Čo je viac?

2 / 2011

INFORMAČNÝ LIST SLOVENSKÉ EVANJELIZAČNÉ STREDISKO

ĽUBOMÍR ĎURAČKA

Čo je na nás vidieť? OLE LILLEHEIM

Prenasledovaní kresťania

s Mathiasom Lauerom

ROZHOVOR

Math ias, prečo pracuješ pre Nemeckú stanovú misiu?

DMZ malo voľné miesto vedúceho misie. Uchádzal som sa a oni ma vzali. Bolo to rovnaké ako v „nor-málnom“ pracovnom živote. Myslím si, že DMZ ma prijalo, pretože ako farár evanjelickej cirkvi som bol jasne evanjelizačne zameraný: „Ľudia sa potrebujú dozvedieť o Ježišovi.“ Bol som z DMZ očarený, pre-tože všetko tu je o jednom cieli: „Každý potrebuje počuť o Ježišovi“ (to je naše základné motto).

Mál si rád prácu farára?Áno, absolútne. Kontinuálna práca s ľuďmi v zbo-re mi naozaj chýba. Dlhodobo viesť ľudí na ich ceste s Bohom je drahocenná služba. Kázať ľuďom Božie slovo je kráľovská práca. Nekonečné schôdze a sta-vebné projekty vo farnosti mi ale nechýbajú. Mnoho síl ma stáli farárske konferencie a neduchovné spo-ry v cirkvi a často ma ubíjali. V tomto ohľade je to v DMZ oveľa lepšie. Všetci tu máme rovnaké zame-ranie. Zhodujeme sa duchovne a teologicky.

Čo je dôležité pre nás kresťanov, keď chceme hovoriť o našej nádeji nekresťanom?

V prvom rade pochopiť, že milovať nekresťanov nie je nejaká stratégia, ale prirodzená podstata kres-ťanstva. Božie srdce je rovnaké. Evanjelizácia vždy

začína bremenom. Ľudia bez Krista sú navždy stra-tení. To si musíme vždy uvedomovať. Bill Hybels ho-vorí, že sú potrebné:1. „Vysoký stupeň autenticity“ – naša viera musí byť pravá a prirodzená. Musíme byť blízko Ježišovi.2. „Bezprostredná blízkosť“ – musíme mať blízke a osobné vzťahy s ľuďmi. Dôležité sú priateľské vzťa-hy s nekresťanmi.3. „Jasné posolstvo“ – musíme byť schopní povedať podstatu evanjelia stručne a jasne. Kresťania sa mu-sia naučiť rozprávať a modliť s nekresťanmi.

Je zvestovanie viery len niečo pre „špecialistov“ – evanjelistov, farárov?

Stretávam úplne normálnych kresťanov, ktorí hovo-ria jednoduchšie a konkrétnejšie o svojej viere, ako to dokážem ja. Sú to ale ľudia, ktorí žijú osobný ži-vot s Bohom a dostali spolu s ostatnými v ich spolo-čenstve zdravé biblické učenie.Cirkev potrebuje pastorov a evanjelistov pre hlá-sanie evanjelia širšiemu publiku. Na úrovni verej-ných podujatí. Ale základom evanjelizácie zostáva osobný rozhovor. K tomu Ježiš povolal všetkých svo-jich učeníkov, keď povedal: „Budete mi svedkami...“ (Skutky 1:8). Kto má zážitok s Bohom alebo mu Boh dal niečo pochopiť, to môže a má povedať iným.

Prečo sme tak často neefektívni v misii?Možno preto, lebo sa o to tak veľmi staráme. Čo je efektívne? Pomer nákladov k zisku? To nie je du-chovná kategória. Ako kresťania sme dostali roz-kaz k misii. Povolanie do služby. Keď to robíme, sme poslušní. Úspech (biblicky: ovocie) je vecou nášho

Pána. Prebudenie nie je ľudská schopnosť. Napro-ti tomu je úspech trendom našej doby. Biblia nás ale povzbudzuje k poslušnosti, vytrvalosti a tr-pezlivosti. Aj keď dlho nič nevidíme, každá evan-jelizačná služba je cenná a nenahraditeľná.

V jednom z predchádzajúcich e-mailov si spomenul, že sa cítiš „exoticky“ vo svojej cirkvi. Čo si tým myslel?

Myslel som tým, že vo väčšine zborov a spoločen-stiev sa cítim trocha cudzo, aj v mojom terajšom.

Mathias Lauer pracuje ako riaditeľ Nemec-kej stanovej misie (DMZ). Bol jedným z hostí konferencie EVS Viera sa nedá skryť.

Čo je dôležité pre nás kresťanov, keď ď chceme hovoriť o našej nádeji nekresťanom?

V prvom rade pochopiť, že milovať nekresťťanov nie je nejaká stratégia, ale prirodzená podstaata kres-ťanstva. Božie srdce je rovnaké. Evanjelizáácia vždy

Možnno o preto, lebo sa o to ttakk veľmi sstaráme. Čo je efekktíívnne? Pomer nákkladovv k zisku? TTo nie je du-chovnáá kaategória. Ako o kresťťannia sme dod stali roz-kaz k mmmisiii. Povolanie doo služžby. Keď to rrobíme, sme poslušnní. ÚÚspech (bibliccky: ovvoccie) je vvecou nášho

V jednom z predchádzajúcich e-mailov si spomenul, že sa cítiš „exoticky“ vo svojej cirkvi. ČČo si tým myslel?

Myslel som tým, že vo väčšine zborov a spoločen-stiev sa cítim trocha cudzo, aj v mojom terajšom.

2 SLOVENSKÉ EVANJELIZAČNÉ STREDISKO

Spoločenstvá fungujú ako vlastné subkultúry, väčši-nou uzavreté do samých seba. Majú svoje spôsoby, ako robia veci a určitý pocit prijatia, spolupatričnos-ti, delenie na my a oni. Svoje tradície pokladajú za normálne a prirodzené.Evanjelisti ale vidia aj ľudí mimo cirkvi. Máme radi týchto ľudí, ktorí myslia a žijú inak. Chceme, aby spoznali Ježiša. Takto zostávame vždy tak trochu mimo spoločenstva.

Takisto sa ako muž cítim vo väčšine spoločenstiev (všetky iba v Nemecku!) trochu zvláštne. Kultúra spo-ločenstva, hudba a texty piesní, atmosféra a výzdo-ba sú v mnohých kostoloch ružové a fialovo sfarbe-né – chcem tým povedať, že sú orientované na ženy. Mnoho vecí je zameraných na potreby a životný štýl žien. Tradičné piesne sa spievajú privysoko. Moderné chvály používajú niekedy dosť erotický jazyk na vy-jadrenie vzťahu k Ježišovi. („V tvojom láskavom ná-ručí“, „V tvojej kráse“ atď.) Ako muž musím vyjadro-vať svoje uctievanie Ježiša trocha nepohodlne.

Ako evanjelista mám v mnohých zboroch pocit ne-pochopenia. Zbory očakávajú od evanjelistov, že pri-vedú nových veriacich do cirkvi. Pokladajú nás za svojich zástupcov, ktorí robia nábor pre zbor. Ale je to presne opačne: Ako evanjelisti sme „zástupcami“ nekresťanov. Musíme reprezentovať ich záujmy na-proti záujmom zboru. Oni potrebujú Ježiša. Musí-me prelomiť myslenie kresťanov, aby sme sa dostali k ich strateným susedom. Jedine toto je správne po-chopenie misie.

Prečo si kresťanom?Pretože pár kresťanov riskovalo!Vo Weimare sa pár veriacich študentov odvážilo uspo-riadať v novembri 1978 evanjelizačný týždeň. V pár obchodoch zavesili rukou písané plagáty. Pozvali mlá-dežníckeho evanjelistu. Tento evanjelista investoval týždeň zo svojho života, ďaleko od domova, ďaleko od svojej rodiny. Skrze jedného neveriaceho priateľa som sa dozvedel o tejto akcii a šiel na ňu. Po tomto evanjelizačnom týždni vo Weimare 1978 som bol je-diný, kto uveril. Predtým som žil bez Ježiša a nemal ani poňatia o Bohu a cirkvi, ktoré by za niečo stálo. A On na to použil nekresťana. Pán je úžasný.Potom bola moja socialistická ideológia rozbitá.

Akými myšlienkami sa zaoberáš v poslednej dobe?

