3

OBSAH

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

1 Podvalové podložie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6

2 Pracovné č innost i . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . 11

2.1 Novostavba podvalového podložia . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . 11

2 .1.1 Budovanie zemného te lesa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . 12

2 .1.2 Budovanie konštrukčných vrst iev . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

2 .2 Pracovné č innost i pr i sanáci í podvalového podložia . . 18

3 Mechanizmy pre stavbu a sanáciu podvalového

podložia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

3.1 Mechanizácia pre zemné práce . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . 20

3 .1.1 Rozpojovanie zemín a hornín . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . 20

3 .1.2 Mechanizmy na rozpo jovanie pevných (skalných)

hornín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . 25

3 .1.3 Mechanizmy na úpravu terénu . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . 26

3 .1.4 Mechanizmy na nakladanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . 28

3 .1.5 Mechanizácia na prepravu mater iá lu (nekoľajové

vozid lá , ťahače) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

3 .2 Mechanizácia pre prácu s konštrukčnými vrstvami

podvalového podložia – novostavba . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . 35

3 .3 Mechanizácia pre sanáciu podvalového podložia . . . . . . . 36

3 .3.1 Mechanizácia pre sanáciu podvalového podložia

so znesením koľajového roštu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

3 .3.2 Mechanizácia pre sanáciu podvalového podložia

bez znesenia koľajového roštu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

4 Technicko-organizačné schémy a vzorové st ro jné l inky

pre novostavbu podvalového podložia . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . 39

5 Záver . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

6 Použi tá a súvis iaca l i teratúra . . . . . . . . . . . . . . . . . .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53

4

ÚVOD

Kva l i t a podva lového pod lož ia j e zák ladným p redpok ladom jazdne j

d ráhy spĺ ňajúce j požadované paramet re geomet r i cke j po loh y koľaje ,

a t ým a j r ých le j a bezpečnej j azd y v lakov . Konš t rukc iu podva lového

pod lož ia j e dô lež i t é sp rávne navrhnúť a v ybudovať t ak , ab y sa

obmedz i l i doda točné op rav y, k to ré sú veľmi nák ladné ako po

konš t rukčne j s t ránke tak a j z hľad iska obmedzen ia (p re rušen ia)

dopravy.

P rvo tným i vs tupmi p re náv rh podva lového pod lož ia sú pre p ro jek tan ta

v ýs ledky geo log ického a eko log ického p r i eskumu a požadované

v ýs ledné paramet re že lezn ičnej t ra te . Sp rávnosť náv rhu konš t rukc ie

podva lového pod lož ia a kva l i t a v ýs tavb y j e p r i ebežne kont ro lovaná

p redpísan ými geotechn i ckým i skúškami . P r ieskum musí byť vo lený tak

ab y j eho v ýs ledky posk yt l i v požadovane j m ie re p resnos t i všetky

i n fo rmác ie p re sp racovan ie p ro jek tove j dokumentác ie. P r i náv rhu

konš t rukc ie podva lového pod lož ia na ŽSR je na jdô leži t e jš ím výs ledkom

geo techn i ckého pr ieskumu z is ten ie defo rmačnej odo lnos t i zemne j p láne .

Hodnot y charak te r i s t í k de fo rmačne j odo lnos t i sú ovp l yvnené

k l ima t i ck ým i podmienkami , h lad inou podzemnej vod y, d ruhom zeminy

v pod lož í , v lhkosťou zeminy v pod lož í , ob jemovou hmotnosťou . . .

S t ým i to vs tupnými in fo rmác iami mus í p ro jek tan t v návrhu konš t rukc ie

podva lového pod lož ia uvažovať , konš t rukc ia mus í b yť nav rhnutá na

na jnepr iazn i ve jš ie podmienky. Zv ýšen é nároky na de fo rmačnú odo lnosť

t e l esa že lezn ičného spodku sa r i eš ia ap l i kác iou nových techno log i í

a mate r i á lov .

Techno lógia s tavebn ých p rác vych ádza z použ ívaných pracovných

p ros t r i edkov a z mechan izác ie . Urč i t ý t echno log i ck ý pos tup s i vyžadu je

špec iá lne s t ro je , a lebo ce lé zos tav y a naopak mechan izm y, k to ré má

dodávateľská o rgan izác ia k d i spoz íc i i u rču jú techno log i cký pos tup .

5

Vzo rové techno log i cké pos tup y sú sp racované v techno log i ck ých

p redp i soch [1 ] , k to ré u rču jú aké t yp y s t ro jov a s t ro jn ých zos táv sú

po t rebné p re techno log i ck ý pos tup rea l i zác ie s tavebného d ie la .

6

1 Podvalové podložie

Podva lové pod lož ie j e v i acv rs tvov ý s ys tém mate r i á lov rôzn ych

v las tnos t í . Svo jou konš t rukc iou spo lu s koľa jovým roš tom musí

zabezpeč i ť požadovanú s tab i l i t u geomet r i cke j po loh y koľa je

v k l ima t i ck y na jmene j p r i azn ivom období . Tvar a rozmery podva lového

pod lož ia , ako a j j eho údržba sa r i ad i p r ís l ušnými predp ismi . [ 1 ]

Obr .1Hlavné čas t i že lezn ičného te lesa

Podva lové pod lož ie p renáša zaťažen ie vzn i ka júce p revádzkou

koľajov ých voz id ie l , t i ažou konš t rukc i í že lezn ičného zv ršku , zaťažen ie

od t i aže samotne j konš t rukc ie podva lového pod lož ia , bez t rva l ých

nedovo len ých de formác i í na zemnú p láň že lezn ičného te lesa . Okrem

zabezpečen ia s tab i l i t y geomet r i cke j po lohy koľa je a p renosu zaťažen ia

mus í ch rán iť zemnú p láň p red úč i nkami vody a mrazu .

Zák ladné p rvky konš t rukc ie podva lového pod lož ia sú :

- koľajové l ôžko ,

- p láň že lezn ičného spodku,

- podk ladové a iné konš t rukčné v rs t vy,

- zemná p láň .

Do konš t rukc ie podva lového pod lož ia sa môžu nav rhovať ďalš ie

7

rôzne p rvky p re zv yšovan ie de fo rmačnej odo lnos t i podva lového

pod lož ia a p re och ranu zák ladn ých v rs t i ev p red úč i nkami vod y a lebo

mrazu .

Podľa uspor iadan ia p rvkov , z k to r ých sa sk ladá konš t rukc ia

podva lového pod lož ia , sa v naš i ch podmienkach použ íva 6 zák ladných

t ypov podva lového pod lož ia .

Typ podva lového pod lož ia č . 1: Š t rkové lôžko j e u ložené pr i amo

na zemnej p lán i . Použ íva sa, ak zemnú p láň t vo r i a h ruboz rnné zemin y –

p r iepus tné a nenamŕzavé, a lebo v násype j e že lezn ičné te leso z kameňa

odo lného voč i zve t rávan iu , v ska lnom záreze j e že lezn ičné te leso

t vo rené ho rn inou náchylnou k zvet rávan iu .

Obr .2 T yp podva lového pod lož ia č . 1

Typ podva lového pod lož ia č . 2: Podva lové pod lož ie

s podk ladovou v rs t vou na zemnej p lán i . Na podk ladove j v rs tve j e

š t rkové l ôžko . V podmienkach ŽSR je t en to t yp na j rozš í rene jš í . Použ íva

sa na úsek y s má lo únosnou zemnou p láňou tvorenou j emnoz rnnými

nep r iepus tn ým i a namŕzav ými zeminami .

