1

Základná škola s materskou školou Veľký Lipník

Čitateľská gramotnosť

1 Vedenie školy – koordinátor rozvoja čitate ľskej gramotnosti

Hlavný cieľ: Aby čitateľská gramotnosť bola ponímaná ako dôležitá súčasť rozvoja školy a aby sa postupne stala súčasťou rozvoja školy a aby sa postupne stala súčasťou kultúry školy.

Nástroje na splnenie cieľa:

a: zámerné aktivity – priamo vo vyučovacom procese

b: nezámerné aktivity – s mimoškolskou činnosťou

Špecifické ciele:

1. Získanie základných zručností čitateľskej gramotnosti žiakmi na prvom stupni základnej školy na hodine slovenského jazyka a písania. Ich ďalšie zdokonaľovanie nielen na hodinách slovenského jazyka a literatúry, ale aj vo vyučovaní ostatných predmetov.

2. Vzdelávanie učiteľov v oblasti čitateľskej gramotnosti.

3. Uplatňovanie získaných vedomostí čitateľskej gramotnosti vo vyučovacom procese.

4. Spolupráca vedenia školy, metodických orgánov a ostatných vyučujúcich na realizácii čitateľskej gramotnosti (nápady, riešenia, ako vylepšiť čitateľskú gramotnosť na škole).

5. Sledovanie výkonov a vyhodnocovanie úrovne rozvoja čitateľskej gramotnosti.

6. Podnecovanie záujmu žiakov o čítanie.

7. Vytvorenie databázy úloh, textov a testov na škole.

8. Zapojenie sa do online testovania a využívanie dostupných testových zdrojov.

9. Vytvorenie rubriky „Zo života tried“ v školskom časopise.

10. Systematické pripravovanie noviniek - správ, fotografií, výsledkov súťaží na školských nástenkách.

Formovanie pozitívneho vzťahu žiaka ku knihe v rodine.

2

2 Čitate ľskágramotnos ť

Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností, ktorý vytvára predpoklady na rozvoj ostatných foriem gramotnosti a je ich základom – rozvíja schopnosť učiť sa učiť.

Schopnosť čítať a učiť sa prostredníctvom čítania je základnou akademickou zručnosťou, ktorá je dôležitá pre školskú úspešnosť vo všetkých oblastiach štúdia a na všetkých úrovniach vzdelávania. Nízka čitateľská gramotnosť žiakov znižuje efektívnosť ich učenia sa z dôvodu neporozumenia kľúčovým pojmom.

Naším úsilím je prostredníctvom zaujímavých textov a motivujúcich čitateľských aktivít naučiť žiakov používať efektívne čitateľské stratégie vedúce k výborným učebným výsledkom a k pozitívnym postojom k celoživotnému vzdelávaniu sa.

Čitateľská gramotnosť je komplexný súbor čitateľských zručností, ktorý vytvára predpoklady na rozvoj ostatných foriem gramotnosti a je ich základom – rozvíja schopnosť učiť sa učiť.

Čitateľské kompetencie zahŕňajú:

- techniku čítania,

- schopnosť a proces pochopenia textu,

- schopnosť identifikovať informácie v texte, hodnotiť prečítané, zapamätať si myšlienkytextu, reprodukovať text, dedukovať na základe textu, utvoriť si úsudok,

- schopnosť logicky spájať súvislosti, vyvodiť hlavné myšlienky, poučenia, závery,

- schopnosť konštruovať myšlienky nad rámec textu a spájať ich v kontexte s predošlými poznatkami a vedomosťami a ich praktické uplatňovanie; resp. schopnosť čitateľa využiť ich v praktickom živote.

Čitateľské stratégie

V rozvoji čitateľských zručností a čitateľských stratégií sa budeme zameriavať na tri druhy vedomostí:

1. Deklaratívne vedomosti- vedieť čo- vedieť opísať,čo mám robiť. 2. Procedurálne vedomosti- vedieť ako- vedieť zrealizovať požadovanú aktivitu. 3. Vedomosti dané podmienkami- vedieť kedy a prečo- žiak vie, kedy danú zručnosť

použije, aby dosiahol cieľ, mení sa zručnosť na stratégiu.

Učiť žiakov základným čitateľským zručnostiam:

1. Skimming- úvodné oboznámenie sa s materiálom má slúžiť žiakom na to, aby sa vedeli rozhodnúť, či sa tomu budú venovať hlbšie alebo nie. Stratégia vhodná pri nákupe kníh.

2. Scanning- skenovanie textu, zručnosť využiteľná pre konkrétny údaj. Stratégia vhodná pri hľadaní telefónneho čísla, odchod autobusu, vlaku.

3. Search reading- výskumné čítanie, hľadanie kľúčových slov a fráz , ktoré pomáhajú nájsť špecifické informácie.

3

4. Extenzívne čítanie- čítanie dlhších súvislých textov vyžadujúcich všeobecné pochopenie.

5. Intenzívne čítanie- kratšie texty, výber špecifických informácií, presné detailné čítanie.

Na splnenie cieľov rozvoja čitateľskej gramotnosti budeme používaťmoderné aktivizujúce metódy a formy práce:

- V-CH-D, porovnaj – rozlíš, 5-4-3-2-1, čítanie s predvídaním, pojmová mapa, a to s ujednotenou terminológiou v primárnom ako aj v nižšom sekundárnom vzdelávaní,

- využívanie vhodných demonštračných pomôcok a didaktickej techniky,

- tvorba vlastného leporela alebo knihy, dramatizácia príbehov, hodiny hlasného čítania, hodiny tvorivého písania, kritické čítanie a kritické myslenie, hodiny literárnej výchovy odučené v obecnej knižnici.

Úrovne rozvoja čitateľskej gramotnosti

Na dosiahnutie úplného porozumenia písaných textov budeme využívať päť procesov gramotnosti (uvádza PISA 2000,s.4):

-Získavanie informácií – žiak vie nájsť určené informácie v texte, zistiť vzťahy medzi nimi, posúdiť ich dôležitosť pre splnenie úlohy.

- Utváranie širšieho porozumenia – od čitateľa sa vyžaduje zamyslenie nad textom ako nad celkom. Žiak je schopný vystihnúť hlavnú myšlienku, vytvoriť názov textu, charakterizovať hlavnú postavu, zistiť základné údaje v grafe, tabuľke.

- Interpretácia – úlohy si vyžadujú logické spracovanie informácií, ktoré musí vedieť porovnať , vyvodiť z nich závery a hľadať podporné dôkazy.

- Uvažovanie o obsahu textu a jeho hodnotenie – od čitateľa sa požaduje, aby posúdil informácie z textu a porovnal ich so svojimi predchádzajúcimi vedomosťami, prípadne s poznatkami zdrojov, vyjadril svoj vlastný postoj k nim.

- Uvažovanie o forme textu a jeho kritické hodnotenie – úlohy si vyžadujú objektívne uvažovanie a hodnotenie kvality a primeranosti textu. Pre tento proces sú dôležité teoretické poznatky o štruktúre textu a jeho žánroch, ale aj cit pre jazyk. Úlohy sa orientujú na hodnotenie toho, ako autor presvedčil čitateľa, na posúdenie primeranosti textu a pod.

