Analýza potenciálu využitia OZE v priemyselných a obchodných priestoroch

I NTELL I GENT ENERGY EUROPE

1

Donec a quam quis sapienDuis eleifend scelerisque leo et venenatis



Donec a quam quis sapien

Duis eleifend scelerisque leo et venenatis





magazine november 2014BERMUS

Pocker

G r e e n B l u e E n e r g y F a c t o r y

ANALÝZA POTENCIÁLU VYUŽITIA OZE

Prieskum trhu konečnej energetickej spotreby Banskobystrického samosprávneho kraja

PRIEMYSELNÉ A KOMERČNÉ BUDOVY DRUHEJ GENERÁCIEObnoviteľné zdroje energie na podporu konkurencieschopnosti a životného prostredia

I N T E L L I G E N T E N E R G YE U R O P E

Supported by

Regional Association of Veneto’s Chambers of Commerce, ITALY

6-7

12-13

18-19

20-21

34-35

Obsah

Súhrn 4

Aké sú hlAvné obnoviteľné zdroje? 5

úspešné príklAdy typu Gbe FActory 6

MetodolóGiA výskuMu 7

politiky oze nA slovensku 8

prieMysel 9

Aké FinAnčné stiMuly sMe identiFikovAli? 9

FinálnA spotrebA pAlivových A enerGetických sektorov ekonoMiky 12

enerGetická intenzitA/náročnosť ekonoMiky 13

celková spotrebA obnoviteľnej enerGie 14

štruktúrA priMárnej enerGie podľA pAlivA 14

výrobA elektriny zo zdrojov A pAlivA. 15

dotácie nA enerGiu 16

zdroje vybrAných pevných pAlív A elektriny 17

potenciál Gbe FActory v reGióne bAnská bystricA 19

socio-ekonoMické chArAkteristiky reGiónu 20

GeoGrAFiA 20

ekonoMikA 21

prAcovný trh 22

výskuM A vývoj 23

nAjväčšie spoločnosti v bAnskej bystrici 24

spotrebA enerGie v reGióne 24

spotrebA zeMného plynu vo vybrAných odvetviAch ekonoMiky 24

spotrebA zeMného plynu, bioplynu A propánbutánu 26

dodAtok i enerGetické licencie 27

dokuMenty 34

dokuMenty európskej únie 35

4 • Súhrn

SúhrnGBE Factory je projekt spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu “Inteligentná energia pre Európu”.Projekt podporuje koncept “zeleno-modrej továrne pre energiu”, ktorý sa aplikuje v rámci priemy-selných a komerčných priestorov, vybavených jednou alebo viacerými technológiami na výrobu energie alebo tepla, použitím obnoviteľných zdrojov energie.

Hlavnými partnermi pro-jektu sú rôzne obchodné a priemyselné komory, súkrom-né organizácie a energetické spoločnosti (ESCO) z krajín EÚ (Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Bul-harsko).

GBE Factory je model pre priemyselné alebo komerčné budovy s nulovou spotrebou energie (“s nulovými emisami oxidu uhlíka”) prípadne tie, ktoré sa ju snažia znižovať. Môže sa jednať o jednu ale-bo viac budov vybavených technológiou využívajúcou obnoviteľné zdroje energie. Vyrábané energie, teplo alebo elek-trina, sú zároveň d i s t r i b u o v a n é sp o lo č no s t i a m toho istého prie-myselného parku alebo obchodného

priestoru. Týmto spôsobom sa opustené priemyselné a komerčné stavby transformujú na továrne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a zároveň pod-porujú nové podnikateľské činnosti a tvorbu pracovných mi-est.

Predmetom projektu sú aj priemyselné parky, ktoré do svojich podnikov dodávajú en-ergiu vyrobenú z OZE priamo na mieste. Úspešné modely slovenských podnikateľov budú ocenené zlatým, strieborným

alebo zeleným certifikátom. Slovenské príklady budú ďalej prezentované na európ-skej úrovni.

Z tohto pohľadu projekt napomáha spoločnostiam formulovať investičné zámery na integráciu obnoviteľných zdrojov energie s výrobnou činnosťou, s cieľom vytvárať dodatočné príjmy,, ako aj zníženie nákladov na energet-ickú spotrebu.

Na účely realizácie tohto projektu zastupuje pojem GBE FACTORY priemyselné alebo komerčné budovy vy-bavené jednoduchými alebo

kombinovanými technológiami z OZE, na výrobu elektriny a tepla pre samotnú bud-

IntellIgent energy europe

Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje? • 5

ovu alebo spojené pracovné a výrobné procesy.Mod-ely navrhnuté projektom GBE Factory sú veľmi dobre akceptované, avšak ešte stále nie je dostatok informá-cii o potenciále a ekonomických výhodách.

Účelom projektu je zmapovať vhodné mod-ely typu GBE FACTORY prostredníctvom zdieľania nadobudnutých vedomostí. V dôsledku sieťovania budú medzi dodaváteľmi a uživateľmi služieb uzavre-té zmluvy o spolupráci. Aktivity projektu sú zamer-ané na zvýšenie povedomia malým a stredne veľkým podnikom o výhodách modelov, ktoré používajú kom-binované technológie a rôzné OZE, na výrobu silovej energie a tepla (napríklad SOLÁR FV-TERMÁL, WVOIL-CHP-CCHP, PPOIL-CHPCCHP, GEOTER-MÁL-FV, FV-TERMÁL & MINI EOLIC, a iné)

Počas procesu vývoja tejto analýzy, Taliansko - Slovenská obchodná komora identifikovala hlavné sek-

tory ekonomických činností, využívajúcich technoló-gie na výrobu energie a tepla pomocou obnoviteľných zdrojov energie.

Hlavným zdrojom OZE je bio-masa pochádzajúca z dreváren-ského priemyslu a papierní. Niek-toré teplárne nahrádzajú kotle na fosílne palivá novými zariadenia-mi s využitím drevotriesky alebo pilín. To znamená, že najväčší energetickí producenti (teplárne a distribučné spoločnosti) sú zároveň najväčšími a hlavnými investormi technológií, založených na OZE. Väčšie množstvá odpadu výp-arových plynov v metalurgii, v rafi-nériach a v chemickom priemysle sú predmetmi kogeneračných jed-notiek na výrobu tepla a energie.

Biomasa sa používa ako zdroj v potravinárskom priemysle, avšak k

danému sektoru neexistuje žiadny vypracovaný model. Slnečné kole-ktory sa využívajú predovšetkým v hotelových zariadeniach a priemy-selných parkoch. Veľké spoločnosti tento typ OZE nevyužívajú. Vhod-né technologické riešenia veľkých podnikov sú postavené najmä na využití odpadových produktov z výrobného procesu (napr. teplo, para, prach, odpadové materiály a pod.) Väčšina tovární v ťažkom priemysle sa snaží nainštalovať kogeneračné jednotky, ktoré využívajú výparové plyny alebo kotol na biomasu. Obchodné a lo-gistické parky výhody tohto typu energetických a elektrických zdro-

jov zatiaľ nevyužívajú. Hlavné sek-tory identifikované ako potenciálni užívatelia GBE Factory modelu sú:

- Metalurgia- Drevársky priemysel na

spracovanie dreva- Papiernicky priemysel- Priemyselné parky- Energetickí dodávatelia- Potravinársky a nápojový

priemysel

Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje?

6 • Úspešné príklady typu

Úspešné príklady typu GBE Factory

Slovenské príklady, ktoré vás môžu inšpirovať v rozvoji biznis modelu sme objavili v pivovarníctve, drevárskej výrobe, turistickom ruchu a v priemyselných parkoch.

Spoločnosť HEINEKEN Slovensko spustila v roku 2010 vo svojom hurbanovskom pivovare do prevádzky zmodernizovanú čističku odpadových vôd. Okrem klasickej funkcie, čiže čistenia kvapal-ného odpadu v areáli pivovaru, moderná kombiná-cia anaeróbneho a aeróbneho čistiaceho systému, umožňuje zúžitkovať energiu získanú priamo z procesu čistenia formou bioplynu. Len v prvom polroku 2011 bolo týmto spôsobom vyprodu-kovaných viac ako 200 000 kWh elektrickej en-ergie.

Medzi drevospracujúcimi podnikmi na Slov-ensku, ktoré využívajú odpad z výrobného pro-cesu na výrobu zelenej energie prostredníctvom kotlov biomasy sú: Mondi Group Ružomberok a Turzovská drevárka fabrika. Obe vyrábajú ener-giu pre seba a zároveň ju dodávajú aj pre verejné organizácie. Za zmienku stoja aj úspešné príklady využitia drevného odpadu na pokrytie 100 per-cent energetickej spotreby; napr. Stolárstvo Fekete, Blatná na Ostrove. Efektívnym riešením môže byť využívanie kombinácie technológií na spracovanie rôznych druhov odpadov. Smrečina Hofatex a.s. optimalizuje využitie lesnej, či drevnej biomasy prostredníctvom rekuperácie drevených odrezkov

a pilín, ale aj drevného prachu vo forme drevených brikiet. Takýmto spôsobom sa podniku darí pokryť skoro 100 percent spotreby pri energeticky náročnej výrobe tepelno-izolačných dosiek.