8

Obr .3 T yp podva lového pod lož ia č . 2

Typ podva lového pod lož ia č . 3: Podva lové pod lož ie

s podk ladovou v rs tvou a geos yn te t i ckým mate r i á lom na zemnej p lán i

a lebo v konš t rukc i í podk ladove j v rs tv y. Použ i t ím geos yn te t i ckého

mate r i á lu sa p redpok ladá zvýšen ie de fo rmačnej odo lnos t i , ž i vo tnos t i

a ce l kove j s tab i l i t y konš t rukc ie podva lového pod ložia a z lepšen ie

h yd ro techn i ckých v las tnos t í .

Použ íva jú sa : - geotex t í l i e ,

- geomreže,

- geometb rán y,

- geokompoz i t y.

P ln ia funkc iu separačnú, f i l t račnú , výs tužnú.

Obr .4 T yp podva lového pod lož ia č . 3

Typ podva lového pod lož ia č . 4: Ten to t yp sa použ íva iba pr i

sanac iách podva lového pod lož ia ob jek tového charak teru (p r i eces t i a ,

v ýh ybk y) . N ie j e ho možné použ iť p re novos tavb y d lhš í ch úsekov .

9

Sk ladá sa z koľa jového l ôžka , p re fabr i kovane j že lezobetónove j dosky,

v yrovnávace j v rs tv y p iesku a lebo š t rkop iesku h rúbk y 0 ,10 m

a geo tex t í l i e rozv inu te j na zemnej p lán i .

Obr .5 T yp podva lového pod lož ia č . 4

Tá to konš t rukc ia sa ned imenzu je na de fo rmačnú odo lnosť , má vysokú

únosnosť , a l e a j veľmi veľkú tuhosť . Vďaka v ysoke j tuhos t i a vysokému

kontak tnému napä t i u na h ranách zŕn dochádza k pos tupnému

znehodnoten iu mate r i á lu koľajového lôžka.

Typ podva lového pod lož ia č . 5 sa nav rhu je v ted y, ak j e zemná

p láň t vo rená z ho rn ín , k to ré vp l yvom atmosfe r i ckých č i n i t eľov ľahko

zve t ráva jú ( í lov i té b r id l i ce , opuk y. . . ) . Sk ladá sa z koľa jového lôžka ,

as fa l tového betónu , v yrovnávace j v rs t vy š t r kop iesku a lebo p iesku

h rúbky 0 ,05 m a zemnej p láne.

Obr .6 T yp podva lového pod lož ia č . 5

10

Typ podva lového pod lož ia č . 6. Sk ladá sa z koľa jového lôžka ,

podk ladove j v rs t vy a s tab i l i zovane j (z l epšene j a lebo up ravene j ) zeminy,

zemne j p láne. S tab i l i zác iu zeminy j e možné uskutočn i ť buď

v zmiešavacom cent re a lebo na m ies te .

Obr .7 T yp podva lového pod lož ia č . 6

11

2 Pracovné č innost i

2 .1 Novos tavba podva lového pod lož ia

Pred začat ím s tavebn ých p rác sa odovzdá s taven isko dodáva teľov i

s tavebn ých p rác . Po p revzat í s taven iska spo lu s v ytýčen ými smermi

a p lochami p re zar iaden ie s taven i ska sa zač í na s p r íp ravnými p rácami .

P r íp ravné p ráce:

- v yp racovan ie p ro jek tove j dokumentác ie ,

- t echn i cká a techno log i cká pr íp rava ,

- budovan ie v ýrobn ých a nevýrobných za r i aden í s taven iska

s p r ís tupmi na zdro je e lek t r i cke j energ ie a vody,

- pr íp rava sk ladovacích p lôch ,

- zabezpečen ie mechan izác ie ,

- určen ie ods tavných p lôch ,

- hrubé v yt ýčen ie s tavb y.

P r íp ravné p ráce spo jené s budovan ím zemného te lesa že lezn ičnej t ra te :

- ods t ránen ie s t romov a po ras tov ,

- v yt rhan ie pňov,

- v ysekan ie k r í kov a i ch spá len ie ,

- ods t ránen ie o rn ice , a lebo l esne j h rabavky a j e j uskladnen ie

v depón i í ,

- v ybúran ie ob jek tov , k to ré sú p rekážkou ,

- pre ložk y nadzemných a podzemn ých vedení ,

- presné v yt ýčen ie s tavby l av ičkami .

12

2 .1 .1 Budovan ie zemného te lesa

Práce spo jené s budovan ím násypu

Násyp budovaný zo zemín

Nás yp y sa budu jú z vhodných zemín , k to ré sa da jú zhutn iť p r i

op t imálne j v lhkos t i . Násyp sa budu je po v rs t vách, kto ré majú h rúbku od

0 ,20 – 0 ,70 m. Zemina sa dovez ie z v ýkopu , zá rezu alebo zo sk ládky

nák ladn ými au tami . Rozpres t r i e sa dozérom a ak má op t imálnu v lhkosť

začne sa ihneď zhu tňovať va l cami ( ježkové, h ladké, mrežové ,

pneumat i kové) . Ak j e veľmi suchá musí sa k rop iť . Sk lon svahov záv i s í

od zemin y a j e dan ý pomerom 1 :n . Vysoké násyp y sa mus ia budovať

s ročným p reds t i hom ab y p rez imova l i a ab y doš lo k dokonale j

konso l i dác i i v rs t i ev . V p rax i sa na zv ýšen ie de fo rmačnej odo lnos t i

budu jú sendv ičové nás yp y s v loženými geotex t í l i ami , geokompoz i tami .

Sk lon svahov násypov z súd ržných zemín do 6 m je 1 :2 ; 1 .2 ,5 .

U vyšš ích ako 6 m mus í b yť l omený sk lon , k to r ý j e u rčen ý v ýpoč t om.

Lom y svahov sa nav rhu jú po výškach 4 ,0 – 6 ,0 m. P r i vysokom násype

sa zho tov í l av ička š í rky m in . 1 m a so sk lonom 3 -5 % smerom

k pr iekope.

Násyp budovaný zo ska lných ho rn ín

Vy ťaženú ska lnú ho rn inu zo zá rezu môžeme použ iť a j na budovan ie

násypu . Tak ýto nás yp sa budu je p racne, a le ma v ysokú s tab i l i tu

de fo rmačnú odo lnosť . Na zhutňovan ie musíme použ iť ťažké v ib račné

va l ce . Pr i vysok ých násypoch možno zv ýš iť s tab i l i tu svahu l av ičkou.

Práce spo jené s budovan ím zá rezu

Pl yt ké v ýkop y v zeminách do 0 ,5 m sa rob ia t ak , že zeminu

rozd rob íme a ťaž íme dozérmi , sc rapermi a lebo graderm i . Zemina sa

uk ladá na nák ladné au tá a odváža na sk ládku a lebo do nás ypu .

13

H lboké výkop y v zeminách sa rea l i zu jú r ýpad lami s do lnou a lebo

ho rnou l opatou . Zemina sa odváža do násypu a lebo na sk ládku.

Výkopové p ráce v ska lných ho rn inách sú veľmi náročné a j e

po t rebné pr i n i ch použ iť banskú techn iku ( t rhac ie p ráce) , po odpá len í

sa rozpo jená ho rn ina ťaž í r ýpad lami a nak ladá na dopravn ý p ros t r i edok

a odváža do nás ypu a lebo na sk ládku.

Práce spo jené s budovan ím zemného te lesa v od reze

Pr i od reze zemná p láň buď p rechádza zo zá rezu do nás ypu , a lebo

j e ce lá v od reze. Pok iaľ j e zemná p láň ce lá v od reze , up ravený te rén

naväzu júc i na tú to p láň sa nav rhu je min . o 0 ,15 m n ižš ie a v sk lone 3 -5

%. Zemné te leso v od reze možno komb inovať so zá rubn ými a opo rnými

múrmi .

