Embed Size (px)
Citation preview
Právnická fakulta Karlovej Univerzity
Katedra trestného práva
Europeizácia trestného práva
Európske spoločenstvá, Európska únia a trestné právo
Eva Pevná
Vedúci diplomovej práce: Doc. JUDr. Mgr. Jiří Herczeg, Ph.D.
November, 2010
2
„Európa nebude vytvorená jedným ťahom, ale ani konštrukciou celku.
Bude vytvorená uskutočňovaním konkrétnych cieľov, vytvárajúcich
najprv skutočnú solidaritu.“
(Robert Schuman, Schumanova deklarácia z 9.5.1950)
3
Prehlasujem, že som predkladanú diplomovú prácu vypracovala samostatne,
všetky použité pramene a literatúra boli riadne citované a práca nebola využitá
k získaniu iného alebo rovnakého titulu.
V Prahe dňa ............................... ...............................................
Eva Pevná
4
Obsah Úvod............................................................................................................................................6
1. Problematika medzinárodnej spolupráce v trestných veciach ................................................8
1.1 Europeizácia trestného práva .......................................................................................................11
1.2 Spolupráca v rámci Rady Európy ................................................................................................12
2. Vývoj právneho rámca Európskej únie.................................................................................15
2.1 Spillover efekt ..............................................................................................................................15
2.2 Maastrichtská zmluva...................................................................................................................16
2.3 Amsterdamská zmluva .................................................................................................................17
2.4 Lisabonská zmluva.......................................................................................................................18
2.5 Štokholmský program..................................................................................................................20
2.6 Komentár......................................................................................................................................24
3. Dôsledky Lisabonskej zmluvy..............................................................................................26
3.1 Charakter bývalého tretieho piliera..............................................................................................26
3.2 Harmonizácia trestného práva......................................................................................................28
3.3 Komentár......................................................................................................................................31
4. Budovanie Európskej justičnej oblasti..................................................................................33
4.1 Európsky zatýkací rozkaz ............................................................................................................33
4.2 Európsky zaisťovací príkaz..........................................................................................................35
4.3 Európsky konfiškačný príkaz.......................................................................................................36
4.4 Európsky dôkazný príkaz.............................................................................................................36
4.5 Európsky prokurátor ....................................................................................................................37
4.6 Komentár......................................................................................................................................38
5. Agentúry Európskej únie ......................................................................................................39
5.1 CEPOL.........................................................................................................................................41
5.2 EUROPOL ...................................................................................................................................42
5.3 EUROJUST..................................................................................................................................46
5.3.1 Spoločné vyšetrovacie tímy (SVT).......................................................................................49
5.3.2 Ochrana detí..........................................................................................................................51
5.3.3 Výskumný projekt EPOC IV ................................................................................................52
5.3.4. Zhrnutie................................................................................................................................52
5.4 Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov (FRONTEX)............................................................................................................................53
5
5.5 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) .........................................................................53
5.6 Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť................................................54
5.7 Agentúra Európskej únie pre základné práva...............................................................................55
5.8 Európsky podporný úrad pre azyl ................................................................................................57
5.9 Komentár......................................................................................................................................59
6. Záver .....................................................................................................................................61
Bibliografia ...............................................................................................................................64
Príloha č. 1 – Historický prehľad vývoja spolupráce v trestných veciach v rámci Európskej únie ..........................................................................................................................71
Resumé – Europeanisation of Criminal Law............................................................................79
6
Úvod
Tradičný zločin môže v spoločnosti založenej na voľnom pohybe dosiahnuť
medzinárodný rozmer. Európska únia vytvorila vnútorný trh skrz štandardizovaný
systém práva aplikovaný vo všetkých členských štátoch a zabezpečujúci slobodný
pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu. No odstránenie vnútorných bariér volá po
opatreniach, ktoré vytvoria súčasne priestor slobody, bezpečnosti a práva. Ďalšiu výzvu
predstavuje vysporiadanie sa s rozdielnou trestnoprávnou úpravou v členských štátoch,
lebo pokiaľ bude trestná činnosť posudzovaná, stíhaná a trestaná v rôznych štátoch
odlišne, povedie tento stav k migrácii zakázaných aktivít do štátov s najnižším postihom
a naruší sa takto regionálne hospodárske prostredie. Tieto deficity vedú k spontánnemu
procesu europeizácie trestného práva, teda k zbližovaniu vnútroštátnych trestných
poriadkov, ktoré sa deje na báze medzinárodnej spolupráce v rámci Rady Európy
a Európskej únie. Vo svojej práci sa budem sústrediť predovšetkým na pokrok
vykonaný u Európskej únie.
Túto tému som si vybrala práve kvôli unikátnemu spojeniu dvoch rozporuplných
oblastí - trestného práva, ktoré je charakteristické svojou úzkou väzbou na štát,
a európskeho práva ako nadnárodného práva prijímaného v rámci politického hybridu
Európskej únie. Únia svojimi výlučnými právomocami v oblasti napríklad vnútorného
trhu či colnej únie, demokraticky voleným Európskym parlamentom a prekonaním
unanimity na prijatie záväzného rozhodnutia pre všetkých svojich členov už dávno
prekonala bežné parametre medzinárodnej organizácie.1 A Únia sa neustále vyvíja ďalej
a rastie a postupne nabaľuje na ekonomickú integráciu ďalšie oblasti spolupráce.
A presne to je prípad spolupráce v trestných veciach v rámci Európskej únie.
Európska únia spočiatku nemala žiaden záujem ani kompetencie v tejto oblasti
a dnes má právomoc harmonizovať trestné právo vo vymedzených oblastiach a jej
územie môžeme pomaly považovať za jednu justičnú oblasť. Vznikajú dokonca dohady
o možnom budúcom jednotnom európskom trestnom práve. A tak cieľom mojej práce je
1 Viac na tému o konštitucionalizácii EÚ bez ústavy pojednáva bývalý riaditeľ právneho oddelenia Európskej rady, Jean Paul Jacqué v knihe The making of European Constitution, VS Verlag für Sozialwissenschaften 2006.
7
práve zmapovať tento prechod kompetencii z vnútroštátnej úrovne na nadnárodnú
úroveň a odpovedať si na otázku, čo z toho bude.
Na začiatku by som rada podchytila špecifický charakter trestného práva, ktorý
je intenzívne previazaný so štátnou suverenitou, čo sťažuje nadnárodnú spoluprácu.
Keďže sa venujem spolupráci v trestných veciach v rámci Európy, tak sa pokúsim
priblížiť aj pokrok v tejto oblasti vykonaný u Rady Európy, ktorý vplýva aj na činnosť
Európskej únie. Následne sa venujem už len Európskej únii, a to najprv vývoju jej
právneho rámca relevantného pre kooperáciu v trestných veciach, kde sa sústredím na
zmeny, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva a na ňu nadväzujúci Štokholmský program.
V súvislosti s prijatými opatreniami dochádza v Európskej únii k budovaniu
Európskeho justičného priestoru a túto fikciu jednotného trestného priestoru podporujú
svojou celo-unijnou činnosťou aj agentúry Európskej únie, ktoré v ďalšej časti práce
predstavím. V závere sa pokúsim zhrnúť aktuálny stav spolupráce v trestných veciach
v rámci Európskej únie a načrtnúť jej možný budúci vývoj. V prílohe ponúkam
jednoduchý historický prehľad kľúčových momentov vývoja spolupráce v trestných
veciach v Európskej únii. Táto práca je uzavretá k 1. októbru 2010.
8
1. Problematika medzinárodnej spolupráce v trestných veciach
Trestné právo je oblasťou práva verejného, ktoré určuje, ktoré zo spoločensky
škodlivého chovania je trestné a aký trest za neho prislúcha2. Predstavuje veľmi citlivú
oblasť medzinárodnej spolupráce, lebo sa považuje za jeden zo základných
charakteristických prvkov štátnej suverenity.3 Stačí si spomenúť na Jellinkovu
trojprvkovú definíciu štátu. Jellinek definoval štát z právneho hľadiska ako korporáciu
usadnutého národa s pôvodnou mocou vládnou. Teda štát je vymedzený troma prvkami:
1. štátna moc;
2. štátne územie; a
3. štátny národ.4
A všetkých troch oblastí sa dotýka práve trestné právo. Okrem potreby
donucovacej právomoci k presadeniu trestného práva, ktorou disponuje len štát, štát je
aj autorom „trestných činov“ a „trestných sankcii“ na svojom území a jedine on má
jurisdikciu nad svojím územím a svojimi občanmi. A tak každý vonkajší zásah do
trestného práva, či už hmotného alebo procesného, implicitne predstavuje zásah do
štátnej suverenity.
Ostatne o tejto priamej súvislosti medzi trestným právom a štátnou suverenitou
nájdeme dôkaz aj v samotnom trestnom zákonníku, ktorého pôsobnosť je vymedzená,
okrem iného5, princípom teritoriality6 a personality7. Ďalej je výslovne zakázaná
2 Tzv. zásada zákonnosti, § 12 Trestného zákonníku, zákon č. 40/2009 Sb. v aktuálnom znení (ďalej len "TZ"). 3 Fišer, Z., Judges Facing the Challenges of European Criminal Law, in: Michal Tomášek (ed.), European Law and National criminal Legislation, Praha 2007, s.9. 4 Pavlíček, V., Ústavní právo a státověda, 1. díl (Obecní státověda), Linde Praha 1998, s.48 a 61. 5 Okrem zásady personality a teritoriality, je pôsobnosť TZ vymedzená aj časovo. 6 Zásada teritoriality znamená, že TZ sa aplikuje v prípade, že došlo, či už k jednaniu, alebo k následku, na území Českej republiky. 7 Aktuálny TZ doplnil aktívny princíp personality o pasívny. Podľa aktívnej zásady personality, podľa TZ sa posudzuje trestnosť ćinu spáchaného občanom ČR alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území ČR trvalý pobyt (§6 TZ). Podľa TZ sa však posudzuje aj trestnosť činu spáchaného v cudzine proti občanovi ČR alebo proti osobe bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území ČR trvalý pobyt, ak je čin v mieste spáchania činu trestný alebo miesto spáchania nepodlieha žiadnej trestnej právomoci (§ 7, odst. 2 TZ).
9
extradícia vlastných občanov, či už k trestnému stíhaniu, alebo k výkonu trestu, a
Trestný zákonník vylučuje explicitne aj akékoľvek účinok cudzích trestných rozhodnutí
na území Českej republiky8.
Napriek týmto zákazom, trestný zákonník výslovne pripúšťa predanie občana do
druhého členského štátu Európskej únie na základe Európskeho trestného príkazu9.
Európsky zatýkací rozkaz a harmonizácia vydávacieho procesu nahradili systém
klasickej medzinárodne právnej extradície medzi členskými štátmi Európskej únie, a tak
môžeme povedať, že spolupráci v rámci Európskej únie sa podarilo prekonať hranice
klasickej koncepcie výsostnej štátnej suverenity v trestnej oblasti.
Každopádne z hľadiska citlivého charakteru trestného práva, rozhodnutie
orgánov Európskej únie smerujúce k europeizácii niektorého z aspektov trestného práva
je okamžite vystavené podozreniu z obmedzovania národnej suverenity členských
štátov. Európsky právotvorci sa preto vo vzťahu k právu trestnému skrývať za
nespochybniteľné hodnoty ako sú vláda práva, demokratický rozhodovací proces alebo
ochrana základných práv a slobôd.10
Ďalšou prekážkou v spolupráci v oblasti trestného práva je rôznorodosť
národných právnych úprav. Neodmysliteľným prvkom konštrukcie trestného činu je
jeho „objekt“ – hodnota, ktorú konkrétne právne ustanovenie chráni. Avšak práve tieto
„objekty“, hodnoty, sú veľmi závislé na konkrétnej spoločnosti a v rámci jednotlivých
štátov sa líšia.11 Rovnako sa líšia aj jednotlivé národné úpravy trestného práva, ktoré sú
na týchto zdieľaných hodnotách vystavané.
No v súčasnej globalizovanej spoločnosti sa vytvoril priestor určitých spoločne
zdieľaných hodnôt a jeho vyjadrením v trestnom zákonníku je zásada univerzality12,
kedy dochádza k trestnému stíhaniu taxatívne vymedzených trestných činov, nech boli
8 § 10 a § 11 TZ. 9 § 10 , odst. 2 TZ. 10 Tomášek, M., Europaizace trestního práva, Linde Praha, 2009, s.13. 11 Nemôžeme ani uplatniť predpoklad, že normy a hodnoty spoločnosti sú univerzálne zdieľané. Mead, G.H.: Mind, Self and Society, Chicago 1934. 12 § 7 TZ.
10
spáchané kdekoľvek a kýmkoľvek, a subsidiárna zásada univerzality13, kedy sa stíha na
základe obojstrannej trestnosti.
No ďaleko väčší problém než rozdiely hodnotovej orientácie jednotlivých
právnych poriadkov predstavujú rozdiely právnych systémom v rámci Európy, kde stoja
proti sebe dva veľké trestnoprávne systémy - angloamerický a románskogermánsky.
Tieto dva systémy predstavujú ďaleko väčší problém europeizácii trestného práva ako
zbližovanie trestnoprávnych predpisov v takých oblastiach ako je Austrália, Kanada
alebo USA.14
Okrem toho, vnútroštátne rozdiely sa vnímajú ako výraz svojbytnosti
jednotlivých národov a zásah nadnárodnej entity sa považuje za snahu potlačiť
národnostné rozdiely. Nie je možné podceňovať symbolickú funkciu kodifikácii. V
Európskej únii hrá rolu aj strach z ďalšej federalizácie.15
Napriek týmto vyššie spomenutým „národným vyhradeniam“, s ktorými sa
stretávame v oblasti trestného práva, sme v dnešnej dobe svedkami bohatej nadnárodnej
spolupráce v trestnej oblasti. Vo svetovom rámci môžeme spomenúť spoluprácu v rámci
organizácii OSN alebo Interpolu, v regionálnom to je napríklad spolupráca zastrešená
Radou Európy a OCDE a v lokálnom zmysle môžeme hovoriť o spolupráci v trestných
veciach u Norden či Benelux.
Tieto "trestné veci" môžeme rozdeliť na spoluprácu policajnú a justičnú (, ktorá
zastrešuje spoluprácu jak súdnych orgánov, tak aj orgánov verejnej žaloby), kde
policajná má oproti justičnej náskok. Už len taký Interpol, najväčšia policajná
organizácia na svete zabezpečujúca spoluprácu v kriminálne - policajnej oblasti, je tu od
1923 a aktuálne združuje 188 členských štátov.16
Medzinárodná kooperácia prebieha v rôznych formách, a to od jednomyseľne
prijatých medzinárodných dohôd až po rozhodnutia prijaté kvalifikovanou väčšinou na
poli Európske únie.
13 § 8 TZ. 14 Tomášek, M., Europaizace trestního práva, Linde Praha, 2009, s.13-14. 15 Tomášek, M., Europaizace trestního práva, Linde Praha, 2009, s.66. 16 Portál Interpolu, About Interpol, http://www.interpol.int/public/icpo/default.asp.
11
1.1 Europeizácia trestného práva
V súvislosti so spoluprácou v trestných veciach v Európe sa často užíva pojmu
„europeizácia“, ale čo vlastne tento pojem označuje? Tento výraz sa neustále vyvíja a za
ten čas absorboval do seba veľa rôznych významov. Generálne sa dá povedať, že
v súvislosti so spoluprácou na Európskom kontinente sa používa pojem „europeizácia“
a zahŕňa v sebe proces zbližovania sa trestných poriadkov jednotlivých štátov, kde
platformu predstavuje predovšetkým medzinárodná organizácia Rada Európy
a Európska únia.17
Avšak ako som spomínala, tento pojem sa mení v behu času. Kedysi pojem
„europeizácia“, vychádzajúci z názvu inštitúcie Európskej únie, označoval oblasť
spolupráce v rámci druhého a tretieho pilieru a bol protipólom bol pojmu
„komunitarizácia“ označujúcim spoluprácu v rámci prvého pilieru. So zánikom
Európskeho spoločenstva sa pojem europeizácie roztiahol Tiež sa týmto pojmom
označuje prechod, kedy sa vzťah z národnej úrovne začne postupne vťahovať na úroveň
unijnú alebo na označovanie oblastí vnútroštátneho práva, kde sa prejavuje vplyv práva
Európskej únie, predtým Európskeho spoločenstva. Ďalším možným výkladom tohto
pojmu je postup „po - európštenia“ právneho poriadku vo význame zbližovania sa
práva, aproximácie právnych predpisov.18
Vývoj spolupráce v trestných veciach v Európe bol zväčša kazuistický. Rada
Európy, založená v roku 1949, bola jednou z bezprostredných reakcii na II. svetovú
vojnu. V 70tych rokoch kontinent reagoval na hrozbu terorizmu19, a takto sa posilnila
medzinárodná spolupráca v oblasti bezpečnosti. Opatrenia v oblasti imigrácie a azylu
súviseli s vytvorením spoločného vnútorného trhu vystavanom na slobodnom pohybe
osôb v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva v polovici osemdesiatych rokov.
Pád Berlínskeho múru a predstava prílivu masy ilegálnych pracovníkov a mafie
17 Fenyk, J., Svák, J., Europeizace trestního práva, Bratislavská vysoká škola práva 2008, s.4. 18 Tomášek, M., Europaizace trestního práva, Linde Praha, 2009, s.58-66. 19 Jednalo sa konkrétne o teroristické útoky v Nemecku (atentát na olympijských hrách v Mníchove), v Taliansku (Červené brigády), v Severnom Írsku a na Strednom Východe (odklon lietadla Air France do Entebbe).
12
z východnej Európy sa premietla do Maastrichtskej zmluvy a konečne zverila
právomoci inštitúciám Európskej únie.20
Zatiaľ, čo spolupráca v trestnej oblasti bola prítomná v dokumentoch Rady
Európy od samého počiatku21, spolupráca v rámci Únie sa dostavila takpovediac
„spontánne“. V pôvodných zakladateľských zmluvách22 o spolupráci v oblasti trestného
práva totiž nebola ani zmienka. Dvere sa jej oficiálne23 otvárajú v rámci Európskeho
spoločenstva až o štyridsať rokov neskôr Maastrichtskou zmluvou.
Za zdroje spolupráce v Európskej únii môžeme označiť:
• internacionalizáciu trestnej činnosti na boj voči ktorej už národné
právomocí národných orgánov jednoducho nestačia;
• spolupráca v trestných veciach pramení zo samotnej ekonomickej
integrácie;
• ochrana ľudských práv a základných slobôd.
Ďalšími faktormi, ktoré majú vplyv na mieru zapojenia sa členských štátov, sú
prehlbovanie ekonomickej integrácie, rozširovanie Európskej únie, zrušenie hraníc
v rámci Schengenu,... 24
1.2 Spolupráca v rámci Rady Európy
Ako som hovorila, Rada Európy bola jednou z reakcii na druhú svetovú vojnu,
no nie len na vojnu, ale predovšetkým na kultúrny kolorit, ktorý ju sprevádzal mimo
vojnových bojísk.25
20 Biolley, S, De Kerchove, G., Weyembergh, A., Espace pénal européen, ULB 2006., s.5. 21 Fenyk, J., Svák, J., Europeizace trestního práva, Bratislavská vysoká škola práva 2008, s.89. 22 Rímske zmluvy, súhrnné označenie pre zmluvy podpísané v Ríme v roku 1957 a zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euroatom). 23 Za medzník „neoficiálnej spolupráce“ môžeme považovať jednanie Európskej rady v Paríži koncom roku 1974, kedy sa rozhodlo, aby sa problematika justície a vnútorných záležitostí stala predmetom záujmu ES. Nesmieme zabudnúť ani na založenie skupiny TREVI (na boj proti Terrorisme – Radicalisme – Extremisme - Violence Internationale ) a pravidelné schôdzky ministrov vnútra a spravodlivosti členských štátov od roku 1984. Had, M., Pikna, B.: Druhý a třetí pilíř Evropské unie, Praha, Ministerstvo zahraničních věcí ČR 2001, s.59 - 60. 24 Vlastník, J., Institucionální rámec spolupráce v trestních věcech v EU, Právnická fakulta, Praha 2008, s.9-11. 25 Fenyk, J., Svák, J., Europeizace trestního práva, Bratislavská vysoká škola práva 2008, s.87.
13
Primárnym cieľom prezentovaným v zakladajúcich zmluvách podpísaných 5.
mája 1949 v Londýne je usilovať sa o hospodársku, sociálnu, kultúrnu a právnu
spoluprácu.26 Súčasťou aktivít je aj zbližovanie právnych poriadkov členských štátov,
napríklad v oblasti životného prostredia alebo priemyselných práv. Od počiatku 90tych
rokov sa Rada Európy primárne orientuje na ochranu ľudských práv a základných
slobôd.
Rada Európy je medzinárodnou organizáciou s 47 členmi. Práve tento status
medzinárodnej inštitúcie profiluje aj charakter kooperácie a jej pozitíva a negatíva.
Výhodou je, že dokáže zlúčiť viac aktérov ako Európska únia, no sprievodným
negatívom je, že každej dohode predchádza zdĺhavý proces prejednávaní a ratifikácii
a každý štát má právo výhrad a výnimiek, takže výsledný efekt je nejasný a následná
zakotvená spolupráca je často pomalá a ťažkopádna. Ďalším faktorom je, že sa jedná
o medzinárodnú organizáciu, kde jednajú medzi sebou rovné a suverénne štáty a keďže
trestné právo zasahuje do konceptu štátnej suverenity, tak spolupráca v trestných
veciach ostáva niekde na chvoste medzi rôznymi oblasťami spolupráce.
