Mintka

Copyright Ihar Babkov, 2013Translation Ivana Slivkov & ubor Matejko, 2014Design & Layout Zuzana elov, 2014Slovak edition Artforum, 2014

Kniha vyla v rmci projektu Visegrad Eastern Partnership Literary Award, ktor bol podporen Medzinrodnm vyehradskm fondom a realizuje sa na Univerzite Komenskho

Artforum

Ihar Babkov

Mintkatri prbehy

Prbehy s spolu tyri.Jorge Luis Borges

Portrt umelca, v smrakuneviditelny

71

Franciak rd hovorieval, e sa narodil vtomto ase ana tomto mieste iba preto, aby oksil dobr kvu vslunej spolonosti.

Pravda, nebolo jasn, i artuje alebo hovor vne: in-toncia, ktorou tto vetiku vyslovoval, sa vrazne menila vzvislosti od dennej hodiny, ronho obdobia, miesta atie od mnostva vypitho koaku.

Ticho ammivo mohla znie vo farebnej ndhere jesen-nho smraku. Mohla znie izfalo ako telefont na z-chranku. Amohla znie aj ako such kontatovanie: no, vre nezvratnej degradcie sveta, vo vekukalijugy, sa naozaj ned robi ni in, iba prs do kaviarne aobjedna si tto lku hustho temno-aromatickho npoja. Apotom dlho sedie, pozera kamsi do neznma aprevtava pohadom steny aveky.

Nebolo jasn ani to, o znamen slun spolonos: vetci vedeli, e Franciak pije kvu rd osamote.

Inak, ja viem sistotou, e Franciak vbec neartoval. Ho-voril ist pravdu.

Tak podnik bol vMinsku vasoch chladu jeden adokon-ca aj teraz, ke sa vetko zmenilo, navrhujem niektorm

8uom avniektorchvnimonch momentoch stretnu-tie prve tam.

Na plastom asiliknom zaarovan asy mal dos oby-ajn meno: Mintka.

Nikto nevedel, odkia sa vzalo. Jedni si mysleli, e je to odkaz na franczsko-rusk slovo bistro, in vom ctili metafyzick ndych. Mintka, hovorievali, je ako udsk i-vot, do ktorho vstupujeme celkom nevekolepo, bez fanfr asnejasnmi mtami. Akad sa tu poka njs osi svoje.

Iste, bolo to tak, aspo pre vinu. Lkav vne, pred-tucha monost, pokus orozhodnutie. Potom dlh rad apo-klada, kde treba za vetko zaplati. Apotom

Ale to nebolo to hlavn.D sa sem prs, tak sme vtedy hovorievali.Bolo to zvltne miesto.Prsne vzat, vlastne to vbec nebola kaviare. Nema-

li tam osobitn vchod, ani atu so zrkadlom aani slu sostolmi aankmi. Bol to iba nevek priestor stroma bufetovmi stolkmi, pri ktorch sa stlo, vrohu jednej zpr-vch minskch pizzeri. Vmalom barku stl automat na espresso. Tie jeden zprvch vneskorosovietskom obdob aurite najlep.

To vak ni nevysvetuje. Jasn, e boli aj in miesta. Naozajstn kaviarne, tich zkutia vretaurcich, kde mali kvovary, avniektorch nebola zl kva. Pod hodinami alebo na ervenej. Postupne sa vak vetci vhadan ohosi novho aneobyajnho presunuli sem atu, uprostred inch kuls, nachdzali samch seba. Urite iba preto, lebo dlh sedenie unavuje (ako povedal jeden n dobr znmy, ke sahop-

9tali, nao sa trmcal sm zIndie do ny viestom storo nho letopotu).

Iste, ponkali sa rozlin monosti. Chladn kaviare vsuterne pod Palcom umen, kde kvu vari nevedeli, ale mohli ste tu ta arozprva sa cel hodiny, km ste nepre-mrzli. ialen kaviare na Trajeckom predmest na druhom poschod, kde varili iba tureck kvu akde sa rozprva nedalo, lebo tam hovorili vetci naraz anahlas, takmer a kriali.

Nototo zkutie sbarkom bolo predsa len msi vnimon.Vnimon bola predovetkm jeho poloha.Bolo to na kopci, na najvyom mieste vmeste. Anavye

na mieste kovom.

Bolo tu osi pre tvr mesta vemi dleit.

Naavo od Prospektu, na ktorom ste mohli njs Mint-ku, sa zanalo Horn mesto. Jeho rozpadajce sa uliky padali strmo kamihe, metafyzickej rieke skrvavmi breh- mi, ktor sa spja spoiatkami tunajch dejn. Pretiekla mnohmi textami aodtia prenikla do nho vedomia. Rieka nespavosti, tak jej vravievali star Balti.

udia, o tu ili, boli akosi mimo zvyajnho radostnho kolobehu milinovho mesta strolejbusmi aautobusmi, v-stavami,divadlami anovmi sdliskami, kde sa hrdo vznal duch ias. Vyzerali tak, akoby ili u nie prv ivot aboli jednoducho ztoho dotieravho karnevalu trochu unaven.

Inak, bvali tu nielen udia, ale aj tiene. Niekedy sa zda-lo, e prve tie s skutonmi obyvatemi minskch run ae len ony maj prvo na ich vyudnen samotu.

10

Medzi ruinami sa melancholicky tlala rieka Svisla, lemovan parkami. Drala star mesto pokope, jemne sce-ovala obraz krajiny azmvala vetky krivdy atrpenia, za-nechvajc za sebou len chladn ist pokoj.

Aobas dokonca aj ndej.

Ulice starej tvrte sa vynrali akosi nebadane amali vsebe osi zvltne. Neraz premenvan, trhali sa od nzvov, kto-rmi sa ich ry usilovali skroti azhadzovali ich zo seba ako lacn handry.

Brili sa, neshlasili, raz viedli sbene srealitou, ino-kedy sa ou kadejako prepletali. Aprepletali sa ajnavzjom, kriovali sa aznova sa rozchdzali do neznmych smerov.

Bolo ich len zopr, ale vnaom povedom sme si ich astne plietli, take nikto nevedel dodatone poveda, kade sme li akam sme sa dostali: Pod vkom? Dominiknska? Engelsova? Revolun?

Nhodnm okoloidcim sa ani neozvali, mkvo zatchli.Obas sa zdalo, e vich mkvosti sa ukrva tich pohda-

nie, ato nielen voi novm sdliskm, radostnm abodrm, ale aj voi realite ako takej.

Inak, aj Prospekt, na ktor sa uchlila Mintka, existoval trochu mimo reality. Nebilo to do o hne, ale pre vnma-vch pozorovateov to bolo oividn.

Prospekt, ktor sa vtchto asoch volal poda Lenina, bol najdlhou ulicou vmeste apretnal ho naprie zvchodu na zpad. Mintka tu mala presn adresu: slo 22. Dala sa njs aj vbedekri aja sm som to raz urobil. Iba preto, aby

11

som sa uistil, e sa mi to vetko nesnva, e Mintka naozaj existuje alebo existovala. Vjednom zmiest jednej zkrajn.

Napravo od Prospektu viedla paralelne Ulica Karola Marxa so starmi stromami anevekmi modernmi bu-dovami. Najvenejia, najtichia anajburoznejia ulica mesta. Dobre sa po nej prechdzalo, ale, ktoviepreo, ni podstatn sa tu nedialo.

KMintke sa dalo najlepie dosta prve po nej. Pri M-zeu vetkch umen odboi doava, vnori sa do parka avynori sa u na Prospekte, hne pri vchode.

Prejs cez bistro, djs kstolkom vbare azauja svoje miesto pri okne zavej strany.

Okno ponkalo zvltne pohady smerom dnu aj von.

Bistro otvrali osmej, ale bark a ojedenstej. Ke sa teda po jedenstej zanali do Mintky schdza hostia, vzduch u bol nasiaknut vami prihorenej pizze, bujnu bez msa za osem kopejok ainmi skromnmi neskorosoviet-skymi gastronomickmi radstkami. Treba hne poveda, e podaktor tto skku nevydrali a, zapchvajc si nosy aui, zvrtli sa vo dverch. Ale ten, kto vydral do konca, dokal sa odmeny. Samozrejme, nie hne.

Najprv sa bolo treba poobzera.Barov pult bol napravo. Za nm stl mu nevysokho

vzrastu apozorne sledoval prichdzajcich host.Bol to barman, ale vjeho vzore osi nesedelo, to ste si

vimli takmer hne. Aj ke nebolo jasn, o konkrtne. Pr drobnost: oblek na om vyzeral prli dobre, takmer profe-

12

sorsky, pohad mal pozorn, ale nie hodnotiaci. Ke ste tam prili po tret raz, akosi ste pochopili, e sa vol Leo. Bez toho, aby ste sa zoznmili, jednoducho na zkladeryvkov rozhovorov aakhosi matnho tuenia.

Prichdzal do baru slvnostne polhodinu pred otvore-nm.Zapol automat na kvu, aby sa nahrial, potom si sadol na vysok stoliku zdruhej strany barovho pultu ana ist as stchol. tal knihu alebo si osi zapisoval do vekho zoita, ktor potom schoval vsejfe.

Vina host povaovala zpisky vzoite za nieo ako tovncke poznmky, ale t najpozornej pochopili, e to tak nie je ae subuj neobyajn veci.

Naavo stli tri vysok, dlh bufetov stolky. Dalo sa pri nich st, iba ak sa lovek one opieral zvrchu atrochu sa nad ne naklonil.

Najdleitejie vak bolo vek sklen okno snzkym irokm parapetom, ktor zaberalo cel stenu. Stolky stli kolmo na okno, take ste mohli sedie na parapete so lkou kvy, poloenou na rohu poliky pod stolkom. Dalo by sa poveda, e to vlastne ani nebolo okno, ale presklen stena, za ktorou sa osi deje. Podaktor nali odvahu to osi aj pomenova,nejako oznai, my sme vak vedeli, e za ok-nom sa rozloilo magick divadlo sveta. Iba sme nechpali, oom hra je anaktorej strane okna s divci.

Zva sme si dvali dvojit espresso za dvadsasedem kopejok, napriek tomu, e ani mal tu nebolo zl advojit stlo takmer toko ako obed vlacnej zvodnej jedlni.

