SEKCIA UMENIA

153

GITARA V LATINSKOAMERICKEJ A ŠPANIELSKEJ HUDBE 20. STOROČIA

JANA BAČOVÁ

Stupeň, forma, ročník štúdia: Mgr., denná, 1.

Študijný program: učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a hudobného umenia

Konzultant: doc. Mgr. art. Karol Medňanský, PhD.

Kľúčové slová: hudba 20. storočia, osobnosti latinskoamerickej a španielskej hudby, gitara

Úvod

Cieľom tejto práce je priblížiť vývoj latinskoamerickej a španielskej hudby 20. storočia, zhrnúť ži-

vot a tvorbu vybraných osobností latinskoamerickej a španielskej hudby tohto storočia s dôrazom na

tvorbu pre gitaru. Sú to Luiz Bonfá, Heitor Villa Lobos a Matilde Salvador. Taktiež analyzovať vy-

brané diela týchto osobností, ktoré odzneli na 12. študenstkej vedeckej a umeleckej konferencii: Luiz

Bonfá – Sambalamento, Heitor Villa Lobos – Danza Brasileira, Matilde Salvador – Španielsky tanec.

Práca bola spracovaná na základe odbornej literatúry uvedenej v zozname bibliografických odkazov.

Cieľom práce bola aj praktická ukážka vo forme vystúpenia na 12. študentskej vedeckej a umeleckej

konferencii. Na konferencii odzneli skladby, ktorých cieľom bolo prezentovať klasickú gitaru v znení

latinskoamerických a španielskych tancov.

1 Vývoj latinskoamerickej a španielskej hudby 20. storočia

Záver romantizmu, koniec 19. a začiatok 20. storočia sa javí ako neskoré zlaté obdobie európskej

kultúry, ako jeden z vrcholov európskeho umenia. Začiatok prvej svetovej vojny a potom pokračova-

nie druhej svetovej vojny však zmietli všetko, čo Európa budovala a postupne strácala aj významné

postavene, ktoré v kultúre mala. Na prelome storočí pred nástupom vojny sa hudba a iné umenia vyví-

jali harmonicky a v pokoji. V tom čase ešte prevládal neskorí romantizmus, ktorý postupne prešiel do

francúzskeho impresionizmu najskôr vo výtvarnom umení, neskôr v literatúre a hudbe. Ešte pred voj-

nou sa začali objavovať iné umelecké smery, napríklad expresionizmus, neofolklorizmus, neoklasi-

cizmus (Šafařík 2006).

Nové hudobné smery 20. storočia sa nesnažili negovať všetko minulé. Práve naopak, nadväzovali

na predchádzajúce obdobia. V druhej polovici 19. storočia dochádzalo k obohacovaniu dur – molové-

ho systému o chromatizmy, alterované akordy, modulácie. Týmto dochádzalo k uvoľňovaniu, ale aj

k rozširovaniu pojmu tonalita. Vstup jazzovej hudby v Spojených štátoch amerických v 20. a 30. ro-

koch 20. storočia a vstup populárnej hudby Latinskej Ameriky rovnako ovplyvnili smerovania

v hudbe medzi dvoma svetovými vojnami (Schnierer, 2011).

Americká hudba bola v 19. storočí len európskou kolóniou v umení. Trvalo to až do konca 19. sto-

ročia, v niektorých prípadoch až do 30. rokov 20. storočia. Americká hudba bola závislá na nemeckej

hudobnej kultúre, pretože v Amerike bol cítiť vplyv hudobníkov, pedagógov, virtuózov, dirigentov

a spevákov, napríklad Bacha, Wagnera a Brahmsa. Pred a po prvej svetovej vojne sa v Amerike rozší-

ril vplyv francúzskeho impresionizmu. V 30. rokoch emigrovali do USA najvýznamnejší hudobníci

20. storočia: Stravinský, Schönberg, Bartók, Hindemith, Milhaud, Křenek, kde začali učiť na americ-

kých univerzitách. Mladá americká generácia skladateľov postupne reagovala na podnety, ktoré si so

sebou títo hudobníci priniesli a začala narastať miera samostatnosti a originality. Postupne americká

hudba začala ovplyvňovať tú európsku. Zakladateľom modernej americkej hudby bol Charles Edward

Ives (Šafařík, 2006).

