JANUÁR 2007

FARNOSŤ SVÄTÉHO PÁTRA PIA RUŢOMBEROK VOJENSKÉHO ORDINARIÁTU OS SR

SSPPRRAAVVOODDAAJJ

1

ZRIADENIE VOJENSKEJ FARNOSTI V POSÁDKE RUŢOMBEROK

viac na str.3 ►►►

Duchovná sluţba ponúka :

☺ KRST

☺ SPOVEĎ

☺ 1.SV.PRIJÍMANIE

☺ BIRMOVANIE

☺ SOBÁŠ

☺ POŢEHNANIE BYTU

viac na str.6 ►►►

Keď som mal okolo 16

rokov spravil som 3620

klikov na pästiach, čo

bol neoficiálny svetový

rekord..

OSOBNÉ SVEDECTVO

RICHARDA

ČANAKYHO

viac na str.9 ►►►

Náš útvar navštívil Mikuláš

viac na str.16 ►►►

Príhovor

2

NOVOROČNÝ PRÍHOVOR

VOJENSKÉHO DUCHOVNÉHO

„Nový rok nám nastal, všetci sa radujme ...“

Milí farníci zas a znova začíname

nový rok a ako vţdy s nádejou, ţe bude

lepší.

V našej práci a sluţbe nás čaká veľa

zmien o ktorých vieme, ale aj také, ktoré

nás môţu prekvapiť. Uţ teraz môţeme

skromne povedať, ţe je málo vecí, ktoré

sú v našich rukách a budú sa dať

v nasledujúcom roku ovplyvniť. Ale i to

málo môţe kaţdý z nás denne ovplyvniť

predovšetkým svojou statočnou prácou,

zodpovednosťou za seba i za blíţneho,

ţitím a vyznávaním viery a pravých

hodnôt, láskou, skromnosťou a všetkým

dobrým, čo v nás je. Ak sa budeme snaţiť

takto ţiť, urobíme všetko preto, aby sa

nádej ľudí dobrej vôle v lepší nový rok

2007 naplnila.

Uprostred novej vojenskej farnosti sv.

Pátra Pia, môţeme naplno budovať i

preţívať svoj ľudský i kresťanský rozmer

ţitia. Pozývam vás k tejto kráse a plnosti

ţivota, k spolupráci na Evanjelizácii našej

farnosti, kde kaţdý z nás ako jej člen ţije

svoj ţivotný príbeh, kde je veľa vecí

týkajúcich sa viery nedokončených,

nenaplnených ba moţno priam mylných...

Bohosluţba, modlitba, sviatosti, dôverný

rozhovor s kňazom, priateľstvo a ţivot

viery dokáţu urobiť doslova zázraky

v našom ţivote – a to je dotyk Boţej

lásky. Kaţdý z nás máme veľkú, preveľkú

dôstojnosť vo viere, v sviatosti krstu,

nestrácajme ju svojim nezáujmom či

ľahostajnosťou, ale naopak nový rok,

ktorý len začíname nech je pre nás

slobodným a novým začiatkom.

Do nového roku 2007 vám teda prajem

radosť z viery, dobrého ţivota a

odhodlanie vydať sa na novú cestu dobra.

Zdravie a pokoj duše nech vás

sprevádzajú po všetky dni a vo všetkom

nech horí vo vašom srdci láska k Bohu i

blíţnemu. Toto je nádej, ţe tento rok bude

lepší, alebo sa aspoň naplní mnohými

„dobrotami“ a poţehnaním pre vás a

vašich drahých.

Zo srdca praje váš vojenský kaplán

Udalosť

3

riadenie vojenskej farnosti v posádke Ruţomberok.

S veľkou radosťou, milí veriaci, drahí vojaci sme mohli zaţiť a sláviť historickú

udalosť uplynulých dní, keď dňa 11. decembra 2006 pri vzácnej návšteve Ordinára OS

a OZ SR Ex. Mons. Františka Rábeka bola jeho dekrétom, v zmysle kánona 515 §1 a §2

CIC zriadená farnosť, ktorej názov znie: „Ordinariát Ozbrojených a Ozbrojených zborov

Slovenskej republiky, fárnosť sv. Pátra Pia na Spojovacom prápore Pozemných síl

Ruţomberok.“ Samozrejme my sa budeme kvôli jednoduchosti v našom beţnom ţivote,

nazývať: vojenská farnosť sv. Pátra Pia Ruţomberok.

Chcem vám aspoň trochu priblíţiť atmosféru tejto vzácnej návštevy uprostred nášho

vojenského ţivota, keď skutočne beţný chod Spojovacieho práporu nebol ničím narušený,

kaţdý si vykonával svoju prácu tak v celodenných sluţbách ako aj na ostatných

pracoviskách. A predsa mnohí sme sa mohli podľa svojich moţnosti a dobrej vôle stať

svedkami historickej chvíle vzniku novej farnosti do ktorej dnes patríme. Otec biskup

prišiel s úprimnou radosťou medzi nás. Najskôr navštívil budovu štábu, kde ho privítali

zastupujúci kpt. Ing. Alexander Kaposztás, v mene veliteľa Spojovacieho práporu pplk.

Ing. Štefana Pobijaka a veliteľ VÚ 1118 a následne v krátkom rozhovore predstavili

hosťovi náš vojenský priestor. Ordinár sa zaujímal o zmeny, ktoré sa majú udiať v rámci

reorganizácie v roku 2007 a taktieţ s veľkým záujmom počúval, čo povedia velitelia

o činnosti Duchovnej sluţby, o profesionálnych vojakoch, akí sú a ako ţijú. Vieme, ţe

takmer všetko má svoje nedostatky a svoju nedokonalosť, napriek tomu bolo moţné

konštatovať, ţe naše vzťahy sú dobré a bez väčších problémov. Verím, ţe sa v novej

farnosti naše vzťahy ešte skvalitnia a budeme skutočne viac profesionálny vojaci i ľudia,

v zodpovednosti, v ľudskosti pri riešení mnohých otázok, problémov či situácii aké máte

na pracoviskách a zaţívate vo svojom osobnom ţivote, v tom aký sme veriaci, ako

praktizujeme svoju vieru, ako si plníme povinnosti aj v duchovnom ţivote zoči-voči Bohu,

svojej nesmrteľnej duši a k blíţnym. Kladieme si prirodzene otázku, čo je to „farnosť“ do

ktorej od teraz patríme? Ak chceme múdru odpoveď na túto, na pohľad ľahkú otázku,

hľadajme ju v krátkom exkurze z histórie k tomuto pojmu či titulu. Prvotná Cirkev ţila

svojím nádherným a priam opojným príbehom o Bohu, o Jeţišovi, ktorého doslova zaţila

na vlastné oči.

