Farmakoviny, ročník 3, číslo 4

Farmakoviny, študentský časopis 1

rozhovor s doktorkou Miroslavou Snopkovou

Otvorená komunikácia je základom úspešnej praxe

ročník 3 • číslo 4 • akademický rok 2014/15 • nepredajné • štyri čísla za akademický rok

Tlač podporila:

2 Farmakoviny, študentský časopis

vydáva Slovenský spolok študentov farmácie

šéfredaktori Peter Šišovský, Katarína Gatialová

redaktori Michaela Barkociová, Viera Dušková, Lenka Gajdárová, Jakub Goč, Ivana Kozáčiková, Jana Leskovská, Karin Sedláková

prispievatelia Kristína Krajčovičová, Beáta Poláková

grafika Peter Šišovský

fotografie Ivana Kozáčiková, archív SSŠF, EPSA, TEVA a autori

tlač Exprestlač

kontakt Slovenský spolok študentov farmácieOdbojárov 10832 32 BratislavaIČO: [email protected] www.sssf.sk

inzercia [email protected]

periodicita 4 čísla za akademický rok, číslo vychádza 28. júna 2015

ISSN 1339-1127 (tlačené vydanie)ISSN 1339-1402 (online)Ministerstvo kultúry SR EV 4746/13

Kopírovanie a rozmnožovanie je možné len so súhlasom Správnej rady SSŠF.

Publikácia bola podporená z Nadačného fondu Slovenskej sporiteľne v Nadácii Pontis. Tlač pod-porila TEVA Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o.

Farmakoviny sú súčasťou databázy Slovenského národného korpusu JÚĽŠ SAV.

kontakty SSŠF

prezident, TyFaVKa Patrik Bilanin

[email protected]

viceprezident Šarlota Longauerová [email protected]

hospodár Jakub Goč

[email protected]

tajomník, členstvo Miloš Okša

[email protected]

zahraničie, SEP, EPSA, IPSF

Jana Končalová [email protected]

vzdelávanie a verejné zdravie

Martin Haringa [email protected]

publikácie, Farmakoviny

Katarína Gatialová [email protected]

kultúra, spoločenské akcie

Klára Lobová [email protected]

šport Michaela Draganovská

[email protected]

dozorná rada Martin Dragún (predseda),

Lucia Matúšková, Peter Šišovský, [email protected]

Podporte

jeho prípr

avu

a dozvedia

sa o vás p

rváci:

publikacie@

sssf.sk


Dvaja šéfredaktori?Alebo: Kde sa dvaja bijú, tretí nevíťazí

Ahojte všetci,

Farmakoviny sme začali robiť pred ne-celými troma rokmi po jednej búrlivej skypovej diskusii, kedy ma takpovediac vtedajší zvyšok Správnej rady s nimi donútil začať. Ich argumentom bolo, že ak ich nebudeme schopní naplniť vlastnými článkami, budeme do nich publikovať všetko, časti diplomoviek, len aby sme nedávali tlačiť biely papier. :) Ešte ten večer som rozmýšľal, do čoho som sa to nechal zatiahnuť a ako prip-ravíme 20-stranový časopis, keď sme vte-dy mesačne publikovali iba jednu stranu. Myslím, že mi veľmi pomohlo, že som presne nevedel, do čoho idem.No tak sem začali: redakciu tvorili dvaja ľudia a po čase sa k nám pridala vtedy ešte prváčka Miška Barkociová.Zápasili sme asi s každým možným prob-lémom, s akým len časopis môže - okrem nedostatku nadšenia. Už ani neviem, koľkokrát som sa naťahoval s Mariánom Michalidesom pre zlú grafiku, koľkokrát sme chodili do tlačiarní, že nám niečo zle vytlačili - často pre našu vlastnú chybu. Alebo to nadšenie, keď sa do redakcie prihlásil Kubo Goč a ja som si vravel: Konečne tu je ďalší chalan! :)Potom - sám neviem, čo sa stalo - sa pred vyše rokom začali do redakcie hlásiť ľudia. V zimnom semestri sme mali v redakcii už desať študentov, ktorí začali pravidelne alebo občasne prispievať. A pred necelým mesiacom sme získali na žurnalistickej súťaži vecnú cenu!Neostáva mi preto iné než povedať jedno obrovské ďakujem za tri výnimočné roky v redakcii časopisu. A teším sa na jeho štvrtý ročník a na to, ako ho Katka Gatia-lová a všetci ostatní - Miška Barkociová, Vierka Dušková, Lenka Gajdárová, Kubo Goč, Amy Jakabová, Ivka Kozáčiková, Janka Leskovská a Karin Sedláková - pripravia. Píšete aj vy ostatní radi? Tak sa k nim pridajte. :)

Snímam z hlavy pomyselný klobúk.

Peter Šišovský

Drahí priaznivci Farmakovín,

vysokoškolských časopisov, ktoré nevydávajú fakulty žurnalistiky alebo masmédií, je tak málo ako vyriešených korupčných prípadov na Slovensku. Preto som nesmierne rada, že popri našom nie najľahšom štúdiu si vždy zopár ľudí nájde čas a podieľajú sa na jeho príprave a vďaka tomu sa môžeme my ako štu-denti farmácie pýšiť svojim vlastným periodikom. V dnešnej dobe sa far-maceutický pracovný trh pomaly sýti a každá aktivita, ktorá nás odlíši, je len v náš prospech. Možno práve Farmakov-iny vás môžu inšpirovať a otvoriť obzory možností realizácie či už počas rokov štúdia alebo do budúcnosti. Je len na nás samotných či sa samotných príležitostí chytíme alebo ich necháme okolo nás len preplávať. Dúfam, že každý z vás si nájde v živote svoj smer a bude v ňom úspešný, lebo ako sa vraví: „Keď chceš a vieš, čo chceš, už polovicu máš!“

Prajem vám príjemné „chcenie“ a čítanie!

Katarína Gatialová

Obsah

4 TyFaVKa 2015ako prebiehali doposiaľ najväčšie kariérne dni študentov farmácie na Slovensku?

5 Vzdelaný študentceloročný projekt biochemických meraní na štyroch fakultách UK

6 rozhovorrozhovor s doktorkou Miroslavou Snopkovou o fungovaní povinnej praxe

11 Kongres EPSAsi pripravený stať sa farmaceutom 21. storočia?

12 TWINvýmenný pobyt so študentmi farmácie z Turecka

13 Kongres EAHPprečo kódové značenie každej tablety zvyšuje bezpečnosť pacienta?

14 Erasmus čo je najlepšia aktivita, ktorú môžete robiť večer pri Seine?

18 TEVApodpora chránených dielní

19 Škola zdraviavýnimočný projekt spolupráce študentov zdravotníckych odborov

19 Blokbojovať za mier je ako súložiť za panenstvo

študentská anketavyjadrite svoj názor na predmety a fungovanie výučby za posledný semester a pomôžte tak vylepšiť našu fakultu

#zriedkavelezanieodfoťte sa, ako ležíte na netradičnom mieste, zaveste to na facebook s hashtagom a zvýšte tak povedomie o zriedkavých ochoreniach. viac info na: Slovenská aliancia zriedkavých chorôb, www.sazch.sk

EDITORIÁL


Keď ste v týždni od 9. do 12. mar-ca vošli do školy, už od vchodu ste si museli všimnúť, že sa niečo deje. Pred aulou sa hmýri akosi veľa ľudí a nie všetko sú to štu-denti, okolo vás sú všade názvy kadejakých farmaceutických spoločností a v čitárni knižnice sa nedá učiť, pretože sa tam konajú prednášky. Prebieha totiž už šiesty a zatiaľ najväčší Týždeň farmaceu-tického vzdelávania a kariéry. Chceli by ste brigádovať vo farma-ceutickej spoločnosti? Vyskúšať si, koľko toho už z farmácie ovládate? Zistiť, aké kariérne možnosti vlastne ako farmaceut máte? Toto všetko a ešte viac TyFaVKa ponú-ka.

Ako sa tvorí legislatíva na európskej úrovniBohatý program otvorila v pondelok prednáška o PGEU- Pharmaceutical Group of European Union, v preklade Zväzu lekárnikov EÚ. Doktor Štefan Krchňák predstavil, v akej miere zabez-pečujú spoluprácu lekárnikov z verejných lekární z jednotlivých krajín a ako spros-tredkúvajú výmenu informácií, údajov a kontakt s Európskou komisiou, parla-mentom a ich orgánmi, ako je napríklad Európska lieková agentúra.

Celoslovenské majstrovstvá v klinikeV pondelok si tiež trojčlenné tímy študentov mohli vyskúšať, ako zvláda-jú riešiť kazuistiky a skutočné prípady z klinickej farmácie. Už po tretí raz sa na našej fakulte konal Clinical Skills Event (vo voľnom preklade Majstrovstvá v klinickej farmakológii a farmakoterapii) v spolupráci s profesorkou Magdalé-nou Kuželovou, ktoré boli podporené Slovenskou lekárnickou komorou a odborným kníhkupectvom www.uniknihy.sk. Po prvý raz sa navyše táto akcia konala simultánne aj na UVLF v Košiciach. Súťažilo sa v troch kolách, v prvom riešite jednoduchšie minikazuis-tiky, s ktorými sa v budúcnosti pokojne môžete stretnúť aj za tárou v lekárni. Čo poviete pacientovi, ktorý sa sťažu-

je na nočný kašeľ a vyskúšal už všetky možné antitusiká? Kde pri používaní inhalátora robí chybu astmatik, ktorý trpí zápalom ďasien a v ústach má biele povlaky? Za šesť minút musíte takýchto prípadov vyriešiť čo najviac a jediné, čo môžete použiť, je vlastná hlava. V druhom a treťom kole sú už kazuis-tiky zložitejšie, súťažiacim je dovolené používať internet a odbornú literatúru a na každé kolo majú hodinu. Tento rok sa potrápili s tromi hospitalizáciami tej istej pacientky a sledovali niekoľko rokov vyvíjajúci sa stav pacienta s diabetom 2. typu a hypertenziou. Posudzovali zdravotný stav, bezpečnosť a dávku liečiv, možnosť liekových interakcií, farma-koterapeutických problémov, navrhovali alternatívne riešenia.

