4
Ročník XXIX. V Budapešti, v nedeľu, 4. januára 1914. Číslo 3. Číslo za 2 haliere Mimo dňa po n«d»lt m sviatku vyoUodla bazdý den Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHÄNY Xnsorty rátajú M dla Tavaoj tarify a platia sa vopred Číslo za 2 halier 1 ® Osud Bulharska. Zpomedzi balkánskych štátov v prvom rade na Bulharsko obrátená je verejná mienka Európy. Čokoľvek sa tam stane, telegrafické drôty roznášajú po svete a verejná mienka s pozornosťou sprevádza vyviň bulharských udalostí, lebo dla toho súdi, či a jako sa podarí bul- harskému národu vyviaznuť z tej krísy, do ktorej ho vrhla zaslepenosť a Iahko- vernosf jeho vodcov a štátnikov v tých vážnych časoch. Po tom v historii národov sotva páru majúcom páde, ktorý stihol bulharský národ s výšky skvelých viťazství do pře- pasu' najťažšieho pokorenia, národ bul- harský vystavený bol ; novým pokušeniam. Ako po víťazstvách pri Drinopoli ruskí panslávi cestou svojho zaslepeného ná- stroja Daneva vohnali Bulharov do dru- hej vojny, ktorej výsledok bol pre Bul- harov zrejme nebezpečnom, tak počas volieb do krajinského snemu, do s obran j a ruský panslavismus chcel dokonať to, čo sa mu počas druhej balkánskej vojny nepodarilo : zlomiť city samostatnosti a neodvislosti bulharského národa a pod- robiť ho ruskému prúdu. Počas korte-' Sačiek ruskí panslávi vyvinuli neslýchanú akciu, ruble sa gúlaly a ich časopisy už verejne písaly o tom, čo by radi dosia- hnuť : o odstránení kráľa Ferdinanda, ktorého sa sebavedomí Bulhari i proti ruskej vôli opovážili nazvať cárom a ktorý je mocným ochrancom svojho národa proti ruskému vplyvu. Výsledok bulhar- ských volieb ale mohol presvedčiť ru- ských panslávov, že všetky ich po- kusy ostaly marné. Strana ruských panslávov mimo Daneva ani' jedno- ho svojho zbrojnoša nebola vstave vtisk- nut do bulharského sobranja a kecl aj vláda Radoslavova nedostala absolútnu väčšinu, ruský vplyv v sobranjí mimo Daneva zástupcu nemá. Preto dla svoj- ho zvyku Danev so svojimi kompanmi koná podkopnú prácu mimo zákonodar- stva a panslávi svojou intrigou stavajú ťažkosti vláde ku sostaveniu vládnej väčšiny. Za takýchto ťažkých okolností zahá- jil bulharský král Ferdinand novozvolený zákonodarný sbor svojej vlasti. Nebolo parády, nehřmely delá, zvony nevyzvá- ňaly, tak ako to bývalo posavad", ked sa kráľ Ferdinand viezol do sobranja, aby ho zahájil trónnou rečou. Na celej slávnosti zahájenia sobranja zračil sa hlboký národný smútok. A írónna reč, ktorou kráľ Ferdinand sobranje zahájil, znela tónom zodpovedajúcim tomuto zá- rmutku. Trónná reč neuznáva premoženie bulharského národa, len pretrhnutie vojny, za príčinu pádu u dáv nevěrnost a zradu svojich spojencov a mlčky spomína ruské vábenie a to zaslepenie, ktoré vohnalo Bulharov do druhej vojny a prinútilo ku podpísaniu bukureštského pokoja. Toto všetko ale dnes už patrí histo- rii. Svet bol zvedavý na to, jakú cestu označí írónna reč za vývodište z teraj- šieho neblahého položenia. A v tomto ohľade trónna reč kráľa Ferdinanda môže uspokojiť každého priateľa pokoja a kaž- dého priateľa Bulharska. Trónna reč prí- zvukuje potrebu pokojnej práce, aby Bulv hari opäť zaujali miesto, ktoré im patriť rade napredujúcich národov. Možno veria že si Bulharsko úprimne žiada pokoj o nemyslí na vojnu pomsty, lebo ono' opravdu potrebuje pokoj a to omnoh- väčšmi, ako jeho bársktorý sused. Bul hari aj dosial svojou kultúrou, otu žilosťou, zralosfou a pracovitosťou prevyšovali všetky ostatné balkánske ná- rody a tieto svoje vlastnosti tým vo väč- šej miere musia stupňovať, aby sa ich hlboké rany zahojily. Bulhari musia mať vždy na mysli, že v ukrutnej vojne ztra- tili asi polmilliarda a vyše šesfdesiattisíc mladých životov. Takí politici, ako bol Danev, - nesmú prísť k vodcovskej úlohe, lebo žiadne politické chytráctvo, žiadne fígle, žiadne pakty, žiadne ruské prúdy nevytiahnu bulharský národ z jeho hlbo- kého pokorenia a pádu. Len pokojná, vy- trvalá, cieluvedomä práca, kultúrne a ho- spodárske napredovanie vstave je dopo- môcť bulharskému národu ku jeho oprávnenej posicii na Balkáne. Z trónnej reči zrejme vysvitá, že kráľ Ferdinand a tí štátnici, ktorí stoja teraz pri vesle vlády nešťastnej krajiny, sú aj presvedčení, že len cestou pokoj- nej práce môže prísť -bulharský národ k svojmu preporodeniu. Zaiste aj krajné živly, ktoré sa dostaly do sobranja ľah- kým hlásaním pomsty á rozčuľovaním roztrpčených vrství ľudu, tiež prídu k tomu povedomiu, že nie revolúciami, nie ri i BESEDNICA. Bratranci nebohého Paľuša. (Humoreska.) (D o k o n č e n i e.) Nevedel som m síce nijako rozpamätať, ako sa to stalo, ale veď kolko. že je udalostí v ľudskom živote, na ktoré sa Človek tiež ne- :nÔže rozpamätať, ako sa staly a táto teraj- šia udalosť bola veru rozhodne príjemná. Ked sme sa konečne pustili z objatia, — riekla pani Paľuška : Ácb, vy zlý ! Nebol som si síce povedomý ničoho zlé- ho, nuž ale ved takto hovoria všetky ženské pri podobnej príležitosti. Potom doložila : Ale teraz už musím isf. Čakám vás zajtra o tretej hodine popoludní na svojom byte v Zelenej ulici, číslo 45. II. poschodie v lavo. Ale vás na volaco upozorním : slúžke i každému, kto bude náhodou prítomný, predr stavte sa ako bratranec môjho nebohého muža. Viete '. . . je to k vôli mojej dobrej povesti. Rozlúčili sme sa velmi vrelé a šli sme < každý po svojom. Bol som gfástnýj že by som bo) starú, praclíky predávajúcu babu vybozkával. Na Šťa- stie som si to rozmyslel a s radosťou po- skakujúc po cestičkách parku, hovoril som si : Chlapce, Ly si vyhral terno ! Taká žena, krásna a čo je hlavné — vdova . ... . Nebude aspoň hneď každý myslet, že pomýšľaš na ženenie, jako dosial, kedykoľvek si sa s ne- jakou devou ukázal. Ach, aké to bolo dnes krásne popo- ludnie ! Od radosti vypil som v ten večer o Styrj poháre viac piva a šiel som trochu převáže- spaf. Druhého dňa o Íri Štvrte na tri obchádzal som okolo domu č. 4*5: , v Zelenej ulici. A sotva odbily tri hodiny, vkĺzol som do domu a letel som na druhé poschodie a zacengal som na dverách, na ktorých sa skvela návštevenka : ^Zuzana Palmová." Pri.íla mi otvoriť slúžka, Milosfpanej neni doma, — oznamo- vala, — ale za pol hodinky môžte počkať v salóne. Dotial sa pani iste vráti. V\ hlad na čakanie ma trochu rozladil. Uvelebil som sa na diván a tešil som sa nádejou, že moja odmena za neočakávané ča- kanie bude tým sladšia. Od dlhej chvíle obze,- 1 ral som si salón. Bol bohaté zariadený, ale takmer každý kus náradia pripadal mi ako z inej dediny. No, mnoho vkusu nemá, — riekol som si v duchu, — ale čo po tom, veď som ja neprišiel sem k vôli náradiu ! Ako som takto rozmýšľal, zavznel zvon'ček v predsieni. Konečne už ide ľ — myslel som si a vyskočil som s divána. Alo aké bolo moje pre- kvapenie, keď namiesto túžobne očakávanej ženy vstúpil do salónu vysoký, b ľad ý a ná- padne oblečený pán neurčitého peka; Som Edvard Lipovský, bratranec pani Paíušky, — riekol elegantný pán, obradne sa pokloniae. A ja som Gustáv Trnka, bratranec pani Paľušky, — odpovedal som zdvorilé, pa- mätajúc na príkaz neprítomnej paničky. Teší ma . . . Teší m a . , , Sadli sme si oproti sebe. Ze či elegantnému pánovi toto sldenie sa bolo vítaným, či sa mu naozaj tešil, to veru neviem . . . ale čo sa mňa týka, ja po- sielal som ho na dno toho najhorúcejšieho pekla. Protivní DríÍHWnJ i •-> myslel som si.

