• Mor je bakteriálne infekčné ochorenie vyskytujúce sa v epidémiách • bolo známe už v antike • ochorenie vyskytujúce sa u hlodavcov, ktoré môže byť na človeka prenesené

parazitmi, ako napr. potkaními blchami

• Rozlišujú sa štyri formy priebehu: žľazový mor a abortívny mor (= nie úplne

rozvinutý), ktoré oba môžno prežiť, a smrteľné varianty – pľúcny mor a septický mor • Neexistuje žiadne očkovanie • Dnešný výskyt choroby = už len v morom zamorených rezervoároch divoko žijúcich

hlodavcov• V strednej Ázii, východnej aj strednej Afrike, Južnej Amerike a v Skalistých horách v

USA

• Prvé správy o ochorení siahajú až do Antiky • Medzi rokmi 1347 a 1352 sa šírila pandémia, tzn. epidémia rozšírená na viacero

krajín, neskôr označovaná ako “čierna smrť” => cca. 25 miliónov mŕtvych (jedna tretina vtedajšieho obyvateľstva)

• V roku 1896 sa začala šíriť opätovná epidémia z Ázie - cca. 50 rokov => cca. 12 miliónov smrteľných prípadov

• názov „čierna smrť “ má pôvod v jednom výraznom príznaku ochorenia - akrálna nekróza = odumretie končekov prstov a ušných lalôčikov pre poruchu cievneho zásobenia a podkožné krvácanie (čierne sfarbenie)

• vo veľkej časti Ázie a Blízkeho východu pandémia zahubila asi 75 miliónov ľudí• Epidémia moru sa šírila aj vďaka obchodným lodiam, obchodným cestám z krajiny do

krajiny, pričom posádka bola infikovaná alebo sa na lode dostali nakazené potkany• Postihnuté neboli: Poľsko a časti Belgicka a Nizozemska

• Pôvodcom moru je yersinia pestis

• bezbičíkovitá, tyčinkovitá, gramnegatívna baktéria, čiže baktéria nesfarbiteľná pomocou farbenia podľa Grama

• objavená v roku 1894 A. E. Yersiom a S. Kitasatom

• veľmi infekčná - Už 100 až 500 vdýchnutých baktérií stačí, aby to spôsobilo pľúcny mor

• Mor sa prenáša ektoparazitmi = parazity, ktoré žijú na povrchu tela svojho hostiteľa,

ako napr. blchy• Potkanie blchy sa infikujú na chorých potkanoch • po smrti potkanov vyhľadajú človeka ako náhradného hostiteľa • potom ho ochorením infikujú• Ľudskými blchami sa ochorenie potom prenáša z človeka na človeka• Nákaza je však možná aj infikovanými predmetmi • a ako kvapôčková infekcia dýchacími cestami (pľúcny mor)• Inkubačná doba je pri pľúcnom more 1-2 dni • pri žľazovom more 2 až 6 dní

• štyri formy. • Najčastejšie sa vyskytujúcou formou je žľazový (bubonický) mor - prenášaný

pohryznutiami potkaních bĺch• horúčka • bolesti hlavy a končatín, • omámenosť • ťažký chorobný pocit• inkubačná doba = 2-6 dní • v oblasti blšieho pohryznutia dochádza k bolestivému zápalu lymfatických ciev a

lymfatických uzlín - môže opuchnúť na hrče veľké až 10 cm• hrče hnisavo navrú, môžu sa ako vred rozpadnúť • Ak hrče prasknú alebo sa umelo otvoria je možné uzdravenie• Pľúcny mor - môže sa vyvinúť v priebehu žľazového moru • môže byť však vyvolaný aj priamo kvapôčkovou infekciou• V tomto prípade je inkubačná doba 1-2 dni