Zaoberám sa napríklad otázkou povolania a vyslania.Obe patria k sebe. Najprv nás náš Pán volá zo sveta a robí nás občanmi Jeho kráľovstva. Potom nás ob-novuje a premieňa, naše hodnoty a náš charakter. Ako svojich služobníkov a poslov nás potom posiela späť do sveta. Často pozorujem, že kresťania jednu stránku vynechávajú. 1. variant: Niektorí ľudia sa označia ako kresťania a pokúšajú sa pomôcť iným. Ale ich hodnoty a sprá-vanie sa v ničom neodlišujú od nekresťanov. Moja otázka je: Nechali ste sa Kristom zavolať preč zo sta-rého života a priviesť do spoločenstva? Ak nie, po-tom vaša snaha je čisto humanistická, ale ničím ne-prispieva Božiemu kráľovstvu. To je takzvané „sociál-ne evanjelium“ – veľa akcií, žiadna evanjelizácia.

2. variant: Tu sú ľudia, ktorí skutočne boli Ježišom Kristom zachránení a spravili hrubú čiaru vo svo-jom živote. Žijú podľa biblických štandardov a sú aktívni vo svojom spoločenstve. Ale žijú iba pre a vo svojom spoločenstve. Spálili všetky mosty k ne-kresťanom a nemajú s nimi žiadny kontakt. Moja otázka je: „Pochopili ste, že ľudia mimo cirkvi nás potrebujú? Že musíme konať našu službu medzi ľuď-mi vo svete?“

Ďalšou oblasťou, ktorou sa zaoberám, je rozpor medzi misijnými možnosťami, ktoré dnes v Európe máme. Žijeme v čase, aký nikdy predtým nebol. Osobná sloboda je väčšia ako kedykoľvek predtým. Každý má slobodu vyjadriť svoje presvedčenie a svoju vieru. To je bezprecedentný čas v histórii.

Na druhej strane – aspoň v Nemecku – sú cirkev a zbory unavené, rozdelené a zahľadené do seba. Rezignovali na misiu alebo si nechali nahovoriť, že to už nie je vhodné pre dnešnú dobu.

Posledná myšlienka: V našej dobe, v ktorej sú cir-kev a spoločnosť veľmi materialistické a zaobera-jú sa len prítomnosťou, mám nanovo očakáva-nie a nádej, že náš Pán Ježiš Kristus príde sko-ro späť. Tak vyznávame v druhom článku viery: „... odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.“ Toto bez-prostredné očakávanie mi nedovolí povoliť ale-bo rezignovať, ale aktivujem moje posledné sily, ako pri šprinte krátko pred cieľom: Ide o všetko. A to tu a teraz.

p j yproti záujmom zboru. Oni potrebujú Ježiša. Musí-me prelomiť myslenie kresťanov, aby sme sa dostalik ich strateným susedom. Jedine toto je správne po-chopenie misie.

j jotázka je: Nechali ste sa Kristom zavolať preč zo sta-rého života a priviesť do spoločenstva? Ak nie, po-tom vaša snaha je čisto humanistická, ale ničím ne-prispieva Božiemu kráľovstvu. To je takzvané „sociál-ne evanjelium“ – veľa akcií, žiadna evanjelizácia.

„ p ý yprostredné očakávanie mi nedovolí povoliť ale-bo rezignovať, ale aktivujem moje posledné sily, ako pri šprinte krátko pred cieľom: Ide o všetko. A to tu a teraz.

3ŠÍRIME DOBRÚ SPRÁVU

Viera sa nedá skryť, tak čo je na nás vidieť? Niekto raz povedal, že život kresťanov je jedi-ná Biblia, ktorú dnes ešte svet číta. Je to veľ-ká pravda. Svojím životom dávame buď dob-rý obraz o našom Pánovi, alebo ho zapierame. Preto sa teraz pýtame: čo vidieť na našom bež-nom živote, na našom správaní, na našich re-akciách, keď prichádzajú ťažkosti a problé-my? V čom sa odlišujeme od okolitého sveta? Reagujeme inak, ako ľudia tejto doby, alebo s nimi splývame, sme takí ako chameleón, že kde sa pohneme, takí sme a nereprezentujeme nášho Pána?

Začnem tým, prečo Pán Ježiš vyčistil chrám. Pri-šiel tam pred Veľkou nocou a našiel tam kupcov predávať a našiel tam peňazomencov. Vieme, že ten trh sa konal na nádvorí chrámu. To je veľmi dôležité. Ak pohania chceli vidieť bohoslužbu, tak mohli ísť iba na toto miesto. Ďalej ísť ne-mohli. Nemohli vidieť, ako sa prinášajú obete, nemohli vidieť, ako sa židia modlia. Mohli ísť iba tam, na to miesto. Preto sa pýtam: „Čo tam videli, čo tam našli?“

Videli tam ten predaj, ktorý tam našiel Kristus, keď tam prišiel. Toto videli pohania. Tam po-vedal aj tú výčitku: „Či neviete, že dom môjho

Otca sa bude menovať domom modlitby?“ Len jedenkrát v Božom slove nachádzame Pána Je-žiša, takého rozhnevaného s bičom v ruke. Veď On predsa bol pokorný a tichý – taký je náš ob-raz o Ňom. Ale On zobral do ruky aj bič a vy-hnal z chrámu, z toho nádvoria pohanov to, čo tam nepatrilo. A tak sa pýtam, čo na nás vidia pohania, čo na nás vidí svet? Mohol by som menovať množstvo vecí, ktoré nám kres-ťanom a cirkvi svet dokáže vytýkať: pokrytec-tvo, nudné bohoslužby, poloprázdne kosto-ly, škandály, finančné prechmaty, rozvody, páry homosexuálov a pod. Ale mojím cieľom nie je kritizovať a vykričať obžalobu dnešnej cirkvi. Musíme si uvedomiť, že neveriaci nás sledu-jú, vidia a budú vidieť naše zlyhania. Koľko-krát je počuť, že ak toto je kresťanstvo, tak ja to rozhodne nechcem.

Pred niekoľkými rokmi som bol na návšteve u jednej babičky, ktorá už iba ležala v posteli. Rozprávali sme sa o všeličom a ona spomenu-la aj svojich susedov. A keď o nich rozprávala, už už som jej chcel skočiť do reči, že ja ich po-znám, ale ostal som ticho. Počúval som ďalej. Rozprávala o tom, že cez opatrovanie ju chceli obrať o dom. Radšej som mlčal a nepriznal sa, že ich poznám, že sú to kresťania.

Čo je na nás vidieť?Ľubomír Ďuračka

vviviv dedelili, , čo tam našššlil ?“

Viiiidedededelili t tam ten preddaj, ktorý tam nnašiel Kristus, keeď ďďď tatam m prišieel. TTototo videli pohannia. Tam po-veedadaaal l ajaj tú výččitku: „Či neviete, žee dom môjho

uuž už sssosomm jej chcel skočočiť do reči, že ja ich po-znnám, alale e ostal som ticcho. Počúval som ďaalej. Roozprárávvavala o tom, že ceez opatrovanie ju chhceli obbrať ooo o dod m. Radšej somm mlčal a nepriznalal sa, žee ichh ppppooznám, že sú too kresťania.


Bratia a sestry! Pán Boh ma pred časom zasta-vil cez slovo, ktoré je napísané v Liste Rímskym 2:21 – 24. Je to výčitka, ktorá je napísaná židov-skému národu. Musel som si pri týchto slovách položiť otázku: Čo je na mojom živote prekáž-kou pre tých, ktorí žijú okolo mňa, že oni ešte neuverili v Ježiša Krista? Čo je na mne vidieť? Vidieť na mne život viery alebo žiaden rozdiel od tohto sveta, respektíve ešte niečo horšie?

Chcem vám vydať svedectvo. Chodievam s na-šimi deťmi ku detskému lekárovi, kde v čakárni pred ambulanciou býva veľmi veľa ľudí. Sestrič-ka, ktorá ma pozná, chcela odo mňa, aby som vždy zaklopal, počkal, kým otvorí a vošiel dnu. Ja som jej to odmietol. Nie preto, žeby som mal dostatok času, ale preto, že nechcem predbie-hať. Čo si ľudia o mne pomyslia. Aha, to je fa-rár, nevie byť trpezlivý, nevie čakať. Ja sa pý-tam: Čo robíme, keď máme čakať niekde v ča-kárni? Ako sa správame, v čom splývame s oko-lím a ako si to zvykneme ospravedlniť? Veď ja sa ponáhľam, veď dnes je taká doba. Čo robíme, akí sme v týchto obyčajných veciach?

