mm É

'*!> roNľ'IU

О ŠTÚDIU CUDZÍCH JAZYKOV vo svetle uznesení Rady ministrov

SSSR

Začiatkom júna t. r. sovietska tlač priniesla zprávu, že Rada mi­nistrov SSSR preskúmala otázku zlepšenia vyučovania cudzích jazy­kov na sovietskych stredných a j vysokých školách. Konštatovala, že vyučovanie cudzích jazykov v po­slednom čase sa o niečo zlepšilo, no súčasne kriticky poukázala a j na existujúce nedostatky a možnosti ich odstránenia. V zprávě sa po­ukazuje na dôležitý význam prak­tického ovládania cudzích jazykov odborníkmi rôznych vedných odbo-

j e nad čím rov, ako a j širokými vrstvami pra­cujúcich v záujme rozvinutia me­dzinárodných stykov a vzájomnej výmeny skúsenosti na poli politic­kej, kultúrnej a vedecko-technickej spolupráce.

Skutočnosť, že otázkam vyučova­nia cudzích jazykov v SSSR sa pri­pisuje taká dôležitosť, dáva podnet k úvahám a hlbšiemu zamysleniu sa nad uvedenou problematikou a j u nás, v ČSSR. Pri čítaní spomenu­t e j zprávy o i okovaní Rady minis­trov SSSR o jazykovej výuke, člo-

Й 2 Э Z P R A V O D A J I V O • Brigády m e d z i n á r o d n e .

Spolu s p o s l u c h á č m i F i lozo f ic­k e j f a k u l t y UK s a v t o m t o r o ­k u zúčastn ia na l e t n ý c h v y s o ­k o š k o l s k ý c h b r i g á d a c h a j d v a ­j a pos lucháč i U n i v e r z i t y L. Kossutha z Debrecína. Budú t o Stefan Koči a Irma Juhásová, pos lucháči s lovenč iny . Okrem toho, in c h c ú poznať a k o ž i j e a

p r a c u j e naša v y s o k o š k o l s k á m l á ­dež, a k o t r á v i s v o j e prázdn iny, c h c ú s a zdokona l i t 1 v s l o v e n č i ­ne.

• E í t e raz b r i g á d y — ale v Horskom parku. Na brigádach pr i ú p r a v e okol ia Internátu SNP v Horskom p a r k u s a v t o m t o r o k u dos iahl i p e k n é ú s p e c h y .

Na br igádach, k t o r é o r g a n i z o v a ­li f a k u l t y v č a s e o d 15. III. d o 17. V. odpracova lo 1041 p o s l u ­c h á č o v 5205 hod ín . N a j l e p š i a z n i c h j e l e k á r s k a faku l ta, k t o ­r e j pos lucháč i odpracova l i 2040 hodín. O k r e m t o h o s a v Hor­s k o m p a r k u organ izova l i a j d o ­b r o v o ľ n é b r i g á d y o b y v a t e ľ o v internátu. Z n ich s ú zas n a j l e p ­ší f a r m a c e u t i s o 4402 h o d i n a m i . V š e t c i s p o l u m a j ú z a s e b o u 9296 d o b r o v o ľ n ý c h b r i g á d n i c ­k ý c h hod ín . Spolu s br igádami, o r g a n i z o v a n ý m i f a k u l t a m i j e t o 14 501 hodín, č o p r e d s t a v u j e h o d n o t u 72 505 Kčs. Je t o k r á s ­n y dar p r e o b y v a t e ľ o v i n t e r n á ­tu. Vďaka v š e t k ý m b r i g á d n i ­k o m ! ( d z )

O niekoľko dni zainú letné vysokoškolské brigády

Ročník VI. Číslo 16. Brat is lava 24. j ú n a 1961 Cena 50 hal.

Za socialistickú školu

Ako sme priprauení na letnú aktiuilu

O n i e k o ľ k o d n í v y l e t i a n a v r c h o l k y s tož iarov s v ä z á c k e v l a j - zorganizovať tak, ž e k a ž d ý a b -ky . O n i e k o ľ k o d n í s a z o s t o v i e k m l a d ý c h h r d i e l na des ia tkach s o l v e n t p r i j í m a c i e h o pohovoru, p r a c o v í s k p o c e l o m S l o v e n s k u r o z n e s ú z v u č n é t ó n y H y m n y k t o r ý s a pr ih lás i n a br igádu, SFDM. O n i e k o ľ k o d n í s a z a č n ú t o h o r o č n é l e t n é v y s o k o š k o l - v y p í š e e š t e na f a k u l t e p r i h l á š -s k é br igády . Medzi t ý m i , k t o r í o d c h á d z a j ú splatiť s v o j d l h k u . Zvolávac ie l í s tky s a z a š l ú r e p u b l i k e j e a j n i e k o ľ k o s t o c h l a p c o v a d ievčat z n a š e j u n i v e r z i - iba t ý m , k t o r í b u d ú n a f a k u l t u ty . p r i j a t í . ( d z )

PREČO SA TAK; USMIEVA? Naučila sa tizda prvú sloven­skú vetu? Zvíťazila v zásadnej diskusii, či je múdrejší slon či ťava? Veľa drobných radostí — a ešte viac ťažkej úmornej práce zažijú chlapci a dievčatá v škole pre zahraničných štu­dentov v Senci. Dočítate sa o nich v našej reportáži na 3. strane.

A k o s m e s a n a t o h o r o č n ú l e t ­n ú a k t i v i t u pr iprav i l i , i o t o m , a k o s m e s i sp ln i l i s v o j e z á v ä z ­k y , s v e d č i a čísla. Čísla, k t o r é n á m hovoria, k o ľ k í z n á s s a p r i ­h lás i l i v t o m t o r o k u n a b r i g á d u . Štáb v y s o k o š k o l s k ý c h b r i g á d u r č i l e š t e z a č i a t k o m apr í la k a ž ­d e j f a k u l t e s m e r n é č ís lo — kvótu, k t o r á m a l a byť v o d í t k o m v n á b o r e n a b r i g á d y . F a k u l t y s i k v ó t y rozpracova l i n a r o č n í k y a v ý s l e d k y s ú u ž z n á m e .

N a j ú s p e š n e j š i e s i v n á b o r e počínal i f i l o z o f i . Na b r i g á d u nas túp i 343 c h l a p c o v a d i e v č a t z F i l o z o f i c k e j f a k u l t y , č í m t a k ­m e r na 100 pere. sp ln i l i k v ó t u . Je n á d e j , ž e k v ó t u v y s o k o p r e ­k r o č i a : n á b o r s a b u d e robiť i n a p r i j í m a c í c h pohovoroch. Na o s t a t n ý c h f a k u l t á c h j e s i tuácia horšia. Na f a r m á c i i z í skal i 141 br igádn ikov, na p r í r o d n ý c h v e ­d á c h 229, n a p r á v n i c k e j f a k u l t e 105 a na ITVŠ iba 32. Kolos m e ­dz i naš imi f a k u l t a m i — medic í ­n u — s m e si nechali nakoniec. Na l e k á r s k e j f a k u l t e zatiaľ z í s ­ka l i z k v ó t y 700 b r i g á d n i k o v 570 pos lucháčov, n o j e p r e d p o k l a d , ž e k v ó t u , v ď a k a b u d ú c e m u I. ročníku, prekročia.

Z č ís ie l v i d n o , ž e n a j h o r š í v n á b o r e n a b r i g á d y j e ITVŠ, k t o ­r ý zatiaľ s p l n i l k v ó t u iba n a 32 pere . J e t o s p ô s o b e n é s č a s t i t ý m , ž e pos lucháč i ITVŠ s ú c e z p r á z d n i n y dosť z a n e p r á z d n e n í , s č a s t i h á d a m i v y s o k o u k v ó t o u , a l e t r e b a povedať i to, ž e s v ä -záck i f u n k c i o n á r i n a ITVŠ n e ­urob i l i e š t e v n á b o r e n a l e t n ú a k t i v i t u vše tko, č o s a d a l o u r o ­biť. Preto V V ČSM p r i j a l u z n e ­senie, ž e F V ČSM a š t á t n a s p r á v a n a ITVŠ opäť p r e r o k u j ú o t á z k u n á b o r u a p r i j m ú o p a t r e ­n i a n a j e h o z lepšen ie .

Otázkou p r í p r a v t o h o r o č n e j l e t n e j a k t i v i t y p o s l u c h á č o v n a ­š e j u n i v e r z i t y s a z a o b e r a l i C e -l o z á v o d n ý v ý b o r KSS, k t o r ý p r i ­j a l i n i e k o ľ k o z á v a ž n ý c h u z n e ­

sení . P r e d o v š e t k ý m u lož i l v ý ­b o r o m ZO KSS n a v š e t k ý c h f a ­k u l t á c h vypracovať s p o l u s F V ČSM p l á n p o l i t i c k o - v ý c h o v n e j p r á c e na br igádach. Takýto p l á n u ž m a j ú h o t o v ý na f i l o z o f i c k e j faku l te , k d e h o urob i l i v k o m i ­s i i p r e b r i g á d y s p o l u s v e d ú ­c i m i b r i g á d a p r e d s e d a m i RV ČSM. CV KSS p r i j a l i uznesen ie , ž e ZO KSS m a j ú p o č a s b r i g á d zabezpečiť k o n t r o l u pracov ísk, k t o r e j s a zúčastn ia v ž d y f u n k ­cionár i ZO KSS, FV ČSM a š t á t ­n e j s p r á v y .

N e m ô ž e m e byť s p o k o j n í s v ý ­b e r o m v e d ú c i c h br igád. Predo­v š e t k ý m preto, ž e n a m n o h ý c h f a k u l t á c h s a nepodar i lo za v e ­d ú c i c h získať m l a d ý c h a s i s t e n ­tov (nehovor iac u ž o tom, ž e m l a d i as istent i , k t o r ý c h j e u nás n e ú r e k o m , b y s a m a i l zúčastňo­vať l e t n e j akt i v i ty I a k o r a d o v í b r i g á d n i c i ) . V e d ú c i s a tak g r u ­pova l i n a j m ä z r a d o v p o s l u ­cháčov v y š š í c h r o č n í k o v a tohto r o k u j e m e d z i n i m i I veľa p o s ­lucháčov 1. 1 II. ročníka.

F a k u l t y s a u z k o n c o m m á j a a z a č i a t k o m j ú n a dozvede l i , k a m n a s t ú p i a i c h pos lucháči . Br i ­g á d n i k o v u ž n a t i e t o pracov i ská rozdel i l i , zade l i l i i v e d ú c i c h a t e r a z č a k a j ú i b a n a z v o l á v a c i e l í s tky. F i l o z o f i napr . b u d ú p o ­sielať z v o l á v a c i e l í s t k y sami, o s t a t n ý m b r i g á d n i k o m zašte zvo lávac ie l í s t k y Štáb v y s o k o ­š k o l s k ý c h b r i g á d SÜV ČSM 14 d n í p r e d n á s t u p o m n a br igádu.

Väčš ina p o s l u c h á č o v s a p r i ­h lás i la n a j ú l . A b y s a z a b e z p e ­či la proporc iona l i ta m e d z i o b o ­m a p r á z d n i n o v ý m i mes iacmi , t r e b a venovať v e ľ k ú pozornosť n á b o r u p o s l u c h á č o v b u d ú c i c h p r v ý c h r o č n í k o v na p r i j í m a c í c h pohovoroch. Treba ich získavať v ý l u č n e n a a u g u s t . B u d e n a j l e p ­šie, a k F a k u l t n é v ý b o r y ČSM t o u t o ú l o h o u p o v e r i a s v o j i c h zás tupcov, k t o r í b u d ú č l e n m i p r i j í m a c í c h komis i í . Treba t o

sa zamyslieť a učif sa vek si automaticky pemyslí na si­tuáciu, ktorá j e na našich stred­ných a vysokých školách, porov­náva, hodnotí klady a nedostatky, s ktorými sa pri vyučovaní cudzích jazykov stretávame a j na našej univerzite a skúma možnosti ich odstránenia a vylepšenia doteraj­šieho stavu.

Rada ministrov SSSR vytyčuje ako hlavný cieľ vypestovať u štu­dentov návyky aktívneho hovoro­vého jazyka a schopností, umožňu­júce im prekladať cudzojazyčné texty bez použitia slovníka. Určenie takejto úlohy j e v súlade s prak­tickými potrebami života a je pie­to veľmi aktuálne a j u nás. Dote­rajšia požiadavka pasívneho ovlád­nutia toho-ktorého cudzieho jazyka študentmi našich vysokých škôl do t e j miery, aby za pomoci slovníka boli schopní pochopiť a preložiť cu­dzojazyčný text (spravidla zo svoj­ho odboru), mala tiež svoj dôležitý praktický význam. Pasívna znalosť cudzieho jazyka sprístupňuje nám cudzojazyčnú literatúru a umož­ňuje čerpať rôzne materiály z ori­ginálnych prameňov. Nemôžeme však prešľapovať na mieste, teraz j e na čase, aby sme si v súlade so súčasnými potrebami praktického života našej socialistickej spoloč­ností a j u más, v ČSSR, vytýčili za úlohu dosiahnutie oveľa náročnej­ších cieľov pri vyučovaní cudzích jazykov. Bolo by veľmi užitočné, ak by absolventi všetkých fakúlt našej univerzity okrem spoľahlivé­ho praktického ovládania ruštiny, č 0 v našich podmienkach je samo­zrejmá, prvoradá úloha, po skon­čení svojich štúdií postupom času

mohli odchádzať do života dobre vyzbrojení takou kvalitou aktívne­ho ovládania, aspoň jedného cudzie­ho jazyka, spravidla angličtiny, nemčiny, francúzštiny alebo špa­nielčiny, aby boli schopní viesť a j besedy na politické a odborné témy, v styku s cudzincami vedeli piesa-dzovať našu pravdu, správne im objasňovali rôzne problémy pri po-

(Pokračovanie na 2. str.)

