Upload
tirza
View
83
Download
2
Embed Size (px)
DESCRIPTION
Verejné financie. Verejný sektor a verejné financie. 1. Nutnosť existencie VSe 2. Štát ako ekonomický subjekt 3. Rozdielnosť názorov na úlohu štátu 4. Podstata VF a ich vzťah k VSe 5. Funkcie VF. Verejný sektor a verejné financie. Sektory spoločnosti. SSe. VSe. NSe. - PowerPoint PPT Presentation
Citation preview
Verejné financie
Verejný sektor a verejné financie
1. Nutnosť existencie VSe2. Štát ako ekonomický subjekt3. Rozdielnosť názorov na úlohu štátu4. Podstata VF a ich vzťah k VSe5. Funkcie VF
Verejný sektor a verejné financie
Sektory spoločnosti
SSe VSe
NSe
Štát a jeho funkcie v ekonomickom systéme
1. Štát ako ekonomický subjekt
• pôsobenie štátu
2. Štát ako špecifický ekonomický subjekt
• odlišnosť – moc
3. Chápanie štátu
na trh
na trhu
všeobecná
výlučná
paternalistický koncept
liberálny koncept
Štát a jeho funkcie v ekonomickom systéme
Dôvody zásahu štátu do ekonomiky
• subjektívne
• objektívne
• kolektívna činnosť VSe
mikroekonomické
makroekonomické
mimoekonomické
Štát a jeho funkcie v ekonomickom systéme
Mikroekonomické dôvody
• nedokonalá konkurencia
• externality
• verejné statky
monopol
oligopol
monopolistická konkurencia
pozitívne
negatívne
Vládne zlyhania
• obmedzenosť informácií
• obmedzená kontrola reakcií súkromného sektora
• obmedzená kontrola nad byrokratickým aparátom
• obmedzenia vyplývajúce z podstaty politického procesu
Rozdielnosť názorov ekonómov na úlohu štátu
pozitívna – analýza následkov vládnej aktivity
normatívna – posudzovanie vhodnosti vládnej aktivity
Ekonómia
• neschopnosť presne odhadnúť dôsledky vládnej politiky
• rozdiely v názoroch na správanie sa ekonomiky
• nezhody v hodnotách
Verejné financie
• modernejší pojem
• označujú špecifické finančné vzťahy a operácie prebiehajúce v rámci ekonomického systému medzi autoritami (orgány a inštitúcie) tzv. verejnej správy na jednej strane a ostatnými subjektmi na strane druhej (t. j. občania – domácnosti, firmy a neziskové organizácie)
Vzťah medzi VSe a VF• komplementárny, dichotomický, schizofrenický
Verejné financie
Ekonomická analýza verejných statkov
1. Charakteristika verejných statkov2. Statky zabezpečované verejným sektorom3. Neefektívnosť súkromného sektora pri
zabezpečovaní verejných statkov4. Verejne poskytované súkromné statky
Verejný sektor (Peková, Pilný 2002)
• tá časť národného hospodárstva:- ktorá zabezpečuje VSt pre obyvateľstvo na neziskovom princípe
- ktorá je preto financovaná z finančných prostriedkov sústredených v sústave verejných rozpočtov
- o produkcii ktorého, t. j. produkcii VSt – štruktúre, množstve a kvalite, sa rozhoduje tzv. verejnou voľbou, a to z pravidla nepriamo volenými zástupcami
- ktorá podlieha verejnej kontrole zo strany príslušných kontrolných orgánov (napr. povinný účtovný audit), a občianskej kontrole zo strany občanov
Ekonomické hľadisko členenia statkov
vychádzaz hľadiska spotreby a
vzájomných vzťahov individuálneho uspokojovania
• čisté trhové statky
• čisté kolektívne (verejné, netrhové) statky
• zmiešané kolektívne (verejné) statky
Čisté trhové statky
• individuálne rozhodovanie o výrobe a spotrebe
• deliteľnosť spotreby medzi jednotlivcov
• existencia konkurencie medzi výrobcami a spotrebiteľmi, ktorá: - na trhu vedie k určeniu ceny
- znamená, že výroba a spotreba sú rivalitné
• úžitok z produkcie a spotreby je individuálny
Čisté kolektívne (verejné, netrhové) statky
sú také statky, z ktorých úžitok majú všetci spotrebitelia
Charakteristické znaky
•nedeliteľnosť spotreby – spotreba je nedeliteľná
•nevylúčiteľnosť zo spotreby
Nedeliteľnosť spotreby – spotreba je nedeliteľná
• nie je možné určiť podiel jednotlivca na spotrebe a teda ani jeho úžitok zo spotreby =>
• nie je možné oceniť jeho spotrebu ani cenou a ani užívateľským poplatkom
