Deti o svojich právachZ výskumných údajov

Peter Guráň (SNSĽP), Jarmila Filadelfiová (EsFem)

Konferencia Slovenského výboru pre UNICEF, Bratislava, 20.10.2009

Štruktúra prezentácie• Úvodné informácie o výskume

1. Povedomie o právach dieťaťa

2. Zdroje informácií o právach dieťaťa

3. Znalosť práv dieťaťa

4. Názor na dodržiavanie práv dieťaťa na Slovensku

5. Návrhy na zlepšenie

6. Príklady uplatňovania práv detí na školách

7. Deti a telesné tresty– Názor detí na používanie telesných trestov rodičmi

– Názor na dôsledky a dopady telesných trestov

8. Reálna skúsenosť detí s násilným správaním

9. Deti a ich problémy

10. Povedomie detí o Dohovore

• Podnety do diskusie

Úvodné informácie o výskume

• Zadávateľ výskumu: Slovenský výbor pre UNICEF• Podnety pre výskum: 20. výročie Dohovoru o právach dieťaťa a

kampaň RE za úplný zákaz fyzických trestov detí• Obsahové zameranie: poznatky, názory a skúsenosti detí s

dodržiavaním práv a postoje k telesným trestom• Terénny zber dát: agentúra FOCUS• Dátum zberu dát: 24.3.-1.4.2009• Metóda zberu dát: štandardizované face-to-face rozhovory

(dotazník s 28 + 5 otázkami)• Výskumná vzorka: deti z posledných 3 tried ZŠ (7.-9. trieda)• Veľkosť súboru: 407 detí vo veku 13-15 rokov• Zloženie súboru: 50 % chlapcov a 50 % dievčat 87 % žilo s

obidvomi rodičmi a 13 % inak 1 tretina navštevovala etickú výchovu a 2 tretiny náboženskú výchovu 93 % štátna škola a 7 % iná rôzne vzdelanie rodičov i rôzne regióny

Všeobecná vedomosť o právach dieťaťa

"Počul/-a si už niekedy niečo o PRÁVACH DETÍ?" (v %)

8,4

3,2

88,4

32,9

55,5

nie, nikdy

nevie, nie je si istý/á

áno, a dosť veľa

áno, ale málo

Všeobecná vedomosť o právach dieťaťa

Kto počul o právach dieťaťa "dosť veľa" - porovnanie skupín (v %)

28

38

27

31

40

34

15

29

27

36

47

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0

Chlapec

Dievča

7.

8.

9.

Slovenská

Iná

ZŠ

SOU

SŠ

VŠ

Po

hla

vie

Tri

ed

aN

áro

dn

osť

Vzd

elan

ie o

tca

Všeobecná vedomosť o právach dieťaťa

Kto nepočul "nikdy" alebo "si nie je istý" - porovnanie skupín (v %)

14

9

20

11

5

11

25

18

16

8

4

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0

Chlapec

Dievča

7.

8.

9.

Slovenská

Iná

ZŠ

SOU

SŠ

VŠ

Po

hla

vie

Tri

eda

Nár

od

no

sťV

zdel

anie

otc

a

Zdroje informácií o právach dieťaťa

„Kde sa dozvedáš – počúvaš či čítaš – o právach detí?“ (v %)

1. V škole 89,4

2. Doma 68,8

3. Z rozhlasu či TV 61,2

4. Z internetu 46,0

5. Z novín či časopisov 45,7

6. V súvislosti so záujmami vo voľnom čase

37,4

Zdroje informácií o právach dieťaťa

34

18

14

12

9

8

55

51

47

34

37

29

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0

1. v škole

2. doma

3. z rozhlasu či TV

4. z internetu

5. z novín a časopisov

6. záujmová činnosť Dozvedám sa veľa

Dozvedám sa málo

Hodnotenie vyučovania detských práv

„Ak sa na tvojej škole učí o právach detí – vyhovuje ti spôsob, akým sa to učí“? (v %)

Úplne vyhovuje 26,8

Čiastočne vyhovuje 36,6

Príliš nevyhovuje 14,0

Vôbec nevyhovuje 2,0

Nevie, netýka sa 20,6

Znalosť konkrétnych práv dieťaťa

Na otázku „Vedel/-a by si vymenovať aspoň 3 práva detí?“:

– 90 % detí uviedlo aspoň 1 právo viac ako ½ uviedla 3 práva

– reflektovali takmer všetky články Dohovoru

– väčšinou uvádzali voľné formulácie (nie citácie z dokumentu)

