaè èasu i na prácu vo svo-jich zdrueniach.

Tak tradiène najaktívnejí spolok v osa-de SKUS Ivana Brníka Slováka aktívne pra-cuje na zoskupovaní nových mladých ge-nerácií folkloristov a s nimi, ako i so sfor-movanou detskou skupinou uèia sa novéchoreografie, nové taneèné kroky.

Ich choreograf Anðelko Benèiæ výni-moène je spokojný s odozvou detí na fol-klórne skúky, èo dáva urèitú garanciu a

FK Vihor

Foto

: . B

rník

Veríme, e vetci viete, e je slneè-nica jednou z ob¾úbených rastlín z ro-du Helianthus. Kvitne od júna a poseptember a svoj pôvod má v Peru av Mexiku. Pestuje sa po celom svete. Doz-

reté slneènicové semiaèko je bohaté narastlinné tuky, vitamíny, bielkoviny, mi-

nerály a balastné látky.Pouíva sa na výrobu rast-linného oleja (slneènicovýolej), v domácnosti sa pou-íva i ako významné krmi-vo pre dobytok alebo akookrasná rastlina.

Práve pre svoj významv chove dobytka na dedinesi slneènicu ve¾mi váia.Preto, keï slneènica dozriea príde èas jej zberu, po¾no-hospodári sa usilujú zoz-biera kadú hlávku. Tak je

i v Jelisavci, kde obèania po kombajne zá-väzne prejdú po¾om a zozbierajú hlávky,ktoré kombajn nezozbieral, dovezú ichpotom domov a ako za starých dobrýchèias zoskupí sa spoloèenstvo ¾udí a za roz-

Kadá hlávka

MS Jelisavec

Foto

: . B

rník

Práca so slneèníkom

Foto

: . B

rník

né výhry - tak na domácom, ako i nahosujúcom teréne.

Preto ani nediví fakt, e vetky futba-lové zápasy Jelisavèania sledujú vo ve¾kompoète a s ve¾kým záujmom. Od zaèiatku no-vej sezóny, Jelisavèania sa nachádzajú prisamom vrchu rebríèka 1. upnej futbalovejligy. Svojimi výbornými hrami dávajú op-timizmus svojim fanúikom, e v tomtosmere budú pokraèova i v budúcnosti.

V Jelisavci je, ako vieme, i strediskoRady slovenskej národnostnej meniny Osi-jecko-baranskej upy, ktorá na nieko¾kýchsvojich predchádzajúcich schôdzach usku-toènených v Kultúrnom stredisku Slová-kov v Jelisavci dorieovala benú proble-matiku a spoloène organizovala i návtevuSlovenskej republiky v trvaní tyroch dní.

(. Brník)

právania, vtipkovania a piesne spoloè-nými silami odde¾ujú zrno od zozbiera-ných zrelých hlávok.

Práve jedno takéto pracovné pria-telenie bolo i v rodine Miry Králikovej,kde sa veselá druina bavila nieko¾ko ho-dín a pravdae, ako sa dozvedáme, prá-cu vykonali s ve¾kou chuou a dobre.

Jedni zrno odde¾ovali, udierajúc dre-venými palicami po hlávkach, pokým tídruhí zozbierané hlávky treli na treni-ci.

Spokojná domáca Mira takéto spo-loèné pracovné priatelenie u dohodla ina budúci rok, lebo - ako hovorí - slneè-nica je ve¾mi významná rastlina, èie spra-covanie si vyaduje i hodne zruènosti avedomostí, preto je kadá hlávka vzácna,nesmieme ju ponecha, aby zhnila nazoatých poliach.

(. Brník)

Skrátka z Jelisavca

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 16

10/2008 PRAMEÒ 1177

Pamiatku zosnulých oslavujeme 2. no-vembra. Okrem svieèok a kvetov, vzdá-vania lásky a poïakovania na hroboch

svojich najmilích Markovèania pestujúete jednu tradíciu. Toti veèer vo svia-tok Vetkých svätých, Vechsvätých (1.novembra) presne o 19. hodine veèer sazaèína pálenie starých pneumatík z trak-torov, kamiónov, automobilov. Oheò mu-sí by èím väèí, lebo tým aj noc bude ja-snejia a màtvi budú vidie, èo dostali nahrob. Niektorí hovoria, e je oheò jedno-ducho symbolom sviatku a niektorí, e ajpoèet iskier oznaèuje poèet zachránenýchduí. Vo¾akedy sa pneumatiky (skôrtiepy a kukurièie) pálili a na piatich dô-

Markovec

Foto

: B. V

. Bak

sová

u zanikol, keïe ete vesdesiatych rokoch minu-lého storoèia vtedajie or-gány moci zakázali procesie.