Musíme sa ešte pýtať, aké sú naše manželstvá, aké sú naše rodiny, čo je na nich vidieť. Sú naše manželstvá, ktoré sa uzatvárajú v kostoloch lepšie ako tie ostatné? Nerozvádzajú sa? Aké je naše spravovanie majetku? Aj my sme tí, ktorí si berú hneď pôžičky a žijeme z dlhu na dlh? Je to život z viery? Nechcem tu o tom rozprávať, lebo to nie je moja téma, ale je život na pôžič-

kách životom z viery? Otázka čestnosti a prav-divosti. Hovoríme vždy pravdu? Svätíme deň odpočinku? Vidia to na nás tí, ktorí žijú oko-lo nás? Ako to vidia? Frfleme, sťažujeme sa, od-mietame trpieť? Vidieť na nás, že ideme proti prúdu? Nechodíme s väčšinou páchať zlo? To sú veľmi ťažké otázky.

Nechcem tu kritizovať, ale dovoľte mi jednu otázku. Uvediem pozitívny príklad. Prečo bol biblický Daniel hodený medzi levov? Väčšina z vás by odpovedala, že sa modlil a bolo to na ňom vidieť. Videli ho cez otvorené okno, ako trikrát za deň kľaká a modlí sa smerom ku Je-ruzalemu a volá ku Hospodinu. Porušil kráľov-sky príkaz, a preto bol hodený medzi levov. Kto takto číta, zle číta Písmo. Tento Daniel vy-nikal nad vysokými úradníkmi a nad satrapa-mi, lebo v ňom bol mimoriadny duch a kráľ ho chcel postaviť nad celú ríšu. Vtedy vysokí úrad-níci a satrapovia hľadali dôvod na obžalobu štátneho záujmu, ale nemohli nájsť nijaký dô-vod ani chybu, pretože bol verný a nemohli na ňom nájsť nijaký omyl ani chybu. Vtedy si títo mužovia povedali, že ak nenájdu na ňom žiad-nu chybu, tak nájdu chybu, ktorá sa týka jeho náboženstva. Tá prvotná príčina, prečo ho ne-návideli, nebola tá, že sa modlil, ale že mu zá-videli, že vynikal. Vynikal preto, že sa modlil, a že bol verný.

Chcem sa vás pýtať: Je vidno toto na nás? Sme aj my v zamestnaní, doma, vo všetkých vzťa-

hoch verní, poctiví alebo ako sme číta-li v biblickom texte (R 2:24): „...pre vás sa rúhajú menu Božiemu...“ Danielova vernosť, čestnosť, bola viditeľná, bola preukázateľ-ná. Naše skutky odrážajú našu vieru. V aké-ho Boha veríme? Musíme si pripustiť, že nikto z nás nie je bez chyby. Príklad Danie-la nám ukazuje, že čím viac budeme v neja-kej oblastí lepší, tým na nás bude väčší tlak a viac útokov. Nemôžeme sa tomu vyhnúť a ani čudovať.

Nakreslíme si jednoduchú tabuľku. V jed-nom stĺpci si zobrazíme, čo bolo vidno na prvých kresťanoch, na prvej cirkvi. V dru-hom stĺpci, čo je vidno dnes na nás. Prvý stĺpec rýchlo preletíme, lebo na prvých kresťanoch bolo vidieť lásku. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete navzájom milovať. Ich láska, to ne-boli iba slová, oni boli ochotní deliť sa so všetkým, vrátane majetku.

Druhé, čo bolo na nich vidieť, bola radosť. Na každej stránke vidieť, ako tam dominu-je radosť. Radosť napriek utrpeniu. V Skut-koch apoštolov sa opisuje, ako učeníci na-priek tomu, že ich vyhnali z rady, sa vede-li radovať, že môžu trpieť pre meno Ježiša Krista. S radosťou niesli utrpenie. V 8. ka-pitole Skutkov čítame, že keď prišlo evan-jelium do Samárie, bola v tom meste veľ-ká radosť. V 13. kapitole je pôsobenie Pav-

, jlepšie ako tie ostaatné?? Nerozvádzajú sa? Aké je ?naše spravovanie majeetku? Aj my sme tí, ktorí si berú hneď pôžiččky aa žijeme z dlhu na dlh? Je to život z viery? NNechccem tu o tom rozprávať, lebo to nie je moja témma, ale je život na pôžič-

, , ,vvideli, žeže vynikal. Vynikal preto, že sa mmodo lil, aa že bol vvere ný.

CChcem sa vvásá pýtať: Je vidno tottoo na nás? Sme eajaj my v zammestnaní, doma, vo všetkých vzťa-

p , y y,li radovať, že môžu trpieť pre meno Ježiša Krista. S radosťou niesli utrpenie. V 8. ka-pitole Skutkov čítame, že keď prišlo evan-jelium do Samárie, bola v tom meste veľľ-káká r radadososť.ť. V V 1 13.3. k kapapititololee jeje p pôsôsobobenenieie Pav-


la. Učeníci boli naplnení radosťou a Svätým Duchom. Tá radosť bola viditeľná. To z nich žiarila. Ak čítame list Filipským, je to list, v ktorom niekoľkokrát je použité slovo ra-dosť a príkaz: „Radujte sa!“ Apoštol ten-to list nepísal z nejakej pláže, kde by se-del a mal nohy vyložené a popíjal by kolu, ale písal tento list z väzenia. Z väzenia píše o radosti. Celý list je presiaknutý radosťou.

Je na nás vidieť radosť?

Tretia vec, ktorú bolo na prvej cirkvi vidieť, bola služba. Milosrdenstvo a diakoniu veľmi zdôrazňovala prvá cirkev. Musíme si uvedo-miť, že cirkev v prvom storočí nebola ideál-na. Ak čítame 1. List Korintským, čítame tam o roztržkách, o hriechu smilstva, mali súdy pred neveriacimi. Také veci ako prvé udrú človeku, svetu do očí. Prví kresťania nebo-li ideálni, ale bolo tam vidieť lásku, radosť, službu. Čo je vidieť na nás?

Ak na prvých kresťanoch bolo vidieť ra-dosť, žiaľ na nás často vidieť sebectvo, kaž-dý z nás má vzťah s nejakou bankou, ne-jakou poisťovňou. A žiaľ, tam pošleme bra-ta a sestru v núdzi, ak má nejaké problé-my. Choď si požičať. My sa dnes nedokáže-me deliť, nedokážeme sa vzdať niečoho ani v prospech našich pokrvných súrodencov.Vo svojej praxi som sa stretol s množstvom rodín, kde stále vládne neodpustenie, hne-

vy, spory kvôli deleniu majetku. Mnohí z tých-to sú členovia cirkevných zborov. Hnevy a ne-odpustenie. Nechceme sa vzdať toho, čo je po-minuteľné, toho, čo tu raz zanecháme. Nechce-me sa vzdať toho, na čo máme nárok. Apoštol Pavol píše zvláštne slová: „Ak pokrm pohoršuje môjho brata, nebudem jesť mäso naveky, aby som brata nepohoršil.“ (1 K 8:13) Pavol bol ochotný vzdať sa pokrmu a mäsa, aby získal niekoho. Sme ochotní vzdať sa niečoho, aby sme získa-li brata a to možno pokrvného brata a sestru?

V R 14:15 je tiež podobná téma: „Lebo ak pokr-mom zármutok pôsobíš bratovi, nepokračuješ podľa lásky. Nepriveď svojím pokrmom do zahynutia toho, za ktorého Kristus umrel.“ Čo je na nás vidieť? Ako nám záleží na tom, čo tu všetci zanecháme a predsa to musíme mať? Koľko neodpustenia je aj v nás kresťanoch, v našich rodinách? Ne-strácame aj svojich pokrvných súrodencov pre pominuteľný majetok? A oni to vidia, že to je to prvé, na čom nám záleží. Apoštol Pavol v 1. Lis-te Korintským píše: „Už aj to je úpadok pri vás, že sa súdite medzi sebou. Prečo netrpíte radšej krivdu? Prečo neznášate radšej škodu?“ (1 K 6:7) A chcem sa spýtať: Je toto život viery alebo život tvrdos-tí a našej prízemností?