Rada Európy disponuje typickými právnymi nástrojmi medzinárodnej
organizácie, a to rezolúciami, odporučeniami a medzinárodnými dohovormi,
dopĺňanými závermi o spoločných postupoch. Medzi Dohovory dotýkajúcich sa
trestného práva patrí Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd27,
Trestnoprávny dohovor o korupcii, Dohovor o praní, vyhľadávaní, zadržovaní
a konfiškácii výnosov zo zločinu a o financovaní terorizmu, Dohovor o prevencii
terorizmu, Dohovor o počítačovej kriminalite a Dohovor o trestnoprávnej ochrane
životného prostredia.
Na prevádzanie Dohovorov Rada Európy disponuje špeciálnym Výborom
expertov pre prevádzanie európskych dohovorov v trestnej oblasti, kde sa mimo iných
účastnia aj zástupci Európskej komisie a Rady EÚ, čo je samo o sebe dôkazom o úzkom
prepojení a spolupráci medzi Radou Európy a Európskou úniou. Monitoring v tejto
26 Článok 1 Štatútu Rady Európy publikovaný ako zdelenie ministerstva zahraničných vecí v Zbierke zákonov pod č. 123/95, čiastka 32. 27 Dohovor č.5 na ochranu ľudských práv a základných slobôd, prijatá dňa 4. novembra 1950, pre Českú republiku vstúpila v platnosť dňa 1.januára 1993 (publikovaná v Zbierke zákonov pod č.209/92, čiastka 41).
14
oblasti prevádza Európsky výbor pre problémy kriminality.28 Význam Rady Európy
zásadne stúpol s presadením sa Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý prijíma aj
individuálne sťažnosti pre porušenie práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
28 Portál Rady Európy, European Committee on Crime Problems, http://www.coe.int/T/E/Legal_Affairs/Legal_co-operation/Steering_Committees/Cdpc/.
15
2. Vývoj právneho rámca Európskej únie
2.1 Spillover efekt
Európska únia z počiatku nemala žiaden partikulárny záujem o oblasť trestného
práva29, no aktuálne význame zasahuje do tejto oblasti. V pôvodných zakladateľských
zmluvách30 o spolupráci v oblasti trestného práva totiž nebola ani zmienka. Dvere sa jej
oficiálne31 otvárajú v rámci Európskeho spoločenstva až o štyridsať rokov neskôr
Maastrichtskou zmluvou. Ďalšími významnými míľnikmi v budovaní Európskej únie
ako priestoru slobody, bezpečnosti a práva boli Amsterdamská zmluva a najnovšie
Lisabonská zmluva.
Spoločná trestná politika nachádza konkrétnu podobu v politických programoch
prijatých na zvláštnych zasadaniach Európskej rady v Tampere (program prijatý na
obdobie 1999 – 2004) a v Haagu (obdobie 2004 – 2009). Na prijatú Lisabonskú zmluvu
nadväzuje a budúci vývoj priestoru slobody, bezpečnosti a práva upravuje Štokholmský
program32 prijatý Európskou radou v novembri 2009. Vymedzuje smerovanie Únie
v otázkach občianstva, spravodlivosti, bezpečnosti, azylovej politiky a imigrácie
a plánované nástroje na realizáciu týchto cieľov na ďalších päť rokov (do roku 2014).
29 Fišer, Z., Judges Facing the Challenges of European Criminal Law, in: Michal Tomášek (ed.), European Law and National criminal Legislation, Praha 2007, s.9. 30 Rímske zmluvy, súhrnné označenie pre zmluvy podpísané v Ríme v roku 1957 a zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euroatom). 31 Za medzník „neoficiálnej spolupráce“ môžeme považovať jednanie Európskej rady v Paríži koncom roku 1974, kedy sa rozhodlo, aby sa problematika justície a vnútorných záležitostí stala predmetom záujmu ES. Nesmieme zabudnúť ani na založenie skupiny TREVI (na boj proti Terrorisme – Radicalisme – Extremisme - Violence Internationale ) a pravidelné schôdzky ministrov vnútra a spravodlivosti členských štátov od roku 1984. Had, M., Pikna, B.: Druhý a třetí pilíř Evropské unie, Praha, Ministerstvo zahraničních věcí ČR 2001, s.59 - 60. 32 Štokholmský program (17024/09) z 2. decembra 2009 v anglickej verzii: http://www.se2009.eu/polopoly_fs/1.26419!menu/standard/file/Klar_Stockholmsprogram.pdf. Pri preklade konkrétnych výrazov som si vypomohla s Programom 18-mesačného predsedníctva Španielska, Belgicka a Maďarska v Rade EÚ a priority Slovenskej republiky v kontexte tohto programu, kde sa SR v bode 2.7 vyjadruje k Štokholmskému programu: http://74.125.77.132/search?q=cache:LcfC-JPSzTYJ:www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/B2C2506D2A428CB1C12576C60049BF84/$FILE/vlastnymat.rtf+štokholmský+program+výzva&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk.
16
Z hľadiska rozširovania kompetencii Únie hovoríme o spillover efekte. Pojem
efekt prelievania (functional spillover, l′effet d′engrenage) vyjadruje postupné napájanie
prirodzene previazaných oblastí integrácie. Kooperácia v oblasti ekonomiky vytvára
technokratický tlak na kooperáciu v súvisiacich oblastiach. Na politickej úrovni
(political spillover) dochádza k postupnému presunu kompetencii a suverenity
z národných reprezentácii na nadnárodnú centrálnu štruktúru, kde impulz predstavujú
nie len politické špičky, ale aj priamo záujmové skupiny, ktoré sa podieľajú na
existencii transnacionálnych väzieb. Takto dochádza nie len k rozširovaniu právomocí,
ale aj k prehlbovaniu zodpovednosti nadnárodnej entity a dochádza k vytváraniu
vplyvných nadnárodných aktérov, ktorí sami majú záujem na ďalšej kooperácii.33
Z právneho uhlu pohľadu dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu právnych
poriadkov aj v iných oblastiach ako v tých, ktoré sú priamo dotknuté príslušnou
komunitárnou právnou normou, s ktorými však táto norma súvisí. Takto spolupráca
v trestných veciach v Únii je prakticky vlastná ekonomickej integrácii.34
Takto medzi prejavy spolupráce môžeme zaradiť harmonizáciu trestného práva,
vzájomné uznávanie trestných rozhodnutí a spoluprácu policajných, justičných,
prípadne iných orgánov.
Teraz si v krátkosti zhrnieme prínos jednotlivých základných dokumentov
Európskej únie, a to Maastrichtskej zmluvy, Amsterdamskej zmluvy, Lisabonskej
zmluvy a na ňu nadväzujúceho a aktuálne platného Štokholmského programu.
2.2 Maastrichtská zmluva
Maastrichtská zmluva v roku 1992 založila Európsku úniu ako medzivládnu
nadstavbu už existujúceho Európskeho spoločenstva, „prvého pilieru“. Zmluva
o Európskej únii systematizovala a rozšírila rozsah aktivít Európskeho spoločenstva
o dve významné oblasti a to o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, tzv. druhý
pilier, a o spoluprácu v oblasti justície a vnútra, tzv. tretí pilier, kam spadalo 9
33 Haas, E. B., Uniting of Europe, in: Moravcsik, A.: The Constitutional Compromise and neofunctionalism, Journal of European Public Policy, Vol 12, No 2, April 2005, s.353. 34 Vlastník, J.: Institucionální rámec spolupráce v trestních věcech v EU, Univerzita Karlova v Praze, Právnická fakulta, 2008, s.9.
17
vymenovaných oblastí35: (1) azylová politika, (2) pravidlá upravujúce prekračovanie
vonkajších hraníc členských krajín Európskej únie, (3) prisťahovalecká politika, (4) boj
proti drogovej závislosti, (5) boj proti podvodom v medzinárodnom merítku, (6)
justičná spolupráca v občianskych veciach, (7) justičná spolupráca v trestných veciach,
(8) colná spolupráca, (9) policajná spolupráca. Cieľom bolo, ako aj stále je, je dať
princípu voľného pohybu osôb praktické zabezpečenie.
2.3 Amsterdamská zmluva
Amsterdamská zmluva, ďalší míľnik v reformách Európskych spoločenstiev
prijatý v roku 1997, reorganizovala tretí pilier. Novou úpravou bol obmedzený jeho
rozsah spolupráce, oproti vyššie vymenovaným deviatim oblastiam, len na policajnú
a justičnú spoluprácu v trestných záležitostiach a na prevenciu rasizmu a xenofóbie
a boj proti ním.36 Všetky ostatné oblasti boli „komunitarizované“, čiže presunuté do
prvého piliera. Cieľom sa stalo vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a práva37.
Na základe protokolu prijatého k Amsterdamskej zmluve bol celý Schengenský
systém, ktorého právny rámec predstavovala Schengenská dohoda (Schengen I. z roku
1985) a Schengenský vykonávací dohovor (Schengen II. Z roku 1990), začlenený do
práva Európskeho spoločenstva a Európskej únie v rámci tzv. rozšíreného I. piliera.
Jeho cieľom bolo predovšetkým zrušenie fyzických kontrol na vnútorných hraniciach
35 Článok K.1 Zmluvy o Európskej únii. 36 Článok 29 Zmluvy o Európskej únii: Aniž jsou dotčeny pravomoci Evropského společenství, klade si Unie za cíl poskytovat svým občanům v prostoru svobody, bezpečnosti a práva vysokou úroveň ochrany tím, že rozvíjí společný postup členských států v oblasti policejní a justiční spolupráce v trestních věcech, a tím, že předchází rasismu a xenofobii a potírá je. Tohoto cíle se dosáhne předcházením organizované i neorganizované trestné činnosti a bojem proti ní, zejména proti terorismu, obchodu s lidmi, trestným činům proti dětem, nedovolenému obchodu s drogami a nedovolenému obchodu se zbraněmi, korupci a podvodům, prostřednictvím: — užší spolupráce policejních, celních a jiných příslušných orgánů členských států přímo nebo prostřednictvím Evropského policejního úřadu (Europolu) v souladu s články 30 a 31; — užší spolupráce justičních a jiných příslušných orgánů členských států, též prostřednictvím Evropské jednotky pro justiční spolupráci (Eurojust), v souladu s články 31 a 32; — sbližováním předpisů trestního práva členských států v souladu s čl. 31 písm. e), je-li to nezbytné. 37 Amsterdamská zmluva okrem iného novelizovala a doplnila Zmluvu o EÚ a revidovala jej ciele. Za cieľ tretieho piliera označila „an area of freedom, security and justice“ (článok 2 Amsterdamskej zmluvy), ktorý býva preložený aj ako „priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“. Fenyk, J., Svák, J., Europeizace trestního práva, Bratislavská vysoká škola práva 2008, s.32.
18
medzi signatármi38. Ďalšou oblasťou upravenou dohodami, vedľa slobodného pohybu
osôb, predstavovali bezpečnostné opatrenia, a to posilnenie kontrol na vonkajších
hraniciach Únie, harmonizácia vízovej a azylovej problematiky, spolupráca medzi
policajnými, colnými, justičnými a inými orgánmi a zavedenie Schengenského
informačného systému (SIS I. a SIS II.). 39 Schengenský informačný systém funguje
v rámci Schengenského priestoru a je európskou policajnou databázou, ktorá slúži na
pátranie po hľadaných, nezvestných a nežiaducich osobách, veciach na jeho území.
K Schengenu II. bol prijatý roku 2000 dodatok a to Dohovor o vzájomnej
pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, ktorý rozširuje
pôsobnosť na právne právo trestné a na trestný proces týkajúci sa právnických osôb.
2.4 Lisabonská zmluva
Snahy o reformu Európskeho spoločenstva, ktoré sa razom rozrástlo z 15 členov
na 27 a prestávalo byť operatívne na aktuálne potreby, vyústili v prijatie ďalšieho
dokumentu a to Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti dňa 1. decembra 2009.40
Zmluva priznáva Európskej únii právnu subjektivitu a stáva sa nástupcom Európskeho
spoločenstva. Taktiež dochádza k zrušeniu trojpilierovej štruktúry zavedenej
Maastrichtskou zmluvou.
Politika bývalého tretieho pilieru je aktuálne zhrnutá v novej hlave IV. s názvom
Priestor slobody, bezpečnosti a práva a obsahuje, okrem všeobecných ustanovení
(kapitola 1), politiku týkajúcu sa kontroly na hraniciach, azyl a prisťahovalectvo
38 Schengenské dohody boli pôvodne typickými medzinárodnými zmluvami prijatými mimo rámec EÚ. Vstup do Schengenského priestoru takto nebol pre členské štáty EÚ automatický, ale viazaný na splnenie predpokladov na zrušenie hraničných kontrol. Aktuálne nie je čelnom Schengenského priestoru z členských štátov Únie Veľká Británia, Írsko, Bulharsko, Rumunsko a Cyprus, z čoho VB a Írsko majú štatút kooperujúcich krajín (podieľajú sa na bezpečnostných opatreniach) a zvyšné tri sú čakatelia. Naopak sú do neho zapojené aj štáty mimo EÚ a to Nórsko, Island a Švajčiarsko. Portál Europskaunia.sk, Schengenské dohoda, http://www.europskaunia.sk/schengenskadohoda. 39 Fenyk J., Kloučková, S., Mezinárodní justiční spolupráce v trestních věcech, Praha, Linde 2005, s.104 - 105. 40 Lisabonská zmluva obsahovo nadviazala na odmietnutú Ústavu pre Európu v referende vo Francúzsku a Holandsku, len miesto prijatia jedného uceleného dokumentu dochádza opäť len k „novelizácii“ starých zmlúv. Celým názvom sa nazýva Lisabonská zmluva pozmeňujúca Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a podpísaná bola v Lisabone už 13. decembra 2007, Úradný vestník 2007/C 306/01.
19
(kapitola 2), justičnú spoluprácu v občianskych veciach (kapitola 3), justičnú
spoluprácu v trestných veciach (kapitola 4) a policajnú spoluprácu (kapitola 5).41
Cieľom je zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení
na predchádzanie trestnej činnosti, rasizmu a xenofóbie a na boj proti nim
prostredníctvom opatrení na koordináciu a spoluprácu medzi policajnými a justičnými
orgánmi a inými príslušnými orgánmi, ako aj vzájomným uznávaním rozsudkov v
trestných veciach a v prípade potreby aj aproximáciou trestnoprávnych predpisov.42
Rade a Parlamentu je priznaná právomoc prostredníctvom smerníc ustanoviť
minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií, čiže právomoc
harmonizovať trestné právo hmotné, v taxatívne vymedzených oblastiach zvlášť
závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom43. Tento výčet je však možné
rozšíriť o ďalšie oblasti trestnej činnosti, spĺňajúce hore uvedené všeobecné kritériá, na
základe jednomyseľného rozhodnutia Rady po udelení súhlasu Parlamentu. Druhou
možnosťou rozšírenia harmonizačnej právomoci Rady je pokiaľ sa toto rozšírenie javí
nevyhnutné pre zabezpečenie účinnej realizácie politiky Európskej únie, ktorá je
predmetom harmonizačných opatrení.44 Harmonizácia je výslovne vylúčená v prípade
opatrení na predchádzanie trestnej činnosti prijatých Radou a Parlamentom.45
Podpora spolupráce a koordinácie vnútroštátnych justičných orgánov
zodpovedných za stíhanie závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo
viacerých členských štátov alebo ktorá si vyžaduje trestné stíhanie na spoločnom
základe, je poslaním Eurojustu. Z neho môže Rada nariadením vytvoriť Európsku
prokuratúru na obhajobu finančných záujmov Európskej únie. Spolu s Europolom
zodpovedá za vyšetrovanie a trestné stíhanie trestných činov proti finančným záujmom
Únie a za podanie obžaloby. Potom pred národnými súdnymi orgánmi vystupuje vo
41 Nová hlava IV. je predstavená v bodoch 63 až 68 Lisabonskej zmluvy. 42 Všeobecné ciele sú vymedzené v článku 61 odst. 3 Zmluvy o ES v znení Lisabonskej zmluvy. Základné zásady justičnej spolupráce upravuje článok 69a odst.1 a patrí sem zásada vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí a aproximácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov. 43 Jedná sa o oblasti: (1) terorizmus, (2) obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, (3) nedovolené obchodovanie s drogami, (4) nedovolené obchodovanie so zbraňami, (5) pranie špinavých peňazí, (6) korupcia, (7) falšovanie platobných prostriedkov, (8) počítačová kriminalita a (9) organizovaná trestná činnosť. 44 Právomoc harmonizovať nájdeme upravenú v článku 69b Zmluvy o ES v znení Lisabonskej zmluvy. 45 Článok 69c Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení Lisabonskej zmluvy.
20
funkcii prokurátora. Právomoc Európskej prokuratúry je možné rozšíriť na boj proti
závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný rozmer na základe jednomyseľného
rozhodnutia Európskej rady po udelení súhlasu Európskeho parlamentu a po porade
s Komisiou.46
Ak by sme sa pokúsili vyhodnotiť prínosy Lisabonskej zmluvy, tak jej
najzásadnejším zásahom bolo odstránenie trojpilierovej štruktúry a komunitarizovanie
teraz už bývalého tretieho pilieru, čo definitívne vyriešilo kompetenčné spory medzi
orgánmi bývalého Spoločenstva a Únie. Revolučným sa zdá aj vyslovenie
ambiciózneho projektu Európskeho prokurátora v primárnom práve, aj keď zatiaľ
existuje len v teoretickej rovine a myšlienka jeho existencie pochádza z Corpus Juris
ešte z roku 1995 (problematikou Európskeho prokurátora sa zaoberám ďalej).
Čo sa týka základných zásad justičnej spolupráce – priznanie právomoci
harmonizovať trestné právo hmotné a vzájomná dôvera, tak tie sú vlastné spolupráci v
trestných veciach od samého počiatku. Ako vyplynie z ďalšej časti, právomoc
harmonizovať skutkové podstaty trestných činov priznal Európsky súdny dvor
rozhodnutím už v roku 2005, pokiaľ to bude nevyhnutné, primerané, efektívne a
odstrašujúce (tiež rozobrané ďalej pod hlavičkou Harmonizácia).
Na vzájomnú dôveru nadväzujú ďalšie inštitúty ako Európsky zatýkací rozkaz,
Európsky zaisťovací príkaz, Európsky konfiškačný príkaz a Európsky dôkazný príkaz,
ktoré vytvárajú fikciu jednotného trestne procesného územia Únie a budujú z neho
Európsku justičnú oblasť, kde bežné medzinárodnoprávne formy kooperácie budú
nahradené vlastnými a efektívnejšími mechanizmami (viď ďalej v časti Budovanie
Európskej justičnej oblasti).
2.5 Štokholmský program
Na prijatú Lisabonskú zmluvu nadväzuje a budúci vývoj priestoru slobody,
bezpečnosti a práva upravuje Štokholmský program47 prijatý Európskou radou v
46 Článok 69e Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení Lisabonskej zmluvy. 47 Štokholmský program (17024/09) z 2. decembra 2009 v anglickej verzii: http://www.se2009.eu/polopoly_fs/1.26419!menu/standard/file/Klar_Stockholmsprogram.pdf. Pri preklade konkrétnych výrazov som si vypomohla s Programom 18-mesačného predsedníctva Španielska, Belgicka a Maďarska v Rade EÚ a priority Slovenskej republiky v kontexte tohto programu, kde sa SR
21
novembri 2009. Vymedzuje smerovanie Únie v otázkach občianstva, spravodlivosti,
bezpečnosti, azylovej politiky a imigrácie a plánované nástroje na realizáciu týchto
cieľov na ďalších päť rokov (do roku 2014).
Základnou výzvou, s ktorou sa musí Únia vysporiadať, je zabezpečiť
dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd, špeciálna pozornosť je venovaná
ochrane súkromia, a zároveň poskytnúť čo najvyššiu úroveň ochrany a bezpečnosti
v Európe. Nesmierne dôležité je dosiahnutie správnej rovnováhy medzi opatreniami na
presadzovanie práva a opatreniami na ochranu práv jednotlivca, právneho štátu
a pravidiel medzinárodnej ochrany. Prioritami vývoja priestoru slobody, bezpečnosti
a práva sú:
A. Presadenie európskeho občianstva a ľudských práv a základných slobôd:
Cieľom je vytvorenie jedného uceleného a kompaktného európskeho priestoru,
kde bude osobná príslušnosť určená na základe európskeho občianstva a kde
budú dodržiavané ľudské práva zakotvené v Charte základných práv Únie a v
Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ochrana
ľudských práv prekračuje národný charakter a rozširuje sa na celé územie Únie
a v prípade potreby, pokiaľ je to relevantné, sa poskytne európskym občanom
a potrebným aj mimo hraníc Únie. Plánuje sa pokračovať v ďalšom prehlbovaní
Schengenského priestoru a na základe dohodnutých kritérií aj v jeho rozširovaní.
B. Európa práva a spravodlivosti: Európsky priestor, okrem dodržiavania
ľudských práv, má byť aj územím spravodlivosti. Prioritou budú mechanizmy,
ktoré ľuďom umožnia prístup na súd a zabezpečia spravodlivý a jednoduchý
prístup k spravodlivosti. Osobitná pozornosť bude venovaná uplatneniu
všeobecnej zásady vzájomného uznávania rozhodnutí a harmonizácie
a konsolidácie právnych predpisov.
C. Európa, ktorá ochraňuje: Naďalej sa bude pokračovať v boji proti terorizmu,
organizovanej a cezhraničnej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi
a drogami, a to prostredníctvom účinnejšej spolupráce medzi členskými štátmi,
inštitúciami Európskej únie a príslušnými agentúrami. Cieľom je posilnenie
v bode 2.7 vyjadruje k Štokholmskému programu: http://74.125.77.132/search?q=cache:LcfC-JPSzTYJ:www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/B2C2506D2A428CB1C12576C60049BF84/$FILE/vlastnymat.rtf+štokholmský+program+výzva&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=sk.