No predsa, jeden starýzvyk v deò Vechsvätých saudral po dnené dni. Totinieko¾ko dní pred týmtosviatkom v rodinných do-moch sa intenzívne suiaväèie mnostvá tekvicovýchsemiaèok. V deò Vechsvä-tých, ako i v nasledujúci deò,

vetci obèania lúskajú semiaèka, take vtých dòoch mono vidie poèetných obèa-nov, ako siahajú do vaèku, z ktorého vybe-rajú semiaèka alebo z nádoby pred sebou.Toto lúskanie semiaèok má korene v po-vere, e sa vyslobodí to¾ko duí, ko¾ko sasemiaèok zje .

Jedným z najstarích zvykov v Jeli-savci vo sviatok Vechsvätých je i pále-nie ve¾kej vatry vo veèerných hodinách.Na pasienku sa nakopí mnoho natiepa-ného dreva a naveèer sa tie hàby pália. Vdnené èasy sa na tie hàby kladú i starépneumatiky. Vôkol vatry sa zoskupí ve¾kýpoèet mládee. Dievèatá a chlapci sa pa-licami prehrabávajú v pahrebe, aby takvzniklo èím viac iskier. Verí sa, e ko¾koiskier odíde do neba, to¾ko bude spase-ných duí.

Slováci v Jelisavci od prisahova-nia a po dnené dni sú ve¾mi spätí snáboenským ivotom a starýmizvykmi a vdy si ich ve¾mi váili. E-te pred II. svetovou vojnou eny boli or-ganizované do tzv. Tretieho radu a od-chádzali do Naíc na modlitebné stret-nutia a duchovné obnovy. I dnes sa jeli-savské eny organizovane modliaruenec. Niekedy sa eny poèas májo-vých a októbrových poboností zosku-povali a modlili sa v malých miestnychkaplnkách. Osobitný význam októbro-vých poboností mal posledný veèer, keïeny s fak¾ami, modliac sa a spievajúcnáboné piesne, odchádzali do NaickejBreznice. V procesii doèkali i sviatokVechsvätých a potom sa tou istou ce-stou vracali do Jelisavca. Dnes tento zvyk

Ináè, obèania Jelisavca vzorne poèascelého roku obchádzajú hrobky svojichmilých zosnulých, upravujú ich a vysád-zajú kvetmi.

Predsa vak u dva týdne pred sviat-kom Vechsvätých táto práca sa zinten-zívòuje, aby tak jelisavský cintorín doVechsvätých dostal ten pravý výzor, smnoho kvetmi a zapálenými sviecami, èoistotne nemôu nezbada prechádzajú-ci, osobitne tí, èo prechádzajú ved¾a cin-torína vo veèerných hodinách.

(. Brník)

Cintorín v Jelisavci

Foto

: . B

rník

Deò Vechsvätých v Jelisavci

Opä

Opä poletuje lté lístie,cítim vôòu jesene,aj v mojom vnútri.Bujnie spomienka na tých, ktorínás opustili na naej pozemskej púti.Odletím raz aj ja ako ten ltý list.ltý list na zemi je ako ukonèenýivot.No ja som ete na strome, zelený.Dokedy?Som strom, som list, som úroda.V jeseò treba odovzda zdravú ahojnú úrodu.Ete mám èas!?Dokedy?(A. Kuric)

Markovská rozprávka o Pamiatkezosnulých

leitejích miestach v dedine a za pos-ledných nieko¾kých rokov sa pália iba najednom. U aj ústredné miesto pred ha-sièským domom zamenili pre èmudeniekoncom Pejaèovièovej ulice (úvrate sme-rom k lesíku). Skôr sa namiesto dnenýchpetárd vyuíval karbid. Vo¾akedy sa ajzvonilo celú noc. Na Pamiatku zosnulýchsa doma pália svieèky a modlí sa za tých,ktorých hroby sú ïaleko.

A ete jeden zaujímavý moment. Poèastýchto dvoch dní stále sa lúskajú pice (tek-vicové semiaèka), no to iste nie je preto, eim je sezóna, ale preto e sa údajne - takhovoria aj Jelisavèania - ich lúskaním vyku-pujú due tých na nebi. Ko¾ko sa picovvylúska a zje, to¾ko sa duí oslobodí.

(V. Baksová)

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 17

1188 PRAMEÒ 10/2008

S cie¾om skráli po prvýkrát ne-dávno uskutoènené podujatie Mí¾ov-ské dni kukurice mnohí sa zapojili aochotne dali tomuto podujatiu svoj ne-sebecký prínos. Mnohí sa zaslúili o po-dujatie takého rázu, na aké sa ani tí naj-starí obèania Mí¾oviec nepamätajú.Môeme iba blahoela organizátorom,predovetkým predsedovi MS Mí¾ovceÏurovi Sobolovi, ako i celkovému správ-nemu výboru, ostatným aktívnym èlenoma predsedníèke dozorného výboru paniVere Radaovej.