BESEDNICA. - SNK · povesti. Rozlúčili sme sa velmi vrelé a šli sme < každý po svojom. Bol som gfástnýj že by som bo) starú, praclíky predávajúcu babu vybozkával. Na

  • Upload
    others

  • View
    2

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: BESEDNICA. - SNK · povesti. Rozlúčili sme sa velmi vrelé a šli sme < každý po svojom. Bol som gfástnýj že by som bo) starú, praclíky predávajúcu babu vybozkával. Na

Ročník XXIX. V Budapešti, v nedeľu, 4. januára 1914. Číslo 3.

Číslo za 2 hal iere Mimo dňa po n«d»lt m

sviatku vyoUodla bazdý den Hlavný redaktor:

Dr ADOLF PECHÄNY Xnsorty rátajú M dla Tavaoj

tarify a platia sa vopred Číslo za 2 halier1®

Osud Bulharska. Zpomedzi balkánskych štátov v

prvom rade na Bulharsko obrátená je verejná mienka Európy. Čokoľvek sa tam stane, telegrafické drôty roznášajú po svete a verejná mienka s pozornosťou sprevádza vyviň bulharských udalostí, lebo dla toho súdi, či a jako sa podarí bul­harskému národu vyviaznuť z tej krísy, do ktorej ho vrhla zaslepenosť a Iahko-vernosf jeho vodcov a štátnikov v tých vážnych časoch.

Po tom v historii národov sotva páru majúcom páde, ktorý stihol bulharský národ s výšky skvelých viťazství do pře­pasu' najťažšieho pokorenia, národ bul­harský vystavený bol ;novým pokušeniam. Ako po víťazstvách pri Drinopoli ruskí panslávi cestou svojho zaslepeného ná­stroja Daneva vohnali Bulharov do dru­hej vojny, ktorej výsledok bol pre Bul­harov zrejme nebezpečnom, tak počas volieb do krajinského snemu, do s obran j a ruský panslavismus chcel dokonať to, čo sa mu počas druhej balkánskej vojny nepodarilo : zlomiť city samostatnosti a neodvislosti bulharského národa a pod­robiť ho ruskému prúdu. Počas korte-' Sačiek ruskí panslávi vyvinuli neslýchanú akciu, ruble sa gúlaly a ich časopisy už verejne písaly o tom, čo by radi dosia­hnuť : o odstránení kráľa Ferdinanda, ktorého sa sebavedomí Bulhari i proti ruskej vôli opovážili nazvať cárom a ktorý je mocným ochrancom svojho národa proti ruskému vplyvu. Výsledok bulhar­

ských volieb ale mohol presvedčiť ru­ských panslávov, že všetky ich po­kusy ostaly marné. Strana ruských panslávov mimo Daneva ani ' jedno­ho svojho zbrojnoša nebola vstave vtisk­nut do bulharského sobranja a kecl aj vláda Radoslavova nedostala absolútnu väčšinu, ruský vplyv v sobranjí mimo Daneva zástupcu nemá. Preto dla svoj­ho zvyku Danev so svojimi kompanmi koná podkopnú prácu mimo zákonodar­stva a panslávi svojou intrigou stavajú ťažkosti vláde ku sostaveniu vládnej väčšiny.

Za takýchto ťažkých okolností zahá­jil bulharský král Ferdinand novozvolený zákonodarný sbor svojej vlasti. Nebolo parády, nehřmely delá, zvony nevyzvá-ňaly, tak ako to bývalo posavad", ked sa kráľ Ferdinand viezol do sobranja, aby ho zahájil trónnou rečou. Na celej slávnosti zahájenia sobranja zračil sa hlboký národný smútok. A írónna reč, ktorou kráľ Ferdinand sobranje zahájil, znela tónom zodpovedajúcim tomuto zá­rmutku. Trónná reč neuznáva premoženie bulharského národa, len pretrhnutie vojny, za príčinu pádu u dáv nevěrnost a zradu svojich spojencov a mlčky spomína ruské vábenie a to zaslepenie, ktoré vohnalo Bulharov do druhej vojny a prinútilo ku podpísaniu bukureštského pokoja.

Toto všetko ale dnes už patrí histo­rii. Svet bol zvedavý na to, jakú cestu označí írónna reč za vývodište z teraj­šieho neblahého položenia. A v tomto ohľade trónna reč kráľa Ferdinanda môže

uspokojiť každého priateľa pokoja a kaž­dého priateľa Bulharska. Trónna reč prí­zvukuje potrebu pokojnej práce, aby Bulv hari opäť zaujali miesto, ktoré im patriť rade napredujúcich národov. Možno veria že si Bulharsko úprimne žiada pokoj o nemyslí na vojnu pomsty, lebo ono' opravdu potrebuje pokoj a to omnoh-väčšmi, ako jeho bársktorý sused. Bul hari aj dosial svojou kultúrou, otu žilosťou, zralosfou a pracovitosťou prevyšovali všetky ostatné balkánske ná­rody a tieto svoje vlastnosti tým vo väč­šej miere musia stupňovať, aby sa ich hlboké rany zahojily. Bulhari musia mať vždy na mysli, že v ukrutnej vojne ztra­tili asi polmilliarda a vyše šesfdesiattisíc mladých životov. Takí politici, ako bol Danev, - nesmú prísť k vodcovskej úlohe, lebo žiadne politické chytráctvo, žiadne fígle, žiadne pakty, žiadne ruské prúdy nevytiahnu bulharský národ z jeho hlbo­kého pokorenia a pádu. Len pokojná, vy­trvalá, cieluvedomä práca, kultúrne a ho­spodárske napredovanie vstave je dopo­môcť bulharskému národu ku jeho oprávnenej posicii na Balkáne.

