EEI Košice - Koncepcia statickej dopravy

PREDKLAD SPRVCA ZNY PLATENHO PARKOVANIA MESTA KOICE

EEI s.r.o., Laurinsk 18, 811 01 Bratislava, IO: 35 871 113

KONCEPCIA RIEENIA STATICKEJ DOPRAVY V MESTE KOICE

MAREC 2013

KONCEPCIA RIEENIA STATICKEJ DOPRAVY V MESTE KOICE - 2013

EEI s.r.o., Laurinsk 18, 811 01 Bratislava, IO: 35 871 113

Zoznam pouvanch skratiek a pojmov

Skratka / Pojem Vysvetlenie

ZPP Zna platenho parkovania

DZ Dopravn znaenie

VDZ Vodorovn dopravn znaenie

ZDZ Zvisl dopravn znaenie

PA Parkovac automat

PM Parkovacie miesto

Absoltna kapacita Celkov kapacita zemia realizovaten DZ v slade s STN bez miest pre ZP

Zkon 8/2009 Zkon o cestnej premvke a o zmene a doplnen niektorch zkonov

EV Evidenn slo vozidla

STN Slovensk technick norma

TPZOV Technick prostriedok k zabrneniu odjazdu vozidla papua

ZP Oznaenie vozidla prepravujceho osobu zdravotne ako postihnut

ZAS Vozidlo zsobovania

RZP Vozidl rchlej zdravotnej pomoci

PZ SR Policajn zbor Slovenskej Republiky

HaZZ Hasisk a zchrann zbor

MsP KE Mestsk polcia Koice


EEI s.r.o., Laurinsk 18, 811 01 Bratislava, IO: 35 871 113 3

Obsah Zoznam pouvanch skratiek a pojmov .............................................................................................................. 2 1. vodn slovo ................................................................................................................................ 4 1.1. Zkladn informcie pre zriadenie zny platenho (regulovanho) parkovania .......................................... 4 1.2. Prvne a metodick vchodisk .............................................................................................................. 6 1.3. Defincia zny platenho / regulovanho parkovania ............................................................................... 7 2. Vymedzenie rieench lokalt ..................................................................................................... 14 3. Centrlna mestsk zna ............................................................................................................. 16 3.1. Zkladn situcia statickej dopravy miestne zistenia ........................................................................... 18 3.2. Analza repektovanosti Zkona o cestnej premvke vo veci odstavovania motorovch vozidiel ............... 22 3.3. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact .............................................. 24 3.4. Potreba vstavby novch parkovacch monost - zhrnutie ..................................................................... 30 3.5. Nvrh organizcie statickej dopravy celho aktvneho zemia ................................................................ 36 3.6. Zchytn parkovacie plochy pre dosiahnutie optimlnej kapacitnej bilancie ............................................. 46 3.7. Parkovacie mdium ............................................................................................................................. 54 3.8. Zabezpeenie repektovanosti dopravnho reimu ................................................................................ 54 4. Koice Juh ................................................................................................................................... 57 4.1. Situcia statickej dopravy .................................................................................................................... 58 4.2. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact .............................................. 59 4.3. Potreba vstavby novch parkovacch monost..................................................................................... 62 5. Koice Sever ............................................................................................................................... 67 5.1. Situcia statickej dopravy .................................................................................................................... 68 5.2. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact .............................................. 68 5.3. Potreba vstavby novch parkovacch monost..................................................................................... 71 6. Koice Zpad (Terasa - sdliska Lunk I a VIII) ........................................................................ 76 6.1. Situcia statickej dopravy .................................................................................................................... 77 6.2. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact .............................................. 77 6.3. Potreba vstavby novch parkovacch monost..................................................................................... 81 7. Sdlisko KVP ................................................................................................................................ 86 7.1. Situcia statickej dopravy .................................................................................................................... 87 7.2. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact .............................................. 87 7.3. Potreba vstavby novch parkovacch monost..................................................................................... 91 8. Sdlisko Nad jazerom .................................................................................................................. 95 8.1. Situcia statickej dopravy .................................................................................................................... 96 8.2. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact .............................................. 96 8.3. Potreba vstavby novch parkovacch monost................................................................................... 100 9. Sdlisko Dargovskch hrdinov (Fura) .....................................................................................104 9.1. Situcia statickej dopravy .................................................................................................................. 105 9.2. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact ............................................ 105 9.3. Potreba vstavby novch parkovacch monost................................................................................... 109 10. Sdlisko ahanovce ...................................................................................................................113 10.1. Situcia statickej dopravy .................................................................................................................. 114 10.2. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact ............................................ 114 10.3. Potreba vstavby novch parkovacch monost................................................................................... 118 11. Nvrh organizcie statickej dopravy pre sdliska mesta Koice ..............................................122 11.1. Prv variant ...................................................................................................................................... 122 11.2. Druh variant .................................................................................................................................... 125 11.3. Zabezpeenie repektovanosti dopravnho reimu .............................................................................. 130 12. Dvodov sprva ......................................................................................................................133 13. Zver .........................................................................................................................................138



1. vodn slovo Civilizovan spolonos funguje iba vtedy, ak t ktor vyuvaj jej vhody, s pripraven zrove nies svoj podiel nkladov a zodpovednosti. udia a firmy ktor sa vyhbaj plateniu dan a poplatkov miestnej infratruktry, s preto oprvnene tom v oku. Preto aj organizcia statickej dopravy mestskho parkovacieho systmu mus erpa a nadvzova na jednotn legislatvny systm Slovenskej Republiky a by transparentn a spravodliv pre vetky uvatesk skupiny.

Tento materil je komplexnm zoznmenm s problematikou statickej dopravy. Predstaven s medzinrodne uznvan a overen tandardy modernho dopravnho ininieringu pre rieenie otzky odstavovania motorovch vozidiel, pouit na pde Mesta Koice. Uveden postupy a fundamenty vednho odboru, ktor sa zaal vyvja s nrastom motorizcie v druhej polovici 20. storoia, nsledne aplikujeme na jednotliv mestsk asti, kde je nutn zaobera sa touto problematikou. Tieto zemia s hodnoten individulne, aby si itate mohol utvori obraz o lokalite, ktor sa ho priamo dotka, priom vak mylienky s komponovan v nadvznosti na predstaven uebnicov rieenia, po zohadnen charakteristk jednotlivch mestskch celkov. Pre nzornos a lepie porozumenie sa v jednotlivch kapitolch opakuj niektor texty, asto s obmenou pre podchytenie pecifikcie lokality o ktorej konkrtna kapitola pojednva. Cieom je itatea zoznmi s odbornmi postupmi organizcie statickej dopravy v pecifikch jednotlivch mestskch ast tak, aby bolo mon stanovi jednotn koncepciu mesta Koice ako celku.

1.1. Zkladn informcie pre zriadenie zny platenho (regulovanho) parkovania

Monos zastavi a zaparkova dopravn prostriedok podmieuje obslunos danho priestoru mesta a m nemal vplyv na celkov mobilitu zemia. Ak to nie je mon, lokalita strca svoju hodnotu, pretoe nepln potreby nvtevnkov a rezidentov. Ide o dve zkladn skupiny uvateov parkovacch stt v mestch. Kapacitn nedostatonos miestnych komunikci v kombincii s nie plne optimlnym dopravnm rieenm spsobuje ich preplnenie a vozidl parkuj o najbliie k cieu svojej dopravy, mimo vyznaen parkovacie plochy na miestnych komunikcich, na chodnkoch, nespevnench plochch, alebo na zeleni. V urbanizovanom priestore potom asto nastva zsadn stret peej, statickej a dynamickej dopravy. Vo vekej miere je tu poruovan Zkon o cestnej premvke, a to ako vo svojej veobecnej, tak aj miestnej prave.

V mestch vchodnej Eurpy 60-tych a 90-tych rokov 20. storoia, projektanti potali s kapacitou pre parkujce vozidl hlboko pod sasn potrebu. Na prv pohad kritick situciu sasnosti prehlbuj zauvan nvyky spolonosti v prstupe k mestskmu parkovaniu. Spolonos je presveden, e ak nai rodiia dostali byt pred pdesiatimi a tridsiatimi rokmi od ttu s priemerne 0,8 parkovacm miestom na bytov jednotku, v sasnosti mme dosta 1,2 parkovacieho miesta na bytov jednotku a najlepie priamo pod brnou. V otzke skromnho vlastnctva sme sa nauili vnma kapitalistick princpy spolonosti. V otzke verejnho priestranstva vak pretrvvaj zauvan socialistick nzory na prvo spolonosti, resp. obianske presvedenie, e parkova priamo pod oknom bytu je stavn prvo.

Pre relne vyrieenie problematiky statickej dopravy na sdliskch je potrebn pristupova k projektu vo vetkch fzach s filozofiou: Ak si obyvatelia financuj nrast motorizcie o 50%, musia zna aj ostatn nklady s tm spojen vrtane rieenia odstavnch plch. Ak nahradme pojem musia slovom mu, spolonos bude sce modernm rieenm uspokojen, ale novopostaven objekty hromadnho parkovania bud chtra bez monost finannej nvratnosti. Vodii bud naalej zo zvyku a finannej pohodlnosti parkova na zeleni, detskom ihrisku, prechode pre chodcov, zastvke MHD, kontajnerovom stojisku a podobne.

Nstrojom organizcie dopravy v slovenskom legislatvnom prostred je vlune dopravn znaenie, priom jedin inn mechanizmus regulcie statickej dopravy v motoristicky vyspelom svete, je celoplon



spoplatnenie / zregulovanie parkovania v rieenom zem v ase zvenho dopravnho zaaenia prostrednctvom dopravnej znaky zna platenho parkovania IP 27 a/b. Regulanm nstrojom je tu cenotvorba a asov obmedzenia pre jednotliv skupiny uvateov. Jedin orgn ktor m oprvnenie a zrove povinnos zo zkona kontrolova dodriavanie tohto miestneho dopravnho znaenia je MsP, priom pokuty za nedodranie s prjmom Mesta Koice bez ohadu na to, i sprvca dopravnho systmu m spravovan plochy v njme alebo v sprve. To znamen, e vetky pokuty id do mestskho rozpotu prostrednctvom vkonu MsP v slade so Zkonom o obecnej polci . 564/1991 Zb. Akkovek snaha o vyvolanie spoloenskej konfrontcie, e MsP nadha prjmy skromnej firme, je len vyvolvanie negatvnych emci na zklade neznalosti legislatvy SR a v neposlednom rade spomaovanie procesu vytvrania vyspelej dopravnej infratruktry.

Prnosom a cieom innej regulcie statickej dopravy zriadenm zny regulovanho parkovania poda modernch eurpskych trendov je najm: zlepovanie ivotnho prostredia humanizciou ulinch priestorov a podmienok pre

nemotoristickch astnkov cestnej premvky

skvalitovanie dopravnej obslunosti pri znen neiaduceho vysokho bodovho objemu statickej dopravy jej rovnomernm rozptlenm na celom rieenom zem

ochranou obyvateov obytnch celkov dotknutch dopravnou zaou z vonku, uprednostovanie nrokov dopravnej obsluhy

v efektvne zregulovanom systme statickej dopravy nvtevnk nemus hada von parkovacie kapacity, kdekovek v rmci rieenho zemia (zrove djde k zneniu objemu dynamickej dopravy a tm aj celkovmu zneniu emisi)

ochrana mestskho majetku transparentnm a celoplonm zabrnenm odstavovania automobilov na plochch, ktor nie s stavebne prispsoben na za motorovch vozidiel (peie zny, chodnky, zele, ...)

koncepn rozvoj celoplonho systmu parkovania, definovanie racionlnej a investine prijatenej miery vstavby novch parkovacch prleitost

Tieto ciele s dosiahnuten nasledovnou stratgiou: Jednotn organizcia statickej dopravy so zrozumitenmi parkovacmi pravidlami pre vetky

uvatesk skupiny mus by platn na celom zaaovanom zem, respektve zem mesta.

