ANAL¯ZA PRÍJMOVEJ DIFERENCIÁCIE MUÎOV A …...vysok˘m stupÀom rodovej nerovnováhy v urãit˘ch povolaniach, napr. textiln˘ priemysel, ‰kolstvo, zdravotné sestry vs. IT ‰pecialisti

Ekonomie

54

Úvod

V súãasnej dobe sa nie len v rozvinut˘ch ale ajrozvojov˘ch krajinách kladie veºk˘ dôraz na to,aby v‰etky ºudské bytosti mali právo slobodnerozvíjaÈ svoje schopnosti a vyberaÈ si z moÏ-ností bez obmedzení rodov˘mi rolami. No ajnapriek tejto snahe existujú v jednotliv˘ch kraji-nách vo väã‰ej ãi men‰ej miere rôzne druhyrodovej nerovnosti. Rodová nerovnosÈ je viaza-ná na rozdiely medzi Ïenami a muÏmi, ktoré súspôsobené ich reálnymi moÏnosÈami, konkrét-nou mierou zapojenia, ãi aktívnej úãasti na spo-loãenskom a verejnom Ïivote. Rodové rozdielysa t˘kajú najmä participácie Ïien a muÏov narozhodovaní v spoloãenskej, hospodárskej,verejnej a politickej sfére, ako aj segregáciouÏien na trhu práce, ktorá sa odráÏa ich príjmo-vou nerovnosÈou. Cieºom na‰ej práce budevenovaÈ sa konkrétnym rodové nerovnostiv Európskej únii a na Slovensku. Dôraz pritomkladieme na anal˘zu príjmovej nerovnostimedzi muÏmi a Ïenami, ktorá tvorí v˘znamn˘podiel v rámci celkov˘ch rodov˘ch nerovností.

O rozdielnom odmeÀovaní muÏov a Ïien sahovorí v zásade pri akejkoºvek príleÏitosti, keìje reã o rozdieloch medzi muÏmi a Ïenami.âasto poãúvame, Ïe mzdy muÏov sú o „x“ per-cent vy‰‰ie neÏ mzdy Ïien. Menej sa v‰akhovorí o príãinách mzdov˘ch rozdielov, respektíveza jedinú príãinu b˘va povaÏovaná diskrimi-nácia Ïien. Celá Európa totiÏ ãelí paradoxu, ÏeÏeny majú vy‰‰ie zastúpenie v poãte absol-ventov univerzít, sú lep‰ie jazykovo vybavené,stíhajú popri práci aj mnoho in˘ch povinností,no aj napriek tomu zarábajú menej a majú niÏ‰iedôchodky ako muÏi. Îeny sú tak vystavenéväã‰iemu riziku chudoby ako muÏi. Problema-tika rodového mzdového, ãi príjmového rozdie-lu je veºmi starostlivo sledovaná rôznymi orgán-mi Európskej únie, ktoré prostredníctvom neho

monitorujú sociálnu situáciu obyvateºova následne, prostredníctvom tvorby politík,aktívne zasahujú do diania na trhu práce jed-notliv˘ch krajín. Hlavn˘m orgánom v tejto pro-blematike je Európska komisia, ktorej cieºom jezv˘‰iÈ povedomie o rozdieloch v odmeÀovanía upozorniÈ na to, Ïe rozdiel v mzdách je v jed-notliv˘ch krajinách neustále vysok˘ [1]. Tátoproblematika je predmetom skúmania mnoh˘chekonómov vo v‰etk˘ch vyspel˘ch krajináchsveta. U nás sa t˘mito otázkami zaoberajúhlavne Oºga Pietruchová, Viera Pacáková,ªubica Sipková a Margita Baro‰ová (pozri napr.[8], [10], [14], [16], [17]). V âechách sa tejtoproblematike venuje hlavne Barto‰ová [2], ãiJurajda a v zahraniãí Jenkins, Blau ãi Albrecht.

1. Rodová nerovnosÈ v EÚ a na Slovensku

V EÚ – 27 sú v dne‰nej dobe mzdy Ïien v prie-mere o 18 % niÏ‰ie ako mzdy muÏov. Na úrov-ni jednotliv˘ch krajín dosahuje tento ukazovateºhodnoty od 4 do 30 %. Porovnávanie tohto uka-zovateºa medzi jednotliv˘mi krajinami v‰ak nieje ºahké, pretoÏe zah⁄Àa mnoho problematic-k˘ch aspektov, taktieÏ nie je zjednoten˘ zdrojdát a ani spôsob jeho v˘poãtu. V ìal‰ej ãastina‰ej práce si teda popí‰eme rôzne metodicképostupy, ktoré slúÏia na v˘poãet a porovnaniepríjmového rozdielu. Zameriame sa aj naporovnanie príjmov muÏov a Ïien pomocouporovnania hustoty ich rozdelenia, ktor˘ posky-tuje lep‰í a ucelenej‰í pohºad na príjmovénerovnosti.

Anal˘zy z ostatn˘ch rokov naznaãujú, Ïev Slovenskej republike existujú medzi muÏmia Ïenami mnohé sociálne rozdiely, okrem inéhoaj v˘razná príjmová nerovnosÈ. Hoci sa o zrov-noprávnení Ïien na Slovensku hovorí celé roky,v reálnom Ïivote sa ich postavenie vôbecnezlep‰uje. Ako opakovane potvrdzujú rôzne

ANAL̄ ZA PRÍJMOVEJ DIFERENCIÁCIEMUÎOV A ÎIEN NA SLOVENSKUAlena Tartaºová, Tatiana Soviãová

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 54

Economics

55

‰túdie, Ïeny majú ãoraz hor‰ie ‰ance zamest-naÈ sa, v rovnak˘ch pracovn˘ch pozíciách zará-bajú oveºa menej ako muÏi, v men‰ine sú aj vovedúcich funkciách vrátane politick˘ch. Na sta-robu musia vystaãiÈ s niÏ‰ími dôchodkamia viac sú ohrozené aj chudobou [12].

