4 REH 2008 - rehabilitacia.sk197 Rehabilitácia, Vol. 45, No. 4, 2008 3. IR-C (dlhovlnné pásmo, 3 000 - 10 000 nm) nepreniká vodou, atmosférou ani sklom, absorbuje sa atmosférou,

193

Rehabilitácia, Vol. 45, No. 4, 2008

XLV. 2008 str. 193-256

Odborný časopis pre otázky liečebnej, pracovnej, psychosociálnej a výchovnej rehabilitácieindexovaný v EMBASE / Excerpta Medica, šírený sieťou Internetuna adrese: http://www.rehabilitacia.sk, e-mail: [email protected]

OBSAH

REHABILITÁCIA No. 4 Vol.: XLV. 2008 pp. 193 - 256Professional Journal for questions about treatment, working, psychosocial and educationalrehabilitation. Indexed in EMBASE / Excerpta Medica. Internet http://www.rehabilitacia.skRedaction adress: LIEČREH GÚTH, s.r.o. P. O. BOX 77, 833 07 Bratislava 37, Slovakia,facsimile: 00421/ 2 / 59 544 14 700, e-mail: [email protected]

CONTENTS

REHABILITÁCIA Nr. 4 Jahresgang XLV. 2008 S. 193 - 256Fachzeitschrift für die Fragen der Heil-, Arbeits-, Psychosocial- und Erziehungsrehabilitation.Registriert in EMBASE / Excerpta Medica, Internet http://www.rehabilitacia.skAdresse der Redaktion: LIEČREH GÚTH, s.r.o. P. O. BOX 77, 833 07 Bratislava 37, Slowakei,Fax: 00421/ 2 / 544 14 700, e-mail: [email protected]

INHALT

A. Gúth: Názvoslovie 194V. Halvoňová: Význam fototerapie pre rehabilitáciu 195P. Frey: die Erfahrungen mit der Applikation des bioptronischen Lichtes... 206I. Dzurňáková, Ľ. Pokrievková, Z. Rochová, K. Štiffelová : Metodický návrh... 215C. Mucha: Prekrvenie predkolenia/oblasti chodidla po kryoterapii na kolennom... 235K. Chamutyová: Kanisterapia ako jedna z možností doplňujúcich komplexný... 239I. Gulášová: Význam rehabilitácie v procese komplexnej liečebnej a ošetrovateľskej... 250

Gúth, A.: Terminology 194Halvoňová, V.: Importance of phototherapy for rehabilitation 195Frey, P.: Experience with Bioptron light application in the area of medical rehabilitation 206Dzurňáková, I., Pokrievková˛, Ľ., Rochová˛, Z., Štiffelová˛, K.: Methodical proposal of reh... 215Mucha, C.: Blood flow in crus / foot area after kryotherapy of ankle joint in healthy... 235Chamutyová, K.: Dog-therapy as one of the possibilities to supplement the complex reh... 239Gulášová, I.: Importance of rehabilitation in the process of the complete curative... 250

Gúth, A.: Terminologie 194Halvoňová, V.: Die Bedeutung der Phototherapie für Rehabilitation 195Frey, P.: die Erfahrungen mit der Applikation des bioptronischen Lichtes... 206Dzurňáková, I., Pokrievková˛, Ľ., Rochová˛, Z., Štiffelová˛, K.: Methodischer... 215Mucha, C.: Die Durchblutung im Unterschenkel / Fußbereich nach Kryotherapie am... 235Chamutyová, K.: Therapie mit dem Therapiehund als eine von den Möglichkeiten ... 239Gulášová, I.: Die Bedeutung der Rehabilitation im Prozess der komplexen Heil - und... 250

194

NÁZVOSLOVIE

V súčasnosti zaplavilo náš knižný trh množstvo kníh zo zahraničia, v ktorých sapopisujú vyšetrovacie metodiky, ktoré sú u nás a v našom odbore štandartneznáme, opisované a všeobecne uznávané pod inými - u nás známymi názvami.Veľakrát majú tieto knihy charakter zozbieraných údajov z rôznych kútov sveta,kde v krajine pôvodu, respektíve krajine autora je daná technika, test... všeobecneznámy a uznávaný. Každá jazyková oblasť, každý štát má svojich autorov.Z našej histórie obdobnú situáciu (v opačnom garde) poznáme z čias socializmu,keď sme nemali možnosť komunikácie a výmeny zo zahraničím, a tak boliniektoré techniky merania alebo testy označované menami autorov, ktorí k námboli dostupní.Dnes hrozí opačná situácia: porovnateľné testy medzi jednotlivými pracoviskami,jednotlivými krajinami a štátmi vykazujú zhodu - sú však uvádzané pod inýmimenami. Akonáhle sa dáme na cestu nekritického priberania ďalších a ďalšíchnázvov testov a meraní, ktoré sú u nás známe pod pôvodne naším pomenovaním,hrozí babylonská mätež jazykov.Preto by som si dovolil v tomto smere radiť: Držme si svoje, ale pritom usilovnečítajme zahraničnú literatúru. Kriticky prehodnocujme v nej uvádzané a odporúčanétestovacie postupy, aby nedošlo pre veľké množstvo informácií na tú istú tému(test, meranie) „k prechlastaniu motora“, ktoré každý z nás, zo štartovaniachladného automobilu, pozná.Ďaľšie nebezpečie, ktoré nám teraz hrozí, je používanie názvov častí nášhoodboru, procedúr z nášho odboru, ktoré nám “vnucujú” iné odbory. Tie veľakrátnepotrebujú náš odbor, ale potrebujú len naše ruky - a tak vznikajú umelé názvyako neurorehabilitácia, hiporehabilitácia, ošetrovateľská rehabilitácia,gynekorehabilitácia... - namiesto toho, aby sme použili pojmy: rehabilitácia vneurológii, hipoterapia v rehabilitácii, rehabilitácia v ošetrovateľstve, rehabilitáciav gynekológii. Možno sa zdá niekomu, že je to slovíčkárenie. (...škoda, že nežijeprimár Lánik...)Musíme si uvedomiť, že tieto “slovíčka” znamenajú veľmi veľa. Sú to symboly.Tie si musíme chrániť. Treba sa držať našej Koncepcie, v nej kodifikovanéhonázvoslovia...a snáď si budeme lepšie rozumieť... aj v nasledujúcom roku, doktorého Vám prajem veľa úspechov, veľa pacientov a veľa rodinnej pohody,08.11.08, A. Gúth

informácie hľadaj na adrese www.rehabilitacia.sk

Úvodník

195


VÝZNAM FOTOTERAPIE PRE REHABILITÁCIU

Autor: V. HalvoňováPracovisko: Fyziatricko-rehabilitáčné odd. FN Trnava

Súhrn

Východiská: V prvej časti článku autorka podáva krátky teoretický prehľad o fototerapii, druhačasť je venovaná vlastným skúsenosťami s využitím polarizovaného svetla u pacientov svertebrogénnymi bolesťami v krčnej oblasti.Materiál a metodika: Sledovaný súbor tvorilo 24 pacientov vo veku od 24 do 70 rokov. Pacientombolo aplikovane polarizované svetlo pomocou prístroja Bioptron. Sledovanie pozostávalo zosubjektívneho pacientovho hodnotenia pocitu bolesti pomocou vizuálnej analógovej škály (VAŠ)a z objektívneho klinického vyšetrenia.Výsledky: Zlepšenie sa pozorovalo u 22 pacientov, u 2 pacientov stav bol nezmenený, zhoršeniestavu nebolo zaznamenané. Vek pacienta nie je limitujúcim pre dosiahnutie dobrých výsledkov.Spomínaná metodika sa ukázala ako vhodný doplnok komplexnej rehabilitačnej liečby týchtobolestivých stavov.

Kľúčové slova: rehabilitácia – fototerapia – bioptron – bolesť

Halvoňová, V.: Die Bedeutung der Phototherapiefür Rehabilitation

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte: in dem ersten Teilpräsentiert die Autorin einen kleinentheoretischen Überblick über die Phototherapie,zweiter Teil ist eigenen Erfahrungen gewidmetmit den Verwendung des polarisierten Lichtesbei den Patienten mit den vertebragenenSchmerzen in der Halszone.Das Material und die Methodik: verfolgteGruppe bildeten 24 Patienten im Alter von 24bis 70 Jahre. Den Patienten war das polarisierteLicht mittels des Gerätes Bioptron appliziert. DieVerfolgung bestand von der subjektivenPatientenwertung der Schmerzempfindungmittels der visuellen Analogskale (VAS) und vonder objektiven klinischen Untersuchung.Die Ergebnisse: die Verbesserung war bei 22Patienten beobachtet, bei 2 Patienten war dasBefinden unverändert, die Verschlimmerung warnicht aufgezeichnet. Der Alter der Patienten istnicht limitiert um gute Ergebnisse zu schaffen.Die genannte Methodik zeigte sich als passendeKomplement der komplexenRehabilitationsbehandlung diesenschmerzhaften Befinden.Schlüsselwörter: Rehabilitation – Phototherapie– Bioptron - Schmerz

Halvoňová, V.: Importance of phototherapy forrehabilitation

Summary

Basis: In the first part author offers a shorttheoretical overview about phototherapy, thesecond part is devoted to author’s own experiencewith the use of polarized light in patients withvertebrogenous pains in the cervical area.Material and methods: Monitored group ofpatients consisted of 24 patients in the agebetween 24 and 70 years. Patients were treatedby application of polarized light via Bioptronapparatus. Follow-up was based on subjectiveassessment of patients’ own feeling of pain viavisual analogue scale (VAS) and on objectiveclinical examination.Results: Improvement was observed in 22patients, in 2 patients the state remainedunchanged and worsening of the disease wasnot noticed. Age of the patients is not a limitingfactor for gaining good results. Mentionedmethod seems to be a suitable supplement ofcomplex rehabilitation care of these painfulstates.Key words: Rehabilitation, phototherapy,Bioptron, pain

196

Úvod

Liečba svetlom sprevádza ľudstvo odnepamäti.Mnohé staroveké civilizácie vedeli o liečebnomúčinku svetla na ľudský organizmus avyužívali ho na liečbu rôznych zdravotnýchproblémov. Už v starom Egypte, Grécku a Rímeboli známe blahodarné účinky slnečného svetlapri liečbe rán. Koncom 19. storočia bolobjavený baktericídny a antirachitický účinoksvetla. Rozvoj kúpeľníctva, budovanieznámych letovísk v Grécku, Taliansku alebona francúzskej Riviere, rozvoj kúpeľných miestvo vysokohorskom prostredí umožnili lekáromdoporučovať chorým dlhodobé pobyty načistom vzduchu spojené so slnením akoliečebnou metódou.Svetelná terapia pre svoju jedinečnú schopnosťprirodzené aktivovať samoliečebný potenciálľudského organizmu je už dnes všeobecnéuznávanou liečebnou a preventívnou metódou.V odbore FBLR je súčasťou fyzikálnej liečby,ktorá využíva energiu fotónu - častícelektromagnetického žiarenia (ultrafialovéhožiarenia, viditeľného svetla a infračervenéhožiarenia).Fototerapia využíva niekoľko typov zdrojasvetla, ktoré sa odlišujú tak svojimi fyzikálnymivlastnosťami, ako aj účinkami na živýorganizmus. Zatiaľ čo niektoré z týchto typovsa používajú desiatky rokov (infračervenésvetlo), iné využíva medicína len v poslednýchrokoch (polarizované svetlo - bioptronovélampy).

Svetlo a jeho vlastnosti

Svetlo je elektromagnetické žiarenie,charakterizované vlnovou dĺžkou ë,frekvenciou f a rýchlosťou c, ktorou sa šíri vovákuu. Vzťah medzi frekvenciou a vlnovoudĺžkou je: ë = c / fë - vlnová dĺžka žiarenia; c - rýchlosť šíreniasvetla vo vákuu (300 000 km/s); f - frekvenciažiarenia.

Biologické a fyziologické účinky svetla závisiaod týchto faktorov:1. energia fotónov,2. intenzita žiarenia,3. expozícia (čas pôsobenia) žiarenia,4. absorpčné (pohlcovacie) vlastnosti tkaniva,5. reaktivita organizmu.Energia fotónu závisí od frekvencie danéhožiarenia. Čím má elektromagnetické žiarenie

kratšiu vlnovú dĺžku (ktorú vyjadrujeme vnanometroch), tým má vyššiu frekvenciu avyššiu energiu fotónov.Intenzita žiarenia vyjadruje veľkosť energiežiarenia vo wattoch, ktorá dopadá kolmo najednotkovú ožarovanú plochu. Vyjadruje sa voW/m2 .Expozícia ožiarenia je veličina, ktorácharakterizuje množstvo energie dopadajúce naožarovanú plochu. Vyjadrená súčinom intenzityžiarenia a času ožarovania.Absorbčné vlastnosti tkaniva charakterizujújeho pohlcovaciu schopnosť na žiarenie, ktorásúvisí s anatomickou štruktúrou tkaniva.Reaktivita organizmu súvisí s fyzikálnym,ale aj so psychickým stavom organizmu (Šajter,2005, Hupka, 1993).

Rozdelenie fototerapie

Fototerapia sa rozdeľuje podľa vlnovej dĺžkysvetelného žiarenia a podľa druhu žiarenia nafototerapiu:- infračerveným žiarením – využívaspektrum vlnovej dĺžky 760 - 10 000 nm,- viditeľným svetlom - využíva hlavneslnečné žiarenie (helioterapia), využívaspektrum vlnovej dĺžky 400 - 760 nm,- ultrafialovým žiarením – využíva časťelektromagnetického spektradĺžky 200 - 400 nm,- laserovým žiarením - využívamonochromatické žiarenie vysokej intenzity,- polarizovaným svetlom - využívapolychromatické žiarenie vo viditeľnej oblastiaž po infračervenú (400 - 2 000 nm) (Šajter,2005).

Infračervené žiarenie (IR-infra red)

Infračervené žiarenie je neviditeľná časťoptického spektra vlnovej dĺžky nad 760 nm.Rozdeľuje sa na tri pásma:l. IR-A (krátkovlné pásmo, 760 - 1400 nm)preniká najhlbšie do podkožia, kde nastávaprehrievanie, dobre preniká vodou, atmosféroua sklom. Tolerancia organizmu na väčšieintenzity žiarenia je veľmi dobrá, čo jespôsobené tým, že sa žiarenie dostáva skôr dostyku s povrchovým cievnym riečiskom a týmje teplo odplavované krvným obehom.2. IR-B (stredné pásmo,1400 - 3 000 nm)preniká sklom, absorbuje sa vo vode, pohlcujesa v povrchových vrstvách (v epiderme ahorných častiach kória), kde vyvoláva pocittepla.

Halvoňová, V.: Importance of phototherapy for rehabilitation

197


3. IR-C (dlhovlnné pásmo, 3 000 - 10 000 nm)nepreniká vodou, atmosférou ani sklom,absorbuje sa atmosférou, ale vyžarujú ho umelézdroje s nižšou povrchovou teplotou.Prenikavé žiarenie IR-A pásma sa využíva naprehrievanie tkanív, žiarenie IR-B a IR-C jevhodné na ohrievanie, lebo sa absorbuje vpovrchových vrstvách kože (Šajter, 2005, Gúth,2005).

Účinky infračerveného žiarenia1. Erytém2. Prehriatie kože3. Analgetický a spazmolytický účinok vdôsledku pôsobenia tepla4. Vazodilatácia a to nielen miestna, ale aj vovzdialených oblastiach5. Stimulácia imunologických reakcií

Zdroje IR žiareniaNajvýznamnejším prírodným zdrojom jeSlnko. Vo fyzioterapii sa používajú umelézdroje: infražiarič (solux), akvasol, žiarovkovétunely (skrine), teplomety (Šajter, 2005),infračervené kabíny na domáce použitie, sauny(Meffert, Piazena, 2003).

Indikácie IR žiarenia- bolesti vertebrogénneho pôvodu, artrózy,chronické artritídy, burzitídy, tendovaginitídy,epikondylitídy, lumbago, myalgie, čelová ačeľustná sinusitída, stavy po extrakcii zubov,furunkul, karbunkul, panaricícia, bronchitída,bronchiálna astma, spazmy hladkého svalstva,obezita, dna (Hupka,, 1993).- posttraumaticke stavy od 2. až 3. dňa, akopríprava pacienta pred technikami manuálnej

medicíny, masážami alebo kinezioterapiou(Poděbradský, Vařeka, 1998).- popálenie a omrznutie (Bohoľubov,Ponomarenko, 1999).

Kontraindikácie- srdcové a obehové insuficiencie,dekompenzovane srdcové chyby, vysokýkrvný tlak, pokročilá ateroskleróza, poruchateplocitu, febrilné stavy, u chorých s prevahoutonusu parasympatika, u neurastenikov,nefritídy a nefrózy, gravidíta do 3. mesiaca apo 6. mesiaci, tyreotoxikóza, TBC, malígnetumory (Hupka , 1993).

Helioterapia

Svetloliečba, ktorá využíva vplyv všetkýchzložiek slnečného žiarenia (IR žiarenie, viditeľnésvetlo, ultrafialové žiarenie) na organizmus. Tátočasť fototerapie je často súčasťou inýchprocedúr, ako je klimatoterapia, talasoterapia apod. Infračervená zložka spôsobuje najmätepelný efekt, t.j. prehrievanie kože,vazodilatáciu, relaxáciu hlavne kostrovéhosvalstva. Tým sa dosahuje mierny analgetickýúčinok. Ultrafialová zložka má výraznejšíbiostimulačný efekt - tvorba biologickyaktívnych látok, podpora bunkovéhometabolizmu. Tým sa lepšie hoja rany a dobresa liečia zápalové ochorenia kože. Nežiaducimúčinkom je prehriatie organizmu, slnečný úpal,pôsobenie zložky B ultrafialového žiarenia sjej karcinogénnym účinkom.

Indikácie- kožné ochorenia, neurovegetatívne poruchy,rekonvalescencia pri niektorých interných

Obr.1 Obr.2

198

ochoreniach, mimopľúcne formy TBC,prevencia niektorých chorôb (Šajter , 2005).

Ultrafialové žiarenieUltrafialové žiarenie (UV- ultra violet) je časťspektra elektromagnetického žiarenia s vlnovoudĺžkou kratšou ako 400 nm, hraničí sdlhovlnnou zložkou rtg žiarenia. Rozdeľuje sana tri pásma:1. UV-A (dlhovlnné pásmo, 400 - 315nm),nazyvané pásmo čierného svetla.2. UV-B (stredné pásmo, 320 - 280 nm),nazývané aj erytémové pásmo.3. UV-C (krátkovlnné pásmo, < 280 nm),nazývané germicídne pásmo.

Účinky UV žiareniaErytém ožarovanej plochy, vznik pigmentácie,antirachitický účinok tvorbou vitamínov D2 aD3, baktericídny účinok, zvýšenieobranyschopnosti organizmu, inaktiváciavírusov, zlepšenie reologických vlastností krvi,zníženie viskozity, zlepšenie utilizácie kyslíka,zvýšenie aktivity enzýmov v mitochondriách,zlepšenie hojenia rán, hnisavých ochorení kože.UV žiarenie môže vyvolať aj rast nádorov(karcinogénny účinok). (Hupka, 199 š, Šajter,2005, Gúth, 2005).Zdroje UV žiarenia (umelé): vysokotlakovéa nízkotlakové ortuťové výbojky (tzv. horskéslnko), Kromayerová lampa (kontaktnáaplikácia pri kožných ochoreniach), soláriá.

Indikácie UV žiarenia- predchádzanie krivici, sklon ku kŕčom,mäknutie kosti, osteoporóza, TBC nosohltana,úst, hrtana, miazgových uzlín, pobrušnice amočových ciest, znížená výkonnosť,

unavenosť, vyčerpanosť, podvýživa,urýchlenie tvorby kalusu, zle hojace sa rany,dekubity, vredy predkolení, vracanie vtehotenstve, predchádzanie toxikóze,hypochromná anémia, hlavne sekundárna,plesňové ochorenia kože, hnisavý zápal kože,senná nádcha, priedušková astma, ekzém a inékožné ochorenia, psoriáza s výnimkouprecitlivenej formy na UV žiarenie, niektoréformy ekzémov, neuritídy, neuralgie, artralgie,lumbágo.

Kontraindikácie- fotodermatózy, TBC pľúc s tvorbou výpotku,exzema solare acutum, karcinóm kože a inénádorové choroby, prekancerózy, horúčkovéstavy, porfyrie, lupus erytematodes, stavy popredchádzajúcej RTG - terapii, hypertenznákríza, kardiálna insuficiencia, krvácavé stavy(Hupka a kol., 1993, Šajter a kol., 2005).

LaseroterapiaSlovo „laser“ je akronym pre „LightAmplification by Stimulated Emission ofRadiation“, znamená zosilnenie svetla vplyvomstimulovanej emisie žiarenia.

Laserové žiarenie je:l. monochromatické - má konštantnú vlnovúdĺžku (teda aj farbu),2. koherentné - kmitanie je rytmické, žiarenie jeusporiadané do časovoi priestorovo pravidelných vĺn,3. polarizované - fotóny kmitajú v tzv.polarizačnej rovine,4. paralelné – fotóny kmitajú v rovnobežnomzväzku lúčov.

Prístroje na aplikáciu laseroterapie používanév rehabilitácii sú:- plynové (He-Ne s vlnovou dĺžkou 632,8nm),- polovodičové (Ga-As, GaALAs a ďalšie),- kombinovanéPodľa intenzity sa rozoznáva:- hardlaser s výkonom viac ako 500 mW (voFBLR sa nepouživajú),- midlaser s výkonom 10 - 500 mW,- softlaser s výkonom menej ako 10 mW.Prístroje pracujú v rôznych režimoch, ktorémôžu byť:- kontinuálne,- pulzné.Z terapeutického hľadiska je podstatnávyžiarená dávka energie, ktorá je viazaná navýkon laseru, ožarovanú plochu a čas:

Obr.3


199


vyžiarená energia J/cm2 = výkon v mW x časv sec / plocha v cm(Šajter a kol, 2005, Želinský, 2000, Javůrek,1995).

Účinky laserového žiarenial. Stimulácia biologických procesov:ovplyvňuje homeostázu, podporuje tvorbutransmiterov, zvyšuje metabolizmus buniek,zasahuje do tvorby ATP, aktivuje pumpu Na-K, zvyšuje membránový potenciál, stimulujemitózu, zvyšuje fagocytovu aktivitu, aktivituleukocytov, makrofagov, imunoglobulínov,podporuje vazodilatáciu, zlepšuje resorpciuedémov, má antiflogistrický účinok, podporujeneovaskularizáciu, zvyšuje tvorbu kolagénu agranulácií.2. Analgetický účinok: zabezpečuje zvyšenéuvoľnenie serotonínu, cholecystokinínu,zvýšenú produkciu prostaglandínov aendogénnych opiátov. Cez zvýšenie ATPzabezpečuje zvýšenie prahu dráždivosti.Ovplyvnením svalového metabolizmudochádza k myorelaxácii (Šajter a kol., 2005). Zosilnenie klinickej efektívnosti laserovéhožiarenia nastane pri jeho kombinácii sostatickým magnetickým poľom(magnetolaserová terapia), pri tom sa významnezvyšuje prenik laserového žiarenia do tkanív(do 70 mm) (Bogoľubov, Ponomarenko, 1999).

Indikácieherpes simplex, herpes zoster, akne vulgaris,keloidné jazvy, ulcus cruris, opar, lišaj,dekubity neuralgia n.trigeminus, migréna,paréza n. facialis, cefalea, torticolis,cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm,syndróm karpálneho kanála, vertebrogénnebolesti, lumbago, Tietzov syndróm,Bechterevova choroba, radiálna a ulnárnaepikondylitída, reumatická artritída,osteoartróza, distorzie, burzitídy, svalovékontraktúry, calcar calcanei, hematómy, edémy,tonzilitída, zápal vonkajšieho ucha, zápaly

ďasien, afty, paradentóza, adnexitída,epiziotomia, dysmenorea (Šajter a kol., 2005).Radikulárny syndróm, ochorenia ciev dolnýchkončatín, zápal priedušiek, zápal pľúc, eróziakrčka maternice, diabetické angiopatie(Bohoľubov, Ponomarenko, 1999).Javurek odporučuje používanie laseru naliečbu entesopatií, rany a vredy, defekty slizníc,mikrobiálny ekzém, Quinckeho edém,sklerodermiu, senilnú atrofiu kože, psoriázu,periférnu parézu, reflexný Sudeckov syndróm,lymfedém, hemiplegiu, stimuláciu motorickýchbodov paretických svalov, akupunktúrnu liečbu,ožarovanie príslušných motorickýchreflexných spúšťacích zón podľa Vojtubezprostredne pred LTV (Javůrek, 1993, 1998).

Kontraindikácieepilepsia a záchvatovité neurologickéochorenia, prekancerózy, zhubné nádory,benigné nádory, stavy po RAT a RTG - terapii(6 mesiacov), dysfunkcia žliaz s vnútornousekréciou, ožiarenie brucha počas gravidity amenštruácie, horúčkové stavy, infekčnéchoroby, závažné interné ochorenia,bronchiálna astma, výrazná vyčerpanosť,pacienti pod toxickým vplyvom alkoholu, drog,neožarujú sa materské znamienka, dlhodobomokvajúce rany, zdurené lymfatické uzliny,štítna žľaza, oblasť implantovanýchkardiostimulátorov a pace-mackerov. Prísnekontraindikované je ožiarenie oči. U pacientovs rôznym typom anémie sa nesmie prekročiťaplikovaná hustota energie 3 J/cm2 prenebezpečenstvo hemolýzy. Je kontraindikovanásúčasná aplikácia fotosenzibilných látok,pretože tieto látky sú selektívne vychytávanéurčitými tkanivami, najmä kožou, a následnéožarovanie týchto tkanív znamená ichdeštrukciu (Šajter, 2005, Javůrek, 1998).

Polarizované svetlo

Polarizované svetlo je také, lúče ktorého sapohybujú v jednej rovine. Ide o viacfarebné

Graf 1 Graf 2

200

svetlo v rozsahu 400 - 2 000 nm, bez UVžiarenia. Svetlo je inkoherentné (fázovoposunuté), nízkoenergetické.Polarizované svetlo navodzuje predovšetkýmanalgetický, protizápalový a biostimulačnýefekt.Analgetický efekt je daný jednak zníženímcitlivosti nervových buniek v mieste prechodupolarizovaného svetla, jednak podporouvylučovania endogénnych opiátov. Na základeich vylučovania je výrazne znížené vnímaniebolesti. Polarizované svetlo priaznivoovplyvňuje prevod vzruchu z nervu na svalovévlákno ovplyvnením acetylcholinesterázy.Protizápalový efekt spočíva v aktiváciivšetkých faktorov, ktoré sa podieľajú nalikvidácii zápalu. Dochádza k rozšíreniu ciev,zlepšuje sa semipermeabilita bunkovýchmembrán, takže sa normalizuje osmotický tlak,dochádza k ústupu edémov a zápalovýchprocesov.Stimulačný efekt sa vysvetľuje tým, že poaplikácii polarizovaného svetla rastie obsahATP, čo navodí zrýchlené delenie buniek a toznamená obnovu povrchových vrstiev kože asliznice. Predpokladom biostimulačného efektuje súčasná urýchlená regenerácia krvných alymfatických ciev, dôsledkom je tkanivováreparácia.Zvyšuje sa množstvo neutrofilnýchgranulocytov pre bakteriofagocytózunekrotických buniek, lymfocytov, monocytov,eozinofilov, IgM a Ig G.Pri poškodení bunky v prvom rade dochádzak poškodeniu bunkovej membrány a k zmenetransmembránového potenciálu, ktorýzabezpečuje správnu funkciu membránovýchreceptorov a enzýmov. Membrána sa skladá zlipoproteínov, ktoré majú polárne hlavice. Pripoškodení membrány polarizované svetlodokáže usporiadať neusporiadané lipoproteíny,následne sa upraví transmembránový potenciál,čo vedie k naštartovaniu inhibovaného

dýchacieho reťazca a tvorbe ATP vmitochondriach (Navratil, 2001, Hlavatý, 2001,Gúth, 2005, Jančovič, 2004).

Liečba svetlom v odborných publikáciách

IR-žiarenie Meffert a Piazena vo svojom článku uvádzajú,že nové výsledky základného výskumusľubujú ochranné a reparačné účinky IR A vsúvislosti s UV karcinogenézou, procesmistarnutia a akútneho oxidatívneho stresu. Znových indikácií liečby teplom uvádzajúRaunoudovu symptomatológoiu a reguláciukrvného tlaku (Meffert, Piazena, 2003).

UV-žiarenieSvoje skúsenosti s integrovanoubalneoterapiou TOMESA (plytkábalneologická vaňa s roztokom solí, ktorýchzloženie imituje Mŕtve more, a nebesia s UVlampami, ktoré produkujú selektívne UV-žiarenie) u pacientov so psoriázou prezentujúvo svojom článku Zálešáková a Čelko.Subjektívne hodnotenie u 120 pacientovliečených systémom TOMESA: veľmi dobrýefekt u 87 % ,dobrý efekt u 12,5 %. Remisiaochorenia trvala v priemere 5 až 6 mesiacov, uniektorých viac než rok, počas nej pacientinepotrebujú brať žiadne lieky (Žálešáková,Čelko, 2000).

LaseroterapiaMalý (1999) vo svojej práci poukazuje napozitívny efekt lasera (v 72 %) pri liečbeentezopatií. Charakterizuje laserovu terapiu akometódu voľby s rýchlym a efektívnymvýsledkom liečby .Kukan a Horka použili laser pri liečbeepikodylitidy (ochorenie, ktoré je častorefraktérne na terapeutické ovplyvnenie) sosľubnými výsledkami (Kukan a Horka, 2003).Ozkan a kol. v klinickej štúdii s placebokontrolou zisťovali účinok laserovejfotostimulácií u pacientov s poškodeniamišľach flexorov prstov. Použil laser s GaAs sdiódou s frekvenciou 100 Hz medzi 5. a 21.pooperačným dňom. Výsledky štúdiepoukázali na signifikantné zlepšenie v skupineliečenej laserom, len čo sa týka redukcie edému,ale rozdiel medzi obidvoma skupinami čo satýka redukcie bolesti, sily stisku ruky, nebolsignifikantný (Ozkan a kol., 2004).Krauskopf (2000) prezentuje liečbuvertebrogénnej bolesti pri hypermobilte laseroms vlnovou dĺžkou 870 nm a výkonom 30 mWožarovaním bolestivých miest 2 - 4 min., čo je

Graf 3


201


dávka 4 - 8 J/cm2 a v druhej skupine (priľahkých formách) liečbu laseroakupunktúrouožarovaním bodov l2 sek. (0,2 J/cm2), celkovo10x, s dobrým efektom.Naeser a kol. v randomizovanom, dvojitoslepom pokuse s placebo kontrolou zisťovaliúčinok červeného a infračerveného lasera naakupunktúrne body postihnutej ruky pri sykarpálneho tunela. Konštatovali značnézlepšenie a zmiernenie bolesti u pacientov, ktorídostávali laserpunktúru, oproti placeboskupine (Naeser a kol.,2002).Rochkind ukazuje na to, že laser podporujeregeneráciu nervov (Enwemeka, 2005).Takisto ďalšia štúdia, publikovaná v článkuŠkopeka (2000), poukazuje, že laser má výbornývplyv na regeneráciu poškodeného periférnehonervu .

Baláž a Palát vo svojom článku uvádzajú štúdie,ktoré poukazujú na to, že liečba laserom je vhodnoumetódou pri liečbe bolestivosti a rannej rigidity prireumatoidnej artritíde (Baláž, Palát, 2001).Rád štúdií ukazuje, že relevantné dávky laseraovplyvňujú bolesť, až 77 – 91% pacientovreaguje pozitívne na liečbu laserom priaplikácii 3x do týždňa počas 4 - 5 týždňov(Enwemeka, 2004).V dvojitej slepej randomizovanej štúdii savyskúšal efekt svetla s vlnovou dĺžkou 830 nmv dávke 3,0 J na cm2 2x týždenne, na vredypredkolenia, ktoré nereagovali na konvenčnúliečbu. Štyria zo siedmich pacientov (57 %) savyliečili v priebehu 5 - 10 týždňov. Všeobecnerôzne štúdie ukazujú, že viac ako 50 %pacientov s ulcus cruris, ktoré nereagujú nabežnú liečbu, sa rýchlo liečia pomocou svetelnejterapie (Enwemeka, 2004).

BioptronPo piatich opakovaných pôsobeniachbioptronu sa aktivita a počet fagocytovzvyšuje, avšak v placebovej skupine nie.Množstvo Ig G sa zvyšuje výraznejšie ako vplacebovej skupine. Po l0 procedúrach sazaznamenalo zvýšenie koncentrácie Ig A (o 29%) a Ig M v porovnaní s placebovou skupinou.Taktiež bol preukázateľný pokles cirkulujúcichimunokomplexov. Preto je možné používaťBioptron pri opakovaných respiračnýchochoreniach taktiež pri niektorých alergickýchochoreniach (Samojlová, 2000) .Vysoký úspech (až 85 %) má liečba vredovpredkolenia, alebo otvorených rán (Hlavatý,2001).