Rezidentsk lokality s istou funkciou bvania v rieenom zem s vyhraden pre rezidentov s jasnm zvhodnenm obyvateov a to spsobom transparentnm pre kontroln mechanizmus (rezidentsk psmo zny). Rezident je poda tandardu pri rieen statickej dopravy:

a. Obyvate s pobytom v danej rezidentskej lokalite uvajci vozidlo na skromn ely.

b. Podnikate disponujci sdlom / prevdzkarou v danej rezidentskej lokalite.

O miere striktnosti v chpan pojmu rezident rozhoduje miestna samosprva.

Verejn parkovacie plochy s cieovou dopravou aj inch funkci (komern funkcionalita obchod, administratva, ...) ako bvanie v preaovanch lokalitch, maj regulovan obslunos aj krtkodobm spoplatnenm (zmiean psma zny).



V oblastiach s vysokm dopytom po parkovan poas pracovnho da, cena krtkodobho parkovnho zohaduje skuton dopyt tak, aby bolo umonen viacnsobn uvanie kadho parkovacieho miesta krtkodobo parkujcimi nvtevnkmi (priemern doba sttia do dvoch hodn) a minimalizovan as na hadanie vonho parkovacieho miesta.

Ceny parkovacch kariet musia korepondova s cenami krtkodobho parkovania. Zvhodnen s obyvatelia s trvalm pobytom, najvraznejie pre prv vozidlo na skromn ely.

Celkov obmedzenie potu vyhradench miest. Vyhraden parkovacie miesta zniuj celkov disponibiln kapacitu lokality a monos obslenia viacerch uvateov zmieanho psma zny. Preto tto forma mus svojou cenou zohadova tto skutonos vo vzahu k cenm krtkodobho parkovnho. V rezidentskch psmach tto forma parkovania m by plne vylen.

Novovybudovan objekty rezidentskho parkovania s spoplatnen prijatenou tarifou dlhodobho parkovnho pre obyvateov zny.

Vyuvanie modernch technologickch prostriedkov v systme prevdzky a riadenia parkovania, pri vbere parkovnho, ako aj pre bezpenos a dohad nad parkovacmi plochami.

Kontrola dodriavania pravidiel cestnej premvky mus by transparentn a spravodliv. Vozidl s nzkymi emisiami (elektromobily, hybrid) s zvhodnen v systme organizcie statickej

dopravy.

1.2. Prvne a metodick vchodisk

Spracovan projekt repektuje aktulnu legislatvu Slovenskej republiky a platn technick normy:

Zkon . 135/1961 Zb. o pozemnch komunikcich (cestn zkon) Zkon . 8/2009 Z.z. o cestnej premvke a o zmene a doplnen niektorch zkonov Zkon . 564/1991 Zb. o obecnej polci Zkon . 447/2008 Z.z. o peanch prspevkoch akho zdravotnho postihnutia a o zmene

a doplnen niektorch zkonov

Zkon . 513/1991 Zb. Obchodn zkonnk Zkon . 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebitea a o zmene zkona Slovenskej nrodnej rady .

372/1990 Zb. o priestupkoch v znen neskorch predpisov

Zkon . 372/1990 Zb. o priestupkoch Zkon . 595/2003 o dani z prjmov Zkon . 563/2009 Z.z. o sprve dan (daov poriadok) a o zmene a doplnen niektorch zkonov STN 73 6056 STN 73 6110

Projekt alej vychdza z metodickch podkladov:

Vone licencovan mapov podklad Openstreetmap. Pasport parkovacch stojsk v centrlnej mestskej zne a sledovanch sdliskch. tatistika parkovania a obsadenosti v sledovanch oblastiach.



Zoznam a metodick pokyny k mestom navrhovanm lokalitm pre vstavbu parkovacch gari na zem mesta Koice.

Urbanistick tdia monost vstavby novch parkovacch kapact pre lokality Koice Zpad, Sever a Juh spracovan HA mesta Koice v rokoch 1995 a 1997.

1.3. Defincia zny platenho / regulovanho parkovania

Zna platenho / regulovanho parkovania v zmysle dopravnej znaky IP 27 a/b:

IP 27 a IP 27 b

Znaky Zna s platenm alebo regulovanm sttm (. IP 27a) a koniec zny s platenm alebo regulovanm sttm (. IP 27b) vyznauj oblas, kde sttie vozidiel je dovolen len na vyznaench parkovacch miestach a za dodrania podmienok vyplvajcich z pouitho symbolu prslunej znaky a spresujcich dajov. Kee v zne sa vyskytuj parkovacie plochy rzneho charakteru, doplujce informcie, ktor sa uvdzaj pri dopravnom oznaen konkrtnych parkovacch plch a nie zny s:

x as spoplatnenia alebo regulcie x spsob hrady alebo regulcie x as a spsob vyhradenia

Mimo oznaench parkovacch plch je vodiom vozidiel na takto oznaenom zem st zakzan. Dopravn znaka IP 27 a/b je jedinou, ktor sa vzahuje na cel oznaen zemie, a to aj priestory mimo cestn sie. Symbol znaky . IP 17a mono v prpade potreby zameni za symbol znaky . IP 17b.

IP 17 a IP 17 b



asto je dopravn znaka IP27a/b (zna platenho / regulovanho parkovania) nesprvne nahrdzan znakou IP24a/b so symbolom B33 a textom okrem oznaench parkovsk (zna s dopravnm obmedzenm zkaz sttia okrem oznaench parkovsk). Tto dopravn znaka sa nevzahuje na in priestranstv v zne okrem cestnej siete.

IP 24 a IP 24 b (v uvedenom vyhotoven)

To znamen, v takto oznaenom zem je mon sttie na chodnku pri dodran veobecnch rkovch parametrov a nevzahuje sa ani na sttie na inch plochch, o znane sauje prcu mestskej polcie pri zabezpeovan verejnho poriadku. V praxi to spsobuje divok sttie vozidiel a nienie mestskho majetku. Typickm prkladom tohto fenomnu, s vozidl parkujce na dlabe peej zny medzi zeleou alebo pred vstupmi, a to v priestoroch pred dopravnm oznaenm samotnej peej zny. Tieto dlhodobo parkujce vozidl znane zniuj dopravn rove historickho jadra mesta, priom pokodzuj dlabu, ktor nie je prispsoben zai motorovch vozidiel. Na zklade aktulneho oznaenia ZPP dopravnou znakou IP24a/b, sa tto vodii nedopaj iadneho priestupku voi pravidlm cestnej premvky.

Dleit je aj aby ZPP aktvneho zemia (vi. niie) zahala vdy cel oblas s rieenou problmovou statickou dopravou, vrtane nraznkovho rezidentskho ttu, ktor vymedzuj hranin peie dochdzkov vzdialenosti alebo prirodzen prrodn i urbanistick prekky peej dopravy. ZPP pasvneho zemia tvor spravidla len samotn rieen urbanistick celok. Zkladnm stavebnm kameom kadej ZPP je legislatvne sprvne dopravn znaenie.

V rmci rieenia CMZ alebo sdlisk so zvenm zastpenm inch funkci ako bvanie irieho vznamu je potom ZPP lenen poda charakteru parkovania do jednotlivch lokalt :

Lokality zmieanho parkovania (nvtevnk plus rezident) v lenen pre nvtevncku verejnos ako krtkodobo / strednodobo / dlhodobo parkujci (cenotvorbou regulovan statick doprava nvtevnckych vozidiel v rozdielne atraktvnych lokalitch parkovania)

Lokality komernho vyhradenho parkovania v rmci oblast zmieanho parkovania. Ide o svisl lnie vyhradench parkovacch miest pre konkrtneho uvatea umiestovan v priamej nadvznosti na kriovatku v maximlnom pote do 20% disponibilnej kapacity danho parkovacieho seku.

Lokality rezidentskho parkovania (pre lokality s istou funkciou bvania) Lokality uren pre parkovanie pecilnych skupn (Sprievod det do kolskch zariaden, Polcia SR,

Vozidl RZP, ...)



Navrhnut cenov politika a asov obmedzenia kadej ZPP bud reflektova atraktivitu jednotlivch zem a definova prevdzkovo - organizan poriadok pre zabezpeenie maximlnej obslunosti vetkch uvateskch skupn so zretenm zvhodnenm obyvateov.

V rmci rieenia sdlisk s istou funkciou bvania poda prvho organizanho variantu (vi. strana 122) je potom ZPP lenen poda charakteru parkovania do jednotlivch lokalt :

Parkovacie lokality bez obmedzen (riadne oznaen existujce parkovisk lokalt s istou funkciou bvania)

Lokality asovo regulovanho parkovania (parkovacie plochy pri obianskej vybavenosti kde tieto objekty nemaj svoje kapacity je parkovanie v ase prevdzky obmedzen asom)

Lokality hromadnho platenho parkovania tvoria novovybudovan parkovacie kapacity. Lokality uren pre parkovanie pecilnych skupn (Sprievod det do kolskch zariaden, Polcia SR,

Vozidl RZP, ...)

V rmci rieenia sdlisk poda druhho organizanho variantu (vi. strana 125) je potom ZPP lenen poda charakteru parkovania do jednotlivch lokalt :

Lokality zmieanho parkovania krtkodobho (rezident + krtkodob nvtevnk, spravidla pre sdlisk s nedostatonou kapacitou)

Lokality zmieanho parkovania dlhodobho (rezident + dlhodob nvtevnk, spravidla pre zchytn parkovisk sdlisk s dostatonou kapacitou)

Lokality uren pre parkovanie pecilnych skupn (Sprievod det do kolskch zariaden, Polcia SR, Vozidl RZP, ...)

Defincia aktvneho zemia

zemie s aktvnou statickou dopravou v asoch dopravnej piky (pracovn as).

Spravidla ide o zemie centrlnej mestskej zny alebo in zemia s prevldajcou funkciou administratvy a obchodu. Problematika statickej dopravy je tu tvoren vysokm dopravnm zaaenm rznorodej uvateskej truktry. Dan aktvna oblas zaha okrem samotnho zemia aj jeho okolie, ktor je zaaovan jeho statickou dopravou, a to a po hranice tvoren prirodzenmi prekkami peej dopravy, ktormi najastejie s:

x hranin dochdzkov vzdialenosti (v SR cca. 500 metrov od cieov dopravy) x urbanistick prekky (vysokofrekventovan viacpruhov komunikcia, odvodovac kanl, ...) x prrodn prekky (vodn tok, les, ...)

Preto ak hovorme o rieen statickej dopravy CMZ, mme na mysli jej dopravne aktvne zemie.



Defincia pasvneho - neaktvneho zemia

zemie s pasvnou - neaktvnou statickou dopravou v pracovnom ase.

Spravidla ide o zemia sdlisk z druhej polovice 20. storoia, kde problematika statickej dopravy je generovan vraznou historickou zmenou stupa motorizcie. Kritick rozmer sasnho stavu parkovania tu prehlbuje aj zauvan vnmanie verejnho parkovacieho priestranstva a historicky dlhodob absencia kontroly dodriavania pravidiel cestnej premvky vo veci odstavovania motorovch vozidiel.

Hranice neaktvneho zemia s spravidla dan samotnm zemm. Pri rieen dopravy vak aj tu treba dohliada na previazanos v rmci vonkajch komunikanch vzieb.

Defincia pojmu rezident z pohadu rieenia statickej dopravy Osoba ktor m rezidenn vzah k danej lokalite je jej rezidentom. Rezidenn vzah k lokalite je z pohadu legislatvy SR vo veci rieenia statickej dopravy:

x Obyvate (FO) - trval alebo prechodn pobyt. x ivnostnk podnikajci v obytnej tvrti - zpis prevdzkrne v ivnostenskom registri SR. x Podnikate (PO) aktvny v obytnej tvrti zpis sdla v Obchodnom registri SR, alebo prevdzkrne

v ivnostenskom registri SR.

Rezidentom vznik prednostn prvo uvania parkovacieho miesta pre vozidlo zabezpeujce ich potreby vychdzajce zo tattu rezidenta v danej rezidentskej lokalite.