• Pľúcny mor

• dýchavičnosť

• Kašeľ

• modré sfarbenie pier

• čierno-krvavý hlien – vykašliavanie veľmi bolestivé

• Neskôr sa vyvíja pľúcny edém a nastáva zlyhanie krvného obehu

• Neliečený pľúcny mor = smrteľný - väčšinou medzi 2. a 5. dňom ochorenia

• Septický mor

• Takmer vždy končí smrteľne

• sú možné aj mierne priebehy ochorenia

• hovoríme o Abortívnom more

• mierna horúčka

• malý opuch lymfatických uzlín

• zanecháva dlhotrvajúcu imunitu

• nutné užívanie antibiotík - čo najskôr• Penicilíny = neúčinné• možný prostriedok = streptomycin• a ak sa streptomycin nesmie podať podáva sa doxycylín• ak došlo k meningitíde podmienej pôvodcami, podáva aj chloramfenikol• Pri neliečenom septicom a pľúcnom more – letalita = až 100 % • Pri rýchlom nasadení antibiotík môže byť úmrtnosť zredukovaná na cca. 20 až 50 %

• v 14. storočí pri dlhoročnom obliehaní mesta Kaffa - Tatari dopravili do mesta morom infikované mŕtvoly pomocou katapultov

• obyvatelia z mesta utiekli • Utečenci možno boli spúšťačmi veľkej morovej pandémie v roku 1346, ktorá usmrtila

jednu tretinu obyvateľov Európy• V 2. svetovej vojne - Japonci zhadzovali na čínske mestá blchy infikované baktériami

moru (=>viaceré morové epidémie) – cca 270 000 mŕtvych• v bývalom Sovietskom Zväze sa intenzívne pracovalo na vývoji pôvodcov moru ako

biologickej zbrane• V súčasnosti by sa teroristickí útočníci iste pokúsili rozšíriť pľúcny mor, pretože tento

je možné z človek na človeka najrýchlejšie prenášať, a zabíja veľmi rýchlo

• najčastejšie tropické ochorenie, na ktoré ročne ochorie viac ako 300 miliónov ľudí• štyria rôzni pôvodcovia - vyvolávajú rôzne formy ochorenia • Najnebezpečnejšou formou je malaria tropica, ktorá môže byť smrteľná• Charakteristickým symptómom je periodicky sa objavujúca horúčka • Diagnóza ochorenia sa stanovuje na základe symptómov a mikroskopickým

vyšetrením krvi• Očkovanie v súčasnosti ešte neexistuje• Názov = odvodený z taliančiny, súvisí s predstavou chorobného „zlého vzduchu“ v

bahenných oblastiach: „mal aria“• Podľa pôvodcu sa rozlišujú tri druhy malárie :• malária tropica - najnebezpečnejšia• malária tertiana• malária quartana

• plasmodium falciparum => malária tropica

• plasmodium vivax => malária tertiana

• plasmodium ovale => malária tertiana

• plasmodium malariae =>  malária quartana

• najčastejšia tropická choroba - 1 milión ľudí ročne zomrie - 90 % smrteľných prípadov sa vyskytuje v Afrike

• najčastejšie postihnuté deti• Takzvanou letiskovou maláriou sa v posledných rokoch infikovalo cca. 80 osôb - bez

toho, aby precestovali krajinou zamorenou maláriou • Postihnuté sú najmä oblasti okolo centrálnych letísk v strednej Európe, Severnej

Amerike a Austráli

• Inkubačná doba je jeden až niekoľko týždňov

• začína náhle • bolesti hlavy a chrbta • zimomriavky • pocit tepla • predovšetkým jasná horúčka• Začiatok – ťažko rozoznateľný od chrípky• horúčkovité stavy :• každých 48 hodín pri malárii tertiana• každých 72 hodín pri malárii quartana• nepravidelne pri malárii tropica

• V ďalšom priebehu - anémia podmienená sčasti rozpadom červených krviniek • Obávanou je “cerebrálna” (mozgová) malária začínajúca so závratmi a vzápätí

úpadkom do kómy, väčšinou so smrteľným koncom. • Ďalej poškodenia obličiek, srdca, žalúdočno-črevného traktu a pľúc