Kotly na biomasu na ohrev vody a vyku-rovanie používajú aj výrobcovia farmaceutick-ých a potravinových výrobkov, ako je napríklad Herb-Pharma SK s.r.o., výrobca vzduchotechniky a klimatizačných jednotiek. Spoločnosť Belmont-klima Partizánske nainštalovala slnečné kolektory na ohrev vody a vykurovanie.

Bohaté energetické možnosti geotermálnych vôd sa zatiaľ úspešne používajú v rámci ces-tovného ruchu. Ide najmä o inštalácie tepelných čerpadiel, ako napríklad v kúpeľoch Lúčky. V kúpeľoch Vrbov používajú výmenníky tepla z geotermálnej vody na ohrievanie kúpaliska, chod-níkov a malej farmy na chov afrického sumca. Podľa slov riaditeľky Vrbovských kúpeľov Ing. Evy Vraňuchovej z Salmotherm Invest, návratnosť investície vo výške 20.000 euro do tepelných vý-menníkov je 5 rokov.

Príklad jedného výrobcu energie, ktorý záso-buje viacerých spotrebiteľov sme na Slovensku ob-javili v priemyselnom parku Chemes. V parku sa


Metodológia výskumu • 7

na výrobu energie používa biomasa, ktorá pokrýva 20% zdrojov na výrobu tepla.

V technologickom parku Vlkanová, firmy využívajú el. energiu zo slnečnej elektrárne, ktorá je nainštalovaná na streche výrobných hál. Inštalovaný výkon fotovoltaického zdroja je 840kW s ročnou výrobnou kapacitou 1GWh. Na jeho výstavbu majitelia použili vlastné zdroje, ktoré sa vrátia do siedmych rokov.

Metodológia výskumu

• Zber dát• Komunikácia s hlavnými inštitúciami spra

covávajúcimi dáta v oblasti energie• Komunikácia so Štatistickým úradom SR• Komunikácia s ÚRSO, SIEA,

SEPS, a s regionálnymi energetickými distrubučnými spoločnosťami

• Identifikácia spoločností pracujúcich v oblasti kogeneračných jednotiek

• Identifikácia spoločností, kde boli nainštalované technológie na výrobu

energie a tepla OZE• Komunikácia so spoločnosťami skúsený

mi v oblasti technológií OZE• Distribúcia dotazníka určitému počtu

spoločností • Osobné stretnutie s piatimi spoločnosťami

so skúsenosťami v oblasti výroby elektriny na princípe biomasy, slnka a bioplynu

• Identifikácia príslušnej legislatívy • Zmapovanie posledných trendov a plánov

činností Slovenska v oblasti energetickej efektivity

• Zber dát pre energetickú spotrebu a OZE v regióne Banská Bystrica

BiomasaDopravník biomasy, slúžiaci na plynulú dopravu

materiálu na kratšie vzdialenosti.

8 • Politiky OZE na Slovensku

Politiky OZE na Slovensku

Národný slovenský koncept energetickej efektiv-ity definuje celkový národný energetický úsporný cieľ pre obdobie 2008-2016 na 9% priemernej výslednej energetickej spotreby z rokov 2001-2005, t.j. 37 215 TJ. Cieľ zahŕňa finálnu spotrebu energetických spoločností zúčastnených na obcho-dovaní so skleníkovými emisiami (“spoločnosť ETS”).

Tieto opatrenia vytvárajú podmienky na dosia-hnutie celkového 9-ročného úsporného cieľa ener-gie do roku 2016. Uvedený cieľ je možné splniť, dosiahnutím úsporných energetických cieľov ustanovených smernicou 2006/32/EC o energet-ickej efektivite konečných spotrebiteľov a energet-ických služieb (v tomto prípade podľa “Smernice pre energetické služby”) a prijatím Konceptu en-ergetickej efektivity. Percentuálna hodnota je in-dikatívnym cieľom vo všetkých členských štátoch EÚ a tento záväzok je nevyhnutný na ustanovenie opatrení o energetickej efektivite tak, že počas de-viatich rokov budú vykázané energetické úspory v hodnote rovnej 9% priemernej finálnej energet-ickej spotreby v rokoch 2001-2005.

Jednou z priorít slovenskej energetiky je postupné znižovanie energetického zaťaženia národnej ekonomiky, ako dokazuje vývoj v ob-dobí 2002-2008, kedy sa energetická spotreba SR znížila o takmer 32%, čo predstavuje najlepšiu redukciu energie spomedzi všetkých OECD kra-jín a krajín EÚ v tomto období. Je zrejmé, že

v porovnaní s obdobím 2001-2005 (na základe vypočítaného cieľa úspor) dosiahla SR významné energetické úspory.

V porovnaní s priemernou energetickou in-tenzitou – 2001 – 2005 (12 158 TJ/milión Eur) zaznamenalo Slovensko v roku 2008 značný pokles energetickej intenzity až do 31,5%, v roku

2009 dokonca o 33,2%. Porovnávajúc energetickú spotrebu v 2007, v roku 2008 klesla o 3,4%, v

... národný energetický úsporný cieľ pre obdobie 2008-2016 na 9% priemernej výslednej energetickej spotreby z rokov 2001-2005, t.j. 37 215 TJ


Politiky OZE na Slovensku • 9

2009 o 5,7%. V porovnaní s priemernými hod-notami z rokov 2001 – 2005, vo všetkých sekto-roch je zaznamenaná významná hodnota energet-ických úspor až 3,4% (v 2008), zvlášť 10,2% (v 2009).

Aplikácia legislatívnych opa-trení je založená na princípe pe-riodickej verifikácie efektívneho systémového vyhrievacieho zari-adenia podľa vyhlášky č. 657/2004 Z.z. Transfer technológií je ďalším opatrením zameraným na aplikáciu a zavedenie nových, pokrokových a ekologických technológií, finan-covaných Štrukturálnymi fondmi, sektoru Operačný program “Prie-mysel a služby” (prvá podpora na rozvoj nových a už existujúcich podnikov a služieb).

Úprava energetickej in-tenzity ekonomiky na úrovni porovnateľnej s EÚ prostredníct-vom úspor a efektívnych ziskov je spojená s opatreniami na zvýšenie efektivity výrobných procesov, modernizáciou výrobných budov, rekonštrukciou kotlov, recykláciou odpadového tepla, ako aj zave-dením kombinovanej elektrickej a tepelnej produkcie.

Energetické audity v spoločnostiach sú základom pre

určovanie potenciálnych energet-ických úspor, a preto sú považované za dôležitý nástroj pre imple-mentáciu energetických opatrení. Zákon o energetickej efektivite ustanovuje povinnosť pravidelného hodnotenia (každých 5 rokov) en-ergetického prevádzkového dopytu v priemysle a poľnohospodárstve. Keďže sú ide o povinné hodno-tenia prebiehajúce od konca roka 2011, ale predovšetkým počas roka 2012 a FEE ako nástroj na podporu zelenej energie, audity neboli zave-dené.

Aké finančné stimuly sme identifikovali?

Inovácia a technologický trans-fer v priemysle sú financované pro-gramom Štrukturálnych fondov počas obdobia 2007-2012 (OP) v opatrení 1.1 Inovácia a techno-logické transfery.

Operačný program Konkuren-cieschopnost a hospodársky rast 2.1. Zvyšovanie energetickej efek-tívností na strane výroby aj spotre-by a zavádzanie progresívnych technológií v energetike (cca 144 mil. EUR),

• výstavba, rekonštrukcia a modernizácia zariadení na výrobu elektriny VU-KVET,

• výstavba, rekonštrukcia a modernizácia zari-adení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdro-jov energie (s výnimkou využívania veternej ener-gie)

Operačný program Životné prostredie plánuje minimalizovať nepriaznivé vplyvy zmeny klímy, vrátane podpory obnovitelľných zdrojov energie (cca 209 mil. EUR) zariadenia na výrobu elek-triny VU-KVET len v kombinácii so zmenou palivovej základne pri výrobe tepla.

Priemysel

Zdroj: SIEA

10 • Politiky OZE na Slovensku


Aké finančné stimuly sme identifikovali? • 11

“ Operačný program Konkurencieschopnost a hospodársky rast 2.1. Zvyšovanie energetickej efektívností na

strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike (cca 144 mil. EUR)

S ohľadom na to, že väčšina podporovaných projektov bude dokončená v roku 2012 a 2013, energetické úspory, ktoré sú mon-itorované ako relevantné ukazo-vatele, budú vypočítané a známe až v roku 2014. Programová perióda Štrukturálnych fondov 2007-2013 OP (Opatrenie na po-vedomie o energetickej efektivite v produkcii a spotrebe a pokro-kové technológie v energii) môže taktiež podporiť projekty zam-erané na obchodovanie s vysoko efektívnym kombinovaným tep-lom a energiou, avšak pre časovo náročnú administratívu projektov podporovaných Štrukturálnymi fondmi sa firmy rozhodli používať podporný systém ustanovený podľa zákona č. 309/2009 Z o podpore obnoviteľnej ener-gie a vysokoefektívnej kogen-erácii. Podporný mechanizmus je podľa tohto zákona v platnosti od januára 2010 s účinnosťou od roku 2011.

