- narodil sa v Paríži ako syn inžiniera - mal ťažké finančné problémy - študoval na v Aix-en-provence, ale

školu nedokončil, lebo nezmaturoval ani na druhý pokus

- r. 1862 pracoval vo vydavateľstve Hachette, napísal svoje pré dielo a pracoval sliterarnými rubrikami vo viacerých novinách

- od r. 1866 spoznal spisovateľov Julesa a Edmonda de Goncourt a maliarovManeta a Pissara

- r. 1893 dokončil projekt Rougon-Maquart - od r. 1866 sa stal spojencom Gustava

Flauberta a Alphonsa Daudeta - stal sa členom prúdu naturalistov - r. 1890 chcel vstýpiť do Francúzskej

akadémie

- bol odsúdený na rok väzenia za list Jacusse a odišiel do exilu V Londíne

- 29. septembra 1902 zomrel na otravu oxidom uhoťnatým

- bol pochovaný v Paríži v Montmartre a jeho pozostatky previezli do Pantheonu r. 1908

1865 - La Confession de Claude 1867 - Tereza Raquinová 1868 - Madeleine Férat 1880 - Experimentálny román Les Rougon-Macquart - veľký románový

cyklus s podtitulom Prírodovedný a sociálny dejepis jednej rodiny za 2. cisárstva. Cyklus má 20 zväzkov, 32 hlavných a viac ako tisíc vedľajších postáv. Stal sa obrazom života vtedajšej francúzskej spoločnosti:

1871 - Šťastie Rougonovcov 1871/1872 - La Curée 1873 - Brucho Paríža 1874 - La Conquête de Plassans 1875 - La Faute de l'Abbé Mouret 1876 - Son Excellence Eugène Rougon 1877 – Zabijak

1878 - Príbeh lásky 1880 – Nana 1882 - Pot-Bouille 1883 - Au Bonheur des Dames 1884 - La Joie de vivre 1885 – Germinal 1886 - L'Oeuvre

1887 - La Terre 1888 - Le Rêve 1890 - La Bête humaine 1891 – Peniaze 1892 - La Débâcle 1893 - Doktor Pascal

Tri mestá – trilógia 1894 – Lurdy 1896 – Rím 1898 – Paríž Cyklus štyroch evanjelií 1899 – Plodnosť 1901 - Práca

1903 - Pravda (vydaný posmrtne) Spravodlivosť (nedokončený)

NATURALIZMUS Pojem „Naturalizmus“, spájaný zvyčajne s menom Émila Zollu,

máva často vo vedomí menej zasväteného čitateľa nádych čohosi kalného, bahnitého, surovo obnaženého. Treba však povedať, že tento moment sa k pojmu „naturalizmus“ pripojil až neskôr, v dôsledku toho, že Zolla – kritik svojej doby – sa uchýlil k metóde „kontrastu“, vytvárajúc pochmúrne obrazy, plné mravného i sociálneho rozkladu, ktoré „samy v sebe mali niesť morálku“, ako vyhlásil na obranu románu Zabijak.

Základom naturalistickej metódy bolo úsilie vytvárať románové svety presne v dimenziách existujúcej skutočnosti a človeka do nich zakomponovať v jeho prirodzenej (naturálnej) neštylizovanej podobe. Podľa Zollu musí byť román postavený na vedeckej báze a určujúcimi faktormi pre vývin postáv majú byť dedičnosť a prostredie. Spisovateľ má byť iba nestranným pozorovateľom registrátorom faktov.

Román nás prenesie do Francúzska 19. storočia a veľmi reálne vykresľuje mravy celej vtedajšej spoločnosti. Ukazuje, ako sa ľudia z vyšších spoločenských vrstiev snažia vyzerať veľmi zbožne a seriózne. Ľudia schovávajú za svojim bohatstvom hriechy. Spoločnosť je skazená a pohŕda chudákmi, ktorí sú úplne rovnakí. Vo veľkom kontraste je tu ukázaný život bohatých a chudobných.