V prpade fyzickej osoby (FO) ide o obyvatea, ktor pouva vozidlo na skromn ely a potrebuje parkova v mieste svojho bydliska, alebo ivnostnka (drobn podnikate, napr. miestna oprava obuvi, krajr,...), ktor tvor miestnu obiansku vybavenos. Zabezpeenie funknho kontrolnho mechanizmu pri rieen statickej dopravy, poaduje od rezidentov FO pre zskanie prv na parkovanie v prslunej rezidentskej lokalite:

x Doklad o tatte obyvatea: o obiansky preukaz (trval bydlisko), o alebo potvrdenie o prechodnom pobyte z Polcie SR nie starie ako tri mesiace,

x Doklad o uvan vozidla obyvatea na skromn ely (rezidentsk parkovanie sa vdy vzahuje na konkrtne vozidlo)

o technick preukaz (vlastnk alebo drite vozidla), o alebo vydokladovanie o uvan sluobnho vozidla na skromn ely

(V zmysle legislatvy SR - Zkon o dani z prjmu 595/2003 Z.z. a/alebo Zkon . 563/2009 Z.z. o sprve dan (daov poriadok) a o zmene a doplnen niektorch zkonov. Mnoho zamestnancov uvajcich sluobn vozidlo nem toto zazmluvnen u zamestnvatea na skromn ely a tm neodvdza prslun da z nepeanho prjmu. Rovnako vina podnikateov neeviduje skromn uvanie svojich vozidiel ako nedaov nklad, a preto aj tu sa nejedn o pouvanie vozidla na skromn ely).



x Alebo u ivnostnka: o vpis so ivnostenskho registra s prslunou prevdzkarou o technick preukaz (vlastnk alebo drite vozidla).

Monos priznania rezidentskho prva bez trvalho alebo prechodnho pobytu obyvatea nedoporuujeme a je na zven zstupcov mesta. Mesto tu strca nemal prjmy v rmci prerozdeovania dan tchto obyvateov, ktor maj sli aj na zveaovanie ivotnho prostredia danej rezidentskej lokality. Dleit je aby rovnak organizan pravidl platili na celom zem mesta Koice, tie erpali z komplexnosti prvneho systmu a prispievali tak k vchove obanov v repektovan jeho pravidiel. Zskavanie lepieho ivotnho prostredia regulciou statickej dopravy je aj vchovnm nstrojom, kde uvid oban previazanos legislatvnych procesov a zmysluplnos dodriavania svojich zkonnch povinnost (prihlasovanie sa na trval pobyt, priznvanie njomnkov bytov, legitmne uvanie sluobnho vozidla na skromn ely, ...). V prpade nedodriavania ide o poruovanie zkonov SR, m mesto Koice prichdza o finann prostriedky v systme prerozdeovania dan.

V prpade prvnickej osoby (PO) ide o podnikatea (s.r.o., a.s., k.s., v.o.s.), ktor disponuje sdlom / prevdzkarou v danej rezidentskej lokalite, a tm tvor jej obiansku vybavenos. Najliberlnej kontroln mechanizmus pri rieen statickej dopravy, poaduje od rezidentov PO pre zskanie prv na parkovanie v prslunej rezidentskej lokalite:

x Vpis zo Obchodnho registra SR a/alebo doklad o zriaden predmetnej prevdzkarne. x Technick preukaz vozidla vo vlastnctve rezidenta PO (rezidentsk parkovanie sa vdy vzahuje

na konkrtne vozidlo)

Je vhodn obmedzi poet vozidiel parkujcich na jednho rezidenta nie len regresvnou sadzbou za druh a alie vozidlo, ale aj celkovm obmedzenm na maximlny mon poet tri vozidl na jednho rezidenta a samozrejme na parametre vozidiel do 3,5 t a 5,5 m dky. alej plat pravidlo nsobne vyej sadzby pre rezidentov PO, ako pre rezidentov FO.

Uveden model regulcie rezidentskch vozidiel, je optimalizovan vsledok dlhodobho pretvrania pravidiel organizcie statickej dopravy na zklade sksenost prevdzkovateov parkovacch systmov a ininierov statickej dopravy. Obmedzenia rezidentskho parkovania, ktor sa vzahuj na bytov jednotku, rodinu a in, ved k pekulatvnemu sprvaniu verejnosti, alebo k diskriminci niektorch uvateskch skupn, o sa prejav vlnou silnej nevle a neporozumenia.

Defincia pojmu objektvna kapacitn nedostatonos Ide o relne absentujcu kapacitu parkovacch miest v aktulnom ase, pre potreby zabezpeenia funkci danej lokality z pohadu motoristickho uvania verejnho priestranstva v dopravne regulovanom systme. To znamen nezaha parkovacie nroky uzatvorench samostatnch komernch subjektov (napr. Aupark, Cassovar,...) a vychdza z predpokladu optimlneho vyuvania parkovacch kapact verejnej komunikanej siete.

Optimlne vyuvan parkovacia kapacita verejnej komunikanej siete v dopravnom systme s kapacitnou nedostatonosou, je v prpade aplikcie oboch zkladnch fundamentov:

x zemie s regulovanou statickou dopravou poda tandardu dopravnho ininieringu vymedzuje jednotliv parkovacie kapacity elu pre ktor maj sli. Okrem rovnomernho zaaenia zemia parkujcou verejnosou, je tm zamedzen odstavovaniu vozidiel, ktor maj ma in cie dopravy



a tu s odstavovan vlune z pohodlnosti vodiov (napr. firemn dodvky, ktor maj k dispozci firemn dvory a v priahlej obytnej tvrti parkuj len z dvodu pohodlnosti vodiov). Jednotliv dopravno - organizan tandardy s niie popsan v zvislosti na charaktere zemia (vi. Nvrh organizcie statickej dopravy centrlnej mestskej zny a Nvrh organizcie statickej dopravy pre sdlisk).

x Optimlna geometricky - dispozin truktra parkovacch miest v rmci rieenho zemia, v slade s STN 73 6056 a prslunmi vnimkami pre obslun komunikcie s nzkou frekvenciou dopravnho zaaenia, je riadne oznaen vodorovnm a zvislm dopravnm znaenm. Tu uvdzame najfrekventovanejie situcie zo sdlisk mesta Koice, kde je mon optimalizciou geometrickej dispozinej truktry navi disponibiln kapacitu sasnho stavu:

Frekventovan situcie lniovho parkovania obytnch celkov.

Kapacita:

80 40

miest na 100m

Zauvan parkovanie v tchto lokalitch je v rozpore so

Zkonom o cestnej premvke a vytvra ast dopravn kolzie.

Relna maximlna obsaditenos pri zauvanej uvedenej forme

radenia vozidiel je:

96,7 56,7

parkujcich vozidiel na 100m



Zmenou charakteru radenia vozidiel (niekedy nutn

v kombinci so zjednosmernenm), je mon

zvi kapacitu v rmci priestoru komunikcie.

Kapacita uvedenej schmy:

85,9 51,2

miest na 100m

Drobnou stavebnou pravou na kor asto zdevastovanej cestnej zelene je mon zska aliu kapacitu.

Kapacita uvedenej schmy:

103,5 69

miest na 100m

Celoplon optimalizcia geometrickej dispozinej truktry je predmetom rieenia realizanho dopravnho projektu, kde je nutn individulne zhodnotenie jednotlivch dopravnch situci. Dopravn projekt organizcie statickej dopravy plone definuje optimalizovan kapacitu vrtane monho rozrenia drobnou stavebnou pravou. Presn hodnotu objektvnej kapacitnej nedostatonosti nsledne definuj zmenen uvatesk nroky motoristickej verejnosti v zregulovanom a optimalizovanom systme statickej dopravy.



2. Vymedzenie rieench lokalt Koncepcia rieenia statickej dopravy mesta Koice je spracovan na zklade vykonanch analz statickej dopravy v septembri 2012 a marci 2013 na katastrlnom zem mesta Koice. Koncepcia dopa a nadvzuje na u predloen dielo pojednvajce o princpoch rieenia statickej dopravy centrlnej mestskej zny. Hodnoten s vplyvy u zavedench regulanch mechanizmov CMZ v previazanosti na vonkajie dopravn vzby, ako aj ostatn zemia s problematickou situciou statickej dopravy.



Vybran lokality pozostvaj z urbanistickch celkov, ktor si vyaduj rieenie otzky statickej dopravy:

x Koice Star mesto x Koice Juh x Koice Sever x Koice Zpad (Terasa sdliska Lunk I a VIII) x Sdlisko KVP x Sdlisko Nad Jazerom x Sdlisko Dargovskch Hrdinov (Fura) x Sdlisko ahanovce

Ostatn zemia s ukudnenou statickou dopravou (rodinn zstavby) alebo dopravou zko pecifikovanou charakterom zemia (priemyseln zny, obchodn zny, intitcie, ...), ktor sa nevyznauj potrebou celoplonho rieenia projektu organizcie statickej dopravy:

x Barca x Dunga x Kaveany x Krsna x Koick Nov Ves x Pere x Lunk IX x aca x Poov x ebastovce x ahanovce x Myslava x Lorink x Vyn Optske

Jednotliv zemia vyadujce si pozornos problematiky statickej dopravy bud alej hodnoten individulne, aby si itate mohol utvori obraz o lokalite, ktor sa ho priamo dotka, priom vak mylienky s komponovan vo vzjomnej svislosti charakteristk jednotlivch mestskch celkov s repektovanm jednotnej koncepcie mesta Koice ako celku.



3. Centrlna mestsk zna Centrlna mestsk zna z pohadu rieenia statickej dopravy je smerom z jadra von:

Historick pamiatkov rezervcia ZPP v sprve EEI Aktvne zemie CMZ

Historick pamiatkov rezervcia

zemie s ukudnenou dopravou je tvoren peou znou, obslunmi a mestskmi komunikciami s lniovmi parkovacmi plochami pre krtkodobch nvtevnkov v oblasti historickej zstavby jadra mesta Koice.

Rozprestiera sa v rmci urbanistickho obvodu mestskej asti Koice Star mesto.

Zna platenho parkovania v sprve EEI

zemie s primrnou potrebou regulcie statickej dopravy pre zabezpeenie zkladnch funkci centra mesta - administratva, obchod, kultra, vonoasov aktivity, bvanie. Lokalizcia zemia je v rozsahu objektov tvoriacich administratvno obchodno - kultrny rz centra mesta.

Vina tohto zemia je sasou mestskej asti Koice Star mesto. Do mestskej asti Koice Juh zasahuj ulice: ikova, Kukuinova, Rzusova, Zborovsk, Fejova a parkovisko pred nkupnm centrom Astria. Do mestskej asti Koice Sever zasahuje len parkovisko pred nkupnm centrom Merkr.

Aktvne zemie centrlnej mestskej zny

zemie irieho centra mesta zaaovan v pracovn dni cieovou dopravou, ktor tvor jeho funkcie. as aktvneho zemia mimo ZPP je tvoren spravidla sdliskovou obytnou zstavbou vo vekej miere s primieanou funkciou administratvy a obchodu. Takmito vznamnmi faktormi aktvneho zemia mimo ZPP s vek obchodno administratvne centr Aupark, Cassovar, administratvne centr v okol Festivalovho nmestia a administratvne objekty na Krivej ulici. Tie tvoria vlastn aktvne mikrozemia vrazne ovplyvujce rezidentsk charakter okolitej zstavby.

V rmci mestskej asti Koice Star mesto sa jedn o zemie vymedzen ulicami Palackho, trova, riedlova, Belnska, ttova, Festivalove nm., Letn, Komenskho, Slov. jednoty, Alvinczyho a elezninou traou.

V rmci mestskej asti Koice Juh sa jedn o zemie vymedzen ulicami Palackho, trova, Skladn, oltsovej, Milosrdenstva, Jun trieda, Mudroova, Jantrov a elezninou traou. Tu ulice Koova, Otepov a Rosn s charakteru nepravho aktvneho zemia podobne ako ostatn lokality mestskej asti Juh mimo zemie CMZ. Do aktvneho zemia CMZ sme zaradili tieto ulice na zklade poiadavky obyvateov vyjadrenej v ich petci. T reflektovala na prvotn predstavenie zkladov organizcie statickej dopravy CMZ (oktber 2012), kde tieto ulice neboli zahrnut.



