CELEX_32006L0042_SK_TXT

SMERNICA EURPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/42/ES

zo 17. mja 2006

o strojovch zariadeniach a o zmene a doplnen smernice 95/16/ES (prepracovan znenie)

(Text s vznamom pre EHP)

EURPSKY PARLAMENT A RADA EURPSKEJ NIE,

so zreteom na Zmluvu o zaloen Eurpskeho spoloenstva,a najm na jej lnok 95,

so zreteom na nvrh Komisie (1),

so zreteom na stanovisko Eurpskeho hospodrskehoa socilneho vboru (2),

konajc v slade s postupom ustanovenm v lnku 251zmluvy (3),

kee:

(1) Smernica Eurpskeho parlamentu a Rady 98/37/ESz 22. jna 1998 o aproximcii prvnych predpisov len-skch ttov tkajcich sa strojovch zariaden (4) kodifi-kovala smernicu 89/392/EHS (5). Kee smernica98/37/ES je v sasnosti predmetom novch podstat-nch zmien a doplnen, je iaduce, aby sa v zujmejasnosti prepracovala.

(2) Odvetvie strojovch zariaden je dleitou sasou stro-jrskeho priemyslu a je jednou z hlavnch priemysel-nch opr hospodrstva Spoloenstva. Socilne nkladyna vek poet razov spsobench priamo pouvanmstrojovch zariaden je mon zni bezpenmnvrhom a kontrukciou strojovch zariaden a sprvnouintalciou a drbou.

(3) lensk tty s zodpovedn za to, aby na svojom zemzabezpeili ochranu zdravia a bezpenos osb, a tonajm pracovnkov a spotrebiteov a tam, kde je tovhodn, aj domcich zvierat a tovaru, predovetkmvzhadom na rizik vyplvajce z pouvania strojovchzariaden.

(4) Na ely zabezpeenia prvnej istoty uvateov by samal rozsah psobnosti tejto smernice a pojmy svisiaces jej uplatovanm vymedzi o mono najpresnejie.

(5) Povinn ustanovenia lenskch ttov vzahujce sa nastaveniskov vahy uren na zdvhanie osb aleboosb a tovaru, ktor asto dopaj de facto povinntechnick pecifikcie a/alebo nepovinn normy,nemusia nevyhnutne vies k odlinm mieram bezpe-nosti a ochrany zdravia, avak z dvodu svojej rozdiel-nosti tvoria prekky obchodovania v rmci Spoloen-stva. Vntrottne systmy posudzovania zhodya certifikcie tchto strojovch zariaden sa okrem tohoznane lia. Je preto iaduce nevyluova z rozsahupsobnosti tejto smernice staveniskov vahy uren nazdvhanie osb alebo osb a tovaru.

(6) Z rozsahu psobnosti tejto smernice je vhodn vylizbrane, vrtane strelnch zbran, ktor s upravensmernicou Rady 91/477/EHS z 18. jna 1991 o kontrolezskavania a vlastnenia zbran (6); toto vylenie strel-nch zbran by sa nemalo vzahova na run upevo-vacie strojov zariadenia s vbunou nplou alebo innrazov strojov zariadenia uren len na priemyselnalebo technick ely. Je potrebn stanovi prechodnopatrenia, ktor lenskm ttom umonia schvaovauvedenie na trh a do prevdzky takch strojovch zaria-den, ktor boli vyroben v slade s vntrottnymi usta-noveniami platnmi a innmi v ase prijatia tejtosmernice, vrtane ustanoven o vykonvan Dohovoruz 1. jla 1969 o vzjomnom uznvan skobnchznaiek runch zbran. Takto prechodn opatreniataktie umonia eurpskym organizcim pre normali-zciu vypracova normy zabezpeujce rove bezpe-nosti poda stavu vedy a techniky.

(7) Tto smernica sa nevzahuje na zdvhanie osbpomocou zariaden, ktor nie s uren na zdvhanieosb. Tto skutonos vak nem vplyv na prvo len-skch ttov prija v slade so zmluvou vntrottneopatrenia tkajce sa takchto strojov na ely vykon-vania smernice Rady 89/655/EHS z 30. novembra 1989o minimlnych poiadavkch na bezpenos a ochranuzdravia pri pouvan pracovnch zariaden pracovnkmipri prci (druh samostatn smernica v zmysle lnku 16ods. 1 smernice 89/391/EHS) (7).

9.6.2006L 157/24 radn vestnk Eurpskej nieSK

(1) . v. ES C 154 E, 29.5.2001, s. 164.(2) . v. ES C 311, 7.11.2001, s. 1.(3) Stanovisko Eurpskeho parlamentu zo 4. jla 2002 (. v. E

C 271 E, 12.11.2003, s. 491), spolon pozcia Rady z 18. jla2005 (. v. E C 251 E, 11.10.2005, s. 1) a pozcia Eurpskehoparlamentu z 15. decembra 2005 (zatia neuverejnen v radnomvestnku). Rozhodnutie Rady z 25. aprla 2006.

(4) . v. ES L 207, 23.7.1998, s. 1. Smernica zmenen a doplnensmernicou 98/79/ES (. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1).

(5) Smernica Rady 89/392/EHS zo 14. jna 1989 o aproximcii prv-nych predpisov lenskch ttov tkajcich sa strojovch zariaden(. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 9).

(6) . v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51.(7) . v. ES L 393, 30.12.1989, s. 13. Smernica naposledy zmenen

a doplnen smernicou Eurpskeho parlamentu a Rady 2001/45/ES(. v. ES L 195, 19.7.2001, s. 46).

(8) V prpade ponohospodrskych a lesnch traktorov by saustanovenia tejto smernice o rizikch, na ktor sav sasnosti nevzahuje smernica Eurpskeho parla-mentu a Rady 2003/37/ES z 26. mja 2003 o typovomschvlen ponohospodrskych alebo lesnch traktorov,ich prpojnch vozidiel a ahanch vymenitenchstrojov, spolu s ich systmami, komponentmia samostatnmi technickmi jednotkami (1), nemaliuplatova, ak sa na tieto rizik vzahuje smernica2003/37/ES.

(9) Trhov dozor je nevyhnutn nstroj, pretoe zabezpe-uje sprvne a jednotn uplatovanie smernc. Je pretopotrebn vytvori prvny rmec, v ktorom me byharmonizovane vykonvan.

(10) lensk tty s zodpovedn za zabezpeenie toho, abysa na ich zem inne presadzovalo dodriavanie tejtosmernice a aby sa v slade s jej ustanoveniami pokiamono o najviac zvila bezpenos predmetnch stro-jovch zariaden. lensk tty by mali zabezpei kapa-city na vykonvanie innho trhovho dozoru, priomzohadnia usmernenia vypracovan Komisiou s cieomdosiahnu sprvne a jednotn uplatovanie tejto smer-nice.

(11) V kontexte trhovho dozoru by sa malo jasne rozliovamedzi nmietkami voi harmonizovanej norme, nazklade ktorej sa predpoklad zhoda strojovho zaria-denia, a ochrannm opatrenm, ktor sa vzahuje nastrojov zariadenie.

(12) Uvedenie strojovho zariadenia do prevdzky v zmysletejto smernice sa me vzahova iba na pouitie samot-nho strojovho zariadenia na jeho zaman el alebona el, ktor mono rozumne predpoklada. To nevylu-uje urenie podmienok vonkajieho pouvania strojo-vho zariadenia za predpokladu, e tieto podmienkynebud vyadova pravu strojovho zariadeniaspsobom, ktor nie je uveden v tejto smernici.

(13) Taktie je potrebn upravi vhodn mechanizmusumoujci prijatie osobitnch opatren na rovniSpoloenstva, ktor by vyadovali od lenskch ttovzkaz alebo obmedzenie uvedenia na trh uritch typovstrojovch zariaden, ktor predstavuj rovnak rizikpre zdravie a bezpenos osb v dsledku nedostatkovv prslunch harmonizovanch normch alebo nazklade technickch vlastnost strojovch zariaden,alebo podriadi tak strojov zariadenia osobitnmpodmienkam. S cieom zabezpei vhodn posdeniepotreby takchto opatren by mali by prijman Komi-siou za pomoci vboru v zmysle konzultci s lenskmittmi a inmi zastnenmi stranami. Kee taktoopatrenia sa nevzahuj priamo na hospodrskychprevdzkovateov, lensk tty by mali prija vetkypotrebn opatrenia na ich vykonanie.

(14) Mali by sa dodriava zkladn poiadavky na bezpe-nos a ochranu zdravia, aby sa zabezpeilo, e strojovzariadenia s bezpen; tieto poiadavky by sa maliuplatova so zohadnenm stavu vedy a techniky v asekontrukcie strojovho zariadenia a so zohadnenmtechnickch a ekonomickch poiadaviek.

(15) V prpade, e strojov zariadenie me pouva spotre-bite, to znamen, e nejde o profesionlnu obsluhu,vrobca by mal zohadni tto skutonos pri nvrhua kontrukcii. To ist plat, ak sa stroj bene pouva naposkytovanie sluby pre spotrebitea.

(16) Hoci sa poiadavky tejto smernice nevzahuj naiastone skompletizovan strojov zariadenia v celomrozsahu, je napriek tomu dleit zabezpei, aby savypecifikovanm postupom zaruoval von pohybtchto strojovch zariaden.

(17) Na obchodnch vetrhoch, vstavch a podobne by maloby mon vystavova strojov zariadenia, ktornespaj poiadavky tejto smernice. Zujemcovia byvak mali by riadne informovan o tom, e dan stro-jov zariadenia nie s v zhode, a o tom, e v tomto staveich nemono kpi.

(18) Tto smernica definuje iba zkladn veobecn poia-davky na bezpenos a ochranu zdravia, doplneno urit poet pecifickejch poiadaviek pre uit kate-grie strojovch zariaden. Aby sa pomohlo vrobcompri preukazovan zhody s tmito zkladnmi poiadav-kami a aby sa umonilo overi zhodu so zkladnmipoiadavkami, je iaduce ma na rovni Spoloenstvaharmonizovan normy tkajce sa predchdzania rizk,ktor vyplvaj z nvrhu a kontrukcie strojovch zaria-den. Tieto normy pripravuj skromnoprvne subjektya mali by si uchova svoj nezvzn charakter.

(19) Vzhadom na charakter rizk, s ktormi jespojen pouvanie strojovch zariaden, na ktor savzahuje tto smernica, mali by sa stanovi postupyposudzovania zhody so zkladnmi poiadavkami nabezpenos a ochranu zdravia. Tieto postupy by sa malivypracova so zreteom na mieru nebezpeenstva spo-vajceho v danom strojovom zariaden. Kad kategriastrojovch zariaden by teda mala ma prslun postup,ktor je v slade s rozhodnutm Rady 93/465/EHSz 22. jla 1993 o moduloch pouvanch v technickchzoslaovacch smerniciach pre rozlin fzy procesuposudzovania zhody a pravidl pre umiestovaniea pouvanie oznaenia CE zhody, ktor sa majpoui v smerniciach o technickej harmonizcii (2), bercdo vahy charakter overenia potrebnho pre tak stro-jov zariadenia.

9.6.2006 L 157/25radn vestnk Eurpskej nieSK

(1) . v. E L 171, 9.7.2003, s. 1. Smernica naposledy zmenena doplnen smernicou Komisie 2005/67/ES (. v. E L 273,19.10.2005, s. 17). (2) . v. ES L 220, 30.8.1993, s. 23.

(20) Vrobcovia by si mali zachova pln zodpovednos zapotvrdenie zhody svojich strojovch zariadens ustanoveniami tejto smernice. Pri niektorch druhochstrojovch zariaden s vym rizikovm faktorom jevak iaduci prsnej certifikan postup.

(21) Oznaenie CE by sa malo plne uznva ako jedin ozna-enie, ktor zaruuje zhodu strojovho zariadenias poiadavkami tejto smernice. Vetky in oznaenia,ktor by mohli uvies tretie strany do omylu ohadomvznamu alebo formtu oznaenia CE, alebo oboch, bymali by zakzan.

(22) S cieom zabezpei rovnocennos oznaenia CEs oznaenm vrobcu je dleit, aby sa tieto oznaeniaupevovali rovnakm spsobom. Aby sa zabrnilozmene akhokovek oznaenia CE, ktor sa meobjavi na uritch komponentoch, a oznaenia CE,ktor sa tka strojovho zariadenia ako celku, je dleit,aby sa oznaenie CE pre strojov zariadenia umiesto-valo pozd mena osoby, ktor je za zodpovedn, iekonkrtne vrobcu alebo jeho splnomocnenca.

(23) Vrobca alebo jeho splnomocnenec by mal taktiezabezpei vykonanie posdenia rizk pre strojov zaria-denie, ktor plnuje uvies na trh. Na tieto ely by malstanovi zkladn poiadavky na bezpenos a ochranuzdravia vzahujce sa na jeho strojov zariadenie, prektor mus prija opatrenia.

(24) Podstatn je, aby vrobca alebo jeho splnomocnenecusaden v Spoloenstve, ete predtm, ne vyd ESvyhlsenie o zhode, zostavil sbor technickej kon-truknej dokumentcie. Nie je vak nevyhnutn, abybola cel dokumentcia trvale fyzicky k dispozcii, alemus by poskytnut na poiadanie. Nemus obsahovapodrobn plny iastkovch zostv pouvanch privrobe strojovho zariadenia, pokia ich znalos nie jenevyhnutn pre posudzovanie zhody so zkladnmipoiadavkami na ochranu zdravia a bezpenos.

