8
K e ď s m e b o l i d e t i , c h o d i e v a l i s m e n a B o ž i e n a r o - d e n i e s t r a d i č n o u v i n š o v a č k o u p o r o d i n e . Z n e l a t a k t o : V i n š u j e m e v á m š ť a s t l i v é s v i a t k y , n a r o d e n i e K r i s t a P á n a , a b y v á m d a l P á n b o h z d r a v i a , š ť a s t i a , h o j n é h o b o ž i e h o p o ž e h n a n i a , n a d e t i č k á c h p o t e š e n i a , n a s t a t e č k u r o z m n o ž e n i a a p o s m r t i k r á ľ o v s t v o n e b e s k é , a b y s t e s a r a d o v a l i a k o a n j e l i v n e b i . A k o k o ľ v e k p r e m ý š ľ a m , n e v i e m , č o b y s o m k t o m u v i a c d o d a l . T á t o j e d n o - d u c h á k o l e d a m á v s e b e v š e t k o , č o p o t r e b u j e m e k u š ť a s t i u . A p r e d s a n i e č o : k e ď s a p o č a s v i a n o č n ý c h s v i a t k o v b u d e t e s t r e t á v a ť v š i r š o m r o d i n n o m k r u h u a o d o v z d á v a ť s i t i e n a j l e p š i e p r i a n i a , m n o h í z V á s s i v k ú t i k u d u š e p o v e d i a , ž e j e t o h o p r í l i š v e ľ a , a b y s a t i e p r i a n i a n a p l n i l i . A t a k p r i d á - v a m j e d n o r e a l i s t i c k é p r i a n i e z d i e l n e , v k t o r e j b y s t e v t o m t o a d v e n t n o m č a s e a s i i n š p i r á c i u n e h ľ a d a l i . R o l l i n g S t o n e s v j e d n e j p i e s n i s p i e v a j ú , ž e n e m ô ž e - m e d o s t a ť v š e t k o , č o b y s m e c h c e l i , a l e n i e k e d y d o s t a n e m e , č o p o t r e b u j e m e . M i e r n e t o p o o p r a v í m . Ž e l á m V á m v š e t k ý m , k o l e g o m a s p o l u p r a c o v n í k o m v ž e l e z n i č i a r s k e j b r a n ž i , p r i a t e ľ o m i z n á m y m , a k s a a j n e s p l n i a v š e t k y V a š e ž e l a n i a , n e c h v ž d y m á t e t o , č o p o t r e b u j e t e . A a k s a k t o m u p r i d á n e j a k ý b o n u s v p o d o b e s p l n e n é h o ž e l a n i a , n e z a b u d n i t e s a r a d o v a ť . P e k n é s v i a t k y v k r u h u s v o j i c h n a j b l i ž š í c h V á m ž e l á P a v o l G á b o r Železničné ozveny ROČNÍK 9 l ČÍSLO 12 DECEMBER 2012 PF 2013 K a t a r í n a K R O N A U E R O V Á , v l a k v e d ú c a , K o š i c e : - Spomienky na Vianoce v detstve sú nádherné. Strom- ček sme robili až pred Štedrým veče- rom, tešili sme sa na to. Dnes je to iné. Už od septembra na nás všade útočia reklamy. Vtedy sme mali na stromčeku salónky a brat ich po jednej jedol a papieriky zamaskoval tak, aby sme to nevideli. Viac sa ľudia stretávali. Dnes sa zakuklia doma. Ak idú na návštevu, tak len sa najesť. Už je to skôr o nakupovaní. Dlhé rady v obchodných domoch a prepl- nené nákupné košíky. Neverím, že obsah tých košíkov aj zjedia. ( m c i k ) J á n Š T E F K O , d ô c h o d c a , Š t r b a : - Vianoce v mo- jom živote majú tri obdobia. Detské je spojené s prázdni- nami a darčekmi. Stromček a prírod- né ozdoby, salónky vyrobené doma. Pracovné obdobie: ako výpravca som v službe strávil nie jedny Vianoce. S ko- legom sme si priniesli upečené ryby a pripravili misu zemiakového šalátu. Mám na to obdobie len tie najlepšie spomienky. Dôchodcovské obdobie je iné. Samá reklama, masírovanie moz- gov, a to sa mi nepáči. Zachovajme si Vianoce ako sviatky lásky, porozumenia a dobrého spolunažívania. Z u z a n a B O D N Á R O V Á , Z d r u ž e n i e B a n s k á Š t i a v n i c a k u l t ú r n a s t a n i c a : - Vianoce boli, sú a budú vo svo- jej podstate rovna- ké. Stretnutia s ro- dinou, zastavenie sa v čase. Vianoce neovplyvňuje žiadna politická, sociálna alebo spoločenská zmena. Tieto Vianoce budem tráviť aj predávaním lístkov na stanici v Banskej Štiavnici. Cestujúcim, ktorí si kúpia u nás lístok 24., 25. a 26. 12., ponúkne- me do vlaku kávu alebo čaj. Bohužiaľ, po zmene cestovného poriadku bude cestujúcich menej. Z tejto likvidačnej re- dukcie nemáme radosť. A n n a G Y E N E Š O V Á , p o k l a d n í č k a , K o m á r n o : - Keď ich porov- nám, je to veľký rozdiel. Bývali ve- selšie. Kým žili moji rodičia, viac sme dodržiavali staré zvyky z mojej rodnej dedinky od Trenčína. Na štedrovečernom stole sme mali seno a na ňom košík. Pod obrusom museli byť peniaze, aby bola hojnosť. Dnes už máme dospelé deti. Prídu k nám na sviatky, tešíme sa na ne, ale celkovo tá atmosféra je už iná. Predtým hrala pri kostole dychovka a pod noha- mi vŕzgal sneh. Vianoce sú pre mňa aj spomienkou na tento čas. I r e n a S O K O L O V Á , v l a k v e d ú c a , B r a t i s l a v a : - V práci bolo voľakedy úplne ináč. Dostávali sme darčeky. Ten, kto bol v práci na Štedrý deň, dostal v balíčku nejaký pomaranč, sladkosti a dokonca ryby v konzerve. Raz som v práci nocovala až v Dečíne, dostali sme štedrú večeru. Keď som bola ešte dieťa, pamätám sa, že sme doma mali betlehem. Otec ho vyrezal z dreva. Dokázali sme sa potešiť aj z maličkostí. Boli sme siedmi súrodenci a keď som dostala upletený sveter pod stromček, bola som šťastná. ANKETA OPÝTALI SME SA: „AKO SA ZMENILI VIANOCE OPROTI VÁŠMU DETSTVU A AKO ICH TRÁVITE V PRÁCI? VIANOCE TROCHU INAK Vianoce sú časom lásky a pokoja. Vo väčši- ne našich rodín sa spájajú najmä so Štedrým večerom a tiež slávnostnou večerou, keď sa za jedným stolom stretávame s blízkou a nezried- ka aj vzdialenou rodinou... Byť však niekde inde v tento čarovný čas, nie je ničím výnimočným pre železničiarov. Už ne- raz si „odkrútili“ sviatočné služby v rušňoch, vo vlakoch s cestujúcimi, v pokladniciach atď. Sú rôzne miesta na štedrovečernú večeru, ale my vás pozývame na jedno, kde sa stoluje kaž- dý deň a vianočné menu sa podáva pravidelne 24. decembra. Samozrejme, hovoríme o reš- tauračných vozňoch. Ako trávia Vianoce profe- sionáli v gastronómii na koľajniciach? Navštíviť reštauračný vozeň pod vedením Marka MRÚZA nebolo vôbec ľahké. Denne je „na štreke“ a svoje služby poskytuje stovkám zákazníkov. Museli sme si naňho počkať v Košiciach, po príchode vlaku IC 503, v kto- rom je radená „jeho reštaurácia“. Posádka doplnila zásoby tovaru, čerstvej zeleniny a čer- stvých surovín do kuchyne a keďže všetci fun- govali, ako dobre nastavený stroj, o pár minút sa nám už naplno venovali... Téma našej de- baty bola – Vianoce a vianočné zážitky. Všetkým sa rozžiarili oči a spustili zábavné príbehy: „Najradšej spomínam na jeden, ktorý sa nám prihodil počas Vianoc, keď sme ešte s IC-čkami a reštaurákom premávali až do Viedne. Bola sobota, Štedrý večer, čas, keď sa bežne vo vlaku vezie iba personál a zopár ces- tujúcich. Ráno vo Viedni sa akoby náhodou prišiel opýtať starší pán, či by si mohol dať s priateľmi raňajky vo vlaku. Samozrejme, že sme ho radi pozvali a na naše prekvapenie sa spolu s ním prišlo najesť asi 40 rakúskych dôchodcov cestujúcich na Vianoce do Tatier. Ani vo sne by sme v tento deň nečakali taký „nával“, no profesionalita nášho tímu sa preja- vila naplno. Dokázali sme sa o týchto hostí po- starať na vysokej úrovni. Odchádzali natoľko spokojní, že pri Liptovskom Mikuláši sa vrátili na obed a ,samozrejme, všetci naraz! Zapojili sme všetky naše sily a po Poprad sme všet- kých pohostili skvelými slovenskými špeciali- tami, o akých sa im ani nesnívalo! Bol to fajn pocit a atmosféra počas ich cesty? Bola skve- lá, vianočná! Všetci nám na stanici v Poprade spoločne zakývali na rozlúčku,“ - hovorí Marek Mrúz, ktorý v gastronomických službách pôsobí už 16 rokov. Odrazu náš pohľad chtiac-nechtiac „padol“ na dokonale zladené a prestreté stoly. Ako v luxusnej reštaurácii. Je to štandard, alebo kvôli nadchádzajúcemu vianočnému času? Marek HLIVA, vedúci posádky, do ktorej patria aj Lucia, Juraj a kuchár Marián, nám ochotne vysvetlil, že profesionálne stolovanie je pre tú- to posádku vecou cti. Snažia sa zákazníkom plniť aj tie najnáročnejšie gastronomické žela- nia tak, aby nikto nepocítil rozdiel medzi voz- ňom v pohybe a „kamennou“ reštauráciou. „Počas Vianoc pripravujeme rôzne vianočné pochúťky, tradičné aj menej tradičné jedlá. Ponuku vždy prispôsobujeme obdobiu a mali sme tu už aj Valentínske akcie, ochutnávky nápojov či špeciálne rybacie menu, kde som osobne hrdý na steaky z lososa, ktoré pripra- vujem podľa vlastného tajného receptu.“ A keďže kuchára nemožno obísť, poprosili sme ho o recept na jedlo, ktoré je počas Vianoc naj- obľúbenejšie. Čo myslíte, čo to asi je? Jasné - Vianočná kapustnica, ktorá je mimoriadne populárna a spája v sebe všetko dobré zo slovenskej ku- chyne. Nielen na ukážku nám pripravil jednu porciu a my dúfame, že tú úžasnú vôňu bude- te cítiť aj z priloženej fotografie. Tak dobrú chuť a príjemné sviatky! Text a foto: D o m i n i k D R E V I C K Ý

Železničné ozveny

  • Upload
    others

  • View
    0

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

Page 1: Železničné ozveny

Keď sme boli deti, chodievali sme na Božie naro-denie s tradičnou vinšovačkou po rodine. Znela takto:

„Vinšujeme vám šťastlivé sviatky,narodenie Krista Pána,aby vám dal Pánboh zdravia, šťastia,hojného božieho požehnania,na detičkách potešenia,na statečku rozmnoženia a po smrti kráľovstvo nebeské, aby ste sa radovali ako anjeli v nebi.“

Akokoľvek premýšľam, neviem, čo by som k tomu viac dodal. Táto jedno-duchá koleda má v sebe všetko, čo potrebujeme ku šťastiu.

A predsa niečo: keď sa počas vianočných sviatkov budete stretávať v širšomrodinnom kruhu a odovzdávať si tie najlepšie priania, mnohí z Vás si v kútikuduše povedia, že je toho príliš veľa, aby sa tie priania naplnili. A tak pridá-vam jedno realistické prianie z dielne, v ktorej by ste v tomto adventnom časeasi inšpiráciu nehľadali. Rolling Stones v jednej piesni spievajú, že nemôže-me dostať všetko, čo by sme chceli, ale niekedy dostaneme, čo potrebujeme.

Mierne to poopravím. Želám Vám všetkým, kolegom a spolupracovníkomv železničiarskej branži, priateľom i známym, ak sa aj nesplnia všetky Vašeželania, nech vždy máte to, čo potrebujete. A ak sa k tomu pridá nejaký bonusv podobe splneného želania, nezabudnite sa radovať.