3.1. Zkladn situcia statickej dopravy miestne zistenia

Cenotvorba parkovnho, asov obmedzenia parkovania jednotlivch uvateskch skupn a vyhraden parkovanie s zkladn nstroje regulcie statickej dopravy, ktor sa vykonvaj prostrednctvom vhodne zvolenho dopravnho znaenia a dopravnch zariaden. Po prevzat ZPP a ptran po akomkovek dopravnom projekte sa nm nepodarilo zska iadny projekt dopravnho znaenia pre organizciu statickej dopravy a poda nm dostupnch informci takto dopravn projekt ete nebol spracovan. Pravdepodobne prve tto situcia viedla k roztrietenosti a neorganizovanosti vyhradench miest a pouvaniu nevhodnch foriem dopravnho znaenia (uveden niie). Musme kontatova, e v ase spracovania tejto dopravnej tdie koick zna platenho parkovania vykazovala nasledovn fundamenty, ktor je nutn riei:

x ZPP nezaha cel aktvne zemie. Nezahrnut obytn asti trpia invazvnou dopravou, ktorej cieom je CMZ. (Extrmne kritick situcia je v obytnch tvrtiach v tesnej blzkosti vekch hospodrsko - administratvnych centier. Takmito ulicami s naprklad Palrikov, Kriv, Florinska, ...).

x Pouit znov dopravn znaka IP24a/b, ktor oznauje ZPP sa nevzahuje na chodnky a ostatn plochy mimo dopravno-komunikan sie. Pouit asov obmedzenie hovor, e mimo uveden asov sek je mon st kdekovek v rmci veobecnch ustanoven pravidiel cestnej premvky.

x Pouit oznaenie platench parkovsk bez dodatkovej tabule, ktor m informova o spsobe a ase spoplatnenia, je prvne nedostaton. V kombinci s pouitou znakou na oznaenie zny je spoplatnenie platench parkovsk nepretrit.

x Pouit oznaenie vyhradench stt pre rezidentov vo veernch a nonch hodinch, neriei rezidentsk nroky na parkovanie cez de pred 17. hodinou.

x Absencia ltho VDZ vjazdov do dvorov a ostatnch miest kde odstavovanie vozidiel je veobecne neakceptovaten. Bez uvedenho VDZ nie je mon vykona odah priestupcu, m trpia ostatn astnci cestnej premvky a v neposlednom rade je obmedzen plynulos a bezpenos cestnej premvky.

x Cenotvorba krtkodobho parkovania nezvhoduje menej atraktvne plochy s vyou dochdzkovou vzdialenosou, m nepln svoju hlavn funkciu celoplone rozptli statick dopravu v rmci celej ZPP (Jumbo centrum, Moyzesova, Strojrensk, Festivalove nm.).

x Cenotvorba dlhodobho parkovania (predplatn parkovacie karty) nie je v slade s cenotvorbou krtkodobho parkovania. V kombinci s predchdzajcim bodom to spsobuje preplnenos jadra mesta a neumouje tu zaparkova krtkodobo parkujcim nvtevnkom.

x Prevdzkov poriadok ZPP umouje pekulatvne sprvanie uvateov predplatnch a najm zavnench predplatnch parkovacch kariet, o ete viac zhoruje aspekty uveden vyie. Takzvan pecilnu parkovaciu kartu s platnosou do celej ZPP za 5 / rok dostali v roku 2012 mnoh prspevkov a neziskov organizcie, za ktormi sa skrvaj komern podnikatesk aktivity, alebo ktor nie s odkzan na tto formu podpory. Tmto masvnym vdajom parkovacch kariet za symbolick cenu sa zaplnili krtkodob nvtevncke parkovisk dlhodobo parkujcimi vozidlami. Spoplatnenie ako hlavn regulan nstroj tu neme plni svoju plnohodnotn funkciu, kee parkovisk s dlhodobo zaplnen vozidlami s parkovacou kartou za symbolick cenu alebo cenu neporovnaten s regulanmi princpmi.



Pouit nesprvne oznaenie ZPP (z pohadu Zkona o cestnej premvke 8/2009 Z. z. a princpov dopravnho ininieringu):

IP 24 a/b + IP17a + IP16

Sprvne oznaenie ZPP (z pohadu Zkona o cestnej premvke a princpov dopravnho ininieringu). V rmci zny s oznaen lokality so zmieanou funkciou administratvy, obchodu, kultry a bvania, rozdelen do tarifnch psiem. Rezident parkuje na svojej ulici s rezidentskou parkovacou kartou. Von kapacity mu zaruuje funkn organizcia dopravy v ase relneho prirodzenho dopravnho pretlaku. Lokality s istou funkciou bvania maj parkovacie kapacity oznaen ako rezervovan pre rezidentov na prslun slo lokality:

IP 27 a/b + IP17a + IP16

Na zklade nesprvnej formy dopravnho znaenia, neme fungova efektvna vchova vodiov vo veci odstavovania motorovch vozidiel. CMZ tak nejav znaky regulcie statickej dopravy.



Hlavn atribty sasnho stavu v kontexte navrhovanho rozrenia zny platenho parkovania, zosladenia dopravnho znaenia a reorganizcie dopravno - organizanch opatren.

Pretrvva kritick obsadenos v jadre mesta a von kapacity na okraji ZPP (napr. parkovisko pri Jumbo centre, Moyzesova ulica obidve 300 m od Hlavnej ulice s situovan na hranici CMZ), o spsobuje nediferencovan vka krtkodobho parkovnho a nemerne nzke ceny predplatnch parkovacch kariet ktor vyauj cel lnie centra mesta. Krtkodob nvtevnk sa preto riadi tromi fundamentmi:

V centre nezaparkujem, nie je mon njs von miesto. Na okraji ZPP na vonch parkoviskch je rovnak parkovn ako v centre. V obytnch celkoch o 20 a 50 m alej je parkovanie bezplatn a mem st kdekovek

(m trpia rezidenti nraznkovho ttu CMZ).

Hranice existujcej ZPP nie s stanoven v slade s potrebami nraznkovho ttu (vi. defincia aktvneho zemia), o spsobuje nrast parkujcich v oblastiach priahlch k ZPP. S tm svis aj zven vyaenie tchto oblast vzhadom ku kapacite, o spsobuje:

sttie v rozpore so veobecnmi ustanoveniami pravidiel cestnej premvky vytlanie rezidentov tchto lokalt obmedzen monosti krtkodobho sttia pri komernch objektoch alebo objektoch

verejnej a ttnej sprvy

Obsadenos parkovacch kapact poas pracovnej doby za hranicou ZPP (nraznkov tt CMZ tvor neregulovan as aktvneho zemia ohranien ulicami Festivalov nmestie, Letn, Slovenskej Jednoty, elezninou traou a po Mudroovu, Mudroova, Jun trieda, Milosrdenstva, oltsovej, Skladn, trova a svah Terasy a po Festivalov nmestie) v rozmedz 105 195%, tvoren predovetkm dlhodobm sttm do kapacity 100%. Obsadenos nad 100% je spsoben najm krtkodobo parkujcimi a to v rozpore s pravidlami cestnej premvky. Okrem znenia bezpenosti a plynulosti cestnej premvky, tento jav vytla obyvateov z zemia, kde maj prirodzen prednostn prvo na vyuvanie verejnch parkovacch priestranstiev.

Prirodzen nutnos stanovi tarifu, uvatesk a asov obmedzenia potrebm a vlastnostiam jednotlivch lokalt celho aktvneho zemia CMZ.

Zhrnutie aktulneho stavu statickej dopravy v regulovanej asti aktvneho zemia (ZPP): Vsledky analytickej asti potvrdzuj rastci dopyt po bezproblmovom okamitom parkovan v rmci rieench lokalt. Zven zujem o vyhraden parkovanie bez ohadu na cenu za takto miesto, je spsoben nemonosou zaparkova okamite v danom mieste ZPP. Tento vysok poet vyhradench miest ete zhoruje globlnu situciu. Ide o dsledok nevyrieenia cenovej regulcie statickej dopravy. Pre zabezpeenie funknosti zemia CMZ, je nutn zabezpei obrtkovos parkovacch plch poda urenia ako krtkodob, strednodob a dlhodob v smere od jadra na okraj ZPP. Cenotvorba nvtevnckeho parkovania a predplatnch parkovacch kariet m zabezpei obsadenos na rovni: Krtkodob parkovisk 70%

Strednodob parkovisk - 80%

Dlhodob parkovisk - 90%



Zabezpeenm potrebnej vonej kapacity pre obmenu uvateov poda charakteru urenia, sa vrazne zlep funknos CMZ a prirodzene klesne dopyt po vyhradench parkovacch sttiach (aj rezidentskch), o zvi celkov disponibiln kapacitu.

Pre spen aplikovanie tchto tandardov dopravnho ininieringu je potrebn da dopravn znaenie do sladu s legislatvou SR a nastavi tak podmienky pre inn vchovu motoristov vo veci odstavovania motorovch vozidiel. Zhrnutie aktulneho stavu statickej dopravy v neregulovanej asti aktvneho zemia as aktvneho zemia s dlhodobo neregulovanou statickou dopravou prirodzene vytvra extralokcie statickej dopravy dlhodobo parkujcimi invazvnymi uvatemi, o znemouje parkovanie uvateom tvoriacim funkcionalitu danho zemia. Administratvno nkupn centr nie s ntene riei svoju problematiku statickej dopravy - najm zamestnaneckej, a preto v ich garovch domoch sa kedykovek nachdza mnostvo vonch parkovacch miest. Nsledn bodov pretlak statickej dopravy (Palrikova, Fejova,...) v neorganizovanom dopravnom systme je zdrojom dopravnch kolzi a obmedzen na plynulos cestnej premvky. Naprklad preplnen parkovacie kapacity na Kovskej a Msiarskej ulici spsobuj pomal krenie nvtevnckych vozidiel hadajcich von miesto. Nakoniec mnoho z tchto vodiov odstavuje vozidlo nad rmec disponibilnej kapacity v rozpore s pravidlami cestnej premvky a tm vytvraj kolzny dopravn bod. Obmedzenie plynulosti cestnej premvky vytvra takto vodi pri hadan miesta a aj po zaparkovan.

Sledovan lokality vykazuj dlhodobo znmky prehustenia statickej dopravy, sttia v rozpore s pravidlami cestnej premvky a vytvranm kolznych bodov a neprehadnch situci v dynamickej doprave. Uveden aspekty maj vplyv na stratu celkovej funknosti parkovacej kapacity vo vzbe na charakter rieench lokalt. Vekm problmom neregulovanho parkovania je tu celkov nekompletnos v dopravnom znaen, ktor udva poiadavku na zavedenie regulcie statickej dopravy a zalenenie do zny s regulovanm sttm. Na vine sledovanch oblast nie je pouit dopravn znaenie, ktor by regulovalo statick dopravu a ak je, toto dopravn znaenie spravidla nem iaden vplyv na zait spsob sttia v danej oblasti. Je potrebn tieto lokality zaleni do zny platenho parkovania pouitm dopravnho znaenia IP27a/b a vyui jeho pecifick vznam vytvoren prve pre rieen problematiku. Dopravn znaka IP27a/b na rozdiel od ostatnch dopravnch znaiek pre regulciu statickej dopravy riei aj priestory chodnkov, pech zn, zelene,...

IP 27 a IP 27 b



K najproblmovejm miestam patria:

Nedostaujce dopravn znaenie vo vetkch sledovanch lokalitch absencia akejkovek regulcie statickej dopravy.

Nerieen vonkajie dopravn vzahy ZPP vo vzbe na zvyok aktvnej oblasti. Zven mnostvo kolznych bodov vzniknutch absentujcou regulciou statickej dopravy, ktor

m za nsledok ast poruovanie Zkona o cestnej premvke a agresvne sprvanie vodiov.