Eončí sa významný rok C. Sc. doc. Zdeněk HÄBA, predseda CV KSS

O niekoľko dní stíchne ruch na chodbách internátov i univerzit­ných budov, školský rok 1960/61 sa skončí.

Aké výsledky sme v tomto roku dosiahli? Z hľadiska perspektívy rozvoja našej univerzity majú najväčší

význam úspechy — a a j neúspechy, —, ktoré sme dosiahli pri plnení úloh prestavby školy. Zatiaľ, čo predtým sme venovali po­zornosť predovšetkým výrobnej práci, kým otázky vnútornej pre­stavby výuky, nových učebných plánov a osnôv, nového poňatia výkladu jednotlivých predmetov ostávali v pozadí, v tomto školskom roku sa na všetkých pedagogických pracoviskách univerzity, na katedrách, vedeckých radách fakúlt a nakoniec na celouniverzit-nej konferencii o prestavbe dôkladne prediskutovali všetky prob­lémy prestavby a vyvodili sa príslušné uzávery zo získaných skú­

seností. Bolo by prehnaným optimizmom, keby sme sa domnievali, že všetky problémy už máme vyriešené. Sme však presvedčení, že sme polozili solídne základy ďalšej práce na prestavbe a že sa už v budúcom školskom roku nestretneme s tými nedostatkami, ktoré hamovali úspešný priebeh výuky v uplynulom období.

Oroveň pedagogicko-výchovnej práce v minulom školskom roku síce neklesla, ale ani nestupia o toľko, aby sme mohli byť spo­kojní. Je pravda, že študijná úmrtnosť na našej univerzite j e nižšia ako na iných vysokých školách, najmä technického smeru, ale to nie j e vôbec dôvod k uspokojeniu. Príliš často sa na skúš­kach stretávame s povrchnými vedomosťami, s látkou namemoro­vanou, ale nepremyslenou, nezažitou, ktorá rýchlo vymizne z pa­mäti. Študijná disciplína nie j e na dostatočnej úrovni, účasť na prednáškach a seminároch j e nepravidelná. Na druhej strane a j niektorí učitelia podceňujú pedagogickú prácu, nevenujú j e j dos­tatočnú pozornosť a pokladajú ju za vyrušovanie z vedeckej práce. Tieto nedostatky sa nám v uplynulom období nepodarilo odstrá­niť — na škodu študentom a j učiteľom, ktorých sa to týka.

Vo veľkej časti študentov sa nám nepodarilo prebudiť iskierku hlbšieho záujmu o niektorý vedecký problém, iniciatívu k samo­statnému prehlbovaniu odborných a politických znalostí. Študentské vedecké lôrúžky vykazujú aktívnu činnosť, ale nie v takom roz­sahu, aký zodpovedá socialistickej vysokej škole, a sú nedostatoč­ným zázemím pre budúci rozvoj vedy v našej spoločnosti. Vyni­kajúce výsledky niekoľkých j ednotlivcov sú veľmi potešiteľné, ale j e potrebné dosiahnuť patričnú študijnú aktivitu a iniciatívu u všetkých študentov.

J e j nedostatok j e nepochybne spojený so slabinami našej poli­ticko-výchovnej práce. Ani v internátoch, ani y ročníkoch v uply­nulom období nevládol čulý politický život, ktorý vždy bol cha­rakteristický pre študentov. Pri niektorých príležitostiach (oslavy 1. mája, manifestácia za socialistickú Kubu atď.), sa prejavili poslucháči našej univerzity veľmi aktívne a kladne. Vysoko možno hodnotiť politickú prácu študentov, zameranú mimo vlastné rady, napríklad vo výrobnej práci. Ak napriek tomu musíme kritizovať pasívny postoj väčšej časti študentov k politickej práci, j e j ne­záujem o politicko-výchovné podujatia a pod., znamená to, že sa nám ani v uplynulom školskom roku nepodarilo vytvoriť v dosta­točnej miere všetky podmienky pre rozvoj politicko-výchovnej práce a nájsť pre ňu najvhodnejšie formy .Na tomto úseku nás v budúcnosti čaká ešte veľa úloh.

A j keď v uplynulom roku naša práca mala ešte mnohé nedos­tatky, predsa sme postúpili o kus dopredu. Úspešné vedecké kon­ferencie a splnené vedecko-výskumné úlohy upevnili dobrú po­vesť našej univerzity doma i v zahraničí. V prestavbe sme uro­bili podstatný krok dopredu. Pripravili sme kádrové i organizačné predpoklady na zlepšenie pedagogického procesu i úrovne poli­ticko-výchovnej práce. A j materiálne podmienky výuky sa značne zlepšili.

Pôjde teraz o to, aby sme v budúcom školskom roku využili doterajšie skúsenosti, nadviazali na naše úspechy a priviedli našu univerzitu opäť o stupienok vyššie, tak, ako to vyžadujú záujmy budovania vyspelej socialistickej spoločnosti.

z a v o l a n t o m TI, č o chod ia č a s t e j š i e n a exkurz ie , h o u r č i t e p o z n a j ú . J e

j e d n ý m z d v o c h m u ž o v , b e z k t o r ý c h b y s a ž iadna e x k u r z i a p o ­s l u c h á č o v n a š e j u n i v e r z i t y neobiš la . Rozváža n á s p o c e s t á c h i n e c e s t á c h za k r á s a m i i b o h a t s t v a m i n a š e j v last i . Jeho k r á ­ľ o v s t v o m j e u n i v e r z i t n á Škodovka — päťdes iatmiestny b i e l o -h n e d ý autobus . A za j e h o v o l a n t o m š e d í Š t e f a n F i x e 1.

• Ako dlho v l á d n e t e t e j t o o z r u t e a a k o s t e s ň o u s p o k o j n ý ? Škodovku s o m p r e v z a l

v päťdes ia toms iedmom. Od­v t e d y (až na d o v o l e n k y a o p r a v y ) s e d í m za j e j v o l a n ­t o m t a k m e r d e n n e . Prevza l s o m j u , a n e p r e h á ň a m , v m i ­z e r n o m s tave . N e j e d e n š o f é r b y s a bál d o t a k e j m a š i n y č o i l e n sadnúť. A le , p r e t o ž e s o m v y u č e n ý a u t o m e c h a n i k .

da l s o m j e j , č o j e j p a t r í : n á ­lež í te s o m a u t o b u s z r e p a r o ­v a l a o d v t e d y b e h á j e d n a r a ­dosť. * A k o ľ k o ž e v á m zatiaľ u b e ­

h l a p o n a š i c h a z a h r a n i č ­n ý c h c e s t á c h ?

Hlavne p o n a š i c h : v z a h r a ­n ič í s o m v e ľ a nebol . Má u ž v k o l e s á c h p o c t i v ý c h 170 t i ­s í c k i l o m e t r o v a — bez g e ­nerá lky . A t o u ž j e v ý k o n a j n a t a k ý s t r o j a k o j e š k o d o v ­

ka. Väčš ina z n i c h i d e p o 100 000 k m d o g e n e r á l k y . A l e a k o s a hovor í , k t o m a ž e — t e n ide. Len, keby bolo viac č a s u n a o p r a v y . . . !

• Mali s t e u ž b ú r a č k u ? Ešteže č o ! A ž d o d n e s j a z ­

d í m b e z n a j m e n š e j n e h o d y a v e r u , p r i n a b i t o m p r o g r a m e — s t r o j j e v plnej perma-nencii , s á m s a t o m u č u d u ­j e m . A l e , n e m a ľ u j t e čer ta n a s t e n u ! • Hovoríte, n a b i t ý program...

Ano, nabitý, a r iadne. Prá­v e s o m s a v r á t i l z o s e m d e n ­n e j e x k u r z i e s n o v i n á r m i z v ý c h o d n é h o Slovenska (a t í popreháňa l i r i a d n e m a š i n u a j m ň a — a le t o t a m nedá ­v a j t e ) a z a j t r a i d e m s ď a l ­š ími, e š t e ani n e v i e m k a m . A t o m á t e t a k s t á l e : e x k u r ­zie, v ý l e t y , z á j a z d y , z a h r a ­n i č n é d e l e g á c i e a z a s e d o ­okola. A l e t a k ý j e u ž ú d e l u n i v e r z i t n é h o šo féra . ( d z )

eľa pr í j emných chvíľ a d o b r e j pohody — v práci za rozkvet n a š e j k r á s n e j vlasti i v odpočinku — cez letné prázdniny a dovolenky p r a j e v š e t -

; k ý m učiteľom, poslucháčom a zamestnan­c o m

redakcia Našej univerzity

Je nad čím sa zamyslieť a učiť sa (Dokončenie г 1. f t r ) mofónových platní, široké využitie äej univerzity, týkajúcim sa ich skaja gazeta zo dňa 6. VI. 1961, str,

, ,,, „U . r á d i a . televízie, magneAofónu a vybavenia aspoň najnutnejšími au- 3.). * '\níI1nlпгЫингк'Ум vlasti i súo- taýCh technických pomôcok. diovizuálnymi pomôckami. Pokiaľ Ide o počet študentov v, i m i w n n knnítetovať . V P ° f ' e t ' n o m ^ a s e s a a j u nás Rada ministrov SSSR v súlade jazykových krúžkoch na všeobec-

nralrtir-Wvrh nožla- c a s t o P'^e a hovorí v tejto súvis- s o zvýšenými úlohami jazykového nom základe u nás, smernice Minis-л pod vplyvom praktických po . j o s ( ; j audiovizuálnych pomôckach. wuňnvpntí» nflmafá ят

stále častejšie sa ozývajú ktoré vynucuje samotný život, žia­dajúce venovať väčšiu pozornosť vypestovaniu aktívnych návykov ústnej reči u študentov pri vyučo­vaní cudzích jazykov.

Náročnejší cieľ však kladie väč­šie nároky a j na kvalitu úrovne sa­motnej výuky. Rada ministrov SSSR poukazuje na nutnosť používania rôznych názorných pomôcok a or­gánom štátnej školskej správy ukladá vybaviť stredné a j vysoké školy potrebným technickým za­riadením. Považuje ďalej za potreb­né masovejšie vydávanie cudzoja­zyčných filmov, dlhohrajúcich gra-

o audiovizuálnych ^pomôckach, vyučovania pamätá a j na primeraný te.rstva školstva a kultúry zhruba vyhovujú súčasným požiadavkám, daviek v poslednom case a j u^nás ^toré m ô ž u u r o b i ť ^ vyučovanie cu- p"0čet vyučovacích hodín cudzieho

Prírodovedci na cestách

S

w tyridsať ro

poslucháčov III. očníka Prírodovedeckej

fakulty UK, kombinácia chémia-fyzika, nastúpilo v stredu 10. mája t. r. do veľkej škodovky... A autobus sa s nimi vybral spred budovy Katedry chémie na Smeralovej ulici na týžden­ný študijný zájazd po závodoch a mestách českých krajín. Tre­ba povedať, že medzi cestujúci­mi hneď zavládla dobrá nálada, ktorú nemohla zastrieť ani sychravá nepriazeň počasia, ba ani prvý defekt, nedaleko Bra­tislavy . . .

noslucháči navštívili počas ^ zájazdu celý rad závodov a

výskumných ústavov. Zoznámili sa s prevádzkou v ostravskej dusíkámi; pri Prahe navštívili výskumný ústav Biochema. kde pracovníkom srdečne zablahože­lali k Radu práce, ktorý ústavu práve pred dvoma dňami prepo­žičal prezident republiky; so zá­ujmom si prezreli výrobu hor­monálnych liekov z organických látok v Organofarme; s uzna­ním a s obdivom si prezreli vý­robky nositeľa zlatej medajly z bruselskej výstavy, svetozná­mej karlovarskej sklárne „Mo­s e r - , medzi nimi i novú pre-

Míša Kisuka v kruhu našich dievčat

Foto: A. Berkovič

krásnu súpravu pohárov poho­tové pomenovanú po prvom koz­monautovi sveta majorovi Ga­garinovi; v Ústí nad Labem si zašli do Kozmetiky a mydláme; no a v Českých BudějoviciaCh nemohli nenavštíviť pýchu čes­koslovenského potravinárskeho priemyslu — závod preslávených pivovarníkov chutného Budva­ru . . .

w slávnostne vyzdobených * Karlových Varoch prírodo­

vedci radostne zamávali na po­zdrav účastníkom XVI. ročníka Pretekov mieru W—B—P a naj­mä nášmu reprezentantovi Hel-lerovi, ktorý práve v tomto meste vybojoval opäť po nie­koľkých rokoch pre farby ČSSR jedno z namáhavých etapových víťazstiev.