Z trónnej reči zrejme vysvitá, že kráľ Ferdinand a tí štátnici, ktorí stoja teraz pri vesle vlády nešťastnej krajiny, sú aj presvedčení, že len cestou pokoj­nej práce môže prísť -bulharský národ k svojmu preporodeniu. Zaiste aj krajné živly, ktoré sa dostaly do sobranja ľah­kým hlásaním pomsty á rozčuľovaním roztrpčených vrství ľudu, tiež prídu k tomu povedomiu, že nie revolúciami, nie

ri

i

BESEDNICA. Bratranci nebohého Paľuša.

(Humoreska.)

(D o k o n č e n i e.)

Nevedel som m síce nijako rozpamätať, ako sa to stalo, ale veď kolko. že je udalostí v ľudskom živote, na ktoré sa Človek tiež ne-:nÔže rozpamätať, ako sa staly a táto teraj­šia udalosť bola veru rozhodne príjemná.

Ked sme sa konečne pustili z objatia, — riekla pani Paľuška :

— Ácb, vy zlý ! Nebol som si síce povedomý ničoho zlé­

ho, nuž ale ved takto hovoria všetky ženské pri podobnej príležitosti.

Potom doložila : — Ale teraz už musím isf. Čakám vás

zajtra o tretej hodine popoludní na svojom byte v Zelenej ulici, číslo 45. II. poschodie v lavo. Ale vás na volaco upozorním : slúžke i každému, kto bude náhodou prítomný, predr stavte sa ako bratranec môjho nebohého muža. Viete '. . . je to k vôli mojej dobrej povesti.

Rozlúčili sme sa velmi vrelé a šli sme < každý po svojom.

Bol som gfástnýj že by som bo) starú, praclíky predávajúcu babu vybozkával. Na Šťa­stie som si to rozmyslel a s radosťou po­skakujúc po cestičkách parku, hovoril som si :

— Chlapce, Ly si vyhral terno ! Taká žena, krásna a čo je hlavné — vdova . . . . . Nebude aspoň hneď každý myslet, že pomýšľaš na ženenie, jako dosial, kedykoľvek si sa s ne­jakou devou ukázal.

Ach, aké to bolo dnes krásne popo­ludnie !

Od radosti vypil som v ten večer o Styrj poháre viac piva a šiel som trochu převáže­ný spaf.

Druhého dňa o Íri Štvrte na tri obchádzal som okolo domu č. 4*5: , v Zelenej ulici. A sotva odbily tri hodiny, vkĺzol som do domu a letel som na druhé poschodie a zacengal som na dverách, na ktorých sa skvela návštevenka : ^Zuzana Palmová."

Pri.íla mi otvoriť slúžka, — Milosfpanej neni doma, — oznamo­

vala, — ale za pol hodinky môžte počkať v salóne. Dotial sa pani iste vráti.

V\ hlad na čakanie ma trochu rozladil. Uvelebil som sa na diván a tešil som sa

nádejou, že moja odmena za neočakávané ča­kanie bude tým sladšia. Od dlhej chvíle obze,-

1 ral som si salón. Bol bohaté zariadený, ale takmer každý kus náradia pripadal mi ako z inej dediny.

— No, mnoho vkusu nemá, — riekol som si v duchu, — ale čo po tom, veď som ja neprišiel sem k vôli náradiu !

Ako som takto rozmýšľal, zavznel zvon'ček v predsieni.

— Konečne už ide ľ — myslel som si a vyskočil som s divána. Alo aké bolo moje pre­kvapenie, keď namiesto túžobne očakávanej ženy vstúpil do salónu vysoký, b ľad ý a ná­padne oblečený pán neurčitého peka;

— Som Edvard Lipovský, bratranec pani Paíušky, — riekol elegantný pán, obradne sa pokloniae.

— A ja som Gustáv Trnka, bratranec pani Paľušky, — odpovedal som zdvorilé, pa­mätajúc na príkaz neprítomnej paničky.

— Teší ma . . . — Teší m a . , , Sadli sme si oproti sebe. Ze či elegantnému pánovi toto sldenie

sa bolo vítaným, či sa mu naozaj tešil, to veru neviem . . . ale čo sa mňa týka, ja po­sielal som ho na dno toho najhorúcejšieho pekla.

— Protivní DríÍHWnJ i •-> myslel som si.

Page 2: BESEDNICA. - SNK · povesti. Rozlúčili sme sa velmi vrelé a šli sme < každý po svojom. Bol som gfástnýj že by som bo) starú, praclíky predávajúcu babu vybozkával. Na

MOVANT

povstaniami, nie štátnymi prevratmi do­stane bulharský národ to, o čo bol pri­pravený a od čoho bol odsotený.

A kecf city pokoja preniknú celý bulharský národ, aj Európa bude môcť po­kojne pracovať, lebo od náruživosti a rozhoľcenosti bulharského národa vždy by mohla vyfrknúť iskra nového krviprelieva­nia na Balkáne.

ZPRÁVY DOMÁCE. Budaptiť, o. januára.

P o z d r a v e n i e g r ó f a K h u e n-H é d e r v á r y h o . Správa národnej pracov­nej sírany predsedu strany grófa Karola Khuen-

\ Héderváryho, ktorý pri novoročných pozdravoch pre svoju chorobu nemohol by? prítomný, po­zdravila vrelým telegrammom. Aj členovia vlády pozdravili z príležitosti Nového roku predsedu národnej pracovnej sírany, ktorý síce leží, ale jeho nemoc je iba ľahšia,

Z h o r v a t s k é h o s n e m u . Hor-vatský snem na svojom piatkovom zasadnutí pokračoval v pojednávaní návrhu o predĺžení finančného vyrovnania s Uhorskom. Počas de-batty prehovoril aj b-ďn Skerleez a odpoveda­júc na poznámky v debatte sa zúčastnivších vyslancov zastával návrh, ktorý z ústavného ohľadu bol potrebný a ktorého neodhlasovanie by ale aj tak neznamenalo finančnú neodvislosť Horvatska, Debalta sa ani v piatok neskon­čila, úfajú ale, že v sobotu horvatský snem ná­vrh vybav/.

Z Cisl&jtánie. N á s l e d n í k D l u g o s a . Jeho veli­

čenstvo následkom zadakovania sa poľského ministra Dlugosa vybavovaním záležitostí poľ­ského ministerstva poveril ministerského radcu dra Dzierzykraja-Moravského a súčasne udelil

mu titul triedneho šéfa.

Udalosti na Balkáne, V l á d n a k r í s a v S r b s k u ešte

vždy trvá. Kráľ Peter — ako z Belehradu oznamujú — vodcov srbských opposičných strán opäí pozval k sebe do kráľovského koňaku (pa­

loty) a vyhlásil pred nimi, že nové volby v te­rajšom čase, vzhľadom na aktívnu vojenskú slifcbu početných reservistov, ako i z taktických príčin nebly by oportunné. Vodcovia strán sa však pridŕžali svojho stanoviska, ktoré rozvinuli počas svojej prvej porady s kráľom. V politic­kých kruhoch domnievajú sa, /.e kráľ Pašiča poverí utvorením starodikálneho kabinetu.

Aj v B u l h a r s k u v y p u k l a v l á d n a k r í s a , čo ani nebudí prekvape­nie. Ministerský predseda Radoslavov v piatok na poludnie ustanovil sa na výsluchu u kráľa Ferdinanda a síce — ako na príslušnom mieste konštatujú — preto, aby ponúkol kráľovi svoju demissiu.

