D O VIDENIA V MOSK VE ? Za socialistickú školu

1МШ1ТА ČASOPIS REKTORÁTU UNIVERZITY KOMENSKÉHO A Z V ROH

Ročník II. — Číslo 4. Bratislava 15. januára 1957 Cena 50 hal.

Interview na prelome dvoch rokov Keď sa na Silvestra lúčil s Univer­

zitou starý, ale bodrý dedko — rok 1956, a keď na jeho miesto nastupoval pekne urastený mladík — rok 1957, požiadal ich náš redaktor o krátke

Prípravný výbor VI. svetového Festivalu mládeže a Studentstva vydáva mesačník „Festival". Jeho korespondent požiadal obľúbenú taliansku herelku SUvanu Pampaniniovií, ktorú sme videli vo filme „Zeních pre Annu Zaccheovú", aby povedala svoj názor na blížiaci sa Festival.

.Svetové festivaly mládeže a Studentstva", povedala Pampaniniová, hrajú veľkú úlohu v životoch mladých mužov a žien. Na takýchto stretnutiach mládež prichádza do úzkeho styku, ktorého výsledkom je priateľstvo.

Myslím, že charakteristickou črtou všetkých mladých chlapcov a dečat by mala byt prostota a šikovnost, a tieto vlastnosti by sa plne mali prejavil na podobných priateľských stretnutiach.

Bola by so-ti veľmi rada, keby som sa zúčastnila na „Filmovom fes­tivale mládeže, ktorý je v programe moskovského Festivalu. Hovo­rím to napriek tomu, že na budúci rok budem pracovat na troch filmoch. Dva z nich sú: „Zákon cesty" a „Nadcť.

Na moskovskom festivale sa uskutoční:

— stretnutie mládeže európskych, ázijských, afrických a juhoamerických štátov;

— stretnutie mládeže podľa záujmov: vedúcich skupín ľudovej umeleckej tvorivosti, spevokolov, dirigentov; báb­károv, fotografistov, filatelistov, mo­delárov. esperantistov a podobne;

— stretnutie mládeže podľa nábožen­ských vyznaní: katolíkov, protestantov, pravoelávných, musulmanov, budhis-

— stretnutie mladých členov parla­mentov rôznych štátov;

— táborák solidarity s mládežou ko­loniálnych štátov;

— veľký sviatok dedinskej mládeže;

— sviatok dievčat;

— večer vedeckej fantázie pod náz­vom „Pohľad do budúcnosti" (o mier. využití atómovej energie, o medzipla­netárnych letoch a podobne);

— stretnutie účastníkov festivalu so známymi spisovateľmi a umelcami;

— karneval mládeže v Ústrednom parku kultúry a oddychu;

— Medzinárodný sviatok piesne, ľu­dových tancov a dramatického umenia;

— predstavenie moskovského baletu;

— vystúpenie artistov г rôznych štátov;

— medzinárodné súbehy v dvadsia­tich dvoch odvetviach umenia;

— filmový festival mládeže;

— športové súťaže v Jedenástich od­vetviach u mužov a v šiestich u žien.

interview. A podľa dobrého zvyku prednosť sine dali tomu staršiemu.

INTERVIEW S ROKOM 1956 Otázka: 1. Ako sa vám odchádza

z Univerzity? Odpoved: Čo vám na to povedať ?

Ťažko preto, lebo lúčenie starých zná­mych býva vždy tak trošku bolestné a ľahko zase preto, lebo viem, že m ô j ná­stupca pôjde tou cestou, ktorou som šiel ja .

Otázka: 2. Koľko ste počas svojho po­bytu na Univerzite privítali nových po­slucháčov ?

Odpoveď: Na bratislavských fakul­tách sedemsto päťdesiat. Z toho n a j ­väčší počet pripadá na Lekársku fakul­t u : dvesto osemdesiat. Najmenej zasa na Geologicko-geografickú: štyridsať jedna.

Otázka: J. Koľko poslucháčov absol­vovalo štúdium v minulom roku?

Odpoveď: Päťsto šesťdesiat jederv V tomto počte sú i dtaľkári.

Otázka: 4. Akú sumu vyplatil štát poslucháčom bratislavskej Univerz:ty?

Odpoveď: Niečo výše deväť miliónov. Otázka: 5. A čo apetit poslucháčov' Odpoveď: Ten bol skutočne viac ako

dobrý. Veď každý mesiac priemerne zjedli šesťdesiatosem tisíc obedov a šesťdesiatpäť tisíc večier. Na toto množstvo Univerzita připlatila sumu vyše troch miliónov.

Otázka: 6. Počul som, že boli ťažkosti s ubytovaním poslucháčov. Ako ste vy­riešili tento problém?

Odpoveď: Tieto ťažkosti skutočne boli, lebo kapacita našich internátov nám umožňuje ubytovať iba tisíc šesť­desiat poslucháčov, kdežto museli sme ich ubytovať dvetisíc osemdesiat. Uro­

bili sme to na úkor kvality ubytovania a tak v niektorých izbách j e väčší počet poslucháčov ako má byť. Okrem toho sme na začiatku tohto školského roku ubytovali poslucháčov v Turistickej nocľahárni na hrade.

Otázka: 7. Proti čomu sa najviac pre­hrešovali poslucháči v uplynulom roku?

Odpoved: Poslucháči si dosiaľ dosta­točne neuvedomili, že od 1. septembra 1954 vyhláškou ÜRO vo veciach národ­ného poistenia a dôchodkového zabez­pečenia s ú postavení na roveň zamest­nancov. Z toho im vyplývajú mnohé výhody, a le a j povinnosti. A práve tie­to povinnosti s a nedostatočne dodržia­vali. Týka sa to predovšetkým takých prípadov, keď poslucháč j e chorý. Vte­dy musí to oznámiť kladenským tlači­vom svojmu dekanátu Podobne musí urobiť i po skončení choroby. Stávalo sa nám, že poslucháč už dávno nebol chorý, neoznámil to, preto sme ho viedli ako chorého. Z toho vyplýva che«, na deka­náte a a j študent nedostane načas šti­pendium.

Otázka: 8. Čo nevyutu aU poslucháči ? Odpoved: Dávky v nemoci národného

poistenia poukážkou od lekára načas. Otázka: 9. A nakoniec čo odkážete

poslucháčom ? Odpoveď: Odchádzajúc prosím ich.

aby nezabúdali na to. čo sme pre nich urobili v prešlom roku a do nasledujú­ceho roiku im prajem veľa úspechov ako v štúdiu, tak i súkromnom živote.

INTERVIEW S ROKOM 1957 Otázka: 1. Predovšetkým by nás zau­

jímalo, koľko poslucháčov príde do pr­vých ročníkov v nasledujúcom škol­skom roku?

Odpoveď: Počíta sa s tisíc desať poslu­cháčmi. Toto číslo však nie j e úplne směrodatné. Jedno j e však isté, že bu­de ďaleko väčšie ako v minulom škol­skom roku. Najväčšie zväčšenie bude

n® Filozofickej fakulte, kde máme pri­jať tristo dvadsať päť poslucháčov. Naj­početnejší tu bude odbor slovenčina a kombinácia, kde sa počíta so s to trid­siatimi poslucháčmi.

Otázka: 2. Predchádzajúci rok mat ťažkosti s ubytovaním poslucháčov Môžete už teraz, na začiatku roku, po­vedať o niektorých opatreniach na ich odstránenie ?

Odpoveď: Ubytovanie poslucháčov sa značne zlepší vybudovaním traktu pri internáte SNP v Horskom parku.

Otázka: 3. Máte nejakú prosbu k po­slucháčom ?

Odpoveď: Predbežne iba toľko, aby to, čo špatné alebo nedostatočne robili v minulom roku, v tomto roku odstrá­nil' alebo zlepšili. Už teraz sa teším na spoluprácu!

Študentské—

Fotoreportáž z Mexika prinášame na 2. strane Na obrázku vidíte mlá­dencov z Posa Rica-Ich biele sarape a širo­ké sombrerá sú ne­odpustiteľ nou súčas­ťou národného obleku.

Želáme vám v novom roku Sítaŕ-i " ' < ' .. .

щ:шт:

ZVEST I Tlačový a Informačný výbor Medzi­

národného sväzu študentov vydáva kaž­doročne zoznam študentských časopisov a novín. Podľa jeho údajov v minulom roku vychádzalo v 61 krajinách 565 študentských periodík. Tieto čísla, a j keď neúplné, hovoria o veľkom rozvoji š tudentskej tlače na celom svete.

Väčšina študentských časopisov v y ­chádza pri jednotlivých univerzitách a univerzitných kolégiách. Napríklad vo Veľkej Británii vychádza 37 študent­ských časopisov, zväčša mesačníkov.

Zoznam študantských časopisov s a má stať prostredníkom nadviazania vzájomných stykov medzi študentmi. A j študentské tlač môže v o veľkej

miere prispieť k vzájomnému zblíže­niu mladých ľudí všetkých kraj ín.