Dvojit presso bolo vskutonosti priepustkou. Kto si dval dvojit, patril kelite Mintky. Pravdae, mohli ste si

13

da aj obyajn anikto vm ni nepovedal, ale dvojit presso bolo znakom prslunosti kritulu, uvdzalo azaraovalo

Kam vak zaraovalo, to ste nepochopili hne.Ktm, ktor si sem odskoili iba na mintku da si kvu,

aleakosi sa tu zdrali?Ktm, ktor pri starom oarpanom stolku osi uvideli

apochopili? Vo svete ivo vlastnom ivote?Bolo to dos mlo Apredsa Ke ilo vetko dobre, Leo sa priatesky usmieval. Kva

chutila, za oknom sa blznila jese, veda seba ste mali blzke tvre, ako keby ste tu stretli znmych zinch ivo-tov, sktormi ste sa na seba dos nevynadvali aosi ste si nedopovedali

T, o sem trafili nhodou, hne pochopili, e toto nie je iba jedno zmiest vjednom zmiest vjednej zkrajn

Tu sa naozaj odohrvalo osi neobyajne dleit. osi tak, o svami ostane do konca ivota. Hreje adva svetlo, ke sa nemte na o spoahn. Ke u je celkom zle.

o to je, ostalo pre ns zhadou, dokonca aj vtedy, ke sme sa na tom sami zastovali.

Ten ritul sme nazvali kvovm obradom. Logicky sme si mysleli, e ke na Vchode mu ma ajov obrad, tak my meme ma obrad kvov. Ae ke tam nai priatelia do-kzali urobi zjednoduchch rozhovorov pri lke aju vy-beran apodmaniv duchovn potravu, tak tu uns, takmer na Zpade, mus zauja zodpovedajce miesto lka kvy.

Vcentre tohto obradu bol Leo. Vek Leo.

14

Samozrejme, bolo ho mono oslovova Leanid atamgas-ti si mohli dovoli aj priatesk, takmer lskav Lei. Ale pre ns, zaiatonkov, to bol Leo, legendrny Leo.

Mg aalchymista.Bol to ten ist Leo, o presvedil Francyska Skarynu, aby

sa presahoval zmilej tulnej Prahy kMamoniovcom do Vilna. Azo starej aramejiny mu preloil avysvetlil niektor nejasn miesta vBiblii.

Ten ist, o sprevdzal Mattea Ricciho na ceste do ny apotom posielal rozsiahle sprvy vntine vilnianskym jezuitom. (Dodnes sa zachovali vosobitnom fonde jezu-itskho archvu vo Vatikne, vtakzvanej zelenej zloke monsignora Lea. Niektor bdatelia mu pripisuj aj pre-klad Tao te ing do starobielorutiny, ktor sa naiel vlepen dojednho zrukopisov legendy oTristanovi.)

Ten ist, o prichlil Dolengu-Chodakowskho, ke psal svoje dielo OSlovanoch vpredkresanskch asoch aten ist, o potom pomhal Mickiewiczowi pri preman azbiera-nmaterilu vPari.

Anakoniec, bol to ten ist Leo, ktor pomohol ptni-kom smerujcim do Orientu, ke zabldili (a stratili sa) vtunajch moiaroch. Vaka nemu nali cestu amohli po-kraova alej, smerom na Kaffu, kde mali vykpi Parmsk princezn ztureckho zajatia.

To oom psal Hesse vo svojom prbehu, hoci zpochopi-tench dvodov vynechal niektor podrobnosti zminskho obdobia.

Neviem, kto sa prv dovtpil, e je to ten ist Leo, ale po-tom sa toto poznanie rilo bez slov, vnejasnch narkach.

15

Pochopili sme, e tento skromn lovek nikdy osebe nepovie vetko, atak sme si jeho ivotopis skladali iba po kskoch. ia, ten ivotopis nebol nikde zapsan avmojej pamti sa zachovali iba vybran epizdy.

Podaktor si, pravda, mysleli, e ivotopis je prli far-bist ae Leov obraz nadobudol privemi mtick, a roz-prvkov podoby.

Ale akm asi tak mohol by lovek, ktor varil najlepiu kvu vmeste?

Ke som po prv raz zaiel do Mintky, mal somzvltny pocit, e to nebola nhoda. Ato aj napriek tomu, e som do nej vstpil neobyajne jednoducho, takmer vedne.

Chcel som sa s najes do pizzerie. Zvyajne som takto stravovacie zariadenia ignoroval, ale vten de som vybavil vetky veci hne po obede aplny na veer som nemal, tak som si pomyslel: preo nie? Mali tu napodiv dos ud ahoci u bolo po obede, vetky stoly vpizzerii boli obsaden. Ha-dajc von miesto, dostal som sa a celkom dozadu. Bol tam nevek rad, asi dvaja i traja udia, postavil som sa teda na koniec.Obzeral som sa okolo seba avtom som pochopil, e vetko je tu aksi in.

Kva voala na zblznenie aaj udia, ktor stli pri sto-lkoch, sa sprvali inak. Alebo dokonca aj boli in.

Oividne sa nikam neponhali. Postvali apili kvu. Jedni stli mlky, in sa rozprvali. Jedni sa kriepili, al si osi zapisovali do notesov. Niektor dokonca tali knihy, sediac na irokom parapete.

16

Robili plne obyajn veci. Ale robili to vetko tak, ako keby vtom bol aksi hlb zmysel. Ako keby iba tu, pri lke kvy, bolo mon vidie veci tak, ak naozaj s.

Zvltna kaviare, pomyslel som si vtedy.No neuveril som jej hne.Vtom ase som sa u druh rok potuloval po Minsku

ahadal som miesto, kde by sa dalo zakotvi akde by ivot nebol tak boav. Plval som mestom ako przrak, strie-dal som internty aizby, vniektorch som pobudol dlhie, zinch som odiiel po pr mesiacoch.

Zanal som psa, vlastne ani nie psa, ale iba porovn-va anazera doinch ivotov, hadajc vnich osi, pre o by sa oplatilo ma papier aznsobova realitu

Azrazu tto kaviare.Zaal som tam chodieva.U po krtkom ase som poznal vinu stlych host,

objednval som si dvojit presso, prosm aobas aj dve dvojit.

Moje sklony nazera do cudzch ivotov sa tu rozvinuli naplno: mnoho som pochopil amnohmu som sa nauil. Stailo pova rozhovory pri susednch stolkoch.

Niektor diskutri sa tu zjavili iba raz, in chodievali pra-videlne, atak som mal rozhovory na pokraovanie. Zvyajne som si so sebou brval zoit asadal som si niekde dokta na parapet. Zoit som vdy nevyahoval.

Schdzali sa tu rozlin spolonosti. Vniektorch sa hovorilo oUmen. Vinch tichie oVlasti, ktor upad, ao Jazyku, ktor treba vzkriesi. Aksok veda oudskom ivote aomdrosti.

17

Takto rozhovory sa zva pritrafili iba nhodou, ako to u urujerytmus samho ivota, ktor nerd plnuje. Ale pritrafili sa.

Niekedy sa odohrvali pri susednom stolku avtedy bolo treba natiahnu krk, zapova sa alepie sa prizrie. Ino-kedy som sa ocitol vepicentre avtedy som sa ledva zdral, aby som sa nepridal.

Okrem toho tu bolo vetko tak, ako to zvyajne bva: chodili sem mlanliv mui pod tyridsa ajpartie nevycho-vanch pubiov, star orani,aby si nali niekoho na faku do trojky, aaj deliktne vychovan dievat, ktor si dali lku aju skolom apotom stli ako kvety vo vze, ticho asstredene.

Vetci tto oomsi hovorili, epkali, oomsi premali.Stailo mi zachyti jedno i dve slov. plne obyajn.

Aostatn u bolo treba uhdnu, rozifrova: o sa stalo apreo.

Oom prema t ena vervench veernch atch ao rob tu vobyajnom bistre varovn piatkov veer?

o si do svojho notesa zapisuje dieva, ktor sed naa-vo pri okne, zahalen peknm dlhm lom, so zbierkou Shelleyho na kolench?

Apreo tamten pr stoj pri stolku mlky u polhodinu pri dvno vychladnutej kve?

Nepoznal som men aivotopisy. Iba tvre, tn hlasu, obleenie. Vetko ostatn som si musel domyslie. Alebo vymyslie, predstavi si.

18

Nebolo to vak a tak zloit. Ako vPlatnovej jasky-ni ist svislosti sa dali vypozorova. Ahoci mnoh veci ostvali oividne nejasn, zopr postrehov stailo.

O umen sa z akhosi dvodu rozprvalo poepky, takmer nepoutene. Slov sa chveli atrepotali ako tenk pavuina vjesennom lese. Bez toho, aby ste sa poksili po-rozumie ivotu ako takmu, sa sotva dali zbada.

Vlas si vyadovala drsnejie zafarbenie hlasu. Ana to bolo treba odvahu, o vtedy nebolo vbec jednoduch. Pre-o to som pochopil trochu neskr, ke sa vetko zaalo meni. Ke t, o vtedy rozprvali ovlasti tu, vyli do ulc ana nmestia azaali hovori svoje slov tam vonku.

Smdrosou to bolo ete zloitejie.T sa znejakho dvodu rada zaobila bez slov.Bolo ju treba rozpozna podapuz, mlania,poda opa-

trnho chvenia ticha, ktor prichdza po vetkch slovch.Je to tak. Aby slov vyzneli, mus by ticho.S potrebn prestvky, pauzy. Anapokon aj mlanie.

Iba vmlan po vetkch slovch zane lovek chpa, km vskutonosti je. Alebo, ako radi hovorievali moji nov pria-telia, km bol pred svojm narodenm.

Apreto som pozorne sledoval gest, pohady, ticho. Aby sa slov konene odhalili adarovali mi svoje tajomstv.

Mlanie je vdy tajomnejie. Lebo ke napokon aj slov zazneli, asto neboli tmi pravmi. Kzali sa po povrchu. Nijako sa nemohli odtrhn od toho, o hovoria vetci, ne-dokzali prekroi hranice vlastnho asu.

19

Hoci, pravdupovediac, prve od asu, od doby sa nm chcelo najviac zo vetkho odtrhn. Doba bola niee iba nezaujmav, bola aksi ostarnut, vyerpan

Bval tu aj karneval.

Z asu na as si do Mintky odskoili herci zLepieho divadla. Obyajne po skke, aleniekedy aj pred predstave-nm. lovek si ich vimol hne. Vchdzali sem ako na scnu, veselo islvnostne aniekedy aj ako cigni. As radosou, lebo mohli hra svoje vlastn predstavenie ahovori vlast-nmi hlasmi.

Bolo to vak predsa len trochu zloitejie. Hlasy exis-tovali akoby mimo svojich majiteov. Intoncie, emcie, slov, vetko to od nich utekalo, oddeovalo sa, chcelo by nezvislm asamostatnm.

