Strana 1 |

1. ÚVOD

Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je kľúčovou politickou

prioritou Európskej komisie. Od roku 2010 je tento cieľ začlenený do stratégie

Európa 2020, ktorá je stratégiou EÚ pre rast a zamestnanosť postavenou na

vytváraní pracovných miest a znižovaní chudoby. Jedným z piatich hlavných

cieľov stratégie je, aby sa do roku 2020

najmenej 20 miliónov ľudí vymanilo z ohrozenia chudobou alebo sociálnym

vylúčením a aby sa tak počas jednej dekády znížil počet chudobných zo

116,4 miliónov v roku 20081 na 96,4 miliónov. V dôsledku globálnej

finančnej a hospodárskej krízy sa však Európa od dosiahnutia svojho cieľa

v oblasti chudoby vzdialila.

Zintenzívnenie hospodárskej činnosti a zlepšenie podmienok na trhu práce

priniesli vo väčšine členských štátov od roku 2013 určité všeobecné zlepšenie

sociálnej situácie.

Zavedenie Európskeho piliera

sociálnych práv je novým impulzom v úsilí o znižovanie chudoby. Pilier sa

má stať referenčným rámcom na posudzovanie výsledkov členských štátov

v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí a na podporu reforiem na vnútroštátnej

úrovni. Všeobecnejšie sa ním zriaďuje nový orientačný nástroj na budovanie

spravodlivejšej Európy a na posilnenie

1 V porovnaní s najnovšími údajmi o miere rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (rok 2008) dostupnými v čase, keď bola

v roku 2010 dohodnutá stratégia Európa 2020.

jej sociálneho rozmeru, a to

poskytovaním usmernenia v takých oblastiach ako sociálna spravodlivosť,

vzostupná sociálna mobilita, ako aj znižovanie chudoby a príjmovej

nerovnosti.

Cieľom tohto dokumentu je

poskytnúť stručný prehľad v oblasti sociálneho začlenenia v Európskej

únii2. Jeho štruktúra je takáto: najprv sa uvádza koncepcia a meranie chudoby

a sociálneho vylúčenia, potom sa poskytuje prehľad súčasných výziev v EÚ

a napokon sa opisujú konkrétne politické nástroje umožňujúce sociálne

začlenenie.

Doplňujúcimi tematickými informačnými

prehľadmi, v ktorých sa poskytujú ďalšie informácie o tejto oblasti politiky, sú

tematické prehľady oaktívnych politikách trhu práce, primeranosti a udržateľnosti

dôchodkov, zdraví a systémoch

zdravotnej starostlivosti, zručnostiach pre trh práce, daňových systémom

a daňovej správe, systémoch stanovovania miezd, riešení nerovností.

2. POLITICKÉ VÝZVY: PREHĽAD

VÝSLEDKOV V KRAJINÁCH EÚ

2.1. Meranie chudoby a sociálneho vylúčenia

Chudoba a sociálne vylúčenie sú

zložité javy a ich meranie si vyžaduje mnohorozmerný prístup. Na

posudzovanie pokroku smerom k cieľu

2 Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje v tomto prehľade sa vzťahujú na krajiny EÚ 28.

TEMATICKÝ INFORMAČNÝ PREHĽAD EURÓPSKEHO

SEMESTRA

SOCIÁLNE ZAČLENENIE

Strana 2 |

EÚ v oblasti znižovania chudoby preto EÚ používa súbor ukazovateľov.

Hlavným ukazovateľom sa meria počet osôb ohrozených chudobou alebo

sociálnym vylúčením (AROPE). Tento stav sa vymedzuje pomocou troch

hlavných čiastkových ukazovateľov:

riziko chudoby (relatívna alebo

peňažná chudoba) – meria sa ako percentuálny podiel osôb žijúcich

v domácnosti s ekvivalentným čistým disponibilným príjmom pod hranicou

rizika chudoby, ktorá je stanovená na úrovni 60 % vnútroštátneho mediánu

(po sociálnych transferoch). Mediánová hranica 60 % je ustálená

na základe dohovoru a predstavuje

úroveň príjmu, ktorá sa považuje za potrebnú pre dôstojný život. Osoby

s ekvivalentným čistým disponibilným príjmom v domácnosti

pod touto hranicou sa považujú za ohrozené chudobou;

závažná materiálna deprivácia –

meria sa ako podiel osôb, ktorých

životné podmienky sú obmedzené nedostatočnými zdrojmi a ktoré si

nemôžu dovoliť niektoré položky, ktoré by obvykle boli znakom

dôstojných životných podmienok v danej spoločnosti. Týmto

ukazovateľom sa opisuje vynútená neschopnosť platiť najmenej za štyri

z deviatich osobitných položiek3,

podiel domácností s veľmi nízkou

intenzitou práce – meria sa ako podiel obyvateľstva vo veku 0 – 59

rokov žijúcich v domácnostiach, kde osoby v produktívnom veku

v uplynulom roku pracovali menej ako 20 % svojho celkového

pracovného potenciálu.

