Vychoai mimo ;>ondeIku a pia­tku každý deň, vpredvečer dá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, VIII., Mária ul. č. 15. fllslcj! JÍZS6! U—97,

Predplain na rok . K 20-— na polroka K 10'— naštvrfrokaKŠ-— na mesiac. KITE

Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská i do Ameriky ročne 32 korún. =

Ročník VI. Číslo 39, BUDAPEŠŤ, v sobotu, 27. februára 1915 Jednotlivé oisla po 6 h*!.

FoÉotsní iníernocionolo. Svetová válka, ktorá zničila od pol roka

svojho trvania tofko životov, toľko majetku a ľudského šťastia, že človekovi vlasy dup-kom stávajú a číslice matematiky svoju prie­hľadnosť tratia, usmrtila i veľkú organizáciu medzinárodnej sociálnej demokracie. Vysvě­tlujme vec a okrašlujme akokoľvek: medzi­národná, internacionálna sociálna demokracia je mŕtva. A to je udalosť ohromného význa­mu a znamená víťazstvo zásady národnostnej, nacionalistickej. Delnícke hnutie síce tým neni usmrtené, ale na budúcne utratia agitátori inter­nacionalizmu sociálne-demokratického právo : i možnosť odvolávať sa na všeliek Marxo- j vého učenia. Vodcovia a strážcovia novo- ; dobého socializmu budú museť uznať, že j láska ku národu, národné smýšľanie, ide­alizmus nacionalistický je vec neprekonateľ- j ná a že len v rámci národovectva možno j pracovať za dobro politicky a hospodársky j utlačených, nerovnoprávnych, trpiacich. Ra- j kúsko-uhorskl sociálni demokrati to dávno j vedeli, menovite českí a slovenskí socialisti i sa presvedčili o tom vzdor všetkým teóriám j a programom žiť v pokoji a láske pod je- j dným krovcom akéhosi internacionalizmu, í vedeného v monarchii Nemcami resp. Ma-ďarmi. Rozklad na nemeckú, maďarskú a j českú skupinu sa ukončil už precL niekoľ- I kými rokami. Revnivosť národnostná zapri- j činila v Rakúsku akúsi domácu revolúciu médzj Nemcami a Čechmi a spôsobila ko- j nečne úplné osamostatnenie sa českej vetvy j socialistickej. U nás to síce ešte tak ďaleko j neprišlo, ale osamostatnenie slovenských so- I cialistov je len otázkou času.

Ale najviac prekvapilo, že sociálna-demo- i kracia, sorganizovaná na medzinárodných j sjazdoch, majúca svoj ústavný, európsky, j vlastne všesvetový výbor, nevedela uhájiť I

svoj princíp protimilitaristický, protivojenský. Všetci zakladatelia socializmu od Ro­berta Owena, Saint-Simona, Fouriera Proudhona až po Lassalleho a Marxa stáli viacej-menej na stanovisku, že medzinárodné rozopry sa majú riešiť smierčími súdami a že socialista nesmie pracovať za vojnu, aspoň nie za vojnu civilizovaných národov. V § 3. erfurtského programu nemeckej sociálnej demokracie je to výslovne vyrieknuté. A predsa sa stalo, že i 10 sociálne-demokrati-ckých poslancov na nemeckom ríšskom sne­me dňa 4. augusta 1914 jednohlasne hlaso­valo za vojnu. Podobne i socialisti francúzski a anglickí učinili v Paríži a v Londýne. Nemci boli prví, čo hlasovali a po nich ovšem — akosi z hnevu — učinili tak i Francúzi a Angličania. Len ruskí socialisti zostali verní zásade antimilitaristickej. Tam sociálno-demokratickí poslanci ostro demon­štrovali v Dume proti cárizmu a proti vojne, neskôr počali agitáciu proti válke, takže 5 poslancov polícia uzatvorila a pred súd po­stavila pre vlastizradu.

Úprimní a zásadní prívrženci národnost­ného princípu nevytýkajú socialistom ich politiku. Naopak, tešíme sa z toho. Nepí­šeme preto tieto riadky z nepriateľstva proti zásade socializmu, ktorý vykonal v službe delníctva mnoho dobrého, ale chceme len upozorniť, že sociálna demokracia utratila síce silnú oporu medzinärodnosti, za to ale sa značne priblížila ku tak zvaným měšťan­ským stranám a splynula úzko s národom a národnými ideálmi. Karl Marx, ktorý roku 1866. tak prudko vystúpil proti Lassalovi, poneváč tento nadržal príliš národnostnému smyšlaniu, mame volal: Deľnfci všetkých národov spojte sa! Po vojne bude heslo: Deľníci každého jednotlivého národa spojte sa a spolu s inými demokraticky a pokrokové smyšlajúcimi stranami a ľuď­mi bojujte proti výstrelom kapita­

lizmu a iným pohlavárom štátu a spo­ločnosti.

Marxova teória o medzinárodnej kooperá­cii (spolupráci) delníctva je mŕtva, lebo práve nositelia a najvýznačnejší pestovatelia marxizmu, vlastní súkmeňovci a krájaní Marxa, túto kardinálnu zásadu narušili ä na večné veky pochovali. Nemci vedia, čo vy­konali a preto sa všemožne vynasnažujú odôvodniť svoj skutok všeliakými taktickými ohľady a výhovorkami. Oni chceli vraj tým rovnoprávnosť a všeobecné hlasovacie prá­vo do pruského snemu získať, chceli dokázať, že niesu vlastizradcovia atď. Ovšem ruskí socialisti, talianski, rumunskí, škandinávski, americkí atď. berú vec inak. Oni priamo obviňujú nemeckých súdruhov zo zrady. Márne vysielajú Nemci do Talian­ska a Rumunska, do Kodane a Christianie svojich dôverníkov, aby vysvetlili stanovisko nemeckej sociálne-demokratickej strany. „A-vanti* a všetky iné socialistické časopisy stále napádajú svojich nemeckých súdruhov, že sa nezachovali dôstojne, že sami odhla­sovali vojenské úvery atď. Ale i v samej sociálne-demokratickej strane nemeckej to vrie. Mnohí vodcovia sú nespokojní a neni vylúčené, že přijde po vojne ku roztržke v strane.