Udalosť

4

Bolo to očarujúce svedectvo ľudí, ktorí Jeţiša Krista poznali, hlavne apoštoli, mnohí

sa ho dotýkali, rozprávali s ním, videli jeho veľké skutky. Bol to úţasný záţitok stretnúť

prvých kresťanov, sledovať ako sa správali, ako ţili svoj jednoduchý ţivot, ako dokázali

znášať utrpenie a ťaţkosti ţivota, keď aj neveriaci s údivom povedali: „pozrite ako sa

milujú“! Prešli však nejaké storočia a Cirkev sa mohutne rozrástla i pre toto

neopakovateľné svedectvo lásky a jednoduchosti prvých kresťanov. V čase 4 – 5. storočia

vznikajú uprostred Cirkvi prvé farnosti a to najme vtedy, keď dochádza k evanjelizácii

vidieka. V mestách bola komunita veri,acich zdruţená okolo biskupa a na vidieku

postupom času boli

komunity veriacich

zverené pastoračnej

starostlivosti kňazov

a takto v Cirkvi vznikla

pevná štruktúra farnosti

aţ do dnešných dní.

Takţe farnosť je

vlastne komunita ve-

riacich uprostred mie-

stnej diecézy a je

presne ohraničená zvyčajne istým územím, lenţe práve v prípade vojenskej farnosti je to

výnimka.

Kán. 515 § l: „Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené

v partikulárnej cirkvi, ktorej pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa

zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi.“

Naša farnosť je ohraničená personálne to znamená ţe to , čo ju charakterizuje sú presne

určení ľudia, ktorí do nej patria. Kto teda personálne patrí do našej novozriadenej

vojenskej farnosti sv. Pátra Pia?

Príslušníci a zamestnanci Spojovacieho práporu, VÚ 1118, ktorí v nich vykonávajú

dočasnú alebo trvalú sluţbu.

Príslušníci poberajúci výsluhový alebo starobný dôchodok.

Pacienti a zdravotnícky personál Ústrednej vojenskej nemocnice Ruţomberok.

Rodinní príslušníci PrV a civilných zamestnancov, teda manţelskí partneri, deti a príbuzní

ak bývajú v spoločnej domácnosti.

Na čele farnosti stojí farár (v našom vojenskom ponímaní je to vojenský kaplán, ktorí má

však všetky právomoci farára).

Milí priatelia v sluţbe i vo viere, toto je začiatok niečoho nového, čo nám má všetkým

pomôcť, aby sme boli dobrí ľudia a statoční kresťania v ţivote aj ako vojaci. Farnosť sme

teda my všetci, pokrstení a milujúci Boha, stále na ceste k nemu cez denný ţivot, prácu či

sluţbu, svätú omšu, modlitbu, sviatosti ...dobré skutky.

Šťastnú cestu nám všetkým!

Téma

5

KTO JE SVÄTÝ PÁTER PIO, PATRÓN NAŠEJ VOJENSKEJ FARNOSTI ?

Poznáte ho? Uţ ste o ňom niečo čítali alebo videli film? Či áno alebo nie, pozorne

„počúvajte“, chcem vám, aspoň krátko a na pokračovanie vyrozprávať skutočný ţivotný

príbeh človeka menom Páter Pio.

Nikto netušil, čo bude z chlapčeka, ktorý sa 25. mája 1887 narodil Graziovi

Forgionemu a jeho manţelke Giuseppe v Pietrelcine, čo v tých časoch bola menšia osada

v juţnom Taliansku. Chlapčeka pokrstili hneď na druhý deň a dali mu meno Francesco.

Grazio a jeho manţelka boli náboţní vidiečania a zároveň chudobní roľníci. Ich dom mal

dve izby, v ktorých bývali ony a päť detí.

Otec pátra Pia bol mocný, pracovitý a spravodlivý muţ. Čítať a písať nevedel ani on

ani jeho manţelka, no svojim príkladným ţivotom a obetavosťou boli hodnými

vychovávateľmi budúceho pátra Pia. Matka Giuseppu bola šľachetná, vrtká a šikovná ţena

s akousi prirodzenou vznešenosťou. Zavčas rána sa náhlila na svätú omšu, tam čerpala silu

na výchovu svojich detí.

Z dectva pátra Pia toho veľa nevieme. Malý Francesco sa hrával so súrodencami,

učil sa modliť ...Horko sa rozplakal, keď niekto pri hre zahrešil, a hneď sa prestal hrať.

22.januára 1903 vstúpil pätnásťročný Francesco Forgione do noviciátu kapucínov

Norcone. Novici u kapucínov dostávali pri vstupe do rehole nové mená, aby sa tým

naznačilo, ţe začínajú nový ţivot. On dostal meno Pius, po taliansky Pio.

Skúšobný rok pre novicov nebol ľahký. Kaţdý mal malú izbietku a v nej iba posteľ, stolík,

stoličku a umývadlo. Tri razy do týţdňa vstávali v noci modliť sa nočnú cirkevnú

modlitbu. Novici sa cvičili nielen v duchovnom ţivote ale aj v práci ...

Presne o rok 22. januára 1904 zloţil fra Pio prvé rehoľné sľuby na tri roky. Tým sa stal

riadnym členom rehole. Sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti sa mladý rehoľník úplne

zasvätil Kristovi a jeho láske.

(koniec prvej časti)

Farské info

6

Úradné hodiny farského úradu - vojenskej farnosti

sv. Pátra Pia Ruţomberok:

pondelok, streda a piatok: 08:00 – 15:00

utorok: 12,30 – 20,00

štvrtok: 10,00 – 18,00

Krst - dospelí kandidáti navštevujú katechumenátnu prípravu 2x týţdenne alebo ináč po

dohode s vojenským duchovným, krst dieťaťa ţiadajú rodičia aspoň týţdeň dopredu (nevyhnutné je zaručiť jeho výchovu vo viere).

Spoveď - vţdy pred svätou omšou, na poţiadanie kedykoľvek.

Prvé sväté prijímanie - dospelí po polročnej príprave, deti absolvujú aspoň tri roky

náboţenskej výchovy v škole, zúčastňujú sa nedeľných a detských svätých omší.

Birmovanie - prijímajú dospelí kresťania, u ktorých sa uţ teraz predpokladá

praktizovanie náboţenského ţivota, blízka príprava prebieha tento rok 2007 pre všetkých záujemcov dva krát týţdenne po dobu 1 aţ 2 roky.

Sobáš – ţiadajú snúbenci aspoň 3 mesiace vopred.

Záujem o duch. povolanie – osobne s kňazom.

Pomazanie vážne chorých - osobne alebo telefonicky; neodkladať, k dispozícii som non

stop!

Požehnanie (osobné, domu, auta, devocionálií) – na základe poţiadania duchovného

kedykoľvek.

Pohreb – priniesť list o prehliadke mŕtveho do kancelárie vojenského duchovného.

Duchovná sluţba ďalej ponúka :

Osobné pohovory

Pondelok ,Streda,Piatok: 14,45 – 15,10 hod.

Slávenie svätej omše

Nedeľa o 9,00 hod. (podľa upresnenia) Utorok, Štvrtok o 15,30 hod Pondelok, Streda, Piatok o 6,30 hod

Pastoračná činnosť

Utorok: 16,15 – 20,30 hod. Štvrtok: 16,15 – 18,30 hod. rozhovor poradenstvo návšteva jednotiek, CZ náboţenské aktivity ...

Oznamy

7

Ak si prajete posviacku domu kňazom v období po sviatku Zjavenie Pána, dohodnite si

deň a čas u vojenského duchovného, odporúča sa posvätiť novostavby a domy po

generálnej úprave.

18. – 25. 1.2007 prebieha týţdeň modlitieb za jednotu kresťanov. Postupne sa budeme

modliť za: pravoslávnych, evanjelikov, reformovaných, bratskú cirkev, metodistov,

baptistov, adventistov, apoštolské zbory.