• MC na spotrebu = 0 ale MC na výrobu ≠ 0 =>• spotreba jedným užívateľom nebráni spotrebe inému
užívateľovi• nezávislosť (do určitej miery) TC na výrobu na
množstve spotrebiteľov• nedeliteľnosť kvality statku, tzn. - štandard
- možnosť ↓ kvality • rovnosť spotreby ≠ rovnaký pocit úžitku
Nevylúčiteľnosť zo spotreby
• nie je možné vylúčiť jednotlivca (nikoho) zo spotreby
• spotreba jedného užívateľa nebráni spotrebe inému užívateľovi =>=> spotrebitelia medzi sebou nesúťažia
• automatická spotreba (ide o kolektívne, verejné statky) – takúto spotrebu si užívateľ často ani neuvedomuje
Zmiešané kolektívne (verejné) statky
• možná deliteľnosť spotreby
- je možné presne určiť podiel jednotlivca na spotrebe statku =>
- je možné oceniť túto spotrebu užívateľským poplatkom na jednotku spotreby
- je možné vylúčiť neplatiča zo spotreby (ak s vylúčením nie sú spojené nadmerné náklady)
• vylúčiteľnosť možná ale nežiaduca
Statky zabezpečované verejným sektorom
1. Čisté kolektívne (verejné) statkyspĺňajú obidve charakteristiky
Príklady:
•národná obrana - prípad čierneho pasažiera
•požiarna ochrana•spoločenské odsúdenie
2. Vylúčenie zo spotreby možné ale nežiaduce
•očkovaniespoločenské náklady sú väčšie ako individuálne náklady
Statky zabezpečované verejným sektorom• málo vyžívané diaľnice – zavedenie poplatku• vysoké náklady vylúčenia zo spotreby
úžitok (AECD) > strata (EFQm)
Statky zabezpečované verejným sektorom
3. Nedostatočná ponuka statku pri zabezpečovaní SSe
Príklad: maják
A
B
U20
U1
E
Zvýšenie úžitku vládnym zásahom
HÚM bez vládnej
provízie VSt
HÚM s vládnou
províziou VSt
Verejné statky
4. Neefektívnosť poskytovania statkov SSe (most)
strata z blahobytu > straty z uvalenia daní
5. Verejne poskytované súkromné statky
a) straty vzniknuté bezplatnou ponukou statkov pri vysokej elasticite dopytovej krivky
5. Verejne poskytované súkromné statky b) straty vzniknuté bezplatnou ponukou statkov pri nízkej
elasticite dopytovej krivky
Spotreba zmiešaných statkov
• fakultatívna- individuálne preferencie
• prikázaná štátom- preferované (uprednostnené, poručnícke, paternalistické)
=> funkcia preťaženia – zníženie kvality=> riešenie: - modifikované ceny
- prídelový systém
X – vyššia bezpečnosť
Y
hustota premávky (kvantita)0
Bezpečnosť (kvalita)
HPM
A – požadovaná minimálna bezpečnosť
B - optimálna hustota premávky z hľadiska požadovanej
B
A
Funkcia preťaženia – zníženie kvality
Stanovenie užívateľského poplatku
• časť nákladov - vyrovnáva dotácia z VR
• 100 % nákladov- adresná dotácia slabším vrstvám obyvateľstva
• ekonomické nutné náklady a ziskvtedy, keď je užívateľský poplatok určovaný:
- na neziskovom princípe obyvateľom- na ziskovom princípe podnikateľom, firmám pokiaľ daný statok odoberajú
Verejné financieTeória verejnej voľby
Teória verejnej voľby
Voľba
priama demokracia - referendum
nepriama demokracia – cez volených zástupcov
• Problémy prejavovania preferencií
• Problémy zohľadňovania rozdielnych názorov pri agregovaní preferencií
Subjekty verejnej voľby a väzby medzi nimi
Niskanenov model byrokracie - hypotézy
• maximalizuje výšku rozpočtu – moc
• výška rozpočtu nemôže klesnúť pod výšku TC administratívy
• výška rozpočtu vyjadruje hraničný sklon politickej moci k plateniu za služby byrokracie, t. j. vlastne MU činnosti administratívy z pohľadu politika
• byrokracia a politická moc = výmena špecifického statku za špecifický rozpočet
Parkinsonove zákony
• úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet konkurentov
• úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom
• ak existuje čo i len jedna možnosť na odsunutie dôležitého rozhodnutia, či už súkromného alebo obecného, tak ju dobrá byrokracia nájde
Teória verejnej voľby
Hlasovacie mechanizmy
• jednomyseľná zhoda
• väčšinová zhoda- jednoduchá nadpolovičná väčšina (V)
- kvalifikovaná väčšina (2/3, 3/5, ...)