Podivuhodné je len to, že francúzski, ru­skí, anglickí socialisti počínajú silne agitovať proti vojne, t. j . že sa ešte vždy pridŕžajú zásad Marxových o vojne, kdežto v Neme­cku sa stávajú dělníci každým dňom tuhšími národovcami a prívržencami stávajúceho štát­neho útvaru pruského. Francúzske poreka­dlo vraví, že Francúz je vynálezca, Nemec konstruktor. Francúzski myslitelia: Le Blanc, Sain Simon atď. vynašli moderný socializmus. Karol Marx zkonstruoval na danom základe veľkolepé učenie politickej sociálnej demo­kracie. Jeho dielo „Das Kapitál" je vedecky významná teória. Lenže cudzie národy si

B E S E D N I C A . H. HESS:

V podmorskom člne. (Dokončenie.)

Už boli dvadsať minút pod vodou. Spárno a dusno bol v malom priestore člna. Zvlh­nuté šaty lepily sa obom dôstojníkom na telo. Pani Randlová sa už nesmiala. Vlhký pot jej stekal po tvári a sluchy ju bolely, akoby boly železnou obručou stiahnuté, tak že by bola skoro vykríkla. Manžel pozrel na ňu a bolo mu jej ľúto.

— Do hora I — zakomandoval. S ostrým piskotom vnikal stlačený vzduch

do komôr a vytískal z nich vodu. Lež v tom — prudký náraz — — mladá pani i oba dôstojníci padli na podlahu člna z úzadia člna počuť bolo temný hukot — podmorský čln naklonil sa temer hore kon­com, predkom do hora -• — —

Jedným skokom bol Randol a poručík zas na nohách, priskočili ku kľuke a zatlačili ju, „Salm" sa zase narovnal. Ale dobre bolo počuť hukot vody, ktorá vnikala do člna.

Na smrť bledý pribiehol kormidelník: — Narazili sme na dno! Vodné komory

sú stlačené! ~~ A stroj vyrovnovací? — spýtal sa ne­

pokojne Randol. — Je nie zkažený. Pokojne obrátil sa Randol k manometru,

ktorého ručička sa rýchlo krútila neváhal už ani za okamženie.

— Uvoľniť kľuku! Kormidelník priskočil ku kľuke, o ktorú sa

jednalo, a pritláčal zo všetkej sily. Žily na čele mu navrely. Nič sa nepohlo. Zúfalý vý­krik vydral sa mu z úst.

— Do čerta! Kľuka sa zapriečila, nemô­žem ju ani hnúť!

Ale v tom okamžení nasledoval druhý ná­raz, ktorý zatriasol celou loďou. Všetci traja mužovia mlčali, hoc aj vedeli, čo tento nový náraz znamená.

„Salm" ležal na dne vody v bahnatej pô­de, 15 metrov pod hladinou vody. Ešte vždy na zemi ležiac, vlasy majúc rozčuchrané, uprene dívala sa mladá pani na svojho mu­ža a nepokoj zračil sa v tomto jej pohľade.

S odevom na zpotených prsiach rozopnu­tým, ležali podporučík a kormidelník na ze­mi, jeden s ťažkým kladivom, druhý s an­glickým šróbovnikom, usilujúc sa uvoľniť kľuku na vynorovacom stroji. To bolo vše­tko, čo bolo možno v tomso okamžení vy­konať, — bola to jediná možnosť zachrániť sa prv, ako by sa čln do bahna zaboril. Úplne dostačovali k tejte práci dvaja zku­šení mužovia. Randol prikľaknul ku svojej žene.

— Lulu, duša moja — — nebojže sa — — snáď sa nám podarí zachrániť. — —

Očima hrúzou rozšířenýma, hľadela mla­

dá pani na neho takým upretým zrakom, že sa dôstojník až zľaknul pred týmto znakom šialenstva. Vzal ju do náručia, aby ju zdvihnul. Ale ona sa mu brá­nila. V tomto okamžení, keď ich ži­vot už !en na nitke visel, chcel ju ešte posledný raz objať — — ale neurobil

•to v prítomnosti mužov, ktorí tu ne­únavne pracovali a tu i tam vyšiel im z úst výkrik malomocnosti. Jedna myšlienka ho však trápila. Zašeptal jej:

— Lulu, miláček môj, hneváš sa na mňa ? Pozrela na neho, vystreia sa s napnutím

síl, ktoré jej hrúza dodávala, a príkre slová nenávisti vydřely sa jej z úst boľasťou skri­vených.

Nemal si ma so sebou vábiť! Randol sa zarazil. V tom sa ozval radostný výkrik: „Sme

hotoví!" S napnutím všetkých síl uvolnili kľuku.

Podporučík ju pritlačil, a čln od tiarch oslo­bodený sa pohnul, ale hneď na to zastal, akoby váhal, potom ale za niekoľko sekund vyplul na hladinu.

Dvere sa otvorily a čisté povetrie sa do vnútra valilo. V tom pocítil Randol malú ruku, ktorá naľakano a bojazlivo hľadala jeho ruku. On ruku tú sovrel ale — sa odvrátil. Bolo odrazu po všetkom — — S prudkým bôľom sa niečo v ňom odtrhlo — a zostalo tam, dolu v bahnatej hlbine mútnej vody.