Čoho sa odpovede dotýkali:1. Právo na vzdelanie /právo chodiť do školy, mať možnosť učiť sa, študovať, právo na

vedomosti.../

2. Právo na ochranu pred násilím či týraním a zanedbávaním /zákaz fyzických trestov, bitia, týrania, šikanovania.../

3. Právo na rodičovskú starostlivosť /právo na rodinnú starostlivosť a lásku, výchovu v rodine, na domov, obidvoch rodičov, právo vyrastať s rodičmi, vyrastať doma v láske .../

4. Právo na vlastný názor a možnosť vyjadriť sa /hovorili o slobode názoru, slobode prejavu, právo vyjadriť názor, aby názory detí boli vypočuté .../

5. Ostatné práva: právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, právo na súkromie, právo na zdravotnú starostlivosť, právo na oddych a voľný čas a iné

Názor na dodržiavanie práv dieťaťa v SR

"Podľa teba, nakoľko sú alebo nie sú na Slovensku dodržiavané práva dieťaťa?" (v %)

8,8

18,4

3,4

7,41,5

60,4

sú úplne dodržiavané

sú skôr dodržiavané

skôr nie sú dodržiavané

vôbec nie sú dodržiavané

nevie

neodpovedal/a

Názor na garanciu práv dieťaťa v zákonoch

96

75

21

20

66

33

5

13

1751

3

1

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0

...aby všetky deti mohli chodiťdo školy

Deti musia byť chránené prednásilím

Názor dieťaťa musí byťvypočutý, keď sa rozhoduje

o niečom dôležitom, čo sa hodotýka

Deti musia byť o svojichprávach informované

Zákony zaručujú Zákony nezaručujú Nevie

Návrhy na zlepšenie situácieNa otázku „Čo by sa podľa Tvojho názoru malo v dodržiavaní práv

detí na Slovensku zlepšiť?“:– väčšina detí návrh na zlepšenie uviedla

– takmer ½ skúmaných detí sformulovala viac ako jeden návrh

Čoho sa odpovede dotýkali:1. Oblasť násilia, telesných trestov a šikanovania /“aby deti neboli týrané“,

„aby nebolo násilie na deťoch“, „ochrániť lepšie deti pred násilnými rodičmi“, „telesné tresty nedovoliť“, „ochrana dieťaťa pred bitkami“, „menej utláčania v škole, šikanovania“, „zabrániť šikanovaniu na školách“, „aby boli chránené pred násilím v škole, doma, vonku“, „aby dospelí viac verili deťom, ak hlásia podozrivé prípady“, „viac kamerových systémov na školách“.../

2. Oblasť rešpektovania názorov detí a účasť na rozhodovaní /“aby nás dospelí ľudia počúvali“, „počúvať názory detí a rešpektovať ich - samozrejme, ak sú rozumné“, „viac rešpektovať deti a ich názory“, „ viac vypočuť aj deti, aj deti môžu mať dobré názory na určité veci“, „mali by sa deti viac vyjadrovať k veciam, čo sa ich týkajú“, „väčšie právo pri vypovedaní na súde“, “aby mali slobodnejšiu voľbu pri rozhodovaní v otázkach, ktoré súvisia s jeho životom“, „aby sa viacej pozeralo na to, čo vlastne deti chcú“, „spoločne riešiť veci s dospelými“ .../

Návrhy na zlepšenie situácieČoho sa odpovede dotýkali:• Oblasť šancí pre znevýhodnené skupiny detí /“aby aj o rómske deti sa starali

rodičia, aby sa im viacej venovali a chodili do školy“, „postavenie detí Rómov - lebo sú takí istí ako my a doteraz sa im dáva pociťovať, že sú menejcenní“, „dať rómskym deťom viac možností vzdelávania“, „aby mohli všetky deti chodiť do školy, aj postihnuté“, „lepšia starostlivosť o postihnuté deti“, „deti v detských domovoch nemajú právo na rodinu - mali by sa zlepšiť adopcie“, „zabezpečiť právo žiť v rodinách, nie v domovoch“, „aby všetky deti mali otca a mamu “.../

• Oblasť chudoby a sociálnej podpory /“aby chudoba nebola“, „aby neboli také výrazné rozdiely medzi deťmi chudobnejších rodín a tých bohatých“, „dostupnosť potrebných pomôcok pre všetkých bez rozdielov“, „ každé dieťa by malo byť najedené, oblečené“, „zabezpečenie vyššej životnej úrovne rodín“, „prispieť rodinám počas vzdelávania detí“, “lepšie platy pre rodičov, aby bolo na stravu, školu, dopravu, internát, vzdelanie“, „cestovné zdarma pre žiakov“, „vyššie rodinné prídavky“.../