• Chinín • Chloroquin • Mefloquin • Tetracyklíny

• Liečenie malárie (hlavne malárie tropica) sa musí začať čo najskôr• Väčšina foriem malárie môže byť dostatočne liečená chloroquinom - vo forme tabliet• Pri malárii tertiana sa po liečbe akútnych ťažkostí dodatočne podáva primaquin, aby

sa vyhlo opätovnému výskytu choroby spôsobenému parazitnými formami pretrvávajúcimi v pečeni

• Neliečená alebo neskoro liečená malária tropica má letalitu asi 30 • včasná liečba infekciu odstáni úplne • Smrteľné prípady dôsledkom malárie tertiana alebo quartana sú mimoriadne

zriedkavé, aj bez liečby dochádza po dvoch až troch rokoch k spontánnemu zmiznutiu choroby.

• v trópoch ďaleko rozšírená vírusová infekcia s mnohými miliónmi prípadov ochorenia ročne

• Prenos vírusov nastáva bodnutiami istých druhov komárov - takzvaných ázijských moskytov tigrových

• Pretože proti vírusom neexistuje žiadny liek, môže liečba len zmierniť symptómy• Očkovacia látka je zatiaľ ešte vo vývoji• Normálna infekcia prebieha podobne ako veľmi ťažká chrípka• Príležitostne dochádza k poruche zrážanlivosti krvi • Názov dengue je odvodený zo španielčiny a dá sa preložiť ako neprirodzenosť alebo

afektovanosť • Toto označenie vyjadruje nápadnú a zvláštnu zmenu držania tela a správania sa u

chorých osôb, ktorá môže pretrvávať aj po prekonaní choroby

• Pôvodcom ochorenia horúčky dengue je (ako aj pri žltej zimnici a hepatitíde C) flavivírus

• Flavivírusy sú relatívne malé a majú jednopovrazcový genóm RNA• Existujú štyri subtypy vírusov horúčky dengue - DEN I-IV - počas jednej epidémie sa

môžu vyskytnúť naraz • Po prekonanom ochorení je človek proti vírusu daného subtypu imúnny • Už raz prekonaná infekcia dengue teda chráni len pred opakovanou infekciou tým

istým subtypom • teoreticky teda možno na horúčku dengue ochorieť štyrikrát

• V roku 1999 bola horúčka dengue vôbec najčastejším vírusovým ochorením prenášaným komármi

• počet nových infekcií ročne na cca. 20 miliónov - 24 000 prípadov končí smrteľne• Približne 95 % infikovaných sú deti • Horúčka dengue je rozšíená v trópoch a subtrópoch • V Karibiku (vrátane Puerto Rica), americké Panenské ostrovy • Súčasné hlavné oblasti výskytu sú Latinská Amerika, centrálna Afrika, India,

juhovýchodná Ázia a časti Pacifiku• Juh USA sa taktiež pokladá za rizikovú oblasť, kvôli čulej hraničnej doprave

s Mexikom

• Inkubačná doba väčšinou činí 5-6 dní, prípadne 2 až 14 dní

• začína horúčkou až do 41 °C, zimnicou, ťažkými stavmi vyčerpania, ako aj bolesťami hlavy, údov, kĺbov a svalov

• V prvých dňoch sa môžu pridať kožné vyrážky na končatinách a červené alebo bledoružové vyrážky na tvári

• Od druhého do šiesteho dňa sa vyskytuje závrat a nevoľnosť, ale aj bolesti hrdla, kašeľ a nádcha

• Po dvoch až štyroch dňoch sa objavuje cca. jednodňové bezhorúčkovité obdobie, počas ktorého sa pacient cíti relatívne dobre

• Potom nasleduje druhé rýchle stúpnutie teploty, ktoré však nie je také vysoké ako prvýkrát

• Súčasne sa objavujú makulopapulózne vyrážky, ktoré sa spravidla pri extrémnostiach rozšíria po celom tele

• Hemoragická forma:• Krvný obeh sa zrúti, tvár je silne červená a vyskytnú sa krvácania, napr. v oblasti

žalúdka a čreva, okrem toho sú pacienti dehydratovaní (strata tekutín)