Bola to jeho láska - — Prel.: HoraL

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 39

prisvojujú Marxove zásady a prisahajú ešte vždy na ne, ale Nemci hodili teóriu do vody a chytili sa praktického nacionalizmu ne­meckého. Pre internacionálu by z toho ne­vyplývala valná škoda, keby v Nemecku nejestvovala najpočetnejšia a najsilnejšia so­cialistická strana celého sveta a keby Nemci nehrali prvú úlohu na internacionálnych sjazdoch. Oni viedli dosiaľ internacionálu, oni ju prví opustili v čas pokúšania a strá­dania. —}'•

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 24. februára na poludnie:

Na poľskej a haličskej fronte odhliadnuc od podajedných prudkých delostreleckých bojov a miestnych šarvátok, bolo z naj­väčšej čiastky ticho.

V Karpatoch je položenie vo všeobec­nosti nezmenené.

V bojoch, svedených pri najhornej-šom Sane, vydobyli sme jednu výšinu a zajali nepriateľovi päť oficierov a 193 mužov.

Na sever od volovského sedla nepriateľ využijúc silnú fujavicu, pokúsil sa prudkým útokom dostať až ku pozíciám našim voj­skom obsadeným. Vytrhnutie toto, zavdajúc nepriateľovi ťažké ztráty, sme odrazili a zajali 300 Rusov.

Južne od Dnjestru boje v prudkosti a rozmeroch rastú ešte vždy.

- Podmaršal Hôier. Nemecká úradná zpráva, vydaná 24. fe­

bruára : Novší nápad nepriateľa, urobený proti

nám z Grodna, sme na ľahký spôsob od­razili.

Na juhovýchod od Augustova včera po- | darilo sa Rusom na dvoch miestach po-stúpiť cez rieku Bobr. Pri Stabine sme * Rusov zase odrazili. Pri Krasnombrode boj ešte trvá.

Pri Prašnyši padlo nám do rúk 1200 zajatcov a 2 delá.

Východne od Skiernievíc sme jeden noč­ný nápad Rusov odrazili.

Hlavné vodcovstvo. Amsterdam, 24. februára. Nemecku nie

veľmi priaznivý amsterdamský „Handels-biad" je ohľadom udajne strategického ústu­pu Rusov tej mienky, že sa pri ňom jednalo v protivé s obsahom zpráv anglických a francúzskych o prepadnutie, ktorého obeťou stala sa ruská severná armáda, potom viac o útek ako o ústup.

Bern, 24. februára. Ku položeniu na bo­jišti píše „Bund" medzi iným: Včera ne­mecká úradná zpráva priložila pečať na zni­čenie ruskej narevskej armády. Ešte aj ten, kdo veľmi sporivo zaobchádza s pochopmi víťazstvo a porážka, musi teraz hovoriť o novom klasickom víťazstve Hindenburgovom, ktoré teraz vydobyl nie v stojacej bitke, ani nie vo veľkej bitke pri narazení armád na seba, ale ešte dokonalejším prostriedkom či­stého umenia manévrovania. Ruské zprávy potvrdzujú tým čo hovoria a čo opisujú, ne­meckú úradnú zprávu. Ruská válečná sila je tedy trváce asi o 250 tisic mužov oslabená a celý nenahraditeľný materiál pre armádu ztratený. Ďalší vývin nás poučí o vlive na celkovité strategické položenie. Hindenburg ale patrí ku tým zriedkavo geniálnym voj­vodcom, čo sú tvorivo nadaní a svoju me­todiku stavajú do služby umenia vedenia vojny.

Úradná zpráva, vydaná 25. februára na poludnie:

V ruskom Poľsku niet zmeny. Na západno-haličskej fronte jedna naša

bojujúca čata východne od Grybova úto­kom vydobyla od Rusov dakoľko opor­ných bodov, zajala 560 Rusov a ukoristila 6 strojových pušiek.

V Karpatoch zase silno padá sňah, čo j vlíva na válečné operácie. Všeobecné po- j loženie sa nezmenilo.

V bitke stojacej južne od Dnjestru úto- i ky nášho vojska postupujú so zdarom. V j bojoch svedených. 21. a 22. februára za- j jali sme 6 oficierov a 3338 mužov.

V Bukovine je ticho. Podmaršal Hôfer. \

Nemecká úradná zpráva, vydaná 25. fe- \ bruára: . 5

Pozdĺž Njemenu, Bobry a Narevy trvajú í boje ďalej.

Na spôsob pevnosti vystavené mesto \ Prašnyš východno-pruské rezervné vojsko ! včera po húževnatom boji útokom zaujalo. Dostalo sa nám do rúk viac ako i 0.000 zajatcov, viac ako 20 diel, jeden veľký i sklad strojových pušiek a veľmi mnoho j válečného materiálu.

V ostatných severne od Visly svede- j ných bojoch v posledné dni zajali sme } 5000 Rusov.

V čiastke Poľska, ležiacej južne od Vi- i sly, Rusi po nápade prevedenom s päť- j násobnou presilou, zaujali majer Mogily, \ ležiaci na severovýchod od Bolymova.

V ostatnom niet zmeny. Spomenutia zasluhuje, že pri Augustové ':

zajatý veliteľ ruskej 57. rezervnej divízie j pýtal sa nemeckých oficierov, či je to j pravda, že Nemcami obliehané Antverpen j čoskoro padnú? Keď ho na to poučili o j situácii na západnom bojišti, nechcel veriť, i že západná nemecká armáda stojí na fran- \ cúzskej zemi.

