Edičná séria - tnuni.sk...Kotyra J., Lorenčíková V., aňárová P. Fyzioterapia po plastike predného skríženého väzu kolena pomocou balančných pomôcok Physiotherapy after

Edičná séria:

OŠETROVATEĽSTVO

► FYZIOTERAPIA

LABORATÓRNA MEDICÍNA

VEREJNÉ ZDRAVOTNÍCTVO

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Fakulta zdravotníctva

Zdravotnícke Listy

Vedecký recenzovaný časopis, ročník 2, číslo 2.

Scientific peer-reviewed journal, volume 2, number 2.

2014

REDAKČNÁ RADA / EDITORIAL BOARD

PREDSEDA REDAKČNEJ RADY / CHAIRMAN OF THE EDITORIAL BOARD

doc. MUDr. Ján Bielik, CSc.

ŠÉFREDAKTOR / EDITOR IN CHIEF

RNDr. Zdenka Krajčovičová, PhD.

ČLENOVIA REDAKČNEJ RADY / MEMBERS OF THE EDITORIAL BOARD

VYDAVATEĽ – REDAKCIA

PUBLISHER- EDITORIAL OFFICE

Fakulta zdravotníctva

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka

v Trenčíne

Študentská 2

91101 Trenčín

IČO 31118259

Registrácia MK SR pod číslom EV 4755/13

Vychádza štyrikrát ročne.

Náklad: 200 ks

Dátum vydania: jún 2014

ISSN1339-3022

Baňárová Patrícia, Mgr.

Botíková Andrea, doc., PhDr., PhD. Bučková Ľudmila, MUDr., MPH.

Čelko Juraj, doc., MUDr., CSc.

Fábryová Viera, doc., MUDr., CSc. Gerlichová Katarína, PhDr., PhD.

Habánik Jozef, doc., Ing., PhD.

Kaščák Marián, MUDr., PhD. Kaščák Peter, MUDr., PhD.

Král Lubomír, PaedDr., PhD.

Kutnohorská Jana, doc., PhDr., CSc. Litvová Slavka, PhDr.

Mastiliaková Dagmar, doc., PhDr., PhD.

Matišáková Iveta, PhDr., PhD. Meluš Vladimír, RNDr., PhD., MPH.

Netriová Jana, Ing., PhD.

Oleár Vladimír, doc. MUDr., CSc. Ondrušová Adriana, prof., MUDr., PhD.

Otrubová Jana, doc., PhDr., PhD.

Poliaková Nikoleta, PhDr., PhD. Slobodníková Jana, doc., MUDr., CSc.

Šimurka Pavol, MUDr., PhD.

Štefkovičová Mária, doc., MUDr., PhD., MPH. Zelisková Helena, Bc.

Vydavateľ nenesie zodpovednosť za údaje a názory autorov jednotlivých článkov alebo

inzerátov. Reprodukcia obsahu je povolená iba s priamym súhlasom redakcie.

Publisher is not responsible for the information and opinions of authors of the articles or

advertisements. Reproduction of content is permitted only with direct permission of the editors.

© Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Trenčín

OBSAH

Editoriál . . . . . . . . . . 3 Psalman V., Vobr R., Malátová R., Petríková Rosinová I., Ciencala J. Zmeny úrovne stability a držania tela po transplantácii hrudného stavca Changes in stability level and body posture after transplantation of thoracic column . 6 Čelko J., Širilová A. Riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod pri športe u seniorov The risk of acute cardiovascular events in senior sportsmen . . . . . 11 Malátová R., Psalman V., Vobr R. Využití svalového dynamometru při vertebrogenních obtížích The use of muscle dynamometer in case of back pain . . . . . 15 Baňárová P., Popelárová L., Petríková Rosinová I., Krajčovičová Z., Meluš V. Výskyt hypermobility u žien a mužov v tretej dekáde života Incidence of female and male hypermobility in the third decade of life . . . 22 Kotyra J., Černický M., Baňárová P. Návrhy na zlepšenie pozície pohybovej aktivity v hodnotovom systéme mládeže Suggestions for improving of the role of physical activity in the value system of young people 27 Gurín D., Franková V. Subjektívne vnímanie záťaže pacientov po operáciách srdca Subjective load perception of patients after cardial surgery . . . . 33 Bunc V. Aktivní životní styl a jeho determinanty Active life style and its determinants . . . . . . . 39 Čillík I., Kremnický J., Kollár R., Pivovarniček P. Všeobecná pohybová výkonnosť, telesný vývin a pohybová aktivita pohybovo zaostávajúcich žiakov General physical performance, physical development and physical activity motional lagging pupils . . . . . . . . . 44 Nevolná T., Malay M. Zdravotné plávanie a pohybová liečba vo vodnom prostredí Medical swimming and kinesiotherapy in the aquatic environment. . . . 50 Oborný J. Beh, vnútorná pohoda a mentálne zdravie Running, inner being and mental health . . . . . . . 56

Kotyra J., Lorenčíková V., Baňárová P. Fyzioterapia po plastike predného skríženého väzu kolena pomocou balančných pomôcok Physiotherapy after plastic surgery of anterior cruciate knee ligamen using a balance tools . . . . . . . . . 62 Kynštová Z., Havel Z. Zdravotně orientovaná zdatnost studentek ergoterapie na Fakultě zdravotnických studií Univerzity J. E. Purkyně Ústí nad Labem Health oriented physical fitness occupational therapy students at the Faculty of Health Studies, University of JE Purkyně in Usti nad Labem. . . 67 Kutlík D. Pohybová aktivita a obezita Physical activity and obesity . . . . . . . . 74 Korfová Wenclová J. Význam pohybových aktivit u seniorů žijících v domovech pro seniory v rámci primární prevence sarkopenie The importance of physical activity in seniors living in homes for seniors in primary prevention of sarcopenia . . . . . . . 79

Baňárová P., Šugárová Z., Petríková Rosinová I. Účinnosť kinezioterapie v liečbe plochej nohy v závislosti od veku pacienta

Efficacy of kinesiotherapy in the flatfoot treatment depending on the age of the patient . 85

Zdravotnícke listy, Ročník 2, Číslo 2, 2014 ISSN 1339-3022

5

EDITORIÁL

Fyzioterapia a fyzioterapeut

Fyzioterapia je jedným z odborov liečebnej rehabilitácie. Je to odbor metodicko-terapeutický,

medicínsky, nelekársky. Kineziologicko terapeutické postupy sú dominantné. Fyziatria sa pozitívne

uplatňuje vo väčšine medicínskych odborov. Fyzioterapeut je vysokoškolský vzdelaný odborník

bakalárskeho, magisterského stupňa. V praxi sa stretávame aj s absolventmi stredoškolského štúdia –

rehabilitačnými pracovníkmi.

Na Slovensku existuje nepomer študentov fyzioterapie a kvalifikovaných odborníkov, ktorí sa

podieľajú na vzdelávacom procese. Zmena financovania z kapitácie, na niektorý kvalitatívny ukazovateľ

môže pozitívne ovplyvniť štúdium fyzioterapie a budúcich fyzioterapeutov.

Študent fyzioterapie má deficit praktickej výučby. Má medzery v komunikácii s pacientom, klientom.

Nevie získať anamnestické informácie. Anamnéza nie je policajné vyšetrovanie (otázka – odpoveď).

Anamnéza je dôverný rozhovor. Moji učitelia hovorili: počúvaj pacienta, hovorí ti diagnózu. V teoretickej

výučbe sa spomínanej problematike venuje málo pozornosti. Zdôrazňujem to preto, že stavba

rehabilitačného programu je priamo závislá na získaných informáciách vo vzťahu ku konkrétnemu

pacientovi, klientovi. V profile to znamená, že rehabilitačný program je tak kvalitný, aké kvalitné

informácie máme k dispozícii.

Dnešný absolvent je veľmi dobre pripravený pre aplikáciu preventívnych programov. Je však potrebné

vytvoriť pre ich aplikáciu a zužitkovanie optimálny priestor. Spomínam si, že v osemdesiatych rokoch

sme pripravovali koncepciu, kde sme navrhli systémové miesta pre fyzioterapeutov (vtedy rehabilitačný

pracovník) v materských a základných školách. Dnes je to nerealizovateľné. Zdravie a zdravá populácia

nebola priorita žiadnej vlády Slovenskej republiky.

V terapeutických postupoch je najčastejšou chybou nesprávna pracovná diagnóza, terapeutický zámer,

cieľ a konkrétny program. Prognózu je potrebné vždy udržať v reálnych hraniciach. Konkrétny program,

liečebnú metódu vždy aplikujeme v prospech pacienta. Nemôže sa pacient prispôsobovať vybranej

metóde, postupu. Profesionálna vyspelosť fyzioterapeuta sa zákonite prejaví na konkrétnych liečebných

výsledkoch.

Fyzioterapeuti sa musia zapojiť aj do riešenia výskumných problémov svojho odboru. Môžu

predkladať klinické štúdie, prieskumy, pilotné štúdie, laboratórny výskum.

Na Slovensku je asi desať doktorandov z radov fyzioterapeutov. Niektorí z nich majú iba krôčik

k úspešnej habilitácii. Je to dobré a správne, lebo posilnia svoj vlastný odbor.

Prezentované práce v Zdravotníckych listoch jednoznačne potvrdzujú miesto fyzioterapeuta

v prevencii, diagnostike, terapii a vo výskume.

prof. MUDr. Myrón Malý, PhD.

emeritný profesor

Národné rehabilitačné centrum

962 37 Kováčová


6

ZMENY ÚROVNE STABILITY A DRŽANIA TELA PO TRANSPLANTÁCII

HRUDNÉHO STAVCA

CHANGES IN STABILITY LEVEL AND BODY POSTURE AFTER TRANSPLANTATION

OF THORACIC COLUMN

PSALMAN Vladimír1, VOBR Radek

1, MALÁTOVÁ Renáta

1, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta

2,

CIENCALA Jan3

1 Katedra tělesné výchovy a sportu, Pedagogická fakulta, Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích,

Česká republika 2 Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Slovenská republika

3 Ortopedická klinika, Fakultní nemocnice, Masarykova Univerzita Brno, Česká republika

ABSTRAKT

Autori sa vo svojom príspevku zaoberajú diagnostikou úrovne

stability prostredníctvom testov statickej a dynamickej rovno-

váhy na stabilografickej plošine. Taktiež sa venujú proble-

matike držania tela, kde hodnotenie vychádza z názorov a

skúseností expertov z oblasti medicíny. Ide o prípadovú štú-

diu, v ktorej bola sledovaná jedna testovaná osoba vo veku

51,7 roka a ktorá podstúpila transplantáciu hrudného stavca

Th6. Momentálne je v úspešnom rehabilitačním procese, ktorý

je veľmi náročný a je dopĺňaný vhodnými pohybovými

aktivitami.

Kľúčové slová: Kineziológia. Dynamika pohybu predlaktia.

ABSTRACT

Authors take care about diagnostics of stability level by using

tests of static and dynamic balance on the stabilographic

board. They also study the body posture where the evaluation

is done by experts from medicine field. This paper is based on

case study and tested person was male in age of 51,7 years

who underwent the transplantation of thoracic column Th6. At

this time, there is a rehabilitation which is very difficult and is

extended by suitable motion activities.

Key words: Kinesiology. Dynamics of forearm movement.

ÚVOD

Zmeny v stabilite tela a jeho držaní sa dejú

v priebehu celého života človeka. Ak sú postup-

ného charakteru, organizmus sa dokáže na ne

adaptovať. Horšie je to ale v prípade, ak ľudské

telo dostane nečakané poškodenie väčšieho alebo

vážnejšieho rozsahu a túto vzniklú situáciu nedo-

káže adaptačne vyriešiť. Vtedy sú častokrát možné

iba vážne zásahy do organizmu v podobe nároč-

ných operácií. Tým, že každý ľudský organizmus

je zložitý systém a súčasne aj jedinečne špeci-

fikovaný, existuje nespočetné množstvo systémo-

vých väzieb a spojení na úrovni ako celého tela,

tak aj jeho subsystémov (Psalman, 2010) .

V prípade porušenia nervového systému musí

dochádzať k opätovnej inervácii, pri porušení

svalového systému ide o obnovenie jeho funk-

čnosti a vyrovnanie svalovej rovnováhy. Optimál-

ny svalový tonus a kvalita svalstva sú veľmi

dobrým predpokladom pre kvalitné držanie tela a

eliminovanie prípadných bolestí na rôznych

úrovniach tela človeka (Malátová a kol., 2013).

Vertebrogénne poruchy vznikajú na základe

nefunkčného systému stabilizácie chrbtice. Sta-

bilizačná funkcia svalov pri vertebrogénnych

problémoch je študovaná už veľmi dlho a niektoré

práce tejto problematiky sú od autorov: Cresswell

a kol. (1992), Cresswell a kol. (1994), Deyo

(2004), Gracovetsky a kol. (1985), Hides a kol.

(1996), Hodges a Richardson (1996), Hodges a

Gandevia (2000), Philips a kol. (2008) a iných.

Držanie tela (postúra) je podľa Kolářa a kol.

(2009) aktívne držanie segmentov tela proti

pôsobeniu vonkajších síl, z ktorých je najpodstat-

nejšia sila tiaže. Dochádza k svalovej aktivite,

ktorá je riadená centrálnym nervovým systémom

(Vařeka, 2002). Pre hodnotenie držania tela pozná-

me viac kritérií.

SÚBOR A METÓDY

Súbor

Jedná sa o prípadovú štúdiu, v ktorej bola testo-

vaná jedna osoba vo veku 51,7 roka. Výber bol

zámerný, dôvodom bola možnosť pravidelného

testovania. Testovaná osoba bola na základe

výsledkov magnetickej rezonancie nútená podstú-

piť transplantáciu hrudného stavca Th6, ktorý sa

nachádzal v značnom poškodení a ako jediné

možné riešenie sa ukázalo jeho odstránenie a

následná výmena (obr. 1).


7

Obrázok1 Pooperačný RTG snímok hrudníka ukazuje

výsledok operácie (transplantácie) hrudného stavca Th6

a jeho následnú fixáciu

METÓDY

Zisťovali sme úroveň stability pomocou testovej

batérie na stabilografickej plošine FiTRO Sway

Check, v ktorom ide o monitorovanie centrálneho

ťažiska tela v horizontálnej rovine, konkrétne

v smere predozadnom určovaným prostredníctvom

osi x a v smere bočnom (laterálnom, os y).

Vertikálna sila a jej distribúcia (rozloženie na

plochu dynamometrickej platne štvorcového tvaru)

bola zaznamenaná pomocou tenzometrických

snímačov a počítačom sa vypočítal pohyb ťažiska

v priebehu jednotlivých testovacích pokusov.

Výsledok bol hodnotený rozsahom v oboch

sledovaných smeroch, ich vzájomným pomerom,

rýchlosťou a zrýchlením pohybu ťažiska a

vzdialenosťou od ich nakalibrovaného stredu,

v ktorom sa ťažisko nachádzalo na začiatku

testovacieho pokusu. Grafickým výstupom bola

stabilografická krivka, ktorá vyjadrovala presnú

trajektóriu pohybu centrálneho ťažiska vzhľadom

k času. Na základe získaných hodnôt uvedených

parametrov sme mohli hodnotiť úroveň stability.

Test mal 30 sekundové trvanie, vždy bol jeden

zácvičný pokus a tri merané. Z nich výsledok

najlepšieho pokusu bol braný do úvahy.

V prípade narušenia dynamickej rovnováhy sme

tiež evidovali schopnosť nadobudnúť znovu jej

optimálny stav (test „kopírovania dráhy“) pohy-

bom centrálneho ťažiska tela. Programovo bola

tvorená krivka na obrazovke počítača a ťažisko tela

ako hmotný bod malo za úlohu túto krivku kopí-

rovať. Kritérium testu bola vypočítaná priemerná

vzdialenosť polohy ťažiska (hmotný bod) od

pohybujúcej sa krivky (Hamar, 2010). Tento test

posuzuje úroveň nervovosvalových funkcií akti-

vovaných pri udržiavaní polohy tela (z fyziolo-

gického pohľadu) a úroveň dynamickej rovnováhy

(z pohľadu antropomotoriky a biomechaniky).

Expertné hodnotenie držania tela bolo

vykonávané dvomi lekármi – jeden neurochirurg a

druhý neurológ. Tí posudzovali kvalitu držania tela

podľa ohnutia chrbtice a ich výsledkom mohli byť

štyri rôzne verdikty: normálne držanie tela,

kyfotické, lordózne alebo skoliotické držanie tela.

Tieto možnosti boli navyše dopĺňané časťou

chrbtice, o ktorej výrok vypovedal (krčná, hrudná,

lumbálna).

VÝSLEDKY

Úroveň stabilty

Úroveň stabily, ktorú sme zisťovali pomocou

stabilografickej plošiny možno na základe charak-

teru testov rozdeliť na dve oblasti. Prvou z nich je

úroveň statickej rovnováhy, ktorá bola testovaná

v stabilnej polohe v stoji. Obrázok 2 ukazuje

priebeh udržiavania statickej rovnováhy a u

testovanej osoby v čase pred operáciou sme

zaznamenali nadpriemernú úroveň.

Obrázok 2 Odchýlky v predozadnom (os x) a bočnom

(os y) smere v priebehu 30 sekundového testu statickej

rovnováhy (pred operáciou)

Trajektória pohybu centrálneho ťažiska tela je

sústredená do pomerne malého priestoru a

z obrázku 3 je vidieť, že viac problematické je

udržiavanie statickej rovnováhy v predozadnom

ako v bočnom smere. Vyplýva to samozrejme

z rozloženia plochy opory, pretože predozadný

rozmer bol 30 centimetrov, zatiaľ čo bočný rozmer

mal hodnotu 58 cm. Nameraná hodnota 1,967 mm


8

znamenajúca odchylku od nakalibrovaného miesta

počas 30 sekúnd potvrdzuje nadpriemernú úroveň

statickej rovnováhy.

Z porovnania uvedených štyroch obrázkov (obr.

2-5) dokumentujúcich úroveň statickej rovnováhy

je zrejmé, že úroveň po operácii, ktorej výsledkom

bola transplantácia hrudného stavca Th6, je

podstatne nižšia. Pri matematickej kvantifikácii je

možné to vyjadriť až ako 14-násobné zhoršenie

úrovne statickej rovnováhy. Je to najmä z dôvodu

porušenia inervácie v hrudnej oblasti a to od

povrchu kože až do hĺbky hrudníka, teda ku

chrbtici. Toto bolo ale pri takomto druhu operácie

nevyhnutné. Druhým podstatným dôvodom bola aj

pooperačná straty hmoty tela, keď pokles

hmotnosti bol až o 18 kilogramov. Táto skutočnosť

pochopiteľne znamenala aj to, že pokles svalstva

na rôznych úrovniach bol evidentný.


(os y) smere v priebehu 30 sekundového testu statickej

rovnováhy (po operácii)

Obrázok 3 Trajektória a vzdialenosť, ktorou sa

testovaná osoba odchyľovala od nakalibrovaného miesta

(1,967 mm) v priebehu 30 sekundového testu statickej

rovnováhy (pred operáciou)

Obrázok 5 Trajektória a vzdialenosť, ktorou sa

testovaná osoba odchyľovala od nakalibrovaného miesta

(27,235 mm) v priebehu 30 sekundového testu statickej

rovnováhy (po operácii)

Úroveň dynamickej rovnováhy bola

diagnostikovaná na stabilografickej plošine na

základe testu „Cesta“, kde boli porovnané

výsledky pred operáciou a po nej. Rok po uplynutí

od transplantácie hrudného stavca a oslabení

celého svalstva tela došlo ku zníženiu dynamickej

rovnováhy až o výrazných 23 percent (obr. 6,7 a

obr. 8,9).

Pri porovnaní nameraných hodnôt testu

dynamickej rovnováhy – „Cesta“ pred operáciou a

po nej je taktiež zrejmý pokles a ide o 23 percentné

zhoršenie úrovne. Tento signifikantný rozdiel

vyplýva zo vzájomného porovnania dvoch dvojíc

vyššie (obr. 6,7) a nižšie (obr. 8,9) uvádzaných

obrázov.


9


(os y) smere v priebehu 30 sekundového testu „Cesta“

(pred operáciou)

Obrázok 7 Trajektória a vzdialenosť, kterou sa

testovaná osoba odchylovala od ideálnej trajektórie

(33,086 mm) v priebehu 30 sekundového testu (pred

operáciou)


(os y) smere v priebehu 30 sekundového testu „Cesta“

(po operácii)

Obrázok 9 Trajektória a vzdialenosť, kterou sa

testovaná osoba odchyľovala od ideálnej trajektórie

(40,761 mm) v priebehu 30 sekundového testu (po

operácii)

Držanie tela

Držanie tela bolo diagnostikované dvomi

lekármi, neurochirurgom a neurológom, ktorí svoje

expertné vyjadrenia mali úplne zhodné. Okrem

vizuálneho a palpačného vyšetrenia mali k dispo-

zícii tiež RTG a MR snímky. Následky operácie

boli o niečo väčšie než sa predpokladalo, a preto

predoperačný stav normálneho držania tela a

optimálneho ohnutia chrbtice bol po operácii

preklasifikovaný na zväčšenú kyfózu v hrudnej

oblasti a zväčšenú lordózu v oblasti krčnej (obr.

10). Tento jav zatiaľ pretrváva aj po šesťnástich

mesiacoch od transplantácie hrudného stavca Th6.

V dôsledku nie kompletného obnovenia svalstva

navyše dochádza k predsunutiu a poklesu obidvoch

ramien, čo tiež znižuje kvalitu postúry.

Obrázok 10 Pooperačný RTG snímok (dva pohľady),

ktorý dokumentuje hrudnú kyfózu a krčnú lordózu

testovanej osoby po transplantácii hrudného stavca Th6


10

ZÁVER

Na základe získaných výsledkov môžeme

potvrdiť signifikantný pokles úrovne stability a tiež

držania tela po náročnej operácii. Pokles o 23

percent v úrovni dynamickej rovnováhy, 14-násob-

né zníženie úrovne statickej rovnováhy a po mno-

hých mesiacoch od operácie stále existujúce

nekorektné držanie tela vyzerajú nie príliš opti-

misticky, ale na druhej strane, ak si uvedomíme, že

pri nie dostatočne včasnom a kvalitnom neuro-

chirurgickom zákroku hrozila imobilita spodnej

polovice tela, môžeme byť spokojní. Rehabitačný

proces je veľmi náročný a vyžaduje si detajlnú a

poctivú systematickú prácu. Najviac sa osvedčila

pravidelnosť a primeranosť v celom regeneračním

procese, ktorý spočíva v úprave celkového režimu,

v úprave stravovaných návykov, v cvičení jogy,

včítane dychových cvičení, v aktívnom strečingu,

v thajskom pasívnom strečingu, v klasickej masáži,

vo vykonávaní vhodných posilňovacích cvičení

s vlastným telom a s ľahkými závažiami. Dopo-

ručujeme tiež vodoliečbu a saunovanie a z pohy-

bových aktivít sú najvhodnejšie chôdza, chôdza

s paličkami (nordic walking), plávanie, jazda na

kajaku a cestná cyklistika.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH

ODKAZOV

CRESSWELL, A.G, GRUNDSTROM, H.,

THORSTENSSON, A. Observations on intra-

abdominal pressure and patterns of abdominal

intra-muscular activity in man. Acta Physiol

Scand. 4, 1992, p. 409-418.

CRESSWELL, A.G, ODDSSON, L,

THORSTENSSON, A. The influence of sudden

perturbations on trunk muscle activity and

intraabdominal pressure while standing. Expe-

rimental Brain Research. 2, 1994, p. 336-341.

DEYO, R. A. Treatments for back pain: can we get

past trivial effects? Ann Intern Med. 12, 2004,

p. 957-958.

GRACOVETSKY, S., FARFAN, H., HELLEUR,

C. The Abdominal Mechanism. Spine. 4, 1985,

p. 317-324.

HAMAR, D. Funkčná diagnostika v ľadovom

hokeji – funkčná diagnostika pre trénerov. In:

Tóth et al., 2010: Ľadový hokej. Vysokoškolská

učebnica aplikovaných predmetov pre trénerov

špecializácie ĽH. (s.235-257). ISBN 978-80-

970545-0-2.

HIDES, J.A., RICHARDSON, C.A., JULL

G.A. Multifidus muscle recovery is not

automatic after resolution of acute, first-episode

low back pain. Spine 21, 1996, p. 2763-2769.

HODGES, P.W., GANDEVIA, S.C. Activation of

the human diaphragm during a repetitive

postural task. Journal of Physiology. 1, 2000, p.

165-175.

HODGES, P. W, RICHARDSON, C. Inefficient

muscular stabilization of the lumbar spine

associated with low back pain. A motor control

evolution of transversus abdominis. Spine. 21,

1996, p. 2640-2650.

HOŠKOVÁ, B., MATOUŠOVÁ, M. Kapitoly z

didaktiky zdravotní tělesné výchovy pro

studující FTVS UK. Praha: Universita Karlova v

Praze, 2005.

KOLÁŘ, P. Vertebrogenní obtíže a stabilizační

funkce páteře - terapie. Rehabilitace a fyzikální

lékařství. 1, 2007, s. 3-17.

KOLÁŘ, P. et al. Rehabilitace v klinické praxi.

Praha: Galén, 2009.

MALÁTOVÁ, R., ROKYTOVÁ, J., ŠTUM-

BAUER J. The use of muscle dynamometer for

correction of muscle imbalances in the area of

deep stabilising spine systém. Proc Inst Mech

Eng H. 2013; 227 (8): 896-903.

PHILLIS, S., MERCER, S., BOGDUK, N. Anato-

my and biomechanics of quadratus lumborum.

Proceedings of the Institution of Mechanical

Engineers Part H-Journal of Engineering in

Medicine. 2, 2008, p. 195-207.

PSALMAN, V. Hodnotenie športovej techniky

z aspektu biomechaniky. ICM AGENCY, 2010,

149 s. ISBN 978-80-89257-22-5.

VAŘEKA, I. Posturální stabilita (I. část)

Terminologie a biomechanické principy. Reha-

bilitace a fyzikální lékařství. 4, 2002, s. 115-

121.


11

RIZIKO AKÚTNYCH KARDIOVASKULÁRNYCH PRÍHOD PRI ŠPORTE U SENIOROV

THE RISK OF ACUTE CARDIOVASCULAR EVENTS IN SENIOR SPORTSMEN

ČELKO Juraj1, ŠIRILOVÁ Alica

2

1Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

2Interná ambulancia, Trenčín

ABSTRAKT

Napriek dôkazom podporujúcim vplyv intenzívnej dlhodobej

pohybovej aktivity na redukciu rizikových faktorov kardiovas-

kulárnych chorôb a mortality, každé intenzívne cvičenie zvy-

šuje riziko akútnych kardiovaskulárnych príhod, čo sa označu-

je ako „rizikový paradox“ cvičenia. Pre prevenciu akútnych

kardiovaskulárnych príhod pri športe je rozhodujúca včasná

diagnóza aterosklerózy koronárnych artérií. Pravidelné športo-

vanie vo vyššom veku vedie k vytvoreniu kolaterál, ktoré čias-

točne kompenzujú znížené zásobovanie aterosklerotickou

koronárnou artériou. Tým sa oddiali vznik na ischemickej

choroby srdca a akútna koronárna príhoda má ľahší priebeh.

Preto športovci infarkt myokardu často prechodia. V článku sú

uvádzané 3 kazuistiky seniorov, ktorí pri športe dostali infarkt

myokardu s prítomnými klinickými príznakmi, napriek tomu

navštívili lekára o 1 až 5 dní, z toho jeden peši a dvaja na bi-

cykli. Pri vzniku akútnej koronárnej príhody je včasné privo-

lanie záchrannej služby rozhodujúcim opatrením pre možnosť

zníženia rozsahu poškodenia. Športovcov v seniorskom veku

je potrebné upozorniť, že aj v prípade netypickej stenokardie

trvajúcej dlhšie ako 10 minút nesmú čakať na spontánny ústup

ťažkostí, ale majú volať záchrannú službu.

Kľúčové slová: Rizikové faktory kardiovaskulárnych chorôb.

Pohybová aktivita. Akútna kardiovaskulárna príhoda. Šport

seniorov.

ABSTRACT

Despite the evidence supporting the impact of intense long-

term physical activity on reduction of risk factors of cardio-

vascular diseases and mortality, any intense exercise increases

the risk of acute cardiovascular events which is referred to as a

„risk paradox“ of exercise. For the prevention of acute

cardiovascular events in sports an early diagnosis of coronary

arteries atherosclerosis is critical. Regular engagement in

sports in old age causes the formation of collaterals that

partially compensate for the reduced supply through athero-

sclerotic coronary artery. This will delay the onset of coronary

heart disease and the course of acute coronary event becomes

milder. Therefore myocardial infarction in sportsmen is often

not paid sufficient attention. The article lists three case reports

of seniors who suffered myocardial infarction in sports with

clinical symptoms present, nevertheless, they went to a doctor

after 1 to 5 days, one of them went on foot and two on a bike.

In case of acute coronary event an early call for emergency

service is an essential measure that can reduce the extent of

damage. Senior sportsmen need to be advised that even in the

case of atypical stenocardia lasting longer than 10 minutes,

they must not wait till the difficulty goes away spontaneously

and call the emergency service.

Key words: Cardiovascular disease risk factors. Physical

activity. Acute cardiovascular event. Sporting seniors.

ÚVOD

Vplyvu športu na zdravie bolo venovaných veľa

štúdií. U zdravých osôb môže pravidelná pohybová

aktivita nízkej intenzity (3-5x týždenne) podstatne

zlepšiť hodnoty kvality života a rizikové faktory

kardiovaskulárnych chorôb (KVCH). Intenzív-

nejšia pohybová aktivita je spojená s redukciou

rizikových faktorov KVCH a mortality u osôb

s rôznymi chronickými chorobami. Pod ňou sa

myslí energetický výdaj minimálne 1000 kcal za

týždeň, avšak optimálna hodnota je bližšie

k hodnote 2000 kcal za týždeň. Primeraná pohy-

bová aktivita, či šport okrem priaznivých zdra-

votných účinkov tiež zvyšujú sebestačnosť v

starobe a pôsobia proti depresii. Ak však počas

pohybovej aktivity dôjde k akútnej kardiovas-

kulárnej príhode, alebo k úmrtiu, je z toho udalosť,

ktorá sa ľahko dostáva do pozornosti. Týka sa to

najmä úmrtí známych ľudí pri rekreačnom športe,

čo bulvárne médiá umiestňujú na titulku,

napríklad: „Autor televíznych seriálov Jaroslav

Dietl zomrel na infarkt pri tenise so synom pred

očami manželky“.

Napriek dôkazom podporujúcim vplyv inten-

zívnej dlhodobej pohybovej aktivity na redukciu

rizikových faktorov KVCH a mortality, každé in-

tenzívne cvičenie zvyšuje riziko akútnych kardio-

vaskulárnych príhod, čo sa označuje ako „rizikový

paradox“ cvičenia (Thompson et al, 2007). Pro-

fesor Ludwig Prokop udával, že v Rakúsku zomrie

pri tenise ročne 60 ľudí, pri horskej turistike viac-

násobok tohto počtu. Austrian Alpin Club posu-

dzoval súbor 8,5 milióna turistov, ktorí sa venujú

niektorému z horských športov. Náhla srdcová

smrť, t.j. do jednej hodiny od prejavov prvých

príznakov, postihla v rakúskych horách v rokoch

1985-1991 celkom 416 osôb. Terén, v ktorom sa

postihnutí pohybovali, bol vo výškovom pásme

1100 – 1200 m. Príčinou je kombinácia ICHS s

nezvyklou záťažou alebo stresom, alebo dispozícia

k vzniku maligných arytmií v kombinácii s náma-

hou, stresom a chladom. Incidencia náhlej srdcovej

smrti je vyššia vo veku nad 40 rokov. Zvýšené rizi-


12

ko nevzniká u mužov, ktorí pravidelne trénujú a sú

na uvedené športy zvyknutí.

V skutočnosti sa odhaduje, že len 4% - 17% in-

farktov myokardu u mužov má súvislosť s telesnou

záťažou, oveľa nižší pomer je pozorovaný u žien

(Goodman et al, 2013). Nižší pomer žien postih-

nutých uvedenými príhodami pri športe sa zdôvod-

ňuje neskorším rozvojom ICHS a nižšou účasťou

na intenzívnej pohybovej aktivite (Goodman et al,

2011).

Akútne kardiovaskulárne príhody a mortalita

počas športu, alebo bezprostredne po ňom sa však

vyskytujú aj u ľudí, ktorí sa dlhodobo pravidelne

venujú rekreačnému športu. Pomerne podrobne je

spracovaný nárast akútnych kardiovaskulárnych

príhod a mortality v súvislosti s maratónom (Run-

ning USA, 2008). Zvyšujúca sa popularita marató-

nu vedie nielen k vyššej celkovej účasti, ale aj

k vyššiemu zastúpeniu bežcov vyššieho veku

(Tunstall, 2007).

U 95 % úmrtí počas športu u osôb starších ako 40

rokov sa zistila arterioskleróza, predchádzajúci,

alebo akútny infarkt myokardu, avšak koronárna

trombóza nebola vždy prítomná (Noronha et al,

2009). Z uvedených dôvodov včasná diagnóza

KVCH zostáva limitujúcim faktorom pre preven-

ciu akútnych kardiovaskulárnych príhod a morta-

lity (Franklin, 2005). Prítomnosť rizikových fakto-

rov pomáha odhaliť tichú ischémiu u seniorov,

ktorí sú bez subjektívnych ťažkostí. U diag-

nostikovaných KVCH má aj rehabilitácia lege artis

vyššie riziko ako u iných chorôb.

Incidencia urgentných stavov v počte hodín

cvičenia na pacienta: zástava srdca: 1 na 100000;

infarkt myokardu: 1 na 200000; fatálna príhoda:1

na 700000.

V rámci sekundárnej prevencie u pacientov s

ICHS, alebo iným aterosklerotickým ochorením,

odporúča Európska kardiologická spoločnosť

aeróbnu záťaž (chôdza, plávanie, bicyklovanie) po-

čas 20-30 minút 4-5x týždenne. Odporúčaná záťaž

však neuspokojuje seniorov, ktorí pravidelne špor-

tujú a nemajú príznaky kardiovaskulárneho ocho-

renia. V prípade akútnej koronárnej príhody však

často prichádzajú k lekárovi neskoro, čím premeš-

kajú čas vhodný na zníženie rozsahu poškodenia

myokardu.

Kazuistika č. 1

Pacientka E. H., 66 ročná. Pravidelne športuje,

v sezóne 40-50 km na bicykli, ak je suchá zima,

tak 15 km. V sobotu 3. 2. 2007 doobeda veľké

upratovanie, potom išla trénovať na bicykli. Cestou

sa dostavila bolesť za hrudnou kosťou, ktorú asi za

10 minút „rozdýchala“. V nedeľu od 10.30 do 16.

hod. bez ťažkostí lyžovala. V pondelok ráno sa

v intervaloch dostavujú tlakové bolesti za sternom,

vybrala sa k lekárovi na bicykli. Cestou steno-

kardie so zhoršeným dýchaním. Pri vstupe do

ordinácie bolesť neudáva, len taká ťažoba.

EKG: normotyp, PQ do 0,2, QRS nerozšírené, ST

minidepresia V5-6, plochonegatívne T III, ploché

AVF, negat. V1-4,bifázické V5.

Obrázok 1 EKG z 5. 12. 2006 a zo 6. 2. 2007

OA: r. 2003 hypertonická reakcia na záťaž.

RA: Rodičia zomreli vo veku 74 rokov na NCMP,

liečili sa na arteriálnu hypertenziu, brat zomrel ako

50 ročný na I.M. , sestra mala VVCH srdca, mala 2

operácie, zomrela ako 55 ročná na srdcové zly-

hanie.

SA: dôchodkyňa, žije s manželom, nefajčiarka.

Pacientka prevezená na JIS, kde na EKG potvr-

dené nové ST-T zmeny, bez odozvy kardiošpeci-

fických enzýmov. TK: 110/80, P: 55/min., fcB-

GLU: 5,5 mmol/l, s-Chol: 4,94 mmol/l, s-TAG:

0,71 mmol/l, TPHA test: negat.

Aj napriek vyťaženej liečbe pretrvávajú recidi-

vujúce bolesti na hrudníku, korešpondujúce s pre-

hĺbenými zmenami v repolarizácii pri menšej fy-

zickej námahe, reagujúce na nitráty. Pacientka

preložená za účelom koronarografického vyšetre-

nia na interné oddelenie NÚSCH k posúdeniu

chorobných zmien koronárneho riečiska s per-

spektívou potreby event. invazívneho zákroku.

Koronarografické vyšetrenie: Ľavá koronárna

artéria: hlavný kmeň bpn., ramus interventricularis

anterior – už pred odstupom RD 1 sa cieva zužuje


13

do cca 40 %, za odstupom RD 1 je fokálna kritická

stenóza. Pravá koronárna artéria: ostiálna stenóza

do 50 %.

Echokg: ĽK v diastole 41 mm, EF 60 %, bez

lokálnych porúch kinetiky, bez hypertrofie, nor-

málna diastolická funkcia.

Prima vista na RIA 75 – 95 % stenózy, naložený

stent, PTCA balónom. Pri následnej ergometrii na

vrchole submaxima verifikovaná len tichá isché-

mia, inferolaterálne pri hypertenznej reakcii.

U pacientky kontrastoval výrazný nález na koro-

nárnych artériách (dvojcievny postih, kritická ste-

nóza na RIA), s dobrou funkciou myokardu a s mi-

nimálnym klinickým nálezom

Kazuistika č. 2

Pacient M.K., bývalý športovec, t.č. šport rekre-

ačne 1x týždenne. 14.11.2006 sa konal podnikový

turnaj v stolnom tenise vylučovacou formou.

Pacient M.K. úspešne postupoval až do semifinále,

kde pri hre náhle tupá bolesť s propagáciou do

ľavej ruky. Maximum bolesti do hodiny, pacient

užil Novalgin, do 3 hodín bolesť ustúpila. Slabšie

spal, ráno bolesť len pri hlbšom nádychu.

K obvodnej lekárke aj k internistovi išiel peši.

EKG: ľavotyp, PQ do 0,2, QRS nerozš., QS III,

aVF, naznačená elevácia ST II, III, aVF, T

pretermin. negat. II, až negat. III, aVF.

OA: 7/2006 DM II. typu novodg., zahájená

inzulinoterapia Ins Humalog 3-2-2, Humulin 3j o

21 hod.

RA: otec zomrel na Ca stomatol., matka na Ca

uteru, v rodine nemal nik DM. SA: ženatý, žije s

manželkou, pracuje ako projektant, bývalý fajčiar.

Pacient prevezený na JIS, kde prijatý ako suba-

kútny I.M. inferiórny s ST eleváciami. TK: 120/70,

P: 68/min. fcB-GLU: 5,4...8,4 mmol/l, s-Chol.: 5,2

mmol/l. TPHA test: negat.

Echokg.: ĽK- nález hypokinézy spodnej steny a

akinézy inferiórneho septa, prítomná diastolická

dysfunkcia ľavej komory – II typ, EF 55%.

Ergometrické vyšetrenie: Subj. počas záťaže bez

opresií na hrudníku, záťaž bola ukončená pre úna-

vu nôh. Ergometria negatívna pre poinfarktovú

koronárnu insuficienciu.

Záver: Subakútny STEMI inferiórny

Vyťažená antiischemická a kardioprotektívna

liečba, pacient v ďalšom priebehu bez stenokardií.

Hemodynamicky a tlakovo stabilizovaný prepus-

tený do ambulantnej starostlivosti.

Kazuistika č. 3

Pacient L.Š., 68 ročný, bývalý výkonnostný cy-

klista, ešte teraz bicykluje 30 km denne. 8.9.2006 v

noci naraz nemohol dýchať, noc presedel a pre-

chodil, bolo mu zle. Ďalšie 2 noci relatívne dobre,

potom opakovanie ťažkostí. Pre riešenie sociálnej

situácie navštívil lekára, ktorý ho prehováral k

liečbe na internom oddelení. 13.9. sa cítil horšie a

na bicykli navštívil internú ambulanciu. Mal cy-

anotické pery a udával dyspnoe s ťažobou na hrud-

níku.

EKG: SR, fr. 105/min., PQ do 0,2, QRS nerozš.,

QS V1-V6 s eleváciami T V1-V6, ploché T I,

plochoneg. T aVL.

OA: u obvodného lekára bol pred 10 rokmi, má-

val vyšší tlak.

RA: otec zomrel ako 65 ročný na Ca pľúc, bol

chronický fajčiar, matka ako 72 ročná na Ca uteru.

SA: rozvedený, býva sám, plánuje umiestnenie v

domove dôchodcov. 4 mesiace nefajčí, predtým 30

rokov 20 cigariet denne.

Pacient s 5-dňovou anamnézou nočnej kardiálnej

astmy prevezený na JIS.

TK: 120/80, P: 72/min., fcB-GLU: 5,4 mmol/l, s-

Chol: 5,32 mmol/l, s-HDL chol: 0,88 mmol/l, s-

TAG: 1,44 mmol/l. RTG hrudníka 13.9.: rozšírený

tieň srdca, akcentované hily bilat., zvýraznená

hilová kresba. RTG hrudníka 19.9.:ústup známok

stázy. Echokg: akinéza anteroseptoapikálne, aj

laterálne segmenty, EF 25%, diastol. dysfunkcia,

mitrálna insuf., trikuspidálna insuf., pulmonálna

insuficiencia.

Záver: Subakútny STEMI prednej steny, Killip-

Kimball II

V úvode prítomné známky globálnej kardiálnej

insuficencie, prevažne maloobehovej, pri liečbe

zlepšenie stavu a RTG nálezu. Pacient v zlepšenom

stave, kardiopulmonálne rekompenzovaný, tlakovo

stabilizovaný, prepúšťaný do domácej starostli-

vosti.

DISKUSIA A ZÁVER

Pravidelné športovanie vo vyššom veku vedie

k vytvoreniu kolaterál, ktoré čiastočne kompenzujú

znížené zásobovanie aterosklerotickou koronárnou

artériou. Tým sa oddiali vznik ICHS a akútna ko-

ronárna príhoda má ľahší priebeh. Preto športovci

infarkt myokardu často prechodia. Spoločným

menovateľom z uvedených kazuistík je podcenenie

klinických príznakov akútnej koronárnej príhody,

čo neumožňuje nasadiť adekvátnu liečbu. Napr.


14

pacientka E.H.: „s takou maličkosťou som nech-

cela obťažovať lekára“, príchod do ambulancie

internistu s infarktom peši, alebo na bicykli. Všetci

mali rizikové faktory ICHS. Včasná diagnóza

ochorenia na základe rizikových faktorov a záťa-

žového testu je limitujúcim faktorom pre prevenciu

akútnych kardiovaskulárnych príhod. Pri ich

vzniku je včasné privolanie záchrannej služby

rozhodujúcim opatrením pre možnosť zníženia

rozsahu poškodenia.

Smernice Amerického kolégia športovej medi-

cíny (Whaley, 2006) a Americkej kardiologickej

spoločnosti (Fletcher et al, 2001) požadujú vyko-

nať záťažový test u osôb považovaných za „mierne

rizikové“. Tieto smernice vychádzajú zo stúpajúcej

prevalencie KVCH v populácii. Záťažový test

nevyžadujú u mužov a žien mladších 45 a 55

rokov, ak nemajú rizikové faktory KVCH. Záťa-

žový test by mal byť zvážený po dosiahnutí vyššie

uvedeného veku, ak je prítomný jeden rizikový

faktor. V prípade dvoch a viacerých rizikových

faktorov je absolvovanie záťažového testu nevyh-

nutné.

Súčasťou prevencie má byť aj dodržiavanie

tréningového režimu. Zníženiu perfúzie a sekun-

dárnej ischémie po skončení intenzívneho cvičenia

sa má predísť pomalou chôdzou, alebo bicyklo-

vaním až do upokojenia obehu, čo zabezpečuje

návrat krvi svalmi dolných končatín. U zjavne

zdravých jedincov bez prítomnosti rizikových

faktorov je riziko výskytu nepriaznivých kardio-

vaskulárnych príhod v súvislosti s pohybovou

záťažou extrémne nízke. Pri negatívnom klinickom

náleze a záťažovom teste by nemali seniori pri

tréningu prekračovať submaximálnu záťaž. Tré-

ning má byť aeróbny, do celkovej záťaže je

potrebné započítať všetky aktivity v uvedenom dni

(aj namáhavé domáce práce). Športovcov v senior-

skom veku je potrebné upozorniť, že aj v prípade

netypickej stenokardie trvajúcej dlhšie ako 10

minút, nesmú čakať na spontánny ústup ťažkostí,

ale majú volať záchrannú službu.


ODKAZOV

DE NORONHA, S. V., SHARMA, S., PAPADA-

KIS, M., DESAI, S., SHYTE, G., SHEPPARD,

M. N., Aetiology of sudden cardiac death in

athletes in sthe United Kingdom: a pathological

study. Heart 2009; 95 (17): 1409-1414.

FLETCHER, G. F., BALADY, G. J., AMSTER-

DAM, E. A., CHAITMAN, B., ECKEL, R.,

FLEG, J. et al.: Exeriose standards for testing

and training: a statement for healthcare profes-

sionals from the American Heart Association.

Circulation 2001; 104 (14): 1694-1740.

FRANKLIN, B. A.: Cardiovascular events associa-

ted with exercise. The risk-protection paradox.

J Cardiopulm Rehabil 2005; 25 (4): 189-197.

GOODMAN, J., THOMAS, S., BURR, J. F.:

Cardiovascular risks of physical activity in

apparantly healthy individuals. Can Fam Physi-

cian. 2013 January; 59 (1): 46-49.

GOODMAN, J., THOMAS, S., BURR, J. F.: Evi-

dence-based risk assessment and recom-

mendations for exercise testing and physical

activity clearance in apparently healthy indivi-

duals. Appl Physiol Nutr Metab 2011; 36

(Suppl 1) S14-32.

RUNNING USA – Road Running Information

Centre. Trend and demographics 2008. Road

running Information Centre; 2008

THOMPSON, P..D., FRANKLIN, B. A., BALA-

DY, G. J., BLAIR, S. N., CORRADO, D.,

ESTES, N. A. et al. Exercise and acute cardio-

vascular events: placing risks into perspective:

a scientific statement from The American Heart

Association Council on Nutrition, Physical acti-

vity, and Metabolism and the Council on

Clilnical Cardiology. Circulation 2007; 115

(17): 2358-2358.

TUNSTALL PEDOE DS. Marathon cardiac

deaths: the London experience. Sports Med

2007; 37 (4-5): 448-450.

WHALEY, M.H., editor., editor. ACSM´s guidel-

ines for exercise testing and prescription. 7th

ed. Philadelphia, PA: Lippincott Wiliams &

Wilkins; 2006.


15

VYUŽITÍ SVALOVÉHO DYNAMOMETRU PŘI VERTEBROGENNÍCH OBTÍŽÍCH

THE USE OF MUSCLE DYNAMOMETER IN CASE OF BACK PAIN

MALÁTOVÁ Renata, PSALMAN Vladimír, VOBR Radek

Katedra tělesné výchovy a sportu, Pedagogická fakulta, Jihočeská Univerzita v Českých Budějovicích,

Česká republika

ABSTRAKT

Cílem práce bylo zjistit stav hlubokého stabilizačního systému

páteře (HSSP). Byl vybrán test leh-sed opakovaně z testové

baterie UNIFITTEST 6-60 a brániční test. Jednotlivé testy

byly měřeny svalovým dynamometrem, zdokonalenou třetí

verzí. Svaly stabilizačního systému tvoří jednu funkční

jednotku a dysfunkce pouze jediného svalu způsobuje dys-

funkci celého systému, proto předpokládáme, že za fyzio-

logické situace bude poměr zapojení přímého břišního svalu i

příčného břišního svalu shodný. Výzkumu se zúčastnilo 45

zdravých žen. Výsledky měření byly statisticky zpracovány.

Byla prokázána nedostatečná přední stabilizaci páteře u

sledované skupiny. V klasickém vyhodnocení testu leh-sed,

z testové baterie UNIFITTEST byla skupina celkově mírně

podprůměrná.

Klíčová slova: Svalový dynamometr. Hluboký stabilizační

systém páteře. Břišní svaly. Bolest. Bederní páteř.

ABSTRACT

The aim of this study was to take the condition of deep

stabilizing spine system (DSSS). There was chosen sit-up test

from testing battery UNIFITTEST 6-60 and diaphragm test.

Individual tests were measured with muscle dynamometer, the

third version. Because muscles of DSSS form one functional

unit and dysfunction of only one muscle makes dysfunction of

the whole system. We suppose that the proportion of

engagement of musculus rectus abdominis and musculus

transversus abdominis will be constant. 45 healthy women

took part in the research. The results of measurement were

statistically processed. There was proved the underaction

ventral stabilization of spine at monitored subjects. The

evaluation of the sit-up test, from the test battery

UNIFITTEST, the group was generally slightly below

average.

Key words: Deep stabilizing spine system. Muscular

dynamometer. Abdominal muscles.low back pain.

Strengthening.

ÚVOD

S pojmem bolesti zad se dnes setkáváme stále

častěji. S tímto typem bolestí se během svého

života setká přibližně 85% veškeré populace.

Můžeme říci, že tato problematika nabývá charak-

teru celosvětové epidemie. Každý pátý Evropan

trpí bolestmi hlavy, zad a kloubů. Lékaři odhadují,

že bolestmi zad a kloubními obtížemi trpí okolo 39

milionů Evropanů, přičemž do roku 2020 oče-

kávají, že se tento počet zdvojnásobí (Hnízdil,

Šavlík & Beránková, 2005).

Každý lidský organismus je složitý systém, ve

kterém jsou jednotlivé podsystémy hierarchicky

uspořádány. Jednotlivé prvky tohoto systému

vzájemně vytváří nekonečné množství vazeb a tím

určují vlastnosti celku. Mechanickým projevem

svalové činnosti je kontrakce svalu, která je

výsledkem kooperace jednotlivých systémů orga-

nismu, které pracují vždy jako jeden celek. Za

normálních podmínek je tonus svalů naproti-

lehlých stranách kloubů v takovém poměru, aby

bylo zajištěno účelné a správné držení příslušného

segmentu těla. Hovoříme o svalové rovnováze.

Každé porušení svalové rovnováhy může způsobit

v různých časových intervalech potíže a bolestivé

stavy. Bolest v zádech je popisována jako jeden

z nejběžnějších a podstatných muskuloskeletálních

problémů v USA (Natarajan a kol., 2008). Bonetti

a kol. (2005) uvádí, že samotná bolest v kříži nebo

s ischialgickou propagací postihuje přibližně 80%

populace alespoň jednou za život. Vertebrogenní

poruchy vznikají na základě nefunkčního systému

stabilizace páteře. Stabilizační funkce svalů u

vertebrogenních obtíží je studována již řadu let

Cresswell a kol. (1992), Cresswell a kol. (1994),

Deyo (2004), Gracovetsky a kol. (1985), Hides a

kol. (1996), Hodges (1996), Hodges a Richardson

(1996), Hodges a Gandevia (2000), Philips a kol.

(2008) a jiní.

Držení těla, dle Koláře et al. (2009) postura, je

aktivní držení segmentů těla proti působení

zevních sil, ze kterých dominuje tíhová síla.

Dochází ke svalové aktivitě, která je řízená centrál-

ním nervovým systémem (Vařeka, 2002). Jsou

známa různá kritéria hodnocení postury. Podle

Bursové (2005) je vzpřímený stoj výsledkem naší

individuální posturální funkce zajištující zaujetí a

udržení vzpřímené polohy těla vůči měnícím se

podmínkám v gravitačním poli a tím je umožněn

specifický lidský pohyb. Dále uvádí, že správné

držení těla je v období dětství a dospívání jedním z

ukazatelů zdraví dětí. U školní mládeže je vadné


16

držení těla tak časté, že bývá řazeno mezi

civilizační nemoci.