Vysok obmedzenie nrokov rezidentov na uvanie parkovacej kapacity.

3.2.Analza repektovanosti Zkona o cestnej premvke vo veci odstavovania motorovch vozidiel

Nae pozorovanie repektovania Zkona o cestnej premvke sa sstredilo na tie ustanovenia, ktor obecnou i miestnou pravou upravuj reim sttia a zastavenia vozidiel.

Obecn prava stanovuje, kde nie je povolen zastavi a st. Ide predovetkm o:

povinnos zachovania minimlneho prejazdnho profilu 3,0 m pre kad smer jazdy v prpade sttia vozidla

sttie na prechode pre chodcov, i v priestore autobusovej zastvky a v okol sttie v kriovatke sttie na cestnej vegetci sttie na chodnku pre chodcov bez dodrania priechodnho profilu 150cm

Miestna prava upresuje ustanovenia zkona s ohadom na konkrtne podmienky. Na tomto seku sa jedn najm o:

sttie na mieste nepovolenom dopravnm znaenm sttie na mieste vyhradenom pre konkrtneho uvatea (miesta pre ZP, Polciu SR, TAXI, ...) nepovolen sttie v zne platenho / regulovanho parkovania (vade kde nie je vyznaen

parkovisko nie je mon aplikova v meste Koice z dvodu pouvania dopravnej znaky IP24 namiesto IP27)

Vsledky prieskumu v Koiciach potvrdili, e tam kde sttie nie je vbec regulovan miestnou pravou dopravnho znaenia, je zven poet priestupkov aj voi veobecnm pravidlm cestnej premvky. Tieto zistenia prezentuj priloen fotografie zo sledovanch zem. S prierezom miestnych zvyklost v uvan lniovch parkovacch stt, a to aj na miestach kde iadne nie s. Funkcia lavnovho efektu taktie zohrva vek lohu v celkovom obraze pozorovanch priestupkov, kedy k prvmu priestupcovi v krtkom ase odparkuje vek skupina motoristov. V niektorch prpadoch je vskyt nesprvne zaparkovanch vozidiel aj na exponovanch komunikcich, kde naruuj plynulos premvky a o bezpenosti ani nehovorme.



V ase najvej zae neregulovan parkovanie (poda vkladu Zkona 8/2009 sporn DZ):

Veobecne neakceptovaten parkovanie povolen miestnym dopravnm znaenm:

Sttie v rozpore s pravidlami cestnej premvky neoddeliten sas kultry parkovania obytnch celkov a v okol administratvnych centier:



Preplnen plochy pred vchodmi do obytnch domov striedaj von vekoplon kapacity:

3.3. Objemov analza celoplon meranie obsadenosti parkovacch kapact

Zkladnm cieom tchto meran je zaistenie dostatonho mnostva informci z celho hodnotenho zemia vo vybranch asovch intervaloch, ktor vystihn charakteristick situciu a stav.

Tmto prieskumom zskavame informcie o mnostve parkujcich a stojacich motorovch vozidiel. To umouje, pri znalosti dopravnho sprvania jednotlivch uvateskch skupn, vytvorenie celkovej analzy statickej dopravy pre sledovan zemia. Podrobn lenenie vsledkov na jednotliv ulin seky umon neskorie modelovanie nvrhu regulcie parkovania.

Celoplon dopravn stanie prebiehalo viacnsobne v typick pracovn dni v priebehu mesiacov september 2012 a marec 2013 pre potreby tejto analzy.

Aktvne zemie CMZ dopravne rieen znou platenho parkovania

Stania boli vykonvan v asovch intervaloch so zreteom na funkciu CMZ:

veer medzi 21:00 a 23:00 hod popoludn medzi 14:00 a 16:00 hod dopoludnia medzi 10:00 a 12:00 hod

Kapacita je definovan pasportom existujcich parkovacch stt v slade s STN 73 6056. Kapacitn bilancia ZPP parkovacie plochy v rmci CMZ

ULICA KAPACITA OBSADENOS / priem. OBSADENOS / %

10 - 12 14 - 16 21 - 23 10 - 12 14 - 16 21 - 23 Strojrensk 1 - (Nm. M. M.-eleznin) 14 7 3 2 50% 21% 14% Strojrensk 2 - (eleznin-Gorkeho) 37 24 18 4 65% 49% 11% Strojrensk 3 - Kninica Jna Bocatia 55 14 10 0 25% 18% 0% Strojrensk 4 - Kancelria prezidenta 32 5 4 0 16% 13% 0% eleznin 9 6 6 1 67% 67% 11% Hviezdoslavova 1 - (Gorkeho-eleznin) 31 14 13 9 45% 42% 29% Hviezdoslavova 2 - (eleznin-Nm. M. M.) 12 9 6 1 75% 50% 8% Moyzesova 1 - (Galenova-robrova) 28 23 30 4 82% 107% 14% Moyzesova 2 - (Kostlivho-robrova) 30 14 4 9 47% 13% 30% Moyzesova 3 - (Potov-Kostlivho) 25 10 11 8 40% 44% 32%




10 - 12 14 - 16 21 - 23 10 - 12 14 - 16 21 - 23 Moyzesova 4 - (Potov-sl.Armdy) 93 12 19 3 13% 20% 3% Bakova 1 - (Moyzesova-Msiarska) 27 9 15 9 33% 56% 33% Bakova 2 - (Msiarska-Hlavn) 16 16 11 2 100% 69% 13% Zbrojnin L 17 6 9 2 35% 53% 12% Zbrojnin P 40 14 7 7 35% 18% 18% Kasarensk nm. 42 33 27 30 79% 64% 71% Kasarensk nm. (zvorov parkovisko) 69 28 34 7 41% 49% 10% tefanikova 1 - (Tovarensk-Vodn) 65 28 35 13 43% 54% 20% tefanikova 2 - (Mlynsk-Podtatranskho) 25 22 24 12 88% 96% 48% tefanikova 3 - (Podtatranskho-Vodn) 20 20 13 6 100% 65% 30% Batova L 37 23 13 10 62% 35% 27% Batova P 28 8 18 3 29% 64% 11% Msiarska 1 - (Hviezdoslavova-Bakova) 15 9 6 4 60% 40% 27% Msiarska 2 - (Bakova-Zbrojnin) 21 18 13 6 86% 62% 29% Msiarska 3 - (Potov-Zbrojnin) 46 38 16 7 83% 35% 15% Msiarska L4 - (Potov-Urulnska) 15 15 14 13 100% 93% 87% Msiarska P4 - (Potov-Urulnska) 21 20 18 19 95% 86% 90% Msiarska L5 - (Urulnska-Zmoncka) 13 11 25 11 85% 192% 85% Msiarska P5 - (Urulnska-Zmoncka) 26 21 20 13 81% 77% 50% Kovska L1 - (Kas.Nm-Vodn) 17 15 8 3 88% 47% 18% Kovska L2 - (Vodn-Biela) 13 11 10 12 85% 77% 92% Kovska L3 - (Biela-Univerzitn) 22 18 9 16 82% 41% 73% Kovska L4 - (Univerzitn-Koniec) 15 12 6 6 80% 40% 40% Kovska P1 - (Kas.Nm-Frantiknska) 14 10 8 4 71% 57% 29% Kovska P2 - (Frantiknska-Biela) 11 10 7 11 91% 64% 100% Kovska P3 - (Biela-Univerzitn) 18 18 17 9 100% 94% 50% Kovska P4 - (Univerzitn-Koniec) 7 7 10 4 100% 143% 57% Vodn 54 39 48 19 72% 89% 35% Hrniarska 7 14 15 13 200% 214% 186% Star Batova 68 59 65 33 87% 96% 49% Dominiknsk nmestie 13 12 13 7 92% 100% 54% Podtatranskho 35 32 36 37 91% 103% 106% Albetina 60 55 53 35 92% 88% 58% Mlynsk 22 19 12 7 86% 55% 32% Vrtna 21 18 21 16 86% 100% 76% Bon 13 7 13 5 54% 100% 38% Pukinova P 20 10 19 6 50% 95% 30% Pukinova L 46 36 37 19 78% 80% 41% Protifaist. bojovnkov 5 5 3 2 100% 60% 40% Tajovskho 1 - (Albetina-Timonova) 50 43 20 11 86% 40% 22% Tajovskho 2 - (Timonova-trova) 64 52 16 13 81% 25% 20% Timonova 1 - (Mojmrova-Tajovskho) 43 22 18 4 51% 42% 9% Timonova 2 - (Tajovskho-Moyzesova) 19 15 14 3 79% 74% 16% Greakova 1 - (Tajovskho-Murgaova) 66 43 29 3 65% 44% 5% Greakova 2L - (Murgaova-Mojmirova) 12 11 6 0 92% 50% 0% Greakova 2P - (Murgaova-Mojmirova) 25 21 12 0 84% 48% 0% Murgaova 1L - (Timonova-Grekova) 16 9 7 1 56% 44% 6% Murgaova 1P - (Timonova-Grekova) 12 11 4 2 92% 33% 17% Murgaova 1P - (Grekova-trova) 8 7 6 0 88% 75% 0% Mojmrova 30 19 7 5 63% 23% 17% Pribinova 36 37 29 12 103% 81% 33% Krmanova 1L - 79 38 56 29 48% 71% 37% Rooseveltova L 26 9 11 7 35% 42% 27% Rooseveltova 1P - (Hlavn-Bottova) 34 16 25 8 47% 74% 24%




10 - 12 14 - 16 21 - 23 10 - 12 14 - 16 21 - 23 Rooseveltova 2P - (Bottova-Pukinova) 22 14 9 12 64% 41% 55% Drevn trh 1L - (Protifa.Boj. -Pukinova) 23 7 4 3 30% 17% 13% Drevn trh 1P - (Protifa.Boj. -Pukinova) 7 4 3 3 57% 43% 43% Drevn trh 2 - (Krmanova-Rooseveltova) 7 4 4 4 57% 57% 57% Hlavn 1 - (OD Dargov) 24 16 24 4 67% 100% 17% Hlavn 2- (stred) 35 16 22 9 46% 63% 26% Hlavn 3 - (Hilton) 14 6 6 6 43% 43% 43% Bottova 19 19 20 11 100% 105% 58% Potov 1L - (Moyzesova-Kuzmnyho) 5 1 6 0 20% 120% 0% Potov 1P - (Moyzesova-Kuzmnyho) 10 11 5 0 110% 50% 0% Potov 2L - (Moyzesova-Hradbov) 12 12 14 9 100% 117% 75% Potov 2P - (Moyzesova-Hradbov) 10 12 12 11 120% 120% 110% Potov 3P - (Hradbov-Msiarska) 20 20 19 4 100% 95% 20% Pri jazdiarni 22 8 10 5 36% 45% 23% Kostlivho 38 4 3 0 11% 8% 0% robrova L 47 2 23 1 4% 49% 2% robrova P 20 26 6 0 130% 30% 0% Galenova L 33 33 31 9 100% 94% 27% Galenova P 24 35 36 10 146% 150% 42% Rzusova 1 - 28 35 24 14 7 69% 40% 20% Kukunova 1 - (Zborovsk-Rastislavova) 45 0 0 0 0% 0% 0% Kukunova 2 - (Rastislavova-Rzusova) 28 20 14 6 71% 50% 21% Zborovsk L 16 7 15 10 44% 94% 63% Zborovsk P 34 19 8 3 56% 24% 9% Mlynrska 44 68 63 52 155% 143% 118% Fejova L 45 29 23 24 64% 51% 53% Fejova P 4 4 1 0 100% 25% 0% Jun tr.(hotel Centrum) 4 3 2 0 75% 50% 0% Masarykova L 20 16 11 3 80% 55% 15% Masarykova P 26 15 18 8 58% 69% 31% Hutncka L 42 15 21 19 36% 50% 45% Hutncka P 32 24 29 22 75% 91% 69% Jesenskho 1 - (Kmeov-kruhov) 16 11 10 6 69% 63% 38% Jesenskho 2 - (Kmeov-Rumanov) 27 26 21 20 96% 78% 74% Kmeova 1 10 3 9 6 30% 90% 60% Kmeova 2 36 19 3 3 53% 8% 8% Rumanova 1 - (Vodn-Lermontovova) 13 18 9 0 138% 69% 0% Rumanova 2 - (Lermont.-Svtoplukova) 31 1 4 0 3% 13% 0% Lermontovova 38 7 1 10 18% 3% 26% Stanin nmestie 110 108 40 18 98% 36% 16% Senn trh 23 15 9 8 65% 39% 35% ikova 30 12 7 3 40% 23% 10% Jumbo centrum 69 16 10 8 23% 14% 12% Orlia ulica 34 36 32 12 106% 94% 35% SPOLU 3114 2003 1743 926 64% 56% 30%



