| 2 |Boromeo 2004

V tomto čísle nájdete Šéfredaktor:

Peter Fogaš

Zástupca šéfredaktora:Vladimír Štefanič

Redakčná rada: Pavol Hrabovecký

Peter Jano

Ľubomír Miškovič

Grafická úprava: Peter Jano

Jozef Barláš

Vydáva:Kňazský seminár

sv. Karola Boromejského

Adresa:Hlavná 91

042 03 Košice

(boromeo@ktfke.sk)Vychádza

dvakrát do roka

Tlač: Vydavateľstvo

Michala Vaška

Nám. Kráľovnej Pokoja 2080 01 Prešov

Predná obálka: Józef Augustyn Zadná obálka:

Kresba anjela od

neznámeho maléhoumelca

z Detského domova

v Košickej Novej VsiNeprešlo jazykovou

úpravou

[ Obsah ]

Pohľadnica k Vianociam(P. Fogaš) 3Výňatok zo seminárneho denníka 2004/05(Ľ. Miškovič) 4 - 5Rok osláv v Košickej arcidiecéze(Ľ. Miškovič) 6 - 8Odjakživa(V. Štefanič) 9Prišelci...(P. Hrabovecký) 10 - 14Kiežby sme denne prijímali Ježiša(P. Fogaš) 15 - 17...navrátilci 18 - 22Bohoslovci plus spolužiačky(P. Hrabovecký) 23 - 25Kristus je stále s nami - buďme s ním aj my(Mons. S. Stolárik) 26 - 27Nostalgia po Akademe(J. Kulan) 28 - 30Zo života „rumunských“ Slovákov(A. Mercsak) 30 - 31Namiesto zimnej rozprávky(B. Polča) 32Ďakujem, pán Mauriac(V. Štefanič) 33Tej noci(V. Štefanič) 34 - 35Józef Augustyn a jeho knihy na našom trhu(P. Hrabovecký) 36 - 37Film: Evanjelium podľa Jána(L. Nemčík) 38 - 40„Najlepší“ film o Ježišovi(P. Fogaš) 40 - 41Božie povolanie v šľapajach proroka Jonáša(s. Františka OSF) 42 - 44i libor i samo to potom asi robili 45Výroky „cirkevných“ otcov 46

BOROMEO V tomto čísle nájdete

| 3 |Boromeo 2004

[ Editorial ]

opíjal som horúci čaj v prítmíútulnej kaviarni, keď ma zrazu

spoza chrbta oslovil jemný hlások.„Nekúpite pohľadnice?“ Otočil som sa a hľa -malé, asi desaťročné chlapča, zababušené šálom,čiapkou a hrubou vetrovkou, držiace v rukáchakoby balíček kariet. „Vianočné pohľadnice,nech sa páči,“ a už som ich mal na stole. „Pokoľko?“ „Desať korún.“ „Odkiaľ ich máš?“Udivene som čumel raz na chlapca, raz na tiesladké kresbičky zasnežených krajiniek,ozdobených stromčekov a vysmiatychsnehuliakov, aké nájdete v hociktorom

novinovom stánku. „Z novinového stánku,“ bezzábran mi to potvrdil. „Hm?“ „Kúpil som ich poštyri päťdesiat a predávam po desať.“ Tenodvážlivec ma svojou úprimnosťou prinútilnačiahnuť sa po peňaženke. „Vianočnépohľadnice, vyberte si, aj koníkov mám...,“pokračoval nádejný obchodník a omotával si maokolo prsta. „Koníkov?“ Podal mi fotografiustáda cválajúcich tátošov, ktorá medzi ostatnévôbec nepatrila. „Koníkov si zoberiem,“ zaplatilsom dvadsiatkou, „a ešte tohto snehuliaka.“Poprial som mu úspešné podnikaniea pohľadnice som zahodil do aktovky.

Pohľadnica k Vianociam

Pohľadnica k Vianociam

| 4 |Boromeo 2004

[ Seminárny diár ]

Výňatokzo seminárneho

denníka 2004/05

18. 9. 2004 - „Milé deti, zas a znova, je tupríbeh z Káčerova...,“ tak na takétoprázdninové radovánky detského typu môžemezabudnúť. Začína sa písať ďalšia kapitola knihySeminár s názvom 2004/2005. Prváci so svojimiduktormi píšu predhovor už niekoľko dní, abyneboli nepripravení, keď sa dej začne odvíjaťnaplno.

20. 9. 2004 - Začíname študovať. Aby smena to neboli celkom sami - to by sme len ťažkozvládali - začíname my bohoslovci spolu s otcomarcibiskupom svätou omšou s prosbou o pomocDucha Svätého.

26. 9 - 16. 10. 2004 - Tieto stránky sa nám„píšu“ najťažšie, no to, čo je najťažšie je zároveňnajkrajšie. Hovorím o našich seminárnychbrigádach a potravinovej pomoci od vás -dobrodincov z našej arcidiecézy. Pre nás sú toťažšie dni po fyzickej stránke (ale nie je to ažtaké strašné), no zároveň nás napĺňajú veľkouradosťou a vďakou, že na nás nezabúdate a delítesa s nami o svoju úrodou. Pán Boh zaplať.

Vytiahol som ich na druhý deň, krátiac sičas, kým mi vychladne ranný životabudič. Chytilsom koníkov do ruky a nespúšťal z nich oči.Prečo bežia? Naháňa ich niekto alebo sivychutnávajú svoj cval? Pripravujú sa na pretekyalebo ozlomkrky utekajú pred bičom? Čaká ichútulná stajňa s vedrom čistej vody alebozablatená ohrada bez ostrovčeka trávy, kde bysi mohli pohodlne poležať? Otázky mi bičovalimyseľ a odpovede sa rôznili od týchnajpríjemnejších po najkrutejšie. A preniesli saaj na chlapca. Prečo predával tie pohľadnice?Chce kúpiť svojej mladšej sestre darček podstromček alebo zháňa peniaze na cigarety?Pochádza z chudobnej rodiny a potrebujekorunky na desiatu do školy alebo si šporí nanajnovšiu počítačovú hru, ktorú už všetci majú,len on nie? Naozaj si tie pohľadnice kúpil? Čoak ich ukradol? Pomohol som mu vlastne alebopoškodil?

Otázky rástli, odpovedí ubúdalo a uvedomilsom si jedno: Je len jedna skutočnosť a akémnožstvo významov jej môžeme prisúdiť, ak junepoznáme celú. A celú ju nepoznáme nikdy.Žiadame o pomoc kňaza a keď nás neuspokojí,zveríme sa psychológovi. Hovoríme „áno“a ohovárame tých, čo vravia „nie“. Oslavujemes oslávencami a po oslavách na nich zabudneme.Donekonečna sa kŕmime filmovými megahitmi,ktoré nás nenasýtia ako dobrá kniha. Myslímesi, že utekáme k Bohu, no pravdou je opaka naša rebélia ho núti siahnuť až na dno, abynás dohonil. Dôkazom je jeho príchod dobetlehemskej maštale v krehkej hostii, aby smepochopili, že jediným významom je on.

Východisko? Vždycky sa ponúka, ale musího objaviť každý sám. Ja som si chlapcovupohľadnicu s koníkmi oprel o lampu na stole,aby bol každý môj pohľad na ňu modlitbou zaneho.

Peter Fogaš

| 5 |Boromeo 2004

[ Seminárny diár ]

Ľubo MiškovičFoto: Tomáš Kormaník

2. 10. 2004 - Veni Sancte Spiritus spievametentoraz už všetci, bohoslovci i laici, aby násBoží Duch sprevádzal na ceste štúdií počascelého akademického roka. V príhovore svätejomše otec arcibiskup Alojz Tkáč pripomínanovú vážnu skutočnosť, ktorá sa násseminaristov veľmi dotýka. Pod jednou strechoutu sú seminár a teologická fakulta plná študentov(teda hlavne študentiek) v mnohých novýchodboroch. Preto aj z jeho úst zaznieva apel nauvedomenie si sakrálnosti týchto priestorov, abyticho a pokoj, tak nevyhnutné pre našu kňazskúformáciu, neboli iba nostalgickou spomienkou,ale skutočnosťou.

Po slávnostnej svätej omši sa konalozhromaždenie akademickej obce, ktorémudominovali dva body – promócia diaľkovýchštudentov a slávnostné prečítanie dekrétuKongregácie pre katolícku výchovu, ktorým saschvaľujú štatúty našej teologickej fakulty.

22. - 24. 10. 2004 - Ťažisko deja sa naniekoľko dní presunulo za hranice Slovenska.Schola Cantorum Cassoviensis spolu so štvrtákmia piatakmi sa zúčastnili spoločného stretnutiabohoslovcov zo všetkých seminárov Slovenska,Čiech a Moravy na moravskom Velehrade.

25. 10. 2004 - Mohlo by sa zdať, že do dejavstúpili nové postavy. Ale keď sa im lepšieprizriete, zistíte, že sú to „iba“ naši bratia štvrtáci,no majú na sebe nové (a čerstvo otcombiskupom Stolárikom požehnané) reverendy.

Zmenili svoj vonkajší habitus, aby tak vyjadrili,že sa mení aj ich „vnútorný habitus“.

29. 10. - 2. 11. 2004 - Dali sme si trochupauzu od spoločného „písania“ a rozišli sme sado svojich farností osláviť sviatok Všetkýchsvätých. „Dušičkový“ čas je vždy časom, abysme si lepšie uvedomili, že tu na zemi nebudemeneustále. Len jeden deň v živote človeka je istý- ten posledný.

9. - 14. 10. 2004 - Tieto riadky sa nám písalizvláštne. Možno preto, že sme ich písali v tichua každý z nás písal za seba a pre seba. Prežívalisme totiž duchovné cvičenia, ktoré viedol naslovo vzatý odborník v tejto oblasti, poľský páterjezuita Józef Augustyn. O to, aby sme z jehoprednášok čosi rozumeli a niečo z toho mali,sa starala skúsená prekladateľka (aspoň na nástak pôsobila) sestra Daniela. Exercitátor náspovzbudzoval hlavne k modlitbe, lebo bez tejkresťan, a obzvlášť v kňazskej službe, nemôžeobstáť. Musíme bojovať v každej chvílis nechuťou i lenivosťou, ktorá na každého z časuna čas doľahne. Musíme bojovať ako Jakubs anjelom a nevzdať sa, kým nás Pán nepožehná.Cvičenia sme ukončili v nedeľu svätou omšoua slávnostným Te Deum. A potom nastal večera nastalo ráno, deň všedný. Ale môže byť deňprežitý s Bohom vôbec všedným?

22. 12. 2004 - Tu sa konší ďalšie rozprávaniez knihy Seminár, ktoré som zapísal ja...

| 6 |Boromeo 2004

[ Z domova ]

ivot je nuda, každý deň to isté,“hovoria niektorí ľudia,väčšinou tí z kategórie

pesimistov. Tí optimistickejší tvrdia pravýopak: „Život je skvelý, vždy sa čosi deje.“ „Nuž,pravda je kdesi uprostred,“ povieme my realisti.Obdobia jednotvárne a navonok pokojné z časuna čas „osviežia“ obdobia plné ruchu, zhonua zaujímavých udalostí.

Pomaly, ale isto, je za nami rok 2004. Častosa pýtame, aký bol. Robíme tak na základe toho,čo sme v ňom prežili a ako sme to prežívali.Keď sa pozrieme na práve sa končiaci rok očamikošického seminára a Košickej arcidiecézy,musíme povedať, že bol bohatý nanezabudnuteľné udalosti omnoho viac akozvyčajne.

9. augusta sme si pripomenuli dvesté výročiezriadenia Košického biskupstva bulou In universagregis Dominici cura pápeža Pia VII., za panovaniaFrantiška I. Jej prvým biskupom sa stal OndrejSabo pochádzajúci z Ostrihomskej diecézy. Poňom nasledovalo ďalších 12 biskupov i dlhéobdobie dvadsiatich ôsmich rokov bez biskupaaž do roku 1990, kedy sa košickým biskupomstal kňaz jej diecézy Alojz Tkáč. V roku 1995sa biskupstvo stalo arcibiskupstvom. Totovýročie sme oslávili svätou omšouv katedrálnom chráme sv. Alžbety, ktorúcelebroval košický metropolita za účastipomocných biskupov, ďalších biskupov zoSlovenska, významného hosťa - jágerskéhobiskupa, kňazov košického presbytériai nemalého počtu veriacich.

200 rokov - to už je celkom slušný vek, zvlášťz pohľadu neľahkého obdobia, počas ktoréhosa diecéza musela postaviť na vlastné nohy

a potom sa naučiť žiť. Zvládla aj epochu dvochsvetových vojen a štyridsať rokov prena-sledovania počas vlády komunizmu a s týmspojeného prenasledovania Cirkvi a to vďakamnohým veľkým postavám Katolíckej cirkvi naSlovensku, spomedzi ktorých vynikajú JozefTomko a Alojz Tkáč.

V tento rok jubilea Košickej arcidiecézy siaj oni dvaja pripomenuli svoje významné životnéjubileá - Jozef kardinál Tomko svojeosemdesiatiny a arcibiskup Alojz Tkáč svojesedemdesiatiny. Prvý z nich prežil svoj kňazskýživot mimo svojej diecézy, do ktorej bol privysviacke inkardinovaný, no i tak pre ňu urobilveľký kus práce a nikdy na ňu nezabudol. Celýsvoj život obetoval Cirkvi, pôsobil na mnohýchvýznačných postoch v jej štruktúrach. Bol muzverený aj dôležitý post prefekta Kongregáciepre evanjelizáciu národov, ktorý zastávalšestnásť rokov, čím mal na starosti Cirkevv misijných krajinách. Časť svojho života strávilteda na cestách po „uliciach“ sveta. Aj košický

RRok osláv v Košickej arcidiecéze v Košickej arcidiecéze

| 7 |Boromeo 2004

arcibiskup strávil časť svojho života v „uliciach“- tých košických, keď mu štátna moc zakázalavykonávať kňazskú činnosť. No ani to munezabránilo hlásať evanjelium a obetovať svojživot pre veriacich vo východoslovenskejmetropole. Keď sa karta obrátila, nemuselobrátiť svoj kabát ako mnohí. Naopak, ten jehozískal na úcte a hodnote.

Je tu ešte jedna črta, ktorá tieto dveosobnosti spája. Použijem slová Mons. JurajaKamasa: „Je ňou hlboká viera v Ježiša Krista a veľkáláska k Cirkvi. Sú to osobné kvality oboch jubilantov,ktoré im pomohli prekonať životné príkoriaa dodávajú silu i nadšenie v ich úsilí za Božiekráľovstvo a lepší svet“.

Prozretelnosť chcela, aby títo dvaja velikánioslávili svoje jubileá spoločnou oslavou Boha.Stalo sa tak 13. marca 2004 v košickej katedrále.Svätú omšu celebroval kardinál a kazateľom bolapoštolský nuncius v Slovenskej republike JózefHenrych Nowacki. Na bohoslužbe sa zúčastniliaj významní predstavitelia štátnej a verejnejsprávy, na čele s vtedajším prezidentomrepubliky Rudolfom Schusterom, predsedomNárodnej rady SR Pavlom Hrušovským,predsedom VÚC Rudolfom Baueroma primátorom mesta Zdenkom Trebuľom.Potom sme sa všetci zišli v kňazskom seminárina spoločnom obede.

Ku každej diecéze neodmysliteľne patrí ajkňazský seminár na výchovu a formáciu tých,ktorí sa pripravujú na kňazstvo. Nie je tomuinak ani u nás. Aby tých jubileí nebolo málo,pridávame ešte desiate jubileum obnovyKňazského seminára sv. Karola Boromejského.Dovtedy sa chlapci z Košickej diecézypripravovali na službu v kňazstvev bratislavskom a neskôr aj v spišskom seminári.Po tom, čo v roku 1992 začali prebiehať prvéreštitúcie a budova, v ktorej dnes sídli seminára teologická fakulta pripadli Cirkvi, košickýbiskup Alojz Tkáč si zaumienil obnoviť kedysifungujúci seminár. V roku 1994 sa tu začalipripravovať študenti a kandidáti kňazstvav jednom ročníku a postupne sa rozrastal a začalvyvíjať rôzne aktivity. Bol tu zriadený Teologickýinštitút v roku 1994 a neskôr, v roku 2000

i Liturgický inštitút. Prví absolventi opustiliseminár v roku 2000.

Životné jubileá sa nezaobídu bez darčekov.Možno povedať, že tento „jubilejný rok“priniesol arcidiecéze tri darčeky. Jeden prišielz Ríma, jeden tak na polovicu z Ríma a napolovicu „z vlastného lona“ a ten tretí si dalaarcidiecéza sama.