Dobrú lyžovačku Úspešné skúšky Mnoho radosti zo športu

Očasť na festivale v Moskve

V budúcom čísle Naše] univerzity pri­nesieme fotoreportáž z pediatrického

oddelenia Lekárskej fďkulty UK.

Príprava skúšok v zimnom období

Nachádzame s a v období priebehu skúšok, kedy učitelia a j študenti si overujú výsledky svojho polročného snaženia a síce učiteľ čo najviac dať a študent čo najviac získať.

Od úrovne tohoto spoločného snaže­nia učiteľa a študenta predovšetkým závisia výsledky skúšok. Výsledky skú­šok v nemalej miere závisia a j od plánu a organizácie pedagogického pro­cesu, ako a j organizačnej prípravy s k ú ­šok.

Plán pedagogickej práce na Univer­zite Komenského v školskom roku 1956/57 j e odrazom dokumentu strany a vlády o ďalšom zvyšovaní úrovne v y ­sokých škôl v ČSR, teda i na n a š e j univerzite. Súčasne j e záväzným vo-dítkom pre prácu všetkých fakúlt, n a j ­mä pokiaľ ide o náplň a formu pedago­gického procesu.

Hodnotenie prípravy skúšok v xim-nom semestri školského roku 1956/57 j e príležitosťou na konkrétných javoch si overiť ako jednotlivé fakulty zlep­šenie pedagogickej práce v zmysle Do­kumentu strany a vlády o vysokých kolách uvádzajú do praxe a ako v pra­

xi uplatňujú všeobecné smernice na špecifické pomery t e j - k t o r e j fakulty.

Rozbor prípravy skúšok ukazuje, že mnohé zo starých, doteraz užívaných foriem s a osvedčili, s ú dobré. No na­priek tomu možnosť voľby slobodnej­ších foriem v procese pedagogickej práce, v príprave skúšok, ako i v s k ú š ­kach samotných prinesú na niekto­rých fakultách zlepšenie pedagogicko-výchovnej práce, čo sa odzrkadlí pri skúškach v zimnom semestri.

Ako vyzerá situácia v príprave s k ú ­šok na jednotlivých fakultách?

Na Lekárskej fakulte pristúpili už k novej forme skúšok, t. j . poslucháči I.—V. ročníka môžu si voliť termíny skúšky po dohode s o skúšajúcimi uči­teľmi a ČSM. Takto dohodnuté termí­ny skúšok boli vypísané mesiac pred započatím skúšok. Poslucháči VI. roč­níka zúčastňujú sa na skúškach v krúž­koch.

Na Farmaceutickel fakulte ostali pri doterajšom spôsobe voľných termínov. Na organizačnom zabezpečení hladkého priebehu skúšok spolupracovala a j f a ­kultná organizácia ČSM.

Na Geologicko-geografickej fakulte zaviedli tri pohyblivé termíny skúšok,

Prírodovedecká a Filozofická fakulta zaviedla voľné termíny skúšok, na kto­ré sa poslucháči budú prihlasovať podľa vlastného želania, avšak na Filozofickej fakulte na spoločnom základe ostali skúšky podľa starého spôsobu.

Právnická fakulta po dohode s po­slucháčmi a fakultnou organizáciou ČSM ponechala s tarý spôsob skúšok s tým, že termíny s ú pevne stanovené. No napriek tomu umožnili jednotliv­com voliť si termín podľa vlastného že­lania.

Pokiaľ ide o prvé ročníky, už v prie­behu zápočtov zimného semestra 1956/57 sa ukázalo, že hodnotenie to­horočných prijímacích skúšok do I. roč­níkov bolo správne. Je potešiteľným úkazom, že jedenásťročné stredné ško­ly pripravili žiakov pre štúdium na v y ­soké školy lepšie ako v minulých ro­koch, a to na jmä v odbore prírodných vied. Venovali zvýšenú pozornosť v ý ­beru študentov k štúdiu na vysoke j škole a pripravili pre toto štúdium vSč-

(Dokončenie na 2 str.)

SVK si upevňujú pozíciu

Doterajšie skúsenosti ukazujú, že správne vedené a využívané š tu­dentské vedecké krúžky sa radia k účinným pomocníkom katedier v príprave poslucháčov k vedeckej práci. Ich prostredníctvom môžu študenti najlepšie vnikať do problé­mov tvorivej vedecko-výskumnej práce a hlavne — poslucháči si tu tvorivo osvoju jú metódu sústavnej a samostatnej vedeckej práce. ŠVK majú prehlbovať a doplňovať odbor­né vedomosti študentov a učiť ich riešiť vedecké problémy.

I na Filozofickej fakulte sa ŠVK postupne s táva jú neoddeliteľnou zložkou výchovy tvorivo mysliacich samostatných rudí. Skúsenosti z nie­ktorých krúžkov na n a š e j škole to potvrdzujú.

V uplynulých dvoch-troch rokoch boli na naše j fakulte krúžky, ktoré pracovali skutočne dobre. Vykonali mnoho záslužnej a cennej práce. Takým bol napríklad ŠVK ruštiná­rov pod vedením dr. Ľubomíra Ďu-roviča. O správnosti vedenia tohto krúžku vraví dostatočne presved­čivo a j to, že niektoré práce jeho členov boli publikované v odbornej tlači. Študentská vedecká konferen­cia, ktorá sa konala v apríli minu­lého roku na n a š e j fakulte, predsta­vila najlepšie výsledky dovtedajše j práce v krúžkoch, prípadne kde ešte neboli, v seminároch. Dostatočne demonštrovala i záujem poslucháčov 0 prácu v ŠVK. Po 1. š tudentskej vedeckej konferencii bola založená 1 Študentská vedecká spoločnosť.

V práci sa však často naráža na rôzne ťažkosti a nejasnosti. Značnou prekážkou v budovaní ŠVK j e po­kles Iniciatívy mnohých študentov, v dôsledku úprav v štúdiu. Čaká sa na agitáciu upozorňovanie.

Je pravdou, že a j ŠVK možno za­kladať a organizovať rôzne. Mecha­nicky, nariadením a tešiť s a z čísla, alebo presvedčovaním, na základe vlastnej iniciatívy, z potreby v y ­užitia možnosti a uplatnenia hlb­ších záujmov. Prvý spôsob sa protiví zásadám a náplni ŠVK, druhý j e správný a na takomto princípe sa snažíme krúžky budovať. Je predo­všetkým vecou vedenia katedier, ktorých členovia poznajú svojich poslucháčav, či a aký budú mať v e ­decký krúžok. Vznik ŠVK má byť prejavom vážných a trvalých z á u j ­mov jeho členov o prehĺbené š tú­dium, o samostatnú tvorivú prácu vo svojom štúdijnom odbore. Pri zakladaní ŠVK treba sa riadiť za-sadou výberu študentov podľa v ý ­sledkov práce. Členstvo v SVK má byť vecou cti, nie nanútenou f o r ­málnou záležitosťou.

Jedným z ďalších brzdiacich či­niteľov pri zakladaní ŠVK na naše j fakulte bola nedostatočná informo­vanosť o štruktúre a organizácii krúžkov. Člen ŠVK nevedel aké sú jeho práva a povinnosti. Okrem iné­ho za účelom odstránenia t e j t o ne­informovanosti, bolo v decembri minulého roku zvolané plénum Štu­dentskej vedeckej spoločnosti. Tu sa prijalo dôležité uznesenie o prog­rame krúžkov, ktoré dáva členom určitú perspektívu práce.

Hoci povinnosť venovať sa zakla­daniu nových krúžkov na tých k a ­tedrách, kde eš te nie sú, zostáva prvoradou, nemôžeme, prirodzene, odsúvať do pozadia dôkladnú s t a ­rostlivosť o existujúce krúžky. Or­ganizačne pevných krúžkov máme zatiaľ málo. Azda najlepšiu situáciu ma jú psychológovia, ktorých vedie prof. dr. A. Jurovský. Dobre pracu­j e i krúžok rumunčinárov. No, cel­kove v zakladaní i v práci krúžkov

I

treba pridať. A tu si treba uvedomiť, že popri starostlivosti zo strany f a ­kulty, Ich úroveň závisí predovšet­kým na členoch.

V apríli tohto roku bude sa ko­nať II. študentská vedecká konfe­rencia naše j fakulty. Prácu v krúžkoch už teraz sa snažíme za­meriavať tak, aby sa stala prehliad­kou skutočne kvalitných prác š tu­dentov. Lebo len dobre vykonanou pracou dosiahneme úspechy v orga­nizovaní SVK i do šírky, len tak do­siahneme plného udomácnenia Ich myšlienky 1 v podmienkach naše j fakulty.

