UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

PRÁVNICKÁ FAKULTA

Majetkovoprávne vzťahy medzi manželmi

Diplomová práca

2016 Bc. Jana Kačuriková

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

PRÁVNICKÁ FAKULTA

Majetkovoprávne vzťahy medzi manželmi

Diplomová práca

Študijný program: P r á v o

Študijný odbor: 3.4.1. Právo

Školiace pracovisko: Katedra občianskeho práva

Školiteľ: J U D r . M a r t i n K r i ž a n , P h D .

Bratislava 2016 Bc. Jana Kačuriková

ZADANIE

Univerzita Komenského v Bratislave

Právnická fakulta

Meno a priezvisko študenta: Bc. Jana Kačuriková

Študijný program: Právo

Študijný odbor: Právo

Typ záverečnej práce: Diplomová práca

Jazyk záverečnej práce: Slovenský jazyk

Sekundárny jazyk: Anglický jazyk

Názov: Majetkovoprávne vzťahy medzi manželmi

Cieľ práce: Práca sa zameriava na aktuálny stav majetkovoprávnych vzťahov

osôb vstupujúcich do manželstva, manželov a následne aj osôb po

zániku manželstva. Nakoľko ide o pomerne rozsiahlu škálu

problematiky, pri ktorej sme zvolili chronologickú štruktúrovanosť

práce, primárne sa zameriavame na výklad ustanovení

o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v slovenskom

občianskom práve s myšlienkami súvisiacimi s blížiacimi sa zmenami

– de lege ferenda. Ide nám prevažne o zmapovanie súdnej praxe vo

veciach majetkovoprávnych tak, ako sú reálne aplikované na

jednotlivé právne otázky.

Vedúci: JUDr. Martin Križan, PhD.

Školiteľ: JUDr. Martin Križan, PhD.

Katedra: Katedra občianskeho práva

Vedúci katedry: doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc.

Spôsob sprístupnenia elektronickej verzie práce: AiS 2

Dátum schválenia: 28.11.2014 ........................................

Vedúci katedry

...................................... ........................................

Študent Vedúci, resp. Školiteľ

Dátum potvrdenia finálnej verzie práce, súhlas s jej odovzdaním (vrátane spôsobu

sprístupnenia)

..........................................................

vedúci

Čestné prehlásenie

Čestne prehlasujem, že som predloženú Diplomovú prácu spracovala samostatne s použitím

uvedenej literatúry a ďalších informačných zdrojov.

V Bratislave, 13.01.2016

……………………………

Podpis autora práce

Abstrakt

KAČURIKOVÁ, Jana, Bc.: Majetkovoprávne vzťahy medzi manželmi. [Diplomová

práca]. – Univerzita Komenského v Bratislave. PRÁVNICKÁ FAKULTA; Katedra

občianskeho práva. – Školiteľ: JUDr. Martin Križan, PhD., Stupeň odbornej kvalifikácie:

Magister., Bratislava Praf UK, 2016. Počet strán: 67

Majetkovoprávne vzťahy manželov sú esenciálnou súčasťou každého manželstva.

V súčasnosti sú však možnosti dispozície s úpravou týchto vzťahov značne obmedzené,

resp. nespočívajú vo vôli manželov samotných, ale skôr sú upravené vôľou zákonodarcu a

kogentnými normami súkromného práva, ktoré len vo veľmi nepatrnom rozsahu umožňujú

manželom upraviť si vzájomný vzťah k spoločnému majetku podľa vlastných predstáv.

V diplomovej práci sme analyzovali právnu úpravu týkajúcu sa majetkových vzťahov

v občianskom práve Slovenskej republiky z chronologického hľadiska, pričom sme kládli

dôraz na výber kľúčových aspektov, ktoré sme následne hlbšie skúmali z hľadiska

aplikačnej praxe. Záverečná práca je rozdelená do troch hlavných častí podľa časového

hľadiska, teda majetkovoprávne vzťahy snúbencov pred vznikom manželstva,

majetkovoprávne vzťahy manželov počas manželstva a následne aj po zániku manželstva.

Istú pozornosť sme venovali aj procesnoprávnym otázkam v krátkej záverečnej kapitole

o poznámkach k procesnoprávnym otázkam. Už v spomenutej prvej časti je zväčša

využívaná komparácia slovenskej právnej úpravy s jej najbližšími úpravami v rámci

európskych právnych systémov a na to nadväzujúce úvahy de lege ferenda. Druhá a tretia

časť záverečnej práce sa naopak sústreďujú na hlbšiu analýzu vybranej otázky

bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako kľúčového pojmu v problematike

majetkových vzťahov manželov za skúmania aplikačnej praxe súdov a možných zmien

v rámci schváleného legislatívneho zámeru nového občianskeho zákonníka.

Kľúčové slová: majetkové vzťahy, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vyporiadanie

majetku, manželská zmluva, manželstvo

Abstract

KAČURIKOVÁ, Jana, Bc.: Property relations between spouses. [Master’s degree thesis]. –

Commenius University in Bratislava. Faculty of Law; Department of Civil Law. – Tutor:

JUDr. Martin Križan, PhD., Qualification level: Master., Bratislava Praf UK, 2016. No.

Pages: 67

Property ownership relations between spouses are essential part of every marriage.

In present days, however, the possibilities available for regulating these relations are very

limited; they do not lie upon the will of the spouses themselves, but rather are governed by

the will of the Legislature and the mandatory rules of Private law. The rules allow spouses

to adjust the marital property ownership only in a very slight extent, not exactly in a way

they wish. In this thesis, we analysed the legislation governing matrimonial property

relations in civil law of the Slovak Republic in chronological terms, with the emphasis put

on the selection of key aspects that we then further examined in terms of judicial

application. The thesis is divided into three main parts by a temporal aspect - proprietary

relations between spouses before the formation of marriage, proprietary relations of

spouses during marriage and then after the dissolution of marriage. Some attention was

also given to procedural questions in a short final fourth part - the notes on procedural

questions. Already mentioned first part of the thesis is mainly focused on a comparison of

the Slovak legislation with the closest European legislations and it contains considerations

on law de lege ferenda. The second and third part of the final work by contrast, are focused

on deeper analysis of selected issues of commune property system in marital property

ownership as a key concept in Slovak legal area and application practice of the courts.

Possible changes in the approved legislative intent of the new Civil Code are also

mentioned. The last part of the thesis deals with a short insight into a procedural notes

concerning matrimonial property ownership.

Key words: property relations, community of marital property, settlement of property,

marriage agreement, marriage

Predhovor

Základným obsahom tejto záverečnej práce je analýza majetkových vzťahov

manželov v chronologickom poradí, teda v období, kedy sa snúbenci ešte len chystajú

uzavrieť manželstvo, v čase trvania manželstva a tiež v čase, po zániku manželstva.

Majetkovoprávne vzťahy manželov sú veľmi špecifická oblasť súkromného práva, ktorá

v súčasnej podobe vzbudzuje veľa otázok. Na nasledujúcich stranách sme si vybrali

niektoré špecifické aspekty, ktoré sme sa snažili prebrať pomerne podrobne a do hĺbky,

aby širokým zameraním témy práce nedošlo k neúčelnému a povrchnému opisu faktov.

Prvá kapitola záverečnej práce sa zameriava na usporiadanie majetkových vzťahov

manželov pred uzavretím manželstva. Hlavným obsahom je zhodnotenie aktuálneho stavu

právnej úpravy v našom právnom systéme a komparácia s právnymi úpravami nášmu

právnemu systému najbližšími spolu s myšlienkami a úvahami viažucimi sa k rekodifikácii

súkromného práva, ktoré nám klope na dvere.

V druhej kapitole práce je možné sledovať analýzu súčasného stavu mechanizmu

zákonnej úpravy spoločného majetku manželov, najmä z pohľadu náležitostí, obsahu a

predmetu spoluvlastníctva, pričom uvedené otázky boli rozoberané do hĺbky v súvislosti

s ustálenou súdnou praxou. Taktiež bolo dôležité zaoberať sa princípmi vyporiadania

takého majetku a zamyslieť sa nad plánovanými zmenami v súkromnom práve. V tejto

kapitole je zreteľne vidieť, že BSM ako jediný majetkový režim je nedostatočne flexibilne

nastavený a v aktuálnej podobe sa s ním spájajú rôzne otázky a rôzne výklady tak právnej

doktríny ako aj súdnej praxe.

Tretia kapitola je krátkym zhrnutím následkov zániku manželstva na majetkové

spoločenstvo, či už po rozvode manželstva alebo smrťou manžela. Procesné aspekty sú

ďalej mierne načrtnuté aj v poslednej, štvrtej kapitole, ktorá sa zaoberá niektorými

poznámkami týkajúcimi sa civilného konania, ktoré súvisia s majetkovým spoločenstvom

manželov.

Obsah

Skratky ................................................................................................................................... 1

Úvod ....................................................................................................................................... 2

1. Majetkovoprávne vzťahy osôb pred uzavretím manželstva ........................................... 3

1.1. Manželská zmluva s odkladacou podmienkou / Predmanželská zmluva v súčasnom

trende .....................................................................................................................................3

1.1.1. Manželská zmluva s odkladacou podmienkou podľa právnej úpravy v Českej

republike ................................................................................................................................ 6

1.1.2. Manželská zmluva s odkladacou podmienkou v súčasnom práve SR a úvahy de

lege ferenda ............................................................................................................................ 8

2. Majetkovoprávne vzťahy manželov po uzavretí manželstva v súčasnom Občianskom

práve SR ............................................................................................................................... 12

2.1. Definičné vymedzenie pojmu „Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“ – zákonná

úprava majetkových vzťahov manželov .............................................................................. 12

2.2. Vznik BSM ............................................................................................................... 13

2.2.1. Uzavretie manželstva ako podmienka vzniku BSM ............................................. 13

2.2.2. Trvanie manželstva ............................................................................................... 16

2.2.3. Nadobudnutie veci za trvania manželstva ............................................................. 17

2.2.3.1. Nadobudnutie veci za trvania manželstva na základe zmluvného vzťahu.. .......... 17

2.2.3.2. Nadobudnutie veci na základe iných skutočností uvedených v zákone. ............... 21

2.2.4. Spôsobilý predmet BSM ....................................................................................... 22

2.2.4.1. Nehnuteľnosť ako predmet BSM .......................................................................... 25

2.2.4.2. Mzda, odmeny a ďalšie príjmy ako predmet BSM ............................................... 28

2.2.4.3. Dlhy, záväzky a povinnosti manželov ............................................................... 32

2.2.5. Manželské zmluvy ................................................................................................ 37

2.2.6. Zrušenie a obnovenie BSM za trvania manželstva ............................................... 39

2.2.6.1. Vyporiadanie BSM................................................................................................ 41

2.2.6.1.1. Vyporiadavanie BSM dohodou ......................................................................... 42

2.2.6.1.2. Vyporiadavanie BSM súdom ........................................................................... 43

2.2.6.1.3. Vyporiadavanie BSM zo zákona ....................................................................... 46

2.2.6.2. Zásady vyporiadania BSM .................................................................................... 47

2.2.7. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov de lege ferenda ................................... 51

3. Majetkovoprávne vzťahy manželov po zániku manželstva ......................................... 54

3.1. Zánik manželstva smrťou manžela ........................................................................... 54

3.2. Zánik manželstva rozvodom ..................................................................................... 56

4. Niekoľko poznámok k procesnoprávnym otázkam súvisiacim s BSM ........................ 58

Záver .................................................................................................................................... 61

Bibliografia...........................................................................................................................62

1

Skratky

BSM – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

CMP - Civilný mimosporový poriadok

CSP - Civilný sporový poriadok

ESĽP - Európsky súd pre ľudské práva

JPZ – Jednotná predmanželská zmluva

NS - Najvyšší súd (SR, ČR, ČSSR)

OSP - Občiansky súdny poriadok

OZ – Občiansky zákonník

PZ – Predmanželská zmluva

SJM – Společné jmnění manželů

ZoR – Zákon o rodine

2

Úvod

"K nebezpečnej koncentrácii majetku nedôjde, kým existujú tri inštitúcie - daňový

úrad, manželstvo a potomstvo."

Jacques Tati

So vstupom do manželského stavu sa osobám takto zaväzujúcim nezačína len

spoločný život po fyzickej, citovej či právnej stránke, ale dôležitou zmenou je aj zdieľanie

materiálnych hodnôt – majetku. Materiálna stránka manželstva je v súčasnej právnej

úprave SR odrazom tradície a historického vývoja, ktorý je vyjadrený v priorite zákonného

spoločenstva manželov – bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento inštitút je

u nás po dlhé roky takmer bezo zmeny, čo má nemalý podiel na chaose vo výklade

a aplikácií v praxi. Problém sa vynára aj v zastaranosti mechanizmu, ktorý úplne ignoruje

súčasný trend medzi európskymi právnymi úpravami – kladenie dôrazu na autonómiu vôle

jednotlivca a posúvanie štátnej intervencie na druhú koľaj.

V nasledujúcich kapitolách si bližšie priblížime aktuálnu situáciu týkajúcu sa

najužších majetkových vzťahov manželov, pričom sme si vybrali chronologickú

postupnosť a vybrané aspekty problematiky bezpodielového spoluvlastníctva manželov

spolu s myšlienkami de lege ferenda. Nakoľko sú majetkovoprávne vzťahy manželov

priveľmi širokospektrálne zameraná téma, za účelom hlbšej analýzy problematiky sme

vynechali mnohé ďalšie neodmysliteľné objekty týchto vzťahov (vyživovacia povinnosť

medzi manželmi, vyživovacia povinnosť rozvedeného manžela, podnikanie manžela,

podiel v družstve či aspekty spoločného bývania i nájmu manželov).

Vzhľadom na to, že primárna zákonná úprava neposkytuje výklad, v práci sme sa

orientovali na prevažne súdne vysvetlenie pojmov a vzťahov, ktoré blízko súvisia so

spoločným majetkom manželov. Napriek tomu, že český právny systém sa už dávnejšie

vzdialil v podobnosti našej aktuálnej právnej úprave manželských majetkových vzťahov,

niektoré odôvodnenia sú stále použiteľné aj v našom prípade. Samozrejme, je treba dbať na

samú podstatu inštitútu spoločného zákonného režimu, pretože neobmedzená aplikácia

myšlienok českej judikatúry vedie v našom prípade ku chaosu a nesprávnemu výkladu.

Vzhľadom na to, že prác s podobnou tematikou bolo v minulosti napísaných vo

veľkom množstve, v systematike sme zvolili odlišné stanovisko, ktoré sa skôr sústreďuje

na časové aspekty majetkového režimu spoločného majetku.

3

1. Majetkovoprávne vzťahy osôb pred uzavretím manželstva

Už z čias uhorského obyčajového práva je nám dnes známe, že snúbenci si mohli na

základe manželských zmlúv upravovať svoje vzájomné majetkové práva ešte pred

samotným uzatvorením manželstva a zložením manželského sľubu, pričom mali takto

k dispozícii vlastnú úpravu vena, spoločne nadobudnutého majetku v manželstve a pod. Z

historického pohľadu, uzavretie predmanželskej zmluvy bolo právom dovolené až do

doby, kedy nadobudol účinnosť zákon o rodinnom práve č. 265/1949 Sb. (1.1.1950); tento

zákon vyňal úpravu rodinného práva z OZ a majetkové vzťahy úplne podriadil zákonnému

režimu. Ani nasledujúci OZ z r. 1964 neumožňoval vlastné usporiadanie majetkových

vzťahov snúbencov v rámci predmanželskej zmluvy.

1.1. Manželská zmluva s odkladacou podmienkou / Predmanželská zmluva

v súčasnom trende

Pri riešení otázky manželských majetkových práv často moderné právne poriadky

upravujú možnosť ich regulácie ešte pred samotným uzatvorením manželstva. Takáto

regulácia má formu zmluvy, ktorá je známa pod rôznymi menami– manželská majetková

zmluva s odkladacou podmienkou/ predmanželská zmluva/ premarital agreement/

antenuptial agreement a pod. Podstatou tohto typu dvojstranného právneho úkonu je

úprava majetkových pomerov pre čas po uzavretí manželského zväzku na základe

slobodnej vôle snúbencov. Avšak nie každá zmluva uzatvorená medzi snúbencami má

automaticky charakter tej predmanželskej. Hovoríme o nej len vtedy, ak do značnej miery

nahradí právnu úpravu majetkových pomerov za účelom regulácie vzájomných

hospodárskych vzťahov manželov.1 Doc. Králičková vysvetľuje vo svojom článku

najvšeobecnejšie vymedzenie PZ ako výsledku prejavu autonómie vôle ženy a muža, ktorí

podľa svojich prianí a tiež potrieb upravujú svoje majetkové pomery.2 Súčasný právny stav

snúbencom v SR nepovoľuje uzavretie žiadnej PZ, ani obdobnej zmluvy podľa §51

Občianskeho zákonníka, pričom uzavretím manželstva3 automaticky dochádza k vzniku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“) ako majetkového systému

1 http://www.coupleseurope.eu/sk/austria/topics/3-Ako-m%C3%B4%C5%BEu-man%C5%BEelia-

upravi%C5%A5-svoje-majetkov%C3%A9-pomery/ (dostupné dňa 30.11.2015) 2 Králičková, Z., Smlouvy mezi snoubenci, manžely a rozvedenými manžely. In: Právo a rodina. 2004,s. 6-7

3 Zákon o rodine č. 36/2005 Z.z., §1 ods. 1 Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich

dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto

zákonom.

4

usporiadania vzájomných majetkových práv a povinností4. Túto úpravu zaviedol

Občiansky zákonník z roku 1964 (z. č. 40/1964 Zb.)5, no v tom čase ešte bez možnosti ich

akejkoľvek modifikácie manželskou zmluvou. K tejto záležitosti sa náš právny poriadok

znova dopracoval až v neskoršej novelizácii6. K zmene týkajúcej sa možnej úpravy

majetkových práv a povinností manželov však ešte stále nedošlo.

Manželská zmluva s odkladacou podmienkou nie je žiadna prevratná novinka.

Podľa švajčiarskeho občianskeho práva sú predmanželské zmluvy záväzné za predpokladu,

že splnia určité zákonné požiadavky. Musia byť uzatvorené prostredníctvom formy

notárskej zápisnice (Článok. 184, švajčiarsky občiansky zákonník). Notár má povinnosť

zistiť, že zmluva je založená na slobodnej vôli strán a je v súlade so zákonom. Ďalej notár

má povinnosť vysvetliť stranám ich súčasný právny status a potenciálne zmeny, ktoré

predmanželská zmluva poskytne, tiež zabezpečí, že strany chápu význam zmluvy a a že

zmluvné ustanovenia sú v súlade s prianím strán. Avšak, v prípade, že notár nesplní tieto

povinnosti, zmluva zostáva v platnosti, ale notár môže byť žalovaný o náhradu škody.

Takéto zmluvy vstúpia do platnosti po uzavretí manželstva ( Článok 182, švajčiarsky

občiansky zákonník). Úplné zverejnenie aktív a dlhov manželov nie je nutné. Avšak

všeobecné pravidlá zmluvného práva stanovujú, že predmanželská zmluva by mohla byť

zrušená z dôvodu zásadného pochybenia, úmyselného uvedenia do omylu alebo ak bola

uzavretá z donútenia, alebo ak sa prieči všeobecným pravidlám zakazujúcim zneužitie

práva (čl. 2 ods. 2 Švajčiarsky Občianskeho zákonníka).7

Rakúska právna úprava, ako alternatívy úprav majetkových pomerov manželov,

stanovuje systém spoluvlastníctva a dedičskej zmluvy. Tento typ spoluvlastníctva sa ďalej

podľa rakúskeho civilného práva aplikuje v dvoch podkategóriách: medzi živými

a v prípade smrti. Prvá podkategória súvisiaca so žijúcimi manželmi stanovuje, že za dlhy

oboch manželov ručí spoločným majetkom a príslušným vlastným majetkom ten – ktorý

manžel dlh na seba prevzal, ak teda čo i len jeden z manželov sám prevzal záväzok alebo

4 O tomto inštitúte viď výklad v kapitole 2.

5 Pred zaužívaním inštitútu BSM bolo Zákonom o rodine zavedené tzv.: zákonné majetkové spoločenstvo

manželov, ktoré malo ale podstatne širší charakter ako BSM – zahŕňalo nie len spoločné vlastnícke právo

manželov, ale aj iné majetkové práva (Zákon o rodinnom práve z r. 1949 §22-29). Avšak ešte skôr, ako

majetkové pomery manželov upravil tento zákon o rodinnom práve z r. 1949 bolo na území SR zaužívané

usporiadanie majetkových vzťahov prostredníctvom koakvizície, čo je usporiadanie majetkových vzťahov

manželov pre prípad zániku manželstva.

Vojčík P., a kol., Občianske právo hmotné, Plzeň: Aleš Čeněk, 2012. ISBN 978 – 80 – 7380 – 402 – 2, s.274 6 Až novela OZ č. 509/1991, ktorá bola účinná k 1. Januáru 1992 zaviedla opätovne možnosť modifikácie

BSM prostredníctvom manželskej zmluvy, ktorá mala modifikačnú funkciu. Táto možnosť modifikácie BSM

bola známa už z úpravy OZ z roku 1949. 7 http://www.international-divorce.com/child-abduction-switzerland.html (dostupné dňa 30.11.2015)

5

sa tento záväzok jeho/jej osobne týka (napr. povinnosť platiť výživné) v rámci režimu

všeobecných majetkových pomerov, ručiť bude celým spoločným majetkom, ako aj svojím

výlučným majetkom. Čo sa týka obmedzeného režimu majetkových pomerov, druhý z

manželov nemusí ručiť za tieto dlhy svojho manžela svojím podielom na spoločnom

majetku.

V súvislosti so spoluvlastníctvom v prípade smrti zotrváva oddelenie vlastníctva až

do smrti jedného z manželov, pričom každý si môže so svojím majetkom nakladať

ľubovoľne. V prípade smrti jedného z manželov sa majetok spojí do jednej masy

spoločného majetku, ktorá sa po odpočítaní pasív rozdelí na dve polovice. Pozostalý

manžel získa jednu polovicu, zatiaľ čo tá druhá polovica bude tvoriť majetok zosnulého

manžela (1234 ABGB).

Dedičská zmluva stanovuje, že jeden z manželov určí ako dediča druhého manžela,

alebo sa obaja určia za dedičov vzájomne (§ 1249 ABGB). Touto zmluvou možno ošetriť

len časť majetku, konkrétne tri štvrtiny majetku (§ 1253 ABGB). Rakúske civilné právo

ďalej rozlišuje aj predbežné dohody, ktoré s istým časovým predstihom riešia

prerozdelenie majetku dennej potreby, manželských úspor a/alebo bydliska manželov pre

prípad zániku manželstva rozvodom. Sudca sa môže od platnosti predbežných dohôd

odchýliť len vtedy, ak je jeden z manželov nespravodlivo znevýhodnený a bolo by

neprimerané nariadiť takéto rozdelenie (§ 97 para 2 Ehegesetz, EheG). Predmanželské

zmluvy ako aj predbežné dohody o rozdelení manželských úspor, bytu/domu manželov

musia byť uzavreté formou notárskej zápisnice (§ 97 para 1 EheG). Avšak naproti tomu

predbežné dohody, ktoré riešia rozdelenie majetku dennej potreby patriaceho do masy

majetku oboch manželov sa len zriedkavo uzatvárajú v písomnej podobe (§ 97 para 1

EheG).8

8 http://www.coupleseurope.eu/sk/austria/topics/3-Ako-m%C3%B4%C5%BEu-man%C5%BEelia-

upravi%C5%A5-svoje-majetkov%C3%A9-pomery/ (dostupné dňa 30.11.2015)

6

1.1.1. Manželská zmluva s odkladacou podmienkou podľa právnej úpravy

v Českej republike

Čo sa týka českej právnej úpravy tohto typu zmluvy, tu ide o inštitút manželskej

zmluvy s odkladacou podmienkou. S dlho očakávanou rekodifikáciou Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) sa v Českej republike preklenulo tzv. „prechodné obdobie“,

kedy rodinné právo bolo oddelené od úpravy v rámci Občianskeho zákonníka a tvorilo

samostatnú úpravu ako vlastný nezávislý zákon. Nový OZ bol v Zbierke zákonov

zverejnený pod číslom 89, ktoré má symbolizovať nadviazanie na myšlienky vyjadrené v

novembri 1989, a to: „Slobodne žiť a slobodne sa dohodnúť“. Priamo v §1 ods. 2 OZ

môžeme sledovať jednu zo zásadných všeobecných zásad viažucich sa na predmetnú

problematiku predmanželských zmlúv, a to:

„Nezakazuje – li to zákon výslovne, mohou si osoby ujednat práva a povinnosti

odchylně od zákona; zakázaná jsou jednání porušujíci dobré mravy, včetně práva na

ochranu osobnosti.“

Dôvodová správa uvádza v časti medzi hlavnými zásadami návrhu, že vychádza z

myšlienky, ktorej základnou podstatou je funkčné určenie súkromného práva ako služby

človeku, teda ako prostriedok k presadzovaniu jeho slobody. Účelom občianskeho kódexu

je umožniť a garantovať slobodné utváranie súkromného života individuálnej osoby a

ponechať jej čo možno najširší priestor pre vlastnú iniciatívu.

Vzhľadom na úpravu z r. 1998, kedy mohli snúbenci na základe notárskej zápisnice

zmeniť alebo zúžiť rozsah budúceho spoločného majetku obdobne, ako to mohli podľa

§143a z. č. 40/1964 Sb. manželia (iba zmeniť alebo zúžiť, absolútne zrušenie na základe

zmluvy nebolo možné) , aktuálne sa možnosti snúbencov ešte viac rozšírili, a to konkrétne:

podľa §716 – modifikáciu zákonného majetkového spoločenstva , pričom podľa dôvodovej

správy sa zmenou, ktorou rekodifikácia alternovala predošlý stav odstraňujú situácie,

ktoré boli z hľadiska právneho posúdenia nejasné .