4

Výkonové slovesá k triedeniu (taxonómii) úloh zamerané na objekty, vzťahy a procesy

Zapamätanie

Poznať naspamäť,

vybaviť si v pamäti

reprodukovať

Porozumenie / pochopenie

Zapamätané poznatky predložiť v inej forme, usporiadať, vysvetliť, objasniť

Aplikácia Hodnotenie

Posúdenie

Rozhodnúť sa podľa vlastného názoru, postoja, zistenia, pozorovania

Použiť poznatky v typických situáciách, podľa vzoru v učebnici (učebnom texte)

Použiť poznatky v netypických situáciách, úlohách podľa určitých kritérií, problémov

Analýza Syntéza Špecifický

Transfer

Typické

situácie

Nešpecifický

Transfer

Problémové

situácie

Pojmy uveď, pomenuj, vymenuj, poznaj, spoznaj, charakterizuj, definuj

urči, rozoznaj, rozlíš, odlíš, porovnaj, rozčleň, usporiadaj, rozdeľ, roztrieď, zoraď, zostav, vysvetli, opíš, označ

priraď, zostav, odôvodni, zdôvodni, zostav, urob prehľad, spoj, zlúč, zlož, priraď, vyhľadaj

uprav, vyrieš, vyhľadaj, zisti, uplatni, dokáž, over

zisti, navrhni, uplatni, dokáž, over

posúď, rozhodni, porovnaj

Fakty uveď, vymenuj, napíš, nazvi, pomenuj, povedz

vysvetli,rozoznaj, porovnaj, rozčleň, rozlíš, usporiadaj, rozdeľ, roztrieď, zoraď, zaraď, zostav

vyhľadaj, priraď, zostav, posúď, odôvodni, zdôvodni, urob prehľad, spoj, zlúč, priraď, odhadni, vyjadri

zdôvodni, vyhľadaj, zisti, dokumentuj, dokáž

zisti, over, dokáž

zhodnoť, vyhodnoť, vyvoď, posúď, zváž, uváž, premysli, vyjadri názor, diskutuj, rozhodni, porovnaj

Prírodné

objekty

poznaj, pomenuj, vymenuj, nazvi,

urči, rozoznaj, rozlíš, odlíš, opíš, porovnaj, urči, označ,

vyhľadaj, priraď, urči, zostav,

odvoď, pozoruj, zisti, vyhľadaj,

použi, dokáž, dokumentuj

posúď, zváž, uváž, premysli, rozhodni,

5

definuj, ukáž, opíš

rozčleň, usporiadaj, rozdeľ, roztrieď, zoraď, zaraď, zostav

urob prehľad, vypestuj, dopestuj, chovaj

vyčísli porovnaj

Vzťahy

Procesy

napíš, povedz, vymenuj, charakterizuj, definuj

vysvetli, objasni, vyjadri, porovnaj, odvoď, dokáž, urči

dokáž, vyrieš, vyjadri, posúď, odhadni, odôvodni, zostav, urob prehľad

nakresli, použi, vyhľadaj, zisti, využi, uplatni, dokumentuj, dokáž, over

zisti, navrhni, použi, uplatni, dokumentuj, dokáž, over, vyrieš

Vyvoď, posúď, zváž, uváž, premysli, vyjadri názor, diskutuj, rozhodni, odporuč

6

Čitateľská gramotnosť v cieľoch vzdelávacích oblastí a predmetov

Kompetenčne ponímané vzdelávanie spočíva v tom, že určené kompetencie žiak dosahuje v rámci cieľov a obsahu v konkrétnych predmetoch. Preto aj ciele vzdelávacích oblastí špecifikujú a rozpracovávajú kľúčové kompetencie podľa príslušného zamerania.

Vzdelávacia oblasť Primárne vzdelávanie Nižšie sekundárne

vzdelávanie Jazyk a komunikácia

Vlastná tvorba jazykových prejavov, práca s informáciami, čitateľská gramotnosť, schopnosť argumentovať. Kľúčové jazykové kompetencie – počúvanie, hovorenie, písanie, čítanie s porozumením. Čitateľské kompetencie – súbor vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem (recepciu) umeleckého textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu interpretáciu a hodnotenie. Rozvoj čitateľských schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu.

Príroda a spoločnosť

Človek a príroda

Človek a spoločnosť

Samostatne sa orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej to povoľujekognitívna úroveň žiaka.

Získavať informácie o prírode a jej zložkách nielen z rôznych zdrojov, ale aj prostredníctvom vlastných pozorovaní a experimentov v prírode a v rámci praktických cvičení, čím si rozvíjajúzručnosti pri práci s grafmi, tabuľkami, schémami, obrázkami, náčrtmi, projektmi. Získavať základné schopnosti a zručnosti poznávať historický materiál. Vyhľadávať relevantné informácie z rôznych zdrojov a využívať ich v dejepise. Pracovať s informáciami o Slovenskej republike ako časti Zeme a o Zemi ako celku, porozumieť a rozvíjať čítanie a interpretáciu obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek, prierezov, schém a diagramov ako prostriedkov geografie.

Matematika a práca s informáciami

Matematika sa podieľa na rozvíjaní schopnosti žiakov používať prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií

Vzdelávacie ciele čitateľskej gramotnosti sú konkretizované v cieľoch príslušných predmetov

3 Čitate ľská gramotnos ť na I. stupni ZŠ (ISCED 1)

7

Čítanie s porozumením na 1. stupni ZŠ

Výchovno-vzdelávací proces na 1. stup. ZŠ je silno ovplyvnený hravými činnosťami a zážitkovým učením, aby bol prechod z predškolskej výchovy čo najplynulejší. V rámci výchovno-vzdelávacieho procesu podporujeme vyjadrovanie myšlienok a pocitov prostredníctvom slov, pohybov, obrazov či v piesňach. Nezastupiteľné miesto pri formovaní osobnosti má kniha a čítanie. Ak má dieťa v neskoršom veku správne porozumieť čítanému textu, musí sa ho najskôr naučiť dobre vnímať. Kvalitu vnímania determinuje nielen úroveň schopnosti rozlišovať grafické symboly, ale i celkové porozumenie významu textu a s tým spojené voľné zaobchádzanie s prečítaným textom. S pribúdajúcim vekom žiaka sa zrenie vnímania prejavuje zlepšujúcou sa schopnosťou zrakovo diferencovať, syntetizovať a analyzovať videné a počuté. V počiatkoch rozvoja čítania s porozumením sa o úrovni porozumenia textu učiteľ dozvedá ústnou formou komunikácie so žiakom, preto je dôležité rozvíjať okrem spôsobilosti učiť sa aj sociálne komunikačné spôsobilosti.

Kľúčové jazykové kompetencie, ktoré sa majú rozvíjať sú:

� počúvanie, � komunikácia (hovorenie), � čítanie s porozumením � písanie

Vzdelávací štandard predmetu slovenský jazyk a literatúra uvádza poznávacie a čitateľské kompetencie, v ktorých sú okrem požiadaviek na techniku čítania uvedené jednotlivé analytické a interpretačné zručnosti, ktoré potrebuje žiak na to, aby porozumel prečítanému textu:

� Zostaviť osnovu prečítaného textu. � Určiť hlavnú myšlienku prečítaného textu. � Prerozprávať obsah prečítaného textu. � Vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu. � Vyhľadávať, identifikovať v literárnych textoch hlavné a vedľajšie postavy, literárne a

jazykové prostriedky, vybrané pojmy a výrazy. � Pri jednoduchom rozbore literárnych textov používať literárne pojmy. � Hodnotiť postavy literárneho diela, určiť ich vzájomný vzťah. � Odlišovať prozaické a básnické texty. � Odlišovať umelecké a náučné texty.

Rozvíjanie gramotnosti žiakov je nielen abstraktným pojmom, preto je potrebné každodennou prácou v škole využívať podnety, ktoré nám ponúka život. V poznávaní bežného života triedy a školy sa nachádzajú inšpirácie, ktoré nám pomáhajú prekonávať stereotyp v našej práci. Preto je dôležité si všímať prejavy žiakov, ich komunikáciu a činnosti.

Rozvíjanie čitateľskej gramotnosti na I. stupni sa realizuje v troch etapách:

8

- získavanie čitateľských zručností

- prechod k plynulému čítaniu

- uvedomenie si obsahu prečítaného ( Lapitka, 2007).

Čitateľská gramotnosť je jednou z existenčných gramotností a jednou zo základných kompetencií súčasného človeka v zmysle porozumenia prečítaného a schopnosti kritického hodnotenia a funkčného uplatňovania a využívania prečítaného, teda informácií. Je základným nástrojom na získavanie poznatkov v rámci ostatných gramotností - je základom mnohých iných gramotností.

Čitateľská gramotnosť je univerzálna technika, ktorá robí žiaka schopným nielen prečítať slová, vety a celé texty, ale aj pochopiť prečítané a ďalej s obsahom a získanými informáciami pracovať. Pri takomto chápaní problematiky čitateľskej gramotnosti nie je až tak veľmi dôležitá ani rýchlosť, ani plynulosť čítania, ale podstatné je porozumenie textu a používanie informácií z neho. Súčasťou čitateľskej gramotnosti sú čitateľské schopnosti a zručnosti, čitateľské návyky, záujmy, postoje, motivácia k čítaniu a vedomosti žiaka.