Kolář (1996) uvádí, že vzpřímené postavení,

které si musí každý jedinec po narození osvojovat,

je výsledkem reflexních dějů, které vznikají v cen-

trální nervové soustavě na základě vrozených,

geneticky daných pohybových vzorců. Podmínkou

tohoto děje je určitá pohybová stimulace, která

zajišťuje upevnění reflexních vazeb. Výsledkem je

individuální posturální stereotyp vzpřímeného

držení těla. Z hlediska posturálních funkcí Kolář

(2006, 2007) dále hodnotí držení těla (ideální

posturu) na základě biomechanických, anatomic-

kých a neurofyziologických funkcí a zdůrazňuje,

že propojení těchto funkcí je nutné chápat v

kontextu motorického (morfologického) vývoje.

Hošková a Matoušová (2005) popisují vzpřímené

držení těla jako individuální posturální program,

který vznikl během pohybového vývoje daného

jedince a je výsledkem složitých posturálních

reflexů. Charakterizují ho jako způsob adaptace

jedince na zemskou tíži, kterou je nutno posuzovat

individuálně. Proces udržování vzpřímeného

držení těla vyžaduje souhru všech zaintereso-

vaných svalů.

Při vertebrogenních obtížích je třeba sestavit

cílený kompenzační program. K dosažení požado-

vaného efektu zvoleného kompenzačního cvičení

je nutné vycházet z fyziologických poznatků o

pohybovém systému, aby nedošlo k nesprávnému

zatěžování během kompenzace. Pro obnovení

svalové rovnováhy během kompenzačního cvičení

nejprve normalizujeme poměry v periferních struk-

turách pohybového aparátu (uvolněním a prota-

žením zkrácených svalů a posílení svalů oslabe-

ných). Následně provedeme edukaci fyziolo-

gického (správného) způsobu provádění daného

pohybu (Kabelíková a Vávrová, 1997). Reedukace

posturálního programu je podle Véleho (1995)

velmi složitý a dlouhodobý proces, který přepro-

gramuje již zafixované většinou nesprávné držení.

Během pohybu je velmi důležitá koordinace mezi

svaly vykonávající pohyb. Ta je zajištěna pomalým

prováděním pohybu, který je neustále pod volní

kontrolou a je možné ho kdykoliv zastavit

(Kabelíková a Vávrová, 1997). Důležité je

provádět kompenzační cvičení v souladu s dechem.

Kabelíková a Vávrová (1997) uvádí, že u většiny

svalů dochází ke zvyšování napětí při nádechu a

naopak snížení napětí při výdechu. Véle (2007)

uvádí, že mezi dechovým a posturálním svalstvem

jsou oboustranné vzájemné vztahy. Jednotlivé

skupiny svalů pracují ve vzájemné souhře. Pokud

chceme upravit držení těla, musíme upravit i

dýchací pohyby.

Vertebrogenní bolesti souvisí s poruchou v

oblasti páteře. Mají většinou etiologii funkční bez

výraznějšího objektivního nálezu. Nejčastěji je

nalézáme v oblasti krční a bederní. Příčinou vzniku

zmíněných bolestí bývá nezvyklá či nadměrná

fyzická zátěž, jednostranná fyzická zátěž, dále pak

přetížení v důsledku vadného držení těla nebo

nevhodného pohybového stereotypu. Jedná se tedy

o exogenní přetížení pohybové soustavy, které

charakterizuje typický obraz svalové nerovnováhy

v podobě dolního nebo horního zkříženého

syndromu. Jedná se o funkční poruchu pohybo-

vého systému projevující se změnami ve tvaru těla,

které lze, na rozdíl od skutečných deformit nebo

ortopedických vad, odstranit tělesným (kompen-

začním) cvičením.

Stabilizace páteře je považována za předpoklad

stability osového skeletu a ochrany před přetí-

žením. Podrobnější rozbor přinesl Panjabi (1992)

počátkem devadesátých let. Stabilizace páteře

znamená schopnost udržet klidové seskupení

páteře jako celku, které je dané tvarem obratlů a

zakřivením páteře. Stabilizace páteře je zajištěna

svalovou souhrou, neboli zpevněním páteře během

všech pohybů. Svaly zajišťující stabilizaci páteře

jsou aktivovány i při jakémkoliv statickém

zatížení, tj. stoji, sedu apod. Změny zapojení svalů

do stabilizace jsou jedním z hlavních důvodů

vzniku vertebrogenních obtíží. Velmi často bývá

porušena svalová souhra řízená centrálním

nervovým systémem. Zjednodušeně to znamená to,

že cvičenec při pohybu využívá nadměrné svalové

síly a větší počet svalů, než je při cíleném pohybu

třeba. Vznikají tak vnitřní síly, které značně

přetěžují pohybové segmenty (Kolář a Lewit,

2005).

Na stabilizaci páteře se podílí hluboký stabi-

lizační systém páteře, který je tvořen břišními

svaly, paravertebrálními svaly, svaly pánevního

dna a bránicí. Nejedná se o samostatné funkce

jednotlivých svalů systému, ale o svalovou syner-

gii fungující jako celek, který hraje zásadní roli pro

statiku páteře. Poruchy svalové stabilizace páteře

jsou významným etiopatogenetickým faktorem

vzniku bolestí zad, ale i celé řady jiných poruch

(Kolář a Lewit, 2005). Oslabené břišní svaly jsou

přítomny u lidí s bolestí v bederní části páteře, to


17

může být upraveno tréninkem těchto svalů.

Izolované posilování hlubokých břišních svalů

odděleně od ostatních svalů trupu je nutné

v počáteční fázi tréninku, aby se zlepšilo načaso-

vání aktivace posilovaných svalů a redukovaly se

příznaky a návrat bolesti v bederní páteři (Hall et

al., 2007). I další autoři poukazují (Urquhart et al.,

2005; McCook et al., 2007) na souvislost mezi

stavem břišních svalů, stabilizací páteře a bolestí

v bederní části páteře.

Pro stabilizaci páteře je velmi důležité, aby došlo

k jejímu zpevnění v úseku bederní páteře. Na této

stabilizaci se podílí všechny svaly hlubokého

stabilizačního systému a je nutné, aby při zvyšo-

vání intraabdominálního tlaku došlo k souhře mezi

bránicí a břišními svaly, které zajišťují přední sta-

bilizaci páteře, a jejich protihráči zádovými svaly.

Při správné funkci břišní stěny má zvýšení

intraabdominálního tlaku pozitivní vliv na stabilitu

bederní páteře (Janura a Míková, 2003). Bederní

páteř se zpevňuje a snižuje se vliv vnější zátěže.

Při nedostatečném zpevnění břišní stěny má

zvýšení intraabdominálního tlaku spíše negativní

účinky. Břišní stěna se vyklenuje a je následována

jak vnitřními orgány, tak i páteří. Tento posun

směrem dopředu způsobuje změnu těžiště a

následný nárůst momentu působící tíhové síly. To

pak klade zvýšené nároky na bederní vzpřimovače

trupu. Současně při posunu bederní páteře dopředu

(zvětšení bederní lordózy) dochází k zešikmení těla

obratle vzhledem k horizontále. Zvětšuje se

namáhání meziobratlové ploténky ve smyku, při

kterém je ploténka méně odolná v porovnání

s jejím stlačováním. Dále se zvyšuje napětí sta-

bilizujících vazů (Janura a Míková, 2003).

Optimální klidové napětí břišních svalů

s odpovídající silovou úrovní je velice důležité.

Podílí se na fyziologickém postavení pánve a tím

vytváří podmínky pro správné zapojování

svalových skupin v průběhu pohybu, zajišťuje

správnou polohu vnitřních orgánů. Výrazně se

podílí na kvalitě dechových funkcí (Bursová,

2005). Dechové pohyby probíhají podvědomě

automaticky podle potřeby oxidativních pochodů.

Jsou řízeny autonomním nervstvem. Současně jsou

vědomě kontrolovány při řeči a zpěvu (Velé,

2003). Břišní svaly jsou svaly výdechové, proto se

koncentrická fáze posilovacích cviků vždy provádí

s výdechem (Tlapák, 2007).

Posturální funkci bránice dokázal již Skládal,

který pozoroval posturální reakci bránice podmí-

něnou rychlým postavením se na špičky. Během

tohoto pokusu došlo při poklesu bránice k výraz-

nému zvýšení její elektrické aktivity a tím k

nádechu. Tuto odpověď nazval posturální reakcí.

Prudký vzestup na špičky odpovídá startovací

reakci při běhu či skoku (Skládal, 1976).

Bránice je schopna posturální funkce pouze

nepřímo, přes břišní dutinu. Úlohu předního

stabilizátoru může břišní dutina plnit za aktivace

bránice a pánevního dna (Lewit, 1999). Na stabi-

lizaci trupu se podílí navíc i ostatní svalstvo: svaly

břišní stěny a bederní páteře. Jsou-li všechny tyto

svaly v rovnováze, zajišťují stabilitu celé této

oblasti (Vařeková, 2000).

Cílem práce bylo, na základě výše uvedených

poznatků, zjistit stav hlubokého stabilizačního

systému páteře (HSSP) a to pomocí standardně

používaného testu leh-sed opakovaně z testové

baterie UNIFITTEST 6-60 (Měkota et al., 2002),

jedná se o test dynamické, vytrvalostně silové

schopnosti břišního svalstva a bedrokyčlo-

stehenních flexorů. A pomocí specifického testu –

brániční test (Kolář a Lewit, 2005), který sleduje

schopnost jedince vědomě aktivovat HSSP jako

celek. Průběh obou testů byl u každého jedince

změřen pomocí svalového dynamometru SD02

(Malátová et. al., 2007; Malátová et. al., 2008;

Malátová a Dřevikovská, 2009; Malátová,

Rokytová a Štumbauer, 2013).

Na základě skutečnosti, že svaly hlubokého

stabilizačního systému páteře tvoří jednu funkční

jednotku, předpokládáme, že za fyziologické

situace výsledky zvolených testů prokážou shodný

poměr zapojení přímého břišního svalu i příčného

břišního svalu.

SOUBOR A METODY

Soubor

Měřili jsme 45 probandů. Byly to zdravé ženy,

průměrný věk 21,6 let. Jednalo se o záměrný

výběr.

Metody

Měření zvolených testů jsme prováděli svalovým

dynamometrem.

Místo pro správné umístění dotykových ploch

svalového dynamometru SD02 bylo nutné nejprve

palpačně vyhledat. Svalový dynamometr byl

upevněn na probanda pomocí popruhů. Nejprve

byl prováděn brániční test (test 1). Požadujeme,


18

aby proband provedl v kaudálním postavení

hrudníku (předozadní osa spojující zadní

kostofrénický úhel a pars sternalis bránice je

nastavena horizontálně) protitlak s roztažením

dolní části hrudníku. Během vyšetření zůstává

páteř celou dobu v napřímeném držení, nesmí se

flektovat v hrudní oblasti. Dolní oblouk žeber se

posouvá kaudálním směrem (Kolář a Lewit, 2005).

V místech dotykových ploch nastává aktivace,

rozšiřuje se obvod pasu a vzniká tlak na dotykové

plochy svalového dynamometru. Tímto testem

hodnotíme schopnost aktivovat svaly hlubokého

stabilizačního systému páteře společně v koor-

dinaci s bránicí, břišními svaly a svaly pánevního

dna.

V dorzální části jsme silové senzory umístili pod

dolními žebry na rozhraní regio lumbalis a regio

lateralis, tj. laterálně od zevní hrany m. guadratus

lumborum. Na ventrální straně jsme silové senzory

umístili na horní a dolní část přímého břišního

svalu. Probanda jsme instruovali, aby v kaudálním

postavení hrudníku provedl nádech a současně s

výdechem provedl protitlak na všechny dotykové

plochy svalového dynamometru tak, aby došlo

k roztažení dolní části hrudníku a provedl výdrž

v zapojení svalů. Tento test proband prováděl

opakovaně po dobu 60sekund. Během testu

dochází ke statickému zatížení svalů HSSP.

Testem vyšetřujeme, jak je proband schopen

aktivovat bránici v souhře s aktivitou břišního lisu

a pánevního dna.

Dále byl prováděn test leh-sed opakovaně (test 2)

z testové baterie UNIFITTEST 6-60 po dobu jedné

minuty (Měkota et al., 2002). Proband byl instruo-

ván, aby zaujal základní polohu leh na zádech

pokrčmo (úhel 90 stupňů, vzdálenost chodidel 20-

30 cm), paže skrčil vzpažmo zevnitř, ruce v týl,

lokty se dotýkaly podložky. Druhá osoba fixovala

chodidla u podložky. Proband na povel prováděl co

nejrychleji opakovaně sed-leh s cílem dosáhnout

maximálního počtu cyklů za dobu 60 sekund.

Výsledky měření, respektive signály ze všech

čtyř silových senzorů byly přes USB rozhraní

převáděny do Notebooku jak u testu 1, tak u testu

2. Data importována do EXCELu a připravena pro

statistické vyhodnocení.

Pro srovnání mezi hodnotami získanými testem 1

a testem 2 byl použit jednak párový t-test (nor-

mální rozložení dat bylo ověřeno Lillieforsovým

testem). Vzhledem k nižšímu počtu subjektů

v souboru byl pro porovnání hodnot použit také

Wilcoxonův test pro dva závislé výběry. Shodnost

poměrů zapojení břišních svalů při dynamické a

statické zátěži byla ověřena testem χ2 dobré

shody). Za statisticky signifikantní bylo pova-

žováno p < 0,05. Subjekty byly samy sobě

kontrolou.

VÝSLEDKY

V klasickém vyhodnocení testu leh-sed,

z testové baterie UNIFITTEST podle standardizace

Měkoty a kol. (2002), byla skupina celkově mírně

podprůměrná (2,64 bodu). 40% probandů dosáhlo

podprůměrných hodnot, 35,6% probandů bylo

průměrných a 24,4% bylo nadprůměrných.

Pro statistické vyhodnocení bylo přístrojem SD02

zaznamenáno 6002 signálů za 60 sekund na každé

sondě při jednotlivých testech.

Při statickém zatížení svalů HSSP (test 1) bylo u

probandů naměřeno průměrné úsilí 3,1 kg/60s.

Přímý břišní sval se podílel 58,9% (horní část

svalu 42,6% a dolní část 16,4%) a příčný břišní

sval byl zapojen 41,1% (levá část 15,1% a pravá

část 26%). Během prvního testu subjekt 33 vyvinul

nejnižší průměrné úsilí – 0,1 kg/60s, maximální

průměrné úsilí vyvinul subjekt 40 a to 11,5 kg/60s.

Při dynamickém zatížení svalů HSSP (test 2)

bylo u probandů naměřeno průměrné úsilí 4,25

kg/60s. Přímý břišní sval se podílel 61,7% (horní

část svalu 45,4% a dolní část 16,3%) a příčný

břišní sval byl zapojen 38,3% (levá část 20,7% a

pravá část 17,6%). Během druhého testu Proband

17 vyvinul nejnižší průměrné úsilí 0,2 kg/60s,

maximální průměrné úsilí vyvinul proband 41 a to

11,3 kg/60s.

Předpoklad, že přímý a příčný břišní sval budou

zapojeny při statickém a dynamickém zatížení ve

shodném poměru, nebyl vyvrácen. Porucha funkce

HSSP projevuje jak při dynamické, tak při statické

práci.


19

1a

1b Obrázek 1 Znázornění průběhu testu 1(1a) a testu 2 (1b) u subjektu 40, kde první křivka shora zaznamenává

zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis po dobu 60 sekund. Druhá

křivka shora zaznamenává zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis

po dobu 60 sekund. Třetí křivka shora zaznamenává zapojení dolní části musculus rectus abdomins po dobu 60

sekund a čtvrtá křivka shora zaznamenává zapojení horní části musculus rectus abdomins po dobu 60 sekund.

2a

2b

Obrázek 2 Znázornění průběhu testu 1(2a) a testu 2 (2b) u subjektu 32, kde první křivka shora zaznamenává

zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis po dobu 60 sekund. Druhá

křivka shora zaznamenává zapojení L/P oblasti bederní páteře za pomocí aktivace musculus transversus abdominis

po dobu 60 sekund. Třetí krivka shora zaznamenává zapojení dolní části musculus rectus abdomins po dobu 60

sekund a čtvrtá křivka shora zaznamenává zapojení horní části musculus rectus abdomins po dobu 60 sekund.

DISKUSE

Optimální, spíše však vyšší úroveň motorické

výkonnosti a fyzické zdatnosti je významnou

hodnotou v životě člověka, protože prokazatelně

přispívá k jeho kvalitě (Měkota et al., 2002). Podle

UNIFITTESTu (Měkota et al., 2002), test sed-leh

opakovaně, je skupina celkově mírně podprů-

měrná.

Test sed-leh opakovaně (test 2) byl vybrán

záměrně. Jedná se o terénní test, který je v tělo-

výchovné praxi hojně používán. Test hodnotí

silově-vytrvalostní schopnosti břišního svalstva,

nepřímo ukazuje na úroveň silových předpokladů

břišních svalů a tonických flexorů kyčelních

kloubů, které se hyperaktivně zapojují do pohybu.

Tuto skutečnost je třeba brát v úvahu u lidí se

zvětšenou bederní lordózou a se slabým břišním

svalstvem (Měkota et al., 2002). Opakované sedy-

lehy s fixací chodidel u podložky nepříznivě

zatěžují bederní část páteře. Flexe trupu má být

provedena bez účasti pánve. Pohyb pánve a

překlápění provádí bedrokyčlostehenní sval, který

se zkracuje místo aby plnil funkci ohýbače. Při

posilování v nesprávné stabilizační poloze posi-

lujeme právě ohýbače kyčle a bederní části páteře

(Jarkovská a Jarkovská, 2005) místo posilování

břišních svalů.

Měření svalovým dynamometrem ukázalo, že při

testu 1 tak i testu 2 se nejvýrazněji zapojuje horní

část při měření nad přímým břišním svalem, dále

se významně zapojí pravá část při měření nad

příčným břišním svalem a nejméně jsou zapojeny

spodní část při měření nad přímým břišním svalem

a levá část při měření nad příčným břišním svalem.

Stanovená hypotéza, kde jsme předpokládali na

základě faktu, že HSSP je jedna funkční jednotka,

proto budou přímý i příčný břišní sval zapojen ve

stejném poměru, nebyla vyvrácena, přesto při

správném provedení testu 1 by měla být aktivita


20

horní části, při měření nad přímým břišním svalem,

eliminována. Pohyb by měl být proveden tak, aby

bránice pracovala v koordinaci s břišními svaly a

svaly pánevního dna. Bránice rovnoměrně stlačuje

vnitřní orgány do břišní dutiny a pánve, dochází ke

zvýšení intraabdominálního tlaku. V břišní dutině

se společně s vnitřními orgány vyskytuje viskózní

tekutina, která při stlačení expanduje. Při správném

provedení je expanze břišní dutiny rovnoměrná. Při

dysfunkci nedochází k expanzi dozadu laterálně

díky zkrácení quadratus lumborum, není zapojena

základní stabilizace. U vertebrogenních poruch je

největším problémem insuficience přední stabili-

zace páteře a naopak převaha extenční aktivity

povrchových zádových svalů (Kolář, 2007).

Svalový dynamometr SD02 je ojediněle schopen

hodnotit koordinaci zapojení těchto svalů a sílu

expanze břišní dutiny, díky rozmístění dotykových

senzorů na více místech těla.

Z toho vyplývá, že brániční test (test 1) probandi

neprovedli správně, že neumí aktivovat svaly

hlubokého stabilizačního systému páteře, proto

můžeme říci, že ani test 2 nebyl proveden správně,

protože probandi nebyli schopni zaujmout správ-

nou výchozí polohu.

Jestliže proband není schopen kontrolovat akti-

vaci bránice spolu s laterální skupinou břišních

svalů, tak nedochází k dostatečné přední stabilizaci

páteře. Důsledkem je přetěžování dolní bederní

části páteře s nadměrnou aktivací paravertebrálních

svalů. Jedná se o funkční poruchu břišního lisu

(Kolář a Lewit, 2005). Při testu 1 bylo zapojení

pravé a levé části laterálních břišních svalů odlišné

(výrazněji se zapojila pravá část) od testu 2

(výrazněji se zapojila levá část). Celkově se pravá

část laterálních břišních svalů během testování

zapojila aktivněji. To poukazuje na výskyt svalo-

vých dysbalancí v oblasti bederní části páteře u

testované skupiny.

Stabilita páteře je závislá na nejhlouběji ulože-

ných zádových svalech s krátkými snopci, které

zajišťují stabilitu segmentu. Povrchové zádové

svaly zajišťují stabilitu celého sektoru (Dylevský,

2006). Na základě získaných výsledků testem 1

(brániční test), kdy jak již bylo zmíněno aktivita

horní části přímého břišního svalu měla být

eliminována, můžeme konstatovat, že celkově se u

testovaných osob vyskytuje nedostatečná přední

stabilizace páteře. Během bráničního testu, při

zvýšení intraabdominálního tlaku, byla celko-

vě expanze břišní dutiny dozadu laterálně při

měření svalovým dynamometrem o 23,4% menší

než expanze břišní dutiny ventrálně dopředu.

ZÁVĚR

Z výsledků experimentu je zřejmé, že test sed-leh

opakovaně z testové baterie UNIFITTEST podá

určitou informaci o kondici břišních svalů, ale

neodhalí nedostatečnou přední stabilizaci páteře a

poruchu funkce HSSP. Svalovým dynamometrem

lze objektivně vyšetřit stav HSSP. Díky dynamo-

metru můžeme i kontrolovat účinnost sestaveného

kompenzačního programu, který vede ke zlepšení

zdravotního stavu jedince, popřípadě lze na

základě měření účelně měnit cílená cvičení.

SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ

BONETTI, M., FONTANA, A., COTTICELLI, B.,

VOLTA, G.D., GUINDANI, M., LEONARDI,

M. Intraforaminal O(2)-O(3) versus perira-

dicular steroidal infiltrations in lower back pain:

randomized controlled study. AJNR Am J

Neuroradiol. 5, 2005, p. 996-1000.

CRESSWELL, A.G, GRUNDSTROM, H.,

THORSTENSSON, A. Observations on intra-

abdominal pressure and patterns of abdominal

intra-muscular activity in man. Acta Physiol

Scand. 4, 1992, p. 409-418.

CRESSWELL, A.G, ODDSSON, L, THOR-

STENSSON, A. The influence of sudden

perturbations on trunk muscle activity and

intraabdominal pressure while standing. Expe-

rimental Brain Research. 2, 1994, p. 336-341.

DEYO, R. A. Treatments for back pain: can we get

past trivial effects? Ann Intern Med. 12, 2004,

p. 957-958.

GRACOVETSKY, S., FARFAN, H., HELLEUR,

C. The Abdominal Mechanism. Spine. 4, 1985,

p. 317-324.

HENDL, J. Přehled statistických metod zpracování

dat: analýza a metaanalýza dat. 2. opravené

vyd. Praha: Portál, 2006, s. 583.

HIDES, J.A., RICHARDSON, C.A., JULL

G.A. Multifidus muscle recovery is not

automatic after resolution of acute, first-episode

low back pain. Spine 21, 1996, p. 2763-2769.

HNÍZDIL J., ŠAVLÍK J., BERÁNKOVÁ B.

Bolesti zad: mýty a realita. Triton: Praha, 2005.

HODGES, P.W. Is there a role for transversus

abdominis in lumbo-pelvic stability? Manual

Therapy. 4, 1999, p. 74-86.


21

HODGES, P.W., GANDEVIA, S.C. Activation of

the human diaphragm during a repetitive

postural task. Journal of Physiology. 1, 2000, p.

165-175.

HODGES, P. W, RICHARDSON, C. Inefficient

muscular stabilization of the lumbar spine

associated with low back pain. A motor control

evolution of transversus abdominis. Spine. 21,

1996, p. 2640-2650.

HOŠKOVÁ, B., MATOUŠOVÁ, M. Kapitoly z

didaktiky zdravotní tělesné výchovy pro

studující FTVS UK. Praha: Universita Karlova v

Praze, 2005.

JANURA, M., MÍKOVÁ, M. Využití

biomechaniky v kineziologii. Rehabilitace

a fyzikální lékařství. 1, 2003, s. 30-33.

JARKOVSKÁ, H., JARKOVSKÁ, M. Posilování

s vlastním tělem 417krát jinak. Praha: Grada

publishing, 2005, s. 212.

KABELÍKOVÁ, K., VÁVROVÁ, M. Cvičení k

obnovení a udržení svalové rovnováhy. Praha:

Grada Publishing, 1997.

KOLÁŘ, P. Význam vývojové kineziologie pro

manuální medicínu. Rehabilitace a fyzikální

lékařství. 4, 1996, 139-143.

KOLÁŘ, P., LEWIT, K. Význam hlubokého

stabilizačního systému v rámci vertebrogenních

obtíží. Neurologie pro praxi. 5, 2005, s. 270-

275.


funkce páteře - diagnostika. Rehabilitace a

fyzikální lékařství. 4, 2006, s. 155-170.


funkce páteře - terapie.

Rehabilitace a fyzikální lékařství. 1, 2007, s. 3-17.

KOLÁŘ, P. et al. Rehabilitace v klinické praxi.

Praha: Galén, 2009.

MALÁTOVÁ, R., PUČELÍK, J., ROKYTOVÁ, J.,

KOLÁŘ, P. The objectification of therapeutical

methods used for improvement of the deep

stabilizing spinal system. Neuro Endocrinol

Lett. 3, 2007, p. 315-320.

MALÁTOVÁ, R., PUČELÍK, J., ROKYTOVÁ, J.,

KOLÁŘ, P. Technical means for objectification

of medical treatments in the area of the deep

stabilisation spinal system. Neuro Endocrinol

Lett. 1, 2008, p. 125-130.

MALÁTOVÁ, R., DŘEVIKOVSKÁ, P. Testing

procedures for abdominal muscles using the

muscle dynamometer SD02. Proc. IMechE Part

H: J. Engineering in Medicine. 8, 2008, p.

1041-1048.

MALÁTOVÁ, R., ROKYTOVÁ, J.,

ŠTUMBAUER J. The use of muscle

dynamometer for correction of muscle

imbalances in the area of deep stabilising spine

systém. Proc Inst Mech Eng H. 2013.

August;227(8):896-903.

MĚKOTA, K., KOVÁŘ, R., CHYTRÁČKOVÁ,

J., GAJDA, V., KOHOUTEK, M.,

MORAVEC, R. Unifittest (6-60): příručka pro

manuální a počítačové hodnocení základní

motorické výkonnosti a vybraných

charakteristik tělesné stavby mládeže a

dospělých v České republice. Praha: FTVS UK,

2002, s. 65.

NATARAJAN, R. N., WILLIAMS, J. R.,

LAVENDER, S. A., AN, H. S., ANDERSSON, G.

B. Relationship between disc injury and manual

lifting: aporoelastic finite element model study.

Proceedings of the I MECH E Part H-Journal

of Engineering in Medicine. 2, 2008, p. 195-

207.

PANJABI, M. M. The stabilizing system of the

spine. Part 1. Function, dysfunction, adaptation

and enhancement. The stabilizing system of the

spine. Part 2. Neutral zone and instability

hypothesis. Journal Spinal Disorders. 5, 1992,

p. 383-389 and 390-397.

PHILLIS, S., MERCER, S., BOGDUK, N.

Anatomy and biomechanics of quadratus

lumborum. . Proceedings of the Institution of

Mechanical Engineers Part H-Journal of

Engineering in Medicine. 2, 2008, p. 195-207.

VAŘEKA, I. Posturální stabilita (I. část)

Terminologie a biomechanické

principy. Rehabilitace a fyzikální lékařství. 4,

2002, s. 115-121.

VÉLE, F. Kineziologie posturálního systému.

Praha: Karolinum, 1995.

VÉLE, F. Kineziologie - Přehled klinické

kineziologie a patokineziologie pro diagnostiku a

terapii poruch pohybové soustavy. Praha: Triton,

2007.


22

VÝSKYT HYPERMOBILITY U ŽIEN A MUŽOV V TRETEJ DEKÁDE ŽIVOTA

INCIDENCE OF FEMALE AND MALE HYPERMOBILITY IN THE THIRD DECADE OF LIFE

BAŇÁROVÁ Patrícia, POPELÁROVÁ Lenka, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta,

KRAJČOVIČOVÁ Zdenka, MELUŠ Vladimír

Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

ABSTRAKT

Cieľ: Cieľom práce bolo zistiť a porovnať výskyt

hypermobility u žien a mužov v tretej dekáde života.

Súbor: Výskumnú vzorku tvorilo 70 probandov vo ve-

ku od 20 do 30 rokov. Priemerný vek bol 23 rokov.

Najmladší zúčastnený mal 20 rokov a najstarší 30

rokov. Mužov bolo spolu 34 (48,6%) a žien 36 (51,4%).

Metódy: Použité boli testy na diagnostiku hyper-

mobility podľa Jandu a Sachseho. Výber probandov bol

náhodný.

Výsledky: Hypermobilita sa potvrdila u 62,9% proban-

dov. Hypermobilných žien bolo až 72% a hyper-

mobilných mužov 53%.

Záver: Na sledovanie znakov hypermobility by sa mal

klásť dôraz už v detskom veku. Zaradenie skúšok na

zistenie hypermobility do preventívnych prehliadok by

pomohlo včas odhaliť hypermobilitu a účinnejšie proti

nej a jej dôsledkom bojovať.

Kľúčové slová: Hypermobilita. Hypermobilný syn-

dróm. Výskyt.

ABSTRACT

Aim of study: The aim was to determine and compare

the incidence of female and male hypermobility in the

third decade of life.

Research sample: The research sample included 70

probates aged 20-30 years. The mean age was 23 years.

The youngest participating was 20 and the oldest 30

years old. The men in the group had been a total of 34

(48.6%) and women 36 (51.4%).

Methods: The results were obtained using examinations

oriented to diagnose hypermobility according to Janda

and Sachs. Selection of subjects was randomized

Results: Hypermobility was validated by 62.9% of

respondents (in 72% cases of women, and 53% cases

of men).

Conclusion: Monitoring of hypermobility characters

should begin in childhood. The inclusion of tests for the

diagnosis of hypermobility in preventive examinations

could help to detect hypermobility at an early stage and

effectively fight against its consequences.

Key words: Hypermobility. Hypermobility Syndrome.

Incidence.

ÚVOD Hypermobilita (HM) klinicky popisuje kvalitu

väziva, ktoré ovplyvňuje biomechanickú stabilitu

myoskeletálneho systému a za fyziologických

okolností chráni kĺb pred preťažením (Janda,

2001). Žiaľ, aj v súčasnosti sa HM berie na ľahkú

váhu, keďže nie je považovaná za chorobu. O cho-

robe hovoríme až vtedy, keď HM začne sprevádzať

bolesť v pohybovom systéme (vtedy už ale ide

o hypermobilný syndróm – klinická diagnóza

M35.7). Cieleným preventívnym skríningom HM

by sme pritom mohli vzniku hypermobilného syn-

drómu predchádzať, čím by sa ušetrili aj náklady

spojené s jeho liečbou (analgetiká, aplikácia fyzi-

kálnej terapie s analgetickým účinkom a pod.). Na

druhej strane si však treba uvedomiť, že ak sa aj

pacient s HM dostane k liečbe, tá nemusí byť vždy

úspešná, pretože ani v dnešnej dobe neexistujú

fyzioterapeutické postupy spevňujúce väzy (Ross,

2011). Natiahnuté väzy v okolí hypermobilného

segmentu spevňujeme nepriamo a to posilnením

svalov v okolí kĺbu.

Problematická býva aj samotná diagnostika HM.

Jednotlivé skúšky zamerané na jej odhalenie totiž

nerozlišujú vek ani pohlavie jedinca, pričom je

známe, že ženy bývajú v porovnaní s mužmi ohyb-

nejšie. Preto sa aj HM častejšie vyskytuje u žien.

Podobne aj v detskom veku je hybnosť v kĺboch

väčšia ako v dospelosti a následnej starobe (Lewit,

2003; Janíková, 1998). Môžeme teda tvrdiť, že

pohyblivosť kĺbov sa s pribúdajúcim vekom zmen-

šuje. Konštitučná HM postihuje až 40% žien. Ide

prevažne o mladé ženy, u ktorých je HM najvý-

raznejšia. S pribúdajúcim vekom sa postupne stabi-

lizuje a po dosiahnutí štyridsiateho roku života sa

zmenšuje (Janda, 2001; Lawrence, 2005). Rybár

(2003) uvádza, že detská HM dosahuje svoj vrchol

medzi 2. a 3. rokom života, kedy sa nachádza až u

50% detí. Bird (2005) udáva výskyt HM u detí vo

veku 5 – 17 rokov v rozmedzí 8 – 21%. Byer

(2010) poukázal na skutočnosť, že s pribúdajúcim

vekom klesá prevalencia HM u 6–14 ročných detí,

ale štatisticky významne (p < 0,001) iba u chlap-


23

cov. U dospelých prevalencia klesá asi na 5%

(Němec, Bočkayová, 2009). HM býva zriedkavo

lokalizovaná len na jeden segment. Častejšie sa

stretávame s jej globálnym výskytom na všetkých

kĺboch. „Máme na ňu podozrenie už pri prvom

kontakte s pacientom, keď nám podáva ruku (Gúth,

s.a., s.43)“. Pri porovnaní hornej a dolnej časti tela

býva spravidla častejšie a výraznejšie postihnutá

horná časť tela. V niektorých prípadoch sa stretá-

vame aj so stranovou asymetriou (Janíková, 1998).

Väčšinou sa vyskytuje samostatne, ale stretávame

sa aj s prípadmi, kedy je súčasťou celkového ocho-

renia (Němec, Bočkayová, 2009). V práci sme si

určili za cieľ zistiť, aký je výskyt HM u ľudí

v tretej dekáde života a porovnať jej výskyt medzi

ženami a mužmi.

Hypermobilita a hypermobilný syndróm

Pokiaľ pacient nemá bolesti v kĺboch, ale je

prítomná nadmerná pohyblivosť kĺbov, ide o HM.

Ak však nadmernú pohyblivosť v kĺboch sprevá-

dza aj bolesť kĺbov, jedná sa už o hypermobilný

syndróm (Němec, Bočkayová, 2009; Ramcharan,

2012). „Rozsah a intenzita charakteristických

klinických príznakov sa zvyšuje s pribúdajúcim

vekom (Tuchyňová, Rovenský a kol., 2006, s.27).“

Za hlavné faktory podieľajúce sa na vzniku HM

považujeme genetické faktory, zníženú stabilitu

spôsobenú poranením kĺbu a jeho štruktúr, niektoré

patologické procesy centrálnej nervovej sústavy

a pohybového aparátu spojené s hypotóniou a ži-

votný štýl (napríklad športová aktivita zväčšujúca

rozsah pohybu nad fyziologické hranice, ale tiež aj

nadmerná pasivita, ktorá vedie k oslabeniu svalov,

hypotónii a k natiahnutiu kĺbnych väzov) (Janí-

ková, 1998; Němec, Bočkayová, 2009).

Diagnostika hypermobility

Pri vyšetrení HM zisťujeme rozsahy pohybu

v jednotlivých kĺboch a kĺbovej vôle (Janíková,

1998). V rehabilitačnej praxi najčastejšie využíva-

me skúšky od Jandu, Sachseho a Beightonovo -

Horanovo skóre (Janíková, 1998). Výsledok jed-

notlivých skúšok hodnotíme potom podľa kritérií

autora danej skúšky. V podstate ide o porovnanie

nameraného rozsahu s fyziologickým rozsahom

pohybu.

Skúšky hypermobility podľa Jandu: Niektoré

skúšky HM podľa Jandu sú vyšetrením takmer

totožné ako tie od Sachseho. Janda (2004) popisuje

skúšku rotácie hlavy, šálu, zapažených rúk, zalo-

žených rúk, extendovaných lakťov, zopnutých rúk,

zopnutých prstov, anteflexie trupu, lateroflexie tru-

pu a skúšku posadenia sa na päty. Na rozdiel od

Sachseho, Janda rozlišuje len normálny rozsah

pohybu a HM, pričom sa nezaoberá jej stupňom

(Janda, 2004).

Skúšky hypermobility podľa Sachseho: Sachse

vypracoval praktické návody pre určenie HM,

normálnej pohyblivosti a HM. Podobne ako Janda,

ani on neprihliada na vek a pohlavie vyšetrovaného

jedinca. Vyšetrenie HM podľa Sachseho zahŕňa

takmer všetky testy ako má Janda, ale navyše

pridáva skúšku retroflexie trupu, skúšku rotácie

trupu a skúšku hyperextenzie kolien (Lewit, 2003).

V hodnotení HM podľa Sachseho rozoznávame tri

stupne rozsahu pohybu. Označujeme ich písmena-

mi „A“, „B“ a „C“. Písmeno „A“ predstavuje zní-

žený a normálny rozsah pohybu. Písmenom „B“

označujeme miernu HM a pod písmenom „C“ ro-

zumieme už výraznú HM (Janíková, 1998; Lewit,

2003).

Beightonovo - Horanovo skóre: Beighton skóre

hodnotí HM na základe dosiahnutých bodov

(maximálne 9 bodov). Hodnotí sa pasívna hyper-

extenzia v metakarpofalangeálnych kĺboch, teda

extenzia nad 90°, hyperextenzia lakťov a kolien

nad 10°. Hodnotíme pasívne pritiahnutie (resp. stu-

peň pritiahnutia) palca ruky k volárnej strane

predlaktia a potom aj to, či je vyšetrovaný schopný

pri predklone s vystretými kolenami dotknúť sa

dlaňami podložky. Pri obojstrannom postihnutí

započítame dva body a za predklon počítame jeden

bod. Podľa bodov zistíme či ide o ľahkú formu

HM (4 – 6 bodov), o ťažký stupeň HM (viac ako 6

bodov), prípadne o generalizovanú HM pri devia-

tich bodoch (Rovenský a kol., 2006).

CIEĽ PRIESKUMU

Našim cieľom bolo zistiť výskyt HM u ľudí

vo veku od 20 do 30 rokov vo vybranom súbore a

porovnať jej výskyt medzi mužmi a ženami.

SÚBOR

Prieskumu sa zúčastnilo 70 probandov vo veku

od 20 až 30 rokov. Priemerný vek bol 23 rokov.

Najmladší zúčastnený mal 20 rokov a najstarší 30

rokov (tabuľka 1). Mužov bolo spolu 34 (48,6%)

a žien 36 (51,4%).


24

Tabuľka 1 Vek probandov

Vek 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 Spolu

n 15 15 11 4 4 1 8 4 2 3 3 70

% 21,4 21,4 15,7 5,7 5,7 1,4 11,4 5,7 2,6 4,3 4,3 100

METODIKA

Prieskum bol realizovaný v období december

2013 až február 2014. Jeho realizácia sa

uskutočňovala v priestoroch Fakulty zdravotníctva

Trenčianskej univerziy Alexandra Dubčeka

v Trenčíne. Výber probandov do súboru bol náhod-

ný. Podmienkou pre zaradenie do prieskumu však

bola dobrovoľná účasť a dobrovoľné podstúpenie

testov pre diagnostiku HM. Postup prebiehal

v troch krokoch:

zisťovali sme, či probandi majú, resp. nemajú

diagnostikovanú HM na základe lekárskeho

vyšetrenia,

zisťovali sme, či si probandi myslia, že sú

hypermobilní,

vykonali sme testy na diagnostiku HM podľa

Jandu (2004), išlo o skúšku rotácie hlavy, šálu,

zapažených rúk, založených rúk, exten-

dovaných lakťov, zopnutých rúk, anteflexie

trupu, lateroflexie trupu a skúšku posadenia sa

na päty.

Následne sme tieto testy doplnili aj troma skúška-

mi od Sachseho a to o skúšku retroflexie trupu,

skúšku rotácie trupu a skúšku hyperextenzie kolien

(Lewit, 2003). Jednotlivé skúšky boli obodované.

V prípade potvrdenia HM vo všetkých testoch sa

celkovo dalo získať 21 bodov. V 9-tich skúškach

sme vyšetrovali pravú aj ľavú stranu tela (spolu 18

bodov) a v troch skúškach sa dalo získať po

jednom bode (skúška posadenia sa na päty, skúška

anteflexie a retroflexie trupu). Probanda sme

označili za hypermobilného, ak získal aspoň 10

bodov.

VÝSLEDKY

V prvom kroku sme zisťovali, či majú probandi

HM diagnostikovanú na základe absolvovaného

lekárskeho vyšetrenia. Zistili sme, že len 1 proband

(1,40%) má túto diagnózu potvrdenú lekárom.

V druhom kroku sme zisťovali, či si probandi

myslia, že sú hypermobilní. Položili sme im

otázku: „Domnievate sa, že trpíte HM?“ Z grafu 1

vyplýva, že len 15,7% probandov si myslí, že sú

hypermobilní.

Graf 1 Predpoklad vlastnej hypermobility

Nasledujúce grafy znázorňujú výsledky nami rea-

lizovaných meraní na diagnostiku HM. Na 70

probandoch sme vykonali 12 skúšok potvrdzujú-

cich resp. zamietajúcich HM (spolu 21 bodov). Za

HM považujeme získanie aspoň 10-tich z 21 bo-

dov. Na základe výsledkov našich vyšetrení sme

zistili, že skutočne hypermobilných je 44 proban-

dov (62,9%) (graf 2).

Graf 2 Výskyt hypermobility

V grafe 3 porovnávame výskyt HM medzi mužmi

a ženami. Z grafu vyplýva, že až 72% probandov

ženského pohlavia je hypermobilných, kým

probandov mužského pohlavia bolo

hypermobilných „len“ 53%.

Graf 3 Porovnanie výskytu hypermobility u mužov a

žien

Tabuľka 2 zaznamenáva výsledky jednotlivých

skúšok podľa Jandu a Sachseho. Ide o celkový

prehľad (muži aj ženy spolu).


25

Tabuľka 2 Výsledky jednotlivých skúšok

P.č. Skúška Hypermobilita Norma Hypomobilita

dx. % sin. % dx. % sin. % dx. % sin. %

1. Skúška rotácie hlavy 22,9 12,9 50,0 55,7 27,1 31,4

2. Skúška šálu 94,3 95,7 5,7 4,3 0,0 0,0

3. Skúška zapažených rúk 45,7 34,3 34,3 20,0 20,0 45,7

4. Skúška založených rúk 51,4 45,7 47,1 52,9 1,4 1,4

5. Skúška extendovaných lakťov 60,0 60,0 20,0 20,0 20,0 20,0

6. Skúška zopnutých rúk 67,1 74,3 30,0 21,4 2,9 4,3

7. Skúška hyperextenzie kolien 41,1 42,8 58,6 57,2 0,0 0,0

8. Skúška posadenia sa na päty 61,4 25,7 12,9

9. Skúška anteflexie trupu 32,9 43,3 22,8

10. Skúška retroflexie trupu 91,4 8,6 0,0

11. Skúška lateroflexie trupu 47,1 52,9 42,9 45,7 10,0 1,4

12. Skúška rotácie trupu 72,9 77,1 27,1 22,9 0,0 0,0 Legenda: výskyt hypermobility u viac ako 50% probandov

DISKUSIA

V práci sme sledovali výskyt HM u jedincov

medzi 20. a 30. rokom života a porovnávali sme jej

výskyt medzi mužmi a ženami. S HM sa vo

fyzioterapeutickej praxi stretávame pomerne často.

Jej prejavy bývajú najvýraznejšie v detskom veku

a počas dospievania avšak s pribúdajúcim vekom

sa jej prejavy zmierňujú (Lewit, 2003; Janíková,

1998). Janda (2001) tvrdí, že s pribúdajúcim

vekom sa postupne HM stabilizuje a po dosiahnutí

štyridsiateho roku života sa zmenšuje. Kĺby

postihnuté HM sú dlhé roky preťažované, čo

časom vedie ku vzniku degeneratívnych zmien na

postihnutých kĺboch. Preto sa aj HM právom

zaraďuje medzi tzv. „preartrózy“. Časom teda

naozaj dochádza k normalizácii stavu a dokonca až

k hypomobilite. Ako „bod zlomu“ považuje Janda

(2001) práve obdobie po 40. roku života. Preto sme

sa v našom prieskume rozhodli sledovať výskyt

HM u jedincov práve v tretej dekáde života.

Každého probanda sme podrobili 12-tim jedno-

duchým testom na diagnostiku HM. Za HM pova-

žujeme získanie aspoň 10-tich bodov z celového

počtu 21. Pred samotným testovaním sme sa

každého spýtali, či má diagnostikovanú HM na

základe lekárskeho vyšetrenia a či si o sebe myslí,

že je hypermobilný. Lekárom potvrdenú HM mal

len jeden zo 70-tich probandov (1,4%). Z toho

usudzujeme, že HM sa v lekárskej praxi berie na

ľahkú váhu a cielene sa nevyšetruje ani v rámci

primárnej či sekundárnej prevencie.

Len 15,7% probandov malo o sebe mienku, že sú

hypermobilní, pričom my sme HM potvrdili u viac

ako polovice (62,9%). HM sa na základe nášho

testovania najčastejšie prejavila na horných

končatinách (výsledky súhlasia s tvrdením Janí-

kovej, 1998, ktorá udáva, že HM sa najvýraznejšie

prejavuje na HK). Konkrétne pri skúške šálu bola

pozitivita u viac ako 90% probandov. Pritom roz-

diel medzi pravou a ľavou stranou bol minimálny.

Medzi testy pozitívne na HM vyskytujúce sa u viac

ako polovice probandov patrili okrem skúšky šálu

aj skúška rotácie trupu, retroflexie trupu, skúška

posadenia sa na päty, skúška zopnutých rúk

a extendovaných lakťov. Naopak, najmenej často

sme sa stretli s HM pri anteflexii trupu, pri skúške

rotácie hlavy a hyperextezie kolien.

Janíková (1998) tiež uvádza častejší výskyt HM

u žien ako u mužov, čo sa prejavilo aj v našom

prieskume. HM u žien výrazne prevyšovala výskyt

HM u mužov. Vyskytla sa až u 72% probandov

ženského pohlavia a „len“ u 53% probandov mužs-

kého pohlavia.

ZÁVER

Ako sme sami pri prieskume zistili, HM posti-

huje až 62,9% jedincov v tretej dekáde života.

Napriek tomu je nedostatočne prejednávaným

problémom, z čoho vyplýva aj jej zanedbávanie.

Myslíme si, že by sa mal klásť dostatočne veľký

dôraz na sledovanie znakov HM a to už v detskom

veku. Zaradenie skúšok na zistenie HM do preven-

tívnych prehliadok by pomohlo včas odhaliť HM

a účinnejšie proti nej a jej dôsledkom bojovať.

Treba si uvedomiť, že liečba HM je dlhodobý pro-

ces, preto je jednoduchšie a hlavne efektívnejšie

HM a hypermobilnému syndrómu predchádzať ako

ho liečiť (Keer, 2010). Pre dieťa by boli tieto

zmeny jednoduchšie ako pre dospelého jedinca,

ktorého zvyklosti a stereotypy sa menia ťažšie.


26

Navyše by sme mohli týmto spôsobom predchá-

dzať aspoň čiastočne bolestiam kĺbov už vo veľmi

mladom veku a tým zlepšiť aj kvalitu života hyper-

mobilným jedincom. Zatiaľ je toto všetko však len

výzvou do budúcnosti.


ODKAZOV

BAYER, M.: 2012. Pediatrie. Triton, 2012, ISBN

978-80-7387-388-2

BIRD, H., A.: 2005. Joint hypermobility in

children Rheumatology 2005, 44, 703–704

GÚTH, A.: [s.a.]. Propedeutika v rehabilitácií pre

fyzioterapeutov. LIEČREH GÚTH s.r.o. [s.a.],

ISBN 80-88932-24-6

JANDA, V.: 2001. Hypermobilita. Společnost

myoskeletální medicíny ČLS JEP, 2001,

Projekt MZ ČR, Reg. č. a/079/111

JANDA, V. a kol.: 2004. Svalové funkční testy.

Grada, 2004, ISBN 978-80-247-0722-8

JANÍKOVÁ, D.: 1998. Fyzioterapia funkčná

diagnostika lokomočného systému I. Osveta,

1998, ISBN 80-8063-015-1

KEER, R., BUTLER, K.: 2010. Physiotherapy and

occupational therapy in the hypermobile adult.

[Cit. 2013-10-18]. Aktualizované: 04-2010.

Dostupné na internete: <http://www.london

handtherapy.co.uk/wp-content/uploads/2010/

04/Ch09-143-162-9780 70203 0055.pdf>

LEWIT, K.,: 2003. Manipulační léčba myoske-

letální medicíně. 5. vyd. nakladatelství Sdě-

lovací technika. 2003, ISBN 80-86645-04-5

LAWRENCE, A.: 2005. Benign hypermobility

syndrome. In Journal of Indian Rheumatology.

2005, vol. 13, p. 150-155

NĚMEC,V., BOČKAYOVÁ, E.: 2009 , Hyper-

mobilní syndrom. [Cit. 2013-02-28]. Aktuali-

zované: 10-09-2012. Dostupné na internete:

<http://www.nemocnice-

pardubice.cz/stranka/pro-pacienty-anavstevy/

prorodiceadeti/hypermobilnisyndrom/66/>

RAMCHARAN, M., ANDREWS, L.: 2012,

Clinical Brief: Recognition of Benign Joint

Hypermobility Syndrome (BJHS), In Topics in

Integrative Health Care, 2012, roč. 3 (1), [Cit.

2013-10-19]. Dostupné na internete:

<http://www.tihcij.com/Articles/Clinical-Brief-

Recognition-of-Benign-Joint-Hypermobility-

Syndrome-BJHS.aspx?id=0000345>

ROSS, J., GRAHAM, R.: 2011, Joint

hypermobility syndrome. [Cit. 2013-10-18].

Aktualizované: 2013. Dostupné na internete:

<http://www.bmj.com/content/342

/bmj.c7167?keytype=ref&siteid=bmjjournals&i

jkey=Lw4LnyH/eWJwA>

RYBÁR, I.: 2003. Hypermobilní syndrom. In:

Klinická revmatologie, Praha, Galén, 2003,

ISBN 80-7262-124-2

TUCHYŇOVÁ, A., ROVENSKÝ, J., RYBÁR, I.:

2006. Vybrané dedičné poruchy a ich

muskuloskelerálne prejavy. In Lekárske listy.

2006, č. 23, ISSN 1335-4477


27

NÁVRHY NA ZLEPŠENIE POZÍCIE POHYBOVEJ AKTIVITY

V HODNOTOVOM SYSTÉME MLÁDEŽE

SUGGESTIONS FOR IMPROVING OF THE ROLE OF PHYSICAL ACTIVITY

IN THE VALUE SYSTEM OF YOUNG PEOPLE

KOTYRA Ján, ČERNICKÝ Miroslav, BAŇÁROVÁ Patrícia


ABSTRAKT

Súčasná doba je orientovaná skôr na materiálne hodnoty, kon-

zumný spôsob života. Tradičné hodnoty ako rodina, čestnosť,

slušnosť a viera stoja v úzadí. V teoretickom rozbore našej

práce sme sa snažili analyzovať hodnoty, klasifikovať hod-

noty, charakterizovať hodnotový systém. Vysvetliť význam

a dôležitosť pohybovej aktivity ako hodnoty a ponoriť sa do

hierarchie hodnôt stredoškolskej mládeže. Praktická časť bola

zameraná na výskum hodnôt a zistenie postavenia pohybovej

aktivity v hodnotovom systéme študentov stredných škôl,

realizáciu aktivít podporujúcich zlepšenie postavenia pohybo-

vej aktivity v živote mládeže, spracovanie a vyhodnotenie

výsledkov a uvedenie odporučení pre prax.

Kľúčové slová: Hodnoty. Hodnotový systém. Hodnotové

preferencie mládeže. Pohybová aktivita.

ABSTRACT

Contemporary age is focused more on material values and

consumerist lifestyle. Traditional values such as family,

honesty, decency and faith stand on the sidelines. In the

theoretical analysis of our work we tried to analyze the values,

classify values and characterize the value system. We

attempted to explain the meaning and importance of physical

activity as a value and to immerse into the hierarchy of values

of secondary school youth. The practical part was focused on

the research of values and determining the status of physical

activity in the value system of high school students, imple-

mentation of activities promoting empowerment of physical

activity in the lives of youth, processing and evaluation of

results and presenting recommendations for practice.

Key words: Values. Value system. Value preferences of

youth. Physical activity.