Pozorovanie

V našej praxi solux využívame v rámcirehabilitačných programov pri vertebrogénychbolestivých syndrómoch. Bioptron sa dobreosvedčil v reumatologických, dermatologickýchprípadoch, pri postihnutí pohybovéhoústrojenstva. V dermatológii indikujemepolarizované svetlo predovšetkým u pacientovso sklerodermiou, pri hojení pooperačnýchjaziev aj keloidných. Vysoký úspech má liečbavredov predkolenia a liečba dekubitov uhospitalizovaných keloidných pacientov. Priliečbe pohybového aparátu pri artritídach iartrózach, degeneratívnych procesoch v kĺboch,natrhnutí svalov, podvrtnutí a vykĺbení,uvoľnení bolestivých svalových spazmov,vstrebávaní edémov, hematómov.V tejto práci som sa zamerala na sledovanieanalgetického účinku bioptronu.Cieľom práce bolo sledovať analgetický účinokbioptronu u pacientov s akútnymivertebrogénnymi bolesťami cervikálnehoúseku chrbtice pomocou VAŠ (vizuálnejanalógovej škály).

Materiál a metódy

Bioptron pracuje s polarizovaným svetlom snízkou hodnotou energie, polychromatickýma inkoherentným typom svetla.Je certifikovaný podľa normy Európskej únie93/42/EEC, platnej od roku 1993 a klasifikujúcejsystém svetelnej terapie ako zdravotníckyprístroj triedy II a, t.j. neinvazívne aktívnezariadenie, pri aplikácii ktorého nie je porušenýkožný kryt a na svoju činnosť vyžaduje prívodelektrického prúdu. Na FRO FN Trnavapoužívame 2 typy: Bioptron s priemerom filtra11 cm a Bioptron s priemerom filtra 4 cm.Systém svetelnej terapie bioptron obsahujeveľkú šírku pásma (od 400 nm do 2 000 nm) a

Graf 4

202

pracuje s nízkou energiou. Neobsahuje tedažiadne ultrafialové svetlo. Svetlo je absolútnebezpečne aj pre oči. Hĺbkové pôsobenie sadosahuje mierne zohrievajúcim infračervenýmpodielom svetla. Dlhšia doba terapie spôsobujeväčší hĺbkový účinok.

Metodológia použitia- dĺžka aplikácie: 8 min,- častosť použitia: 2x denne,- vzdialenosť použitia od povrchu kože: 10cm,- kožný povrch pred aplikáciou musel byťočistený a odmastený.Popri aplikácii bioptronu v rámci komplexnejrehabilitačnej liečby pacientom boli ordinovanémäkké techniky na kožu a fascie, klasickámasáž, reflexná masáž, LTV, reedukácia metódantigravitačnej relaxácie a automobilizačnýchtechník, nácvik správneho držania tela asprávnych pohybových stereotypov.Charakteristika súboru

Vyšetrovaný súbor tvorilo 24 pacientov s dg:vertebrogénny algický syndróm krčnej chrbticerôznej genézy. Pridružené diagnózy: cerviko-kraniálny syndróm u 7 pacientov, cerviko-

bráchialny syndróm u 5, Tinnitus u 6. Pacientiboli do súboru zariadení metódou náhodnéhovýberu.Súbor pacientov som rozanalyzovala zhľadiska veku a pohlavia. Spomedzi 24sledovaných pacientov bolo 14 (58 %) žien a10 (41,6 %) mužov (pozri príloha – graf č. l).Najmladší pacient mal 24 roky, najstarší 70rokov. Rozdelenie súboru podľa veku je uvedenév prílohe (pozri príloha - graf č. 2).Podľa pracovnej činnosti bolo fyzickypracujúcich 9 pacientov (37,5 %), duševnepracujúcich (sedavé zamestnanie), 12 pacientov(50 %), 3 pacienti (12,5 %) so striedavýmspôsobom práce (pozri príloha - graf č. 3).Na zhodnotenie účinku som používala VAŠ(vizuálnu analógovú škálu bolesti: 0 = žiadnabolesť, 10 = neznesiteľná bolesť). Hodnotila som skóre na začiatku a konci liečby.Liečba trvala 2 týždne.

Výsledky a diskusia

Pri vyhodnocovaní som postupovalanasledovne:

Tab. 1


203


l. Zníženie bolesti na VAŠ o 4 stupne a viacsom považovala za výrazne pozitívnyvýsledok.2. Za dobrý výsledok som považovala zníženiebolesti na VAŠ o l - 3,5 stupňa.Po vyhodnotení výsledkov vyšetrení danéhosúboru môžem konštatovať:- Úplný ústup bolesti bol zistený u 5 pacientov(20,8 %) .- Výrazne pozitívny výsledok bol zistený u11 pacientov (45,8 %) .- Dobrý výsledok bol zistený u 6 pacientov(25 %) .- Nezmenený stav bol zistený u 2 pacientov(8,4 %) .- Zhoršený stav nebol zaznamenaný.(pozri príloha - graf. č. 4)U pacientov došlo k zmierneniu bolesti a tým ajk poklesu spotreby analgetík. Z ekonomickéhohľadiska znamená používanie bioptronuefektívnejšiu liečbu, možnosťou zníženiamnožstva použitých liekov. Predovšetkýmznamená však benefit pre pacienta, pretože savylučujú nežiaduce a niekedy zdraviepoškodzujúce účinky liekov (antiflogistiká,analgetiká a iné).Výhodou tejto liečby je minimum kontraidikáciía nemá prakticky žiadne nežiaduce účinky.Môže sa aplikovať aj pri implantovanomkardiostimulátore, po implantáciiosteosyntetického materiálu (TEP, skrutky), súkontraindikované niektoré prostriedky fyzikálnejliečby. Lampa nevyžaduje zvláštnebezpečnostné opatrenia z hygienického hľadiska,jej obsluha je ľahká, môže sa používať aj vdomácom prostredí. Liečbu polarizovanýmsvetlom hradí poisťovňa (pozri príloha – tabuľkač. 1), aj keď v limitovanom počte aplikácií, čo jeveľká škoda, pretože pri niektorých diagnózachpočet aplikácii musí byť oveľa väčší.V mojej práci som z pochopiteľných dôvodovnemohla použiť kontrolnú skupinu, pretožekaždý pacient má právo na použitie všetkýchdostupných prostriedkov na dosiahnutie čonajlepších výsledkov v čo najkratšom čase.Pri hodnotení výsledkov tejto práce treba braťdo úvahy aj to, že počas fototerapie Bioptronompacienti užívali aj farmakologickú liečbu nazmiernenie bolesti a absolvovali komplexnúrehabilitačnú starostlivosť, čo tiež zmiernilo ichťažkosti.V dostupnej literatúre je dosť málo štúdií,zaoberajúcich sa problematikou analgetickéhoúčinku polarizovaného svetla, väčšina z nich savenuje liečbe dekubitov a ulcerácií. Jančovič(2004) vo svojej práci uvádza, že u 26 pacientovs artritídou (reumatoidnou a reaktívnou) poliečbe bioptronom počas 12 týždňov došlo k

výraznejšej redukcii bolesti o cca 40 %.Farmakoterapia u pacientov pokračovala podľaklinickej indikácie, pričom sa znížila spotrebaanalgetík. Dobrý efekt liečby bolesti pomocoubioptronu potvrdil Gúth a kol. (200l).Bolesť je subjektívna záležitosť, ktorá závisíod mnohých faktorov, najmä od prahubolestivosti, ktorý je u každého individuálny,preto sa veľmi ťažko hodnotí. Avšakhodnotením bolesti pomocou VAŠ sa dá získaťcenná informácia o účinku liečby.

Záver

Cieľom tejto práce bolo zhrnúť dostupnéliterárne údaje a ich aplikáciu v praxi. Liečbasvetlom je plne porovnateľnou metódou s inýmimetódami fyzikálnej liečby. Naše skúsenosti sliečbou svetlom potvrdzujú v literatúre udávanépriaznivé účinky svetla na biologické tkanivo.Fototerapia ako súčasť fyzikálnej liečbyodboru FBLR, so svojimi účinkami a s veľkýmmnožstvom rôznych indikácii uvedenými vteoretickej časti je neoddeliteľnou súčasťouprevencie a liečby rôznych ochorení. Vambulantnej praxi a v praxi oddelení sa stávametódou voľby pre pozitívne liečebnévýsledky.

Literatúra

l. BALÁŽ, J. - PALÁT, M.: Možnosti rehabilitácieu osteoartóz. EuroRehab,2001, č. l, s. 36, ISSN1210-03662. BOGOĽUBOV, B. – PONOMARENKO, H.:Obščaja fyzioterapia, Moskva: “Medicina“,1999,s. 148 - 187.3. ENWEMEKA, S.: Therapeutic Light. http://www.rehabpub.com/, (7.7.2005).4. DRŽÍKOVÁ, J.: Využitie laseroterapie vrehabilitácii pri radiculárnom verterbroténnomsyndróme, Rehabilitácia, 42, 3, 2006, ISSN0375-0922, s. 184-1895. DZIAKOVÁ, M., MOUDRÁ, A., REPISKÁ, A.,ŠIMŠÍK, D., MAJERNÍK, J., DOLNÁ, Z.:Hippoterapia a jej význam v liečbe detskejmozgovej obrny, Rehabilitácia, Vol. 44, 3, 2007,s. 130-134, ISSN 0375-0922.6. HLAVATÝ,V.: Využitie fototerapie v lázenství.Zdrav.nov. ČR, roč. 50, 2001, č. 42, s. 23.7. HUPKA J. a kol.: Fyzikálna terapia, Martin,Osveta, 1993, s. 190 - 221., ISBN 80-217-0568-X.8. JANČOVIČ,R.: Nie každé svetlo lieči. Revuemedicíny v praxi , 2003, č. 33.9. JANČOVIČ,R.: Aké je miesto systému svetelnejterapie Bioptron v zdravotnick.praxi?Ambulantná TERAPIA, 2004, október, s. 43 -46.

204

10. JAVŮREK, J.: Fototerapie biolaserem,Praha, Grada Publishing 1995, ISBN 80-7169-046-5, s.61 - 201.11. JAVŮREK J.: Použití ožarovacích laserů vmedicíne II., Praha, Eskos, 1993,1 vyd., s. 2 -27.12. KRAUSKOPF,J.: Léčení hypermobility páteřeakupunkturou a biolaserem. AcupuncturaBohema Slovaca, 7, 2000, č. 3, s. 5 - 6.13. KUKAN, M. – HORKA, P.: Laser v liečbeepikondylitidy. Rehabilitácia, Vol.40, 2003,č. 4,s. 228 - 229, ISSN 0375-0922.14. LAPÁRTOVÁ, S.: Biolampa ako liečebnýnástroj., http.//www.primar.sk/ (12.5.2005).15. MALÝ, M.: Entezopatie a laseroterapia.Rehabilitácia,vol. 32, 1999, č. 3, s. 187 - 190.ISSN 0375-092216. MEFFERT, H. - PIAZENA, H.: Účinkyumelého infračerveného žiarenia na ľudí.Rehabilitácia, vol. 40, 2003, č. 4, s. 243 - 249,ISSN 0375-0922.17. NAESER, M. a kol.: Carpal tunnel syndromepain treated with low-level and microamperesTENS. Arch.of Phys Med. a Reh.., 2002, č. 7, s.978 - 88.18. NAVRATIL, L.: Svetlo, které liečí – modernífototerapie. Zdrav.noviny ČR, 50, 2001, č. 39.19. OZKAN, N. a spol.: Investigation of thesupplementary effect of GaAs laser therapy onthe rahabilit.of human digital flexor tendons.Journal of Clinical Laser Medicine and Surgery,22,2004, s.105 - 110.20.PODĚBRADSKÝ, J.: Oblíbené omyly a chybypři aplikáci fyzikální terapie. Rehab. a fyzik.Lekářství ,5, 1998, č.3, s. 94 - 95.ISSN 1211-2658.21. PODĚBRADSKY, J. - VARĚKA ,I: Fyzikálníterapie I, Grada Publishing, 1998, s. 129 -148.Fyzikální terapie II, s. 58 - 59, 80, ISBN 80-7169-661-7.22. SAMOJLOVÁ, K.: /Inštitút cytológie afotobiológie Ruskej akadémie vied vSt.Petersburgu/: Základy terapeutických efektovterapie Bioptron, Seminár Bioptron milénium2000.23. ŠKOPEK,J. - NAVRÁTIL L.: Nové trendy apoznatky v oblasti terapeutických laseru afototerapie. Rehabilitace a fyzikální lékařství,2000, č. 3, s. 194 - 195.24. ŠAJTER,V. a kol.: Elektroterapia afototerapia, Martin: Osveta, 2005, s. 100 - 117.ISBN 80-8063-171-9.25. ZÁLEŠÁKOVÁ, J. - ČELKO J.: Vyhodnotenieliečby integrovanou balneofototerapiouTOMESA použitím PASI. Rehabilitácia , vol. 33,2000, č. 2, s. 106 - 107. ISSN 0375-092226. ŽELINSKÝ, Ľ.: TK- laseroterapia pre lekárov,pracujúcich v odbore FRLR, Trenčianske Teplice,2000, vlastné poznámky.

Adresa autora: V.H., Fyziatricko-rehabilitáčnéoddelenie, FN Trnava

XII. Jesenná rehabilitačná konferenciav Nových Zámkoch - správa

V dňoch 27.-28. novembra 2008 sa v NovýchZámkoch konala XII. Jesenná rehabilitačnákonferencia s medzinárodnou účasťou. Užtradične s dobrou účasťou aj dobrou organizáciou,predovšetkým zásluhou prim. MUDr. EmanuelaLorenca a jeho kolektívu oddelenia FBLR.

Pri zahájení boli zástupcami z výboru OS FBLRodovzdané vyznamenania SLS pri príležitostiživotného jubilea za prácu pedagogickú ,publikačnú MUDr. A. Molčanovej, MUDr. ĽJurinovej a MUDr. Z. Majerníkovej. Tento rokbola vyhodnotená a odmenená aj najlepšiaprednáška mladých autorov do 35 rokov, ktorúzískal MUDr. R. Fulep .

Počas dvoch dní prebiehal odborný program,venovaný hlavným témam - rehabilitačné postupypri léziách periférneho nervového systému arehabilitácia v gynekológii a poruchy panvovéhodna. S prednáškami vystúpili fyziatri,fyzioterapeuti, ale boli aj zástupcovia z inýchodbornosti- neurológia, ortopédia, osteológia,protetika.

V téme o inkontinecii moču sa zdôraznovalafunkčná prepojenosť chrbtice, panvy a panvovéhodna, súvislosť gynekologických ochorení a panvy. Podobne komplexný prístup- od možnostídiagnostiky po rehabilitačnú liečbu -odzneli aj vpríspevkoch ohľadom lézie periférnych nervov.V prednáškach treba vyzdvihnúť aj snahu oobjektivizáciu s využívaním rôznych dotazníkov aštatistického vyhodnocovania. Čo je potešujúcezvyšuje sa aj počet aktívnych účastníkov z radovfyzioterapeutov. Odzneli aj „medziodborovéprednášky“- napr. o spolupráci fyziatra a ortopéda,s témou TEP kĺbov DK.

Na záver 1. dňa prebehol workshop, venovanýaktuálnym problémom a informáciám v odbore.Účastníci boli informovaní o členstve našejspoločnosti v sekcii PRM pri UEMS , o zvolenýchzastupujúcich členoch, ktorými sú doc. MUDr.P. Takáč, PhD, MUDr. H. Šingilarová, MUDr. V.Čavoj a o možnosti členstva pre špecialistovFBLR. Najdôležitejší a aktuálny problém bolkatológ výkonov, o čom informovali zástupcoviakatalogizačnej komisie a hlavná odborníčkaspoločnosti prim. MUDr. Petrovičovou. Katalógvýkonov bol spracovaný a odovzdaný na MZ, dobudúcna bude ešte veľa práce na rozpracovávaníkatalogizačných listov.

Na záver chcem poďakovať za Výbor OS FBLRorganizátorom za ďalšiu peknú akciu v NovýchZámkoch.

H. Lesayová členka výboru OS FBLR SLS


206

SKÚSENOSTI S APLIKÁCIOU BIOPTRONOVÉHOSVETLA V RÁMCI LIEČEBNEJ REHABILITÁCIE

Autor: P. FreyPracovisko: Ambulancia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, NZZ FF Nové Zámky

SúhrnVýchodiská: Problematika aplikácie fototerapie je v poslednom období často diskutovanou témouv rámci liečebnej rehabilitácie. Liečba polarizovaným svetlom v rámci nej sa vďaka mohutnýmaktivitám výrobcov dostáva do širokého záujmu pacientskej verejnosti. Lídrom v ponukách sa vposledných desiatich rokoch stala metodika BLTS – Bioptron Light Therapy System. Za hlavnéefekty liečby bioptronovou lampou sa považujú biostimulačný, analgetický a antiflogistickýúčinok. Hoci sa táto metóda nepovažuje za hlavný terapeutický postup, ako podporná liečba vrámci komplexnej rehabilitačnej starostlivosti sa výrazne podieľa na skracovaní trvania liečby.Materiál a metodika: Na súbore 48 pacientov v porovnaní s kontrolnou skupinou sme overili, žepri úrazoch horných a dolných končatín sa analgetický a antiedematózny účinok prejavuje o 2 -4dni skôr ako pri kontrolnej skupine, kde opisovaná metodika aplikovaná nebola.Závery pre prax: Pri správnej indikácii a aplikácii je metodika BLTS vhodná ako súčasť komplexnejrehabilitačnej starostlivosti pri poúrazových stavoch.Kľúčové slová: fototerapia, BLTS, bioptronová lampa

Frey, P.: Experience with Bioptron lightapplication in the area of medical rehabilitation

Summary

Basis: The issue of phototherapy application isfrequently debated topic in the area of medicalrehabilitation in the last period of time. Thanksto these debates, as well as because of massiveactivities of producers, the therapy by polarizedlight is getting into broad interest of public andpatients. The leader in the offers in the last tenyears seems to be BLTS method – Bioptron LightTherapy System. Among main effect of Bioptronlamp therapy are biostimulating, analgesic andanti-inflammatory effect. Even though thismethod is not considered as a main therapeuticprocedure, in the area of complex rehabilitationcare it evidently participates in shortening of thetime of treatment as a supporting therapy.

Material a methods: In the group of 48 patientsin comparison to control group we have verified,that in injuries of upper and lower extremitiesthe analgesic and anti-edematous effect wasmanifested 2-4 days earlier than in control group,where the described procedure was not applied.Results in practice: BLTS method is in rightindications suitable method as a part of complexrehabilitation care in patients after injuries.Key words: phototherapy, BLTS, Bioptron lamp

Frey, P.: die Erfahrungen mit der Applikationdes bioptronischen Lichtes im Rahmen derBehandlungsrehabilitation

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte: die Problematik derPhototherapieapplikation ist in der letzten Zeitoft diskuttierte Theme im Rahmen derBehandlungsrehabilitation. Die Behandlung mitdem polarisiertem Licht im Rahmen derBehandlungsrehabilitation dank mächtigenAktivitäten der Produzente kommt an breiteInteresse der Patientenveröffentlichkeit heran.Dominante Stellung in den Angeboten in letztenJahrzenten hat die Methodik BLTS – BioptronLight Therapy System. Zu den Haupteffekten derBehandlung mit der Bioptronlampe wird dieBiostimulationswirkung, analgetische Wirkungund antiflogistische Wirkung betrachten. Obwenn diese Methode nicht alshaupttherapeutisches Verfahren betrachtet wird,wie subsidiäre Methode im Rahmen derkomplexen Rehabilitationsfürsorge hat einenbedeutenden Anteil an der Verkürzung derBehandlungsdauer.Das Material und die Methodik: an der Gruppevon 48 Patienten im Vergleich mit derKontrollgruppe haben wir verifiziert, dass beiden Unfällen der oberen und unterenExtremitäten die analgetische undantiödematöse Wirkung um 2 – 4 Tage früherhervorgetreten ist als bei der Kontrollgruppe,bei der die beschriebene Methodik nicht appliziertwar.

Frey, P.: Experience with Bioptron light application in the area of medical rehabilitation

207


Die Beschlüsse für die Praxis: Bei der richtigenIndikation und Applikation ist die Methodik BLTSanwendbar wie ein Bestandteil der komplexenBehandlungsrehabilitation desposttraumatischen Befindens.

Schlüsselwörter: Phototherapie, BLTS,Bioptronlampe

ÚvodFototerapia – liečba svetlom – je organickousúčasťou fyzikálnej liečby, v súlade skoncepciou medicínskeho odboru fyziatria,balneológia a liečebná rehabilitácia. Jej teoretickézáklady sa začali rozvíjať až od polovice 17.storočia, a to objavom disperzie svetla, ktorý vspise „Thaumantias“ formuloval Jan MarekMarků (alebo Marcus Marci). Zistil, že bielesvetlo je svetlo zložené, a vysvetlil podstatudúhy. Nasledoval takmer storočný spor sadvoch teórií - korpuskulárnej (Isaac Newton) avlnovej (Christian Huyghens), ktoré ukončilateória Jamesa Clarka Maxwella postavená natvrdení, že svetlo je elektromagnetické vlneniev rozsahu jednej oktávy, t.j. žiarenie s vlnovoudĺžkou zhruba 0,4 – 0,8 um. Jeho teóriapovažuje magnetické pole za zvláštnu formuhmoty, a tým preklenula priepasť medzioptickými a elektromagnetickými javmi.Následne v roku 1900 prichádza Max Plank shypotézou, že svetlo tvoria malé čiastočkyenergie, tzv. kvanty. Energia každého kvanta(vlnového „uzlíčka“ , ktorý možno považovaťza onú Newtonovu časticu) je podľa Plankaúmerná kmitočtu žiarenia, a teda aj vlnovej dĺžke(Navrátil a spol., 1994). Termín svetlo sa vžilpre označovanie tej časti spektra, ktorá jevnímaná okom. Pretože však spektrumobsahuje elektromagnetické žiarenie s kratšímii dlhšími vlnovými dĺžkami, je termín svetloužší pojem ako označenie žiarenie.Veľmi doležitú rolu zohráva vzťah medzižiarením a hmotným prostredím, ktoré tvoriaatómy, ionty a molekuly. Toto prostredie možežiarenie pohlcovať (absorpcia) alebo vysielať(emisia). Emisie možu prebiehať samovoľne(spontánna emisia) i vynútene (indukovaná,stimulovaná emisia). Snaha po aplikácii týchtopoznatkov viedla ku konštruovaniu prvýchumelých zdrojov žiarenia. Už v r. 1890 dánskylekár – neskorší nositeľ Nobelovej ceny (1903)– Niels Ryberg Finsen zaviedol do liečby kožnejtuberkulózy liečbu svetlom oblúkovouuhlíkovou lampou, ktoré je bohaté naultrafialové lúče. V r. 1906 začala vyrábaťortuťovú lampu s horákom z kremičitého skla

továreň v Hanau (Nemecko), ktorú v r. 1911zdokonalil H. Bach a pod názvom Bachovalampa, alebo „umelé horské slnko“ sa táto liečbasvetlom rozšírila prakticky po celom svete. Taksa začala éra využívania žiarenia rôznychúsekov spektra v medicínskej praxi, ktoránebývalý rozvoj zaznamenáva v poslednýchdvadsiatich rokoch. Mimoriadny rozmachzaznamenalo najmä aplikovaniepolarizovaného svetla, kam sa zaraďuje iaplikácia bioptronového svetla.

Polarizované svetloJe polychromatické svetlo v rozsahu 400 – 3800nm, ktoré je lineárne polarizované, t.j. kmitá vjednej rovine. Polarizátor (polarizačný filter)je taká látka, ktorá z lúčov naň dopadajúcichprepustí iba časť lúčov kmitajúcich v jednejrovine.Odrazom dopadajúceho svetelného lúča nazrkadliacu plochu pod uhlom 57 stupňov amenej dochádza k čiastočnej polarizácii. Úplnápolarizácia odrazových lúčov nastáva pri uhle33 stupňov. Svetlo má odfiltrovanú ultrafialovúzložku spektra a preniká do hĺbky 1 - 2,5 cmtkaniva. Zdrojom žiarenia sú zvyčajnehalogénové žiariče chladené vzdušnýmminiventilátorom (bioptron), alebo LED diody(biobeam, biostimul).Na rozdiel od monochromatického svetla laseruje žiarenie indukované biolampoupolychromatické, t. j. obsiahne širokú oblastspektra, z ktorého je odfiltrovaná ultrafialovázložka. Tým sú vylúčené potencionálnevedľajšie negatívne účinky i pri opakovanomčastom použití.Použitím polarizovaného svetla dochádza kbiostimulačnému efektu. Pod týmto pojmomsa rozumie jednak spustenie a podpora užprebiehajúcich riadiacich pochodov na úrovnibuniek v tkanive, jednak spomaleniechorobných a degeneratívnych procesov vtýchto bunkách. Lineárne polarizované svetlopôsobí na molekulárnu štruktúru bunkovýchmembrán a mitochondriálneho aparátu, čím sa

Schéma č. 1: Mechanický model princípu polarizácie svetla(prevzaté z www.medi-eurotec.cz/menu11121.htm)

208

urýchľujú metabolické pochody bezhromadenia odpadových látok.Podporuje sa tým tvorba mediátorov, ako súopioidy, prostaglandíny či neurotransmitery.Naopak, tlmí sa tvorba látok sprevádzajúcichchorobné stavy. Ďalej možno pozorovaťzvýšenie aktivity makrofágov potrebných naúspešné hojenie rán, rovnako ako podporučinnosti fibroblastov, ktoré sú základomhojivých procesov kožných štepov a jaziev.Polarizované svetlo podporuje angiogenézu avaskularitu, a tým tkanivovú reparáciu. Ďalejzvyšuje semipermeabilitu bunkovýchmembrán, čím dochádza k ústupu edémov azápalových procesov. Okrem toho máanalgetický účinok.V praxi sa môžeme stretnúť s prístrojmi dvochkoncepcií. Jedna koncepcia sa snaží čím viacpriblížiť k laserovému princípu, a konštruujelampy s vyžarovaním konkrétnej vlnovej dĺžky.Také sú napr. BioBeam 660 a BioBeam 940firmy Amcor (USA), alebo BioStimul SS 0l odfirmy Biotherapy (ČR). Druhá koncepciareprezentovaná firmou Bioptron AG(Švajčiarsko) využíva komplexnejší amultifaktoriálny efekt pri svojich prístrojochradu Bioptron, ktoré emitujú lineárnepolarizované rozptýlené svetlo s vlnovoudĺžkou 480 nm – 3400 nm.

Biotron3. 1. Charakteristika BLTSIde o polychromatické, lineárne polarizované,nekoherentné svetlo s nízkou energetickouhustotou.

P o l y c h r ó m i a znamená, že spektrumbioptronového svetla má široký rozsah aobsahuje viditeľné svetlo i časť infračervenéhožiarenia. Jeho vlnová dĺžka sa pohybuje od480 nm do 3400 nm a neobsahuje ultrafialovéžiarenie.

L i n e á r n a p o l a r i z á c i a znamená, žejeho vlny sa pohybujú (oscilujú) vrovnobežných rovinách, pričom úroveňpolarizácie je minimálne 95 %. Zo zdrojažiarenia, ktorým je halogénová žiarivka, dopadánepolarizované svetlo pod uhlom 37 stupňov.N e k o h e r e n c i a znamená, že svetelné vlnymajú rozdielnu fázu, a teda nie súsynchronizované.

N í z k a e n e r g e t i c k á h u s t o t aznamená, že svetlo má nízku koncentráciuenergie. Všetky tieto štyri vlastnosti BLTSdeterminujú jeho biologické účinky – pozrischému č. 2.

3.2. Indikácie a kontraindikácie použitiabioptronovej lampyIndikácie použitia biolampy sú zhrnuté vtabuľke č. 1. Tabuľka poskytuje i prehľadúdajov o minimálnej dennej frekvencii aplikáciea o dĺžke ošetrenia v minútach.

Kontraindikácie použitia biolampy súprakticky zhodné s kontraindikáciami použitiabiostimulačného lasera. Medzi kontraindikácieterapie bioptronovou lampou patria:

Schéma č. 2: Prehľad biologických účinkov bioptronovej lampy (prevzaté z Capka, J., podľa Javůrka, J.)


209


- závažné interné ochorenia, horúčkovité stavypri infekčných chorobách a stavoch akútnych,vyžadujúcich neodkladnú lekárskustarostlivosť,- výrazná vyčerpanosť pacienta, pacienti podtoxickým vplyvom látok,- zhubné nádorové ochorenia s rizikombiostimulácie nádorových buniek, pooperačnéjazvy po odstránení zhubných nádorov,- prekancerózy, benígne nádory, mokvajúcerany,- oblasť štítnej žlazy – riziko tachykardie,nepokoja,- oblasť kardiostimulátorov a iných podobnýchvoperovaných prístrojov,- podbruško gravidnej ženy, najmä v prvýchtýždňoch gravidity,- žarovanie a aplikácia fotosenzibilných látok.

3. 3. Metodológia používania BLTSPred použitím systému svetelnej terapiebioptronovou lampou je dôležité dôkladnéočistenie pokožky pred aplikáciou s použitímmydla alebo jemného čistidla. Výrobcaodporúča používať OXYspray, avšak zekonomických dôvodov sú osvedčené metódyčistenia pokožky postačujúce. Prúd svetla sanasmeruje na liečenú oblasť, bioptronová lampamusí byť v pravom uhle vo vzdialenosti asi 5 -10 cm. Počas pôsobenia by sa nemalo lampoupohybovať. Pri ošetrovaní rozsiahlejších plôchsa postupuje step by step po jednotlivýchplochách.

Materiál a metódy

Z hľadiska liečebnej rehabilitácie je zaujímavýhlavne analgetický, antiflogistický aantiedemaózny efekt BLTS. Zo spektrapacientov nášho pracoviska sme podrobiliretrospektívnej analýze nálezy a výsledkyliečby metódou BLTS 48 pacientov, ktorí boliu nás liečení v období od júla 2004 do júna2005 s diagnózou úrazu pohybovéhoústrojenstva, a porovnali sme efekt liečby soskupinou s rovnakými diagnózami, pri ktorýchsa metóda BLTS neaplikovala.Vekové rozhranie sledovaného súboru bolo umužov 14,8 - 39,6 roka, v priemere 26,4 roka.U žien 14,5 - 41,3 roka, v priemere 27,8 roka.V kontrolnej skupine bol priemerný vek umužov 27,9 roka, pri rozhraní 15,5 - 40,2 roka.U žien 28,8 roka, pri rozhraní 14,4 - 38,3 roka.Priemerný vek sledovaného súboru bol 27,3roka, v kontrolnej skupine 28,7 roka.U všetkých sledovaných pacientov išlo o úraz,ktorý nevyžadoval sadrovú fixáciu, a preto bolomožné začať okamžitú rehabilitačnústarostlivosť hneď po príchode na našepracovisko.Všetci sa podrobili RTG vyšetreniu, ev. sonovyšetreniu chirurga, ortopéda alebotraumatológa, s negatívnym nálezom fraktúr. Vsledovanom súbore sa aplikoval BLTS od prvejnávštevy 2x denne 12 min. Bioptronom 2 nanašom pracovisku, Bioptronom Compact III vdomácom prostredí. Túto fázu smezabezpečovali dvojako. Alebo sme pacientovi

Tab.1: Prehľad indikácií pre Bioptron (podľa Bioptron AG)

210

prístroj zapožičali do domáceho prostredia,alebo si ho zadovážil sám iným spôsobom.BLTS sme aplikovali ako súčasť komplexnejrehabilitačnej starostlivosti, pri použití aj inýchvhodných a indikovaných prostriedkovfyzikálnej liečby (magnetoterapia, sonoterpia,galvanostim atď.). V kontrolnej skupine smeBLTS neaplikovali.

Cieľ a úlohy

Cieľom retrospektívnej analýzy bolo zistiťprínos BLTS a overiť pravdivosť tvrdení o jehoanalgetickom,antiflogistickom, antiedematóz -nom účinku a tvrdení, že skracuje čas liečby.

Výsledky

Pacienti v sledovanom súbore vnímali skorézmeny v zmysle ústupu bolesti a edému už odpiatej aplikácie BLTS.Pri porovnaní subjektívneho hodnotenia ústupubolestí a opuchov kontrolného a sledovanéhosúboru obe tieto zložky majú v sledovanomsúbore rýchlejší nástupZ oboch grafov jasne vidieť, že v sledovanomsúbore BLTS urýchlila subjektívny pocituzdravovania.

Diskusia

Už vyše dvadsať rokov sa v rámci fototerapie,ako organickej súčasti fyzikálnej terapie a týmliečebnej rehabilitácie uplatňuje liečbaopolarizovaným svetlom. Ekonomickynáročnú liečbu laserom, ktorú môže navyšeaplikovať iba vyškolený zdravotníckypracovník, dopĺňa a v niektorých prípadochuž i nahrádza liečba inkoherentnými žiaričmi sodfiltrovanou UV zložkou žiarenia. Jedným ztakýchto prístrojov je aj bioptron, ktorý spĺňa

bezpečnostné opatrenia, a môže ho aplikovať inezdravotník. Jeho polarizované svetlo mátrojaký hlavný účinok - analgetický,antiflogistický a biostimulačný. Účinky boliverifikované klinickými štúdiami (JANČOVIČ,2003, SAMOILOVOVÁ, 2001).Hoci sa vo fyzikálnej terapii používa pestráškála rôznych fyzikálnych podnetov, možnopri nich nájsť niektoré spoločné mechanizmypôsobenia (GÚTH a kol., 2001,TWARDZIKOVÁ, 2007), ktoré sa vzájomnemôžu potencovať. Takýto účinokzaznamenávame aj pri kombinácii BLTS smagnetoterapiou, sonoterapiou,galvanoterapiou a ďalšími. Aj tak si však trebauvedomiť, že lokálna liečba v pravom slovazmysle neexistuje, ale akýkoľvek zásah má zanásledok celkovú reakciu organizmu (CAPKO,1998). To môže vysvetliť i subjektívnevnímanie pacienta, pokial ide o úspešnosťkonkrétnej fyzikálnej procedúry, keďobjektivizácia je možná s časovým posunomniekoľkých dní. Pretože však moderná liečebnárehabilitácia sa usiluje o to, aby bol pacient čonajviac samostatný a spoluzodpovedný za svojzdravotný stav (CAPKO, 1998), zrejmesystém kombinovanej fyzikálnej liečby vzdravotníckom zariadení a v domácomprostredí môže v indikovaných azreteľahodných prípadoch liečebný proceszintenzívniť a urýchliť. Pri rozširovanímedicínskych prístrojov formou dílerskej sietevšak stále hrozí riziko, že nedodržanímkontraindikácií môže dôjsť k poškodeniupacienta. Z toho dôvodu sa javí potrebaintenzívnejšej zdravotníckej osvety v tomzmysle, aby sa pred aplikáciou takejtozdravotníckej techniky pacient konzultovalrehabilitačného lekára, a aj svetloliečbuaplikoval na sebe až po riadnom lekárskomvyšetrení.