2 .1 .2 Budovan ie konš t rukčných v rs t i ev

Mechan izác ia použ i t á p r i budovaní jedno t l i vých konš t rukčn ých v rs t i ev

podva lového pod lož ia záv is ia od t ypu podva lového pod lož ia , od

p r ies to rového nasaden ia mechan izmov a od možnos t i využ i t i a

súbežných koľaj í . V naš i ch podmienkach sa budu jú t i e to t yp y

konš t rukčn ých v rs t i ev , v ychádza júce z j ednot l i v ých t ypov podva lového

pod lož ia :

- v rs t vy z lepšene j zeminy (s tab i l i zác ie ) ,

- v rs t vy as fa l t obe tonové ,

- v rs t vy z h ruboz rnn ých mate r i á lov ,

- v rs t vy z betónových dosák ,

- v rs t vy v yrovnávac ie ,

- koľa jové l ôžko ,

- geosyn te t i cké mate r i á l y.

Zlepšovan ie zemín [ 7 ]

V rámci t echno log i ckého pos tupu, p r i k to rom sa zmenia f yz iká lne

v las tnos t i zemín tak , že sú schopné prenášať úč i nky doprav y dochádza

14

k z lepšen iu kva l i t y do tknut ých konš t rukčn ých v rs t i ev . Ab y sa dos iah lo

požadovane j de fo rmačne j odo lnos t i , s tab i l i zu je sa zemina chemick y a

mechan icky. P r i chemicke j s tab i l i zác i i sa ako s tab il i zá to r sa použ íva

cemen t , vápno, ch lo r id vápenat ý a ž iv i ce .

S tab i l i zovan ie zemín sa vykonáva t roma spôsobmi :

– všetky hmot y sa mieša jú na mies te po ložen ia - zem ina j e na up ravenú

p lochu navezená a zm iešaná s cementom, v lhčená, rozpres t re tá

a zhu tnená ,

– všetky hmoty sa m ieša jú na mies te po ložen ia - avšak p red miešaním

sa u rovna jú do pozdĺžne j h rádzky, r ozmelú , zm ieša jú s cemen tom,

nav lhč i a a až po tom sa rozp res t rú na p láň a zhu tn ia ,

– všetky hmoty sa m ieša jú s cementom a nav lhč i a sa v m iešacom

cen t re , až po zmiešaní sa navezú na up ravenú p lochu, rozpres t rú

a zhu tn ia .

Stab i l i zovan ie cemen tom

Zemina vhodných v las tnos t í sa mechan izačnými p ros t r i edkami

rozme l i e , zmieša s cemen tom a zhutn í p r i op t imálne j v lhkos t i . Podobne

sa môžu s tab i l i zovať a j zeminy dovezené z b l í z keho zemníka a lebo

z í skané p r i zemn ých p rácach , a lebo pred rvením s tarého mate r i á lu .

P racovn ý pos tup – rea l i zác ia na mies te :

– pr íp rava mate r i á lu (navezen ie , zm iešan ie , rozp res t re t i e zeminy) ,

– navezen ie a rozp res t re t i e cementu ,

– miešan ie ,

– v lhčen ie zmes i na op t imálnu v lhkosť ,

– urovnan ie v rs tv y,

– zhutňovan ie .

Stab i l i zovan ie vápnom

Techno logi cký pos tup j e podobn ý ako p r i s tab i l i zác ií cemen tom.

P racovn ý pos tup :

– s tab i l i zác iu p láne – u rovnan ie p láne z rovnavačom, roz rušen ie

a rozmelen ie zemnou f rézou,

15

– s tab i l i zác ia ďalše j v rs t vy – navezen ie s tab i l i začného mate r i á lu

a h rádzkovan ie , rozmelen ie h rúd a väčš ích zŕn, rozpres t re t i e do

rovnomerne j v rs tvy, rozh rnu t i e vápna po ce le j p loche, f rézovan ie

vápna do zemin y, k ropen ie vodou, u rovnan ie z rovnavačom, zhu tnen ie

pneumat i kovým va lcom, dohutnen ie h ladkým va l com.

Stab i l i zovan ie ž i v ičnou vrs t vou

Na s tab i l i zác iu sa použ íva jú ž i v i ce (dechty, r i edené as fa l t y, ž i v ičné

emulz ie ) . P racovn ý pos tup :

– navezen ie mate r i á lu n iekoľk ých f rakc i í ,

– preh rnut i e a z jednoten ie mate r i á lu g raderom,

– f rézovan ie za sucha ,

– rozp res t re t i e h rádzk y p re pos t rek ž iv icou z d is t r i bú to ra ,

– preh rnovan ie a súčasné f rézovan ie po h rádzkach ,

– k ropen ie na op t imálnu v lhkosť ,

– rozp res t re t i e s tab i l i zovane j zem in y graderom,

– k ropen ie a hu tnen ie pneumat ikov ým va l com,

– dohutnen ie a v yh laden ie pov rchu h ladk ým va l com.

Vrs tvy as fa l tobe tónové[ 7 ]

Sklada jú sa z p r í rodného hu tného kameniva , kamennej múčk y

a po lo tuh ých as fa l t ov , i ch použ i t ie v yžadu je v ysoké tep lo t y ako p r i

obaľovan í t ak p r i rozp res t i e ran í zmes i . As fa l tové betóny sú

zos tavované na pr i nc ípe min ima du t ín , p re to sú dob re uzav re té

a vodo tesné . S tavebná zmes sa musí v yrábať v obaľovace j súp rave

s miešačkou s nú ten ým m iešaním, k to rá umožní dokona lé vysušen ie

a oh r i a t i e kameniva a p iesku , p resne dávkovan ie a po t rebné p racovné

tep lo t y j ednot l i v ých zmesí a dokona lé oba len ie kamen iva as fa l tom.

S tavebná zmes sa rozp res t i e ra vhodn ým f in i šerom, k to r ý za i sťu je

požadovanú h rúbku v rs t vy a požadovanú rovnosť j eho pov rchu.

Hu tnen ie v rs tv y sa vykonáva s ľahš ími s ta t i ck ým i va l cami , a lebo

pneumat i kovými va l cami . S tavebná zmes sa dop ravu je od obaľovačk y

na mies to sp racovan ia na voz id lách s v yp lechovanou korbou, ošet renou

rôznou úp ravou pov rchu na zabránen ie p r i lepen ia zmes i na ko rbe

16

nák ladného voz id la . Na ložená zmes mus í b yť ch ránená p red s t ra tou

tep la k rycou p lach tou .

Obr . 8 F in i šer DEMAG

V rs tvy z h rubozrnných ma te r i á lov

Vrs tvy z h rubozrnn ých mate r i á lov sú buď v s tave s ypkom, a lebo

s tmelené takmer výh radne ž i v i cou . Podľa použ i t ého mate r i á lu možno

kamenné podk lady rozde l iť na dve skup in y:

– kamenné podk lad y s ta rš ieho typu (makadamové , š t r kové

s h l i n i t op iesočným tme lom)

– novodobé kamenné podk lady (š t r kop ieskové podk lad y, š t rkodrva. . . )

Kamen ivo sa rozp res t i e ra vo v rs tvách, a t o špec iá lnym i s t ro jm i -

rozp res t i e račmi , k to ré zabezpeču jú rovnomernú hrúbku v rs tv y. Hutnen ie

j e p r i nes tme lených v rs t vách na jvhodne jš ie v ib račn ými va l cami ,

v ib račn ými doskami . Na s taven isko sa dop ravu jú nák ladnými

au tomob i lm i zo sk ládok kameniva.