3 1. Včas platiť nájomné/hypotéku/účty za

plyn, elektrinu a vodu; 2. mať v domove

primerané teplo; 3. zvládať nečakané výdavky; 4. jesť mäso, ryby alebo

rovnocenné bielkoviny každý druhý deň; 5. zaplatiť si týždennú dovolenku mimo domova; 6. vlastniť auto; 7. práčku; 8. farebný televízor; 9. telefón.

Ľudia sa považujú za ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, ak

trpia aspoň jedným z troch opísaných

rozmerov chudoby. Niektorí ľudia sú ovplyvnení dvoma alebo dokonca troma

druhmi chudoby súčasne. Zohľadňovanie súčtu jednotlivých ukazovateľov by preto

v niektorých prípadoch viedlo k dvojitému započítaniu (pozri graf 1).

Sociálny prehľad v rámci Európskeho

piliera sociálnych práv zahŕňa

mnohorozmerný prístup stratégie Európa 2020 a ponúka ďalšie ukazovatele na

meranie chudoby. Sú to tieto ukazovatele:

preľudnenie domácnosti, meria sa

ako podiel obyvateľstva žijúceho

v obydlí, ktoré sa považuje za preplnené, pričom zároveň vykazuje

aspoň jeden zo znakov zhoršených podmienok bývania: 1. zatekajúca

strecha; 2. chýbajúca vaňa, sprcha alebo vnútorná splachovacia toaleta;

alebo 3. obydlie sa považuje za príliš tmavé;

miera rizika chudoby pracujúcich, meria sa ako podiel pracujúcich osôb

s ekvivalentným čistým disponibilným príjmom pod hranicou rizika chudoby,

ktorá je stanovená na úrovni 60 % vnútroštátneho mediánu (po

sociálnych transferoch).

Popri ukazovateľoch chudoby poskytujú

širší pohľad na sociálne vylúčenie kritériá na meranie príjmovej

nerovnosti4:

Giniho koeficient – najčastejšie

používané kritérium na meranie nerovnosti. Meria sa ním rozdelenie

príjmu v rámci krajiny alebo regiónu. Čím vyšší je koeficient, tým väčšia je

nerovnosť, pričom koeficient 0 vyjadruje úplnú rovnosť (každý má

rovnaký príjem), zatiaľ čo

koeficient 100 vyjadruje úplnú nerovnosť;

pomer príjmov horného a dolného

kvintilu (nazýva sa aj „pomer

4 Pozri tematický informačný prehľad európskeho semestra o riešení nerovnosti.

Strana 3 |

S80/S20“) – vyjadruje rozdiel v príjmoch medzi 20 % obyvateľstva

s najvyšším príjmom (horný kvintil)

a 20 % obyvateľstva s najnižším príjmom (dolný kvintil).

Prieskum v rámci štatistiky EÚ

o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC) je hlavným zdrojom štatistík

týkajúcich sa príjmu, chudoby, sociálneho vylúčenia a životných

podmienok. Hlavnou výhodou prieskumu je, že zahŕňa podrobné údaje o osobách

a domácnostiach zbierané

harmonizovaným spôsobom vo všetkých členských štátoch, čím sa umožňuje

porovnávanie krajín. Hlavným obmedzením je to5, že kým sa údaje

stanú dostupnými pre analýzu a podávanie správ, uplynú dva roky.

2.2. Prehľad výsledkov

Miera chudoby alebo sociálneho

vylúčenia sa znížila na úroveň, na ktorej bola pred finančnou krízou

z roku 2008. V roku 20166 bolo ohrozených chudobou alebo sociálnym

vylúčením približne 118 miliónov ľudí, čiže 23,5 % európskeho obyvateľstva7

(pozri tabuľku 1 v prílohe), zatiaľ čo

v roku 2012 podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením

v EÚ predstavoval takmer 25 %.

Peňažná chudoba zostávala v roku 2016 najrozšírenejšou formou chudoby s takmer

87 miliónmi postihnutých osôb (čiže

17,3 %).

Počet osôb trpiacich závažnou materiálnou depriváciou sa štvrtý rok po sebe znížil.

Z predbežných údajov, ktoré sú k dispozícii za rok 2016, vyplýva, že

5 Napríklad v roku 2017 Eurostat uverejnil údaje za rok 2016 na základe príjmov za rok 2015. 6 Odhadované údaje za príjmový rok 2015. V čase vypracovania tejto publikácie ešte neboli k dispozícii údaje týkajúce sa Írska. 7 Celkový počet osôb ohrozených chudobou

alebo sociálnym vylúčením je nižší ako súčet počtov osôb v troch jednotlivých formách

chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Dôvodom je, že niektoré osoby sú ovplyvnené viac ako jednou z týchto situácií súčasne.

úroveň 7,5 % (alebo 37,8 milióna osôb) je najnižšou úrovňou zaznamenanou v EÚ od

roku 2005.

Úroveň nízkej intenzity práce s 10,4 %

(alebo 38,8 miliónmi osôb) zostáva nad úrovňou z roku 2008 (9,2 %). Zlepšené

podmienky na trhu práce a zvýšená hospodárska činnosť však v roku 2015

prvýkrát od roku 2008 viedli k zníženiu podielu osôb žijúcich v domácnostiach

nezamestnaných osôb.