Spoiatku som sa vtom strcal.Vetko bolo in, ako sa javilo. Vetko miatlo, klamalo.Dokonca aj vzovajku: najpsobivej znich, sfzami

ako Salvador Dal, bol vskutonosti skromnm osvetova-om ain zas jednoduch, lovek by si ho ani nevimol, bol genilnym hercom.

Hrali vymyslen hru.Skali si masky. Striedali si ich aaj si ich navzjom

vymieali.Bolo vtom osi zvltne: dnes ste Prosper vmystickej

Shakespearovej hre azajtra okresn tajomnk komunistic-kej strany vzvodnej jednoaktovke neznmeho sovietskeho autora.

20

Nedokzal som celkom pochopi, o sa to snimi dialo.Nevedel som rozozna ich prav tvre. Tie, ktor mali

naozaj. Alebo by aspo mohli ma.Nielene im masky prirastali ktvram, ony aj boli ich

tvrami.Treba poveda, e vivote to bolo vetko presne naopak.

Vetci sa chceli sta niekm. Vybra si iba jednu tvr raz anavdy.

Vtomto ivote sa t hra volala njs seba samho. Hra-la sa vne azpalisto. Niekedy cel ivot.

Oni vak ili proti prdu. Prichdzali osamch seba, roztrcali sa vinch ivotoch, skali anasadzovali si rzne tvre.

U vtedy som ctil, ak je to nebezpen. Lebo m viac masiek si lovek nasad, tm menej je schopn im uveri apovaova ich za svoje.

Atm menej ver, e predstavenie m aspo ak-tak zmysel.

Ete jedna otzka ma neustle vzruovala azaujmala.o sa snimi deje neskoro veer, ke si skladaj masky?

Ke ostan sami zoi-voi opustenosti. o im vtej chvli ho-vor? o im navrva? m ich poka?

primne sa priznm, e ke som na nich hadel, mal som chu sm si to sksi. Vyjs na scnu svlastnou maskou. i mono smaskami. Sta sa sasou karnevalu.

Ale raz rno som sa zobudil ausdil som, e nikam cho-di netreba. e u aj tak som na scne.

e predstavenie je u dvno vplnom prde.

21

Najzaujmavejia spolonos sa stretvala vodahlom kte.Zachytil som osi oVchode. Padali tam udn neznme

slov ako sta, samdhi, de patriarchov Tieto rozhovory som poval so zujmom azail som pri nich dleit veci.

Vaka nim som sm pre seba objavil Benaresk hj,ta-mojie stretnutie iskupinku, o sa tam kedysi zila na roz-hovor, ktorho ozvena znie svetom doteraz.

Alebo som sa sprekvapenm dozvedel, e za menom Chajjm sa ukrva naozaj vek tradcia, doktorej patrili desiatky bsnikov. Ae vno zjeho verov nie je to, o sa predva cez cestu vsamoobsluhe Centrl.

Tu som po prv raz poul osfijcoch achasijcoch, oal-chymickej svadbe amystriu zjednotenia.

Po jednej ztakch debt som si zrazu uvedomil, o mal na mysli Ngrduna, ke hovoril oneprtomnosti alebo przdnote, zktorej sa rod vetko.

Prve tam, vMintke, sa mi ivot nhle otvoril ako kvet: vjeho priezranej nejasnosti, zhadnej anepochopitenej prtomnosti in-der-Welt.

Doteraz si pamtm, ako sa to stalo: stl som pri vyso-kom stolku. Bolo neskor jesenn rno roku 1982. Slnko sa ledva predieralo cez mraky.

Objednal som si dvojit presso ako obyajne astl som pri krajnom stolku, sm. Mesto zaalo pracovn de ate-raz po rannom virvare sa trochu utilo, spomalilo. Mono voakvan obeda alebo u vpredtuche veselho veernho nasvietenia.

22

Avtom sa za oknom stalo osi neobyajn. Poctil som to celou svojou bytosou.

Zrazu vetko zmizlo.Sadol som si na parapet. Prilo mi mdlo. Nebol to vak

len fyzick pocit, ale osi zloitejie aintenzvnejie. Ako-by nie odtiato. osi ako sartrovsk nausea. Pamtte sa, vSartrovom romne pad do takejto pasce hlavn hrdina.

Ni ztoho, o bolo tak dleit, o sa tak pilo svojou trvalosou ao chcelo by navdy viac neexistovalo.

Svet odo ma pomaly odchdzal, zamotval sa do klbka, mizol. Zvltny pocit: ctil som sa, akoby svet zvisel od mjho vedomia. Bol ako vianon ozdoba na stromeku. Dal sa rozhojda, dal sa obs dookola aobzera.

Nikdy som nepochopil, o sa stalo.Mono bolo rno a prli zvltne,mono Leo neetril

kvou na dvojit presso akofen zapracoval vmojom is-tom, okolitou ilziou ete nezaaenom rannom vedom.

Vetko bolo tak ako predtm. Aut sa pohybovali rzny-mi smermi, udia kamsi krali, vstnkoch predvali Prav-du aVeern Minsk, pionieri salutovali askladali prsahu i poda odkazu vekho Lenina, minsk metro sa chystalo vpusti do svojich svetlch hl sovietsky ud bieloruskho terroiru

Zrove bolo jasn, e je to iba ilzia, sen ae ni ztoho vskutonosti nejestvuje. Ae nie je dleit, i sa tento sen snva niekomu konkrtnemu, naprklad Bohu, alebo je to kolektvna halucincia najniieho ontologickho druhu.

Nie, vbec som sa nezakol.

23

Hoci, iste som sa mal. Lebo ak je vetko tak netrval apominuten, potom nem nijak zmysel dra sa ohosi azdriava sa od ohosi. Nem zmysel driapa sa kamsi spolu so vetkmi, robi kariru, myslie na byty, chaty i na to, ako sa postavi doradu na iguli.

Ja som sa vak naopak ctil slobodn. Neviem preo, ale lovek sa zane cti lovekom, a ke trochu vypadne zosveta. Alebo ke svet vypadne zneho.

Apotom som poctil absoltne astie.Ned sa vysvetli, preo sa lovek, ktor pochopil, e

vetko je pominuten, stva astnm.Jednoducho som sa prestal ohosi dra aod ohosi

zdriava.Najprv odplvali plne jednoduch veci: lka skvou,

ktor stla na stole, sa zrazu vzniesla azavisla vo vzduchu rovno predo mnou. Potom pomaly odplvala alej azaala sa zvova, meni tvar apremiea sa na rzne veci.

Akoby sa vysmievala ztoho, e lovek sa spolieha na st-los azrozumitenos sveta. Tam, vbezpenej vzdialenosti, sa menila raz na knihu, inokedy na mal dievatko, potom zas na vekho hrakrskeho tigra. Nakoniec sa zmenila na ma samho: pozeral som sa na seba zodstupu azhadne som sa usmieval.

Potom sa odo ma oddelili sny.Potom ato je to najzvltnejie sa odo ma oddelilo

moje JA aono tie zaalo mizn vdiake. Presnejie pove-dan, bolo to to, o som za svoje ja povaoval: fragmenty rozhovorov, dleitch inedleitch, trky spomienok, pltky emci.

24

Na ist as som sa ocitol vneprtomnosti, tam, kde niet nioho. Ako dlho som tam bol, neviem: chbali tam ukazo-vatele asu, oktor by sa mohlo vedomie oprie.

Apotom sa vetko vrtilo.Sedel som na parapete, prv hostia si objednvali pri

barovom pulte, Leo pustil platu azaala hra hudba. Billie Holiday spievala oneastnej lske apova jej prbeh bolo strane sladk. Dokonca nielen sladk, ale strane dleit. Pochopil som, e na svete nie je ni dleitejie ako tto hudba.

Jedna mylienka ma vak aj tak ruila, nedovoovala mi strati sa len tak uprostred scna, uprostred hudby sveta.

Bolo treba prei vlastn ivot.Ato znamen osi si vybra tu ateraz. No ned sa vybra

nejak osi, km lovek nepochop, o je na o, m sa toto li od inho, preo aako si osi vivote vyber. Alebo preo aako si osi vyber jeho.

Anapokon o rob loveka lovekom anao je to vetko?

Zdalo sa, e ete je as pochopi aporozumie tomu. Avtej chvli sa odkiasi vynorila predtucha, e i arozu-mie s rzne veci. e ak sa do toho vetkho lovek dosta-ne, tak u nemus rozumie.

Ke sa loveka zmocn ivot auna ho prd, dleit je neklesn na dno adoplva na druh breh.

Odchdzame prli skoro, pomyslel som si.

25

Ak by sme toto vetko mali naozaj pochopi, bolo by treba prei niekoko ivotov.

Prvkrt som sa zamyslel nad svojm nevyhnutnm odcho-dom zo scny vpiatej triede, ke som nhodou natrafil na Tarkovskho Solaris. Vtedy som iba zanal svoju itatesk kariru asci-fi vyzerala ako najsladia monos unikn zreality, porui hranice asu apriestoru.

U som trochu tal Lema, preto ke som vstarom parku prikine zbadal plagt, nezavhal som. Film hrali ako po-sledn predstavenie, bol dlh avbec nie tak, ako som oa-kval. Samozrejme, e som til po nieom neobyajnom. Po alekch kozmickch dobrodrustvch. Po ptavch zitkoch. Alebo aspo po malch asmienych zelench lovieikoch.

Ale tu ni ztoho nebolo. Les, jazero, dom viden ako-by pred rozlkou, posledn raz. Kozmick stanica. Po chodbch chodili udia arozprvali oomsi obyajnom: oblzkych iotch, o s nm vzdialen anevyhnutne mizn vase, ale mohli by sa vrti, keby sme si trfli by astn atili po ast.

Naozaj chceme by astn vivotoch, ktor prevame jeden za druhm? Nie je to primlo?

Potom vtrolejbuse, ktor ma takmer przdny viezol po jesennom meste, som zrazu pochopil: raz aj ja zmiznem vase au nebudem.

26

Vetko ostane tak, ak je: park, mesto arieka, udia na prechdzke iosamoten trolejbus vnoci Ale u bezo ma. Tohto zbradlia sa bude dra niekto in.

Len-len, e som sa nerozplakal.Toto poznanie bolo ako zrada, ako diera vlne.lovek, ktor iba zana svoju ivotn p, zrazu po-

chop, e dbn je derav avoda u cr ateie kade-tade.Nebol to vak strach, lebo smr som ete nepoznal, ete

sa mi nezjavila vbielom habite, vcelej svojej relnosti. Bol to skr pocit ukrivdenosti, hnev voi dospelm: oni by mohli nieo urobi, keby chceli.