M

ariánske Lázne — tu sa na­ši prírodovedci zoznámili

so zahraničnými átudentami, ktorí sa v tomto prekrásnom meste pripravujú na štúdium na našich vysokých školách, podob­ne, ako u nás v Senci. Čierny Misa Kisuka a jeho sympatický paiíitc! Marcelíno prišli do našej vlasti 'i/ / ďalekého Zlatonos­ného pobrežia. Sú u nás ešte iba šest mesiacov, no i za ten pomerne krátky čas urobili v «est in« také pokroky, že sa so evojítní novými priateľmi, chlap-

dlevČatmi z Bratislavy jm dobre dohovorili . . .

iný zájazd po českých miach poskytol treťoro-prlrodovedcorn poučenie nú zábavu. Vrátili sa oboliateni o fiové poz-odboru, o noví; závitky

ienky. Preto »a vieteI i teftía na ďalfi študijný

carr už

/ide

už dne zájazd.

dzích jazykov názornejším a umož­ňujú všestranné pôsobenie na po­slucháčov, čo je zárukou lepších výsledkov. Poukazuje sa na pregra-matizovamie jazykovej výuky a ne­miestne používanie tradičných, často zastaralých metód a foriem práce pri ignorovaní technických vymožeností súčasnej doby, ktoré by mohli urobiť vyučovanie cudzích jazykov zaujímavejším, pestrejším a príťažlivejším. Zatiaľ, žiaľ, o týchto veciach sme nútení iba hovoriť, teoretizovať až dovtedy, kým nebudeme mať potrebnú mate­riálnu bázu, bez ktorej moderné vyučovanie cudzích jazykov na úrovni náročných požiadaviek sú­časného života j e nemysliteľné. Po­kiaľ nemáme také základné tech­nické prostriedky ako magnetofón, epidiaskop. premietací prístroj, magnetické tabule, (a treba kon­štatovať, že Katedra cudzích jazy­kov s celouniverzitnou pôsohnosťou ich veru zatiaľ nemá), učitelia chtiac-nechtiac, sú nútení prešľa­povať na mieste a postupovať pod­ľa tradičných metód a foriem jazy­kovej výuky, hoci veľmi často sú si vedomí ich nedostatkov. Nebude teda od veci, ak kompetentné orgá­ny pri zostavovaní rozpočtu už pre najbližšie dva roky zamyslia sa nad touto skutočnosťou a v maximálnej možnej miere vyjdú v ústrety po­žiadavkám jazykových katedier na-

jazyka, pričom na väčšine vysokých škôl pre tento účel vymedzuje 240 povinných hodín a zabezpečuje a j fakultatívne vyučovanie cudzích ja­zykov podľa želania poslucháčov. Súčasne určuje a j maximálne prí­pustný počet poslucháčov v krúž­koch pri jazykových cvičeniach, pričom pri odbornom štúdiu cu-dzeho jazyka na vysokých školách filologického smeru v jednej sku­pine má byť spravidla najviac 7— 10 študentov, na všetkých ostat­ných vysokých školách 12—15.

Naše podmienky v ČSSR sú, prav­da, čiastočne odlišné od podmienok, ktoré má SSSR, z toho vyplýva teda a j diferencia v počte hodín, veno­vaných vyučovaniu cudzieho jazy­ka. Máme nepomerne nižší počet hodín vymedzených pre tento účel, prípadné zvýšenie ktorého a j tak naráža na ťažkosti, a to vzhľadom na preťaženie študentov našich fa­kúlt rôznymi inými prednáškami a seminárnymi cvičeniami. Je samo­zrejmé, že náročný cieľ aktívneho osvojenia cudzieho jazyka našimi poslucháčmi by a j u nás vyžadoval vyšší počet vyučovacích hodín. Bo­lo by to snáď možné dosiahnuť nie zaťažením študentov ďalšími hodi­nami, ale ich prípadným odbreme­nením od niektorých iných, menej dôležitých prednášok a seminárov, ako to robia v SSSR, napríklad a j na voronežskej univerzite (Učiteľ-

1Ш11

C. Hronec

Za lepšiu prácu v LYK Letné výcvikové kurzy vo všetkých svojich formách zaujímajú

v rámci pedagogického procesu na našej vysokej škole významné po­stavenie. Tešia sa neobyčajnému záujmu poslucháčov všetkých fakúlt univerzity. Doterajšie výsledky praktického a teoretického výcviku, ako a j praktické uplatnenie získaných znalostí a vedomostí sú dobré, a j keď nie celkom uspokojujúce. Menej nás uspokojuje v kurzoch úroveň ideovo-výchovnej a kultúrnej práce. Mimoriadne vhodné podmienky,

ktoré poskytuje prostredie stano­vých základní, putovných turistic­kých ciest a športových táborov, dostatočne nevyužívame. Jednou z príčin j e nie dostačujúca a ne­skorá zainteresovanosť ČSM do or­ganizačných príprav a nezriedka ne­dostatočná spolupráca učiteľov jed­notlivých fakúlt, najmä pedagogic­kých vedúcich ročníkov. Kolektívy jednotlivých kurzov sa vytvárajú pomerne neskoro, takmer v skúšob­nom období, keď j e už sväzácka práca obmedzená a nepravidelná. Poslucháči často úlohy, ktoré do­stávajú najmä v príprave kultúrno-výchovnej práce nemôžu dostatoč­ne splniť, čoho výsledkom j e v kur­zoch lepšie, alebo horšie podarená improvizácia. Pomerne značné množstvo letných kurzov a ich or­ganizácia a príprava znamená pre učiteľov ITVŠ nemalé starosti, na j­mä keď zo strany ČSM a jeho roč­níkových skupín nenájdu pomoc a účinnú spoluprácu. Skúsenosti po­ukazujú a j na potrebu hlbšej spo­lupráce učiteľov ITVŠ s učiteľmi katedier jednotlivých fakúlt. Kým pri zimných lyžiarskych výcviko­vých kurzoch je záujem zo strany učiteľov katedier až nadmerný, pri letných kurzoch už viac rokov po­zorujeme situáciu opačnú. Je len na úkor pedagogickej práce, že mnohí naši učitelia nevyužívajú tie­to formy spoznávania svojich po­slucháčov k zvyšovaniu svojho pe­dagogického majstrovstva; o tom ani nechceme hovoriť, do ake j mie­ry by potrebovali mnohí z nich

zmenu prostredia a rekreáciu vo forme aktívneho odpočinku. Vlast­né prostredie, bezprostredný život v kolektíve vie poskytnúť za de­sať dní už skúsenejšiemu pedagó­govi pomerne verný obraz charak­terových rysov poslucháča. Povaha a spôsob života v podmienkach prí­rodného prostredia, v zámerne ak­tualizovaných ťažších a rozhodujú­cich situáciách nevyhnutne odhalí také charakterové vlastnosti, ktoré veľmi často nepostrehneme počas celého štúdia v prostredí školy, na cvičeniach a v seminároch. Rozsah a spôsob spojenia osobných záuj­mov poslucháca so záujmami ko­lektívu pomôže nám zhodnotiť si výsledky výchovnej práce, poukáže пя nové a ďalšie problémy.

A j v oblasti estetickej pobyt v prírode a putovanie vyvoláva znač­ná prínos v zmyslovej príprave, v tříbení estetického vkusu a úsudku pôsobením bohatstva pod­netov. Prejsť krásnou krajinou zna-mená veľa vidieť a prežiť hlboké d^jmy, získať vzťah k prírode. Keď s»' oudeme písať denník, aktívne •nímame a pozorujeme zvláštnosti larebné, tvarové, naučíme sa jem­ne diferencovať zvuky, precítime vôňu i pohyb prírody. Vieme po­tom pochopiť a j krásu tela a jeho pohybové prejavy, životný význam pohybovej a zdravotnej prípravy, zmysel' ľudskej práce a diela. Často sa medzi poslucháčmi stretneme s neumelými literárnymi a výtvar­nými pokusmi, v ktorých postre­hneme výraznú záľubu a často a j talent, ktorý sa odrazí v literárnej,

len ich treba dôsledne dodržiavať a nepripustiť, aby v jednej skupine na jazykových cvičeniach bolo 30— 35 aleb0 a j vyšší počet posluchá­čov. Takýto stav na našej univer­zite nebol ojedinelý ani v tomto školskom roku 1960/61. Pri takomto vyučovaní nebolo by možné plne zaručiť kladné výsledky, ani pokiaľ ide o dosiahnutie doterajšieho cie­ľa pasívneho ovládania cudzieho ja­zyka poslucháčmi a tým menej by sa mohli u študentov vypestovať aktívne návyky ústnej iteči, čo je našim bezprostredným, najaktuál­nejším cieľom.

Nedotkli sme sa tu všetkých otázok, ktoré rieši uznesenie Rady ministrov SSSR, ale sme sa zame­rali len na najzávažnejšie, ktoré sú najpálčivejšie a j na našej univer­zite. I keď pripustíme, že naše pod­mienky v ČSSR sa čiastočne líšia od sovietskych, predsa už teraz možno smelo prehlásiť, že bude len na prospech veci, ak hlavné zásady uvedeného závažného uznesenia Ra­dy ministrov SSSR nájdu svoj od­raz a j pri vyučovaní a štúdiu cu­dzích jazykov na našich vysokých školách, včítane všetkých fakúlt našej univerzity. Situácia ukazuje, že a j teraz, ako už tak často v mi­nulosti, máme sa čo učiť od So­vietskeho sväzu. Július Dokuš, odborný asistent,

Katedry cudzích jazykov FF UK

výtvarnej a v hudobnej forme. Náv­števy galérii, zbieri* výtvarného umenia, historických a archeologic­kých miest, klenotov ľudovej archi­tektúry a umenia, prírodných re-«ervécií. poznávanie ľudovej piesne, ba a i vlastný výber miest pre tá­borenie spolu s rámcom prírody tří­bí náš estetický vkus. Prehodnote-

Starostlivosť ROH o rekreácie a kúpeľnú liečbu na n a š e j univerzite

Slovo o rekreáciách Jednou z hlavných úloh Revolučného odborového hnutia na našej

univerzite j e starostlivosť o zdravie a odpočinok našich učiteľov, za­mestnancov i študentov. V posledných rokoch so stúpajúcou životnou úrovňou nášho ľudu rastú i ďalšie možnosti upevňovať zdravie na­šich členov ROH a ich rodinných príslušníkov výberovou rekreáciou ROH, detskou pionierskou rekreáciou a kúpeľnou liečbou.

nie kazuje, že raoetávara*

latkov a skúsenosti f tomto smere čas-

Kúpeľná starostlivosť je vecnou dávkou nemocenského poistenia, ale a j súčasťou preventívnej a liečeb­nej starostlivosti. Využíva miestne príirodné zdroje, alebo priaznivé klimatické podmienky. Poskytuje sa chorým, ktorí trpia na stavy a druhy chorôb, evidovaných Minis­terstvom zdravotníctva v dohode s Ústrednou radou odborov v tzv. indikačnom zozname. Kúpeľná sta­rostlivosť j e dobrovoľná dávka, ma ktorú nie je právny nárok. Posky­tuje sa podľa výberových hľadísk. Pri výbere členov ROH (zamest­nancov a ich rodinných príslušní­kov a tiež študentov) sa prihliada na zdravotný stav, naliehavosť lieč­by a tiež i na spoločenský význam ich práce, ich pracovné zásluhy, u študentov na aktivitu a študijný prospech. Komisie pri fakultných alebo dielenských výboroch ROH sústreďujú návrhy pre kúpeľnú liečbu potvrdené lekárom, ktoré komisia národného poistenia pri Zá­vodnom výbore ROH prejednáva. Z prídelu liečebných poukazov, kto­rý dostávame z okresného výboru ROH, komisia za účasti zástupcov z fakultných a dielenských výborov prideľuje liečenia postupne členom podľa uvedených kritérií. V tomto roku sa zúčastní kúpeľného liečenia na našej univerzite (mimo Lekár­skej fakulty) 65 členov alebo ich rodinných príslušníkov.

Výberovou rekreáciou ROH sa

odmeňujú vzorní pracovníci, za­mestnanci, učitelia a aktívni, dobre študujúci študenti. Je tiež dobro­voľnou dávkou, na ktorú nie j e právny nárok. Priznáva sa členovi ROH, ktorý s i to postojom k práci a Revolučnému odborovému hnutiu zaslúži, pričom sa prihliada a j na potrebu upevňovania zdravia. Zá­vodný výbor ROH z celkovej kvóty zimných i letných rekreácií pridelí rekreačenky úmerne podľa počtu príspevky si platiacich členov jed­notlivým fakultným a dielenským výborom. Fakultné a dielenské vý­bory prideľujú rekreačenky svojim členom podľa uvedených kritérií. V tomto roku j e u nás odmenených 82 členov zimnou alebo letnou re­kreáciou.

Pionierskych rekreácií sa v tomto roku zúčastní 100 detí našich za­mestnancov. Pioniersky tábor bude v Střeliciach pri Brne v čase od 27. júla do 15. augusta. Vedúcou pionierskeho tábora bude s . Ma­chová, tajomníčka ZV ROH.

Ďalšie možnosti rekreovať sa, bude poskytovať rekreačná chata našej univerzity od 9. júla v týž­denných alebo dvojtýždenných tur­nusoch. Denná penzia bude asi 25 Kčs na osobu, pre deti do 15 rokov polovicu. Prihlásiť sa možno u fa­kultných alebo dielenských predse­dov KNP.