Ako sa registrujú lieky a ako sa má správať medicínsky reprezentant Patríte k tým, ktorí radšej ako súťaže riešia svoje budúce uplatnenie? Na svoje ste si mohli prísť v utorok a stredu, tieto dva dni totiž patrili nosnej časti TyFaVky, Kariérnym dňom farmaceutov. Práve vtedy bolo celý deň pred aulou plno, konala sa pred ňou expozícia partnerov podujatia – ideálne miesto na informo-vanie sa napríklad o možnostiach brigády v tej-ktorej farmaceutickej spoločnosti. Boli ste na nejakej prednáške, ktorá vás zaujala a chceli by ste vedieť viac? Tiež ste

Kariéra sa buduje už na školeTyFaVKa 2015

túto expozíciu mohli využiť. Spoločnosti Servier a GlaxoSmithKline predstavili, čo presne znamená práca medicínskeho reprezentanta. Pozíciám farmaceuta vo firme sa venovali tiež Vitabalans, SUN-PHARMA a sieť lekární Dr.Max, ktorá priblížila aj sústavné vzdelávanie svojho personálu. Prostredníctvom spoločnosti Novartis a Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv sa rozoberala téma registrácie liekov a úlohy farmaceuta v liekovej agentúre. Novartis zaujal mnohých štu-dentov aj svojou prednáškou o možnos-tiach uplatnenia sa v klinických štúdiách. Keďže ešte stále platí, že farmaceut vie lieky vyrábať, vďaka farmaceutickej spoločnosti TEVA sme mali možnosť zis-tiť, ako v súčasnosti vyzerajú laboratóriá na výrobu liečiv a ako samotná výroba prebieha. Vravíte, že farmaceutická spoločnosť vás vôbec neláka a vidíte sa v lekárni, najlepšie vo vlastnej? Pravdepodobne sa v nej nezaobídete bez elektronickej komunikácie a ADC číselníka, ktorý priblížil doktor Peter Stanko. Vhod vám mohla padnúť aj prednáška o manaž-mente modernej lekárne od spoločnosti Interpharm. Neoddeliteľnou súčasťou sveta farmácie sú distribučné spoločnosti, možnosti kariéry v nich nám vysvetli-la UNIPHARMA. Súčasťou bohatého programu Kariérnych dní boli aj odborné prednášky hypercholesterolémia z pohľa-

Zmerali sme 400 študentov!Celoročné biochemické merania Vzdelaný študent

PODUJATIE


du lekárnika (Dr. Max) a farmakoe-konomika a ekonómia zdravotníctva – ako sa uplatniť na európskom trhu práce (ISPOR). Všetci partneri kládli dôraz aj na to, aby nám poskytli informácie, ako sa k svojej vysnívanej kariére dá do-stať, na čo sa počas štúdia sústrediť a čo všetko vlastne jednotlivé pozície obnáša-jú. Čo obnáša štúdium na našej fakulte sme sa zase snažili priblížiť záujemcom my počas Dňa otvorených dverí, ktorý prebiehal paralelne s KDF. V Chill out zóne sa v utorok konala aj recepcia SSŠF.

Štvrtok patril správnej dispenzácii a vede študentov Štvrtkový záver TyFaVKy patril znovu vedomostiam študentov. Doobeda mali možnosť vyskúšať si za tárou Fakultnej lekárne tri fingované vyhrotené situácie a zvládnuť pod dohľadom poroty čo najlepšie komunikáciu s rôznymi typmi pacientov. Majstrovstvá v lekárenskej komunikácii boli podporené Slovenskou lekárnickou komorou. Popoludní štu-denti, pedagógovia a odborné komisie otvorili už XLVII. ročník Študentskej vedeckej konferencie, ktorej víťazi postúpili do nadnárodného kola do Prahy do spoločnosti Zentiva. Ako vidíte, celý program TyFaVKy je veľmi rôznorodý a z roka na rok lepší a lepší, takže každý študent má možnosť nájsť si v ňom niečo, čo ho zaujme a vďa-ka čomu sa môže dozvedieť niečo viac. Kariérne dni farmaceutov 2015 boli pripravené v spolupráci s Farmaceu-tickou fakultou UK, ADC číselníkom, Asociáciou dodávateľov liekov a zdravot-níckych pomôcok, Slovenskou lekár-nickou komorou a Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Rovnako ďakujeme za pomoc aj Ústrednej knižnici FaF UK a Katedre jazykov. Knihy do vybraných podujatí venovalo odborné internetové kníhkupectvo www.uniknihy.sk.

autor: Michaela Barkociová, foto: Ján Štrba a Ivana Kozáčiková, kontakt: Patrik Bilanin,

[email protected]

V priebehu uplynulého akademického roka prebehli v priestoroch štyroch fakúlt UK biochemické merania organizo-vané SSŠF s názvom Vzdelaný študent. Už 6. októbra si študenti a zamestnanci fakulty mohli v priestoroch vestibulu Farmaceutickej fakulty nechať zmerať hodnoty svojho krvného tlaku, pulzu, glukózy a cholesterolu z kvapky ka-pilárnej krvi, takisto aj BMI – Body Mass Index a WHR – Waist to Hip Ratio Index. Po meraniach nasledovala prednáška zodpovedného farmaceuta Mgr. Jána Krupu v priestoroch čitárne fakulty, v ktorej sa študenti dozvedeli viac o prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Druhá časť meraní prebehla 2. decembra na Právnickej fakulte. Aj študenti práva prejavili značný záujem a prišli si zmerať spomínané biochemické hodnoty a poradiť sa so zaškolenými študentmi o možnostiach prevencie kardiovaskulárnych ochorení. Podobne prebiehali biochemické merania 2. marca na Pedagogickej fakulte. Aj tu bol záu-

Zmerali sme 400 študentov!Celoročné biochemické merania Vzdelaný študent

jem študentov veľký a okrem zistených hodnôt meraní ich zaujímalo, ako možno tieto hodnoty ovplyvniť cvičením, stravou a celkovou zmenou životného štýlu. Posledné zo série biochemických meraní sa uskutočnilo 5. mája v priesto-roch Fakulty managementu. Na záver meraní mali študenti k dispozícii súťažný test týkajúci sa zdravého životného štýlu, kardiovaskulárnych ochorení a preven-cie ich vzniku. Pevne veríme, že pro-jekt Vzdelaný študent bol pre všetkých jeho účastníkov prínosom a impulzom k tomu, aby svojmu zdraviu venovali primeranú pozornosť a nepodceňovali prevenciu. Za spoluprácu pri projekte ďakujeme v mene SSŠF všetkým zúčast-neným fakultám a za podporu pri jeho realizácii partnerom podujatia, ktorými boli sieť lekární Dr.Max a farmaceutické spoločnosti Sanofi a Servier.

autor: Lenka Gajdárová, foto: archív SSŠF, Ivana Kozáčiková, organizácia: Lucia

Matúšková, Amália Jakabová, kontakt: Martin Haringa, [email protected]

Ako ste na tom s prevenciou kardiovaskulárnych ochorení? Viete, že z obyčajnej kvapky krvi dokážete ako farmaceut pacientovi povedať jeho hladinu glukózy či cholesterolu, čo je mi-moriadne dôležitá informácia napríklad pre diabetikov či hypercholesterolemikov? Navyše pri výkone biochemických meraní získate novú praktickú zručnosť. Všetky merania vykonali naši zapálení študenti.

PODUJATIE


OTVORENÁ KOMUNIKÁCIA je základom úspešnej praxeSúčasťou študijného programu je od roku 2004 povinná šesťmesačná lekárenská prax. Doktorka Miroslava Snopková, ktorá ju má na starosti, odpovedá na otázky od študentov, týkajúce sa presunu jej časti do nižšieho ročníka, toho, kto hodnotí samotné lekárne a aké sú na ne kladené požiadavky. Riešia sa aj horúce témy a to či je potrebné tráviť na praxi osem hodín denne, či budú slovenskí študenti niekedy dostávať za prax mzdu a čo robiť v situácii, ak sa k vám lekáreň nespráva ako výučbová.

ROZHOVOR


Uvažuje fakulta o rozšírení možností praxe na farmaceutické spoločnosti, Štátny ústav pre kontrolu liečiv alebo spoločnosti na klinické skúšanie?Momentálne nie. Aby boli diplomy o absolvovaní fakulty uznávané, musíme sa riadiť odporúčaniami smernice o vzájomnom uznávaní, ktorá nariaďuje, že študent musí absolvovať šesť mesiacov vo verejnej alebo nemocničnej lekárni. Ak by sme dali študentom možnosť takúto prax absolvovať – nevylučujeme to – nebolo by to zarátané do povin-nej šesťmesačnej praxe. Nebol by to ale povinný predmet, pretože nevyplý-va z požiadaviek zákona, ale povinne voliteľný.

Boli na fakulte snahy zaviesť niečo podobné?Boli. Uvažovalo sa napríklad o pre-rozdelení praxe do nižších ročníkov. Takéto prerozdelenie je ale spojené so zmenou študijného programu. To nezáleží od vôle jednotlivca, katedry alebo študentov, pretože je v takom prípade potrebné posunúť iné predmety, aby napríklad sedel kreditový systém. Uvažovalo sa napríklad dať jedno ale-bo dvojtýždňovú prax na koniec prvého ročníka, možno práve počas letných prázdnin. Študent by sa zoznámil s pros-tredím lekárne, nech to nie je všetko také abstraktné a aby sa nedostal prvý raz do lekárne až na konci štvrtého ročníka. Nevylučujeme to teda, ale momentálne nie.

Je tomu tak pre kapacitné alebo iné dôvody?To je otázka na kompetentnejších: vede-nie fakulty, Akademický senát (AS) alebo Pedagogickú komisiu AS FaF UK.

Takže tam to neprešlo?Nechcem hovoriť za nich. Uvažovalo sa o tom, ale neprešlo to schvaľovacím pro-cesom. Viem o tom, že iné krajiny majú prax aj skôr. V dobe, keď sa zaraďovala do programu lekárenská prax u nás, sme sa ju rozhodli zaradiť na koniec, keď už má študent všetky teoretické predpoklady na to, aby ju zvládol. Preto je prax tak ako je teraz, no je možné, že sa to zmení. Možno keď bude väčšia podpora alebo tlak zo strany študentov, odbornej verejnosti, lekárnikov.

Čo myslíte pod tlakom zo strany študentov?Myslím tým, aby mali študenti ambíciu mať prax skôr. Napríklad aby písali neanonymné podnety alebo aby ich dával

spolok študentov ako organizácia. Je pod-statné, aby vedeli vyargumentovať, prečo je to dôležité a prečo to chcú. Rovnako je otázne či by lekárnici uvítali možnosť mať študenta už skôr. Lekárnik je totiž rád, keď má už teoreticky pripraveného študenta, pretože sa s ním ľahšie pracu-je, ako študentov, ktorí sú po prvom, druhom ročníku, kedy súčasťou študi-jného programu ešte nie sú odborné predmety. Takže ak by na to mali študenti pádne argumenty, išlo by to. V súčasnosti nad tým síce neuvažujeme, ale nevyluču-jeme to.

Fungovalo by to podľa vás aj v prípade rozšírenia možností praxe mimo lekárne?Mohlo by. Mohol by to byť napríklad výberový predmet či dobrovoľná stáž – niečo, za čo by študent mal možnosť získať kredity.

Máte skúsenosť s tým, aký by bol o takúto formu stáže záu-jem zo strany farmaceutických spoločností, štátnej správy?Vieme o tom, že skôr sa jedná o iniciatívy zo strany študentov, ktorí chcú niekam ísť. Spätné väzby na nich sú pozitívne, no pozeráme sa na to tak, že sú to možno tí ambicióznejší z ročníkov, ktorí chcú niečo viac ako len to povinné, čo musia absolvovať. Vždy je to zopár jednotlivcov, no nedá sa to brať na desiatky študentov. Ak by ale prišlo sto študentov s tým, že chcú niekam ísť, zamerali by sme sa na to skôr ako keď prídu dvaja-traja s tým, že chcú ísť do firmy. A nakoniec do tej firmy idú na nejakú formu stáže aj tak.

