SSPPRRAAVVOODDAAJJ

4

4

2

NOVEMBER 2008

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR

▪ ZALOŢENÉ V ROKU 2007 ▪ ROČNÍK 2 ▪ OBČASNÍK ▪ NEPREDAJNÉ ▪

str. 10

str. 4

str. 5

str. 6

PPPrrríííhhhooovvvooorrr

2

Milí vojaci, farníci!

Zdá sa, ţe kaţdému z

nás je v tejto chvíli zrejmé,

ţe sa nám blíţi koniec roka.

Cítime to nielen zmenou

času a okolia, ale vieme to

vnímať aj ako čas, ktorý sa

naplnil ..., totiţ blíţiaci sa

koniec roka hovorí o tom, ţe

sme mali 365 dní, ktoré uţ

viac nebudú.

Rovnako s tým súvisí

i uplynulý čas „dušičiek“ a

modlitieb za našich

zosnulých. Tieto tradičné

obrady a spomienky k nám

prehovorili opäť jasnou

rečou, ţe pre mnohých uţ nastal

skutočný, nefalšovaný koniec ţivotnej

púte, ich plánov, ľudských túţob a

potrieb, bohatstva či slávy, moci alebo aj

biedy a utrpenia, čo ten, ktorý človek

zaţil. Ak sme teda stáli úprimne nad

hrobom kohokoľvek a do tváre nám ţiaril

plameň nami zapálenej sviečky, kdesi tam

pod holým nebom, mali sme moţnosť

priam cítiť v hĺbke svojho svedomia a

duše, tú svoju ľudskú, či kresťanskú,

moţno na jednej strane aj veľkosť, ale aj

bezvýznamnú malosť a nemalú hriešnosť.

Pre niekoho sa skutočne čas ţitia naplnil,

ale my sme ostali. Na koľko? hm.

Cintorín je jedno úţasné miesto, kde sa

nechodí len na pohreby, alebo len raz v

roku na dušičky, ale tam môţeme zaţiť

veľakrát nenahraditeľné tiché a priam

pokojné stretnutie so sebou samým zoči –

voči svedomiu a svojej duši. Na pohľad

ľahké otázky vystúpia z

hlbočín našej bytosti:

„Kto som?“ a „Akým

som?“ Tým za ktorých sa

modlíme môţeme veľmi

pomôcť a uľahčiť, ale aj

náš čas sa taktieţ napĺňa a

dnes vo svojej mladosti

ani netušíme, kto, kedy,

prečo a za akých okolno-

stí sfúkne našu sviečku

ţivota.

Po dušičkách prichádza

Adventný čas, ktorý pre

veriaceho človeka je

znamením nádeje a

radosti z Boţích prisľúbení. Ale taktieţ je

časom, ktorý sa naplnil tu a teraz, aby

sme sa vo svojej dobrote a viere práve v

tomto čase a o to viac obrátili a priblíţili

ţivotom a skutkami k Bohu a blíţnemu.

Aj on hovorí jasnou rečou o konci ţivota

a potrebe byť pripravený v láske a

dobrote.

Nie je moţné, aby sme my vojaci a

pritom ľudia ako kaţdý iní, stáli bokom

diania, keď ide o našu spásu a večný

ţivot. Nuţ nepremrhajme tento čas

plnosti, ktorý sa nám ponúka pre našu

duchovnú obnovu, rast vo viere a láske.

Keď je tu čas priam z Boţieho pohnutia,

aby sme poslúţili blíţnemu viac ako

inokedy a mali záujem o iných. Byť

vojakom i kresťanom je česť! Pripravme

sa dôstojne a náleţite na vianočné sviatky

lásky a naplňme dobrotou čas svojho

ţitia.

Vojenský duchovný.

ÚÚÚvvvaaahhhaaa

3

ROK S APOŠTOLOM NÁRODOV

Svätý Pavol a Dvanásti

V dnešnej úvahe chceme porozumieť vzťahu medzi

sv. Pavlom a apoštolmi. Napriek tomu, ţe apoštoli oproti

Pavlovi boli tí, ktorí poznali Jeţiša osobne, ich vzťahy boli

vţdy poznačené hlbokou úctou a úprimnosťou, ktorá u Pavla

vychádzala z obrany evanjeliovej pravdy. Ako sme uţ

naznačili Pavol hoci bol súčasníkom Jeţiša z Nazareta,

nemal príleţitosť stretnúť sa s ním pri jeho verejnom

účinkovaní. Aţ potom, keď bol zasiahnutý svetlom z neba

na ceste do Damasku, pocítil potrebu poradiť sa

s Jeţišovými apoštolmi pri úlohe hlásať evanjelium aţ po

kraj sveta.

V Liste Galaťanom Pavol podáva dôleţitú správu

o kontaktoch s niekoľkými z Dvanástich a predovšetkým

s Petrom v Jeruzaleme u ktorého ostal 15 dní. Práve od neho

sa Pavol dozvedel veľa o pozemskom ţivote Zmŕtvychvstalého, ktorý ho uchvátil na

spomínanej ceste do Damasku a ktorý začal tak radikálne meniť jeho ţivot, ţe sa

z prenasledovateľa Boţej Cirkvi stal hlásateľom viery v ukriţovaného Mesiáša a Boţieho

Syna, ktorú sa v minulosti usiloval zničiť. Čo sa Pavol dozvedel? V Liste Galaťanom sám

hovorí: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja sám prijal“ (15,3). Znamená to,

ţe trvá na vernosti tomu, čo on sám prijal a verne to odovzdáva novým kresťanom. Sú to

veci, ktoré sa týkajú Eucharistie, zmŕtvychvstania, ďalej Jeţišovej smrti a uloţenia do

útrob zeme.

Jeţišove slová pri poslednej večeri sú aj pre Pavla centrom ţivota Cirkvi. Eucharistia

osvecuje prekliatie kríţa, ktoré sa stáva poţehnaním a objasňuje význam Jeţišovej smrti

a zmŕtvychvstania.

Aj v texte o vzkriesení sv. Pavol píše: „Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som

aj ja sám prijal, ţe Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; ţe bol pochovaný

a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem, ţe sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. Pavol

opakuje výraz „za naše hriechy“, ktorým kladie dôraz na to, ţe Jeţiš urobil sám zo seba

dar pre Otca, aby nás oslobodil od hriechu a smrti. On je zároveň vzkriesený a naďalej ţije

v Eucharistii a v Cirkvi.

Nakoniec Pavol hovorí o tom, ako sa mu Kristus zjavil osobne na ceste do

Damasku: „A poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne. Pretoţe

prenasledoval Boţiu Cirkev vyjadruje týmto vyznaním, ţe je nehodný, aby bol

povaţovaný za apoštola na rovnakej úrovni ako tí, ktorých si Jeţiš vyvolil pred ním –

Dvanástich. Jedinečnosť ohlasovania Evanjelia je v tom, ţe oni (apoštoli, či sv. Pavol)

rovnako ako aj ja dnes ohlasujeme rovnakú vieru, to isté evanjelium Jeţiša Krista, ktorý

zomrel a vstal z mŕtvych a dáva seba samého v Najsvätejšej Eucharistii. Sme presvedčení,

ţe kresťanská viera sa nerodí z mýtu, alebo nejakej predstavy, ale zo stretnutia so

Zmŕtvychvstalým v ţivote Cirkvi. Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák

Ilustračná snímka: Internet

AAAkkkccciiieee

4

VOJENSKÁ PÚŤ Z VARŠAVY DO ČENSTOCHOVEJ

S poţehnaním od biskupa poľskej armády generála Mons. Tadeusza Ploského sa po

otváracej svätej omši vydali 5. augusta 2008 pútnici 17. vojenskej pešej púte z Varšavy do

Čenstochovej. Spolu s poľskými vojakmi sa na 300 km dlhú púť, vydali aj americkí,

nemeckí, litovskí vojaci a spolu s nimi aj 28 slovenských vojakov a vojačiek, medzi

ktorými boli aţ štyria vojaci nášho vojenského útvaru: des. František POLŤÁK, des.

Daniel ŠUVADA, slob. Radovan KYSEL a slob. Ján SALIŠ.

Počas púte znášajúc námahu a útrapy pochodu sa spoločne modlili za lásku a pokoj

vo svojich krajinách i na celom svete. Slovenskí vojaci počas pochodu spievali slovenské

náboţenské i národné piesne. Na záverečnej etape v 11. deň sa k nim pripojil ako jeden

z pútnikov aj Ordinár Os a OZ SR Mons. František Rábek. V mariánskej svätyni sa

vojenský ordinár Mons. Tadeusz Ploski pred milostivým obrazom Panny Márie modlil za

všetkých vojakov, ktorý pred zrakom Matky Boţej Čenstochovskej urobili reflexiu nad

svojim vojenským ţivotom.

Príslušníci OS SR sa na vojenskej púti z Varšavy do Čenstochovej zúčastňujú

pravidelne od roku 1996. Kaţdoročné pozvanie zo strany vojenského ordinára poľskej

armády, ako aj spomenutá účasť vojakov OS SR je prejavom priateľských vzájomných

vzťahov oboch krajín a armád, ale na druhej strane aj prejavom duchovnej a fyzickej

pripravenosti našich vojakov zdolať 300 km peší pochod za 10 dní.

Nuţ na tomto mieste patrí výsostné poďakovanie menovaným vojakom z nášho

vojenského útvaru za výbornú reprezentáciu OS SR a Základne MOKIS na verejnosti

v tak pozitívnom duchu, ako je byť pútnikom pokoja. Naozaj naši vojaci čestne, hrdinskí

a zodpovedne zvládli kaţdý deň pochodu a aktívne prezentovali to ľudské dobro,

spolupatričnosť, lásku a pokoj, čo má byť charakteristikou kaţdého profesionálneho

vojaka. V nie malej miere táto púť bola vyjadrením náboţnosti a viery vojakov v Boha, čo

v dnešnej dobe je len dobrým znamením ich duchovnej veľkosti, sily a statočnosti.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: účastníci púte

AAAkkkccciiieee

5

PRIJATIE SVIATOSTI

V uplynulom období z

našej farnosti prijali niektorí jej

členovia nádherné dary Boţej

milosti a to cez prijatie

sviatosti. V mesiaci júl vo

vojenskej rodine Frankovej, to

bola milá udalosť slávenia

sviatosti krstu dieťaťa.

Potom prišiel plánovaný 23.

august 2008 a vtedy ešte snúbenci Jozef

a Beáta, zároveň naši kolegovia a

vojenskí profesionáli vyjadrili svoje

obojstranné verejné „Áno“ vyslúţením si

sviatosti manţelstva.

Priam historickou udalosťou sa

25. októbra 2008 stala prvá slávnosť

vyslúţenia sviatosti manţelstva v

najvyššej kaplnke na Slovensku

zasvätenej sv. Gorazdovi a to na

Smrekovici.

Snúbenci Stanislav a Martina na tomto vysokom a

iste krásnom mieste prírodnej scenérie si povedali

svoje úprimné „Áno“.

Tak či onak v kaţdom tomto krásnom príbehu ľudí,

keď príde na svet dieťa alebo sa uzatvára manţelstvo

nad všetkým vládne a ţiari láska. Priať si teda

môţeme všetko dobre, čo chceme a potrebujeme,

zdravie, šťastie, peniaze, prácu ... no nech pre týchto

ľudí stále ostáva tým podstatným to, čím a v čom je

prítomná láska, ktorá vytrvá a vydrţí aţ do konca.

Boh vám ţehnaj!

Vojenský duchovný.

AAAkkkccciiieee

6

ODPUSTOVÁ SLÁVNOSŤ

vo vojenskej farnosti sv. Pátra Pia

Aj v tomto roku sa uskutočnila odpustová slávnosť ku cti patróna našej vojenskej

farnosti sv. Pátra Pia. Ani nevieme ako nám tento svätec a náš patrón, ktorý uţ dosiahol

veniec spravodlivých, pomáha svojim mocným príhovorom a orodovaním za nás, za naše

dobro, milosti pre náš ţivot a ešte viac pre našu spásu. Veď uţ za jeho pozemského ţivota

sa diali z Boţej moci veľké veci, znamenia i zázraky a všetko s jediným cieľom zachrániť,

obrátiť človeka – hriešnika k spáse a k Bohu. Áno všetko moţné je nepochybne „dôleţité“

v našom ľudskom ţivote a pri našom vnímaní hodnôt, ale popri tom a nad tým stále platí

to najdôleţitejšie ţiť tak, aby sme boli spasený ... A k tomu neodmysliteľne patrí kaţdá

naša snaha o duchovnú obnovu, o posilnenie či prehĺbenie viery a duchovného ţivota

v nás. Odpustová slávnosť nám mala v tom poslúţiť.