Dôležité je tiež zadefinovať, čo konkrétne, teda aké majetkové práva, môžu byť

upravené manželskou zmluvou s odkladacou podmienkou. Podľa §718 ods. 1 OZ môže

zmluva obsahovať akékoľvek dojednanie a týkať sa akejkoľvek veci, ak to zákon

nezakazuje; môže sa týkať tak rozsahu, obsahu, doby vzniku zákonného alebo iného

režimu spoločného imania, jednotlivých vecí a tiež ich súboru. Zmluvou je tiež možné

upraviť zaradenie už existujúceho majetku ako aj úprava majetkových práv, ktoré vzniknú

7

v budúcnosti. Výnimkou je kogentné ustanovenie o vylúčení možnosti upraviť majetkové

práva k tzv. obvyklému vybaveniu rodinnej domácnosti.

Podľa úpravy obvyklého vybavenia rodinnej domácnosti, s vecami, ktoré sú jeho

súčasťou môže jeden z manželov nakladať len so súhlasom druhého manžela, pokiaľ však

nejde o vec zanedbateľnej hodnoty. V prípade takéhoto neodsúhlaseného konania sa druhý

manžel môže dovolávať neplatnosti právneho úkonu. Zmluvou je možné modifikovať

budúce spoločné imanie manželov mimo úpravy zakotvenej zákonom, a to rozšírením

alebo zúžením jeho rozsahu. Spoločné imanie manželov v súčasnosti tvorí majetok

definovaný podľa § 709 OZ9. Uverejnenie v notárskom zozname je fakultatívne - ak je

zápis dojednaný priamo v zmluve, alebo na žiadosť oboch snúbencov, no treba brať zreteľ

aj na fakt, že zápis zmluvy do zoznamu má za následok, že účinky zmluvy nepôsobia len

medzi osobami manželov navzájom, teda inter partes, ale aj vo vzťahu k iným osobám -

erga omnes. Zápisom zmluvy do zoznamu sa preto zabezpečuje vymoženie práv u tretích

osôb, aj keď sa tretie osoby bránia argumentom, že o predmetnej zmluve nemali

vedomosť.10

Uzavretím takejto zmluvy, ktorej účinnosť sa odkladá až do okamihu uzavretia

manželstva pôsobí na majetok získaný počas celého trvania manželstva a jej účinky sú

porovnateľné s účinkami klasických modifikačných manželských zmlúv, s ktorými sa

môžeme stretnúť aj u nás v SR. Takým účinkom je zavedenie zmluvného režimu, ktorým

vzájomné majetkové vzťahy manželov budú v budúcnosti spravovať. Zmluvný režim

(§716 – §729 OZ) môže spočívať buď v oddelení majetkov manželov (zmenou je

9 a) Všetok majetok nadobudnutý jedným z manželov alebo nimi spoločne za trvania manželstva

okrem:

- majetku nadobudnutého dedením, darovaním alebo odkazom, pokiaľ darca, alebo osoba od ktorej majetok

pochádza, prejavila iný úmysel,

- ďalej majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol ako náhradu nemajetkovej ujmy do svojho prirodzeného

vlastníctva

- majetku nadobudnutého jedným z manželov za majetok, ktorý vlastnil vo výlučnom vlastníctve,

- majetku, ktorý získal jeden z manželov ako náhradu za poškodenie, zničenie alebo stratu svojho

výhradného majetku

b) súčasťou SJM je aj zisk z toho, čo prináleží výlučne jednému z manželov

c) podiel manžela v obchodnej spoločnosti, alebo v družstve, pokiaľ sa jeden z manželov stal spoločníkom

obchodnej spoločnosti alebo členom družstva počas trvania manželstva a zároveň platí výnimka z tohto

ustanovenia, že podiel nadobudol jeden z manželov podľa §709 ods. 1 do jeho výlučného vlastníctva.

d) záväzky, ktoré sa týkajú majetku vo výlučnom vlastníctve len jedného z manželov, a to v rozsahu, ktorý

presahuje jeho zisk

e) záväzky, ktoré prevzal jeden z manželov bez súhlasu toho druhého, a nejdená sa o obstarávanie

každodenných alebo bežných potrieb rodiny.

Eliáš, K. a kol., Nový občanský zákonník s aktualizovanou důvodovou zprávou, Ostrava: Sagit, a.s., 2012,

ISBN: 978-80-7208-922-2, str.: 311 10

Na túto zmenu reaguje aj novela zákona o notároch (č. 358/1992 Sb.), ktorá zavádza pojmy „evidencia

listín o manželskom majetkovom režime“ - §35d; a „zoznam listín o manželskom majetkovom režime“ -

§35j;

8

zavedenie režimu oddeleného majetku manželov podľa §729 – každý z manželov môže so

svojím výlučným majetkom nakladať podľa svojej vôle a bez súhlasu druhého manžela.

Zmluvný režim môže ďalej spočívať vo výhrade vzniku SJM až ku dňu zániku

manželstva, alebo v modifikácii – teda rozšírení alebo zúžení SJM.

Aj už raz upravený zmluvný režim môže byť následne znova upravený, a to buď

novou zmluvou alebo rozhodnutím súdu. Takáto dohoda manželov vyžaduje konsenz

oboch manželov, jednostranný úkon by bol v tomto prípade neplatný. Eventuálna zmena

na základe zmeny v zákone sa pokladá za samozrejmú, preto nie je vyslovene upravená

v zákone. Zmluva o manželskom majetkovom režime nesmie svojimi dôsledkami vylúčiť

schopnosť manžel zabezpečovať rodinu. Tiež nesmie svojím obsahom alebo účelom

zasahovať do práv tretích osôb, pokiaľ na to sama nedala súhlas.

Snúbenci môžu zmluvou s odkladacou podmienkou taktiež upraviť správu

k majetku odlišne, ako je to v §713 a §714 OZ. To znamená, ak snúbenci nechcú užívať

súčasti spoločného imania, brať z nich plody a úžitky, udržiavať ich, nakladať s nimi či

spravovať ich spoločne, dohodou môžu upraviť výlučnú správu len jedného manžela. Inak

pripadajú všetky práva a povinnosti manželov voči spoločnému imaniu na oboch manželov

spoločne a nerozdielne, pri záväzkoch patriacich do SJM sú manželia zaviazaní taktiež

spoločne a nerozdielne. Pri záležitostiach týkajúcich sa SJM, ktoré nespadajú do kategórie

bežných, konajú manželia spoločne, alebo koná jeden z nich spolu so súhlasom toho

druhého. Pokiaľ by jeden z manželov bez vážneho odôvodnenia odopieral svoj súhlas vo

veci, môže druhý manžel navrhnúť, aby predmetný súhlas nahradilo rozhodnutie súdu.

V prípade jednania bez súhlasu manžela, kde bol tento súhlas potrebný, sa tento manžel

môže dovolávať neplatnosti právneho úkonu.

1.1.2. Manželská zmluva s odkladacou podmienkou v súčasnom práve SR

a úvahy de lege ferenda

Ako sme už spomínali, súčasný právny stav nepovoľuje uzavretie tohto druhu

zmluvy pre snúbencov v SR. To sa však s najväčšou pravdepodobnosťou čoskoro zmení.

Odklon od uniformity a prechod k pluralizmu a alternatívnym majetkovým režimom medzi

manželmi by mal byť prioritou najbližších rokov. Inšpiráciu môžeme nájsť už v úprave

vládneho návrhu československého občianskeho zákonníka z 30. rokov 20. stor.

Podľa schváleného legislatívneho zámeru rekodifikácie Občianskeho zákonníka, sa

problematika majetkových ako aj osobných vzťahov presunie do II. časti Občianskeho

9

zákonníka s názvom „Rodinné právo“, konkrétne v štvrtom diele: Majetkové usporiadanie

medzi manželmi: „Zmluvu o majetkovom usporiadaní možno uzavrieť aj pred uzavretím

manželstva, zmluva nadobudne účinnosť uzavretím manželstva“.11

Táto časť bude

pojednávať o všetkých rodinnoprávnych vzťahoch, takže doterajšia roztrieštená úprava

dosiahne komplexné zjednotenie, unifikáciu v jednej z častí rekodifikácie. Úprava

majetkovoprávnych vzťahov manželov upúšťa od inštitútu zákonného spoločenstva

vlastníckych práv manželov (bezpodielového spoluvlastníctva manželov – ďalej len

„BSM“), ktorý doteraz pôsobil vo svojej nevylučiteľnej podobe (kogentný charakter

úpravy – možnosť jedine modifikácie majetkových práv v zúženej alebo rozšírenej podobe,

ale nie úplné vylúčenie BSM) a dáva priestor realizácii dispozičnej autonómie manželov.

Manželia si budú môcť zvoliť, či svoj majetkový vzťah podriadia zmluvnému režimu tak,

ako to už dlhší čas platí v Českej republike a budú môcť uplatniť zmluvnú voľnosť v

ľubovoľnej úprave majetkovoprávnych vzťahov podľa svojich predstáv, alebo zmluvu

neuzatvoria a automaticky sa tak uplatní režim zákonného majetkového spoločenstva.

Nový inštitút sa podľa schváleného zámeru bude dať uplatniť už snúbencami pred

uzavretím manželstva, a to uzavretím zmluvy o majetkovom spoločenstve manželov s

odkladacou podmienkou , ale taktiež aj počas celej existencie manželstva. Komisia ďalej

navrhuje, aby aj v pochybnostiach o usporiadaní majetkových vzťahov platila vyvrátiteľná

domnienka, že majetok nadobudnutý počas trvania platného manželstva patrí do

zákonného majetkového spoločenstva, pokiaľ sa nepreukáže opak. Zmluva, aby bola

platná, má mať formu notárskej zápisnice. Vzhľadom na časovú neohraničenosť jej

uzavretia je potrebné podotknúť, že v prípade už existujúceho manželstva si manželia

musia v prvom rade vyporiadať ich doterajšie majetkové spoločenstvo, ktoré vzniklo

automaticky pri uzavretí manželstva a až potom je možný ich následný prechod do

zmluvného režimu. Čo do obsahu zmluvy, manželia sa budú môcť dohodnúť najmä na

režime oddeleného majetku, kde každý manžel nadobúda veci a práva samostatne pre

seba, alebo sa dohodnú na rozšírení a zúžení rozsahu majetku, na ktorý sa bude

vzťahovať zákonné majetkové spoločenstvo a podobne na správe spoločného majetku,

ďalej pripadá v úvahu možnosť vyhradenia vzniku zákonného majetkového spoločenstva

manželov ku dňu zániku manželstva a nakoniec aj iným spôsobom, ak ale tento spôsob

nebude pôsobiť contra bonos mores alebo contra legem.

11

http://www.najpravo.sk/clanky/paragrafove-znenie-prvej-pracovnej-verzie-navrhu-noveho-obcianskeho-

zakonnika.html (dostupné dňa 08.11.2015)

10

Zákon ďalej stanovuje vymedzenie pojmu „obvyklé zariadenie domácnosti

manželov“, pričom manželskou zmluvou nebude možné za žiadnych okolností vylúčiť

právo bezodplatného užívania bez ohľadu na to, ktorý manžel je vlastníkom. Účinnosť

zmluvy voči tretím osobám je prípustná len v prípade, že im bolo jej uzavretie známe.

Pokiaľ nebude uzavretá manželská zmluva (s odkladacou podmienkou), všetky vecné a

záväzkové práva budú automaticky podliehať zákonnému majetkovému spoločenstvu

manželov, ktoré sa bude len s menšími odlišnosťami prakticky spravovať doterajšou

úpravou BSM. Zákonné majetkové spoločenstvo sa pri zániku vyporiada podľa zásad,

akými sa spravuje terajšia úprava vyporiadania BSM.

Samotné zavedenie tohto typu zmluvy do právneho poriadku SR je podľa nášho

názoru potrebné, aby adekvátne reflektovalo princíp autonómie vôle jednotlivca. Ak

chápeme človeka ako samostatnú a slobodnú bytosť, tak autonómiu vôle12

je teda potrebné

chápať ako kľúčový ukazovateľ v jeho živote. Fenomén pluralizmu alebo možnosť voľby

sa tiež premieta do rodinného práva, kde pluralizmus neznamená len priestor jednotlivca

slobodne sa rozhodnúť, ale ponúka taktiež voľby, medzi ktorými sa môže slobodne

rozhodovať. Takéto právo je dostatočne dynamické a flexibilné a presne táto podoba práva

je súčasnou spoločnosťou vyžadovaná na jej riadne fungovanie. V rámci myšlienky

pluralizmu je teda potrebné venovať pozornosť vytváraniu volieb aj v rámci nových

zmluvných úprav, rôznych modifikácií majetkového spoločenstva v rodine a v

manželstve, a rôznych iných alternatív. Zásada zmluvnej autonómie ďalej významne

prispieva k naplňovaniu požiadavky uskutočňovania realizácie demokratického a právneho

štátu, pretože umožňuje slobodné jednanie a rozhodovanie sa občanov a zároveň vedie ich

k zodpovednosti za vlastné rozhodnutia. Totižto princíp zmluvnej slobody predstavuje

kľúčovú zásadu súkromného práva vôbec a jednu zo základných podmienok fungovania

demokratického právneho štátu. Zmluvné upravenie si vzájomných majetkových práv

snúbencami ešte pred vznikom manželstva nijako neodporuje týmto základným zásadám

záväzkového práva.

12

Zásada autonómie vôle má ale ďalej svoje určité vyjadrenie v podobe princípu zmluvnej voľnosti, ktorý v

podmienkach Slovenskej republiky Ústavný súd SR vo svojom náleze z 28. Marca 2012 vysvetľuje tak, že

zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to

čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Ústavný súd ďalej uvádza, že zmluvná voľnosť zodpovedá

ústavnému princípu autonómie konania subjektov práva (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý

vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom

chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. Právo v tejto sfére plní iba korekčnú a

preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromno - právnych subjektov,

ktorá by s ohľadom na všeobecne akceptované morálne, mravné i etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo

zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. III. ÚS 48/2012 z 28. Marca 2012

11

Samozrejme, účelom vnesenia vyššej úrovne autonómie vôle jednotlivca do

majetkových vzťahov manželov nie je oslabenie rodinnej solidarity alebo ochrany rodiny

ako celku, pričom na zdôraznenie tejto požiadavky navrhujeme popri možnosti uzavrieť

predmanželskú zmluvu aj povinnosť autorizácie zmlúv advokátom. Túto myšlienku

odvíjame už od zaužívaného spôsobu autorizácie zmlúv advokátom, podľa §1a z. č.

586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, ktorá zabezpečuje, že advokátom

pripravená zmluva o prevode nehnuteľnosti nebude v rozpore so zákonmi, ani ich nebude

obchádzať a nebude sa priečiť dobrým mravom. Ďalším dôležitým aspektom je analýza

potenciálnych rizík, ktoré by mohli založiť vznik škody. Napriek zamýšľanému návrhu,

podmieniť platnosť takejto zmluvy formou notárskej zápisnice, myslíme si, že podmienka

autorizácie zmluvy advokátom má ďaleko viac preventívny charakter. Ako už bolo

spomínané, niektoré právne poriadky stanovujú podobné povinnosti o poučení aj v rámci

notárskeho poriadku pri spisovaní notárskej zápisnice, ale slovenský notársky poriadok (

z. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov) žiadnu

takúto všeobecnú poučovaciu povinnosť pre manželov výslovne nestanovuje. Napriek

tomu, že boli určité snahy zaviesť túto poučovaciu povinnosť, tie však neboli úspešné.13

Vzhľadom na závažnosť následkov uzavretia takéhoto typu zmluvy je preto len legitímne

požadovať určitý štandard ochrany zabezpečenej prostredníctvom profesionála z odboru

právo. U advokáta sa z charakteru jeho povolania prezumuje odborný a profesionálny

prístup pri posudzovaní zmluvného vzťahu, a preto nemôže nechať bez povšimnutia

neproporcionálne ustanovenie v zmluve, ku ktorému má, samozrejme, vyžadovať

vysvetlenie. Ďalej, advokát posúdi v súvislosti s dobrými mravmi aj ostatné zmluvné

podmienky, náhodné ale aj pravidelné zložky zmluvy a poučí účastníkov zmluvy o ich

význame. Napriek tomu, že pri zmluve o prevode nehnuteľnosti, absencia autorizačnej

doložky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, podľa nášho názoru, by prítomnosť

autorizačnej doložky v manželskej zmluve s odkladacou podmienkou mala byť

podmienkou platnosti.14

13

http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:KoqdMz8Cnl4J:www.nrsr.sk/web/Dynamic/Down

load.aspx%3FDocID%3D361260+&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk (dostupné dňa 13.01.2016) 14

Olej, Kerecman, Kalata a kol., Zákon o advokácii, Komentár, 2013, C.H. Beck, ISBN: 9788089603114, s.

10-11

12

2. Majetkovoprávne vzťahy manželov po uzavretí manželstva v súčasnom

Občianskom práve SR

Termín manželské majetkové právo je zaužívaný pre najširšie spektrum majetkových

pomerov manželov, predovšetkým však pre tie, ktoré pôsobia medzi manželmi navzájom

alebo medzi manželmi a tretími osobami. Úprava manželského majetkového práva tvorí

dôležitú súčasť nielen rodinného, ale aj súkromného práva.15

Nakoľko pojem

majetkovoprávne vzťahy manželov zahŕňa široké spektrum inštitútov, napr. spoločný

nájom bytu, vyživovacia povinnosť medzi manželmi a pod., v ďalšej časti práce sa budeme

venovať najmä usporiadaniu majetku manželov v rámci bezpodielového spoluvlastníctva

manželov podľa súčasného občianskeho práva.

2.1. Definičné vymedzenie pojmu „Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“ –

zákonná úprava majetkových vzťahov manželov

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je jednou z foriem spoluvlastníctva, pričom

základným odlišovacím znakom tejto formy je jeho charakter „bezpodielovosti“ (na rozdiel

od podielového spoluvlastníctva, kde má každý spoluvlastník presne určený vlastnícky

podiel), čo znamená, že ani jeden z manželov nemá presne kvantitatívne vymedzený podiel

na majetku, teda nemôže samostatne disponovať s vecou patriacou do BSM, touto vecou

môžu disponovať jedine manželia spoločne.16

Podľa dôvodovej správy je tento typ

majetkového spoločenstva najlepším vyjadrením jednoty manželstva a rovnakého

postavenia muža a ženy v ňom aj z hospodárskej stránky.17

V oblasti vlastníckeho práva

takto zákon sám zakladá špecifický vzťah subjektov, a to vytvorením zvláštneho druhu

vlastníctva vo vzťahu k vymedzenému majetku, pričom každý z manželov (subjektov) má

právo k celej veci.18

Právo jedného z manželov je teda limitované rovnakým právom

druhého manžela. Ďalším znakom tejto formy spoluvlastníctva je zákonom obmedzený

okruh účastníkov tohto vzťahu – teda BSM môže vzniknúť jedine medzi manželmi19

.

15

Šínová R., Šmíd, O. a kol., Manželství, Praha: Leges s.r.o., 2014, ISBN: 978-80-7502-046-8, str. 152 16

Vojčík, P., et al Občianske právo hmotné, Plzeň: Aleš Čeněk, 2012, ISBN 978 –80 – 7380 – 402 -2, s. 275 17

Svoboda, J. a kol., Občiansky zákonník, Komentár, 5. Vydanie, Eurounion spol., s.r.o., 2005, ISBN: 80-

88984-64-5, str. 229 18

Šínová R., Šmíd, O. a kol., Manželství, Praha: Leges s.r.o., 2014, ISBN: 978-80-7502-046-8, str. 152 19

Zákonná úprava tohto inštitútu sa však nenachádza v kategórii rodinného práva ako by sa mohlo na prvý

pohľad zdať, ale v rozmedzí paragrafov 143 až 151 OZ medzi vecnými právami a majú spravidla kogentný

charakter s výnimkou ustanovení povoľujúcich určité modifikácie na základe manželských majetkových

zmlúv. Toto systematické zaradenie sa však čoskoro zmení, nakoľko podľa zverejneného paragrafového

13

Inštitút BSM spočíva v nadobudnutí spoločného majetku manželmi20

počas trvania

manželstva, pričom tento majetok sa nadobudnutím stáva spoločným majetkom bez

možnosti určiť kvantitatívne vlastnícky podiel – manželia môžu disponovať vecou len

spoločne, nakoľko neexistuje vymedzenie podielu práve pre jedného manžela. Idea BSM

spočíva v tom, že v manželstve by obaja manželia mali mať rovnakú životnú úroveň a

každý má podľa svojich možností a schopností dávať tak na materiálne zabezpečenie

rodiny, ako aj to nemateriálne – teda uspokojovanie potrieb rodiny zahŕňa tiež osobnú

starostlivosť o deti a domácnosť. Rovnako tento inštitút posilňuje vzájomnú solidaritu

manželov medzi sebou a poskytuje ochranu slabšieho manžela pred silnejším

z ekonomickej pozície.21

Subjektmi v tomto občianskoprávnom vzťahu môžu byť len

manželia, ktorí sú vo vzájomnom manželskom zväzku.22

2.2. Vznik BSM

Dôležité je v prvom rade rozlíšiť pojmy vznik BSM a nadobudnutie veci do BSM.

Vznik BSM je zo zákona právnym dôsledkom nadobudnutia veci po uzavretí manželstva,

pričom je viazaný na splnenie podmienok, ktoré musia byť naplnené kumulatívne. Tými

sú: uzavretie manželstva a jeho kontinuálne trvanie, k nadobudnutiu majetku došlo v čase

trvania manželstva a ide o spôsobilý predmet BSM (konkrétne vysvetlenie nadobudnutia

veci viď pozn. pod čiarou č. 19).

2.2.1. Uzavretie manželstva ako podmienka vzniku BSM

Manželstvom podľa §1 ods. 1) ZoR rozumieme zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na

základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení

podmienok ustanovených zákonom. Manželstvo sa uzatvára súhlasným vyhlásením

snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku, alebo pred

orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Snúbenci verejne

a slávnostným spôsobom za prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzatvárajú manželstvo

( § 2 ZoR). Podľa tohto ustanovenia k platnému uzavretiu manželstva musia byť splnené

znenia nového OZ bude BSM zaradené do § 42 a nasl. v časti Rodinné právo pod názvom Zákonné

majetkové spoločenstvo manželov. 20

K výkladu pojmu nadobudnutie veci do BSM viď kapitolu č. 2.2.3. 21

K tomu pozri aj § 19 Zákona č 36/2005 Z. z. o rodine 22

Vojčík P., a kol., Občiansky zákonník. Stručný komentár. Tretie doplnené a prepracované vydanie, 2010,

IURA EDITION spol. s.r.o., Bratislava, ISBN: 978-80-8078-368-6, str.: 365

14

podmienky, ktorými sú: verejnosť (kedysi bola táto náležitosť splnená prostredníctvom

„ohlášok“, no v súčasnom trende sa inštitút ohlášok využíva len pri cirkevných sobášoch.

Podstatou tejto podmienky je možnosť ďalších osôb mimo snúbencov a svedkov zúčastniť

sa sobášneho obradu. Avšak samotné porušenie tejto podmienky nemá žiadne právne

následky.), slávnostná forma (na túto podmienku zákon dbá hneď vo viacerých statiach, a

to najmä presným určením miesta obradu, prísnym pohľadom na dôstojnosť tohto obradu

a pod.) prítomnosť dvoch svedkov (účelom je možnosť dostatočne osvedčiť, že manželstvo

skutočne vzniklo, pričom nevyhnutná je osobná prítomnosť svedkov, ktorí majú plnú

spôsobilosť na právne úkony a absentuje u nich akákoľvek duševná porucha, ktorá by

mohla spôsobiť neschopnosť osoby svedčiť. Funkcia svedka je dobrovoľná a bezodplatná.

Prejav vôle nemá byť adresovaný ani druhému snúbencovi ani iným tretím osobám, ale

práve sobášiacemu orgánu, pričom učinenie tohto prejavu pred iným orgánom - bez

právomoci ich zosobášiť, by zapríčinilo, že manželstvo by nevzniklo. 23

.

Po tom, čo sa manželstvo uzavrelo, vzniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

k veciam, ktoré manželia nadobudnú až za trvania manželstva. Tento následok uzatvorenia

manželstva je považovaný za nevylučiteľný akoukoľvek dohodou24

. Nakoľko je

manželstvo jedinou zákonom chránenou formou spolužitia muža a ženy, BSM nemôže

vzniknúť medzi druhom a družkou alebo inými spolu žijúcimi osobami (uzavretie

manželstva je povinnou náležitosťou). Medzi takýmito osobami žijúcimi mimo manželstva

môže vzniknúť jedine podielové spoluvlastníctvo, a to len v prípade ich výslovnej dohody.

BSM vzniká aj v tzv. matrimonium nullum, čiže neplatnom manželstve, čo

dokazuje početná judikatúra vzťahujúca sa k tejto otázke. Rozlišujeme pojmy neplatné

manželstvo a zdanlivé manželstvo (non - matrimonium)25

. Právna úprava prekážok, ktoré

bránia uzatvoriť platné manželstvo je zakotvená v ZoR od §9 až 17. pod názvom

„Okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva“. Medzi tieto okolnosti patria: prekážka

bigamie, zakázaný príbuzenský vzťah, nedostatok veku, nedostatok spôsobilosti alebo

schopnosti právne konať, pričom vadou platného uzavretia manželstva môže byť aj vada

23

Pavelková B., Zákon o rodine. Komentár. 2. Vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 10 až 15 24

R42/1972, s. 112 ods. 2 25

V tejto súvislosti spomenieme aj tzv. manželstvo nedovolené (matrimonium illicitum). Ide o manželstvo,

ktoré je právnymi predpismi zakázané. S týmto pojmom sa môžeme stretnúť v práve rímskokatolíckej cirkvi,

ktorá považuje uzavretie manželstva bez licencie za nedovolené, ale platné – kánon 1071 CIC z r. 1983.