ÚVOD

Hľadanie zmyslu života a racionálne formovanie

jeho koncepcie predstavuje jednu z najdôležitejších

stránok v živote mladých ľudí. Je potrebné vyrov-

nať sa so štandardizovanými, vnútornými úlohami

spoločnosti a súčasne vyvíjať úsilie o vlastnú

identitu, ako výsledkov vzťahov medzi požiadav-

kami spoločnosti a úlohami vo sfére pracovno-

profesijnej a ideovej. Mladý človek musí hlboko

racionalizovať vlastnú sebarealizáciu, využiť svoje

danosti, predpoklady a schopnosti, vytvoriť si

vlastný postoj k životu, vytýčiť si životné ciele

a životnú filozofiu. Hodnoty by mali byť v živote

mladého človeka koreňmi a príkladmi. Hodnotami

spoľahlivými, o ktoré sa možno oprieť a podľa

ktorých sa v živote riadiť.

CIEĽ, HYPOTÉZY A ÚLOHY PRÁCE

Cieľ práce

Cieľom práce je rozšíriť poznanie škály hodnôt a

štruktúry hodnotového systému stredoškolskej

mládeže. V nadväznosti zistiť miesto pohybovej

aktivity v hodnotovom systéme našich respon-

dentov, navrhnúť aktivity na zlepšenie jej posta-

venia a realizovať tieto aktivity na vybranej

skupine študentov.

Hypotézy práce

Na základe doposiaľ zistených faktov a využitím

dedukcie sme stanovili tieto hypotézy práce:

predpokladáme a myslíme si, že u väčšiny

študentov stredných škôl sa pohybová aktivita

na začiatku ich štúdia nebude nachádzať na

popredných miestach ich hodnotového systému,

predpokladáme, že študenti u ktorých sa apli-

kovali naše aktivity po dobu trvania štúdia sa

pohybová aktivita umiestni na vyšších miestach

ich hodnotového systému.

Úlohy práce

Z cieľa a uvedených hypotéz vyplývajú nasle-

dovné úlohy:

zistiť štruktúru hodnotového systému študentov

a vyhodnotiť postavenie pohybovej aktivity

v tomto systéme,

navrhnúť agility na zlepšenie miesta pohybovej

aktivity ako axiologického prvku v hodnotovom

systéme študentov stredných škôl,

realizovať navrhnuté aktivity na vytypovanej

strednej škole zamerané na zvýšenie autority

a pozície pohybovej aktivity v hodnotovom

systéme študentov (počas doby štúdia vybra-

ného ročníka od začiatku nášho výskumu),


28

vyhodnotiť zistené poznatky o pozícii pohy-

bovej aktivity v hodnotovom systéme u štu-

dentov:

- Strednej odbornej školy (SOŠ) na začiatku

a na konci výskumu a interpretovať tieto

zistenia,

- Gymnázia Milana Rastislava Štefánika na

začiatku a na konci výskumu a interpretovať

tieto zistenia,

porovnať postavenie pohybovej aktivity v hod-

notovom systéme študentov SOŠ (ktorí absol-

vovali nami navrhnuté aktivity) a študentov

gymnázia (u ktorých sme nerealizovali aktivity

pre zlepšenie pohybovej aktivity).

METODIKA PRÁCE

Charakteristika súboru

Skúmanú vzorku tvorili vybraní študenti (na

začiatku výskumu študenti prvých ročníkov a na

konci výskumu študenti štvrtých ročníkov). Štu-

denti pochádzajú zo zámerne vybraných stredných

škôl v okrese Novom Meste nad Váhom (Stredná

odborná škola, Gymnázium M. R. Štefánika).

Empirický materiál sme získali od 160 študentov

(80 študentov SOŠ, z toho 40 chlapcov a 40 diev-

čat a 80 študentov Gymnázia M. R. Štefánika, z

toho 40 chlapcov a 40 dievčat) z Nového Mesta

nad Váhom. Respondentov sme skúmali v dvoch

vekových obdobiach. Študenti prvých ročníkov

(vek 15-16 rokov) a študenti štvrtých ročníkov

(vek 18-19 rokov).

Počet študentov prvého ročníka zapojených do

nášho výskumu z SOŠ bol 80 z celkového počtu

120 študentov, čo predstavovalo 67%. Počet štu-

dentov prvého ročníka zapojených do nášho

výskumu z gymnázia bol 80 z celkového počtu

105 študentov, čo predstavovalo 76%.

Metódy získavania teoretických poznatkov a

empirických údajov

Pri štúdiu a výskume sme použili základné lo-

gické a štandardné štatistické postupy. Pre získanie

podkladového materiálu – neštandardizovaný do-

tazník. V prvej etape sme využili aj neštandardizo-

vaný rozhovor v záujme zvýšenia našej informo-

vanosti o probléme výskumu, ktorý bol obsahovo

zameraný na aktivizáciu a získanie respondentov.

Uplatnili sme ho aj pri konzultáciách so študen-

tmi a pri distribúcii a zbere dotazníkov. Osobný

kontakt sa nám osvedčil pri zdôrazňovaní našich

požiadaviek na správne vyplnenie dotazníkov

a taktiež sme sa dozvedeli ďalšie informácie, ktoré

nám neposkytol dotazník.

Dotazníková metóda

Hlavnou metódou získavania empirických údajov

pre účely našej práce boli dotazníky venované

hodnotám a pohybovým aktivitám. Otázky dotaz-

níkov boli zamerané na zistenie údajov o hodno-

tách, hodnotovom systéme a o pohybovej aktivite

študentov stredných škôl v Novom Meste nad

Váhom.

Na začiatku štúdia sme študentom rozdali dva

dotazníky (vstupné „A“, „B“) na konci štúdia

(výstupné „C“, „D“). Naše dotazníky pozostávali z

dvoch časti: sprievodného textu a z otázok k danej

problematike práce. Z celkového pôvodného roz-

sahu 160 dotazníkov sa nám vrátilo 160 kusov a to

na začiatku ako aj v závere výskumu.

Metódy spracovania a vyhodnocovania empiric-

kých údajov

Pri spracovaní a vyhodnotení empirických údajov

sme využili matematicko-štatistické metódy a me-

tódy percentuálnej analýzy. Údaje sme triedili

podľa typov stredných škôl na začiatku a na konci

štúdia. Pri interpretácií sme využili metódy logic-

kej analýzy, syntézy, indukcie a dedukcie. Údaje

získané z dotazníkov sme spracovali v programe

Microsoft Word a Excel vo forme kvalitatívnych

znakov do grafov a tabuliek. Následne sme ich

štatisticky vyhodnotili pomocou Chi – kvadrát

testu a popísali. Hodnotenie sme vyjadrili na

hladine štatistickej významnosti (p < 0,01; p < 0,05

a p < 0,10). Pri hodnotení vybraných ukazovateľov

sme štatisticky pozorovali skupiny študentov

stredných škôl (SOŠ, Gymnázia v Novom Meste

nad Váhom) počas ich štúdia.

VÝSLEDKY PRÁCE Hodnotami a hodnotovým systémom, hierarchiou

hodnôt a ich zmenami v priebehu vlastného života

sa zaoberá každý z nás a súčasne si kladie otázky

o ich významu pre kvalitný život.

Hlavnou úlohou v našej práci bolo zistiť štruk-

túru hodnotového systému študentov a vyhodnotiť

postavenie pohybovej aktivity v tomto systéme.

Výsledky výskumu na začiatku štúdia u študentov

SOŠ a gymnázia ukázali hodnoty, ktoré sa

umiestnili na popredných priečkach ich hodno-

tového systému. Patrili tam hodnoty zdravie, láska


29

a vzdelanie. Pohybová aktivita obsadila v hierar-

chii hodnôt študentov u oboch typov škôl nepriaz-

nivé deviate miesto (obr.1, obr.2).

Obrázok 1 Porovnanie hodnotového systému u

študentov SOŠ

Obrázok 2 Porovnanie hodnotového systému u štu-

dentov gymnázia

Pre porovnanie našich výsledkov uvádzame

ďalších autorov, ktorí sa podobnou problematikou

zaoberali. Jendrichovská (2008) vo svojej diplomo-

vej práci uvádza hierarchiu hodnôt rómskych

študentov. Na popredných miestach sa umiestnili

hodnoty zdravie, zabezpečený domov, dostatok

jedla, nové auto, bohatstvo, láska. Pohybová

aktivita, šport sa nachádzali na konci ich hierarchie

hodnôt. Paluš (2007) sa zameral na hierarchiu

hodnôt študentov stredných škôl. Na popredných

miestach sa umiestnili hodnoty zdravie, rodina

a deti, priatelia a peniaze. Pohybová aktivita dosa-

hovala posledné miesta. Nerádová (2007) uvádza

vo svojej práci poradie hodnôt študentov stred-

ných škôl podľa pohlavia v poradí. Prvé priečky u

dievčat obsadili hodnoty láska, zdravie, priateľ-

stvo. Naopak na ich konci boli hodnoty úspech,

peniaze manželstvo a športová činnosť. U chlapcov

na popredných priečkach boli hodnoty zdravie,

láska a priateľstvo. Na ich konci hodnoty úspech,

peniaze manželstvo a športová činnosť. Seböková

(2008) v práci hodnoty a hodnotová orientácia

mládeže prezentuje cieľové hodnoty, ktoré pre-

feruje dnešná mládež. Boli nimi zabezpečenie

rodiny, sloboda, šťastie, priateľstvo. Okrem cieľo-

vých hodnôt sa zaoberá aj hodnotami inštrumen-

tálnymi. Tam do popredia vystúpili hodnoty vese-

losť, tvorivosť, intelektuálnosť, láskavosť a zodpo-

vednosť. Autori Oborný, Kotyra J. (2008) uvádzajú

vo svojom príspevku na konferencii, že na popred-

ných priečkach hodnotového systému študentov

stredných škôl sa umiestnili hodnoty zdravie, vzde-

lanie a peniaze. Na ich konci to boli hodnoty viera

sloboda a pohybová aktivita.

V dôsledku týchto negatívnych indikátorov

postavenia pohybovej aktivity v hierarchii hodnôt,

snažili sme sa zaviesť aktivity a inovácie na

posilnenie jej postavenia u študentov na SOŠ

(obr.3). Konkrétne išlo o zvýšenie športových

krúžkov a pestrú paletu pohybových aktivít oproti

študentom študujúcim na gymnáziu. V prvom roku

štúdia študenti SOŠ mohli navštevovať šesť krúž-

kov, v druhom roku to bolo osem krúžkov a v tre-

ťom roku štúdia až deväť krúžkov. Nárast počtu

krúžkov, ako aj ich návštevnosť každým rokom

gradovala.

Obrázok 3 Športové krúžky študentov SOŠ v školských

rokoch

Naopak študenti gymnázia mohli navštevovať

v prvom roku štúdia iba štyri krúžky a v ďalších

rokoch to bolo päť krúžkov (obr.4). Ich návštev-

nosť zďaleka neprevýšila návštevnosť študentov

SOŠ.

5,0

7,6

6,7

8,0

5,3

11,2

10,0

13,0

16,2

17,0

4,2

6,4

7,5

7,5

7,7

10,6

10,6

12,9

15,5

17,0

0 5 10 15 20

Viera

Šport, pohybová aktivita

Kariéra

Pravé priateľstvo

Sloboda

Rodina a domov

Peniaze

Vzdelanie

Láska

Zdravie

(%)

SOŠ-vstup

SOŠ-výstup

Chi = 32,44** p < 0,01

5,9

4,6

4,1

10,0

6,7

11,1

10,4

13,5

16,3

17,4

3,5

5,0

6,2

6,7

9,8

10,6

11,5

13,2

16,3

17,3

0 5 10 15 20

Viera

Šport, pohybová aktivita

Sloboda

Pravé priateľstvo

Kariéra

Rodina a domov

Peniaze

Vzdelanie

Láska

Zdravie

(%)

Gymn.-vstup Gymn.-výstup

Chi = 103,5** p < 0,01

Chi = 32,44** p < 0,01

14,3

11,8

13,4

2,5

15,1

5,9

12,6

15,1

9,2

14,4

11,5

9,6

7,7

12,5

10,6

12,5

21,2

0,0

19,4

16,1

17,7

9,7

17,7

19,4

0,0

0,0

0,0

0,0 5,0 10,0 15,0 20,0 25,0

Futsalový

Volejbalový

Plavecký

Potápačský

Stolnotenisový

Športové hry

Bedmintonový

Turistický

Florbalový

(%)

2007/2008 2008/2009 2009/2010


30

Obrázok 4 Športové krúžky študentov gymnázia

v školských rokoch.

V práci Mikulovej (2009) sa dozvedáme, že

v SOŠ Skalica navštevuje 29% študentov krúžok

jazda na koni ako jediný športový krúžok. Na roz-

diel SOŠ Bratislava, kde študenti mohli navšte-

vovať tri krúžky a to aerobik 17%, stolný tenis

17% a volejbal 67%. Ak porovnáme krúžkovú čin-

nosť medzi uvedenými školami dochádzame k ná-

zoru, že s väčšou ponukou krúžkov sa zvyšuje i po-

čet športujúcich študentov. Podobné výsledky pre-

zentuje vo svojich prácach aj autorka Medeková

(1997, 1998, 2007). Aktivity, ktoré sme ponúkli

študentom SOŠ počas štúdia boli pre nich zau-

jímavé o čom svedčí aj ich návštevnosť. V prvom

roku štúdia ich bolo šesť. V druhom roku štúdia

sme zvýšili aktivity na trinásť. Tretí rok ich počet

vzrástol až na devätnásť. Každú aktivitu navštívilo

počas štúdia minimálne trinásť študentov a maxi-

málne sedemdesiat štyri (tab.1). Najobľúbenejšími

aktivitami počas štúdia boli korčuľovanie, atletika,

besedy, volejbalové turnaje, futsalové turnaje a pre

dievčatá to boli najmä cvičenia na fit loptách

a rôzne druhy tancov. V porovnaní so študentmi

gymnázia, ktorí mali len tradičné aktivity, ktorými

boli beh, futbal, volejbal, lyžiarsky kurz môžeme

vysloviť názor, že škola (teda SOŠ) počas posled-

ných rokov priniesla veľký nárast pohybových

aktivít. Na záver výskumu sme sa venovali posta-

veniu hodnôt v hodnotovom systéme našich

respondentov a zvlášť nás zaujímalo postavenie

pohybovej aktivity v ňom (obr.5). Ako sa ukázalo,

náš vplyv na študentov pomocou pestrosti nami

aplikovaných pohybových aktivít a krúžkov sa

odzrkadlil na postavení hodnoty pohybovej akti-

vity v ich celkovej hierarchii. U študentov SOŠ sa

pohybová aktivita posunula v hodnotovom systéme

o dve miesta nahor. Obsadila siedmu priečku.

Obrázok 5 Porovnanie hodnotového systém študentov

SOŠ a gymnázia na konci štúdia.

Pre porovnanie so študentmi gymnázia, kde hod-

nota pohybovej aktivity pretrvávala na predpo-

slednom deviatom mieste. Tieto výsledky potvr-

dili, že pokiaľ sa pedagógovia telesnej a športovej

výchovy venujú študentom a prinášajú nové trendy

a metódy (aktivity) do praxe, sa hodnota pohybo-

vej aktivity posunie vyššie v ich hierarchii hodnôt

a stane sa súčasťou ich života a životného štýlu.

Tabuľka 1 Pohybové aktivity študentov SOŠ

Aktivita

2007/

2008

(%)

2008/

2009

(%)

2009/

2010

(%)

Korčuľovanie 78,8 76,3 73,8

Atletika 87,5 87,5 87,5

Turistické vychádzky 42,5 50,0 52,5

Beseda 85,0 75,0 90,0

Lyžiarsky kurz 30,0 35,0 17,5

Futsalový turnaj 38,8 42,5 85,0

Volejbalový turnaj N 37,5 46,3

Stolnotenisový turnaj N 18,8 36,3

Šport. podujatie (volejbal) N 38,8 42,5

Šport. podujatie (futbal) N 56,3 75,0

Veľkonočný volejbalový

turnaj N 25,0 52,5

Športové dni N 77,5 92,5

Tance N 28,8 41,3

Cvičenia na fit loptách N N 55,0

Propagácia tancov N N 48,8

Korčuľovanie (kolies. korč.) N N 56,3

Hokejbal N N 26,3

Vianočný bedmintonový

turnaj N N 47,5

Gymnastické zostavy N N 16,3

Legenda: N - aktivita nezaradená v danom roku

27,0

29,7

24,3

18,9

28,9

31,1

26,7

13,3

34,8

43,5

21,7

0,0

0,0 10,0 20,0 30,0 40,0 50,0

Futbalový

Volejbalový

Basketbalový

Stolnotenisový

(%)

2007/2008 2008/2009 2009/2010

4,1

5,9

10

4,6

6,7

10,4

11,1

13,5

16,3

17,4

0 5 10 15 20

Viera

Sloboda

Kariéra

Šport, pohybová…

Pravé priateľstvo

Peniaze

Rodina a domov

Vzdelanie

Láska

Zdravie

(%)

SOŠ Gymn.


31

ZÁVER

Empirická časť práce bola zameraná na cieľovú

skupinu stredoškolákov počas ich štúdia. Študenti

sa počas štúdia na SOŠ zapájali do nami navrh-

nutých pohybových aktivít a športových krúžkov,

ktorými sme sledovali zvýšenie sa pohybovej akti-

vity, ako kvalitatívneho prvku v ich hodnotovom

systéme. Gymnazisti, ako druhá skupina respon-

dentov, sa venovali pre nich tradičným pohybovým

aktivitám a športovým krúžkom.

Cieľom práce bolo rozšíriť a konkretizovať po-

znanie hodnotového systému a hodnotových pre-

ferencií stredoškolskej mládeže. Zistiť miesto po-

hybovej aktivity v hodnotovom systéme našich

respondentov, navrhnúť aktivity na zlepšenie jej

postavenia a realizovať ich na vybranej skupine

študentov.

Pri plnení jednotlivých úloh práce sme dospeli

k nasledovným poznatkom:

Hypotéza č.1 sa nám potvrdila v ktorej sme

zistili predpoklad, že u väčšiny študentov stred-

ných škôl sa pohybová aktivita na začiatku

štúdia nenachádzala na popredných miestach

ich hodnotového systému. Pohybovú aktivitu

umiestnili študenti oboch typov škôl v hod-

notovom systéme na predposledné miesto.

Hypotéza č.2 sa nám potvrdila, že študenti

u ktorých sa aplikovali naše inovácie obsahu

telesnej a športovej výchovy po dobu trvania

ich štúdia umiestnili pohybovú aktivitu na

vyššie miesta vlastného hodnotového systému.

Dokázali to naše výsledky z ktorých je zrejmé,

že študenti SOŠ v svojom hodnotovom systéme

hodnotu pohybovej aktivity posunuli o dve

pozície dopredu z deviateho na siedme miesto.

Dôležitou úlohou pre posilnenie pozície pohy-

bovej aktivity, ako kvalitatívneho prvku v hodno-

tovom systéme študentov stredných škôl ako sa

ukázalo v našom výskume, je systematická práca

pedagóga a správny výber športových pohybových

aktivít. V priebehu výskumu sme v konkrétnych

podmienkach overili pedagogickú paradigmu, že

telovýchovný proces mládeže by mal byť vedený

tak, aby mládež zaujal a zabezpečil jej fyziologické

a emocionálne uspokojenie. Mal by byť zameraný

na skvalitňovanie a racionálnu modernizáciu pohy-

bových aktivít a športových krúžkov. Aplikáciou

moderných pohybových aktivít a nových špor-

tových krúžkov, systematickou a cieľavedomou

prácou možno docieliť i zmenu hodnotového

systému a zvýšenie pozície pohybovej aktivity

v ňom. Dokumentuje to i výsledný hodnotový sys-

tém študentov na konci ich štúdia na SOŠ.

Našou prácou sme prispeli k rozšíreniu škály

poznatkov o axiologickom povedomí stredoškolá-

kov o hodnotách, hodnotovom systéme a postavení

pohybovej aktivity v ňom. Uvedomujeme si však,

že pre zvýšenie akceptácie pohybovej aktivity

v hodnotovom systéme mládeže je dôležité neu-

stále sledovanie a monitorovanie zmien v hodnoto-

vom systéme a následná aplikácia takých inovač-

ných podnetov a činností (aktivít), ktoré sú teleolo-

gicky nasmerované na posilnenie postavenia pohy-

bovej aktivity ako hodnoty v danom systéme.

Dôvodom pre náš výskum bola zlá situácia

postavenia pohybovej aktivity v živote mladých

ľudí. K tomuto názoru sme dospeli každodenným

stretávaním sa so študentmi, pri pracovných rozho-

voroch a stretnutiach s vyučujúcimi iných škôl.

Sledovaním a čítaním článkov a vedeckých prác

s už spomínanou problematikou sa náš názor

potvrdzoval. V hodnotovom systéme dnešnej mlá-

deže, kde prevládajú hodnoty konzumného charak-

teru a kde pohybová aktivita je na posledných

priečkach ich hodnotového systému, sa odzr-

kadľuje životný štýl mladého človeka dnešnej

doby.

Preto sme sa pokúsili zmeniť túto nelichotivú

situáciu zvyšovaním akceptácie pohybu prostred-

níctvom nami navrhnutými aktivitami. Aktivity

sme vyberali podľa zisteného záujmu našich res-

pondentov a podľa miestnych, materiálnych a ča-

sových možností školy.

Vzhľadom na úspešnosť výsledkov, ktoré sa

prejavili vzrastom postavenia pohybovej aktivity

v hodnotovom systéme respondentov u ktorých sa

naše aktivity realizovali počas ich štúdia, si

dovoľujeme odporučiť nasledovné závery :

Vysvetľovať študentom konkrétne význam

hodnoty pohybovej aktivity a správne ich moti-

vovať pre celoživotné športovanie.

Zaujímať sa o nové trendy pohybových aktivít

súčasnej mládeže, monitorovať zahraničné skú-

senosti z tejto oblasti.

Odporúčame školám zaradiť do učebných

plánov telesnej a športovej výchovy zaujíma-

vejšie, netradičné a moderné pohybové aktivity.

Zvýšiť počet športových krúžkov ako ponukovú

škálu, ktorá zodpovedá záujmom študentov

a pristupovať k ich odbornému vedeniu zodpo-

vedne.


32

Propagovať počas štúdia pohybovú športovú

aktivitu aj prostredníctvom organizácie rôznych

neformálnych besied a profesionálnych výkla-

dov s problematikou významu pohybovej ak-

tivity pre mladých ľudí. Zúčastňovať sa so

študentmi rôznych atraktívnych športových

podujatí.

Sme presvedčení, že naša práca je prínosom k ak-

tualizácii poznania problematiky hodnôt a hodno-

tového systému mládeže a zaradí sa k pro-

striedkom ako posunúť pozíciu hodnoty pohybovej

aktivity vyššie v hodnotovom systéme

mládeže. Súčasne dúfame, že predložená práca

bude vhodným podnetom na spracovanie

podobných tém v budúcnosti a tým prispeje

k zvýšeniu akceptácie pohybovej aktivity dnešnou

mládežou.


ODKAZOV

JENDRICHOVSKÁ, K. 2008. Hodnoty a hod-

notové orientácie rómskych žiakov vo vzťahu

k vzdelávania. Diplomová práca. Bratislava:

Pedagogická fakulta UK, 2008. s. 47.

KOTYRA, M. 2007. Vplyv športu na kvalitu života

študentov strednej priemyselnej školy v Pie-

šťanoch. Diplomová práca. Bratislava: FTVŠ

UK, 2007. s. 71.

MASTSCHOVSKÁ, D. 2008. Zdravie, voľný čas

a pohybová aktivita v názoroch a postojoch

stredoškolákov. Rigorózna práca. Bratislava:

FTVŠ UK, 2008. s. 53.

MEDEKOVÁ, H. 1997. Telovýchovná aktivita

detí a mládeže. In: Acta Facultatis Educationis

Physicae Universitatis Comenianae, Univerzita

Komenského v Bratislave, 1997/a, s. 35-65.

MEDEKOVÁ, H. 1998. Telovýchovná aktivita

slovenskej populácie. In: Východiská

k optimalizácií pohybových programov

obyvateľov SR. Zborník výstupov z grantového

projektu. Bratislava, FTVŠ UK, 1998.

MEDEKOVÁ, H. 2007. Pohybová aktivita. In:

LABUDOVÁ, J. a kol.: Obsahová báza

v programe šport a zdravie, Bratislava: ICM

AGENCY, 2007, s. 69-70. ISBN 80-89257-01-

1.

MIKULOVÁ, M. 2009. Voľný čas a jeho spôsob

trávenia z pohľadu rôznych vekových kategórií.

Diplomová práca. Bratislava: Pedagogická

fakulta UK, 2009. s. 68.

NERÁDOVÁ, M. 2007. Hodnotová orientácia

stredoškolskej mládeže. Bakalárska práca.

Bratislava 2007: Pedagogická fakulta UK,

2007. s. 51.

OBORNÝ, J., KOTYRA, J. 2008. Voľný čas

a šport v životnom štýle stredoškolákov. In:

Sport a kvalita života. Sborník z konferencie

z Masarykovej Univerzity FSS. Brno, 2008, s.

107. ISBN 978-80-210-4716-7.

SEBÖKOVÁ, D. 2008. Hodnoty a hodnotová

orientácia mládeže. Bakalárska práca.

Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2008. s.

39.


33

SUBJEKTÍVNE VNÍMANIE ZÁŤAŽE PACIENTOV PO OPERÁCIÁCH SRDCA

SUBJECTIVE LOAD PERCEPTION OF PATIENTS AFTER CARDIAL SURGERY

GURÍN Daniel1, FRANKOVÁ Veronika

2

1 Fakulta zdravotníctva SZU v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici

2 Kúpele Sliač

ABSTRAKT

Autor sa v príspevku venuje kardiovaskulárnej rehabilitácii,

a to hlavne jej druhej, teda včasnej posthospitalizačnej fáze.

Doložená štúdia hovorí o vzťahu medzi subjektívnym vníma-

ním záťaže a reálnymi reakciami na záťaž u pacientov s kar-

diovaskulárnym ochorením, ktorí podstúpili revaskularizačný

zákrok. Súbor tvorilo 52 pacientov, ktorí absolvovali 3-týž-

dňový rehabilitačný program v kúpeľoch Sliač.

Metodika: Pacienti absolvovali štandardný kúpeľný pobyt

zameraný na rehabilitáciu kardiovaskulárneho systému. Na

začiatku a na konci podstúpili 6 minútový test chôdze. Počas

celého pobytu bolo monitorované subjektívne vnímanie záťaže

jednak Borgovou škálou a jednak subjektívnym odhadom

hemodynamických parametrov.

Výsledky: vyhodnocoval sa vzťah jednak subjektívneho

vnímania tlaku krvi s objektívne nameranými hodnotami

a jednak tréningový efekt rehabilitácie. Priemerná vzdialenosť

v metroch, ktorú pacienti zvládli bez kardiálnych komplikácií,

bola 383,65 ± 72,60 pri vstupnom a 460,29 ± 80,17 pri

výstupnom teste. Vzťah medzi subjektívnym vnímaním hemo-

dynamických parametrov a objektívne nameranými hodnotami

charakterizujú korelačné koeficienty r = 0,59, r = 0,69. Číselný

rozdiel meraní pri tlaku krvi bol 11,35 ± 5,70mmHg.

Diskusia a záver: Výsledky exaktne nepreukázali, že v sledo-

vanom súbore boli pacienti schopní adekvátne hodnotiť tlak

krvi v priebehu rehabilitácie. Ďalej potvrdili priaznivý efekt

kardiovaskulárnej rehabilitácie na objektívne zlepšenie stavu,

čo uvádzajú aj mnohé podobné štúdie, ale nepotvrdil sa šta-

tisticky významný efekt z hľadiska subjektívneho vnímania

stavu. Bol vyslovený aj predpoklad o tom, že pacienti s nad-

váhou majú tendenciu podhodnocovať reakcie svojho tela na

záťaž. K tomu, aby bolo možné kvalitne sa venovať subjek-

tívnemu vnímaniu záťaže u pacientov s kardiovaskulárnym

ochorením, je nutné najskôr revitalizovať komplexný proces

kardiovaskulárnej rehabilitácie na Slovensku.

Kľúčové slova: Kardiovaskulárna rehabilitácia. Subjektívne

vnímanie záťaže. Fyzioterapia. Kardiovaskulárne ochorenia.

ABSTRACT

Author of the contribution dedicated to cardiovascular

rehabilitation and particularly its second, post-hospitalisation

phase. Proven study says about the relationship between

subjective perception of load and the real reactions in patients

with cardiovascular disease who underwent revascularisation.

The file consisted of 52 patients who completed the 3-week

rehabilitation program at the Sliač spa.

Methods: Patients received standard spa treatment focused on

the rehabilitation of the cardiovascular system. At the

beginning and at the end they underwent 6-minute walking

test. Patients was monitored during the program by subjective

perception of load at first by the Borg scale and secondly

through a subjective estimate of the hemodynamic parameters.

Results: there was evaluated the relationship of subjective

perception of blood pressure with the measured values and

training rehabilitation effect. The average distance in meters

that patients managed without cardiac complications was

383.65 ± 72.60 at baseline and 460.29 ± 80.17 in the final test.

The relationship between subjective perception and objective

hemodynamic parameters measured values characterize the

correlation coefficients r = 0.59, r = 0.69. Numeric measure-

ments of the difference in blood pressure were 11.35 ± 5.70.

Discussion and conclusion: The results did not exactly prove

that patients in the study group were able to adequately assess

blood pressure during rehabilitation. The study further

confirmed the positive effect of cardiovascular rehabilitation

on an objective improvement in the state and many similar

studies, but it did not confirm a statistically significant effect

in terms of the state of subjective perception. There was also

said the assumption that the patients who are overweight has

tendency to underestimate the body response to the load. For

the running of the occupy of subjective perception capacity in

patients with cardiovascular disease is necessary to revitalize

the first comprehensive cardiovascular rehabilitation process

in Slovakia.

Key words: Cardiac rehabilitation. Subjective load percep-

tion. Physical therapy. Cardiovascular disease.

ÚVOD

Infarkt myokardu ako jedna z akútnych foriem

ischemickej choroby srdca predstavuje aj v súčas-

nosti nebezpečnú hrozbu. Ako uvádza WHO,

okolo roku 2000 dosahovala mortalita na kardio-

vaskulárne ochorenia vo svete asi 30% spomedzi

všetkých úmrtí (Špinar, 2003). Naša krajina, prav-

depodobne aj vplyvom nedostatočnej kardiovas-

kulárnej rehabilitácie, zaznamenala napríklad v ro-

ku 2005 1,5 krát vyššiu úmrtnosť na ischemickú

chorobu srdca ako Česká republika, 2,5 krát vyššiu

ako Rakúsko (Národný program prevencie ocho-

rení srdca a ciev, 2010). V súčasnosti sa hovorí

o miernom poklese mortality zapríčinenej kardio-

vaskulárnymi ochoreniami. Napríklad USA udáva

pokles mortality na spomínané ochorenia o 3,7%

za roky 2008 a 2009 (Kochanek, 2011).

KARDIOVASKULÁRNA REHABILITÁCIA

Neoddeliteľnou súčasťou liečby infarktu myokar-

du je kardiovaskulárna rehabilitácia. Proces kardio-


34

vaskulárnej rehabilitácie, ktorý by mal trvať už do

konca života, spravidla rozdeľujeme na 4 fázy:

Prvá fáza je hospitalizačná a jej hlavným cieľom

je zabrániť dekondícii, prevencia tromboembo-

lických komplikácií a snaha o navrátenie pacienta

k bežným denným aktivitám (Chaloupka, 2004).

Druhá fáza (včasná posthospitalizačná) predsta-

vuje najväčší prínos z hľadiska možnosti zmien

životného štýlu a dodržiavania zásad sekundárnej

prevencie. Môže prebiehať niekoľkými formami,

ktoré sa môžu aj prelínať a kombinovať. Najčas-

tejší je riadený ambulantný tréning trvajúci spra-

vidla 2 mesiace s frekvenciou cvičenia 3-krát týž-

denne pod vedením erudovaného fyzioterapeuta.

Táto forma je vo svete veľmi preferovaná, bohu-

žiaľ na Slovensku ešte stále nepatrí medzi štan-

dard, ak je vôbec dostupná. Ďalšou možnosťou je

individuálny domáci tréning, ktorý často začína už

v období riadeného tréningu, ale prebieha v domá-

com prostredí bez priameho odborného dohľadu.

Obávame sa, že jedinou formou využívanou aj na

Slovensku, je kúpeľná liečba (napr. kúpele Vyšné

Ružbachy, kúpele Dudince, kúpele Sliač).

Tretia fáza (stabilizačná) je obdobím stabilizácie

klinického nálezu a kladie dôraz na vytrvalostný

tréning a pokračovanie v zmenách životného štýlu.

Štvrtá fáza je fáza udržiavacia, čo znamená

pokračovanie v navodených aktivitách. Tréning

prebieha už s minimálnym dohľadom. Táto fáza by

mala trvať už do konca života (Chaloupka, 2005).

U pacientov s kardiovaskulárnym ochorením ne-

treba zabúdať na prevenciu. Zásady sekundárnej

prevencie spočívajú v redukcii rizikových faktorov

a v nastavení režimových opatrní, ktoré túto zmenu

životného štýlu podporujú. Pohybovú liečbu pova-

žujeme za veľmi dôležitú aj z dôvodu jej možného

priameho ovplyvnenia väčšiny rizikových faktorov

akými sú hypertenzia, telesná inaktivita, obezita,

stres, diabetes mellitus. Za veľmi významné kroky

z hľadiska sekundárnej prevencie, ktoré priamo

pohybovou liečbou neovplyvníme, pokladáme za-

nechanie fajčenia a diétne opatrenia.

Riadený ambulantný tréning predstavuje najvýz-

namnejšiu zo spomínaných foriem rehabilitácie.

Intenzita záťaže by sa mala pohybovať tesne pod

hranicou anaeróbneho prahu. Táto úroveň je dosta-

točná na dosiahnutie tréningového efektu a zároveň

bezpečná pre pacienta. Prekročenie anaeróbneho

prahu a teda prechod na väčšinový podiel anaerób-

neho metabolizmu predstavuje u kardiakov riziko

vzniku nežiaducich komplikácií hlavne v podobe

arytmií. Za najvodnejší spôsob nastavenia intenzity

záťaže teda považujeme stanovenie tréningovej

pulzovej frekvencie na základe výsledkov záťažo-

vého testu. Odporúčame výpočet tréningovej pul-

zovej frekvencie na základe percenta pulzovej re-

zervy pričom je vhodné použiť 70 až 80% pulzovej

rezervy, podľa výsledkov záťažového testu (do

1,2 w/kg - 70%, do 1,6 W/kg - 75% a nad 1,7

W/kg - 80%).

Vlastný tréning by mal mať štandardnú skladbu

teda rozcvička, hlavná časť, záverečná časť. Roz-

cvička je zahrievacia časť, ktorá zlepší prekrvenie

a svalový tonus kostrového svalstva čím uľahčí

prechod z pokoja do plného zaťaženia. Trvá pri-

bližne dvadsať minút, je viacvrcholová a môže vy-

užívať viac polôh či pomôcok. Hlavná časť

pozostáva hlavne z vytrvalostných aktivít či už

kontinuálnych alebo intervalových. Pacient sa

počas aktivity pohybuje na úrovni stanovenej tré-

ningovej pulzovej frekvencie s ohľadom na subjek-

tívne vnímanie záťaže. Po niekoľkých tréningoch

a zistenia tlakovej normoreakcie (do 180/120

mmHg) na silovú záťaž napríklad hand-grip tes-

tom, je vhodné zaradiť do hlavnej časti aj silový

tréning. Nemal by však byť zaradovaný ako prvá

aktivita hlavnej časti tréningu. Záverečná časť mô-

že obsahovať strečing a relaxáciu s možným využi-

tím rôznych pomôcok. Je dôležitá z hľadiska pre-

vencie vzniku arytmií a možnej hypotenzie. Po

dvoch týždňoch tréningu bez komplikácií je vhod-

né odporučiť aspoň dvakrát do týždňa vykonávať

vytrvalostné aktivity v domácom prostredí pri do-

držiavaní stanovenej tréningovej pulzovej frekven-

cie a zásad kardiovaskulárneho tréningu (Gurín,

2011, Gurín, 2012, Chaloupka, 2004).

Efektivitu riadeného ambulantného tréningu do-

kazujú výsledky množstva štúdií na celom svete

vrátane našej vlastnej. Štúdia vykonaná v Českej

republike so súborom 582 pacientov po infarkte

myokardu, ktorí absolvovali dvojmesačný riadený

ambulantný tréning uvádza, že došlo k význam-

nému zlepšeniu tolerancie záťaže, a to priemerne v

celom súbore z 1,5 ± 0,3 W/kg na 1,7 ± 0,4 W/kg.

Ďalej uvádza, že u starších pacientov má inten-

zívna rehabilitácia rovnaký pozitívny dopad ako u

mladších pacientov (Chaloupka, 2005). Ďalšia štú-

dia uvádza významné zlepšenie ejekčnej frakcie

ľavej komory a vrcholovej spotreby kyslíka u 109

pacientov, ktorí trénovali 8 týždňov s frekvenciou

3x týždenne (Elbl, 2005). Takéto zistenia potvr-

dzuje aj naša štúdia na 50 pacientoch po infarkte


35

myokardu, ktorí absolvovali dvojmesačný tréning.

Došlo k zlepšeniu sledovaných parametrov v ce-

lom súbore v priemere: tolerancia záťaže z 1,9

W/kg na 2,1 W/kg, zlepšenie vrcholovej spotreby

kyslíka z 23,05 na 27,50, prepočítané na metabo-

lický ekvivalent z 6,6 METs na 7,9 METs (Gurín,

2011). Menšie riziko smrti na infarkt myokardu

v nasledujúcich troch rokoch vykazovali pacienti

zaradení do kardiovaskulárneho programu. Doka-

zuje to štúdia autorov z Minnesoty na 1821 pacien-

toch (Witt, 2004). Veľa štúdií potvrdzuje efekt

riadeného programu, alebo hovorí o vyrovnanosti

efektivity riadeného ambulantného tréningu a do-

máceho individuálneho tréningu podľa „heart ma-

nual“ (Bodil, 2011, Dalal, 2007, Jolly, 2006, Tay-

lor, 2006, Wang). Výsledky následného prieskumu

hovoria aj o tom, že aktívna a kontrolovaná druhá

fáza rehabilitácie má pre pacientov efekt nie len

počas riadeného programu či kúpeľnej liečby. Elbl

et al. (2005) tiež porovnávali stav pacientov po

roku od ukončenia riadeného tréningu, ale z ohľa-

dom na remodeláciu ľavej komory. U pacientov

došlo k významnému zlepšeniu tolerancie záťaže a

k zvýšeniu vrcholovej spotreby kyslíka, ktoré

pretrvávali aj po roku. Autori ďalej uvádzajú, že

ani krátkodobý program, ani sledovanie po roku

nepreukázalo negatívny vplyv na remodeláciu

ľavej komory (Elbl, 2005). My sme v rokoch

2010/2011 sledovali 53 pacientov, ktorí ukončili

riadený ambulantný tréning vo Fakultnej nemoc-

nici Brno Bohunice. Náš prieskum bol realizovaný

v rozmedzí 12 až 24 mesiacov po ukončení spomí-

naného tréningu so zámerom zistiť, koľko pacien-

tov stále pravidelne trénuje a či nastavujú záťaž

v pohybových aktivitách na základe subjektívnych

ukazovateľov. Výsledky hovoria o tom, že väčšina

pacientov pravidelne trénuje. Došlo k výraznej re-

dukcii počtu fajčiarov aj priemernej dennej dávky

cigariet. Nepotvrdili sme závislosť frekvencie

a dĺžky tréningu od veku pacientov. Pre našu na-

sledujúcu štúdiu bol ale zaujímavý ten fakt, že sme

zamietli hypotézu, ktorá by predpokladala, že

pacienti kontrolujú a nastavujú priebeh trénin-

gových aktivít objektívne, teda na základe sledo-

vania svojich hemodynamických parametrov

(Gurín, 2012). Pre domáci tréning je dôležité

správne nastavenie záťaže a schopnosť pacientov

vnímať zmeny sprevádzajúce jednotlivé aktivity.

Zamerali sme sa teda na subjektívne vnímanie

záťaže.

Dôležitú súčasť kardiovaskulárnej rehabilitácie

predstavuje aj kúpeľná liečba. Pacient absolvuje

pobyt v špecializovanom kúpeľnom zariadení ako

napríklad kúpele Vyšné Ružbachy, Sliač, Dudince.

Takáto forma liečby napomáha k rýchlejšej norma-

lizácii psychického aj fyzického stavu pacienta.

Upevňujú sa návyky správneho životného štýlu

a napomáha k redukcii rizikových faktorov a ov-

plyvneniu negatívnych stresových psychických

vplyvov. Kúpeľnú liečbu môže pacient absolvovať

aj keď je zaradený do prebiehajúceho ambulan-

tného riadeného tréningu, kedy preruší tréning na

dobu pobytu v kúpeľnom zariadení a následne tré-

ning dokončí. Tu je však nutné pripomenúť, že pre

dosiahnutie maximálneho efektu by mu mal pro-

gram počas kúpeľnej liečby rešpektovať jeho

nastavenú tréningovú pulzovú frekvenciu a zo-

hľadniť intenzitu záťaže na akej trénoval (Cha-

loupka, 2006).

Naša štúdia bola podkladom pre záverečnú diplo-

movú prácu. Cieľom štúdie bolo zhodnotiť význam

subjektívneho vnímania intenzity záťaže u pacien-

tov po revaskularizačných operáciách srdca ako

jednej z možností liečby infarktu myokardu.

CHARAKTERISTIKA SÚBORU

Sledovali sme 52 pacientov (muži 35, ženy 17)

vo veku 63,28±7,96 (BMI 27,65 ± 4,12, EF 50,67

± 5,25). Všetci pacienti absolvovali jednu z foriem

revaskularizácie (z toho 30 pacientov podstúpilo

aorto-koronárny bypass po infarkte myokardu)

a následne podstúpili rehabilitačný program v kú-

peľnom zariadení Sliač Kúpele v rámci posthos-

pitalizačnej fázy kardiovaskulárnej rehabilitácie.

Účasť pacientov v štúdii bola dobrovoľná a infor-

mácie boli spracované podľa príslušných pred-

pisov.

METODIKA

Rehabilitačný pobyt trval 3 týždne s frekvenciou

procedúr 3-4 krát týždenne. Na začiatku, v prie-

behu a na konci pobytu boli sledované a zazname-

návané namerané aj subjektívne udávané hodnoty

hemodynamických parametrov. Ďalej vyšetrovaní

hodnotili vnímanie intenzity záťaže pomocou Bor-

govej RPE škály. V rámci vstupného a výstupného

vyšetrenia absolvovali pacienti 6 minútový test

chôdze. Rostagno et al. v roku 2003 vo svojej štú-

dii predstavoval 6MWT, spolu s frakčným skráte-

ním ľavej komory ako najsilnejší prediktor prog-

nózy (Rostagno et al, 2003). Vzhľadom na to, že


36

na Slovensku nám nie je známe žiadne zariadenie,

kde by bol realizovaný riadený ambulantný tré-

ning, museli sme pracovať s pacientmi v spomí-

nanom kúpeľnom zariadení. Vzhľadom na náš zá-

mer bola doba 3 týždňov dostatočná. Uvedomu-

jeme si však, že na dosiahnutie zmeny životného

štýlu a nastavenie režimových opatrení, ktoré

k takejto zmene povedú, by bol potrebný riadený

tréning v trvaní aspoň 2 mesiace. Pacienti teda

absolvovali štandardný program kúpeľnej liečby

po infarkte myokardu (suchý uhličitý kúpeľ a iné

fyzikálne procedúry) so zameraním na pohybovú

aktivitu (skupinové cvičenie, stacionárny bicykel,

individuálne cvičenie). Najdôležitejšou časťou

však bolo získavanie nameraných hodnôt pulzovej

frekvencie a tlaku krvi súčasne s pacientmi udáva-

nými hodnotami v priebehu rehabilitácie a ich po-

rovnanie. Pre štatistické vyhodnotenie sme sa

zamerali na hodnotu tlaku krvi, pretože pre mera-

nie pulzovej frekvencie existujú dnes dostupné

prostriedky, ako šport testery a podobne, takže aj

v teréne nemusia byť pacienti odkázaní na subjek-

tívny pocit. Meranie pulzovej frekvencie pri záťaži

v súvislosti so subjektívnym vnímaním u pacientov

po infarkte myokardu môže byť ešte neobjektívne

z dôvodu farmakologickej liečby (hlavne betablo-

kátormi).

VÝSLEDKY

Šesťminútový test chôdze absolvovali všetci pa-

cienti bez prerušenia na začiatku aj na konci lie-

čebného pobytu. Priemerná vzdialenosť v metroch,

ktorú pacienti zvládli bez kardiálnych komplikácií,

bola 383,65 ± 72,60 pri vstupnom a 460,29 ± 80,17

pri výstupnom teste. Porovnanie výsledkov je zná-

zornené v grafe 1. Subjektívne hodnotenia s použi-

tím Borgovej RPE škály boli pri spomínanom teste

nasledovné graf 2.

Graf 1 Porovnanie výsledkov 6 minútového testu

Graf 2 Porovnanie skupín podľa Borgovej RPE škály

Vzťah medzi subjektívnym vnímaním hemo-

dynamických parametrov a objektívne nameranými

hodnotami charakterizujú korelačné koeficienty r =

0,59, r = 0,69, čo môžeme považovať za stredne

silnú závislosť. Číselný rozdiel meraní pri tlaku kr-

vi bol 11,35 ± 5,70 mmHg. Tento vzťah mal však

iné parametre v závislosti na BMI pacientov.

V grafe 3 uvádzame tento rozdiel vzhľadom na

BMI u pacientov. Vzhľadom na málo početnú

vzorku pacientov tento vzťah len predpokladáme.

Graf 3 Subjektívne vnímanie hemodynamických para-

metrov vo vzťahu k objektívnym meraniam

DISKUSIA

V našej štúdii sme sa sústredili na niekoľko

oblastí. Predpokladali sme, že pacienti sú pri záťaži

schopní subjektívne adekvátne hodnotiť hladinu

tlaku krvi. Ukázalo sa, že pacienti nie sú schopní

adekvátne hodnotiť tlak krvi v záťažových situá-

ciách. Pri meraní v pokoji, by sme mohli predpo-

kladať adekvátne subjektívne hodnotenie na zákla-

de korelačných koeficientov, ktoré potvrdzujú

stredne silnú závislosť, ako aj na základe malej

odchýlky od priemeru. Myslíme si však, že to

mohlo byť spôsobené tým, že pacienti poznajú po-

kojové hodnoty svojho tlaku krvi, pretože je im

pravidelne meraný. Hypotézu teda zamietame

s odôvodnením nepreukázania validity výsledkov.

Schopnosť spoľahlivo subjektívne vnímať hodnoty

hemodynamických parametrov by bola veľmi


37

dôležitá pre správne nastavenie nielen tréningo-

vých aktivít. Umožnilo by to predísť komplikáciám

pri záťažových situáciách v ich bežnom dennom

živote vrátane tréningových pohybových aktivít.

Vzhľadom na zistené skutočnosti by mali poznať

svoje limity v číselných hodnotách, aby vedeli, čo

je pre nich bezpečné a čo dostatočné pre zlepšenie

kondície a čo nebezpečné. Reálna dostupnosť pre-

nosných prístrojov na meranie hemodynamických

parametrov je v súčasnosti pre pacientov veľmi

dobrá.

Ďalej sme predpokladali, že tréningový efekt sa

u pacientov prejaví ako na subjektívnom tak aj na

objektívnom zlepšení stavu. Napriek štatisticky vý-

znamnému rozdielu výsledkov vstupného a vý-

stupného testu 6 minútovej chôdze na hladine vý-

znamnosti p = 0,05 a pozitívnym výsledkom v sub-

jektívnom meraní pomocou Borgovej škály hypo-

tézu zamietame. Dĺžka pobytu pacientov nebola

dostatočná. A subjektívne vnímanie záťaže sa nám

nepodarilo adekvátne štatisticky vyhodnotiť, aby

sme hypotézu mohli prijať. V tejto oblasti ale

existuje mnoho štúdií, ktoré pozitívny efekt kardio-

vaskulárneho tréningu nesporne potvrdzujú. Karel

et al. (2009) pomocou kardiovaskulárnej rehabi-

litácie po kardiochirurgickom výkone u 2 166

chorých vykonával 6MWT, kde došlo k predĺženiu

prejdenej vzdialenosti o 46%. Zlepšenie bolo šta-

tisticky významné p < 0,0001 (Karel et al, 2009).

Ďalšie pozitívne výsledky uvádzajú štúdie, ktoré sú

uvedené v úvode tohto príspevku (Bodil, 2011, Da-

lal, 2007, Elbl, 2005, Gurín, 2011, Chaloupka,

2005, Jolly, 2006, taylor, 2006,).

Na základe preukázaného vzťahu medzi konšti-

tučným typom a subjektívnym vnímaním seba sa-

mého sme formulovali poslednú hypotézu. Predpo-

kladáme, že pacienti s nadváhou majú sklon k

podhodnocovaniu svojich hemodynamických para-

metrov. Vieme, že nielen obezita, ale už aj nadvá-

ha môže byť jedným z hlavných rizikových fakto-

rov infarktu myokardu. Z výsledkov vyplýva, že

polovica nášho sledovaného súboru trpela nadvá-

hou, čo predstavovalo 56% a obezitou 23%. Z toho

viac ako polovica nášho sledovaného súboru z nad-

váhou, čo predstavovalo 52%, reálne podhodno-

covala svoje hemodynamické parametre. Na zá-

klade týchto zistení môžeme hypotézu pre náš

súbor prijať. Nadhodnocovanie hemodynamických

parametrov, ako aj symptómov či varovných signá-

lov týkajúcich sa kardiovaskulárneho systému,

predstavuje riziko nedostatočného zaťažovania, čo

vedie ku dekondícii a celkovému zhoršeniu stavu.

Naopak nadhodnocovanie predstavuje reálne riziko

vzniku akútnych komplikácií, ktoré môžu končiť

až fatálne. Je teda dôležité zamyslieť sa aj nad tým,

podľa čoho pacienti limitujú pohybové aktivity,

ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť ich každoden-

ného života. Je nutné si uvedomiť, že aktivity,

ktoré považujú za tréningové, tvoria minimum

vzhľadom na časové rozloženie pohybu počas dňa.

ZÁVER

Pohyb patrí medzi základné prejavy života. Vní-

manie záťaže pri pohybe je subjektívny pocit

závislý na mnohých faktoroch. Pri ochoreniach

kardiovaskulárneho systému, akým je aj infarkt

myokardu, je vnímanie aktuálnej záťaže veľmi

dôležité. Na základe výsledkov našej štúdie sa mô-

žeme domnievať, že pacienti po infarkte myokardu

majú určitú schopnosť subjektívne vnímať mieru

odozvy kardiovaskulárneho systému na aktuálnu

záťaž. Nepreukázali sme však, že je to schop-

nosťou adekvátne hodnotiť svoje hemodynamické

parametre. Preto si myslíme, že by sa pri edukácii

pacientov nemala chýbať aj dôkladná analýza reak-

cie kardiovaskulárneho systému na záťaž v čísel-

ných hodnotách hemodynamických parametrov.

Vzhľadom na súčasný alarmujúci stav kardiovas-

kulárnej rehabilitácie na Slovensku môže byť

proces práce s pacientovým vnímaním ešte značne

vzdialený. Prvým krokom by mala byť dostupnosť

riadeného ambulantného tréningu či obdoba „heart

manual“ pre individuálny domáci tréning na čo

najväčšej časti nášho územia. Okrem už spomí-

naných úloh a benefitov má posthospitalizačná

fáza rehabilitácie aj ideálnu pozíciu pre zozná-

menie sa pacienta s reakciou vlastného tela na

telesnú záťaž.


ODKAZOV

BODIL, O., et al. Home-based cardiac

rehabilitation is as effective as centre-based

cardiac rehabilitation among elderly with

coronary heart disease: results from a

randomized clinical trial. In Age & Ageing

[online]. 2011, vol. 40, issue 1, p 78- ISSN

00020729.

DALAL, H.M., et al. Home-based versus hospital-

based rehabilitation after myocardial infarction.

In International Journal of Cardiology


38

[online].2007, vol. 2, issue 119, p 202-211

ISSN 0167-5273.