(25) Adresti akchkovek rozhodnut prijatch poda tejtosmernice by mali by informovan o dvodoch vydaniatakhoto rozhodnutia a o opravnch prostriedkoch,ktor maj k dispozcii.

(26) lensk tty by mali stanovi sankcie za poruenie usta-noven tejto smernice. Tieto sankcie by mali by inn,primeran a odrdzajce.

(27) Uplatovanie tejto smernice na urit poet strojov ure-nch na zdvhanie osb vyaduje lepie vymedzenievrobkov, na ktor sa tto smernica vzahuje, oproti

tm, ktor s upraven smernicou Eurpskeho parla-mentu a Rady 95/16/ES z 29. jna 1995 o aproximciiprvnych predpisov lenskch ttov tkajcich savahov (1). Je potrebn optovne vymedzi rozsahpsobnosti uvedenej smernice. Smernica 95/16/ES by samala poda toho zodpovedajcim spsobom zmenia doplni.

(28) Kee cie tejto smernice, a to stanovenie zkladnchzdravotnch a bezpenostnch poiadaviek vo vzahuk nvrhu a vrobe s cieom zlepi bezpenos strojo-vch zariaden uvedench na trh, nie je mon uspoko-jivo dosiahnu na rovni samotnch lenskch ttov,ale mono ho lepie dosiahnu na rovni Spoloenstva,me Spoloenstvo prija opatrenia v slade so zsadousubsidiarity poda lnku 5 zmluvy. V slade so zsadouproporcionality poda uvedenho lnku neprekraujetto smernica rmec nevyhnutn na dosiahnutie tohtociea.

(29) V slade s bodom 34 Medziintitucionlnej dohodyo lepom zkonodarstve (2) sa lensk tty podporujv tom, aby si pre seba a aj v zujme Spoloenstva vytvo-rili vlastn tabuky, ktor bud poda monosti onajlepie znzorova vzjomn vzah medzi toutosmernicou a transpozinmi opatreniami, a uverejniliich.

(30) Opatrenia potrebn na vykonanie tejto smernice by samali prija v slade s rozhodnutm Rady 1999/468/ESz 28. jna 1999, ktorm sa ustanovuj postupy prevkon vykonvacch prvomoc prenesench naKomisiu (3),

PRIJALI TTO SMERNICU:

lnok 1

Rozsah psobnosti

1. Tto smernica sa vzahuje na tieto vrobky:

a) strojov zariadenia;

b) vymeniten prdavn zariadenia;

c) bezpenostn asti;

d) zdvhacie prsluenstvo;

e) reaze, lan a zchytn psy;

f) odnmaten zariadenia pre mechanick prenos;

g) iastone skompletizovan strojov zariadenia.


(1) . v. ES L 213, 7.9.1995, s. 1. Smernica zmenen a doplnen naria-denm (ES) . 1882/2003 (. v. E L 284, 31.10.2003, s. 1).

(2) . v. E C 321, 31.12.2003, s. 1.(3) . v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

2. Z rozsahu psobnosti tejto smernice s vylen:

a) bezpenostn asti uren na pouitie ako nhradn diely,ktormi sa nahradia rovnak asti a ktor dodva vrobcapvodnho strojovho zariadenia;

b) pecifick zariadenia uren na pouvanie na vstaviskcha/alebo v zbavnch parkoch;

c) strojov zariadenia navrhnut alebo uveden do prevdzkyosobitne pre jadrov ely, ktorch porucha me viesk niku rdioaktivity;

d) zbrane, vrtane strelnch zbran;

e) tieto dopravn prostriedky:

ponohospodrske a lesn traktory, pokia ide o rizik,ktor upravuje smernica 2003/37/ES, s vnimkou strojo-vch zariaden namontovanch na tchto vozidlch,

motorov vozidl a ich prpojn vozidl, ktor upravujesmernica Rady 70/156/EHS zo 6. februra 1970o aproximcii prvnych predpisov lenskch ttovo typovom schvlen motorovch vozidiel a ich prpoj-nch vozidiel (1), s vnimkou strojovch zariadennamontovanch na tchto vozidlch,

vozidl, ktor upravuje smernica Eurpskeho parla-mentu a Rady 2002/24/ES z 18. marca 2002 o typovomschvlen dvoj- a trojkolesovch motorovch vozidiel (2),s vnimkou strojovch zariaden namontovanch natchto vozidlch,

motorov vozidl uren vlune na sae a

leteck, vodn alebo eleznin dopravn prostriedky,s vnimkou strojovch zariaden namontovanch natchto dopravnch prostriedkoch;

f) nmorn plavidl a mobiln jednotky pouvan mimopobreia a strojov zariadenia naintalovan na palubetakchto plavidiel a/alebo jednotiek;

g) strojov zariadenia osobitne navrhovan a kontruovan navojensk alebo policajn ely;

h) strojov zariadenia osobitne navrhovan a kontruovan navskumn ely na doasn pouitie v laboratrich;

i) bansk aobn zariadenia;

j) strojov zariadenia uren na posvanie artistov pri artistic-kch vystpeniach;

k) elektrick a elektronick vrobky, ktor patria do nasleduj-cich oblast, pokia sa na ne vzahuje smernica Rady73/23/EHS z 19. februra 1973 o zoslaovan prvnychpredpisov lenskch ttov tkajcich sa elektrickho zaria-denia urenho na pouvanie v rmci uritch limitovnaptia (3):

domce spotrebie uren na pouitie v domcnosti,

audio a video zariadenia,

zariadenia informanch technolgi,

ben kancelrske strojov zariadenia,

nzkonapov spnacie a riadiace skrinky,

elektromotory;

l) tieto typy vysokonapovch elektrickch zariaden:

spnacie zariadenia a regulan zariadenia,

transformtory.

lnok 2

Vymedzenie pojmov

Na ely tejto smernice oznauje pojem strojov zariadenievrobky uveden v lnku 1 ods. 1 psm. a) a f).

Uplatuj sa tieto pojmy:

a) strojov zariadenie je:

sbor, ktor je vybaven alebo uren na vybaveniepohonnm systmom, ktor nepouva priamo vynalo-en udsk alebo zvieraciu silu a ktor sa sklad z astalebo komponentov, z ktorch najmenej jedna je pohy-bliv a ktor s vzjomne spojen na ely osobitnhopouitia,

sbor uveden v prvej zarke, ktormu chbaj lenkomponenty, ktormi sa pripja s miestom pouvaniaalebo k zdrojom energie a pohybu,

sbor uveden v prvej a druhej zarke, pripraven naintalciu a schopn fungova samostatne, iba ak jenamontovan na dopravnom prostriedku alebo nainta-lovan v budove alebo kontrukcii,

sbory strojovch zariaden uveden v prvej, druheja tretej zarke alebo iastone skompletizovan stro-jov zariadenia uveden v psmene g), ktor s na elydosiahnutia tohto istho ciea zostaven a ovldan tak,aby fungovali ako integrlny celok,

sbor spojench ast alebo komponentov, z ktorch sanajmenej jeden pohybuje, zmontovanch spolu na elyzdvhania bremien, a ktorch jedinm zdrojom energieje priamo psobiaca udsk sila;


(1) . v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenena doplnen smernicou Komisie 2006/28/ES (. v. E L 65,7.3.2006, s. 27).

(2) . v. ES L 124, 9.5.2002, s. 1. Smernica naposledy zmenena doplnen smernicou Komisie 2005/30/ES (. v. E L 106,27.4.2005, s. 17).

(3) . v. ES L 77, 26.3.1973, s. 29. Smernica zmenen a doplnensmernicou 93/68/EHS (. v. ES L 220, 30.8.1993, s. 1).

b) vymeniten prdavn zariadenie je zariadenie, ktor pouveden strojovho zariadenia alebo traktora do prevdzkyje k tomuto strojovmu zariadeniu alebo traktoru pripojensamotnou obsluhou tak, aby sa zmenila jeho funkcia aleboaby sa mu priradila nov funkcia, pokia toto zariadenie nieje nstrojom;

c) bezpenostn as je komponent:

ktor sli na splnenie bezpenostnej funkcie,

ktor sa uvdza na trh nezvisle,

ktorho zlyhanie a/alebo nesprvne fungovanie ohrozujebezpenos osb a

ktor nie je potrebn pre fungovanie strojovho zaria-denia alebo ktorho ben asti mono nahradi tak, abyzariadenie fungovalo.

Informatvny zoznam bezpenostnch ast je uvedenv prlohe V, ktor sa me aktualizova v slade s lnkom 8ods. 1 psm. a);

d) zdvhacie prsluenstvo je komponent alebo zariadenienepripojen k zdvhaciemu strojovmu zariadeniu, ktorumouje udranie bremena a ktor sa nachdza medzistrojovm zariadenm a bremenom alebo na samotnombremene, alebo ktor m tvori neoddeliten sasbremena a ktor sa uvdza na trh nezvisle; viazacieprostriedky a ich komponenty sa tie povauj za zdvhacieprsluenstvo;

e) reaze, lan a zchytn psy s reaze, lan a zchytnpsy navrhovan a kontruovan na zdvhacie ely akosas zdvhacieho strojovho zariadenia alebo zdvhaciehoprsluenstva;

f) odnmaten zariadenia pre mechanick prenos je odnma-ten as na prenanie sily medzi strojovm zariadenms vlastnm pohonom alebo traktorom a inm strojomformou spojenia na prvom pevnom loisku. Ak sa uvediena trh spolu s ochrannm krytom, povauje sa za jedenvrobok;

g) iastone skompletizovan strojov zariadenie je sbor,ktor u takmer je strojovm zariadenm, ale ktor nemesamostatne plni urit el pouitia. Pohonn systm jeiastone skompletizovanm strojovm zariadenm.iastone skompletizovan strojov zariadenie je uren nazabudovanie do inho strojovho zariadenia alebo iastoneskompletizovanho strojovho zariadenia alebo na zmonto-vanie s nimi, m sa vytvor strojov zariadenie, na ktor savzahuje tto smernica;

h) uvedenie na trh je sprstupnenie strojovho zariadeniaalebo iastone skompletizovanho strojovho zariadeniapo prvkrt v Spoloenstve na ely jeho distribcie alebopouvania, i u za platu alebo bezodplatne;

i) vrobca je kad fyzick alebo prvnick osoba, ktornavrhuje a/alebo vyrba strojov zariadenie alebo iastone

skompletizovan strojov zariadenie, na ktor sa vzahujetto smernica, a je zodpovedn za zhodu strojovho zaria-denia alebo iastone skompletizovanho strojovho zaria-denia s touto smernicou na ely jeho uvedenia na trh podjej vlastnm menom alebo obchodnou znakou alebo presvoje vlastn pouitie. V prpade neexistencie vrobcu podavyie uvedenej defincie mono za vrobcu povaovakad fyzick alebo prvnick osobu, ktor uvdza na trhalebo do prevdzky strojov zariadenie alebo iastoneskompletizovan strojov zariadenie, na ktor sa vzahujetto smernica;

j) splnomocnenec je kad fyzick alebo prvnick osobausaden v Spoloenstve, ktor zskala od vrobcu psomnsplnomocnenie vykonva v jeho mene vetky aleboniektor povinnosti a formlne nleitosti svisiace s toutosmernicou;

k) uvedenie do prevdzky je prv pouitie strojovho zaria-denia, na ktor sa vzahuje tto smernica, na zaman elv Spoloenstve;

l) harmonizovan norma je nezvzn technick pecifikciaprijat orgnom pre normalizciu, a to konkrtne Eurp-skym vborom pre normalizciu (CEN), Eurpskymvborom pre elektrotechnick normalizciu (CENELEC)alebo Eurpskym intittom pre telekomunikan normy(ETSI), na zklade poverenia Komisie v slade s postupmiustanovenmi v smernici Eurpskeho parlamentu a Rady98/34/ES z 22. jna 1998, ktorou sa stanovuje postup priposkytovan informci v oblasti technickch noriema predpisov, ako aj pravidiel vzahujcich sa na slubyinformanej spolonosti (1).

lnok 3

pecifick smernice

V prpade strojovch zariaden, ktorch nebezpeenstvuveden v prlohe I rieia podrobnejie v celku alebo iastonein smernice Spoloenstva, sa pre dan strojov zariadeniav svislosti s predmetnmi nebezpeenstvami tto smernicaneuplatn alebo sa prestane uplatova, a to odo da vykon-vania tchto inch smernc.

lnok 4

Trhov dozor

1. lensk tty prijm vetky primeran opatrenia, abyzabezpeili, e strojov zariadenia mono uvies na trh a/alebodo prevdzky iba vtedy, ak pri sprvnej intalcii, udriavana pouvan na zaman el alebo za podmienok, ktormono rozumne predpoklada, spaj prslun ustanoveniatejto smernice a neohrozuj zdravie a bezpenos osb a tam,kde je to vhodn, domce zvierat alebo majetok.


(1) . v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37. Smernica naposledy zmenena doplnen Aktom o pristpen z roku 2003.

2. lensk tty prijm vetky primeran opatrenia, abyzabezpeili, e iastone skompletizovan strojov zariadeniasa mu uvies na trh, iba ak spaj prslun ustanoveniatejto smernice.

