Katarínsky koláčrkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2018/06/farsky... · 2019. 5. 14. · DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XXVI • 05/2018 Správne kroky

D V O J M E S A Č N Í K K U B Í N S K Y C H K A T O L Í K O V • R O Č N Í K X X V I • 0 5 / 2 0 1 8

Správne kroky k cieľu

Katarínsky koláčNebude chýbať rum a orechyStrany 16-17

Rozvážnosť v povolaníAurélia ju môže prinášať svojim pacientomStrany 4-5

FARSKÝ LIST 05|20182

Dvojmesačník kubínskych katolíkov. vyDal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. cenzor: prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. ŠéfreDaktor: Ing. Eva Murínová. reDakčná raDa: Mgr. Filip Orlovský, PhDr. Zuzana Machajová,PhD., Mgr. Martin Farbák, Ida Hanušniaková, Mgr. Eva Horváthová, Ing. Tatiana Rešová, Viera Antalíková, FMA, PaedDr. Mária Karasová, PhD, Lucia Podstrelená, Mgr. Marcela Kršková, Mgr. Martina Flajsová. spolupracovníci: Ľudovít Oravec, Stanislav Chomistek. imprimatur: Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie,13. 12. 2000 pod č. 161/2000. registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. náklaD: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. decembra 2018. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: [email protected]. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. saDzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín

Milí čitatelia,v sérii článkov o čnostiach sa na rad v tomto čísle dostala rozvážnosť. Keď som surfovala po internete a hľadala vhodné obrázky, ktoré by vyjadrovali túto čnosť, dostala som sa aj k rôznym článkom, v ktorých sa o nej hovorilo. Napadla mi pritom myšlienka, koľkí z vás si prečítajú aspoň ten náš článok a koľkí budú uvažovať nad tým, že by bolo dobré pracovať na sebe, to znamená aj rásť v čnostiach. Veď dnes na to nie je čas. Treba zabezpečiť veľa vecí a modlitba, čítanie Biblie či program napríklad nejakej sebadisciplíny veru mnohým nič nehovorí. Ale keď som si prečítala príspevok v rubrike Žili medzi nami o Lucienovi, ktorý napríklad o štvrtej ráno odchádzal do kostola na adoráciu (a to mali osem detí), uvedomila som si, že bez spojenia s Bohom, a teda aj snahy rásť v čnostiach, nebudeme vedieť priniesť Boha do tohto sveta, nebudeme schopní vydať svedectvo života.

Každá snaha sa cení. Keby nám to akosi nešlo, spomeňme si, že je tu stále aj Panna Mária, tá, ktorá je naša matka, ktorá nám vie vyprosiť plno milostí.

Rozvážne čítanie!Eva Murínová

Snímka na titulnej strane:freepik.com

Príspevky a námety do Farského listu zasielajte na e-mail: [email protected]

EDITORIAL

Mgr. Miloš UchálDolnokubínsky rodák, od júla ho otec biskup ustanovil za výpomocného duchovného do našej farnosti. Má na starosti duchovnú službu v Domove sociálnych služieb a výpomoc pri vysluhovaní sviatosti zmierenia.

Nový kňaz vo farnosti

Vďačnosť je pamäťou srdca

Vyslovujeme veľké „Ďakujem“ všet-kým vám, ktorí ste podporili zbier-ku Boj proti hladu. V Dolnom a

Vyšnom Kubíne, tiež v Dolnokubínskej nemocnici sa vyzbieralo 4 231,31 €.

Nech Pán odmení vašu štedrosť a pa-mäť na núdznych. Nech žehná vaše rodi-ny. Ako poďakovanie prijmite naše mod-litby a obety.

Veľká vďaka patrí aj vám, ktorí ste po-máhali piecť medovníkové srdiečka a tiež predávať.

Pripájame slová vďaky od sestry Lily z Haiti: „S veľkou radosťou sme prijali nový dar pre náš haitský ľud. Dobre si uvedomujeme, že dar, ktorý prichádza, je z potu tvárí, z obiet a hlavne z deľby ka-

tolíckych kresťanov, ktorí priniesli túto obetu. Dar rozdelíme do všetkých našich misií podľa našich potrieb. Potom každá misia poskytne svoju správu o finančnom vyúčtovaní. Panna Mária Zázračnej me-daily nech vyprosí potrebné milosti všet-kým dobrodincom.“

Sestry Vincentky a pracovníčky farskej charity

Snímka: archív FCH

FARSKÝ LIST 05|2018 3

Kedysi člen jedného kmeňa rozzúrene predstúpil pred náčelníka a povedal mu, že sa rozhodol pomstiť ne-priateľovi za ťažkú urážku. Chcel ho okamžite bez milosti usmrtiť. Náčelník ho pozorne vypočul a potom navrhol, aby urobil, čo zamýšľa. Predtým nech si však naplní fajku tabakom a v pokoji ju vyfajčí pod po-svätným stromom. Muž si naplnil fajku a za hodinu ju vyfajčil. Potom z nej vyklepal popol a rozhodol sa znovu porozprávať s náčelníkom. Povedal mu, že za-biť nepriateľa by bolo príliš tvrdé. Náčelník ho znova poslal k posvätnému stromu a táto situácia sa opako-vala, až kým sa tabak aj zlosť nevyparili ako dym. Po-tom sa vrátil k náčelníkovi a povedal mu: „Všetko som si premyslel a povedal by som, že mi to za to nestojí. Pôjdem za tým, kto ma urazil, a objímem ho. Získam priateľa, ktorý bude svoj čin určite ľutovať.”

Každý z nás už určite zažil situáciu, keď spravil alebo povedal niečo, čo ho neskôr mrzelo, alebo čo ľutoval. Hnev a nerozvážnosť nás vzďaľujú od Boha. Je potrebné si uvedomovať, že žiadne takto vyslo-vené slovo či vykonaný skutok sa nedá vrátiť späť a v našom blížnom spôsobuje ublíženie a bolesť. V úprimnom rozhovore s Bohom môžeme prísť na rie-šenia situácií, ktoré nás ťažia a s ktorými neustále zápasíme. Modlitba je úžasným prostriedkom, skrze ktorý v nás môžeme zveľadiť čnosť rozvážnosti. Prá-ve vtedy, keď budeme disponovať touto čnosťou, si každú situáciu premyslíme, vyhneme sa povrchnos-ti, budeme konať v rámci našich možností a podľa svojho svedomia, ktoré má byť formované úprim-ným vzťahom s Bohom.

Premýšľanie o dôsledkochTEXT: FRANTIŠEK ONDREK, KAPLÁN • SNÍMKA: INTERNET


Pani doktorka, mnohí z nás vás po-znajú len z ambulancie. Prezraďte nám niečo z vášho osobného života.Narodila som sa v Ružomberku, ale po-chádzam z Dolného Kubína. Mám jedné-ho mladšieho brata. Prežila som tu celé detstvo aj mladosť a žijem tu dodnes. Od-malička som chcela robiť v zdravotníctve. Tiež som závodne lyžovala, takže som chcela robiť aj niečo so športom.Po zák-ladnej škole som šla teda na gymnázium s tým, že pôjdem ďalej na fyzioterapiu. Na gymnáziu ma však ovplyvnili spolu-žiačky iným smerom. V treťom ročníku som sa dostala k možnosti zahranič-ného štúdia na vysokej škole. Chcela som ísť študovať cestovný ruch do vtedajšej Juhoslávie, a tak som šla na prijímacie skúšky na gymnázium v Banskej Štiavnici, kde bola jazyková príprava na toto zahraničné štúdium, ktorá trvala jeden rok. Na prijímacích skúškach som zistila, že tento odbor bol zrušený. Vtedy som si všimla odbor lekársku kybernetiku, ktorú otvárali v Moskve. Zaujalo ma to, tak som teda na-stúpila tam.

Ako ste sa z lekárskej kybernetiky dostali k medicíne? Po revolúcii v roku 1989 bola možnosť prestúpiť na slovenské vysoké školy, bol s tým trochu problém, pretože s mojím od-borom ma nechceli nikde prijať a v Rusku by som musela za štúdium už platiť. Napo-kon ma vzali do Košíc, dokonca bez prijí-macích skúšok, ale len od prvého ročníka, no keďže bol už október, tak až od nového roka. Medzičasom som bola teda v Chica-gu na jazykovom kurze. A od septembra nasledujúceho roka som teda nastúpila do Košíc a vyštudovala som tam medicínu.

Prečo ste neostali napríklad v Ko-šiciach, kde ste mali viac možností ako lekár?Lebo som vôbec nerozmýšľala nad karié-rou. Ja som si chcela založiť rodinu, mať deti... A čo je kariéra v medicíne? Podľa mňa je to relatívny pojem. Keby všetci le-kári chceli ísť za kariérou, tak čo tí ľudia, napr. tu na Orave? Takisto sú chorí, takisto potrebujú l e k á r o v .

Mož no nemám množstvo publikácií a rôznych príspev-kov, nemám peňazí, ako napríklad v Ne-mecku, ale ľudia sú tu rovnakí ako v tom Nemecku. Často v ambulancii dostávam spätnú väzbu od svojich pacientov, a to poteší.

Chceli ste vždy pracovať ako hema-tologička? Veľmi som túžila robiť na rádiologickom oddelení, lákali ma ultrazvukové vyšetre-nia, ale počas prvého roka po štúdiu sme museli prechádzať z oddelenia na oddele-nie. Vtedy som si vyskúšala viacero odde-

Rozvážnosťv povolaníTEXT: FILIP ORLOVSKÝ, MARTINA FLAJSOVÁ • SNÍMKY: ARCHÍV AF

TÉMA

Rozvážnosť je čnosť, s ktorou by sme mali disponovať pri každom našom rozhodovaní. Niektoré profesie si vyžadujú rozvážnosť aj pri komunikácii s ľuďmi. Jedným z takýchto povolaní je aj lekár. Preto sme pre toto číslo Farského listu oslovili MUDr. Auréliu Fedorovú, hematologičku, aby nám prezradila aj to, ako jej táto čnosť pomáha v práci.

lení, či už ARO, chirurgiu, gynekológiu, ale aj tieto ultrazvukové vyšetrenia, a zis-tila som, že určite nie, že ja potrebujem pracovať s ľuďmi. Ďalším odborom, ktorý som veľmi túžila robiť, bol gynekológia, ale tam som sa po prvýkrát stretla s prob-lémom, ktorý sa týkal vykonávania/ne-vykonávania potratov. S vykonávaním by som nikdy nesúhlasila a okrem toho tam ani nebolo voľné miesto. To nebolo ani na internom oddelení, oslovili ma teda s ponukou robiť hematológiu. Tak som to prijala a odvtedy prešlo už 14 rokov.

Máte štyri deti, nemali ste problém ísť na materskú a potom sa opäť vrá-tiť do práce?S mojím manželom sme sa spoznali v Ko-šiciach počas štúdia. Vždy som hovorila, že ja budem mať minimálne tri deti. Mali sme veľkú výhodu, pretože moja mama odišla na predčasný dôchodok, keď sa nám narodilo prvé dieťa. Na svojich ro-dičov som sa mohla spoľahnúť a veľmi mi pomáhali a stále pomáhajú s výcho-vou a so starostlivosťou o deti. Ja som si ale užívala materské dovolenky. Keď som v práci povedala, že pri druhom dieťati ostanem dva roky doma, stretla som sa s neporozumením. Vtedy som bola asi je-diná taká lekárka v nemocnici. Veľkým vzorom mi však bola MUDr. Belanská, ktorej boli tiež prednejšie vlastné deti ako práca. Keď som čakala tretie dieťa,

prvýkrát som sa stretla s reakciami nie-ktorých kolegov, pre ktorých som bola úplne nenormálna. Bola som tŕňom v oku a bolo to veľmi nepríjemné, no moje rozhodnutie to neovplyvnilo. Keď som čakala štvrté dieťa, kdesi vnútri som cítila, že môj život bude

naplnený, keď budem mať štyri deti. Spočiatku to nebolo ľahké, mala som

už vyšší vek, ale vplyvom dobrých ľudí okolo seba som si tehotenstvo začala uží-vať a som šťastná.