Pekné sviatky v kruhu svojich najbližších Vám želá Pavol Gábor

Železničné ozvenyROČNÍK 9 l ČÍSLO 12 DECEMBER 2012

PF 2013

Katarína KRONAUEROVÁ, vlakvedúca, Košice:

- Spomienky naVianoce v detstvesú nádherné. Strom - ček sme robili ažpred Štedrým veče-rom, tešili sme sana to. Dnes je to iné. Už od septembra nanás všade útočia reklamy. Vtedy sme malina stromčeku salónky a brat ich po jednejjedol a papieriky zamaskoval tak, aby smeto nevideli. Viac sa ľudia stretávali. Dnessa zakuklia doma. Ak idú na návštevu, taklen sa najesť. Už je to skôr o nakupovaní.Dlhé rady v obchodných domoch a prepl-nené nákupné košíky. Neverím, že obsahtých košíkov aj zjedia. (mcik)

Ján ŠTEFKO, dôchodca, Štrba:

- Vianoce v mo-jom živote majú triobdobia. Detské jespojené s prázdni-nami a darčekmi.Stromček a prírod-né ozdoby, salónkyvyrobené doma.Pracovné obdobie: ako výpravca somv službe strávil nie jedny Vianoce. S ko-legom sme si priniesli upečené rybya pripravili misu zemiakového šalátu.Mám na to obdobie len tie najlepšiespomienky. Dôchodcovské obdobie jeiné. Samá reklama, masírovanie moz-gov, a to sa mi nepáči. Zachovajme siVianoce ako sviatky lásky, porozumeniaa dobrého spolunažívania.

Zuzana BODNÁROVÁ, Združenie Banská Štiavnica – kultúrna stanica:

- Vianoce boli,sú a budú vo svo-jej podstate rovna-ké. Stretnutia s ro-dinou, zastaveniesa v čase. Vianoce neovplyvňuje žiadnapolitická, sociálna alebo spoločenskázmena. Tieto Vianoce budem tráviť ajpredávaním lístkov na stanici v BanskejŠtiavnici. Cestujúcim, ktorí si kúpiau nás lístok 24., 25. a 26. 12., ponúkne-me do vlaku kávu alebo čaj. Bohužiaľ,po zmene cestovného poriadku budecestujúcich menej. Z tejto likvidačnej re-dukcie nemáme radosť.

Anna GYENEŠOVÁ, pokladníčka, Komárno:

- Keď ich porov-nám, je to veľkýrozdiel. Bývali ve-selšie. Kým žilimoji rodičia, viacsme dodržiavalistaré zvyky z mojej rodnej dedinky odTrenčína. Na štedrovečernom stole smemali seno a na ňom košík. Pod obrusommuseli byť peniaze, aby bola hojnosť.Dnes už máme dospelé deti. Príduk nám na sviatky, tešíme sa na ne, alecelkovo tá atmosféra je už iná. Predtýmhrala pri kostole dychovka a pod noha-mi vŕzgal sneh. Vianoce sú pre mňa ajspomienkou na tento čas.

Irena SOKOLOVÁ, vlakvedúca, Bratislava:

- V práci bolovoľakedy úplne ináč. Dostávalisme darčeky. Ten,kto bol v práci naŠtedrý deň, dostalv balíčku nejaký pomaranč, sladkostia dokonca ryby v konzerve. Raz somv práci nocovala až v Dečíne, dostalisme štedrú večeru. Keď som bola eštedieťa, pamätám sa, že sme doma malibetlehem. Otec ho vyrezal z dreva.Dokázali sme sa potešiť aj z maličkostí.Boli sme siedmi súrodenci a keď somdostala upletený sveter pod stromček,bola som šťastná.

ANKETA OPÝTALI SME SA: „AKO SA ZMENILI VIANOCEOPROTI VÁŠMU DETSTVU A AKO ICH TRÁVITE V PRÁCI?

VIANOCE TROCHU INAKVianoce sú časom lásky a pokoja. Vo väčši-

ne našich rodín sa spájajú najmä so Štedrýmvečerom a tiež slávnostnou večerou, keď sa zajedným stolom stretávame s blízkou a nezried-ka aj vzdialenou rodinou...

Byť však niekde inde v tento čarovný čas, nieje ničím výnimočným pre železničiarov. Už ne-raz si „odkrútili“ sviatočné služby v rušňoch,vo vlakoch s cestujúcimi, v pokladniciach atď.Sú rôzne miesta na štedrovečernú večeru, alemy vás pozývame na jedno, kde sa stoluje kaž-dý deň a vianočné menu sa podáva pravidelne24. decembra. Samozrejme, hovoríme o reš-tauračných vozňoch. Ako trávia Vianoce profe-sionáli v gastronómii na koľajniciach?

Navštíviť reštauračný vozeň pod vedenímMarka MRÚZA nebolo vôbec ľahké. Denne je„na štreke“ a svoje služby poskytuje stovkámzákazníkov. Museli sme si naňho počkaťv Košiciach, po príchode vlaku IC 503, v kto-rom je radená „jeho reštaurácia“. Posádka doplnila zásoby tovaru, čerstvej zeleniny a čer-stvých surovín do kuchyne a keďže všetci fun-govali, ako dobre nastavený stroj, o pár minútsa nám už naplno venovali... Téma našej de-baty bola – Vianoce a vianočné zážitky.

Všetkým sa rozžiarili oči a spustili zábavné

príbehy: „Najradšej spomínam na jeden, ktorýsa nám prihodil počas Vianoc, keď sme eštes IC-čkami a reštaurákom premávali až doViedne. Bola sobota, Štedrý večer, čas, keď sabežne vo vlaku vezie iba personál a zopár ces-tujúcich. Ráno vo Viedni sa akoby náhodouprišiel opýtať starší pán, či by si mohol daťs priateľmi raňajky vo vlaku. Samozrejme, žesme ho radi pozvali a na naše prekvapenie saspolu s ním prišlo najesť asi 40 rakúskychdôchodcov cestujúcich na Vianoce do Tatier.Ani vo sne by sme v tento deň nečakali taký„nával“, no profesionalita nášho tímu sa preja-vila naplno. Dokázali sme sa o týchto hostí po-starať na vysokej úrovni. Odchádzali natoľkospokojní, že pri Liptovskom Mikuláši sa vrátilina obed a ,samozrejme, všetci naraz! Zapojilisme všetky naše sily a po Poprad sme všet-kých pohostili skvelými slovenskými špeciali-tami, o akých sa im ani nesnívalo! Bol to fajnpocit a atmosféra počas ich cesty? Bola skve-lá, vianočná! Všetci nám na stanici v Popradespoločne zakývali na rozlúčku,“ - hovorí MarekMrúz, ktorý v gastronomických službáchpôsobí už 16 rokov.

Odrazu náš pohľad chtiac-nechtiac „padol“na dokonale zladené a prestreté stoly. Ako

v luxusnej reštaurácii. Je to štandard, alebokvôli nadchádzajúcemu vianočnému času?Marek HLIVA, vedúci posádky, do ktorej patriaaj Lucia, Juraj a kuchár Marián, nám ochotnevysvetlil, že profesionálne stolovanie je pre tú-to posádku vecou cti. Snažia sa zákazníkomplniť aj tie najnáročnejšie gastronomické žela-nia tak, aby nikto nepocítil rozdiel medzi voz-ňom v pohybe a „kamennou“ reštauráciou.„Počas Vianoc pripravujeme rôzne vianočnépochúťky, tradičné aj menej tradičné jedlá.Ponuku vždy prispôsobujeme obdobiu a malisme tu už aj Valentínske akcie, ochutnávky nápojov či špeciálne rybacie menu, kde somosobne hrdý na steaky z lososa, ktoré pripra-vujem podľa vlastného tajného receptu.“A keďže kuchára nemožno obísť, poprosili smeho o recept na jedlo, ktoré je počas Vianoc naj -obľúbenejšie.

Čo myslíte, čo to asi je? Jasné - Vianočnákapustnica, ktorá je mimoriadne populárnaa spája v sebe všetko dobré zo slovenskej ku-chyne. Nielen na ukážku nám pripravil jednuporciu a my dúfame, že tú úžasnú vôňu bude-te cítiť aj z priloženej fotografie. Tak dobrúchuť a príjemné sviatky!

Text a foto: Dominik DREVICKÝ

Page 2: Železničné ozveny

Od 1. januára 2013 začnú platiť zmeny na sek-cii služieb zákazníkom, v centrách predaja dôjde k zlučovaniu. Prečo sa k tomuto krokupristúpilo? Odpovedá riaditeľ sekcie služiebzákazníkom PETER KLIMENT.

Od 31. decembra tohto roku končia tri centrá pre-daja, ktoré budú včlenené do iných centier. Centrumpredaja Spišská Nová Ves bude začlenené do Centrapredaja Poprad-Tatry, Humenné bude začlenené doPrešova a Čierna nad Tisou do Centra predajaKošice. Kontaktné centrum v Košiciach bude vyňatéz Centra predaja Košice a zriadené samostatnéCentrum predaja – Kontaktné centrum.

Týmto krokom sme zavŕšili projekt optimalizácie počtu centier predaja, ktoréhocieľom bola zmena vnútornej organizácie riadenia sekcie a redukcia počtu centierpredaja v nadväznosti na rozloženie štátnej správy a samosprávy. K optimalizáciisme pristúpili na základe nezávislých analýz efektivity riadenia našej sekcie.Podarilo sa nám tak znížiť počet centier z 22 na výsledných 13. Komplexným vý-sledkom celého projektu je aj dokladovateľná úspora zdrojov vo výške 100 000EUR ročne!

Už v rokoch 2011 – 2012 bolo včlenené Centrum predaja Kúty do centraBratislava, Prievidza a Levice do centra Nitra, Čadca a Vrútky do centra Žilina,Komárno do centra Nové Zámky.

Súbežne s touto organizačnou zmenou, sekcia služieb zákazníkom, za pomociodboru riadenia ľudských zdrojov, nastavila aj motivačný systém v katalógu profe-sií. Spočíva v tom, že vedúci centier predaja, hlavní pokladníci, vedúci zmien a o-sobní pokladníci majú presne stanovené kritériá a systém hodnotenia svojej prácev závislosti od výšky dosahovaných tržieb, od počtu vydaných cestovných dokla-dov, a to v prepočte na počet zamestnancov v jednotlivých centrách.

Priamym riadiacim článkom centier predaja naďalej zostáva oddelenie služiebzákazníkom.

V ostatnom čase práca na železnici neláka mla-dých ľudí. Podľa štatistík nám však za niekoľkorokov budú chýbať zamestnanci na odbornýchmiestach. Čo sa dá urobiť s tým, aby sme pre že-leznicu opäť získali mladých ľudí? Odpoveď námposkytol riaditeľ odboru riadenia ľudských zdro-jov JOZEF LUHA.

Radi by sme zatraktívnili železničné povolaniea vrátili mu úctu, ktorú malo kedysi. Preto sme uza-tvorili dohody o vzájomnej spolupráci so šiestimiškolami, ktoré majú študijné odbory na celom

Slovensku so zameraním na železničnú prevádzku. V rámci dlhodobej stratégie rozvoja ľudských zdrojov sme spracovali pre každú

školu prezentáciu s cieľom prebudiť záujem študentov predovšetkým o prevádzko-vé profesie v ZSSK – rušňovodiči, vlakvedúci, osobní pokladníci a profesie v opra-várenstve. Na základe dohôd s vedením škôl budeme robiť prezentácie pre študentov na každej škole minimálne raz za rok. Doteraz sme urobili tri takéto pre-zentácie. Osobitnú prezentáciu zameranú na rodičov a študentov chceme robiť počas dní otvorených dverí na školách. Len pred pár dňami sme boli na Strednejpriemyselnej škole dopravnej v Trnave.

Študenti, ktorí prejavia záujem o niektorú zo spomínaných profesií, budú zara-dení do tzv. cielenej prevádzkovej praxe, ktorá im umožní podrobnejšie sa obozná-miť s konkrétnou profesiou priamo na pracoviskách ZSSK. Napríklad, pripravuje-me možnosť, aby sa praktikanti mohli previezť pri rušňovodičovi. Chceme tak vytvoriť podmienky, ktoré budú pomáhať pri výchove našich budúcich zamestnan-cov a zatraktívniť železničnú dopravu.

2 DECEMBER 2012

SPOLOČNOSŤŽelezničné ozveny

GLOSUJEME

Novoročné predsavzatiaK eď sa možno práve teraz na vás

vedúci viac usmieva, nenechajte sazmiasť, že ste niečo urobili dobre.

Je to preto, že už sa teší domov naVianoce, na niekoľko dní voľna s rodinou.

Vytvorili sme si dva svety. Jeden pra-covný a jeden rodinný. Inak sa správamev práci a inak doma. V práci kričí nadria-dený na vášho šéfa a on potom vyrovnábilanciu na vás. A všetci potom prídu do-mov a očakávajú porozumie aspoň tam.

Vianoce sú obdobím, keď sa zhonz práce presunie domov. Treba všetkoupratať, navariť a ísť do mesta na nákup.Pred sviatkami je to šport len pre silnej-šie povahy. Napokon však, keď príduslávnostné chvíle, usadneme s koláčmipred televízory a zhon zmizne. Všetcizmeníme náladu.