Bulharská lelegrafičná agentúra ozna­muje : Po audiencii Radoslavova vláda uza­vrela, že po zvolení predsedníctva a výborov sobranja, to jest v sobotu p o d á s v o j u d e m i s s i u, aby za jedno objasnila polože­nie vlády oproti korune, za druhé oproti par­lamentu.

V Sofii sú všeobecne presvedčení, že za-dakovanie sa Radoslavovo je l e n f o r m á l ­n e a že poverenie ku sostaveniu novej vlády Radoslavov dostane, lebo jeho strana je naj­silnejšou skupinou sobranja. Toto formálne za-dakovanie, o ktorom sa vláda dohodla s agrár­nou (sedliackou) stranou, položenie vlády velmi upevní. Vláda, v mnohých otázkach podporo­vaná agrármi, bude môcť vyvinut osožnú čin­nost, čo v stredu bolo ešte veľmi neisté, lebo vláda nevedela, či sa agrári nepripoja ku op-posičnému blokku. Vo štvrtok socialisti a radi­káli urobili ešte jedon posledný pokus, aby agrárov primalí ku zvoleniu opposičného pred­sedníctva, čo ale agrári definitívne odmietli.

V z á l e ž i t o s t i o s t r o v o v v E g e j s k o m m o r i — ako Reuterova agentúra oznamuje — v trojspolku stojace veľ­moci vo štvrtok odovzdaly odpovecľ na známu notu anglického zahraničného ministra Greya. Trojspolok p r i s t á v a n a t o , aby ter­mín, ktorý veľmoci určily na vypratanie sa gréckych čiat z Albánska, bol predĺžený, jestli Grécko poskytne garanciu, že svojim zaviaza-nosfam zadosfučiní. Ohfadom ostrovov veľ­mocí trojspolku vyhlasujú, že v tejto otázke definitivně rozhodnutie stane sa pozdejšie.

Celá t u r e c k á t l a č prízvukuje veľkú významnost odkúpenia brazílskej válečnej lode „Rio de Janeiro" typu Dreadnought. Kúpenie lode spôsobuje veľkú radost a táto napomáha sbier-ku, ktorú zaviedli na zakúpenie lode. Tretina kúpnej ceny totižto ešte neni vyplatená.

Na piatkovom zasadnutí gréckej vyslanee-kej komory viac vyslancov interpellovalo vládu v záležitosti odkúpenia brazílskej válečnej lode

„Rio de Janeiro*' skrze Turecko. Ministerský predseda Venizelos chýry o kúpení lode po tvrdil, prízvukoval ale, že G r é c k o j e od­h o d l a n é u d r ž a ť s v o j u s a p r e-m a c i u n a E g e j s k o m m o r i . Ko­nečne vyhlásil, že grécku flottu odkúpenie vá­lečnej lode ani v najmenšej miere nerozčuľuje.

Vyzvanie k predplateniu na jediný slovenský politický denník

„Slovenské Noviny". Ročník XXIX.

Novým rokom „ S l o v e n s k é N o v i n y * vstúpily dôXXIX. ročníka. Behom minulých osem-advadsaf rokov mnoho všeličoho udalo sa aj na poli slovenskej žurnalistiky; povstaly nové, ale aj zanikly slovenské časopisy. . S l o v e n s k é N o v i n y ' dôvera slovenského obecenstva, jeho mravná a hmotná podpora nielen udržala, lež dopomohla nášmu časopisu ku vzrastu. Niet osady na Slovákmi obývanom kraji, kde by náš časopis nepoznali a stály vzrast našich predplatiteľov svedčí o tom, že si slovenské obecenstvo náš časopis obľúbilo. Toto nás po­silňuje v dalšej práci za mravné a hmotné po­zdvihnutie slovenského ľudu. Za dôveru nám preukázanú odmeníme sa úprimným priateľ­stvom, za hmotnú a mravnú podporu odmeníme sa vytrvalou prácou. Jako doteraz, usilovať sa budeme aj nabudúce, aby sme duševným po­trebám našich et. čitateľov v plnej miere vy­hoveli. Náš programm zostane nezmenený: verné city uhorského vlastenectva, oduševnenie za hmotné a mravné záujmy vlasti uhorskej a jej občianstva, bude aj nadalej nBšim heslom. Pritom zvláštnu pozornosť budeme venovať ži­votným pomerom a záujmom nášho sloven­ského ľudu, aby sme prispeli ku jeho mrav­nému a hmotného pozdvihnutiu.

V terajších, ťažkých časoch záujmom každého je dôkladne a nestranne orientovať sa o všetkých vážnych udalosfach. „SlovenskéNo­viny'-, vychádzajúce denne v srdci krajiny, majú spôsob a príležitosť, aby svojich čitateľov rýchle a nepredpojate orientovaly o všetkom, čo ich zaujíma. Pri tom prinášať budeme zá-bavno-poučné čítanie v besedniciach a v dopi­soch poskytneme príležitosť, aby sa vidiecke

—• Práve v najnepríležiíejší čas príde na ná­vštevu !

Elegantný pán chcel práve akousi banál­nou frásou započať rozhovor, ked sa zvonček v predsieni znova ozval.

— Teraz už iste ide ! — pomyslel som si. Ale veru nie! S chodby bolo počuť

slúžkín hlas : — L«n ráčíe dalej, už sú tam dvaja

páni i A so škodoradostnou tvárou vstrčila prí-

chodzieho, mladého holobrádka, iste študenta, do salónu.

— Michal Janeš, bratranec pani Paľušky, — predstavoval sa príchodzí.

— Čože ? — skríkol elegantný pán a skočil ku študentovi.

Ja klesol som bez vlády na diván. Chy­bovalo mi svetlo.

My všetcia tu shromážděni boli sme .bratranci* pani Paľušky! Už či nešťastnou náhodou a či z roztržitosti a ľahkomyseľnosti pozvala nás veselá panička všetkých na tú istú hodinu.

Moje sny sa hned rozptýlily, ale komic­kosť okamženia bola silnejšia než moje skla­manie.

Chytajúc si brucho od smiechu rieknem: — Ale ved by sme sa my teda vlastne

mali poznať. . . Sme totiž tiež bratranci . . . — doložil som obrátiac sa k novému prícbo-dziemu.

Len teraz oba pochopili. — To je znamenité ! — volal síce ešte

trochu kyslé, ale už so smiechom elegantný pán. Lôn študent bol namrzený. Bolo to iste jeho prvé vážné ľúbostné dobrodružstvo.

V tom sa vonku znova ozval zvonček a o chvíľu počuli sme nový mužský hlas dopyto-vať sa po domovej panej. Slúžke sa toho už akiste zdalo byť priveľa, lebo sa zdráhala pána pustiť dnu. Ale on ju odstrčil a vnišiel do sa­lónu. Bol to hranatý, silne zarastený štyri­dsiatnik s fisiognomiou vidieckeho intelligenta.

Ked sme ho videli, vypukli sme v nový smiech. Teraz sa už smial i študent, lebo ko­nečne pochopil, že sa tu už nedá nič iného robiť.

— Akiste zase bratranec 1 — zvolal ele­gantný pán, smejúc sa a udierajúc si kolená päsťami. — Bratranec ! Bratranec !