Kapacitn bilancia ZPP parkovacie plochy mimo CMZ


10 - 12 14 - 16 21 - 23 10 - 12 14 - 16 21 - 23 Parkovisko pred amfitetrom 84 3 2 1 4% 2% 1% Vsl. tlaiarne parkovisko 27 25 26 4 93% 96% 15% Festivalov nm. Stred 49 11 8 9 23% 17% 19% Jun trieda - Astria 34 32 27 8 94% 79% 24% B. Nemcovej- Merkur 38 47 45 16 124% 118% 42% SPOLU 232 118 108 38 51% 47% 16% Dlhodob priemer nameranch hodnt potvrdzuje vodn zistenia na zem s dostatonou kapacitnou bilanciou pre vetky uvatesk skupiny v akomkovek ase. Za predpokladu zavedenia regulcie statickej dopravy poda tandardu dopravnho ininieringu prostrednctvom zkonnej formy dopravnho znaenia je mon tu spene uspokoji potreby vetkch uvateskch skupn. Nstrojom innej regulcie sa zamedz bodovm extralokciam statickej dopravy v miestach s najvou atraktivitou, o povedie k celkovmu zlepeniu ivotnho prostredia CMZ. Uvonia sa ulice historickho jadra pre krtkodobch nvtevnkov aj obyvateov, ukudn sa doprava a prirodzene klesne dopyt po vyhradench miestach.

Aktvne zemie CMZ dopravne nerieen znou platenho parkovania

Stania boli vykonvan v asovch intervaloch so zreteom na prevldajcu funkciu bvania:

noc po 22:00 hod de 10:00 a 15:00 hod

Kapacita je definovan zameranm v terne aplikovanm optimalizcie geometrickej dispozinej truktry parkovacch miest v slade s STN 73 6056 pre stanovenie rkovch parametrov komunikci, rozmerov parkovacch miest a polomerov otania. Kapacitn bilancia

LOKALITA ABSOLTNA KAPACITA OBSADENOS

NOC OBSADENOS

DE OBSADENOS

NOC V % OBSADENOS

DE V % Objektvna disponibiln kapacitn bilancia od do

1 140 189 237 135% 169% -30 -50 2 758 797 983 105% 130% 50 -30 3 261 289 294 111% 113% 0 -20 4 378 375 462 99% 122% 40 10 5 541 314 601 58% 111% 250 220 6 389 322 583 83% 150% 100 70 7 469 683 612 146% 130% -130 -200 8 648 1026 884 158% 136% -250 -350 9 503 485 526 96% 105% 70 20

10 322 253 627 79% 195% 90 70 SPOLU 4409 4733 5809 107% 132% 190 -260

sla lokalt poda mapovho zobrazenia na nasledujcej strane. Detailn vyhotovenie mapovho spracovania nvrhu ZPP je sasou prlohy.

Lokality rezidentskho psma ZPP (PSMO R) s prslunm slom.1-10

Hranica zny platenho parkovania (ZPP)

1

2

3

45

6

7

8

9

10

Aktvne zemie centrlnej mestskej zny mesta Koice

Centrlnamestsk zna



Objektvna disponibiln kapacitn bilancia vykonanou analzou definovala hranice objektvnej kapacitnej ne dostatonosti na zklade nasledovnch fundamentov:

Absoltna kapacita je v slade s platnmi STN redukovan o 4% pre miesta ZP, ktor svojimi rkovmi parametrami relne redukuj absoltnu kapacitu o 6%. Relne vyuitie stt ZP je na rovni do 2%.

Zavedenm reimu organizcie statickej dopravy tatisticky poklesne non za na dopravn systm o 5% a 15% v zvislosti od objemu inch funkci v lokalite ako bvanie.

Hranin obsadenos zemia poas da by mala dosahova maximlne 90%, pre zabezpeenie plynulej premvky pri ich zaaovan a vyprzdovan, obsadenos v nonch hodinch me dosahova hodnotu 100%.

Presn hodnotu objektvnej kapacitnej nedostatonosti pre jednotliv lokality bude mon stanovi a po zaveden komplexnho a sprvneho systmu regulcie statickej dopravy a prslunej obnovy dopravnho znaenia (Nvrh organizcie statickej dopravy). V stave dlhodobo absentujcej organizcie statickej dopravy je mon stanovi len mantinely na zklade tatistickch dajov v rmci ktorch sa hodnota objektvnej kapacitnej ne dostatonosti nachdza. Presn hodnota z uvedenho intervalu zvis od miery inch funkci, ako bvanie v kadej rieenej lokalite. V lokalitch s vym podielom komernch aktivt, ktor nepriamo negatvne zasahuj do kapacitnej dostatonosti pre rezidentov (Aupark, Cassovar,...) najm v popoludajch a veernch hodinch sa zavedenm regulanch mechanizmov tento jav eliminuje. Rezidenti tu zva doplcaj vlune na blzkos nkupnch a administratvnych centier, ako aj na blzkos CMZ, o potvrdzuje non kapacitn dostatonos. Tieto komern objekty bud nten riei nie len svoje nvtevncke, ale aj zamestnaneck parkovanie. V mnohch z nich sa nachdza mnostvo vonch parkovacch stt, ktorch komern vyuvanie supluj verejn parkovacie miesta pri obytnch blokoch.

V lokalitch, kde objemov analza potvrdzuje kapacitn nedostatonos a to za predpokladu zavedenia organizcie statickej dopravy, hovorme o objektvnej kapacitnej nedostatonosti. Jednoznan objektvnu kapacitn nedostatonos vo vej miere vykazuj len lokality 7 a 8. V ich okol sa vak nachdzaj navrhovan zchytn parkovisk ZPP s celkovou kapacitou 361 miest (Festivalove nm, sever Moyzesovej, pred portovou halou na Kuzmnyho, Strojrensk), ktor s nie len vo veernch a nonch hodinch nevyuvan. Vstavba objektovho parkovania kladie rovnako nroky na uvateov ohadom vyej dochdzkovej vzdialenosti a v prpade e v okol sa nachdzaj von rozsiahle bezplatn plochy, tieto objekty ostvaj spravidla nevyuvan (vi. parkovac dom pri Steel Arne s kapacitou 491 parkovacch miest).

Vzhadom na rastci stupe motorizcie a situciu loklne nad hranicou kapacitnej dostatonosti v asoch pikovho zaaenia je nutn, o najskr pristpi ku konvennm regulanm mechanizmom statickej dopravy. Nsledn vchova vodiov a zavdzanie spravodlivch princpov vo vzahoch medzi jednotlivmi uvateskmi skupinami mus vies k prirodzenmu repektovaniu pravidiel cestnej premvky aj miestneho charakteru tak, aby u existujce kapacity dokzali o najefektvnejie vyui a aby malo vznam vytvra nov parkovacie kapacity v lokalitch s preukzanou kapacitnou nedostatonosou. Je nevyhnutn naui vodiov vyuva zchytn parkovacie plochy s dobrou dostupnosou na MHD, ako naprklad rozsiahle nevyuvan parkovacie plochy Festivalovho nmestia, vekokapacitn parkovac dom pri Steel Arne a podobne.

Nsledn vstavbu novch parkovacch kapact je najekonomickejie a pre obyvateov (dochdzkov vzdialenosti / cena rezidentskej parkovacej karty,...) najprijatenejie realizova formou pozemnch kapact na plochch devastovanch divokm parkovanm a trvnatch plochch s minimlnou vsadbou stromov a krkov, v lokalitch s vysokm stupom dopravnej zae. Vzhadom na predikovan hodnoty objektvnej



kapacitnej nedostatonosti, meme tvrdi, e prve takto forma potencilnej vstavby je u spracovan v postaujcom rozsahu v Urbanistickej tdi HA mesta Koice - 1. etapa z roku 2000. V mnohch lokalitch bude vak postaujca vstavba formou optimalizcie dispozinej geometrickej truktry radenia parkovacch miest v rmci zberu devastovanej cestnej zelene.

Cel aktvne zemie CMZ

Kapacitn bilancia sumr

LOKALITA ABSOLTNA KAPACITA OBSADENOS

max. DE OBSADENOS

priem. NOC OBSADENOS max. DE v %

OBSADENOS priem. NOC v %

ZPP v rmci CMZ 3114 2003 926 64% 30% ZPP mimo CMZ 232 118 38 51% 16% Aktvne zemie mimo ZPP 4409 5809 4733 132% 107% SPOLU aktvne zemie CMZ 7755 7930 5697 102% 73% Do spracovanho pasportu bolo mon zaradi len verejn parkovacie plochy na mestskom priestranstve. Nezaradenm bol parkovac dom pri Steel Arne. Prvne ide o samostatn subjekt, ktorho kapacitn bilancia na rovni nulovej obsadenosti by vysoko skreslovala vsledky objemovej analzy. Preto je potrebn vnma, e do celkovej dennej obsadenosti s zartan aj vozidl ktor v dopravne regulovanom systme bud motivovan parkova v rmci komernch objektov a objektov zchytnho parkovania. Tie hraj vznamn lohu v systme regulcie statickej dopravy vch aktvnych zem. alej je potrebn prija skutonos, e momentlne na zem ZPP mesta Koice je nekoncepne vek mnostvo vyhradench parkovacch miest, ktor ich uvatelia v relnom ase vyuvaj v priemere na 30%. V regulovanom systme statickej dopravy nepotrebuj uvatelia siaha po drahej forme vyhradenho parkovania. Na zklade uvedenho je mon kontatova, e innou regulciou statickej dopravy je mon v rmci aktvneho zemia CMZ pokry kapacitn nroky kadej uvateskej skupiny. Opodstatnen plnovan vstavba novch parkovacch kapact sa tu nachdza len v rezidentskch lokalitch okolia CMZ (lokalita 1, 7 a 8) z pohadu zvenia komfortu v dochdzkovch vzdialenostiach pre obyvateov a celkovho ukudovania dopravy. Na zabezpeenie tohto ciea je optimlna forma vstavby poda Urbanistickej tdi HA mesta Koice - 1. etapa z roku 2000, teda rovnomern rozrenie pozemnej kapacity.

3.4. Potreba vstavby novch parkovacch monost - zhrnutie Na zklade vykonanej objemovej analzy meme kontatova, e aktvne zemie CMZ vo veobecnosti disponuje dostatkom svojich parkovacch kapact pre uvatesk skupiny aktvne tvoriace funkcie jej urbanistickch celkov. Pre viditen odhalenie tejto skutonosti je nevyhnutn zavedenie organizcie statickej dopravy poda popsanch fundamentov dopravnho ininieringu na celom rieenom zem. Nsledne je mon oakva pretrvvanie kapacitnej nedostatonosti v menej miere v lokalitch nraznkovho ttu 1, 7, 8 (vi. mapa na strane 28).

Nsledn vstavbu novch parkovacch kapact je najekonomickejie a pre obyvateov (dochdzkov vzdialenosti / cena rezidentskej parkovacej karty,...) najprijatenejie, realizova formou pozemnch kapact na plochch devastovanch divokm parkovanm a trvnatch plochch s minimlnou vsadbou stromov a krkov, v lokalitch s vysokm stupom dopravnej zae. Rovnak zsady pre navrhovanie novch parkovacch kapact pouilo HA mesta Koice vo svojich urbanistickch tdich etapa I, z roku 2000. V lokalitch s objektvnou kapacitnou nedostatonosou a prevldajcou funkciou bvania sa jedn o najefektvnej spsob vytvrania novch parkovacch kapact.