Ak cez sviatky nasneží, nevnímame toako kalamitu, ale ako šťastie a čaroVianoc. Všetko je to o uhle pohľadu.

Skúsme si ten uhol, ktorý nás robí šťast-nejšími a s ktorým robíme šťastnejšíchnašich blízkych, ponechať aj po sviat-koch.

Skúsme si pár dní aj po novom rokuponechať náladu z domu, aby novoročnápohoda nezmizla tak rýchlo, ako kapor,šalát či novoročné predsavzatia o posled-nej cigarete.

g g g

Nový rok je spojený s osobnými pred-savzatiami ako začnem..., prestanem...,nebudem... Všetky so spoločným cieľomzlepšiť svoj život.

Žiaľ, málokedy nám toto odhodlanievydrží dlhšie. Sami pred sebou sa vyho-

AJ TO SA STALO

PRIPITÝ KAMIÓN ZABLÚDIL

Pohodu v rušňovom depe v Humennom narušil zablúdený kamión. Keď šofér pochopil, že do depa vchádzajú rušne a nie kamióny, chcel sa obrátiť,ale...

Niekto zavolal políciu, že v depe okrem mladých rušňovodičov maturuje ajkamionista, ktorý má na vedľajšom sedadle fľašku tvrdého. Keď nafúkal skoropromile, vedel, že je zle. Skúsil historku, že to vypil až potom, čo vystúpil z ka-miónu – zo šoku.

Odišiel bez vodičského preukazu. Okrem hnevu manželky musel zniesť ajkrik žien z depa, ktorým pri cúvaní zničil záhon kvetov. Kto asi volal policajtov,že v rušňovom depe je kamión aj s „načatým“ šoférom? Žeby ženy zahrial po-cit, že horšie, ako kvety, dopadol šofér?

NOVÝ VLAKOVÝ PRÍRASTOK

„Vybudovanie tohto vozového parkunás stálo nemálo síl,“ povedal na brífinguv Bratislave štátny tajomník rezortu do-pravy Andrej HOLÁK. Podľa presvedčeniagenerálneho riaditeľa a predsedu pred-stavenstva Škoda Vagonka Jiřího PARU-ZU tieto nové jednotky určite prispejú kukultúre cestovania a zlepšeniu vozidlové-ho parku ZSSK. Dlhú životnosť a maxi-málnu spokojnosť poprial budúcim užíva-teľom rušňa radu 381 obchodný riaditeľdodávateľskej spoločnosti Škoda Trans -port ation Jaromír JELÍNEK. Ako na brífin-gu vyhlásil generálny riaditeľ ZSSK PavolGÁBOR: „Dve časti veľkého europrojektuOPD sú týmto dňom zrealizované a po-kojne môžeme povedať, že dobré dielo sapodarilo.“

Najnovší vlakový prírastok vo vozo-vom parku našej spoločnosti ZSSK budepremávať na trati Košice Čierna nadTisou. Vlaky tohto typu, ktoré boli doda-né skôr, premávajú napríklad cez Hu -menné, Prešov, Košice, Nové Zámky,Nitru či Prievidzu. Nové súpravy posky-tujú väčší priestor na batožinu, klimatizá-ciu, elektrickú zásuvku i nízku úroveň vnútorného hluku. Ľuďom so zníženoumobilitou má nastupovanie uľahčiť sklá-pacia rampa.

Nové jednotky EPJ boli dodané na zá-klade schváleného projektu obnovy parkuželezničných koľajových vozidiel preZSSK v rámci programu OPD 2007-2013a sú z väčšej časti financované z pros -triedkov EÚ.

Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. , prevzala 13. decembra t.r. doužívania desiatu (poslednú) elektrickú poschodovú jednotku 671 a ru-šeň radu 381 od českých spoločností Škoda Vagonka a ŠkodaTransportation. Dodávka vlakov sa uskutočnila v rámci Operačnéhoprogramu Doprava.

voríme na nedostatok času, peňazí či síl.A náš život sa vráti do zabehaných koľají.

Je však spôsob, ktorý by nás dokázalurobiť šťastnejšími, spokojnejšími. Trebalen zmeniť náš prístup k ľudom okolo. Byťchvíľu milším a vľúdnejším, chápajúcej-ším k najbližšej rodine, susedom, k ľu-ďom, s ktorými sa náhodne stretneme.Na pekné slovo a úsmev budú aj oni rea-govať vľúdnejšie, chápavejšie, milšie. Život sa nám všetkým bude zrazu zdaťkrajší a o niečo ľahší.

Tak skúsme menej hundrať a mračiť saa začnime chváliť a usmievať sa... Uvi -díme, čo sa stane!

Mikuláš ČIKOVSKÝ

Ďalší projekt predstavuje dodávku 12kusov trojdielnych diesel-motorovýchjednotiek (DMJ) a do tohto programupatria aj poschodové súpravy s pomeno-vaním Push–pull, čo znamená tlačená -ťahaná súprava. Investičný náklad na ob-staranie všetkých 32 vlakových súprav je231 960 018 EUR, z toho z fondov EÚa štátu je hradených 76% a z vlastnýchzdrojov Železničnej spoločnosti Sloven -sko 24 %.

K dnešnému dňu má ZSSK k dispozí-cii 23 nových jednotiek a oba rušne, po-sledná jednotka príde v prvom polroku2013.

(zč, tasr)Foto: P. MIKULÁŠEK

g DVE ČASTI EUROPROJEKTU OPD SÚ UŽ ZREALIZOVANÉ

VY SA PÝTATE, MY ODPOVEDÁME

ZLÚČENIE CENTIER PREDAJA OPTIMALIZÁCIA SLUŽIEB ZÁKAZNÍKOM

MLADÍ SPÄŤ NA ŽELEZNICU?

Zmeny na TEŽ ZSSK od 1. januára 2013 opätovne zavedie samoobslužný výpravný

systém (SVS) na tratiach Tatranských elektrických železníc (TEŽ)a Ozubnicovej železnici (OŽ). Od januára zároveň bude tento tarifný systémpoužívať jednotný názov Tatranské elektrické železnice (TEŽ). Vlaky nebudúsprevádzané vlakovým personálom. Cestujúci nastúpi do vlakov s už vopredzakúpeným cestovným lístkom, ktorý je povinný bezprostredne po nástupedo vlaku označiť v označovači. Cestovný lístok si cestujúci zakúpi v predaj-ných miestach ZSSK, v stacionárnych automatoch a u zmluvných predajcov.Výnimkou je tarifný bod Tatranský Lieskovec, kde bude zabezpečený dopln-kový predaj cestovných lístkov rušňovodičom. Zákazník bez platného ces -tovného lístka zaplatí okrem cestovného aj prirážku vyššiu (30 EUR).Dôvodom zavedenia samoobslužného výpravného systému je jednotnýsystém vypravenia cestujúcich a zníženie finančných nákladov ZSSK. (zč)

Page 3: Železničné ozveny

3DECEMBER 2012

SPOLOČNOSŤ Železničné ozveny

tarifa dopravcu. Znamená to, že cestu -júci bude mať možnosť vybrať si, či cestuje za cestovné a za podmienokv rámci IDS BK, alebo za zachovanýchpodmienok toho ktorého dopravcu. Pouplynutí prechodného obdobia si duál-nu tarifu ponechajú len železniční do-pravcovia, vzhľadom na svoje pôsobe-nie aj mimo územia pôsobnosti IDS BK.Predplatný cestovný lístok IDS BK budev rámci vymedzených zón platiť na ce-stovanie vo všetkých integrovaných lin-kách jednotlivých dopravcov.

l Jedným z dôvodov, pre ktoré roz-širovanie integrovaného dopravnéhosystému mešká, je hľadanie dohodymedzi zainteresovanými dopravcami,do akej miery budú v začiatkoch celýsystém dotovať a ako bude fungovaťprerozdelenie tržieb. Aký je pohľadZSSK na fungovanie celého systému?

Dotácie do IDS BK budú smerovanéod súčasných objednávateľov - IDS BKako takého - a od jednotlivých objedná-vateľov dopravných výkonov v regióne.Objednávateľmi a zriaďovateľmi organi-zátora Bratislavská integrovaná dopra-va, a. s. je Magistrát mesta Bratislavaa Bratislavský samosprávny kraj, ktorísú zároveň objednávateľmi dopravnýchvýkonov mestskej hromadnej dopravy(Dopravný podnik mesta Bratislava,a. s.) a prímestskej autobusovej dopra-vy (Slovak Lines, a. s.). Objednávateľomželezničných dopravných výkonov aj preIDS BK je MDVRR SR. Spôsob preroz-deľovania tržieb v rámci IDS BK je zá-vislý od prepravných výkonov jednotli-vých dopravcov v konkrétnych zónacha založený na obdobných princípoch,ako je tomu napríklad v IDS JMK(Brno). ZSSK konštatuje pripravenosťna pristúpenie k IDS BK. Vzhľadom naviaceré skutočnosti (cestovný poriadokprímestskej autobusovej dopravy, štá-diá prípravy viacerých podstatných materiálov, absencia dopravného pries-kumu a pod.) máme však opodstatnenéobavy ohľadom dodržania plánovanéhotermínu spustenia IDS BK.

l Podľa projektu budú v I. štvrťroku2013 zavedené integrované predplat-né cestovné lístky na území Bratislavya regiónu Záhorie. Umožnia cestovaťneobmedzene v rámci zvolenej časo-vej a územnej platnosti u ktoréhokoľ -vek dopravcu zapojeného do integro-vaného dopravného systému. Ako je tos kompatibilitou čipových kariet jed-notlivých dopravcov?

Plánovaný termín spustenia IDS BK

REALIZÁCIA INTEGROVANEJDOPRAVY JE NÁROČNÝ PROCES

je marec 2013. V súčasnosti robímemaximum, aby bola zabezpečená kom-patibilita BČK jednotlivých dopravcovtak, aby cestujúci mohol využívať výho-dy IDS na celom území a u všetkých dopravcov. Spracovanie projektov kom-patibility BČK a výpravných systémovjednotlivých dopravcov boli hlavnýmdôvodom odkladu spustenia IDS BKz decembra 2012.

l Nosným dopravným systémomIDS bude koľajová doprava. Je ZSSKpripravená po technologickej stránkena IDS? Napríklad, dôležitá je aj otáz-ka označovačov cestovných lístkov…

Obstarávateľom označovačov preces tovné lístky IDS BK je koordinátor -Bratislavská integrovaná doprava, a. s.

Spustenie IDS BK bude v prvom kro-ku len v oblasti predplatných cestov-ných lístkov IDS BK, ktoré nie je nutnéoznačovať v označovači pri nástupe dovozidla. Vzhľadom na už vyššie uvedenéa úpravy nášho výdajného systému, o-pätovne konštatujeme pripravenosťZSSK na spustenie IDS BK.

l O akú zmenu presne pôjde priIDS? Zmení sa len spôsob zakupova-nia lístkov, spôsob platenia, resp. jed-notlivé ceny? A zostanú aj rovnaké lin-ky a prestupy, alebo budú vytvorenéúplne nové spoje, ktoré na jednej stra-ne budú vyzerať ako prímestské, nadruhej budú túto dopravu vykonávať ajv meste, alebo nahradia časť mestskejhromadnej dopravy?

Z pohľadu železničnej dopravnej ob -sluhy bol na integrovaných traťových úsekoch Bratislava – Malacky – Závod(Kúty) a Zohor – Záhorská Ves zvýšenýrozsah dopravných výkonov tak, abysme zabezpečili nosný systém koľajovejdopravy v rámci pripravovaného IDSBK. Na území hlavného mesta budemožné vo vlakoch Os a REX cestovať ajna cestovné doklady IDS BK, avšakvzhľadom na jestvujúci stav dopravnejobsluhy na území mesta nepredpokla-dáme, že vlaky začnú suplovať mestskúhromadnú dopravu. Cestovné lístky IDSBK budú zónové, čo znamená, že ces -tovný lístok neplatí na presnej reláciiz bodu „A“ do bodu „B“, ale na presnevymedzenom území v zmysle zonácieIDS BK. V rámci jednotlivých zón, prektoré má cestujúci zakúpený cestovnýlístok IDS BK môže cestovať akýmkoľ -vek zaintegrovaným dopravcom v časeplatnosti cestovného lístka IDS BK.

Tomáš ŠARLUŠKA

Je takmer nemožné postaviť dnes železničný tunel bez európskych peňazí. Až ta-ký problém to však nebol pre našich starých rodičov. Bez veľkých strojov dokáza-li vyhĺbiť tunely, ktoré používame už viac ako sto rokov. My dnes dokážeme vytu-nelovať hocičo, ale za posledné polstoročie sa nám podarilo odovzdať len jeden tu-nel, v polovici tohto roku pri Trenčíne. Na železnici tak máme vyše 70 tunelovs celkovou dĺžkou nad 43 kilometrov. Na obrázku je jeden z nich a vo viacerých o-hľadoch je nezvyčajný - tunel vo Vyšných Hágoch.

