DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XIV2006 …rkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2013/02/farsky... · 2013. 8. 13. · 9.15 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K AT O L Í K O V • R O Č N Í K X I V 2 0 0 6

MAR

ECAP

RÍL

Srdcom celého liturgického roku sú veľkonočné dni požehnaného umučenia a sláv neho zmŕtvychvsta-nia nášho Pána. Keď hovoríme o srdci liturgického

roku, chcú sa tým na značiť dve veci: prvá je, že Veľká noc uprostred všetkých udalostí roka má taký význam ako srdce pre telo človeka. Veľká noc je životodárna skutoč-nosť, z nej pramení život kresťana. Nebyť na ňu napojený znamená smrť. Veľká noc dáva život.Veľkú noc spájame so symbolikou srdca ešte aj preto, že je a má byť záležitosťou nášho srdca, že ju treba vnímať a prežívať srdcom. A Veľká noc sa ani nedá ináč prežívať, len srd com. Daj, Bože, aby o nás cez Veľkú noc neplatilo: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. (Mt 15, 8)

Na Zelený štvrtokAj Veľká noc sama o sebe má svoje srdce, či ju už vní-mame ohraničenú v čase týchto milostivých dní v kalen-dári, alebo ju vnímame v nadčasovej dimenzii ako sku-točnosť roz prestretú cez všetky dni rokov, storočí a tisíc-ročí. Srdcom Veľkej noci je umučený a vzkrie sený Kristus v Najsvätejšej Eucharistii. Bez nej niet Veľkej noci, bez Eucharistie jestvujú len malé, dlhé a temné noci ľudského života na zemi. Eucharistia je obsahom, darom a prítom-nosťou Veľkej noci.Najsvätejšiu Eucharistiu ako plnosť svojej veľkonočnej obety, ako srdce svojho veľko nočného umučenia a zmŕt-vychvstania, Pán Ježiš položil pri Poslednej večeri na stôl, toto srdce vložil apoštolom do dlaní a na vyvrcholenie všetkého im ho vložil do hlbín ich by tostí. Takto sa Veľká noc v Eucharistii ocitla na prvom oltári sveta – na stole Večeradla a v živých ľudských srdciach.Zelený štvrtok – pamiatka večere Pánovej, prvý deň Veľ-konočného trojdnia nám od krýva a zvestuje pravdu o Eucharistii. Učí nás, že Eucharistia je Ježiš Kristus sku-točne prí tomný medzi nami. Posolstvo pravdy o Eucha-ristii ide ďalej, hovorí, že v Eucharistii je umu čený a vzkriesený Kristus, že Eucharistia je Veľká noc. Keď Eu-charistiu slávime pri každej sv. omši je tu Veľká noc, Kris-tovo umučenie a zmŕtvychvstanie.Nie je ťažké porozumieť a srdcom uveriť prečo Kristus znova a znova v našich kosto loch kladie Veľkú noc na oltár, prečo toto srdce Veľkej noci, ukryté v chlebe

Pokračovanie na 4. strane

Hans Memling (1432 – 1494): Zmŕtvychvstanie

SlávmeVeľ kú nocsrdcom!

„Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.“ (Rim 10, 9-10)

2 FARSKÝ LIST 02/2006

Veľkonočná sviatosť zmierenia v našej farnosti

Farský kostolsv. Kataríny Alexandrijskej

8. apríl v čase9.30 – 12.00 a 14.00 – 17.00

Kostol Povýšenia sv. Krížana Brezovci

9. apríla v čase 14.00 – 18.00

Bohoslužobný poriadok obradov Veľkonočného

Trojdnia:


Zelený štvrtok – 18.00Veľký piatok – 15.00Biela sobota – 19.00

Kostol Povýšenia sv. Krížana Brezovci


Filiálny kostol Najsvätejšej Trojice vo Vyšnom Kubíne


PoďakovanieRímskokatolícky farský úrad Dolný Kubín a hospodárska rada farnosti sa chce touto cestou verejne poďakovať pánovi Ing. Jánovi Hencovskému za dlhoročnú bezplatnú pomoc farnosti pri výkone funkcie odborného lesného hospodára a za príkladnú starostli-vosť o naše farské lesy. Ing. Hencovský oficiálne ukončil čin-nosť odborného lesného hospodára ku dňu 1. apríla 2006 zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránia pri ďalšom výkone v tejto činnosti. Touto cestou sa zároveň chceme poďakovať i jeho manželke Zuzke, ktorá mu aktívne pomáhala pri tejto činnosti. Obom ešte raz vyslovujeme srdečné Pán Boh zaplať a v ďalšom spoloč-nom živote vyprosujeme hojnosť Bo-žích milostí a Božieho požehnania.

Msgr. Viktor Trstenský, rímskoka-tolícky kňaz na odpočinku v Trs-tenej sa dožil 98 rokov veku ži-vota. Jeho osoba je priamo spá-janá s bojom proti komunizmu na Slovensku. V novodobej histó-rii rodu dosiahol najvyššie a naj-čestnejšie postavenie vo sfére du-chovného a svetského života. Do seminára v Spišskej Kapitule vstú-pil roku 1926. Kňazské svätenie prijal z rúk otca biskupa, Jána Vojtaššáka, roku 1931 (29. júna).

mia počas komunistického režimu (napr. Sila viery, sila pravdy, Ako svedectvo, Menej ponôs, viac modli-tieb a boja za pravdu, Fragmenty, ďalšie bolestné výlevy duše, Nemo-hol som mlčať ai.). Prezident Slovenskej republiky, Ru-dolf Schuster, ocenil jeho boj za slo-bodu myslenia a v roku 2000 mu prepožičal pri príležitosti výročia vzniku Slovenskej republiky vysoké štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. Dňa 4. januára 1994 bol Msgr. Viktor Trstenský menovaný za honorárneho preláta a člena naj-vyššej trónnej asistencie pápeža Jána Pavla II., s následným právom člen-stva v Ráde meča a klobúka (Ordini di Cappa i Spada). K titulu pápež-ského preláta sa automaticky pripája funkcia tajomníka (cubicularius in-timus adlectus supra numerum) a komorníka (cubicularius honora-rius) Svätého Otca, Jána Pavla II. Msgr. Viktor Trstenský ako jediný spomedzi potomkov šľachticov na Slovensku môže používať kráľovský purpur a tak sa stal formálne naj-vyššie postaveným šľachticom na Slovenku.

Spracoval Ján KapalaSnímka: internet

Čo k tomu dodať?Poďakovať Pánovi za dar, ktorý do-stali veriaci farností, kde pôsobil, ale aj svedkovia jeho mimopastoročnej práce, väzni väzníc, kde strávil veľkú časť svojho mladého života. Za dar jeho svätého života, ktorým svedčil neochvejne o pravde skrytej v Ježi-šovi Kristovi, za ním ohlasované evanjeliové pravdy, aktualizovaním ich obsahu pre každú chvíľu súčas-ného života. Za jeho otvorený boj proti zlu a nespravodlivosti a za to, že si zachoval čestný a čistý profil rímskokatolíckeho kňaza. Popriať mu hojnosť Božích milostí a síl pre ďalší život, plný viery, nádeje a lásky.

Veriaci dolnokubínskej farnosti

Msgr. Viktor Trstenský(*28. marca 1908)

V roku 1935 sa stal farárom v Re-ľove. Neskôr, v roku 1938, dostal novú faru v Dolnom Kubíne. V ča-soch druhej svetovej vojny ho otec biskup Ján Vojtaššák poveril funk-ciou školského inšpektora. Pápež Pius XII. ocenil bohatstvo jeho viery, potvrdené mnohými záslužnými skutkami, titulom Monsignora a ná-sledne ho vymenoval za člena pá-pežskej Rady ostražitosti (Consilii et Vigilantia). V časoch komunistic-kej tyranie bol viackrát súdne tres-taný a uväznený za svoje procir-kevné postoje a otvorený nepriateľ-ský vzťah proti komunizmu. Prešiel väznicou na Pankráci v Prahe, Ila-vou, pracovnými tábormi a väzni-cami v Jáchymove, Prievidzi, Nová-koch a na ďalších dvadsiatich šty-roch miestach. Napísal mnoho kníh z prostredia väzníc alebo jeho zá-pasu o slobodu vyznania a svedo-

3FARSKÝ LIST 02/2006

Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec, Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová, Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová, Mgr. Anna Šochová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 900 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 26. 5. 2006. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.

Bohoslužobný poriadokv týždni:


6.00 a 18.00 hod.(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Piatok – sv. omša za účasti mladých – 18.00 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec17.00 hod. (po Veľkej noci možná zmena)

(sobota – 7.00 hod., večer nie je)Štvrtok – sv. omša za účasti detí –

17.00 hod.Filiálny kostol Najsv. Trojice

Vyšný KubínPiatok - 18.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (vo štvrtok a v sobotu nie je)

Bohoslužobný poriadokv nedeľu:Farský kostol

sv. Kataríny Alexandrijskej6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec7.45, 10.00, 18.30 hod.(vešpery o 18.00 hod.)

Filiálny kostol Najsv. TrojiceVyšný Kubín

9.15 hod.Nemocnica s poliklinikou

16.00 hod.

Požehnanie mamičiekpred pôrodom:

1. júla 2006 po rannýchsv. omšiach

Farský kostol sv. KatarínyAlexandrijskej – 6.30 hod.

Kostol Povýšeniasv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.

Stránkové dni na Farskom úrade:

Pondelok – piatok:8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.V súrnom prípade po večerných

bohoslužbách.V prípade potreby (ku chorým)

volajte katol. kňaza 0915 818 308.

ÚmyslyApoštolátu modlitbyna marec a apríl• V bolestiach a trápeniach nášho

každodenného života nech nás posilňuje myšlienka: „Cez utr-penie a smrť k osláveniu.“

• Aby Cirkev v Číne mohla vyko-návať svoje evanjelizačné posla-nie pokojne a v plnej slobode.

OBSAHMsgr. Viktor Trstenský . . . . . . . . . . . . . 2Poďakovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2Veľkonoč. sviatosť zmierenia . . . . . . . . 2Bohoslužobný poriadokveľkonočného trojdnia . . . . . . . . . . . . 3Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3Úmysly Apoštolátu modlitby. . . . . . . . 3Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3Udalosti v našej farnosti . . . . . . . . . . . 6

Modlitby matiek. . . . . . . . . . . . . . . 6Ukáž čo vieš . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6Cez prázdniny sa našedeti nenudili... . . . . . . . . . . . . . . . . 6Vzácne víťazstvo . . . . . . . . . . . . . . 7Od Tatier k svätosti . . . . . . . . . . . . 7Máme rozviazané ruky . . . . . . . . . 8Dek. kolo Biblickej olympiády . . . 8Nikodémska noc . . . . . . . . . . . . . . 9Kríž. cesta za nenarodené deti . . . 9

Ján Pavol Veľký . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10Výzva rodinám . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10... habemus papam ... . . . . . . . . . . . . . 11Prítomná sila Pravdy . . . . . . . . . . . . . 12Rím – živé a otvorené mesto . . . . . . . 13Služba Bohu a ľuďom . . . . . . . . . . . . . 14Krása v skle zaliata . . . . . . . . . . . . . . . 15Vaše otázky – naše odpovede . . . . . . 16Od medailí nás delili len sekundy. . . 17ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 18

Detský karneval . . . . . . . . . . . . . . 18Prežívanie pôstu. . . . . . . . . . . . . . 18„Nechajte ma chvíľu,ja si to premyslím“ . . . . . . . . . . . . 18Výstava Vedecká hračka . . . . . . . 18Zápis detí do mat. škôlky . . . . . . 18

Púť dôvery na hranici. . . . . . . . . . . . . 19Z vašich listov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Veľkonočné sviatky plné milosti, požehnania hojnosti od vzkrieseného Spasiteľaredakcia Farského listu všetkým našim čitateľom s láskou želá.