Ako sa zachoval Abrahám, keď začali treni-ce s Lótom? Keď sa začali pastieri hádať o po-zemky? Nepovedal Lótovi: Vypadni, táto kra-jina bola daná mne. Lótovi povedal: Celá kra-jina, ktorá je pred tebou, bola daná nám. Vy-

ber si ty prvý, ktorú časť chceš. Abrahám na-pokon dostal všetko. Naplnilo sa blahoslaven-stvo: „Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.“ (Mt 5:5)

Ak sa vzdáme toho, na čo máme nárok, svedčí-me. Pán Boh nás napokon odmení možno ešte mnohonásobne viac. Tak, ako sme to ani ne-očakávali. Čo je na nás vidieť v tejto oblastí? Tvrdosť – toto patrí mne, to ti za žiadnych okol-ností nedám! Na prvých kresťanoch bolo vidieť lásku – oni sa medzi sebou vedeli podeliť. Bolo na nich vidieť radosť – na nás vidieť, žiaľ, ako sa sťažujeme takisto ako tí, ktorí Boha nepoznajú, ako frfleme a sťažujeme sa, ako repceme.

Teraz uvidíme fotografiu jednej starenky. Táto babička má 89 rokov. Často chodím do dedin-ky, kde žije. Pred Veľkou nocou som ju bol vy-spovedať. Do pamäti sa mi vryli slová, ktoré som od nej počul. Keď som jej slúžil a čítal z Písma, tak som jej spomenul vdovu. Aj jej som sa spý-tal, koľko rokov je vdova. Povedala mi: 47 rokov. V mladosti prekonala operáciu chrbtice, odvte-dy má stále bolesti. Porodila šesť detí, dve jej zomreli ako malé. Táto babička sa stále usmie-va. Ten úsmev je na nej viditeľný. Keď som tam raz prišiel neohlásený, bola doma sama, ale pri sebe mala knižku, starý spevník, z ktorého si čí-tala a spievala. Vieru na nej bolo vidieť. Kedykoľ-vek sa na ňu pozriete, napriek tomu, čo prežila, žiari z nej radosť, pokoj. Nesťažuje sa. Hovoria to aj tí, ktorí s ňou žijú.

, j pmy. Choď si požičať. My sa dnes nedokáže-me deliť, nedokážeme sa vzdať niečoho ani v prospech našich pop krvnýcý h súrodencov.VVo svojej praxi som sa stretol s množstvom rodín,n, k kdede s státálele v vláládndnee neneododpupuststenenieie, hnhne-e

AAko sasaaa z zachoval Abraahhám, keď začali treeni-cee s Lóóóttoom? Keď sa začčali pastieri hádať o po-zeemky?y??? N Nepovedal Lóttovi: Vypadni, táto kkra-jinna bolooola a daná mne. Lóótovi povedal: Celá kkra-jinna, ktktktktoorá je pred teboou, bola daná nám.. Vy-

, pp ý,ník, z ktorého si čí-sebe mala knižku, starý spevnolo vidieť. Kedykoľ-taala a spievala. Vieru na nej bok tomu, čo prežila, vvek sa na ňu pozriete, napriekťažuje sa. Hovoria žžiari z nej radosť, pokoj. Nesť

too aj tí, ktorí s ňou žijú.


V Liste Júdovom v 16. verši je napísané slo-vo o falošných prorokoch. Sú nespokojen-cami, ktorí repcú na svoj údel. Pritom žijú podľa svojich žiadostí. Keď toto slovo čí-tam, tak sa pýtam. Nie je to slovo aj o mne? Pritom je to slovo o falošných prorokoch. Repcú na svoj údel. Pane, prečo si mne nalo-žil to a to, prečo musím znášať takýto kríž? Nie sú to často aj naše vyznania? Je to život viery? Sme spokojní s tým, čo máme?

V 1. Liste Timoteovi 16:6 – 8 čítame: „A po-božnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom; lebo nič sme nepriniesli na svet a ne-pochybné je, ani nič odniesť nemôžeme. Pre-to keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojí-me.“ Vidieť toto na nás? Je toto počuť z na-šich úst? Ďakujem Ti, Bože, aj pred ostat-nými za to, čo mi dáš alebo z našich úst počuť iba frflanie a sťažovanie sa? Celkom sa mi páči, keď mi niekto telefonuje a po-núka mi rôzne nové produkty, lebo oni mi kladú otázky a ja im môžem s uspokoje-ním povedať, že ďakujem, že ja sa mám dobre, nič nové nepotrebujem. Mne sta-čí to, čo mám. Na druhej strane telefónu ostane ticho, lebo oni na to nevedia rea-govať. Sme spokojní s tým, čo máme, ako nás k tomu volá Písmo, alebo žijeme tak, ako ľudia okolo nás, ešte toto a toto, po-tom budem šťastný, potom budem preží-vať radosť.

Na prvej cirkvi bolo vidno službu a žiaľ, my svo-jich starkých odkladáme do domovov dôchod-cov. Teraz ma nepochopte zle, ale bol som v cir-kevnom zbore, ktorý má dom dôchodcov a pri jeho otváraní si pamätám dodnes tváre tých ba-bičiek, ktoré tam prišli a sadli si do kresla a po-vedali: Moje deti ma tu dali zomrieť.

Boli tam dve skupiny ľudí. Prvá, ktorá tam prišla s takýmto postojom a mne ich bolo ľúto.

Do druhej skupiny patrili starí mládenci a sta-ré dievky, ktoré tam boli najšťastnejšie. Tí, ktorí mali svoje deti, dennodenne plakali.

Prvá cirkev slúžila najmä tým svojim najbližším. Čo robíme my? Odkladáme ich. My sa chceme iba zabávať. Mladí majú radi iba rôzne chvá-ly, festivaly, ale keď majú prakticky pomôcť, napríklad upratať okolo kostola, poslúžiť sta-rým a nevládnym, tak im o tom musíme kázať. Musíme ich k tomu priviesť. Nie je to normál-ne. A koľko služby je v našich cirkevných zbo-roch a nemá to kto urobiť, ale my sa chceme zabávať. Na prvej cirkvi bolo vidieť, že slúžila. Možno som povedal viac kritiky ako chvály, ale chcem vás vyzvať ku pokániu. Aby sa iní ľudia kvôli nám nerúhali Jeho menu. Iba s postojom pokánia môžeme predstúpiť pred Boha a prosiť: „Pane, zmeň to v mojom živote.“

Chcem vás vyzvať aj ku čestnosti a pravdivos-ti. Nehrajme sa na lepších, ako sme, pretože

g p j ý , ,nás k tomu volá Písmo, alebo žijeme tak, ako ľudia okolo nás, ešte toto a toto, po-tom budem šťastný,ý ppotom budem ppreží-vať radosť.

J p jpokánia môžeme predstúpiť pred Boha a prosiť: „Pane, zmeň to v mojom živote.“

Chcem vás vyzvať aj ku čestnosti a pravdivos-ti. Nehrajme sa na lepších, ako sme, pretože


SEVERNÁ KÓREAV Severnej Kórei je dnes 300 – 500 tisíc kresťa-nov. Pýtajú sa: môžete nám priniesť Bibliu? Ho-voríme im, že riskujú svoj život. Oni hovoria, keď nám ich prinesiete, tak si ich vezmeme, aj keď nás to bude stáť život. My máme doma Bib-lie, ja mám 5 – 6, a aj tak Božie slovo nemá také miesto v našich životoch, ako má mať.

Na obrázku je jedno dievča, ktoré nepoznalo Krista do dvadsiatich troch rokov. Keď jej ro-dičia hladovali až tak, že zomreli, odcestova-la do Pchon-Yangu, aby tam žila so svojou te-tou. V Severnej Kórei bol hladomor a nebolo tam potravy. Vodca dával všetko jedlo iba ar-máde. Za 2 – 3 roky tam zomrelo mnoho ľudí. Aj jej brat prišiel do hlavného mesta, ale už bol tak vyhladovaný, že zomrel po troch týždňoch. Naložila ho na vozík, odviezla na stanicu, preto-že tam odpratávali všetkých mŕtvych.

Yu potom sedela na ulici. Nádherná mladá žena. Prišla ku nej staršia žena a ponúkla jej, že ju pre-dá čínskemu farmárovi. Budeš mu robiť sexuál-nu otrokyňu a budeš mať jedlo. Ona to odmiet-la. Keď sa žena vzdialila asi na 50 metrov, Yu sa za ňou rozbehla a súhlasila s jej návrhom, lebo bola veľmi hladná. Tá žena ju prepašovala do Číny. V Číne je verejným tajomstvom, že tí, ktorí

prijímajú utečencov zo Severnej Kórey, sú kres-ťania. A tak prichádzajú Kórejčania k viere.