Vstavba objektovho parkovania kladie zven nroky na uvateov ohadom vyej dochdzkovej vzdialenosti a predovetkm ceny za vyuvanie tchto parkovacch plch. V prpade, e sa v okol nachdzaj von rozsiahle bezplatn parkovacie plochy, tieto objekty ostvaj nevyuvan. Bezplatnou plochou v aktulne neregulovanom systme s aj chodnky, cestn zele a in plochy devastovan parkujcimi vozidlami. Toto sprvanie vodiov potvrdzuje aj realizovan objekt hromadnho parkovania pri Steel Arene a to napriek symbolickm cenm pre rezidentsk parkovanie 20 / mesiac s DPH.

Nakoko Mesto Koice vybralo lokality pre vstavbu hromadnch parkovacch gar, spracovali sme zkladn analzu parametrov vstavby, pre odhad investinch nrokov prevedench na koncovho uvatea poda mestom stanovench poiadaviek na tieto parkovacie objekty. Z dvodu extrmnej finannej nronosti pri viacpodlanch objektoch podzemnho charakteru, sme tu kalkulovali jednopodlan objekty pod rovou ternu (najekonomickej variant). Rovnak logika bola pouit HA v lokalitch, kde zadanie obsahovalo aj truktru objektu. Odhad investinej nronosti alej vychdza z optimlnych geologickch podmienok. Sli k stanoveniu minimlnej ceny mesanej parkovacej karty, ktor pokrva investin a prevdzkov nklady pri 10 ronej nvratnosti a nulovej rokovej sadzbe bez akhokovek zisku investora a prevdzkovatea pri 100% obsadenosti objektu poas celho 10 ronho obdobia (vi. tabuka na strane 35).

Po vzhliadnut vsledkov kalkulci uvedench v tabuke, je prirodzen zdanliv mylienka, e aj njom jednho parkovacieho miesta v podzemnch garach vekch miest je ni. V skutonosti tieto objekty s vo vlastnctve investorov, ktor tu kalkuluj 20 a 30 ron nvratnosti investcie za predpokladu pevnch a nemennch pravidiel parkovania. V modernch mestskch dopravnch systmoch, kde sasou organizcie statickej dopravy je aj vstavba siete hromadnch parkovacch gar, je parkovanie na ulici obmedzen na max. 2 hodiny pri vysokch parkovacch poplatkoch a vetka statick doprava je zveden do tchto objektov hromadnho parkovania. Vzhadom na investin nronos ide vade o 20 30 ron kontrakty s investormi a sprvcami takchto celomestskch parkovacch systmov.

Zkladn cena stavby jednho parkovacieho miesta v rmci objektovej hromadnej gare na pozemku vhodnch rozmerov bez prtomnosti ininierskych siet (vznamn vplyv pri podzemnch objektoch) a za predpokladu optimlnych geologickch podmienok pre zakladanie stavby je:

x v nadzemnej hromadnej gari bez opltenia - 7 000 bez DPH. x v podzemnej hromadnej gari - 22 000 bez DPH.

V parkovacom dome pri Steel Arna vznikla ochota obyvateov kultrne parkova v parkovacom dome a pri zhoren poveternostnch podmienok a pri cene 20 / mesiac s DPH v celkovom pote 8 rezidentov. Ak potame: 20 x 12 / 1,2 = 200 rone bez DPH, 7 000 / 200 = 35 rokov,

nvratnos investcie bez hodnoty peaz (bezron pika) a prevdzkovch nkladov je 35 rokov.

Kalkulujme investciu do najekonomickejieho variantu nadzemnej hromadnej gare 7 000 / parkovacie miesto, pri minimlnych prevdzkovch nkladoch. Dostaneme nasledovn minimlne ceny mesanho parkovnho:



pri bezronej pike: pri hodnote peaz 4,5%:

x 20 ron nvratnos: 47 s DPH 65 s DPH x 30 ron nvratnos: 35 s DPH 55 s DPH

Tieto kalkulcie zahaj len najnutnejiu prevdzkov drbu na rovni 10 / mesiac / miesto, vychdzaj zo 100% obsadenosti objektu a nezohaduj iadny prjem investora a prevdzkovatea. V prpade rovnakho prepotu pre podzemn objekt (22 000 / miesto) dostvame minimlne mesan parkovn:

pri bezronej pike: pri hodnote peaz 4,5%:

x 20 ron nvratnos: 122 s DPH 179 s DPH x 30 ron nvratnos: 85 s DPH 146 s DPH

Pri financovan takchto projektov inm spsobom ako s prostriedky z Euro fondov, je zohadnenie poiatonej investcie 4,5 %, najniou rokovou sadzbou, ktor bankov sektor poskytuje len podnikom s vysokm ratingom, vysokm podielom vlastnch zdrojov pre projekty s rchlou nvratnosou.

Preto aj komern objekty ako Aupark, Cassovar a podobne nevedia prenajma miesta za komern cenu garovho sttia. Prenjom viau vlune na njom komernch priestorov a cena zohaduje aj tto in formu prjmu (Cassovar 60 / mesiac len k istmu min. mnostvu prenajatej plochy). Akceptovanie divokho parkovania v okol nenti tieto komern objekty realizova svoj relne potrebn rozsah kapact, nakoko njomcovia a zamestnanci neprejavuj pln dopyt po tejto forme parkovania a parkuj v rmci rezidentskch lokalt.



Plnik mestom vybratch lokalt poda mestskho portlu kosice.sk:



Prehadov tabuka odhadu investinej nronosti a nrokov na koncovho uvatea: MESTSK AS STAR MESTO

LOKALITA Prtomn ininierske siete Rozloha

parcely ( m2 )

Odhadovan kapacita PG / HPG

Min. cena mesanej

park. karty sprvca druh siete

1. Kasrensk nm. T-com telekomunikan a rdiov zariadenia

1 870 150 100 VSD NN kblov vedenia Teko horcovod OST 14120

2. Senn trh

Teko el. kblov prpojka

2 260 180 100 VSD VN kblov vedenia VVS vodovod DN 300 ANTIK antik telekom T-com telekomunikan a rdiov zariadenia

3. Vodn SPP NTL plynovod

1020 38 300 T-com telekomunikan a rdiov zariadenia

5. Strojrensk - - 1300 98 250 6. Kuzmnyho - - 4 930 * 100 250

7. Jumbo centrum T-com telekomunikan a rdiov zariadenia

4 600 228 290 Teho horcovod OST 17130, signalizan kbel

8.Vojensk - Belansk - - 3 070 * 64 250

9. CSL armdy- Braniskov

T-com telekomunikan a rdiov zariadenia 4 200 * 64 260

VSD NN a VN kblov rozvody

10.Kpt. Nlepku -L. Novomeskho

SPP STL a NTL 300 OC 1 800 * 52 280 Teko horcovod OST 12260

VSD NN a VN kblov rozvody

11. Kovska T-com telekomunikan a rdiov zariadenia

3480 228 370 Teko horcovod OST 14060, signalizan kbel SPP NTL plynovod

MESTSK AS JUH

LOKALITA Prtomn ininierske siete Rozloha

parcely ( m2 )

Odhadovan kapacita PG / HPG

Min. cena mesanej park.

karty sprvca druh siete

1.Palrikova

T-com telekomunikan a rdiov zariadenia

1880 * 88 320

Orange podzemne optick trasy a zariadenia Orange Teho siete spravc. Teho VSD VN a NN kblov vedenia ANTIK antik telekom SPP NTL plynovody

2.Jantrova za OC Cottubus

SPP NTL 200

1750 * 51 290 VSD VN a NN kblov vedenia Teho siete spravc. Teho T-com telekomunikan a rdiov zariadenia

3.Skladn T-com telekomunikan a rdiov zariadenia 3180 * 80 260 4. ikova - - 1580 * 30 90 11. Jnokova - - 1820 * 60 250 * kapacity poda podkladov HA Koice na kosice.sk Minimlna cena mesanej parkovacej karty vychdza z 10 ronej nvratnosti bez zisku investora / prevdzkovatea pri bezronej pike a je uvdzan s DPH 20%. Lokality 4-ikova a 11-Jnokov s v susedstve nevyuvanho parkovacieho domu pri Steel Arne s celkovou kapacitou 496 miest.



3.5.Nvrh organizcie statickej dopravy celho aktvneho zemia (rozren zna platenho / regulovanho parkovania s regulovanou statickou dopravou poda tandardov dopravnho ininieringu)

Zkladnm cieom rozrenia ZPP je zavedenie absentujcej regulcie parkovania v celom aktvnom zem a tm zamedzenie bodovch extralokci statickej dopravy, ktor s predmetom dopravnch kolzi a vyaovania uvateskch skupn s prioritnm prvom na uvanie tchto verejnch priestranstiev. Zrove je nevyhnutn pretransformova dopravno organizan reim existujcej ZPP poda popsanch fundamentov dopravnho ininieringu pri pouit dopravnho znaenia v slade s legislatvou SR.

Navrhovan ZPP bude lenen poda zavedenej schmy:

Lokality zmieanho parkovania (obyvate plus nvtevnk), s obmedzenm parkovania nvtevnkov cenou (v spoplatnenom ase piky statickej dopravy) - poda atraktivity jednotlivch lokalt (tarifn psma 1 4).

Lokality vlune rezidentskho parkovania s monosou vykonva dopravn obsluhu. Lokality uren pre parkovanie pecilnych skupn (Sprievod det do M/ Z, RZP, Intitcie,... ). Vyhraden miesta pre komern subjekty sstreden do ucelench celkov v nadvznosti na

kriovatky pri maximlnom objeme 20% disponibilnej kapacity.

Stojisk TAXI sstreden do ucelench celkov v nadvznosti na dopravn truktru a prirodzen potrebu tejto sluby.

Miesta pre ZP v slade s STN 73 6110.

Navrhnut cenov politika a asov obmedzenia ZPP, reflektuj atraktivitu jednotlivch zem a definuj prevdzkovo - organizan poriadok pre zabezpeenie maximlnej obslunosti vetkch uvateskch skupn so zretenm zvhodnenm obyvateov. Vzhadom k opodstatnenosti navrhovanho rozrenia ZPP je nutn podotkn, e existujce kapacity v navrhovanom zem v sasnom stave neplnia charakter, pre ktor s prirodzene uren. Jedn sa o parkovacie kapacity v irom centre mesta, s prevldajcim komernm vyuitm v lokalitch s prevldajcou funkciou bvania. Parkovacie plochy by poda charakteru lokality a blzkosti do centra mesta mali sli prevane pre nvtevncke, alebo rezidentsk sttie. V lokalitch s prevldajcou funkciou bvania je potrebn mechanizmus na ochranu obyvateov ZPP pre cel aktvne zemie. V navrhovanom modeli navrhujeme zalenenie sledovanch lokalt aktvneho zemia do ZPP, ich regulciu dopravnm znaenm a zalenenm do navrhovanho psma a s tm svisiacu obnovu ZDZ a VDZ v danch lokalitch, tak aby sa predchdzalo sttiu v rozpore so veobecnmi ustanoveniami Zkona o cestnej premvke a dosiahla inn ochrana obyvateov. Z dvodu zatraktvnenia vonch zchytnch parkovacch plch ZPP prve pre uveden rieen uvatesk skupinu, nvrh rozrenej zny pojednva aj nvrhom tarifnej truktry ktor je zkladnm nstrojom organizcie statickej dopravy. Prve tarifn truktra zabezpeuje von nvtevncke kapacity jadra mesta a napa zchytn parkovisk na prstenci. Aby tento mechanizmus fungoval, je nevyhnutn, aby jednotliv formy vberu parkovnho (parkovac lstok, predplatn parkovacia karta,...) boli transparentn a porovnaten. Rovnako dleit je maximlne zamedzenie vnimiek zo zavedenho systmu, ktor determinuj pekulatvne sprvanie ete vej uvateskej skupiny.