Vybudovaný bol za prvej Československej republiky, počas výstavby ústavu naliečbu tuberkulózy, ktorá bola rozšírená medzi chudobnejšími vrstvami obyvateľst-va. Architekti, podľa vzoru podobných zariadení v Európe a najmä vo Švajčiarsku,naprojektovali objekt, v ktorom popri liečebných oddeleniach vznikli aj obchody,pošta, telefónna ústredňa, holičstvo či kino so 600 sedadlami. Ústav využíval ajvlastný hospodársky dvor pre zvieratá a mal o.i. aj laboratóriá pre výskum tuber-kulózy. S výstavbou sa začalo v roku 1934 a už vtedy si architekti uvedomovali, žebudovy v horskom prostredí potrebujú aj špeciálnu izoláciu na zateplenie... A bolotreba vyriešiť aj výškový rozdiel, ktorý im stál v ceste. Tak vznikla myšlienka tune-la, ktorý má vchod len z jednej strany. Koľajnice v tuneli sa končia v suteréne ú-stavu, kde je ešte aj dnes rušno. Takže, stavba tunela nebola megalomanstvom vy-trhnutým z reality. Bol to veľký projekt našich predkov.

Tunel vznikol na vlečke, ktorá viedla do ústavu. Nikdy neslúžil na dopravu osôb,ale len materiálu na prevádzku ústavu: od uhlia až po lieky. Vlečka sa používala aždo výstavby plynovej kotolne v r.1971, ale do tunela vlaky prestali chodiť už skôr.Dnes ho využívajú nákladné autá, ktoré odvážajú rôzny odpadový materiál z ústa-vu a niekedy aj autobusy, ktoré tu prečkávajú noc. Vlečka sa už viac ako 40 rokovnepoužíva, ale 170 m dlhý tunel je ešte dnes vo veľmi dobrom stave. Po obochstranách tunela nájdete bezpečnostné výklenky. Tunel, na rozdiel od koľaje vlečky,nebol elektrifikovaný. Vagóny mal od úvraťovej výhybky do tunela ťahať akumulá-torový rušeň, ale nakoniec sa používal navijak.

Tunel nájdete asi 500 m od Výhybne Vyšné Hágy. Z vlečky smerujúcej k tunelusa už veľa nezachovalo. Koľajnice sú rozobrané. Len vo výhybni zostala ešte slepákoľaj, ktorá smeruje k ústavu a v šrote zatiaľ neskončila ani časť koľají priamo predtunelom. Zatiaľ prežila aj úvraťová výhybka, ku ktorej kedysi hore kopcom tlačili doústavu rôzny tovar. Vďaka streetview mapám od Googlu si tunel môžete pozrieť ajcez internet. Je priamo pri prístupovej ceste do ústavu, oproti kotolni s úvraťovouvýhybkou. Mikuláš ČIKOVSKÝ

Snímka - autor

TUNEL V SUTERÉNEl K spusteniu ďalšej fázy Bratis -

lavskej integrovanej dopravy nedôjdeod decembra t.r. , súbežne so zmena-mi v cestovných poriadkoch, ale po-stupne až od januára 2013. Prečo satermín spustenia posúva?

Príprava integrovaného dopravnéhosystému je neľahký proces. Vzhľadomna náročnosť prípravných prác, ktorésúvisia najmä s úpravou výdajnýchsystémov, informačných systémov jed-notlivých dopravcov na jednej stranea samotných cestovných poriadkov nastrane druhej, pristúpila Bratislavská integrovaná doprava, a. s. k odloženiutermínu spustenia IDS BK. Úprava ces -tovných poriadkov, ktoré v prvej fázevytvárajú funkčné nadväznosti – garan-tované prestupné väzby medzi železnič-nou a autobusovou dopravou v jednotli-vých prestupných uzloch sa prejavili užpri zmene cestovného poriadku. Spus -tenie IDS BK musí samozrejme pred-chádzať dohoda všetkých dopravcova objednávateľov v rámci systému.Prístupová zmluva jednotlivých doprav-cov k IDS BK je momentálne v štádiupríprav a vzájomných rokovaní. Novýmplánovaným termínom spustenia IDSBK, ktorý bude závislý aj od podpisuprístupovej zmluvy, je marec 2013. IDSBK nebude však spustený na celom úze-mí BSK, ale v prvom kroku len na územímesta Bratislava a regiónu Záhorie.

l Akceptované pripomienky sa pre-javia od 9. decembra, keď sa meniaces tovné poriadky autobusov a vlakovna celom Slovensku, čo umožní integ -rovaný dopravný systém v ďalšej fázerozšíriť o Záhorie. Ako by mala prak-ticky fungovať integrovaná dopravav bratislavskom kraji z pohľadu cestu -júceho?

Vzhľadom na spustenie nového spô -sobu dopravnej obsluhy a integrované-ho (spoločného) prepravného poriadkua tarify IDS BK, bude od spustenia IDSstanovené prechodné obdobie, počasktorého bude u všetkých dopravcovv systéme platiť duálna tarifa. U jednot-livých dopravcov bude platiť tarifa IDSBK, ktorá v tomto kroku spustenia defi-nuje len predplatné cestovné lístky IDSBK nahraté na BČK a taktiež aj aktuálna

g Koncom novembra sa uskutočnilov Tatranskej Lomnici zasadanie Moni -torovacieho výboru OPD – jednéhoz pravidelných nástrojov, ktorými siEurópska komisia overuje stav čerpa-nia eurofondov na dopravné projekty.Za účasti predsedu Monitorovaciehovýboru OPD – ministra dopravy, výstav-by a regionálneho rozvoja Jána Po -čiatka, boli na rokovaní prijímateliapomoci z NDS, a.s. , SSC, ŽSR a ZSSK,ktorí informovali o pokroku pri realizá-

cii jednotlivých projektov. DelegáciuZSSK viedol generálny riaditeľ PavolGábor (na obr.vpravo).

Momentálne ZSSK pripravuje ďalšítender na dodanie deviatich dvojsysté-mových elektrických vlakov pre regio-nálnu dopravu. Predpokladaná cena zadodanie nových vlakových súprav bude90 mil. eur bez DPH. Nové elektrickévlakové súpravy by mali premávať v re-gionálnej doprave v okolí Bratislavya Košíc. Foto: P. Mikulášek

Skrátiť cestovanie za prácou do mesta a zároveň znížiť počet áut nacestách sa viacerým európskym metropolám podarilo pomocou záchyt-ných parkovísk a kvalitnej verejnej dopravy. Príkladom je neďaleké Brnoči Viedeň a ich integrované systémy, ktoré kombinujú regionálne autobu-sy, železnicu a mestskú hromadnú dopravu. Na niečo podobné sa už dlhšíčas chystá aj Bratislava a okolité okresy. O postupe príprav na realizáciuintegrovaného dopravného systému v tejto oblasti sa zhovárame s ria -diteľom úseku obchodu ZSSK Jozefom SCHMIDTOM.

Page 4: Železničné ozveny

4 DECEMBER 2012

SPOLUPRÁCA A RIADENIEŽelezničné ozveny

Certifikačná spoločnosť Bureau Veritas Slovakia spol. s r.o. vykonalav dňoch 10. – 12. septembra 2012 v Železničnej spoločnosti Sloven-sko, a.s. integrovaný audit SM, prvý dozorný pre SM kvality a recerti-fikačný pre SM BOZP. Cieľom auditu bolo preveriť zhodu systémus požiadav kami normy ISO 9001:2008 o kvalite a OHSAS 18001:2007o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

g AUDIT INTEGROVANÉHO MANAŽÉRSKEHO SYSTÉMU V ZSSK

Audítorský tím, v spolupráci s kompe-tentnými zamestnancami zainteresova-ných organizačných útvarov, vykonal au-dit na vybraných pracoviskách ZSSK: OS, OIK, ORLZ, SeSZ, SeL, SeMN, SeM,RP ORLZ- Košice, CeP: Trnava prac. Leopoldov, Košice,

N. Zámky, Zvolen,TB: Kúty, Ružomberok,SPD: N. Zámky, Zvolen, Bratislava,SPS: Košice, N. Zámky,SPO: N. Zámky.

Pri audite boli použité viaceré metódy- rozhovory, pozorovanie činností a pre -skúmanie dokumentácie a záznamov.

Na základe zhodnotení výsledkov po-sledného auditu a zistení vykonaného integrovaného auditu vo vzťahu k audi-tovaným požiadavkám audítorský tímkonštatoval, že požiadavky noriem súaplikované v požadovanom rozsahu,systém sa zlepšuje a je evidentná snahao zvyšovanie jeho efektívnosti. Úroveňintegrácie jednotlivých manažérskychsystémov (kvalita a BOZP) je na strednejúrovni - 85%.

Audit potvrdil ponechanie platnosticertifikátu kvality na produkty a opätov-né vydanie certifikátu na predmet SMBOZP.

Vo vzťahu k auditovaným požiadav-kám tím audítorov identifikoval jednunezhodu, konštatoval odporúčania a po-ukázal na silné stránky, pozorovaniaa príležitosti na zlepšenie.

INTEGROVANÝ MANAŽÉRSKYSYSTÉM (IMS)

V súčasnosti je pojem integrovanýsystém riadenia veľmi frekventovaný.Správnym integrovaným systémom ria-denia by mal byť jednotný spôsob vede-nia a riadenia organizácie, ktorý o. i.spĺňa požiadavky na riadenie kvality, en-vironmentu, bezpečnosti a ochranyzdravia pri práci a informačnej bezpeč-nosti. Pomocníkom pri tvorbe takéhotosystému je INTEGROVANÝ MANAŽÉR -SKY SYSTÉM.

Filozofia a štruktúra IMS je vytvorenána princípe Demingovho PDCA cyklu:

PLÁNUJ – UROB – KONTROLUJ...

Plan – PLÁNUJ (najskôr si činnosť na-plánuj),Do – UROB (činnosť urob podľa toho,ako si ju naplánoval),Check – SKONTROLUJ (skontroluj vý-sledky práce),Act – REAGUJ (na základe výsledkovhľadaj, ako neopakovať chyby, ktoré sastali a čo je možné ďalej zlepšiť), a toznovu naplánuj, urob, skontroluj…

Tento systém má univerzálnu platnosťpre všetky manažérske subsystémy(kvalita, environment, BOZP apod.)

INTEGROVANÝ MANAŽERSKYSYSTÉM ZSSK

Rozhodnutie budovať, implementovaťa udržiavať integrovaný manažérskysystém v ZSSK je strategickým cieľom,ktorý vrcholový manažment realizujev spoločnosti metódou postupných kro-kov získavania certifikátov kvality.Zdokumentovanie stanovených postu-pov a zásad manažmentu ZSSK je zade-finované v Príručke IMS a súvisiacichdokumentoch.

Integrovaný manažérsky systémZSSK v súčasnosti zahŕňa:certifikované produkty QMS==> predaj cestovných dokladov,==> IC vlaky na trati Bratislava – Žili-

na – Košice a späť,==> Ex vlaky na trati Bratislava –

Banská Bystrica a späť,==> prevádzka súprav segmentu „EU-

ROVLAKY“ ,podľa normy ISO 9001:2008 (o

kva lite)a certifikovaný SM BOZP==> prevádzkovanie osobnej dopravy

na železničnej dráhe,podľa štandardu OHSAS 18001:2007 (o bezpečnosti a ochranezdravia pri práci).

PREČO BUDOVAŤ IMS?Prínosom a hlavným účelom budova-

nia IMS je príležitosť organizácie preuká-zať svoj záväzok voči rozvoju v oblastivzťahu k zákazníkovi, ako aj vo vzťahuk životnému prostrediu a ochrane zdra-

via a bezpečnosti pri práci. Podmieňu -júcim prvkom úspešnej implementácieIMS je vo väčšine prípadov zvládnutiedvoch aktivít:1. stanovenie správnych a reálnych

cie ľov pre správne časové horizon-ty,

2. stanovenie programov na dosiah-nutie stanovených cieľov, vrátanekomplexných podmienok pre ichrea lizáciu.

Stanovenie cieľov a programov na ichdosiahnutie sa odvíja od celkovej straté-gie organizácie, v rámci ktorej majú špe-cifické postavenie jednotlivé manažérskesystémy.

Vo všeobecnosti, základom úspechuvšetkých procesov a činností v každejorganizácii je kvalitné riadenie. V oblastibudovania IMS v ZSSK je to riadiaci tímIMS pod vedením zmocnenca IMSIng. Romana Kusého, manažér IMSIng. Ladislav Hacaj a tím interných audí-torov IMS, ktorí v spolupráci so všetký-mi zamestnancami zainteresovaných or-ganizačných útvarov ZSSK dokazujú, žeim ide o spoločnú vec a majú snahu na-chádzať a zavádzať nové riešenia.

