SLOVENSKOâasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet Roãník XXXIV., 1,70 eur 4

Zima2012

Generácie HodÏovcov a Pálkovcov v sluÏbe národa

Ako zakúsiť Slovensko v Port Moody

Poznámky ku krajanskejkonferencii

DvadsaÈ slovensk˘ch rokovv Chorvátsku

Na túrydo slovenskejliteratúry

Spišský záloh – pôÏiãka

na stároãia

2 | SLOVENSKO

Na rozhraní rokovSo zakorenen˘mi dolnozemsk˘mi v˘honkami

Poznámky ku krajanskej konferenciiCyprus udomácnen˘ v Mojmírovciach

Ako zakúsiť Slovensko v Port MoodyDvadsaÈ slovensk˘ch rokov v Chorvátsku

V hĺbkach hôr krásy kryštálovJubilujúci ‰éfredaktor Milan Straka

Večný rebelant sedemdesiatročnýBernolák pocten˘ bustou i knihou

Návrat Zoričákovcov do krajiny otcovPredsviatoãné upratovania u Rudavskovcov

Generácie Hodžovcov a Pálkovcov v službe národaNa túry do slovenskej literatúry

Hrady s kráľovskými základmi Spi‰sk˘ záloh – pôÏiãka na stároãia

Dva príbehy z dunajských ramienKrehké ozdoby na krehnúcom trhu

Chuť jedla a vína bez rušenia kameramiPozvánka do múzea v Turanoch

Hokejová legendaNedobrovoºne dobrodruÏn˘ Ïivot

Cena Fra Angelica Štefanovi SiváňoviVianoãné chute celého Slovenska

SLOVENSKOâasopis pre Slovensko a slovensk˘ svet

Vydávajú Matica slovenská

a Neografia, a. s., Martin

Číslo 4/2012 /zima/

Ročník XXXIV.

EV 4012/10

Šéfredaktor: Dušan Mikolaj

Predseda redakčnej rady: Marián Tkáč

Grafický redaktor: Peter Ďurík

Jazyková redaktorka: Jana Farkašová

Adresa redakcie: Vydavateľstvo Matice slo-

venskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin

Tel.: 00421 434 012 839,

fax: 00421 434 133 188

Cena výtlačku: 1,70 eur

Celoročné predplatné do zahraničia: Eu-

rópa 20 eur, ostatné štáty sveta 30 USD

Rozširujú: Vydavateľstvo Matice slovenskej

Martin, PNS, Mediaprint Kapa

Predplatné a objednávky zo SR

i zahraničia zasielajte na e-mailovú adresu:

periodika@matica.sk

Sadzba, zlom a príprava

tlačových podkladov: Peter Ďurík

Reprodukcia, tlač: Neografia, a. s.,

Škultétyho 1, 036 55 Martin

Zadané do tlače 11. decembra 2012.

Nevyžiadané rukopisy a fotografie

redakcia nevracia.

Podávanie novinových zásielok povolené OZ

SaRP Banská Bystrica,

č. j. ISSN 0231-7303

Fotografia na obálke:Zima v kysuckom skanzeneAutor: Jaroslav Velička

O B J E D N ÁV K A

Od čísla .......... 2013, v počte ........ kusov,za jednoročné predplatné 30 USD, 20 eur (pre zahraničných odberateľov),

6,80 eur (pre odberateľov na Slovensku)Meno: ......................................................................................................Adresa: .....................................................................................................................................................................................................................

Mesto: ............................... Krajina: .............................. PSČ: ...............

Poznámka: Túto objednávku (s potvrdením o zaplatení) pošlite na adresu:Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovensko

S U B SC R I P T I O N

Beginning number ............ 2013, for one year subscription of $ 30, eur 20

Name: .....................................................................................................Address: ...................................................................................................................................................................................................................

City: ................................... State: .................................. ZIP: ...............

Note: Send this subscription, address:

Vydavateľstvo Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovakia

3468

101214161820212426

2831343638404244454647

SLOVENSKO | 3

Rok, ktorý prichádza, prináša nám Slovákom veľapríležitostí na oslavovanie, na pripomínanie si mi-nulosti. Nestačia prsty na rukách: dvadsať rokovštátu, nedožité storočné jubileá len tak úchytkom:Petra Zvona, Dominika Tatarku, Rudolfa Pribiša,Jozefa Kirschbauma, Gorazda Zvonického aj Gus -táva Husáka, stopäťdesiat rokov matičných, dvoj-sté výročie smrti Antona Bernoláka a narodeniaSamuela Tomášika, Štefana Závodníka, AndrejaCabana aj Štefana Nikolaja Hýroša, dvestopäťde-siate výročie Banskej akadémie v Banskej Štiavnicia Collegia Oeconomicum v Senci, tisícstopäťdesiatcyrilo-metodských.Pripomínanie si a oslavy sú jedna vec, poučeniesa a napĺňanie odkazu druhá. Poviete si, chvala-bohu, že si už dokážeme na osobnosti a udalostiaspoň spomenúť – čo v našich končinách nebolovždy samozrejmosťou. Chvalabohu. Ide však ajo to, aby niečo z osláv ostalo aj po nich.Nad všetkými uvedenými a ešte aj ďalšími dátu-mami vyčnieva dvadsiatka štátu, 1150-ka cyrilo--metodská, 150-ka matičná. Aj mnohé jubileáosobnosti oslávime, ako sa patrí, napríklad výročievýznamného „zahraničného matičiara“ GorazdaZvonického, odpočívajúceho na martinskom Ná-rodnom cintoríne.Dvadsať rokov je pekný vek, náš štát sa ho dožil,zdá sa, bez „straty kytičky“. Patrí sa zložiť holdtým, ktorí uprednostnili tento štát pred osobnýmizáujmami, ak už nepoviem pohodlím. Myslímkonkrétne na poslancov Federálneho zhromažde-nia, ktorí dvihnutím ruky za koniec ČSFR ukončiliaj osobnú kariéru poslanca, ktorá mala trvať eštenajmenej tri roky.Keby sa rozhodli inak, ktovie, či sa slovensko--české manželstvo skončí celkom bezbolestnýmrozvodom. A poučenie pre nás? Ťažko to dnes,vo svete plnom intríg a osobných záujmov podo-pretých lesknúcim sa kovom – vlastne len šuštia-cim papierom, takú podobu majú dnes peniaze –nahlas čo i len vysloviť. Pochopí nás okolie, aksformulujeme toto poučenie do krátkej vety:„Národ je viac ako jednotlivec?“ Spomínanístatoční poslanci z roku 1992 mali svojich pred-chodcov, zvyknem pripomínať ministra financiíz rokov 1939 – 1945 Mikuláša Pružinského, ktorýnezaváhal podpísať pokutu za nedoplatok daní sa-mému sebe, či zaplatiť „daň na čiare“ pred vstu-pom do Bratislavy (tak sa vtedy bránila pred do-vozom potravín do hlavného mesta). Majú však ajnasledovníkov? Netrúfam si odpovedať kladne.A ako by sme takýchto statočných politikov po-trebovali! Ako soľ!Aj ďalšie „trčiace“ výročia nám majú čo povedať.Koľkí z nás by dokázali napodobniť našich pred-chodcov, ktorí projektovali na zelenej lúke a podkošatými lipami pred martinským evanjelickýmchrámom našu prítomnosť? Všetci ti francisciovci,gotčárovci, moysesovci či kuzmányovci patria nanáš národný oltár. Osobitne sa však treba pristaviťpri biskupoch Moysesovi a Kuzmánym (aj super -intendent je vlastne biskup). Majú dnes nasledov-níkov či nástupcov medzi hierarchiou obochnašich najväčších cirkví? V časoch absolútnej ne-

slobody títo dvaja nasledovania hodní muži obe-tovali i riskovali veľa. Štefan Moyses ako zakla-dajúci člen Matice priložil do matičnej pokladnice2 100 zlatých, dva razy toľko ako panovník Fran-tišek Jozef. Ako katolícky biskup sa však neváhalpostaviť na čelo národa, zaiste mu nerobili pro-blém národnoštátne symboly. Ako dnes robiadnešným hierarchom...Napokon prvé matičné valné zhromaždenie sa ko-nalo v roku 1863 (a nie skôr) s ohľadom na milé-niové zaoblenie rokov neslobody vo vlastnomdome. Padali vtedy v našom do histórie „tým vo-šlom“ Turčianskom Svätom Martine aj také ná-vrhy, aby sa rodiaci spolok milovníkov životaa národa slovenského pomenoval ako „Cyrilome-todská Slovenská Matica“. Matica vznikla ako po-kračovateľka misie sv. Cyrila (Konštantína)a Metoda na poli spoločenskom a kultúrnom, tedanekonfesijnom, ale pri jej kolíske boli obe väčši-nové konfesie, dokonca aj J. Gaganec, biskupgréckokatolícky. Nuž celkom prirodzene sme chceli (a ešte ajchceme) uctiť si solúnskych bratov aj súsošímv Bratislave. Sochy nám chýbajú, v našich mes-tách a dedinách, osobitne v hlavnom meste. Lebookrem toho, že skrášľujú naše námestia a ulice, súaj „mienkotvornými“ svedkami časov: udržujúcharakter národa. Muži a deje v bronzovom alebomramorovom vyhotovení sú do očí a hláv bijúcoupripomienkou ideí, ktoré reprezentujú. Tak tomurozumejú všade vo svete, kde sa len zriedkavoopovážia diskutovať napríklad o brade, o nose čiúčese hrdinu, lebo dobre vedia, že o to nejde. Žeide o idey, o ideológiu. O charakter národa.Predseda vlády R. Fico už niekoľkokrát vyslovilmyšlienku, že Bratislava si musí zaslúžiť byť hlav-ným mestom Slovákov. Má krutú pravdu. Brati-slava akoby nebola slovenskou metropolou. Ne -chcela Svätopluka na Hrade nie pre proporcie jehokoňa, ale preto, lebo pripomínal, že starí Slovácimali svoje kráľovstvo už v 9. storočí, teda v čase,keď tu jedni z našich susedov ešte ani neboli! Atakodstránili aspoň text „kráľ starých Slovákov“, keďuž nemohli kráľa! A bronzového Štúra na Dunaj-skom nábreží chceli vymeniť preto, že pripomínaBratislave a svetu (urbi et orbi), že je tým sloven-ským velikánom, ktorý nielenže rozviazal národujazyk, ale prvý raz v modernej dobe deklarovaljeho nezávislosť! A kto verí, že vojna o umiestne-nie a podobu cyrilo-metodsko-gorazdovského sú-sošia v našom hlavnom meste sa viedla len preto,či má (a mal?) alebo nemá (a nemal?) Gorazd fúzya bradu? Že naši svätí sú bosí a majú dlhé krky? Távojna sa viedla o – budúcnosť národa a jeho hlav-ného mesta.Na liberálny vláčik „vyjadrite sa, matičiari, že steso súsoším nespokojní“ naleteli aj „našinci“, čosvedčí o tom, že ešte nie sme ako národ dospelí.Lebo aj žijúci „bardi“ a „bardice“(?) ako malé detinevedeli rozlíšiť podstatné od nepodstatného. Iste,mať rôzne náhľady na „mužov z bronzu“ je priro-dzené. Napokon aj Angličania posudzujú sochy,to preto u nich nenarazíte na bronzového Napo-leona (a vo Francúzsku naopak na Nelsona). No

N A R O Z H R A N Í R O K O V

na Nelsonov nos ani nedovidia, tak vysoko čnienad ich hlavami. Nám však neprekáža bronzovýKossuth (a nie jeden!), ani mramorový Petöfi nanašich námestiach a v našich parkoch (zatiaľ čokovového Štúra by ste hľadali v Budapešti márnea o pamätnú tabuľu pre Kollára na kostole, v kto-rom slúžil Bohu celé roky a kde aj konfirmovalbudúceho Petöfiho, bolo treba po celé roky tuhozápasiť). Nám prekáža Gorazdova holá brada!Bolestivo sa potvrdzuje, že tomuto národu a jehohlavnému mestu ešte mnoho chýba, ešte nedozreldo úrovne okolitých národov a nemá tomu zod-povedajúce hlavné mesto. Naďalej totiž akobysme si nevládli sami. S umiestňovaním pamätní-kov neslovenským osobnostiam nebýva v Brati-slave problém.Nikomu, ani dvom dámam, ktoré sú zásadne protisúsošiu (mená nie sú podstatné, aj tak totiž hovoriliza niekoho iného), neprekážal „figurálny“ Čumilani Pekný Nácko, ani trpasličí TGM, ani HansChristians Andersen – ten dokonca môže trčať na„cudzom“, teda Hviezdoslavovom námestí. Pamä-táte si, či sa vôbec o týchto okrasách nášho hlav-ného mesta diskutovalo? Nediskutovalo sa, lebotým dámam a tým pánom totiž vôbec nejde o fi-gúry-nefigúry, oni nechcú troch národných svä-tých. Tie dámy a tí páni totiž veľmi dobre chápu,že postavenie súsošia solúnskym bratom a Meto-dovmu vyvolenému Gorazdovi v centre Bratislavyje opätovným pozvaním misie spred 1150 rokovmedzi nás.Takže vitaj, rok 2013! Budeš aj o tom, či nás ve-getujúca kríza hodnôt a peňazí privalí väčšmi,alebo menej. A aj o tom, aké budú oslavy a čoz nich ostane pre nás a pre naše deti. Či si niektoz oslavujúcich pripomenie metodovskú mod-litbu: „Na kráľovstvo naše, Pane, milosťou Tvo-jou zhliadni. A nevydaj, čo je naše, cudzím,a neobráť nás za korisť národom pohanským.Skrze Krista, Pána nášho, ktorý panuje s Otcomi so Svätým Duchom.“