Šínová R., Šmíd, O. a kol., Manželství, Praha: Leges s.r.o., 2014, ISBN: 978-80-7502-046-8, str. 111

15

vyhlásenia o vstupe do manželstva (vyhlásenie nebolo vykonané slobodne, vážne,

zrozumiteľne či určito)26

.

Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o vyhlásení manželstva za neplatné

zanikajú takmer všetky právne následky uzavretia manželstva, a samo manželstvo sa tvári

akoby ani nevzniklo – zaniká s účinnosťou ex tunc. Avšak podľa §16 ods. 2 ZoR po

rozhodnutí súdu o neplatnosti manželstva, o právach a povinnostiach k spoločnému

dieťaťu a o ich majetkových pomeroch sa uplatnia ustanovenia o právach a povinnostiach

rozvedených manželov.27

To znamená, že s právoplatnosťou rozsudku súdu o neplatnosti

manželstva (moment zániku BSM) vzniká povinnosť manželov vyporiadať BSM

v trojročnej lehote od zrušenia BSM. V prípade márneho uplynutie tejto lehoty dochádza

k vyporiadaniu podľa domnienky v ust. §149 ods. 4 a 5 OZ. Dôležité je však podotknúť,

že analógia sa neuplatní na inštitút vyživovacej povinnosti voči manželovi, nakoľko nejde

o rýdzo majetkový vzťah, ale charakterovo ide o osobnomajetkový vzťah, pričom analógia

je prípustná len v súvislosti s čisto majetkovými vzťahmi manželov.28

Prehlásiť

manželstvo za neplatné má v právomoci len súd.

Od neplatného manželstva je potrebné odlíšiť tzv. zdanlivé/ putatívne/

neexistentné/ničotné manželstvo. Práve toto odlíšenie má zásadný vplyv pre riešenie

problematiky BSM, nakoľko pri zdanlivom manželstve BSM nevzniká vôbec. Zdanlivé

manželstvo je upravené v § 17 ZoR, pričom tento výpočet nie je taxatívny, ale podľa Doc.

Pavelkovej je otvorený ďalším možnostiam (napr. okrem uvedených možností, o ničotné

manželstvo by šlo aj v prípade uzatvorenia manželstva osobami rovnakého pohlavia,

nakoľko právny poriadok SR v súčasnej podobe takéto manželstvo nepovoľuje)29

. Táto

myšlienka je v protiklade s myšlienkou prezentovanou JUDr. Šmídom, ktorý zas tvrdí, že

pokiaľ zákon výslovne nestanoví, že ide o dôvod neplatnosti manželstva alebo ničotnosti,

manželstvo platne vznikne. Aby sme ale nevytrhli myšlienky z kontextu, slovenský ZoR

26

Podľa zverejnenej pracovnej verzie paragrafového znenia rekodofikácie OZ, čo do neplatnosti manželstva,

preberá sa pôvodné znenie prekážok uzavretia platného manželstva. Úprava sa nachádza v II. Časti OZ –

rodinné právo, II. Diel Zdanlivé manželstvo a neplatné manželstvo od § 11 a nasl.

http://www.najpravo.sk/clanky/paragrafove-znenie-prvej-pracovnej-verzie-navrhu-noveho-obcianskeho-

zakonnika.html (dostupné dňa 08.11.2015) 27

„Ak bolo manželstvo vyhlásené za neplatné, platí o majetkových pomeroch manželov obdobne

ustanovenie o majetkových pomeroch rozvedených manželov.“ R 42/1972 (s. 127)

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká ex lege ako zákonný dôsledok existencie manželstva, pričom

môže vzniknúť iba medzi manželmi, t.j. medzi mužom a ženou, ktorí uzavreli platné manželstvo, prípadne aj

neplatné manželstvo a to do toho času, kým nebolo vyhlásené za neplatné.

(Rozsudok OS Lučenec zo dňa 20.03.2013, sp. Zn.: 10C/203/2010) 28

Pavelková B., Zákon o rodine. Komentár. 2. Vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 62-64 29

Avšak spomenuli by sme rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Christine Goodwin vs.

Spojené kráľovstvo, kde Súd nenašiel žiaden dôvod, ktorý by ospravedlňoval pozbavenie transsexuálov ich

práva uzavrieť manželstvo.

16

jasne stanovuje, že manželstvo je zväzok muža a ženy (§ 1 ods. 1 ZoR), čo zjavne vylučuje

možnosť uzatvoriť manželstvo osobám rovnakého pohlavia. Doc. Pavelková ďalej

dodáva, že zákon nemôže predvídať všetky vybočenia z rámca zásad slovenského

verejného poriadku a je teda nemožné v zákone vyslovene určiť všetky okolnosti

neexistentnosti manželstva30

. Rozhodnutie súdu vo veci zdanlivého manželstva má len

deklaratórny charakter, čo znamená, že len deklaruje už existujúci stav.

V každom prípade, pre nás je podstatný rozdiel premietajúci sa aj do judikatúry

súdov, teda: BSM vzniká v neplatnom manželstve, nevzniká však v manželstve zdanlivom,

ktoré vôbec nevzniklo.31

2.2.2. Trvanie manželstva

Druhým predpokladom vzniku BSM je trvanie manželstva. K samotnému vzniku

BSM a k nadobúdaniu majetku do tohto režimu stačí, ak manželstvo trvá právne, pričom

na toto trvanie nemá vplyv faktické odlúčenie manželov32

. Takže ani v prípade, ak

manželia už spolu fakticky nežijú, ale zatiaľ manželstvo právne nebolo skončené, naďalej

platí režim nadobúdania majetku do BSM (samozrejme, to neplatí v prípade manželskej

dohody podľa §143a ods. 2 OZ (pozri výklad v kapitole 2.2.5.), ani BSM nebolo zrušené

počas trvania manželstva).33

Na režim BSM tiež nemá priamy vplyv ani situácia, kedy bola

zrušená spoločná domácnosť manželov.34

30

Ďalšími okolnosťami, ktoré nie sú vyslovene spomenuté v zákone môžu byť napríklad: uzavretie

manželstva s osobou, ktorá zomrela, alebo ak by nešlo o uzavretie manželstva medzi dvoma fyzickými

osobami.

Pavelková B., Zákon o rodine. Komentár. 2. Vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 66 31

Zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn.: Cpj 86/1971, R 42/72 (str. 112) 32

„Jednoduché zistenie, že manželia žijú oddelene nestačí k vysloveniu záveru, že sú dané dôvody na

zrušenie BSM. Je potrebné zároveň preskúmať, či ide o trvalý a nenapraviteľný stav a či sa v dôsledku

oddeleného stavu obaja prestali podieľať na vytváraní spoločného majetku...(R 3/68)“

Pavelková, B., Manželské právo, Učebné texty, Univerzita Komenského v Bratislave, 2004, ISBN 80-7160-

184-5, str.156 33

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 827 34

Zánik spoločnej domácnosti nemá za následok zánik BSM. (R 104/1967)

Ak manželia zrušia spoločnú domácnosť, táto skutočnosť nemá sama o sebe priamy vplyv na ďalšie trvanie

manželstva, a preto nie je ani dôvodom zániku BSM. Táto skutočnosť by sama o sebe nemala byť ani

dôvodom jeho zrušenia podľa ust. § 148 osa. 2 OZ.

17

2.2.3. Nadobudnutie veci za trvania manželstva

Nadobudnutie veci do BSM môžeme rozdeliť do viacerých kategórií na základe

rôznych kritérií (napr. nadobúdanie inter vivos a mortis causa, prevod/prechod

vlastníckeho práva a pod.). Základným predpokladom úspešného nadobudnutia veci je

uplatnenie zásady: „Nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má sám“35

, čo v praxi

znamená, že nadobudnúť vec podľa občianskeho zákonníka možno len od vlastníka veci –

nadobúdateľ teda získava vlastnícke právo len v takom rozsahu, v akom ho mal pôvodný

vlastník.36

Zo samotného znenia ustanovenia § 143 OZ vyplýva, že nie je rozhodujúce

z akého právneho titulu došlo k nadobudnutiu (s výnimkou darovania a dedenia).37

2.2.3.1. Nadobudnutie veci za trvania manželstva na základe zmluvného

vzťahu

Zmluvným nadobúdaním veci rozumieme každú na zmluve založenú zmenu

v osobe vlastníka, z ktorej nadobúdateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo od doterajšieho

vlastníka. Typickými príkladmi je nadobúdanie veci prostredníctvom kúpnej zmluvy,

darovacej zmluvy či zámennej. Dôležité je však naplnenie neodmysliteľných

predpokladov, a to už spomínanej zásady, že scudziteľ veci je sám vlastníkom, zmluva je

platná a pristúpila k nej ďalšia skutočnosť – pri hnuteľných veciach odovzdanie – traditio

a pri nehnuteľných veciach vklad do katastra nehnuteľností.38

V nadväznosti na problematiku BSM by sme spomenuli niekoľko problematických

okruhov, ktoré sú spojené s nadobúdaním vecí prostredníctvom zmluvy do masy BSM

podľa aplikačnej praxe súdov.

Manželia, ktorí spoločne nadobúdajú nehnuteľnosť prostredníctvom kúpnej

zmluvy, pričom jasne vyjadria spoločnú vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť do BSM, ale

kúpnu cenu uhradia za prostriedky, ktoré do BSM nepatria (napr. prostriedky od rodičov,

alebo prostriedky z výlučného majetku jedného manžela), nadobudnú túto nehnuteľnosť do

35

„Nemo plus iuris ad alium transferrepotest quam ipse habet.“ 36

http://www.najpravo.sk/clanky/nemo-plus-iuris-c-a-bona-fides.html (dostupné dňa 24.11.2015) 37

Zhodnotenie najvyššieho súdu ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn.:Cpj 86/1971, R 42/1972, taktiež porovnaj

s Rozsudok NS SR 3 Cdo 42/2011 zo dňa 27.02.2012; 38

Lazar, J. a kol., Občianske právo hmotné, 1. Zväzok, 1. Vydanie, IURIS LIBRI, spol. s.r.o., Bratislava,

ISBN: 978 – 80 – 89635-08-5, str.485-486

18

BSM, nakoľko podstatný je prejav vôle, nie pôvod prostriedkov.39

V prípade, ak manžel

uzatvára kúpnu zmluvu a nejde o bežnú vec40

, je povinný vyžiadať od druhého manžela

súhlas. Ak súhlas chýba, ide o neplatný právny úkon podľa §40a OZ.41

Čo sa ale stane

v prípade, keď prejav vôle svedčiaci o úmysle manželov nadobudnúť vec spoločne do

BSM za prostriedky patriace mimo BSM chýba? Resp. predstavme si situáciu, že manželia

spolu kupujú automobil za prostriedky patriace do výlučného vlastníctva oboch, ale

zmluva je písaná len na jedného manžela (bez ďalšieho dojednania o podielovom

spoluvlastníctve). Myslíme si, že riešenie by malo logicky znieť – automobil nebude patriť

do masy BSM, ale do výlučného majetku manžela, ktorý v zmluve prejavil vôľu vec

nadobudnúť. Druhý manžel, aj ak poskytol prostriedky, nebude automaticky

nadobúdateľom a ani podielovým spoluvlastníkom (podielové spoluvlastníctvo vzniká na

základe dohody, zo zákona, na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci, inej právnej

skutočnosti – ani jeden dôvod vzniku nie je aplikovateľný na tento prípad). Druhý manžel

by podľa nás mohol žiadať podľa §454 OZ vydanie bezdôvodného obohateni.42

Ak sú v zmluve o prevode nehnuteľnosti kupujúcimi obaja manželia, obaja musia

zmluvu podpísať. Nedostatok v podobe chýbajúceho podpisu jedného z manželov na

listine zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je zhojený tým, že vec nadobudnutá hoci len

jediným z manželov za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov je

predmetom BSM.43

Čo sa týka nadobúdania vecí do BSM z titulu kúpnej zmluvy, dôležité je doplniť, že

ak nejde o obstarávanie bežnej veci, je nevyhnutné vyžiadať súhlas druhého manžela. Táto

povinnosť vyplýva z §145 OZ. Aj Krajský súd v Banskej Bystrici z 8. Júna 2006, sp. Zn.:

12Co/106/2006 judikoval, že v prípade ak sa kúpna cena hradí z prostriedkov patriacich do

BSM a nejde o bežné veci jedného z manželov, pričom chýba súhlas druhého manžela, ide

o neplatný právny úkon podľa §40a OZ.

39

Pozri tiež Ro NS ČR z 19.04.2000, sp. Zn.: 22 Cdo 1658/1998, Ro NS ČR z 17.10.2001, sp. Zn.: 22 Cdo

1659/2000, Uznesenie NS ČR z 05.12.2006, sp. Zn. 22 Cdo 1461/2006 40

K pojmu bežná vec pozri pozn. pod čiarou č. 73 41

Rozsudok KS v Banskej Bystrici z 8. Júna 2006, sp. Zn.: 12Co/106/2006 42

Riešenie tiež dopĺňame judikatúrou NS ČR z 2. Decembra 2003: „Vec, ktorá bola získaná do BSM za

prostriedky (napr. peniaze) patriace do výlučného vlastníctva len jedného z manželov, nepatrí do BSM. Tak

je to napríklad, ak jeden z manželov kupuje vec sám za prostriedky patriace do výlučného vlastníctva tohto

manžela a keď sa druhý z manželov na tejto kúpe nijako nepodieľa. Odlišná situácia nastáva, ak je síce vec

zakúpená za prostriedky patriace do výlučného vlastníctva manžela, ale obidvaja jasne prejavia vôľu

nadobudnúť vec do BSM. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 9. Apríla 2000, sp. Zn. 22Cdo 1658/98, tiež viď

rozsudok Najvyšieho súdu ČR zo 17. Októbra 2001, sp. Zn. 22 Cdo 1659/2000 a rozsudok NS ČR z 2.

Decembra 2003, sp. Zn. 22 Cdo 980/2003“ 43

Rozhodnutie NS ČSR z 15. Júna 1973, sp. Zn. 4 Cz 29/1973, R 39/1974

19

Čo do problematiky darovacích zmlúv ako nadobúdacích titulov v súvislosti

s masou BSM, je nepochybne potrebné skúmať viacero náležitostí. V prvom rade pôjde

o formálne náležitosti podľa §628 OZ, predovšetkým predpísaná forma zmluvy. Ďalej sa

bude skúmať úmysel darcu. Ten je kľúčový pri riešení otázky rozsahu BSM aj na predmet

darovacej zmluvy, pričom ale nezáleží na povahe predmetu a či slúži potrebám celej

rodiny, ale vždy treba dbať na úmysel darcu. Darovanie veci osobe v manželstve je často

využívané členmi jeho rodiny práve z dôvodu, aby druhý manžel z takto nadobudnutého

majetku nemohol profitovať. 44

Ďalej sa skúma aj doba darovania, či teda k samotnému darovaniu došlo pred

uzavretím manželstva alebo až po ňom (toto kritérium delí veci nadobudnuté pred

uzavretím manželstva na tie, ktoré patria do výlučného majetku jedného snúbenca a na tie,

ktoré patria do podielového spoluvlastníctva oboch snúbencov, ak úmysel darcu smeroval

k obdarovaniu oboch – napr. svadobné dary.)

Podobný režim platí aj po uzavretí manželstva, nakoľko pre darovanie a dedenie

podľa §143 OZ platí výnimka, teda vec darovaná nebude patriť do BSM, ale len do

výlučného vlastníctva alebo podielového spoluvlastníctva. Neposudzuje sa tu skutočnosť,

či vec slúži všetkým členom rodiny, alebo len osobnej potrebe manžela. Toto hľadisko je

irelevantné, keďže v prípade, ak je preukázané, že obdarovaný bol len jeden manžel, ten sa

stal výlučným vlastníkom bez ohľadu na účel veci. Pre režim podielového spoluvlastníctva

darovanej veci ďalej platí, že manželia by boli v spoluvlastníckom pomere na základe

vymedzenia v zmluve. Vyporiadanie sa bude v tomto prípade riešiť prostredníctvom § 142

OZ.

Tiež je dôležité poznamenať, že darovanie medzi manželmi navzájom má dvojaký

režim. Zatiaľ čo darovanie z výlučného majetku jedného manžela druhému je v súlade so

zákonom, pri darovaní z masy BSM ide už o obchádzanie účelu zákona. Vzhľadom na

samotný zmysel BSM, teda že obaja manželia sú vlastníci celej veci bez vymedzenia

podielu. Tzn., že ak obaja manželia vlastnia celú vec a sú obmedzení jedine rovnakým

právom druhého manžela, potom jeden manžel nemôže disponovať touto vecou v takom

rozsahu, aby ju daroval druhému manželovi.45

Pri darovaní z výlučného majetku druhému

z manželov je potrebné vziať na vedomie fakt, že darca si túto vec môže vypýtať späť,

najmä v prípade, že sa obdarovaný k darcovi správa takým spôsobom, že hrubo porušuje

44

http://www.pravnarevue.sk/k-otazkam-darovania-za-trvania-bsm/ (dostupné dňa 22.12.2015) 45

Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn. Cpj 86/1971, R 42/1972, pozri tiež Rozhodnutie NSSR

z 27.04.1977, sp. Zn.: 1Cz 42/1977, R 6/1979

20

dobré mravy (§630 OZ)46

. Právo domáhať sa vrátenia daru sa premlčuje v trojročnej

premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa mohlo toto právo po prvý krát

uplatniť. Nie je teda nevyhnutné, aby tento stav porušovania dobrých mravov trval v čase,

kedy sa darca bude domáhať od obdarovaného vrátenia daru.

Nadobudnutie veci počas trvania manželstva na základe zámennej zmluvy sa

nepovažuje za nadobudnutie veci do BSM. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu R 42/1972,

ak dôjde k výmene veci za vec alebo z výťažku veci, ktorá je vo výlučnom vlastníctve toho

ktorého manžela, je aj po zámene vo výlučnom vlastníctve tohto manžela. Ide o tzv.

transformáciu toho istého majetku, nakoľko nedochádza k rozmnoženiu ani nadobudnutiu

nového majetku, pričom nadobudnutá vec vstupuje na miesto veci zamenenej (uplatnenie

tzv. surogačnej zásady). Ako náhle by však vymieňaná vec bola z časti vo výlučnom

a z časti v spoločnom vlastníctve, vec nadobudnutá na miesto nej by sa dostala do BSM,

pričom na vynaložený výlučný majetok sa prihliada pri vyporiadaní BSM.47

Zaujímavosťou, ktorou by sme chceli obohatiť túto prácu je tiež nadobúdanie

finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke v súvislosti s manželským

majetkovým právom. Ak uzatvára zmluvu o pôžičke len jeden z manželov počas trvania

manželstva a BSM, nepotrebuje vyžadovať súhlas druhého manžela, a to ani keď nejde

o bežnú vec.48

Priamu odpoveď, či prostriedky z pôžičky spadajú do masy BSM OZ

nedáva. Môžeme sa len domnievať z jednotlivých rozhodnutí súdov. Z rozhodnutia súdu,

konkrétne NS ČR z 27. Februára 2002, sp. Zn. 30 Cdo 2051/2001 vyplýva, že nielen mzda,

ale aj akékoľvek ďalšie peňažné plnenie, ktoré bude nadobudne ktorýkoľvek z manželov

počas trvania manželstva a BSM (okrem plnení vyslovene vylúčených zo zákona), sa

automaticky stáva súčasťou BSM okamihom ich vyplatenie jednému z manželov.

Rozhodujúcim okamihom pre začlenenie tohto plnenia do masy BSM nie je okamih vzniku

nároku, ale okamih, kedy je plnenie skutočne vyplatené. V tomto prípade ide o začlenenie

leasingových splátok, ktoré sú ďalej charakterizované ako výdavky položiek súkromného

podnikateľa. Právne významnými pre začlenenie do BSM sa stanú až v závere ako súčasť

výsledku podnikateľskej činnosti, po splnení daňovej povinnosti. Z tohto rozhodnutia zas

vyplýva, že aj peňažné plnenie z pôžičky, sa momentom vyplatenia stáva súčasťou BSM.

Podľa ďalšieho rozhodnutia NS ČR, všetky prostriedky získané niektorým z manželov

46

http://www.pravnarevue.sk/k-otazkam-darovania-za-trvania-bsm/ (dostupné dňa 22.12.2015) 47

Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 (str. 123) 48

Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn. Cpj 86/1971, R 42/1972

21

počas trvania manželstva a BSM vo forme pôžičky alebo úveru patria do BSM spolu so

všetkými majetkovými hodnotami získanými za tieto prostriedky.49

Perličkou na záver tejto podkapitoly by bolo zamyslenie sa nad uzatvorením

zmluvy o budúcej zmluve, ktorou sa vec do BSM ešte len nadobudne. V súvislosti s §145

ods. 1 OZ, ak ide zmluvu o budúcej zmluve, ktorou má byť vec do BSM ešte len získaná,

nemožno takúto zmluvu považovať za právny úkon, ktorý sa vzťahuje na vec spoločnú.

Práve naopak, jedná sa o právny úkon, ktorý patrí do sféry každého manžela samostatne,

a to aj za stavu, ak na vec majú byť využité spoločné finančné prostriedky BSM. Preto

v tomto prípade manžel nepotrebuje súhlas druhého manžela na uzavretie takejto zmluvy,

nakoľko je z nej zaviazaný a oprávnený jedine on. 50

2.2.3.2. Nadobudnutie veci na základe iných skutočností uvedených

v zákone

Vec sa môže ocitnúť v mase BSM aj v prípade, že k jej nadobudnutiu došlo na

základe rozličných skutočností, mimo zmluvných vzťahov, napr. vydržaním veci. Keďže

vydržanie, nie je uvedené ako výnimka v § 143 OZ, aj takto vydržaná vec počas trvania

manželstva a BSM vstupuje do masy BSM.51

K vydržaniu dôjde aj vtedy, ak aspoň jeden

z manželov je v pozícii oprávneného držiteľa, i keď druhý z manželov o nedostatku

v nadobúdacom titule vedel, alebo na základe omylu bol v presvedčení, že takáto

nehnuteľnosť patrí do spoločného majetku.52

Do predmetnej kategórie by sme zaradili aj nadobudnutie veci vydražením veci.

Účasť na dražbe v pozícii dražiteľa a úspech na nej jedného z manželov spolu so súhlasom

druhého manžela má za následok, že takto vydražená vec sa stáva bezpochyby súčasťou

BSM.53

Avšak v prípade, že vec vydražil jeden z manželov bez úmyslu zahrnúť túto vec do

BSM za prostriedky z výlučného vlastníctva, vec do BSM nepatrí.54

49

Rozhodnutia NS ČR, sp. N. 22 Cdo 1326/2012 zo dňa 16.09.2013 50

Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 26. marca 2001, sp. zn. 33 Cdo 1079/1999

http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/vecne-prava/bezpodielove-spoluvlastnictvo-

manzelov/manzelia-ako-ucastnici-zmluvy-o-nadobudnuti-veci.html (dostupné dňa 04.12.2015) 51

Nález ÚS ČR z 12. Júna 1996, sp. Zn. II. ÚS 219/1995 52

ÚS ČR z 12.06.1996, sp. Zn. II ÚS 219/1995 53

Rozsudok NS SR z 27. Júna 1994, sp. Zn. 2 Cdo 42/94, R 24/1995 54

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 322

22

2.2.4. Spôsobilý predmet BSM

Posledným predpokladom vzniku BSM je spôsobilosť predmetu, ktorým je

nadobudnutá vec do režimu BSM a zároveň táto vec nie je vylúčená z BSM. Dikcia

zákona v § 143 ods. 1 OZ uvádza, že predmetom BSM môže byť všetko, čo môže byť

predmetom vlastníctva. Z toho vyplýva, že predmetom BSM tak, ako aj vlastníckeho práva

môže byť len hmotná vec – hnuteľná alebo nehnuteľná. Občiansky zákonník však pojem

„vec“ priamo nedefinuje. Definíciu vytvorila až právna doktrína, ktorá hovorí, že vec

v právnom význame determinujú dve charakteristiky, a to: užitočnosť ( schopnosť prinášať

úžitok) a ovládateľnosť. Aj zviera sa v súčasnom vnímaní chápe ako vec. Toto všeobecné

vymedzenie veci nie je úplné s ohľadom na to, že existujú obmedzenia v ich dispozícií (res

extra commercium – napr. drogy)55

.

Najvyšší súd SR určil spoločný atribút, ktorý spája všetky položky masy BSM,

ktorým je práve majetková hodnota – teda hodnota, ktorá môže byť vyjadrená peniazmi,

resp. hodnota, s ktorou možno disponovať a prevádzať ju na ďalšie osoby.56

Zákon ďalej

vyžaduje, aby šlo o majetok, ktorý nadobudol aspoň jeden manžel za trvania manželstva

a nadobudnutie prebehlo zákonným spôsobom. Obmedzenie rozsahu BSM sa vzťahuje aj

na veci, ktoré patria do výlučného vlastníctva SR, alebo boli zákonom určené do

vlastníctva štátu, obce, VÚC alebo inej právnickej osoby.

