Slovenská poľnohospodárska univerzita, A. Hlinku 2, 949 76 Nitra

Seminárna práca – Financie a mena

Subjektívna stránka financií

Nitra, november 2009

0

Obsah

1 Subjektívna stránka financií..................................................................... 2

2 Finančná politika...................................................................................... 3

2.1 Finančná veda............................................................................ 6

2.2 Finančné právo............................................................................7

2.3 Finančná sústava.........................................................................8

2.4 Finančná kontrola........................................................................10

3 Záver......................................................................................................... 14

Zoznam použitej literatúry...........................................................................15

1

1 Subjektívna stránka financií

Čo chápeme pod pojmom subjektívna stránka financií?

vysvetľuje riadiace a organizačné vzťahy súvisiace s financiami

sekundárna finančná činnosť, ktorá vychádza z objektívnej stránky financií

na rozdiel od objektívnej stránky operuje s ideálnymi peniazmi

zaoberá sa otázkami, akým spôsobom sa môže uskutočňovať tvorba, rozdeľovanie,

a používanie peňažnej masy

vzniká na základe projektovania, prognózy a kontroly primárnej finančnej činnosti

zahŕňa finančnú politiku, finančné právo, finančnú vedu, finančnú sústavu, finančnú

kontrolu, organizovanie, evidenciu a projektovanie finančnej činnosti

2

2 Finančná politika

Finančná politika - predstavuje činnosť finančných orgánov a inštitúcií zamerané na

dosiahnutie stanovených cieľov prostredníctvom finančných nástrojov.

Finančné orgány a inštitúcie vo finančnej politike:

ministerstvo financií

daňové a colné orgány

sociálny, zdravotné a komerčné poisťovne

emisná banka

komerčné banky

burzy

Z hľadiska finančných orgánov členíme finančnú politiku na:

fiškálnu (rozpočtovú) - je činnosť štátu spojená so štátnym rozpočtom (od vládnej až

po miestnu úroveň) zameraná na stabilizáciu ekonomiky

daňovú - je súhrn opatrení, ktoré úpravujú daňovú sústavu a prax - zavádzanie a

vymáhanie daní, sadzby daní atď.

colnú - podporuje zahraničný obchod a cestovný ruch. Zabezpečuje ich evidenciu,

kontrolu, chráni záujmy štátu

dotačnú – úlohou je hmotne stimulovať podniky, aby sa rozhodovali pre napĺňanie

spoločensky prospešných programov

menovú - alebo monetárna politika je proces, ktorým vláda, centrálna banka alebo iné

menové inštitúcie reguluje ponuku peňazí v obehu.

Základnými východiskovými determinantmi monetárnej politiky sú:

úloha peňazí v ekonomike a pri rozhodovaní ekonomických subjektov

postavenie centrálnej emisnej banky

existujúca štruktúra bankového systému

rozsah a intenzita platobného styku so zahraničím a systémom menového kurzu

3

Priame nástroje:

regulácia spotrebných úverov (centrálna banka vymedzuje limity a podmienky

poskytovania spotrebiteľských úverov pre nákup spotrebných statkov)

regulácia investičnej činnosti ( centrálna banka presne určuje obchodným bankám

úverové limity a ďalšie podmienky, za ktorých môžu poskytovať podnikateľským

subjektom úvery na realizovanie ich podnikateľských statkov)

Nepriame nástroje:

stanovenie povinných minimálnych rezerv

operácie na voľnom trhu

diskontná sadzba (základná úroková sadzba)

intervencie na devízových trhoch

Základne typy monetárnej politiky:

expanzívna

reštriktívna

emisnú

úverovú

Nástroje finančnej politiky:

štátny rozpočet (v SR sa tvorí na 1 rozpočtový rok)

rozpočty nižších vládnych úrovní (obce, mestá, VÚC)

rozpočet európskej únii – schvaľuje ho Európsky parlament (v roku 2009 približne

133,8 miliárd Eur)