Sledujúc v to odpoludnie oku laho-diace jedlá na stoloch, musíme zdôrazni,e sa osobitne pousilovala Zlata Lukaèe-

ková, ikovná kuchárka a domáca. Eteminulého roku len èo sa zaèali dohody tý-kajúce sa podujatia, Zlata u zaèala roz-mý¾a nad tým, èo by sa vetko mohloponúknu hosom. Táto usilovnáMí¾ovèanka je v celej dedine známa svo-jimi pecialitami, no podarilo sa jej natomto podujatí predsa nás len prekvapivýnimoène dobrými pecialitami a pre-výila vetky nae oèakávania. Prichysta-la rôzne peciality z kukuriènej múky: sla-né provice, cársky závin, roládu z ajvaru,slanú tortu zhotovenú z toast - chleba,chlebíèky z chlebovej pece rôznych dru-hov a foriem... Vetci, ktorí tie pecialityochutnali, boli oduevnení.

Mato Blaevac, umelecký vedúci Ko-la z mesta Donja Bebrina, nám nadenepovedal: So spolkom Kolo som obiielestnás európskych krajín a celé Chor-vátsko, no nikdy som nezostal tak miloprekvapený ako teraz u vás, v Mí¾ovciach.Ináè som dejepisec, napísal som pä kního svojom kraji, ale ve¾mi si váim i kultú-ru iných národov, rád ochutnám ich pe-ciality a pri týchto mí¾ovských som sku-toène zostal bez slov - boli prekrásne i napoh¾ad i na vychutnávanie. Z kadej pe-ciality som vychutnal jednu a pre svojumanelku som z kadého druhu zobral se-bou domov. Tieto eny, ktoré prichystalipeciality z kukurice, asi ani samy sú sinie vedomé dôleitosti toho, èo urobili",neetril slová chvály na kukurièné pe-ciality pán Blaevac.

A Zlata, ináè usilovná aktivistka ta-neèno-speváckej skupiny, iali nad tým,e sa Matica nezaloila ete skôr, pokýmbola ete mladá, lebo ako sama hovorí:Keï tancujem a spievam, cítim sa zno-vu mladou."

Musíme pochváli i úsilie Josipa Do-rèaka z Novej Gradiky (narodil sa v Mí¾ov-ciach), ktorý osobitne pre túto príleitosvypálil desa litrov kukurièného pálené-ho. Zriedkakto u páli takýto druh pálenky,a preto bolo zaujímavé vypoèu si, ako toJosip robí: Najprv sa zrelá kukurica ne-chá, aby vyklíèila. O èo je kvalitnejia ku-kurica, o to je lepia i pálenka. Potom sato zomelie èím drobnejie. Peèie sa pro-va, na sto kilogramov kukurice ide kilo-gram kvasníc. Potom sa nechá, aby tátomieania cez noc odstála. Spôsob pálenia

Èlenovia MS Mí¾ovce

Foto

: O

. Slu

eko

vá

Zlata Lukaèeková

Foto

: O. S

lue

ková

Èlenky MS Mí¾ovce

Foto

: O. S

lue

ková

pecialitami Mí¾ovèania skrálilisvoje podujatie

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 18

10/2008 PRAMEÒ 1199

pálenky je taký istý, ako keï sa páli pálen-ka zo sliviek, ibae kotol musí ma rúèku,aby sa mohol okrúca, aby pálenka nepri-horela." Záujemcov, ktorí chceli ochutnaJosipovu pálenku, bolo mnoho a istotnebola dobrá, lebo sa vetko vypilo.

Slavko Pohiba zapriahol kone a pri-viezol koè voz, aby si Mí¾ovèania na taký-to spôsob názornejie predstavili zvyky prizbere kukurice, pokým Ivica Sobol v tomnajväèom kotle v dedine celý deò varil ku-kurièné zeleniaky, ktoré taktie zmizli".

Marica Miloevoiæová z Novej Buko-vice svoj prínos podujatiu dala tak, e prevetkých prítomných urobila poèetné ruè-né práce: taneèný pár z kukurièného ú-polia, svietniky a vázy z kukurice, poèetnérue z kukurièného úpolia na kukuriè-ných klasoch a bolo tu ete mnoho okrás,ktoré tvorili ideálnu dekoráciu pre túto prí-leitos.