Energetická efektivita v prie-mysle – SLOVSEFF Program (EBRD príslušenstvo) dotuje projekty a energetickú efektivitu v priemysle, zamerané najmä na znovuvyužiteľné zariadenia na výrobu tepla, teplého a kom-presovaného vzduchu, priemy-selnej tepelnej izolácie budov a energetický manažment.

Všeobecné evaluačné opa-trenia v priemysle – Metódy merateľných úspor v priemysel-

nom sektore boli dosiahnuté na-jmä financovaním z programu Štrukturálnych fondov z obdobia 2004-2006 a SLOVSEFF. Cel-kovo, na základe metodológie „zdola nahor”, boli v priemysle vyčíslené úspory na 629 TJ. Je všeobecne známe, že počas tohto obdobia bolo spravených mnoho ďalších opatrení, ktoré prispievajú k zníženiu energetickej spotreby v priemysle. Tieto projekty boli uskutočnené najmä prostredníc-tvom súkromných zdrojov, dáta nie sú dostupné.

Zlepšenie tepelného výkonu budovy – sektor služieb. Bu-dovy využité na komerčné služby zahŕňajú kancelárske priestory, hotely, reštaurácie, maloobchod-né a veľkoobchodné budovy, a iné komerčné služby (napr. športové zariadenia). Rekonštrukcia tých-to budov bude financovaná z OP (Opatrenie 3.1 – Turizmus) a vlastných zdrojov (pôžičky z banky). Celkové odhadované úspory pre toto opatre-nie je 124 TJ.

Ď a l š í f i n a n č n ý stimul, za-meraný na p o d p o r u modernizá-cie tech-nológií na v y u ž i t i e

OZE v priemysle je spojená s programom - Inovácia a tech-nologický transfer v priemysle., Tento je v súlade s inovačnou stratégiou SR a má zvýšiť konkurencieschopnosť existu-júcich podnikov predstavením inovatívnych a pokrokových tech-nológií, vytvoriť prostredie na zvýšenie inovačného potenciálu podnikov v priemysle, vyvinúť výrobu s minimálnym dopadom na životné prostredie., Vo väčšine prípadov pôjde iba o zníženie podmienenej energetickej spotre-by a CO2 produkcie ako nevyh-nutnosti na prípravu udržateľného rozvoja.

F O R A S U S T A I N A B L E F U T U R E

I N T E L L I G E N T

E N E R G Y

E U R O P E

12 • Finálna spotreba palivových a energetických sektorov ekonomiky

Finálna spotreba palivových a energet-ických sektorov eko-nomiky

Vývoj koncovej spotreby palivových a energetických sekto-rov ekonomiky v SR (TJ).

Podľa dát vývoja finálnej ener-getickej spotreby je možné tvrdiť, že koncová energetická spotreba vo všetkých sektoroch spolu od roku 2000 má klesajúci trend, až do roku 2009 a zaznamenala zníženie okolo 18%. Najväčší po-diel na celkovej spotrebe v 2009 má priemysel (33%), nasledu-jú domácnosti (23%), doprava (21%) obchod a služby (21%).

Najnižší, iba 1,4%-ný podiel má poľnohospodársky sektor. Nara-stajúci trend pre uvedené obdobie je v dopravnom sektore, kde sa za posledných 10 rokov zvýšila spotreba o takmer 80%. Spotreba v ostatných sektoroch sa od roku 2000 znižuje.

Pozn

ámka

: od

r. 20

02 p

odľa

revi

dova

nej m

etod

ológ

ie

Zdr

oj: Š

tatis

tický

úra

d, V

yhot

oven

é: S

EA


Energetická intenzita/náročnosť ekonomiky • 13

Energetická intenzita/náročnosť ekonomikyHDP a energetická spotreba (milión EUR/PJ)

Poznámka: Energetická intenzita/náročnosť (EN) = podiel hrubej domácej spotreby (HDS) použitý pre hrubý domáci produkt (HDP). Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA

Príspevok elektriny z OZE k celkovej elektrickej spotrebeVývoj príspevku elektriny vyrobenej z OZE k celkovej elektrickej spotrebe (%)

Zdroj: EUROSTAT, Vyhotovené: SEA

V roku 2009 pochádzalo 17,9% generovanej elektriny z OZ, čo reprezentuje iba minimálny nárast v porovnaní s rokom 2000, kedy podiel tejto elektriny činil 16,9%. V roku 2009 bol podiel elektriny z OZE v porovnaní s rokom 2008 15%-ný. Všeobecne môžeme zhrnúť, že počas vykazovaného obdobia došlo k očakávanému nárastu vo výrobe elektriny z OZE. Najväčší podiel elektriny z OZE majú veľké hydroelektárne (viac ako 90%), pretože množstvo elektriny vyrobenej z OZE na Slovensku je plne závislé od vhodných podmienok pre hydroenergiu.

14 • Celková spotreba obnoviteľnej energie

Celková spotreba obnoviteľnej energie

Podiel jednotlivých typov OZE v celkovek primárnej produkcii OZE (tisíc TOE).Zdroj: EUROSTAT, Vyhotovené: SEA

Počas daného obdobia SR zvýšila podiel energetickej produkcie OZE. V 2009 bol podiel energie z OZE v hru-bej domácej energetickej spotrebe 10,3% (cieľ 14% v 2020) a zvýšil sa oproti predošlému roku 2008 o takmer 20%. Napriek tomu je Slovensko je cca o 12% pod európskym priemerom EU-27, kde podiel energie z OZE v 2009 bol 11,7%. Najväčší podiel bol zaznamenaný vo využití biomasovej energie (takmer 70%).

Štruktúra primárnej energie podľa palivaVývoj hrubej domácej spotreby podľa paliva (PJ).

Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA V zmysle prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne

energetické zdroje (PEZ). Takmer 90% primárnej energie (vrátane nukleárneho paliva) je dovážaných. Domácim zdrojom fosílnych palív je uhlie. Podobná situácia je v kvapalných a plynných energetických zdrojoch, kde domáca výroba činí menej než 5%. Z OZE je väčšina zahrnutá do primárnej výroby biomasy a hydroenergie.


Výroba elektriny zo zdrojov a paliva. • 15

Výroba elektriny zo zdrojov a paliva.

Vývoj produkcie elektriny z energetických zdrojov na Slovensku (GWh)

Elektrina z jadrových elektrární činila v roku 2009 viac ako 53%, zvyšok tvorili tepelné elektrárne (viac ako 28%) a hydroelektrárne (viac ako 17%). Tepelné elektrárne boli v ten istý rok porovnávané s ohľadom na využívanie palív, väčšina z nich využívala hnedé uhlie, za ním na treťom mieste plyn a antracit, ktorých spotreba sa znížila od roku 2008 o viac ako 35%. Podiel biomasy a odpadu z bioplynovej elektrickej výroby je stále minimálny. Vodné elektrárne sú jediným významným zdrojom využívajúcim OZE. Tento trend je stabilný. V zmysle zlepšovania životného prostredia a zabezpečovania energetickej bezpečnosti na Slovensku je dôležitá podpora a všeobecný nárast v používaní OZE.

Finálna elektrická spotreba v ekonomických sektoroch. Vývoj finálnej energetickej spotreby v elektrických sektoroch ekonomiky SR (TJ)

Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEACelková finálna spotreba elektriny, s jemnými odchýlkami, narástla počas tohto obdobia o 3%. Väčšina je zah-

rnutá v narastajúcom obchode a sektore služieb, ktorý mal v roku 2009 druhý najväčší podiel finálnej spotreby elektriny zo všetkých sektorov (30%) do 2008; nárast elektrickej spotreby v priemysle (s viac ako 45% podielom), v roku 2009 nastal pokles spotreby v danom sektore o 10%.

16 • Dotácie na energiu

Bola zaznamenaná vyvážená, mierne klesajúca spotreba v sektoroch poľnohospodárstva, dopravy a domácností.

Energetická intenzita konečnej energetickej spotreby v ekonomických sektoroch.Vývoj energetickej intenzity finálnej energetickej spotreby v národnej ekonomike (TJ / mil. EUR)

Zdroj: Štatistický úradEnergetická intenzita na Slovensku podľa konečnej energetickej spotreby do 1993, mala klesajúci trend (až do

2009, viac ako 52%), klesajúca finálna energetická spotreba (do 2009, 22%), HDP narástlo počas tej istej periódy o 40% (v 2009 ročný pokles o 7%, čo je zodpovedajúce dôsledkom ekonomickej krízy). Tento trend je všeobecne pozitívny, jedným dôvodom je neustála implementácia prísnych opatrení na strane dopytu.