Čitateľská gramotnosť je v modeloch gramotnosti pomenovaná pojmom funkčná gramotnosť, ktorú charakterizuje schopnosť spracovať textové informácie. Teoretické východiská o funkčnej gramotnosti boli aplikované do metodiky medzinárodného výskumu PIRLS, ktorý zisťuje úroveň 4 procesov porozumenia, (vyhľadávanie informácií, vyvodzovanie záverov, integrácia a interpretácia myšlienok a informácií, hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov) potrebných na úplné porozumenie informačného a literárneho textu. Požiadavky na funkčnú (čitateľskú) gramotnosť boli transformované do koncepcie obsahovej reformy školstva v Slovenskej republike a vyjadrené v kľúčových kompetenciách žiaka, v prioritách vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia, v edukačných cieľoch a obsahu predmetu slovenský jazyk a literatúra (pre 1., 2. a 3. ročník ZŠ).

Uvedené spôsobilosti sú začlenené do cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí, ktoré majú nadpredmetový charakter, a do cieľov konkrétnych predmetov. Primárne sa rozvíjajú vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia v predmete slovenský jazyk a literatúra ako čítanie s porozumením spolu s počúvaním, hovorením, a písaním. Využívajú sa a súčasne aj zdokonaľujú vo vzdelávacej oblasti Príroda a spoločnosť, Matematika a práca s informáciami a všade tam, kde je text ponúknutý ako zdroj poznatkov pre učenie sa žiaka. (Štátny vzdelávací program, 2008)

Hlavné úlohy rozvoja čitateľskej gramotnosti

Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov rozvíjať vo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. V pláne MZ sú zahrnuté plánované aktivity na

9

rozvíjanie čitateľskej gramotnosti vo vyučovacom i mimovyučovacom čase. Vzhľadom na nižší počet žiakov v triedach využívať diferencované úlohy a činnosti, viesť žiakov k čítaniu s porozumením, chápaniu a vysvetľovaniu obsahu zameraného na rozvíjanie komunikačných zručností žiakov.

� Vzhľadom na narastajúci počet detí s poruchami výslovnosti a neskôr čítania venovať žiakom v 1. – 4. ročníku zvýšenú pozornosť.

� Rozšírenú hodinovú dotáciu predmetu slovenský jazyk a literatúra zo ŠkVP o predmet mimočítankové čítanie zamerať výlučne na rozvoj komunikačnej spôsobilosti a čitateľskej gramotnosti žiakov I. stupňa.

� Na vyučovaní aj mimo vyučovania a v ŠKD používať rôzne pracovné zošity zamerané na rozvoj matematickej a čitateľskej gramotnosti.

� Do plánovaných aktivít na čitateľskú gramotnosť na vyučovaní i v mimovyučovacom čase zapájať všetkých žiakov s prihliadnutím na ich individuálne schopnosti a možnosti.

� Zapojiť žiakov 2.-4. ročníka do súťaže Čitateľský oriešok.

� Podľa možností využívať také aktivity, ktoré sú spojené s naším regiónom a podporia rozvoj regionálneho cítenia žiakov.

� V každodenných činnostiach v škole podporujúcich čitateľskú gramotnosť dbať na: � Hlasné čítanie učiteľa - cieľom pri hlasnom čítaní je, viesť žiakov od radosti

z počúvania k radosti z vlastného čítania. � Dostatok času na nájdenie a pochopenie požadovaných informácií pri čítaní.

Dodržiavať zásadu individuálneho prístupu vzhľadom navývoj a intelektuálnu úroveň žiaka.

� Možnosť vlastného výberu textov k danej téme mimo používaných učebnícvo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. Napr. žiaci sa môžu samy nájsť doplňujúce texty a informácie k daným témam v PRI, VLA, PRU,... rozhodnúť o tom, čo budú čítať v rámci mimočítankového čítania, atď., čím zvýšime zapojenie sa do aktívneho čítania, motivujeme ich zvedavosť a podporíme porozumenie. Učiteľ správnym a premysleným zacielením zabezpečí, aby literatúra, z ktorej si žiaci vyberajú, zodpovedala špecifikám ich školského veku, aby bola zaujímavá, hravá, so zmyslom pre humor, žánrovo pestrá a tematicky variabilná.

� Priestor na reakciu na prečítané – učiteľ žiakom poskytne dostatok priestoru na prezentáciu prečítaných textov a zhodnotí do akej miery žiaci textu porozumeli (napr. reprodukcia, vysvetlenie nových poznatkov, tvorivá dramatika,...)

Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk a literatúra: Cieľom rozvoja čitateľskej gramotnosti vo výučbe slovenského jazyka na primárnom stupni vzdelávania je naučiť spisovný jazyk na takej

10

úrovni, aby ho žiaci vedeli používať v praktickom živote. Používanie jazyka vnímame ako komplexné využívanie všetkých komunikačných zručností – rozprávania, písania, čítania a počúvania.

Anglický jazyk: Ciele rozvoja čitateľskej gramotnosti v predmete anglický jazyk vychádzajú z modelu všeobecných kompetencií a komunikačných jazykových kompetencií, ako ich uvádza Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky (ŠPÚ, 2013). Pri formulácii cieľov vyučovacieho predmetu sa zdôrazňuje činnostne zameraný prístup - na splnenie komunikačných úloh sa žiaci musia zapájať do komunikačných činností a ovládať komunikačné stratégie.

Rozumieť známym každodenným výrazom a najzákladnejším slovným spojeniam, ktorých účelom je uspokojenie konkrétnych potrieb, a tieto výrazy a slovné spojenia dokázať používať. Dokázať predstaviť seba aj iných a dokázať klásť a odpovedať na otázky o osobných údajoch, ako napríklad kde žije, o ľuďoch, ktorých pozná, a o veciach, ktoré vlastní. Dokázať sa dohovoriť jednoduchým spôsobom za predpokladu, že partner v komunikácii rozpráva pomaly a jasne a je pripravený mu pomôcť (SERR, 2013, s. 26).

Príroda a spoločnosť

Prvouka, Prírodoveda: Cieľom rozvoja čitateľskej gramotnosti v oblasti Príroda a spoločnosť je rozvíjať spôsobilosti potrebné pre objektívne skúmanie sveta a vyhľadávať informácie v rôznych druhoch sekundárnych zdrojov. Viesť žiakov do situácií, v ktorých je ich úlohou vyjadrovať aktuálne poznanie, diskutovať s vrstovníkmi o vysvetleniach pozorovaných skutočností. Zároveň poskytovať žiakom dostatok času na skúmanie situácií a javov tak, aby sami získali nové poznanie, ktoré je funkčne začlenené v ich aktuálnom systéme vedomostí. Usmerňovať žiakov, ktorých úlohou je samostatne tvoriť nové poznatky vlastnou bádateľskou činnosťou. Prírodoveda a Prvouka vedie žiakov k premýšľaniu, skúmaniu, hľadaniu informácií, zvažovaniu, usudzovaniu a k tvorbe záverov, ktoré sú argumentačne podložené, či už minulou a aktuálnou skúsenosťou, alebo inak získavanými objektívnymi informáciami.

Človek a spoločnosť

Vlastiveda: Rozvoj čitateľskej gramotnosti v predmete Vlastiveda je zameraný na prácu s mapami, príbehmi a ilustráciami. Každý zemepisný názov z textu nájsť na mape, obrázku aj kresbe. Používať veľmi jednoduché mapy, ktoré pri ústnom, či písomnom preverovaní vedomostí pomáhajú žiakom (nič sa neučia naspamäť). Základ tvorí „Čítanie mapy – prstom po mape“ a prerozprávanie príbehov podľa obrázkov.

Matematika a práca s informáciami

Matematika: Rozvoj čitateľskej gramotnosti vo výučbe matematiky musí byť vedený snahou umožniť žiakom získavať nové vedomosti špirálovite, vrátane opakovania učiva na začiatku

11

školského roku s propedeutickýmipostupmi prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom i divergentných úloh, tvoriť jednoduché hypotézy a skúmať ich pravdivosť, vedieť používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjať svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore.