17

Vrs tvy z be tónových dosák

Zák ladom te j to v rs t vy j e be tónová doska zo že lezového a lebo

p redpätého betónu. Môže byť p re fab r i kovaná a lebo zhotovená na

s taven isku . P re fabr i kovaná be tónová doska sa dovez ie na nák ladnom

au tomob i l e z pane lá rne a na mies to u ložen ia sa po lož í žer i avom na

ko lesovom podvozku . Betónová doska zhotovená na mies te sa budu je

f i n iše rom na pásovom podvozku , k to r ý be tónovú zmes rozp res t ie ra ,

zhu tňu je a zarovnáva p lach tou , k to rá j e v l hčená vodou a ťahaná za

f i n iše rom. Be tónová zmes j e v yrábaná v cen t rá ln ych betonárkach a na

s taven isko sa dováža v au todomiešavačoch . Betón sa musí počas

t v rdnut i a t uhnu t i a ošet rovať ( k rop iť vodou) .

Vrs tvy vy rovnávac ie

Na v yrovnávac ie v rs t vy sa použ íva mate r i á l nesúdržný, p r i epus tn ý,

nanamŕzav ý, (p iesok ) , a lebo a j š t r kop iesok m in imálne j h rúbky 0 ,10 m.

Mate r iá l sa dováža zo zásobníka kameniva (nak ladače , nák ladné

au tomob i l y) dovez ie sa na s taven isko v ys ype a rozp res t i e ra g raderom.

Ko ľa jové l ôžko

Budu je sa zo š t r ku f rakc ie 16 – 32 mm a lebo 32 – 63 mm. Hrúbka

koľajového lôžka pod podva lom je m in imálne 300 mm, š í rka lôžka

3400 mm v š í re j t ra t i a 3200 mm v s tan ičnom obvode , sk lon svahu

1 :1 ,25 . Ako mater iá l sa použ íva kamen ivo z ho rn ín žu la , d io r i t , andez i t ,

a tď . Mate r i á l sa na lož í , odvez ie a vys ype (nak ladače , nák ladné

au tomob i l y) , rozp res t r i e (dozer ) , zhu tn í (zhu tňovač ) .

Geosyn te t i cké ma te r i á ly

Geosyn te t i cké mater i á l y sú p r i s tavebn ých p rácach v rámci novos tav ieb

uk ladané do konš t rukčn ých v rs t i ev podva lového pod lož ia ručne .

18

2.2 Pracovné č innost i pr i sanáci í podvalového podložia

Sanačné p ráce na podva lovom pod lož í sa usku točňu jú dvoma

zák ladn ými t echno log ickým i pos tupmi z r i aden ia kva l it ne jše j

konš t rukc ie (v yšš ia de fo rmačná odo lnosť konš t rukc ie ) podva lového

pod lož ia – buď v ybudovaním nových konš t rukčn ých v rs t i ev a lebo

v ýmenou konš t rukčn ých v rs t i ev nespĺ ňa júc i ch no rmové pož iadavk y.

Sanác ia podva lového pod lož ia :

- so znesen ím koľa jového roš tu - k las ická metóda ,

-bez znesen ia koľa jového roš tu - kon t inua lna metóda .

Sanác ia podva lového pod lož ia so znesen ím koľa jového roš tu je

po t rebná tam, kde nas ta l p roces t rva lého pok lesu defo rmačne j odo lnos t i

zemne j p láne, p re javu júc i sa t r va lou de fo rmác iou konš t rukčných v rs t i ev

podva lového pod lož ia a rozpadom geomet r i cke j po lohy koľaje .

Osob i té pos tupy sanác ie podva lového pod lož ia sú u traťov ých koľaj í ,

s tan ičných koľaj í a v ýh yb iek .

Sanác ia podva lového pod lož ia bez znesen ia koľa jového roš tu j e

reá lna tam, kde dopos iaľ nenas ta l p roces pok lesu defo rmačnej odo lnos t i

zemne j p láne, avšak kde je po t reba zos i l nen ia pôvodne j konš t rukc ie

(nap r . p r i zmenách náv rhu t raťov ých rých los t í ) .

19

3 Mechanizmy pre stavbu a sanáciu podvalového podložia

Mechan izác ia znamená zaveden ie s t ro jov , mechan izmov

a za r i adení do výroby, kde nahrádza jú manuá lnu ľudskú p rácu . Je j

rozhodu júc im č i n i teľom je :

– zabezpeč i ť požadovaný ob jem a tempo výs tavby,

– zv ýš iť p roduk t i v i t u p ráce a j e j kva l i t u ,

– zn íž iť nák lad y (v ýrobné) .

Mechan izác ia s tab i l ných p rác p reb ieha vývo jovými s tupňami :

– časová mechan izác ia (mechan izované len n iek to ré operác ie ) ,

– komple tná mechan izác ia (mechan izované všetky operácie , č l ovek

p racu je len na r i aden í a údržbe)

– au tomat izác ia (s t ro je p racu jú bez zásahu č l oveka) .

Podľa d ruhu p ráce sa mechan izm y de l ia na:

– s t ro je všeobecné: zd ro je energ ie , poháňac ie s t ro je , čerpad lá . . .

– s t ro je na dop ravu , zdv íhan ie , mon táž : dop ravník y, nak ladače,

že r i av y. . .

– s t ro je na zemné p ráce : r ýpad lá , zhu tňovače , z rovnávače . . .

– s t ro je p re be tonárske a murárske práce : zar i aden ia na sk ladovan ie

a dávkovan ie su rov ín ,

– s t ro je p re i nž in ie rske p ráce: baran id lá , vyťahovac ie a vŕ t ac ie

súp ravy,

– s t ro je p re dokončovac ie p ráce: ob rábac ie a s t ro je p re pov rchovú

úp ravu.

Zásady nav rhovan ia mechan izác ie do s tavebných p rác

Návrh mechan izác ie vychádza:

– veľkosť a d ruh s tavb y,

– možnost i p r i es to rového nasaden ia mechan izmov ,

– pracovných pos tupov ,

– organ izác ie p rác .

20

3 .1 Mechan izác ia p re zemné p ráce

Pre vykonávan ie zemných p rác j e nu tné v yb rať sp rávnu

a hospodárnu kombinác iu s t ro jov z dos tupných mechanizmov –

rozpo jovan ie , ťažen ie , nak ladan ie , odvoz , p rep rava, v yk ladan ie , dovoz ,

zabudovan ie , rozpo jovan ie .

3 .1 .1 Rozpo jovan ie zemín a horn ín

Rozpo jovan ie zemín a ho rn ín pa t r í k na jnáročnejš ím a ob jemovo

na jv iac zaťaženým p rácam.

P r i voľbe s t ro ja j e t reba b rať do úvahy:

– druh mate r i á lu ,

– ob jem a rozsah p rác ,

– druh zeminy s ohľadom na rozpo j i t eľnosť ,

– rozvozné vzd ia lenos t i ,

– spôsob v ložen ia hmôt .

S t ro je p re zemné práce zeminu roz rušu jú a nak lada jú na dop ravné

p ros t r i edky. De l i a sa :

Podľa p ráce s t ro ja - lopa tové a korčekové,

- rad l i cové,

- zemné f rézy,

- zemné v r ták y.

Podľa poh ybu - p racu júce po jazdom,

- s to jace p r i p rác i .

Podľa spôsobu p ráce : 1 . C yk l i cké - r ýpad lá ,

- roz r ývače ,

- šk rabáky,

- zh rňovače,

- z rovnávače,

- špec iá lne s t ro je .

2 . Kont i nuá lne - r ýpad lá .

21

Rýpad lá rozpo ju jú zeminu , nabera jú a nak lada jú na odvozné

p ros t r i edky. Použ íva jú sa na ťažbu zemných hmôt , hĺben ie zá rezov

a s tavebn ých j ám.

De l i a sa : Podľa po jazdu - ko lesové,

- pásové ,

- au tomob i l ové ,

- k ráča júce.

Podľa zd ro ja energ ie - so spaľovac ím moto rom,

- e l ek t r i cké,

- kombinované .

Podľa spôsobu r ýpan ia - s výškovou lopatou ,

- s hĺbkovou lopatou ,

- s v l ečnou l opatou ,

- s d rapákov ým zar i adením.