Týždeň po oslave životných jubileí sa konalavysviacka tretieho košického pomocnéhobiskupa Mons. Stanislava Stolárika, ktorý dotohto dňa pôsobil ako prešovský dekan.Vyrastal v Košiciach a ako sám vo svojompríhovore spomenul, do košickej katedrályusmerňovali jeho rodičia jeho prvé krôčiky. A tusa pri oltári opäť stretali kňaz a miništrant -spolupracovníci pri Božom oltári spred mnohýchrokov, v ten deň však už v úlohe arcibiskupa,hlavného svätiteľa a nového biskupa -spolupracovníci v biskupskej službe už navždy.V ten deň bolo cítiť akoby sa raz opäť DuchBoží vznášal nad vodami, tento krát tými

[ Z domova ]

| 8 |Boromeo 2004

košickými. Veď bez tohto Ducha nemožno ničdobré urobiť a na to pamätal i nový biskupvo svojom hesle: In virtute Spiritus Sancti cumMaria, teda „Mocou DuchaSvätého a s Máriou“. Máriaje tá, ktorá nás vedie na našejceste za ruku ako najlepšiaMatka.

Druhým darčekom,tentoraz čisto „vatikánskym“,bolo potvrdenie Teologickejfakulty Katolíckej univerzityv Ružomberku so sídlomv Košiciach. Schvaľovacídekrét bol prečítaný počass lávnos tnéhozhromaždeniaa k a de m i c k e jobce univerzityv našom semi-nárnom kostole2. októbra. Takbola korunovanániekoľkoročnásnaha o zalo-ženie fakulty.

Posledný darsi dala Košickáa r c i d i e c é z asama, ak takmožno povedať.Je ním Diecéznasynoda slávno-stne vyhlásená27. novembrapočas svätejomše pri slávenísv. Ondreja,hlavného patróna arcidiecézy. Už dva roky sana tento trvalý pamätník dvestoročnice pripravovalifarské synodálne spoločenstvá. Aký kvalitnýdarček sme si dali, to uvidíme až po niekoľkýchrokoch. Bude to závisieť od práce každéhočloveka. Bola by škoda, keby niektoré farnostipovedali, že „pri veľkom jubileu našej arcidiecézysme neboli, nevytvorili sme Farské synodálnespoločenstvo“. Ako skupina Elán v jednej svojej

piesni spieva: „Čo bolo, bolo. Teraz skúsmenájsť to podstatné, to čo je v nás.“

10, 70, 80 alebo 200 rokov - všetko topredstavuje dlhýčas. Veľa sa tohourobilo, veľa sa eštemohlo urobiť.Podstatné je všakto, čo urobíme.To, čo urobímednes. Lebo zajtrato už môže byťurobené niekýminým alebo žiadnezajtra už vôbecnemusí byť.

Dosvedčuje toJean Guitton vosvojej knihe Môjfilozofický testa-ment, kde vediefiktívny dialógs pápežom PavlomVI. Ten sa ho nasmrteľnej postelipýta:

„Ale priniesli ste ovocie?“„Veď vám hovorím, že somnapísal päťdesiat kníh“,odpovedá Guitton.

„Viem, čítal som ich. Nopre živého Boha, teraz už nejdeo vieru, ale o lásku,“ hovoríPavol VI.

„Svätý Otče, zostáva mi eštečas, aby som miloval?“, pýta saGuitton.

Pavol VI. odpovedá: „Pre toho, kto jev čase, vždy zostáva čas.“

Ľubo MiškovičFoto: Dominik Girašek

Peter Zubko

[ Z domova ]

| 9 |Boromeo 2004

Vladimír Štefanič

ODJAKŽIVA si ma chcelcelého.Veď úžitok schodílen z ovocia zrelého.

Vyznávam.Túlil som sa aj inam,to vieš.

Tak nezrelýzhýnam.

Odtrhnutý predčasnenemôžem na oltár.

Nesúci.Napriek tomu ponúkaš darkňazstvanesúciuž toľké stáročiasám.

[ Poézia ]

| 10 |Boromeo 2004

[ Anketa ]

živote je normálnou vecou, ženiekto odchádza a niekto

prichádza. Tak je tomu aj naškolách, a teda prirodzene i v našom seminári.Naše rady opustili šiestaci úspešnevykonanými štátnymi skúškami a kňazskouvysviackou a ich miesta zaplnilo jedenásťnováčikov - prvákov. Pozrime sa im bližšie„na zúbok“ a aspoň trochu poodhaľme, čosú zač. Ako už býva našou tradíciou, poprosilisme ich, aby sa v krátkosti predstavili, podelilisa o svoje prvé dojmy zo seminára a nebálisa zverejniť aj nejaký vtipný zážitok.

Gabriel Repaský19 rokov

Dulová Ves - farnosť Kokošovce

Matúš Mišek19 rokov

farnosť Kráľovnej Pokoja,Prešov - Sídlisko III

Pri oficiálnom prekročení prahu seminárasom sa snažil prísť nezaujatý - napriek tomu, žeurčité predstavy o živote v seminári somprirodzene mal - so srdcom otvoreným prevšetko a všetkých. Moje predstavy boli opatrneoptimistické. Mnohí spolubratia ma zväčšapríjemne prekvapili - som spokojný s partiouna izbe i v ročníku a snáď aj s predstavenými sibudeme dobre rozumieť.

Vidím to zatiaľ tak, že vo voľnom časenebudem mať veľa priestoru pre nudenie sa(posilňovňa, biliard, telocvičňa; dotiahnem si tuna jar aj bicykel). Veľmi som sa potešil ajplánovanému lyžiarskemu zájazdu, keďže veľmirád lyžujem. Z tých nešportových koníčkov jeto dobrá kniha, worshipová hudba, a tak. Cezprázdniny zrejme kopu času strávims ,,domovským“ oázovým spoločenstvom, ďalšiu

V seminári sa mi zatiaľ všetko páči a všetkovnímam iba kladne. Asi takto som si to predmojím nástupom aj predstavoval. Každá činnosťtu má miesto, počnúc vstávaním, modlitbou čisvätou omšou a končiac spánkom. Všetko jedo detailu prepracované. Na nás je už len, ako

využijeme vychádzku a osobné voľno. Ja si cezne najradšej zahrám futbal, volejbala s kamarátmi zájdem na banány v čokoláde.Cez tieto chvíle zažívame nielen kopu zábavy,ale vzájomne sa lepšie spoznávame a utužujemenaše spoločenstvo.

Prišelci...

Prišelci...

| 11 |Boromeo 2004

[ Anketa ]

Jozef Kohút24 rokov

farnosť Bardejov

Seminár vnímam ako miesto správnejformácie, bližšie spojenie s Bohom. Som šťastný,že tu môžem byť po boku bratov, s ktorýmikráčam rovnakou cestou. Páči sa mi seminárnyporiadok, kde každá modlitba, spojenies Bohom, každá práca má svoj čas. Veľmi sa mipáči správanie niektorých starších bratov,viceduktora, ktorí sú kedykoľvek ochotnívypočuť ma a pozhovárať sa. Veľmi rádpracujem s počítačmi, čo sa týka softwarea hardware, satelitná technika, audio - videotechnika vo všeobecnosti. Rád lyžujem, hrámstolný tenis a rád čítam dobré knihy.

Za tú chvíľku, čo som tu, som zažil kopusrandy, ale konkrétne neviem, lebo je tohostrašne veľa.

Daniel Mýslencev18 rokov

farnosť Nepoškvrneného Počatia Presvätej PannyMárie, Perm (západný Ural), Rusko

Mám všeličo rád, ale najčastejšie mazaujímajú dejiny stredovekej Európy, heraldikaaj trošku politika. Z kníh mám rád ruskúa nemeckú klasiku, všeobecnú filológiu. Vofarnosti som bol miništrantom. Rád som

V seminári je fajn. Človek sa tu nenudí.Hľadám seba samého. Formujem sa prepovolanie, ktoré je jedno z najťažších anajkrajších. Ticho nájdem nielen počas silentiaa štúdia, ale aj v kaplnke. Som rád, že sa mámekde zabaviť. Telocvičňu som zabehal už počasbrigády. Prekvapila ma možnosť zahrať si biliarda sledovanie prenosov z Ligy majstrov.

Prvé pranie v seminári (v živote): na praniev seminári potrebujete tri veci: 1. špinavéprádlo, 2. práčku, 3. viceduktora (šéfa izby).Postup je nasledovný: prídete pred práčku.Viceduktor vám ju otvorí. Vy do nej nahádžetešpinavé prádlo. Zapnete práčku a viceduktorvám rozpráva pol hodiny, ako funguje procesprania. Medzitým už prebieha prvá predpierka.O dve hodiny je tu výsledok. Čisté vyprané veci.

PS: Nedávajte prať farebné veci spolus bielymi, lebo vám z toho vznikne UnitedColors of Benetton.

Peter Vlasatý 20 rokov

farnosť Kokošovce

kopu v kostole, resp. na fare a snáď sa nájdeešte aj tretia kopa - čas pre najbližších.

Za tú chvíľku som stihol zažiť kopu srandy,napríklad pri nedávnej explózii smiechu počasmodlitby kompletória.

| 12 |Boromeo 2004

[ Anketa ]

Ladislav Jeremiáš20 rokov

farnosť Križovany

Mám množstvo záujmov. Moje malé hobbyje gitara, na ktorej sa pokúšam hrať. Občas sato ani hraniu nepodobá, ale čo už. Rád čítamzaujímavé knihy a fascinujú ma životopisysvätých. Vo farnosti som pred príchodom doseminára robil kostolníka a preto ma pobaviloaj to, keď som sa dozvedel, že aj tu sa striedamev tejto úlohe. O seminárom živote som už čo-to vedel. Každý rozpráva, že tu čas ide strašne

Viktor Baltes21 rokov

Olšovany - farnosť Ruskov

Som najstarší z troch detí mojich milovanýchrodičov, mám dve o niečo mladšie a nez-bednejšie sestričky. Moja cesta sem do semináranebola vôbec ľahká, po mnohých krížoch akrížikoch, ktoré so mnou mali moji rodičia, somsi začal uvedomovať sám seba a začal som sapostupne otvárať Bohu. Až on mi ukázal, akáby mala byť moja cesta, že On je mojou cestou,pravdou a životom, že On je mojou celoživotnouLáskou.

Najzábavnejšie? Pre mňa je tu veselý ozaj„každý boží deň“, nezažil som ešte deň v semináribez zábavy. Šak sranda muši byc i tu, ne? Jeťažké spomenúť nejakú konkrétnu „naj“ chvíľku,

pomáhal kňazovi nielen okolo oltára akominištrant, ale aj fyzickou prácou v kostole ana fare.

V seminári je v podstate tak, ako som si topredstavoval, ale jedno, čo ma prekvapilo, jeto, že čas beží ako „japonský rýchlik”. Prvédojmy? Cítim sa, ako v dobrej kresťanskejrodine, ktorá ma prijala. Myslím, že tu mi nikdynebude smutno, ale keď bude, tak mám na todobrých lekárov od tejto nebezpečnej choroby- spolubratov. A už je mi ľúto, že to bude trvaťlen niekoľko pár rokov.

V seminári nebol ani jeden deň taký, abysom sa neusmial. Medzi chlapcami existuje verudobrý ,,zdravý humor“. Keď mám veriť tomu,že smiech predlžuje život, to budem žiť ešte(minimálne) 150 rokov.

rýchlo a ja s tým môžem len súhlasiť. Je presneurčené, kedy vstanem, učím sa a kedy je voľno.Čas ide rýchlo, že si to človek ani neuvedomuje.Keďže som v seminári krátku dobu, tak smetoho ešte veľa nezažili.

Čo ma najviac pobavilo? Je toho veľa, stálesa smejeme a máme dobrú náladu. Veľmizaujímavá je práca v kuchyni, hlavne počasakcií, ktoré sa konajú v seminári. Keďže somkuchár, je to pre mňa radosť, keď môžem aspoňtakto pomôcť.

| 13 |Boromeo 2004

Jozef Eliaš 20 rokov

farnosť Pušovce

V seminári sa mi páči, že je tu pevnestanovený program, ktorý sa musí (alebo, by saaspoň mal) dodržiavať a tak nepremrhám animinútu zbytočne. Mám čas na štúdium,modlitbu, vytváranie spoločenstva s ostatnýmibohoslovcami (napr. počas vychádzky), osobné

Peter Rusnák20 rokov

farnosť Mena Panny MárieŽdaňa - farnosť Čaňa

Z mojich záľub je to najmä šport akonapríklad futbal, bicyklovanie, volejbal. Okremtýchto pohybových záľub mám iné, menejpohybu potrebné. Mimo toho sa zúčastňujemna farských stretnutiach mladých a naspoločenských akciách, ktoré organizujeme,alebo sa na nich zúčastňujeme. Baví ma taktiežpráca s miništrantmi. A ako je to s predstavouseminára? Vytvoril som si ju až po nultomročníku. Priznám sa, že som očakával niečo

síce som tu krátko, no ozaj sa tu človek nenudí,či už zábavou, športom, modlitbou, štúdiom...Človek má pocit, že je vo svojom vytúženomdomove obklopený fajn ľuďmi. Ta je tu barsdobre, no.

záujmy atď. Taktiež musím pochváliť ajseminárnu stravu, pretože som si myslel, ženebude až taká dobrá. Veľmi si cením priestorpre silentium, kedy sa môžem ponoriť hlbšie dosvojho vnútra, prehlbovať svoj vzťah s Bohoma poznávať jeho vôľu.

Je ťažko vybrať najzábavnejšiu situáciu z týchvšetkých zábavných situácií, ktoré som tu užzažil. Najzábavnejšia je asi celková atmosférana našej izbe, na ktorej zažívam plno srandy.Najmä nemenovaný kamarát „z dolného konca“má perfektné hlášky, po ktorých to musí nášviceduktor „predychávať“.

[ Anketa ]

| 14 |Boromeo 2004

[ Anketa ]

Štefan Haľko20 rokov

farnosť Udavské

Seminár sa pre mňa stal miestom, kdemôžem rásť na vzdelanostnej, ale hlavne naduchovnej úrovni. Človek tu nájde množstvočasu, aby sa zamyslel, aký skutočne je, čovlastne chce dosiahnuť. Má dostatok času namodlitbu, sv. omšu, štúdium i na zábavu. Prišielsom sem, aby som duchovne rástol vspoločenstve s Bohom. Viem, že totospoločenstvo sa nedá dosiahnuť hneď a zaraz,všetko má svoju určitú postupnosť, určité kroky.A ja chcem kráčať, krok za krokom. Smeperfektný ročník, všetci sme k sebe milí,navzájom si pomáhame. Páči sa mi, že je tu ajtelocvičňa, biliard a možnosť sledovať športovépodujatia, kde sa môžeme odreagovať a zabaviť.

Zábava je tu na dennom poriadku. Anajväčšia sranda? Sedeli sme v kaplnke,pripravovali sme sa na vešpery. Ticho. A zrazuniečo silne sprašťalo. Pozriem sa a pod mojímstarším spolubratom sa prepadla stolička.Všetci, čo sme tam boli, sme sa dusili odsmiechu.

Zozbieral Pavol HraboveckýFoto: Tomáš Kormaník

o trochu drsnejšie, ale spoznanie maneprekvapilo. Jednoducho, klady a záporypribúdajú a moje predstavy sa formujú dĺžkoučasu tu strávenou. Najviac ma však zarazilaveľkosť budovy, kde niečo nájsť nie je „problém“.Najmä keď si spomeniem na hľadanie istejmiestnosti, ktorá bola vzdialená len pár krokova ja som kvôli tomu prešiel celú budovu od horaaž nadol, tak to nebol naozaj „problém“.

Milan Čurma23 rokov

farnosť Michalovce

Moje prvé dojmy zo seminára sa splnili. Somrád, že som práve tu. Spoznávam tu veľmi veľaľudí. Nachádzam pokoj, hlavne v duchovnomprograme a súkromných návštevách v kaplnke.Strava je výborná a ubytovanie hotový komfortoproti iným vysokoškolským internátom. Denneprijímam veľké množstvo informácií, čím sakryštalizuje môj pohľad na mnohé veci. Za tovšetko chcem poďakovať Bohu, ktorý ma voládeň čo deň.

Medzi najzábavnejšie chvíle pre mňa patriastretnutia v telocvični.