— Neviem si predstaviť, čo znamená táto celá komédia a odkiaľ ma poznáte. . .

i Som skutočne bratrancom nebohého Kajetána ,

Paluša, Jozef Paluš, fabrikant z Veľkého Poľa, — riekol príchodzí vážne a dôstojne.

— Ach, to je dobré, to je dobré, — kri­čal študent.

My dvaja sme sa už ani smiať nemohli. — Nepretvarujte sa, pane, — rieknem po

chvíli ja. — Ste práve tak schodili, ako my. Sám čert je bratrancom pani Paľušovej a jej muža.

Potom som rozpovedal všetko, čó pred­chádzalo príchod nového „bratranca."

Pri mojom vyprávaní mračilo sa celo fa­brikantovo čím diaľ tým väčšmi.

— Ďakujem vám, páni, že ste mi otvo­rili oči. Som skutočne bratrancom nebohého Kajetána Paluša a prišiel som do Pešti neoča­kávane, aby som nabídnul svoju ruku vdove po svojom bratrancovi, s ktorou myšlienkou som sa už od pohrabu nebohého Kajetána zaobe­ral. Som vám nesmierne povďačný, že ste ma ochránili pred nebezpečenstvom, ktoré ma v ľahkomyseľnej žene čakalo.

Nato sa uklonil a odišiel. Ešte sme sa smiali a hádali, či fcnto po­

sledný bratranec bol opravdovým j^íbuzným a či len väčším lbárom, než my, keď sa paniPa luska vrátila*

Page 3: BESEDNICA. - SNK · povesti. Rozlúčili sme sa velmi vrelé a šli sme < každý po svojom. Bol som gfástnýj že by som bo) starú, praclíky predávajúcu babu vybozkával. Na

lanuara tin S L O V Hul fcs&.£. .WW w iáí "2

obecenstvo o miestnych otázkach a o vidie- j ckych záujmoch verejne porozprávalo.

Z príležitosti nového roku jak nových tak i doterajších ct. pánov predplatiteľov, ktorí majú v úmysle předplatit si náš časopis, úctivé prosíme, aby to učinili 6im skôr, aby v doposielaní časopisu nenastaly eumilé zmätky, časopis zasielame len tomu, kto sa vopred předplatí, lebo pri vydáva­ní denníka udržovanie v evidencii dlžníkov je nám nemožné. Aby sme však predplácanie učinili lahším, prijímame predplatok i na dva pripadne i na jedou mesiac.

Predpláca sa: na jedon mesiac na štvrť roka na pol roka na celý rok

1 kornua B koruny (i korún 12 korón.

Do A m e r i k y : roka 12 korún.

Na Stvrl roka 6 korún, na po-

Zvláštne výhody dávame tým, ktorí náš ča­sopis rozširujú: Kto soberie a razom pošle predplatok za piatich předplatí telo v, tomu na tú dobu zdarma budeme posielat „Slovenské No­viny,* alebo kto razom předplatí na 6 exemplá­rov, ktoré však môžu chodiť rovno na dotyčných šiestich predplatiteľov, ten za šiesty exemplár nepotrebuje poslat predplatok.

Pánov predplatiteľov prosíme, aby svoje adressy písali zreteľným písmom.

Vydavateľstvo „Slovenský cli Novín" Budapest,'VI., 0-«ka 12.

r LITERATURA. Š prvým číslom tohto roku poučno-zá-

bavný a hospodársky časopis „Vlasť a Sveť' vstúpil do deväfadvhdsiatebo ročníka. S lýrňto číslom započatý ročník vstupuje do radu dosa vadných ročníkov jak čo sa týče poučných a zábavných článkov, tak aj pekne prevedených obrázkov.

Obsah : Pri oLrate roka. Kynožme v zime škodlivé húsenice. Pestovanie lucerny. Dopisy : Etrefalva(Novohiadská), Sziankován (Liptovská), Alsópalojta (Novohradská). Čo nového doma a fc—»«••—• i , . . ^ ^ - . n i . T i l inu iin niimiij—Minija

Vidiac nás spolu, zľakla sa a prosila za prepáčenie, že bola takou zábudlivou.

— Stáva sa mi dost často, — riekla, — že pozvem hosťov na určitú hodinu a zabud­nem L& to. Odpustite, páai.

Ale keď sme jej všetko rozpovedali a prišli sme na pána Jozefa Paľuša, fabrikanta z Veľkého Poľa, tleskla rukami a skríkla zde sená:

— Pre živého Boha! Čo ste to vykonali 1 Pokazili ste mi výtečnú partiu!

. Potom odišla do vedľajšej izby a nechala nás samých.

Pochopili smej že môžeme isf. Na ulici stiskli sme si ruky a rozišli sme sa na všetky strany...

Je pochopitelné, že som pani Paľušku viac uz nenavštívil. Vídavam ju tu i tu na pro­menáde a keď sa jej pozdravím, kývne hlavou a odvráti sa. Akiste mi ešte nemôže toho fabri­kanta odpustit.

Apropos — chodí vraj k nej nový bratra­nec — nie síce výtečná partia, ale je pánom poručíkom pri delostrelcoch.

My civili sa tomuto sokovi pravda nemôž­me vyrovnat

vo svete ? Chýrnik. Pieseň vlastenca. Podáva Hermina Polinaj. Novoročná vec jedného ne-štastníka (Rozprávka). Drobnosti. Domáce rady. Rozmary a Žarty. Listáreň. Trhové ceny v Bu­dapešti. Oznamy.

Obrázky: Šťastlivý nový rok! Podobizna zosnulého kardinála Mariana Rampollu, Mini­ster orby barón Imrich Ghillány so štátnym sekretárom barónom Jozefom Kazyrm na kra­jinskej výstave hydiny v Budapešti. Sesf obráz­kov.z tejto výstavy: Pekingské kačky, Belgický obrovský zajac, Fajta Hungaria, Krpatý bantám kohút, Fajta bielych orpjngtoniek, Dedinské dievča s bronzovou morkou. A konečne obrá­zok : Zajímavé čítanie.

Tento poučný, zábavný a obrázkami bo­haté ozdobovaný časopis nemal by chybovat v žiadnej slovenskej rodine. ,

Cena jedného čísla B halierov. Predplatná cena pre tých, ktorí sú nepi členami „Ub. kraj. vzdelávacieho Slovenského suolku" na celý rok tri koruny,

. V l a s t a S v e t " dostane každý člen Slov. vzdelávacieho spolku čo členovskú náležitosť,, ked za­platí rožite 2 koruny. Okrem časopisu Vlasf a Svet dostane každý 2. koruny doposlavši. člen aj kalendár a opisy, ktorý medzi časom vydá.

Příhlasy bhladôm vstúpenia do spolku jako i vše­tky dopisy, taktiež i peňažité zásielky nech sa a^dressujú takto: . , . . Kedakcia časopisu „Vlast a Svet" Budapest, I.

Keíenuegyi-ťtt 28.

ľí€. CHÝRNI BudapeM, 3. januära.

^ Počas ie mama v -Budapešti zimné a Vetristé, Včera večer bol lu víchor, v noci" potení hol tuhý mráz. Dnes vo včasných predpoludňajších hodinách za­čal padaf biíah. — Po krajine panovalo premenlivé a velmi studené počasie. Na mnohých miestach — zvlášle na Dolniakoch — eSa vždy padal sňah. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá premen­livé a vo dne lavnejšie počasie, miestami sňah.