Ján M i c h á l e k , predseda Študentskej vedeckej rady na FFUK

K p r o b l é m o m C S M Keď sme pripíjali novorodenému roku 1956, málokto z nás tušil, aké

prekvapenia nám prinesie a čo bude pre nás znamenať. Prešlo jeho 365 dru a veci, ktoré sa nám predtým zdali jednoduché a samozrejmé, prestali byt jednoduchými a samozrejmými. Pravdy, ktoré sme v pekných formuláciách uznávali, prešli do života. Potvrdila sa správnosť a životnosť učenia marxlz-mu-lenlnizmu. I'o rokoch stagnácie teoretického myslenia, overovaného pra­xou, prišla renesancia — XX. s jazd sovietskych komunistov. Nevedeli sme hned pochopiť jeho zmysel. Ale nechajme historikov, nech po desaťročiach docenia celý jeho význam.

My urobme bilanciu; aké výsledky priniesol rok 1956 a XX. s j a z d nám, sväzákom a sväzáckym organizáciám na vysokých školách. Je to rátanie nie veľmi radostné, ale prepotrebné, lebo len ten môže ísť dopredu, kto sa vie pozrieť pravde do očí, a j keď j e neprí­jemná a k to sa vie smelo vyporiadať s vlastnými nedostatkami.

Boli by sme metafyzici, keby sme odtŕhali situáciu v o vysokoškolských organizáciách od celkového stavu ČSM.

A j ČSM do s v o j e j práce zavádzal by­rokraticky systém práce, ktorého dô­sledkom bola značná izolácia vedenia organizácie od členov, zbytočná okáza­lost a snaha po neprirodzenej dôstoj­nosti (za každú cenu). Spomeňme si len na nespočetné konferencie v pekne vy­zdobených sálach, na ktorých nám predložili vytlačený program — to bola len škrupina, pod ktorou s a ukrývala pasivita väčšiny delegátov. Na konci konferencie sa jednohlasne schváli a dopredu rozcyklostylovaná kandidátka, doplnená stereotypnými charakteristi­kami . . . Konferencie teda neboli n a j ­vyšším orgánom kolektívneho rozhodo­vania ( a j keď na nich občas odzneli podnetné diskusné príspevky).

Takáto práca organizácie, prirodzene, mladých ľudí nezaujímala, ale na­opak, — odpudzovala. Platený aparát potreboval vykazovať činnosť, tak písal hlásenia a obežníky. Práca v o sväzo-vých orgánoch sa stala pre mnohých len pohodlným zamestnaním.

Väčšina mládeže mala členské pre­ukazy z viac alebo menej vyplatenými príspevkami, ale v ČSM j u držala len prirodzená povinnosť voči sebe, u mno­hých voči svojmu kádrovému posudku.

Medzivrstva volených funkcionárov prijímala funkcie ako nutné zlo. Ute­šovali sa tým, že za rok niečo vydržia a potom . . . príde rad na druhých. Pod­ľa s v o j e j energie zdržiavala tlak zhora (oběžníkové a málokedy osobné in-štruktáže). snažila s a presviedčať ľudí zväčša o samozrejmých veciach.

Takto ČSM z roka na rok, z mesiaca na mesiac strácal dôveru členov. V y ­tvárala s a priepasť medzi členmi a funkcionármi. Sväz mládeže ochorel na chronickú chorobu — odtrhnutosť od

skutočného života väčšiny mladých ľu­dí.

Príčinou choroby bol systém práce, ktorý nebral do ohľadu záujmy členov a tým ich odsunoval do pasivity.

Logicky a zákonite prišiel XX. s jazd, ktorý vytvoril predpoklady pre odstrá­nenie starých chýb. Komunistické s t ra­ny na celom svete vyvodzovali z neho závery pre vlastnú činnosť, lebo prvý krát od čias Lenina strana mobilizo­vala všetkých členov, a j bezpartajných, Povedala každému človekovi: j e treba a j tvoja práca, a j t v o j rozum. A milió­ny ľudí pochopili. Ale napríklad v Ma­ďarsku vedenie strany nedokázalo dosť pružne činmi reagovať na XX. s jazd a „iniciatívy" s a u ja l triedny nepria­teľ. Dôsledok — národná katastrofa.

Naša komunistická strana už na mar­covom zasadnutí Ústredného výboru, pohotové vyvodila závery pre vlastnú prácu.

V rezolúcii, p r i j a t e j ÜV KSČ sa mi­mi iného hovorí: nemôže ísť len o kritiku dielčích nedostatkov, o krát­kodobú kampaň, ale o zásadný obrat v straníckej práci, na základe dôsled­ného uplatnenia leninských noriem straníckeho života, odzhora až dolu."

„Najúčinnejšou cestou k rozvoju kritiky j e sebakritika zhora. Nie j e možné iba kritizovat smerom dolu, a nepovedať pri tom úprimné sebekritic­k é slová k v lastnej práci. Dokiaľ nena­stúpime cestu sebakritiky zhora, ľudia neuveria, že to s kritikou a sebakriti­kou myslíme úprimne."

„K ďalšiemu a plnšiimu rozvinutiu verejného života a činnosti spoločen-kých organizácií ie nevyhnutné, aby došlo k širokému uplatneniu demokra­tických foriem ich p r t e a k podstat­nému zníženiu ich aparátu. Uplatňova­nie zásady dobrovoľnosti v našom spo­ločenskom živote, upustenie od pre­hnanej centralizácie, ktoré brzdi vlast­nú činorodú iniciatívu a samostatnost členstva, jeho volených orgánov, sa prejaví vo zvýšenej aktivite všetkých orgánov, organizácií Národného fron­tu."

Úmyselne vyberáme výňatky z rezo­lúcie, ktoré sa najviacej dotýkajú práce ČSM, lebo 1. zdôrazňujú potrebu zá­sadného obratu v systéme práce, 2.

proklamujú sebakritiku zhora, ako nutný predpoklad správneho uplatne­nia kritiky, 3. upozorňujú na nutnosť uplatnenia demokratických foriem prá­ce v masových organizáciách a pod­statné zníženie ich aparátu.

Československý sväz mládeže ostal voči týmto upozorneniam hluchý a slepý v praktickej činnosti. V momen­te, keď sa naň upierali s očakávaním státisíce očí chlapcov a dievčat, mlča­ním sklamal. Neurobil ani pokus o zmenu systému práce. Neurobil nutnú sebakritiku zhora. Nezaviedol nové demokratické formy práce.

Základné organizácie ČSM na vyso­kých školách neboli zvyknuté pružne reagovať na vonkajšie politické uda­losti ostali po XX. s jazde mimo, alebo na chvoste diskusií. Zbavili s a tým možnosti od začiatku správne usmer­ňovať ich priebeh. Diskusie boli živel­né. Nebola organizácia, ktorá by ob­rovskú energiu usmernila v trvalé aktívne a pozitívne hnutie. Práve na­opak sa stalo, funkcionári ČSM s a v y ­hýbali povinnosti vystupovať v disku­siách a vecnou logikou vyvracať ne­správne názory. Učitelia ostali zväčša uzavretí v o svojich pracovniach.

Iskierka nádeje, ktorú mladí ludia na vysokých školách vkladali do Ich organizácie, pomaly uhasia.

Na začiatku tohto školského roku sme narazili na nepreniknuteľnú ba­riéru nezáujmu a sem-tam irónie, lebo ČSM vo vážnej skúške neobstál, stratil dôveru členov. Stará priepasť sa ešte prehĺbila.

Po temer polročnej práci v o Fakult­nom výbore ČSM na Filozofickej f a ­kulte UK, dá sa hovoriť len o neuspo­kojivých výsledkoch nášho snaženia. Väčšina pracovných skupín si doteraz nenašla (lebo nehľadala) vhodné formy práce. Nevytvorili sa kolektívy, ktoré by združovali ľudí podobných záujmov.

Myslime, že východisko z t e j t o s i­tuácie nájdeme len vtedy, keď odstrá­nime s taré chyby, ktoré odpudzujú väčšinu členov.

Nenárokujeme si právo na úplnosť ani presnosť a stopercentnú názorovú správnosť, lebo dobré a ucelené zhod­notenie situácie a nájdenie východiska ďalše j práce, môže byť len výsledkom dlhej výmeny názorov a plodnej dis­kusie. Nemôžeme sa už ďale j uspoko­jovať mlčaním a nezáujmom, lebo pred nami s t o j a veľké úlohy, ktoré nesplní­me bez oživenej dobrej mládežníckej organizácie. Názorová a organizačná

Príprava skúšok v zimnom období

(Dokončenie z 1. str .) ší počet detí robotníkov a roľníkov, čím sa zlepšilo triedne zloženie posluchá­čov na UK.

Možno konštatovať, že vo všeobec­nosti pedagogická práca j e organizova­ná tak, ž e do pedagogického procesu sa zapá ja jú všetci učitelia, pričom na tých fakultách, kde sú kádrové predpo­klady, prednášajú a budú a j skúšať profesori a docenti.