Napriek tomu, že ZSSK sústavne pre-ukazuje efektívnu implementáciu a zlep-šovanie IMS a je pre ňu jednoznačnýmprínosom, vieme o rezervách v mnohýchoblastiach a na základe nich sa objavujúdôležité otázky - Kto bude za celý proceszodpovedný? Čo nám budovanie IMSprináša? Máme dostatok zdrojov (fi-nančných, materiálových, personálnych,technických, atď.) na budovanie, certifi-kovanie a neustále zlepšovanie IMS? -a pod. Vieme, čo chceme vybudovaťa zavádzať, ale nie vždy je jednoznačnejasné, akým spôsobom bude celý proceszabezpečovaný.

Definovanie jednoznačných odpovedína každú otázku nie je jednoduché. Môženám však pomôcť pochopenie podielukaždého zamestnanca pri zabezpečovanízadefinovaného strategického cieľaa väčšia angažovanosť manažmentu,a to na všetkých úrovniach riadenia.Pochopenie, že zavedenie, nastavenie,udržiavanie, zlepšovanie a certifikáciaIMS nie je len záležitosťou určitého tímuzamestnancov, ale že vybudovať a udr -žiavať kvalitný systém riadenia, zodpo-vedajúci určitým štandardom, je samo -zrejmá a nevyhnutná súčasť práce kaž-dého manažéra.

Ladislav HACAJmanažér IMS

Na pozvanie generálnych riaditeľov slovenských železničných spoločnos-tí sa v dňoch 29. a 30. novembra uskutočnilo v Bratislave rokovanie ge-nerálnych riaditeľov Združenia G4, ktoré je regionálnym združenímSpoločenstva európskych železníc (CER) a Medzinárodnej železničnej únie (UIC), kde sú združené železničné spoločnosti a organizácie krajínstrednej a juhovýchodnej Európy: Slovinska, Chorvátska, Maďarska,Bosny a Herce goviny, Rakúska a Slovenska.

g Bratislavské rokovanie G4 viedol generálny riaditeľ ÖBB Christian Kern (upro -stred), účastníkov pozdravil za slovenské železničné spoločnosti generálny riaditeľZSSK Pavol Gábor.

PODPORA SPOLOČNÝCH POSTUPOVg GENERÁLNI RIADITELIA ŽELEZNÍC

G4 SA ZIŠLI V BRATISLAVE

Predsedníckou železničnou spoloč-nosťou sú Rakúske železnice (ÖBB).Bratislavské rokovanie viedol generálnyriaditeľ ÖBB Christian Kern. Stretnutiav Bratislave sa zúčastnili tiež výkonnýria diteľ CER Libor Lochman a riaditeľUIC pre Európsky región SimonFletcher. V mene generálnych riaditeľovslovenských železničných spoločnostípozdravil účastníkov stretnutia generál-ny riaditeľ našej spoločnosti PavolGábor, ktorý s Ľubomírom Hradiským,vedúcim oddelenia medzinárodnýchvzťahov, zastupoval ZSSK.

Hlavným poslaním tohto združenia jevzájomná podpora a koordinácia spo-ločných postupov pri spracovaní stano-vísk železničného sektoru, najmä pripríprave európskej regulačnej legislatívyv železničnom sektore, podpora a rozvojspolupráce medzi členskými železničný-mi spoločnosťami v osobnej a nákladnejdoprave a tiež príprava spoločných akti-vít vo vybraných oblastiach.

Pán Lochman, výkonný riaditeľ CER,informoval účastníkov o aktuálnom vý-voji v rámci prípravy novej európskej legislatívy – najmä tzv. Štvrtého želez-ničného balíčka – ktorej implementáciabude mať vplyv aj na samotnú železnič-nú prevádzku a regulačný rámec v člen-ských krajinách EÚ.

Z pohľadu našej spoločnosti je dôleži-tá najmä legislatíva týkajúca sa liberali-zácie vnútroštátnej osobnej dopravy;momentálne prebieha pripomienkovékonanie k tomuto legislatívnemu doku-mentu medzi zainteresovanými európ-skymi inštitúciami a železničným sekto-rom, ktorý v Bruseli zastupuje CER. Jeveľmi dôležité, aby sme mali k dispozíciiinformácie „z prvej ruky“ a boli sme

schopní včas zareagovať na prípravu le-gislatívy, najmä v rámci komunikácies naším akcionárom – Ministerstvomdopravy, výstavby a regionálneho roz-voja SR. Pán Lochman sa vo svojej pre-zentácii venoval aj problematike prípra-vy programu čerpania Európskych fon-dov v nasledujúcom programovacomobdobí 2014-2020, v rámci ktorého bysa ZSSK mohla opätovne uchádzať o fi-nančnú podporu EÚ na mobilné pros -triedky.

Najdôležitejšie súčasné aktivity UICprezentoval pán Fletcher. Zdôraznil naj -mä iniciatívu európskeho železničnéhopriemyslu, projekt „Shift2Rail“, ktoréhocieľom je podporiť železničný sektorv oblasti výskumu a rozvoja, s cieľom u-pevniť pozíciu európskeho železničnéhosektoru ako lídra na svetovom železnič-nom trhu. Dôležitou problematikou je ajotázka štandardizácie v rámci aktualizá-cie vyhlášok UIC, ktoré sú základnýmdokumentom UIC pre oblasť medziná-rodnej železničnej prevádzky.

V ďalších častiach rokovania jednotli-vé železničné spoločnosti prezentovaliaktuálne informácie z pohľadu vývojana dopravnom trhu vo svojich kraji-nách. Niektoré železničné spoločnostipredstavili tiež svoje návrhy na budúcespoločné aktivity v rámci združenia, naj -mä v oblasti nákladnej dopravy.

Na záver rokovania, zástupca Slovin -ských železníc (SŽ) pán Jelenc pozval,v mene generálneho riaditeľa SŽ, gene-rálnych riaditeľov na nasledujúce stret-nutie G4 do Slovinska. Toto rokovanieby sa malo uskutočniť v októbri 2013,prípravné zasadnutie budú organizovaťslovenské železničné spoločnosti v sep-tembri budúceho roku. (ľh)

QMS Systém manažérstva kvality STN EN ISO 9001: 2008

BOZP Systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci STN EN OHSAS 18001: 2007

EMS Systém environmentálneho manažérstva STN EN 14001: 2004

ISMS Systém riadenie informačnej bezpečnosti STN EN ISO/IEC 27001: 2006

IMS

ZS

SK

IMS

Page 5: Železničné ozveny

5DECEMBER 2012

SPOLOČNOSŤ Železničné ozveny

NOVÝGRAFIKON

Nový grafikon priniesol, okrem pravidelných posunov časov, aj niekoľkovýrazných zmien. Po prvý raz štát zadefinoval osobnému dopravcovi nie-len počet kilometrov, na ktoré bude prispievať zo štátneho rozpočtu, aleaj konkrétny rozsah vlakov na jednotlivých tratiach, s cieľom určiť, na kto-rých úsekoch sa bude podporovať železnica a kde sa dá prednosť verejnejautobusovej doprave.

g ZMENY PLATNÉ OD 9. DECEMBRA 2012

g Nový GVD bol ústrednou témou tlačovej besedy 4.12. na GR ZSSK. Zástupcovmédií informovali Ing. J. Kubáček (MDVRR SR) a Mgr. J. Schmidt, riaditeľ úsekuobchodu ZSSK. Foto: P. Mikulášek

Týmto rozhodnutím sa od 9. decem-bra zrušila doprava osobnými vlakmiv úsekoch: Prievidza – Nitrianske Prav -no, Jesenské – Plešivec – Turňa nadBodvou (zostáva tu prevádzkovaná lendiaľková doprava), Plaveč – Čirč, Bá -nov ce nad Ondavou – Veľké Kapušanya Spišské Vlachy – Spišské Podhradie.

Ministerstvo dopravy nakoniec pre-hodnotilo svoje rozhodnutie a ponecha-lo dopravu z Hronskej Dúbravy doBanskej Štiavnice. Na trati zo Starej Ľu-bovne do Plavča pôjdu vlaky až od prvejzmeny grafikonu v piatok a v nedeľu.

Vlaky zo zrušených úsekov sa presú-vajú na trate, kde je cestujúcich vo vla-koch dlhodobo viacej. Na väčší početvlakov sa tak môžu tešiť cestujúci natratiach: Humenné – Stakčín, Zvolen –Fiľakovo, Banská Bystrica – Brezno a Ži-lina – Rajec.

Diaľkové vlaky pribudli na tratiachBratislava – Zvolen – Košice, ako aj prispojení Prievidze s hlavným mestom.Lepšie spojenie severu s juhom Sloven -ska zabezpečia zase rýchliky zo Žilinyna Zvolen.

Celkovo máme naplánovaný približ-ne rovnaký počet vlakových kilometrovako pred rokom. Štát si na tento novýgrafikon objednal u našej spoločnosti29,1 milióna km. Rozdiel oproti minulé-mu roku je 0,25 mil. km, čo je menejako jednopercentný pokles. Do týchtovýkonov nie sú zahrnuté IC vlaky, ktorésú bez dotácie štátu. U nich, naopak,dôjde k navýšeniu objemu asi o 7 per-cent na 1,22 milióna vlakových kilomet-rov.

Denne vypravíme 1 410 vlakov, a to8 vlakov InterCity (IC), 20 vlakovEuroCity (EC), 23 expresných vlakov(Ex), 98 vlakov RegionalExpres (REX),4 vlaky EuroNight (EN), 59 rýchlikov(R), 13 zrýchlených vlakov (Zr) a 1 185osobných vlakov.

IC VLAKY KOŠICE – BRATISLAVApôjdu v štvorhodinovom takte. Prvý

ranný odchádza z Bratislavy o 5.33 ha posledný o 17.33 h. Z Košíc budú vy-pravené tiež v rovnakých intervaloch,prvý o 5.28 h a posledný o 17.28 h. Ichjazdný čas je 4 hodiny a 59 minúta všetky budú zastavovať aj v Trnavea Trenčíne. Na rozdiel od minulých ro-kov počas celého obdobia pôjdu v jed-notných časoch (bez zimného a letnéhovariantu, ktorý bol kvôli výlukám). Tietovlaky už druhý rok prevádzkujeme bezfinančnej podpory štátu. Stále nám všakvykazujú stratu (tento rok okolo 4 mil.eur), aj preto je na nich kladený väčšídôraz. K vlakom mimo zmluvy so štá-tom pribudol nedeľný expres z Košíc doBratislavy. Je to povinne miestenkovýEx 1502 „Chopok“ s odchodom z Košíco 15:28 h. Aj tento vlak prevádzkuje na-ša spoločnosť na vlastné komerčné rizi-ko. Preto tu platí cenník IC vlakov, alebez cenovej úrovne A.

VLAKY NA HLAVNOM ŤAHU Základom tvorby grafikonu bolo za-

hustenie diaľkovej dopravy, ktorá budechodiť v striktnom taktovom režime. Natrati Žilina – Bratislava vznikol v rannejšpičke hodinový interval príchodu diaľ -kových vlakov do Bratislavy hl. st.

A vznikom troch nových párov vlakovRegionalExpres (REX) z Trenčína jev exponovaných časoch zabezpečenýpolhodinový interval príchodu cestujú-cich do hlavného mesta.

V rýchlikoch na hlavnom ťahu z Bra -tislavy do Košíc sú plánované už len kli-matizované vozne (okrem posilovýchvozňov). So zvyšujúcim sa počtom do-daných nových jednotiek chodí viac ajosobných klimatizovaných vlakov. S no-vým grafikonom nedochádza k presu-nom týchto modernejších súprav medziregiónmi. Nové elektrické poschodovéjednotky EPJ 671 budú naďalej zabezpe-čovať dopravu v okolí Žiliny, Trenčínaa Košíc. Push-pully budú nasadzovanév okolí Bratislavy, Trnavy, NovýchZámkov, Kútov. Dieselmotorové jednot-ky DMJ 861 zostanú sústredené v okolíHumenného a Nitry.

Vo vnútroštátnych vlakoch kategórieIC na trase Bratislava – Košice sú mies-ta s tichou zónou zrušené.

TAKTOVÁ DOPRAVA Hlavnou zmenou oproti minulým ro-

kom je snaha o taktovú dopravu, čoznamená jazdu vlakov v rovnakých, pra-videlných, časových intervaloch počasdňa. U osobných vlakov sa vytvorili šty-ri kategórie tratí, ktoré sa líšia počtomvlakov za deň.

Prvá kategória je maximálny takt. Natýchto úsekoch prejde v pracovnýchdňoch 24 párov vlakov a vo voľnýchdňoch 16 párov. Pri takomto objeme idúvlaky v čase dopravnej špičky každúpolhodinu, maximálne v hodinovomtakte v čase dopravného sedla.