MARIÁN TKÁČ

Ján Jančovic (narodil sa v Pôtri) je neúnavnýmbádateľom minulosti a propagátorom kultúr-nych hodnôt dolnozemských Slovákov. Po Já-novi Siráckom (1925 – 1998) sa zaradilk popredným znalcom vysťahovaleckej tema-tiky zameranej na územie historického Novo-hradu, ktorej sa intenzívne venuje niekoľkodesaťročí. Členom Matice slovenskej je nepre-tržite od jej obnovenia v roku 1968. V rodnejobci bol tajomníkom miestneho odboru MSa členom Okresného výboru vo Veľkom Krtíši,kde bol aj predsedom komisie pre styk so za-hraničnými Slovákmi, teraz je registrovanýv Nitre, kde bol členom výboru MO MS. Ma-tica slovenská v Srbsku mu roku 2010 udeliladiplom Čestného člena MSS.Roku 1972 nadviazal Ján Jančovic úzku spo-luprácu s Odborom pre zahraničných SlovákovMS v Bratislave (popri Siráckom najmäs Františkom Bielikom) a začal udržiavať kon-takty so Slovákmi vo Vojvodine, Rumunskua v Novohradskej župe v Maďarsku. Je auto-rom 12 kníh, rovnocenne ako regionálnej his-tórii sa venuje problematike zahraničnýchSlovákov, osobitne dolnozemským. Vo Vyda-vateľstve MS mu vyšli štyri knihy. Z kolísky naDolnú zem sa zaoberá históriou sťahovaniaSlovákov z Novohradu na Dolnú zem a ichusadením na území dnešného Maďarska, Ru-munska a Srbska. Jeho Navrátilci sú spomien-kami Slovákov dlho žijúcich v západnejEurópe, zámorí a na Dolnej zemi, vyšli pri 60.výročí ich hromadného návratu do starej vlasti.Kniha Z novohradských vrchov a dolín je ve-novaná významným osobnostiam regiónu,ktoré sa podieľali na pozdvihnutí vedecko--technického pokroku vo svete, zaujímavos-tiam a histórii. Najnovšia publikácia Pretvorilidolnozemskú rovinu uvádza biografické profilytakmer sto osobností žijúcich na Dolnej zemi,kde v oblasti kultúry, vzdelávania, prírodnýchvied a pôdohospodárstva pomáhali pozdvihnúťhmotnú a duchovnú úroveň Slovákov. Sú v nejzaznamenané príbehy a profily pokračovate-ľov a ich podiel na zachovávaní národnej iden-tity.

S minulosÈou Slovákov na Dolniakoch sana Slovensku uÏ tradiãne zaoberá iba nie koºko nad‰encov. Celá problematikaakosi nie je dosÈ lákavá, vy sa jej predsavenujete naplno, programovo, odu‰ev-nene, aÏ fanaticky. Ako ste sa k nej do-stali?Už ako chlapec som oproti ostatným kamará-tom mal nevýhodu, že mi chýbali starí otcovia.

Starý otec z otcovej strany odišiel roku 1906za prácou do USA. Môj otec mal vtedy iba je-denásť mesiacov a vlastného otca si vlastne ne-poznal. Pracoval v pensylvánskych baniach, zozačiatku rodine písal, ale čoskoro sa odmlčala domov sa už nikdy nevrátil. Starý otec z mat-kinej strany odišiel roku 1927 do Kanady, kdezo začiatku pracoval v provincii Saskatchevanna železnici, potom nevedno kde. Aj ten sa počase odmlčal a rodina sa dozvedela iba to, žev roku 1960 umrel v Saskatoone. Zrejme obi -dvaja si žili svojím životom a na deti, manžel -ky, ktoré celý život žili ako vdovy, zabudli.Druhý dôvod bol, že od mladosti som počúvalnajstarších, ako sa mnohí z ich predkov v mi-nulosti vysťahovali z našich dedín na Dolnúzem. Z početnej rodiny odchádzal spravidlanajmladší syn, neskôr i celé rodiny. Po rokochsa niektorí, najmä zo srbského Banátu, kon-krétne z Kovačice, pri hľadaní koreňov k svo-jim rodinám prihlásili. Začal som skúmaťv cirkevných protokoloch, archívoch, spolu-pracovať s Odborom pre zahraničných Slová-kov MS v Bratislave. Potom nasledovali mojevytrvalé cesty po ich stopách.

Na Dolnej zemi vás poznajú a uznávajúako svojho. Na minulosÈ a súãasnosÈ na-‰ich Slovákov na Dolnej zemi sa pozerátes ist˘m nadhºadom. Ako by ste charakteri-zovali jednotlivé komunity a v ãom vidíterozdiel medzi nimi?Pri Slovákoch žijúcich už viac ako tristo rokovna území terajšieho Maďarska je charakteris-

tická najmä strata ich pôvodného materinskéhojazyka. Ich mentalita, vďačnosť, toleranciaa iné národné povahové vlastnosti zostali slo-venské, ale maďarskosť je v nich tak zašte-pená, že si to sami už veľmi ani neuvedomujú.Aj tí, ktorí dobre ovládajú archaickú sloven-činu, radšej chcú hovoriť po maďarsky. Pre-kvapuje, že aj Slováci, ktorí tak radi spievajú,tancujú po slovensky a sú členmi slovenskýchsúborov, spolkov a krúžkov, keď idú voliť, zaSlováka sa neprihlásia. Cítia po slovensky, aleboja sa prejaviť národnostne i jazykovo. Mrzíma, že aj tých málo Slovákov v Maďarsku sadelí na obyčajných a učenejších, a tak sa celánárodnosť oslabuje. Slovákom tu chýba nielenslovenské povedomie, ale aj sebavedomie,a preto ich treba pri každej príležitosti povzbu-dzovať. V Rumunsku cítiť jazykový, vzdelanostnýa povahový rozdiel medzi vrchárskymi (bi-horskými, katolíckymi) a nížinnými (banát-skymi, evanjelickými) Slovákmi. Vychádzato z historických podmienok a vývoja. Ba-nátski Slováci mali podstatne lepšie prírodné,hospodárske a vzdelanostné možnosti a vý-hody ako Bihorčania vo vrchárskych oblas-tiach Sedmohradského rudohoria. Dnes sa aj tíodolnejší a početnejší sťahujú do nížin, a tonajmä medzi Slovákov pri rieke Maruša.Obidve skupiny spolunažívajú v pokoji a spoluzachraňujú aj tam stále ubúdajúcu slovenskúnárodnosť. Pokiaľ sa v školách bude učiťa doma v rodinách sa bude naďalej rozprávaťpo slovensky, ich národné povedomie sa eštedlho udrží.Slováci žijúci v srbskej Vojvodine historickypatria medzi najuvedomelejších na Dolnejzemi. Stýkam sa tam s mnohými významnýmislovenskými osobnosťami, najradšej mám prí-stupnú a otvorenú dušu a srdce obyčajnýchSlovákov, ktorí si zachovávajú svoje rodinnétradície. V ostatných rokoch národnosť v tejtodoteraz najslovenskejšej časti Dolnej zemeznačne oslabuje ich veľký odliv (a to najmänajvzdelanejších) do krajiny svojich predkovaj inde do sveta. Ani nízka pôrodnosť v ostat-ných rokoch neveští do budúcnosti nič dobrépre slovenskosť.Kolonizácia Slovákov v Chorvátsku (Slavónia)sa začínala prevažne až koncom 19. storočia.Aj napriek tomu kysuckú slovenčinu tam bolodlho počuť iba v rodinách a na ulici. V kostolea v škole sa používal chorvátsky jazyk a Slo-vákom hrozila jazyková asimilácia blízkym ja-zykom. Až po druhej svetovej vojne sa začala

4 | SLOVENSKO

So zakorenen˘mi dolnozemskými výhonkami

Hovoríme s publicistomJánom Jančovicom

v niektorých obciach aj výučba slovenčiny.Keď už bol dostatok učiteľov, vyučovanie slo-venčiny sa rozšírilo. Medzi Slovákmi v Slavó-nii som bol ako študent na zahraničnej praxiroku 1966 a potom na reportáži pre časopisSlovensko, keď v Josipovci roku 1982 oslavo-vali storočnicu založenia obce Slovákmi. Uči-teľmi slovenčiny tam boli pán Kvasňovskýa pani Kristeková. Josipovec bol vtedy bielouvranou vo výučbe materčiny. V neskorších ro-koch, keď bola založená Matica slovenskáv Chorvátsku, sa rozvinula výučba slovenčiny,nebývalý rozvoj slovenskej kultúry sa začalv takých obciach osídlených Slovákmi, o kto-rých bolo dovtedy málo počuť.

Va‰a bádateºská a publikaãná ãinnosÈ pri-ná‰a plody stále nie dosÈ rozvinut˘ch slo-vensko-slovensk˘ch vzÈahov. Uviedli by steaspoÀ niekoºko príkladov krajanov a pre-sídlencov – navrátilcov na Slovensku?Osobne aj svojou rozsiahlou publikačnou čin-nosťou som napríklad podnietil obnovu kon-taktov a návštev obcí a spríbuznených rodín,hľadajúcich svoje korene. Boli to napríklad La-bátovci z Aradáča s Labátovcami v DolnýchStrhároch, Ďurišovci z Padiny a zo Sarvašas Ďurišovcami z Pôtra, Bačúrovci z Padinys Bačúrovcami z Dolnej Strehovej, Markovciz Kovačice a Padiny s Markovcami zo Sen-ného (Novohrad), Hriešikovci z Kovačices Hriešikovcami z Pôtra, ale mohol by somspomenúť aj Babkovcov z Kovačice či ďal-ších. Po publikovaných reportážach navštíviliokrem rodín aj obce, kde záujemcovia pátraliv cirkevných archívoch, cintorínoch, kosto-loch. Mnohé rodiny z Vojvodiny, Rumunskaa Maďarska si hľadajú svoj pôvod. A písomnea telefonicky sa na mňa pri svojom bádaníz tejto oblasti obracajú o pomoc viacerí zo Slo-venska. Zabezpečoval a podnietil som aj návštevua spriatelenie obcí z Maďarska a Srbska s ob-cami na Slovensku. Som rád, že ma pravidelnepozývajú na besedy a prednášky. Niekoľkokrátsom prednášal v Maďarsku, Srbsku a na mno-hých miestach na Slovensku, kde žijú hlavnepresídlenci z Dolnej zeme: Nové Zámky, Ga-lanta, Lučenec, Diakovce, Tešedíkovo, Ne-svady, Kolárovo, Šárovce...

KeìÏe máte pred sebou e‰te zopár(dúfajme, aj veºmi okrúhlych) Ïivotn˘ch ju-bileí, na záver by ste na‰im ãitateºommohli prezradiÈ, ão by ste chceli v najbliÏ-‰om a aj vzdialenej‰om období spracovaÈ...To všetko závisí od viacerých vecí, ale predo-všetkým od zdravia. Pamäť môjho počítača satakmer každodenne zapína, na pozvanie nav -števujem miesta, kde sa usadili presídlenciz Dolnej zeme, stretávam ochotných ľudí, alemôže to byť niečo podobné, ako je najnovšiamonografia o Čanádalberťanoch v Diakov-ciach. Napríklad veľké a neprebádané cirkevnéarchívy so slovenskými písanými protokolmio usadení a následnom živote Slovákov sa na-chádzajú v evanjelických obciach Novohrad-skej a Peštianskej župy. To je tiež jeden tip na

materiál, ktorému by bolo potrebné sa venovaťa spracovať ho do celku. Závisí to však odmnohých limitujúcich faktorov. Je to však za-ujímavá bádateľská téma.