Rozvíjaniu pedagogickej práce dob­rým výsledkom skúšok majú pomáhať a j pedagogické komisie fakúlt, a to v úzkej spolupráci s ČSM. Pedagogické komisie s táva jú sa vžitou formou práce našich škôl. V t e j t o práci j e eš te rad nedostatkov, vyplývajúcich buď z ne­vhodnej voľby vedúcich ročníkových učiteľov, alebo z formálneho chápania te j to práce.

Spolupráca ročníkových pedagogic­kých vedúcich so študentami j e v mno­hých prípadoch uspokojivá. Sú však fakulty (prírodovedecká), na ktorých vedúci učitelia nie s ú dosť aktívni, aby získavali študentov k spolupráci. A tak pri nie dosť aktívnom vedení ročníka pedagogickým vedúcim a zo strany ČSM, formama až pasívna práca peda­gogickej komisie fakulty vytvára podmienky výchovnej i ideologickej stagnácie.

Preto v dnešných časoch takéto ne­dostatočné s tyky učiteľov s o študenta­mi nemožno pokladať za uspokojivé, lebo nevytvárajú podmienky zlepšenia pedagogického procesu, zvýšenie jeho úrovne, o čo s a v poslednom čase n a j ­mä učitelia a študenti usilujú.

Pedagogické komisie m a j ú pomáhať vychovávať a starať sa o zvyšovanie odbornej úrovne študentov. Túto svoju činnosť nemôžu plniť a splniť len samy, ale pre splnenie t e j t o dôležitej úlohy j e nutné, aby úzko spolupracovali s or­ganizáciou ČSM na fakulte a j e j roč­níkovými vedúcimi. Len takouto spo­luprácou sa môžu vytvoriť podmienky pre dosiahnutie lepších študijných v ý ­sledkov.

jednota s a rodí len v myšlienkovom boji. K tomuto potrebujeme viac času a viac príležitostí, lebo mnoho rokov sme mičali — vychovávaní k tomu, že za nás myslí niekto iný. V našich hla­vách s a nahromadilo mnoho názorov, možno i nesprávnych, ale treba ich povedať. Treba s nimi súhlasiť alebo polemizovať, ale už nikdy nie — mlčať a umlčovať.

FV ČSM, pri Filozofickej fakulte.

Maličkú domorodka sa cítila trochu divne pred fotoaparátom neznámeho

Európana.

Aztékovla a Mayovia boli nositeľmi s t a ­r e j indiánskej kultúry. Ani po vyše štvorstoročnom útlaku nevymreli tieto s taré kmene. Na území Mexika ž i je okolo milióna ich potomkov. Na čas­tých tradičných slávnostiach ožívajú s taré piesne a tance.

Mexiko bolo vytúženou krajinou našich chlapčenských snov. Pri jeho mene sa nám v predstavách vybavovali dymiace sopky, sombrerá a colty, fantastické kaktusy . . . Kedysi sme sa v zemepise naučili, že Mexiko — federácia 28 š tá­tov, j e podľa veľkosti treťou krajinou Latinskej Ameriky. Táto suchá veta bola pre nás rozčarovaním, lebo ubrala kra j ine v našich predstavách exotič-nosť a hovorila o organizovanom štáte. '

Výstava mexického výtvarného umenia a f i lmy nám priblížili a zľudštili túto ďalekú zem, zbavili j u mystiky a nepoznäteľnosti.

Prednedávnom navštívil Mexiko aka­demik Andrusov, z jeho fotoaparátu prinášame niekoľko záberov . . .

Srdcom kraj iny j e hlavné mesto — Mexiko s vyše dvoma miliónmi obyva­teľov. Ulica Irsungentes prechádza mestom od severu na juh v dtžke 22 kilometrov. V meste s ú rôzne vedecké inštitúcie, a j Národná knižnica s cha­rakteristickou vonkajšou výzdobou (vi­díte j u na obrázku).

Ešte pred 16 rokmi bola polovička obyvateľov negramotná. Dnes tu vyras­t a j ú moderné Školy. Pohľad na jednu г nových stredných škôl v Socotecase.

V 16. storočí s a vylodil Fernando Cor-téz na brehu Mexického zálivu s o sku­pinou conquistadorov. Mexiko sa stalo španielskou kolóniou. Dlhá poroba za­nechala svo je stopy . . . Dnes j e v Me­xiku úradnou rečou španielčina. Špa­nielsky ráz prevláda vo všetkom . . . i v te j to úzke j uličke mesta Socotecase.

Ш Ш

Recitátori prekvapili Pri krátkom zhodotení recitačno-dramatického krúžku

pri Filozofickej fakulte zistíme, že tento neveľký, mladý kolektív len v tomto školskom roku usporiadal tridsať­štyri celovečerných vystúpení. Z toho deväť pripadlo na Bratislavu, ostatné mimo hlavného mesta. Azda na júspeš­nejší bol dvojtýždňový zájazd po Vysokých Tatrách.

Co v budúcnosti? V prvom rade krúžok bude zdokona­ľovať nacvičené pásma. Predovšetkým sa to týka večera

slovenskej klasickej i súčasnej poézie, svetovej poézie a „Večera A. S. Puškina". S >ýmto programom súbor pri­pravuje päťdenný zájazd do Prahy a zájazd do Krkonôš.

Teraz krúžok pripravuje premiéru u nás neznámej jed­noaktovky K. Capka „Lásky hra osudná", ktorú prebásnil člen krúžku Ľ. Feldek. Okrem toho sa pripravuje „Večer S. Jesenina".

V decembrovom programe knižnej žatvy 1956 vystupoval recitačný krú­žok Filozofickej fakulty s troma ve­čerami poézie. Bola to svetová poézia (7. XII.) .večer venovaný 120. výročiu Puškinovej smrti, ktoré si pripomí­name 27. januára 1957 (9. XII.) a sú­časná slovenská poézia (4. XII.). Tieto vystúpenia v priereze ukázali ako krú­žok vyrástol počas niekoľkoročnej prá­ce. Do tohto programu nebola však zaradená slovenská klasika, s ktorou krúžok už pred tým urobil niekoľko zájazdov do Trenčína a inde. Pri týchto večeroch vystupuje do popredia jedna vec, ktorá potešuje: nevšedný záujem o poéziu, preplnené miestnosti, fotografovanie účinkujú­cich, plagáty vo výkladoch s fotogra­fiami recitátorov v historických Kos­týmoch. Toho dosiaľ nebolo, alebo aspoň na našej fakulte nie. Pred dvo­ma rokmi pre takéto večery poézie úplne postačovali posluchárne univer­zity. Teraz obecenstvo naplnilo aulu, — a program sa musel p r e veľký záujem druhýkrát opakovať. O čom to svedčí? O tom, že mládež pre javuje väčší zá­ujem o poéziu? Či o väčšej propagácii a populárnosti krúžku? alebo o jeho umeleckom raste?

Zdalo by sa, že recitátori na Filozo­fickej fakulte rastú pod dohľadom skú­sených odborníkov, na slovo vzatých znalcov literatúry, estetiky a prednesú, že im títo poradia ako pracovať s jed­notlivými básňami, alebo že sa o v y ­stúpeniach krúžku hovorí, slovom, že sa jeho práca hodnotí. Zatiaľ však to­mu tak nie je . Členovia krúžku moria sa s problémami sami, narážajú na ťažkosti, ktoré by mohli ľahšie odstrá­niť. keby našli trochu viacej porozu­menia a ochoty. Ale a j tak, krúžok ako celok rastie.

Ke<I sa započúvaš do Vašíčkovej monologu Mehmene Bánu z Hikmeto-v e j „Legendy o láske", žasneš ako sa to dievča výrazové vypracovalo, do akých tónin sa dostáva, — a zase v akých moloch necháva znieť ňaňu v Puškinovi. Ona — Darina Vašíčková, kedysi prednášateľka iba Hviezdosla­vových „Krvavých sonetov", alebo Cha-lúpkovho „Mor ho", básní, ktoré sme zvykli počúvať len v mužskom podaní, najdramatickejšie pasáže ktorých však hrmeli v hlase t e j t o ženy.

Ernest Weidler dokáže vyvolať úsmev na tvárach poslucháčov krátkymi bás­ňami z Heineho, Ščipačeva, ale dokáže dlhé minúty udržať napätú pozornosť tak známou vecou ako j e Wolkrova „Balada o nenarozeném dítěti", alebo „Balada o námořníku". Ten istý Weid­ler o ktorom sa tvrdilo, že mu sloky Sládkovičovej „Maríny" „nesedia".

Jágov monolog zo Shaekspearovho „Othella" a Petöfiho „Šialenca" necitu­j e vo večeri svetovej poézie Alexander Reis. Čosi spoločného, čo spá ja tieto dve básne Reis vychytil, vystupňoval až do hereckých polôh, a tým dosiahol, že Jágov šepot j e ubíjajúco dusivý a démonický smiech Šialenca zmrazuje k r v v žilách.