22
mechanizmu vynútiteľnosti noriem, hraničnej politiky, civilnej ochrany,
krízového manažmentu a súdnej spolupráce v trestných veciach za účelom
urobiť z Európy bezpečnejšie miesto. V neposlednom rade sa ďalej posilní
vonkajší rozmer týchto politík.
D. Globalizovaná spoločnosť a prístup do Európy: Cieľom je uľahčiť vstup do
európskeho priestoru každému, kto má k tomu legitímny dôvod, no súčasne
zabezpečiť bezpečnosť Euroobčanov vďaka zjednotenej hraničnej a vízovej
politike.
E. Zodpovedná, solidárna a kooperujúca Európa v oblasti prisťahovalectva
a azylu: Vývoj pokrokovej a komplexnej politiky v oblasti prisťahovalectva
a azylu, ktorého základom bude Európsky pakt o prisťahovalectve a azyle.
F. Úloha Európy v globalizovanej spoločnosti – presah: Potreba integrovať
politiky slobody, bezpečnosti a práva do generálnych politík Únie, najmä
potreba koherencie s zahraničnou politikou Únie.
Program sa realizuje a kvalita jeho realizácie závisí na nástrojoch:
1. Vzájomná dôvera medzi autoritami členských štátov, hľadanie ciest na
posilnenie dôvery a zlepšenie vzájomného pochopenia jednotlivých justičných
systémov v rámci Európskej únie.
2. Implementácia úplná a efektívna, vynútiteľnosť noriem a vyhodnocovanie
existujúcich nástrojov.
3. Legislatíva, kde legislatívna iniciatíva Komisie alebo členských štátov,
v prípadoch predpovedaných Lisabonskou zmluvou, by mala byť prezentovaná
až po kontrole dodržania princípov proporcionality a subsidiarity a po
svedomitej príprave, ktorá by mala obsahovať aj predbežnú analýzu dôsledkov,
zistila by potreby a rovnako aj finančné dôsledky a využívala by k tomu
odbornosti členských štátov. Úplný základ však predstavuje vyhodnotiť zásah
legislatívnej iniciatívy do oblasti základných ľudských práv a slobôd
a zabezpečiť plnú kompatibilitu návrhu s princípy vnútorného trhu. Zároveň je
treba mať na zreteli kvalitu legislatívneho návrhu, najmä dbať na terminológiu,
jednoduchý a jasný jazyk a koherenciu návrhu s už prijatými dokumentmi
a schválenými cieľmi.
23
4. Koherencia medzi vnútornými a vonkajšími aspektmi aktivít v oblasti slobody,
bezpečnosti a práva. Rovnako sa vyžaduje aj súlad aktivít Agentúr Únie
(Europol, Eurojust, Frontex, Európska policajná akadémia, Európske
monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, Európsky podporný úrad
pre azyl a Agentúra Európskej únie pre základné práva), na ktoré by mal byť
aplikovaný väčší politický dohľad cez výročné správy.
5. Vyhodnotenie je v rukách Komisie a členských štátov, ktoré by s ňou mali za
týmto účelom spolupracovať, aby došlo k objektívnemu a nestrannému
vyhodnoteniu implementácie politík v tejto oblasti. Zamerať by sa mali najmä
na úplnú aplikáciu princípu vzájomného uznávania. Vyhodnocovanie by malo
byť detailné a periodické.
6. Vzdelanie pre profesionálov všetkých oblastí zapojených do spolupráce v
oblasti slobody, bezpečnosti a práva cez Európsky výcvikový program.
7. Komunikácia s občanmi a užívateľmi európskeho priestoru slobody,
bezpečnosti a práva za účelom predstaviť im výsledky tejto politiku. Komisia by
mala vymyslieť stratégiu ako najlepšie vysvetliť občanom ako profitovať
z nových nástrojov a právnej úpravy cez E-justice a portál E-justice48.
8. Dialóg s občianskou spoločnosťou alebo reprezentatívnymi asociáciami. Na
uľahčenie komunikácie by bolo namieste vytvoriť špeciálny mechanizmus
komunikácie, niečo ako Justičné fórum49.
48 Cieľom projektu E-justice je zabezpečiť prístup ku komplexnému zdroju právnych informácií, čoho nevyhnutným predpokladom je informatizácia spoločnosti. Jej predpokladmi je čo najširšia gramotnosť, prístup na internet a efektívna elektronizáciu verejnej správy. V prvej fáze realizácie došlo k zverejňovaniu súdnych rozhodnutí na internete. Medzi očakávané pozitíva patrí zvýšenie právnej istoty, zvýšenie kvality práce súdov pod verejným dohľadom a zníženie miery korupcie. Viac o projekte E-justice v analýze: Chlipala, M., E-government a E-justice v Slovenskej republike, Právnická fakulta Univerzity Komenského 2008, http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:QOrTaDgC4ekJ:https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/KPIPP/2008_PP_Prispevok_Chlipala.pdf+internet+portál+E-justice&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESgeo5TDQJ7PHcU_60nmt1E99JQeycM62uftD0uAJ_TkqzmbxbGkZe5F1vWTBqFyDlc5qXFPgjV5RV1-RBSXMWdFljdgHOqbP-iIqDZCP45JephfgwRbNjtXIeM52y_B3QXfSOqx&sig=AHIEtbR7TAxIvJJK7mgYzzbBNMrkiQQLyw. 49 Nájdeme ho na stránkach http://europeanjusticeforum.org/. Jeho cieľom je transparentné a objektívne konzultácie zainteresovaných strán a pre reakcie a hodnotenie EÚ politiky a postupov v oblasti spravodlivosti. Fórum zohľadňuje rozdiely v jednotlivých politikách v oblasti občianskych a trestných vecí vyplývajúce zo zmluvy. Pozostáva z dvoch oblastí činnosti, 1) sprostredkuje Komisii názory odborníkov na politiku a právne predpisy EÚ z oblasti spravodlivosti a 2) podporí vzájomnú dôveru medzi jednotlivými justičnými systémami v rámci EÚ prostredníctvom zlepšenia vzájomného pochopenia týchto systémov. Otvorený dialóg medzi jednotlivými aktérmi v jednotlivých justičných systémoch v EÚ
24
9. Financovanie.
10. Akčný plán vypracovaný Komisiou počas prvého polroka 2010, ktorý bude
konkrétne realizovať ciele Štokholmského programu na základe konkrétneho
časového harmonogramu.
11. Revízia Štokholmského programu v „polčase“ programu, teda v júny 2012,
kedy Komisia spracuje posudok o implementácii Štokholmského programu.
Najrozporuplnejšie bolo schválenie azylovej a imigračnej politiky.50
2.6 Komentár
Maastrichtská zmluva (1992) rozšírila oblasti spolupráce Európskej únie o
spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a o spoluprácu v oblasti justície a vnútra,
ktorá mala charakter medzivládnej nadstavby. Amsterdamská zmluva (1997) stanovila
za cieľ vybudovať z Európskej únie priestor slobody, bezpečnosti a práva. Lisabonskou
zmluvou (2009) bola táto spolupráca definitívne komunitarizovaná, čo znamená, že je
možné prijímať opatrenia v tejto oblasti na základe väčšiny, takže spolupráca dostala
nadnárodný charakter. Okrem toho bola v Lisabonskej zmluve explicitne priznaná
právomoc Európskej únii harmonizovať trestné právo hmotné a zavádza možnosť
zriadenia z Eurojustu inštitúcie Európskeho prokurátora na obhajobu finančných
záujmov Európskej únie. Jeho právomoci je možné rozšíriť aj na boj proti závažnej
trestnej činnosti.
Štokholmský program vypočítava radu cieľov ako boj za ľudské práva, prístup
k právu a spravodlivosti, boj proti cezhraničnej trestnej činnosti, vytvorenie spoločne
migračnej politiky, vzdelanie pre profesionálov v oblasti slobody, bezpečnosti a práva,
komunikácia s občanmi a občianskou spoločnosťou. Únia v súčasnosti disponuje
v rôznych smeroch posilní vzájomnú dôveru. Informácie čerpané z Oznámenia Komisie o vytvorení fóra na diskusiu o politike a postupoch EÚ v oblasti spravodlivosti z 4 februára 2008: http://74.125.77.132/search?q=cache:CCeLeNT5cRcJ:eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do%3Furi%3DCOM:2008:0038:FIN:SK:DOC+Eúropske+fórum+pre+justíciu&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk. 50 Portál EurActiv.sk, Parlament schválil Štokholmský program, 27.11.2009, http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/parlament-schvalil-stokholmsky-program-014023.
25
značným inštitucionálnym rámcom (, ktorému sa budeme venovať v ďalšej časti tejto
práce) na zabezpečenie priestoru slobody, bezpečnosti a práva v týchto parametroch,
problém môže predstavovať jedine nedostatok kompetencii jednotlivých agentúr a ich
limitovanie členskými štátmi.
26
3. Dôsledky Lisabonskej zmluvy
3.1 Charakter bývalého tretieho piliera
Priblížime si charakter bývalého tretieho pilieru skrz rozpravu o rámcových
rozhodnutiach, jednom z bohato využívaných foriem sekundárneho unijného práva,
ktoré predstavujú jeden z najvýznamnejší nástrojov v oblasti III. pilieru. Ich účelom
bola harmonizácia hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov členských štátov.51
Prijímané boli jednomyseľne Radou a bola nimi ukladaná povinnosť implementovať
obsah týchto rámcových rozhodnutí do vnútroštátneho právneho poriadku s tým, že
forma a prostriedky tejto implementácie sú ponechané na členskom štáte. Nápadne
pripomínajú smernice, akurát pri rámcových rozhodnutiach sa pohybujeme na pôde
tretieho pilieru, takže sa jednalo o medzivládne akty a nie o nadnárodné ako u smerníc.
Rozdiel sa prejavoval v „priamom účinku“. Síce priamy účinok nie je ani smerniciam
nikde výslovne priznaný, Európsky súdny dvor postupne dovodil vertikálny priamy
účinok52, nepriamy účinok smerníc53 ako aj právo na náhradu škody jednotlivcovi v
prípade, kedy nie je možné uplatniť priamy účinok smerníc54. Naopak u rámcových
rozhodnutí je priamy účinok explicitne vylúčený, takže nemohli vzniknúť práva a
povinnosti priamo osobám bez toho, aby došlo k transpozícii rámcového rozhodnutia do
vnútroštátneho práva a ani nebolo možné sa domáhať náhrady škody v dôsledku
nesprávnej transpozície. 55
Medzivládny charakter tretieho pilieru sa prejavoval aj prijímacom procese
rámcových rozhodnutí, kde mala výlučnú rozhodovaciu právomoc Rada. Napriek tomu
boli rámcové rozhodnutia bezprostredne záväzné pre členské štáty. 51 čl. 34 Zmluvy o Európskej únii. 52 Napríklad rozsudky Európskeho súdneho dvora vo veciach Grad v. Finanzamt Traunstein (9/70), van Duyn v. Home Office (41/74), Ratti (148/78), Kolpinguis Nijmegen (80/86), Marshall v. Southampton and South West Area Health Autority (152/84). 53 Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 13. novembra 1990 vo veci C-106/89 Marleasing. 54 Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 19. novembra 1991 v spojených veciach C 6/90 a C 9/90 Francovich. 55 Maršálková, Z., Bříza, P.: Vztah rámcových rozhodnutí a mezinárodních smluv, Právní rozhledy, roč. 14, č. 20, 2006, s. 743 – 744.
27
Podobnosť so smernicami spočívala aj v jurisdikcii Európskeho súdneho dvora,
ktorý mal právomoc rozhodovať o predbežných otázkach týkajúcich sa platnosti a
výkladu rámcových rozhodnutí56 a tiež bol príslušný na prieskum ich legality na základe
žaloby pre nepríslušnosť. Avšak aktívne legitimované, keďže rámcové rozhodnutie
nemalo priamy účinok, boli len členské štáty a Komisia. Navyše Komisia nebola
zmocnená viesť žalobu pre porušenie hlavy VI. Zmluvy o Európskej únii, včetne
porušenia povinnosti členského štátu riadne a včas implementovať rámcové
rozhodnutie.
No napriek tomu, že Európsky súdny dvor bol limitovaný explicitným zákazom
priameho účinku, podarilo sa mu priblížiť rámcové rozhodnutia komunitárnym
štandardom skrz "konformný výklad", a to v prípade Maria Pupino57. Tento prípad sa
odvíjal v rámci trestného konania vedeného v Taliansku proti učiteľke materskej škôlky,
pani Marii Pupino, ktorá bola obvinená z ublíženia na zdraví svojich žiakov. V rámci
tohto trestného konania bola talianskym súdom vznesená predbežná otázka
k Európskemu súdnemu dvoru, ktorá sa týkala výkladu rámcového rozhodnutia Rady č.
2001/220/JVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní a taliansky súd
chcel vedieť či jeho články majú byť vykladané v tom zmysle, že súd musí umožniť
malým deťom vypovedať za špeciálnych podmienok mimo verejné súdne jednanie.58
Inak povedané sa spýtal či talianske pravo má byť vykladané v súlade s rámcovými
rozhodnutiami prijatými na poli Európskej únie.
Do tohto konania o predbežnej otázke pred Európskym súdnym dvorom
intervenovali členské štáty s námietkou, že povinnosť interpretácie národného práva
v súlade s právom vtedy ešte Európskeho spoločenstva sa vzťahuje len na komunitárne
právo, inými slovami, na prvý pilier.59 Ďalším argumentom členských štátov v tejto veci
bolo, že právo tretieho piliera má výslovne intergovernmentálny charakter a ani nemá
priamy účinok. A Zmluva o Európskej únii neobsahuje žiadnu obdobnú úpravu ako
56 Čl. 35 odst. 1 Zmluvy o Európskej únii. 57 Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 16. júna 2005 vo veci C-105/03 Maria Pupino. 58 Tomášek, M.: Zamyšlení nad měnící se funkcí rámcových rozhodnutí EU, Právník, roč. CXLVI, č. 4, 2007, s. 369 – 370. 59 Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 10. apríla 1984 vo veci C-14/83 Von Colson and Kamann.
28
článok 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, ktorá ukladá členským štátom
povinnosť loajálnej spolupráce voči Európskemu spoločenstvu.60
No Európsky súdny dvor sa vyjadril, že rámcové rozhodnutie má rovnako
záväzný charakter ako smernice. A keby členské štáty neboli viazané povinnosťou
loajálnej spolupráce, bolo by nemožné dosiahnuť cieľov Európskej únie. Z toho
Európsky súdny dvor vyvodzuje, že členské štáty sú viazané princípom loajálnej
spolupráce aj v treťom pilieri. Ďalej dodáva, že princíp konformného výkladu
národného práva s európskym právom je obmedzený obecnými princípmi
komunitárneho práva, predovšetkým princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity
a zásadou dodržiavania základných práv a slobôd. Takto uplatnenie konformného
výkladu nemôže nikdy viesť k zhoršeniu právneho postavenia subjektu či dokonca
k založeniu trestnej zodpovednosti. V tomto prípade Európsky súdny dvor akceptoval,
že povinnosť konformného výkladu sa vzťahujú na predpisy o zhromažďovaní dôkazov,
teda na predpisy trestného práva procesného, ktoré samy o sebe nemôžu založiť trestnú
zodpovednosť. Treba však dodať, že rozhodne môžu významne ovplyvniť výsledok
trestného konania.
Takto sa právo tretieho pilieru postupne približovalo svojim charakterom
komunitárnemu právu. Ďalším problémom tretieho piliera boli sústave kompetenčné
spory – čo spadalo pod tretí pilier a čo je možné ešte zahrnúť pod prvý? Aj tento
problém bol odstránený komunitarizáciou tretieho piliera.
3.2 Harmonizácia trestného práva
Pripomeňme si, že Európska únia pôvodne nedisponovala vôbec žiadnou
právomocou v oblasti trestného práva, tá bola zavedená až Maastrichtskou zmluvou.
Výslovne bola priznaná v článku 29 Zmluvy o Európskej únii a jednalo sa
o medzivládnu kooperáciu v rámci tretieho piliera. Lisabon zrušil tretí pilier a jeho
obsah komunitarizoval. Dôsledkom je zmena spôsobu prijímania rozhodnutí
z unanimity na „komunitárny spôsob“ a to kvalifikovanou väčšinou. Hoci spoločná 60 Článok 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva: Členské státy přijmou veškerá vhodná obecná i zvláštní opatření k plnění závazků, které vyplývají z této smlouvy nebo jsou důsledkem činnosti orgánů Společenství. Usnadňují mu plnění jeho poslání. Zdrží se jakýchkoli opatření, jež by mohla ohrozit dosažení cílů této smlouvy.
29
zahraničná a bezpečnostná politika, bývalý druhý pilier, ostáva naďalej predovšetkým
na medzivládnej úrovni, takmer všetky politiky v rámci policajnej a súdnej spolupráce v
trestných veciach prechádzajú pod „metódu spoločenstva“, takže v tejto oblasti bude
aplikovaná „bežná legislatívna procedúra“ a to hlasovanie kvalifikovanou väčšinou
a metódou spolurozhodovania. Tento kontrastný vývoj zobrazuje rozdiel medzi sférami
druhého a tretieho piliera. Súdna a policajná spolupráca predstavuje druhú stranu mince
vnútorného trhu: štyri slobody vytvorili spoločný trh, no odstránenie bariér volá po
opatreniach, ktoré vytvoria súčasne priestor slobody, bezpečnosti a práva. Naopak
dôsledky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky dopadajú mimo Únie.61 I keď
treba poznamenať, že spolupráca v oblasti justície a vnútornej bezpečnosti mala tiež
externý dopad62.
Ďalším dôsledkom komunitarizácie je prechod z unijných právnych nástrojov na
komunitárne (prechod zo špecifických právnych predpisov tretieho piliera ako:
Spoločné postoje, spoločné akcie, Dohovory, Opatrenia k uskutočneniu spoločnej akcie
alebo k realizácii Dohovorov63 na Nariadenie, Smernica, Rozhodnutie, Rezolúcie
a Stanoviská64), na čo sa implicitne viaže aj priamy účinok komunitárneho práva, ktorý
nevykazovalo právo unijné.
Na druhú stranu, priamy účinok komunitárneho práva zasahoval do
trestnoprávnej oblasti aj pred Lisabonom, a to cez zákaz diskriminácie. V prípade
Casati65 Európsky súdny dvor výslovne judikoval, že komunitárne právo vytvára medze
trestnoprávnej kompetencii členských štátov, a to cez generálny zákaz diskriminácie66
voči osobám, ktorým komunitárne právo zaručuje rovnaké zaobchádzanie. Trestné
právo nesmie ani obchádzať základné slobody zaručené komunitárnym právom. Tento
61 Donelly, B.: Justice and Home Affairs in the Lisbon treaty: A Constitutionalising Clarification?, Eipascope 2008/1, p. 21, http://www.fedtrust.co.uk/admin/uploads/Eipascope_Donnelly_JHA.pdf. 62 Môžeme spomenúť napríklad dve dohody uzavreté 6. júna 2003 medzi EÚ a USA, z nich jedna upravuje vzájomnú súdnu spoluprácu v trestných veciach a druhá extradíciu. Tieto zmluvy dopĺňajú eventuálne bilaterálne dohody medzi členskými štátmi a USA. 63 Článok K. 3 odst. 2 Zmluvy o Európskej únii. 64 Článok 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. 65 Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 11. novembra 1981 vo veci 203/80. 66 Právo na rovnaké zachádzanie vyplýva z článku 12 Zmluvy o ES a nemôže byť predmetom osvedčenia vydávaného úradmi členského štátu (rozsudok Európskeho súdneho dvora z 3. júla 1980, 157/79 Regina proti Pieck), ani fungovať na základe recipročnej zmluvy (rozsudok Európskeho súdneho dvora z 22. 6. 1972, 17/72 Frilli proti Belgicku).
30
rozsudok mimochodom výslovne priznáva členským štátom kompetenciu v oblasti
trestného práva hmotného a procesného (čím a contratio v roku 1981 vylúčil právomoc
Spoločenstva).67
Komunitarizácia znamená definitívne vyriešenie problému rozdeľovania
problematiky spolupráce v oblasti trestného práva medzi prvý a tretí pilier, kde situáciu
opakovane riešil Európsky súdny dvor. Prelomový rozsudok predstavovalo rozhodnutie
ESD vo veci trestnoprávnej ochrany životného prostredia68. Rada prijala rámcové
rozhodnutie, kde definuje trestné činy, ktoré mali byť zavedené do právnych poriadkov
členských štátov. Komisia sa vyslovila proti právnemu základu navrhovanej úpravy a
predložila svoj návrh smernice. Spor medzi Radou a Komisiou o právnu povahu
dokumentu (smernica alebo rámcové rozhodnutie), na základe ktorej môže dôjsť
k harmonizácii v trestnoprávnej oblasti, pokladal de facto otázku: patrí trestnoprávna
oblasť pod prvý alebo tretí pilier? Pri čom však vyvstal omnoho závažnejší problém,
a to či má vôbec Európske spoločenstvo právomoc zasahovať do tejto oblasti.