Graf 1: Porovnanie subjektívneho hodnotenia analgetického efektuv sledovanom súbore a kontrolnej skupine pri sledovaných diagnózach

Graf č. 2: Porovnanie subjektívneho hodnotenia antiedematóznehoefektu v sledovanom súbore a kontrolnej skupine pri sledovanýchdiagnózach


212

Záver

Liečba svetlom zaznamenáva v poslednýchrokoch nielen renesanciu, ale až boom.Najvýraznejší pokrok zaznamenáva liečbapolarizovaným svetlom a v rámci nej BLTS –Bioptron Light Therapy System, ktorý využívaširoký rozsah svetelného žiarenia od 480 nmpo 3400 nm. Má výrazný analgetický,biostimulačný a antiflogistický efekt. V prácisme potvrdili jeho certifikovaný liečebnýúčinok, ale aj skutočnosť, že účinok jevzájomne potencovaný ďalšími metódamifyzikálnej liečby. Preto ako podpornýprostriedok v rámci komplexnej rehabilitačnejstarostlivosti má v jej systéme svojeopodstatnenie.

Literatúra

1. CAPKO, J.: Základy fyziatrické léčby. I. vyd.,Praha: Grada Publishing, spol. s r.o., 1998, s.107 - 124, ISBN 80- 7169-341-3.2. DZIAKOVÁ, M., ŽELINSKÝ, Ľ., ŠIMŠÍK, D.,MAJERNÍK, J., GALAJDOVÁ, A.: Objektivizáciaúčinku senzomotorickej stimulácie pomocouSmart-u, Rehabilitácia, 44, č. 4, 2007, s. 210 –214, ISSN 0375-09223. GÚTH, A. a kolektív: Vyšetrovacie a liečebnémetodiky pre fyzioterapeutov. II. upravené aprepracované vyd., Bratislava: Liečreh Gúth1998, 446 s., ISBN 80-8893-202-5.4. GÚTH, A. a kolektív: Rehabilitácia a bolesť,REHABILITÁCIA, Vol. .34, 2001, 5, 319 s.5.JANČOVIČ, R.: Bioptron, Revueprofesionálnej sestry, Vol. 9, 2002, 2, s.19.6. JANČOVIČ, R.: Nie každé svetlo lieči, Revuemedicíny v praxi, Vol.1, 2003, 3, s. 33.7. JANČOVIČ, R.: Využitie svetelnej terapieBIOPTRON – originálu vyrobeného voŠvajčiarsku, Revue medicíny v praxi, Vol. 1,2003, 6, s. 17.8. JAVŮREK, J.: Fototerapie biolaserom -léčebná metoda budoucnosti, I. vyd., Praha:Grada Publishing, 1995, s. 13 - 30, ISBN 80-7169-046-5.9. KOLESÁR, J. a kolektív: Fyziatria, I.vyd.,Martin: Vydavateľstvo Osveta 1975, s. 163 - 170.10.LENOCH, F. A kolektiv: Fysiatrie, balneologiea klimatologie, 3. vyd.: Praha: UniversitaKarlova v Praze, 1970, s. 118 - 14O.11. NAVRÁTIL, L. a spol.: Lasery a pulznímagnety v terapii, I. vyd., Praha: NakladatelstvíAlberta, s.r.o., 1994, s. 10 - 12, ISBN 80-85792-O9-5.12. PALÁT, M.: Súčasná problematikarehabilitácie v geriatrii, Geriatria, Vol.11, 2005,2, s. 83 -87.

13. PODĚBRADSKÝ, J. - VAŘEKA, I.: Fyzikálníterapie I., I.vyd., Praha: Grada Publishing,1998, 264 s., ISBN 80-7+69-661-7.14.SAMOILOVA - A. KIRA.: Základyterapeutických efektov terapie BIOPTRON, Revueošetrovateľstva a laboratórnych metodík, Vol. 7,2001, 4, s. 151 - 152.15. ŠAJTER, V. a kolektív: Elektroterapia afototerapia, I. vyd., Martin: VydavateľstvoOsveta, 2005, 128 s., ISBN 80-8063-171-9.16. http://maser.webzdarma.cz./bioptron.htm,02. 07. 2005.17. http://www.aclrelax.szm.sk/bioptron.htm, 02.07. 2005.1 8 . h t t p : / / w w w . a m p m c e n t e r . c o m /photon_bioptron.html, 06. 07. 2005.19. http://www.bioptron.com/?lc=sk_SK, 29. 06.2005.20. http://www.medi-eurotec.cz/menu11121.htm,06. 07. 2005.21. http://www.mojweb.sk/masaz/index.files/31.jpg, 04. 07. 2005.22. http://www.studiomagicline.cz/svetlo/historie.html, 04. 07. 2005.http://www.zepter.com/zc/img/productline-bioptron.jpg,, 29. 06. 2005.23. TWARDZIKOVÁ, J.: Haloterapie vmikroklimatické solné jeskyni a její využití vbalneoterapii, Rehabilitácia, 44, č. 3, 2007, 161– 184, ISSN 0375-0922

Adresa autora: P.F., NZZ FF Nové Zámky

Rehabilitácia športom

Táto publikácia predstavuje výsledokdizertačného projektu na Humánnovedeckejfakulte Univerzity v Kolíne, ktorý bolvenovaný „cultural turn“ v spojeníkonštruktívneho základného výskumu ašpeciálnej pedagogiky v nemecky hovoriacompriestore.Cieľom zámeru bolo nadviazať zväčša nakultúrne a sociálne orientovanékonštruktivizmy, „aby sa kriticky čelilokultúrnemu vákuu len zo subjektívnychdôvodov a rozhovormi aplikovanými na oblasťšpeciálnej pedagogiky“, zaznamenáva KerstenReich v úvodnom slove uverejnenia publikácie,ktorý pôsobil súčasne ako ošetrovateľ aodborník základného výskumu. S tým má byťúzko spojená identifikovaná a zodpovedanáotázka „odôvodnených medzier a nedostatkovvo výskume v ešte „relatívne novýchrozhovoroch špeciálnej pedagogiky“.

Táto práca slúžiť okrem toho ako príprava nasympózium „Ohraničenie, alebo vymedzenie?


213


Význam a účel kategorizácie v šport duševnepostihnutých ľudí“ ktoré usporiadala Spolkováasociácia Pomoc životu a Nemecký športovýzväz postihnutých (DBS) spoločne 1. a 2.septembra 2006 v Duisburgu.Východiskovým bodom nasledujúcich úvah ješkandál na XI. Paralympijských letných hier2000 v Sydney, v dôsledku ktorého vrcholovíšportovci s duševným postihnutím nemohlištartovať na paralympiáde.Prvý ťažiskový bod predstavuje súhrnnéznázornenie medzinárodnej diskusie v rámciparalympijských aktivít za posledných päťrokov, ktoré sú založené na základe informáciíz kvalitatívnych ankiet a interných správMedzinárodného paralympijského výboru(IPC). Pri tom bol predstavený a na záverkriticky analyzovaný novovyvinutý spôsobregistrácie atlétov s duševnými poruchami.

V 5. kapitole boli porovnávané trendy vovrcholovom športe pre ľudí s postihnutím apomoc pre telesne postihnutých. Za prvé boladiskutovaná ako nevyhnutne uznanáklasifikácia športovcov vo vrcholovom športena zabezpečenie férovej súťaže. Za druhé sapopisujú trendy deklasifikácie, resp.dekategorizácie ľudí s postihnutím v oblastipomoci postihnutým, ktoré sa javia, že súnajskôr v diametrálnom protirečení k spôsobupostupu pre atlétov s postihnutím vo vrcholomšporte.

Pojem intelektuálne postihnutie (intellectualdisability) je pojem v medzinárodnom odborne-vedeckom diskurze pre (staršie) označovanieako duševné postihnutie (mental retardation,mental handicap).V rámci tohto výskumného projektu bolovykonaných celkovo päť rozhovorov sexpertami z vedúcich športových funkcií avedcami zo športových organizácií (IPC, INAS-FID, Special Olympics Deutschland, DBS) aso Spolkovou asociáciou Pomoc životu. Natomto mieste sa chceme poďakovať zaspoluprácu dotazovaných expertov.Vyhodnotenie rozhovorov odráža rôznepozície športových organizácií, príp. Spolkovejasociácie Pomoc životu. V záverečnom súhrnebudú tézy zhrnuté a kriticky posúdené zpohľadu špeciálnej pedagogiky. Okrem tohobudú dané podnety na zamyslenie pre živúdiskusiu na sympóziu v Duisburgu v septembri2006. V. Kriegel, Nemecko

Dyfunkce kloubu

Kniha Dyfunkce kloubu doc. Tichéhopředkládá nový koncept manuální medicíny –Funkční manuální medicína. Slovo funkční vnázvu metody má vyjádřit, že se nejedná pouzeo klasickou manuální medicínu jako předevšímanalytickou metodu, pracující s jednotlivýmiklouby, ale o přístup globální, který jednotlivéklouby a jejich svaly dává do celotělovýchsouvislostí, které se realizují prostřednictvímneurofyziologických řetězců.

První díl knihy Podstata konceptu funkčnímanuální medicíny shrnuje vědecké poznatkyz oboru a uvádí také vědecké výsledky prácetýmu doc. Tichého. Tento první díl je vlastněfilozofií a vědeckou základnou celého konceptu.Jsou zde uvedena jasná pravidla promechanické chování kloubu zdravého, kloubupostiženého funkční blokádou a kloubupostiženého strukturální poruchou. Tatopravidla lze považovat za světově prioritní,protože se nevyskytují v žádném jinémkonceptu včetně klasické manuální medicínyMennellovského (potažmo Lewitovského)typu.

Zásadním prvkem, kterým se Funkčnímanuální medicína doc. Tichého odlišuje, jezpůsob vyšetření kloubu. Zatímco klasická

214

manuální medicína používá pohyby translační(střihové pohyby), čímž došlo k odděleníkloubu od jeho svalů, vychází metoda doc.Tichého z vyšetřování ve směrechfyziologických (flexe, extenze atd.), cožumožňuje posoudit funkci kloubu a jeho svalůdohromady. Tento postup umožňujetrojrozměrné vyšetření všech kloubů lidskéhotěla, tedy vyšetření kolem všech os, které mákloub k dispozici.

Na základě toho mohl vzniknout fyziologickýa patologický vzorec každého kloubu, protožepokud je kloub funkčně narušený, je stejnáporucha přítomná kolem všech kloubních oszároveň. Metoda zavádí takové nové pojmyjako jsou strukturální porucha kloubu omezujícíči rozšiřující celkový rozsah pohybu. Zvláštěta druhá porucha je naprostou novinkou. Dosudjsme byly zvyklí u každé kloubní poruchyléčebně pouze zvětšovat rozsahy pohyby. Ustrukturální poruchy rozšiřující je musímenaopak omezit.

Metoda doc. Tichého uvádí také jasná pravidlapro řetězení dysfunkcí v pohybovém aparátu,které se děje na neurofyziologickém podkladěa nikoli na podkladě biomechanickém, sekterým pracuje klasická manuální medicína.Velký význam připisuje nová metodaviscerovertebrálním vztahům a vlivu zánětu napohybový aparát. Je zřejmě jedinou metodou,která je schopna pouze na základě manuálníhovyšetření a podle reakce kloubů na léčbustanovit, zda je v těle zánět i když základníbiochemická vyšetření nejsou pozitivní!!!

Další díly knihy aplikují principy Funkčnímanuální medicíny na jednotlivé oblasti těla.Druhý díl je věnovaný pánvi, třetí díl horníčásti osového orgánu (čelistní kloub a krčnípáteř), čtvrtý díl zbytku osového orgánu (hrudnía bederní páteř a hrudní koš), pátý díl dolníkončetině, šestý díl horní končetině. Poslednídíl má být věnovaný řetězení aviscerovertebrálním vztahům.

Každý díl knihy Dysfunkce kloubu má dvězákladní části – funkčně-anatomickou adiagnosticko-terapeutickou. První část čtenářiosvěží anatomickou stavbu a funkci popisovanéoblasti, druhá část popisuje způsob vyšetřenía léčbu. Přitom se autor důsledně přidržujeschématu: 1. stanovení diagnózy, čímž jerozuměno, v jakém funkčním stavu se postiženáoblast nachází, 2. diferenciální diagnostika, které

je věnována značná pozornost, jakorozhodovací činnost o tom, kde se nacházíprimární příčina potíží, zda v místě postiženíči někde jinde, a nakonec 3. terapie, jako zcelacílený zásah v místě primárního problému.Ve všech dílech knihy se objevuje řada novýcha inspirujících podnětů. Například metodapropracovala a předkládá nový pohled nazapojení páteře do neurofyziologických řetězcůa dala ho do nových a pro mnohé překvapivýchsouvislostí s funkcí posturálních a fázickýchsvalů. Velký význam je přikládán vlivu obuvina funkci pohybového aparátu a je zde bojovánoproti dogmatu, že všichni máme ploché nohy,takže ortopedická vložka nemůže nikomuublížit. Je uveden nový pohled na blokádyžeber a jejich diagnostika je možná bez toho, žeby bylo nutné na ně sáhnout,... takovýchnovinek je v knihách doc. Tichého celá řada.

Závěrem možno konstatovat, že Funkčnímanuální medicína doc. Tichého je skutečněnovou metodou, která díky novým pravidlůma teoretické ucelenosti může zásadnímzpůsobem zjednodušit práci rehabilitačníchpracovníků. Metoda striktně vychází z funkčníanatomie a neurofyziologie a nedává prostornepodloženým spekulacím nevědeckéhocharakteru. F. Golla

Muzikoterapia dnesDecker – Voigt, Oberegelsbacher,Timmermann Lehrbuch Musiktherapie, ErnstReinhardt Verlag, Munchen 2008ISBN 978-3-497-01974-8

Učebnica obsahuje teoretické základymuzikoterapie, popisuje techniky a ich klinickévyužitie. Muzikoterapia sa stala súčasťounášho života - najprv prakticky, teraz ajteoreticky. Postupne sú publikované teoretickézáklady terapeutických postupov používanýchv oblasti sociálnej rehabilitácie, ktoré je vhodnéprezentovať aj v našom štáte.

Štruktúra knihy sleduje vývoj človeka odpočatia až k smrti a predstavuje rolu hudby vjednotlivých štádiách. Zdôraznené sú o.i.setting, účinné faktory, indikácie ainštrumentárium. Praktické využitie je popísanépre jednotlivé vekové a vývojové stupne, smnohými kazuistikami. Nové trendy,organizácie, možnosti štúdia dopĺňajú celkovýprehľad o muzikoterapii v nemeckyhovoriacich krajinách.

A. Gúth, ml.

Recenzia

215


METODICKÝ NÁVRH REHABILITAČNÉHOPOSTUPU U ÚZKOSTNE DEPRESÍVNYCHPACIENTOV

Autor: I. Dzurňáková , Ľ. Pokrievková ˛, Z. Rochová ˛, K. Štiffelová ˛Pracovisko: Fyziatricko – rehabilitačné oddelenie NsP Levoča, ˛ Psychiatrické oddelenie, NsPLevoča

SúhrnVýchodisko: V tejto práci sa autorka pokúsila načrtnúť problematiku úzkostne depresívnychpacientov a navrhnúť ich rehabilitačno – liečebné postupy z hľadiska analýzy projekčných testova ich somatického korelátu.Súbor: Do súboru, ktorý bol štatisticky spracovaný, bolo zobratých 10 pacientov (3 muži, 7žien).Metodika: Respondenti boli vyšetrení klinicky rehabilitačným lekárom a klinickými psychológmištandartnými metódami, psychiater diagnostikoval úzkostne depresívnu poruchu.Cieľ: Bezprostredným cieľom terapie bolo nájsť vhodný rehabilitačný program s prihliadnutímna aktuálny psychický stav pacienta ( aktivizujúce alebo relaxačné programy). Výsledky: Tútoprácu je možné posudzovať len ako pilotnú štúdiu, ktorá bola zrealizovaná na malej vzorkepacientov, ktorých výber bol časovo limitovaný. Avšak jej význam možno chápať v kontexteuplatnenia rehabilitácie v psychiatrickom odbore. I keď je psychopatológia pacientov s úzkostnedepresívnou poruchou veľmi zložitá, môžeme ju ovplyvniť pomocou špecificky zameranýchrehabilitačných postupov, najmä pohybovej liečby - kinezioterapie za účelom integrácie telesnejschémy a v náväznosti na integráciu osobnosti posilovaním vedomia kompetentnosti v činnostiachviazaných na pohyb a neverbálnu komunikáciu prostredníctvom pohybu.Kľúčové slová: úzkosť – depresia – rehabilitácia v psychiatrii – pohybová liečba (kinezioterapia)

Dzurňáková, I., Pokrievková˛, Ľ., Rochová˛, Z.,Štiffelová˛, K.: Methodical proposal ofrehabilitation procedure in anxiously depressivepatients

Summary

Basis: In this work author tried to outline theproblems of anxiously depressive patients andto propose for them rehabilitation – treatmentprocedures from the point of view of project testsanalysis and their somatic correlate. .Group: Group of patients, processed statistically,consisted of 10 patients (3 men, 7 women).Methods: Respondents were clinically examinedby rehabilitation doctor and by clinicalpsychologists using standard methods,psychiatrist diagnosed anxiously depressivedisorder.Aim: Primary aim of the therapy was to find asuitable rehabilitation program consideringactual psychical state of the patient (activatingor relaxing programs).Results: This work can be considered only as apilot study, which was realized on small group ofpatients, whose selection was time limited. Butits significance can be understood within thecontext of rehabilitation application in psychiatricdepartment. Even though the psychopathologyof patients with anxiously depressive disorder is

Dzurňáková, I., Pokrievková˛, Ľ., Rochová˛, Z.,Štiffelová˛, K.: Methodischer Vorschlag desRehabilitationsverfahren bei denangstdepressiven Patienten

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte: in dieser Arbeit versuchtedie Autorin die Problematik derangstdepressiven Patienten zu konzipieren unddie Rehabilitations- und Behandlungsverfahrenaus der Gesichtspunkt derProjektionstestsanalyse und deren somatischesKorrelat vorzuschlagen.Die Datei: in die Gruppe, die statistischbearbeitet war, waren 10 Patienten (3 Männer, 7Frauen) aufgenommen.Die Methodik: die befragte Personen warenklinisch untersucht durch den Rehabilitationsarztund mit den klinisch-psychologischenStandardsmethoden, der Psychiaterdiagnostizierte die angstdepressive Störung.Das Ziel: unmittelbares Ziel der Therapie wargeeignetes Rehabilitationsprogramm zu findenmit der Berücksichtigung auf den aktuellenpsychischen Zustand des Patienten (aktivisierte-oder Relaxationsprogramme).Die Ergebnisse: diese Arbeit kann man nur wieeine Pilotstudie beurteilen, die auf einemgeringerem Muster der Patienten realisiert war,

216

very complicated, it can be influenced by specificfocused rehabilitation procedures, especiallykinesiotherapy, in order to integrate body schemewith subsequent integration of personality viatraining of consciousness of competency inactivities connected with movement andnonverbal communication through movement.Key words: anxiety – depression – rehabilitationin psychiatry – kinesiotherapy

deren Auswahl zeitlich limitiert war. Aber dieBedeutung kann man im Kontext der Applikationder Rehabilitation im psychiatrischen Gebietverstehen. Auch wenn die Psychopathologie derPatienten mit angstdepressiver Störung sehrkompliziert ist, können wir sie mittelst derspezifisch orientierten Rehabilitationsverfahrenbeeinflüssen, besonders derBewegungsbehandlung – Kinesiotherapie mitdem Ziel der Integration der Körperscheme undin der Anknüpfung an die Integration derPersönlichkeit mit der Verstärkung der Besinnungder Zuständigkeit in der Tätigkeiten die aufBewegung gebunden sind und nonverbaleKommunikation mittels der Bewegung.Schlüsselwörter: Anxiosität – Depression –Rehabilitation in der Psychiatrie –Bewegungsbehandlung (Kinesiotherapie)

ÚvodZmiešaná úzkostná a depresívna porucha -F41.2. Táto kategória (podľa MKCH –10.revízia) by sa mala použiť, keď sú prítomnépríznaky úzkosti a depresie, ale žiaden zreteľneneprevažuje ani nedosahuje taký stupeň, abypri oddelenom posudzovaní oprávňoval nadiagnózu anxiozity alebo depresie. Ak súprítomné príznaky úzkosti aj depresie a súdostatočne ťažké na oprávnenosť jednotlivýchdiagnóz, je potrebné použiť obe diagnózy a niekategóriu: Úzkostná depresia (mierna alebopretrvávajúca) (www.unis.sk).Podľa európskej štúdie o epidemiológiiduševných porúch – ESEMeD projekt bolaceloživotná prevalencia najvyššia pre poruchynálady ( 14 % ) a úzkostné poruchy (13,6 %).Za posledný rok pred dátumom interview bolaprevalencia 6,4 % pre úzkostnú poruchu, 4,2% pre poruchy nálady. Ženy boli za uplynulýrok takmer dvakrát častejšie postihnuté nejakouduševnou poruchou ako muži, s vyššímzastúpením porúch nálady a úzkostnýchporúch. Vyššia prevalencia duševných porúchbola zistená v mladších vekových skupinách sjej postupným signifikantným poklesom vovyšších vekových skupinách prevalencie svekom. (Acta Psych Scan, 2004).

Etiológia úzkostne depresívnej poruchyEtiológia úzkostne depresívnych porúch je stálepredmetom sporov. S najväčšoupravdepodobnosťou sú spôsobené interakcioumedzi vrodenou špecifickou vulnerabilitou,faktormi prostredia a psychosociálnymifaktormi (Breslau, 1995;Vavrušová, 2004).Vznik úzkostných porúch zvyčajnepredchádza rozvoju depresie. Táto komorbiditanepriaznivo ovplyvňuje priebeh obochochorení. Vedie k výraznejším ťažkostiam,

väčšej perzistencii, možno k horšej odpovedina liečbu, výraznejšiemu psychosociálnemupoškodeniu, vyššej samovražednosti i horšejprognóze. Nález sekundárnej depresie priprimárnej úzkostnej poruche je omnoho častejšíako opačn7 variant (Maršálek, 2003).

TerapiaA. BIOLOGICKÁ terapia ako liečebná terapiana zmiernenie alebo nápravu neurochemickejdysbalancie1. Farmakologická: antidepresíva (najčastejšieskupina SSRI, novšie IV. a V.generácie), podľapotreby benzodiazepíny (alprazolam,klonazepam), ktoré ovplyvňujú úzkosť idepresiu, alebo anxiolytikániebenzodiazepínového radu, eventuálneatypické neuroleptiká s antidepresívnymefektom. V prípade rekurencie taktiežprofylaktiká.2. Nefarmakologická: rehabilitačno –resocializačnáB. NEBIOLOGICKÁ - psychoterapeutická

Pohyb a duševný stavTerapia pohybom u psychicky chorých jeznáma už z čias starého Egypta, kde vchrámových liečebniach bola súčasťou liečbypsychotikov. Zásady a postupy sa v podstatenelíšili od súčasných metód. V liečbe bolizahrnuté vychádzky a výlety do okolia,počúvanie hudby, tanec, veslovanie, ako ajtelesné cvičenia. Denný program bol starostlivonaplánovaný. Podobné metódy užívali gréckia rímski lekári. Poznatky staroveku boliodovzdávané prostredníctvom Arabovstredovekým lekárom - mníchom, ktorí vliečebniach zriaďovaných pri kláštorochzamestnávali chorých v pracovných dielňach apri poľnohospodárskych prácach. Vznik

Dzurňáková, I., Pokrievková˛, Ľ., Rochová˛, Z., Štiffelová˛, K.: Methodical proposal of rehabilitation...

217


vedeckej psychiatrie sa datuje na začiatok 19.storočia, kedy sa psychiatria formovala akosamostatná vedecká disciplína. K liečbepsychicky chorých sa používala široká škálaterapií, medzi ktorými bola i terapiapoužívajúca prvky zdravotného cvičenia ašportu.Najčastejšie sú prezentované pozitívnevýsledky v nadväznosti na cyklické cvičenia saeróbnou záťažou. Často sa konštatuje, žepoužívanie pohybovej terapie je účinnejšie vkombinácii s ďalšími spôsobmi liečby pri ichzaraďovaní do denného alebo týždennéhoprogramu (do režimovej liečby).

Neurochemické koreláty efektu cvičeniaExistujú dve najfrekventovanejšie hypotézy,ktoré predpokladajú pozitívny účinok cvičeniana úzkosť, depresiu a náladu. Je tomonoamínová a endorfínová hypotéza(Guszkowska, 2004).Predstavy o neurobiochemickom účinkucvičenia na depresiu a úzkosť sú oveľazložitejšie, ako sa predpokladalo, pretožejednotlivé systémy sú v zložitej interakcii avzájomne sa podmieňujú.Súbor pacientov a metódy vyšetreniaDo súboru bolo zaradených 10 pacientov (3muži, 7 žien), 8 z nich boli hospitalizovaní naPsychiatrickom oddelení NsP v Levoči vobdobí od 1.7. do 30.7.2005, 2 boli vyšetreníambulantne.Kritériá pre zaradenie do súboru:1. splnenie kritérií podľa MKCH-10 preafektívnu a neurotickú poruchu, súčasná fázadepresívna, stredne ťažká bez psychotickýchpríznakov alebo súčasná anxiózna fáza2. vek od 18 do 65 rokovRespondenti boli vyšetrení klinickyrehabilitačným lekárom a klinickýmipsychológmi štandartnými metódami,psychiater diagnostikoval úzkostne depresívnuporuchu.

Rehabilitačné vyšetrenieVyšetrenie v oblasti liečebnej rehabilitáciepozostávalo z anamnézy a objektívnehovyšetrenia - vyšetrenie pohybového aparátu –držanie tela, motorické stereotypy, dýchacístereotyp, koordinácia pohybového systému.Vyšetrenie v oblasti psychosociálnej avýchovnej rehabilitácie obsahovalo:- psychologické vyšetrenie- sociálne vyšetrenie a sledovanie kvality života(komplexné biopsychosociálne hodnoteniepacienta, ako aj IDH nebolo predmetom tejtopráce).

Psychologické vyšetrenie pozostávalo z týchtometód:1. Klinické metódy – pozorovanie, rozhovor,anamnéza, analýza spontánnych produktov2. Testové metódy – výkonové testy –performačný inteligenčný Ravenov test,testy osobnosti – projekčné testy (Rorschachovtest-ROR, grafické testy stromu apostavy),– posudzovacie stupnice - sebahodnotiaci testna depresiu podľa Becka.

Cieľ práce a úlohyKeďže súčasný výskyt úzkosti a depresiepredstavuje najčastejšiu kombináciu dvochmentálnych porúch, vybrala som práve tútokombináciu na zisťovanie a diferenciáciusomatického nálezu u pacientov s prevažujúcouúzkostnou alebo depresívnou zložkou.Cieľom tejto práce bolo porovnať somatickýnález s psychologickým vyšetrením nezávislýmiposudzovateľmi u pacientov s úzkostnedepresívnou poruchou, prehodnotiť výsledky,vyhradiť cieľovú skupinu pacientov vhodnýchdo rehabilitačného programu a navrhnúť vhodnýrehabilitačný metodický plán.Pri zostavovaní liečebného plánu som sa riadilazávažnosťou ochorenia, konkomitantnýmisomatickými ochoreniami, stavomkardiovaskulárneho systému, vekom pacienta,vzťahom k pohybu, psychologickýmvyšetrením, preferenciami pacienta,anamnézou predchádzajúcich použitýchterapeutických postupov.Diagnostika úzkostne depresívnych pacientovvychádzala z nálezov, ktoré sú typické predysfunkciu limbického systému.Somatický korelát s depresívnou poruchouNajčastejší somatický nález u pacientov sprevažujúcou depresívnou zložkou:Psychomotorické symptómy - psychomotorickáinhibícia (hypokinéza, hypo-a amímia, smutný,plačlivý, ustarostený výraz tváre, stiahnutékútiky úst, prehĺbené vrásky, maskovito strnulátvár, reč tichá, monotónna, pomalá, inhibíciaexpresie, chabé držanie tela s anteflekčnýmdržaním hlavy, anteverziou pliec, skráteniehornej časti trapézov, krátkych extenzorov šije,ako aj m. levator scapulae, znížené synkinézyhorných končatín) alebo psychomotorickáagitovanosť (vnútorný nepokoj, znepokojenie,nutkanie k prázdnej aktivite).

Psychosomatické symptómy- porucha vitálnych pocitov (slabosť, chýbajúcavitalita);

218

- vegetatívne poruchy v užšom zmysle (závraty,poruchy srdcového rytmu, sucho v ústach,zápcha, dýchacie ťažkosti);- vegetatívne poruchy v širšom zmysle(poruchy spánku, rozmanité bolestivésyndrómy – najmä hlavy, chrbtice, brucha,pliec, tlaku a chladu, strata chuti a hmotnosti,poruchy menštruácie, impotencia).Psychomotorické symptómy sú rozhodujúcenajmä pre fenomenologické rozdelenie depresií,zvlásť na agitované a inhibované depresie. Totorozdelenie je smerodajné pre liečbu, pretožeagitované depresie, ktoré sú častejšiesprevádzané úzkosťou ako inhibované,vyžadujú postupy sedatívne, úzkosťuvoľňujúce, zatiaľ čo inhibované depresievyžadujú postupy s aktivizujúcou zložkou.Somatický korelát s úzkostnou poruchouNajčastejší somatický nález u pacientov sprevažujúcou anxióznou zložkou:Psychomotorické symptómy- mimické výrazové prejavy – nervózna alebonapätá mimika- psychomotorická agitovanosť, ktorá smerujeaž k raptu- psychomotorická zábrana, ktorá smeruje až kstuporuVegetatívne symptómy- rozšírené zrenice, bledosť v tvári,hyperhidróza pokožky, tachykardia, poruchastereotypu dýchania - plytké, zrýchlenédýchanie so zvýšenou aktivitou skalénov akývačov, sucho v ústach, hnačky alebo zápchy,nechutenstvo, nespavosť, redukcia libida apotencie, vzostup krvného tlaku a cukruNajčastejším psychosomatickým symptómomu vyšetrovaných pacientov boli vertebrogénnebolesti. Podľa Weitrauba (1969) je zrejmenajsilnejším ukazovateľom ľudskej náladypráve hrudná oblasť chrbtice.Záver psychologických testov (vyšetrenie, akoaj hodnotenie vykonali klinické psychologičkyPO NsP Levoča)Ravenovým testom na určenie intelektovejkapacity sme zistili, že: 2 pacienti malinadpriemernú inteligenciu, 2 mali vysokúpriemernú inteligenciu, 2 podpriemernú, 2slabo podpriemernú, 2 boli v hraničnom pásme.Psychomotorické tempo bolo u 2 pacientovprimerané, spomalené u 6 a zvýšené u 2pacientov.Podľa Beckovej sebahodnotiacej škály mali 3pacienti mierny stupeň depresie, 1 pacientstredný stupeň depresie a 6 pacienti ťažkýstupeň depresie. Hladina depresivity bolazvýšená, so značnými interindividuálnymirozdielmi. Subjektívnu výpoveď našich

pacientov je možné označiť ako zvýšenúhladinu pociťovanej depresie a stresu.Všeobecne bola prítomná tendencia vyššiehosebavyhodnotenia v skóre u žien. Na základeporovnávania Beckovej sebahodnotiacej škálya projetívnych metód sme zistili diskrepanciu.Sebahodnotenie u depresívnych pacientovzväčša korelovalo s výsledkamipsychologického vyšetrenia podľaprojektívnych metód. Avšak u pacientov, kde vemotívnom ladení prevažovala anxióznazložka, sa subjektívne hodnotenie líšilo odobjektívneho testového hodnotenia. Títopacienti podľa Beckovej sebahodnotiacejškály mali ťažký a stredný stupeň depresie.Podľa projektívnych metód sme u nichnediagnostikovali depresívnu symptomatológiu,ale anxiózne znaky. Anxiózni pacienti majúsklon hodnotiť neadekvátne svoje fungovanie akvalitu života, čo môže skresľovať validituúdajov získaných Beckovou sebahodnotiacouškálou.Výsledky projekčných testov poukázaliu jednotlivých pacientov na aktuálny výskytdepresívnej symptomatológie, respektíveúzkostných prejavov. Diferenciálno –diagnostickými škálami na meranie depresie aanxiety sme zaznamenali znaky depresie aúzkosti, ktoré navzájom korelovali.