Dotácie na energiuNáklady na enviromentálnu ochranu v oblasti energie (v tisíckach EUR)

Zdroj: HS SR, Vyhotovené: SE

Podpora je v súčasnosti zameraná predovšetkým na zníženie energetickej závislosti od konvenčných zdrojov energie, zlepšením energetickej efektivity a rozvojom OZE. V posledných rokoch bol kladený dôraz na propagáciu OZE a maloobchodných odberateľov.


Zdroje vybraných pevných palív a elektriny • 17

Zdroje vybraných pevných palív a elektriny

Elektrická produkcia v októbri 2011 v porovnaní so septembrom 2011 narástla o 10% (vodné) a 40,9% (te-pelné). V nukleárnych elektrárňach pokles o 6,7%. Dovoz elektriny v po-rovnaní so septembrom narástol o 32,1% a vývoz o 22,2%.

Celkový zdroj elektriny sa zvýšil od januára 2011 do októbra 2011 o 0,6%. Produkcia pevných palív bola v októbri 2011 v porovnaní so sep-tembrom znížená o 3,6% na 3,3% medziročného poklesu. Dovoz pe-vných palív v októbri, v porovnaní so septembrom toho istého roku vz-rástol o 28,1% a 15,6% medziročne. Celkové zdroje pevných palív sa od januára až cez október zvýšili o 5,4%.

Produkcia elektriny sa v októbri 2011 v porovnaní so septembrom zvýšila o 10%, v prípade hydroele-ktrární o 40,5% a teplární o 40,9%. Znížila sa v jadrových elektrárňach o 6,7%. Import elektriny sa zvýšil o 32,1% a export o 22,2% v porovnaní so septembrom. Celkové zdroje elek-triny sa zvýšili o 0,6% medziročne, v období január-október 2011.

Produkcia vybraných kategórií pevných palív sa v októbri 2011 v porovnaní so septembrom znížila o 3,6% , ide o 3,3% medziročný pokles. Import pevných palív sa zvýšil o 28,1 v porovnaní s augustom a v septem-bri narástol o 15,6% medziročne. Ex-porty narástli o 77,8% v porovnaní s predošlým mesiacom a klesli o 50% medziročne. Celkovo zdroje pevných palív sa zvýšili o 5,4% medziročne v období január-október 2011.

OZE prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva. V prípade ak-tívnej politiky a podpory, môžu byť zahraničné technológie a know-how

znížemá a mohol by byť vytvorený priestor pre investície do výroby jednotlivých komponentov a celých systémov na zavedenie výskumných kapacít prepojených s univerzitou.

Inovácia podpory OZE, vývoj IT a nové smerovanie voľného priesto-ru sú piliermi budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment OZE, v súlade s princípmi udržateľnej ekonomiky, by mal byť taktiež jed-ným z pilierov ekonomicky rozvíja-júcej sa spoločnosti.

Očakávané množstvo energie z OZE vo výške 14% je na rok 2020

vypočítané z celkovej nastavenej očakávanej energetickej spotreby podľa scenára a dodatočných opa-trení energetickej efektivity.

Podľa Ministerstva hospodárstva očakávané množstvo energie z OZE pre Slovensko činí 1 572 (ktoe) (66PJ).

Celkové národné ciele pre pomer energie z OZE v dátach hrubej konečnej spotreby energie pre roky 2005 a 2020. Zdroj: Ministerstvo ho-spodárstva

18 • Dotácie na energiu

Národný cieľ a odhad pre využitie O

ZE na rok 2020 v jednotlivých sektoroch (vykurovanie, chladenie, elektrina, energia a transport).

20052010

20112012

20132014

20152016

20172018

20192020

Obnoviteľná

energia –

vykurovanie a

chladenie (%)

6.17.6

8.08.5

9.210.2

10.911.7

12.513.3

14.114.6

Obnoviteľné zdroje energie - elektrina (%

)16.7

19.119.3

20.221.0

21.523.0

23.323.3

23.723.9

24.0

Obnoviteľná energia - transport (%

)0.6

4.14.2

4.34.4

5.06.0

6.36.8

8.38.5

10.0

Celkový podiel obnoviteľnej energie (%

)6.7

9.58.2

8.28.9

8.910.0

10.011.4

11.413.2

14.0

Kooperačný m

echanizmus (%

)0

00

00

00

00

00

0

Nadbytok pre kooperačný m

echanizmus

(%)

1.72.2

2.12.9

2.83.3

2.53.2

1.71.3

Celkový podiel O

ZE bez kooperačných m

echanizmov (%

) 6.7

9.59.9

10.411.0

11.812.8

13.313.9

14.614.9

15.3

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva

Tabuľka: príspevok OZE ku koncovej energetickej spotrebe (ktoe)

20052010

20112012

20132014

20152016

20172018

20192020

(A) O

čakávaná hrubá konečná spotreba obnoviteľnej energie pre vykurovanie a chladenie

361452

474 502

534587

627667

710750

790820

(B) Očakávaná hrubá konečná spotreba

energie404

471 493

522551

570617

631641

658671

688

Obnoviteľná energia - transport (%

)8

90 94

98 103

120 147

155 165

197195

207

Celkový podiel obnoviteľnej energie (%

)772

1 013 1 061

1 122 1 188

1 277 1 391

1 453 1 516

1 605 1 656

1 715

Zdroj: Ministerstvo hospodárstv


Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica • 19

Bratislava región

trnava región

nitra región

Trenčín región

Prešov región

Košice región

Žilina región

BansKá Bystrica región

slnko 233 1110 3027 384 713 1219 344 4286

voda 55527 56467 62459 381281 36226 34139 204777 102178

biomasa 22 202 71381 82249 110425 48490

bioplyn 8756 12085 6057 1239 725 2813 5694 8299

vietor 5 149 1 196

kogenerácia OZE 117961 19 130 305285 8406 18977 311321 109816 129733

Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica

Vyrobená energia z OZE v MW v roku 2010 podľa regiónov.

Informácie týkajúcich sa výroby elektriny z OZE, ktoré úrad uverejňuje podľa zákona č. 309/2009 Z. z. nájdete na http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/elektroenergetika/informacie

• Potenciál pre inštaláciu technológií kombinovanej tepelnej a energetickej prevádzky založených na OZE

• Existencia počtu spoločností s veľkými kapacitami a vysokou ele-ktrickou spotrebou, viď tabuľku 20-tich najväčších spoločností

• Potenciál pre využitie od-padov z výroby

• Potenciál pre inštaláciu vhodných technológií

• Veľké spoločnosti v chemickom a metarlurgi-com priemysle

• Množstvo termálnych a

minerálnych kúpeľov v priemysle voľného času

• Veľa drevného odpadu a znehodnotené pozem-ky, ktoré by mohli byť využité na produkciu biomasy (pozemky boli súčasťou ťažobného prie-myslu v regióne)

• Potenciál pre spracovanie a testovanie nových tech-nológií – diskutované modely prašného odpadu z dreva

• Existujúce modely všetkých typov OZE – voda, slnko, biomasa, bio-plyn, cyklus výparových plynov

• Silné ekonomické parametre

• Spojnica medzi Českou republikou, Poľskom a východným Slovenskom

• Silný potenciál výskumu a vývojových kapacít – špecializované fakulty VŠ so zameraním na lesníc-tvo, chemické inžinierstvo a elektrotechniku

20 • Socio-ekonomické charakteristiky regiónu

Geografia

Hlavné mesto VÚC: Banská Bystrica

Celková rozloha: 9.455 km2

Počet miest: 24

Počet obcí: 516

Počet obyvateľov: 660.000

Počet okresov: 13

Región Banská Bystrica leži v strede Slovenska a hraničí s Maďarskom územým v južnej časti. Prírodný symbol regiónu je rieka Hron. Samosprávny kraj Banská Bystrica patrí k najväčším na Slovensku.

Kontakt: www.vucbb.sk

Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupiná, Lúčenec, Poltár,

Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom.

Socio-ekonomické charakteristiky regiónu


Ekonomika • 21

Ekonomika

Ekonomická štruktúra regiónu Banskej Bystrice sa posled-ných 15 rokov mení a z priemyselnej oblasti sa stále viac stáva krajina, zameraná na poskytovanie služieb. V súčasnosti sú najrelevantnejšími sektormi baníctvo, strojárenstvo, potravinárst-vo, farmaceutický priemysel, spracovanie dreva, sklársky a keramický priemysel.

S ohľadom na priemyselnú výrobu región Banska Bys-trica môžeme rozdeliť nasledovne: severná časť je priemysel-nou oblasťou (okresy: Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hro-nom a Detva), kde prevláda strojárenstvo, spracovanie dreva, chemický,farmaceutický priemysel abaníctvo, poľnohospodársky zameraná oblasť sa nachádza na juhu regiónu (okresy: Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Krupiná a Revúca).

C C I ST S O K

F O R A S U S T A I N A B L E F U T U R E

I N T E L L I G E N T

E N E R G Y

E U R O P E

Camit Slovakia

http://www.camitslovakia.sk/Taliansko – Slovenská obchodná komora

je medzinárodná mimovládna organizácia, neziskové voľné združenie bilaterálneho

charakteru.