C. Sc. L. Treindl, predseda KNP pri ZV ROH

om (úsenoeti, ityk s oby-la túrach, návštevy zá-

a družstiev má ďalekosiahly n. Utužuje jednotu nášho ľu •oblémy robotníka, družstev itudenta, učiteľa stávajú s» mami spoločnými. Umom a

íý obraz naic j deň vyrastajú diela, sídliská.

síd vUatt. Zo dňa n nov# závody, vodní ktoré upevňuju vztah k našim sp* ločným perspektívam, vedú k ak­tívnemu budovateľskému úsiliu. Po­rovnaním výsledkov práce našej spoločnosti dostávame sa k zhod­noteniu vlastných pracovných vý­sledkov.

A j po stránke telovýchovnej sú formy našich kurzov významným prostriedkom propagácie. Skúsenos­ti, ktoré sme získali na našom vi­dieku poukazujú na nutnosť a správnosť ďalšieho rozvíjania os­vedčených foriem. Besedy s dedin­skou mládežou ^ význame telesnej výchovy, výmeny skúseností s te­lovýchovnými jednotami a organi­záciami ČSM, telovýchovné a špor­tové instruktáže, športové stretnu­tia sú bezprostrednou formou poli­ticko-výchovnej práce.

Len úzka a dobrá spoluprá­ca učiteľov s ČSM pozdvihne cel­kovú prácu v našich kurzoch na kvalitatívne vyšší stupeň, aby ne-zaviazli v závoze strohého prakti-cizmu a nežiadúcej romantiky. Prajeme si, aby boli radostným pro­stredím harmonickej výchovy so­cialistického človeka.

Otázky sociálnej komisie

0 jedálňach a štipendiách V období budovania vyspelej socialistickej spoločnosti vystupuje do

popredia zvýšená starostlivosť o pracujúcich a im na roveň postave­ných študentov. V činnosti sociálnej komisie ZV ROH dôležité mies­to majú najmä dve formy tejto starostlivosti, a to starostlivosť o stravovanie učiteľov, zamestnancov a študentov UK a otázka ude­ľovania štipendií študentom UK. V zmysle vyhlášky vlády a ÚRO

čís. 171/1960 a závodnom stravova­ní, závodné a študentské jedálne UK, ktoré doposiaľ spravoval pod­nik Reštaurácie a jedálne, majú prejsť pod správu Univerzity Ko­menského. Týmto presunom má sa zabezpečiť zvýšenie úrovne stravo­vania, nakoľko stravníci budú tak­to mať bezprostredný vplyv na ria­dení, správe a kontrole tohto stra­vovania.

Na začiatku študijného roku I960 61 sme dúfali, že do konca tohto roku budú všetky študentské jedálne patriť Univerzite Komen-

jedálni zriadili stravovacie komisie, ktoré v zmysle platných predpisov spolupôsobili pri zostavovaní jedál­nych lístkov, kontrolovali akosť i dávku stravy. V niektorých jedál­ňach a j pri obetavej práci komisií sa zlepšenie nedosiahlo. Na zákla­de názoru stravníkov prvenstvo si zachováva I. študentský vysoko­školský domov na Suvorovovej uli­ci.

Mestská hygienicko-epidemiolo-gická stanica vykonala hygienickú previerku v študentských jedálňach a nedostatky žiadala odstrániť. Pod-

ského a ihneď po ich prebraní sa statnejšie riešenie týchto nedostat-prikročí k odstráneniu aspoň naj­pálčivejších nedostatkov. Z organi­začných dôvodov sa otázka presunu jedální preložila na neskôr. Do­posiaľ sme prevzali len jednu je­dáleň v budove bývalého Povere-

kov, zdá sa, bude možné, až keď UK bude vlastníkom týchto jedál­ní. Potom bude nutné zamerať sa na vhodné umiestnenie diétnej štu­dentskej jedálne; študentskej je­dálni ŠD SNP chýbajú vedľajšie

níctva vnútra na Gondovej ulici a priestory a nuftné prvky zariadenia pridelili Filozofickej fakulte UK. Sedem študentských jedální a j na­ďalej spravuje podnik Reštaurácie a jedálne.

V snahe vplývať čo najviac r.a úroveň stravovania sa pri každej Odb. asistent A. Z a j a c

Zo skúseností pracovných skupín súťažiacich o titul „Vzorná BSP" :

P'& šbadt uasicduýe- ^oUcacai/аме-Bolo to voľakedy v polovic i v o m súťažiacim o t i tu l BSP v li v ČSM (akt iv i s t i SÜV ČSM,

októbra, keď v t e d a j š í v e d ú c i b r a t i s l a v s k o m z á v o d e Kablo, o KV ČSM a i.). Z n a š i c h r a d o v p r a c o v n e j s k u p i n y Stano Suja d o b r e j d o c h á d z k e na p r e d n á š k y m á m e j e d n é h o č lena HV ČSM a priš ie l s n á v r h o m na z a p o j e n i e a semináre . Predsavza l i s m e s i j e d n é h o č l e n a F V ČSM. Pravda, .sa d o súťaže o v z o r n ú p r a c o v n ú pri u p e v ň o v a n í k o l e k t í v u klásť táto p r a c o v n á akt i v i ta ani z ď a -skup inu . N a j p r v l e n t a k m e d z i p r v o r a d ý dôraz na v y t v o r e n i e leka n i e j e ohraničená ťakultou rečou na u v á ž e n i e a p o t o m o í i - s ú d r u ž s k ý c h vzťahov, le tná a CSM. S p o l u p r a c u j e m e s n o -

akt iv i ta bola t u zaznačená v inami, n iektor í s ú ú z k y m i s p o -účasťou , na m e s a č n e j v y s o k o - ' š k o l s k e j br igáde, o k r e m toho zá-

c iá lne a s p l n o u vážnosťou na schôdzi . Dosť d l h o s m e u v a ž o ­vali, debatova l i a n e r a z s a i p o -škriepi l i . Z v l á d n e m e t o ? Nie j e t o t rochu ťažké? Sme na f a k u l ­t e l e n p r v ý r o k . . . No v ý s l e d k o m b o l o — áno. S k ú s i m e to.

Po p r e š t u d o v a n í kr i tér i í i p o radách naš ich s tarš ích k o l e g o v z o š t v r t é h o ročníka n o v i n á r ­stva, l ebo oni u ž bol i n o s i t e ľ m i t itulu, vypracova l i s m e soc ia l i s­t ický záväzok a začal i „ m e r k o -

o životar\fi

l u p r a c o v n í k m i „ N a š e j u n i v e r z i ­ty", p o m á h a j ú D o m o m osvety, nadv iaza l i s m e k o n t a k t s o z á ­v o d o m Kablo, k d e s m e v y t v o r i l i p o d m i e n k y p r e ú s p e š n ú p r á c u v

iÉ

kuchyne, a a j v ostatných jedál­ňach bude čo dopĺňať a napravo­vať. Pevne však veríme, že zmena majiteľa prinesie očakávané klady.

Druhou dôležitou stránkou sta­rostlivosti o študentov j e otázka štipendia. Náš socialistický štát poskytuje štipendiá za tým účelom, aby umožnil štúdium tým študen­tom, ktorí nemajú dostatočné pro­striedky na úhradu nákladov, spo­jených so štúdiom.

Na každom dekanstve fakúlt UK j e zriadená štipendijná komisia.

Paľba otázok, výčit iek, a l e v š e t - Hoci sa o priznávaní štipendia rož­k y s j e d i n ý m úmys lom pomôcť hoduje v rámci smerníc, predsa sa j e m u i skupine. A od t ý c h č ias v.vskyťi menšie odlišnosti vo vy-sa schôdze p r a c o v n e j skupiny s v e t r ° v a n ! niektorých prípadov. Aby S , „ i orgánom^ r o z h o ä - , * . £

s a l e s p e k t u j u . A t u j e torátom UK poradu všetkých za-ten zakladný f a k t o r , na k t o r ý interesovaných zložiek. Sporné s a nás č a s t o p ý t a j ú — a k o j e otázky v rámci UK sa vyriešili. Bu-možné, ž e m á t e na schôdzach dc však potrebné, aby bolo zjedno-p r a c o v n e j skupiny disciplínu a tené stanovisko k určitým problé-a k t í v n u diskus iu. Nuž preto, ž e m o m n a všetkých vysokých školách, na n e j s a nielen „nanáša iú" a l e b o P o s l u c h á ř i I e " Pri jednotnom . p r e n á š a j ú " úlohy pridelené RV s t a n o v i s k , u , " z n a j ü . »P^vnenosť a

správnosť jednotlivých zásahov ko­

vať", a b y s a sp ln i l . Celý závä

l o m t o h t o č l á n k u v š a k n i e j e b o d za b o d o m hovoriť — splnili, nesplnili, s labo splnili, sp ln í m e atď. Ide s k ô r o n a č r t n u t i e n i e -

väzok odpracovať 150 h o d í n na k t o r ý c h h l a v n ý c h pr inc ípov v s t a v b e c h a t y UK v Harmónii, práci p r a c o v n e j s k u p i n y . ď a l e j — ak t o podmienky d o -

budúcom š k o l s k o m roku. Oče- CSM, a l e s a r iešia p r e d o v š e t k ý m mj sj,, v n ú t o r n é p r o b l é m y p r a c o v n e j s k u p i n y morá lneho, p r a c o v n é h o i k u l t ú r n e h o charakteru. O d v t e ­d y i d e k r i v k a n a š e j p r á c e n a ­hor. (Skutočne — krivka, lebo j e v n e j e š t e v e ľ a nakr ivo. ) Po-

Veľa poučného v te j to proble­matike priniesla a j previerka šti­pendia za roky 1957—1959. J e j kla­dom bolo najmä to, že ukázala, na­koľko j e potrebné pristupovať k udeľovaniu štipendií so všetkou

— , " « j , , - . - , _ N a j v ä č š i e p r o b l é m y s m e m a l i zok s m e _ zhrnu l i d o d e v i a t i c h . „ 6 °

d - *р

° ° c ' v š a k s v y t v o r e n í m s k u t o č n é h o bodov, k d e s m e hovor i l i o k l a d e n l dôrazu na š t ú d i u m m a r -x i z m u - l e n i n i z m u i m i m o u č e b ­n ý c h osnôv, s t a r o s t l i v o m s ledo­vaní t lače a u z n e s e n í s t r a n y a v lády, spo luprác i s n i e k t o r ý m i časopismi, o s ú d r u ž s k e j pomoc i

n é m u š p o r t o v a n i u a konečne, v rámci z v y š o v a n i a s v o j e j i d e o v o -p o l i t i c k e j vyspe los t i , zúčastn í­m e s a v š e t k ý c h p r e d n á š o k U č e b n é h o r o k u ČSM.

dar i lo ,sa n á m v š a k vytvor iť ко- zodpovednosťou a precíznosťou, l ek t í v p r i a m o u cestou, b e z f a - s ^ e r P a n ' m štipendia vzhľadom

Čoskoro p o o d o v z d a n í z á v ä z ­k u FV ČSM s a n á m zazdalo, ž e

pri š túd iu, o z a p o j e n í v š e t k ý c h s m e zaťali pr ivysoko. No takáto č l e n o v PS d o a k t í v n e j s v ä z á c - d e p r e s í v n a nálada netrva la dlho. ného, keď j e na „koberec" k o -k e j práce, spo luprác i s k o l e k t l - Všetc i s m e u ž a k t í v n e pracova- l e k t í v u p o s t a v e n ý n i e k t o s ú m .

ko lekt ívu, k t o r ý sa z o zač iatku tr iešt i 1 na n e z d r a v é s k u p i n k y a n e v y t v á r a l d r u ž n ú , s ú d r u ž s k ú a t m o s f é r u . N a v y š e s a u n i e k t o ­r ý c h p r e j a v i l i i š t u d i j n é p o ­k lesky. Tu u ž v š a k zakroči la c e ­lá p r a c o v n á skupina. Každý uverí, ž e n i e j e t o n ič p r í j e m -

l o š n é h o bratr íčkovania . k a m a -rátčenia a skup inkárčen ia . No a v d o b r o m kolekt íve, k d e j e l e n trocha chut i a in ic iat ívy, t o m u s í ísť. Z á m e r n e h o v o r í m — mus í ísť, l e b o o t o n á m v b u ­d ú c n o s t i e š t e v i a c p ô j d e

V l a d i m i r Štefko,

v e d ú c i p r a c o v n e j s k u p i n y

na triedne rozvrstvenie študentov môžeme byť v zásade spokojní. Tre­ba však venovať pozornosť štipen-diám študentov, pochádzajúcich / robotníckych rodín, lebo v porov­naní so štipendiami študentov, po­chádzajúcich z roľníckych rodín, javí sa disproporcia.

Viera Obetková, predsedníčka sociálnej komisie ZV ROH

Senec tentoraz este nerekreačný

— Kotko rečí vieš, toľkokrát si človekom.

— Súhlasím. Je však v ľud­ských silách dohovoril sa na­raz s občanmi Albánska, Bul­harska, Iraku, Kénye, Ugandy, Ghany, Kuby, Brazílie, Sýrie, Sudanu, Kamerunu a Basut-ska?

— Je. — Akým jazykom? Slovenským. — Hm. A kde sa dejú tieto

zázraky? — V Senci. V škole pre za­

hraničných študentov. Ale žiad­ne zázraky to nie sú...