IMRICH FUHLFOTO: ARCHÍV JÁNA JANČOVICA

SLOVENSKO | 5

With Rooted Shoots of the Lower Land An interview with Ján Janãovic. This agriculturalengineer, journalist, publicist and non-fictionwriter was born in Pôtor on 6 February 1941. Hecontributed to newspapers, magazines and cal-endars in Slovakia and within Slovak communi-ties abroad, professionally co-operated withradio, television and short film. He has inten-sively and systematically dedicated himself tothe problems of life of Slovaks abroad, mainly ofthose in the Lower Land, for several decades. Hemade researches right among Slovaks living invarious countries. He published his findings andresearch results in periodicals, miscellanies and12 books.

Ján Jančovic

Poľnohospodársky inžinier, novinár, publi-cista, spisovateľ literatúry faktu sa narodil 6. februára 1941 v Pôtri (okres Veľký Krtíš).Na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitrevyštudoval v rokoch 1962 – 1967 ekonomikupoľnohospodárstva. Od roku 1970 pracovalv oblasti podnikovej propagácie a výstav-níctva. Prispieva do novín, časopisov a ka-lendárov na Slovensku a v slovenskom za-hraničí, odborne spolupracoval s rozhlasom,televíziou a krátkym filmom. Do roku 2004bol najskôr manažérom a potom desať rokovzástupcom šéfredaktora týždenníka Roľníckenovinky. Intenzívne a programovo sa už nie-koľko desaťročí venuje problematike životaSlovákov v zahraničí, najmä dolnozemských.Svoje poznatky a výsledky bádania priamov prostredí Slovákov žijúcich v jednotlivýchkrajinách publikoval v periodickej tlači, zbor-níkoch aj knižných monografických prácach. Ján Jančovic a celá rodina žije v Nitre, nasvojej rodnej postati v Pôtri zachováva kul-túrne dedičstvo svojich roľníckych predkov,zariadené ako rodinné múzeum. Zo zachova-lej pozostalosti, ako i nákupom vybavil dompôvodným nábytkom a zariadením, dvora hospodárske budovy naplnil strojmi, nára-dím, náčiním na spôsob tradičného spôsobuživota a práce roľníka v minulosti.

Vývoj v slovenskom zahraničí počas poslednýchdvadsať rokov čoraz dôraznejšie nastoľuje po-trebu dôkladného prehodnotenia doterajšiehoprístupu relevantných orgánov a inštitúcií Slo-venskej republiky k Slovákom žijúcim v zahra-ničí (k osobám hlásiacim sa k  slovenskémupôvodu). Prax ukazuje, že parametre politikySlovenskej republiky vo vzťahu k „zahraničnýmSlovákom“ už dávno nezodpovedajú reálnympodmienkam a s nimi súvisiacim potrebám a po-žiadavkám slovenskej diaspóry, najmä tých Slo-vákov, ktorí žijú a pôsobia na „Západe“.Nezohľadňovanie legitímnych potrieb a požia-daviek (výber pozri dole) pociťujú vo svojom ži-vote a spoločenskom postavení nielen príslušníciskorších emigračných vĺn a ich potomkovia, aleaj občania Slovenskej republiky z novodobýchmigračných prúdov, smerujúcich prevažne doštátov západnej Európy a zámoria. Dôsledky dlhodobého neriešenia už dávno zná-mych problémov sa prejavujú o. i. aj v drama-tickom poklese počtu osôb, ktoré sa v zahraničíhlásia k slovenskému pôvodu (v r. 1990/1991ich bolo zhruba 2,5 mil., v r. 2010/2011 už aninie 1 mil.). Tento alarmujúci vývoj ostáva zostrany relevantných orgánov a inštitúcií SR dlho-dobo nepovšimnutý. Preto sa netreba čudovať,že zo slovenskej strany sa doteraz nepodnikližiadne kroky, ktoré by pokračujúci pokles počtuSlovákov žijúcich v zahraničí aspoň pribrzdilia prípadne zastavili. O revitalizácii slovenskejpospolitosti v zahraničí sa za daných podmienoknedá ani len snívať. Príznačným pre ľahostajno-nevšímavý prístupk tejto nadmieru naliehavej skutočnosti je spô-sob, akým sa Koncepcia štátnej politiky starost -livosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku2015 (ďalej Koncepcia – pozn. red.) snaží tentoproblém obísť. Ako príklad postačí uviesťz textu Koncepcie údaj o počte Slovákov žijúcichv zahraničí v roku 2007, keď bola predložená naschválenie do NR SR. Napriek vtedy už všeo-becne známym výsledkom sčítania obyvateľstvav USA (v r. 2000) a v Českej republike (v r.2001), kde žijú najpočetnejšie slovenské komu-nity (celkový pokles oproti r. 1990/91 o viac ako1,3 mil.) sa pri stanovení cieľov a rámcovýchpodmienok v Koncepcii vychádzalo z absolútnenerealistických 2,25 mil. Slovákov žijúcich v za-hraničí. Ako môže celá Koncepcia stáť na pev-ných základoch, keď sa východiskové parametrenekryjú s realitou (ako je to v prípade nespráv-nych údajov o počte osôb, ktoré sa v zahraničíhlásia k slovenskému pôvodu)? Objektívna analýza (pre mnohých) neuspokoji-vého stavu v slovenskej diaspóre ukazuje, žehlavnou príčinou kritickej situácie a najväčšiuprekážku na ceste k náprave predstavujú legisla-tívne nedostatky obsiahnuté v Koncepcii v statiObsahové zameranie Koncepcie... do r. 2015.Je nastavené tak, že sú prednostne zohľadňovanépotreby a požiadavky slovenských komunít zostrednej a juhovýchodnej Európy. Uprednostňo-vanie týchto komunít sa najvýraznejšie prejavujev každoročnom procese rozdeľovania dotácií.Štatistické vyhodnotenie výšky pridelených fi-nančných prostriedkov v závislosti od štátov/re-giónov v rokoch 2006 – 2012 dokazuje, že kra-

janské organizácie zo štátov strednej, východ-nej a južnej Európy získali v priemere 75 %z celkovej sumy. Zvyšok „slovenského sveta“(západná Európa, Severná a Južná Amerika,Blízky východ, južná Afrika a Austrália) samusel uspokojiť s 25 % z celkového objemu.Uvedené čísla dokumentujú zjavnú, roky pre-trvávajúcu nevyváženosť pri rozdeľovaní dotá-cií pre slovenské zahraničie. Bolo by všaknespravodlivé, keby sa ÚSŽZ podsúvalo zá-

merné uprednostňovanie spolkov zo stredneja  juhovýchodnej Európy na úkor „Západu“.ÚSŽZ je pri plnení svojich úloh viazaný o. i. ajustanoveniami z Koncepcie, čím sú rozsaha efektivita jeho pôsobenia značne zúžené. Pri hľadaní riešení problémov a východísk sme-rujúcich k zvýšeniu vzájomnej dôvery a poro-zumenia medzi slovenským zahraničím aSlovenskou republikou je v  prvom rade po-trebné dohodnúť sa na témach a tematických

6 | SLOVENSKO

Posledné dva októbrové dni sa konala v Bratislave Stála konferen-cia Slovenská republika a Slováci Ïijúci v zahraniãí 2012. Pri‰lo naÀu 89 krajanov usaden˘ch v 21 ‰tátoch na ‰tyroch kontinentochsveta. Na jej okraj moÏno kon‰tatovaÈ, Ïe od posledného stret-nutia krajanov pred dvoma rokmi sa v obsahu podujatia niã podstatné nezmenilo. Namiesto vedeckého fóra (ako by sa odkonferencie zákonite malo oãakávaÈ) boli vystúpenia úãastníkovnajmä spomienkové, kon‰tatujúce predchádzajúcu ãinnosÈ a pred-kladajúce poÏiadavky smerom k organizátorovi (Úrad pre SlovákovÏijúcich v zahraniãí – ÚSÎZ) a ‰tátu. Na redakciu ãasopisu sa obrátilDu‰an Klimo (predseda Slovensko-nemeckej únie, prv˘ predsedaSvetového zdruÏenia Slovákov v zahraniãí a zakladajúci ãlen ÚnieSlovákov v zahraniãí) s ponukou publikovaÈ text svojho príspevku,ktor˘ nemohol predniesÈ na konferencii v plnom znení. Nazval hoK potrebe aktualizácie Koncepcie ‰tátnej politiky starostlivostio Slovákov Ïijúcich v zahraniãí do roku 2015 a v jeho úvode tlmoãínázor viacer˘ch úãastníkov, Ïe „vedenie konferencie nevyuÏilojedi neãnú príleÏitosÈ na slobodn˘ prejav mienky, otvoren˘ dia-lóg a odbornú diskusiu“.

Poznámky

okruhoch zásadného významu (priority), ako ajna jasných, nespochybniteľných „pravidláchhry“. Uvádzam niekoľko návrhov na diskusiu:Koncepcia v súčasnej podobe je nadmieru roz-siahla, komplikovaná a môžu sa v nej vyznaťlen špecialisti zo Slovenska. Prínosom by bolajej „zoštíhlená“ verzia v podobe praktickej prí-ručky, zrozumiteľnej aj laickej verejnosti, tedaaj Slovákom v zahraničí. Nová Koncepcia (na konkrétne nasledujúceobdobie – pozn. red.) by už nemala mať po-dobu dogmy, ale jej „duch“, obsah a formaby mali pružne reagovať na potreby a požia-davky aktuálnych procesov v  slovenskejdiaspóre.Vypracovanie novej Koncepcie by malo byťzverené do rúk takým odborníkom zo Slo-venska, ktorí by boli otvorení aj nekonvenčnýmmyšlienkam, nebránili by sa spolupráci so zá-

Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcichv zahraničí je potrebné v spolupráci so zástup-cami slovenského zahraničia čo najskôr nove-lizovať. Treba čo najskôr podniknúť kroky/prijať rám-cové opatrenia s cieľom zastaviť dramatickýpokles počtu osôb hlásiacich sa v  zahraničík slovenskému pôvodu.

Výber zo zoznamu základných požiadaviekSlovákov zo zahraničia:

1. Zriadenie stálej komisie pre Slovákov žijú-cich v zahraničí (SvZ) pri Výbore pre zahra-ničné veci NR SR, kde by SvZ mali trvalézastúpenie. V relevantných výboroch NR SR by SvZ malistatus pozorovateľa s hlasom poradným.2. Novelizácia zákona č. 474/2005 Z. z. o Slo-

osobe, ktorá má aspoň jedného predka sloven-ského pôvodu (bez ohľadu na počet predchá-dzajúcich generácií alebo dĺžku pobytu naúzemí Slovenska (Lex sanguinis).4. Vytvorenie legislatívneho rámca a zabezpe-čenie finančných prostriedkov na právnuochranu slovenských rodín, detí a mládeže v za-hraničí.5. Vytvorenie legislatívneho rámca a zabezpe-čenie finančných prostriedkov za účelom pod-pory škôl s vyučovacím jazykom slovenským avzdelávacích centier v zahraničí.6. Navýšenie finančných prostriedkov v dotač-nom systéme pre SvZ na minimálne takú úro-veň, ako dostávajú menšiny na Slovensku (v r.2012 – 4,5 mil. eur).7. Vytvorenie legislatívneho rámca a zabezpe-čenie finančných prostriedkov za účelom pod-pory duchovnej starostlivosti o SvZ.

SLOVENSKO | 7

Compatriot Conference NotesDuring the last two days of October the StandingConference Slovak Republic and Slovaks LivingAbroad 2012 took place in Bratislava. Our compa-triots settled down in 21 countries of four world'scontinents arrived at the conference. We can makean incidental remark that there was no importantprogramme change of the event from the lastmeeting of expatriates held two years ago. Insteadof a scientific forum, as one at a conference wouldexpect, the speeches of the participants weremainly commemorative, evaluating previous activ-ities and putting forward demands on the organiser(Úrad pre Slovákov Ïijúcich v zahraniãí ÚSÎZ – Of-fice for Slovaks Living Abroad) and state. The author of the contribution states that the de-velopment among Slovaks abroad during lasttwenty years proves the urgent need for a thoroughrevision of the present approach of the relevant au-thorities and institutions of the Slovak Republic toSlovaks living abroad. Practice does not correspondto the real conditions and the related needs any-more, neither to the demands of Slovak diaspora,mainly the Slovaks living and working in the “West”.It is not only the participants of the earlier emigra-tion waves and their descendants but also the cit-izens of the Slovak Republic from the latestmigration flows heading predominantly to thecountries of Western Europe and overseas who ex-perience indifference to their legitimate needs anddemands in their lives and social statuses. Conse-quences of long-lasting failure to solve the well-known, persisting problems can be seen in adramatic decrease in the number of people abroadwho claim allegiance to Slovaks and their Slovakroots (in 1990-1991 there were about 2.5 millionof them, in 2010-2011 not even a single million).