Do masy BSM nespadajú práva osobnej povahy, nepatrí tu najmä autorstvo k dielu

(autorské práva), práva k vynálezom a odmeny za zlepšovacie návrhy. Autorské diela vo

všeobecnosti do masy BSM nezaraďujeme, aj keď majú hmotný substrát. Avšak, autorské

odmeny už do BSM patria, a to v prípade, ak boli počas trvania BSM a manželstva

autorovi fakticky vyplatené, alebo boli vyplatené autorskej ochrannej organizácii v rámci

jej pôsobnosti.57

Ďalším vhodným príkladom preberanej situácie je vlastníctvo originálov

obrazov, ktoré sú stále v dispozícii svojho tvorcu a ten ich zatiaľ nepreviedol na tretiu

osobu, pričom tieto nepatria do masy BSM. Ak ich tvorca ani po zvyšok života

nepreviedol na tretiu osobu za odplatu, obrazy patria do jeho výlučného vlastníctva a pri

prípadnom vyporiadaní BSM môže súd prihliadať jedine na prostriedky, ktoré boli

vynaložené na vytvorenie obrazov zo spoločných prostriedkov BSM.58

55

Lazar, J. a kol., Občianske právo hmotné, 1. Zväzok, 1. Vydanie, IURIS LIBRI, spol. s.r.o., Bratislava,

ISBN: 978 – 80 – 89635-08-5, str.185 -186 56

Rozhodnutie NS SR z 31.03.2006, sp. Zn. 2 Cdo 168/2005 57

Stanovisko NS ČSR z 29. Januára 1985, sp. Zn. Cpj 337/83, R 36/1985 58

Rozhodnutie NS SSR z 25. Februára 1982 sp. Zn. 1 Cz 207/81, R30/1984

23

Veci vylúčené z BSM sú uvedené v § 143 OZ, pričom tu zákon uvádza štyri

kategórie vecí, pri ktorých je jasne stanovené zákonom, že do BSM nepatria59

; Sú nimi:

- Veci zdedené

- Veci získané darom60

- Veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov

- Veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku len jednému

z manželov, ktorý mal túto vec vo vlastníctve pred uzavretím

manželstva alebo mu bola vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného

vlastníka

Do BSM nepatria veci získané na základe dedičského konania po poručiteľovi. Ako

už bolo vyššie spomínané, manžel dostane takto zdedený majetok do svojho výlučného

majetkového substrátu. Avšak iná je situácia, kedy vec zdedia obaja manželia spoločne,

z čoho treba vyvodiť, že táto vec je síce mimo režimu BSM, ale vlastníctvo je riešené

režimom podielového spoluvlastníctva (R 42/1972 str. 248). Zároveň premýšľame nad

alternatívou, kde by sám poručiteľ prejavil vôľu v závete zanechať majetok manželom nie

ako podielovým spoluvlastníkom, ale v rámci režimu BSM, vtedy by bolo možné uvažovať

aj nad takouto formou nadobudnutia majetku do masy BSM.

Ďalšie kritérium zakladá na charaktere a účele veci, ktorý musí daná vec aj reálne

spĺňať. Ak by aj vec bola zakúpená s tým, že ju môže užívať len jeden z manželov,

napríklad náušnice, ale reálne ho neužíva ani tento jeden manžel, nemôže byť takýto

majetok vyňatý z BSM. Vecou, ktorá slúži výkonu povolania len jedného manžela opäť

chápeme majetok, ktorý bol nie len nadobudnutý za účelom výkonu povolania, ale zároveň

je na toto povolanie aj týmto manželom fakticky využívaný (napr. hudobný nástroj alebo

odborná literatúra). Avšak, ak takáto vec slúži aj druhému manželovi, resp. môže slúžiť aj

na iný účel ako výkon povolania (napr. hudobný nástroj, ktorý druhý z manželov využíva

vo voľnom čase), vylúčenie takej veci z BSM neprichádza do úvahy.

Veci, ktoré slúžia osobnej potrebe, ale tieto veci sú značnej hodnoty, nemôžu byť

vylúčené z BSM (napr. auto kúpené za spoločné prostriedky BSM). Výnimku tvoria aj veci

nie obvyklej osobnej potreby (diamantový náhrdelník) alebo o vec, ktorá síce slúži na

59

Pozri aj Rozsudok NS SR z 22.09.2010, sp. Zn. 3 Cdo 304/2009 60

Čo sa týka vecí získaných darom, podrobne sme si už túto problematiku rozobrali v kapitole:

2.2.3.1. Nadobudnutie veci za trvania manželstva na základe zmluvného vzťahu.

24

výkon povolania manžela, ale zároveň má mimoriadnu hodnotu, mal by manžel, ktorý

takúto vec nadobudol zo spoločného majetku nahradiť vynaložené náklady.61

S výnimkou vecí, ktoré podľa svojho charakteru slúžia výlučne osobnej potrebe len

jedného z manželov alebo patria k výkonu jeho povolania, nemôže žiaden z manželov zo

spoločných prostriedkov kúpiť vec do výlučného osobného vlastníctva, a to ani so

súhlasom druhého manžela.62

Čo do výkonu povolania, definíciu nám poskytla judikatúra, ktorá stanovuje, že

výkonom povolania rozumieme v súvislosti s § 143 OZ tiež výkon povolania osobou

(mimo závislú činnosť k inej osobe) samostatne zárobkovo činnou, t. j. aj podnikanie len

jedného z manželov v zmysle § 2 ods. 1 OBZ, ktorý hovorí, že podnikaním rozumieme

sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú

zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Z hľadiska určenia účelu vecí v tom zmysle, či

slúžia len výkonu povolania výlučne jedného z manželov, a preto nebudú zahrnuté do

BSM, potom nie je rozhodujúce, či tieto predmety boli zakúpené alebo vydražené

z finančných prostriedkov patriacich do ich spoločného vlastníctva. Tieto skutočnosti majú

právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého BSM, konkrétne, že manžel, ktorému vec

slúži pre výkon povolania, je povinný podľa § 150 OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo

vynaložené na túto vec.63

K poslednej výnimke týkajúcej sa vecí, ktoré nepatria zo zákona do BSM –

navrátený reštituovaný majetok – by som len v krátkosti spomenula myšlienku, ktorá sa

možno odrazí aj v rekodifikácii nového OZ. Už naši českí susedia pri inovácii svojho

súkromného práva prihliadli na zmeny v spoločnosti a vylúčili toto ustanovenie

z rekodifikácie, nakoľko bolo zjavne obsolentné. Ide o zaujímavou zmenu, ktorou je

opomenutie usporiadania právnej úpravy majetku vydaného v reštitúcii. Zmienka sa

nachádza v prechodných ustanoveniach, no predošlé výslovné uvedenie reštituovaného

majetku ako výlučného majetku jedného z manželov v ustanoveniach o spoločnom imaniu

chýba. Dôvodová správa sa odvoláva na aktuálnu situáciu reštitúcii, ktorá je vo veciach

majetkovoprávnych a vlastníckych usporiadaná a ustálená, a preto jej výslovná úprava už

nie je potrebná. Podobný postup by bol podľa nášho názoru aplikovateľný aj pre náš

rekodofikovaný OZ, nakoľko podľa nás má inovácia OZ za účelom nie len dôslednejšie

61

Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 62

Rozhodnutie NS SSR, sp. Zn. 5 Cz 51/1973, R 74/1973 63

uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13. 10. 2010, sp. zn. 5 Cdo 276/2009

http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/vecne-prava/bezpodielove-spoluvlastnictvo-

manzelov/vyporiadanie-prostriedkov-ziskanych-zmluvou-o-stavebnom-uvere.html (dostupné dňa

04.12.2015), k tomu porovnaj tiež Rozsudok NS ČR z 2. Apríla 2002, sp. Zn. 22 Cdo 1717/2000

25

„kráčanie s dobou“, ale zároveň by mal vymazať zastarané a obsolentné inštitúty spájajúce

náš právny systém s dobami minulými, už dávno prekonanými.

Judikatúra stanovila, že napriek zákonným výnimkám, vylúčenou vecou z BSM

bude aj taká, ktorá bol získaná počas trvania manželstva trestným činom, alebo ako

odmena za trestný čin. Takáto vec bude podľa ustanovení Trestného zákona prepadnutá

v prospech štátu.64

Dôležité je poznamenať, že z ust. § 143 OZ nemožno priamo vyvodiť , že by

z BSM boli okrem majetku, ktorý je tam vyslovene uvedený vylúčené aj výnosy z tohto

majetku. Z toho vyplýva, že výnosy, úžitky či prírastky k takémuto majetku patria do

BSM, či už vec samotná je v BSM alebo sa nachádza vo vlastníctve jedného z manželov

(R 42/1972, s. 115 ods. 4).65

Taktiež, za majetok v BSM sa považuje aj taký majetok, ktorý

nadobudol jeden z manželov výlučne vlastným pričinením.66

Veci nadobudnuté výmenou za vec patriacu do výlučného vlastníctva jedného z

manželov naďalej ostáva vo výlučnom vlastníctve tohto manžela, nakoľko nedošlo k

nadobudnutiu nového majetku, ani k rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania

manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá žiaden vplyv na povahu týchto vecí ako predmetu

vlastníctva.67

Ak sa vec raz stane súčasťou masy BSM, nemôže neskôr zmeniť právny

režim vlastníctva a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov, aj keby s tým obaja

súhlasili.68

2.2.4.1. Nehnuteľnosť ako predmet BSM

Nehnuteľnosti sme sa rozhodli zaradiť do osobitnej podkategórie predmetu

patriaceho do BSM, keďže ide o špecifický predmet, ktorý judikatúra ošetruje pomerne

precízne. V tomto prípade za nehnuteľnosť chápeme stavbu a jednotlivé fázy budovania

stavieb v súvislosti s režimom BSM. Nájomné a celkovo záväzkové vzťahy súvisiace

s nehnuteľnosťami rozoberať nebudeme, nakoľko by šlo o tému hodnú samostatnej práce.

Takže pokiaľ ide o stavbu ako predmet BSM, dôležité je skúmať časové hľadisko,

kedy sa s výstavbou začalo a fázu, v ktorej sa stavba nachádza v momente vzniku BSM

64

Vojčík, P. a kol., Občiansky zákonník, Stručný komentár, tretie, doplnené a prepracované vydanie, IURA

EDITION, spol. s.r.o., Bratislava, 2010, ISBN – 978 -80-8078-368-6, str. 370 65

Rozsudok Mestského súdu v Prahe z 31. Januára 1997, sp. Zn.: 24Co 15/1997 66

Nadobudnutie veci do BSM je aj, ak jeden z manželov nadobudne vec výlučne vlastným pričinením za

trvania manželstva, pričom druhý z manželov je vo výkone trestu odňatia slobody. Preto takáto vec nie je

cudzou vecou, ktorá by bola spôsobilá stať sa predmetom krádeže spáchanej druhým manželom.

Rozhodnutie NS ČSR sp. Zn. 9 Tz/64/1968, R 32/1969. 67

Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn.: Cpj 86/1971, R 42/1972 68

Zo zbierky rozhodnutí R 74/1973

26

(hľadí sa najmä na to, či stavba už obsahu zvislé a vodorovné nosné konštrukcie,

konštrukcie strechy či konštrukcia schodišťa). Ak tieto prvky dlhodobej životnosti stavby

už boli vykonané, možno ďalej hovoriť už o dokončovaní existujúcej veci, ktorá z tohto

dôvodu patrí do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Nie je pritom rozhodujúce, či

v čase vzniku BSM ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie.69

V tejto situácii, ak by

predsa len manželia prejavili vôľu zdieľať vlastníctvo k nehnuteľnosti, mohli by sa

dohodnúť na podielovom spoluvlastníctve alebo uzavrieť manželskú zmluvu, ktorou by

modifikovali (rozšírili) rozsah BSM aj o túto stavbu. Posúdenie, kedy stavba vznikla (a

teda, či bola po uzavretí manželstva dokončená už existujúca stavba) je otázka právna.70

Ak však manželia vynaložia určité spoločné prostriedky na získanie nedokončenej

stavby, ktorá existovala v čase zániku BSM, nemôžu byť predmetom zániku BSM tieto

finančné náklady, ale len vec sama aj v tom prípade, že ide o nedokončenú stavbu.71

Ak manželia spoločne postavia nový rodinný dom, a stavba bola dokončená za

trvania manželstva a BSM, potom táto nehnuteľnosť patrí do BSM bez ohľadu na

investície tretích osôb. Avšak takéto investície nezostanú nepovšimnuté ako záväzky pri

vyporiadavaní BSM, pokiaľ sa strany nedohodli inak (R 42/1972). Ak k rodinnému domu,

ktorý patrí do výlučného vlastníctva jedného manžela, počas manželstva pribudne

prístavba, táto nebude patriť do BSM aj keď bola urobená za trvania manželstva. K stavbe

nemožno nadobudnúť spoluvlastníctvo jej prepracovaním; nadobudnutie vlastníctva

k prepracovanej stavbe je možné len vtedy, ak pôvodná stavba zanikla.72

Doplnkom tejto podkapitoly je aj status porastov a rastlinných dekorácií na

pozemku, ktorý je vo vlastníctve jedeného z manželov. Takýto porast sa stáva súčasťou

tohto pozemku a je preto v oddelenom vlastníctve manžela, ktorý takýto pozemok vlastní

aj v tom prípade, že boli nadobudnuté za prostriedky zo spoločného majetku (B 23/1975).73

Zhodnotenie R 42/1972 stanovuje, že do BSM nepatrí hodnota vykonaných prác na

stavbe, ktorej vlastníkmi nie sú manželia - bez ohľadu na ich výšku. Napríklad, ak

vykonanou prístavbou nevznikla nová stavba, ktorej vlastníkmi by boli manželia, ide len

o súčasť už existujúcej veci a manželom takto vznikla jedine pohľadávka voči vlastníkovi

veci, na ktorú sa prihliadne pri vyporiadaní BSM. Podobne aj v prípade investície do

69

Rozhodnutie NS ČR, sp. Zn. 3 Cdo 111/1992, pozri tiež Rozsudok NS SR, sp. Zn. 3 Cdo 201/96, ZSP

26/1997 70

Uznesenie KS Nitra zo 6. Decembra 2006, sp. Zn. 25Co/50/2006, porovnaj s Rc 44/1993, Rozhodnutie NS

SR, sp. Zn. 3 Cdo 201/1996 71

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 321 72

Uznesenie NS ČR z 31. Januára 2007, sp. Zn. 22 Cdo 1350/2005, porovnaj s R 11/1964 73

Zo zbierky stanovísk NS ČSR publikovanej pod č. 23/1975.

27

nehnuteľnosti v oddelenom majetku jedného z manželov, takáto investícia nezakladá

spoluvlastnícke právo k veci, ale prihliadne sa na ňu pri vyporiadaní BSM.

Čo do práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, predaj

nehnuteľnosti nepatrí pod pojem „bežná vec“ v zmysle § 145 OZ74

, ktorú je oprávnený

vybavovať každý z manželov samostatne. Či už ide o prevod nehnuteľnosti

prostredníctvom kúpnej zmluvy, alebo prostredníctvom darovacej zmluvy, takýto právny

úkon učinený bez súhlasu druhého manžela by bol relatívne neplatný.75

Preto, ak jeden

z manželov uzavrie kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti patriacej do BSM bez súhlasu

druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za platný len vtedy, ak sa druhý manžel

nedovolá jeho neplatnosti (relatívna neplatnosť právneho úkonu podľa §145 ods. 2 OZ),

pričom dovolať sa ho musí voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Takýto právoplatný

rozsudok o neplatnosti právneho úkonu je ďalej podkladom pre vykonanie zápisu v katastri

nehnuteľností záznamom.76

Ale ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti, ktorá patrí do BSM,

uzavretá len jedným manželom a bez súhlasu druhého, t.j. v rozpore s §145 OZ, pričom

ostane platná, lebo druhý manžel sa relatívnej neplatnosti nedovolá, nemení to nič na

skutočnosti, že nešlo o prevod oddeleného majetku jedného z manželov. Ak teda

nadobúdateľ nehnuteľnosti vyplatí kúpnu cenu k rukám manžela, ktorý sa na zmluve

nezúčastnil, plní tak solidárne oprávnenému, na ktorého strane nejde o bezdôvodné

obohatenie.77

74

§ 145 (1) OZ : Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných

veciach je potrebný súhlas druhého manžela. Rozlišovanie či ide o bežné veci alebo ostatné má význam

jedine vtedy, ak ide o veci spoločné. Napr. v prípade, ak má byť vykonaný právny úkon smerujúci ešte len

k nadobudnutiu veci do BSM, nejde o dispozíciu so spoločnou vecou. Zákonná úprava bežnej veci je

pomerne strohá a vypovedá veľmi málo o tom, čo vlastne bežnou vecou máme rozumieť. Pri každom

jednom prípade je preto dôležité prihliadať na jednotlivé individuálne okolnosti. Vodítkom nám môžu byť

niektoré závery vyjadrené v rozhodnutiach súdov: R 46/1966 či R 42/1972, či Rozsudok Vrchného súdu

v Prahe z 26. Októbra 1995, sp. Zn. 5 Cmo 604/94. Vo všeobecnosti za bežnú vec budeme považovať

záležitosť, ktorá spadá do bežnej rutiny manželského života tých, ktorých manželov, pokiaľ touto

záležitosťou nebudú ohrozené vlastné majetkové záujmy manžela. Spoločnými vecami sú také veci, ktoré

majú priamy alebo nepriamy súvis s majetkom v mase BSM. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, za

spoločnú vec sa považuje taká, ktorá prináleží do BSM. Mimo sféry BSM konajú manželia samostatne.

V zmysle §145 ods. 2 sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne len z právnych úkonov

súvisiacich s ich spoločnou vecou.

Rozsudok NS SR z 27. Októbra 993, sp. Zn. 3 Cdo 113/93, R 71/1994 75

Pozri Rozhodnutie NS SSR zo 6. Októbra 1971, sp. Zn. 1 Cz 93/1971, R 21/1972 a 76

Rozsudok NS SR, sp. Zn. 2 Cdo 50/2000, ZSP 59/2002 77

Rozsudok NS ČR z 21. Júna 2001, sp. Zn. 22 Cdo 1509/1999

28

2.2.4.2. Mzda, odmeny a ďalšie príjmy ako predmet BSM

Mzda a príjmy patria medzi základné zdroje, ktorými sa napĺňa masa BSM. Tie sa

ale stávajú súčasťou masy až po ich reálnom vyplatení. Vznik nároku na peňažné plnenie

ešte nezakladá istotu, či niekedy vôbec a v akej výške bude toto peňažné plnenie skutočne

vyplatené.78

Samotný nárok na mzdu alebo príjem sa viaže na osobu oprávneného manžela

a nebude súčasťou spoločného majetku, keďže nejde o vec, ale o pohľadávku. Ak aj

manžel vykonával prácu pred uzavretím manželstva, za ktorú následne po uzavretí

manželstva dostal odmenu/mzdu, aj takýto príjem bude súčasťou BSM.79

Medzi základné príjmy manželov je možno zaradiť tieto typy: príjmy z pracovného

a obdobného pomeru (patria sem aj všetky prémie, odmeny), príjmy zo sociálneho

zabezpečenia vyplácané podľa zákonov o sociálnom poistení, ak už boli prevzaté

oprávneným manželom (nárok, tak ako v prípade nároku na mzdu nie je predmetom BSM),

príjmy z podnikateľskej činnosti (ak nedošlo k zrušeniu BSM), odmeny viažuce sa na

práva duševného vlastníctva (honoráre a odmeny za autorské diela, patenty, vynálezy

a pod.).80

Do BSM patrí celá vyplatená mzda, nie len to, čo sa zvýšilo po odrátaní nákladov

na osobné potreby manžela, za ktorého prácu mzda patrí. Do BSM ďalej zahrnieme aj

vyplatené odstupné i veci za prostriedky z odstupného zadovážené.81

Do príjmov z práce je nutné zahrnúť tiež odmeny a bonusy za vynálezy a autorské

diela, odmeny či rôzne bonusy za pracovné výsledky, vyplatené prémie, ale aj odmeny za

zlepšovacie návrhy. Pokiaľ hovoríme o príjmoch z autorského práva, do BSM z nich patria

len tie čiastky, ktoré už boli za trvania manželstva vyplatené. Prípadnú tvrdosť či

neprimeranosť, ku ktorej by mohlo pri vyporiadavaní dôjsť v neprospech jedného či

druhého manžela, ktorého zásluhou bol týmto spôsobom BSM rozmnožené, riešia súdy

postupom podľa ustanovenia § 150 tretej vety OZ. Peňažné čiastky vyplatené z titulu

odstupného, prípadne veci za ne obstarané, patria tiež do BSM82

.

Ako sme už spomínali, výnosy, úžitky aj prírastky veci, pričom nezáleží na jej

statuse, či teda patrí alebo nepatrí do BSM, sú zdrojom tvorby spoločného majetku, keďže

78

Rozsudok NS ČR 30 Cdo 2051/2001 z 27. Februára 2002 79

Súbor rozhodnutí NS č. 16 – C117, Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M. a kol., Občanský zákoník,

Komentář. 9. Vydanie, Praha,: C.H.Beck, 2004, str. 492 80

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 318 81

Pozri Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 82

http://www.najpravo.sk/slovnik/b/bezpodielove-spoluvlastnictvo-manzelov.html (dostupné dňa

22.12.2015)

29

zo zákonného ustanovenia § 143 OZ nevyplýva, že sú aj tieto zdroje vylúčené zo

spoločného majetku.83

Medzi iné zdroje BSM by sme pre ilustráciu zaradili vklady na zamestnaneckej

zmluve o doplnkovom dôchodkovom poistení. Ich status určuje to, že tieto vklady sú

tvorené vyplatenou mzdou zamestnanca a z toho dôvodu budú taktiež patriť do BSM.84

Nielen vyplatené príjmy samotné, ale aj všetky peňažné plnenia súvisiace s nimi patria do

masy BSM, pričom poukazujeme na peňažné plnenie vyplatené manželovi z titulu vrátenia

dane z príjmu po ukončení zárobkovej činnosti v SRN, ktorú manžel vykonával ešte pred

uzavretím manželstva.85

Dôležitým prameňom BSM sú aj výnosy manžela z podnikania. Zaradenie

výnosov z podnikania ako jedného z najdôležitejších zdrojov je podľa nášho názoru jasné,

nakoľko samotné Zhodnotenie R 42/1972, str. 115 stanovuje, že výnosy patria do BSM, či

už vec sama je alebo nie je vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, taktiež, výnosy

z podnikania majú porovnateľný charakter s mzdou, za ktorú sa rovnako následne

obstaráva spoločný majetok manželov.86

V právnej teórii sa rôznia názory na to, či podnikanie manžela zaradiť k výkonu

povolania manžela, teda či veci užívané na podnikanie patria do BSM alebo sú z neho

vylúčené. V odborných článkoch je možno vidieť názory, že v prípade predmetov, ktoré

užíva jeden z manželov na výkon podnikania nemôžeme hovoriť o výlučné vlastníctvo

toho – ktorého manžela, nakoľko by druhý nepodnikajúci manžel bol zjavne majetkovo

ukrátený. Ďalší argument v prospech zaradenia takéhoto majetku do BSM je aj fakt, že

pokiaľ nepodnikajúci manžel musí participovať na dlhoch podnikajúceho manžela, nie je

teda správne a spravodlivé ukracovať ho na spoluvlastníctve vecí slúžiacich k takémuto

podnikaniu.87

Na druhej strane tu ale máme názor súdu, ktorý tvrdí, že výkonom povolania

môžeme rozumieť aj výkon podnikania jedného z manželov ako FO v zmysle § 2 ods. 1

Obch. zák., podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná

samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom

dosiahnutia zisku. Túto myšlienku Najvyšší súd ČR dopĺňa názorom, že podnikanie je

veľmi významným aspektom súvisiacim s BSM nie len z hľadiska zdroja (výnosy), ale tiež

83

Rozsudok Mestského súdu v Prahe, z 31. Januára 1997, sp. Zn. 24 Co 15/1997 84

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. Zn. 13 Co/181/2006 85

Rozsudok NS ČR 30 Cdo 2051/2001 z 27. Februára 2002 86

Výnos poľnohosp. Podniku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manžela, je majetkom spoločným obom

manželom. (R 227/1950) 87

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/b/bezpodielove-spoluvlastnictvo-manzelov-a-

podnikanie.html (dostupné dňa 18.12.2015)

30

ovplyvňuje jeho rozsah, a to ak, že veci slúžiace výkonu podnikateľskej činnosti manžela

sú jeho výlučným majetkom.88

Avšak aj tuto je potrebné skúmať, či predmet užívaný k výkonu

povolania/podnikania jedného z manželom nie je užívaný aj nepodnikajúcim manželom.

My sa prikláňame k druhému názoru, teda predmet užívaný k výkonu podnikania spadá

pod režim veci používanej pre výkon povolania a rovnako ako v tomto prípade bude takáto

vec patriť do výlučného vlastníctva podnikajúceho manžela, pričom pri vyporiadaní BSM

bude tento manžel povinný nahradiť to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na

nadobudnutie takéhoto predmetu (§150 OZ).

Naproti tomu, pokiaľ by sme hovorili o podniku ako celku, ten môže byť

predmetom BSM len za predpokladu, že podnik patrí obidvom manželom ako

podnikateľom. Pokiaľ je podnikateľom len jeden z manželov, a tento podnik slúži

k výkonu podnikania len tohto jedného manžela, stane sa súčasťou výlučného majetku

tohto manžela. Opäť pripomíname, že v prípade, ak podnik neslúži výhradne tomuto

jednému manželovi, ale obom, stáva sa súčasťou masy BSM.89

Podnikateľom sa ale manžel nestáva len z dôvodu, že má účasť na spoločnosti

s ručením obmedzeným. Ak teda manželia, alebo aspoň jeden z nich počas trvania

manželstva BSM nadobudnú z prostriedkov patriacich do BSM obchodný podiel

v spoločnosti s ručením obmedzeným, hodnota tohto obchodného podielu patrí do

spoločného majetku a bude zahrnutá do celkovej masy BSM v okamihu vyporiadania

BSM.90

Avšak v tejto sfére existujú rôzne názory, napr. prof. Lazar prezentuje názor, že ak

aplikujeme na danú problematiku logický výklad, obchodný podiel nebude patriť do BSM,

nakoľko ide nie o vec v užšom slova zmysle, ale o inú majetkovú hodnotu, ktorá je

oceniteľná v peniazoch.91

My sa prikláňame k výkladu, podľa ktorého by sme posudzovali,

či obchodný podiel bol alebo nebol zaobstaraný za prostriedky zo spoločného majetku za

trvania manželstva, pričom pokiaľ áno, jeho hodnota bude, samozrejme, spadať pod režim

spoločného majetku.