Čo je vlastne náplňou vašej práce a s akými typmi pacientov sa stretávate vo svojej ambulancii?Moja práca má veľmi široký záber. Našimi pacientmi sú deti, dorast, dospelí aj starí ľu-dia. Takisto chodia do našej ambulancie aj tehotné. Je to veľmi pestré, a to ma na tom baví. Vidím, že Boh plní moje túžby a robím istým spôsobom aj tú gynekológiu, ktorú som vždy chcela robiť. Boh ma má rád, pre-tože sa nestretávam až tak často s nezvratný-mi diagnózami. Nanešťastie som sa párkrát už ocitla v tej situácii, kedy som bola ja tá, ktorá mala pacientovi oznámiť takúto diag-nózu. Najhoršie je, že sme v ambulancii vždy


v časovej tiesni, pretože máme stále plnú ča-káreň ľudí a na takéto správy by bolo treba viac času. Vtedy je potrebné hlavne zacho-vať rozvážnosť a chladnú hlavu. Aj tak je to vždy veľmi nepríjemné a určite sa na to nedá zvyknúť.

Stretávate sa pri vašej práci so stra-chom u pacientov? Akým spôsobom sa snažíte pomáhať pacientovi bojovať so strachom z diagnózy?S pocitom strachu sa stretávam prakticky denne. Nielen u pacientov, ale aj u darcov krvi, ktorí majú strach, či budú mať dobré výsledky a budú môcť darovať krv, strach, či zvládnu samotný veľký odber. Ako iný druh strachu, ak sa to dá takto povedať, vnímam strach u pacientov v ambulancii. Už samot-né odporučenie na odborné vyšetrenie na-ženie strach väčšine pacientov, častokrát je vyšetrenie v našej ambulancii podvedome spájané s diagnózou nádorového ochorenia typu leukémie, lymfómu. Tu je podľa môjho názoru veľmi dôležité vysvetľovať pacientom či už dôvod vyšetrenia, či výsledky, ako aj ciele odporučenej liečby. Vnímam to, že ak pacient rozumie, čo sa s ním deje, tak to po-máha v celom liečebnom procese.Ťažšie pre mňa je pomáhať pacientom vyrovnávať sa so strachom zo smrti. Tu asi všeobecne práca akéhokoľvek lekára nadobúda iný rozmer. Niekedy som si myslela, že ľudia s vierou v Boha to majú, obrazne povedané, ľahšie, nemajú strach zo smrti. Moje skúsenosti sú však často úplne iné.

Ako hovoríte, vo vašej práci musíte byť rozvážna, najmä pri diagnózach, ktoré sú nezvratné a pacienti ich len ťažko prijímajú. Ako sa učíte rozvážnosti?Učím sa a budem sa jej učiť celý život. Ur-čite sa vyskytujú situácie, keď konám, alebo

reagujem nie celkom ideálne, s rozvahou. Myslím si, že je potrebné sa stále veľa vzde-lávať, učiť sa vo svojej profesii, snažiť sa mať čo najširšie vedomosti a prehľad. Ako ur-čitú nadstavbu na tento základ by som po-ložila skúsenosť, ktorá prichádza s vekom, odpracovanými rokmi, doslova s počtom pacientov, ktorí mi prechádzajú cez ruky, s narastajúcim počtom najrôznejších si-tuácií, s ktorými sa pri svojej práci človek stretáva. Skúsenosť je tá, ktorá mi pomáha predvídať reakcie pacienta, výsledky liečby a pod. Takisto si myslím, že je potrebné aj duchovné vzdelávanie, udržiavanie citlivého svedomia, ktoré ma vedie pri mojej práci.

Ako vplýva vaša rozvážnosť na pacien-ta? Myslíte si, že ho váš prístup doká-že ovplyvniť?Myslím si, že v situáciách, kedy je potreb-né pacientovi oznámiť nejakú diagnózu, je určite veľkým umením skĺbiť dokopy vedo-mosti, že vieme, aký je osud pacienta a citli-vo to pacientovi vysvetliť s tým, že musíme rešpektovať jeho rozumové schopnosti. Tu sa naozaj nedá konať unáhlene, môžeme tým len zhoršiť utrpenie pacientov. Z mo-jej skúsenosti - pacienti ľahšie prijímajú aj prežívajú svoj osud, ak cítia, že sme k nim úprimní a ľudskí.

V mojom bežnom živote sa neustále učím, za výdatnej pomoci mojich detí, tej „ľudskej“ rozvážnosti. A to je niekedy dosť ťažké. S rozvahou, pokojom, rešpektom odolávať tlakom dnešnej doby, nebyť pri-tom staromódny, s cieľom, aby sme sa stali jednoducho dobrými ľuďmi.

Ako vnímate pacientov? Často sa vám menia pred očami, nie?Hematologické ochorenia sú poväčšine spo-jené s dlhodobejšou liečbou a sledovaním.

S pacientom sa stretávame doslova roky, potrebná je veľmi často úzka spolupráca s rodinou pacienta. V podstate sa naozaj stávame akýmisi svedkami rôznych zmien a rôznych osudov pacienta a jeho rodiny. Choroba vie pacienta veľmi meniť, nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Mňa veľmi poteší, keď vidím u pacienta pevné odhodlanie bojovať s ochorením, rozhod-nutie prispieť k zlepšeniu svojho zdravia jemu dostupnými prostriedkami, ktoré sú hlavne v zmene životného štýlu, stra-vovania. Je síce smutné, že k niektorým pozitívnym zmenám ľudia pristupujú až potom, keď sa dopracujú ku zdravotným problémom, na ktorých má podiel akási ich vlastná nedbanlivosť, ale o to potešujúcejšie a často aj motivujúcejšie aj pre mňa je, keď vidíme zlepšenie, vyliečenie. Choroba vie pacienta (a aj lekára!) naučiť pokore, nieke-dy viac, niekedy menej.

Máte so svojimi pacientmi osobnejší vzťah alebo sa snažíte držať si skôr odstup?Aj keď sme neustále pod nejakým časovým stresom, nájde sa trošku priestoru na pár „odľahčujúcich“ slov, nechám si poradiť od starších pacientov - skúsených záhradká-rov, niekedy mi šikovné gazdinky donesú nejaký dobrý recept (napríklad naposledy na domácu kostihojovú masť).

Aký rozmer vo vašej práci má viera v Boha?Vnímam to tak, že bez nej sa to nedá.... V tejto súvislosti mi napadá citát Alberta Ein-steina: „Čím menej vedomostí človek má, tým viac je vzdialený od Boha“ - aj keď by som ho trochu pozmenila - čím viac sa člo-vek učí, tým viac prichádza na to, že nad všetkým je Boh.


UDALOSTI VO FARNOSTI

Mariánsky výstup na Choč

V druhú októbrovú sobotu sme sa opäť vybrali na tradičný mariánsky výstup na Choč. Približne 150 ľudí

sa zúčastnilo aj tento rok na 26. ročníku, ktorý organizujú saleziáni spolupracov-níci z Dolného Kubína.

Vyrážali sme okolo deviatej hodiny z Valaskej Dubovej s kňazským požeh-naním. Sprevádzalo nás krásne jesenné počasie doplnené džavotom detí, bir-movancov, rodín ale i „fučaním“ nás starších. Po dvanástej hodine nás hore na Choči čakal nielen výhľad priam do neba, ale i svätá omša, ktorú celebro-val kaplán František Ondrek. Upriamil našu pozornosť na bl. Alexandrinu, sa-leziánku spolupracovníčku, ktorá v dô-sledku záchrany čistoty zostala pripúta- Diecézna škola

viery

Diecézna škola viery je iniciatívou, ktorá vyšla od nášho diecézneho biskupa, Mons. Štefana Sečku, ktorý

po siedmich rokoch svojej služby má túžbu, aby sa v diecéze, ktorú spravuje, vzmáhala viera. Celá diecézna škola viery bude prebie-hať štyri roky, pričom každý rok sa bude pre-berať iná téma, začiatok patrí jednotlivým sviatostiam. V našej farnosti je prednášajú-cim farár z Chlebníc, vdp. Stanislav Misál.

Blahorečenie Anky Kolesárovej

Po úspešnom Putovnom tábore, kde sa s Ankou Kolesárovou mohli zo-známiť deti aj mladí našej farnosti,

mierili kroky najodhodlanejších do Košíc. Na začiatku septembra práve v Košiciach vyhlásil kardinál Giovanni Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, ro-dáčku z Vysokej nad Uhom za blahoslave-nú. Časť našej skupiny cestovala do Košíc už v piatok, kde sa zúčastnili modlitbovej

Milión detí sa modlí ruženec

Aj tento rok sa naša farnosť zapojila do celosvetovej výzvy Milión detí sa modlí ruženec.

V Cirkevnej spojenej škole sme sa vo štvrtok 18. októbra v školskej kaplnke spojili v modlitbe s deťmi z celého sveta.

Prednášky prebiehajú vždy v tretí štvrtok v mesiaci (s výnimkou mesiacov jún, júl, au-gust, december a apríl), začínajú večernou svätou omšou vo farskom kostole. Nasleduje krátka prednáška a po nej zaujímavá disku-sia. V septembri a októbri už prebehli dve takéto prednášky na témy krst a birmovanie. Na oboch prednáškach bola vysoká účasť a veľmi živá a zaujímavá diskusia, keďže tam bola možnosť opýtať sa prednášajúceho ale-bo miestneho pána dekana na nejasnosti tý-kajúce sa týchto sviatostí. V prípade účasti na piatich zo siedmich prednášok každý účastník získa certifikát. Predpokladá sa, že ten, kto obdrží tento certifikát, bude pod-kutý vedomosťami z oblasti viery a bude môcť pomáhať ako animátor napríklad pri príprave detí na prvé sväté prijímanie alebo na birmovku, príp. môže robiť katechézy na preberané témy. Termíny prednášok na ten-to rok sú vyvesené na nástenkách v kosto-loch. Všetkých srdečne pozývame!

Martina Flajsovásnímka: autorka

Pripojili sa škôlkari, mladšie i staršie deti so svojimi učiteľmi. Neskôr, pred detskou svätou omšou, sa ruženec modlili deti z ostatných škôl v našom meste. Úmysel modlitby bol za jednotu a pokoj vo sve-te. Práve v tento deň sa spojili hlasy detí z krajín zmietaných vo vojnových konflik-toch i detí žijúcich v pokojnom prostredí, aby spolu bojovali za to podstatné.

Filip Orlovský

ná na lôžko a niekoľko rokov žila iba z Eucharistie. Svoju bezvládnosť obeto-vala za obrátenie hriešnikov. Aj my sme boli povzbudení, aby sme nezabúdali na význam úmyslu vo všetkom, čo ro-bíme, zvlášť keď je nám ťažšie. Nechý-bala odmena tradične pre najmladšieho účastníka, ktorým bolo 7-mesačné bá-bätko či najstaršieho, ktorý mal cez 75 rokov. S vďakou na perách sme chváli-li Boha za krásnu slovenskú prírodu a úžasné jesenné farby.