Aj Yu prišla do istej kresťanskej rodiny. Poroz-právala im svoj príbeh, ako na ulici dala sľub, že bude robiť otrokyňu farmárovi. Táto rodina bola preto veľmi nahnevaná. Povedali jej, že nikto, kto je stvorený na Boží obraz, nemôže byť pre-daný. Toho človeka, ktorému mala byť predaná, odohnali. Yu v tej rodine zostala a stala sa kres-ťankou. Neskôr vyznala, že doteraz ani netuši-la, že existuje Ježiš. Ona si myslela, že bohom je ich prezident. Ale teraz vedela, že Ježiš dal svoj život aj za ňu.

Ja som sa s ňou stretol pred niekoľkými rokmi v Holandsku. Teraz má 35 rokov. Povedala mi, že za 10 rokov prečítala Bibliu 300-krát. Prečí-tala Nový zákon 24-krát po čínsky. My sme jej to nechceli veriť. Pýtali sme sa jej to preto ešte raz. Ona to znovu potvrdila. Musela si čítať Bib-liu, aby sa jej myšlienky nanovo očistili. Poveda-la: „Mala som vymytý mozog, myslela som si, že náš prezident je boh, ale čím viac som to číta-la, tým viac sa tie myšlienky vymývali z hlavy. Je-žiš bol pre mňa stále väčší.“ Keď toto rozpráva-la, tak som rozmýšľal, či aj my, ty a ja, nepotre-bujeme premyť naše myšlienky.

Prenasledovaní kresťaniaOle Lilleheim

Pán Boh túži po úprimnosti a po pravde. Vždy ma oslovili najviac tí kresťania, kto-rí vyslovili svoju biedu, ktorí sa za to ne-hanbili, ktorí sa nebáli vyznať svoje zlyha-nia. Vtedy povedali: Toto som urobil, taký som. Pán Boh mi dal milosť. Táto naša bieda môže a má ukazovať na Krista. Žiadna po-stava v Biblii, či je to Abrahám, Dávid a iná, nie je opísaná ako ideálna. Ale tým, že si priznávame chyby, tým ukazujeme na Kris-ta. Teda nech je vidno Krista ako Toho, kto aj nás hriešnych prijíma.

U Neho vždy nájdeme odpustenie a prija-tie. Nesnažme sa tajiť. Buďme čestní a prav-diví. Ukazujme druhým, že sme totálne zá-vislí na Pánovi Ježišovi. On aj nás hriešnych prijíma. U Neho vždy nájdeme odpustenie a prijatie. AMEN.

Ďalšie prednášky z konferencie EVS Viera sa nedá skryť si môžete vypočuť na www.evs.sk a www.chcemviac.com.

nu otrookyyňuu a buddeš mať jjeedlo. Onnaa to odmieet--laa. Keď sa ženena vzzdid alila asii na 50 mmeetrov, Yu ssa zaza ňou rrozbeehla a súhlasilaa a s jej náávvrhom, lebbo boola veľmmi hladná.á. Tá ženanaa ju prepašovala ddo Čínny. V Číínee jee verejjným tajooomstvomm,, že tí, ktorí

„ y y ý g, y ,náš preziddene t je boh, ale čím viac som tto číta-la, tým viacac sa tie myšlienky vymývali z hhllavvy. Je-žiš bol pre e mňm a stále väčší.“ Keď toto rozozppráva-la, tak somm ror zmýšľal, či aj my, ty a ja, neneppotre-bujeme preemym ť naše myšlienky.


Doma, v Nórsku, pozeráme veľa televíziu. Nevy-sielajú sa tam iba dobré veci. Ale my sme tak una-vení po práci, že chceme oddychovať pred tele-vízorom. Toto nás potom napĺňa. Potrebujeme si čítať Božie slovo, aby sme ním boli naplňova-ní a očisťovaní. Ono nás mení. Videli sme to aj v živote Yu. V dnešnej dobe slúži spolu so svojím manželom utečencom zo Severnej Kórey v Číne. Keby ju čínske úrady našli, poslali by ju späť do Kórey. Hovoríme jej, že žije nebezpečný život. Ale ona hovorí, že to chce od nej Ježiš. „Chcem Mu slúžiť, chcem Mu dať všetko, lebo On dal všetko za mňa.“ A ja hovorím: „Príď Pane so svojím Svä-tým Duchom a rob ma tak závislým na Tebe, ako je Yu.“ Faktom je, že všetci sme závislí na Ježišovi, ale ako keby sme tomu nerozumeli, ako keby sme to nechceli. My ľudia ani nevieme, čo je pre nás najlepšie. Tým najlepším pre nás je Ježiš Kristus.

PRÍBEH O SESTRE CHANGKeď si myslíte, že musíte mať dobré a vyso-ké vzdelanie, tak to nie je pravda. Keď máš ta-lent, tak ho rozvíjaj pre Ježiša. Sestra Chang bola veriaca, ale nemala vlastnú Bibliu. Poveda-la Bohu: „Bože daj mi vlastnú Bibliu. Prosím Ťa o to.“ A tak dostala vlastnú Bibliu. Potom za-čala rozmýšľať, že jej kamaráti o Bohu nič ne-vedia. A tak začala rozprávať evanjelium svojím priateľom. Stala sa ženou Biblie v Číne. To zna-mená, že cestovala po Číne a rozprávala. Cir-kevné zbory ju podporovali iba veľmi málo pe-niazmi, lebo sami mali nedostatok. Ale ona aj tak rozprávala, čo Boh cez ňu koná. Neviem, čo

priateľom. Stala sa ženou Biblie v Číne. To zna-mená, že cestovala po Číne a rozprávala. Cir-kevné zbory ju podporovali iba veľmi málo pe-niazmi, lebo sami mali nedostatok. Ale ona ajj tatakk rorozpzprárávavalala,, čočo B Bohoh c cezez ň ňuu kokonáná.. NeNeviviem, čo


robila sestra Chang, keď nemala peniaze, ale stretol som viacerých evanjelistov v Číne, ktorí takto cestujú. Ich tlmočník mi povedal, že keď sú v meste, tak idú do nemocnice a tam darujú krv. Na vlakovej stanici si kúpia lístok do ďalšie-ho mesta. Tak to fungovalo. Teraz je to už ináč.

Jedného dňa, keď sa sestra Chang modlila, ako keby ku nej Pán prehovoril a povedal jej, aby išla zvestovať evanjelium na policajnú stanicu. Pýtala sa na to Boha ešte raz: „Veď na policajnej stanici má zatknú, ale keď je to Tvoja vôľa, tak tam pôj-dem.“ Boh ju nechal myslieť si, že je to práve to, čo má spraviť. Išla tam. Postavila sa na schody po-licajnej stanice a zvestovala. Prešlo asi 30 sekúnd a zatkli ju. Odsúdili ju na 6 mesiacov do väznice.

Ukázalo sa, že skutočným cieľom, kam má ísť zvestovať, je väznica, kde bolo asi 8000 žien. Sestra Chang prišla do väznice a pokračovala ako evanjelistka a bolo jedno, na akom mieste. Po šiestich mesiacoch, keď mala opustiť väznicu, bolo tam už 800 žien, ktoré uverili v Krista. Keď ju mali prepustiť, dal si ju zavolať riaditeľ väzni-ce. Povedal jej, že zmenila celú väznicu, kde je on riaditeľom. „Dnes ťa mám prepustiť, ale mne sa nechce, lebo je to tak fantastické, čo si tu spravi-la. Predtým tu bola iba samá bitka, ale teraz je to úplne iná väznica. Ale nemôžem ťa tu držať. Mám pre teba ponuku. Keď zostaneš tu vo väznici, dáme ti plat, dostaneš byt a kúpim ti auto.“ Keď si predstavíte, že doteraz nemala nič, tak to bolo pre ňu ako keby vyhrala v lotérii. Keď to rozpráva-

la, všetci sme napäto čakali, čo spravila. Ona po-vedala, že vyslala rýchlu modlitbu k Bohu a vede-la hneď odpoveď. „Tisíckrát ďakujem za tú úžas-nú ponuku, ale ja som v celom svojom živote slú-žila iba jednému Pánovi – Ježišovi a chcem v tom pokračovať.“ Potom nám Chang povedala, že sa bála prijať tak veľa peňazí, aby nestratila Ježiša.