Nám Mí¾ovèanom bolo ve¾kým po-teením vidie v Mí¾ovciach po dlhej aakej nemoci a zotavovaní prof. Margituagarovú v optimistickej a dobrej nálade.S úsmevom nám povedala, e ete nemôepochopi, ako sa v Mí¾ovciach mohlo ta-kéto krásne podujatie uskutoèni: Keïsom po prvýkrát prila do Mí¾oviec, boloto pred piatimi rokmi, spievali sme slo-venské piesne u babky Rozy Znika. Ja somnahrávala a prebleslo mi mys¾ou - tu by samohla zaloi Matica slovenská. Lebo stesi zachovali jazyk, spieva viete; opravdi-vou kodou by bolo, keby sa toto zaned-balo. Toto, èo ste nám dnes prichystali, jenaozaj prekrásne, prekvapili ste nás, zosrdca vám blahoelám a iadam vám do

budúcnosti iba to najle-pie, aby ste i naïalej po-kraèovali v tejto ceste. Tenentuziazmus, ktorý sompocítila v Mí¾ovciachpred piatimi rokmi, dnesdosiahol svoj vrchol," -medzi iným povedalanám naladená prof. aga-rová, ktorá je spolu s Emi-lom Dorèakom jednou ziniciátorkou zakladaniaMS v Mí¾ovciach.

Nakoniec zváime i svoje úsudky - bla-hoeláme Mí¾ovèanom i pokia¾ ide o or-ganizáciu, i celkový dojem - je to na päkua pokia¾ ide o podujatie Mí¾ovské dni ku-kurice, napriek tomu, e sa uskutoènilo poprvýkrát, nemôeme neby zvedaví na to,ako dopadne to druhé, tretie...

Na samom konci textu ete chceme po-núknu naim èitate¾kám jeden recept zkukuriènej múky:

Cársky závinPripravi: 3 vajcia, 20 dkg syra, 20 dkg

unky, (alebo unkarice èi unkovej sa-lámy nakrájanej na tvorce), dve-tri kysléuhorky (nakrájané na kocky), 2 dcl mlie-ka, pol pohára oleja, práok do peèiva, 8lyíc kukuriènej múky, 7 lyíc peniènejmúky a iba trochu kvasníc.

Postup: Najprv vy¾aha vajcia, pri-da mlieko s trochou kvasníc, olej, syr, un-ku, uhorky, múku - jemnú i hrubú, práokdo peèiva.

Vetko spolu vymiea a piec v po-mastenom pekáèi.

(O. Slueková)

J. Dorèak a M. Lukaèek

Foto

: O. S

lue

ková

Predseda MS Mí¾ovce Ïuro Sobol

Foto

: O. S

lue

ková

Musím

Je hmlisté poèasie,hmla ma pritíska k zemi,k stonajúcemu listu.edivé poèasie núka mi únavu a ne-chu.Hlce moje pekné mylienky.Na ulici nevýrazné tváre ¾udí bezzápalu.ako rozoznávam èrty ¾udí,aj obrysy postáv sú hmlisté.Musím ma èloveka viac rád,viac ho ma rád ako pozna.Musím by iskra, plameò sviece ajv hmle.Farby mojej due nesmú vybled-nú.Premáha deficit optimizmu a vnú-tornej radosti,musím.(A. Kuric)

MS Mí¾ovce

Foto

: O. S

lue

ková

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 19

2200 PRAMEÒ 10/2008

Mí¾ovskí Slováci v Slatine

Pod zátitou Viroviticko-podrav-skej upy a v organizácii Chorvátske-ho turistického zdruenia a mesta Sla-tina uskutoènená bola Slatinská je-senná rapsódia. V rámci bohatého pro-

gramu tohto kultúrno-zá-bavného podujatia bola i Det-ská folklórna prehliadka Sla-tina 2008, na ktorej maliúèas i najmladí Mí¾ovèa-nia.

Prehliadka sa zaèala sláv-nostným sprievodom ulica-mi mesta, nasledovalo pred-stavovanie starých remesiel,jesenných zvykov slatinské-ho kraja, ukáka starých tra-dièných zvykov, ako sú: na-

kladanie zeleniny èi ovocia, varenie lek-váru, pálenie páleného a iné. V tejto èastiMí¾ovèania boli vynikajúci a predstavili sai so svojou starou taneèno-speváckou sku-pinou. Predviedli zvyky poèas zberu ku-

Úèinkujúci v Slatine

Foto

: O. S

lue

ková

Èlenovia MS Mí¾ovce

Foto

: O. S

lue

ková

Vystúpenie na podujatí Slatinská jesenná rapsódia

KOLO U OSIKU"V piatok 17. októbra t. r. v miest-

nostiach mestskej tvrte Sijenjak bolopo prvýkrát uskutoènené podujatie podnázvom Kolo u Osiku".