Matematicko-štatistická analýzazískaných výsledkovCieľom štatistickej analýzy bolo zhodnoteniesúboru výsledkov 10 pacientov s úzkostne-depresívnou poruchou. Súborykvantifikovaných údajov sú obsiahnuté v tab.1 - 3 s vypočítanými strednými hodnotami aštandardnými odchýlkami.Význam a hodnotové škály sú vysvetlenépodrobnejšie v atestačnej práci.Pri parametroch Raven, RavenT, Beck, BeckTneboli zistené štatisticky významné korelácie sparametrami somatických vyšetrení.Záver matematicko-štatistickej analýzyzískaných výsledkovŠtatistická analýza údajov ukázala závislosťPT_D charakterizujúceho výsledkyprojekčných testov na hodnotenie depresie sdržaním tela, synkinézou HK apsychomotorickým tempom. Podobne priparametri PT_U, ktorý charakterizujevýsledky projekčných testov na hodnotenieúzkosti, sme dokázali v hodnotenej skupinepacientov štatistickú súvislosť s parametromhypomímie a psychomotorickým tempom.Porovnaním parametrov v skupinách sprevahou depresie a prevahou úzkosti smeštatisticky potvrdili hypotézu, že


220

sebahodnotenie (Beckov test) koreluje svýsledkami objektívnych projektívnych metód(PT_D) v skupine pacientov s prevládajúcoudepresiou, kým v skupine s prevládajúcouúzkosťou sú výsledky Beckovho testuvzhľadom na hodnotenia depresie skreslené. Zparametrov hodnotiacich somatický nález sapodľa očakávania štatisticky významne líšia(p < 0,05) medzi skupinami hodnotyparametrov: Hmimo, Hakt, Syn_HK aPM_Tem.

Klinická úvahaU pacienta s úzkostne depresívnou poruchouje nutné pred začatím rehabilitačného programuzrealizovať a vyhodnotiť intelektové schopnostipacienta, zistiť stupeň depresie, eventuálneanxiety sebahodnotiacou škálou, ako ajobjektívne vyšetriť pomocou projekčnýchtestov, ktoré upozornia na depresívne ladenie,znaky anxiety a anxiozity.Určenie intelektovej schopnosti pacienta jenutné pre zistenie schopnosti spoluprácepacienta s lekárom a fyzioterapeutom, ako ajjeho schopnosti pochopiť významrehabilitačného procesu, jednotlivých cvičení,kinezioterapeutických prístupov, ako ajinštruktáže a nutnosti pravidelného adlhodobého pohybového režimu. Projekčnýmitestami môžeme oddiferencovať pacientov, uktorých sú známky ťažkej depresie sosuicidálnymi tendenciami od pacientov sostredným a ľahkým stupňom depresie, ako ajanxióznych pacientov za účelom zaradenia anavrhnutia konkrétneho rehabilitačnéhoprogramu, napr. pacienti s ťažkou depresiou asuicidálnymi tendenciami nie sú vhodní doskupinovej LTV, je nutné ich stabilizovaťantidepresívami, psychoterapiou, až potom ichzaradiť do individuálnej LTV s postupnýmrozširovaním rehabilitačného programu o ďalšieaktivity a prístupy.Vo všeobecnosti možno povedať, že u pacientovs depresívnou symptomatológiou zaraďujemeaktivizujúce cvičenia, zatiaľčo u úzkostnýchpacientov zaraďujeme relaxačné cvičenia,dýchaciu gymnastiku, prvky jogy, postupyznižujúce svalové a psychické napätie. Správnevolené cvičenia upravujú poruchy spánku,pôsobia na zmiernenie bolestí hlavy, ktoré častovznikajú v dôsledku zvýšeného napätiašijového svalstva. Ďalej zaraďujeme cvičeniaodstraňujúce strach z pohybu, t.j. chôdzu sprekážkami, po lavičke, obraty.Pri prístupe k pacientovi s úzkostnedepresívnou poruchou je nutné uvedomiť si,že depresívna nálada takého pacienta je

sprevádzaná smútkom, pesimizmom, stratouperspektívy, spomaleným psychomotorickýmtempom, ako aj zníženým sebavedomím,beznádejou. Anxieta ako častý komorbidnýpríznak je nepríjemný pocit strachu a obáv,ktorý však na rozdiel od fóbie nemá konkrétnyobsah a je spojený s pocitom vnútornéhonapätia, tenzie. Súčasťou anxiety sú vegetatívnepríznaky (častejšie sympatické akoparasympatické).Vychádzajúc z týchto poznatkov možno určiťspôsoby pomoci pacientom na ovplyvnenieúzkosti a depresie cvičením:1. Uvedomenie si pohybu– ide o uvedomenie si tela, jeho možností anásledne možností ovládania vlastného tela;pozitívny zážitok pomáha rozvíjať a upevňovaťtelesnú schému.2. Psychosomatická jednota (telesná a duševnájednota) – pohyb je jedným zo spojovacíchčlánkov vnútorného a vonkajšieho tela;- vôľový, aktívne vykonávaný pohyb jesúčasne aktivitou fyzickou i psychickou;- pohyb je prostriedkom na vyjadreniepsychiky a tela.3. Obnova pozitívneho sebaprijatia- objektívna telesná schéma sa veľmi častoodlišuje od subjektívneho obrazu svojho tela,ktorý je vytváraný na podklade vlastnejskúsenosti s vnútorným a vonkajšímprostredím, vrátane medziosobných väzieb,ktoré nemusia byť v psychických porucháchreálne. Aby došlo k reštrukturalizáciisebaobrazu v zmysle pozitívnejšieho prijatia,je nutné zvoliť synchronizujúce cvičenie sadekvátnym stupňovaním zaťaženia. Nadmernáfyzická záťaž by mohla aktivovať obrannémechanizmy.4. Sebaprijatie a integritaPacient je v priebehu cvičenia nabádaný kuvedomeniu si vlastného tela, jeho polôh,priebehu pohybu, pôsobenia vlastnéhopohybového prejavu a jeho významovejstránky. Zároveň si uvedomuje pohybydruhých a to, ako ich sám vníma. Vnímanievlastných pohybov a pohybov druhýchumožňuje nielen konfrontáciu, ale podnecuje kzámernej sebaregulácii vlastných pohybov.5. Telesná symbolikaPohyb a telesné polohy majú symbolickývýznam. Preto je možné sa vyjadrovaťprostredníctvom pohybov (využívané najmäv tanečnej terapii). Mímia, pantomíma.6. Emočná spontaneitaPacient je podmienkami svojho života častonútený potláčať prejavovanie svojich emóciíspojených s potrebou svojich prianí a potrieb.


221


V priebehu pohybu nie je obmedzovaný a vmnohých programoch je iniciovaný práveemočný prejav, chápaný ako adekvátna súčasťsebavyjadrovania sa.7. TvorivosťPohybové činnosti vo svojom priebehuprogramovo iniciujú spontaneitu a tvorivosť.Cieľom niektorých programov je priamorozvíjať tvorivosť.Návrh metodického postupuPred zaradením pacienta s úzkostnedepresívnou poruchou do rehabilitačnéhoprocesu som prehodnotila kritériá pre aplikáciualebo zamietnutie.kritériá pre aplikáciu rhbkritériá pre zamietnutie aplikácie- dobrý somatický stav- komorbidita inej psychickej poruchy a- spolupráca pacientaakútne prebiehajúceho somatického ochorenia- užívanie psychofarmák, SSRI, anxiolytík- úplný negativizmus, nespolupráca, vyhýbanie- prebiehajúca psychoterapiasa aktivite typu „aktivita je škodlivá“- farmakogénne poruchy- ťažké formy depresieJeden pacient vyjadril negatívny postoj krehabilitačnej terapii, u neho absentoval aktívnyprístup k zmene zdravotného stavu, vyhovovalamu medikamentózna terapia. Pacient nebolzahrnutý do ďalšieho programu.Na základe analýzy vykonaných testov, ako ajklinického vyšetrenia boli pacienti zaradení dorehabilitačného programu. V rámci liečebnejrehabilitácie to boli: hydroterapia a termoterapia,fototerapia, muzikoterapia, relaxácia, joga,kinezioterapia (integratívne a koncentratívnezameraná kinezioterapia, aktívne relaxujúceaktivizujúce a komunikatívne programy,programy zvyšujúce sebadôveru a dôveru vdruhých, kinezioterapeutické použitie športovýchcvičení), hydrokinezioterapia, liečba tancom.Bezprostredným cieľom terapie bolo nájsťvhodný rehabilitačný program s prihliadnutím naaktuálny psychický stav pacienta (aktivizujúcealebo relaxačné programy).Dlhodobým cieľom by bolo, aby sa pacient naučiljednotlivé kinezioterapeutické postupy využívaťv bežnom živote pri každodennom riešeníproblémov, ako aj predísť alebo aspoň zmierniťriziko ďalších úzkostne-depresívnych epizód.Pri zostavovaní rehabilitačného plánu som bralado úvahy celkový stav pacienta, jeho vek,trénovanosť, vzťah k pohybu, prítomnosťdominantnej anxióznej alebo depresívnejzložky.

Základnou podmienkou úspechu však zostávaaktívna spolupráca pacienta.Rehabilitačná liečba by mala byť zameraná navšetky zložky psychicky chorého pacienta.Dôležité je správne načasovanie terapie, ako ajvoľba individuálnej alebo skupinovej terapie.U pacientov so somatizáciou je indikovanáindividuálna terapia.Náplňou hodiny je :1. úvod, rozcvičenie, tzv. zahrievacia fáza2. hlavná časť3. voľná časť4. záver, relaxáciaTerapia má byť poskytovaná lenkvalifikovaným personálom. Fyzioterapeutmusí veľmi pozorne sledovať event. negatívnureakciu pacienta, napr.pri dotyku s inou osobou,výzor pacienta, vznik dýchavice, cyanózy. Vpriebehu cvičenia sleduje pulzovú frekvenciu,prípadne aj TK, najmä u rizikových pacientov.Dĺžka a frekvencia cvičenia sa riadi podľa stavuochorenia a mala by trvať 30 - 45 minút, 2 -3xtýždenne, pričom je potrebné dodržiavaťzásadu primeranosti, názornosti, pravidelnostia stupňovaného zaťaženia (Poracký, 2002).Postup sa môže dynamicky meniť, ale terapiamusí smerovať k odmene a posilneniu osobnejnezávislosti pacienta.Pacient má byť o liečbe informovaný.Rozhodujúcim faktorom pri aplikovanírehabilitačných postupov je benefit pacienta.

DiskusiaTúto prácu je možné posudzovať len akopilotnú štúdiu, ktorá bola zrealizovaná na malejvzorke pacientov, ktorých výber bol časovolimitovaný. Avšak jej význam možno chápať vkontexte uplatnenia rehabilitácie vpsychiatrickom odbore.V rámci komplexného vyšetrenia pacientov súzkostne depresívnou poruchou by bolovhodné ešte vyšetrenie funkčných parametrov(submaximálna a maximálna hodnota spotrebykyslíka, minútová ventilácia, utilizácia kyslíka,srdcová a dychová frekvencia) s cieľomotestovať funkčnú zdatnosť pacientov, prisledovaní vplyvu tréningu na výkonnosťpacientov s následnou kontrolou po 6 týždňocha 6 mesiacoch, event.12 mesiacoch po začatícvičení (pacienti s duševnou poruchou majúčasto nízku úroveň kondície).Doterajšie výskumy ukazujú, že telesné cvičeniamôžu pozitívne ovplyvniť duševné zdravie,predovšetkým v týchto oblastiach: zvyšovaniesebadôvery, prijatie seba samého, pozitívnevnímanie vlastného „Ja“, zvyšovanieproduktivity vlastnej činnosti, zlepšenie kvality

222

spánku, zmiernenie fóbií, celkové zlepšeniekondície, pozitívne ovplyvnenie krvnéhoobehu, dýchania - zvýšením vitálnej kapacitypľúc, úprava funkcie pohybového systému,znižovanie hmotnosti (Folkins, 1972,Martinsen, 1994, DiLorenzo a kol. 1999,Guszkowska, 2004, Manger, 2005).Intenzita cvičenia by mala byť limitovaná(dosahovať len 70 – 75 % maximálnehozaťaženia), aby sa prejavil účinok na poklesstupňa anxiety a depresie. Avšak Petruzzello akol., DiLorenzo a kol. upozorňujú namaximálny terapeutický efekt, ak je cvičenieaeróbne, trvá minimálne 21 minút a dlhšie,vykonáva sa aspoň 10 týždňov. Nadmernáfyzická záťaž by však mohla aktivovať obrannémechanizmy.Podrobnou analýzou jednotlivých štúdiízrealizovaných za účelom zistenia efektu cvičenípri duševných poruchách sa zaoberá Plante(1996).Liečebná telesná výchova akosomatoterapeutická aktivita je sama osebesúčasťou denného režimu psychiatrickýchpacientov, avšak za terapiu sa môže pokladať ažvtedy, ak je cielene modelovaná a zameraná nasomatopsychické ovlyvňovanie psychickýchporúch a chorôb.Psychická tenzia býva často prítomná aj upacientov z dôvodu prebiehajúceho bolestivéhoochorenia. Do akej miery sa však psychickálabilita podieľala na vzniku funkčnej poruchy ,je otázkou diferenciálnej diagnózy, na ktorú sapravdepodobne nepodarí odpovedať hneď nazačiatku liečby. Avšak napriek tomu platí, že aksa podarí zlepšiť duševný stav pacienta(motiváciou,relaxáciou,produkciou endorfínov vdôsledku pohybovej aktivity a pod.), zvyšujesa i pravdepodobnosť úspechu fyzioterapie(Vařeková, 2000).Liečebné rehabilitačné resocializačné programyby mali byť poskytované na oddeleniach a vliečebniach, ktoré týmto pacientom umožňujúzapájať sa aj do socioterapeuticých programovklubov, čajovní, voľnočasových aktivít. Liečebňaby mala mať centrálnu časť pre liečebnúrehabilitačnú staroslivosť s viacúčelovýmšportovým vybavením, odpočinkovýmioázami, bazénom. Mala by taktiež poskytovaťmožnosť turistiky, záťažových programov.Rehabilitácia ako celospoločenský systém (vzmysle tzv. ucelenej, komprehenzívnejrehabilitácie) predstavuje koordinovannú činnosťvšetkých zložiek spoločnosti (štátu, inštitúcií,organizácií a jednotlivcov) s cieľom znovuzaradiť handikepovaného jedinca do aktívnehoživota. Tento systém sa rieši na úrovni

zdravotníckej, sociálnej, kultúrnej, pedagogickej,pracovnej, technickej, legislatívnej, ekonomickej,organizačnej a politickej. Podľa OSN je kvalitaúrovne rehabilitácie kritériom kultúrnej úrovnespoločnosti (Lippertová-Grünerová 2005).Úlohou rehabilitácie je vhodnými fyzikálnymiprostriedkami a pohybovou liečbou(kinezioterapiou) ovplyvniť psychický stav apridružené somatické poruchy. Somatickéťažkosti u úzkostne depresívnych pacientov,ktoré nevychádzajú z organického poškodenia,sú spojené s rôznymi funkčnými poruchami.Tieto poruchy možno prostriedkami liečebnejrehabilitácie ovplyvniť a pacienta zbaviťsubjektívnych ťažkostí. Takto sa otvára cesta kúčinku ostatných liečebných zásahov. V súlades diferenciáciou medicíny je fyzioterapia – akoto vyplýva z názvu – zameraná na starostlivosťo telo. Nutnosť rešpektovania psychiky jepravdou, na ktorú sa často zabúda, avšak je ťažkorealizovateľnou. Svoju vinu na tom nesievzdelávanie fyzioterapeutov (orientáciaprevažne na somatiku), zdravotnícky systém(sme závislí od vykazovania kódov astarostlivosť o dušu nemožno „nabodovať“),zdravotníci a pacienti sami (je náročnépripustiťpodiel psychiky na vlastnýchproblémoch) (Trnavský, 1998).

ZáverV tejto práci som sa pokúsila načrtnúťproblematiku úzkostne depresívnych porúcha navrhnúť ich rehabilitačno-liečebné postupyz hľadiska analýzy projekčných testov a ichsomatického korelátu u 10 vyšetrenýchpacientov, ktorú sme aj štatisticky vyhodnotili.Na základe klinického vyšetrenia, ako ajštatistickej analýzy sa potvrdila hypotéza, žesebahodnotenie (Beckov test) koreluje svýsledkami objektívnych projektívnych metód(PT_D) v skupine pacientov s prevládajúcoudepresiou, kým v skupine s prevládajúcouúzkosťou sú výsledky Beckovho testuvzhľadom na hodnotenie depresie skreslené.To znamená, že hodnotenie pacienta lenpomocou Beckovej sebahodnotiacej škály,ktorú možno použiť aj v ambulanciirehabilitačného lekára a ktorá nie je náročná navyhodnotenie, ešte nepoukazuje na stupeňdepresie, je nutné použiť objektívnejšiupsychologickú analýzu na diagnostikudepresívnej symptomatiky, ako aj anxiety, čosom zrealizovala prostredníctvom projekčnýchmetód (vyhodnotené klinickýmipsychologičkami Psychiatrického oddelenia vLevoči). Až tak sa otvára cesta výberukonkrétnych rehabilitačných postupov, ako v


223


rámci liečebnej, tak i psychosociálnejrehabilitácie, vhodných pre jednotlivýchpacientov s touto duševnou poruchou.Porovnaním parametrov v skupinách sprevahou depresie alebo úzkosti sme zistilištatistickú súvislosť s parametrom hypomímiaa psychomotorické tempo v skupine sprevažujúcou anxietou. V hodnotenej skupines prevažujúcou depresívnou symptomatickousme potvrdili klinickú a štatistickú súvislosťmedzi projekčnými testami a držaním tela,synkinézou HK a psychomotorickým tempom.I keď je psychopatológia pacientov s úzkostnedepresívnou poruchou veľmi zložitá, môžemeju ovplyvniť pomocou špecificky zameranýchrehabilitačných postupov, najmä kinezioterapieza účelom integrácie telesnej schémy a vnadväznosti na integráciu osobnostiposilňovaním vedomia kompetentnosti včinnostiach viazaných na pohyb a neverbálnukomunikáciu prostredníctvom pohybu.

U pacientov s úzkostne depresívnou poruchounepracujeme so striktnými štandardami, alevychádzame z individuálneho prístupu kpacientovi.

Stanovený individuálny liečebný plán by malrešpektovať všetky potreby rehabilitačnejliečby, i moderné prístupy. Tento plán by malumožniť istú kompenzáciu a stabilizáciu stavu,nácvik nových zručností a aktivít a zapojeniedo pozitívnych činností, zlepšenie pracovnýchzručností a sociálneho fungovania, zlepšenievzťahov v rodine a mnohokrát i získaniepohľadu na hodnotový systém. Prístup lekárak pacientovi, ktorý trpí duševnou poruchou,by mal byť holistický.

Princípom modernej komlexnej liečby jezapájať týchto pacientov do bežnýchpodmienok života na kvalitatívne najvyššejmožnej úrovni.

Literatúra

AMERICAN PSYCHIATRIC ASSOCIATION: Practice guideline for

the treatment of pacients with major depressive disorder ( Revision

).Am.J.Psychiatri Suppl.157,2000,s.57-87,306-9.

BAŠTECKÝ,J.: Psychosomatická medicína,1.vyd.Praha: Grada-

Avicenum,1993,s.363,ISBN 80-7169-031-7.

BAUDIŠ ,P.a kol.: Komorbidita psychiatrických porúch II.část:

Výsledky šetření duševního stavu obyvatel ČR. Ces Slov Psychiatrie

2002,98,s.261-267.

BRESLAU, A, SCHULTZ,L.,PETERSON, E.: Sex differences in

depression: a role of preexisting anxiety. Psychiatr Res,1995, 58,s.1-

123.

BYSTROŇ,J.: Zůstaneme u klasické medicíny nebo se vrátíme k

šamanství? Tigis.cz:www.tigis.cz,20.7.2005

CAPKO,J.: Základy fyziatrické léčby,1.vyd.Praha: Grada-

Avicenum,1998,s.394,ISBN80-7169-341-3.

ČELKO,J.: Liečba chronických bolestí tréningom, REHABILITÁCIA,

43, 4, 2006, s. 254, ISSN 0375-0922

DiLORENZO,TM a kol.: Long-term effects of aerobic exercise on

psychological outcomes.Prev Med 28,1999,1,s.75-85.

DOSTÁLEK,C.:Pránájáma-jógická cvičení

dechová.Čs.Psychol.,18,1974,5,s.401-410

FOLKINS,C.,SIME,W.:Physical fitness and mental health.American

Psychologist,36,1981,s.373-389.

GLASER,R.,KIECOLT-GLASER,JK.: Stress associated immune

modulation: relevance to viral infections and chronic fatigue

syndrome.Am.J.Med,105(3A),1998,28,s.35-42.

GUSZKOWSKA,M.: Effects of exercise on anxiety, depression and

mood. Psych Pol,38,2004,4,s.611-20.

GÚTH,A.:Vyšetrovacie a liečebné metodiky pre fyzioterapeutov,

1.vyd., Bratislava: Liečreh 1995,s.448,ISBN 80-967383-0-5.

GÚTH, A.: Vzdelávanie v rehabilitácii, REHABILITÁCIA, 43, 1, 2006,

s. 2, ISSN 0375-0922

HÁTLOVÁ,B.: Kinezioterapie-pohybová cvičení v léčbe psychických

poruch. 2.prepracované vyd.Praha:Karolinum,2003, s. 167, ISBN

80-246-0719-0.

HÁTLOVÁ,B.: Tělesná cvičení a kinezioterapie. Čes. a slov.

Psychiat.,98,2002,2, s.104-108

H Ő S C H L , C . , L I B I G E R , J . , Š V E S T K A , J . :

Psychiatrie.l.vydanie.Praha:Tigis, spol.s.r.o., 2002, ISBN 80-900130-

1-5.

KONDÁŠ,O.: Klinická psychológia,1 vyd.,Martin: Osveta, 1977,ISBN

70-036-77.

KOUKOLÍK,F.,JIRÁK,R.: Diagnostika a liečenie syndrómu

demencie.1.vyd..Praha:Grada-Avicenum,1999, s.136, ISBN 80-

7169-716-8.

KRÁLIČEK,P.: Úvod do speciální neurofyziologie.1.vyd.Praha,

1997,s.203 ,ISBN 80-7184-014-9.

LEWIT,K.: Manipulačná léčba.J.A.Barth Verlag,Heidelberg-

Leipzig,1996,pp.347,ISBN

LIEBOWITZ,MR.,a kol..: Phenelzine vs atenolol in social phobia: a

placebo controlled comparison.Arch Gen Psychiatry,1993,49,s.290-

300.

L I P P E R T O V Á - G R Ü N E R O V Á , M . :

Neurorehabilitace.1.vyd..Praha:Galén.s.255,ISBN80-7262-317-6.

LYDIARD,RB,BRAWMAN-MINTZEN,O.: Anxious depression. J Clin

Psychiatry. 59,1998, Suppl 18,s. 7 -10.

MANGER,TA,MOTTA RW.: The impact of an excercise program on

postraumatic stress disorde, anxiety and depression.Int J Emerg

Ment Health , 7, 2005, 1, s.49-57.

MARŠÁLEK,M.: Komorbidita úzkosti a depresie.Psychiatrie

,7,2003,3,s.203-211.

MARTISEN,EW.: Physical activity and depression: clinical

experience. Acta Psychiatr Scand Suppl. 1994, 377,s. 23-7.

MELLION,B.M.: Exercise therapy for anxiety and depression. Does

the evidence justify its recommendation?.Postgraduate medicine, 77,

1985, 3,s.59-66.

MELLION,B.M.:Exercise therapy for anxiety and depression. What

are the specific considerations for clinical application?. Postgraduate

medicine, 77, 1985, 3,s.91-98.

PETROVICKÝ,P.: Systematická,topografická a klinická

anatomie,IX.Centrální nervový systém.l.vyd.,

P r a h a : K a r o l i n u m , 1 9 9 7 , s . 2 4 0 , I S B N 8 0 - 7 1 8 4 - 1 0 8 - 0 .

PETRUZZELLO,S.J.a kol.: A meta-analysis on the anxiety-reducing

224

effects of acute and chronic exercise.Outcomes and

mechanisms.Sports medicine,11,s.143-182.

PLANTE,G.T.: Getting physical-does Excercise Hepl in the Treatment

of Psychiatric Disorders?. Journal of psychosocial Nursing

,34,1996,3,s.38-42.

PORACKÝ,A.,DZURŇÁKOVÁ,I.:Možnosti využitia LTV u

psychiatricky chorých pacientov.Poster, Jesenná rehabilitačná

konferencia,Nové Zámky,2002.

PRAŠKOVÁ,H.,PRAŠKO,J.: Úzkostné a fobické

poruchy,1.vyd.Praha:Galén,2000,s.102, ISBN80-7262-039-8.

PREISS, M.: Klinická neuropsychologie.Praha: Grada-Avicenum,

vyd.1,s.56, ISBN 80-7169-443-6.

PROCHÁZKOVÁ-VEČEŘOVÁ,A.: Psychoneuroimunologie.Acta

Psych. Postgrad. Bohemica, 1.vyd.Praha:Galén,2004,116-

147,ISBN80-7262-271-4.

RABOCH,J.: Duševní poruchy, diskriminace a Světová zdravotnícká

organizace. Čes. a slov. Psychiat.,98,2002,2,s.71.

ROKYTA,R.a kol.:Fyziologie.Praha:ISV,2000,s.359.

ROKYTA,R.: Psychogenní bolest,Psychiatrie 8,2004,1,s.23.

SALMON,P.: Effects of physical exercise on anxiety, depression, and

sensitivity to stress: a unifying theory.Clin Psych Review

,21,2001,1,s.33-61.

SERVÍT,Z.,KRIŠTOF,M.,KOLÍNOVÁ,M.: Activation of epileptic

electroencephalographic phenomena in human EEG by nasal air

flow.Physiol.bohemoslov.26,1977,6,s.499-506.

SEXTON,H.a kol.: Excercise intensity and reduction in neurotic

symptoms.Acta Psyciatr Scand.1989,80,s.231-235.

SKALIČKOVÁ,O.a kol.: Rehabilitace v psychitarii.1.

vyd.Praha:.Avicenum,1971,s.427, ISBN 08-081-71.

STANČÁK,A.: Klinická psychodiagnostika dospelých, Nové Zámky:

Psychoprof s.r.o., 1996,s.63-67,s.155-173,s.223,ISBN 80-967148-5-

6-.

THE EUROPEAN STUDY OF EPIDEMIOLOGY OF MENTAL

DISORDERS ( ESEMeD) PROJECT.Acta Psychiatrica Scandinavica

Suppl.2004,109,420,s.27.

TRNAVSKÝ,K.: Komunikace mezi lékařem a nemocným s chronickou

revmatickou chorobou.78,Praktický lékař,1998,10,s.572-574.

VAŘEKOVÁ,J.: Problematika psychofyzické rovnováhy-historický

pohled a současné možnosti ve fyzioterapii.Rehabilitace a fyzikální

lékařství,7,2000,2,s.78-81.

VAVRUŠOVÁ,L.: Selektívne inhibítory spätného vychytávania

serotonínu(SSRI) v liečbe úzkostných porúch.mediNEWS,2004,1,s.47-

49.

WEINTRAUB,A.: Der Rucken, psychosomatisch

gesehen.Psychosom.Med.3,1969,s.111.

WEINTRAUB,A.: Vertebragene syndrome aus psychosomatischer

Sicht.Fortbildk.Rheumatol.,2,1973,s.206-219.

W I T T C H E N , H U . , E S S A U , C A . , V O N

ZERSEN,D.,KRIEG,JC.,ZAUDIG,M.: Lifetime and six-mounth

prevalence of mental disorders in the Munich Follow-upstudy.Eur.Arch.Psychoat.Clin.Neurosci.,1992,241, pp.247-258.

WZOŠOVÁ, A.: Aplikácia kognitívne-behaviorálnej terapie v liečbe

depresie vzhľadom na problematiku komorbidity resp.výskyt

zmiešaných depresívnych a úzkostných porúch a príznakov.Záverečná

práca vo výcviku KBT,Poprad, 2001.

ZIMMERMAN,M.,CHELMINSKI,I.,MCDERMUT,W.: Major

depressive disorder and axis I diagnostic

comorbidity.J.Clin.Psychiatry.2002,63,s.187-193.

www.unis.sk/infozz/mkch/mkch-10 1.8.2005

Adresa autora: I. Dz., Fyziatricko –rehabilitačné oddelenie NsP Levoča

Cavallo-Pädagogik

und Cavallo-Therapie – Főrderung hoch zuRossAutor: Antje Catrin LoosePočet strán: 152Vydavateľstva Pflaum, rok 2007ISBN 978-3-7905-0955-7

Vydavateľstva Pflaum prezentuje publikáciuod Antje Catrin Loose „ Cavallo-Pädagogik undCavallo-Therapie – Főrderung hoch zu Ross“ako prácu prinášajúcu nový systém v oblastiliečebného využita koňa. Autorkacharakterizuje systém Cavallo-Pädagogik aCavallo-Therapie ako kombináciuBobathovského konceptu s podporovanímvnímania a vychovávania. Keďže pri vytváranínázvu systému nechceli kopírovať užetablované názvy (hippoterapia, Bobathovskýkoncept, atď.) využili pojem cavallo, čo vtaliančine znamená kôň. Pri tomto komplexnomsystéme ide o učenie našich zmyslov apozornosti spoznať v aktuálnej situácii potrebya možnosti dieťaťa (pacienta), ale aj koňa.V Cavallo-Pädagogik sa využívajú postupypracujúce so vzťahom medzi živýmibytosťami z rôznych škôl. Medziľudskévzťahy z pedagogického systému od MárieMontessori zdôrazňujúcej vytváranie autorityrodiča v očiach dieťaťa cez partnerstvo apriateľstvo. Vo vzťahu medzi koňom ačlovekom vychádzajú z konceptu MontyRobertsa, ktorý využíva pri snahe ovládnuťkoňa, namiesto biča, prirodzené etologickézákony správania panujúce v stáde. Hippológa terapeut ich uplatňuje cez reč svojho tela,jeho pozície a pohyby.Podľa autorky v systéme Cavallo-Therapievýraznejšie akcentujú oproti hipporehabilitáciisensorické podnety (taktilno-kinestetické,olfaktoriálne), využivajú polohovanie (nabruchu, boku) a sed. Koňa využívajú ako valecz Bobathovského konceptu. Myslím si, žetieto postupy sa využívajú v obdobnej formev kvalitných hippoterapeutických centrách voväčšine krajín, kde je HT rozvinutá.Systém Cavallo-Pedagogik a Cavallo-Therapieakcentuje hravejší prístup v hippoterapii, čoje istý trend vo svete a je pozitívom. Súčasnečiastočne zotiera rozdiely a hranice medzihipporehabilitáciou a pedagogicko –psychologickým jazdením. Vytvára ich užšiespojenie. To môže byť prínosom z pohľadukomplexnosti terapie, no súčasne to môže byťnegatívom z pohľadu cielenosti terapie na istý


225


Klinika komplexní rehabilitaceMUDr. J. Marka

MONADA spol.,s r.o.

Nad Opatovem 2140, 149 00 Praha 11,Hotel, Twin Opatov 14.patro

tel.: 272 941 280, 736 750 929e-mail:[email protected]

www.monada.cz kontaktní osoba:

pí Špírková, pí Kořínková

Pořádá v první polovině roku 2009 tytokurzy:

208 Komplexní terapie bedernípáteře a pánevního pletence 2.600,-MONADA 17. - 18. 1. 2009209 Komplexní terapie krčnípáteře 2.500,-MONADA 7. - 8. 2. 2009210 Posturální cvičení s využitímlabilních ploch 2.570,.MONADA 21. - 22. 2. 2009211 Posturální cvičení s využitímlabilních ploch 2.570,.MONADA 14. - 15.3.2009212 Sy. kostrče a pánevního dna vrámci kineziologie pánve 2.650,-Doc. dr.Tichý, CSc. 21. – 22. 3. 2009213 Komplexní terapie ramene

2.450,-MONADA 4. - 5. 4. 2009214 Komplexní terapie ramene

2.450,-MONADA 18. -19. 4. 2009215 Projekce bolesti pohybovémaparátu 2.550,-MONADA 6. – 7. 6. 2009Na všechny nabízené odborné kurzy bylapodána žádost o udělení souhlasnéhostanoviska profesní organizacefyzioterapeutů UNIFY ČR dle zákona 96/2004Sb. ve znění vyhl. 321/2008Sb.

konkrétny problém, podcenenia možnýchkontraindikácií a prechodu do istej všeobecnejnešpecifickej všeterapieHravejší prístup je v tetjto publikácii veľmivhodne podaný množstvom hier, cvičení apostupov, ktoré sú bohato a prehľadnefotograficky zdokumentované. Obohacujúceje aj ich podrobné rozpracovanie z viacerýchpohľadov: práca na koni – zo zeme, podľaveku dieťaťa, podľa riešenej problematiky(stimulácia vestibulárnej percepcie, držanietela, úprava koncentrácie a sebadôvery, atď.)Cavallo-Pädagogik aj Cavallo-Therapie pracujeuž aj s kojencami. Teší nás to, lebo právenemeckí autori tento postup spochybňovali,keď sme ho v roku 2003 na svetovom kongresev Budapešti predniesli.Táto publikácia obsahovo aj formálne máhodnotu, aby naozaj obohatila záujemcov oHT. Predovšetkým však tých, čo sa zaujímajúo pedagogicko-psychologické jazdenie. Zpohľadu hipporehabilitácie si však myslím,že techniky v systéme Cavallo-Pädagogik aCavallo-Therapie sa výrazne nelíšia odpostupov, ktoré u nás už dlhodobejšievykonávame.