Ďakujeme za spoluprácu.

| 15 |Boromeo 2004

[ Rozhovor ]

Kiežby smedenne prijímaliJežiša

Po seminárnych chodbách od utorkadeviateho do nedele štrnásteho novembravyčíňal vietor zo severu. Z Poľska. Poviemvám pravdu - narobil riadny prievan.Nepadali stromy ako o pár dní neskôr vTatrách, ale naša povrchnosť, naivita,vlažnosť, dvojtvárnosť, falošnosť… Ak siprečítate týchto pár stránok, umožníte muzaviať aj k vám. Józef Augustyn SJ.

eď som si dávnejšie prečítalprvú knihu podpísanú vašímmenom, hovoril som si „ten

človek vie, o čom píše. Je výbornýpsychológ“. Je to naozaj tak? Považujete saza psychológa?

Nie som psychológom a nepovažujem sa zaneho. Neštudoval som psychológiu, neviem viesťpsychoterapiu. Takisto, nikdy neurčujempsychologické diagnózy. Snažím sa výlučneo integrálny pohľad na človeka. Emocionálnosťa psychickosť sú integrálnou súčasťou ľudskejosoby. Nemožno ich vynechať, keď zazaoberáme človekom.

Kňazi vo svojich homíliach používajúväčšinou teologický, abstraktný, suchý jazyk.Hovoria k ľuďom, akoby tí neboli ničím iným,len nesmrteľnými dušami. Stačí si prečítať jednústranu evanjelia, aby sme sa presvedčili, žetakýto jazyk je Dobrej zvesti, ktorú hlásal Ježiš,cudzí. Jazyk Ježiša je jednoduchý, existenciálnya veľmi „psychologický“. Všetko, čo Ježišhovorí, má zakotvenie na jednej strane v dôverek Otcovi, na druhej strane v každodennýchskutočnostiach ľudského života. Ježiš venovalveľkú pozornosť ľudským pocitom. Rozprávalo hneve, nenávisti, chamtivosti, strachu,zmyslovej žiadostivosti, ale takisto hovorilo radosti, pokoji, dôvere, odpustení. Všetky citysú znakom toho, čo sa deje v duši. Tak zlý akoaj dobrý skutok sa nemeria „materiálnou“matériou, ale postojom srdca.

Evanjeliá nie sú teologickými traktátmi. Súto knihy historické, prorocké a múdroslovnézároveň. Často nedoceňujeme tentomúdroslovný a prorocký charakter evanjelií,ktorý je hlboko zakorenený v prorockýcha múdroslovných knihách Starého zákona.Ľudia sa na našich kázniach nudia, pretožerozprávame „ponad ich hlavy“. Neraz impredkladáme teologické teórie. Božie slovosmeruje priamo k človekovi, dotýka sa jehokonkrétnych problémov, ktoré on nosí v sebe.Aby sme sa o tom presvedčili, stačí ľuďompozorne čítať Božie slovo. Samo pozorné čítanieslova nimi pohne. Podľa môjho názoru, prikázaní si nemôžme posluhovať psychologickým

| 16 |Boromeo 2004

[ Rozhovor ]

jazykom. To nevzbudzuje dôveru a odrádza ľudí.Kresťanská duchovnosť má svoj vlastný jazyka nepotrebuje si ho zapožičiavať od modernejpsychológie. Ak však hovoríme o psychológiiv tom najhlbšom zmysle ako o „náuke o duši“,v tom prípade Pán Ježiš prvým a najväčšímpsychológom.

Ľudia prestávajú dôverovať kňazom a sosvojimi problémami sa obracajú napsychológov. V čom vidíte príčinu tejtoskutočnosti?

Aby k nám ľudia prichádzali so svojimiproblémami, musíme mať pre nich čas, získať siich dôveru a presvedčiť ich, že my im skutočnepomôžeme. Ak človek strápený vlastnoudepresiou príde ku kňazovi a ten mu povie lenniekoľko fráz, pretože problému vôbecnerozumie, vtedy zostane oklamaný. Mnohíhovoria priamo: „Hovoril som o tomv spovednici, ale kňaz nevedel, o čo ide, kňazmi nerozumel.“ Nemôžme sa sťažovať, že ľudiachodia ku psychológom a nie k nám, ak my prenich nemáme čas, nedokážeme ich vypočuťa nerozumieme ich problémom. Ak niekto prídek terapeutovi, toto stretnutie trvá hodinu času.Ktorý kňaz venuje hodinu času priemernémufarníkovi, ktorý príde a povie, že nemôže nájsťspoločnú so svojou manželkou? My kňazi, nerazveľmi rozbehaní, sme si zvykli dávať ľuďomkrátke rady majúce moralizátorský charakter.

Chcem tiež zdôrazniť, že nie je správne stavaťdo protikladu prácu psychológa a prácu kňaza.Múdry kňaz, hlboko túžiaci pomáhať ľuďom,hľadá spoluprácu u terapeuta alebo psychiatra,a múdry terapeut či psychiater pošle človekaku kňazovi, ak ten potrebuje duchovú pomoc.

Veľa ľudských problémov má veľmi jednoduchýcharakter a preto dobrá múdra rada kňaza môžestačiť, aby sa vyriešili. Ak chce bohoslovec vbudúcnosti ako kňaz hlbšie pomáhať ľuďom,musí sám štedro využívať duchovné vedenie.Podľa môjho názoru, bohoslovci sú povinníčerpať z dlhších rozhovorov s kňazmi.

Mnohí ľudia hľadajú spovedníka čiduchovného vodcu, ktorý by im vyhovoval,ale nedarí sa im to. Stretávajú sa s prísnosťou,nepochopením či výčitkami zo strany kňaza.Čo by ste im poradili?

Každý človek má právo vyspovedať sau kňaza, ktorý je žičlivý, rozumie jehoproblémom a vie dobre spovedať. Penitent (taklaik ako aj bohoslovec či kňaz), ktorý sa chcedobre vyspovedať, sa musí najprv sám sebaopýtať, čo očakáva od spovedníka. Ak očakáva,že ten nad jeho hriechmi privrie oko a takéhotokňaza hľadá, je jednoducho nečestný. Ak chcelen uspokojiť svoju ambíciu vyspovedať sau najlepšieho kňaza na svete, vtedy mu možnojedine popriať veľa úspechov pri hľadaní takéhokňaza.

Raz mi jedna žena povedala: „Keby som savyspovedala u pátra Pia, určite by som sa dobrevyspovedala.“ Odpovedal som jej: „Keby stepotrebovali pátra Pia, Pán Boh by ho vzkriesilz mŕtvych.“ Táto žena jednoznačne potrebujeviac jednoduchosti v chápaní spovede. Netrebasa však čudovať, že ľudia sú v hľadaníspovedníka príliš nároční. Ich predchádzajúcaskúsenosť je mnohokrát veľmi zlá. Ublížilo imto a preto hľadajú človeka, ktorý ich už nezraní.

Zo všetkého, čo ste o kňazoch povedali,sa zdá, akoby ste sa na nich pozerali prílišnegatívne. Existuje vôbec dobrý kňaz?

V duchovných cvičeniach pre bohoslovcovsa snažím predstaviť ideál kňaza. Dávam príkladypozitívne a takisto negatívne. Dbámo rovnováhu toho, čo je v postojoch kňazovpozitívne i negatívne. Kňazi nie sú anjelmi. Smezvyknutí na to, že ľudia nás chvália, ales ťažkosťou prijímame kritické poznámky. Akchce byť niekto dobrým kňazom, musí byťvnímavý na kritické poznámky ľudí. Je potrebné,aby nám ľudia povedali, čo sa im na nás nepáči.Bohoslovec, ktorý chce, aby ho len chválili

| 17 |Boromeo 2004

Otázky kládol Peter FogašPreklad: Sr. Daniela

Foto: Vladimír Štefanič

[ Rozhovor ]

a všade chce vidieť „iba dobro“, je jednoduchonaivný. Svet nie je „iba dobrý“ a my kňazi tiežnie sme „iba dobrí“. Je príjemné počúvať samépekné reči. No nesmieme rezignovať odrozprávania o hriechu a potrebe odpustenia.

Čo chýba kňazom?Ja by som otázku obrátil skôr pozitívne -

aký by mal byť kňaz v dnešnej dobe?Čo teda ľudia od kňazov očakávajú? Čo u

nich potrebujú nájsť?Nie všetko, čo očakávajú od kňazov, im

môže byť osožné. Treba rozoznávať, či saočakávania veriacich zhodujú s naším kňazskýmposlaním. Ľudia potrebujú predovšetkým našuautentickosť. Kňaz musí denne vynaložiť nemaléúsilie, aby žil v zhode s tým, čo káže. Toto jev kňazskej službe najdôležitejšie. Po druhé, ľudiapotrebujú byť vedení k duchovnému životu.Naša pastorácia sa nemôže ohraničiť len naspravovanie farnosti či vysluhovanie sviatostí.Dobrý farár či kaplán je povinný mať ambíciuviesť ľudí k duchovnému životu: k osobnejmodlitbe, k rozjímaniu nad Božím slovom,k službe blížnym, k hlbokému čerpaniu zosviatostí. Po tretie, ľudia potrebujú, aby kňazbol blízko nich, ale nezapadol medzi nich. Mábyť blízko, ako je otec blízko dieťaťa. Otecnemôže predstierať, že je druhom. Otcovstvokňaza vo farnosti sa prejavuje predovšetkýmv jeho starostlivosti o chorých a chudobných.

Navštívili ste mnoho seminárov v Poľsku,Čechách, Slovensku a v iných krajinách.Upútalo vás niečo zvláštne na bohoslovcochv Košiciach?

Myslím si, že nie je správne porovnávaťsemináre. Každý seminár má svojuneopakovateľnú históriu, tradíciu,duchovnú a komunitnú atmosféru. Aby tomohla byť atmosféra zdravá, poznačená BožímDuchom, zodpovednosťou za Cirkev, musia nanej v seminári pracovať všetci. Nielenpredstavení, ale aj bohoslovci. Veľkýmpokušením seminaristov je pasivita, nečinnosť.Bohužiaľ, niektorí bohoslovci sa zaoberajú lenštúdiom, a nezaoberajú sa svojím duchovnýmživotom. Pokušenie nečinnosti nie je pripútaneku konkrétnemu semináru, ale k ľudskémusrdcu. Bol som tu krátko. Môžem však úprimne

povedať, že som sa cítil veľmi dobre, pretožesom cítil vašu obrovskú dôveru, otvorenosť,pozornosť. Takisto vám ďakujem za svedectvospoločnej modlitby a dôveru v duchovnévedenie.

(Náš rozhovor v tejto chvíli prerušiloklopanie na dvere. Otec špirituál námpripomenul, že o pár minút sa začína svätáomša. Diktafón som ešte nevypol. Keďže totočíslo vychádza na Vianoce a o nich v ňomnájdete pramálo, moja posledná otázka bolajednoduchá.) Blížia sa Vianoce. Ako vnímatetento sviatok?

Z liturgického hľadiska Vianoce nie súnajväčším sviatkom. Je ním Veľká Noc. Ale akvezmeme do úvahy osobné a rodinné prežívanie,veľa ľudí si viac váži Vianoce. Je potrebné tomať v pastorácii na pamäti a pripravovať ľudína tieto sviatky, zdôrazňujúc rodinný aspekt.Vianoce môžu byť pre mnohé rodinypríležitosťou na vzájomné odpusteniea zmierenie, zblíženie sa manželov, rodičova detí. Atmosféra Vianoc je obrovskýmprísľubom, ako by sme sa mohli dívať na celýnáš osobný i rodinný život, aby sme naozajkaždodenne prijímali Ježiša, tak ako ho prijímalajeho Matka i nevlastný otec Jozef.

| 18 |Boromeo 2004

[ Po roku ]

... navrátilci

Cestou zo Štrbského Plesa na PopradskéPleso je informačná tabuľa, na ktorej je okreminého takýto nápis: „Postoj chvíľa, aká si krásna“.Vystihuje presne to, čo zakaždým cítim, keďnavštívim VysokéTatry.

Okrem množ-stva iných aktivítsom mal počasroka pastoračnejpraxe možnosťs partiou mladýchabsolvovať v je-den krásny májovýdeň túru naTerryho chatu(2015m. n. m.),ako ukazuje foto-grafia. Dobrápartia, nádhernézmeny scenériepočas výstupu,brodenie sa v sne-hu, kopec srandy(dvakrát nás zasti-

František Voľanský, Zbudské Dlhé, Slovensko

ú veci, ktoré sa proste nikdynemenia. Anketa navrátilcovz pastoračného ročníka ne-

odmysliteľne patrí k tradičným rubrikámv našom časopise. Nemožno ju vynechať,nemožno na ňu zabudnúť, ale možno jutrocha pozmeniť. A o to nám išlo.

Tento krát sa nebude odpovedať na otázkytypu: Kde si bol na praxi? Ako bolo na praxi? Akosa ti pozdáva farnosť a farár? Cítil si sa prijatý vofarnosti, kde si pôsobil? Tento krát nie! Rozhodli

sme sa a dohodli, že každý z elityminuloročných „pastoročiakov“ vyberiejednu, konkrétnu činnosť alebo skúsenosťz množstva činností alebo skúseností, ktorépočas roka mimo seminára vykonával aleboprežil. Možno práve takýmto spôsobomvznikne ucelenejší pohľad na to, čo sa skrývapod pokrývkou pastoračného ročníka (amožno ani nie, ktohovie).

Ako to dopadlo? Posúďte sami.

hol dážď) a nádherne strávený deň - to sú zážitky,na ktoré sa nezabúda. Vďaka ti, Bože.

| 19 |Boromeo 2004

Byť ďaleko od domova, dokonca na inomkontinente, pre mňa znamenalo aj zvyknúť sina iné jedlo a stravovanie sa. Priznám sa, variťneviem. V Spojených štátoch som býval na fares dvomi kňazmi, ktorí sú fantastickí kuchári.Takmer nič ma síce tomuto remeslu nepriučili,no mal som možnosť ochutnať množstvo ichdobrôt. Môj farár túto svoju prednosť využil ajna to, aby sa viac priblížil svojim farníkom. PredVianocami usporiadal večierok pre učiteľovzákladnej školy a sám pripravil jedlo. Na farskejaukcii ponúkol obed pre tri manželské páryv hodnote 200 dolárov, ktorý nakoniec vydražiliza 900,- (t. j. 200 dolárov ho to stálo, ale vofarskej pokladni pribudlo 900,- z vrecka tých,pre ktorých obed prichystal). Fotografia jez ďalšej podobnej akcie - pán farár (v pozadí)varí pre dobrovoľníkov pracujúcich v škole. Bolsom rád, že som mohol pomôcť aspoň krájanímchleba.

Peter Fogaš, Washington, Illinois, U.S.A.

Buď zvelebený Nekonečný Bože za tentonádherný svet, za môj život v ňom a za rokstrávený pod Tatrami. Chvála ti, Pane, ako blízkisú ti tí najbiednejší, zúbožení, odvrhnutí a akouláskou si ich vinieš k sebe. Ty, Pane, vraciašzmysel a silu života... Chvála ti, Pane!

Svojím pastoračným ročníkom som prijalpozvanie Boha slúžiť mu v bratoch a sestráchna okraji spoločnosti v Žakovciach (v okreseKežmarok) pri duchovnom otcovi MariánoviKuffovi. Bolo to prostredie ľudí, ktorí prešliúdolím väzenia, bezdomovectva, tuláctva,detstva bez rodičov, prostitúcie, mafie, drog,rôznych halucinogénnych látok a najmäobyčajný alkohol, ktorý človeku rozbíja vnútro.Stal som sa jedným z nich, spolu sme bývali,pracovali, modlili sa. Našiel sa aj čas premiestnych miništrantov a dennodenne poslúžiťchorým s prijímaním eucharistického Krista. Tovšetko na čele s osobnosťou pána farára misýtilo srdce a učilo pokore. Chvála ti, Pane!

Ján Štefanko, Žakovce, Slovensko

[ Po roku ]

| 20 |Boromeo 2004

Marcel Jurč, Yakutsko, Rusko - Sibír

Táto fotografia ukazu-je, že som si okrem aktivít,ktoré sú neodmysliteľnousúčasťou pastoračnéhoročníka, vyskúšal ajnapríklad kuchárskemajstrovstvo. Porciovanietejto ryby, ktorá nebolapredtým v mrazničke, akoby sa dalo predpokladať -bola iba na dobrezabezpečenom balkóne -vyžadovalo nemalé úsilie.Výsledkom tohto úsilia,ktorý nemôžete vidieť,bolo naozaj chutné jedlo.

Nebojme sa ťažkosti,ktoré sprevádzajú nášživot, pretože Boh nám dávšetko, čo potrebujemea keď uvidí, že je to malo, dá nám ešte viac.