Pusteme na vodu válesňejj loäé. Z Fiume oznamujú, 28 v celom meste sa už usi­lovne chystajú na slávnosť pusteniä na vodu novej válečnej lode „Szent István". Na sláv­nosti pntomaó budú aj arcikňažny Maria Te­rézia a Annundala a na slávnosti pravdepo­dobne zúčabtní sa aj ministerský predseda gróf Tisza.

Taliansky zahraničný minister vo Viedni. Z Ríma oznamujú, že zahraničný mi­nister marky z San Giuliano koncom januára vo Viedni navštívi rakúsko-uhorského zahraničného ministra grófa Berchtoldä.

Smrť. Nadžupan stolice šarišskej Balta­zár S e m s e y — ako z Prešova, télegrafujú — v piatok ráno po krátkej chorobe na zapá­lenie plúc v 66. roku veku svojho zomrel. Ód umretím Semseyho odobral sa --z radu 2iľ;ých vynikajúci politik. Semsey bol zpočiatku prí­vržencom národnej strany grófa Alberta Appo-nyiho, ked ale národná strana vstúpila do libe­rálnej strany, aj Semsey stal sa členom libe­rálnej strany. Ked ale Apponyi znova vystúpil z liberálnej strany, Semsey jeho príklad nena­sledoval. Koaličná vláda Semseyho, ktorý sa pripojil ku ústavnej strane, vymenovala za nádžunana stolice šarišskej a z dôvery pra­covnej strany v tomto postavení zostal i po páde koaličnej vlády. Zosnulý patril medzi tých mužov, ktorí sa tešia všeobecnej úcte. Jeho smrt budí preto úprimnú sústrast nielen v sto­lici šarišskej, ktorej bol rodákom, lež i v poli­tických kruhoch. Jeho smrt krom jeho vdovy oplakávajú dve dcéry a zaťovia Ernest Gôrgey a kraj. vyslanec Július Bujanovicb. Na pohrabe, ktorý bude v nedeľu zo stoličného domu st. ša­rišskej, bude prítomný aj minister orby barón Ghillány. Mŕtvolu Semseyho potom prevezú do obce Deméte, kde ju v rodinnej krypta uložia na večný odpočinok.

Zo špehúňstva obvinený taliansky gróf. Taliansky časopis • „Corriere delia Sera'' oznamuje z Ravenny, že tam z. vyšetrovacieho väzenia pustili na slobodu grófa Morozzu delia Rocca. Grófa zatkli na základe dvojitej ob­viny : najprv čo špehúôa, ktorý v záujme Ra-kúsko-Uhorska špehúnil a potom preto, lebo ukradol dôležité listiny. Po viacmesačnom vyšetrovaní súd grófa zpod obvinenia z krádeže oslobodil a vyhlásil, že nenašiel dost základu na to, abv grófa obvinil zo špehúňstva. Preto grófa po 5mesačnom vyšetrovacom väzení pu­stili na síobodu. Pustenie na slobodu, grófa Morozzu -v Taliansku vyvolalo velkú sen-sáciu, lebo vysvitlo, že talianska polícia a sprá­va talianskej armády ľahkomyseľne obvinily zo špehúňstva grófa, ktorý bol predtým tried­nym Šéfom rímskeho zahraničného úradu.

Sňahové fujavice na všetky strany. Z R í m a oznamujú, že v Neapoli a ha okolí od štvrtku zúri obrovská sňahová fujavica. Na ostrove Korzika už od dvoch dní pustoší sňa-hoyá metelica, pre ktorú os\rov je odťatý od kontinentu. — Z B e r l í n a sdelujú,. že dľa meteorologických zápisok tam už od sto rokov nenapadlo toľko snahu, ako v posledné dva dni. V jednotlivých uliciach je aj na.dva mr-tre síiahu. Sňah odpratáva 10.000 robotníkov, ale takrečeno bez výsledku. — V U h o r s k u na okolí Debrecína, Nagybecskereku a na Prí­morí napadlo veľa snahu.

Železničné katastrofy. Z B u k u r c-§ t i oznamujú: Na železničnej čiare • Buku-rešt—Konstanca na stanici Celosti udalo sa osudné železničné nešťastie. Jeden petrolejom a benzínom naložený vlak srazil sa s jedným šibujúcim rušnom a následkom srážky dva vag-góny benzína vybúšily. Traja železničiari prišli o život a dvaja boli smrteľne ranení. Železnič­ný úradník, pre neopatrnost ktorého sa nešfa-štástié stalo, v básni pred trestom zošalel. Ná sledkorn výbuchu viac petrolejom naložených vo?íiov ša chytilo a oheň presiahol na sklady, v ktorých narobil veľa škody. — Z P 1 z ň a sdelujú : Na tunajšej stanici jeden nákladný vlak srazil sa s jedným osobným vlakom. Štyria cesto­vatelia boli povážlivé, deväfadvadsiati ale ľahšie ranení. Rušňovodič a jeden kurič tiež boli ľah­šie ranení.

Z vlasti defraudácii. V kláštore pau-línov v Čenstoehove •'—- ako z Petiohradu oznamujú — odhalili novšiu defraudáciu. Zi­stili totiž, že z milodarov, ktoré poslali klášto­ru, veľmi mnoho ukradli. Defraudovaný obnos činí asi jedeir million rubľov. Hlavným vinní­kom bol bývalý prior kláštora pater Reimann, ktorý ušiel do cudzozemská. Pre novšiu de­fraudáciu je kompromittované asi dvesto re­hoľníkov. •; "•"••.

Dávajme si pozor ha zdravie, febo je to náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobflm môžeme vyhnúť, ked sa začneme hned íiečit. Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe-títu, nech hned užíva „Kalvárske aromatické: -kvapky'. 20 kvapák dostačí, aby přestaly hned všetky boíasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal.' Poštou za­sielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2'3U franko alebo na dobierfcu. Ku každei zá­sielke je priložený návod o upotrebení. Dostať u Dr Eugena fciittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebänya). Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes.

P r e biedu. Z Prahy oznamujú: Fran ciska Rebova, vdova po robotníkovi, už od týždňov bola bez zárobku a riévedtela pre svoje dietky chleba zaopatriť. Aj v Sylvestrový ve­čer márne sa pokúsila prácu dostať, nedostala ju nikde. V rozhorôenosti prerezala hrdlo svoj­mu sedemročnému a osemročnému synkovi a potomka obesila.

Osýpky. Z Banskej Štiavnice píšu, že vrchnosť vzhľadom na šírenie sa osýpok ele­mentárne školy a gymnasia do prostriedka ja­nuára zavrela.

vec íe udí&í ti 2dravie, Slovek môža roky svojho života vesele a v zdraví přežít a sviežim zostať až do vyso­kého veku, ked nastávajúce bolesti a neduhy, ktoré pochádzajú z prievanu, prechladnutia alebo vlhkosti ako sú ku pr. lámka, hostec, neuralgia, bolenie hlavy, zubov a uži, hučanie v ušiach, slabosť zraku, trasem e v tele, prešioutia, bolenie chrbta, pichanie v bokoch, trhania v úďocb» jpcbaňi* T fileeiach. atd. »» odstránia EeUe»vv,m

holasti utišujúcim „Elsafluidom". Tento zotavuje, osvie­žuje, pomocou jeho predísť môžeme kašlu, nátche, za­chrípnutiu, boleniu hrdla, obtížnosťam pri prežieraní, boleniu pŕs a iným lôznym nemeciam. Mnohí lekári od­porúčajú a chvália „EIsalluid" v početných uznania plných dopisoch. My sami užívame Fellprov „Elsafiuid", aby sme mohli dosiahnuť zdravý spánok, silné nervy, pevné svaly a zdravý obeh krvi a môžeme ho čo naj-vrelejšie odporúčať. Má sa objednať u lekárnika E. V. Fellera, Štubica, Centrála č. 21. (záhrebská stolica). 12 malých alebo 6 dvojilých alebo 2 špeciálne sklenice za K 5-— Iranko, 24 malých alebo 12 dvojilých alebo 4 špeciálne sklenice za S 8'CQ iranko, 60 malých alebo

30 dvojitých alebo 10 špeciálnych Bklenlc ti K. 20*— Iranko.