Nechtiac musíš porovnávať . . . Ľu­dia čo sa teraz s istotou pohybujú po javisku a suverénne ovládajú hlas — nedávno, keď mali predstúpiť pred kri­tické oči fakulty, dostávali trému, v k tore j sa zabúdajú verše a hlas sa přiškrcuje vo vyprahlom hrdle.

Puškinov večer j e smelým vykroče­ním a j keď s mnohými nedostatkami na cestu inscenácie poézie — ako ju naznačilo v poslednom čase i Národné divadlo predvedením „Piesne naše j jar i" . Recitačný krúžok mal iba mini­málne možnosti vytvoriť na scéne at­mosféru obdobia Puškinových básní divadelnými rekvizitami. Vlastne boli to len kostýmy a tri-štyri kusy ná­bytku, lebo viacej by sa im a j tak ne-

» á §§

Ľudka Ďurčeková

bolo zmestilo na maličké, narýchlo zhotovené javisko v suteréne Klubu SČSP na Suchom Mýte. Zlá akustika miestnosti znemožňovala i hlasové efekty.

V „Cigáňoch" obraz za obrazom vystává nám pred očami história dvoj­ročnej lásky Zemfíry k Álekovi a j e j zrada. Po zdĺhavo vyhrávanom mono­lógu starého cigáňa v podaní Alexan­dra Reisa zo začiatku živo pôsobí vpadnutie mladej cigánky s Alekom, ale ďalej j e j časté odchádzame a pri­chádzame na scénu rozbíja dej, devät­násťročný chlapec v úlohe starého ci­gána nedokázal vykresliť nositeľa ži­votnej múdrosti a filozofie „voľných detí prírody". Nevyužil a nevypointo-val ani rozprávanie starého cigána o vlastnom živote, v čom j e kľúč k po­chopeniu odlišností náhľadov a činov Aleka. Mimochodom j e to jediná scén­ka, kde s a sedí, ináč iba sa stojí, pri­chádza a odchádza, takže celý d e j pôsobí dojmom neucelenosti a laickej neprepracovanosti. Pri te j to náročnej básni sa rozhodne žiadala spolupráca skúseného režiséra (využitie svetla, hudobná vložky, autorská reč, spoje­nie obrazov atď.). Darina Vašíčková ako Zefíra zdala sa byť najprepraco­vanejšou postavou básne. Ale pieseň o starom, hroznom mužovi mala byť vari viac cigánskejšie znotovaná, s t y ­pickými koloratúrami.( ?)

Puškinov „Husár" recitovaný Joze­

fom Bôbom j e vtipný, veselý a zrozu­miteľný, Gestikulácia správne podčiar­k u j e a zvýrazňuje charakter rozprá­vaného — ale ku koncu, ako keby sa opakovala. Treba, aby si Bôb našiel nové výrazové prostriedky v podaní.

Oveľa presvedčivejšie sa zhostil A. Reiss postavy hudobného virtuóza tvo­riaceho bez iskry génia-Salieriho v po­éme „Mozart a Salieri". Mozarta pred­stavoval E. Weidler. Recitácia oboch bola vyrovnaná. Niekedy ešte na úkor gesta, alebo hereckého podania posta­vy, unikol závažný verš.

Najdôkladnejšie pripravenou časťou večera bola montáž Puškinových ver­šov pod názvom „Exegl monumentum". Vystúpenie recitátorov vhodne a no­vátorsky podfarbené náznakovou scén-nou. Ernest Weidler s pravou pompou vínu a ženám predniesol „Bakchickú pieseň", prekrásnu spoveď Puškinovu v básni „Ľúbil som Vás" a ďalšie. Ľ. Ďurčeková vytvorila ozajstný typ ruske j Tatjany — dievčaťa, na ktoré sa doslovne hodia slová básne: „Divo­ká, smutná, mlčanlivá, j a k lesná srna b o j a z l i v á . . p r i recitácii listu, i pri stretnutí v parku. Ale v druhej časti, kde odmieta Oneyina ako zrelá žena, čakali by sme inú. hrdšiu Tatjanu, ktorá sa prebojovala svojimi citmi a odmietnutie vie dať trochu viacej na­javo.

Jozef Bôb — ako Eugen Onegin j e ironický dandy pri čítaní listu, chlá­cholivo pozorný pri střetnuti v parku a rozorvaný na bále, ale tu by sa žia­dalo vniesť ešte viacej t a j n e j vášne do hlasu i prednesú. Pri poslednej scéne tanečná melódia klavíra naru­š u j e tragiku situácie J e zre jmí, že chce napovedať to atmosféru bálu, ale lepšie by bolo nechať ju zaznieť, ked vkročí Onegin a potom zasa Tatjana a znova, keď odchádza.

Lermontovu báseň „Na smrť Puš­kina" P. Hudík, ako keby nebol pre­cítil, celé pasáže mu vychádzajú ako­si naprázdno, nahlucho.

Závažnou chybou večera, popri v še t­kých kladných stránkach a novátor­ských vcelku úspešných — poku­soch o inscenáciu Puškinových poém bolo to, že rôznorodému obecenstvu pár slovami nenaznačili obsah básní, ktoré by bolo lepšie pochopilo súvis

Jozef Bôb

obrazov a recitácií. Pretože v hľadisku sedela mládež, ktorá poéziu tohto druhu ešte dostatočne nepoznala, ako a j ženy z domácností, ktoré si zriedka chytia do ruky knihy a hlavne nie z veršami — sa takéto úvodné slová nutne žiadali. O konferenciérovi len toľko, že oznamoval program iba pre prvé rady, pretože v piatej ho už ne­bolo počuť, okrem toho hovoril to tak, akoby vykonával nepríjemnú po­vinnosť.

Večer súčasnej slovenskej poézie sa odlišoval od predchádzajúceho nižšou kvalitou prednesú a j spôsobom reci­tácie, lebo to boli čisto lyrické básne náročnejšie pre recitátora i posluchá­čov.

Nemožno tu hovoriť o všetkých re­citáciách, preto sa dotkneme len nie­ktorých.

Rufusove verše sú tak ľudsky pros­té. že sa nedajú prednášať s nadsadzo-vanim a patetizovaním. Mal by si to uvedomif a j A. Reis pri přednese „Rakiev z Vietnamu" Rúfusovský pod­tón Vyprchal i 2Ю „Stretnutia nadí Ring­

s trasse" v recitácii E- Weidlera. Táto báseň až na posledné dvojveršie zre­dukovala sa mu na idylický obrázok letného večera. Teda opak toho, čo chcel povedať básnik. Báseň má dva prudko odlišné motívy — hlboko pô­sobiace práve na základe kontrastu. Spevný refrén Horovových Kysúc a na jmä posledný:

„Kysuce, Kysuce, voda studená". Ani ma hlávka nebolí,

Darina Vašíčková a Alexander Ries

Ozky pás mesiaca vrhá svetlo na Dunaj. Množstvo vlniek tancuje a zr­kadlí sa na hladine. Nad zemou príroda upriadla riedku hmlu... I mračná sú dnes nezvyčajné, tmavé a svetlé so stovkami prechodov, ba niektoré zdá sa, íe samé svietia. Teraz len do hrsti sestru fantáziu ..

V izbe bývame štyria, traja z nás sú nevyliečiteľní maródi.

Na posteli po pravej strane letí Mi­chal Smotánka, napriek svojmu menu celý čierny a unudene sa pozerá na povalu. Sníva, alebo tvorí? Nad ním Andrej Čopan, tiet v teplákoch, vo svetroch a so šálom okolo krku. Motno rozoberá, estetické a psychologické momenty vzájomného vztahu. Najprv subjektom je mut, objektom tena, ne­skôr opačne. Celý pripomína kostna­tého mulata s patričnou dávkou útoč­nosti a divokosti.

Posledný vstal. To je Palo Zvárka s dievčenskou tvárou a krátkymi, na bokoch vyplznutými vlasmi, malými baraními očami a mutíckym nosom, ktorý najlepšie pripomína hrudu masla. Je tolstojovcom, riadi sa do všetkých podrobností zásadou: Neodporuj zlu násilím,'

Zohrieva vodu na variči. Bože, po lenca a niekoho čertovsky zmlátim, aby koľký raz už tento týždeň?! Tak da- sa skončila tá komédia. Cítim, že to leko nesiahajú moje matematické ve- urobím v najbližších minútach. Ale domosti. Snažím sa myslieť na iné, ale Palo Zvárka je stelesnená krotkost, a a nie v mozgu prepnút. to neštastné neprotivenie sa zlu nási-

UVPOCHQNĎRl Dnes má službu Zvárka. Uvarí čaj a

vriaci ho podá ostatným. Nikdy by som nebol pomyslel, že pitie čaju vie byt takým trápením. Chlipkanie všet­kých troch a tridsať stupňov tepla v izbe. Na skapanie! Robia potiace kú­ry, chlipkajú čaj, paria sa a — kašlú. Tak to vyzerá a pomaly si ich už ináč ani neviem predstaviť: ordinácie, krv­né skúšky, kvapky, vitamíny, tabletky, fľaštičky, balíčky a tak dalej. Práve začína jeden z obratov. Najdôkladnej­šie ho prevádza Paľo Zvárka. Dlhé, dôkladné chlipnutie, poskočenie oh­ryzku a výdntné mľasknutie. Udieranie lytic o poháre. Nekonečné cenganie, ktoré mi udiera až kdesi do mozgu ako dláto. Nevydríím. Zrevem hlasom šla-

lím, sa nebude brániť, trulo! Po žilách sa mi roztěká teplo, udiera do spán­kov ... „Teraz ma Paľo", prosí Čopan, „zabaľ do paplónu".