12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA

154

V Latinskej Amerike pochádzali významní skladatelia hlavne z Brazílie, Argentíny a Mexika.

Najvýznamnejším z nich je brazílsky skladateľ Heitor Villa – Lobos (1887 – 1959) (Šafařík, 2006).

Predstavuje významnú tvorivú osobnosť brazílskej hudby 20. storočia (Béhague 2007 – 2016). Lobos

bol spočiatku samoukom. Od svojich dvadsiatich rokov pôsobil v Európe, kde ho veľmi ovplyvnila

európska hudobná tradícia, hlavne Bach, Wagner a taliansky pucciniovsky verizmus. Vo svojej tvorbe

vychádzal z Bacha a brazílskeho folklóru (Šafařík, 2006). Neskôr si vytvoril jedinečný skladateľský

štýl, v ktorom kombinoval vtedajšie európske techniky a reinterpretoval prvky národnej hudby. Pri-

kláňal sa k postromantizmu, francúzskemu impresionizmu a k národným štýlom (Béhague 2007 –

2016). Bol veľmi plodným skladateľom. Jeho tvorba sa odhaduje na 800 – 2000 skladieb. Pre gitaru

napísal Dobrados – osem kusov, štvorčasťovú Suite popular Brasileira, 12 štúdií, 6 prelúdií (Šafařík

2006), v ktorých sa inšpiroval známym gitaristom Andrém Segoviom (Béhague 2007 – 2016).

a úpravy Bachových, Händlových, Schumanových, Chopinových a Rachmaninových skladieb (Šafa-

řík 2006). Vplyv brazílskej ľudovej hudby a klasického európskeho štýlu vidieť v jeho deväťčasťovej

kompozíci Bachianas Brasileiras (Béhague 2007 – 2016).

Medzinárodne uznávaným bol mexický skladateľ Carlos Chávez (1899 – 1978). Bol aj znameni-

tým dirigentom. Študoval v Paríži, Berlíne a New Yorku. Založil Mexický symfonický orchester, bol

riaditeľom Národného mexického konzervatória a riaditeľom Národného inštitútu krásnych umení.

Písal opery, balety, scénickú a filmovú hudbu, symfónie, v ktorých sa inšpiroval aztéckou mytoló-

giou, klavírny a husľový koncert (Šafařík 2006).

Predstaviteľom staršej generácie je Manuel María Ponce (1882 – 1948). Hudobné vzdelanie získal

v Berlíne, Bologni a v Paríži. Známou je jeho Balada mexicana pre klavír a orchester. Je autorom

klavírneho a husľového koncertu, orchestrálnych suít a symfonických tancov. Venoval sa aj mexic-

kému folklóru a vydal aj niekoľko zbierok ľudových piesní (Šafařík 2006).

Ďalším predstaviteľom je Silvestre Revueltas (1899 – 1940), ktorý študoval v USA. Väčšina jeho

skladieb vychádza z mexického folklóru (Šafařík 2006).

Argentínu reprezentuje Juan José de Castro (1895 – 1968), z mladšej generácie Alberto Ginastera

(1916 – 1983), ktorý bol riaditeľom konzervatória La Plata a ktorý sa rovnako orientoval na domáci

folklór (Šafařík, 2006).

Latinskoamerická hudba ovplyvnila aj postmoderný postoj, a to hlavne latinsko – americké tango,

ktoré sa šírilo už začiatkom 20. storočia (Kajanová, 2010). Tango je tanec juhoamerického pôvodu,

ktorý je notovaný v 2/4 alebo 4/8 takte. V druhej polovici 19. storočia sa udomácnil v prístavnej štvrti

v Buenos Aires. Tango je charakteristické niekoľkými základnými rysmi. Ide o dvojdielny typ: verzia

je v harmonickej molovej tónine a refrén v rovnomennej durovej. Medzi verziou a refrénom je nieke-

dy vložená aj medziveta. Inštrumentálne verzie tanga sú väčšinou pre duo husle – klavír, malý orches-

ter, akordeón či gitaru (Schnierer, 2013). Argentínsky skladateľ Astor Piazzolla (1921 – 1992) poru-

šil všetky konvencie v oblasti syntéz klasickej hudba a tanga a spojil tango s európskou hudobnou

tradíciou. Vytvoril tango nuovo, ktoré spája argentínske tango ako ľudový tanečný útvar, jazz

a európske formy hudby. Povýšil tango do koncertnej podoby cez tangovú revolúciu. Jeho opereta

María de Buenos Aires (1968) vychádza z tanga nuova. V tejto operete hrá komorný orchester,

v ktorom je aj gitara, bandoneón alebo akordeón (Kajanová, 2010).