V Biblii čítala, že nemôže slúžiť dvom pánom – Bohu a mamone. Bála sa, že sa vzdiali od Kris-ta. Pýtali sa jej, ako mohla neprijať ponuku, že tam bude ďalej kázať, keď mala príležitosť v službe pokračovať. Usmiala sa a povedala: „Ja tam už nepotrebujem kázať, je tam ďalších 800 žien, čo to môžu robiť za mňa. Ja idem zvesto-vať na iné miesto.“

Ježiš bol pre ňu všetko. Je Ježiš všetko aj pre mňa? Máme odvahu všetko naňho zložiť a dô-verovať mu, ako je napísané u Mt 6:33? „Ale hľa-dajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“

Myslíte si, že Boh sa o vás nepostará, keď sa sta-rá o kvety na lúke? Si perla v Jeho očiach, On na teba nikdy nezabudne. Možno nebudeme bo-hatí na peniaze, ale budeme mať veľa skúsenos-tí spolu s Ním. On nemôže nič iné, len dodržať Svoje slovo.

Redakčne krátené. Celú prednášku Oleho Lilleheima si môžete vypočuť na www.evs.sk a na www.chcemviac.com.

ý , júplne iná vääznica. Ale nemmôžeem ťa tuu držžať. Mámm pre teba pponuku. Keď zostaaneš tuu voo väznicci, dáme ti plaat, dostaneš bbyyt a kkúpim tti aauto.“ Keeď si predstavííte, že doterazaz nemmala ničč, ttak to bollo pre ňu ako keby vyhrala vv lotérii. Keďď too rozprávaa-

p ,Svoojee slovo.

Reedaakčne krátteené. Celúúú prednáššku Ollehho Lilleheiimma si môôôžžete vyppočuť naa wwww.evs.sskk a na k wwwww.chcemmviac.c.coomm.


V tejto úžasnej atmosfére lásky je cítiť vanu-tie Ducha Božieho, ktorý nás tu spája do jed-noty tela Kristovho, od maličkých až po ve-kom pokročilých, prichádzajúcich aj z iných cirkví a aj z rôznych kútov sveta. Je mi vždy veľmi vzácne vidieť tu celé rodiny. A je to možné i vďaka výbornej starostlivosti aj o najmladších účastníkov tejto, zjavne sa roz-rastajúcej rodine Božích detí, ktorá sa pred rokmi začala budovať s Pánovým požehna-

VIERA SA NEDÁ SKRYŤZišli sme sa znova, ako veľká Božia rodina. Ten-to rok v nádherne rozkvitnutom a jarou voňa-júcom meste Ružomberok. Myslím, že každý z nás prišiel na toto miesto smädný a hladný po živom Bohu a po povzbudení z Jeho slova, kto-rým tu vždy smieme byť bohato nasýtení. A rov-nako sme si sem niesli túžbu po roku sa zno-va zísť a láskou Pána Ježiša objať bratov a ses-try vo viere, a mať s nimi vzácne spoločenstvo v Jeho prítomnosti.

ním cez obetavú a vernú službu EVS. Pane, z ce-lého srdca Ti ďakujeme za ich životy a za to, čo si už vybudoval a stále buduješ skrze nich!

Sme vďační aj za službu skupiny Prázdny kríž. Priniesli nám nádherné chvály, oslavujúce moc-né meno Pánovo a uvádzajúce nás do Jeho prí-tomnosti. Ďakujeme aj za požehnané vystúpe-nie orchestra a spevokolu z Krpelian. Vďaka i za tých, ktorí nám s láskou slúžili v jedálni a aj za vľúdnosť i priateľstvo tých, ktorí nám poskytli prechodný domov na internáte, či v hoteli. Sme vďační aj za svedectvo rómskeho brata Martina Petu, ktorého si Pán Ježiš našiel vo väzení, cez službu brata, ktorý ho tam prišiel objať Jeho láskou, ktorej svetlo Martin nesie ďalej.

A s veľkou vďačnosťou sme tu znovu smeli priví-tať vzácnych hostí, zahraničných i našich domá-cich, cez ktorých nás Duch Boží vyučoval, ako viac milovať i zápasiť za stratených ľudí okolo nás, a ako ich privádzať na cestu za Pánom Ježi-šom. Aby aj oni mali v Ňom život naveky.

V piatok večer sa nám ako prvý prihovoril brat Ole Lilleheim, kazateľ a evanjelista z Nórska. Jeho svedectvo o Božej vernosti a láske, ktorú zažíval spolu s rodinou počas krátkej, ale ťaž-kej nemoci jeho milovanej manželky, nenecha-lo suché snáď ani jedno oko. Jej viera a Boží po-koj boli viditeľné aj napriek veľkému telesnému utrpeniu. Pre ľudí okolo nej smela byť vôňou Pána Ježiša, priťahujúcou ich k Nemu. Rakovina

konferencia EVS

j y J yveľmi vzácne vidieť tu celé rodiny. A je to možné i vďaka výbornej starostlivosti aj o najmj ladších účastníkov tejjto, zjjavne sa roz-rastajúcej rodine Božích detí, ktorá sa pred rorokmkmii zazačačalala b bududovovaťať s s P Pánánovovýmým p požožehehnana-

p p J ,rým tu vždy smieme byť bohato nasýtení. A rov-nako sme si sem niesli túžbu po roku sa zno-va zísť a láskou Pána JeJ žiša objjať bratov a ses-try vo viere, a mať s nimi vzácne spoločenstvo vv JeJehoho p prírítotomnmnosostiti.

p p j,kej nemoci jeho milovanej manželky, nenecha-lo suché snáď ani jedno oko. Jej viera a Boží po-koj boli viditeľné aj napriek veľkému telesnému utrpeniu. Pre ľudí okolo nej smela byť vôňou Pána Ježiša, priťahujúcou ich k Nemu. Rakovina


zničila jej telo, ale nezničila jej vieru. Rako-vina zostala porazená a ona, navždy uzdra-vená pre večnosť, odišla k svojmu Pánovi.

Brat Ole povedal jednu vetu, ktorá ma zvlášť oslovila: „Náš život na zemi je len sekunda z večnosti, ale to je tá najdôležitejšia sekunda, v ktorej sa rozhoduje, kde večnosť strávime.“

Cez brata Curta Westmana, evanjelistu a ka-zateľa z Nórska, sme už mnohokrát od Pána prijali požehnanie. A stalo sa tak i teraz, keď nám hovoril o živej a praktizujúcej viere Mojžiša, ktorá sa nedala skryť. Bola tak pre-svedčivá, že pritiahla k Bohu aj jeho tesťa, midjánskeho kňaza Jetra (2 Mojž.18: 1-12).

Naša viera je viditeľná tam, kde sa necháme viesť Kristovou mysľou. Neznamená to však, že sme bez bolesti kríža, ale akoby oddele-ní od sveta. A vtedy smieme priniesť i „kú-sok neba“ do sveta okolo nás. Majme vždy pohľad viery zameraný na Pána Ježiša. On je hoden nasledovania. Dovoľme Mu, aby ro-bil niečo nové v našich životoch, tak ako to spravil v Petrovom živote i napriek tomu, že Ho Peter zaprel. On sa nezaujíma o naše projekty, ale o naše životy.

Je dobré, že nám Michal Klus, farár z Třinca, pripomenul svedectvo lásky Pána Ježiša ku každému človeku. Ako je to so mnou a ako je to s nami? Milujeme tak, ako On miluje

tých, ktorí sú okolo nás? Za koľkých neveriacich sa modlíme denne a koľkým sme ochotní pri-niesť Pána Ježiša ako jedinú pravdu, jedinú ces-tu a plnosť života naveky v Ňom? Láska je ovo-cím Ducha Svätého a aký priestor v nás dávame Jemu, toľko je v nás Jeho lásky, z ktorej musí vy-chádzať aj naša služba. Inak nemôže byť podob-ná tej, akú mal Pán, ktorý vždy slúžil srdcom a v pokore i poslušnosti. Prosme Ducha Božie-ho, aby sa nás mocne dotkol a premenil v podo-bu Ježišovho charakteru.

Zvlášť ku mne hovorilo svedectvo Billa Mober-lyho, evanjelického farára z USA, ktorý sa spolu s manželkou rozhodol byť poslušný Bohu v ži-vote, ktorý On pre nich pripravil.