Ale dospel sa sprvali dos udne: iba hadeli smutnmi zvlhnutmi oami anepriznvali sa, e by aspo trochu chpali, oom je re. Sprvali sa tak, akoby otom nevedeli, hoci nevedie otom sa nedalo.

Mus existova nejak zmysel vetkho, pomyslel som si. Nie je mon, e vetci ij iba tak ahoci vedia, e vetko sa skon, nepokaj sa osi podnikn.

Potom som sa rozhodol: treba sa stm naui i tak ako vetci. Nedva sizbyton otzky, poksi sa vytesni toto poznanie. Boles naozaj utchla, odila na roky adesaroia.

Ale po istom ase sa vrtila.V tch najneakanejch anajnevhodnejch momentoch.VLondne na Paddingtonskom internte vizbe, oktor

som sa delil sindonzskym priateom akde som sa tri me-siace tvril, e tam knihy, hoci vskutonosti som myslel iba na tamto.

27

Alebo ovea neskr vMinsku, ke som sa blil ktyrid-siatke azrazu som pochopil, e som na vrchole, e vstup u mm za sebou aak ma u len cesta dolu.

Schdza je vdy zloitejie ako stpa hore. T, o boli na vrchole, to vedia.

Ale vtedy som sodstupom asu pochopil: u nikdy sa nedokem prispsobi svojej maske ahra vtomto pred-staven. By ako vetci.

Ctil som sa ako herec bez domova, ktor zrazu uprostred hry pochopil, e sa nem kam vrti.

A km som neobjavil toto miesto. Malik zkutie stro-ma stolkmi.

A neobyajnm pohadom na skutonos.

Spoiatku sa mi zdalo, e sem prichdzaj t, o nieo vedia.

Prela fra asu, km som pochopil, e s to tak ist bezdomovci ako ja. e ns jednoducho vetkch do jednho schvtila vlna vtomto ase avtomto priestore.

Sniektormi som sa poznal odtiato, zMintky.Inch som stretol neskr ete raz. Nhodou sme na seba

narazili vKninici alebo na Univerzite.Ostatn mi jednoducho utkveli vpamti ako neznmi

zostarch fotografi, ako obrazy zmojich snov.

Potom som vrznych mestch videl rzne kaviarne: lili sa navzjom ako udia. Anie iba vzhadom.

28

Pil som kvu vo Varave ivo Vilniuse, vBerlne ivPari, vPrahe ivo vove. Dokonca aj vLondne avBudapeti.

Videl som naozaj kadejak kaviarne. Chodieval som do nich vrznych obdobiach avrznych rozpoloeniach. Oniektorch som psal vo svojich knihch ak ich stolkom som pousdzal svoje postavy.

Niektor u dvno nefunguj, in zmenili men.Teraz na ne spomnam svanosou ako na starch

priateov.Ako na t malik kaviare vstarom parku vmeste mj-

ho detstva.Bol som tam iba raz vranej mladosti. Kva mizern,

ale vetko ostatn bolo tak, ako m by aza t polhodinku, o som tam posedel, som osi pochopil. Apotom som sa takmer polovicu ivota pokal vrti sa tam. Nie do ka-viarne, nie, t u vemi, vemi dvno nie je sasounaej reality. Pokal som sa vrti do minulosti, do spomienky, do emcie.

Alebo na varavsk divadeln kaviare vhale mestskho dramatickho divadla, zariaden starmi divadelnmi rekvi-zitami. Vetko tam bolo ndherne aristokratick azrove takmer domcke. Poskytovala mi azyl po potulkch mestom alebo vposlednch ateda najach hodinch akania na vlak domov. Tento azyl vmeste, ktor sa vdy kamsi nhli anikdy vom pre vs niet miesta, bol naozaj dleit aja som za dodnes van.

Na jednoduch parsku Brasserie celtique, ktor bola po ceste zUlice rytcov, kde som il vmalikom bytku sdvoma umelcami avneskor rna som tadia chodieval do mesta t-

29

la sa. Jedin, omu som sa vyhbal, boli kninice amze. Chcel som vtedy ta mesto ako tak, odmera kilometre jeho vznamov na avom ipravom brehu Seiny, vulikch, po ktorch sa prechdzali Oliveira aMaga Naiel som aj tie legendrne kaviarne, kde kedysi sedvali in hrdinovia, legendy mojej mladosti.

Kaviarne boli neskutone drah, chvku som chodil sem atam apotom som pochopil, e u dvno nie s azylom, ale obchoduj so spomienkami ae ke vojdem dnu na kvu, urite uvidm nejak tabuku: na tomto mieste sedel Jean Paul Sartre ana tomto Ke som kedysi tal Hemingwaya, snval som oparskych kaviarach. Teraz som si uvedomil, e on tu nekupoval spomienky, ale hadal praktick anie drah miesto, kde by mohol pracova. Vrtil som sa teda do Brasserie celtique anaozaj som si ten podnik obbil.Napsal som tam zopr pre ma dleitch strn.

A spomnam aj na vilniusk erstv kvu na Gedimino-vom prospekte na treom poschod za malm knhkupec-tvom. Kva tam bola neuveritene chutn, len si bolo treba objedna nie presso alebo americano, ale jednoducho kvu, jouda kava. Avtedy sa stal zzrak.

Bola aj kopa inch miest, ktor poskytovali azyl aostali mi vpamti.

Ke sa vak vetko zamot aja neviem kam zkonop, ke sa ivot stva neznesitenm anestrvitenm ako otrava, vtedy si spomeniem iba na jedno miesto. Na jednu kaviare.

Obas sa mi zd, e som znej ani neodiiel. Ostal som vnej navdy spolu sjej hosami, ktor s postavami tohto prbehu.

30

A ak mm veri niektorm mystikom,ke sa mj ivot pominie, skon sa aja sa dostanem na on stranu, dosta-nem sa prve tam, do Mintky, na moje obben miesto pri okne.

ALeo mi urob dvojit presso scukrom amono dokonca aj skoakom.

Aete jedna podrobnos, ktor musm spomen, hoci nie sahkm srdcom.

Za oknami Mintky bola takmer vdy jese.

31

2

Prve tu som stretol Francika.Pamtm sa, e to bolo na samom zaiatku oktbra. Svie-

tilo slnko. Kral som dolu krtkou ulikou, meno ktorej si nikto nedokzal zapamta nadlho, od Kninice kSvis-lai. Tu ma akal Park, tie ete bez mena, apolhodinov prechdzka osamote, poas ktorej som sa chystal uvaova opravdivch mench.

Vemi som sa vtedy trpil, dokonca som trpel pre vetky tie ulice Kirova aprospekty Pukina, ktorch boli stovky ati-sce aktor znsilovali realitu. Rozmal som oidelnom meste sulikami, nmestiami aparkami, ktorch nzvy by som poznal okrem nich samch iba ja.

Voiel som dojesennho Parku, stle bezmennho, pl-nho rznorodch odtieov, farieb acitov. Azrazu som poctil nieo neobyajn. Bol tam ksok ticha, jesennho pokoja. Ale nielen to.

Poctil som aksi zvltny pocit astia. Jeho zvltnos spovala vtom, e na nebolo dvodu. Ni vtomto dni nenasvedovalo, e by mohol prs prinajmenom ni viditen.

Bolo tam so mnou iba jesenn lstie, ktor lealo ast-n valejch po celom Parku asnvalo ovetre.

32

Aja som tto nladu prectil atlal som sa vuchote popadanho lstia dlho aastne, len tak bez ciea, apotom som sa vybral do Mintky, aby som sa zohrial aaby som oslvil n spolon sviatok.

Tu som pochopil, e tento pocit neprevam iba ja.Franciak stl za stolkom, pozeral cez okno atie bol

astn.Preo som si ho vtedy vimol?Iste nielen preto, e bol zjavne mojm spojencom.Ke som prv raz zbadal, ako sa pozer cez sklo na ten

in svet, svet za oknom, znejakho dvodu som si pomyslel aha, hrdina, ktor nevstpi na scnu doby.

Pomyslel som si to asi iba nhodou, vbec som nemal na mysli konkrtneho loveka, ktor stl predo mnou. Skr t mylienku ako tak, veobecn podobu, ktor som chystal pre hrdinu svojho romnu.

no, vtedy som sa pevne rozhodol napsa romn ana-liehavo som potreboval postavy. Anie hocijak postavy, ale moje postavy. Hrdinov, ktor bud inkova prve vmojom prbehu.

Ba o viac, potreboval som hlavnho hrdinu.Iste, mohol som si ho jednoducho vymyslie.Ale u vtedy som vedel jednu dleit vec: ke zanate

psa, muste vykroi odtiato, ztejto reality.Potom u mete robi, o uznte za vhodn zmeni

men aokolnosti, predstavova si in tvre, ponka im in masky.

33

Ale kotvika mus by. Inak sa vetko ocitne vprzdnote, postavy neuveria vo svoju vlastn existenciu anezan i adcha.

Bud sa straten tla vprtm ako vromnoch Clina alebo Becketta.

Treba poveda, e spoiatku som hadal ud spevnm ivotnm fundamentom. Zdalo sa mi, e to oni, siln, dria vrukch opraty ivota, odahuj divadeln oponu avych-dzaj na scnu.

Hovoria dleit veci. Dvaj prklad. Ved inch.Potom som u bol menej dveriv. Nie preto, e by som

sa unavil hadanm. To vbec nie.Jednoducho som zistil, e skuton hrdinovia sa skr

pred dobou skrvaj. Bol som naden Paulom Valrym az asu na as som si sm pre seba opakoval: hlpos nie je moja najsilnejia strnka.

U vtedy som pocioval ahk odpor ku kulism predstave-nia, ktor sa vtedy hralo. Nehovoriac osujetoch.

Scna bola zaplnen a prli, neprijmala u nikoho alieho.

Marovali po nej pionieri vatkch abielych koie-kach, komsomolci osi vene budovali apreukazy kladnch postv vydvali iba na stranckom vbore. Anapriek tomu, e ivot si bral svoje, bolo tam akosi tesno.

Pravda, svojm spsobom bola t scna aj tuln.U nedesila krvou, najm ak ste netili st vpredu ane-

mysleli ste na kopu mtvol vprvom dejstve.

34

Ke som vak zaiel do knhkupectva azaal listova vich knihch, prilo mi zle. osi zjavne nebolo vporiadku sasmi, sdobou, vlastne sdivadlom sveta.

Vtchto knihch bolo kadmu vetko jasn. Svet bol trvcny apevn.

Ininieri sa hrdili svojimi zvodmi asnaili sa, aby spl-nili idokonca prekroili pln.

Lekri lieili ud astrane trpeli, e udia zomieraj aj najpriek spechom medicny.