V Španielsku sa 20. storočie začalo založením Symfonického orchestra v Madride roku 1904

a potom roku 1910 v Barcelone. Španielska hudba potrebovala impulz k tomu, aby sa dostala na úro-

veň ostatných európsky krajín. Znamenalo to štúdium dodekafónie a atonality. Najvýznamnejším

predstaviteľom španielskej hudby tohto obdobia bol skladateľ Manuel de Falla (1876 – 1946) (Ano-

nym, 2016). Falla sa stal ďalším predstaviteľom hudobného impresionizmu. Rýchlo si vytvoril svoj

vlastný skladateľský štýl. Mal rád tajomno, nepredvídateľnosť, nevysloviteľnosť a vášnivosť španiel-

skeho folklóru. Bol ovplyvnený albénizovsko-granadovskou tradíciou, Debussym a Ravelom, anda-

lúzskym a katalánskym folklórom a Griegovou hudbou. Neskôr sa od tejto romantickej tradície od-

klonil a priblížil sa k Ravelovmu neoklasicizmu. Podarilo sa mu vytvoriť syntézu čistého impresio-

nizmu, folklóru a neoklasicizmu, ktorá obohatila európsku hudbu. Preslávil sa baletmi Čarodejná lás-

ka a Trojrohý klobúk a symfonickou impresiou Noc v španielskych záhradách (Šafařík, 2006).

So Španielskom a gitarou sa spája meno Andrés Segovia (1893 – 1987), ktorý je najznámejším

španielskym gitaristom. Mal nesmierny vplyv na pokrok a status gitary ako koncertného nástroja.

SEKCIA UMENIA

155

Oživil a zlepšil techniku hry na gitare, mnoho skladieb prepísal pre gitaru a inšpiroval mnohých skla-

dateľov k napísaniu skladieb pre tento nástroj. Ovplyvnil mnohých gitaristov svojou charizmou a

učiteľským talentom (Wade 2007 – 2016).

2 Vybrané osobnosti latinskoamerickej a španielskej hudby 20. storočia

V tejto kapitole priblížime vybrané osobnosti latinskoamerickej a španielskej hudby, ktorými sú

Luiz Bonfá, Heitor Villa – Lobos a Matilde Salvador a ich vybrané diela.

2.1 Luiz Bonfá – SAMBALAMENTO – osobnosť skladateľa

Luiz Bonfá (1922 – 2001) bol brazílskym skladateľom a gitaristom 20. storočia. Bol to virtuózny

hudobník plný jemnosti a vášne. Jeho melódie sú plné tepla a mäkkosti. Poslucháčovi dávajú pocit,

akoby sedel s priateľmi na malom koncerte (Anonym 2016). Patrí ku kľúčovým postavám žánru bra-

zílskej hudby bossa nova, ktorá spája sambu a jazz. Väčšina jeho kompozícii sa nesie v rytme samby.

Písal aj hudbu k filmom. Počas svojho pobytu v Spojených štátoch sa stal ambasádorom brazílskej

hudby (Anonym 2016). Bossa nova je názov pre charakteristický spôsob interpretácie moderného

jazzu, ktorý je zmiešaný s prvkami latinskoamerickej oblasti zo začiatku 60. rokov (Schnierer, 2013).

2.1.1 Formová a interpretačná deskripcia diela SAMBALAMENTO

Z hľadiska výstavby skladby sa jedná o malú trojdielnu piesňovú formu a b a v tónine a mol, sy-

metrická, v tempe moderato. Celá skladba je postavená na synkopickom rytme. Na začiatku v prvých

dvoch taktoch sa nachádza malý druh úvodu, ktorý má za úlohu navodiť atmosféru celej skladby. Po

úvode nasleduje a diel, ktorý prechádza od a mol cez E7, veľký septakord F7maj, F7, veľký septakord

G7maj.Posledné dva takty sú zhodné s úvodom, ktoré sú zároveň prima voltou. Seconda volta tvorí

medzihru. Od 13. taktu začína b diel zmenšeným septakordom E dim7 v tretej polohe na hmatníku gita-

ry. Od 16. taktu pokračuje skladba cez f mol do a mol v piatej polohe na hmatníku. Skladba končí

dvojtaktovou codou, ktorá je identická s úvodom a dotvára atmosféru skladby.