účelové, štátne fondy

nadnárodné fondy

4

- rovnovážny vývoj národného - presadzovať zásady rentability, likvidity,

hospodárstva optimálnej zadlženosti a platobnej

- optimálna tvorba a rozdelenie schopnosti v podnikovom sektore

národného dôchodku - stimulačne pôsobiť na tvorbu zisku v

- presadzovať peňažnú rovnováhu podnikovom sektore

v národnom hospodárstve - monitorovať a optimalizovať vzťahy

- využívať kategóriu finančnej rezervy medzi odčerpávaním zisku do štátneho

rozpočtu a finančnou situáciou v

podnikateľskom sektore

- stimulovať rast pracovnej aktivity,

tvorbu peňažných úspor obyvateľstva

(daňové zaťaženie pracovných a

kapitálových dôchodkov obyvateľstva)

Makroekonomické aspekty finančnej politiky:

1. Vychádzajú z hospodárskej politiky štátu:

zameraných na rozvoj jednotlivých oblastí ekonomiky

zameraných na tvorbu vhodného podnikateľského prostredia

zo stanovených cieľov vývoja základných indikátorov vývoja ekonomiky

makroekonomický aspekt mikroekonomický aspekt

5

Ciele finančnej politiky

2. Z parametrov vonkajšieho ekonomického prostredia:

globalizácia svetovej ekonomiky a synchronizácia hospodárskych cyklov

v znížení spotrebiteľskej a podnikateľskej dôvery v budúcom vývoji

zvýšenie miery neistoty

Mikroekonomické aspekty finančnej politiky:

1. Vytvárať podnety pre podnikateľské subjekty:

motivácia k práci

motivácia k úsporám

motivácia k inováciám

2. Reagovať na protirečenia hospodárskej politiky vyplývajúce zo stabilizačnej politiky,

z transformácie ekonomiky a z integračných procesov:

znižovanie miery inflácie a súčasne približovanie ceny na trhu tovarov, služieb a práce

k cenám EÚ

znižovať úrokové sadzby bez ohrozenia rastu inflácie zo stúpajúceho dopytu po

tovaroch a službách

zvyšovať rast ekonomiky bez ohrozenia platobnej bilancie a zahraničnej zadlženosti

znižovanie daňového a odvodového zaťaženia

zefektívnenie výrobného procesu bez prehlbovania nezamestnanosti a ohrozovanie

sociálneho zmieru

2. 1 Finančná veda

Finančná veda skúma:

objektívnu stránku financií

vzťahy medzi objektívnou a subjektívnou stránkou financií

Vzťahy medzi fin. vedou a fin. praxou:

podceňuje sa finančná veda (poznávací proces); finančná politika vychádza zo

skutočností; finančná prax má znaky živelnosti

6

preceňujú sa možnosti finančné vedy (poznávacieho procesu); poznatky sa prenášajú

do fin. praxe bez úpravy finančnou politikou; prax nevychádza z poznatkov vedy

a dostáva sa na úroveň skúseností (empírie)

Východisko je v pernamentnej analýze a finančnej prognóze:

presné a detailné poznanie finančnej situácie v národnom hosp.

dôkladná analýza príčin jednotlivých finančných javov

identifikácia krátkodobých, strednodobých, dlhodobých javov

vhodná voľba príslušných finančných nástrojov a ich kombinácia

prognózovanie účinkov finančných opatrení na národné hospodárstvo ako celok

a jednotlivé ekonomické sektory (verejný, podnikový, obyvateľstvo)

2. 2 Finančné právo

Finančné právo – upravuje:

primárnu finančnú činnosť

sekundárnu finančnú činnosť

Sekundárna finančná činnosť – vychádza z primárnej finančnej činnosti. Predstavuje peňažné

operácie tzv. hodnotové peňažné operácie s počítacími, účtovnými peniazmi.