Veterni rozprvali ovazstve sovietskeho udu voVe-kej vlasteneckej vojne.

Strancki sekretri dvali pozor, aby boli vetci poriadni aaby hrali svoje roly vslade snapsanm scenrom. Aaby vetci, samozrejme, ostali na svojich miestach.

Pravda, niekde aleko bol in, odlin svet, kde udia ili inak. Hovorilo sa, e tam nie s nijak scenre, nijak strancki tajomnci. Dokonca ani pionieri.

Ten svet vak bol takmer nerelny: nepoznal som niko-ho, kto by oom mohol porozprva. Potvrdi, e naozaj jestvuje, e to nie je vmysel propagandy, e to nie je sas toho istho sprvneho scenra.

Napokon nebolo vetko a tak hrozn, osi bolo do-konca aj mil.

Aj tak som sa vak akosi nevedel zbavi pocitu, e toto vetko s len kulisy vprovinnom divadle, medzi ktormi sa na scne motaj mizern herci,papagjujci slov kohosi cudzieho.

A ovea neskr som pochopil, e vetky slov s cudzie. Iba nm robia spolonos, ij snami. Ae od ud netreba iada tak vea.

35

Vtedy som zatil urobi nieo neakan: premaova kulisy, zaa hovori in slov. Drz, smiene, dokonca tro-chu nezrozumiten.

Alebo njs svojho hrdinu. Takho, o nevstpi na scnu doby.

Tak sa zjavil Franciak.

Hne som sa rozhodol, e je bsnik, aj ke dovtedy nena-psal ani riadok. Avbec nie preto, e knihy, vktorch si listoval, boli prevane bsnick.

S ist znaky, poda ktorch mono spozna skutonho bsnika.

Predovetkm oi.Prve vtedy som si umjho obbenho D. S. Jeroma

pretal, e oiam treba venova pozornos. Lebo kad bsnik vskutonosti vid iba svoje obrazy. Kad bsnik, skuton bsnik, zdrazuje J. D. S., je svojimi obrazmi oslepen.

Apreto prv anajdleitejie, o prezrdza bsnika, je jeho zrak. Presnejie jeho vynten, nm samm zvolen, lieiv ajasnozriv slepota, vktorej sa bsnik cti ako doma.

Franciak bol ivm prkladom tejto mylienky.Pozeral kamsi aleko. Cez realitu. On zjavne snval

sotvorenmi oami.Do Mintky zvyajne chodieval podveer, dal si kvu

ausalail sa vavom kte dole, ak to miesto nebolo obsade-n. Prkrt si uchlipol,na niekoko mint stchol ahadel skrz priestor, ako keby hadal dvere, cez ktor mono vyjs na druh stranu relneho.

36

Nedalo sa vak vedie, i tie dvere naiel. i nimi tam, na druh stranu, naozaj prechdza, alebo do nich iba vra nosom ako slep maa. Tesne pred cieom.

Neskr, ke sme sa u spoznali, mi Franciak povedal, preo vt jese snval sotvorenmi oami.

Prve vtedy dotal Henryho Davida Torra, naiel si chat-ku vlese pri Kryovke aakurt zanal vstupova do rytmu no-vho prirodzenho ivota. Spoiatku to nemal ahk. Musel vstva opol iestej, aby stihol vlak do Minska. Apodveer u mal, samozrejme, vedomie trochu zahmlen.

Rozprval mi otom sirniou tak, aby bolo jasn, e si cen aprijma vetko, o som vtedy videl mojm tre-tm mystickm okom. Ae dokonca pripa, e je to ist pravda.

Ale tak pravda, o mus osta vtieni, mus sa skr skr-va ne vyjavova.

Inak, moju teriu vtedy podporovali aj in pozorovania.Sstredil som sa na jeho gest.Na to, ako chod, rozprva, objednva si kvu, plat, ta

knihy. Azaal som sa tm zaobera celkom vne: zaujmal som sa, pozoroval anajdleitejie podrobnosti som si za-pisoval. Raz som dokonca vyiel zMintky asledoval ho cez niekoko tvrt, len aby som sa ubezpeil, e je odtiato. Ztejto reality.

Apo istom ase bol portrt bsnika hotov.Prinajmenom vmojej fantzii.

alou rtou, ktor som si vtedy vimol, bol aksi neslad.

37

So svetom, so sebou samm. Stm, o sa odohrvalo pred jeho oami, aj stm, o sa odohrvalo vjeho vntri, vdui.

Oddval sa chvli, ale nikdy sou nebol celkom vharm-nii ato bolo udn. udn, lebo bsnik sa zvyajne vo svojej emcii rozpa, celkom sa do nej prepad.

Franciak sa tie prepadal, ale vyzeralo to tak, akoby bol pri tom ete niekto in, kto ostal vonku avidel azapisoval vetko, o sa snm dialo.

Neznamen to, e Franciak sa kcitom staval racionl-ne. To vbec nie. Ten niekto, kto bol vdy nablzku, ni nehodnotil. Aneanalyzoval. Jednoducho bol iba prtomn, prizeral sa ako tie, ako svedok.

Ako metafyzick dvojnk, przran doppelganger, kto-rho lohou bolo jednoducho by. Tam, na tamtej strane.

Osobitnm bodom vmojom portrte umelca vmladom veku bol vzah Francika kasu.

Tu treba rovno poveda, e as nie je iba individulne prevanie ohosi neuveritene desivho: smrti, utrpenia, straty.

Nie je to ani smtok, ktor jemne jatr anepovouje.Ani tradin bielorusk melanchlia, do ktorej upada-

j Hareckho hrdinovia. Au vbec nie dekadentn spln, vktorom, ak mme veri legendm, preil svoj ivot Byron.

Bol to prav as.as je pochopenie toho, e svet by sa skvelo zaobiiel

aj bez loveka. e ni vchladnch priestoroch kozmu nepo-trebuje nau prtomnos. Anikto tam aleko nebude plaka, ke sa zrazu vetci stratme.

38

Potom som dokonca niekde napsal, e sa to stalo dle-itm anepostrehnutenm prvkom jeho poetiky.

e takmer vetky jeho bsne sa odohrvaj prve tam, vpriestore, kde loveka opa asa uzrie len na mintu, na jedin mintu ak neuveritene krsny adokonal je n svet, ako tu m vetko zmysel. Aak je topremyslen.

Anie je dleit km apreo.Vetko, dokonca do najmench drobnost: tento list kle-

nu, ktorho sa dotkla erve apomaly pad na zem. Tamten vtk, o sed osamoten na strome, zktorho opadalo lstie.

aba, o sko do rybnka vtichu plnom asu.A samozrejme, tvr loveka. Blzkeho alebo alekho.

Tvr, ktor je, ako napsal bsnik, vdy tragickou peaou poznaen.

Treba poveda, e toto vom bolo cti hne od zaiatku.Teil sa, ke sa dostal na pokraj svojich sl avedel sa tam

ctifantasticky pohodlne. Vzbudzoval dojem, e vnajzfa-lejej bezndeji je ako doma.

A sm aj vyhadval pasce apriepasti, ktor mu epkali svoje pravdy atajomstv.

Portrt uzatvorila tak drobn zvltnos, akou boli jeho ly. Mal ich vea avtch najneuveritenejch farbch afa-znach: od obyajnch atiek na krk po dlh afarbami h-riace plachty, ktormi by ste asi omotali celho Francika aete by aj ksok zvil. Ostalo zhadou, ako akde knim vsovietskej civilizcii venho deficitu priiel.

39

Vtedy mi dokonca prilo na um, e tak, ako maliarov mono rozpozna poda baretiek, tak kbsnickej uniforme mus nevyhnutne patri l. Aak si mme predstavi odlin znaky poetiky, tak musia by prve tam, na le.

Naprklad bsnici klasickho temperamentu by mali no-si ly tmavomodr alebo klasick siv. Sgeometrickmi vzormi alebo bez nich.

K sentimentlno-nladovm bsnikom sa hodia rozlin odtiene ltej aervenej. Skvietkami alebo sexpresvnymi abstraktnmi vzormi poda vkusu bsnika ajeho slvy.

Metafyzickm bsnikom poda ma zodpoved tmavo-zelen alebo tmavobordov l.

Franciak bol vmojej klasifikcii bliie kmetafyzickm bsnikom, avak sprvkami abstraktnho expresionizmu.

Toto vetko ma oarilo.Nevedel som len, nakoko naozaj sed to, o som si

oom navymal, ke som naho hadel zo svojho kta vMintke. Ai to nakoniec nie je niekto celkom in: ini-nier vtovrni na rdi, tudent fakulty nrodnho hospo-drstva, barman vsusednej kaviarni. Intruktor okresnho vboru komsomolu alebo vodi trolejbusu. Preo by nie?

Overi sa to dalo iba jedinm spsobom.

Nepamtm si, ako apreo som vtedy priiel do Mintky. Bol podveer, ud vea, ale zatmosfry slala aksi sstre-denos, takmer sviatonos.

Franciak stl za stolkom aprezeral si knihu.

40

Jedin von miesto bolo veda neho, tak som si tam po-loil kvu anevedomky som naho obas kosom pozrel.

Vimol si to aspozornel.U sme sa navzjom registrovali, obas sa nm stretli

oi, ke sme pozorovali, o sa deje vMintke, take vmo-jich pohadoch nebolo ni obzvl neslun.

Kniha vyzerala by vemi star. Atan. Listoval vnej zjavne nie prv raz. Bldil po obbench pasach. Sem--tam sa zatal. Bol som si takmer ist, e je to nejak mlo znmy autor ako Hlderlin alebo Kavafis.

Ale Franciak si vtedy prezeral gramatiku starej spisov-nej ntiny wenjen. Moje pokusy osi zboku zahliadnu vyzerali iste dos komicky.

Franciak mojim pokusom ist as nevenoval pozornos, ale napokon sa sistou dstojnosou aslvnostnosou, poze-rajc trochu bokom, spriateskm smevom optal:

Rd tate cudzie knihy?Neskr som pochopil, preo bola gramatika tak opoze-

ran. Boli tam citty! Vea cittov.Vtch asoch sa prostrednctvom cittov dalo poveda

to, o sa priamo poveda nesmelo. Auebnica gramatiky bola pln ani nie tak gramatickch prkladov, ako pre-dovetkm cittov. Zo starch nskych knh, exotickch anedostupnch.

Pochopil som to vak a neskr. Vtomto momente bol mj pohad dos zmten.

Samho ma prekvapilo, e som povedal to, o ma trpilo u dvno, ale bl som sa prizna si to, dokonca aj sm pred sebou.