Napriek tomu, že situácia v oblasti

chudoby sa donedávna zlepšovala, príjmová nerovnosť je naďalej vysoká,

z čoho vyplývajú pretrvávajúce obavy, pokiaľ ide o spravodlivé rozdelenie

výsledkov pre obyvateľstvo. Pomer

príjmov horného a dolného kvintilu má v posledných rokoch stúpajúci trend a v

roku 2016 dosiahol hodnotu 5,1. Stúpajúci trend bol zaznamenaný aj

v prípade Giniho koeficientu, ktorý v roku 2015 predstavoval hodnotu 31.

Výsledky v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia na úrovni EÚ,

vypočítavané ako vážený priemer vnútroštátnych výsledkov, ukrývajú

značné rozdiely medzi členskými štátmi (pozri graf 2). V roku 2016 bola

ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením takmer tretina obyvateľstva

v štyroch členských štátoch: v Bulharsku

(40,4 %), Rumunsku (38,3 %), Grécku (35,6 %) a Litve (30,1 %). Naopak,

najnižšie úrovne boli zaznamenané v Českej republike (13,3 %), vo Fínsku

(16,6 %) a v Holandsku (16,7 %) (pozri prílohu, tabuľku 1).

Dynamika chudoby sa líši aj v závislosti od vekových skupín

a zázemia obyvateľstva. Ukazuje sa, že najzraniteľnejších je v spoločnosti

niekoľko skupín: mladí ľudia, deti, osoby so zdravotným postihnutím,

nezamestnaní a štátni príslušníci tretích krajín.

Takmer tretina mladých ľudí v Európe je vystavená zvyšujúcemu sa riziku

chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Nezamestnanosť mladých ľudí sa znížila

tretí rok po sebe a v roku 2016 predstavovala 18,7 %. Táto miera je

http://ec.europa.eu/eurostat/web/income-and-living-conditions/overviewhttp://ec.europa.eu/eurostat/web/income-and-living-conditions/overviewhttp://ec.europa.eu/eurostat/web/income-and-living-conditions/overview

Strana 4 |

stále vyššia ako jej úroveň pred krízou v roku 2008 (15,6 %). Takmer jedna

tretina (30,5 %) mladých ľudí (vo veku

od 18 do 24 rokov) bola zároveň v roku 2016 ohrozená chudobou alebo

sociálnym vylúčením.

Deti sú ďalšou skupinou, ktorá je viac ohrozená chudobou alebo sociálnym

vylúčením. V roku 2016 riziko v prípade detí (vo veku 0 – 17 rokov)

predstavovalo 26,4 % – viac ako riziko

v prípade osôb v produktívnom veku (vo veku 18 – 64 rokov, na úrovni 24,2 %)

alebo seniorov (vo veku 65 rokov a viac, na úrovni 18,3 %). Príčinou zraniteľnosti

detí je do veľkej miery postavenie ich rodičov na trhu práce, najmä ak je

spojené s obmedzeným prístupom k sociálnym službám a nízkou podporou

príjmu.

Osoby so zdravotným postihnutím sú

takisto výrazne viac ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Medzi osobami so zdravotným postihnutím v EÚ bolo v roku 2015

ohrozených chudobou alebo sociálnym

vylúčením 30,2 % (31 miliónov osôb), čo je výrazne viac ako v prípade osôb bez

zdravotného postihnutia (20,8 %). Toto riziko sa zvyšuje so závažnosťou

postihnutia a v prípade osôb so závažným zdravotným postihnutím v EÚ

dosiahlo v roku 2014 úroveň 36,7 %.

Riziko chudoby alebo sociálneho

vylúčenia v prípade nezamestnaných v roku 2016 dosiahlo 67,1 %. Počet

dlhodobo nezamestnaných navyše dosiahol takmer 48 % celkového počtu

nezamestnaných. Tento vývoj je osobitne znepokojivý, keďže dlhé

obdobia nezamestnanosti môžu viesť

k závažnému úbytku zručností a dlhodobo nezamestnané osoby môžu

byť vystavené zvýšenému riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Dlhodobá

nezamestnanosť takisto vedie k tomu, že na mnoho dotknutých osôb sa už

nevzťahuje nijaká forma podpory príjmu alebo sociálnej ochrany.

Zamestnanie nie vždy chráni pred chudobou, keďže nárast chudoby

pracujúcich je ďalším znepokojujúcim vývojom. V roku 2015 sa v prípade

9,5 % pracujúcich osôb uvádzalo, že nemajú dostatočný zárobok – čo

predstavuje zvýšenie oproti úrovni

z roku 20088 (8,5 %). Tento vývoj je

8 EÚ27, údaje týkajúce sa Chorvátska za rok 2008 nie sú k dispozícii.

Strana 5 |

ovplyvnený šírením zmlúv na dobu určitú a práce na čiastočný úväzok. Tieto druhy

zamestnania sú často spojené s nižším

odmeňovaním a nižšou intenzitou práce – čo sú kľúčové hybné činitele

zvyšujúceho sa rizika chudoby9. Na druhej strane tieto druhy zmlúv výrazne

súvisia s tendenciami v oblasti digitalizácie práce, s rastúcim dôrazom

na lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a opätovným

začleňovaním žien s deťmi na trh práce.