Regionálne etnocentrum Osijek po 72rokoch znovu obnovilo iniciatívu priate-lenia sa tých spolkov v meste Osijek, kto-ré pestujú svoju tradíciu. Bola tu hudba natradièných intrumentoch (tamburách,gajdách), pôvodný spev a tanec a vetkoto v originálnych krojoch. Vetkým mi-lovníkom folklóru srdce bolo vyplnené ra-dosou. Miestnos bola do poslednéhomiesta vyplnená aj krásou mladých v ná-

Foto

: A. Ï

unï

ová

rodných krojoch. Vetkých nás to teí, le-bo iba mladí môu zachova tradíciu aprenáa ju na iných. Úèinkujúci sa pred-stavili predvedením krátkeho programu(KUS Josip oiæ z Tenje, enská spevác-ka skupina Kupina - okres Prnjavor, KUS

Poljari zo ikoviec, KUSokaèka grana z Osijeka,Etnozdruenie krinjica(Klenotnica) z Bogdano-viec, Matica slovenskáOsijek, zdruenie Etno-centrum Osijek).

Toto podujatie sapredstavovalo ako svoj-rázny pinklbál. Bolo tonaozaj dobre a originál-

ne organizované, lebo v dobrej spoloèno-sti nie je potrebné ani mnoho hudby. Pie-sne a tance sa striedali do vèasných ran-ných hodín. Získali sme nových priate¾ova prekrásne sa priatelili.

(A. Ïunïová)

kurice, lámania a èistenia kukurice od ku-kurièného úpolia, preberanie fazule- avetko to za sprievodu harmonikára Dra-gu okèiæa. A znovu stánok ktorý posta-vili Mí¾ovèania bol najnavtívenejím.Akoby i nie, keï usilovné a ikovné neve-stièky, tentoraz i tie mladie, i tie starie,upiekli svoje u ve¾mi dobre známe pe-ciality: koláèe - slané a sladké, z kukuriè-nej a peniènej múky, poèetné chlebíky,roky a iné. Osobitne bol atraktívny chliebupeèený vo forme slneènice a veru bol ive¾mi chutný - vetci ho chceli ochutna.Slneènicu upiekla a okrálila Michaela Lu-kaèková. I tentoraz Mí¾ovèania vo svojejponuke mali svoju u dobre známu ku-kuriènú pálenku. Preto nás ani nedivilo,e sa vôkol náho stánku zhrnul taký ve¾kýpoèet záujemcov. V pokraèovaní progra-mu pred budovou mestskej správy vystú-pili poèetné detské skupiny: KUD Dika zoSlatiny, Zdenac zo Zdencov, Orljava z Ple-ternice, Slavonac zo Sladojeviec, Lisinskiz Naíc, Matica slovenská z Mí¾oviec, KUDz Bogdanoviec a Rómsky KUD z Dardy.

Najmladia taneèno-spevácka skupi-na z Mí¾oviec pod vedením Nikolíny Leh-pamerovej rozspievala sa a roztancovalaspolu s ostatnými úèastníkmi, folklori-stami a svojím vystúpením skrálili etejedno kultúrne podujatie. Keïe sa Mí¾ov-èania takto prekrásne predstavili obe-censtvu, máme nádej, e sotva v budúc-nosti na území naej upy bude kultúrnepodujatie bez úèasti Matice slovenskejMí¾ovce. (O. Slueková)

Èlenovia MS Osijek

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 20

V ilockom chotári je u viac ako 1.200hektárov viníc. Aj tohto roku Pán poeh-nal úrodu a vetci môeme by spokojní apovïaèní. No u nás je to naozaj èudné. Akmá, nie je dobre, ak nemá, tie nie je do-bre. O èo ide? Pri hojnej úrode a vysokejcukornatosti pestovatelia hrozna majústrach, e nebudú ma komu preda úro-du. Iloèki podrumi odkupujú od svojichkooperantov iba urèené mnostvo hrozna.No èo je s ostatným? Hrozno, ktoré je toh-to roku ve¾mi kvalitné, súkromníci musiapreda tomuto podniku za ve¾mi nízku ce-nu. Lepie urobia tí, ktorí majú svoje piv-nice a robia sami víno. Tak je to aj so známy-mi vinohradníkmi-Slovákmi z Iloka a Ra-doa: Zlatkom Zajacom, Mirom Ponige-rom, tevkom Matúom, Danom Krolá-kom, Vladkom Muèajom a inými.

Ete lepiu oberaèku ilockým vinoh-radníkom pokazilo poèasie, dáï. Hroznozaèalo puka a hni a tým strácalo na kva-lite. Taktie, problém bol v neskorom vý-kupe hrozna. V Iloku hrozno odkupujú ibaIloèki podrumi. Ako sme sa dopoèuli, ten-to podnik tohto roku od kooperantov - jeich 350, odkúpi 5 miliónov kilogramovhrozna a z vlastných viníc bude ma eteokolo 2 milióny kilogramov hrozna. Z toh-to by sa malo vyrobi okolo 5 miliónov li-trov vína. Nazdravje!