Stredný takt zabezpečuje hodinovýtakt v čase špičky a dvojhodinový taktv čase dopravného sedla. V pracovnýdeň tu pôjde 14 párov vlakov a vo voľnýdeň 10 vlakov oboma smermi.

Minimálny štandard znamená 11 pá-rov v pracovných dňoch a 7 v nepracov-ných. Vlaky tu pôjdu rovnako akou stredného taktu, ale čas dopravnéhosedla je predĺžený.

Vo štvrtej kategórii je udržiavací re-žim, kde pôjdu približne 4 páry vlakovv pracovných a 3 vo voľných dňoch.Týka sa to tratí: Úľany nad Žitavou –Zlaté Moravce, Trenčín – Chynorany,Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica,Lipany – Plaveč, Brezno – Tisovec,Brez no – Červená Skala, Leopoldov –No vé Mesto nad Váhom (ponechanévlaky REX a R) a Košice – Turňa nadBodvou (ponechané vlaky R).

PÁSMOVÁ DOPRAVNÁ OBSLUHANovinkou v grafikone je aj pásmová

dopravná obsluha na traťovom úsekuBratislava – Kúty. Týmto reagujeme napotreby cestujúcich a predpokladanéspustenie Bratislavskej integrovanej do-pravy (BID), ktoré je plánované na prvúpolovicu roka 2013. ZSSK bude tvoriťkostru dopravnej obsluhy v rámci BID,preto sa tomu prispôsobuje doprava nadanej trati.

Tá zabezpečí dopravu rýchlejším REXvlakom do Bratislavy, ktorý ale v úsekuz Kútov do Malaciek zastavuje na všet-kých zastávkach ako osobný vlak a bezzastavenia pokračuje v úseku Malacky –Bratislava. V ŽST Malacky je vytvorený

minimálny prestupný čas pre pokračo-vanie potenciálnych cestujúcich Os vla-kom Malacky – Bratislava.

Cieľom týchto zmien je vytvoriť kvalit-nú dopravnú obsluhu v okolí Bratislavytak, aby bol zabezpečený rýchly návozcestujúcich z blízkych aj vzdialených miest a obcí na danej trati. Doprava jezabezpečovaná dvoma kategóriami vla-kov. Osobné vlaky zastavujúce vo všet-kých staniciach a zastávkach tvoria prí-poje k rýchlym vlakom REX. Tie zase za - bezpečujú rýchlu prepravu zo vzdiale-ných obcí, ale bez zastavovania v okolíBratislavy.

NOVINKY• Na trati Budapešť (Štúrovo) –Bratislava – Brno vznikol dvojhodinovýinterval odchodov vlakov.• Medzi ČR a SR nastáva zmena v do-prave autovozňov z Košíc do Prahy, kto-ré už chodia v inom vlaku ako tiez Popradu. • Výrazná zmena nastala pri ceste doViedne. Všetky vlaky chodia na novúŽST Wien Hauptbahnhof (Hbf.), ktorámá lepšie napojenie na MHD.• V letnej sezóne bude vo vlakoch EC276/277 vedený dvakrát týždenne novýpriamy lôžkový vozeň na trati Praha –Bratislava – Budapest – Split. Rozšíri samožnosť prepravy aj do prímorských le-tovísk v Čiernej Hore. Denne bude vo vla-koch EC 272/273 Avala lôžkový aj ležad-lový vozeň Praha – Bratislava (9.50 h) –Bar (nasledujúci deň 10.46 h). Spojeniedo Bulharska zabezpečia priame voznevo vlaku EN 476 do Burgasu a Varny.

Spracoval: Mikuláš ČIKOVSKÝ

ZVÝŠIŤ ZÁUJEM O ŽELEZNIČNÚ DOPRAVUZámerom pri tvorbe grafikonu bolo

spriehľadniť cestovný poriadok, zaviesťdoňho systém, zabezpečiť prípoje vlakova v súlade so skúsenosťami zo zahraničiazvýšiť záujem verejnosti o železničnú do-pravu.

Ďalšou snahou je dosiahnuť vnútornéúspory ZSSK z novej organizácie prevádz-kovej práce (zvýšenie denných priebehovvozidiel, racionálnejšie využitie personálu)a následne znížiť vysoké fixné náklady.Týmto krokom chceme preukázať akcie-schopnosť železnice v praxi a vytvoriť takpodmienky pre nadchádzajúce vážne ro-kovania o koordinácii železničnej a auto-busovej dopravy s VÚC. Hlavným záme-rom ministerstva je účelne prerozdeliť výkony medzi železničnú a cestnú verejnúdopravu podľa úloh, ktoré boli dané vlá-dou SR.

Domnievam sa, že hlavným prínosomnového konceptu grafikonu vlakovej do-pravy je – okrem zastavenia osobnej do-pravy na najmenej efektívnych ramenách– najmä čitateľnejšia diaľková doprava.Nedostatky, ktoré tu sú (mám na mysli

Nitra – Prievidza, Zvolen – Jesenské –Tisovec, Žilina – Liptovský Hrádok a via-ceré ďalšie, čo je však zapríčinené nielenZSSK, ale aj stavom železničnej infraštruk-túry. Považujem za potrebné zdôrazniť, žedoterajší stav sa na väčšine tratí začal na-hradzovať systémom, čo má významnývplyv na zhospodárnenie prevádzky ZSSK,a že tento systém v mnohých prípadochpodporil a systémovo zakotvil prestupyv smeroch najvýznamnejších prúdov ces-tujúcich.

V nastúpenej ceste je potrebné pokra-čovať a postupne prispôsobovať tomutokonceptu aj stav tratí a staníc. Rátame ajs tým, že môžu vzniknúť určité negatívanového grafikonu a niektorí cestujúci ne-prijmú nastavenie tejto pravidelnosti. Aleverím, že sa ukáže, aká je dôležitá táto pra-videlnosť pre cestujúceho, ktorý si zvykne,kedy mu chodí vlak a v budúcnosti už nebudeme musieť cestovný poriadok me-niť.

Jiří KUBÁČEKgenerálny riaditeľ sekcie železničnej

dopravy a dráh MDVRR SR

najmä systémové nepreviazanie rýchlikovv Bratislave od Žiliny na smer doBudapešti a naopak, ako aj podobný prob -lém v Košiciach medzi rýchlikmi odBratislavy a Žiliny na smer Plešiveca Zvolen), už možno odstrániť len výz -namnejšími investičnými akciami do in-fraštruktúry, ktorých realizáciu budemepreferovať. Pomerne prehľadným spôso-bom sa podarilo zorganizovať regionálnuvlakovú dopravu aj na tratiach v okolíBratislavy, kde sú dnes najvýznamnejšieprúdy cestujúcich (celodenný hodinovýtakt vlakov smerom na Malacky a Trnavu),a tiež na viacerých dôležitých vedľajšíchtratiach (Humenné – Stakčín, Žilina –Rajec, Čadca – Makov a ďalších), kde pod -ľa nášho názoru dopravnú obslužnosť ú-zemia majú zabezpečiť železnice.

Výsledok zatiaľ ani zďaleka nepovažu-jem za definitívny. Ako problém vidím naj -mä uzol Nových Zámkov a Trnavy, do istejmiery aj Popradu a Bratislavy, ako aj spo-jenie Humenného a Prešova či absenciujasnejšieho konceptu regionálnej dopravyna tratiach Leopoldov – Nové Zámky,

Page 6: Železničné ozveny

Preto sa vedenie fondu SOLIDARITA,spolu s vedením všetkých troch želez-ničných spoločností, rozhodlo vyzvaťvšetkých zamestnancov Železníc Slo -venskej republiky, Železničnej spoloč-nosti Cargo Slovakia, a.s. a Železnič-nej spoločnosti Slovensko, a.s. , abysa pripojili k Vianočnej akcii 2012 -HODINOVÁ MZDA PRE SOLIDARITUa aby do konca roka 2012, alebo v ob-dobí január až október 2013, venovalihodinovú mzdu prostredníctvom svojejmzdovej učtárne Solidarite.

Príslušné mzdové učtárne poukážu finančné prostried-ky na účet fonduS O L I D A R I T Az a m e s t n a n c o vŽSR n. f. , Tatrabanka, a.s. , po-bočka Dunajská 6,814 81 Bratis lava1, číslo účtu2624726052/1100.

„Venovaním ho-dinovej mzdy má-me príležitosť do-kázať, že nám na osudoch kolegovnaozaj záleží. Určiteaj toto rozhodnutiepomôže mnohýmz nás uveriť, žev núdzi ani vo svo-jom smútku ne -zostanú opustenía bezradní,“ hovoríIng. Bubánová.

Pomaly prichá -dza čarovné ob -dobie vianočnýchsviat kov, ktorého

atmosféra je plná pohody a zároveň pri-náša so sebou aj chvíľky na zamyslenie.Pre väčšinu z nás tento čas znamená ra-dostné a pokojné sviatočné dni v kruhusvojich najbližších. Nie každý má všakto šťastie prežiť pokojné Vianoce.Nehoda, úraz, choroba alebo iné nešťas-tie v rodine dokážu vniesť smú tok aj doobdobia najkrajších sviatkov v roku.Fond SOLIDARITA sa v tomto roku sna-žil svojou podporou zjemniť rany osuduaj trom rodinám z radov zamestnancovZSSK.

Vedenie fondu SOLIDARITA, spolus vedením všetkých troch železničnýchspoločností, ďakuje všetkým, ktorí sapripoja k Vianočnej výzve 2012, venujúsvoju hodinovú mzdu na správnu veca dokážu, že majú srdce na správnommieste. (tak)

6 DECEMBER 2012

SPOLOČNOSŤŽelezničné ozveny

Od nej sme sadozvedeli, že nein-vestičný fond SO-LIDARITA zames -tnancov železnícSlovenskej republi-ky pomáha už viacako 16 rokov želez-ničiarom a ich rodi-nám, ktoré sa ocitliv núdzi. Za toto ob-dobie SOLIDARITAmohla, vďaka pe-ňažným darom za-mestnancov želez-níc, poskytnúť po-moc 655 železni -čiarom a ich rodi-nám v celkovej sume 388 327,88EUR. V tomto rokuposkytla pomoc 28kolegom v hodnote22 tisíc EUR. A ďal-šie podpory budúvyplatené po prero-kovaní žiadostív správnej rade fondu ešte v decembri.

V samosprávnych orgánoch fondu,v správnej a dozornej rade, majú zastú-penie zamestnanci zo Železníc Sloven -skej republiky, Železničnej spoločnostiCargo Slovakia, a.s., Železničnej spoloč-nosti Slovensko, a.s. a zástupcovia za-mestnancov. Pravidlá poskytovaniapod pôr ostávajú nezmenené, rovnakoplatia aj v roku 2012 a v ďalších rokoch,pre zamestnancov Železníc Slovenskejrepubliky, Železničnej spoločnosti Car -go Slovakia, a.s., Železničnej spoloč-nosti Slovensko, a.s. a ich pozostalých.

Jednou z možností, ako fond získavafinančné prostriedky je aj vianočnáVÝZVA zamestnancom. Túto akciu orga-nizuje fond SOLIDARITA pravidelne užod roku 2000 a vždy sa stretáva s po-chopením zo strany železničiarov, ktorísvojimi príspevkami dokazujú, že ich osud kolegov nenecháva ľahostajnými.

„Príkladom je aj posledná akciaVianoce 2011, ktorej výnos vďaka železničiarom predstavoval sumu13 032,23 EUR, - pripomína KatarínaBubánová a dodáva - Veríme, že ajv tomto roku väčšina zamestnancov že-lezníc otvorí svoje srdce a rozhodne saprejaviť spolupatričnosť, práve poukáza-ním svojej hodinovej mzdy na účet fon-du. Je to výnimočný spôsob, ktorýmdokážeme odhodlanosť a ochotu stáť prikolegoch, ktorí sa náhle ocitli v nepriaz-ni osudu.“

Pozitívnych príkladov podpory medziželezničiarmi, ktorým SOLIDARITA po-mohla, je už niekoľko stoviek. Neveriliby ste však, že hrdosť železničiarov čas-to prehlušuje vnútorné volanie o po-moc. Prečo? „Viacerí, ktorí sa ocitnúv núdzi, sa buď hanbia požiadať o pod-poru, alebo o možnosti pomoci z fondunevedia. Stáva sa, že ich samostatne vy-

OTVORTE SRDCE SOLIDARITEVianočný čas prebúdza vo väčšine ľudí nostalgické pocity, ktoré otvárajúsrdcia a povzbudzujú nás k väčšej ochote vzájomne si pomáhať a podpo-rovať sa. Spolupatričnosť, spolunáležitosť, pospolitosť - to sú synonymájedného významového slova - SOLIDARITA. Presne tak sa nazýva aj nein-vestičný fond železničiarov, ktorý finančnou podporou pomáha zames -tnancom slovenských železníc a ich rodinám pri riešení problémov vznik-nutých predovšetkým v súvislosti s výkonom povolania na železnici. Idenajmä o podporu pri závažných pracovných úrazoch s ťažkou ujmou nazdraví, resp. s následkom smrti. Pomoc zo SOLIDARITY je však naporú -dzi aj po následkoch živelnej pohromy či v iných ťaživých životných si -tuáciách. Na fungovanie tohto fondu, ale aj na možnosti, ako doň možnoprispieť, sme sa opýtali jeho dlhoročnej správkyne Ing. KatarínyBUBÁNOVEJ.

g PODPORTE HODINOVOU MZDOU FOND ZAMESTNANCOV ŽELEZNÍC

g Vlakvedúca Ivana MICHALINOVÁ a sprievodkyňa Andrea DOBEŠOVÁ majú dobrýpocit, keď môžu pomôcť každému zábudlivcovi.

g Človek by nikdy nemal zostať sám!

hľadávam a oslovujem ich prostred -níctvom vedúcich na pracoviskách, činepotrebujú postihnuté rodiny pomoc.Napríklad, železničiarska rodina prišlapri živelnej pohrome o značnú časť ma-jetku, ale aj napriek ponuke SOLIDARI-TY nechcela prijať pomocnú ruku.Manželia odmietli akúkoľvek pomoc, lenaby sa nič neprerokovávalo a nehovori-lo sa o tom. Niektorí ľudia sa naozajhanbia za svoju biedu, ktorá ich postihlanie ich vlastnou vinou,“ spomína správ-kyňa fondu.