Rada spolu s členskými štátmi, okrem Holandska, sa bránila žalobe podanej
Komisiou o neplatnosť prijatého rámcového rozhodnutia. Komisia presadzovala svoju
navrhovanú smernicu a argumentovala komunitárnou právomocou v oblasti životného
prostredia. Rada však podčiarkla, že neexistuje žiadne výslovné udelenie právomocí ES
v oblasti trestného práva a s ohľadom na jeho veľký význam pre národnú suverenitu, ani
nemôže byť táto právomoc implicitne prevedená na Spoločenstvo na základe článku
175 vtedajšej Zmluvy o ES.69
Európsky súdny dvor potvrdil, že trestnoprávne predpisy ani trestnoprocesné
predpisy nie sú v právomoci Spoločenstva70, ale súčasne konštatoval, že pokiaľ použitie
účinných, primeraných a odradzujúcich trestných sankcii predstavuje nutné opatrenie
na ochranu životného prostredia, môže ES prijať aj opatrenia vzťahujúce sa k trestnému
právu členských štátov.71 Takto Európsky súdny dvor priznal právo komisii prijať
smernicu obsahujúcu trestnoprávnu matériu za cieľom účinnej ochrany životného
67 Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 11. novembra 1981 vo veci 203/80, body 26 – 29. 68 Rozsudok Európskeho súdeho dvora zo dňa 13. septembra 2005 vo veci C-176/03. 69 Rozsudok Európskeho súdeho dvora zo dňa 13. septembra 2005 vo veci C-176/03, body 25 a 26. 70 Rozsudok Európskeho súdeho dvora zo dňa 13. septembra 2005 vo veci C-176/03, bod 47. Jedná sa o všeobecné pravidlo judikované v rozsudkoch ESD 203/80 Casati, C 226/97 Lemmens. 71 Rozsudok Európskeho súdeho dvora zo dňa 13. septembra 2005 vo veci C-176/03, bod 48.
31
prostredia na základe článku 175 Zmluvy o ES, ktorý priznáva ES právomoc v oblasti
životného prostredia, no súčasne Súd takto judikoval právomoc ES harmonizovať
trestné právo hmotné pokiaľ je to nevyhnutné a úprava je účinná (zásada efektivity),
primeraná (zásada primeranosti) a odradzujúca (zásada prevencie). A to vo forme
harmonizovania skutkových podstát trestných činov, právomoc na stanovenie druhu
a výšky použiteľných trestných sankcii sem nespadá.72 Z pohľadu trestného práva
hmotného teda možno očakávať postupné harmonizovanie trestných zákonov členských
štátov na úseku jednotlivých politík Spoločenstva.73
Takto v budovaní kompetencii Európskej únie zohral kardinálnu úlohu opäť
Európsky súdny dvor, ktorý ju prakticky komunitarizoval ešte pred Lisabonskou
zmluvou a priznal Spoločenstvu právo harmonizovať trestné právo hmotné, a to
skutkové podstaty.
Ďalej malo Európske spoločenstvo v rámci prvého piliera výslovne priznanú
právomoc prijímať opatrenia na predchádzanie a potláčanie závažnej trestnej činnosti, a
to na úseku vízovej, imigračnej a azylovej politiky na úseku voľného pohybu osôb.74
3.3 Komentár
Maastrichtská zmluva rozšírila oblasti spolupráce Európskej únie o spoločnú
zahraničnú a bezpečnostnú politiku a o spoluprácu v oblasti justície a vnútra, ktorá mala
charakter medzivládnej nadstavby. Lisabonskou zmluvou bola táto spolupráca
definitívne komunitarizovaná, čo znamená, že je možné prijímať opatrenia v tejto
oblasti na základe väčšiny, takže spolupráca dostala nadnárodný charakter.
Avšak právo tretieho pilieru postupne približovalo svojim charakterom
komunitárnemu právu. V budovaní kompetencii Európskej únie zohral kardinálnu úlohu
Európsky súdny dvor. Najprv výslovne judikoval, že komunitárne právo vytvára medze
72 Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 23 októbra 2007 vo veci C-440/05 Znečisťovanie mora, body 67-68. 73 Mihálik, M., Európske trestné právo, http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TPrintWithHeader.ascx&phContent=/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=6649&LngID=0&CatID=66. 74 Článok 61 Zmluvy o ES.
32
trestnoprávnej kompetencii členských štátov, a to cez generálny zákaz diskriminácie
voči osobám, ktorým komunitárne právo zaručuje rovnaké zaobchádzanie. Podľa
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora boli členské štáty boli viazané princípom
loajálnej spolupráce aj v treťom pilieri a vnútroštátne orgány mali povinnosť
konformného výkladu, ktorá sa vzťahovala aj na predpisy trestného práva procesného.
Ďalej priznal Spoločenstvu právo harmonizovať trestné právo hmotné, a to skutkové
podstaty pokiaľ je to pokiaľ je to nevyhnutné a úprava je účinná (zásada efektivity),
primeraná (zásada primeranosti) a odradzujúca (zásada prevencie). No výslovne vylúčil
právomoc na stanovenie druhu a výšky použiteľných trestných sankcii.
Ďalším problémom tretieho piliera boli sústave kompetenčné spory, no aj tento
problém bol odstránený komunitarizáciou tretieho piliera.
Lisabonská zmluva takto skôr len potvrdila už naštartovaný vývoj a odstránila
mu poslednú formálnu prekážku – kompetenčné spory. V súvislosti s výslovnou
právomocou harmonizovať trestné právo, sa začína vynárať polemika ohľadom
budúcnosti a jednotného európskeho trestného práva. Pravdepodobne dôjde
k postupnému harmonizovaniu na úseku jednotlivých politík Spoločenstva, avšak len ak
to bude nevyhnutné, primerané, efektívne a odstrašujúce. Pokiaľ by sme hľadali unijné
trestné právo, ako ucelený systém trestného práva hmotného a procesného, tak
neexistuje a zatiaľ ani nie je záujem niečo podobné vytvoriť. Aktuálna podoba právnej
úpravy na unijnej úrovni je veľmi fragmentárna, väčšinou obmedzená na cezhraničnú
trestnú činnosť alebo finančné záujmy Únie, čiže na oblasti, kde členské štáty sami nie
sú efektívne.
33
4. Budovanie Európskej justičnej oblasti
Druhou zásadou spolupráce členských štátov a budovania priestoru slobody,
bezpečnosti a práva, uvedenej v Lisabonskej zmluve, je vzájomné uznávanie rozsudkov
a iných justičných rozhodnutí ako základ spolupráce. Štokholmský program
v nadväznosti na túto zásadu si stavia za cieľ budovanie vzájomnej dôvery medzi
členskými štátmi a vzájomné pochopenie justičných systémov.
Tento princíp vzájomnosti uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí
medzi členskými štátmi je nadstavený špecifickými unijnými procesnými inštitútmi.
Prvým a prielomovým bol Európsky zatýkací rozkaz75, zavedený v roku 2002, ktorý
prekonáva bežné medzinárodnoprávne zásady extradície a to zásadu nevydávania
vlastných občanov do iného štátu, zásadu reciprocity a zásadu obojstrannej trestnosti.
V súčasnosti môžeme hovoriť už aj o Európskom zaisťovacom príkaze76, Európskom
konfiškačnom príkaze77 a Európskom dôkaznom príkaze78. Tieto unijné nástroje
vytvárajú fikciu jednotného trestnoprocesného územia Európskej únie a budujú z neho
Európsku justičnú oblasť, kde bežné medzinárodnoprávne formy kooperácie budú
nahradené vlastnými a efektívnejšími mechanizmami.
4.1 Európsky zatýkací rozkaz
Cieľom zvláštneho zasadania Európskej rady v Tampere v roku 1999,
vychádzajúceho z prijatej Amsterdamskú zmluvu, sa sústredilo na budovanie priestoru
bezpečnosti, slobody a práva, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je zamedziť, aby osoby
podozrivé zo spáchania trestného činu nemohli zneužívať rozdielnosti právnych úprav
75 Rámcové rozhodnutie Rady 2002/582/SVV zo dňa 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupu predávania medzi členskými štátmi. 76 Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV zo dňa 22. júla 2003 o výkonu príkazu k zaisteniu majetku alebo dôkazných prostriedkov v Európskej únii. 77 Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo dňa 6. októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania príkazov ku konfiškácii. 78 Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/JHA zo dňa 18. decembra 2008 o európskom dôkaznom príkaze za účelom získania vecí, dokumentov a údajov za použitím v trestnom procese.
34
v jednotlivých členských štátoch. Jedným zo základných nástrojov ako dosiahnuť
účinného a včasného potrestania páchateľov, bolo zjednodušiť spôsob vydávacieho
konania, ktoré bolo formálne veľmi náročné a zdĺhavé. A tak bolo prijaté rámcové
rozhodnutie Rady, ktoré zaviedlo Európsky zatýkací rozkaz.
Je postavený na princípe vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov
v trestných veciach. Spočíva vo vydaní rozhodnutia orgánom členského štátu s cieľom
zatknúť a predať požadované osoby iným členským štátom za účelom trestného stíhania
alebo k výkonu nepodmieneného trestu odňatia slobody.79
Európsky zatýkací rozkaz však nie je priamo vykonateľný. Jeho podkladom
musí byť vykonateľný rozsudok, zatýkací rozkaz alebo iné vykonateľné rozhodnutie
s rovnakým účinkom. Predpokladom vydania európskeho zatýkacieho rozkazu je teda
vydanie vnútroštátneho rozhodnutia, na ktorého základe môže dôjsť k obmedzeniu
osobnej slobody hľadanej osoby. Následne na to musí súdny orgán príslušného
členského štátu vždy prijať rozhodnutie o predaní hľadanej osoby.80
Revolučnosť tohto inštitútu spočíva v prekonaní medzinárodne právneho
rozhrania extradície. Európsky zatýkací rozkaz zavádza priamy styk justičných orgánov
a priamo realizuje zásadu vzájomného uznávania ich rozhodnutí medzi sebou.
Obmedzuje sa princíp obojstrannej trestnosti a zásada špeciality uplatňovaných
u extradície a ustanovuje povinnosť členského štátu zatýkací rozkaz previesť
v stanovených lehotách pre rozhodnutie. A najmä sa na pôde Európskej únie ruší zásada
nevydávania vlastných občanov.
Takto európsky zatýkací rozkaz de facto zasahuje do koncepcie štátnej
suverenity a v niektorých prípadoch to dokonca musel riešiť aj ústavný súd (napríklad
Poľský, Nemecký, Český alebo Cypruský).
Pozastavila by som sa nad Poľským prípadom81 - prvým, ktorý sa vyjadroval
európskemu zatýkaciemu rozkazu. V Poľsku vydanie poľského občana znamenalo
s Ústavou82 a Ústavný súd riešil nesúlad rámcového rozhodnutia s Ústavou na základe
79 Článok 1 rámcového rozhodnutia o európskom zatýkacom rozkaze a Fenyk J., Kloučková, S., Mezinárodní justiční spolupráce v trestních věcech, Praha, Linde 2005, s.122. 80 Fenyk J., Kloučková, S., Mezinárodní justiční spolupráce v trestních věcech, Praha, Linde 2005. s.190. 81 Rozsudok Ústavného tribunálu vo veci P1/05 zo dňa 27. apríla 2005. 82 Článok 55 odst. 1 Poľskej ústavy.
35
konania o konkrétnej kontrole ústavnosti, kedy sa jednalo o vydanie poľskej štátnej
občianky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu.
Poľský Ústavný súd rieši rozpor dvoch ústavných ustanovení – zákaz vydávania
vlastných občanov verzus povinnosť dodržiavať medzinárodné záväzky, ktoré má voči
Európskej únii. Mimo iné sa Ústavný súd zaoberá rozdielmi medzi pojmami „vydanie“
v zmysle extradície a „predanie“ na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, s úvahou
či na inštitút predania sa vzťahujú rovnaké obmedzenia ako na vydanie. Ale nakoniec sa
poľský Ústavný súd priklonil k inému riešeniu situácie a úpravu predania v poľskom
trestom poriadku zrušil s čo najdlhšou možnou lehotou účinnosti rozhodnutia, čím
vytvoril priestor pre ústavodarcu a zákonodarcu, k harmonizácii národnej právnej
úpravy predania občana, ktorá bude jak konformná s európskym právom, tak aj
s právom ústavným. Takto nasledovali dve novely poľského práva – nová úprava
predania v poľskom trestnom poriadku a taktiež novela článku Ústavy o nevydávaní
vlastných občanov.
S obdobným problémom sa vysporiadaval aj český Ústavný súd pri abstraktnej
kontrole ústavnosti83, kedy sa stávajúcej úprave v trestnom zákonníku a v trestnom
poriadku vytýkal rozpor s Listinou základných práv a slobôd, a to konkrétne rozpor
s článkom 1484, ktorý de facto zakazuje vydanie občana do cudziny, a s článkom 3985,
ktorý de facto vyžaduje obojstrannú trestnosť, ktorú rámcové rozhodnutie v prípade
taxatívne vymedzených trestných činov obchádza. Ústavný súd návrh zamietol, no za
zmienku stojí odlišné stanovisko sudkýň Wagnerovej a Formánkovej, ktoré vyslovujú
pochybnosti o možnosti prenosu právomoci v trestnej oblasti na Európsku úniu, aj keby
boli presne definované. Svoje vtedajšie presvedčenie opierajú o fakt, že Európska únia
nedisponuje vlastnou ústavou obsahujúcou katalóg základných práv.
4.2 Európsky zaisťovací príkaz
83 Nález Ústavního soudu Pl. ÚS 66/04. 84 Článok 14 odst. 4 Listiny základných práv a slobôd (2/1993 Sb.): „Každý občan má právo na svobodný vstup na území České a Slovenské Federativní Republiky. Občan nemůže být nucen k opuštění své vlasti.“ 85 Článok 39 Listiny základných práv a slobôd (2/1993 Sb.): „Jen zákon stanoví, které jednání je trestným činem a jaký trest, jakož i jaké jiné újmy na právech nebo majetku, lze za jeho spáchání uložit.“
36
Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je stanovenie pravidiel, podľa ktorých
členský štát uznáva a vykonáva na svojom území príkaz k zaisteniu vydaný justičným
orgánom iného členského štátu v rámci trestného konania.86 Na základe vnútroštátnych
predpisov prijatých k implementácii tohto rámcového rozhodnutia môžu justičné orgány
štátu dosiahnuť zaistenie majetku alebo dôkazov alebo ich predanie do dožadujúceho
štátu na základe písomnej žiadosti.87 Toto rámcové rozhodnutie vychádza do značnej
miery z formy úpravy u európskeho zatýkacieho rozkazu – obdobne je vystavané na
zásade vzájomného uznávania justičných rozhodnutí v trestných veciach a rovnako sú tu
enumerované trestné činy, u ktorých nie je nutná obojstranná trestnosť88.
4.3 Európsky konfiškačný príkaz
Ďalšie rámcové rozhodnutie zaviedlo vzájomné uznávanie príkazov ku
konfiškácii, teda jeho účelom je realizácia vydaného a právoplatného peňažitého trestu,
prepadnutia veci alebo majetku89 a je vystavané na rovnakých zásadách ako
horeuvedený európsky zaisťovací príkaz90.
4.4 Európsky dôkazný príkaz
Európsky dôkazný príkaz má za účel opatrenie vecných a listinných dôkazov
a údajov z iného členského štátu k použitiu v trestnom a správnom konaní a ďalej
v konaní o trestnej zodpovednosti právnických osôb91.
86 Článok 1 rámcového rozhodnutia Rady 2003/577/SVV. 87 Vrtek, M., Budoucnost trestního práva v kontextu jeho europeizace, Trestněprávní revue, roč. 6, č. 2, 2007, s.35. 88 Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV článok 3 odst. 2. 89 Trestněprávní revue, roč. 6, č. 2, 2007, M., Budoucnost trestního práva v kontextu jeho europeizace, s.35. 90 Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV článok 6 odst. 1. 91 Článok 1 Rámcového rozhodnutia Rady o európskom dôkaznom príkaze na opatrovanie vecných a listinných dôkazov a údajov za účelom použitia v trestných veciach.
37
4.5 Európsky prokurátor
Novým ambicióznym projektom v rámci budovania Európskej justičnej oblasti,
ktorého realizáciu pripustila dokonca aj Lisabonská zmluva, je inštitúcia Európskeho
prokurátora. V jeho právomoci by síce mala byť len ochrana finančných záujmov únie,
kde sa javí súčasný stav protekcie ponechaný na jednotlivých štátoch ako nedostatočný.
Ale sama Lisabonská zmluva už predpokladá možné rozšírenie jeho kompetencii na boj
proti závažnej trestnej činnosti, ktorá má cezhraničný rozmer, čo predstavuje veľmi
široký potenciál budúceho vývoja.
Idea Európskeho prokurátora pochádza z Corpus Juris. Jedná sa prakticky
o revolučný dokument, ktorý zachytáva spoločné záchytné body trestného práva naprieč
Európou. Vznikol na popud Komisie, ktorá poverila skupinu odborníkov v čele
s profesorkou Sorbony Mireille Delmas – Marty k vytvoreniu základných zásad ochrany
finančných záujmov Únie. Táto zbierka princípov z 1995 (prvý projekt prebiehal
v 1995-1996, závery boli publikované v roku 1997) bola revidovaná v roku 2000 do
podoby Corpus Juris 2000. Obsahuje štyri časti: prvá je venovaná zvláštnej časti
trestného práva hmotného a obsahuje trestné činy proti finančným záujmom
Spoločenstva. Druhá časť obsahuje obecnú časť trestného práva hmotného a venuje sa
otázkam zavinenia, subjektom trestnej činnosti, trestnej zodpovednosti a trestaniu.
Tretia časť obsahuje trestné právo procesné, vrátane inštitútu európskeho prokurátora a
jeho právomoci. V poslednej, štvrtej časti, je riešená subsidiarita národných právnych
poriadkov.92
Lisabonská zmluva predpokladá jeho vytvorenie nariadením Rady z Eurojustu.
V úvahu by za účelom ochrany finančných záujmov Únie pripadal aj OLAF (European
Anti-Fraud Office/Európsky úrad pre boj proti podvodom), ktorý má za cieľ bojovať
proti podvodom a chrániť finančné záujmy Únie. Ale OLAF nie je medzinárodný orgán
poskladaný z 27 národných členov ako napríklad Eurojust, ale unijný a na tak ďaleký
prenos kompetencii ešte nie je vytvorený priestor ani politická vôľa.
92 Delmas – Marty, M. – Vervaele, J.A.E. (eds.), Corpus Juris 2000, Brno, Sypták 2001.
38
4.6 Komentár
Cieľom spoločnej trestnej politiky je vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a
práva, čo mimo iné znamená zamedziť, aby osoby podozrivé zo spáchania trestného
činu nemohli zneužívať rozdielnosti právnych úprav v jednotlivých členských štátoch.
A tak došlo k prijatiu Európskeho zatýkacieho rozkazu, Európskeho zaisťovacieho
príkazu, Európskeho konfiškačného príkazu a Európskeho dôkazného príkazu.
Revolučnosť týchto inštitútov spočíva v prekonaní bežných medzinárodne-právnych
štandardov, lebo zavádzajú priamy styk justičných orgánov a priamo realizujú zásadu
vzájomného uznávania rozhodnutí medzi sebou. Obmedzuje sa princíp obojstrannej
trestnosti a zásada špeciality a ustanovuje povinnosť členského štátu príkaz previesť
v stanovených lehotách pre rozhodnutie. A najmä sa na pôde Európskej únie ruší zásada
nevydávania vlastných občanov. Takto európsky zatýkací rozkaz de facto zasahuje do
koncepcie štátnej suverenity a v niektorých prípadoch to dokonca musel riešiť aj
ústavný súd, avšak vyriešil to vždy v prospech nadnárodnej spolupráce!
Inštitút Európskeho prokurátora ostáva stále len v teórii, ale efektívna ochrana
finančných záujmov ho vyžaduje, a tak je asi len otázkou času, kedy bude možno o tejto
inštitúcii povedať viac.
39
5. Agentúry Európskej únie
Na vybudovaný Európsky justičný priestor nadväzuje činnosť agentúr Európskej
únie, ktoré umožňujú výkon vytvorených právnych nástrojov nadnárodnej spolupráce.
Činnosť Únie v trestných veciach sa neobmedzuje len na tvorbu práva, ale rieši aj
organizačné záležitosti tejto spolupráce cez svoje agentúry. Vytvára orgány, ktoré
zastrešujú jednotné vzdelávanie vyšších policajných úradníkov (CEPOL), policajnú
spoluprácu (EUROPOL) a justičnú spoluprácu (EUROJUST) na svojom území. Okrem
toho do oblasti trestnej spolupráce zasahujú ďalšie sektorové agentúry ako Frontex,
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, Európsky podporný
úrad pre azyl a Agentúra Európskej únie pre základné práva (viac o týchto agentúrach
ďalej).
Všeobecne sa dá o agentúrach Európskej únie povedať, že sú vytvorené na
podporu špecifických činností členských štátov a bolo založených množstvo
špecializovaných a decentralizovaných agentúr. Tieto agentúry reagujú na potrebu
geografickej decentralizácie a riešenia nových úloh právneho, technického, či
vedeckého charakteru. Agentúry Európskej únie sú zoskupené do 5 rôznych kategórií:
1. Agentúry Spoločenstva: Agentúra Spoločenstva je orgánom, ktorý sa
riadi európskym verejným právom. Líši sa od inštitúcií Spoločenstva (Rada, Parlament,
Komisia atď.) a má svoju vlastnú právnu subjektivitu. Je zriadená aktom sekundárneho
práva na účel plnenia veľmi špecifických, technických, vedeckých alebo riadiacich
úloh.
2. Agentúry spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky: Tieto
agentúry boli zriadené na účel plnenia veľmi špecifických, technických, vedeckých
alebo riadiacich úloh v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej
únie.
3. Agentúry pre policajnú a súdnu spoluprácu v oblasti trestnej
činnosti: Ďalšia skupina agentúr bola zriadená s cieľom podpory spolupráce členských
štátov v boji proti organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti.
40
4. Výkonné agentúry: Výkonné agentúry sú organizáciami zriadenými v
súlade s nariadením Rady93, ktoré sú poverené niektorými úlohami týkajúcimi sa
riadenia jedného alebo viacerých programov Spoločenstva. Tieto agentúry sú zriadené
na dobu určitú. Musia mať sídlo v mieste sídla Európskej komisie (Brusel alebo
Luxemburg).