8. Zabezpečenie voľného príjmu programovRTVS v zahraničí. 9. Vytvorenie podmienok pre pravidelné vysie-lanie RTVS o živote, činnosti, kultúre atď. SvZ.10. Treba čo najskôr podniknúť kroky/prijaťrámcové opatrenia s cieľom využiť potenciálv slovenskom zahraničí pri aktívnej podpore zá-ujmov Slovenskej republiky (ofenzívny lobing).

DUŠAN KLIMOFOTO: DUŠAN MIKOLAJ

stupcami slovenského zahraničia a  ktorí byv prvom rade hľadali spôsoby riešenia problé-mov, na rozdiel od zaužívanej praxe, keď sa pri-oritne uvádzajú dôvody, prečo sa problémynedajú riešiť.Nejasnosti v interpretácii niektorých častí Kon-cepcie by mohlo pomôcť odstrániť jednoznačnéstanovisko vlády SR, resp. NR SR, zvlášť ohľa-dom kladenia dôrazu na objektivitu a vyváže-nosť, prípadne váhu záujmu pri posudzovaníslovenských komunít v zahraničí.

vákoch žijúcich v zahraničí za pripomienkova-cej a dohliadajúcej účasti zástupcov SvZ počascelého procesu novelizácie.ÚSŽZ by sa mal stať ústredným orgánom štát-nej správy s vlastným rozpočtom. O predsedoviÚSŽZ by rozhodovala NR SR, pričom SvZ bydostali možnosť navrhnúť vlastného kandidáta.Uviesť do života systém konzulárnej evidencieSvZ.3. Novelizovanie zákona o občianstve SR,kto rá by umožnila získať občianstvo SR každej

Autor príspevku (vpravo) s Aristi-dom Zelenayom, tajomníkomZdruÏenia Slovákov vo ·vajãiarsku

Predseda Matice sloven-skej Marián Tkáã v rozho-vore s predsedom ZväzuSlovákov v ChorvátskuAndrijom Kuricom

Eva Kapiãáková, ‰éfre-daktorka ãasopisu Slo-

váci v Írsku, predobrazmi MiroslavaBenku (písali sme

o Àom v predchádzajú -com ãísle ãasopisu)

ku krajanskej konferencii

Ostrov mnohorak˘ch vplyvovNajvyšší predstaviteľ Cypru na Slovensku Ma -rios Kountourides na záver cyperského predsed-níctva v Rade EÚ pozval na spoločnýcypersko-slovenský kultúrny program. Večerv Bratislave sa stal vhodnou príležitosťou naúvahu, ako sa historické udalosti dvoch zdanlivovzdialených kultúr dotýkajú a prelínajú. A najmä,aké sú možnosti ich zbližovania v súčasnýchdiplomatických i mnohorakých občianskychvzťahoch. Cyprus patrí medzi najmenšie štátyeurópskeho zoskupenia, jeho ostrovná rozlohatvorí približne devätinu územia, na akom sarozkladá Slovensko, počet Cyperčanov je asisedemnásobne menší. Je síce tretím najväčšímostrovom (po Sicílii a Sardínii) v Stredomorí, aleod augusta 1974 je násilne rozdelený demarkač-nou čiarou a viac ako tretinu územia zaberáSeverocyperská turecká republika. Kolonizačné dejiny Cypru sa tak stáročiamipreklenuli až do nášho súčasného. Ostrov másvojou geografickou polohou strategický výz-nam. Uvedomoval si to pred viac ako tromistoročiami pred Kristom Alexander Veľký, poňom Ptolemaios. Roku 1571 prešiel ostrov podsprávu Otomanskej ríše, roku 1878 na osem de-saťročí zase Veľkej Británie. V druhej polovici50. rokov minulého storočia začal Cyprus oslo-bodzovací boj za nezávislosť. Získal ju roku1960 a bol vyhlásený za republiku. Zmluvu pod-

písali obe komunity usadené na cyperskom os-trove – grécka i turecká, medzinárodne ju garan-tovali Helénska republika, Turecká republikaa Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Sever -ného Írska. Po pučistickom prevrate, pod-porovanom gréckou juntou, však bola cyperskávláda spolu s prezidentom Makariosom III.v spomínanom roku 1974 zvrhnutá. Nasledujúcirok tureckí Cyperčania vyhlásili severnú časť os-trova, kde boli v prevažnej väčšine, za nezávislú.A 15. novembra 1983 za samostatný štát. Uznaloho iba Turecko, Organizácia islamskej konferen-cie mu priznala členský status (Štát CyperskýchTurkov).Bezpečnostná rada Organizácie spojených náro-dov vyhlásila túto akciu za protiprávnu a vyzvalana jej zrušenie. Turecká strana však začala s et-nickými čistkami „svojho“ územia, ničila vzácnuarchitektúru, likvidovala kresťanské pamiatky,bombardovala občianske objekty. Nastal exodusGrékov na juh ostrova. Dôsledky tejto svojvôle, nerešpektujúcej zá -kladné medzinárodné ustanovenia susedskéhospolunažívania, sú výrazne viditeľné i v súčas-nosti. Medzi severnou a južnou časťou ostrova savytvorila tzv. nárazníková zóna (nazývaná aj ze-lená línia). Od roku 1964 ju nepretržite kon-trolujú mierové sily OSN na Cypre (UNFICYP).Spojené kráľovstvo podľa súhlasu s nezávis-losťou ostrova vlastní na jeho južnom pobreží

dve územia – Akrotíri a Dekéleia (využívajú saako vojenské základne). Takmer polstoročnúhistóriu mierových misií tvorí viac ako de-saťročie i Slovenská republika. V máji 2001nastúpili do UNFICYP prví príslušníci našichozbrojených síl a zakrátko prevzali velenie v jed-nom z jej sektorov.

Stredomorské a stredoeurópske súvislostiJeden z podnetných príkladov kultúrneja duchovnej spolupráce nášho a cyperského štátunachádzame v Mojmírovciach. V polovici tohtoroka Marios Kountourides zavítal sem nielen akoveľvyslanec Cyperskej republiky v Slovenskejrepublike. Obrazne možno povedať, že v stredeobce vzdialenej necelých sto kilometrov odhlavného mesta Slovenska našiel domovskézázemie. V barokovo-klasicistickom kaštieliz 18. storočia sa zúčastnil na slávnostnomotvorení expozície byzantských ikon. Bola totaká významná udalosť, že väčšina našich médiípri nej priam stratila dych. Netreba sa však zner -vózňovať nedostatočnou dochvíľnosťou:zbierka je trvalého charakteru, nachádza sav objekte Vzdelávacieho inštitútu COOP (čo je skratka spoločnosti našich spotrebnýchdružstiev) a ten je už dlhodobo osvedčenouznačkou odborného a osvetového vzdelávania.V novodobej histórii ho v ňom aktívne absolvo-vali už tisícky ľudí, ďalšie využívajú príjemné

8 | SLOVENSKO

Ostrovná Cyperská republika vo v˘chodnej ãasti Stredozemného mora je obklopená stredov˘chod-n˘mi ázijsk˘mi ‰tátmi, politicky patrí do európskych ‰truktúr. Práve sa jej konãí historicky prv˘ polrokpredsedníctva v Rade Európskej únie (Slovenská republika bude maÈ túto povinnosÈ o ‰tyri roky ne-skôr, v druhej polovici roku 2016). K vzájomnému zbliÏovaniu národov dvoch ‰tátov, ktoré sa staliãlenmi EÚ v tom istom roku (2004), na oficiálnej úrovni prispievajú ich veºvyslanectvá. Slovenskév Nikózii pôsobí päÈ rokov, jeho veºvyslankyÀou je Anna Tureniãová. Cyprus otvoril svoje veºvysla-nectvo v Bratislave pred dvoma rokmi (ão bolo práve pri polstoroãí vzniku Cyperskej republiky).

KnieÏa Rastislav Sv. Cyril Sv. Gorazd

Cyprus udomácnen˘ v Mojmírovciach

prostredie kaštieľa situovaného uprostred roz -siahleho parku na rokovania, spoločenské stret-nutia, športový relax. Ak si niekto na tomto mieste položí spochybňu-júcu otázku, čo už len naša „krajinka“ máspoločné s byzantskou tradíciou tvorby ikon, ne-treba ju brať vážne. Stačí si zájsť na severový-chod Slovenska a pozrieť si ikonopisnú zbierkuvo svidníckom múzeu. Keď tam budete, môžetesi pozrieť skvosty tejto výtvarnej tvorivosti vo viacerých starých drevených či modernýchpravoslávnych alebo gréckokatolíckychcerkvách. Riaditeľ Vzdelávacieho inštitútuCOOP Štefan Bugár k tomu dodal, že Moj -mírovce susedia s historicky významnou Nitrou.Vedľajšia dedina sa nazýva Svätuplukovoa ďalšou sú Rastislavice. Už svojimi názvamipripomínajú slávne časy Veľkej Moravy. Navyšesa nachádzame časovo uprostred pripomínaní1150. výročia príchodu svätcov Cyrila a Metodado našich končín – a tak veríme, že počas nehonadviažeme i dlhodobejšie kontakty so štátmi,ktoré sú s touto významnou tradíciou priamospäté, alebo ju uznávajú ako duchovnú súčasťeurópskych dejín. Už pri krátkom návrate do predchádzajúcichstáročí druhej polovice minulého tisícročia námpreletia mysľou udalosti, ktoré hrmotali Eu-rópou. Zo tridsať kilometrov od Mojmíroviecsú Nové Zámky, jedno z viacerých miest, ktoréboli dlhé obdobie nárazníkovou obrannou zónoupred dobyvačnými nájazdmi. Aby si obyvateliazachránili aspoň holé životy, kopali niekoľkokilometrov dlhé podzemné chodby, stavalistrážne veže, na vyvýšeninách zapaľovali ohneupozorňujúce na blížiace sa nebezpečenstvo.Viac ako jeden a pol storočia bolo územie podtureckou nadvládou, ich posádky si „vyslanecképráva“ uplatňovali čisto mocensky. Miestni aktivisti si povedali, že pri vzájom-nom zjednocovaní „ducha európskych dejín“treba ústretovo hľadať spôsoby na ich priblíže-nia. Vypracovali európsky projekt na vybu-dovanie Múzea protitureckého boja. Do jehosúčasti zaradili miestopis architektonických ob-jektov a konkrétnych územných lokalít či ob-novu obranných pozícií. So svojou predstavouv komisii posudzujúcej návrhy neprešli.Pripomenutie stáročia starej histórie by vrajmohlo nepriaznivo narušiť súčasné úsiliaTurecka pri jeho prístupových rokovaniach doEurópskej únie.

KresÈanské duchovno ikonAby sme však touto epizódkou nezastierali de-saťročné úsilia Cyperskej republiky o mierovériešenia situácie na tomto stredozemnom ostrove,vráťme sa k pokoju byzantských ikon.Z vyššieho princípu majú tradíciu trvajúcu pät-násť storočí a ich kresťanský a etický odkazpredstavuje morálnu autoritu až do prítomnosti.Mnohé z toho, čo tu spomíname, hmatateľne visína stenách interiérov mojmírovského kaštieľaa predstavuje podstatne viac, ako sa očakávaod obrazu, od výtvarného diela či dlhodobejumeleckej expozície. Nateraz posledné ikonyvznikli na tohtoročnom sympóziu v tamojšomkaštieli. Týždeň ich „písalo“ starou byzantskoutechnológiou štrnásť cyperských umelcov podvedením Costasa Gerasimoua, riaditeľa školyikonopisectva v Larnake. Prirodzene, v porovnaní s úctyhodnou tradíciou,

je to vskutku iba zlomok v „mori času“. A napozadí celistvého odkazu prapredkov je jednýmz mnohých v zástupe generácií, ktorí sa v pokore,usilovnosti a nevyhnutnej sústredenosti usilujúčo najväčšmi priblížiť k „ikonopisnému pra -obrazu“. Ich vlastná tvorba, nech je akokoľvekmajstrovská, neprejavuje nijaké snahy prekročiťsymboliku dogiem ortodoxnej cirkvi. Ich obrazysvietia sviežimi farbami, lenže dávna maliarskatechnika (nanášaná štetcami na drevený podkladso zmesou práškových farieb vajec a vínnehooctu) ich viaže dodržiavať jej pôvodné tajomstvá.Ak poznamenáme, že maliar sa svojou „pís-motvorbou“ súbežne a nepretržite „zhováras Bohom“, pripomenie to jedno zo základnýchgnómických „pravidiel“. Kvalitatívny sumármôže vstúpiť do duší všetkých, ktorí sa sústre-dene zahľadia na ikonu ako nadčasový odkaz.