3. lensk tty ustanovia alebo vymenuj prslun orgnyna monitorovanie zhody strojovch zariaden a iastoneskompletizovanch strojovch zariaden s ustanoveniamiuvedenmi v odsekoch 1 a 2.

4. lensk tty uria lohy, organizciu a prvomoci pr-slunch orgnov uvedench v odseku 3 a informuj o nich,ako aj o kadej nslednej zmene Komisiu a ostatn lensktty.

lnok 5

Uvdzanie na trh a do prevdzky

1. Pred uvedenm strojovch zariaden na trh a/alebo doprevdzky mus vrobca alebo jeho splnomocnenec:

a) zabezpei, e tieto strojov zariadenia spaj prslunzkladn poiadavky na bezpenos a ochranu zdraviauveden v prlohe I;

b) zabezpei, aby bola k dispozcii technick dokumentciauveden v prlohe VII oddiele A;

c) zabezpei najm potrebn informcie, ako naprkladnvody;

d) vykona prslun postupy posudzovania zhody v slades lnkom 12;

e) vyhotovi ES vyhlsenie o zhode v slade s prlohou IIasou 1 oddielom A a zabezpei, aby bolo priloenk strojovmu zariadeniu;

f) umiestni oznaenie CE v slade s lnkom 16.

2. Pred uvedenm iastone skompletizovanho strojovhozariadenia na trh vrobca alebo jeho splnomocnenec zabezpedokonenie postupu uvedenho v lnku 13.

3. Na ely postupov uvedench v lnku 12 m mavrobca alebo jeho splnomocnenec prostriedky potrebn na to,aby strojov zariadenie spalo zkladn poiadavky tkajcesa bezpenosti a ochrany zdravia stanoven v prlohe I, alebom ma k takmto prostriedkom prstup.

4. V prpade, e strojov zariadenie podlieha aj inm smer-niciam, ktor sa tkaj inch aspektov a upravuj umiestnenieoznaenia CE, oznaenie CE znamen, e strojov zariadeniespa aj ustanovenia tchto inch smernc.

Ak vak jedna alebo niekoko tchto smernc umouje vrob-covi alebo jeho splnomocnencovi vybra si poas prechodnhoobdobia systm, ktor sa uplatn, oznaenie CE bude znamena

zhodu iba s ustanoveniami tch smernc, ktor vrobca alebojeho splnomocnenec uplatuj. V ES vyhlsen o zhode sauved podrobn daje o uplatovanch smerniciach, ako suverejnen v radnom vestnku Eurpskej nie.

lnok 6

Sloboda pohybu

1. lensk tty nemu na svojom zem zakazova, obme-dzova ani brni uvedeniu na trh a/alebo uvedeniu doprevdzky strojovch zariaden, ktor s v slade s touto smer-nicou.

2. lensk tty nemu zakazova, obmedzova ani brniuvedeniu na trh iastone skompletizovanch strojovch zaria-den, ak vrobca alebo jeho splnomocnenec vyd vyhlsenieo zalenen v zmysle prlohy II asti 1 oddielu B o tom, e suren na zalenenie do strojovch zariaden alebo na montspolu s inmi iastone skompletizovanmi strojovmi zariade-niami tak, aby vytvorili strojov zariadenia.

3. Na obchodnch vetrhoch, vstavch, na predvdzacchakcich a podobne nesm lensk tty brni vystavovaniustrojovch zariaden alebo iastone skompletizovanch strojo-vch zariaden, ktor nie s v zhode s touto smernicou za pred-pokladu, e viditen oznaenie jasne naznauje, e nie sv zhode s touto smernicou a e nebud na predaj, km nie suveden do sladu s touto smernicou. Poas predvdzaniatakchto strojovch zariaden alebo iastone skompletizova-nch zariaden, ktor nie s v zhode s touto smernicou, sanavye musia prija primeran bezpenostn opatrenia, ktormisa zabezpe ochrana osb.

lnok 7

Predpoklad zhody s harmonizovanmi normami

1. lensk tty povauj strojov zariadenia s oznaenmCE, ktor s sprevdzan ES vyhlsenm o zhode, ktorhoobsah je ustanoven v prlohe II asti 1 oddiele A, za strojovzariadenia, ktor s v slade s ustanoveniami tejto smernice.

2. Strojov zariadenia vyroben v zhode s harmonizovanounormou, na ktor bol uverejnen odkaz v radnom vestnkuEurpskej nie, sa povauj za spajce zkladn poiadavky nabezpenos a ochranu zdravia, ktorch sa tka takto harmoni-zovan norma.

3. Odkazy na harmonizovan normy Komisia uverejnv radnom vestnku Eurpskej nie.

4. lensk tty prijm primeran opatrenia, aby socilnympartnerom na vntrottnej rovni umonili ovplyvovaproces prpravy a monitorovania harmonizovanch noriem.


lnok 8

Osobitn opatrenia

1. Komisia me, konajc v slade s postupom uvedenmv lnku 22 ods. 3, prija akkovek primeran opatrenia navykonanie ustanoven tkajcich sa tchto bodov:

a) aktualizcie informatvneho zoznamu bezpenostnch astv prlohe V, uvedenho v lnku 2 psm. c),

b) obmedzenia tkajce sa uvedenia strojovch zariadenuvedench v lnku 9 na trh.

2. Komisia me, konajc v slade s postupom uvedenmv lnku 22 ods. 2, prija akkovek primeran opatrenia svi-siace s vykonvanm a uplatovanm tejto smernice v praxi,vrtane opatren potrebnch na zabezpeenie spoluprce medzilenskmi ttmi navzjom a medzi lenskmi ttmia Komisiou, ako sa ustanovuje v lnku 19 ods. 1.

lnok 9

Osobitn opatrenia zaoberajce sa potencilne nebezpe-nmi strojovmi zariadeniami

1. Ak sa Komisia v slade s postupom uvedenm v lnku 10domnieva, e harmonizovan norma nevyhovuje plnezkladnm poiadavkm na bezpenos a ochranu zdravia,ktorch sa tka a ktor s ustanoven v prlohe I, Komisiame v slade s odsekom 3 tohto lnku prija opatrenia, ktorvyaduj od lenskch ttov zkaz alebo obmedzenie uvedeniana trh strojovch zariaden s technickmi vlastnosami, ktorpredstavuj rizik v dsledku nedostatkov v norme, alebopodriadi tak strojov zariadenia osobitnm podmienkam.

Ak sa Komisia v slade s postupom uvedenm v lnku 11domnieva, e opatrenie prijat lenskm ttom je odvodnen,Komisia me v slade s odsekom 3 tohto lnku prijaopatrenia, ktor vyaduj od lenskch ttov zkaz aleboobmedzenie uvedenia na trh strojovch zariaden, ktor pred-stavuj rovnak riziko na zklade ich technickch vlastnost,alebo podriadi tak strojov zariadenia osobitnmpodmienkam.

2. Ktorkovek lensk tt me poiada Komisiuo preskmanie potreby prijatia opatren uvedench v odseku 1.

3. V prpadoch uvedench v odseku 1 uskuton Komisiakonzultcie s lenskmi ttmi a inmi zastnenmi stranami,priom uvedie opatrenia, ktor zama prija na ely zabez-peenia vysokej rovne bezpenosti a ochrany zdravia osb narovni Spoloenstva.

Komisia, berc nleite do vahy vsledky takejto konzultcie,prijme potrebn opatrenia v slade s postupom uvedenmv lnku 22 ods. 3.

lnok 10

Postup vznesenia nmietok voi harmonizovanej norme

Ak sa lensk tt alebo Komisia domnieva, e harmonizovannorma nevyhovuje plne zkladnm poiadavkm na bezpe-nos a ochranu zdravia, ktorch sa tka a ktor s uvedenv prlohe I, Komisia alebo lensk tt predlo vec vboru zria-denmu smernicou 98/34/ES, priom uvedie dvody tohtopredloenia veci. Vbor vyd bezodkladne stanovisko. Podastanoviska vboru sa Komisia rozhodne uverejni, neuverejni,uverejni s obmedzenm, zachova, zachova s obmedzenmalebo vzia sp odkazy na predmetn harmonizovan normuv radnom vestnku Eurpskej nie.

lnok 11

Ochrann opatrenie

1. Ak lensk tt zist, e strojov zariadenie, na ktor savzahuje tto smernica, s oznaenm CE, ktor sprevdza ESvyhlsenie o zhode a ktor sa pouva v slade so zamanmelom alebo za podmienok, ktor mono rozumne predpo-klada, me ohrozi zdravie a bezpenos osb a tam, kde jeto vhodn, domce zvierat alebo majetok, prijme vetkyprimeran opatrenia na stiahnutie takho strojovho zariadeniaz trhu, na zakzanie jeho uvedenia na trh a/alebo do prevdzkyalebo na obmedzenie jeho vonho pohybu.

2. lensk tt okamite informuje Komisiu a ostatn len-sk tty o kadom takom opatren a uvedie dvody pre svojerozhodnutie a najm to, i je nezhoda spsoben:

a) nesplnenm zkladnch poiadaviek uvedench v lnku 5ods. 1 psm. a);

b) nesprvnym uplatnenm harmonizovanch noriem uvede-nch v lnku 7 ods. 2;

c) nedostatkami v samotnch harmonizovanch normchuvedench v lnku 7 ods. 2.

3. Komisia bezodkladne zane konzultcie so zastnenmistranami.

Komisia po takejto konzultcii zvi, i opatrenia prijat len-skm ttom s odvodnen alebo neodvodnen, a svojerozhodnutie oznmi lenskmu ttu, ktor iniciatvu podnikol,ostatnm lenskm ttom a vrobcovi alebo jeho splnomoc-nencovi.


4. Ak s opatrenia uveden v odseku 1 zaloen na ne-dostatku v harmonizovanch normch a ak lensk tt, ktorinicioval opatrenia, trv na svojom stanovisku, Komisia alebolensk tt iniciuje postup uveden v lnku 10.

5. Ak strojov zariadenie nie je v zhode a nesie oznaenieCE, prslun lensk tt zane primeran konanie proti komu-kovek, kto toto oznaenie umiestnil, a informuje o tomKomisiu. Komisia informuje ostatn lensk tty.

6. Komisia zabezpe, aby lensk tty boli informovano postupe a o vsledku tohto konania.

lnok 12

Postupy posudzovania zhody strojovch zariaden

1. Vrobca alebo jeho splnomocnenec uplatn jedenz postupov posudzovania zhody uvedench v odsekoch 2, 3 a 4s cieom osvedi zhodu strojovho zariadenia s ustanoveniamitejto smernice.

2. Ak strojov zariadenie nie je uveden v prlohe IV,vrobca alebo jeho splnomocnenec uplatn postup posudzo-vania zhody s vntornmi kontrolami vroby strojovho zaria-denia ustanoven v prlohe VIII.

3. Ak je strojov zariadenie uveden v prlohe IV a vyrbasa v slade s harmonizovanmi normami uvedenmi v lnku 7ods. 2 a pod podmienkou, e tieto normy sa tkaj vetkchprslunch zkladnch poiadaviek na bezpenos a ochranuzdravia, vrobca alebo jeho splnomocnenec uplatn jedenz tchto postupov:

a) postup posudzovania zhody s vntornmi kontrolamivroby strojovch zariaden ustanoven v prlohe VIII;

b) postup ES skky typu uveden v prlohe IX a vntornkontroly vroby strojovch zariaden uveden v prlohe VIIIbode 3;

c) komplexn postup zabezpeenia kvality uveden v prlohe X.

4. Ak je strojov zariadenie uveden v prlohe IV a nevyrbasa v slade s harmonizovanmi normami uvedenmi v lnku 7ods. 2, alebo sa vyrba len iastone v slade s tmitonormami, alebo ak sa harmonizovan normy netkaj vetkchprslunch zkladnch poiadaviek na bezpenos a ochranuzdravia, alebo ak pre predmetn strojov zariadenie neexistujharmonizovan normy, vrobca alebo jeho splnomocnenecuplatn jeden z tchto postupov:

a) postup ES skky typu uveden v prlohe IX a vntornkontroly vroby strojovch zariaden uveden v prlohe VIIIbode 3;

b) komplexn postup zabezpeenia kvality uveden v prlohe X.

lnok 13

Postup pre iastone skompletizovan strojov zariadenia

1. Vrobca iastone skompletizovanho strojovho zaria-denia alebo jeho splnomocnenec zabezpe pred uvedenmtakhoto strojovho zariadenia na trh:

a) vypracovanie prslunej technickej dokumentcie uvedenejv prlohe VII asti B;

b) vypracovanie nvodu na mont uvedenho v prlohe VI;

c) vypracovanie vyhlsenia o zalenen uvedenho v prlohe IIasti 1 oddiele B.

2. Nvod na mont a vyhlsenie o zalenen sprevdzajiastone skompletizovan strojov zariadenie, a km sa neza-len do kompletnho strojovho zariadenia, a potom tvoriasas sboru technickej dokumentcie pre dan strojov zaria-denie.

lnok 14

Notifikovan osoby

1. lensk tty oznmia Komisii a ostatnm lenskmttom subjekty, ktor menovali na vykonvanie posudzovaniazhody na ely uvedenia na trh, ako sa uvdza v lnku 12ods. 3 a 4, spolu s osobitnmi postupmi posudzovania zhodya kategriami strojovch zariaden, pre ktor boli tieto osobymenovan, ako aj identifikan kdy, ktor tmto osobmKomisia vopred pridelila. lensk tty oznmia Komisiia ostatnm lenskm ttom vetky nsledn zmenya doplnenia.