Tento trend potvrdzuje aj posledná Správao sociálnej situácii obyvateºstva za rok 2010[15]. Zo ‰estnástich sledovan˘ch ukazovateºovsú Ïeny na tom v porovnaní s muÏmi lep‰ie lenvo dvoch, a to v ãerpaní rodiãovskej dovolenky,kde majú takmer 100-percentn˘ podiel, a tieÏv podiele poãtu absolventov vysok˘ch ‰kôl, kdetvoria zhruba dve tretiny v‰etk˘ch absolventov.âo sa v‰ak uÏ t˘ka poãtu profesorov, v tomto uÏv˘razne zaostávajú. Tieto údaje predurãujúobvykl˘ v˘voj pracovnej kariéry Ïien. Ide o takz-van˘ efekt skleného stropu, akejsi neviditeºnejbariéry, ktorá Ïenám bráni stúpaÈ na spoloãen-skom rebríãku rovnako r˘chlo ako muÏom.Podºa prieskumov je Ïien absolventiek síceviac, no ich kariérny postup zväã‰a do 10 rokovpreru‰ia materské povinnosti, aj preto je uÏmedzi doktorandmi viac muÏov, medzi docent-mi e‰te viac a z celkového poãtu vysoko‰kol-sk˘ch profesorov tvoria Ïeny uÏ iba pätinu.Rovnakú paralelu moÏno sledovaÈ aj pri obsad-zovaní vedúcich a manaÏérskych funkcií, naktoré prerazí len tretina Ïien. [11]

NerovnosÈ na Slovensku sa prejavuje ajv niÏ‰om mzdovom ohodnotení. Rozdiel v odme-Àovaní Ïien a muÏov (priemern˘ rozdiel v hru-bej hodinovej mzde medzi Ïenami a muÏmi vov‰etk˘ch hospodárskych odvetviach) pred-stavuje v súãasnosti 20,9 %, ão je o 2,9 per-centuálnych bodov viac ako je priemer EÚ27(18 %), no medzi jednotliv˘mi regiónmi a odvet-viami existujú v˘znamné odli‰nosti. Tento stavje odzrkadlením pretrvávajúcej rodovej nerov-nosti na trhu práce, a preto je dôleÏité, aby savzhºadom na jeho rôzne príãiny prijali opatreniana viacer˘ch úrovniach, ktoré budú slúÏiÈ k zní-Ïeniu tohto rozdielu. Táto rodová priepasÈv odmeÀovaní je odrazom znev˘hodnenéhopostavenia Ïien v spoloãnosti a poukazuje namieru poru‰ovania ich ekonomick˘ch a ºud-sk˘ch práv. ZároveÀ má závaÏné ekonomickéa sociálne dôsledky pre Ïivot jednotliv˘ch Ïieni celej spoloãnosti – je jednou z hlavn˘ch príãinfeminizácie chudoby na Slovensku a sociálne-ho vylúãenia Ïien.

Jedn˘m z predpokladov rodovej nerovnostije ten, Ïe medzi zamestnávateºmi stále vládne

m˘tus o men‰ej spoºahlivosti ãi citovej labilnostiÏien a ich ãastej‰om vypadávaní z pracovnéhoprocesu. Z tohto dôvodu vzniká tzv. „skrytá dis-kriminácia“, keì si zamestnávateº vymyslí stoin˘ch dôvodov na to, aby utajil, Ïe mu prekáÏapohlavie uchádzaãa, s ktorou sa dá len veºmiÈaÏko bojovaÈ, keìÏe otvorená diskrimináciav podobe poÏiadavok v inzerátoch, Ïe firmy chcúrad‰ej zamestnaÈ muÏa ako Ïenu, je trestná.

Slovenské Ïeny, aj napriek tomu, Ïe veºkúãasÈ svojho Ïivota popri ozajstnej práci pracujúaj v „druhej zmene“ (starostlivosÈ o domácnosÈ),ãaká ãasto nelichotivá staroba. Priemerne dlh-‰ie Ïijú, teda väã‰inou aj stihnú doopatrovaÈsvojich muÏsk˘ch partnerov, no o ne sa uÏãasto nemá kto postaraÈ. To má za následok ajto, Ïe v domovoch dôchodcov ãi geriatrick˘chzariadeniach poãtom prevaÏujú Ïeny. „Nízkemzdy a z nich plynúce nízke odvody generujú ajnízke penzie. Vo vekovej skupine 60-roãn˘cha viacroãn˘ch je takmer trikrát viac Ïien akomuÏov odkázan˘ch na dávky v hmotnej núdzi.“ [6]

Príãinou znev˘hodneného ekonomickéhoa sociálneho postavenia Ïien v na‰ej spoloã-nosti je „rodová segregácia povolaní, zaloÏenána rodovej deºbe práce a stereotypnom chápa-ní urãit˘ch typov povolaní ako typicky „muÏ-sk˘ch“ a „Ïensk˘ch“ [6]. Tzv. Ïenská práca mániÏ‰í spoloãensk˘ status a aj niÏ‰ie finanãnéohodnotenie. Slovensko je charakterizovanévysok˘m stupÀom rodovej nerovnováhy v urãit˘chpovolaniach, napr. textiln˘ priemysel, ‰kolstvo,zdravotné sestry vs. IT ‰pecialisti. Na Slovenskustále malo Ïien vyuÏíva flexibilne nástroje akoãiastoãn˘ pracovn˘ úväzok (5,4 % Ïien v SRv porovnaní s 31 % v EÚ), flexibiln˘ pracovn˘ ãasalebo prácu z domu – tzv. teleworking. Nízkamiera vyuÏitia t˘chto nástrojov spôsobuje, Ïe pri-estor pre zladenie pracovn˘ch a rodinn˘ch povin-ností je na Slovensku dosÈ obmedzen˘. [11]

Zlep‰iÈ postavenie Ïien v zamestnaní sapokú‰a ‰tát rôznymi úpravami zákonov, jedn˘mz nich je aj úprava Zákonníka práce, ktorá uºah-ãuje návrat Ïien do práce po materskej dovo-lenke. V praxi sa táto úprava v‰ak zatiaº masív-ne neprejavila, podobne ako ani ìal‰ie opatre-nia b˘valej ãi súãasnej vlády.

Slovensko, ão sa t˘ka rovnosti pohlaví, ne-obstálo minul˘ rok dobre ani v medzinárodnomporovnaní. Podºa vlaÀaj‰ej správy Svetovéhoekonomického fóra sa nachádza aÏ na 71. mieste, ‰esÈ miest za âeskom. Najlep‰iezo 134 krajín dopadli Island, Nórsko, Fínsko

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 55

Ekonomie

56

a ·védsko. Podºa Eurobarometra z roku 2012vnímalo aÏ 44 % slovenskej populácie nerov-nosti medzi muÏmi a Ïenami na Slovensku akocelkovo roz‰írené. Slováci za najdôleÏitej‰ieprejavy rodovej nerovnosti povaÏujú rozdielyv odmeÀovaní Ïien a muÏov (47 %), násiliepáchané na Ïenách (43 %) a mal˘ podiel Ïienv zodpovedn˘ch pozíciách v politike (32 %). Za najúãinnej‰ie opatrenia v boji proti rodovejnerovnosti Slováci oznaãili transparentné plato-vé tarify vo firmách (29 %), uºahãenie prístupuÏien a muÏov ku v‰etk˘m typom zamestnania(27 %) a uvalenie finanãn˘ch sankcií na firmy,ktoré nere‰pektujú rodovú rovnosÈ (26 %).

