Fyziológia živočíchov

Úvodná prednáška

1. Predmet a rozdelenie FŽ

-základná biologická disciplína, skúma funkcie organizmov, ich ontogenetický a fylogenetický vývoj, ich reguláciu, koor- dináciu vnútri organizmu a integráciu s vonkajším prostredím

-vychádza z poznatkov anatómie, biochémie, biofyziky, cy- tológie a histológie. Využíva poznatky kybernetiky a bioniky.

FŽ sa delí na: a) všeobecná fyziológia: vývinová a porovnáva- cia fyziológia b) špeciálna fyziológia : lekárska (normálna a patologická fyz. človeka), fyz. výživy, fyz. telesnej práce a športu, gravitačná fyziológia, letecká a kozmická fyz., neurofyziológia, en- dokrinológia, atď.

2. Hlavné funkčné systémy organizmu

1. Obehový systém (funkcie krvi a lymfy, práca srdca a ciev)2. Respiračný systém (procesy dýchania, činnosť pľúc)3. Tráviaci systém (mechanizmus a chemizmus trávenia, vstre- bávanie živín)4. Vylučovací systém (činnosť obličiek)5. Nervový systém (funkcie nervov, mozgu a miechy)6. Endokrinný systém (žľazy s vnútorným vylučovaním)7. Reprodukčný systém (činnosť pohlavných žliaz a funkcie pohlavných orgánov)8. Imunitný systém (funkcie sleziny, bielych krviniek, lymfa- tických uzlín)9. Oporný systém (fyz. kostí a chrupaviek)10. Pohybový systém (kostrové a hladké svaly)11. Zmyslové orgány (zrak, sluch, čuch, chuť, somestetické re- ceptory)

3. História FŽ

Starovek : vývoj FŽ ako súčasť medicíny

Hippokrates (460-370 pr.n.l.) – „prvý moderný lekár“

Herofilos z Chalkedonu (335 – 280) – zakladateľ ale-xandrijskej lekárskej školy, mozog ako nástroj duše,pitvy, rozlíšil nervy od ciev, popísal mozgové blany

Galenos z Pergamonu (129 – 200 n.l.): teória štyrochtelesných štiav, srdce je zdrojom tepla, pečeň tvoríkrv, vyše 500 medicínskych pojednaní

Avicena (Ibn Sina) (980 – 1037): dielo „Chánon me-dicíny“, rozpracovanie ideí Galena a Hippokrata

William Harvey (1578-1657) - „otec fyziológie“, objaviteľ krvného obehu

Alphonso Borelli (1608-1689)- štúdie o pohybe, základom kontrakcie svalu sú svalové vlákna, dielo „De motu animalium“

Antonius van Leeuwenhoek ( 1632-1723)

- popis červených krviniek a spermií

Marcello Malphigi (1628-1694)-popis erytrocytov, dokázal existenciu vlásočníc, mikroskopická anatómia obličiek, pečene a sleziny

Holandský anatóm R. de Graaf (1641-1673): objav folikulovvo vaječníku, význam pankreatickej šťavy a žlče.

Anglický lekár R.Lower : prvá trensfúzia krvi medzi dvoma živo-číchmi

Francúzsky lekár J.B.Denis (1640-1704) : prvá úspešná transfúzia krvi u človeka (objav krvných skupín u človeka : až Karl Land-steiner r.1900)

Antoine Lavoisier (1743-1794)-izoloval kyslík, dýchanie je spaľovanie pomocou kyslíka, vzniká pri tom C02, kalorimetria

A. von Haller (1708 – 1777)-dráždivosť ako všeobecná vlastnosť živej hmoty- zakladateľ experimentálnej psychológie

Luigi Galvani (1737 – 1798)-elektrická stimulácia svalu žaby vedie ku kontrakcii

Galvaniho pokus

Lazzaro Spalanzani (1729-1799)

-úloha žalúdočnej šťavy pri trávení-oplodnenie u nižších živočíchov-fyziológia krvného obehu

Jan Evangelista Purkyně (1787-1869)-bunková teória-fyziológia zraku, prevodného systému myokardu,- mikroskop. technika, daktyloskopia

Claude Bernard (1813-1879)-sacharidový metabolizmus, autonómny nervový systém, úloha pečene a pankreasu, curare, vsokonstrikcia- teória stálosti „milieu interieur“

Walter Cannon (1867-1945)-zaviedol termín „homeostáza-používal x-lúče k štúdiu pohybov GI-traktu-objav sympatínu (látka podobná adrenalínu)-mechanizmy vedenie nerv. vzruchu- dielo „The wisdom of the body“ (1939)

E.H.Weber a K.Fechner (19.stor.): zákonitosti zmyslo- vého vnímania (psychofyzika), objav sympatického a parasympatického účinku na srdce

Ilja Mečnikov: mechanizmus fagocytózy

Paul Ehrlich: teória tvorby protilátok

G.R.Minot : príčiny zhubnej anémie

V.M.Bayliss a E.Starling : objav hormónu sekretínu

Ivan Petrovič Pavlov (1849-1936)-objav podmienených a nepodmienených reflexov, teória učenia-Nobelova cena za fyziológiu (1904)

Charles Scott Sherrington (1857-1952)

-teória reflexov, objav synapsií- “otec modernej neurofyziológie“

J.Axelrod, U. von Euler, B.Katz : biofyzikálny mechanizmusvzniku a vedenia nervových vzruchov (Nobelova cena r.1970)

4. Vnútorné prostredie organizmu

Požiadavka stálosti prostredia obklopujúce bunky mnohobunkového prostredia – evolučná „spomienka“na vznik života v mori ?Stálosť prostredia : zloženie morskej vody (NaCl : KCl : CaCl = 12 : 2 : 2) vnútorné prostredie (12 : 2 : 1)Zabezpečenie stálosti – najmä obehový, dýchací a vy-lučovací systém.Homeostatické mechanizmy : spätnoväzobné regulačné obvody s negatívnou spätnou väzbou. Vyrovnávajú odchýlky od „nastavených“ hodnôt

Čo tvorí vnútorné prostredie organizmu ?

Základné oddiely telesných tekutín:

1. Intracelulárna tekutina (60 % tekutín)2. Extracelulárna tekutina (40 % tekutín) a) intersticiálna tekutina (80 %) b) krvná plazma (20 %)