Informatika: Vytvárať priestor, ktorý umožňuje žiakom manipulovať s konkrétnymi predmetmi, pozorovať javy, merať, vykonávať experimenty, vzájomne diskutovať, riešiť otvorené úlohy, praktické a teoretické problémy. Žiacke objavovanie, bádanie, skúmanie sú základnými prístupmi, ktoré umožňujú nielen osvojiť si nové vedomosti, ale aj základy spôsobilostí vedeckej práce a vytvárajú pozitívne postoje k vedeckému spôsobu poznávania sveta.

Umenie a kultúra

Hudobná výchova: Čitateľskú gramotnosť rozvíjať prostredníctvom hudobných činností predstavujúce najrozmanitejšie formy kontaktu žiaka s hudbou, dávať možnosť spájať hudbu so slovom, obrazom, pohybom, hrou na elementárnych hudobných nástrojoch.

Výtvarná výchova: Čitateľskú gramotnosť rozvíjať prostredníctvom výtvarných činností, hravou formou spoznávať vyjadrovacie prostriedky vizuálnych umení (kresby, maľby, plastiky). Formou výtvarných činností (kreslenia, maľovania, priestorového a objektového vytvárania) sa stretávať so svetom navrhovania dizajnu, architektúry, fotografie, videa a filmu. prepájať s inými vyučovacími predmetmi, napr. s pracovným vyučovaním (zručnosti v ovládaní nástrojov a v spracovaní materiálov), s hudobnou výchovou (tvorivé reagovanie na zvukové podnety), prírodovedou a vlastivedou (reakcie na prostredie, prírodné javy, históriu a pod.), s IKT, s matematikou (porovnávanie, mierka, počet a pod.) s geometriou (tvar). Niektoré témy je možné, podľa uváženia učiteľa prepájať s témami týchto predmetov.

Človek a hodnoty

Náboženská výchova: Čitateľskú gramotnosť rozvíjať na podklade Božích prikázaní, učiť rozlišovať dobro od zla, rozvíjať komunikačné zručnosti, otvárať ich chápaniu okolitého sveta a vďačnosti za prijaté dary. Ovplyvňovať hodnotovú orientáciu žiakov, ktorá im pomáha byť prospešnými rodine, spoločnosti a Cirkvi.

Človek a svet práce

Pracovné vyučovanie: V rámci čitateľskej gramotnostiviesť žiakov k získavaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Zamerať sa na rozvoj praktických pracovných zručností pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v spoločnosti.

12

Zdravie a pohyb

Telesná a športová výchova: Využívať predovšetkým široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému formovaniu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. V rámci čitateľskej gramotnosti sa zamerať na počúvanie s porozumením. Prostredníctvom pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňovať zdravotný stav žiakov.

Schopnosť žiakov pracovať s informáciami, jeden z cieľov výchovy a vzdelávania, sa postupne stáva aj prostriedkom učenia sa, poznávania mimo školy a naplnenia aj osobných záujmov a potrieb. Úspešnosť žiaka v sebarealizácii je preto podmienená do značnej miery úrovňou tejto schopnosti, ktorú by mal mať v súčasnej dobe čitateľsky gramotný človek.

Dobré čitateľské zručnosti vytvárajú predpoklad pre zvládnutie ostatných vyučovacích predmetov, preto by mali v rámci školského vzdelávania patriť medzi kľúčové oblasti. Čitateľská gramotnosť je schopnosť porozumieť a používať také písomné jazykové formy, ktoré:

• vyžaduje spoločnosť, • ktoré majú hodnotu pre jednotlivca.

Poznáme tri aspekty čitateľskej gramotnosti:

1. procesy porozumenia

a. vyhľadávanie určitých informácií b. vyvodzovanie záverov c. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií d. hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov

2. ciele čítania

a. čítanie pre literárny zážitok / fiktívny hrdina, udalosť, prostredie/ b. čítanie pre získavanie a využívanie informácií. /aspekty reálneho sveta/

3.čitateľské zvyklosti a postoje /podporujú celoživotné vzdelávanie/

Rozvoj čitateľskej gramotnosti- aktivity:

• hlasné čítanie • tiché čítanie • vzájomné čítanie / v dvojiciach, v skupine/ • odpovede na otázky k textu • tvorba otázok k textu / ak vie, o čom čítal, vie vytvárať otázky/ • rozprávať jeden druhému o prečítanom • napísať krátku vlastnú reakciu • dramatizácia

Na rozvoj čitateľskej gramotnosti využívať netradičné formy

• čítame škôlkarom • čítajú rodinní príslušníci triedy pre triedu

13

• čítajú starší žiaci mladším • tvorba maľovaného čítania starších mladším / podľa prečítaného textu/ • vytváranie zaujímavého obalu na knihu – tvorba čo najpútavejšej obálky ku knihe • deň poézie – vyhľadávanie kníh v domácich knižniciach, čítanie a rozbor poézie na

hodinách – nie súťaž, ale prehliadka najzaujímavejších básní v knižnici • dni čitateľských kútikov – žiaci sa podľa vlastného záujmu zaradia a jeden deň

zotrvajú podľa záujmu v čitateľskom kútiku, ktorý ich zaujíma: napr. encyklopédie, poézia, ľudové rozprávky, moderné rozprávky, autorské rozprávky

CIEĽ:

Nárast záujmu žiakov o čítanie, ich stimulácia k tvorivosti, k rozvoju prezentačných zručností, podnecovanie k vlastnej tvorbe. Vždy v každom projekte čítanie a diskusia k prečítanému, formulácia hlavných myšlienok, tvorba vhodného nápisu, interpretácia textu, prezentácia vlastného názoru, využitie poznatkov.

Kompetencie čitateľskej a komunikačnej gramotnostikonkrétne zahŕňajú:

• techniku čítania ako proces identifikácie písmen a technickej syntézy do slov a viet, • techniku písania ako proces zaznamenávania textu, • schopnosť a proces porozumenia textu, • schopnosť zapamätať a reprodukovať text a myšlienky uvedené v texte, • schopnosť sústrediť sa a nadobudnúť potrebnú informáciu, • schopnosť identifikovať dielčie informácie v texte (vyhľadávať v texte), • schopnosť hľadať a vyhľadať špecifické myšlienky, definície, alebo fakty, • schopnosť vyvodiť hlavnú myšlienku, tvrdenia v texte a ich väzbu, • schopnosť extrahovať, ale aj rozvíjať text, • schopnosť vyvodiť poučenie, záver, poslanie, • schopnosť logicky spájať do súvislostí (fakty, javy, deje), • schopnosť porovnať protiklady informácií v texte, • schopnosť hodnotiť postavy, javy, deje, protiklady a protirečenia, • schopnosť vyjadrovať a formovať svoje sociálne postoje, • schopnosť hodnotiť a analyzovať text z hľadiska obsahu, ale aj foriem, t.j. reflektovanie štruktúry textu, jazykových a literárnych prostriedkov, • schopnosť integrovať myšlienky a konštruovať význam nad rámec textu, • schopnosť dedukovať na základe textu, kedy čitateľ vyvodzuje myšlienky, informácie a súvislosti medzi nimi, ktoré nie sú explicitne formulované v texte, z textu vyplývajú, alebo s ním súvisia, • schopnosť vytvárať úsudky a charakteristiky prečítaného, • schopnosť hľadať skryté významy a súvislosti, • schopnosť interpretovať myšlienky a informácie – čitateľ pri interpretácii dáva do súvislostí myšlienky textu, integruje informácie textu s predchádzajúcimi poznatkami

a vedomosťami; začleňuje informácie a myšlienky do osobného poznatkového systému, rozpoznanie hlavnej myšlienky, tézy a charakteristík,

• interpretáciu hlavnej myšlienky pre prax, • schopnosť tvorby nových textových útvarov, • využívanie informácií v praxi.

14

Kompetencie žiaka podľa ISCED 1, ktorý prechádza na II. stupeň

sociálne a komunikačné spôsobilosti:

● vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania,

● dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,

● uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,

● rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,

● rešpektuje kultúrnu rozmanitosť - medzikultúrna komunikácia,

● spôsobilosť učiť sa učiť sa,

● získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,

● vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach.

Našim cieľom je vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením a aby žiak:

� dokonale používal materinský jazyk, � vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť, � bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity, � názory vyjadroval adekvátne, � vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých, � počúval a rešpektoval názory druhých, � vedel vyhľadávať a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy

štúdia a práce s informáciami, � využíval prostriedky IKT v bežnom živote a pre svoje ďalšie vzdelávanie.