Je časový priestor na to, aby bola prax rozšírená na dlhšie obdobie než je šesť mesiacov?Bolo by potrebné meniť študijný pro-gram. Napríklad aj terajší začiatok praxe počas letných prázdnin je dôsledkom toho, že študijný program je do veľkej miery rigidný a pokiaľ chceme splniť podmienku šiestich mesiacov praxe, musí to ísť na úkor letných prázdnin alebo na úkor januára. Vtedy sa už ale študenti učia na štátnice. Na posun niekoľkých týždňov praxe do nižšieho ročníka tu ale vôľa bola, nedošlo však k zdarnému konsenzu.

Keď už hovoríme o študijnom programe. Pred pár rokmi podával prodekan docent Ján Klimas návrh na zmenu študijného programu. Bol v jeho novej podobe aj návrh na zmenu praxe?

My sme o tom uvažovali, ale neviem či to bolo aj súčasťou vtedajšej zmeny, ktorú predkladal on. Pripravili sme materiály, v ktorých bola dvojtýždňová prax po pr-vom ročníku, tak mesačná po druhom alebo treťom a zvyšok následne v piatom ročníku. To súviselo s tým, že by sa muse-li iné predmety presúvať, aby sedel minimálny počet kreditov. Takže to nie je také jednoduché. Nie je to o rozhodnutí jednej katedry.

V rámci predkladaného návrhu to ale bolo urobené tak, že kredity sedeli, nie? Ono sa to dá. Ako som ale povedala, nie je to o rozhodnutí jednej katedry.

Je vôľa to meniť?Nebudem sa vyjadrovať.

Ako by mala podľa vás ideálne vyzerať prax?Ja by som sa inšpirovala praxou, ktorú majú stredoškoláci – farmaceutickí laboranti. Mám s tým osobnú skúse-nosť a zdalo sa mi to veľmi dobré v tom, že študent sa od prvého ročníka stretával s lekárňou. Na začiatku sa samozrejme študent iba zoznamuje s prostredím a v lekárni strávi pár hodín týždenne. Nerobí ešte odborné činnosti, ale je pri tom, keď ich vykonávajú pracovní-ci v lekárni a vidí, za čo zodpovedajú. V každom ročníku by tak absolvoval časť praxe a získaval skúsenosti, ale tá najväčšia časť praxe by bola po teoretickej príprave – nechala by som tu možno tri mesiace. Myslím si, že takto to má zmy-sel, pretože jednak si študent farmácie viac zvyká na prostredie, ktoré preňho nie je potom také abstraktné, no a skúse-nosti – to je veľká devíza. Vie si následne predstaviť veľa teoretických vecí, keď vidí, ako to na praxi funguje. Opozičné názory ale hovoria, že nie každý absolvent ide do lekárne. Preto to nemusí tejto skupine študentov úplne vyhovovať. Môj osobný názor ale je, že prax by patrila určite skôr než až do štvrtého ročníka.

Nemyslíte si, že vzhľad štúdia a praxe spolu úzko súvisia? Teda aké možnosti má študent počas praxe sa priamo premieta do toho, čo môže následne robiť po škole? Napríklad, keď sa študenti neve-nujú hlbšie klinike, nemôže sa roz-víjať klinická farmácia v praxi, ak sú produkovaní v úvodzovkách „iba“ študenti s profilom verejné lekárenstvo?To sme u trhu, takže by sme očakáva-li, že táto požiadavka príde od trhu,


napríklad z oblasti klinickej farmácie, regulačnej farmácie, farmakoekonomiky.

Áno, samozrejme, je tu špe-cializačné štúdium a certifikačná príprava, ale ak študent neabsol-vuje už na praxi napríklad prípravu na oddelení klinickej farmakoló-gie, ako sa k tomu v praxi reálne dostane?Vo veľmi obmedzenej miere, to máte pravdu, pretože u nás na Slovensku je málo pracovísk venujúcich sa klinickej farmácii. V tomto prípade by sme ale mali pre kapacitné dôvody problém študentom garantovať prax na klinickom pracovisku.

Myslíte si, že je potrebné, aby študent trávil na praxi osem hodín denne?Podľa zákona o vysokých školách musí štúdium zodpovedať z hľadiska časovej náročnosti práce študenta tisícpäťsto až tisícosemsto hodinám za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samo-statnej tvorivej činnosti. Keď to predelíte štrnástimi týždňami semestra plus šiestimi týždňami skúškového obdobia, dostanete jeden týždeň v rozsahu tridsať-sedem a pol až štyridsať hodín, čo na deň vychádza sedem a pol až osem hodín čistého pracovného času. Z tohto pohľa-du je to jasne stanovené. Z praktického pohľadu je ťažko hovoriť, čo je veľa a čo je málo. Môžete byť na praxi desať hodín

denne a nerobiť nič, môžete byť štyri hodiny a urobíte ďaleko viacej.

Na druhej strane ale majú študenti v zahraničí plat, čo je aj pomerne veľká výčitka našich študentov. Ak trávia na praxi päťkrát denne osem hodín, nestíhajú si popri škole zarobiť inak. Čo si myslíte o tejto situácii? V zahraničí sa štu-dentom bežne za prax platí.Keď študujete počas prvých štyroch rokov, takisto nepoberáte plat za to, že študujete. Je možné, že niektorý deň ste v škole dlhšie a niektorý kratšie, ale mali by ste byť v škole. To, že si štu-dent nájde popri štúdiu čas privyrobiť si, je možné, ale musí to robiť mimo predpísaného študijného programu. To isté sa týka praxe. Keď ste na praxi, máte stále status študenta – nemáte žiadnu pracovnú zmluvu. V súčasnosti nemáme také právne podmienky ani neexistujú žiadne bilaterálne dohody so zamestná-vateľskou obcou, aby sme vytvorili sys-tém, v ktorom budú študenti odmeňovaní za prax formou mzdy. Takisto ako nám nevyplýva povinnosť platiť za prax, keďže mi tiež nedostávame peniaze od lekární, že nám zoberú študenta, neplatíme ani lekárni za to, že nám vezme študenta. Tu sa jedná o ochotu danej lekárne, že sa chce podieľať na spoluvzdelávaní, že si chce zobrať študenta a naučiť ho praktickým veciam, ale všetky tieto vzťahy sú bezodplatné. V súčasnosti preto

neuvažujeme pri súčasných podmien-kach o mzde pre študenta, pretože prax chápeme ako povinne voliteľný predmet, ktorý sa vykonáva mimo budovy fakulty.

Aký je potom rozdiel v porovnaní so zmýšľaním v zahraničí? Štu-denti v zahraničí nemávajú plný plat, väčšinou sa pohybuje okolo päťdesiatich percent.Každý štát si túto oblasť reguluje sám. Takisto ako v iných štátoch máte napríklad prax rozdelenú, v našich pod-mienkach to bolo stanovené inak. Samoz-rejme, môže sa to zmeniť, v súčasnosti nad tým ale neuvažujeme, pretože by sme museli mať najprv balík peňazí. Z čoho by sme to platili?

V zahraničí neplatí študentov fakulta, ale samotné lekárne.Neviem si momentálne predstaviť, na základe čoho by si vysoká škola mohla nárokovať od lekární platiť študentom za prax. Momentálne táto spolupráca funguje a je bezodplatná. Lekárne si takisto nenárokujú, aby im fakulta platila, že majú na praxi študenta.

Nemôže byť potom motiváciou niektorých lekární lacná pra-covná sila? Študent sa po mesiaci viac-menej naučí, ako to v lekárni beží a aj keď nemá ešte také ve-domosti ako lekárnik, vydať lieky vie. Nevyužívajú to lekárne potom práve na to, že majú pracovnú silu, ktorú nemusia platiť a ktorá tam bude osem hodín denne?K tomuto sa neviem vyjadriť. Podmien-ky praxe sú jasne stanovené v rámcovej zmluve medzi nami ako vysokou školou a Slovenskou lekárnickou komorou, ďalej v jednotlivých zmluvách medzi fakultou, lekárňou a študentom – konkrétne práva a povinnosti študenta a lekárne. Zmluva slúži k tomu, aby sa študenti naučili všet-ky oblasti v lekárni – nielen vydávať. Ja to teda ako lacnú pracovnú silu neberiem, ale ako miesto, kde sa študenti učia ap-likovať vedomosti do praxe. Viem ale, čo myslíte, no jedná sa o jednotlivé prípady. Určite by som to nezovšeobecňovala, pretože z portfólia lekární, s ktorými spolupracujeme, je drvivá väčšina práve ukážkových.

Nebolo to samozrejme mys-lené všeobecne. Po praxi sme sa totiž stretli v ročníku s prípad-mi, kedy lekáreň študenta na praxi nevyučovala, ale napríklad ho iba postavila za táru, jeden z lekárnikov si vďaka tomu zobral


dovolenku a študent namiesto neho pracoval. Študent tam musel byť. Ak by o tom informoval fakul-tu, že lekáreň nespĺňa podmien-ky praxe, dostal by vôbec body za prax?Stalo sa nejakému študentovi, že to napísal a ak to aj napísal, že by nedostal body?

To vám neviem povedať. Stalo sa? U vás.Nie. Ja som vždy apelovala za to a aj osobne vyzývam študentov, aby dali spätnú väzbu na lekáreň, v ktorej boli na praxi. Nie preto, aby sme to študen-tovi nejako zosobnili, ale preto, že je to pre nás jedinečná príležitosť dozvedieť sa, ako sa lekáreň na praxi k študentovi správa a či spĺňa požiadavky, ku ktorým sa zaviazala v zmluve – to môžeme zistiť jedine od študenta. Bez vetra sa ani lístok nepohne. Čiže keď má študent pocit hocijakej krivdy alebo že sa v lekárni k nemu nesprávajú tak ako sa majú alebo že ho neučia to, čo majú v zmysle zmluvy a sylabov, má právo a povinnosť ozvať sa. Nielen informácie od študentov sú pre fakultu rozhodujúce, vždy podnet overujeme aj v spolupráci s lekárňou. Pre nás je dôležitá spravodlivá a otvorená komunikácia všetkých zúčastnených strán. Ak študent splní všetky podmienky k udeleniu hodnotenia, známku vždy do-stane. Akonáhle mi donesú hodnotenie, to je jedna časť známky. To, že mi potom poviete alebo pošlete emailom, že danú lekáreň už do budúcnosti neodporúčate a viete to aj zdôvodniť – nebojte sa pod to podpísať, pretože je dôležité, aby sa ne-jednalo o anonymné sťažnosti, je pre nás veľmi cenná informácia. Študentov, ktorí budú mať záujem ísť do danej lekárne o rok, na to totiž upozorníme. To, že tam študent bude chcieť ísť napriek tomu, je už na jeho rozhodnutí. Takýchto pod-netov zo strany študentov je ale strašne málo.

Dozvedeli sa ale o tom? Ja sám som tiež nepočul pred praxou, čo robiť v prípade, ak by lekáreň ne-spĺňala požadované podmienky.Teraz si nie som istá či aj v prípade vášho ročníka sme mali pred praxou spoločný seminár, ako sa bude používať moodle a protokolárne záznamy. Na mojich seminároch z lekárenstva hovorím, že čokoľvek bude ohľadom praxe – administratívny, odborný či iný problém – nebojte sa, príďte, vymeníme. Aj v tomto zimnom semestri sme mali asi desať študentov, ktorí mali osobný, pracovný či iný problém, kvôli ktorému

potrebovali vymeniť lekáreň a vymenili sme. Rozhodujúca je včasná komuniká-cia na všetkých troch stranách. Netreba sa báť prísť a povedať, pretože my to inak nemáme odkiaľ vedieť. Určite to neslúži na postihovanie študenta.