Hlavné vodcovstvo. \ Viedeň, 25. februára. Dľa zpráv ruských •

časopisov sú v Petrograde toho náhľadu, že j spojenecké vojsko v Karpatoch a v Bukovine \ dostalo už do moci všetky dôležitejšie prie- i smyky karpatské. Jeden ruský časopis píše, I že vykonali obrovský fígel, keď hromadnými < útokmi na dvoch od seba veľmi ďaleko le- j žiacich frontách, vo Východnom Prusku a v \ Bukovine zlomili odpor nepriateľa a tým oni \ sami určili cieľ ruskej invázii. Či sa plán tento úplne zdari, doteraz je neisté. „Novoje f Vremja" píše, že je rak.-uhorské vojsko f vzdor mizernému počasiu veľmi činné. Po ' pritiahnutí značných posíl nanútilo Rusom j všeobecnú bitku a bojovalo menovite pozdĺž Í najhornejšieho toku Sanu s najväčšou roz- j horčenosťou a húževnatosťou^ Časopisy až < teraz sa priznávajú ku pádu Černovíc a odô- • vodňujú to ohľadmi strategickými, dokladá- f júc, že je reč len o dočasnom opatrení, j ktorého politické nepríjemnosti čoskoro vy- \ menia väčšie vojenské výhody. „Ruskoje i Slovo" vyhlasuje utratenie Černovíc za cel-kom nepatrnú vec, lebo stravovanie mesta l bolo beztoho s nesmiernymi ťažkosťami : spojené a v meste je drahota veľká. (P. h.) I

Berlin, 25. februára. „Locatanzelget" ozna- i muje z Rotterdamu : „Daily Telegraph" ozna- i muje z Petrogradu, že Nemci sa veľmi na- j máhajú, aby Rusom vytrhli priechod cez ! Narevu pri Jedbavno. K pevnosti Lomzi že sa i Nemci ešte nepriblížili a že na tejto čiastke fronty hľadajú slabé miesto, kde by sa mo- t hli preboriť. Vo vojenských kruhoch v Pe- \ trograde ešte vždy úfajú, že sa väčšine 20. s armádneho sboru, ktorý tvoril pravé krídlo zničenej 10. armády a ktorý Nemci zasko- i čili, na svojom ústupe cez lesy pri Augu-stove predsa len podarí bojujúc cestu si prekliesniť a doraziť ku ruským vojskám na j čiare Njemenu. Nádeja táto zakladá sa na \ tom, že menšie čaty riadne dochádzajú na j toto miesto, keď sa im podarilo vyviaznuť z labyrintu lesov a potom i na tom fakte, že ; odrazené jednotky vojska nie sú až pri- :

veľmi ďaleko od hlavnej armády.

Západné bojiště. \ Nemecká úradná zpráva, vydaná 24. fe­

bruára : V Champagni, na okolí Perthesu Fran­

cúzi včera popoludní útočili s dvoma di- j víziami pechoty. Na viac miestach došlo tu ku rozhorčeným bojom z blízka, ktoré

sa všetky v náš prospech zkončily. Ne­priateľa sme zatisli do jeho prvotných po­zícií, zavdajúc mu ťažké ztráty.

Vo Vogézach, západne od Stossweilera, naše útoky na Sulzern a Ampfersbach po-stúpily. V bojoch posledných dňov zajali sme 500 Francúzov.

O ostatnom niet čo vážnejšieho oznámiť. Hlavné vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 25, fe­bruára :

V Champagni nepriateľ pokračoval vo svojich zúfalých útokoch, ktoré ale práve tak ako tie predošlé a vzdor tomu, že do boja hodené boly veľké sily, ostaly bez toho najmenšieho úspechu.

V ostatnom niet spomenutia hodnej váž­nejšej udalosti.

Hlavné vodcovstvo. Kodaň, 25. februára. „Berllngske Tlden-

de" oznamuje z Paríža: Nemecké vzducho­lode opätovne napadly Calais. Bomby ranily síce dakoľko ľudí, ale hmotnej škody niet žiadnej. Pri prvom nápade zničený kus že­leznice je opravený a premávka koná sa zase riadne.

Londýn, 25. februára. Od povětrného ná­padu na Ostende niet zvesti o troch anglic­kých letúňoch.

Paríž, 25. februára. Minulej noci v rôz­nom čase lietalo osem francúzskych lietadiel ponad Parížom v priemernej výške 1200 metrov. Takéto nočné lety ku ochrane mesta konajú sa teraz riadne.

Blokáda anglických brehov. Londýn, 24. februára. Dľa zprávy „Western

Dally Mercury", parnik „Majola" patriaci spoločnosti „Pando-Line", ktorý so 400 ce­stujúcimi prišiel a Austrálie do Plymouthu, zbadal pri vchode do kanálu jednu ozbro­jenú kupeckú loď, ktorej vlajku ale pre veľ­kú vzdialenosť nemohol zpoznať a rozkazu, aby zastal, nevyhovel. Na to loď táto počala páliť, ale jej ostrá střelba netrafila.

Berlín, 24. februára. „Berliner Tagebialt" oznamuje zo Stockholmu: „Aftonbladet" má z Goeteborgu tento telegram: Kapitán Grand na lodi „Hemländ", ktcrý v nedeľu prišiel zo Sanderlandu, hovorí, že jeden podmorský čln torpédoval jednu anglickú loď. Udalosť túto videla aj loď „Patrik", ktorá zo Sunderlandu vyplula do Argentíny. Na parníku, ktorý bol vo vzdialenosti dakoľko morských mil, bolo vidno veľký výbuch. Poneváč v blízkosti bolo na pomoc viac parníkov, „Patrik" ne­musel pospiechať na pomoc. Toľko sa vie, že torpedovaná loď bola loď anglická.