Na sviatok obetovania Pána 2. februára vám v rannej sv. omši o 06,30 poţehnám

hromničné sviece.

2. – 4. februára 2007 sa koná celoslovenské stretnutie mladých v Púchove, športová hala

ŠK Matador: „On je ţivý.“ Začiatok: 2.2.2007 o 17,00 hod., záver: 4.2.2007 o 14,00 hod.

Informácie: 0908 150687 od 19.00 do 22,30 hod., onjezivy@emanuel.sk,

http://emanuel.sk. Program: svätá omša, koncert S2G Band, chvály, impulz na hlavnú

tému, adorácia, zaujímavé témy a diskusie, lindajshow – zábavný program, večer

milosrdenstva.

OZNÁMENIE DŇA VEĽKEJ NOCI

Milí bratia a sestry, Pánova sláva sa

nám zjavila a vţdy sa bude zjavovať

medzi nami, aţ kým on sám nepríde.

V rytmoch a striedaní času si

pripomíname a preţívame tajomstvá

spásy. Centrom celého liturgického roka

je posvätné Trojdnie ukriţovaného,

pochovaného a vzkrieseného Pána, ktoré

vrcholí v nedeľu na Veľkú noc – v tomto

roku 8. apríla. V kaţdú nedeľu, ktorá je

Veľkou nocou týţdňa, svätá Cirkev

sprítomňuje túto veľkú udalosť spásy,

v ktorej Kristus premohol hriech a smrť.

Z Veľkej noci pramenia všetky

sväté dni:

Popolcová streda, začiatok Pôstneho

obdobia, 21. februára,

Nanebovstúpenie Pána, 17. mája.

Zoslanie Ducha Svätého 27. mája.

Prvá adventná nedeľa, 2. decembra.

Aj na sviatky svätej Boţej matky,

apoštolov a svätých i pri Spomienke na

všetkých verných zosnulých Cirkev

putujúca na zemi ohlasuje Veľkú noc

svojho Pána.

Kristovi, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde,

Pánovi času a dejín, neprestajná chvála na

veky vekov. Amen.

Duchovná obnova

8

Nazaretská rodina

„A našli Máriu a Jozefa s Dieťaťom, uloţeným v jasliach.“ (Lk 2,16)

Obraz a história svätej rodiny nazaretskej je inšpiratívny aţ dodnes. Tie rodiny, ktoré chcú

poctivo ţiť vzťahy manţelov, detí a rodičov siahajú k nemu aj po 2000 rokoch, v dnešnej

hektickej dobe.

Ale tieţ naopak: v dobe umelých oplodnení, zabíjania nenarodených detí a stále plných

detských domovov je tento obraz uţ aj zaprášený. Zaprášený spolu s hodnotami vernosti,

odvahy, obetavosti, oddanosti a nádeje,

ktoré by mali sýtiť ducha kaţdej poctivej

rodiny. Tak, aby sa v snahe o svätosť tá

dnešná rodina snaţila pripodobňovať tej

nazaretskej.

Bola to krásna trojica. Krehká Mária, panna,

oddaná viere a práci; starostlivý a

pravoverný Ţid Jozef , pokorne berúci na

seba rolu ochrancu Jeţiša – dieťaťa a Boha a

Jeţiš sám – od malička vystavený

nebezpečiu, ale najmä jeho poslaniu spasiť

svet.

On bol i pravý človek ako my. Jeho strach

a hlad bol ako náš, jeho radosť na svadbe

v Káne bola číro ľudská, jeho smútok za

Lazárom bol ozajstný, jeho smrť na Kalvárii

bola nefalšovaná. Smrť jeho pestúna bola

nekompromisná, bolesť jeho matky pod

kríţom bola neuveriteľne matersky

bolestivá.

Dráma svätej rodiny nebola fádnym

príbehom rodiny zo “strednej vrstvy“ ani

zbohatlíckych “bielych golierov“ – od klišé

“mať dieťa“, kariérny postup, dom v dobrej štvrti, dve dovolenky za leto aţ po nudu

starnutia či nezáujem detí o starnúcich rodičov a detí vlastných.

Dráma svätej rodiny je tým najlepším zdrojom inšpirácie pre rodiny dnešné. Inšpirácia

a posila ako milovať deti, ctiť si partnera, váţiť si rodičov a byť im vďační.

Tento obraz by v nás nemal zapadať prachom únavy a beznádeje. Tou najlepšou

prachovkou nech je naše časté upratovanie v duši, rodinných vzťahov a najmä láskavý

prístup v duchu Františkovej modlitby: „Pane, urob ma nástrojom pokoja, nech ţiari, nech

ţiari celý ţivot môj.“ Pane, urob ma nástrojom pokoja a lásky voči mojim drahým v mojej

rodine!

J.P.

Svedectvo

9

Richard ČANAKY – osobné svedectvo

Volám sa Richard

a pochádzam z malého mestečka na Povaţí. Nebol som rodičmi vychovávaný vo viere, ale cez svoju širšiu

rodinu som mal moţnosť sa predsa len niečo o Bohu dozvedieť. Moje poznanie mi trochu naháňalo strach z Boha, ktorý tresce hriešnikov, takţe nebol som ním nadšený, ale bolo mi jasné, ţe existuje. Nešlo mi o vzťah s Bohom, bolo to skôr prispôsobenie sa tradíciám, ktorými ţila rodina kde som trávil kaţdoročne svoje prázdniny. Ich viera bola úprimná a ja im nemám čo vyčítať, ale zrejme môj čas ešte len mal prísť. Keď to tak zhrniem, myslím si, ţe som mal šťastné detstvo. No mojim veľkým strašiakom bola škola. Bol to môj nekonečný zápas. Základná škola bola ako zlý sen. Niekedy keď som bol pribliţne v šiestom ročníku, sme sa presťahovali do Bratislavy. V škole som to dopracoval aţ na trojku zo správania, čo v tej dobe bolo niečo ako trestný čin. Virtuálne som prechádzal do vyšších ročníkov.

Môj príchod do Bratislavy razom zrušil všetky moje očakávania z úţasného veľkomesta. Mám skvelých a milujúcich rodičov, ale vtedy mali dosť starostí so sebou – práca, bývanie, takţe moc nemali šancu registrovať môj štart, no a ja som skončil v jednej petrţalskej základnej škole a ešte k tomu v športovej hádzanárskej triede. Na prvý pohľad všetko OK, ale v tej dobe bol šport pre mňa niečo ako pre korytnačku lietanie. Čiţe úplný antitalent. Moja postava bola tieţ v tom štýle a nato som neraz doplatil výsmechmi a posmeškami od spoluţiakov. V mojom vnútri nastalo temno. Bolo to ako prekliate obdobie. Jediné, čo ma napadlo bol útek. Nie len vnútorné uzavretie sa, ale aj skutočné úteky z domu. Boli tri. Vţdy k mojej tete do hôr, kde som trávil detstvo. Doteraz sa tam cítim ako v raji. Neboli to úteky od rodičov, ani hľadanie pochopenia. Bolo to ako bezhlavý útek zvieraťa z horiaceho lesa. Je mu jedno kam beţí. Chce byť proste preč od zdroja bolesti.