Pred troma týždňami pri­cestovali poslední traja štu­denti. Až z južnej Afriky, z Basutska. Dievčatá sa volajú Jeanette Chaltin a Patdina-h Mpeln, icJi kolega Thulo Tlale. Nemáme spoločné ani slovíč­ko. Najprv sa rozprávame me­dzinárodne: rukami - nohami

a potom sa dostáva k slovu magnetická tabuľa.

Pomocou kúskov kovu pripí­na na ňu zástupca riaditeľa promovaný pedagóg Jozef Pro­kop obrázky z časopisu. Srne svedkami „osmelovacieho kur­zu" na základe audiovizuálnej metódy, i pri ktorej sa uplatňujú počuté a videné vnemy.

— Čo je to — učiteľ ukazu­je na obrázok a hned si odpo­vedá. — To je hlava. -

— To je hlafa. — — Nie hlafa — hlava. — — Hla — fa. — Nedobre. Povedz pomaly:

lila-va. V . . . v . . . v . . . va. Hla­va. -

— Hlava. — — Výborne. Ideme ďalej. Čo

je to? To je noha. Opakuj. — N o c h a . . . — V triede, kde študujú Sudán-

ci a Sýrčania, tieto počiatočné ťažkosti už dávno prekonali. Dnes sa učia stupňovat prídav­

né mená. Magnetofón repro­dukuje text, ktorý má každý pred sebou. Uši počúvajú a oči kontrolujú, ako sa počuté pí­še.

— Pes je väčší ako mačka. — — Zlato je drahšie ako strie­

bro. — — Slon je múdrejší ako ta-

va. — — Nepravda — vyskočí Sýr-

čan z lavice. — Ťava múdrej­ší. —

— Slon je múdrejší — opo­nuje Sudančan a hned vytahu­je fakty: dokáže stáť na jed­nej nohe, ak ho pichneš do chobotu zapamätá si ta a pri najbližšej príležitosti postrieka vodou. V triede to vrie. Sýrča­nia bránia tam: vždy cíti, ked má prist búrka. Ľahne si a nej­de dalej. Ľudia majú čas sa pri­praviť na boj so živlami.

— To je... naturel... nóôó (Sudančan sa potí, šúcha si ru­ky a zhľadúva v pamäti ako to správne slovensky povedať — konečne nájde pravé slovo) — príroda! To je príroda, to nie je múdrejší... —

Spor pokračuje. Najhoršie je, ic človek musí svoje argumen­ty prekladať do slovenčiny. Vlastne, to jv najlepšie. Veď slovná zásoba sa takto oboha­cuje každým okamžikom.

A učitel sa len usmieva a opravuje nesprávne koncovky druhého stupňa prídavných mien.

Pred niekoľkými dňami boli budúci poslucháči medicíny na exkurzii v lekárni, budúci stro­jári si prezreli bratislavskú ká-blovku. Priamo na pracoviskách sa zoznamovali s odbornou ter­minológiou. Potom ich káblo-VIlei pozvali na premiéru svoj­

ho estrádneho súboru Sputnik a „na oplátku" ich študenti pri­vítali vo svojom domove v Sen­ci. Celý večer spríjemnila hud­ba, spev a tanec. Medzitým sa hovorilo, veľa a samozrejme — po slovensky.

— Ani neviete, ako nám tým­to pomáhate — povedal v ten večer ktorýsi z učiteľov pred­sedovi závodného výboru káblo-vákov a ukázal do kúta, kde vysoký čierny mladík v kru­hu sväzákov sa učil spievať: — Prší, prší len sa leje... —

Nie je to jednoduché vysvet­liť Iračanovi čo je to povala, ked v Iraku stavajú domy s plochými strechami bez povál.

Ešte ťažšie je vysvetliť abstrak­tné pojmy - čo je láska, hnev, zlosť, krása ...

Ale magnetofóny, obrazy, fil­my, televízia, rozhlas, noviny, exkurzie, besedy, hry a spoloč­né posedenia s pracujúcimi — ak sa k nim pridruží trpezli­vosť a mravenčia pilnosť — to sú kľúče, ktoré otvárajú cestu zahraničným študentom na na­še vysoké školy. Kľúče k stud­nici poznania.

Albánci s Bulharmi sa hra­jú: letí, letí, čo má perie, všet­ko letí — stôl letí! Len dvaja dvihnú ruky. Iste sa len pomý­lili, lebo slovíčka už poznajú dobre. Rozprávajú sa po slo­vensky, ako ked bičom plieska.

Potom ide jeden za dvere a ostatní sa dohodnú na jednom predmete. Hádač sa opy t u je a ostatní odpovedajú len s dvo­ma slovíčkami: áno — nie. Poznáte náročnosť tejto hry a tak si viete predstaviť aké to musí byt ťažké hrať ju v reči, o ktorej ste nemali pred mi­nuloročným októbrom ani po­ňatia. -maša-

JUBILANT Dňa 7. j ú n a t. r. dož i l s a

u n i v . docent Cyril Chorvát z F i l o z o f i c k e j f a k u l t y UK šesťdesiat ich rokov . Počas s v o j h o uč i teľského p ô s o b e ­nia na s t r e d n ý c h školách a na v y s o k e j š k o l e v y c h o v a l s t o v k y p r í s l u š n í k o v n a š e j i n ­te l igenc ie . Za b u r ž o á z n e j ČSR a za t zv . s l o v e n s k é h o š t á t u v y c h o v á v a l a v y u č o v a l s v o j i c h ž i a k o v v p o k r o k o v o m d u c h u . Po o s l o b o d e n í n a š e j v l a s t i h r d i n s k o u Sovietskou a r m á d o u v r o k u 1945 patr i l d o c e n t C. Chorvát na Slo­v e n s k u m e d z i n iekoľko m á l o uč i teľov r u š t i n y s v y s o k o ­š k o l s k o u kva l i f ikác iou. S v o j u znalosť r u s k é h o j a z y k a d a l hneď d o s l u ž i e b n á š h o ľudu. Má z á s l u h y na p r e k l a d a n í s o v i e t s k e j p e d a g o g i c k e j l i t e ­r a t ú r y d o s l o v e n č i n y ( p r e l o ­ž i l napr. G o n č a r o v o v e Zá­k l a d y p e d a g o g i k y (1950), Didakt iku od Dani lova-Jes í-p o v a (1959) a i . ) .

V p o s l e d n ý c h r o k o c h a k o v y s o k o š k o l s k ý uč i teľ p í š e p r í r u č k y p r e v y s o k o š k o l á k o v , š t u d u j ú c i c h r u s k ý j a z y k n a u č i t e ľ s k ý c h pr ípravkách, n a ­pr. Teória l i teratúry, 1954, U s t n o - p o e t i č e s k o j e n a r o d -n o j e t v o r č e s t v o , 1955, D r e v -ň a j a r u s k a j a l i teratúra, 1955 a i.

V r. 1960 v y š l a v s b o r n í k u „Pr íspevky k m e d z i s l o v a n -s k ý m vzťahom v č e s k o s l o ­v e n s k ý c h d e j i n á c h " , Slovan­s k é š t ú d i e III (vyda la SAV\, p o d n e t n á š t ú d i a docenta Chorváta p o d n á z v o m „Drá­m y Jonáša Záhorského s r u s k o u t e m a t i k o u , závislosť od Karamzina" . Prínos t e j ­t o r o z s i a h l e j š e j š t ú d i e s p o č í ­v a v tom, ž e s i u t v á r a m e p o n e j p r e s n e j š í o b r a z o Záhor­s k é h o záv i s los t i o d K a r a m z i -n o v h o textu . Novš í o b r a z s i na j e j z á k l a d e u t v á r a m e a j o prameňoch, k t o r é použi l Záhorský. Štúdia pr i sp ieva k r i e š e n i u o t á z k y o v y m y ­s l e n ý c h p o s t a v á c h v d r á ­m a c h Záhorského z r u s k ý c h d e j í n a s ú č a s n e n a z n a č u j e , ž e s a t reba venovať v ý s k u ­m u b á s n i k o v e j reči.

Pedagogická, v e d e c k á a pub l ikačná činnosť docenta C. Chorváta bola dosiaľ b o ­hatá. P r a j e m e m u , a b y a j v b u d ú c n o s t i t a k t o ú s p e ž n e pracova l pri p l n o m zdrav í , v y c h o v á v a l ďa l š ie pokolenia v y s o k o š k o l s k e j m l á d e ž e a a b y dos iaho l pr i v e d e c k o ­v ý s k u m n e j prác i n o v é ú s p e ­chy. — M n o g a j a l j e t a !

Nejde len o prácu í P r á z d n i n o v é o b d o b i e prináša k a ž d é m u v y s o k o š k o l á k o v i Л po dobre vykonane j ce loročne j prác i c e l ý r a d p lánov, f V o b d o b í v y š e d e s i a t k y r o k o v v y t v o r i l a s a u ž s y m b o l i c k á 1 tradícia, a k o spá jať p r í j e m n é s u ž i t o č n ý m . J Drv ivá v ä č š i n a pos lucháčov pochopi la u ž d á v n o z m y s e l J l e t n e j akt iv i ty , k torá ich s p á j a s o školou, a l e s p á j a Ich I s ú č a s n e s o spoločnosťou. Stretávame s a v š a k e š t e n e r a z ? s u r č i t ý m i ne jasnosťami a n e p o c h o p e n í m p r a v é h o z m y s l u j l e t n e j akt i v i ty . # Diskutova l s o m s urč i tou časťou pos lucháčov o i ch p l á -í n o c h na p r á z d n i n y . Skoro m a v y s m i a l i : „ V ý r o b n á pra ;x J a ch lapci v o j n a " — teda snáď štrnásť d n í o z a j s t n é h o o d d y -f chu . A k o b y s a i m t e d a n i e č o „bralo", p r i č o m sa n e d o c e -1 ň u j ú o z j a s t n é v ý h o d y a o z a j s t n ý z isk, k t o r ý ťažko merať i p r á v e p o č t o m d n í prázdn in . Pos lucháči s ú ochotn í n a s e -\ m i n á r o c h z m a r x i z m u - l e n i n i z m u a pr i s k ú š k a c h z m a r x i z -í m u - I e n i n i z m u s p a t e t i c k ý m d ô r a z o m oddeklarovať f o r m y , i ako m o ž n o pre jav iť u v e d o m e l ý vzťah k spo ločnost i a a k o í s a s a m a v y s o k o š k o l s k á in te l igenc ia m á stať n a d š e n ý m p r o ­jí p a g á t o r o m soc ia l i s t ických a k o m u n i s t i c k ý c h s p o l o č e n s k ý c h 1 vzťahov, k t o r ý c h r o z h o d u j ú c i m m e r a d l o m j e p r á v e p r e d p o -i k l a d a n ý soc ia l i s t ický vzťah k spoločnost i . Ťažš ie v š a k b ý v a j osvedčiť znalosť a schopnosť používať t ú t o t e o r e t i c k ú ) p o u č k u o n e v y h n u t n o s t i s p á j a n i a o podr iaďovania o s o b -í n ý c h z á u j m o v s p o l o č e n s k ý m v praxi. л Pravda tam, kde j e naozaj zž i tý k o l e k t í v p r a c o v n e j s k u -í Р ' П У. tam spravidla nebude ďa leko k r o z h o d n u t i u p r i h l á -1 siť sa na n i e k t o r é z m l á d e ž n í c k y c h s tav ieb, d o p o ľ n o h o s -i p o d á r s k y c h z á v o d o v atď. I N e m o ž n o v š a k vidieť v l e t n e j a k t i v i t e iba m o m e n t á l n e i p o t r e b y p r í s l u š n ý c h o d v e t v í n á r o d n é h o h o s p o d á r s t v a a ď a l -? s ich ú s e k o v s p o l o č e n s k é h o ž ivota. R e ž i m v y s o k o š k o l s k é h o J š túd ia a c e l ý ž i v o t n ý š t ý l soc ia l i s t i ckých v y s o k o š k o l á k o v ( v e d i e ich, a l e b o ich m á viesť k hľadan iu a v y u ž í v a n i u m a -1 x i m a m o ž n o s t í ďalš ieho r o z š i r o v a n i a s v o j h o o b z o r u a h ľ a -í dania o d p o v e d í na p r o b l é m y n á š h o s p o l o č e n s k é h o života, f Pr irodzene, ž e tá to p r e d s t a v a n e c h c e mať n i č spo ločné l s u top i s t ickou ideou, ž e b y účasť n a j e d i n e j a l e b o v i a c e -p r ý c h l e t n ý c h akt iv i tách i ch v y z b r o j i l a d o s t a t o č n e znalosťou T a k t u á l n y c h otázok n á š h o s p o l o č e n s k é h o ž ivota. K t o m u i t r e b a r o z h o d n e v iac. A j e t u a j d r u h á s t r a n a : Naši p r a c u -j j ú c i v závodoch, d r u ž s t v á c h a n a ďalš ích pracov i skách s ú ? Povďační za k a ž d ý ú p r i m n e p r e j a v e n ý z á u j e m o ich prácu, f za pr ípadnú pomoc, radu, n a j m ä a k i d e o otázky, k t o r é s ú i n á m v š e t k ý m bl ízke, o tázky v ý c h o v y m l á d e ž e . i ^Naši f u n k c i o n á r i , naši š t u d e n t i n á m v y r a s t a j ú p r e d o -! v š e t k ý m v t ý c h t o zaťažkáva júc ich s k ú š k a c h , k e d y sa ich t v e d o m i e spo lupatr ičnos t i s našou soc ia l i s t ickou robotn íckou ? t r i e d o u u p e v ň u j e v k l a d n o m vzťahu k n á š m u soc ia l i s t ic-J k é m u dnešku. A v l e t n e j a k t i v i t e — j e j najrozmanitejších f f o r m á c h — o t v á r a j ú s a n á m k n á š m u v l a s t n é m u o b o h a -í t en iu ďalš ie š i r o k é možnost i . O. Mošner

• HOVORÍME O PRESTAVBE • HOVORÍME O PRESTAVBE • HOVORÍME O PRESTAVBE • V tomto ročníku N a š e j u n i v e r z i t y u v e r e j ň o v a l i s m e a n k e t u k j e d n e j z o z á k l a d n ý c h otázok č n a š e j š k o l y a v y s o k ý c h š k ô l v ô b e c — k o tá z k a m p r e s t a v b y . Dnes p r i n á š a m e z á v e r k t e j t o d i s -• kusii, o ktorý redakcia požiadala prof . E. Sýkoru. P l n e s ú h l a s í m e s t ý m , ž e z á v e r n e m ô ž e byť ! d e f i n i t í v n y , ž e v d i s k u s i i t r e b a pokračovať. Naša redakc ia a j v b u d ú c o m r o k u to m á v pláne. " T e n t o č l á n o k m á zhrnúť iba p r v ú e tapu d i skus ie . Red.