2. lensk tty zabezpeia pravideln monitorovanie notifi-kovanch osb s cieom kontrolova, e vdy spaj kritristanoven v prlohe XI. Notifikovan osoba poskytne na poia-danie vetky relevantn informcie, vrtane rozpotovej doku-mentcie, aby lenskm ttom umonila zabezpei splneniepoiadaviek prlohy XI.

3. lensk tty pri posudzovan osb, ktor sa maj notifi-kova, a pri posudzovan u notifikovanch osb uplatujkritri stanoven v prlohe XI.


4. Komisia uverejn v radnom vestnku Eurpskej nie nainforman ely zoznam notifikovanch osb, ich identifika-nch kdov a loh, pre ktor boli notifikovan. Komisia zabez-pe, aby bol zoznam aktulny.

5. Osoby spajce kritri pre ich posdenie stanovenv prslunch harmonizovanch normch, na ktor s uverej-nen odkazy v radnom vestnku Eurpskej nie, sa bud pova-ova za osoby spajce prslun kritri.

6. Ak notifikovan osoba zist, e prslun poiadavky tejtosmernice neboli splnen alebo e ich vrobca u nespa, aleboe certifikt o ES skke typu alebo schvlenie systmu zabez-peenia kvality by nemal by vydan, berc do vahy zsaduproporcionality, pozastav platnos alebo odoberie vydan certi-fikt alebo schvlenie alebo ho obmedz, priom uvediepodrobn dvody, pokia vrobca nezabezpe splnenie tchtopoiadaviek zavedenm vhodnch npravnch opatren.V prpade pozastavenia platnosti alebo odobratia certifiktu,alebo schvlenia alebo jeho obmedzenia, alebo v prpadoch,ke by mohol by oprvnene potrebn zsah prslunhoorgnu, informuje notifikovan osoba prslun orgn podalnku 4. lensk tt bezodkladne informuje ostatn lensktty a Komisiu. Mus existova monos odvolania.

7. Komisia organizuje vmenu sksenosti medzi orgnmizodpovednmi za vymenovanie, notifikciu a monitorovanienotifikovanch osb v lenskch ttoch a medzi notifikova-nmi osobami s cieom koordinova jednotn uplatovanietejto smernice.

8. lensk tt, ktor osobu notifikoval, zru okamitesvoju notifikciu, ak zist:

a) e tto osoba u nespa kritria stanoven v prlohe XIalebo

b) e tto osoba zvanm spsobom nepln svoje povinnosti.

lensk tt o tom okamite informuje Komisiu a ostatn len-sk tty.

lnok 15

Intalcia a pouvanie strojovho zariadenia

Touto smernicou nie je dotknut prvo lenskch ttovstanovi pri riadnom dodran prvnych predpisov Spoloen-stva tak poiadavky, ktor mu povaova za potrebn na

zabezpeenie ochrany osb, a to najm pracovnkov, pri pou-van strojovch zariaden, pod podmienkou, e to nebudeznamena tak pravu strojovho zariadenia, ktor nie je peci-fikovan v tejto smernici.

lnok 16

Oznaenie CE

1. Oznaenie CE-zhody sa sklad z vekch psmen CE,ako je znzornen v prlohe III.

2. Oznaenie CE sa umiestuje na strojov zariadenia vidi-tene, itatene a nezmazatene v slade s prlohou III.

3. Umiestnenie oznaen, znakov a npisov na strojovzariadenia, ktor by mohli uvies do omylu tretie osoby, pokiaide o vznam alebo formt oznaenia CE, alebo oboje, sa zaka-zuje. Akkovek in oznaenia sa mu pripevni na strojovzariadenia, iba ak sa tm nenaru viditenos, itatenosa zmysel oznaenia CE.

lnok 17

Nezhodn oznaenia

1. lensk tty povauj nasledujce oznaenia zanezhodn:

a) pripevnenie oznaenia CE v zmysle tejto smernice navrobky, na ktor sa tto smernica nevzahuje;

b) neprtomnos oznaenia CE a/alebo neprtomnos ES vyhl-senia o zhode pre strojov zariadenie;

c) pripevnenie inho oznaenia ako oznaenia CE na strojovzariadenie, ktor je zakzan poda lnku 16 ods. 3.

2. Ak lensk tt zist, e oznaenie nie je v zhodes prslunmi ustanoveniami tejto smernice, vrobca alebo jehosplnomocnenec je povinn zabezpei, aby bol vrobokv zhode, a ukoni poruovanie prslunch ustanoven tejtosmernice poda podmienok stanovench tmto lenskmttom.

3. Ak nezhoda trv aj naalej, lensk tt prijme vetkyprimeran opatrenia, aby obmedzil alebo zakzal uvedeniepredmetnho vrobku na trh, alebo aby zabezpeil jeho stiah-nutie z trhu v slade s postupom stanovenm v lnku 11.


lnok 18

Dvernos informci

1. Bez toho, aby boli dotknut vntrottne ustanoveniaa postupy v oblasti dvernosti informci, lensk tty zabez-peia, aby sa od vetkch strn a osb dotknutch uplat-ovanm tejto smernice vyadovalo, aby zaobchdzalis informciami, ktor zskali pri plnen svojich povinnost, akos dvernmi. Najm s obchodnm, sluobnm a vrobnmtajomstvom sa mus zaobchdza ako s dvernmi, ak zverej-nenie tchto informci nie je potrebn na zaistenie bezpenostia ochranu zdravia osb.

2. Ustanovenia odseku 1 nemaj vplyv na povinnosti len-skch ttov a notifikovanch osb ohadom ich vzjomnejvmeny informci a vydvania upozornen.

3. Vetky rozhodnutia prijat lenskmi ttmi a Komisiouv slade s lnkami 9 a 11 sa uverejuj.

lnok 19

Spoluprca medzi lenskmi ttmi

1. lensk tty prijm primeran opatrenia na zabezpe-enie toho, aby prslun orgny uveden v lnku 4 ods. 3spolupracovali navzjom a s Komisiou a aby si navzjomodovzdvali informcie potrebn na jednotn uplatovanietejto smernice.

2. Komisia organizuje vmenu sksenost medzi prslunmiorgnmi zodpovednmi za trhov dozor s cieom koordinovajednotn uplatovanie tejto smernice.

lnok 20

Opravn prostriedky

V akomkovek opatren, prijatom poda tejto smernice, ktormsa obmedzuje uvedenie na trh a/alebo do prevdzky strojovchzariaden, na ktor sa vzahuje tto smernica, sa uvdzajpresn dvody, na ktorch je zaloen. Tak opatrenie sa ozna-muje o najskr prslunej strane, ktor je sasne informovano zkonnch opravnch prostriedkoch, ktor m k dispozciipoda prvnych predpisov platnch v prslunom lenskomtte, a o lehotch, ktorm tieto opravn prostriedky podlie-haj.

lnok 21

renie informci

Komisia prijma potrebn opatrenia na sprstupnenie vhodnchinformci tkajcich sa vykonvania tejto smernice.

lnok 22

Vbor

1. Komisii pomha vbor, alej len vbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatuj sa lnky 3 a 7rozhodnutia 1999/468/ES so zreteom na ustanovenia jeholnku 8.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatuj sa lnky 5 a 7rozhodnutia 1999/468/ES so zreteom na ustanovenia jeholnku 8.

Lehota ustanoven v lnku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ESje tri mesiace.

4. Vbor prijme svoj rokovac poriadok.

lnok 23

Sankcie

lensk tty stanovia pravidl tkajce sa sankci za poruenievntrottnych ustanoven prijatch poda tejto smernicea prijm vetky potrebn opatrenia na zabezpeenie ich vyko-nvania. Sankcie musia by inn, primeran a odrdzajce.lensk tty oznmia tieto ustanovenia Komisii do 29. jna2008 a bezodkladne jej oznmia vetky nsledn zmenya doplnenia tchto ustanoven.

lnok 24

Zmena a doplnenie smernice 95/16/ES

Smernica 95/16/ES sa tmto men a dopa takto:

1. V lnku 1 sa odseky 2 a 3 nahrdzaj takto:

2. Na ely tejto smernice vah znamen zdvhaciezariadenie obsluhujce pecifick rovne, ktor m nosnploinu pohybujcu sa pozd vodidiel, ktor s pevna naklonen pod uhlom vm ako 15 stupovk horizontlnej rovine, a ktor je uren na prepravu:

osb,

osb a tovaru,

samotnho tovaru, ak je nosn ploina prstupn, toznamen, ak do nej me vstpi osoba bez akost,a ak je vybaven ovldami umiestnenmi vntri alebov dosahu osoby nachdzajcej sa vntri.

Zdvhacie zariadenia pohybujce sa pozd pevnej drhy, ajke sa nepohybuj pozd vodidiel, ktor s pevn, sa pova-uj za vahy, ktor patria do rozsahu psobnosti tejtosmernice.


Nosn ploina znamen as vahu, ktorou s nesenosoby a/alebo tovar na ely ich zdvihnutia alebo klesnutia.

3. Smernica sa nevzahuje na:

zdvhacie zariadenia, ktorch rchlos neprevyuje 0,15m/s,

staveniskov vahy,

lanovky vrtane pozemnch lanoviek,

vahy navrhovan a skontruovan osobitne navojensk alebo policajn ely,

zdvhacie zariadenia, z ktorch mono vykonva prcu,

bansk navjacie mechanizmy,

zdvhacie zariadenia uren na zdvhanie artistov priartistickch vystpeniach,

zdvhacie zariadenia namontovan v dopravnchprostriedkoch,

zdvhacie zariadenia pripojen k strojovmu zariadeniua uren vlune na prstup na pracovisk vrtanedrby a kontrolnch bodov na strojovom zariaden,

zubaky,

eskaltory a mechanick chodnky.

2. V prlohe I sa bod 1.2 nahrdza takto:

1.2. Nosn ploina

Nosnou ploinou kadho vahu mus by kabna.Tto kabna mus by navrhnut a kontruovan takmspsobom, aby poskytovala priestor a pevnos zodpo-vedajcu maximlnemu potu osb a nominlnemuzaaeniu vahu, stanovenmi vrobcom.

V prpade vahov urench pre prepravu osb a tam,kde to umouj rozmery vahu, sa kabna mus na-vrhn a kontruova takm spsobom, aby jej kon-trukn vlastnosti neprekali alebo nezdrovaliv nastupovan a pouvan vahu zdravotne postihnu-tmi osobami, a tak, aby sa umonili akkovek prime-ran prispsobenia uren na uahenie pouvaniavahu tmito osobami.

lnok 25

Zruenie

Smernica 98/37/ES sa tmto zruuje.

Odkazy na zruen smernicu sa povauj za odkazy na ttosmernicu a mali by sa vyklada v slade s tabukou zhodyv prlohe XII.

lnok 26

Transpozcia

1. lensk tty prijm a uverejnia opatrenia potrebn nadosiahnutie sladu s touto smernicou najneskr do 29. jna2008. Bezodkladne o tom informuj Komisiu.

Tieto opatrenia uplatuj s innosou od 29. decembra 2009.

lensk tty uved priamo v prijatch opatreniach alebo priich radnom uverejnen odkaz na tto smernicu. Podrobnostio odkaze upravia lensk tty.

2. lensk tty oznmia Komisii znenie ustanoven vntro-ttnych prvnych predpisov, ktor prijm v oblasti psobnostitejto smernice, spolu s tabukou, v ktorej sa uvdza, ako usta-novenia tejto smernice zodpovedaj prijatm vntrottnymustanoveniam.

lnok 27

Vnimka

lensk tty mu do 29. jna 2011 umoni uvedenie na trha do prevdzky runch upevujcich strojovch zariadens vbunou nplou a inch nrazovch strojovch zariaden,ktor s v zhode s vntrottnymi ustanoveniami innmiv ase prijatia tejto smernice.

lnok 28

Nadobudnutie innosti

Tto smernica nadobda innos dvadsiatym dom odo dajej uverejnenia v radnom vestnku Eurpskej nie.

lnok 29

Adresti

Tto smernica je uren lenskm ttom.

V trasburgu 17. mja 2006

Za Eurpsky parlament

predsedaJ. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predsedaH. WINKLER


PRLOHA I

Zkladn poiadavky na bezpenos a ochranu zdravia tkajce sa nvrhu a kontrukcie strojovch zariaden

VEOBECN ZSADY

1. Vrobca strojovho zariadenia alebo jeho splnomocnenec musia zabezpei vykonanie posdenia rizikas cieom stanovi poiadavky na bezpenos a ochranu zdravia, ktor sa vzahuj na strojov zariadenie. Stro-jov zariadenie sa potom mus navrhova a kontruova so zohadnenm vsledkov tohto posdenia rizika.