Na splnenie vytýčených cieľov používame aktivizujúce vyučovacie metódy, a to predovšetkým samostatnú prácu žiakov ale aj prácu vo dvojiciach a skupinovú prácu. Okrem samostatnej práce zacielenej na získanie vedomostí, návykov a ďalších zručností je nevyhnutné, aby žiaci objavovali nové poznatky experimentovaním a vlastnou činnosťou. Objaviteľský prístup pri získavaní nových poznatkov a radosť zo samostatne vyriešenej úlohy posilňujú pozitívny vzťah žiaka k predmetu. Použitie aktivizujúcich metód práce sa musí zabezpečovať využívaním vhodných demonštračných pomôcok a didaktickej techniky.

4 Čitate ľská gramotnos ť na 2. stupni ZŠ (ISCED 2)

V nižšom sekundárnom vzdelávaní sa systematicky žiak učí čítať s porozumením v predmete slovenský jazyk.

15

Jazyk a komunikácia

Slovenský jazyk a literatúra

Čitateľská gramotnosť sa primárne rozvíja v predmete slovenský jazyk a literatúra a súčasne sa využíva, a tým aj rozvíja v učení sa na ktoromkoľvek predmete kognitívneho charakteru. Je na učiteľovi, aby vytváral podmienky na to, aby sa žiak učil aj spracovaním informácií z textu.

V záujme rozvoja čitateľskej gramotnosti na jednotlivých vyučovacích hodinách kladieme dôraz na chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie, ktorý sa premieta do zámerného preferovania rozvoja komunikatívnych kompetencií. Pre kvalitné porozumenie textu je potrebné aj kvalitné osvojenie si techniky čítania nenásilným, zážitkovým spôsobom na vhodných, veku primeraných textoch. Vyučujúci poskytuje zvýšený priestor rozvoju vlastnej tvorby žiaka a pri práci s informáciami podporuje čitateľskú gramotnosť posilňovaním schopnosti argumentovať. Žiaci na vyučovaní pracujú so súvislými a nesúvislými textami. Naším cieľom je pestovanie pozitívneho vzťahu ku knihám. Čím viac sa dieťa stretáva s knihou, tým má lepšie predpoklady preniknúť do podstaty textu. Nejde iba o umelecký text, ale aj text vecný. Z toho vyplýva, že je veľmi dôležité, aké postupy a techniky učenia si žiak v tomto období osvojí. Tie potom využíva pri ďalšom vzdelávaní, získavaní nových poznatkov, ich spracovaní a využití. Informácie, ktoré žiak získava, mu ponúkajú učebnice, slovníky, encyklopédie, internet, knihy mimočítankového čítania a rôzne iné materiály, ktoré je možné vo výchovno-vzdelávacom procese využiť. Ide predovšetkým o vecné texty súvislého charakteru, literárne a neliterárne texty.

Na to, aby žiaci textom porozumeli, je potrebné ich viesť k rôznym stratégiám, technikám učenia sa, ktoré vedú k trvalejšiemu osvojovaniu si informácií. Porozumenie textu zahŕňa: vyhľadávanie kľúčových informácií, ich spracovávanie, zapamätanie si, integrovanie, hodnotenie a následné využívanie v reálnych životných situáciách.

Porozumenie textu je proces, ktorý si vyžaduje nielen žiakove schopnosti, ako vie čítať plynule, rýchlo, bez chybovosti, ale vyžaduje si aj zapájanie myšlienkových postupov, kognitívnych funkcií, ktoré je nutné rozvíjať a stimulovať.

Pozitívny vzťah k celoživotnému vzdelávaniu je závislý od úrovne zvládnutia jazyka. Aj ISCED 2 zdôrazňuje nevyhnutnosť chápania jazyka ako nástroja myslenia, prostriedok komunikácie a jazyk definuje ako znak národnej identity. Tieto aspekty premietame nielen do osvojovania si poznatkov o jazyku (jazyková kompetencia), ale aj o ich vhodnom použití v rôznych komunikačných situáciách (komunikačná kompetencia).

Snažíme sa vytvoriť väčší priestor na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať a pod. Cieľom je rozvoj čitateľských schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Žiakov vedieme miesto návyku na memorovanie a pasívneho prijímania poznatkov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa.

Podľa výkonového štandardu SJ pre základné školy je súčasťou komunikačných jazykových kompetencií čítanie s porozumením, spolu s písaním a hovorením (počúvanie je integrovanou súčasťou hovorenia) a vymedzujú ho tieto spôsobilosti a zručnosti:

1. Zamerať svoje čítanie podľa potreby Vybrať text podľa komunikačného zámeru a podľa danej situácie. Nahlas, ticho a opakovane prečítať text.

16

2. Pochopiť význam textu Pochopiť umelecký a vecný text s využitím explicitných informácií. Pochopiť text podľa implicitných informácií. Tvoriť a overiť navrhnuté hypotézy. Reprodukovať umelecký a vecný text na základe chronologickej alebo logickej postupnosti.

3. Pochopiť formálnu stránku textu Rozoznať všeobecné usporiadanie textu – odseky, nadpisy atď. Rozpoznať a pomenovať rozličné texty a určiť ich horizontálnu štruktúru.

4. Odlíšiť vetu a text Vyhľadať prvky nadväznosti medzi slovami a skupinami slov, ktoré slúžia na plynulý prechod medzi vetami, odsekmi, časťami výpovedí. Určiť časovú a logickú postupnosť pri rozvíjaní témy.

5. Pochopiť zmysel umeleckého a vecného textu vzhľadom na využitie interpunkčných znamienok, gramatických kategórií (rod, číslo, pád, osoba, číslo, čas).

6. Pochopiť význam lexikálnych jednotiek Porozumieť významu slov v umeleckých a vecných textoch. Overiť si význam slova. Porozumieť štruktúre slova a jeho častiam, napr. slabikám a hláskam. Rozoznať sémantické vzťahy medzi slovami, skupinami slov jednovýznamové – viacvýznamové slová.

V literárnej výchove v sekundárnom vzdelávaní je vo výkonových štandardoch čítanie s porozumením a interpretácia významu prostriedkom osvojovania si poznatkov z teórie literatúry a ich využitia na pochopenie literárneho textu v jeho komplexnosti:

• vie vysvetliť literárnu postavu ako fikciu autora, nositeľa deja, • vie určiť hlavné a vedľajšie postavy, • vie výstižne charakterizovať postavy, • vie vysvetliť funkciu nadpisu, • vie vyhľadať a posúdiť súvislosti medzi nadpisom a textom, • vie vysvetliť členenie textu na odseky, • vie vyhľadať kľúčové slová v odseku, • vie zdôvodniť, prečo sa literárne dielo člení na kapitoly.

Čitateľská gramotnosť je zahrnutá do vzdelávacieho štandardu obidvoch zložiek predmetu. Zaradenie čitateľskej gramotnosti do jazykovej zložky vytvára lepší priestor na využitie vedomostí žiakov o formálnej stránke textu na poznávanie a porozumenie obsahu textu. Umožňuje to žiakovi pochopiť funkciu jazykových prostriedkov v texte a tým uľahčiť jeho porozumenie, pochopiť zmysluplnosť a potrebu poznatkov o jazyku v práci s textom ako zdrojom informácií. Prepojenie troch základných spôsobilostí – čítanie s porozumením, písanie a hovorenie, detailne opísaných vo vzdelávacom štandarde jazykovej zložky predmetu SJL, je ďalšou dôležitou zmenou, ktorá vytvára lepšie podmienky na praktické využívanie poznatkov, ktoré získa žiak o jazyku a literatúre. Vzhľadom na problémy žiakov v súvislom vyjadrovaní o zistených súvislostiach, záveroch z textu a argumentov v hodnotení jeho obsahu a formy je potrebné viesť vyučovanie čítania s porozumením v rovnocennom prepojení s hovorením a písaním. Jednotlivé zručnosti v rámci čítania s porozumením rozvíjané v jazykovej zložke, má žiak využívať v literárnej výchove a naopak, analytické zručnosti

17

v práci s umeleckým textom umožňujú žiakovi efektívnejšie pracovať s textami na jazykovej zložke predmetu. V literárnej výchove sa žiak učí nové poznatky o texte a aplikuje ich pri čítaní a porozumení umeleckých a vecných textov, ako aj v tvorbe vlastných textov na slohu. V predmete SJL sa žiak učí o texte, ale aj prostredníctvom textu. V ostatných predmetoch by mal teoretické vedomosti o texte a získané zručnosti v čítaní s porozumením využívať pri práci s textom ako s učebným zdrojom a pri tvorbe vlastného textu na vyučovaní v danom predmete.