Sr. Viera Antalíková FMASnímky: Filip Orlovský

vigílie v Dóme sv. Alžbety. Samotné blaho-rečenie sa konalo na priestranstve štadióna Lokomotívy v Košiciach v dopoludňajších hodinách. Okrem našej približne pätnásť-člennej skupiny sa blahorečenia zúčastni-lo asi 35 000 ľudí z celého Slovenska. Prí-klad Ankinej odvahy aj čistoty je „cennou perlou“ aj pre dnešných mladých. Svojou jemnosťou a jednoduchosťou provokuje a povzbudzuje zároveň. Žiť život s čistým srdcom výlučne upriameným na Krista je možné. Relikvie Anky Kolesárovej si bolo možné uctiť aj osobne po skončení slávnos-ti. Dotykom prostredníctvom bielej ruže si každý z veriacich mohol odniesť z Košíc cennú dotykovú relikviu 3.stupňa.

Pápež František stanovil dátum litur-gického slávenia sviatku novej blahosla-venej na 20. november. Relikvie Anky Kolesárovej sú aktuálne uložené v hlav-nom relikviári v rodisku Anny Kolesá-rovej - v Kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vysokej nad Uhom.

Sr. Mária Gregová FMASnímka: archív FMA


Tri bodky za prázdninami

Ako vyzerá na Orave záver augusta? Večery chladné, švábkobranie v pl-nom prúde, posledné chaty, výlety,

voľné dni. A potom to začne! Ale kde! Veď prázdniny nekončia, práve naopak.

Vie to približne stovka detí, mladých a rodín zo saleziánskeho strediska v Dol-nom Kubíne na Banisku. Dvadsiaty devia-

ty august – voľný deň v práci využili pre upevnenie rodinných vzťahov a za prázd-ninami neprišli urobiť žiadnu bodku. Vod-ný futbal, 5Dkino, mnoho zábavy, výbor-né palacinky a famózne koláče rozptýlili školské chmáry blížiaceho sa septembra. Okrem obľúbenej súťaže o najlepší koláč si svoje futbalové sily zmerali aj rodiny detí. Vo futbalovom turnaji totiž zápolili družstvá zložené z rodičov a ich ratolestí! Víťazstvo si odniesli všetci, veď stráviť čas s rodinou - to je dnes cena nad zlato! Ale predsa sa z najväčsieho počtu gólov a ví-ťazstiev tešili JokelFamily.

Účastníci podujatia si mohli hneď na mieste vypísať prihlášku na nový školský rok do súkromného centra voľného času Laura a prežiť tak hodnotne voľné chvíle počas školského roka.

Sr. Mária Gregová Snímka: Martin Kozoň

Kubínsky organový festival 2018

V auguste sa v našej farnosti uskutočnil piaty ročník Kubínskeho organové-ho festivalu, na ktorom sa predstavili

umelci z viacerých európskych štátov. Fes-tival začal otváracím koncertom už 29. júla. Vďačnému kubínskemu publiku sa pred-stavili dvaja slovenskí umelci – organista Vladimír Kopec a trubkár Tibor Ďuriak. Veľmi príjemné spojenie oboch nástrojov stálo za výborným vstupom do celého fes-tivalu. Český organista a skvelý improvizá-tor David Postránecký zaujal poslucháčov muzikalitou, invenciou a prepracovanou registráciou. Na treťom koncerte vystúpil známy írsky organista, držiteľ množstva hudobných ocenení, uznávaný pedagóg a organizátor hudobného života Gerard Gil-len. I v úctyhodnom veku odohral bezpo-chyby technicky najnáročnejší repertoár festivalu, za čo ho prítomní priaznivci or-ganového umenia odmenili dlhotrvajúcim potleskom. Nemenej úspešný bol aj kon-

cert organistu Katedrály sv. Víta v Prahe Josefa Kšicu, ktorý svoj program orientoval prevažne na diela obdobia romantizmu. Stefano Pellini, medzinárodne uznávaný a často pozývaný taliansky umelec, prekvapil ľahkosťou hry, registračným stvárnením skladieb a vhodne zvolenou dramaturgiou koncertu, ktorá pomohla naplno vyniknúť kubínskemu organu v kostole na Brezovci.

Kubínsky organový festival sa na všet-kých koncertoch tešil pomerne stálemu poč-tu hostí, čo poukazuje na fakt, že toto podu-jatie si v Dolnom Kubíne a okolí už vytvorilo svoju poslucháčsku základňu a každým ro-kom víta viac a viac nových návštevníkov.

Matej BartošSnímka: autor

Povýšený kríž

Odpustovej slávnosti Povýšenia svä-tého kríža v kostole na Brezovci, ktorá sa konala v polovici septem-

bra, sa zúčastnili stovky domácich veria-cich, ale i hostí z okolitých dedín a svojím spevom ju sprevádzal tunajší Mládežnícky zbor. Hlavným celebrantom slávnosti bol kancelár spišského biskupského úradu Pe-ter Majcher, ktorý spolu s koncelebrantmi, dekanom farnosti Ľubomírom Pekarčíkom

Zneli slová vďaky za úrodu

Pieseň, ktorá obsahuje slová „... za všetky plody zeme Ti ďakujeme“ znela v predposlednú septembro-

vú nedeľu Kostolom sv. Kataríny Ale-xandrijskej, kedy sme ďakovali Bohu za bohatú tohtoročnú úrodu. Svätú omšu celebroval kaplán Filip Orlovský. A ďa-kovali sme mu nielen za úrodu, ale aj za slnko a za dážď, bez ktorých by nebolo za čo ďakovať. Kostol vyzdobený zeleninou, ovocím, obilím i kvetmi, vôňa tymianu a spev mládežníckeho zboru navodzovali slávnostnú ďakovnú atmosféru. Pán kap-lán počas svojho príhovoru zdôrazňoval používanie „zázračných slovíčok“ ďaku-jem a prosím, počas obetovania potom prednášal modlitbu vďaky za úrodu, kto-rú prinášali ľudia v dobových krojoch. V závere svätej omše ju potom požehnal. V duchu slov Knihy prísloví: „Cti Pána svo-jím majetkom a (prinášaj mu) prvotiny z každej svojej úrody“ (Prís 3,9) veríme, že sa o rok opäť stretneme pri podobnej slávnosti.

Martina FlajsováSnímka: autorka

a novokňazom Františkom Ondrekom slá-vili obetu Krista na tom kríži, ktorému bola venovaná celá slávnosť. „Veľmi som sa tešil a bol som poctený, že som sa mohol zúčast-niť tejto svätej omše. Hlavne sa mi páčili kazateľove myšlienky o kríži a to, ako vy-svetlil jeho význam. Potešilo ma, že hovoril ľuďom o potrebe denného prežehnávania sa, pretože znakom kríža sa dostáva člove-ku sila Božieho požehnania,“ povedal po slávnosti kaplán František.

Adam Skirčák • Snímka: autor


ROZHOVOR

Škola pokračuje v životeTEXT: FILIP ORLOVSKÝ, MARTINA FLAJSOVÁ • SNÍMKA: ARCHÍV FO

Minulé leto bol v našej farnosti ako diakon, po dvojtýždňovej praxi v našej farnosti a ďalšom roku štúdia sa tu objavil znova, avšak už ako novokňaz. Reč je o našom novom kaplánovi Františkovi Ondrekovi, ktorého vám chceme trochu predstaviť.

Povedzte nám niečo o sebe, svojej rodine...Pochádzam z Beňadova a mám 26 rokov. Z piatich súrodencov som spolu s mojím bratom dvojčaťom najmladší. Detstvo som prežil na dedine a bol to veľmi pekný čas. Rodičia nás viedli k aktívnemu kresťanské-mu životu, snažili sme sa každý deň chodiť do kostola. Na základnú školu som chodil najprv do Beňadova, od piateho ročníka do Brezy. Potom som chodil na gymnázium v Námestove a odtiaľ som šiel do seminára.

Kedy ste pocítili túžbu podať si pri-hlášku do seminára?Bolo to na primíciách vdp. Martina Majdu, niekdajšieho dolnokubínskeho kaplána. Vtedy som skončil základnú školu a chys-tal som sa na gymnázium. Pamätám si, ako mi jedna katechétka z Brezy hovorila, že jej hovoril Martin Majda, že najbližšie primí-cie v Beňadove budú moje. A tak to aj bolo. Počas štúdia na gymnáziu som sa však roz-hodoval ináč, snažil som sa v sebe umlčať kňazské povolanie. Veľmi som s tým bojo-val, zameriaval som sa skôr na matematiku a informatiku, a to som chcel aj ďalej študo-vať. No Boh mal so mnou iné plány.

Ako ste prežívali štúdium v seminári?Boli aj pekné, aj ťažké chvíle, ale spoznal

som tam vdp. Petra Majdu, terajšieho rek-tora seminára, ktorý bol a stále je pre mňa veľkým vzorom svätého kňaza, staral sa o mňa, vysvetľoval mi veľa vecí, bol vždy ochotný ma vypočuť, aj keď bolo ťažko. Oslovil ma svojím kňazským životom a som mu za to veľmi vďačný.

V našej farnosti ste boli aj na diakon-skej praxi. Hovorili ste si vtedy, aké by to bolo, keby ste tu boli kňazom?Počas diakonskej praxe som najmä pocho-vával – počas dvoch týždňov som pochoval ôsmich ľudí. Ale už vtedy sa mi veľmi páčila táto farnosť, to, že je taká živá, že je tu viace-ro spoločenstiev a že je to všetko podchyte-né. A teda, že by bolo dobré byť tu kňazom.

Ako ste zareagovali na dekrét, keď ste sa dozvedeli, že vašou prvou

kaplánkou bude práve Dolný Kubín?Traja zo štyroch novokňazov boli poslaní na prvú kaplánku na miesto, kde boli aj na diakonskej praxi. Takže som v to tak tro-chu dúfal. Veľmi som sa však potešil, keď to bolo oficiálne, pre novokňaza je jedno-duchšie nasadnúť do rozbehnutého vlaku.

Kde pôsobia vaši spolužiaci? Sú v po-dobných alebo úplne iných podmien-kach? Jeden je v Námestove, jeden v Spišskej No-vej Vsi a ďalší v Kežmarku. Každá farnosť je niečím špecifická a rozdielna. Všetci šty-ria sme z Oravy, takže spolužiaci, ktorí sú na Spiši, to majú ťažšie, pretože tam je iná mentalita ľudí, iné zmýšľanie, je potrebné sa im prispôsobiť a až vtedy sa dá začať s nimi pracovať.

S čím máte ako začínajúci kňaz ťažkosti?Ťažkosti nie, ale napríklad mám veľkú bá-zeň pri svätej spovedi, pretože ja mám byť sprostredkovateľom Božieho milosrdenstva a to si vyžaduje dobré načúvanie Božiemu hlasu, aby som kajúcnikovi dobre pora-dil. Dostal som tiež napríklad na starosť prípravu birmovancov. Keď som šiel ja na birmovku, mal som sa naučiť 150 otázok, a to bolo všetko. Pre mňa je to nové a ťažšie je pre mňa nájsť určitý štýl a štruktúru pre birmovancov, ale i žiakov v škole, keďže ako novokňaz nemám s tým žiadne skúsenosti. Snažím sa ich zaujať, aby si z nášho spoloč-ne stráveného času niečo odnášali.