Lenţe ja som si tú svoju bolesť niesol so sebou. Nebolo úniku. Začal som hľadať akési náplaste na svoj bôľ. Tou prvou bola gitara. Vzal som ju a vedel som, dúfal som, ţe bude mojou záchranou. Nestalo sa tak, ale hudba mi začala pomáhať popisovať, moje vnútorné stavy. Začal som viac chápať sám seba.

Bolo to holé konštatovanie stavu, ale istý čas to zaberalo. Pri pohľade do zrkadla som vedel, ţe musím niečo urobiť so svojou postavou. Začal som tancovať folklórne tance. Mojim veľkým vzorom v pevnej vôle bol a je môj brat. Veľmi tvrdo vedel na sebe pracovať a to ma motivovalo k mojim fyzickým výkonom. Keď som mal okolo šestnásť rokov spravil som 3620 klikov na pästiach, čo v tom období bol neoficiálny svetový rekord. To ma tieţ pár dní podrţalo :-))) Neskôr som sa dal na kulturistiku, dokonca súťaţne a moja postava razom začala naberať iné tvary.

To si všimli aj rovesníci - čo v nich vzbudzovalo rešpekt, a rovnako aj dievčatá, čo som si zase veľmi všimol ja:- ))) Medzi tým som asi dva roky intenzívne hľadal svoje miesto aj medzi kresťanmi. Neviem, či to mám nazvať, ţe to nebol môj čas, ale po skutočne dvoch intenzívnych rokoch, som to zabalil. Zdalo sa mi, ţe ten ţivot ma ničím neláka, nemá mi čo poskytnúť. Unavovalo ma byť kaţdý deň na omši. Bol som aj na duchovných cvičeniach, aktívne som pôsobil v jednom kostole, ale bola to akoby len technická snaha. Ţiaden osobný Boh - Jeţiš. Akcie, stretká, to áno, ale nič viac...

Postupne som to zabalil a skončil v akomsi konzumnom štýle, kde bol normálny neviazaný sex, alkohol, cigarety, bary, diskotéky, jednoducho v úvodzovkách „normálny“ ţivot. Zrazu popri športe som začal bezhlavo skákať do vzťahov s dievčatami. Cítil som tam akoby skrytú pomoc. Lenţe opak bol pravdou. Mal som naozaj veľa vzťahov, ale mnoţstvo z nich končilo zraneniami. Najskôr na ich a potom aj na mojej strane. Bolo mi ubliţované a tak som ubliţoval. Bola to zmena a dobro-druţstvo.

Svedectvo

10

Popritom všetkom som cvičil aj bojové umenia. Jet-Kune-Do - tento štýl mi učaroval. Intenzívne som sa mu venoval a popri tom aj meditáciám a najmä silvovej metóde. Mal som svoj vlastný domáci bojový oltár a tieţ svoje čierne kimono, v ktorom som strávil jedny Vianoce a jedol som pri štedrovečernom stole ryţu s paličkami. Vydal som sa tomu telom aj dušou. Na oltári som mal fotky aj Bruce-lee ho, aj Jeţiša aj pannu Máriu. Bolo mi jedno, čo miešam dokopy. Šlo o to, ţe som chcel všetky zdroje, ktoré by mi mohli niečo duchovne priniesť. Počas vojenčiny som sa dostal na jeden kresťanský tábor, kde som bol ako športový inštruktor. Bolo to myslím v roku 1993. Tam som sa zoznámil so svojou dnešnou manţelkou Silviou. Po tomto tábore som pôsobil vo farnosti Lamač v Bratislave a viedol som „kresťanské spoločenstvo so zameraním na bojové umenia“. Brali sme to váţne. Mali sme riadne tréningy, kde sme dokonca čítali aj Bibliu. Na začiatku sme sa pomodlili a potom začal tréning.

Viedol som asi desať mladých nadšencov. Rovnako ako moje úteky z domu, gitara, dievčatá, ani bojové umenia neriešili môj skutočný problém. Svoje schopnosti som musel čím viac krotiť a dávať pod kontrolu meditáciami. Je to niečo ako mať bojového psa. Keď je šteňa, je to hračka, ale keď vyrastie potrebuje výcvik, inak ohrozí aj svojho majiteľa. Rovnako je to aj v bojových umeniach. Môţete to robiť ako šport, ale jedného dňa sa to stane vašim ţivotným štýlom a vy potrebujete k tomu mentálny výcvik, filozofiu, ktorou sa budete riadiť a mať všetko pod kontrolou. Mne sa práve tento bod najmenej daril. Ocitol som sa v akejsi jaskyni.

Druhých som vnímal mimo seba. Aj problémy akéhokoľvek druhu som riešil vo svojej ulite a pri svojom oltári. Silvia tým trpela. Komunikácia stagnovala, a ja som problémy riešil sám v sebe. No čosi ma vťahovalo kamsi hlboko. Nevedel som čo to je, ale začalo ma to znepokojovať. Keďţe moja škola zakotvila v bode mrazu a moje vzdelanie skončilo na učňovke bez maturity, pracoval som ako inštalatér - údrţbár. Bol

som na tú prácu hrdý. Moja budúca manţelka, ma však motivovala ísť na večerné štúdium a tak som popri zamestnaní trikrát do týţdňa trávil večer opäť v školskej lavici. Myslel som si, ţe to bude nuda, ale práve tu sa začal písať môj príbeh ţivota. Spoluţiakom som občas predvádzal údery nohou do steny či do stoličiek a to si všimol jeden chalan. Dali sme sa do reči a začal sa ma pýtať na kresťanstvo.

Samozrejme, ţe som sa nebránil tejto téme, veď som pôsobil vo farnosti, čo mi dávalo aj záruku, ţe bojové umenia s kresťanstvom môţu ísť dokopy. Môj nový priateľ však tvrdil čosi iné. Chvíľku skúšal argumenty, ale zrazu zmenil štýl a začal hovoriť o Jeţišovi. Hovoril o sebe ako sa s ním stretol, čo preţíva teraz a čo Jeţiš má pre kaţdého človeka, ktorý ho prijme do srdca. Najprv som tomu úspešne odporoval, no čosi ma vo vnútri začalo nahlodávať. Moje večerné meditácie pri oltári začali byť chaotické. Pobehal som pár kňazov a uistil sa, ţe to čo robím je správne.

Vyzbrojený povzbudením som čelil novým rozhovorom. No potom to prišlo. Pozval som ho na naše stretnutia na fare, kde sme trénovali. Povedal som mu, nech si prinesie aj tenisky a tepláky. K stretnutiu malo prísť asi o dva týţdne. A aj došlo. No počas týchto dvoch týţdňov došlo vo mne k obrovskej búrke. Nechápal som, čo sa so mnou deje, ale vedel som, ţe prichádza čosi, čo nepoznám. Slová o Jeţišovi boli známe, ale tieto boli ţivé. Pálili ma a rozťahovali sa ako ortuť. Na jednom tréningu som povedal všetkým, ţe končím s bojovými umeniami, ţe neviem, čo sa deje, ale viem, ţe to, čo robím a ţijem, je zlé. Nemal som slová na vysvetlenie, len istotu, ţe končím. Vo svojom vnútri som začal čosi vnímať. Niečo ma hnalo za ľuďmi, ktorí viedli modlitebné spoločenstvá na fare. Boli to vedúci. Povedal som im všetko, čo sa mi stalo. Ich reakciou bolo, aby sme zaloţili nové modlitebné spoločenstvo, a aby som to viedol. To bol pre mňa riadny šok. To som nečakal, ani nevedel, čo to obnáša.