Odkvapkáva z neho ako zo strechy. Vidieť, chytilo ma najviac. Nevyznám sa v medicíne, ale v ich

liečebnej metóde musela byt chyba. Pojedali prášky, pili syrupy, spali v tep­lákoch, potili sa a predsa mali nosy ako zabetónované, kašľali a čakali — dal-šie komplikácie

Paľo Zvárka ho poslušne zahaluje. Ved má službu musí sa obetovať za zdravie ostatných.

Zvárka pokašliavá a navlas sa to

podobá môjmu pokašliavaniu doma, ked sa mi nechcelo do školy, ale — na sánkovačku. Vrhám zúfalý pohľad na pruh mesiaca a trblietavý Dunaj, no márne. Nepochopiteľná sila ma dvíha zo stoličky, zrúknem na Zvárku, že mu je čertova mater, ako aj ostatným. Jeho baranie oči pokryje vlhký povlak. Je ochotný pokorne prijať to najhoršie. Roztrhne ma. Tí dvaja sa od prekva­

penia dvíhajú. Beriem kutáč a rozže­ravím ho v kachliach na červeno. Ot­váram dokorán okno a dvere a prísa­hám, že uškvarím každého, kto sa opováži ich zatvoriť. Smotánka bojaz­livo namieta, že som ako malý chlapec, ale ja len krúžim kutáčom, fučím, tra­siem sa od zlosti a viem, že ked niek­torý zatvorí okno uškvarím ho. Mlčky si naťahujú zimníky, deky a zaspávajú.

Ráno iba sipeli. Boli po prvý raz riadne nachladnutí. S kúrami prestali, nepojedajú prášky, nepijú sirupy a čudo — nekašlú. Iba že sa so mnou nerozprávajú. Budeme sa musieť učil abecedu hluchonemých, alebo morze­ovku.'

Stefan Veľas

ani ma srdce neboli ani ma život nebolí veď už nie j e iba hŕbou kamenla. . . "

a tak isto ako „pieseň žalujúca: Dajte misky drotovať!" zvádzali A. Reisa napodobňovať volanie drotárov, a re f­rén recitoval spevavo. Bolo to však falošné. /

J. Bôbove podania Kostrovej básne „Na návšteve" po dlhých rokoch bolo rozvláčné, jeho recitácia Smrekovej básne „V krčme" nemá temperamentu, s akým j u písal autor, ale Mihálikove „Dialogy" boli svieže a poslucháči ich odtlieskali s úsmevom na tvári.

Treba preto privítať, že recitačný krúžok hľadá nové účinnejšie formy prednesú veršov. Všade tam, kde sa to hodí, ba priamo núka podávať text básní novou formou, treba siahnuť po jeho dramatizácii a inscenovaní.

Katka Ruttkayová

Moje poznámky K vlastnej spokojnosti dnes ho­

voríme, že j e o hudbu omnoho väčší záujem ako v minulosti. Mnoho študentov chodí na cyklus B kon­certov Slovenskej filharmónie a mnohí chodievajú do divadla na opery. Niektorí to považujú za „sú­časť dobrých mravov", iní podľa želania svojich rodičov pokračujú v hudobnom vzdelaní.

Ja sa však domnievam, že väčši­na n a š e j vysokoškolskej mládeže má o hudbu veľmi malý záujem, presnejšie povedané: nemá záujem o takzvanú „vážnu hudbu".

Z tých vysokoškolákov, ktorých dosť pravidelne stretávam na kon­certoch. všetci „dobre znáša jú" Mozarta a Beethovena — s ú to g é ­niovia, pri ktorých skladbách im pochvalu nikto nemôže zazlievať. Oveľa trapnejšia situácia j e na koncertoch, kde sa hurá súčasná hudba. Tu sa môže najlepšie pre­javiť hudobný vkiis mladých ľudí. Ale — trápne mlčanie po počutej skladbe j e ich odpoveďou, prípadne dielo pohania, lebo sú e š t e stále zvyknutí poklonkovať sa cudzej hudbe. A j kritika j e konvenčná. Treba, aby sme sa teda sami na­učili oceniť krásu. Mnohí naši ko­legovia s a dostanú na vidiek a tam budú „jediní schopní kritizovať" všetky hudobné večierky. Možno v Bratislave náhodou navštívili nie-kolko hudobných podujatí a to j e celá príprava n a ich budúcu „kri­tickú" činnosť. Neskôr ale. nebudú váhať vynášať súdy a kri t iku . . .

Niektoré diela našich hudobných skladateľov v y j a d r u j ú vznešené myšlienky, prameniace zo súčasné­ho života. My mladí, ako by sme nechceli vedieť, že naša hudba veľa hovorí o tom, čo môžeme chápať najlepšie m y — súčasníci.

Hudba, ako každé iné umenie, môže vplývať na ludí a môže ich vychovávať. Kiež by sa celá naša mladá generácia pokúsila o tom presvedčiť . . . ! Ivan M a č á k

Čo nám zabraňuje? Ak sa človek stretne so svojím bý­

valým spolužiakom, nech hovoria o ho­cičom, ich rozhovor vždy vyúst i v spo­mienku na to, čo kedysi prežili. J e ra­dosťou počúvať takýto rozhovor a ešte radostnejšie sa ho zúčastniť. Vari ani niet spomienky, ktorá by čo i len na chvíľku zatienila radostnú minulosť. Výlety, brigády, návštevy divadiel a kín, zábavy, recitačné preteky, špor­tové súťaže spoločné prípravy na skúš­ky a množstvo iných podujatí bolo akousi samozrejmosťou, ktorá z trie­dy vytvárala pevný kolektív.

Neraz takýto rozhovor, lepšie spo­mienky, ukončia slová:

„Škoda, t ie roky už prestali. Vysoká škola to j e niečo celkom i n é . . . "

Prečo na vysokej škole v krúžkoch sa nevyvíja taký pocit spolupatrič­nosti ako v minulosti? Kde sú tie ko­lektívy, ktoré kedysi vedeli zorgani­zovať i mimoškolskú činnosť podľa záujmov členov?

Schôdzky pracovných skupín (pra­videlne nepravidelné) a zoznamovacie zábavy na jednotlivých odboroch, to j e veľmi málo, a k vôbec niečo. Veľa z toho, čo sme kedysi považovali za samozrejmosť, by s a dalo urobiť i na vysokej škole. A tu netreba čakať na pokyny dielčích výborov. To, ako sa budeme medzi sebou cítiť, závisí j e­dine od nás!

Namietať, že vytvorenie skutočného kolektívu na vysokej škole nie j e mož­né, lebo to v r a j vyplýva zo systému vyučovania, j e neopodstatnené. Mnohí z nás boli v Sovietskom sväze a iste si všimli charakteristickú maličkosť: po ulici idú vysokoškoláci, držia sa popod pazuchy a veselo sa zhovárajú. Zdánlivo bezvýznamná skutočnosť, kto­rá však vraví jasnou rečou o tom, i e sovietsky vysokoškolák sa skutočne cíti byť príslušníkom skupiny mláde­že, ktorú s p á j a j ú spoločné záujmy.

SPORT И or sa Pia ty ze I

,.Ono sa to povie: Hor' sa na lyže", namietnete, „ale kde, vari v Bratisla­ve?" A hned vyrukujete s argumenta-mi, že na naše hlavné mesto svätý Pe­ter zanevrel a preto len skúpo mu na-detuje' sneh.

Lenže nie tak! Nie Bratislava, ale Martinské hole, Kubínska hota, Pod­banskú, Chleb a Čertovica k vám vystie­rajú svoje svahy, volajú vás okúsiť z radostí prekrásnej horskej zimy. Avšak tomášovia ťažko uveria. Hned majú poruke viacero protidôkazov. ,J'ozri sa, som študent, nuž a na po­dobný výlet treba hodne peňazí, okrem toho potreboval by som lyže, veď ne­pôjdem na tých, čo som si urobil zo suda, no a napokon lyžiarky tiež ne­mám". .. a tak dalej a tak dalej.

Tentokrát však vela nezmôžu. Ved ide o zimné výcvikové kurzy, ktoré poriada katedra telesnej výchovy pri Univerzite Komenského pre prvé a dru­hé ročníky. Viem však, že pre mnohých tento prostý fakt nestačí. Podme teda pekne po poriadku! Najprv s tými pe­niazmi. Podľa priemerov z minulých

rokov náklad na jedného účastníka činí denne asi šesťdesatšesť korún. Kurzy sú desatdenné.