Čo považujete za dôležité v živote viery pre seba?Myslím si, že na to, aby sa v každom kňaz-skom živote rozvíjala viera a aby bola živá, je potrebné, aby mal kňaz neustále živý vzťah s Ježišom. Tento vzťah je potrebné udržiavať skrze modlitbu, skrze každoden-nú svätú omšu, pretože tam sa kňaz bez-prostredne stretáva so živým Kristom, ďalej cez čítanie Božieho Slova, v ktorom sa nám Boh prihovára, ďalej rozjímania, adorácie a pod. Na základe tohto budeme verní svoj-mu rozhodnutiu a povolaniu a tak budeme po celý život plniť Božiu vôľu.

Kedy máte voľný čas?Dopoludnia sa pripravujem do školy, v utorky, stredy a vo štvrtky učím na štátnom gymnáziu, mávame služby v kancelárii, ta-kže voľný čas mám vtedy, keď mám splnené všetky povinnosti, väčšinou je to však večer, po svätej omši. S kaplánom Filipom si cho-díme zahrať squash alebo florbal. Zvyšok svojho voľného času sa snažím tráviť najmä s mladými, pri dobrom filme, na turistike... Keď je čas a príležitosť, veľmi rád spím.


ČNOSTI KRESŤANA

ROZVÁŽNOSŤ prvá základná čnosť

V Katechizme Katolíckej cirkvi (KKC) čítame: „Ľudské čnosti sú pevné postoje, stále dispozície,

trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše činy, usporadúvajú naše vášne a riadia naše správanie podľa rozu-mu a viery.“ (KKC 1804) Čnostný človek je ten, ktorý slobodne koná dobro. Mo-rálne čnosti sa získavajú ľudským úsilím. Teda nerastú len tak, ako huby po daždi, bez nášho niekedy priam nadľudského pričinenia. Od človeka sa žiada isté od-hodlanie, nasadenie vôle i rozumu a vy-

Rozvážnosť je správna norma konania

( Tomáš Akvinský )

Blaženejšie je dávať ako prijímať

(Sk 20, 35)

znanie svojej nedokonalosti pred Bohom s prosbou o pomoc.

Prvou zo základných čností (virtutes cardinales) je rozvážnosť (prudentia). Volá sa tiež auriga virtutum (kormidel-ník čností), lebo riadi ostatné čnosti tým, že im určuje normu a mieru. Rozvážny človek vďaka tejto čnosti aplikuje mo-rálne zásady bez omylu v jednotlivých prípadoch a prekonáva pochybnosti o dobre, ktoré treba robiť a o zle, ktorému je potrebné sa vyhnúť. Psychologický slovník (Hartl a spol., Portál 2015) uvá-dza charakteristiku rozvážnosti takto: „Je to osobná vlastnosť prisudzovaná jednotlivcovi hlavne jeho okolím a hod-notená ako správne, dôkladné posudzo-vanie situácií, ľudí a problémov. Ten istý zdroj pokračuje definíciou rozvažovania: je to proces rozumového poznávania za-loženého na porovnávaní možností; je ovplyvňované vedomými i nevedomými

motívmi, skúsenosťami, inteligenciou a hodnotovým rebríčkom.“ Pri rozvážnos-ti city nehrajú hlavnú rolu, odovzdávajú ju naučeným normám správania.

Je to dôležitá čnosť pri voľbe povo-lania v zmysle profesie i stavu, ale aj v každodennej činnosti rozhodovania sa o vážnych i banálnych záležitostiach. Pápež František napríklad radí dať láske viditeľnú podobu vo forme manželskej zmluvy. Pre závažnosť tohto záväzku to nesmie byť unáhlené rozhodnutie, ale ani to nemožno donekonečna odkladať. Časový rozsah rozvažovania má byť pri-meraný.

Rozvážnosť figuruje aj v prijatí ob-medzení, ťažkostí a v počutí výzvy na osobnostný rast, dozrievanie v láske a na kultivovanie pevnosti záväzkov, nech sa stane čokoľvek. Takýto rozsiahly roz-hodovací proces si vyžaduje čas, nerieši sa stlačením gombíka, a preto rozváž-nosť nabaľuje na seba ďalšie čnosti ako trpezlivosť, zhovievavosť, zdržanlivosť a iné ľudské čnosti (viď hymnus na lásku sv. Pavla). Rozvážnosť sa tu okrem iných čností snúbi so zdržanlivosťou a tento fakt by sa mal dokázať postarať o prime-ranosť dĺžky rozhodovacieho procesu. Celkom určite v prípade snúbencov.

Trpezlivosť nás ochraňuje pred hne-vom, že sa nedeje naša vôľa. Nie je to pasívny postoj. Sprevádza ho aktivita, dynamická a tvorivá reakcia smerom k druhým. Pomáhame im a robíme im dobre. Trpezlivá láska dostáva prívlastok

dobrotivá. A to je jeden z Božích prívlast-kov.

V čom ešte vidíme rozvážnosť? Zrkad-lí sa aj vo vľúdnosti, láskavosti k ľuďom i k sebe samému. Slová a gestá rozvážneho človeka sú príjemné, nespráva sa gro-biansky, nevyjadruje sa hrubo, kultivuje svoju myseľ, aby sa naučil počúvať i ho-voriť a v správnych chvíľach zase mlčať s inými. Asociálne založený človek si mys-lí, že druhí existujú len na uspokojovanie jeho potrieb.

Každá životná ťažkosť, ktorá sa nám postaví do cesty, je výzvou k zdokona-ľovaniu seba. My, ľudia, znetrpezlivieme aj pri takej maličkosti, akou je pomalosť nášho počítača. Prekvapí nás aktualizá-ciou, či prepočítavaním a zákazom vyp-nutia. Aj elektronike trvá istý čas, kým sa správne nastaví. O to viac by sme si mali my dávať pozor na neuvážené rozhodnu-tia. Obyčajne sa ukážu ako veľmi drahé. Ekonomicky povedané - sú nerentabilné. Málokedy prinesú očakávané benefity, len sklamania tak materiálne ako aj vzťa-hové. O tom, že si rozvážnosť s trpezli-vosťou už stáročia tykajú, nás presvied-čajú aj príslovia. Nech sme objektívni,

Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí.

(Sir 14,5-6)

dáme jedno za a jedno proti: „Čas sú peniaze.“ Toto sa prihovára za rýchle rie-šenia bez veľkého uvažovania, ale my nie sme, teda väčšinovo, burzoví makléri. Za rozvážnosť hovorí iné: „Dočkaj času ako hus klasu.“ Ak sa rozhodujeme na kole-nách pred Najvyšším, nemáme čo stratiť.

Ani Boží Syn pri rozhodovaní nemal na ružiach ustlané. Poznal svoju úlohu, ktorej splnením priniesol ľudstvu spásu. Všimnime si, ako vedel povzbudzovať, poskytnúť útechu, dodávať chýbajúcu silu a odvahu riešiť problémy. Potešoval, vzpružoval zarmútených a nešťastných. Najväčší príklad rozhodného jednania preukázal v Getsemanskej záhrade, kde strávil poslednú noc. Padlo rozhodnu-tie vykúpané v krvavom pote, v slzách, na kolenách pred Otcom, za tvorivého prispenia Ducha Svätého. Prítomné boli myriády anjelov a traja spiaci apoštoli. Kto nám lepšie porozumie než On?

Záver: Viac načítate k téme v Exhor-tácii Amoris laetitia, v Knihe prísloví a v Prvom Petrovom liste (4,7).

Tatiana RešováSnímka: internet


Viete, že...

- Slovensko má od 1. septembra 2018 novú blahoslavenú? Stala sa ňou šest-násťročná dievčina Anna Kolesárová. Ide o prvú laičku, ktorá je na Slovensku blahorečená. Rodáčku z Vysokej nad Uhom pri Michalovciach v závere druhej svetovej vojny zastrelil vojak sovietskej armády (22. novembra 1944). Mladé dievča zomrelo, aby si zacho-valo nevinnosť. Slávnostného obradu blahorečenia sa zúčastnilo asi 30 000 veriacich. Pápež František stanovil dá-tum liturgického slávenia sviatku novej blahoslavenej na 20. november.

- Kapela je názov nového filmu reži-séra Ladislav Kaboša, ktorý prichá-dza do slovenských kín? Ide o voľné pokračovanie dokumentu Všetky moje deti z roku 2014. Zobrazuje zrod kapely v ťažkých sociálnych podmien-kach rómskej osady na východnom Slovensku. Rozpráva krehký príbeh outsiderov, ktorí sa v polorozpadnutej dodávke vydajú na cestu po Slovensku, aby nakoniec vystúpili aj na známom festivale Pohoda.

- Saleziáni don Bosca prinášajú všetkým priateľom svätca mladých zvukový darček? Autobiografický príbeh známy ako Pamäti oratória, v ktorom hovorí o sebe a o začiatkoch saleziánskeho diela v rokoch 1815 - 1855, prinášajú teraz v slovenčine vo zvukovej podobe, vypočuť si ho môže-te na stránke www.saleziani.sk.

- V Opátstve premonštrátov v Jasove sa od mája tohto roku nachádza relik-via posledného panovníka Habsbur-skej monarchie, blahoslaveného cisára Karola I.? Relikviár je uložený v Opátskom chráme sv. Jána Krstiteľa, kde je možné si uctiť ostatky bl. Karola vždy v čase svätých omší - v týždni o 7:00 h a v nedeľu o 9:00 h.

- Banskoštiavnická kalvária sa opäť skvie vo svojej pôvodnej barokovej po-dobe? Po 11 rokoch sa skončila hlavná etapa jej rekonštrukcie. Z komplexu 24 objektov bolo zrekonštruovaných 22, vrátane Horného kostola, ktorý je jej dominantou a po rekonštrukcii sa približuje podobe z 18. storočia. Sväté schody začali reštaurovať tento rok, pričom objavili vzácne pôvodné fresky.

-tk kbs.sk-

Katechézy Dobrého Pastiera

V našej farnosti - v priestoroch pastoračného centra - tretí školský rok funguje „átrium Dobrého Pastiera“ – miesto, kde sa raz týž-

denne stretávajú deti a rodičia pri Katechézach Dobrého Pastiera (KDP).

Podstatou KDP je pomôcť deťom nadviazať vzťah s Bohom cez Písmo a liturgiu a prostred-

níctvom individuálnej práce so špeciálnymi materiálmi sprevádzať dieťa pri jeho spo-znávaní Božej lásky. Hlavné posolstvo katechéz je silno kerygmatické - ohlasuje deťom evanjelium tak, aby v nich prebudilo radostnú odpoveď Bohu a pripravuje ich na uve-domelé slávenie svätej omše. KDP sú zamerané na spoznávanie Božej lásky cez priamu skúsenosť v zmysle: „Pomôž mi, aby som nadviazal vzťah so živým Bohom sám".

Katechézy prebiehajú v špeciálne pripravenom prostredí - átriu, ktoré je zariadené tak, aby pozývalo deti k modlitbe. Nachádza sa tu modlitebný kútik, oltár v detskej veľkosti, zmenšené liturgické predmety, figúrky a domčeky k biblickým príbehom, ma-teriál k podobenstvám, k biblickej geografii a iné.