Čitateľská gramotnosť je v modeloch gramotnosti pomenovaná pojmom funkčná gramotnosť, ktorú charakterizuje schopnosť spracovať textové informácie. Teoretické východiská o funkčnej gramotnosti boli aplikované do metodiky, ktorá zisťuje úroveň 5 procesov (činností) porozumenia – získavanie informácií, utváranie širšieho porozumenia, rozvoj interpretácie, uvažovanie o obsahu textu, uvažovanie o forme textu – potrebných na úplné porozumenie súvislého a nesúvislého textu v rôznych situáciách čítania. Požiadavky na funkčnú (čitateľskú) gramotnosť boli transformované do koncepcie obsahovej reformy školstva v Slovenskej republike a vyjadrené v štátnom vzdelávacom programe v kľúčových kompetenciách žiaka, v prioritách vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia, v edukačných cieľoch predmetu slovenský jazyk a literatúra a vo výkonovom štandarde na spôsobilosť čítanie s porozumením.

Gramotnosť je jedným z najväčších úspechov akejkoľvek spoločnosti, je známkou civilizácie. Naša stratégia sleduje rozvoj čitateľskej gramotnosti. Cieľom je vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením, aby žiak:

• dokonale používal materinský jazyk, • vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť, • bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity, • názory vyjadroval adekvátne, • vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých, • počúval a rešpektoval názory druhých, • vedel vyhľadávať a používať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy

štúdia a práce s informáciami, • využíval prostriedky IKT v bežnom živote a pre svoje ďalšie vzdelávanie, • dokázal kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky

využívať.

Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti pravidelne dopĺňame knihy do žiackej a učiteľskej knižnice.

Aktivity na rozvoj čitateľskej gramotnosti:

- Exkurzie do obecnej knižnice, - Tvorivé písanie, - Čítanie doplnkovej mimočítankovej a regionálnej literatúry zo žiackej knižnice, - Prispievanie do školského časopisu Pieninský školák, - Recitačné a literárne súťaže (Hviezdoslavov Kubín, Babka a dedko),

18

- Výstavky kníh spojené s predajom pri príležitosti Marca – mesiaca kníh, - Dramatizácia príbehov na hodinách SJL, - Diskusie k prečítaným textom, reakcia na prečítané, - Hlasné čítanie učiteľa – na motiváciu žiakov, aby sa pustili do čítania; radosť z počúvania

textu, - Tvorba prezentácií o spisovateľoch, - Návšteva divadelných predstavení.

Na splnenie vytýčených cieľov použijeme aktivizujúce vyučovacie metódy, a to predovšetkým samostatnú prácu žiakov, prácu vo dvojiciach a skupinovú prácu. Okrem samostatnej práce zacielenej na získanie vedomostí, návykov a zručností je nevyhnutné, aby žiaci objavovali nové poznatky vlastnou činnosťou. Učiteľ svojím individuálnym prístupom usmerňuje rozvoj schopností jednotlivých žiakov a riadi tvorivú prácu kolektívu triedy.

Cudzie jazyky

Čítanie je jednou zo základných jazykových zručností, dôležitým cieľom a prostriedkom vo vyučovaní cudzieho jazyka. Čítať, znamená nielen zachytiť očami napísané alebo vytlačené grafické znaky, ale aj porozumieť ich významu a dokázať ich použiť v ústnom prejave. Text je neoddeliteľnou súčasťou výučby cudzieho jazyka.

Čítanie s porozumením má nezastupiteľné miesto v cudzojazyčnom vyučovaní. Vedieť pracovať s textom, nielen ho prečítať, ale predovšetkým porozumieť hlavným informáciám, alebo obsahu textu v cudzom jazyku je dôležitým predpokladom zvládnutia cudzej reči.

Čítanie: - rozvíja myslenie, vyjadrovanie, kreativitu a fantáziu - prispieva k vybudovaniu osobnej a kultúrnej identity, posilňuje sebavedomie a vývin osobnosti - obohacuje reč, rozširuje slovnú zásobu a napomáha správnej gramatike a štylistike - rozširuje poznatky a vedomosti z rôznych oblastí

Čitateľská zručnosť je schopnosť prezrieť si text a predpovedať, o čom text bude. Vychádzajúc z učebných osnov pre anglický jazyk žiaci majú byť vedení k rozvíjaniu základných čitateľských zručností, medzi ktoré patria: 1. skimming 2. scanning 3. intenzívne čítanie 4. extenzívne čítanie

Fázy čítania pri práci s textom: 1. Fáza pred čítaním textu: V tejto prípravnej fáze sa žiaci zoznamujú s témou, ktorej sa text týka, aktivuje sa ich angličtina a stimuluje sa myslenie na danú tému. Táto fáza podporuje ich zvedavosť a „chcenie“ povedať ostatným, čo o danej téme vedia a chcú sa dozvedieť.

19

Do tejto skupiny môžeme zaradiť: • prácu s obrázkami a inými mimo testovými zdrojmi • diskusiu o téme • brainstorming na danú tému • vytváranie pojmových máp • prácu s nadpisom textu • hľadanie kľúčových slov

2. Fáza prvého čítania Žiaci majú stanovené úlohy, súvisiace s textom: všeobecné otázky alebo špecifické otázky k textu, zamerané na konkrétny fakt, ktorý majú pri čítaní nájsť.

3. Fáza druhého čítania V tejto fáze učiteľ stanovi žiakom ďalšie úlohy spojené s textom. Tieto úlohy sa zameriavajú na detailnejšie porozumenie textu.

Úlohy v tejto fáze: • dopĺňanie do tabuľky alebo textu • zoraďovanie obrázkov alebo časti textu • formulovanie odpovedi na otázky • vyhľadávanie neznámych jazykových prostriedkov.

4. Fáza využitia obsahovej a formálnej stránky textu. Úlohy k tejto fáze:

• odpoveď na otázky • sumarizácia textu • dokončenie textu • príprava rozhovoru na základe textu • hľadanie riešenia problému • vyjadrenie vlastného postoja • príprava projektu • grafické zobrazenie informácií z textu • dramatizácia textu • reflexia po prečítaní textu.

Žiaci získavajú návyky čítania s porozumením na úrovni A1 pri pomoci jednoduchých

textov a žiaci na úrovni A2 pracujú s adaptovanými literárnymi dielami spisovateľov anglickej literatúry.

Rozvoj čitateľskej gramotnosti uplatňujeme na každej vyučovacej hodine pri práci s textami k určitej slovnej zásobe a pri osvojení gramatických javov. Pri rozvíjaní čitateľskej gramotnosti je nutné používať rôzne metódy práce s textom a tak isto aj rôzne typy textov:

• vyhľadať konkrétne informácie v jednoduchých tlačených materiáloch, akými sú napríklad prospekty, jedálne lístky, programy a časové harmonogramy,

• vyhľadať špecifické informácie v zoznamoch a vybrať z nich potrebné informácie, • rozumieťbežným orientačným tabuliam, označeniam a nápisom na verejných miestach,

akými sú ulice, reštaurácie, železničné stanice, atď., • pochopiť konkrétne informácie v jednoduchších písaných materiáloch, s ktorými

prichádza do styku, akými sú napríklad listy, brožúry a krátke články,

20

• porozumieť jednoduché osobné listy, • z kontextu krátkeho prečítaného textu pochopiť význam niektorých neznámych slov, • vedieť nájsť potrebné informácie v krátkych časopiseckých textoch.

Žiaci pracujú nielen s učebnicovými textami, ale využívajú: - časopisy v AJ(Hello, Friendship), - literárne diela anglických spisovateľov z kabinetu AJ ( Charles Dickens, R. Kipling a iné).

Spoločenskovedné predmety

Dejepis

Cieľom rozvíjania čitateľskej gramotnosti na predmete dejepis je taký čitateľ, ktorý disponuje čitateľskými kompetenciami, ktoré mu umožňujú pracovať s rozličnými druhmi textov používaných na rôzne účely.