• Oblasť vzdelávania a školstva /“asi zlepšiť školstvo“, „povinná školská dochádzka, nech je na úrovni“, „zabezpečiť, aby deti mali viac možností na študovanie“, „ aby sa mohli všetci učiť“, „zlepšiť stav škôl, vybavenosť a vynoviť ich, niektoré sú staré a nič v nich nemajú“, „aby deti chodili riadne do školy“, “nejako kontrolovať v škole“, „možno niečo v škole, napr. ako sa k nám správajú učitelia“, „prístup učiteľa k žiakom, spravodlivosť v rozhodovaní - objektívnosť“.../

Návrhy na zlepšenie situácieČoho sa odpovede dotýkali:

• Oblasť rodičovskej starostlivosti a prístupu /“aby rodičia mali viac času na svoje deti“, „rodičia by si mali nájsť čas pre svoje deti, a hlavne by nikdy nemali dať deti do detského domova“, „aby sa o deti niektorí rodičia starali lepšie“, „zlepšiť vzťah medzi dieťaťom a rodičom“, „menej trápiť deti - aby ich rodičia mali radi“, „aby boli obidvaja rodičia zamestnaní, aby sa kvôli tomu nehádali“.../

• Oblasť informovanosti o právach dieťaťa /“informovať deti, mládež vhodnou formou o ich právach“, „o ničom neviem, tak aby som o právach vedel, mal o nich informácie“, „aby sme vôbec vedeli, aké sú tu zákony“, “viac o tom vysvetľovať - hovoriť v médiách“, „všetko - hlavne informovanosť - v škole by sme sa tejto téme mali viac venovať, nie len jednu hodinu za rok“.../

• Oblasť trávenia voľného času a hier /“aby mali zabezpečené právo na hranie a športovanie“, „aby mali právo na svoj voľný čas“, „viac aktivít pre deti, nejaké krúžky“, „ aby šport nebol taký drahý, aby mali všetci nárok a dosť peňazí na športovanie“, „viac priestorov pre deti - ihriská, plavárne“, „ustanovizne pre trávenie voľného času aj v malých osadách“, “viac kultúry, priestory na šport, ihriská - proste športoviská“.../

• Ostatné oblasti – bezpečnosť detí, dodržiavanie zákonov dospelými, dorovnanie statusu detských práv s právami dospelých, rovnosť šancí, kontrola... /“bezpečnosť detí zlepšiť“, „bezpečnosť a starostlivosť pri doprave do školy pre všetkých“, „istota detí na ulici, v meste i na dedine“, „izolovať ľudí, ktorí pijú, drogujú, hrešia a zle robia druhému“, „ochrana proti negatívnym vplyvom spoločnosti - nemravnosť, zlé vystupovanie politikov, verejných činiteľov“ „dodržiavanie zákona zo strany dospelých“, „starší by nám mali byť príkladom vo svojom konaní“, „deti nie sú mini osoby s mini právami, práva detí by mali byť rovnocenné s právami dospelákov“, „vyrovnať rozdiely medzi regiónmi“, „mali by na to viac dozerať“, „viac poukazovať na zlé prípady“.../

Príklady uplatňovania práv detí na školáchNa otázku „Vieš uviesť nejakú dobrú zmenu v uplatňovaní práv detí

v tvojej škole za posledné 3 roky?“:– „dobrú zmenu“ vedelo uviesť len 14,7 % skúmaných detí

– (nevedelo uviesť 78,1 % a neodpovedalo 7,1 % z nich)

Čoho sa „dobrá zmena“ týkala:• Vylúčenia telesných trestov a násilia /“boli zakázané fyzické tresty“, „deti sa nesmú trestať

bitkou“, „učitelia nemôžu biť žiakov“, „nie sú telesné tresty v škole“, „trestanie bitkou nie je“, „zábrana šikanovania“, „ochrana proti šikanovaniu“.../

• Vytvorenia možností vyjadriť svoj názor /“môžem vyjadriť svoj názor“, „vyjadrujeme sa a sú vypočuté naše názory“, „ak sa nám niečo nepáči, môžeme povedať triednej učiteľke“, „žiak môže v triede sedieť s kýmkoľvek chce, pokiaľ nevyrušuje“.../

• Posilnenia informovanosti o právach dieťaťa /“viac besied“, „viac príkladov zo života“, „iný učiteľ, ktorý nám o právach povedal viac“, „plagáty o právach detí“,.../

• Posilnenia rovnosti prístupu a príležitostí /“škola vyšla v ústrety postihnutému žiakovi“, „v našej triede neponížia slabých žiakov“, snažia sa, aby deti boli rovnocenné“.../

• Zlepšenia vzťahu učitelia – žiaci /“lepšia komunikácia s učiteľmi“, „učitelia sú prístupnejší“.../

• Vytvorenia školského parlamentu /“máme školský parlament“, „je školský parlament“.../

• ....