A keï spomíname vinohrady a hroz-no, chceme vám poveda nieèo o hroz-ne.

In vino veritas

Vetky sorty hrozna patria k najzdra-vím druhom ovocia. Hrozno obsahuje na-príklad kyselinu listovú, farbivá a mine-rálne látky a stopové prvky. Z minerálnychlátok má najvyie zastúpenie draslík, kto-rý pomáha organizmu nielen pri od-straòovaní odpadových látok, riadení srdco-vého rytmu, ale pomáha nám aj jasnemyslie. Vlákniny, ktoré sú v upkách hroz-na, podporujú èinnos èriev. Zároveò ob-sahuje vitamín C, E a vitamíny skupiny B.Regeneruje vrchnú èas pokoky, zmie-ròuje stavy pri lèových a oblièkových ka-meòoch. Dodáva mnostvo antioxidantov.ava sa pouíva pri lieèení chorôb, ktorévznikajú hromadením toxínov v tele. Pô-sobí moèopudne a lèopudne, mierne pre-háòa. Keïe má hrozno moèopudný úèi-nok, pomáha z tela vyplavova kodlivélátky. Zniuje kyslos alúdoèných tiav.Výhodou je najmä pre jesenné dni, keïmnohí z nás pociujú nostalgiu za letom aako sa vyrovnávajú so zmenami poèa-sia, e hrozno zmieròuje únavu a depresiu.Pre svoju výivovú hodnotu je doslova ener-getickou bombou.

Hrozno môeme v surovom stavepoui aj pri výrobe alátov, na spestreniestudených mís èi jednohubiek, najmä syro-vých. Kombinácia rokfortu a bobule hroz-na je naozaj vynikajúca. Základným pra-vidlom èi u pri konzumácii hrozna, alebojeho spracovaní, je ma kvalitný zdroj. Tre-

Oberaèka na Radoi

Foto

: A. M

. Kur

ic

Oberaèka na Radoi

10/2008 PRAMEÒ 2211

V pivnici Zlatka Zajaca

Foto

: A. M

. Kur

ic

ba kupova strapce èerstvé a neprezreté,v strednej ve¾kosti, s pevnou upkou a soavnatou a mäsitou duinou. Z kvalitné-ho základu je potom aj kvalitný produkt.

Hrozno má svojich obdivovate¾ov auctievate¾ov u od nepamäti. Èerstvé, sue-né alebo premenené na víno sa drí med-zi najob¾úbenejími potravinami u veky.Zisujeme, e víno sa u pouíva aj na va-renie, èo nám dokonale sprostredkovalnajmä kuchár Keith Floyd. Vegetariánihlasujú za ovocné aláty s hroznom, a takniet obavy o stratu jeho popularity.

História vinièa hroznorodého je staráako ¾udstvo samo. U praveký èlovek sipochutnával na plodoch divokého hroz-na. Zvyky sa nali v Severnej Amerike,Grónsku i Malej Ázii. Predpokladá sa, epochádza od Kaukazu, z Gruzínska, od-kia¾ sa pomaly roziroval po svete. Nálezypochádzajú z obdobia 6000 rokov pr. n. l.Hlinené nádoby na tekutiny nájdené voblasti dneného Iránu nesú pod¾a che-mických rozborov stopy po víne. Ich vekje asi 5500 rokov pr. n. l.

Ïalie nálezy z hrobov starého Egyp-ta sú spred 3500 pred Kristom. Dokazujúto nádoby s vínom pochované spolu so¾achtou a basreliéfy zobrazujúce strapcea nádoby. Rozlútené texty hovoria, e uv tom èase pestovali pä odrôd vinièa.

V Grécku sa víno uctievalo, v starýchbostvách mu holdoval aj boh Dionýz. Pe-stovanie vinièa sa dostalo aj do starého Rí-ma (tam panoval boh Bakchus) a spolu sRimanmi ïalej do sveta - do severnej

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 21

2222 PRAMEÒ 10/2008

Afriky a Európy, Francúzska, Nemecka,ale i do Èeska a na Slovensko. Pestovaniupomohli v Európe aj Etruskovia, neskôr sivýrobu osvojili aj Slovania. Víno sa kedy-si vyrábalo ochutené bylinami a riedilo savodou. Stalo sa súèasou náboenskýchobradov a spolu so panielmi sa dostalo ajdo Ameriky. Na konci 19. storoèia spu-stoila vtedy prekvitajúci vinársky priemy-sel vo Francúzsku choroba dovleèená zoSevernej Ameriky zvaná fyloxéra. Postup-ne sa rozírila aj na vinohrady v Európe.Bolo to porovnate¾né s morom zo stredo-veku, ak si uvedomíme, e vinohradníct-vom sa ivilo znaèné mnostvo populácie.Touto pohromou bola asi 1 mm ve¾ká vo-ka, ktorá napádala kmene vinièa. Jej slinyboli toxické pre rastlinu, tá praskala, de-formovala sa, a tak na nej vznikali vstup-né brány pre infekcie ïalích chorôb a para-zitov. Prudko poklesla produkcia vína aplochy viníc. Záchranou boli podpníky do-vezené z Ameriky, ktoré boli proti tejtopliage odolné. Dodnes sa viniè tepí dotýchto podpníkov.