V átriu deti pracujú v tichu. Práve ticho a sústredená práca rúk vytvárajú priestor, v ktorom deti i dospelí počúvajú Boží hlas. Deti sa v átriu pohybujú slobodne, každé si samo vyberie, s čím chce pracovať, pričom nezasahuje do aktivít iných detí. Pomôcky sú rozmiestnené v poličkách na táckach. Dieťa si zoberie tácku a na svojom koberče-ku samo (najmenšie deti s rodičom) pracuje s pomôckou. Pomôcky sú zamerané na spoznávanie Božej lásky k človeku (napr. podobenstvo o Dobrom pastierovi, o Bo-žom kráľovstve…) alebo na pochopenie liturgie, čo vedie k vedomému prežívaniu sv. omše. V praxi to teda vyzerá ako taký „úľ“, v ktorom sa v tichu, ale intenzívne, pracuje. Cez hlbokú sústredenosť pri práci sa deti ponárajú do modlitby. Deti sa teda neučia o Bohu, ale spoznávajú ho osobne.

Autorkou KDP je talianska profesorka teológie Dr. Sofia Cavallettiová, ktorá do katechéz vložila kerygmaticko-liturgický prístup a pedagogička Giana Gobbiová, ktorá v katechézach uplatnila znalosť pedagogického prístupu Márie Montessori, ako súčasť celistvého prístupu k dieťaťu. KDP sú vyše 60 rokov známe v 40 krajinách sveta (napr. v USA je viac ako 1000 átrií takmer v každej farnosti a v katolíckej škole, komunity sestier Matky Terezy majú áriá ako súčasť svojich rehoľných domov). Na Slovensko sa katechézy dostali pred 4 rokmi a v súčasnosti sú rozšírené asi v 15 farnostiach. Progra-movo a metodicky sú katechézy rozdelené do troch kategórií podľa veku detí: od 3 - 6 r., od 6 - 9 r., od 9 - 12 r. V každej úrovni sa pracuje s témami, ktoré deti práve v tom veku zaujímajú a oslovujú.

V našej farnosti máme skupinu detí 3-6 r. ( v stredy o 14.30) a skupinu školákov (v stredy od 15.45). Počet detí v skupine je obmedzený, preto je potrebné sa vopred na stretnutie prihlásiť. Átrium vedú laickí dobrovoľníci, absolventi kurzov KDP pod vede-ním pedagógov Katolíckej teologickej fakulty UK v Prahe a slovenských lektorov KDP.

Martina Jokelová Ťuchová • Snímka: archív Átria Dobrého Pastiera DK

ZO SVETA CIRKVI

Publikácia o rehoľných odevoch

V roku 2015 pri príležitosti Roku zasväteného života, ktorý vyhlásil Svätý Otec Franti-šek, sa v priestoroch výstavnej miestnosti Trnavskej arcidiecézy uskutočnila odbor-ná expozícia s názvom Rehoľné rúcho – súčasť zasväteného života. Cieľom organi-

zátorov bolo priblížiť širokej verejnosti ženské a mužské rehoľné a mníšske komunity na Slovensku, ktoré zasvätili svoj život Bohu. Už v priebehu tohto podujatia vzišla myšlienka zostaviť fotografickú zbierku rehoľných a mníšskych odevov z celého Slovenska.

V priebehu rokov 2015 - 2016 zhromaždili sr. Petra Božena Trnková a Adrián Lančarič takmer všetky rúcha a podarilo sa im zostaviť fotografickú kolekciu týchto odevov. V roku 2018 napokon v spolupráci s vydavateľstvom Dobrá kniha vyšla publikácia s názvom Rehoľ-né a mníšske rúcha na Slovensku

-tk kbs-


SVÄTÉ PÍSMO DNES

Rozvážnosť žitia na zemi

„Lebo ja, Pane, túžim za tebou, ty, Pane, si moja

nádej od mojej mladosti..“ (Ž 71,5)

Slnečné lúče nám pomaly ale isto dá-vajú zbohom a tá čarovná farebná jeseň sa o chvíľu premení na šedú,

daždivú, vlhkom presiaknutú jeseň, ktorá možno skôr, ako si to pripustíme, prehupne do mrazivých dní zimy.

Predtým, ako toto všetko nastane, sa mnohí ľudia zastavia pri hroboch svojich blízkych a budú opäť úpenlivo vysielať do neba prosby za duše. Za nesmrteľné duše, ktoré nás predišli do večnosti a tak veľmi túžia byť s nekonečnou láskou, ktorú okúsili a ešte ju nemôžu naplno zažívať.

Boh nádeje... nádej umiera posledná... nádej... Čo to znamená mať nádej? Keď napriek bolesti mojich blízkych, keď nič nejde podľa mojich predstáv, keď si už myslím, že horšie to už nemôže byť, a predsa sa ešte niečo ďalšie stane, keď... každý z nás vie presne a s istotou pomenovať, čo ho trápi, čím prechádza, čo mu berie „nádej na lepšie časy“. Ale Boh nádeje prináša nádej, ktorá premohla smrť.

Smrť, ktorá je pre nás taká strašidelná, neviem, čo od nej môžeme očakávať, na ktorú sa možno mnohí nepripravujeme a radšej o nej nepremýšľame, kým... nám nie je až bytostne blízko a vtedy je nútené naše srdce dotknúť sa bolesti, strachu, toho vyrušujúceho nepokoja či stresu, ktorý nás núti pripustiť, že nielen tí, ktorých tak milujeme, ale i my sami tu zajtra nemusíme byť. Byť. Byť... Ale čo to je byť, existovať, žiť? Často ďakujem Bohu, že som sa narodila ako kresťanka, lebo moja viera mi dáva nádej, že smrťou nič nekončí, ale začína. Obdivujem ľudí, ktorí túto nádej nemajú a musia sa vysporiadať s tým, že smrťou všetko končí. Ostane len prázdno? Nič? Neexistencia? Pre mňa je to smutná perspektíva.

Vždy, keď prichádzam na cintorín, cítim hlboký pokoj. Moju dušu preniká nádej večnosti a namiesto strachu a bolesti zrazu

„Kto je rozvážny v reči, múdro si počína: takí

poznajú, čo je pravda a spravodlivosť, a chrlia zo seba napomenutia a

spravodlivé (rady).“ (Sir 18,29)

"Kto (dobrým) slovom pohŕda, ten škodí sebe samému, kto si však

váži prikázanie, tomu sa dostane odplaty... Dobrý

rozum získava náklonnosť, púť pohŕdačov je však

tvrdá (ako štrk). Rozvážny (človek) všetko robí s

rozvahou, blázon sa však bláznovstvom vystatuje na

obdiv." (Prís 13, 13-16)

pociťujem nádej. Cintorín nie je strašidelné miesto. Je to naopak miesto, kde sa nebo dotýka zeme bližšie, ako sme schopní pochopiť, predstaviť si. Je to taký Boží bozk k nám ľuďom. Smrťou nič nekončí.

A pokiaľ sa my sami priblížime ku dňu, ktorý nečakane zaklope a naruší naše zabehnuté strereotypy, skúsme premýšľať, čo v posledných dňoch tohto roka môžeme v našom živote meniť.

Celkovo v týchto dňoch a časoch chýba ľuďom pokoj. Všetko musí byť rýchlo, presne, chyby sa ťažko tolerujú, heslo – „Včera bolo neskoro“ sa až hrozivo stáva súčasťou našich bežných dní. A tak sa z nášho života už vytratila, alebo ľahko môže vytratiť rozvážnosť.

Rozvážnosť pritom hýbe našimi vzťahmi. Prchké pohnútky či rýchle a často vzbrklé konanie prinášajú so sebou bolesť, sklamanie, zranenia i chyby. Vzťahy sa tak oslabujú, najbližší si pomaly nemajú čo povedať a za drobné prešľapy potom môžu narušiť vzťahy i na celý život. Rozvážnosť pritom usporadúva naše myšlienky, ktoré mnohokrát predbiehajú srdce.

Táto čnosť pomáha nášmu srdcu konať pomaly, s pokojom a istotou, že to, čo

vyslovím či urobím, nebude zdrojom hriechu, ohnivej hádky či nedorozumení.

V rozvážnosti sa pritom dokážeme vyhnúť rozhodnutiam, ktoré by sme neskôr mohli ľutovať.

Predovšetkým biblická Kniha prísloví často upozorňuje na dôležitosť rozvážnosti. „Rozvážny človek tají, čo vie, (zo) srdca pochábľov však hlúposť vykríka.“ (Prís 12,23) Človek, ktorý bude rásť v tejto čnosti, nebude ľutovať. Pomôže často najmä nám ženám, aby sme jazykom neubližovali a nehovorili bez premýšľania.

Vďaka rozvážnosti budeme prispievať k spoločnému dobru a civilizácii lásky. Tak budú mať možnosť všetci ľudia zažiť nebo už tu na zemi. Niekedy naozaj stačí málo a môže to vyvolať také reakcie, že sa z toho stane nezadržateľná lavína plná lásky, rozvahy a pokoja v radosti. A k tomu nám všetkým prajem i nádej, ktorú často priskoro strácame a namiesto utiekaniu sa k Bohu plačeme v beznádeji, alebo aj lamentujeme nad tým, aký je život ťažký. Pritom nádej máme na dosah...

Na záver sa pokúsme nájsť si čas v týchto dňoch a prečítať krátke knihy, akou je kniha Tobiáš, kde vidieť boj s bolesťou a utrpením a na druhej strane nádej, ktorú prináša Boh. Alebo kniha Rút, ktorá bola rozvážna a v rozvahe sa rozhodla ostať so svojou svokrou, napriek tomu, že nemusela.

„Rozvážny človek sa spolieha na Boží Zákon a Zákon mu bude verne pomáhať. Kto predpokladá otázku, pripraví si slovo, a keď ho požiadajú (o slovo), aj ho vypočujú. Lebo taký zachová, čo sa sluší, a len tak odpovie. Myseľ pochabého podobá sa kolu na voze a jeho zmýšľanie sa obracia ako os.“ (Sir 33,3-5)

Mária Karasová


Som vaša milostiplná

matka

Panna Mária Guadalupská, oroduj za nás!TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET

Miesto a čas:Mexiko, Guadalupe, December 1531

Situácia pred zjavenímV r. 1519 prišli španielski dobyvatelia do Mexika pod vedením kapitána Cortésa. Mexiko malo vtedy asi 10 miliónov obyvateľov - Aztékov. Vládol im posledný cisár Cuauhtemoc, známy pod menom Montezuma. Jeho sídlo bolo

v tristotisícovej metropole Tenochtitlan (dnešné Mexiko). V chrámoch sa konali náboženské ceremónie rôznych povier. Zbožňovali tu modly rozličných božstiev. Božstvám obetovali ľudské obete. Po dobytí Mexika Španielmi do krajiny prišli prví misionári pod vedením biskupa Zumárragu. Misionári tu postavili nové kostoly, nemocnice, školy. Medzi prvými Aztékmi, ktorí sa dali pokrstiť, bol aj Juan Diego, pôvodným menom Cuauhtlatohuac.

MARIÁNSKE ZJAVENIA

Zjavenie Panny Márie v mexickom Guadalupe patrí k tým najstarším a najznámejším. Od ostatných zjavení, o ktorých sme si doteraz písali, sa líši tým, že Matka tu po sebe zanechala niečo hmotné. Jedná sa o obraz, ktorý udivuje svet. Prešiel mnohými vedeckými testami a výsledok bol vždy fascinujúci. Nie je možné, aby na začiatku 16. storočia v Mexiku mohol niekto namaľovať alebo vytvoriť podobný obraz. Nie je to možné ani dnes, nebol totiž vytvorený ľudskou rukou. Dôležité je však aj posolstvo, ktoré Panna Mária odovzdala 57-ročnému dedinčanovi Diegovi.

