„Cit bohatší ako ľudská reč

je. Sám sebou krásny, nie

ozdôbkami. Kto poráta, čo

má, iba žobrák je. Lež moja

verná láska vzrástla tak,

že poklady jej nikdy

nespočítam.“

(W. Shakespeare)

BÁSEŇ O MAMÁCH

Dobré mamy majú sviatok,

pretože dnes nie je piatok.

Ale že je nedeľa,

všetky dostanú bozk od priateľa.

Priateľ preto dobre vie,

že ich aj tým rozochvie.

Mamy veľké srdcia majú,

a preto nás bozkávajú.

Vážme si ich nielen v nedeľu,

ale po celý rok, milý priateľu.

Jakub Horodník 7. B

DEŇ MATIEK Mama je to najkrajšie, čo

na tomto svete máme. Na otca

tiež nemôžeme zabudnúť. Títo

dvaja ľudia sú to najcennejšie,

čo máme v našom živote.

Mama nás vždy podvihla,

keď sme spadli a dala nám

priestor ísť ďalej. Mama by nás

nenechala len tak.

Určite každý z nás si

rozbil koleno. Mama sa na nás preto nevykričala, ale pohladkala

nás, usmiala sa, pofúkala nám ho a slzy zmizli z našej tváre.

Niekedy, keď ju zlostíme alebo odvrávame, určite ju niekde pri srdci

bolí. Vždy nám dala pomocnú ruku a my sa jej takto odvďačujeme.

Nikto na tomto svete by nemal pohŕdať svojou matkou. Je to žena,

ktorá nás vychováva.

Mama je ako ranné slnko. Zasmeje sa a nám sa zdvihne

nálada.

Viktória Lichvanová 6.A

ANJEL

Keď som išiel večer spať,

chcel som niečo povedať.

Ústa sa mi zalepili,

oči sa mi otvorili...

Zrazu stál tam v plnej kráse,

zostal som stáť v úžase.

Spýtal som sa – čo tu robí?

Odpovedal – lásku množím...

Teraz už viem, kto to bol,

pravda, rád som sa s ním stretol.

Lásku do sŕdc priniesol,

no nielen malým deťom.

Bol to anjel z veľkej výšky,

ktorý čítal priamo z knižky,

že môj život krásny bude,

preto pri mne rád pobudne.

Patrícia Reváková 9. A

DEŇ MATIEK

Mamka je vždy krásna, milá,

na Deň matiek som jej kvietok kúpila.

Kvietku sa veľmi potešila,

ružu si veľmi obľúbila.

A tak som jej na záhrade

posadila malú ružičku.

Onedlho vyrástla krásna ruža červená.

Mamičke som povedala,

aby sa o ružu dobre starala.

Až raz pôjdem niekam skúšať šťastie,

ruža jej mňa pripomenie.

Veronika Kidalová 6.A

BÁSEŇ PRE MAMU

Píšem pre ňu báseň, vety,

natrhám jej krásne kvety.

Za to, že je taká milá,

som jej srdce nakreslila.

Spravím pre ňu to, čo treba,

prinesiem jej modré z neba.

Mamka, to je poklad drahý,

láska jej vždy z očí žiari.

Za tú nežnosť ďakujem jej,

pekný úsmev venujem jej.

Michaela Piňková 6.A

MÔJ ANJEL

Si môj anjel strážny,ktorý keď zaspávam, sedí vedľa mňaa pozoruje, či moje srdce biť neprestáva.

Si môj anjel šťastia,tešíš sa so mnou, keď som šťastná, keď úsmev na perách máš, mne ho dáš.

Si môj anjel lásky,vždy mi podáš pomocnú ruku,keď v tom hluku strácam pod nohami pevnú zem,vtedy, keď niekoho bezhlavo milujem.

Si môj anjel smútku,keď plačem, utrieš mi slzya povieš, že ťa to mrzí.

Si môj anjel dobra a nehy,lebo len vďaka tebe verím,že v sebe lásku mám,ktorú všetkým rozdávam.

Ty si anjel môj,ja som anjel tvoj.ĎAKUJEM, že si tu vždy pri mne bol.Bez teba nie som nik,len maličký pustovník.