Viniè je popínavá liana, preto potre-buje k svojmu rastu podperu. Rodi zaèí-na v 3 - 5 roku ivota v teplých klimatic-kých podmienkach, kde nehrozia jarnémrazy, pretoe by mohli znièi kvet. Ra-stie od trópov a po severné mierne pá-smo. Slávne sú vinice Chile, Austrálie, Ka-lifornie, Talianska, Francúzska, Portugal-ska a Junej Afriky.

Na Slovensku máme es vinohrad-níckych oblastí: Malokarpatskú, Juhoslo-venskú, Nitriansku, Stredoslovenskú, Vý-chodoslovenskú a Tokajskú. V minulostisa vyrábali najmä zmesky vín, o ktoré dnesnie je ve¾ký záujem. A tak vinohradníkomu nás ostalo ve¾a odrôd vinièa. Preto ajmalý vinár dorába mnoho druhov vín, sí-ce v malých mnostvách, ale u dnesmono poveda, e vo svetovej kvalite.

Hrozno mono rozdeli na stolové -na priamy konzum a na výrobu vína a de-stilátov. Zo stolových, ktoré majú výraz-nú chu a obsah cukru (chýbajú im vakkyseliny potrebné pri výrobe vína, resp.na vyváenie chuti), sú známe biele pri

èervenej odrode. Medzi najchutnejie pa-trí mukát. Býva èervený a biely s výraz-nou chuou takmer ako nektár. Bobule súve¾ké, biele, svetlozelené a lté, pri èer-venej odrode sú ruové a èierne. Hroznona suenie sa pestuje v teplých oblastiach,kde bobule získavajú na vysokej cukorna-tosti, ktorá ich chráni pred skazou. Sue-né hrozienka sa s ob¾ubou pridávajú dosladkých i slaných jedál.

Pretoe hrozno obsahuje hroznový cu-kor, ktorý ako energia rýchlo prechádzado krvného obehu, je vhodné pre por-tovcov a ako pracujúcich ¾udí. Bobu¾kahrozna obsahuje okrem cukru a 80 per-cent vody, vitamíny skupiny C a B a mi-nerálne látky ako draslík, vápnik a fosfor.Hrozno zlepuje vyluèovanie alúdoènýchtiav, posilòuje imunitný systém, odvo-dòuje organizmus a uvo¾òuje zápchu. Exi-stujú aj odrody bezkôstkové, ktoré vakpod¾a odborníkov nemajú vyváenú chu,zato manipulácia s nimi pri príprave ovoc-ných alátov je jednoduchá.

(Pripravil A. M.Kuric)

Na iniciatívu Maríny imoniovej,policajnej referentky pre dopravnúprevenciu Policajnej stanice Oraho-vica, dòa 29. 09. t. r. v Deò polície RCHsyndikát polície sa rozhodol poteia obdarova jedno diea. Rozhodlisa, e to má by diea nemajetnýchrodièov. Keïe Základná kola I. G. Ko-vaèiæa zo Zdeniec má ve¾mi dobrévzahy s políciou, po dlhom rozhovo-

re sa rozhodli, aby to bol práve ná To-mo Glia. Tomislav Glia ije so strý-kom a babkou v Zokovom Gaji. Otec mu

umrel a matka ho ne-chala. Tomo je ak-tívnym èlenom MS Zo-kov Gaj a výnimoènýmmladým spevákom ataneèníkom.

29. 09. 2008 v jehodome ho navtívili po-licajti Marko Gariæ,Marína imoniová, Jo-sip Radinkoviæ a ne-skôr sa im pripojili isám náèelník policaj-nej stanice Davor Soliæa Milan Ronèeviæ.

Vetko to prebiehalo pod mediál-nou zátitou Rádia Orahovica. Na ve¾képoteenie a rados, tak pre Tomislava,ako i pre policajtov, ktorí mu okreminých darèekov odovzdali i bicykel. Po-dávajúc ruku na znak vïaky vetkýmpolicajným pracovníkom, Tomo vyja-dril svoju ve¾kú rados. A astie, kto-ré bolo obojstranné!