ELBL, L. et al. Remodelace levé komory srdeční u

nemocných s akutním infarktem myokardu po

absolvování ambulantního řízeného

rehabilitačního programu. In Cor et Vasa

[online]. 2005, č. 4 ISSN 1803-7712.

ELBL, L. et al. Vliv kombinovaného aerobního a

silového tréninku na funkci levé komory

srdeční u nemocných po akutním infarktu

myokardu. In Vnitřní lékařství [online]. 2005,

roč. 51, č. 2, s. 190-197 ISSN 1801–7592.

GURÍN, D. Možnosti pohybovej liečby pacientov

po infarkte myokardu. In Medzinárodná

vedecká konferencia : Ošetrovateľstvo a zdravie

V., pohyb a zdravie VIII. : abstrakty. [CD-

ROM]. Trenčín : Trenčianska univerzita, 2011,

s. 254-260. ISBN 978-80-8075-487-7.

GURÍN, D. Tréning pacientov po infarkte

myokardu v domácom prostredí In: Pohyb a

zdravie [Medzinárodná vedecká konferencia

Pohyb a zdravie IX., Trenčín , 2012. s. 448-454.

ISBN 978-80-8075-544-7.

CHALOUPKA, V. Rehabilitace nemocných po

infarktu myokardu. In : Medicína pro praxi.

2004, č.2, s. 65-68 ISSN - 1214-8687.

CHALOUPKA, V., et al. Rehabilitace po infarktu

myokardu a revaskularizaci u starších

nemocných. In Vnitřní lékařství. 2005, č. 4, s.

414-420 ISSN: 0042-773X.

CHALOUPKA, V., et al. Rehabilitace u

nemocných s kardiovaskulárním onemocněním.

In Cor vasa, 2006. s. 127-131, 140.

JOLLY, K., et al. Home-based cardiac

rehabilitation compare with centre-based

rehabilitation and usual care. In International

Journal of Cardiology [online]. 2006, vol. 3,

issue 111, p 343-351 ISSN 0167-5273.

KAREL, I., SKALICKÁ, H. Kardiovaskulární

rehabilitace u nemocných po chirurgické

revaskularizaci myokardu. In Interv Akut

Kardiol [online]. 2009, roč. 8, č. 4.

KOCHANEK, KD. Et al. Deaths: Preliminary data

for 2009. In National vital statistics report. vol.

59, no. 4. Hyattsville: National Centre for

Health, 2011 Statistics.

NÁRODNÝ PROGRAM PREVENCIE

OCHORENÍ SRDCA A CIEV. Úrad verejného

zdravotníctva slovenskej republiky [online].

2010

ROSTAGNO, C., OLIVO, G., COMEGLIO, VB.

et al. Prognostic value of 6-minute walk

corridor test in patients with mild to moderate

heart failure: comparison with other methods of

functional evaluation. In The European Journal

of Heart Failure [online]. 2003, roč. 5, č. 3.

ŠPINAR, J., VÍTOVEC, J. Ischemická choroba

srdeční. 1.vyd. Praha : Grada publishing, 2003.

364 s. ISBN 80-247-0500-1.

TAYLOR, R.S., et al. Home-based cardiac

rehabilitation versus hospital- based

rehabilitation. In International Journal of

Cardiology [online]. Elsevier. 2006, vol. 2,

issue 119, p 196-201 ISSN 0167-5273.

WANG, W., et al Effects of home-based

rehabilitation on health related quality of life

and psychological status in Chinese patients

recovering from acute myocardial infarction. In

Heart & Lung [online]. Mosby. ISSN 0147-

9563.

WITT, BJ. Et al. Cardiac rehabilitation after

myocardial infarction in the comunity. In

Journal of the American College of Cardiology.

Elsevier. 2004, vol. 44, no. 5, p 988-996. ISSN

0735-1097.


39

AKTIVNÍ ŽIVOTNÍ STYL A JEHO DETERMINANTY

ACTIVE LIFE STYLE AND ITS DETERMINANTS

BUNC Václav

Fakulta tělesné výchovy a sportu, Univerzita Karlova v Praze, Praha, Česká republika

ABSTRAKT

Aktivní životní styl (AŽS) je forma životního stylu (ŽS), který

je charakterizován interakcí mezi jednotlivcem a prostředím.

Tato interakce v základním zjednodušení má dvě části -

biologickou a sociální. Aktivní životní styl je takový ŽS, kde

má své místo i adekvátní pravidelná fyzická aktivita. Cílem

této studie bylo ověřit AŽS u dětí a charakterizovat jeho

determinanty. Studie byla realizována zdravých dětí obou

pohlaví. V rámci studie bylo v laboratoři nebo v terénu

vyšetřeno 17 978 zdravých dětí (51% chlapců a 49% dívek) ve

věku trvala 6 až 14 let. Děti s AŽS mají méně zdravotních

problémů, než děti neaktivní. Cca 84% dětské populace neplní

doporučované minimální objemy pohybových aktivit. Tento

počet narůstá se zvyšujícím se věkem. Většina české dětské

populace je charakterizována snižováním realizovaných

pohybových činností s přibývajícím věkem. Základem všech

intervencí s cílem ovlivnění stavu populace je zvýšení

energetického výdeje, realizované převážně pomocí pohybo-

vých aktivit. Minimální objem týdenních realizovaných pohy-

bových aktivit by měl být cca 1 hodina denně. Nárůst dětí s

AŽS musí být hlavním cílem všech intervence u dětí.

Zodpovědnost za úspěch těchto zásahů mají jak rodina, tak i

škola.

Klíčová slova: Aktivní životní styl. Tělesná zdatnost.

Pohybové aktivity. Děti.

ABSTRACT

Active life style (ALS) it is a form of life style (LS), that we

understand like an interaction between individual and

environment. This interaction in basic simplification has the

two parts – biological and social. ALS is considered to be such

LS where adequate regular physical activity has its place too.

The aim of this study was verify ALS in children and

characterize its determinants. The study was realized in the

groups of healthy children of both genders. Assessed were in

laboratory and field 17 978 healthy children (51% boys and

49% girls) in age ranged from 6 to 14 years. The children with

ALS have less healthy problems then the non-active.

Approximately 84% of children´s populations have a

sedentary LS and this amount increased with an increased age.

Majority of the Czech children population is characterized by

decrease of realized activities with increased age. The

background of all successful management for health state

influence is based on increase of energy output, mainly

realized by movement activities. The minimal volume of

weekly realized movement activities could be about 5 hours.

The increase of children with ALS must be main goals of all

intervention in children, and the responsibility of a success of

these interventions have family and school.

Key words: Active life style. Physical fitness. Movement

activities. Children.

ÚVOD

Současnost je charakterizována neustálým pokle-

sem realizovaných pohybových aktivit ať spontán-

ních tak organizovaných (Bunc 2004, Pate a

O´Neill 2008). Je doloženo, že za poslední dvě de-

kády klesl objem realizovaných pohybových akti-

vit (PA) u dětí a mládeže cca o 30% (Bretschneider

a Naul 2007, Bunc 2004). Snížený objem pravi-

delně realizovaných PA má pak zásadní dopad na

životní styl.

Při této příležitosti je často uváděn pojem sedavý

a aktivní životní styl. Sedavý životní styl v sou-

časnosti jednoznačně převládá; nacházíme ho u cca

82 až 84% populace, v podstatě nezávisle na věku

a pohlaví.

Aktivní životní styl je takový ŽS, v němž pod-

statné místo zaujímá také přiměřená pravidelná

pohybová aktivita (Bunc 2004). Pohybová aktivita

přitom není chápána jenom biologicky, ale respek-

tuje i bio-psycho-sociální složky existence a fungo-

vání lidského organismu (Karasik et al. 2005).

Životní styl se mění v průběhu života u jedince i

u různých sociálních skupin. Ovlivňuje jeho těles-

né, mentální a sociální chování a jednání. Formuje

osobnostní vývoj a kompetence jedince, jeho vý-

konnost a identitu. Je podmíněný jak vnitřními

(např. věk, pohlaví, zdraví), tak i vnějšími pod-

mínkami, které reflektují kulturní tradice, sociální,

ekonomickou a politickou situaci ve společnosti

atd.

Pohyb představuje základní biologickou potřebu

člověka, která bohužel, není-li kultivována, s ros-

toucím věkem zaniká (Bouchard 2000, Bunc

2004). Jeho nedostatek může vyvolat zásadní

ohrožení jedince. Nedostatek pohybu - hypokinéza

je jedním z průvodních jevů dnešního způsobu

života.

Hypokinéza i inaktivita jsou pojmy, které charak-

terizují nedostatek pohybu. Hypokinéza znamená

nedostatek pohybových činností nikoliv z objek-

tivních příčin, ale subjektivních. Je tedy determi-

nována přirozenou „leností“ člověka. Inaktivita

naopak je dána objektivními příčinami, zranění,

zdravotní stav, atd., které zamezují realizaci


40

pohybových aktivit. Setkáváme se s pojmy

relativní (např. obezita, zranění) a absolutní (např.

kardiomyopatie, některá neurologická onemocnění

atd.).

Vedle chronických onemocnění je aktuální zdra-

votní stav ovlivňován chováním a jednáním jedin-

ce. Aktivní životní styl se pak jeví jako jeden

z dominantních faktorů momentálního zdravotního

stavu (Bouchard 2000).

V současnosti se podstatná část populace již

dostala v objemu realizovaných pohybových akti-

vit pod hranici, která je charakterizována jako bio-

logická potřeba. Na základě našich šetření bylo

této biologické hranice dosaženo cca v roce 1996.

Nedostatek pohybu významným způsobem ovliv-

ňuje nejen aktuální tělesnou zdatnost a výkonnost

jedince, ale i jeho pracovní výkonnost a zdravotní

stav (Bunc 2004, Pate a O´Neill 2008).

Na základě řady studií u nás i ve světě se

ukazuje, že doporučované objemy denních pohy-

bových aktivit jsou pro děti a mládež na úrovni 60

min (Bretschneider a Naul 2007, Bunc 2004).

Jedním ze zásadních determinantů pravidelné

realizace PA je ekonomická situace rodiny. Ta

limituje využívání nových, populárních a bohužel i

drahých forem PA (Bunc 2004).

Pro nápravu neutěšeného stavu současné popu-

lace, kdy lze předpokládat stále narůstající deficit

pohybového zatížení i v blízké i vzdálené budouc-

nosti, je třeba přednostně řešit tuto problematiku u

dětské populace. Pohybové aktivity dětí jsou jed-

noznačně determinovány podmínkami a znalostmi

rodičů i učitelů o možnostech realizace PA v tomto

věku.

K základním problémům, které vyplývají z ne-

dostatečného pohybového zatížení dětské popu-

lace, lze řadit nadváhu nebo obezitu a z ní vyplýva-

jící zdravotní komplikace jako je hypertenze a

diabetes 2. typu na straně jedné a na straně druhé

snížená pohybová gramotnost, která zásadním způ-

sobem limituje výběr a následně realizaci pohybo-

vých aktivit. Tento omezený výběr tak může zna-

menat, že děti nejsou schopné zvládat moderní

v jejich populaci běžné aktivity, což ve svém

důsledku vede k prohlubující se pohybové nedosta-

tečnosti (Bunc 2004).

Na druhou stranu se v současnosti také setká-

váme s dětmi, které jsou významným způsobem

přetěžovány, což může ve svém důsledku vyvolat

systematické odmítání PA. Počet těchto dětí není

vysoký, ale je třeba s touto skutečností počítat.

Cílem této studie bylo získat informace o deter-

minantech aktivního životního stylu dětí a mládeže

v ČR.

SOUBOR A POUŽITÉ METODY

K získání poznatků o aktivním životním stylu a

jeho dopadu na aktuální stav dětské populace byl v

letech 1997 až 2007 vyšetřen reprezentativní vzo-

rek dětí a mládeže ve věku 6-14 let.

V rámci řešení projektu VZ bylo (laboratorně a v

terénu) vyšetřeno 17 978 zdravých dětí (51%

chlapců a 49% děvčat) a 1 382 dětských pacientů

(52% chlapců a 48% děvčat) ve věku 6-14 let.

Realizované pohybové aktivity v průběhu týdne

(jejich objem a forma) byly získány pomocí ankety

a byly ověřovány u reprezentativní vzorku sledo-

vané populace pomocí Sporttesteru. Vedle infor-

mací o aktuálním pohybovém režimu dětí jsme se

ptali i na současný a minulý pohybový režim ro-

dičů (cca u 40% rodičů sledovaných dětí).

Vhodnou nebo nevhodnou tělesnou hmotnost

hodnotíme podle množství tělesného tuku. Podpůr-

ným parametrem k určení tělesného složení je

koeficient tělesné plnosti → BMI (Body Mass

Index). Tělesné složení bylo hodnoceno pomocí

celotělové bioimpedanční impedanční metody

s využitím predikčních rovnic pro dětskou populaci

(Bunc 2004, Heyward a Wagner 2004).

Tabulka 1 Normy pro dětskou nadváhu a obezitu

vyžívající BMI a %BF platné pro věk 6 až 14 let

Klasifikace BMI

(kg.m-2

)

%BF

(%)

Podváha ≤15,4 ≤16,0

Norma 15,5-21,9 16,1-23,0

Nadváha 22,0-26,9 23,1-28,0

Obezita 27 nebo více 28,1 nebo více

VÝSLEDKY A DISKUSE

Celková doba trvání pohybového zatížení za tý-

den (včetně školní TV) se u neaktivních dětí pohy-

bovala v rozmezí od 120 do 250 min. U aktivních

pak v rozmezí 480 – 1200 min. Rozdíly mezi

chlapci a děvčaty byly nevýznamné.

Současná dětská populace vykazuje převážně

sedavý životní styl. Cca 84% dětské populace

neplní doporučované minimální objemy pohybo-

vých aktivit. Tento počet narůstá se zvyšujícím se

věkem.

U dětí ve věku nižším než 10 let nacházíme v

průměru 7,3 ± 2,3 hodiny pohybových aktivit


41

týdně, u dětí ve věku 14 let pak už jen 2,1 ± 0,4

hodiny za týden, vše včetně hodin školní TV.

Pokles realizovaných týdenních pohybových

aktivit v závislosti na rostoucím věku je v podstatě

lineární a lze jej popsat následující závislostí

u chlapců:

PA (hod.týden-1) = -0,917*věk (roky) + 15,044

r = 0,876, p<0,0001

u děvčat pak má podobná závislost tvar:

PA (hod.týden-1) = -0.876*Věk (roky) + 14.412

r = 0.834, p<0.0001.

Pohybově neúspěšní jedinci, kteří představují cca

6-10% školní populace, jsou charakterizováni vý-

znamným neplněním školních norem v TV. Pod-

statná část těchto dětí je schopna, v případě indi-

viduálního přístupu, tento deficit překonat.

Pouze malá část, cca do 10% má příčiny mor-

fologické nebo zdravotní.

Průměrný celkový denní energetický objem

pohybových aktivit včetně školní TV se, jak u

mladších dětí, tak i u dětí starších pohybuje zhruba

na 60-70% doporučovaného objemu – tedy objem

pohybových aktivit je na úrovni 60-70% potřeb-

ného objemu, doporučovaného pro zdravý rozvoj

dítěte (Bunc 2004).

Realizované pohybové aktivity jsou významně

určovány aktuálními finančními možnostmi rodi-

ny. Hlavně nové a mezi dětmi populární PA, které

jsou často drahé a tím i obtížně dostupné pro děti z

rodin s nižšími příjmy.

Z pohledu možného ovlivňování pohybového re-

žimu dětí je třeba si uvědomit, že děti ve většině

případů tráví ve škole podstatně více času než v

rodinném prostředí. Tedy školní prostředí má často

významně lepší podmínky pro realizaci PA a tím i

ovlivňování ŽS dětí než rodinné prostředí.

Za rozhodný věk pro získání „kladného“ vztahu k

pohybovým aktivitám, tedy vztahu, který má

dlouhodobý charakter a přetrvává i do dospělosti je

věk 1-3 roky a mladší školní věk 6-7 let. U prvé

skupiny je jasná odpovědnost rodiny. U starší

skupiny vzrůstá odpovědnost školy.

Potvrdila se významná genetická závislost reali-

zovaných pohybových aktivit u dětí.

U fyzicky aktivních obou rodičů se potvrdil před-

poklad, že z cca 75% jsou pohybově aktivní i děti.

U fyzicky aktivního jednoho rodiče je pravdě-

podobnost aktivity dítěte okolo 50%.

V naší studii se potvrdilo, že děti spíše preferují

mimoškolní tělesnou výchovu a sport před jinými

zájmovými činnostmi pokud k tomu mají odpoví-

dající podmínky a jsou vhodným způsobem infor-

movány a motivovány.

Jednoznačně se potvrzuje růst podílu pohybových

aktivit realizovaných mimo „oficiální" sportoviště

a často „zastaralá“ nabídka, nebo nevhodná forma

pohybových aktivit v rámci školní TV.

Výsledky hodnocení tělesného složení (průměrné

hodnoty procenta tělesného tuku - %BF) a sou-

časně i procentuální výskyt dětí s nadváhou nebo

obezitou (hodnoceno dle Tabulky 1) jsou pro

chlapce uvedeny v Tabulce 2 a pro děvčata v Ta-

bulce 3.

Tyto výsledky jsou podstatně lepší než například

v USA, kde v některých státech zaznamenávají až

40 i více procent obézních dětí. Vyšší počet dětí

s nadváhou nebo obézních je uváděn i v rozvo-

jových zemích (Bouchard 2000, Bretschneider a

Naul 2007).

Podstatnou skutečností, která vyplývá ze sou-

časného životního stylu je že, počet dětí s nad-

váhou nebo obézních u nás, ale i v ostatních rozvi-

nutých zemích stále stoupá.

Tabulka 2 Průměr ±sD procenta tělesného tuku (%BF) a

procento výskytu obezity a nadváhy u chlapců

Věk

(roky)

NChl %BF

(%)

Obezita

(%)

Nadváha

(%)

6 160 22,4±4,1 8,0±1,0 15,0±3,1

7 168 21,4±3,8 8,3±1,1 15,6±2,4

8 166 20,4±4,4 8,6±1,2 16,2±2,6

9 162 20,1±3,6 9,4±1,0 16,8±3,1

10 165 19,9±3,2 9,8±0,9 17,0±2,6

11 168 19,5±3,0 10,2±1,3 17,4±2,4

12 164 18,2±3,1 10,6±1,6 17,9±2,6

13 166 17,9±2,9 10,8±1,8 18,3±2,7

14 167 18,0±2,8 11,0±2,0 19,0±3,0

Energetický výdej realizovaných pohybových

aktivit je jak u chlapců tak i děvčat přímo úměrný

množství realizovaných PA. Energetická náročnost

je rovněž ovlivňována trénovaností dětí, jejich

adaptací na pohybové zatížení, kterou lze kult-

ivovat přiměřeným pohybovým tréninkem.

Na základě našich šetření se ukazuje, že inter-

venční pohybové programy v rozsahu alespoň 3

hodin týdně jsou realizovatelné ve školním pro-

středí jak u zdravých tak i u dětí s hendikepem.


42

Tyto programy jsou pak schopné vyvolat měřitelné

změny morfologických i funkčních předpokladů.

Zásadní pro dosažení požadovaného efektu apli-

kovaných PA je intenzita zatížení. Intervence je

efektivní přesahuje-li intenzita zatížení cca 85%

maximální srdeční frekvence, za předpokladu, že

doba trvání je alespoň 10 min nebo delší.

Tabulka 3 Průměr ±sD procenta tělesného tuku (%BF) a

procentuální výskyt obezity a nadváhy u děvčat

Potvrdilo se, že v prostředí základní školy lze

realizovat intervenční pohybový program v roz-

sahu 5 hodin TV týdně, aniž dojde k poklesu pro-

spěchu.

Prokazatelné výsledky poskytují již krátkodobé

pohybové intervence jak u zdravých dětí, tak i u

vybraných skupin pacientů což může významně

ovlivnit jejich integraci hlavně ve školním pro-

středí.

Tělesné složení odráží nejen absolvovaný pohy-

bový režim, ale současně úprava hmotnosti je jed-

ním z rozhodujících motivačních faktorů pro reali-

zaci pohybových aktivit.

Změny zdatnosti dětí v důsledku „přirozeného“

rozvoje jsou velmi podobné, jak u dětí trénova-

ných, tak u dětí bez pravidelného pohybového tré-

ninku.

Cílený pohybový trénink u dětí a mládeže

zařazených do systému sportovních tříd a navazu-

jících Sportovních center mládeže není v součas-

nosti schopen efektivně dlouhodobě „rozvíjet“

vybrané jedince.

Co jsou možné příčiny nedostatečného pohybo-

vého režimu dětí (Bouchard 2000, Bunc 2004,

Katzmarzyk a kol. (2008):

nedostatečné znalosti o determinantech život-

ního stylu jak rodičů, tak učitelů,

význam pravidelných pohybových aktivit u dětí

je často podceňován,

děti nemají dostatek volného času pro volno-

časové pohybové aktivity,

rodiči jsou často upřednostňovány aktivity

vzdělávacího charakteru na místo spontánních

nebo řízených pohybových aktivit,

děti s nadváhou nebo obézní jsou často osvobo-

zovány ze školní TV, aniž k tomu je objektivní

důvod,

je třeba mít stále na paměti, že školní tělesná

výchova má nejen složku realizační, ale i vzdě-

lávací,

často je ve škole nevhodný nábytek, který může

být jednou z příčin špatného držení nebo

svalových disbalancí – je třeba mít na mysli, že

sezení je dynamická činnost,

pohyb není chápán jako nezbytná součást

denního režimu dítěte a není využíván jako

kompenzační prostředek a z toho pak vyplývá

nedostatečný pohybový režim,

podstatná část současné dětské populace má

nedostatečnou svalovou zdatnost a není dosta-

tečně vybavena pohybovými dovednostmi,

nedostatečná pozornost ze strany rodičů i peda-

gogů dopadům hypokinézy na dětský organis-

mus,

ekonomická situace rodiny determinuje pravi-

delnou realizaci PA, její formu i kvalitu,

zapomíná se na možnosti kompenzačních cviče-

ní v „lavicích“ a často se nevyužívá „volný“ čas

dětí ve škole pro přiměřené pohybové aktivity,

pohybová aktivita realizovaná v průběhu týdne

(PA) významně klesá v závislosti na vzrůsta-

jícím věku dítěte. Pokles je podobný jak

u chlapců, tak i u děvčat,

nenašli jsme významné rozdíly v množství

realizovaných týdenních pohybových aktivit u

dětí z měst a na venkově.

Pohybový nebo sportovní trénink dětí a mláde-

že bude dlouhodobě úspěšný jestliže:

nebude v žádném případě ohrožen jejich zdra-

votní stav a vývoj,

bude respektován aktuální stupeň zralosti dítěte,

pohybová intervence bude minimálně kladně

akceptována nejbližším okolím,

vedle vlastní pohybové intervence budou

„součástí“ i další informace o zdravém životním

stylu,

sportovnímu tréninku budou „podrobeni“

vhodní jedinci,

Věk

(roky)

NDěv %BF

(%)

Obezita

(%)

Nadváha

(%)

6 143 24,5±4,0 8,0±1,5 16,0±2,1

7 144 23,1±3,8 8,3±1,4 16,4±2,1

8 141 22,8±3,9 8,7±1,6 16,8±2,2

9 146 22,3±3,6 9,6±2,0 17,0±2,4

10 140 21,9±3,3 10,0±2,1 17,3±2,1

11 142 21,3±3,1 10,4±2,0 17,7±1,8

12 146 20,3±3,0 10,9±2,3 18,2±1,9

13 144 20,9±2,6 11,4±1,9 19,0±2,1

14 143 21,4±3,0 12,0±1,7 19,5±2,0


43

budou intervenováni tréninkem v odpovídajícím

prostředí – nejen sportoviště, ale i vlastní

tréninkový proces.

ZÁVĚR

Děti, které mají aktivní životní styl, mají v průbě-

hu týdne alespoň 5 hodin přiměřených pohybových

aktivit, jsou zdatnější, vyskytuje se u nich význam-

ně méně zdravotních a obecně řečeno civilizačních

komplikací, které jsou spojeny s hypokinézou.

Intervenční pohybové programy s délkou trvání

3-5 hodin týdně, které lze realizovat ve školním

prostředí vyvolají pozitivní změny stavu dětského

organismu a nezhorší jejich studijní výsledky.

Zodpovědnost za aktuální stav dětské populace

má rodina a škola.

Valná část dětské populace nezískává rozhodující

informace o zdravém způsobu života ani v rodině

ani ve škole.

Poděkování

Studie byla realizována s podporou VZ MŠMT ČR

MSM 0021620864 a projektu UK Praha P38.

SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH PRAMENŮ BOUCHARD, C. (2000). Physical activity and

obesity. Champaign: Human Kinetics

BRETTSCHNEIDER, W.D., NAUL, R. (2007).

Obesity in Europe. Frankfurt am Main: Peter

Lang.

BUNC, V. (2004). Role pohybových aktivit

v životě dětí a mládeže. (Role of the movement

activities in the children and youth life).

Závěrečná zpráva VZ MSM 115100001, Praha:

UK FTVS.

BUNC, V., ŠTILEC, M. (2007). Tělesné složení

jako indikátor aktivního životního stylu senio-

rek. Česká Kinatropologie, 11/3,17-23.

HEYWARD, V.H., WAGNER, D.R. (2004).

Applied body composition assessment. Cham-

paign: Human Kinetics.

KARASIK, D., DEMISSIE, S., CUPPLES, L.A.,

KIEL, D.P. (2005) Disentanging the genetic

determinants of human aging: Biological age as

an alternative to the use of survival measures.

Journal of Gerontology, 60(5), 574-587.

KATZMARZYK, P.T., BAUR, L.A., BLAIR,

S.N., LAMBERT, E.V., OPPERT, J.M.,

RIDDOCH, C. (2008). International conference

on physical activity and obesity in children:

summary statement and recommendations.

Appl.Physiol.Nutr.Metab., 33/2, 371-388

PATE, R.R., O'NEILL, J.R. (2008). Summary of

the American Heart Association Scientific

statement: Promoting physical activity in

children and youth: A leadership role for

schools. J.Cardiovascular Nursing, 23/1, 44-49.

http://apps.isiknowledge.com/OneClickSearch.do?product=UA&search_mode=OneClickSearch&doc=100&db_id=&SID=Z17k45eDCKAN9Ib3GMl&field=AU&value=Katzmarzyk%20PT&ut=000257100700016&pos=1

http://apps.isiknowledge.com/OneClickSearch.do?product=UA&search_mode=OneClickSearch&doc=100&db_id=&SID=Z17k45eDCKAN9Ib3GMl&field=AU&value=Baur%20LA&ut=000257100700016&pos=2

http://apps.isiknowledge.com/OneClickSearch.do?product=UA&search_mode=OneClickSearch&doc=100&db_id=&SID=Z17k45eDCKAN9Ib3GMl&field=AU&value=Blair%20SN&ut=000257100700016&pos=3

http://apps.isiknowledge.com/OneClickSearch.do?product=UA&search_mode=OneClickSearch&doc=100&db_id=&SID=Z17k45eDCKAN9Ib3GMl&field=AU&value=Blair%20SN&ut=000257100700016&pos=3

http://apps.isiknowledge.com/OneClickSearch.do?product=UA&search_mode=OneClickSearch&doc=100&db_id=&SID=Z17k45eDCKAN9Ib3GMl&field=AU&value=Lambert%20EV&ut=000257100700016&pos=4

http://apps.isiknowledge.com/OneClickSearch.do?product=UA&search_mode=OneClickSearch&doc=100&db_id=&SID=Z17k45eDCKAN9Ib3GMl&field=AU&value=Oppert%20JM&ut=000257100700016&pos=5

http://apps.isiknowledge.com/OneClickSearch.do?product=UA&search_mode=OneClickSearch&doc=100&db_id=&SID=Z17k45eDCKAN9Ib3GMl&field=AU&value=Riddoch%20C&ut=000257100700016&pos=6


44

VŠEOBECNÁ POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ, TELESNÝ VÝVIN A POHYBOVÁ AKTIVITA

POHYBOVO ZAOSTÁVAJÚCICH ŽIAKOV

GENERAL PHYSICAL PERFORMANCE, PHYSICAL DEVELOPMENT AND PHYSICAL

ACTIVITY MOTIONAL LAGGING PUPILS

ČILLÍK Ivan, KREMNICKÝ Juraj, KOLLÁR Rastislav, PIVOVARNIČEK Pavol

Katedra telesnej výchovy a športu, Filozofická fakulta, UMB Banská Bystrica

ABSTRAKT

Cieľom výskumu je identifikovať žiakov, ktorí zaostávajú

v úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti. U týchto žiakov

zistiť úroveň telesného vývinu a zistiť mimoškolskú pohybovú

aktivitu. Výskumný súbor tvorili žiaci prvých ročníkov

základných škôl v meste Banská Bystrica. Z celkového počtu

n = 572 bolo testovaných celkovo 492 žiakov, t. j. 86 %

z celkového počtu. Pri výbere testovsme vychádzali z dvoch

testových batérií – EUROFIT a UNIFIT. Všeobecnú pohy-

bovú výkonnosť sme zisťovali nasledovnými testami:

predklon s dosahovaním v sede, skok do diaľky z miesta, ľah

– sed za 30 s, výdrž v zhybe, člnkový beh 4 x 10 m,

vytrvalostný člnkový beh. Z ukazovateľov telesného vývinu

sme zaznamenávali telesnú výšku, telesnú hmotnosť a BMI.

Okrem toho sme zisťovali zapojenie detí do mimoškolských

pohybových aktivít. Veľmi slabú úroveň (horší výkon ako

priemer - 2,5 SD) sme zistili u 28 žiakov a 24 žiačok.

Najhoršie výsledky z pohľadu frekvencie veľmi slabých

výkonov sme zistili v testoch výdrž v zhybe a ľah – sed.

Najčastejšou príčinou veľmi slabej úrovne v uvedených

testoch bola nedostatočná pohybová aktivita a vysoká telesná

hmotnosť žiakov.

Kľúčové slová: Všeobecná pohybová výkonnosť. Telesný

vývin, pohybová aktivita. Pohybovo zaostávajúci 7-roční

žiaci.

ABSTRACT

The aim of the research is to identify pupils, who lag behind in

general physical performance. In these pupils to determine the

level of physical development and identify after-school

physical activity. The sample consisted of pupils attending the

1st grade at primary schools in Banská Bystrica. Overall, we

tested 492 pupils of the total number of n = 572 and this is 86

%. Tested pupils were from 11 schools from all the classes of

first-year public schools in the number of boys n = 252 and n

= 240 girls. The average age of tested boys was 7.39±0.43

decimal years during the measuring and the average age of

tested girls was 7.24±0.34 decimal years. When selecting

tests, we used two sets of test – EUROFIT and UNIFIT. We

used the following tests to find out the general physical

performance: sit-and-reach test, standing long jump, sit-ups in

30 seconds, flexed arm hang, shuttle-run 4 x 10 m, endurance

shuttle-run. From all indicators of physical development, we

recorded the following - body height, body weight and BMI.

However, we monitored the involvement of children in after-

school physical activities as well. Very low level (worse

performance than the average – 2.5 SD) was achieved by 28

male pupils and 24 female pupils. The worst results from the

point of frequency of very low performances were monitored

in the tests of flexed arm hang and sit-ups. The most common

reason for the low level, in the mentioned tests, was lack of

physical activity and high body weight of pupils.

Key words: General physical performance. Physical

development. Physical activity. Motional lagging 7 – years

pupils.

ÚVOD

Problematika pohybovej výkonnosti, zdravotného

stavu a pohybovej aktivity je predmetom záujmu

odborníkov na celom svete, Slovensko nevyní-

majúc. Učitelia, vedeckí pracovníci a ďalší zodpo-

vední odborníci v oblasti telesnej výchovy neustále

hľadajú cesty ako zlepšiť stav, ktorý je v po-

sledných rokoch charakterizovaný ako neuspo-

kojivý. Tieto poznatky vychádzajú z výsledkov

rôznych výskumov, prieskumov a meraní, v kto-

rých sa v posledných rokoch konštatuje nízka úro-

veň všeobecnej pohybovej výkonnosti, pribúdajúci

počet detí s nadváhou a obezitou, zhoršovanie

zdravotného stavu, väčší počet detí so svalovou

nerovnováhou a oslabeniami, zlé držanie tela

a v neposlednom rade znížený záujem detí

o pohybové aktivity.

V posledných rokoch sa uvedenou problematikou

zaoberali viacerí autori, ktorí vo svojich prácach

hľadajú príčinu tohto stavu, resp. hľadajú možnosti

na zlepšenie. Pribúdajú aj práce, ktoré sa zaoberajú

problematikou telesne nezdatných jedincov škol-

ského veku, napr. Bursová (1990), Chytráčková

a Kovář (1994), Bunc (1995), Suchomel (1997),

a iní. Autori sa nezhodujú v tom, ako vybrať

telesne nezdatné deti. Kaplan (2001) vybral

jedincov, ktorí mali podpriemerné výsledky v 4 zo

6 testových položiek. Preto sme sa saj v našej práci

snažili zistiť všeobecnú pohybovú výkonnosť,

telesný vývin a pohybovú aktivitu pohybovo

zaostávajúcich žiakov. Príspevok bol napísaný

s podporou GÚ VEGA 1/1158/12.

CIEĽ

Cieľom je identifikovať žiakov, ktorí zaostávajú

v úrovni všeobecnej pohybovej výkonnosti.


45

U týchto žiakov zistiť úroveň telesného vývinu a

zistiť mimoškolskú pohybovú aktivitu a tak pouká-

zať na možné príčiny stavu.

METÓDY

Výskumný súbor tvorili 7-ročné deti, navšte-

vujúce prvý ročník základných škôl v Banskej

Bystrici. Z počtu n = 572 všetkých žiakov základ-

ných škôl v Banskej Bystrici bolo testovaných

celkovo 492 žiakov, t. j. 86 %. Zvyšných 14 %

nebolo testovaných z dôvodu neprítomnosti na

vyučovaní, resp. nemohli cvičiť, najčastejšie zo

zdravotných dôvodov. Na jednej škole nie je

telocvičňa, preto neboli hodnotení ani žiaci tejto

školy (n = 10). Testovaní žiaci boli z 11 škôl, zo

všetkých tried prvých ročníkov štátnych škôl

v počte n = 252 chlapcov a n = 240 dievčat. Súbor

chlapcov ku dňu merania mal decimálny vek

7,39±0,43 roka a súbor dievčat 7,24±0,34 roka,

teda súbor chlapcov bol starší o 0,15 roka.

Výskum bol realizovaný na základe podpísanej

dohody medzi Univerzitou Mateja Bela v Banskej

Bystrici a mestom Banská Bystrica. Súhlas s reali-

záciou vyjadrili všetci riaditelia základných škôl,

ktoré sú v pôsobnosti mesta Banská Bystrica.

Merania realizovali učitelia KTVŠ FHV UMB

a študenti doktorandského, magisterského a baka-

lárskeho stupňa štúdia na KTVŠ v priebehu mesia-

cov apríl – jún 2013. Priebeh merania:

po príchode do telocvične žiaci dostali štartové

čísla a boli oboznámení s cieľom výskumu,

následne boli zistené základné identifikačné

údaje: meno a priezvisko, dátum narodenia

a taktiež informácia o mimoškolskej pohybovej

aktivite, uvedené údaje vopred zabezpečili

triedne učiteľky,

rozohriatie (3 min) a rozcvičenie (5 min),

meranie telesného rozvoja (telesná výška, teles-

ná hmotnosť, výpočet BMI). BMI hodnotíme

podľa UVZSR (2013),

meranie všeobecnej pohybovej výkonnosti

(skok do diaľky z miesta, predklon s dosa-

hovaním v sede, výdrž v zhybe, ľah – sed,

člnkový beh 4 x 10 m, vytrvalostný člnkový

beh).

Pri výbere testov sme vychádzali z dvoch testo-

vých batérií – EUROFIT (1988) a UNIFIT (Měko-

ta – Kovář, 1995). Na základe analýz početne

limitovaných súborov bolo konštatované, že diag-

nostikovanie motoriky detí mladšieho školského

veku sa vyznačuje prílišnou šírkou „diagnos-

tického záberu“, napr. Turek (1996,1999). Preto

sme aplikovali súbor testov, ktoré pokrývajú celú

škálu všeobecnej pohybovej výkonnosti ale sme

znížili počet testových položiek v porovnaní

s uvedenými testovými batériami. Test rovnováhy

„plameniak“ sme vynechali z dôvodu jeho nedos-

tatočnej validity a diskutabilnej realizácie v mlad-

šom školskom veku ako to uvádza Turek (1999).

Keďže rýchlostné schopnosti sme zisťovali iným

testom (člnkový beh 4 x 10 m) vynechali sme

tanierový tapping, ktorý zisťuje frekvenčnú rých-

losť ruky. Ručnú dynamometriu sme vynechali

z dôvodu, že statickú silu horných končatín sme

zisťovali testom výdrž v zhybe. Člnkový beh 10 x

5 m sme nahradili testom 4 x 10 m vzhľadom na

jeho dĺžku trvania a jednoduchšiu realizáciu. Test 4

x 10 m je v batérii UNIFIT ale vzhľadom na vek

detí sme ho zjednodušili. (Úlohou bolo po štarte

prekonať vzdialenosť 10 m, prekročiť protiľahlú

čiaru oboma chodidlami, vrátiť sa späť tak,

prekročiť štartovú čiaru oboma chodidlami a celý

cyklus zopakovať, s dobehnutím do cieľa po

absolvovaní štyroch 10 m úsekov). Použitý súbor

testov je takmer zhodný s testovou batériou

Browna (2001) na identifikáciu športového talen-

tu. Podľa metodiky Moravec – Kampmiller – Sed-

láček a kol. (2002) sme realizovali testy: predklon

s dosahovaním v sede, skok do diaľky z miesta,

ľah – sed, výdrž v zhybe a vytrvalostný člnkový

beh. Poradie testov nebolo striktne dodržiavané,

z časových dôvodov, ale vytrvalostný člnkový beh

bol realizovaný vždy ako posledný test.

Testovanie žiakov bolo súčasťou vyučovania,

spravidla bolo realizované na hodinách telesnej

výchovy. Diagnostika úrovne všeobecnej pohy-

bovej výkonnosti bola realizovaná vždy po rovna-

kom, vopred pripravenom rozohriatí a rozcvičení

žiakov v telocvični. Merania boli vykonané v sú-

lade s dennými biorytmami (Jančoková, 2000)

vždy v dopoludňajších hodinách v čase od 8. do

12. hod. v štandardných podmienkach telocvične v

priestoroch školy, ktorú žiaci navštevujú. Jedna

trieda bola testovaná na jednej vyučovacej hodine.

Pri vyhodnotení výsledkov sme použili aj základ-

né štatistické charakteristiky centrálnej tendencie

a rozptýlenosti: aritmetický priemer (x), smero-

dajnú odchýlku (SD), minimum nameraných hod-

nôt (min) a maximum nameraných hodnôt (max)

a percentá (%). Pri vyhodnocovaní a interpretácii

výsledkov sme použili základné logické metódy.


46

Na základe štatistických charakteristík, aritmetic-

ký priemer (x) a miera variability – smerodajná

odchýlka (SD), sme expertíznou vecnou analýzou

definovali kritériá a škálu hodnotenia úrovne

všeobecnej pohybovej výkonnosti (tab. 1, 2):

viac ako +2,5 SD – výborná úroveň – hodno-

tenie výkonu +3,

+1,5 SD až +2,5 SD – veľmi dobrá úroveň –

hodnotenie výkonu +2,

+0,5 SD až +1,5 SD - nadpriemerná úroveň -

hodnotenie výkonu +1,

x ± 0,5 SD - priemerná úroveň - hodnotenie

výkonu 0,

+0,5 SD až -1,5 SD - podpriemerná úroveň-

hodnotenie výkonu -1,

-1,5 SD až -2,5 SD – slabá úroveň- hodnotenie

výkonu -2,

menej ako -2,5 SD – veľmi slabáúroveň -

hodnotenie výkonu -3.

Tabuľka 1 Škála hodnotenia všeobecnej pohybovej výkonnosti súboru chlapcov

Úroveň PRE

(cm)

SDM

(cm)

Ľ -S

(n)

VÝD

(s)

4 x 10

(s)

VB

(n)

Výborná >32,09 >168,64 >27,48 >59,55 <10,9 >50,94

Veľmi dobrá 26,29-32,09 149,7-168,64 22,58-27,48 42,49-59,55 12,2-10,9 39,16-50,94

Nadpriemerná 20,48-26,29 130,75-149,7 17,68-22,58 25,42-42,49 13,49-12,2 27,37-39,16

Priemerná 14,67-20,48 111,8-130,75 12,78-17,68 8,35-25,42 14,78-13,49 27,37-15,58

Podpriemerná 8,86-14,67 92,85-111,8 7,88-17,78 0-8,35 14,78-16,07 3,79-15,58

Slabá úroveň 3,04-8,86 73,89-92,85 2,98-7,88 0 16,07-17,35 0-3,79

Veľmi slabá <3,04 <73,89 <2,98 0 >17,35 0 Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah – sed; VÝD -Výdrž v zhybe; 4x10 -

Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh

Tabuľka 2 Škála hodnotenia všeobecnej pohybovej výkonnosti súboru dievčat

Úroveň PRE

(cm)

SDM

(cm)

Ľ -S

(n)

VÝD

(s)

4 x 10

(s)

VB

(n)

Výborná >33,53 >157,49 >27,04 >52,07 <11,69 >45,37

Veľmi dobrá 28,45-33,53 139,08-157,46 21,46-27,04 37,65-52,07 12,83-11,69 35,17-45,37

Nadpriemerná 23,37-28,45 120,69-139,08 15,87-21,46 23,22-37,65 13,97-12,83 24,97-35,17

Priemerná 18,29-23,37 102,3-120,69 10,28-15,87 8,79-23,22 15,11-13,97 14,77-24,97

Podpriemerná 13,21-18,29 83,91-102,3 4,69-10,28 0-8,79 16,25-15,11 4,57-14,77

Slabá 8,13-13,21 65,51-83,91 0-4,69 0 17,39-16,25 0,4,57

Veľmi slabá <8,13 <65,51 0 0 >17,39 0 Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah – sed; VÝD -Výdrž v zhybe; 4x10 -

Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh

Do nášho súboru pohybovo zaostávajúcich žia-

kov sme zaradili žiakov, ktorí dosiahli aspoň v jed-

nom z testov úroveň veľmi slabú alebo horšie.

Teda v porovnaní s priemerom dosiahli menej ako

- 2,5 SD – podľa našich kritérií veľmi slabá úroveň

a celkové skóre zo 6 testov dosiahli -9 a menej. To

je napr. úroveň, keď žiak dosiahol veľmi slabú

úroveň v troch testoch a v troch testoch dosiahol

priemernú úroveň.

VÝSLEDKY

Z pohľadu identifikácie pohybovo zaostávajúcich

žiakov uvádzame žiakov, ktorí dosiahli v škále

hodnotenia veľmi slabú úroveň minimálne v jed-

nom zo 6 testov. Veľmi slabú úroveň sme zistili

celkovo u 28 žiakov a u 24 žiačok, pričom niektorí

žiaci a žiačky dosiahli veľmi slabú úroveň vo

viacerých disciplínach (tab. 3).

Tabuľka 3 Prehľad počtu žiakov s veľmi slabou

úrovňou v jednotlivých testoch

Chlapci Dievčatá

PRE 3 4

SDM 2 3

Ľ-S 6 8

VÝD 22 17

4x10 2 3

VB 0 0 Legenda: PRE - Predklon s dosahovaním v sede; SDM - Skok

do diaľky z miesta; Ľ-S - Ľah – sed; VÝD -Výdrž v zhybe;

4x10 - Člnkový beh 4 x 10 m ; VB - Vytrvalostný člnkový beh


47

Tabuľka jednoznačne ukazuje, že najviac veľmi

slabých výkonov bolo vo výdrže v zhybe u chlap-

cov i dievčat, kde všetci uvedení žiaci sa nedoká-

zali vôbec udržať vo výdrži v zhybe. Test Ľ-S sa

z pohľadu veľmi slabej výkonnosti umiestnil na

druhom mieste v oboch pohlaviach. Patria sem

žiaci, ktorý neurobili ani jeden cyklus ľah – sed za

30 s. Naopak, ani jeden veľmi slabý výkon sme

nezaznamenali vo vytrvalostnom člnkovom behu.

Charakteristika pohybovo zaostávajúcich žiakov:

H.Ľ.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosaho-

vaním v sede; BMI: 14,8; šport: plávanie, skó-

re: -2,

S.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:

21,8; šport: žiadny, skóre: -8,

L.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;

BMI: 19,9; šport: gymnastika, skóre: -7,

P.F.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


V.S.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosa-

hovaním v sede; BMI: 12,4; šport: žiadny, skó-

re: -4,

O.M.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosa-

hovaním v sede; BMI: 12,7; šport: žiadny,

skóre: -8,

S.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;

BMI: 23,2; šport: bedminton, skóre: -7,

Š.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;

BMI: 24,8; šport: žiadny, skóre: -6,

Z.O.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


H.L: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe,

člnkový beh 4x10 m; BMI: 16,4; šport: žiadny,

skóre: -11,

M.M.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, skok do

diaľky z miesta; BMI: 16,4; šport: žiadny,

skóre: -11,

A.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:

20,3; šport: športový krúžok, skóre: -9,

D.P.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


F.S.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:

16,4; šport: futbal, skóre: -12,

A.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


R.R.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


B.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe, ľah-

sed; BMI: 13,8; šport: žiadny, skóre: -10,

B.M.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe,

ľah-sed; BMI: 16,0; šport: žiadny, skóre: -8,

P.T.: veľmi slabá výkonnosť: skok do diaľky

z miesta, výdrž v zhybe; BMI: 19,3; šport: žiad-

ny, skóre: -7,

P.L.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž v zhy-

be; BMI: 16,7; šport: žiadny, skóre: -4,

K.M: veľmi slabá výkonnosť:člnkový beh 4x10 m;

BMI: 16,1; šport: karate, skóre: -8,

I.CH.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž v

zhybe; BMI: 21,0; šport: žiadny, skóre: -13,

CH.E.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;

BMI: 23,0; šport: golf, skóre: -7,

M.A.G.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;

BMI: 18,8; šport: tenis, skóre: -8,

S.G.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:

18,2; šport: plávanie, skóre: -7,

L.K.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


Š.Š.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:

21,3; šport: plávanie, skóre: -4,

L.H.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 14,4;

šport: žiadny, skóre: -5.

V kategórii chlapcov všetci žiaci dosiahli záporné

skóre od -2 do -13. Celkové skóre -9 a menej do-

siahli 7 chlapci. Z nich 5 nevykonávajú žiadny

šport a dvaja uviedli mimoškolskú pohybovú akti-

vitu. Vysoké BMI, na úrovni vysokej nadhmotnosti

sme zaznamenali len u dvoch chlapcov. Väčšinou

majú BMI na úrovni priemeru. Veľmi slabý výkon

dosiahli 5 žiaci vo výdrži v zhybe. Veľmi slabú

výkonnosť dosiahli chlapci v 1 – 2 testoch

všeobecnej pohybovej výkonnosti.

Charakteristika žiačok pohybovo zaostávajúcich:

B.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, člnkový

beh 4x10 m; BMI: 25,0; šport: basketbal, skó-

re: -12,

D.E.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosa-

hovaním v sede; BMI: 16,5; šport: tanec, skó-

re: +3,

P.L.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:

19,6; šport: plávanie, basketbal, skóre: -1,

K.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed, výdrž

v zhybe; BMI: 23,2; šport: žiadny, skóre: -9,

V.E.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 19,2;

šport: žiadny, skóre: -5,

G.K.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 16,5;


G.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;



48

T.K.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosaho-

vaním v sede; BMI: 13,7; šport: plávanie,

skóre: -5,

P.B.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


V.CH.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;

BMI: 18,3; šport: športový krúžok, skóre: -6,

L.V.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


W.N.: veľmi slabá výkonnosť: skok do diaľky

z miesta, predklon, výdrž v zhybe; BMI: 16,1;


P.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


B.A.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:


K.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;


P.N.: veľmi slabá výkonnosť: ľah-sed; BMI: 18,8;


Z.T.: veľmi slabá výkonnosť:ľah-sed, skok do

diaľky z miesta, člnkový beh 4x10 m, výdrž v

zhybe; BMI: 17,2; šport: hádzaná, skóre: -14,

V.V.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;


C.N.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:

16,0; šport: žiadny, skóre: +2,

N.A.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;


E.Ď.: veľmi slabá výkonnosť: predklon s dosaho-

vaním v sede, skok do diaľky z miesta, ľah-

sed, člnkový beh 4x10 m; BMI: 14,3; šport:

plávanie, skóre: -13,

S.M.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe;

BMI: 20,0; šport: plávanie, skóre: -8,

D.M.: veľmi slabá výkonnosť:ľah-sed, člnkový

beh 4x10 m, výdrž v zhybe; BMI: 33,1; šport:

žiadny, skóre: -12,

S.S.: veľmi slabá výkonnosť: výdrž v zhybe; BMI:

21,9; šport: žiadny, skóre: -1.

V kategórii dievčat dosiahli dve dievčatá celkové

kladné skóre (+2 a +3) napriek tomu, že v jednom

teste dosiahli veľmi slabú výkonnosť. Ostatné do-

siahli záporné skóre v rozsahu -1 až -14. Celkov

dosiahlo 8 dievčat celkové skóre -9 alebo menej.

Z toho 5 dievčat nevykonáva žiadny šport a 3 diev-

čatá uviedli mimoškolskú pohybovú aktivitu: bas-

ketbal, hádzaná a plávanie. U 4 žiačok sme zazna-

menali vysoké BMI, na úrovni vysokej nadhmot-

nosti. Veľmi slabú úroveň sme u žiačok zazname-

nali hlavne v teste ľah-sed (5x) a výdrž v zhybe

(5x). Veľmi slabú výkonnosť dosiahli dievčatá v 1

– 4 testoch všeobecnej pohybovej výkonnosti.

DISKUSIA

Uvedomujeme si, že samotné testové skóre, pou-

žité k určeniu pohybovo zaostávajúcich detí, je len

časťou komplexnejšej problematiky. Okrem stano-

venia úrovne všeobecnej pohybovej výkonnosti je

dôležitý pozitívny lebo negatívny postoj k pohybo-

vým aktivitám a vo vyššom veku poznanie význa-

mu pohybu v živote človeka. Dôležité postavenie

zohráva škola a možnosti pohybových aktivít

v školách a samozrejme rodina, spôsob trávenia

voľného času, podnecovanie k pohybovým aktivi-

tám a vytváranie podmienok. Veľmi slabú úroveň

(horší výkon ako priemer - 2,5 SD) sme zistili u 28

žiakov a 24 žiačok. Z týchto celkové skóre -9

a menej dosiahli 7 chlapci, t. j. 2% z počtu testova-

ných chlapcov a 8 dievčat, t. j. 2,5 z celkového

počtu. Najhoršie výsledky z pohľadu frekvencie

veľmi slabých výkonov sme zistili v testoch výdrž

v zhybe a ľah – sed v oboch kategóriách. Z 15

pohybovo zaostávajúcich žiakov 10 nevykonávajú

žiadnu mimoškolskú pohybovú aktivitu. Vysoké

BMI na úrovni nadhmotnosti dosiahlo 6 detí. Naše

výsledky sú porovnateľné s výsledkami, ktoré

uvádza napr. Suchomel v prácach v rokoch 1997 –

2003 (2006). Použili sme podobnú batériu testov,

zistili sme podobné rozloženie nezdatných detí.

Zistili sme podobné počty pohybovo menej nada-

ných detí v kategórii chlapcov i dievčat.

ZÁVERY

Pri testovaní všeobecnej pohybovej výkonnosti

nepovažujeme jeden test na úrovni veľmi slabej

výkonnosti za dostatočný ukazovateľ na to, aby

sme mohli žiaka charakterizovať ako pohybovo

zaostávajúceho. 2 žiačky dosiahli celkové kladné

skóre, aj keď dosiahli v jednom teste veľmi slabú

výkonnosť.