Na prvom stretnutí, sme kľačali a modlili sa. Nevedeli sme ako. Nechceli sme sa modliť klasické modlitby. Cítili sme

Svedectvo

11

zvláštnu atmosféru. Prítomnosť kohosi neviditeľného, no silne prítomného. Plakali sme a dnes viem, ţe sa nás dotýkal Duch svätý. Na naše najbliţšie stretnutie prišiel aj môj priateľ a modlil sa s nami. Pred tým sa nás spýtal, či by sme chceli osobne spoznať Jeţiša Krista a či sme ochotní ho prijať ako svojho Pána a Spasiteľa. Moja odpoveď bola jasná a pri tejto modlitbe som uţ vedel, ţe môj ţivot práve začína. Tá modlitba bola krásna v tom, čo prichádzalo, ale hrozná v tom, čo som opúšťal. Pri modlitbe som klesol na zem a hrozne som zápasil. V jednom momente sa akoby zastavil čas a ja som sa musel rozhodnúť medzi tmou a svetlom. Moje rozhodnutie pre Jeţiša však nebolo jednoduché. Akoby ma tma ťahala späť. Bolo mi ťaţké vysloviť meno Jeţiš. Snaţil som sa, ale nešlo to. Moji priatelia sa stále modlili a postupne som to zo seba dostal von. V tej chvíli moje vnútro naplnil neopísateľný pokoj. Moje rozhodnutie bolo jasné. Jeţiš sa stal mojím jediným Pánom a Spasiteľom.

Od tej chvíle ma opustil balvan zo srdca a rozbila sa moja ulita. Začal som ţiť vo svetle. Rozbehlo sa naše spoločenstvo. Úspešne som zmaturoval a začali sme slúţiť. Hudba sa stala mojou nie skrýšou, ale akoby terasou, strechou z ktorej môţem kričať a spievať o tom, čo Boh pre mňa urobil. Strach zo školy pominul a ja som šiel na vysokú školu. Po piatich rokoch denného štúdia som drţal v ruke diplom.

Vtedy som si uvedomil, ţe Bohu nič nie je nemoţné. Modlitba, pôsty, rodina a spoločenstvo, sa stali mojimi novými hodnotami a ja som začal ţiť ţivot, ktorý mi Boh uţ dávno pripravil. Dnes som ţenatý, mám skvelú manţelku a úţasné dve deti,

dcérku a chlapčeka. Moja manţelka bola prvým človekom, ktorý hľadel do môjho vnútra. Veď keď sme sa zoznámili, mal som len učňovku. Ona študovala vysokú školu. Verila mi. Videla vo mne hodnoty, ktorým som sám neveril, lebo boli v mojom ţivote často zaznávané. Dala mi svoju dôveru a lásku a s jej a Boţou pomocou som prekonal svoj veľký strašiak – školu. Dnes vieme ţiť v hojnosti aj v nedostatku. Zaţívame Boţiu starostlivosť v kaţdej oblasti. Spoločenstvo sa nám stalo druhou rodinou. Sú našim veľkým zázemím a naša spoločná sluţba tak môţe stále rásť a dozrievať. Uvedomujem si, ţe mojim veľkým darom boli a sú moji rodičia, ktorým som ja sám často nevedome ubliţoval. Ich láska mi často „kryla chrbát“, no niektoré veci som musel preţiť na vlastnej koţi. Viem, ţe kresťanstvo nie je ruţový príbeh z rozprávky, ale reálna skutočnosť v ktorej sa oplatí ţiť. Moţno si povieš, ţe je mnoho ciest k Bohu. Áno, ale iba jedna vedie k tomu najvyššiemu – nebeskému Otcovi, jedinému Bohu. Tou cestou je Jeţiš Kristus. Biblia hovorí o našich ţivotoch aj o mnohých zasľúbeniach v tomto aj budúcom veku. Je návodom, ako ţiť svoj ţivot tu na zemi a budovať svoj vzťah s Bohom. Tešíme sa na nebo, ale náš čas je práve tu a dnes. Boh má východisko pre kaţdé blúdenie a neistotu. Nerozhoduje vek ani mnoţstvo hriechov. Stačí len tvoje rozhodnutie a môţe sa zmeniť aj tvoj ţivot. Moţno si hovoríš, ţe nepotrebuješ zmenu, ţe si spokojný, ale potom nepoznáš dobrodruţstvo, ktoré ťa čaká s Jeţišom. Dobrodruţstvo s trvalým následkom – večným ţivotom. Rozhodnúť sa môţeš aj dnes. Zajtrajšok je príliš neistý.

Buďte všetci poţehnaní.

Richard.

Krátke správy

12

Ordinár na rozlúčke s vojakmi v Trenčíne

5. januára sa v Trenčíne na Mierovom námestí pred očami rodinných príslušníkov a verejnosti uskutočnila oficiálna spoločná rozlúčka so slovenskými a českými vojakmi odchádzajúcimi do vojenských misií na Balkáne v operáciách KFOR v Kosove a ALTHEA v Bosne a Hercegovine. Tak ako voľakedy v minulosti, nastúpilo aj v tento deň na námestí pri Piaristickom kostole 252 vojakov oboch armád.

Na rozlúčke v prítomnosti ministrov obrany oboch krajín Františka Kašického, Jiřího Šedivého a generality oboch ozbrojených síl, sa zúčastnil aj ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek. Po prejavoch oboch ministrov obrany sa na vojakov obrátil s duchovným príhovorom zameraným symbolicky na nadchádzajúci kresťanský sviatok Zjavenia Pána, v ktorom ich povzbudil k statočnému plneniu úloh, ale aj k ţivotu vo viere podľa evanjelia.

V závere ordinár vojakov vyzval ku kaţdodennej modlitbe za nich samých, za ich rodiny i blíţnych a zaţelal im Boţie poţehnanie a ochranu a samozrejme šťastný návrat domov. Zdroj: www.ordinariat.sk

Vianoce vojakov v Kosove s českým kaplánom

130-člennému slovenskému kontingentu v Kosove na Štedrý deň okrem tradičného česko-slovenského menu -kapustnice, vypráţaného kapra so zemiakovým šalátom a sladkostí, duchovnú atmosféru počas preţívania vianočných sviatkov zabezpečoval aj vojenský kaplán jednotky z Armády Českej republiky kapitán Jaroslav Knichal.