(L. Holoová)

Darèek dostal Tomislav Glia

Foto

: L. H

olo

ová

¼udské gesto MS ZOKOV GAJ

15. septembra iaci Základnej kolyIvana Gorana Kovaèiæa zo Zdeniec oslá-vili Dni chleba. Na stoloch sa tak nalibabkine koláèe (slané roky, orechové amakové záviny), domáci chlieb z chle-bovej pece a poèetné iné pochúky.

Ako okrasa poslúili nám rôzne plodyjesene: tekvièky, kukurica, jablká, ga-tany, tie krásne starodávne nádoby, tka-né obrusy a iné predmety. Po výstave bo-la uskutoènená i degustácia týchto vysta-vených pecialít.

(L. Holoová)

Chlieb ná kadodenný

Foto

: L. H

olo

ová

10 2008 final.qxd 26. 10. 08 17:46 Page 22

10/2008 PRAMEÒ 2233

V oboch kolách i toh-to roku vyuèovanie pre-bieha v dvoch skupinách.Jednu skupinu tvoria ia-ci od 1. - 4. triedu a druhúiaci 5. - 8. triedy. Kadáskupina má slovenèinudve hodiny týdenne. V ZBanova Jaruga, vysunutátrieda Meïuriæ, v mladejskupine sú iba traja iaci,v starej ich je pä. Stariaskupina má i mimokolské

aktivity, ktoré prebiehajú v slovenskej reèi- divadelno-recitátorskú sekciu - raz dotýdòa. V Z Josipa Kozarca Lipov¾any vmladej skupine je 7 iakov (z ktorých sútraja iaci prvákmi) a v starej 6.

Uèite¾kou im je u tretí rok e¾ka Uze-lová, ktorá sa snaí vyuèovanie urobi èímzaujímavejím a podnecova komuniká-ciu v reèi, o ktorej sa ve¾mi, ve¾mi málovie a ete menej sa òou rozpráva. Myslímsi, e fotografie hovoria viac ne tisíc slov,take, nech sa páèi, pozrite sa na ne.

(. Uzelová)

Prázdniny sú za nami, zaèal sa novýkolský rok. Zaèalo sa i s vyuèovaním slo-venského jazyka a kultúry v Sisacko-mos-lavskej upe - a to iba v dvoch kolách - vZ Banova Jaruga, vysunutá trieda Meïu-riæ, a v Z Josipa Kozarca v Lipov¾anoch.

Zaèiatok vyuèovania slovenského jazy-ka a kultúry tohto roku bol zvlátny - ia-ci dostali nové uèebnice!!! A to nie trebársaké. Ale uèebnice, v ktorých sa zjavujú iniektorí zo iakov. A kto sa ete môe poch-váli tým, e má svoju fotografiu v uèeb-nici???

Slovenský jazyk

iaci z Meïurièa

Foto

: . U

zelo

vá

Keï som to ráno vstala, prila po mòapriate¾ka Mája a li sme do koly. V kolenaa uèite¾ka u prichystala múku, kvá-sok, so¾, mlieko, syr a potom sme sa dalivetci spolu do miesenia. Cesto sme roz-va¾kali a z neho vykrajovali pagáèiky. Ne-mohli sme sa doèka kedy sa upeèú. A keïsa koneène upiekli, vychutnávali sme icha bolo to radosti, e sa nám tak vydarili!Nechýbal ani tanec, ani spev!

Bojana Bonjaková, 2. triedy, Rado Z Julija Beneiæa Ilok

Chlieb ná

iaèky osievajú múku

Foto

: xxx

xx

Chlieb jedávam kadý deò. Mám ho ra-da, keï je mäkký, èerstvý a voòavý. Keïsme v naej kole oslavovali Dni chleba apoïakovanie za plody zeme, spolu s naouuèite¾kou sme piekli syrové pagáèiky. Bo-jana preosiala múku, Mája a ja sme do to-ho pridali so¾, mlieko, syr, kvások a vet-ko to sme spolu i zamiesili. Cesto sme mie-sili a kým nám ruky neboli èisté. Potomcesto kyslo. Keï nakyslo, vykrajovali smez neho pagáèiky. I teta kuchárka nám bolave¾kou pomocou. Keï boli u vetky pa-gáèiky upeèené, vetky sme vychutnávalivoòavé, teplé pagáèiky. Boli sme ve¾miastné a hrdé, e sa nám pagáèe vydarili.

Saòa Kozová,2. triedy, Rado Z Julija Beneiæa Ilok

Chlieb ná

iaèky miesia cesto

Foto

: xxx

xx

Jeseò v Tvrdji cich dostal vysoké ocenenia (osmièky adeviatky) za výnimoène dobre uvarenýèobanac. Po ukonèení oceòovania na ná-mestí v rozloenom iatri priatelili smesa vetci spolu, vychutnávali prichy