Aktivity uplatňované v predmete dejepis na rozvoj čitateľskej gramotnosti:

• hlasné čítanie • tiché čítanie • vzájomné čítanie / v dvojiciach, v skupine/ • odpovede na otázky k textu • tvorba otázok k textu / ak vie o čom čítal, vie vytvárať otázky/ • rozprávať jeden druhému o prečítanom • napísať krátku vlastnú reakciu

Žiak:

- sa vie orientovať v texte, odlíšiť podstatné informácie a dopĺňajúce informácie

- chápe súvislosti medzi historickými obdobiami a dokáže ich logicky prepájať

- rieši problémové úlohy s využitím kritického myslenia

- dokáže vyjadriť svoj vlastný názor k danej historickej problematike

- vie využívať odbornú literatúru, pracovné zošity a dejepisné atlasy

- prejavuje záujem o aktuálne dianie v spoločnosti čítaním novín a časopisov

- vie získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rôznych vedeckých a

technologických informačných zdrojov

Občianska náuka:

Žiak vie:

- čítať s porozumením, vedieť v texte vyhľadať potrebné údaje a využívať poznatky

21

v praktickom živote

- riešiť problémové úlohy a cvičenia s cieľom rozvíjať kritické myslenie a schopnosť

argumentácie

- vedieť orientovať sa a správne čítať tabuľky, grafy - využívať texty z učebnice, pracovné

zošity, odbornú tlač, odbornú literatúru a prácu s IKT

- vedieť využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru.

Prírodovedné predmety

V prírodovedných predmetoch čitateľská gramotnosť má priamy vplyv aj na výkon v oblasti prírodovednej gramotnosti, preto sa budeme zameriavať na:

- čítanie a pochopenie nesúvislých textov – grafy, diagramy, formuláre, záznamy, tabuľky, letáky

- určenie zmyslu (hlavného odkazu) textu, respektíve myšlienky z ktorej text vychádza,

- hľadanie a uvažovanie o príčinnej alebo inej súvislosti dvoch javov, tvrdení alebo časti textu napr. určiť vzťah medzi dvoma krátkymi polemickými textami, alebo určiť názov, ktorý je pre oba texty spoločný,

- vyhľadanie požadovanej informácie v texte,

- zdôvodnenie – nájsť argumenty obsiahnuté v texte na podporu daného tvrdenia, využiť skôr nadobudnuté vedomosti na vymyslenie príkladu alebo faktoru, ktorý zodpovedá všeobecným informáciám z textu,

-formulovanie odpovede vlastnými slovami.

Ciele vyučovania prírodovedných predmetov sú zamerané nielen na rozvoj funkčnej (najmä čitateľskej, matematickej a prírodovednej) gramotnosti žiakov, ale aj na vizuálnu gramotnosť – aby žiaci nachádzali zmysel vo všetkom, čo vnímajú. Napr. orientácia v grafoch a iných diagramoch je dnes o to významnejšia, že vo verejnom priestore a v médiách sa často stretávame s grafmi, ktoré sú spracované nekvalitne a zavádzajúco, jednostranne alebo tendenčne. Klamlivé a nepresné informácie môžu mať negatívny vplyv na naše rozhodnutia.

V oblasti čitateľskej gramotnosti v prírodovedných predmetoch sa zameriame na nasledujúce ciele:

Biológia

Žiak vie:

- čítať s porozumením a dokáže nadobudnuté informácie o prírode, rastlinách, živočíchoch

a človeku aj prezentovať

- vie vyhľadať, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov a kriticky

ich zhodnotiť z hľadiska správnosti, presnosti a spoľahlivosti

- dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky v praktickom živote pri pozorovaní prírody

22

- dokáže pracovať s obrazovým materiálom a grafmi, vie ich priradiť k príslušnému textu

a k pozorovaným javom

- vie využívať informácie z encyklopédií, odborných časopisov, internetových stránok

a iných vhodných informačných zdrojov

Fyzika

Žiak vie:

• získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rôznych vedeckých a technologických informačných zdrojov,

• využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a v rozličných činnostiach vie vyhľadať, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov a kriticky ich zhodnotiť z hľadiska správnosti, presnosti a spoľahlivosti,

• aplikovať empirické metódy práce – pozorovanie, experimentovanie, meranie a spracovanie nameraných hodnôt fyzikálnych veličín pri skúmaní fyzikálnych javov,

• komunikovať verbálnou aj písomnou formou, ovláda symbolickú, tabelárnu, grafickú komunikáciu,

• aplikovať pri riešení fyzikálnych úloh a problémov znalosť fyzikálnych pojmov, zákonov, faktov, nadobudnutý matematický aparát aj odborné informácie získané z rôznych vhodných informačných zdrojov,

• rozlišovať spoľahlivé informácie od nespoľahlivých – kriticky myslieť.

Chémia

Žiak vie:

• používať odbornú terminológiu na opísanie chemických javov a procesov, • plánovať a realizovať pozorovania, merania a experimenty, • spracovať a vyhodnocovať údaje získané pri pozorovaní, meraní a experimentovaní, • vyhľadávať v dostupných zdrojoch poznatky o použití rôznych látok v priemysle,

poľnohospodárstve a v živote z hľadiska významu pre človeka, vplyvu na životné prostredie a ľudské zdravie,

• využívať poznatky a skúsenosti získané v predmete chémia pri ochrane zdravia a životného prostredia.

Matematika

Žiak vie:

• správne používať matematickú symboliku, znázorňovať a vyjadrovať vzťahy medzi veličinami,

• čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy, • čítať nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy, reprodukovať prečítané,

23

• vyhľadávať, získavať a spracovávať informácie z primerane náročne spracovaných zdrojov vrátane samostatnej práce s učebnicou a ďalšími textami.

Informatika

Žiak vie:

• uvažovať o informáciách a rôznych reprezentáciách, používať vhodné nástroje na ich spracovanie,

• uvažovať o algoritmoch, hľadať a nachádzať algoritmické riešenia problémov, vytvárať návody, programy podľa daných pravidiel,

• logicky uvažovať, argumentovať, hodnotiť, konať zdôvodnené rozhodnutia, • komunikovať a spolupracovať prostredníctvom digitálnych technológií, získavať

informácie na webe, • rozumieť rizikám na internete, dokáže sa im brániť a riešiť problémy, ktoré sa

vyskytnú, • rešpektovať intelektuálne vlastníctvo.

Geografia

Žiak vie:

• pracovať s literatúrou ako zdrojom poznatkov - učebnica, časopisy, encyklopédie správne porozumieť prečítanému,

• vyhľadať, porovnať, posúdiť a zhodnotiť dostupné informácie o krajine z rôznych informačných zdrojov,

• prezentovať informácie o krajine v rôznych podobách – grafy, tabuľky, schémy, diagramy, filmy a pod. = základ vyjadrovania v predmete geografia,

• interpretovať mapy rôzneho druhu v tlačenej a digitálnej podobe, • zdôvodniť rôznorodosť prírodných podmienok na Zemi a ich vplyv na život človeka, • zaujať postoj k najvážnejším problémom ľudstva a ponúknuť vhodné riešenia, • pochopiť zložitosť krajiny a silnú vzájomnú previazanosť jej prírodných a

socioekonomických zložiek.

Na dosiahnutie cieľov budeme využívať rozličné metódy, a to nielen prácu s knihou, (učebnica, odborná literatúra, odborné časopisy) a názorno-demonštračné metódy (pozorovanie predmetov a javov, predvádzanie modelov, pokusov, predmetov, statických a dynamických projekcií), ale aj praktické metódy: žiacke pracovné činnosti (laboratórne práce a praktické cvičenia so spracovaním výsledkov pozorovania do tabuliek a grafov), bádateľské metódy, problémové a výskumné metódy.

Na vyhľadávanie a spracovávanie informácií využijeme IKT (notebooky a tablety pre každého žiaka) s pripojením na internet.

Veľký dôraz budeme klásť na to, aby žiaci:

• správne uvádzali zdroje informácií a vyhli sa tak plagiátorstvu, • rozlišovali spoľahlivé zdroje informácií od nespoľahlivých, • porovnávali údaje z rôznych zdrojov a kriticky zhodnotili, ktorý z protichodných

údajov (inštrukcií) je správny, vedeli dohľadať potrebné informácie z ďalších zdrojov, • používali správnu symboliku (matematickú, fyzikálnu, chemickú...), • využívali získané poznatky na ochranu prírody, života a zdravia.