Súãasní ikonopisci Ak sa v antických mýtoch hovorí o vtákoviFénixovi vstávajúcom z popola, túto paralelumožno uplatniť i pri súčasných cyperskýchikonopiscoch. Azda nie je náhoda, že výrazná re-nesancia tradičnej technológie, ktorá má pôvodv šiestom storočí, nastala práve v novodobomemancipačnom hnutí Cyperčanov a vnútorne saupevnila násiliami vedúcimi k rozdeleniu os-trova. Návrat k tradícii, ktorá časom ustupovalado zabudnutia, podnietil vzdelaný mních Simeon

z Cypru. Keď začal ikonopisectvo učiť, obrátilsa popri skúsených tvorcoch na mladých ľudí.Viacerí mali technické vzdelanie, pracovalimimo oblasti umenia. Zjednocoval ich všakspoločný záujem o tradičnú byzantskú maľbu. Aktívna odozva podnietila otvorenie školy v Lar-nake, jednom z najstarších obývaných miest naCypre. Jej žiakom bol aj spomínaný CostasGerasimou. Vyštudoval byzantskú archeológiu,študijná téma mu bola teda osobne blízka a poprizaujatí tvorbou prejavil organizačné danosti.V Mojmírovskom kaštieli zabezpečuje pobytysvojich žiakov, organizuje tvorivé dielne. Pokaždej návšteve zanechávajú po sebe nezaned-bateľnú stopu práve byzantskými ikonami. Je to odkaz hoden úcty a uznania.

DUŠAN MIKOLAJFOTO: AUTOR

SLOVENSKO | 9

Cyprus Housed in Mojmírovce

The very first half-year term of the Republic ofCyprus as of a country presiding over the Councilof the European Union comes to an end. Cyprusopened its embassy in Bratislava two years ago.The ambassador Marios Kountourides attendedthe opening of the permanent exhibition ofByzantine icons at Mojmírovce Manor House inthe middle of this year. The shown icons werecreated by Cypriot artists under the tutelage ofCostas Gerasimou, a principal of the iconogra-phy school in Larnaca.

Costas Gerasimou, riaditeº ‰koly ikonopisectva v cyperskej Larnake

Cypersk˘ veºvyslanec Marios Kountourides(vpravo) s riaditeºom Vzdelávacieho in‰titútuCOOP v Mojmírovciach ·tefanom Bugárom

Pozvanie od honorárneho konzula Mesto Port Moody organizuje každý rok dvoj-týždňový Umelecký festival. Vystupujú na ňomrôzni umelci a umelecké skupiny z celej Kanady.Jeden z večerov festivalu býva venovaný národu,ktorého príslušníci tvoria mozaiku mnohonárod-nosti Kanady. Súhrou šťastných okolností mali21. septembra 2012 miestni Slováci možnosťukázať niekoľko skvostov z pokladnice svojejhistórie, z hudobného a tanečného dedičstva ajzo súčasného života. Jane Matthews, výkonnáriaditeľka umeleckého centra v Port Moody, pri-pomenula, že tohoročný Festival of Arts je užpätnástym, ktoré mesto organizuje. 

Návštevníkov včera vítala vkusne vyzdobenávstupná hala mestskej radnice. Atmosféra, ktorátam vládla, sľubovala, že názov večernej oslavyZakúste Slovensko (Experiencie Slovakia) sa staneskutočnosťou.  Divadelnú sálu s  kapacitou 220miest zaplnili Slováci z okolia Vancouveru, ichpriatelia a známi, spolu s viacerými členmi kon-zulátov iných štátov, ktorých na podujatie pozvalhonorárny konzul SR vo Vancouveri Stanislav Li-šiak. Honorárny konzulát SR vo Vancouveri malnad večerom Zakúste Slovensko aj patronát. Sta-nislav Lišiak poďakoval všetkým prítomným, žeprijali pozvanie na oslavy 20. výročia Ústavy Slo-venskej republiky. Menovite privítal členov diplo-

matického zboru z Kostariky, Nemecka, Japonska,Malajzie, Poľska, Ekvádoru a Pakistanu (oslavu20. výročia slovenskej ústavy pozdravila aj pre-miérka Britskej Kolumbie Cristy Clark). Vo svojom príhovore poukázal na úspechy,ktoré Slovensko dosiahlo v posledných dvad-siatich rokoch svojho vývoja, vyzdvihol dobrévzťahy medzi Kanadou a Slovenskou republi-kou a poďakoval všetkým dobrovoľníkom, ktorívenovali svoj voľný čas príprave večera. 

Piesne pre celé hºadisko A potom sa začal program, ktorý sprevádzalaLucia Bardos. 

10 | SLOVENSKO

v Port Moody

Ako zakúsiť Slovensko

Slovensk˘ jezuita Fr. Ján Spru‰ansk˘ b˘val v Port Moody zaãiatkom 50. rokov minulého storoãia. Pracovalmedzi miestnymi Slovákmi. O svojej práci pí‰e takto: „Slováci sú hodne roztratení po t˘chto veºk˘chmestách (Vancouver, New Westminster)... trochu viac jednotnosti by im neza‰kodilo... s pomocou BoÏousa mi zaiste podarí nieão vykonaÈ... zaãiatky sú v‰ade ÈaÏké a Slovákov je tu dosÈ, nuÏ aj nádejí ...“ Preão o tom pí‰em? Port Moody bolo malé mesteãko, zaloÏené roku 1913, s piatimi obchodmi so zmie-‰an˘m tovarom a jedn˘m policajtom. Po takmer ‰esÈdesiatich rokoch od citovaného záznamu sa PortMoody stalo modern˘m predmestím Vancouveru a vy‰e dvesto Slovákov spolu s kanadsk˘mi spoluob-ãanmi mali moÏnosÈ zaÏiÈ nieão nezvyãajné. Zaznel tam starosloviensky Otãe nበv prednese severo-vancouverského speváckeho zboru Great Moravia a folklórna skupina Slávik predviedla, ako vyzeralatypická slovenská svadba. Ale pekne poporiadku...

Najskôr sme si pozreli krátky film o živých i ne-živých krásach Slovenska pod názvom  Slo-vensko, malá veľká krajina.  Nasledovalovystúpenie speváckeho zboru  Great Moravia,ktorý vznikol pred dvoma rokmi a za ten čas maluž niekoľko úspešných vystúpení. Speváci zboru– Dana Cline, Daniela Dzambova, KarolinaChvatalova, Marta Kusova, Beatrice Lukac, JanaSpirkova, Ivana Barnes, Dagmar Frimm, DitaSofkova, Lenka Urbankova, Johann Krebs, FranzLefort, Rudolf Maros, Ladislav Chvalkovsky –pod vedením Pavla Šimončiča zaspievali staro-sloviensky Otče náš, ľudovky Zahučali horya Prší, prší a Suchoňovu hymnickú pieseň Aká simi krásna. Po srdečnom, oceňujúcom potlesku nám konfe-rencierka Lucia, Master of Ceremony, predstavila

záujmom si začali všímať, čo ich obklopovalo.V jednom krídle haly bola výstava fotografií sú-časných fotografistov Jeleny Sabovej a Petra FlynNižnianskeho, v druhom krídle zase výstava fo-tografií z 50-ročnej histórie slovenskej Farnostisv. Cyrila a Metoda v New Westminsteri. Stánokso slovenskými výrobkami, knihami, umelec-kými predmetmi pripravili a na zvedavé otázkynávštevníkov odpovedali  manželia Ondráše-kovci. Na širokouhlých obrazovkách kontinuálne beža -la prezentácia fotografií, dokumentov a histo -rických informácií zo života našich predchodcov– slovenských emigrantov, z ktorých prví začaliprichádzať do Britskej Kolumbie pred viac akosto rokmi. Prezentáciu pripravil Jozef Starosta.Stánok s troma ročníkmi časopisu Slovo z Brit-

tácie, atmosféru slovenskosti, v ušiach im rezo-novala hymnická pieseň Aká si mi krásna v po-daní súboru Great Moravia, odobierkové piesnea fľaškový tanec súboru Slávik. V duši ich hrialdobrý pocit, že názov večera Zakúste Slovenskonezostal iba názvom, ale že odchádzajú domovso zážitkom skutočného kúska Slovenska.  A kto dal všetkých týchto aktérov dohromady?Za celým večerom stála Marika Kovalčíková akojeho tvorca, organizátor a koordinátor. Ba bolatiež event manager celého 10-dňového festivalu,v ktorého rámci sa Slovenský večer uskutočnil. Nechajme na záver zaznieť dve svedectvá účast-níkov večera.  Pán  Škoda  svoj dojem vyjadriltakto: „Vôbec som nevedel, že je taká aktívnaa dobre organizovaná slovenská komunita v okolíVancouveru.“ Iný návštevník s údivom pove-

SLOVENSKO | 11

How to Experience Slovakia in Port MoodyIn Port Moody, a city of Metro Vancouver,Canada, more than 200 Slovaks together withtheir Canadian fellow citizens attended the pro-gramme Zakúste Slovensko (“Experience Slova-kia”). The night, a celebration of the 20thanniversary of the adoption of the Constitutionof the Slovak Republic, was held under the aus-pices of Honorary Consulate of the Slovak Re-public in Vancouver. The Honorary Consul of theSlovak Republic in Vancouver Stanislav Li‰iakwelcomed members of the diplomatic corps ofCosta Rica, Germany, Japan, Malaysia, Poland,Ecuador and Pakistan at the celebration. In hisspeech he highlighted the successes Slovakiaachieved during the last twenty years, also em-phasised good relations between Canada andthe Slovak Republic. The Great Moravia Choirunder the guidance of Pavol ·imonãiã and thefolklore ensemble Slávik (“Nightingale”) led byRenáta Francistyová performed in the pro-gramme. Adrián Ohrádka performed as a specialguest from Slovakia. The event included exhibi-tions of photographs, Slovak works of art andbooks and magazine Slovo z Britskej Kolumbie(“The Word from British Columbia”). Being pro-ducer, organiser and coordinator of the night,Marika Kovalãíková stood behind it all.

folklórny súbor Slávik. Obecenstvu hovoriacemupo anglicky vysvetlila, čo je to slávik, aký mátento vtáčik ľubozvučný hlas a ako sa spev slo-venských ľudových piesní podobá spevu slávi-kov. Členovia súboru – Dagmar Kuba, BenkaKuba, Marika Kubiny, Slavka Hruška, JankoHruška, Petra Havlikova, Silvia Kurejova, MajkaDemčák, Diana Janek, Renata Francistyova,Roman Francisty – nesklamali očakávania obe-censtva a svojím spevom, tancom a ukážkamisvadobných zvyklostí oživili spomienky prítom-ných na rodné Slovensko, na ich detstvo a nakrásu slovenského folklóru. Veľká vďaka patrí ce-lému súboru. A hlavne Renate Francistyovej,umeleckej vedúcej a jednej z tanečníc a speváčok,za jej čas, ochotu a vytrvalosť pri príprave tohtovystúpenia. Po dlhotrvajúcom búrlivom potlesku vzala do rúkhusle jedna z tanečníc – Mária Demčáková a Slá-vik začal spievať prídavnú (aspoň tak sa zdalo)ľudovú pieseň. Hoci sa mi nápev zdal povedomý,na slová som sa nepamätal: Kopala studienku, pozerala do nej,či je tak hlboká, ako je široká,skočila by do nej, ej, skočila by do nej... Zrazu sa z ľudovky vykľula slovenská hymnaNad Tatrou sa blýska. Ako si to prítomní po-stupne uvedomili, začali po jednom vstávaťa druhú slohu To Slovensko naše dosiaľ tvrdospalo spievalo spolu so Slávikom celé hľadisko. 

Storoãie slovenskej prítomnostiCez prestávku panovala v vstupnej hale sláv-nostná a povznesená nálada. Ľudia sa s úsmevmizdravili a pochvaľovali si, čo dosiaľ videli. A so

skej Kolumbie, stánok s predmetmi slovenskejumeleckej tvorivosti a ukážky kostýmov a pla-gátov Teatro Tatro zo Zimných olympijskýchhier 2010 sa tiež tešili veľkej pozornosti návštev-níkov.  Ukážky zo svojej tvorby poskytli slo-venskí umelci Ilja Hargaš, Lucia Bardos a FeroLipták. O pohostenie nebola núdza. Ponúkali ho členo-via súboru Slávik. Najväčší úspech mali oškvar-kové pagáčiky a orechové rožky vyrobenév Strawberry Bakery.  Viacerí z prítomných vy-užili možnosť nechať sa vyfotografovať spolus krojovanými tanečníkmi. Niektoré z krojovboli vraj vyšívané pred viac ako sto rokmi. 