V severných Čechách, uprostred krásnejprírody Krkonoš a Jizerských hôr, sa nachádzamalá dedinka a v nej Centrum života mládeže

Pavol Kožuško,Příchovice, Česká republika

(alebo Příchovická fara). Prežil som tamkrásnych štrnásť mesiacov. Spolu s kňazoma tímom mladých ľudí (do ktorého som patril aj

ja) sme sa snažili vytváraťstále spoločenstvo. Počascelého roka prichádzalimladí z Čiech, Moravy,Slovenska, Poľska a inýchkrajín, aby s nami vytvoriliatmosféru, kde by bolJežiš uprostred nás.Jedinou vstupenkou je:ochota mať rád druhýcha spolu s nimi žiť podľaevanjelia. Niekedy ichbolo 150 až 200 a preto sas riadom bolo treba nerazi „potrápiť“ (viď foto).Som vďačný Bohu za tentorok plný duchovnýcha praktických skúseností.

[ Po roku ]

| 21 |Boromeo 2004

Počas roka pastoračnej praxe somspolupracoval s otcami misijnej spoločnostisv. Vincenta de Paul, ktorí slúžia takv latinskom ako aj byzantskom obrade.Účasť na liturgiách nebola jedinou službou,ktorú som v Perečíne vykonával.

Vyučovanie náboženstva, prípravabirmovancov a rôzne iné služby - pastoráciamládeže, či upratovanie kostola predsviatkom sv. Augustína (viď foto)vyvrchoľovali v tom najdôležitejšom, čosom mohol pre mladých v rámci svojichmožností urobiť: „Byť tam pre nich“.

Radoslav Takáč, Perečín, Ukrajina

Pastoračný ročník som prežil vo farnosti,ktorú spravujú kňazi sv. Vincenta de Paul aleboinak - Lazaristi. Okrem množstva stretnutí na

Radoslav Sabol, Dobruška, Česká republika

fare a výletov smládežou sa každoroč-ne vo farnosti organi-zuje detský karneval.

Program detskéhokarnevalu bol nadmierubohatý: zábavnýprogram a tombola,rôzne hry a súťaže,z ktorých najpres-tížnejšia bola súťaž onajlepšiu maskukarnevalu. Na svoje siprišli aj najmenší, prektorých bola pripra-vená hraná rozprávkaPerníková chalúpka, kdesom si zahral jednuz postáv ako vidno nafotografii.

[ Po roku ]

| 22 |Boromeo 2004

Otvorené farskéspoločenstvo, viac somani nemohol dostať,ale...

Zavčasu sompochopil, že som sadostal do prostrediamladých žíznivýchumelcov. Vďaka im.Inak by nikdynevzniklo hudobnédivadlo Pravdao Johanke z Arku, ktoréostane jednou veľkou,ne zabudn ut e ľ no uspomienkou, ktorá sabude viazať iba na tomiesto, iba na tenjeden rok, ten rokpráce na mínacha talentoch.

Kto má, tomu sa pridá a verte, že hodne. Vladimír Štefanič, Bardejov, Slovensko

Hlboké.Dve a dosť...

...pre radosť!Tá moja v Adamovom rúchudrkoce.

Za viečkom studňažblnkoce.Jej voľbou je čistá.

Priehľadná z Edenuz podoby Evy,matka Krista.

Otvorenéživou vodou revúna hriešnu zem.Pozdvihni zrak,pozri sa semna pozvanie matkinho spevu.

Keď rodí,prichádza On.Viac ako bolesťje matkin spev,ten tajomný ston.

Oči Bohorodičky

Vladimír Štefanič

[ Po roku ]

| 23 |Boromeo 2004

[ Z fakulty ]

Bohoslovci plus spolužiačky rovná sa„áno“ alebo „nie“?

ačiatkom jesene sa začal ajnový školský rok. A začalo saešte čosi iné. Teologická

fakulta Katolíckej univerzity otvorila novéštudijné smery, a tak sa do jej priestorovnahrnulo plno nových študentov. A aby smeboli presní - plno nových študentiek. Taktonastala veľmi zaujímavá situácia - bohoslovcisú v menšine oproti dievčatám. Vybrali smesa preto „do ulíc“ fakulty, aby sme sazástupcov jednotlivých táborov trochupovypytovali na ich názor.

Najprv sme sa vyzvedali u dievčat, akovnímajú to, že študujú spolu s bohoslovcamia ako vnímajú samotných bohoslovcov.

„Pozitívne, aj keď sa niektorí netvária akonormálni ľudia. Je tiež čudné, že sa prezliekajúaj viackrát denne, čo by som skôr povedala nadievčatá. Je to zaujímavé. Takto mám aspoňtrocha ‚normálnejších spolužiakov‘, lebopočujem, že na iných školách chlapci nadávajúa tu to nepočuť. Dúfam, že sa raz k nim prídemvyspovedať (smiech).“

(náboženská výchova - náuka o spoločnosti)

„Myslím si, že bohoslovci by s nami nemalištudovať, lebo oni sa pripravujú na niečo inéako učitelia. Preto by sme mali mať úplne inéštúdium ako oni.“

(náboženská výchova - hudobná výchova)

„Bohoslovci ako spolužiaci sú veľmi zlatí.Nepoznám všetkých, ale s tými, s ktorými somsa spriatelila bližšie, vychádzam veľmi dobre.“

(náboženská výchova - biológia)

„V pohode. Bohoslovcov vnímam akoostatných a myslím si, že to, že študujú s nami,je pozitívne. Nie je to nič čudné.“

(náboženská výchova - náuka o spoločnosti)

| 24 |Boromeo 2004

„Ako úplne normálnych ľudí - takých, akosme my. Snažím sa nezaoberať myšlienkou, žesú to bohoslovci. Je to pozitívum aj pre nich, žetu študujú laici a dievčatá.“

(náboženská výchova - dejepis)

„Sú to ľudia ako my a tým, že študujú zakňazov, majú plus, pretože majú rozhľad predvstupom do pastorácie. A z mojej strany to jeúplne normálne.“

(náboženská výchova - biológia)

„Je s nimi super, sranda, sú celkom príjemní.Je pre mňa prínosom študovať s nimi, lebo súpre nás povzbudením.“

(náboženská výchova - náuka o spoločnosti)

„Dvojako. Jedných vidím ako zodpovednýchvo svojom povolaní a druhí akoby ešte nevyzreli.Akoby im chýbala hlbšia motivácia, pretoženiektoré teologické predmety berú ako srandu.Nie som idealistka, vnímam ľudí takých, akí sú,aj s chybami. U niektorých ešte chýba vyspelosťv povolaní, čo súvisí s vekom či skúsenosťami.“

(náboženská výchova - hudobná výchova)

„Je to úplne normálne. Na strednej školesme boli samé dievčatá, teraz je tu trochu zmenaa myslím si, že je lepšie, ak sú zmiešané triedy.Skôr sa dá odreagovať. Aj pre nich je to lepšiedo budúcnosti. Keď budú na farách, budú okolonich aj ženy a nebudú iba v mužskejspoločnosti.“

(náboženská výchova - náuka o spoločnosti)

„Vedela som, že budem študovaťs bohoslovcami, ale myslím si, že to nie je veľmidobré - pre nich. Oni sem prišli, aby rozvíjalipovolanie, dievčatá môžu vidieť aj potom, navychádzkach. Potrebujú niečo hlbšie, ak majúbyť kňazmi, potrebujú byť sami a utvoriť svojvlastný kolektív. Ak majú problémy, nebudúich chodiť riešiť so študentkami ale sami medzisebou.“

(katolícka teológia)

Potom sme oslovili našich kolegovbohoslovcov. Aký postoj zaujali k tejtosituácii a ako ju hodnotia?

„Na jednej strane to vnímam ako pozitívum,keďže po skončení seminára pôjdem medzi ľudía budem sa so ženami stretávať. Na druhejstrane je to niekedy trochu ťažšie, pretože michýba pokoj v tom zmysle, že sú to dievčatáa nie je ľahké nevšímať si ich.“

(tretiak)

„Hodnotím to celkom pozitívne vzhľadomna to, že študujeme za diecéznych kňazov a niesme kontemplatívna rehoľa. Kontakt s nimia vzájomné rozhovory a pomoc nám všetkýmprospejú. Má to tiež svoje negatívne stránky,ale v podstate je to dobré.“

(druhák)

„Nevidím problém v tom, že dievčatáštudujú spolu s bohoslovcami. Prečo by dievčatánemohli študovať teológiu?“

(šiestak)

„Je to celkom dobré, keď sa s nimirozprávame a ony nám hovoria aj svojeproblémy a takým spôsobom môžeme už terazrobiť istú evanjelizáciu ako bohoslovci.“

(prvák)

[ Z fakulty ]

| 25 |Boromeo 2004

„Spoločné štúdium s dievčatami som natakejto pôde vôbec nepredpokladal. Myslel somsi, že budeme sami chlapci. Teraz máme v triedeokolo 60 dievčat, niektoré chodia oblečené, akosa nepatrí a dosť mi to prekáža. Ale ináč sa tocelkom dá, veď spolužiačky som mal aj nazákladnej a strednej škole.“

(prvák)

„Na jednej strane je to dobré, pretože savykryštalizujú povolania. Teraz nie sme takíizolovaní, tlak je väčší, a preto si myslím, že aksa niekto rozhodne, tak to bude reálnejšie. Máto aj zápory: keby sme boli iba bohoslovci,profesori by nám mohli povedať oveľa viac, akonám hovoria, čo sa týka dogmatiky,kánonického práva či iných disciplín.“

(druhák)

„Je dobré, ak chcú študovať teológiu, alemohlo by to byť oddelene. Tým vôbec nechcembohoslovcov vyvyšovať nad laikov, ale týka sato prednášajúcich, ktorí odovzdávajúbohoslovcom vedomosti, keďže sú to poväčšinekňazi, odovzdávajú nám aj svoje skúsenosti,múdrosť a rady do života. Pripravujú nás dopastorácie. Keď sme spolu s laikmi, prednášajúcisa nemôžu vyjadriť tak, ako by sa vyjadrili iba

pred bohoslovcami. Teda môj názor je, že smeo tento pastoračný aspekt ukrátení.“

(piatak)

„Z môjho pohľadu to nie je správne, leboak je človek v seminári, malo by to byť uzavreté.Je tu riziko, že to bohoslovec vzdá, ale na druhejstrane je výhoda v tom, že bohoslovec jepevnejší.“

(šiestak)

„Celé tri roky som študoval bez dievčat,a tak to teraz vnímam skôr negatívne akopozitívne. Je mi ľúto, že aj profesori si musiadávať väčší pozor na to, čo povedia, pretože užnie sme sami bohoslovci, teda musiaprispôsobovať aj prednášky. Vidím v tom aj istýprínos, je tu teraz väčšia vyrovnanosť, ženskýprvok, ale som s tým vyrovnaný, že som študovalbez dievčat.“

(štvrták)

Ďakujeme všetkým, ktorí boli ochotnívysloviť svoj názor.

Zozbieral Pavol HraboveckýFoto: Vlado Štefanič, Peter Jano

[ Z fakulty ]

| 26 |Boromeo 2004

[ Rok Eucharistie ]

ane, zostaň s nami“,volajú, prosia sklamaní

učeníci na ceste z Jeruzalema doEmauz, aby neznámemu sprievodcovi o chvíľuvysvetlili dôvod svojej prosby: „lebo sa zvečerievaa deň sa už schýlil“ (Lk 24, 29).

Táto stručne sformulovaná prosba učeníkovmá v biblickej reči hlboký obsah. Kristus,ktorého doposiaľ sledovali a sprevádzalis nesmiernym obdivom a ktorý sa právom stalnielen pre nich Svetlom nádeje, bol hrozneutýraný a popravený. Svetlo zhaslo, nádej sarozplynula, riešenia vidia iba v úteku z miest,kde sa s Ním doteraz stretávali.

História sa odvtedy veľakrát zopakovala.Mnohí sa ku Kristovinepriblížili, mnohí sak Nemu dostali veľmiblízko. Avšak pre členovdruhej skupiny mohlanastať chvíľa, v ktorej ichneobišlo pokušenie odísťod Krista, alebo aspoňz miest, ktoré Kristap r i p o m í n a l i .Psychologicky by tentokrok snáď aj obstál -nedívať sa na miesta,ktoré vyvolávajú bolesť.V psychológii Božejprozreteľnosti platí opak.Ku Kristovi, ktorýmohol vniesť svojimipožiadavkami i postojomzneistenie do životačloveka, sa netrebaobrátiť chrbtom, alečelom! Keď to človek

nechápe alebo už nemá dostatok síl, ešte väčšmisa zvýrazní Božie účinkovanie, lebo Boh odčloveka nebude utekať.

K učeníkom, pre ktorých azda už celkomvyhaslo svetlo nádeje, sa pridružil Kristus. Tenistý Kristus prichádza k dnešnému človekovikdekoľvek na svete, aby mu rovnako pomoholako emauzským učeníkom. Takýmto učeníkommôže byť každý z nás.

Poznajúc permanentnú Kristovu ponukupomoci, ako aj mnohé trápenia dnešnéhoľudstva, chcel pápež Ján Pavol II. vyhlásenímEucharistického roka pripomenúť práve tútomožnosť pomoci. Človeka nezachráni a jehoproblémy nevyrieši sebalepšia ekonomika, ani

vojenské vybavenie, aninajmodernejšie liekya prístroje - to všetko máiste svoju dôležitosť. Ale aksvet nechce stratiťopravdivé svetlo nádeje,nech otvorí svoje srdce preKrista, ktorý je v Eucha-ristii svetlom a životomnového tisícročia.

Tieto slová môžu byťcelkom cudzie preneveriaceho človeka.Zrozumiteľnými sa stanúskrze postoj tých, o ktorýchje zjavné, že sa vydali zaKristom a chcú za Nímkráčať celý život. K tejtoskupine patria zvlášťbohoslovci pripravujúci sana kňazstvo. Vám,bohoslovcom, by sompriblížil dve odporúčania

Kristus je stále s nami - buďme s Ním aj my

| 27 |Boromeo 2004

Svätého otca. Prvé jeobsiahnuté v príhovoremladým Rímskejdiecézy (9. 10. 2004):„vám zverujem dostarostlivosti niektoré dary,predovšetkým láskuk Eucharistii. Nikdy juneprestávajte sláviťa adorovať, spoločnes celým kresťanskýmspoločenstvom, najmäv nedeľu. Postavte ju docentra vášho osobnéhoi komunitného života, abyvám spojenie s Kristompomohlo uskutočňovaťodvážne rozhodnutia. Nadruhom mieste vámzverujem lásku k misiám.Nemajte strach dať zapravdu nádeji, ktorá je vovás. Nádeji, ktorá má presné meno: Ježiš Kristus!Túto nádej odovzdávajte svojim rovesníkom a veďteich k tomu, aby objavili veľký dar Eucharistie“.

Druhé odporúčanie, ktoré napomôže nielenporozumieť, ale ešte viac a užitočnejšie prežiťtento milostivý čas, vyberám z dokumentu RokEucharistie - podnety a návrhy, v ktorom stojí:„Kňazské semináre a vzdelávacie inštitúty súpovzbudzované k tomu, aby pestovali prepojenosťmedzi teologickým vzdelávaním a duchovnouskúsenosťou eucharistického tajomstva a boli pozornívoči vnútornej i vonkajšej účasti na slávení svätejomše. Okrem toho sú potrebné znalosti v oblastiliturgickej teológie a obradu svätej omše ako ajgregoriánskych spevov a latinčiny.“

Obe odporúčania treba pretransformovať dokonkrétneho života rozjímaním nad každýmuvedeným slovom. Inakšie sa priblížiť ku Kristovi- tak tajomne prítomnému v Eucharistii - nedá!Iste, tých odporúčaní je nepomerne viaca v priebehu sláveného roka Eucharistie budúprichádzať i ďalšie usmernenia. Za pozornosťstojí rozhodne i pastiersky list biskupovSlovenska k Roku Eucharistie, čítanýv kostoloch v Prvú adventnú nedeľu 2004. Tým

najrozhodujúcejším zostáva- neustále usilovať o živýdialóg so zmŕtvychvstalýmKristom prítomnýmv Eucharistii. S tým istýmzmŕtvychvstalým Kristom,ktorý posilnil nádejskleslých emauzskýchučeníkov.

Najsprávnejšie pocho-penie Roka Eucharistie saprejaví vo veľmi častomadorovaní Krista v Eucha-ristii, t. j. byť čo najčastejšiena mieste Jeho reálnejprítomnosti. Nech sa takdeje vo chvíľach pohodyi životných skúškach,nakoľko vždy platí, žeproblém nevyriešim, keď odKrista odbehnem, ale keďk nemu pribehnem! A keď

zoslabla ochota nabrať tento kurz, nech zostanúaspoň pootvorené dvierka srdca pre Krista,ktorý sa chce ku každému človekovi pridružiťna jeho životnej púti. Modlíme sa za seba i zadruhých, aby sme aj my dokázali často vyriecť:Pane, vždy zostaň s nami, ale zároveň daj námi silu, aby sme ani my od Teba neodbiehali! Taksa rozplynie každé zahmlenie a zneisteniev našom živote, lebo Pán nás skutočnesprevádza a vysvetľuje nám zmysel nášhoživotného smerovania.