Diskusia o prestavbe sa nekončí PROF. ERNEST SÝKORA, FFUK

Bolo by naozaj škoda uzatvárať diskusiu, ktorá v Našej univerzite prebiehala od februára do mája tohto roku, ako súčasť prípravy na celouniverzitnú konferenciu o pre­stavbe. Škoda preto, lebo to bola diskusia kritická, podnetná, v kto-r e j popri vysokoškolských učite-ľoch, vyjadrovali otvorene svoju mienku i poslucháči, resp. funkcio­nári ČSM. Široká diskusia o pre­stavbe je vôbec charakteristickým znakom života našej univerzity v poslednom období. Popri rôznych fakultných konferenciách, seminá­roch a pod., treba predovšetkým vyzdvihnúť rastúcu iniciatívu ka­tedier, ktoré už neriešia len vlast­nú problematiku, ale vyjadrujú sa stále častejšie ku kľúčovým prob­lémom prestavby vôbec. Ak vede­nie Univerzity a vedenia jednotli­vých fakúlt starostlivo zhrnú a zhodnotia veľké množstvo podne­tov, návrhov, kritických pripomie­nok a premietnu ich do pracov­ných plánov na budúci školský rok, určite sa to priaznivo odrazí v pedagogickom procese i vo vedec­k e j práci. Zdá sa, že v tomto sme­re (v podpore iniciatívy a aktivity katedier) treba hľadať kľúč k no­ve j vlne vzostupu v revolučnej prestavbe našej školy. Ťažko po­prieť, že do vlaňajšieho roku na­ozaj prevládala mienka: prestavba — to j e ujasnenie si profilu ab­solventa, vypracovanie nových učebných plánov, v ktorých sa uro­bia presuny v prospech rôznych praxi, zavedie sa výrobná práca, vypracujú a schvália nové osnovy — a v podstate bude všetko ho­tové. S touto predstavou, domnie­vam sa, súvisí vznik prestavbových komisií, ktoré mali čiastočne ako poradný a čiastočne ako operatívny

orgán spomínané úlohy uskutočňo­vať a ,.odbremeňovať'4 vedenie ško­ly. Vykonali kus užitočnej práce. Ale ich pozícia sa musela stávať stále menej udržateľnou, keď sa začalo zdôrazňovať, že prestavbu je nutné chápať komplexne a ako dlhodobý proces. Komplexnosť mô­žu zabezpečiť len katedry v úzkom kontakte s vedúcimi orgánmi školy — bez stáleho prostredníka. Práve to potvrdila bohatá a plodná disku­sia na katedrách v priebehu prí­pravy na celouniverzitnú konferen­ciu. Katedry vrhli na prestavbu no­vé svetlo: ukázali j e j zložitosť, problémovosť, nutnosť hlbokého zhodnotenia doterajšieho j e j prie­behu a premyslenia ďalšieho postu­pu na ďalšie roky.

V posledných mesiacoch sa už začalo hovoriť o prílišnom spoma­lení tempa, ba až stagnácii v pre­stavbe vysokých škôl, o malej cie­ľavedomosti a istej bezradnosti pri j e j uskutočňovaní. S tým však kon­trastuje živý záujem väčšiny uči­teľov o prestavbu, plodné diskusie i množstvo praktických opatrení. Podstata veci spočíva v tom, že dnes vidíme oveľa jasnejšie ako pred dvoma rokmi, aká ťažká, zlo­žitá a náročná j e úloha vychovať vysoko kvalifikovaného, uvedomelé­ho odborníka, pripraveného budo­vať komunistickú spoločnosť. Na to treba naozaj od základu prebudovať vysokú školu. A takáto úloha vyža­duje do j e j riešenia zapojiť všet­kých učiteľov, ako vo svojom prí­spevku zdôrazňuje s. Ákoš Paulinyi (Naša uniw/ita 1961, č. 11). A všetkých študentov — treba azda dodať! Že Je to dnes jedna zo zá­kladných otázok, potvrdzujú, do­mnievam sa. všetky diskusné prí­spevky v Našej univerzite. Hlavná pozornost sa v nich ve­nuje výrobnej práci. Všetci účast­nici diskusie o nej pfšu. A j to uka/uje, akou mimoriadne zložitou otázkou Je zaradenie výrobnej prá­ce na univerzite, zvlášť na filozo­fickej a čiastočne a j na prírodo­vedeckej fakulte (viď príspevky ss. Miličku, Skladaného, A. Pauiinyiho, Moéaera).

V krátkom článku nemožno sa vecou podrobnejšie zaoberať. Do­mnievam sa však, že diskusiu o vý­robnej práci na našej univerzite v nijakom prípade nemožno uzatvá­rať. Naopak, treba ju začať rozví­jať na základe získaných skúsenos­tí i dôkladného teoretického roz-<

N e d á v n o n a v š t í v i l Brat i s lavu v z á c n y hosť, k t o r ý k n á m z a ­v í t a l a ž z ď a l e k e j K u b y — pre­z i d e n t K u b á n s k e j asociácie u n i ­v e r z i t n ý c h š t u d e n t o v Joaquim Más Martinez. Na obr. p r i p r e ­

h l i a d k e z á v o d u Kablo.

pracovania otázky, a f o nielen z hľadiska odbornej pripravenosti našich poslucháčov, ale a j z hľa­diska výchovy všestranne rozvitých ľudí pre komunistickú spoločnosť. V súčasnom období treba vec. mys­lím, posudzovať z dvoch hľadísk:

1. V nasledujúcich rokoch len malá časť uchádzačov o štúdium nám bude prichádzať z výroby, ale­bo bude mať za sebou inú prax. V tom práve sa odlišujeme od so­vietskych vysokých škôl. Musíme preto túto medzeru v príprave na­šich nových poslucháčov vyplniť na vysokej škole.

2. Súčasne s prvou treba nám riešiť a j druhú otázku: na ktorej uni­verzitnej fakuíte (katedre) a do akej miery výrobná práca má sa stať trvalou súčasťou odbornej pra­xe? A j na filozofickej a prírodove­deckej fakulte musíme napríklad odpovedať, ako splníme túto požia­davku vyslovenú v novom škol­skom zákone: ,,Pri akejkoľvek učebnej a výchovnej práci školy sa spojuje štúdium základov vied, po­lytechnické vyučovanie a pracovná výchova so spoločensky užitočnou, najmä výrobnou prácou, do ktorej sa mládež začleňuje primerane svojmu veku". I keď náš poslucháč už bude mať životné skúsenosti z výroby, musí sa učiť výrobnú prácu žiakov stredných škôl znovu posudzovať z tohto aspektu, po­vedzme, v rámci pedagogickej pra­xe. Zvláštnou kapitolou je, prav­daže, časové zaradenie, nájdenie konkrétnej formy spájania Štúdia s praxou a prácou vo výrobe, ako sa o tom hovorí v uznesení ÜV KSČ z roku 1859. Súhlasím so sú­druhom Mošnerom, že pre nespráv­ne formy uplatňovania výrobnej práce nemožno zavrhnúť j e j sa­motný obsah a j e j zmysel. „Skú­senosti*4 získané na základe zle pripravenej, politicky a organizačne nezvládnutej výrobnej práce ne­môžu byť smerodajné. Zle organi­zovaná výrobná práca nemôže dať kladné výsledky ani na vysokých školách, ktoré pripravujú odborní­kov priamo pre výrobu. A j pre vý­robnú prácu ako pre každý nový predmet v učebných plánoch musia sa vypracovať učebné osnovy. Im­provizácia nemôže priniesť rieše­nie.

Z iných otázok, ktoré sa vyno­rili v diskusii v Našej univerzite a ktorých riešenie si vyžiada ešte nemálo námahy, j e otázka preťaže­nia poslucháčov veľkým počtom prednášok a cvičení. Náhľad s. Pau­iinyiho, že učebné plány treba ďa­le j skúmať, preverovať a nepokla­dať ich za definitívne (i keď v da­nej chvíli musia byť záväzné) vy­jadruje všeobecnú mienku. Mnohí učitelia našej školy sa vyslovujú s obavami o tom, ako preťaženosť vážne znižuje a bude ďalej znižo­vať úroveň vysokoškolského štúdia,

zabraňovať rozvoju študentských vedeckých krúžkov, znemožňovať verejno-prospešnú a sväzácku prá­cu študentov. Zníženie počtu týž­denných hodín, vypracovanie roz­vrhu prednášok a cvičení podľa pe­dagogických hľadísk, nové skúma­nie počtu skúšok, získanie nových učebných priestorov a previerka existujúcich sú preto naliehavé úlohy dňa. Základnou otázkou ostáva vážne zamyslenie sa nad tvorbou učebných plánov. Je zaujímavé, že na vysokých školách sa o učebných plánoch (na rozdiel od stredných škôl) diskutuje veľmi málo, alebo sa vôbec nediskutuje. Pri ich tvorbe j e ešte veľa náho-dilosti, vychádza sa často viac z požiadaviek katedier, z tradícií ako z celkového pohľadu na politic­ký a odborný profil poslucháčov. Bolo vôbec nelogické, že v prestav­be najprv sa vypracovali učebné plány a až potom sa začalo uvažo­vať o odbornom a morálno-politic-kom profile absolventa. Pri tvor­be učebných plánov sa žiada ove­ľa viac prihliadať na potreby pra­xe, hlbšie skúmať miesío každej vednej disciplíny v príprave poslu­cháčov a oveľa dôkladnejšie, vec­nejšie zdôvodňovať nároky na poč­ty hodín pri prednáškach a cviče­niach. Smelšie tiež treba začrieť do problematiky povinnej a nepo­vinnej účasti študentov na pred­náškach, do pedagogických noriem i celkového hodnotenia práce vyso­koškolského učiteľa a nakoniec i študenta, do existujúcej koncep­cie skúšok. Tieto závažné otázky (koncepcia prestavby, výrobná práca, preťaže­nie študentov), podľa mojej mien­ky najvýraznejšie vystupovali do popredia v diskusii o prestavbe v Našej univerzflte. Nadhodený bol, pravdaže, a j celý rad ďalších prob­lémov (napríklad odborná a kul-túrno-politická prax, vedecká prá­ca, študentské kolektívy). Zaují­mavé skúsenosti o spolupráci školy a závodu na právnickej a farma­ceutickej fakulte priniesli s. Sprin­ger a s. Sabol. Konkrétnejšie ob­jasnenie by si vyžadovala poznámka doc. Matulu, o tom. že a j plnenie výskumných úloh cez letné prázd­niny by mal organizovať Sväz mlá­deže.

Najdôležitejšie je teraz, aby dis­kusia o prestavbe sa neskončila, ale pokračovala ďalej hneď od začiatku budúceho školského roku a začalo sa už a j s výmenou názorov.

VYŠLA TRIBÚNA MLADÝCH

12. j ú n a v y š l o 2. č í s lo m e ­sačníka F a k u l t n é h o v ý b o r u ČSM n a F i l o z o f i c k e j f a k u l t e T r i b ú n y m l a d ý c h . Opäť j e zväčša v e n o ­v a n é t v o r b e m l a d ý c h autorov, k t o r ý c h j e n a t e j t o f a k u l t e n e ­ú r e k o m . Sú v ň o m z a u j í m a v é p r ó z y Hotára, Jaroša, Š t e f k u i Šútovca, poéz ia Dez idera B a n -gu, Mariána Kováčika, Jána Ši-m o n o v i č a a i. Číslo m á d o b r ú g r a f i c k ú ú p r a v u , k t o r ú v h o d n e d o p l ň a j ú k r e s b y Polakoviča a Kollárika. 2. č í s lo m á 40 s t r á n a s t o j í 2 Kčs.

T E L O V Ý C H O V A ^ Pred medzinárodnou univerziádou v Sofii

Rok 1961 v znamení univerziád Pred v e ľ k ý m meran ím síl vysokoškolákov-športovcov z celého sveta • Výsledky hra-d e c k e j Univerziády a naše n á d e j e • 120 na­šich d o Soťie • Z histórie medzinárodných univerziád • Ďalšia Univerziáda v ČSSR?