5. Agentúry a orgány EURATOM: Tieto agentúry boli zriadené na účel
podpory cieľov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu
(EURATOM), t. j. koordinovať výskumné programy členských štátov na mierové
využívanie jadrovej energie, poskytovať informácie, infraštruktúru a finančné
prostriedky na jadrovú energetiku a zabezpečiť, aby boli dodávky atómovej energie
dostatočné a bezpečné. 94¨
Vyššie spomenuté agentúry pre policajnú a súdnu spoluprácu v oblasti trestnej
činnosti predstavujú skupinu agentúr zriadených za cieľom podpory spolupráce
členských štátov v boji proti organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti a v
súčasnosti existujú tieto agentúry:
• Európska policajná akadémia (CEPOL);
• Európsky policajný úrad (EUROPOL);
• Jednotka pre súdnu spoluprácu Európskej únie (EUROJUST).95
Okrem toho sektorovo v trestnej oblasti fungujú aj ďalšie agentúry Únie ako:
• Frontex;
• Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť;
• Agentúra EÚ pre základné práva; a
• Európsky podporný úrad pre azyl.96
93 Nariadenie Rady 58/2003 z 19. novembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov spoločenstva. 94 Delenie vychádza z informácii uvedených na oficiálnom portály Európskej únie pod heslom Agentúry Európskej únie, http://europa.eu/agencies/index_sk.htm. 95 Portál Európskej únie, Agentúry EÚ, http://europa.eu/agencies/pol_agencies/index_sk.htm. 96 Tento výčet orgánov vychádza zo Štokholmského programu, kde sú vymenované v bode 4. nástrojov Štokholmského programu, a kde sa prízvukuje koherencia a zosúladenie ich aktivít: Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby v záujme dosiahnutia väčšej jednotnosti medzi vonkajšími a vnútornými prvkami činnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti posilnili vnútornú koordináciu. Tá istá potreba jednotnosti a zlepšenie koordinácie platí aj pre agentúry Únie [Europol, Eurojust, Frontex, Európska policajná akadémia (EPA), Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a Agentúra Európskej únie pre základné práva].
41
Agentúry nie len sledujú situáciu v danej problematike v rámci celej Únie, ktorej
prieskum následne slúži ako podklad pre ďalšie aktivity v danej oblasti, ale ich úlohou
je aj komunikácia s občanmi a civilnou spoločnosťou.
V rámci budovania priestoru slobody, bezpečnosti a práva nemôžeme ešte
opomenúť Schengenský informačný systém (SIS I. a SIS II.), ktorý funguje v rámci
Schengenského priestoru a je európskou policajnou databázou, ktorá slúži na pátranie
po hľadaných, nezvestných a nežiaducich osobách, veciach na jeho území.
Ďalej sa budem bližšie venovať agentúram pre policajnú a súdnu spoluprácu v
oblasti trestnej činnosti a ďalším sektorovým agentúram podľa Štokholmského
programu. Okrem agentúr si v krátkosti priblížime aj inštitúciu Európskej únie, ktorá
nie je agentúrou Európskej únie s vlastnou právnou subjektivitou - Európsky úrad pre
boj proti podvodom, známy tiež pod skratkou OLAF, ktorý je svojou činnosťou
príbuzný agentúram Európskej únie a z hľadiska svojich kontrolných aktivít dokonca
prichádzal do úvahy aj ako budúci európsky prokurátor.
5.1 CEPOL
Skratka Európskej policajnej akadémie CEPOL je vytvorená z jej francúzskeho
názvu „Collège européen de police“. Akadémia pôvodne vznikla ako typická sieťová
inštitúcia spájajúca vzdelávacie zariadenia pre vyšších úradníkov policajných zložiek
a financovaná členskými štátmi, ktorá mala aj má za cieľ vzdelávanie vyšších
policajných úradníkov.97 Stále sídlo Európskej policajnej akadémie však bolo založené
až v roku 2003 rozhodnutím Európskej rady a bolo ustanovené v Bramshille
v Anglicku. Rozhodujúca reforma prišla v roku 2005, kedy bola Akadémia premenená
na jednu z agentúr Európskej únie, s vlastnou právnou subjektivitou, financovanej
z rozpočtu Európskej únie.98
Rada by mala vykonávať väčší politický dohľad nad agentúrami, napr. vypracúvaním záverov o výročných správach. Vo vzťahu k niektorým agentúram sa uplatňujú osobitné pravidlá súvisiace s dohľadom zo strany Európskeho parlamentu. 97 Rozhodnutie Rady 2000/820/JHA zo dňa 22. decembra 2000, ktorým sa zriaďuje Európska policajná akadémia. 98 Rozhodnutie Rady 2005/681/SVV zo dňa 20. septembra 2005 o zriadení Európskej policajnej akadémie a o zrušení rozhodnutia 2000/820/SVV.
42
Európska policajná akadémia je spravovaná správnou radou, ktorá je zložená po
jednom členovi z každého členského štátu, zvyčajne sa jedná riaditeľov štátnych
akadémií. Správna rada sa stretáva štyri razy za rok a zriadila štyri výbory: Výbor pre
ročný program, Rozpočtový a správny výbor; Výbor pre stratégiu, Výbor pre odbornú
prípravu a výskum. Výborom asistujú pracovné skupiny, projektové skupiny a
podskupiny. Predseda správnej rady je zástupca štátu, ktorý predsedá Rade Európskej
únie. V čele Akadémie je riaditeľ, ktorý sa zodpovedá správnej rade.
Cieľom je prehlbovať vzdelávanie vyšších policajných úradníkov v oblasti
vnútroštátnych právnych systémov a rovnako aj v možnostiach využívania vzájomnej
spolupráce, či už medzinárodnej, alebo unijnej. Ďalej prispieva k harmonizácii
vzdelávacích pravidiel, rozširuje užitočné praktiky a výsledky výskumov, realizuje
výmenné programy,... takto nepriamo pôsobí aj na posilňovanie dôvery medzi
jednotlivými policajnými orgánmi.99
EPA organizuje približne 100 kurzov, seminárov a konferencií ročne. Tieto
činnosti sa realizujú na štátnych policajných akadémiách v jednotlivých krajinách Únie
a pokrývajú široké spektrum tém. 100
5.2 EUROPOL
Už od sedemdesiatych rokov 20. storočia sme svedkami neformálnej policajnej
spolupráce na území Európskej únie. No až v roku 1991 sa v rámci skupiny TREVI
rozbehli úvahy o „formalizovaní“ tejto spolupráce a vytvorení zvláštnej organizácie
policajnej spolupráce v rámci Európskej únie. Dôvodom boli nedostatky spolupráce
v rámci Interpolu, ktorej boli vytýkané sú nasledujúce:
• dôveryhodnosť Interpolu je znížená členstvom nedôveryhodných členov;
• vzťah štátu a Interpolu je vždy vzťahom bilaterálnym, zatiaľ čo Europol by mal
byť založený na multilaterálnej spolupráci;
99 Vlastník, J., Institucionální rámec spolupráce v trestních věcech v EU, Právnická fakulta, Praha 2008, s.162-163. 100 Portál Európskej únie, CEPOL, http://europa.eu/agencies/pol_agencies/cepol/index_sk.htm; Portál Cepol: http://www.cepol.europa.eu/.
43
• Interpol je založený ako organizáciou policajnej spolupráce101, no Europol bude
fungovať na medzivládnej báze.102
Otvorené snahy o ustanovení spolupráce v tejto oblasti sa spájajú
s Maastrichtskou zmluvou, resp. s uzavretím Zmluvy o Európskej únii. Následná
medzivládna konferencia rozhodla na základe článku 29 Zmluvy o Európskej únii103
o založení Europolu, ktorý mal spočiatku slúžiť len ako platforma na výmenu
informácii, avšak vznik Europolu sa opozdil spolu s ratifikáciou Maastrichtskej zmluvy.
Predchodcom vzniku Europolu sa stala Európska protidrogová jednotka
(rozhodnutie z roku 1993 účinné od 1994), založená ministerskou dohodou v rámci
skupiny Trevi, ktorej pôsobnosť bola následne rozšírená aj na oblasti s radioaktívnym
materiálom, nelegálnu migráciu a medzinárodné krádeže áut. K podpisu Dohovoru
o vzniku Europolu došlo až v roku 1995, ktorá vstúpila v platnosť až v roku 1998
z dôvodu zdĺhavého procesu ratifikácie v členských štátoch a stala sa plne funkčnou až
v oku 1999 spolu s otvorením jej centrály v Haagu. Ako medzivládna organizácia
medzivládnej povahy plne nahradzuje svojho predchodcu – Európsku protidrogovú
jednotku.
V každom členskom štáte je založená Národná jednotka Europolu, ktorá vysiela
do centrály v Haagu minimálne jedného styčného dôstojníka. Počet styčných
dôstojníkov, ktorých môže vyslať jeden štát stanoví správna rada Europolu a spolu
tvoria styčné Kancelárie. Správna rada Europolu sa skladá po jednom členovi z každého
členského štátu a v čele Europolu stojí riaditeľ. Styčný dôstojník zastupuje záujmy
101 Členmi Interpolu nie sú zmluvné štáty, ale policajné zbory. Vlastník, J., Institucionální rámec spolupráce v trestních věcech v EU, Právnická fakulta, Praha 2008, s.123. 102 Vlastník, J., Institucionální rámec spolupráce v trestních věcech v EU, Právnická fakulta, Praha 2008, s.125. 103 Článok 29 Zmluvy o Európskej únii: Aniž jsou dotčeny pravomoci Evropského společenství, klade si Unie za cíl poskytovat svým občanům v prostoru svobody, bezpečnosti a práva vysokou úroveň ochrany tím, že rozvíjí společný postup členských států v oblasti policejní a justiční spolupráce v trestních věcech, a tím, že předchází rasismu a xenofobii a potírá je. Tohoto cíle se dosáhne předcházením organizované i neorganizované trestné činnosti a bojem proti ní, zejména proti terorismu, obchodu s lidmi, trestným činům proti dětem, nedovolenému obchodu s drogami a nedovolenému obchodu se zbraněmi, korupci a podvodům, prostřednictvím: — užší spolupráce policejních, celních a jiných příslušných orgánů členských států přímo nebo prostřednictvím Evropského policejního úřadu (Europolu) v souladu s články 30 a 31; — užší spolupráce justičních a jiných příslušných orgánů členských států, též prostřednictvím Evropské jednotky pro justiční spolupráci (Eurojust), v souladu s články 31 a 32; — sbližováním předpisů trestního práva členských států v souladu s čl. 31 písm. e), je-li to nezbytné.
44
svojej krajiny a môže byť kedykoľvek kontaktovaný ktoroukoľvek príslušným orgánom
svojho štátu, ktorý mu adresuje dotaz v národnom jazyku a v ňom aj dostane odpoveď.
Pôsobnosť Europolu je v Dohovore o Europole stanovená troma kritériami:
1) organizovanosťou trestnej činnosti;
2) druh trestnej činnosti;
3) dotknutie aspoň dvoch členských štátov.
Časom sa upustilo od prvej podmienky a rozšírili sa druhy dotknutých trestných
činností, kam patrí terorizmus, nedovolené obchodovanie s omamnými a
psychotropnými látkami, činnosti súvisiace s praním špinavých peňazí, nedovoleným
obchodovaním s jadrovými a rádioaktívnymi látkami, nezákonným pašovaním
prisťahovalcov, obchodovaním s ľuďmi, trestnou činnosťou v oblasti motorových
vozidiel, trestným činom proti životu, zdraviu alebo osobnej slobode (vražda, únosy,
obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka, rasizmus a xenofóbia), proti
majetku a poriadku vo verejných veciach (lúpež, podvod, sprenevera, vydieranie,
falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery, korupcia,
nezákonné obchodovanie s kultúrnym majetkom vrátane starožitností a umeleckých
diel, falšovanie a pozmeňovanie peňazí a cenných papierov), proti životnému prostrediu
(nedovolené ozbrojovanie, nedovolené obchodovanie s chránenými rastlinami a
živočíchmi, klonovanie ľudskej bytosti a ohrozenie životného prostredia)104. Ďalej je to
počítačová kriminalita, trestné činy ovplyvňujúce finančné záujmy spoločenstva,
environmentálna kriminalita, účasť v zločineckej organizácii v zmysle Jednotnej akcie
Rady, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch
Európskej únie trestným činom105.
Europol zastrešuje výmenu informácii a ich analýzu, technickú podporu
a vzdelávanie, podporu výkonu operatívnych právomocí a strategické úlohy, ktoré
predstavujú strategické správy hodnotiace existujúce hrozby a sú určujúce pre
stanovenie priorít Európskej únie v rámci trestnej politiky smerom do budúcnosti.
Úloha Europolu spočíva predovšetkým v práci s informáciami, nie vyšetrovať trestnú
činnosť. V roku 2002 bol podpísaný Protokol k Dohovoru o Europole, ktorý rozširuje
104 Europol je vždy príslušný konať podľa článku 2 Dohovoru o Europole. 105 Jednotná akcia Rady 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorým sa stanoví, že účasť na zločinom spolčení je v členských štátoch Európskej únie trestným činom.
45
jeho právomocie a umožňuje členom Europolu účastniť sa na Spoločných vyšetrovacích
tímoch106 a tiež žiadať po členských štátoch zahájenie alebo koordináciu vyšetrovaní.
V tomto trende sa pokračovalo aj v ďalšej tzv. Reformnej zmluve. Však všetky
operatívne prostriedky môžu byť užité len v spojení a po dohode s príslušnými orgánmi
členských štátov. Europolu nenáležia žiadne nadštátne výkonné právomoci a funguje
len na základe medzivládnej spolupráce.107
V roku 2006 bola vznikol návrh, aby Dohovor o Europole bol nahradený
rozhodnutím Rady z dôvodu flexibility, lebo ratifikačný proces prijímaných protokolov
k Dohovoru bol zdĺhavý. Stalo sa tak až v roku 2009. Dňa 15. mája 2009 bolo v
Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené rozhodnutie Rady zo 6. apríla 2009 o
zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)108, ktorým sa na základe jeho článku
62 nahrádza Dohovor o Europole a Protokol o výsadách a imunitách.
Rozhodnutie rozširuje mandát Europolu v tom, že Europol bude môcť
podporovať členské štáty v oblasti stanovených foriem závažnej trestnej činnosti aj v
prípade, že nemá povahu organizovaného zločinu. Toto napomôže širšej spolupráci
medzi členskými štátmi a širšej analytickej podpore zo strany Europolu. Medzi nové
úlohy Europolu bude patriť podľa rozhodnutia aj poskytovanie operatívnych informácií
a analytickej podpory členským štátom v súvislosti s významnými medzinárodnými
udalosťami, napr. majstrovstvá sveta. Úlohy Europolu zahŕňajú aj poskytovanie
podpory členským štátom pri zhromažďovaní a analyzovaní informácií z internetu za
účelom pomoci pri odhaľovaní trestnej činnosti, napr. v oblasti detskej pornografie.
Europol bude môcť na základe ustanovení rozhodnutia zriadiť a viesť taktiež
ďalšie systémy spracovávania osobných údajov. O podmienkach zriadenia, ako aj o
obmedzení takýchto systémov rozhodne správna rada Europolu a následne Rada. Na
účel posilnenia ochrany osobných údajov ustanovuje rozhodnutie novú funkciu
nezávislého inšpektora ochrany údajov.
Rozhodnutie obsahuje zvláštnu úpravu týkajúcu sa spolupráce s orgánmi,
inštitúciami a agentúrami ES/EÚ. Medzinárodnoprávna subjektivita Europolu je
zachovaná, Europol bude naďalej uzatvárať zmluvy o spolupráci s tretími štátmi a
106 Spôsob justičnej spolupráce v rámci Eurojustu, viac o Spoločných vyšetrovacích tímoch ďalej. 107 Had, M., Pikna, B., Druhý a třetí pilíř Evropské unie, Ústav mezinárodních vztahů, Praha 2001, s.68 108 Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu.
46
organizáciami. Prijatie rozhodnutia nebude mať dopad na platnosť zmlúv dojednaných
Europolom na základe Dohovoru o Europole.
Popri spolupráci so subjektmi verejného práva bude môcť Europol získavať
a spracovávať informácie od súkromných fyzických osôb a právnických osôb, avšak len
za pevne stanovených podmienok. Údaje môžu byť získavané len prostredníctvom
národných ústrední, ak ide o subjekty zriadené podľa právneho poriadku členského štátu
EU, alebo prostredníctvom kontaktného bodu, ak ide o subjekt zriadený podľa právneho
poriadku tretieho štátu, s ktorým Europol uzatvoril zmluvu o spolupráci. Ak subjekt
nespadá do uvedených kategórií, môže od neho Europol získať informácie, iba ak je
tento subjekt uvedený v zozname schválenou správnou radou Europolu a uzatvoril s
ním memorandum o porozumení.109
Takže Europol vznikol ako platforma na predávanie informácii s ambíciou byť
efektívnejšia ako Interpol. No od počiatku dochádza k opakovanému rozširovaniu
oblastí Europolu, kde môže zasahovať, a rovnako aj k rozširovaniu právomoci.
Pozornosť si zaslúžia najmä tie operatívne, ktoré sú však stále limitované na spoluprácu
s kompetentnými národnými orgánmi. V rámci predávania informácii, pôvodne
vertikálna štruktúra Europolu sa postupne otvára priamemu styku s orgánmi členských
štátov.110
5.3 EUROJUST
Myšlienka Eurojustu pochádza zo zasadania Európskej rady v Tampere
v októbri roku 1999, ktoré bolo venované založeniu „Priestoru slobody, bezpečnosti a
práva”. Predchodca Eurojustu, povizórna justičná jednotka pod menom Pro-Eurojust ,
bola zostavená už na konci roku 2000. Teroristické útoky z 11 septembra 2001
109 Predkladacia správa na ukončenie platnosti Dohovoru o zriadení Európskeho policajného úradu, http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:QEy_kvs1fH8J:https://lt.justice.gov.sk/(X(1)S(cw0gx3byqymcslvlfrfeg1ul))/Document/PrintForm.aspx%3FinstEID%3D48%26matEID%3D1764%26docEID%3D71549%26docFormEID%3D13%26docTypeEID%3D-1%26format%3Dpdf%26langEID%3D1%26tStamp%3D20090825080604980+europol+vymena+inform%C3%A1ci%C3%AD&hl=sk&pid=bl&srcid=ADGEEShLrea9wxOSk5-8SGs8Pa6EbYi8ZFu6GPjA-Z4bqZVSiVZ46oMyUUfkmiHjP748sWmRnRGD0vD_xH7a39A60ZWcIAbVqxmMLd5_33sz9-ntTpcFCT9I3ZcgYiE2fisJ326ambM8&sig=AHIEtbQcB3S1U3DaWbze9yAHo2ZoydkRgw. 110 Vlastník, J., Institucionální rámec spolupráce v trestních věcech v EU, Právnická fakulta, Praha 2008, s.122-158.
47
zapôsobili ako katalyzátor na snahy bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti, a tak
Eurojust v dnešnej podobe bol založený rozhodnutím Rady 28. februára 2002111.
Eurojust sa skladá z národných členov – po jednom za každý členský štát
Európskej únie. Ide o prokurátorov, sudcov alebo policajtov s príslušnou kvalifikáciou,
ktorí sú priraďovaní k Eurojustu v súlade s právnym systémom jednotlivých členských
štátov. Spolupráca v rámci Eurojustu však presahuje hranice Európskej únie. Okrem
signatárskych štátov Európskej únie, súčasťou Eurojustu sú aj prokurátori z Nórska
a USA pridelení na základe zmlúv o spolupráci. Ďalej Eurojust vybudoval sieť
kontaktných bodov v 24 nečlenských štátoch112 a neustále sa podpisujú ďalšie zmluvy o
kooperácii113, ktoré sledujú uľahčenie výmeny justičných informácii a osobných dát.114
Cieľom Eurojustu je stimulovať a zdokonaľovať koordináciu vyšetrovaní a
trestných stíhaní v členských štátoch medzi príslušnými justičnými orgánmi členských
štátov na základe žiadosti. Spoluprácu zdokonaľuje najmä umožnením medzinárodnej
vzájomnej právnej pomoci a uplatňovania európskych zatykačov. Podporuje príslušné
orgány členských štátov, aby sa ich vyšetrovania a trestné stíhania stali efektívnejšími,
podčiarknutá je najmä podpora vnútroštátnych vyšetrovacích a súdnych orgánov, ktoré
sa zaoberajú závažnou nadnárodnou a organizovanou trestnou činnosťou. Ďalej Eurojust
môže pomáhať pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní medzi členským štátom a treťou
krajinou alebo medzi členských štátom a Komisiou, ak sa jedná o trestné činy v oblasti
finančných záujmov Európskeho spoločenstva.
Eurojust zabezpečuje výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi. Ponúka
logistickú podporu a môže organizovať a sprostredkovávať koordinačné stretnutia
medzi súdnymi a policajnými orgánmi rôznych štátov ohľadne riešenia právnych otázok
a praktických problémov. Má právo požiadať príslušné vnútroštátne orgány, aby začali
vyšetrovanie alebo trestné stíhanie konkrétnych činov. Môže takisto súhlasiť s tým, že
jeden z týchto orgánov je schopný lepšie viesť dané vyšetrovanie alebo trestné stíhanie.
Ďalej môže koordinovať spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, vytvárať spoločné 111 Rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 28. februára 2002 o založení Eurojustu. 112 Albánsko, Argentína, Bosna a Hercegovina, Kanada, Kórea, Egypt, Macedónsko, Island, Chorvátsko, Izrael, Japonsko, Kórea, Lichtenštajnsko, Moldavsko, Čierna Hora, Nórsko, Rusko, Srbsko, Singapúr, Švajčarsko, Thajsko, Turecko, Ukraina a Spojené štáty americké 113 Zmluvy o kooperácii s Islandom, Rumunskom, Chorvátskom, Švajčiarskom a Macedónskom a s inštitúciam Europol, OLAF, CEPOL, Európska justičná sieť, UNODC, Iber-RED 114 Portál Eurojustu, About Eurojust, The history of Eurojust: http://www.eurojust.europa.eu/about.htm.