Tajomstvo Kristovej prítomnosti, akospolupútnika osobného kráčania, má i tentorozmer, čo môžeme lepšie porozumieťa vychutnať v prebiehajúcom Roku Eucharistie.Predsa sa s Ním môžeme stretávať takmer vždya všade.

Ö Mons. Stanislav StolárikKošický pomocný biskup

[ Rok Eucharistie ]

| 28 |Boromeo 2004

Akademe

Nostalgia po Akademe

lak sa pomaly zastavil. Boli smena mieste. Na železničnej stanici

v Ružomberku nás už čakalbohoslovec Imro. Po zvítaní sme sa išli ubytovaťna internát Ruža. Cestou som stretol svojhobrata Tóna, ktorý nám išiel oproti. Po ubytovanísa a večeri sme sa s bratom vybrali naFilozofickú fakultu Katolíckej Univerzity. Navrátnici sme sa zaregistrovali a pridelili nás doskupiniek. Ja som bol v skupinke č. 30. Porýchlom presune do univerzitného Kostola sv.Rodiny v Rybárpoli sao 19.00 začala sv. omša,ktorou sa slávnostneotvoril Akadem 2004 -13. stretnutie vysoko-školskej mládeže Slo-venska tentoraz aj zaúčasti vysokoškolákovz Olomouca a Brna.Hlavným mottompodujatia bola otázka:„Tu Ježiš, si tam?“ Naúvod nás privítalšpirituál a správcaružomberského Uni-verzitného pastoračného centra (UPC) JánaVojtašáka Jozef Žvanda.

V duchu posolstva Svätého Otca Jána PavlaII. na najbližšie Svetové dni mládeže (SDM),ktoré nás čakajú budúci rok v nemeckom Kolínenad Rýnom, sa nám prihovoril košický exarchaa hlavný celebrant sv. omše, otec biskup Mons.Milan Chautur. Hneď úvodnými slovami kázne- „Nebudem vám tu kázať, ale chcem s vami viesťdialóg.“ - úplne uvoľnil atmosféru. VyzdviholSDM na pozadí znamenia čias, ktoré symbolizujúmudrci z východu. Veľmi ma oslovili jeho slová,

ktoré povedal: „Mudrci sa prišli pokloniť dieťaťuv maštali a nie v zlatej kolíske či paláci. Aj my všetcisme pozvaní, aby sme prišli k Ježišovi a priniesli musvoju slobodu. Slobodu, ktorá je naozajstnou v konanídobra. Veď mladý človek rozumie mladému lepšie.Chcem vám povedať, aby si každý z vás hlbokovstúpil do svojho vnútra, aby ste boli jeden predruhého svedectvom živého kresťanského života.“Uvedomil som si, že mal hlbokú pravdu. Mladípochopia mladých lepšie. Je potrebné príkladnésvedectvo vlastného kresťanského života, aby

sme druhých oslovili.Mladí boli originálnia úprimní aj pri prinášaníobetných darov:univerzitný časopis,stopárske tabuľky,strelka z kompasu,symbolické brvno z okakaždého z nás, chlieba víno. Prinášanie týchtosymbolických obetnýchdarov pre mladýchznamená veľa. Všetcispolu sme sa modlilia cítili skutočne ako

jedna veľká rodina Ježišových mladých.Po sv. omši a krátkej prestávke sme sa

zhromaždili v aule KU. Nasledovala prezentáciajednotlivých UPC-čiek (13). Každé UPC-čko sipripravilo krátku scénku, ktorá hocharakterizovala. Neverili by ste, akí súvysokoškoláci vynaliezaví, tvoriví a talentovaní.Niečo pred polnocou sa večerný programskončil. Nasledovalo rozdelenie do jednotlivýchskupiniek. Na čele tej mojej stáli dve animátorky:Lucia a Mária z nitrianskeho UPC-čka. Akoskupinka sme Bohu spoločne poďakovali za

(22. - 24. 10. 2004)

[ Svedectvo ]

| 29 |Boromeo 2004

nádherný deň večernou modlitbou. Hoci smesa ani nestihli poriadne predstaviť a spoznať,predsa sme cítili, že tým, kto nás spája, je Kristus.Popriali sme si dobrú noc a rozišli sme sa. Tónoma už čakal so svojím kamarátom Lukášom,ktorý nás autom odviezol na Ružu, kde smezaľahli do postelí unavení po náročnom dni.

Po skorom budíčku, raňajkách a rýchlompresune autom na univerzitu nasledovala rannámodlitba v skupinkách. Počas nej sme sa už viacpredstavili a spoznali. Do našej skupinky patriliešte Marika, Katka a Števo.

O pol deviatej sa začal prvý blok prednášok,tzv. workshopov. Naša skupinka sa zúčastnilav aule KU na prednášku pod názvom Kultúraživota. MUDr. František Orlovský, chirurg aprimátor mesta Stará Ľubovňa, nám rozprávalo interupciách, ochrane počatého života a oprirodzených metódach plánovanéhorodičovstva. Spolu s ním nám ponúklapovzbudivé svedectvo pani Emília Roxierová,matka šiestich detí. Spočiatku som si myslel, žeto bude pre mňa neaktuálna a nezáživnáprednáška. No veľmi ma zaujala a uvedomil somsi, že ako budúci kňaz to budem určite potre-bovať.

Po krátkej prestávke sa začal druhý blokprednášok. Zúčastnil som sa prednášky Ing.Anny Brillovej, redaktorky SRO 1a moderátorky kresťanskej relácie Cesty, ktorározprávala na tému Média. Poukázala hlavne namanipuláciu v médiách a tiež predstavila svojuosobnú prax v náboženských reláciách. Veľmima povzbudila a oslovila vyslovená myšlienka,že treba prezentovať Ježiša Krista v médiách,t.j. nebáť sa písať a reagovať do médií na to, čosa nám páči a nepáči, a súčasne snažiť sazviditeľniť kresťanské akcie a podujatia skrzemédiá. Lebo práve ony majú dnes azda najväčšívplyv na ľudí.

Po chutnom gulášovom obede nasledovalapráca v skupinkách. My v tej našej sme sa šliprejsť do neďalekého parku. Pribudla nám iďalšia členka - Milka. V parku sme si posadalido kruhu a rozprávali sme sa na rôzne témy -čo nás oslovilo, čo trápi a čo teší. Zhodli smesa na tom, že každý z nás je originálny,s vlastným názorom na svet, so svojimistarosťami i radosťami, očakávaniami i snami.

Naučil som sa väčšej pokore a načúvaniudruhým. Cítili sme sa uvoľnene a perfektne, noskoro sme zabudli na čas. O chvíľu (16.00) samala začať sv. omša v kostole, ktorú slúžilpomocný banskobystrický diecézny biskup,Mons. Tomáš Galis. Vo svojej kázni hľadal spolus nami odpoveď na otázku: „Ktoré povolanie jepre nás najdôležitejšie?“ Svojim uvoľneným aotvoreným prístupom nám odhalil podstatuBožieho povolávania z nebies. Naznačil, žejadrom každého povolania je sviatostný život.Ponúkol i návod: „Vždy máme odpovedať tomu,kto nás povoláva s láskou. Vždy máme otvárať srdciadokorán, keď na ne klope Božia láska a milosť.“

Po skončení sv. omše a po večeri sa k námpridal ďalší člen - bohoslovec Janko zo Spiša.Na to sme v našej skupinke hľadali spoločne jejnázov a utvorili sme si aj erb (viď foto). Našuskupinku sme nazvali Banana Jesus Team (Ježišovbanánový tím). Ani sme sa nenazdali a už boloosem hodín večer. Rýchlo sme sa presunuli doauly KU, kde práve začínal koncert gospelovejskupiny Križiaci z Trstenej. Atmosféra bolasuper. Tancovali sme, spievali a tlieskali. Slovodostalo i Modlitbové spoločenstvo chvál pri KUa spoločenstvo Dávid zo Spišskej Belej. Za zvuku

[ Svedectvo ]

| 30 |Boromeo 2004

„rumunských“

[ Svedectvo ]

e pekné, keď ľudia jednejnárodnosti žijú v cudzomštáte a držia pospolu, aj

keď sú ovplyvnení inou mentalitou,“hovorí Slovák žijúci v Rumunsku. Témouzahraničných Slovákov sa slovenské médiazaoberajú v nemalej miere.

Pozývam vás, aby sme na chvíľu nahliadlido života Slovákov žijúcich v župách Bihora Salaj a takisto aj do ich vianočnej tradície.Do týchto končín Rumunska - doSedmohradských hôr, lepšie povedané doRudohoria Réz - sa Slováci prisťahovali koncom18. storočia z Oravskej, Trenčianskeja Gemerskej župy. Migrovaním postupnev bývalom Sedmohradsku (terajšomRumunsku) zakladali prvotné obce: Bodonoš,Gemelčička, Stara Huta, Nova Huta, Boromlak,Varzaľ. Pribúdaním obyvateľstva sa tieto obcepostupne zväčšovali. Ľudia si so sebou od svojichpredkov nedoniesli iba tradičné zábavy, ktoréuž vtedy medzi Slovákmi ako národnostnoumenšinou v Uhorsku boli aktuálne, ale aj koreneviery. Slováci v týchto oblastiach stávali kostoly,čo malo za následok zriadenie jednotlivýchfarností. Je potrebné spomenúť aj maďarskéfarností, v ktorých sa Slováci ako prisťahovalcistali majoritou (napríklad Alesd, Suplacu deBarcau, jej filiálka Čerpotok - viď. foto).

Väčšina Slovákov žijúcich v Bihore je rímsko-katolického vierovyznania. Náboženstvo je pretýchto ľudí veľmi dôležité. Bohoslužby sú prenich príležitosťou, kde sa dostavajú do kontaktuso slovenským jazykom. Podstatnú úlohu tuzohrávajú kňazi, ktorí v týchto farnostiachpôsobia. Sú slovenského pôvodu a pochádzajú

Zo života„rumunských“

Slovákov

hudobných nástrojov a spevu piesni sme vzývali,skláňali sa a vyznávali svoju lásku Ježišovi. Tentokoncert chvál bol spojený s dvoma svedectvamičlenov skupiny, ako Boh zasiahol v ich živote.Posledné slovo sobotňajšieho večera patriloEucharistickému Kristovi. Všetci sme sa eštezišli v kostole, aby sme adorovali a klaňali satomu, ktorý nás nekonečne miluje.

Po krátkej noci prišlo nedeľné ráno. Pochutných raňajkách a rannej modlitbev skupinkách sme sa zamýšľali nad textom Sv.písma Ako nasledovať Ježiša (Lk 9, 23-27). Hralisme hry a spievali piesne. Vyplnili sme ajdotazník o Akademe a vymenili si navzájomadresy. Čas ubiehal a bolo už pravé poludnie,kedy sa začínala záverečná sv. omša, ktorúcelebroval kaplán prešovského UPC-čka, Mgr.Ján Knapík. V kázni zdôraznil myšlienku, že Boh,keď oslovuje a povoláva človeka, tak to nie jev nejakých senzačných a mimoriadnychudalostiach, ale v bežných a každodennýchzáležitostiach či skutočnostiach. „Boh sa nám ozvepráve vtedy, keď to najmenej čakáme!“ - povedal.Záver sv. omše patril poďakovaniamorganizátorom a všetkým hosťom ivysokoškolákom za účasť (asi 500 mladých).Každý dostal Božie požehnanie na šťastlivú cestudomov i časopis Akademník. Po sv. omši som sarozlúčil s členmi našej super skupinky i s bratomTónom. Bolo mi ľúto, že odchádzam. Týmto saAkadem 2004 ukončil. Budúcoročný Akadem2005 sa uskutoční v Ružomberku v termíne 21.- 23. 10. 2005. Dúfam, že sa mi opäť podarízúčastniť sa ho.

Akadem mi dal veľa. Najviac ma oslovilospoločenstvo mladých a ich živý príklad maveľmi povzbudil. Myslím si, že sme spolu všetci,a súčasne i v našej skupinke, vytvorili nádhernéspoločenstvo lásky okolo Ježiša uprostred. Zdalosa mi, že tých mladých ľudí poznám už dlhéroky. Veľmi sme sa zblížili. Človek sa cítiluvoľnene, bol úprimný a otvorený. Chcelpočúvať i hovoriť. Prišiel som veľmi povzbudenýa viac zapálený po Kristovi, jednoducho viactúžiaci po jeho láske. Všetkým odporúčam zažiťtakúto skúsenosť živého spoločenstva s Bohoma mladými.

Ján KulanFoto: archív autora

| 31 |Boromeo 2004

[ Zo zahraničia ]

z miestnych slovenských rodín. KeďžeRumunsko je demokratickým štátom,náboženstvo v tejto krajine nie je potláčané.Práve naopak, každé vierovyznanie má právoslobodného verej-ného prejavu. V n i e k t o r ý c hsituáciách sip r e d s t a v i t e l i amiestnych cirkvipomáhajú. TunajšíSlováci si ucho-vávajú mnohétradičné zvyky.Každá obec másvoje partikulárnezvyky, ale existujúaj spoločné zvyky,medzi ktoré patriap r e d o v š e t k ý modpustové slávno-sti. Je to najlepšiapríležitosť, kedy saSlováci miestnychdedín môžu stret-núť. Toto stretaniezohráva podstatnúúlohu v budovanívzťahov a zároveňv pestovaní sloven-skej identity.

Vianočná tra-dícia Slovákovžijúcich v Rumun-sku siaha až dočias, keď sa Slováci prisťahovali na toto územie,to znamená na prelome 18. a 19. storočia.Takou je napríklad vianočná koleda Dorota.Korene tejto koledy pochádzajú z oblastí Kysúca Gemera, odkiaľ pochádzajú niektoré rodiny.Skupinu Dorota tvorí päť členov: kráľ, mladápani, Teofil, kat a čert.

Vianoce sú predovšetkým dni bez starostía strádaní. Pred Štedrým večerom sa statku,hydine, psom a ostatným zvieratám dáva chliebs cesnakom. Keďže aj dnes väčšina ľudí eštegazduje, štedrovečerný stôl vyzerá podľa

materiálnych zabezpečení konkrétnej rodiny. Tuuž nepôjdeme do detailov - našli by sme mnohépodobné prvky s vianočnými zvyklosťami naSlovensku. Veľmi známa je aj koleda Betlehem.

U týchto Slovákovmá zvláštnu históriu,lebo je to koledazložená viac-menejna lokálny spôsob.Má päť členov: anjel,boh, Fedor, Kuboa starý pastier, ktoríso sebou nesú betle-hem, čiže jasličkynimi pripravené.V ich speve jezachytený pastierskyživot, lebo obyva-teľstvo sa v minulostiživilo pastierstvom:

„... potratil somovce po betlehemskejhore,

nebudem ja na nichovce pásť,

ale pôjdem kone,voly krásť....“

Nový rok v sebezahŕňa tiež mnohozvykov, obyčajía tradícií. Napríklad„žena nesmie prísťako prvá do cudzieho

domu, lebo by priniesla so sebou nešťastie“.Pozoruhodné ešte je, že títo lúdia sa veľmi

dobre integrujú do rumunskej spoločnosti a súveľmi štedrí.

Anton Mercsak, RumunskoFoto: internet

| 32 |Boromeo 2004

[ O živote ]

Namiesto zimnej rozprávky

ako pes na pazderí. Nikdy sa svojej ženynespýtal, ako sa vyspala, o čom v noci snívala,ako prežila deň, čo ju trápi, či nie je unavená.Jeho manželka mu mohla byť ukradnutá.

Život ho vzal za slovo a jeho žena mu naozajbola ukradnutá. Odišla s iným. Ich dom zapadol

zvonku snehom a zvnútraprachom.

Mylne sa nazdával, že juniekedy miloval, keď jej posielalľúbostné listy, ale to nebolaa ani nemohla byť pravda, ležlož. Ak totiž niekoho naozajmáme radi, tak ho milujeme, ajkeby sa po rokoch staločokoľvek. V tomto zmysle jenezmysel, aby iba vtedy smemilovali, keď sa nám chce a keďmáme náladu. Keď ju teraznemal rád, tak ju nemal rádnikdy. Nevedel, že keď juprestal mať rád, nesmie sa jejodcudziť a opustiť ju, ale musísa naučiť znova ju mať rád, opäť

si ju zamilovať.„Plakala, keď od vás odchádzala?“ - spýtal

sa nemiestne miestny krčmár po tom, čo sadozvedel o čo ide.