Úroveň všeobecnej pohybovej výkonnosti, teles-

ného vývinu a pohybovej aktivity je len čiastkový

ukazovateľ hodnotenia pohybovo zaostávajúcich

žiakov.

2% chlapcov a 2,5% dievčat dosiahli úroveň po-

hybovo zaostávajúcich žiakov. Najhoršie výsledky

z pohľadu frekvencie veľmi slabých výkonov sme

zistili v testoch výdrž v zhybe a ľah – sed v oboch

kategóriách.


49

Za hlavné príčiny dosiahnutej úrovne pohybovo

zaostávajúcich žiakov považujeme u 2/3 žiakov

nedostatočnú pohybovú aktivitu a u 1/3 žiakov

vysoké BMI na úrovni nadhmotnosti.


ODKAZOV BROWN, J. 2001.Sports talent. Champaign :

HumanKinetics, 2001.

BUNC, V. 1995 Zásady dlouhodobé kultivace

zdravotně orientované tělesné zdatnosti. Těl.

Vých. Sport Mlád., roč. 61, č. 6, s. 6 – 9.

BURSOVÁ, M. 1990 Analýza některých

biologických charakteristik motoricky

extrémních žaku. Teor. Praxe Těl. Vých., roč.,

38, č. 5, s. 281 – 285.

EUROFIT: European Tests of Physical Fitness.

1988. Rome : Council of Europe, Comittee for

the Development and Sport, 1988. 180 s.

CHYTRÁČKOVÁ, J. 2002. Unifitest. Praha :

FTVS UK. 66 s.

CHYTRÁČKOVÁ, J. – KOVÁŘ, R. 1994. Frek-

vence výskytu extrémních variant v projevech

motorické výkonnosti a jejich vazba na vybrané

somatické charakteristiky. In: SLEPIČKA, P.

Školní tělesná výchova a celoživotní pohybová

aktivita. Praha: FTVS UK, 1994, s. 18 – 20.

JANČOKOVÁ, Ľ. 2000. Biorytmy v športe (S

úvodom do chronobiológie). Banská Bystrica :

FHV UMB, 2000. 120 s.

KAPLAN, A. 2001. Identifikace pohybově

indisponovaného žáka a studium jeho role ve

školní tělesné výchově. Praha: FTVS UK.

MĚKOTA, K. – KOVÁŘ, R. et al. 1995.

UNIFITTEST (6 – 60). Tests and Norms of

Motor Performance and Physical Fitness in

Youth and in Adult Age. Olomouc : Palacky

University, 1995.

MORAVEC, R. – KAMPMILLER, T. –

SEDLÁČEK, J.et al. 2002. Eurofit. Telesný

rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie

na Slovensku. Bratislava : SVSTVŠ, 1996. 181

s.

SUCHOMEL, A. 1997. Diagnostika

kardiorespirační zdatnosti u dětí stašího

školního věku. Věd. Pojednání, roč. 3, č. 1, s.

96 – 105.

SUCHOMEL, A. 2006. Tělesně nezdatné děti

školního věku (motorické hodnocení, hlavní

činitele výskytu, kondiční přípravy). Liberec :

PedF TU, 2006.

TUREK, M. 1999. Telesný vývin a pohybová

výkonnosť detí mladšieho školského veku.

Prešov : SVSTVŠ, 1999. 112 s.

UVZSR. 2013. [online]. 2011. [cit. 2013-04-11].

Dostupné na internete: http://www.uvzsr.sk/

docs/info/hdm/Antropometria.pdf


50

ZDRAVOTNÉ PLÁVANIE A POHYBOVÁ LIEČBA VO VODNOM PROSTREDÍ

MEDICAL SWIMMING AND KINESIOTHERAPY IN THE AQUATIC ENVIRONMENT

NEVOLNÁ Tatiana, MALAY Miroslav


ABSTRAKT Vodné prostredie svojou rozmanitosťou ponúka človeku veľa

možností na vykonávanie rôznych pohybových aktivít. Domi-

nantu v systéme pohybových aktivít vo vodnom prostredí tvorí

plávanie. Plavecká gramotnosť by mala byť súčasťou

vzdelania každého zdravého jedinca. Ako praktická činnosť

bolo plávanie známe ľudstvu už od najstarších čias, keď

vedieť plávať bolo životnou nutnosťou. Platón a jeho veta

„nevie čítať ani plávať“, podporuje názor, že v minulosti

plávanie tvorilo neoddeliteľnú súčasť telesnej kultúry. I keď

plavecká gramotnosť dnes už nepredstavuje v dôsledku

technických vymožeností podmienku ľudskej existencie,

ostáva hodnotou trvalého charakteru, ktorá sa rôznym

spôsobom podieľa na obohatení človeka. Pritom samozrejme

i dnes určitá úroveň plaveckej spôsobilosti je jednou zo

životne dôležitých telovýchovných aktivít ako prevencia straty

života utopením. Autori vo svojom príspevku prezentujú, že

plávanie je pohybová aktivita, ktorá veľmi pozitívne vplýva na

zdravie človeka, pričom ju môžu realizovať nielen zdraví

jedinci, ale i jedinci so zdravotným znevýhodnením. Pouka-

zujú na možnosti a využívanie zdravotného plávania ako aj

pohybovej liečby vo vodnom prostredí.

Kľúčové slová: Zdravotné plávanie. Zdravie. Hydrokine-

zioterapia. Plavecká gramotnosť.

ABSTRACT Aquatic environment with its diversity offers man many

opportunities for performing different physical activities. The

dominant place in the system of water activities occupies

swimming. Swimming literacy should be an unconditional

part of education of a healthy individual. Mankind was

familiar with the swimming skills since the old times when

knowing how to swim was a life necessity. Plato and his

sentence “He can neither read nor swim“ supports the opinion

that in the past swimming was an inseparable part of physical

culture. Although life nowadays is not conditioned by

swimming literacy due to technical conveniences, it remains

a value of a permanent character which enriches human life in

many different ways. Moreover, even today a certain level of

swimming skills is one of physical education activities of

a vital importance as prevention against drowning. The

authors in this contribution present the opinion that swimming

is an activity which has a very positive impact on human

health. Swimming can be performed not only by healthy

individuals but as well by physically impaired ones. They

show the possibilities of medical swimming as well as motor

treatment in an aquatic environment.

Key words: Medical swimming. Health. Hydro kinesis

therapy. Swimming literacy.

ÚVOD Vo vodnom prostredí sa dá realizovať množstvo

pohybových aktivít. O plávaní sa právom hovorí

ako o vhodnej pohybovej aktivite určenej pre kaž-

dý vek človeka a to nielen u zdravých jedincov, ale

aj u ľudí so zdravotným znevýhodnením alebo

zdravotným postihnutím. Plávanie je pohybová

aktivita, ktorú podľa tvrdení mnohých autorov

(Čechovská, Miler, 2001; Michal, 2002; Bence a

kol., 2005; Macejková 2005, 2009; Merica, 2007,

2011; Nevolná, Petríková, Rosinová, 2013 a iní)

jednoznačne možno zaradiť medzi jednu z naj-

zdravších a najfrekventovanejších v rámci záuj-

movo-rekreačných aktivít populácie.

Okrem aktívnych plavcov sa tomuto športu venu-

jú i ostatní aktívni športovci, ktorí ho využívajú

najmä ako súčasť svojho tréningového a regene-

račného procesu, resp. využívajú ho ako doplnkový

šport. Vo veľkej miere sa plávanie využíva ako sú-

časť poúrazovej rehabilitácie, ale aj liečby telesne

aj duševne postihnutých ľudí.

Plávanie je pohybová aktivita, ktorou môžeme

kompenzovať psychické a fyzické zaťaženie popu-

lácie. Máloktorá pohybová aktivita tak blahodárne

a všestranne pôsobí na celý organizmus človeka

ako práve plávanie.

Naučiť sa a vedieť plávať je dôležité nielen pre

samotné ovládanie tejto pohybovej činnosti, ale je

pomerne dôležitým predpokladom bezpečného vy-

konávania i niektorých iných pohybových činností,

alebo športov, realizovaných vo vodnom prostredí,

napr. potápanie, vodné pólo, synchronizované plá-

vanie, kanoistika, rafting, a pod. Je tiež nevyh-

nutnou podmienkou pre vedenie a realizáciu zdra-

votného plávania ako aj pohybovej liečby vo vod-

nom prostredí.

ZDRAVOTNÉ PLÁVANIE Pohybová aktivita vo vodnom prostredí pri urči-

tej intenzite pohybu sa z fyziologického hľadiska

vyznačuje vytrvalostným charakterom. Plávanie

patrí z hľadiska najväčšieho aeróbneho potenciálu

medzi päť najčastejšie realizovaných pohybových

aktivít cyklického charakteru: 1. beh na lyžiach, 2.


51

plávanie, 3. beh, 4. jazda na bicykli, 5. chôdza. Z

hľadiska zdravotného efektu patrí plávanie medzi

jednu z najprospešnejších pohybových aktivít a to

najmä vplyvom fyzikálnych zákonitostí vodného

prostredia, v ktorom sa realizuje i charakterom a

účinkom plaveckého pohybu na organizmus. Za-

bezpečenie horizontálnej polohy tela plavca pri

plávaní (správna technika plávania jednotlivých

plaveckých spôsobov) a oslabenie vplyvu gravi-

tácie, pôsobia veľmi pozitívne na srdcovo-cievny

systém, ktorému napomáha rytmické striedanie

napätia a uvoľnenia svalstva. Plavecké pohyby

intenzívne podporujú cirkulorespiračný systém

práce svojou cykličnosťou, intenzitou i viazanos-

ťou na vodné prostredie. Špecifické vlastnosti vody

stimulujú k zapájaniu do dýchacích pohybov aj

také svalové skupiny, ktoré sú pri dýchaní mimo

plávania pasívne (prekonávanie odporu vody pri

výdychu pod vodou). Ako uvádzajú Kováčová,

Kossárová (2014), zdravotné plávanie sa považuje

za najvhodnejšiu pohybovú aktivitu pre respiračne

oslabených jedincov a to najmä pre svoje špeci-

fické prostredie, v ktorom sa realizuje. Pravidel-

ným plávaním zabezpečujeme aj zvyšovanie vitál-

nej kapacity pľúc. V tejto súvislosti Bence a kol.,

(2005), Michal (2002) uvádzajú, že práve aktívni

plavci a potápači majú najväčší objem vitálnej

kapacity pľúc (Vitálna kapacita, VO2MAX = objem

nádychu, výdychu + inspiračný rezervný objem +

exspiračný rezervný objem). Hydrostatický tlak

spôsobuje stlačenie a následne vyprázdňovanie

povrchových žíl z periférie, čo následne spôsobuje

presun krvi do vnútrohrudníkového priestoru a za-

bezpečuje väčšie prekrvenie srdca a pľúc ako za

bežných okolností. Pravidelným tréningom srdco-

vo-cievneho aparátu dosiahneme excentrickú hy-

pertrofiu srdcového svalu, ktorá je z hľadiska

trénovanosti vhodná. Plávanie má tiež priaznivé

účinky na posilňovanie kostí, pomáha zvládnuť te-

lesné a duševné napätie, pôsobí pozitívne pri

duševných poruchách, zvyšuje telesnú zdatnosť,

pôsobí na zníženie telesnej hmotnosti, chráni proti

nadmernej hmotnosti a chorobám srdca.

Pohybové aktivity vo vodnom prostredí Jursík

(1996) rozdeľuje na rekreačné plávanie, kondičné

plávanie, súťažné plávanie a zdravotné plávanie.

Macejková (2005) uvádza modernejší pohľad na

rozdelenie pohybových aktivít vo vodnom prostre-

dí. Ich členenie je určované dominantnosťou cieľa

pohybovej aktivity vo vodnom prostredí a to:

základné plávanie,

výkonnostné plavecké športy,

úžitkové plávanie,

zdravotne orientované aktivity vo vode (Macej-

ková, 2005).

V nadväznosti na uvedené Čechovská (2002)

konštatuje, že zdravotné plávanie sa vzťahuje

k celkovej rehabilitácii, pričom ju nenahrádza, ale

dopĺňa a podporuje. Podobne Dinka a kol., (2008)

uvádzajú, že zdravotné plávanie je integrálnou

súčasťou pohybovej liečby vo vode. Zdravotné

plávanie je vo všeobecnosti využiteľné nielen u

osôb so zdravotným znevýhodnením, ale aj pre

bežnú populáciu. Aby zdravotné plávanie splnilo

svoj účel, musí rešpektovať potreby konkrétneho

jedinca (pacienta) a jeho aktuálny zdravotný stav.

Programy zdravotného plávania sa organizujú

v zmysle cieľov, ktoré chceme dosiahnuť a špeci-

fických potrieb jedincov alebo pacientov nasle-

dovne:

zdravotné plávanie pre bežnú populáciu,

zdravotné plávanie pre osoby so špecifickými

potrebami,

zdravotné plávanie pre osoby so zdravotným

oslabením, postihnutím, alebo diagnostikova-

nou poruchou zdravia a pre rehabilitujúce

osoby.

Zdravotné plávanie pre bežnú populáciu Plávanie je využívané bežnou populáciou, pričom

cieľom je celková podpora zdravia, zvýšenie

telesnej zdatnosti, regenerácia, relax, pohybové

zdokonaľovanie a socializácia.

Zdravotné plávanie pre osoby so špecifickými

potrebami

zdravotné plávanie pre seniorov,

zdravotné plávanie pre tehotné ženy,

zdravotné plávanie pre kojencov a batoľatá.

Ide o skupinu jedincov, ktorí sú zdraví, ale vyža-

dujú si špecifické potreby, ktoré by pri iných pohy-

bových činnostiach neboli zabezpečené (fyzikálne

vlastnosti vody). Jednou z nich je hustota vody,

ktorá zabezpečuje odľahčenie oporno-pohybovej

sústavy, čo je prínosom najmä pre seniorov a te-

hotné ženy. Pri zdravotnom plávaní pre tehotné

ženy a kojencov, batoľatá je primárna požiadavka

kladená na hygienu vody a teplotu vody v zmysle

vyhlášok pre baby plávanie a s ňou súvisiace


52

Nariadenie vlády SR č. 252/2006 Z. z. zo dňa 5.

apríla 2006 (Merica, 2007).

Zdravotné plávanie pre osoby so zdravotným

oslabením, postihnutím, alebo diagnostikovanou

poruchou zdravia a pre rehabilitujúce osoby

Zdravotné plávanie (ZP) v tejto skupine, podobne

ako v predchádzajúcej je orientované na využíva-

nie špecifických vlastností vody (hustota vody).

Využívanie chemického vplyvu vodného prostre-

dia (kysličník uhličitý, zlúčeniny síry a iných látok,

ktoré pôsobia dráždivo na pokožku, zvyšujú ich

prekrvenie a nároky na činnosť obehovej sústavy)

je možný u tejto skupiny, avšak primárne sa

využíva v hydrokinezioterapii, balneológii a

rehabilitácii. ZP je odporúčané najmä u:

osôb s oslabením alebo postihnutím oporno-

pohybového systému,

osôb s oslabením srdcovo-cievneho systému,

osôb s oslabením dýchacieho systému (najmä

respiračne oslabené osoby),

duševne oslabených a postihnutých osôb.

Účinky vodného prostredia a zdravotného pláva-

nia na ľudský organizmus sú mnohostranné. Uvá-

dzame najvýznamnejšie z nich:

spevňuje svalstvo chrbtice a napomáha k správ-

nemu držaniu tela,

obnovuje funkciu postihnutých svalov,

zlepšuje rozsah a pohyblivosť kĺbov,

pomáha otužovaniu a prekrveniu organizmu,

napomáha rozvíjať termoregulačné schopnosti,

zvyšuje vitálnu kapacitu pľúc,

posilňuje dýchacie svaly, ktoré pracujú proti

tlaku vody. Výdych do vody vedie k rozvoju

expiračnej sily a k zlepšeniu ďalších respirač-

ných funkcií,

horizontálna poloha tela pri plávaní podporuje

prácu srdcovo-cievneho systému a uľahčuje

prečerpávanie krvi,

pozitívne vplýva na duševnú relaxáciu a je

dôležitou súčasťou mentálnej hygieny človeka

(Michal, 2002; Bence, Merica, Hlavatý, 2005;

Merica 2007; Dinka a kol. 2008; Kováčová,

Kossárová, 2014).

Vo väčšine prípadov aplikácie zdravotného plá-

vania je nutná konzultácia s lekárom, najmä ak ide

o už diagnostikovanú poruchu alebo oslabenie

zdravia. Podobne uvádza Čechovská (2002b) kon-

zultácia lekára je nutná aj pri zdravotnom plávaní

osôb so špecifickými potrebami, najmä u tehot-

ných žien.

Ako sme už vyššie uviedli základným predpo-

kladom pre zdravotné plávanie je ovládanie pla-

veckých zručností a určitá úroveň plaveckej spôso-

bilosti. Z uvedeného vyplýva, že pred samotnou

aplikáciu alebo odporučením zdravotného plávania

pacientovi, kompetentným odborníkom (fyziotera-

peutom, lekárom a pod.), musí tento zistiť na akej

úrovni je pacientova plavecká spôsobilosť. Ovlá-

danie správnej techniky plávania jednotlivých pla-

veckých spôsobov umožňuje ich aplikáciu v zdra-

votnom plávaní v zmysle odstraňovania diagnosti-

kovaného oslabenia alebo poruchy, respektíve

môžu byť aplikované ako kompenzačné cvičenia.

Naše odporúčania sú nasledovné.

Plavecký spôsob kraul sa aplikuje pri koxartróze,

skolióze s dôrazom na správnu techniku dýchania,

plochých nohách, oslabení srdcovo-cievneho apa-

rátu s dôrazom na pravidelný rytmus dýchania

a voľné tempo, oslabeniach kolenného kĺbu. Tento

plavecký spôsob sa neodporúča plávať pri opako-

vaných luxáciách ramenných kĺbov, pri skrátených

prsných svaloch a astme.

Plavecký spôsob znak je vhodný pri zväčšenej

hrudnej kyfóze, skolióze s dôrazom na správnu

techniku dýchania, spondylóze (výrastky na okraji

stavcov) krčnej chrbtice, pri poškodených kĺboch

(bedrové, kolenné), pri oslabení a poruchách slu-

chu, zraku a srdcovo-cievneho aparátu. Nevhodný

je pri asymetrii pravej a ľavej strany tela a

hyperlordóze bedernej chrbtice.

Plavecký spôsob prsia je vhodný pri oslabeniach

a poruchách dýchacieho aparátu, astme (s dôrazom

na správnu techniku dýchania), vpadnutom hrud-

níku, oslabenom držaní tela a Scheuermannovej

chorobe. Tento plavecký spôsob je nevhodný

pri poruchách kolenných a bedrových kĺbov, pri

svalovej nerovnováhe v oblasti krčnej chrbtice a

pri platničkových ochoreniach bedernej chrbtice

(Labudová, 1999; Bartošíková, 1991; Michal,

2002).

V zdravotnom plávaní je veľkým prínosom vyu-

žívanie plaveckých pomôcok, ktoré pomáhajú pre-

konávať individuálne nedostatky cvičencov (pa-

cientov), pričom platia nasledovné funkcie:

pomáhajú prekonať strach z vody (emocionálny

aspekt),

uľahčujú nácvik techniky plávania (psycho-

motorický aspekt),


53

spestrujú hodiny zdravotného plávania (moti-

vačný aspekt),

stabilizujú polohu tela pri prvkovom plávaní,

umožňujú zväčšiť odpor pri plávaní, čím spô-

sobujú zmenu podmienok pri zdokonaľovaní

správnej techniky plávania, ktorá je základom

pre zdravotné plávanie.

Dinka a kol., (2008) uvádzajú, že plavecké

pomôcky je možné využívať aj v pohybovej liečbe

vo vodnom prostredí (hydrokinezioterapii, obr. 1).

Plavecké pomôcky autor rozdeľuje na nadľah-

čovacie (zvyšujú účinok vztlaku) a rôzne formy

závaží, ktoré znižujú účinok vztlaku.

Obrázok 1 Pomôcky využívané v zdravotnom plávaní a HKT

V závere tejto kapitoly udávame do pozornosti,

že opakované výskumy v tejto problematike potvr-

dili, že pri správnej diagnostike a aplikácii zdravot-

ného plávania pacientom, dodržaní zákonitostí

správnej techniky plávania a tréningového procesu

v zdravotnom plávaní, boli zaznamenané požado-

vané zmeny a to v správnom držaní tela, v respi-

račných ochoreniach, v srdcovo-cievnych ochore-

niach a iných (Kováčová, Kossárová, 2014). V sú-

časnosti sa organizujú kurzy zdravotného plávania

v spolupráci s FTVŠ UK Bratislava, prostred-

níctvom ktorých sa jedinci, ktorí boli do nich

zaradení naučili nielen plávať v zmysle zákonitostí

zdravotného plávania, ale vytvorili si i pozitívny

postoj k plávaniu a k vodnému prostrediu, čo je

v rámci vyššie uvedených diagnóz prínosné.

POHYBOVÁ LIEČBA VO VODNOM

PROSTREDÍ Už od čias prvých storočí n. l. boli využívané

prvky pohybovej liečby vo vodnom prostredí,

hlavne v prípade liečby ranených rímskych legio-

nárov, čo je dokumentované v knihe jedného z po-

sledných rímskych cisárov Marcusa Auréliusa

(Hovory k sebe samému). V dvadsiatych rokoch

minulého storočia sa zásluhou CH. L. Lowmana

objavila metóda v liečení detí postihnutých polio-

myelitídou, ktorú nazval hydrogymnastikou. To

bol začiatok modernej hydrokinezioterapie (ďalej

iba HKT), ktorá má svoje trvalé miesto v reha-

bilitácii a je súčasťou štandardného obsahu štúdia

fyzioterapeutov.

Ak chceme dosiahnuť, aby fyzioterapeut ovládal

HKT nielen po stránke teoretickej, ale aj praktic-

kej, je nevyhnutné, aby nadobudol minimálne

primárnu úroveň plaveckej spôsobilosti. Podobne

uvádzajú Nevolná, Petríková Rosinová (2013).

Fyzioterapeut po zvládnutí základov plávania

a správnej techniky jednotlivých plaveckých spô-

sobov, aplikuje HKT ako klasickú pohybovú lieč-

bu vo vodnom prostredí. Využíva pozitívne fyzi-

kálne vlastnosti vodného prostredia ako hydro-

statický vztlak a hydrostatický tlak (Čelko,

Zálešáková, 1997; Dinka a kol., 2008).

Hydrostatický vztlak

V zmysle aplikácie Archimedovho zákona

hydrostatický vztlak nadľahčuje telo pacienta a

tým dáva zdravotne postihnutému jedincovi mož-

nosť vykonať pohyb v potrebnom rozsahu, ktorý

by inak nevykonal. Zároveň umožňuje zlepšenie

funkcie a rozsahu pohybu bez bolesti, prináša pocit

slobody pohybu a vieru, že dokáže pohyb v

príslušnom segmente vykonať aj v budúcnosti. To


54

vyvoláva kladné príjemné emócie a presvedčenie,

že pohybová liečba bude pre neho prospešná.

Hydrostatický tlak

Tlak stĺpca vodného prostredia vytvára fyziolo-

gickú elastickú bandáž pre postihnuté kĺby, tým

pevnejšiu, čím je ponorenie hlbšie.

Oproti pohybovej liečbe na suchu nie je pri HKT

také presné dávkovanie a cielenosť pohybov, preto

je nutné aby fyzioterapeut zabezpečil stabilizáciu

necvičiacej časti tela.

Zásady pri hydrokinezioterapii

teplota vody by mala byť izotermálna v roz-

medzí 34 – 36 °C,

dĺžka cvičenia by mala dosiahnuť 10 minút

zahrievacej fázy a následne 20 – 30 minút vlast-

ného cvičenia,

v rámci zahrievacej fázy je vhodné aplikovať

rôzne druhy chôdze so synkinézami (chôdza

dopredu, dozadu, poklus, chôdza na špičkách),

pri samotnom cvičení vo vodnom prostredí je

základným princípom uvoľnenie svalov skráte-

ných a posilnenie svalov oslabených s využitím

toho, že pacient si odpor dávkuje individuálne a

citlivo rýchlosťou pohybu. Fyzioterapeut môže

odpor zvýšiť pomôckami ako plaváky, závažia

alebo zväčšením plochy odporu rukavicami

alebo plutvami, čím sa dosiahne posilnenie

oslabených svalov,

v rámci uvoľňovania je vhodné mierne flekčné

postavenie a využitie princípov postizomet-

rickej relaxácie (PIR), zároveň je nutné exaktne

vedieť, čím je obmedzenie pohybu zapríčinené

(či sa jedná o poruchu štrukturálnu alebo posti-

hnutie mäkkých tkanív),

pri cvičení je okrem vyššie uvedeného potrebné

zabezpečiť pohodlnú polohu, stabilizáciu proti-

ľahlých kĺbov ku kĺbom cvičiacim, správne

dýchanie, bezbolestný rozsah pohybu, výdaj a

príjem tekutín,

dodržiavanie doby cvičenia pre fyzioterapeuta

(maximálne 2 hodiny bez prestávky, inak 1,5

hodiny s 30 minútovou prestávkou).

Indikácie hydrokinezioterapie

spastické a hypotonické stavy (detská mozgová

obrna a iné neurologické ochorenia),

parézy a plégie (centrálneho a periférneho pô-

vodu),

svalové kontraktúry rôznej etiológie,

všetky obmedzenia pohyblivosti pri rôznych

diagnózach (reumatické ochorenia, rôzne formy

artróz, ankylozujúca spondylitída a iné).

Kontraindikácie hydrokinezioterapie

porušenie integrity kože, kedy hrozí riziko

infekcie aj pri vodotesnom prekrytí,

zápalové a hnisavé ochorenia kože,

celkové akútne zápalové ochorenia,

srdcová nedostatočnosť (ICHS NYHA III –

IV),

respiračná nedostatočnosť so zníženou vitálnou

kapacitou pľúc na 900 – 1500 ml.,

gastrointestinálny dyskomfort,

perforovaný ušný bubienok,

röntgenová terapia v posledných 3 mesiacoch,

hydrofóbia,

inkontinencia moču a stolice.

Techniky cvičenia vo vodnom prostredí Všetky cvičenia vo vodnom prostredí využívajú z

fyzikálneho hľadiska hydrostatický vztlak. Tieto

cvičenia rozdeľujeme na asistujúce, rezistujúce

a podporné. Základné polohy, ktoré pri týchto

cvičeniach využívame sú stoj, sed, kľak a ľah.

Najčastejšie využívanou metodikou cvičenia vo

vodnom prostredí je metodika Bad Ragaz. Jedná sa

o cvičenie v horizontálnej polohe s pomocou

plavákov. Cvičiť môžeme:

Izokineticky - fyzioterapeut fixuje pacienta,

ktorý sa pohybuje k nemu, od neho a okolo

neho. Odpor si pacient určuje sám rýchlosťou

pohybu. Cvičenie facilituje stabilizačné funkcie,

vytvára pohybové synergie a zabezpečuje izoto-

nicky rezistované cvičenie agonistov a anta-

gonistov.

Izotonicky - fyzioterapeut je fixujúcim bodom,

ktorý sa pohybuje a tlačí pacienta v smere

pohybu.

Izometricky - pacient vo fixovanej polohe je

tlačený fyzioterapeutom, ktorý za účelom

stabilizácie pasívne hýbe pacientom pri využití

úchopov panvového, axilárneho až lakťového.

Fyzioterapeut môže ďalej pri cvičení využívať

postizometrickú relaxáciu, repetitívne kontrakcie,

dýchacie cvičenia, spinálne mobilizácie, hydro-

dynamické cvičenia, techniku Watsu, ktorá pripo-

mína tanec vo vodnom prostredí. Každý fyziote-

rapeut musí naučiť pacienta z hľadiska bezpečnosti


55

vertikálnu a laterálnu rotáciu a zároveň zásady

Halliwickovej metódy, ktorá pozostáva zo 4 fáz:

fáza 1: fyzioterapeut musí cvičiaceho naučiť zá-

kladné princípy kontroly rovnováhy a najbez-

pečnejšiu polohu na chrbte z hľadiska bezpeč-

ného dýchania,

fáza 2: obsahuje zvládnutie vertikálnej, laterál-

nej a kombinovanej rotácie. Bez zvládnutia

týchto princípov by pacient nemal ísť do hlbšej

vody,

fáza 3: obsahuje kontrolu pohybu vo vode s

akceptáciou, že zabezpečenie rovnovážnej polo-

hy je pre každého jedinca iné z hľadiska

konštitúcie,

fáza 4: predstavuje zvládnutie aktívneho pohy-

bu vo vodnom prostredí s malými pohybmi v

blízkosti pásu.

Špecifickou súčasťou HKT sú dynamické stabi-

lizačné cvičenia, ktoré sú využívané pri skupino-

vých liečbach vo väčšine kúpeľných zariadení

s bazénom.

Hydrokinezioterapia tvorí neoddeliteľnú súčasť

komplexnej rehabilitácie a preto je dôležité, aby

bola vo fyzioterapii zvládnutá v teórii aj v praxi.


ODKAZOV BARTOŠÍKOVÁ, Z. 1991. Kapitoly z didaktiky

zdravotní tělesné výchovy. Univerzita

Palackého v Olomouci: 1991. ISBN 80-7067-

106-8.

BENCE, M . - MERICA, M. - HLAVATÝ, R.

2005. Plávanie. Banská Bystrica: Univerzita

Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2005. 197 s.

ISBN 80-8083-140-8.

ČECHOVSKÁ, I., MILER, T. 2001. Plavání.

Praha: Grada Publishing, spol. s.r.o., 2001.130

s. ISBN 80-247-9049-1.

ČECHOVSKÁ, I., BŘEČKOVÁ, G., NOVOTNÁ,

V. 2002a. Zdravotní plavání 1. Využití

plaveckého dýchání a splývavých poloh. Těl.

Vých. Sport Mlád., 68, 2002,

č. 3, s. 27-30.

ČECHOVSKÁ, I., BŘEČKOVÁ, G., NOVOTNÁ,

V. 2002b. Zdravotní plavání 2. Využití splývání

a změny v polohování. Těl. Vých. SportMlád.,

68, 2002, č. 4, s. 15-17.

ČELKO, J. – ZÁLEŠÁKOVÁ, J. – GÚTH, A.

1997. Hydrokinezioterapia. Bratislava:

LIEČREH GÚTH, 1997. 158 s. ISBN 80-

967 383-6-4.

DINKA, P. a kol. 2008. Voda a chlad,

rehabilitácia, prevencia a liečba. Bratislava:

Formát a LIEČREH GÚTH, 2008. 313 s. ISBN

978-80-967229-5-2.

JURSÍK, D. 1996. Formy plaveckej pohybovej

aktivity. In: Teoretické a didaktické problémy

plávania a plaveckých športov. IV.

Medzinárodný vedecký seminár. Bratislava:

UK FTVŠ Katedra plávania a plaveckých

športov, 1996. s. 29 – 32.

KOVÁČOVÁ, E. – KOSSÁROVÁ, K. 2014.

Význam zdravotného plávania pre respiračne

oslabené deti. In: Alergia, astma a my. IX roč.

1/2014. Bratislava: Združenie astmatikov SR,

2014. ISSN 1337-6667, s. 144-156.

LABUDOVÁ, J. 1999. Zdravotné cvičenie na

chrbticu. In: Šport pre všetkých. Bulletin č. 17.

SZ RTVŠ. Bratislava: 1999, KORETH.

MERICA, M. 2007. Plávanie. Bratislava:

Slovenská technická univerzita, 2007. 136 s.

ISBN 978-80-227-2726-6.

MACEJKOVÁ, Y. 2005. Didaktika plávania.

Bratislava: FTVŠ UK – Katedra plávania

a plaveckých športov, 2005.149 s. ISBN 80-

969268-3-7.

MACEJKOVÁ, Y. 2009. Vyučovanie plávania

patrí predovšetkým na školy. In: Športový

edukátor, 2009. roč. II, č. 2/2009. ISSN 1337-

7809, s. 37 – 42.

MERICA, M. 2007. Plávanie. Bratislava:

Slovenská technická univerzita, 2007. 136 s.

ISBN 978-80-227-2726-6.

MICHAL, J. 2002. Teória a didaktika plávania.

2002, PF UMB, Banská Bystrica, 98 s. ISBN

80-8055-679-2.

NEVOLNÁ, T. – PETRÍKOVÁ, ROSINOVÁ, I.

2013. Význam plávania pre poslucháčov

odboru fyzioterapia TnUAD v Trenčíne. In:

Pohybová aktivita, šport a zdravý životný štýl.

Recenzovaný zborník vedeckých prác. Trenčín:

Fakulta zdravotníctva, Trenčianska univerzita

Alexandra Dubčeka v Trenčíne, 2013. ISBN

978-80-8075-580-5, s. 198-205.


56

BEH, VNÚTORNÁ POHODA A MENTÁLNE ZDRAVIE

RUNNING, INNER BEING AND MENTAL HEALTH

OBORNÝ Josef

Katedra športovej edukológie a športovej humanistiky, Fakulta telesnej výchovy a športu,Univerzita

Komenského v Bratislave

ABSTRAKT

Článok predkladá čitateľovi výsledky teoretickej analýzy

možností aplikácie všeobecne akceptovaného poňatia hodnoty

zdravia na vytrvalostný beh v podaní neprofesionálnych bež-

cov. Súčasne článok publikuje niektoré výsledky dotazní-

kového výskumu motivácií a osobných pocitov respondentov -

účastníkov maratónskych behov v relevancii na samotný ma-

ratón a výsledky prieskumu postojov študentov Fakulta teles-

nej výchovy a športu Univerzity Komenského k behu a vní-

maní jeho prínosu pre osobnosť človeka. Článok publikuje aj

niektoré osobné skúsenosti autora z praktikovania vytrva-

lostného behu.

Kľúčové slová: Beh. Duševná rovnováha. Psychická pohoda.

Mentálne zdravie.

ABSTRACT

Article submitted to the reader the results of theoretical

analysis of the possibilities of application generally accepted

axiological conception health to endurance run in non-

professional administration of the guard. Simultaneously

article published some results of the questionnaire research

motivations and personal feelings of the respondents - runtime

marathon participants in the relevance of the marathon itself

and the results of a survey of attitudes of students Faculty of

Physical Education and Sports, Comenius University to run,

and the perception of its benefits to the human personality.

Article published even some personal experiences of the

author of the practice of the long runtime.

Key words: Running. Psychological balance. Psychological

well-being. Mental health.

ÚVOD

V súčasnosti sme svedkami zvyšujúceho sa záuj-

mu mladých ľudí, predovšetkým vo väčších mes-

tách, o rôzne bežecké podujatia. Usporiadatelia

týchto podujatí registrujú až tisícky aktívnych

účastníkov. V Bratislave sú to napríklad beh Devín

– Bratislava, Nočný beh, ČSOB Bratislava

Marathon a mnohé iné. V názve toho príspevku sa

explicitne neuvádza, že zdravie má viacero aspek-

tov, z ktorých dominantné postavenie má aspekt

hodnotový, axiologický. Dôraz sa v tomto názve

kladie na „netelesné“, to znamená na mentálne

zdravie. Samotné zdravie sa považuje, ako je ba-

nálne známe, za hodnotu „najvyššiu“. Takýto

autentický axiologický postoj k predmetu našich

úvah majú predovšetkým tí, ktorí pociťujú reálne

alebo fiktívne ohrozenie svojho zdravia. Byť zdra-

vý je prirodzenou potrebou, akýkoľvek iný stav je

podnet k vzniku frustrácie z neuspokojenej potre-

by. Pripomíname, že k ďalším aspektom zdravia

patrí napríklad psychologický, morálny, estetický,

sociálny a iný aspekt. Týmto však nebudeme ve-

novať pozornosť.

CIEĽ

Cieľom našich úvah a empirických prieskumov je

analýza možností aplikácie všeobecne akceptova-

ného poňatia hodnoty holisticky chápaného zdravia

na vytrvalostný beh v podaní neprofesionálnych

bežcov. V tejto súvislosti chceme predostrieť čita-

teľovi niektoré výsledky nášho dotazníkového

výskumu motivácií a osobných pocitov respon-

dentov - účastníkov maratónskych behov v rele-

vancii na samotný maratón a výsledky prieskumu

postojov študentov FTVŠ UK k behu a vnímaní

jeho prínosu pre osobnosť človeka a pohodu jeho

vnútorného psychického prostredia. Dovolíme si

publikovať aj niektoré osobné skúsenosti. (Autor

tohto príspevku absolvoval, okrem iných vytrva-

lostných behov, viac ako 100 maratónov na

klasickej trati v niekoľkých krajinách Európy).

Telesné a mentálne zdravie ako relevantná a

irelevantná hodnota

Teoretickú časť nášho príspevku si dovolíme

uviesť známou skratkou ASICS, v ktorej je skrytý

často opakovaný latinský výrok „Anima Sana in

Corpore Sano”. Istý svetový výrobca športových

potrieb si zvolil za značku svojich produktov

skratku zo slov tejto historickej múdrosti, ktorá

hovorí o zdravom duchu v zdravom tele. V prin-

cípe však nehovorí nič o športe a jeho súvise so

zdravím. Tento nádych dala citovanej myšlienke až

moderná doba a moderné poňatie športových pohy-

bových aktivít. Predovšetkým v súčasnosti zdôraz-

ňujeme priamu a kauzálnu súvislosť medzi športo-

vými pohybovými aktivitami, všestrannou kondí-


57

ciou a s ňou súvisiacim zdravotným stavom jedin-

ca a celej populácie.

Dynamický rozvoj športu, vznik nových športo-

vých disciplín, vzrast rizikovosti týchto disciplín

voči zdraviu a niektoré ďalšie skutočnosti nasved-

čujú, že spojitosť športovania a zdravia nie je vždy

lineárna. Jednoducho – šport a zdravie sú dve hod-

noty, ktoré majú svoje miesto v hodnotovom re-

bríčku konkrétneho človeka, konkrétneho športov-

ca aj „nie-športovca“, teda nešportujúceho človeka.

Tým nespochybňujeme všeobecne akceptované

presvedčenie, že zdravie je relevantná a nenahra-

diteľná hodnota pre každú ľudskú bytosť. Chceme

týmito slovami iba povedať, že zdravie a šport sú

v mnohých prípadoch „konkurenčné“ hodnoty,

ktorých voľba je často vecou priorít v životných

aktivitách človeka a že tieto hodnoty majú rôzne

miesto v hodnotovom rebríčku konkrétnej ľudskej

osoby.

Samozrejme, športovec musí byť zdravý ak chce

dosiahnuť kvalitný športový výkon. Mladý človek

musí byť zdravý, ak sa chce aktívne zúčastniť

športového, povedzme bežeckého podujatia. Avšak

v akejkoľvek oblasti mentálnych a fyzických akti-

vít je dosiahnutie špičkového, a nielen športového,

výkonu späté s rizikom, s vedomým obmedzením

rozvoja iných kvalít osobnosti, môže byť dokonca

späté aj s vedomým seba poškodzovaním. „Mnohé

choroby súčasného človeka vyplývajú z nadmiery,

alebo z nedostatku psychických alebo fyzických

aktivít, z nadmerného psychického, alebo fyzic-

kého zaťaženia, či preťaženia, alebo z nedostatku

pohybu a narúšajú jeho harmóniu (Šmidkeová,

2009).“ V takých prípadoch, keď víťazstvo, výkon,

finančná prémia, „sláva“, osobná „ješitnosť“

(samoľúbosť), rivalita medzi kolegami alebo pre-

hnaná túžba po tom „byť videný“ figurujú

v hodnotovom rebríčku nad zdravím niet pochýb

o tom, že zdravie má status irelevantnej hodnoty

vo väzbe na dôsledky a výsledky športovania. Je to

síce paradoxné zistenie, ale niektoré osobné prak-

tické skúsenosti s konaním kolegov športovcov

toto zistenie potvrdzujú.

Úroveň športového výkonu vo všeobecnosti je

v priamej závislosti na celkovej príprave športovca

a v závislosti na niektorých objektívnych fakto-

roch. In concreto: Je až neuveriteľné aký vplyv na

športový výkon, napríklad v maratóne, majú psy-

chické faktory. Mnohý nezainteresovaný má k to-

muto faktu skeptický postoj na základe skutoč-

nosti, že ide o technicky jednoduchú atletickú dis-

ciplínu, ktorá sa vykonáva monotónnym pohybom

na rovnej trati a bez nárokov na športové kines-

tetické zručnosti, bez nárokov na kontemplatívnu

psychickú koncentráciu. Na základe vlastnej skú-

senosti môžeme potvrdiť, že pravý opak je prav-

dou. Dôležitá je v tejto súvislosti aj morálna kondí-

cia, dokonca môžeme povedať morálne zdravie.

Taká morálna príprava, ktorá vychádza z kaloka-

gatického princípu a formuje mravnú, rozumovú

a emocionálnu zameranosť maratónca. Zastávame

totiž názor, že netelesná stránka kalokagatie spočí-

va svojou podstatou predovšetkým v mravnej

„kráse“, teda v zmysle pre fair play, v obdive

a k rešpektu k dobru, v snahe byť v živote a športe

spravodlivý. Prostredníctvom takto zameranej prí-

pravy maratónec „získa aj schopnosť utvárať si

podmienky na radostné zážitky z víťazstva nad se-

bou (Glesk, Kurhajec, 2005, 81).“ Celková psy-

chická príprava má byť koncipovaná tak, aby

„morálne, racionálne a emocionálne podnety vy-

tvárali jednotnú motivačnú štruktúru, v ktorej sú

v optimálnom vzťahu osobné a spoločenské motí-

vy (tamtiež).“

Príspevok behu ku kontenancii

S ohľadom na to, že pojem kontenancia nemá

príliš vysokú užívateľskú frekvenciu v takýchto

textoch prikladáme jeho stručné vysvetlenie. Ozna-

čuje sa ním zachovanie duševnej rovnováhy, ovlá-

danie sa, rozvaha. S kontenanciou prichádza aj

radosť. So zreteľom na výsledky výskumov možno

len v skratke pripomenúť, že bežecký výkon je

značne podmienený trénovanosťou a technikou.

Týmto konštatovaním však nechceme „odstrašiť“

potenciálnych záujemcov začiatočníkov o behanie.

„Efektívny beh vyžaduje dobrú techniku ... Úžasný

paradox však je, že k tomu, aby ste začali behať,

techniku nepotrebujete. Vôbec žiadnu. Aby ste sa

stali bežcami, stačí dôjsť do lesa alebo vyjsť na

ulicu a rozbehnúť sa. Pokojne 50 metrov, ak viac

nezvládnete. Zajtra dobehnete ďalej. Pohybová

aktivita vo vás sama vyvolá radosť a inštinktívne

potešenie z pohybu. Budete mať pocit, že si hráte,

a tak to má byť (Jurek, 2013, 29; autor je

svetoznámym špičkovým ultramaratóncom).“ Ale

aj so zreteľom na vlastné zážitky a skúsenosti

môžeme potvrdiť, že beh (predovšetkým vytrva-

lostný beh), má ambivalentné dôsledky na zdravot-

ný stav športovca. Máme tým na mysli predovšet-

kým fyziologické zdravie. Na tomto mieste však

nebudeme rozvádzať ďalšie podrobnosti tejto


58

témy. Chceme venovať niekoľko myšlienok vply-

vu behu na mentálne zdravie človeka.

Domnievame sa, že vplyv behu (ako prirodzenej

pohybovej aktivity s prívlastkom športová aj nie-

športová) na kontenanciu, vnútornú pohodu osoby

je nepopierateľný, je evidentný. Tento záver však

platí iba vtedy ak je organizmus človeka „súci“ pre

beh a vtedy, ak jeho dôsledky neobsahujú žiadne

dominantné negatívne aspekty, napríklad v rovine

somatickej. V tejto súvislosti sa ponúka, najmä

bežeckým začiatočníkom, príslušná odborná litera-

túra, najlepšie tá, ktorá je písaná naratívnou a ese-

jistickou formou. Aj v takej literatúre sa môžeme

dočítať istého varovania, s ktorého štatistickou

fakticitou sa však nestotožňujeme: „Každý rok čelí

zraneniu spravidla až osem z desiatich bežcov.

Nezáleží na tom, či ste tuční alebo chudí, rýchli

alebo pomalí, či ste vyhrali maratón, alebo vás

záchvat behania ovládne len príležitostne – pravde-

podobnosť, že si zničíte kolená, holenné kosti,

šľachy, bedrá a päty, je u všetkých rovnaká

(McDougall, 2012, 15).“ Beh, predovšetkým v sú-

vise s mladým človekom alebo dokonca dieťaťom,

je treba chápať v celom komplexe jeho pohybo-

vých telesných dispozícií, potrieb a aktivít.

Aj preto je dnes z pohľadu predmetu telesná

a športová výchova „výraznejšie deklarované pre-

smerovanie telesnej a športovej výchovy na sta-

rostlivosť o zdravie a vytváranie všestranne (teles-

ne, mentálne i emotívne) zdravého životného štýlu

(Šafárik, Oborný, 2013, 200-201).“ Pre vytrva-

lostný beh – jeho dĺžku treba chápať v intenciách

súčasnej športovej teórie a súčasne aj podľa

vekovej kategória účastníka rekreačného alebo pre-

tekárskeho behu - sa musí človek narodiť. Súčasne

platí aj to, že kontenanciu musíme od behu oča-

kávať ako jeho prínos len v tom prípade, že

jestvuje u bežca potreba tejto kontenancie. V ta-

kom prípade podporuje beh stabilitu nášho mentál-

neho zdravia takmer bezkonkurenčne.

V svojej pedagogickej činnosti sme uskutočnili

prieskum postojov študentov FTVŠ UK k behu

z hľadiska vnímania behu ako „stabilizátora“ psy-

chiky mladého človeka. Základná téza znela: „Pri

behu zabúdam na svoje starosti.“ Išlo o študentov

študujúcich v 1. roku bakalárskeho stupňa štúdia;

počet respondentov – 89. Škálový dotazník sme

v prepracovanej podobe prevzali od skúsených a

fundovaných autorov (Hurych a kol., 2013, 250).

Číslo 1 na danej škále vyjadruje zápornú odpoveď

(postoj) „nie, absolútne nie, nikdy“, č. 7 vyjadruje

kladnú odpoveď (postoj) „áno, 100% áno, veľmi

často“. Respondenti však mohli zvoliť pre vyjadre-

nie svojho postoja aj čísla vnútri tejto škály. Vý-

sledky zistení sú uvedené v obrázku č.1.

Obrázok 1 Pri behu zabúdam na svoje starosti

Z obrázku je zrejmé, že naši študenti, v priemer-

nom veku asi 20 rokov, nevnímajú beh a behanie

prioritne ako spôsob „defrustrácie“ a upokojenia.

Ich životné problémy a starosti to zatiaľ ešte nevy-

žadujú. Beh je pre nich skôr prostriedkom udržia-

vania alebo zvyšovania fyzickej kondície, ktorá je

potrebná pre inú športovú disciplínu, ktorej sa ve-

nujú naplno (napríklad pre športové loptové hry).

Obrázok č. 2 vyjadruje postoje týchto študentov k

tézy „Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej

fyzickej kondície“. Tento postoj zaujala vyše štvr-

tina respondentov. V osobných rozhovoroch so

študentmi, ktoré dokresľujú štatistické zistenia,

sme získali nasledovný poznatok: študenti dôve-

rujú starším športovcom, ktorí sa venujú aktív-

nemu behu intenzívnejšie práve pre jeho „oslobo-

dzujúce“ účinky, akceptujú jeho mentálne zdra-

votný prínos, ale sami jeho hlbšie spirituálne, este-

tické a psychické dôsledky zatiaľ nepociťujú a ani

v behu nehľadajú. Mladých ľudí teda netreba

„lámať“ k bežeckému vytrvalostnému tréningu.

Tento prirodzený ľudský pohyb je totiž kondične

v tréningovej podobe namáhavá, vôľovo, morálne

aj psychologicky náročná športová pohybová akti-

vita. Číselným hodnotám na škále 1 až 7 treba ro-

zumieť tak, ako v prípade obrázku č. 1.

Obrázok 2 Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej

fyzickej kondície


59

Medzi pozitívne dôsledky behu, ktoré majú pria-

my súvis s mentálnym zdravím človeka, patria

kognitívne dôsledky. Napríklad sa zvyšuje kvalita

a hladina sebapoznania. Aj prostredníctvom behu

sa napĺňa a konkretizuje požiadavka starej gréckej

múdrosti vyjadrenej vo výroku „Poznaj sám seba“.

V tomto duchu sa vyjadrujú aj mladé, ale napriek

tomu skúsené autorky, aktívne športovkyne. „Pred

samotnými pretekmi (išlo o Beh hrebeňom Níz-

kych Tater – pozn. J. O.) sme si kládli množstvo

otázok, avšak odpovede na ne sme mohli získať iba

aktívnou účasťou. Inými slovami môžeme pove-

dať, že k štartu na tento beh nás priviedli vlastné

otázky, zvedavosť a chuť spoznávať seba samé. ….

Keď sme zbadali tabuľku oznamujúcu, že sme sa

dostali finálne na Donovaly, zaplavil nás pocit

šťastia. Nevieme, či dovtedy bola v našom živote

taká silná chvíľa, ktorá by nám dopriala tento po-

cit. Väčšina pretekov v minulosti bola skôr

o umiestnení a výkonoch, ako o prežívaní aktuálnej

situácie. Na hrebeni nás zaplavili intenzívne pocity

šťastia, radosti; také obrovské uvoľnenie endor-

fínov sme v živote, počas žiadnych pretekov, či

tréningu, nezažili (Danišová, Liptáková, 2009).“

Na základe osobnej skúsenosti tento postoj bez

výhrad akceptujeme a prikláňame sa k jeho my-

šlienkovej hodnote. Považujeme beh za poten-

ciálne vhodnú cestu k ozdraveniu organizmu a psy-

chiky, za faktor, ktorý významne podporuje men-

tálnu zdravotnú kondíciu.

Vedecký, objektívny a korektný pohľad na pro-

blém si však žiada pripustiť aj kritický postoj

k behu. Chceme v tejto súvislosti uviesť názor,

o ktorom v tejto chvíli nemožno tvrdiť, že je veri-

fikovaný a potvrdený výskumom a praxou. Beh

v podaní mnohých neprofesionálnych, tzv. rekre-

ačných bežcov má niekedy znaky kompulzívneho

správania. (Kompulzia – nutkavé, nezmyselné

opakovanie určitých pohybov alebo konaní, kto-

rým sa nemôže postihnutý ubrániť). Príprava na

vytrvalostný pretek, napríklad na maratón, si totiž

vyžaduje vysoké tréningové dávky. Športovec je

vlastne prinútený absolvovať náročnú tréningovú

prípravu, „nabehať“ pred pretekom stovky kilo-

metrov. V jeho organizme aj v psychike sa odohrá-

vajú adekvátne adaptačné procesy a postupne sa

vytvára závislosť na behu, na vysokých trénin-

gových dávkach, na zaťažení. Na ilustráciu,

skutočne len na ilustráciu, tejto skutočnosti mô-

žeme uviesť príbeh románovej a filmovej postavy

Forresta Gumpa. (Forrest Gump je román americ-

kého spisovateľa Winstona Grooma z roku 1986.

Vypráva príbeh istého Forresta Gumpa, muža s IQ

75, a jeho neobvyklého života). Ako je známe,

autor románu „nechal“ čistého a úprimného Forres-

ta prebehnúť kontinuálne USA zo západu na

východ a z východu na západ. Beh sa však pre túto

osobu stal akýmsi samoúčelom. Nazvime preto

jeho počínanie a počínanie každého jeho nasle-

dovníka metaforickým pojmom „gumpizmus“. Ne-

trúfame si však povedať, že odborná verziu tohto

pseudopojmu má podobu a obsah pojmu kompul-

zia. Dôležitá je však tá skutočnosť, že racionálna

percepcia behu nebola v danej situácii vôbec dôle-

žitá a nebola ani pomenovaná. Domnievame sa, že

je tomu tak v mnohých prípadoch aj v reálnom

športovom živote mnohých našich súčasníkov, pri-

čom toto vôbec nepovažujeme za negatívny jav.