Z interpretačného hľadiska sa táto skladba odporúča hrať viac v registri sul ponticello, čo znamená

hru pri kobylke, ktorá vytvára ostrý zvuk a spolu so zvýraznenými basmi vynikne synkopický rytmus

skladby. V a diely sa v ľavej ruke nachádzajú pomerne jednoduché hmaty, v b diely sa vyskytuje ma-

lý barré hmat a hra v tretej, piatej a siedmej polohe na hmatníku.

Obr. č. 1 Úryvok skladby Sambalamento – a diel

12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA

156

2.2 Heitor Villa – Lobos – DANZA BRASILEIRA - osobnosť skladateľa

Okrem toho, čo je o ňom uvedené v prvej kapitole pridáme, že Lobos vďaka svojmu otcovi rýchlo

prenikol do krásy klasickej hudby, učil sa hrať na violončele a gitare. Jeho manželka – klaviristka mu

v 20. a 30. rokoch odpremiérovala mnoho jeho klavírnych kompozícii. Okrem toho písal skladby pre

sláčikové kvartetá a iné komorné zoskupenia, symfónie a balety, absolvoval koncertné turné po Euró-

pe, USA a Japonsku (Béhague 2007 – 2016).

2.2.1 Formová a interpretačná deskripcia diela DANZA BRASILEIRA

Skladba je v malej piesňovej forme a b a v tónine D dur, s preladenou strunou E na D, čím je tóni-

na D dur viac podporená. Skladba začína predtaktím. V a diely je výrazný rytmicko–melodický mo-

tív, z ktorého je vystavaný celý prvý diel. Téma má štyri takty, ktorá sa v 9. takte zopakuje. B diel od

18. taktu využíva rytmický materiál z a dielu, objavujú sa aj flažolety.

Pri interpretácii je dôležité, aby vynikla melódia skladby a basy, ktoré tvoria sprievod, ju neprehlu-

šili. Jednotlivé pasáže skladby, hlavne hra flažoletov, si vyžadujú dobrú techniku hry pravej a ľavej

ruky.

Obr. č. 2 Úryvok skladby Danza Brasileira – a diel a začiatok b dielu s flažoletmi

SEKCIA UMENIA

157

2.3 Matilde Salvador – ŠPANIELSKY TANEC – osobnosť skladateľky

Španielska skladateľka a maliarka 20. storočia Matilde Salvador (1918 – 2007) bola vedúcou

osobnosťou pri podpore kultúry a hudby z okolia Valencie. Jedna z jej najznámejších kompozícii

Homenatge a Mistral bola skladba pre sólovú gitaru. Napísala mnoho vokálnych skladieb a skladby

pre klavír (Anonym 2016). Štúdiá absolvovala v mestách Castellón a Valencia, kde sa uskutočnili aj

premiéry jej raných diel. Počas Španielskej občianskej vojny študovala kompozíciu a inštrumentáciu

a získala viacero ocenení za svoje piesne. Jej najplodnejším obdobím boli 50. a 60. roky, počas kto-

rých jej dva balety, piesne a skladby pre gitaru predstavili poprední španielsky hudobníci (Baliñas-

Perez 2007 – 2016).

2.3.1 Formová a interpretačná deskripcia diela ŠPANIELSKY TANEC

Ide o malú trojdielnu piesňovú formu a b c v tónine a mol. Na začiatku sa nachádza introdukcia

s kadenciou. Tvorí ju 6 taktov. Introdukcia sa skladá z dvoch úsekov. V prvom prechádza od a mol

cez G dur, F dur a E7 do E dur. V druhom úseku s označením Tempo di Rumba a mol a E7. Od 7.

taktu pokračuje a diel až do 23. taktu. Od 24. taktu pokračuje b diel, ktorý je v rovnomennej A dur

tónine. Od 35. taktu sa opäť v a mol tónine nachádza krátka medziveta a po nej nasleduje c diel od 40.

taktu.