Sekundárna finančná činnosť vzniká na základe toho, že primárna finančná činnosť sa:

plánuje, prognózuje, projektuje (štátny rozpočet, plán podnikov)

eviduje (finančné účtovníctvo, štatistika, daňové výkazníctvo)

kontroluje (predbežná, operatívna, následná kontrola, finančná analýza, revízia)

1. Zostavovanie rozpočtov (štátny rozpočet, obcí, VÚC):

prognózovanie vývoja fondov (sociálne poistenie, zdravotné poistenie)

zostavovanie finančných plánov podnikov (ročné, viacročné)

2. Finančné výkazy podnikov a verejnej správy:

zostavovanie štátneho záverečného účtu

výkazy o vyplácaní poistných náhrad, dôchodkov ...

3. Kontrola

7

finančná disciplína; dodržiavanie zákonov; predpisov

finančná revízia; finančná kontrola zameraná na oblasť finančnej disciplíny

predbežná kontrola – pred zostavením rozpočtu

bežná operatívna kontrola; na návrh a realizáciu nápravných opatrení

následná kontrola – štátny záverečný účet – po skončení roka

Finančné právne normy:

zákony

nariadenia

vyhlášky

predpisy

smernice

výnosy

2. 3 Finančná sústava

Finančná sústava predstavuje:

súbor fin. orgánov a inštitúcií – organizačné usporiadanie finančných subjektov

právomoci a zodpovednosti finančných subjektov

vzťahy medzi jednotlivými zložkami finančnej sústavy

Štát organizuje finančnú sústavu tak, aby mohol úspešne uskutočňovať svoju finančnú

politiku.

Finančná sústava sa člení na zložky:

rozpočtová (štátno-rozpočtová) sústava – tvorí ju:

1. štátny rozpočet

2. rozpočty miezd a obcí

3. vzťahy medzi jednotlivými ekonomickými subjektami a vzťahy medzi štátnym

rozpočtom

úverová (banková) sústava – v Slovenskej republike je dvojstupňový bankový systém

t. j. centrálna banka a komerčné banky

Centrálna banka u nás – Národná banka Slovenska so sídlom v Bratislave

Funkcie NBS:

8

1.      Emisná funkcia – NBS má vyhradené právo vydávať bankovky, mince a pamätné

mince, ktoré sú zákonnými peniazmi. Určuje ich minimálnu hodnotu, platnosť, vzhľad,

ochranné známky, spôsob výmeny, pripravuje ich výrobu atď. Od roku 1993 platila

Slovenská koruna a od roku 2009 platí euro.

2.      Menová funkcia – NBS reguluje množstvo peňazí v obehu. Stanovuje úrokové sadzby,

podmienky úverových obchodov, povinné minimálne rezervy. Nakupuje a predáva

obligácie a štátne dlhopisy.

3.      Devízová funkcia – NBS určovala vzťah koruny k vonkajšiemu prostrediu. Stanovuje

kurzy valút a devíz. Spravuje zlaté rezervy štátu, usmerňuje platobnú bilanciu štátu

a uzatvára platobné dohody so zahraničnými bankami.

4.      Bankový dohľad – NBS dohliada na činnosť bánk a iných FO a PO. Pri zistení vážnych

nedostatkov uvalí na banku nútenú správu, v rámci ktorej prechádza pôsobnosťou

riadiacich orgánov banky na správcu a pozastavuje sa výkon funkcie orgánov banky.

Štátny dozor nad finančným trhom tiež vykonáva ministerstvo financií, ktoré sa

zúčastňuje na zasadnutiach radiacich orgánov NBS, a Úrad pre finančný trh.

Obchodné banky - sú podnikateľské subjekty finančného trhu, ktorých hlavným cieľom je

maximalizácia zisku. Poskytujú finančné služby svojim klientom a vytvárajú predpoklady na

plynulý chod a rozvoj hospodárstva. Zisk je hlavným cieľom každej obchodnej banky.

Výnosy  banky musia preto presahovať náklady, pričom zisk by sa mal vyrovnať ostatným

odvetviam.

Bankové činnosti môže vykonávať PO, ktorá získala povolenie. Výška základného imania

musí byť minimálne 500 mil. Sk (cca 16,6 mil. eur).