Človek ovládaný pudmi sa stáva posadnutým a úplne zabúda na všetko ostatné: česť, rodinu, majetok, ...

najtvrdšie slová, vulgarizmy odsudzuje neveru, pudovosť, zvrhlosť a

túžbu po bohatstve, odhaľuje najšokujúcejšie fakty o spoločnosti, poukazuje na hnilobný proces ľudstva vyvolaný nízkymi mravmi

NANA: hl. hrdinka, kt. nechce žiť na ulici, túži po majetku a chce žiť život vo vysokej spoločnosti aj so svojím synom a tak sa z nej stane mladá kurtizána, kt. svojou krásou zvádza mužov z vysokých vrstiev, pripravuje ich o majetky, rozbíja ich rodiny, ale oni sa jej nedokážu vzdať, nebola jej cudzia ani spoločnosť žien, využívaním sa chce milencom pomstiť za svoje detstvo, pôvod, chudobu a nešťastie v živote

ZOE: Nanina slúžka, kt. stála vždy pri nej, pomáhala jej vo všetkom, skrývala jej milencov po celom dome, aby sa navzájom nestretli

Gróf Muffat: bol ňou úplne pobláznený, kvôli nej bol ochotný vzdať sa všetkého

Daguenet: Nanin prvý milenec, zariadila, aby sa oženil s grófovou dcérou

ZIZI (GEORGES): 17- ročný mládenec, ktorý Nanu ľúbil tak veľmi, že sa kvôli nej zabil

Philipe: Ziziho brat, kvôli Nane sa dostal do väzenia

Rose Mignová: Nanina najväčšia nepriateľka a rivalka, keď Nana zomierala, bola jediná, kto sa o ňu staral

Pani Leratová: teta, starala sa o jej syna Louisa, kt. mala Nana asi v 16 rokoch

Bardenave: riaditeľ divadla Satin: priateľka, prostitútka, milenka

Nany 

Dej sa začína hrou Plavá Venuša, kde Nana hrá hl. úlohu, kt. získala hlavne kvôli svojmu zovňajšku. Nana nevedela hrať ani spievať, ba dokonca sa nevedela ani pohybovať. Hlavne, že mala telo, ktorým zvádzala mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Po predstavení ju gróf Muffat začal bozkávať, a tak si s ním dohodla schôdzku v dome, kt. jej kúpil bankár Steiner. Na vidieku sa Nana zaľúbi do mladého chlapca, Ziziho. Oddáva sa všetkým mužom, aby získala peniaze a dostala sa do vysokej spoločnosti. Nana sa so svojím novým milencom nasťahuje do bytu.

Spočiatku spolu vychádzajú, ale neskôr ju začne biť a zoberie jej všetky peniaze. Nana sa zveruje priateľke Satin a je znova odkázaná na prostitúciu, lebo nemá žiadne peniaze. Všetky bitky znáša, lebo ho miluje. Fontán ju nakoniec z bytu vyhodí.

Nana ide so Satin do hotela, kde Satin chytia mravná polícia, ale Nana stihne utiecť. Býva v dome (paláci ), kt. jej kúpil Muffat a hrá v hre Malá vojvodkyňa. Dostala úlohu vznešenej dámy, kt. mala hrať pôvodne Rose. Nana sa úplne znemožnila a Rose ju vysmiala. Napriek tomu, že bývala v paláci, bola veľmi zadlžená. Všetkých mužov, kt. k nej prišli úplne zruinovala, pripravila o majetok a rodinu. Ziziho brat Philip kradol z plukovej pokladnice a dostal sa do väzenia. Zizi, kt. ju veľmi miloval, sa zabil, lebo sa nechcela za neho vydať. Nana bola aj tehotná, sama nevedela s kým, ale v treťom mesiaci potratila. Muffatovi sa priznala, že má mnoho iných milencov.

Keď ju Muffat prichytil s otcom svojej manželky, opustil ju. Odišla aj slúžka Zoe. Nana predáva celý svoj majetok a odchádza do zahraničia. Po čase sa vracia, keď jej syn zomiera na kiahne, Nana sa od neho nakazí a v hoteli sa o ňu stará jej-úhlavná nepriateľka Rose. V podvečer prusko-francúzskej vojny, keď zomierala, pred hotelom stálo množstvo ľudí, kt. sa s ňou prišli rozlúčiť. Boli to hlavne jej milenci.

Ďakujem za pozornosť

Klaudia Nosáľová, 3.B