Prvé zjavenieV sobotu 9. decembra 1531 zavčasu ráno išiel nedávno obrátený a po-krstený indián Juan Diego do mesta Mexiko na svätú omšu a na náboženskú výuku. Cesta vied-la okolo skalnatého kopca Tepeyac. Keď tadiaľ prechádzal, započul ľúbezný spev vtákov. Nad vrcholom kopca videl žia-

riaci oblúk, z ktorého vychádzali lúče. Tu sa zrazu zjavilo krásne dievča a povedalo mu: „Počestný Juan, najúbohejší z mojich synov, povedz mi, kam ideš?“

Máriino posolstvoPotom, čo prekvapený Juan vysvetlil Márii, že ide na svätú omšu, mu odvetila: „Ja som Nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, cez ktorého všetko žije, Pána všetkých vecí, Pána neba a zeme. Je mojím želaním, aby mi tu postavili

kaplnku, kde celú svoju lásku, svoj súcit a milosť, svoju pomoc a ochranu chcem preukázať a venovať ľuďom. Choď za mexickým biskupom a povedz mu, že ťa posielam.“ Juan vykonal tak, ako ho Matka žiadala a navštívil biskupa, ktorý mu však neveril a žiadal si dôkaz. Sklamaný Juan sa vrátil a žiadal Pannu Máriu, aby zverila túto úlohu niekomu inému. Na ďalší deň na smrť ochorel Juanov strýko, preto išiel zavčas ráno po kňaza. Úmyselne sa vydal inou cestou, aby nestretol Máriu, no tá sa mu aj tak zjavila a ubezpečila ho, že sa nemá čoho obávať, pretože jeho strýko

bol práve v ten okamih uzdravený. Ďalej povedala Juanovi, aby

natrhal pre biskupa kvety z vrchu Tepeyac. Bola

to zvláštna úloha, veď bol december a na skalnatom kopci nič nerástlo. Juan napriek tomu natrhal veľkú

kyticu ruží a uložil ich do svojej veľkej zástery.

S radosťou sa ponáhľal do biskupského sídla, rozpustil

zásteru a všetkým ukázal krásne červené ruže. Všetci prítomní zhíkli od prekvapenia. Ale údiv a prekvapenie sa zmnohonásobili, keď prítomný biskup so svojimi domácimi zazrel na zástere obraz mladej peknej devy. Deva mala oblečené šaty červenej farby, na nich mala modrozelenkastý plášť posiaty hviezdami. Bol to zázračný obraz Panny Márie.

Udalosti po zjaveniachVšetky tieto okolnosti biskupa presvedčili a na určenom mieste dal postaviť kaplnku ku cti Matky Božej. Po nejakom čase kaplnku prestavali na väčší chrám. Udalosť bola taká významná, že o nej písal vo svojej Kronike dobytia Nového Mexika aj historik Bernard Díaz de Castillo. Za sedem rokov sa dalo pokrstiť osem miliónov domorodcov. Nechránený obraz na obyčajnej zástere vydržal nepoškodený stovky rokov až do súčasnosti, a bol podrobne preskúmaný. Toto je len zopár nevysvetliteľných faktov: Udržanie látky a farieb na nej po takej dlhej dobe v dobrom stave je nevysvetliteľné! Nedajú sa zistiť žiadne ťahy štetcom! Použitá technika kladenia farieb je v dejinách maliarstva neznáma a nedá sa napodobniť. Na obraze niet farbív rastlinného, živočíšneho či nerastného pôvodu. A to som ešte nespomenul tisícky zázrakov, ktoré sa v Guadalupe udiali. Nepochybne sa jedná o jedno z najtajomnejších mariánskych pútnických miest.


Ovocie misionárovBlahoslavený Lucien sa narodil v roku 1908 vo Vohipene, mestečku na východ-nom pobreží Madagaskaru, kde prišli mi-sionári koncom 19. storočia (1899). Bol doma prvým z deviatich detí a navštevo-val katolícku školu. Ako štrnásťročný bol pokrstený menom Lucien. V ten istý deň prijal prvé sväté prijímanie a o rok neskôr sviatosť birmovania. Umučený bol o dvad-saťpäť rokov neskôr.

Slovo padlo na úrodnú pôduLucien Botovasoa bol mužom brilantnej inteligencie. Po štvorročnom štúdiu (1924 – 1928) na jezuitskom internáte v meste Fianarantsoa získal vysokoškolský diplom a stal sa farským učiteľom vo Vohipene. Jeho motto znelo: Ad majorem Dei gloriam (Na väčšiu Božiu slávu). Ako 22-ročný sa oženil so Suzanne Soazanovou, s ktorou mal osem detí. Bol presvedčeným a nadšeným kresťanom a v manželskom živote chcel dosiahnuť svätosť. Keď objavil príručku tretieho rádu františkánov, založil prvé bratstvo

a 8. decembra 1944 zložil rehoľný sľub. Od tohto dňa si zvolil mimoriadnu zbožnosť a chudobu – vzdal sa krásneho oblečenia a obliekol si jednoduchú košeľu, nohavice a sandále. V stredu a v piatok sa postil. O polnoci vstával modliť sa na kolenách a okolo štvrtej hodiny ráno odchádzal do kostola, aby tam adoroval až do začatia svätej omše. V duši bol stále radostným františkánom a vytrvalo sa modlil a snažil sa byť príkladom pre všetkých. Ako žiak svojho Majstra učil blížnych, aby konali dobro, žili v pokoji so svojimi blízkymi a utvárali bratské, láskavé a úctivé spoločenstvá. Na nenávisť odpovedal láskou, na rozdelenie snahou o spoločenstvá, na lož a zlo dobrom. Bol skutočným majstrom dobrého života – dobrý občan, láskavý otec a starostlivý manžel.

Prečo bol zavraždený?Na Kvetnú nedeľu 30. marca 1947 Lucien obetoval život pre svoju vieru. Stalo sa to počas povstania za nezávislosť. V celej krajine sa zdvíhala vlna násilia a proti-

cirkevných nálad. Terčom sa stali najmä kňazi, rehoľníci, ale aj učitelia nábožen-stva, akým bol Lucien. Povstalecké bandy si vyberali, koho popravia, a tak sa infor-mácia o tom, že chcú popraviť Luciena, dostala aj ku nemu a jeho žene. Nezare-agoval vôbec zbabelo, neutekal, nemal sa za čo hanbiť. Pri nedeľnom obede sa rozlúčil so svojou ženou a deťmi a už ve-čer si poňho prišli vojaci. Predviedli ho pred nafingovaný súd, pri ktorom bol za pol hodiny odsúdený na smrť len preto, že sa nechcel vzdať svojej viery. Povstalci ho odviedli k rieke, kde sa za nich Lucien modlil slovami: „Bože môj, odpusť mojim bratom. Nech je moja krv vyliata za spásu mojej vlasti.“ Bol popravený a jeho telo hodené do prúdu rieky. Zomrel ako mu-čeník podľa vzoru svojho Majstra, ako ho zvykol volať.

Čo nás učí tento mladý otec rodiny?Učí nás, aby sme žili úplne podľa evan-jelia, ktoré je knihou života a nie smrti; podľa lásky a nie nenávisti; bratstva a nie diskriminácie. Lucien nebol zavraždený kvôli urážkam či tupeniu blížnych, ale len pre svoju snahu žiť ako spravodlivý a slo-bodný človek. Zanecháva nám veľký vzor a dôležité dedičstvo: vyzýva nás, aby sme žili bratsky a v pokoji so všetkými, lebo to je zákon lásky. Jeho mučenícka smrť spolu s ďalšími obeťami náboženských masak-rov, skropila madagaskarskú zem nevin-nou krvou, a tak sa právom volá Červený ostrov. V apríli 2018 bol blahorečený a pá-pež František ho označil za príklad lásky a sily vo viere.

ŽILI MEDZI NAMI

Madagaskar je štvrtý najväčší ostrov sveta. Obýva ho osemnásť kmeňov, ktoré spája malgašský jazyk. Kultúra v sebe spája tradície Ázie, Arábie aj Afriky. Mnohí nazývajú Madagaskar Červeným ostrovom, pretože je pokrytý červenou zemou, no skropila ho aj krv mučeníkov, ktorí pre vieru a pre svoj národ obetovali Bohu život. Napriek všetkým krásam, ktoré táto krajina ukrýva, jej obyvatelia sú až do súčasnosti zmietaní chudobou, nevzdelanosťou i nepríjemnou politickou situáciou. O nič lepšie to nebolo ani na začiatku 20. storočia, keď sa jeden mladý domorodec odmietol vzdať viery aj za cenu smrti.

BlahoslavenýLucien BotovasoaTEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET


Aj dobrota má svoje hranice

„Tak toto, milá moja, str-pieť nemusíš. Nebu-deš sa ty napchávať

práškami na vlastnej dovolenke. Ja to za-riadim. Premiestnia ťa!“ Hovoriaca stíšila hlas, ale ja som bola príliš blízko, aby som nepočula dodatok: „Táto Dobiášová (meno zmenené) tu bola aj vlani a tiež...“ Zvyšok monológu už moje nastražené radary ne-zaznamenali. Kúpeľný park sa ukladal na nočný odpočinok.

Tie prášky, ktoré mala oslovená hltať, boli zrejme tabletkami na spanie a osôbka pomenovaná Dobiášovou sa dopúšťala hla-sitého spania cez tenké steny izbičiek v našom pavilóne. Po tomto konštatovaní sa moje sivé bunky odmietli ďalej kauzou zaoberať.

Na tretí deň ráno som vbehla do je-dálne medzi prvý-mi. Cítila som, že sa mi točí hlava a zatmieva sa mi pred očami. Bude to níz-ky tlak. Chce to kávu. Okamžite. Staršiu Rómku s barlou v ruke som si všimla v rade na nápoje, až keď začala nahlas bedákať: „Bože môj, ako si tie šálky sama odnesiem k stolu v jednej ruke?!“ Vzdychy sa opakovali aj v iných variáciách, kým mi došlo, čoho sa dožaduje. Namiesto zachra-ňovania seba som sa počula hovoriť: „Ja vám to odnesiem k stolu, aj kávu, aj čaj.“ V takýchto momentoch na seba rada za-búdam. Cez dlhú jedáleň som zložila riad na správny stôl. Tam s ňou sedela ďalšia Rómka bez barlí a podstatne mladšia odo mňa. Poďakovala a usmiala sa. Napadlo mi, že som sa určite neformálne zoznámila s

Dobiášovou. Neoverovala som si to, nutne som potrebovala kávu.

Neskôr v ten istý deň som čakala na masáž. Spoza rohu sa zrazu vynorila už masérsky vykurírovaná dáma s barlou a s radosťou sa ku mne prihlásila: „Vy ste tá dobrá pani, čo mi ráno pomohla. Odkiaľ ste?“ Zasypávala ma otázkami. Ani policaj-ný vyšetrovateľ by si nepočínal lepšie. Rie-šila som dilemu; čo povedať a čo si radšej nechať pre seba. Ľutovala som chvíľu, kedy mi napadlo robiť samaritánku. „Ste tu asi s manželom, však? A ešte dlho tu budete? Prišli ste zrejme svojím autom! Akú máte

krásnu plastovú tašku, aj mne by sa taká zišla!“

„Viete, mala som tu takú zlatú dušu, čo ma každý

večer pozvala na malé pivko. Ako to človeku dobre padne! A te-raz už odišla domov. Viete, a na to auto sa pýtam preto, že moja spolubývajúca si po-

trebuje niečo kúpiť v meste, lebo tu nič nedo-

stať. Tak by sme sa s nie-kým zviezli.“ Tvárila som sa

chápavo, ale moje vnútro volalo po morálnej facke. Musím sa priznať, že chyt-rácke ženy ma fascinujú, obdivujem ten otvorený a prvoplánový, ľahko identifiko-vateľný spôsob manipulácie s ľuďmi. Táto madam sa môže stať letným fantómom kú-peľov. Má na to všetky predpoklady.