12
qN
VN – počet voličovq – binárna premenná q=0 pre párne N q=1 pre nepárne N
Paradox hlasovania
Rozhodnutie typického voliča pri väčšinovom hlasovacom systéme – prospešnosť zvýšenia verejných výdavkov z pohľadu
jednotlivca
Rozhodnutie typického voliča pri väčšinovom hlasovacom systéme
– celková úroveň úžitku ako funkcia verejných výdavkov
Faktory určujúce prístup k verejným výdavkom
Daňový systém- úžitok ako funkcia vládnych výdavkoch pri paušálnom zdanení
Faktory určujúce prístup k verejným výdavkom
Daňový systém- úžitok ako funkcia vládnych výdavkoch pri progresívnom zdanení
Vplyv rozdielu v príjmoch na dopyt po verejných statkoch
Vplyv rozdielu v príjmoch na dopyt po verejných statkoch
Vplyv rozdielu v príjmoch na dopyt po verejných statkoch
Verejné financieVerejná rozpočtová sústava
1. Podstata a štruktúra VRS2. Charakteristika verejného rozpočtu3. Štátny rozpočet4. Teoretické prístupy k deficitu ŠR
Podstata verejnej rozpočtovej sústavy
• sústava rozpočtovo-finančných orgánov
• sústava rozpočtovo-finančných operácií
• sústava verejných rozpočtov
Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy
Rozpočtová sústava
Sústava VR
Sústava mimorozpočtových
fondov
Sústava rozpočtov
verejnoprávnych neziskových organizácií
územné rozpočtyŠR
obce, mestá VÚC
Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy
Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy
Do sústavy VR zahŕňame:
• nadnárodný rozpočet
• ústredný rozpočet (FR, ŠR)
• rozpočty územných samospráv
• rozpočty verejných podnikov a neziskových organizácií
na úrovništátne fondy
obce, mestá VÚC
nemocenské, zdravotné,
dôchodkové
- likvidácie jadrovo-energet. zariadení...
- bývania- FNM (transformačný)
Štruktúra verejnej rozpočtovej sústavy
Rozpočtová sústava v SR1. štátny rozpočet SR
2. rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov)
3. rozpočty obcí
4. mimorozpočtové fondy:- nemocenské, zdravotné a dôchodkové poistenie- štátne fondy (v roku 2004 Štátny fond likvidácie jadrovo- energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, Štátny fond bývania)- účelové fondy na rôznych úrovniach verejných financií
(Fond národného majetku)
5. rozpočty verejných organizácií
Charakteristika VR
• peňažný fond
• bilancia
• finančný plán, v prípade ŠR je zákonom
• nástroj riadenia a verejnej politiky
Príjmy štátneho rozpočtu
• daňové
- Daň z príjmov, ziskov a kapitálového majetku
- Dane z majetku
- Domáce dane na tovary a služby
- Dane z medzinárodného obchodu a transakcií
• nedaňové
• granty a transfery
• príjmy z finančných transakcií(splácanie úverov, pôžičiek a vkladov)
Výdavky štátneho rozpočtu• bežné výdavky
- mzdy, platy, služobné príjmy, . . .
- poistné a príspevok do poisťovní
- tovary a služby
- bežné transfery
- splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi
• kapitálové výdavky
• použitie zdrojov z rozpočtu EÚ
• výdavky na finančné transakcie
Funkcie verejného rozpočtu
• alokačná
• redistribučná
• stabilizačná
Saldo rozpočtu
verejný rozpočet je toková veličina
DEFICIT (schodok) ŠR
bežného
kapitálového
podľa MMF:= primárny schodok + úroky z verejného dlhu
primárny schodok = celkové výdavky bez úrokových platieb - celkové príjmy
Takto definovaný rozpočtový schodok zahŕňa iba hotovostné operácie (nevyjadruje pohľadávky a záväzky, pokiaľ neboli hotovostne realizované) a nezachytáva všetky finančné operácie (FO) VSe (narp. rôzne mimorozpočtové vládne FO).