24

Pre podporu čitateľskej gramotnosti v prírodovedných predmetoch budeme:

• viesť žiakov k pozornému čítaniu s porozumením pri riešení slovných úloh, využívať úlohy s praktického života s väčším množstvom informácií, vedieť v texte vyhľadať potrebné údaje a použiť ich pri riešení úlohy,

• zadávať problémové úlohy a cvičenia s cieľom rozvíjať schopnosť žiakov spisovne komunikovať a argumentovať v ústnom i písomnom prejave,

• používať pracovné zošity zamerané na rozvoj matematickej a čitateľskej gramotnosti, • využívať na hodinách odbornú tlač, prácu s IKT, internetom s cieľom naučiť žiakov

pracovať s odbornou literatúrou, • viesť žiakov k čítaniu s porozumením tak, aby žiak vedel adekvátne prezentovať

a obhájiť svoj projekt, • viesť žiakov k spracovávaniu výsledkov svojej práce vo forme tabuliek, grafov a iných

diagramov, • viesť žiakov k samoštúdiu, • na hodinách informatiky zadávať úlohy, ktoré budú korešpondovať s aktuálne

preberaným učivom fyziky, chémie, techniky a iných predmetov, • úlohy formulovať tak, aby sme žiakom pomohli porozumieť odborným textom na

primeranej úrovni a aplikovať získané poznatky na riešenie konkrétnych situácií z bežného života,

• využívať uvoľnené úlohy PISA.

25

5 Vzdelávanie pedagogických zamestnancov

Nevyhnutnou súčasťou pre rozvoj čitateľskej gramotnosti žiakov je vzdelávanie pedagogických zamestnancov:

• Využiť možnosť vzdelávania v oblasti čitateľskej gramotnosti pre celý pedagogický zbor ako aj vzdelávanie pre vedúcich pedagogických zamestnancov s obsahovým zameraním na tvorbu vlastnej stratégie rozvoja čitateľskej gramotnosti z ponuky vzdelávacích aktivít MPC v Prešove.

• Využiť vzdelávacie programy dostupne na internete v rámci individuálneho štúdia.

• Odovzdávať získané poznatky na zasadnutiach predmetových komisií.

• Vyžívať ďalšie vzdelávanie učiteľov cudzích jazykov na zvýšenie odbornej spôsobilosti.

Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov je potrebné rozvíjať vo

všetkých výchovno-vzdelávacích predmetoch. Čitateľská gramotnosť je zapracovaná v pláne práce školy. Metodické orgány majú zapracované opatrenia na rozvoj čitateľskej gramotnosti vo svojich plánoch. Jednotlivé činnosti a akcie sú rozpracované v mesačných plánoch.

6Mimoškolská činnos ť Čítanie je zručnosť, ktorú žiak potrebuje pre svoj ďalší život. Ak chceme, aby sa

z našich žiakov stali dobrí čitatelia a dobrí žiaci, doprajeme im čo najviac zaujímavých situácií, činnosti a stretnutí s knihou.

V rámci čitateľskej gramotnostibudeme rozvíjať čitateľskú gramotnosť žiakov a formovať vzťah žiakov k literatúre a ku knihám týmito aktivitami a činnosťami:

• zefektívnením práce v školskej knižnici: pravidelné vypožičiavanie kníh, doplňovanie detských knižných titulov,

• exkurziami do obecnej knižnice, • čitateľským krúžkom Z rozprávky do rozprávky • tvorbou školského časopisu – „Pieninsky školák“ v rámci novinárskeho krúžku, • besedami o knihách, • zapojením sa do recitačných a literárnych súťaží, • výstavkami kníh a ich predajom pri príležitosti marca – mesiaca kníh, • čitateľskými aktivitami v ŠKD - Slová ožijú v kvetoch, Dary jesene,Víla

Zdravojedka, • využívaním publikácie Čítanie o Slovensku, o našom regióne - Nebol to sen,

Osturnianske rozprávky, Zlatá Vesna a iné rozprávky, Ukradnuté zvony, Vodníkove zlaté kačky a iné,

• prácou s nadanými žiakmi – pripravovať a zapájať žiakov do umeleckých súťaží a predmetových olympiád,

• rozhlasovými reláciami, • besedou so seniormi v rámci Mesiaca úcty k starším –„Ako to bolo kedysi“ • prípravou programu na akadémie k Vianociam a ku Dňu matiek.

26

7Rodina

Deti sa učia čítať a osvojujú si túto schopnosť nielen v škole, ale aj pri iných príležitostiach mimo prostredia školy. Pri rozvoji čitateľskej gramotnosti má nezastupiteľné miesto rodina. Rodina – jej celoživotný pozitívny vzťah ku knihe – je najlepším výchovným prostriedkom, ktorý privedie žiaka k čítaniu. Rodičia, ktorí radi čítajú a chcú sa o túto záľubu deliť spolu so svojimi deťmi, podporujú ich kladný vzťah k čítaniu. Pre rozvoj čitateľskej gramotnosti je mimoriadne dôležité, aby boli deti doma v rodinnom prostredí obklopené knihami v atmosfére čítania a mali tiež k dispozícii noviny a časopisy. Život v prostredí, ktoré si čítanie cení, je zásadne dôležité pre to, aby deti získali čitateľské kompetencie.

Aktivity na podporu spolupráce rodiny a školy s dôrazom na činnosti v rodine:

• Kniha v rodine - na plenárnom zasadnutí ZR uskutočniť prednášku pre rodičov • Čítajme doma deťom • Čítajme doma s deťmi • Burza kníh • Knihobežník (prečítaj a vráť)

Inšpirovať sa výrokom „Nie tí milujú knihy, ktorí ich nedotknuté schovávajú v skriniach, ale tí, ktorí ich majú ustavične v rukách.“ (E. Rotterdamský)

8 Výstup Skĺbením výchovno – vzdelávacej činnosti, mimoškolskej činnosti a rodiny v oblasti

čitateľskej gramotnosti chceme dosiahnuť, aby žiak našej školy:

• mal k čítaniu pozitívny prístup – rád čítal, • pochopil úlohy a ich účel, • rozširoval prístup k čítaniu, keď sa učí a keď číta pre potešenie, • využíval doterajšie vedomosti na získanie porozumenia z kontextu, • na overenie používa sebaevalvačné stratégie.

27

9 Obsah

1 Vedenie školy – koordinátor rozvoja čitateľskej gramotnosti ................................................ 1

2 Čitateľská gramotnosť ............................................................................................................. 2

Čitateľské stratégie ................................................................................................................. 2

Úrovne rozvoja čitateľskej gramotnosti ................................................................................. 3

Čitateľská gramotnosť v cieľoch vzdelávacích oblastí a predmetov ..................................... 6

3 Čitateľská gramotnosť na I. stupni ZŠ (ISCED 1) .................................................................. 6

Čítanie s porozumením na 1. stupni ZŠ ................................................................................. 7

Hlavné úlohy rozvoja čitateľskej gramotnosti ....................................................................... 8

Jazyk a komunikácia .............................................................................................................. 9

Príroda a spoločnosť ............................................................................................................. 10

Človek a spoločnosť ............................................................................................................. 10

Matematika a práca s informáciami ..................................................................................... 10

Umenie a kultúra .................................................................................................................. 11

Človek a hodnoty ................................................................................................................. 11

Človek a svet práce .............................................................................................................. 11

Zdravie a pohyb .................................................................................................................... 12

Kompetencie žiaka podľa ISCED 1, ktorý prechádza na II. stupeň ..................................... 14

4 Čitateľská gramotnosť na 2. stupni ZŠ (ISCED 2) ............................................................... 14

Jazyk a komunikácia ............................................................................................................ 15

Spoločenskovedné predmety ................................................................................................ 20

Prírodovedné predmety ........................................................................................................ 21

5 Vzdelávanie pedagogických zamestnancov .......................................................................... 25

6 Mimoškolská činnosť ........................................................................................................... 25

7 Rodina ................................................................................................................................... 26

8 Výstup ................................................................................................................................... 26

9 Obsah ..................................................................................................................................... 27