Nie je závislosť ako závislosť. Psychická rovno-

váha človeka navodená uspokojením takejto zá-

vislosti je na mieste. Závislosť na behu je v danej

súvislosti produktívna a tvorivá. Na rozdiel od feti-

šistickej závislosti na vecných hodnotách, pseudo-

hodnotách a antihodnotách, ktoré považujeme za

kontraproduktívne fenomény voči zdraviu alebo vo

väzbe k pojmu zdravie. Napriek tomu môžeme na-

formulovať čisto akademickú otázku, či aj táto zá-

vislosť nenesie znaky patologického mentálneho

poddanstva. Na túto otázku si však musí dať odpo-

veď každá konkrétna osoba športovca.

Športový psychológ na margo podobnej situácie

napísal, že „šport má kompenzačnú a konzumnú

funkciu. Človek uniká z dosahu exponovanej civi-

lizácie do umelej či imaginatívnej quasi reality, ilu-

zórnosti a sféry vlastného, subjektívneho sveta hry,

ktorý je ale zároveň i objektívnym a reálnym sve-

tom športu (Gregor, 2013, 24).“ Dočasný a oslo-

bodzujúci únik človeka z ťaživej reality života je

akceptovateľná potreba, ktorej netreba stavať

bariéry.

Výsledky výskumu štruktúry motivácií

maratóncov

Danou témou štruktúry motivácií k športu sa

vo vedeckej aj neformálnej rovine zaoberáme nie-

koľko rokov. Jeden z konkrétnych dotazníkových

prieskumov sa uskutočnil pred štartom Záhorác-

keho maratónu (24. 6. 2006). Prirodzene, bol ano-

nymný a jeho vyplnenie bolo dobrovoľné. Zame-

rali sme sa na motivácie k maratónskemu behu

a pocitové stavy bežcov. Autor prieskumu súčasne

uskutočňoval zúčastnené pozorovanie, pretože ab-


60

solvoval maratón spolu s respondentmi. Dotazník

obsahoval 6 položiek. Jeho čítanie a vypracovanie

respondentmi muselo byť „jednoduché“ a nesmelo

zaberať veľa času z ich bezprostrednej prípravy na

beh.

Respondentmi boli autentickí účastníci maratónu.

Môžeme povedať, že tvorili akúsi vzorku z po-

medzi tých, ktorí sa zúčastňujú maratónov a iných

vytrvalostných behov na teritóriu Slovenskej re-

publiky. Distribúcia dotazníka bola zverená organi-

zátorom podujatia. Dotazník vyplnilo 28 štartu-

júcich, 3 ženy a 25 mužov. Niektorí respondenti

označili 2 ponuky z uzatvorených otázok. Veková

štruktúra respondentov bola veľmi rôznorodá.

Rôznorodá bola aj výkonnostná štruktúra respon-

dentov:

najlepší zabehnutý čas muža v jeho športovej

kariére sa pohyboval na škále 2:30:51 až

3:42:00,

najlepší zabehnutý čas ženy v jej športovej

kariére sa pohyboval na škále 2:48:52 až

3:07:00.

Konkrétne výsledky výskumu motivácií bežcov

k rozhodnutiu bežať maratón a k realizácii tohto

rozhodnutia uvádzajú tabuľky č. 1 a 2. Je z nich

možno čítať, že v obidvoch prípadoch prevažujú

vnútorné intrapersonálne motivácie. V týchto in-

tenciách ich opisuje aj športová psychológia.

Odborníci z oblasti športovej psychológie s boha-

tými praktickými skúsenosťami zásadne upred-

nostňujú motívy, ktoré sú imanentné osobe člo-

veka, „prichádzajúce zvnútra pred vonkajšími mo-

tívmi. Podľa skúseností vonkajšie motívy majú

totiž iba krátke trvanie a niekedy majú dokonca

negatívne dôsledky (napr. pivo po športovom vý-

kone), a preto prestávajú trvalo účinkovať. Môžem

byť hrdý na svoj výkon (na to, čo som dosiahol),

môžem sa „poklepať po pleci“. To je motivácia,

ktorá nás vedie k opakovaniu podobného výkonu

(Bražina, 2009).“ Z tabuľky č. 1 sa dozvedáme

základné poznatky o štruktúre motívov k účasti na

klasickom maratónskom behu.

Tabuľka 1 Štruktúra motivácií k prvému maratónske-

mu behu

Položka Počet ( %)

Moje športové a ľudské ambície 67,9

Zvedavosť, čo to so mnou spraví,

bolo to vzrušujúce 35,7

Prehovorili ma iní bežci 4,0

Iné motívy 1,0

Stávka s priateľmi 0,0

Prečo sa neobjavila v ponuke odpovedí na uve-

dené otázky položka zdravie je logicky zdôvod-

niteľné. Vytrvalostní bežci nepovažujú samotný

maratón za nástroj upevnenie zdravia alebo za

spôsob ako vyliečiť určitý zdravotný neduh svojho

organizmu. Zdravé „telo“ je totiž apriórny predpo-

klad k absolvovaniu maratónskej trate. Ani v po-

ložke iné motívy sa neobjavila dopísaná hodnota

zdravia.

Tabuľka 2 Štruktúra motivácií k ďalším maratónskym

behom

Položka Počet (%)

Návyk na vytrvalostný beh

a extrémnu vytrvalostnú záťaž 42,9

Ctižiadostivosť 32,1

Stretnutia s priateľmi 25,0

Materiálne a finančné podnety 0,0

Iné motívy 0,0

Odpovede na druhú otázku potvrdzujú hypotézu,

ktorá predpokladá, že tréning vytrvalostných bež-

cov a následné preteky vytvárajú návyk organizmu

a psychiky športovcov na túto extrémnu vytrva-

lostnú záťaž. Čokoľvek, čo spôsobí tréningový

a pretekový „výpadok“ vedie k vzniku špecific-

kého abstinenčného syndrómu, k výčitkám svedo-

mia a k deštrukcii kontenancie osoby rôzneho roz-

sahu. Určite stojí za pozornosť aj osobnostný

morálny a sociálny aspekt v štruktúre motivácii

k účasti na maratónskych behoch. Hodnotu ctižia-

dostivosť však nemožno zamieňať s arivizmom

(nezdravá ctižiadosť, nekontrolovateľné úsilie stať

sa „jednotkou“ v skupine športovcov alebo v urči-

tej športovej disciplíne, chorobná ambicióznosť,

nezdravo vysoké športové ašpirácie so znakmi zve-

ličenej, prisilnej túžby po víťazstve za akúkoľvek

cenu, preexponovanej súťaživosti, chorobnej túžby

vyniknúť a byť najlepší dokonca aj za použitia

nedovolených praktík, prostriedkov alebo nečistej

hry, túžby po víťazstve aj za cenu porušenia

pravidiel fair play).

ZÁVER

Hodnota psychickej stability, duševnej rovno-

váhy a príjemného zážitku nebola prioritná pre

našich mladých respondentov – vybranej skupiny

vysokoškolských študentov. Väčšina študentov

modifikuje svoj vzťah k behu v duchu predloženej

tézy „Behu sa venujem iba pre vylepšenie svojej

fyzickej kondície“.

Hodnota zdravia, čo možno znie paradoxne, sa

neobjavuje v hodnotovom rebríčku skúmaných


61

vytrvalostných bežcov ako jedna z motivácií k tré-

ningu a k samotnému preteku. Táto hodnota zdra-

via je totiž apriórnym predpokladom k tejto špor-

tovej aktivite. V týchto motiváciách dominujú pri-

rodzené ľudské a osobné ambície, morálne zdravá

ctižiadostivosť, potreba priateľstva a sociálnych

kontaktov.


ODKAZOV

BRAŽINA, I. Autoregulácia motivácie v športe. In

Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a

humanitné vedy, 2009. (Zborník abstraktov,

ktorého súčasťou je elektronické CD s plnými

verziami príspevkov). Vydanie 1. Bratislava:

ICM AGENCY. ISBN 978-80-89257-14-0.

DANIŠOVÁ, L., LIPTÁKOVÁ, K. Preži svoj beh.

In Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a




ICM AGENCY. ISBN 978-80-89257-14-0.

FINN, A. Běhání s Keňany. (Cesta za tajemstvím

nejrychlejších lidí planety). Vydanie 1. Praha:

Mladá fronta, 2013, 219 s. ISBN 978-80-204-

2778-6.

GLESK, P., KURHAJEC, P. Maratón. Vydanie 1.

Bratislava: Spoločnosť Ferdinanda Martinenga,

2005. ISBN 80-969399-7-1.

GREGOR, T. Psychológia športu. Vydanie 1.

Bratislava: MAURO Slovakia s.r.o., 2013, 400

s. ISBN 978-80-968092-7-1.

HURYCH, E. a kol. Spiritualita pohybových

aktivít. Vydanie 1. Brno: Masarykova uni-

verzita, 2013, 251 s. ISBN 978-80-210-6207-8.

McDOUGALL, Ch. (2012). Stvorení pre beh.

(Tajomný kmeň, ultrabežci a najimpozantnejšie

preteky, aké kedy svet videl). Vydanie 1.

Bratislava: TATRAN, 2012, 287 s. ISBN 978-

80-222-0612-9.

SCOTT, J. (Spoločne so Stevem Friedmanem). Jez

a běhej. (Moje nečekaná cesta k úspěchu na

ultramaratonu). Vydanie 1. Praha: Mladá fronta,

2013, 248 s. ISBN 978-80-204-2871-4.

ŠAFÁRIK, M. & OBORNÝ, J. Športová aktivita

ako faktor zdravého a moderného životného

štýlu mládeže. In OBORNÝ, J. & SEMAN, F.

(eds.). Estetika tela, telesnosti a športového

pohybu. Zborník príspevkov z vedeckej

konferencie s medzinárodnou účasťou. Vydanie

1. Bratislava: Slovenská vedecká spoločnosť

pre telesnú výchovu a šport v spolupráci s

Univerzitou Komenského, Fakultou telesnej

výchovy a športu, 2013, 206 s., s. 199-203.

ISBN 978-80-89075-38-6.

ŠMIDKEOVÁ, A. Filozofia, šport a zdravie. In

Gregor, T. (ed.) Šport a spoločenské a




ICM AGENCY. ISBN 978-80-89257-14-0.


62

FYZIOTERAPIA PO PLASTIKE PREDNÉHO SKRÍŽENÉHO VÄZU KOLENA

POMOCOU BALANČNÝCH POMÔCOK

PHYSIOTHERAPY AFTER PLASTIC SURGERY OF ANTERIOR CRUCIATE KNEE LIGAMEN

USING A BALANCE TOOLS

KOTYRA Ján, LORENČÍKOVÁ Veronika, BAŇÁROVÁ Patrícia


ABSTRAKT

Kolenný kĺb je najzaťažovanejším kĺbom ľudského tela. Často

dochádza k poraneniu jeho väzivového aparátu. My sme

sledovali vplyv cvičenia na balančných pomôckach počas

rehabilitácie u dvoch pacientov po plastike predného skríže-

ného väzu na rozvoj svalovej sily a rozsah pohybu v opero-

vanom kĺbe. Z výsledkov vyplýva, že zapojenie balančných

pomôcok do rehabilitácie má priaznivý vplyv na nami

sledované ukazovatele. U oboch pacientov došlo k zvýšeniu

svalovej sily, zväčšeniu rozsahu pohyblivosti. Pacienti

hodnotili rehabilitáciu pozitívne, cvičenie s balančnými

pomôckami označili ako zaujímavé a motivujúce.

Kľúčové slová: Kolenný kĺb. Predný skrížený väz. Balančné

pomôcky.

ABSTRACT

The knee joint is the most weight baring joint in human body.

Therefore the injuries of knee ligaments happen very often.

During the exercise with balance tools, we were observing two

patients after plastic surgery of a knee ligament with our focus

on a development of the muscle strength and the range of the

movement of the knee joint that the surgery was performed.

From the results we can conclude that the us of balance tools

has a positive impact on the indicators we were focused on. In

both patients the muscle strength and the range of movement

had increased. The patients also evaluated the rehabilitation as

a positive experience, and they also evaluated the exercise

with balance tools as interesting and motivating.

Key words: Knee joint. Anterior cruciate ligament. Balance

tools.

ÚVOD

Kolenný kĺb je vystavený výraznému zaťaženiu

už pri bežnom pohybe ako je chôdza. Toto zaťa-

ženie sa stupňuje pri pracovnej alebo športovej

činnosti. V dôsledku toho je kolenný kĺb vystavený

možnému vzniku poranenia. Úrazy kolenného kĺbu

patria medzi najčastejšie poranenia kĺbov. V na-

šom príspevku sa venujeme fyzioterapii po operá-

cii predného skríženého väzu kolena pomocou

balančných pomôcok.

Poškodenie predného skríženého väzu (LCA) je

vždy spôsobené náhlym násilím, kedy vzniká neú-

merný tlak na tíbiu ventrálne vo flexii, kto-

rý spôsobuje pretrhnutie tohto väzu. LCA je taktiež

zodpovedný za vedenie pohybu v rotácii, preto

môže byť jeho ruptúra vyvolaná aj anteriolate-

rálnou rotáciou tíbie. Významná je klasifikácia po-

ranenia. Najvhodnejšie je vykonať ju prostred-

níctvom testovania predného zásuvkového fenomé-

nu. Rozlišujeme 4 stupne, kde hodnotíme veľkosť

ventrálneho posunu tíbie. Stupeň 1 je menej ako 5

mm, stupeň 2 je posun do 10 mm, pri stupni 3 je

posun do 15 mm a pri stupni 4 je veľkosť posunu

viac ako 15 mm. Prvé dva stupne liečime najčas-

tejšie bandážou alebo ortézou a rehabilitáciou.

Druhé dva stupne vyžadujú rekonštrukciu. O roz-

hodnutí pre operáciu rozhodujú však skôr ťažkosti

a požiadavky pacienta, vzhľadom na jeho fyzické

aktivity, ako samotné posúdenie stupňa poškodenia

(Vojtaššák, 2004).

Fyzioterapia po plastike predného skríženého

väzu

Kolenný kĺb po plastike LCA neimobilizujeme,

ale iba chránime ortézou. Pohyb cvičíme prakticky

od začiatku (Chaloupka, 2001). Pooperačná rehabi-

litácia prebieha v niekoľkých fázach. Prvá fáza sa

vymedzuje približne na prvých 7 - 14 dní. Začína

sa hneď v prvých dňoch na lôžku, kedy aplikujeme

na koleno kryoterapiu a chránime ho ortézou.

Aktívne cvičíme pohyby v členkovom kĺbe. Ako

nevyhnutnosť prevencie hypotrofie stehenného

svalu zaraďujeme na úvod jeho izometrické napí-

nanie v sériách niekoľkokrát denne, s dôrazom na

správne zapínanie, výdrž a uvoľnenie. Vykonáva-

me celkové kondičné cvičenie spolu s dychovou

gymnastikou. Veľmi dôležitý je nácvik ohybnosti

v kĺbe prostredníctvom motodlahy. Ohybnosť tak-

tiež zvyšujeme metódou vyťahovacích cvičení

zameraných na flexory a extenzory kolenného kĺbu

a taktiež aj postizometrickou a antigravitačnou re-

laxáciou. V tomto období sa snažíme dosiahnuť

flexiu do 90° a plnú extenziu. Pacienta vertikali-

zujeme a učíme ho chôdzu s 2 NB a ortézou kolen-

ného kĺbu. Vo fáze v rozmedzí 2. - 6. týždňa

od operácie prebieha nekróza a vaskularizácia šte-


63

pu. Začíname so starostlivosťou o jazvu mäkkými

technikami, aby sme zabránili vzniku bolestivých

zrastov a pohybových obmedzení. Pokračujeme

s nácvikom rozsahu pohybov. Kladieme dôraz na

posilňovanie stehenného svalstva. Dbáme, aby

pacient zvládal normálnu chôdzu a chôdzu po

schodoch. V tejto fáze môžeme tiež využiť elektro-

terapiu. V období 1. - 8. mesiaca od operácie

začína fáza rekonvalescencie. Pacient chodí bez

opory barlí, bez ortézy a je schopný stáť na

operovanej dolnej končatine. Pacient dosahuje

potrebný rozsah pohybu cca 100 - 110° flexie. Tu

sa spočiatku venujeme obnoveniu sily, citlivosti

a koordinácie. Využívame metódy a princípy silo-

vého tréningu (drill quadricepsu, stabilizačný vý-

cvik). Neskôr začíname zaraďovať dynamické

cvičenia, ľahké skoky a poklus. Prechádzame na

ľahké odrazové cvičenia na zemi s mäkkou podlož-

kou, plyometrické cvičenia a začíname trénovať

odrazovú výbušnosť. Cieľom je dosiahnuť stabilné

a nebolestivé koleno. Nesmieme zabúdať na dosta-

točnú a kvalitnú regeneráciu počas rehabilitácie

(Hromádková et al., 2002; Chaloupka, 2001).

Fyzioterapia pomocou balančných pomôcok

Balančné pomôcky patria medzi facilitačné

prostriedky, pri ktorých sa aktivujú proprio-

receptory. Propriocepčné cvičenie zahrňuje činnosť

stimulujúcu kĺbne mechanoreceptory. Mechano-

receptory v kĺbnych štruktúrach a väzoch posky-

tujú spätnú väzbu a informácie o polohe a pohybe

kĺbu. Pri väzivovom poranení dochádza k strate

stability z porušenia väzu, ale súčasne aj zo straty

informácií z poranených mechanoreceptorov. Preto

môžeme v tomto prípade využiť techniku senzo-

motorickej stimulácie. Obsahuje sústavu balanč-

ných cvikov, ktoré sa vykonávajú v rôznych

posturálnych polohách. Balansovanie a cvičenie na

balančných pomôckach podporuje rozvoj static-

kých i dynamických rovnovážnych schopností,

rozvíja svalovú koordináciu, odstraňuje svalovú

nerovnováhu a podporuje uvedomenie si polohy

tela. Možno ho tiež chápať ako špecifické posilňo-

vanie s vlastnou alebo pridanou hmotnosťou. Cie-

ľom tejto metódy je individuálne, podľa stavu

pacienta, zvoliť základné cvičenie a postupne

zvyšovať nároky. Cvičenie zlepšuje svalovú koor-

dináciu, vyvoláva zrýchlený nástup svalovej kon-

trakcie pomocou proprioceptívnej aktivácie vyvo-

lanej zmenou postavenia v kĺbe. Taktiež zlepšuje

držanie tela a stabilizáciu trupu v stoji a pri chôdzi.

Nakoniec začleňuje nové pohybové programy do

bežných denných aktivít. Cvičenie na balančných

podložkách prebieha v troch etapách: v statickom

režime, vo vedenom režime a taktiež v dynamic-

kom režime. V prvom statickom režime sa pacient

koncentruje na nácvik správnej polohy zabezpeču-

júcej posturálnu stabilitu. Po zvládnutí prvej časti

sa pridávajú pohyby končatín. Nakoniec prechá-

dzame na náročnejšie aktivity. Na realizáciu použí-

vame najrôznejšie pomôcky, ako sú: malá balančná

pologuľa (balance step), balančná valcová úseč,

vzduchové podložky, fitlopta a bosu. Ak cvičíme

naboso, dochádza pri cvičení k lepšiemu vnímaniu

polohy a pohybu. Progres v senzomotorickom ná-

cviku sa získa postupnou redukciou zrakovej kon-

troly, zmenšovaním opornej bázy, zväčšovaním

amplitúdy a frekvencie odchýlok balančnej plochy

a pridaním pohybov končatín. Kontraindikácie ba-

lančných cvičení v zásade nie sú. Nie veľmi vhod-

nou metódou sú však pri akútnych bolestivých

a zápalových stavoch. Cvičenie musíme prispô-

sobovať individuálne každému pacientovi s ohľa-

dom na jeho funkčné schopnosti (Jebavý, Zumr,

2009; Kociová et al., 2013; Chaloupka, 2001;

Kolář, 2009).

CIEĽ

Cieľom práce bolo zistiť ako vplýva cvičenie na

balančných pomôckach na obnovu motorických

funkcií kolena u pacienta po plastike LCA.

METODIKA A SÚBOR

Spracovali sme dve kazuistiky. Prvým pacien-

tom bol muž vo veku 21 rokov a druhým pacien-

tom bola žena vo veku 23 rokov. V oboch prípa-

doch išlo o ruptúru LCA. Obaja podstúpili operač-

né riešenie, pričom u prvého pacienta bola použitá

technika odobratia štepu z patelárnej šľachy (tzv.

technika BTB plastika), u druhého pacienta bola

operácia vykonaná odobraním štepu zo šliach

hamstringov (tzv. STGR plastika). Prvý pacient bol

operovaný v Popradskej nemocnici, druhý vo Vo-

jenskej nemocnici v Ružomberku. U oboch bol sta-

novený približne rovnaký rehabilitačný program,

ktorého základ tvorilo cvičenie na instabilných

podložkách. Rehabilitačný program pozostával

zo stabilizačného výcviku cielenom na operovanú

dolnú končatinu, cvičení s balančnými pomôckami

(cvičenie na bosu, s fitloptou a balance step). Dopl-

nili sme aj starostlivosť o jazvu mäkkými technika-

mi, mobilizáciu pately a cvičenie na motodlahe.


64

Za cieľ rehabilitácie sme si u oboch pacientov

stanovili odstrániť bolesť v oblasti operovaného

kolena, zlepšiť rozsah pohyblivosti operovaného

kolena a posilniť oslabené svalstvo na operovanej

dolnej končatine. Sledovali a porovnávali sme

zmeny svalovej sily a rozsahu pasívnej pohyblivos-

ti v kolennom kĺbe pred a po ukončení ambulantnej

rehabilitácie. Informácie sme získali rozhovorom,

obsahovou analýzou dokumentov, pozorovaním a

vyšetrením pacientov. Pre vyhodnotenie nášho cie-

ľa uvádzame len jednotlivé katamnézy a výsledky

svalového testu a rozsahu pasívnej pohyblivosti

v kolennom kĺbe na začiatku a na konci rehabi-

litácie.

VÝSLEDKY

Kazuistika 1 - muž, 21 ročný. Pacient dňa 3. 10.

2013 utrpel pri basketbale úraz pravého kolena. Pri

zlom dopade po doskoku pocítil prasknutie a ná-

slednú bolesť v pravom kolene. Bol vyšetrený na

úrazovej chirurgii v Kežmarku. Pre blok a náplň

kolena odoslaný na artroskopiu kolena na ortope-

dické oddelenie. Dňa 7. 10. 2013 prijatý na orto-

pedické oddelenie v Poprade, kde bola vykonaná

artroskopia pravého kolenného kĺbu v celkovej

anestézii s nálezom ruptúry LCA. Na druhý deň

pacient bez komplikácií prepustený domov. Dňa 5.

11. 2013 bola vykonaná doporučená plastika LCA

l. dx. genu spôsobom BTB. Operácia prebehla bez

komplikácií. Pooperačne prítomná mierna náplň

kolena a naložená ortéza. Dňa 13. 11. 2013 bol

pacient prepustený domov. Dňa 25. 11. 2013 bola

zahájená ambulantná rehabilitácia a vykonaný

vstupný kineziologický rozbor. Pacient č. 1 udával

bolesti pri chôdzi, pocit obmedzenej pohyblivosti a

zníženej svalovej sily, čo sa prejavilo aj pri

objektívnom vyšetrení. Používal ortézu pravého

kolenného kĺbu. Po jej zložení kolenný kĺb bez

náplne, mierny opuch, stehy ex, jazva zhojená, pal-

pačná bolestivosť v oblasti pately. Vpravo hypo-

trofia m. quadriceps femoris, znížená svalová sila,

extenzia plná, flexia obmedzená. Porovnanie veľ-

kosti svalovej sily flexorov a extenzorov kolena

a rozsahu pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe

na začiatku a na konci rehabilitácie uvádza tabuľka

1.Tabuľka 2 uvádza zmeny v obvodoch dolných

končatín taktiež na začiatku a na konci reha-

bilitácie.

Kazuistika 2 - žena, 23 ročná. Pacientka pri ná-

hlej zmene smeru pri behu ucítila podvrtnutie kole-

na a následnú bolesť. Bola prevezená RZP na

úrazovú chirurgiu, kde jej bola pre náplň kolena

a opuch doporučená artroskopia kolenného kĺbu.

Dňa 24. 9. 2013 bola prijatá na ortopedické odde-

lenie v Ružomberku, kde jej bola v celkovej anes-

tézii vykonaná artroskopia ľavého kolenného kĺbu.

Bola zistená ruptúra LCA s poškodením zadného

rohu menisku. Operácia prebehla bez komplikácii,

pacientka na druhý deň prepustená domov

s odporúčaním na plastiku LCA. Tá bola vykonaná

dňa 23. 10. 2013. Štep bol odoberaný z hamstrin-

gov (štep STGR). Priebeh operácie bez kompliká-

cií, pooperačne nasadená ortéza. Dňa 25. 10. 2013

bola pacientka prepustená domov. Doporučená

ortéza operovaného kĺbu s obmedzujúcou flexiou

do 90° po dobu dvoch mesiacov. Ambulantná

rehabilitácia začala dňa 30. 12. 2013, kedy bol aj

vykonaný vstupný kineziologický rozbor. Pacient-

ka už bola bez ortézy kolena a aj bez bariel. Opero-

vaný kĺb bez náplne a opuchu, stehy ex, jazva zho-

jená, mierna palpačná bolestivosť v oblasti jazvy.

Mierna hypotrofia m. quadriceps femoris vľavo,

mierne znížená svalová sila, bez extenčného defi-

citu, flexia obmedzená. Porovnanie veľkosti svalo-

vej sily flexorov a extenzorov kolena a rozsahu

pasívnej pohyblivosti v kolennom kĺbe na začiatku

a na konci rehabilitácie uvádza tabuľka 1. Tabuľka

2 uvádza zmeny v obvodoch dolných končatín

taktiež na začiatku a na konci rehabilitácie.

Tabuľka 1 SFTR a svalový test

Na začiatku

rehabilitácie

Na konci

rehabilitácie

SFTR (kolenný kĺb)

P1 0 – 0 – 70 0 – 0 – 140

P2 0 – 0 – 85 0 – 0 – 145

SS flexorov kolena

P1 3 5

P2 4 5

SS extenzorov kolena

P1 2+ 4+

P2 4 5 Legenda: SS – svalová sila, S – sagitálna rovina, P1 – pacient

č.1, P2 P1 – pacient č.2

Tabuľka 2 Obvody dolných končatín

Na začiatku

rehabilitácie

Na konci

rehabilitácie Oper. Neoper. Oper. Neoper.

Stehno (10 cm nad

patelou)

P1 41 45 45 45

P2 38 42 43 43

Koleno (cez patelu)

P1 38 36 37 36

P2 36 35 35 35

Lýtko (10 cm pod

patelou)

P1 36 37 38 38

P2 36 36 36 36

Pozn.: hodnoty sú uvedené v centimetroch, , P1 – pacient č.1,

P2 P1 – pacient č.2, oper. – operovaná, neoper. - neperovaná


65

Pacient č. 1 po ukončení rehabilitácie neudával

žiadne bolesti operovaného kolenného kĺbu. Počas

rehabilitácie spolupracoval a pravidelne cvičil aj

individuálne. Udával celkové zlepšenie stavu

o čom svedčia aj výsledky uvedené v tabuľkách 1

a 2. Pacient je schopný operovanú dolnú končatinu

plne zaťažovať.

Pacientka č. 2 bola po ukončení rehabilitácie

taktiež bez bolestí. Počas celej doby rehabilitácie

spolupracovala a individuálne cvičila odporúčané

cvičenia aj doma. Operovanú dolnú končatinu mô-

že plne zaťažovať. Rozsah pohybu operovaného

kolena zodpovedá rozsahu zdravej dolnej konča-

tiny. Pacientka udáva i pocit zlepšenia stability

oboch kolenných kĺbov. Je športovo založená, pre-

to bude i naďalej pokračovať v rehabilitácii.

DISKUSIA A ZÁVER

Jedným z najčastejších poranení u mladých ľudí

je ruptúra LCA. Vzniká najmä pri športových akti-

vitách, pričom k poraneniu dochádza v dôsledku

násilnej abdukcie a vonkajšej rotácie predkolenia.

Často ide aj o deceleračné poranenie - doskok na

extendovanú dolnú končatinu (Šinglarová, 2012).

Naši pacienti boli taktiež v mladom veku (21 a 23

rokov). K poškodeniu LCA u nich došlo úrazom

pri pohybovej aktivite. Následne podstúpili plas-

tiku LCA. Každý z nich však podstúpil zákrok

iným spôsobom operačného riešenia (BTB /

STGR). V súčasnej dobe sa najviac využívajú prá-

ve tieto dve techniky plastiky LCA (Chaloupka,

2001). Labunová (2013) uvádza, že u techniky

BTB býva rýchlejšie vhojenie štepu pomocou

kostných „bločkov“. Vhojenie implantátu u tech-

niky STGR trvá relatívne dlhšie. No po správne

vedenej rehabilitácii býva výsledná stabilita kolena

rovnaká. Podľa Labunovej (2013) závisí výsledný

funkčný stav pacienta vo veľkej miere od kvalitne

prevedenej plastiky LCA. Dôležitá je aj správne

vedená fyzioterapia, ktorá znižuje možnosť poško-

denia implantátu a skracuje dobu prinavrátenia do

funkčnej úrovne. Hromádková (2002) a iní opisujú,

že rehabilitácia po operácii skrížených väzov

kolena sa delí do niekoľkých fáz a z hľadiska

časového obdobia trvá aj niekoľko mesiacov. Do

rehabilitačného programu našich pacientov sme sa

rozhodli zapojiť cvičenie na balančných pomôc-

kach. To predstavovalo hlavnú časť rehabilitácie.

Podľa Kolářa (2009) kvalitná propriocepcia spoje-

ná s balančným cvičením zrýchľuje nástup svalo-

vej kontrakcie, čo je prvou podmienkou rýchlej

reakcie pri neočakávanom vyvedení tela z rov-

nováhy.

K pacientom sme pristupovali individuálne. Cha-

loupka (2001) uvádza, že rehabilitovať začíname

prakticky od začiatku po operačnom zákroku.

Taktiež udáva, že začiatok záťaže končatiny závisí

od jednotlivých pracovísk, kde bola operácia vyko-

naná. Aj u našich pacientov začala ambulantná

rehabilitácia v rôznych časových intervaloch od

operácie. Rovnako tak aj povolené zaťažovanie

končatiny prebiehalo v rôznom časovom intervale

od operácie. Včasná pooperačná rehabilitácia však

prebiehala už na lôžku deň po operácii u oboch

pacientov.

S ambulantnou rehabilitáciou sme u prvého pa-

cienta začali už po troch týždňoch od operácie,

kedy ešte bola pacientovi naložená fixačná ortéza

s obmedzením pohybu do 90°. Spočiatku sme zvo-

lili jednoduchšie a nenáročné cvičenia na obnovu

rozsahu pohybu a tiež svalovej sily. Balančné

pomôcky sme do rehabilitácie začali zapájať

približne v období dvoch mesiacov od operačného

riešenia. Začínali sme jednoduchými cvikmi na

uvedomenie si polohy tela a hlavne polohy kĺbu a

na udržiavanie stability. Neskôr sme zapájali ťažšie

a zložitejšie cvičenia.

U druhej pacientky sme zahájili rehabilitáciu

podľa odporúčania operatéra až po dvoch

mesiacoch od plastiky LCA. Pacientka už nemala

fixačnú ortézu. Keďže sme začali rehabilitovať

neskôr od operácie, balančné pomôcky sme

zapájali prakticky hneď. Aj v tomto prípade sme

začínali jednoduchými nácvikmi udržiavania stabi-

lity a postupne sme pridávali na náročnosti.

U oboch pacientov sme počas celej rehabilitácie

prihliadali na subjektívne pocity a tomu sme pod-

riadili celý priebeh fyzioterapie. Pri porovnaní

vstupných a výstupných vyšetrení oboch pacientov

(tabuľky 1 a 2) môžeme povedať, že došlo k zlep-

šeniu motorickej funkcie operovaného kolena.

Viditeľná bola zmena k lepšiemu v rozsahu

pohyblivosti v operovaných kĺboch. Došlo i k po-

silneniu svalstva extenzorov a flexorov kolien. Pri

porovnaní obvodov môžeme po ukončení reha-

bilitácie pozorovať takmer symetriu s druho-

strannou (neoperovanou) dolnou končatinou.

Našim hlavným cieľom bolo zistiť vplyv cvičenia

na balančných pomôckach na motorické funkcie

kolena po plastike LCA. Myslíme si, že použitie

týchto pomôcok pri rehabilitácii je pre terapiu

prínosom. K výsledkom, ktoré sme dosiahli, by


66

sme sa však s najväčšou pravdepodobnosťou do-

pracovali aj keby vedieme rehabilitáciu i bez

použitia balančných pomôcok. Rehabilitácia s pou-

žitím týchto pomôcok však pacientov zaujala a zá-

roveň motivovala. Vyvolala u nich aktívny postoj

k terapii. Aj z nášho pohľadu i osobnej skúsenosti

je cvičenie na nestabilnej podložke zábavnejšie

v porovnaní s cvičením podľa svalového testu

alebo cvičeniami v otvorenom či zatvorenom po-

hybovom reťazci. Podarilo sa nám docieliť aktívnu

spoluprácu oboch pacientov, ktorí pravidelne

cvičili aj v domácom prostredí, čo v prípade

„klasickej“ kinezioterapie býva často veľkým

problémom.

Fyzioterapia po plastike LCA zahrňuje široké

možnosti terapeutických postupov. Od procedúr

pasívnych, cez terapiu fyzikálnu, až po aktívne

cvičenie rôzneho charakteru a druhu. Jednou

z možnosti terapie je aj cvičenie na balančných

pomôckach. Toto cvičenie zlepšuje propriocepciu

a to nielen v operovanom kĺbe, ale v celom tele.

Keďže pri cvičení dochádza ku svalovej koakti-

vácii, facilitujú sa súčasne viaceré svalové skupiny.

Je známe, že svalová aktivita sa vplyvom existen-

cie svalových slučiek reťazí do celého tela. Preto aj

pri cvičení na balančnej podložke ovplyvňujeme

nielen operovaný kĺb ale aj vzdialenejšie štruktúry.

Toto cvičenie v súvislosti s reťazením činnosti

svalov so sebou prináša aj isté riziko. Ak napríklad

nebudeme hneď od začiatku klásť dôraz na správne

- centrované postavenie v kĺboch, vyvoláme v rám-

ci reťazenia šírenie poruchy do ostatných častí tela.

Preto je z nášho pohľadu účasť fyzioterapeuta

pri cvičení na balančných pomôckach u pacientov

po plastike LCA nevyhnutná.


ODKAZOV

CHALOUPKA, R. et al. 2001. Vybrané kapitoly

z LTV v ortopedii a traumatologii, Brno:

Institut pro další vzdělávaní pracovník ve

zdravotnictví v Brne, 2001. 186 s. ISBN 80–

7013–341-4

HROMÁDKOVÁ, J. et al. 2002. Fyzioterapie,

Jinočany: Nakladatelství H&H, 2002. 428 s.

ISBN 80-86022-45-5

JEBAVÝ, R., ZUMR, T. 2009. Posilování

s balančními pomůckami, Praha: Grada

Publishing, 2009. 176 s. ISBN 978-80-247-

2802-5

KOCIOVÁ, K. et al. 2013. Základy fyzioterapie,

Martin: Osveta, 2013. 238 s. ISBN 978-80-

8063-389-9

KOLÁŘ, P. 2009. Rehabilitace v klinické praxi,

Praha: Galén, 2009. 713 s.

ISBN 978-80-7262-657-1

LABUNOVÁ, E. et al. 2013. Možnosti fyzioterapie

po plastike predného skríženého väzu

kolenného kĺbu. In Physiotherapia Slovaca.

ISSN 1338-1601 roč. 3, č. 2. str. 12,16

ŠINGLAROVÁ, H. 2012. Lézia predného

skríženého väzu kolena ako model de-

aferentačnej traumy. Rehabilitačná medicína

a fyzioterapia.2012. č. 2, s. 64, 65

VOJTAŠŠÁK, J. 2004. Traumatológia, Bratislava:

Slovak Academic Press, 2004. 351 s. ISBN 80-

89104-47-9


67

ZDRAVOTNĚ ORIENTOVANÁ ZDATNOST STUDENTEK ERGOTERAPIE NA FAKULTĚ

ZDRAVOTNICKÝCH STUDIÍ UNIVERZITY J. E. PURKYNĚ ÚSTÍ NAD LABEM

HEALTH ORIENTED PHYSICAL FITNESS OCCUPATIONAL THERAPY STUDENTS AT THE

FACULTY OF HEALTH STUDIES, UNIVERSITY OF JE PURKYNĚ IN USTI NAD LABEM

KYNŠTOVÁ Hana, HAVEL Zdeněk

Katedra fyzioterapie a ergoterapie, FZS UJEP, Ústí nad Labem, Česká republika

ABSTRAKT

Cílem studie je přispět k rozšíření poznatků o úrovni zdravot-

ně orientované zdatnosti studentek oboru Ergoterapie, FZS

UJEP v Ústí n. L., a jejím ovlivnění prováděnou pohybovou

aktivitou (PA). Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky.

První, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti spíše

jejich komponent (motorických schopností) studentek ergo-

terapie ve srovnání s obecnou populací a druhou, zda intenzita

a objem prováděné PA ovlivňuje výkonnost jednotlivých mo-

torických schopností. Výsledné hodnoty motorických testů

porovnáváme s hodnotami dosažené obecnou populací. Stu-

dentky absolvovaly tyto testy: progresivní člunkový běh na 20

metrů, hod plným míčem obouruč 2 kg těžkým, skok daleký

z místa odrazem snožmo, výdrž ve shybu na hrazdě - držení

podhmatem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty, hlubo-

ký předklon v sedu, Iowa Brace test a dále jsme vypočítali

BMI. Pro zjišťování objemu a intenzity PA jsme použili Mezi-

národní dotazník k pohybové aktivitě (dále IPAQ) v krátké

verzi. Z výsledků vyplynulo, že studentky oboru Ergoterapie

měly shodnou úroveň motorických schopností jako obecná

populace a že úroveň výkonnosti v motorických testech není

ovlivněna týdenním objemem prováděné PA.

Klíčová slova: Ergoterapie. Měření a testování. Zdatnost a

pohybová aktivita.

ABSTRACT

Aim study is contribute to enlargement piece of knowledge

about level health oriented efficiency student game enclosure

occupational therapy, FZS UJEP at the mouth of n. L., and her

influence conducted by PA. To ours delivery of opinion we're

laid two questions. First, what is the level health oriented

efficiency rather their component (motor ability) student occu-

pational therapy in comparison with common population and

second, whether intensity and capacity conducted by PA

works efficiency single motor ability. Resulting funds motor

tests confront with Dember effect achieved common popu-

lation. Student pass these tests: progressive navicular run on

20 meters, throw medicine - ball with both hands 2 kg heavy,

long jump from seats reflection feet closing, tenacity in pull -

up on trapeze - possession combined hold, supine - sit

repeatedly for a period of one’s minutes, jack - knife in setting

position, IA Brace test and further we're computed BMI. To

recognition capacity and intensity PA we're used international

questionnaire to kinetic activity (further IPAQ) in short

version. From results result that the student game enclosure

occupational therapy have had coincident level motor ability

like general population and as though standard of productivity

in motor tests isn't effected weekly capacity conducted by PA.

Key words: Occupational therapy. Measuring and testing.

Fitness and movement activity.

ÚVOD

Zdatnost obecně je souhrn předpokladů člověka

pro optimální reakci na jakoukoli náročnou činnost

a vlivy vnějšího prostředí (Kasa, 2000). Tělesná

zdatnost je považována za jednu ze složek celkové

zdatnosti, která též zahrnuje zdatnost sociální, du-

ševní a emocionální (Měkota & Cuberek, 2007).

Do značné míry je podmíněna geneticky, během

života ji rozvíjíme a udržujeme prostřednictvím

tělesných cvičení, otužováním, přiměřenou zdra-

vou výživou a životosprávou (Měkota & Cuberek,

2007). Dle Bunce (1995) je výjimečným produk-

tem pohybových činností, kde rozhodujícím prv-

kem se stává míra fyziologických adaptací jedince

jako přímý důsledek pohybové činnosti. Tělesná

zdatnost je podle Bunce (1995) dělena vzhledem

ke svému dopadu na:

zdravotně orientovanou tělesnou zdatnost,

výkonově orientovanou tělesnou zdatnost.

Při hodnocení úrovně zdravotně orientované

zdatnosti je podle Bunce (1998) nutné posuzovat

dvě základní oblasti:

strukturální faktory: výšku, hmotnost, složení

těla,

funkční faktory: kardiorespirační vytrvalost,

svalovou sílu, vytrvalost a flexibilitu.

Podobné komponenty určil i Haskell et al.

(1985), který do komponent zdravotně orientované

zdatnosti řadí aerobní zdatnost, svalovou zdatnost -

maximální svalovou sílu a svalovou vytrvalost,

flexibilitu a složení těla.

Takto pojatá zdravotně orientovaná zdatnost

vytváří nezbytné předpoklady pro účelné fungo-

vání lidského organismu a je předpokladem pro

dobrou pracovní výkonnost (Bunc, 1995). Úroveň

zdatnosti v dospělosti je rozhodující měrou ovliv-

ňována úrovní v dětském a mládežnickém věku za

předpokladu, že tělesně zdatní jedinci pokračují

v pohybové činnosti (Máček & Radvanský, 2011).

Adolescence je charakterizovaná jako stadium in-

tegrace motoriky a završování motorického vývoje.


68

Jedná se o definitivní ukončení procesu diferen-

ciace motorických schopností, fixace jejich struk-

tury a ustálení jejich úrovně (Měkota & Novosad,

2005). Pro studentky ergoterapie, tedy studentky

vysoké školy to znamená vysokou výkonnost

v motorických testech, které jsou indikátory moto-

rických schopností. V dalším věkovém období by

pak mělo docházet ke stabilizaci pohybových

schopností, v případě vyššího věku pak k jejich in-

voluci. Z hodnocení úrovně zdravotně orientované

zdatnosti Bunce (1998) i Haskela (1985) vyply-

nulo, že se pro hodnocení v podstatě jedná o moto-

rické schopnosti a proto jsme se na ně zaměřili.

Byli jsme si vědomi, že na jejich úroveň usuzu-

jeme pomocí indikátorů, což jsou motorické testy.

Vybrali jsme testy motorických schopností, ze

kterých bylo možné usuzovat kromě motorických

schopností i na zdravotně orientovanou zdatnost.

Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky. Prv-

ní, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti

spíše jejich komponent (motorických schopností)

studentek ergoterapie ve srovnání s obecnou popu-

lací a druhou, zda intenzita a objem prováděné PA

ovlivňuje výkonnost jednotlivých motorických

schopností.

CÍL STUDIE Cílem studie je přispět k rozšíření poznatků

o úrovni zdravotně orientované zdatnosti studentek

oboru Ergoterapie, FZS UJEP v Ústí n. L., a jejím

ovlivnění prováděnou PA.

Hypotézy studie

Úroveň výkonnosti v motorických testech stu-

dentek ergoterapie bude ve srovnání s obecnou

populací vyšší.

Úroveň výkonnosti v motorických testech stu-

dentek ergoterapie bude významně ovlivněna

objemem prováděné PA.

METODIKA PRÁCE

Stanovili jsme tyto testy:

strukturální faktory – somatická měření: tělesná

výška, tělesná hmotnost a z toho vypočítaný

BMI,

kardiovaskulární zdatnost: progresivní člunko-

vý běh na 20 metrů,

aerobní zdatnost – Katch-McArdle Step Test

(Pollock & Wilmore, 1990) - hodnocení dle

hodnoty maximální spotřeby kyslíku (VO2 max.),

svalová zdatnost: hod plným míčem obouruč 2

kg těžkým, skok daleký z místa odrazem snož-

mo, výdrž ve shybu na hrazdě, držení podhma-

tem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty,

flexibilita - kloubní pohyblivost: hluboký před-

klon v sedu,

koordinační schopnosti: Iowa Brace test (dále

jen IBT). Testová baterie IBT obsahuje koordi-

načně náročné pohyby, rovnovážné a koordi-

nační tělesná cvičení, položku 1 a 9 je možno

pokládat i za test flexibility (Čepička, 1999).

Všechny testy byly převzaty z literatury. Základ-

ní literaturou byl „Unifittest (6 - 60)“ (Měkota &

Kovář, et al., 1996), měření i testování probíhalo

podle manuálu uvedeného v této literatuře. Výjim-

ku činí Katch-McArdle Step Test, z kterého usuzu-

jeme na aerobní zdatnost, který je popsán včetně

hodnocení v literatuře Pollock & Wilmore (1990).

Druhou výjimkou byl test hod plným míčem obou-

ruč 2 kg těžkým, který je popsán včetně norem

v literatuře Komeštíka (2006). Normy pro obecnou

populaci jsou uvedeny v tabulkách 1 – 3.

Tabulka 1 Klasifikace aerobní kapacity pro ženy ve

věku 20 – 29 roků

Úroveň Nízká Podprůměrná Průměrná Nadprůměrná Vysoká

<29 29 – 34 35 - 40 41 - 46 >46 Převzato: Pollock & Wilmore (1990)

Tabulka 2 Normy Unifittestu (6–60) žen ve věku 18 – 20 roků

Hodnocení Skok daleký Leh - sed Vytrvalostní člunkový

běh Výdrž ve shybu

Výrazně podprůměrný do – 154 do – 26 do – 3,50 0

Podprůměrný 155 – 174 27 – 33 3,51 – 5,00 1 – 5

Průměrný 175 – 194 34 – 41 5,01 – 6,75 6 – 14

Nadprůměrný 195 – 214 42 – 48 6,76 – 8,50 15 - 33

Výrazně nadprůměrný 215 a více 49 a více 8,51 a více 34 a více

Převzato: Měkota & Kovář, et al. (1996)


69

Tabulka 3 Normy pro hodnocení Iowa–Brace testu,

hlubokého předklonu v sedu a hodu plným míčem 2 kg

těžkým

Hodnocení

výborně dobře špatně

IOWA – BRACE

testu (body) > 16 13 – 16 < 13

Hluboký předklon

v sedu (cm) > 15 15 – 5 < 5

Hod plným míčem

2kg (m) > 7 7 – 5 < 5

Převzato: Komeštík (1995)

Pro zjišťování objemu a intenzity PA jsme pou-

žili Mezinárodní dotazník k pohybové aktivitě –

International Physical Activity Questionnaire (dále

IPAQ) v krátké verzi (Craig et al., 2003; Frömel, et

al., 2006). Dotazník obsahuje otázky týkající se PA

a aktivity respondentů v posledních sedmi dnech a

dále obsahuje otázky zaměřené na účast v orga-

nizované PA a na druh sportovní aktivity. Hodnoty

dotazníku PA ukazuje, které PA jedinci vykonávají

jako součást každodenního života. V otázkách se

odpovídá na čas, který respondenti strávili PA v

posledních 7 dnech. Jedná se o zamyšlení se nad

aktivitami, které provádí při studiu jako součást

domácích prací, na zahradě, při přemísťování se z

místa na místo a ve volném čase při rekreaci,

cvičení či sportu. Jedná se o:

intenzivní (tělesně náročné) PA se vyznačují

těžkou tělesnou námahou a zadýcháním (výraz-

ně rychlejší a těžší dýchání než normálně),

středně zatěžující PA se vyznačují střední těles-

nou námahou, při níž se dýchá více než nor-

málně,

nepřetržitou chůzi nejméně 10 minut. Zahrnuta

je chůze v zaměstnání i doma, přesuny (cesto-

vání) chůzí z místa na místo, ale i jinou chůzi,

vykonávanou výhradně pro rekreaci, sport, cvi-

čení nebo vyplnění volného času,

sezení v pracovních dnech, během posledních 7

dnů. Zahrnutý je čas strávený sezením v

zaměstnání, doma, při plnění domácích úkolů a

během volného času, čas strávený sezením u

stolu, při návštěvě u přátel, při čtení, nebo také

sezením či ležením při sledování televize.

Pro naše sdělení jsme použili celkový objem pro-

váděné PA, provádění intenzivní PA a čas strávený

sezením v průběhu týdne.

CHARAKTERISTIKA SOUBORU

Výzkumný soubor tvořilo 32 studentek prvního

ročníku studijního oboru Ergoterapie. Studentky

prošly přijímacím řízením na základě teoretických

testů z biologie člověka a somatologie a byly vy-

brány z celkového počtu 130 uchazečů ze středních

škol. Studentky jsou z 25% z gymnázií, 56% ze

středních zdravotnických škol, 14% ze zdravotních

lyceí a 5% z ostatních středních škol.

Věk je uváděn k datu měření s přesností jednoho

měsíce (tab. 4). Testování a vyplňování dotazníku

probíhalo v únoru a březnu roku 2013 ve sportovní

hale PF UJEP.

Tabulka 4 Průměrný věk a počty studentek

Studentky

ergoterapie

19,8

n 32

Statistické zpracování

Pro statistické vyhodnocení dat jsme použili pro-

gram Statistica a provedli následující statistické

výpočty: základní statistické charakteristiky polohy

a variability (aritmetický průměr, směrodatná od-

chylka, Me, Mo, R - variační rozpětí), korelační

koeficient r, pro věcnou významnost pak koeficient

determinace r2.

VÝSLEDKY

Hodnoty BMI a motorických testů jsou uvedeny

v tab. 5 a 6, statistická charakteristika hodnot do-

tazníku je v tab. 7. Interkorelace testů a výsledných

hodnot dotazníku jsou uvedeny v tab. 8.

Složení těla

Ze somatických ukazatelů byla zjišťována tělesná

výška a tělesná hmotnost pro výpočet BMI. Odvo-

zená hodnota indexu BMI (tab. 5) nás informuje o

tom, zda aktuální tělesná hmotnost odpovídá těles-

né výšce nebo zda je nadměrná či snížená. Vypo-

čítaný průměrný index BMI patří podle norem

Riegrové & Ulbrichové (1993) do skupiny „nor-

mální hodnota“ (tab. 5).

Motorické testy

Srovnáme-li průměrné hodnoty jednotlivých testů

studentek s normami pro obecnou populaci uvede-

nými v literatuře „Unifittest (6 - 60)“ Měkota &

Kovář, et al., (1996), (tab. 2), zjišťujeme, že se u

tohoto souboru jedná o poměrně nízkou výkonnost.

Výrazně podprůměrných hodnot dosáhly tyto stu-

dentky v progresivním člunkovém běhu na 20

metrů – fáze a v testu skok daleký z místa odrazem


70

snožmo. Podprůměrných hodnot pak v lehu-sedu

opakovaně po dobu jedné minuty a v hodu plným

míčem obouruč 2 kg těžkým.

Nadprůměrné byly ve své věkové kategorii v hlu-

bokém předklonu v sedu. Průměrné byly v aerobní

zdatnosti – Katch-McArdle Step Testu podle no-

rem Pollocka & Wilmora, 1990 (tab. 4) a podle

norem Komeštíka (2006) (tab. 1) v hodu plným

míčem obouruč 2 kg těžkým.

Tabulka 5 Statistické charakteristiky somatických znaků a testů studentek Ergoterapie

Testy SD Me Mo R

BMI 22,12 3,30 21,8 23,23 14,56

Fáze 2,41 1,06 2,00 1,50 4,50

VO2 max 38,59 3,20 39,21 39,21 13,30

Hod 576,76 109,04 540,00 510,00 460,00

Skok daleký 144,16 28,16 145,00 145,00 128,00

Výdrž ve shybu 12,70 5,60 12,00 9,00 25,00

Sed – leh 27,41 6,28 26,00 25,00 24,00

Flexibilita 26,41 7,15 27,00 23,00 35,00

IBT - - 14,00 11,00 16,00

Iowa Brace test

V tab. 5 jsou výsledné hodnoty Iowa Brace testu

v rámci hodnocené baterie, medián, modus a va-

riační rozpětí. Z norem Komeštíka (2006) vyply-

nulo, že 8 studentek splnilo test výborně, 14 dobře

a 10 špatně (tab. 6).