Tí, ktorí chceli a mali moţnosť prišli radi na toto milé odpustové stretnutie veriacich

vojakov, zamestnancov a rodinných príslušníkov vojenskej farnosti Základne MOKIS.

Modlitba, svätá omša, Eucharistia, Boţie slovo, úplné odpustky, ale aj pohostenie,

priateľské vzťahy a rozhovor sú veci, ktoré si nemoţno kúpiť a pritom sa dajú ľahko

získať pre dobro svoje a blíţnych. Slávnosti sa zúčastnilo sedem rodín PrV ako aj

zamestnancov nášho útvaru, čo spolu tvorilo 22 ľudí, 15 dospelých a 7 detí.

Ostáva len zboţné prianie, aby nás patrón sv. Páter Pio sprevádzal aj

v nasledujúcom roku v našom úsilí i neraz v zápase o dobro, aby bol našim ochrancom

v čase našej núdze, aby jeho orodovanie i ţivot bol posilou pre tých, ktorí sú chorí

a bezmocní. Sv. Páter Pio, oroduj za nás.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák, Foto: autor

LLLiiittteeerrrááárrrnnnaaa tttvvvooorrrbbbaaa

7

des. Andrej Kováč

Starena minulosť.

Prebudiť sa z rána, v zrkadle svoj obraz zočiť.

Tvár si, len omočiť, za minulosťou sa otočiť.

Pozrieť jej do tváre, aká je starena.

Či je uţ zhrbená, alebo má vystreté ramená.

Či viac usmieva sa, ako plače.

Či sedí, alebo do tanca skáče.

Spieva si od radosti viac, ako mlčí?

Koľko v nej lásky, v srdci plameň blčí.

Počíta dni svoje prejdené, preţité.

Tie dni v pamäti, silne sú vyryté.

Má nimi kríţiky na chrbte, dosť ich tam je.

Keď človek ţivota, časť preţije.

AAAkkkccciiieee

8

UKÁŢKA PROTOTYPOV PROJEKTU MOKYS

Dňa 11. septembra 2008 v

Základni mobilných KIS Ruţomberok

bola v rámci vojenskej rady náčelníka

Generálneho štábu OS SR vykonaná

ukáţka prototypov projektu MOKYS.

Určenie, funkcionalitu a moţnosti

nasadenia účastníkom vojenskej rady

prezentoval náčelník Odboru podpory

velenia Generálneho štábu OS SR plk.

Ing. Juraj HANO. Ukáţky sa zúčastnili:

náčelník generálneho štábu a hlavní funkcionári Veliteľstva pozemných síl, Veliteľstva síl

výcviku a podpory, Veliteľstva vzdušných síl. Pri príleţitosti návštevy veliteľ základne

pplk. Ing. Štefan POBIJAK odovzdal náčelníkovi Generálneho štábu OS SR a zástupcovi

náčelníka Generálneho štábu OS SR pamätné plakety Základne MOKIS.

Pripravili, foto: príslušníci S-6 Základne MOKIS

SLÁVNOSTNÁ VOJENSKÁ PREHLIADKA

V dňoch 18. – 21. septembra 2008 sa pod velením

kpt. Ing. Rastislava Ledaja a por. Ing. Michala Kellera

zúčastnilo 36 príslušníkov nášho útvaru príprav a osláv 15.

výročia Ozbrojených síl Slovenskej republiky v mestách

Brezová pod Bradlom a Bratislava.

Na úvod musím kriticky poznamenať, ţe v uvedenej

skupine ostali len tí príslušníci útvaru, ktorí nehľadali

spôsoby, ako sa účasti na oslavách vyhnúť. I keď boli takí,

čo sa zúčastniť nemohli zo sluţobných dôvodov.

Ubytovaní sme po celé štyri dni boli v kedysi

najmodernejšom vojenskom objekte na Slovensku, vo

Vajnorských kasárňach. Ako však na prvom nástupe

účastníkov poznamenal Zástupca NGŠ OS SR

generálporučík Peter Gajdoš, takto vyzerajú kasárne bez

vojakov. Niektorí z nás si pri ubytovaní 16 ľudí na jednej

izbe spomenuli na školské časy, iní zasa na základnú vojenskú sluţbu. Keďţe sme mali

plniť viacero úloh, tak sme boli rozdelení na tri celky. Jeden celok pochodujúcich a dva

celky strieľajúcich pri pietnych aktoch kladenia vencov. Pochodujúcich bolo 8

a pochodovali v celku Veliteľstva výcviku Martin. Strieľajúce celky sa skladali z ôsmich

strelcoch a jedného veliteľa. Ako zálohu mali strieľajúci 8 náhradníkov. Celky mali

nasledujúci program - v piatok a v sobotu pochodujúci vykonávali nácviky. V sobotňajších

nočných hodinách generálny nácvik na Vajanského nábreţí. Strelci mali na nácvik streľby

AAAkkkccciiieee

9

iba v piatok (v Ivachnovej vykonávali 2x streľby, pri stálom striedaní strieľajúcich).

V sobotňajších doobedňajších hodinách sa strieľajúci autobusom Čestnej stráţe OS SR

presunuli do mesta Brezová pod Bradlom. Prvý celok strieľajúcich napriek stálym

zmenám organizátorov, strieľal čestné salvy počas prvého pietneho aktu na Štefánikovom

námestí. Druhý celok pol hodiny od prvého pietneho aktu, vykonal streľbu na mestskom

cintoríne. Ako posledný pietny akt nasledoval pri Mohyle na Prietrţskej ceste, kde si splnil

svoju úlohu opätovne prvý celok. Po celý deň nám neprialo počasie a boli sme radi, ţe to

máme za sebou. Keďţe bolo stále v streľbe a povelovej technike čo vylepšovať, vykonal

prvý celok v sobotňajších ranných hodinách opätovný nácvik. Musím zhodnotiť, ţe celok

bol po nácviku zohraný. V deň osláv, dve hodiny pred slávnostným aktom, sa prvý celok

strieľajúcich a pochodujúcich presunuli v autobusovej kolóne pod doprovodom vojenskej

polície, čo sa nepáčilo veľa Bratislavčanom, na Vajanského nábreţie. Pochodujúci sa

zaradili do celku a strieľajúci sa presunuli za tribúnu, kde čakali na ukončenie slávnostnej

vojenskej prehliadky. Po jej ukončení nasledoval pietny akt kladenia vencov na Štúrovom

námestí. Tu pri tónoch štátnej hymny strelci strieľali posledné čestné salvy Osláv OS SR.

Po ukončení aktu k strieľajúcim pristúpila postaršia pani a pýtala sa ich : „Vy ste čestná

stráţ prezidenta?“ , nie pani mi sme vojaci z Ruţomberka a zo všetkých strán bolo moţné

počuť uznanlivé reči. Na záver prehliadky v objekte Vajnorských kasární generálporučík

Peter Gajdoš poďakoval všetkým účastníkom osláv za vzornú reprezentáciu OS SR. Pripravil: des. Andrej Kováč

Foto : des. Jozef Gabčík

Záznam z osláv si môţete pozrieť na internetovej stránke www.ta3.sk v časti archív z 21.9.2008, kde je

v zostrihu záber na náš strieľajúci celok.

DEŇ OTVORENÝCH DVERÍ

Kasárne Základne MOKIS v

Ruţomberku boli 22. septembra 2008 plné

radosti, smiechu a nadšenia detí z materských

škôl, základných škôl, ktorým veliteľ pplk.

Ing. Štefan POBIJAK zorganizoval ,,Deň

otvorených dverí“ pri príleţitosti dňa OS SR.

Kasárne navštívili aj mamičky s ratolesťami,

rodinní príslušníci PrV a zamestnancov

útvaru. Deň otvorených dverí si nenechali ujsť

ani občania mesta Ruţomberok. Deti najviac

zaujala ukáţka vojenskej techniky, výzbroje,

ukáţky zbraní a prvej pomoci, ktorú

zabezpečovali príslušníci obväziska Základne mobilných KIS. S veľkou radosťou sa

zapájali do športových súťaţí, za odmenu im patrili prezentačné darčeky, maškrty a

nechýbalo ani občerstvenie v poľných podmienkach. Za organizáciu tohto podujatia patrí

poďakovanie najmä veliteľovi útvaru pplk. Ing. Štefanovi POBIJAKOVI, por. Ing. Petrovi

SMOLKOVI, por. Ing. Petrovi IVANOVI, čat. Milote LESÁKOVEJ a ostatným

príslušníkom útvaru, ktorí sa podieľali na zabezpečení jednotlivých ukáţkach.

Pripravili: príslušníci S-6 Základne MOKIS

AAAkkkccciiieee

10

OCENENIE PRÍSLUŠNÍKOV ZÁKLADNE MOKIS

Sily výcviku a podpory oslávili Deň Ozbrojených síl Slovenskej republiky tradične

slávnostným nástupom dňa 22. septembra 2008 v Kultúrnom a metodickom centre v

Trenčíne.

Veliteľ síl výcviku a podpory generálmajor Miroslav Kováč poukázal na „historické

udalosti z 22. septembra 1848 a povstanie z rokov 1848 a 1849, ktoré sa stali silnou

dejovou líniou v novodobej histórii Slovenska.

Tento významný deň bol vhodnou príleţitosťou na ocenenie príslušníkov, ktorí sa

svojou profesionalitou, odbornosťou a prístupom k plneniu úloh , prispeli k rozvoju

ozbrojených síl.

Generálmajor Miroslav KOVÁČ osobne odovzdal vecné dary a pamätné medaile aj

našim príslušníkom útvaru:

mjr. Ing. Ján HYŢNAJ – odznak veliteľa síl výcviku a podpory

rtn. Janka KŦSOVÁ – odznak veliteľa síl výcviku a podpory

rtn. Ivan DRUSKA – vecný dar

čat. Emília DOLEŢIOVÁ – vecný dar. Pripravili: príslušníci S-6 Základne MOKIS

OCENENIE PRE PRIMÁTORA MESTA RUŢOMBEROK

Dňa 7. októbra 2008 sa uskutočnilo slávnostné odovzdanie medaile primátorovi

mesta Ruţomberok, ktorú mu udelil minister obrany Slovenskej republiky Ing. Jaroslav

Baška na návrh veliteľa Základne MOKIS pplk. Ing. Štefana POBIJAKA.

Medailu k 15. výročiu vzniku ozbrojených síl Slovenskej republiky slávnostne

odovzdal veliteľ Základne MOKIS

pplk. Ing. Štefan POBIJAK primá-

torovi mesta Ruţomberok Ing.

Michalovi SLAŠŤANOVI v priesto-

roch Mestského úradu za prítomnosti

náčelníčky personálneho manaţmentu

npor. Ing. Ivony CINKANIČOVEJ.

Veliteľ Základne MOKIS

prejavil poďakovanie primátorovi me-

sta Ruţomberok, za doterajšiu spolu-

prácu a vyjadril presvedčenie v

pokračovaní ďalšej vzájomnej spo-

lupráce medzi príslušníkmi Základne

MOKIS a občanmi mesta Ruţom-

berok.

Pripravili: príslušníci S-6 Základne MOKIS

NNNáááššš pppaaatttrrróóónnn

11

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ? (pokračovanie - 9.časť)

Ak si všímame ľudský ţivot je to ako vo

„fyzike“, ustavičný pohyb a zmena. No

najdôleţitejší pohyb je pohyb k dobru, k

večnosti a k Bohu. Jeţiš povedal jasné slova:

„Kajajte sa a verte evanjeliu“.

V ľudskom svete ţitia sú „obrátenia“ pomalé, postupné, ale sú aj náhle. Také

biblické príbehy poznáme zo ţivota Matúša, keď nečakane opúšťa svoj mýtnický stolec

alebo aj Zachej po jednom obede s Jeţišom začína ţiť ako premenený.

A čo Páter Pio? On sa jednoznačne od mladosti celým svojim ţivotom obrátil ku

Kristovi. A patril mu tak bezvýhradne, ţe ho Kristus uznal za hodného nosiť jeho rany.

Môţeme smelo povedať, ţe Páter Pio sa stal nefalšovaným Boţím zjavením a zázrakom.