Podľa ob jemu lopa ty - ľahké q < 1 ,5 m3

- s t redné 1 ,5 < q < 6 m3

- ťažké q > 6 m3

- veľmi ťažké q > 15 m3

Rýpad lo s výškovou lopa tou

Zeminu ťaž í zdo la nahor , nad po jazdovou rov inou rýpad la . P re ľahš ie

rozpo jen ie zemin y j e lopa ta rýpad la opa t rená zubmi . Ov ládan ie j e

h yd rau l i cké pr ípadne l anové .

T yp y: Ca te rp i l a r – PC 1600, PC 400 , L ieber r , Komatsu

Rýpad lo s hĺbkovou lopa tou

Použ íva sa na hĺben ie s tavebných j ám tak ých rozmerov , v k to r ých sa

s t ro j nemôže pohyb ovať . P r i ťažbe rýp ad lo us tupu je .

T yp y: PC 60, PC 40, PC 650 , PC 650SE, PF 55L

22

Obr . 9 R ýpad lo PC 240

Rýpad lo s v lečnou lopa tou

Pracu je s lopatou , ko rčekom a lebo v lečnou ko rbou , k to rá j e zavesená na

l anách. Má značn ý dosah a použ íva sa na ťažbu š t rkop iesku .

Rýpad lo s rovnacou lopa tou

Použ íva sa pre p lošné p ráce, p r i úp rave terénu a svahov .

Rýpad lo s d rapákom

Ťaž í vo zv i s lom smere v ľahk ých a s t redn ých zeminách , na naberan ie

s ypk ých hmôt a na nak ladan ie ska ln ých ho rn ín (napr . un ive rzá lne

r ýpad lo UDS)

Rozrývače – používa jú sa p r i zemn ých p rácach rozpo ju je ťažko

rozpo j i t eľní zemina , ska lná ho rn ina a uvoľňu je ba l van y. Po roz ryt í

t e rénu j e roz rušen ý mate r i á l ťažen ý i ným i s t ro jm i .

De l i a sa : Podľa d ruhu p r ívesné (ťahané) a nesené , podľa spôsobu

ov ládan ia na mechan ick y ov ládané a hyd rau l i ck y ov ládané

23

Dozéry – zh rňovače

Ťaž ia zeminu od rezávaním vrs t vy zemin y pomocou rad l ice a t l ačen ím

zeminy p red rad l i cou ju p remies tňu jú na mies to u ložen ia a lebo ďa lš ieho

sp racovan ia .

De l i a sa : Podľa v ýkonu - malé (75 kW) ,

- s t redné (75 – 200 kW),

- veľké (nad 200 kW) .

Podľa podvozku - ko lesové ,

- pásové .

Podľa spôsobu p ráce s rad l i cou - bu ldozéry,

- ang lodozéry,

- t i l dozéry.

Rad l i ca zeminu p remies tňu je a rozpres t i e ra . Je j t var záv is í do d ruhu

a s tavu zemin y, ako a j od d ruhu p ráce.

Obr . 10 Dozér B-10

24

Škrabáky – sk rapery

Sú zemné s t ro je u rčené na p lošnú ťažbu zeminy, j e j p rem ies tňovan ie

a uk ladan ie . Sk lada jú sa z pohonnej j ednotk y a ko rby. Ko rba má

v spodne j čas t i b r i t u rčen ý na rezan ie zeminy, k to rá sa po tom naberá do

ko rb y.

De l i a sa : Podľa obsahu ko rby - ma lé (do 3 m3) ,

- s t redné (4 – 10 m3) ,

- veľké (nad 10 m3) .

Podľa konš t rukc ie - v jednoduchom p revedení ,

- v t andemovom p revedení ,

- s e levato rovým p lnením ko rby.

Podľa po lohy - p r ívesné , ťahané ťahačom pr ívesov ,

- návesné,

- moto rové s j edným moto rom,

- moto rové s dvoma moto rm i .

Podľa podvozku - pásové ,

- ko lesové.

Podľa spôsobu v ysypan ia - samovoľne vpred a vzad ,

- nú tené ,

- po lonútené ,

- š t rb inové (p repadové) .

25

Obr. 11 Škrabák MISKIN SP-C9

3 .1 .2 Mechan izmy na rozpo jovan ie pevných (ska lných) ho rn ín

Najbežne jš ím a na jpouž ívane jš ím spôsobom je i ch rozs t reľovan ie

t rhav inami . Podľa spôsobu umies tňovan ia v ho rn ine sa de l i a na :

– pr í ložné,

– zápus tné – sú um ies tnené a u tesnené v du t ine ho rn iny, umelo

v yt vo rene j vŕ t ac ími s t ro jm i .

Z hľad iska rozpo jen ia ho rn in y sa použ íva k las i f i kác ia rozpo j i t eľnos t i ,

k to rá má 7 s tupňov:

– s ypké ,

– r ypné ,

– kopné,

– drob ivé ,

– ľahko t rhateľné ,

– ťažko t rhateľné,

– veľmi ťažko t rhateľné.

26

Podľa spôsobu ako do horn iny p ren iká vŕ t ac í nás t ro j (v r ták ,

v ŕ tac ie d lá to , korunka) rozpoznávame t r i zák ladné d ruhy vŕ t an ia :

– ro tačné,

– nárazové,

– pr ík lepové.

Na jznáme jš ím d ruhom vŕ t an ia j e vŕ tan ie ro tačné, p r i k to rom v r ták

roz rušu je ho rn inu toč i v ým poh ybom.

P r i ná razovom vŕ tan í sa b r i t vŕ t ace j t yče posúva s t r i edavo do v r tu

a späť , p r i dopade na dno ho rn inu roz rušu je .

P r í k l epovo p racu júce vŕ t ačk y p racu jú na p r i nc ípe p r í k lepu. Ako

pohon sa na jčas te j š i e použ íva pneumat i cky.

Na jpouž ívane jš ím mechan izmom pre vŕ t an ie do ho rn iny sú

v ŕ tačky. Podľa spôsobu vŕ t an ia sa de l i a na:

– rezné ro tačné vŕ t ačk y,

– ro tačné va l i vové vŕ t ačky,

– pr ík lepovo - ro tačné vŕ tačky (vhodné p re tv rdé ho rn iny) .

V ŕ t ac ie t yče sú umies tnené na vŕ t acom voze a lebo vŕ t ace j súp rave .

Podľa spôsobu vŕ t an ia sa de l i a :

– súpravy na ro tačno- rezné vŕ t an ie ,

– súpravy na ro tačno-va l i vé vŕ t an ie ,

– súpravy na nárazové vŕ t an ie ,

– súpravy na p r í k l epové vŕ t an ie ,

– súpravy na ro tačno-p r í k l epové vŕ tan ie ,

– súpravy na špec iá lne spôsob y vŕ tan ia (v ib račné, t e rmické ,

u l t razvukom)

3 .1 .3 Mechan izmy na úp ravu te rénu

Z rovnávače – g radery

Mechan izmy na p resné z rovnávan ie pov rchu terénu . Použ íva jú sa a j p r i

rozp res t i e ran í s ypk ých mate r i á lov do konš t rukčných v rs t iev a na

27

dokončovac ie p ráce . Udrž iava jú sa n im i s taven iskové ces t y

a odvodňovac ie zar i aden ia – p r i ekopy.

P racovn ým nás t ro jom je rad l i ca umies tnená medz i p rednou

a zadnou nápravou. J e j výška sa poh ybu je oko lo 70 cm a dĺžka od 2 ,0

do 4 ,0 m. Možno ňou o táčať oko lo zv is l e j os i a vysúvať na bočné

s t rany. V p rave j čas t i má eš te j ednu menš iu rad l i cu , k to rá ťaž í t enš iu

v rs t vu mate r i á lu a lebo rozhŕňa te rén .