48
vyšetrovacie tímy, alebo požiadať príslušné orgány, aby poskytli akékoľvek informácie
potrebné na výkon jeho úloh. Na záver netreba opomínať úlohu Eurojustu pri ochrane
detí, ktoré figurujú vo vyšetrovaní alebo pred súdom ako svedkovia.
Eurojust môže zasadiť všetky jemu pridelené prípady do kontextu Európskej
únie a súčasne môže zvýrazniť črty európskeho zločinu ľahšie, než orgány jednotlivých
krajín. Môže tiež odporučiť, aby orgány činné v trestnom konaní na národnej úrovni
prijali špecifické opatrenia, a aby iniciovali vyšetrovanie či potrestanie, i keď Eurojust
nemá právomoc zahájiť ani realizovať vyšetrovanie ani potrestanie a nemôže pozmeniť
národné zákony ani vykonať kroky na ich štandardizáciu. Napriek uvedenému môže
navrhnúť zlepšenie trestnoprávnej spolupráce v rámci Európskej únie vrátane vzájomnej
právnej spolupráce vo veciach kriminálnych činov, uplatňovania európskych zatykačov
v rámci členských štátov, vzájomného rešpektovania právnych rozhodnutí a súvisiacich
opatrení. 115
Z geografického hľadiska, Eurojust pomáha pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní
nielen členským štátom, ale aj ďalším, s ktorými bola uzavretá dohoda ustanovujúca
takúto spoluprácu alebo v prípade zásadného záujmu Eurojustu takúto pomoc poskytnúť
vzhľadom na konkrétny prípad.
Všeobecné právomoci Eurojustu zahrňujú tie druhy kriminality a trestných
činov, vo vzťahu ku ktorým je Europol vždy príslušný konať podľa článku 2 Dohovoru
o Europole z 26. júla1995. Patrí sem predovšetkým terorizmus, nedovolené
obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami, činnosti súvisiace s praním
špinavých peňazí, nedovoleným obchodovaním s jadrovými a rádioaktívnymi látkami,
nezákonným pašovaním prisťahovalcov, obchodovaním s ľuďmi, trestnou činnosťou v
oblasti motorových vozidiel, trestným činom proti životu, zdraviu alebo osobnej
slobode (vražda, únosy, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka, rasizmus
a xenofóbia), proti majetku a poriadku vo verejných veciach (lúpež, podvod,
sprenevera, vydieranie, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate a
úradnej uzávery, korupcia, nezákonné obchodovanie s kultúrnym majetkom vrátane
starožitností a umeleckých diel, falšovanie a pozmeňovanie peňazí a cenných papierov),
proti životnému prostrediu (nedovolené ozbrojovanie, nedovolené obchodovanie s
115 Portál Európskej únie, Agentúry EÚ, Eurojust, http://europa.eu/agencies/pol_agencies/eurojust/index_sk.htm.
49
chránenými rastlinami a živočíchmi, klonovanie ľudskej bytosti a ohrozenie životného
prostredia). Ďalej je to počítačová kriminalita, trestné činy ovplyvňujúce finančné
záujmy spoločenstva, environmentálna kriminalita, účasť v zločineckej organizácii v
zmysle Jednotnej akcie Rady 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa stanovuje, že
účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch Európskej únie trestným činom.
Eurojust plní svoje úlohy prostredníctvom jedného, alebo viacerých národných
členov, alebo ako kolégium. Pri plnení úloh je Eurojust vždy povinný uviesť,
prostredníctvom koho koná. Spoločným rysom pre uvedené konania sú prípady, ak o to
požiada jeden alebo viacerí národní členovia zainteresovaní na prípade, ktorým sa
Eurojust zaoberá, ako aj prípady zahrňujúce vyšetrovania a trestné stíhania, ktoré majú
dopad na fungovanie Európskej únie a tieto prípady môžu vplývať aj na iné členské
štáty než tie, ktorých sa bezprostredne týka.116
5.3.1 Spoločné vyšetrovacie tímy (SVT)
Spoločné vyšetrovacie tímy predstavujú osobitnú formu justičnej spolupráce
medzi štátmi. Jedná sa o skupinu osôb zloženú z orgánov činných v trestnom konaní
a vzniká na základe dohody dvoch alebo viacerých štátov na vymedzený účel a určenú
dobu trvania. Vytvára sa ak je nutné vykonať osobitne náročné procesné úkony
súvisiace s inými štátmi alebo v prípade ak viacero štátov vykonáva vyšetrovanie
trestnej činnosti, ktorého povaha si vyžaduje potrebu koordinovaného a zosúladeného
postupu zúčastnených krajín. Vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu bude
spravidla prichádzať do úvahy pri vyšetrovaní najzávažnejších foriem trestnej činnosti,
no vzhľadom na svoje výhody môže byť spoločný vyšetrovací tím vytvorený i pri
vyšetrovaní menej závažnej trestnej činnosti. SVT môže nielen uľahčiť spoluprácu vo
vyšetrovaní danej trestnej veci, ale aj napomáha získavaniu skúseností, ktoré bude
možné využiť pri vytváraní ďalších tímov vo vyšetrovaní práve najzávažnejších foriem
trestnej činnosti.
Ako praktické sa ukázalo vytváranie spoločných vyšetrovacích tímov v
oblastiach vyšetrovania drogovej trestnej činnosti, kde je od počiatku známe, že pôvod
116 Ďurčo, P. a kol., Bezpečnostnoprávna terminológia, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Bratislava 2007.
50
drog je iný než miesto ich predaja. Rovnako napomohlo vytvorenie spoločného
vyšetrovacieho tímu vo vyšetrovaní trestnej činnosti spojenej s terorizmom, keď sa
podľa zistených informácií miesto plánovaného teroristického útoku odlišuje od miesta
získavania poznatkov o takomto útoku.117
V rámci správy slovenskej generálnej prokuratúry boli Spoločné vyšetrovacie
tímy hodnotené nasledovne:
Pozitíva:
• Pružné vykonávanie procesných úkonov;
• Operatívnosť v rámci vyšetrovania;
• Využívanie poznatkov z trestného konania zúčastnených štátov;
• Bezprostredná súčinnosť;
• Jednoduché doručovanie výsledkov právnej pomoci.
Negatíva:
• Náročné a zdĺhavé rokovania o dohode SVT;
• Spoločný pracovný jazyk;
• Nekompatibilita technických prostriedkov.
Pridaná hodnota SVT:
• Nástroj proti zločinnosti, hlavne organizovanej;
• Zefektívnenie postupov pri zabezpečovaní dôkazov.118
Nápad SVT však ostal skôr európskou iniciatívou ako využívaným nástrojom
členskými štátmi. Dôvod neochoty štátov aktívne sa podieľať na tejto spolupráci môžu
117 Portál Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Eurojust, Spoločné vyšetrovacie tímy in: http://www.genpro.gov.sk/vdok_simple-spolocne-vysetrovacie-timy/52601s52611c. 118 Hodnotenie riaditeľa medzinárodného odboru generálnej prokuratúry Slovenskej republiky JUDr Jozefa Szabó: http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:Cl4tVnceTXQJ:www.ja-sr.sk/files/spolocne%2520vysetrovacie%2520timy.pdf+MLA+2000+článok+13&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESjwEGKgZkpm3UZZPd5Ji0Rh3uV762CpphOBtW196Ngl720n355iArXuBu2Jg6W6FFrcx98NS4eBcalwplfIWEZdaeQGZCpIhD8LEOXARRAI-8dqjhE1jJMHJnUc6pHpTqObHv2U&sig=AHIEtbQ5YaijPQsIsLD8V-jCihukD2eJcA
51
byť rôzne... nedôvera v národnú implementáciu článku 13 Dohovoru o vzájomnej
právnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie119 alebo
Rámcového rozhodnutia Rady o spoločných vyšetrovacích tímoch120, ktoré obsahuje tú
istú formuláciu121. Ďalším faktorom nevyužívania SVT môže byť aj nedostatok zdrojov,
lebo zjednanie a pôsobenie SVT môže byť drahé. Štáty každopádne nebrali SVT ako
reálnu možnosť vyšetrovania.
Vzhľadom na neochotu členských štátov využívať SVT, Haagsky program
(November 2004) žiadal ustanovenie skupiny Národných expertov SVT, kde by mal
každý členský štát minimálne jedného zástupcu, s cieľom podporiť využívanie SVT
a výmenu praktických skúseností. V súvislosti s implementáciou Haagskeho programu,
sieť Národných expertov bola založená v júli 2005. a jej úlohou je propagovať využitie
Spoločných vyšetrovacích tímov cez uľahčenie ich vytvorenia, ponúka asistenciu pri
výmene praktických skúseností a pomoc v právnych otázkach. Táto sieť zatiaľ nemá
žiaden sekretariát, ale Europol, Eurojust a Sekretariát Rady mu poskytujú podporu.122
5.3.2 Ochrana detí
Eurojust primárne bojuje proti nadnárodnej a organizovanej trestnej činnosti, no
môže vypomáhať aj v iných prípadoch, pokiaľ to považuje za dôvodné a trestná činnosť
páchaná na deťoch predstavovala vždy dosť dobrý dôvod k spolupráci. Eurojust je od
založenia aktívny v boji proti trestnej činnosti súvisiacej s deťmi, aj keď neboli
spáchané organizovaným spôsobom. Ochrana detí je rozšírená aj na prípady, kedy deti
figurujú vo vyšetrovaní alebo pred súdom ako svedkovia. Činnosť Eurojustu na úseku
119 Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, vypracovaný Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii, publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 572/2006 Z. z., najmä články 13, 15, 16. 120 Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o Spoločných vyšetrovacích tímoch. 121 Článok 13 Dohovoru o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie alebo Rámcového rozhodnutia Rady o spoločných vyšetrovacích tímoch: (1.) Dožiadaná strana zašle odpisy a informácie z registra trestov, vyžiadané od nej justičnými orgánmi zmluvnej strany, ktoré sú potrebné v trestnej veci, v rovnakom rozsahu, v akom ich môže poskytnúť vlastným justičným orgánom v obdobných prípadoch. (2.) Vo všetkých iných prípadoch než tých, ktoré sú uvedené v odseku 1 tohto článku, žiadosť sa vybaví v súlade s podmienkami ustanovenými v právnom poriadku, predpisoch alebo praxi dožiadanej strany. 122 Portál Eurojustu, About Eurojust, Joint Investigation Teams (JITs), http://www.eurojust.europa.eu/jit.htm.
52
ochrany detí vyústila do vytvorenia kontaktného bodu pre záležitosti týkajúce sa
ochrany detí v trestnom konaní a aktuálnym „contact point“ je švédsky zástupca u
Eurojustu. V tejto oblasti spolupracuje s Europolom aj Interpolom, zvlášť dôležitým
nástrojom je zoznam nezvestných detí vedený Interpolom123.124
5.3.3 Výskumný projekt EPOC IV
EPOC predstavuje Európsky nástroj proti organizovanej trestnej činnosti
(European Pool against Organised Crime) a je to software, ktorý funguje v rámci
Eurojustu ako databáza prípadov obsahujúcich osobné informácie, ktorá by umožňovala
výmenu informácii a ich analýzu. Avšak stále pretrváva komunikačná medzera
z nedostatku štandardného formátu pre výmenu informácii v doméne trestnej justície
a práve preklenúť tento komunikačný problém je úlohou IT projektu EPOC IV.125
5.3.4. Zhrnutie
Eurojust je organizáciou koordinačnej povahy, jej hlavným poslaním je
koordinácia vyšetrovaní závažných trestných činov multilaterálnej povahy. Jej
fungovanie je založené na formalizovaných pravidlách a postupoch. Priznanie právnej
subjektivity Eurojustu umožňuje aktívne vstupovať do jednania s tretími štátmi
a medzinárodnými organizáciami a využívať pridelených rozpočtových zdrojov. Aj keď
sa jedná o inštitúciu čisto medzivládnu, vykazuje Eurojust isté integračné rysy. Ako
jediná permanentná inštitúcia justičnej spolupráce v trestných veciach na úrovni
Európskej únie je predurčená k participácii na stanovených priorít na úseku boja so
závažnou trestnou činnosťou európskeho rozmeru.126
123 Portál Interpolu, Interpol list of missing children, http://www.interpol.int/Public/Children/Missing/Default.asp. 124 Portál Eurojustu, About Eurojust, Child protection at Eurojust, http://www.eurojust.europa.eu/childprotect.htm. 125 Portál Eurojustu, About Eurojust, EPOC IV research project, http://www.eurojust.europa.eu/epoc-iv.htm. 126 Vlastník, J., Institucionální rámec spolupráce v trestních věcech v EU, Právnická fakulta, Praha 2008, s.190.
53
5.4 Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov (FRONTEX)
Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach
členských štátov Európskej únie bola zriadená v roku 2004127 a má sídlo vo Varšave.
FRONTEX koordinuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti
riadenia vonkajších hraníc, pomáha členským štátom pri vzdelávaní a odbornej príprave
vnútroštátnej pohraničnej stráže vrátane stanovovania spoločných vzdelávacích noriem,
vykonáva analýzy rizika, sleduje vývoj výskumu, ktorý sa týka kontroly a dozoru nad
vonkajšími hranicami, pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú
technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach a poskytuje členským štátom
potrebnú pomoc pri organizovaní spoločných operácií v prípadoch navracania osôb.
Agentúra v záujme upevnenia celkovej súdržnosti úzko spolupracuje s inými
partnermi Spoločenstva a Únie zodpovednými za bezpečnosť vonkajších hraníc, ako
EUROPOL, CEPOL, OLAF, za colnú spoluprácu či spoluprácu v oblasti
fytosanitárnych a veterinárnych kontrol.
FRONTEX posilňuje bezpečnosť hraníc zabezpečovaním koordinácie krokov
členských štátov pri implementácii opatrení Spoločenstva v oblasti riadenia vonkajších
hraníc.128
5.5 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF)
Skratka OLAF pochádza z francúzskeho názvu úradu „Office européen de lutte
anti-fraude“. Jedná sa o úrad únie a nie je jej agentúrou. Vznikol v roku 1999 premenou
z UCLAFu, ktorý bol zodpovedný za boj proti podvodom len v Európskej komisii.
Poslaním Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) je chrániť finančné
záujmy Európskej únie, boj proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezákonným
aktivitám, vrátane zneužitia úradnej moci v rámci európskych inštitúcií. Pri výkone
tohto poslania, postupujúc transparentne, spôsobom finančne efektívnym a nesúc plnú
zodpovednosť, sa OLAF usiluje o poskytovanie kvalitných služieb občanom Európy. 127 Nariadenie Rady 2007/2004 z 26. októbra 2004 o založení agentúry Frontex. 128 Portál Európskej únie, Agentúry EÚ, Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských (Frontex): http://europa.eu/agencies/community_agencies/frontex/index_sk.htm; Portál Frontexu: http://www.frontex.europa.eu/.
54
Zamestnanci európskych správnych orgánov sú záväzní oznámiť informácie
o všetkých možných prípadoch sprenevery, korupcie alebo chybné správanie, ktoré ide
na účet Spoločenstiev. K tomu vyzýva OLAF občanov Únie alebo iné osoby, ktoré
vedia o podvodoch, korupcii alebo inom nelegálnom konaní, dodať informácie v tejto
súvislosti. Preto OLAF zriadil bezplatnú telefónnu linku, na ktorú každý môže oznámiť
akékoľvek prípady podvodu.
OLAF napĺňa svoje poslanie úplne nezávislým výkonom interných a
externých vyšetrovaní. Zabezpečuje zároveň úzku a pravidelnú spoluprácu
medzi príslušnými orgánmi členských štátov na účely koordinácie ich činnosti. OLAF
pomáha členským štátom pri aktivitách, ktoré vyvíjajú v boji proti podvodom
poskytovaním potrebnej pomoci a technického know-how. Prispieva k tvorbe stratégie
Európskej únie pre boj proti podvodom a podniká nevyhnutné kroky na posilnenie
príslušnej legislatívy.
Činnosti OLAFu budú vykonávané poctivo, nestranne a profesionálne, budú
vždy rešpektovať práva a slobody jednotlivcov a budú v súlade so zákonom.
Nezávislosť je zaistená riaditeľom OLAF, ktorý je menovaný komisiou v súlade
s Európskym parlamentom a radou Európskej únie. Má právomoc vlastnej iniciatívy, t.j.
bez požiadania Európskych orgánov. Ďalej existuje kontrolný výbor OLAF, ktorý
kontroluje konania OLAF s ohľadom na jeho zásady. Skladá sa z piatych úplné
nezávislých osôb, ktorí sú menovaní spoločne parlamentom, Komisiou a Radou.129
5.6 Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť je centrálnym
referenčným miestom pre informácie o drogách v Európskej únii. Bolo založené už
v roku 1993 a sídli v Portugalsku, v Cais do Sodré. Jeho úlohou je zhromažďovať,
analyzovať a šíriť objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie o drogách a
drogových závislostiach a zároveň poskytovať svojmu poslucháčstvu správny a na
dôkazoch založený obraz o drogovom jave na európskej úrovni.
129 Portál Europskaunia.sk, OLAF, http://www.europskaunia.sk/olaf; Portál OLAFu, http://ec.europa.eu/anti_fraud/index_sk.html.
55
Medzi cieľové skupiny centra patria politickí činitelia, ktorí využívajú tieto
informácie, aby pomohli formulovať koherentné drogové stratégie na národnej úrovni a
na úrovni Spoločenstva. Centrum slúži aj odborníkom a výskumníkom v oblasti drog a
v širšom zmysle európskym médiám a širokej verejnosti.
Jadrom práce centra je úloha zlepšovať porovnateľnosť informácií o drogách v
Európe a navrhovať metódy a nástroje na jej splnenie. V dôsledku tohto úsilia, môžu
dnes krajiny posúdiť, ako zapadajú do širšieho európskeho obrazu a skúmať spoločné
problémy a ciele.
Kľúčovou charakteristickou črtou drogového javu je nestály a dynamický
charakter a centrálnou úlohou Centra je sledovať nový vývoj. Centrum získava
informácie najmä zo „siete Reitox“, čo je skupina kontaktných miest v každom z 27
členských štátov, v Nórsku, kandidátskych krajinách a v Európskej komisii. Annual
report on the state of the drugs problem in the European Union and Norway (Výročná
správa o stave drogového problému v Európskej únii a v Nórsku) a on-line Statistical
bulletin (Štatistický vestník) poskytujú ročný prehľad o najnovšej európskej drogovej
situácii a trendoch. Medzitým on-line Country situation summaries (Národné prehľady
situácie) poskytujú bohatý zdroj národných údajov o drogách.
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť pracuje s
predpokladom, že správne informácie sú kľúčom k účinnej stratégii pre drogy. Hoci
centrum nemôže navrhovať žiadny druh modelu politiky, teraz má jasný vplyv na
rozhodovanie prostredníctvom svojich analýz, nástrojov a noriem.130
5.7 Agentúra Európskej únie pre základné práva
Agentúra Európskej únie pre základné práva so sídlom vo Viedni bola zriadená
v roku 2007 nariadením Rady131. Vznikla na základoch bývalého Európskeho
strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie132, ktoré fungovalo od roku 1997
130 Portál Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, http://www.emcdda.europa.eu. 131 Nariadenie Rady 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre základné práva. 132 Vzniklo nariadením Rady 1035/97 z 2. júna 1997, ktorým sa zriaďuje Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie.
56
do februára 2007 poskytovalo Spoločenstvu a jeho členským štátom objektívne,
dôveryhodné a porovnateľné informácie a údaje o rasizme, xenofóbii a antisemitizme
v Európskej únii. Jeho cieľom bolo pomôcť Únii a jej členským štátom pri prijímaní
opatrení či stanovovaní postupov zameraných na boj proti rasizmu a xenofóbii.
Stredisko skúmalo rozsah a vývoj rasizmu a xenofóbie a analyzovalo ich príčiny,
následky a vplyvy. O plnenie týchto cieľov sa v prvom rade starala Európska
informačná sieť o rasizme a xenofóbii (RAXEN), ktorej úlohou bolo zhromažďovať
relevantné informácie na vnútroštátnej úrovni. Stredisko vyvinulo stratégie boja proti
rasizmu a xenofóbii, a zároveň vyzdvihlo a rozšírilo príklady vhodných postupov pri
riešení týchto problémov.
Dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je spoločnou hodnotou
všetkých členských štátov. Podľa článku 6 Zmluvy o Európskej únii: „Únia rešpektuje
základné ľudské práva, ktoré zaručuje Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a
základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ktoré vyplývajú z ústavných
tradícií členských štátov, ako základných princípov práva Spoločenstva.“
Cieľom agentúry je poskytovať príslušným orgánom a úradom Spoločenstva a
jeho členských štátov pomoc a odborné poradenstvo o základných právach pri
vykonávaní právnych predpisov Únie, prijímaní opatrení a navrhovaní primeraných
postupov.
Činnosť agentúry sa sústredí na tieto hlavné úlohy:
1. zhromažďovať, analyzovať a šíriť objektívne, spoľahlivé a porovnateľné
informácie o stave základných práv v Európskej únii;
2. zabezpečiť porovnateľnosť a spoľahlivosť údajov prostredníctvom nových
metód a noriem;
3. vykonávať a/alebo podporovať výskum a štúdiá v oblasti základných práv;
4. zostavovať a uverejňovať závery a stanoviská k osobitným témam, a to buď z
vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie;
5. podporovať dialóg s občianskou spoločnosťou, aby sa zvýšilo povedomie
širokej verejnosti o základných právach.