Ľudia ako vţdy a všade prichádzali zo zvedavosti, alebo z úprimnej viery. Lenţe Pán Boh

má i v tomto prípade svoj jediný zámysel, aby sa človek „obrátil“ a ţil. Takţe keď za

Pátrom Piom chodili rôzny ľudia: ateisti, marxisti a nepriatelia Boha, neraz stačilo, ţe boli

len tak na jeho svätej omši. Muselo sa to dotknúť ich svedomia, cítili nepokoj a neistotu i

omyl svojho ţivota a preto mnohí po tomto záţitku sa nechali viesť Duchom Svätým a

pristúpili k sviatosti pokánia.

Jedným z takýchto šťastlivcov bol aj taliansky spisovateľ, advokát, novinár, ateista

Albert odel Fante. On nakoniec napísal dve cenné diela, v ktorých opisuje takmer sto

mimoriadnych obrátení a uzdravení. Albert odel Fante píše o sebe:

„Bol som ateista. Neveril som v nič ... Pred časom som napísal do časopisu Italia

Laica niekoľko článkov proti Pátrovi Piovi, hoci som ho nepoznal. Pokladal som ho

jednoducho za mystifikátora a prefíkanca, ktorý vie šikovne podvádzať ľahkoverný ľud

... Potom sa však stalo čosi neočakávané a nepopierateľné. Bolo to uzdravenie môjho

synovca. Nemožno poprieť, že môj synovec bol vážne chorý. Nemožno poprieť ani to, že

dnes je z neho zdravý, šťastný mladý človek ...“

Po tejto udalosti uzdravenia synovca cestoval del Fante za Pátrom Piom a chcel ho

vidieť na vlastné oči a pritom ešte stále tam išiel ako skeptik a ateista, hoci pokrstený. Ako

mnohí iní aj on nakoniec vstúpil aj do spovednice. Tu pri spovedi pátrovi povedal: „Otče

...ja, hoci som neveril, vždy som žil čestne, ako sa patrí.“ – „Vravíte čestne? I vtedy, keď

ste ...?“ A tu mu zrazu Páter Pio pripomenul veľa veci z jeho ţivota. Nuţ viac ani tomuto

človeku nebolo potrebné, na druhý deň bol na svätej omši a pristúpil k svätému prijímaniu.

Aj v tomto príbehu človeka platí, najdôleţitejší pohyb je pohyb k dobru, k večnosti

a k Bohu. Pripravil : vojenský duchovný, Foto : internet

TTTééémmmaaa

12

„TÉMA“, DISKUSIA, NÁZORY, KOMENTÁRE ...

BIOETIKA

Skôr neţ sa posunieme ďalej

v našom úvodnom badaní o zmysle

a obsahu či princípoch teologickej

disciplíny „bioetika“, ostaneme ešte

v tomto momente pri kresťanskom

antropologickom modely, ktorého

základné ozrejmenie na tomto mieste

ukončíme.

Predposlednou časťou kresťanskej

antropológie, ktorá je východiskovým

modelom katolíckej bioetiky a vôbec ako

sme uţ neraz spomínali aj jej bioetických

dôvodov a normatívnych obsahov je

principiálna téma :

„Človek je Božím obrazom“

Vychádzame z toho, čo nám hovorí

kniha Genezis, keď čítame, ţe „stvoril

Boh človeka na svoj obraz“ (Gn 1,27).

Tento obraz sa nevzťahuje len na

duchovné kvality človeka, pretoţe ľudská

osoba, stvorená na Boţí obraz, je bytosť

zároveň telesná i duchovná ... To

znamená, ţe Boh chcel celého človeka.

Nuţ je potrebné ešte dodať : aj telo

človeka, má svoju účasť na dôstojnosti

Boţieho obrazu.

Zmysel a cieľ podobnosti človeka

k Boţiemu obrazu je v povolaní byť -

môţeme povedať doslova „pánom

ţivota“, ale na Boţiu podobu. Opäť si

všimnime, čo hovorí kniha Genezis: „Boh

ich poţehnal a povedal im: Ploďte

a mnoţte sa a naplňte zem! Podmaňte si

ju a panujte nad rybami mora, nad

vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo

sa hýbe na zemi! (Gn, 1,28).

Biblická vízia predstavuje

skutočnosť, ţe všetko, čo existuje je vo

vzťahu stvorenstva k svojmu Stvoriteľovi

a čo konečne znamená, ţe dôvod svojho

jestvovania nachádza jedine v Bohu.

Lenţe z tejto pozitívnej závislosti

vyplýva vedomie, ţe Boh je jediný Pán,

zároveň posledný orientačný bod kaţdej

existencie a taktieţ kaţdej zmeny. Z toho

uţ len vyplýva, ţe ľudská bytosť

vykonáva svoju vládu, ktorá sa neprotiví

najvyššej vláde Stvoriteľa. Čiţe ak máme

takúto spoluúčasť na vláde, potom bez

akejkoľvek námietky je zrejmá úloha

kaţdého z nás, napríklad: brániť ţivot

a posilňovať ho, ctiť si ho a milovať !

Existuje dodnes katastrofálny omyl

človeka zabúdajúc, ţe svet nie je jeho

vlastníctvom, ale darom. V tomto

momente sa človek nazdáva, ţe môţe

ľubovoľne nakladať so zemou

a bezvýhradne ju podriaďovať svojej vôli,

akoby nemala svoju vlastnú tvár a Bohom

vopred dané určenie, ktoré však človek

môţe rozvíjať, ale nesmie zrádzať.

TTTééémmmaaa

13

Poslednou časťou kresťanskej

antropológie je téma: Človek jestvuje

v Kristovi.

Kresťanská teológia jednoznačne

vyzdvihuje primát Krista v diele stvorenia

a vykúpenia. Podstatná myšlienka

spočíva v Kristovom vtelení. Totiţ

ľudské telo nie je zavrhnutia hodné ale

naopak ako hovorí Tertulian je

základným kameňom spásy, veď práve

Kristus ako Boţí Syn si vzal ľudské telo,

aby sme v ňom boli spasení. Telo

zmŕtvychvstalého Krista sa stalo miestom

víťaznej a definitívnej prítomnosti Boha.

A rovnako aj sv. Pavol píše o ľudskom

tele, ktoré ale má byť chrámom, v ktorom

býva Duch a je vlastníctvom Pána (1 Kor

6, 19-20).

Toto odhalenie kristologickej

dôstojnosti telesnosti má veľmi

významné konzekvencie pre náš ţivot

ako aj pre naše postoje k telu a taktieţ

jeho prejavom. Na tomto mieste je

potrebné zdôrazniť, ţe nie je nič

vzdialenejšie pre kresťanskú vieru ako

pohŕdanie telom, alebo strach z tela.

Kresťanská viera jasne vníma, ţe naša

telesnosť je ľudský spôsob ţitia a radosti,

bytia a realizácie seba samých.

V samotnom závere úvodného

vstupu do oblasti a problematiky

„bioetiky“ je vhodné si všimnúť dôleţitý

posun v súvisiacej oblasti filozofického

myslenia človeka 21. storočia, ktorý

čoraz viac poznáva jedinečnú hodnotu

človeka ako osoby. Je to fenomén reakcie

proti dvom protiľahlým omylom

(totalitarizmu a individualizmu ).

Bioetika sa práve v dnešných

časoch kultúrnej „mizérie“, rozhodne

stavia na stranu človeka a jeho úvah.

Lenţe zároveň sme svedkami toho, ţe je

i pre ňu ťaţké ba priam nemoţné presne

určiť o akého človeka vlastne ide v našich

časoch ... jedná sa o moment, keď tie isté

slová ţivota ako osoba, prirodzenosť,

dôstojnosť, sloboda, ktoré vznikli

v kresťanskom a náboţenskom prostredí,

podstúpili v priebehu novoveku proces

sekularizácie. On spôsobil a dospel aţ

k významovému vyprázdneniu týchto

základných pojmov ľudskej bytosti

a ţivota. Inými slovami dnešní ľudia a nie

v malej miere, z veľkej časti ak nie úplne

stratili či uţ teoretické, alebo praktické

chápanie morálky. A to, čo to spôsobuje

i v ľudských vzťahoch vidíme denne

okolo seba. (pokračovanie nabudúce)

Pripravil kpt. Mgr. Ján Polťák Zdroj: „Ţivot v našich rukách“, Ilustračné foto: Internet

VVViiieeerrraaa &&& vvveeedddaaa

14

ČO SI MYSLIA O EXISTENCII BOHA VEDCI ?

Sir Isaac Newton, prezident Kráľovskej spoločnosti

(* 4. január 1643, Woolsthorpe-by-Colsterworth – † 31. marec 1727, Londýn)

bol anglický fyzik, matematik a filozof. Zaloţil infinitezimálny počet a

formuloval prvú teóriu sily a gravitácie. Jeho objavy v matematike, optike a

mechanike poloţili základy pre modernú fyziku.

„Obdivuhodné zriadenie a harmónia vesmíru mohli vzniknúť len podľa plánu vševedúcej a všemohúcej bytosti. To je a zostáva môj

posledný a najvyšší poznatok.“

Frederick William Herschel (* 15. november 1738, Hannover – † 25. august 1822, Slough)

bol britský astronóm nemeckého pôvodu. Vyrobil zrkadlové ďalekohľady a objavil planétu Urán.

Čím viac sa pole vedy rozširuje, tým sú početnejšie a nevyvrátiteľnejšie dôkazy o večnom jestvovaní tvorivej

a všemohúcej Múdrosti.“

Alessandro Volta,

plným menom Gróf Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta

(* 18. február 1745, Como – † 5. marec 1827, Comnago pri Come)

bol taliansky fyzik známy svojimi objavmi v odbore elektriny.

Vynašiel napríklad treciu elektriku, elektrický článok alebo kondenzátor.

„Základné pravdy viery som podrobil dôkladnému štúdiu a tým som získal výrečné dôkazy, ktoré robia náboţenstvo vierohodným aj

prirodzeným duchu/rozumu.

André Marie Ampère

(* 22. január 1775, Lyon – † 10. jún 1836, Marseille)

bol francúzsky matematik, fyzik a filozof. Objavil Ampèrov zákon a Ampèrovo

pravidlo. Spolu s J. Babinetom navrhol elektromagnetický telegraf. Vydal

slávne dielo o matematickej teórii elektrodynamických javov.

„Najpresvedčivejší dôkaz o jestvovaní Boha je ten dôkaz, ktorý je vzatý z očividnej harmónie tých prostriedkov, ktoré udrţujú poriadok

vesmíru a pomocou ktorých nájdu ţivočíchy vo svojom organizme všetko, čo potrebujú pre svoje trvanie, rozmnoţovanie, vývin ich

fyzických a duchovných schopností.“

VVViiieeerrraaa &&& vvveeedddaaa

15

(Johann) Carl Friedrich Gauß

(* 30. apríl 1777, Braunschweig – † 23. február 1855, Göttingen)

bol jeden z najväčších matematikov a fyzikov všetkých čias. Zaoberal sa teóriou

čísel, matematickou analýzou, geometriou, geodéziou, magnetizmom,

astronómiou a optikou.

„Keď odbije naša posledná hodina, bude to naša nevýslovná radosť: uvidieť Toho, ktorého sme vo svojej práci mohli len tušiť.“

Jöns Jakob Berzelius (* 20. august 1779, Väversunda, Östergötland – † 7. august 1848, Štokholm)

bol švédsky chemik. Od roku 1807 profesor medicíny a farmácie v Štokholme,

neskôr aj člen švédskej Akadémie vied. Poloţil základy modernej anorganickej

chémie, objavil veľa prvkov (cér, selén, lítium, tórium) a prvýkrát vyrobil voľný

kremík, zirkónium a tantal. Dodnes sa pouţívajú chemické značky a vzorce, ktoré

roku 1811 zaviedol.

„Všetko, čo súvisí s organickou prírodou, prezrádza istý druh účelnosti a javí sa ako produkt uvaţujúcej inteligencie ... Človek .. je vedený k tomu, aby pokladal svoje schopnosti: myslieť a vypočítať za

odraz onej Bytosti, ktorej ďakuje za svoju existenciu.“

Carl Friedrich Philipp von Martius

(17. apríl 1794 – 13. december 1868, Munich)

bol nemecký botanik a objaviteľ.