Denn doba spoplatnenia pri tom reflektuje na obdobie piky statickej dopravy poda objemovej analzy. Tto dopravn pika je determinovan zvenm dopravnm ruchom CMZ, ktor vytvraj najm jej pracovn aktivity, ale vzhadom na funkcie CMZ ide aj o kultrno - vono asov aktivity. asov interval



zae parkovacch miest, ktor prekrauje prpustn hodnoty pre dosiahnutie funknho systmu statickej dopravy, stanovuje optimlny asov interval spoplatnenia. V rmci aktvneho zemia CMZ mesta Koice sme namerali asov seky pondelok a piatok 7:30 20:00, sobota 7:30 13:00 pre samotn zemie CMZ a asov sek pondelok a piatok 7:30 18:00, sobota 7:30 13:00 pre nvtevncke parkovisk rezidentskho ttu CMZ (aktvne zemie CMZ lokalita 1 a 10, znzornen na mape na nasledujcej strane). Parkovacie plochy pri obytnch celkoch s spravidla vyhraden pre rezidentov nepretrite.

Akkovek organizcia dopravy vykonvan na komunikcich, me by vlune len prostrednctvom dopravnho znaenia a dopravnch zariaden. Nsledne organizan pravidl (vky poplatkov, formy ich vberu, ...), na ktor odkazuje vhodne zvolen forma dopravnho znaenia, s zakotven v prslunom VZN a/alebo prevdzkovom poriadku sprvcu.

Lokality rezidentskho psma ZPP (PSMO R) s prslunm slom,vetky verejn parkovacie plochy okrem nvtevnckych3. psma ZPP s vyhraden vlune pre rezidentov.

1-10

ZPP lniov krtkodob parkovisk - PSMO 1

ZPP lniov strednodob parkovisk - PSMO 2

smer navrhovanho zjednosmernenia

ZPP lniov strednodob parkovisk "rezidentskho ttu"- PSMO 3

ZPP lniov dlhodob parkovisk - PSMO 4

ZPP lniov rezidentsk parkovisk jadra mesta

ZPP uzavret (zvorov) parkovisk prslunho psma

Parkovac automat

Hranica zny platenho parkovania (ZPP)

1

2

3

45

6

7

8

9

10

Zna platenho parkovania mesta Koice - koncepn nvrh marec 2013



Prevdzkovo - dopravn reim organizcie statickej dopravy V mapovom znzornen na predchdzajcej strane s zaraden jednotliv parkovacie kapacity do prslunho uvateskho psma poda prevldajcej formy uvania a charakteru danej lokality v ase nutnej regulcie statickej dopravy.

Uvatesk psma uvdzane v slade so tandardom modernho dopravnho ininieringu:

Psmo 1 (erven) Krtkodob nvtevncke psmo s monosou rezidentskho parkovania pre obyvateov v mieste bydliska nepretrite (o teraz relne nie je).

Psmo 2 (oranov) Strednodob nvtevncke psmo s monosou rezidentskho parkovania pre obyvateov v mieste bydliska nepretrite (o teraz relne nie je).

Psmo 3 (zelen) Strednodob nvtevncke psmo rezidentskho ttu s vyou dochdzkovou

vzdialenosou do CMZ s monosou rezidentskho parkovania pre dan rezidentsk lokalitu nepretrite (o teraz relne nie je).

Psmo 4 (lt) Dlhodob nvtevncke psmo tvoria vekoplon zchytn kapacity na prstenci CMZ a je uren pre celodenn formy nvtevnckeho parkovania s monosou rezidentskho parkovania pre dan rezidentsk lokalitu nepretrite. Nachdzaj sa na kadej tepne privdzajcej dopravu do CMZ okrem trovej ulice z juhozpadu. Tu sa nachdza vekokapacitn samostatn subjekt parkovacieho domu pri Steel Arne s celkovou kapacitou 496 miest. V prbuznom reime ltho psma vie ponknu verejnej doprave plnohodnotn funkciu zchytnho vekokapacitnho objektu.

Psmo R (modr / rezidentsk) Rezidentsk psmo tvoria vyhraden parkovisk pre rezidentov v lokalitch s majoritnou funkciou bvania.

Zkladn fundamenty organizcie statickej dopravy: Model prevdzky organizcie dopravy, ktor pozostva z aplikcie spomenutch organizanch a technologickch prvkov pouva cenotvorbu parkovnho ako nstroj rozptlenia inak sstredenej statickej dopravy a ochrany obyvatea centrlnej mestskej zny. Prevdzkov doba zny platenho parkovania preto koreponduje s asom dopravnej piky statickej dopravy v centrlnej mestskej zne.

Rozptlenie statickej dopravy od najuieho centra mesta a nemotorizovanch priestorov, zabezpeuj takzvan tarifn psma zny, oznaovan tandardne ervenou, oranovou, ltou a zelenou farbou. erven psmo zaha najuie centrum mesta v sasnosti s nemernou mierou motorizcie a m najvyiu tarifu parkovnho. Zelen psmo zaha komern aktivity nraznkovho ttu aktvneho zemia centrlnej mestskej zny. Tarifa parkovnho je tu niia a nachdzaj sa tu zchytn parkoviska s nzkou sadzbou za celodenn parkovanie (lt psmo). Oranov psmo je tarifnm premostenm medzi ervenm a zelenm psmom. Rozptlenm a ukudnenm dopravy sa prirodzene zni dopyt po vyhradench parkovacch sttiach m sa zredukuje poet chaotizujcich dopravnch znaiek. Pre sektor sluieb (taxi, banky, ...) sa vytvraj ucelen celky rezervovanch parkovsk v lokalite poskytovanej sluby. Pre taxisluby ide o svisl nepreruovan lnie stojsk TAXI,

IP 20 b a E13



pre ostatn sektor sluieb s vym objemom motorizovanej klientely sa jedn o svisl lniu minimlne troch vyhradench parkovacch miest pre klientov... Ostatn komern vyhraden parkovacie sttia sa sstreuj do svislch lni v nadvznosti na kriovatky miestnych komunikci, priom ich celkov poet nesmie v lokalite prekroi 20% celkovho objemu disponibilnej kapacity. Jednotliv komern parkovacie boxy s oslovan v rmci celho zemia zny a vyhraden pre driteov Vyhradzovacej parkovacej karty s prslunm slom.

IP 16 a E13

Pre komern spolonosti podnikajce na zem centrlnej mestskej zny a poadujce vyhraden sttie vlune pre vlastn potreby (nie pre zkazncku verejnos) je ponkan individulna monos takhoto vyhradenho sttia ako najluxusnejia forma parkovania. Pri innej a spravodlivej cenovej regulci parkovacieho systmu je prirodzen dopyt po vyhradench sttiach na rovni 10 a 15%.

Ochrana obyvatea bytovch celkov aktvneho zemia centrlnej mestskej zny je zabezpeen rezidentskm psmom zny. Rezidentsk psmo zny zaha parkovacie kapacity v lokalitch s majoritnou funkciou bvania ucelench obytnch blokov. Parkovacie plochy rezidentskho psma s vyhraden pre vozidl viditene oznaen Rezidentskou parkovacou kartou.

Forma vberu parkovnho v zne platenho parkovania: krtkodob parkovanie parkovac lstok. Jeho cena za hodinu resp. de parkovania mus

korepondova s lokalizciou danho parkoviska v rmci rieenho zemia.

o papierov parkovac lstok z parkovacieho automatu; ich rozmiestnenie, typolgia a oznaenie zodpoved prslunm slovenskm a eurpskym normm, ustanoveniam Daovho a ivnostenskho zkona SR, koncepcii organizcie dopravy a vhodnm dochdzkovm vzdialenostiam (navrhovan rozmiestnenie v mapovom znzornen je v slade s tmito ustanoveniami a dochdzkovmi vzdialenosami),

odigitlny parkovac lstok z SMS parkingu pre uvateov mobilnch telefnov ako doplnkov nstroj vberu parkovnho.

Dlhodob parkovanie predplatn parkovacia karta respektve v modernom ininieringu registrcia EV do parkovacieho systmu. Uvate si kupuje na obdobie jednho roka na konkrtne vozidlo. Jeho cena mus korepondova s cenou krtkodobho parkovania, a preto v prpade predplatnho na kratie obdobie (napr. jeden mesiac) sa bude cena bli k cene krtkodobho parkovnho a tto forma strca vznam. Pri nedodran tohto fundamentu sa nedosiahne regulan inok cenotvorby. V kadom dopravnom systme sa poplatky regulanho charakteru ustlia na vzbe k EV.



Spsobuje to vek miera zneuvania prenosnch mdi v doprave, kde EV je jedin legislatvne definovan identifiktor.

o predplatn registrcia EV (predplatn parkovacia karta) do prslunho psma zny; Je prijman do ervenho, oranovho, zelenho alebo ltho psma a plat aj pre irie psma ako to pre ktor je uren. To znamen predplatn parkovacia karta do 1. psma (erven) plat pre vetky nvtevncke parkovisk celej ZPP (psma 1 a 4), predplatn parkovacia karta do 2. psma (oranov) plat aj do 3. a 4. psma (zelen a lt) a predplatn parkovacia karta do 3. psma (zelen) plat aj do 4. psma (lt).

o rezidentsk registrcia EV (rezidentsk parkovacia karta) ak psobisko rezidenta je v rmci rezidentskho psma, uruje sa do prslunej

lokality rezidentskho psma zny poda pravidiel popsanch v definci rezidenta. ak rezident FO m bydlisko mimo rezidentsk psmo (obyvatelia historickho jadra

mesta), uruje sa pre prslun ulin sek v okol bydliska. Vyhraden parkovanie (sttie) parkovacie miesta uren pre konkrtnych uvateov musia by

definovan prslunm dopravnm projektom poda uvedench pravidiel.

oparkovacia karta vyhradzovacia, vydva sa na organizciu a prslun slo boxu v dvoch cenovch hladinch. Vyhradzovacia karta pre CMZ Vyhradzovacia karta pre prstenec CMZ (nraznkov tt)

o stojisko TAXI, stojisk definovan za tmto elom prslunm dopravnm projektom poda

uvedench pravidiel.

Predkladan dopravno - organizan koncepcia regulanch mechanizmov statickej dopravy, je tandardom modernho dopravnho ininieringu, ktor sa vyvinul poas uplynulch ptnstich rokov na zklade sksenost prevdzkovateov a projektantov systmov statickej dopravy.

Cieom je uri prevdzkov charakter jednotlivch parkovacch plch centrlnej mestskej zny, pre tvorbu prslunho dopravnho projektu, ktorho realizciou dosiahneme vyie stanoven ciele.

Sprvna forma dopravnho znaenia: Pre dosiahnutie popsanch cieov organizcie statickej dopravy, je potrebn okrem sprvnej formy dopravnho znaenia dba aj na dslednos v umiestovan tohto dopravnho znaenia, poda zsad definovanch legislatvou a technickmi normami. V opanom prpade ahko vznikne situcia z mnohch koickch ulc, kedy jedna znaka nechcene neguje vznam znaky druhej. Rovnako dleit je vodorovn dopravn znaenie, ktor dopa a spresuje vznam uvedenho ZDZ. Jeho absenciou alebo nesprvnym vyznaenm, me by loklne zamedzen monos innej kontroly a represie vo veci dodriavania vyplvajcich pravidiel cestnej premvky. Pokodzovan s tm disciplinovan a zodpovedn motoristi. Naprklad absenciou ltho VDZ na miestach, kde sttie vozidiel je absoltne neakceptovaten, ako s vjazdy do dvorov, nie je tu umonen odah priestupcov (len TPZOV), m s pokodzovan uvatelia dvorov a podobne.



Oznaenie zemia zny platenho parkovania (IP 27 a/b)

Nvtevncke parkovacie kapacity poda psma (IP 17 a + E 12)

Parkovacie kapacity rezidentskho psma (I

Documents

EEI Košice - Koncepcia statickej dopravy