Do BSM zaradíme aj plnenie z titulu náhrady škody, ktoré je vyplatené jednému

manželovi počas trvania manželstva a BSM, pričom toto plnenie nesmie byť viazané len na

88

Rozhodnutie NS ČR, sp. Zn. 22 Cdo 2545/2003 89

Uznesenie NS ČR z 20. Marca 2008, sp. Zn.: 21 Cdo 3078/2006, porovnaj s Rozsudok NS ČR z 27.

Septembra 2004, sp. Zn.: 22 Cdo 684/2004 90

Rozsudok NS SR z 31. Marca 2006, sp. Zn. 3 Cdo 168/2005 91

Lazar, J. a kol., Občianske právo hmotné, 1. Zväzok, 1. Vydanie, IURIS LIBRI, spol. s.r.o., Bratislava,

ISBN: 978 – 80 – 89635-08-5, str. 531

31

túto osobu, ktorým je kompenzácia zdravotnej alebo psychickej ujmy, napr. náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia, či náhrada za bolesť.92

Plnenie z poistnej zmluvy vyplatené manželovi (poistenie majetku ale aj osôb),

týkajúce sa spoločného majetku oboch manželov alebo hradené z prostriedkov patriacich

do BSM patrí tiež do spoločného majetku, ak už bolo vyplatené jednému z manželov počas

trvania manželstva. Rovnaký režim platí aj ak bolo poistnou zmluvou poistený osobný

majetok manžela, ale na úhradu boli využité prostriedky zo spoločného majetku. Avšak,

ak poistné plnenie alebo tzv. odbytné93

ešte nebolo vyplatené, nemožno požadovať náhradu

za doposiaľ uhradené splátky, aj keď pochádzali zo spoločných finančných prostriedkov.

Má sa za to, že tieto náklady vznikli so súhlasom oboch manželov a nemožno ich

považovať za náklady vynaložené na osobný majetok manžela.94

Ako sme už spomínali

pri príjme z náhrady škody, rovnaké obmedzenie platí aj v prípade poistenia viažuceho sa

zdravotnej ujmy poistenca, t.j. v prípade poistenia týkajúceho sa úrazu a pod. Toto peňažné

plnenie sleduje rovnaký účel ako náhrada za bolesť, či spoločenské uplatnenie, preto nie je

v žiadnom prípade spravodlivé požadovať, aby bolo zahrnuté do BSM, pričom nezáleží na

tom, či už popri plnení bola osobe vyplatená aj kompenzácia za bolesť a pod.95

Do masy BSM patria aj výhry zo stávok, veci získané výhrou vo vecnej lotérii

alebo inej zlosovacej akcii a podobne. Pri výhre na žrebe je rozhodujúci okamih výhry, nie

však zakúpenie žrebu.96

Na záver tejto podkapitoly ešte uvedieme, že do BSM sa zaradí aj plnenie vydané

z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom je potrebné skúmať, na úkor ktorého majetku

došlo k bezdôvodnému obohateniu. Teda, ak k nemu došlo na úkor majetku vo výlučnom

vlastníctve jedného manžela, tento príjem sa stane tiež jeho výlučným majetkom.97

92

Uznesenie NS ČR z 24.11.2010, sp. Zn. 21 Cdo 5015/2008 93

Podľa §804 OZ 94

Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn.: Cpj 86/1971, R 42/1972 95

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 320 96

Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn.: Cpj 86/1971, R 42/1972 97

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 320

32

2.2.4.3. Dlhy, záväzky a povinnosti manželov

Predmetom nasledujúcej podkapitoly je pomerne problematická otázka záväzkov a

pohľadávok v súvislosti s BSM.

Tematika záväzkov manželov úzko súvisí s vymedzením spoločných povinností

manželov, teda najmä podľa § 145 OZ, ktorý stanovuje, že bežné veci98

týkajúce sa

spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov samostatne. V ostatných veciach je

potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný a ďalej, z právnych úkonov

týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne

a nerozdielne - solidárne. Štandardne pôjde o spoločné záväzky oboch manželov, keď

obaja manželia sú v pozícii dlžníkov vo vzťahu k veriteľovi. V prípade, že dlhy nie sú

riadne a včas splácané môže sa veriteľ domáhať ich uspokojenia z bezpodielového

spoluvlastníctva.99

Avšak záväzky ako také nespĺňajú podmienky predmetu BSM, preto

nepatria priamo do BSM, aj keď sa na ich vyporiadanie prihliada pri zániku BSM.

V predmetnej veci dávame do pozornosti stanovisko Najvyššieho súdu SR z 29.

Júna 2011, sp. Zn. 4Cdo/234/2010, ktorý hovorí, že základnou podmienkou použitia § 145

OZ na individuálny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí.

Ak táto okolnosť nie je naplnená, ďalšie úvahy o tom, či ide o bežnú vec, alebo o plnenie,

na ktoré je potrebný súhlas druhého manžela, sú už bezpredmetné.

Právnymi úkonmi, ktoré súvisia s problematikou spoločných vecí rozumieme tie,

pri ktorých dochádza k dispozícii predmetom BSM, alebo k činnosti súvisiacej so správou

takéhoto majetku. Týmto predmetom podľa § 143 OZ môže byť len to, čo môže byť

predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za vec v právnom zmysle sa

pohľadávky ani dlhy/ záväzky manželov nepovažujú. Na tomto závere nemení nič ani

skutočnosť, že pri zániku BSM sa vykonáva vyporiadanie spoločných pohľadávok

a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi oboma manželmi a nie na ich vzťah

k tretím osobám) podľa platných zásad pre vyporiadanie. To znamená, že pri

vyporiadavaní BSM nemožno ponechať stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré manželom

vznikli za trvania manželstva.100

98

K pojmu bežná vec pozri pozn. pod čiarou č. 73 99

Peniaze získané zmluvou o úvere , ktorú uzavreli obaja manželia počas trvania ich manželstva patrí do

BSM. Rovnako aj dlh, ktorý takto vznikol je spoločným záväzkom manželov. Rozsudok NS ČR z 3.10.2006,

sp. Zn. 22 Cdo 14/2006 100

Rozhodnutie NS ČSSR, sp. Zn. 4 Cz 10/1966, R 46/1966

33

Podľa súdnej praxe sa za takéto právne úkony týkajúce sa spoločných vecí

nepovažujú, napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (Rozsudok NS ČSR

z 21. Decembra 1973, sp. Zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v zborníku stanovísk), ručiteľský

záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluvy o výpožičke uzavretá len jedným

z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave tohto inštitútu sú tieto závery

súdnej praxe stále využiteľné. Rovnako aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len

jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych úkonoch nejde o rovnaké právne

inštitúty, v súvislosti s §145 OZ je potrebné skúmať priamu súvislosť s majetkom

v spoločnom vlastníctve, teda pri spoločných veciach, preto je aplikácia tohto ustanovenia

v súvislosti s nimi vylúčená. Keďže ani len zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným

z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu BSM, nie je právnym úkonom týkajúcim

sa spoločných vecí.101

Z komentáru k tomuto rozsudku vyplýva, že právny úkon ako

zmluva o pôžičke je individuálnym záväzkom toho manžela, ktorý sa na toto plnenie

zaviazal, to znamená, že pasívna solidarita manželov je vylúčená. Rozlišovanie, či sa jedná

o individuálny alebo spoločný záväzok je významné najmä z procesného hľadiska, pre

veriteľa, ktorý určuje okruh pasívne legitimovaných účastníkov konania. Teda

z predmetného rozsudku vyplýva, že ak bola zmluva o pôžičke uzatvorená len jedným

z manželov, len tento jeden sa stáva pasívne legitimovanou osobou, keďže len on je

povinný podľa hmotného práva k úhrade dlhu. Zmluvou o pôžičke102

nedochádza

k nakladaniu s BSM, uzavretím tejto zmluvy sa majetok do BSM ešte len nadobúda, preto

nie je potrebný ani len súhlas druhého manžela. 103

Odlišné stanovisko ale vydal ÚS SR, ktorý naopak považuje záväzok jedného

z manželov bez súhlasu druhého za spoločný záväzok, spadajúci pod režim §145 OZ,

pričom je možné dožadovať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak ide o vec mimo

rámca bežných vecí. Z toho tiež vyplýva vznik pasívnej solidarity manželov. Ústavný súd

kritizuje prílišný formalizmus rozhodnutia Najvyššieho súdu s neprípustne zužujúcou

interpretáciou zákonných ustanovení bez zohľadnenia všetkých okolností, ktoré ÚS

pokladá za extrémne nespravodlivé.104

Toto stanovisko Ústavného súdu však nebolo prijaté vrelo, ale naopak, právna prax

vyjadrila oponentské stanovisko. V článku JUDr. Milana Hlušáka je podrobne rozobraté

101

Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. Júna 2011, sp. Zn. 4Cdo/234/2010 102

K tomuto pozri aj Rozsudok NS SR zo dňa 29. Septembra 2009, sp. Zn. 4 Cdo/123/2008, uznesenie NS

ČR zo dňa 30. Augusta 2005, sp. Zn. 29 Odo/162/2005 103

http://www.ulpianus.sk/judikatura-s-komentarom/manzelia-a-dlhy/ (dostupné dňa 23.12.2015) 104

Nález ÚS SR sp. Zn. I. ÚS 26/2010 z 8. Decembra 2010

34

odôvodnenie, prečo je stanovisko Ústavného súdu neprimerané a nesprávne vykladá

súčasnú zákonnú situáciu. V prvom rade je v článku kritizované nedostatočné

odôvodnenie, nakoľko jediným dôvodom na zmenu dlhoročnej praxe i judikatúry, ba čo

viac, chápania §145 ods. 1 OZ je, že staré chápanie má „extrémne neprimerané dôsledky“.

Sú však tieto dôsledky natoľko extrémne, aby odôvodnili odklon od ustálenej súdnej

praxe? Nie je možné, aby takýto výklad vyvolal iné „extrémne dôsledky“? Ďalej autor

poukazuje na fakt, či je možné v bežnej reči pochopiť význam ustanovenia §145 ods. 1

OZ(„veci týkajúce sa spoločných vecí vybavuje každý z manželov“), pričom je na uvážení,

či pristúpenie k záväzku tretej osoby či ručenie, je vybavovaním vecí týkajúcich sa

spoločných vecí manželov. Ďalej je dôležité pripomenúť, že takéto nové chápanie

ustanovenia, ktoré umožňuje relatívnu neplatnosť úkonu, nemusí práve efektívne zaručiť

sledovaný cieľ, ktorým je zmierniť extrémnu nespravodlivosť. Na mysli máme teraz

ustanovenia §147 OZ, ktoré vyslovene umožňuje veriteľovi, aby uspokojil svoju

pohľadávku z celému majetku v BSM. Ak by Ústavný súd naozaj sledoval účel ochrany

manžela, bez ktorého súhlasu došlo k vzniku pohľadávky, musel by tiež vziať do úvahy

zneplatnenie §147 OZ, na čo ale kompetenciu nemá. Autor článku ďalej jasne uvádza, že

samotný účel §145 OZ nie je v ochrane druhého manžela pred sekundárnymi dopadmi

nakladania so spoločným majetkom. Autor v rozsiahlom článku argumentuje, že tento

Nález ÚS SR je v rozpore jednak s množstvom rozhodnutí najvyšších súdov jednak v SR

ale aj v ČR a jednak s bohatou právnou teóriou, pričom odôvodnenie bolo nepresvedčivé

a nedôsledné.105

V zmysle §147 ods. 1 OZ: „Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá

vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov“. Z citovaného zákonného

ustanovenia je zjavné, že jedinou podmienkou pre uspokojenie pohľadávky jedného z

manželov zo spoločného majetku oboch manželov je jej vznik za trvania manželstva. Je

teda irelevantné, či druhý manžel o vzniku dlhu vedel. Rovnako je bezpredmetné, či druhý

manžel so vznikom dlhu súhlasil. Keďže možnosť uspokojenia dlhu veriteľa jedného z

manželov zo spoločného majetku je daný priamo zákonom, nie je možné toto ustanovenie

vylúčiť alebo obmedziť, či už dohodou manželov alebo súdnou cestou. Je však možné

105

Hlušák, M., Manželia a dlhy. Kritika nálezu Ústavného súdu SR, Bulletin slovenskej advokácie, ročník

XXI, 6/2015, vydavateľ: Slovenská advokátska komora, str. 14 a nasl.

35

preventívne uzavrieť modifikačnú dohodu a tým obmedziť alebo vylúčiť majetok, z

ktorého by bolo možné uspokojiť budúce pohľadávky len jedného z manželov.106

Zúžiť bezpodielové spoluvlastníctvo je možné za podmienok ustanovených §143a a

to vo forme notárskej zápisnice. Zúžením bezpodielového spoluvlastníctva treba rozumieť

určenie vecí alebo súboru vecí, ktoré nebudú v prípade ich nadobudnutia patriť do

bezpodielového spoluvlastníctva, ale do výlučného majetku jedného z manželov alebo do

podielového spoluvlastníctva. Zúženie bezpodielového spoluvlastníctva sa môže

vzťahovať výlučne na veci, ktoré budú v budúcnosti nadobudnuté a nemôže sa vzťahovať

na majetok, ktorý už do bezpodielového spoluvlastníctva patrí. Dohoda o zúžení

bezpodielového spoluvlastníctva je právne účinná voči tretím osobám a veriteľom výlučne

v prípade, ak im je známa. Zrušenie BSM za trvania manželstva je možné za podmienok

ustanovených v §148a OZ (pozri ďalšiu kapitolu) výlučne na základe rozhodnutia súdu.

Zrušením BSM toto majetkové spoločenstvo zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti

súdneho rozhodnutia. Je potrebné vziať v úvahu, že v oboch prípadoch môže zrušenie

alebo modifikovanie BSM byť právne účinné len na prípadné budúce dlhy a nie je riešením

pre už existujúce dlhy, resp. vedené exekúcie. Vo vzťahu k dlhom tieto zákonné možnosti

majú preventívny charakter.107

Avšak, napriek vyššie prezentovanému stanovisku NS SR k dlhom

a pohľadávkam v súvislosti s BSM, je potrebné odprezentovať aj odlišné stanovisko.

Nakoľko sa v dnešnej dobe objavujú rôzne výklady toho, čo sa považuje sa predmet BSM

(najmä definícia toho, čo zahŕňa pojem „vec“) stáva sa čoraz menej a menej

jednoznačným, či pohľadávky predsa len nemajú svoje miesto v mase BSM. My sme sa

v tejto práci rozhodli spomenúť aj názor, vyplývajúci z judikatúry ÚS SR a ESĽP – a to, že

predmetom ochrany podľa čl. 20 od. 1 Ústavy SR je len „existujúci majetok“, pričom

podľa judikatúry ÚS SR, ako aj ESĽP pod tento pojem môžeme zahrnúť aj majetkové

hodnoty vrátane pohľadávok, na základe ktorých môže osoba tvrdiť, že má prinajmenšom

legitímnu nádej na ich zhodnotenie napr. nález ÚS, sp. Zn.: III. ÚS 60/04, rozsudok ESĽP

vo veci Pine Valley Developments LTD. A iní v Írsko z 29. Novembra 1991)108

.

V nadväznosti na vyššie uvedené teda je možné uvažovať aj nad tým, že určité pohľadávky

môžu tiež tvoriť masu BSM, pokiaľ vznikli počas trvania manželstva, alebo aj pred jeho

uzavretím, ak ich splatnosť spadala už do doby jeho trvania. Výnimkou sú pohľadávky,

106

Pozri kapitolu 2.2.5. Manželské zmluvy 107

http://www.hurtaj.sk/dlhy-a-zrusenie-bezpodieloveho-spoluvlastnictva-za-trvania-manzelstva.html

(dostupné dňa 23.12.2015) 108

ÚS SR IV. ÚS 312/07 str. 8

36

ktoré majú osobný charakter (napr. mzda manžela – ako samotný nárok, resp. pohľadávka

nepatrí do BSM).109

Avšak takýto pohľad, teda, že aj pohľadávky ako iné majetkové

hodnoty a veci v širšom ponímaní sú predmetom BSM je veľmi problematické z hľadiska

aplikácie, nakoľko rušia doteraz zaužívanú doktrínu (teda, že nárok nepatrí do BSM, napr.

nárok na výhru zo žrebu) a spôsobuje chaos pri výklade a aplikácii. Nehovoríme, že

poňatie dlhov a pohľadávok do BSM nie je prospešné, práve naopak, veľmi by sme uvítali

jasné zákonné vymedzenie, že nie len aktíva ale aj pasíva sú predmetom spoločných

majetkových vzťahov v rámci BSM (tak ako je to už dlhšiu dobu v českom právnom

systéme).

Ďalšou zaujímavou otázkou je aj vymeriavanie daňovej povinnosti v súvislosti so

spoločným majetkom manželov. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z

príjmov, príjmy dosiahnuté spoločne dvoma alebo viacerými daňovníkmi z dôvodu

spoluvlastníctva k veci alebo so spoločných práv a spoločné výdavky vynaložené na ich

dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, sa budú zahŕňať do základu dane jednotlivých

daňovníkov podľa ich spoluvlastníckych podielov, ak nie je právnym predpisom

ustanovený, alebo účastníkmi dohodnutý iný podiel. A spornú otázku bolo pokladané, či

pod právny režim ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z .z. o dani z príjmov

možno zahrnúť i majetok v režime BSM. Z uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že sa

vzťahuje na príjmy daňovníkov z dôvodu podielového spoluvlastníctva. Tieto zákonné

podmienky nebudú manželmi naplnené, pretože v BSM podiely nie sú vyjadrené. Toto

zákonné ustanovenie preto nie je možné aplikovať na manželov.110

Nakoľko Občiansky zákonník vychádza z princípu, že so vznikom manželstva je

spojený vznik BSM – manželia vstupujú do spoločných majetkových vzťahov nielen

medzi sebou navzájom, ale aj do vzťahov voči tretím osobám. Pre toto spoluvlastníctvo je

typické, že manželia nemajú kvantitatívne vymedzený podiel na vlastníckom práve

k spoločnému majetku. Ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka zohľadňuje

vyššie uvedený pojmový znak BSM – bezpodielovosť. Keďže v BSM neexistujú podiely

žiadneho zo spoluvlastníkov (manželov) na spoločnej veci, nemôže sa veriteľ pri vymáhaní

svojej pohľadávky, ktorá vznikla za trvania manželstva len voči jednému z manželov,

obmedziť iba na „podiel“ tohto manžela (dlžníka) na spoločnom majetku.

109

Tieto úvahy vedie aj JUDr. Fekete vo svojej publikácii Občiansky zákonník 1. Veľký komentár,

Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-3, str.: 316 110

Rozsudok NS SR z 13.05.2010, sp. Zn. 3 Sžf 109/2009

37

Uvedené ustanovenie preto umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej

pohľadávky aj z tých vecí, ktorých je dlžník bezpodielovým spoluvlastníkom.111

2.2.5. Manželské zmluvy

Rozsah BSM nie je nemennou veličinou. V zásade však platí, že pri absencii

akejkoľvek dohody uzatvorenej podľa §143a OZ, nemôže byť vznik BSM vylúčený,

časovo posunutý ani inak modifikovaný, pričom zrušenie BSM za trvania manželstva

prichádza do úvahy jedine rozhodnutím súdu za podmienok ustanovených § 148 ods. 2 a

§ 148a ods. 2 OZ.112

Zákon v § 143a OZ dáva manželom možnosť podľa vlastných predstáv nastaviť

rozsah BSM tak, že ho buď rozšíri o veci stojace mimo neho, alebo zúži. Obdobný režim je

dovolený aj pre oblasť správy spoločného majetku. Taktiež sa môžu manželia dohodnúť,

že si vyhradia vznik BSM až ku dňu zániku manželstva. Týmto ustanovením zmierňuje

zákonodarca striktnosť právnej úpravy a dáva priestor autonómii vôle jednotlivých osôb

zaviazaných v manželstve. 113

Podľa niektorých názorov právnej doktríny sa dohoda o rozšírení BSM môže týkať

len majetku nadobudnutého počas trvania predmetného manželstva.114

Podľa iných

názorov je zasa možné zahrnúť do takejto dohody všeobecne všetok majetok, ktorý inak

patrí do výlučného majetku jedného z manželov, bez ohľadu na okamih nadobudnutia veci

do vlastníctva. Najvyšší súd sa však v predmetnej veci vyslovil názorom, že modifikačnou

dohodou je možné meniť len vlastnícke vzťahy, ktoré ešte len vzniknú, nie však tie, ktoré

už existujú (R 30/2008)115

.

Osobne sa však prikláňame k názoru, že takéto obmedzenie v predmete dohody je v

rozpore s jej samotným účelom a malo by byť umožnené nakladať s vlastníctvom osoby

podľa jej vlastnej vôle bez ohľadu na to, či tento majetok získal do vlastníctva pred

111

Uznesenie NS SR sp. Zn. 3 Cdo 8/2010 zo dňa 22.11.2010 112

Rozsudok NS ČR z 12. Februára 2004, sp. Zn. 22 Cdo 2345/2003 113

Vojčík, P. a kol., Občiansky zákonník, Stručný komentár, tretie, doplnené a prepracované vydanie, IURA

EDITION, spol. s.r.o., Bratislava, 2010, ISBN – 978 -80-8078-368-6, str. 371 114

K tomuto pozri Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 11. Septembra 2007, sp. Zn. 6 Co/76/2007 (najmä:

„Jednoznačne treba konštatovať, že dohoda o rozšírení alebo zúžení bezpodielového spolvlastníctva

manželov sa môže týkať iba vecí, ktoré manželia, alebo manžel nadobudnú až od okamihu uzavretia takejto

dohody. Uvedená dohoda je iba dohodou o spôsobe nadobúdania nehnuteľnosti počas manželstva

a k nadobúdaniu dochádza potom ďalšími právnymi úkonmi, ktoré už majú vplyv na zmenu v osobe vlastníka,

v katastri nehnuteľností.“), porovnaj s: Fekete, I., Feketeová, M., Občiansky zákonník, prehľadný komentár,

vydavateľstvo Epos, Ružomberok, 2012, ISBN: 978 – 80-8057-972-2, str. 339 115

http://vyporiadanie.sk/zuzenie-rozsirenie-bsm (dostupné dňa 08.12.2015)

38

uzavretím manželstva alebo počas jeho trvania. Ako sme už spomínali, princíp autonómie

vôle je v našej právnej úprave pomerne prehliadaný a myslíme si, že vyššia pozornosť

venovaná práve jeho väčšiemu začleneniu do manželského majetkového práva. Zároveň

poukazujeme na Rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 10. Septembra 1996, sp. Zn. Pl. Ús-st.

2/1996, ktoré tvrdí, že podľa ustanovenia 143a OZ možno uzavrieť dohody, ak ide

o nehnuteľnosti, ktoré ešte len majú byť nadobudnuté v budúcnosti, ako aj v prípade

nehnuteľností, ktoré už sú nadobudnuté do BSM, avšak s účinnosťou ex nunc, kvôli zákazu

retroaktivity. Podľa odôvodnenia súdu, tento výklad je v súlade so zmenou právnej normy,

ktorá sa odklonila od skoršieho direktívneho systému, ktorý kládol dôraz na kogentnosť

noriem upravujúcich občianskoprávne vzťahy a práve naopak zaviedla systém, primátu

občana nad štátom tak, ako je upravený v čl. 1 ústavy ČR, pričom zakladá na zmluvnej

voľnosti tak, ako je upravený v čl. 2 ods. 3 Ústavy ČR (tento princíp je vyjadrený aj

v Ústave SR v čl. 2 ods. 3).

Zúženie BSM na základe modifikačnej dohody znamená, že zo spoločného majetku

budú vylúčené tie veci, ktoré do neho bez debaty patria. Na základe tejto dohody by

napríklad mohlo byť upravené vlastnícke právo k prírastkom veci patriacej do výlučného

majetku manžela, alebo výnosom z podnikateľskej činnosti. Zužovanie BSM je však

ohraničené kritériom, že nie je možné, aby bolo zúžené natoľko, že fakticky neexistuje.

Takéto faktické zrušenie BSM modifikačnou dohodou v našom právnom poriadku

umožnené nie je.

Ďalším typom modifikačnej dohody podľa §143a OZ je dohoda zakladajúca vznik

BSM až v okamihu zániku manželstva bez ohľadu na to, ako toto manželstvo zanikne.

Podstatou tejto dohody je posunutie doby vzniku BSM až ku dňu zániku manželstva. To

znamená, že BSM vznikne až v okamihu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva,

alebo ku dňu smrti jedného z manželov, pričom do tohto okamihu fungovalo vlastníctvo k

majetku u každého manžela oddelene a v okamihu zániku manželstva sa vytvorí spoločná

masa majetku, ktorý je následne dohodnutým spôsobom prerozdelený. Avšak, napriek

vysvetleniu právnej doktríny, že táto dohoda zabezpečuje „neexistenciu BSM“ až do

okamihu zániku manželstva bez ohľadu na nadobudnutie veci, nakoľko v právnom

systéme SR nie je možné uzavretie manželskej zmluvy s odkladacou podmienkou, je

úprava tohto typu manželskej dohody pomerne zmätočná. Teda, ak manželia neuzatvoria

manželskú dohodu tohto typu hneď po uzavretí manželstva, ale napríklad až pár týždňov,

resp. rokov po, ako sa prihliada na majetok, ktorý nadobudli do vtedy? Takto detailne sa

však touto otázkou doktrína nezaoberá.