„Aha, no nemal som pravdu", uškr­nie sa nejeden z vás, „šeststo šesťde­siat korún, ved to sú dve plné moje štipendiá! Lenže kto sa smeje nako­niec, ten s a smeje najlepšie, lebo účast­níci kurzu platia iba za časť stravy (se­demdesiat šesť korún) a jednu polo­vičku cestu vlakom. „No dobre, ale čo lyže a lyžiarky?" Aj o to sa Katedra postarala. Zapožičia vám celú výstroj za mierny poplatok. Za lyže s palicami a za topánky sa platí po dvoch koru­nách denne.

No a nakoniec niekoľko zaujíma­vostí. Tohoročných kurzov sa zúčastní tristo tridsať poslucháčov, všetci čle­nova Katedry a tridsať inštruktorov. Poslední sa na svoje úlohy pripravo­vali v kurze, ktorý sa konal na Grúni v dňoch 17.-22. decembra minulého ro­ku.

Nuž teda do videnia na horách! Dú­fam, že ani tomášovia tu nebudú chý­bať.

Hokejisti 11a slovíčko! Mnohí poslucháči nevedia, ž e máme

i s v o j e hokejové družstvá. Tak okrem Slávie, ktorá hrá v oblas tne j sútaži,

v k r a j s k o m přebore sú ďalšie tr i : Pe­dagóg, Medik a Ekonóm. Boje už bez ia naplno. No, i napriek tomu pr i j ímajú dobrých hráčov do spomínaných oddie lov.

Pre slabších hokej istov a tobôž pre začiatočníkov niet v r a j výs t ro ja , t r é ­nerov . . . A j e t o fakt . Keď človek nem á na niečo chuť, výhovoriek s i n á j d e viac ako treba. Ale veď učený e š t e nikto z neba nespadol!

Nevyužité možnosti S ú vysokoškoláci, ktori s a športu

bo ja ako č e r t s v ä t e n e j vody. TislC cho­rôb a každú inú s i nechajú od lekára zistiť, len a b y nemuseli s v o j e telo ob­ťažovať. Dengiavosť. zmrznutosť a h y ­pochondrická chorobnosť s ú toho pria­m y m následkom. Ale nakoľko j e už zima, tých zmrznutých nechajme i na­ď a l e j zababušených v perinách. Tieto slová patria športovcom. Iste mnohí

nevedia, k d e a a k o s a dá športovať. Možností j e až-až. Hľa, koľko oddielov čaká na vysokoškolákov: plavecký, v o ­dácky. tenisový, volejbalový, basketba­lový, futbalový, cyklistický, ľahkoatle-tický, hokejový, tur is t ický, stolnoteni­sový, gymnast ický a šachový. Zr iaďuje s a oddiel päťbojárov a šermiarov. Mož­nosti sú. len ich t reba využiť. - t m -

A j m a l á v o š hryzie Reku a j na prednášku treba ráz ko­

nečne ísť . . . — S nezvyčajným nezá­u j m o m som prešiel popri Kryme. Aká j e len pekná tá naša univerzita! A k o to, ž e v še tky j e j k r á s y mi dosia ' u n i k a l i ? !

Vestibul. Kadiaľ í s ť? Vpravo, vľavo, s t redom? A k o vždy zlatá s tredná ces­ta j e najhoršia a j na univerzite, lebo j e j niet.

ROZKOKOŠENÉ VYŤA1IY Sláva, a j výťah m á m e ! Lenže beda!

Stojí, a k o morálne zničený, škr ípe za­lepenými dverami, a a k o som s a neskôr dozvedel, posielal „vyťahujúcich s a " do zadu. V kútiku zalepených dverí t a j n e k u j e plán pomsty : Len s a rozdrapuj (to ako zadný výťah). Veď sotva na zem hľadíš! Uvidíme, dokedy vydrž í š ! A po­tom. potom budem samučičký sám pre­mávať. Samozrejme — dokedy s a ml zachce. —

MY, DEKANÁT Z BOŽEJ MILOSTI, pán vysokého učenia bratislavského, ráčime oznámiť svo j im poddaným, že roku pána 19 . . č í t a m na dekanáte zožltlú, zošúverenú a dosť ťažko čita­teľnú listinu. Mnohí namieta jú, že s t a ­r é vyhlášky treba strhávať. Som roz­hodne p r o t i ! ! ! Veď odkiaľ s a mám, napríklad ja , dozvedieť, č o sa na uni­verzite kedysi s t a l o ! ?

Z RADIÁTOROV LADN1ČKY Nie, t o s a nedá vydržať ! Sál okolo

krku, zimník na s e b e a — všetko málo. A ten prekliaty bontón, človek si ani čiapku nemôže nechať Taká zima 1

B ŕ ŕ ŕ ! V r a j nakoľko s a študentom kazili desiate, t a k radiátory budú nahradzovať ladničky . . .

Snažím s a počúvať profesora, ale b e -d a ! Rozum mi akosi primŕza. Len ne­zaspat, lebo keď zaspíš, viac sa nezo-budíš ! Konečne, koniec hodiny ž i j e m ! Slzy mi od radost i tečú, vlastne iba chceli, ale — zamrzli .

NA FAKULTNOM VÝBORE CSM PRI FILOZOFICKEJ FAKULTE

VÝTVARNÉ ATI LIEHY Len či niekoho n a výbore n á j d e m ?

Sláva ! Svetlo hor í ! Sú t a m ! S istotou vrazím do dverí a povolilo — sk lo Ináč dvere s a ani nepohli Pozriem dnu. Hľa, Idyla nášho v ý b >ru! Na zemi niekoľko prázdnych, samozre jme vl­nových, f l iaš, ď a l e j papiere, papierkv a na stole — fa rby , š te tce, plagáty a podobne. Čo som sl zmýlil r iľ-stnoeť? Veď j e tu vizitka. Ne;Uo гг.; to do hlavy. A podobne prij ímacie hodiny.

Nuž hľa, čím s a skončil m ô j dobrý úmysel plniť s i š tudentské povinností!

N e v ď a č n í k

R O K S L O P T O U V O V O D E Pred človekom, č o j e deväťkrát m a j ­

s t rom republiky, kľudne môžeme dať čiapku dolu. Nebude t o p r e nás poni­žujúce. Ani t rošku. Bude to len št ipka odmeny za námahu a takýmto preni­kavým úspechom s a môžu pochváliť vodní pólisti Slávie Bratislava I.

Bohatá j e história úspechov býva­lého SPK [Slovenského plaveckého klu­bu] Bratislava. Po roku 1953 SPK s a premenoval na Sláviu. O rok na t o Slá­via s a opäť s ta la m a j s t r o m republiky. A tento primát j e j nik dodnes z rúk n e v y r v a l . . .

Tohto roku suverénne V o vodnopólovej I. l ige j e osem

mužstiev. Hralo sa dvojkolové, s y s t é ­mom každý s každým. Mužstvo Slávie Bratislava I. zvíťazilo s o sedembodo­v ý m náskokom. Všetkých š t rnásť zá­pasov s a s ta lo ľahkou záležitosťou majs t rov . Najväčšiu nádielku — 15:0 — dostal i Košičania, ostatným súpe­rom tiež nebolo ľúto, prehrávali s päť-šesť bránkovým rozdielom. Stý gól m a j s t r o v visel na vlásku, ale nepadol. Skoré súťaže ostali t ro jdeviatkové — 99:9.

T u r n a j e ľahkou záležitosťou Pred a po vodnopólových m a j s t r o v ­

stvách boli dva t u r n a j e . Prvý o pohár Februárového víťazstva, druhý o č e s ­

koslovenský zimný A pohár. Vo f e b r u ­ári p r v é š ty r i 'družstvá ligy bojovali v Prahe, Idruhé š t y r i v Gottwaldove. A keďže brat is lavskí vodní pólisti m a ­j ú v l ige d v e mužstvá — v íťazstvá s i odniesli a k o z Prahy, tak a j z Gott­waldova. Zimný t u r n a j o A pohár skončil koncom decembra. A j tento vyhrali naši pólisti.

Na medzinárodnom f ó r e s i t iež veľmi dobre viedli. Spartak Bu­dapešť i Eger Bastya, účastníci m a ­ď a r s k e j ligy, s a museli zmieriť s po­rážkami. Iba mužstvo Tôrekvésu a Vasasu te sne porazil našich. Najvýraz­n e j š í úspech s m e dosiahli na medzi­štátnom t u r n a j i m a j s t r o v — víťazov súťaží z NDR, Rakúska a mužstva TŠO ROH. Bratislavskí pólisti vyhrali v š e t ­k y zápasy a bezpečne obsadili p r v é miesto.