Ako povedal, snaţil sa vniesť do slávenia sviatkov aj duchovný rozmer a dodal: "Od toho ten kaplan tady je, aby dokázal těm lidem, pokud bude v jeho moţnostech přiblíţit tu rodinou atmosféru, kterou mají doma. Samozřejmě, ţe ji nenahradím v tom plném slova smyslu. Ale aspoň tím, ţe bude moţnost navštívit půlnoční mši svatou. Zazpívat si koledy, moţnost zavolat nejbliţším domů, určitě člověk nějakým způsobem přiblíţí tu atmosféru rodinných Vánoc". Vojenský kaplán Jaroslav Knichal preţil uţ jedny Vianoce na misii v Iraku, na ktoré spomína: "Jak mise v Iráku, tak i zde v Kosovu je v proţívaní Vánoc, na které se člověk připravuje skutečně individuálna. I v Iráku, i zde v Kosovu, jak uţ jsem zmínil bude půlnoční mše svatá, štědrovečerní večeře. Samozřejmě, ţe to okolí, to prostředí, ve kterém ty Vánoce proţíváme jsou rozdílné. V Iráku to bylo horko, teplo, písek. Zde to pravděpodobně bude sníh, chladnější počasí. Ale důleţité je to, co budeme proţívat ve svých srdcích. Samozřejmě i na spojení s těmi našimi nejbliţšími přes telefon, přes internet, mail, SMS-ku.".

Na otázku, čo Jeţiško prinesie českým a slovenským vojakom odpovedal: "Já věřím, ţe jim přinese pokoj, ... do svých srdcí, neboť i kdyţ Vánoce jsou svátky klidu, pokoje a míru, víme, ţe na světe tomu tak není, ţe existují všude na světe i v tomto čase, v této době nepokoje, kde není klid a tak já věřím, ţe aspoň ty Vánoce, které zde budou proţívat, budou chvílemi ztišení, zklidnění, zamyšlení se nad tím, co v tom uplynulém roce proţili a samozřejmě i zároveň těšení se na setkání se svými nejbliţšími." Zdroj: www.ordinariat.sk

Krátke správy

13

Nová vojenská farnosť v Ružomberku

V poradí uţ 28 - mu farnosť Ordinariátu OS a OZ SR erigoval vojenský biskup

Mons. František Rábek 11. decembra tohto roku pri Spojovacom prápore a Spojovacom

veliteľstve v Ruţomberku. Za účasti hojného počtu veriacich profesionálnych vojakov

s rodinami, vojenských veteránov, dôchodcov a civilných zamestnancov celebroval biskup

Rábek svätú omšu vo vojenskej kaplnke práporu spolu s miestnym vojenským kaplánom

nadporučíkom Jánom Polťákom a jezuitskými pátrami Ondrejom Gábrišom a Jánom

Benkovským. Miestna vojenská kaplnka i farnosť boli zasvätené sv. Pátrovi Piovi, ako

modernému svätcovi minulého storočia s veľkou charizmou oslovujúcou mnohých

veriacich i hľadajúcich, akých je aj medzi príslušníkmi OS SR veľa.

Počas homílie ordinár Rábek priblíţil veriacim hodnotu viery v Boha a jej miesto

v ţivote človeka - aj človeka slúţiaceho so zbraňou v ruke v záujme pokoja a mieru medzi

národmi. Poukázal tieţ na význam kaplnky, ako miesta, kde chce byť Boh blízko

k človeku. Prítomným zdôvodnil erigovanie farnosti, menovanie kapitána Jána Polťáka za

vojenského kaplána s právomocami farára a spôsob uplatňovania cirkevnej jurisdikcie

v ţivote veriacich príslušníkov OS SR v ich špecifických podmienkach pastorácie. Po

poţehnaní kaplnky, zloţení prísahy, vyznaní viery a prečítaní dekrétov sa vojenský kaplán

Polťák ujal svojho úradu v nádeji, ţe veriaci v jeho osobe nájdu duchovného pastiera

vojenskej farnosti pripraveného kedykoľvek im poslúţiť a pomáhať v ţivote viery

v sluţobnom i rodinnom ţivote.

Po skončení svätej omše sa veriaci stretli s ordinárom Rábekom na malom agapé

a besede o otázkach viery, duchovnej sluţby v Ozbrojených silách a ozbrojených zboroch

Slovenskej republiky, ako aj perspektívach ţivota novovzniknutej vojenskej farnosti, kde

sa uţ vytvorilo spoločenstvo aktívnych laikov v uniformách vojakov ochotných aktívne

pomáhať svojmu vojenskému kaplánovi oţiviť spoločenstvo veriacich. Zdroj : www.ordinariat.sk

Vojenské Vianoce v Prešove

Najkrajšie sviatky liturgického roku sa pre príslušníkov Ozbrojených síl SR a ich

rodiny snaţili kapláni Ordinariátu OS a OZ SR sláviť čo najdôstojnejším spôsobom aj

v posádke Prešov. V kostole Krista Kráľa na sídlisku Sekčov, kde ţije najviac

profesionálnych vojakov z posádky Prešov, slávil vojenský kaplán na Štedrý deň vigílnu

„vojenskú“ svätú omšu o 20-tej hodine za hojnej účasti vojakov a ich rodín. Na druhý

sviatok vianočný - sv. Štefana počas svätej omše vo vojenskej kaplnke sv. Mikuláša pri

2. mechanizovanej brigáde prijala z rúk kaplána mjr. Jozefa Michalova sviatisť krstu malá

Zuzanka, dcérka profesionálneho vojaka. Prešovská vojenská farnosť sv. Mikuláša sa tak

rozrástla o ďalšieho člena a vianočná radosť prítomných mohla byť o to väčšia. Zdroj : www.ordinariat.sk

Kresťanská kniţnica

14

Autor: Strobel Lee

Titul: Kauza Kristus

V slovenčine, formát A5,

pevná väzba, štvorfarebná obálka

Nakoľko spoľahlivý je Nový zákon?

Zachovali sa okrem záznamov v Biblii nejaké dôkazy,

ktoré potvrdzujú, ţe Jeţiš je skutočnou osobou

z ľudskej histórie?

Z akého dôvodu by sme mali veriť, ţe Jeţiš vstal

z mŕtvych?

Túţba nájsť odpovede na tieto otázky viedla Lee Strobela, absolventa Yale Law

School, bývalého ţurnalistu a dlhoročného redaktora právnickej rubriky v novinách

Chicago Tribune k pátraniu po pravde o udalostiach prvého storočia. Dôkazy o tom, čo sa

vtedy skutočne stalo, hľadá u popredných vedcov z univerzít zvučného mena. Jeho

rozhovory s trinástimi vynikajúcimi odborníkmi z oblasti teológie, histórie, archeológie,

psychológie ai. vyšli v angličtine pod názvom Case for Christ. Kniha sa veľmi rýchlo stala

bestsellerom.

„Ako by mohol existovať milujúci Boh, ak posiela ľudí do pekla len preto, ţe

v neho neveria? Ako by mohli byť zázraky v rozpore so základnými zákonmi prírody?

Nevysvetľuje vari evolúcia pôvod ţivota dostatočne jasne? Či výsledky vedeckého

skúmania nerozptyľujú vieru v nadprirodzeno? A čo sa týka Jeţiša, či azda neviete, ţe

nikdy nevyhlásil, ţe je Bohom? Bol to revolucionár, mudrc, zboţštený ţid – ale Boh? Nie,

taká myšlienka mu ani len na um neprišla! Väčšinu svojho ţivota som sa sa staval k viere

skepticky. Vlastne som sa povaţoval za ateistu. Podľa mňa existovalo príliš veľa dôkazov

o tom, ţe Boh je iba výplodom ľudských túţob, starovekej mytológie či primitívnych

povier. Vedel by som vám vtedy odporučiť mnoţstvo univerzitných profesorov, ktorí to

povedali a ktorým sa dalo dôverovať, či nie? Tak sa na to pozrime: aj zbeţné nazretie do

zápisov o ňom nás presvedčí, ţe Jeţiš bol iba ľudskou bytosťou ako vy a ja, hoci

neobyčajne obdarovanou láskavosťou a múdrosťou. No zbeţný pohľad bolo všetko, čo

som kedy týmto dôkazom venoval.