V dnešnej dobe nie je až takou sa-mozrejmosťou nezištná pomoc od ne-známych ľudí, ba dokonca ani od zná-mych či od kolegov. Vianočné obdobieje však výnimočné práve tým, že priná-ša možnosť každému doširoka otvoriťsvoje srdce a zrealizovať dobrý skutok.

DVADSAŤTISÍC „VSUCHU„

g KEĎ VLAKOVÉ ČATY VEDIA POTEŠIŤ

g Úryvok z novej knihy M. Argalácsa - Električka do tatranského nebíčka

„Zavolali nám z polície, že v posled-nom vozni s kupéčkami si ktosi zabudolpeňaženku s väčším obnosom peňazí,aby sme sa tam išli pozrieť. Náš rýchlikbol už v Kysaku a neobozretný cestujú-ci z neho údajne vystúpil v Poprade.” - takto začala opisovať udalosť vlakve -dúca Ivana MICHALINOVÁ. Spolu sosprievodkyňou Andreou DOBEŠOVOUsa vybrali na obhliadku „miesta činu“.Dvakrát prešli spomínaný vozeň, ale ničnenašli, iba hlučnú skupinku podgurá-žených chlapov. Ženám napadlo, že túpeňaženku si mohli všimnúť aj oni, ale-bo ju vzal už skôr niekto iný. Napriek to-mu hľadanie nevzdávali. A úspech sadostavil!

Peňaženka bola zapadnutá medzi ok-nom a sedadlami, v úplne inom vozni.Keď ju otvorili, ostali zarazené. Pred -stavte si - výplatná páska a asi 20 tisícčeských korún. Radostnú správu ozná-mili do Popradu a dohodli odovzdanienálezu pri ich ceste späť, aby sa peňa-ženka dostala opäť a čo možno najskôrk majiteľovi.

„Keď sme sa iným vlakom vracali cezPoprad, čakala nás manželka muža, kto-rý peňaženku stratil. Domov, do StarejĽubovne, niesol výplatu z Čiech. Veľkémuselo byť jeho sklamanie pri predsta-ve, že prišiel o celý zárobok. Manželkaho utešovala a povzbudzovala, aby mys-lel pozitívne, ale on na čestnosť v dneš-nom svete neveril,” spomína sprievod-kyňa Dobešová na chvíle, keď s vlakve-

dúcou odovzdávali nález z vlaku vďačnejmanželke. A neskôr sa na tom veru ajzasmiali. V tej peňaženke boli totiž okrem výplaty aj doklady a platobnákarta, na ktorú si dôsledný pán napísalaj PIN kód, zrejme pre istotu, aby neza-budol?!

Kontrolu vozňov robia sprievodcoviavždy v konečnej stanici. A čo všetko do-kážu ľudia nechať vo vlaku? Napríklad,keď sme sa s Andreou Dobešovoua Ivanou Michalinovou stretli, právenaš li kabelku aj s tehotenským preuka-zom. Zábudlivcom vracali už aj note -booky, tablety, ale aj tašku plnú bravčo-vého karé a šunky... Tú museli dočasneuschovať v reštauračnom vozni v chlad-ničke!

Zabudnuté veci sa musia zaprotoko-lovať. Ak sa o ne nik neprihlási, všetkynálezy sa sústredia v Košiciach a viac-krát ročne sa robí ich verejná dražba.Na nej si potom možno za pár eur čicentov kúpiť napríklad lyže, tašky aleboodevy. Najväčšiu radosť má však vlako-vá čata, keď nájdené veci môže čoskorovrátiť pôvodným majiteľom. „Je krásnesledovať, ako sa skormútený výraz ľud-ských očí mení z beznádeje na šťastiea vďaku. Pani manželka v Poprade bolajednou z tých šťastlivcov. Mrzí nás, keďniekoho, kto dúfa, že sme našli, alebo ženájdeme jeho zabudnutú vec, musímesklamať.“ – svorne uzavreli náš rozho-vor príjemné a milé dámy železničiarky.

(čiky)

Túto príhodu rozprával AntonUlbricht pri jednom z posledných rozho-vorov, ktoré pre noviny vôbec poskytol.On nebol totiž iba Pán rušňovodič, alena slovenských a moravských klziskáchho poznali aj ako Pána hokejistu, tvrdé-ho, nekompromisného, no vzácne fairobrancu:

Všetko bolo dohodnuté. Tóno mals „novou poštou“ pritiahnuť do VyšnýchHágov uhlie, zavesiť prázdny vagóna ten dotiahnuť na prekládku v Poprade.Podľa grafikonu sa všetko malo skončiťo pol piatej. Zápas celoštátnej ligy s vte-dy silným ATK Praha bol o šiestej, časudosť...

Prvý problém sa ukázal v TatranskejPolianke. Električka „zhora“ meškala.Potom sa pridal lenivý výhybkár voVyšných Hágoch, a to sa už ručička po-vážlivo pohla k prvému buly. Pacientiz ústavu iba pozerali, ako rýchlo dokážezísť malá električka s plným vagónomuhlia do kotolne.

Konečne! Prázdny vagón pripnutý,obligátne nadávky vyrieknuté a výprav-ca sa dozvedel, že je zápas, tak hneď za-čal vybavovať zvyšok. Bol jednoduchý.Od stanice k stanici sa nieslo:

- Tóno musí stihnúť zápas, uvoľnitemu trať!

Začali padať údaje o maximálnejrýchlosti. Výpravcovia jednou rukou sa-lutovali, druhou ho hnali. Na prekládkeuž Tóno počul krik početného publika.Nebol čas na nič. Zatiahnuť električkudo remízy a po jej trase z roku 1908 u-tekať na „drevený štadión“.

- Ako to dopadlo?- logická otázka no-vinára.

- Hral som od druhého striedaniaa Charouzda som si párkrát pri manti-neli vychutnal..., - pousmial sa pri tejspomienke skvelý hokejista, rušňovodiča najmä človek.

(O knihe Mikuláša Argalácsa, ako ajo rekonštrukcii storočnej tatranskejKométy sa dočítate viac na strane 8)

g ČO ĽUDIA ZABÚDAJÚ VO VLAKOCH?

KEĎ RUŠŇOVODIČI SPOMÍNAJÚ

Page 7: Železničné ozveny

7DECEMBER 2012

ZÁBAVA l SERVIS Železničné ozveny

Železničná spoločnosť Slovensko,a.s. zabezpečovala nakrúcanie pre pro-dukčnú spoločnosť FURIA FILM, s.r.o.,ktorej konateľka Mgr. Lívia Filusová za-slala na adresu ZSSK veľmi milý, pozi-tívne ladený ďakovný list. O.i. v ňomhodnotí dobrú komunikáciu našej spo-ločnosti, najmä oddelenia obchodua marketingovej komunikácie s produ-centom a filmovým štábom nového ko-produkčného dokumentu, ktorý vznikápod „režisérskou taktovkou“ ZdeňkaJiráského.(Tento režisér debutoval v ce-lovečernom hranom filme ako scenáris-ta a režisér sociálnej drámy „POUPA-TA“, za ktorej scenár získal v r. 2008hlavnú cenu v scenáristickej súťažiFilmovej nadácie RWE & BarrandovStudio.)

Poďakovanie za spokojnosť a chválapragmatickej ústretovosti smerovalanajmä na fakt, že odo dňa žiadosti o po-volenie nakrúcania zástupca ZSSK, kto-rý filmársky štáb sprevádzal, poskytovalveľmi presné a odborné informácie a vy-šiel filmárom v ústrety pri všetkých po-žiadavkách: „Som presvedčená, žespôsob komunikácie a správny prístupk riešeniu vecí je základom úspechu priakejkoľvek ľudskej činnosti. Aj vďakapánovi Hosťoveckému sa nám podarilinakrútiť bez problémov sekvencie, ktorésú pre film veľmi dôležité,“ – uviedla ko-nateľka produkčnej spoločnosti.

Z REDAKČNEJ POŠTYČR - Vystupovať napravo!ČRIEPKY ZO ZAHRANIČIA

Cestujúci na trati Břeclav – Bohumínmuseli byť od 9. decembra 2012 obozret-nejší a museli dávať pozor, na ktorej stra-ne trate vystúpia. Poslednú ľavostrannúželezničnú trať na území bývalého Česko-slovenska totiž zastihli veľké zmeny.Vystupuje sa tu už ako všade indev Európe - vpravo. Dôvodom zmeny jezjednocovanie pravidiel európskej želez-ničnej siete. Novinku pocítilo veľké množ-stvo cestujúcich, keďže úsek je jednouz hlavných železničných tepien v Českua na ľavostranný koridor sa napájala ajtrať smerujúca zo Slovenska na Moravu.Kvôli tejto zmene museli na staniciachprerobiť aj nástupištia.

VO VIEDNI O ŠIROKOROZCHODNEJProjekt predĺženia širokorozchodnej

železnice, ktorá má viesť z Ruska cezUkrajinu a Slovensko až do Viedne, jeopäť bližšie k svojmu cieľu. Riaditeľ spo-ločnosti Ruské železnice VladimírJakunin a šéf Rakúskych spolkových že-lezníc Christian Kern podpísali dohoduo posilnení spolupráce medzi železnicamioboch krajín. Ako povedal Kern, spolu-práca s Ruskom je jednou z priorít nielenpre Rakúsko, ale aj pre krajiny strednejEurópy. „Projekt posilní ekonomickévzťahy a navyše, vytvorí tisícky pracov-ných miest.“ Podľa Jakunina by sa pre-dĺžením širokorozchodnej trate zo slo-venskej Čiernej nad Tisou stala Viedeň takým významným dopravným a logistic-kým centrom, ako sú námorné prístavyHamburg či Rotterdam.

Hlavnou postavou pripravovanéhodokumentárneho filmu DENNÍK AGÁTYSCHINDLEROVEJ je Agata Schindler,slovenská muzikologička, ktorá sa vy-dala do Nemecka a žije v Drážďanoch.Už vyše 17 rokov sa s veľkým nasade-ním a na vlastné náklady venuje bádaniupo tzv. „prekliatej hudbe“. Agatinou váš-ňou je znovuobjavovanie informáciío dávno zabudnutých hudobníkoch,skladanie ich životopisov a pátranie postopách ich tvorby. Výskumy ju zaviedlido množstva matrík, archívov, inštitúciípo celej Európe, ba aj iných svetadielov.Jej cieľom je znovunavrátenie osobnos-tí hudobníkov do dejín hudobného živo-ta a prezentácia ich tvorby pred súčas-ným publikom. Jej rodina, manžela dcéra s vlastnou rodinou ju v tejtosnahe podporujú a pomáhajú jej.

Film bude kombináciou dokumentár-neho spracovania, mapovania a objavo-vania príbehov „zabudnutých umelcov“a hraných fragmentov z ich životov, kto-ré sledujú často tragické životné príbe-hy.

Každé poďakovanie za dobrú prácua spoluprácu poteší. . . A tak radi tlmo-číme úprimné poďakovanie produk čnejspoločnosti Furia Film aj všetkým zú-častneným organizačným zložkám na-šej spoločnosti ZSSK - SPS Bratis lava,SPO Bratislava, SPS Košice, SPS Žili-na a SP Trenčianska Teplá. (tak)

UHÁDNITE: ČČ OO TT OO JJ EE ??Chcete si precvičiť mozgové závity? Skúste to. Vašou úlohou je zistiť, čo je na

snímke...Budeme radi, ak nielen uhádnete, ale aj prispeje do tejto hádankárskej rubriky. Za

uverejnenú fotografiu pošleme, samozrejme, honorár. Snímky môžete posielať poštou na adresu: Železničné ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, alebo e-mailomna [email protected].