Sviatosťou krstu sme v spolo-čenstve Cirkvi v mesiacoch február a marec privítali:

Katarína KlimekováMartin KostrošBranko MahútNina LuptákováDávid PalugaAnna MajdišováLucia MartvoňováMatej BrodňanskýDaniel ŠkvarkaNina MlynárikováNina MurgašováEma NovotnáKristína TóthováRichard KijacJakub PápežMatej LastičAneta HajdúchováSamuel DavidKevin Michal KramárAlexandra Povalová

Sviatosť manželstva uzavreli:

Igor Babic a Katarína KršákováJuraj Kvasničák a Ivana Kyšková

Pán si z našich radov povolal:

Vladimír Martinkovič (zosnul v januári)Jozef ŠimekJaroslav BalážPeter JelínekTeodor TholtMária OrčováLadislav GreschnerŠtefan LaššákRoman Antolák


Slávme Veľ kú noc srdcom!Nie je ťažké porozumieť a srdcom uveriť prečo Kristus znova a znova v našich kosto loch kladie Veľkú noc na ol-tár, prečo toto srdce Veľkej noci, ukryté v chlebe a víne vkladá do dlaní kňaza. Robí to s tým istým zámerom ako vo Večeradle, aby vložil seba, svoje srdce, svoju celú Veľkú noc do hlbín nášho ja. Aby z nášho srdca urobil veľko-nočné srdce, srdce, v ktorom je Veľká noc doma. Zmys-lom Eucharistie je, aby pretvorila ľudské vnútro na chrám Najsvätejšej Trojice, aby naše srdce bolo aj svätostánkom aj veľkonočným obetným sto lom. Eucharistia je naozaj srdcom ľudského srdca. Je jeho životom, jeho bohat-stvom, jeho záľubou, jeho všetkým.

Na Veľ ký piatokNa Veľký piatok z Večeradla vystupujeme na Kalváriu k Pánovmu krížu, aby sme srdcom vnímali a prežívali jeho umučenie a smrť, ktorú podstúpil pre nás a za nás. Tieto dva výrazy „pre nás“ a „za nás“ treba osobitne pod-čiarknuť. Prvý hovorí, že my sme príčinou jeho umuče-nia a smrti – naše hriechy, že my sme zavinili jeho smrť. Výraz „za nás“ zasa znamená, že Ježiš Kristus podstúpil umučenie a smrť dobrovoľne a z lásky kvôli nášmu dobru, aby nás vykúpil a zachránil. Zomrel namiesto nás, aby odčinil naše krivdy a splatil dlh Otcovi.Keď sme v duchu vyšli ku Kristovi na Kalváriu vnímať jeho lásku a odkryť posolstvo tajomstva jeho výkupnej obeti kríža, nesmieme sa zastaviť pri výjave jeho umuče-nia, to by bolo málo, cez obraz mŕtveho Krista zohave-ného umučením presvitá očiam nášho srdca iný obraz. Očami tela vnímame smrť, ale srdce objavuje život. Po-zemským zrakom vidíme prehru a duchom hľadíme na víťazstvo. Zmysly pozorujú slabosť a viera hľadí do tváre sily. O takýto pohľad srdca na kríž nám ide, o pohľad viery. Veď kríž je smrť smrti. Kríž je koniec nerestí a za-čiatok čností. Kríž je porážka slabosti a víťazstvo sily. A hoci všetci ľudia všetkých čias majú v kríži pokušenie vidieť potupu a pohoršenie, apoštol národov hlása, že je prejavom Božej moci a Božej múdrosti. On hľadel na kríž vierou a preto zvolal: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“ (Gal 6, 14) Kým pre iných bol kríž zahanbujúcou skutočnosťou, pre neho bol slávou a nevýslovnou radosťou srdca.Pán Ježiš všetko toto, čo vníma oko viery v jeho umučení a smrti kríža, svoju neko nečnú lásku, víťazstvo, moc a silu vložil do Najsvätejšej Eucharistie. V nej sprítomnil nielen svoju smrť, ale aj smrť smrti, svoju výhru, svoju veľkosť, hrdinstvo, svoju silu a moc. Toto všetko obsahuje Eucharistia. V nej viera vidí pravdivý a skutočný obraz ukrižovaného Krista. Nie Krista žobráka a zločinca, kto-

rého o všetko obrali, ale Kráľa, ktorému všetko patrí. Je to obraz Krista, ktorý má čo ponúknuť a dať. Najviac treba zdôrazniť pri vnímaní Kristovej smrti vtlačenej do Eu-charistie moc jeho lásky, ktorá zomieraním neprehráva, ale víťazí.Prečo Ježiš Kristus vložil silu svojho víťazstva v smrti do Eucharistie? Odpoveď je jednoduchá a porozumie ju ve-riace srdce. Aby sa sila ukrižovaného Krista vliala do sŕdc tých, ktorí Eucharistiu budú sláviť a prijímať. V Eucharis-tii jeme Pánovo umučenie, požívame smrť smrti, akumu-lujeme sa silou Víťaza. Ježiš Kristus nás neprišiel oslobo-diť od zápasov, ani ne prišiel zo zeme odstrániť kríž, ani nám nesľúbil raj na zemi. On prišiel cez kríž do Eucha-ristie a cez Eucharistiu do srdca, aby bol našou silou v zá-pasoch, skúškach, bolestiach a v zomieraní. Aby naše srdce naplnil mocou lásky, ktorá je silnejšia ako smrť.

Na Svätú sobotu Z Kalvárie pokračuje naša cesta za Kristom do hrobu, v ktorom ho pochovali. Svätá sobota symbolizuje veľké ticho. Kristovo Telo uložené v hrobe čaká na vzkriesenie. V tento deň Cirkev nekoná liturgiu, je to deň určený na kontempláciu. V našich krajoch je zvykom konať adorá-ciu Najsvätejšej Eucharistii. Pamiatka Božieho hrobu je príležitosťou stretávania sa s eucharistickým Kristom. Podčiarkuje sa tak eucharistický ráz slávenia Veľkej noci.Kristov hrob, v ktorom ležalo jeho mŕtve Telo, privalený kameňom, je obrazom noci a tmy. Je znázornením sveta, ľudského pokolenia, z ktorého sa vytratil život po páde Adama do prvého hriechu ľudstva. Celá zem sa stala hro-bom miliónov a miliónov ľudských tiel. Doteraz je jed-ným veľkým cintorínom. Takmer niet miesta na Zemi, kde by nebol pochovaný človek. Hriechom nastala noc a pre človeka prestal deň.Hriech zaclonil nebo a v ľuďoch, v ich srdciach, zavládla akoby dlhotrvajúca noc. V plnosti času Boh poslal na svet svojho Syna. Prišiel ako Slnko spravodlivosti a Svetlo vychá dzajúce z výsosti, aby vrátil život ľuďom na zemi. Toto Božie Slnko, čo končí ľudskú noc a odstraňuje du-chovnú tmu, naplno zažiarilo pri Kristovom zmŕt-vychvstaní. Skončila sa dlhá noc a nastal veľký deň. Pre jas Kristovho svetla sme noc, v ktorej vyšlo nové Slnko, začali nazývať Veľká noc. Možno by bolo lepšie volať tieto sviatky „Veľký deň“, lebo pre ľudstvo začal deň, ktorý už nebude mať západu. Je to udalosť návratu života do ľud-ských sŕdc. No vého života spoločenstva s Najsvätejšou Trojicou, stvorenia so svojím Stvoriteľom, Vykupi teľom a Posvätiteľom. Ježiš Kristus – Slnko spravodlivosti, premenil noc na deň, hrob na obydlie a ľudské srdce na chrám a svätyňu bož-stva.

Dokončenie z 1. strany


Slávme teda sviatky Pánovho zmŕtvychvstania ako syno-via svetla a nie ako deti tmy. Ak prijmeme vierou jas Pá-novho svetla do svojich sŕdc, my sami sa staneme svet-lom pre svet v ktorom doznieva moc noci a tmy. Kristus povedal: „Vy ste svetlo sveta.... „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5, 16) Jas Zmŕtvychvsta-lého vyžaruje z nášho srdca vtedy, keď robíme dobro. Ro-biť dobro je forma i znak života, ku ktorému nás prebudil a prebúdza Kristus – Svetlo sveta, ktoré vyšlo na Veľkú noc a žiari v našich srdciach.

Na Veľ konočnú nedeľuNedeľa Pánovho zmŕtvychvstania je dňom zvelebovania Najsvätejšej Trojice za dar Krista, ktorý sa pri vtelení stal pre nás človekom a ktorý svojím krížom a zmŕtvychvsta-ním nás pretvoril na Božích synov a dcéry. Z jeho otvo-reného boku na kríži vyšla krv a voda. Vo dou sme boli v krste znovuzrodení a krvou v Eucharistii sme udržo-vaní pri živote. Sláviť Veľkú noc znamená ďakovať za sviatosť krstu, ktorým sme boli duchovne vzkriesení a za dar Eucharistie, v ktorej je záruka a zdroj trvania nového života v Kristovi. Pre pokrstených sú Veľkonočné sviatky dňami radosti srdca a vzdávania vďaky. Veľkonočné ráno nám odkrýva tajomstvo nevýslovného dobra, ktorým umučený a vzkriesený Kristus obohacuje naše srdcia. Toto dobro Veľkej noci má tri podoby: dobro viery, dobro nádeje a dobro lásky. Hlavne kvôli tomuto trojitému dobru bola Veľká noc. Toto troj násobné dobro je ovocím Veľkej noci, tej prvej, ktorá sa slávila v historic-kom čase a mieste, ale aj tej dnešnej, ktorú mysticky slá-vime tu a teraz.Veľká noc dáva nášmu srdcu v prvom rade dobro viery. Uschopňuje človeka, aby bol schopný veriť v Boha a veriť Bohu. Dáva mu schopnosť vstúpiť s ním do osobného spoločen stva a viesť s ním dialóg. V svetle viery pozná-vame, čo je dobré a čo zlé, sme schopní vyriek nuť a usku-točňovať áno dobru a nie zlu, ako sme to vyjadrili pri

obnove krstného sľubu slo vami verím a zriekam. Veľká noc dáva chápavosť nášmu srdcu pre správnu hierarchiu hod nôt. Vedieť rozlíšiť, čo je viac a čo menej, čo je hlavné a vedľajšie. Dobro viery je najmä v tom, že nám deň čo deň odkrýva zmysel života a dáva nášmu životu v celku i v jeho jednotli vostiach správne a spásne zameranie.Druhým hlavným dobrom Veľkej noci je nádej. Vlieva do nášho srdca bezhraničnú dôveru v Boha a uschop-ňuje nás trpezlivo čakať na splnenie Božích prisľúbení, z ktorých najväčšie je vzkriesenie nášho tela. Nádej je pre človeka ako kotva v búrkach a vlnobití po zemského ži-vota. Ona zaručuje, že sa nestratíme ani sebe ani Bohu. Nádej z Veľkej noci je ako svetlo majáka, ktoré nedovolí, aby sme zablúdili, aby sme zišli z cesty. Spôsobuje aj to, že sme túžbou priťahovaní k Bohu podľa Ježišových slov: „A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“ (Jn 12, 32) Veľká noc je nielen posilou našej ná-deje, ale je pre nás nádejou sama. „I keby som mal ísť tma-vou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ (Ž 23,4)Tretie a vrcholné dobro Veľkej noci je pre pokrstených dobro lásky. Veľkonočné tajomstvo nám dáva účasť na Božej láske, vťahuje nás do kolobehu a výmeny tej lásky, ktorá je medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým v Naj-svätejšej Trojici. Tým, že nám Veľká noc vkladá Bo žiu lásku do nášho srdca, zároveň nás zažíha láskou k Bohu i k ľuďom. V sile Veľkej noci a jej pôsobením sme schopní vrhnúť sa do náručia Otca, ale zároveň sme uschopnení ho aj na podobňovať, otvárať náruč svojho srdca pre dru-hých. Uspôsobuje nás na to, aby sme boli prijatí, ale aj na to, aby sme sami prijímali. Viera, nádej a láska sú hlavné dary Veľkej noci a sú adre-sované ľudskému srdcu. Tieto tri dobrá Veľkej noci možno prijať len srdcom a len v ľudskom srdci majú svoje uplat nenie. Sú to zároveň vrcholné hodnoty pre ktoré sa oplatí žiť i zomierať. Sú poukazom – kre ditnou kartou, zárukou dôstojného života na zemi a sú aj naším vstupným vízom do neba.

Ľubomír Pekarčík, dekan

Milí veriaci, vo veľkonočnom období Vás chceme srdečne pozvať na tri zaujímavé akcie:

� vo štvrtok 20. apríla o 16.00 hod. sa počas svätej omše uskutoční slávnostné posvätenie kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v Nemocnici s poliklinikou L. Nádaši-Jégeho,

� v stredu 26. apríla sa vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej uskutoční tradičný koncert v rámci medzinárodnej súťaže Talenty pre Európu. Bližšie informácie sa včas dozviete z plagátov,

� v piatok 28. apríla o 19.00 hod. sa vo farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej predstaví zbor slovenských učiteliek OZVENA.

Vaši kňazi


UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI

Modlitby matiekMilé mamy, staré mamya duchovné mamy!Takto zneli začiatky našich modlit-bových stretnutí počas modlitbového trojdnia Modlitieb matiek v dňoch 27. – 29. januára t.r. Chcem sa poďa-kovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomohli a umožnili sa nám spolu stretnúť a spoločne nášho Pána odprosovať, chváliť, prosiť a ďa-kovať za naše deti a dar materstva. Nech vás Pán napĺňa svojím požeh-naním.