Všetci reprezentačný d r e s Kompletné družstvo bra t i s lavske j

Slávie od brankára š t a r k a až p o k r í -delného útočníka Urbana »reprezentu­j e našu republiku v o vodnom póle. Káder družstva býva doplnený iba Kocourkom a náhradným brankárom Morávkom. Ani a k o reprezentanti ne­ostali bez úspechu. Porazili národné mužstva, a le j u e š t e i zvýšil. Štyrikrát ska. Na medzištátnom turna j i v Karl

Marx Städ te obsadili d r u h é miesto, k e d porazili Belgicko a Rakúsko, ale prehrali s NDR.

Tajomstvo úspechu tkv ie v správnom tréningu a v dob­rých hráčoch. Tréner Eduard Szom-bath dokázal z a s v o j e j d v o j r o č n e j čin­nosti nielen udržať dobrú výkonnosť mužstva, a le j u e š t e i zvýšil. Štyrikrát d o týždňa môžeme cez zimu v Grös-liiigu vidieť známe i m e n e j známe tvá­r e vodných pólistov Slávie I.: Štarka, Chorváta, Némeša, Bočana, Deáka, Gerthoffera, Šmardu, inž. Urbana a inž. Kováča. T o j e v š a k tréning „uhor­k o v e j " sezóny. Pred význačnějšími zápasmi t r é n u j ú až dvakrát denne. A výdatne ! Veď často s a s táva, ž e hráči po tréningu s ú o kilo až kilo a pol ľahší . . .

Bez obáv do buducnonsti

A táto skutočnosť nás rovnako teší a k o m a j s t r o v s k ý titul. Bratislavská Slávia m á dostatok pólistov. V I. lige s ú dve mužstvá, v II. tretie. Ba čo viac, i dorastenci Slávie s a hlásia k u slovu. Zvíťazili v prebore republiky. Teda hráčov j e dosť. Len keby bola väčšia a lepšia plaváreň ako s t a r ý Grösling!

Tibor Považský

Zdravotnícka starostlivosť o vysokoškolákov

Rozhodnutím dislokačnej komi­s ie pri Orade predsedníctva Sboru povereníkov bola budova Vysoko­školského zdravotného ústavu na Sienkiewiczovej ulici pridelená Slo­v e n s k e j akadémii vied, ktorá tu už robí adaptačné práce. Prevádzka VZS j e v dôsledku toho sťažená a obmedzuje s a len na najdôleži te j­šiu činnosť.

Spomenutá komisia nám ako ná­hradu pridelila časť budovy na Gorkého ulici o celkovej ploche t r i s to šestnásť štvorcových metrov. Spolu j e t u šesťnásť miestností. Tieto miestnosti s a už adaptu jú s celkovým nákladom v y š e pol mi­lióna korún. VZS bude odovzdané d o užívania koncom prvého š tvrť­roku tohto roku.

Okrem VZS, k toré má na s tarost i tákladné i odborné s lužby p r e v y ­sokoškolákov bývajúcich v súkromí a odborné služby pre všetkých v y ­sokoškolákov, v každom väčšom in­ternáte j e lekárska stanica. V n e j poskytu jú vysokoškolákom, b ý v a j ú ­cim v Internáte, základnú zdravot­nícku starostlivosť. V troch inter­nátoch s ú ambulancie zubných le­károv.

Rovnomerne s o zlepšovaním prie­storového a materiálneho vybavo­vania zdravotníckych zariadení pre vysokoškolákov z lepšu je s a a j ich kádrové zloženie. Okrem praktic­kých a zubných lekárov vo VZS pravidelne ordinujú títo odborníci: internista, chirurg, neurológ, f t izeo-

= '

i

Stará budova VSZ

Nová budova VSZ 1

lóg, reumatológ, kožný, krčný a ženský lekár.

Týmto opatrením s a skvalitnila práca, obmedzilo vyčkávanie v y s o ­koškolákov na klinikách a odbre­menili s a i t ak preplnené kliniky.

Súčasne s týmto opatrením sa zrušilo rozhodnutie, podľa ktorého lieky p r e vysokoškolákov vydávala len jedna lekáreň v Légiodomoch.

S rastom počtu zdravotníckych pracovníkov v o VZS a v internát­nych ambulanciách ras t ie i počet vyšetrení. Zatiaľ č o napríklad v r o ­k u 1948 v rámci s tarost l ivost i o v y ­sokoškolákov s a vykonalo niečo v y š e dvadsať tisíc lekárskych vyšetrení, vzrástol tento počet za jedenásť mesiacov minulého roku na s t o s e ­dem tisíc. Takmer päťdesiat p e r ­cent z tohto počtu pripadá na praktických lekárov, dvadsaťpäť na zubných.

1 keď v tomto článku nemožno použiť ú d a j e o celkovom zdravot­nom s t a v e našich vysokoškolákov, predsa môžeme s istotou tvrdiť, ž e za posledné r o k y s a t e n t o s t a v ne-pomerne zlepšil. Treba v š a k pozna­menať, ž e j e t o predovšetkým zá­sluhou neustáleho zvyšovania hmot­n e j a k u l t ú r n e j úrovne vysoko­školákov, zlepšovania internátneho bývania, stravovania, zvyšovania š t i ­pendií a tak ďale j . No na tomto zlepšení s a bezpochyby podieľa i zdravotníctvo, n a j m ä s y s t é m p r e ­ventivných prehiadok.

MUDR. Viktor Križan

Perspektíva bez fantázie alebo čo poriada MSS v roku 1957

1. Medzinárodná š tudi jná cesta po Číne. Miesto: Čína. Čas: Apríl. Program: Štúdium s ta roby le j čín­s k e j k u l t ú r y : architektúry, l itera­túry, histórie, výtvarného umenia.

Organizuje Všečínska študentská federácia.

2. Medzinárodný š tudentský seminár chemikov. Miesto: Paríž. Čas: Veľká noc. Organizuje s v ä z vysokých škôl.

3. Medzinárodný š tudentský seminár právnikov.

Miesto: Pisa — Taliansko. Čas: Veľká noc. Organizuje prípravný výbor.

4. Medzinárodný š tudentský seminár umeaia. Miesto: India. Čas: Koniec roku. Organizujú indickí Študenti. V pro­g r a m e s ú š t u d i j n é cesty.

5. Medzinárodný š tudentský seminár mechanizácie výroby. Miesto: ČSR. Organizujú československí š tuden­ti — technici .

6. Medzinárodný banský seminár. Miesto: Freiberg — NDR. Organizujú nemeckí študenti.

7. Medzinárodný pedagogický š tu­dentský seminár. Miesto: Švédsko. Čas: Leto. Program: Prednášky a diskusie,

exkurzie a návštevy, výchovné fi lmy.

Organizujú pedagogickí študenti z Dánska, Finska, Nórska a Švédska.

8. Medzinárodná diskusia o úlohe univerzity v spoločnosti. Miesto: Francúzsko.

9. VI. svetový fes t iva l mládeže a Studentstva. Miesto: Moskva. Čas: Júl — a u g u s t .

Osobitný program p r e š tudentov: medzinárodné semináre a š t u d i j n é c e s t y : architektúra, poľnohospo­dárstvo, s t ro járens tvo, hudba, prá­vo, filozofia, kinematografia, mie­rové využit ie a t ó m o v e j energie, s ú ­časná l i teratúra. Medzinárodné meet ingy posluchá­čov: medicíny, pedagogiky, ekonó­mie, chémie, histórie, t e l e s n e j v ý ­chovy a športu, výtvarného ume­nia, zemepisu, astronómie, geoló­gie, biológie, a archeológie. Kultúrne podniky š tudentov: k a r ­nevaly, piesne, koncerty.

10. Medzinárodný š tudentský fest ival pri príležitosti 50. výročia založenia Národného sväzu f rancúzskych študentov. Miesto: Paríž. Program: Kultúrna akt iv i ta š t u ­dentských kultúrnych súborov z mnohých štátov. IV. svetový kon­g r e s š tudentov vyzval v še tkých členov a j nečlenov MSŠ, aby za­kladali kul túrne úderky .

11. Medzinárodný š tudentský seminár o problémoch kolonializmu. Miesto: Tunis.

12. II. medzinárodná konferencia š t u ­dentských redaktorov. Miesto: Messina — Sicília.

13. IV. svetový š tudentský šachový šampionát. Miesto: Island. Pri organizácii pomáha FIDE.

NASA UNIVERZITA, vydáva rektorát UK a ZV ROH, Bratislava, Šafárikovo námest ie č. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci redaktor : Vladimir Holina, redaktor : J u r a j Voj tek, g r a f i c k á ú p r a v a : Martin Hrit Htidaktla: Lesná 353/177. Administrácia: Rektorát UK. Vychádza raz mesačne. Tlač: Merkantllné t lačiarne n. p., ul. Národného povstania 41. Povolilo Povereníctvo kul túry, v ý ­

nosom číslo HS IV-II 10-267/1955 zo dňa 25. marca 1955 A-6S004