Názor detí na používanie telesných trestov rodičmi

"Čo si myslíš, mali by rodičia pri výchove detí používať aj telesné tresty?" (v %)

34,4

55,5

1,7

1,5

6,40,5

1 = určite áno

2 = skôr áno

3 = skôr nie

4 = určite nie

Nevie

Neodpovedal/-a

Názor detí na používanie telesných trestov rodičmi

Kto je "rozhodne proti" telesným trestom od rodičov - porovnanie skupín (v %)

51

62

56

54

59

57

50

27

49

63

67

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0

Chlapec

Dievča

7.

8.

9.

Slovenská

Iná

ZŠ

SOU

SŠ

VŠ

Po

hlav

ieT

ried

aN

árod

nosť

Vzd

elan

ie o

tca

Názor detí na dôsledky a dopady telesných trestov

Nakoľko súhlasíš alebo nesúhlasíš s nasledujúcimi tvrdeniami?

Odpovede „úplne súhlasí“ + „skôr súhlasí“ v %

1. Telesné tresty napáchajú viac zla ako dobra vo výchove dieťaťa.

80,9

2. Telesné tresty oslabujú sebaúctu a sebaistotu dieťaťa.

77,6

3. Telesné tresty vedú k tomu, že dieťa potom rieši nedorozumenia násilím.

76,9

4. Telesné tresty sú účinné, ak všetko ostatné vo výchove dieťaťa zlyháva.

27,0

5. Telesné tresty pomáhajú dieťaťu pripraviť sa na ťažkosti v živote.

13,3

6. Dieťa sa rýchlejšie učí, keď je telesne trestané.

3,6

Reálna skúsenosť detí s násilným správaním Otázka: „Stretávaš sa ty osobne s násilným správaním voči deťom na

nasledujúcich miestach?“ (v %)

31,9

16,0

41,8

29,7

28,5

30,0

29,5

18,2

37,3

36,1

20,1

28,5

16,52,7

7,9

8,1

5,4

7,9

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0

1. vidí to v televízii

2. v škole

3. medzi kamarátmi,kamarátkami

4. vidí to na internete

5. tam, kde sa stretávajú mladíľudia vo voľnom čase

6. doma

Často

Občas

Výnimočne

Reálna skúsenosť detí s násilným správaním

Prehľad iných prostredí s prejavmi násilia voči deťom:

• Pri športe: – na ihrisku, na tréningu, pri futbale, športové podujatie, športoviská...

• Na verejných priestranstvách: – na ulici vonku, na ulici, všade okolo, v autobuse, v dedine, u susedov...

• Z počutia: – od počutia spolužiakov, počujem od kamarátov, počujem od spolužiaka, že

doma ich bijú za zlé známky, z rozprávania ľudí...

• V iných médiách: – v časopisoch, v knihách, v PC hrách

Deti a ich problémy Otázka: „Máš momentálne problémy

v niektorej z nasledujúcich oblastí?“ (v %)

40

32

32

21

18

31

18

25

32

30

27

8

5

6

2

3

2

5

1

5

8

4

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0

v škole s učením

v škole s učiteľom, učiteľmi

v škole so spolužiakmi

v rodine s otcom

v rodine s mamou

v rodine so súrodencami

so zdravím - vlastným

so zdravím svojich blízkych

so vzťahmi s kamarátmi/ kamarátkami

so svojim výzorom

so životnou úrovňou mojej rodinyMalý problém

Veľký problém

Všeobecná vedomosť o Dohovore

"Počul/-a si už niekedy niečo o medzinárodnom dokumente, ktorý sa volá Dohovor o právach dieťaťa?" (v %)

47,7

9,1

43,334,9

8,4

nie, nikdy

nevie, nie je si istý/á

áno, a dosť veľa

áno, ale málo

Všeobecná vedomosť o Dohovore

Kto nepočul "nikdy" o Dohovore o právach dieťaťa - porovnanie skupín (v %)

52

43

62

45

39

46

80

59

49

47

38

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0 60,0 70,0 80,0 90,0 100,0

Chlapec

Dievča

7.