Rotterdam, 24. febiuára. „Bur. Renter* oznamuje z Londýnu: Poštový parník cho­diaci medzi Folkestone a Boulogne, v utorok večer hneď ako opustil Boulogne, napadnu­tý bol jedným nemeckým podmorským čl­nom. Torpédo ale netrafilo a šlo asi 30 yardov pred nosom lodi. Na lodi bolo 92 cestujúcich, výlučne civilistov.

Londýn, 24. februára. Parník „Branksone„ postavený na ceste z Newhaven do Cardiffu, včera o 2. hod, popoludní južne od Beachy Head narazil na mínu, alebo bol torpédova­ný. Z mužstva lodi dostalo sa 18 na breh, kdežto kapitán a jeden námorník ostali na člne pri silno porúchanej lodi. Neďaleko od tohoto miesta je ešte jeden parnik v núdzi. (Bur. Reuter.)

Londýn, 25. februára. „Bur. Reuter" ozna­muje z Ramsgate: Rybárska loď „Gratio" doviezla na breh 14 ľudí parníku „Okley". Parník tento bol včera popoludní torpedova­ný juhovýchodne od Rye. Prvý inžinier lode svedčil, že videl periskop podmorského člnu. Ostatnú čiastku mužstva vysadili na breh v Doveri. „Okley" usilovali sa tiež dovliecť do Dôveru, ale pri Folkestone utonula.

Lonaýn, 25. februára. Parník „Rio de Pa­rana cestou do Porto Ferrajo, ako aj par­ník „Harpalion" cestou do Newport-News boly na výške Beachy Headu torpedované a potopené. Mužstvo parníkov sa oratovalo až na troch Číňanov, ktorí pri výbuchu prišli o život.

Číslo 39 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3 I Londýn, 25. februára. Admiralita vydala

včera nasledujúce oznámenie : Medzi severo-východnou čiarou od 45*

27 3 ' sev. sirky, 6° 17' vých. dĺžky až po 55° 17' sev. šírky 6° 02' vých. dĺžky a medzi juhovýchodnou čiarour 55° 10Va' sev. šírky, 5° 247a ' vých. dĺžky až po 55° 2' sev. šírky 5° 407 a ' vých. dĺžky, taktiež" medzi juhovýchodnou čiarou od a po ô a severovýchodnou čiarou od c po d je plavba na mori pre lode akejkoľvek veľkosti a národnosti od 23. februára úplne zakázaná.

Veškerá premávka, ktorá chce isf cez severný Irský kanál, musí sa vykonať od východu až do západu slnka južne od ostrova Rathlin. V noci nesmie byť ani jedna loď v obvode štyroch mil od ostro­va Rathlin. „Times'' ku tomuto dokladá: Cieľom to­

hoto zákazu je väčšiu čiastku severného ka­nálu zatvoriť a premávku obmedziť na denný čas, aby sa obľahčilo prekutanie lodí, ktoré od východu vbehnú do kanálu a súčasne aby sa obťažilo nepriateľským lodiam na tomto vidieku operovať. Následkom tohoto pravdepodobne odkloní sa väčšia čiastka premávky na rútu okolo južného írska. Mo­žno predpokladať, že na zakázanom priestore sú miny a iné nebezpečia, ktoré priveľmi ohrozujú premávku lodí. (P. Ll)

Turecké bojlgte. Carihrad, 23. februára. „Tel. Ag. Mllll*

oznamuje z Erzerumu, že turecké vojsko vý­chodne od Artvínu odrazilo nápad Rusov, zavdajúc im ťažké ztráty. Turci zahnali Ru­sov z okolia výšin Elmali a ukoristili tu značné množstvo válečného materiálu a te-lefonových potrieb.

Carihrad, 24. februára. „Tel Ag. Mlllt" sděluje nasledujúce:

Anglická zpráva o bombardovaní Darda-niel znie v tom smysle, že umlčali pevnosti ležiace pri vchode do Dardaniel a že nasle­dujúceho dňa v bombardovaní pokračovali beztoho, že by čo len jedna ich loď bola škody utrpela. Zpráva táto dokladá ešte jednu lož ku lžiam obsaženým vo zprávách anglických a francúzskych už predtým vy­daných. Hlavný stán nás oprávňuje znovu prízvukovať, že 19. februára práve tie pev­nosti napadly nepriateľské loďstvo, ktoré udajne boly umlčané. Bomby pevností naro-bily na jednej čiastke anglických lodí značné škody. Nasledujúceho dňa nebolo žiadneho ďalšieho bombardovania, jedna z anglických lodí našou střelbou poškodená, bola pravde­podobne loď admirálska. Druhá poškodená loď bola typu Queen Mary.

Carihrad. 24. februára. KBut. Reuter" oznamuje z Athén, že dľa zpráv z Tenedosu, francúzske a anglické válečné lode 17. t. m. bombardovaly turecký tábor rozložený na brehu oproti Tenendosu a že Turci na palbu so zdarom odpovedali.

ZO SVETA, Japonsko a Čína.

Spor japonsko-čínsky je dnes predmetom úvah v Europe, Ázii a Amerike. Dľa došlých zpráv nie len trojdohové štáty venujú po­zornosť sporu, ale i americká^ Únia, ktorá usiluje aby zachránila integritu Číny. Zprávu o tom podáva „B. Z. am Mittag*, dľa kto­rého časopisu stockholmský „Aftenblad" do­stal z Nového Yorku zprávy, že americký zahraničný úrad začal vyjednávať s tými mocnosťami, ktoré sú v Číne interesované, aby bolo možno udržať Jntegritu Číny.