Deficit ŠR
• štrukturálny • cyklický • celkový
Teoretické prístupy k deficitu ŠR
• Keynesovský prístup• Neoklasický prístup
Verejné financieVerejné príjmy
1. Členenie verejných príjmov2. Neúverové príjmy3. Úverové príjmy
Verejné príjmy
Verejné príjmy
neúverové
úvery, pôžičky
dotácie
dane
poplatky
úverové
Dane• platba:
- obligatórna- nenávratná- neúčelová- neekvivalentná- spr. pravidelná
• asignačná daň
• negatívna daň
• jednorázová daň
• clo
Celkové daňové
zaťaženie
Podiel: daň z príjmu
Podiel: Odvody
zamestna-nec
Podiel: Odvody zamest-návateľ
Mzdové náklady v
USD
Nemecko 52,2 % 18,4 % 17,4 % 16,4 % 59 526
Dánsko 41,3 % 30,2 % 10,6 % 0,6 % 41 252
Česko 42,9 % 7,7 % 9,3 % 25,9 % 23 604
Maďarsko 54,4 % 16,1 % 12,6 % 25,7 % 21 552
Poľsko 42,8 % 5,4 % 20,5 % 17,0 % 19 847
Slovensko 38,5 % 7,1 % 10,6 % 20,8 % 18 215
Celkové daňové zaťaženie
Belgicko 55,5 %
Maďarsko 54,4 %
Nemecko 52,2 %
Česko 42,9 %
Poľsko 42,8 %
Dánsko 41,3 %
Slovensko 38,5 %
USA 30 %
Mexiko 15,3 %
OECD priemer 37,7 %
v mil. Sk
Poplatky
• účelovosť
• dobrovoľnosť
• ekvivalentnosť
Úverové príjmy
Pôžičky:
- návratné- dobrovoľné- nepravidelné
účelové ~ neúčelové
Dotácie
- VR - VR- VR ÚR
Mikroekonomické dôsledky zdaňovania – daňové incidencie
• formálna incidencia• reálna incidencia
• posun daňového bremena
- dopredu, na spotrebiteľa- dozadu, na zamestnanca- na výnosy kapitálu
Smithove kanóny
•daňová únosnosť (spravodlivosť)
•určitosť zdanenia
•pohodlnosť platenia
•úspornosť (efektívnosť)
•spravodlivosť
vyjadrená
Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém
únosnosťou
úžitkom
horizontálna spravodlivosť
vertikálna spravodlivosť
- zdanenie podľa rovnakej absolútnej obete- zdanenie podľa rovnakej proporcionálnej obete- zdanenie podľa rovnakej hraničnej obete
• efektívnosť
Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém
dane nemajú spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku
čo možno najmenšie náklady na správu a výber daní
0
Efektívnosť
Spravodlivosť
(rovnosť)
Vzťah medzi efektívnosťou a spravodlivosťou
Nadmerné daňové bremeno
• dostatočná výnosnosť daní
P2
P0
P1
P
E0
D
S
St
t
Q1 Q0Q
nadmerné daňové bremeno
daňový výnos štátu
B
E1
Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém
Daňový systém by sa mal zostaviť tak, aby uspokojil požiadavky:
•spravodlivého rozloženia daňového bremena,
•efektívnosti využitia zdrojov,
•cieľov makroekonomickej politiky,
•jednoduchej administrácie.
Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém
1. výnos by mal byt dostatočný
2. rozdelenie daňového zaťaženia by malo byť rovnomerné (každý občan by mal platiť spravodlivý podiel)
3. v tejto súvislosti je dôležité nielen miesto, kde sa daň ukladá, ale aj jej konečný dopad – daňové incidencie
4. dane by sa mali ukladať tak, aby minimalizovali zásahy do ek. rozhodnutí na inak efektívnych trhoch
Požiadavky pre „dobrý“ daňový systém
5. daňový systém by mal uľahčovať využívanie stabilizačnej a prorastovej politiky
6. daňový systém by mal umožňovať lacnú a jednotnú správu a mal by byť pre daňového platcu zrozumiteľný
7. administratívne a ďalšie náklady by mali byť čo najnižšie bez toho, aby sa tým narušovali ostatné ciele