Hľadajú cestu, kde ich svetlo môže svietiť a pred očami majú stále tých, ktorí ešte nikdy nepočuli o veľkej a bezpodmienečnej Ježišovej láske k nim. Na svete je 7 miliárd ľudí a jedna tretina z nich nevie nič o drahom mene Ježiš – jedinom, v ktorom je naša trvalá záchrana.

Keď nám brat Ľubomír Ďuračka, farár z Nového Mesta nad Váhom, pripomenul, že život kres-ťanov je v súčasnosti jedinou Bibliou, ktorú je neveriaci svet ochotný čítať, uvedomila som si, akú veľkú zodpovednosť nesiem za svedectvo môjho života, osobne i v rodine, pred ľuďmi ži-júcimi okolo mňa. Je na mne, na nás vidieť to, čo bolo vidieť pri prvých kresťanoch? Slúžiacu lásku, radosť Pánovu i napriek utrpeniu a služ-

bu milosrdenstva? Ak nie, raz môže Boh vyhľa-dávať krv týchto ľudí z našich rúk. Pane, prosí-me, premeň naše životy, aby si Ty bol v nich viac viditeľný. Amen.

Rebecca Pippert z USA, po celom svete slú-žiaca evanjelistka, vyučuje o tom, ako citli-vo, ale účinne svedčiť o živej nádeji pre tento svet v Pánovi Ježišovi. Vďaka i za jej povzbude-nie do služby lásky pre stratených. Stĺpom kaž-dej evanjelizácie je vždy Pán Ježiš a Jeho kríž, ktorý je nad všetkým. Tento kríž nám pripomí-na nielen našu vinu, ale zjavuje nám aj úžasnú Božiu milosť. Boli sme tu nanovo povzbudení, aby sme túto zvesť o reálnej a živej nádeji v Je-žišovi, kričali do sveta, utopeného v beznádeji hriechu, snáď ešte hlbšie ako za čias Noacha či Sodomy a Gomory, aby mŕtvi precitli pod doty-kom Ducha Božieho a s radosťou utekali k Ježi-šovmu krížu,.... došli milosti pokánia a našli sa v náručí Nebeského Otca, ako zachránení a do života v radosti Pánovej vzkriesení. Nedajme sa ochromiť strachom, zaneprázdnenosťou, úna-vou,... náš Pán dokonáva i dnes v našich slabos-tiach Svoju moc, keď ideme v Jeho vôli. „A Jeho vôľou nie je, aby zahynulo, čo len jedno z týchto ma-ličkých.“ (Mt 18:14)

Ďalší požehnaný brat, Mathias Lauer, riaditeľ nemeckej stanovej misie nám odovzdal, okrem iného aj tri správy. Prvá bola o Ježišovej vášni za nespasených ľudí a vyjadril ju slovami: Ja vás čakám, prosím vráťte sa Domov!!! Druhou bola

p j y, y

Je dobré, že nám Michal Klus, farár z Třinca, pripomenul svedectvo láskyy Pána JeJ žiša ku kkaždému človeku. Ako je to so mnou a ako je to ss nanamimi?? MiMilulujejememe t takak, akakoo OnOn m mililujujee

ý , ,akú veľkú zodpovednosť nesiem za svedectvo môjho života, osobne i v rodine, pred ľuďmi ži-júcimi okolo mňa. Je na mne, na nás vidieť to, čo bolo vidieť pri prvých kresťanoch? Slúžiacu lásku, radosť Pánovu i napriek utrpeniu a služ-

Ďalší požehnaný brat, Mathias Lauer, riaditeľ nemeckej stanovej misie nám odovzdal, okrem iného aj tri správy. Prvá bola o Ježišovej vášni za nespasených ľudí a vyjadril ju slovami: Ja vás čakám, prosím vráťte sa Domov!!! Druhou bola


správa od neveriacich ľudí pre cirkev: Prosí-me, prineste nám JEŽIŠA – skutočného a prav-divého JEŽIŠA BIBLIE!!! Neneste nám vaše teologické problémy s tradíciou!!! Potrebuje-me ŽIVÉHO JEŽIŠA!!! A treťou bola správa od kresťanov pre neveriacich: Čakáme vás a teší-me sa na vás!!! Sme vyzvaní, aby sme sa pozre-li do našich sŕdc. Nakoľko sa usilujeme v našej cirkvi urobiť všetko pre to, aby sme mohli pri-vítať s radosťou a v láske prijať nové omiloste-né deti Božie? Vyjdime z našich chrámov a pri-nesme i vyznávajme meno Ježiš aj tam, kde ešte nikdy nezaznelo!

Ole Lilleheim mal k nám slovo na úvod a aj v zá-vere sa s nami podelil o niečo, čo muselo za-siahnuť každé srdce. Hovoril nám o prenasle-dovaných kresťanoch vo svete, ktorým je Pán Ježiš drahší, ako vlastný život. Sú ich státisíce, napríklad v Severnej Kórei, kde im hrozí smrť, aj za to, keď u nich objavia Bibliu. Napriek tomu ju chcú vlastniť, aj keď ich to stojí život.

Ole nám rozprával viaceré svedectvá našich ťaž-ko skúšaných bratov a sestier v Kristu.

Ježiš išiel k ľuďom prvý, nebolo to opačne. Aj posledný, ľuďmi zabudnutý človek, mal a stá-le rovnako má v Jeho očiach a v Jeho srdci veľ-kú hodnotu. Pripomínajme si to a prosme o mi-losť a silu Ducha stotožniť sa s NÍM v Jeho láske ku strateným.

Magda Peniašteková

j p ý, ý ,le rovnako má v Jeho očiach a v Jeho srdci veľ-kú hodnotu. Pripomínajme si to a prosme o mi-losť a silu Ducha stotožniť sa s NÍM v Jeho láske ku strateným.

Magda Peniašteková


ŽIVOT, AKÝ SI VŽDY CHCEL ( John Ortberg)

Ako vyzerá skutočný duchovný život? Čo robiť, aby si ho dosiahol? Si unavený zo svojho stavu? Vydaj sa na cestu duchovného rastu, na ktorú sa môže vydať každý z nás.

John svojím prístupom „sadnime si a rozprávajme sa“ vytvoril silnú knihu o duchovnej transformácii a raste. Dr. Joseph Stowell, Moodyho biblický inštitút

Kniha A5, cena 8 EUR / 241,01 Sk

SMUTNÝ AKO JAZZ (Donald Miller)

Autor knihy hovorí, že nikdy nemal rád Boha, lebo Boh nič neriešil. Ale to bolo predtým, ako sa stalo to, o čom píše v knihe.

V knihe s humorom a istou dávkou provokácie odhaľuje svoju dušu, keď opisuje svoju osobnú cestu k nekonečne milujúcemu Bohu. Na svojej ceste našiel zmysluplnú slobodu a vnútorný pokoj, ktorý aj súčasná generácia môže nájsť v starodávnej viere.

Kniha A5, cena 8 EUR / 241,01 Sk | Audio kniha, cena 6 EUR / 180,76 Sk

PRAMENE V PÚŠTI (L. B. Cowman, Jim Reimann)

366 zamyslení na každý deň. Autorka pre zamyslenia vybrala oslovujúce myšlienky od rôznych autorov, ktoré zjednotila do tejto nádhernej kni-hy. Zbierka je mocným povzbudením nielen pre ľudí, ktorí prechádzajú životnými skúškami. V každej chvíli si máme uvedomovať, že Boh o nás vie a nezabúda na nás.


NOVINKA

MÁRNOTRATNÝ BOH (Timothy Keller)

„Túto knihu dávam všetkým, ktorí sú naozajstne hľadajúci, alebo skeptickí.“ Rick Warren

„Službou Tima Kellera v New Yorku je privádzať hľadajúcich a skeptikov k viere v Boha. Som Bohu za neho vďačný.“ Billy Graham


NOVINKA

prístupom „sadnime si a rozprávajme sa“ vytvoril silnú John svojím phovnej transformácii a raste. knihu o duch

Dr. Joseph Stowell, Moodyho biblický inštitút

ena 8 EUR / 241,01 SkKniha A5, ce

a skeptikov k viere v Boha. Som Bohu za neho vďačný.“

Billy Graham

KKniha A5, cena 6 EUR / 180,76 Sk


Márnotratný Boh, Timothy Keller (2011) V Podobenstve o márnotratnom synovi autor odhaľuje najpodstatnejšie posolstvo o Božej neodplatnej až márnotratnej milosti.