Moja otázka smerovala aj k tomu či by nebolo dobré študentom pri-amo a explicitne povedať, že ak by lekáreň nespĺňala požiadavky, príďte za nami a nebude z toho postih.Príde mi to zbytočné, pretože pri podpisovaní zmluvy vidíte presne vaše práva a povinnosti. Ste už na vysokej škole, takže očakávame, že vám netreba povedať všetko takto priamo a že ste už zbehlí, komunikujete medzi sebou a ak narazíte na problém, ktorý neviete vyriešiť, kontaktujete učiteľa. Všetky os-tatné informácie sú dostupné – na webe, katedrovej nástenke, v zmluvách a sylab-och. Vašou úlohou ako študentov je si ich spojiť a pri hocijakom probléme prísť a povedať o ňom.

Niektorí študenti ale potrebujú, aby ste im to povedali priamo. Pre-tože inak budú radšej ticho, napíšu do protokolu, že robili všetko, ako keby sa mali ozvať a riskovať postih. A nejako už cez tú prax len prejdú.Áno, v tomto máte pravdu. Podľa pro-tokolov, ktoré dostávame každý mesiac od študentov, sa totiž zdá, že každý robil všetko. Potom mi ale príde zbytočné na skúškach hovoriť, že lekárne nás niečo nenaučili, pretože podľa vami vyplnených protokolov vás to naučili. To, že niečo nebudete robiť, totiž neznamená, že vám za protokol nedám body. Keď v pro-tokole vidím, že celý deň robíte jednu činnosť, verím vám. To, že ma študent oklame a niečo si tam vymyslí, je škoda, pretože je to zbytočné mrhanie časom a energiou a neposkytuje to ani spätnú väzbu o lekárni pre ďalšie ročníky. Ja vám za to, že do protokolu napíšete pravdu, neznížim body – napríklad, ak ste celý deň iba expedovali. Ak ste to na praxi naozaj robili, nemám dôvod vás podoz-rievať, že je to zle. Mali sme lekárne, v ktorých študenti polovicu z činností vyplývajúcich z náplne práce nerobili a dostali rovnako sto percent ako tí, ktorí mi napísali, že robili všetko. Boli pro-tokoly, v ktorých som mala tri odrážky a mali sto percent, boli protokoly, ktoré boli ctrl+c ctrl+v každý mesiac a mali šesťdesiat percent. Nie je to teda o tom, že v protokole musí byť napísané všet-ko – má tam byť napísaná pravda. Podľa

toho potom vidíme, ako ktorá lekáreň so študentom pracuje.

Takže študent za to nedostane postih.Jasné, že nie.

Ak bude študent teda písať do pro-tokolu pravdu – napríklad že nero-bil v lekárni všetko – bude to mať vplyv na obsah testu po praxi?Nie. Obsah testu vychádza zo sylabov. To znamená, že rovnako ako máte na konci iného predmetu test, rovnako máte test aj po praxi, pričom náplň sylabov má s vami napĺňať lekáreň. Keď ste na praxi a zistíte po troch mesiacoch, že ste iba expedovali alebo že ste nerobili nič a poslali vás po dvoch hodinách domov a viete, že vás na konci praxe čaká test, je na vás samých ísť do lekárne, kde sa to naučíte. Keď si takú lekáreň neviete nájsť, prídete za nami, ozrejmíte nám situáciu a budeme vám hľadať lekáreň, v ktorej to absolvujete.

Plánujete námatkové kontroly lekární?Nebudem odpovedať. :)

Takže plánujete?Námatkové kontroly lekární sa vysky-tujú v podstate každý rok. Ja osobne sa v niektorej občas zastavím. Nie je to ale za účelom žiadneho dozorovania.

Dáte im vedieť dopredu, že prí-dete?Nie. :)

Neuvažovali ste zaviesť databázu hodnotení lekární od študentov? S tým, že nasledujúci ročník k nej bude mať prístup a bude tak vidieť spätnú väzbu na lekáreň, do ktorej chce ísť praxovať.Nie, neuvažovali a ani nepôjdeme touto cestou, pretože nám nevyplýva zo žiadnej právnej normy povinnosť kontrolovať lekárne. Slovenská lekárnická komora nám zmluvou uzavretou s nami garantu-je, že výučbová lekáreň spĺňa štandardy, ktoré určuje komora, no ja nemám právo kontrolovať či tomu tak naozaj je. Viem si ale predstaviť, že by si takúto databázu urobili samotní študenti alebo spolok.

Aké prísne sú kritériá na to, aby sa lekáreň stala výučbovou?Jedná sa o požiadavky na materiálne, technické a personálne zabezpečenie. Koľko má mať zamestnaných farmaceu-tov, aký má byť objem individuálne prip-ravovaných liekov či ako má byť veľká.


Pozerá sa ale niekto aj na to, ako sa v lekárni skutočne pracuje?Komora je kompetentná to zisťovať a hodnotiť, nie fakulta. Ona určuje požiadavky. Pre nás je každá lekáreň lekárňou. Zákon hovorí, že prax má byť absolvovaná buď vo verejnej lekárni alebo nemocničnej, nespomína ale slovo výučbová. Z tohto pohľadu je preto každá lekáreň vhodná. Povýšili sme to ale tak, že komora môže povedať, že niektoré lekárne sú napríklad menšie a nemajú kapacitné možnosti, aby sa študentovi venovali. Mám neoficiálne informácie, že komora kontroluje kvalitu lekární aj osobne, do akej miery ale neviem povedať. Ak má študent pocit, že lekáreň nespĺňa požiadavky na výučbovú lekáreň, ktoré sú uvedené v zmluve, môže písať aj na komoru.

Na koho sa môže obrátiť na ko-more?Na hocikoho.

Sú podľa vás hodnotenia z lekární objektívne? Veľa študentov dostá-va za prax plný počet.Hodnotenie je do istej miery subjek-tívne, keďže každého študenta hodnotí iná lekáreň. Tomu nezabránime. Kto iný okrem lekárnika a školy by vás mal hodnotiť za prax? Jedine ten, kto sa vám venuje a kto tak vidí, ako ste počas praxe pracovali. Mali sme nejedenkrát vzdelávacie programy, v ktorých škola lekárnikom vysvetľovala, ako pracovať so študentom a čo je dôležité. Lekárne súhlasia pri podpisovaní zmluvy, že štu-denta naučia všetko podľa požiadaviek na prax, a potom aj majú právo ho za to hodnotiť. Tú subjektivitu ale ťažko odstránite. Ak má lekárnik pocit, že ste v každej oblasti na sto percent, nemám dôvod to spochybňovať.

Viete povedať, aký podiel študen-tov má takto vysoké hodnotenie?Priemerné hodnotenie všetkých študen-tov za posledné dva roky je od lekární 9,83 bodu z 10.

Nemyslíte si ale, že ak dá lekáreň študentovi nízke známky, sama o sebe tak povie, že ho to nenauči-la?Áno, niektorí by si to tak mohli vyložiť, ale nemyslím si to. Práve na podujatiach pre lekárnikov školiteľov poukazujeme na to, aké je dôležité, aby boli kritickí. A to, že sú kritickí, neznamená, že oni študenta nič nenaučili. Ja navyše oceňu-jem, ak sa v hodnotení aj slovne vyjadria. Tam práve často vysvetlia, prečo dali nižší

počet bodov.

Koľko lekární píše aj slovné hod-notenie?Nie veľa. Máme ale lekárnikov, ktorí nám zavolajú a chcú sa poradiť pred hod-notením študenta. To sú veľmi dobré skúsenosti pre fakultu, pretože vidíme, že lekárnik sa počas praxe študentovi venoval. Mám dokonca pocit, že študent, ktorý príde s horším hodnotením, vie častokrát viac ako študent, ktorý má de-siatky. Kvôli tomu sú aj záverečné testy.

Študenti boli prekvapení, že test neobsahoval žiadne otázky z far-makológie, pričom počas praxe riešili kazuistiky pacientov. Neu-važovali ste zapojiť do hodnotenia Katedru farmakológie a toxikoló-gie?Zatiaľ nie.

Neuvažovali ste do výučby doplniť trenažér, v ktorom si budú študenti môcť ešte pred praxou vyskúšať, ako správne dispenzovať?V F-klube pripravujeme výdajné miesto, na ktorom si budú môcť študenti – jeden ako pacient, jeden ako lekárnik – pred os-tatnými vyskúšať ako správne dispen-zovať. Ja sama mám skúsenosť zo strednej školy s takýmto trenažérom a veľmi to študentom pomohlo, pretože už na škole sme videli, ako sa to má správne robiť a riešili sme modelové situácie.

V akom časovom horizonte by ste chceli trenažér zrealizovať?Budúci akademický rok.

Bude teda tento predmet zave-dený?To závisí od kompetentnejších, my by sme chceli. „Trenažér“ bude súčasťou existujúceho predmetu, nie nového.

Tlak zo strany študentov pomôže?Pomôže. Kto iný ako študent musí pre-javiť záujem.

Čo si myslíte o tom zaviesť ku koncu štúdia seminár, na ktorom by dostali študenti návod, ako postupovať po skončení fakulty?Kolegyňa z katedry s právnickým vzdelaním bude mať voliteľný predmet (Základy práva pre farmaceutov, Základy práva pre zdravotníckych pracovníkov), na ktorom sa bude zaoberať pracovnou zmluvou a tým, ako sa vyznať v pracov-nom práve. Možno práve v rámci tohto predmetu by bol priestor na túto tému.

Keď takáto požiadavka príde od dosta-točného počtu študentov, viem si to predstaviť.

Aké možnosti praxovať v zahraničí má študent?V rámci Európskej únie môže ísť do zah-raničia na päť mesiacov zo šiestich. Mimo Európskej únie nie je prax uznávaná.

Odporúčate ísť praxovať do zahraničia?Určite odporúčam.

Čo majú študenti robiť, ak chcú niečo zmeniť na predmete lekárenská prax?Písať podnety. Písať, prečo sa mu daná lekáreň nezdala vhodná, prečo sa mu iná vhodná zdala. Písať, ktorú lekáreň by odporučil ďalším študentom a prečo. Keď bude takýchto podnetov viac, určite sa nimi budeme zaoberať. Nemusí ich byť päťdesiat, dôležité je vedieť argumentovať – v takom prípade môže postačiť aj desať študentov. My sami sme napríklad dávali pri niektorých lekárňach podnety na komoru, aby ich vyradila zo zoznamu výučbových.

Boli vyradené?Myslím, že nie. V tom prípade ale hovo-ríme študentom, aby do nej nešli.