V ten istý večer som si neúmyselne sad-la do toho istého radu v kostole, kde o dve prázdne stoličky ďalej sedela moja stíhač-ka. Práve sa ma chystala „zaúkolovať“, keď kňaz začal slúžiť omšu. Na štyridsať minút som si vydýchla. Po omši ma prosila, aby

som ju počkala, lebo sa chce ešte vyspove-dať. Potom pôjdeme spolu. Pani Nelka mi stihla ešte zadať prácu na pondelok: kúpiť jej v sámoške Magnéziu neperlivú, lebo tá je pre zdravie najlepšia. A ona má barlu! To sa mi zdalo rozumné, a tak som súhlasila. Mám jej fľašu nechať na recepcii s odkazom pre pani Nelku Dobiášovú.

V Jednote neperlivú Magnéziu nemali. Vyšportovaný svalovec sa spýtal predavača, či ešte nemá niečo schované v sklade. Mal. Posledné balenie. Športovec vzal štyri a ja dve. Pre istotu, veď čo ak Nelka vysmädne na ďalší deň a nový tovar nepríde. Z Jed-noty do hotela bolo ďaleko, pod jednou pa-zuchou dve Magnézie, pod druhou jemne perlivý Budiš. Ja nie som taká fajnová ako Nelka. Mojej neperlivej kamarátke som sa snažila vyhýbať, ako sa len dalo. Ona mi to potom vždy v kostole vytmavila, lebo som jej chýbala. Iný kostol tam nebol, omša sa slúžila raz za deň. V sakrálnom priestore sa Nelke vyhnúť nedalo.

Predposledný deň môjho pobytu ma po omši vzala pod pazuchu a snažila sa ma presvedčiť, že predsa len súrne potrebuje tú moju peknú plastovú tašku, veď ja už odchá-dzam domov a nebudem ju potrebovať (pri-tom som jej darovala dve tašky deň pred-tým). Ona chcela len tú moju! Zaťala som sa.

„Tak by ste mi mohli dať aspoň peniažky na ten nádherný ruženček s milou Panen-kou Máriou, čo predávajú v kostole,“ upie-rala na mňa pohľad psích očí. V mojej mys-li konečne dozrelo definitívne rozhodnutie. Z roly samaritánky som plynule prešla do roly tvrdej husi na šklbanie. A bez výčitiek svedomia, ty moja Magnézia neperlivá. Musíš si hľadať solventnejšiu a menej peda-gogicky orientovanú mecenášku.“

AnnaSnímka: internet

Magnézia neperlivá

POSTREHY ZO ŽIVOTA


Autorka má za sebou úspešnú kariéru psy-chiatričky, filantropky a spoluzakladateľky svetového hospicového hnutia. Preslávila sa knihami s tematikou opatrovania termi-nálne chorých detí i dospelých pacientov. Učila, ako poskytovať v praxi umierajúcim skutočne ľudskú starostlivosť a upozorňo-vala na zásadný význam ničím nepodmie-ňovanej lásky k odkázaným.

Jej knihu s podtitulom O tajomstvách ľudského bytia si radi prečítate. Hovorí sa, že múdri ľudia sa učia z chýb iných, a tak sa môžu omylom vyhnúť. Zozbierané prí-klady mnohých osudov majú cenu zlata. Spoluautor je odborníkom na liečenie zár-mutku, depresie a sebaľútosti pri odchode blízkych. Tento knižný sprievodca dokáže paralyzovať naše obavy, strach, nepokoj i smútok. Naša myseľ, srdce i duša boli do-konale naprogramované ku šťastiu. Od začiatku je v nich zakomponované všetko potrebné. Šťastie je schopný nájsť každý, len musí hľadať na správnom mieste.

V ľudskom živote má všetko svoje miesto aj čas. Lekcia trpezlivosti patrí k najťažším životným lekciám, možno je zo všetkých najnepríjemnejšia, tvrdí autor-ka so skúsenosťami. Múdro však dodáva: „Majme vieru, že existuje vyšší plán, našim očiam zatiaľ neviditeľný.“ Odhodlajme sa povedať šťastiu svoje áno. Kniha pomôže v hľadaní.

Tatiana RešováSnímka: internet

Rodinných filmov nie je vo filmovej ponuke veľmi veľa. Režisér S. Chbosky v spolupráci so scenáristami S. Conradom a J. Thorneom vytvorili príbeh podľa knižnej predlohy R. J. Palacio, ktorá mala u čitateľov veľký úspech.Príbeh o desaťročnom chlapcovi Augim (J. Trembley) nás prenesie do školských lavíc. Hoci sa dej odohráva v prostredí americkej školy, v mnohom je podobný príbehom, ktoré prežívajú deti aj u nás. Nie každý má to šťastie, že je medzi spolužiakmi obľúbený a obletovaný. Augie (po mnohých operáciách) je napriek svojej nepeknej tvári veľmi inte-ligentným a vtipným chlapcom a túži mať kamarátov, chce niekam patriť a zažiť obdiv.

Dejovú líniu príbehu podčiarkuje aj he-recké stvárnenie ďalších hlavných postáv. Ako matka Augieho sa predstavila známa J. Roberts a v úlohe otca O. Wilson, pre kto-rého sú skôr typické komické filmové roly, no dokázal si poradiť aj s týmto filmovým žánrom. A ako to už býva v rodine, kde je hendikepované dieťa, často sa zabúda na deti, ktoré na prvý pohľad nevyžadujú od rodičov toľko starostlivosti a pozornosti.

Príbeh je peknou sondou nielen do živo-ta malého chlapca a jeho školského sveta, ale aj do života rodiny, v ktorej si každý hľa-dá svoje miesto a snaží sa vyrovnávať s ná-ročnými životnými situáciami. Je to jeden z mála filmov, ktorý prinúti uvedomiť si, čo je podstatnejšie - aké máme srdce alebo aká je naša tvár. Na škodu tohto filmu je azda len to, že v kinách bol uvedený s titulkami a pre detského diváka tak môže byť náročný.

Zuzana MachajováSnímka: internet

Mladá gospelová speváčka z Košíc, Domi-nika Gurbaľová - „Verím, že dary, ktoré nám Boh dáva, nedáva len nám samým. Ale jeho dar pre nás skrze nás všetkým. A keď si tak navzájom dávame, čo nám on dáva, odo-vzdávame si tak kúsok z neho. Tak vám to tu teraz s úprimnou radosťou a bázňou vo vie-re odovzdávam. To, čo mi v srdci znie, keď sa stretám alebo chcem stretať s Bohom.“

Každého, koho duša si pri piesňach z jej debutového albumu V srdci mi znie od-dýchla a načerpala, určite zaujme nové CD s názvom – Medzi mnou a Tebou (2018). Obsahuje 12 nových piesní plus 2 bonuso-vé, vrátane detskej piesne s názvom Lienka a jeleň, čo je zároveň Dominikinou prvou a jedinou detskou piesňou. Pre tých, ktorí by sa čudovali, prečo sa v albume ocitla práve pieseň pre deti, prichádza ako odpoveď za-mestnanie tejto mladej speváčky - vycho-vávateľka v nemocnici pri chorých deťoch - ktoré dokazuje jej blízkosť k srdciam detí, ktorým prináša radosť aj pomocou svojho talentu. Ďalšie nové piesne sú: Nechám sa milovať, Ó, moje slnko, Ty chceš viac, Dý-cham... Na otázku, kde Dominika nachádza inšpiráciu do svojich piesní a textov, odpo-vedá vždy jednoznačne – inšpiráciou jej je sám Boh, či už cez Písmo alebo samotný život, v ktorom je prítomný. Čo sa týka vi-zuálu, o zaujímavý bulletin s textami sa ori-ginálnou grafikou a fotografiami postarala Anna Opinová, víťazka celosvetovej súťaže Nikon Photo Contest. Príjemné počúvanie!

Michaela LeginusováSnímka: internet

Dominika Gurbaľová – Medzi mnou a Tebou

Obyčajná tvár (Wonder, USA 2018)

Elisabeth Kübler-Ross, David Kessler: Lekcie života

10 %zľava

ODPORÚČAME

Zľava platná od 1. 11. do 31.12. 2018 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:

Rachel Hauck: Písací stôl 11,90 eur

A. K. Emmerichová: Tajomstvá Starého zákona 7,90 eur

Veronika Grohsebner: Max - naprojektovaný chalan z predmestia 10,- eur

Biblické príbehy na dobrú noc 6,99 eur

kniha film hudba


FARSKÉ RECEPTY

Pomaly sa blíži katarínsky odpust v našej farnosti a tak sme sa rozhodli priniesť vám špeciálny farský slávnostný koláč. Ako sa vyjadril pán dekan, „správny koláč musí obsahovať orechy a rum“, tak ponúkame jesenný orechovo-rumový výtvor ako ten najsprávnejší koláč. Veríme, že bude chutiť.

Katarínsky koláč


1

Suroviny na plát:

4 vajcia1 šálka kryštálového cukru1 dcl oleja1dcl vlažnej vody1 vanilínový cukor1 šálka polohrubej múky1 kypriaci prášok do pečiva1 PL kakaa1 šálka posekaných vlašských orechov Postup:Do misky si najskôr rozbijeme vajcia, pri-dáme kryštálový cukor a poriadne mi-xérom vyšľaháme. Pridáme olej, vodu, vanilínový cukor a opäť mixujeme. Pri-miešame polohrubú múku zmiešanú s kypriacim práškom, kakao a šálku ore-chov. Vznikne cesto, ktoré vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme cca 20 minút (180oC). Dobre upečené to bude vtedy, keď pichneme špáradlom do cesta a nezachytí sa na ňom žiadne surové cesto. Počas pečenia pripravíme plnky:

Orechová: cca 200 g posekaných orechov dáme do hrnca, pridáme 1 dcl mlieka, 4 lyžice kryštálového cukru a 1 vanilínový cukor a najdôležitejšia prísada – 1 dcl rumu. Celé necháme vrieť asi 10 minút, aby tekutiny vsiakli do orechov. Necháme vychladnúť.

Krémová plnka: Do hrnca dáme 60 g masla, 4 PL hladkej múky a spolu to chvíľku pražíme. Pridáme 4 dcl mlieka, 1 vanilínový cukor, uvaríme, nezabud-neme miešať. (Môžeme uvariť aj krém zo Zlatého klasu...)

V miske zatiaľ vymiešame 250 g masla, 60 g Hery, 250 g práškového cukru, do toho pridáme vychladnutú krémovú plnku, spolu zmixujeme a pridáme ešte pol deci rumu (slúži aj ako konzervačná látka).

Na vychladnutý plát natrieme džem (podľa chuti a úrody). Nato opatrne a s láskou roztierame orechovú plnku, na ktorú (aby bol koláč vyšší a ešte chut-nejší) poukladáme piškóty namáčané v zrnkovej káve. Na túto piškótovú vrstvu natrieme zmiešanú krémovú plnku a polejeme roztopenou čoko-ládou. Necháme chvíľku vychladnúť a ešte pofŕkame zvyšnou čokoládou, čo dodá koláču zaujímavý výzor. A už iba podávame po dobrom obede alebo ku káve.