Veselo i citovoV druhej polovici večera, ktorá prebehla v uvoľ-nenej atmosfére plnej smiechu, vystúpil sloven-ský herec, klaun, mím  Adrián Ohrádka  z di -vadla Teater Komika. Zo Slovenska prišiel špe-ciálne na tento večer a jeho vystúpenie „nepotre-bovalo slov“ ani preklad do angličtiny. Bolozrozumiteľné veľkým i malým, mladým i starým,Slovákom i iným národnostiam. Potvrdzovali tovýbuchy smiechu, ktoré vyprovokoval Adriánsvojím umením míma. Dopomohli mu k tomu ajdiváci z hľadiska, ktorých Adrián voľky-nevoľky„dotiahol“ na javisko, pričom neušetril ani členovdiplomatického zboru.  Vďaka nemu odchádzali diváci s rezonujúcimibránicami a s úsmevom na perách. Odchádzalitiež s čerstvými spomienkami na výstavy, prezen-

dal: „Žil som na Slovensku sedem rokov, a dnesvečer som sa o tejto krajine dozvedel viac akopočas celého môjho pobytu.“ Ak by Fr. Ján Sprušanský, ktorého sme spome-nuli v úvode, mal možnosť zúčastniť sa na večeriExperience Slovakia, určite by mohol konštato-vať, že Slováci sa predsa vedia z času na čas zjed-notiť a ukázať, že si vážia svoje korene, ženezabúdajú na svoju kolísku, na Slovensko a žesú hrdí na svoj pôvod. 

JOZEF STAROSTAFOTO: AUTOR

Matiãné aktivityDo schránky Krajanského múzea Maticeslovenskej prišlo z chorvátskeho mes-tečka Našice pozvanie na oslavu 20. vý-ročia Zväzu Slovákov v Chorvátsku//Matice slovenskej v Chorvátsku. Tedaskôr, ako na Slovensku budeme osla -vovať 20. výročie vzniku Slovenskej republiky, Slováci ďaleko za našimi hranicami oslávili 20. výročie činnostisvojej najvyššej kultúrnej ustanovizne.Vznik dnešného Zväzu Slovákovv Chorvátsku aktívne odštartovali slo-venské spolky vo viacerých mestácha obciach. Práve pred 20 rokmi na schôdzi Chor-vátsko-slovenského priateľstva v Osi-jeku bol podaný návrh na vznik MS naúzemí Chorvátska. Za pomoci sloven-ských kultúrno-umeleckých spolkovz Josipovca, Jelisavca a Markovca zalo-žili 14. júna 1992 v Našiciach Maticuslovenskú v Chorvátsku. Vďaka pomocizo slovenskej i z chorvátskej strany zís -kala organizácia od mesta Našice bu-dovu, kde pôsobila do roku 2011. Proces zakladania miestnych Matíc po-kračoval aj neskôr, a tak po siedmichrokoch jej pôsobenia sa Matica slo-venská v Našiciach premenovala naZväz Slovákov (Zväz Matíc sloven-ských), aby zastrešila činnosť všetkýchMatíc slovenských na chorvátskomúzemí.

Zväz pod novou strechouDnes Zväz Slovákov v Chorvátsku kori-guje činnosť 16 MS v Chorvátsku v mes-tách Ilok, Jakšić, Jelisavac, Josipovac,Jurjavac, Lipovljani, Markovac,Međurić, Miljevci, Našice, Osijek,Radoš, Rijeka, Soljani, Zagreb a ZokovGaj. Na chode Zväzu sa podieľajú všetkyMatice a zdá sa, že na každom matičnompracovisku slovenský život za našimihranicami manažujú šikovní ľudia.V takmer 8-tisícovom mestečku má zväznové sídlo – zrekonštruovanú budovu,odkiaľ organizuje slovenský život.Hoci v obchode či na ulici slovenskúreč nezačujete, jednotlivé ústredia Slo-vákov počas celého roka usporadúvajúmnohé kultúrne podujatia, jarmoky,koncerty, súťaže, vydávajú slovenskúprózu, poéziu a vedecké monografie.Zároveň mesiac čo mesiac, dnes už soželeznou pravidelnosťou, našický zväzvydáva časopis Prameň. Cestu do Chorvátska sme si naplánovalidopredu – deň pred slávnostným progra-

mom výročia Zväzu Slovákov v tomtoštáte. Aj napriek chladnému jesennémupočasiu nás Našice uvítali príjemnou at-mosférou. Vytvárala ju architektúramesta s početnými strmými uličkamii jeho obyvatelia. Pri centrálnom hoteliobkolesenom z jednej strany parčíkomstojí zámok Pejačević. V jeho unikát-nych priestoroch sídli Chorvátska ná-rodná knižnica. V nej nájdeme komplexslovenskej literatúry vydanej zväzomi tlač zo Slovenska. Slávnostný program osláv sa uskutočnilv novej budove Zväzu Slovákov v Chor-vátsku. Okrem slov vďaky tým, ktorí sana jej budovaní a chode pričinili, bolov príhovoroch cítiť hrdosť na dobre vy-konanú prácu a kolektívnu radosťz toho, že počas dvadsiatich rokov saformovalo niečo, čo pre Slovákov v za-hraničí úspešne funguje. Zväz nestag-nuje, rok čo rok sa posúva dopredu,

k zabehnutým činnostiam pribúdajúďalšie, či už na poli kultúry, školstva,alebo vedy.

Cena Matice slovenskej Program pokračoval na mestskej rad-nici, kde odzneli mnohé ďakovné prího-vory smerom k Zväzu a jeho úspechom.Ďakovná reč odznela aj smerom naspäť,do svojich radov – Zväz vzdal vďakuvšetkým slovenským MS v Chorvátsku.Riaditeľ Krajanského múzea Matice slo-venskej v Martine Daniel Zemančík ve-noval hostiteľom emotívny príhovor.Jeho slová ich nielen rozcítili, ale verím, že aj utvrdili v tom, že môžu byťhrdí na svoj slovenský pôvod. Okremknižných darov Matica slovenská ude-lila Zväzu v Chorvátsku za ich dobrevykonávanú prácu počas dvoch desať -ročí Zlatú medailu MS.V oficiálnom programe si našla miesto

12 | SLOVENSKO

Vravieva sa, Ïe domov nie je miestom, kde b˘vame, ale je miestom,kde nám rozumejú. Nበslovensk˘ svet sa rozprestiera aÏ potiaº, po-kiaº môÏeme poãuÈ na‰u materinskú reã, vidieÈ na‰e tradície, ãítaÈslovenskú knihu. Takmer viac ako tri storoãia dozadu sa na‰i pred-kovia za vidinou úrodnej‰ích polí a lep‰ieho Ïivota sÈahovali na úze-mia Dolnej zeme. Mnohé roky si pestovali a udrÏiavali materinsk˘jazyk i slovenskú kultúru a tradície. A tak vìaka im môÏeme aj dnesbyÈ svedkami ãulého slovenského Ïivota, niekoºko stoviek kilomet -rov od na‰ich hraníc, na územní dne‰ného Chorvátska.

Privítanie hostí v budove Zväzu Slovákov v Chorvátsku

Dvadsať slovenských

rokov v Chorvátskui informačná vsuvka. Zväz prezentovalzbierku svojich literárnych počinova knihu 20 rokov Matice/Zväzu Slová-kov. Bodkou za programom bolo sprí-stupnenie výstavy slovenských knižnícv zahraničí. Oslavy sa zakončili sláv-nostným obedom. A bol by možnoi obyčajný, keby sa pred hostí neposta-vila ľudová hudba so slovenským reper-toárom. Neďaleko od nás sedela staršiapani, jej tvár zdobil úprimný úsmev.S hrdosťou a spokojnosťou pozerala namladých folkloristov. Boli to práve jej

žiaci, ktorých odmalička poznala, vzde-lávala a viedla k vlastenectvu. Jej slo-venčina znela tak, akoby odišlaz domoviny iba včera. Počas dlhýchrokov vychovávala mládež, ktorá dnesrozumie, rozpráva i spieva v materin-skej reči. Odveká pravda hovorí, že len staršia generácia dokáže naučiť mladých to, čo im je potrebné a vlastné, aj keď vyrastajú v ďalekej cudzine. A Našicesú jedným z miest, ktoré túto pravdu potvrdzujú.

My pracovníci Krajanského múzea Ma-tice slovenskej si len môžeme želať,nech teda i po ďalšie a ďalšie roky zoZväzu Matíc slovenských vychádza takáprospešná a vynikajúca práca. S hrdos-ťou na ich doterajšie snahy im želámemnoho ďalších úspechov, zdaru a výbor-ných výsledkov. Veď každá práca chválinajmä jej majstra...

ZUZANA PAVELCOVÁFOTO: AUTORKA A ARCHÍV

SLOVENSKO | 13

Twenty Slovak Years in CroatiaThe 20th anniversary of founding the Union ofSlovaks in Croatia and Matica Slovenská (MS) inCroatia was celebrated in Na‰ice, Croatia. TheUnion has its new seat in this town of almost 8thousand inhabitants, a reconstructed buildingfrom where it organises Slovak life. Today, theUnion of Slovaks in Croatia manages the activi-ties of 16 MSs in towns and villages: Ilok, Jak‰iç,Jelisavac, Josipovac, Jurjevac, Lipovljani, Marko-vac, Me uriç, Miljevci, Na‰ice, Osijek, Rado‰, Ri-jeka, Soljani, Zagreb and Zokov Gaj. Maticaslovenská in Martin awarded the Union of Slo-vaks in Croatia a Gold Medal of Matica Sloven-ská. The Union presented its collection of literaryworks and the book 20 rokov Matice/ZväzuSlovákov (“20 Years of Matica/Union of Slo-vaks”). The programme came to a full stop afteropening the Slovak libraries abroad exhibition.

Privítanie hostí na mestskej radnici primátorom mesta Na‰ice

Pani uãiteºka so svojimi Ïiakmi – folkloristami

Príhovor riaditeºa KM MSMgr. Daniela Zemanãíka

Odovzdanie Zlatej medaily MS predsedovi Zväzu

·túdium chémie a prvé zamestnanie V  Banskej Štiavnici absolvoval Strednúpriemyselnú školu chemickú, v štúdiu ché-mie pokračoval na Slovenskej vysokejškole technickej v Bratislave, dvanásťse-mestrové štúdium nedokončil, lebo po au-guste 1968 emigroval – po absolvovanídesiatich semestrov. Ako tridsaťtriročnýprišiel do Švajčiarska, napriek desiatim se-mestrom chémie sa zamestnal spočiatkuako pomocník v garáži, neskôr pracovalv oddelení chémie drahých kovov v pod-niku Edelmetale. Až do dôchodku pracovalv oblasti identifikácie a neutralizácie toxic-kých látok (insekticídy, pesticídy, kyseliny,kyanidy, ortuť). Pri chemických pokusochprišiel o jedno oko. Spočiatku žil vo fran-cúzskom kantóne Neuchatel, v poslednomobdobí žije v Bernskom kantóne, kde sahovorí po nemecky.K horolezectvu sa dostal postupne, najprvzačal turistickými vychádzkami, potomzačal liezť na skaly. Neskôr zdolal s kama-

rátmi, dohromady tvorili desaťčlennú sku-pinu, všetky štvortisícovky v švajčiarskychAlpách, výstupy kombinovali so skialpi-nizmom. K  najextrémnejším situáciámpatrí pád do ľadovej trhliny, až do hĺbkyôsmich metrov. Aj keď bol sám, keďže boldobre vystrojený, z trhliny sa postupne do-stal. Dva mesiace bol z tohto pádu šoko-vaný, našťastie uňho – ako u  mnohýchiných – nevznikol psychický blok, na horya extrémne výstupy nezanevrel. Do spomínanej trhliny padol už vtedy, keďzačal cieľavedome hľadať kryštály. Priamov alpských stenách nachádzal rôzne druhykremeňov a iných zlúčenín – najmä zlúče-niny kremíka a kyslíka, ktoré v mnohora-kých farebných odtieňoch vytvára oxidkremičitý – (verejnosti sú známe povedz -me polodrahokamy: ametysty, opály, achá -ty, ruženíny, chalcedóny...). Aj kvôli nim krížom-krážom pochodila  preliezol postupne francúzske a  ta-lianske prímorské Alpy, aby sa neskôr

vydal za more – do Južnej Ameriky. Naj-skôr do oblasti takmer 7-tisíc metrov vy-sokej Aconkaguy, neskôr do extrémnychjužných oblastí Argentíny a Chile (Oh-ňová zem).

Cesty po ÁziiKrkoška bol aj v Pakistane, v oblasti Ka-rakoramu, v  Nepále dokonca dva razy.Roku 1979 pobudol v Afganistane – stiholto ešte skôr, ako sa začali nekonečné vojny,ktoré otvorila sovietska intervencia o rokneskôr a ktoré pokračujú dodnes. V Pakis-tane navštívil mesto Abottabad, kde ne-dávno Američania zastrelili vodcu al-KáidyUsáma bin Ládina...