GBE FaCtory

www.gbefactory.euProjekt podporuje koncept “zeleno-modrej

továrne pre energiu”, ktorý sa aplikuje v rámci priemyselných a komerčných priestorov, vybavených jednou alebo

viacerými technológiami na výrobu energie alebo tepla, použitím obnoviteľných

zdrojov energie.

intElliGEnt EnErGy EuropE

http://ec.europa.eu/energ y/intelligent/ (IEE) ponúka pomocnú ruku

organizáciám, ktoré chcú zlepšiť energetickú udržateľnosť.

660 000 obyvateľov

22 • Pracovný trh


Pracovný trh

Pracovné sily pozostávajú z cca 325 000 ľudí. Tretina z nich pracu-je v priemysle, dve tretiny v nepriemyselnom sektore.

Priemysel a konštrukcie: 33% Služby: 60%Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov: 7%

unionCamErE vEnEto

http://www.ven.camcom.itUnioncamere veneto je regionálna únia obchodných komôr Veneto (Unioncamere Veneto) je štruktúra, ktorá podporuje ekonomického rozvoja a spolupracuje so zástupcami miestnych orgánov.

CluStErland oBEröStEr-rEiCh GmBhhttp://www.umwelttechnik-cluster.at/Poskytuje konzultácie a informácie na tému environmentálne technológie.S.o.l.i.d.http://www.solid.atS.O.L.I.D. je rakúska inžinierska spoločnosť špecializujúca sa na aspekty solárnych tepelných energet-ických rastlín.

Výskum a vývoj

Región minie asi 0,51% HDP na V&V.Vďaka svojej geografickej polohe a rozmanitosti prírodných

a kultúrnych pamiatok má región skvelý potenciál na rozvoj tur-


Výskum a vývoj • 23ForGrEEn Spa

http://www.forgreen.it/ Spoločnosť sa špecializuje

na plánovanie a dosiahnutie fotovoltaických systémov

vysokej ziskovosti.

itkamhttp://www.itkam.org/DE/

Projekty ITKAM podporujú zvyšovanie a

výmenu know-how firiem a podnecujú spoluprácu a

internacionalizáciu. nBank

http://www.nbank.deNBank je univerzálna banka

pre obnovu a rozvoj.Erato

http://www.erato.bgERATO HOLDING AD je vedúcou spoločnosťou

v oblate vykurovacej techniky.

izmu. Jeho jedinečnosť a individualita vytvára miesto pre rozvoj v piatich strategických oblastiach turizmu: mestská a kultúrna turistika, kúpele a zdravotná turistika, horská a vodná turistika, zimná a vidiecka turistika.

Ekonomická štruktúra Banskej Bystrice podstúpila v posledných 16 rokoch zmenu od priemyselného sektoru k sektoru služieb. V spojení s týmto vývojom sa zaznamenáva neustály pokles v poľnohospodárskom sektore. Finančná a ekonomická kríza v rokoch 2008-2009 spôsobila zníženie

dopytu po zakázkach zo západnej Európy pre malých a stredných výrobcov a mnoho ľudí prišlo o prácu.V súčasnosti sa dajú vidieť menšie zlepšenia, najmä v sklenárskom priemysle.

24 • Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici

Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici

*podľa údajov Štatistického úradu SR, Banská Bystrica:

Spotreba energie v regióne

Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky

Názov Priemyselný sektor SIDCIS SIDPSC Miesto

TAURIS, a.s. Potravinárska 6 97901 Rimavská Sobota

Pivovar STEIGER a.s. Pivovar Steiger 24 96602 Vyhne

EKOREZ, s.r.o. Chalupkova 25 97401 Banská Bystrica

Mäspoma, spol. s r.o. T.G.Masaryka 955/8 96001 Zvolen

DRU, a.s. Strážska cesta 8700/6 96001 Zvolen

Železiarne Podbrezová, a.s. Kolkáreň 35 97681 Podbrezová

Slovenské magnezitové závody a.s. Jelšava Teplá voda 671 04916 Jelšava

SLOVMAG a.s. Lubeník Lubeník 236 04918 Lubeník

Nemak Slovakia s.r.o. Ladomerská Vieska 394 96501 Ladomerská Vieska

Slovalco, a.s. Priemyselná 14 96548 Žiar nad Hronom

TUBEX SLOVAKIA, s.r.o. Partizánska 87 96681 Žarnovica

TUBAPACK, a.s. Priemyselná 12 96563 Žiar nad Hronom

Reisner & Wolff Slovensko s.r.o. Križovatka 5 96901 Banská Štiavnica

KNK - výrobné družstvo Huta 100 97655 Ľubietová

Neuman Aluminium Fliesspresswerk Slovakia, s.r.o. Partizánska 1384/85 96681 Žarnovica

graf na porovnanie uvedenej spotreby vo vybraných sektoroch.


Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici • 25

Priemyselné odvetvie Zemný plyn M2/tons

Propan-butan M2/tons

Bioplyn M2/tons

Potravinárska 5387/185135 9/230 n/a

Výroba nápojov 1761/60520 9/290 n/a

Textilná 1330/45708 2/230 n/a

Drevárenská 4365/150012 n/a n/a

Nabytkárstvo 78/2681 n/a n/a

Priemyselné odvetvie Spotreba silovej energie v MWh podľa štatistických údajov za rok 2010

Spotreba tepla v GJ podľa štatistických údajov za rok 2010

Potravinárska 23173 90143

Výroba nápojov 5900 52341

Textilná 2378 27601

Drevárenská 101277 766757

Nábytkárstvo 13500 49041

Celý priemysel 3143134 2560152

Celková spotreba priemyslu v regióne, priemr za jeden kalendárny rok:

Silová energia - 3143134 MWhTeplo – 2560152 GJ.

Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky

26 • Spotreba zemného plynu, bioplynu a propánbutánu

Spotreba zemného plynu, bioplynu a propánbutánu

Celkova spotreba priemyslu v regióne za jeden kalendárny rok:

Zemný plyn: 278418 m2/9560390 GJBioplyn – 2930 m2/60854 GJ

Priemyselné odvetvie Zemný plyn M2/GJ

Propánbután M2/GJ

Bioplyn M2/GJ

Potravinárska 5387/185135 9/230 n/a

Výroba nápojov 1761/60520 9/290 n/a

Textilná 1330/45708 2/230 n/a

Drevárenská 4365/150012 n/a n/a

Nábytkárstvo 78/2681 n/a n/a


Dodatok I Energetické licencie • 27

Dodatok I Energetické licencie

Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPSČíslo rozhodnutia

Žiadateľ Miesto inštalácie jednotky Charakteristiky teplo (MW) energia (MW)Dátum

2005

265/2005-200 RETTENMEIER Tatra Timber, s.r.o., Pod lipami 68, Liptovský Hrádok Liptovský Hrádok biomasa 9 5,00

24.2.2005388/2005-200 Ružomberská energetická spoločnosť,

a.s., Textilná 23, Ružomberok Ružomberok biomasa 26,1 1.3.2005

779/2005-200Martinská teplárenská, a.s., Robotnícka 17, 036 80 Martin

Martinbiomasa

60

30.3.20051.4.20054.4.2005 Robotnícka 17, 036 80 Martin

31.5.2005 Coburgova 84, 917 42 Trnava (Bottova ul.)6.7.2005 Gucmanovej 17/670, 920 41 Leopoldov

1298/2005-200 ENERGO-THERM SLOVAKIA, s.r.o., Rajčianska ul. 32

Žilina Kombinovaná výroba 400 495,0016.8.2005 821 07 Bratislava8.12.2005 Sústava, a. s.

Miletičova 5 824 84 Bratislava

2006

97/2006-3010 Ľupčianka, s.r.o.Partizánska Ľupča Bio odpad 0,0731 0,0427.1.2006 Bellova 2038,

Liptovský Mikuláš149/2006-3010 Adato Energy, s.r.o.

Levice cyklus výparových plynov 80 80,0013.2.2006 Šafárikova 1 934 01 Levice

2748/2005-200 Smrečina Hofatex, a. s.

Banská Bystrica biomasa 23

17.2.2006 Cesta ku Smrečine 5 975 45 Banská Bystrica

20.2.2006 sústava, a. s. Miletičova 5 824 84 Bratislava

4.5.2006 Pelhřimovská 2054/6, (kotolňa Bysterec) 026 01 Dolný Kubín

598/2006-3400 e2t, a. s. PopradKombinovaný uhoľný a biomasový

bojler 30,005.5.2006 Fraňa Kráľa 2042/33 Stráže pod Tatrami 058 01 Poprad

659/2006-3400 Omega ct s. r. o. BobrovecVodná elektráreň 0,0517.5.2006 Medze 518/18, Liptovský Mikuláš

031 05 Liptovský Mikuláš 1102/2006-3400 Top Optimal, s.r.o. Inundačné územie

rieky Váh medzi mestami Sereď a

Hlohovec

VE Sereď

51,39

28.6.2006 Kodanská ul. č. 46 Vodná elektráreň 2,00

100 10 Praha 10 998/2006-3400 Július Devečka Beňadiková

Vodná elektráreň 1,10

26.7.2006 Okoličné 359 Liptovský Mikuláš 031 04 Liptovský Mikuláš

28.7.2006 Šafárikova 1 934 01 Levice

1366/2006-3400 Československá energetická spoločnosť, a. s. Trebišov Cyklus výparových plynov 165

MW 765,004.9.2006 Obchodná 5/9, 078 01 Sečovce

1589/2006-3400 Smrečina Hofatex, a. s.Banská Bystrica 2 turbogenerátory 7,00

25.9.2006 Cesta ku Smrečine, Banská Bystrica

28 • Dodatok I Energetické licencie

2007

1852/2006-3400 Kosit, a. s., Rastislavova 98, Košice Komunálny odpad a kondenzačný

výparový plyn 6,009.1.2007 043 46 Košice31.1.2007 811 01 Bratislava

363/2006-3400 Československá energetická spoločnosť, a. s.