Na záver by sa dalo zhrnúÈ, Ïe „Slovensko jev celoeurópskom porovnaní krajinou s v˘raznourodovou deºbou práce v rodinách aj na trhupráce, s pretrvávajúcou vertikálnou aj horizontál-nou rodovou segregáciou v ekonomick˘ch sekto-roch a triedach povolaní, z mimoriadne nízkymzastúpením Ïien na v‰etk˘ch úrovniach riadeniaa s nedostatoãne reflektovan˘mi dôsledkamirodov˘ch nerovností.“ [5]

2. Meranie príjmov˘ch nerovnostíNa meranie príjmov˘ch nerovností sa v ekono-mickej teórii a praxi pouÏíva viacero metód.Anal˘za pracovn˘ch príjmov muÏov a Ïien sav‰eobecne môÏe opieraÈ o dva základné meto-dologické prístupy:1. Porovnanie rovnakej práce na rovnakom

pracovnom mieste. Ide o porovnanie v prí-pade, keì muÏ a Ïena vykonávajú rovnakúprácu na rovnakom pracovnom miestev rovnakej firme. Za t˘chto podmienok sapotom zisÈuje, ãi sú ich platy rovnaké alebonie. Je to najv˘stiÏnej‰ie porovnanie, av‰akvyÏaduje veºmi detailné informácie o kaÏ-dom zamestnancovi v podniku, ktoré v‰akzvyãajne nie sú dostupné. Viac-menej anisituácia, keì Ïena a muÏ pracujú na rovna-kom mieste a vykonávajú rovnakú prácu,nevyÏaduje, aby boli obaja platen˘ rovna-ko. Rozdiel môÏe byÈ spôsoben˘ rôznymidôvodmi (napr. zvy‰ovaním platového stup-Àa podºa odpracovan˘ch rokov,…). Dôvodrozdielu v‰ak nesmie v Ïiadnom prípadesúvisieÈ s pohlavím zamestnanca. [5]

2. Porovnania medzi príjmami v‰etk˘chzamestnancov v celom hospodárstve.KeìÏe dochádza k nedostatku informácií,ktoré by dokumentovali rozdiely medzimzdou muÏov a Ïien v úzko definovan˘ch

profesií v jednom podniku, porovnáva väã-‰ina ‰túdií priemernú mzdu skupiny muÏovvoãi priemernej mzde skupiny Ïien.V rámci tohto prístupu potom môÏeme rov-

nako rozli‰ovaÈ dve odli‰né metódy.� Prvá metóda vychádza z porovnania prie-

mern˘ch alebo mediánov˘ch príjmov muÏova Ïien pracujúcich na pln˘ úväzok. V˘-hodou tejto metódy je pomerná dostupnosÈinformácií, prostredníctvom ktor˘ch jemoÏné si vytvoriÈ predstavu o mzdovejnerovnosti v národnom hospodárstve.Nev˘hodou je v‰ak relatívne hrub˘ agre-gujúci prístup, ktor˘ nie je schopn˘ zachytiÈrozdiely v produktivite práce a neporovnávamzdy muÏov a Ïien vykonávajúcich rovna-kú alebo porovnateºnú prácu. [5]

� Druhá metóda sa snaÏí vysvetliÈ rozdielypomocou v˘beru tak˘ch charakteristík,ktoré môÏu produktivitu alebo koneãn˘produkt ovplyvniÈ – teda poãet rokovvzdelania, poãet rokov odbornej praxe,…Takéto údaje sa zahrnú do regresn˘chanal˘z údajov vzÈahujúcich sa k prácia zároveÀ vhodn˘ch k takémuto testovaniu.Nemení sa tak zmeran˘ mzdov˘ rozdiel, alepodáva sa vysvetlenie rozdielu alebo jehozmien v ãase.

Rodov˘ príjmov˘ rozdielRodov˘ príjmov˘ rozdiel je dôsledkom pretrvá-vajúcej diskriminácie a nerovnosti na trhupráce. Súvisí s mnoÏstvom legislatívnych, soci-álnych a ekonomick˘ch faktorov, ktorá presa-hujú princíp rovnosti odmeÀovania za rovnakúprácu a prácu rovnakej hodnoty. K dispozícii súviaceré ukazovatele rodov˘ch mzdov˘ch rozdi-elov. V˘poãet rozdielu je totiÏto citliv˘ na viace-ré parametre, napr. ãi sa ráta z priemernej hodi-novej alebo mesaãnej mzdy, ãi sa do úvahyberú sektory, pracovná pozícia, celková alebotarifná mzda, ãi je základom pre percentá mzdamuÏa alebo Ïeny a pod. [5]

Základn˘ ukazovateº, pomocou ktoréhomôÏeme vypoãítaÈ rodov˘ príjmov˘ rozdiel mátvar:

WM – WFRPR = –––––––––––––– x 100 [%] (1)

WMkde: RPR – rodov˘ príjmov˘ rozdiel, WM – príjmy muÏov, WF – príjmy Ïien.

Rozdiel v ukazovateºoch teda vyjadruje roz-diel príjmu muÏa a Ïeny vzÈahujúci sa na príjem

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 56

Economics

57

muÏa vyjadren˘ v percentuálnom tvare. Tentorozdiel sa zaãal u nás v poslednom obdobíniektor˘mi odborníkmi pomenovávaÈ ako rodo-v˘ príjmov˘ rozdiel (niekedy aj ako rodová príj-mová priepasÈ). Pre odlí‰enie od absolútnehoRPR (rozdielu medzi priemernou mzdou muÏova Ïien) je vhodnej‰ie ho pomenovaÈ ako relatív-ny RPR (vyjadren˘ v percentách).

Rodov˘ príjmov˘ rozdiel je ukazovateºom(indikátorom) beÏne pouÏívan˘m aj v medziná-rodn˘ch porovnaniach (anglicky ako genderpay gap alebo gender wage gap alebo niekedyaj ako female-male pay gap).