Vďačná mama Zdena

Ukáž čo vieš!Náš miništrantský celok sa nechal in-špirovať minulým rokom, kedy sme vám ukázali naše vedomostné a fy-zické schopnosti a niečo podobné sme pripravili aj tento rok. A tak 5. februára t.r. sa v telocvični ZCŠ A.Radlinského o 16.00 hod. začal bo-hatý program, a to nielen pre miniš-trantov, ale aj pre divákov. Pre všetkých bolo pripravené občerstve-nie.Súťaž pozostávala z piatich veľmi za-ujímavých kôl, ktoré dosvedčili, že okrem práce pri oltári zvládneme aj iné všestranne zamerané úlohy. Prvé kolo sa skladalo z dvoch častí – text zo Sv. písma na doplnenie a otázky z Nového zákona. Samozrejme, že ta-kéto úlohy miništranti zvládli bra-vúrne, hoci sa sem-tam vyskytla ne-jaká chybička.V druhom kole naši chlapci ukázali divákom, akí sú zruční v nosení ping-pongovej loptičky na lyžičke. Ešte sme im to sťažili, pretože úlohou bolo s loptičkou na lyžičke prejsť prekáž-kovú dráhu (prejsť po lavičke, popod lavicu a obísť zloducha, ktorého hral náš komparzista Laci Stolárik).Aby si mohli chlapci vydýchnuť, tre-tím kolom bola liturgická olympiáda. Pozostávala z desiatich otázok týka-júcich sa liturgických vecí, s ktorými sme v kontakte pri sv. omši. Stav bol stále napínavý a nerozhodný, bolo ťažké tipnúť si víťaza. Štvrté kolo

malo preveriť presnosť miništrantov. Ich úlohou bolo hodiť tri tenisové loptičky cez basketbalový kôš. Ani po tomto kole nebolo ešte nič rozhod-nuté.Nakoniec prišlo piate kolo. Keďže sa blížil pôst, dopriali sme im zopakovať si krížovú cestu, a to tak, že každý tím si vybral jedno zastavenie a pred všetkými im ho bez prípravy zahral. Najlepšie predstavenie nám ponúkol ochotnícky súbor skupiny č.3, ktorý sa stal celkovým víťazom. Ale nikto neodišiel naprázdno, každý si niečo odniesol. Traja najlepší miništranti za mesiac si dokonca odniesli roz-právkovo plné koše sladkostí. Ak sa aj vám páčil náš program a chceli by ste si to skúsiť sami, nabudúce príďte tiež. A kto má záujem, nech sa pridá k nám, miništrantom. Nebojte sa, prijímame každého. Nakoniec zazvonil zvonec a vedúci museli upratovať.

Za miništrantov Juraj Pazdera

Cez prázdniny sa naše deti nenudili ...Animátorky, animátori, starší miniš-tranti a sestry Saleziánky pripravili pre deti počas jarných prázdnin dva pekné dni plné hier, dobrodružstva, v ktorých však nechýbala ani spo-ločná modlitba.

Začali sme v utorok 7. marca pred Pastoračným centrom. Našim cieľom bola Vyšnokubínska skalka. Cestou sme mali množstvo zaujímavých ak-tivít, ktoré nám pomohli zabudnúť

na únavu a tiež sme sa zastavili v ka-plnke u našich sestier Saleziánok, aby sme poďakovali za naozaj krásny deň. Ani sme sa nenazdali a už sme boli pri kríži na Skalke. Cesta späť bola jednoduchšia. Keďže bolo veľa snehu, využili sme igelity, lopáre... a čochvíľa sme boli v mládežníckom stredisku Dominika na Banisku. Unavení, ale predsa veselí, sme si pozreli animo-

vaný film o sv. Patrikovi, zahrali pingpong a pochutnali na špekač-kách. Plní zážitkov sme odišli do-mov. Keďže sme sa spolu cítili dobre a prázdniny ešte ani zďaleka nekon-čili, stretli sme sa aj vo štvrtok. Pri-dali sa k nám miništranti a tak sa mohol začať akčný deň. Prečo akčný? Po meste sa pohybovali dvaja tajní agenti a úlohou detí bolo odhaliť ich. No nebolo to také ľahké, pretože popri tom ich čakalo ešte veľa iných úloh. My „starší“ sme mali dosť práce ustrážiť malých detektívov. Ku kaž-dému dobrodružstvu patrí aj poklad, ktorý treba nájsť. S mapami v ruke sme ten náš našli v okolí nášho far-ského kostola. Keďže vonku bola ešte zima a všetky ihriská boli zamrznuté, využili sme telocvičňu našej základ-nej cirkevnej školy. Vybíjaná, futbal a žmurkaná boli jedny z hier, ktoré nás zabavili a mnohých aj unavili. Počas týchto dní sme mali možnosť zažiť spolu množstvo pekných chvíľ a nadviazať nové priateľstvá. Za to patrí najväčšia vďaka nášmu nebes-kému Otcovi.

Mirka Stolárikováa Paulína Mäsiarová

Snímka: Paulína Mäsiarová



Vzácne víťazstvoFarnosť Okoličné usporiadala 8. marca t.r. Miništrantský medzifarský ho-kejbalový turnaj, ktorého sa zúčast-nilo 6 tímov (Dolný Kubín, Okoličné, Lisková, Liptovský Mikuláš, Bobro-vec, Matiašovce). Hneď ráno po svä-tej omši sme sa spolu s pánom kaplá-nom Milošom Labašom vydali do Okoličného. Po úvodnej modlitbe sme sa oboznámili s pravidlami a systémom hry (3 hráči + 1 bran-kár). Potom sa rozlosovali skupiny a začala sa hra. Úvodný zápas sme zohrali s Lisko-vou, s ktorou sme prehrali 5:4. Po zá-pase sme mali krátku poradu, a tak sme sa dali do poriadku. Náš druhý a zároveň posledný zápas v základnej časti sme hrali s domácim mužstvom Okoličné. Už od začiatku sme si po-riadne držali obranu a domácich sme nepúšťali do šancí, no hrajúci kapitán tímu z Okoličného miestny pán kap-lán Miroslav alias Mikro nám ušiel a strelil gól. No jeden gól nás nezlo-mil a po výborných zákrokoch To-máša Kočalku v bráne si do útoku dvakrát vybehol Rišo Čižmár a otočil zápas na 2:1. Nakoniec sme ich tak zatlačili, až sme zabudli na obranu a bolo vyrovnané. Vedeli sme, že musíme vyhrať, pre-tože duel, čo sa hral predtým, Oko-ličné - Lisková 6:1, nás vrátil nazad do boja o semifinále. Uvedomili sme si, že je ešte skoro na odchod domov a tak najprv Rišo Čižmár opäť zvýšil na 3:2. Zostávali dve minúty do konca duelu. Hrali sme presilovku. Do útoku sa postavili Rišo Čižmár a Ju-raj Pazdera a kombinačne rozrušili obranu Okoličného. Juraj Pazdera strelil najprv z presilovky na 4:2, po-tom si vybehol a ukončil gólovú ná-dielku na 5:2. Ihrisko bolo maličké a tak bolo ťažké udržať takýto stav, no podarilo sa.Po perfektne zohranom zápase s Okoličným sme sa umiestnil na pr-vej priečke a v semifinále nás čakali chlapci z Bobrovca s priemerným vekom 13 rokov. Duel sa začal veľmi rýchlo, už po prvých dvoch strelách

Laco Stolárik od vlastnej brány pre-lomil strelou obranu súpera. Tomáš Kočalka sa nudil v bráne, zatiaľ čo sa formácie v útoku hrali s loptičkou. Súper potom inkasoval ďalšie góly, ktoré padali ako zo sita, až nakoniec sme začali zahadzovať šancu po šanci. Najväčšiu šancu zahodil Matej Ko-čalka, keď Juraj Pazdera prebehol celé ihrisko, stálym premiešavaním lop-tičky a skvelými fintami si počkal na neho, kým si nabehne, prihral mu, no on z 10 centimetrov do prázdnej brány najprv netrafil prázdnu bránu a následne netrafil ani dorážku. Ale našich šancí bolo dosť, vyhrali sme 8:1 (Laco Stolárik 1 gól a Juraj Paz-dera 7 gólov). Nakoniec sme sa dostali až do finále, kde sme si zopakovali repete s tvr-dými hráčmi z Okoličného. Hrali sme našou typickou taktikou, vsietili sme dva góly a snažili sa udržať si vý-sledok. No potom sme povolili a o výsledok sme prišli. Navyše, Laco Stolárik to už nevydržal a ukázal svoju horšiu stránku – zafauloval. Hrali sme posledné dve minúty v oslabení, na ktoré sme na ihrisko poslali Riša Čižmára a Juraja Paz-deru, v doterajšom priebehu najak-tívnejších hráčov. Tí dokonca vycítili šancu na útok (opakujem, v oslabení) a strelili gól na 3:2, ktorý o všetkom rozhodol – stali sme sa víťazmi. Chce me sa poďakovať nášmu pánu dekanovi, ktorý nás podporil nielen

morálne, ale podporil aj naše žalúdky rôznymi sladkosťami, džúsmi a iným občerstvením. Nakoniec sme doma v Kubíne išli na sv.omšu, kde sme sa poďakovali nášmu Pánovi za pekný deň i za výhru. A čo dodať na koniec? Náš pohár stojí v sakristii Farského kostola.

Juraj Pazdera

Od Tatier k svätostiKeď už západné a východné Sloven-sko po jarných prázdninách opäť za-čalo „zarezávať“ v škole, my sme ho-dili školské tašky do kúta a hybaj okľukou cez Kraľovany do Važca pod Tatrami. Namiesto sánok, lyží a na-trepaných ruksakov plných teplého oblečenia sme niesli len papuče, ru-ženec a Sväté písmo. Z toho vyplýva, že cieľom našej cesty bol nielen relax, vypnutie od školy, no hlavne du-chovné obohatenie.Vo Važci sme strávili tri dni, počas ktorých sme mali štyri zaujímavé prednášky, no témou neboli zložité teologické úvahy, ale snažili sme sa objasniť otázky bežného duchovného života.Pôst je obdobie, keď si pripomíname Ježišove ukrižovanie za naše hriechy. Pred 2000 rokmi to neboli len skutky Judáša a Poncia Piláta, ktoré ho pri-bili na kríž, ale aj veľkňazov, vojakov a ľahostajného davu, ktorí svojim ne-

Pokračovanie na 8. strane


záujmom spôsobili to, že vyhrala veľká nespravodlivosť.Uvedomujeme si, že medzi minulos-ťou a súčasnosťou nie je vlastne až taký veľký rozdiel? Pretože ľudia sa síce menia, ale hriechy sú vždy tie isté.Ďalšou témou bola osobná modlitba. Mnohí z nás zistili, že to nie je len päťminútové odrapkanie naučených modlitieb a litánií, ale predovšetkým rozhovor môjho srdca s Božím. Veď: ,,Dobré vidíme len srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ Alebo svätá omša. 45-minútové nudné sedenie v kostole a počúvanie nezáživných obradov. Omyl vážení!!! Každá časť sv. omše má svoj hlboký význam. Pokúsme sa uvedomiť si, že je to jedna z hlavných vecí, ktoré nám Ježiš zanechal, aby sa mohol s nami denne stretávať.Ale všetkého veľa škodí, teda aj ,,svä-tosti“. Veď si predstavte, že by sme tam len sedeli a duchovne sa vzdelá-vali. Asi by sme sa všetci zbláznili. No naši ,,pastieri“ mysleli aj na to. Preto nechýbal ani zábavný večer, kde si každý prišiel na svoje. Vtipom a hu-moru nebolo konca a z večernej idylky nás vytrhol až zvonec zvoláva-

júci na modlitbu. (Poznámka pre zú-častnených: ,,Lebo lepra.“)Táto duchovná obnova prevýšila všetky naše očakávania, za čo sa ch-ceme poďakovať Bohu a našim už spomínaným ,,pastierom“, konkrétne – pánu kaplánovi Petrovi, Petre Jur-čákovej, Andrei Feckovej a Andrejovi Kuhejdovi. Špeciálna vďaka patrí ľu-ďom, ktorí sa postarali o to, aby sme nezamrzli a nepomreli od hladu (ku-rič a kuchár). Za to všetko vám po-sielame šek s vatikánskou menou: PBZ.P.s.: Milí moji... (ako hovorí p. kap-lán), musíte uznať, nebolo nám per-fektne?