Trebišov výparový plyn 165 MW 885,0019.2.2007 Obchodná 5/9, 078 01 Sečovce

24/2007-3400 ENERGETIKA, s.r.o. CH Kombinovaná tepelná a

energetická prevádzka 12,7 0,6019.2.2007 Palisády 33 811 06 Bratislava

2358/2006-3400 Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o.Liptovský Hrádok

28 4,708.3.2007 Pod lipami 68 biomasa

033 01 Liptovský Hrádok 1107/2007-3400 Oravská vodárenská spoločnosť, a. s.

Chlórovacia stanica Oravice Malá vodná elektráreň 0,2029.5.2007 Bysterecká 2180

026 80 Dolný Kubín1440/2007-3400 Vodohospodárska výstavba, š. p.

Vodné dielo Sereď – Hlohovec

VE Sereď

51,39

30.8.2007 Karloveská č. 2 Malá vodná prevádzka Siladice 0,60

842 04 Bratislava

2198/2007-3400 Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY Choňkovce Choňkovce Biomasová stanica 0,52 0,50

30.8.2007 072 63 Choňkovce2479/2007-3400 Liaharenský podnik Nitra, a. s.

Veľký Ďúr Biomasová stanica 1,192 1,0014.9.2007 949 01 Nitra – Párovské háje

2309/2007-3400 AT ABOV, s. r. o.Rozhanovce

Biomasová stanica 0,3517.9.2007 Slnečná 13, 044 42 Rozhanovce

24.10.2007 Robotnícka 17, 036 80 Martin Martin – Priekopa2690/2007-3400 Slovenské elektrárne, a.s. Dobšinský potok

Malá vodná elektráreň 0,2530.10.2007 Hraničná 12, 827 36 Bratislava Dobšiná – Vlachovo

2620/2007-3400 JURČO JÁN, s.r.o.Lisková – Jamborov

prah Malá vodná elektráreň 1,2017.12.2007 Dovalovo 174,

033 01 Liptovský Hrádok18.12.2007 Chemlonská 1, 066 33 Humenné Chemes Humenné

20084158/2007-3400 Ing. Roman Kardoš – EUNEXT Komárovce, Biomasová stanica

0,594 0,604.2.2008 Južná trieda 93, 010 01 Košice okres Košice

4591/2007-3400 Poľnohospodárske družstvoLiptovská Štiavnica

Biomasová stanica0,24 0,19

12.2.2008 034 71 Ludrová4592/2007-3400 R GES, s.r.o.

BardejovBiomasová stanica

42 7,0029.1.2008 Kpt. Nálepku č. 5, 080 01 Prešov

4731/2007-3400 BIOCHYN, s.r.o.Chynorany

Biomasová stanica1,302 1,00

12.2.2008 Pod Párovcami č. 25, 921 01 Piešťany46/2008-3400 PPC Energy, a.s.

Bratislava Cyklus výparových plynov

58,00

18.2.2008 Magnetová ul. 12, 831 04 Bratislava

2. SS 400 kV Veľký Ďur - rozšírenie

3. SS 400 kV Gabčíkovo3965/2007-3400 Zvolenská ekologická spoločnosť, a.s.

Zvolen Výparová kondenzačná turbína 73,7018.3.2008 Námestie SNP 13, 960 01 Zvolen 19.3.2008 Ul. republiky 5, 010 47 Žilina

1455/2008-3400 VENAS, a.s.Streda nad Bodrogom KTE z OZE 0,96

8.4.2008 17. novem. 1561/29, 075 01 Trebišov





1867/2008-3400 Energy Snina, a.s.Snina

KTE z OZE16

25.4.2008 Strojárska 4435, 069 01 Snina 2.5.2008 Palisády 33, 811 06 Bratislava

1061/2008-3400 LiV Elektra, a.s. Hurbanovo

Biomasová stanica 1,407.8.2008 Priemyselná 10, 821 09 Bratislava (Zelený háj)

24.7.2008 Naftárska 965, 908 45 Gbely27.8.2008 Štúrova 101, 059 21 Svit

4138a/2007-3400 E.ON Elektrárne, s.r.o.

Trakovice - Malženice Cyklus výparových plynov 417,0030.9.2008 SPP Kompresorová stanica,

919 33 Trakovice30.9.2008 SPP Kompresorová stanica,

919 33 Trakovice3445/2008-3400 CASSOVIA BIO ENERGY, s.r.o.

Košice – Barca KTE z OZE 27 7,503.10.2008 Hlavná 104, 040 01 Košice6.10.2008 Hencovská 2073, 093 02 Hencovce

20.10.2008 Ivanská cesta 22, 821 04 Bratislava4455/2008-3400 ALTERNATIVE ENERGY, s.r.o.

Bošany Bioplynová stanica 3,391 3,0114.11.2008 ul. SNP 157/29, 956 18 Bošany

4629/2008-3400 Green Energy Slovakia, s.r.o.Tesárske Mlyňany

Fotovoltaika- 2,20

14.11.2008 Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava5641/2008-3400 RJ Development, s.r.o.

Brezová pod BradlomFotovoltaika

3,371.12.2008 Šimonovičova 18, 907 01 Myjava

2009

7509/2008-3400 Výskumno-realizačný ústav obnoviteľných zdrojov energie, s.r.o.

Kolárovo I, II Fotovoltaika 2,6111.3.2009 Dunajské nábrežie 14,

945 01 Komárno7582/2008-3400 Lomnická teplárenská, s.r.o.

Veľká Lomnica Geotermálna energia GVL-1 13,056 0,2811.3.2009 Tatranská č. 697/148, 059 52 Veľká Lomnica

7152/2008-3400 HYDRO-ENERGY, a.s. Hronská DúbravaMalá vodná elektráreň 1,30

17.3.2009 Kladnianska 34, 821 05 Bratislava (na rieke Hron)721082008-3400 GIS Skalica, a.s. Zemplín

Malá vodná elektráreň 4,3017.3.2009 Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč (na rieke Bodrog)

582/2009-3400 AGRO ENERGY, s.r.o.Želiezovce Výroba elektriny na báze biomasy 4,903.4.2009 Komenského 1433,

937 01 Želiezovce2070/2009-3400/a Pow-en, a.s.

LeviceProdukcia elektriny spaľovaním dieselového paliva 28,80

21.5.2009 Plynárenská 1, 821 09 Bratislava2070/2009-3400/b Pow-en, a.s.

SučanyProdukcia elektriny spaľovaním dieselového paliva 28,80

21.5.2009 Plynárenská 1, 821 09 Bratislava2070/2009-3400/c Pow-en, a.s.

Moldava nad BodvouProdukcia elektriny spaľovaním dieselového paliva 28,80

21.5.2009 Plynárenská 1, 821 09 Bratislava2045/2009-3400 PPC Energy Group, a.s.

Bratislava Záložný energetický zdroj

28.5.2009 Magnetová ul. 12, 1,33 831 04 Bratislava

2634/2009-3400 Eco Power, a.s.Trebišov Výroba elektriny a tepla

spaľovaním zemného plynu

15.6.2009 Studenohorská 22 2,678 2,34

841 03 Bratislava 2139/2009-3400 Kompala, a.s. Badín

Elektrické a tepelné spaľovanie priemyselného kompostu

22.6.2009 Robotnícka 6 ČOV Rakytovce 22,718

974 11 Banská Bystrica 3151/2009-3400 Tepláreň, a.s. Považská bystrica

Považská Bystrica Kombinovaný cyklus

9.9.2009 Robotnícka 40 57,55 017 34 Považská Bystrica




2856/2009-3400 Tepláreň, a.s. Považská bystricaDunajská Streda KTE

19.10.2009 Robotnícka 5,2 5,00

017 34 Považská Bystrica 2937/2009-3400 Chemes, a.s. Priemyselný park

Chemes Modernizácia - 24,7019.10.2009 Chemlonská 1, 066 33 Humenné

3148/2009-3400 E.P.E., s.r.o.Stará Turá Tepelná a energetická prevádzka

1,279 1,0319.10.2009 Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava

825 11 Bratislava 3280/2009-3400 Bukocel, a.s.