Je podľa vás študentská anketa dobrá cesta? Vraveli ste, že sa ne-smie jednať o anonymné podnety a študentská anketa je anonymná.Podnety k hodnoteniu lekární môžu byť súčasťou anonymnej študentskej ankety, ale potom je veľká pravdepodobnosť, že sa stratí anonymita. Uvedenú anketu vnímame ako dôležitý faktor k zlepšo-vaniu predmetu ako takého. Pokiaľ majú študenti podnety a pripomien-ky k lekárňam, možno ku konkrét-nym z nich, potom je dôležité podať neanonymné podnety, inak sa podnetmi nebudeme zaoberať. Študentská anketa je ale vhodná. Samoz-rejme, polovica ročníka zarezonuje inak ako traja študenti. Zmeny sa väčšinou dejú s ročným posunom. Napríklad sa nám množili žiadosti študentov ísť na prax do zahraničia. O rok na to sa možnosť praxovať v zahraničí predĺžila na tri mesiace, následne na päť mesiacov.

Na záver teda: Nebáť sa povedať, keď je niečo zlé, nebude za to pos-tih a udeje sa nejaká zmena?Presne.

rozhoror viedol: Peter ŠišovskýRozhovor prešiel autorizačnou úpravou.


„It is a pleasure for me to welcome you to the 38th EPSA Annual Congress, and more particularly to wel-come you to the beautiful city of Toulouse.“ Tými-to slovami nás 14. apríla privítala prezidentka Eu-rópskej asociácie študentov farmácie v treťom najväčšom francúzskom meste menom Toulouse /you have nothing to lose!/. Kým na Slovensku sa predvádzal apríl, delegácia piatich Slovákov si užíva-la týždeň pri stálych 30 °C a snažila sa navstrebať čo najviac informácií a inovácií zo sveta farmácie.

Ako bude vyzerať farmácia v roku 2020?Možno sa pýtaš, čo je Annual Congres vlastne zač. Je to škola študenta pre prax! Nielenže sa počas týždňa intenzívného programu plného prednášok a work-shopov zoznámiš s problematikou, ktorej čelí svet farmácie deň čo deň, no počas tréningov a spoločenského programu získaš neúrekom informácií , zručnos-tí a kontaktov, ktoré ti môžu doslova zmeniť život a nazeranie na odbor, ktorý študuješ.Ako sa podľa teba zmení farmácia za päť až osem rokov? Aj to bola jedna z otázok, ktorú nám kládli na worsho-poch „Pharmacy 2020 and The Role Of The Pharmacists“ a „Pharmacy challenges and innovative pharmacy practices“. Možno si ani neuvedomuješ, ako veľkým konkurentom pre farma-ceutov sa stáva práve priemysel aplikácií či internet, ktoré sa žiaľ stávajú čím viac tým obľúbenejším zdravotným poradcom veľkej časti obyvateľstva. Technológia, chronické ochorenia, urbanizácia a starnutie majority populá-cie, toto sú faktory, ktoré najvýraznejšie

formujú naše odvetvie. Si pripravený čeliť tejto realite? Štatistiky navyše vravia, že ľudia po siedmych dňoch prestá-vajú brať predpísané lieky pravidelne, čo spôsobuje nemalé riziká a patričné následky v ich zdravotnom stave. Prečo sa to deje? Môže za to aj nízka informo-vanosť pacienta zo strany farmaceuta o dôležitosti lieku a jednotlivých in-terakciách a tiež to, že mnohí farmaceuti nemajú počas štúdia skúsenosti s prácou s ľuďmi.

We share the patientPočas kongresu sme mohli nahliadnuť na to, čo funguje a nefunguje vo vedľajších krajinách a dospieť k záveru, že jediným riešením, ako zvýšiť povedomie potreby farmaceuta v budúcnosti, je skrz zlepše-nie dispenzácie a lepšiu kooperáciu medzi medikmi a farmaceutmi. „We share the patient.“, povedal na jed-nej z panelových diskusií prezident Francúzskej komory farmaceutov. Niet pochýb. Nik v našich komunitách nero-zumie tomu, čo doktori predpisujú lepšie než my a pacienti by to mali vedieť tiež! No v rukách to máme my.

Zajazdiť si na býkovi nemáte možnosť každý deňZábava nechýbala ani tentokrát. Francúzi si pre nás pripravili pestrý sociálny pro-gram, ktorý zahŕňal Ferria, French či In-ternational night, ktorého vyvrcholením bola Gala night. Počas tohto programu nám Francúzi ukázali, ako sa ich národ

Si pripravený stať sa farmaceutom 21. storočia?

vie odviazať. Mohli sme si pochutiť na francúzskych špecialitkách, akými sú slimáky, žabie stehienka a výborné víno alebo si počas Ferria night, ktorá sa niesla v duchu španielskej tradície, kedy ulicami utekajú býci, zajazdiť na býkovi. Annual congres je niečo, čo by mal zažiť každý študent našej fakulty na vlastnej koži, pretože je to nezabudnuteľná skúse-nosť, ktorá nielen otvára oči, ale prináša priateľov a zážitky, ktoré sú jedinečné a ostanú navždy.

autor: Karin Sedlákováfoto: archív SSŠF

Karin Sedláková (vpravo) počas workshopu.

KONGRES


Prečo je dôležité pred po-daním lieku pacientovi v nemocnici zoskenovať kód? Zdá sa vám, že sme sa z farmácie presunuli kamsi do predaja tovaru? V sku-točnosti sa jedná o zvýše-nie bezpečnosti pacienta, čo bolo aj jednou z tém 20. kongresu Európskej asociácie nemocničných farmaceu-tov (European Association of Hospital Pharmacists), ktorý sa konal na severe Nemecka v Hamburgu. Té-mou kongresu bola: Patient safety first.

Každá tableta bude označenáAko napovedá nosná téma, väčšina odborného programu kongresu bola zameraná na bezpečnosť. V nemocni-ciach sa momentálne dostáva do popre-dia skenovanie kódov liekov pred ich podaním pacientovi, aby sa predišlo zámene balení a následnému ohrozeniu zdravotného stavu pacienta. Snahou je zaviesť kódové značenie na každú kusovú jednotku lieku, napríklad na každú priehradku blistru s tabletami. Práve preto sa pre rozmerové dôvody ukazujú praktickejšie 3D čiarové kódy. Na ich čítanie stačia obyčajné čítačky na kódy, aké sa používajú v obchodoch. Síce sa jedná o veľký posun vpred v rámci bezpečnosti, zavedenie nového procesu naráža aj na opozíciu, ktorá mu vyčíta, že skenovanie má zvýšené požiadavky na čas zdravotných sestier, ktoré sú už aj bez toho vyťažené.

Hodnotíte vašu komunikáciu s inými zdravotníckymi pracovník-mi ako dobrú?Rovnako sa workshopy zaoberali indi-vidualizovanou terapiou a interdisci-plinárnou spoluprácou medzi zdravotníc-kymi pracovníkmi, ktorá zvyšuje šance na zachytenie možných terapeutických chýb. V USA sú napríklad desiatky

tisíc úmrtí spôsobené chybou v liečbe kvôli neadekvátnej komunikácii medzi zdravotníkmi.A práve na komunikáciu boli zamerané viaceré workshopy. Jeden z nich spolu-viedla farmaceutka z Anglicka Alison Cockburn, ktorá je zároveň aj nezávis-lým preskribovateľom, čo znamená, že má právomoc predpisovať lieky z vybranej terapeutickej oblasti. Vznik nezávislých preskribovateľov v radoch farmaceutov bol stimulovaný práve nedostatkom lekárov a súčasným nedo-statkom finančných zdrojov na zamest-nanie ďalších, keďže platy lekárov sú v porovnaní s platmi farmaceutov v priemere vyššie. Na workshope boli rozdané kazuistiky pacientov, ktoré sa následne v skupinách diskutovali. Jednou z nich bol napríklad problém, ako pristupovať k pacientovi iného kultúrneho pozadia a to z Číny. Číňa-nia sa nezvyknú sťažovať, čo znamená, že vám ako lekárovi alebo farmaceutovi nemusia povedať, aký je ich skutočný zdravotný problém. Jedným z riešení bolo napríklad vyhľadať lekára/farmaceu-ta s obdobným pôvodom.

Aké sú technické novinky v nemocniciach?Počas workshopov prebiehala paralelne expozícia komerčných partnerov. Tí

EAHP kongres: Bezpečnosť skrytá v čiarovom kóde

prezentovali predovšetkým technické novinky v príprave parenterálnych antibiotík, akými sú robotizované laminárne zariadenia, ďalej automa-tizované sklady liekov a elektronicky ovládané dávkovače na lieky pre pa-cientov prepustených z nemocničného zariadenia. Zaujímavými sú práve elektronické dávkovače, ktoré jednak vydajú zvukový signál v čase, keď si má pacient zobrať liek a vydajú iba množstvo liekov na konkrétny čas. Sú chránené proti násilnému otvoreniu a dopĺňať ich môže iba zdravotnícky pracovník, ktorý napríklad raz mesačne navštívi pacien-ta. Popri exhibícii prebiehala aj výstava posterov.Slovensko malo na tomto kongrese tiež svoje zastúpenie - zúčastnilo sa ho prib-ližne desať farmaceutov z nemocničných lekární z celého Slovenska a my, dvaja študenti. Zúčastniť sa „dospeláckeho” profesionálneho kongresu má veľké výhody, pretože máte možnosť osobne spoznať odborníkov z oblasti, ktorej sa chcete v budúcnosti venovať, celý priebeh kongresu je vzdelávací, účasť máte za veľmi výhodnú študentskú cenu a obedy stoja skutočne za to. :) Takže určite budúci rok choďte.

autor: Peter Šišovskýfoto: archív SSŠF

V hale, v ktorej prebiehala expozícia komerčných partnerov, sprava: Milan Berstling, Peter Šišovský.

KONGRES


Dva týždne nabité vzdelávaním, spoznávaním zahraničnej kultúry – tak by sa dal v skratke opísať Twin-net medzi Slovenskom a Tu-reckom. Ale viete vlastne, čo je to Twin? Twin je týždňová výmena študentov farma-ceutických fakúlt z rôznych krajín Európy, ktorá je pod záštitou EPSA (European Pharmaceutical Students`As-sociation). Hlavným cieľom je obohatiť študentov o skúse-nosti so svetom farmácie v inej krajine.

Kebab na všetky možné spôsobyPrvá časť Twinu sa konala v marci, kedy sa hrdá delegácia siedmych študentov vybrala reprezentovať našu vlasť aj fakul-tu. Hneď na letisku nás čakalo vrúcne privítanie našich tureckých kolegov, potom sme sa rozdelili, pretože každý z nás býval u iného študenta. Vedeli ste, že v Turecku sa vyzúvajú topánky ešte pred dverami do bytu? Témou tohto Twinu bol farmaceut v 21. storočí, k čomu neodškriepiteľne patrí vzdelávanie a tým sa náš program v Turecku aj začal. Dekan Farmaceu-tickej fakulty Marmarskej univerzity nám vysvetlil, ako funguje lekárenstvo v Turecku vo všeobecnosti, potom nás čakala prednáška o neurologickom výskume profesorky Feyza Aricioğlu. Na workshope s názvom Stress man-agement sme sa nedozvedeli, ako sa vysporiadať so stresom, ale naopak – ako ho využiť vo svoj prospech. A riešením konkrétnych prípadov z klinickej farmá-cie som si ja ako tretiačka uvedomila, že ma čaká ešte veľa učenia. Našťastie ale piataci využili počas tohto worksho-pu všetky svoje vedomosti a spoločne sme vyriešili každý prípad z prostredia nemocničnej farmácie. Predposledný deň, ktorý sme strávili

v Istanbule, bol venovaný pamiatkam, no nečakal nás len taký obyčajný sight-seeing, ale Treasure Hunt! Rozdelili sme sa do dvoch tímov a našou úlohou bolo nájsť všetky pamiatky podľa indícií, ktoré sme postupne odkrývali. Takto sme si pozreli Hagiu Sophiu, Modrú mešitu, svetoznámy Grand Bazaar aj zákulisie originálnej prípravy pravej tureckej kávy.K Twinu, ale aj cestovaniu vo všeo-becnosti patrí aj spoznávanie novej kultúry, kuchyne a ľudí. My sme vys-kúšali všetky formy kebabu, od notoricky známeho „kebabu-do-ruky“ až po kebab na úrovni, servírovaný v luxusnej reštaurácií. Ochutnali sme najlepšiu baklavu v meste a potom nám vyveštili z tej pravej tureckej kávy. Niekto z nás sa vraj vydá do troch rokov, na niekoho už žiadna láska nečaká a jeden z nás bude „famous pharmacist“!