39

Dôležitým predpokladom platnosti modifikačnej dohody je dodržanie predpísanej

formy. Manželská zmluva musí byť uzavretá písomne formou notárskej zápisnice. Obsah

a rozsah takejto dohody je možné počas trvania manželstva meniť. Nakoľko sa dôsledky

súvisiace s uzavretím modifikačnej dohody môžu týkať aj tretích osôb je dôležité, či tieto

osoby o uzavretí modifikačnej dohody vopred vedeli, keďže účinkov z tohto právneho

úkonu sa je možné domáhať iba v prípade, že boli s ich existenciou tretie osoby

oboznámené.116

2.2.6. Zrušenie a obnovenie BSM za trvania manželstva

Aktuálna právna úprava BSM nedovoľuje manželom, aby dohodou úplne vylúčili

vznik BSM. Avšak, existujú výnimočné situácie, na základe ktorých je možné, aby počas

trvania manželstva, BSM netrvalo, teda bolo absolútne vylúčené. BSM môže aj počas

trvania manželstva zaniknúť zo zákona (podľa osobitných predpisov) alebo rozhodnutím

súdu. Pri súdnom rozhodnutí ide o výnimky stanovené zákonom v §148 OZ ods. 2 a §148a

OZ. V § 148 zákonom hovorí u zániku a o zrušení BSM. Prax správne vychádza z výkladu,

že zrušením BSM dochádza k jeho zániku. Ak súd teda návrhu vyhovie, zruší BSM za

trvania manželstva. Jeho účinky nastanú až nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia

a od tohto okamihu majetkové spoločenstvo manželov zaniká. Majetkové spoločenstvo

manželov zaniká ex nunc, od dňa právoplatnosti do budúcna.

Podľa dôvodovej správy je účelom týchto ustanovení ochrana záujmov rodiny pred

individuálnymi záujmami jedného z manželov, ktorý svojimi činmi spôsobuje ujmu na

úkor rodiny. Ťažiskom sú tu dobré mravy, ako osvedčený pojem v občianskom práve.117

V prvom rade je možné uvažovať o zrušení BSM počas trvania manželstva, ak

jeden z manželov dlhodobo sústavne koná tak, že jeho správanie i činnosť možno nazvať

ako neekonomické a veľmi nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom, ktoré vedie

k postupnému zjavnému zmenšovaniu spoločného majetku manželov na úkor potrieb

rodiny, alebo ak jeden z manželov sa svojou činnosťou nepričiňuje o vytváranie

a nadobúdanie spoločného majetku, ak nejaví záujem o nakladanie s majetkom, o rodinu,

alebo ak jeden z manželov podľahol hazardným hrám, pričom míňa takto spotrebúva

spoločne nadobudnutý majetok, ďalej ak jeden z manželov postupne predáva spoločný

116

Fekete, I., Feketeová, M., Občiansky zákonník, prehľadný komentár, vydavateľstvo Epos, Ružomberok,

2012, ISBN: 978 – 80-8057-972-2, str. 339 117

Svoboda, J. a kol., Občiansky zákonník, Komentár, 5. Vydanie, Eurounion spol., s.r.o., 2005, ISBN: 80-

88984-64-5, str. 226

40

majetok bez vedomia druhého manžela, v prípade že prepadol alkoholu alebo závislosti na

omamných látkach alebo ak jeden z manželov rodine neustále zadlžuje. Ide o závažné

dôvody, ktoré majú vplyv na ďalšie trvanie majetkového spoločenstva manželov, na

ďalšie finančné fungovanie rodiny, chod spoločnej domácnosti a pod. Avšak tieto dôvody

nie je možné presne vopred určiť. Či sú dané podmienky zrušenia BSM počas trvania

manželstva zisťuje a posudzuje súd pre každý jeden konkrétny prípad.118

Osobitným dôvodom na zrušenie BSM počas trvania manželstva je získanie

podnikateľského oprávnenia jedným z manželov podľa § 148a OZ. V tomto prípade už nie

je na úvahe súdu, či BSM zruší, alebo nie. Ide o druhý prípad zrušenia BSM počas trvania

manželstva. Dôvodom je ochrana manžela, ktorý nepôsobí ako podnikateľ pred

prípadnými záväzkami podnikajúceho manžela, ktoré mu pri podnikateľskej činnosti môžu

v budúcnosti vzniknúť. Taktiež pri podnikaní je možné užívať spoločný majetok a tiež, je

tu hrozba ručenia za záväzky podnikateľa celým svojím majetkom. Podľa §147 ods. 1 OZ

môže byť pohľadávka veriteľa len jedného z manželov uspokojená aj z majetku patriaceho

do BSM. Aj konštantná judikatúra súdov umožňuje výkon právoplatného rozhodnutia len

voči jednému z manželov na celý majetok v BSM.119

Z ustanovenia § 148a ods. 2 OZ vyplýva, že so ziskom oprávnenia na

podnikateľskú činnosť zákon spája vznik práva na zrušenie BSM súdom. Ide o úpravu lex

specialis v pomere k § 148 ods. 2 OZ, pretože v tomto ustanovení (§ 148a ods. 2) je dôvod

na jeho zrušenie dané priamo zákonom. Podmienkou ale je, aby jeden z manželov

nadobudol oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aktívnu legitimáciu na podanie návrhu

zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. V prípade, keď sú

podnikateľmi obaja manželia, návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva môže

podať ktorýkoľvek z nich.120

Okrem návrhových konaní je tiež možné, aby bolo BSM zrušené počas trvania

manželstva aj priamo zo zákona. Existujú dva právne predpisy, ktoré spolu s rozhodnutím

podľa týchto zákonov spája ďalší účinok, a to: zrušenie BSM. Ide o Trestný zákon121

a Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.122

118

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-bsm-za-trvania-manzelstva.html

(dostupné dňa 24.12.2015) 119

Stanovisko NS ČSR z 12. Novembra 1965, sp. Zn. Prz 51/1965, R 70/1965 120

Rozsudok NS SR sp. Zn. 4 Cdo 111/2009 zo dňa 14.05.2009 121

Z. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon 122

Predpis č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

41

Po zániku BSM nasleduje vyporiadanie spoločného majetku podľa zásad

uvedených v §150 OZ.123

Súdom zrušené BSM, ktoré takto zaniklo ešte za trvania manželstva môže byť

znova obnovené. Posúdenie dôvodnosti takto podaného návrhu je znovu vecou súdu,

keďže zákon neustanovuje dôvody pre obnovenie BSM, pričom súd zisťuje, či odpadli

dôvody pre jeho prvotné zrušenie, najmä či došlo k zmene správania sa manžela, pre ktoré

došlo k zrušeniu BSM, či k zrušeniu oprávnenia podnikať. Majetkové spoločenstvo

vznikne ex nunc, to je odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jeho obnovení a vzniká akoby

„nanovo“.124

2.2.6.1. Vyporiadanie BSM

V § 149 OZ zákon upravuje vyporiadanie BSM po jeho zániku. Ide o likvidáciu

majetkového spoločenstva manželov, teda určenie a usporiadanie všetkých majetkových

vzťahov medzi manželmi ku všetkým spoločným veciam. Pri vyporiadaní nejde len

o rozdelenie spoločných vecí ale taktiež o vyporiadanie všetkých dlhov a záväzkov, ktoré

manželom počas trvania BSM vznikli. Výsledkom vyporiadania je konečný režim

oddeleného vlastníctva k jednotlivým hnuteľným a nehnuteľným veciam, ako aj

prerozdelenie povinností, vyplývajúcich z dlhov a pohľadávok. Vyporiadanie BSM musí

predchádzať riešeniu majetkových nárokov.

Základnou podmienkou pre vyporiadanie BSM je jeho predchádzajúci zánik, nie je

teda možné, aby sa manželia dohodli na vyporiadaní spoločného majetku ešte pred jeho

zánikom. Právo na usporiadanie vlastníckych vzťahov k spoločným veciam majú obaja

manželia. Výnimkou je prípad, ak v trestnom konaní bol jednému z manželov uložený trest

prepadnutia majetku, pričom v takom prípade do majetkových práv tohto manžela vstupuje

štát. Ďalšou výnimkou je, ak BSM zaniklo vyhlásením konkurzu. V takom prípade sa

vyporiadanie vykoná medzi správcom konkurznej podstaty a druhým manželom.125

123

Táto problematika je ďalej rozobraná v kapitole č. 2.2.6.2. 124

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-bsm-za-trvania-manzelstva.html

(dostupné dňa 24.12.2015) 125

Svoboda, J. a kol., Občiansky zákonník, Komentár, 5. Vydanie, Eurounion spol., s.r.o., 2005, ISBN: 80-

88984-64-5, str. 231

42

K vyporiadavaniu majetku môže dôjsť týmito spôsobmi: dohodou (§149 ods. 2

OZ), súdnym rozhodnutím (§149 ods. 3 OZ), nevyvrátiteľnou právnou domnienkou (§149

ods. 4 OZ). Česká judikatúra dovoľuje kombinovanie spôsobov vyporiadania majetku.126

V §149 ods. 5 OZ je riešený stav v prípade objavenia ďalšieho majetku manželov,

ktorý bol objavený po vyporiadaní doposiaľ zisteného majetku dohodou alebo

rozhodnutím súdu. Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci

vyporiadania, platí preň právna domnienka podľa §149 ods. 4 OZ.

2.2.6.1.1. Vyporiadavanie BSM dohodou

Dohoda o vyporiadaní BSM nie je samostatným typom zmluvy. Musí spĺňať všetky

náležitosti pre platný právny úkon vo všeobecnosti podľa §34 a nasl. OZ, a zmlúv podľa

§43 a nasl. OZ, a neodňateľnou náležitosťou je konsenzus účastníkov dohody. Česká

judikatúra dokonca nevylučuje, aby bola táto dohoda súčasťou tzv. zmiešanej zmluvy.127

Takúto dohodu môžu jej účastníci platne uzavrieť až po zániku BSM, teda najskôr deň po

právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode manželstva alebo o zrušení BSM počas trvania

manželstva a najneskôr v prekluzívnej lehote 3 rokov od zániku BSM, pričom po jej

uplynutí sa uplatní režim podľa právnej domnienky §149 ods. 4 OZ.

Ako účastníci dohody prichádzajú v úvahu tieto osoby: manželia (resp. bývalí

manželia), manžel a právny nástupca druhého manžela, manžel a správca konkurznej

podstaty, manžel a správca majetku štátu (pozri aj kapitolu 2.2.6.1.)

OZ neustanovuje pre túto dohodu obligatórne písomnú formu, avšak, ak v dohode

je zahrnutý aj nehnuteľný majetok, na platnosť dohody je nevyhnutné použiť písomnú

formu. Forma dohody môže byť teda písomná, ústna, ale pripúšťa sa aj uzavretie dohody

konkludentne.128

Ak bola dohoda uzavretá písomne, je možné v nej tiež dohodnúť ako

zabezpečovací prostriedok zmluvnú pokutu.129

Zo zásady platí, že obsahom dohody je celý spoločný majetok. Avšak v súčasnosti

sa rôznia názory, či platnými dohodami sú aj dohody o čiastočnom vyporiadaní spoločného

majetku.130

Napriek judikatúre českého NS, u nás sa NS SR vyjadril pomerne nejednotne

126

Rozsudok NS ČR z 23.05.2003, sp. Zn. 22 Cdo 1283/2003 127

Rozsudok NS ČR z 26.02.2013, sp. Zn. 22 Cdo 1342/2011 128

Rozhodnutie NS ČR z 29.01. 1998, sp. Zn. 3 Cdo 321/1996 129

Rozsudok NS SR, sp. Zn. 1 Cdo 98/2004 130

Pozri Rozsudok NS ČR z 27.11.1998, sp. Zn. 22 Cdo 1622/1998

43

tak, že „dohoda o vyporiadaní BSM sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho BSM, ktorý

existoval v čase zániku tohto spoluvlastníctva.“131

. Ale v ďalšej rozhodovacej praxi132

sa

zas vyjadril tak, že dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou prípadne jeden z manželov dostane

menší podiel na spoločnom majetku, prípadne nenadobudne vôbec nič, a ani dohoda, ktorá

sa netýka celého majetku v BSM, nie je neplatná pre rozpor s §150 OZ. Súd totiž vychádza

z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané BSM a ak dôjde k zhode vôle oboch

účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s §150 OZ.133

Pri

usporiadaní vzťahov k majetku v rámci dohody musia účastníci dohody dbať na zásady

vyporiadania podľa §150 OZ. Dohoda je v zásade platná len medzi jej účastníkmi, práva

tretích osôb sú v zásade zachované v stave ako pred uzavretím takejto dohody.134

Dohoda

môže byť neplatná z dôvodov v § 37 a nasl. OZ. Rovnako je od takejto dohody možné

odstúpiť podľa podmienok v §48 ods. 1 a § 49 a § 49a. Ak prostredníctvom takejto dohody

jeden z jej účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, resp. žiadny, táto dohoda nebude

neplatná.135

Účastník má právo odstúpiť od zmluvy, ak bola uzavretá v tiesni. Ak účastník

len „nechcel robiť nejaké mrzutosti“ alebo „nevedel ako to chodí“, neuzatváral dohodu

v tiesni, a takáto dohoda bude naďalej platná.136

2.2.6.1.2. Vyporiadavanie BSM súdom

Ak sa manželia, resp. bývalí manželia (iní účastníci predmetného vzťahu)

nedohodli o vyporiadaní spoločného majetku, súd rozhodne o jeho vyporiadaní na návrh

niektorého z nich. O vyporiadavaní majetku môže súd konať až po zániku BSM, v prípade

rozvodu manželstva až po právoplatnom skončení konania o rozvode manželov. Ak podá

jeden z účastníkov návrh na začatie konania o vyporiadanie BSM automaticky sa tým

konzumuje právo podať návrh druhého účastníka.137

131

Rozsudok NS SR, sp. Zn. 2 Cdo 83/98 z 1.3.1999, ZSP 12/1999 132

Pozri celý článok k problematike čiastočného vyporiadania BSM dohodou:

http://www.ulpianus.sk/blog/dohoda-o-ciastocnom-vyporiadani-bsm (dostupné dňa 29.12.2015) 133

Rozsudok NS SR, sp. Zn. 4 Cdo 147/2011 z 27. Augusta 2013 134

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 371 135

Rozsudok NS ČR z 31. 07.2000, sp. Zn. 22 Cdo 726/1999 136

Rozsudok NS ČR z 24.07.2006, sp. Zn. 22 Cdo 1247/2005 137

Pozri Rozsudok NS ČR z 25.02.2014. sp. Zn. 22 Cdo 2674/2012

44

Pri zisťovaní majetku súd nie je viazaný návrhom ani čo do rozsahu návrhu, ani čo

do spôsobu vyporiadania (Zhodnotenie NS, R42/1972) – podľa §153 ods. 2 OSP138

. Podľa

dôvodovej správy k novej úprave CSP, § 137 CSP písm. b) - ide najmä o situácie, kedy z

hmotného práva vyplýva určitý spôsob vyporiadania. Súd v týchto prípadoch nie je

viazaný petitom (žalobným návrhom) – odsek 2, napr. pri vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva, bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo pri rozhodovaní o

neoprávnenej stavbe. Avšak súd musí prihliadať na rozsah žaloby čo do vzťahov, ktoré

nepatria priamo do BSM, pričom aj napriek tomu manželia žiadajú, aby súd o týchto

vzťahoch rozhodol.

Súd rozhoduje o návrhu uznesením alebo rozsudkom. Uznesením, ak

k vyporiadaniu došlo v dedičskom konaní, alebo konanie o vyporiadanie bolo ukončené

schváleným súdnym zmierom. Rozsudkom súd rozhodne vždy, ak sa manželia nedohodnú

a súd rozhodne o spore. Súčasťou výroku súdu je podľa ustálenej súdnej praxe vždy

stanovenie sumy na vyrovnanie podielov. To neplatí, ak boli účastníkom priznané také

aktíva a pasíva, ktorých čistá hodnota je zhodná. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí

byť zrejmé, ako súd došiel k výslednej sume majetku. Výpočet tejto sumy musí byť

natoľko prehľadný, aby nevyvolával pochybnosti o jeho správnosti. Rovnako musí byť

jasne a zrozumiteľne určené, komu je prikázané právo, aby nedošlo k pochybnostiam. Súd

môže rozhodnúť tak, že celú vec prikáže jednému manželovi, ktorému zároveň nariadi

nahradiť druhému účastníkovi konania sumu v určitej výške. Ďalej súd môže vec prikázať

aj všetkým účastníkom konania do podielového spoluvlastníctva. V konaní o vyporiadanie

však súd nemôže nariadiť vec predať a výťažok rozdeliť. Predmetom vyporiadania je

spoločný majetok manželov existujúci ku dňu zániku BSM. Ak však vec ku dňu zániku

BSM neexistuje a jeden z účastníkov zavinil hoci aj z nedbanlivosti jej zánik, nemožno ju

už zahrnúť do vyporiadavaného majetku, avšak túto skutočnosť je potrebné vziať do úvahy

v súvislosti s určením podielu, pretože ide o pochybenie v hospodárení so spoločným

majetkom, ktoré znižuje zásluhy na jeho udržanie.139

Podľa Zhodnotenia Najvyššieho súdu R42/1972, str. 125 je rozhodným momentom

pre posúdenie, ktoré veci patria do BSM deň, v ktorom došlo k zániku, resp. k zúženiu

BSM. Avšak nemožno celkom vylúčiť, aby sa súd v ojedinelých prípadoch odchýlil od

tejto zásady, ak by medzi momentom zániku BSM a následným vyporiadaním spoločného

138

Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie

mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi

účastníkmi. 139

Rozsudok NS ČR z 22.08.2011, sp. Zn. 22 Cdo 3110/2010

45

majetku došlo zavineným konaním účastníkov konania k zanedbaniu nevyhnutnej údržby,

alebo ak sú pre zachovanie veci potrebné opravy. Teda, ak má byť jednému z účastníkov

prikázaná vec, ktorá je pri vyporiadaní v podstatne horšom stave ako v momente zániku

BSM, možno výnimočne považovať za rozhodný stav iný, než ten v momente zániku

BSM.140

Súd je pri vyporiadavaní BSM povinný jasne určiť, ktoré veci patria do spoločného

majetku, ktorý bude rozhodnutím vyporiadaný. Preto je potrebné oddeliť majetok, ktorý je

vo výlučnom vlastníctve účastníkov konania od majetku, ktorý bol nadobudnutý za trvania

manželstva do spoločnej masy.

Podľa súdnej praxe je súd pri vyporiadavaní BSM povinný prihliadať aj na práva

a nároky tretích osôb vzťahujúce sa na vyporiadavané veci rovnako, ako je tomu podľa §

142 ods. 3 OZ – vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V rámci vyporiadavania BSM

sa vyporiadavajú aj spoločné dlhy, záväzky a pohľadávky, ktoré vznikli za trvania

manželstva a BSM. Ak počas trvania manželstva a BSM vznikla pohľadávka voči tretej

osobe z toho dôvodu, že zo spoločného majetku boli vynaložené prostriedky na majetok

tejto osoby, alebo ak v tejto dobe vznikla inej osobe pohľadávka voči účastníkom konania

preto, lebo na ich spoločný majetok bol vynaložený majetok tretej osoby, vyporiadavajú sa

v súvislosti s BSM aj tieto pohľadávky a dlhy analogicky podľa § 150 OZ (R 42/1972).

Pri vyporiadavaní nezaplateného spoločného dlhu, ktorý vznikol účastníkom

konania počas trvania manželstva, súd spravidla zaviaže tieto osoby na zaplatenia dlhu

banke spolu s príslušenstvom v pomere 1/2 .141

V súdnom konaní o vyporiadanie BSM je dôležité aj ocenenie majetku. Pri určení

hodnoty spoločného majetku súd vychádza zo zhodného tvrdenia účastníkov konania.

Pričom platí zásada, že pri vyporiadavaní majetku sa vychádza z ceny, ktorú má vec v čase

vyporiadavania majetku.142

Pri oceňovaní hnuteľných vecí možno stále vychádzať

z judikatúry a zhodnotenia NS R42/1972. Pri oceňovaní nehnuteľností sa vychádza

z obvyklej ceny na danom mieste a a v dobe rozhodovania súdu, ktorá vyjadruje aktuálnu

trhovú cenu nehnuteľnosti.143

140

Rozsudok NS ČR, sp. Zn. 3 Cz 33/1992 141

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 382 142

Pozri Rozsudok NS ČR zo 16.04.2009, sp. Zn. 22 Cdo 2735/2007 143

Rozhodnutie NS SR, sp. Zn. 4 Cdo 113/2000

46

Ak je predmetom vyporiadania aj spoločný dlh manželov, súd sa zaoberá nie len

splatnou časťou (teda istina s príslušenstvom do dátumu rozhodnutia), ale aj ďalším

príslušenstvom, ktoré je splatné v budúcnosti.144

2.2.6.1.3. Vyporiadavanie BSM zo zákona

Právo na vyporiadanie BSM sa nepremlčuje, avšak z dôvodu právnej istoty

zaviedol zákonodarca premlčaciu lehotu 3 roky odo dňa zániku BSM, ktorej márnym

uplynutím dochádza k uplatneniu nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 149 ods. 4

OZ. Táto lehota má hmotnoprávnu povahu a ide o prekluzívnu lehotu sui generis, pričom

do jej uplynutia musí byť buď uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM, alebo podaný návrh na

súd. Ak však aj samotný návrh na súd bol podaný včas, ale konanie sa skončilo inak ako

rozhodnutím v merite veci, účinky domnienky nastanú rovnako, ako keby takýto návrh

nebol vôbec podaný.

Čo sa týka uzavretia dohody po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, pričom bol

riadne a včas podaný návrh na vyporiadanie BSM na súde, judikatúra zastáva rôzne

názory.145

V každom prípade, žiadne iné prebiehajúce konanie, ktorého predmetom je vec

zo spoločného majetku nemá vplyv na plynutie tejto lehoty.

JUDr. Fekete spomína, že na uplatnenie zákonnej domnienky musia byť splnené

tieto podmienky: existencia nevyporiadaného spoločného majetku, BSM nebolo nijakým

spôsobom vyporiadané v priebehu plynutia trojročnej lehoty, obaja manželia sú živí (alebo

ak jeden z manželov zomrel až po uplynutí trojročnej lehoty), BSM už zaniklo.146

JUDr. Graban uvádza, že platí zásada podľa ktorej, ak ide o hnuteľné veci,

manželia sa vyporiadali podľa takého stavu, v akom každý z nich veci užíva pre svoje

potreby, pre potreby svojej rodiny a domácnosti. O ostatných hnuteľných a nehnuteľných

veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú

rovnaké. Táto zásada sa uplatní aj pre iné majetkové hodnoty či záväzky, ktoré sú spoločné

pre oboch manželov (bývalých manželov). To znamená, že ak určitú hnuteľnú vec na konci

zákonnej trojročnej lehoty používa len jeden z manželov/bývalých manželov, pričom toto

nie je proti vôli druhého manžela, resp. ak sa vytvoril faktický stav nerušeného užívanie

144

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 391 145

Pozri Rozhodnutie NS ČR z 24.02.2000, sp. Zn. 22 Cdo 2574/1998 146

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 392

47

tejto veci len jedným manželom, dá sa konštatovať, že tento manžel užíva vec výlučne ako

vlastník pre svoju potrebu. Ak sa však takýto skutkový stav nepotvrdí, vec sa automaticky

stane podielovým spoluvlastníctvom oboch osôb. V prípade nehnuteľných vecí dochádza

uplynutím trojročnej lehoty k založeniu podielového spoluvlastníctva s rovnosťou

podielov. Rovnako aj v prípade ostatných majetkových práv a povinností, ktoré vznikli

obom manželom spoločne, napr. spoločné vklady, pohľadávky, dlhy a pod. Manželia/

bývalí manželia sú aj z týchto majetkových práv a povinností zaviazaní spoločne

v rovnakom pomere. 147

2.2.6.2. Zásady vyporiadania BSM

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely

oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu

uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo

spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým

na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa

zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na

obstarávanie spoločnej domácnosti. Citované ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba

vyhádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto

spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.

Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon

pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže

ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a

možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a

zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V rámci vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného

majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej

strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným

vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených

147

http://www.graban.sk/sites/default/files/pr%C3%ADlohy/vybrane_problemy_bsm.pdf (dostupné dňa

29.12.2015)

48

prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva. Na vynaloženie prostriedkov vo

výlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh

manžela oprávneného požadovať toto vrátenie.148

Vyporiadanie BSM v zmysle citovaného ustanovenia pozostáva jednak zo stránky

kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak

zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých

manželov. Z tohto dôvodu je pre vyporiadanie podstatná aj cena jednotlivých vecí

patriacich do BSM. Pri oceňovaní týchto vecí platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z

ich stavu (z hľadiska veku, kvality, či miery opotrebenia) ku dňu zániku BSM, avšak z ich

ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (k tomu porovnaj napr. R 42/1972, ale aj

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 174/2012 a

z 19. júla 2013 sp. zn. 7 Cdo 9/2012).149

Ustanovenie §150 OZ patrí medzi tie, ktoré obsahujú relatívne neurčitú hypotézu

a teda súdu prenechávajú na uvážení, aby v každom individuálnom prípade sám vymedzil

hypotézu zo zistených okolností. To znamená, že súd na základe zistených okolností

premieta podľa vlastnej úvahy svoje zistenia do modifikácie výšky podielov na majetku.