• liečená symptomaticky = nemožno zničiť vírus sám, ale len jeho následky

• Choroba sa spravidla po cca. 14 dňoch bez následkov úplne vylieči • Počas akútnej fázy je treba dodržiavať absolútny pokoj na lôžku• Hemoragická horúčka dengue sa dodatočne lieči vyrovnaním straty vody a

intravenóznym podaním izotonického roztoku na vzdorovanie stratám tekutín• Eventuálne sa udáva podanie plazmy alebo ľudského séra albumínu (= krvnej

bielkoviny) • Letalita horúčky dengue leží takmer pri nule s výnimkou hemoragického priebehu -

vyskytujúceho sa zväčša u detí - kde sú pozorované letality až do 30 %• Väčšina smrteľne končiacich infekcií pritom postihuje deti vo veku do jedného roku

• vírusom ebola vyvolávná, hemoragická, čiže krvácanie vyvolávajúca horúčka • Prenos z človeka na človeka sa uskutočňuje telovými tekutinami chorých• V 50% - 80% prípadov ochorenie končí smrteľne • Vyskytuje sa iba v Afrike • Lieky alebo očkovania proti vírusu neexistujú • Zdroj prvotnej nákazy nie je známy • Pod zdrojom nákazy rozumieme zvieratá, ktoré prechovávajú pôvodcu ochorenia bez

toho, aby samé ochoreli• O takýchto zvietatách existujú rôzne špekulácie, od netopierov cez hlodavcov až po

vtákov• Ale isté je, že prenášačmi ochorenia sú bezpochyby opice, predovšetkým šimpanzy,

ktoré domorodci v rôznych regiónoch Afriky radi konzumujú

• Pri ebola víruse je prirodzený hostiteľ zatiaľ neznámy • Ebola vírus je RNA-vírus z triedy filovírusov• Označujú sa ako filiae, ako „vlákna“, pretože pod elektrónovým mikroskopom

vyzerajú ako veľmi tenké vlákna

• Sú známe tri varianty tohto vírusu: • ebola vírus • Margburg virus • reston vírus

• Ebola vírus sa doposiaľ objavil len v Afrike• Horúčka Margburg sa pokladá za o niečo menej nebezpečnú než tá spôsobená

vírusom ebola

• začínajú 4 až 16 dní po infikovaní • U postihnutých sa objavuje horúčka, zimnica, bolesti hlavy a svalov, a úplne strácajú

chuť do jedla• V ďalšom priebehu choroby sa vyskytuje zvracanie, hnačka, žalúdočné kŕče a silné

bolesti hrudníka • Dochádza k ťažkým poruchám zrážanlivosti krvi a pacienti začínajú všade krvácať: v

žalúdočno-črevnom trakte, pod kožou a rovnako aj z miest vpichov po injekciách, menej časté je zvracanie krvi, krvácanie z ústnej dutiny, z ďasien, z vagíny a z nosa

• Na 5. až 7. deň ochorenia sa objavujú osýpkovité kožné vyrážky, ktoré sú však dobre viditeľné len na svetlejšej pokožke

• Časté sú neurologické symptómy s ochrnutiami a psychózami, zmyslové poruchy, ľahostajnosť, zmätenosť, podráždenosť a agresivita

• Smrť nastáva väčšinou okolo 9. dňa ochorenia• Vo veľmi vážnych prípadoch pacient zomrie za 1 – 2 dni • vírus Ebola sa nachádza v organizme ešte aj 2 – 9 mesiacov po prepuknutí choroby

• V súčasnosti neexistuje proti samotnému vírusu nijaké terapeutikum

• Symptómy, resp. následky choroby musia však byť intenzívne lekársky liečené, tak napr. poruchy zrážanlivosti krvi

• Treba dodržiavať prísne hygienické opatrenia

• V ideálnom prípade by liečba mala prebiehať na izolačných oddeleniach

• Po laboratórnych infekciách v Anglicku sa uzdravili pacienti, ktorí dostali sérum od rekonvalescentov, čiže od osôb, ktorí infekciu prežili

• Úmrtnosť možno udať medzi 50% a 80%