„Naše časy sú veľmi ochotné prijať /mienku/, ţe prírodovedci uznávajú materializmus..., ţe nepočúvajú napomenutia na duchovný podklad vecí. A predsa, kto by mohol a musel zreteľnejšie vnímať, neţ

prírodovedecký výskumník?“

Albert Einstein (* 14. marec 1879, Ulm – † 18. apríl 1955, Princeton)

bol ţidovsko-nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik, ktorý je

povaţovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia. Predloţil teóriu relativity

a významne prispel k rozvoju kvantovej mechaniky, štatistickej mechaniky a

kozmológie. V roku 1921 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku a „jeho

zásluhy v oblasti teoretickej fyziky.“

„Kaţdému hlbokému skúmateľovi musí byť blízky istý druh náboţenského cítenia, alebo si nedokáţe predstaviť, ţe tie neobyčajne jemné súvislosti, ktoré vidí, boli prvý raz ním myslené. V nepochopiteľnom vesmíre sa javí bezhranične múdry rozum. Beţná predstava, ţe som vraj ateista, spočíva vo veľkom omyle. Kto to

vyčítal z mojich vedeckých teórii, sotva ich pochopil.“

Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš

Zdroj: sk.wikipedia.org, broţúrka vydaná HKSM; Snímky: Internet

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

16

JEŢIŠ KRISTUS MA NAUČIL BOJOVAŤ A VÍŤAZIŤ.

Váţení kolegovia a kolegyne.

Hlavným dôvodom prečo vám ponúkam môj ţivotný

príbeh je to, aby som sa s vami ostatnými podelil

o bohatstvo pokladu, ktorý som v ţivote našiel a ktorý si

nemôţem a ani nechcem nechať iba pre seba. Viem, ţe

veľa ľudí je zmierených so svojím osudom a od ţivota

uţ nič neočakáva, ale som presvedčený, ţe je ešte stále

veľa tých, ktorí hľadajú pravdu a zmysel ţivota a ktorí

nestratili nádej, ţe ţivot môţe byť naozaj lepší

a šťastnejší, aj napriek ťaţkostiam, ktoré často so sebou

prináša. Práve svojím príbehom chcem ukázať na smer,

kde toto šťastie moţno nájsť. Pretoţe môj úmysel je

čistý a naozaj mi záleţí na tom, aby mohlo viac ľudí

spoznať pravdu a zaţiť pravú slobodu a uzdravenie,

odkrývam o sebe celú pravdu tak, ako najlepšie viem.

Prajem príjemné čítanie a vopred ďakujem tým, ktorí si nájdu čas a budú mať trpezlivosť

môj príbeh prečítať aţ do konca.

Čo bolo predtým

Narodil som sa a vyrastal v rodine, kde sa o Bohu nehovorilo a aj keď sme boli

všetci pokrstení, nikto vieru nepraktizoval. Moji rodičia sa mne a môjmu mladšiemu

bratovi snaţili dať všetko čo mohli a tak aj napriek rôznym chorobám sme preţli celkom

pekné detstvo. Od malička som okrem silného ekzému a alergie trpel aj poruchou reči,

ktorú si všimli uţ učitelia na základnej škole. S narastajúcimi nárokmi v škole

a prichádzajúcou pubertou sa moje zajakávanie začalo zhoršovať. Hanbil som sa za to

a snaţil som sa to ukryť. Postupne klesala moja sebadôvera a začal som sa viac vyhýbať

komunikácii, čím sa vo mne zväčšovala úzkosť z prichádzajúcich situácií a narastal strach

z rozprávania. Počas základnej a strednej školy som navštevoval logopédov

a psychológov, ktorí však môj problém nevyriešili. Na internáte strednej školy som vďaka

kamarátom objavil novú metódu ako sa „liečiť“. Zistil som, ţe keď sa opijem, rozprávanie

mi ide lepšie. A keď som začal s nimi ešte fajčiť, dávalo mi to v partii aj istú dávku

váţnosti a spolupatričnosti. Tak som sa stal závislým od nikotínu a môj stav sa po

„alkoholických seansách“ ešte viac zhoršoval.

Trápenie v uniforme

Po ukončení strednej školy mi rodičia pomohli vybaviť nástup na prijímacie skúšky

na vojenskú akadémiu. Rozhodnutie ísť študovať na vysokú školu mi pomohla urobiť aj

moja tvrdohlavá povaha a to, ţe ako 18 ročný mladík som si nechcel pripustiť, ţe je to so

mnou naozaj váţne a ţe to nemusím zvládnuť. Po mojich posledných stredoškolských

prázdninách som uţ bol v uniforme. Trojročné bakalárske štúdium na vysokej škole

nebolo jednoduché a onedlho bolo moje tajomstvo s koktaním odhalené. Mával som uţ

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

17

také stavy, ţe som sa nedokázal ani zahlásiť nadriadenému. Slovo sa mi proste nemohlo

dostať z úst von a môj vnútorný strach a neistota narástli natoľko, ţe som sa niekedy

neodváţil ani začať rozprávať. Raz ma museli dokonca vystriedať zo sluţby na vchode

vojenskej akadémie, lebo som sa nedokázal predstaviť. Na „výške“ sa mi snaţili pomôcť.

Navštevoval som psychológov, ktorí na mne skúšali autogénny tréning, relaxačnú hudbu

a iné metódy, ale ţiaľ bezvýsledne. Lekár mi s odporúčaním psychiatra do zdravotnej

kniţky napísal návrh, aby som v praxi nevykonával veliteľské funkcie. Najväčšie

problémy som mal pri ústnych skúškach. Niektorí profesori mi povolili, aby som to radšej

napísal, no niektorí ma nechali „potiť“ slabiku po slabike (naozaj som sa pri tom veľmi

potil ☺). Po skúškach som najčastejšie „resetoval hlavu“ návštevou barov a diskoték, čo

som pravidelne robil aj kaţdý víkend. Zabudnúť na hanbu a ťaţkosti ktoré som preţil a na

tie, ktoré ma čakali mi tieţ pomáhala hra na basovú gitaru v malej punkovo-rockovej

kapele s názvom -Devils- (Diabli), ktorú sme si zaloţili na škole. Príleţitostne sme chodili

vystupovať do blízkej krčmy v Bodiciach. Len pre zaujímavosť spomeniem, ţe

„vystúpenia“ sponzoroval krčmár tým, ţe sme mali do rána pivo zadarmo.

Na jednej z mojich pravidelných diskoték som sa (uţ poriadne „naliaty“) zoznámil

s dievčaťom, s ktorým som potom začal chodiť. Bola to moja prvá neplatonická láska

a bol som na to medzi kamarátmi hrdý, najmä medzi tými, ktorí ešte frajerku nemali. Ale

aj pred ňou som sa snaţil ukryť svoje slabosti a nedokázal som sa jej zdôveriť o tom, čo

preţívam. Hlavne pred prvými stretnutiami som zašiel aspoň na jedno poldeci, aby sa mi

„rozviazal“ jazyk a svoj problém som sa snaţil maskovať ako sa dalo. Aj keď sa tento

vzťah a ani zopár ďalších váţnejších známostí neskončili dobre, z kaţdého som si odniesol

veľa uţitočných ponaučení.

Po vykonaní štátnych skúšok, ktoré boli pre mňa najtvrdším orieškom som nastúpil

k 1.delostreleckému oddielu 5.delostreleckej brigády v Jelšave. Kto poznal vojenskú

sluţbu vo vychýrenej

Jelšave, bude vedieť, čo

ma tam asi čakalo.

Prísna, niekedy aţ

„dusná“ vojenská atmo-

sféra takzvaná „gumá-

reň“ ovplyvnila určite

kaţdého, kto ňou pre-

šiel. Po pol roku ma

veliteľ na moju ţiadosť

preradil na mobilizačné

oddelenie štábu brigá-

dy, kde bola funkčnou

náplňou poväčšine kan-

celárska práca, čo síce

neriešilo môj problém,

ale uľahčilo mi to ţivot s mojím handicapom. Neskôr ma vyňal aj s vykonávania

dozorných sluţieb a iných vojenských povinností, ktoré som nezvládal. Rozmýšľal som

o odchode od vojska, ale nevedel som si predstaviť, čo by som robil potom a kde by ma

takého chceli.

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

18

Ja a ezoterika

Mal som uţ 23 rokov a situácia ma nútila niečo s tým koktaním robiť. Po rozhovore

s rodičmi som znovu skúsil logopedičku a niekoľko uţ známych meditácií. Chytal som sa

kaţdej slamky. V televízii boli vtedy hitom ruskí liečitelia, ktorí v priamom prenose

údajne zbavovali ľudí rôznych chorôb vysielaním liečivej energie. Začal som sa o to viac

zaujímať. V období po páde „ţeleznej opony“ komunizmu začali na Slovensko prenikať

rôzne duchovné prúdy a učenia. V literatúre som o tomto nepoznanom duchovne našiel

viac informácií a dostal som sa aj k rôznym východným náboţenstvám. Kvôli zlepšeniu

svojho zdravotného stavu som praktizoval aj Tibetskú jogu, študoval som náuku

o transcendentálnej medicíne, liečení pomocou pyramíd, kameňov a mnoho iných pre mňa

exotických metód. Nakoniec som aj so svojou mamou dlhší čas zakotvil v učení REIKI.

Základom tohto učenia je práca s takzvanou vesmírnou liečivou energiou, ktorou sa

členovia akoby napĺňajú a veria, ţe prostredníctvom nej môţu uzdravovať aj iných. Kurzy

síce niečo stáli, ale pre uzdravenie som bol ochotný tých niekoľko tisíc obetovať.

Absolvoval som dva stupne zasvätenia a postupne som stále viac veril, ţe existuje niečo

medzi nebom a zemou, niečo duchovné, čo som doposiaľ nepoznal. Počul som svedectvá

mnohých ľudí o zázračných uzdraveniach. Reikisti si vytvárali aj osobné horoskopy,

pouţívali amulety, kyvadlá a rôzne iné ezoterické pomôcky. Mal som tieţ svoju

„majsterku“, ktorá mi pomáhala a liečila ma energiou a inými okultnými praktikami.

Robili sme aj nácvik telefonovania, lebo som mal problém s rozprávaním do telefónu. Aj

v práci vedeli, ţe keď sa v telefóne nikto neozýva, tak som zodvihol ja ☺. V tom období

veľké zmeny v mojej reči nenastali, ale môţem povedať, ţe som objavil nový, doposiaľ

nepoznaný duchovný svet. Dovtedy som však netušil, ţe je to duchovný svet zla. Počas

obdobia, keď sme s mamou praktizovali REIKI sa v našej rodine začali vyskytovať

nepríjemné záţitky s mimozemšťanmi a UFOm, ktoré neskôr po opustení týchto praktík

prestali. Aţ neskôr som zistil, ako to spolu súviselo. REIKI som sa rozhodol opustiť po

tom, ako mama priniesla udivujúcu správu od jednej reikistky. Povedala jej, ţe ma

uzdravia za kaţdú cenu, aj keby sa mala prostredníctvom praktík (kúziel) ktoré poznala,

spôsobiť havária na ceste a tak za moje uzdravenie priniesť ľudská obeť. Moja mama

s tým nesúhlasila a samozrejme ani ja.

Prvý krát medzi kresťanmi

Po niekoľkých dňoch od skoncovania s touto podľa mňa – sektou, dostala moja

mama od kamarátky pozvanie medzi inú skupinu ľudí. Zúčastnila sa niekoľkých

prednášok a prijala pozvanie aj na trojdňové stretnutie. Dozvedel som sa, ţe ide

o kresťanské katolícke spoločenstvo s názvom Neokatechumenátna cesta. Nechápal som,

čo ju tam ťahá. Ani môjmu otcovi sa nepáčilo, ţe ide na tri dni preč z domu, medzi

cudzích ľudí a to ešte medzi nejakých kresťanov o ktorých počas komunistického reţimu

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

19

nepočul nič dobrého. Pre pokoj v rodine som sa rozhodol, ţe lepšie bude ak pôjdem s ňou,

alebo ju tam aspoň odveziem. Nevedel som si vôbec predstaviť o čo pôjde. Kresťanské

náboţenstvo som chápal ako nejaký preţitok spojený s folklórom a tradíciami (koledníci

a tak), ktorý sa uchováva najmä u staromódnych ľudí na dedinách. Na strednej škole nám

jeden spolubývajúci čítal Bibliu, ale robili sme si z neho posmech. Potom prestal. Ja aj

keď som mal zdravotné problémy aké som opísal, bol som moderným mladým človekom.