Západná AfrikaV posledných pätnástich rokoch chodievalna jeseň na svojom aute do západnej Af-riky, konkrétne do Maroka a Mauretánie.Keď sa dá, spáva vonku, mimo auta. Nav -števuje tam hlavne prímorské oblasti. Vo

14 | SLOVENSKO

V hæbkach hôr krásy kryštálov

Keì sa po dlh˘ch rokoch vrátil zo ·vajãiarska, na laze U Krko‰kov nad âadcou to prekvapilo hádam v‰etk˘ch. LojzoKrko‰ka, ‰tudent chémie, ktor˘ po auguste 1968 emigroval, sa vrátil a prestavuje rodiãovsk˘ dom. Jeho osemdesiatroãná matka vtedy e‰te Ïila, on uÏ mal takmer ‰esÈdesiat. Prichádzal vÏdy na leto a na jeseÀ sa opäÈvracal. Stal sa obãanom Slovenskej republiky, neprestal byÈ obãanom ·vajãiarska. A keìÏe jeho dom stál blízko chalupy mojich svokrovcov, kam sme ãasto chodievali s mojou Ïenou a deÈmi letovaÈ,postupne sme sa zblíÏili. Niekedy mi vypomohol horolezeck˘m lanom, aby som mohol natrieÈ plechovú strechu aleboopraviÈ komín, inokedy mi poÏiãal pílu, pilník ãi dobre nabrúsenú sekeru, lebo vybaven˘ bol naozaj „‰vajãiarsky“.Obãas si pred na‰ou drevenicou posedel a rozprával o svojich záºubách vo vysokohorskej turistike spojenej s lezením naalpské ‰títy, v alpskom lyÏovaní, neskôr v cestovaní a najmä v hºadaní a zbieraní minerálov. Keì som bol nedávno v Banskom múzeu v ·tiavnici, na‰iel som medzi minerálmi niekoºko s oznaãením: DAR ALOJZAKRKO·KU. Veì je to nበchalupársky sused, povedal som si prekvapen˘, a to rozhodlo, Ïe som sa odhodlal na tento portrétchemika, horolezca, cestovateºa a najmä zberateºa minerálov Alojza Krko‰ku (1935).

svojich albumoch má množstvo fotografiíz rozhrania mora a púšte. Stretnutia a dlho-dobé pôsobenia troch živlov: vody, zemea vzduchu vytvárajú krajinu a útvary, ktorélákajú jeho fotografické oko.Ako znalec chémie mi so zanietením vy-kladal, ako sa fialový ametyst vplyvomtepla mení na žltý citrín, pričom jeho pod-stata zostáva nezmenená...Ako zostáva a pretrváva záujem cestova-teľa a mineralóga Alojza Krkošku o výškya hĺbky hôr a krásy kryštálov v nich ukryté,neutícha ani jeho záujem o iné (mnohýmz nás nedostupné) krajiny a ľudí v nich.

Zbierka kry‰tálov Alojza Krko‰kuKeď som ho nedávno navštívil domavo švajčiarskom kantóne Bern, ukázal misvoju zbierku kryštálov uloženú v osvetle-ných vitrínkach, skatalogizovanú, popí-sanú. Svojimi tvarmi a farbami tam svietilikryštály z Álp, teda z Európy, aj z Afriky,Ázie či Južnej Ameriky.

Kam pôjde v tomto roku? A kam sa vydá tento 78-ročný chlap s kon-díciou päťdesiatnika túto jeseň?Rád by navštívil Pakistan.Nuž teda: šťastnú cestu, pevnú ruku, ostrýzrak a dobré počasie...

JOZEF ČERTÍKFOTO: AUTOR A ARCHÍV

SLOVENSKO | 15

In the Depths of Mountains: Crystal BeautiesAlojz Krko‰ka (1935) is a chemist, mountaineer,traveller and mainly minerals collector. He fin-ished the Secondary Technical School of Chem-istry in Banská ·tiavnica, continued to studychemistry at the Slovak Technical University(Slovenská vysoká ‰kola technická) in Bratislava;following the August 1968 he emigrated toSwitzerland and now lives in the Canton of Bern.He worked in the area of toxic substances identi-fication and neutralisation. Krko‰ka started toconduct purposeful searches for crystals, varioustypes of quartz and other compounds in the rockwalls of the Alps. Later, he also set out to SouthAmerica, he was in Pakistan, Nepal, Afghanistan.During the last fifteen years he visited Moroccoand Mauritania in West Africa. He owns a rich col-lection of minerals; he donated one of his collec-tions to the Mining Museum in Banská ·tiavnica.

16 | SLOVENSKO

Časopis, ako každé obdobné kultúrnedielo, v našom prípade aj trvalejšiea sústavnejšie, je výsledkom cieľave-domej tvorivej súčinnosti jeho redakto-rov s prispievateľmi aj čitateľmi, baneraz aj v opačnom garde, keď domi-nujú zretele percipientov, čo od perio-dika očakávajú. Často v zápases vydavateľom alebo daným politic-kým systémom. Uvedené podmieneniazdôrazňujeme zvlášť pri pripomínaní sitohoročného jubilanta Milana Straku,bývalého redaktora a šéfredaktora ča-sopisu Slovensko. Zvlášť v čase, keďzostal jeho jediným redaktorom.Milan Straka sa narodil 12. januára1947 v Nitre, základnú školu vychodilv Martine (1962) a maturoval na Stred-nej priemyselnej škole elektrotechnic-kej v Nižnej nad Oravou (1967). NaFilozofickej fakulte UK v Bratislaveskončil odbor žurnalistika (1987). Naj-prv pracoval na oddelení televíznychprenosov Slovenskej televízie v Brati-slave. V tom čase už dlhšiu dobu publi-cisticky spolupracoval s viacerýmislovenskými denníkmi a časopismi. Odroku 1972 začal pôsobiť v kultúrnej rub -rike Roľníckych novín a potom, roku1975, aj ako vedúci oddelenia spravo-dajstva, listov a krajových redaktorovv tomto denníku. Roku 1976 sa stal re-daktorom kultúrnej rubriky Učiteľ-ských novín a neskôr pôsobil ako

redaktor publicistického oddelenia,programového a kultúrno-spoločen-ského týždenníka Televízia (1980 –1982). Po nasledujúcom, vyše dvadsať -ročnom období, strávenom pôsobenímv časopise Slovensko, t. j. pomernekrátko pred odchodom do dôchodku,pracoval aj vo funkcii šéfredaktora Vydavateľstva Slovenského národnéhomúzea v Bratislave.Od polovice roku 1982 prichádza tedaMilan Straka do Martina (ktoré je ro-diskom jeho rodičov) za redaktora dočasopisu Slovensko, najprv ako redak-tor, potom zástupca šéfredaktora(1987 – 1991) a nakoniec ako jehošéfredaktor (1992 – 2003). Stal sateda tvorivým služobníkom styku do-mova s rodnými mimo neho. Venovalsa viacerým publicistickým vrstvám,školstvu a kultúre, problematike Slo-vákov v zahraničí i prírode a zvlášťhorolezectvu. V jeho bohatej portrét-nej a reportérskej tvorbe nachádzamecelú škálu aktivít, zrkadliacich pôso-benie osobností i tvorivých činností.

Milan StrakaJubilujúci ‰éfredaktor

Od literatúry počnúc, cez hudbu, di-vadlo, film, vedu až po šport. OkremSlovenska písal do Slovenky, Života,bratislavského Večerníka, Javiska, ča-sopisu Vysoké Tatry, Práca, do Hudob-ného života, ako aj do Slovenskéhorozhlasu, Hlasu Ameriky. Mimoriadnetrvalými príspevkami sú jeho rozho-vory, reportáže, recenzie i eseje, ako ajdokumentačná fotografia k nim. Veďabsolvoval viacero zahraničných slu-žobných i privátnych publicistickýchciest do Maďarska, Rumunska, Ruska,Kirgizska, Nemecka, Francúzska,Španielska, Grécka, Bulharska, vte-dajšej Juhoslávie, USA i Kanady.Mimoriadnu zásluhu o časopis Slo-vensko má ako bojovník za jeho za -chovanie, keď po páde komunizmuhrozil časopisu zánik. Spriečil sa mua hľadal partnerov na zdôvodnenie jehouchovania. Iste, môžeme sa pýtať, načo bolo treba vynaložiť toľko úsilia,keď dnes jestvujú pohotovejšie infor-mačno-komunikačné prostriedky. Poprvé, v čase zápasu v prvom období ne-

SLOVENSKO | 17

boli ešte tak rozvinuté, po druhé, dnesje ich také množstvo, a s neusústavnej-šími ponukami, že narastá potreba ajistých ustálenejších oboznámení. V ne-usporiadanom svete sú potrebné takétosprehľadnenia. Tým viac, že majú aj vi-zuálne „zastavenia“ premien času.Nuž podiel Milana Straku na pôsobenínášho časopisu trvá, či má dôsledkyv jeho vychádzaní i pôsobení...

MIŠO A. KOVÁČFOTO: ARCHÍV M. S.

Za redakãn˘m stolom ãasopisu Slovensko

Pri príprave rozhovoru s americk˘m astronautom slovenského pôvodu Eugenom A. Cernanom(vºavo)

Editor-in-Chief Milan Straka's Anniversary We commemorate an anniversary of Milan Straka, a former editor and editor-in-chief of the magazineSlovensko (born on 12 January 1947). He graduated in journalism from Comenius University's Facultyof Arts in Bratislava, worked for Slovak public television, Roºnícke noviny (“Agricultural Newspaper”),Uãiteºské noviny (“Teachers' Newspaper”). In 1982, Straka arrived in Martin (hometown of his par-ents) to become an editor of Slovensko magazine, later on he became deputy editor-in-chief and in1992-2003 editor-in-chief.In his rich portrait and reporter's production there can be found a wide range of activities Strakamonitored, starting with literature, continuing with music, theatre, film, and ending with sport. Hisinterviews, reports and essays complemented with documentary photographs make up an extraor-dinarily lasting journalistic contribution. Straka takes special credit for preserving the magazine Sloven-sko when the magazine was facing the axe after the fall of Communism.

V sídle Hlasu Ameriky vo Washingtone, interview s vtedaj‰ím ‰éfom ãesko-slovenského servisutejto rozhlasovej stanice Miroslavom Dobrovod-sk˘m

Moja rodina (v dejinách vysÈahovalectva) Môj otec Gašpar Baláž (1901 – 1983) sa na-rodil v rodine chudobného roľníka v MalýchUherciach. Po prevrate sa pre neho v novejČesko-Slovenskej republike nenašlo za-mestnanie, postupne musel odísť z banív Prievidzi a neskôr i zo železnice, lebo„dráhy“ boli vyhradené našim bratomz Česka. Roku 1923 prijal ponuku agentov,ktorí sprostredkovávali prácu v zahraničí,podpísal „kontrakt“ a odišiel do Francúzska.Jeho životná púť nadobudla nové, predtýmnemysliteľné rozmery. Postupne sa stal kva-lifikovaným robotníkom, kotliarom – zvára-čom a bokom neostal ani od francúzskehorobotníckeho hnutia. Solidarita s cudzincamia spoločný boj za lepšie pracovné a životné

podmienky ho priviedli do radov ľavicovýchodborov (CGTU a CGT), kde sa stal ako ta-jomník československej jazykovej medziod-borovej sekcie pri CGT (Všeobecnákonfederácia práce) zástupcom našich kra-janov vo Francúzsku. Víťazstvo Ľudovéhofrontu (Front populaire) v roku 1936 sa stalonielen veľkým sociálnym povzbudením, aleprispelo aj k sebavedomiu robotníkov – cu-dzincov tzv. „etranžérov“, ktorí začali byťrovnými s domácimi robotníkmi. Keďv roku 1938 prišli ťažké časy mníchovskejzrady, delegácia slovenských krajanov ve-dená mojím otcom predložila v kanceláriiministerského predseda E. Daladiera pí-somnú protestnú rezolúciu proti Mníchov-skej dohode, ktorá viedla nielen k rozbitiu

Československa, ale v konečnom dôsledkuaj k rozpútaniu strašnej a ničivej druhej sve-tovej vojny. Kapitoly druhého českosloven-ského zahraničného odboja sa osobitneodohrali na území Francúzska. Otec sa stalčlenom čs. zahraničnej armády vo Fran-cúzsku, aktívne sa zapojil do protifašistic-kého podzemného odboja a v radoch Čs.bojových družín bol v roku 1944 účastníkomParížskeho povstania. Moja matka Mária, rod. Kráľová (1918 –1998), odišla z rodných Veľkých Uheriecdo Francúzska za svojou sestrou v roku1936 pri príležitosti EXPO Paris a už tamostala. Aj ona sa po otcovom boku zúčast-ňovala na krajanských akciách a neostalabokom ani v čase francúzskeho hnutia od-poru. Až dnes si plne uvedomujem, aké ri-ziko postupovala moja sestra Irena i celánaša rodina, keď v týchto ťažkých časochroznášala v parížskom metre ilegálne pla-gáty vyzývajúce na odpor proti fašistickýmokupantom. Kuriozitou možno je, že mojastará mama, rod. Korecová, ktorá pochá-dzala z Kolačna, má spoločné korene s kar-dinálom Jánom Chryzostomom Korcom.