Agentúra však nemá právomoc preverovať sťažnosti, ani prijímať právne
záväzné akty.
57
Tematická oblasť činnosti agentúry sa stanovila v päťročnom rámci rámcovým
rozhodnutím133, ktorý prijala Rada po konzultácii s Európskym parlamentom. Medzi
prioritné oblasti, ktorým sa agentúra bude venovať, je boj proti rasizmu, xenofóbii a s
nimi spojenej netolerancii.
Agentúra úzko spolupracuje s ostatnými orgánmi a inštitúciami ako na
vnútroštátnej, tak aj na európskej úrovni a rozvíja spoluprácu s Radou Európy a
občianskou spoločnosťou napríklad prostredníctvom vytvorenia Platformy pre základné
práva.
Orgánmi agentúry sú :
1. Riaditeľ zodpovedný za každodenný chod agentúry, menovanie jej
pracovníkov a prípravu a vykonávanie ročného pracovného programu;
2. Správna rada zodpovedná za zabezpečenie efektívneho fungovania agentúry,
zostavovanie návrhu rozpočtu a pracovných programov a za dohliadanie nad ich
následnou implementáciou;
3. Výkonná rada, ktorá poskytuje pomoc Správnej rade;
4. Vedecký výbor zodpovedný za zabezpečenie odbornosti vedeckej činnosti
agentúry.
Agentúra sa zaoberá situáciou v Európske únii a v jej 27 členských štátoch.
Okrem toho sa na jej činnosti prostredníctvom pozorovateľov môžu podieľať aj
kandidátske krajiny (Turecko, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika
Macedónsko). Ich prítomnosť podlieha schváleniu príslušnej asociačnej rady, ktorá určí
špecifickú povahu, rozsah a spôsob ich účasti na práci agentúry. Na práci agentúry sa na
pozvanie Rady môžu zúčastniť aj krajiny, ktoré uzavreli s Európskou úniou stabilizačnú
a asociačnú dohodu.134
5.8 Európsky podporný úrad pre azyl
133 Rámcové rozhodnutie 2008/203/ES. 134 Portál Európskej únie, Agentúry EÚ, Agentúra Európskej únie pre základné práva, http://europa.eu/agencies/community_agencies/fra/index_sk.htm; European Agency for Fundamental Rights, http://fra.europa.eu/fraWebsite/home/home_en.htm.
58
Ešte v roku 2009 Komisia navrhla zriadenie Európskeho podporného úradu pre
azyl, čím realizovala vôľu členských štátov po tomto úrade vyjadrenú v Haagskom
programe ešte v roku 2005. Generálnym cieľom tejto agentúry je rozvinúť hlbšiu
spoluprácu medzi členskými štátmi vo veci azylu a vytvoriť Spoločný európsky azylový
systém.
Podpredseda Jacques Barrot, komisár zodpovedný za spravodlivosť, slobodu a
bezpečnosť, uviedol: „Aktívne pracujeme na zavedení spoločného európskeho
azylového systému. Je preto nevyhnutné, aby sme zosúladili nielen naše právne
predpisy, ale aj prax. Je nutné, aby orgány členských štátov zodpovedné za oblasť azylu
mali k dispozícii konkrétnu pomoc zodpovedajúcu ich každodenným a operatívnym
potrebám. Podporné tímy, ktoré bude vysielať podporný úrad, takisto prispejú k
hľadaniu riešení v prípade mimoriadnych situácií, akou je napríklad hromadný príchod
žiadateľov o azyl.“
Súčasná prax v oblasti zavádzania azylovej politiky svedčí o tom, že medzi
postupmi členských štátov existujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o žiadosti o
medzinárodnú ochranu. Napríklad, Iránec má 71 % šancu, že získa ochranu v jednom z
členských štátov, ale len 2 % šancu, že ju získa v inom členskom štáte. Cieľom Plánu
politiky v oblasti azylu, ktorý prijala Komisia v júni 2008, je podstatným spôsobom
doplniť a upraviť európske právne predpisy v oblasti azylu. Tento plán sa práve
uskutočňuje, je však potrebné posilniť administratívnu spoluprácu medzi členskými
štátmi, aby sa dosiahlo zosúladenie rôznych vnútroštátnych postupov.135
Úrad by mal tri hlavné úlohy:
• Podporovať praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi zlepšením prístupu ku
kvalitným informáciám o krajinách pôvodu, pomocou s prekladom, vzdelávanie
azylových úradníkov, asistenciou pri presídľovaní uznaných emigrantov;
• Podpora členským štátom, v prípade hromadného prílevu žiadateľov o azyl na
ich území, ustanovenie výstražného systému, organizovanie expertných tímov,
ktoré by robili prvé vyhodnotenie žiadostí, asistovanie členským štátom pri
rýchlom vytvorení prijímacieho zariadenia;
135 Portál Europa.eu, Press Room, Press Releases z 18. februára 2009, Komisia navrhuje vytvorenie Európskeho podporného azylového úradu, referencia: IP/09/275, http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/275&format=HTML&aged=0&language=SK&guiLanguage=en.
59
• Prispieť k implementácii Spoločného európskeho azylového systému, zbieranie
a šírenie informácii o najlepších postupoch, spísanie výročných správ o azylovej
situácii v Európskej únii a monitorovanie implementácie európskeho práva
v oblasti azylu.
Európsky podporný úrad pre azyl bude tiež koordinovať výmenu informácii
a ďalšie akcie súvisiace s presídlením emigrantov z tretích krajín v rámci Európskej
únie, vrátane pred-odchodových orientačných programov, lekárske vyšetrenia
a koordinácia kooperácie prijatia a integrovania presídlených osôb.136
S vytvorením tejto agentúry počíta aj Štokholmský program, ktorý medzi iným
upravuje aj azylovú a imigračnú politiku v mene otvorenej Európy, ktorá by bola
súčasne aj bezpečnou. Mimochodom práve schválenie azylovej a imigračnej politiky
bolo najrozporuplnejšie.137
K jej zriadeniu došlo až teraz – 5 augusta 2010.138 Úrad je zriadený v podobe
agentúry, ktorá je nezávislým európskym orgánom. Komisia a členské štáty budú mať
zastúpenie v správnej rade, ktorá bude riadiacim orgánom uvedeného úradu. Úrad bude
vykonávať svoju činnosť v úzkej spolupráci s orgánmi členských štátov zodpovednými
za oblasť azylovej politiky, ako aj s vysokým komisárom OSN pre utečencov. Takisto
sa ráta s poradným fórom na účely dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti.
5.9 Komentár
Generálne sa dá povedať, že sme svedkami nárastu počtu agentúr, ktoré zasahujú
do budovania priestoru slobody, bezpečnosti a práva. Agentúry nie len sledujú situáciu
v danej problematike v rámci celej Únie, ktorej prieskum následne slúži ako podklad
pre ďalšie aktivity v danej oblasti, ale ich úlohou je aj komunikácia s občanmi
a civilnou spoločnosťou.
136 Správa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov z 1. Septembra 2009, http://www.unhcr.org/4a9d186b9.pdf. 137 Portál EurActiv.sk, Parlament schválil Štokholmský program, 27.11.2009, http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/parlament-schvalil-stokholmsky-program-014023. 138 Nariadenie Rady 2010/C 212 E/54 z 5 augusta 2010 o založení Európskeho podporného úradu pre azyl.
60
Takto od počiatku dochádza k opakovanému rozširovaniu oblastí, kde môžu
agentúry zasahovať, a rovnako aj k rozširovaniu právomoci. Operatívne prostriedky
agentúr sú však stále limitované na spoluprácu s kompetentnými národnými orgánmi.
Väčšinou sa jedná o organizácie koordinačnej povahy, ktoré zasahujú do
vzťahov multilaterálnej povahy. Ich fungovanie je založené na formalizovaných
pravidlách a postupoch. Priznanie právnej subjektivity umožňuje aktívne vstupovať do
jednania s tretími štátmi a medzinárodnými organizáciami a využívať pridelených
rozpočtových zdrojov. Napriek tomu, že sa jedná o inštitúcie čisto medzivládne, je tu
predpoklad, že časom začnú vykazovať isté integračné rysy.
Agentúry nie len sledujú situáciu v danej problematike v rámci celej Únie, ktorej
prieskum následne slúži ako podklad pre ďalšie aktivity v danej oblasti, ale ich úlohou
je aj komunikácia s občanmi a civilnou spoločnosťou.
61
6. Záver
Trestné právo predstavuje veľmi citlivú oblasť medzinárodnej spolupráce, lebo
sa považuje za jeden zo základných charakteristických prvkov štátnej suverenity. A tak
každý vonkajší zásah do trestného práva, či už hmotného alebo procesného, implicitne
predstavuje zásah do štátnej suverenity. Ďalšou prekážkou v spolupráci v oblasti
trestného práva je rôznorodosť národných právnych úprav. Okrem toho, vnútroštátne
rozdiely sa vnímajú ako výraz svojbytnosti jednotlivých národov a zásah nadnárodnej
entity sa považuje za snahu potlačiť národnostné rozdiely. Nie je možné podceňovať
symbolickú funkciu kodifikácii. No ďaleko väčší problém než rozdiely hodnotovej
orientácie jednotlivých právnych poriadkov predstavujú rozdiely právnych systémom
v rámci Európy, kde stoja proti sebe dva veľké trestnoprávne systémy - angloamerický
a románskogermánsky. Napriek týmto vyššie spomenutým „národným vyhradeniam“,
s ktorými sa stretávame v oblasti trestného práva, sme v dnešnej dobe svedkami bohatej
nadnárodnej spolupráce v trestnej oblasti.
V súvislosti so spoluprácou v trestných veciach v Európe sa často užíva pojmu
„europeizácia“. Tento výraz sa neustále vyvíja, no generálne sa dá povedať, že označuje
proces zbližovania sa trestných poriadkov jednotlivých štátov Európy, kde platformu
predstavuje predovšetkým medzinárodná organizácia Rada Európy a Európska únia.
Vývoj spolupráce v trestných veciach v Európe bol zväčša kazuistický. V 70tych
rokoch kontinent reagoval na hrozbu terorizmu. Opatrenia v oblasti imigrácie a azylu
súviseli s vytvorením spoločného vnútorného trhu vystavanom na slobodnom pohybe
osôb v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva v polovici osemdesiatych rokov.
Pád Berlínskeho múru a predstava prílivu masy ilegálnych pracovníkov a mafie
z východnej Európy sa premietla do Maastrichtskej zmluvy a konečne zverila
právomoci inštitúciám Európskej únie.
Maastrichtská zmluva rozšírila oblasti spolupráce Európskej únie o spoločnú
zahraničnú a bezpečnostnú politiku a o spoluprácu v oblasti justície a vnútra, ktorá mala
charakter medzivládnej nadstavby. Amsterdamská zmluva stanovila za cieľ vybudovať
z Európskej únie priestor slobody, bezpečnosti a práva. Lisabonskou zmluvou bola táto
spolupráca definitívne komunitarizovaná, čo znamená, že je možné prijímať opatrenia v
62
tejto oblasti na základe väčšiny, takže spolupráca dostala nadnárodný charakter. Okrem
toho bola v Lisabonskej zmluve explicitne priznaná právomoc Európskej únii
harmonizovať trestné právo hmotné a zavádza možnosť zriadenia z Eurojustu inštitúcie
Európskeho prokurátora na obhajobu finančných záujmov Európskej únie. Jeho
právomoci je možné rozšíriť aj na boj proti závažnej trestnej činnosti.
V budovaní kompetencii Európskej únie zohral kardinálnu úlohu Európsky
súdny dvor. Najprv výslovne judikoval, že komunitárne právo vytvára medze
trestnoprávnej kompetencii členských štátov, a to cez generálny zákaz diskriminácie
voči osobám, ktorým komunitárne právo zaručuje rovnaké zaobchádzanie. Podľa
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora boli členské štáty boli viazané princípom
loajálnej spolupráce aj v treťom pilieri a vnútroštátne orgány mali povinnosť
konformného výkladu, ktorá sa vzťahovala aj na predpisy trestného práva procesného.
Ďalej priznal Spoločenstvu právo harmonizovať trestné právo hmotné, a to skutkové
podstaty pokiaľ je to pokiaľ je to nevyhnutné a úprava je účinná (zásada efektivity),
primeraná (zásada primeranosti) a odradzujúca (zásada prevencie). No výslovne vylúčil
právomoc na stanovenie druhu a výšky použiteľných trestných sankcii. Takto môžeme
očakávať postupné harmonizovanie trestného práva v rámci jednotlivých politík
Spoločenstva, avšak podoba právnej úpravy na unijnej úrovni bude fragmentárna,
väčšinou obmedzená na cezhraničnú trestnú činnosť alebo na finančné záujmy Únie,
čiže na oblasti, kde členské štáty sami nie sú efektívne.
V rámci sekundárneho práva v mene budovania priestoru slobody, bezpečnosti
a práva boli prijaté ďalšie inštitúty ako Európsky zatýkací rozkaz, Európsky zaisťovací
príkaz, Európsky konfiškačný príkaz a Európsky dôkazný príkaz, ktoré vytvárajú fikciu
jednotného trestne procesného územia Únie a budujú z neho Európsku justičnú oblasť,
kde bežné medzinárodnoprávne formy kooperácie budú nahradené vlastnými
a efektívnejšími mechanizmami.
Na vybudovaný Európsky justičný priestor nadväzuje činnosť agentúr Európskej
únie, ktoré umožňujú výkon vytvorených právnych nástrojov nadnárodnej spolupráce.
Činnosť Únie v trestných veciach sa neobmedzuje len na tvorbu práva, ale rieši aj
organizačné záležitosti tejto spolupráce cez svoje agentúry. Vytvára orgány, ktoré
zastrešujú jednotné vzdelávanie vyšších policajných úradníkov (CEPOL), policajnú
spoluprácu (EUROPOL) a justičnú spoluprácu (EUROJUST) na svojom území. Okrem
63
toho do oblasti trestnej spolupráce zasahujú ďalšie sektorové agentúry ako Frontex,
Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť, Európsky podporný
úrad pre azyl a Agentúra Európskej únie pre základné práva.
Každopádne z hľadiska citlivého charakteru trestného práva, rozhodnutie
orgánov Európskej únie smerujúce k europeizácii niektorého z aspektov trestného práva
je okamžite vystavené podozreniu z obmedzovania národnej suverenity členských
štátov. Európsky právotvorci sa preto vo vzťahu k právu trestnému skrývať za
nespochybniteľné hodnoty ako sú vláda práva, demokratický rozhodovací proces alebo
ochrana základných práv a slobôd. Reluktívnosť štátov k prijímaniu opatrení pramení aj
zo strachu z ďalšej federalizácie v rámci Európskej únie. Nemožno si nevšimnúť, že
ochota štátov spolupracovať v tejto oblasti radikálne stúpla od roku 2001 a
teroristických útokoch na USA, takže ďalší trestnoprávny vývoj v rámci Únie bude
najskôr záležať či budú ďalšie dostatočne silné podnety, ktoré by motivovali členské
štáty, aby sa odhodlali k ďalším krokom.
64
Bibliografia
Literatúra:
Biolley, S, De Kerchove, G., Weyembergh, A., Espace pénal européen, ULB 2006.
Delmas – Marty, M. – Vervaele, J.A.E. (eds.), Corpus Juris 2000, Brno, Sypták 2001.
Ďurčo, P. a kol., Bezpečnostnoprávna terminológia, Akadémia Policajného zboru v
Bratislave, Bratislava 2007.
Fenyk J., Kloučková, S., Mezinárodní justiční spolupráce v trestních věcech, Praha,
Linde 2005.
Fenyk, J., Svák, J., Europeizace trestního práva, Bratislavská vysoká škola práva 2008.
Fišer, Z., Judges Facing the Challenges of European Criminal Law, in: Michal
Tomášek (ed.), European Law and National criminal Legislation, Praha 2007.
Haas, E. B., Uniting of Europe, in: Moravcsik, A.: The Constitutional Compromise and
neofunctionalism, Journal of European Public Policy, Vol 12, No 2, April 2005, s.349 –
386.
Had, M., Pikna, B., Druhý a třetí pilíř Evropské unie, Praha, Ministerstvo zahraničních
věcí ČR 2001.
Jacqué, J. P., The making of European Constitution, VS Verlag für
Sozialwissenschaften 2006.
Maršálková, Z., Bříza, P., Vztah rámcových rozhodnutí a mezinárodních smluv, Právní
rozhledy, roč. 14, č. 20, 2006, s.742 – 750.
Mead, G.H., Mind, Self and Society, Chicago 1934.
Pavlíček, V., Ústavní právo a státověda, 1. díl (Obecní státověda), Linde Praha, 1998.
Tomášek, M., Europaizace trestního práva, Linde Praha, 2009.
Tomášek, M., Zamyšlení nad měnící se funkcí rámcových rozhodnutí EU, Právník, roč.
CXLVI, č. 4, 2007, s.11 – 25.
Vlastník, J., Institucionální rámec spolupráce v trestních věcech v EU, Právnická
fakulta, Praha 2008.
Vrtek, M., Budoucnost trestního práva v kontextu jeho europeizace, Trestněprávní
revue, roč. 6, č. 2, 2007, s.33 – 36.
65
Rozsudky Európskeho súdneho dvora:
Rozsudok C-106/89, 13. 11. 1990
Rozsudok C 6/90 a C 9/90, 19. 11. 1991
Rozsudok C-105/03, 16. 6. 2005
Rozsudok C-14/83, 10. 4. 1984
Rozsudok 203/80, 11. 11. 1981
Rozsudok 157/79, 3. 7. 1980
Rozsudok 17/72, 22. 6. 1972
Rozsudok v C-176/03, 13. 9. 2005
Rozsudok C-440/05, 23 10. 2007
Ďalšia judikatúra:
Rozsudok Ústavného tribunálu Poľskej republiky sp. zn. P1/05, 27. 5. 2005
Nález Ústavného súdu ČR sp zn. Pl. ÚS 66/04, 3. 5. 2006
Právne predpisy:
Amsterdamská zmluva z 2. októbra 1997.
Jednotná akcia Rady 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorým sa stanoví, že účasť na
zločinom spolčení je v členských štátoch Európskej únie trestným činom.
Lisabonská zmluva pozmeňujúca Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení
Európskeho spoločenstva podpísaná dňa 13. decembra 2007, Úradný vestník 2007/C
306/01.
Nariadenie Rady 1035/97 z 2. júna 1997, ktorým sa zriaďuje Európske stredisko pre
monitorovanie rasizmu a xenofóbie.
Nariadenie Rady 2007/2004 z 26. októbra 2004 o založení agentúry Frontex.
Nariadenie Rady 58/2003 z 19. novembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných
orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov
spoločenstva.
Nariadenie Rady 168/2007 z 15. februára 2007, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej
únie pre základné práva.
Nariadenie Rady 2010/C 212 E/54 z 5 augusta 2010 o založení Európskeho podporného
úradu pre azyl.
66
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o Spoločných vyšetrovacích
tímoch.
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/582/SVV zo dňa 13. júna 2002 o Európskom
zatýkacom rozkaze a postupu predávania medzi členskými štátmi.
Rámcové rozhodnutie Rady 2003/577/SVV zo dňa 22. júla 2003 o výkonu príkazu
k zaisteniu majetku alebo dôkazných prostriedkov v Európskej únii.
Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo dňa 6. októbra 2006 o uplatňovaní
zásady vzájomného uznávania príkazov ku konfiškácii.
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/JHA zo dňa 18. decembra 2008 o európskom
dôkaznom príkaze za účelom získania vecí, dokumentov a údajov za použitím
v trestnom procese.
Rozhodnutie Rady 2000/820/JHA zo dňa 22. decembra 2000, ktorým sa zriaďuje
Európska policajná akadémia.
Rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 28. februára 2002 o založení Eurojustu.
Rozhodnutie Rady 2005/681/SVV zo dňa 20. septembra 2005 o zriadení Európskej
policajnej akadémie a o zrušení rozhodnutia 2000/820/SVV.
Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného
úradu.
Štatút Rady Európy publikovaný ako zdelenie ministerstva zahraničných vecí v Zbierke
zákonov pod č. 123/95, čiastka 32.
Štokholmský program (17024/09) z 2. decembra 2009.
Trestný zákonník, zákon č. 40/2009 Sb. v aktuálnom znení.
Zdelenie č. 2/1993 Sb., Listina základných práv a slobôd, v znení neskorších predpisov.
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva z 25. marca 1957 v aktuálnom znení.
Zmluva o Európskej únii z 7. februára 1992 v aktuálnom znení.
Webové dokumenty:
Program 18-mesačného predsedníctva Španielska, Belgicka a Maďarska v Rade EÚ a
priority Slovenskej republiky v kontexte tohto programu,
http://74.125.77.132/search?q=cache:LcfC-
JPSzTYJ:www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/B2C2506D2A428CB1C12576C60049
67
BF84/$FILE/vlastnymat.rtf+štokholmský+program+výzva&cd=2&hl=sk&ct=clnk&gl=
sk.
Oznámenia Komisie o vytvorení fóra na diskusiu o politike a postupoch EÚ v oblasti
spravodlivosti z 4 februára 2008,
http://74.125.77.132/search?q=cache:CCeLeNT5cRcJ:eur-
lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do%3Furi%3DCOM:2008:0038:FIN:SK:DOC+
Eúropske+fórum+pre+justíciu&cd=1&hl=sk&ct=clnk&gl=sk.
Chlipala, M., E-government a E-justice v Slovenskej republike, Právnická fakulta
Univerzity Komenského 2008,
http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:QOrTaDgC4ekJ:https://www.flaw.uniba.s
k/fileadmin/user_upload/editors/Pravnicka_fakulta/O_fakulte/Sucasti_fakulty/Katedry/
KPIPP/2008_PP_Prispevok_Chlipala.pdf+internet+portál+E-
justice&hl=sk&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESgeo5TDQJ7PHcU_60nmt1E99JQeycM
62uftD0uAJ_TkqzmbxbGkZe5F1vWTBqFyDlc5qXFPgjV5RV1-
RBSXMWdFljdgHOqbP-
iIqDZCP45JephfgwRbNjtXIeM52y_B3QXfSOqx&sig=AHIEtbR7TAxIvJJK7mgYzzb
BNMrkiQQLyw.