Môj svet boli diskotéky, bary, dobré pivko, cigaretka, drsná muzika, ale aj dievčatá, gitara,

rybačka a podobne. Prvé dojmy medzi náboţnými ľuďmi mi je ťaţko opísať. Dá sa

povedať, ţe som sa cítil trápne. Nevedel som rôzne zvyklosti, gestá a verše, takţe to tam

nebolo pre mňa veľmi príjemné ani zaujímavé. Zostať tam dlhšie ma nútila iba povinnosť

voči mame a zvedavosť, čo bude ďalej. Na moje prekvapenie stretnutie organizovali

pomerne mladí ľudia. Boli to poväčšine mladé manţelské páry a celé to zastrešoval kňaz.

Prvý krát v ţivote som bol v blízkosti kňaza a musím priznať, ţe na mňa zapôsobil celkom

dobre. Počas tohto stretnutia som len počúval, všetko pozoroval a vytváral si nový,

doposiaľ nepoznaný obraz o kresťanstve. Prekvapilo ma, ţe títo kresťania to všetko robia

zadarmo a na úkor svojich osobných plánov a pohodliu sa venujú nám, cudzím ľuďom. Na

konci týchto duchovných cvičení sa mal kaţdý rozhodnúť, či chce v stretnutiach

pokračovať ďalej v novo vzniknutom spoločenstve, ktoré by sa mohlo vytvoriť z nás

účastníkov, alebo sa pre túto moţnosť nerozhodne. Predo mnou zaznelo niekoľko „áno“

a niekoľko „nie“. Ja som sa rozhodol, ţe to ešte skúsim, veď odísť môţem kedykoľvek.

Po tomto stretnutí som teda začal pravidelne navštevovať Neokatechumenátne

spoločenstvo v ktorom som sa viac oboznámil s kresťanským učením. Naučil som sa aj

nejaké modlitby, liturgické úkony a piesne. Kresťanom som sa však určite necítil a naďalej

som pokračoval v svojom zauţívanom spôsobe ţivota, aj keď ma uţ - v dobrom slova

zmysle - postupne ovplyvňovalo to čo som videl, počúval a čítal. Skúmať kresťanstvo

ďalej ma nútil najmä môj stále zlý zdravotný stav. Skúsil som toho uţ veľa a nič mi

nepomáhalo. Neskôr som sa odváţil prekročiť aj prah kostola a postupne vo mne dozrelo

aj rozhodnutie, ţe si vykonám 1. sväté prijímanie a „dám si do poriadku“ sviatostný ţivot,

aby som mohol ako tí ostatní prijímať eucharistiu a chodiť na spoveď a tak moţno aj

trochu viac odhaliť tajomstvo viery týchto ľudí a aby som sa presvedčil, čo môţu tieto

sviatosti človeku dať.

Prvé sväté prijímanie

Na náuky som chodil niekoľko mesiacov na faru do Revúcej, kde som si vykonal aj

svoju prvú spoveď a hneď nato počas svätej omše aj prvé sväté prijímanie. Bral som to

všetko váţne a asi aj preto bola pre mňa najmä tá prvá spoveď dosť náročná. Vyţadovalo

si to prekonať istú hranicu intimity a vysloviť pred kňazom to, čoho som sa za svojich 24

rokov dopustil. Nakoniec to však bolo aj oslobodzujúce a mal som dobrý pocit, keď ma

kňaz uisťoval, ţe som čistý, aj keď sa mi ťaţko verilo, ţe stačí urobiť tak málo, aby sa mi

toho odpustilo tak veľa.

Katolík, alebo protestant?

V tom čase som objavoval aj iné cirkevné denominácie. Keďţe som práve externe

absolvoval posledný ročník Inţinierského graduálneho štúdia na Vojenskej akadémii, bol

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

20

som často v Liptovskom Mikuláši, kde som navštevoval protestantskú cirkev s názvom

„Kresťanské spoločenstvo Liptovský Mikuláš“. Veľmi sa mi tam páčilo. Oslovilo ma

najmä ich nadšenie pre vieru a veľmi pútavo interpretované Boţie Slovo. Keď som tam

bol prvý krát, tak ma šokoval spôsob ich modlitieb. Oslavovali Boha tým spôsobom, ţe

spievali gospelové piesne, dvíhali svoje ruky a niektorí doslova tancovali. Upútalo ma

vyháňanie a zriekanie sa zlých duchov, rozprávanie v iných, takzvaných anjelských

jazykoch, prorokovanie a modlitby vkladaním rúk za uzdravovanie. Atmosféra tam bola

veľmi ţivá, radostná a úplne iná ako v Neokatechumenátnom spoločenstve, alebo

v kostole. Po určitom čase som si všimol, ţe ich

učenie sa líši od toho, čo som počul

v Neokatechumenáte a od farára v Revúcej. Mal

som z toho dosť veľký chaos a keďţe som v týchto

otázkach nebol ešte zbehlý, ich silné argumenty ma

presvedčili, ţe keď chcem byť ozajstným

kresťanom, musím odísť z Katolíckej cirkvi. Jeden

z členov mi dokonca daroval broţúrku, kde boli

opísané všetky dôvody pre toto podľa nich

nevyhnutné rozhodnutie. Takéto kresťanstvo sa mi

páčilo viac a začal vo mne rásť odpor voči

všetkému katolíckemu. Dostal som sa aj na

prednášky v Baptistickom zbore v Prešove, kde som

tieţ spoznal rozdielnosti v učení. Tam som sa

zoznámil aj s kazateľom Petrom. Páčilo sa mi keď

tvrdil, ţe nezáleţí v akej som cirkvi, ale ţe je

dôleţité, aby som sa rozhodol pre Jeţiša Krista a raz

ma aj k takémuto osobnému rozhodnutiu vyzval.

Rozhodnutie

S jeho pomocou som prvý krát povedal Bohu, ţe sa rozhodujem pre neho. Moje

rozhodnutie znelo pribliţne takto:

„Pane Ježišu Kriste, prijímam ťa dnes za svojho Spasiteľa a Pána. Chcem ťa naozaj

spoznať a nasledovať. Odovzdávam ti svoj život a prosím ťa aby si doň vstúpil a daroval

mi pokoj. Prosím ťa o odpustenie svojich hriechov, .... Amen“.

Po modlitbe som nič zvláštne necítil, zdalo sa mi, ako keby som rozprával do prázdna. Bol

to však jeden z mojich ďalších dôleţitých krokov, kedy som sa rozhodol Boha hľadať a

spoznávať. Peter ma uisťoval, ţe Boh počul moje slová, berie ich váţne a určite bude

v mojom ţivote konať.

Celý ten čas odkedy som prvý krát počul evanjelium (čo v preklade znamená „dobrá

správa“) v Neokatechumenátnom spoločenstve, môţem nazvať ako také postupné

a príjemné zvádzanie zo strany Boha. Aj v ďalšom období sa dialo podozrivo veľa náhod,

ktoré ma akoby k nemu privádzali bliţšie a mne sa uţ iba stačilo rozhodovať medzi áno

a nie. Onedlho ma kamarát z detstva zoznámil s kamarátkou jeho priateľky. Bola to vrúcna

kresťanka. Často sme sa stretávali a rozprávali sa o Bohu a kresťanstve. Pozvala ma aj do

kina na film o Jeţišovi, ktorého premietanie organizovalo katolícke spoločenstvo

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

21

Maranatha z Hnutia Svetlo-Ţivot. Po filme sa uskutočnilo krátke posedenie a rozhovor

s mladými ľuďmi, ktorí to organizovali. Dostali sme pozvanie do ich spoločenstva.

Ďalšia náhoda

Neskôr som ich aj s jedným kamarátom navštívil. Prvý krát v ţivote som videl plnú

miestnosť mladých ľudí – katolíkov, pri spoločných modlitbách. Ich spôsob modlitby sa

mi páčil, lebo sa modlili piesňami, podobne ako som to videl u protestantov. Prekvapilo

ma, ţe aj u katolíkov existujú spoločenstvá s takouto nadšenou charizmatickou formou

modlitby. Tieţ ma prekvapilo, ako je táto atmosféra prepojená s liturgiou – svätou omšou

a ostatnými prvkami katolíckej tradície (predpísanými modlitbami, Mariánskou úctou ...).

Piesne a modlitby viedla hudobná skupina pozostávajúca z mládeţe a rehoľných sestier.

Jedna rehoľná sestra si nás všimla, cez prestávku prišla k nám a opýtala sa, či náhodou

nevie niekto z nás dvoch hrať na basovú gitaru. Keď som povedal ţe náhodou viem,

navrhla mi, ţe by som s nimi mohol hrávať, lebo im chýba basgitarista. Povedal som, ţe si

to musím premyslieť a dal som jej na seba kontakt.

Pozvanie

Malým zázrakom pre mňa bolo, ţe presne v ten deň keď som po mnohých úvahách

spravil rozhodnutie odísť z Katolíckej cirkvi, mi táto rehoľná sestra zavolala a opýtala sa

ma, či to s nimi s tou basgitarou skúsim. Bral som to ako odpoveď od Boha pri mojom

rozhodovaní urobiť tento krok. Naviac ma myšlienka hrať v kapele veľmi lákala a keď

som si spomenul na tie pekné vokalistky ☺, pozvanie som prijal. Počas niekoľkých

mesiacov ktoré som s touto partou strávil sa ma veľmi dotklo to, ako im na mne záleţalo

a koľko času a námahy kvôli mne obetovali. Okrem toho, ţe som sa naučil veľa

kresťanských pesničiek, spoznával som stále viac kresťanov, ktorí svoju vieru naplno ţili

a praktizovali a mohol som konfrontovať ich ţivot so svojim. Po roku a pol skúmania

Jeţišovho učenia a pozorovania ţivotov mnohých autentických kresťanov som bol

presvedčený o pravdivosti kresťanstva a o jeho pozitívnom prínose pre človeka. Postupne

som sa snaţil vysporiadať so všetkými otázkami, ktoré mi nechceli dovoliť uveriť, ţe

všetko to, čo kresťanstvo učí, je naozaj pravda. Dlho som tieţ riešil katolícko –

protestanské rozdielnosti. Neuspokojil som sa ani s jediným nezodpovedaným otáznikom.

Vedel som, ţe ak mám niečomu naozaj uveriť, nesmiem mať o tom ţiadne pochybnosti.

Raz ma rehoľné sestry z kapely pozvali na 14 dňové duchovné cvičenia pod názvom

„Oáza nového ţivota“, ktoré sa organizujú v lete zvyčajne niekde na chate v prírode. Aj

tam som pozvanie prijal.

Duchovný záţitok

Duchovný program bol veľmi pestrý a oslovujúci. Mnohí mladý ľudia tam preţívali

mocné Boţie dotyky. Veľmi ma zaujala ich viera a prekvapilo ma, ţe Boh sa môţe

človeka dotýkať aţ tak reálne. To čo preţívali iní sa neodváţim opísať a ani mi to

neprislúcha. Ja som sa tam cítil ako nejaké drevo, bez akejkoľvek šance mať niekedy takú

vieru ako tí „svätí“ ľudia okolo mňa. Po celý čas týchto duchovných cvičení som bol

hlavne v pozícii diváka a pozorovateľa a keďţe som veľmi realisticky zaloţený človek,

ktorý veci nepreţíva emotívne a vie sa ovládať, myslel som si, ţe Boh aj keby chcel, tak so

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

22

mnou nepohne. V predposledný deň týchto „ducháčov“ bola vo Františkánskom kostole

v Prešove slávnostná svätá omša k ukončeniu tejto akcie. Počas piesní chvál som zaţil

okamţik, ktorý som naozaj nečakal. V tej chvíli som vedel, ţe Boh prišiel ku mne. Vnímal

som ako ma obklopuje, uvedomoval som si jeho mocnú prítomnosť, veľkosť a dobrotu

a zároveň svoju „malosť“ a biedu. V Boţej prítomnosti mi bolo veľmi dobre a chcelo sa

mi zároveň smiať aj plakať. Cítil som sa veľmi slobodne a tak som sa smial aj plakal. Ten

plač bol hlboký, príjemný a oslobodzujúci. Keďţe hudba hrala dosť hlasno, tak som si ho

doslova vychutnával, aj keď som vedel, ţe kostol je plný ľudí. Táto „veľká chvíľa“ trvala

krátko, ale nikdy sa úplne neskončila. Od týchto duchovných cvičení preţívam vzťah

s Bohom veľmi konkrétne. Akoby sa vo mne niečo zlomilo. Získal som istotu

o skutočnosti a blízkosti Boha, o tom, ţe je mojím Otcom, ţe sa zaujíma práve o mňa, ţe

mu patrím a ţe mu na mne záleţí viac, ako som si dovtedy vedel predstaviť. Začal som

túţiť tráviť s ním viac času v modlitbe a po absolvovaní ďalších duchovných seminárov,

kurzov a rôznych stretnutí vo mne rapídne narastala aj túţba viac skúmať Bibliu, zaujímať

sa o boţie veci a povedať o Jeţišovi iným ľuďom, ktorí ho nepoznajú. Táto túţba vo mne

trvá do dnes a dala mi silu a odvahu napísať aj toto svedectvo.