Katka Grofčíkováa Andrea Draganová

Máme rozviazané ruky...Chcela by som sa podeliť s dojmami a so zážitkami z nášho eRko výletu vo Švošove (9.–10.3.). Bolo nás tam celkom 10, z toho 9 dievčat a jediný chlapec (môj brat). Ubytovaní sme boli v priestoroch materskej školy. Mali sme veľmi pestrý program. Pá-čilo sa mi, že sme sa museli o všetko postarať spoločne a navzájom si po-

máhať pri práci. Dni boli okrem práce vyplnené mnohými dynamikami a rozhovormi, cez ktoré sme sa učili, ako sa môžeme viac priblížiť k Bohu, že sa to dá len skrze Ježiša a kríž, ktorý vyžaduje lásku a obetu. Na vlastnej koži sme zažili, ako mô-žeme byť vedení Duchom Svätým, keď mu to dovolíme. Veľmi ma oslo-vila najmä dynamika, pri ktorej sme mali na hodinu zviazané ruky. Bez pomoci iných sme nemohli robiť mnohé činnosti. Podobne nás zvä-zuje aj hriech. Začala som si uvedo-movať moju slabosť. Ani ja, zviazaná hriechom, nedokážem mnohé veci vo svojom živote zvládnuť bez po-moci. Teraz však viem, že Ježiš je tou posilou a vďaka jeho krížu som slo-bodná – mám rozviazané ruky. A viem, že keď ho úprimne prosím o silu, On mi ju dá...

Klára Marettová

Dekanátne koloBiblickej olympiádyDňa 11. marca 2006 sa uskutočnilo v Pastoračnom centre dekanátne kolo biblickej olympiády - kategória základné školy. Súťaže sa zúčastnilo 9 škôl: ZŠ M. Hattalu, ZŠ Nemocničná, ZŠ Kňažia, ZŠ A. Radlinského, Gym-názium POH, ZŠ M. Kukučína, ZŠ Zázrivá, ZŠ Istebné. Žiakov privítala porota v zložení: pán kaplán Mgr. Pe-ter Randják, PaedDr. Mária Janáková, sr. Zuzana a Mgr. Katarína Ileninová, ktorá moderovala celú súťaž.Tento rok si žiaci za pomoci svojich katechétov naštudovali dva biblické spisy – druhú knihu Machabejcov a evanjelium podľa sv. Jána. Biblická olympiáda mala 5 kôl rozdelených na biblický test (25 otázok), vyriešenie krížovky, citáty zo Svätého písma (kto uvedené povedal komu), správnosť biblických tvrdení (áno – nie), bib-lický obraz (žiaci mali napísať názov troch udalostí, kde sa odohrali a do-plniť citát z Písma).Trojčlenné družstvá boli výborne pripravené, preukázali dobré znalosti zo Svätého písma.


Dokončenie zo 7. strany


Umiestnenie bolo nasledové:1. miesto: ZŠ Zázrivá – 64 bodov2. miesto: ZŠ A. Radlinského – 62 bo-dov3. miesto: ZŠ J. Matúšku – 58 bodov

Počas prestávky po treťom kole chlapcom, dievčatám i katechétom dobre padlo pripravené občerstvenie. Na záver všetci zúčastnení dostali diplomy a rôzne hodnotné ceny, za ktoré patrí naša srdečná vďaka šted-rým sponzorom súťaže. Poďakovanie

patrí tiež všetkých katechétom a kňa-zom, ktorí pomohli svojim zveren-com s prípravou na biblickú olympi-ádu.Víťazky zo Zázrivej postúpili do aprí-lového diecézneho kola v Spišskom Podhradí.

M. SpišákováSnímky: Katarína Ileninová

Nikodémska nocTak ako pred mnohými rokmi sa Ni-kodém stretol s Ježišom hlboko v noci, lebo ho túžil lepšie spoznať a dozvedieť sa čosi nové o Božom kráľovstve, tak sa stretli v noci z piatku 17. marca na sobotu miniš-tranti našej farnosti v stredisku Do-minika. Bolo nás spolu asi 30. Prišli miništranti z Bysterca, Brezovca aj z Vyšného Kubína. Stretnutie sa začalo večer príhovo-rom o Nikodémovi. Na ňom sme si všimli hlavne jeho záujem o Ježiša a odvahu, ktorá sa stupňovala – až sa nebál otvorene prihlásiť k Ježišovi. Určite to nemal ľahké, veď doba, v ktorej žil, bola nepriaznivo naklo-nená Ježišovmu učeniu.Prostredie, v ktorom žijeme my a hlavne mladí, potrebuje počuť o Je-žišovi. A my musíme nájsť odvahu Nikodéma, aby sme o ňom nerozprá-vali iba v noci, keď nás nikto nevidí a nikto nepočuje.... Ďalej nasledovali rôzne scénky z Bib-lie. Na nich sme si mohli všimnúť ako vnímal zradu Judáš alebo ako preží-val chvíle „slobody“ zločinec Bara-báš. Zvlášť pri Barabášovi mohol každý z nás dokončiť jeho príbeh. V jednom sme sa zhodli. Tak ako vtedy Barabáš musel pochopiť, že tento nevinný muž zomrel za neho - a táto myšlienka ho určite zmenila, tak aj my sa budeme snažiť v tomto duchu prežívať Veľkonočné trojdnie. Po programe sme sa navečerali a za-čali sme hrať sériu spoločenských hier. Pri nich sme sa spoznali, na-koľko medzi nami boli aj noví miniš-tranti. Nad ránom niektorí išli spať, iní sa rozhodli vydržať do rannej sv.

Krížová cesta za nenarodené detiPočas tohtoročných dvoch nedieľ, 19. marca vo Farskom kostole a 26. marca v kostole na Brezovci, sa deti z eRka spolu s veriacimi modlili po-božnosť krížovej cesty za nenarodené deti. Týmto spôsobom sme sa chceli pripojiť k všetkým tým, ktorí si pri-pomínajú 25. marec ako Deň poča-tého dieťaťa a majú v úcte život kaž-dého človeka, aj toho ešte nenarode-ného. Pri jednotlivých zastaveniach sme ďakovali za našich rodičov, ktorí nám umožnili prísť na tento svet a záro-veň sme prosili za tie deti, ktoré sú ohrozené a siaha sa im na život. Uve-domovali sme si, že všetci sme zod-povední za to, keď v našom svete zo-mierajú nevinní. Po záverečnej mod-litbe sme rozdávali biele stužky, ako symbol 25. marca, aby sme aj takýmto viditeľným spôsobom vyjadrili svoj postoj k životu.

Vaši eRkáriSnímka: internet


1. miesto – ZŠ Zázrivá

2. miesto – ZŠ A. Radlinského

3. miesto – ZŠ J. Matúšku

Víťazky dekanátneho kola biblickej olympiády

omše. Keďže v sobotu bola vo far-nosti celodenná poklona, každý z nás odchádzal do chrámu nielen kvôli službe, ale hlavne kvôli najdôležitej-šiemu stretnutiu s Ježišom. Veríme, že takéto stretnutia pomôžu k vytvoreniu lepších vzťahov medzi nami a Ježišom.

Miloš Labaš, kaplán


Milí čitatelia Farského listu!

V posledných rokoch sledujeme ako sa stavia naša spoločnosť k úlohe ro-diny. Všeličomu sa možno v živote naučiť z kníh. Na rozličné profesie a životné povolania sa človek musí obyčajne dlho pripravovať štúdiom a praxou. Výchova detí patrí ne-sporne k jednému z najťažších umení. Pritom ide o veľmi delikátnu záležitosť s ďalekosiahlými dôsled-kami nielen pre jednotlivca ale pre celú ľudskú spoločnosť. Stav spoloč-nosti je vždy verným obrazom vý-chovy mladej generácie. Každá ľudská bytosť pre svoj priro-dzený vývoj potrebuje rodinu. Ro-dinu, ktorá ho prijíma, sprevádza, miluje a ktorá spolupracuje na roz-voji všetkých svojich ľudských rozme-rov. Pýtame sa, aká je úloha otca a úloha matky v dnešnej rodine podľa Vás, aby rodina dosiahla tento cieľ? Vaše názory k téme, môžete vyjadriť písomnou formou a odovzdať do konca mája, do škatuliek, ktoré budú umiestnené v našich kostoloch, s náz-vom RODINA. Prosíme všetkých, ktorým rodina nie je ľahostajná: mladých, manželov, rodičov, starých rodičov a všetkých, zapojte sa a prispejte svojim názorom. Na túto tému plánujeme v mesiaci jún uspo-riadať besedu s odborníkmi. Termín besedy bude včas oznámený.Ďakujeme všetkým za ochotu podeliť sa so svojim názorom. Na Vaše ná-zory sa tešia

Saleziánski spolupracovníciSnímka: internet

Ján Pavol Veľ ký

ani najmenšiu nádej, že by ich syn mohol prežiť. Ján Pavol II. zomrel po dlhom boji proti Parkinsonovej chorobe a ďal-ším chorobám v prvú sobotu po Veľkej noci, 2. apríla 2005 o 21.37 miestneho času, 46 dní pred svojimi 85. narodeninami vo svojom súk-romnom apartmáne vo Vatikáne. Telo Jána Pavla II. bolo od 4. apríla až do 7. apríla vystavené v Bazilike sv. Petra. Pohreb začal v piatok 8. apríla o 10. hodine, po ňom jeho telo pochovali v krypte pod bazili-kou v hrobke pápežov. Svoje posledné slová adresoval mla-dým ľuďom. Povedal: „Hľadal som vás a teraz ste vy našli mňa. Ďakujem Vám.“

Spracované podľa internetu

Výzva rodinámOd smrti Jána Pavla II. veľa

duchovných z Vatikánu, vrátane Angela kardinála Sodana vo svojej písanej verzii kázne na záduš-nej omši, hovoria o zosnulom pápe-žovi ako o Jánovi Pavlovi Veľkom. Titul “Veľký” doposiaľ nosia iba dvaja pápeži z prvého tisícročia, Lev Veľký a Gregor Veľký. Znalci cirkev-ného práva tvrdia, že neexistuje ofi-ciálny proces pre uznanie pápeža za “Veľkého”; titul sa získava na základe všeľudového a kontinuálneho pou-žívania. Zároveň takmer okamžite po jeho smrti sa začali ozývať hlasy volajúce po čo najskoršom vyhlá-sení Jána Pavla II. za svätého. Už na jeho pohrebe v Ríme viacerí veriaci držali transparenty s talianskou vý-zvou “Santa Subito” (ihneď svätý). Joseph kardinál Ratzinger, ktorý ce-lebroval svätú omšu, ukončil svoju homíliu slovami: „Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež teraz stojí v Božom okne, pozerá na nás a žehná nám.“ Toto svoje presvedčenie o tom, že Ján Pavol II. je už dnes v spoločen-stve svätých u Boha, vyjadril kardi-nál Ratzinger, už ako pápež Bene-dikt XVI., veľmi rýchlo po svojom zvolení za nástupcu Jána Pavla II. Už 13. mája 2005 nariadil okamžitý začiatok procesu jeho svätorečenia. Rozhodol sa teda obísť pravidlá, na-riaďujúce čakať najmenej päť rokov od úmrtia kandidáta, kým sa môže začať proces vedúci k jeho koneč-nému svätorečeniu.O prvom prípade zázraku pripiso-vanom Jánovi Pavlovi II. sa začalo diskutovať v Mexiku hneď po jeho smrti. V mexickej diecéze Zacatecas sa pripisuje uzdravenie dieťaťa na príhovor zosnulého pápeža. Diecéza potvrdila, že o tomto prípade exis-tujú dokumenty. Ide o José Heron Badilla, v čase smrti Jána Pavla II. 19-ročného. Ako štvorročného ho postihla mimoriadne ťažká forma leukémie. Keď pápež navštívil v roku 1990 Zacatecas, išli rodičia s týmto

dieťaťom vychudnutým na kosť na letisko. Pomocou známych z bis-kupského ordinariátu dostali miesto v prvom rade. Pápež vzal dieťa do rúk, pobozkal ho a povedal mu, aby vypustilo holubicu, ktorú držalo v rukách. Táto scéna je zachytená na fotografii, ktorú vtedajší biskup a súčasný kardinál Javier Lozano Barragán neskôr ukázal v Ríme pá-pežovi. Porozprával mu, že to chudé dieťa na obrázku po stretnutí s ním zrazu ozdravelo. Pre rodičov nebolo pochybností, že išlo o „zázrak pá-peža“. Lekári im predtým nedávali


19. apríla 2006 uplynie rok od zvo-lenia kardinála Josepha Ratzingera za hlavu Katolíckej cirkvi. Už rok je naším pastierom on, Benedikt XVI. Pokúsme sa teda zosumarizovať tento prvý rok jeho pontifikátu:• za pápeža bol kardinálskym zbo-

rom zvolený 19. apríla 2005.• inaugurácia Sv. Otca sa konala 24.

apríla 2005 na námestí sv. Petra pri slávnostnej svätej omši. Vo svojom príhovore vtedy Benedikt XVI. uviedol, že chce ako pápež plniť Božiu vôľu a prosil nás o modlitby za odvahu a silu niesť bremeno tohto zodpovedného úradu.