Vrobca alebo jeho splnomocnenec pomocou opakovanho vyie uvedenho postupu posdenia rizikaa znenia rizika:

ur limity strojovho zariadenia, medzi ktor patr jeho zaman pouitie a rozumne predpokladannesprvne pouitie,

ozna nebezpeenstv, ktor mu vyplva zo strojovho zariadenia a s tm spojen nebezpen situ-cie,

odhadne rizik, priom vezme do vahy zvanos monho razu alebo ujmy na zdrava pravdepodobnos ich vskytu,

vyhodnot rizik s cieom uri, i je potrebn znenie rizika v slade s cieom tejto smernice,

odstrni nebezpeenstv alebo zni rizik spojen s tmito nebezpeenstvami uplatnenm ochrannchopatren poda poradia priort urenho v oddiele 1.1.2 psm. b).

2. Povinnosti ustanoven v zkladnch poiadavkch na bezpenos a ochranu zdravia platia iba vtedy, akohadom predmetnho strojovho zariadenia existuje zodpovedajce nebezpeenstvo v prpade jeho pou-vania za podmienok predpokladanch vrobcom alebo jeho splnomocnencom, ako aj v predpokladanchneobvyklch situcich. V kadom prpade platia zsady integrovanej bezpenosti uveden v oddiele 1.1.2a povinnosti tkajce sa oznaovania strojovho zariadenia a nvodov uveden v oddieloch 1.7.3 a 1.7.4.

3. Zkladn poiadavky na bezpenos a ochranu zdravia uveden v tejto prlohe s zvzn. Avak pri uvensasnho stavu techniky sa mono nebud da dosiahnu ciele, ktor s nimi stanoven. V tomto prpademusia by strojov zariadenia v maximlnej monej miere navrhovan a kontruovan so zmerom priblisa k tmto cieom.

4. Tto prloha je usporiadan do niekokch ast. Prv as m veobecn rozsah a tka sa vetkch druhovstrojovch zariaden. alie asti sa vzahuj na urit druhy konkrtnych nebezpeenstiev. Napriek tomu jenevyhnutn pretudova cel prlohu s cieom nadobudn istotu, e boli splnen vetky prslun zkladnpoiadavky. Pri navrhovan strojovch zariaden sa zohaduj poiadavky zo veobecnej asti a poiadavkyz jednej alebo viacerch alch ast na zklade vsledkov posdenia rizk vykonvanho v slade s bodom 1tchto veobecnch zsad.

1. ZKLADN POIADAVKY NA BEZPENOS A OCHRANU ZDRAVIA

1.1. VEOBECN POZNMKY

1.1.1. Vymedzenie pojmov

Na ely tejto prlohy:

a) nebezpeenstvo je mon zdroj razu alebo ujmy na zdrav;

b) nebezpen priestor je akkovek priestor v strojovch zariadeniach a/alebo okolo nich, v ktorom jeosoba vystaven ohrozeniu svojho zdravia alebo bezpenosti;

c) ohrozen osoba je kad osoba, ktor sa plne alebo iastone nachdza v nebezpenom priestore;

d) obsluha je osoba alebo osoby, ktor intaluje, prevdzkuje, nastavuje, rob drbu, ist, opravuje aleboprepravuje strojov zariadenia;

e) riziko je spojenie pravdepodobnosti a zvanosti razu alebo ujmy na zdrav, ktor mu vyplynz nebezpenej situcie;

f) ochrann kryt je as strojovho zariadenia pouvan osobitne na ely poskytnutia ochrany prostred-nctvom fyzickej bariry;

g) ochrann zariadenie je zariadenie (in ako ochrann kryt), ktor zmenuje riziko, a to samostatne alebov spojitosti s ochrannm krytom;

h) zaman pouitie je pouitie strojovho zariadenia v slade s informciami poskytnutmi v nvode napouitie;

i) rozumne predpokladan nesprvne pouitie je pouitie strojovho zariadenia spsobom, ktor nie jezaman v nvode na pouitie, ale ktor me vyplyn z ahko predvdatenho sprvania ud.


1.1.2. Princpy integrovanej bezpenosti

a) strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby boli prispsoben presvoju funkciu a aby ich bolo mon prevdzkova, nastavova a udriava bez toho, aby boli osoby privykonvan tchto innost za predpokladanch podmienok vystaven riziku, priom je potrebn zohadniaj ich rozumne predpokladan nesprvne pouitie.

Cieom prijatch opatren mus by vylenie akhokovek rizika po cel dobu predpokladanej ivotnostistrojovho zariadenia vrtane fz prepravy, monte, demonte, vyradenia z prevdzky a likvidcie;

b) pri vbere najvhodnejch rieen mus vrobca alebo jeho splnomocnenec uplatova v uvedenom poradtieto zsady:

v maximlnej monej miere odstrni alebo zni rizik (zvis od bezpenho nvrhu a kontrukciestrojovch zariaden),

prija potrebn opatrenia na ochranu voi rizikm, ktor nemono vyli,

informova pouvateov o zvykovch rizikch, spsobench rznymi nedostatkami v prijatchochrannch opatreniach, oznmi, i je potrebn zvltny vcvik, a stanovi kad potrebu poskytnosobn ochrann pomcky;

c) pri nvrhu a kontrukcii strojovho zariadenia a pri vypracovan nvodu na pouitie mus vrobca alebojeho splnomocnenec predpoklada nielen zaman pouitie strojovho zariadenia, ale aj jeho rozumnepredpokladan nesprvne pouitie.

Strojov zariadenia sa musia navrhova a kontruova takm spsobom, aby sa zabrnilo ich neobvyklmuspsobu pouvania, ak by tak spsob pouvania vyvolval nebezpeenstvo. Nvod na pouitie muspoda potreby upozorni pouvatea na spsoby (ku ktorm by poda sksenost mohlo prs), akmi bysa strojov zariadenia nemali pouva;

d) strojov zariadenia sa musia navrhova a kontruova takm spsobom, aby boli zohadnen obmedzenia,ktorm je vystaven obsluha v dsledku potrebnho alebo predpokladanho pouvania osobnch ochran-nch pomcok;

e) strojov zariadenia sa musia dodva so vetkm nevyhnutnm pecilnym vybavenm a prsluenstvom,ktor ich umouje bezpene nastavova, udriava a pouva.

1.1.3. Materily a vrobky

Materily pouvan pri kontrukcii strojovch zariaden alebo vrobky pouvan alebo vytvoren v priebehupouvania strojovch zariaden nesm ohrozova bezpenos ani zdravie osb. Najm v prpadoch, ke sapouvaj kvapaliny, musia by strojov zariadenia navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby sa pred-chdzalo rizikm spsobenm plnenm, pouvanm, regenerciou alebo vypanm.

1.1.4. Osvetlenie

Strojov zariadenie sa mus dodva s vntornm osvetlenm vhodnm pre prslun innosti v prpadoch,ke je mon, e i napriek osvetleniu okolitho prostredia normlnej intenzity nedostatok vntornhoosvetlenia vyvolva riziko.

Strojov zariadenie mus by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby sa nevyskytli oblasti ruivhotiea, ruivho oslovania a aby nedochdzalo k nebezpenm stroboskopickm efektom na pohyblivchastiach spsobenm osvetlenm.

Vntorn asti vyadujce ast kontroly a nastavovania a miesta drby musia by vybaven vhodnmosvetlenm.

1.1.5. Nvrh strojovch zariaden na uahenie manipulcie s nimi

Strojov zariadenia alebo kad ich sas musia by:

spsobil na bezpen manipulovanie a prepravovanie,

zabalen alebo navrhovan tak, aby ich bolo mon skladova bezpene a bez pokodenia.

Poas prepravy strojovch zariaden a/alebo ich dielovch ast nesmie djs k monosti ich nhleho pohybualebo nebezpeenstva vyvolanho nestabilitou, pokia sa so strojovm zariadenm a/alebo s jeho dielovmiasami manipuluje v slade s nvodom.

V prpadoch, ke hmotnos, rozmery alebo tvar strojovch zariaden alebo ich rznych dielovch ast brniaich runmu premiestovaniu, musia by strojov zariadenia alebo kad ich dielov as:

vybaven prsluenstvom pre upevnenie zdvhacieho zariadenia alebo

navrhovan tak, aby ich bolo mon tmto prsluenstvom vybavi, alebo

vytvarovan takm spsobom, aby k nim bolo mon ahko pripevni tandardn zdvhacie zariadenie.


Ak je potrebn, aby sa so strojovmi zariadeniami alebo niektorou z ich dielovch ast dalo pohybovarune, musia by:

ahko premiestniten alebo

vybaven na bezpen zdvhanie a premiestovanie.

Musia sa prija pecilne opatrenia pre manipulciu s nstrojmi a/alebo asami strojovch zariaden, ktor bymohla by nebezpen i vtedy, ke s tieto ahk.

1.1.6. Ergonomika

V predpokladanch podmienkach pouvania sa mus nepohodlie, nava a fyzick a psychick stres, ktormuje vystaven obsluha, zmeni na minimlnu mon mieru so zohadnenm ergonomickch zsad, ako napr-klad:

umonenm variability fyzickch rozmerov, sily a vytrvalosti obsluhy,

poskytnutm dostatonho miesta na pohyb ast tela obsluhy,

vyvarovanm sa ureniu pracovnej rchlosti strojom,

vyvarovanm sa monitorovania vyadujceho si zdhav koncentrciu,

prispsobenm rozhrania lovek/stroj na predpokladan charakteristiky obsluhy.

1.1.7. Prevdzkov polohy

Prevdzkov poloha mus by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby zabrnila akmukovekriziku spsobenmu vfukovmi plynmi a/alebo nedostatkom kyslka.

Ak je strojov zariadenie uren na pouvanie v nebezpenom prostred, ktor predstavuje rizik pre zdraviea bezpenos obsluhy, alebo ak strojov zariadenie samo osebe vytvra nebezpen prostredie, poskytn saprimeran prostriedky, ktor obsluhe zabezpeia dobr pracovn podmienky a chrnia obsluhu pred predpo-kladanmi nebezpeenstvami.

Prevdzkov poloha mus by tam, kde je to vhodn, vybaven primeranou kabnou navrhovanou, kontruo-vanou a/alebo vybavenou takm spsobom, aby sa splnili vyie uveden poiadavky. Vchod z kabny musumoova rchly nik. Okrem toho mus by tam, kde je to potrebn, zabezpeen ndzov vchod v inomsmere, ne je obvykl vchod.

1.1.8. Sedadlo

Tam, kde je to vhodn, a ak to umouj pracovn podmienky, pracovisko tvoriace neoddeliten sas stro-jovho zariadenia mus by navrhovan na intalciu sedadiel.

Ak sa plnuje sediaca poloha obsluhy poas prevdzky a ak prevdzkov poloha tvor neoddeliten sasstrojovho zariadenia, mus by so strojovm zariadenm poskytnut aj sedadlo.

Sedadlo obsluhy jej mus umoova udranie stabilnej polohy. Sedadlo a jeho vzdialenos od ovldacchzariaden sa okrem toho musia da nastavi poda potreby obsluhy.

Ak je strojov zariadenie vystaven vibrcim, mus sa sedadlo navrhova a kontruova takm spsobom,aby redukovalo vibrcie prenan na obsluhu na minimlnu odvodnene dosiahnuten rove. Pripevo-vacie prvky sedadla musia odola vetkm druhom namhania, ktormu mu by vystaven. Ak pod nohamiobsluhy nie je iadna podlaha, musia by zabezpeen opierky nh pokryt protimykovm materilom.

1.2. OVLDACIE SYSTMY

1.2.1. Bezpenos a spoahlivos ovldacch systmov

Ovldacie systmy sa musia navrhova a kontruova takm spsobom, aby sa zabrnilo vzniku nebezpenchsituci. Predovetkm sa musia navrhova a kontruova takm spsobom, aby:

odolali namhaniu pri zamanej prevdzke a vonkajm vplyvom,

chyba v hardvri alebo softvri ovldacieho systmu neviedla k nebezpenm situcim,

chyby v logike ovldacieho systmu neviedli k nebezpenm situcim,

rozumne predpokladan chyba loveka pri prevdzke neviedla k nebezpenm situcim.


Mimoriadnu pozornos treba venova tmto bodom:

strojov zariadenia sa nesm neoakvane uvies do chodu,

parametre strojovch zariaden sa nesm meni nekontrolovanm spsobom, ak tak zmena me viesk nebezpenm situcim,

strojovm zariadeniam sa nesmie brni v zastaven, ak u bol vydan prkaz na zastavenie,

iadna pohybliv as strojovch zariaden ani iadny predmet, ktor je upnut v strojovch zariadeniach,nesmie spadn ani by vymrten,

nesm existova prekky automatickho ani runho zastavenia akchkovek pohyblivch ast,

ochrann zariadenia musia zosta plne inn alebo vyda prkaz na zastavenie,

asti ovldacieho systmu svisiace s bezpenosou sa musia sdrne vzahova na cel sstavu strojovhozariadenia a/alebo iastone skompletizovanho strojovho zariadenia.

Pri beznrovom ovldan nastane automatick zastavenie pri neobdran sprvnych ovldacch signlov,vrtane straty komunikcie.