Moţno aj váš názor na duchovné veci zásadne ovplyvnili argumenty, ktoré ste

počuli od ľudí okolo seba, od univerzitných profesorov, členov svojej rodiny či priateľov,

alebo ktoré ste pozbierali kedysi dávno z kníh. Je však váš úsudok naozaj tým najlepším

moţným vysvetlením daných dôkazov? Ak by ste šli hlbšie a systematicky konfrontovali

a preverovali svoje predsudky, k čomu by ste dospeli? O tom je táto kniha. Vlastne chcem

znovu prejsť a bliţšie vysvetliť duchovnú púť, ktorou som kráčal takmer dva roky. Spolu

so mnou navštívite trinásť popredných vedcov – osobnosti s najvyššími akademickými

Kresťanská kniţnica

15

hodnosťami, s ktorými som robil interview. Precestoval som Spojené štáty kríţom-

kráţom, aby som získal ich fundované názory, vystavil ich skeptickým námietkam, nútil

ich obhájiť svoje pozície pádnymi argumentmi a poloţil im práve tie otázky, ktoré by ste

sa ich opýtali, keby sa vám na to naskytla príleţitosť. V tomto pátraní po pravde som

vyuţil svoje skúsenosti z reportáţí o právnych prípadoch, kedy som skúmal rozličné

kategórie dôkazov – výpovede očitých svedkov, písomné dôkazy, podporné dôkazy,

protidôkazy, vedecké dôkazy, psychologické dôkazy, nepriame dôkazy, ba dokonca aj

dôkazy odtlačkov prstov (znie to záhadne, však?). S rovnakou klasifikáciou by ste sa

stretli v súdnej sieni. A bude pravdepodobne najlepšie sledovať celý proces z právnickej

perspektívy, takţe vy budete v roli porotcu. Keby ste boli vybraný do poroty na skutočnom

súdnom procese, poţiadali by vás, aby ste pred všetkými potvrdili, ţe nie ste predpojatý.

Museli by ste prisahať, ţe budete nezaujatý a spravodlivý a ţe si urobíte úsudok o danom

prípade na základe faktov a nie podľa svojich vrtochov či predsudkov. Nabádali by vás,

aby ste starostlivo zvaţovali hodnovernosť svedkov, pozorne si vypočuli ich svedectvo a

dôsledne podriadili dôkazy zdravému rozumu a logike. A ja vás ţiadam, aby ste počas

čítania tejto knihy urobili to isté.”

Lee Strobel

Lee Strobel, vyštudoval Yale Law School, pôsobil dlhé roky ako novinár v Chicago

Tribune, kde pripravoval právnu rubriku a za svoju prácu získal rôzne ocenenia.

V súčasnosti je tento bývalý duchovný skeptik pastorom Willow Creek Community

Church neďaleko Chicaga.

Knihu je možné kúpiť v každom kresťanskom kníhkupectve (viď. str.18), alebo si ju objednať na dobierku prostredníctvom www.lux.sk. Tiež vám ponúkame možnosť zapožičať si ju od členov

redakcie.

Akcie

16

Mikuláš 2006

Dňa 6.12.2006 sa v našom útvare udiala

veľmi zvláštna a dramatická udalosť. Svoju

návštevu na tento deň avízoval Mikuláš. Na

príprave tejto vzácnej návštevy svoje talenty

vyuţili najmä M. Fabriciová (hlavný manaţér

podujatia), J. Berešíková (hlásateľka a speváčka),

M. Doleţijová, J. Kůsová, I. Cinkaničová

a I. Druska (logistické zabezpečenie), na poslednú

chvíľu sa dostavil aj M.Lengvarský (komentátor)

v dobovom kostýme (vz. 97) a moja maličkosť

v zastúpení muzikanta. Po vykonaní príprav sa

začal v pinpongárni športovej haly zhromaţďovať

uvítací výbor, ktorý tvorilo 18 detí. Všetci si

posadali na svoje miesta a zdalo sa, ţe je všetko v poriadku. Nastali

však prvé nečakané komplikácie. Mikuláš telefonicky oznámil, ţe

dostal pred Ruţomberkom defekt. Organizátori sa pokúšali upokojiť

čoraz nepokojnejší dav, ktorého očakávanie z minúty na minútu rástlo

a tak sa začal náhradný program. Začali viesť s deťmi rozhovor a klásť

im otázky typu „Viete ako vyzerá Mikuláš?“ a pod. Po otázkach začali

súťaţe o hodnotné ceny, pri ktorých sa pobavili aj rodičia. Keď Mikuláš

stále nechodil, pokračoval nácvik pesničky „Mikulášku dobrý strýčku“,

ktorý ubehol ako voda, lebo niektoré deti ju uţ poznali. Tlak publika sa

uţ nedal udrţať. Deti začali jednohlasne skandovať „Mikuláš, Mikuláš

príď medzi nás!“ Keď to uţ v miestnosti doslova vrelo a usporiadatelia

začínali rezignovať (lebo im dochádzala fantázia), prišiel ten vytúţený

okamţik. Pri dverách sa objavil Mikuláš.

Deti ho privítali obrovským potleskom a na privítanie mu zaspievali

nacvičenú pesničku.

Akcie

17

Prvé dojmy detí sa dali

vyčítať z ich očí. Prezerali si Mikuláša a v nadšení

si ani nevšimli, ţe vrece z darčekmi bolo skôr

v miestnosti ako Mikuláš (organizátori sa odvolali na zázrak). Malá

Zuzka Kůsová však niečo postrehla a zašepkala mamke „Mamka

Mikuláš je ţena“. Mikuláš si všetkých získal a to najmä vo chvíli rozdávania darčekov.

Kaţdého si zobral na ruky a chvíľočku sa porozprávali, teda okrem jedného dievčatka,

ktoré viselo na ockovi a ktoré sa nepodarilo dokonca odfotiť samostatne. Našťastie nebol

pozvaný čert a tak nedošlo k ţiadnym váţnym traumatizujúcim situáciám ale bol to (aj pre

deti) veľmi príjemný čas. Po odchode Mikuláša sa pokračovalo v súťaţení o pekné výhry.

Na záver treba skonštatovať, ţe Mikuláš 2006 sa naozaj vydaril a všetci tí, ktorí ho s nami

preţili sa určite tešia na jeho tohoročnú návštevu. Chcem povzbudiť aj ostatných rodičov,

ktorí z rôznych príčin nemohli svojím ratolestiam dopriať tento pekný záţitok, aby si

určite nenechali ujsť Mikuláša 2007.

Tieţ je treba poďakovať všetkým tvorcom programu a ostatným zainteresovaným, ktorí sa

na príprave podujatia podieľali, za ich vynaloţenú námahu, ktorá sa určite mnohonásobne

zúročila v radosti našich detí.

Dovidenia v decembri.

R.G.