Na Slovensku po slovensky: ako sa varia bryndzové haluškyS Turkami sme sa po týždni rozlúči-li a začali pre nich chystať program, ktorý bol otvorený aj pre všetkých slovenských študentov. Počas prvého májového týždňa na nich čakalo najskôr vzdelávanie a to prednáška profesora Jána Kyseloviča o regeneratívnej medicíne, a potom workshopy o tvárových mikro-expresiách, hľadaní finančných zdrojov na realizáciu podujatia a motivácii. Zahraničným študentom sme ukázali aj historické centrum Bratislavy a vy-brali sme sa aj na Hrad Červený kameň, na ktorom sa stretáva slovensko-turecká

Twinnet 2015: Pharmacist in the 21st centuryKebab vs. bryndzové halušky?

história. A tento nabitý týždeň sme zakončili prehliadkou historického centra Viedne. Avšak našim kolegom sa najviac páčilo spoločné varenie slovenskej večere, počas ktorého sme pripravili bryn-dzové halušky, pirohy, tvarohové guľky a tradičné nátierky.Počas týchto dvoch týždňov sme mali možnosť porovnať dva svety farmácie a mali sme jedinečnú príležitosť porovnať vzdelávacie systémy a zistiť, s akými problémami sa vysporadúvajú v inej krajine. Tureckých študentov teraz trápi nový zákon, ktorý obmedzí počet lekární v závislosti od počtu obyvateľov, čo pra-vdepodobne bude viesť k rušeniu lekární v Istanbule. A čo trápi našich študentov? To už je iný príbeh.

autor: Jana Končalová, foto: Ivana Kozáčiková, organizácia: Patrik Bilanin, Jana Končalová, Karin Sedláková, kontakt: Jana Končalová,

[email protected]

Chcel by si sa budúci akademický rok zapojiť do Twinu aj ty? Tak pomáhaj pri organizovaní podujatí SSŠF alebo sa zapoj do letného programu SEP pre zahraničných študentov, ktorí prídu stážovať na Slovensko a zvýšiš tým svoju šancu na účasť. Máš nápad na tému budúcoročného Twinu? Chcel by si sa zúčastniť Twinu s konkrétnou krajinou alebo by sa ti páčil interpro-fesionálny Twin, napríklad s medik-mi? Všetky názory a nápady môžeš napísať na [email protected].

Na TWIN-e v Turecku, sprava: Lucia Matúšková, Ivana Kozáčiková, Jana Končalová, Patrik Bilanin a Jana Leskovská.

PODUJATIE


Erasmus – pre mňa to bol spôsob, ako vidieť iný spôsob výučby, na nejaký čas odísť z domu, zdokonaliť sa v cudzom jazyku a spoznať nových ľudí.

Zdĺhavá francúzska byrokraciaPrihlášku som si podala v druhom ročníku a vycestovala som na zimný semester tretieho ročníka. Komunikácia s francúzskou stranou bola pomerne náročná, na webe nemajú potrebné informácie, dlho mi neodpovedali na žiadosť o ubytovanie. Nakoniec však všetko vyšlo, do Paríža som odchádza-la s vybaveným ubytovaním, vedela som, ktoré predmety musím asolvovať, aby som mala uznané to, čo potrebu-jem. Vyzeralo to fajn. Koncom augusta som teda odišla do Paríža, kde som hneď zistila, že francúzska byrokracia je nekonečná a komplikovaná.Na Univerzite Paris Descartes sme z celej UK boli 3 dievčatá Slovenky – Janka (far-maceutka, štvrtáčka), Duška (právnička) a ja. Počas prvých desiatich dní sme ab-solvovali uvítací týždeň, v rámci ktorého sme mali jazykový kurz, spoznávanie francúzskej kultúry, prehliadky mesta. Zároveň sme sa zapísali na fakulte, kde nám povedali, že výuka beží už druhý týždeň – no nič to, veď od pondelka nabehneme do školy. Omyl – reálne sme na prednášky prišli v stredu, pretože byrokracia bola opäť nekonečná a museli sme povybavovať milión vecí. Ja som si musela zopárkrát pomeniť Learning agreement, pretože Francúzi zmenili všetko, čo sa dá na poslednú chvíľu.A tak sme začali – prednášky, labáky, semináre a strašne veľa učenia.

Francúzsky sytém na farmáciiJe úplne iný ako ten náš – farmácia sa tu študuje minimálne šesť rokov a vo štvrtom ročníku sa delí na tri oblasti – lekárenstvo, výskum a výroba, nemocničné lekárenstvo. Vo Francúz-sku je nemocničné lekárenstvo veľmi rozšírené. Študuje sa ešte dlhšie ako šesť rokov a treba prejsť konkurzom, ktorý je vraj náročný, ale po ukončení školy sú títo farmaceuti považovaní za pravé ruky lekárov. Prvý ročník je akoby prípravný – budú-ci farmaceuti, medici a zubári študujú

spolu. Na konci prvého ročníka sú prijímačky. Pokiaľ nimi prejdú, dos-tanú sa do druhého ročníka, ktorý je už špecifický pre každý odbor. Navyše, prax v lekárni je povinná už od druhého ročníka a praxuje sa aj v iných in-štitúciách, ktoré majú niečo spoločné s farmáciou, napr. v rôznych farma-ceutických spoločnostiach alebo lab-oratóriách. Prednášky sú od pondelka do piatku doobeda, každý deň štyri hodiny. Poobede bývajú labáky alebo semináre. Vyučuje sa blokovo – každý týždeň máte iný rozvrh. Majú odlišné rozloženie predmetov – fyziológia je v jednom predmete s farmakológiou, samostatným predmetom je farmako-dynamika, farmaceutickú chémiu majú prepojenú s farmakognóziou.

Rozdielny je aj systém skúšok. Toto bola pre mňa asi najväčšia zmena, na ktorú by som si možno zvyknúť neve-dela. Všetky skúšky boli v jednom týždni (mohlo sa stať, že ste mali dve veľmi ťažké skúšky v jeden deň). Vo Francúzsku teda neexistuje nič ako skúškové obdobie, počas ktorého si môžete rozložiť skúšky tak, ako vám vyhovujú. Preto je treba sa učiť priebežne (a stále). Pre mňa Eras-mus nebol o párty, zábave a nič nerobení, ale naozaj o štúdiu. Je úplne bežné, že ak niekto poobede nemal už žiaden rozvrh, šiel rovno do knižnice a učil sa tam až

Erasmus: Francúzi piknikujú stále

do večera. Pokiaľ niekto skúšku neurobil, náhradný termín pre oba semestre je až na konci leta. Pre Erasmákov je to iné, my máme nárok na opravné ústne pre-skúšanie ešte pred našim ochodom.

Prečo Erasmus v Paríži ÁNOChcela by som spomenúť aj iné, ako študijné dôvody, prečo si vybrať práve Paríž. Paríž je turisticky zaujímavé mesto, treba ho vidieť. Je vhodný pre každého, kto má chuť sa kultúrne vyžiť. Funguje tu „Kiosque Jeunes“, ktorý ponúka vstu-penky do divadla, na muzikály, tanečné predstavenia zadarmo pre všetkých, ktorí majú menej ako 30 rokov. Veľa pamiatok, galérií a múzeí je v Paríži pre mladých do 26 rokov zadarmo. Je tu veľmi veľa parkov, kde sa dá piknikovať – Francúzi piknikujú stále. Francúzske jedlo (a najmä koláčiky!) je výborné. V Paríži je veľa univerzitných reštaurácií, kde sa môžete dobre a pomerne lacno najesť (a sú tam aj koláčiky). Z Paríža môžete podniknúť zopár pekných výletov počas predĺženého víkendu – ísť na sever do Normandie, Bretónska alebo skočiť pozrieť Belgicko. Majú tu veľa malých pekární, cukrární, obchodíkov so syrmi. Najlepšia vec na Paríži je večerné posede-nie pri Seine s kamarátmi, syrmi a vínom.

Prečo Erasmus v Paríži NIEFrancúzska byrokracia je veľmi

Pod Eiffelovou vežou, sprava: Kristína Krajčovičová druhá sprava.

ERASMUS


komplikovaná a zdĺhavá, úradníci robia problémy a nakoniec sa aj tak nič nevy-rieši, nie je zriedkavé, že dokumenty, ktoré ste odovzdali na začiatku, sa zrazu stratia.Na môj vkus sú Francúzi spomalení – či už na spomínaných úradoch, bankách. Komunikácia je ťažká a nekonečná, na maily buď neodpovedajú, ale-bo odpovedia po týždni. Paríž je hektické mesto, Parížania sú chladní, neosobní (hovorím zo svojej skúsenosti a zovšeo-becňujem, samozrejme, že som si našla aj kamarátov Francúzov, aj keď nie priamo z Paríža). Ľudia v metre a na ulici sa neuhýbajú, stále do seba narážajú,

muži nie sú galantní. Pre mňa bol veľmi stresujúci systém skúšok – všetko v jed-nom týždni. Pivo je v Paríži drahé.