Podľa spôsobu pohybu sa de l i a :

– pr ívesové- sú ťahané t rak to rom, býva jú dvo jp la tňové a majú menš ie

manév rovac ie schopnos t i ,

– motorové – poháňané v las tnou moto rovou j ednotkou a pohonom

jedne j a lebo vše tk ých náprav .

Použ íva jú sa na ľubovoľné pr i es to rové p ráce ako sú :

– hrubé a j emné z rovnávan ie zemne j p láne ,

– rozh rňovan ie mate r i á lov konš t rukčn ých v rs t i ev ,

– p lan í rovan ie s tab i l i začn ých v rs t i ev ,

– z rezávan ie a č i s t en ie p r i ekop,

– rozp res t i e ran ie o rn i ce ,

– ods t raňovan ie snehu .

Podľa rozmerov rad l i ce sa de l i a :

– ľahké, s rad l i cou dĺžky do 3 ,0 m,

– s t redné , s rad l i cou dĺžk y do 3 ,6 m ,

– ťažké , s rad l i cou dĺžk y v iac ako 3 ,6 m .

Sú ov ládané buď mechan ick y ( l anom a lebo reťazov ý p revod) a lebo

h yd rau l i cky p racu jú v oboch smeroch ( t am a j späť ) z čoho v yp l ýva jú

i ch veľké v ýkon y.

28

Obr . 12 635 Moto r Grader

635 Motor Grader63635563562mo

3 .1 .4 Mechan izmy na nak ladan ie

Mechan izmy na nak ladan ie zemn ých mate r i á lov (nak ladače) sa

použ íva jú ako odvozné dopravné p ros t r i edky, a lebo presúva jú na ložen ý

mate r i á l na k rá tku vzd ia lenosť .

De l i a sa na dve skup in y:

1 . Nak ladače p racu júce kont i nuá lne - ko rčekové ,

- f rézové,

- špec iá lne.

2 . P racu júce cyk l i ck y – če lné lopatové nak ladače,

- o točné lopatové nak ladače,

- l opatové nak ladače s nak ladaním cez h lavu ,

- d rapákové nak ladače .

Podľa t ypu podvozku - ko lesové ,

- pásové .

Podľa ob jemu lopa ty - ma lé (0 ,5 – 1 m3) ,

- s t redné (1 – 2 m3) ,

- veľké (nad 2 ,5 m3) .

29

Obr . 13 Nak ladač UNC 320

3 .1 .5 Mechan izác ia na p rep ravu ma te r i á lu (nekoľa jové voz id lá ,

ťahače)

Nák ladná au tomob i lová dop rava

Nák ladné au tomob i l y dop rava sa použ íva jú na p rep ravu

s tavebn ých mate r iá lov , hmôt , p re fabr iká tov , zemín a ho rn ín , ako a j na

p rem ies tňovan ie s t ro jov a za r iaden í .

Z hľad iska p rep ravovan ých d ruhov mate r i á lov sa použ íva jú :

– nák ladné au tomobi l y va ln í kové,

– nák ladné au tomobi l y sk lápac ie ,

– ťahače p r í vesov a návesov ,

– t rak to r y,

– j ednoúčelové voz id lá .

Nák ladné au tomob i l y va ln íkové sa použ íva jú na p rep ravu

kusového a pa le t i zovaného mater i á lu . Sú v ybavené mechan ickou a lebo

h yd rau l i ckou rukou p re nak ladan ie a v yk ladan ie mater i á lu . Ko rba

va ln í ka j a d revená a lebo p lechová so sk lápacími bočn icami .

30

Nák ladné au tomob i l y sk lápac ie ma jú výkonnú ko rbu , k to rá

umožňu je r ých le v yp rázdňovan ie voz id la . Použ íva jú sa h lavne na

p rep ravu s ypk ých hmôt . De l i a sa na:

– ces tné sk lápače – sú au tomobi l y p r i spôsobené na r ých lu j azdu po

ces tných komun ikác iách , použ íva jú sa na prep ravu ľahkých

s tavebn ých hmôt , p r ípadne zemín . Na jpouž ívane jš ie sú ŠKODA

a TATRA.

– t e rénne sk lápače – sú u rčené na p rep ravu v ťažk ých terénn ych

podmienkach . S lúž ia na p rep ravu ťažk ých zemín a ho rn ín p r i

zemných p rácach . Pohon majú na všetk y náp ravy.

– dampre – v yrába jú sa s nede leným rámom so smerovým r i aden ím

voz id la p rednými ko lesami a lebo s p re rušen ým rámom k ĺbovým

spo jen ím. Vo väčš ine sa j edná o voz id lá značných rozmerov . P re

rozvoz betónove j zmes i sa v yrába jú dampre menších rozmerov . U nás

v yrában ý DAMPER md 1000.

Obr . 14 TATRA 815

Ťahače p r ívesov a návesov .

Na ťahan ie p r ívesov a návesov sa použ íva jú mechan izm y s p rebytkom

ťažne j s i l y . Medz i na jv iac použ ívané ťahače pa t r ia TATRA, L IAZ,

VOLVO, SCANIA .

31

Trak to ry sa použ íva jú ako ťahače a lebo ako nos iče rôzn ych

úče lových za r i adení . Sú to s t ro je s veľkou ťažnou s i l ou .

Podľa podvozku sa de l i a na - ko lesové t rak to ry,

- pásové t rak to ry.

Ko lesové de l íme na - t rak to ry s j ednou nápravou,

- t rak to r y s dvoma nápravami .

V náš i ch podmienkach sa použ íva jú dvo jnáp ravové t rak to r y

ZETOR, VOLVO, CARTERPILAR. Veľké s túpan ie , mäkk ý te rén

obmedzu jú možnos t i ko lesových t rak to rov , p re to sa tu použ íva jú

t rak to r y s pásovým podvozkom.

Vlečné voz id lá sa použ íva jú p re p rep ravu veľko rozmerných

nák ladov , s tavebných mechan izmov. P r í vesné vozy sa p r i pá ja jú

pomocou o ja k ťažnému mechan izmu. P r í vesy sú konš t ruované na

p rep ravu kusového a pe le t i zovaného mate r i á lu . S ypk ý mate r i á l sa

p rep ravu je na pr ívesoch s bočn icami , z k to r ých j e možné mate r i á l

v yk lop iť na j ednu a lebo obe s t rany.

Na p rep ravu d lh ých , oceľov ých a že lezobetónov ých b remien sa

použ íva jú súp rav y na i ch p repravu . Pozos táva z dvoch samosta tných

podvozkov . Predná sa p r i pá ja k ťahaču a zadná j e p r ipo jená k p redmetu

p rep ravovaného b remena. Použ i t i e až do dĺžk y b remena 30 m.

Nák lady o väčš ích v ýškach sa p rep ravu jú na podva ln íkoch so

zn íženou pod lahou. Na p repravu d lh ých p ro f i l ov ých mate r i á lov sú

u rčené súpravy so samootočným podvozkom. Ako ťahače sa použ íva jú

rôzne druh y ťahačov návesu.

Jednoúčelové voz id lá sú au tomobi l y so š tandardným podvozkom, na

k to rom je namontovaná špec iá lna nás tavba.

Domiešavač sa použ íva na p revoz be tónove j zmes i z m ies ta

v ýrob y na m ies to zabudovan ia . Nás tavba domiešavača je na

au tomob i l ovom podvozku a j e vybavená l opatkovým h r iadeľom, k to rý

sús tavne domiešava ho tovú betónovú zmes.

Špec iá ln ym au tomobi lom na p rep ravu betónove j zmes i , ako a j s j e j

nás lednou ho r izon tá lnou a ve r t i ká lnou dopravou j e typ PUTZMEISTER.

32

Čerpad lo umožňu je ho r izon tá lnu dopravu betónove j zmes i až 250 – 400

m od s tá t i a au tomob i l u a 100 m do v ýšky.