Vtipy/kontakty

18

☺☺☺

Indián s uchom na vozovke a okolo neho

plno turistov.

Indián: Biely mercedes, automatická

prevodovka, koţené sedadlá, ABS ...

Jeden z turistov, ktorý ho fotí s úţasom

hovorí: To všetko viete a to auto len

počujete?

Indián odpovedá: -Nie, práve ma také

zrazilo.

☺☺☺

Pred trestom smrti sa pýtajú odsúdeného

na elektrickom kresle: -„Posledné

ţelanie?“

-„Chcem, aby ma sudca drţal za ruku.“

☺☺☺

Udychčaný mladý poštár príde k dedovi

s dôchodkom a hovorí: Dedo uţ ma

nebaví chodiť za vami kaţdý mesiac na

samotu 18 km od dediny! Dedo na to: -

Chlape, nejeduj ma lebo si objednám

dennú tlač!

☺☺☺

Rozhlas v pionierskom tábore hlási:

Obedy sa budú vydávať pri severnej

bráne. Všetky deti sa rozbehli k severnej

bráne. Z rozhlasu sa ozvalo:

Oprava, obedy sa budú vydávať pri juţnej

bráne. Všetky deti sa rozbehli k juţnej

bráne. Rozhlas hlási: Pre pobehovanie

po tábore sa dnes výdaj obedov ruší.

☺☺☺

Nápis na dverách čínskej reštaurácie: Zatvorené. Preberáme .............. ryţu.

☺☺☺

Angličan sa ubytoval na Slovensku na

izbe 222. Objednal si na recepcii

telefonicky dva rumy: „Two rums to

room two two two.“ Recepčná na to:

„Tram ta rara tram ta ta“... a zloţila

telefón.

☺☺☺

www.ordinariat.sk

www.christ-net.sk

www.tkkbs.sk

www.ku.sk

www.katnoviny.sk

www.tukan.sk

www.richardcanaky.sk

www.europe4christ.com

www.kna.sk

www.maria.cz

www.lux.sk

www.mojamisia.sk

www.campfest.sk

www.martindom.sk

www.turbo316.cz

www.koinonia.sk

www.christianitytoday.com

www.cz.christianpost.com

www.charita.sk

www.porta.sk

Rozhlasová stanica SLOVENSKO 1 (96,6 MHz)

3.štvrtok v mesiaci od 19,00 hod.

– relácia FREKVENCIA M

kaţdý pondelok 20,00 hod. – relácia CESTY

Kresťanská televízna stanica

TV NOE Satelit ASTRA 3

23,5 st. východne, Polarizácia V,

27500 Msps, 12525 MHz, VIDEO PID 167, AUDIO PID 106.

- internet www.tvnoe.cz

Kresťanská zoznamovacia sluţba

NOEMKA

www.noemka.sk

Kníhkupectvo CARITAS

ul. Majere č.5, Ruţomberok

Otvorené: Po-Pia od 9.00 do 16.30

Info

19

Liturgický kalendár

Január 2007

1. – Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 2. – sv. Bazila Veľkého a Gregora Naziánskeho, biskupov a cirk. otcov 3. – Najsv. mena Jeţiš 6. – Zjavenie Pána – Troch kráľov 7. – Slávnosť Krstu Krista Pána 13. – sv. Hilára, bisk. a učiteľa cirkvi 14. – 2. nedeľa “cez rok“ 17. – sv. Antona, opáta 20. – sv. Šebastiána, muč. Hlavný patrón Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených

zborov 21. – 3. nedeľa “cez rok“ 22 – sv. Vincenta, diakona a muč. 24. – sv. Františka Saleského, bisk. a učiteľa Cirkvi 25. – Sviatok obrátenie sv. apoštola Pavla 26. – sv. Timoteja a Títa, bisk. 28. – 4. nedeľa “cez rok“ 31. – sv. Jána Bosca, kňaza Úmysly apoštolátu modlitieb na mesiac Január Všeobecný: Aby pastieri Cirkvi v našich časoch, ktoré sú nanešťastie poznačené mnohými násilnosťami, neprestali ľuďom ukazovať cestu pokoja a porozumenia medzi národmi. Misijný: Aby sa Cirkev v Afrike stávala autentickejším svedkom Kristovho evanjelia a aby sa v kaţdom národe usilovala o podporu zmierenia a mieru. Úmysel KBS: Aby sme sa pod ochranou Panny Márie ustavične stávali lepšími a milšími Bohu.

Farský spravodaj vychádza príleţitostne - nepredajné –počet výtlačkov 20 ks Vaše príspevky, nápady a odozvy radi prijmeme osobne, telefonicky (SMS) alebo na Email kontakt: Mgr. Ján Polťák, janpoltak@zoznam.sk, tel.: 0960/472488, 0915/897 914 alebo 0903/824 431 Ing. Robert Galoš, robert_galos@centrum.sk, tel.: 0960/472439 alebo 0905/575738

Kontakt Rímskokatolícka cirkev Vojenská farnosť sv. Pátra Pia VÚ 1771 Zarevúca 2 034 01 Ruţomberok

Oznam redakcie Prijmeme ďalších členov redakcie na plný úväzok. Voľné sú tieto funkcie: Redaktor, Fotograf, Grafik Nie sú nutné profesionálne schopnosti. Uvítame schopnosť práce na PC. Ďalej ponúkame moţnosť pravidelného odosielania spravodaja v elektronickej podobe

Ty, Pane, skúmaš ma a Ty ma znáš, znáš ma, či sedím ja a či stojím,

zďaleka rozumieš Ty myšlienky moje. Prezeráš chodenie moje a odpočívanie moje

a všímaš si všetky cesty moje. Keď ešte nie je slovo na jazyku mojom,

hľa Pane, Ty už celé vieš ! Odpredu i od chrbta ma objímaš

a kladieš na mňa ruku svoju. Predivná je mi táto vedomosť,

privysoká mne a nepochopiteľná.

Kam by som mohol ja odísť pred Duchom Tvojím ďaleko, a pred tvárou Tvojou kam by som mohol ja zutekať ?

Keby som na nebesá vstúpil, si tam Ty, keby som v podsvetí si ustlal, prítomný si Ty,

keby som zorám krídla vzal, keby kraj mora býval som,

aj tam ma ruka Tvoja povedie a pravica Tvoja ma podrží.

Keby som riekol : „Aspoň tma zahalí mňa

a noc jak svetlo bude vôkol mňa“, nebude ani tá tma Tebe tmavá dosť

a bude svietiť noc jak deň, temnota je Tebe ako svetlo.

Lebo Ty utvoril si útroby moje,

ty si ma utkal v lone matky mojej. Velebím Teba, že učinený som tak čudesne,

že podivné sú diela Tvoje, i dušu moju dokonale znáš.

Nebola ukrytá Tebe moja podstata, keď som bol stvárňovaný v skrytosti,

keď som bol tkaný v hlbinách zemských.

Videli oči Tvoje počiny moje, a v Knihe Tvojej značené sú všetky moje dni

stanovené sú prv, než jeden z nich bol. No aké ťažké sú mne, Bože, zámery Tvoje,

ich počet aký obrovský ! Keby som porátať ich chcel,

viac je ich ako piesku, keby som došiel na koniec,

som ešte stále u Teba. Žalm 137, 1-18