Eipascope 2008/1, p. 21,
http://www.fedtrust.co.uk/admin/uploads/Eipascope_Donnelly_JHA.pdf.
Mihálik, M., Európske trestné právo,
http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TPrintWithHeader.ascx&phCo
ntent=/Main/ArticleShow.ascx&ArtID=6649&LngID=0&CatID=66.
Predkladacia správa na ukončenie platnosti Dohovoru o zriadení Európskeho
policajného úradu:
http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:QEy_kvs1fH8J:https://lt.justice.gov.sk/(X
(1)S(cw0gx3byqymcslvlfrfeg1ul))/Document/PrintForm.aspx%3FinstEID%3D48%26m
atEID%3D1764%26docEID%3D71549%26docFormEID%3D13%26docTypeEID%3D
-
1%26format%3Dpdf%26langEID%3D1%26tStamp%3D20090825080604980+europol
+vymena+inform%C3%A1ci%C3%AD&hl=sk&pid=bl&srcid=ADGEEShLrea9wxOS
k5-8SGs8Pa6EbYi8ZFu6GPjA-
Z4bqZVSiVZ46oMyUUfkmiHjP748sWmRnRGD0vD_xH7a39A60ZWcIAbVqxmML
68
d5_33sz9-
ntTpcFCT9I3ZcgYiE2fisJ326ambM8&sig=AHIEtbQcB3S1U3DaWbze9yAHo2Zoydk
Rgw
Hodnotenie riaditeľa medzinárodného odboru generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky JUDr Jozefa Szabó:
http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:Cl4tVnceTXQJ:www.ja-
sr.sk/files/spolocne%2520vysetrovacie%2520timy.pdf+MLA+2000+článok+13&hl=sk
&gl=sk&pid=bl&srcid=ADGEESjwEGKgZkpm3UZZPd5Ji0Rh3uV762CpphOBtW196
Ngl720n355iArXuBu2Jg6W6FFrcx98NS4eBcalwplfIWEZdaeQGZCpIhD8LEOXARR
AI-8dqjhE1jJMHJnUc6pHpTqObHv2U&sig=AHIEtbQ5YaijPQsIsLD8V-
jCihukD2eJcA
Správa Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov z 1. Septembra 2009,
http://www.unhcr.org/4a9d186b9.pdf.
Portál EurActiv.sk, Parlament schválil Štokholmský program, 27.11.2009,
http://www.euractiv.sk/socialna-politika/clanok/parlament-schvalil-stokholmsky-
program-014023.
Portál Europa.eu, Press Room, Press Releases z 18. februára 2009, Komisia navrhuje
vytvorenie Európskeho podporného azylového úradu, referencia: IP/09/275,
http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/09/275&format=HTML&a
ged=0&language=SK&guiLanguage=en.
Internetové stránky:
Portál Interpolu, http://www.interpol.int/public/icpo/default.asp.
Portál Rady Európy, http://www.coe.int/T/E/Legal_Affairs/Legal_co-
operation/Steering_Committees/Cdpc/.
Portál Europskaunia.sk, http://www.europskaunia.sk/.
European Justice Forum, http://europeanjusticeforum.org/.
Portál Eurojustu, http://www.eurojust.europa.eu.
Portál Európskej únie, http://europa.eu/.
Portál Cepol: http://www.cepol.europa.eu/.
Portál Generálnej prokuratúry, http://www.genpro.gov.sk.
Portál Frontexu: http://www.frontex.europa.eu/ .
69
Portál Europskaunia.sk, http://www.europskaunia.sk.
Portál OLAFu, http://ec.europa.eu/anti_fraud/index_sk.html.
Portál European Agency for Fundamental Rights,
http://fra.europa.eu/fraWebsite/home/home_en.htm.
Portál Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť,
http://www.emcdda.europa.eu.
71
Príloha č. 1 – Historický prehľad vývoja spolupráce v trestných veciach v rámci Európskej únie
LEGENDA
Farebné rozdelenie označuje:
- modré okienka vývoj právneho rámca primárneho práva alebo sekundárneho;
- zelené okienka vývoj tejto oblasti na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora
- červené okienka predstavujú inštitučný vývoj
ROK UDALOSŤ POZNÁMKA
1949 Rada Európy Primárnym cieľom tejto medzinárodnej organizácie prezentovaným v zakladajúcich zmluvách je usilovať sa o hospodársku, sociálnu, kultúrnu a právnu spoluprácu. Medzi dohovory prijatých na poli Rady Európy dotýkajúcich sa trestného práva patrí Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Trestnoprávny dohovor o korupcii, Dohovor o praní, vyhľadávaní, zadržovaní a konfiškácii výnosov zo zločinu a o financovaní terorizmu, Dohovor o prevencii terorizmu, Dohovor o počítačovej kriminalite a Dohovor o trestnoprávnej ochrane životného prostredia. Na prevádzanie Dohovorov Rada Európy disponuje špeciálnym Výborom expertov pre prevádzanie európskych dohovorov v trestnej oblasti a monitoring v tejto oblasti prevádza Európsky výbor pre problémy kriminality.
72
1957 Rímske zmluvy Rímske zmluvy zakladajúce Európske hospodárske spoločenstvo, dnešnú Európsku úniu, ktoré neobsahovali ani zmienku o právomociach Spoločenstva v oblasti trestného práva.
1981 ESD - Casati Európsky súdny dvor výslovne judikoval, že komunitárne právo vytvára medze trestnoprávnej kompetencii členských štátov, a to cez generálny zákaz diskriminácie voči osobám, ktorým komunitárne právo zaručuje rovnaké zaobchádzanie. Trestné právo nesmie ani obchádzať základné slobody zaručené komunitárnym právom. Tento rozsudok mimochodom výslovne priznáva členským štátom kompetenciu v oblasti trestného práva hmotného a procesného (čím a contratio vylúčil právomoc Spoločenstva).
1985 Schengen I 1990 Schengen II.
Ich cieľom bolo predovšetkým zrušenie fyzických kontrol na vnútorných hraniciach medzi signatármi. Vedľa slobodného pohybu osôb obsahovali bezpečnostné opatrenia, a to posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, harmonizáciu vízovej a azylovej problematiky, spoluprácu medzi policajnými, colnými, justičnými a inými orgánmi a zavedenie Schengenského informačného systému (SIS I. a SIS II.). Schengenský informačný systém funguje v rámci Schengenského priestoru a je európskou policajnou databázou, ktorá slúži na pátranie po hľadaných, nezvestných a nežiaducich osobách, veciach na jeho území.
1992/1993 Maastrichtská zmluva Maastrichtská zmluva priniesla Zmluvu o Európskej únii a rozšírila rozsah aktivít Európskeho spoločenstva aj o spoluprácu v oblasti justície a vnútra, tzv. tretí pilier, kam spadalo 9 vymenovaných oblastí: (1) azylová politika, (2) pravidlá upravujúce prekračovanie
73
vonkajších hraníc členských krajín EÚ, (3) prisťahovalecká politika, (4) boj proti drogovej závislosti, (5) boj proti podvodom v medzinárodnom merítku, (6) justičná spolupráca v občianskych veciach, (7) justičná spolupráca v trestných veciach, (8) colná spolupráca, (9) policajná spolupráca. Cieľom bolo, ako aj stále je, je dať princípu voľného pohybu osôb praktické zabezpečenie.
1993 Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť
Jeho úlohou je zhromažďovať, analyzovať a šíriť objektívne, spoľahlivé a porovnateľné informácie o drogách a drogových závislostiach a zároveň poskytovať svojmu poslucháčstvu správny a na dôkazoch založený obraz o drogovom jave na európskej úrovni.
1993/4 - 1999 Európska protidrogová jednotka Predchodca Europolu. Projekt od 1995/1997, publikácia v roku 2007
Corpus Juris I. Viď Corpus Juris II (rok 2000).
1995/1998 Europol Europol zastrešuje výmenu policajne relevantných informácii a ich analýzu, technickú podporu a vzdelávanie, podporu výkonu operatívnych právomocí a strategické úlohy, ktoré predstavujú strategické správy hodnotiace existujúce hrozby a sú určujúce pre stanovenie priorít Európskej únie v rámci trestnej politiky smerom do budúcnosti.
1997/1999 Amsterdamská zmluva Amsterdamská zmluva reorganizovala tretí pilier. Novou úpravou bol obmedzený jeho rozsah spolupráce, oproti deviatim oblastiam vymenovaných Maastrichtom, len na policajnú a justičnú spoluprácu v trestných záležitostiach a na prevenciu rasizmu a xenofóbie a boj proti ním. Všetky ostatné oblasti boli „komunitarizované“, čiže presunuté do prvého piliera. Cieľom sa stalo vytvorenie priestoru slobody,
74
bezpečnosti a práva. 1999 - 2004 Program z Tampere Spoločná trestná politika nachádza konkrétnu podobu
v politických programoch prijatých na zvláštnych zasadaniach Európskej rady, program z Tampere je prvým a upravuje obdobie v rokoch 1999 – 2004.
1997 - 2007 Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie Stredisko skúmalo rozsah a vývoj rasizmu a xenofóbie a analyzovalo ich príčiny, následky a vplyvy. O plnenie týchto cieľov sa v prvom rade starala Európska informačná sieť o rasizme a xenofóbii, ktorej úlohou bolo zhromažďovať relevantné informácie na vnútroštátnej úrovni. Stredisko vyvinulo stratégie boja proti rasizmu a xenofóbii, a zároveň vyzdvihlo a rozšírilo príklady vhodných postupov pri riešení týchto problémov.
1999 OLAF Poslaním Európskeho úradu pre boj proti podvodom je chrániť finančné záujmy Európskej únie, boj proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezákonným aktivitám, vrátane zneužitia úradnej moci v rámci európskych inštitúcií.
2000-2002 Pro-Eurojust Prechodca Eurojustu.
2000 Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ (dodatok k Schengenu II.)
Rozširuje pôsobnosť na právne právo trestné a na trestný proces týkajúci sa právnických osôb.
2000 Corpus Juris II. Aktualizovaný Corpus Juris I. Obsahuje štyri časti: prvá je venovaná zvláštnej časti trestného práva hmotného a obsahuje trestné činy proti finančným záujmom Spoločenstva. Druhá časť obsahuje obecnú časť trestného práva hmotného a venuje sa otázkam zavinenia, subjektom trestnej činnosti, trestnej zodpovednosti a trestaniu. Tretia časť obsahuje trestné právo procesné, vrátane inštitútu európskeho prokurátora a jeho právomoci. V poslednej, štvrtej časti,
75
je riešená subsidiarita národných právnych poriadkov. 2002 Eurojust Cieľom Eurojustu je stimulovať a zdokonaľovať
koordináciu vyšetrovaní a trestných stíhaní v členských štátoch medzi príslušnými justičnými orgánmi členských štátov na základe žiadosti. Spoluprácu zdokonaľuje najmä umožnením medzinárodnej vzájomnej právnej pomoci a uplatňovania európskych zatykačov. Osobitnú formu justičnej spolupráce medzi štátmi predstavujú spoločné vyšetrovacie tímy. Eurojust zohráva svoju úlohu aj pri ochrane detí figurujúcich v trestnom stíhaní alebo pred súdom a snaží sa o vylepšenie justičnej komunikácie cez vytvorenie systému EPOC.
2002 Európsky zatýkací rozkaz Spočíva vo vydaní rozhodnutia orgánom členského štátu s cieľom zatknúť a predať požadované osoby iným členským štátom za účelom trestného stíhania alebo k výkonu nepodmieneného trestu odňatia slobody. Európsky zatýkací rozkaz zavádza priamy styk justičných orgánov a priamo realizuje zásadu vzájomného uznávania ich rozhodnutí medzi sebou. Obmedzuje sa princíp obojstrannej trestnosti a zásada špeciality uplatňovaných u extradície a ustanovuje povinnosť členského štátu zatýkací rozkaz previesť v stanovených lehotách pre rozhodnutie. A najmä sa na pôde Európskej únie ruší zásada nevydávania vlastných občanov.
2003 Európsky zaisťovací príkaz Na základe vnútroštátnych predpisov prijatých k implementácii tohto rámcového rozhodnutia môžu justičné orgány štátu dosiahnuť zaistenie majetku alebo dôkazov alebo ich predanie do dožadujúceho štátu na základe písomnej žiadosti.
Od 2005 ako agentúra CEPOL Cieľom je prehlbovať vzdelávanie vyšších policajných
76
Únie úradníkov v oblasti vnútroštátnych právnych systémov a rovnako aj v možnostiach využívania vzájomnej spolupráce, či už medzinárodnej, alebo unijnej. Ďalej prispieva k harmonizácii vzdelávacích pravidiel, rozširuje užitočné praktiky a výsledky výskumov, realizuje výmenné programy,... takto nepriamo pôsobí aj na posilňovanie dôvery medzi jednotlivými policajnými orgánmi.
2004 - 2009 Haagsky program Spoločná trestná politika nachádza konkrétnu podobu v politických programoch prijatých na zvláštnych zasadaniach Európskej rady, Haagsky program je v poradí druhým programom prijatým na poli Európskej únie a upravuje smerovanie trestnej politiky na obdobie 2004 - 2009.
2004 FRONTEX FRONTEX koordinuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hraníc, pomáha členským štátom pri vzdelávaní a odbornej príprave vnútroštátnej pohraničnej stráže vrátane stanovovania spoločných vzdelávacích noriem, vykonáva analýzy rizika, sleduje vývoj výskumu, ktorý sa týka kontroly a dozoru nad vonkajšími hranicami, pomáha členským štátom v situáciách, ktoré si vyžadujú zvýšenú technickú a operačnú pomoc na vonkajších hraniciach a poskytuje členským štátom potrebnú pomoc pri organizovaní spoločných operácií v prípadoch navracania osôb.
2005 ESD - Maria Pupino Podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, členské štáty sú viazané princípom loajálnej spolupráce aj v treťom pilieri a vnútroštátne orgány majú povinnosť konformného výkladu, ktorá sa vzťahuje aj na predpisy trestného práva procesného, ktoré samy o sebe nemôžu založiť trestnú zodpovednosť. Treba však dodať, že
77
rozhodne môžu významne ovplyvniť výsledok trestného konania.
2005 ESD - C-176/03 Pokiaľ použitie účinných, primeraných a odradzujúcich trestných sankcii predstavuje nutné opatrenie na ochranu životného prostredia, môže ES prijať aj opatrenia vzťahujúce sa k trestnému právu členských štátov. Súd takto judikoval právomoc ES harmonizovať trestné právo hmotné pokiaľ je to nevyhnutné a úprava je účinná (zásada efektivity), primeraná (zásada primeranosti) a odradzujúca (zásada prevencie). A to vo forme harmonizovania skutkových podstát trestných činov.
2006 Európsky konfiškačný príkaz Vzájomné uznávanie príkazov ku konfiškácii, ktorého účelom je realizácia vydaného a právoplatného peňažitého trestu, prepadnutia veci alebo majetku.
2007 ESD - Znečisťovanie mora (C-440/05) Európsky súdny dvor síce priznal európskym inštitúciám právo harmonizovať skutkové podstaty trestných činov, no výslovne vylúčil právomoc na stanovenie druhu a výšky použiteľných trestných sankcii.
2007/2009 Lisabonská zmluva Zmluva priznáva Európskej únii právnu subjektivitu a stáva sa nástupcom Európskeho spoločenstva. Taktiež dochádza k zrušeniu trojpilierovej štruktúry zavedenej Maastrichtskou zmluvou. Politika bývalého tretieho pilieru je aktuálne zhrnutá v novej hlave IV. s názvom Priestor slobody, bezpečnosti a práva a obsahuje politiku týkajúcu sa kontroly na hraniciach, azyl a prisťahovalectvo, justičnú spoluprácu v občianskych veciach, justičnú spoluprácu v trestných veciach a policajnú spoluprácu. Okrem toho zavádza možnosť zriadenia Európskeho prokurátora z Eurojustu.
2007 Agentúra Európskej únie pre základné práva Cieľom agentúry je poskytovať príslušným orgánom a
78
úradom Spoločenstva a jeho členských štátov pomoc a odborné poradenstvo o základných právach pri vykonávaní právnych predpisov Únie, prijímaní opatrení a navrhovaní primeraných postupov.
2008 Európsky dôkazný príkaz Európsky dôkazný príkaz má za účel opatrenie vecných a listinných dôkazov a údajov z iného členského štátu k použitiu v trestnom a správnom konaní a ďalej v konaní o trestnej zodpovednosti právnických osôb.
2009 - 2014 Štokholmský program Spoločná trestná politika nachádza konkrétnu podobu v politických programoch prijatých na zvláštnych zasadaniach Európskej rady, Štokholmský zapracováva zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou a upravuje spoločnú trestnú politiku na obdobie do roku 2014.
2010 Európsky podporný úrad pre azyl Cieľom tejto agentúry je rozvinúť hlbšiu spoluprácu medzi členskými štátmi vo veci azylu a vytvoriť Spoločný európsky azylový systém.
79
Resumé – Europeanisation of Criminal Law
The Europeanization of criminal law is a convergent process of national criminal
orders. This paper focus on a progress made within the political hybrid – the European Union
that had no competences in this field in the beginning. Firstly, I present the evolution of the
primary law up to the present situation. Next there is an overview of the EU Agencies. The
core of this work is to present the newest changes set up by Lisbon Treaty and Stockholm
Programme and to chart the evolution of the cooperation that I try to evaluate in the
conclusion.
The Criminal Law represents a highly particular area of the international cooperation
because this legal subject is considered to be one of the most basic elements of the state
sovereignty. Thus, any external intervention to the national criminal law presents a hit to the
state sovereignty. Another obstacle to the international cooperation in the criminal affairs is
the diversity of national criminal orders. Besides, this diversity is believed to be an expression
of national peculiarities and any attempt to unify anything in this area is considered to be an
effort to repress national differences. We can not deny the symbolic value of the national
codifications. Anyway, the biggest problem to the international cooperation is the difference
of the legal systems in Europe – civil law and common law. Still, we are witness of a rich
international cooperation in the criminal affairs.
The term „Europeanization” describes the cooperation within Europe. Meaning of this
notion changes through the time as the cooperation generates. Still, we can say that
„Europeanization of criminal law” labels a convergent process of national criminal orders
within Europe, where the Council of Europe and the European Union represent the platform
for the cooperation.
The development of the European cooperation in the criminal affairs was quite
casuistic. In 70ties, the Continent reacted on the menace of terrorism. The build of the
European Union's Internal Market, including the free movement of goods, capital, services,
and people, required to adopt measures in the area of immigration and asylum. Thanks to the
fall of the Berlin Wall and the fear of the Western Europe of the future full of illegal workers
and mafia, the European Union gained the first competences in criminal affairs.
80
So the Maastricht Treaty enlarged the European Unions’ areas of cooperation to
Common Foreign and Security Policy (also known as the „second pillar“ of the European
Union) and to the cooperation in Justice and Home Affairs (the „third pillar“). The
Amsterdam Treaty added a goal to this cooperation: to build an area of freedom, security
and justice within the European Union. The Lisbon Treaty communitarised the third pillar.
Thus, the measures in police and judicial cooperation in criminal matters can be now adopted
by majority voting and this cooperation has supranational features. Moreover, the Lisbon
Treaty explicitly confesses to the European Union a competence to harmonize criminal law
and to set up a European Prosecutor to defend the financial interests of the Union. It is
possible to enlarge the Prosecutors’ competences to other crossborder serious crimes. We can
not forget to mention the European Court of Justice that played a cardinal role in the build of
European Unions’ competences in this field.
In the name of the area of freedom, security and justice, the European Union has built
a European Judicial Area by the means of the European arrest warrant, by the recognition and
execution of confiscation orders, by the execution of orders freezing property or evidence and
by the European evidence warrant. These institutions created by the secondary law make a
fiction of one united penalty processional territory in the European Union, where usual forms
of the international cooperation are substituted by the specific and more effective tools.
The European Union provides not only the legal framework of the cooperation, but
also realizes it through the European Unions agencies. Their aim is to help supranational
cooperation in criminal affairs within the European Union. Pure police and judicial
cooperation in criminal matters agencies are European Police College (CEPOL), European
Police Office (EUROPOL), the European Union’s Judicial Cooperation Unit (EUROJUST).
Further, there are sector European Unions agencies that touch this domain as the European
Agency for the Management of Operational Cooperation at the External Borders of the
Member States of the European Union (FRONTEX), the European Monitoring Centre for
Drugs and Drug Addiction (EMCDDA), the European Asylum Support Office and the
European Union Agency for Fundamental Rights (FRA).
Anyway, any European Union’s decision aiming the Europeanization of any aspect of
the criminal law is immediately suspected from the intervention to the state sovereignty. The
member states are quite reluctive to adopt measures because they are scared of another
federalization within the European Union. Thus, the EU decision makers shall all the time
81
hide under the indubitable values as the rule of law, the democratic decision-making process
or the protection of the human rights. We shall notice that the willingness of the member
states to cooperate in criminal matters has increased after the 2001 terrorist attack in the USA.
Thus, further development of this cooperation depends whether there would be stimulus
strong enough to motivate the member states to take another steps in this unique supranational
cooperation.
Key words: European Union, European Law, Criminal Law, Lisbon Treaty, Stockholm
Programme, European judicial area, EU Agencies.
Kľúčové slová: Európska únia, Európske právo, Trestné právo, Lisabonská zmluva,
Štokholmský program, Európsky justičný priestor, Agentúry EÚ.