• 7. mája 2005 slávnostne prebral ka-tedru rímskeho biskupa v Laterán-skej bazilike, ktorá je sídlom rím-skeho biskupstva.

• 28. júna 2005 sa začal beatifikačný proces Jána Pavla II. Sv. Otec Bene-dikt XVI. udelil výnimku, takže sa tento proces mohol začať ihneď a nemusel byť dodržaný predpí-saný časový odstup od smrti kan-didáta na blahorečenie.

• 18. – 21. augusta 2005 sa uskutoč-nila prvá zahraničná cesta. Sv. Otec navštívil XX. Svetový deň mládeže v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.

• 11. októbra 2005 predstavil knihu „Božia revolúcia“, ktorá je zbierkou príhovorov počas Svetového dňa mládeže v Kolíne.

• 23. októbra 2005 svätorečil prvých svätých.

• 24. októbra 2005 predstavil knihu „Benediktova Európa v kríze kul-túr“.

• 25. decembra 2005 – prvé „pápež-ské“ Vianoce; prvé vianočné posol-stvo a požehnanie „Urbi et orbi“.

• 25. januára 2006 predstavil svoju prvú encykliku „Boh je láska – Deus caritas est“.

• 24. marca 2006 vymenoval pätnás-tich nových kardinálov. Medzi nimi je aj krakovský arcibiskup Stanisław Dziwisz, ktorý bol osobným tajom-níkom pápeža Jána Pavla II.

Toto sú najdôležitejšie udalosti pr-vého roku pápeža Benedikta XVI. Pá-

pežských povinností je samozrejme oveľa viac: pravidelné generálne au-diencie v stredu na námestí sv. Petra, pravidelná nedeľná modlitba Anjel Pána s príhovorom, prijímanie ofici-álnych diplomatických návštev, sta-rosť a riešenie problémov v celej Cirkvi, vydávanie úradných doku-mentov a dekrétov, vymenúvanie no-vých biskupov...Ďakujeme Bohu za vzácny dar, ktorý sme dostali v osobe Svätého Otca Be-nedikta. Želáme mu Božiu pomoc a požehnanie v jeho zodpovednej apoštolskej práci a chceme ho uistiť, že naňho stále myslíme vo svojich modlitbách. Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho!

Deus caritas est„Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ (1 Jn 4,16) Týmito slovami začína prvá encyklika pápeža Benedikta XVI. s názvom Deus caritas est. Samotný názov encykliky, ako aj jej prvé slová, sú vyjadrením ústredného posolstva celej kresťanskej viery. Vo svete, v ktorom vládne tak často nenávisť a násilie, je kresťanské posolstvo Bo-ha-Lásky nanajvýš aktuálne.Predstavili ju vo Vatikáne 25. januára 2005. Encyklika Deus caritas est má dve hlavné časti. Prvá ponúka teolo-gicko-filozofické zamyslenie nad „láskou“ v jej rôznych dimenziách, ako eros, philia, agapé, so spresnením niektorých podstatných prvkov lásky Boha k človeku a vnútorného vzťahu, v akom je táto láska s ľudskou láskou. Druhá časť pojednáva o konkrétnom napĺňaní prikázania lásky vo vzťahu k blížnemu.Prefekt Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup William Levada, pri pre-zentácii encykliky v tlačovom stre-disku Svätej Stolice, uviedol: „Je to „silný“ text, ktorý sa stavia proti pomý-lenému užívaniu mena Boha a proti nejasnému, dvojznačnému chápaniu pojmu láska, čo je v dnešnom svete tak veľmi zjavné. Svätý Otec si zvolil za

tému svojej prvej encykliky lásku, pre-tože slovo »láska« je dnes tak veľmi obnosené, ošúchané, obohrané a zne-užívané, že ho je niekedy aj ťažko čo len vysloviť. (...) My sa ho nemôžeme jednoducho vzdať. Musíme ho znovu prijať, očistiť a prinavrátiť mu jeho pô-vodný lesk, aby mohlo ožiariť náš život a priviesť nás na správnu cestu. (...)“Predseda Pápežskej rady Cor Unum, arcibiskup Paul Cordes, sa na prítom-ných v tlačovej sále vo Vatikáne ob-rátil slovami: „Tak, ako jeho predchod-covia, chce teraz aj Svätý otec týmto prvým dokumentom vytýčiť základné línie svojho práve začatého pontifikátu. Zároveň je treba pripomenúť, že pred-stavený dokument je absolútne prvou encyklikou venovanou téme lásky.“

Spracoval Richard Jurík, kaplánSnímka: internet

... habemus papam...


Kresťanstvo je žijúca pravda. (...) Niek-torí o ňom hovoria ako o udalosti z dávnych čias, ktorá len nepriamo pô-sobí na dnešný život. Ja však nemôžem pripustiť, aby sme ho odsunuli do dáv-nych dejín. Hoci má svoje korene v slávnej minulosti, predsa je jeho sila prítomnou silou.

(J. H. Newmann)

Citovanú skutočnosť nám predstavila úspešná putovná panelová didak-tická výstava s názvom Z Jeruzalema ku všetkým národom, svedectvá o počiatkoch kresťanstva, ktorá bola nainštalovaná vo výstavnej sieni Mestského kultúrneho strediska a otvorená od 2. do 22. marca. Slo-venskú verziu pripravilo hnutie Spo-ločenstvo a oslobodenie a vďaka ini-ciatívnym ľuďom z občianskeho združenia Orava Fénix mohla spo-mínaná výstava na chvíľu zakotviť aj v našom meste. Jej cieľom bolo sprí-stupniť širokej laickej i odbornej ve-rejnosti zaujímavé a logicky usporia-dané poznatky o kresťanstve posled-ných desiatich rokov archeologického výskumu tejto problematiky. Samotná výstava bola rozdelená do štyroch sekcií. Prvá sekcia zachytá-vala archeologické nálezy zo židov-sko-palestínskeho prostredia v Ježi-šových časoch. Išlo o fotografie zo-brazujúce napríklad nápis z Chrámo-vej hory, nápis s menom Poncia Piláta, mincu z čias vlády Herodesa Agrippu I., ale i kostnicu s menom Alexandra, syna Šimona Cyrénskeho. Druhá sekcia súvisela s ohlasovaním evanjelia pohanom, ktoré sa neod-mysliteľne spája s apoštolom Pavlom. Fotografie máp spoľahlivo zachytá-vajú jeho tri misijné cesty a nakoniec cestu do Ríma, kde v roku 67 zomrel mučeníckou smrťou. Usmrtený bol tri míle za mestom na ceste do Ostie. Autor prvých Dejín Cirkvi – Eusé-bius z Cézarey píše, že apoštoli si roz-delili vtedajší známy svet na misijné zóny, kam sa rozišli (Tomáš k Par-tom, Ján do Ázie, Peter do Pontu a do Ríma, Ondrej ku Skýtom, Matúš do Etiópie, Bartolomej do Indie, Ján

spravoval cirkev v Efeze, kde aj zo-mrel). Tretia sekcia mapovala kultúrne a náboženské podmienky, v ktorých sa kresťanstvo šírilo. Grécko – rímske prostredie sa vyznačovalo vierou v mnohých bohov, čo dokumentovali fotografie boha Serapida, sochy Izis, hlavy Heracla, malého obetného stola zasväteného nepremožiteľnému slnku. Na druhej strane však nechý-bali ani náhrobné kamene s kresťan-skými motívmi, symbol Dobrého Pastiera, sarkofágy, reliéfy zobrazu-júce biblické postavy a udalosti, predmety bežnej potreby i vzácnosti zdobené kristologickými symbolmi. Štvrtá sekcia bola venovaná písom-nej tradícii – zvlášť papyrusovým úlomkom z jaskyne 4 a 7 v Qumráne. Je známe, že práve v Qumráne išlo o najväčší archeologický objav storo-čia zo židovského sveta, keď tu na jar roku 1947 istý beduín našiel množ-stvo hlinených nádob, ktoré ako sa ukázalo boli schránkami vzácnych starobylých zvitkov papyrusu a per-gamenu. V rokoch 1949 až 1958 sa uskutočnil celý rad archeologických prieskumov, ktorý odhalil objavenie ďalších rukopisov v jedenástich jas-kyniach, z ktorých štvrtá bola najbo-hatšia na nálezy. Pozornému oku a uchu návštevníkov výstavy snáď neunikla i skrytá výzva – na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť sa nad vlastným svedectvom viery v prostredí, kde žijem. Kiež by aj dnes ľudia okolo nás, mohli povedať slovami listu neznámeho kres-ťana z 2. storočia po Kristovi: „Kresťania sa nelíšia od iných ľudí ani zvláštnym územím, ani jazykom, ani odevom. ... Žijú v tele, ale nie podľa tela. Žijú svoj život na zemi, no sú občanmi neba. Podriaďujú sa ustanove-ným zákonom, ale svojím spôso-bom života stoja nad zákonom. Jedným slovom, kresťania sú vo svete tým, čím je duša v tele.“

Spracovala Katarína IleninováSnímky: katalóg výstavy

Prítomná sila Pravdy


Rím – živé a otvorené mestoSprievodným podujatím výstavy Z Je-ruzalema ku všetkým národom bola prednáška dr. Rosangely Libertini, ktorá pracuje v Talianskom kultúrnom inštitúte v Bratislave, s názvom – Prvé stopy kresťanstva v Ríme. Živé rozprá-vanie dr. Libertini veľmi dobre dopĺňala obrázková videoprojekcia zachytáva-júca vzácne pamätné miesta a nápisy. Všetkých prítomných obohatilo ako za-ujímavé svedectvo o počiatkoch Cirkvi v Ríme, tak i milá diskusia v druhej časti prednášky. Môžete nám objasniť kto a kedy bol iniciátorom myšlienky zorganizovať túto originálnu výstavu oslovujúcu širokú verejnosť? Výstava bola organizovaná cez kato-lícke hnutie „Comunione e Liberazi-one“ (Spoločenstvo a oslobodenie) pri príležitosti každoročného stretnu-tia Meeting di Rimini.Sv. Otec Ján Pavol II. povedal, že Kristus je centrom dejín a vesmíru. Teda túžba bola ukázať Krista a Cir-kev z pohľadu dejín. Aj neveriaci ne-môžu zaprieť, že v pevnom okamihu dejín sa „niečo“ stalo. Niekoľkí z nás ponúkli túto myšlienku vedcom zao-berajúcimi sa starorímskymi dejinami a úplne neočakávane mnohí z nich súhlasili s dávkou entuziazmu. Predo-všetkým pán Carlsten Tiede, riaditeľ Ústavu pre základný epistemologický výskum v Paderborne, ktorý sa stal aj riaditeľom výstavy v Rimini. Výstava sa uskutočnila v Taliansku v roku 1996.V úvode katalógu ku spomínanej výstave sa môžeme dočítať, že di-daktickú verziu expozície v sloven-čine pripravilo katolícke hnutie Spoločenstvo a oslobodenie na Slo-vensku. Čo bolo cieľom jej prípravy u nás? Tu na Slovensku sme už dávno snívali, že „importujeme“ túto výstavu. Pred dvoma rokmi sa nám zdalo, že už je na to správny čas. Pre veľa ľudí aj na Slovensku, Kristus nie je „centrom de-jín a vesmíru“, „historická udalosť“ ako napísal Benedikt XVI. vo svojej encyklike, no eventuálne „nábožná spomienka“. Pracovali sme dva roky