Erasmus vám dá neoceniteľné skúsenostiAj keď ja som mala na Erasme veľa problémov (a niektoré stále pretrváva-jú), dnes určite neľutujem, že som to skúsila. Zopakovala by som si to znova, ale v inom meste a asi aj štáte. Problém bol práve s výberom a uznávaním pred-metov – tým, že majú špecifické rozlože-nie predmetov, musela som si ich zapísať veľa a tak som mala aj veľa skúšok a veľa učenia (inak to ale nešlo). Po návrate som

si musela dorobiť skúšku z farmaceutickej chémie (tie skupiny liečiv, ktoré sme vo Francúzsku nebrali) a rádiofarmaká prenášam (nedali sa tam absolvovať).Je škoda, že na našej fakulte Erasmus nie je zatiaľ tak populárny ako na iných fakultách (Fakulte managementu či Lekárskej fakulte) a že nemáme daný úplne jednotný systém na uznávanie predmetov. Vždy sa však dá s daným vyučujúcim alebo garantom predmetu dohodnúť a bývajú veľmi ústretoví.

autor: Kristína Krajčovičováfoto: autor

Najväčší slovenský sviatok stre-doškolských a vysokoškolských časo-pisov, takýto prívlastok môže už 20 rokov patriť podujatiu Štúrovo pero, ktoré sa konalo 17. – 18. apríla tradične v Krajskej knižnici Ľudovíta Štúra vo Zvolene. Už po druhýkrát aj Farma-koviny figurovali ako jedno z devia-tich prihlásených periodík v kategórii vysokoškolských časopisov. Tento ročník Štúrovho pera bol výnimočný nielen tím, že mal okrúhle výročie, ale aj tým, že bol súčasťou 200. výročia narodenia patróna tohoto podujatia – Ľudovíta Štúra. Počas programu odborná porota zložená z osobností slovenskej publicis-tiky hodnotila každé periodikum. Potom po slávnostnom kladení vencov k buste Ľudovíta Štúra v parku v centre mesta sa účastníci presunuli späť do knižnice na samotné vyhodnotenie. Vyhodnotenie otvárali bývalí účastníci Štúrovho pera, ako napríklad moderátor Patrik Herman či spolumajiteľ internetového kníhku-pectva Michal Meško. Spomedzi veľkej konkurencie fakúlt zameraných na žur-nalistiku a masmédiá si Farmakoviny vyslúžili čestnú cenu Panaeurópskej uni-verzity, čím sa nášmu redakčnému tímu zloženému len zo študentov farmácie dostalo veľkej pocty. Pre každého účast-níka Štúrovho pera sú tieto dva dni jed-inečným zážitkom, miestom, kde môže spoznať ľudí so spoločným koníčkom a dostať obrovský balík inšpirácie a za-nietenia do ďalšej práce. Keď sa k tomu pridá aj nejaké ocenenie, chuť neprestávať a pokračovať je ešte väčšia a ostáva nám len dúfať, že vydrží čo najdlhšie.

autor: Katarína Gatialová, foto: archív SSŠF, kontakt: autor, [email protected]

Štúrovo peroSila nie je v počte nasledovníkov, ale vo veľkosti ich zanietenia

Nadnárodná študentská vedecká konferencia

Láka vás veda? Poznáte výrok: venuj život vede a budúcnosť sa ti poďaku-je? V takomto duchu funguje hádam väčšina vedcov a medzi nimi aj študenti FaF UK, ktorí postúpili z národného kola Študentskej vedeckej konferencie na nadnárodné do pražskej Zentivy. Zastupovalo nás šesť študentov, ktorí si v konkurencii Hradca Králové a Brna vybojovali jedno druhé a jedno tretie miesto. Konkrétne Martin Lichý, ktorý sa zaoberal v práci novým pohľadom na kontraktilitu myokardu a Zuzana Jankov-ičová, ktorá skúmala pohľad farmaceutov na spoluprácu s lekármi. Popritom mali možnosť spoznať študentov z Česka, zamestnancov Zentivy a zaujať niektoho z nich vlastným výskumom. Cestou naspäť vo vlaku - ktorý sme len tak-tak stihli - sa síce uvažovalo, že minulý rok sme dopad-li úspešnejšie. To však nebráni tomu, aby sme o rok v Prahe zase valcovali!Ako sa zúčastniť? Je to veľmi jednoduché. Prihláste sa cez vášho školiteľa na ŠVČ, usilovne pracujte a sebavedomo odprez-entujte prácu na fakultnom kole. ŠVČ pripravuje doktorka Andrea Balažová za menšej výpomoci SSŠF.

autor: Peter Šišovský, foto: PharmDr. Andrea Balažová, PhD., kontakt: balazova@fpharm.

uniba.sk, [email protected]

S cenou pred knižnicou Ľ. Štúra vo Zvo-lene, zľava: Katarína Gatialová a Peter Šišovský

Počas prestávky medzi prezentáciami, sprava: Martin Lichý, Patrik Kotras a Michal Radik.


K dispozícii boli na ukážku aj prípadné alternatívy pri odvykaní od fajčenia, akými sú žuvačky, náplasti a inhalátor. Prebiehal aj zdravý obchod výmeny ciga-rety za jablko. Súčasťou akcie boli aj spi-rometrické merania, ktorými si mohli záujemcovia nechať zistiť hladinu CO – oxidu uhoľnatého v dychu, ale aj analýza stavby tela, vďaka ktorej mohli získať prehľad o percentuálnom zložení tukov a svalov v našom organizme. Podujatie podporila Slovenská lekárnická komora.

autor a organizácia: Amália Jakabová, kontakt: Martin Haringa, [email protected]

Chcem viacVyše 80 študentov si 23. marca povedalo: „Chcem viac!“ a prišlo sa o štvrtej poobe-de zúčastniť rovnomenného podujatia, ktoré niekoľkokrát počas akademického roka privádza na fakultu externých odborníkov z praxe, ktorí poskytnú štu-dentom vedomosti a zručnosti dôležité k ich pôsobeniu vo svete farmácie aj po ukončení štúdia. Prednášajúci dok-tor František Dráfi otvoril tému liekov moderného životného štýlu a doping v prostredí lekárne. S týmito témami sa farmaceut v praxi denne stretáva, preto je veľmi dôležité, aby si na ne už počas štúdia začal utvárať svoj názor a zaujal k nim správny postoj. Odborná prednáš-ka sa tešila úspechu zo strany študentov, pre ktorých bolo počas nej pripravené aj občesrtvenie, aby ostali po svojich hodinách v škole svieži a sústredení. Partnerom podujatia bola sieť lekární Dr.Max.

autor: Katarína Gatialová, foto: archív SSŠF, organizácia: Milan Berstling, kontakt: Patrik Bilanin, [email protected]

Svetový deň vodyVšetci dobre vieme, aký je pitný režim u každého z nás dôležitý aj keď na neho mnohokrát zabúdame. Preto tento rok pripravil Slovenský spolok študen-tov farmácie podujatie pod názvom Svetový deň vody. Konalo sa 19. marca vo vestibule fakulty. Počas projektu sa vyučujúci a študenti mohli ponúknuť a osviežiť minerálnymi vodami sýtenými či nesýtenými, ochutenými aj neo-chutenými. Súčasťou tejto akcie bola tiež možnosť dať si zmerať tlak našimi zaško-lenými študentmi a anketa, na základe ktorej sa nakoniec žrebovala tombola. Partnerom podujatia bola Slovenská lekárnická komora.

autor a organizácia: Amália Jakabová, foto: archív SSŠF, kontakt: Martin Haringa, [email protected]

Kvapka krviVedeli ste, že na Slovensku môžete darovať krv každý pracovný deň raz za tri až štyri mesiace? Darcov krvi je však v dnešnej dobe stále nedostatok. Môže sa vám zdať, že nás sa tento problém netýka, nikdy ale nevieme, kedy ju budeme potrebovať my sami. Práve preto prekonajte strach z ihly a urobte dobrý skutok - pomôžte zachrániť niečí život. Navyše má časté darovanie krvi aj iné výhody - ako držitelia Jánskeho plakety máte zdarma ústavnú zdravotnú sta-rostlivosť či mestkú autobusovú dopravu. Navštívte preto budúcosemestrovú kvap-ku krvi, ktorú organizujeme spoločne s Fakultou managementu a Národnou transfúznou službou. Tá posledná prebe-hla 5. mája na Fakulte managementu.

autor: Peter Šišovský, foto: archív SSŠF, organizácia: Amália Jakabová, kontakt: Martin Haringa, [email protected]

Deň narcisovŠtudenti a pedagógovia sa aj tento rok mali možnosť zapojiť do každoročného medzinárodného projektu Deň nar-cisov. V piatok 27. marca mali šancu ľubovoľným príspevkom podporiť výs-kum, preventívne programy a pacientov s onkologickým ochorením. Počas celého dňa si mohli všetci obyvatelia fakulty zakúpiť povestný žltý narcis, symbolizu-júci boj proti rakovine. Zbierku u nás organizovala Liga proti rakovine v spo-lupráci so Slovenským spolkom študen-tov farmácie. Podarilo sa nám vyzbierať 234,76 eur.

autor: Jakub Goč, foto: archív SSŠF, organizá-cia: Lucia Matúšková, kontakt: Martin Haringa, [email protected]

Svetový deň bez tabakuMá fajčenie negatívne účinky? 30. apríla sme sa podieľali v spolupráci s Ústavom verejného zdravotníctva SR na Svetovom dni bez tabaku, ktorého cieľom je zvýšiť práve povedomie o negatívnych vplyvoch fajčenia či už aktívneho alebo pasívneho.

PODUJATIA


Veľkonočný futsalový turnajMedzi tradičné a veľmi obľúbené udalosti organizované na Farmaceutickej fakulte dozaista patrí aj futsalový turnaj. Na tom veľkonočnom sa zúčastnilo päť tímov, ktoré tvorili prevažne súčasní študenti fakulty, ale takisto aj tí bývalí a pedagógo-via. Bývalí študenti sa napriek veľkej sna-he a húževnatosti umiestnili na piatom mieste, v tesnom závese za pedagógmi. Tretiu priečku získali druháci. Prváci skončili na druhom mieste a prvé získali študenti štvrtého ročníka. Najlepším hráčom turnaja sa stal prvák Ján Štub-niak. Celý turnaj sa niesol vo veľmi dobrej atmosfére a všetkým padlo takéto rozptýlenie v strede semestra veľmi vhod!

autor: Jakub Goč, foto: archív SSŠF, organizá-cia: Diana Urbáni, kontakt: Michaela Dra-ganovská, [email protected]

Limonádovica a 20 rokov SSŠFDvadsiate narodeniny SSŠF si zaslúžili špeciálnu pozornosť. Ideálnym miestom ich oslavy sa stal 13. mája park na Ka-linčiakovej ulici, ktorý sa v čase od 11:00 do 14:00 premenil na priestor plný dobrej nálady, jedla, pitia a hlavne nás – štu-dentov, ktorí si popri vedomostných a športových súťažiach mohli pochutnať na hot-dogu, domácej mätovej limonáde či cukrovej vate a zahnať tak obedňajší hlad v príjemnej spoločnosti spolužiakov a kamarátov. Kto mal záujem, mohol sa dozvedieť viac taktiež o aktivitách spolku a odniesť si so sebou aj drobný darček napríklad v podobe originálne-ho pera, ktoré sa bude v prebiehajúcom skúškovom určite hodiť! :) Takže ešte mnoho úspešných a produktívnych desaťročí pre spolok, stále viac členov a vydarených podujatí!

autor: Viera Dušková, foto: Ivana Kozáčiková, kontakt a organizácia: Šarlota Longauerová, [email protected]

TeambuildingVšetci študenti, ktorí si chceli dopriať trochu oddychu pred blížiacimi sa skúškami, mali možnosť v stredu 6. mája zavítať na prvý tohtoročný teambuild-ing v lodenici UK. Spoločnosť im robili študenti z tureckého Istanbulu, ktorí sem zavítali v rámci projektu TWIN. Program otvorila už tradične opekačka. Bola možnosť zastrieľať si zo vzduchovky či zahrať si basketbal. O ôsmej hodine sa však celá posádka lodenice usadila a vychutnávala si premietanie hokejového zápasu Slovenska proti Nórsku na plátne. Atmosféru teambuildingu síce rušil občasný dážď, študenti si ju napriek tomu užili.