Späť do „reality“

Duchovne naplnený a nadšený som prišiel po študijnom voľne a dovolenke do

Jelšavy. Prvé mesiace boli pre mňa dosť náročné. Ja, ako „ţivý - znovuzrodený“ kresťan

som po mojom obrátení a silnom duchovnom záţitku nechcel ţiť ďalej starým spôsobom

ţivota a naďalej tráviť čas ako predtým. Rozhodol som sa ţiť nový ţivot, patriť Bohu celý,

zmeniť totálne svoje priority. Boţia láska ma úplne „dostala“. Cítil som, ţe je to presne to,

čo mi chýbalo, po čom som vţdy túţil a čo som hľadal, aj keď po mnohých podrazoch

a sklamaniach od ľudí som neveril, ţe to môţe naozaj existovať. Keď som si uvedomoval,

čo naozaj pre mňa Boh urobil a kým sa pre mňa stal, cítil som za to veľkú vďačnosť

a veľmi som túţil, aby som mu to aj ja nejako opätoval. Chcel som, aby mal na tejto zemi

človeka, ktorý mu naozaj uverí a bude mu patriť. Bolo to také, ako keby som sa do Boha

zaľúbil. Pokoj a istota ktoré som z tohto vzťahu čerpal, začali postupne prenikať do

všetkých oblastí môjho ţivota, čo som badal aj na zlepšovaní svojho zdravotného stavu.

Moja viera však bola slabá ako steblo trávy. Cítil som, ţe potrebujem človeka,

s ktorým by som sa povzbudzoval, niekoho, s kým by som sa mohol podeliť o tom čo som

preţíval a nachádzal. Keď som niečo hovoril starým priateľom, nevedeli ma pochopiť.

V Jelšave som nepoznal nikoho, kto by preţíval vieru tak nadšene ako ja. Nové Boţie

múdrosti a duchovné skúsenosti som si teda poznamenával aspoň do môjho denníka a

modlil som sa, aby mi Duch Svätý niekoho poslal.

Prvé mesiace boli pre mňa veľmi náročné. Často som preţíval obdobia úplnej

prázdnoty, ako keby Boh zmizol a ja som sa vracal späť do predošlého ţivota plného

strachu a úzkosti.

Nemohol som sa dočkať víkendu v Prešove, kde som sa stretával s kresťanskými

priateľmi, povzbudzoval sa a čerpal nové sily a poznatky. Ustálil som sa v navštevovaní

dvoch katolíckych spoločenstiev Neokatechumenátna cesta a Maranatha (Hnutie Svetlo-

Ţivot), kde som sa niekoľko nasledujúcich rokov zúčastňoval na stretnutiach, duchovných

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

23

cvičeniach a kurzoch. Tieto spoločenstvá pre môj duchovný ţivot znamenali veľmi veľa.

Úţasne sa dopĺňali a pomohli upevneniu a vzrastu mojej viery.

„Misia“ v Jelšave

Pán Boh ma nenechal dlho

prosiť a onedlho sa stal zázrak. Po

sérii obdivuhodných náhod som sa

zoznámil s Ondrejom, ktorý bol

rovnako zasiahnutý Boţou láskou

ako ja (Jeho svedectvo ste si mohli

prečítať vo Farskom spravodaji

4/07). Ondrej práve končil vysokú

školu v Košiciach a vrátil sa

domov do Jelšavy. Začali sme sa

spolu častejšie stretávať. Modlili

sme sa, rozprávali o všetkom, čo

sme preţívali a chodili sme spolu

na sväté omše. Naše priateľstvo

nám pomohlo, aby sme sa stali

zrelšími kresťanmi. Bolo to naozaj

perfektne načasované. Boh nás

povzbudzoval aj k evanielizácii.

Začali sme organizovať stretnutia s mládeţou a deťmi v Jelšavskej farnosti. Najprv

sporadicky a neskôr pravidelne, k čomu nám primátor Jelšavy poskytol miestnosť

v kultúrnom dome. Táto činnosť, ktorá trvala asi štyri roky, ma naozaj bavila a dávala mi

viac neţ radosť. Boh mal však so mnou aj s Ondrejom ďalšie plány.

Rok veľkých zmien

Keď sme sa uţ vo svojom kresťanstve stali pevnejší, prišiel čas rozdeliť sa. Ondrej

zatúţil po komunitnom (rehoľnom) ţivote a ja som sa zaľúbil a v svojich 29 rokoch oţenil.

Boh mi ukázal cestu k úţasnej manţelke, ktorá mi je oporou a má ma rada takého aký

som, čo pre mňa znamená veľmi veľa. Je to Boţia ţena a jej láska ku mne sa veľmi

podobá tej Boţej. Príbeh nášho „hľadania sa“ je veľmi zaujímavý a tieţ plný náhod,

Boţích znamení a zázrakov.

Keď som uţ vedel, ţe v Jelšave zrušia kasárne, boli sme zmierení s tým, ţe sa

budeme musieť presťahovať. Mal som zabezpečené miesto v Michalovciach, ale z

„jasného neba“ mi prišla ponuka pracovať do Ruţomberka.

V Ruţomberku

Opustiť priateľov nebolo ľahké. Nejakú dobu nám trvalo, kým sme si zvykli.

Bývame tu uţ vyše troch rokov a máme dvoch krásnych synov Šimona a Ondreja,

z ktorých sa môţem tešiť kaţdý deň. Kamarát Ondrej z Jelšavy sa stal mojím kmotrom

a v Ruţomberku nám Boh našiel nových priateľov s ktorými preţívame veľmi poţehnané

chvíle.

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

24

(Som) Boţí zázrak

Keď sa po ôsmich rokoch môjho kresťanské ho ţivota obzriem späť, vidím, čo moje

rozhodnutie vydať sa na cestu za Jeţišom spôsobilo, aké veľké veci so mnou vykonal a ţe

sa určite oplatilo „vsadiť na túto kartu“. Nielenţe som teraz oveľa slobodnejší vo

vyjadrovaní a vôbec sa uţ nedostávam do stavu, kedy by som nemohol vysloviť ani slovo,

ale čo je pre mňa dôleţitejšie, ţe Boh ma oslobodil od strachu z rozprávania a úzkosti

z prichádzajúcich situácií. Aj keď ešte niekedy nejaká pochybnosť príde, viem, odkiaľ mi

prichádza pomoc. Jeţiš ma naučil bojovať a víťaziť. Naučil ma neutekať pred ťaţkosťami,

ale dáva mi silu prekonávať ich.

Zlepšenie môjho stavu

vidím v kaţdodennom ţivote. Pre

mňa je veľkou vecou aj to, ţe uţ

nemusím nakupovať iba v samo-

obsluţných obchodoch, alebo ţe

vybavím čo treba u lekára a na

úradoch. Aj v pracovnom ţivote

profesionálneho vojaka badám

čoraz väčšiu zmenu k lepšiemu.

Uţ nechodím do práce so

stiahnutým ţalúdkom v strachu

čo ma čaká a čo sa ma kto opýta.

Prednedávnom som bol opäť

zaradený do dozorných sluţieb a

nie je pre mňa nepredstaviteľne

veľkým problémom viesť

zamestnanie, alebo veliť celku.

Ani telefón uţ pre mňa nie je

strašiakom, ale beţným pomoc-

níkom pri mojej práci (uţ sa

toľko nenachodím ☺). Kaţdý

deň aj po menších úspechoch ďakujem Bohu za to ţe stojí pri mne a pomáha mi. To, ţe

moja reč nie je zatiaľ úplne bez chýb, je pre mňa dôvodom stále sa spoliehať a myslieť na

Neho.

Nepoznám viac úzkosť a obavy z budúcnosti, ktoré som preţíval predtým. So

zázračnou ľahkosťou som po siedmich rokoch prestal fajčiť a mám pevné presvedčenie, ţe

sa uţ k cigaretám nikdy nevrátim. Jeţiš Kristus mi dáva do mojej nervóznej povahy

hlboký vnútorný pokoj a aj keď sa niekedy rozčúlim, je to skôr také krátke vzbĺknutie,

ktoré rýchlo prejde.

Nemusím uţ relaxovať pomocou alkoholu a tak si vyrábať ďalšie problémy. Bol

som uzdravený aj z ekzému, o ktorom svedčia uţ len vrásky na mojich rukách.

Na zozname pokladov ktoré som za ten čas dostal je aj veľa ozajstných priateľov

a najväčším darom pre mňa je moja rodinka. Z môjho ţivota Boh vymazal pojmy ako je

samota, prázdnota, alebo nuda a dal mi niečo také, čo ľudia nazývajú naplnenie a zmysel

SSSvvveeedddeeeccctttvvvooo

25

ţivota. Našiel som si aj nové koníčky. Pred svadbou to bola práca s mládeţou a deťmi,

teraz je to (okrem rodiny ☺) najmä podieľanie sa na tvorbe tohto časopisu.

Najlepšie na koniec

Boh však v mojom ţivote spravil oveľa viac ako som očakával a ako som to

doposiaľ opísal. Hľadal som uzdravenie psychické a telesné, ale Boh ma skrze trápenia

a „kríţe“ priviedol k uzdraveniu mojej duše a očistil ma od hriechu. Dal mi nový začiatok

a čistý „štít“. Úţasné na kresťanstve je, ţe aj keď ma ţivot zavedie zlým smerom, mám

istotu, ţe sa môţem vţdy vrátiť k Bohu, ktorý je verný.

Rôzne iné náboţenstvá, učenia a filozofie (aj viera „neveriacej“ väčšiny) mi

ponúkali návody ako lepšie ţiť, pozitívne myslieť a ako zlo v sebe potlačiť, alebo ako na

neho zabudnúť. Jeţiš to však robí najlepšie. Po spovedi veľmi reálne preţívam zmenu vo

svojom vnútri, kedy cítim oslobodenie, pravý pokoj a vnímam priblíţenie sa k Bohu. Keď

sa pravidelne stretávam s Bohom v osobnej modlitbe, preniká ma jeho prítomnosť

a dobrota aj počas celého dňa.

Veľmi dôleţité pre môj ţivot je, ţe som sa vďaka Boţiemu Slovu a príkladu

Jeţišovho ţivota, naučil rozlišovať dobro od zla. Zistil som tieţ jednu dôleţitú pravdu

o sebe a to tú, ţe hriech a ţivot bez Boha boli hlavnou príčinou môjho nešťastného

ţivota a zhoršovanie môjho zdravotného stavu s tým veľmi často súviselo.

Čím dlhšie „chodím“ s Bohom a čím viac oblastí môjho ţivota mu odovzdávam,

tým som šťastnejší a slobodnejší. Priznám sa však, ţe na sebe objavujem aj stále viac

nedostatkov a slabostí, ktoré som predtým za zlé nepokladal, alebo ktoré som na sebe

nevidel. Naučil som sa radikálne dištancovať od všetkého, čo Biblia a tradícia Katolíckej

cirkvi nazýva hriechom, lebo viem, ţe „priateľstvo s hriechom“ by ublíţilo mne, aj ľuďom

s ktorými ţijem. Niekto ma pre môj radikalizmus môţe nazývať náboţenským fanatikom,

ale aj to sa mi znášať naozaj oplatí, lebo viem, komu som uveril. Kaţdodenný boj o čistý

ţivot sa stal mojim ţivotným štýlom. Neviem kde a aký by som dnes bol, keby som sa pred ôsmimi rokmi nerozhodol

stať kresťanom, som však presvedčený, ţe nikto a nič na svete nemôţe dať človeku toľko

ako Jeţiš Kristus.

Teraz mám 33 rokov a s istotou viem, ţe Boh v mojom ţivote nespravil všetko

a čaká ma ešte dlhá cesta premeny a duchovného boja. Preto kaţdého, kto číta toto

svedectvo prosím o modlitbu, aby som na ceste spásy vytrval aţ do konca ţivota a aby

som v tomto boji zvíťazil.