na príprave slovenskej verzie. Výstava v Bratislave bola otvorená v Mest-skom múzeu v čase od 4. októbra do 6. novembra minulého roku.V súvislosti s výstavou sme spoznali aj slečnu Martinu Stiffelovú z Nižnej na Orave, ktorá v súčasnosti pracuje v Bratislave, a vďaka ktorej, ako aj vďaka občianskemu združeniu Orava Fénix, ktorého je členkou, mohla „naša“ výstava putovať aj do Dolného Kubína.Pani doktorka, ako ste sa dostali k práci sprievodkyne vo Večnom meste? Čo bolo pre Vás osobne pr-vým impulzom pre začatie tejto ne-sporne zaujímavej činnosti?K práci sprievodkyne som sa dostala neobyčajnou cestou: ako študentka som bola v Poľsku. Bolo to v ťažkých rokoch 1983-84 a pre mnohých bolo jedinou životnou túžbou byť v Ríme pri Sv. Otcovi. No v Ríme vtedy veľmi málo ľudí hovorilo po poľsky a záro-veň malo doklady, aby mohlo sprevá-dzať. Akurát som sa učila poľštinu a Jeho Eminencia kardinál Macharski sa ma spýtal, či nechcem pracovať s Poliakmi, ktorí prídu do Ríma. Vždy som veľmi ľúbila svoje mesto a preto som sa podujala na túto ne-ľahkú úlohu. Pripravila som sa na skúšky mesta Rím (ktoré sú obyčajne veľmi ťažké) a potom som začala pra-covať. Moja túžba vždy bola ukázať Rím nie ako mesto mŕtvych kameňov, ale ako živé a otvorené mesto, ktoré obohatí každého, kto ho navštívi. Ktoré miesta v Ríme považujete za také, ktoré by návštevníci rozhodne nemali obísť a prečo?Určite, všetci Slovania a predovšetkým Slováci by nemali obísť Baziliku sv. Klementa. Je to veľmi blízko Kolosea. Okrem súčasnej Baziliky (pochádza z 12. storočia) sa dole cez schody možno dostať do prvej Baziliky z 8. storočia, kde sú fresky znázorňujúce ako sv. Cyril a sv. Metod niesli do Ríma relikvie sv. Klementa I. Tam je aj hrob sv. Cyrila a o jedno poschodie nižšie je pohanské Mitreum a dom rodiny Klementa. Kto bol na mojej

prednáške v Pastoračnom centre, mo-hol vidieť aj fotografie. Pripravujete aj nejaké ďalšie podu-jatia (putovné výstavy alebo pred-nášky), ktoré ponúknu verejnosti hodnotné a aktuálne svedectvo o ži-vote kresťanov? V týchto dňoch sa uvedená výstava nachádza v Dome kultúry v Námes-tove (27.3. – 13. 4. 2006), potom v máji bude putovať do Žiliny a od októbra by mala byť sprístupnená aj v iných slovenských mestách.Ako Hnutie chceme pripraviť verejné stretnutie o výchove. V Bratislave, kde učím na Cirkevnom konzervatóriu a v Talianskom inštitúte, vidím, že mládež má často ako hlavné životné príklady len hrdinov z televízie. Rodi-čia ich nechávajú samých, aby mohli zarábať a dopriať im blahobyt, ale mladí ľudia bez výchovy rastú ako si-roty v moci módy a citov. Zakladateľ nášho Hnutia, Don Luigi Giussani, napísal: Vychovávať znamená spre-vádzať mladých, aby poznali a žili realitu a hľadali jej zmysel so sna-hou zúžitkovať vlastnú tradíciu.Chcela by som, aby sa tu stretávali ľu-dia z oblasti výchovy, školy a kultúry a rozprávali o dnešnej situácii. Ďalej túžime pripraviť výstavu o sv. Bene-diktovi. Pápež hovorí „o spoločnom korení Európy“. Sv. Benedikt je to ko-renie. Na prípravu budú potrebné dva, tri roky, keďže ide o náročný pro-jekt.

Srdečná vďaka za rozhovor. Nech Boh naďalej požehnáva snahy a dielka, ktoré napĺňajú Vaše poslanie.

Katarína IleninováSnímka: autorka


Milí čitatelia Farských listov. Som veľmi rád, že sa Vám touto cestou opäť môžem

po nejakom čase prihovoriť. Niekedy sa mi zdá, že čas letí akosi prirýchlo a popri všetkom ostatnom mám len veľmi málo príležitostí na to, aby som sa počas krátkych návštev Dolného Kubína mohol trochu pozastaviť a stráviť viac času medzi Vami. Pokú-sim sa tak učiniť aspoň prostredníc-tvom týchto niekoľkých riadkov. Od jesene roku 2004 až doteraz pôso-bím v dominikánskej komunite v Bra-tislave Na Kalvárii. Tí z Vás, ktorí naše hlavné mesto poznajú lepšie, mi dajú určite za pravdu, že Kalvária je jedna z najkrajších lokalít mesta. Celé miesto je vyvýšené na malom vŕšku. Nachá-dza sa tu množstvo zelene, Horský park s horárňou a jedna z najstarších Lurdských jaskýň na Slovensku, ktorá vznikla už v roku 1889. Návštevníci v nej okrem pokoja a priestoru na modlitbu či meditáciu nájdu úcty-hodných 4212 votívnych tabuliek v dvanástich jazykoch. Priamo nad týmto požehnaným miestom sa na-chádza budova nášho konventu, ktorá je súčasne aj farskou budovou Far-nosti Panny Márie Snežnej, ktorú spravujeme. Žijeme tu šiesti bratia, piati kňazi a jeden diakon. Okrem toho k nám patrí aj otec Akvinas (dr-žiteľ titulu čestného občana mesta Dolný Kubín), ktorý zatiaľ ešte stále býva v rodičovskom dome na Zvolen-skej ulici a pastoračne nám vypo-máha. Popri farskej pastorácii, ktorej sa primárne venujú traja bratia (jeden ako administrátor a dvaja ako kap-lani) je náš konvent miestom, kde sa stretávajú spoločenstvá Chaire, Anem, dospelí pracujúci a vysokoškoláci z neďalekých internátov Ekonomickej univerzity v Horskom parku. Pre tieto skupiny mávame zvlášť sväté omše a s vysokoškolákmi sa raz týždenne stretávame aj na ich internátoch. Nepravidelne sa zúčastňujeme aj na akciách usporiadaných tunajším Uni-verzitným pastoračným centrom v Mlynskej doline, kde sa stretávam s ďalším dolnokubínčanom Štefanom Priesolom. Počas roka nezabúdame

ani na zdravý pohyb a pobyt v prí-rode a tak pre mládež vedieme víken-dové duchovné obnovy a v zime spolu chodievame na týždennú lyžovačku. Tá tohtoročná bola v Zuberci od 11. do 18. februára. Súčasťou našich kaž-dodenných aktivít je aj duchovná služba pre chorých a zomierajúcich v nemocniciach Kramáre, Národný onkologický ústav, Slovenský ústav srdcovo-cievnych a kardiovaskulár-nych chorôb a domov dôchodcov Ar-cha. Špecifický rámec má aj naše pas-toračné angažovanie sa medzi deťmi s rôznymi stupňami telesných a men-tálnych postihov na bratislavskej Pat-rónke a na Mokrohájskej ulici. Obe špecializované pracoviská patria v od-bore medzi slovenskú špičku a z vlast-nej skúsenosti môžem povedať, že práca s týmito deťmi je veľmi veselá, neopakovateľná a plná spontánnych prejavov lásky a vďačnosti.Ako rehoľníci sme sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti zaviazaný dodr-žiavať aj isté pravidlá a stanovy. Preja-vuje sa to napríklad spoločnou chóro-vou modlitbou ranných chvál o 6.15, konventnou (komunitnou) sv. omšou o 7.00 a večernými chválami modle-nými spolu s ostatnými veriacimi v našom kostole po večernej sv. omši o 18.00. Pokiaľ nám to povinnosti do-volia, tak sa stretávame ešte aj na spo-ločnej modlitbe na poludnie o 12.15 v našej vlastnej kaplnke a následne na to na spoločnom obede. Plníme aj mnohé iné úlohy na úrovni konven-tov a provincie, za ktoré sme zodpo-vední. Tak napríklad mne sa z týchto úloh „ušlo“ poverenie byť provinč-ným promótorom pre povolania. V praxi to znamená, že vediem kon-takt so záujemcami o zoznámenie sa s našou rehoľou a v prípade ich zá-ujmu o vstup medzi nás koordinujem tento „prístupový proces“, ktorí spo-číva v kandidatúre, postuláte a potom prechádza do ročného noviciátu. S ľú-tosťou však musím skonštatovať, že už dva roky sme nemali žiadneho no-vica... Naša rehoľa má už po stáročia aj tzv. laické bratstvá sv. Dominika, ktoré boli v minulosti známe skôr pod názvom terciárske spoločenstvá. Od

nás spravujeme bratstvá tu v Brati-slave, Dunajskej Lužnej, Senci, Skalici a Trnave. Keďže sme dominikáni a štúdium je súčasťou našich stanov, observancií a spirituality, robíme všetko čo je v našich silách a možnos-tiach, aby sme sa neustále rozvíjali aj v tejto oblasti. Jeden spolubrat z našej komunity pracuje súčasne aj v Bota-nickom ústave SAV ako odborný pra-covník a ja od septembra pôsobím na Katedre histórie FF TU ako interný doktorand. V rámci týchto činností sa môžeme ešte viac priblížiť ku každo-dennému životu najmä mladej inteli-gencie z čoho následne vyplývajú naše ďalšie kontakty medzi veriacimi, hľa-dajúcimi i neveriacimi. Neraz sa takto zúčastňujeme aj na kultúrnych či spo-ločenských podujatiach, o ktoré v Bra-tislave našťastie nie je núdza. Nádych domova pre mňa nadobúdajú tieto aktivity vtedy, keď sa počas nich stretnem s niekým z Oravy, alebo priamo z Dolného Kubína. Potom si ešte viac uvedomím odkiaľ som a akých skvelých rodákov som zatiaľ stihol spoznať. Bez vašich modlitieb, skrytých obetí a tichých skutkov lásky by totiž nič z toho čo tu v Bratislave robíme nebolo možné realizovať tak, ako sa o to zo všetkých síl a čo najlep-šie usilujeme. Za celú našu komunitu Vám chcem týmto za všetko poďako-vať a prosiac Vás aj naďalej o Vašu du-chovnú podporu Vás zároveň ubez-pečujem o tej našej. S prianím hoj-ného Božieho požehnania Vás všetkých vo sv. Dominikovi zdraví

fra Gabriel Hunčaga, OP.Snímka: archív autora

Služba Bohu a ľuďom


Svätý AlfonzMária de LiguoriAlfonz sa narodil 27.septembra 1696 v Marianelle pri Neapole ako prvoro-dený syn šľachtica. Pri krste dostal 20 krstných patrónov. Tak si to prial otec, lebo podľa jeho predstáv syn Alfonz bude potrebovať silnú podporu neba. Nad jeho kolískou mu svätý jezuita František Hieronym predpovedal, že bude biskupom a vykoná veľké dielo na slávu Božiu.Praktický kresťanský život bol v tejto rodine samozrejmosťou. Bol veľmi na-daný a už ako 16-ročný dosiahol dokto-rát z občianskeho a cirkevného práva. Okrem toho sa učil básnictvu, staviteľ-stvu, venoval sa hudbe, ba ovládal i ry-tierske umenie – šerm mečom. Zdalo by sa, že jeho denný program je vyťažený na maximum. Nebolo to však tak. Uzob-ranosť duše pestoval Alfonz prostred-níctvom úcty k Panne Márii. Navykol si pri každom bití hodín pozdraviť svoju Matku vrúcnym Zdravas Mária.Mladý právnik Alfonz bol známy ši-roko – ďaleko ako neprekonateľný. A predsa Prozreteľnosť mu práve tu nachystala obrat v jeho živote. Pri is-tom pojednávani jeho obhajoba neob-

stála. Táto prehra ho pokorila do špiku kostí, až na dno srdca. Tri dni nevyšiel z izby, nejedol, nepil. Vtedy na neho za-pôsobila Božia milosť. Vzdal sa svojej praxe a rozhodol sa pre kňazský stav. V roku 1726 bol vysvätený za kňaza. Svoj apoštolát rozvinul v spovednici, na kazateľni i v súkromnom vyučo-vaní. Spoznal veľkú morálnu biedu i zaostalosť ľudí na vidieku a chcel to zmeniť Aj preto v roku 1732 zakladá Kongregáciu Najsvätejšieho Vykupiteľa – redemptoristov, ktorých činnosť sa viazala práve na ľudové misie. Napísal pre nich i rehoľné pravidlá, ktoré boli schválené v Ríme v roku 1749. Pre svoj ľud, malých i veľkých, zložil katechiz-mus. Napísal vynikajúcu morálku pre duchovenstvo a množstvo duchovných spisov. Najznámejšie sú azda jeho Náv-števy Prevelebnej Sviatosti, Chvály ma-riánske, Cesta spásy či O modlitbe.V roku 1762 ho pápež Klement XIII. vymenoval za biskupa v Neapole. Ani jeho však neobišlo trápenie. Na základe nepravdivého obvinenia, že zmenil pravidlá Kongregácie bez cirkevného súhlasu, ho pápež Pius VI. zbavil všetkých právomocí v Kongregácii a vrcholom pokorenia bolo, že ho od-mietli i vlastní členovia. Alfonz prijal i túto poslednú vôľu neba. Útechou mu bol len kríž v ruke a obrázok Panny Márie. Takto skonal 1.augusta 1787. Keď sa pápež Pius dopočul o jeho smrti, bolestne povzdychol : „Prenasle-dovali sme svätca!“