41

Aaj ich psa, odpovedal som. Tie som sa usmial.Franciak sa vemi poteil, akoby akal prve toto.To je skvel. Ale u je toho toko napsanho.To alevak vjeho slovch vbec neznelo ako vstraha i

skeptick nedvera. Naopak, akoby pozvalo, povzbudzo-valo. Vyslovil tie slov tak slvnostne, akoby ma prijmal do nejakej zhadnej sekty.

Franciak, orientalista-amatr, povedal energicky asmiernou irniou, podvajc mi ruku na zoznmenie.

Pierre Menard, autor Dona Quijota, predstavil som sa ja.

Zblili sme sa vemi rchlo, mono preto, e sme sa ide-lne dopali, amono naopak boli sme jeden druhmu idelnym protiplom.

Ma vtedy nadchnali vedajie vznamy, labyrinty ane-akan zmeny osudu. Myslel som si, e ivot nie je tak zloit iba nhodou ausiloval som sa skomplikova ho vli-teratre do krajnosti, na maximum.

Rozprvali sme sa cel hodiny, hovorili sme osujetoch ipostavch. Oautoroch aich ivotoch. Ovydarench aj nevydarench dielach.

Hocijak drobnos kde sa lovek narodil, o mu rozpr-vala babka, akch mal kamartov apo akch uliciach sa tlal vdetstve vetko toto malo pre ma vznam azaujmalo dleit miesto vmojom katalgu udskch osudov. Zbieral som drobnosti, prepletal ich medzi sebou, nachdzal para-lely, kriovatky, nikov cesty aj slep uliky.

42

Franciak raz povedal, e vedajm postavm venujem zbyton pozornos. e vediem svojich hrdinov na ivot-nch cestch tak, e sa predieram cez htinu reality acel as sa zastavujem, aby som sa obzrel, o tam rob to mil stvorenie.

Pre Francika bolo dleit dra sa jadra, celkovho getaltu, ako sme vtedy hovorievali.

Od neho, od jadra, sa vetko zana avom sa napokon aj vetko kon.

Dveruj viac slovm, vravel, pokaj, km sa sam nejako uloia avetko vysvetlia.

Jazyk je predsa domovom bytia astrcami tohto domova s filozofi absnici, citoval zjavne kohosi dleitho, koho som mal pozna.

Rozumie, psa, to znamen veri, e vetko na svete m svoj zmysel asvoje miesto, hovoril. Anielen veri, ale tento vznam aj zaarova, zaklia ho ako aman, zarieknu.

Zataji dych voakvan, i sa vetko ulo presne tak anie inak, lebo inak to jednoducho nejde.

Vbec netreba vedie presne, o toto vetko zname-n, povedal vtedy. Obyajne chceme nejak vysvetlenia ajasn znamenia. Alepochopenie sa vns rod pomaly ako fotografia, ktor sa vyvja vpecilnom roztoku.

Bsnici vskutonosti hadaj ten roztok, vktorom sa uke to, m s. Anielen oni ako osoby, ale aj ako ndhern aneopakovaten vzor bytia, ktor sa cez nich aiba cez nich me dosta na svet.

43

Naozaj sa zneho stal bsnik, ato pred mojimi oami. Zaal psa vdvoch jazykoch ako takmer vetci vtchto koninch.

Na poiatku bol jazyk impria: chodil do benej soviet-skej koly, kde bola hlavnm jazykom rutina. Zbielorus-kej literatry mu utkvel vpamti iba Bahdanoviov sonet osemiaku vysuenom, hoci, ako si neskr spomnal, tento sonet sa mu vryl do mozgu dos hlboko ako to semiako.

Semiako rstlo pomaly, no vytrvalo.Vkole vea tal. Vetko, o sa dalo njs vmiestnych

kniniciach. Vea sa toho vak njs nedalo. Aaj to, o sa nalo, nezanechvalo stopy, preplavil sa tmito knihami ako indinske kajaky rannou hmlou na Hudsone.

Prvou knihou, ktor vom osi pohla, bolo staruk vydanie Blakea. Vanglitine. Netuili sme, ako sa dosta-lo do fondu okresnej kninice. Najpravdepodobnejie ho sem hne po vojne preradili zfondumzea. Kniha bola pokoden, oividne pri povodni, avyzerala ako rekvizita hollywoodskeho bojovnka pri toku na Trju. Poiali mu ju len neochotne.

kolsk anglitina nestaila na to, aby mohol ta ao-musi na tch zvlnench strnkach aj porozumie. Neskr Franciak spomnal, e vinou si vtakmer mystickom zmeraven iba prezeral anglick slov. A raz ato bol je-den zprvch momentov astia sa tie slov zaali uklada do riadkov azaal znich vystupova vznam.

Knihu mal poian p rokov, vpoiku si pravidelne predloval. Rstol amenil sa spolu sknihou. Stredn kolu skonil svyznamenanm. Dostal sa na univerzitu.

44

Za ten as sa podozvedal oBlakeovi vetko, o sa dalo, apopritom aj oKeatsovi aanglickch romantikoch. Neskr prili prerafaeliti ana obzore sa zjavil aj Thomas Stern Eliot. Aniekde celkom blzko boli Hlderlin aRilke.

Kniha sa preho postupne stala magickm objektom: bola stredom jeho sveta, ktor sa kontruoval okolo nej.

Brval ju so sebou na kad cestu, dokonca aj na stavbu kravna vPskovskej oblasti, kam iel vlete po druhom ro-nku akde zskal dodaton kvalifikciu betonra tretieho stupa.

Popiatich rokoch mu poslali ultimtum: alebo knihu vrti, alebo ho kninica zaaluje.

Rozlka sou bola takmer katastrofou.Aby nejako zaplnil przdnotu, ktor vznikla po Blakeo-

vi, musel zaa psa sm, povedal miraz.Ke som mu privemi nstojivo kldol otzky okoncoch

azaiatkoch.

Prv Francikova bse, ktor mi ukzal, bola jednodu-cho vzorov. Nie vtom zmysle, e zaznela abola vypou-t vtom ase apotom zaujala estn miesto vzbierkach aantolgich.

Nie, stala sa osobnm dokumentom.Sm Franciak ju nikdy viac nespomnal.Ale vetko to, o neskr tvorilo Francikovu poziu, vnej

bolo.Bse napsal po rusky anikdy ju nevydal. Zachovala sa

plnou nhodou medzi starmi papiermi ztch ias. Ke

45

som si ju pretal neskr, uvidel som ju vinom svetle. Spo-iatku som myslel, e tu uverejnm spolu smojimi komen-trmi apostrehmi jej doslovn bielorusk preklad, ale po-tom som sa rozhodol, e to predsa len sksim soriginlom.

Sksim anielen preto, e je rusk.Aj preto, e som sa stm dokumentom tak zil, a som

ho nastil najrozlinejmi svojimi vznamami ateraz sa jednoducho bojm, e sa to vetko vytrat.

Naozaj je vnej vetko to, o tam vidm ja?!Bse mala osem verov snepravidelnm rmom abola

venovan ako poveda, omu bola venovan, oom bola.

Sm Franciak ju vtedy oznail za bse omaiatku, hoci je jasn, e do istej miery ironizoval.

Tu musm upozorni, e Francikove bsne boli od sam-ho zaiatku zloit. Bolo nemon prerozprva ich priamo. Dali sa iba podrobne vysvetova, slovo za slovom rozpleta nitky vznamu.

Apreto by sa dalo smelo shlasi stm, e to je bse omaiatku.

Amono oase.Amono aj to tam bolo opredtuche budcnosti.Ete stoj za pripomenutie, e bse napsal celkom mla-

d lovek, zaiatonk.Tu s prv vere, ktor uvdzaj nladu i zkladn tn

bsne:

Utrennij mir tonokKak inej vzimnem sadu

46

Vetko je jednoduch: zimn sad, inova, zmrznut ob-rysy stromov, zmeraven ndhera minulej reality, ktor tu jestvovala pred nami ajestvovala tak dlho, e ju unavilo aka na obnovenie, na rno, na svoju zmenu.

Vtom sade sa prebdza nov vedomie azana sa tvori vlastn svet: krehk aist ako krit.

Nasledujce vere uvdzaj do tejto scenrie due hlavn postavu.

Vom strach, puistyj koonokiviot vchrustanom bredu

Tou postavou je celkom neoakvane nauchoren maiat-ko, ktor na ma vtedy tak zapsobilo. Ani som najprv nevedel m vlastne, kee vstup hlavnej postavy bol tak neoakvan.

To, e vchladnej rannej scenrii due ije strach atento strach sa spja sjemnmi vecami, ktor sa sotva zjavili, po-vstali vrealite, to sa dalo pochopi. Dalo sa to tui.

Ale to, e strach dostane podobu nauchorenho maiat-ka vkritovom blznen

Milyj nebesnyj zverionyOtkuda vtebe teplo?

Vtchto dvoch veroch sa zjavuj neobyajne zaujmav veci.

Strach nielen ak, ale aj hreje ate. Absnik sa pta na zdroj tepla, pta sa sradosou anehou asvojho hrdinu oznauje ako mil anebesk stvorenie.

47

Ozaj, odkia sa vzalo teplo? Vbsni sa otom neho-vor, neozrejmuje sa to, ale d sa pochopi, e teplo ide zbudcnosti.

Z ete nepreitej alkavej budcnosti.Odkrva sa tu prve budcnos, ktornadobda podobu

strachu, podobu maiatka. Azbudcnosti vyrast ivot ako nepostihnuten dar. Ve vbudcnosti pramen aj sm as.

Atu je katarzia, rieenie vetkho:

Slovno puistym snegomMea toboj zamelo

Bsnik cti svoj koniec apokorne ho prijma. Zarva do hlavu ako do snehovho zveja.

Acel tto p sa odohr na smich riadkoch textu.Neobyajne to na ma zapsobilo, ba priam ma to

ohromilo.Hoci, pravdupovediac, zamenil by som slovo puistyj

vsiedmom veri nejakm inm. Predsa len nauchoren sneh, to je prli jednoduch metafora.

Pamtm sa, e som to Francikovi povedal aon s-hlasil. Ale shlasil akosi tak, e bolo jasn jedno: vtejto bsni je preho dleit nieo in ako obyajn technick dokonalos.

Preho bola dleit sama emcia.no, vtejto bsni Franciak po prv raz vnikol do jemnej

adleitej, ale predovetkm vlastnej emcie.

48

Jeho rusk bsne ostali vosobnom archve.Preo? Urite to malo viacero prin.Vedel, e emcia bola vjeho ruskch bsach vnimon

anefalovan. No pritom bola cudzo chladn aaj to bolo dos cti.