Dobrú chuť!

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12


Kto to povedal?Mesiac október je tradične zasvätený modlitbe ruženca. Túto modlitbu využívali pre posilnenie svojho duchovného rastu aj mnohí svätci, ktorí potvrdili vo svojich slovách, že ruženec je naozaj výnimočne silná modlitba, ktorá pomáha aj pri rôznych duchovných problémoch. A z ich výrokov sme zostavili aj dnešný kvíz. Aj pápež František nás povzbudzuje a nabáda, aby sme sa denne modlili ruženec. Nuž začítajme sa do slov svätých ľudí a možno si ruženec viac zamilujeme.

1. „Ak chcete, aby vo vašich domoch pa-noval pokoj, modlite sa ruženec.“A) pápež Pius X.B) sv. Anton Mária ClaretC) sv. Róbert Bellarmín

2. „Pre človeka dneška je modlitba ru-ženca veľkou pomocou. Prináša pokoj a sústredenosť. Náš život vovádza do Bo-žích tajomstiev a Boha prináša do nášho života.“A) sv. Maximilian KolbeB) sv. Martin de PorresC) sv. Ján Pavol II.

3. „Keď sa hovorí o pozemských ve-ciach, o politike... to unavuje. Zdravas, Mária je modlitba, ktorá nikdy neunavu-je. Je to stále čosi nové.“A) sv. Ján Mária VianeyB) sv. Stanislav KostkaC) sv. Ján Kapistránsky

4. „Modlitba ruženca je ako meditač-ná niť. Jej rytmické opakovanie ukolíše dušu, prenáša na ňu pokoj, kým sústrede-nie sa na slová a obrazy Márie a Krista,

ktoré sa postupne otvárajú pred našimi očami, zbavujú dušu starostí a umožňujú jej pozdvihnúť pohľad k Bohu.“A) sv. Terézia z LisieuxB) kardinál Joseph RatzingerC) sv. Augustín

5. „Aký význam má neustále odrieka-nie modlitby Zdravas? Keď posplietaš jednotlivé pavučinky do siete, zastavíš aj tigra.“A) sv. MonikaB) sv. Ružena LimskáC) sv. Matka Tereza

6. „Keď sa milión detí bude modliť ruže-nec, svet sa zmení.“A) sv. Ignác z LoyolyB) sv. páter PioC) pápež František

7. „Všetci ľudia dobrej vôle by sa mali modliť ruženec každý deň. Prečo? Aby sme sa dostali do kontaktu s Bohom. Aby sme mu poďakovali za jeho dary a požia-dali o milosti, ktoré potrebujeme. Aby sme si vyprosili jeho vedenie, pomoc a

požehnanie.“A) sv. Jozef KalazanskýB) sestra LuciaC) sv. Terézia Avilská

8. „Vy chorí a trpiaci, neodkladajte z rúk ruženec. Modlitba podporovaná utrpe-ním je veľkou silou.“A) sv. Ján Pavol IIB) sv. Karol BoromejskýC) sv. Ján z Kríža

9. Jednému svätcovi raz jeho dobrý pria-teľ a dobrodinca povedal: „Skončite už s tou modlitbou ruženca. Je to len márne-nie času!“ On mu však povedal: „Ja sa veľ-mi spolieham na túto osvedčenú metódu. Na nej je založené celé moje dielo. Ak by bolo nutné, bol by som ochotný zrieknuť sa i vášho veľmi vzácneho priateľstva, no nikdy sa nezrieknem modlitby ruženca.“A) sv. Filip NeriB) sv. František SaleskýC) sv. Ján Bosco

10. „Modli sa ruženec často. Stojí to tak málo, ale znamená mnoho.“A) sv. páter PioB) sv. Tomáš AkvinskýC) sv. Alfonz Mária de Liquori

Ľudovít Oravec

Správne odpovede:1A, 2C, 3A, 4B, 5C, 6B, 7B, 8A, 9C, 10A

KVÍZ

Pýta sa koktavý muž v električke: „Ppprrrrrrrosíííímmmm vááás, koooooľko jeee hohohodííííín?“Chlapík, ktorého sa to pýta, mlčí a tak mu odpovedajú iní cestu-júci. Keď koktavý vystúpi, spolu-cestujúci sa pýtajú chlapíka:„Prečo ste mu neodpovedali?“„Baaal sooom ssssaaaa, žežeže maaa uuudrieeee...“

V kníhkupectve žena kupuje k osemnástym narodeninám svo-ju synovi peknú knihu, luxusné vydanie.

VTIPY - Bude to preňho veľké prekva-penie, - vraví predavačka.- Určite. On čaká auto.

Tip pre ženy: Ak chcete, aby mal váš muž veľa peňazí, neberte mu ich!

Ide chlapec s dievčaťom zo ško-ly. Chlapec hovorí:- Prečo si sa na dnes nenaučila?Dievča: - Mama mi povedala, že keď sa učím tak, ako sa učím, nemusím sa učiť vôbec.

Rozprávajú sa dvaja anjeli:- Aká je predpoveď počasia na zajtra?- Premenlivá oblačnosť.

- To nie je najhoršie. Aspoň si budeme mať na čo sadnúť!

Vyškriabe sa slimák po štrnástich hodinách na strom, spadne a povie si: „Práca chvatná, málo platná.“

Tu čítam, že nejaký maharadža vymenil manželku za ťavu. Drahý, však by si to neurobil?- Určite nie, mne by stačil aj hor-ský bicykel.

Ako sa za cenu jedného pouka-zu na dovolenku môže zrekreo-vať celý kolektív?- Poukaz sa daruje vedúcemu!


Svedectvo života„Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali

mu všetko, čo robili...“ (Lk 9, 10)

Pozývame vás k tomu, aby ste sa podelili s nami o svoje skúsenosti,

zážitky, proces či spôsob, akým Boh vo vás a vašom živote pôsobí.

Posielajte nám ich na adresu

[email protected], alebo ich vhoďte do schránok

v kostoloch s označením Farský list.

Už vopred za vaše svedectvá ďakujeme!

www.rkcdolnykubin.sk

Bohoslužobný poriadok v týždni

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej6.00 a 18.00 hod.(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec18.30 hod.(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša za účasti detí)(piatok - 18.30 hod. sv. omša za účasti mládeže)(sobota – 7.00 hod., večer nie je)

Filiálny kostol Najsv. Trojice, Vyšný KubínPiatok – 17.00 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod. (utorok, štvrtok)Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod.

Bohoslužobný poriadok v nedeľu

Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.

Kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezovec7.45 • 10.00 • 18.30 hod.

Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín9.15 hod.

Nemocnica s poliklinikou16.00 hod.

Požehnanie matiek pred pôrodom

kedykoľvek na požiadanie kňaza

Stránkové dni na Farskom úrade

Pondelok – piatok: 8.00 – 11.30 a 12.30 – 15.00 hod.,v stredu do 17.00 hod.V súrnom prípade po večerných bohoslužbách.V prípade potreby (k chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308

SPRAVODAJSKÝ SERVIS

Farská matrika V mesiacoch august – september sme sviatosťou krstu v spoločenstve Cirkvi privítali

Andrej KurnotaBenjamín ŽmijákDominik KováčikKlára MachajováMichaela PorvichováViktória SlimákováŠimon JančekMatej PlešinskýMartin OgurekJán RosinskýSimona HraškováTamara HarnádkováViktória Mária FlorekováEmma HankováMatej DrozdMatej KonštiakMatúš ZubekMarkéta LaurováLunetta BečkováTadeáš Zoššák

Sviatosť manželstva prijali

Michal Kaník – Eva FerancováMartin Heriban – Katarína KepštováVladimír Harčiarik – Viera DrengubiakováTomáš Mores – Lenka BorončováIvan Bubniak – Rebecca LasokováLukáš Kuhajda – Simona HrkelováMartin Žitniak – Linda PšenákováMiroslav Ratulovský – Alena ŠtefekováDávid Kroner – Andrea ZbojováPatrik Harnádek – Romana PalkováMartin Dudáš – Miroslava JaššováMarek Polák – Andrea DrengubiakováDušan Dibdiak – Lucia BalekováDaniel Uličný – Simona BörčökováPavol Škuta – Katarína Kršková

Pán si z našich radov povolal

Mária Hudáková (93)Marta Vlčková (53)Mária Kortišová (94)Jozef Ťapajna (70)Margita Kajanová (95)Juraj Majdiš (87)Emília Michová (91)Mária Žilincová (101)Jaroslav Kyška (63)Drahomíra Salajová (80)Marián Gajdoš (58)Štefan Fafalák (76)

Úmysly Apoštolátu modlitby

Obetovanie dňa na úmysly: Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske. S Pannou Máriou, Matkou nášho Pána a Matkou Cirkvi, prosím za úmysly Svätého otca a našich biskupov na tento mesiac:

NOVEMBEREvanjelizačný úmysel: Aby reč srdca a dialóg vždy víťazili nad rečou zbraní.Úmysel slovenských biskupov: Nech nás pripomienka svätých a našich zosnulých veriacich podnieti ku skutkom pravej lásky.

DECEMBERVšeobecný úmysel: Aby ľudia, ktorí slúžia odovzdávaniu viery, našli zrozumiteľný jazyk pre dialóg s rozličnými kultúrami.Úmysel slovenských biskupov: Nech svetlo prichádzajúceho Krista preniká naše domovy.

Vieš ako sa dostať k nášmu nebeskému Otcovi? Máš mapu?

Kľúč k správnej ceste sa dozvieš po vyriešení nasledujúcej úlohy.

meno

priezvisko

vek (trieda)

Pripravila: Lucka PodstrelenáKresby: autorka

Vidím ju, Lucka.Nachádzajú sa v nej mená všetkých

detí, ktoré úspešne vyriešili tieto úlohya vložili ich do krabičky označenejnápisom „Detský kútik“ v kostole

na Brezovci. 22. novembra niektoréz týchto detí po svätej omši odmeníme.

Tak rýchlo, nech sa stihnemedopraviť!

1. 11. je sviatok

..........................................Odpoveď sa dozvieš,keď doplníš správne

slová do tajničky.

Jurko, pozri!

Tam je tá tajná správa!

1. Slaná voda, po ktorej sa plavia lode a je o niečo menšia od oceánu2. Človek, ktorý stroskotal na mori3. Používa sa na zachytenie lode na dne vody4. Piráti majú občas drevenú ............... (končatina)5. Rybie vajíčko6. Jurko ju má uviazanú na hlave, aby ho na lodi neprefúkalo7. Ako by si pekne nazval svoju kamarátku Ingrid?8. Slovo začínajúce na „ú“, ktoré nájdete v Ž 93,59. Potrebujeme ju na to, aby sme nezomreli od smädu10. Vzniká pri mydlení rúk, ale taktiež pri pohýnaní lode

Naša patrónka,sv. Katarína,

sa zvyčajne vyobrazujes tromi symbolmi. Pospájaj

číslice od 1 po 93a dozvieš sa, ktoré to sú.

Pán Ježiš si vyvolil12 učeníkov. Poznáš ich mená? Doplň ichdo jednotlivých rybiek.

Documents

Katarínsky koláčrkcdolnykubin.sk/wp-content/uploads/rkcdk/2018/06/farsky... · 2019. 5. 14. · DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XXVI • 05/2018 Správne kroky