Medzi Japonskom a Čínou trvá vyjedná-vadie ďalej. O tomto píše „Times" z Pe­kingu: Na základe inštrukcií došlých z Tokia japonský vyslanec a jeho tajomník v pondelok znovu začali vyjednávanie s čín­skym zahraničným ministrom. Poneváč ne­bolo možné prinútiť Činu na prijatie všetkých dvadsaťštyri bodov, Japonci začali debatu o otázke šantugskej. Číňania robili protiná­

vrhy a žiadaly zmeny, avšak Japonci pridr­žiavali sa originálnych žiadostí. Porady, kto­ré nepriniesly zdaru, odročili. Dľa „Nového Vremena" Japonsko je odhodlané, poneváč čínska odpoveď nevyhovie, chytiť sa iných prostriedkov, ktoré zabezpečia prijatie ja­ponskej nóty. Takýmto prostriedkom by boly vojenské prípravy, ktoré dľa „Reutero-vej Agentúry" už dosť ďaleko pokročily. 35 japonských válečných lodí zdržuje sa na čínskych vodách s 20.000 mužstvom. Z Zu-richu povolali domov všetkých japonských študentov.

„Telegrafen Union" prináša i o tom zprá­vu, že Čína ešte neodpovedala na požiadavky Japonska, ktoré znely ako ultimát. V hlav­nom meste Japonska vie vraj každý, že vláda odvolá svojho čínskeho vyslanca 1. marca a týmto sa pretrhne diplomatický pomer medzi Japonskom a Čínou. Zpráva táto je nepravdepodobnou, lebo, ako sme videli z vyše uvedených, medzi oboma štát­mi sa vyjednáva.

Petrogradské časopisy prinášajú zprávy i o výtržnostiach v Číne, ktoré sú naměřené proti Rusom ako spojencom Japoncov.

Švédska interpelácia o zahraničnej politike. Vo švédskej komore pýtal si poslanec

Lindhagen dovolenie, aby mohol interpelovať zahraničného ministra, či parlament môže očakávať vysvetlenie o schôdzke v Malmô a či švédska vláda mieni, prípadne i s ostat­nými škandinávskymi štátmi zakročiť v lom smere, aby bol udržaný rozumný právny poriadok ľudskej spoločnosti v prospech švédskeho a vôbec každého ľudu.

Giolitti pôjde 8 talianskou vládou. Rímsky dopisovateľ „Világu" sa dozvedá

z prameňa úplne hodnoverného, že bývalý ministerský predseda Gíoltttl je v poslednej dobe s členami vlády, hlavne však so Son ránom a Sulandrom v stálom srdečne pria­teľskom pomere. Tiež sa dozvedá, že Gio­litti, Salandra a Sonnino mali pred zahájením snemu viac porád, na ktorých debatovali o smere, aký majú v zahraničnej politike pro-vádzať. V poradách pokračovali i po zahá­jení snemu. O shode troch štátnikov svedčí i tá okolnosť, že vládne časopisy „Mattino" a „Giornale ď Italia", potom časopisy pri-náležajúce strane Giolittiho: „Stampa" a „Tribuna" medzi sebou nikdy nepolemizujú.

Válečný úver v Japonsku. Petrogradská agentúra oznamuje z 7c-

kia, že vo vyššej snemovni oznámil pred­seda predlohu, ktorou sa povoluje 850 mi­liónov yenov na válečné účely. „Rječ" ozna­muje, že dvadsať dopravných parníkov preváža japonské vojsko na Koreu k Port-Arthuru a tiež k Čingtau.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Pevinovaté miešanie s kukuričnou múkou.

Dľa nariadenia, aj z nášho časopisu známe­ho, mala sa od 1. marca jednotná pšeničná a ražná rňúka miešať s 507» múky kuku­ričnej. Poneváč avšak ku prevedeniu tohoto nariadenia na tento čas ešte neni na dostač kukuričnej múky po ruke, poloúradne sa oznamuje, že vláda prevedenie nariadenia tohoto ponechá „in suspenso", súčasne ale splnomocní ministra vnútra aby mohol dľa toho, kde, kedy a koľko kukuričnej múky sa vy­hotoví, termín prevedenia nariadenia tohoto ustáliť.buď pre celú krajinu, alebo postupne len pre jej jednotlivé čiastky.

Vyzdvihnutie ciel. Ministerstvo počnúc od 24. februára dočasne vyzdvihlo clá na lú-panú a nelúpanú ryžu, sviňské sadlo, vyto­penú masť, slaninu, husacie sadlo a husaciu vytopenú masť, čo sa stalo potrebným pre­to, lebo, ako sme to už nedávno spomenu­li, utvárajú sa pomery na trhu s masťou celkom neprirodzene, čo obchodné kruhy vysvetlujú tým, že vojsko potrebuje mnoho

masti. Toto vydvihnutie cieľ má avšak len teoretický význam, nakoľko niet krajiny, zka-diaľ by sa tovar tento dovážať mohol a tak dľa nášho náhľadu boly by potrebné iné po­riadky, aby sa masť zase „zjavila" na trhu,

Popis múky v Budapešti. Tunajší magi­strát skutočne nariadil popis zásob múky po súkromných domácnostiach, ktorý sa má previesť 28. februára, v nedeľu. Ohľadom popisu vyšla už obšírna úprava sgrupovanä pre domácnosti, ústavy, obchody a závody a zaujímavé je, že sa popis tento vzťahovať má na obdobie šesťmesačné, tojest má sa zistiť, koľko patričná rodina, ústav atď. v tomto období múky potrebovať bude, pri čom sa na hlavu má rá­tať mesačne 6 kilogramov múky, ktoré po prípade ostanú od rekvirovania oslobodené. Kdo svoje zásoby neoznámi, zatají, alebo falošne udá, dľa § 9. zák. či. L/1914 trestať sa bude zatvorením po dva mesiace a pe­ňažitým trestom po 600 korún. Vrchnosť po­tom zjavne dokladá aj to, že popis tento nemá slúžiť za podklad ku vyrubovaniu dane.