Výsledné hodnoty dotazníku V tab. 7 jsou statistické charakteristiky objemu

PA, intenzivní PA a sezeni studentek v průběhu

týdne. Tab. 7 zahrnuje hodnoty celého souboru,

hodnoty studentek, které uvedly, že provádí akti-

vity organizovaně a skupinu studentek, které pro-

vádí aktivity neorganizovaně. Podmínkou organi-

zované aktivity bylo, že je prováděna nejméně 2x

v týdnu. Z výsledných hodnot se ukazuje, že se

většinou jedná o organizovanost na nejnižší úrovni,

pouze dvě studentky provádí sport na vyšší úrovni

a ty také při nízkém počtu respondentek zvyšují

statistické charakteristiky. Vysoké hodnoty aktivity

– sezení jsou u skupiny studentek, které provádí

aktivity neorganizovaně.

Tabulka 6 Hodnocení Iowa – Brace testu studentek

Ergoterapie

Studentky

ergoterapie

Hodnocení

výborně výborně výborně

10 14 8

Tabulka 7 Statistické charakteristiky objemu pohybových aktivit, intenzivní pohybové aktivity a sezeni studentek

Ergoterapie

Činnost Soubor SD Me Mo R

Objem pohybových aktivit

Celý 1025 775 768 510 2860

Organizovaní 1137 665 950 620 2010

Neorganizovaní 949 851 720 960 2860

Intenzivní pohybové aktivity

Celý 123 125 90 60 600

Organizovaní 194 164 120 50 500

Neorganizovaní 74 51 60 60 180

Sezeni

Celý 1154 1062 600 600 3480

Organizovaní 893 695 600 600 1800

Neorganizovaní 1332 1240 720 600 3420


71

Tabulka 8 Interkorelace hodnot pohybových aktivit, sezení a testů studentek

Soubor Celý soubor ( n= 32) Organizovaní ( n=13) Neorganizovaní (n=19)

Znak Objem Intenzivní

aktivity Sezení Objem

Intenzivní

aktivity Sezení Objem

Intenzivní

aktivity Sezení

BMI -0,155 0,195 0,126 -0,033 0,531 -0,077 -0,198 -0,004 0,169

Flexibilita 0,252 0,208 0,012 0,195 0,299 -0,083 0,254 0,161 0,068

Dálka 0,091 0,344 -0,038 -0,304 -0,423 -0,233 0,236 -0,049 0,058

Leh-sed -0,073 -0,150 0,193 0,098 0,302 -0,734** -0,193 -0,040 0,046

Výdrž 0,143 0,257 0,270 -0,184 -0,023 0,530 0,286 0,131 0,200

Hod 0,050 0,083 -0,035 -0,169 0,024 -0,295 0,206 0,305 0,049

Fáze 0,192 0,151 -0,141 0,046 0,039 -0,232 0,324 -0,039 0,042

VO2 max 0,125 -0,326 0,327 0,106 -0,467 0,313 0,149 -0,480* 0,328

IBT 0,088 0,521** -0,107 -0,260 -0,167 -0,077 0,181 0,114 -0,082

Kritické hodnoty pro: celý soubor *) r0,05=0,349, **) r0,01=0,449; pro organizovaní: *) r0,05=0,553, **) r0,01=0,684; pro neorga-

nizovaní: *) r0,05=0,455

Interkorelace testů a výsledných hodnot

dotazníku

Výpočtem interkorelací testů a výsledných hod-

not dotazníku jsme chtěli zjistit, jaký vliv má

objem nebo provádění intenzivní PA či čas strá-

vený sezením v pracovních dnech na výsledné

hodnoty jednotlivých motorických testů. Korelační

koeficienty jsou uvedeny v tab. 8. Oproti před-

pokladům jsme statistickou významnost zazname-

nali jen výjimečně. Statistická významnost při hla-

dině r0,01 vyšla pouze v případě celého souboru u

intenzivní PA a IBT, věcná pak 27,1%, dále pak

vyšla záporná statistická významnost při hladině

r0,01 u studentek, které uvedly, že provádí aktivity

organizovaně u testu leh – sed a sezení, věcná

53,8%. U souboru studentek, které provádí aktivity

neorganizovaně, vyšla rovněž záporná statistická

významnost při hladině r0,05 VO2 max. a intenzivní

PA, věcná pak 23%. Více korelací jsme nezjistili,

přestože vypočítané korelační koeficienty nazna-

čují očekávané závislosti.

DISKUSE

Z šetření řady autorů vyplynulo (Kolář, et al.

1989; Měkota, 1989; Paulík, 2012), že studentky

vysokých škol mají vyšší výkonnost než obecná

populace. Paulík (2012) upozorňuje na to, že vý-

sledky šetření ukazují zhoršení výkonnosti v použi-

tých motorických testech i na jednoznačně nega-

tivní trend vývoje základní motorické výkonnosti

studentek VŠ od roku 1992 do roku 2011.

Studentky ergoterapie představují populaci stu-

dentek VŠ, u nichž jsme vzhledem k jejich spe-

cializaci předpokládali vyšší úroveň zdravotně

orientované tělesné zdatnosti než má obecná

populace. To byl také hlavní důvod, proč se zabý-

váme úrovní zdravotně orientované tělesné zdat-

nosti těchto studentek.

Jsme přesvědčeni, že u studentek ergoterapie

bude preferována především zdravotně orientovaná

zdatnost před výkonnostní zdatností, přestože 13

studentek uvedlo, že provádí organizovanou PA.

Domníváme se, že budoucí profese ergoterapeuta

vyžaduje v souvislosti s charakterem pracovní zá-

těže i vysokou kvalitu svalové koordinace.

BMI

Vypočítaný průměrný index BMI patří podle no-

rem Riegrové & Ulbrichové (1993) do skupiny

„normální hodnota“ (tab. 5). U tohoto souboru

mělo podváhu 16 studentek, ale pouze dvě nad-

váhu. Můžeme konstatovat, že složení těla je

v souladu s populačním průměrem a výsledné hod-

noty nás vedou k přesvědčení, že studentky tohoto

oboru kontrolují svoji hmotnost.

Motorické testy

Výsledky nepotvrdily naší první hypotézu, že

úroveň výkonnosti v motorických testech studen-

tek ergoterapie bude ve srovnání s obecnou popu-

lací vyšší. Výrazně podprůměrných hodnot dosáhly

tyto studentky v progresivním člunkovém běhu na

20 metrů (fáze) a podprůměrných hodnot pak

v lehu-sedu opakovaně po dobu jedné minuty. Na

základě zkušenosti s testem progresivní člunkový

běh na 20 metrů jsme se snažili studentky maxi-

málně motivovat. Výsledky ukázaly, že vytrvalost

u studentek závisí především na volních vlast-

nostech, které v oblasti tělesné aktivity studentkám


72

chyběly, což potvrdil i druhý vytrvalostní test leh-

sed opakovaně po dobu jedné minuty. Vytrvalostní

schopnosti mají však mezi ostatními motorickými

schopnostmi nejzřetelněji vymezený vztah ke kon-

ceptu lidského zdraví. Jejich úroveň reflektuje

funkční kapacitu a připravenost organismu opti-

málně reagovat na stresové faktory zevního pro-

středí (Jurca, 2005). Uvedené výsledky jsou v roz-

poru s testem aerobní zdatnosti – Katch-McArdle

Step Testem, z něhož vyplývá, že organismus pro-

bandů byl schopen lepších výsledků v oblasti vytr-

valosti. Obecnou populaci převyšovaly studentky

ergoterapie pouze v testu hluboký předklon v sedu.

Průměrné byly v aerobní zdatnosti – Katch-

McArdle Step Testu podle norem Pollocka &

Wilmora (1990) (tab. 4) a podle norem Komeštíka

(2006) (tab. 1) v hodu plným míčem obouruč 2 kg

těžkým.

Iowa Brace test

Testová baterie Iowa Brace testu obsahuje ko-

ordinačně náročné pohyby, rovnovážné a koordi-

nační tělesná cvičení, některé položky je možno

pokládat i za test flexibility. V tab. 5 jsou výsledné

hodnoty Iowa Brace testu medián, modus a va-

riační rozpětí, v tab. 6 je pak uvedeno splnění

normy Komeštíka (2006) jednotlivými probandy.

Měkota & Novosad (2005) uvádí, že maximální

výkonnost v koordinačních schopnostech je v ob-

dobí 20 – 30 let věku. Z výsledků vyplývá, že

31,3% studentek Ergoterapie test nesplnilo a my

můžeme usuzovat na nízký rozvoj koordinačních

schopností v rámci školní tělesné výchovy v před-

cházejícím studiu. Vzhledem k tomu, že se jednalo

o studentky prvního roku studia, můžeme před-

pokládat, že na další rozvoj koordinačních schop-

ností bude mít vliv studium daného oboru.

Interkorelace testů a výsledných hodnot

dotazníku

V tab. 8 jsou uvedeny korelační koeficienty. Vez-

meme-li v úvahu, že statistická i věcná významnost

může být ovlivněna nízkým počtem probandů,

přesto jsme byli počtem korelačních koeficientů

pře-kvapeni. Statistická významnost při hladině

r0,01 vyšla pouze v případě celého souboru u inten-

zivní PA a IBT, věcná pak 27,1%, kterou nedo-

vedeme zdůvodnit. Naopak zápornou statistickou

významnost při hladině r0,01 u studentek, které

uvedly, že provádí aktivity organizovaně u testu

leh – sed a sezení, bylo možné předpokládat,

zvláště když byla potvrzena věcnou významností

53,8%. Rovněž potvrzená záporná statistická

významnost při hladině r0,05 VO2 max. a intenzivní

PA, věcná pak 23% u souboru studentek, které

provádí aktivity neorganizovaně je zdůvodnitelná.

Předpokládali jsme závislost mezi intenzivními

činnostmi a testy hod plným míčem obouruč 2 kg

těžkým i testem skok daleký z místa odrazem snož-

mo, ani v jednom případě se o závislost nejedná.

Rovněž jsme předpokládali závislost mezi celko-

vým objemem PA a vytrvalostními testy a ani

v tomto případě se o závislost nejedná, koeficienty

jsou však vyšší (tab. 8).

Výsledky korelačních koeficientů nepotvrdily ani

naší 2. hypotézu, že úroveň výkonnosti v moto-

rických testech studentek bude významně ovliv-

něna objemem prováděné PA. Z vypočítaných ko-

relačních koeficientů lze vyvodit závěr, že tomu

tak není.

ZÁVĚR

Pro naše sdělení jsme si položili dvě otázky. Prv-

ní, jaká je úroveň zdravotně orientované zdatnosti

spíše jejich komponent (motorických schopností)

studentek ergoterapie ve srovnání s obecnou popu-

lací a druhou, zda intenzita a objem prováděné PA

ovlivňuje výkonnost jednotlivých motorických

schopností.

Pro odpověď na tyto otázky jsme nashromáždili

hodnoty 32 studentek studijního oboru Ergoterapie

na FZS UJEP v Ústí n. L.

Studentky jsme změřili v těchto testech: progre-

sivní člunkový běh na 20 metrů, hod plným míčem

obouruč 2 kg těžkým, skok daleký z místa odrazem

snožmo, výdrž ve shybu na hrazdě - držení pod-

hmatem, leh-sed opakovaně po dobu jedné minuty,

hluboký předklon v sedu, Iowa Brace test a dále

jsme vypočítali BMI. Pro zjišťování objemu a in-

tenzity PA jsme použili Mezinárodní dotazník

k pohybové aktivitě - IPAQ v krátké verzi.

Z výsledků vyplynulo:

Vypočítaný průměrný index BMI patří podle

norem Riegrové & Ulbrichové (1993) u obou

souborů do skupiny „normální hodnota“. Může-

me konstatovat, že složení těla obou souborů je

v souladu s populačním průměrem a zároveň to

potvrzuje, že studentky vysoké školy kontrolují

svojí hmotnost.

Výsledky nepotvrdily naší 1. hypotézu, že úro-

veň výkonnosti v motorických testech studentek


73

Ergoterapie ve srovnání s obecnou populací

bude vyšší, i když v testu hluboký předklon

v sedu byly nadprůměrné ve své věkové kate-

gorii. V ostatních testech byly studentky prů-

měrné až výrazně podprůměrné. Zdravotně

orientovaná zdatnost studentek Ergoterapie je

shodná s obecnou populací.

Výsledky nepotvrdily ani naší 2. hypotézu, že

úroveň výkonnosti v motorických testech stu-

dentek Ergoterapie bude významně ovlivněna

objemem prováděné PA. Z vypočítaných kore-

lačních koeficientů lze vyvodit závěr, že tomu

tak není.

SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH PRAMENŮ

BUNC, V. (1995). Pojetí tělesné zdatnosti a jejích

složek. Těl. Vých. Sport. Mlád., 61, č. 5, 6 – 9.

BUNC, V. (1998). Zdravotně orientovaná zdatnost

a možnosti její kultivace na základní škole. Těl.

Vých. Sport. Mlád. č. 4, 2 -10.

CRAIG, C. L., MARSHALL, A. L., SJÖSTRÖM,

M., BAUMAN, A. E., BOOTH, M. L.,

AINSWORTH, B. E., OJA, P. (2003). Inter-

national physical activity questionnaire: 12 –

country reliability and validity. Medicine and

Science in Sports and Exercise, 35(8), 1381-

1395.

ČEPIČKA, L. (1999). Stanovení obtížnosti moto-

rického testu. Česká kinantropologie. 3(1). 87-

94.

FRÖMEL, K., BAUMAN, A. et al. (2006).

Intenzita pohybové aktivity 15-69leté populace

České Republiky. Česká kinantropologie, 10(1),

13-27.

HASKELL, W. L., MONTOYE, H. J. &

ORENSTEIN, D. (1985). Physical activity and

exercise to achieve health-related physical

fitness components. Public Health Rep. 100 (2):

202–2.

JURCA, R. et al. Assessing Cardiorespiratory

Fitness Without Performing Exercise Testing.

American Journal of Preventive Medicine,

2005, vol. 29, no. 3. 185-193.

KASA, J. (2000) Športová antropomotorika. 1.vyd.

Bratislava: SVSTVŠ.

KOLÁŘ, V., MĚKOTA, K. & ŠORM, G. (1989).

Pohybová výkonnost a tělesný rozvoj

studujících 1. ročníku vysokých škol ČSSR

1986. In: Sborník Tělesná kultura. Olomouc:

Univerzita Palackého v Olomouci.

KOMEŠTÍK, B. (2006). Kinantropologie -

Antropomotorika - Metodologie. (1. vyd.)

Olomouc: Univerzita Palackého.

MÁČEK, M., & RADVANSKÝ, J. (2011).

Fyziologie a klinické aspekty pohybové

aktivity. Praha: Galén.

MĚKOTA, K. (1989). Pohybová výkonnost a

tělesný rozvoj studujících tělesnou výchovu. In:

Sborník Tělesná kultura. Olomouc: Univerzita

Palackého v Olomouci.

MĚKOTA, K. & CUBEREK, R. (2007). Pohybové

dovednosti-činnosti-výkony. Olomouc:

Univerzita Palackého.

MĚKOTA, K., KOVÁŘ, R. et al. (1996).

Unifittest (6 – 60). Manuál pro hodnocení

základní motorické výkonnosti a vybraných

charakteristik tělesné stavby mládeže a

dospělých v České republice. Ostrava:

Pedagogická fakulta Ostravské univerzity.

MĚKOTA, K. & NOVOSAD, J. (2005).

Motorické schopnosti. Olomouc: Univerzita

Palackého v Olomouci, Fakulta tělesné kultury.

PAULÍK, M. (2012) Vývoj základní motorické

výkonnosti studentů 1. ročníků prezenčního

bakalářského studia Matematicko-fyzikální

fakulty Univerzity Karlovy v Praze od roku

1992 do roku 2011. Rigorózní práce.

Pedagogická fakulta, UK Praha.

POLLOCK, M. L. & WILMORE, J. (1990).

Exercise in health and disease: Evaluation and

prescription for prevention and rehabilitation.

Philladeplhia: W. B. Saunders.

RIEGROVÁ, J., & ULBRICHOVÁ, M. (1993).

Aplikace fyzické antropologie v tělesné vý-

chově a sportu. Olomouc: Univerzity Palackého

v Olomouci, PF.


74

POHYBOVÁ AKTIVITA A OBEZITA

PHYSICAL ACTIVITY AND OBESITY

KUTLÍK Dušan

Fakulta telesnej výchovy a športu, Univerzita Komenského v Bratislave

ABSTRAKT

V našej práci sa zaoberáme vplyvom pohybovej aktivity

na zdravie človeka. Vzhľadom k nárastu civilizačných

chorôb vplyvom nedostatočného pohybu je stále

aktuálne objektizovať vplyv pohybovej aktivity na zdra-

vie a výsledky popularizovať. Jedna z chorôb, ktoré

nazývame civilizačné je aj obezita. Obezitu môžeme

charakterizovať ako nadmerne uloženie tuku v orga-

nizme. Vzniká na základe nerovnováhy medzi príjmom

a vydajom energie v ľudskom tele. Môžeme o nej

hovoriť, ako o najčastejšom chronickom ochorení tre-

tieho tisícročia. V Európe ňou trpí 10 až 25% dospelej

populácie a nadváhu ma 50 až 70% dospelých mužov a

žien, v Spojených štátoch amerických je situácia ešte

horšia. Dá sa povedať, že „spolu s obezitou prichádzajú

choroby“. Nie sú to však len problémy s kĺbmi vyplý-

vajúce z veľkej váhy, ale obéznych ľudí ohrozujú závaž-

né ochorenia, ktoré sa veľkou mierou podieľajú na mor-

talite populácie. V prvom rade sú to kardiovaskulárne

ochorenia a cukrovka typu 2.

Kľúčové slová: Pohybová aktivita. Chôdza. Genetická

predispozícia. Civilizačné choroby. Obezita. Vnútro-

brušná obezita.

ABSTRACT

We focus on influence of motion activities on health.

Considering an increase in number of civilization disea-

ses due to lack of motion it is still necessary to monitor

and quantify an influence of motion activity on health.

We can define an obesity as an excessive deposit of fat

in body. It is a result of an imbalance between energy

input and output. We can call it the most frequent

chronical disease in the 3rd millenium. In Europe 10 to

25 % of population suffer from obesity and 50 to 70 %

adult men and women suffers fromexcessive weight.

The situation is even worse in the United States. We can

say that the obesity bringsfurther diseases. Not only

joints problem as a consequence of excessive weight.

The obese people arethreatened by serious illnesses that

contribute to human mortality. First of all there are

cardio-vascular diseases and the diabetes type 2.

Key words: Motion activity. Walking. Genetic

disposition. Civilization diseases. Obesity. Abdominal

obesity.

ÚVOD

Nedostatok pohybovej aktivity je stále väčším

problémom ľudí na celom svete, ale hlavne popu-

lácie rozvinutých krajín. Nebol by to možno až

taký veľký problém, keby pohybová aktivita nebo-

la prirodzenou potrebou človeka a jej nedostatok

by nekráčal ruka v ruke s chorobami ako je obezita

a z nej vyplývajúce choroby srdcocievneho apará-

tu, diabetes II. stupňa a ďalšie choroby, ktoré ohro-

zujú život človeka.

Obezitu môžeme charakterizovať ako nadmerné

uloženie tuku v organizme, ale aj ako komplexnú

chorobu vyvolanú nerovnováhou medzi prísunom

energie a energetickým výdajom. Aj keď obezita

sprevádza človeka odjakživa, bola to „choroba“

hŕstky „vyvolených“. Situácia sa zásadne začala

meniť v minulom storočí a v posledných desať-

ročiach môžeme hovoriť o pandémii obezity.

Podľa svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)

v roku 1995 bolo na svete 200 miliónov obéznych

ľudí v roku 2000, 300 miliónov a predpoklad na

rok 2015 je 700 miliónov obéznych ľudí starších

ako 15 rokov, (Kunešová, et.al. 2011). Počet ľudí,

ktorí trpia nadváhou sa odhaduje na 1 až 1,7

miliardy ľudí. Najviac ľudí s nadváhou je v Spo-

jených štátoch amerických, kde 79,3 mužov a 77%

žien trpí nadváhou a 42,3 % mužov a 48,6% žien je

obéznych. Situácia v Európe nie je oveľa lepšia.

Pozitívny a preventívny vplyv pohybovej aktivity

na zdravie človeka, ako aj na vznik a rozvoj obe-

zity je nepopierateľný a vedecky podložený. Podľa

najnovších zistení sa vďaka pravidelnej pohybovej

aktivite „biely“ tuk mení na „hnedý“ a získava

schopnosť zbavovať sa energie. To vysvetľuje

význam pravidelnej pohybovej aktivity, ako najdô-

ležitejšieho opatrenia pri liečbe obezity a zdra-

votných komplikácii z nej vyplývajúcich, (Svačina,

2013). V našom príspevku predkladáme výsledky

viacerých štúdii, ktoré sledujú problematiku pohy-

bovej aktivity, zdravia a obezity.

Kniha Hieronimusa Mercurialisa „De arte gym-

nastica libri IV (Štyri knihy %o gymnastickom

umení), ktorá vyšla v roku 1573 v Benátkach patrí

k prvým prácam, ktoré sa zaoberali pozitívnym


75

vplyvom pohybovej aktivity na zdravie človeka

(Schott, 1994).Táto kniha patrila k prvým pokusom

odlíšiť „čistú“ gymnastiku od vojenskej a atletickej

a využiť ju na podporu zdravia. Merculiaris vychá-

dzal z antickej literatúry zaoberajúcej sa telesnými

cvičeniami a jeho kniha bola veľkým prínosom.

K rozsiahlemu využívaniu rôznych pohybových

aktivít došlo za I. svetovej vojny v kúpeľných za-

riadeniach, kde z technický – organizačných príčin

sústreďovali rekonvalescentov po vojnových

úrazoch (Čelko, 1991). Už v rámci rekonvales-

cencie vojakov velitelia nariadili organizovať ich

voľný čas tak, aby sa využili telesné cvičenia

pre návrat do vojenského nasadenia. Zodpoved-

nosť za výber cvičenia bola prenechaná zdravot-

níckemu personálu. Ukázalo sa, že organizovaná

pohybová aktivita má významné účinky pre skráte-

nie rekonvalescencie a pri predchádzaní sekundár-

nych následkov dlhodobej nečinnosti. Vďaka tejto

empírii sa získali prvé objektívne výsledky o účin-

koch cvičenia z hodnotenia rozsiahlych súborov.

Od tej doby bolo publikovaných veľa štúdií

so snahou objektivizovať účinky pôsobenia pohy-

bovej aktivity a jej vplyv na zdravie.

Chôdza ako základná ľudská lokomócia je veľmi

vhodnou pohybovou aktivitou, ktorá pri vhodnej

intenzite zaťaženia kompenzuje možnosť vzniku

už spomínaných ochorení, alebo je vhodným dopl-

nením ich úspešnej liečby. Je vhodná aj pre star-

ších ľudí, ktorí z rôznych dôvodov sa nemôžu ve-

novať iným pohybovým aktivitám.

Zaujímavé výsledky priniesla štúdia, ktorá sledo-

vala pohybovú aktivitu starších mužov (vek 70,5 ±

9,2 rokov, BMI = 28,3 ± 5,2 kg/m²) a žien (vek

71,5 ± 9,0 rokov, BMI = 29,8 ± 5,9 kg/m²), Strath

et al. (2009). Bolo sledovaných 451 probandov.

Pre našu tému je zaujímavé, že probandi boli

rozdelení tiež z hľadiska normálnej hmotnosti,

(BMI 20,0-24,9), nadváhy, (BMI 25-29,9) a obéz-

nych (BMI ≥ 30,0). Pohybová aktivita bola sledo-

vaná pomocou krokomera. Osoby so zvýšenou

hmotnosťou (BMI 25-29,9) vykázali denne o 1875

krokov menej ako osoby s normálnou hmotnosťou

(BMI 20,0-24,9) a obézne osoby (BMI ≥ 30,0)

o 2629 krokov menej ako osoby s normálnou

hmotnosťou. Zaujímavé sú aj ďalšie, výsledky.

Probandi priemerne urobili 3987 ± 2680 krokov

denne. Vo všetkých rasách sa zistila negatívna

korelácia medzi vekom a počtom krokov za deň

a medzi BMI a počtom krokov za deň. 53%

probandov boli belosi, v porovnaní s nimi černosi

absolvovali denne priemerne o 756 krokov menej.

56% účastníkov štúdie malo nižší ročný príjem ako

14999 dolárov. Osoby s vyšším príjmom absolvo-

vali denne o 473 krokov viac ako osoby s nižším

príjmom. Osoby s univerzitným vzdelaním absol-

vovali denne o 1927 krokov viac ako osoby so

stredoškolským vzdelaním. Dôchodcovia absolvo-

vali denne o 2206 krokov menej ako tí, ktorí ešte

pracovali, bez ohľadu či na plný, alebo čiastočný

úväzok, prípadne i ako dobrovoľníci. Z uvedeného

vyplýva, že vek, rasa, vzdelanie, BMI, príjem

a pracovný štatus sú signifikantne spojené s prie-

merným počtom krokov za deň. V tejto štúdii

probandi s vekovým priemerom okolo 71 rokov

denne priemerne absolvovali menej ako 4000

krokov. Osoby so sedavým spôsobom života denne

absolvujú menej ako 5000 krokov, norma pre

zdravých seniorov sa pohybuje v rozsahu 6000-

8500 krokov denne. Podľa tejto klasifikácie 74%

probandov zo štúdie sa dá zaradiť do kategórie

osôb so sedavým spôsobom života a len 17%

podľa počtu krokov spĺňa kritériá pre kategóriu

zdravých seniorov. Závery tejto štúdie korešpon-

dujú aj s výsledkami iných štúdií.

Pohybová aktivita predstavuje komplex multi-

faktorálneho správania, ktorý je ovplyvnený envi-

ronmentálnymi a biologickými faktormi. Niektoré

rizikové faktory ochorenia v dospelosti majú súvi-

slosť s nízkou pohybovou aktivitou v detstve. Do-

kumentujú to aj výsledky výskumnej úlohy zame-

ranej na faktory determinujúce pohybovú aktivitu

11 až 12-ročných detí, získané z rozsiahleho súbo-

ru 5451 detí (Mattocks, 2008). Vzhľadom

k poznatkom, že z pôrodnej hmotnosti a obezity

rodičov je možné predvídať detskú obezitu vo veku

7 rokov, vznikla hypotéza že niektoré faktory

raného obdobia života môžu ovplyvniť pohybovú

aktivitu už v detstve. Od veku 7 rokov boli u detí

opakovane hodnotené fyziologické a a psycho-

metrické parametre. Vo veku 11 rokov sa podrobili

meraniu týždennej fyzickej aktivity akcelero-

metrom, 10 hodín denne. Vzhľadom k limitám po-

užitia metodiky pri plávaní a bicyklovaní, sa v prí-

pade týchto aktivít hodnotil len čas ich trvania.

Výsledky dokumentovali pozitívnu asociáciu me-

dzi aktivitou matky počas gravidity (najmä rýchla

chôdza a plávanie) a neskoršou pohybovou aktivi-

tou detí. Autori upozorňujú, že pravdepodobne

pohybová aktivita počas gravidity môže byť mar-

kerom pre neskoršiu aktivitu matky, čo následne

ovplyvňuje fyzickú aktivitu dieťaťa. Fyzická


76

aktivita rodičov vo veku dieťaťa 21 mesiacov bola

priamo úmerná s fyzickou aktivitou dieťaťa len

vtedy, keď sa porovnali dvaja neaktívni rodičia

s dvomi aktívnymi. Vplyv pohlavia, ani pôrodnej

hmotnosti, s pohybovou aktivitou detí, sa v tejto

štúdii nezistil.

Jedným z dôležitých ukazovateľov kvality života

je sexuálna funkcia, ktorá môže byť nepriaznivo

ovplyvnená mnohými faktormi. Sexuálna dysfunk-

cia by mala byť považovaná za jednu z mnohých

potenciálne reverzibilných komplikácií obezity

(Ramsey, 2008). Stupeň sexuálnej dysfunkcie bol

meraný u 97 chorobne obéznych mužov a porov-

naný so zmenou sexuálnej funkcie po podstatnom

znížení hmotnosti chirurgickým výkonom – gas-

trickým bypassom. Pred chirurgickým výkonom

mali chorobne obézni muži podstatne nižšiu sexu-

álnu funkciu v porovnaní s kontrolnou skupinou.

Stupeň sexuálnej funkcie chorobne obéznych mu-

žov zodpovedal úrovni sexuálnej funkcie o dvad-

sať rokov starších neobéznych mužov. Po chirur-

gickom výkone došlo k zníženiu nadmernej hmot-

nosti priemerne o 2/3. Sexuálna funkcia sa zlepšila

na normálnu hodnotu, alebo hodnotu približujúcu

sa k norme odpovedajúceho veku. Stupeň zlepše-

nia sexuálnej funkcie korešpondoval s množstvom

zníženej hmotnosti. Sexuálna funkcia je dôležitým

aspektom kvality života a uvedená štúdia zdoku-

mentovala reverzibilnosť tejto poruchy. Pokračo-

vaním štúdie by malo byť hodnotenie sexuálnej

dysfunkcie u chorobne obéznych žien. Vzhľadom

k tomu, že pohybová aktivita s úpravou diétnych

návykov dokáže priaznivo ovplyvniť i ťažšiu obe-

zitu, je reálny predpoklad úpravy sexuálnej dys-

funkcie spôsobenej obezitou i týmto spôsobom.

Skutočnosť, že niektorí ľudia vyhľadávajú pohy-

bovú aktivitu a ľahko si udržiavajú zdravú hmot-

nosť oproti iným, ktorých pohybová aktivita je ne-

dostatočná a energetický príjem vyšší ako výdaj

viedla k názoru , že podstatnou príčinou obezity je

genetický základ.

Pietiläinen et al. (2007) skúmali vplyv pohybovej

aktivity, resp. inaktivity u adolescentov (16-18 r.)

na rozvoj obezity a abdominálnej obezity vo veku

25 rokov v longitudinálnej štúdii na dvojčatách. Do

štúdie bolo zahrnutých 4240 osôb, ktoré sa narodili

ak dvojičky. Účastníci štúdie vypĺňali dotazník

vo veku 16, 17, 18 rokov a potom v dospelosti -

vo veku 25 rokov, keď boli všetci vyšetrení. Hod-

notila sa telesná aktivita akcelerometrom, celkový

energetický výdaj, bazálny metabolizmus a anam-

néza telesnej aktivity od 12. rokov. U jedno-

vaječných dvojčiat je hmotnostná nezhoda veľmi

vzácna. Za obezitu sa považoval BMI ≥ 30kg/m²,

za abdominálnu obezitu pás ≥ 88 cm u žien a ≥ 102

u mužov. Z 658 párov jednovaječných dvojčiat bo-

lo vo veku 25 rokov 14 párov hmotnostne nezhod-

ných, t. j. jeden bol štíhly a jeho súrodenec obézny,

rozdiel v hmotnosti v rámci páru presahoval 16 kg.

Ukázalo sa, že obezita u adolescentov bola zried-

kavá (0,7% u 16r. , 0,7% u 17r. a 1,1% u l8 roč-

ných). Vo veku 25 rokov 4% z celkového počtu

dvojčiat bolo obéznych a 8% malo abdominálnu

obezitu. U telesne neaktívnych jedincov bolo rizi-

ko obezity v dospelosti 3,9-krát väčšie a abdomi-

nálnej obezity dokonca 4,8x väčšie v porovnaní

fyzicky aktívnymi jedincami, dokonca i pri nasta-

vení hodnôt na BMI v dospelosti. To potvrdzuje

existenciu začarovaného kruhu – nižšia telesná

aktivita, nízky energetický výdaj a nárast tuku.

U zhodne obéznych jednovaječných dvojčiat den-

ná telesná aktivita dosahovala len polovičné hod-

noty v porovnaní so zhodne aktívnymi jednovaječ-

nými dvojčatami, čo sa potvrdilo i akceleromet-

ricky. Pri hodnotení hmotnostne nezhodných jed-

novaječných dvojčiat sa ukázalo že riziko obezity

bolo nezávislé od genetických faktorov. Po vzniku

obezity bežná telesná aktivita zostala extrémne

nízka.

Štúdie hodnotiacej vplyv 30-ročnej telesnej akti-

vity na nárast hmotnosti a objem pásu sa zú-

častnilo 89 párov dvojčiat, z toho 47 párov zhodne

telesne aktívnych a 42 párov s rozdielnou telesnou

aktivitou medzi súrodencami (Waller et.al. 2008).

V pároch s rozdielnou úrovňou pohybovej aktivity

mal aktívnejší súrodenec po 30 rokoch hmotnosť

o 5,4 kg nižšiu a obvod pásu o 8,4 cm menší ako

jeho neaktívne dvojča. Tento trend bol rovnaký

u jednovaječných i dvojvaječných dvojčiat. U 47

párov s rovnakou úrovňou pohybovej aktivity sa

medzi súrodencami rozdiely v hmotnosti i v obje-

mu pása nevyskytovali.

Ak hodnotíme závery uvedených a tiež ďalších

rozsiahlych štúdií na dvojčatách z posledných ro-

kov môžeme konštatovať, že primeraná pohybová

aktivita môže byť úspešnou prevenciu obezity

aj pri rešpektovaní genetickej predispozície a skú-

seností z detstva. Zvýšené riziko nárastu hmotnosti

i objemu pásu je v období po skončení adoles-

cencie, preto pohybová aktivita v čase dospievania

má mimoriadny význam v prevencii obezity v dos-


77

pelosti a v znížení rizika výskytu už spomínaných

závažných civilizačných chorôb.

V predchádzajúcom texte sme už viac ráz spomí-

nali abdominálnu, vnútrobrušnú obezitu, ktorá má

väčší súvis s ochoreniami, ktoré spájame s obe-

zitou, ako obezita celého tela (podkožný tuk). Táto

obezita nazývaná tiež viscerálna, androidná, tvaru

jablka, predstavuje významný rizikový faktor vý-

skytu kardiovaskulárnych chorôb a diabetu typu 2.

Často je spojená s fyzickou inaktivitou, stredným

a vyšším vekom a metabolickými abnormalitami,

čo spolu vytvára metabolicky syndróm. Vnutro-

brušná, abdominálna obezita je definovaná obvo-

dom pása ≥ 102 cm u mužov a obvodom pása ≥ 88

u žien. V novších štúdiách sú tieto kritéria už sprís-

nené na 94 cm u mužov a 80 cm u žien. Pred-

stavuje len 10% tukového tkaniva , ale ma oveľa

tesnejší vzťah už k spomínaným ale aj ďalším

zdravotným problémom, ako obezita celého orga-

nizmu. (Nárast obvodu brucha o 10cm predstavuje

o 20% väčšie riziko výskytu ischemickej choroby

srdca u mužov).

Rôzne formy pohybovej aktivity sú finančne ren-

tabilnou nefarmakologickou liečbou, ktorá môže

účinne ovplyvniť závažné rizikové faktory a záro-

veň zvýšiť kvalitu života

Je odporúčaná vytrvalostná záťaž nízkej a stred-

nej intenzity, maximálne tesne pod anaeróbnym

prahom. Preto sú zaujímavé výsledky niektorých

výskumov v ktorých boli probandi cielene pod-

robení záťaži rovnej a vyššej ako individuálny ana-

eróbny prah.

Irving et al. (2008) rozdelili 27 obéznych žien

s metabolickým syndrómom (vek: 51 ± 9 r., BMI:

34 ± 6 kg/m²) do troch skupín so 16-týždňovým

programom. Do kontrolnej skupiny bez telesného

tréningu bolo zaradených 7 žien, ktorých úroveň

fyzickej aktivity sa nezmenila. V skupine s nízkou

intenzitou cvičenia bolo 11 žien, ktoré 5x týždenne

cvičili s intenzitou ≤ laktátový prah. V skupine

s vysokou intenzitou cvičenia bolo 9 žien, ktoré 3x

v týždni cvičili s intenzitou > laktátový prah a 2x

v týždni s intenzitou ≤ laktátový prah. Laktátový

prah bol stanovený individuálne na bicyklovom

ergometri pri stupňovaní záťaže o 10 W každé 3

minúty, až do stúpnutia úrovne kyseliny mliečnej

nad hodnoty pred záťažou. Vzorky krvi sa

odoberali z venóznej kanyly na predlaktí pred

záťažou a na konci každého záťažového stupňa.

Pre stanovenie množstva vnútrobrušného tuku bola

použitá počítačová tomografia, percento telesného

tuku bolo stanovené pletysmograficky. Dĺžka cvi-

čenia bola upravená tak, aby sa kalorický výdaj pri

každom tréningu rovnal 400 kcal. Skupine s nízkou

intenzitou cvičenia bola odporúčaná záťaž z Bor-

govej škály subjektívneho pocitu záťaže (Rate of

perceived Exertion) RPE 10–12. Skupine s vyso-

kou intenzitou cvičenia bola odporúčaná záťaž 3x

v týždne RPE 15–17 a 2x v týždni 10–12. Vysoká

intenzita cvičenia sa v porovnaní s nízkou inten-

zitou ukázala byť účinnejšia v redukcii brušného

podkožného tuku (-47 cm² vs. -11 cm²) ako i vnú-

trobrušného tuku (-24 cm² vs. -7 cm² ). V skupine

s vysokou intenzitou cvičenia došlo k výraznému

vzostupu maximálnej spotreby kyslíka (VO(2)

max) v porovnaní so skupinou s nízkou intenzitou

cvičenia (p = 0,047) a skupinou bez telesného tré-

ningu (p = 0,004)

Nicklas et all. (2009) hodnotili vplyv intenzity

cvičenia spolu s obmedzením kalorického príjmu

u 120 postmenopauzálnych obéznych žien (BMI:

25-40 kg/m², obvod pásu >88cm), ktoré randomi-

zovane rozdelili do troch skupín. Vo všetkých sku-

pinách počas 20-týždňového programu ženy dodr-

žiavali individuálne stanovené kalorické obmedze-

nie (približne 400 kcal/deň). Ženy v prvej skupine

necvičili, v druhej skupine 3x týždenne absolvovali

chôdzu na treadmille intenzity 45-50% (stredná zá-

ťaž) a v tretej skupine 70-75% (veľká záťaž) maxi-

málnej srdcovej frekvencie. Štúdiu dokončilo 95

žien s priemernou stratou hmotnosti 12,1 kg (± 4,5

kg), bez signifikantného rozdielu medzi skupinami.

Vo všetkých skupinách došlo k rovnakej strate

vnútrobrušného tuku (približne 25%; p < 0,01),

v prvej skupine, v ktorej sa necvičilo, však došlo

relatívne k väčšej strate svalovej hmoty (p < 0,05).

V skupine s veľkou záťažou došlo v porovnaní

s ostatnými skupinami k signifikantnému vzostupu

(VO(2) max; p < 0,01).

V štúdiách sa potvrdilo, že vytrvalostný tréning

vyššej intenzity vedie k podstatne väčšej strate

vnútrobrušného tuku ako cvičenie s nízkou inten-

zitou. Pri cvičení spojenom s obmedzením kaloric-

kého príjmu, vedie k výraznejšiemu zníženiu vnú-

trobrušného tuku aj cvičenie strednej intenzity.

ZÁVER

V našom príspevku sme sa zaoberali vplyvom

pohybovej aktivity človeka na jeho zdravie. Sle-

dovali sme rôzne možnosti a hľadiská pôsobenia

pohybových aktivít na ovplyvnenie nadváhy a obe-

zity, tak viscerálnej ako celotelovej. Upozornili


78

sme aj na vplyv genetických predpokladov pre

obezitu v dospelom veku.


ODKAZOV

ČELKO, J. Zvýši nadobudnutie psa čas venovaný

chôdzi? Rehabilitácia. 2010;47(3):167

ČELKO, J.: Komplexný prístup k liečbe pacientov

po úraze v kúpeľoch. In: Efeta, 1991, 2, s.

IRVING, BA. DAVIS, CK. BROCK, DW. et. al.

Effect of exercise trainig intensity on abdominal

visceral fat and body composition. Med Sci

Sports Exerc 2008; 40 (11): 1863-1872

KUNEŠOVÁ, M., MULLEROVÁ, D., HAINER,

V. Epidemiologie a zdravotní rizika obesity. In

HAINER, V. et.al. Základy klinické obezi-

tológie. Praha. Grada, 2011.978-80-247-3252-7.

448. 15-34.

MATTOCKS, C. et al.: Early life determinants of

physical activity in 11 to 12 years olds: cohort

study. BMJ. 2008 5; 336 (7634); 26-29.

NICKLAS, BJ. WANG, X. YOU, T. et.al..Effeck

of exercise intensity on abdominal fat loss

during calotorie restriction in overweight and

obese postmenopausal women: a randomized,

controlled trial. Am J Clin Nutr. 2009; 89 (4):

1043-1052

PIETILAINEN, KH. KAPRIO, J. BORG, P.et.al.

Physical inactivity and obesity: A vicious circle

Obesity 2008;16(2):409-414

RAMSEY, D. et al.: Weight loss surgery improves

sexual funkcion in men. Journal of the

American College of Surgeons, 2008, 6; 624-

629

SCHOTT, H. et all.: Kronika medicíny. Bratislava:

Fortuna Print, 1994, 1-647

STRATH, SJ. SWARTZ, AM. CASHIN, SE.

Ambulatory Physical Activity Profiles of Older

Adults. J Aging Phys Act. 2009; 17 (1): 46-56.

SVAČINA, Š. Obezitológie a teorie metabolického

syndromu. Praha, Triton, 2013, 978-80-7387-

678-4. 286.

WALLER, K. KAPRIO, UM. KOSKENVUO, M.

RANTANEN, T. Effect of Physical Activity on

Health in Twins: A 30-Year Longitudinal

Study. Med Sci Sports Exerc. 2010;42 (4): 658-

664.


79

VÝZNAM POHYBOVÝCH AKTIVIT U SENIORŮ ŽIJÍCÍCH V DOMOVECH PRO SENIORY

V RÁMCI PRIMÁRNÍ PREVENCE SARKOPENIE

THE IMPORTANCE OF PHYSICAL ACTIVITY IN SENIORS LIVING IN HOMES FOR SENIORS

IN PRIMARY PREVENTION OF SARCOPENIA

KORFOVÁ WENCLOVÁ Jitka

Katedra fyzioterapie a ergoterapie, Univerzita Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem, Česká

republika

ABSTRAKT

Východiská: Pohybová aktivita představuje jednu z variant,

jak pozitivně ovlivňovat tělesné a duševní zdraví u seniorů.

Důležité je, aby se s prodloužením lidského věku prodloužilo

také období, kdy je člověk schopen vést plnohodnotný a nezá-

vislý život v dobrém zdravotním stavu. Vzhledem

ke skutečnosti, že se procentuální zastoupení seniorů v po-

pulaci na celém světě neustále zvyšuje, zaznamenáváme tak

zvýšený zájem o nemoci spojené se stářím a stárnutím orga-

nismu. Jedním z nejvíce diskutovaných témat, které v sou-

vislosti s trendem stárnutí populace poslední dobou mezi

odbornou veřejností slýcháme je sarkopenie.

Soubor: V rámci pilotní studie, vypracované za účelem

sestavení návrhu projektu k disertační práci bylo do

zkoumaného souboru zařazeno 5 probandů, ženského pohlaví,

jejichž průměrný věk činil 78,8 roků.

Metody: U probandů byly provedeny dílčí testy, které jsou

součástí testové baterie Senior Fitness Test, a to „arm curl

test“, „chair stand test“, hod-notící sílu horních a dolních

končetin. Dále byl v souvislosti s měřením síly horních kon-

četin použit test „hand grip“, jehož prostřednictvím je

hodnocen parametr maximálního stisku ruky. Dále bylo prove-

deno subjektivní zhodnocení efektu krátkodobé pohybové in-

tervence prostřednictvím dotazníku.

Výsledky: Z celkového počtu 5 seniorek bylo dosaženo zvět-

šení síly horních končetin u 4 z nich. Ve všech případech bylo

zaznamenáno pozitivní vní-mání pohybové intervence v rámci

hodnocení prostřednictvím dotazníku.

Závěry: Již pěti týdenní pohybovou intervenci sestávající se

z odporového tréninku mírné intenzity lze považovat za efek-

tivní.

Klíčová slova: Pohybová aktivita. Senior. Odporový trénink.

Sarkopenie.

ABSTRACT

Basis: Physical activity presents one of variant of, how

positively work bodily and sanity in the elderly. The point is,

to with extension generation extended also period, when is

man capable lead full - value and independent life in good

health. Appearance to matter that the percent substitution

fathers in population in the whole world all the time increases,

record so increased interest in diseases contact age and

fadeaway organism. By one of most discussed subjects, that in

connection with general drift fadeaway population lately

among special public is sarkopenie.

Group: In the framework pilot studies, high - wrought with the

view of draw up scheme project to dissertation work was to

into surveyed set registered 5 for - set, female sex, whose

mean age do 78,8 ys.

Methods: Near for - set were to be effected partial tests, that

are part of testing battery father fitness test, namely „ arm curl

test", „ chair stand test", evaluative power upper and lower

extremities. Further was in connection with force measuring

upper limbs used test „ hand grip", whose through is taxation

parameter utmost handgrip. Further was to effected subjective

upward revaluation effect short - term kinetic intervention

through questionnaire.

Results: Z load 5 fatherships was to achieved aggramdizement

force upper and lower extremities near 4 of them. In all cases

was to on record positive sensation kinetic intervention in the

framework evaluation through questionnaire.

Conclusion: Already five weekly physical intervention

consisting from resistive training mild intensity it is possible

account efficient.

Keywords: Physical activity. Senior.Rresistant training.

Sarkopenia.

ÚVOD

Lidský život směřuje ke stáří a smrti zcela záko-

nitě. Stárnutí je proces zákonitý a fyziologický a

nikdo živý se mu nemůže vyhnout. Je potřeba

zdůraznit, že stárnutí a stáří není nemoc, nýbrž

přirozený a fyziologický proces. Je pochopitelné,

že lidé chtějí žít dlouho a stejně tak dlouho chtějí

být zdraví a soběstační. Většina lidí se chce dožít

co nejvyššího věku, ale nikdo nechce být starý se

všemi důsledky, které stáří s sebou přináší. Narůstá

tak dilema stárnoucí společnosti snažící se o

„věčné mládí“.

Podle demografické prognózy zpracované Čes-

kým statistickým úřadem bude v roce 2050 žít v

ČR přibližně půl milionu občanů ve věku 85 a více

let (ve srovnání s 101 718 v roce 2006) a téměř tři

miliony osob starších 65 let (31,3%). Předpokládá

se, že v období let 2000-2050 se v hospodářsky

vyspělých zemích zvýší podíl lidí ve věku 80 a

více let třikrát, avšak počet stoletých a starších

15,5 krát (MPSV, 2008).

Stárnutí populace s sebou přináší problémy, které

je třeba řešit. Důležité je, aby se s prodloužením

lidského věku prodloužilo také období, kdy je člo-


80

věk schopen vést plnohodnotný a nezávislý život v

dobrém zdravotním stavu. V této oblasti má své

nezastupitelné místo vhodně zvolená pohybová

aktivita. „Pohybově aktivní lidé mají obvykle vyšší

sebedůvěru, snadněji zvládají problémy, které

život přináší a jsou tvořivější ve všech druzích

činnosti“ (Kebza, Komárek 2006).

Během posledních let zaznamenáváme zvýšený

zájem o nemoci spojené se stářím a stárnutím

organismu. Vzhledem k výše uvedenému je zcela

jasný důvod tohoto zájmu. Senioři a jejich vysoké

procentuální zastoupení ve společnosti mají zásad-

ní vliv na otázky týkající se sociální, léčebné i eko-

nomické sféry života ve společnosti. Výzkum

zaměřený na léčbu nemocí souvisejících se stár-

nutím proto nabývá stále na významu. Jedním

z nejvíce diskutovaných témat, které v souvislosti s

trendem stárnutí populace poslední dobou mezi od-

bornou veřejností slýcháme je sarkopenie.

Sarkopenie

Jedná se o geriatrický syndrom s multifaktoriální

etiologií, který definoval Rosenberg (1989) jako

úbytek svalové hmoty a současný pokles fyzické

výkonnosti organismu podmíněného věkem. Název

byl vytvořen z řeckých slov „sarx“ = maso a

„penia“ = ztráta. Sarkopenie je výsledkem

molekulárních, celulárních, nutričních a hormonál-

ních změn, které jsou odpovědné za progresivní

deterioraci funkce kosterního svalu (Reeves, Nari-

ci, Maganaris, 2006).

Sarkopenii můžeme dělit na primární (kromě vě-

ku není patrná jiná zjevná příčina úbytku svalové

hmoty) a sekundární (její vznik je spojován s jiným

patologickým stavem, inaktivitou, malnutricí).

Klinický obraz

Za typický klinický obraz sarkopenie můžeme

považovat ztrátu svalové hmoty, změnu v distri-

buci svalových vláken a s tím související ztrátu síly

a schopnosti efektivně provádět činnosti v rámci

ADL (Activity of Daily Living) (Johnston, De Li-

sio, Parise, 2008). Sarkopenie, tak negativně zasa-

huje pacientovi do provádění běžných denních

úkolů jako je vstávání ze židle, chůze po rovině,

chůze do schodů a mnoha dalších (Lang et al.,

2010).

Dle Nariciho, Maganarise (2006) se první

příznaky sarkopenie začínají manifestovat v prů-

běhu šesté dekády života člověka. Dle Johnston,

De Lisio, Parise (2008) dochází k úbytku svalové

hmoty u člověka v období čtvrté dekády a toto

ubývání svalové hmoty postupuje rychlostí 0,5-1%

za rok. Svalová hmota kolem osmé dekády života

člověka tak dosahuje přibližně k 60% své původní

aktuální hodnoty z období dekády druhé (Narici,

Maganaris, 2006).

Studie dle Janssena aj. (2000) poukazuje na to, že

muži mají prokazatelně větší množství svalové

hmoty než ženy a zároveň u nich dochází k její

vyšší ztrátě v závislosti na věku. Mechanismus této

vyšší ztráty svalové hmoty u mužů není zcela

znám, avšak předpokládá se jistá souvislost mezi

růstovým hormonem, IGF-1 (inzulinu podobný

faktor) a testosteronem. Závěry studie zároveň

poukazují na fakt, že ztráta svalové hmoty s

přibývajícím věkem je vyšší v kaudální části těla, a

to u mužů i u žen. Ve svalech v oblasti horních

končetin je úbytek svalové síly patrný v nejmenší

míře, oproti svalům z jiných částí těla (Kalvach aj.,

2004). Svaly z oblasti dolních končetin jsou tedy

ovlivněny poklesem síly více v porovnání se svaly

z oblasti končetin horních. Toto tvrzení podporuje

také fakt, že morfologické změny související s

věkem jsou ve větší míře patrny v m.quadriceps

femoris, než-li v m.biceps brachii (Macaluso, De

Vito, 2004). Úbytek svalové hmoty představuje

závažný rizikový faktor z hlediska zhoršené

mobility, pádů a zlomenin, disability, ztráty

soběstačnosti a tím pádem nebezpečí hospitalizace

a mortality.

Úbytek svalové hmoty je zčásti kryt prostřed-

nictvím zmnožení tukové tkáně. Histologicky lze

potvrdit přítomnost a ukládání lipofuscinu, zmno-

žení méněcenného vaziva, atrofii myocitů a selek-

tivní pokles vláken typu II (Kalvach aj., 2004). Dle

procentuálního zastoupení tukové tkáně, lze sarko-

penii rozdělit na tzv. sarkopenii spojenou se ztrátou

hmotnosti (SH) a sarkopenii spojenou s obezitou

(SO), jejíž nebezpečí tkví v maskování jinak

viditelných změn tukem. V takovém případě bez

preventivního měření svalové síly může docházet

k rozvoji komplikací (Morley aj., 2001). Podle

některých studií trpí sarkopenickou obezitou více

než 20% mužů a 10% žen nad 80 let věku. Tuto

skupinu představují nejčastěji diabetici 2. typu.

Příčiny vzniku sarkopenie

Přestože hlavní příčina vzniku sarkopenie nebyla

zatím přesně determinována, existuje celá řada hy-

potéz podporujících existenci řady mechanismů,

které se na vzniku sarkopenie různou měrou podílí.


81

Jedním z možných činitelů podílejícím se na vzni-

ku sarkopenie je ztráta motorických neuronů v dů-

sledku apoptózy převážně u rychlých svalových

vláken, což vede v důsledku k atrofii a následnému

snížení funkceschopnosti fázického svalu

(Aagaard, Suetta, Caserotti, Magnusson, Kjaer,

2010). Dalším faktorem, spolupodílejícím se na

rozvoji syndromu křehkosti stáří spojeným se

vznikem sarkopenie je změna sekrece některých

hormonů, které způsobují úbytek svalové a kostní

tkáně a podílí se na aktivaci mediátorů zánětu. Jde

především o pokles hladiny pohlavních hormonů

(testosteron, dehydroepiandrosteron, estrogeny).