Nikola Lesáková 8. B

DEŇ OTCOV

Veľa pekných dní je v roku,

čo nám vyčaria úsmev na tvári,

len jeden z tých dní by mal byť,

čo nám aj srdce rozžiari.

Je to deň otcov,

na ktorý zabudnúť sa nedá,

či je to pondelok, utorok a či streda.

Poďakujme otcom za to,

čo nám všetko dali,

keď sme boli väčší a či malí.

Nech im to slniečko

na ich tvári žiari,

potom bude úsmev

aj na našej tvári.

Nech nás stále chránia

a vedú naše kroky,

pre ďalšie, ďalšie roky.

Rút Kuľhová 6.A

ŽENÁM

Dnes je sviatok všetkých žien,

ôsmy marec veru hej,

všetky mamy, tety, babky,

oslavujú tento sviatky.

Či už kvietok a či dar,

prinesieme radi vám,

vy ste naše poklady,

bez vás je svet pochabý.

Prajeme vám k vášmu sviatku,

všetko krásne na začiatku,

ďalej veľa lásky, zdravia,

radosť z práce i uznania.

Aj keď občas nezdá sa,

bez vás život nedá sa,

vážime si vašu snahu,

pracovitosť i odvahu.

Alexander Jendroľ 6.A

DEŇ MATIEK

Jedného dňa sa malá Anička rozhodla, že

kúpi mamičke kvety na Deň matiek.

No problém bol, že nemala peniaze.

Uvažovala nad tým, ako si zoženie

peniaze. Napadlo jej, že by mohla venčiť

psy a pomáhať starým ľuďom v záhrade.

Začala chodiť od domu k domu. Za týždeň

nazbierala toľko peňazí, koľko potrebovala. Kúpila kytičku a darovala

ju mamičke.

Mamička sa radovala a malú Aničku vystískala tak, ako len

vládala.

Nikola Harčárová 6.A

JE TO LEN MINULOSŤ

Stále, keď začne svitať, začnem ťa s láskou vítať. Stále, keď sme spolu, obaja hráme hlavnú rolu. Stále, keď chceme cítiť objatiaa vidíme, že chvíle sa stále krátia,vieme, že medzi nami stoja prekážkya možno od mnohých samé predsudky a urážky.A tak ako cez rok blesky, hromy,tak nás už nikdy nič nezlomí.

Smútok každý deň i noca žiadna sila, žiadna moc,neovplyvní všetko to, čo sa stalo,ale moje city, moje srdce úprimné bolo.

Druhá šanca?Nie, bola to iba pasca.Neviem hrať už samú seba,pretože k šťastiu potrebujem jedine teba. Všetky tvoje problémy boli aj moje, vždy by som ti za to dala na dlaň srdce svoje. Už ťa nepoznávam. Alkohol? Dievčatá? Priatelia? Nie, city ti už nevelia.

Tak kto si?

Nechcem to vedieť, ale ťahá ma k tebe čosi, čo nedokážem vysloviť, to, že ťa budem navždy ľúbiť...

Barbora Hošáková 9. B

TY SI TEN CHLAPČEK

Len mesiac a hviezdy sú mojím svedkom,

oni ma sledujú v noci pri všetkom.

Zdieľajú so mnou trápenie a žiaľ,

keď myslím na teba a pozerám sa v diaľ.

Ty si tou príčinou, kvôli ktorej nemôžem spať,

ty si ten chlapček, ktorého chcem mať.

Patrícia Reváková 9. A

MAMAMama to je krásny kvet,

nedám ju za celý svet.

Keby som ju nemala,

asi by som plakala.

S mamou je život krajší, bez mamy je najškaredší.

Mamu mám ja veľmi rada,

básne pre ňu píšem rada.

Laura Hajníková 6.A

ANJELIK MÔJ

Šiel som lesom pomaličky,rozmýšľal som potichúčky.

Prečo sa mám tváriť šťastne?Necítim sa vôbec slastne.

Nie som šťastný ani troška,šťastie neznáma to pre mňa zložka.

Rád by som ho okúsil,no neviem, s kým by som to skúsil.