Kaţdému kto číta tieto riadky ţehnám a slovami apoštola Pavla prajem:

„Nech vám Boh nášho Pána Jeţiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti

a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej

z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých a aká nesmierne

veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal

na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici nad kaţdé

knieţatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad kaţdé iné meno, ktoré moţno vysloviť nielen

v tomto veku, ale aj v budúcom.“.

S úctou

nadporučík Ing. Róbert GALOŠ

26

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

27

POSOLSTVÁ BIBLIE - REKAPITULÁCIA:

V tejto rubrike sme si postupne – na pokračovanie odkrývali niekoľko posolstiev, ktoré Boh zjavuje človeku skrze Sväté písmo. Keďţe sa hovorí ţe opakovanie je matkou múdrosti, ponúkam vám skrátenú rekapituláciu toho, čo tieto články doposiaľ priniesli.

Posolstvo o Božej láske

Ako prvé sme si priblíţili najväčšie

posolstvo Biblie, ktoré hovorí o tom, ţe

Boh miluje človeka otcovskou láskou.

„Pozrite, akú veľkú lásku nám

daroval Otec: voláme sa Boţími deťmi

a nimi aj sme“ (1Jn3,1).

Priblíţili sme si Boţie Slovo, ktoré

hovorí, aká je Boţia láska skutočne a ako

ju Boh človeku dokázal.

„Veď Boh tak miloval svet, ţe dal

svojho jednorodeného Syna, aby

nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby

mal večný ţivot. Lebo Boh neposlal Syna

na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze

neho svet spasil“ (Jn 3,16).

„A Boţia láska k nám sa prejavila

v tom, ţe Boh poslal svojho

jednorodeného Syna na svet, aby sme

skrze neho mali ţivot. Láska je v tom, ţe

nie my sme milovali Boha, ale ţe on

miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1Jn

4,9n).

Sväté písmo tieţ obsahuje tvrdenie, ţe

Boţia láska je neporovnateľne väčšia a

pevnejšia ako ľudská. Človek sa môţe o ňu

oprieť ako o pevný bod v svojom ţivote.

Apoštol Pavol píše:

„Kto nás odlúči od Kristovej lásky?

Azda súţenie, úzkosť alebo prenasle-

dovanie, hlad alebo nahota,

nebezpečenstvo alebo meč? Ako je

napísané: -Pre teba nás usmrcujú deň čo

deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.

Ale v tomto všetkom slávne víťazíme

skrze toho, ktorý nás miluje. A som si

istý, ţe ani smrť ani ţivot, ani anjeli, ani

knieţatstvá, ani prítomnosť, ani

budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani

hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás

nebude môcť odlúčiť od Boţej lásky,

ktorá je v Kristovi Jeţišovi, našom

Pánovi“(Rim 8,35-39).

Posolstvo o hriechu.

Druhé posolstvo Biblie, ktoré sme si priblíţili a ktoré je dôleţité poznať je pravda o tom, ţe zlo v ţivote človeka nazývané hriechom ho oddeľuje od Boha a Boţej lásky.

Ale vaše hriechy sú priehradou medzi vami a vaším Bohom a vaše viny zakryli jeho tvár pred vami, ţe nečuje. (Iz 59,2).

Boţie Slovo tvrdí, ţe neexistuje človek bez hriechu:

... veď všetci zhrešili a chýba im Boţia sláva. (Rim 3,23). Ak hovoríme, ţe nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. (1Jn 1,8).

Uţ po svojich predkoch si nesieme vinu dedičného hriechu a náklonnosť robiť zlo.

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

28

Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať. (Ž 51,7).

Sídlom všetkých previnení človeka je jeho duchovné srdce (duša).

Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeţe, vraţdy, cudzoloţstvá chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka. (Mk 7, 21-23).

V liste Rimanom čítame, ţe hriech spôsobuje duchovnú (podľa celého kontextu - večnú) smrť.

Lebo mzdou hriechu je smrť,... (Rim 6,23a).

Boţie Slovo hovorí, ţe kaţdý hriech je previnením voči Bohu a je uráţkou Boha. Hriech sa stavia proti láske Boha k nám a odvracia od neho naše srdce.

Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé. (Ž 51,6a).

Posolstvo o spáse.

V treťom pokračovaní tejto rubriky sme nadviazali na predchádzajúce posolstvá a priblíţili sme si, ţe Boh nezanevrel na človeka aj napriek ľudskej hriešnosti, ale sám pripravil plán jeho záchrany a chce, aby boli všetci ľudia spasení.

... Toto je dobré a milé pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu. (1 Tim 2,3n)

Boţie Slovo ponúka niekoľko konkrétnych rád, čo potrebuje človek vykonať, aby s istotou

uplatnil dar spásy a aby ako víťaz došiel do cieľa, ktorým je večný ţivot.

Tie najzákladnejšie sú tieto:

S vierou prijať dobrú správu o spáse (evanjelium) a dať sa pokrstiť.

A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.

Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.

(Mk 16,15n)

Robiť pokánie, čo znamená dať svojmu ţivotu (správaniu) novú orientáciu, odvrátiť sa od zlého a obrátiť sa k Bohu. Pokánie je ešte definované ako prejav ľútosti nad vykonaným zlom.

Veď zármutok podľa Boţej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu (2 Kor 7,10a)

Prijímať odpustenie hriechov prostredníctvom cirkvi (kňazov), lebo Jeţiš povedal, ţe hriechy sa odpustia tým, ktorým ich oni odpustia.

H

R

I

E

C

H

BOH

ČLOVEK

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

29

BOH

ČLOVEK

J E Ţ I Š

... prišiel Jeţiš, stal si doprostred a povedal

im: „Pokoj vám!" Ako to povedal, ukázal

im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď

videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj

vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam

vás." Keď to povedal, dýchol na nich

a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.

Komu odpustíte hriechy, budú mu

odpustené, komu ich zadrţíte, budú

zadrţané."

(Jn 20, 19b-23)

Prijímať eucharistiu

Jeţiš im povedal: „Veru, veru, hovorím

vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe ţivot.

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný ţivot a ja ho vzkriesim v posledný deň. (Jn 6,53n)

Veriť v Ježiša Krista.

Jeţiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a ţivot. Kto verí vo mňa, bude ţiť, aj keď

umrie. A nik, kto ţije a verí vo mňa, neumrie naveky... "(Jn 11,25n)

Vyznávať svoju vieru a vzývať meno Ježiša Krista.

Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Jeţiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, ţe Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. (Rim 10,9n)

Lebo kaţdý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený. (Rim 10,13)

Prinášať ovocie viery v dobrých skutkoch.

Bratia moji, čo osoţí, keď niekto hovorí, ţe má vieru, ale nemá skutky? Môţe ho taká

viera spasiť? (Jak 2,14)

Pracovať na uskutočňovaní svojho spasenia.

A preto moji milovaní, ako ste vţdy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa

viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď

to Boh pôsobí vo vás, ţe aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči. (Flp 2,12n)

Dar spásy ponúka Boh človeku v kaţdej chvíli ţivota.

Veď hovorí: "V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol." Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! (2Kor 8,2).

Spása je darom, ktorý je zadarmo a človek si ho nemôţe zaslúţiť ţiadnymi skutkami, alebo obetami. Keby sa spása dala zaslúţiť, Jeţišova smrť na kríţi a jeho zmŕtvychvstanie by boli zbytočné. Hriech človeka môţe zmyť jedine krv Jeţiša Krista. Kristus nás svojou smrťou oslobodzuje od hriechu a svojím zmŕtvychvstaním nám otvára prístup k večnému životu. (KKC 654).

Tento obrázok znázorňuje, ako Boh preklenul

priepasť, ktorá nás od Neho oddeľuje. Poslal svojho

Syna, Ježiša Krista, aby zomrel na kríži a tak

namiesto nás zaplatil za naše hriechy.

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

30

Posolstvá o slobode, rozhodnutí a prijatí.

Ako ďalšie sme sa zamerali na tri veľmi úzko súvisiace skutočnosti, ktoré Boh skrze inšpirované texty Svätého písma dáva človeku vedieť.

Boh nemôţe urobiť zopár vecí, aj keď je všemohúci a to preto, aby si neprotirečil v prisľúbeniach, ktoré uţ dal. Jeden z týchto sľubov bol daný uţ pri stvorení človeka a to ten, ţe dáva kaţdému jedincovi slobodu rozhodovať sa a aj konať podľa svojích rozhodnutí.

Logicky vzaté, keby Boh nestvoril slobodný svet, ale „bábkové divadlo“, nemohli by sme mu potom veriť, ţe je Láska – čo tvrdí aj Boţie slovo.

Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva

v Bohu a Boh ostáva v ňom. (1Jn4,15b)

A láska by nebola láskou, keby bola nanútená, povinná a neexistovala by ţiadna iná moţnosť. Preto Boh človeku túto -inú- moţnosť dáva.

A Pán, Boh, prikázal človekovi: "Zo

všetkých stromov raja môţeš jesť. Zo

stromu poznania dobra a zla však

nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš. (Gn2,9.16n)

Biblia opisuje prvý svet a prvých ľudí ako svet lásky a pokoja v Boţej prítomnosti. Prvým vyuţitím slobody človeka pre neposlušnosť a vzopretie sa Bohu prišiel do ţivota prarodičov prvý hriech a sním smrť, choroba a všetky spomýnané zlé veci. Dnešný človek ich dedí ako dedičný hriech a s ním aj náchylnosť k zlému a trest za hriech, ktorým je smrť.

Preto ako skrze jedného človeka vstúpil

do tohoto sveta hriech a skrze hriechu

smrť, tak aj smrť prešla na všetkých

ľudí, lebo všetci zhrešili. (Rim 5,12)

Svet a ţivot kaţdého z nás nie je teda takým, akým ho chcel mať Boh, ale takým, akým ho spravil a robí svojími rozhodnutiami človek. Dobrotivý a milosrdný Boh však pripravil moţnosť - plán spásy, aby sme mohli svoje zlé rozhodnutia napraviť, mohli byť očistení od hriechu a tak sa uţ na tejto Zemi priblíţiť k Boţej láske a vo večnosti sa úplne vrátiť k svojmu Otcovi, kde uţ nebude ţiadne zlo. Touto moţnosťou je Jeţiš Kristus a jeho prijatie za svojho spasiteľa.

Lebo ak previnením jedného skrze

jedného zavládla smrť, tým skôr skrze

jedného, Jeţiša Krista, budú v ţivote

kraľovať tí, čo dostávajú hojnosť milosti

a darovanej spravodlivosti. Teda ako

previnenie jedného prinieslo odsúdenie

všetkým ľuďom, tak spravodlivosť

jedného priniesla všetkým ľuďom

ospravedlnenie a ţivot. Lebo ako sa

neposlušnosťou jedného človeka mnohí

stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou

jedného sa mnohí stanú spravodlivými.

(Rim 5,17-19)

Slobodným prijatím Jeţiša Krista, alebo ináč povedané rozhodnutím sa pre vieru v neho, človek otvára bránu svojho srdca (srdcom je myslený duchovný stred človeka) a dovoľuje Bohu pôsobiť vo všetkých oblastiach svojho ţivota a to najmä v tých, ktoré hriech poškodil najviac. Prijatím Jeţiša človek nadobúda Boţie synovstvo a podiel na Boţom dedictve, ktorým sú pozitývne veci a v konečnom dôsledku večný ţivot.

Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa

Boţími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno. (Jn1,12)

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

31

Prijatie Jeţiša Krista je rozumové rozhodnutie pre vieru v neho. Rozhodnutie musí byť váţne a z úprimného srdca. Môţe byť vyslovené potichu, nahlas, alebo len v mysli, môţe byť formulované vlastnými slovami a môţe byť povedané Bohu aj viackrát v ţivote. Ako pomôcku ponúkam moţný spôsob takéhoto rozhodnutia vo forme modlitby:

„Pane Ježišu, prijímam ťa dnes za svojho osobného Spasiteľa a Pána. Odovzdávam sa ti celým svojím srdcom a dušou. Odovzdávam ti celý môj život, minulosť, súčastnosť aj budúcnosť. Prosím ťa daj sa mi spoznať a naplň mi srdce hlbším spôsobom. Ujmy sa môjho života a veď ma. Chcem ťa od teraz s tvojou pomocou nasledovať a kráčať po tvojích

cestách. Daj mi svojho Ducha a pomôž mi uveriť v Božie slovo a v Božie prisľúbenia. Odpusť mi moje hriechy a daruj mi pokoj. Amen. (nech sa tak stane)“

Kto je teda v Kristovi, je novým

stvorením. Staré sa pominulo a nastalo

nové. (2Kor5,17)

Veď ja poznám zámer, ktorý mám

s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky

pokoja a nie súţenia: dám vám

budúcnosť a nádej. Keď budete volať ku

mne, keď prídete a budete sa ku mne

modliť, vyslyším vás. Budete ma hľadať

a nájdete ma; ak ma budete hľadať

celým svojím srdcom, dám sa vám nájsť - hovorí Pán - (Jer 29,11-14a)

Posolstvo o spoločenstve

Posledným z posolstiev ktorými sme doposiaľ

prešli bolo posolstvo o spoločenstve. Učenie Jeţiša

Krista na stránkach biblie veľmi jasne hovorí o tom, ţe

základným princípom kresťanstva je koinonia -

spoločenstvo lásky podľa obrazu svätej Trojice

(Nebeský Otec, Syn - Jeţiš Kristus a Duch Svätý),

ktorý sa má uskutočňovať najmä vo vzájomnom vzťahu

medzi kresťanmi, aby vzájomná bratská láska bola

svedectvom pre tento svet, za čo prosí svojho Otca aj

Pán Jeţiš Kristus.