Situácia obyvateľov EÚ, ktorí sa

narodili mimo EÚ, je mimoriadne dôležitá vzhľadom na rastúcu potrebu

reagovať na prílev žiadateľov o azyl. V roku 2015 sa riziko chudoby alebo

sociálneho vylúčenia osôb, ktoré sa narodili mimo EÚ, odhadovalo na úrovni

39,1 % – takmer dvojnásobok úrovne

rizika v prípade domáceho obyvateľstva (21,6 %).

K ďalším skupinám10 postihnutým

chudobou alebo sociálnym vylúčením patria osamelí rodičia,

mnohodetné rodiny a menšiny, ako

9 Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE ) za rok 2016, s. 87. 10 Porovnateľné údaje EÚ nie sú k dispozícii za všetky tieto skupiny.

sú Rómovia.

Graf 1 – Počet osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením analyzovaný podľa druhu ukazovateľov, EÚ28, 2015* (v miliónoch)

* V čase vypracovania tejto publikácie neboli k dispozícii údaje o prelínaní ukazovateľov chudoby za rok 2016.

Osoby ohrozené chudobou po sociálnych transferoch

86,6

Osoby so závažnou materiálnou depriváciou

Osoby žijúce v domácnostiach s

veľmi nízkou intenzitou práce

39,6

Osoby postihnuté viac ako jednou formou chudoby 38,6

Zdroj: Eurostat (online kódy údajov: t2020_51, t2020_52 t2020_53 a icl_pees01)

Strana 6 |

3. POLITICKÉ NÁSTROJE NA RIEŠENIE POLITICKÝCH VÝZIEV

Predchádzanie chudobe, sociálnemu vylúčeniu a nerovnosti a ich

znižovanie do veľkej miery závisia od opatrení a reforiem prijímaných

v členských štátoch. Úlohou EÚ je podporovať a dopĺňať politiky členských

štátov v oblasti sociálneho začlenenia a sociálnej ochrany prostredníctvom

politických usmernení a finančnej

podpory reformného úsilia.

Cieľom prístupu aktívneho začleňovania, ktorý uplatňuje EÚ11,

je: i) pomôcť tým, ktorí môžu pracovať, aby si našli udržateľné a kvalitné

zamestnanie; ii) poskytnúť dostatočné

zdroje na dôstojný život tým, ktorí nemôžu pracovať; iii) podporovať

sociálne zapojenie. Tento prístup je založený na troch zložkách: primeraná

podpora príjmu, inkluzívne trhy práce

11 Pozri odporúčanie Komisie o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (2008/867/ES) a pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní [SWD(2017) 257 final].

a prístup ku kvalitným službám.

Zabezpečenie primeranej podpory

príjmu pre všetkých pri súčasnom zabránení nezamestnanosti alebo

pasciam neaktivity u tých, ktorí môžu pracovať.

Vytvorenie inkluzívnych trhov práce poskytnutím príležitostí pre

všetkých na získanie zárobkovej činnosti a existenčného minima.

Inkluzívne trhy práce sú založené

okrem iného na aktívnych politikách trhu práce, ktorými sa zlepšuje

priradenie pracovníkov k pracovným miestam a ktoré pomáhajú udržiavať

kontakt nezamestnaných s trhom práce12.

Zabezpečenie prístupu ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti13,

sociálnym a iným podporným službám môže odstrániť prekážky

trhu práce, a tým sa môže riešiť

12 Pozri tematický informačný prehľad európskeho semestra o aktívnych politikách

trhu práce. 13 Pozri tematický prehľad európskeho semestra o zdraví a systémoch zdravotnej starostlivosti.

Graf 2 – Osoby ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (2016): štandardizované hodnoty

Zdroj: Eurostat, EU-SILC, online kód údajov: tsdsc100

* V čase vypracovania tejto publikácie neboli k dispozícii údaje za Írsko, použilo sa preto číslo za rok 2015.

-20 -10 0 10 20

Česká republika

Fínsko

Dánsko

Holandsko

Rakúsko

Slovensko

Francúzsko

Švédsko

Slovinsko

Nemecko

Luxembursko

Malta

Belgicko

Poľsko

Spojené kráľovstvo

EÚ (28 krajín)

Estónsko

Portugalsko

Írsko*

Maďarsko

Cyprus

Španielsko

Chorvátsko

Lotyšsko

Taliansko

Litva

Grécko

Rumunsko

Bulharsko

EÚ28 = 0

Strana 7 |

chudoba a sociálne vylúčenie. Služby starostlivosti o deti napríklad rodičom

umožňujú vrátiť sa do práce. Ďalšie

osobitné programy a služby sa využívajú na prácu s osobami, ktoré

sú najviac vylúčené zo spoločnosti (bezdomovci, bývalí odsúdení,

Strana 8 |

duševne chorí, osoby závislé od drog) a podporujú ich poskytovaním

pomoci s opätovným začlenením do

spoločnosti.