Len môj anjel o tom vie,v správnu chvíľu to povie.Keď sa zjaví pri mne dievča, a ja budem ako dieťa....Chcela som povedať - Ľúbim Ťa! Nuž to bolo, keď som bola dieťa.Teraz, keď viem, ako to chodí,už sa mi len zle vodí.

Chcela som milovať,no musím iba obetovať.Nemohla som lásku mať,veď inej ťa prenechať.

A tak tu teraz sedím,len bezhlavo sním,

že mohli sme si krásne žiťa z pohára lásky víno piť.

Patrícia Reváková 9. A

MÔJ OCKOKeď ráno vstanem,

usmeje sa a hneď

je krajší celý deň.

Keď nahnevám ho,

zamračí sa,

ja vtedy radšej utečiem.

Je mojím veľkým kamarátom,

no je aj mojou oporou,

je ochrancom, ktorý nás chráni,

aby sa nám nič nestalo.

Vie potešiť ma, keď som smutná,

keď plačem, vždy ma pohladí.

Keď potrebujem dobrú radu,

ocko mi stále poradí.

Michaela Belcáková 6.A

BÁSEŇ O MAMÁCHDobré mamy majú sviatok,

pretože dnes nie je piatok.

Pretože je nedeľa,

všetky dostanú bozk od priateľa.

Priateľ preto dobre vie,

že ich aj tým rozochvie.

Mamy veľké srdcia majú,

a preto nás bozkávajú.

Vážme si ich nielen v nedeľu,

ale aj po celý rok, milý priateľu.

Michal Horodník 6.A

BÁSNIČKA PRE MAMIČKUPre mamičku moju milú,

ktorú nadovšetko rád mám,

veľké srdce namaľujem

a k sviatku jej ho dám.

Na Deň matiek darujem jej

jednu peknú básničku

a mamička moja bude mať

celý deň úsmev na líčku.

Stanislav Rada 6.A

NAJVÄČŠIE ŠŤASTIEBola raz jedna mladá rodinka, ktorej

sa na svete žilo veľmi dobre. Prečo? Mali

krásny veľký dom, pekné auto a dobré

zamestnanie... Ale predsa im k šťastiu

niečo chýbalo...

V tom veľkom dome sa neozýval detský

smiech, nebolo počuť cupitať detské

nožičky a nikde neboli porozhadzované

hračky. Aj ich auto bolo smutné, veď tam sedávali len muž a žena.

Mali teda všetko, a predsa neboli šťastní.

Jedného dňa prechádzali okolo domu, v ktorom bývalo veľa

opustených detí a ktoré čakali, kým ich niekto bude ľúbiť. „Poďme sa tam

pozrieť,“ navrhla žena nečakane. Keďže muž nenamietal, spoločne ruka

v ruke otvorili veľkú bránu a vstúpili dnu. S otvorenými pusami

a vypleštenými očami pozorovali živý ruch, ktorý sa tu odohrával. „Sme

stále v tom istom svete?“ prebleslo súčasne mysľou obidvom dospelákom.

Ale tento svet sa im páčil. A páčil sa ešte viac, keď zrazu pri

hojdacom koníkovi zbadali malé čiernovlasé dievčatko, ktoré sa na nich

nesmelo pozrelo. Táto chvíľka však trvala len krátko. Zrazu dievčatko

vyčarilo prekrásny úsmev, ktorý si ihneď obidvoch získal. Okamžite vedeli,

že bez tohto dievčatka už domov neodídu.

A tak sa konečne ten pekný veľký dom mohol zmeniť na ešte krajší,

pretože sa v ňom ozýval šťastný detský hlások.

Michaela Jevičová 5. B

MAMINKA

Keď vidím svoju mamičku,

až veselú mám tváričku.

Hneď sa na mňa usmeje

a pohár materinskej lásky doleje.

Vždy pomáha mi s ochotou

a ja odvďačím sa jej dobrotou.

Až sa so mnou poháda,

ach, tá hlúpa nálada.

Akože to vlastne býva?

Čo to v sebe mamka skrýva?

Viem, že skrýva veľa lásky,

ale k čomu tie otázky?

Ani sama netuším,

keď mamine pravidlo poruším.

Odpustiť mi rýchlo vie,

veď pri zlostení veľmi rýchlo zostarne.

Mám ju aj tak veľmi rada,

je to predsa moja mama!