1.2.2. Ovldacie zariadenia

Ovldacie zariadenia musia by:

zretene viditen a identifikovaten, poda potreby i pomocou piktogramov,

rozmiestnen tak, aby umoovali bezpen obsluhu bez zavhania alebo straty asu a bez dvojznanosti,

navrhovan tak, aby bol pohyb ovldacieho zariadenia zhodn s jeho inkom,

umiestnen mimo nebezpenho priestoru s vnimkou uritch ovldacch zariaden v potrebnch prpa-doch, ako je ndzov vypna alebo run ovldac panel,

rozmiestnen takm spsobom, aby ich ovldanie nemohlo spsobi alie riziko,

navrhovan alebo chrnen takm spsobom, aby v situcii, v ktorej existuje nebezpeenstvo, moholpoadovan inok vznikn iba prostrednctvom myselnho konu,

vyroben takm spsobom, aby odolali predpokladanm silm; zvltna pozornos sa mus venova zaria-deniam na ndzov vypnutie, u ktorch je pravdepodobn, e bud vystaven znanm silm.

V prpadoch, ke je ovldacie zariadenie navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby vykonvaloniekoko rznych innost, t. j. ke neexistuje individulne priradenie, innos, ktor sa m vykona, mus byjasne znzornen a mus poda potreby podlieha potvrdeniu.

Ovldacie zariadenia musia by usporiadan tak, aby ich rozmiestnenie, pohyb a odpor voi ovldaniu bolikompatibiln s innosou, ktor sa m vykona, priom sa ber do vahy ergonomick zsady.

Strojov zariadenia musia by vybaven indiktormi potrebnmi na bezpen obsluhu. Obsluha mus byschopn ich ta z miesta, z ktorho ovlda strojov zariadenie.

Obsluha mus by z kadho miesta, z ktorho ovlda strojov zariadenie, schopn zarui, e sav nebezpench priestoroch nikto nezdriava, alebo ovldac systm mus by navrhovan a kontruovantakm spsobom, aby ho bolo nemon uvies do chodu, km sa v nebezpenom priestore niekto nachdza.

Ak neplat iadna z tchto monost, musia strojov zariadenia pred uvedenm do chodu vyda zvukova/alebo zrakov varovn signl. Ohrozen osoby musia ma as na opustenie nebezpenho priestoru alebona zabrnenie uvedeniu strojovho zariadenia do chodu.

Ak je to potrebn, musia by zabezpeen prostriedky, ktor zaruia, e strojov zariadenie me by ovl-dan jedine z miest, z ktorch obsluha stroj ovlda a ktor sa nachdzaj v jednom alebo niekokch vopredurench priestoroch alebo miestach.

V prpadoch, ke existuje viac ne jedno miesto, z ktorho je strojov zariadenie ovldan, mus by ovldacsystm navrhovan takm spsobom, aby sa pri ovldan z jednho z nich zamedzilo pouitiu ostatnchs vnimkou ovldaov na zastavenie a na ndzov zastavenie.

Ak m strojov zariadenie dve alebo viacero prevdzkovch miest, kad miesto mus by vybaven vetkmipotrebnmi ovldacmi zariadeniami tak, aby si obsluha nezavadzala alebo sa vzjomne neuvdzala do nebez-pench situci.


1.2.3. Uvedenie do chodu

Strojov zariadenie je mon uvies do chodu iba zmernm ovldanm ovldacieho zariadenia urenho natieto ely.

Rovnak poiadavka plat:

pri opakovanom uveden strojovho zariadenia do chodu po jeho zastaven z akejkovek priny,

pri realizcii vznamnej zmeny podmienok prevdzky.

Opakovan uvedenie strojovho zariadenia do chodu alebo zmena podmienok prevdzky vak mu byvyvolan aj zmernm ovldanm inho ako ovldacieho zariadenia, poskytnutho na tento el, podpodmienkou, e to nepovedie k nebezpenej situcii.

Pri strojovch zariadeniach pracujcich v automatickom reime me by uvedenie strojovho zariadenia dochodu, optovn uvedenie do chodu po zastaven alebo zmena podmienok prevdzky mon aj bez zsahuobsluhy, pod podmienkou, e to nepovedie k nebezpenej situcii.

V prpadoch, ke s strojov zariadenia vybaven niekokmi ovldacmi zariadeniami na uvedenie do chodua pracovnci obsluhy tm mu jeden druhho vystavi nebezpeenstvu, na ely vylenia tohto rizika musiaby vybaven doplnkovmi zariadeniami. Ak sa z hadiska bezpenosti vyaduje, e uvedenie do chodua/alebo zastavenie sa mus vykonva v uritom porad, musia existova zariadenia, ktor zabezpeia, e satieto innosti vykonaj v sprvnom porad.

1.2.4. Zastavenie

1.2.4.1. Normlne zastavenie

Strojov zariadenie mus by vybaven ovldacm zariadenm, ktorm mono bezpene dosiahnu plnzastavenie strojovho zariadenia.

Kad pracovisko mus by vybaven ovldacm zariadenm na zastavenie niektorch alebo vetkch funkcistrojovho zariadenia v zvislosti od existujceho nebezpeenstva tak, aby strojov zariadenie zostalobezpen.

Ovlda na zastavenie strojovho zariadenia mus ma prednos pred ovldaom na uvedenie do chodu.

Po zastaven strojovho zariadenia alebo jeho nebezpench funkci mus by prslun pohon odpojen odprvodu energie.

1.2.4.2. Prevdzkov zastavenie

Ak sa z prevdzkovch dvodov vyaduje tak ovldanie zastavenia, ktorm sa nepreru prvod energie dopohonov, stav zastavenia sa mus sledova a udra.

1.2.4.3. Ndzov zastavenie

Strojov zariadenie mus by vybaven jednm alebo viacermi zariadeniami na ndzov zastavenie, ktorumouj odvrti bezprostredn alebo hroziace nebezpeenstvo.

Platia tieto vnimky:

strojov zariadenia, v ktorch by zariadenie na ndzov zastavenie nezmenilo nebezpeenstvo preto, eby neskrtilo as zastavenia, alebo preto, e by neumonilo realizova pecilne opatrenia potrebn naodstrnenie nebezpeenstva,

prenosn run a/alebo rune veden strojov zariadenia.

Zariadenie mus:

ma zretene identifikovaten, jasne viditen a rchlo prstupn ovldacie zariadenia,

o najrchlejie zastavi nebezpen proces bez toho, e by vytvorilo alie rizik,

poda potreby spusti alebo dovoli spustenie uritch bezpenostnch pohybov.


Len o sa po vydan prkazu na zastavenie skon aktvna innos zariadenia na ndzov zastavenie, prkazmus psobi alej a zariadenie na ndzov zastavenie mus zosta zapnut dovtedy, km nebude pecifickyvyraden; zariadenie sa nesmie da zapn bez vydania prkazu na zastavenie; zariadenie sa mus da vypniba vhodnm konom a vypnutie zariadenia nesmie spsobi opakovan uvedenie strojovho zariadenia dochodu, ale me ho len povoli.

Funkcia ndzovho zastavenia mus by vdy k dispozcii a funkn, bez ohadu na prevdzkov reim.

Zariadenia ndzovho zastavenia musia by zlohou k inm ochrannm opatreniam a nie ich nhradou.

1.2.4.4. Mont strojovho zariadenia

V prpade strojovch zariaden alebo ast strojovch zariaden, ktor sa navrhuj tak, aby pracovali spolone,sa musia strojov zariadenia navrhova a kontruova takm spsobom, aby ovldae zastavenia vrtane zaria-den na ndzov zastavenie mohli zastavi nielen samotn strojov zariadenie, ale aj vetku prslun vbavu,ak jej alia prevdzka me by nebezpen.

1.2.5. Voba ovldacch alebo prevdzkovch reimov

Zvolen ovldac alebo prevdzkov reim mus by nadraden vetkm ostatnm ovldacm alebo prevdz-kovm reimom s vnimkou ndzovho zastavenia.

Ak bolo strojov zariadenie navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby umoovalo svoje pouvaniev niekokch ovldacch alebo prevdzkovch reimoch, ktor vyaduj rzne ochrann opatrenia a/alebopracovn postupy, mus by vybaven prepnaom reimov, ktor mono zaisti v kadej polohe. Kadpoloha prepnaa mus by jasne identifikovaten a mus zodpoveda jednmu prevdzkovmu alebo ovlda-ciemu reimu.

Prepna mono nahradi inou metdou voby, ktor obmedzuje pouvanie uritch funkci strojovch zaria-den len pre urit kategrie pracovnkov obsluhy.

Ak musia by strojov zariadenia kvli uritm innostiam schopn pracova s vyradenm alebo odstrnenmochrannm krytom a/alebo s deaktivovanm ochrannm zariadenm, prepna ovldacieho alebo prevdzko-vho reimu mus sasne:

deaktivova vetky alie ovldacie alebo prevdzkov reimy,

povoli prevdzku nebezpench funkci iba pomocou ovldacch zariaden, na ktor treba trvalo psobi,

povoli prevdzku nebezpench funkci iba za podmienok zmenenho rizika, priom sa zamedzujenebezpeenstvm z innost nadvzujcich na seba,

zabrni prevdzke nebezpench funkci myselnou alebo nemyselnou aktivciou snmaov stroja.

Ak nie je mon sasne splni tieto tyri podmienky, prepna ovldacch alebo prevdzkovch reimovmus aktivova ostatn ochrann opatrenia navrhovan a kontruovan na zabezpeenie bezpenho priestoruna zsahy.

Okrem toho mus by obsluha schopn z nastavovacieho miesta ovlda innos tch ast, s ktormi pracuje.

1.2.6. Vpadok dodvky energie

Preruenie, obnovenie po preruen alebo akkovek vkyvy dodvky akejkovek formy energie strojovmzariadeniam nesmie vies k nebezpenm situcim.

Mimoriadnu pozornos treba venova tmto bodom:

strojov zariadenia sa nesm neoakvane uvies do chodu,

parametre strojovch zariaden sa nesm meni nekontrolovanm spsobom, ak tak zmena me viesk nebezpenm situcim,

strojovm zariadeniam sa nesmie brni v zastaven, ak u bol vydan prkaz na zastavenie,


iadna pohybliv as strojovch zariaden ani iadny predmet, ktor je upnut v strojovch zariadeniach,nesmie spadn ani by vymrten,

nesm existova prekky automatickho ani runho zastavenia akchkovek pohyblivch ast,

ochrann zariadenia musia zosta plne inn alebo vyda prkaz na zastavenie.

1.3. OCHRANA PROTI MECHANICKMU OHROZENIU

1.3.1. Riziko straty stability

Strojov zariadenia a ich sasti a vbava musia by dostatone stabiln, aby sa zabrnilo prevrhnutiu, spad-nutiu alebo nekontrolovanm pohybom poas prepravy, monte, demonte a inch innost tkajcich sastrojovho zariadenia.

Ak tvar samotnho strojovho zariadenia alebo jeho zaman intalcia neposkytuje dostaton stabilitu,musia sa do neho zabudova vhodn kotviace prostriedky a tieto sa musia uvies v nvode na pouitie.

1.3.2. Riziko rozpadnutia sa poas prevdzky

Rzne asti strojovch zariaden a ich spojenia musia by schopn odola namhaniu, ktormu s vystavenpri pouvan.

ivotnos pouitch materilov mus by primeran charakteru pracovnho prostredia predpokladanhovrobcom alebo jeho splnomocnencom, najm pokia ide o javy spojen s navou, starnutm, korzioua oterom.

V nvode na pouitie sa mus uvies druh a frekvencia kontrol a drby, vyadovanch z bezpenostnchdvodov. Tam, kde je to vhodn sa musia oznai asti podliehajce opotrebovaniu a kritri pre ich vmenu.

V prpadoch, ke napriek prijatm opatreniam pretrvva riziko prasknutia alebo rozpadnutia, musia by pr-slun asti namontovan, umiestnen a/alebo chrnen tak, aby boli vetky lomky zachyten, m sa zabrninebezpenm situcim.

Neohybn aj prun potrubia, obsahujce kvapaliny, najm vysokotlakov, musia by schopn odola predpo-kladanmu vntornmu a vonkajiemu namhaniu a musia by pevne pripojen a/alebo chrnen, aby sazabezpeilo, e prasknutie nepredstavuje iadne riziko.

Ak sa materil uren na spracovanie privdza k nstroju automaticky, musia by splnen tieto podmienky,ktormi sa zabrni vzniku rizika pre osoby:

ke djde k styku obrobku s nstrojom, nstroj u mus pracova v bench pracovnch podmienkach,

ke sa nstroj uvdza do chodu a/alebo zastavuje (myselne alebo nhodne), musia by pohyby posuvua nstroja skoordinovan.

1.3.3. Rizik spsoben padajcimi alebo odletujcimi predmetmi

Musia sa prija preventvne opatrenia, ktormi sa zabrni vzniku rizika spsobenho padajcimi alebo odletu-jcimi predmetmi.

1.3.4. Rizik spsoben povrchmi, hranami alebo rohmi

Prstupn asti strojovch zariaden, pokia to dovol ich el, nesm ma iadne ostr hrany, iadne ostrrohy a iadne drsn povrchy, ktor by mohli spsobi zranenie.

1.3.5. Rizik svisiace s kombinovanmi strojovmi zariadeniami

V prpadoch, ke je strojov zariadenie uren na vykonvanie niekokch rznych innost s runouvmenou obrobku medzi kadou innosou (kombinovan strojov zariadenie), mus sa navrhovaa kontruova takm spsobom, aby umoovalo pouva kad as samostatne bez toho, aby ostatn astivyvolvali pre ohrozen osoby riziko.

Na tieto ely sa vetky asti, ktor nie s chrnen, musia da samostatne uvies do chodu a zastavi.