Členské štáty majú na zlepšenie svojich vnútroštátnych sociálnych výsledkov

k dispozícii viacero ďalších politických nástrojov. Napríklad:

zaistenie účinných

a spravodlivých systémov vzdelávania a celoživotného

vzdelávania14 s cieľom poskytnúť

ľuďom zručnosti, ktoré potrebujú pre vstup na trh práce a pokrok na trhu

práce. Zabezpečenie rovnakých príležitostí pre deti zo

znevýhodneného prostredia a primeraného prístupu osôb s nízkou

kvalifikáciou k celoživotnému vzdelávaniu;

prijatie daňových politík15

poskytujúcich správne stimuly pre všetkých aktérov (zamestnancov,

zamestnávateľov a podnikateľov) na plnú účasť na hospodárskych

činnostiach; politiky stanovovania miezd16

zabezpečujúce primeraný príjem so zreteľom na účinky na

konkurencieschopnosť a vytváranie

pracovných miest; zabezpečenie primeraných

a udržateľných dôchodkov17, a to aj prostredníctvom zavádzania politík

aktívneho starnutia v oblasti zamestnanosti, účasti a nezávislého

života. V EÚ sú dôchodcovia v priemere viac chránení pred rizikom

chudoby alebo sociálneho vylúčenia

ako obyvateľstvo ako celok; prijatie právnych predpisov na

boj proti diskriminácii na riešenie

14 Pozri tematický informačný prehľad európskeho semestra o zručnostiach pre trh

práce. 15 Pozri tematický informačný prehľad európskeho semestra o daňových systémoch

a daňovej správe. 16 Pozri tematický informačný prehľad európskeho semestra o systémoch

stanovovania miezd. 17 Pozri tematický informačný prehľad európskeho semestra o primeranosti a udržateľnosti dôchodkov.

prekážok, ktorým môžu osobitné skupiny čeliť pri hľadaní zamestnania,

miesta na život alebo pri prístupe

k svojim sociálnym právam.

4. KRÍŽOVÉ PRESKÚMANIE SÚČASNÉHO STAVU POLITÍK

4.1. Zlepšenie účinnosti

a efektívnosti podpory príjmu

Sociálnymi transfermi a daňami sa

prerozdeľuje príjem medzi osobami a domácnosťami. To môže mať

výrazný vplyv na chudobu a príjmovú nerovnosť. Výdavkami na dávky

sociálnej ochrany18 (okrem dôchodkov) sa v roku 2015 znížila miera chudoby v EÚ z

25,9 % na 17,3 %. Vplyv sociálnej ochrany je však v rámci EÚ veľmi odlišný,

od menej ako 7 % v Bulharsku, na Cypre,

v Estónsku, Grécku, Taliansku, Lotyšsku, Poľsku a Rumunsku po viac ako 25 %

v Belgicku, Dánsku, Fínsku a Írsku (pozri graf 3).

Okrem úrovne sociálnych transferov

zohráva úlohu aj účinnosť a efektívnosť

výdavkov, t. j. či sa výdavkami dosiahnu najlepšie výsledky (účinnosť) pri

najnižších nákladoch a s maximálnym presahom do oblasti zamestnanosti

a rastu (efektívnosť).

Rozdiely v účinnosti a efektívnosti

sociálnych výdavkov závisia od mnohých faktorov. Po prvé, úroveň

chudoby a nerovností pred sociálnymi transfermi je veľmi rôznorodá v závislosti

od rozdelenia pôvodného príjmu (t. j. zárobku z pracovnej činnosti vrátane

príjmu samostatne zárobkovo činných osôb, príjmu z kapitálu a dôchodkov19). Na

18 Dávky sociálnej ochrany podľa funkcie

zahŕňajú: starobné a pozostalostné dávky (dôchodky), nemocenské a nemocenské vecné dávky a dávky vyplácané osobám so

zdravotným postihnutím; rodinné dávky a prídavky na dieťa, dávky v nezamestnanosti, príspevok na bývanie

a dávky vyplácané v prípade sociálneho vylúčenia. 19

Dôchodky sa považujú za pôvodný príjem,

Strana 9 |

segmentovaných a polarizovaných trhoch

práce20 sa zvyčajne vytvorí vysoká úroveň nerovnosti pred transfermi, ktorá

si môže vyžadovať vyššiu mieru

prerozdelenia.

Po druhé, výrazné rozdiely vo veľkosti

a štruktúre výdavkov na sociálnu ochranu môžu pomôcť vysvetliť rozdiely

v účinkoch prerozdeľovania medzi príjmovými skupinami a skupinami

obyvateľstva. Ku kľúčovým prvkom patrí zloženie výdavkov podľa funkcie a podľa

druhu, progresívnosť zdanenia, kombinácia všeobecných dávok a dávok

vyplácaných na základe posúdenia

príjmu a vhodnosť výdavkov z hľadiska

pretože sa nimi prerozdeľuje príjem počas života. 20

Segmentácia je situácia, v ktorej spoločne

existuje skupina dobre chránených zamestnancov so skupinou zamestnancov na

slabšie platených neistých pracovných miestach bez toho, aby osoby na neistých pracovných miestach mali veľké príležitosti na postup smerom na lepšie pracovné miesta.

trhu práce (t. j. do akej miery podporujú

začlenenie do trhu práce a podnecujú k práci).

4.2. Osobitné oblasti sociálnej ochrany

Okrem dávok v nezamestnanosti21 sa na

podporu najzraniteľnejších osôb

využívajú režimy minimálneho príjmu (napr. záchranné siete poslednej

možnosti).