Nám sa ale tak zdá, že ohľadne tohoto popisu išla vrchnosť, ako sa to hovorí, „s bubnom na vrabcov", lebo akonáhle sa zi­stilo, že popis tento bude, na vlastné oči videli sme z bytov, kde sa usalašili halič­skí uprchlíci, odnášať celé vrecia pšeničnej výražkovej múky do bytov iných uprchlíkov, ktorí takéto zásoby nemajú a tak sa doza­ista stane, že pri popise nenájdu sa práve tam žiadne zásoby múky, kde ich vysliediť chceli. Bolo by bývalo potrebné, za trestu­hodného vyhlásiť nielen toho, kdo podobným fígľom výsledok popisu zmarí, ale aj toho, kdo cudzie zásoby drží vo vlastnom byte tým cieľom, aby sa ako vlastné zásoby zpopod popisu, poťažne rekvirovania vyšmiicly. Keby sa polícia, alebo kdo iný začal o tomto po domoch dopytovať, dozvedel by sa iste, čo sa to od stredy večera s múkou po domoch robilo a ako vandrovala z jednoho bytu do druhého, ba asnáď aj do tretej ulice, len aby sa žiadna zásoba nenašla.

Budapest, dňa 26. februára - Ministerský predseda vo Viedni. Gróf

Stefan Tlsza odcestoval do Viedne. Včera bol na audiencii u kráľa, potom mal poradu s b.?r. Butlanom a grófom Stärgkhom. Ešte v noci sa gr. Tisza vrátil domov.

— Zakázaná doprava časopisov. Minister obchodu zakázal poštovú dopravu nasledujú­cich v Amerike vychádzajúcich slovanských časopisov: Národní Denník (Pittsburg, če­ský), Ruskoje Slovo (New-York, ruský), Hospodářské Listy (Chicago, český), Dzien-nlk Ludowy (Chicago, poľský), Ozlennik

mňCl 0 KTORÝCH NCCHYROyflŤ. O mnohých vojakoch nemá ich najbližšia

rodina od viac týždňov, ba často aj od me­siacov žiadnej zprávy. Nevedia o nich, či sú ranení, či padly do zajatia a či hádam už aj v chladnom hrobe odpočívajú.

Aby sme nášmu obecenstvu dopomohli v tom, žeby o takýchto dostalo nejakú zprá­vu, otvárame novú rubriku. „Vojaci o kto­rých nechytovat". Za mierny poplatok (5 halierov za slovo) uverejníme vyzvanie, aby v ozname udanej osobe podali patriční či­tatelia - hlavne vojaci — zprávu o voja­koch, o ktorých rodina dávnejšie nič nechy­ruje. Prosíme presne udať meno patričného vojaka, číslo pluku (regimentu) a kompanie, pri ktorých slúžil a aj adresu, kam má byt odpoveď poslaná. Administrácia na dotazy neodpovie, ale zprávy podajú len čitatelia.

Obnos možno zaslať i v známkach.

Štefan ŠtefKa, S. pešieho pluku košického, U. stotina, od 27 októbra niet o ňom zprávy. Bi joval v Galieil, Kdo by o ňom nieču vedel, nech to oznámi jeho žene Madlene Strfko, Kôzépreviica, Lipfó m.

4245

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K

Naroáowy (Chicago, poľský) a Polák v Amence (Buffalo, pofský). „Slovenský Týž­denník" o tom píše: Naše slovenské ame­rické časopisy skoro všetky už od dávnej­šieho času nemajú právo dopravy do Uhor­ska a tak sa o živote a žiadostiach našich bratov v Amerike dozvedeť môžeme len zo súkromných listov našich predplatiteľov. Žia dosti tieto sú avšak také, ktorým z príčin mimo nás ležiacich vyhovef nemôžeme, nech to tedy oni neberú za príčinu vypovedal dal-šle odberanie nášho časopisu.

— Maďarskí novinári proti cenzúre. Spo­lok peštianskych žurnalistov na výborovom zasadnutí prijal ostrú rezolúciu, namerenú proti cenzúre. V tejto medzi iným stojí: „Cenzúra v praxi veľmi ďaleko prestúpila svoju moc a v dnešnom užívaní takým se-katúram vystavuje tlač, ktoré sú i z uvede­ných hladísk zbytočnými. Tá cenzúra, ktorej výlučnou povinnosťou má byť posúdenie článkov, týkajúcich sa vojenských záujmov, prechádza na také pole, ktoré nijako nesúvisí sa záujmami válečnictva a dnes už nielen ako vojenská ale ako politická, ba literárna cenzúra pracuje a s. ťažkým svojim systémom i z technického ohľadu takmer znemožňuje prácu novinársku." Tu pripomíname, že vo Viedni prezidium ríšskej rady tiež zakročilo u rakúskeho ministerského predsedu v zá­ujme ufavenia cenzúry. Tento sľúbil jed­notné pokračovanie zo strany medzítok cen-zúrových.

— Smrť. Kornel Hýl, ev. učiteľ v Kulpíne zomrel 1. februára po dlhej a ťažkej cho­robe v 32. roku života. Ostala po ňom vdova a dve drobné deti. Boh poteš skormútených! — V Ttebostove v Turci zomrel po tieto dni vynikajúci, horlivý Slovák Ján Buocik Revaje vo veku 82 rokov. Nebohý bol dôverníkom národnej strany, výborníkom obci aprezby-terom cirkve ev.