K. Hornáček, M. Gúthová

Klinické testovanie

Vydavateľstvo Thieme vydalo publikáciu KlausBuckup: Klinische Tests an Knochen, Gelenkenund Muskeln, 2009, Georg Thieme Verlag,Stuttgart – New York, s. 374, ISBN 978-3-13-100994-4.

Klaus Buckup vo svojej publikácii KlinischeTests an Knochen, Gelenken und Muskeln,

226

ktorá vyšla s rokom vydania 2009 opisuje napr.na krčnej chrbtici tlakové testy:

Jackonov test kompresiou, pri ktorom pacientsedí, vyšetrujúci robí pasívnu inklináciu na jednua druhú stranu. V krajnej pozícií pri inklináciivytvára axiálny tlak na krčnú chrbticu. Ten saprenáša na medzistavcové platničky, ako ajfacetové kĺby. Pomocou tlaku na foraminaintervertebrália provokuje bolesť, ako následokzmien na malých kĺboch stavca. Keď jepodráždenie spojené s iritáciou nervovýchkoreňov, dostavuje sa radikulárna koreňovásymptomatika. V prípade lokálnej bolesti je tátospôsobená ťahom za kontralaterárne svalovéštruktúry.

Tlakový test na foramina intervertebráliavykonáva vyšetrujúci axiálnym tlakom natemeno, ktorý sa prenáša na medzistavcovéplatničky a prípadne nervové korene, na kĺbneplochy malých kĺbov stavca, na foraminaintervertebrália, pri ktorých zvýrazňujeradikálnu symptomatológiu. V prípade lenlokálnej bolesti, je spôsobená ligamentóznoubolesťou.

Tlakový test do flexie, pri ktorom pacient sedí avyšetrujúci vyvýja axiálny tlak na hlavu,pričom krčná chrbtica je vo flexii. Tento test je

odporúčaný na diagnostiku integrity namedzistavcovú platničku. Pri hernimedzistavcovej platničky dochádza kukompresii nervového koreňa, prípadneradikulárnemu dráždeniu. Zároveň pri vznikulokálnej bolestivosti to signalizuje poškodeniefacetových kĺbov.

Tlakový test do extenzie: pacient sedívyčetrujúci urobí asi 30 stupňovú extenziu avytvára axiálny tlak na hlavu. Vyhodnocujepritom integritu medzistavcovej platničky,zisťuje posterolaterálne poškodeniemedzistavcovej platničky. Keď vzniká bolesťbez radikulárnej syntomatike, jedná sa o iritáciukĺbov na stavcovom oblúku najskôrdegeneratívneho pôvodu.

A. Gúth

Ochladzovanie hypertermálnychšportovcov po výkone

Športoví tréneri potrebujú jednoznačný dôkazpre najlepší spôsob prevencie a liečbyurgentných stavov hyperémie, ktoré môžuvyústiť do katastrofálnej udalosti. Rizikodehydratácie a hypertermie vzniká pri fyzickomvýkone vo vlhkom a teplom prostredí. Akteplota jadra prekročí termoregulačnú kapacitu,jej závažný účinok na CNS môže byť fatálny.Z uvedených dôvodov sa skúmajú účinnémetódy rýchleho ochladzovania jadra, ktorémôžu využívať tréneri a zdravotníci.Štandardným postupom rýchleho znižovaniateploty jadra u hypertermálnych osôb je imerziav ľadovej vode. Odporúčajú sa aj iné,doplnkové metódy, ako vodný sprej, fénovanietváre, odvádzanie tepla rotorom helikoptéry,celotelové oblečenie s chladiacou tekutinou,ľadové ručníky, zariadenia na ochladzovaniehlavy a chladiace vesty. Uvedené metódy súčasto propagované ako účinný spôsob rýchlejredukcie teploty jadra, chýbajú však práce,

Recenzia

227


ktoré by ich účinok objektivizovali na princípemedicíny založenej na dôkazoch. Cieľom štúdiebolo overiť účinnosť chladiacej vesty na teplotujadra po dehydratácii a hypertermii spôsobenejcvičením v teplom a vlhkom prostredí. Do štúdiebolo zaradených desať zdravých mužov (vek= 25,6 ± 1,6 rokov, hmotnosť = 80,3 ± 13,7kg). Všetci probandi absolvovali záťaž natredmille umiestnenom na slnku, vsubtropickom podnebí (teplota okolia = 33,1 ±3,1°C, relatívna vlhkosť 55,1 ± 8,9%, rýchlosťvetra 2,1 ± 1,1 km/hod). Pri záťaži probandidosahovali frekvenciu srdca, ktorá odpovedala60% z frekvencie pri maximálnej záťažiodpovedajúcej ich veku. Teplota jadra sa meralarektálne, každých 15 minút bola 60 sekundováprestávka, počas ktorej sa meral tlak a pulz.Počas výkonu, ani po jeho skončení vmonitorovanej odpočinkovej fáze neprijímalitekutiny. Čas trvania záťaže = 67,0 ± 10,6 minút,záťaž bola skončená pri dehydratáciihodnotenej ako strata 3,0% telesnej hmotnostia pri prekročení rektálnej teploty 39,0°C.Oblečenie počas záťaže pozostávalo zošportovej obuvi, ponožiek, treniek a trička skrátkym rukávom. Po skončení záťaže boliprobandi randomizovane rozdelení do dvochskupín. Probandi prvej skupiny si na suchétričko obliekli chladiacu vestu, v druhej skupinesi ponechali tričko, ktoré mali oblečené počasvýkonu. Odpočívať mohli všetci v sede, alebov ľahu, meral sa čas ochladzovania za minútua čas, za ktorý klesla teplota jadra na hodnotunameranú pred záťažou. Odpočinok sauskutočnil v termoneutrálnom prostredí (teplotaokolia = 26,6 ± 2,21°C, relatívna vlhkosťvzduchu = 55,4 ± 5,8%).Mikroklimatická chladiaca vesta má vonkajšíobal odrážajúci teplo, pod ktorým sa nachádzaizolačná vrstva, syntetické ľadové jadro ahydrofóbna vrstva priliehajúca na telo. Pôvodnebola vyvinutá pre požiarnikov a osobyexponované extrémnej hypertermálnej záťaži.V návode sa odporúča jej využitie aj prešportovcov, ale až po skončení výkonu. Vestamá byť pred použitím na 5-6 hodín uložená domrazničky. Podľa návodu si vesta udrží teplotu21,1°C pri teplote okolia 37,8°C približne 3,5hodiny.Počas odpočinku návrat k pôvodnej teplotejadra u probandov s chladiacou vestou trval43,8 minúty, u probandov druhej skupiny 56,6minút, tento rozdiel nebol štatistickyvýznamný. Rovnako nebolo štatistickyvýznamné ani rýchlejšie ochladzovanie zaminútu probandov s chladiacou vestou. Nazáklade dosiahnutých výsledkov autori štúdie

neodporúčajú mikroklimatickú chladiacu vestuna rýchle ochladzovanie osôb so závažnouhypertermiou. Okrem toho teplota jadradosiahnutá u probandov v štúdii predstavujelen miernu hypertermiu. Športovci ohrozenízávažnými komplikáciami mávajú teplotu jadraaž 41,0°C, zachrániť ich môže len rýchleochladenie. Hoci mikroklimatické chladiaceoblečenia sa nezdajú byť vhodné na rýchleochladenie hypertermálnych osôb, môžeexistovať ich praktické využite. Niektorí autoriuvádzajú pozitívny psychologický účinoknosenia chladiaceho oblečenia v teplom avlhkom prostredí. Chladiaca vesta by tedamohla byť využívaná ako prídavnáochladzovacia metóda ak teplota jadra zostávaešte normálna. V takom prípade je však potrebnédôsledne dbať na pitný režim, aby pocitochladzovania neznížil potrebu správnejrehydratácie.

Rebecca M Lopez: Thermoregulatory Influenceof a Cooling Vest on Hyperthermic Athletes JAthl Train 2008 43(1):55-61

J. ČelkoFyzická aktivitaa osteoartróza kolena

Aj napriek k tomu, že fyzická aktivita saodporúča v prevencii osteoartrózy (OA)kolena, znalosti o vplyve fyzickej aktivity narizikové faktory rozvoja OA sú obmedzené.Rádiograficky overená OA kolena postihuje viacako 30% populácie vo veku nad 60 rokov a sostarnutím populácie sa v ekonomickyvyspelých krajinách predpokladá nárast jeprevalencie. Epidemiologické štúdie zameranéna účinok fyzickej aktivity na kolenné kĺby súrozporuplné. Niektoré spájajú fyzickú aktivitus rizikom rozvoja OA kolena, iné jej prisudzujúpreventívny vplyv na degeneratívne zmenykolenného kĺbu. Tieto rozdielne nálezy môžubyť výsledkom individuálnej variácie vodpovedi na cvičenie, alebo aj rozdielnymimetódami používaným na meranie štruktúrykolena a fyzickej aktivity. Viacerí autoripredpokladajú individuálnu dispozíciu kodpovedi na záťaž, ktorá pre niektorých nie jespojená so zvýšeným rizikom rozvoja OAkolena, zatiaľ čo u iných by malo byť cvičeniemodifikované. Na základe údajov z databázMedline a EMBASE v období rokov 1980 až2007 je možné niektoré súvislosti medzifyzickou aktivitou a a kolena zovšeobecniť.Vek: Viaceré štúdie ukázali, že fyzická aktivitavo veku 14 – 19 rokov a 20 – 24 rokov nie je

228

spojená so zvýšeným rizikom OA kolena vporovnaní s neaktívnymi osobami rovnakéhoveku. Nízka prevalencia bola zistená vstrednom veku u fyzicky aktívnych učiteľov(48 – 60 rokov) v porovnaní s kontrolnouskupinou. Kohortová štúdia starších osôb (70,1± 45 rokov) s väčšou fyzickou aktivitou ukázalaspojenie s rizikom OA kolena. Na druhej stranelongitudinálna štúdia 16961 osôb vo veku 20 –87 rokov zistila pozitívnu asociáciu medzivyššou úrovňou fyzickej aktivity (chôdza,alebo jogging e” 20 míľ týždenne) a incidenciouOA koxy a kolena len u mužov vo veku 20 – 49rokov, ale nie u starších. Z uvedeného sausudzuje, že je to výsledkom vyššej incidencieúrazov u mladších osôb.

Pohlavie: 10 – ročná longitudinálna štúdia12888 mužov a 4073 žien ukázala pozitívnuasociáciu medzi vysokou úrovňou fyzickejaktivity a rizikom rozvoja OA koxy a kolenalen u mužov mladších ako 50 rokov, ale nie užien. V inej štúdii (1827 mužov a 583 žien) saukázalo, že muži s miernou záťažou na kĺbymali nižšie riziko rozvoja OA koxy a kolena,zatiaľ čo u žien znížené riziko nezáviselo odúrovne vykonávanej fyzickej aktivity.Predpokladá sa, že aktivity u mužov sú viacspojené s úrazmi a so špecifickým typomfyzickej aktivity, pričom záťaž u žien jerovnomernejšia.

BMI: Hoci je známe, že obezita predstavujevýznamné riziko v rozvoji OA kolena, nie jecelkom jasné, či nadváha cvičiacich osôb ešteuvedené riziko zvyšuje. 12 – ročnálongitudinálna štúdia ukázala, že BMIneovplyvňuje vzťah medzi miernou fyzickouaktivitou a rizikom rozvoja OA kolena. V inejštúdii sa tiež nezistilo zvýšené riziko OA uosôb stredného a vyššieho veku, ktoré malivyšší BMI a venovali sa rekreačnému športu.Na druhej strane u obéznych starších osôb sťažšou fyzickou aktivitou sa zistilo vyššieriziko OA kolena v porovnaní s osobami snižším BMI. Z uvedeného vyplýva pre osobys vyšším BMI odporúčanie miernej, resp.rekreačnej aktivity, ktorá riziko OA kolenanezvyšuje.

Zloženie tela: U 22 pacientov s OA kolena aBMI vyšším ako 26,4 kg/m˛ sa po viacerýchintervenciách, vrátane 6 – týždňového programuchôdze dosiahlo zníženie percenta telesnéhotuku, čo viedlo k symptomatickej úľave pri OA.Výsledok podporuje význam fyzickej aktivityspojenej s redukciou tuku, čo je pre osoby s

OA kolena dôležitejšie ako hodnotenie telesnejhmotnosti.Svalová sila: Sila kvadricepsu je dôležitá prestabilitu kolenného kĺbu a ochranu kĺbovýchpovrchov pri vyššej záťaži. V prospektívnejlongitudinálnej štúdii sa u 342 starších osôbslabosť kvadricepsu ukázala ako rizikovýfaktor rozvoja OA kolena. Vzťah medziznížením svalovej hmoty a stratou chrupky saukázal v longitudinálnej štúdii 86 zdravýchmužov a žien stredného veku. Navyše vnedávnej randomizovanej štúdii u 221 staršíchosôb po dobu 30 mesiacov cvičiacich svalovúsilu dolných končatín, sa ukázala nižšiaprevalencia rádiografickej progresie OA kolenav porovnaní s kontrolnou skupinou cvičiacouna rozsah pohyblivosti kĺbov. Tieto štúdiepoukazujú na dôležitosť svalovej sily v ochraneštruktúr kolenného kĺbu a podporujú potrebulongitudinálnych štúdií. Na druhej strane jemožné, že osoby s biomechanickým profilomako genu varus, alebo laxicita ligament môžuzvyšovaním svalovej sily urýchliťdegeneratívne zmeny kolenného kĺbu. Aby bolocvičenie bezpečné, mala by sa zvážiť ajkongruencia kĺbových plôch.

Predchádzajúci úraz: Úraz s poškodenímmeniskov, alebo skrížených väzov je známyrizikový faktor rozvoja OA kolena. Najčastejšiesú úrazom postihnuté menisky, pre ktoré jeročne operovaných 1,7 milióna ľudí. Zvýšenálaxicita kĺbu a deštrukcia chrupky potom vedúk predčasnej OA kolena. Úraz s poranenímskrížených väzov vedie u 60 – 90% pacientovk osteoartrotickým zmenám za 10 – 20 rokovpo úraze. Zvýšené riziko OA kolena po úrazeje dokázané u fyzicky aktívnych osôb.

Kĺbová inkongruencia: Je známe, že genu varusa valgus sú spojené so zvýšeným výskytomOA. Chýbajú však štúdie, ktoré by hodnotilivplyv fyzickej aktivity na uvedené kĺby vovzťahu k OA.

Napriek početným štúdiám zameraným nahodnotenie vplyvu fyzickej aktivity na rozvojosteoartrózy kolena je ťažké ich porovnávaťpre rozdielne kritériá pre fyzickú aktivitu arozdielne metódy hodnotenia OA.Donna M Urquhart et al.: Factors that maymediate the relationship between physicalactivity and risk for developing kneeosteoarthitis. Arthritis Res Ther. 2008; 10(1):203-214.

J. Čelko

Recenzia

229


POSITION PAPER

Táto práca bola vypracovaná asociáciouAutism-Europe, Medzinárodnou asociácioudetskej a dorastovej psychiatrie a príbuznýchprofesií (IACAPAP) a Európskouspoločnosťou pre detskú a dorastovúpsychiatriu (ESCAP)Bola predstavená a oficiálne prijatá na VIIMedzinárodnom kongrese Autizmu-Europe(Oslo. 2. septembra 2007) prezidentmi trochorganizácií:

Donata Vivanti – prezident Autism-EuropePeer-Anders Rydelius – profesor detskej adorastovej psychiatrie, detská nemocnica AstridLindgrenovej, Štokholm, ŠvédskoErnesto Caffo- profesor detskej a dorastovejpsychiatrie, Univerzita v Modene, Taliansko,prezident ESCAP

Článok poskytla SPOSA Spoločnosť napomoc osobám s autizmom, riadny členAutism Europe.

A. Predslov

1. Prístup k postihnutiu založený na právach2. Sociálny model postihnutia hovorí, žepostihnutí ľudia chcú využívať tie isté právaako ostatní.3. Medzinárodné práva stanovujú, že postihnutíjedinci majú právo byť liečení, vzdelávaní apodporovaní.4. Zaistiť tieto práva postihnutým ľuďom môžebyť drahé. Ale práva musia platiť pre všetkých.5. Nedostatok prostriedkov neospravedlňujepozbavenie práv.

1. Prístup k poruchám autistickéhospektra založený na právach.

1. Podieľanie sa a kvalita.2. Osoby s autizmom majú celoživotné vážnepostihnutie a komplexné potreby, ale majú túistú hodnotu ako ostatní ľudia.3. Ich komplexné potreby im sťažujú naplnenieich práva na zdravotnú starostlivosť,vzdelávanie a na vhodnú podporu, aby mohližiť s inými ľuďmi.4. Akékoľvek odmietnutie zdravotnejstarostlivosti, vzdelania a riadnej podpory jeporušenie ich práv.

Podporou ľudí s autizmom a potrieb ich rodín je:

- lekári a personál v nemocniciach, ktorí vediačo je autizmus a ako ho liečiť- ľahké porozumenie informácií- adaptácia škôl a miest, kde žijú a pracujú poľaich potrieb- odborníci, ktorí im pomôžu žiť ichkaždodenné životy, pracovať a zabávať sa- odborníci, ktorí im načrtnú, uvedú do praxe askontrolujú ich osobné plány- využívanie tých istých služieb ako iní ľudia

1. Nedostatok riadnej podpory a služieb, robíživot pre osoby s autizmom a ich rodiny ťažší.2. Rodiny majú veľké obavy z budúcnosti ichdetí s autizmom po ich smrti.3. Ubezpečenie o vhodných službách zmenšujeich obavy.4. Rodiny nechcú miesta, kam dať ich deti sautizmom. Oni chcú pre nich práva a šancuužívať si ich život spolu s ostatnými.

1.1 Prístup k rehabilitácii a zdravotnejstarostlivosti

1. Každá osoba s autizmom musí dostaťpodporu, aby mohla rozvinúť svoje schopnostia žiť nezávisle.

Systém zdravotnej starostlivosti musíposkytovať:- včasnú diagnózu autizmu a odhadnutieindividuálnych potrieb,- celoživotné vzdelávanie aby získali zručnostia žili s ostatnými ľuďmi- prístup k starostlivosti v chorobe

2. Bez tejto pomoci rodiny s deťmi s autizmommusia sami napĺňať potreby ich detí. Aby takspravili, musia zanedbávať ostatné deti a možnostratia aj priateľov a prácu.3. Diagnóza autizmus pomáha rodičompochopiť čudné správanie ich detí.4. Rodičia detí s autizmom si veľmi skorouvedomujú, že ich deti majú čudné správanie.5. Lekári musia počúvať rodičov a brať doúvahy ich obavy. Mali by pozorovať, ako sadieťa hrá a použiť špeciálne testy na autizmus,keď navštevujú batoľatá. Mali by posielať detis podozrením na autizmus k špecialistom nadiagnostikovanie čo najskôr.6. Diagnóza by mala pomôcť dieťaťu. Nemalaby viesť k jeho izolácii alebo odmietnutiu.7. Sociálny prístup k postihnutiu považujeosoby za dôležitejšie než diagnóza. Liečenie samusí zamerať na individuálne potreby.8. Je potrebné veľa rozličných odborníkov abyskontrolovali ako dieťa rozumie, rozmýšľa a

230

funguje. Toto ohodnotenie pomáha porozumieťindividuálnym potrebám a načrtnúť osobnostnýplán intervencie. Individuálne plány musia byťkontrolované. Ak dieťa nerobí pokroky, plánmusí byť zmenený.9. Rodičia poznajú svoje deti lepšie nežktokoľvek iný. Oni sa musia podieľať naohodnocovaní.10. Vo veľa krajinách odborníkov na autizmusje málo, aby zaistili liečenie všetkých osôb, ktoréto potrebujú. Veľa osôb s autizmom nedostanevzdelávanie a nemôže si vyvinúť zručnosti.

1.2 Dostupnosť celoživotného vzdelávania

1. Vzdelávanie je právo, ale pre osoby sautizmom je to ešte viac. Pomáha imporozumieť životu.2. Vzdelávanie osôb s autizmom musí začaťskoro. Musí byť prispôsobené ich spôsoburozmýšľania a chápania.3. Každé dieťa s autizmom by malo maťindividuálny plán vzdelávania. Individuálnyplán by mal vyhovovať záujmom žiaka aprianiam jeho rodiny.4. Aj dospelí sa musia vzdelávať, aby sa naučilinovým zručnostiam, aby získali prácu a žilinezávisle.5. Osoby s ťažkým autizmom nesmú byťvylúčení zo vzdelávania.

1.3 Sociálne včlenenie

1. Osoby s autizmom nesmú žiť schovaní aizolovaní od ostaných ľudí. Mali by mať právožiť s ostatnými. Vzdelávanie by tiež nemalobyť poskytované v izolovaných podmienkach.Akokoľvek, malo by byť prispôsobené ichpotrebám.

2. Osoby s autizmom musia dostať všetkupodporu, ktorú potrebujú, aby žili s ostatnými.Integrácia neznamená, že rodiny musia dávaťdeťom všetku podporu, ktorú potrebujú. Toby viedlo k vylúčeniu rodiny a ich detí sautizmom.

2. Prístup k autizmu založený napodieľaní sa

1. Ako aj iní ľudia, aj osoby s autizmom samusia podieľať na všetkých rozhodnutiach,ktoré sa ich týkajú.2. Rodičia sa musia podieľať na rozhodnutiachosôb, ktoré nie sú schopné rozhodovať za seba.- Rodičia by sa mali tiež podieľať na diagnóze,ohodnotení a práci s ich deťmi. Keďže rodičiapoznajú svoje deti lepšie než ktokoľvek iný.

3. Pred veľa rokmi si ľudia mysleli, že autizmusspôsobovali zlí rodičia.4. Ako dôsledok, rodičia neboli včlenení dopráce s ich deťmi.5. Teraz vieme, že rodičia nie sú zodpovedníza autizmus.6. Lekári by to mali rodičom jasne povedaťaby sa necítili vinní.

3. Prístup k autizmu založený nakvalite

1. Kvalita znamená, že osoby s autizmom bymali využívať dobrú intervenciu a dobrý život.2. Dobrá intervencia neznamená, že sa musívyliečiť autizmus. Znamená, že musí zlepšiťstav a zručnosti osôb s autizmom. Kvalitnástarostlivosť zlepšuje život osôb s autizmom.3. Veľké množstvo podpory nie je dostatočnéaby sa zaistila kvalitná starostlivosť. Kvalitnástarostlivosť sa musí tiež spoliehať naspoľahlivú intervenciu.4. Vedecké poznatky dávajú informácie ospoľahlivej intervencii. Zlá intervencia môžezabrániť osobe s autizmom aby sa naučilazručnostiam a žila nezávisle.5. Odborníci na zdravotnú starostlivosťpotrebujú tréningové programy v autizme, abyposkytovali kvalitnú starostlivosť a podporu.6. Nedostatok tréningu môže viesť k zlejintervencii alebo k používaniu liekov namiestovhodného zaobchádzania.7. Aj rodičia môžu potrebovať tréning akonarábať s ťažkosťami dieťaťa a zlepšiť rodinnýživot.

8. Rodičovský tréning by mal pomôcť rodičomlepšie porozumieť a napĺňať potreby ich detí.9. Rodiny a odborníci môžu pracovať spolu adeliť sa so skúsenosťami počas tréningovýchprogramov.10. Odborníci by mali poskytovať rodičompodporu a informácie o právach dieťaťa adostupných službách.

B. Pohľad vedeckej komunity nastarostlivosť o autizmus a pervazívnevývojové poruchy

1. Autizmus je vážna porucha. 1 osoba zo 150má autizmus alebo podobnú poruchu. Môžemeju vidieť u veľmi malých detí všade na svete atrvá po celý život.

2. Vytvára veľké ťažkosti vo vzťahoch sostatnými, v rozprávaní, chápaní a rozmýšľaní.

Autism and social rehabilitation

231


3. Deti s autizmom vykazujú čudné správaniea záujmy.4. Väčšina má ťažkosti pri učení, veľa ich jenemých.5. Vedecké štúdie pomáhajú pochopiť apracovať s autizmom.Je potrebných viac štúdií, aby sa zlepšiladiagnostika autizmu.6. Vedci si myslia, že ťažkosti vo vzťahoch sostatnými je základný problém autizmu.7. Nepoznáme príčinu autizmu. Štúdie ukázaliproblémy v pochopení informácií.8. Gény hrajú tiež podstatnú úlohu v príčináchautizmu.9. Intervencia by mala začať hneď ako je tomožné. Mala by byť prevádzaná trénovanýmiodborníkmi, ktorí by pracovali spolu s rodičmi.Mala by byť prispôsobená veku osoby sautizmom.10. Tréning by mal byť zameraný na:-správanie- tréning ako sa obracať na a komunikovať sostatnými-podporu a tréning pre rodiny- aktivity na voľný čas- tréning zručností pre život- návštevu školy- psychiatrickú pomoc pri napätí- lieky ak je to potrebné11. Tréning by mal pomôcť osobám sautizmom žiť v komunite.

12. Služby musia dávať každej osobe sautizmom možnosť vybrať si, čo je najlepšiepre ňu.13. Práca s osobami a jej výsledky sa zlepšiaďalšími vedeckými štúdiami o mozgu, jehofungovaní, o liekoch a o génoch.14. Pri štúdiu a liečbe autizmu musíspolupracovať veľa odborníkov. Mali bypracovať ako tím s osobami s autizmom a s ichrodinami.15. Sú potrebné špecializované centrá aorganizácie na zabezpečenie služieb.

IACAPAP odporúča:

1. Zdravotné centrá špecializujúce sa nadiagnostiku a ohodnotenie malých detí sautizmom,2. Začať intervenciu čo najskôr, a pokračovaťv nej po celý život,3. Výber najlepšej intervencie pre každú osobus autizmom,4. Spoluprácu medzi odborníkmi a rodičmi, abysa načrtol osobný plán založený naindividuálnych potrebách a prianiach,5. Intervenciu, vzdelávanie a starostlivosťzaloženú na platných vedeckých štúdiách,6. Tréning pre profesionálov,7. Rešpekt pre osoby s autizmom.

IACAPAP hovorí, že intervencia a vzdelávanieosôb s autizmom je veľmi dôležité a musí byťposkytované.

www.sposa.sk

SPOSA

SPOLOČNOSŤ NA POMOCOSOBÁM S AUTIZMOM

- PRACUJEME V OBLASTISOCIÁLNEJ REHABILITÁCIE

www.sposa.sk

232

C. Zvýšená hodnota Európskej únie napoli starostlivosti o osoby s autizmom

1. Autizmus je dôležitý problém pre Európu.Krajiny Európskej únie musia na ňom pracovaťspolu.2. Krajiny Európskej únie môžu dať dokopyto, čo vedia a čo by malo byť urobené preautizmus. Táto spolupráca zlepší pochopeniea liečbu autizmu.3. Medzinárodné asociácie môžu pomôcťzaviesť túto spoluprácu a zlepšiť podmienkyosôb s autizmom po celej Európe.

D. Etika a výskum v oblasti autizmu

1. Vedecký výskum autizmu môže zlepšiť našepoznatky vo veľa oblastiach.2. Vedecké štúdie môžu zlepšiť diagnostiku,intervenciu, vzdelávanie a starostlivosť o osobys autizmom.3. V tomto momente nie je dosť výskumu oautizme. Osoby s autizmom a ich rodinypotrebujú výskum, aby sa zlepšili ich životy,pretože sú to zraniteľné osoby.4. Výskum musí byť seriózny a rešpektovaťosoby, ktoré sú do štúdií zahrnuté.5. Deti a dospelí s autizmom by sa malizúčastňovať výskumu iba ak to chcú. Aby sarozhodli zúčastniť, musia byť informovaní očom je výskum a ako bude prevádzaný.6. Rada Európy hovorí, že osoby s autizmommusia byť zahrnutí do štúdií iba ak majú z nichosoh.7. Deti by mali byť tiež opýtané, aký je ichnázor a ich názor by mal byť braný do úvahy.8. Mali by byť použité obrázky, znaková reč aostatné komunikačné prostriedky na podporuich rozhodnutia. Tieto prostriedky by mali byťpoužité v závislosti od ich komunikačnýchzručností.9. Ich reakcie počas štúdií by mali byťpozorované a brané do úvahy.10. Autizmus- Europe potvrdzuje, že osobyby mali byť zahrnuté len do serióznychvýskumov.11. Špeciálne skupiny odborníkov (Vedeckékomisie) by mali ohodnotiť a odsúhlaiťakýkoľvek projekt výskumu predtým, než doneho budú zahrnuté osoby s autizmom.12. Etické komisie by sa mali spýtať na názorasociácií ľudí s autizmom a ich rodičov.13. Odborníci, profesionáli a rodičia spolu bymohli získať viac prostriedkov na výskumautizmu.

preklad: A. Borátková

Konzervatívna ortopédia

Vydavateľstvo Thieme vydalo v roku 2007publikáciu Bischoff, Heisel, Locher: Praxis derkonservativen Orthopädie, 2007, GeorgThieme Verlag, Sttudgart – New York, s. 779,ISBN 978-3-13-142461-7,v ktorej sa skupina autorov zaoberá komplexneproblematikou konzervatívnej ortopédie:klinické vyšetrenie, pomocné vyšetrovaciemetodiky, laboratórna medicína, pomocnétechniky, fyzikálna terapia, manuálna medicína,medikamenzná ortopedická terapia bolesti,psychosomatika v ortopédii, technickáortopédia, intraartikulárne obstreky, šport priortopedických ochoreniach, rehabilitácia vortopédii, konzervatívne riešenie úrazovýchstavov, humánna genetika v ortopédii, klinickéobrazy v ochorení chrbtice, osteoporóza,periférne artózy, ochorenia reumatickéhocharakteru, artropatie, svalové ochorenia,tumory, poruchy prekrvenia, detská ortopédiaa ortopedická problematika neurologickýchochorení.

Prakticky za každým vyššie spomenutýmnázvom sa nachádza väčšia alebo menšiakapitola rozoberajúca danú tému.

Autism and social rehabilitation

233


Ako vzorku si môžeme prebrať popisovanúproblematiku myofasciálneho syndrómu. Vminulosti sa používali v tejto súvislosti rozličnénázvy ako napr. myogelóza, myofibróza,fibrozitis, svalový reumatizmus, myalgie. Primyofasciálnom bolestivom syndróme jetypický klinický obraz z morfologickýmsubstrátom. Myofasciálna bolesť sa začínaspúšťovým bodom v niektorom priečnepruhovanom svale. Typická je prenesená bolesťdo oblasti špecifickej pre každý sval (tzv.referenčná zóna). Spúšťový bod sa môžeprejaviť ako akútna forma alebo akútne svalovépreťaženie pri inom primárne neurologickom,internom alebo ortopedickom ochorení.Spúšťový triggerpoint môže principálnevzniknúť v každom svale. Tzv. centrálnytriggerpoint leží obyčajne v blízkosti stredusvalových vlákien a pozostáva z viacerýchsvalových uzlíkov v kontrakcii, ktoré súelektricky aktívne. Tieto sú palpačne zistiteľné.Od neho vedú vyžarujúce napnuté vlákna a vtom smere vyžaruje aj bolesť. Ako príčinavzniku týchto spúšťových bodov sa udávapreťaženie, ktoré vedie k funkčnýmpoškodeniam nervosvalovej platničke a knadmernému vylučovaniu acetylcholínu, čopotom vedie pomocou kalcia aendoplazmatického retikula vzniku lokálnejkontrakcie. Táto kontrakcia sarkoméry sauskutočňuje cez kontinuálne maximálnepretváranie kontrakcie dochádza k nadmernémuenergetickému čerpaniu, čo je ešte umocňovanésúčasnou kompresiou lokálnych ciev, čímvzniká v danej oblasti hypoxia a navodzuje saischémia. Hovoríme o energetickej kríze a ozmenách neuroreaktívnych látkach – ako súbradykinín, substancia P, serotonín,prostaglandín E2, zvýšenie vnímavosti nabolestivé podnety čo vedie k lokálnemuzvýšeniu bolesti v triggerponite. Vzniknutábolesť má tendenciu typicky vyžarovať, akopríklad môže slúžiť prítomnosť triggerpoint vhornej tretine muskulus trapézius, z ktoréhovyžaruje bolesť do záhlavia a sánky na tej istejstrane, ktorá sa šíri až za oko na tej istej strane.Ako terapia sa odporúča normalizovaniepatologicky zvýšenej svalovej aktivity,zlepšenie mikrocirkulácie a normalizovaniesvalového napätia.

Odporúčajú sa fyzioterapeutické postupy –relealese, postizometrická relaxácia, spray andstretch terapia a infiltračná terapia.

K. Hornáček

Poruchy počítania

Vo vydavateľsve Reinhardt vyšla kniha: KarinLanderl, Liane Kaufmann,:Dyskalkulie, 2008,Ernst Reinhardt Verlag – Munchen – Basel, s.240, ISBN 978-3-8252-3066-1.Autorka popisuje v recenzovanej publikáciidyskalkúliu, pri ktorej má postihnutý jedinecproblémy s pochopením významu množstva,spočítavania a matematických operáciách. Veľadetí, školákov a mladistvých je touto jednotkoupostihnutých. Veľmi často majú tieto deti strachz neúspechu a následne problémy v škole.Autorka v knihe podáva neurokognitývnymodel pochopenia počítania a osvetľuje metódydiagnostiky dyskalkúlie. Kriticky súprezentované aj intervenčné stratégie a trénigovéprogramy z didaktických dôvodov sú preberanéaj hraničné otázky, otázky cvičenia a glosár.