Aby sa dosiahol optimálny vplyv, je

dôležité prepojiť tieto režimy s inými politickými možnosťami. To zahŕňa:

prepojenie režimov minimálneho príjmu s aktívnymi politikami trhu

práce s cieľom zabrániť akémukoľvek

21 Pozri tematický informačný prehľad európskeho semestra o dávkach v nezamestnanosti.

Graf 3 – Vplyv sociálnych transferov* na znižovanie chudoby v roku 2016 a zmena oproti predchádzajúcemu roku

Vypočítaný porovnaním miery rizika chudoby pred sociálnymi transfermi s mierou rizika chudoby po transferoch; pri týchto výpočtoch sa dôchodky nepovažujú za sociálne transfery.

Zdroj: Eurostat, EU-SILC 2016.

NL

AT

DK

FI

SE

BE

CZ

FR

HU

SIUK

ES

HR

LU

PL

PT

SKBG

EL

IT

LT

RO

CY

DE

MT

EE

LV

y = 0,0232x - 1,6189R² = 0,0103

-8,0

-6,0

-4,0

-2,0

0,0

2,0

4,0

6,0

12 14 16 18 20 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 44 46 48 50 52 54 56 58 60

Vp

lyv

soci

áln

ych

tra

nsf

ero

v (o

kre

m d

ôch

od

kov)

na

zniž

ova

nie

ch

ud

ob

y –

zme

na

op

roti

ro

ku

20

15

Vplyv sociálnych transferov (okrem dôchodkov) na znižovanie chudoby

2016

Strana 10 |

odrádzaniu od práce a pasciam

neaktivity, zosúladenie režimov minimálneho

príjmu s inými službami sociálnej ochrany (napr. príspevkom na

bývanie, zdravotnou starostlivosťou, starostlivosťou o deti) s cieľom

uľahčiť prístup, maximalizovať využitie a zabezpečiť konzistentnosť

(napr. zabrániť duplicite dávok).

Prídavky na deti a rodinné dávky môžu mať výrazný vplyv na znižovanie

chudoby medzi ich príjemcami. Vplyv na zmiernenie chudoby je v členských

štátoch EÚ odlišný, pričom prídavkami na deti a rodinnými dávkami sa výrazne

znižuje chudoba vo Fínsku, v Írsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku, zatiaľ

čo v Španielsku, Portugalsku, Grécku,

Poľsku, Bulharsku a Taliansku je znižovanie chudoby nízke.

V členských štátoch EÚ sa na riešenie chudoby pracujúcich vo

veľkej miere využívajú požiadavky na minimálnu mzdu. Vo viacerých

členských štátoch je však minimálna mzda pod prahom chudoby. V roku 2016

existovala vnútroštátna zákonná

minimálna mzda stanovená vládou v 22 členských štátoch EÚ.

V ostatných šiestich krajinách EÚ bola

dolná hranica miezd stanovená kolektívnymi dohodami často na úrovni

odvetví a vzťahuje sa na vysoký podiel

pracovnej sily. Tak to bolo v prípade Rakúska, Cypru, Dánska, Fínska,

Talianska a Švédska.

4.3. Chudoba pracujúcich

V roku 201522 bola miera rizika

chudoby pracujúcich stabilizovaná na úrovni 9,5 %, ale stále vyššia ako

úroveň v roku 200823. Miera rizika chudoby pracujúcich v EÚ sa značne

líšila,

22 V čase vypracovania tejto publikácie

neboli k dispozícii údaje za rok 2016 týkajúce sa EÚ28 a Írska. 23 EÚ27, údaje týkajúce sa Chorvátska za rok 2008 nie sú k dispozícii.

Graf 4 – Účinok rodinných dávok a prídavkov na dieťa pre deti vo veku 0 – 17 rokov na znižovanie chudoby

Zdroj: Eurostat, databáza používateľov EU-SILC 2013.

Strana 11 |

EÚ, od 4,0 % v Českej republike do 18,6 % v Rumunsku a 13,4 % v Grécku.

Rozdiely existujú aj medzi osobami aktívnymi na trhu práce: samostatne

zárobkovo činné osoby sú ohrozené chudobou viac ako zamestnanci, pričom

zamestnanci na čiastočný úväzok sú ohrození chudobou viac ako zamestnanci

na plný úväzok24.

V porovnaní so štandardnými

zamestnancami čelia neštandardní zamestnanci mzdovému znevýhodneniu.

Zatiaľ čo niektorí zamestnanci s nízkou mzdou dokážu kompenzovať nižšie mzdy

dlhším pracovným časom, nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok zosilňuje účinok

nižších miezd.

K ďalším činiteľom, ktoré ovplyvňujú mieru

chudoby pracujúcich, patrí zloženie domácnosti a príjem sociálnych transferov.

Prítomnosť ďalších pracujúcich alebo starších osôb v domácnosti môže priniesť

dodatočný príjem v podobe miezd alebo

starobných dávok. Sociálnymi transfermi sa môže zvýšiť disponibilný príjem

domácnosti a znížiť riziko chudoby pracujúcich.