Proti boleniu žalúdka, neriadom v trávení, zmen­šenej činnosti čriev a zapečeniu účinkujú rýchle a iste Fellerove"prečisťujúco „Eisapdulky", povzbudzujú chuť k jedlu, utišujú kŕče, riadia stolicu, zlepšujú k'iV a ne­majú okrem toho žiaden nepríjemný účinok. 6 škatuliek zasiela za K 4'— iranko lekárnik E. V. Feller, Štubica Centrále č. 21. (záhrebská stolica), Poneváč sú mnohé bezcenné napodobeniny, musíme dobrý pozor:'dať, aby adressa bola vždy správna. Len pravá E/sa-výrobky boly vysokými vyznačeniami v celom svete poctené.

Page 4: BESEDNICA. - SNK · povesti. Rozlúčili sme sa velmi vrelé a šli sme < každý po svojom. Bol som gfástnýj že by som bo) starú, praclíky predávajúcu babu vybozkával. Na

L i e t a c í s t ro j n a d J e r u z a l é m e m . francúzsky vetroplavee Bonnier na Nový rok

popoludní s jedným cestovateľom slietol v Je­ruzaleme. Bonnier je prvý vetroplavee, ktorý preletel ponad Svätú zem. Shŕknutó obyva­telstvo velmi obdivovalo lietadlo a jeho :eosto-vatelov.

U t o p i l i sa. Z Košíc píšu: Gazda Ján Klema v obci Garadna svoju dcéru a tejto ne­mluvňa, ktorá bola uňho cez sviatky na ná­všteve, na koči viezol domov do Goneruszky. Pri jednom brode rieky Hernád koč sa pre-vrhol, mladá matka i s dieťaťom padla do vody a utopila sa. Starý Klema sa zachránil, ale následkom prechladnutia povážlivé ochorel.

T i s íc i c h v á l i a všeobecne známy a/eblubený „Juno krém" mas£ na tvár, lebo kto ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiaca, ííaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkúýý^'sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 1*20 a k .tomu pa­triace mydio " nať tak, stanete upotrebení bez všetkých iných poštových výdajov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu Aria do­bierku zasielame. Dostať u Dra Eugena Fjttfáera' v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Píšte teda ešíe dnes ha túto adressu.

Zafeil m a t k u . v Z Rožňavy píšu, že v obci Berzéte mladík Stefan Lassan sekerou za­bil svoju matku, s ktorou sa už od dlhšieho času pravotil. Vrah potům na prostriedku izby vystrel svoju matku, sekeru oprel ku jej hlave a ušiel. Žandarmeria vraha stopuje.

NÁRODNÉ HOSPODÁRSTVO. Z r u š i l i v o l b u K r a j i n s k e j

p o k l a d n i c e p r e p o d p o r o v a n i e c h o r ý c h r o b o t n í k o v a p r e p o ­i s ť o v a n i e p r o t i n e h o d á m . Kra­jinská pokladnica pre podporovanie chorých ro­botníkov a pre poisEovanie robotníkov proti ne­hodám 'dňa 19. a 20. decemera roku 1913. vy­držiavala svoje výročité riadne valné shromáž­děme, na ktorom sa previedla volba novej správy pokladnice. Vo vol be mnohí priemyselníci sa nezúčastnili a v menšine ostavšia skupina oznámila petíciu proti volbe u Štátneho robotní­kov poisťujúceho úradu, ktorý v o l b u z r u ­š i l a súčasne v smysle zákona sám prevzal do­časné spravovanie pokladnice. Zárovéň.Štátny ro­botníkov poisťujúci úrad postaral sa, aby cie­ľom zákonitého prevedenia volby behian naj­kratšieho času na 1. februára roku 1914. bolo svolané nové valné shromaždenie.

TELEGRAMMY. P e t r o h r a d , 3. januára. ,Rječ a píše:

Rusko ja najmenej bezprostredne zainteresso-vané v udalosíach súvisiacich s otázkou ostro­vov v Egejskom mori a s albánskou otázkou, ale v plnej miere je solidárne so svojím spo­jencom Francúzskom a s priateľským Anglic­kom. R u s k o p o d p o r u j e n á v r h z a h r a n i č n é h o m i n i s t r a G r e y a, a l e n a p o r o b e n i e p r v ý c h k r o ­k o v s a n e p o d u j m e . Dľa časopisu zdržanlivé chovanie sa Ruska je revanžom za sebadržanie sa Anglicka a Francúzska, ktoré preukázaiy v záležitosti carihradskej nemeckej vojenskej kommissie.

A t h é n y , 3. januára. Cestu ministerského predsedu Venizelosa tak ustáliii, že najprv pojde do Ríma, kde sa bude radiť so smero­dajnými štátnikmi pre Epyrus a ustanoví sa na výsluchu u kráľa. Potom odcestuje do Paríža a odtiaľ do Londýna, Berlína, Petrohradu a Viedne. Celá cesta potrvá asi za poldruha mesiaca a za tento čas grécky parlament ne­bude vydržiavať porady.

C a r i h r a d , 3. januára. Poloúradná tlač celkom rozhodne vyhlasuje, že ten spôsob rie­šenia záležitosti ostrovov v Egejskom mori, ktorý odporúča Anglicko, neprijmú. „Tanin"

rozvinuje, že Grécko môže vedef, že turecko-grécky pomer dotiaľ nebude normálny, kým v otázke ostrovov neprijmú stanovisko Turecka. Len od Grécka závisí, aby sa pomer nezhoršil.

B e l e h r a d , 3. januára. Úradný časopis prináša úkaz, dľa ktorého bývalý hlavný kon-sul v Kaire Antič Colak vymenovaný je za srbského vyslanca sofijského.

Budapeštianska obilná bursa

O b i l i e

Pšenica tisská . . . . . . . . , stolnobelebradská. . .

„ peštianska . . . . . , banátska

Raž (žito), prvotriedna . . . . . „ druhotriedna . . .

» druhotriedny , Proso

Lucerna, uhorská Ďatelinové semä, vclkozrné . .

dňa

Jakost dla

hekt.

77—79 76—80 76—SO 76—79

— — — — — — — —

— — '

2. januára.

za 100 klgr.

od

22-15 21-85 21-95 21-95 1665 10-55 13-85 13-40 14-50 15-30 14-60 12>60

120-— ISO —

do

22-80 22-80 £2-90 22-70 16-75 16-65 14-40 13-75 15-50 16 20 15-20 12-80

170 — 180-—

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotlta.

í L t á m k a , r h e u m a ,

trhanie v údoch, bolenie v chrbte, Ireá aj zastranó a tvrdošijné, proti ktorému už mnoho liekov upotrebovali, hned bude vylie­čené, jestli bolavý ůd natřeme

Koltánovon masťou

\ Zoltánova apatieka, Biidapeslť •MEOBB u—mrg.-stuv BEabadság1-t é r 47.