Táto úvaha súdu však nemôže byť ľubovoľná, ale dôraz sa kladie na riadne odôvodnenie.

Disparita podielov môže byť vyjadrená rôznymi formami, zákon v tomto smere

neudáva žiadne podmienky. V praxi sa však prevažne využíva vyjadrenie zlomkom alebo

percentom prípadne, že jednému z manželov súd prikáže vec bez toho, aby bol zaviazaný

k poskytnutiu vyrovnania s druhým manželom. Podobne v prípade, ak je len jednému

z manželov prikázaný dlh k úhrade, pričom druhý manžel sa na tejto povinnosti ďalej

žiadnym spôsobom nepodieľa.

Pri vyporiadavaní a určovaní podielov na majetku súd prihliada na nasledovné

skutočnosti:

1. potreby maloletých detí 150

- avšak judikatúra pripúšťa, že táto okolnosť nemusí

byť vždy zárukou disparity na úkor manžela, ktorý nemá deti v starostlivosti. Podľa

aplikačnej praxe súdov treba vždy prihliadnuť na povahu, určenie a upotrebiteľnosť vecí,

pričom je treba odlišovať veci, ktoré môžu slúžiť iba potrebe detí a ich životnosť nie je

dlhá (napr. kočiar, postieľka) od vecí, ktoré môžu slúžiť aj iným osobám v domácnosti

a ktoré znamenajú rozšírenie majetku manžela (napr. zariadenie izby, klavír) (Rc 70/1965).

148

Uznesenie NS SR, sp. Zn. 6 Cdo 202/2010 zo dňa 16.12.2010 149

Uznesenie zo dňa 24.03.2014, sp. Zn. 1MCdo/12/2011 150

Pozri Rozhodnutie NS ČR zo dňa 14.12.2011, sp. Zn. 22 Cdo 3272/2010

49

Súd musí tiež skúmať, či takýto majetok nie je vlastne majetkom detí, lebo v tom prípade

nie je predmetom vyporiadavania.

2. zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku – súčasná judikatúra

stanovuje, že disparitu podielov nie je možné odôvodniť väčšou zásluhou na vytvorení

BSM, ak jeden z manželov mal lepšie predpoklady vzhľadom k svojmu vzdelaniu,

schopnostiam, profesii, zdraviu a pod. než druhý manžel, ktorému nemožno vytknúť, že

pri starostlivosti a obstarávaní domácnosti, pri starostlivosti o deti a rodinu nevyužíval

svoje schopnosti a možnosti. Pokiaľ sa jeden z manželov počas manželstva staral o deti

a obstarával domácnosť, nemožno znižovať jeho podiel na vyporiadavanom majetku

s argumentáciou, že sa o jeho nadobúdanie nepričinil svojim príjmom.151

V právnej praxi

však existujú rôzne názory na mieru odlišnosti pričinenia pri nadobúdaní a udržiavaní

spoločného majetku, avšak prevažná väčšina sa zhoduje v tom, že disparita podielov je

možná len vtedy, ak je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia medzi manželmi, pričom

jeden z manželov mal menší podiel na zveľaďovaní spoločného majetku a nevyužíval

svoje schopnosti a možnosti zatiaľ, čo druhý manžel vyvíjal zvýšené úsilie, alebo

nadobudol a udržal majetok značnej hodnoty152

. Príkladmi značného úsilia pri

nadobúdaní majetku je napr. podnikanie jedného z manželov153

alebo vrcholová športová

činnosť jedného z manželov154

, avšak právna prax zdôrazňuje potrebu individuálneho

posudzovania každého jedného prípadu osobitne.155

Samotná skutočnosť, že každý manžel

má iné podmienky pre výkon svojej zárobkovej činnosti však bez ďalšieho k nerovnosti

podielov nevedie.

3. starostlivosť o rodinu, deti, obstarávanie spoločnej domácnosti – akceptuje sa, že

táto starostlivosť môže byť zabezpečovaná rôznymi formami a spôsobmi, preto tak ako sa

akceptuje, že jeden manžel poskytuje príjmy na hmotné zabezpečenie rodiny a druhý

obstaráva domácnosť a starostlivosť o rodinu, rovnako, ak jeden manžel obstaráva

domácnosť a rodinu, druhému sa ráta jeho zárobková činnosť. Avšak vždy je potrebné

brať ohľad na to, že ak jeden z manželov, ktorý sa o domácnosť osobne nestará, poskytuje

alternatívnu formu zabezpečovania rodiny a spoločného majetku v náležitom rozsahu.156

Najvyšší súd SR však konštatoval, že neplnenie vyživovacej povinnosti jedným z rodičov

151

Rozhodnutie NS ČR z 26.1.2012, sp. Zn. 22 Cdo 656/2010 152

Porovnaj Rozsudok NS ČR z 30.05.2005, sp. Zn. 22 Cdo 1781/2004; z 17.01.2001 so sp. Zn. 22 Cdo

2433/1999 a z 17.04.2013 so sp. Zn. 22 Cdo 3044/2011 153

Rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.04.2013, sp. Zn. 22 Cdo 3131/2011 154

Rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.01.2001, sp. Zn. 22 Cdo 2433/1999 155

Králik, M.: Judikatura nS: Parita a disparita podílu při vypořádání SJM(BSM), č. 11-12/2012, s. 388 156

Rozsudok NS ČR z 28.11.2012, sp. Zn. 22 Cdo 1096/2011

50

na celkové potreby rodiny a spoločnej domácnosti, ktorej plnenie nahrádzal druhý manžel,

nemá priamy vplyv na vyporiadanie BSM.157

O disparite podielov je však v tomto prípade

reč len v prípade, ak jeden z manželov svoje povinnosti týkajúce sa rodiny a spoločného

majetku bez dôvodu prijateľného z hľadiska dobrých mravov zanedbával.158

4. negatívne okolnosti v manželstve – ide o také skutočnosti, ktoré majú negatívny

vplyv na spolužitie manželov. Odklon od zásady parity však bude v tomto prípade daný len

v prípade konania, ktoré sa výrazne prejavuje v majetkovej sfére BSM alebo v sfére

starostlivosti o rodinu. Ani podľa zákonnej úpravy a ani podľa konštantnej judikatúry

nemožno prihliadať k samotným príčinám rozvratu manželstva, nakoľko sa jedná ťažko

identifikovateľné dôvody, ktoré majú svoj pôvod vo veľmi intímnej sfére manželov. Teda

nie je možné, aby súd pripustil disparitu podielov len z dôvodu, že jeden z manželov bol

svojmu partnerovi neverný, teda viedol mimomanželský pomer.159

Avšak nie je vylúčené,

že nevera160

ako jeden z viac aspektov môžu viesť úvahu súdu práve v prospech

rozhodnutia o disparite podielov.161

K nerovnomernému rozdeleniu spoločného majetku by

mohlo dôjsť aj z dôvodu, že jeden z manželov by bez spoločensky akceptovateľného

dôvodu opustil rodinu.162

Osobitnú pozornosť si žiadajú prípady domáceho násilia, ktoré

by mali byť neodmysliteľnou súčasťou skutočností, ktoré majú vplyv na úvahu súdu

ohľadom disparity podielov.163

5. ďalšie okolnosti – medzi ktoré by sme mohli zahrnúť prípady, kedy jeden

z manželov nadmerne zadlžuje rodinu a spoločný majetok, ďalej skutočnosť, že jeden

z manželov počas trvania manželstva zo spoločného majetku prispieval na výživné dieťaťa

z mimomanželského vzťahu, ak sa k nadobúdaniu spoločného majetku jeden z manželov

nepričinil z dôvodu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody.164

157

Uznesenie NS SR z 30.03.2011, sp. Zn. 3 Cdo 88/2010 158

Porovnaj Rozsudok NS ČR z 28.11.2012 sp. Zn 22 Cdo 1096/2011 159

Rozsudok NS ČR z 13.03.2007, sp. Zn. 22 Cdo 2921/2005, Rozsudok KS PO z 26.02.2014, sp. Zn.

3Co/239/2013 160

Zaujímavosťou je, že podľa Uznesenia Okresnej prokuratúry OP BA II, Taktiež vulgárne nadávanie pri

manželských hádkach, či vyčítanie nevery v manželstve (ku ktorej preukázateľne došlo) nemožno považovať

za psychické týranie, ktoré by naplňovalo znaky skutkovej podstaty trestného činu. (Uznesenie z 28.06.2013,

Sp. zn. : 1 Pv 711/12/1102) 161

Napríklad, ak nevera vedie jedného z manželov k zanedbávaniu starostlivosti o rodinu, domácnosť; mala

negatívne následky na udržiavanie spoločného majetku či na hospodárenie so spoločným majetkom.

Porovnaj s Rozsudkom NS ČR z 22 Cdo 3110/2010 z 12.08.2011 (Rc 35/2012) 162

Rozhodnutie NS ČR z 28.11.2012, sp. Zn. 22 Cdo 1096/2011 163

Pozri Rozhodnutie NS ČR z 27.06.2012, sp. Zn. 22 Cdo 137/2012 164

Fabianová, Z., Odklon od zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Bulletin slovenskej advokácie, Ročník XX, vydáva Slovenská advokátska komora, 9/2014, str. 19

51

2.2.7. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov de lege ferenda

V súčasnosti prebieha v slovenskom právnom priestore súkromného práva pomerne

mohutná rekodifikačná vlna. Napriek tomu, že súkromné právo potrebuje flexibilne

reagovať na prebiehajúce zmeny v spoločenských vzťahoch, potrebách jednotlivcov ako aj

na aplikačné problémy platnej právnej úpravy. Nové pravidlá ekonomického života, ktoré

vytvorili vhodné podmienky pre rozvoj a iniciatívu jednotlivca narážajú na prílišnú

prísnosť a rigidnosť úpravy majetkovoprávnych vzťahov manželov. Čoraz viac je

badateľná obsolentnosť ťažiskovej úpravy inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a zároveň, snaha aplikovať rozhodnutia českej judikatúry na pomerne nemenený

inštitút (pričom v ČR táto oblasť súkromného práva bola viac krát inovovaná a v aktuálnej

podobe vykazuje mnohé odlišnosti), pričom dochádza ku chaotickému výkladu.

Právne poriadky európskych štátov uprednostňujú zmluvu ako základ a primárny

spôsob usporiadania majetkovoprávnych vzťahov medzi manželmi. Ak manželia neuzavrú

dohodu, subsidiárne bude využitý zákonný spôsob usporiadania majetkových vzťahov.

Pokiaľ ide o zmluvný systém, ten býva z pravidla vymedzený len všeobecnými zásadami

súkromného práva, ale hranice môžu byť vymedzené aj zákonnými ustanoveniami.

Príkladom je nemecký občiansky zákonník, ktorý stanovuje dve možnosti zmluvného

usporiadania majetku, a to zmluvou o spoločnom majetku a zmluvou o majetkovej odluke,

avšak ďalej nevylučuje ani iné zmluvné usporiadanie. Napriek zjavnej rozmanitosti

v právnych úpravách, možno v nich nájsť aj určité podobnosti, a to: rešpektujú ústavné

princípy ako aj zásady súkromného práva (ako napr. rovnoprávnosť manželov), autonómiu

vôle, ochranu slabšieho manžela a ďalej zakotvujú dva systémy usporiadania majetkových

vzťahov medzi manželmi – zákonný a zmluvný.165

Medzi základné východiská rekodifikácie majetkových vzťahov manželov patrí

väčší dôraz na zmluvnú voľnosť a autonómiu vôle jednotlivca, nakoľko tieto kľúčové

aspekty moderného súkromného práva boli v našej právnej úprave premietnuté veľmi

nedostatočne. Majetkové spoločenstvo manželov mení svoju podstatu a je koncipované

oveľa širšie ako súčasné spoločenstvo v rámci BSM. Ako bolo možné sledovať v tejto

práci, najmä v oblasti vymedzenia predmetu BSM (rozdielny výklad pojmu vec,

akceptovanie výkladu českej judikatúry, ktorá poníma aj pohľadávky či dlhy za predmet

spoločnej masy majetku manželov).

165

Lazar,J. a kol., Návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva, 2008, Bratislava, Vydavateľ:

Ministerstvo Spravodlivosti SR, ISBN: 978-80-89363-14-8, str. 189 az 191

52

Princíp autonómie vôle je premietnutý najmä v možnosti manželov upraviť svoje

majetkové pomery zmluvou – zmluvné majetkové spoločenstvo, ktoré bude limitované

zákonnými ustanoveniami. Ak však manželia neupravia zmluvne svoje majetkové pomery,

zákon stanovuje subsidiárny nástup zákonného majetkového spoločenstva. Pokiaľ ide

o systematické zaradenie úpravy týchto vzťahov, to sa nachádza v druhej časti navrhovanej

rekodifikácie OZ, v časti Rodinné právo. JUDr. Kubíčková uvádza, že zaradenie

zmluvného majetkového spoločenstva pred zákonným je vyjadrením základných

princípov, na ktorých stojí nová právna úprava – zmluvná sloboda a autonómia vôle.

Zmluvné majetkové spoločenstvo manželov bude podľa legislatívneho zámeru166

založené na Zmluve o majetkovom spoločenstve a je typom pomenovanej zmluvy,

prostredníctvom ktorej manželia upravujú práva a povinnosti v oblasti spoločného

majetku. Návrh právnej úpravy nepočíta s inými zmluvami, napr. zmluva o oddelení

majetku. Všetky úpravy súvisiace so spoločným majetkom tvoria obsah predmetnej

zmluvy. Subjekty v zmluvnom vzťahu budú buď manželia alebo muž a žena hodlajúci

v budúcnosti uzavrieť manželstvo. Obligatórna je písomná forma zmluvy s overenými

podpismi jej účastníkov. V legislatívnom zámere sa však nikde nepočíta s prevenciou, akú

sme už spomínali pri manželskej zmluve s odkladacou podmienkou (predmanželskej

zmluve), ktorú by zabezpečovala povinná konzultácia resp. autorizácia zmluvy

advokátom.167

V schválenom legislatívnom zámere, na str. 53 je možné sledovať aj

demonštratívnu ukážku potenciálneho obsahu zmluvy: „Manželia sa teda môžu dohodnúť

najmä na režime oddeleného majetku, pri ktorom každý z nich nadobúda veci a práva

individuálne pre seba; pri správe takého majetku si však môžu upraviť vzájomné

zastupovanie, o rozšírení alebo zúžení rozsahu zákonného majetkového spoločenstva a

obdobne a o správe spoločného majetku, o vyhradení vzniku zákonného majetkového

spoločenstva ku dňu zániku manželstva, o úprave majetkových vzťahov aj inak, pokiaľ to

neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Výslovne sa stanoví, že manželskou zmluvou

nemožno vylúčiť ani zmeniť ustanovenia týkajúce sa obvyklého zariadenia domácnosti.“

166

Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, str. 53 167

Pozri kapitolu 1.1.2. MANŽELSKÁ ZMLUVA S ODKLADACOU PODMIENKOU V SÚČASNOM

PRÁVE SR A ÚVAHY DE LEGE FERENDA

53

Podľa JUDr. Kubíčkovej tento výpočet pokrýva v praxi najčastejšie sa vyskytujúce

situácie, avšak táto úprava nie je kogentná a akceptovateľným bude aj iné riešenie

majetkových vzťahov manželov.168

V prípade, ak manželia/snúbenci neuzavreli zmluvu o usporiadaní vzájomných

majetkových vzťahov, ich vzájomné majetkové vzťahy budú podliehať zákonnému

režimu. Najvýraznejšia a pre nás aj najviac očakávaná zmena je konečne v predmete

spoločenstva, ktorý je koncipovaný pomerne široko, aby sa tým odstránil chaos pri

výklade nejasných ustanovení a definícií. Podľa nášho názoru koncepcia bezpodielového

spoluvlastníctva nie je zavrhnuteľná, nakoľko aj táto koncepcia má svoj účel, ktorý by

nemal byť z právneho systému odstránený. Výslovne sa ustanoví, že do majetkového

spoločenstva patrí aj majetková hodnota podielu manžela v obchodnej spoločnosti, ak sa

manžel stal spoločníkom obchodnej spoločnosti v čase trvania manželstva, ako aj hodnota

podielu manžela v družstve, ak sa manžel stal členom družstva počas trvania manželstva.

Legislatívny zámer ďalej stanovuje, že v súvislosti s hospodárením so spoločným

majetkom manželov sa v novej úprave odrazí ochrana slabšieho člena páru. Primerane

tomu bude podliehať vklad podstatnej časti spoločného majetku do majetku určitej

právnickej osoby udelením jeho súhlasu. Zákon podľa návrhu má obsahovať úpravu,

podľa ktorej pre právnu povinnosť len jedného z manželov, ktorá vznikla z jeho trestného

činu alebo protiprávneho konania, alebo pre dlh na výživnom, ktorý je tento manžel

povinný poskytovať mimo rodiny, bude možné postihnúť spoločný majetok len do tej

výšky, ktorá by predstavovala podiel povinného manžela, keby došlo k zrušeniu

a vyporiadaniu spoločného majetku.

Zánik zákonného majetkového spoločenstva sa upraví predovšetkým v súvislosti so

zánikom manželstva, ako aj počas jeho trvania, podobne ako je to aj v aktuálnej podobe -

na základe súdneho rozhodnutia. Preberie sa doterajšia úprava spôsobov zániku zákonného

majetkového spoločenstva, jednak počas trvania manželstva a jednak zánikom manželstva.

Zakotvia sa aj pravidlá pre vyporiadanie zákonného majetkového spoločenstva podľa

zásad, ktoré platia doteraz pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva s určitým

spresnením.169

168

Lazar,J. a kol., Návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva, 2008, Bratislava, Vydavateľ:

Ministerstvo Spravodlivosti SR, ISBN: 978-80-89363-14-8, str. 189 az 191 169

Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, str. 53-54

54

3. Majetkovoprávne vzťahy manželov po zániku manželstva

3.1. Zánik manželstva smrťou manžela

Najprirodzenejšou formou zániku manželstva je smrťou jedného z manželov. Nie

nadarmo sa hovorí, že manželia vstupujú do spoločného manželstva až kým ich smrť

nerozdelí. Avšak smrť je nielen dôvodom zániku manželstva, ale taktiež zániku

majetkového spoločenstva manželov.

Ak k zániku manželstva dôjde smrťou manžela, alebo vyhlásením manžela za

mŕtveho (v konaní o vyhlásení za mŕtveho podľa §195 a nasl OSP, po novom § 220 a nasl.

Civilného mimosporového poriadku170

), vyporiadanie BSM sa vykoná medzi pozostalým

manželom a dedičmi.

Ak manželstvo a BSM zaniklo smrťou jedného z manželov alebo vyhlásením za

mŕtveho, je potrebné vykonať vyporiadavanie podľa § 175l OSP, pričom účastníkmi

konania budú pozostalý manžel a dedičia. Súd rozhodne uznesením.

Podľa novej úpravy uvedenej v CMP sa od budúceho roka bude v prípade smrti

manžela viesť konanie podľa §195 a nasl. CMP. Podľa dôvodovej správy k CMP toto

konanie nebolo v zásade zmenené, nakoľko počas svojej aplikácie nevykazovalo zásadné

nedostatky. Podľa predmetného ustanovenia, sa po smrti poručiteľa vyporiada jeho podiel

na BSM v rámci konania o dedičstve. BSM sa môže vyporiadať dohodou medzi

pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá

podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd. Ak medzi

účastníkmi rezonujú sporné skutočnosti o rozsahu BSM, na sporný majetok sa neprihliada.

Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije primerane. Dohoda o vyporiadaní BSM alebo

rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje tak vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa ako

aj vymedzenie jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí

do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Ak sa pred skončením konania zistí ďalší

majetok v BSM, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku §195 ods. 2. Podľa §196

CMP, ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, vyporiada

sa podľa § 195, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a ak

sa o jeho vyporiadaní nezačalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby.

170

Z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok

55

V zásade platí, že konanie o dedičstve je nesporovým konaním a vyporiadanie

spoločného majetku sa riadi zásadami platnými pre tento typ konania. Ak by predsa došlo

k sporu o rozsah spoločného majetku, súd sa v takom prípade obmedzí na zistenie

spornosti a pri určení celkovej hodnoty majetku sa na tieto sporné veci neprihliada (podľa

§ 175k ods. 3 OSP), pričom dedičia môžu prípadné námietky k rozsahu BSM riešiť

žalobou v sporovom konaní. Podľa Rozhodnutia NS ČR, ak v konaní o vyporiadanie BSM

jeden z účastníkov zomrie, súd nemôže do doby, než bude prejednané dedičstvo

rozhodovať o platovej povinnosti druhého manžela, pričom v takom prípade len vysloví, že

do dedičstva po zosnulom manželovi pripadá pohľadávka poručiteľa z titulu vyporiadania

BSM.171

Vyporiadanie sa ďalej riadi zásadami podľa §150 OZ. V prípade, že nemožno

rozdeliť spoločný majetok na podiely bez toho, aby nedošlo k nerovnomernému deleniu,

súd uloží pozostalému manželovi zaplatiť peňažnú sumu dedičom do ich spoločných

a nerozdielnych rúk. Pokiaľ hovoríme o vyporiadaní spoločného majetku po smrti

manžela z dôvodu nevyvrátiteľnej zákonnej domnienky, rozlišujeme hneď dve situácie.

V prvej, medzi zánikom BSM a smrťou manžela už márne uplynula 3-ročná lehota určená

na vyporiadanie, tak sa do dedičstva zaradí majetok podľa §149 ods. 4 OZ. V druhej

situácii, ak trojročná lehota neuplynula, tak smrťou manžela/ účastníka konania spočíva

a účinky právnej domnienky nenastanú.172

Samozrejme, prax rozoznáva aj prípady, kedy sa

dedičia a pozostalý manžel o vyporiadaní BSM dohodnú, resp. podajú návrh na

vyporiadanie súdnou cestou, kde dedičia zastávajú postavenie nerozlučných procesných

spoločníkov.173

Perličkou na záver tejto podkapitoly je rozhodnutie NS SR vo veci vrátenia daru po

smrti darcu. Z rozhodnutia vyplýva, že „vrátenie daru zo strany obdarovaného v zmysle §

630 Občianskeho zákonníka je možné v podstate považovať za zvláštny prípad odstúpenia

od zmluvy. Právny vzťah sa ruší od počiatku a účastníci konania sú si povinní vrátiť

všetko, čo na základe darovania získali, respektíve čo získal obdarovaný. Najvyšší súd

Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že právny záver odvolacieho súdu o tom,

že právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (§

579 ods. 2 Občianskeho zákonníka), je vo všeobecnosti potrebné považovať za správny. Pri

uplatňovaní nárokov z vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka je však

171

Rozsudok NS ČR z 13.07.2011, sp. Zn. 22 Cdo 940/2011 172

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 384 a 385 173

Tamtiež s. 385

56

potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, či sa darovaná nehnuteľnosť (jej časť) nenachádzala

v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - darcov. V takomto prípade vrátenia daru v

zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa totiž zákonné vlastnícke právo darcov

obnovuje ex nunc, t.j. od okamžiku prejavu vôle na vrátenie daru. Súdna prax je v otázkach

vlastníctva vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov jednotná v

tom, že každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci, a to tak, že práva jedného z

manželov sú obmedzené rovnakými právami druhého (viď napr. R 42/1972). Preto aj jeden

z manželov, ktorí darovali spoločne vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú) z majetku tvoriaceho

predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sa môže samostatne domáhať vrátenia

daru z dôvodu uvedeného v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka. To platí aj v prípade

smrti jedného z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov - darcov, keď pozostalý manžel

(pozostalá manželka) sa môže s poukazom na špecifický charakter bezpodielového

spoluvlastníctva manželov domáhať vrátenia celého predmetu daru. Obnovenie

vlastníckeho práva z titulu vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka umožní

konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa (§ 175x O.s.p.), v rámci ktorého bude

vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a k podielu zomrelého manžela

nadobudnú vlastnícke právo dedičia ku dňu jeho smrti. Len takýto výklad a aplikácia

ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka súdom je správna, spravodlivá a zákonná, v

súlade s dobrými mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej

republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“174

3.2. Zánik manželstva rozvodom

Gilbert Chesterton hovorí o rozvode nasledovné: „Rozvodový spor nie je v

skutočnosti sporom o rozvod. Je to spor o opätovný sobáš.“175

Aj rozvod manželov je jeden zo spôsobov zániku manželstva. Súd môže na návrh

niektorého z manželov manželstvo rozviesť, ak sú vzťahy medzi týmito osobami natoľko

narušené a trvalo rozvrátené, že toto spojenie už neplní predpokladaný účel a nemožno

očakávať od týchto osôb, že svoje manželské spolužitie obnovia. Súd zisťuje príčiny

rozvratu manželstva a pri rozhodovaní na ne prihliada.176

Podľa ustanovení OSP o miestnej

príslušnosti súdu, na ktorý je potrebné návrh na rozvod podať, tento sa podáva na súde, v

174

Rozsudok NS SR, 5 Cdo 255/2007 zo dňa 20.03.2008 175

http://citaty.nakazdyden.eu/kategoria/o-manzelstve (dostupné dňa 30.12.2015) 176

http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/r/rozvod-manzelstva.html (dostupné dňa

29.12.2015)

57

obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak býva

v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný

súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa. Do novej úpravy tohto

konania podľa CMP sa príslušnosť súdu premietla do §92 CMP, teda „Na konanie o

rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné

spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne

príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu

nemožno určiť, je príslušný súd navrhovateľa.“ Konanie sa začína na návrh jedného

z manželov, pričom zákon jasne uvádza, že aktívne legitimovaní sú len títo manželia. Súd

má zákonnú povinnosť viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o to, aby

sa zmiernili.