Ver t i ká lna dop rava

Na s taven i sku j e nu tné dv íhať b remena do rôzn ych v ýšok . T ie to

za r i aden ia nazývame zdv íhac ie za r i aden ia . De l i a sa na :

– zar iaden ia na dv íhan ie v ma lých medz iach ,

– zar iaden ia na dv íhan ie do veľkých v ýš ok ,

– v r tuľníky.

Na dv íhan ie b rem ien do male j v ýšk y sa použ íva jú zdvihák y.

De l i a sa na:

– hrebeňové zdv iháky,

– sk ru tkovn i cové zdv ihák y,

– h ydrau l i cké zdv ihák y.

– Medz i za r i aden ia na dv íhan ie b remien do veľk ých výšok pa t r i a :

– k ladkos t ro j ,

– nav i j ák ,

– v ýťah ,

– žer iav .

Že r i avy sa sk lada jú z t ých to čas t í :

– zar iaden ie na dv íhan ie ,

– zar iaden ie na o táčan ie výložn íka ,

– zar iaden ie umožňu júce poh yb žer i ava.

Z hľad iska konš t rukc ie i ch de l íme na :

– s tĺpové ,

– vežové ,

– der r i cky

– l anové,

– mos tové .

33

V dopravn ých s tavbách sa na jv iac použ íva jú samoh ybné že r i av y.

De l íme i ch na :

– samohybné že r i avy na pásovom podvozku,

– samohybné že r i avy na ko lesovom podvozku,

– au tožer iav y,

– že lezn ičné koľa jové že r i avy.

Ko lesové že r i av y majú o točn ý v ýložn ík a ov ládací mechan izmus

na dvo j až š t vo rnápravovom podvozku . Sú pohyb l i vé , ľahko

p rem ies tn i t eľné. Vhodné p re r ých le zásahy na rôzn ych p racov i skách a j

vzd ia lenos t i ach , a to vďaka vysoke j p rep ravne j r ých los t i .

Mechan izác ia p re hu tnen ie

Je j ú lohou je dos iahnuť t ak ý s tav že lezn ičného te lesa ab y

konš t rukc ia podva lového pod lož ia mala dos ta točnú de fo rmačnú

odo lnosť a aby k onso l idác ia konš t rukc ie nevp l yvn i l a nega t ívne na

funkc iu že lezn ične j t ra te (veden ie že lezn ičných voz id ie l ) . T ie to

pož iadavk y j e možné dos iahnuť s ta t i ckým, d ynamickým a lebo

v ib račn ým úč i nkom.

Hu tn iace s t ro je de l íme podľa úč i nku na zhu tňovací mate r i á l :

1 . S ta t i ck y pôsob iace s t ro je - h ladké va l ce (h rubé p iesč i t é s obsahom

h l i ny, š t rkovo-h l in i t é zeminy)

- t va rované va lce (p las t i cké zemin y,

h l i n i t o - í l ové )

- pneumat i kové va l ce (cemen tové a ž i v ičné

s tab i l i zác ie )

2 . Dynamick y pôsob iace s t ro je - ub í jac ie dosky,

- ub í j ad lá .

3 . V ib račne pôsob iace s t ro je - h ladké va l ce ,

- t va rované va l ce ,

- pneumat ikové va l ce ,

- dosky.

34

Sta t i cky pôsob iace va lce zhu tňu jú zeminu t l akom. Ich p racovn ým

nás t ro jom je bubon a lebo ko leso . Hod ia sa h lavne na dokončovac ie

p ráce, hu tnen ie povrchu p láne .

Tvarované va l ce – úp ravou povrchu hu tn iaceho va l ca vzn i knú

va l ce t varované. Úpravy možno v ykonať :

– r yhovan ím – r yhované va lce sa použ íva jú p r i hu tnen í násypov

a s tab i l i zác i í ,

– navarením mrež í – použ íva jú sa v j emnoz rnných a p iesč i t ých

zeminách ,

– t ŕ ňami – j ežkové sú na jpouž ívane jš ie t yp y tŕ ňových va lcov . P r i

hu tnení sú v lečené t rak to rom v rôznych zos tavách. N iek to ré tŕ ňové

va l ce ma jú t va r ovč í ch kopýtok – kopýtkové va l ce . Na jbežne jš í t va r

j e z rezaný kužeľ a lebo ih lan .

– rôznymi výs tupmi .

Pneumat i cké va l ce b ýva jú j ednonápravové . Sú buď v l ečené a lebo

majú samosta tnú pohonnú j ednotku . Špec iá lne t yp y p neumat ikov ých

va l cov ma jú kompenzačné za r i aden ie rôznych úp rav pre vyvoden ie t l aku

na zeminu . Op t imá lne zhutnen ie j e p r i 4 -5 po jazdoch.

Obr . 15 Pneumat i kov ý va lec AP 240 H

35

Dynamicky pôsob iace va lce zhu tňu jú zeminu d ynamick ým

úč i nkom, k to r ý v y t láča pád hmotného te lesa na pov rch zeminy. Sú

vhodné na zhutňovan ie h rubých v rs t i ev h ruboz rnného kamenis tého

mate r i á lu . Na jpouž ívane jš ie sú ub í jac ie dosk y. Ich hmotnosť j e oko lo

3000 kg a sú spúšťané z v ýšk y 4 m . Sú zavesené na vý ložn i ku že r i ava

a lebo rýpad lo . Na p r inc ípe voľne pada júce j dosk y p racu jú a j výbušné

ub í jad lá (pechy) . Ich zdv íhan ie a poh yb v ykonáva v ýbušný mo to r

umies ten ý v te lese zhutňovača . U nás sa čas to použ íva jú ub í jac ie dosk y

DYNAPAC.

Vib ra čné hu tn iace mechan izmy .

Pracovn ým nás t ro jom býva jú :

- j eden a lebo v iac behúňov s pov rchom h ladkým a lebo j ežkov ým,

- doska, na k to re j je namontovaný bud ič v ib rác ie . T ie to va l ce sú

samohybné a lebo ručne vedené .

3.2 Mechanizácia pre prácu s konšt rukčnými vrstvami

podvalového podložia - novostavba

Mechan izmy p re p ráce s konš t rukčnými v rs tvami sú charak te r i zované

man ipu lác iu a p resunmi zemných hmôt . Sprav id la sú to mechan izačné

p ros t r i edky poh ybu júce sa na ko lesovom a lebo p lazovom podvozku

– k las i cké s tavebné s t ro je p re zemné p ráce (nak ladače, r ýpad lá , dozéry

a podobne) ,

– mechan izm y a s t ro jné l i nk y man ipu lác iu s mater i á lom koľajového

l ôžka a podk ladov ých v rs t i ev (zásobník y mate r i á lu , t r ied iče , d rv iče,

p račky, g ranu lá to r y , nak ladače , nák ladné au tomob i l y) ,

– mechan izm y na výrobu a dop ravu betónove j zmes i ( cent rá lna

be tonáreň , m iešačky, au todomiešavač , pu tzmeis te r , koše a žľaby)

– mechan izm y na v ýrobu a dopravu as fa l tobetónov ých zmesí

(obaľovac ia súp rava , nák ladne au tomob i l y so špec ia lnou úp ravou

ko rb y, f in iše r )

36

Mechan izác ie na s tab i l i zovan ie zemín sa rozdeľu jú podľa toho č i sa

s tab i l zác ia bude zhotovovať p r iamo na mies te a lebo sa zmieša

v m iešacom cen t re a dovez ie sa na s taven i sko .