Panna MáriaPri ceste stála žena, ktorá veľmi ľúbila Ježiša a on miloval ju. Bola to jeho matka Mária. Ó, aké bolestné to bolo stretnutie, ale aké povzbudivé pre Je-žiša. Vlialo do jeho tela ďalšiu silu, aby dokončil to, čo pre spásu človeka chcel urobiť. Tento text zo zastavenia krížo-vej cesty mi napovedal, čo si často ani neuvedomujeme. Panna Mária je nie-len Matkou Cirkvi, ale aj Matkou ná-deje a povzbudenia. „Hľa, tvoja matka,“ povedal Ježiš svojmu milovanému učeníkovi pred svojou smrťou. Ako keby mu chcel na-značiť, že ona bude ich posilou, ona ich bude povzbudzovať a vlievať nádej,

kým sa znovu neuvidia. Ktovie, čo by bolo s ustráchanými Ježišovými uče-níkmi, nebyť Márie. Ale ona vedela, čo má robiť „a učeníci zotrvávali na mod-litbách spolu s Ježišovou matkou Má-riou...“ Verila a tým aj nám dáva prí-klad, ako máme postupovať, keď sa nám zdá, že kríž, ktorý nesieme, je pri-ťažký. Panna Mária je pre nás univerzálnym vzorom, pretože: • riadiť sa môže podľa nej rovnako

muž i žena, mladík i starec,• je modelom pre chudobných i boha-

tých, vzdelaných i nevzdelaných, zdravých i chorých,

• je Kráľovnou všetkých čias a vekov, všetkých národov i všetkých sŕdc,

• jej medailu pozná Irokéz i Eskimák, Ind i Číňan, africký černoch i biely Európan,

• ruženec je v rukách chemikov a fyzi-kov rovnako ako skúmavka, u malia-rov ako štetec, u hudobníkov ako slá-čik.

Podľa sv. Bernarda Mária svojou poko-rou pritiahla Boha, čistotou ho počala a my dodajme: láskou ho navždy ob-jala. Skúsme aj my uveriť, tak ako uče-níci vo Večeradle, že s Máriou prídeme k Ježišovi. Skúsme jej to povedať v krás-nom májovom mesiaci.

Podľa knihy Celý rok so svätýmispracoval Ľudovít Oravec

Snímky: autor

Kostol Povýšenia sv. Kríža Krása v skle zaliata


Milí čitatelia Farského listu, v minulom čísle ste mali poslednú možnosť prečítať si rubriku „Recenzia“, pretože tvorba tejto rubriky po niekoľkoročnej tradícii končí. To však ale neznamená, že sa nemôžete s nami podeliť

o svoje zážitky a postrehy, pokiaľ ste čítali nejakú zaujímavú knihu a chceli by ste ju odporučiť aj ostatným. Tešíme sa na vaše príspevky.

Redakcia

Vaše otázky – naše odpovedePo čase odriekania nadišiel čas radosti zo vzkriesenia

Súčasný mladý dospelý človek a prežívanie pôstu ako príprava na Veľkonočné sviatky

„V priebehu liturgického roka prechá-dzame Vianocami, Veľkou nocou a svätodušnými sviatkami bez pod-statných viditeľných zmien. Možno by nastali, keby to bolo naopak a všetky sviatky by prechádzali cez nás.“

(Max Kašparů)

Možno by bolo na mieste položiť si otázku, či je v dnešnom svete vôbec normálne, aby bol pôst a odriekanie súčasťou každodenného života bež-ného mladého dospelého človeka. Dnes, keď nás reklama oblieha z kaž-dej strany, keď vianočné koledy znejú pomaly už od septembra, aby sme nezabudli na nákup tých najúžasnej-ších a cenovo najvýhodnejších dar-čekov.A predsa by bolo veľmi jednoduché povedať si, že na nás vplýva len to, čo je okolo nás, čo nás bezprostredne deň čo deň obklopuje. Ešte sme tu my. So svojimi vlastnými myšlien-kami a rozhodnutiami. A svojím po-hľadom na dnešný svet so všetkým, čo prináša. Ako mladí ľudia v našej farnosti vní-majú pôstne obdobie a čo je pre nich na prichádzajúcich sviatkoch to naj-podstatnejšie sa môžete dozvedeť

spolu s nami v nasledujúcich svedec-tvách.

„Pre mňa sú tieto dni samozrejme iné ako ostatné. Chodievam do práce ako každý deň, ale snažím sa, aby to nebolo všedné. Mám niekoľko pred-savzatí, hlavne menej jem, menej po-čúvam hudbu a samozrejme menej pozerám telku. Častejšie do kostola nechodím, lebo popri práci na to ne-mám čas. Ale viacej myslím „na toho tam hore“ a prežívam náš vzťah inak ako po všedné dni.“ (Dušan, 28 ro-kov)

„Veľkonočné sviatky sú pre mňa osobne symbolizované najmä sobo-tou, začína to všetko vo štvrtok, ale najviac sa teším na sobotu, preto má pre mňa taký význam, vtedy sa do toho najviac vcítim, do celej podstaty veľkonočného tajomstva. Počas pôstu nie je pre mňa ľahké nájsť si viacej času na prípravu. Občas sú pôstne dni úplne také isté, ako tie ostatné. Pokúšala som si dať predsavzatie, ale nepodarilo sa mi ho dodržiavať. Je ale pravda, že sa snažím byť každý deň lepšia. To však platí po všetky dni v roku, nielen počas pôstu. Cez deň mám v práci veľa starostí a dni

Poznámka: V minulom čísle FL sme vám pod hlavičkou „Otázky, odpo-vede...“ predstavili rubriku, ktorej názov dobre poznáte z predchádzajú-cich čísel. Podstata tejto vynovenej rubriky je však v tom, že my si kla-dieme rôzne otázky a odpovede hľadáme medzi vami – našimi čitateľmi.Stále však radi privítame vaše otázky, na ktoré budeme spoločne hľadať odpovede prostredníctvom kompetentných ľudí.Priestor, ktorý sme pre túto rubriku vytvorili, by sa mal stať priestorom pre aktívny dialóg a tešíme sa, že sa budete svojimi postrehmi a postojmi spo-lupodieľať na tvorbe a obsahu tejto rubriky.

veľmi rýchlo utekajú, ale uvedomu-jem si to všetko. Ráno si zájdem na krížik a dostanem posilu na celý ceň. Počas pôstu si viac uvedomujem ako sa teším na Veľkonočné trojdnie, pre-tože to je pre mňa ten najhlbší záži-tok.“ (Nika, 26 rokov)

„Pôst je pre mňa zvláštny tým, že via-cej rozmýšľam o tom, čo bude, čo sa chystá na Trojdnie. Snažím sa cho-dievať na krížové cesty a hlavne si zariadiť celodenný program tak, aby som sa do kostola dostala. Určite vy-užijem spoveď na to, aby som si pri-pravila svoje vnútro, na to čo sa bude počas Veľkej noci odohrávať. Teším sa hlavne na obrady, pretože počas nich môžeme prežívať všetko spo-ločne s Ježišom. Spolu s ním bdieť v Getsemanskej záhrade počas noč-ného bdenia v kostole, prejsť s ním krížovú cestu na Veľký piatok a v so-botu si zaspievať hlasné Aleluja za zvuku zvonov. Veľmi sa mi páči, keď bývajú na Bielu sobotu krsty dospe-lých, musí to byť veľmi pekné, keď si sami uvedomujú akú sviatosť prijí-majú.“ (Ola, 24 rokov)

Zuzana MachajováSnímka: autorka


Od medailí nás delili len sekundy

Pred pár dňami sa slovenský tím vrátil z paralympijských hier v Tu-ríne, aká atmosféra sprevádzala toto celosvetové podujatie?Na deviatych zimných paralympij-ských hrách sa predstavilo 1300 zá-stupcov zo štyridsiatich krajín sveta, z toho 650 športovcov, zvyšok tvorili tréneri a zástupcovia národných pa-ralympijských výborov. Otvárací ce-remoniál sa uskutočnil na štadióne Comunale a sledovalo ho 35 000 di-vákov. Počas desiatich súťažných dní sa súťažilo v piatich disciplínach o 58 medailových sád. Slovenskí paralym-pionici súťažili v bežeckom lyžovaní, biatlone a zjazdovom lyžovaní. Tu-rínska paralympiáda prebiehala v štyroch športových centrách: Tu-rín, Sestriere, Pragelato Plan a Pine-rolo. V porovnaní s poslednou zim-nou paralympiádou, ktorá sa konala v roku 2002 v Salt Lake City, pribudli medzi súťažné disciplíny curling na vozíku a vytrvalostný biatlon.Je to už vaša štvrtá účasť na zim-ných paralympijských hrách, v čom

je podľa vás paralympiáda v Turíne oproti predchádzajúcim odlišná?Šport zdravotne oslabených sa po-stupne profesionalizuje, čo sa odráža na výkonoch športovcov. Táto para-lympiáda bola od ostatných odlišná v tom, že jednotlivé národné tímy za-čínajú pracovať na profesionálnej úrovni.Spomeniete si na nejaký „naj-záži-tok“, ktorý sa vám bezprostredne spája s paralympiádou?„Naj-zážitok?“ Na prvej našej para-lympiáde v roku 1994 v Lilleham-meri. Bola pre mňa jedinečná, pre-tože sa uskutočnila v „Mekke“ bežec-kého lyžovania v Nórsku a aj atmo-sféra na týchto hrách bola pre mňa najlepšia.V Turíne sme získali zatiaľ najme-nej medailových umiestnení v po-rovnaní s predchádzajúcimi. Naj-väčšie úspechy mala naša výprava v Nagane v roku 1998, kedy získala desať medailí. Je to otázkou športo-vého šťastia a tréningu, alebo je to aj v niečom inom?

Oproti paralympiáde v Salt Lake City sa súťažilo v spojených disciplínach, a teda možnosť získať medailu sa zú-žila. Tentoraz sa podarilo získať me-daily športovcom v zjazdových dis-ciplínach. Iveta Chlebáková získala bronz v zjazde stojacich a Radomír Dudáš striebro v kategórii slabozra-kých a nevidiacich. V Salt Lake City ste pôsobili v slo-venskom tíme ako trasér pre lyžia-rov bežcov – sprevádzali ste nevi-diacich športovcov. Aká bola vaša súčasná pozícia v Slovenskom pa-ralympijskom družstve?Na týchto hrách som pôsobil ako tré-ner bežeckého lyžovania a biatlonu. Moji športovci získali umiestnenia v prvej desiatke. Vladimír Gojdičiar sa v kategórii sediacich umiestnil na piatej a ôsmej pozícii a Marián Baláž v kategórii slabozrakých a nevidia-cich na štvrtom a piatom mieste. Od medailí nás delili len sekundy a tak-tiež dávka športového šťastia, na ktoré musíme počkať ďalšie štyri roky.Ďakujeme za rozhovor a našim špor-tovcom želáme veľa úspechov a šťastie nielen na svetových fórach, ale aj pri príprave na ďalšie zimné paralympij-ské hry, aby doplnili do slovenskej me-dailovej zbierky chýbajúci zlatý kov.

Zuzana MachajováSnímky: Vladimír Gogolák

Dejiskom deviatych zimných paralympijských hier bolo tentoraz severota-lianske mesto Turín. Naša výprava sa zúčastnila tohto podujatia už po štvr-týkrát. Členom štyridsaťjedenčlennej slovenskej výpravy bol aj dolnoku-bínčan Vladimír Gogolák, tréner bežeckého lyžovania, ktorého sme po návrate z Talianska poprosili, aby nám priblížil tamojšiu atmosféru a úspe-chy nášho tímu.


Detský karnevalPoslednú fašiangovú sobotu trávili mnohé deti netradične v škole. Zabá-vali sa na karnevale, ktorý pre ne pri-pravili vychovávatelia a učitelia školy. O dobrú hudbu sa postarali žiaci 9. ročníka. Do tanca a súťaží sa neza-pojili len deti, ale aj ich rodičia. Od-menou im bola nielen drobná slad-kosť, ale hlavne veľa pohody a dobrej nálady.

Katarína ŠkvarkováSnímky: autorka

Prežívanie pôstuŽiaci našej školy sa modlili počas pôstnej doby každé ráno krížovú cestu spolu so svojimi triednymi uči-teľmi. Chlapci a dievčatá už od 1. roč-níka kreslili zastavenia krížovej cesty. Najkrajšie práce sú umiestnené na paneli na chodbe. Okrem toho žiaci zdobia kríž za dobré skutky a pôstne odriekania červenými srdiečkami.