Rodov˘ mzdov˘ rozdiel vyjadren˘ pomocouhustoty rozdeleniaëal‰ou formou zobrazenia rozdielu medzi príj-mami muÏov a Ïien je nájdenie a porovnaniehustoty ich pravdepodobnostného rozdelenia.K tomuto názoru sa prikláÀajú aj viacerí odbor-níci z oblasti anal˘zy rozdelenia príjmov, kto-r˘ch reprezentuje názor, Ïe: „V súãasnej hete-rogénnej populácii je nemoÏné dostatoãne cha-rakterizovaÈ príjmové rozdiely len pouÏitím nie-koºk˘ch súhrnn˘ch charakteristík rozdelenia.Z pohºadu ekonomickej aj ‰tatistickej teórievystupuje do popredia potreba poznaÈ tvar roz-delenia príjmov pre celú populáciu, ako aj prejednotlivé ‰truktúry populácie. Ak sú k dispozí-cii informácie o tvaroch rozdelení, moÏno jed-nak získaÈ lep‰ie odhady ich charakteristík, alehlavne komplexnej‰ie popísaÈ a porovnávaÈrozdelenia príjmov“. [14]

Aj v na‰ej práci vyuÏijeme na porovnávaniepríjmov muÏov a Ïien práve tento postup, a tedabudeme porovnávaÈ pravdepodobnostné rozde-lenia príjmov a muÏov a Ïien. Na porovnaniepravdepodobnostn˘ch rozdelení dvoch pozoro-van˘ch súborov vyuÏívame viaceré anal˘zy:� anal˘za na základe popisn˘ch charakteris-

tík (charakteristík polohy, variability a tvaru),� grafická anal˘za,� testovanie zhody dvoch pravdepodobnost-

n˘ch rozdelení. Ak poznáme tvar rozdele-nia pravdepodobnosti základného súboru,vyuÏívame na testovanie jednoduché para-metrické testy. Ak v‰ak o rozdelení nemá-me Ïiadne informácie, pouÏívame nepara-metrické testy, ktoré nie sú závislé od tvarurozdelenia základného súboru a nevyÏa-dujú v˘poãet parametrov distribuãnej funk-cie. Tak˘mto testom je aj Dvojv˘berov˘ Kol-mogorov-Smirnovov test.

3. ·tatistická anal˘za príjmov muÏova Ïien na Slovensku

Vo v˘skumnej praxi sa vyuÏívajú ‰tatistickéúdaje z rôznych typov zisÈovaní. Medzi základ-né zdroje dát na úrovni ‰tatistického vykazova-nia sa zaraìuje:� Európsky panelov˘ prieskum domácností

(prebiehal vo viacer˘ch krajinách EÚv období rokov 1994–2001, od roku 2004ho nahradil EU SILC; i‰lo o v˘ber domác-ností – pomerne mal˘ súbor, ktor˘ v‰akpokr˘val v‰etky ekonomické sektory, vráta-ne verejného);

� EU SILC (‰tatistiky o príjme a Ïivotn˘chpodmienkach, prebieha od roku 2004 – ajv SR; predstavuje dobr˘ zdroj na meranierozdielu v odmeÀovaní;

� V˘berové zisÈovanie o ‰truktúre miezd(zaloÏené na v˘bere zamestnávateºsk˘chorganizácií; zo zisÈovania vypadávajúsamozamestnaní a zamestnávatelia s me-nej ako 10 zamestnancami);

� V˘berové zisÈovanie pracovn˘ch síl (zalo-Ïené na v˘bere jednotlivcov; zachytávaindividuálne i pracovné charakteristiky –vrátane mzdy).V na‰ej práci budeme analyzovaÈ príjmy

muÏov a Ïien na Slovensku poãas obdobia 5rokov (2005–2009). Najväã‰í dôraz u zisÈova-nia EU SILC je venovan˘ príjmov˘m premen-n˘m, ktoré sa zisÈujú na úrovni domácnostia jednotlivcov. Aj v na‰ej práci budeme najväã-‰iu pozornosÈ venovaÈ práve príjmov˘m pre-menn˘m na úrovni jednotlivca, a konkrétne roã-n˘m hodnotám z P – súboru pod názvomPY010G, a teda peÀaÏnému príjmu zo zamest-nania alebo jemu blízky príjem (v ìal‰ích ãasti-ach oznaãovan˘ len pojmom – „príjem“).

Jednotlivé anal˘zy budeme robiÈ pomocou‰tatistického programového balíka STATGRAPHICSCenturion XVI, ktor˘ nám umoÏní urobiÈ jedno-tlivé kroky anal˘zy jednoducho a r˘chlo.

Prv˘m krokom pri anal˘ze príjmov muÏova Ïien je v˘poãet základn˘ch charakteristíkv˘berového súboru. Vo v‰etk˘ch sledovan˘chobdobiach moÏno vidieÈ veºké variaãné roz-pätie u muÏov aj Ïien, t.j. rozdiel medzi maxi-málnou a minimálnou hodnotou je veºk˘, ãopotvrdzuje aj hodnota variaãného koeficientu.U oboch rodov väã‰ina osôb mala príjem niÏ‰íako priemern˘. To vypl˘va z vysok˘ch hodnôtkoeficientov ‰ikmosti, ktoré naznaãujú, Ïe vo v‰et-k˘ch sledovan˘ch obdobiach je rozdelenie

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 57

Ekonomie

58

pravostranne zo‰ikmené. Znaãn˘ rozdiel v príj-moch muÏov a Ïien je charakterizovan˘ aj hod-notami kvartilového rozpätia (rozdiel medzi doln˘ma horn˘m kvartilom).V roku 2009 do‰lo na Slo-vensku k zmene meny, a teda do‰lo aj k zmene

menovej jednotky pri na‰ich empirick˘ch úda-joch. Konkrétne sa slovenská koruna zmenila na euro, ãiÏe aj nami pouÏité údaje sú v eurách,a preto v prípade prepoãtu dát na slovenskúkorunu vyuÏijeme konverzn˘ kurz 30,126 Sk/€.

Tab. 1: Popisné charakteristiky príjmov muÏov a Ïien rok 2005 aÏ 2009

rok 2005 (v SK) rok 2006 (v SK) rok 2007 (v SK) rok 2008 (v SK) rok 2009 (v €)

muÏi Ïeny muÏi Ïeny muÏi Ïeny muÏi Ïeny muÏi Ïeny

Poãet 3 201 3 196 3 301 3 208 3 419 3 266 3 812 3 736 3 713 3 733

Priemer 185 223 139 823 180 183 138 676 197 114 149 166 217 696 160 026 7 698 5 809

Medián 168 000 126 558 162 000 130 000 186 000 150 000 210 000 153 243 7 011 5 560

Modus 180 001 144 001 150 000 150 000 150 000 150 000 210 000 150 000 6 971 4 979

Sm. odch˘lka 139 275 113 372 141 714 109 746 127 512 92 169 142 011 93 034 4 483 3 548

Var. koeficient 75,19 % 81,08 % 78,65 % 79,14 % 64,69 % 61,79 % 65,23 % 58,14 % 58,24 % 61,09 %