Repatriácia do rodnej vlasti („MaÈ volala“)Koniec druhej svetovej vojny bol začiatkomrepatriácie tisícov a tisícov krajanov späť dorodnej vlasti. Prichádzali s ilúziami a oča-kávaním lepšieho zajtrajška a dočkali sapravého opaku, medzi nimi i moji rodičia.Tí zo Západu sa po komunistickom prevratev roku 1948 stali zrazu podozrivými a ne-priateľmi tzv. ľudovodemokratickej repub -liky. Mnohí skončili v pracovných táborochalebo aj na šibenici, viacerí, ak to bolo eštemožné, sa vrátili späť do zahraničia. Môjhootca od podobného osudu azda zachránilolen zaradenie do výroby a následne ťažkádlhotrvajúca choroba, ktorá skončila trvalouinvaliditou. Mnohí ľutovali a ľutujú dodnes, že odišli zoslobodného sveta, ich osudy by sa vyvíjaliináč a ostali by tými, ktorým aj dnes hovo-ríme krajania, zahraniční Slováci, Slovácižijúci v zahraničí.

Jean – Claude (v povojnovej realite)1. novembra 1942 v pôrodnici nemocniceBretonneau na ulici Carpeaux č. 5 v 18. pa-rížskom okrese sa o 15.30 hod. narodilmojim rodičom syn. Nemocnica je situo-vaná neďaleko Baziliky svätého srdca (LaBasilique du Sacré-Coeur de Montmartre)stojacej na najvyššom bode Paríža. Pri krstev Kostole sv. Genovévy v Asniéres patrónkyParíža som dostal meno Jean – Claude. Prvýúder a podraz v novej vlasti som zažil privyhotovovaní môjho slovenského krstnéholistu. Úradníci nepoznali také krstné menoa mal som si vybrať Jano alebo Claude,vtedy som prvýkrát začal rebelovať a vybralsom si meno Claude, čo mi v neskoršom ži-vote prinieslo nejednu ťažkosť a nepríjem-

18 | SLOVENSKO

Veãn˘ rebelant

sedemdesiatročnýKeì ma redakcia ãasopisu Slovensko oslovila pri mojom Ïivot-nom jubileu, aby som sa prihovoril ãitateºom, preblesli mi mys -ºou mnohé skutoãnosti súvisiace s ºuìmi, ktor˘m mnohí e‰tei dnes hovoria krajania, zahraniãní Slováci alebo Slováci Ïijúciv zahraniãí. Ak prijmeme túto „kategóriu“, tak urãite k nim pat -rím, lebo som sa pred sedemdesiatimi rokmi narodil vo Fran-cúzsku. TakÏe Francúzsko je moja rodná krajina a Slovensko jevlasÈ mojich rodiãov a ich predkov. Tak˘ch, ako som ja, sú vosvete milióny a ãasto im ostávajú uÏ len spomienky, nostalgia zanepoznan˘m, tu‰enie dávnej minulosti, cit a vedomie o pôvode.

nosť. Už samotné to meno vyvolávalov tých časoch všelijaké podozrenia, a keďsom otvoril ústa a dovolil si mať iný, alesvoj názor, o problémy som sa už nemuselstarať. A to platí dodnes.Druhým úderom bola strata dvojitej iden-tity. Vo Francúzsku mojou rodnou rečoubola francúzština. Keď sme prišli na Slo-vensko, u starých rodičov som sa medzideťmi rýchlo naučil po slovensky. Deti sarýchlo učia, ale aj rýchlo zabúdajú. Hovo-riť v tej dobe na verejnosti cudzím jazy-kom, teda okrem ruštiny, bolo veľmipodozrivé a nebezpečné.Tretí úder ma zastihol ako žiaka ľudovejškoly, keď počas úvodu vyučovania, čobolo vtedy spoločné spievanie Piesnepráce, som sa pobil so spolužiakom. Vin-ník bol jasný, syn buržujov zo Západumusel ísť na pranier vedľa školskej tabulea za podnecovania triednej učiteľky sombol terčom útokov a výsmechu spolužia-kov. Deti vedia byť niekedy nesmiernekruté a netolerantné.Poučenie, ktoré odvtedy v sebe nosím,Walther Rathenau (1867 – 1922) vyjadriltakto: „Každý nemecký Žid zažije v mla-dosti ten bolestivý okamih, ktorý si zapa-mätá na celý zvyšok života. Je to vtedy,keď si po prvýkrát naplno uvedomí, ževstúpil do sveta ako druhoradý občan a žežiadne schopnosti ani úspechy ho nezbaviatohto predurčenia.“Všetky ďalšie údery, podrazy a s tým spo-jené rebélie by bolo zbytočné vymenová-vať, napokon život sa s nikým nemazná, janie som výnimka. Hoci hlboko v mojomvedomí ostala spomienka na vysokoškol -ské časy, keď som si dovolil na seminárochmať iné názory, ako hlásala oficiálna ideo-lógia. Stáli ma skoro vyhodenie z Filozo-fickej fakulty Univerzity Komenskéhov Bratislave, zachránili ma pred ním lenmoji univerzitní profesori Alexander Húš-čava a Miloš Gosiorovský, na ktorýchvďačne spomínam. Ako nepoučiteľný rebelant som sa vo svo-jom živote ešte veľakrát dostal do podob-ných situácií. Väčšinu času svojho tvorivé-ho života som venoval tým, ktorí sa po-dobne ako ja stali súčasťou slovenskejdiaspóry vo svete. Dodnes mám pochyb-nosti, či som urobil dobre, či som si to za-slúžil ja a či si to zaslúžili oni. Zažil sompritom mnohé krásne chvíle i sklamania,nuž ale, ako sa hovorí: „C´est la vie.“

Moja profesionálna dráha (v krajanskej problematike)Životné jubileum býva príležitosťou aj načiastočné bilancovanie. Som profesionál,ktorý sa venuje problematike slovenské -ho vysťahovalectva, a využívam túto prí-ležitosť, aby som čitateľom mohol pred-ložiť aj stručnú bilanciu mojej činnosti,ktorú som vykonával za uplynulých sko -ro tridsať rokov v oblasti slovenskej emi-

grácie, dejín a života Slovákov vo svete. Význam Slovákov žijúcich v zahraničív dejinách slovenského národa som akospoluautor a jeden z troch hlavných signa-tárov zvýraznil aj vo Vyhlásení bratislav-ských pracovísk Matice slovenskej, ktoréodznelo na jednom z búrlivých a pamät-ných ľudových zhromaždení na NámestíSNP v Bratislave 26. novembra 1988 a kto-rým sme sa vtedy verejne prihlásili k na-stupujúcemu obrodnému procesu. Somautorom mnohých článkov, vedeckýchštúdií, výstavných scenárov, monografiía spoluzostavovateľom vedeckých zborní-kov o problematike slovenského vysťa -hovalectva a života Slovákov vo svete,dlhoročným spolutvorcom jedinečnej do-kumentačnej zbierky deponovanej v Kra-janskom múzeu, autorom projektu Domuzahraničných Slovákov, autorom projektuDni zahraničných Slovákov v Slovenskejrepublike, autorom Správy Slovenskej re-publiky o zahraničných Slovákoch pre Be-nátsku komisiu Rady Európy, autoromSprávy o slovenskej diaspóre pre splno-mocnenú organizáciu Európskej únie Eu-rópania vo svete, spolutvorcom zákonovNárodnej rady Slovenskej republiky o Slo-vákoch v zahraničí, iniciátorom článku 7/aÚstavy Slovenskej republiky týkajúceho saSlovákov v zahraničí, iniciátorom vznikuStálej konferencie k otázkam vzájomnýchvzťahov a spolupráce Slovenská republika a zahraniční Slováci,tvorcom a predkladateľom mnohých vlád-nych materiálov týkajúcich sa Slovákovv zahraničí. Vo funkcii riaditeľa Ústavupre zahraničných Slovákov a Krajanskéhomúzea, riaditeľa odboru krajanov Minis-terstva kultúry Slovenskej republiky, ria-diteľa Domu zahraničných Slovákova napokon vo funkcii splnomocnencavlády Slovenskej republiky pre zahranič-ných Slovákov som vždy v súlade so zá-ujmami štátu bol aj nekompromisnýmobhajcom záujmov slovenských menšína komunít v zahraničí. Moja nekompromisná obhajoba záujmovslovenského zahraničia a najmä presadzo-vanie zásady, aby starostlivosť štátu o slo-venské zahraničné menšiny a komunitybola porovnateľná so starostlivosťou štátuo vnútorné národnostné menšiny, bolaniektorým zainteresovaným politickýmstranám soľou v očiach. Opakovane sa hľa-dali viaceré zámienky na moju osobnúkompromitáciu a odvolanie z funkcií,v ktorých som pôsobil.

Nestraník (medzi kádrujúcimi kameÀmi)Nikdy som nebol členom politickej strany,ani v minulosti, ani v súčasnosti. Pred rokom1989 som ako mnohí nestraníci bol len ob-čanom druhej kategórie, bez možnosti zastá-vať odbornú funkciu. Od roku 1977 som bolvedeckovýskumným pracovníkom Ústavupre zahraničných Slovákov, ktorý vznikol

z rozhodnutia Slovenskej národnej radyv roku 1968 pri Matici slovenskej a meto-dicky bol riadený Ministerstvom kultúrySSR. V jeho pôsobnosti bol výskum danejproblematiky, záchrana kultúrneho dedičstvaa kultúrne styky s krajanmi v zahraničí. Jelen samozrejmé, že vo vtedajšom politickya ideologicky rozdelenom svete bola kra-janská problematika v pozornosti vládnucichtotalitných komunistických vodcov, a tak tobolo aj vo vtedajšej Československej socia-listickej republike. V tomto zmysle sa všetcipracovníci ústavu dostávali na základe prí-kazov vedenia ústavu do služobných kon-taktov aj s osobitnými štátnymi štruktúramiurčenými na sledovanie slovenského zahra-ničia. V roku 1988, ako vedecký tajomníkOdboru pre zahraničných Slovákov Maticeslovenskej v Bratislave, som bol poverenýkoordináciou prípravy vedeckého sympóziak 125. výročiu založenia Matice slovenskeja 20. výročiu vzniku špecializovaného pra-coviska pre výskum dejín a života zahranič-ných Slovákov s názvom Zahraniční Slovácia materinský jazyk. V predvečer pádu tota-lity a v čase uvoľňovania politického napätiasme sa rozhodli, že skúsime pozvať na sym-pózium aj takých zahraničných Slovákov,ktorým predtým ako persona non gratanechceli udeliť vstupné vízum do vtedaj-šieho Československa (napr. Ľ. Ďurovič zoŠvédska, M. S. Ďurica z Talianska, E. Bosaka M. M. Stolarik z Kanady, J. M. Biros, J. C.Matlon, J. Šimko, L. B. Hammer, E. A. Tu-leya, P. R. Tuhy, J. Bolchazy z USA a ďalší).Bolo potrebné prekonať nielen odpor a ne-súhlas vtedajšieho vedenia Matice sloven-skej v Martine i niektorých inštitúcií v Prahe,ale získať aj súhlas vtedajších rozhodujúcichpolitických činiteľov a orgánov. Väčšinaľudí očakávala skorý pád totality, ale eštestále sa obávala prípadných osobných posti-hov, a tak sa v tejto záležitosti nechcela an-gažovať. Napokon v záujme veci, paradoxneja ako nečlen strany a známy rebelant, išielsom na Ústredný výbor Komunistickejstrany Slovenska vysvetľovať a presvedčo-vať o potrebe pozvania a udelenia vstupnýchvíz pre navrhované osoby. Schválenie bolopodmienené aj prevzatím osobných záruk,že tieto osoby nevyužijú priestor sympóziana kritické vystúpenie proti vtedajšej vlád-nucej komunistickej ideológii.

Kádrovanie (v na‰ich demokratick˘ch ãasoch)Vtedy som nemohol ani len tušiť, že o se-demnásť rokov neskoršie budem za svojusnahu a ochotu dehonestovaný