Ivana Ratvajová 9. A

NEVIEM...

Neviem, čo cítim, keď hľadím na teba,

no neviem, či by som prežila bez teba.

Neviem, čo si myslia hviezdy, keď blikajú,

neviem, či sa rany srdca dajú zošiť, či nedajú.

Neviem, čo myslím, keď poviem ti áno,

neviem, čo prinesie so sebou najnovšie ráno.

Neviem, či existuje večná láska,

neviem, či zmizne starostná vráska.

Neviem, či ľúbiť ma budeš a či ľúbiš ma teraz,

neviem, či moje srdce dokáže túžbou k tebe nerásť.

Neviem, či vnútro prerastie vonkajšiu krásu,

neviem, či rozpoznáš smútok z môjho hlasu.

Neviem, či vo mne vidíš to, čo v sebe vidím ja,

že ja a ty, že ty a ja, sme jednoducho obaja.

Neviem, či dávam ti veľa a či ešte viac dávaš mi,

neviem, či tvoje srdce k mojej duši nepatrí.

Neviem, či túžba a to, čo chceme sa musí splniť vždy,

neviem, či láska a šťastie nie sú len márne sny.

Viem len jedno, a to si dobre pamätaj,

že pokiaľ ti môžem veriť, tak ti budem veriť aj.

Verím, že chcené a túžobné sa môže skutočným stať,

hlavné je ísť, veriť a nikdy neprestať.

Barbora Hošaková 9. B

LÁSKA

Čo je to vlastne láska?

Snáď to, po čom sa zjaví prvá vráska...

Niekedy bolí, niekedy je krásna,

no nie vždy láska bozkom odpláca sa.

Občas je k nám krutá,

ale je tak krásna...

Čo bolelo, to zhojí sa,

čo chýbalo, to zdvojí sa.

Patrícia Reváková 9. A

LOVEC SMRTI

Hľadal, ale kde?Stratil nádej v mojom sne.Hľadal, ale prečo?Nádej, plamienok šťastia či iné niečo......niečo, čo zmení nás na nepoznanie,nie sú to len slová, či rozprávanie.

Keď hľadáš, nájdeš.Ako ľahký vánok pri tom znieš.Pohladenie, šuchot krídel či zvuk nebeského anjela?Nič jej už nepomohlo......už len v kúte ticho mrela.

No zrazu sa všetko strhlo.Duša jej pomaly odplávala,no smrť nie je to, čo si stále priala.Už je dobre.Bolesť opadla.Všetko sa začína od začiatku.Celá etapa života.A on to vie.Krv mu od lovenia v žilách vrie.Svet je preňho takto krajší...

...no nikto však nevie, kto bude ďalší.

Barbora Hošáková 9. B

KAŽDÝ ČLOVEK MÔŽE POMÁHAŤ Zvieratkám treba pomáhať. Podľa mňa, každý kto nájde na

ulici nejaké opustené mača alebo psa, tak nech sa najprv snaží

pýtať, či niekomu nepatrí. Ak sa k nemu nik nehlási, potom si to

zvieratko môže zobrať domov. Ja by som mu vymyslela meno

a starala by som sa o neho.

Treba pomáhať aj starým ľuďom? Áno! A ako? Najlepšie

pomôžeš, ak urobíš nejaký dobrý skutok. Napríklad, keď je to stará

babka, tak jej môžeš pomôcť s ťažkými taškami cestou z obchodu.

A ak niekto cudzí príde do nášho mesta, tak mu poradíš, kam má

ísť. Mamke môžem pomáhať, keď má veľa prania. Dedkovi, keď

chce čítať noviny a nevidí dobre, tak mu zasvietim svetlo.

Ja rada pomáham. A ty?

Kristína Bertová 2. A

KEĎ...

Keď cítiš, že klesáš k zemi,

že s tvojím smútkom strácajú sa vnemy,

keď odrazu pocítiš, že máš nádej,

že môžeš sa dotknúť aj ženy krásnej,

no všetok tvoj žiaľ odrazu vzplanie.

A šťastie? To ti v srdci vädne, zmenilo sa na nepoznanie.