V novembrovom čísle sme zverejnili fotku, na ktorej bolo čelo rušňa 701.9(TU29.2) z ČKD, ktorý doteraz jazdí na detskej železnici v Čermeli pri Košiciach.Uznali sme odpovede aj na pôvodné označenie rušňa T211, ktorý neskôr prerobilina čermeľskú “Danku”.

Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali Alexandra Vidu zo stanice Streda nadBodrogom.

Odpovede na aktuálnu fotohádanku od vás očakávame do 11. januára 2013.Vyhrá ten, kto najpresnejšie opíše, načo slúži zariadenie, ktoré je na obrázku.

Železnica a vlaky sú fenoménom, ktorý je veľmi príťažlivý pre filmovéspracovanie rôznych tém, najmä však historických. Aj koncom novembratohto roku nakrúcali filmári, vo vlaku R 605 na trase Bratislava - Poprad- Tatry a naspäť vo vlaku R 610, prvé sekvencie celovečerného doku-mentárneho filmu proveniencie SR, ČR a Nemecko - DENNÍK AGÁTYSCHINDLEROVEJ.

NAJVÄČŠIA MODELOVÁ ŽELEZNICAV Hamburgu je najväčšia modelová že-

leznica na svete. Nachádza sa na treťomposchodí skladiskových komplexovSpeicherstadt v niekoľkých sálach, kdesú nielen atrakcie tohto modelového sve-ta, ale aj pamätihodnosti mesta.

Z Hamburgu pochádza aj „hambur-ger“. Nemeckí námorníci sa v newyor-ských prístavoch dožadovali „Hamburgsteaku“, mäsa upraveného tak, ako hopoznali z domova.

g POĎAKOVANIE VŽDY POTEŠÍ

Page 8: Železničné ozveny

Noviny pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko, akciovej spoločnosti, Bratislava. Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava. Registrované: Ministerstvom kultúrySR pod číslom 3185/2004. ISSN: 1336-6071. Adresa redakcie: Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, železničný telefón: 910/5113, štátny telefón: 055/229 5113, e-mail: [email protected]. Nevyžiadané rukopisyredakcia nevracia. Výroba a tlač: Patria I., spol. s r. o., 971 01 Prievidza, telefón: 046/542 65 01, fax: 046/542 65 01, 542 69 50, e-mail: [email protected].

ZAUJALO NÁS

MÁ OKRÚHLYCH 100 ROKOV

s ešte užším rozchodom (800mm)a taktiež Riggenbachovou ozubnicou.Prechádzame niekoľko tunelov, lyžiar-ske stredisko Wengen a postupne nabe-ráme výšku. Z okien vykukujú objektívyfotoaparátov v snahe čo najlepšie za-chytiť trojicu alpských velikánov Eiger(3970 m), Mönch (4107 m) a Jungfrau(4158 m), ktoré sa pred nami vypínajúv celej svojej kráse.

DO KRAJINY ĽADU

V Kleine Scheideggu (2061 m) presa-dáme do červených vagónov Jung -fraubahn s rozchodom 1000 mm, stú-paním až 250 ‰ a Strubovým ozubni-covým systémom. Elektrické voznemajú dva zberače vedľa seba, pretože súnapájané trojfázovou sústavou 1125 V,50 Hz s dvomi trolejovými vodičmi.Majú rekuperačnú brzdu, pomocou kto-rej štyri vlaky smerujúce nadol vyrobiaenergiu pre jeden vlak idúci nahor. Cezprotilavínovú galériu a krátky tunel pri-chádzame do stanice Eigergletscher vovýške 2320 m. Kúsok za stanicou

vchádzame do 7 km dlhého tunela vyte-saného pod horami Eiger a Mönch.V tuneli sú dve výhybne Eigerwalda Eismeer, v ktorých zastavujeme nakrátky čas, aby sme sa mohli pokochaťnádherným výhľadom na ľadové poliacez panoramatické okná zabudovanév skale. Po prekonaní výškového roz -dielu 2887 metrov vystupujeme v naj-vyššie položenej európskej železničnejstanici Jungfraujoch (3454 m), vytesa-nej v skalnom masíve. Vo vnútornýchpriestoroch sú reštaurácie, obchody sosuvenírmi a pošta. Dlhý tunel nás pri-vádza k ľadovcovému palácu so socha-mi vytesanými z ľadu. Východom sa do-stávame na zasnežený ľadovec pod ho-rou Jungfrau. Aj počas horúceho letav dolinách, v týchto zemepisných výš-kach vládne pravá zima. Mrazivý vzduchs nulovou teplotou nás zakrátko zaháňaspäť dovnútra. V reštaurácii sa zohrie-vame horúcou kávou a chválime si juako najlepšiu, akú sme kedy pili, veďstála takmer štyri eurá. Nakoniec sa vý-ťahom vezieme na vyhliadkovú terasuSphinx s meteorologickou stanicoua observatóriom, ktorá je vo výške 3571metrov. Vychutnávame si pohľad na za-snežené vrcholy a najväčší alpský ľado-vec Aletschgletscher.

František HALČÁK

Železničné ozveny

Železničné ozveny

Švajčiarska jungfrauská železnica oslávila v tomto roku okrúhle sté výro-čie. Toto obdivuhodné dielo, vybudované v extrémne náročnom vysoko-horskom prostredí, bolo uvedené do prevádzky 1. augusta 1912 a jeho za-kladateľom bol švajčiarsky podnikateľ Adolf Guyer-Zeller.

g Nezabudnuteľný zážitok – vystupujeme v skalnom masíve, v najvyššie položenejeurópskej železničnej stanici Jungfraujoch, ktorá sa nachádza vo výške 3454 m nadmorom.

Dostať sa do najvyššie položenej že-lezničnej stanice v Európe nie je žiadenlacný špás. Voľné lístky FIP na tejto tra-ti neuznávajú a spiatočný lístok Inter -laken Ost – Jungfraujoch stojí 190,20CHF. Zážitok je to síce výnimočný, ale ajcena je výnimočná. Pri príležitosti svoj-ho jubilea poskytuje spoločnosť Jung -fraubahn počas celého roka výnimočnúzľavu. Ak prídete v deň svojich narode-nín, dostanete lístok za osemdesiatšvajčiarskych frankov a môže s vamices tovať ešte jedna osoba tiež za tú istúcenu. Takáto ponuka bola pre nás dos -tatočnou výzvou nepremeškať šancua vyviezť sa touto unikátnou traťou dohorského sedla Jungfraujoch vo výške3454 metrov. Cesta nahor trvá skorodve a pol hodiny a treba dvakrát presa-dať. Tri rôzne železnice Berner Ober -land-Bahn (BOB), Wengernalpbahn(WAB) a Jungfraubahn (JB) majú roz -dielny rozchod koľají, ozubnicovýsystém a trakčné napájanie.

REGIÓN JUNGFRAU

sa nachádza v Bernských Alpách,v samom srdci Švajčiarska. Je to okúz -ľujúca horská krajina so štvortisícovýmivrchmi a zasneženými ľadovcami. Hlav -ným strediskom je mesto Inter laken, ležiace medzi Thunským a Brienz skymjazerom.

Zavčas ráno prichádzame na nástu-pište v železničnej stanici Interlaken Ost(567 m) a spolu s japonskými a kórej-skými turistami postupne zapĺňamemodro-žltý elektrický vláčik BernerOberland-Bahn. Odchádzame úzkoroz-chodnou traťou (1000 mm), vybavenouRiggenbachovým ozubnicovým systé-mom. V Zweilütschinene sa trať rozde-ľuje do dvoch smerov, pričom obe tratesa opäť stretnú v stanici KleineScheidegg. Zadná časť vlaku ide doGrindelwaldu, predná časť, v ktorej smemy, pokračuje do stanice Lauter -brunnen (796 m). Tam prestupujeme dožltozeleného vlaku Wengernalpbahn

ELEKTRIČKADO TATRANSKÉHO NEBÍČKA

Tatry sú opradené, aj vďaka železnici, zaujímavou históriou. Aj vďaka vlakom súdnes tieto naše veľhory miestom, kam sa ľudia radi vracajú. Autor tohto miléhoknižného diela, Mikuláš Argalácz, v úvode priznáva, že k napísaniu knihy ho in-špirovali deti. Ako? „Ak sa ich opýtate, čo si predstavujú, keď sa spomenú VysokéTatry, často odpovedia, že električku - a najlepšie tú starú,“ vyznáva sa autor.

Krátke príbehy z histórie zaujmú. Zistíte, že pred električkou spájala Poprad soStarým Smokovcom trolejbusová linka, ako prvá medzimestská linka na svete,čo-to sa dozviete aj o kniežati von Hohenlohe. Príbehy sú v knihe zaujímavo po-skladané a je jedno, do ktorého sa kedy začítate. Či začnete od začiatku knihy, čiod konca, jedným prečítaným príbehom sa to neskončí.

To, že Tatranci prišli s knihou v tomto roku, nie je náhoda. Práve pred sto rok-mi v roku 1912 totiž prišla do Tatier prvá električka priamo z budapeštianskej to-várne Ganz. Bola skon štruovaná pre potreby Tatranskej elektrickej dráhy.

Knihu si budete môcť kúpiť na začiatkuroka aj v zákazníckych centrách ZSSKa v Ban skej Bystrici a v Žiline v informač-ných kanceláriách za 10,50 €.

V NOVOM LESKUNa oprave historickej Ko méty finišujú

nadšenci z Vete rán klubu železnícv Poprade, ktorí tiež podporili vydanietohto knižného počinu. Na popradskejželezničnej stanici spustili časomieru,ktorá odrátava čas do Vianoc.

Ak pôjde všetko podľa načasovania,Ko mé ta by na Vianoce mala byť znovuspäť v Tatrách, v plnom lesku svojej slávy. Od septembra je v oprave voVrútkach a Tatranci dúfajú, že práve nanajkrajšie sviatky roka sa vráti do Tatier.Kométu vlani po zásahu bleskom zradiltrakčný motor. „Práce na jej oprave na-

berajú na intenzite. Odstránené sú všetky vodiče trakčného obvodu a postupne súnahrádzané novými káblami s dokonalejšou izoláciou," povedal prednosta klubuJaroslav Vančo a dodal: „Vynovená električka sa už nebude musieť báť ani bles-kov. Ochranu elektrických prístrojov bude zabezpečovať nová predpäťová ochra-na. Špeciálna bleskoistka vyrobená na mieru prišla pre Kométu až z Nemecka."Električka bola prevezená do Vrútok ešte v lete a v súčasnosti sa na nej opravujútrakčné motory, ozubené kolesá prevodovky, brzdný systém, ako aj kompletná elektroinštalácia. Táto storočná „hviezda“ sa dočká aj nového tmavozeleného la-ku, ktorý jej domaľujú podľa dobovej fotografie.

Kométa bola vyrobená v roku 1912 v Budapešti a vďaka spoľahlivému motorusa používala aj pri odhŕňaní snehu z trate. Tak vznikol aj jej názov, keďže pluhomrozrazený sneh zanechával za električkou zvírený „chvost“ ako mávajú hviezdy -kométy. Jej prevádzka bola oficiálne ukončená v roku 1977 a mala byť zošrotova-ná. Vtedy ju po prvýkrát zachránili filmári Československej televízie, ktorí potrebovali staručkú električku do filmu, a tak ju nechali opraviť. Dnes všetci dúfajú, že táto jej druhá oprava vo Vrútkach pomôže vrátiť Kométu do Tatier naďalšie desaťročia. Mikuláš ČIKOVSKÝ

ŠVAJČIARSKA „MLADÁ DÁMA„

Nová kniha - Električka do tatranského nebíčka - od Mikuláša Argalácza,rôznymi príbehmi a príhodami mapuje históriu tatranských elektrickýchželezníc. Cez 99 kapitol a 300 fotografií a dokumentov autor podáva ob-raz vzniku a rozvoja železnice. Píše o veľkej odvahe naprojektovať trať,ktorá by sa z Popradu šplhala takmer o 600 metrov vyššie do hôr, ako tonadnesene pomenoval aj v titule tejto knihy - do nebíčka...

g Stanica Grindelwald sa nachádza pod impozantnými alpskými velikánmi Eiger, Mönch a Jungfrau.

g STOROČNÁ KOMÉTA V PRÍBEHOCH I OBRAZOCH

g Knihu o slovenskej unikátnej električke podporili aj členovia Veterán klubu železníc v Poprade. Prednosta klubu Jaroslav Vančo (uprostred) pod hodinami,ktoré odratúvajú čas pre návrat Kométy na koľajnice.

g Storočná tatranská KOMÉTA.