Uţ nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo

svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my. No neprosím len za nich,

ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo

mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, ţe si ma ty poslal. A slávu,

ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty

vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, ţe si ma ty poslal a ţe ich

miluješ tak, ako miluješ mňa. (Jn 17, 11.20-23)

Ako reálne preţívali spoločenstvo prvý kresťania nám Boţie Slovo pribliţuje v knihe

Skutky apoštolov.

Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní

chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov

sa dialo mnoţstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali

spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako

kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb

PPPooosssooolllssstttvvvááá BBBiiibbbllliiieee

32

a s radosťou a úprimným srdcom poţívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán kaţdý deň rozmnoţoval tých, čo mali byť spasení. (Sk 2,42-47)

Bratská jednota prvých kresťanov vyplýva z ich spoločnej viery v Pána Jeţiša, z ich túţby

spolu ho nasledovať, z ich lásky k nemu, ktorá nevyhnutne prináša so sebou ich vzájomnú

lásku. (SBT str.305)

Mnoţstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, ţe niečo

z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali

svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Jeţiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď

medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo

za ne utŕţili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa kaţdému podľa

toho, kto ako potreboval. (Sk 4,32-35)

O charaktere kresťanského spoločenstva ktoré v Duchu Svätom vytvára telo Jeţiša Krista

sa môţeme veľa dozvedieť aj z Prvého listu Korinťanom.

Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci ich je

mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Ţidia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní,

boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným

Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A oko nemôţe povedať ruke:

"Nepotrebujem ťa!" ani hlava nohám: "Nepotrebujem vás!" Ba čo viac, údy tela,

ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné. A údy tela ktoré pokladáme za menej

ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť,

kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyváţil tak, ţe slabšiemu údu dal

väčšiu česť; aby nebola v tele roztrţka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý.

Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd,

radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.

(1Kor 12, 12-14.21-27)

Kresťanské spoločenstvo majú podľa Boţieho Slova v vzoru prvých kresťanov

charakterizovať najmä tieto znaky:

spoločná modlitba,

bratská láska – darovanie sa,

sluţba Pánovi,

vyuţívanie duchovných darov

vyučovanie sa v učení J.K. – rast vo

viere

svedectvo o J.K. - evanjelizácia

povzbudzovanie sa vo viere v J.K.

Prvým kresťanským spoločenstvom ktorého je človek členom by mala byť samozrejme

rodina, kde kňazom ktorý vedie ostatných k Bohu je otec. Tento stav však v našich

rodinách nie je vôbec samozrejmosťou a ideál kresťanskej rodiny podľa vzoru svätej

rodiny – ... kde ten druhý je Kristus – sa z našej spoločnosti vytráca.

Ak je niekoľko polien spolu, tak horia jasne, ale ak jedno vytiahneme na chladnú zem,

prestane horieť. Kresťan ktorý sa izoluje od ostatných je predurčený na to, ţe jeho viera

„vychladne“, alebo časom úplne „vyhasne“.

Aké je dobré a milé, keď bratia ţijú pospolu. (Ž 133,1)

Pripravil: npor. Ing. Róbert Galoš, Ilustračné foto: Internet.

Zdroj: Biblia, Slovník biblickej teológie (SBT), Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC),

IIInnnfffooo

33

SVIEČKA ZA NENARODENÉ DETI

V deň, keď si budeme spomínať na

našich drahých, spomeňme si aj na zomrelé

nenarodené deti.

Zjednoťme sa večer 2. novembra v

modlitbe za zomrelé nenarodené deti a v

úmysle ochrany ţivota. Svoje modlitby

prednesme pred nemocnicami, kde sa

vykonávajú umelé potraty, pri pamätníkoch

nenarodených, v kruhu rodiny alebo na iných

vhodných miestach. Spomienku na nenarodené

deti môţeme vyjadriť aj umiestnením horiacich

sviečok v oknách našich domovov.

Modlitba o úctu k ţivotu

Boţe, darca ţivota, chválime ťa a zvelebujeme za to, ţe si

nám dal veľký dar ţivota. S veľkou dôverou prosíme o tvoje

milosrdenstvo pre všetkých našich drahých zosnulých.

Spomíname si aj na tých najbezbrannejších, ktorí zomreli

násilnou smrťou ešte skôr ako sa mohli narodiť. Teba

najláskavejší Boţe, prosíme o svetlo pravdy pre rodičov takto

zabitých deti, ale ja pre tých, ktorí sa chystajú svoje počaté

dieťa usmrtiť, aby pochopili, ţe dieťa je tvoj dar, a nie ich

vlastníctvo.

Prosíme ťa za lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktorí

asistujú pri usmrcovaní počatých detí, aby spoznali hrôzu

svojho počínania, nespreneverovali sa svojmu poslaniu a boli

vţdy na strane ţivota. Prosíme ťa za tých, ktorí v spoločnosti

šíria kultúru smrti. Zošli im svetlo pravdy, aby spoznali

hodnotu kaţdého ľudského ţivota a mali ho v úcte.

Dobrotivý Boţe, prosíme ťa za nás všetkých, aby sme s tvojou

pomocou, kaţdý na svojom mieste a vo svojom povolaní,

vydávali svedectvo o kráse, vznešenosti a dôstojnosti

ľudského ţivota od počatia a ţ po prirodzení sklon, a tak

prispievali k šíreniu „evanjelia ţivota“.

Panna Mária, Matka Boţia a naša Matka, prihováraj sa za nás

u svojho Syna, aby vyslyšal naše prosby, ktoré predkladáme v

tejto modlitbe. Amen.

Pripravil: kpt. Mgr. Ján Polťák

Zdroj: www. forumzivota.sk

VVVtttiiipppyyy &&& kkkooonnntttaaakkktttyyy

34

☺☺☺

Vymením sekundové lepidlo za trojsekundové.

Zn. NESTÍHAM LEPIŤ !

☺☺☺

Pod Trenčianskym hradom bola veľká bitka medzi Turkami

a Slovákmi. Turci vystrelia guľu na hrad... Za chvíľu potom

Slováci, potom Turci, potom Slováci, potom Turci, potom

Slováci... a zrazu je ticho.

Turci kričia na Slovákov: "Čo nestrieľate zbabelci!!!"

A z hradu sa ozve:

"Ja ti dám zbabelcov, však vy máte guľu!!!"

☺☺☺

Výkryk z hladomorni: DUPĽUUU !!!

☺☺☺

Ide chlapík po parku a vidí babku na strome.

- Čo babka, Redbull, Redbull?

- Ale nie synku, pitbull.

☺☺☺

Rodičia sa večer ponáhľajú do divadla, a tak pustia svojmu

synčekovi gramofón, aby po dopočúvaní platne išlo spať.

Vrátia sa o dve a pol hodiny, dieťa bije hlavou o stenu a

kričí: "Chcem! Chcem! Chcem!" a z gramofónu sa ozýva:

"Chcete počuť rozprávku? Chcete počuť rozprávku? Chcete

počuť rozprávku? ..."

☺☺☺

Prototyp novej generácie dopravných prostriedkov určených

pre pouţitie v armáde.

www.ordinariat.sk

www.christ-net.sk

www.tkkbs.sk

www.ku.sk

www.katnoviny.sk

www.tukan.sk

www.richardcanaky.sk

www.koncertypredeti.sk

www.europe4christ.com

www.cs.crossmap.com

www.mojamisia.sk

www.campfest.sk

www.martindom.sk

www.turbo316.cz

www.koinonia.sk

www.porta.sk

www.klubyquovadis.sk

www.christianitytoday.com

www.cz.christianpost.com

www.slovakchurch.com

www.radiovaticana.org

www.modlitba.sk

www.kvp.rimkat.sk

www.redemptoristi.sk

www.ichtys.sk

www.dominik.sk

www.mkh.sk

www.sekty.sk

www.krestan.sk

www.krestandnes.cz

www.grkat.po.sk

www.dommajak.sk

www.cssr.sk

www.ofm.sk

www.kumran.sk

www.fara.sk

www.lumen.sk

www.trapisti.cz

www.benediktini.sk

www.minoriti.sk

www.tftu.sk

www.rcc.sk

www.kna.sk

www.maria.cz

www.dimenzie.sk

www.krestania.sk

www.duchovnapremena.sk

www.maranathapo.sk

www.hrkarmel.com

IIInnnfffooo

35

Liturgický kalendár

NOVEMBER 2008

1 – VŠETKÝCH SVÄTÝCH, slávnosť 2 – Tridsiata prvá nedeľa v cezročnom období – spomienka na všetkých verných zosnulých

3 – Sv. Martina Porres, rehoľníka, ľubovoľná spomienka

4 – Sv. Karola Boromeo, biskupa, spomienka

5 – Sv. Imricha, ľubovoľná spomienka 9 – Výročie posviacky Lateránskej baziliky, sviatok

10 – Sv. Leva Veľkého, pápeţa a učiteľa Cirkvi, spomienka

11 – Sv. Marina z Tours, biskupa, spomienka

12 – Sv. Jozafáta, biskupa a mučeníka, spomienka

15 – Sv. Alberta Veľkého, biskupa a učiteľa Cirkvi, ľubovoľná spomienka

16 – Tridsiata tretia nedeľa v cezročnom období

17 - Sv. Alţbety Uhorskej, rehoľníčky, spomienka

21 – Obetovanie Panny Márie, spomienka

22 – Sv. Cecílie, panny a mučeníce, spomienka

23 – Tridsiata štvrtá nedeľa v cezročnom období – KRISTA KRÁĽA

24 – Sv. Ondreja Dung-Laka, kňaza, a spoločníkov, mučeníkov spomienka

25 – Sv. Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice, ľubovoľná spomienka

SKONČILO SA CEZROČNÉ OBDOBIE

Úmysly apoštolátu modlitieb na mesiac November 2008 Všeobecný: Aby svedectvo lásky obetované svätými posilnilo kresťanov v ich oddanosti Bohu

a blíţnemu, napodobňujúc Krista, ktorý prišiel slúţiť a nie dať sa obsluhovať.

Misijný: Aby kresťanské spoločenstva Ázie, kontemplujúc Kristovu tvár, spoznali ako nájsť

najvhodnejšie spôsoby na Jeho ohlasovanie, s plnou vernosťou evanjeliu, národom tohto obrovského

kontinentu tak bohatému v kultúre a starých formách duchovnosti.

Úmysel KBS: Aby sme nezabúdali na našich zomrelých, hlavne na tie duše, na ktoré si nikto nespomína.

Farský spravodaj

Vychádza príleţitostne - nepredajné – počet výtlačkov 50 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo Emailom:

Mgr. Ján Polťák, janpoltak@zoznam.sk, jan.poltak@mil.sk, tel: 472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431

Ing. Robert Galoš, robert.galos@mil.sk, tel: 472578 alebo 0905/575738 Redakcia si vyhradzuje právo krátiť a upravovať texty.

Kontakt Oznam redakcie

Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia

VÚ 1115 Zarevúca 2

034 01 Ruţomberok

Pozývame ďalších dobrovoľníkov k spolupráci na tvorbe časopisu.

Ďakujeme Andrejovi Kováčovi za jeho príspevky.

Ďakujeme skupine S-6 za kvalitne vypracované články.

Foto : Pamätník v Starom Smokovci

pripomínajúci víchricu v Tatrách dňa 19.11.2004