Najprv si myslel, e t odcudzenos pramen znovorei, ktor ns ovldala. Ae sa sta uzatvori, zbavi sa povrch-nosti avetko sa zmen. Aon sa uzatvoril atrpezlivo na ten moment akal.

Prelo vea asu, km vetko definitvne pochopil. Rutina ma nepa do svojej hbky, povedal raz zjavne vrozpakoch.

Nevysvetlil, o tm mysl.Ale ja som hne pochopil, e vidm iba piku adovca.

e nad tm htal nejeden mesiac amono aj dlhie. Ae to bude ma pokraovanie.

Potom sme sa pr tdov nevideli.Raz sme si zavolali adohodli sme si stretnutie vMint-

ke. Franciak bol aksi in, mlky pozdravil, chvku stl akoby nerozhodne.

Potom povedal: napsal som niekoko novch bsn.Adodal: po bielorusky.

Vybra si takto jazyk, to je pre bsnika astn krok. Jazyk, ktor okamite vyluuje akkovek ndej na spech, na ohlas, na svetov slvu povedal mi vtedy vnvale nadenia.

Jazyk, ktormu rozumie vina, ale hovor sa nm zried-ka,obradne aiba za istch okolnost.

49

Jazyk, ktor stoj aleko od tohto trania, ktor za-nevruje rozren jazyky. Tranie, cez ktor sa vdy treba predra, ke lovek chce naozaj njs poetick tn. Intonciu.

Jazyk, ktorm tu odpovedaj stromy avtky, trva adiv zvierat.

Neskr u ale bolo vetko prozaickejie.Musel hada vslovnkoch aui sa slov. Na ist as sa

musel sta dieaom, ktor radostne objavuje svet pln nepo-menovanch vec. Ktor had nezvyajn men aobdarva nimi seba aj inch.

Vistom momente ho dokonca chytila panika, lebo ha-danie sa privemi naahovalo.

Nakoniec sa vak vetko skonilo spechom.Francikovi sa zaali snva sny, vktorch hovoril po

bielorusky ato naplnilo getalt, ako sme vtedy hovorievali.To najzaujmavejie vak malo iba prs. Ke u si bol

trochu istej svojou znalosou, zaal hovori po bielorusky vdy askadm. Astal sa zneho aksi pecilny lakmusov papierik, za pomoci ktorho sa dalo zisti vetko, o tunaj-ia spolonos utajovala, skrvala avytesovala.

To, o bolo zabudnut, ito, o sa ete nezrodilo. o iba akalo na svoju chvu.

Srutinou sa me tla po Minsku cel roky aosta-ne neviditen anepovimnut, povedal mi vtedy Franci-ak. Sta sa vak opta alebo poveda nieo po bielorusky avetko sa zmen. Podaktor zan plaka aospravedlova sa, e zabudli rodn jazyk. In hne spomnaj milciu aia-daj vysvetlenie preo azakho dvodu. Tret utekaj po

50

slovnky adokazuj, e to nie je po bielorusky ae to m by tak, tak atak.

Obyajn, jednoduch otzka alebo frzika sa celkom ahko me sta podnetom na sociolingvistick minikon-ferenciu, povedal Franciak. Sta, e si chce poprosi pry-palic cygaretku aochvu je okolo teba dav, ktor rozober problm polonizmov vbielorutine.

Pre mnohchFrancikovch priateov, najm zrusky hovoriaceho prostredia, vak bola tto jeho voba aktom kultrnej samovrady. Preo? Ptali sa. Ak to m zmysel anao je to dobr? Ve aj tak vetci vetko rozumej po rusky. Je to tak umel atak neperspektvne!

Neskr, ke sa vetko zmenilo aFrancikova voba pri-nala ist plody aist dividendy, zaali ho podozrieva zvypotavosti.

V tom ase vak Franciak, ako aj mnoho inch, preiel na bielorutinu nie zdontenia anie pre vhody vbudcnosti. Preo to spravil anie iba on, ale cel genercia autorov, ktor takmer vetci zanali psa vjazyku impria to os-tane zhadou ete dlho.

Nebol vtom nijak determinizmus, povedal mi ovea ne-skr, ke u bolo po vetkom. Ani etnick, ani kultrny. Ani dontenie, ani tlak. Bol to akt absoltne slobodn amono dokonca metafyzick.

Preo sa vbec niekto rozhodne pre takto jazyk? o ho priahuje, o ho navdza natakto nepochopiten in, vedci kmtoivmu ivoreniu na samom okraji bytia?

Patriotizmus? Lska kvlasti? Ech, pochybujem.

51

Ete ani jeden dobr autor sa nenarodil zlsky kvlasti, to vedia vetci.

Pravda, bez nej, bez lsky, zasa osi chba.Neskr som videl psa vea ud, rozumnch aj nie vemi,

ktor osebe hrdo vyhlasovali, e s autoritami. Amysleli si, e to, o robia oni, stoj za to, aby tomu venovali pozornos sasnci apamtali si to potomkovia. e stoj za to, aby sa to zachovalo navdy. Atto udia dokazovali, ak je archaic-k, zastaran ahlpe psa vtakmer mtvom jazyku.

A ak je nepraktick tlai sa do etnickej sekty vase, ke s otvoren vetky monosti, ke sa meme cti ako oby-vatelia vesmru. Ae touto vobou si zatvrame dvere do vekej literatry.

Neskr po rokoch prichdzali so svojimi dielami. Aho-vorili: vrtil som sa domov.

Prv Francikova kniha vyla na prelome epoch, pred sa-mm koncom impria. Vyla vnevekom nklade avypre-dala sa za dva dni. Ani sm nevedel, kto vetko si ju kpil.

Kniha sa volala Nad mestom.Epitaf zHlderlina autor vyberal skoro tak dlho, ako

tvoril knihu: pominuten, ale nie zbyton.Epitaf sa tkal oblakov, nonielen oblakov.Hoci oblakov bolo vtejto knihe vea.Jedna zrecenzi sa volala Pevec oblakov.S miernou ir-

niou sa tu opisovala zloitos ranch Francikovch bsn. Recenziu napsal jeho priate M., tie bsnik atie dos zloit.

52

Niektor poznmky avhrady, ktor M. vtedy adresoval Francikovi, sa vskutonosti tkali ich oboch. Franciak to aj tak chpal, atak spolone prepili dva honorre, za knihu aj za recenziu, o bolo akurt dos na priatesk posedenie vkaviarni.

Vetci boli vstave radostnej eufrie. Zdalo sa, e vet-ko je mon, vrtane literatry. e sta mlo avetko sa zmen.

Franciak len vtedy pre seba objavil yku aiba tuil Mic-kiewicza. Ale o je najdleitejie, u vtedy naiel svoj bs-nick tn. Ba povedal by som, svoju poetick metafyziku.

U vtedy bolo cti, e formlne prostriedky mu by rozlin. Ae sa bud meni. Azrove, e osi ostane ne-menn, bez pohybu.

Zkladn bsnick emcia.Ovea neskr vjednom zo svojich textov Franciak tto

emciu pomenoval ako ontologick nepokoj.Vetko sa zrodilo zdivu azradosti. primnej aplnej.

Ale potom sa osi stalo. Akoby sa jeho lyrick hrdina (tak sa vtedy hovorievalo) zastavil uprostred veobecnho nad-enia. Vtom nepochopitenom karnevale ivota osi uvi-del alebo jednoducho priiel na koniec au nemohol by neprimn. On chce oomsi vypoveda, ale nie veobecne anie spolu sostatnmi

Apotom sa celkom vetko zmenilo. Ned sa vedie, i len vovntri neho, alebo aj navonok. Bola to aksi nov nlada,

53

nov predtuchy. Mono ho vystraila t nov normlnos, ktor vtedy iba zanala nabera na sile.

Nevydal vak u nijak knihu.Vemi zriedka, tak raz za rok, uverejnil bsne vnejakom

asopise i almanachu.Dalo by sa poveda, e sa odmlal, ale nebola by to

pravda.Ovea neskr mi skrsla vhlave mylienka, e si jednodu-

cho zvolil in formu prtomnosti.Doba ho pozvala na scnu: on poakoval aostal za

oponou.Jednoducho preto, e vina mojich itateov sa ete

nenarodila, povedal mi raz. Alebo u stihli umrie.Apreto jedin, o sa d vtejto dobe robi, jedin, o stoj

za to, je zaklada tajn skre, kryty.Arobil to pokojne adsledne, bez kriku, bez hysteric-

kho zfalstva.Jeho bsne boli roztraten po asopisoch aalmana-

choch, ale t, sktormi sa chcel rozprva, ich vedeli naspam.Ich emcia bola vnimon akomplikovan.Obas sa zdalo, e myselne drdi aprovokuje dobu

aaj kultru, ktor si vybral vedome anavdy.Aktor celkom nechpala, o rob so vetkm tm, o

sa mu rod vhlave.Kultru, vktorej vina bsn skon videlnom prpa-

de vtanke pre bielorusk deti vo vbere milch, arovnch, jednoduchch slov, o hovoria ojednoduchch veciach.

Pravda, vtedy na prelome bol nedostatok jednoduchch slov.

54

Vetci akali osi neobyajn, aksi dleit pravdy, kto-r sa zrazu vyslovia azmenia celkom vetko.

Prve vtedy vyvolali Francikove bsne pozornos.A stal sa dokonca trochu znmym, ak sa to d poveda

obsnikovi.akanie sa vak natiahlo ana dleit pravdy akosi vetci

zabudli. Nieeby boli rozarovan, to nie. Iba pochopili, e i sa d aj bez dleitch prvd. Ae je to dokonca lepie.

Apotom prila in doba. By bsnikom u znamenalo osi celkom in.

Bsnik sa stal akmsi milm asentimentlnym dodatkom kivotu, nieo ako kva smliekom po obede.

Alebo ako neden nvteva cirkusu, kde akrobati vov-kach predvdzaj zloit piruety zo slov. Akde treba pri nronejch vkonoch tlieska, prizerajc sa zbezpenej vzdialenosti vhadisku.

Treba poveda, e Franciak nebol ktejto novej dobe prli kritick. Pozia je jedna znajnebezpenejch vec, hovorieval. Najm pre tch, o prenikli kjej podstate.

Apreto t, ktor tuia hbky, vedia, e nie je jednoduch by ahkm. Aoceuj to.

Jedna zast jeho due sa usilovala, ako by povedal Platn, pamta na eidos. Niektor si mysleli, e na bsnika sa pr-li priatel sideami. To sa napokon stalo jeho profesiou:

55

zarbal si na ivot tm, e rozprval oidech na rznych univerzitch adokonca aj vrznych jazykoch.