Minimum 3 745 1 375 600 800 300 300 216 400 20 7

Maximum 3,20E+06 3,57E+06 3,75E+06 3,23E+06 1,40E+06 1,37E+06 2,58E+06 1,01E+06 5,47E+04 5,77E+04

Rozpätia 3,19E+06 3,57E+06 3,75E+06 3,22E+06 1,40E+06 1,37E+06 2,58E+06 1,01E+06 5,47E+04 5,77E+04

Doln˘ kvartil 120 002 94 572 112 000 90 000 130 000 100 000 150 000 100 000 4 979 3 704

Horn˘ kvartil 216 251 168 001 216 000 176 400 242 400 193 400 270 000 210 000 9 294 7 279

Kvartilové rozpätie 96 249 73 429 104 000 86 400 112 400 93 400 120 000 110 000 4 315 3 575

·ikmosÈ 8,8637 13,0188 8,11232 9,58795 2,24688 2,53616 3,76836 1,31625 1,80368 2,64707

·picatosÈ 147,63 312,732 153,305 216,035 12,2214 22,6436 39,9834 6,42623 9,4494 24,329

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z EU SILC

Grafická anal˘za hustoty (Obr. 1 – Obr. 5)rozdelenia príjmov na prv˘ pohºad zobrazujesituáciu menej priaznivú pre Ïeny. Rozdeleniepríjmov Ïien je ‰picatej‰ie ako rozdelenie príj-mov muÏov, a taktieÏ vrchol rozdelenie príjmovÏien je posunut˘ viac vºavo ako vrchol rozdele-nia príjmov muÏov. Je teda evidentné, Ïemodus príjmov Ïien dosahuje hodnotu niÏ‰iuako modus u muÏov. KeìÏe vysoké príjmy(v histograme na Obr. 1 nad 1 mil. Sk nad 500 000 Sk) nie sú kvôli lep‰ej názornostizobrazené v predchádzajúcich grafoch, na ichzobrazenie sú vhodnej‰ie ‰katuºkové grafy,ktoré vhodne znázorÀujú postavenie kvartilo-v˘ch mier, ako aj extrémnych hodnôt príjmovmuÏov a Ïien. TaktieÏ je moÏné vidieÈ rozdielmedzi proporciami empirick˘ch rozdelenímuÏov a Ïien v strednej ãasti. Je oãividná ajvy‰‰ia úroveÀ príjmov muÏov nielen pri mediá-noch a priemeroch, ale aj vzhºadom na celkovéposunutie dolného kvartilu u muÏov blízko

k mediánu u Ïien a mediánu u muÏov tesne ku hornému kvartilu u Ïien. Znamená to, Ïenapr. v roku 2005 aÏ polovica Ïien mala príjempod úrovÀou 126 tis. Sk, pod ktorú malo príjemlen nieão cez 25 % muÏov a 75 % Ïien malo prí-jem niÏ‰í ako bol zisten˘ mediánov˘ príjemu muÏov. Podobné vlastnosti t˘kajúce sa roz-delenia príjmov muÏov a Ïien moÏno vyãítaÈ ajz Obr. 2 – Obr. 5 pre roky 2006 aÏ 2009.

Po dôkladnej anal˘ze v‰etk˘ch dostupn˘chempirick˘ch údajov, sme teda dospeli k záveru,Ïe príjmy muÏov a Ïien na Slovensku poãasobdobia rokov 2005 aÏ 2009 sú veºmi rozliãnéa v jednotliv˘ch rokoch sa hustoty rozdelenípríjmov muÏov a Ïien nerovnajú. T̆ m pádomnemôÏeme potvrdiÈ hlavnú nami stanovenúhypotézu, Ïe príjmy muÏov a Ïien pochádzajúz rovnak˘ch pravdepodobnostn˘ch rozdelení,ale naopak môÏeme tvrdiÈ, Ïe príjmy muÏova Ïien sú veºmi rozdielne. MôÏeme to tvrdiÈ, ãiuÏ na základe popisn˘ch charakteristík, ktor˘ch

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 58

Economics

59

Obr. 1: Porovnanie histogramov príjmov muÏov a Ïien rok 2005

Zdroj: vlastné spracovanie





EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 59

Ekonomie

60

hodnoty v jednotliv˘ch vypoãítan˘ch ukazova-teºoch boli v˘razne v neprospech Ïien, ãi uÏ nazáklade grafick˘ch znázornení, konkrétne his-togramu, grafu distribuãnej funkcie a box plotu,ktoré nám jasne naznaãovali nerovnaké rozde-lenie príjmov muÏov a Ïien a v neposlednom

rade aj na základe v˘sledkov Kolmogorovovho-Smirnovovhodvojv˘berového testu, ktor˘ nám,pomocou vypoãítanej p-value, na‰e predpokla-dy na 5% (dalo by sa tvrdiÈ, Ïe aÏ na 1%) hladine v˘znamnosti potvrdil (pozri v˘sledkyv Tab. 2).





Tab. 2: V˘sledky Kolmogorovho-Smirnovovho testu dobrej zhody pre porovnanie rozdelenia príjmov muÏov a Ïien

Kolmogorov-Smirnov Test 2005 2006 2007 2008 2009

Estimated overall statistic DN = 0,261521 DN = 0,258743 DN = 0,248733 0,289236 0,301307

Two-sided large sample K-S statistic 10,4584 10,4364 10,1658 12,5636 12,9999

Approximate P-value 0 0 0 0 0


EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 60

Economics

61

Pre lep‰ie znázornenie a prezentáciu získa-n˘ch v˘sledkov o v˘voji príjmov˘ch rozdielovmuÏov a Ïien za sledované obdobie si hodnotyrodov˘ch rozdielov zhrnieme v spoloãnomgrafe. Pre grafické zjednodu‰enie si zobrazímelen hodnoty rozdielov v hornom a dolnom kvar-tile, v mediáne, a taktieÏ aj v priemere, ktor˘sme v‰ak v predchádzajúcich kapitolách neu-vádzali, keìÏe sme sa zaoberali len príjmov˘m

rodov˘m rozdielom v základn˘ch kvantiloch, alektor˘ má takisto veºk˘ v˘znam, keìÏe vo väã‰i-ne ‰tatistick˘ch anal˘z, ktoré sú zamerané na v˘poãet rodového rozdielu v príjmoch, sa pra-cuje práve s priemern˘mi hodnotami. V tomtozhrnutí si ho teda uvedieme aj preto, aby smepoukázali na to, ako sa mení hodnota rodovéhopríjmového rozdielu v závislosti od ukazovateºa,na základe ktorého ho vypoãítavame.