I. československá univerziáda v Hradci Králové, ktorá sa uskutočnila v d r u h e j polovici mája, sa ukázala naj lepšou previerkou životaschopnosti náš­h o vysokoškolského športu, generálkou pred veľ­k ý m meraním síl — Medzinárodnou univerziádou 1961 v Sofii.

S

of i jská univerziáda sa uskutoční o d v a mesia­ce — koncom augusta za účasti naj lepších

športovcov-vysokoškolákov z celého sveta. Z dote­raz konaných univerziád bude „sofi jská", ako čísla dokazujú, rozhodne na jmohutne jš ia a bude mať priam olympi jskú úroveň. Podľa predbežných údajov sa k účasti na n e j prihlásilo viac než 2500 študen­tov z 50 kra j ín sveta. Z toho Taliansko prihlásilo 130 účastníkov, Francúzsko 110, Nemecko 100, Španiel­sko 50, Belgicko, Luxembursko a Anglicko asi po 30, Švajčiarsko 25 športovcov, atď. Silné zostavy ohla­s u j e a j Sovietsky sväz, Poľsko, Maďarsko, a samo­zre jme, usporiadateľ — Bulharsko.

Z najznámejších atlétov prisľúbili účasť: o lympi j­ský víťaz na 200 m Berutti, víťaz na 1500 m Austrál­čan Elliott, výškař Brumel, oštepár Šidlo, ďale j Ozo-linová, sestry Pressové a ešte celý rad vynikajúcich svetových atlétov.

/českos lovenské farby bude v Sofii reprezentovať ^ 120 športovcov, s výn imkou vodného póla v o

všetkých odvetviach, ktoré b u d ú na programe. Sú to ľahká atletika, basketbal, volejbal, plávanie, športo­vá gymnastika, š e r m a tenis. Výsledky n a š e j hradec-k e j univerziády ukázali, že pri účasti naj lepších z našich naj lepších sa na Sofiu môžeme oprávnene tešiť, i keď si uvedomujeme, ž e z doterajš ích pr í­prav jednotl ivých štátov j e zre jmé, že všade sa usi­lovne „zbrojí" a všade v e n u j ú blížiacej sa Univer­ziáde čo najväčš iu pozornosť.

B

ulhari — hostitelia budúcej Univerziády s veľ­kou starostlivosťou pr ipravu jú plné organizač­

né zabezpečenie tohoto mohutného podujatia. Pod­statným rozdielom od doterajš ích univerziád bude predovšetkým najužš í s tyk všetkých zúčastnených športovcov. Zatiaľ čo v Paríži sa študenti mohli v lastne stretávať iba v ubytovniach, pretože športo­v é štadióny boli veľmi vzdialené, v Turíne to bolo

*$< Л- V - ч\-- -О <? ^ ... .V s- . •• •' ••••• ••

т ш ш rs Študentská rada netlieskala, ale...

* $ • ' :'

Щр-s • f " щ р Я М Л — ŕ * » ' - ; S

naopak — študenti bývali roztratene po internátoch a stretávali sa iba na športoviskách.

Sofijská Univerziáda všetky tieto nedostatky od­stráni. Poriadatelia b u d u j ú nové štadióny nákladom 21 miliónov leva, pre účastníkov usporiadajú n a j ­rozličnejšie spoločenské a kultúrne programy, plesy, karneval, predstavenia v opere, prehliadky mesta a vý lety na autokaroch. Ubytovanie bude centrálne v nových moderných a priestranných internátoch a prevažná časť športových stretnutí sa uskutoční na štadióne V. Levského, ktorý p o j m e až 50 000 divá­kov.

A na záver ešte j e d n u radostnú zprávu: Rada v y ­sokoškolského športu sa rozhodla podať návrh na usporiadanie z i m n e j univerziády 1961 v Českoslo­vensku. A k bude tento návrh schválený, opäť sa m á m e n a čo tešiť. G. Hronec

V minulom, 15. čísle Našej uni­verzity uverejnili sme kritickú glo­su nášho spolupracovníka „Študent­ská rada tlieskala", v ktorej autor kritizoval výstrelky, ku ktorým do­šlo na zábave v predvečer 1. mája a ktoré mohli vrhnúť zlý tieň na morálny profil niektorých našich študentov, keďže zábavu usporiada­la Študentská rada internátu SNP v Horskom parku. Pretože na túto glosu dostala redakcia niekoľko ohlasov, z ktorých niektoré vyvra­cali uverejnené skutočnosti a po­pierali najmä pravdivosť niektorých nie podstatných faktov, najmä kri­tiku Študentskej rady a pedagogic­kého riaditeľa internátu, bolo po­trebné sa k tejto otázke vrátiť, ro­zobrať faktografickú podstatu uve­denej kritiky a rozdiskutovať celý prípad. Po vzájomnom vysvetlení zaujala redakcia Našej univerzity toto stanovisko:

Ku kritizovaným neprístojnostiam na zábave — i keď už oficiálne bo­la ukončená — skutočne došlo. Ne­možno pochybovať o dobrom úmys­le autora zaujať verejné a otvorené kritické stanovisko k zjavom, ktoré by sa u nás už nemali vyskytovať. Taktiež nemožno pochybovať o tom, že za priebeh zábavy alebo za prí­padné výstrelky musí niesť a nesie plnú morálnu i politickú zodpoved­nosť Študentská rada, ako kolektív­ny orgán internátu a usporiadateľ zábavy, ako a j pedagogický riaditeľ internátu, ktorý síce v čase uda­losti už nebol prítomný, ale prak­ticky je zodpovedný za celý beh a život internátu, teda v neposled­nom rade i za oblasť politicko-vý-chovnú.

Na druhej strane však sa autor glosy dopustil niekoľkých chýb, kto­

ré vyplynuli z nedostatočného ove­renia si konkrétnych faktov, nedô­slednosti v niektorých formuláciách a v nevhodnej voľbe niektorých výrazov. Autor v tomto zmysle od­voláva niektoré tvrdenia, najmäjpo-kiaľ ide o duch glosy, akoby 5tu-dentská rada bola podporovala, či súhlasila s uvedenou neprístojnos­ťou, hoci pravda je taká, že j e j predseda hneď podnikol — i keď sám — opatrenia na faktické ukon­čenie ,,zábavy" po j e j oficiálnom zakončení. Tiež treba uviesť, že uvádzaní ..redaktori" časopisu ,,A Hét" neboli redaktormi a ne­právom sa za nich — ako bývalí externí spolupracovníci redakcie — pri robení záberov zo zábavy vy­dávali. To však neoprávňovalo ,,po­stihnutých", aby film so zábermi, ktoré snáď zachytili „kompromitu­júcu" scénu, zhabali bez toho, že by dali film k dispozícii Študent­ske j rade. Taktiež sa zakladalo na mýlnej informácii tvrdenie, že ria­diteľ sa „separoval" a popíjal vo svoje j pracovni. Popíjalo sa však v miestnosti Študentskej rady, kde bol tiež s . riaditeľ pozvaný a urči­tý čas tam pobudol Tieto skutočnosti však redakcia nepovažuje za podstatné. Ide o to. že Študentská rada i pedagogický riaditeľ nesúci plnú zodpovednosť, by nemali v budúcnosti zabúdať na takéto možnosti a vhodnými opatre­niami zabraňovať vytváraniu po­dobných situácií. Študentská rada teda „netlieskala", ale . . . fakt je, že by sa podobné prípady v budúc­nosti nemali vyskytnúť. Lebo tu nejde i b a o zodpovednosť orgánov a funkcionárov, ale o dobré meno nás všetkých na univerzite.

Redakcia NU

• * *

Stanové tábory č a k a j ú Po dobrých skúsenostiach z mi­

nulých rokov pripravuje telový­chovná komisia ZV ROH pri UK v spolupráci s IT VŠ stanové tábory s vlastnou kuchyňou pre záujem­cov o športovú rekreáciu.

Tábory započnú 20.—25. júla a skončia 12.—15. augusta. Jeden turnus trvá 10 dni. Účastník si hra­dí len stravu v celej réžii (5x den­ne), čo sa zálohuje a komunálne účtuje z denného poplatku 20 Kčs.

Všetky náležitosti pre ubytovanie sa poskytnú priamo v tábore.

Možno ísť a j s rodinou (väčšími deťmi).

Bližšie informácie poskytnú telo­výchovní referenti FV ROH na fa­kultách.

Predbežne sú vybiaté tieto mies­ta: Oravská priehrada, Dobšinská priehrada, Rychňavské jazerá.

V tábore bude možnost pravidel­ného športovania a organizovanej turistiky.

Vedúcimi táborov budú učitelia z ITVS.

Doc. M. Rovný

t t u m m m u m u u u v v v u v m u v u v m v m v u v m u m m u u v u v u u t u u » 1 > т м м и т м м и м м м т т м м г м м и м м н м м м и м м м м м м и м и т м м м 1 и м и и н м м

Reprezentanti UK bojovali dobre V tý ž d n i od 15. d o 18. m á j a , t e d a u ž dosť

dávno, z iš l i s a n a j l e p š í š p o r t o v c i - v y s o k o -školáci v Hradci Králové, a b y s i z m e r a l i p o p r v ý r a z v š e t c i pospo lu s v o j e s i ly. Orga­n izačne b o l o t o t o p o d u j a t i e n a úrovn i , n a j ­m ä č o s a t ý k a športov ísk, m e n š i e n e d o s t a t ­k y boli v s t r a v o v a n í a v e f k é (nepočíta lo s a s o z i m o u ) , v ubytovan í . No, „prež i l i" i c h v š e t c i b e z v ä č š e j ú j m y a d n e s s p o m i e n k y s ú u ž l e n š p o r t o v ý m i záväzkami . R e p r e z e n ­t a n t i u n i v e r z i t y b o j o v a l i dobre . Získali v e ľ ­k ý p o č e t m e d a i l í a a k b y s a v ý s l e d k y b o ­doval i , i s t e b y s brat i s lavskau Techn ikou bol i n a č e l e v š e t k ý c h škôl . T o b y vrave lo , ž e m á m e d o b r ý c h špor tovcov . Nuž m á m e , a l e j e i ch zat iaf málo, h l a v n e m e d z i ľ a h ­k ý m i at lé tmi . Pre v íťazstvá na Univerz iáde v Sofi i b y h r a d e c k é v ý s l e d k y nestači l i . A k n á m t r e b a n i e k d e pridať a zlepšiť v y s o k o ­

š k o l s k ý šport, t a k n a p r v o m m i e s t e v ľah­k e j at let ike. T a m s m e d l ž n í v š e t k ý m n a š i m r e p r e z e n t a č n ý m ce lkom. V p l á v a n í j e s i t u ­ácia oveľa p r i a z n i v e j š i a a n a j l e p š i a s a u k a ­z u j e v š p o r t o v ý c h hrách. V o l e j b a l m u ž s k ý i ž e n s k ý , s k o r o v š e t k y t i t u l y z ten isu, f u t ­bal, v o d n é p ó l o p r i n i e s o l t i t u l y b r a t i s l a v ­s k ý m š t u d e n t o m a k e b y bo l i zopakova l i s v o ­j e ú s p e c h y a j n a š i basketbal i s t i , b o l b y b ý ­v a l ú s p e c h h r á č o v k o m p l e t n ý . No t ý m t o s m e r o m n e c h c e m e zaviesť reč. G r a t u l u j e m e a ď a k u j e m e n a š i m r e p r e z e n t a n t o m , v e r í ­m e , ž e n á s n e s k l a m ú v ď a l š e j š p o r t o v e j pr íprave, a l e an i v p r í p r a v e n a š t á t n e s k ú š ­k y , v s p o l o č e n s k ý c h p o v i n n o s t i a c h a v o l á ­m e ďalš ích k p r e t e k á r s k e m u i r e k r e a č n é m u športu . B u d u j m e s i v l a s t n é o b j e k t y , š p o r ­t u j m e p r a v i d e l n e p r e n a š e zdrav ie , radosť i ďa lš ie v íťazstvá f a r i e b Univerz i ty K o m e n ­s k é h o v Brat is lave!

Čo povedali o univerziáde? Odb. asist. A . Stachovičová, m a j s t e r š p o r t u :

Hoci v d r u ž s t v e n a š e j Uni­v e r z i t y b o l o veľa m l a d ý c h p r e ­t e k á r o k a m n o h é š tartova l i v ľ a h k e j a t l e t ike p r v ý rok, bo la žatva ú s p e c h o v dosť h o j n á . Do­siahl i s m e j e d n o p r v é m i e s t o a t o v h o d e o š t e p o m K. Kostanec-k á 42,83 m , t r i d r u h é m i e s t a a t o E. Lehocká v b e h u na 100 m č a s o m 12,6 sek., J. Bendeová v h o d e o š t e p o m 40,49 m a š t a f e t a

щ ш п я ш Vydáva CV KSS, ZV ROH, VV CSM a Rektorát Univerzity Ko­menského, Bratislava, Šafáriko­vo nám. č. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci redaktor. J. Verei, -edaktor: D. Z á h o r s k ý , grafická íprava: 1. Kamenistý. Redakcia i administrácia: ZV ROH na UK Vychádza dvojtýždenne. Tlač: j Západoslovenská tlačiarne 01. n. , p. ulica Národného povstania č. ( 51. Povolilo Povereníctvo ikol-itva a kultúry, výnosom číslo HS VI-ll 10-287 K-15-12236

4X100 m v z ložen í Lehocká, K a ­salové, Wasserbäcková, D o m o n -k o š o v á č a s o m 53,2. J e d n o t r e t i e m i e s t o v b e h u n a 800 m F e r -s t e r o v á G. č a s o m 2:25,8 m i n . a j e d n o š t v r t é m i e s t o v t o m i s t o m b e h u Sanbergerová O. ča­s o m 2:25.9.