V prípade zániku manželstva rozvodom manželov treba s vyporiadavaním BSM

vyčkať, až kým rozhodnutie súdu o rozvode manželstva nadobudne právoplatnosť.

Právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva dochádza k zániku tohto manželstva

a začína plynúť trojročná premlčacia lehota na vyporiadanie spoločného majetku. Ako už

bolo spomínané v kapitolách tejto práce súvisiacich s vyporiadavaním vo všeobecnosti177

,

tieto pravidlá sa rovnako uplatnia aj v prípade, ak manželia ukončili svoje spolužitie

rozvodom.

177

Pozri najmä kapitolu: 2.2.6.1. Vyporiadanie BSM a nasl.

58

4. Niekoľko poznámok k procesnoprávnym otázkam súvisiacim s BSM

V prvom rade, v prípade, že medzi manželmi dôjde k sporu, či vec je alebo nie je

predmetom spoločného majetku, môžu iniciovať návrhové konanie, ktorým sa budú

dožadovať určenia, či vec patrí alebo nepatrí do BSM. Ide o žalobu o určenie, či vec patrí

alebo nepatrí do spoločnej masy majetku. Podľa rozhodnutia NS ČR, žalobu o určenie, že

predmetná nehnuteľnosť je v spoločnej mase majetku manželov môže podať aj jeden

z manželov, a to aj vtedy, keď druhý manžel s týmto postupom nesúhlasí alebo keď vzal

späť pôvodne daný súhlas s podaním žaloby.178

Ďalšou otázkou týkajúcou sa procesného práva je konanie o zrušenie BSM počas

trvania manželstva. Miestne príslušným súdom v tomto konaní, ako aj v konaní, ktoré

spomenieme ďalej o vyporiadanie BSM, je všeobecný súd manžela (§84 OSP), proti

ktorému návrh smeruje. To sa týka jedine konaní, ktoré začali z dôvodov podľa §148 ods.

2 a §148a OZ. Predmetný judikát ďalej hovorí, že v konaní o vyporiadanie BSM je

príslušnosť upravená osobitným predpisom len pre prípad, kedy zaniklo rozvodom, keďže

ustanovenie §88 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku stanovuje, že namiesto

všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide

o vyporiadanie BSM po rozvode. 179

Avšak s rekodifikáciou civilného procesného práva

a účinnosťou nového civilného sporového poriadku (Z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok) sa táto situácia zjednoduší, nakoľko osobitné určenie príslušnosti súdu sa

odstraňuje a nahrádza všeobecným súdom odporcu podľa § 13 CSP, teda na konanie v

prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

Podľa dôvodovej správy bola výlučná miestna príslušnosť podľa §88 OSP písm. a)

vypustená, nakoľko v praxi nebola jeho aplikácia vždy procesne konformná pre subjekty

konania.

Dôvody sme si už bližšie priblížili v kapitole č. 2.2.6.Zrušenie a obnovenie BSM za

trvania manželstva, pričom toto konanie je striktne návrhové (teda začína len na návrh

jedného z manželov). Je vylúčené, aby sa manželia počas trvania manželstva dohodli na

zrušení a vyporiadaní BSM, preto ani v konaní začatom na návrh nie je možné, aby

k samotnému zrušeniu BSM došlo zmierom. Otázku, či sú dané podmienky na zrušenie

BSM súd nemôže riešiť ako predbežnú otázku, taktiež nie je možné spojiť konania

o zrušenie BSM a o vyporiadanie BSM (§149 ods. 3 OZ), pričom ak navrhovateľ takéto

178

Rozsudok NS ČR z 21.12.2009, sp. Zn.: 30 Cdo 3745/2009 179

Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn. Cpj 86/1971, R 42/1972

59

podanie podá, súd návrh zamietne. Súd bude postupovať tak, že návrh na vyporiadanie

BSM zamietne ako predčasný, pokiaľ ho navrhovateľ nevezme späť sám. Súd ďalej

rozhoduje len o zrušení BSM, pričom právne účinky rozhodnutia nastávajú až ku dňu

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd nemôže určiť, že k zrušeniu BSM dochádza pred

dátum určeným ako deň právoplatnosti rozhodnutia. Dôležité je poznamenať, že súd

rozhoduje podľa vlastnej úvahy, či zistené podmienky spĺňajú potrebnú intenzitu

požadovanú zákonom.180

Ďalším návrhovým konaním v súvislosti s majetkovým spoločenstvom je konanie

o obnovu BSM. Znova ide o striktne návrhové konanie, pričom aktívnu legitimáciu majú

obaja manželia. Súd podľa vlastnej úvahy posudzuje, či odpadli dôvody na jeho prvotné

zrušenie a následne právoplatnosťou rozhodnutia o obnove BSM vzniká nová masa BSM.

To znamená, že majetok, ktorý bol už vyporiadaný v predošlom konaní po zrušení BSM

nebude znova považovaný za spoločný majetok, ale od okamihu právoplatnosti

rozhodnutia o obnove spoločného majetku manželia na novo budujú spoločnú majetkovú

masu.

Vydanie čiastočného rozsudku vo veci vyporiadania BSM neprichádza do úvahy.181

Pokiaľ odporca so späťvzatím návrhu na vyporiadanie BSM nesúhlasil a súd aj napriek

tejto skutočnosti konanie zastavil, odporca by po uplynutí trojročnej lehoty uvedenej v §

149 ods. 4 OZ stratil možnosť domôcť sa vyporiadania BSM. Tým by sa však vylúčila

pôsobnosť hľadísk, ktorými sa súd pri vyporiadaní spravuje a ktoré sú uvedené v §150

OZ.182

Čo do problematiky náhrady trov konania o zrušenie BSM, Zhodnotenie

Najvyššieho súdu uvádza, že súdy správne vychádzajú z toho, že navrhovateľ má plný

úspech, ak bolo jeho návrhu na zrušenie BSM vyhovené a to aj v prípade, ak odporca

s týmto zrušením súhlasil. Krajský súd v Nitre v Uznesení z 25. Augusta 2006 uviedol, že

pre oslobodenie od súdnych poplatkov je relevantný z hľadiska posúdenia jej pomerov pre

prípadné oslobodenie. Príjem jej manžela je v zmysle §143 OZ predmetom ich BSM,

a preto rozhodujúcim spôsobom určuje aj jej majetkové pomery.

Podľa Zhodnotenia NS ČSSR z 3. Februára 1972 ustanovenia §146 a § 148 ods. 2

OZ nevylučujú, aby bolo vydané predbežné opatrenie v prípade, ak jeden z manželov podá

návrh na jeho vydanie z dôvodu, že sa cíti byť obmedzovaný vo svojich právach, ak ide

180

Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN: 978-80-89447-50-

3, str.: 358 181

Rozsudok NS SR, sp. Zn. 3 Cdo 201/1996, ZSP 26/1997 182

Rozsudok NS ČSR z 30. Januára 1989, sp. Zn. 3 Cz 2/89, R 11/1992

60

o veci v BSM. Do úvahy sa musí vziať to, či sa predbežným opatrením neučiní

neprimeraná ujma účastníkom konania, prípadne, či sama podstata veci nestráca svoju

ekonomickú hodnotu neužívaním. Pokiaľ súd rozhoduje o trovách konania o vyporiadanie

BSM, vychádza z § 142 OSP. Súd pritom zisťuje procesný úspech/neúspech účastníkov

konania, aký veľký podiel jednotliví účastníci dostanú, pričom nemožno vylúčiť ani taký

postup, pri ktorom súdy pri posudzovaní úspechu vychádzajú aj z okolností prípadu

týkajúcich sa rozsahu a hodnoty podielov prikázaných účastníkom konania (R 42/1972, str.

147)

Dôležité je poznamenať, že v nadväznosti na vyporiadavanie BSM, v dobe po

vyhlásení konkurzu, úpadca nestráca svoju spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa

hmotného práva a taktiež ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť

podľa procesného práva. Tieto práva sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité

oprávnenia a povinnosti prenesie na inú osobu, ktorou je správca konkurznej podstaty.

Výlučne správca konkurznej podstaty má právo po vyhlásení konkurzu účinne nakladať

s tým majetkom, ktorý patrí do konkurznej podstaty a viesť namiesto úpadcu aktívne alebo

pasívne spory, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do masy BSM alebo takých nárokov,

ktoré môžu túto masu zaťažiť. Tiež má oprávnenie vykonať vyporiadanie BSM

zaniknutého vyhlásením konkurzu namiesto úpadcu a ak došlo k zániku BSM pred

vyhlásením konkurzu, ktoré dosiaľ neskončilo, vstupuje správca do konania namiesto

úpadcu dňom vyhlásenia konkurzu, pričom ak nezačalo takéto konanie, je povinný bez

meškania takýto návrh podať namiesto úpadcu. V zásade však platí, že správca podstaty je

vo vzťahu k majetku, ktorý patrí do masy BSM, oprávnený robiť úkony, na ktoré by bol

inak oprávnený úpadca. Činnosť správcu má smerovať k naplneniu konečného cieľa

konkurzu, ktorým je speňaženie majetku patriaceho do masy BSM a pomerné uspokojenie

veriteľov.183

183

Uznesenie NS SR, sp. Zn. 1Cdo/52/2010 zo dňa 18.11.2010

61

Záver

Manželský zväzok je nie len obmedzením slobody jednotlivca, ale jeho účelom je

dať istotu celku, rodine. Rodinné a najmä manželské majetkové právo by malo skôr

obohacovať a reflektovať reálne spoločenské pomery a dívať sa na aktuálny svet bez

ružových okuliarov. Je treba brať v úvahu pohľad mladých ľudí na usporiadanie si svojich

vzťahov podľa svojich predstáv, lebo práve oni budú formovať ďalšiu spoločnosť. Tým

chceme povedať, že právo by sa malo ďalej formovať podľa mladšej generácie, keďže

v mnohých ohľadoch sa práve toto manželské majetkové právo bude aplikovať výlučne

alebo prevažne na ich novovznikajúce vzťahy.

Cieľom tejto práce bolo aspoň z časti načrtnúť a analyzovať aktuálny stav

v základnom inštitúte majetkového usporiadania manželov spolu s následkami, ktoré so

sebou prináša rozvrat manželstva, alebo jeho zánik. Avšak ako povedal A. Carrel:

„Manželstvo je nie len stav blaženosti, ale niekedy aj súdny proces.“ A práve v súdnych

procesoch sa formoval prevažný výklad ustanovení o spoločnom majetku manželov.

Poznatky a zistenia, na ktoré sme pri riešení problematiky spoločného majetku

manželov prišli, by sme zhodnotili tak, že ako už bolo na viacerých miestach v práci

vyčítané, aktuálny stav právnej úpravy je absolútne nevyhovujúci a neodráža potreby

spoločnosti. Ingerencia štátu v súkromných vzťahoch dominuje, zatiaľ čo autonómia vôle

a zmluvná sloboda je potláčaná a tento stav volá po zmene. Medzi najdôležitejšie

problémy, ktoré by zákonodarca mal výslovne riešiť v rekodifikačnej snahe, je najmä

sporné postavenie pohľadávok, dlhov a záväzkov manželov, ktoré nemajú charakter vecí,

ďalej zavedenie vyššej úrovne zmluvnej voľnosti prostredníctvom širšieho okruhu

zmluvne upraviteľných vzťahov a taktiež odporúčame dbať o prevenciu pred škodami z

„nevedomosti práva“ a to zavedením povinnej poučovacej povinnosti notára (pri forme

notárskej zápisnice) alebo autorizácie zmluvy advokátom. Veríme, že rekodifikácia

občianskeho hmotného práva prebehne už v dohľadnom čase a odstráni tieto nejasnosti.

62

Bibliografia

Použitá literatúra

1. Eliáš, K. a kol., Nový občanský zákonník s aktualizovanou důvodovou zprávou,

Ostrava: Sagit, a.s., 2012, ISBN: 978-80-7208-922-2

2. Fekete, I., Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, ISBN:

978-80-89447-50-3

3. Fekete, I., Feketeová, M., Občiansky zákonník, prehľadný komentár, vydavateľstvo

Epos, Ružomberok, 2012, ISBN: 978 – 80-8057-972-2

4. Jehlička, O., Švestka, J., Škárová, M. a kol., Občanský zákoník, Komentář. 9. Vydanie,

Praha,: C.H.Beck, 2004

5. Lazar, J. a kol., Návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva, 2008,

Bratislava, Vydavateľ: Ministerstvo Spravodlivosti SR, ISBN: 978-80-89363-14-8

6. Lazar, J. a kol., Občianske právo hmotné, 1. Zväzok, 1. Vydanie, IURIS LIBRI, spol.

s.r.o., Bratislava, ISBN: 978 – 80 – 89635-08-5

7. Olej, Kerecman, Kalata a kol., Zákon o advokácii, Komentár, 2013, C.H. Beck, ISBN:

9788089603114

8. Vojčík P., a kol., Občianske právo hmotné, Plzeň: Aleš Čeněk, 2012. ISBN 978 – 80 –

7380 – 402 – 2

9.Vojčík, P. a kol., Občiansky zákonník, Stručný komentár, tretie, doplnené

a prepracované vydanie, IURA EDITION, spol. s.r.o., Bratislava, 2010, ISBN – 978 -80-

8078-368-6

10. Pavelková B., Zákon o rodine. Komentár. 2. Vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013

11. Svoboda, J. a kol., Občiansky zákonník, Komentár, 5. Vydanie, Eurounion spol., s.r.o.,

2005, ISBN: 80-88984-64-5

12. Šínová R., Šmíd, O. a kol., Manželství, Praha: Leges s.r.o., 2014, ISBN: 978-80-7502-

046-8

Použité odborné články:

1. Hlušák, M., Manželia a dlhy. Kritika nálezu Ústavného súdu SR, Bulletin slovenskej

advokácie, ročník XXI, 6/2015, vydavateľ: Slovenská advokátska komora

2. Králičková, Z., Smlouvy mezi snoubenci, manžely a rozvedenými manžely. In: Právo a

rodina. 2004

63

3. Králik, M.: Judikatura NS: Parita a disparita podílu při vypořádání SJM(BSM), Soudní

rozhledy, 2012, roč. 18, č. 11-12/2012

5. Fabianová, Z., Odklon od zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Bulletin slovenskej advokácie, Ročník XX, vydáva Slovenská

advokátska komora, 9/2014

Použité webové stránky

1. http://citaty.nakazdyden.eu/kategoria/o-manzelstve (dostupné dňa 30.12.2015)

2.http://www.coupleseurope.eu/sk/austria/topics/3-Ako-m%C3%B4%C5%BEu-

man%C5%BEelia-upravi%C5%A5-svoje-majetkov%C3%A9-pomery/ (dostupné dňa

30.11.2015)

3. http://www.graban.sk/sites/default/files/pr%C3%ADlohy/vybrane_problemy_bsm.pdf

(dostupné dňa 29.12.2015)

4.http://www.hurtaj.sk/dlhy-a-zrusenie-bezpodieloveho-spoluvlastnictva-za-trvania-

manzelstva.html (dostupné dňa 12.01.2015)

5. http://www.international-divorce.com/child-abduction-switzerland.html (dostupné dňa

30.11.2015)

6.http://www.najpravo.sk/clanky/paragrafove-znenie-prvej-pracovnej-verzie-navrhu-

noveho-obcianskeho-zakonnika.html (dostupné dňa 08.11.2015)

7.http://www.najpravo.sk/clanky/nemo-plus-iuris-c-a-bona-fides.html (dostupné dňa

24.11.2015)

8.http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/r/rozvod-manzelstva.html

(dostupné dňa 29.12.2015)

9.http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/vecne-prava/bezpodielove-

spoluvlastnictvo-manzelov/manzelia-ako-ucastnici-zmluvy-o-nadobudnuti-veci.html

(dostupné dňa 04.12.2015)

10.http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/vecne-prava/bezpodielove-

spoluvlastnictvo-manzelov/vyporiadanie-prostriedkov-ziskanych-zmluvou-o-stavebnom-

uvere.html (dostupné dňa 04.12.2015)

11.http://www.najpravo.sk/slovnik/b/bezpodielove-spoluvlastnictvo-manzelov.html

(dostupné dňa 22.12.2015)

12.http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/b/bezpodielove-

spoluvlastnictvo-manzelov-a-podnikanie.html (dostupné dňa 18.12.2015)

64

13.http://www.najpravo.sk/rady-a-vzory/rady-pre-kazdeho/z/zrusenie-bsm-za-trvania-

manzelstva.html (dostupné dňa 24.12.2015)

14. http://www.pravnarevue.sk/k-otazkam-darovania-za-trvania-bsm/ (dostupné dňa

22.12.2015)

15.http://www.ulpianus.sk/judikatura-s-komentarom/manzelia-a-dlhy/ (dostupné dňa

23.12.2015)

16.http://www.ulpianus.sk/blog/dohoda-o-ciastocnom-vyporiadani-bsm (dostupné dňa

29.12.2015)

17.http://vyporiadanie.sk/zuzenie-rozsirenie-bsm (dostupné dňa 08.12.2015)

18.http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:KoqdMz8Cnl4J:www.nrsr.sk/

web/Dynamic/Download.aspx%3FDocID%3D361260+&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk

(dostupné dňa 13.01.2016)

Použité právne predpisy

1. Z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok

2. Z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

3. Z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

4. Z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

5. Z. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

6. Z. č. 460/1992 Zb. Ústava SR

7. Z. č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých

zákonov

8. Z. č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine

Použitá judikatúra - Judikatúra slovenských súdov

Okresné súdy:

1. Rozsudok OS Lučenec zo dňa 20.03.2013, sp. Zn.: 10C/203/2010

Krajské súdy:

1. Rozsudok KS v Banskej Bystrici z 8. Júna 2006, sp. Zn.: 12Co/10

2. Rozsudok KS PO z 26.02.2014, sp. Zn. 3Co/239/2013

3. Uznesenie KS v Banskej Bystrici, sp. Zn. 13 Co/181/2006

4. Uznesenie KS Nitra zo 6. Decembra 2006, sp. Zn. 25Co/50/2006

Najvyšší súd:

65

1. Rozsudok NS SR z 29. Júna 2011, sp. Zn. 4Cdo/234/2010

2. Rozsudok NS SR z 13.05.2010, sp. Zn. 3 Sžf 109/2009

3. Rozsudok NS SR z 27. Júna 1994, sp. Zn. 2 Cdo 42/94, R 24/1995

4. Rozsudok NS SR z 27. Októbra 1993, sp. Zn. 3 Cdo 113/93, R 71/1994

5. Rozsudok NS SR 3 Cdo 42/2011 zo dňa 27.02.2012;

6. Rozsudok NS SR, 5 Cdo 255/2007 zo dňa 20.03.2008

7. Rozsudok NS SR, sp. Zn. 1 Cdo 98/2004

8. Rozsudok NS SR, sp. Zn. 2 Cdo 83/98 z 1.3.1999, ZSP 12/1999

9. Uznesenie NS SR zo dňa 13. 10. 2010, sp. zn. 5 Cdo 276/2009

10. Rozsudok NS SR, sp. Zn. 3 Cdo 201/96, ZSP 26/1997

11. Rozsudok NS SR sp. Zn. 4 Cdo 111/2009 zo dňa 14.05.2009

12. Rozsudok NS SR, sp. Zn. 4 Cdo 147/2011 z 27. Augusta 2013

13. Rozhodnutie NS SR z 31.03.2006, sp. Zn. 2 Cdo 168/2005

14. Rozhodnutie NS SR z 27.04.1977, sp. Zn.: 1Cz 42/1977, R 6/1979

15. Rozhodnutie NS SR, sp. Zn. 3 Cdo 201/1996

16. Rozhodnutie NS SR, sp. Zn. 4 Cdo 113/2000

17. Uznesenie NS SR zo dňa 24.03.2014, sp. Zn. 1MCdo/12/2011

18.Uznesenie NS SR sp. Zn. 3 Cdo 8/2010 zo dňa 22.11.2010

19. Uznesenie NS SR z 30.03.2011, sp. Zn. 3 Cdo 88/2010

20. Uznesenie NS SR, sp. Zn. 1Cdo/52/2010 zo dňa 18.11.2010

21. Uznesenie NS SR, sp. Zn. 6 Cdo 202/2010 zo dňa 16.12.2010

22. Rozsudok NS SR, sp. Zn. 3 Cdo 201/96, ZSP 26/1997

Ústavný súd:

1.Rozhodnutie ÚS SR IV. ÚS 312/07

2. Nález ÚS SR sp. Zn. I. ÚS 26/2010 z 8. Decembra 2010

Judikatúra českých súdov:

1. Rozsudok NS ČR z 9. Apríla 2000, sp. Zn. 22Cdo 1658/98,

2. Rozsudok NS ČR zo 17. Októbra 2001, sp. Zn. 22 Cdo 1659/2000

3. Rozsudok NS ČR z 2. Decembra 2003, sp. Zn. 22 Cdo 980/2003

4. Rozsudok NS ČR, zo dňa 26. marca 2001, sp. zn. 33 Cdo 1079/1999

5. Rozsudok NS ČR z 30.05.2005, sp. Zn. 22 Cdo 1781/2004; z 17.01.2001

6. Rozsudok NS ČR z 22.08.2011, sp. Zn. 22 Cdo 3110/2010

7. Rozsudok NS ČR z 25.02.2014. sp. Zn. 22 Cdo 2674/2012

66

8. Rozsudok NS ČR z 31. 07.2000, sp. Zn. 22 Cdo 726/1999

9. Rozsudok NS ČR z 21.12.2009, sp. Zn.: 30 Cdo 3745/2009

10. Rozsudok NS ČR z 24.07.2006, sp. Zn. 22 Cdo 1247/2005

11.Rozsudok NS ČR zo 16.04.2009, sp. Zn. 22 Cdo 2735/2007

12. Rozsudok NS ČR z 23.05.2003, sp. Zn. 22 Cdo 1283/2003

13. Rozsudok NS ČR z 26.02.2013, sp. Zn. 22 Cdo 1342/2011

14. Rozsudok NS ČR z 13.07.2011, sp. Zn. 22 Cdo 940/2011

15. Rozsudok NS ČR, sp. Zn. 3 Cz 33/1992

16. Rozsudok NS ČR z 13.03.2007, sp. Zn. 22 Cdo 2921/2005

17. Rozsudok NS ČR z 28.11.2012, sp. Zn. 22 Cdo 1096/2011

18. Rozsudok NS ČR z 12. Februára 2004, sp. Zn. 22 Cdo 2345/2003

19. Rozsudok NS ČR z 3.10.2006, sp. Zn. 22 Cdo 14/2006

20. Rozsudok NS ČR z 2. Apríla 2002, sp. Zn. 22 Cdo 1717/2000

21. Rozsudok NS ČR 30 Cdo 2051/2001 z 27. Februára 2002

22. Rozsudok NS ČR z 21. Júna 2001, sp. Zn. 22 Cdo 1509/1999

23. Rozsudok NS ČR z 27. Septembra 2004, sp. Zn.: 22 Cdo 684/2004

24. Rozsudok NS ČR z 27.11.1998, sp. Zn. 22 Cdo 1622/1998

25. Rozhodnutie NS ČR zo dňa 14.12.2011, sp. Zn. 22 Cdo 3272/2010

26. Rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.04.2013, sp. Zn. 22 Cdo 3131/2011

27. Rozhodnutie NS ČR z 26.1.2012, sp. Zn. 22 Cdo 656/2010

28. Rozhodnutie NS ČR z 24.02.2000, sp. Zn. 22 Cdo 2574/1998

29. Rozhodnutie NS ČR z 29.01. 1998, sp. Zn. 3 Cdo 321/1996

30. Rozhodnutie NS ČR, sp. Zn. 22 Cdo 2545/2003

31. Rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.01.2001, sp. Zn. 22 Cdo 2433/1999

32.Rozhodnutie NS ČR, sp. Zn. 3 Cdo 111/1992,

33. Rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1326/2012 zo dňa 16.09.2013

34. Rozhodnutie NS ČR z 28.11.2012, sp. Zn. 22 Cdo 1096/2011

35. Rozhodnutie NS ČR z 27.06.2012, sp. Zn. 22 Cdo 137/2012

36. Uznesenie NS ČR z 20. Marca 2008, sp. Zn.: 21 Cdo 3078/2006

37. Uznesenie NS ČR z 31. Januára 2007, sp. Zn. 22 Cdo 1350/2005

38. Uznesenie NS ČR z 24.11.2010, sp. Zn. 21 Cdo 5015/2008

39. ÚS ČR z 12.06.1996, sp. Zn. II ÚS 219/1995

40. Rozsudok Mestského súdu v Prahe z 31. Januára 1997, sp. Zn.: 24Co 15/1997

67

Iné rozhodnutia:

1. Rozsudok NS ČSR z 30. Januára 1989, sp. Zn. 3 Cz 2/89, R 11/1992

2. Rozhodnutie NS ČSR sp. Zn. 9 Tz/64/1968, R 32/1969.

3. Rozhodnutie NS ČSR z 15. Júna 1973, sp. Zn. 4 Cz 29/1973, R 39/1974

4. Rozhodnutie NS ČSSR, sp. Zn. 4 Cz 10/1966, R 46/1966

5. Rozhodnutie NS SSR zo 6. Októbra 1971, sp. Zn. 1 Cz 93/1971, R 21/1972

6. Rozhodnutie NS SSR, sp. Zn. 5 Cz 51/1973, R 74/1973

7. Rozhodnutie NS SSR z 25. Februára 1982 sp. Zn. 1 Cz 207/81, R30/1984

8. Stanovisko NS ČSR z 12. Novembra 1965, sp. Zn. Prz 51/1965, R 70/1965

9. Stanovisko NS ČSR z 29. Januára 1985, sp. Zn. Cpj 337/83, R 36/1985

10.Zhodnotenie NS ČSSR z 3. Februára 1972, sp. Zn. Cpj 86/1971, R 42/1972