Obr. 6: V˘voj RPR – 1. kvartil, medián, priemer, 3. kvartil


Na Obr. 6 teda môÏeme vidieÈ v˘voj príjmo-v˘ch rodov˘ch rozdielov od roku 2005 aÏ po rok2009. Vidíme, Ïe jeho hodnota sa celkovonachádzala v rozmedzí 15 % aÏ 35 %, v závis-losti od konkrétneho ukazovateºa. Najmen‰ievych˘lenia za sledované obdobie mal RPRvypoãítan˘ na základe priemeru. Jeho hodnotabola po cel˘ ãas, teda aÏ na rok 2008 kedyvystúpila na úroveÀ 26,50 %, tesne pod úrov-Àou 25 %. Táto hodnota hovorí o tom, Ïe roãn˘príjem Ïien je skoro o 25 % niÏ‰í ako roãn˘ prí-jem muÏov. Nami vypoãítaná hodnota jeo nieão vy‰‰ia ako hodnota uvedená v práci [4],je to v‰ak z dôvodu pouÏitia in˘ch empirick˘chhodnôt na jeho v˘poãet, keìÏe my sme praco-vali s celkov˘mi roãn˘mi príjmami muÏov a Ïiena v práci [4] vyuÏívali na jeho v˘poãet hrubúhodinovú mzdu muÏov a Ïien. V oboch prípa-doch je to v‰ak percento dosÈ vysoké.

V niektor˘ch prípadoch sa pri v˘poãte RPRvyuÏíva namiesto aritmetického priemeru medi-án, a teda stredná hodnota daného súboru.

Ako v‰ak vidíme na grafe, rozdiel, medzi RPRvypoãítan˘m na základe priemeru a na druhejstrane na základe mediánu, je v rokoch 2006,2007 a 2009 dosÈ v˘znamn˘, a teda pri skúma-ní v˘sledkov a tvorbe záverov, treba braÈ veºk˘ohºad na to, z akého ukazovateºa bol príjmov˘rozdiel vypoãítan˘.

Na tomto grafe ìalej vidíme, Ïe v˘voj RPRv 3. kvartile kopíruje v˘voj RPR v priemere.Tento jav vzniká v dôsledku toho, Ïe aritmetic-k˘ priemer je ukazovateº, ktor˘ je veºmi citliv˘na extrémne hodnoty, a keìÏe väã‰ie extrémynastávajú viac vpravo ako vºavo (doºava sa dáísÈ len po minimálnu mzdu, ale doprava do stá-tisícov aÏ miliónov), nastáva nám zhoda v˘vojaRPR v mediáne s v˘vojom RPR v 3. kvartilea nie s v˘vojom v 1. kvartile. Ako v‰ak môÏemevidieÈ, zhoda nastáva len vo v˘voji rodovéhorozdielu, ale nie v hladine, keìÏe v˘voj RPRv 3. kvartile sa nachádza na niÏ‰ej hladine,z ãoho vypl˘va, Ïe rodov˘ rozdiel vo vy‰‰íchpríjmov˘ch triedach, je men‰í ako rodov˘ rozdi-

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 61

Ekonomie

62

el poãítan˘ z priemern˘ch hodnôt. ëalej simôÏeme v‰imnúÈ, Ïe najvy‰‰ie hodnoty rodo-v˘ch príjmov˘ch rozdielov v jednotliv˘ch rokochsú dosahované v 1. kvartile, teda aÏ na rok2005, kde bola jeho hodnota najniÏ‰ia.

Na základe tohto pozorovania by sa námmohlo zdaÈ, Ïe so stúpajúcou hladinou percen-tilov klesá relatívna hodnota rodového príjmové-ho rozdielu. To v‰ak nie je pravda, pretoÏe ak sapozrieme na Obr. 7, ktor˘ nám zobrazuje RPRv 1. decile, mediáne a v 9. decile, môÏeme vidieÈ,Ïe hodnoty RPR u 10 % najlep‰ie zarábajúcichsú vy‰‰ie ako hodnoty v mediáne a v niektor˘ch

rokoch dokonca podobné ako hodnoty 10 %najhor‰ie zarábajúcich obyvateºov.

T̆ m pádom sa dostávame k záveru, Ïe naj-väã‰ie rozdiely medzi muÏmi a Ïenami vznikajúv najniÏ‰ích a najvy‰‰ích príjmoch a smerom k stred-n˘m hodnotám príjmom sa tento rozdiel zniÏuje.Aj napriek tomuto klesaniu RMR je v‰ak namivypoãítan˘ rozdiel v zárobkoch muÏov a Ïienstále vysok˘, a aj napriek veºkej snahe rôznychin‰titúcií, ktoré sa zaoberajú problematikou rov-nakého odmeÀovania, nedochádza, podºa na‰ichzistení, na Slovensku k poklesu celkového priemer-ného rozdielu v príjmoch medzi muÏmi a Ïenami.

Obr. 7: V˘voj RPR – 1. decil, medián, 9. decil


Záver

V predloÏenom príspevku sme sa venovali pro-blému rodovej nerovnosti. Zistili sme, Ïe rodo-vá nerovnosÈ je stále súãasÈou kaÏdodennosti,napriek veºkej a neustálej snahe rôznych orgá-nov a in‰titúcií o jej odstránenie. Boj s rodovounerovnosÈou je totiÏ dlhodobou úlohou pre jed-notlivé krajiny, spoloãenstvá, ako aj jednotliv-cov, ktorá vyÏaduje zredukovanie zakorene-n˘ch modelov správania. Tieto vychádzajúz tradiãn˘ch rodov˘ch rovníc a teda vyÏadujúzmenu myslenia, správania, ako aj zmenuvymedzenia úloh Ïien a muÏov. Pri napredova-ní v oblasti rodovej rovnosti v‰ak prijala väã‰inaãlensk˘ch ‰tátov aj Európska komisia dvojakústratégiu. Na jednej strane uplatÀujú rodovúrovnosÈ vo v‰etk˘ch oblastiach politiky, pri v‰etk˘ch

stratégiách a v‰etkej ãinnosti a na druhej stra-ne financujú opatrenia, ktoré sú priamo zame-rané na posilnenie postavenia Ïien.

V na‰ej práci sme sa venovali najväã‰ejoblasti v rámci rodovej nerovnosti, a teda príj-movej nerovnosti, ktorá spadá pod oblasÈ trhupráce. Pri spracovávaní tejto problematiky, smedo‰li k záveru Ïe aj napriek porovnateºnej úrov-ni dosiahnutého vzdelania u muÏov a Ïien,stále dochádza na trhu práce k rodov˘m nerov-nostiam, priãom sa táto nerovnosÈ najviac odrá-Ïa v procese odmeÀovania, obsadzovaniafunkcií a zverovania kompetencií. Îeny preva-Ïujú na niÏ‰ích pozíciách v rámci jednotliv˘chprofesií a v sektoroch hospodárstva s niÏ‰ímipriemern˘mi mzdami. Paradoxom zostáva, Ïenapriek verejnej diskusii a uplatÀovaní politíkrodovej rovnosti v posledn˘ch rokoch dochádza

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 62

Economics

63

k v˘raznej‰iemu narastaniu mzdového rozdielumedzi muÏmi a Ïenami.