Ver ím, ž e b u d ú c i rok b u d e a j výprava, a j v ý s l e d k y d i e v č a t e š t e p o č e t n e j š i e .

MUDr. L. Komade l , m a j s t e r š p o r t u :

Plavc i n a š e j u n i v e r z i t y bo l i na I. čs. Univerz iáde v Hradci K r á l o v é v e ľ m i ú s p e š n í . Získal i 4 zlaté, 1 s t r i e b o r n ú a 4 b r o n ­z o v é m e d a i l y . Plavci SVŠT p r i ­dal i e š t e ďalš ie 3 s t r i e b o r n é a Brtková z k o š i c k e j u n i v e r z i t y z latou dopln i la p o č e t meda i l í p u t u j ú c i c h na Slovensko. Pr i­t o m ú r o v e ň v š e t k ý c h d isc ip l ín oprot i v l a ň a j š k u z r e t e ľ n e s t ú p ­la. Zlepši l i s a v ý k o n y v p r i e m e ­r e i č a s y víťazov. Hoci p lavc i bol i v čase Univerz iády e š t e l e n na p o č i a t k u p r í p r a v n é h o o b ­dobia, v o v iacerých d i sc ip l ínách dos iahl i n e o č a k á v a n e d o b r é výkony. Napr. K o v á č (LF UK

Brat is lava) 58,0 sek. na 100 m v o ľ n ý spôsob, Ragazová (LF UK Brat is lava) 1:08,8 m i n . v t e j i s t e j d isc ip l íne, Brtková (LF UPJŠ Koš ice ) 1:16,9 min., n a 100 m znak. Spoľahl ivé v ý k o n y a i s t é u m i e s t n e n i e dos iah l i Svo­zil, Vrbická, K o v á č o v a a Filčák (vše tc i ITVŠ UK Brat is lava) , Норка (SVŠT Brat is lava) i v e ľ ­m i n á d e j n ý K u r h a j e c (LF UK Brat is lava) . T ie to v ý k o n y bo l i p o k r a č o v a n í m p r u d k é h o v z o s t u ­p u n á š h o p l a v e c t v a na zač iatku r o k u 1961 a r e á l n y m p r í s ľ u b o m ďalš ieho z v y š o v a n i a v h l a v n o m období . Na m e d z i n á r o d n e j Uni­v e r z i á d e v Sofi i b u d ú čs. v y s o ­k o š k o l s k ý š p o r t reprezentovať u r č i t e v iacer í p lavc i n a š e j u n i ­verz i ty . Sú predpok lady, ž e n á s b u d ú reprezentovať d o b r e a a j t a m z í s k a j ú v i a c e r o medai l í .

Celkove m á p l á v a n i e i v o d n é pólo na n a š e j u n i v e r z i t e s t ú p a ­j ú c u t e n d e n c i u . U d r ž u j e m e si s t á l e p r e d n é m i e s t o v o v y s o k o ­š k o l s k ý c h súťažiach i keď ich ú r o v e ň s i l n e s túpa. V e ľ k ý m p r í ­n o s o m s ú v ý b o r n í p lavc i p r ­v ý c h r o č n í k o v — Ragazová, V r ­bická, Filčák, Kováčová. N a j m ä

oni s ú z á r u k o u ú s p e c h o v n a š e j u n i v e r z i t y a j v b u d ú c n o s t i .

Odb. asist. G. Hermann, m a j s t e r š p o r t u :

Na Univerz iáde v Hradci n a š e d r u ž s t v o prehra lo p r v é s t r e t n u ­t ie v b a s k e t b a l e s o s i l n ý m s ú p e ­r o m VUT Brno 84:58 (40:34), d r u h ý d e ň o v e ľ a t e s n e j š i e s ČVUT Praha 64:56 (36:22) a t r e t í d e ň nešťastne p o p r e d l ž e n í 83:75 (38:36). D r u ž s t v o s a t a k u m i e s t n i l o n a 4. mies te , z a VUT Brno, UK Praha a ČVUT Praha. Za d a n ý c h p o d m i e n o k a m o ž ­nost í ako i h r á č s k e h o m a t e r i á ­lu, n e b o l o m o ž n é lepš ie s a umiestniť. Naviac, v d v o c h s t r e t n u t i a c h rozhodcov ia n e ž i ­čil i n a š i m h r á č o m .

Oporami d r u ž s t v a bo l i Hor-ňanský, Závodský, K lement i s , Ilaško, Musil a Zeman. P r í j e m ­n e p r e k v a p i l Mesáros a K r a j č í r .

N a j š t a n d a r d n e j š í v ý k o n t u r ­n a j a podáva l i h r á č i Brna a z a ­s l ú ž e n e vyhra l i . C e l k o v é v ý k o n y a ú r o v e ň bol i v e ľ m i dobré, h r á ­či v ý b o r n e s tr ieľa l i z v ý s k o k u z v ä č š í c h vzd ia lenost í , p r a k t i ­z o v a l s a r ý c h l y prot iútok a d o b ­r e s a k o m b i n o v a l o . Mnohí z h r á č o v podal i l e p š i e v ý k o n y a k o na ME v Belehrade. Basketba­l o v ý t u r n a j b o l j e d e n z n a j n a v ­š t e v o v a n e j š í c h p o d n i k o v Uni­verz iády. Ukázalo sa, ž e m l a d í basketba l i s t i s ú v ý v o j a s c h o p n í a ž e p r i d o b r o m v e d e n í a u s m e r ­n e n í n i e j e t r e b a m a t o b a v y o r e p r e z e n t á c i u č e s k o s l o v e n ­s k é h o basketba lu .

N e d o s t a t k y : Malá hracia p locha a m a l é

hľad isko p r e d ivákov, n e d o s t a ­t o č n é ubytovan ie , v z d i a l e n é s t ravovan ie , n e d o s t a t o č n é z a ­b e z p e č e n i e k v a l i t n e j š í c h r o z ­h o d c o v ! Inak organ izátor i s a snaži l i o h l a d k ý p r i e b e h ( z a b e z ­pečil i n o v é zar iaden ie na m e r a ­nie 30 sek. ) .

P r í p r a v e a účast i prekáža l t e r m í n Univerz iády — kolidoval s o s k ú š o b n ý m obdob ím.

Doc. M. Rovný, v z o r n ý t r é n e r :

D r u ž s t v o n a š i c h d i e v č a t i š lo d o Hradca K r á l o v é v ú l o h e f a ­vorita, p r e t o ž e u ž t r i k r á t z a s e b o u z í ska lo t i t u l a k a d e m i c k é ­h o m a j s t r a . Úlohu d o b r e sp ln i lo . 1 r v ý d e ň porazi lo c e l k o m ľahko d r u ž s t v o b r n e n s k e j U n i v e r z i t y 3:0 (4, 8, 8 ) , d r u h ý d e ň e š t e ľahš ie L F Plzeň t i e ž 3:0 (3, 1, 9 ) , Iba c e z t ret í , r o z h o d u j ú c i zápas m u s e l o s a d r u ž s t v o d o b ­r e oprieť d o h r y . S p r a ž s k o u U n i ­v e r z i t o u zvíťazi lo iba 3:2. P o ­m e r n e s i l n ý v i e t o r h r a l d o p r v ý c h s e t o v (3, -6, 7, -8, 5 ) , n o v p o s l e d n o m , r o z h o d u j ú c o m s e ­t e bo l i n a š e h r á č k y lepš ie . Stihli e š t e povzbudiť ch lapcov b r a t i s l a v s k e j T e c h n i k y v r o z ­h o d u j ú c o m z á p a s e s b r n e n s k o u Techn ikou a p o t o m s a u ž t e š i l i z ú l o v k u d v o c h p o h á r o v a h ŕ b y z la tých p r e b r a t i s l a v s k ý v o l e j ­bal. Na t reťom m i e s t e s a u m i e s t ­n i lo d r u ž s t v o Brna a n a p o s l e d ­n o m d r u ž s t v o Plzne. T ie to d r u ž s t v á m á l o p r e s a h u j ú p r i e ­mer, a k ý s m e v i d e l i v Brat i s la­v e n a c e l o s l o v e n s k ý c h d ň o c h napr. u T r n a v y a tak v e r u a j v ý b e r d o a k a d e m i c k ý c h d r u ž ­s t i e v j e ťažký, p e r s p e k t í v y p r e Sof iu v e ľ m i s k r o m n é . Iba n a š e h r á č k y Bendeová, Šebestová a z Prahy Fialová, Šmardová a Pražmanová, n a p o s p o l l i g o v é hráčky, pr ib l íž i l i s i c e s t u n a v e ľ k ú u n i v e r z i á d u .

Odb. asist. M. R e h á k :

U n i v e r z i á d y v b a s k e t b a l e ž i e n zúčastn i lo s a d r u ž s t v o U n i v e r ­z i ty Praha, V y s o k e j š k o l y e k o ­n o m i c k e j Praha a Univerz i ty Bratis lava. Hralo s a s y s t é m o m k a ž d ý s k a ž d ý m .

Družstvá s a u m i e s t i l i t a k t o : 1. Univerz i ta Praha 2. VŠE Praha 3. UK Brat is lava 4. Univerz i ta Brno. Naše d r u ž s t v o p o v íťazstve o

10 b o d o v n a d Univerz i tou Brno p r e h r a l o d r u h ý d e ň s VŠE Pra­ha a v r o z h o d u j ú c o m s t r e t n u t í s U n i v e r z i t o u Praha p r e h r a l o r o z d i e l o m 1 bodu. Možno b e z

n a d s á d z k y povedať, ž e s a t a k s t a l o v i n o u c h y b n é h o r o z h o d o ­v a n i a rozhodcov, k t o r í n e d o s a ­h o v a l i p a t r i č n ú ú r o v e ň , a k á j e p r i p o d u j a t í t a k é h o t o c h a r a k t e ­r u ž iadúca. V ý k o n n a š i c h h r á ­čok b o l o v p l y v n e n ý a j n e d o s t a ­t o č n o u p r í p r a v o u , n a k o ľ k o v ä č ­š i n a h r á č o k s a v t o m č a s e p r i p r a v o v a l a n a s k ú š k y a n e ­m o h l a s a zúčastniť v š e t k ý c h t rén ingov . O k r e m t o h o s a d v e d o b r é h r á č k y n e z ú č a s t n i l i f i ­nále, p r e t o ž e v t o m t o t e r m í n e m a l i s k ú š k y .

Ce lková ú r o v e ň t u r n a j a s a m i z d a l a n i ž š i a n e ž v m i n u l o m r o k u a t o z t o h o d ô v o d u , ž e d r u ž s t v á m c h ý b a l i p o d k o š o v é v y s o k é h r á č k y . O k r e m t o h o u v š e t k ý c h h r á č o k b o l o badať, ž e j e p o h l a v n o m o b d o b í a p r a k ­t i c k y o d p o l o v i č k y apr í la bo l i b e z p r a v i d e l n é h o t r é n i n g u , s a ­m o z r e j m e p l n e z a m e s t n a n é v ško lách. A z d a b y b o l o v ý h o d n e j ­š i e usporiadať f i n á l e b a s k e t b a l u v z i m n o m t e r m í n e . Odb. asist . L. Meruňka:

S lovensk í v y s o k o š k o l s k í t e n i s ­t i dos iah l i v ý z n a m n é ú s p e c h y . Z c e l k o v é h o p o č t u ô s m i c h d o s a ž i ­t e l n ý c h z l a t ý c h m e d a i l í z í ska l i šesť.

Tento ú s p e c h j e t ý m c e n n e j ­ší, ž e n a t ý c h t o m a j s t r o v s t v á c h š tartova l i naš i n a j l e p š í m l a d í tenist i , m e d z i k t o r ý m i b o l r a d r e p r e z e n t a n t o v ČSSR a k o Nečas, Dobeš, Strachová, Horčičková, Suk, Kukal, S e i f e r t a iní .

Reprezentant i s l o v e n s k ý c h v y s o k ý c h š k ô l p o d a l i v e ľ m i d o b ­r é v ý k o n y , k t o r é h o d n o t i l v y ­s o k o i p r í t o m n ý ú s t r e d n ý t r é n e r J. Síba a p r e d s e d a UTR ú s t r e d . tenis, s e k c i e d r . Rôssler. „ N a j ­c e n n e j š í " t i t u l z í ska l v s i l n e j k o n k u r e n c i i n á š Karo l Šafárik, z LFUK, k t o r ý p o d á v a l p o č a s c e l é h o t u r n a j a d o b r ý v ý k o n . Spolu s Golonkom, VŠE Brat i­s lava, z í ska l i t i t u l v o š t v o r h r e m u ž o v . Dobre zahrala t i e ž Z. Englerová, a b s o l v e n t k a U n i ­verz i ty , k torá z íska la t i t u l s p o ­l u s G o l o n k o m v z m i e š a n e j š t v o r h r e a t i e ž v o š t v o r ­h r e ž i e n s p o l u s b r n e n s k o u Střechovou.