Kromě těchto pohlavních hormonů jde o pokles

hladiny růstového hormonu (GH) a inzulinu po-

dobného růstového faktoru 1 (IGF-1) (Roubenoff,

2000). Další důležitou roli v patogenezi sarkopenie

hraje přítomnost prozánětlivých cytokinů, volných

radikálů a alterace neuronálního řízení. Mezi nej-

důležitější faktory přispívající k vývoji sarkopenie

patří nedostatek fyzické aktivity (Castillo et al.,

2003). Ztráta svalové hmoty je vyšší u osob se

sedavým způsobem života. Prevalence sarkopenie

se liší podle sledované populace a použité metody

vyšetření a způsobu hodnocení (Berková, Berka,

Topinková, 2013).

METODY VYUŽÍVANÉ V RÁMCI

DIAGNOSTIKY SARKOPENIE

Dotazníkové metody

Subjektivní hodnocení fyzické zdatnosti pacien-

tem je velmi nepřesné.

Antropometrické metody

Měření obvodu paže či lýtka. Metody nejsou do-

poručovány při diagnostice sarkopenie, z důvodu

zkreslení objemu končetiny přítomností tukové

tkáně.

Měření množství svalové hmoty

Počítačová tomografie

Magnetická rezonance

DXA (dual energy X ray absorptiometry)

Podvodní vážení

Bioimpedance

Měření svalové síly

Dynamometry, handgrip

Metody dynamometrie kvantifikují vnější proje-

vy svalové kontrakce pomocí motorických testů,

dynamometrů či jiných technických zařízení. Hlav-

ní výhoda dynamometrie spočívá v její jednodu-

chosti a v minimálních nárocích na přístrojové

vybavení. Naopak mezi její nesporné handicapy

patří ovlivnitelnost výsledků v důsledku nespo-

lupráce, případně neschopnosti maximálního stisku

probanda. Její výpovědní hodnota závisí dále

mimo jiné i na citlivosti a přesnosti použitého

přístroje (Hrnčiariková, 2007).

Měření fyzického výkonu a fyzické zdatnosti

Zdatnost lze hodnotit anamnesticky, testováním

v terénu či v laboratoři. Tělesnou zdatnost lze defi-

novat jako schopnost řešit každodenní úkoly

(ADL, IADL - Instrumental Activity of Daily

Living) s dostatečným množstvím energie a poho-

tově, bez zjevné únavy a s dostatečnou rezervou:

ergometrie, spiroergometrie, běhací pás, rumpál

6-ti minutový test chůze (six minute walk test –

6MWT)

test chůze po schodech

test rychlosti běžné chůze

krátká baterie pro testování fyzické zdatnosti

seniorů (Short Physical Performance Battery –

SPPB)

Senior Fitness Test (SFT)

Vzhledem k faktu, že v rámci pilotní studie byly

při testování probandů použity dílčí testy ze SFT,

bude detailněji popsán pouze SFT.

Senior Fitness Test

„SFT byl vytvořen pro potřeby jednoduchého

stanovení jednotlivých komponent funkční tělesné

zdatnosti, potřebných pro zachování mobility a

celkové funkčnosti u seniorské populace“ (Ma-

cháčová, Bunc et al., 2007). Pozitiva SFT shle-

dáváme především v jeho komplexnosti, jedno-

duchosti a v možnosti použít jej v terénních pod-

mínkách. Přehled jednotlivých testů SFT:

Chair stand test (sed-vztyk ze židle) – síla dol-

ních končetin: počet vztyků ze sedu na židli,

Arm curl test (flexe v lokti) – síla horních kon-

četin: počet flexí v loketním kloubu se závažím

2,3 kg pro ženy a 3,6 kg pro muže za 30 se-

kund,

2-minute step test (chůze 2 min) – aerobní

vytrvalost: počet zdvižení kolen za 2 minuty,

Chair sit-and-reach test (hloubka předklonu) –

flexibilita kyčelního kloubu: předklon vsedě na

židli k jedné natažené dolní končetině (cm),


82

Back scratch test (dotyk prstů za zády) – fle-

xibilita ramenního kloubu: vzdálenost mezi pro-

středníčky při oboustranném zapažení,

8-foot up-ang-go test (chůze okolo mety) –

obratnost, dynamická rovnováha: doba potřebná

k překonání vzdálenosti 2,44 m ze sedu na židli,

otočením se kolem mety a návratu na místo

s opětovným posazením.

Pohybová aktivita v rámci primární prevence

sarkopenie

Řada studií poukazuje na skutečnost, že aktivního

pohybu lze využít jako prostředku preventivní tera-

pie u sarkopenie a celé řady dalších onemocnění

(Brooks et al., 2008; Petrella, Kim et al. 2007).

V současné době platí již celosvětově uznávaná

teorie o pozitivním vlivu pohybu v životě člověka.

Pohybové intervence můžeme rozdělit na dvě

základní skupiny, a to cvičení odporová a cvičení

vytrvalostní. Obě skupiny mají svá specifika a

jejich působení přináší pozitivní účinky pro lidský

organismus.

Cvičení vytrvalostní zvyšuje maximální spotřebu

O2 (VO2max), zlepšuje kvalitu svalu, tj. poměr

svalové síly a hmoty. Zároveň díky vytrvalostnímu

(dynamickému, aerobnímu) cvičení pozorujeme

zlepšení koordinace pohybu, dochází ke zlepšení

obratnosti a stability jedince a ke snížení únav-

nosti. Prostřednictvím vytrvalostního pohybu do-

chází k redukci tukové tkáně, ke snižování riziko-

vých kardiovaskulárních faktorů. Dynamická fy-

zická aktivita s převahou izotonické zátěže provo-

zovaná na rekreační úrovni nestačí k prevenci

úbytku svalové hmoty.

Silové (odporové) cvičení s převahou izometrické

zátěže zvyšuje syntézu myofibrilárních proteinů a

jeho prostřednictvím dochází zároveň ke zlepšení

funkce muskulárních neuronů. Dochází ke zvětšení

svalové hmoty a síly. Nejlepší prevencí a léčbou

sarkopenie je silové cvičení.

Shrnutí teoretických poznatků

„Sarkopenie je jednou z důležitých komponent

syndromu stařecké křehkosti a vede k význam-

nému zhoršení kvality života starších lidí, je prová-

zena vyšší morbiditou i mortalitou“ (Holmerová,

2006). Hlavní charakteristikou sarkopenie je úby-

tek svalové hmoty na podkladě snížené syntézy

svalových bílkovin a zvýšené degradace bílkovin,

které vedou ke změnám myofibril (Kosek et al.,

2006).

Řada studií se zabývá nárůstem sarkopenie u star-

ší populace, zejména pak u klientů žijících v do-

movech pro seniory a v domovech s pečovatelskou

službou (Landi et al., 2011; Mitchell et al., 2010;

Chien, Huang, Wu, 2008).

Na rozvoji sarkopenie se podílí mnoho faktorů,

zejména hypokinéza, poruchy výživy, zánět, změ-

ny metabolismu. Dominantní úlohu v etiologii sar-

kopenie hraje hypomobilita a nedostatek pohybové

aktivity.

Existují studie zabývající se ekonomickými dopa-

dy sarkopenie, v důsledku rychlé expanze starší

populace a nedostatečného množství terapeu-

tických přístupů (Buford et al., 2010). Pohybová

aktivita má své nezastupitelné místo v boji proti

vzniku a rozvoji sarkopenie, nicméně, ani lidé sna-

žící se udržovat svou kondici pravidelnou a vhodně

dozovanou pohybovou aktivitou nejsou vůči roz-

voji sarkopenie dostatečně chráněni.

CÍL

Cílem pilotní studie provedené za účelem vypra-

cování návrhu projektu disertační práce je zhod-

notit vliv pohybové aktivity prováděné formou od-

porového tréninku po relativně krátkou dobu na

rozvoj svalové síly u seniorů. Dále pak zhodnotit

subjektivní vnímání efektivity pohybové inter-

vence prostřednictvím dotazníku.

SOUBOR

V rámci pilotní studie bylo do zkoumaného sou-

boru zařazeno 5 probandů, ženského pohlaví, je-

jichž průměrný věk činil 78,8 roků (ve věkovém

rozmezí mezi 75-83 lety). Průměrná výška činila

1,616 m (s minimem 1,50 m, maximem 1,70 m).

Průměrná hmotnost probandů byla 69,4 kg (s

minimem 58 kg, maximem 80 kg). Dominantní

končetinou byla u všech probandů končetina pravá.

Podmínkou pro zařazení do výzkumného souboru

v rámci vypracování pilotní studie byla schopnost

samostatné lokomoce, sedu a stoje. Dále absence

onemocnění, zejména kardiovaskulárního a respi-

račního aparátu, ve fázi dekompenzace.

METODIKA

Požadavkem pro zařazení probandů do výzkum-

ného souboru v rámci vypracování pilotní studie

byla dobrovolná participace účastnic na výzkumu,

dobrovolné podstoupení vyšetření a dobrovolná

účast na pravidelném intervenčním pohybovém

programu, sestávajícího se převážně z odporového

tréninku, prováděného 3x týdně po dobu 5-ti týdnů


83

v prostorách domova pro seniory v Bystřanech

u Teplic v Čechách. U všech probandů bylo prove-

deno testování svalové síly, která byla hodnocena

prostřednictvím testů „hand grip“, „arm curl test“ a

„chair stand test“. V rámci antropometrického mě-

ření byl změřen obvod paže a kožní řasa nad

tricepsem a z těchto veličin byl prostřednictvím

matematického vztahu vypočítán obvod čisté

svaloviny paže. V rámci kineziologického vyše-

tření byla provedena anamnéza, orientační vyše-

tření hybnosti a síly svalů horních a dolních kon-

četin.

Dynamometrie

V rámci dynamometrického vyšetření byl použit

ruční dynamometr COLLIN pro dospělé, měřící

maximální sílu stisku svalů ruky. Úkolem vyšetřo-

vané osoby bylo vyvinout maximální tlak ruky

proti dynamometru. Tlak (resp. maximální stisk ru-

ky) měl být vyvíjen postupně, plynule a s maxi-

málním úsilím. Byly provedeny dva pokusy,

z nichž byl zaznamenán ten s lepším dosaženým

výsledkem. Výsledek byl zaznamenán v kg, pro

posouzení v rámci vstupního a výstupního měření.

Další test, který byl proveden v rámci hodnocení

síly svalů horních končetin, byl „arm curl test“,

který je součástí baterie testů SFT. Test spočívá

v provedení maximálního počtu flexí v loketním

kloubu po dobu 30-ti vteřin se závažím 2 kg.

Výsledek byl zapsán jako maximální počet flexí

v loketním kloubu provedených z plné extenze pro

porovnání výsledků vstupního a výstupního vy-

šetření. V rámci zjištění síly svalů dolních končetin

byl použit „chair stand test“, jehož provedení spo-

čívá v dosažení maximálního počtu vztyků ze sedu

na židli se zkříženýma rukama na prsou po dobu

30-ti vteřin. Výsledek byl opět zaznamenán pro po-

rovnání v rámci vstupního a výstupního měření.

VÝSLEDKY

Vzhledem k nízkému počtu probandů účastnících

se pilotní studie nebylo provedeno statistické testo-

vání a byla využita možnost popisné statistiky. Pi-

lotní studie vznikla za účelem sestavení návrhu

projektu k disertační práci s cílem prokázat pozi-

tivní vliv krátkodobé pohybové intervence ve for-

mě odporového tréninku na svalovou sílu u seniorů

stejného pohlaví ve věku 75-83 let.

Po intervenční terapii se velikost parametru

„hand grip“ zvýšila u 4 z 5 probandů, u jednoho

probanda nebyla zjištěna změna žádná. Po terapii

došlo k pozitivnímu ovlivnění výsledku při prová-

dění „arm curl testu“ u 5 probandů. Po terapii

došlo k pozitivnímu ovlivnění výsledku při prová-

dění „chair stand testu“ u 3 z 5 probandů. Dále

došlo k ovlivnění parametrů v rámci antropo-

metrického měření. Po terapii došlo ke změně

hodnoty v rámci měřeného parametru obvod paže

u 2 probandů. Dalším měřeným parametrem byla

kožní řasa, kde došlo ke změně u 1 probanda ve

smyslu poklesu velikosti naměřené hodnoty. Po-

sledním měřeným parametrem byla hodnota svalo-

viny paže, která se změnila u 2 probandů z 5 a to

ve smyslu jejího nárůstu. V rámci dotazníkového

šetření bylo shledáno pozitivní hodnocení pohy-

bové intervence všemi probandy.

DISKUZE

Sarkopenie představuje geriatrický syndrom, na

jehož vzniku se podílí řada faktorů. Příčina vzniku

sarkopenie není jednoznačně determinována, ale

řada studií poukazuje na fakt, že nedostatečná po-

hybová aktivita představuje jeden z důležitých

faktorů podílejících se na úbytku svalové hmoty.

Zároveň existují studie podporující teze, že

aktivního pohybu lze využít jako prostředku v pre-

venci sarkopenie a celé řady dalších onemocnění.

Z literárních zdrojů je patrné, že díky pravidel-

nému odporovému tréninku se zvyšuje plocha příč-

ného řezu svalových vláken II. typu (Johnston, De

Lisio, Parise, 2008). V rámci pilotní studie byla

využita mírnější forma intenzity odporového tré-

ninku, kdy podle Abate aj. (2007) se jedná o

přijatelný způsob zvyšování síly u osob vyššího

věku. Cílem studie bylo poukázat na význam pohy-

bové aktivity prováděné relativně krátkou dobu

s odezvou na svalovém systému probandů. V sou-

vislosti s nízkým počtem probandů participujících

v rámci pilotní studie, která vznikla za účelem vy-

pracování projektu disertační práce, nabývají

výsledky na nízké významnosti. Pro přesnější ana-

lýzu by bylo potřeba zapojit do studie vyšší počet

probandů.

ZÁVĚR

Výzkumné studie naznačují, že právě pohybová

aktivita, především odporové cvičení je jednou z

nejjednodušších a ekonomicky nejvýhodnějších

variant, kterých lze využít v boji proti ztrátě sva-

lové hmoty (Kosek et al., 2006; Petrella et al.,

2007; Suetta et al., 2009). Podle výsledků mnoha

studií byl prokázán pozitivní vliv pravidelně pro-


84

váděné pohybové aktivity na funkční i psychický

stav seniorů. Pravidelný a vhodně sestavený pohy-

bový intervenční program napomáhá ke zlepšení

kardiorespiračních funkcí stárnoucího organismu,

napomáhá předcházet úbytku svalové hmoty a

ztrátě síly. Stejně významný je pozitivní účinek po-

hybu v oblasti zlepšení psychického stavu seniorů.

SEZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZŮ

AAGARD,P., SUETTA,C., CASEROTTI,P.,

MAGNUSSON, S.,P. et KJAER,M. Role of the

nervous system in sarkopenia and muscle atro-

phy with aging: strength training as a

countermeasure. Scand J Med Sci Sports. 2010,

20 (1), s. 49-64.

ABATE, M., DI IORIO,A., DI RENZO,D.,aj.

Frailty in the elderly: the physical dimension.

Europa Medicophysica [online]. 2007, vol. 43,

s. 407-415.

BERKOVÁ, M.,BERKA, Z.,TOPINKOVÁ, E.

Problematika seniorského věku: Stařecká křeh-

kost, sarkopenie a disabilita. Practicus [online].

2013, 2, s. 13-17.

BROOKS ,N. Restitance training and timed

essential amino acid protect against the loss of

muscle mass and strength during 28 days of bed

rest and energy deficit. Journal of Applied

Pgysiology. 2008, 105 (1), s. 241-248.

BUFORD, T. W. et al. Models of accelerated

sarkopenia: critical pieces for solving the puzzle

of age-related muscle atrophy. Ageing Res Rev.

2010 Oct. 9 (4), s. 369-383.

CASTILLO, E. M. et al. Sarkopenia in elderly men

and women : The Rancho Bernardo study.

American Journal of Preventive medicine.

2003, 25 (3), s. 226-231.

HOLMEROVÁ, I., Aktivní stárnutí – strategie

Světové zdravotnické organizace. Česká geron-

tologická a geriatrická společnost, 2006, 36.

HOLMEROVÁ, I., JURAŠKOVÁ, B., ZIKMUN-

DOVÁ, K. Vybrané kapitoly z gerontologie.

Praha: Česká alzheimerovská společnost, 2003.

88 s. ISBN 80-86541-12-6.

HRNČIARIKOVÁ, D., JURAŠKOVÁ, B.,

KLEMERA, P., aj. Antropometrická vyšetření a

měření svalové síly u geriatrických pacientů.

Česká geriatrická revue [online]. 2007, vol. 5

(2), s. 96-101.

JANSSEN, I. et al. Skeletal muscle mass and

distribution in 468 men and women aged 18-88

years. Journal of Applied Physiology [online].

2000, vol. 89, s. 81-88.

JOHNSTON, A.P.W, DE LISIO, M., PARISE, G.

Resistance training, sarkopenia and the mito-

chondrial theory of aging. Applied Physiology

Nutrition and Metabolism [online]. 2008, vol.

33, s. 191-199.

KALVACH, Z. et al. Geriatrie a gerontologie.

Praha: Grada, 2004. 861s. ISBN80-247-0548-6.

KEBZA, V., KOMÁREK, L. Pohyb a relaxace.

Praha: Státní zdravotní ústav, 2006. 23 s. ISBN

80-7071-264-3.

LANG, T. et al. Sarkopenia: etiology, clinical

consequences, intervention and assessment.

Osteoporos Int. 2010, 21 (4), s. 543-559.

MACALUSO, A., DE VITO, G. Muscle strength,

power and adaptations to resistance training in

older people. European Journal of Applied

Physiology [online]. 2004, vol. 91, s. 450-472.

MACHÁČOVÁ, K., BUNC, V., VAŇKOVÁ, H.

aj. Zkušenosti s hodnocením tělesné zdatnosti

seniorů metodou „Senior Fitness Test“. Česká

geriatrická revue [online]. 2007, vol. 5 (4), s.

248-253.

MORLEY, J.,E. et al. Sarkopenia. Journal of

Laboratory and Clinical Medicine [online].

2001, 137, s. 231-243.

NARICI, M., V., MAGANARIS, C., N.

Adaptability of elderly human muscles and

tendons to increased loading. Journal of

Anatomy [online]. 2006, vol. 208, s. 433-443.


85

ÚČINNOSŤ KINEZIOTERAPIE V LIEČBE PLOCHEJ NOHY

V ZÁVISLOSTI OD VEKU PACIENTA

EFFICACY OF KINESIOTHERAPY IN THE FLATFOOT TREATMENT

DEPENDING ON THE AGE OF THE PATIENT

BAŇÁROVÁ Patrícia, ŠUGÁROVÁ Zuzana, PETRÍKOVÁ ROSINOVÁ Iveta


ABSTRAKT

Cieľ: Za cieľ práce sme si stanovili pozorovať vplyv

kinezioterapie na korekciu plochonožia a s tým aj spojené

celkové držanie tela. Klenba nohy totiž významne ovplyvňuje

postavenie v talocrurálnom kĺbe a teda aj postavenie dolných

končatín, panvy a chrbtice. Sledovali sme, ako bude kinezio-

terapia vplývať na klenbu nohy u pacientov v rôznom veko-

vom zložení. Predpokladali sme, že bude oveľa jednoduchšie

ovplyvniť plochonožie u dospievajúceho pacienta, keďže

v tomto období sa klenba nohy stále vyvíja, v porovnaní

s pacientom v produktívnom veku alebo u seniora.

Súbor: Do súboru boli zaradené tri pacientky s diagnos-

tikovaným plochonožím. Prvá vo veku 16 rokov, druhá 34

rokov a tretia vo veku 69 rokov. Žiadna z pacientok doposiaľ

neabsolvovala žiadnu liečbu cielenú k úprave plochonožia.

Metodika: Vypracovali sme komplexné kazuistiky, ktoré sme

vyhodnotili kvalitatívne. Hlavnou metódou bolo teda pozo-

rovanie. Vykonali sme vstupné vyšetrenie a stanovili rehabi-

litačný program, ktorého podstatou bola Freemanova metodika

a mobilizácia kĺbov nohy. Kinezioterapia prebiehala po dobu

troch mesiacov. Po jej skončení sme vyhodnotili zmeny, ktoré

nastali.

Výsledky: Zvolená trojmesačná kinezioterapia dokázala iba

mierne korigovať plochú nohu. Najvýraznejšie zmeny k lep-

šiemu sme spozorovali u prvej – najmladšej pacientky.

U tretej – najstaršej pacientky nenastali žiadne zmeny.

Kľúčové slová: Plochá noha. Klenba nohy. Rehabilitácia.

Kinezioterapia. Freemanova metodika.

ABSTRACT

Aim: The objective of the work is to observe the effect of

physiotherapy for the correction of flat feet and with it the

associated overall posture. Arch of the foot does significantly

affects the position in talocrural joint and thus the position of

the lower extremities, pelvis and spine. We monitored as

kineziotherapy affects the arch of the foot in patients in

different age structure. We assumed that correction of flat foot

will be much easier for adolescent patient compared with

patients of working age and the elderly, because in this period

the arch of the foot is still evolving.

Research sample: We treated three patients with flat foot. The

first one was 16 years, second one 34 years, and third was at

the age 69 years. None of the patients has not previously

completed treatment targeted for flat feet correction.

Results: The selected three-month kineziotherapy only slightly

corrected flat foot. The most significant changes were obser-

ved in the first - the youngest patients. In the third case - the

oldest patient, were not be observed any changes.

Key words: Flat-foot. Foot arch. Rehabilitation. Kinesio-

therapy. Freeman’s method.

ÚVOD

V priebehu evolúcie sa ľudská noha adaptovala

na vzpriamené držanie tela a bipedálnu chôdzu člo-

veka. Aby bola zachovaná jej správna funkcia je

potrebné, aby sa mohla oprieť o zdravé chodidlo

(Vojtaššák, 1998). Z fyziky vieme, že ak má byť

teleso stabilné, musí byť podopreté v troch bodoch

a ťažisko musí ležať medzi nimi. Noha má tiež tri

oporné body a to hlavičku prvého a piateho meta-

tarzu a hrboľ pätovej kosti. Medzi týmito bodmi sú

vytvorené dva systémy klenieb – priečnej a poz-

dĺžnej. Práve zachovanie priečnej a pozdĺžnej klen-

by je pre pružnú chôdzu a stoj nesmierne dôležité

(Dylevský, 2009). Ako najčastejšia patológia klen-

by nohy sa uvádza poklesnutý až zborený mediál-

ny oblúk nohy. Takéto postavenie nohy si vynu-

cuje valgózne postavenie päty a častou kompli-

káciou je aj tzv. hallux valgus (Vojtaššák, 1998;

Silverstein, Moeller, Hutchinson, 2011).

Plochá noha v detskom veku

Deformita nohy vzniká v období rastu, kde pod-

mienkou pre jej rozvoj je zvýšená laxicita väzov.

Na jej vzniku sa však môže podieľať aj obezita

alebo malnutrícia. Ak je takto predisponovaná no-

ha zaťažená, dochádza k poklesu hlavice členkovej

kosti plantárne a mediálne, pätová kosť sa stavia

do valgozity a jej predná časť sa stáča do vonkajšej

strany s celým prednožím. Ťažisko sa tým presúva

na mediálnu stranu nohy, ktorá je preťažovaná.

Dlhodobým pôsobením záťaže s biomechanicky

nevhodným postavením sa tak noha stáva boles-

tivou a postupne dochádza aj k obmedzeniu hyb-

nosti a fixácii patologického postavenia kostí. Dô-

ležité je uvedomiť si, že pozdĺžna klenba, ktorá je

založená už pri narodení, je u dojčiat a batoliat

vyplnená tukovým vankúšikom. Klinicky zreteľ-


86

nou sa stáva až po druhom roku života. Za pato-

lógiu považujeme absenciu mediálneho oblúka

u detí nad tri roky života (Adamec, 2005). Preto

hovoriť o vrodenej plochej nohe nie je vhodné.

Väčšina detských plochých nôh sa upraví samo-

voľne tým, že väzivo vekom dozrieva. Len malé

množstvo detských plochonoží prechádza do

dospelosti, kedy sa začnú vytvárať sekundárne

štrukturálne zmeny kostí nohy a padnutá klenba

nohy sa stáva rigidnou. Ploché nohy u malých detí

sa neodporúča liečiť metódami kinezioterapie. Od-

porúča sa však nechať deti chodiť v čo najväčšom

množstve naboso po prírodnom teréne. Bosá noha

odpovedá na kontakt s takýmto terénom dyna-

mickou kontrakciou svalov, ktoré kontrolujú nohu

a pohyby v jej kĺboch (Šmondrk, 1995).

Plochá noha v dospelosti

Plochá noha dospelých sa vyvíja pri nepomere

záťaže a schopnosti nohy zaťaženie tolerovať.

Často ide o dôsledok zmeny životného štýlu. Na jej

vzniku sa tak môže podieľať statické preťažovanie

nôh v zamestnaní, zdvíhanie ťažkých bremien,

alebo niektoré silové športy. Dôležitým faktorom

je aj nosenie nevhodnej obuvi a ďalej preťažovanie

nôh pri obezite. Význam majú i hormonálne vply-

vy, napríklad v klimaktériu alebo v tehotenstve

(Medek, 2003). Ťažkosti sa najskôr prejavujú úna-

vou až bolesťami v subtalárnom kĺbe, bolesťami v

predkolení a kŕčmi v lýtkach, môžu sa objaviť

statické opuchy. Pretože chôdza nie je plastická,

vznikajú vplyvom reťazenia svalovej činnosti aj

bolesti vo vyšších častiach tela ako v bedrových

kĺboch a v lumbosakrálnej časti chrbtice (Medek,

2003).

Vplyv plochej nohy na ľudský organizmus

Tvar klenby nohy významne ovplyvňuje posta-

venie v talocrurálnom kĺbe a teda aj postavenie

dolných končatín, panvy a chrbtice. Plochá noha si

vynucuje valgózne postavenie päty, čím sa narúša

mechanika chôdze. Pretože chôdza nie je pružná,

vznikajú zmeny postavenia a bolesti aj vo vyšších

častiach tela ako v kĺboch kolenných, bedrových a

v lumbosakrálnej prípadne až krčnej časti chrbtice

(obrázok 1).

Vo svojej funkcii je postavenie plosky nohy úzko

späté s panvovým dnom, hlbokým stabilizačným

systémom bedrovej chrbtice, brušnou stenou a hor-

nou hrudnou apretúrou. Postavenie chodidla výraz-

ne ovplyvňuje funkciu svalov panvového dna

a opačne. Veľmi dôležité je aj prepojenie stabi-

lizátorov bedrového kĺbu a chodidla. Preto môže-

me povedať, že dysfunkčné zaťaženie chodidla

a nevhodná ergonómia prostredia či obuvi sa pre-

javuje naozaj v celom organizme (Buchtelová,

Vaníková, 2010).

Obrázok 1 Zmeny držania tela pri plochej nohe (modi-

fikované podľa Chuckle Shoes, 2014)

Freemanova metodika

Freemanova metodika je najčastejšie voleným

postupom kinezioterapie v liečbe plochej nohy.

Tým, že pacient zatlačí prsty k podložke a vztýči

pozdĺžnu klenbu chodidla aktivuje svaly nohy a m.

peroneus longus, čím uvedie nohu do korigo-

vaného postavenia a vznikne tzv. „malá noha“.

Malá noha je osobitým typom cvičenia, ktoré je

zamerané na zvýšenie aferentácie nohy, pri ktorom

sa aktivujú hlboké svaly chodidla a tým sa noha

skracuje a zužuje. Nastáva aktivácia a dráždenie

proprioreceptorov z krátkych plantárnych svalov.

Do CNS tak začne prichádzať zvýšený počet

proprioreceptívnych vzruchov a na ich základe

začne mozog upravovať a vyberať príslušné moto-

rické programy (Pavlů, 2003; Hagovská, 2012).

CIEĽ

Za cieľ práce sme si stanovili pozorovať vplyv

kinezioterapie na korekciu plochonožia a s tým aj

spojené celkové držanie tela. Klenba nohy totiž

významne ovplyvňuje postavenie v talocrurálnom

kĺbe a teda aj postavenie dolných končatín, panvy

a chrbtice. Sledovali sme, ako bude kinezioterapia

vplývať na klenbu nohy u pacientov v rôznej veko-

vej skupine. Predpokladali sme, že bude oveľa

jednoduchšie ovplyvniť plochonožie u dospieva-

júceho pacienta, keďže v tomto období sa klenba

nohy stále vyvíja, v porovnaní s pacientom v pro-

duktívnom veku alebo u seniora.


87

SÚBOR

Do súboru boli zaradené tri pacientky s diagnos-

tikovaným plochonožím. Prvá vo veku 16 rokov,

druhá 34 rokov a tretia vo veku 69 rokov. Cielene

sme si vybrali pacientky so značným vekovým

rozostupom, aby sme zachytili tri generácie (do-

spievajúci pacient – 16 rokov, pacient v produk-

tívnom veku – 34 rokov, senior – 69 rokov). Žia-

dna z pacientok doposiaľ neabsolvovala kinezio-

terapiu cielenú k úprave plochonožia.

METODIKA

Vypracovali sme komplexné kazuistiky. Hlavnou

metódou bolo pozorovanie. Informácie sme nado-

budli od pacientov prostredníctvom rozhovoru, na

základe pozorovania a metódou obsahovej analýzy

dokumentov, pri ktorej sme čerpali aj zo zdra-

votnej dokumentácie pacientov.

Vykonali sme vstupné vyšetrenie a stanovili re-

habilitačný program, ktorého podstatou bola Free-

manova metodika, mobilizácia kĺbov nohy

a nácvik správneho držania tela. Kinezioterapia

prebiehala po dobu troch mesiacov. Prvý mesiac

pacientky cvičili 3x do týždňa pod dohľadom

fyzioterapeuta a v ostatné dni cvičili samé. Druhý

a tretí mesiac cvičili pod dohľadom fyzioterapeuta

už len dva dni v týždni. Podmienkou zaradenia do

pozorovania bola ochota pacientok spolupracovať

počas terapie a dodržiavanie terapeutického proce-

su aj v dni, kedy mali pacientky cvičiť samé v do-

mácom prostredí. Po skončení terapie sme vyhod-

notili zmeny, ktoré nastali v posturálnom systéme.

Kazuistika 1

16-ročná žena s lekárskou diagnózou pedes plani,

gonalgia a coxalgia. Už rok popisuje bolesti

v oblasti bedrových a kolenných kĺbov a taktiež

pociťuje algie v oboch ploskách nôh, hlavne po

záťaži. Korekčné vložky lekárom neboli pred-

písané. Niekoľkohodinové sedenie v škole si kom-

penzuje príležitostným športovaním (najmä pláva-

ním). V minulosti bola liečená na ambulancii fy-

ziatricko-rehabilitačného oddelenia, nie však v sú-

vislosti s plochonožím, ale pre bolesti v oblasti

bedrových a kolenných kĺbov. Liečba priniesla len

krátkodobý efekt.

Pomocou orientačnej skúšky „spor kľačmo“ sme

zisťovali, či pacientka vykazuje známky oslabenia

celého svalového systému. V tejto polohe mala ele-

vovať hornú končatinu a kontralaterálnu dolnú

končatinu. Po prvých sekundách sa objavili zjavné

známky patológie, pretože sa neudržala v stabilnej

polohe. Pri pozorovaní v stoji sme spozorovali

padnutú klenbu oboch nôh, bez známok halluxov,

valgózne postavenie piet a kolien oboch dolných

končatín. Panva nejaví známky stranového po-

klesu. Porušená fáza odvíjania planty počas ste-

reotypu chôdze.

Kazuistika 2

34-ročná žena s lekárskou diagnózou pes planus

l. dx. a scoliosis l. sin. s 20 st. uhlom podľa Cobba

v lumbálnej oblasti chrbtice (od r. 2000). Pacientka

prišla na ambulanciu fyziatricko-rehabilitačného

oddelenia s bolesťou v lumbálnej oblasti chrbtice

a bolesťami plosiek nôh, ktoré sú intenzívnejšie na

pravej dolnej končatine. Po RTG vyšetrení bola

diagnostikovaná plochá noha l. dx. so začiatočným

stupňom vývoja hallux valgus. Naordinovaná bola

pohybová liečba ambulantnou formou, ortopedické

vložky doporučené neboli. Matka aj sestra pacient-

ky v minulosti taktiež liečené na plochonožie. Pra-

cuje vo výrobe, prevažne v stoji. Toho času na ma-

terskej dovolenke. Aktívne nikdy nešportovala.

V minulosti rehabilitovaná pre skoliózu, kedy sa

jej ako sama uvádza polepšilo, od vtedy cvičila už

iba doma.

Test na diagnostiku oslabenia svalového systému

sme vykonali pomocou Mattiasovho testu. Po 15

sekundách pacientka vykazovala známky pato-

lógie: predsunutá hlava, predsunuté a padnuté ple-

cia, guľatý chrbát a tiež zvýšená lumbálna lordóza.

Prítomné bolo aj výrazné valgózne postavenie päty

na pravej dolnej končatine a taktiež pravého kolen-

ného kĺbu a pokles panvy na pravej strane. Pravá

dolná končatina dlhšia o 2 cm (merané boli spino-

maleolárne dĺžky). Pri chôdzi narušená fáza odví-

jania chodidla vpravo.

Základný rehabilitačný program popísaný v me-

todike práce (Freeman, mobilizácia kĺbov nohy

a nácvik správneho držania tela) bol u tejto pa-

cientky doplnený aj o Klappovu metódu na

ovplyvnenie skoliózy.

Kazuistika 3

69-ročná žena s diagnózou pedes plani a osteo-

poróza. Pociťuje bolesti oboch plosiek nôh, ktoré

sú výraznejšie hlavne v stoji a pri chôdzi. Od roku

2013 pociťuje zvýšené bolesti kĺbov, najmä

v oblasti dolných končatín, hlavne po záťaži. Le-

kárskym vyšetrením bola bola diagnostikovaná

osteoporóza s pridruženým plochonožím. Predpí-


88

sané boli korekčné vložky. Od roku 2014 sledo-

vaná reumatológom pre reumatoidnú artritídu v po-

kročilom štádiu. Od roku 1988 invalidná dôchod-

kyňa. Práca predtým prevažne v stoji, často s bre-

menami. Nikdy aktívne nešportovala. Okrem po-

četných návštev ambulancií fyziatricko-rehabili-

tačného oddelenia navštívila aj mnohé kúpele na

Slovensku (Piešťany, Dudince, Bojnice) kedy sa

jej vždy polepšilo. Na ploché nohy sa však nikdy

neliečila. Medikamentózne liečená pre osteoporózu

(Movalis) a reumatoidnú artritídu (Sulfasalazin-

En).

Pacientka vykazuje známky oslabenia svalového

systému. Hlava je v predsune a taktiež je zvýšená

lumblálna lordóza. Prítomné výrazné valgózne

postavenie piet oboch dolných končatín a taktiež

valgózne postavenie oboch kolien. Výška panvy je

na oboch stranách rovnaká. Pri chôdzi sa planta

odvíja cez mediálnu stranu nohy (bilaterálne). Pa-

cientka sa sťažuje na polyartralgie, čo súvisí s reu-

matoidnou artritídou a osteoporózou. Ako sama

udáva, bolí ju celé telo.

VÝSLEDKY A DISKUSIA

Zdravotný stav pacientky z kazuistiky 1 (16 r.) sa

po ukončení trojmesačnej terapie výrazne polepšil.

Priaznivo sme ovplyvnili držanie tela pacientky.

Plochonožie, ktoré bolo výrazné na oboch dolných

končatinách sa pohybovou liečbou už na pohľad

zlepšilo a päty oboch nôh boli takmer v predĺžení

achillových šliach (valgozita nie viac ako 5°). Ste-

reotyp chôdze sa však výrazne nezmenil. Pacientka

pokračuje s rehabilitáciou v domácom prostredí.

Pacientka z kazuistiky 2 (34 r.) po troch mesia-

coch rehabilitácie vykazovala známky zlepšenia

sily svalového korzetu (pri Mattiasovom teste pre-

jav patologie cca po 20 sekundách – zlepšenie o 5

sekúnd v porovnaní so vstupným vyšetrením).

Padnutá klenba na pravej dolnej končatine sa na

pohľad mierne zvýšila a postupne sa podobala

ľavej ploske nohy (rozdiel v základnom stoji 1 cm

– meraná vzdialenosť podložky a najvyššieho bodu

klenby). Stereotyp chôdze sa výrazne nezlepšil.

Pacientka pokračuje s rehabilitáciou v domácom

prostredí.

U pacientky z kazuistiky 3. (69 r.) sme zmeny

k lepšiemu nezaznamenali. Svoju rolu tu zohrala

prítomnosť osteoporózy a reumatoidnej artritídy,

na ktoré sa pacientka lieči už takmer 20 rokov.

Neupravili sme ani držanie tela a ani plochonožie,

ktoré je na oboch dolných končatín stále výrazné.

Z toho vyplýva aj pretrvávajúci patologický

stereotyp chôdze. Pravidelnou pohybovou aktivi-

tou sa nám však podarilo redukovať bolesť.

Prioritou našej práce bolo sledovať vplyv kine-

zioterapie na úpravu plochonožia a s tým spojené

držanie tela v závislosti od veku. U všetkých troch

našich pacientok bol rehabilitačný program zame-

raný na Freemanovu metodiku, mobilizáciu kĺbov

nohy a nácvik správneho držania tela. Dĺžka reha-

bilitácie aj jej frekvencia bola taktiež u všetkých

pacientok rovnaká. Napriek tomu sme u nich

spozorovali rozdielny výsledný efekt. U najstaršej

pacientky (69 rokov) sme po terapii nebadali

známky zlepšenia klenby chodidla, ani známky

zlepšenia stereotypu chôdze a ani známky v zlep-

šení držania tela. Domnievame sa, že je to do znač-

nej miery ovplyvnené vekom pacientky. Je známe,

že vekom svaly strácajú na sile a oslabujú sa aj

stabilizačné funkcie väzov. Klenbu nohy tak svaly

a väzy „nevládzu“ udržať vo fyziologickom posta-

vení. S vekom sa hlásia aj rôzne degeneratívne

zmeny postihujúce oporno-pohybový systém, ktoré

menia tvar držania tela. Aj táto naša pacientka je

sledovaná a liečená reumatológom pre reuma-

toidnú artritídu a súčasne je dispenzarizovaná aj v

osteologickej ambulancii pre osteoporózu. Takže aj

to môže byť jeden z dôvodov, prečo sme u nej

nespozorovali zmeny k lepšiemu.

Najvýraznejšie zmeny k lepšiemu nastali u naj-

mladšej pacientky (16 rokov). Došlo k výraznému

zlepšeniu držania tela (v stoji i v sede). Plocho-

nožie, ktoré bolo výrazné na oboch dolných konča-

tinách, sa u pacientky zlepšilo (vzdialenosť vrcholu

oblúku od podložky cca 1,5 cm). Takéto postave-

nie nohy však pretrváva len v krátkotrvajúcej

statickej polohe. Pri chôdzi opäť dochádza k preťa-

žovaniu mediálneho oblúka. Korekcia klenby nohy

zmenila postavenie v proximálnych kĺboch a tým

sa zlepšilo aj držanie tela. Na zmenu držania tela

však mohlo vplývať aj plávanie, ktorému sa pa-

cientka začala venovať už pred začatím terapie vo

svojom voľnom čase. Keďže svaly a väzy sú v niž-

šom veku silnejšie a pružnejšie, tak sa aj vplyv

kinezioterapie prejavil u tejto pacientky najvýraz-

nejšie. Organizmus si však v mladom veku veľmi

rýchlo navykne na nesprávny stereotyp zaťaženia,

preto je veľmi dôležité opakovane zdôrazňovať

význam správneho stereotypu chôdze, držania tela

a tiež význam nosenia ortopedických vložiek

a vhodnej obuvi. Podľa Adamca (2005) sú práve

kvalitné vložky s mediálnou podporou klenby


89

a laterálnou zarážkou päty k prevencii jej valgozity

základom terapie. Musia však byť vytvorené na

mieru podľa odtlačku nezaťaženej nohy. My sme

však názoru, že len nosenie ortopedických vložiek

nestačí. Dôležitý je aktívny prístup pacientov k te-

rapii. Medek (2003) však tvrdí, že je nutné si

uvedomiť, že plochú nohu v dospelosti cvičením

nemožno skorigovať do normálneho tvaru. Toto

cvičenie ma však dôležitý význam pre udržiavanie

celkovej kondície nôh a tiež slúži ako podpora

kardiovaskulárneho systému, pretože pracuje ako

svalová pumpa, ktorá napomáha návratu venóznej

krvi do srdca. Pavlů (2003) odporúča do rehabili-

tačného programu plochej nohy zaradiť Freema-

novu metodiku. My sme sa týmto odporúčaním

riadili. Freemanova metodika bola základom nášho

terapeutického postupu a ako z vyššie spome-

nutého vyplýva, aj nám sa touto metodikou poda-

rilo mierne korigovať padnutú klenbu nohy. Ideál-

nu výšku mediálneho oblúka sme však ani u jednej

z pacientok nedosiahli. Na základe vlastných skú-

seností teda súhlasíme s autorkou a Freemanovu

metodiku odporúčame na liečbu plochonožia ako

jeden z hlavných fyzioterapeutických postupov.

ZÁVER

V práci sme sa venovali problematike plochej

nohy, jej vplyvu na držanie tela a využitiu Freema-

novej metodiky ako jednej z terapeutických mož-

ností. Tento špecifický fyzioterapeutický postup sa

v konečnom dôsledku ukázal ako prospešný, keďže

s jeho prispením sa aspoň mierne korigovala

padnutá klenba nohy. Prirodzene, konzervatívna

liečba plochej nohy sa nie vždy musí preniesť až

do štádia dosiahnutia ideálnej klenby. Často sa

môžeme stretnúť s korigovanou klenbou v statickej

polohe (sed, stoj) ale pri chôdzi naďalej pretrváva

chybný stereotyp prejavujúci sa preťažovaním

mediálnych častí nôh. Ani u našich pacientok sa

stereotyp chôdze nezlepšil. Uvedenie padnutej

klenby nohy do fyziologického stavu je v dospe-

losti prakticky nemožné (Medek, 2003), no

na základe našich výsledkov sa nazdávame, že isté

zlepšenie stavu sa javí ako reálne.


ODKAZOV

ADAMEC, O. 2005. Plochá noha v dětském věku.

In Solen. ISSN 1213-0494, 2005, roč. XIV., č.

6, s. 194-196.

BUCHTELOVÁ, E. – VANÍKOVÁ, K. 2010.

Rehabilitace v oblasti chodidla u dětí školního

věku. In Rehabilitácia. ISSN 0375-0922, 2010,

roč. XLVII., č. 3, s. 145-152.

CHUCKLE SHOES. 2014. Problem Feet. (online),

citované: 21.07.2014 [aktualizované:

22.06.2014] dostupné na:

˂ http://chuckleshoes.co.uk/problem-feet.html˃

DYLEVSKÝ, I. 2009. Speciální kineziologie. 1.

vyd. Praha : Grada Publishing, a.s., 2009. 184 s.

ISBN 978-80-247-1648-0.

HAGOVSKÁ, M. – MIHALEČKOVÁ, N. 2012.

Najčastejšie používané liečebné metodiky vo

fyzioterapii. Košice : LF UPJŠ, 2012. 216 s.

MEDEK, V. 2003. Plochá noha dospělých. In

Solen. ISSN 1212-7299, 2003, roč. XV., č. 6, s.

315-316.

PAVLŮ, D. 2003. Speciální fyzioterapeutické

koncepty a metody. 2. vyd. Brno : Cerm, 2003.

239 s. ISBN 80-7204-312-9.

SILVERSTEIN, J. A. – MOELLER, J. L. –

HUTCHINSON, M. R. 2011. Common issues

in orthopedics. In RAKEL, R. E. – RAKEL, D.

P. (ed.) Textbook of Family Medicine. 8th ed.

Philadelphia : Saunders Elsevier, 2011. ch. 30,

ISBN 978-1-4377-1160-8.

ŠMONDRK, J. 1995. Balneofyzikálna liečba

plochej nohy. In Rehabilitácia. ISSN 0375-

0922, 1995, roč. XXVIII., č. 4, s. 220-223.

VOJTAŠŠÁK, J. 1998. Ortopédia. 2. vyd.

Bratislava : Slovak Academic Press, 1998, 779

s. ISBN 80-88908-00-0.

POKYNY PRE AUTOROV

Časopis Zdravotnícke listy je vedecký recenzovaný časopis, ktorý sa zameriava na publikovanie príspevkov z oblasti zdravotníckych lekárskych

i nelekárskych odborov. Časopis uverejňuje pôvodné práce, prehľadové referáty a recenzie odbornej literatúry, ktoré sa vyznačujú aktuálnosťou a obsahovou

relevantnosťou.

Redakcia prijíma rukopisy v slovenskom, českom a anglickom jazyku, ktoré sa stávajú subjektom recenzného konania minimálne dvoch nezávislých

recenzentov. Identita recenzentov môže byť utajená. V priebehu recenzného konania sa editori zaväzujú udržiavať v tajnosti informácie o autorstve posudzovaného

príspevku pred recenzentmi, redakčnou radou a vydavateľom. Ďalej sa zaväzujú nepoužiť bez písomného súhlasu žiadnu časť nepublikovaného rukopisu. Za vedeckú

a zároveň etickú úroveň časopisu zodpovedá predseda redakčnej rady spolu s vedúcim editorom a redakčnou radou.

Záverečné rozhodnutie vo veci akceptácie alebo zamietnutia článku na publikovanie zostáva v plnej kompetencii redakčnej rady. Za jazykovú korektúru (jazykovú a gramatickú stránku príspevku) zodpovedajú autori. Redakcia si vyhradzuje právo vykonávať drobné štylistické úpravy textu bez konzultácie s autorom,

s ktorými sa autor oboznámi pri autorskej korektúre, ako aj na zamietnutie textu, ktorý obsahovo nezapadá do koncepcie časopisu alebo nebol schválený odborným

recenzným posudzovaním. Práca s formálnymi nedostatkami sa vráti autorovi na prepracovanie.

Príspevky musia spĺňať základné etické princípy kladené na výskum na ľudskom subjekte. V rukopise je nutné uviesť, že štúdia, ktorej je príspevok súčasťou,

bola schválená etickou komisiou (uviesť názov etickej komisie). Ďalej je potrebné uviesť, že účasť respondentov na štúdii bola dobrovoľná a údaje boli spracované

dôverne. Autor má povinnosť uviesť prípadné zdroje financovania a vyjadriť sa k potenciálnemu konfliktu záujmov. Práca musí obsahovať prehlásenie, že nebola

a v prípade akceptácie, nebude zaradená na publikovanie do iného časopisu, ktoré musí byť podpísané všetkými autormi na znak ich súhlasu s obsahom rukopisu.

Prijaté práce sa stávajú trvalým vlastníctvom časopisu a bez písomného súhlasu vydavateľa nesmie byť reprodukovaná žiadna časť akceptovanej práce.

Formálna stránka rukopisu –

- rozsah rukopisu je obmedzený na 12 normostrán (21 600 znakov aj s medzerami).

- Odporúčané nastavenie pre MS Word - abstrakt: typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,0, všetky okraje nastavené na 2,5 cm, zarovnanie

doľava, nedeliť slová.

- Odporúčané nastavenie pre MS Word – vlastný text: typ písma Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1,5, všetky okraje nastavené na 2,5 cm, zarovnanie

doľava, nedeliť slová.

- V texte nepoužívať tučné písmo (bold) a kurzívu (okrem citátov). Tučné písmo používať iba na označenie názvu príspevku a jeho jednotlivých častí, názvy

tabuliek a obrázkov.

- Tabuľky, obrázky a grafy musia byť umiestnené na príslušnom mieste v článku (autor ich neposiela samostatne). Tabuľky, grafy a obrázky musia byť označené

číslom a názvom a musí byť na ne uvedený odkaz v texte. Veľkosť písma v tabuľke a v grafe je stanovená 10pt.

- Titulná strana rukopisu by mala obsahovať nasledujúce údaje: názov v slovenskom, resp. českom a anglickom jazyku, meno a priezvisko autorov (uvádzať

v plnom znení aj s titulmi), oficiálny úplný názov pracoviska aj s korešpondenčnou adresou každého autora, kontaktné údaje prvého autora, resp. autora určeného pre korešpondenciu.

- Štruktúra abstraktu je nasledovná:

- Východiská

- Ciele

- Súbor a metódy/metodika

- Výsledky

- Záver

Práca teoretického charakteru by mala obsahovať nasledujúce časti:

- názov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, štruktúrovaný abstrakt v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku (rozsah do 250 slov),

maximálne 5 kľúčových slov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, úvod, vlastný text, (vrátane vymedzenia cieľov štúdie, príp.

formulovanie sledovaných problémov), metodiku (spôsob výberu literárnych zdrojov, spôsob analýzy), výsledky (prezentácia vlastných výsledkov

analýzy), záver a zoznam bibliografických odkazov.

Práca výskumného charakteru by mala obsahovať nasledujúce časti:

- názov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, štruktúrovaný abstrakt v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku (rozsah do 250 slov),

maximálne 5 kľúčových slov v slovenskom (resp. českom) a anglickom jazyku, úvod, cieľ, súbor, metodiku, výsledky, diskusiu, záver a zoznam bibliografických odkazov.

Citovaná literatúra je zoradená tak, aby všetci autori citovaní v texte boli uvedení v Zozname bibliografických odkazov a naopak. V texte sa uprednostňuje

citovanie podľa metódy prvého údaja a dátumu (vrátane uvedenia čísla strany, resp. strán), citovaná literatúra je v zozname bibliografických odkazov zoradená

v abecednom poradí. Uvádzajú sa všetci autori, pri väčšom počte autorov ako 3 sa uvádza za menom tretieho autora skratka „et al.“.

Príklady citácie:

Monografické publikácie/knihy:

PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov: Podnázov. Vydanie. Miesto vydania: Názov vydavateľa, rok vydania. Počet strán. ISBN.

Kapitoly v monografiách/ knihách: PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Priezvisko, M. editorov. Názov monografie. Vydanie. Miesto vydania: Vydavateľ, rok vydania. ISBN, rozsah strán (strana

od - do).

Článok v seriálovej publikácii:

PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Názov zdrojového dokumentu (noviny, časopisy). ISSN, rok, ročník (číslo zväzku), číslo, rozsah strán.

Príspevok v zborníku:

PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov článku. In Názov zborníka [druh nosiča]. Miesto vydania : Vydavateľ, rok vydania, ISBN, rozsah strán (strana od – do).

Články v elektronických časopisoch a iné príspevky: PRIEZVISKO, M. rok vydania. Názov. In Názov časopisu. [Druh nosiča]. rok vydania, ročník, číslo [dátum citovania]. Dostupnosť a prístup. ISSN.

Legislatívne dokumenty:

Označenie a číslo legislatívneho dokumentu/rok publikovania a skratka úradného dokumentu. Názov. Poznámky.

Rukopis je možné zaslať v elektronickej podobe na e-mailovú adresu: [email protected]

Časopis ponúka priestor na reklamu a sponzorovanie časopisu, a to predovšetkým zameranú na zdravotnícke produkty a služby. Redakcia a vydavateľ majú

právo odmietnuť reklamu alebo sponzorstvo, a to z akéhokoľvek dôvodu. Redakcia aj vydavateľ zaručujú, že edičná a reklamná činnosť sú na sebe nezávislé a zadávatelia reklamy a sponzori nemôžu ovplyvňovať publikačný a recenzný proces.

Adresa redakcie:

Fakulta zdravotníctva tel.: +421 32 7400611

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne e-mail: [email protected]

Študentská 2, 911 01 Trenčín www.fz.tnuni.sk

Documents

Edičná séria - tnuni.sk...Kotyra J., Lorenčíková V., aňárová P. Fyzioterapia po plastike predného skríženého väzu kolena pomocou balančných pomôcok Physiotherapy after