8.

9.

Slovenská

Iná

ZŠ

SOU

SŠ

VŠ

Po

hla

vie

Tri

eda

Nár

od

no

sťV

zdel

anie

otc

a

Podnety do diskusie

Jednou zo základných podmienok úspešného napĺňania Dohovoru o právach dieťaťa je dostatok informácií o Dohovore a jednotlivých právach z neho

vyplývajúcich. Článok 42 zaväzuje krajiny široko informovať o zásadách a ustanoveniach Dohovoru medzi dospelými, ako aj medzi deťmi.

• Z výskumu vyplýva, že deti posledných troch ročníkov ZŠ na Slovensku disponujú istým objemom poznatkov a vedia k tejto téme zaujať vlastné stanovisko.

• Zároveň ale pomerne veľký podiel detí nie je spokojných s rozsahom a množstvom ponúkaných informácií.

• S vekom detí narastá úroveň poznatkov a zvyšuje sa i vyhranenosť a kritičnosť hodnotiacich postojov k tejto téme.

• Signalizovaný nárast informovanosti - najmä v posledných 2 rokoch povinnej školskej dochádzky - poukazuje na neskorý začiatok s výučbou a na nesystematičnosť výučby v priebehu celého vzdelávacieho procesu.

• Rozdiely v poznatkovej úrovni detí poukazujú na dôležitosť náležitej odbornej prípravy pedagógov a pedagogičiek pre tieto témy, ako aj dôležitosť špecializácie pre túto oblasť výučby.

Podnety do diskusie

• Ukázalo sa, že viac ako polovica 13 – 15-ročných detí o Dohovore nikdy nepočula alebo si nie je istá.

• Na druhej strane výskum potvrdil fakt, že väčšina detí pozná a vie vymenovať viaceré detské práva a mnohé z nich vedia posúdiť aktuálny stav spoločenskej garancie ich dodržiavania.

• Z analýzy vyplynula silná pozitívna korelácia medzi rastúcou úrovňou vedomostí detí a rastúcou vzdelanostnou úrovňou rodičov.

• Poukazuje na priamy vplyv rodiny a rodinného zázemia na vedomosti a formovanie názorov detí na ľudské práva.

• Ale aj na nepriamy vplyv rodiny – napr. cez (ne)rovnosť šancí pri výbere školy, záujmového krúžku a podobne.

• Na základe týchto skutočností možno diskutovať o potrebe zvýšenej pozornosti pri výchove a osvete venovanej deťom žijúcim prevažne v menších obciach, ktoré sú inej ako slovenskej národnosti a žijú v rodinách s nízkou vzdelanostnou úrovňou rodičov.

Podnety do diskusieRE vedie aktuálne kampaň za nulovú toleranciu k fyzickým trestom detí.

Slovensko má niektoré veci legislatívne upravené, tolerancia dospelej populácie k použitiu fyzických trestov vo výchove rodičov je ale stále

vysoká – u bežnej verejnosti i politikov. Prežívajú silné stereotypné predstavy o „správnej“ výchove detí a starých „výchovných prostriedkoch“.

• Z detí SR vo veku 13 – 15 rokov absolútna väčšina zásadne odmieta použitie akýchkoľvek telesných trestov - na rozdiel od dospelých je u detí nulová tolerancia k fyzickým trestom takmer skutočnosťou.

• Odmietanie telesných trestov koreluje najmä so vzdelaním rodičov a veľkosťou bydliska (u detí rodičov s nižším stupňom vzdelania, z menších obcí, inej ako slovenskej národnosti je akceptácia trestov vyššia), prejavil sa i súvis so skúsenosťou s násilím vo svojom okolí.

• Osobné skúsenosti s násilím sa u detí viažu najmä na prostredie školy, kamarátskych skupín a miesta pre voľno-časové aktivity mladých. Potvrdila sa bohatá skúsenosť detí s násilím vo virtuálnej realite.

• Zistený stav nastoľuje potrebu pokračovať v tlaku za nulovú toleranciu fyzických trestov, hľadať účinnejšie spôsoby garancie bezpečnosti detí a ochrany pred násilnými prejavmi vo verejnom i domácom prostredí, ako aj pred negatívnym vplyvom prezentácie násilia v MK prostriedkoch a médiách.

Konferencia Slovenského výboru pre UNICEF, Bratislava, 20.10.2009

Ďakujeme za pozornosť