Z epidemiologických štúdií viacerých veľkýchštátov vyplýva, že dyskalkúlia sa vyskytujeod 3 do 8,4 % školákov pričom len predniekoľkými rokmi bolo uvádzané, žedyskalkúlia je relatívne zriedkavé postihnutievyskytujúce sa u menej ako 1 % populácie.Dyskalkúlia sa veľmi často vyskytuje u dievčata chlapcov spolu s inými vývojovýmiporuchami. Veľmi často sa kombinuje s inými

234

príznakmi – legasthénia alebo hyperaktivačnýsyndróm. Napriek tomu rozličné štúdievykazujú rozličné počty postihnutých jedincov– väčšinou súvisí s výskytom inej klinickejjednotky, ktorá môže dyskalkúliu prekryť.Štúdie, ktoré sa zamerali aj na dospelúpopularizáciu, že dyskalkúlia môže byťpríčinou straty práce a následnejnezamestnanosti postihnutého jedinca.Najmä za pomoci počítačovej technikyrealizované postupy umožňujú zlepšeniemomentálneho stavu a prognózy alebo ajškolských pomerov a pracovných príležitostípre jedinca s dyskalkúliou. M. Gúthová

Vrodená luxácia bedra

Vo vydavateľstve Pflaum vyšla v roku 2007publikácia: Tobias Bergerhoff:Physiotheapiebei Hüftreifungsstörungen s. 267, ISBN 978-3-7905-0959-5.V recenzovanej knihe vychádza autor zfyziologických, biomechanických, anatomic -kých a patologických poznatkov v súvislosti sbedrovým kĺbom a veľmi často savyskytujúceho klinického obrazu u kojencov– vrodenej dysplázie koxy a luxácie koxy. Prisploštení kĺbovej jamky a nevyvinutí hlavicefemoru je potrebná včasná diagnostika poruchybedrového kĺbu a z toho vyplývajúceterapeutické konzekvencie, ktoré sú v kniheozrejmované. Autor podáva prehľadnýmspôsobom anatomické pomery zdravéhobedrového kĺbu s popísaním fyziologickýchpochodov a biomechanických daností, ako aj

obrazu, ku ktorému príde v prípadenesprávneho kontaktu hlavice a jamkybedrového kĺbu. Autor popisuje terapeutickémožnosti a odporúčané postupy, ktorými sazlepšujú pomery v oblasti bedrového kĺbu.Čitateľ v knihe nájde prakticky orientovanýnávod k rozličným fyzioterapeutickýmkonceptom, kniha je orientovaná predovšetkýmna fyzioterapeutov a lekárov, ale venuje svojupozornosť aj rodičom, ktorí by mali byť plneinformovaní. Veľký dôkaz sa kladie nainterakciu tímu: dieťa, rodič, lekár a terapeut.

Hore kľudová pozícia a dole aktivovanie sosprávnym centrovaním bedrového kĺbu. A. Gúth

Recenzia

235


PREKRVENIE PREDKOLENIA/OBLASTICHODIDLA PO KRYOTERAPII NA KOLENNOMKĹBE PRI ZDRAVÝCH JEDINCOCH APACIENTOCH S REUMATOIDNOU ARTRITÍDOU

Autor: C. MuchaPracovisko: Z niekdajšieho rehabilitačného centra Univerzity v Kolíne a oddelenia medicínskejrehabilitácie a prevencie, Nemecká vysoká športová škola Kolín, Nemecko

Súhrn

Úvod: Pôsobenie v praxi bežnej aplikačnej formy lokálnej kryoterapie na kolennom kĺbe by malobyť preskúšané na prekrvenie na predkolení/oblasti chodidla pri zdravých jedincoch a pacientochs reumatoidnou artritídou. Využila sa ultrazvuková Dopplerova metóda, pričom na základeanatomických podmienok zásobovania ciev by spätné uzávery mali byť natiahnuté napínané nahĺbkové prekrvenie v kolennom kĺbe.Výsledky: ukázali, že v obidvoch skupinách nasledovala po približne rovnakom a výraznomznížení kožnej teploty na kolennom kĺbe reaktívna hyperémia, ktorá v skupine pacientovvykazovala sotva kvantitatívne rozdiely v porovnaní k zdravým probantom, trvala ale výraznekratšie. Na základe týchto výsledkov sa predpokladá, že klesnutie kožnej teploty v dôsledkuchladiacich stimulov pri artritíde spôsobí takmer rovnako silnú hyperémiu v hlbších kĺbovýchvrstvách ako aj pri zdravých jedincoch, avšak vedie kvôli zápalovému prostrediu k rýchlejšiemuznovuotepleniu, a tým kratším reakciám. Pre terapeutický režim by sa preto mohlo považovaťako vhodné opakovanie v kratších intervaloch.Kľúčové slová: prekrvenie, kryoterapia, kolenný kĺb, reumatoidná artritída

Mucha, C.: Blood flow in crus / foot area afterkryotherapy of ankle joint in healthy subject andpatients with rheumatoid arthritis

Summary

Basis: The effect of local Kryotherapy, commonapplication form in practice, on crus should beexamined from the point of view of blood flow incrus / foot area in healthy subjects and patientswith rheumatoid arthritis. For this use seems tobe suitable ultrasound – Doppler method, wherewe can see changed conditions of deep bloodflow in crus and its repeated reversion to previousscale.Results: Results showed that in both groupsoccurred almost immediate and clear drop ofskin temperature in knee joint, which was followedby reactive hyperemia. The hyperemia was notquantitatively different in the group of patientsin comparison to the group of healthy subjects,but it was significantly shorter. If we take intoconsideration this knowledge, that the drop oftemperature in skin because of cooling down inarthritic conditions leads to immediate andstrong hyperemia in deep joint layers in bothhealthy and patients, but because of variousinflammatory milieus there occurs a quickerwarming up in patients and as a result of thisalso shorter period of effective treatment time.

Mucha, C.: Die Durchblutung im Unterschenkel/ Fußbereich nach Kryotherapie am Kniegelenkbei Gesunden und Patienten mit RheumatoiderArthritis

Zusammenfassung

Einleitung: Die Wirkung einer in der Praxisüblichen Applikationsform der lokalenKryotherapie am Kniegelenk sollte auf dieDurchblutung am Unterschenkel / Fußbereichbei Gesunden und Patienten mit rheumatoiderArthritis geprüft werden. Zum Einsatz kam dieUltraschall-Doppler-Methode, wobei aufgrundanatomischer Bedingungen derGefäßversorgung Rückschlüsse auf dieTiefendurchblutung im Kniegelenk gezogenwerden sollten.Die Ergebnisse: zeigten, dass in beiden Gruppeneiner annähernd gleichen und deutlichenHauttemperatursenkung am Kniegelenk einereaktive Hyperämie folgte, die in derPatientengruppe im Vergleich zu den gesundenProbanden kaum quantitative Unterschiedeaufwies, aber mit einer signifikant kürzeren Dauereinherging. Aufgrund dieser Ergebnisse wirdangenommen, dass die Senkung derHauttemperatur durch den Kältereiz bei Arthritisin etwa eine gleich starke Hyperämie in tieferenGelenkschichten bewirkt wie bei Gesunden,jedoch wegen des entzündlichen Milieus zur

236

For this reason the repetition of kryotherapy inshort intervals should be implemented intotherapeutic regimeKey words: blood flow, crus, kryotherapy, kneejoint, rheumatoid arthritis

schnelleren Wiederaufwärmung und damitkürzerer Reaktion führt. Für das therapeutischeRegime dürfte deshalb eine Wiederholung inkurzen Intervallen als sinnvoll erachtet werden.Schlüßelworter: Durchblutung, Unterschenkel,Kryotherapie, Kniegelenk, RheumatoiderArthritis

Úvod a stanovenie problematikyV literatúre sa nachádzajú rozdielne výsledkyk reaktívnej hyperémii po chladiacich stimuloch(1,2,8,11,12,13). Očividne vyplývajú tieto zrozdielnych aplikačných spôsobov a intenzít,fyziologických versus patologickýchvýchodzích podmienok, ako aj rozdielnýchtopografov. Ani otázka o účinku na hĺbkovéprekrvenie lokálnej kryoterapie nevyzerá byťvždy hodnotená jednotne (8,11,12),predovšetkým pri terapii artritídy.Preto by sa malo v tomto vyšetrení zistiť, akosa správajú pri v praxi obvyklom použitíkryoterapie na kolennom kĺbe u pacientov sreumatoidnou artritídou (RA) v porovnaní kzdravým jedincom určité parametre prekrveniana spodnej končatine. K tomu by sa mala použiťultrazvuková Dopllterova metóda, ktorá sa častovyužíva ako neinvazívna vyšetrovacia formana diagnostikovanie funkcií a na kontrolu terapieciev (4,5,7,10).

Predmet skúmania a metodikaDo výskumu bolo zaradených 20 zdravýchprobantov (skupina 1) a 19 pacientov (skupina2) s RA v štádiu funkčnosti II-III podľaSteinbrockera a aktívnou artritídou s klinickouaktivitou 2-3. Vylúčili sa osoby s výraznouhypertenziou, s poruchami látkovej výmeny as ochoreniami krvného obehu.Vyšetrenie sa uskutočnilo v klimatizovanomlaboratóriu s 22,5ş C pri relatívnej vlhkostivzduchu 60-70% a vždy medzi 9.00 a 11.00hodinou. V obidvoch skupinách sa aplikovalopri uvoľnenej ležiacej polohe po 30-minútovejfáze pokoja jedno 15-minútové balenie kryogelu(42 x 21 cm; -7ş C) na kolennom kĺbe. Pritomsa stanovili 3 definované časové body merania/kontroly, ku ktorým sa sledovala kožná teplotana kolennom kĺbe a uskutočnilo sa ultrazvukovéDopplerovo meranie na A. dorsalis pedis: T’ 1po skončnení fázy pokoja a predkryoaplikáciou, T’ 2 bezprostredne po odňatíkryobalenia a T’3 10 minút potom. K meraniupovrchovej kožnej teploty sa použilelektronický termometer Technoterm 7600/7700® (Fa. Testoterm) s odporovým snímačomPt 100 a tento laterálne fixovaný na patelu(jabĺčko). Ako ultrazvukobý Dopplerov prśtroj

sa použil model 909 (Fa. Parks ElectronicsLaboratory). Ako vysielacia frekvencia sazvolila vysoká frekvenica 9,4 MHz a meranásmerom „Flow Toward Probe“. Kprispôsobeniu správnej polohy s A. dorsalispedis slúžilo slúchadlo na uši, s ktorým saumožnilo identifikovať efekty prelínania azároveň sa umožnila najlepšia možná abeztlaková fixácia nasadenej plochej sondy (6).Na východzí filter reproduktora (dopplera) bolpripojený univerzálny zapisovač U4010 (Fa.Schwarzer), ktorý zaznačoval nameranéhodnoty pri rýchlosti zapisovača 25 mm/sec.Dodatočne sa cez frekvenčný meterDopplerovho nástroja (reprodukčnéhonástroja) odčítala frekvencia (KHz). Na určeniesystolického krvného tlaku na predkolení sazriadila manžeta krvného tlaku (krvnotlakovámanžeta) a na základe akustickéhoDopplerovho signálu manometra sa zakaždýmodčítal systolický krvný tlak (9).Štatistické vyhodnotenie získaných dátnasledovalo s programovým systémom SPSS,pričom sa priemery vypočítali s ANOVAprocedúrou pre opakované meranie a rozdielypriemerov medzi porovnávanými skupinami skovariančnou analýzou. Ako hranicaspoľahlivosti sa stanovila pravdepodobnosťomylu 5%.

VýsledkyDemografické dáta porovnávaných kolektívovsú zhrnuté v tabuľke 1. Nenastali výraznérozdiely v evidovaných atribútoch. Tabuľka 2zobrazuje priemery evidovaných kontrolnýchparametrov v porovnávaných skupinách k 3meraným časovým bodom. Východzia hodnotakožnej teploty (T1) bola v skupine 2 vyššiaako v zdravom kolektíve skupiny 1. Poochladzovaní výrazne klesla v obidvochskupinách (p< 0,05), v skupine 1 o 6,0° C a vskupine 2 o 6,1° C. Po 10 minútach (T3) saopäť znova zvýšila v obidvoch skupinách, vskupine 1 o 3,7° C a v skupine 2 o 4,0° C,pričom sa ešte k tomuto časovému bodunedosiahla úplne východzia teplota v obidvochskupinách. Pri prakticky rovnako silnomznížení teploty v dôsledku kryoaplikácie vobidvoch skupinách stúpla kožná teplota v

Mucha, C.: Blood flow in crus / foot area after kryotherapy of ankle joint in healthy subject...

237


nasledujúcom pozorovacom intervale (T3) vpacientskej skupine 2 výrazne silnejšie.Rýchlosť prúdu v A. dorsalis pedis stúpla vskupine 1 po ochladzovaní z 2,29 na 0,3 cm/sec a následne (T3) ďalej na 2,97 cm/sec. Vskupine 2 bola táto už k T1 s 3,31 cm/secvýrazne vyššia ako v skupine 1, stúpla priochladzovaní o 0,4 cm/sec a hneď potom kleslav protiklade ku skupine 1 opäť na 3,38 cm/sec,zostala ale ešte nepatrne nad východzouhodnotou (T1). Hoci boli reakcie viacnásobnéhoprekrvenia v dôsledku kryoúčinku približnerovnaké, odlišovali sa tieto čiastočne vkvantitatívnom a predovšetkým časovomrozmere.Opticky zistená frekvencia z frekvenčnéhometra ukázala v obidvoch skupináchsignifikantnú koreláciu s rýchlosťou prúdu, atým v podstate rovnaké skupinové rozdiely.Namerané hodnoty krvného tlaku napredkolení-oblasť členka ukázali v obidvochskupinách relatívne podobné správanie vprocese vyšetrovania, pričom tieto pokryoterapii (T2) a 10 minút neskôr (T3) stúplioproti východzej hodnote, avšak v skupine 2 zT2 do T3 v protiklade ku skupine 1, v ktoreješte raz stúpla o 4 mm Hg (hodnota), zostalarovnaká. Výrazné skupinové rozdiely alenenastali.

DiskusiaPre sprostredkovanie kožnej teploty sa v tomtovyšetrení dodržali všeobecne požadovanépredpoklady (3), ako napr. Konštantnépodmienky prostredia, dosstatočné fázypokoja a jednotné denné časy. 15-minútovébalenie kryogélu s východzou teplotou –7° Cviedlo k zníženiu kožnej teploty na kolennomkĺbe o 6,0° C v skupine 1 a v pacientskejskupine 2, ktorá vykazovala vyššiu východziuteplotu, dokonca o 6,1° C. Reakcia naochladzovanie bola v pacientskej skupinepribližne rovanko silná ako u zdravýchprobantov, prejavila však následne v 10-minútovej fáze znovuoteplenia výraznerýchlejšiu reakciu znovuoteplenia. Tomutosprávaniu kožnej teploty na kolennom kĺbeadekvátny reakčný vzor ukázal rýchlosť prúduv A. dorsalis pedis, pričom aj tu skupina 2 privyššej východzej hodnote ukázala výraznejšínárast rýchlosti prúdu po kryoterapii a vnasledujúcej fáze dodatočného pozorovania zT2 do T3 rýchlejší pokles smerom k východzejhodnote. V porovnaní so skupinou 1 by samohla považovať reaktívna hyperémia úplneako rovnako silná, aj keď vo výrazne kratšomtrvaní. Napriek tomu sa ukázali aplikované

chladiace stimuly ako dostatočne silné na to,aby vytvorili v zápalovom prostredí (milieu)reumatoidnej gonartritídy reaktívnu hyperémiu,ktorá nastala so zvýšením ryćhlosti prúdu v A.dorsalis pedis. Na základe týchto výsledkovsa dá vyvodiť účinok kožnej teploty na hĺbkovúteplotu v oblasti kolenného kĺba, keďže sapredpokladá, že by v dôsledku praktickychýbajúceho tlmiaceho tukového tkaniva nakolennom kĺbe mohlo aplikované kryobalenieviesť k zníženiu teploty v hlbších vrstváchkolenného kĺbu. Po poklese teploty nasledujúcareaktívna hyperémia viedla k výraznémuzvýšeniu rýchlosti prúdu v A. dorsalis pedis.Keďže cievne zásobovanie Articulatio genu vpodstate vyplýva z A. poplitea a toto vyživujepri troch pokračujúcich cievach predovšetkýmA. tibialis anterior a tým aj A. dorsalis pedis(10), dovoľujú tieto anatomické podmienkyzhodnotiť využiteľnosť terapie chladomaplikovanej na kolennom kĺbe vo svojichúčinkoch na arteriálne krvné zásobovanie nakolene pomocou ultrazvukového Dopplerovhomerania cez A. dorsalis pedis. Toto zas ponúkatopograficko-výhodné merateľné podmienkyvďaka svojej povrchovej polohe a možnosťrelatívne istej fixácie ultrazvukovej sondy voptimálnom uhle merania 45° (6). Na základetejto skutočnosti sa zvolilo v tomto vyšetrenízodpovedajúce pokusné usporiadanie.Získané výsledky výrazne poukazujú na to,že aj v zapálenom kĺbe dosahuje chladiacebalenie hlbšie vrstvy a tam spôsobuje reaktívnuhyperémiu ako pri zdravých jedincoch. Vdôsledku rýchlejšieho znovuoteplenia ale totorýchlejšie doznie, takže sa má ako terapeutickýdôsledok zvážiť opakovanie aplikácie vkratších intervaloch.

Literatúra1. ARMAN, M. – FRICKE, R. – SIMON, W.:Vergleichende venenverschlussplethysmo-graphische Untersuchungen nach Kryo- undThermotherapie bei chronischer Polyarthritis.Phys Med 1980; 9: 70-22. CURL, W.W. – SMITH, B. P. – MARR, A. –ROSENCRANCE, E. – HOLDEN, M. – SMITH,T.L.: The effect of contusion and cryotherapyon skeletal muscle microcirculation.J Sports Med Phys Fit 1997; 37: 279 - 863. DAMM, F. – DÖRING, G. – HILDEBRANDT,G.: Untersuchungen über den Tagesgang vonHautdurchblutung und Hauttemperatur unterbesonderer Berücksichtigung der physikalischenTemperaturregulation. Phys Med 1974; 1: 1 - 54. DOERING, G.: Untersuchungen zumAussagewert der Ultraschall-Doppler-

238

Methode für die angiologischeFunktionsdiagnostik und zur Beurteilung vonTherapieeffekten.Diss; Med Fak: Univ Halle-Wittenberg 19805. HASSLER, D.: Messung derBlutgeschwindigkeit, des Blutvolumenstromesund der Aderquerschnittsfläche nach derintegralen Ultraschall-Doppler- methode –Vergleich und Synthese zweier Lösungen.Ultraschall 1982; 3: 24 - 96. HILDEBRANDT, J. – GROßMANN, H. –KUTTKE, P. – SCHUHMANN, E.:Laborexperimentelle Untersuchungen zurquantitativen Blutflussmessung mit dem c.w.-U l t r a s c h a l l - D o p p l e r - Ve r f a h r e n :Transducerbeurteilung. Ultraschall 1986; 7: 94 - 77. JOHNSTON, K. W. – MARUZZO, B. C. –COBBOLD, R. S. C.: Doppler methods forquantitative measurement and localization ofperipheral arterial occlusive disease by analysisof the blood flow velocity waveform. UltrasoundMed Biol 1978; 4: 209 - 238. JORDAN, H. – KLEINSCHMIDT, J. –DREXEL, H.: Zum heutigen Stand derKryotherapie. Münch Med Woschr 1977; 119:355 - 89. KÖHLER, M. – KRÜPE, M.:Untersuchungen über Spezifität und Normalitätder peripheren systolischen Druckmessung mitder Ultraschall-Doppler- Technik an gesundenangiographierten Extremitäten. Kardiol 1985;74: 39 - 4510. KRIESSMANN, A. – BOLLINGER, A.:Ultraschall-Doppler-Diagnostik in derAngiologie. Stuttgart: Thieme 197911. LIMANN, W. – FRICKE, R. – TAGHAWINEJAD, M. - BERNSTEIN, H.: ArterielleDurchblutung unter Kryotherapie beichronischer Polyarthritis. Phys Med Baln MedKlim 1982; 11: 196 – 20112. MUCHA, C.: Einfluss motorisch-erregender Stromformen auf dieUnterarmdurchblutung. Rehabilitácia VOL 44,No 1, 2007, S. 54-59, ISSN 0375-0922.13. MUCHA, C.: Einfluss einer lokalenKryotherapie auf die Muskel- undHautdurchblutung des Unterschenkels.Rehabilitácia VOL 44, No 3, 2007, ISSN 0375-0922.14. TRNAVSKY, G. QuantitativeDurchblutungsmessung vor, während und nachEisapplikation. VASA 1979; 8: 20 - 2

Adresa autora: C. M., Abt. MedizinischeRehabilitation und Prävention, DeutscheSporthochschule Köln, Carl-Diem-Weg 6,50933 Köln

UNIMED

Mucha, C.: Blood flow in crus / foot area after kryotherapy of ankle joint in healthy subject...

239


KANISTERAPIA AKO JEDNA Z MOŽNOSTÍDOPLŇUJÚCICH KOMPLEXNÝREHABILITAČNÝ PROGRAM U PACIENTOVS DETSKOU MOZGOVOU OBRNOU

Autor: K. ChamutyováPracovisko: Tetis, s.r.o., Špecializovaná rehabilitačná nemocnica, Dunajská Lužná

Súhrn

Východiská a ciele: Cieľom práce je vyhodnotiť efekt cknisterapie, ako adjuvantnej terapeutickejmetódy pri liečbe DMO a záujem o ňu. V 1. súbore, v ktorom sa vykonávala kanisterapia, bolo16 detí (6 dievčat a 10 chlapcov) s DMO, s priemerným vekom 6,93 roka. V 2. súbore, v ktoromsa vykonával prieskum, bolo 50 rodičov detí s DMO.Metódy: 1..Metóda neštandardizovaného rozhovoru s dieťaťom zúčastneným na kanisterapii – scieľom zistiť, či sa dieťaťu stretnutia so psom páčili a či by ich chcelo opakovať. 2. Dotazníkovámetóda, určená rodičom detí zúčastených na kanisterapii - formou dotazníka sme zisťovali názorrodičov na efekt liečby. 3. Metóda zúčastneného pozorovania - sledovanie reakcií dieťaťa na psa.Výsledky: Vyhodnotenie kanisterapie deťmi aj ich rodičmi vyznieva v prospech kanisterapie. Nazaklade vlastného pozorovania možno konštatovať pozitívny vplyv na emocionálny aj pohybovýrozvoj detí. Prieskumom zameraným na zistenie záujmu a informovanosti o kanisterapii smezistili nepomer medzi záujmom a nízkou dostupnosťou, a tiež nedostatočnú informovanosť omožnostiach kanisterapie u lekárov.Záver: kanisterapia u detí s DMO predstavuje účinnú doplnkovú terapiu. Z hladiska rozšíreniakanisterapie je potrebná lepšia informovanosť lekárov a fyzioterapeutov o kanisterapii.Kľúčové slová: animal-terapia, kanisterapia, rehabilitácia, detská mozgová obrna

Chamutyová, K.: Dog-therapy as one of thepossibilities to supplement the complexrehabilitation program in patients with infantileparalysis (polio)

Summary

Basis and aims: The aim of the work is to assessthe effect of canis-therapy as an ancillarytherapeutic method in infantile paralysis (IP)and to point out the canis-therapy itself. In the1st group, where canis-therapy were performed,were 16 children (6 girls and 10 boys) with IP,with average age 6,93 years. In the 2nd groupwas performed a survey of 50 parents of childrenwith IP.Methods: 1. The method of non-standardizedinterview with a child participating on canis-therapy, in order to find out if the children likedthe encounters with dog and if he/she would liketo repeat them. 2. Questionnaire methodintended to the parents of children participatingon canis-therapy – we were finding out theopinion of the parents on the effect of therapyvia questionnaire. 3. The method of participatedobservation – the observation of children’sreactions on dog.Results: Assessment of the canis-therapy bychildren as well as by parents appears to be procanis-therapy. Author based on her own

Chamutyová, K.: Therapie mit dem Therapiehundals eine von den Möglichkeiten des komplexenZusatzrehabilitationsprogrammes bei denPatienten mit der Kinderzerebrallähmung

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte und Ziele: das Ziel dieserArbeit ist das Effekt der Therapie mit demTherapiehund, als adjuvante Therapiemethodebei der Heilung der Kinderzerebrallehmungauszuwerten, wie auch die Interesse um dieseMethode. In der 1. Gruppe in der die Therapiemit dem Therapiehund durchgeführt war, waren16 Kinder (6 Mädchen und 10 Jungen) mitKinderzerebrallehmung im Durchschnittsalter6,93 Jahre. In der 2. Gruppe, in der dieUntersuchung stattfand, waren 50 Eltern derKinder mit Kinderzerebrallehmung.Die Methoden: 1. Methode der nichtstandardisierten Konversation mit dem Kind dasan der Therapie mit dem Therapiehund beteiligtwar – mit dem Ziel zu erfahren, ob dem Kind dieBegegnungen mit dem Hund gefallen haben undob es wiederholen möchte. 2.Fragebogenmethode, die den Eltern der Kinderdie an der Therapie mit dem Therapiehundbeteiligt waren bestimmt war – mit derFragebogenform stellten wir die Meinung derEltern auf den Effekt der Therapie fest. 3. Die

240

observations expressed the positive influence onemotional and locomotory development inchildren. Via the survey focused on interest andawareness of canis-therapy we have found out abig disproportion between the interest and lowaccessibility, as well as not sufficientknowledgeableness about canis-therapypossibilities among doctors.Conclusion: Canis-therapy in children with IP isan effective supplement therapy. In order tobroaden the canis-therapy, betterknowledgeableness of doctors andphysiotherapeutists is needed.Key words: animal-therapy, canis-therapy,rehabilitation, infantile paralysis

Methode der beteiligten Beobachtung – dieVerfolgung der Reaktionen des Kindes auf dasHund.Die Ergebnisse: die Auswertung der Therapiemit dem Therapiehund durch die Kinder undauch durch die Eltern geht zu Gunsten derTherapie mit dem Therapiehund aus. Auf Grundder eigenen Beobachtung ist es möglich positiveWirkung auf die emotionelle und kinetischeEntwicklung der Kinder zu konstatieren. Mit derForschung die auf die Feststellung der Interesseund Informierheit über die Therapie mit demTherapiehund orientiert war, stellten wir dieDisproportion zwischen dem Interesse undniedriger Zugänglichkeit fest und auchmangelhafte Informierheit über dieMöglichkeiten der Therapie mit demTherapiehund von der Ärzteseite.Der Schluss: die Therapie mit dem Therapiehundbei den Kindern mit Kinderzerebrallehmung stellteine wirksame zusätzliche Therapie dar. Von derSicht der Erweiterung de Therapie mit demTherapiehund ist nőtig bessere Informierheit derÄrzte und der Physiotherapeuten über dieTherapie mit dem Therapiehund.Schlüsselwörter: Animal-Therapie, Therapie mitdem Therapiehund, Rehabilitation,Kinderzerebrallehmung

Vzťah človeka a zvieraťaV živote ľudí zohrávajú zvieratá nepochybneveľmi významné miesto. Pozitívny vzťah kuzvieratám a pravidelný kontakt so zvieraťomprináša ľuďom nesporne množstvo výhod.Hvozdík a Bučková (1999) uvádzajú:„...zvieratá majú výrazný relaxačný účinok,spôsobujú pocity radosti, redukujú rizikonežiaducich kardiovaskulárnych príhod,znižujú psychický a mentálny stres, zvyšujúpocit istoty a sebavedomia a napomáhajúsociálnym kontaktom medzi ľuďmi, ovplyvňujúpsychosociálny vývoj detí, pracovné výkonydospelých jedincov a redukujú osamelosťstarých ľudí.“ V posledných troch desaťročiachbolo realizovaných viacero výskumov a štúdií,ktoré jednoznačne dokázali prospech zovzťahov ľudí k zvieracím spoločníkom.Sociálny význam psa, ako spoločníka človeka,je veľký. Pes akýmsi šiestym zmyslomrozpozná invaliditu človeka a správa sa k nemuinak – pokojne a ohľaduplne. Pes prinášaľuďom pocit pohody, a deti aj bolestivé liečebnéprocedúry v prítomnosti psa znášajú lepšie.Priateľské zviera pozitívne ovplyvňujevnímanie stresu a umocňuje regeneračnéschopnosti (Kaňovský, Bareš, Dufek, 2004).História a súčasnosť kanisterapieAko uvádza Galajdová (1999), prvý záznam ovyužívaní zvierat ako doplnkovej terapie

pochádza z belgického mesta Gheel z 9.storočia. Mentálne postihnutým ľudom boloumožnené starať sa o domáce zvieratá, nakoľkosa predpokladalo, že sa tým u nich obnovíharmónia tela a duše (Straková, 1998). Ďalšízáznam pochádza až z 90-tych rokov 18.storočia, keď bola v anglickom Yorkshirezaložená klinika pre duševne chorých.Súčasťou liečebného programu bola tiežstarostlivosť o domáce zvieratá /psov, hydinu,králiky/, s cieľom naučiť pacientovzodpovednosti o zverené tvory. Zlomový bodpredstavujú svetové vojny, po ktorých sarozšírilo používanie zvierat v nemocniciach. VUSA sa podľa zachovaných správ prvé použitiezvierat v nemocniciach datuje do roku 1919,keď začali využívať psov v nemocnici Sv.Elizabethy pre zranených vojakov, ktorínachádzali v kontakte so psom novú duševnúrovnováhu. Ako uvádza Robinson (1995), v60-tych rokoch 20. storočia sa dostala liečbapomocou zvierat do stredu záujmu odbornejverejnosti. Za priekopníka v tejto oblasti sapovažuje americký psychiater Boris M.Lewinson, ktorý v 70-tych rokov 20. storočiana základe svojich pozorovaní formulovalhypotézu, že zvieratá nepredstavujú spôsobvyliečenia, ale pôsobia ako sociálnykatalyzátor, ktorý podnecuje spoločenskýkontakt. V roku 1980 zorganizoval Lewinson

Chamutyová, K.: Dog-therapy as one of the possibilities to supplement the complex rehab. ...