Hencovce Kombinovaný cyklus biomasy - 16,5028.10.2009 Hencovská 2073, 093 02 Hencovce

3574/2009-3400 FLH ENALCO-SQ, s.r.o.Priemyselný park

Palárikovo KTE plyn

28.10.2009 Továrenská 8, 811 09 Bratislava 9,963 9,00

3753/2009-3400 E.P.E., s.r.o. Bratislava – MČ Nové Mesto KTE plyn 2,21 2,01

28.10.2009 Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava3723/2009-3400 Mestská elektráreň Nitra, a.s.

Nitra - Chrenová Paroplynový cyklus 32 54,005.11.2009 Nábrežie mládeže 89, 949 01 Nitra

4515/2009-3400 Košická energetická spoločnosť, a.s.Košice – Južné mesto Kombinovaný cyklus biomasy 9,5 4,00

5.11.2009 Teplárenská 3/A, 042 92 Košice4645/2009-3400 INGOS Prešov Projects, s.r.o.

Topoľčany Kombinovaný cyklus biomasy

4.12.2009 Železničná 9, 082 21 Veľký Šariš 32,464 8,203790/2009-3400 VENAS, a.s.

Kráľovský Chlmec Kombinovaný cyklus biopaliva

8.12.2009 17. novembra 1561829 1,28 3,05 075 01 Trebišov

3404/2009-3400 EKOLOGICKÁ ENERGETIKA, a.s.Banská Bystrica Kombinovaný cyklus plynu

9.12.2009 Nám. SNP 11 29,829 1,42

974 01 Banská Bystrica

2010

3423/2009-3400 Maltech, s.r.o.Hurbanovo Fotovoltaika

14.1.2010 Hlavná 42 - 3,30

927 01 Šaľa 3424/2009-3400 Estates – rerality, s.r.o.

Hurbanovo

Fotovoltaika 14.1.2010 Komenského 44/40 - 3,30

945 01 Komárno 3425/2009-3400 EUROCOM & Co., s.r.o.

Kameničná

Fotovoltaika 14.1.2010 Nobelova 18 - 3,98

831 02 Bratislava 3426/2009-3400 European electroning Trading, s.r.o.

Hurbanovo

Fotovoltaika 14.1.2010 T.G.Masaryka 1 - 3,30

940 01 Nové Zámky 5932/2009-3400 Alter Energo, a.s.

Veľké Dvorany

Fotovoltaika 14.1.2010 Jelenecká 131 - 3,30

951 01 Nitrianske Hrnčiarovce 5933/2009-3400 H&T-COMMUNICATION, s.r.o.

Veľké Dvorany

Fotovoltaika 14.1.2010 Baštová 28 - 3,00

945 01 Komárno 6529/2009-3400 SE 2010, a.s.

Kútniky

Fotovoltaika 14.1.2010 Pribinova 25 - 3,20

811 09 Bratislava 6530/2009-3400 N.O.S. Construction, s.r.o.

Kútniky

Fotovoltaika 14.1.2010 Roľníckej školy 1519 - 3,20

945 25 Komárno 6597/2009-3400 IDUSTRIAL ZONE KÚTNIKY, a.s.

Kútniky

Fotovoltaika 14.1.2010 Galantská cesta 4 - 3,20

929 01 Dunajská Streda





6235/2009-3400 MyEnergy SPV 8, s.r.o.Poltár

Fotovoltaika 25.1.2010 Švabinského 21 - 1,20

851 01 Bratislava 6254/2009-3400 MyEnergy SPV 1, s.r.o.

Kosihy nad Ipľom

Fotovoltaika 25.1.2010 Švabinského 21 - 4,00

851 01 Bratislava 156/2010-3400 BUZITKA SOLAR, a.s.

Buzitka

Fotovoltaika 20.1.2010 Buzitka 120 - 3,89

985 41 Šávoľ 564/2010-3400 SUN FUEL, s.r.o.

Nový RuskovFotovoltaika

5.2.2010 Žižkova6/1874, 040 01 Košice - 4,00698/2010-3400 JAKOR, s.r.o.

Moldava nad Bodvou

Fotovoltaika 5.2.3400 Pod Dolami 838 - 3,95

093 02 Vranov nad Topľou 1089/2010-3400 INGOS Prešov, s.r.o.


5.2.3400 Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov - 4,001090/2010-3400 SUNENERGY SLOVAKIA, s.r.o.


5.2.3400 Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov - 4,001087/2010-3400 MVE Tekov, s.r.o. Riečny km 70,655

na rieke Hron (Nový Tekov, Starý Tekov)

Fotovoltaika

8.2.3400 Rybničná 9, 831 07 Bratislava - 2,50

104/2010-3400 STEFE ECB, s.r.o.Rimavská Sobota Tepelná elektráreň na biomasu a

plynový motor

9.2.2010 Zvolenská cesta 1 1,605 1,56

974 05 Banská Bystrica 784/2010-3400 rwm corporation, s.r.o.

Čečejovce Fotovoltaika

10.2.2010 Duklianskych Hrdinov 1256/33 - 3,90 064 01 Stará Ľubovňa

1297/2010-3400 GRUY, s.r.o.Mikušovce Fotovoltaika

15.2.2010 Nám. aztéckych prameňov 1 - 3,82

984 01 Lučenec 1298/2010-3400 Kolek, s.r.o.

Holiša Fotovoltaika

15.2.2010 Mikušovská cesta 5319 - 2,70 984 01 Lučenec

1377/2010-3400 SUN4ENERGY LC, s.r.o.Buzitka Fotovoltaika

15.2.2010 Partizánska cesta 32 - 4,00

974 01 Banská Bystrica 1389/2010-3400 CTC – Tenis club, s.r.o.

Zemplínske Hradište Fotovoltaika

3.3.2010 Hlavná 68, 080 01 Prešov - 4,001390/2010-3400 GEMCASS PROGRESS, s.r.o.


3.3.2010 Talinská 9, 040 12 Košice - 4,001399/2010-3400 ENERGYWOOD, a.s.


3.3.2010 Slovenská 69, 080 01 Prešov - 4,001400/2010-3400 TLS, s.r.o.


3.3.2010 Nám. slobody 98 - 4,00 093 01 Vranov nad Topľou

1537/2010-3400 BOVINEX Europa, s.r.o.Ratka Fotovoltaika - 3,00

8.4.2010 Jaroslawska 9, 071 01 Michalovce1779/2010-3400 SUN4ENERGY LC, s.r.o. Hladký Majer

Fotovoltaika

8.4.2010 Partizánska cesta 32 Lučenec - 2,00 974 01 Banská Bystrica

1955/2010-3400 Vellox, s.r.o. ChrťanyFotovoltaika

15.4.2010 Priemyselná 100 Veľký Krtíš - 1,90

965 01 Žiar nad Hronom




1956/2010-3400 Vellox, s.r.o. Kalinovo–Priekopa Fotovoltaika 15.4.2010 Priemyselná 100 Poltár - 2,00

965 01 Žiar nad Hronom 1973/2010-3400 Vellox, s.r.o. Pôtor Fotovoltaika

15.4.2010 Priemyselná 100 Veľký Krtíš - 1,80 965 01 Žiar nad Hronom

2183/2010-3400 Termonova, a.s.Nová Dubnica KTE OZE 7,4 2,20

28.4.2010 SNP 98, 018 51 Nová Dubnica1619/2010-3400 Kovohuty, a.s. Krompachy

Turbogenerátor

30.4.2010 Ul. 29. augusta 586 areál spoločnosti Kovohuty - 1,80

053 42 Krompachy

825 11 Bratislava 26 4459/2009-3400 Tenergo Brno, a.s.

Vajnory KTE a chladenie 24 14,5930.4.2010 Křenová 65, 602 00 Brno, ČR

2110/2010-3400 ESENTIA, s.r.o.Rimavská Sobota Fotovoltická elektráreň - 1,13

6.5.2010 Cintorínska 3/a, 811 01 Bratislava1839/2010-3400 CM European Power Slovakia, s.r.o. Slovnaft

KTE 224 60,0013.5.2010 Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava Bratislava

1960/2010-3400 RDB, s.r.o.Mokrance Katalytické spracovanie odpadu

13.5.2010 Budulovská 29 - 15,00

045 01 Moldava nad Bodvou 2535/2010-3400 Tenergo Brno, a.s.

Košice-Šaca KTE 26 6,007.7.2010 Křenová 65, 602 00 Brno, ČR

3168/2010-3400 Hydroenergia, s.r.o.

Želiezovce, Hron Vodná elektráreň- 2,80

7.7.2010 Račianska 30/A, 831 02 Bratislava7.7.2010 Mlynské nivy 42 - -

825 11 Bratislava 26 2633/2010-3400HV BCQ Systém, a.s.