24 ESDE 2016, s. 84.

4.4. Prístup ku kvalitným službám

Strana 12 |

Prístup ku kvalitným službám, ako sú

starostlivosť o deti, bývanie, zdravotná starostlivosť, dlhodobá starostlivosť, ako

aj vzdelávanie a odborná príprava,

prispieva k sociálnemu začleneniu.

Napríklad prístup ku kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti je

kľúčom k tomu, aby deti dostali najlepšiu šancu v živote bez ohľadu na ich sociálne

zázemie, a uľahčuje začlenenie ich

rodičov do trhu práce. Z dôkazov však vyplýva, že najzraniteľnejšie deti (napr.

deti z rodín s nízkym príjmom alebo rodín, ktoré sú najvzdialenejšie od trhu

práce, rómske deti, deti s migrantským pôvodom, deti so zdravotným

postihnutím) sa vo všeobecnosti zúčastňujú menej.

Túto nízku úroveň účasti na starostlivosti o deti možno pripísať súboru činiteľov,

ako sú dostupnosť a prístup (najmä vo vidieckych oblastiach), cenová

dostupnosť, oprávnenosť a rozhodnutie rodičov. Napríklad

náklady na starostlivosť o deti spojené s nízkymi mzdami rodičov môžu takisto

pôsobiť ako významná prekážka prístupu

k službám starostlivosti o deti, napríklad v Bulharsku, Českej republike, Írsku,

Lotyšsku, Litve a Slovinsku, kde osamelí rodičia s nízkymi perspektívnymi mzdami

nie sú dostatočne finančne motivovaní pre účasť na trhu práce a nevyužívajú

služby starostlivosti o deti pre svoje deti. Primeraný prístup k službám pre rodiny

a ďalším službám je kľúčový aj na

zabezpečenie dobrých podmienok detí, ktoré vyrastajú v situáciách vedúcich

k zraniteľnosti.

Prístup ku kvalitnej zdravotnej

starostlivosti25 od skorého veku je nevyhnutný na to, aby ľudia vyrastali

a žili zdravo a prispievali k spoločnosti.

25 Pozri tematický prehľad európskeho semestra na tému Zdravie a systémy zdravotnej starostlivosti.

Graf 5 – Chudoba pracujúcich v rokoch 2008, 2012 a 2015

Poznámka: Zamestnané osoby vo veku 18 – 68 rokov. V prípade Chorvátska nie sú údaje za rok 2006 k dispozícii (namiesto toho sa použili údaje za rok 2009). „EÚ“ v roku 2006 znamená EÚ27 a v ostatných prípadoch EÚ28. Zdroj: Eurostat, [ilc_iw01]

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

FI CZ

BE IE DK

NL

MT

HR

SK SI

FR AT

BG SE

UK CY

HU LV EU DE LT EE PT

PL IT

LU ES EL RO

% o

sôb

vo v

eku 1

8 –

64

roko

v

2015 2012 2008

Strana 13 |

Chudoba a nerovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti sa môžu

premietnuť do choroby,

práceneschopnosti, závislosti, zvýšenej chudoby a vylúčenia. V najchudobnejších

regiónoch EÚ je riziko, že dieťa zomrie pred dovŕšením prvého roku, viac ako

päťkrát vyššie ako v najbohatších regiónoch, pričom v niektorých členských

štátoch rozdiel medzi strednou dĺžkou života chudobných a bohatých dosahuje

desať rokov. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať ľuďom v zraniteľných

situáciách, ako sú staršie osoby a osoby

so zdravotným postihnutím. Ak sa zabezpečí, aby takéto osoby mali prístup

k službám zdravotnej starostlivosti čo najbližšie k svojej komunite (vrátane

vidieckych oblastí), je možné predísť inštitucionalizácii.

Ďalším aspektom verejnej politiky je nedostatok cenovo dostupného

a kvalitného bývania. V roku 2015 žilo 4,9 % obyvateľov Európy v preľudnených

domácnostiach26, zatiaľ čo 11,3 % domácností vynakladalo na bývanie viac

ako 40 % svojho disponibilného príjmu.

26 Meria sa ako podiel obyvateľstva žijúceho

v obydlí, ktoré sa považuje za preplnené, pričom zároveň vykazuje aspoň jeden zo

znakov zhoršených podmienok bývania: zatekajúcu strechu, chýbajúcu vaňu, sprchu alebo vnútornú splachovaciu toaletu, alebo sa bývanie považuje za príliš tmavé.

Vzniká aj nový profil osôb bez domova. Zahŕňa ženy, rodiny s deťmi, mladých

ľudí a osoby s migrantským pôvodom.

Politické nástroje na riešenie tejto otázky

zahŕňajú prístup k sociálnemu bývaniu alebo kvalitnú pomoc na bývanie,

ochranu pred núteným vysťahovaním a poskytovanie útulkov a služieb

bezdomovcom s cieľom podporiť ich sociálne začlenenie.