M. SpišákováSnímka: autorka

„Nechajte ma chvíľu,ja si to premyslím...“Dňa 21. marca 2006 o 19.00 hod sa v spoločenskej miestnosti ZŠ A. Rad-linského uskutočnil večer pre rodi-čov na tému „Nechajte ma chvíľu, ja si to premyslím...“ Stretnutie viedla Mgr. Lenka Kalužová ( špeciálny pe-dagóg školy), ktorá najprv obozná-mila rodičov a učiteľov s novým prgramom „INŠTRUMENTÁLNE OBOHATENIE“ R. Feuersteina. Ide o program zameraný na modifikáciu emocionálnych a kognitívnych pod-mienok učenia.Po prezentácii teoretickej časti si prí-tomní vyskúšali praktickú časť – jednu z lekcií, prácu s pracovným listom – usporiadanie bodov. Pre-svedčili sa, že každý pracovný zošit – inštrument, je zameraný na špecifický kognitívny deficit, sám je však určený na získanie mnohých ďalších pred-pokladov učenia. Cieľom cvičení je rozvinutie učebného potenciálu die-ťaťa. Program je určený pre všetky deti od 8 rokov, pre nadané deti, ale aj pre dospelých jedincov.Pri práci s Feuersteinovou metódou sa kladie dôraz na rozvoj reči, podpo-ruje sa vnútorná motivácia detí, pri-čom učiteľ vystupuje ako sprostred-kovateľ informácií. Sprostredkované vyučovanie sa snaží o premostenie informácií (poznatkov) do bežného života.Cieľom programu je rozvinutie schopností učiť sa v najširšom slova zmysle. Teda, nielen v škole, ale nau-čiť sa stratégiám a postojom k uče-niu, ktoré potom pomáhajú deťom orientovať sa vo vlastnom živote i vo svete.Rodičia i učitelia boli nadšení mož-nosťami, ktoré nová metóda posky-tuje, škoda len, že nás bolo málo. V budúcom školskom roku má škola záujem pokusne spustiť tento program, aby sme deťom poskytovali to najlepšie.

Anna Šochová

VýstavaVedecká hračkaV dňoch od 20. – 24. marca t.r. sa v ZŠ A. Radlinského uskutočnila vý-stava „Vedecká hračka“. Výstavu nav-štívilo v priebehu tohto týždňa 685 žiakov z našej školy a ďalších základ-ných škôl.Táto výstava bola pre deti zvlášť zau-jímavá, lebo všetky, ktoré na výstavu prišli, mali príležitosť zahrať sa s vy-stavenými hračkami. Bolo úžasné vi-dieť rozžiarené detské tváre, keď sa hrali s hračkami, ktoré videli väčši-nou po prvý raz. Na svoje si prišli nielen prváci, ktorí vymýšľali tvorivé hry, ale aj starší, ktorí popri hre skú-mali rôzne fyzikálne javy, vďaka kto-rým môžu hračky fungovať. Mnohí z nich určite lepšie pochopili učivo fyziky, kde sa väčšina týchto javov preberá teoreticky, lebo tu boli v ak-cii.Bolo by super, keby sa takéto hračky znova vrátili deťom a nahradili tele-vízor a počítač, ktorými dnešné deti žijú. Veď hračky sú na hranie a všetky deti sa rady hrajú.

Zuzana Kormaňákovážiačka 9. ročníka

Zápis detí domaterskej školy V priebehu mesiaca marca sa usku-točnil zápis do materskej školy pri ZŠ A. Radlinského, ktorá začne svoju činnosť od 1. septembra 2006. Prihlá-siť dieťa do MŠ nie je limitované zá-pisom – zapísať ho možno kedykoľ-vek v priebehu školského roka. Prija-tie dieťaťa je limitované kapacitou zariadenia a tá je už takmer napl-nená. Milí rodičia, ak zvažujete zapísať vaše dieťa do cirkevnej materskej školy aj v priebehu školského roka, neodkla-dajte si prihlásenie vášho dieťaťa na poslednú chvíľu

Gustáv Turčina, riaditeľ školy


Púť dôvery na hranici

Do našej redakcie sme dostali tri príspevky od našich stálych

čitateľov. Týmto spôsobom by sme sa im chceli poďakovať, že sa aktívne za-pájajú do tvorby nášho Farského listu. Zároveň sa im chce me za celú redakciu ospravedlniť, že z priestorových dôvo-dov nie je možné uverejniť tieto prí-spevky v takom rozsahu, v akom boli do našej redakcie doručené.

� Opäť sa nám ozvala naša čitateľka z Plzne, ktorá pravidelne číta náš Far-ský list a priebežne nás informuje o dianí Slovenského katolíckeho centra v Plzni. Z jej príspevku vyberáme:Milí čitatelia dolnokubínskeho Far-ského listu, najskôr Vám posielam po-zdrav zo Slovenského katolíckeho cen-tra v Plzni a zároveň mi dovoľte, aby som vám znovu napísala pár riadkov o dianí v našom SKC v Plzni. Už rok u nás funguje misijný klub, ktorým sa pripájame k pápežskému misijnému dielu. Stretávame sa pravidelne každý utorok a chceme svojou modlitbou sv. ruženca prispieť aspoň kvapôčkou do

tej, dnes už veľkej skupiny, ktorú zalo-žila mladá Francúzka Marie Jaricot. Modlíme sa za seba, ale i za celý svet. Od bielej Európy, cez žltú Áziu, zelenú Afriku, červenú Ameriku až po modrú Austráliu a Oceániu, pretože takto fa-rebne sú na ruženci označené desiatky piatich kontinentov našej planéty. Sr-dečný pozdrav z Plzne Vám zasiela Vaša krajanka Veronika Pechová, ktorú niek-torí poznajú ako Veroniku Macekovú.

� Ďalší list nám poslala pani JUDr. Má-ria Lehotská z Košíc, ktorá by sa chcela poďakovať za to, že sme uverej-nili v niekoľkých číslach FL článok na pokračovanie „Z dejín chrámového spevokolu sv. Kataríny Alexandrijskej“, pretože sa tam spomínajú rodiny, ktoré v zbore pôsobili, a medzi nimi je spo-menutá aj jej rodina, rodina Šimkov-cov, ktorá v ňom účinkovala spolu s ostatnými rodinami za čias totality. Z jej listu vyberáme:

Z vašich listov...

Mosty majú neoceniteľné poslanie v živote – spájajú brehy, mestá,

krajiny, ľudí. Tie duchovné dokážu pre-konať akékoľvek prekážky a vzdiale-nosti. Jeden taký skutočný a zároveň i duchovný sme mali možnosť prejsť 24. marca zo Štúrova do maďarského Ostrihomu. Na začiatku jeho prechodu nás čakalo srdečné zvítanie sa s bratom Cyrilom z Taizé, aby sme potom spo-ločne vykročili do Dní dôvery. Tamoj-šia katolícka farnosť sv. Petra a Pavla v spolupráci s komunitou bratov z Taizé pozvala mladých ľudí zo Slovenska a Maďarska, aby sme spolu znovu obja-vili pramene dôvery v zdieľaní s ostat-nými a v modlitbe.Dobrodružstvo dôvery trvalo pre mňa a Anku síce len 43 hodín, no stálo za to. Program stretnutia tvorili pravidelné

modlitby všetkých účastníkov (okolo 400) v telocvični základnej školy (v kos-tole bola totiž neuveriteľná zima) s ne-odmysliteľnými meditatívnymi pies-ňami z Taizé, hlboká biblická prednáška o podstate zraniteľnosti, živé rozhovory v malých skupinkách, návšteva Bazi-liky, možnosť vybrať si zo širokej škály workshopov, sväté omše, záverečný ra-dostný spoločenský program. Milé pri-jatie, starostlivosť a pohostinnosť rodín, u ktorých sme bývali bolo ďalším sve-dectvom živej viery. Popri tom všetkom sme mali možnosť stretnúť našich zná-mych „verných Taizakov“ z predchá-dzajúcich Dní dôvery (Dolný Kubín, Levice) a zároveň spoznať nových ľudí.Nedeľná sv. omša bola vyvrcholením a zároveň rozlúčkou s domácimi orga-nizátormi. Odchádzalo sa nám veru ťažko – k cestovným balíčkom, pozdra-vom, adresám a spoločným fotografiám pribudla aj jedna neobyčajná pohľad-nica: každý mal na nej napísanú myš-lienku na cestu dôvery od neznámeho darcu vo svojom rodnom jazyku. Pove-dané slovami brata Cyrila – nezabud-nite, že dni dôvery začínajú zajtra...

Katarína IleninováSnímky: Anna Mikušová

Prostredníctvom môjho syna sa mi do-stalo do rúk niekoľko čísel „Farského listu“ z môjho rodiska, Dolného Ku-bína. Som veľmi prekvapená obsahom každého listu. Vždy ho podrobne pre-čítam od prvej až po poslednú stranu. Dozviem sa tak o svojich rodákoch, aj to, že odišli do večnosti. Takto som prostredníctvom Vášho časopisu milo spojená so svojim rodiskom, a tým spomínam na svoje prežité roky v Dol-nom Kubíne. K Vašej práci Vám želám z úprimného srdca veľa tvorivých síl, veľa Božieho požehnania a darov Du-cha Svätého.� Posledný príspevok, ktorý sa nám nepodarilo uverejniť, je báseň „Poká-nie“, ktorej autorom je náš stály čitateľ, pán Viliam Krupáš. Vo svojom pôst-nom zamyslení nás všetkých vyzýva ku pravému pokániu a zároveň apeluje na to, aby sme sa nechali osloviť duchom evanjelia a začali nový život.Za všetky Vaše listy a príspevky Vám všetkým ďakujeme.

Spracovala Zuzana Machajová


Ahojte deti!Koľkokrát, keď ste sa ráno zobudili, ste si pomysleli, čo

mi tento dnešný deň zase prinesie. Skoro ako to ráno, do ktorého sa zobudili apoštoli, keď Ježiš vstal zmŕtvych.

Báli sa Židov a boli zmätení z toho všetkého, čo sa stalo v ten veľký piatok, ako umučili Mesiáša. Skrývali sa a neboli si istí, čo s nimi teraz bude.Milé deti, ak sa náhodou dostanete do kostola na Veľký piatok a Bielu sobotu, veľmi dobre si všimnite ako sa apoštoli najskôr báli priznať sa k Ježišovi, a potom akú veľkú radosť a odvahu prežívali, keď vy-šlo najavo, že Ježiš vstal zmŕtvych.Všimnite si, každučké ráno môžete začať dvoma spôsobmi:• dnes to bude zase o ničom, lebo toto bude treba, tamto

budem musieť, na toto nesmiem zabudnúť. Alebo• konečne nový deň! Dnes môžem napraviť to, čo som včera

zbabral.

Jednoducho, vždy máte na výber. Tí z vás, čo sa učíte anglicky alebo nemecky, iste porozumiete, že you can choose, du kannst dich entscheiden. Alebo sa bu-dete trápiť hneď od rána, alebo hneď ráno naštartujete s vedomím, že dnes môžete urobiť tento svet aspoň o kúsok krajší a lepší.

Malý Vincko hádže sliepkam na dvore čokoládu.„Prečo to robíš?“ pýta sa stará mama. „Chcem, aby mi znášali veľkonočné kindervajíčka!“

Želáme Vám príjemné hla vič ko-lámanie, ale hlavne úprimnú radosť z Veľkonočného rána. My s radosťou čakáme na vaše správne odpovede do štvrtka 27. apríla 2006. Môžete ich vhodiť do škatuliek v oboch kostoloch. No a s radosťou môžete očakávať aj zaujímavé odmeny. Tak hor’ sa do radosti!

pán kaplán Peter Randjáka Renča Jedláková

2Prichádza tak do tmy našich dní Kristus... Dosaďte do políčok slová namiesto obrázkov a vylúštite tajničku.

Na Bielu sobotu kňaz prináša do chrámu veľkonočnú sviecu, ktorá sa nazýva... Keď dosadíte namiesto obrázkov písmenká, vyriešite rébus.

1

Čo sme chceli povedať? To sa dozviete, keď vylúštite našu osems-merovku:omša, život, múdrosť, tráva, klasy, sieť, ďakovanie, kríž, pokoj, koráb, nedeľa, vodo-pád, modlitba, kázeň, do-movina, machuľa, úsmev, láska, obeta, žaba, zrno, duše, deti, polia, Ábel, ľud-stvo, slnko, stromy, krása, Samuel

Aby ste mali krajšie a lepšie dni, pridáme aj dve „krajšie a lepšie úlohy“. Tu sú:

Documents

DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XIV2006 …rkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2013/02/farsky... · 2013. 8. 13. · 9.15 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00