Tornaľa Fotovoltaika - 3,9910.8.2010 Špitálska 10, 811 08 Bratislava

2634/2010-3400HV Fotovoltaika Starňa, a.s.Tornaľa Fotovoltaika - 3,99

10.8.2010 Ivánska cesta 15, 821 04 Bratislava2635/2010-3400HV Fotosolar Tornaľa, a.s.

Tornaľa Fotovoltaika - 3,9910.8.2010 Nitrianská 5, 917 54 Trnava

3513/2010-3400HV Geoterm Košice, a.s.Ďurkov, Svinica Geothermál - 3,50

16.8.2010 Moldavská 12, 040 11 Košice5327/2010-3200HV ENERGY GAS, a.s.

Košice - Ťahanovce KTE 41,7 39,1616.8.2010 Napájadlá 6, 040 12 Košice

548/2010-3200HV Energy Edge ZC, s.r.o.

Žarnovica KTE odpad z dreva

17.9.2010 Mostová 2, 811 02 Bratislava 8,7 10,0017.9.2010 Kirejevská 1173/33 - -

979 01 Rimavská Sobota 551/2010-3200-HV PK Obchodná, s.r.o. Veľké Revištia,

Sobrance Biomasa - 20,0029.10.2010 Staničná 3, 071 01 Michalovce

6256/2009-3400 KPPC, a.s. Priemyselný areál Bočiar, Košice Cyklus výparových plynov - 880,00

4.11.2010 Bellova 3, 040 01 Košice695/2010-3200-HV REO, s.r.o.

Mokrance Drevený odpad

3.12.2010 Šebastovská 4, 040 17 Košice - 15,00732/2010-3200-HV Liptovské družstvo OBNOVA, družst.

Liptovský Mikuláš – Ondrašová (ČOV) Kombinovaná energetická

produkcia založená na OZE

3.12.2010 Družstevná 2221 - 3,99

031 01 Liptovský Mikuláš

21.12.2010 Robotnícka 17, 036 80 Martin Vrútky





2011

1818/2010-3200-HV Duslo, a.sVýrobný areál spol.

Duslo, a.s., Bratislava Paroplynový cyklus

10.1.2011 Admin. budova, ev. č. 1236 12,6 - 927 03 Šaľa

2940/2010-3200-MH Bioplyn Rozhanovce, s.r.o.Rozhanovce Bioplynová stanica - 1,00

10.1.2011 Mlynská 31, 042 91 Košice1639/2010-3200-MH

21.1.2011Roľnícke družstvo v Plavnici, č. 415 065 45 Plavnica Plavnica Bioplynová stanica - 1,00

4716/2011-3400 17.5.2011

GLANCE, s.r.o. Továrenská 8, 811 09 Bratislava Palárikovo Kombinovaný paroplynový cyklus - 29,50

3815/2011-3200 6.6.2011

BUKÓZA ENERGO, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce Hencovce

Kondenzačno-odberová turbína TG1 - 10,00

2638/2011-3200 8.6.2011

Agromyšľa, s.r.o. A. Bernoláka 10, 034 01 Ružomberok Hrkovce Fotovoltaika - 3,99

3738/2011-3200 18.7.2011

Mestská elektráreň Nitra, a.s. Nábrežie mládeže 89, 949 01 Nitra Nitra - Chrenová Kombinovaná produkcia bioplyn 50 54,20

3971/2011-3200 18.7.2011

Tepláreň a.s. Považská Bystrica ul. Robotnícka, P.O.BOX 90, 017 34 Považská Bystrica Považská Bystrica Záložný zdroj bojlera na horúcu 20 -

4595/2011-3200 18.7.2011

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava

Veľké KapušanyKombinovaná produkcia tepelného

odpadu 12 29,004612/2011-3200

18.7.2011Kompala, a.s. Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica

Badín - ČOV Rakytovce

Kombinovaná produkcia biomasový odpad 27,68 7,03

5590/2011-3200 4.8.2011

Chemosvit Energochem, a.s. Štúrova 101, 059 21 Svit Svit Kombinovaná produkcia bioplyn 1,871 2,00

5927/2011-3200 31.8.2011

FLH ENALCO - SQ, s.r.o. Továrenská 8, 811 09 Bratislava Palárikovo Kombinovaná produkcia bioplyn 9,963 9,00

5844/2011-3200 25.10.2011

Arianet, s.r.o. Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava Trenčín

Kombinovaná produkcia drevená biomasa 20 5,00

4590/2011-3200 18.11.2011

Energo CS, a.s. Washingtonova 3, 110 00 Praha 1, ČR Trnava Paroplynový cyklus 34 29,40

8245/2011-3200 18.11.2011

PREFA ZOZ, a.s. Podhradská cesta č. 2, 038 52 Sučany Sučany

Kombinovaná produkcia biomasový odpad 7,00

10923/2011-3200 16.12.2011

Medis, s.r.o. Sv. Beňadika č. 4, 949 01 Nitra Zlaté Moravce Kombinovaná produkcia bioplyn 3,99

10924/2011-3200 16.12.2011

WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra

Zlaté Moravce Kombinovaná produkcia bioplyn 3,99

10925/2011-3200 16.12.2011



10926/2011-3200 16.12.2011



10927/2011-3200 16.12.2011



10928/2011-3200 16.12.2011





34 • Dokumenty

Programy

•NárodnýprogramreforiemSRnaroky2011-2014•NárodnýprogramreforiemSR2010•NárodnýprogramreforiemSRnaroky2008-2010-Implementačná správa 2009•OperačnýprogramKonkurencieschopnosťahospodárskyrast(2007)•OperačnýprogramŽivotnéprostredie(2007)•Národnýprogramrozvojabiopalív

Plány•Akčnýplánenergetickejefektívnostinaroky2011-2013•NárodnýakčnýplánpreenergiuzOZE•Akčnýplánvyužívaniabiomasynaroky2008-2013

Iné•DeklaráciaministrovV4(2011)•ProgramovévyhlásenievládySRnaobdobierokov2010-2014•Analýzapalivovo-energetickýchsurovínamožnostivyužívaniazásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efek-tívnosti

Dokumenty

Stratégie

•StratégiaenergetickejbezpečnostiSR•Stratégiavyššiehovyužitiaobnoviteľných zdrojov energie v SR•Národnástratégiatrvaloudržateľnéhorozvoja Slovenskej republiky

Koncepcie

•Koncepciavyužitiahydroenergetickéhopotenciálu vodných tokov SR•Koncepciaenergetickejhospodárnostibudov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020•KoncepciaenergetickejefektívnostiSR•Koncepciavyužitiapoľnohospodárskeja lesníckej biomasy•Koncepciavyužívaniaobnoviteľnýchzdrojov energie


Dokumenty Európskej únie • 35


•Národnýstrategickýreferenčnýrámec2007-2013(2007)•EnergetickápolitikaSR(2006)•Analýzanárodnéhopotenciáluprevysokoúčinnúkom-binovanú výrobu v SR (2005)•Aktualizáciasurovinovejpolitiky(2004)•Správaopokrokuvrozvojiobnoviteľnýchzdrojovenergie,vrátane stanovenia národných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie

Dokumenty Európskej únie

Stratégie

•Energia2020Stratégiaprekonkurencieschopnú,udržateľnúabezpečnú energetiku•Európa2020Stratégianazabezpečenieinteligentného,udržateľného a inkluzívneho rastu•Európaefektívnevyužívajúcazdroje-hlavnáiniciatívavrámcistratégie Európa 2020

Plány

•Plánenergetickejúčinnostinarok2011•Akčnýplánpreenergetickúbezpečnosťasolidárnosť•Akčnýplánpreenergetickúúčinnosť:Využitiepotenciálu

Iné

•ZelenáknihaKbezpečnej,trvalouržateľnejakonkurenci-eschopnej európskej energetickej sieti•EnergetickápolitikapreEurópu•Cestovnámapapreobnoviteľnúenergiu-Obnoviteľnáenergiav 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti•Zelenákniha:Európskastratégiapreudržateľnú,konkurenci-eschopnú a bezpečnú energiu•Zelenáknihaoenergetickejefektívnostialeboakodosiahnuťviac za menej prostriedkov

Projekt GBE factory podporuje integráciu samostatných alebo kombinovaných zariadení na výrobu obnoviteľných energií (kogenerácia, biomasa, slnečná tepelná energia, fotovoltaika, geotermálna energia, bioplyn a iné) na novovybudovaných priemyselných, komerčných a technicky zhodnotených budov za účelom dodávať elektrickú energiu a teplo nielen pre ich využitie vo vzduchotechnike, ale aj na zásobovanie výrobných procesov vyprodukovanou energiou.GBE factory vidí možnosť účasti na danom projekte orgánov verejnej správy, energetických spoločností (ESCO) z členských krajín EÚ (Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Bulharsko).

Picture in frontpageVIDRE NEGRE OFICINA - Commercial building - Cuneo, ITAThe high-performance envelope is combined with efficient mechanical systems and daylighting to achieve a low-energy office. Radiant floor heating and cooling, heat air recover and a water-to-water ground source heat pump ensure low energy use to provide climate control. In addition, the building's envelope is highly insulated to minimize heat losses.

w w w . g b e f a c t o r y . e u

Documents

Analýza potenciálu využitia OZE v priemyselných a obchodných priestoroch