Pri anal˘ze t˘chto príjmov z EU SILC za rok2005–2009, sme dospeli k záveru, Ïe existujúmedzi nimi v˘znamné rozdiely. K tomuto záve-ru sme sa dostali na základe dvoch ‰tatistic-ko–analytick˘ch ãastí. Prvou z nich bolo porov-návanie a overovanie zhody pravdepodobnost-n˘ch rozdelení príjmov muÏov a Ïien pomocoupopisn˘ch charakteristík, grafick˘ch znázornenía overením na základe Kolmogorovovho-Smir-novovho testu. V‰etky tieto ukazovatele námpo dôkladnom pre‰tudovaní naznaãili to, Ïepríjmy muÏov a Ïien poãas sledovan˘ch piatichrokov nepochádzajú z rovnakého pravdepo-dobnostného rozdelenia, a Ïe rozdelenie príj-mov Ïien bolo v kaÏdom roku oproti rozdeleniupríjmov muÏov posunuté viac vºavo, ão zname-ná Ïe celkové príjmy Ïien boli vÏdy v niÏ‰ejpeÀaÏnej hladine. Po zistení t˘chto nerovnostísme pre‰li k druhej ‰tatisticko-analytickej ãasti,ktorá zah⁄Àala v˘poãet príjmov˘ch rodov˘chrozdielov v nami urãen˘ch základn˘ch kvanti-loch a v priemere. Po vypoãítaní v‰etk˘ch hod-nôt v kaÏdom jednom roku sme dospeli k záve-ru, Ïe tento rozdiel sa nachádzal v intervale 15 % aÏ 35 %, priãom najväã‰ie rozdiely medzimuÏmi a Ïenami vznikali v najniÏ‰ích a najvy‰-‰ích príjmoch a smerom k stredn˘m hodnotámpríjmom sa tento rozdiel zniÏoval. Pri porovna-ní nami vypoãítaného a z in˘ch zdrojov zistené-ho rozdielu v príjmoch sme dospeli k men‰ejnerovnosti, táto v‰ak vznikla z dôvodu pouÏitiain˘ch empirick˘ch hodnôt na jeho v˘poãet. Jev‰ak veºmi dôleÏité dbaÈ nato s ak˘mi dátamipracujeme a aké v˘sledky prezentujeme, preto-Ïe rozdiely v zárobkoch muÏov a Ïien sú veºmicitlivo vnímané celou spoloãnosÈou a nespráv-ne ãi neuváÏené závery by mohli viesÈ k vyvo-laniu váÏnych sociálnych problémov. Aj napriektejto nezhode si v‰ak myslíme, Ïe príjmov˘ roz-diel medzi muÏmi a Ïenami na Slovensku jestále veºmi vysok˘ a je potrebné ho zniÏovaÈ.

V na‰ej práci sme vyuÏívali údaje z databá-zy EU SILC, ktorá predstavuje primeran˘ zdrojúdajov pre meranie príjmov˘ch rozdielov,umoÏÀuje anal˘zu príjmov podºa ukonãenéhoveku, odpracovan˘ch rokov a tieÏ podºa najvy‰-‰ieho ukonãeného vzdelania. V ãase spracová-vania príspevku, sme mali k dispozícii údaje EUSILC po rok 2009. Námetom k ìal‰iemu v˘sku-mu je teda aktualizácia údajov spolu s roz‰íre-ním anal˘zy príjmy vzhºadom na rôzne faktory,

podobne ako v práci [8]. TaktieÏ by bolov˘znamné zameraÈ sa aj na rozloÏenie zistené-ho príjmového rozdielu, a t˘m pádom definovaÈpríãiny rodov˘ch disparít na Slovensku. Tak˘m-to rozkladom sa zaoberajú hlavne Oaxacaa Blinder ([3], [7]), ktorí navrhli rozklad príjmo-vého rozdielu tak, aby rozlí‰ili efekt rôznychfaktorov, ktoré tieto rozdiely ovplyvÀujú.

Za v˘znamnú anal˘zu, ktorá by nám e‰teviac dopomohla k porovnaniu príjmov muÏova Ïien, môÏeme povaÏovaÈ aj nájdenie pravde-podobnostného rozdelenia sledovanej premen-nej. Ak sú k dispozícii informácie o tvaroch roz-delení, moÏno jednak získaÈ lep‰ie odhady ichcharakteristík, ale hlavne komplexnej‰ie popí-saÈ a porovnávaÈ rozdelenia príjmov. Pri ‰peci-fikovaní vhodného tvaru pravdepodobnostnéhorozdelenia príjmov v‰ak ãasto nie je moÏnénájsÈ známy tvar rozdelenia pravdepodobnostia je potrebné vyuÏiÈ zloÏitej‰ie metódy akonapr., modelovanie kompozíciou normálnych,alebo lognormálnych rozdelení, ãi metódoukvantilového pravdepodobnostného modelova-nia, ktoré nám poskytujú námet na ìal‰ív˘skum. Na záver by sme e‰te chceli dodaÈ, Ïepri anal˘zach za roky 2005 aÏ 2008 sme pouÏí-vali údaje v slovensk˘ch korunách a pre rok2009 sme pouÏili menu euro, ktorá v tomto rokuzaãala v SR platiÈ. Problém je, Ïe ak by smechceli údaje porovnávaÈ v eurách, ak˘ kurz bybolo vhodné zvoliÈ.

Príspevok bol vytvoren˘ s podporou vedec-kov˘skumného projektu VEGA 1/0127/11 „Pri-estorová distribúcia chudoby v Európskej únii“.

Literatura[1] BARO·OVÁ, M. Rodov˘ mzdov˘ rozdiel natrhu práce [online]. Pie‰tany: In‰titút pre v˘skumpráce a rodiny. 2009-05-28–29 [cit. 2011-11-03].s. 17–21. (PDF). Dostupné z: http://www.sspr.gov.sk/texty/File/prezentacie/Barosova/Rodovy_mzdovy_rozdiel.pdf.[2] BARTO·OVÁ, J., BÍNA, V. Modelling of incomedistribution of Czech households in years 1996 –2005. Acta Oeconomica Pragensia. 2009, roã. 17,ã. 4, s. 3–18. ISSN 0572-3043.[3] BLINDER, A.S. Wage Discrimination: Redu-ced Form and Structural Estimates. Journal ofHuman Resources. 1973, Vol. 8, Iss. 4, s. 436–455.ISSN 0022-166X.[4]FILADELFIOVÁ, J. a kol. Aká práca, takápláca?: Aspekty rodovej nerovnosti v odmeÀovaní.