Elektrické vreckové a ručné lampáše a elektxcké články každého druhu v najlepšom převe­

deni dostat v závode :

Gartner Agoston B u d a p e s t , V., W u r m - u t c a 3 .

t lďMMlWhtfa^^d^'t^UlirWMW

K*Jlopä prameň í Úpy t L a c n é

posteľné perie! • k i l o h n e d é h o , d o b r é ­

h o , d r í a p a n é h o p e r i a 1! K., lcpíicho 2.40 K., p r í ­m a p o l o b l e l e h o 2.80 K., b i e l e h o 4 !£., b i e l e h o p á p e r i s t ó h o 5.10 K.., X kilo v e ľ m i j e m n é h o , e n a-h o b i e l e h o , d r í a D a n h-b o «.40 K., 8 K., 1 kilo p á p c-

r l » , hnodóho 8 K., T K., bieleho, jemného 10 K., nanajvýš jemného p á p e r i a i p o d p ŕ s 12 11. P i l o b j e d n a n í

o d 5 k g. f r a n k o . Hotové periny.

Z haslo tkaného íerveného, modrého, bieleho eJebo fltého nmi-kingu, 1 d u c h n a, 180 c:n. dlhá, osí 120 cm. široká, s p o l u a '2 p o d u š k a m i , každá 80 cm. dlhá, asi 60 cm. Široká na­plnené novým hnedým, volmi trvácím pdperislým p o s t o i-n ý m D e r i m 16 K., p o 1 o p & p e r 1 m 20 U., p á p e r í m 24 K., j e d n o t l i v á d u c h n a 10 K., 12 K., 14 11., 10 K., j o d n a p ô d u 8 k a 8 K., 8.60 K., 4 K., D u c h n y 200 cm. dlhé. 140 cm. Široké, 18 K., 14.70 K., 17.80 K., 21. K., p o-d u i k y 90 cm, dlhé, 70 cm. Široké, 4.50 K.. 6.20 K., 6.70 K., s p o d n é d u c h n y zo pilného, stráfovanóho grádlu 180 cm. dlhé, 118 cm. Široké 12.BO X., 14.80 K. Rozposielanie na dobierku po&rac od 12 korún franko, zámona dovolená, sa nezodpovedné

-sa peniaze vrátia.

. 3ENIS0Ev®e3ckeni t2s i , e. 898. Ci Bohato (Ilustrovaný cennilc zdarma a franko.

..echy.

IO tvrdá koža, bradovice na ruká-ii a

psa M i l na tvári za jeden daň zmiznú po už.-gM BJE H H vaní ,,Cannakin'!-a. Sklenica 1 konina. y E?fô Ba s počtovým Doplatkom 1 koruna 40 na-$H&£$a f$f A Jíeiov, a sklenice fianUo í)" koruny.

taS a Dosial všade alebo oojedna; možno u doiábdtela: Lr . I L E S C H E., lekáreň G-yor, Ä5.

Hlavný sklad pro B u d a p e s t u lekárni J . Torôfca, Király-u. 12. JL'resporský Seehofer-ov by l inný b a l s a m . .1.. ~ proti EapeConiu, z l é m a t ráveniu, po-čeäovym neduhom, lenivost i driev, Eo-l ike. Elatej žilo attf., je pravý lea s

ochrannou známkou raka. Dostat u dorábatela

LADISLAVA F0LDES iekáreň k Carvcnemi: rakovi

Prcšporok, Pozeony, ô. 1. 9 slrieriío n a d o b i e r k a i'ranlxo K 4.CO.

L á oné, d 0¾«• € posteľné peŕiišq Husacie perie tea i r á p a n i u biele 1 Ki 20 hal., lepšie 2 K, drobné 3 K za kilo. Pokné biele driapané husacie perla kilo 4, 5 K, jemné paperistó K €., naj-

~ jemnejšie K 7, najlepšej sorty K 8.20. » w'iperie hnedé K U, biele K 12, najjeia-

neiži pfiper zpod pŕs K 14. Pri objäiia&vlss počnúc od: 1 * * * 5 kg. franko. Zámena dovolena. Za nezodpovedné pociaxe zpftt

SÄCHSEL iZiOQR, .Badafiist. V!ľ, Doytf ia ^

velmi jemný a lacnejší než hoekde inde v čarokrásnych balíkoch po G, 10, 20, 40 halierov s 5C percentovou sle­

vou, franko na dobierku dodáva:

B. S A P E R . vývozný dom čaju, Tíszabogdány 103,

I — Vrrýxnl odmenami vysaaoená —• 8 SÁLLAILÄIOSmoforgyára \ BUDAPEST, VI,, Gyár-ntozs 28. saám.

Gazdovskámn obecenstvu najlepšie odporúSajů

••ULAJ0ŠA KÁLLAI-ho; 1.^" komobllová m l a ť s o t o g a r o i t ů r y

clľÄjäuÚplnázárnkaza výtetoůmlaftn! Jedine

• i U*cim i

jestvu­júca

novote I

Najjedncduehejäh a najdokonalejšia motorovú mlátacia garnitúra tejto doby.

Ľahko sa dá s nimi zachodit 1 bez strojníka, aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový strvostnf cenník na požiadania rdarma a frtnto..

WkšWL o 5@ n e r c e n t o v lacnejSia l

Amerikánska Úsromä káva, vrtmi voňavá, výdatná a úsporná ôkgrové vrece na próbu K 10.— franko na dobierku.

Atlressa. A. S a p e r, vývoz kávy, Tinza-booäany č. 226.

Šijacie stroje.. N e p o č e t n é p o ď a k o v a c i e l i s ty s v e d č i a , že n a j d o k o n a l e j š i e , k a ž d é m u cieľu z o d p o v e d a j ú c e š i j a c i e s t r o j e na j­l a c n e j š i e m o ž n o dos tať l e n u m ň a a s í c e : Singerka malá s nízkym ramenom za . 24 K Tá istá lepšia . . . " 26 ', Tá islá, jalio nová 32—3C „ Singerka s vysokým ramenom . . . . 32—34 , Tá istá ako nová' 36—40 „ Celkom nová fajnová 60 ,

| Singerka silnejšia 30 " | Ringschiéf, malý ô2—5G ; \ Ringschiéf, malý, jako nový . . . . . . 80 . j Ringschie/, malý, celkom nový . . . . 92 „

Ringschiéf, velký f>0—G0 , Howe pre šustra 24—30 «, Cylinder 50-T-60 . Obrázkový cenník na žiadosť zdarma pošlem.

ALOJZ HABÁN, mechanik

e Budapešt i , VII., Ezabella-tér 3.

Zss«ane a Síieyfcfie

na splátky. Suciaslky čo najlac­nejšie. Obrázkový cenník zdarma.

F. Dušek dielňa r.a zbrane, bicykla a iijacie slroje, Opoíno, pri štát­nej dráho. Čiälo t069. Česko.

0 2 N A l t VYDAVATEĽSTVO

„Slovensbýcl! ÍB-wm. d za •

V I . O-nictr,

&BT Za. o b s a h i n s e p t o ? p e d a k e i a n e n i z o d p o v e d n á . Xtaáené na fotaěooa stroji kamtiačiacae účastinárskei spoloíaosli u E u r o p a c t v Budapešti, VI, okrTú-utcza l^ r