 

Delenie komerčných bánk

1.      Podľa veľkosti:

a)      malé (s regionálnou pôsobnosťou),

b)      veľké (banky s dlhoročnou tradíciou - VÚB, sporiteľne, zahraničné banky).

2.      Podľa zamerania:

a)      univerzálne – vykonávajú všetky bankové operácie,

b)      špecializované – zameriavajú sa len na určitý druh služieb.

 

3.      Podľa klientely:

a)      zamerané na obyvateľstvo – sporiteľne,

9

b)      zamerané prevažne na podnikateľov (ČSOB),

c)      pre odvetvia (poľnohospodárstvo, doprava)

 

4.      Podľa vlastníkov:

a)      štátne

b)      akciové spoločnosti

c)      domáce

d)      zahraničné (ČSOB).

 

Základné činnosti bánk:

1.      Pasívne operácie – príjem vkladov, emisia vlastných dlhopisov... .

2.      Aktívne operácie – finančné investície, poskytovanie úverov... .

3.      Neutrálne operácie – zmenárenská činnosť, poplatky za vedenie účtov.

poisťovacia sústava

sústava podnikových a nadpodnikových finančných orgánov

Vo finančnej sústave štátu má najvýznamnejšie postavenie ministerstvo financií (úlohy:

normotvorná, metodická, plánovacia, rozdeľovacia, evidenčná a kontrolná).

2. 4 Finančná kontrola

Finančná kontrola – sa vykonáva podľa zákona č. 502/2001 o finančnej kontrole

a vnútornom audite v znení neskorších predpisov.

Je to súhrn činností, ktorými sa overuje:

a) splnenie podmienok na poskytnutie verejných financií

b) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov pri hospodárení s verejnými

prostriedkami

c) dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri hospodárení s verejnými

prostriedkami

d) splnenie opatrení prijatých na nápravu nedostatkov zistených finančnou kontrolou a na

odstránenie ich vzniku

10

- ústredným orgánom finančnej kontroly je ministerstvo financií, ktoré pomocou

zákonov, predpisov, nariadení vykonáva kontrolu

Zo zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy

v znení neskorších predpisov vyplývajú nasledujúce úlohy ministerstva financií:

a) rozpočtovanie súhrnného schodku verejného rozpočtu, tvorby a realizácie

štátneho rozpočtu, politiky finančného trhu vrátane ochrany spotrebiteľa pri

poskytovaní finančných služieb a politiky spravovania majetku verejnej správy

vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére

b) výkon štátnej správy vo veciach správy štátnych finančných aktív a pasív

Slovenskej republiky, hypotekárneho bankovníctva, stavebného sporenia s

výnimkou poskytovania štátnej prémie k stavebnému sporeniu, devízového

hospodárstva a devízovej kontroly, jednotného účtovníctva a účtovného

výkazníctva, hazardných hier, 

c) výkon štátneho dozoru nad vykonávaním sociálneho poistenia,

dodržiavaním podmienok poskytovania štátnej prémie v stavebnom sporení,

dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku k hypotekárnym

úverom, činnosťou Exportno-importnej banky Slovenskej republiky a nad

hospodárením Sociálnej poisťovne.

Finančná kontrola môže byť:

1. predbežná - musí byť overená každá finančná operácia, ktorou je príjem alebo výdaj

finančných prostriedkov v hotovosti alebo bezhotovostne, ale aj právny úkon alebo iný

úkon majetkovej povahy

2. priebežná - je zameraná na prebiehajúce operácie. 

3. následná - kontrola sa uskutočňuje po realizácii činností. Kontrola konečných

výsledkov zväčša slúži na vyvodenie záverov týkajúcich sa úspešnosti alebo

neúspešnosti ukončeného procesu (napríklad kontrola ročnej účtovnej uzávierky,

konečná kontrola kvality výrobkov). Veľkou nevýhodou tohto druhu kontroly je, že sa

robí po ukončení činností a ak vznikla podstatná odchýlka, škoda sa už stala.