„Ona nie,“ - znela lakonická odpoveďodchádzajúceho muža, ktorý až keď ho manželkaopustila, zistil, aká to bola výnimočná žena.

Stopy v snehu čoskoro zavial vietor. Krčmárbol posledný, kto ho videl. Vonku fúkal takýsilný vietor, akoby sa niekto obesil...

edinský krčmár v rokocha v hrubom svetri sa cezzamrznuté okno pozeral vonku,kde husto snežilo už dva dni,

celý víkend. Vonku bolo bielo ako v duši.A ticho. Len vietor v komíne si pískal svojskúmolovú melódiu.

Malý zvonček zavesenýnad vchodovými dverami dopohostinstva IV. cenovejskupiny zachrípnuto oznámil,že voľakto vošiel. Krčmár saveľmi potešil. Nestaral sa o to,kto sa to tu vlečie v takejfujavici, nevidel v pricho-diacom pocestného a tobôžnie človeka, svojimi očamividel iba zákazníka a svojímnosom cítil iba peniaze.

„Všimli ste si, ako vonkupekne sneží?“ - privítalhostinský otázkou mužastriasajúceho zo seba plnonapadnuvšieho snehu.

„Teraz v januári? To snáď nie je možné!“ -odvetil pocestný krčmárovi-samoukovi,amatérskemu čašníkovi, ktorý v momentepostavil tomu ostrému chlapíkovi na stôlobjednaný pohárik ostrého a pre istotu hneď ajcelú fľašu.

Kto bol ten neznámy nabrúsený chlapík?Svojho času to bol v dedine a blízkom okolísuverénny majster sveta. V čom? Bol to majstersveta v ničom, o ktorom každý vedel, že je točlovek, ktorý v krčme zasadne zásadne zavrchstôl. Doma sa však so ženou hádal preúplne zanedbateľné maličkosti. Nevedel saovládať, myslel iba na seba, na svoje dobroa pohodlie, len sa s novinami vyvaľoval v kresle

Branislav PolčaFoto: internet

| 33 |Boromeo 2004

[ Vyznanie ]

ájde sa niekto, kto by čítalMauriaca a nepožíval by k nemu

zvláštnu úctu, ktorú nemožnozaradiť? Niečo ako kult, ktorý nepotrebuje

realitu masovosti. Skláňajúca sa vďaka predumením, ktorá ostáva nevypovedaná.

Obdiv voči tomu, ktorý vstupuje do môjhosveta, ktorý nosí moje šaty a rozpráva mojimislovami. Možno to bolo len na chvíľu, možnosom si to uvedomil len raz, ale ten človek píše omne. Nikdy sme sa nestretli a predsa mirozumie. Venoval mi niekoľko strán svojichpoviedok, niekoľko riadkov, ktoré hovoriastručne a jasne, o čom zvykneme mlčať. Nahápravda. On rozumie a priamo o tom hovorí.Ako keby vložil moje srdce do svojich postáv,pôsobia tak ľudsky a skutočne. Ako keby sompózoval pred jeho očami, keď ma zaznačovalatramentom na papier. Génius.

Videl ma na pustatine, obkolesenéhoborovicovým hájom, popri ktorom kráčaosamelá Terézia, vystrašená a túžiaca po slobodev útulnej izbe Paríža. Splnil sa jej sen, abypochopila to príliš ľudské, že ľudia sa námstávajú znesiteľnými, len čo sme si istý, že ichdokážeme opustiť.

Za hájom tečie rieka, na jej brehu ležídomček z lístia dobre ukrytý v papradí, kde Yvesna malý moment začul volanie z neba, povolaniek novému životu, vyvolenie. Bežal somvystrašený ako bežal on, bránil sa tomu, malstrach zničiť predstavu o svojej vysnívanej víziidospelosti.

Na tvári mi poletoval úsmev, keď somv parku stretával Camille a Jacquesa. Vyrážaloz nich, že sa to stalo, otvorili srdcia. Vnímalsom tú radosť, každodennú a dočasnú ako ichláska, sladká letná láska, ktorú prežiliv Ousilanne. Uvedomoval som si vzácnosť tej

chvíle, tak ako on, ktorý sa pri nej neodvážilpohnúť, iba si vychutnával zvuky ichnajkrajšieho večera.

Stál som tam ako Peter, opodiaľ. Mysliac si,že som z každej dvojice ľudí ten, ktorý milujeväčšmi ako milujú mňa. Pochopil som, ako jeťažko kresťanovi nemyslieť si o sebe, že je lepšíod iných! Alebo ako sa často opája tým, že jeposledným z posledných a zároveň, že takýmtopoznaním pracuje na svojom duchovnompokroku. Ako veľmi nenávidel kresťanstvo,ktoré bolo iba maskou, šatom.

Všetky tie postavy, tak všedné a predsajedinečné. Tak ako človek. Zdalo sa mi, že častocítim iba ich bezcieľny smútok, tú nepochopenútieseň, ktorá kričí z každého jeho slova.A predsa som sa mýlil. Ukázal, že tí všetci bolidobrí, milosrdní a obetaví. Ale schopní aj zléhoskutku.

Ďakujem, pán Mauriac

pán Mauriac ďakujem

Vladimír ŠtefaničFoto: internet

| 34 |Boromeo 2004

[ Poviedka ]

a stole spali zoschnuté lupene,zápachom štipľavá voda vo vázea ovisnuté kvety túliace sa na

zaprášené dopisy. Vôbec ho to nedráždilo.Posadil sa na stoličku, prekrížil nohy

a nezaujato sa díval cez okno. Žiaden pevný bod,ten výjav za okennou tabuľou poznal naspamäť.Do seba hľadel viac ako do tajov zalesnenéhoúbočia, ktoré mu vykrojila obrazovka v stene.Zatvoril oči, aby sa tam vrátil znova.

Opadané lístie navodzovalo pocit, akobykráčal v záhrade plnej nebeských obláčikov.Vychutnával sikaždý novýkrok. Pomaly,n eun áh l en ea neustráchane.Bol to lenzačiatok, akásipredohra. Takkrásny večerbol predurčenýna tak príjemnéprvé dejstvo.

Zo stenykričali hodiny,stále rovnako,ani nahnevane,ani vľúdne.Akoby chvá-l e n k á r s k y ,naivne zdô-razňujúc, žemôžu žiť večne.

Na para-petu zosadol

vrabec, ako keby hľadal milosrdenstvo. Zaistesi už naň zvykol u susedov. Množstvodomčekov na nahých stromoch a vtáčích búdokrozvešaných na všetkých možných výbežkochbolo v okolí toľko, že ten útly tvor sa moholspokojne vyvaľovať každý deň v inom penzióne.Nie je nič jednoduchšie ako sa poddať vlastnejdôležitosti. Nakoniec, v jeho očiach to bol ibaúbohý vták, jeden z posledných z rodu. Alenechcel viac na to myslieť. Hnevalo ho, že sanechal rozptýliť takou hlúposťou.

Na chvíľu spomalil, až zastal. Uvedomil si,že v pokoji sa ten pocit páperia pod nohamistráca. Že cestou je iba tá cesta, kde počuť,ako sa rodia stopy.

Lístie pod jeho nohami šušťalo rovnako silnoako v súboji s vánkom, ktorý sa ho snažil odlepiťod zeme. Ale nie tam sa chcel vrátiť. Pretočillist.

Lavička bola opustená. Potešil sa a posadildo jej lona. Nad hlavou mu spievali hviezdy.

Potichu, sotva zazna-menával zmenu tónu,ale jeho pozornémusluchu neunikla tározprávková melódia,ktorá sa rodí iba v tichu.Sedel a čakal. Mesiacuprostred orchestrahviezd a on. Stvorenátrojica.

Kukučka. Akonenávidel tie nástennéhodiny. Už dávno byich bol spálil, navzdoryich pýche, ak by nebolijedinou spomienkou naotca, ktorého nikdynevidel. Ako veľminiekedy lipneme natých, ktorých poznámeiba z rozprávania, fotieka legendárnych príbe-hov. Nepoškvrnenéidoly, o ktorých počú-

Tej noci

Tej noci

| 35 |Boromeo 2004

vame, milujeme viac ako tých, ktorí počúvajúnás.

Vrabec sa strhol, zo dvakrát zatrepotalkrídlami a zmizol z obrazovky. Ten schátralýstroj porazil svieži život. Mechanický vták,nemysliaci a necítiaci, oklamal vrodený inštinktBožieho stvorenia. Chcel sa rozosmiať, aleuvedomil si, že aj ľuďom sa to stáva. Porazenívlastnými výtvormi.

Vzduch bol čistý, svieži a lahodný. Nevedelho prirovnať, ako keby mal s ním prvúa jedinečnú skúsenosť. Páčilo sa mu to, bola tonoc jedinečných skúseností. Zaklonil hlavu,privrel oči a počúval hviezdy...

Vstal a vytiahol ruky z vreciek. Nervóznesa prešiel ku dverám, otočil sa a spontánne sizačal hrýzť spodnú peru. Díval sa na stoličkuodsunutú od stola, snažil sa predstaviť si v jejobryse lavičku zasadenú do noci. Tú lavičku,tej noci.

Vždy to bolo rovnaké. Akoby niektopretrhol istiace lano, poškodil pásku alebo načierno pretrel všetky fotografie. Tak veľmi sachcel vrátiť. Obával sa, že to nebude fungovaťako už mnohokrát predtým, ale skúsil.

Vzduch bol čistý, svieži a lahodný. Nevedelho prirovnať, ako keby mal s ním prvúa jedinečnú skúsenosť. Páčilo sa mu to, bola tonoc jedinečných skúseností. Zaklonil hlavu,privrel oči a počúval hviezdy...

Prikryl si rukami tvár a skúšal to znovaa znova. Dvakrát, trikrát...

Unavene sa posadil do kresla pod oknom.Cítil, ako niečo pevne zviera v dlani, ktorúnemožno otvoriť. Pamätal, že raz sa to stalo,ten stisk povolil. Iba raz nazrel do tajomstvaležiaceho medzi prstami.

Pri všetkých tých pokusoch vedel, že tenraz bol zároveň posledný. Uvedomoval si, žePascalova noc sa neopakuje.

Z noci 23. na 24. novembra 1654 malPascal mystický zážitok Božej prítomnosti. Čosa skutočne stalo nevieme, ale v jeho životeto bola otrasná, svojim spôsobom vrcholnáskúsenosť. Na kúsku pergamenu si zapísalo nej slová, ktoré sa po jeho smrti našli zašitév podšívke jeho plášťa.

Bola to Pascalova noc.

OHEŇ

Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov,nie filozofov a učencov.

Istota. Istota. Radosť. Pokoj.Boh Ježiša Krista.

„Boha môjho a Boha vášho.“Tvoj Boh bude mojím Bohom.

Zabudnite na svet a na všetko mimo Boha.Možno ho nájsť len cestami, ktoré učí evanjelium.

Veľkosť ľudskej duše.Spravodlivý Otec, svet ťa nepoznal, ale ja som ťa

poznal.Radosť. Radosť. Slzy radosti.

Odlúčil som sa od neho. -„Opustili mňa, prameň živej vody.“

Bože môj, opustíš ma?Nechcem byť od neho nikdy odlúčený.

---To je večný život, aby poznali teba, jediného

pravého Boha.Boh je ten, ktorého si poslal: Ježiš Kristus.

Ježiš Kristus. -Ježiš Kristus. -

Od neho som sa odlúčil, ušiel som pred ním,zradil som ho a ukrižoval.

Nech nie som odlúčený od neho! -Možno ho nájsť cestami, ktoré učí evanjelium.

Zrieknutie úplné a sladké.

Úplná podvoľnosť Ježišovi Kristovi a môjmuspovedníkovi.

Večná radosť za jeden deň súženia na zemi.Nedaj mi zabudnúť na tvoje slová. Amen.

Vladimír Štefanič

[ Poviedka ]

| 36 |Boromeo 2004

Józef AugustynJózef Augustyna jeho knihy na

našom trhu

[ Predstavujeme ]

rčite ste už počuli mnohých ľudírozprávať o duchovných veciach,no nie všetci z nich vás dokázali

nadchnúť pre Božie veci. Či už preto, žerozprávali nezanietene, pomaly, dlho, alebo saich slová nezhodovali so životom. Preto stemožno veľakrát prichádzali na duchovné obnovyči cvičenia s nechuťou a obavami, čo nové sadozviete. Ale na druhej strane bola vaša radosťo to väčšia, ak exercitátor rozprával to, čímskutočne žije, čomu verí a čo aj vie povedaťpútavým spôsobom.

Keď sme sa dozvedeli, že k nám do seminárapríde na Duchovné cvičenia páter jezuita JózefAugustyn, pomyslel som si: „Zasa niekto, kto oduchovnom živote iba píše.“ A keď nadišiel čas,do kaplnky vošiel trochu smiešnou knísavouchôdzou asi stosedemdesiat centimetrov vysokýmuž v reverende a vo mne sa opäť prebudilimoje predsudky. No len čo zaznelo prvých párviet z jeho úst, vedel som, že som sa strachovalzbytočne. Jednoduchý, no pritom múdry človeka kňaz nám začal prednášať a odpovedať na našeotázky tak zaujímavo, že to snáď len máloktoočakával.

Páter Józef Augustyn sa narodil 31. marca1950 v poľských Olpinách. Vstúpil doSpoločnosti Ježišovej a v roku 1976 prijalkňazské svätenie. Pokračoval v teologickýchštúdiách na Gregoriánskej univerzite v Rímea v súčasnosti prednáša na Vysokej školefilozoficko-pedagogickej v Krakove. Známy jepredovšetkým ako exercitátor ignaciánskychduchovných cvičení a ako duchovný vodca. Jeautorom mnohých kníh a článkov. Vďaka nimje veľmi populárny nielen v Poľsku, ale ajv Čechách, na Slovensku, Ukrajine a inýchštátoch.

Keďže je odborníkom na spirituálnu teológiu,jeho diela sa zaoberajú najmä témami z tejtooblasti. Šesť kníh o duchovných cvičeniach podľametódy sv. Ignáca prechádza postupneduchovný život kresťana - otvorenie sa Božiemupôsobeniu, modlitba, rozjímanie a kontemplácianad textami Sv. Písma, ktorého centrom jeveľkonočné tajomstvo Kristovhozmŕtvychvstania. Tieto knihy sú hodnotné ajpráve preto, lebo vychádzajú z bohatýchskúseností ich autora.

Zaoberá sa tiež problémami hlbokointímnymi a zároveň celospoločenskými -problémami sexuality. Jednou z kníh na tútotému je Sexuální výchova v rodině a ve škole(Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří1998). Kniha, ako už hovorí aj jej názov, jeurčená pre rodičov a vychovávateľov.

Ako duchovný vodca sa otec Augustynstretol s veľkým množstvom ľudí, ktorí za nímprichádzali s rôznymi problémami. Aby smeneboli ukrátení o jeho postrehy, názorya riešenia, napísal knihy o záležitostiach, ako sú:

| 37 |Boromeo 2004

Božia vôľa v živote človeka, city, strach, prijatieseba, duchovné vedenie, priateľstvo, vzťahys rodičmi a mnohé iné. Kniha Křivda, odpuštění,smíření (Karmelitánské nakladatelství, KostelníVydří 2000) sa zaoberá riešením problémov,ktoré ľuďom spôsobil dávny pocit ublíženia,krivdy a s ktorým sa doteraz nevysporiadali.„Zatlačování pocitu křivdy do podvědomí vyvolávanéstrachem však problém neřeší, ale práve naopak -‚zapomenuté’ ublížení skrývané v podvědomí totižnepřestává na člověka destruktívne působit.“ Právepreto táto kniha. Páter Augustyn sa snaží ľuďomukázať, kedy a ako nám kto ubližuje, ako nástieto skúsenosti ovplyvňujú a čo robiť, aby smesa z týchto problémov dostali.

Špeciálnou kategóriou celej jeho tvorby súknihy o sviatosti zmierenia. Ako kňaz je jehopovinnosťou vysluhovať ľuďom túto sviatosť

a pomôcť im, aby prichádzali k nej čo najlepšiepripravení a bez strachu. Aby z nej mali radosť,akú zažil márnotratný syn po otcovom prijatí.Veľmi užitočnou knihou je Štvrťhodina úprimnosti(Dobrá kniha, Trnava 1998). Kniha, ktorá

osvetľuje metódu spytovania svedomia, hovorí,že nevyhnutným predpokladom pre správnespytovanie je túžba poznať seba samého: „Nechuťk poznávaniu seba samého najčastejšie vyplýva zostrachu pred sebou a pred tým všetkým, čo je v našomvnútri.“ Jednoducho a v stručnosti ukazuještruktúru spytovania svedomia podľa sv. Ignáca:ďakovanie Bohu za preukázané dobrodenia,prosba o milosť poznať hriechy, žiadať počet odsvojej duše, prosba o odpustenie a predsavzatiepolepšiť sa. Doplnená praktickými cvičeniamipo každej kapitole je ozajstnou pomôckouv duchovnom napredovaní.