1.3.6. Rizik svisiace s variciami podmienok prevdzky

V prpade, ke strojov zariadenie vykonva innosti v rznych podmienkach prevdzky, mus sa navrhovaa kontruova takm spsobom, aby sa tieto podmienky dali bezpene a spoahlivo voli a nastavova.


1.3.7. Rizik svisiace s pohyblivmi asami

Pohybliv asti strojovch zariaden sa musia navrhova a kontruova takm spsobom, aby sa zabrniloriziku kontaktu, ktor by mohol vies k razom, alebo ak riziko trv, musia sa vybavi ochrannmi krytmialebo ochrannmi zariadeniami.

Je potrebn prija vetky potrebn opatrenia na to, aby sa zabrnilo nhodnmu zablokovaniu pohyblivchast, ktor sa zastuj na prcach. V prpadoch, ke je pravdepodobn, e i napriek prijatm preventvnymopatreniam me djs k zablokovaniu, je potrebn tam, kde je to vhodn, zabezpei pecifick ochrannzariadenia a nstroje s cieom umoni bezpen odblokovanie zariadenia.

Nvod na pouitie a poda monost aj znak na strojovom zariaden oznaia tieto pecifick ochrann zaria-denia a spsob ich pouitia.

1.3.8. Vber ochrany pred rizikami vznikajcimi v svislosti s pohyblivmi asami

V zvislosti od druhu rizika sa musia vybera ochrann kryty alebo ochrann zariadenia, ktor s uren naochranu pred rizikami vznikajcimi v svislosti s pohyblivmi asami. Na uahenie vberu sa musia pouitieto usmernenia.

1.3.8.1. Pohybliv pohonn (prevodov) asti

Ochrann kryty uren na ochranu osb pred nebezpeenstvami, ktor s spsoben pohyblivmi pohon-nmi (prevodovmi) asami, musia by:

pevn kryty, ako sa uvdza v asti 1.4.2.1, alebo

spriahnut pohybliv kryty, ako sa uvdza v asti 1.4.2.2.

Spriahnut pohybliv kryty by sa mali pouva na miestach, kde sa predpoklad ast prstup.

1.3.8.2. Pohybliv asti zastujce sa procesu

Ochrann kryty alebo ochrann zariadenia uren na ochranu osb pred nebezpeenstvami, ktor s spso-ben pohyblivmi asami zastujcimi sa procesu, musia by:

pevn kryty, ako sa uvdza v asti 1.4.2.1, alebo

spriahnut pohybliv kryty, ako sa uvdza v asti 1.4.2.2., alebo

ochrann zariadenia, ako sa uvdza v asti 1.4.3., alebo

kombincia vyie uvedench rieen.

Ke vak k uritm pohyblivm astiam priamo zastnenm na procese nemono v priebehu prevdzkyplne znemoni prstup kvli innostiam, ktor si vyaduj zsah obsluhy, musia by tieto asti vybaven:

pevnmi ochrannmi krytmi alebo spriahnutmi pohyblivmi krytmi, ktor brnia v prstupe k tmsekom takchto ast, ktor sa pri prci nepouvaj, a

nastavitenmi ochrannmi krytmi, ako s uvdza v asti 1.4.2.3, ktor obmedzuj prstup k tm sekompohyblivch ast, kde je prstup potrebn.

1.3.9. Riziko nekontrolovanch pohybov

Po zastaven asti strojovho zariadenia mus by zabrnen akmukovek posunu z polohy, v ktorej sa ttoas zastavila, spsobenmu akoukovek inou prinou ne konom vykonanm ovldacmi zariadeniami,alebo posun mus by tak, e nepredstavuje iadne nebezpeenstvo.

1.4. POADOVAN VLASTNOSTI OCHRANNCH KRYTOV A OCHRANNCH ZARIADEN

1.4.1. Veobecn poiadavky

Ochrann kryty a ochrann zariadenia musia:

ma pevn kontrukciu,

by bezpene upevnen na svojom mieste,

nesm spsobova iadne alie riziko,


nesm sa da ahko obs alebo ponecha nefunkn,

by umiestnen v primeranej vzdialenosti od nebezpenho priestoru,

v minimlnej monej miere preka vo vhade na vrobn proces a

umoova vkon zkladnch prc pri intalcii a/alebo vmene nstrojov a drbe s obmedzenmprstupu iba do priestoru, v ktorom sa musia vykona tieto prce, pokia mono bez toho, e by bolopotrebn odstrni ochrann kryt alebo deaktivova ochrann zariadenie.

Ochrann kryty musia okrem toho vade tam, kde je to mon, chrni pred odletovanm alebo spadnutmmaterilov alebo predmetov a pred emisiami vytvranmi strojovmi zariadeniami.

1.4.2. pecilne poiadavky na ochrann kryty

1.4.2.1. Pevn ochrann kryty

Pevn ochrann kryty musia by upevnen takmi systmami, ktor mono otvori alebo odstrni ibapomocou nstrojov.

Ich upevovacie systmy musia po odstrnen ochrannch krytov zosta pripojen k ochrannm krytom alebok strojovmu zariadeniu.

Tam, kde je to mon, nesm zosta ochrann kryty na svojom mieste bez svojich upevovacch prvkov.

1.4.2.2. Spriahnut pohybliv kryty

Spriahnut pohybliv kryty musia:

pokia je to mon, zosta aj po odklopen pripojen k strojovmu zariadeniu,

by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby sa mohli nastavova iba pomocou myselnhokonu.

Spriahnut pohybliv kryty musia by spojen so spriahnutm zariadenm tak, aby:

zabrnili spusteniu nebezpench funkci strojovho zariadenia, km s zatvoren, a

vydali prkaz na zastavenie, ke u ochrann kryty nie s zatvoren.

Tam, kde je mon, e obsluha m nebezpen priestor na dosah ete pred uplynutm rizika spsobenhonebezpenmi funkciami strojovho zariadenia, musia by pohybliv ochrann kryty okrem spriahnuthozariadenia spojen aj s blokovacm zariadenm, ktor:

zabrauje spusteniu nebezpench funkci strojovho zariadenia, km je ochrann kryt zatvorena zablokovan, a

udriava ochrann kryt zatvoren a zablokovan, a km nepominie riziko razu vyplvajcez nebezpench funkci strojovho zariadenia.

Spriahnut pohybliv kryty musia by navrhovan takm spsobom, aby neexistencia alebo porucha jednhoz ich komponentov zabrnila uvedeniu nebezpench funkci strojovho zariadenia do innosti alebo tietofunkcie zastavila.

1.4.2.3. Nastaviten ochrann kryty obmedzujce prstup

Nastaviten ochrann kryty obmedzujce prstup do tch oblast pohyblivch ast, ktor s plne nevyh-nutn pre vkon prc, musia by nastaviten:

rune alebo automaticky, poda druhu vykonvanej prce, a

bez nmahy a bez pouitia nstrojov.

1.4.3. pecilne poiadavky na ochrann zariadenia

Ochrann zariadenia musia by navrhovan a zalenen do ovldacieho systmu takm spsobom, aby:

sa pohybliv asti nemohli uvies do pohybu, km s v dosahu obsluhy,


osoby nemohli dosiahnu na pohybliv asti, km sa tieto asto pohybuj, a

neexistencia alebo porucha jednho z ich komponentov zabrnila uvedeniu pohybujcich sa ast dopohybu alebo tento pohyb zastavila.

Ochrann zariadenia musia by nastaviten iba prostrednctvom myselnho konu.

1.5. RIZIK SPSOBEN INMI NEBEZPEENSTVAMI

1.5.1. Dodvky elektrickej energie

V prpadoch, ke s strojov zariadenia napjan elektrickou energiou, musia by navrhovan, kontruovana vybaven takm spsobom, aby sa zabrnilo alebo mohlo zabrni vetkm druhom ohrozenia elektrickouenergiou.

Na strojov zariadenia sa vzahuj bezpenostn ciele ustanoven v smernici 73/23/EHS. Avak povinnostitkajce sa posudzovania zhody strojovch zariaden a ich uvedenia na trh a/alebo do prevdzky v svislostis nebezpeenstvami spsobenmi elektrickou energiou sa riadia vlune touto smernicou.

1.5.2. Statick elektrick energia

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby odstrnili alebo obmedzilivznik potencilne nebezpench elektrostatickch nbojov, a/alebo musia by vybaven vybjacm systmom.

1.5.3. Prvod inej ako elektrickej energie

V prpadoch, ke s strojov zariadenia pripojen na zdroj inej ako elektrickej energie, musia by navrhovan,kontruovan a vybaven takm spsobom, aby boli vylen vetky potencilne rizik svisiace s tmitozdrojmi energie.

1.5.4. Chyby intalcie

Chyby, ktor sa mu pravdepodobne vyskytn pri intalcii alebo opakovanej intalcii uritch ast a ktorby mohli by zdrojom rizika, sa musia vyli nvrhom a kontrukciou tchto ast alebo, ak sa to nepodar,poskytnutm informci na samotnch astiach a/alebo na ich krytoch. Rovnak informcie musia by uvedenna pohyblivch astiach a/alebo na ich krytoch, ke kvli tomu, aby sa zabrnilo vzniku rizika, mus byznmy smer pohybu.

Ak je to potrebn, v nvodoch sa musia uvdza alie informcie o tchto rizikch.

V prpadoch, ke zdrojom rizika me by chybn spoj, musia sa nesprvne spojenia vyli vo fze nvrhualebo, ak sa to nepodar, poskytnutm informci o spjanch prvkoch a poda potreby aj o spjacchprostriedkoch.

1.5.5. Extrmne teploty

Musia sa prija opatrenia na vylenie akhokovek rizika razu, spsobenho kontaktom alebo blzkosouast alebo materilov strojovch zariaden pri vysokch alebo vemi nzkych teplotch.

Musia sa prija opatrenia potrebn na vylenie alebo ochranu pred rizikom vymrtenia horceho alebo vemistudenho materilu.

1.5.6. Poiar

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby sa zabrnilo vetkmrizikm vzniku poiaru alebo prehriatia, vyvolanm samotnmi strojovmi zariadeniami alebo plynmi, kvapa-linami, prachom, vparmi alebo inmi ltkami, ktor strojov zariadenia vytvraj alebo pouvaj.

1.5.7. Vbuch

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby sa zabrnilo akmukovekriziku vbuchu, vyvolanmu samotnmi strojovmi zariadeniami alebo plynmi, kvapalinami, prachom,vparmi alebo inmi ltkami, ktor strojov zariadenia vytvraj alebo pouvaj.

Strojov zariadenia musia by v slade s ustanoveniami pecifickch smernc Spoloenstva, pokia ide o rizikovbuchu spsoben pouvanm strojovho zariadenia v potencionlne vbunom prostred.


1.5.8. Hluk

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby sa rizik vyplvajce z emisiehluku, renho vzduchom, znilo na najniiu rove, priom sa berie do vahy technick pokroka dostupnos prostriedkov na zniovanie hluku, a to najm pri jeho zdroji.

Hladina emisie hluku sa me posudzova poda porovnvacch dajoch o emisich hluku pre podobn stro-jov zariadenia.

1.5.9. Vibrcie

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby sa rizik vyplvajcez vibrci, ktor spsobuj strojov zariadenia, znili na najniiu rove, priom sa berie do vahy tech-nick pokrok a dostupnos prostriedkov na zniovanie vibrci, a to najm pri ich zdroji.

Hladina vydvanch vibrci sa me posudzova poda porovnvacch dajov o vibrcich pre podobn stro-jov zariadenia.

1.5.10. iarenie

Neiaduce emisie iarenia zo strojovho zariadenia sa musia vyli alebo zni na hladiny, ktor nemaj naud nepriazniv inky.

Vetky funkn emisie ionizujceho iarenia sa musia zni na najniiu rove, postaujcu pre sprvnefungovanie strojovho zariadenia poas nastavovania, prevdzky a istenia. Ak existuje riziko, musia sa prijapotrebn ochrann opatrenia.

Vetky funkn emisie neionizujceho iarenia poas nastavovania, prevdzky a istenia sa musia obmedzina rovne, ktor nemaj na ud nepriazniv inky.

1.5.11. Vonkajie iarenie

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby vonkajie iarenie neruiloich prevdzku.

1.5.12. Laserov iarenie

V prpadoch, ke sa pouvaj laserov zariadenia, musia sa bra do vahy tieto ustanovenia:

laserov zariadenia strojovch zariaden musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, abyzabrnili akmukovek nhodnmu iareniu,

laserov zariadenia strojovch zariaden musia by chrnen tak, aby skuton iarenie, iarenie vytvorenodrazom alebo difziou a sekundrne iarenie nepokodzovali zdravie,

optick zariadenia, uren na pozorovanie alebo nastavenie laserovch zariaden strojovch zariaden,musia by tak, aby laserov iarenie nespsobovalo iadne ohrozenie zdravia.

1.5.13. Emisie nebezpench materilov a ltok

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby bolo mon predchdzariziku vdchnutia, poitia, styku s pokokou, oami alebo sliznicami a prieniku cez pokoku nebezpenchmaterilov a ltok, ktor tieto strojov zariadenia vytvraj.

V prpade, e sa nebezpeenstvo ned vyli, strojov zariadenia musia by vybaven tak, aby nebezpenmaterily a ltky bolo mon zachytva, odsva, vyzra nastriekanm vody, filtrova alebo upravi inmrovnako innm spsobom.