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 63

Ekonomie

64

Bratislava: Aspekt, 2007. 134 s. ISBN 978-80-85549-76-8.[5] HOLUBOVÁ, B. Súhrnná správa o stave rodo-vej rovnosti 2009. Bratislava: In‰titút pre v˘skumpráce a rodiny, 2010. 39 s.[6] Koncepcia rovnosti príleÏitostí. Európsky soci-álny fond [online]. Bratislava, 2007 [cit. 2011-11-03]. Dostupné z: http://www.esf.gov.sk/esf/index.php?SMC=1&id=193.[7] OAXACA, R. Male-Female Wage Differentialsin Urban Labor Markets. International EconomicReview. 1973, Vol. 14, Iss. 3, s. 693–709. ISSN0020-6598.[8] PACÁKOVÁ, V., LINDA, B., SIPKOVÁ, ª. Roz-delenie a faktory najvy‰‰ích miezd zamestnancovv Slovenskej republike. Ekonomick˘ ãasopis.2012, roã. 60, ã. 9, s. 918–934. ISSN 0013-3035.[9] PACÁKOVÁ, V., SIPKOVÁ, ª. GeneralizedLambda Distributions of Household’s Incomes.E+M Ekonomie a Management. 2007, roã. 10, ã. 1, s. 98–107. ISSN 1212-3609.[10] PACÁKOVÁ, V., SIPKOVÁ, ª., SODOMOVÁ, E.Statistics modelling of household’s incomes in theSlovak Republic. Ekonomick˘ ãasopis. 2004, roã. 53,ã. 4, s. 427–439. ISSN 0013-3035.[11] PACHEROVÁ, S. NerovnosÈ Ïien rie‰i ‰tát lenna oko. spravy.pravda.sk [online]. Bratislava: Perex,a.s., 2011-06-12 [cit. 2012-02-02]. Dostupné z:http://spravy.pravda.sk/nerovnost-zien-riesi-stat-len-naoko-db6-/sk_domace.asp?c=A110612_150524_sk_domace_p23.[12] PIETRUCHOVÁ, O., MAGUROVÁ, Z. Meto-dológia monitorovacieho systému rodovej mzdo-vej nerovnováhy. âasÈ A [online]. Bratislava, 2011[cit. 2011-11-13]. JSM-RMN Jednotn˘ SystémMonitorovania Rodovej Mzdovej Diskriminácie. 50 s.(PDF). Dostupné z: http://www.zenymuzi.sk/down-load/pravny_ramec_prehlad_metod_a_indikato-rov.pdf.[13] Employment and social rights [online]. Euro-pean Commission, c2012. [cit. 2011-01-03]. Dostup-né z: http://ec.europa.eu/news/employment/.

[14] SIPKOVÁ, ª. Ekvivalentná ‰kála EU SILCv anal˘zach príjmovej nerovnosti a chudoby[online]. Bratislava: Ekonomická univerzita, 2009[cit. 2011-12-15]. 46 s. (PDF). Dostupné z:http://mi.fm.vse.cz/soubory/bartosova/db/SIPKOVA_Ekviv.%20stup_Zb ornik%20Jur.pdf.[15] Správa o sociálnej situácii obyvateºstva za rok 2010[online]. Bratislava: MPSVRSR, Fond sociálnehorozvoja, 2011 [cit. 2012-10-02]. 120 s. (PDF). Dostup-né z: http://www.fsr.gov.sk/external/402/Sprava_o_socialnej_situacii_obyvatelstva_za_rok_2010.pdf.[16] ZDENùK, R., ST¤ELEâEK, F. Evaluation ofdevelopment of employment, average wage andlabour productivity using shift-share analysis.E+M Ekonomie a Management. 2012, roã. 15, ã. 3,s. 4–15. ISSN 1212-3609.[17] ÎELINSK ,̄ T. Anal˘za chudoby na SlovenskuzaloÏená na koncepte relatívnej deprivácie. Poli-tická ekonomie. 2010, roã. 58, ã. 4, s. 542–565.ISSN 0032-3233.

Mgr. Alena Tartaºová, PhD.Technická univerzita v Ko‰iciach

Ekonomická fakultaKatedra aplikovanej matematiky

a hospodárskej [email protected]

Ing. Tatiana SoviãováTechnická univerzita v Ko‰iciach

Ekonomická fakultaKatedra aplikovanej matematiky

a hospodárskej informatiky

Doruãeno redakci: 2. 11. 2012Recenzováno: 13. 12. 2012, 11. 1. 2013Schváleno k publikování: 12. 4. 2013

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 64

Economics

65

Abstract

ANALYSIS OF INCOME DIFFERENTIATION BETWEEN MEN AND WOMEN

Alena Tartaºová, Tatiana Soviãová

Gender inequality, especially gender inequality of incomes is at present times very monitored anddiscussed problem. The recognition of gender inequality degree has big social, as well aseconomic importance. The theoretical and the methodological part of this work provides anoverview of gender inequality, current problems of gender inequality in Slovakia and the EuropeanUnion. It also defines the term and the causes of gender income gap and describes methods forits measurement. In analyzing the income from EU SILC data from the years 2005–2009, weconcluded that there are significant difference sbetween them. The conclusion we have reachedon the basis of statistical procedure. The first one was the comparison and verification of theprobability distribution of income between men and women with descriptive characteristics andgraphical tools, and another verification is based on the Kolmogorov-Smirnov test. All of theseindicators indicated that income distribution of income for men and women not followed the sameprobabilitydistribution in all analyzed years 2005–2009, and the distribution of income of thewomen were in each year over income distribution between men shifted more to the left, whichmeans that the total income of women has always been in lower levels. In this arcticle also thecalculation and development description of the particular values of the relative income gapbetween men and women in basic quantiles can be found.

Key Words: gender inequality, gender income gap, empirical data, probability, distribution.

JEL Classification: C46, D31, J16.

EM_02_13_zlom(4) 4.6.2013 8:46 Stránka 65

Documents

ANAL¯ZA PRÍJMOVEJ DIFERENCIÁCIE MUÎOV A …...vysok˘m stupÀom rodovej nerovnováhy v urãit˘ch povolaniach, napr. textiln˘ priemysel, ‰kolstvo, zdravotné sestry vs. IT ‰pecialisti