3.3 Mechanizácia pre sanáciu podvalového podložia

3 .3 .1 Mechan izác ia p re sanác iu podva lového pod lož ia so znesen ím

koľa jového roš tu

Pre zabezpečen ie toh to techno log i ckého pos tupu sa použ íva jú k las i cké

s tavebné mechan izmy v súč i nnos t i s využ i t ím koľajov ých ,

dvo j ces tných , p r ípadne nekoľajov ých p ros t r i edkov na man ipu lác iu

s koľajov ým roš tom a j eho komponentam i . Sú to :

– r ýpad lá na p lazovom a ko lesovom podvozku,

– nak ladače ,

– bu ldozery,

– hutn iace p ros t r i edky.

3 .3 .2 Mechan izác ia p re sanác iu podva lového pod lož ia bez znesen ia

koľa jového roš tu

P re zabezpečen ie toh to techno log i ckého pos tupu sa použ íva jú

j ednoúčelové a lebo špec iá lne upravené s t ro je a t echno log i cké l i nk y.

Mechan izmy p re p rácu s konš t rukčnými v rs tvami p r i sanác i í sú

mechn izáčné p ros t r i edky poh ybu júce sa na koľajovom podvozku. Sú

charak ter i zované ťažbou a recyk lác iou jednot l i v ých v rs t i ev zemného

te lesa a nás ledným z r i adeným nových konš t rukčn ých v rs t i ev .

P ráce môžu rea l i zovať sanačné komp lex y (ce l ý o b jem mate r i á lu

konš t rukc ie podva lového pod lož ia v ym ieňajú za nov ý) - sanačn ý

komplex SČ 600 S , sanačn ý v lak PM 200 , sanačná súp rava KSEM a

ekosanačné komplex y (v yuž íva jú p rvky recyk lác ie mater iá lu koľajového

37

l ôžka a j eho spä tné zabudovan ie do nove j konš t rukc ie) - ekosanačné

súp ravya AHM 800R, RPM 2002 , PM 202-R a RPMV 2002-2.

Sanačný v lak PM 200 j e u rčený p re kont inuá lne z r i aďovan ie

konš t rukc ie podva lového pod lož ia . Tvo r í v las tný s t ro j PM 200 , súp rava

vozňov MFS na p re odvoz vyťaženého mate r iá lu a súp rava

konta jne rov ých vozňov AR 60 p re p r ísun nového mater i á lu

konš t rukčn ých v rs t i ev .

Obr . 16 Sanačn ý v lak PM 200

Ekosanačná súp rava AHM 800 R rea l i zu je : odde lené ťažen ie

j ednot l i v ých v rs t i ev zemného te lesa , recyk lác iu mate r iá lu koľajového

l ôžka a z r i aden ie nove j podk ladove j v rs tv y. Komplex sa sk ladá zo

súp ravy zásobníkov ých vozňov, pohonnej j ednotky s m iešacím cent rom,

ťaž iace j j ednotk y, recyk lačnej j ednotk y o od razov ým d rv ičom, súp rav y

vozňov p re dop lnen ie mate r i á lu a c is tern y s vodou.

38

Obr . 17 Ekosanačná súp rava AHM 800 R

Ekosanačná súprava RPM 2002 rea l i zu je : odde lené ťažen ie

j ednot l i v ých v rs t i ev zemného te lesa, úp ravu zemne j p láne , recyk lác iu

mate r i á lu koľajového l ôžka a z r i aden ie nove j podk ladove j v rs tv y.

Komplex sa sk ladá zo súp ravy zásobníkových vozňov, pohonnej

j ednotk y s m iešacím cent rom, ťaž iace j jednotky, recyk lačne j j ednotk y

o od razovým d rv ičom a t r i ed ičom, f i ná lne j jednotky p re f i ná lnu úp ravu

geomet r i cke j po lohy koľa je a t varu koľajového l ôžka , súp rav y vozňov

p re dop lnen ie mater i á lu a c is te rny s vodoou.

39

4 Technicko-organizačné schémy a vzorové st ro jné l inky

pre novostavbu podvalového podložia

Správne nasadenie st ro jov a zar iadení s i vyžaduje dobrú

znalosť technológi í a technologických postupov stavebných

prác. Pre nasadenie st ro jov a l in iek sa vychádza z týchto

h lavných zásad:

- vychádza sa od h lavného č lánku – r iad iaceho st ro ja

- pre malé rozsahy používať un iverzálne st ro je

- pre veľké rozsahy použiť výkonné špeciá lne st ro je

- zabezpeč i ť údržbu a rýchle opravy st ro jov

- zabezpeč i ť kval i f ikovanú obsluhu st ro jov

Pr i návrhu st ro jných zostáv:

- vychádzame zo zoznamu st ro jov ktoré ma podnik k

d ispozíc i i

- preveríme podmienky v k torých ma st ro j p racovať

- pr i návrhu st ro jových zostav navrhu jeme al ternat ívne r iešenia

a vzá jomne ich porovnáme.

40

41

42

43

44

45

46

47

48

49

50

51

52

5 ZÁVER

Cieľom záverečnej p ráce bo lo sp racovať ana l ýzu p racovn ých č i nnos t í

súv is i ac i ch s t echno lóg iou novos tavb y a sanác ie podva lového pod lož ia ,

v yp racovať t echno log i ckú schému nasaden ia mechan izmov p re p racovné

úkon y, k to ré súv i s ia s novos tavbou podva lového pod lož ia a nav rhnúť

vzo rovú s t ro jnú l inku p re p ráce p r i novos tavbe podva lového pod lož ia

úseku že lezn ične j t ra te .

V záverečne j p rác i j e sp racovaná ana l ýza p racovn ých č i nnos t í

súv is i ac i ch s t echno lóg iou novos tavby a sanác ie podva lového pod lož ia ,

v yp racovaná schéma nasaden ia mechan izmov a z t ých to úda jov je

nav rhnu tá vzo rová s t ro jová l inka p re p race p r i novos tavbe že lezn ičného

spodku.

P r i konkré tnom techno log i ckom pos tupe p re p ráce p r i novos tavbe

podva lového pod lož ia v p rax i vs tupu jú do p rocesu náv rhu

techno log i ckého pos tupu úda je o dĺžke a po lohe do tknutého úseku

že lezn ičnej t ra te , o rozsahu a ob jeme jedno t l i vých p rác a mate r i á lov ,

možnos t i vybudovan ia dočasných sk ládok mate r i á lu a j in fo rmác ie

o možnos t i ach z r iaden ia depón i í v yťaženého mate r i á lu a o dos tupných

mechan izačn ých p ros t r i edkoch dodávateľa s tavebných p rác .

53

6 POUŽITÁ A SÚVISIACA LITERATÚRA

[ 1 ] Predp is S4 ŽSR-Železn ičn í spodek , NADAS Praha

[2 ] Špán ik , J . -Je l ínek , V . - Ho lze r , M . - M ikš í k , M. : Mechan izác ia

t raťového hospodárs tva , VŠDS v Ž i l i ne ,Ž i l i na , 1993

[3 ] Ma l í ček , I . a ko l . : P ro jek tovan ie , s tavba a rekonš t rukc ia že lezn íc ,

VŠDS v Ž i l i ne , Ž i l i na , 1993

[4 ] Že lezn ičné s tav i t eľs tvo I , I I - učebné tex t y, Ž i l i nská un i ve rz i t a

v Ž i l i ne , 2006

[5 ] Vange l , J . : Mechan izác ia S tavebných p rác , VŠDS v Ž i l i ne , Ž i l i na

1996

[6 ] Iž vo l t , L . a ko l . : P ro jek tovan ie , s tavba a rekonš t rukc ia

že lezn ičn ých t ra t í , p ro jek tovan ie že lezn íc , VŠDS v Ž i l i ne , Ž i l i na

1992

[7 ] Špúrek , J . : S tavba s i ln í c a dá ln i c , SNTL v P rahe, P raha , 1979

[8 ] Be layová , L . : S tavebné s t ro je p re že lezn ičné s tav i t eľs tvo,

Záverečná p ráca , Ž i l i nská un ive rz i t a v Ž i l i ne , 2005