Keď si myslíš, že je koniec,

že si chystáš hrob a na ňom jeden veľký veniec,

keď potom zistíš, že všetko bolo márne,

že včerajší deň, tie lúče slnka boli krásne,

no dnes sťa čary pomaly si hynú,

no ty nečakaj pomoc cudziu, pomoc inú.

Keď pomaly sa rozpadávaš

a popritom s cudzím osudom sa zahrávaš,

sám seba sa pýtaš veci:

„Prečo všetko závažie nosím na vlastnom pleci?“

Keď zlyhávaš a sám seba v tajomne hľadáš,

keď nevidíš svetlo, len nekonečno

a vieš, že v diaľke na teba čaká temné mračno,

no zrazu tvoje kolená na zem padnú

a v hlave máš len myšlienku kradmú.

Keď máš chuť sa zrazu vzdať,

prestať o láske snívať,

keď vlastné oči pomaly zatváraš

a myslíš si, že zo všetkého zlého vyplávaš,

prídem ja a podám ti ruku,

vyvediem ťa ďaleko z vlastného hluku.

Už žiadne slová, žiadne skutky,

len predstava, že život je krátky,

že všetko mihlo sa pred očami,

no bolesť zakopaná je pod čiernymi vrakmi.

A ten krásny pocit len,

že môžeš opäť snívať ten krásny sen...

Barbora Hošáková 9. B

ZOZNAMKAŠtyri hlúpe ťavy s hrbom

sedia si pred starým krbom.

Chlipkajú si z čiernej kávy,

z rádia im znejú správy.

Vydať by sa všetky chceli,

dve z nich hneď už po nedeli.

Do novín si inzerát

ťavy dali zo 2-krát.

Nikto sa mi neozýva,

ťavy k sebe nepozýva.

A tak zas len snívajú,

že sa raz snáď vydajú.

Zuzana Tutková 7. B

ŠŤASTIE Šťastie. Čo to vlastne je?

Mnohí vedia, mnohí nie.

Či je dôležité, nech posúdi každý sám,

ja som rada, že ho mám.

Je to dlhá niť, ktorá sa nedá rozuzliť.

Bez šťastia si život ani nevieme predstaviť.

Človek bez šťastia je ako kvet bez slnka

a voda, čo nikdy nežblnká.

Teplý dotyk, pohladenie,

pre nás je to potešenie.

Mať pri sebe milovaného človeka,

to je hádam pravda odveká.

Pre nikoho nie je šťastie priamo určené.

Je to možno hlas volajúci z hlbín zeme.

Nedá sa tak ľahko vyjadriť,

preto najväčším šťastím človeka je to, že môže žiť.

Diana Lučková 7. C

PLACHETNICAKrásna malá drevená,

bielymi plachtami zdobená,

v prístave sa vlní na modrom mori

a užíva si maličký pocit slobody.

Do plachiet jej vietor fúka,

blíži sa k nej silná búrka.

Studené kvapky zhora sa lejú,

plachetnicu maličkú v šíre more zavejú.

V noci na mori vládne ticho, tma,

ráno zasa hustá hmla,

dopoludnia slnko páli,

popoludní sa vietor valí,

večer sa mesiac vykotúľa,

milión hviezd ho vzhľadúva.

A v tom tichom šumení mora,

spomína si na teplo svojho domova,

na malý prístav v tom istom mori,

v ktorom sa teraz bludno morí.

Odrazu žiaľ a smútok ju zastihne

a jej drevené srdce začne prudko biť,

keď sa jej mysľou kapitán mihne

a ona zatúži s ním byť.

Chce cítiť jeho mocné ruky na svojom kormidle,

chce cítiť jeho kroky na svojej palube,

chce cítiť vôňu čerstvo ulovených rýb,

no nechce uprostred mora opustená hniť.

Už celé dni, týždne blúdi morom,

už nádej a viera ju opúšťa,

už nie je jej žiadna slávna loď vzorom,

už je zmierená so svojím osudom.

No v jednom hmlistom šere rána,

keď ešte nik ani len oči neotvára,

zacíti pevninu uprostred mora

a ocitne sa na brehu neznámeho ostrova.

Znova jej srdce ožije

a začne prudko biť,

znova začne cítiť teplo nového domova,

miesta, bez ktorého nie je šťastný nik. Diana Stašková 8. B