V prpadoch, ke proces nie je poas benej prevdzky strojovho zariadenia plne uzatvoren, zachytvaciea/alebo odsvacie zariadenia musia by umiestnen tak, aby mali maximlny inok.

1.5.14. Riziko uviaznutia v strojovom zariaden

Strojov zariadenia musia by navrhovan, kontruovan alebo vybaven prostriedkami, ktor zabrnia tomu,aby osoba uviazla v strojovom zariaden, alebo, ak to nie je mon, musia by vybaven prostriedkami naprivolanie pomoci.


1.5.15. Riziko pomyknutia, zakopnutia alebo pdu

asti strojovch zariaden, u ktorch je pravdepodobn, e sa okolo nich bud pohybova alebo pri nich budst osoby, musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby tmto osobm zabrnili pomyknsa, zakopn alebo spadn na tieto asti alebo z tchto ast.

Tieto asti musia by poda monosti vybaven driakmi pripevnenmi poda pouvatea, ktor mu umoniaudra stabilitu.

1.5.16. Blesk

Strojov zariadenia, ktor poas prevdzky potrebuj ochranu proti inkom blesku, musia by vybavensystmom zvedenia vslednho elektrickho nboja do zeme.

1.6. DRBA

1.6.1. drba strojovho zariadenia

Miesta nastavovania a drby sa musia nachdza mimo nebezpench priestorov. Nastavovacie, drbrske,opravrske, istiace a servisn innosti sa musia da vykonva, km s strojov zariadenia v kude.

Ak z technickch prin nie je mon splni jednu alebo viacer z vyie uvedench podmienok, musia saprija opatrenia, ktor zabezpeia bezpen vykonanie tchto innost (pozri as 1.2.5).

V prpade automatizovanch strojovch zariaden a, ak je to potrebn, inch strojovch zariaden mus byzabezpeen prpojn zariadenie pre mont diagnostickch zariaden urench na hadanie porch.

Komponenty automatizovanch strojovch zariaden, ktor sa musia asto vymiea, sa musia da jednoduchoa bezpene odstrni a vymeni. Prstup k tmto komponentom mus umoni vykonva tieto konypomocou prslunch technickch prostriedkov v slade s konkrtnym pracovnm postupom.

1.6.2. Prstup k miestam obsluhy a k servisnm miestam

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby umoovali bezpenprstup ku vetkm oblastiam, kde je potrebn zsah poas prevdzky, nastavovania alebo drby strojovhozariadenia.

1.6.3. Odpojenie od zdrojov energie

Strojov zariadenia musia by vybaven prostriedkami na odpojenie od vetkch zdrojov energie. Tietoprostriedky musia by zretene oznaen. Musia sa da zamkn, ak by optovn zapnutie mohlo ohroziosoby. Odpojovacie prostriedky sa musia da zamkn v prpadoch, ke obsluha neme zo iadneho z miest,na ktor m prstup, skontrolova, i je zdroj energie trvalo odpojen.

V prpade strojovch zariaden, ktor mono zapoji k prvodu elektrickej energie, je postaujce vytiahnutiezstrky pod podmienkou, e obsluha me z kadho miesta, na ktor m prstup, skontrolova, i zstrkaostva vytiahnut.

Po odpojen zdroja energie sa akkovek zostatkov energia alebo energia nahromaden v obvodoch strojo-vho zariadenia mus da normlne odvies bez ohrozenia osb.

Ako vnimka z poiadaviek ustanovench v predchdzajcich odsekoch mu urit obvody zosta pripojenk svojim zdrojom energie, aby naprklad zaisovali polohu jednotlivch ast, chrnili informcie, osvetovalivntorn priestory at. V tomto prpade sa musia prija pecilne opatrenia na zaistenie bezpenosti obsluhy.

1.6.4. Zasahovanie obsluhy

Strojov zariadenia musia by navrhovan, kontruovan a vybaven takm spsobom, aby obmedzovalipotrebu zsahov obsluhy. Ak sa zsahu obsluhy nemono vyhn, mus sa da vykona ahko a bezpene.

1.6.5. istenie vntornch ast

Strojov zariadenia musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby bolo mon vyisti ichvntorn asti, ktor obsahuj nebezpen ltky alebo prpravky, bez toho, aby bolo potrebn do nichvstpi; zvonka sa mus da vykona aj kad potrebn odblokovanie. Ak je nemon vyhn sa vstupu dostrojovch zariaden, musia by navrhovan a kontruovan takm spsobom, aby umoovali bezpenvykonvanie istenia.


1.7. INFORMCIE

1.7.1. Informcie a upozornenia na strojovom zariaden

Poskytnutie informci a upozornen na strojovom zariaden sa uprednostuje vo forme jednoducho zrozumi-tench symbolov alebo piktogramov. Vetky psomn alebo stne informcie a upozornenia musia by vyjad-ren v radnom jazyku (jazykoch) Spoloenstva, ktor (ktor) sa me (mu) uri v slade so zmluvous lenskm ttom, v ktorom s strojov zariadenia uveden na trh a/alebo do prevdzky, a na poiadaniemu by sprevdzan znenm inho radnho jazyka (inch radnch jazykov) Spoloenstva, ktormu(ktorm) obsluha rozumie.

1.7.1.1. Informcie a informan zariadenia

Informcie potrebn na ovldanie strojovch zariaden musia by poskytnut v jednoznanej a ahko pochopi-tenej forme. Nesmie ich by nadmerne mnoho, aby nepreaili obsluhu.

Jednotky s vizulnym zobrazenm a in interaktvne prostriedky komunikcie medzi obsluhou a strojovmzariadenm musia by ahko zrozumiten a jednoduch na pouitie.

1.7.1.2. Vstran zariadenia

V prpadoch, ke me by poruchou prevdzky strojovch zariaden bez dozoru ohrozen zdraviea bezpenos osb, musia by tieto stroje vybaven tak, aby ako vstrahu vysielali vhodn zvukov alebosveteln signl.

V prpadoch, ke s strojov zariadenia vybaven vstranmi zariadeniami, tieto musia by jednoznana ahko vnmaten. Obsluha mus ma technick prostriedky, ktormi kedykovek skontroluje innos tchtovstranch zariaden.

Musia by splnen poiadavky pecifickch smernc Spoloenstva tkajce sa farieb a bezpenostnchsignlov.

1.7.2. Vstraha pred zvynmi rizikami

Ak aj napriek prijatiu opatren na zalenenie bezpenosti do fzy nvrhu, prijatiu bezpenostnch opatrena doplujcich ochrannch opatren stle pretrvvaj urit rizik, musia sa poskytn potrebn upozornenia,vrtane vstranch zariaden.

1.7.3. Oznaenie strojovho zariadenia

Vetky strojov zariadenia musia by viditene, itatene a nezmazatene oznaen tmito minimlnymidajmi:

obchodn meno a pln adresa vrobcu alebo poda potreby aj jeho splnomocnenca,

oznaenie strojovho zariadenia,

oznaenie CE (pozri prlohu III),

oznaenie srie alebo typu,

vrobn slo, ak existuje,

rok vroby, t. j. rok ukonenia vrobnho procesu.

Pri umiestovan oznaenia CE sa zakazuje uvies skor alebo neskor dtum.

Okrem toho musia by strojov zariadenia navrhovan a kontruovan na pouvanie v potencionlne vbu-nom prostred prslune oznaen.

Strojov zariadenia musia by takisto oznaen plnmi informciami o svojom type a zkladnmi inform-ciami potrebnmi na bezpen pouvanie. Tieto informcie podliehaj poiadavkm stanovenm v asti1.7.1.

V prpadoch, ke sa mus s nejakou asou stroja manipulova poas pouvania pomocou zdvhacieho zaria-denia, jej hmotnos mus by vyznaen itatene, nezmazatene a jednoznane.

1.7.4. Nvod na pouitie

Vetky strojov zariadenia mus sprevdza nvod na pouitie v radnom jazyku alebo jazykoch Spoloenstvav lenskom tte, v ktorom s uveden na trh a/alebo do prevdzky.

Nvod na pouitie priloen k strojovmu zariadeniu mus by pvodn nvod na pouitie alebo prekladpvodnho nvodu na pouitie, a v tomto prpade mus by preklad sprevdzan aj pvodnm nvodom napouitie.


Ako vnimka me by nvod na drbu uren pre pecializovan personl poveren vrobcom alebo jehosplnomocnencom vypracovan iba v jednom z jazykov Spoloenstva, ktormu tento personl rozumie.

Nvod mus by vypracovan v slade s niie uvedenmi zsadami.

1.7.4.1. Veobecn zsady vypracovania nvodu na pouitie

a) Nvod na pouitie mus by vypracovan v jednom alebo niekokch radnch jazykoch Spoloenstva. Najazykovej verzii (verzich) overenej vrobcom alebo jeho splnomocnencom sa uvdzaj slov pvodnnvod na pouitie.

b) Ak neexistuje pvodn nvod na pouitie v radnom jazyku (jazykoch) krajiny, v ktorej sa strojov zaria-denie bude pouva, preklad do tohto jazyka (jazykov) mus zabezpei vrobca alebo jeho splnomoc-nenec, alebo osoba, ktor uvdza strojov zariadenie do prslunej jazykovej oblasti. Preklad mus byoznaen slovami preklad pvodnho nvodu na pouitie.

c) Obsah nvodu na pouitie sa mus tka nielen zamanho pouitia strojovho zariadenia, ale mus brado vahy aj jeho rozumne predpokladan nesprvne pouitie.

d) V prpade strojovho zariadenia, ktor je uren pre nekvalifikovan obsluhu, mus tylizciaa usporiadanie nvodu na pouitie bra do vahy rove veobecnho vzdelania a pozornosti, ktormono od takejto obsluhy odvodnene oakva.

1.7.4.2. Obsah nvodu na pouitie

Kad prruka s nvodom na pouitie mus poda potreby obsahova aspo tieto informcie:

a) obchodn meno a pln adresu vrobcu a jeho splnomocnenca;

b) oznaenie strojovho zariadenia, ako sa uvdza na samotnom strojovom zariaden, s vnimkou vrob-nho sla (pozri as 1.7.3);

c) ES vyhlsenie o zhode alebo dokument, v ktorom sa uvdza obsah ES vyhlsenia o zhode, priom uvdzapodrobnosti o strojovom zariaden, o nemus nevyhnutne zaha vrobn slo a podpis;

d) veobecn opis strojovho zariadenia;

e) vkresy, schmy, opisy a vysvetlenia potrebn na pouvanie, drbu a opravy strojovho zariadenia a nakontrolu jeho sprvnej funkcie;

f) opis pracoviska (pracovsk), ktor pravdepodobne obsad obsluha;

g) opis zamanho pouitia strojovho zariadenia;

h) upozornenia na spsoby, ako sa strojov zariadenie nesmie pouva, ku ktorm me na zklade skse-nost djs;

i) nvod na mont, intalciu a zapojenie, vrtane vkresov, schm a upevovacch prostriedkov,a oznaenie podvozku alebo intalcie, na ktor sa m strojov zariadenie namontova;

j) nvod na intalciu a mont s cieom zni hluk alebo vibrcie;

k) nvod na uvedenie strojovho zariadenia do prevdzky a na jeho pouitie a poda potreby aj nvod nazakolenie obsluhy;

l) informcie o zvykovch rizikch, ktor pretrvvaj i napriek prijatiu opatren na zalenenie bezpenost-nho hadiska do fzy nvrhu, prijatiu bezpenostnch opatren a doplujcich ochrannch opatren;

m) informcie o ochrannch opatreniach prijmanch pouvateom, poda potreby vrtane osobnchochrannch pomcok, ktor sa maj zabezpei;

n) zkladn charakteristiku nstrojov, ktormi me by strojov zariadenie vybaven;

o) podmienky, za ktorch strojov zariadenie spa poiadavku na stabilitu poas pouvania, prepravy,monte, demonte, mimo prevdzky, poas skania alebo poas predvdatench porch;

p) nvod na ely zaistenia toho, aby saa preprava, manipulcia alebo skladovanie vykonali bezpenevzhadom na hmotnos strojovho zariadenia a jeho rznych ast v prpadoch, ke sa obvykle majprepravova samostatne;

q) spsob prevdzky, ktor treba dodra v prpade nehody alebo poruchy; ak je pravdepodobn, e djdek zablokovaniu, spsob prevdzky, ktor zabezpe bezpen odblokovanie vbavy;


r) opis innost pri nastavovan a drbe, ktor by mal vykonva pouvate, a opatrenia napreventvnu drbu, ktor by sa mali dodra;

s) nvod, ktor umon bezpen vykonanie innost pri nastavovan a drbe, vrtane ochrannch opatren,ktor by sa mali prija pri tchto innostiach;

t) pecifikcia nhradnch dielov, ktor sa maj poui, ak maj vplyv na zdravie a bezpenos obsluhy;

u) tieto informcie o emisich hluku nesench vzduchom:

hladina emisie hluku na pracovisku, hodnoten vhovm filtrom A, ak tto prevyuje 70 dB(A); aktto hladina neprevyuje 70 dB(A), mus by tento daj uveden,

maximlna okamit hladina hluku na pracovisku, hodnoten vhovm filtrom C, ak tto

Documents

CELEX_32006L0042_SK_TXT