241


I. kongres s touto problematikou a v roku 1982predstavil metodologické zásady tejto vednejdisciplíny (Lacinová, 2003). Začiatkom 80-tychrokov minulého storočia začali profesionáli,ktorí využívali zvieratá v liečebných postupochrozlišovať medzi odbornou činnosťou za účastizvierat (animal-assisted-activities) a liečboupomocou zvierat (animal-assisted-therapy).Organizácia Delta Society vypracovala v roku1990 praktické štandardy pre asistované aliečebné aktivity prostredníctvom zvierat.(www.deltasociety.org). V roku 1990 bolazaložená medzinárodná asociácia IAHAIO(International Assosiation of Human – AnimalInteraction Organizations), ktorá združujenárodné organizácie z oblasti výskumu apraktickej aplikácie terapeutických programovso zvieratami a koordinuje ich medzinárodnéštandardy (www.mensch-heimtier.de).Prienikom odbornej zahraničnej literatúry poroku 1989 sa začala rozvíjať kanisterapia aj vČeskoslovensku. V roku 1993 PhDr. Lacinovázaviedla pre liečbu psom pojem kanisterapia.V roku 1995 bola spracovaná prvá českámetodika kanisterapie – kontakt veľkej skupinypsov s veľkou skupinou detí Sdružením Fíliav Brne (Lacinová, 2003). V roku 1995 sa Českárepublika stala členom IAHAIO. V roku 1998vznikla v súčasnosti už neexistujúcaKanisterapeutická spoločnosť, ktorá začala srealizáciou návštevných programov, v roku1999 sa začala do povedomia dostávať novámetóda polohovania (Nerandžič, 2006). VSlovenskej republike rovnakozaznamenanávame snahu o rozšíreniekanisterapeutických aktivít. V roku 1997vznikol v Bratislave Kynologický klubEkoiuventa, ktorý sa venuje canisterapii.Poriada semináre spojené s preskúšavanímpsov-terapeutov a vydávaním certifikátov oodbornom preskúšaní (Fridrichová, 2005). Scieľom dosiahnuť vzájomnú výmenuskúseností začali na Slovensku niektorékynologické organizácie spolupracovať. V roku2005 založili Slovenskú asociáciu cvičiteľovterapeutických, vodiacich a asistenčných psov(SACTVAP), s cieľom vytvoriť aj legislatívnuplatformu na výkon kanisterapie. Na základevýstupov jednotlivých aktivít a analýzyvýsledkov činnosti členov asociácie sapostupne tvorí systém foriem, metód aterminológie (www.havino.net).Definície kanisterapie, využitie v praxi akontraindikácieGalajdová definuje kanisterapiu ako „spôsobterapie, ktorá využíva pozitívne pôsobenie psana zdravie človeka, pričom pojem zdravia je

chápaný presne podľa definície WHO ako stavpsychickej, fyzickej a sociálnej pohody.Canisterapia kladie dôraz predovšetkým nariešenie problémov psychologických, citovýcha sociálno-integračných. Uplatňuje sa najmäako pomocná (podporná) psychoterapeutickámetóda pri riešení situácii, keď iné metódyzlyhávajú alebo ich nie je možné použiť.Napríklad pri nadväzovaní kontaktov sobtiažne komunikujúcimu klientmi, alebo pripráci s ľuďmi s rôznym typom postihnutia“(Galajdová, 1999). Kalinová cituje Mojžíšovú,podľa ktorej je kanisterapia súčasťou metóducelenej rehabilitácie, ktoré slúžia na podporupsychosociálneho zdravia ľudí všetkýchvekových kategórií, pri ktorých sa využívaprítomnosť psa (Kalinová, 2004). Využitiekanisterapie v praxi je široké. Dá sa využiť pripráci s emocionálne poškodenými a citovodeprivovanými deťmi, autistickými deťmi,mentálne postihnutými jedincami, pri práci sjedincami so zmyslovým postihnutím, priniektorých psychiatrických diagnózach(úzkosti, depresie, fóbie), v logopedickej arehabilitačnej praxi, v socioterapii apsychoterapii telesne postihnutých jedincov, uchronicky chorých ľudí, dlhodobo chorýchhospitalizovaných detí a ako súčasťkomplexnej terapie v geriatrii (Galajdová, 1999).Metódy kanisterapieOd 80-tych rokov minulého storočia sa rozlišujúdve metódy: Animal-Assisted-Activities(AAA) a Animal-Assisted-Therapy (AAT). NaMedzinárodnom seminári o zooterapiách v Brnev roku 2005 sa začal používať aj pojem Animal-Assisted-Education (AAE).Animal-Assisted-Activities /AAA/ -predstavuje metódu, keď „je zviera prítomné,nie je súčasťou plánovaného procesu,predpokladá sa však jeho prínos pre pacienta“

Obr. 1

242

(PIPEKOVÁ, VÍTKOVÁ, 2001). AAAspoluvytvára podmienky na odpočinok,relaxáciu, zvyšuje motiváciu pacienta a svojimipozitívnymi účinkami zvyšuje kvalitu života.Používajú ju v rozličných prostrediachšpeciálne vyškolení profesionáli, prípadnedobrovoĺníci za účasti psa. Rozlišujeme medzipasívnou AAA (ide hlavne o potešenie,rozptýlenie, ukľudnenie) a interaktívnou AAA,tieto programy môžu byť rezidentného alebonávštevného typu. Pri rezidentnom type AAAzviera býva priamo v zariadení, v ktorom jeposkytovaný tento typ starostlivosti. Jepotrebné zvážiť možnosti daného zariadenia.Návštevný typ AAA – viac preferujúnemocničné a sociálne zariadenia. Návštevnéprogramy by sa mali odohrávať v rovnakomčase, na rovnakom mieste, predstavujú prepacientov významný výchovný prvok,motivujú ku kontaktom s druhými ľuďmi,zvyšujú fyzickú aktivitu klientov a prispievajúk učeniu rôznych zručností (Robinson, 1995).Animal-Assisted-Therapy (AAT) -predstavuje liečbu pomocou zvierat alebo vprítomnosti zvierat. Je to cielená intervencia,pri ktorej je zviera, spĺňajúce špecificképožiadavky, súčasťou terapeutického procesu.V prípade kanisterapie ju poskytujezdravotnícky personál so špeciálnymiodbornými vedomosťami v spolupráci svyškoleným kanisterapeutom. Na základenálezu u pacienta sa vopred stanoví špecifickýcieľ, ktorý chceme prostredníctvomkanisterapie dosiahnuť (Galajdová, 1999).Animal-Assisted-Education (AAE) -vzdelávanie za účasti psov predstavuje kontaktčloveka a psa, zameraný na rozšírenie,prípadne aj zlepšenie výchovy, vzdelávania asociálnych zručností klienta. Takáto činnosťvyžaduje okrem kanisterapeutického tímu ajprítomnosť alebo priamu spoluprácupedagogického personálu, oboznámeného scieľom a účinkami takého vzdelávania.Najčastejšími klientmi sú osoby sošpecifickými poruchami učenia, kde možnočinnosť zamerať na zlepšenie konkrétnychporúch a celkových komunikačnýchschopností. Veľké uplatenie nachádza tátometóda práve v skupine detí s kombinovanýmpostihom (Freeman-Molová, 2005).

Činnosti pri kanisterapiiČinnosti na rozvoj jemnej motoriky: Naprecvičenie jemnej motoriky existuje množstvorehabilitačných pomôcok, hračiek (stavebnice,korálky, puzzle), ale práca so živým tvorom –

psíkom predstavuje pre deti veľký a vzrušujúcizážitok. Na rozvoj jemnej motoriky pricanisterapii využívame najmä starostlivosť osrsť psa (česanie a kefovanie psa za súčasnéhopovzbudzovania dieťaťa), utieranie labiek,pripínanie obojka, karabínky, vôdzky,obliekanie psa do psieho oblečenia, pláštenky,kŕmenie granulami, piškótami (kŕmenie spoužitím pinzetového úchopu, kŕmenie svystretou rukou z dlane, schovanie granule vuzavretej dlani a následné otvorenie), vyberaniegranúl zo škatúľ a nádob rozličného tvaru a srozličným uzáverom (Crawfordová aPomerinkeová, 2003), pri kŕmení je vhodnévystriedať obe ruky, aby došlo k precvičeniunedominantnej ruky, nalievanie vody do misky,stimulácia dotykom, hladenie psa (nácvikhladenia otvorenou dlaňou), maznanie sa sopsom (Zouharová, 2003).Činnosti na rozvoj hrubej motoriky: Pricvičeniach na rozvoj hrubej motoriky u detípožívame psa jednak ako motivačný prvok,jednak ako netradičné cvičebné náradie. Pokojné,pasívne dieťa pes donúti k pohybu. Je schopnévyvinúť značné úsilie, aby sa dostalo k psíkovi.Naopak, hyperaktívne deti či deti s početnýmihyperkinézami a mimovôľovými pohybmi sav prítomnosti psa výrazne upokoja (Eisertová,2004, Cicholesová, 2006). Príklady činností:prekážkové (opičie) dráhy – existuje viaceromožností absolvovania prekážkovej dráhy (pesmôže dráhu prejsť sám, dieťa po ňom dieťaabsolvuje prekážkovú dráhu so psom navôdzke pes ako motivačný prvok sedí v cieli),preťahovanie lanom, handrou, špagátom –zaradenie tejto činnosti je možné, len ak ju peszvláda s primeraným nasadením a bez vrčania,hod loptou – pre hendikepované dieťa jevhodné použiť mäkšiu loptičku, dôležité jevystriedať pri tejto činnosti obe ruky(Zouharová, 2003), hra na zlatú bránu – detipodliezajú, plazia sa pod stojacim psom,napodobňovanie psa – plazenie,štvornožkovanie, sed na pätách, preguľovaniesa v priestore, atď. (Drvotová, Hlistová, 2004).Činnosti v kombinácii s liečebnou telesnouvýchovou: Pri tejto činnosti je nevyhnutnáspolupráca s rehabilitačnými lekármi afyzioterapeutmi, ktorí vypracujú individuálnyprogram pre pacienta so zohľadnením veku,klinického stavu a diagnózy pacienta(Zouharová, 2003).Hry: Pri kolektívnych hrách detí so psom jepotrebné deťom nechať priestor na spontánnuaktivitu. V počiatočnej fáze sa dieťa hrá so psomsamo, terapeut sa začleňuje do interakcie so


244

psom postupne. Pri hre so psom sa rozvíjakreativita detí a súťaživosť. Možnosti hierzávisia od stupńa mentálneho a telesnéhopostihnutia detí v skupine. Príklad hier: gúľanielopty v kruhu spojené so znalostnými súťažamio psoch, schovávanie – dieťa schováva hračkua pes ju potom hľadá, otáčania deti za psom vkruhu, privolávanie psa atď. (Crawfordová,Pomerinkeová, 2003). Za účelom vzbudeniazáujmu a udržania pozornosti u hyperaktívychdetí je možné vymyslieť rôzne metodické hry(Fejkusová, Mičulková, 2005).

Polohovanie a relaxáciaPolohovanie patrí k najúčinnejším, no zároveńnajnáročnejším činnostiam pri canisterapii. Jeto podporná forma individuálnej terapiezaložená na priamom fyzickom kontaktepacienta a psa. Pred začatím polohovania jevhodné, aby pri prvom kontakte dieťaťa sopsom dochádzalo v prítomnosti rodičov aleboiných blízkych osôb (Zouharová, 2003). Pripolohovaní sa pacient doslova obloží psami.Polohu pacienta určuje rehabilitačný pracovníkpodľa potrieb pacienta v závislosti odklinického nálezu. Pacient a pes, prípadne psi,ležia na zemi na mäkkej podložke. Miestnosť,kde polohovanie prebieha, má byť chladnejšia,dobre vetraná a počas trvania liečby musí byťzabezpečený pokoj. Existujú rôzne polohy,ktoré je vhodné počas polohovania striedať.Na dokonalú stabilizáciu pacienta je môžnépoužiť súčasne rôzne polohovacie pomôcky –vankúše, podhlavník v tvare podkovy alebohada. Jedno polohovanie trvá spravidla 15 - 20minút, podľa individuálnych potrieb a náladypacienta. Polohovanie by sa malo praktizovaťvždy nenásilnou formou, aby pacient nebol vstrese. Je možné použiť tichú relaxačnú hudbu.Pacient by mal byť vyzlečený do spodnejbielizne a mohol tak v maximálnej miere vnímať

srsť psov a prijímať ich teplo. Pokiaľ si pacientzvolí polohu sám, nenásilne upravíme jeho telotak, aby bolo zabezpečené správne postaveniejednotlivých častí. Na zachovanie tepelnéhokomfortu pacienta je vhodné pacienta zakryť.Terapeut môže viesť ruku dieťaťa po srsti psa,pridŕžať ju na teplých miestach alebo namiestach, kde je dobre cítiť dych či tep psa(Fridrichová, 2005).

Spôsoby polohovaniaPolohovanie na chrbte s jedným psom –najčastejšie používaný spôsob, keď dieťa ležína chrbte, hlavu má podloženú vankúšom, psamá pod dolnými končatinami, v miestezákolenných jám. Polohovanie na chrbte, vprípade použitia viacerých psov - dieťa leží nachrbte, hlavu má podloženú vankúšom, psa mápod dolnými končatinami, v miestezákolenných jám, druhý pes sa nachádza popravej strane tela dieťaťa a tretí pes po ľavejstrane tela dieťaťa. Polohovanie na boku sjedným psom – je vhodné rešpektovaťindividuálnu preferenciu dieťaťa a nechať dieťasamo určiť, na ktorom boku bude ležať~� hlavumá dieťa podloženú vankúšom, pes leží pribruchu dieťaťa. Polohovanie na boku v prípadepoužitia viacerých psov – poloha obdobná, akov predchádzajúcom prípade, druhý pes leží voblasti zákolennej jamy. Pri použití troch psov,tretí sa nachádza v oblasti chrbta dieťaťa.Polohovanie v kľaku – dieťa kľačí, hornú časťtrupu a hlavu má tvárovou časťou položenú napsovi, ktorý leží pred dieťaťom, hornékončatiny má voľne položené cez trup psa.Tým dochádza najmä k prehriatiu tváre.Polohovanie akrálnych častí končatín, v prípadehoršieho prekrvenia na trupe psa.Počas polohovacej jednotky je možné jednotlivépolohy meniť. Na dosiahnutie dostatočnéhoefektu polohovania je potrebné pri každejpolohe poskytnúť dieťaťu dostatok času naprecítenie a uvedomenie si danej polohy. Môžesa psa dotýkať, môže ho hladkať, môže zaspať.Ukončenie polohovania má byť nenásilné,postupné (Zouharová, 2003).Efekty polohovania: navodenie príjemnýchpocitov, upokojenie pacientov (hyperaktívnedeti), stlmenie hyperkinéz a mimovoľnýchpohybov, prehriatie častí tela, najmä končatín,uvoľnenie spastických svalov, oživeniemimiky, skvalitnenie a prehĺbenie očnéhokontaktu, prehĺbenie dýchania, synchronizáciadýchania dieťaťa s dychom psa, v dôsledkučoho dochádza k lepšiemu prekrveniu, čo másekundárne vplyv na relaxáciu, ľahšie prijatie

Obr. 2


245


polohy, ktorú inak dieťa odmieta, zníženieslinotoku (Fridrichová, 2005).Pri polohovaní dochádza k uvoľneniu celéhotela. Z hľadiska efektívnosti rehabilitácie jevhodné v nadväznosti na Kanisterapeutickújednotku zaradenie liečebnej telesnej výchovy(Zouharová, 2003).

Stimulácia oblizovaním Jedna z možných relaxačných a stimulačnýchčinností pri kanisterapii je oblizovanie psom.Teplý, vlhký a jemne drsný jazyk psa jevynikajúcou masážnou pomôckou, ktorá mápozitívny vplyv na svalový tonus, dochádza kuvoľňovaniu spastických končatín, aktiváciisvalstva v oblasti tváre atď. (Fridrichová, 2005).Kanisterapia vo vode (Dog-Water-Therapie,DWT)Canisterapia vo vode, nazývaná aj obojživelnáterapia, ako alternatívna terapia delfínoterapii,umožňuje rodičom a ich deťom dlhodobúterapiu vo vode a na súši so psami. V tejtokombinácii je novinkou. V porovnaní snevýhodami „liečebnej turistiky“ za delfínmi(dlhý let, podnebné rozdiely, iné časové pásmo)a jej nevyhnutným terapeutickým jo-jo efektompo návrate pri prerušení liečby predstavujeDWT alternatívu voči uvedenej metodike aumožňuje spoluprácu s ošetrujúcim lekármi,fyzioterapeutmi a pedagógmi a predovšetkýmmožnosť dlhodobej participácie rodiny pacientana tejto forme liečby (Elke, 2003).

Pes ako pomocník v logopédiiPes môže byť výborným pomocníkom prinadväzovaní kontaktu s logopédom. Pes je predieťa stimuláciou k verbálnemu prejavu. Prišpeciálnych logopedických cvičeniach je nutnáspolupráca s logopédom. Deti veľmi dobrespolupracujú, ak slovo, ktoré majú správnevysloviť, má nejakú spojitosť so psíkom. Prisprávnom vyslovení slova, môžu byž pochválenépsím zaštekaním, čo je pre dieťa veľká motivácia.Príklady činností: rozfúkavanie srsti, ohmatávanievibrácií na krku (Zouharová, 2003), cviky vorofaciálnej oblasti napodobňovaním psa (pokyn„Ukážte, ako sa oblizovala Kiška“ sa deťom plníjednoduchšie, ako „položte špičku jazyka sem.“)(Buliaková, 2004).Canisterapia pri špecifických poruchách učeniaCanisterapia nachádza veľké uplatnenie aj vprocese výuky pri špecifických porucháchučenia - dyslexia, dysgrafia, dysortografia,dyskalkúlia. V týchto prípadoch je v procesevýuky nevyhnutná súčinnosť kanisterapeuta ašpeciálneho pedagóga (Robinson, 1995).

Detská mozgová obrnaAko uvádza Germanová (1996), detskámozgová obrna (podľa Lesného) je poruchahybnosti a vývoja hybnosti na základepoškodenia mozgu v rannej vývojovej ére (do3. roku vrátane). Do 1. roku je klinický obraznevyhranený, nazývame ho centrálny tonusovýalebo koordinačný syndróm. Predstavujeporuchu tonusu, motoriky, vedomia,prítomnosť abnormálnych tonusových reflexova dlhšie trvanie primitívnych reflexov. Po 1.roku sa klinický obraz vyhraňuje do obrazudetskej mozgovej obrny. Dodnes sa používazákladné členenie (Gúth, 2003): spastické formy(hemiparetická, diparetická, kvadruparetická/,nespastické formy /hypotonická,extrapyramídová) a zmiešané formy.Poruchy združené s DMO: nie sú až takénápadné ako porucha hybnosti, napriek tomuje ich význam v celkovom postihnutí veľký.Patrí medzi ne mentálna retardácia, ktorá sohľadom na sociálne dôsledky je asinajzávažnejšou pridruženou poruchou u detí sDMO, epilepsia, zmyslové poruchy (zrak,sluch), poruchy reči, poruchy somatickéhorastu, ortopedické komplikácie a nemenejdôležité emočné poruchy (Jankovský, 2006).

Komplexná rehabilitačná starostlivosť opacienta s DMOAko uvádza Jankovský (2006), podľaJesenského sa komplexná rehabilitácia upostihnutého jedinca delí na štyry hlavnézložky – rehabilitáciu liečebnú, pracovnú,sociálnu a pedagogickú. Jej zmyslom a cieľomje maximálne začlenenie ľudí so zdravotnýmpostihnutím do aktívneho života majúcehoočakávanú kvalitu. Podľa Krausa (2005) detskámozgová obrna, ako chronické a komplexnéneurologické postihnutie vyžadujemultidisciplinárnu starostlivosť. V súčasnostineexistuje kuratívna liečba pre detskú mozgovúobrnu. Je možné len modifikovať jejmanifestáciu, ale určitý stupeň abnormality budeu dieťaťa naďalej perzistovať. Niektoré stavysúvisiace s detskou mozgovou obrnou sa dajúúspešne liečiť, napr. strabismus, refrakčnéchyby, epilepsia.Možnosti rehabilitácie pacienta s DMO súrozsiahle a pestré. Nie je však cieľom zapojiťpacienta do všetkých liečebných procedúr aaktivít za každú cenu, ale previesť racionálnyvýber tých najoptimálnejších postupov prekonkrétneho pacienta. Každé dieťa predstavujeindividuálnu bytosť po telesnej aj psychickejstránke a z toho je potrebné vychádzať pri

246

tvorbe komplexného rehabilitačného programu.Miera spolupráce rodičov je pre výsledokcelého procesu rozhodujúca. Rehabilitačnílekári a fyzioterapeuti sú neoddeliteľnousúčasťou liečebného tímu, v strede ktorého jedetský pacient.

Ciele1. Na základe vlastných pozorovaní pacientov,u ktorých bola realizovaná sériakanisteraputických stretnutí, som si stanovilaza cieľ svojej práce zhodnotiť prínoskanisterapie pre pacienta s detskou mozgovouobrnou.2. Vzľadom na skutočnosť, že kanisterapia nieje na Slovensku bežne dostupnou a rozšírenouliečebnou metódou, realizovala som krátkodobýprieskum medzi rodičmi detí s detskoumozgovou obrnou s cieľom zistiť ichinformovanosť a záujem o kanisterapiu.

Súbory a metódyPraktická realizácia kanisterapieCharakteristika súboruKanisterapia bola zaradená do aktivítŠpecializovanej rehabilitačnej nemocnice vDunajskej Lužnej. Realizovaná bolakrátkodobo v roku 2006 a pravidelne v prvejpolovici roka 2007 s cieľom rozšíriť spektrumliečebných možností pre telesne postihnutýchdetských pacientov hospitalizovaných nadetskom rehabilitačnom oddelení.Do súboru sme zaradili 16 detí s rôznymiformami detskej mozgovej obrny, u ôsmich detíišlo o spastickú kvadruparézu, u jednéhodieťaťa o spastickú triparézu, u dvoch detí ospastickú diparézu a 5 detí malo hypotonickúformu DMO. V súbore bolo 6 dievčat a 10chlapcov, vek detí sa pohyboval od 2 do 13rokov, priemerný vek predstavoval 6,93 roka.Všetky deti boli v dispenzarizácii neurológov,rehabilitačných lekárov a ortopédov v rajóne.Z hľadiska mentálnej úrovne detí išlo onehomogénny súbor, keďže 3 deti maliprimeraný intelekt, 5 detí malo ľahkú mentálnuretardáciu, 4 stredne ťažkú mentálnu retardáciua u 4 detí išlo o závažnú mentálnu retardáciu.U dvoch detí bola pridružená epilepsia,farmakologicky kompenzovaná. U jednéhopacienta bola pridružená závažná poruchazraku. U jednej pacientky bola diagnostikovanásúčasne závažná erektívna porucha správania.Všetky deti zo súboru boli opakovanehospitalizované na našom lôžkovom oddelení,9 detí aspoň raz absolvovalo aj kúpeľnú liečbu.Všetkých 16 detí absolvovalo koplexnú

rehabilitačnú liečbu. Z medikamentóznej liečby8 detí uživalo nootropnú liečbu, 1 dieťa sedatíva.Pred začatím kanisterapie malo v súbore len 1dieťa skúsenosť s kanisterapiou, ktorúpravidelne absolvovalo v dennom detskomstacionári.Hospitalizácia na našom oddelení trvá približne14 dní, práve z dĺžky hospitalizácie vyplynuloobmedzenie týkajúce sa počtucanisterapuetických jednotiek, ktoré absolvovalijednotliví pacienti. Pacienti v súbore absolvovalipriemerne 4 kanisterapeutické jednotky.

MetódyPri hodnotení efektu kanisterapie smeuplatnili viacere metódy: Metódaneštandardizovaného rozhovoru so samotnýmdieťaťom zúčastneným na kanisterapii: Sdieťaťom bol vedený neštandardizovanýrozhovor, nasmerovaný tak, aby dieťa výberomz ponúknutých možností odpovede určilo, akosa mu stretnutia so psom páčili a či by sa chceloso psíkom stretávať takýmto spôsobom aj vbudúcnosti. U detí so závažným mentálnympostihom a u menších detí, ktoré neboli schopnéadekvátnej komunikácie, sme hodnotilispokojnosť s kanisterapiou na základecelkových prejavov nevôle či radosti.Dotazníková metóda, určená rodičom detízúčastených na kanisterapii: po skončení sériecanisterapeutických sedení sme formoudotazníka určeného rodičom zúčastnených detína kanisterapii zisťovali spokojnosť rodičov skanisterapiou a ich názor na efekt tejto liečby.Počas kanisterapeutických sedení sme sledovalireakcie dieťaťa na psa, zmeny správania amotivácie, relaxáciu, radosť pri cvičení a hráchu detí zúčastnených na kanisterapeutickýchsedeniach. Hodnotili sme najmä: správaniedieťaťa k psovi - pozitívne (aktívny záujem,pozorovanie psa, spontánne dotyky, objímanie,hladenie, maznanie sa, napodobňovanie) anegatívne (neistota, hanblivosť, prejavy strachu,odmietanie), zmeny v jemnej a hrubej motorike,uvoľnenie spasticity, verbálne prejavy akomentáre dieťaťa vo vzťahu k psovi,psovodovi, k ostatným deťom, emócie(pozitívne, negatívne, nezáujem), schopnosťsústrediť sa a vykonávať určené činnosti,kreativitu detí. Na zachytenie a objektivizáciuvýsledkov kanisterapie sme použili aj metódufotodokumentácie. Príloha č. 5.Prieskum týkajúci sa kanisterapie – dotazníkovámetódaKrátkodobý prieskum, týkajúci sa vedomostía informovanosti o kanisterapii, o dostupnosti


247


kanisterapie a o záujme o tento typ liečby bolrealizovaný medzi rodičmi hospitalizovanýchdetí s detskou mozgovou obrnou na detskomrehabilitačnom oddelení v II. štvrťroku 2007.Oslovení rodičia vypĺňali anonymný dotazníks jednoduchými otázkami, na ktoré odpovedaliväčšinou výberom z možností, pri niektorýchotázkach išlo o priamu odpoveď bez možnostivýberu.

VýsledkyVýsledky neštandardizovaného rozhovoru sdeťmi zúčastnenými na kanisterapiiPočet zúčastnených detí: 16Počet detí, s ktorými bol vedenýneštandardizovaný rozhovor: 12Počet detí, u ktorých sa vyhodnotenierealizovalo na základe emocionálnych prejavov(radostné výskanie, úsmev pri prichode a vprítomnosti psa): 2 *Počet detí, u ktorých sme otázkynevyhodnocovali vzhľadom na závažnúmentálnu retardáciu: 2

1. otázka: Páčili sa ti stretnutia, ktorých si sazúčastnil so psíkom?Áno: 12+2*Nie: 0Nehodnotený: 22. otázka: Chceš sa aj niekedy inokedy stretnúťa hrať so psíkom tak ako teraz?Určite áno: 12+2*Skôr áno: 2Určite nie: 0

Zúčastnené pozorovanie – hodnoteniePo sérii kanisterapeutických sedení možnoskonštatovať, že aj u detí, ktoré mali výraznýstrach zo psov, sme pozorovali pomerne rýchloprekonanie strachu a následne rozvoj veľmispontánnych prejavov radosti v prítomnosti psaa v kontakte s ním. Hrdosť dieťaťa, ktoréprekonalo prekážku, akou bol strach zo psa,bola dojemná. Staršie deti a deti s primeranýmintelektom alebo ľahkou mentálnou retardáciousamy pri skupinovej forme canisterapienavrhovali hry a činnosti, ktoré by chceli sopsíkmi vykonávať. Deti počas celej liečbyprejavovali pri komunikácii skanisterapeutkami veľký záujem o získavanievedomostí o opatere psov, ich výcviku a dennejstarostlivosti, čím sa rozširoval ich vedomostnýobzor. Vytvorenými aktivitami na rozvoj jemnejmotoriky a ich precvičovaním sme zaznamenaliu niektorých detí zlepšenie úchopovejschopnosti ruky, zlepšenie obratnosti pri

manipulácii s predmetmi a u jedného dieťaťa ajspontánne zapájanie ruky, ktorú dieťapoužívalo len po upozornení. Zaujímavévýsledky sme pozorovali pri polohovaní detíso spastickými formami detskej mozgovejobrny s jedným alebo dvoma psami. Efektpolohovania s následnou relaxáciou auvoľnením spastických svalov bol evidentný.Veľmi zaujímavou skúsenosťou, ktorú smezískali, bola opakujúca sa situácia, keď deti pričinnostiach a hrách so psom, neustále dávalipozor a zdôrazňovali potrebu neublíženiapsíkovi. Tento rozmer sociálneho cítenia násprekvapil najmä u mentálne retardovaných detí.Vo všeobecnosti možno povedať, že smenezaznamenali žiadne nepríjemné skúsenostiv súvislosti s kanisterapiou. Naopak, táto liečbasa ukázala ako prospešná pre všetky deti, ktorésa na nej zúčastnili.

DiskusiaPri kanisterapii nie je možné očakávať rýchle aokamžité úspechy. Je to práca dlhodobá anáročná. Nami pozorované výsledky všakpotvdrzujú, že kanisterapia sa javí ako vhodnáadjuvantná forma terapie detí s detskoumozgovou obrnou. Prínos kanisterapie uzúčastnených detí bol nesporný, ak keď siuvedomujem, že vzhľadom na malý početsledovaných detí a obmedzený početkanisterapeutických jednotiek nie je možnépozorované výsledky zovšeobecňovať. Nazáklade výsledkov získanýchneštandardizovaným rozhovorom s deťmizúčastnenými na kanisterapii môžemskonštatovať, že väčšine detí sakanisterapeutické stretnutia páčili a prejavililzáujem o opätovné stretnutia s psíkmi.Vyhodnotenia spokojnosti rodičov detízúčastnených na kanisterapii dopadlo tiež

Obr. 3

248

výrazne v prospech kanisterapie. Najviaczdôrazňovali emocionálny význam, zvýšeniemotivácie k rehabilitácii a efektívnejšiurehabilitáciu v nadväznosti na kanisterapiu. Zanedostatok našej práce považujem skutočnosť,že sme do spolupráce nemohli vo väčšej mierezapojiť aj fyzioterapeutov. Prácakanisterapeutov so psom je väčšinoudobrovoľnícka aktivita popri hlavnomzamestnaní, canisterapeutické návštevy vnašom zdravotníckom zariadení sauskutočňovali v poobedňajších hodinách apočas víkendov. Práve hodnotenie konkrétnychskúseností fyzioterapeutov pri nadväznostiliečebnej telesnej výchovy na polohovaniespastikov so psami by bolo, podľa môjhonázoru, cenným prínosom z hľadiska mieryzvýšenia efektivity rehabilitácie, vzhľadom nauvoľnenie a relaxáciu detí pri polohovaní. Povyhodnotení prieskumu realizovaného medzirodičmi, ktorí sa starajú o dieťa s detskoumozgovou obrnou, môžem konštatovať, žezáujem o túto formu liečby je zo strany rodičovveľmi veľký. Prevažná väčšina rodičovprejavila záujem o kanisterapiu aj v prípade,že by sa na nej museli finančne spolupodieľať.Takmer všetky deti rodičov zaradených doprieskumu nemali však dosiaľ možnosťzúčastniť sa na kanisterapii. Informácie okanisterapii získavajú rodičia v najväčšej miereprostredníctvom internetu a rozhovormi srodičmi rovnako postihnutých detí. Informáciezo strany ošetrujúcich lekárov získalo lenminimum rodičov. Z toho vyplýva výraznádisproporcia medzi záujmom rodičov okanisterapiu a dostupnosťou. Rozšíreniu avyužitiu tejto formy terapie by prospela ajväčšia informovanosť lekárov a zdravotníkovo možnostiach, spôsoboch a formáchkanisterapie.

ZáverV súlade s dostupnými literárnymi údajmi a nazáklade vlastného pozorovania a dosiahnutýchvýsledkov po praktickej realizácii kanisterapieusudzujem, že pravidelne vykonávanákanisterapia u detí s detskou mozgovou obrnoupredstavuje účinnú doplnkovú terapiukomplexnej fyziatricko-rehabilitačnej liečby.Práve kombinácia kanisterapie s metódamiliečebnej telesnej výchovy môže viesť kvýraznejšiemu efektu rehabilitácie, najmä vnadväznosti na polohovanie so psami.Rozšírenie kanisterapie v oblasti starostlivostio hendikepovaného detského pacienta by určitepredstavovalo terapeutický prínos.

Literatúra1. About Delta Society. [cit.2007-05-28].Dostupné na internete:< http://www.deltasociety.org/TextOnly/AboutAboutAbout.html >. 2. BULIAKOVÁ, M.: Kanisterapia v LiptovskomJamníku. In Efeta, 14, 2004, č. 3, s. 32.3. CICHOLESOVÁ, T. - KOCIOVÁ, K. -STRHÁRSKA, M. - VÝROSTKO, J. - TAKÁČ, P. -BODNÁR, Š.: Canisterapia – pomocná terapiapôsobením psa. Rehabilitácia, XLIII, 2006, č. 2,s. 114 - 117.4. CRAWFORD, J. - POMERINKE, K.: TherapyPets. New York: Prometheus Books 2003, 193 s.,ISBN 1-59102-071-9.5. DRVOTOVÁ, J. - HLISTOVÁ, Z.: Canisterapie.[cit.2007-05-21]. Dostupné na internete:< http://www.hafbezobav.cz/clanek-2004092801-Canisterapie.html>.6. DVOŘÁKOVÁ T., PEHAM CH, ELFMARK M.,JANURA M.: Pohybový dialog koně a jezdce -přínos pro praxi, Rehabilitácia, Vol. 44, 3, 2007,s. 137-141, ISSN 0375-0922.7. DZIAKOVÁ, M., MOUDRÁ, A., REPISKÁ, A.,ŠIMŠÍK, D., MAJERNÍK, J., DOLNÁ, Z.:Hippoterapia a jej význam v liečbe detskejmozgovej obrny, Rehabilitácia, Vol. 44, 3, 2007,s. 130-134, ISSN 0375-0922.8. EISERTOVÁ, J.: Vliv canisterapie na klienta shyperkinetickým syndromem. In Mezinárodníseminář o zooterapiích k tvorbě metodiky 25.-27.6.2004 v Brně. Sborník příspěvku. 1. vyd.,Brno: Sdružení Fília Brno, 2004, s. 72 - 75.9. ELKE, O.: Dog-Water-Therapie (DWT)®.[cit.2007-04-20]. Dostupné na internete: < http://www.dog-water-therapie.de/ >.10. FEJKUSOVÁ, H. - MIČULKOVÁ, O.:Canisterapie a aktivity se psem. In Mezinárodníseminář o zooterapiích. Tvorba norem praxe I. 1.- 3. 7. 2005 v Brně. Sborník příspevků. 1. vyd.,Brno: Sdružení Fília Brno, 2005, s. 42 - 44.11. FREEMAN-MOLOVÁ, M.: Tvorba norempraxe canisterapie a její definice. In Mezinárodníseminář o zooterapiích. Tvorba norem praxe I. 1.- 3. 7. 2005 v Brně. Sborník příspěvku. 1. vyd.,Brno: Sdružení Fília Brno, 2005, s. 10 - 17.12. FRIDRICHOVÁ, D.: Kanisterapia. In ViaPract, 2, 2005, č. 3, s. 164 - 166.13. GALAJDOVÁ, L.: Pes lékařem lidské duše anebcanisterapie. 1. vyd., Praha: Grada Publishing,1999, 160 s., ISBN 80-7169-789-3.14. GERMANOVÁ, Z.: Detská mozgová obrna. InHORNÁČEK, K.: Hippoterapia. 1. vyd., Bratislava:Tlačové centrum Ideálnej mládežníckej aktivity aSHA pri ZTM, 1996, s. 33 - 34.15. GÚTH, A. a kol.: Liečebné metodiky vrehabilitácii pre fyzioterapeutov. I. vyd.,


249


Bratislava: LIEČREH GÚTH, 2005, s. 435 - 439,ISBN 80-88932-16-5.16. GÚTH, A. a kol.: Vyšetrovacie metodiky vrehabilitácii pre fyzioterapeutov. I. vyd.,Bratislava: LIEČREH GÚTH, 2004, 400 s., ISBN80-88932-13-0.17. HVOZDÍK, A. - BUČKOVÁ J.: Aplikovanáetológia vo význame pomocnej terapie u človeka.In Slovenský veterinársky časopis, 24, 1999, č. 3,s. 142 - 147.18. IAHAIO – Internationalr Dachverband fűrdie Erforschung der Mensch-Tier-Beziehung.[cit.2007-05-26]. Dostupné na internete:< http://www.mensch-heimtier.de/ >. 19. JANKOVSKÝ, J.: Ucelená rehabilitace dětí stělesným a kombinovaným postižením. II. vyd.,Praha: Triton, 2006, 173 s.20. KALINOVÁ, V.: Standardy v canisterapii. InMezinárodní seminář o zooterapiích k tvorběmetodiky 25. - 27. 6. 2004 v Brně. Sborníkpříspěvku, I. vyd., Brno: Sdružení Fília Brno, 2004,s. 36 - 38.21. KAŇOVSKÝ, P. - BAREŠ, M. - DUFEK, J. akol.: Spasticita. Mechanismy, diagnostika a léčba.,I. vyd., Praha: Maxdorf, 2004, s. 324, ISBN 80-7345-042-9.22. KRAUS, J.: Dětská mozková obrna., I. vyd.,Praha: Grada Publishing, 2005, 229 s., ISBN80-247-1018-8.