6,00 € / 180,76 Sk

Smutný ako jazz, Donald Miller (2010) kniha A5Nenáboženské myšlienky o kresťanskej duchovnosti. audio kniha

8,00 € / 241,01 Sk6,00 € / 180,76 Sk

Pramene v púšti, L. B. Cowman, Jim Reimann (2010)366 zamyslení na každý deň.

9,00 € / 271,13 Sk

Štúdium Biblie, List Galatským - Ospravedlnení vierou, Jon Wellumson (2010)Praktická pomôcka pre štúdium Listu Galatským verš po verši pre skupinky aj osobné štúdium.

3,00 € / 90,38 Sk

Viem, prečo verím, Paul E. Little (2010)Sú veda a Biblia v konflikte? Sú zázraky možné? Prečo dopustí Boh utrpenie?

7,00 € / 209,38 Sk

Život, aký si vždy chcel, John Ortberg (2010)Ako vyzerá skutočný duchovný život? Cesta rastu, na ktorú sa môže vydať každý z nás.

8,00 € / 241,01 Sk

Viera sa nedá skryť, Rebecca M. Pippert (2009)Autorka vdychuje čerstvý život slovu evanjelium. Volá k láske a poslušnosti.

8,00 € / 241,01 Sk

Adoptovaní Bohom, Jasia Gazda (2009)Deti sa môžu obrátiť k Bohu a aj to robia. Skutočný príbeh z čias nie dávno minulých.

8,00 € / 241,01 Sk

Duchovný rast a zrelosť na skupinkách, Slavomír Slávik (2009)Potreba spoločenstva pre rast vo viere. Praktické rady pre vedenie a vytvorenie skupiniek.

1,00 € / 30,13 Sk

Štúdium Biblie, Listy Jánove - Život v Božom svetle a láske, Gary Jorgenson (2009)Praktická pomôcka pre štúdium Jánovych listov verš po verši.

3,00 € / 90,38 Sk

Ak chceš chodiť po vode, musíš vystúpiť z lode, John Ortberg (2008)Hlboká, príťažlivá a zábavná kniha, ktorá motivuje k duchovnému rastu.

6,95 € / 209,38 Sk

V Jeho šľapajach, Charles Sheldon (2007)Ako by konal Pán Ježiš, keby bol na mojom mieste?

6,65 € / 200,34 Sk

Konverzný kurz:30,1260 SKK

PON

UKO

VÝ

LIST

KN

ÍH

Pri objednávaní môžete využiť naše zľavy, ktoré platia pre jednotliv-cov aj cirkevné zbory. Ak si z jedného titulu objednáte väčší počet kusov, poskytneme vám nasledovnú zľavu: pri odbere 5-10 ks je zľava 10 % pri odbere 11-20 ks je zľava 20 % pri odbere 21 a viac kusov je zľava 27 %

Ceny sú platné pre jednotlivcov a cirkevné zbory pri odbere z EVS. K cene prirátame poš-tovné a balné. Uvedený ponukový list je skrátený. V ponuke sa ďalej nachádzajú aj iné kni-hy a nahrávky našich rozhlasových relácií, filmov a konferencií. Radi Vám zašleme celý po-nukový list EVS alebo si ho môžete pozrieť na našej webovej stránke.Objednávať si môžete telefonicky alebo písomne na adrese:Slovenské evanjelizačné stredisko, P.O. BOX 147, 080 01 PREŠOV tel./fax: 0911 184 375, e-mail: [email protected], web: www.evs.sk

NOVINKA

NOVINKA

Konverzný kurz:30,1260 SKK

Pri objednávaní môžete využiť naše zľavy, ktoré platia pre jednotlivcov aj cirkevné zbory. Ak si z jedného titulu objednáte väčší počet kusov, poskytneme vám nasledovnú zľavu: pri odbere 5-10 ks je zľava 10 % pri odbere 11-20 ks je zľava 20 % pri odbere 21 a viac kusov je zľava 27 %

Ceny sú platné pre jednotlivcov a cirkevné zbory pri odbere z EVS. K cene prirátame poštovné a balné. Uvedený ponukový list je skrátený. V ponuke sa ďalej nachádzajú aj iné kni-hy a nahrávky našich rozhlasových relácií, filmov a konferencií. Radi Vám zašleme celý po-nukový list EVS alebo si ho môžete pozrieť na našej webovej stránke.Objednávať si môžete telefonicky alebo písomne na adrese:Slovenské evanjelizačné stredisko, P.O. BOX 147, 080 01 PREŠOV tel./fax: 0911 184 375, e-mail: [email protected], web: www.evs.sk


Kontakty:Slovenské evanjelizačné stredisko

EVS, P.O.Box 147, 080 01 Prešovtel.: 0911 184 375

EVS, P.O.Box 104, 814 99 Bratislava 1tel./fax: 02 544 32 861

e-mail: [email protected], web: www.evs.sk

Stretávam mnoho ľudí.

Mnohí sú múd-ri, študovaní, veľa vedia a robí to na mňa dojem. Ale niekedy stret-nem ľudí, kto-rí sú tichí, nevyni-kajú akoby ničím, a predsa vo mne

zanechajú obrovský zážitok. Rozprávajú o svo-jej viere a nádeji s takým pokojom, pokorou a radosťou, že ma to mení.

Vtedy mi napadne: Ako sa na nás pozerá Boh? Čo je viac?

Väčšinou oslavujeme tých, ktorí veľa vedia, rýchlo si získajú pozornosť, majú dobrý prejav, oplývajú vedomosťami.

Avšak vedomosti a vzdelanie nestačia. Mnohí vysoko vzdelaní ľudia žijú svoje životy úboho. Pretože múdrosť a vzdelanie, to nie je to isté.

Ak naše vedomosti, poučky a piesne o Bohu neprejdú do srdca, ak sa nepremenia v skutok, sú nám nanič.

Biblia hovorí, že taká viera je mŕtva.

A tak si hovorím, že radšej chcem vedieť málo, ale podľa toho konať, ako vedieť veľa a nespra-viť nič. Vzácnejšie je milovať, ako veľa vedieť. Vzácnejšie je s Bohom kráčať, ako len o tom pekne hovoriť.

Chceme veľkú vieru, veľké veci.

Ale ak chceme byť ľudmi veľkej viery, musíme byť ľuďmi veľkej poslušnosti. Ak chceme od Boha veľké veci, počúvajme Ho najprv v malých, ktoré nám už zveril. Nečakaj-me, že keď Ho nebudeme brať vážne, že nás bude požehnávať.

Kresťania, ktorí sa nerobia veľkí, ktorí sa ne-nafukujú, ale berú Boha vážne a sú verní v ma-lých veciach sú pre svoje okolie požehnaním.

Buďme ty a ja takýmito skromnými ľuďmi viery.

Ktorí nielen hovoria, ale aj kráčajú.

Buďme malí, aby sme boli veľkí.

SLAVOMÍR SLÁVIK, riaditeľSlovenské evanjelizačné stredisko

Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplaty u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Mt 6:1

Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. L 14:11

Cesta statočných sa vyhýba zlu, život si chráni, kto bdie nad svojím správaním sa. Pýcha prichádza pred skazou a namyslenosť ducha pred pádom. Lepšie je byť skromným s pokornými, ako deliť sa o korisť s pyšnými. Pr 16:17 – 19

Viac na túto tému si môžete vypočuť v prednáške Neboj sa a skoč na www.chcemviac.com.

ČO JE VIAC?ČO JE VIAC?

Slovenské evanjelizačné strediskoEVS, P.O.Box 147, 080 01 Prešov

tel.: 0911 184 375EVS, P.O.Box 104, 814 99 Bratislava 1

tel./fax: 02 544 322 868611e-mail: [email protected], web: www.evs.sk

neprejdú do srdca, ak sa nepremenia v skutok, sú nám nanič.

SLAVOMÍR SLÁVIK, riaditeľSlovenské evanjelizačné stredisko

ViVia nc n ta tútúto té témumu isi ôžmôž tete vy čpoč ťuť pv p dred ášnáškke N bNebojoj sa a sk čkoč na č www h.chc mcem iviac cc.comom.

Časopis registrovaný MK SR pod číslom: EV 3227 / 09, Design a tlač: Equilibria, s.r.o.

Documents

Čo je viac?