Dátum: 30. 11. 2017

Strana 14 |

PRÍLOHA

Tabuľka 1 – Ľudia ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením, 2008 a 2016

% z celkového počtu obyvateľov v tisícoch

2008 2016 2008 2016

EÚ * 23,7 23,5 115 908 117 951

Rakúsko 20,6 18,0 1 699 1 542

Belgicko 20,8 20,7 2 194 2 335

Bulharsko 44,8 40,4 3 421 2 890

Chorvátsko : 27,9 : 1 159

Cyprus 23,3 27,7 181 234

Česká republika 15,3 13,3 1 566 1 375

Dánsko 16,3 16,7 887 948

Estónsko 21,8 24,4 291 318

Fínsko 17,4 16,6 910 896

Francúzsko 18,5 18,2 11 150 11 463

Nemecko 20,1 19,7 16 345 16 035

Grécko 28,1 35,6 3 046 3 789

Maďarsko 28,2 26,3 2 794 2 541

Írsko 23,7 : 1 050 :

Taliansko 25,5 29,9 15 082 18 095

Lotyšsko 34,2 28,5 740 554

Litva 28,3 30,1 910 871

Luxembursko 15,5 19,7 72 114

Malta 20,1 20,1 81 85

Holandsko 14,9 16,7 2 432 2 797

Poľsko 30,5 21,9 11 491 8 221

Portugalsko 26 25,1 2 757 2 595

Rumunsko 44,2 38,8 9 115 7 694

Strana 15 |

Slovensko 20,6 18,1 1 111 950

Slovinsko 18,5 18,4 361 371

Španielsko 23,8 27,9 10 786 12 827

Švédsko 14,9 18,3 1 367 1 799

Spojené kráľovstvo

23,2 22,2 14 069 14 359

* Údaje za rok 2008 nezahŕňajú Chorvátsko, údaje za rok 2016 sú odhady a nezahŕňajú Írsko.

: údaje nie sú k dispozícii

Zdroj: tsdsc100

Strana 16 |

Tabuľka 2 — Ukazovatele chudoby: porovnanie krajín

Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE), miera rizika chudoby (AROP), miera závažnej materiálnej deprivácie (SMD) (% obyvateľstva), domácnosti s veľmi

nízkou intenzitou práce (VLWI) (% obyvateľstva vo veku 0 – 59 rokov), EÚ, eurozóna a jednotlivé členské štáty, 2012 – 2015

Poznámka: Zelené pruhy označujú zníženie od roku 2012 (koniec svetlozeleného pruhu) do roku 2015

(koniec tmavozeleného pruhu).

Červené pruhy označujú zvýšenie od roku 2012 (koniec svetločerveného pruhu) do roku 2015 (koniec

tmavočerveného pruhu).

Sivé pruhy označujú malú zmenu alebo stav bez zmeny.

V miere rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa spájajú miera rizika chudoby, miera závažnej

materiálnej deprivácie a veľmi nízka intenzita práce. Dĺžka pruhov zložiek spolu by nemala zodpovedať

dĺžke pruhu miery rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia, pretože zložky sa v miere rizika chudoby

alebo sociálneho vylúčenia a v jednotlivých zložkách prekrývajú.

Uvedený rok znamená rok prieskumu EU-SILC; „miery príjmu“ sú z predchádzajúceho roku; AROPE,

AROP: príjem z predchádzajúceho roku; SMD: aktuálny rok; VLWI: stav v uplynulom roku.

V prípade Bulharska a Estónska bola séria v roku 2014 prerušená (Bulharsko: AROPE, SMD; Estónsko:

AROPE, AROP, VLWI).

Zdroj: Eurostat, EU-SILC (ilc_peps01. Ilc_li02, ilc_mddd11, ilc_lvhl11).

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

BG

RO

EL

LV

LT

HR

CY

IT

ES

HU

PT

IE

EE

EÚ28

UK

PL

EA19

MT

BE

DE

SI

LU

SK

AT

DK

FR

FI

NL

SE

CZ

Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia

2015 (zníženie) 2012 2012

2015 (zvýšenie) neutrálne neutrálne

0 5 10 15 20 25

BG

RO

EL

LV

LT

HR

CY

IT

ES

HU

PT

IE

EE

EÚ28

UK

PL

EA19

MT

BE

DE

SI

LU

SK

AT

DK

FR

FI

NL

SE

CZ

Riziko chudoby

0 5 10 15 20 25 30 35 40 45

BG

RO

EL

LV

LT

HR

CY

IT

ES

HU

PT

IE

EE

EÚ28

UK

PL

EA19

MT

BE

DE

SI

LU

SK

AT

DK

FR

FI

NL

SE

CZ

Závažná materiálna deprivácia

0 5 10 15 20 25

BG

RO

EL

LV

LT

HR

CY

IT

ES

HU

PT

IE

EE

EÚ28

UK

PL

EA19

MT

BE

DE

SI

LU

SK

AT

DK

FR

FI

NL

SE

CZ

Veľmi nízka intenzita práce

1. ÚVOD2. Politické výzvy: prehľad výsledkov v krajinách EÚ2.1. Meranie chudoby a sociálneho vylúčenia2.2. Prehľad výsledkov

3. Politické nástroje na riešenie politických výziev4. Krížové preskúmanie súčasného stavu politík4.1. Zlepšenie účinnosti a efektívnosti podpory príjmu4.2. Osobitné oblasti sociálnej ochrany4.3. Chudoba pracujúcich4.4. Prístup ku kvalitným službám

Zdroj: Eurostat, databáza používateľov EU-SILC 2013.Príloha