— Dr Dušan Makovický vo väzení. „Frank­furter Ztg" priniesol zprávu, že dr Dušan Ma­kovický, bývalý lekár Tolstého bol spolu s inými Tolstojanmi zatknutý a uväznený v Tule. Dfa „Národných Listov" znie zpráva

j táto veľmi nepravdepodobne, poneváč Dušan j Makovický sa venoval za celých 8 - 9 ro-I kov, čo sa zdržuje v Rusku len ľudumilnej l práci a nikdy politicky, alebo Iprotiústavne J agitátorsky činným nebol. Zpráva ešte neni \ potvrdená.

— Zosnulý univerzitný profesor. Viktor j Jászi, brat redaktora „Huszadik Századu" ; Oskára jásziho, profesor práva na debre-• čínskej univerzite zomrel. Narodil sa r. 1868.

Napísal mnoho menších diel z oboru práva i a politiky. Bol človekom progresívnym.

— Zaujímavé oznámenie. Na istej kaviarni i na Andrássyho ceste skvěje sa v oblokoch \ oznámenie, ktorým sa veľactenému obecen-; stvu dáva uctivé na vedomie, že „haličský j vysťahovalci" do kaviarne už nechodia ani ne-; budú viac chodiť. Kaviarnik prosí tedy všetkých, í čo pre týchto hostí vystali, aby znovu mie-j stnosť navštevovali. — Bola tam totiž zlo-] povestná pokútna burza, kde uprchlíci ro­

bili drahotu, ďalšie „burzovanie" ale polícia : prekazila. i — Ženy nesmú na bojiště. Minister vnútra I zakázal vydávať legitimácie ženám, ktoré

chcú navštíviť svojich mužov-oficierov na bojišti. Zákaz odôvodňuje tým, že minister

S vojny zakázal, aby manželky oficierov na-i vštevoyaly na bojišti svojich manželov.

— Školský rok v Rakúsku bude dľa „Bo­hemie" v máji skončený.

— Politický atentát v Portugalsku. Proti - vodcovi demokratov, Costovl, spáchal jedon . študent atentát. Študent urobil naň dva vý-| strely, ale ani jedna guľka netrafila. Polícia • ho zatkla:

— Proti úžerníkom. Tunajšia polícia zno-l vu viacerých židov vypovedala z Peští pre i úžerníctvo s potravinami. Poskupovali vše-

liake články, ako je kokosová masť, kakao, j zápalky za veľké tisíce, aby potom mohli : oni diktovať ceny. Našli u nich veľké sumy í peňazí.

— Válečné pomníky v Rakúsku. Minister­stvo výučby vypísalo súbeh na válečné

I pomníky pre rakúskych umelcov. Cien je osem.

— Úrokomer Rubky sa nezmení. Hlavná rada Rakúsko-uhorskej banky mala včera zasadnutie. Na tomto bolo ustálené nezmeniť úrokomer.

— Rumunskú burzu neotvoria. Úradný ča­sopis rumunskej vlády oznamuje, že Hado­vití, rumunský minister obchodu a priemy­slu je toho názoru, že otvorenie burzy bu-kareštskej neni na čase, lebo to by malo zlé následky na trh.

— Zmeny vo vedení talianskeho vojska. Úradný časopis taliansky prináša penziono-vanie 11 generálmajorov. Na ich miesto boli vymenovaní iní. Tiež sa oznamuje, že nie­ktoré talianske osobné vlaky přestaly chodiť. Odôvodňuje sa to nedostatkom uhlia.

— Spiknutie v Bulharsku. Časopis „Bar-ba" odhalil spiknutie niekoľkých Bulharov, ktoré bolo naměřené proti cárskej rodine a niektorým význačnějším politickým osobám. Polícia niekoľko spikelencov zatkla.

— Poštové opojenie Anglicka s Holand­skom. „Telegraaf" oznamuje z úradného lon­dýnskeho prameňa, že poštovná služba do Holandska bude znovu zahájená.

— Generál Pau v Bukarešti. Generál Pau došiel na svojej ceste do Bukarešti. Na nádraži ho privítal Fúipescu krátkou rečou. Generál Pau sa ubytoval na francúzskom vyslanectve.

— Oprava. Vo Feuilletone „Za slovenskou piesňou", uverejnenom v čísle 36. je omyl. Ten komponista sa volá Piskáček a nie Pi­šte cký.

^Majiteľ a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. ! Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFANEK.

Knihy k&ipujte 1 u Budapeštianskeho nakSa-I dateFského spolkni úé. sp. Hu-\ dapešf, Will., iiiarta-u* č. 13.

Žiedaite al oessnífc.

Hasím peňažným ústavom odporúčame našu moderne nariadenú najlepšími strojární a moderným písmom op&tret&ú

kníhflačiareň. Vyhotovujeme rýchlo, vkusne, lacno a bezchybne ročné

súvahy a všetky bankám potrebné tlačivá, Pri kníhtlačiarssi máme dobre zariadené

kníhväzačstvo. Viažeme mesačné i ročné výkazy, knihy jednotlivé i celé kni­žnice* Ráčte sa s dôverou na nás o b r á t i l .

Budapešt iansky nakladatelský spolok účastircárska spoločnosť ROZPOČTY na po. žiadanie zdarma. Budapest ' . WIIL? M á r i a u» 15 ROZPOČTY na po-

• žiadanie xdarma.

Poznámka • Keď eiad&te o rozpočty, ráčte vždy udat na aké tlačivá.

Ill nsiínýrska? aos»t&o*«í, By««c>«Sí, V5lí„ Marte «Hca číslo Í5,