Ale napriek tomu následná kontrola má dve hlavné výhody oproti preventívnej kontrole:

- následná kontrola poskytuje manažérom informácie, aké efektívne bolo ich plánovanie,

- následná kontrola môže zvýšiť motiváciu zamestnancov, pretože chcú poznať svoj výkon.

Kontrolu môžeme ďalej členiť podľa:

11

obsahovej náplne kontrolovaných činností

úrovne riadenia

charakteru uskutočňovania kontrolných činností

Organizovanie finančnej činnosti - je každodenná činnosť, ktorá zabezpečuje, aby sa prijaté

finančné rozhodnutia v podniku dôsledne uplatňovali.

Finančná evidencia – podniky sú povinné svoje podnikateľské činnosti zaznamenávať

účtovníckym spôsobom v súlade so zákonom.

Predmetom účtovníctva je majetok, záväzky, rozdiel majetku a záväzkov, náklady a výnosy

alebo príjmy a výdavky a výsledok hospodárenia.

Rozlišujeme jednoduché a podvojné účtovníctvo:

Jednoduché účtovníctvo – účtovné knihy:

- peňažný denník

- kniha pohľadávok a kniha záväzkov

- pomocné knihy o ostatných zložkách majetku a o záväzkoch.

Podvojné účtovníctvo – účtovné knihy:

- denník

- hlavná kniha

- kniha analytickej evidencie.

Všetky skutočnosti, ktoré podnik účtuje, musí podložiť písomnosťou – dokladovať.

Projektovanie finančnej činnosti zahrňuje:

plánovanie - proces zahŕňajúci tvorbu finančných cieľov podniku a súhrn opatrení,

činností na ich dosiahnutie. Je integrujúcou súčasťou komplexného podnikového

plánu a významným nástrojom finančného riadenia. Jeho výsledkom je finančný plán.

Z hľadiska časového horizontu je finančný plán súčasťou všetkých subsystémov plánu

podniku.

12

Dlhodobý finančný plán – vytvára na časový horizont 5 a viac rokov, ktoré nie vždy možno

ľahko zrušiť a ktoré môžu zaväzovať podnik k istému smeru činnosti na niekoľko rokov.

Strednodobý finančný plán – vytvára sa na časový horizont 1 až 3 roky.

Krátkodobý finančný plán – vytvára sa na časový horizont 1 roka. Tieto rozhodnutia súvisia s

uskutočnením výrobných, obchodných a ostatných činností podniku. Sú jednoduchšie ako

dlhodobé rozhodnutia, no nie sú menej dôležité.

Časové dimenzie a finančný plán

Z hľadiska časových dimenzií ide o 2 momenty. Jeden z nich sa vzťahuje na časový horizont

plánovania a druhý na časové rozplánovanie aktivít plánovania – plánovací kalendár.

prognózovanie - musia umožniť s primeranou spoľahlivosťou zaradenie firmy do

kategórie prosperujúcich, resp. neprosperujúcich firiem.

- celková finančno ekonomická výkonnosť a výsledky firmy musia byť „pretavené“

najlepšie do jednočíselného vyjadrenia. Na jeho konštrukciu možno použiť rôzne

metódy

- zdrojom informácií - sú účtovné závierky firiem (komprimovaným spôsobom

zobrazujú celý reprodukčný proces firmy)

rozpočtovanie – dá sa charakterizovať ako zameranie na výsledky

Patrí sem:

rozpočtovanie pre výsledky

výkonnostne-orientované rozpočtovanie

financovanie závislé od výsledkov

13

3 Záver

Subjektívna stránka financií obsahuje množstvo odvetví. Základom pre túto stránku financií je

primárna finančná činnosť. Základným rozdielom medzi objektívnou a subjektívnou stránkou

je, že pri subjektívnej stránke sa operuje s ideálnymi peniazmi.

14

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

Beňová a kolektív, 2007, Financie a mena

doc. Ing. Peter Serenčeš, PhD., 2006, Financie a mena

Internet: www.euroekonom.sk

www.wikipedia.sk

Zákon: - zákon č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších

predpisov

- zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy v znení neskorších predpisov

15