autor: Lenka Gajdárová, organizácia: Klára Lo-bová, Šarlota Longauerová, foto: archív SSŠF, kontakt: Klára Lobová, [email protected]

SebaobranaV utorok 14. apríla bola vo veľkej telocvični pre študentov pripravená celkom nová, netradičná športová akcia. Kedže nikdy nevieme, koho stretneme za rohom, rýchly kurz sebaobrany sa môže vždy hodiť. Práve toto inšpirovalo SSŠF na pozvanie odborníkov v bojovom umení – Wing Chun. Ide o čínske bojové umenie, vhodné pre každého, kto sa chce priučiť základom sebaobrany, rýchlym úderom a protipohybom v nebezpečnej situácii. V priebehu hodiny a pol sa naši štu-denti pod odborným dohľadom naučili základné chmaty a reakcie pri napadnutí, spôsoby, ako sa brániť z rôznych strán, kam treba úder nasmerovať a ako udrieť.

autor a foto: Ivana Kozáčiková, info: viď Kolkový turnaj

Kolkový turnajKolkáreň Pasienky sa stala 24. marca miestom súboja piatich farmaceutických tímov, z ktorých každý mal ten istý cieľ – zabaviť sa a pokúsiť sa o výhru! Súťaživého ducha v sebe prebudili nielen študenti, ale aj učitelia, ktorí si vybudova-li vlastný tím na čele s naším milovaným Ludvigom. Ten hral síce perfektne, ale na výhru to nestačilo a tak, aj keď nerád, ju musel prenechať tímu, ktorý tvorili „vyštudovaní“. Teda tí, ktorí už štúdium na našej fakulte úspešne zvládli a na turnaji nám ukázali, že po získaní titulu budeme možno nielen dobrí farmaceuti, ale aj dobrí kolkoví hráči. Výhra ale nebola to jediné, o čo počas tejto akcie išlo. Stretnúť a porozprávať sa so spolužiakmi aj na inom mieste ako na chodbe počas čakania na labo-ratórne cvičenia je predsa vždy dobrý dôvod na účasť, tak nabudúce neváhaj a príď tiež! Za možnosť toto podujatie zorganizovať ďakujeme Slovenskej lekárnickej komore, ktorá Kolkový turnaj podporila.

autor: Viera Dušková, organizácia: Diana Urbáni, foto: archív SSŠF, kontakt: Michaela Draganovská, [email protected]

PODUJATIA


Spoločnosť Teva patrí medzi top desať farmaceutických spoločností a už roky pomáha tým, ktorí to potre-bujú. Najmä v dnešnej dobe je to priam nevyhnutnosť.

Hoci pozornosť sústredíme predovšet-kým na neustále zlepšovanie zdravotnej starostlivosti a prispievanie k blahobytu spoločnosti, pomáhame aj pacientskym organizáciám, štátnym nemocniciam, občianskym združeniam, podporujeme výskum a vzdelávanie. Sme najväčšia generická farmaceutická spoločnosť na svete, preto je pre nás záväzkom pomáhať o to viac.

Naše oči a ruky máme otvorenéUkážkovým projektom, ku ktorému sme prispeli, bolo založenie chránenej dielne (CHD) SCARABEUS zastrešenej Združením sclerosis multiplex Nádej. Prvá CHD SCARABEUS vznikla v Bratislave a pracujú v nej pacienti s roztrúsenou sklerózou. Zaistili sme im gravírovací stroj na výrobu predme-tov, ktoré pacienti neskôr pri rôznych príležitostiach predávajú. Rovnako sme stáli aj pri založení druhej CHD SCAR-ABEUS, tentoraz v Trenčíne. „Veríme, že takto pomôžeme ľuďom prekonávať ich chorobu a žiť plnohodnotný život, aj keď k nim osud nebol priaznivý. Ich statočnosť a vôľa sú aj pre nás zdravých obrovskou inšpiráciou,“ dodáva Beáta Poláková, špecialistka pre komunikáciu spoločnosti Teva na Slovensku.Pomoc preukazujeme aj občianskym združeniam na pomoc onkologickým a neurologickým pacientom. Finančne sme prispeli OZ Mozog a srdce na vybu-dovanie bezbariérovej pacientskej izby s hygienickým zariadením na 1. neuro-logickej klinike LF UK a UNB. Pomohli sme aj Autistickému centru Andreas skvalitniť terapie pre deti s autizmom a taktiež sme podporili benefičné podujatie „Charitánia“, organizované OZ Milan Štefánik pri ústavoch pre mentálne a zdravotne postihnutých.

Dobrovoľníctvo spája dobroPravidelne sa zapájame do charitatívnych zbierok, akými sú zbierka stravných lístkov pre deti zo sociálne slabších rodín, zbierka šatstva, darovanie detskej

postieľky a ďalšie aktivity, do ktorých zapájame zamestnancov, ich rodiny aj verejnosť . Momentálne podporujeme akciu #zriedkavelezanie. Jej účelom je zvýšenie povedomia o pacientoch so zriedkavými ochoreniami, ktorú or-ganizuje Slovenská aliancia zriedkavých chorôb. Sme hrdí na to, že pomáhame pomáhať a zamestnávame a oslovujeme

Byť prvý znamená viac pomáhať

ľudí, ktorí majú srdce na správnom mi-este. Byť prvý naozaj znamená pomáhať viac.

autor: Beáta Poláková, foto: archív TEVA

Otvorenie chránenej dielne v Trenčíne. V strede Jaroslava Valčeková.

Jaroslava Valčeková, predsedníčka ZDRUŽE-NIA SCLEROSIS MULTIPLEX NADEJ, s gravírovacím strojom, ktorý bratislavskej chránenej dielni darovala spoločnosť TEVA.

TEVA


Študenti rôznych fakúlt spolupracujú. Čo vy?Škola zdravia

Blok na dnesBojovať za mier je ako súložiť za panenstvo

Novinársky deň nie je vždy úspešný. Rovnako tomu tak bolo vtedy, keď Kubo Goč nedostal po týždňoch hľadania a písania emailov odpoveď z Ukrajiny, ako sú na tom v bojových oblastiach s liekmi. Preto bude posledný blok pred letom venovaný paradoxom zo sveta farmácie a zdravotníctva, ktoré postrehli študenti. Určite ich každý z nás plno pozná a zažil. Preto doplňte pokojne aj tie, ktoré ste pozorovali vy sami, napríklad na našu fan page SSSF.

Paradox číslo jedna, citujem: „No neviem ako ostatní pharmacists to be, ale ja osobne som schopná dobre poradiť každému ohľadne zdravotných prob-lémov okrem samej seba.”Číslo dva: „Všetci lekárnici, ktorých

poznám, majú kŕčové žily. Hoci lekáreň je plná detralexu.”Číslo tri: „Farmaceuti neberú nikdy antibiotiká načas a celkovo majú jednu z najhorších compliance.”Číslo štyri: „Na to, že svet je techno-logicky a vedecky na tom najlepšie ako kedy bol, je čoraz ťahšie vynájsť nové liečivá.”Číslo päť: „Že väčšina ľudí sa sťažuje na sieťové lekárne a aj napriek tomu, keď už nemajú inú možnosť, tam idú robiť.”Číslo šesť: „Napriek množstvu relatívne bezpečných a kvalitných liekov sa ľudia stále venujú farmaceutickej lobby a liečia sa savom alebo inými hlúposťami, ktoré niekto napísal na internete.”Číslo sedem: „Prečo všetci oftalmológo-

via nosia okuliare, keď nás zo všetkých strán bombardujú laserovými operácia-mi?”Číslo osem: „Na akademickej pôde by mala byť najväčšia sloboda prejavu. Prečo sa potom ľudia boja povedať svoj názor nahlas a prečo sa cítia osobne dotknutí, ak im ho niekto povie?”Číslo deväť: „Ľudia tvrdia, že najväčšou hodnotou v živote je zdravie, ale pre jeho zlepšenie často nie sme ochotní nič urobiť.”

V mene redakcie prajem všetkým po-hodové leto! :)

autor: Peter Šišovský

Máš rád hádanky? Tak príď na to, čo môže spájať Mládež Slovenského Červeného kríža, Slovenský spolok štu-dentov farmácie, Slovenskú asociáciu študentov medicíny a Slovenský spolok štu-dentov zubného lekárstva. Odpoveďou je zdravie a us-pokojenie pacienta.

Spoločnými silami sa im podarilo vyt-voriť úžasný projekt - Školu zdravia. Je to projekt, ktorého cieľom je oboznámiť širokú verejnosť o tom, že byť niekedy chorým je zdravé, no nie je správne spoznať hodnotu zdravia až vďaka chorobe. Zdravie je totiž predpokladom všetkého a treba si ho vážiť, hoci nám často pripadá ako samozrejmosť.V obchodnom centre Eurovea v Bratislave si mohli ľudia 11. apríla

pri príležitosti Svetového dňa zdravia osviežiť to, že doktora nepotrebujú len chorí, ale najmä zdraví. „Zdravie máme len jedno a je nutné sa oň starať. Netreba ho brať ako samozrejmosť. Prevencia je najlepším liekom,“ vraví Lucia Matúšková, jedna z organizátorov podujatia. „O svoje telo sa treba starať, kde inak budeme žiť?!” doplnila ju ďalšia študentka farmácie.Počas tohto podujatia si ľudia širokej verejnosti mohli nechať zmerať krvný tlak, hladinu glukózy či cholesterolu ale-bo hodnotu oxidu uhoľnatého zo svojho dychu. Osobné hodnoty Body Mass Index boli ďalšou z vecí, ktoré sa, okrem iného, dali odhaliť. Poradenstvo v oblasti správnej životosprávy a výživy bolo samozrejmosťou, pričom sa mohli ľudia dozvedieť zaujímavosti o civilizačných ochoreniach a niečo o ich prevencii. Takisto sa mohli záujemncovia naučiť ako posktynúť prvú pomoc. Študenti zubného lekárstva radili v starostli-vosti o dentálnu hygienu a učili správnu techniku čistenia zubov a najšikovnejších

obdarovali pomôckou na čistenie zubov. Na najmenších sa nezabudlo takisto a vďaka medikom bola pre nich pripravená DETSKÁ NEMOCNICA U MEDVEDÍKA, vďaka ktorej mohli deti odbúrať svoj strach z lekárov a nemocníc.Na záver si dovolím povedať, že toto podujatie bolo na Slovensku nevídanou udalosťou a dúfam, že sa stane tradíciou, ktorá bude zvyšovať povedomie a šíriť myšlienku dôležitosti prevencie nášho zdravia aj do budúcna.

autor: Karin Sedlákováfoto: Ivana Kozáčiková, archív SSŠF, orga-

nizácia: Lucia Matúšková, kontakt: Martin Haringa, [email protected]

PODUJATIE


Byť prvý znamená viac pomáhaťJednotka vo výrobe generických liekov už viac než 10 rokov na Slovensku

Sme prví na svete vo výrobe generických liekov. Už desaťročia pracujeme na vývoji nových originálnych liekov. Naším poslaním je všetkým ľuďom sprístupniť to najlepšie na ochranu zdravia.

www.teva.sk

SK/C

PE/1

5/0

00

8

Documents

Farmakoviny, ročník 3, číslo 4