Z hľadiska interpretácie sa prvý úsek introdukcie hrá so silným akcentom v base, avšak pomaly,

meditatívne. Druhý úsek je kontrastom, hrá sa dôrazne, zvýrazňujúc rytmus rumby a navodzujúc cha-

rakter celej skladby. Jednotlivé diely sa hrajú v registri viac pri kobylke, vďaka čomu je zvuk gitary

ostrejší. Celú skladbu je dôležité hrať s dôrazom, aby vynikol jej temperament.

Obr. č. 3 Úryvok skladby Španielsky tanec – introdukcia s kadenciou a začiatko a dielu

Záver

Zo získaných poznatkov sme zistili, že hudba v Amerike sa spočiatku vyvíjala na základe tej eu-

rópskej a až od 30. rokov 20. storočia si našla svoje smerovanie, ktoré následne začalo ovplyvňovať to

európske. Latinskú Ameriku tohto obdobia najvýraznejšie reprezentuje brazílsky skladateľ Heitor

Villa–Lobos, ale aj Carlos Chávez, či reprezentant staršej generácie Manuel María Ponce. Rozhodujú-

ce bolo aj latinskoamerické tango, ktoré sa stalo v Európe veľmi obľúbeným a ktoré sa vďaka Astoro-

vi Piazzollovi dostalo aj do koncertných siení. Hudba v Španielsku na začiatku 20. storočia potrebo-

vala čas na to, aby dosiahla úroveň tej európskej. Reprezentantom španielskej hudby 20. storočia je

Manuel de Falla. V súvislosti so Španielskom a gitarou je nutné spomenúť meno Andrés Segovia,

12. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ A UMELECKÁ KONFERENCIA

158

vďaka ktorému sa začala písať nová epocha tohto nástroja. Pri skúmaní životov troch osobností sme

sa dozvedeli, že svojou plodnou prácou prispeli okrem iného aj k obohateniu repertoáru klasickej

gitary.

Literatúra: ABRAHAN, G. (2003): Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum.

MODR, A. (1982): Hudební nástroje. Praha: Editio Supraphon.

SCHNIERER, M. (2011): Hudba 20. století. Brno: Janáčkova akademie múzických umění v Brne.

SCHNIERER, M. (2013): Přehled vývoje populární hudby. Brno: Janáčkova akademie múzických umění

v Brne.

ŠAFAŘÍK, J. (2006): Dějiny hudby. Věrovany: Nakladatelství Jan Piszkiewicz.

Internetové zdroje: Anonym: A little history of the Spanish Music [online]. [cit. 14.08.2016]. Dostupné z: http://www.

spanisharts.com/musica/i_sigloXX.html

Anonym: Luiz Bonfá [online]. [cit. 14.08.2016]. Dostupné z: http://www.folkways.si.edu/luiz-bonfa-

brazilian-bossa-nova-guitarist/latin-world/music/article/smithsonian

Anonym: Luiz Bonfá [online]. [cit. 14.08.2016]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Luiz_Bonf

%C3%A1

Anonym: Matilde Salvador i Segarra [online]. [cit. 14.08.2016]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/

Matilde_Salvador_i_Segarra

BALIÑAS-PEREZ, M.: Salvador, Matilde [online]. [cit. 14.08.2016]. Dostupné z:

http://www.oxfordmusiconline.com/subscriber/article/grove/music/40412?q=matilde+salvador&search=quick&

pos=1&_start=1#firsthit

BÉHAGUE, G.: Villa-Lobos, Heitor [online]. [cit. 14.08.2016]. Dostupné z: http://www.oxfordmusiconline.

com/subscriber/article/grove/music/29373?q=heitor+villa+lobos&search=quick&pos=1&_start=1#firsthit

KAJANOVÁ, Y.: Postmoderna: pèle-mèle po moderne? [online]. [cit. 14.08.2016]. Dostupné z:

http://www.melos.hrckova.sk/index.php?id=5

WADE. G.: Segovia, Andrés [online]. [cit. 14.08.2016]. Dostupné z: http://www.oxfordmusiconline.

com/subscriber/article/grove/music/25329?q=andr%C3%A9s+segovia&search=quick&pos=1&_start=1#firsthit