Okrem týchto kníh vydal mnohé iné, ktorépútajú náš zrak v kníhkupectvách už niekoľkorokov. Takto sa páter Augustyn dostal dopovedomia ako exercitátor, vodca, ale ajspisovateľ. Čo je však dôležité, s čím by určitesúhlasil aj on sám, knihy nielen čítať, ale ich ajprenášať do každodenného života. Aby sme svojvzťah s Bohom žili a rozvíjali každým dňom a abyplatilo, že naše slová sa zhodujú s naším životom.

Ďalšie knihy, ktoré môžete nájsť na pultochnašich kníhkupectiev:

Vo vydavateľstve Dobrá kniha vyšliOtcovstvo; Boh, svet a my; Duchovné vedenie; Akosa zmieriť so životom; Terapia a pastorácia; Bolesťkrivdy, radosť odpustenia; Učiteľ, kde bývaš.

V Karmelitánskom nakladateľstve KostelníVydří vyšlo: Příprava na svátost smíření; Svátostsmíření; Kde jsi, Adame?; Dej mi napít; V jehoranách; Viděli jsme Pána; Zástupy žasli nad jehoučením; Hluboce zraneni, Cirkev a fenoménsexuílního zneužívaní; Sexualita v našem živote;Sexuální výchova v rodině a ve škole; Jak hledata nalézat Boží vůli; Deprese, city, strach; Umětpřijmout vlastní život; Kdo je můj blížní?; VedeniBohem; Být otcem; O otcovství s JózefemAugustynem; O přátelství s Józefem Augustynem;Modlitba a meditace.

Pavol Hrabovecký

[ Predstavujeme ]

| 38 |Boromeo 2004

[ Recenzia ]

Dvaja z nás sa nezávisle od seba vybralido kina. Videli rovnaký film, no vnímali horozdielne. A napísali o tom recenziu. V čomsa ich názory zhodujú a v čom sa líšia?

a Vianoce a Veľkú noc môžemeuž tradične v televízii zhliadnuť

filmy o Ježišovi. Na filmovomplátne to býva zriedkavejšie. Dlhé roky safilmový priemysel týmto námetom nezaoberal.Tento trend pretrhol Mel Gibson filmomUmučenie Krista, ktorý do kín zavítal na Veľkúnoc tohto roku. Mnohí boli skeptickí. Film bolpre nich kontroverzný hlavne pre svoju brutalitupri scénach bičovania či ukrižovania a bol tiežnapádaný pre svoj antisemitizmus. Avšak obavyz fiaska sa nepotvrdili a tešil sa veľkému úspechu,vysokej sledovanosti a samozrejme - obrovskémuzisku.

Koncom októbra do našich kín zavítal films názvom Evanjelium podľa Jána. Osobne sombol milo prekvapený, že po tak krátkom časesa objavuje ďalší film, ktorého hlavnou postavouje Ježiš Kristus. Vznikal priam súbežne sUmučením Krista, ktorý bol trhomuprednostnený, čo malo svoje opodstatnenie.Evanjelium malo premiéru na 28. medzinárodnomfilmovom festivale v Toronte. Stálo 17 miliónovkanadských dolárov a nakrúcalo sa jednak všpanielskych exteriéroch a v kanadskýchateliéroch. Ako to dopadlo?

Základným motívom je jedno z evanjelií,konkrétne to, ktoré stojí v názve. Film režiséraPhilipa Savillu ponúka takmer doslovnéprerozprávanie evanjeliového príbehu, ako námho zanechal apoštol Ján. Ide o prerozprávaniepríbehu, v ktorom je ústrednou postavourozprávač, ktorého síce nevidíme, jeho hlas nás

však sprevádza celým filmom. Začiatok jetotožný s Jánovým prológom („Na počiatku boloSlovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“)a koniec s epilógom („Keby sa to všetko malodopodrobna opísať, myslím, ani na celom svete bynebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo trebanapísať “).

Kto by v tomto filme hľadal dramatickústavbu, ostane podobne ako ja veľmi sklamaný.

Film: Evanjelium podľa Jána

Film: Evanjelium podľa Jána

| 39 |Boromeo 2004

[ Recenzia ]

Na prvý pohľad ide o kolosálny film, pretožerozpočet bol dosť vysoký a ak k tomupripočítame 75 hercov a okolo 2 500komparzistov, dostaneme celkom slušný počet.Na úspešný film je však potrebné niečo viac,ako len hercov či slušný rozpočet.

Ak sa mám vyjadriť k používaniu textu, nedámi nespomenúť niektoré vety, ktoré ma

nepríjemne prekvapili. Typickým príkladom jeJežišova fráza, ktorú používal až príliš často aktorá doslovne znie: „Hovorím vám pravdu.“Vysvitlo, že ide o výraz, ktorý my poznáme ako„Veru, veru hovorím vám.“ Nedalo mi to pokoj,až som nakoniec zistil, že základom pre scenársa stal preklad Biblie z roku 1966 pod názvomAmerican Bible Society’s News Translation Bible.Je to preklad do jednoduchej hovorovej

angličtiny, ktorý používajú hlavne protestantskécirkvi na americkom kontinente. Ich vplyv jecítiť aj v samotnom filme. Tvorcovia pritompropagovali presný opis evanjeliovýchskutočností.

Film je zasadený do nádhernej prírodnejscenérie, čo zvýrazňuje jeho emotívne čaro.Príjemne ma prekvapila najmä scénarozmnoženia chlebov a rýb. Naozaj, po vizuálnejstránke bolo krásne sledovať obrovské zástupy.Avšak ani tu sa autori nezachovali najlepšie,pretože spracovanie samotného zázraku vyznelosmiešne. Ježiš podával apoštolom vždy nové anové košíky, čo mi nepripadalo ako zázrak.Skôr to vyzeralo, akoby Ježiš zo zeme zdvíhalkoše, na ktoré kamera nebola zameraná.

Celkové stvárnenie Ježiša má kopecnedostatkov. Pripadalo mi chaotické. Na jednejstrane ho vidíme ako muža pokory, lásky,dobroty srdca, plného milosrdenstva a nadruhej strane pri scéne v chráme vystupuje skôrako nevyrovnaná osobnosť než ten, ktorý malzobrazovať spravodlivý hnev. V tejto scéneakoby hral úlohu posledného samuraja, ktorýbičoval peňazomencov jedna radosť.

Čo je horšie, autori sa pravdepodobnezámerne vyhýbali krutým scénam utrpeniaKrista. Tým film stráca autenticitu, o ktorej satak pochvalne vyjadrovali. Počas samotnéhobičovania je scéna znázornená ako pohľad naJežišov tieň, čo je len útekom pred zobrazenímskutočnosti. Aj pri samotnom ukrižovaní vidímelen malý kúsok utrpenia. Rany na rukách priukrižovaní nie je vidieť, pretože tam Ježišovi dalikúsky dreva a rany po bičovaní boli hneď zakrytéa schované pod purpurovým plášťom. Utrpenieposledných dní Kristovho života sa nesnažilozanechať v mysli diváka krvavé obrazy, aleposolstvo lásky a dobra, čo je dosť subjektívne,pokiaľ tu nejde o verné zobrazenie skutočnosti.

Ak hovoríme o chybách hercov, kapitolousamou o sebe sú vedľajší herci. Tí sú v mnohýchpasážach filmu len prikyvovačmi a miestami ešteukazujú prstami, čo pôsobí dosť nereálne avôbec to neprispieva k celkovému dobrémudojmu z filmu.

| 40 |Boromeo 2004

pre dnešného poslucháča, aby významnejasnejších výrazov bol pochopiteľný ihneď, byaž tak nevadila (napríklad „svetlo svieti v tmácha tmy ho nezhasli“ namiesto tradičného „neprijali“;„Hovorím vám pravdu“ namiesto „Veru, veruhovorím vám“). Horšie je, že samotný text hovorío veciach, ale omnoho viac vecí vôbecnespomína. A tu je priestor pre fantáziufilmových tvorcov, ktorí sa realizáciou tejto ichprvoradej úlohy, (čím mohli vytvoriť fascinujúcizážitok), ukázali ako neschopní. Scénazachycujúca Natanaela pod figovníkoma nadprirodzený vstup do jeho modlitby patrí kvydarenejším. Keď však pozorujete Ježiša, akosa pred umytím nôh Dvanástim vyzlečie dospodného prádla (text znie „vyzliekol si odev“,nepopieram), nemôžete sa zbaviť pocitu akejsiumelej prehnanosti v snahe zapôsobiť na diváka,no výsledkom je skôr odpor. Spomalený zábervynorenia sa Ježiša z Jordánu znázorňujúci krst(Jánovo evanjelium pokrstenie Ježiša nespomína!)s kvapkami vody stekajúcimi po jeho tvária vlasoch pôsobí gýčovo, že vám sa zdá, akobyste sledovali videoklip tínedžerskej hudobnejskupiny. Najväčšiu nedôveru voči producentomvzbudzuje prítomnosť Márie Magdalény priposlednej večeri, pri Ježišovej rozlúčkovej rečia modlitbe až po jeho zajatie. Niektorých apošto-lov si tu kamera nevšíma, ale na ňu upozorňujezámerne.

[ Recenzia ]

Keď to celé zhrnieme, tak napriek úctyhodnejtrojhodinovej dĺžke sa do filmu nezmestilomnoho postáv, príbehov, motívov, ktoré byohúrili náročného diváka. Ak budete očakávaťfilm, ktorý vás vovedie do väčšej hĺbky čiumeleckého spracovania, budete sklamaní.Niektorí tvrdia, že tu nejde ani tak o obraz,ktorý by sa vyžíval v sadizme a nehrozí mu asiani obvinenie z antisemitizmu, ale hlavne o zvuk,ktorý má divákovi zaujímavo podať Božie Slovo.Bavíme sa však o filme, ktorý väčšiu časť čerpáhlavne z obrazu a nie zo zvuku. Ak išlo autoromo zvuk, mali urobiť niečo iné.

Nie je ľahké objektívne posúdiť tento film,no moje stanovisko je jednoznačné. Rozhodnevám ho nemôžem odporúčať. Pamätajte však,že recenzia je subjektívny názor a ak sa tentofilm niekomu páči, je to jeho vec. Pre jehofanúšikov dávam do pozornosti, že autori užpracujú na novom filme s názvom Evanjeliumpodľa Marka. Či pôjde o kvalitný film alebo nie,nechajme sa prekvapiť.

Lukáš Nemčík

„Najlepší“ filmo Ježišovi

Moje hodnotenie filmu bude iba námatkové.Počas premietania som trikrát zaspal a odtridsiatej minúty do konca som zápasils nutkaním odísť z kina. Ale za lístok som zaplatilsto korún a za pukance a malinovku ďalšíchpäťdesiat. Nedokázal som opustiť svoje tvrdésedadlo, nádejal som sa, že film „naberie naobrátkach“. No stal sa opak. Každá minútatrávená prilepením mojich očí na plátnopotvrdzovala pravdivosť môjho prvého dojmu:Pozerám sa na brak.

Ako scenár filmu poslúžil doslovný prepisEvanjelia svätého Jána. Na to už upozorňovalareklamná kampaň. Skutočnosť, že originál textuevanjelia vo filme nahradila popularizovaná verzia

| 41 |Boromeo 2004

[ Recenzia ]

Evanjelim podľa Jána / The Gospel of John,Kanada /Veľká Británia, 2003, 180 min.Réžia: Philip SavilleScenár: John GoldsmithKamera: Miroslaw BaszakHudba: Jeff DannaHrajú: Henry Ian Cusick, Christopher Plummer,Stuart Bunce, Daniel Kash, Steven Russell

Herci vystupujúci vo filme sú našincoviúplne neznámi a mali takými aj zostať. Keď idetedo divadla na operu, odpustíte účinkujúcimstrohosť ich pohybov, statickosť, nevýraznosť.Musia v prvom rade spievať, to im nedovoľujeich rolu zahrať naplno a takisto nie každý (hocaj vynikajúci) operný spevák je aj dobrýmhercom. Nesťažujete sa, vychutnáte si jehospevácke umenie. No vytočí vás, keď detailnézábery na tváre aktérov vo filme odhaľujú ichmimickú a gestikulačnú bezradnosť.V niektorých chvíľach akoby napäto čakali,kedy režisér konečne zakričí „dobre, beriem!“.Ján Krstiteľ sa potom podobá nepodarenejvoskovej figuríne a Petra (a ďalších) by stenajradšej poslali na lekcie herectvak ochotníkom na dedinských divadlách.

Nemožno nekritizovať špeciálne efekty,ktorých je vo filme minimum, no pripomínajúdávno prekonané prežitky filmotvorbyprinajmenšom z pred vyše dvoch desaťročí. Pridnešných neobmedzených možnostiachdigitálneho čarovania (spomeňme lennajprevratnejšie diela - Pán prsteňov, Matrixa v našom kontexte Umučenie Krista) Ježišovokráčanie po mori,odvalenie kameňa naLazárovom hrobe čiruka zo studne po-dávajúca samaritán-ke vedro odhaľujú, žefilmári si zo všetkýchalternatív vybrali túnajlacnejšiu(!). Ideo ich ďalší pokus prinajnižších nákladochdosiahnuť čo najvyššízisk? Nekonečnéreklamné reláciea diskusie propa-gujúce štvor-DVD-ečko a spústu ďalšieho materiálu vynášajúcetento film na nebo Kristologickej kinematografie,ktoré som pred rokom zachytil na americkýchtelevíziách, to len potvrdzujú. No určite sa imnepodarí, čo dokázali mnohí jehopredchodcovia. Na film za zabudne. Nezostane

v mysliach ľudí, nebudú si ho nahrávať navideokazety a napaľovať na CD-ečka. Radšej siešte raz pozrú mnohé iné filmy o Ježišovi,z ktorých určite aj vy máte aspoň jeden vo svojejdomácej zbierke.

„Bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený prenaše neprávosti... jeho rany nás uzdravili.“ (Izaiáš,700 rokov pred Kristom) - týmto citátom začínaGibsonovo Umučenie. Tu som už mohol z kinaodísť, žiadna scéna neprekonala intenzitu tohtomomentu. Po skončení som pohnutý naozaj bol- pohnutý k relavitizovaniu obrazovéhospodobenia a siahnutí po origináli. A túto výzvuešte naliehavejšie vnímam po Evanjeliu podľa Jána.Lebo žiadnym filmom (ako tendenčnýma skresleným stvárnením Ježiša) do mňa Bohnevstúpi tak, ako čítaním Knihy, ktorá mi ležídoma na poličke. V tomto zmysle sa znajhoršieho filmu o živote Ježiša, aký somdoteraz videl, stal ten najlepší.

Peter FogašFoto: internet

| 42 |Boromeo 2004

B[ Na zamylenie ]

„Boh sa na našej slobode nikdy nedopustí násilia.“

Sv. Jana Františka de Chantal

zloba vystúpila pred neho, a tak dáva mestuposlednú šancu na nápravu. Už jeho meno( h e b r .„holubica“)naznačujejeho posla-nie - nositeľposolstva.

Jonášovisa všaknechce ísťdo mestaz n á m e h obezbožnosťoua krutosťou.Uveria ľudiatakému ká-zaniu? Niemálo proro-kov utrpelov ý s me c h ,pohŕdanie či prenasledovanie. Splní Pán to, čomu prikazuje ohlasovať? Nezľutuje sa náhodounad nimi? Nevyjde jeho proroctvo nazmar a onna posmech?

Prvá Jonášova odpoveď na Božiu výzvu

Boh povedal: „Vstaň, choď...!“ A Jonáš vstala išiel, ale presne opačným smerom. Útekomsa chce vyhnúť poslaniu, ktoré mu dal Boh.Lenže Boh nemá rád, keď človek uteká.Nevzdáva sa ho. Pre Jonáša má pripravenú

e pozoruhodné, ako bol Jonášovpríbeh populárny v staroveku a ako

to pretrváva až do dnešných dní.Dokonca sa Jonášovo meno spomína ajv Koráne a v islamských legendách. Čerpajú zneho nielen kresťania a Židia, ale aj moslimovia.Čo tak fascinuje ľudí na človeku, ktoréhoprehltla ryba? Určite to nebude len tento rozmer,ktorý nám pripomína skôr rozprávku pre deti.Čiastočným dôvodom môže byť, že je to príbeha ten sa zapamätá oveľa ľahšie než nejaképroroctvo, zoznam zákonov alebo rodokmeň.Poďme však hlbšie. Poďme a uvidíme človeka,ktorý sa považuje za ctiteľa Pána, no uteká predním. Na jednej strane mu verí, na druhej aniveľmi nie. Chce robiť, čo od neho Pán žiada, avlastne to robiť vôbec nechce. Vstúpme dohĺbky Božieho slova, kde uvidíme typickéhočloveka, plného bojov s Bohom a so sebousamým - človeka možno podobného nám.