MC CAIN

23. LACINOVÁ, J.: Canisterapie v praxi. InMOJŽÍŠOVÁ A., ROTHOVÁ V.: Pravda ozooterapii. České Budějovice: Jihočeská univerzita,2003, 63 s., ISBN 80-7040-608-9.24. NERANDŽIČ, Z: Animoterapie aneb Jak nászvířata léčí. I. vyd. Praha: Albatros, 2006, 159 s.,ISBN 80-00-01809-8.25. PIPEKOVÁ, J. - VÍTKOVÁ, M.: Terapie vespeciálně-pedagogické péči., 2. vyd., Brno: Paido,2001, 165 s., ISBN 80-7315-010-7.26. ROBINSON, I.(Ed): The Waltham Book ofHuman-Animal-Interaction: Benefits andResponisbilities of Pet Ownership. Oxford:Pergamon Press, 1995, s. 17 - 69.27. STRAKOVÁ, Š.: Canisterapie. In Pes přítelčlověka, 43, 1998, č. 4, s. 24 - 27.28. ZOUHAROVÁ, M. Polohování se psy. InMezinárodní semináŕ o zooterapiích 27. 6. – 1. 7.2003 v Brně. Sborník příspevků. 1. vyd., Brno:Sdružení Fília Brno, 2003, s. 12 - 13.29. ZOUHAROVÁ, M.: Canisterapeutickákuchařka. [cit.2007-04-16]. Dostupné nainternete:< www.volny.cz/zdkalab/css32i.htm>.

Adresa autora:K. Ch., Tetis, s.r.o., Špecializovaná rehabilitačnánemocnica, Dunajská Lužná

250

VÝZNAM REHABILITÁCIE V PROCESEKOMPLEXNEJ LIEČEBNEJ A OŠETROVATEĽSKEJSTAROSTLIVOSTI U PACIENTA PRED A POOPERÁCII TOTÁLNEJ ENDOPROTÉZYBEDROVÉHO KĹBU

Autor: I. GulášováPracovisko: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., Bratislava

Súhrn

Autorka popisuje základné oblasti konzervatívnej a chirurgickej liečby u pacienta po totálnejendoprotéze. Analyzuje úlohy sestry v dlhodobej, krátkodobej a bezprostrednej predoperačnejpríprave pacienta. Osobitnú pozornosť venuje pooperačnej starostlivosti o pacienta, rehabilitačnémuprogramu po operácii totálnej endoprotézy bedrového kĺbu s osobitným dôrazom na včasnúrehabilitáciu po implantácii totálnej endoprotézy. V závere príspevku uvádza viaceré zásadysprávnej životosprávy u pacientov s totálnou endoprotézou.Kľúčové slová: koxartróza, rehabilitačný program, dvojdobá chôdza, trojdobá chôdza,ošetrovateľská starostlivosť

Gulášová, I.: Importance of rehabilitation inthe process of the complete curative and nursingcare at patient before and after the operation ofthe total andoprothesis of the coc – cyx

Summary

The author describes the basic fields of theconservative and surgical therapy at the patientafter the total andoprothesis. She analyses thetasks of the nurse in the long – term, short thermand immediate preoperating preparation of thepatient. Special attention attends to therehabilitation programe after the operation ofthe total endoprothesis of the cox-cyx, giving thespecial emphasis on the early rehabilitation afterthe implatation of the total endoprothesis. In theend of the contribution she presents severalprinciples of the correct condukt of life of thepatient with total endoprothesis.

Key words: coxarthrosis, rehabilitationprograme, two – stroke walk, three – stroke walk,nursing care

Gulášová, I.: Die Bedeutung der Rehabilitationim Prozess der komplexen Heil - undPflegefürsorge bei dem Patient vor und nachder Operation der Hüftgelenktotalendoprothese

Zusammenfassung

Die Autorin beschreibt die Grundgebiete derkonservativen und chirurgischen Behandlung beidem Patient nach der totalen Endoprothese.Analysiert die Aufgaben der Schwester in derLangzeit - Kurzzeitbehandlung und unmittelbarevoroperative Zubereitung des Patienten. Diesondere Beachtung schenkt der nachoperativenFürsorge um den Patient, demRehabilitationsprogramm nach der Operationder Hüftgelenktotalendoprothese mit derSonderbetonung auf rechtzeitige Rehabilitationnach der Implantation der totalen Endoprothese.Am Schluss des Beitrages nennt die Autorinmehrere Grundsätze der richtigen Lebensart beiden Patienten mit der totalen Endoprothese.

Schlüsselwörter: Koxarthrose –Rehabilitationsprogramm, zweizweitiges Gehen,dreizeitiges Gehen, Pflegefürsorge

ÚvodZákladným predpokladom úspešného liečeniaje odborné lekárske vyšetrenie, správnestanovenie diagnózy a výber vhodného liečebnýpostup. Tento liečebný postup býva zdĺhavý,a preto si vyžaduje trpezlivosť nie len lekára,ale aj pacienta postihnutého koxartrózou.Dôležité je poučiť pacienta o tom, že vzniknutéchorobné zmeny nemožno napraviť. Je však

možné postup ochorenia spomaliť, niekedy izastaviť, priaznivo ovplyvniť sprievodnéznaky, znížiť bolestivosť a zlepšiť pohyblivosťpostihnutej končatiny. Veľmi však záleží odštádia postihnutia.

Liečbu koxartrózy môžeme rozdeliť na:- konzervatívnu liečbu- operačnú liečbu

Gulášová, I.: Importance of rehabilitation in the process of the complete curative and nursing...

251


Dôležitou časťou tejto liečby je prevencia.Existuje niekoľko zásad, ktoré zabraňujú vznikuartrózy alebo aspoň spomaľuje jej vývoj(1).Zatiaľ čo pri vyvinutej koxartrózezdôrazňujeme pokoj a vylúčenie preťažovania,pri jej prevencii nabádanie rozvíjať pohybovéschopnosti. Pravidelné a rozumné zaťažovaniekĺbu prospieva k udržovaniu dobrej funkciekĺbovej chrupavky.Ďalšou zásadou je nepreťažovať kĺby. Dbaťna správne pohybové stereotypy (správnedvíhanie bremien, správny stoj, sed, chôdzu).Dôležité je tiež udržanie primeranej telesnejhmotnosti a tým vylúčenie obezity a následnépreťažovanie kĺbov. Dôraz treba klásť napredchádzanie úrazov a to veľkých aj malých.Ak už k nim došlo, musia byť správnedoliečené. Treba tiež predchádzať vznikuplochých nôh. Ak ploché nohy vznikli jepotrebné, aby pacient nosil ortopedické vložkya pravidelne cvičil cviky na ploché nohy. Vprevencii je dôležité celkové otužovanie, trebasa však vyvarovať prechladnutiu kĺbov a svalov.Ďalšou súčasťou konzervatívnej liečby jemedikamentózna liečba. Bolesť vyvoláva nielen tlmivé reakcie, ale i hojivé procesy. Pretotlmíme len nadmernú trápivú bolest (hlavnepokojovú). V štádiu vysokej bolestivosti sapodávajú lieky na tlmenie bolesti a uvoľňovaniesvalových kŕčov. Najčastejšie sa podávajúsalicylové preparáty (Acylpyrín, Alnagon,Ataralgin), pri výraznejších bolestiach Ketazon,Rheumanol, Surgam. Tiež sa môžu podávaťtzv. nesteroidné antireumatiká a ďalšie lieky narozšírené ciev, na zlepšenie prekrvenia, nauvoľnenie svalových kŕčov, vitamíny a iné. Oužívaní liekov vždy rozhoduje lekár.

Rehabilitačná liečbaPredstavuje veľmi dôležitú, neodmysliteľnúsúčasť konzervatívnej liečby

Spočíva hlavne v liečebnej telesnej výchove,fyzikálnej liečbe a iných zložiekkomplexnej rehabilitácie (13).Pohybová liečba sa musí riadiť štádiomkoxartrózy. Keď ide o tzv. kompenzovanúkoxartrózu (pri ktorej ešte nie je rozvinutý zápalso silnou bolesťou) doporučuje sa sústavnécvičenie na posilnenie svalstva končatín aposturálnych svalov, cviky v odľahčení (veľmivhodné je v tomto smere plávanie,bicyklovanie) na udržanie rozsahu hybností,cvičenia na zlepšenie prekrvenia tkanív, nauvoľnenie svalových spazmov a navytiahnutie

V období dekompenzovanej koxartrózy (privýraznej bolestivosti bedrových kĺbov) savyžaduje odpočinok a pokoj na posteli vpriebehu niekoľkých dní. Odpočinok sakombinuje s trakciami dolných končatín apolohovaním. Chôdza sa povoľuje ibapomocou paličky alebo bariel. Vhodnýmtypom cvičenia pri koxartróze je cvičenievo vode. Voda nadľahčuje, čím zmenšujehmotnosť tela a tiež kladie určitý odporvykonávanému pohybu. Čím sú svaly okolobedrového kĺbu silnejšie, tým je lepšia svalovákoordinácia a stabilita kĺbu. Nesmie sa všakzabúdať precvičovať celé telo, využívajú sa zatýmto účelom na to kondičné cvičenia.Dôležité je, aby sa cvičením nevyvolávali ešteväčšie bolesti alebo preťaženie končatiny,pretože by mohol naskočiť reflexný obrannýspazmus. Úlohou liečebnej výchovy je tedaudržať, resp. zväčšiť rozsah pohyblivosti apritom znova obnoviť koordináciu svalov, ktorépriamo zabezpečujú funkciu kĺbu a nepriamopostavenia panvy a bedrovej chrbtice.

Fyzikálna liečbaZ fyzikálnych liečebných postupov sa v obdobípokoja využívajú tepelné procedúry, najmä tie,ktoré spôsobujú lokálnu hyperémiu. Patriasem diadynamické prúdy, ionoforéza,interferenčné prúdy, ultrazvuk a iné. Tietoprocedúry majú hlavne analgetický aspazmolytický účinok.Zvláštne postavenie medzi fyzikálnymiprostriedkami má liečba masážou. Ňoumožno priaznivo ovplyvniť druhotné svalovézmeny a miestne poruchy prekrvenia.

Ortopedicko – chirurgická liečbaKeď je chôdza u pacientov s koxartrózouvážne ohrozená a nemožno prijateľnou dávkouliekov uľahčiť bolesť, ktorá neustupuje v pokojiani v noci, a na Rtg náleze sa potvrdí výraznézúženie hĺbkovej štrbiny, tvorba okrajovýchosteofytov, spravidla sa uvažuje o operáciíbedrového kĺbu.Operácia sama je len časťou z celého komplexuopatrení, ktorá spočíva v predoperačnejpríprave, vlastnom operačnom výkone apooperačnej starostlivosti. Jednou z možnostíortopedicko - chirurgickej liečby je aplikáciatotálnej endoprotézy bedrového kĺbu.

Rozdelenie totálnych endoprotéz podľaspôsobu fixácie:- Cementové reperezentujú tieto systémy:- systém Mc Keeov - kovová jamka a hlavica

252

- systém Chamleyov - jamky z plastickejhmoty, hlavica z kovu alebo keramiky- systém rotačný Weberov - pôvodná hlavicaz delrínu či polyesteru, driek a jamka kovová,po neúspechu s plastickou hmotou sa používahlavica z kovu alebo z keramiky a jamka zpolyetylénu (2).

- Necementové predstavujú tieto systémy:- celokovové (Sivaš, Ring)- totálne protézy s interpozitom z plastu medzikovovou jamkou a hlavicou s driekom- celokeramické (Salzer)- kombinácia kovu s keramikou (driek kovový,keramická hlavica a jamka)

Prechodom medzi cementovými anecementovými protézami sú také, ktorýchjeden komponent je cementový druhý nie,obyčajne je jamka necementovaná a hlavicacementová. O indikácii a výbere typu protézyrozhoduje lekár, vždy individuálne k danémupacientovi.K operačnej liečbe priraďujeme predoperačnúprípravu, vlastnú operáciu a pooperačnúzdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť.

Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta

Predoperačná príprava pacienta pred operáciouTEPPredoperačnú prípravu môžeme rozdeliť dotroch fáz:- dlhodobá – predstavuje stabilizačnúkompenzáciu pridružených ochoreníCelkový stav pacienta a jeho spôsobilosť naoperáciu posúdia internista, anesteziológ,prípadne iní odborníci v závislosti odpridružených ochorení pacienta (diabetológ,reumatológ, neurológ, urológ prípadne ďalší).- krátkodobá – predstavuje absolvovaniepredoperačných vyšetrení, odberovbiologického materiálu, RTG snímky(8).Úlohou sestry v tejto fáze je zabezpečiťbezchybný odber biologického materiálu.Súčasne by sa malo stať samozrejmosťou, žesa oboznámi nielen s pacientovým zdravotnýmstavom, ale že pozná aj jeho osobitnézvláštnosti, sú jej známe jeho problémy, ktorému pomáha riešiť, alebo aspoň sa usilujezmierniť ich negatívne pôsobenie na pacientovupsychiku v predoperačnom období(samozrejme, že v uvedenej aktivite sestrapokračuje i po operácii). Tieto informácie opacientovi sestra získava hlavne rozhovorom,pozorovaním pacientových neverbálnych

prejavov a celkového správania sa pacienta.Ďalej sestra získava lepšiu predstavu opacientovi, jeho potrebách, obavách a prianiachi na základe osobného kontaktu s jehopríbuznými a známymi. Na zmierneniepacientových obáv z operácie je veľmiúčinné a vhodné keď mu sestra priblížicelý pooperačný priebeh. Snaží sa pravdivozodpovedať na jeho otázky. A to aj nanevyslovené otázky pacientov. Mnohípacienti si netrúfajú vysloviť niektoré otázky,lebo si jednoducho myslia, že ich požiadavkana sestru je neadekvátna – prehnaná. Príčiny,prečo existujú nevyslovené otázky u pacientovsú najmä tieto: strach pacienta, že sestru prílišzaťažuje, strach pacienta z obsahu otázky,strach pacienta z odpovede, z holej pravdy,nedostatočná dôvera pacienta k sestre(6).Otvoreným prístupom sestry k pacientovi aotvorenou komunikáciou si sestra získa, naklonípacienta pre obojstranne vyhovujúcuspoluprácu, ktorá je veľmi dôležitá vpooperačnom období. Všetky informácie ktorésestra pacientovi podá musia byť v rámcisesterských kompetencií a vždy so zreteľomna úroveň pacientovho chápania , vnímaniacelej situácie a nielen na základe úrovneinteligencie pacienta. Osobitné postavenie voblasti rehabilitačných metód má problematikaprenosu informácie a poradenstva – edukácie.Informácia o zdravotnom stave pacienta,možnej prevencii komplikácii, jej forma,prenos, jej obsah a dopad na pacientapredstavujú vlastné pole edukácie. Základnúotázku tu zaujíma adekvátna voľba motiváciepacienta (5.)- bezprostredná – zahrňuje v sebe hygienickústarostlivosť o pacienta pred operáciou apremedikáciu.

Deň pred operáciou sa ošetrovateľskástarostlivosť (so zameraním na perfektnúprípravu pacienta) zameriava na:- zabezpečenie potrebného množstvatransfúznych prípravkov k operačnémuzákroku, zvyčajne dva litre erytrocytárnej masy,- primeraný príjem živín a tekutín,uprednostňuje sa ľahko stráviteľná strava adostatočné množstvo tekutín (aspoň dva litre),príjem potravy per os končí 6-8 hodín predoperáciou- kontrolu acidobázickej rovnováhy, krvnéhoobrazu a ionogramu 12 hodín pred zákrokom- aplikáciou ordinovaných liekov internistoma anestéziológom- prípravu čreva jednorázovou očistnouklyzmou


253


- hygienickú očistu celého tela- zabezpečenie maximálneho psychickéhopokoja a dostatočného odpočinku v noci predoperáciou

Bezprostredná predooperačná príprava vdeň operácie zahrňuje:- špeciálnu prípravu operačného poľa -vyholenie miesta operačného poľa aalkoholový obklad- zabezpečenie intravenózneho prístupu- parenterálne podávanie liekov ordinovanýchinternistom a anesteziológom- aplikáciu profylaktickej dávky antibiotík,najčastejšie cefalosporínov III. generácie- naloženie vysokej bandáže na neoperovanúdolnú končatinu- aby si pacient vybral zubnú protézu z dutinyústnej ak pacient nie je schopný vybrať si jusám, vyberie mu ju sestra), odstránil make-up,nemal nalakované nechty- transport pacienta na operačnú sálu

Pooperačná starostlivosť o pacienta po operáciiTEPPooperačná fáza začína prijatím pacienta napooperačnú izbu a končí sa, keď je pacientúplne zotavený z operácie. Bezprostrednápooperačná starostlivosť zahŕňa v sebe krokyzhodné pre všetky závažné chirurgické zákroky.Komplexne sa zameriava na zabezpečeniea kontrolu :- respirácie, vonkajšej aj vnútornej- kardiovaskulánej funkcie, to je cirkulácie- homeostázy organizmu- funkčnosti drenáže operačnej rany asterilného krytia- nízkoinfekčného prostredia v bezprostrednejblízkosti pacienta- polohovania- prijímania stravy v rámci diétneho obmedzeniau pacienta- vyprázdňovania u pacienta

Pacient prichádza z operačnej sály snapojenými dvomi alebo tromi Redonovýmidrénmi, ktoré aktívne odsávajú krv z okoliaoperačnej rany. Sestra zabezpečuje ichfunkčnosť a sleduje množstvo odsatej krvi.Prípadné vysoké krvné straty hlási lekárovi.Množstvo odsatého obsahu za konkrétnyčasový úsek vždy zapíše. Redonove drénysa ponechávajú 36-48 hodín.Každá manipulácia s operovanou končatinouznamená pre pacienta bolestivý zásah, preto jepotrebné kontinuálne podávanie analgetík (stáleplatí zásada, podľa ordinácie lekára).

Rehabilitačný program po operácii TEP 1. deň po operácii sa sústreďuje na- polohovanie dolných končatín,- dýchaciu gymnastiku (ako prevenciuhypostázy, na zlepšenie zásobovaniaorganizmu kyslíkom),- cievnu gymnastiku (prevenciatromboembolických komplikácií na periférii),- kondičné cvičenia nepostihnutými končatinamia trupom.2. deň po operácii sa sústreďuje na : - podľa stavu pacienta ako l .deň, pridaťizometrické kontrakcie quadricepsu, drillquadricepsu,- stabilizačný výcvik na dolné končatiny,reflexné ovplyvnenie dolných končatín cezhorné končatiny a trup, aktívne cvičeniedolných končatín a tiež exceatrickú akciu namusculus iliopsoas,- podľa pokynov operatéra vertikalizovať dosedu, prípadne aj do stoja,- izometrické kontrakcie quadricepsu agluteálnych svalov,- nácvik zdvíhania panvy, v sede vykonávaťstabilizačný výcvik cez trup, cievnugymnastiku a aktívne cvičenie dolných končatín.3. deň po operácii sa sústreďuje na :- ako 2.deň, pridať nácvik samostatnéhovysadzovania a postavovania,- vertikalizovať do stoja a nacvičovaťreedukáciu chôdze v odľahčení.4.-6. deň po operácii sa sústreďuje na :- pokračovanie v rehabilitácii v zmysleposilnenia svalstva dolných končatín, hornýchkončatín, ale aj trupových svalov,- rozširovanie rozsahu pohybu a tiež svalovúsilu v operovanej dolnej končatine,- správnu reedukáciu sedu, stoja a chôdze upacienta.K tomuto možno využívať rôzne typy cvičenía facilitačné prvky.7.-9. deň po operácii sa sústreďuje na :- k predchádzajúcej rehabilitácii sa pridávanácvik otáčania na brucho a cvičenia v tejto |polohe (táto poloha je vhodná najmä naposilňovanie chrbtových svalov, gluteálnychsvalov a flexorov kolena).10.-13. deň po operácii sa sústreďuje na :|- pokračujeme v aktívnej rehabilitácii,- po úspešnom zvládnutí chôdze po rovine sanacvičuje chôdza do schodov a zo schodov,- pacient sa učí samostatnosti (aby samostatnezvládol bežné denné činnosti ako je hygiena,obliekanie a podobne.)14. deň po operácii sa sústreďuje na :- keď sa operačná rana zhojila podľa potrebysa pacientom vyberajú stehy (pokiaľ nenastali

254

iné komplikácie). Podľa rozhodnutia lekárovpacient môže byť na 14. deň po operáciiprepustený do domáceho ošetrenia sodporučením ambulantného doliečenia.

Včasná rehabilitácia po implantáciitotálnej endoprotézy. Samotná operácia - implantácia totálnejendoprotézy bedrového kĺbu vedie k zníženiuaž vymiznutiu bolestí. Početné štúdiedokumentujú, že výsledok operácie nezávisílen od operačného výkonu realizovaného navysokej odbornej úrovni, ale aj od následnejrehabilitácie (9).Všeobecným cieľom rehabilitácie je zaisteniemaximálnej funkčnej nezávislosti vkaždodenných aktivitách za účelom zlepšeniakvality života u pacienta. Kľúčom k tomutocieľu je odstránenie bolesti, zlepšeniefunkčného stavu a dlhá životnosť endoprotézy.Šetrné polohovanie a aktívne pohybyoperovanej končatiny, nácvik správnej chôdzes odľahčením a poučenie pacienta jenajdôležitejšou oblasťou v celej včasnejrehabilitácií. Šetrným používaním endoprotézysa znižuje riziko predčasného uvoľnenia, ktoréje najčastejšou komplikáciou.

Včasná rehabilitácia v zdravotníckom zariadení(na klinike, či na oddelení) je zameraná narýchlu remobilizáciu, dosiahnutie samostatnostiv presunoch a sebaobsluhe, ďalej na chôdzu sfrancúzskymi barlami, dobrý rozsah pohybua dobrú svalovú silu, zmiernenie svalovejdyzbalancie, ako aj na poznanie domácichcvičení a možných komplikácii.Pacienti po operačnom zákroku sa prepúšťajúz nemocnice v tom čase, keď vedia chodiťpomocou francúzskych bariel bez zaťažovaniaoperovanej končatiny.Chôdza pomocou francúzskych bariel má byťdvojdobá. Začína sa stojom na neoperovanejkončatine. Vykračuje sa súčasne operovanoukončatinou a barlami .

Avšak platí zásada, že u menej obratnýchpacientov možno povoliť trojdobú chôdzu:1. doba - vykročenie oboma barlami2. doba - položenie operovanej končatiny medzibarly3. doba - prísun alebo krok zdravou(neoperovanou) končatinou (7).

Chôdza do schodov a zo schodov:Pri chôdzi do schodov sa vykročí najprvzdravou končatinou, potom sa prisunie

operovaná končatina s barlami. Pri chôdzi zoschodov sa vykročí najskôr barlami aoperovanou končatinou a potom sa prenesiehmotnosť na zdravú končatinu.

Pacient s endoprotézou bedrového kĺbu má maťnasledovné pomôcky:- malú podušku, ktorú si vkladá medzi kolenápri ležaní na neoperovanom boku- l pár francúzskych bariel- tašku cez rameno na prenášanie drobnýchveci- dlhú lyžicu na obúvanie obuvi- zvýšenie sedadla na WC- navliekač ponožiek a pančúch- stoličky do vane pre lepšie vstávanie z vane

Od 6 mesiacoch po operácií sa pacientovipovoľuje plné zaťažovanie. Aj pri povolenomplnom zaťažovaní sa ale pacientovi odporúčapri chôdzi na väčšiu vzdialenosť (naprechádzku, na cestu do zamestnania apodobne) používať paličky, niekedy ajfrancúzske barle. Pri chôdzi doma alebo v prácisa má používať jedna vychádzková palica. Bezpalice by sa mali pacienti pohybovať čonajmenej, prakticky len pri činnostiach, priktorých sú potrebné obe ruky.

Hlavné zásady „novej“ životosprávy upacientov s totálnou endoprotézou- naučiť sa správne ležať, sedieť a stáť,- neležať na boku, najmä nie na straneoperovanej končatiny, treba ležať a spať s maloupoduškou medzi kolenami,- nesedávať v nízkych a hlbokých kreslách,kde sa vyžaduje veľké ohnutie v bedrách,- neprekladať operovanú končatinu cez zdravú,- neotáčať sa na operovanej nohe, otáčať savždy malými krôčikmi,- pri jazde na bycikli sa vyvarovať prudkýchnárazov, opatrne nasadať a zosadať z bycikla,- cvičiť pravidelne, podľa pokynovfyzioterapeuta.

Športové aktivity majú výrazne pozitívnyfyzický, psychický aj sociálny vplyv na kvalituživota pacientov po implantácii TEP, na druhejstrane však skracujú životnosť endoprotéz.Hlavné riziko športovania po implantácii TEPbedrového kĺbu spočíva vo včasnejšomopotrebovaní sa protézy. Zvyšuje sa aj rizikodislokácie a fraktúr endoprotézy alebo v okolíTEP. Prevencia je zameraná na obmedzeniešportových aktivít, pri ktorých dochádza knárazom, rotáciám alebo dvíhaniu bremien. Za


255


vhodné športy sa považujú hlavne plávanie abicyklovanie.Ak pacient zvládne požadované úkonysebaopatery a jeho celkový zdravotný stav jestabilizovaný a na dobrej úrovni, môže byťprepustený do domáceho ošetrenia. Dostanepoukaz na kúpeľnú liečbu, ktorá sa realizujezhruba o 4-6 týždňov po prepustení zozdravotníckeho zariadenia, z nemocnice.Nekomplikovaný priebeh pooperačnéhoobdobia po aplikácii totálnej endoprotézybedrového kĺbu znamená pre pacientaprinavrátenie adekvátnej mobility, odstráneniechronickej bolesti, ktorá ho sprevádzala doslovana každom kroku, jeho ďalší život je tedamožný na kvalitatívne vyššej úrovni.

Komplikácie po implantácii TEPMedzi najzávažnejšie komplikácie poimplantácii totálnej endoprotézy patria:- tromboembolická choroba – prevenciaspočíva v bandážovaní, vo včasnej mobilizácii,v podávaní antikoagulancií(10),- hlboká infekcia v operačnej rane -prevencia: každá, akákoľvek čo i len veľmidrobná povrchová infekcia musí byť ihneď adôsledne liečená (4, 12),- dislokácia (luxácia) – k tejto komplikáciidochádza najmä u starších pacientov soslabosťou svalstva bedrového kĺbu a poopakovaných operáciách bedrového kĺbu.Kvôli riziku luxácie v rámci rehabilitácie musímeprvé tri mesiace rešpektovať tzv. zakázanépohyby (addukcia, rotácie-najmä extra rotácia),používať zvyšovacie WC, spať s poduškoumedzi kolenami, používať ďalšie pomôcky(napríklad obuváky)(3),- uvoľnenie endoprotézy - je najčastejšoupríčinou zlyhania TEP. Prejaví sa štartovacoubolesťou v koxe, inguine alebo v stehne.Ohrození sú najmä mladí, obézni,nedisciplinovaní a hyperaktívni pacienti.

ZáverPrvé obdobie nemocničného pobytu pacientapo operácii totálnej endoprotézy je kritickýmobdobím na psychologické podchytenie apsychologickú podporu pacienta, na čo trebapamätať. Keď sa problémy pacienta včas asprávne neriešia, vytvárajú sa podmienky prechronickú depresiu až po zmeny v osobnosti

pacienta prejavujúce sa v správaní pacienta. Zuvedeného dôvodu je nevyhnutné citlivo, nodôrazne koordinovať pacientove predstavy arealitu jeho vlastnej súčasnej situácie.

Literatúra1. BOŠMANSKÝ, K.: Koxartróza. Bratislava,Ústav zdravotnej výchovy, 19902. ČECH, O. - PAVLACKÝ, R.: Aloplastikakýčelního koubu. Praha, Avicenum 19833. DROSTE, C. - PLANTA, M.: Memorixvademecum lékaře. Praha, Scientia medica,1992, str.319, ISBN 80-85526-04-24. FERENČÍK, M. - ŠTVRTINOVÁ, V.,BERNADIČ, M., JAKUBOVSKÝ, J., HULÍN,I.: Zápal, horúčka, bolesť. Bratislva, Slovart,Slovac Academic Press, 1997, str.215, ISBN 80-85665-81-65. GULÁŠOVÁ, I.: Edukácia pacienta sestrouvo fyziatricko – rehabilitačnej ambulancii.Speculum Nostrum. Roč. 5, č. 4/2004, str.106-107, ISSN 1335-76546. GULÁŠOVÁ, I: Nevyslovené otázkypacientov. Revue ošetrovateľstva alaboratórnych metodík. Roč. VI, č. 4/2000, str.139-142, ISSN 1335-50907. GÚTH,A et al.: Liečebné metodiky vrehabilitácii pre fyzioterapeutov. Bratislava,LIEČREH GÚTH, 2005, ISBN 80-88932-16-58. GÚTH,A et al.: Vyšetrovacie metodiky vrehabilitácii pre fyzioterapeutov. Bratislava,LIEČREH GÚTH, 2005, ISBN 80-88932-13-09. KRÁLOVÁ, M. - MATĚJÍČKOVÁ, V.:Rehabilitace u reumatických nemoci. Praha,Avicenum 198510. OLEJNÍK, J. et al.: Perioperačná liečebnástarostlivosť. Bratislava, EBNER, 1999, str.234,ISBN 80-968184-7-311. REJHOLEC, V.: Revmatizmus. Praha,Avicenum 199012. ZÁLIŠOVÁ, M.: Nové trendy v pohybovéterapii u roztroušené sklerozy, Rehabilitácia,XLIII, 2, 2006, s. 118-124, ISSN 0375-092213. ZSOLT Cséfalvay: Efektivita a akcentyterapie pacientov s chronickou afáziou,Rehabilitácia, Vol. 43, No. 3, 2006, s. 179-183,ISSN 0375-0922

Adresa autorky: I. G., PhD. Narcisová 40, 82101 BratislavaE – mail : [email protected]

informácie hľadaj na adrese www.rehabilitacia.sk

256

OBJEDNÁVKANA KNIHU:NA ČASOPIS:Záväzne si objednávam časopis Rehabilitáciaod roku 2009. Časopis posielajte na mojudomácu adresu:

__________________________________meno

__________________________________ulica

__________________________________mesto

__________________________štát

Vydavateľstvo

LIEČREH GÚTH, s. r. o.P. O. BOX 77Bratislava 37831 01Slovensko

REHABILITÁCIA, časopis pre otázky liečebnej, pracovnej, psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie. Vydáva Vydavateľstvo LIEČREH GÚTH, s.r.o.za odbornej garancie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava. Zodpovedný redaktor: Anton Gúth. Kontaktná adresa redakciea distribúcie: LIEČREH GÚTH, s.r.o. P.O.BOX 77, 831 01 Bratislava 37, tel. 00421/2/59 54 52 43, fax 00421/2/544 147 00, e-mail: [email protected]: TONO. Tlačiareň: Tlač Prikler, Bratislava. Vychádza 4-krát ročne, jeden zošit stojí 50 Sk(po 1.1.2008: 1,659 € + DPH, konverzný kurz je 1 € = 30,126,- Sk) alebo 54 Kč (pre Česko) - platné pre rok 2008. Objednávky na predplatné (aj do zahraničia) a inzertnú plochu prijíma redakcia na kontaktnej adrese.Pri platbách poštovou poukážkou akceptujeme len prevody smerované na náš účet č. 10006 101017020/4900 v Istrobanke Bratislava alebo na účet 212130130/0300 v ČSOB Hodonín. Tento časopis je indexovaný v EMBASE/Excerpta Medica, MEDLINE a SCOPUS. Internetová stránka: www.rehabilitacia.sk.Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Za obsah reklám a článkov zodpovedá autor. Podávanie „Tlačovín“ v SR povolené Riaditeľstvom pôšt Bratislava č. j.4/96 zo dňa 30.8.1996, v ČR na základe dohody o podávaní poštových zásielok „Obchodní psaní“ č. 068120-003/2007. Indexové číslo: 49 561. Reg. č. MK:EV 179/08. ISSN 0375-0922.

Redakcia časopisu Rehabilitácia Vám želá milostipné prežitie Vianoca všetko dobré do Nového roka. Nech sa Vám splnia všetky pracovnéa osobné snaženia, túžby a želania! Vaša redakcia

Vianočné želanie redakcie

Documents

4 REH 2008 - rehabilitacia.sk197 Rehabilitácia, Vol. 45, No. 4, 2008 3. IR-C (dlhovlnné pásmo, 3 000 - 10 000 nm) nepreniká vodou, atmosférou ani sklom, absorbuje sa atmosférou,