Povolanie Jonáša za proroka

Keď vezmeme do rúk Knihu proroka Jonáša,už v treťom verši cítime rozpor medzi tým, čochce Boh a čo chce Jonáš. Tentoraz si totižBoh povolal muža, ktorého v knihe nikdynenájdeme s označením „prorok“. Boh zasahujedo jeho života, lebo on môže so svojimposolstvom poslať kohokoľvek, akokoľvek akedykoľvek. Každý je použiteľný, ale až Božieslovo z človeka (a z Jonáša) robí proroka. Bohho posiela, aby mestu Ninive zvestoval, že jeho

Božie povolaniev šľapajach proroka Jonáša

| 43 |Boromeo 2004

dôležitú úlohu, na ktorú ten odpovedá akodokonalý sebec. Keď sa dostal na loď, zišiel dojej vnútra a zaspal. Spal dokonca aj uprostredvšeobecného zmätku, ktorý zavládol, keď sa namori strhla búrka a námorníci sa krvopotneusilovali zachrániť seba i loď. Kapitánovi záležalona každom človekovi na palube a tak prichádzaaj k Jonášovi a budí ho. „Čože, ty spíš? Vstaň avolaj k svojmu Bohu, azda si Boh spomenie na nása nezahynieme.“ Tieto slová mu musia nepríjemnepripomínať situáciu, z ktorej uteká. Pretožepodobnými slovami ho Boh posielal do Ninive.Avšak on sa nemôže modliť a volať k Bohu, odktorého uteká.

Lós všetko prezradil! Padol na Jonáša a tensa priznáva, že uteká spred Pána. Aspoň pred

nimi máš a n c uvyznať, žeje „ctiteľPána“. NepochopilBoží plán.Boh mutotiž aj cezbúrku dávanajavo, že sním počíta.Jonáš pri-chádza sriešením nau t í š e n i ebúrky, ktoréprestrašiloaj poha-

nov: „Chyťte ma a hoďte do mora...“ Utopte ma!Námorníci ho však chcú vrátiť Bohu živého.Vedia, že Boh svojim hnevom stíhaneposlušného proroka. Oni nechcú byť ešteviac potrestaní za nevinnú krv, to Boh určiteod nich nežiada. Jonáš sa nevedomky(!) stávanástrojom na obrátenie všetkých mužov napalube. „Prinútil“ ich volať k Bohu: „Ach, Pane,nech nezahynieme pre život tohto človeka.“ Potomho hodili do mora a more sa hneď utíšilo. Av tom momente sa stretli s Bohom.

Jonášova modlitba - druhá odpoveď?

„Pán priviedol veľkú rybu, aby pohltila Jonáša;a Jonáš bol vo vnútri ryby tri dni.“ Ryba ho prehltlaa tak sa zachránil. On sám určite hneď odzačiatku nemal dojem, že je zachránený. Ale čorobí? Čo hovorí? Ako odpovedá Bohu teraz?„Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi a vyslyšal ma,z lona podsvetia som kričal, počul môj hlas. Hodilsi ma do priepasti, do hlbín mora...“ Aj keď hoBoh do mora nehodil, ale skočil sám a v určitomzmysle je konečne ďaleko od Boha a môže byťspokojný, že mu konečne ušiel, Jonáš spokojnýnie je. Nechcel byť v Božej blízkosti a terazzakúša, čo znamená byť od neho vzdialený. Tusi spomína na toho, ktorého opustil a úpenlivok nemu volá. Hlboké poznanie svojho hriechusa zhoduje s objavením a spoznaním Boha.Dočká sa nečakaného: jeho prosba sa dotklaBožieho srdca. Stratené spoločenstvo s Bohomje obnovené. Záverečné slová „u Pána je spása“vyjadrujú ústrednú myšlienku proroctva, ktorúcelý dej rozvíja. „I prikázal Boh rybe a vydalaJonáša na suchú zem.“ Dielo záchrany jedokončené - zatiaľ len Jonášovej záchrany. Pánje však nielen Jonášovým záchrancom aleSpasiteľom celého sveta.

Tretia odpoveď - Jonáš v Ninive

Pán prehovoril druhýkrát: „Vstaň, choď doveľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti japoviem!“ Tentoraz Jonáš počúvol. Dostáva ťažšiuúlohu ako bola tá, pred ktorou ušiel. Prvý razmal len vyniesť ortieľ (volať proti mestu), terazmá prechádzať mestom a kázať v ňom (volaťk mestu). Už sa nevzpiera, prešiel Božou školoua ide tam, kde Boh prikazuje. Nemusí sa báťvstúpiť do veľkého mesta, lebo vie, že Boh homá v moci podobne ako rybu.

Ako kázal Pánov prorok? “Ešte štyridsať dnía Ninive bude rozvrátené!“ Písmo do jednej vetyvkladá celé jeho kázanie. Kvôli tejto vete sa toľkovzpieral, kvôli nej zažil na vlastnej koži školuposlušnosti Bohu. Avšak táto veta a hlavne to,že ju vzali hneď na prvýkrát vážne, ich všetkýchzachránila pred zničením. Uverili Bohu. Sú si

[ Na zamylenie ]

| 44 |Boromeo 2004

vedomí toho, že jediná záchrana pre nich jeBožia milosť. „Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmilujesa... A Boh sa zmiloval.“

Jonáš sa mohol radovať z účinku svojhokázania: celé mesto konalo pokánie a Boh imodpustil. On však videl iba jedno: Boh nesplnil,čo ohlásil. Zvesť vyzerala ako klamstvo. Vyčítateda Bohu jeho milosrdenstvo a zľutovanie. „Veďsom vedel, že si láskavý a milosrdný Boh, trpezlivý aveľký v zľutovaní a zmilúvaš sa nad nešťastím.“ Ikeď sám zakúsil milosrdenstvo, je nahnevaný,že jeho slová Boh nevzal doslovne. Iným neprajetoto zmilovanie. Znova saukazuje ako sebec, ktorému nainých nezáleží, len aby on bolspokojný. Prichádza s riešenímpodobným tomu na lodi.„Teraz však, Pane odním odomňa moju dušu, lebo mi je lepšiezomrieť než žiť.“ Hlavne nechnevidí, že Boh je aj k inýmdobrý. Nesmierne Božiezmilovanie sa mu stávapohoršením. Stráca zmyselživota. Praje si smrť. AvšakBoh ho chce naučiť, že jepripravený dokonca nesplniťsvoje slovo, odporovať mu, atak aj svojmu prorokovi, abyumožnil zvíťaziť milosrdenstvua odpusteniu.

Božia odpoveď na Jonášov hnev

Boh reaguje tak, že mu dáva otázku nazamyslenie a na sebapoznanie. „Azda sa právomhneváš?“ Jonáš neodpovedá, ale znova uteká,tento krát za mesto, aby videl, čo sa v mestestane. „Boh rozkázal ricínovému kru a ten vyrástolnad Jonášom a urobil mu nad hlavou tieň, aby hooslobodil od nepríjemnosti... Na druhý deň...rozkázal Boh červíku a on zranil ricínus, takževyschol... rozkázal Boh horúcemu východnému vetrua slnce pražilo Jonášovi na hlavu, že omdlieval aduša si mu žiadala umrieť.“ Boh chce zbaviťproroka jeho zloby. Teraz má Boh proroka,kde ho chce mať. Ak je Jonášovi ľúto

uschnutého kríka, ako by nemalo byť Bohu ľútojeho tvorov, diel jeho rúk? „A ja sa nemámzľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom jeviac než stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovaťmedzi pravicou a ľavicou?“

Záver knihy musí byť záverom osobným

Otázka, ktorou kniha končí, núti človekak osobnému rozhodnutiu nasledovať Božiu láskuvo viere, že milosrdenstvo a odpustenie sú viacako spravodlivý hnev. Jediné možné útočište

v tomto svete je milosrdenstvonášho Stvoriteľa a jeho„pohoršujúca“ láska vočivšetkým.

Boh neznásilňuje našuslobodu. Stále máme možnosťodpovedať Bohu na jeho plánspásy aj negatívne. Je Pánomľudského života, no rešpektujenaše slobodné rozhodnutie. Ajpo negatívnej odpovedi dávastále šancu znova začať a znovauvažovať, rozhodnúť sa a zvoliťsi to, čo človek uzná zavhodné. Nezrieka sa človekaa stále s ním počíta. Škola,ktorou prešiel Jonáš, určitenebola najpríjemnejšia ale o topoučnejšia pre nás.

Som slobodná! Mámmožnosť vždy sa slobodne rozhodnúť. Viem, žeaj na mne sa doslova vyplnilo slovo: „povediemťa, kam nechceš!“ Boh pre mňa často vybralniečo iné, ako by som si vybrala sama. Vedelasom, že keď chcem byť šťastná a keď mám robiťto, čo odo mňa chce on, musím si slobodnevybrať to, čo nechcem.

Úžasné! Prišla som na to, v čom (aleboradšej: V KOM) je moja sloboda. Je ňou Boh,ktorý si ma vo svojej slobode povolal k životua to k životu s Ním. V Bohu a v dôvere, že mavedie sám, ale aj cez iných - V BOHU JE MOJASLOBODA!

S. Františka Čačková, OSFFoto: internet

[ Na zamylenie ]

| 45 |Boromeo 2004

[ Súťaž ]

atď. (Boli by ste prekvapení, koľko toho máme.)Nedostaneme sa ďalej, kým nepredostrieme,

kam tým všetkým smerujeme - dokážetetakýchto viet vymyslieť viac? A niečo, čo smeešte my nevymysleli? Samozrejme nechceme odvás, aby ste to skúšali na školách počas hodínnáboženskej výchovy alebo v kostole počasnedeľných kázni, ukrytí niekde za oltárom a užvôbec nie, aby sa tým zapodieval nejaký mladýchirurg počas operácie slepého čreva.

A tak týmto redakcia Boromea vyhlasujesúťaž o najviac (čo do množstva)a o najoriginálnejšie (čo do nápadu) holéa rozvité slovné spojenia, ktoré pri čítaní spreduaj od konca budú dávať ten istý význam. Navyžrebovaných šťastlivcov (ak budú aspoňdvaja?!) čakajú hodnotné vecné ceny. Tak tedauž len chuť, snahu, trpezlivosť a prvé úspechysa dostavia (veríme, že sa s nimi podelíte).

Nečakajte ale, že počas jedného sedenia (vmiestnosti, kde aj králi chodia pešo) vytvorítetucet súvetí, dokonca krátku poviedku. Pomaly,chce to trpezlivosť, aby z holých viet (IVOLOVÍ) vznikli časom rozvitejšie (DEVE NARANDE BEDNÁRA NEVEĎ). A možnoniekto časom dokáže aj rýmovačku?

DA

RM

O SO

M RÁ

DB

ER H

O PA

NE N

A PO

HR

EBI SO

B M

AT

EJ JE TA

M B

OSÍ

JAČ A LEJ NA ANJELA ČAJ!

JA SNOB MÁM BONSAJ

KUNA, NEDUS V SUDE NANUK

Pravidlá a naša adresa je jasná, cenypolojasné a vaše príspevky zatiaľ úplne utajené.Takže čakáme, čmárajte a bavte sa!

Kňazský seminárHlavná 91042 03 Košice

heslo: „Súťaž“

boromeo@ktfke.sk

Správne odpovede nám zašlite do koncajanuára na známu adresu:

Alebo mailujte a čokoľvek píšte na:

Vaša redakcia

i libor i samo to potom asi robili

rvá z vašich otázok by mohlaznieť: Kto je Libor a kto Samo?

Odpovede nieto. Druhá, rovnakokonkrétna, ale o nič lepšia, by znela: Čo robili?Aj tento krát odpoveď na vecnú otázku nie jedôležitá pre náš nasledujúci záver. Aká je tedatá správna? Ani Libor, ani Samo, dokonca aniich činnosť, nevediac po čom a či vôbec - tovšetko je nepodstatné. Ale skúste si prečítaťnadpis ešte raz a pomaly. Dáva to nejaký zmysel?Iste, ale utajený, kým si to neprečítate odzadu.Zhodné poradie hlások a samohlások, ktorérovnako pri čítaní spredu a zozadu dávajú tenistý zmysel. (Aby nejaký ten zmysel dávali jedôležité.)

Ak by sa teda článok volal JELEŇOVIPIVO NELEJ! alebo KOBYLA MÁ MALÝBOK, vôbec by nešlo ani o jeleňa, ani o pivoalebo o bok kobyly. Znova skúste čítať odzadu,aby to dávalo rovnaký zmysel ako spredu. Zdása to jednoduché?

Ale aby sme všetko ozrejmili: nie je to žiadneťahanie za fúzy (ZÚFALÁ MALA FÚZ) a aninejaká populárna rubrika prevzatá zozahraničných časopisov bohoslovcov. Je to akásiforma hry (možno detinská a dosť prihlúpa nato,aby sme ju priradili k vizitke bohoslovca),spojená s cibrením logiky, dôvtipu a možno ažkombinatoriky (tu nechceme uraziť tých, ktorítomuto slovu rozumejú a v tejto oblasti pracujú).Vzniklo to spontánne, kedy jediný príkladtakejto obojstrannej vety spôsobil túžbu poďalších a ďalších a... A dnes? Ponúkame nejakétie príklady:

| 46 |Boromeo 2004

[ Za okrajom ]

Výroky „cirkevných otcov“1. Profesor: „Koľkým sa zdá, že tomu rozumejú?“

Študent: „Mne sa ZDÁ.“(na hodine filozofie o apriori a aposteriori a ďalších veciach, ktorým nikto nerozumie)

2. „Až raz vstanem zo sna, udriem tvoju tvár, Pane.“(budiš mu odpustené, chudák, nevie, čo hovorí)

3. P: „Aj rastlina aj človek občas vegetujú.“Š: „Ja furt.“

(chce tým povedať, že je viac než človek alebo čo?)

4. „Chodili ste na socialistické základné školy?“(vyučujúcemu vadilo vstávanie študentov ako pozdrav na začiatku hodiny)

5. P: „Zoberiete si sako, kravatu, učešete sa a hneď vyzeráte inteligentne.“Š: „To aj vy...“

(alebo kto do teba kameňom, ty do neho ešte väčším)

6. P: „Čo je pravda?“Š: „Ja som cesta, pravda a život.“P: „Ty?“

(áno, hľadanie pravdy je najväčšia zábava)

7. „Dva zákony na dedine:1. ta tu taky zvyk2. ta tu nigda tak nebulo.“

(a hor sa do pastorácie, vy vševedi)

8. „Hebrejčina sa číta sprava doľava. Pripomínam to, lebo bola Veľká noc.“(keď je tak, dobre je; horšie by bolo, ak by ani táto pripomienka nepomohla)

9. „Teraz to bude ťažké na pochopenie. To nikdy nepochopíte. Ani ja.“(profesor filozofie je konečne úprimný)

10. P: „Čo stvoril Boh?“Š: „Všetko.“P: „Vy ste tu chorí na všeobecnosť.“

(profesor určuje diagnózu študentov, ktorí nevedia nič a nazdávajú sa, že všetko)

11. „Prídem na izbu bohoslovcov, uvidím ich študovať, pochválim ich. Science fiction?“(aj o tom je práca prefekta)

12. „Tomáš Akvinský by sa zdesil a trafilo by ho, keby zistil, že na teologickejfakulte pribudli toalety pre ženy a bar na kávu.“

(vyučujúci skrýva svoju reakciu na novoty na teologickej fakulte za vyššiu šaržu)

Zozbierali tí, o ktorých sa nehovorí

| 47 |Boromeo 2004

Námet a kresby:Pavol Eliaš

„Výlet bohoslovcov urobil na prírodu aokolie obrovský dojem...“

„Za�atý hriešnik“

„K¾úèový hráè“

„Ve¾prepošt“

„Dovo¾te mi pri tejto príležitoti pripomenú�zbierku na opravu kostolnej strechy“

„Zbierka na opravu kostolného zvona prišlapre nášho kostolníka príliš neskoro“

[ Za okrajom ]