No jeho silie nazrie za oponu nho predstavenia sa nekonilo poznanm alebo mdrosou: spravidla ostval sm uprostred rozpukanch kuls, vpredtuche hudby.

Neobhjil ani dizertciu, hoci niekokokrt mal kspe-chu blzko. Stlo ho to nemlo peaz, ale osi ho od toho kroku zdriavalo.

Bsnici vea vedia, povedal mi raz, aleomnohom mlia.Ich poznanie je in, nie je to doxa, mienka viny, to

je zrejm.A odliuje sa to aj od mdrosti tch, o sa dria epistmy.

Tch, o hadaj alebo tvoria poznanie.Bsnici poznanie oakvaj.Ato, o na povrchu vyzer ako lajdctvo, ako klam i

ako nezodpovednos, je v skutonosti druh meditcie, amanizmu.

Osobitne sa treba zmieni oOriente.

Poda nepotvrdench re Franciak predtm, ako sa definitvne usadil vMinsku azavil svoju vysokokolsk edukciu na naej slvnej univerzite, absolvoval dva i tri ronky orientalistiky vPetrohrade.

Vdy ma zaujmalo, preo sa stal pre Francika takm dleitm prve Orient. Nae priatestvo sa zaalo pri n-skej gramatike araz za as sa Franciak kntine vracal, hoci sa nikdy nestal profesionlnym sinolgom.

56

Nikdy nedokzal vysvetli, o ho ahalo tm smerom. Pravda, raz povedal, e od tleho detstva sa chcel vymani zo svojej doby. e sa mu zjej znamen jednoducho chcelo zvraca.

Ae prve preto sa til zaobera tou najextravagantnej-ou anajnepotrebnejou vecou, ak si len vedel predstavi. Niem maximlne vzdialenm od doby ininierov, kozmo-nautov, stranckych tajomnkov arobotnckej triedy, vmene ktorej tto tajomnci psali svoje prejavy.

Ae cel rok skmal Prruku pre uchdzaov otdium na V, a km si nenaiel vnimon odbor.

Odiiel po treom ronku, ke sa u prestil nezmys-lov, vlhkosti aleningradskch komrov ake nakoniec po pecilnom kurze vojenskho prekladu pochopil, na o ich vlastne pripravuj.

Potom nasledovalo vhanie abezciene potulky po met-ropolch. Anapokon priiel do Minska, aby tu zapustil korene. A tu, vMinsku, zaal pre seba naozaj objavova Orient.

Franciak so sebou priniesol cel hbu rznych vec vMinsku neznmych alebo nedostupnch.

Predovetkm kadejak neleglnosti. Cyklostylovan rozmnoeniny apreklady, ktor nemali nijak ancu, aby ich vydali oficilne. Xeroxy starch knh. Zva predrevo-lunch, ale aj zopr sasnch emigrantskch i jednodu-cho zpadnch vydan.

Pritiahol aj rznych host, ktor sem za nm chodievali: najviac zPetrohradu, ale obas aj zAltaja, Bakirska i do-konca zalekho vchodu.

57

Vaka Francikovi som vtedy pretal Suzukiho, Alana Wattsa, Gurdijeva iBlavatsk. Vsamizdate. Bolo to ete predtm, ako pod ich dielami zaali lma police sezote-rickou literatrou. Niektor veci boli zjavne nebezpen: za spomienky Nade Mandetamovej, ktor raz priniesol do Mintky, mohol lovek dosta paragraf, znmy ako Za propagandu arenie.

In veci boli mil anekodn: na ktorsi moje narode-niny priniesol vlastnorune vyroben knihu sprekladmi Emily Dickinsonovej. Preklady boli starostlivo pozbieran zasopisov aantolgi, prepsan na stroji azviazan do nevekej knioky.

Ja som sa snm zasa podelil osksenos nainca.

Apotom sa vetko zaalo otriasa.

Posledn minty pred koncom Impria: vade nznaky, e predsa len nastane. Tsunami, uragn, lavna. Najprv ne-dverivos apotom strach, radostn div aextza.

Pamtm si ho na barikdach. Netvrdm, e bol nejako mimoriadne naden alebo e sa tam hrnul sentuziazmom. Ale zobral to vne abolo jasn, e vydr do konca. Nech by bol akkovek.

A nielen on.primne povedan, aj ja sm som zabudol na vetko

abol som pripraven obetova vea, mono dokonca aj ivot.Preho to bola predovetkm vzbura, vzva tej falonej

aprehnitej normlnosti, ktor vldla vade okolo ns. Akto-r relne brni vidie dleit veci, ako vtedy hovorieval.

58

Postavil sa ktomu poeticky ako knejakej emcii, cez ktor treba prejs.

Napokon, nielen on. Je zaujmav, e prv sa hrnuli nabarikdy prve bsnici.

Dobre si pamtm prv mting vMinsku. Na Nmest Janka Kupalu. Na desa-ptns naich pripadalo najmenej trikrt toko tajnch vcivile. Scenr bol vemi jednoduch: bsnici recitovali svoje bsne zakhosi malho stupienka. Nepamtm sa u, ako ten stupienok vyzeral aodkia sa vzal. Mono to bol iba nejak stolek, ktor priniesol jeden zorganiztorov.

No dokonca aj vystpenie na takto nevek stupienok stailo na to, aby si vs odteraz vmali. Mono vtom je aj odpove na otzku, o to bola za doba: bol to as vystpen.

Barikdy boli vtedy iba jednou zpodb vystpenia. Av-bec nie jedinou.

Ke sa u neistota rozplynula apominula prvotn euf-ria boja, ukzalo sa, e km niektor stli na barikdach, in zaali do svojich pelechov zvla o sa d. Ateraz sa vystrili von ausdili, e nadiiel ich as.

To bolo najaie. Bolo treba znova sa ui i. Vetko bolo ako vhmle, zktorej pomaly zanali vystupova aksi kontry: nov slov, nov udia.

Zaali sa ukazova aj nov miesta, patriace ktamtomu inakiemu svetu: ofisy, ambasdy, nadcie apredstavenstv. Najpodivuhodnejie boli na tchto miestach toalety: ist avoav, akoby prili ztej alekej lkavej budcnosti, ktor predtm nazvali komunizmom aktor sa u mala oskoro naplni.

59

Pravda, nie pre vetkch.Vina zotrvvala vruinch, ktor vtom ase ili svojm

ivotom: rchlym afantasticky zaujmavm, a chorobnm.Kad de sa tu osi nov rodilo aosi umieralo.Rodili sa obchodky akaviarne, ktor otde zanikli.Rodili sa asopisy anoviny, niekedy nepotrebn nikomu

okrem svojich zakladateov.Banky, zktorch spodozrivou pravidelnosou utekali

pokladnci azvyajne nikto nevedel kam.Raz sme dokonca sFrancikom oomsi prednali

vmiestnej fililke Oxfordskej i Cambridgeskej univerzity. Ani mne sammu to vtedy nebolo jasn. Zaloil ju jeden znaich priateov zMintky. Prednali sme, km neprili gangstri (poda inej verzie to bola daov kontrola) an priate musel odcestova na konzultcie. Na novom merce-dese, ktor nedvno nadobudol. Az nejakho dvodu iel smerom na vchod.

AvMintke sa diali smutn veci.Znioho ni sa stratil Leo. Hovorilo sa, e sa nepil

novm majiteom.Nim nepripomnal barmana, to je fakt. Aj oblek mal

aksi nesprvny. Ahlavne, chbal mu ten charakteristick vraz tvre, ktor sa iste formuje u po stroia, podobne ako anglick trvniky. Ten vraz neprtomnej pripravenosti, tak mimoriadne iadan uankov, vrtnikov avetkej tej eade, ktor uns ete len zanali pomaliky vychovva.

Apotom zatvorili aj pizzeriu.Ana jej mieste sa vystriedalo viacero retaurci, na

men ktorch si potom nikdy nikto nevedel spomen.

60

Aj sm ivot akosi zvltne posmutnel.Franciak chcel, aby sme sa stretvali tak ako predtm,

tam. Kde, to som si mohol iba doma.Ptal som sa ho, kde je vlastne teraz Mintka, ale on sa

len smutne usmial anepovedal ni.Myslm, e prve vtedy si Franciak zaal kls ist otz-

ky onovej dobe.

Franciak vtom ase takmer prestal psa.

Povedal mi to spocitom ahkej trpnosti, akoby sa ospravedloval.

Bsne sa dobre psali verosvite, na sklonku doby, pove-dal, ke bol priestor ako tak trukturovan svetlom atmou, bolesou islasou akad slovo vom nalo svoj vznam, svoje miesto asvoju lohu.

Teraz sa vetko rozpadlo. iva svet znova rozmetal na ksky, zktorch ete len m osi vznikn.

To, o bolo predtm vivej jednote, mus by teraz rozde-len. Jasn ajednoznan poetick emcia u nie je mon.

Vtomto chaose, kde zatia niet nioho zmysluplnho, je lepie vbec sa nehba. Nerobi ni. Lebo je to as hladnch duchov, ktor vychdzaj na lov.

Musme cez to prejs ako cez pokuenie, povedal vtedy. Avyjs na tamtej strane doby.

Ao ns ak na tamtej strane? ptal som sa ho, ale neodpovedal alebo odpovedal na nieo celkom in.

Vzbudzoval dojem, e ta voblakoch, ale nerozumie tomu, o je okolo neho, nerozumie vlastnmu ivotu. Na-pokon, ani sa oto nepokal.

61

Zdalo sa mu neodpustitenou naivitou, ba dokonca zlo-inom, zastavova sa asplva sprli dobovmi formami, hovoril, vase, ke treba s vpred asvedi.

Ale kam vpred? Aoom svedi?

Bol som si vtedy ist, e jeho prbeh, prbeh bsnika, ktor preil svoju dobu, u poznm.

Ae u poznm Francika dos na to, aby som si vedel predstavi vetko, o sa bude dia alej.

Ako preije nov asy, ktor prichdzaj namiesto tch jeho? Bude nepovimnut anepotrebn. Tie tiea.

Ako sa bude viac aviac sahova dovntra, tam, kde znie tich hudba.

Ako si do svojho dira zape bse odobch krehkch arozochvench ako motle, ktor sa minuli azanechali po sebe pocit ohosi dleitho azrove efemrneho.

Oozvene, ktor zanik. Aotom, e sa treba ui ho-vori v tichu. Bez odozvy, bez ndeje. Dokonca aj bez posluchov.

Aas bude plyn.Doije ivot vo svojej chatke priKryovke. osi nape.

Poas dlhch veerov sa bude prechdza smakou, na kto-r si vemi zvykne.

Bude pozna naspam vetky cestiky, vetky kroky na stanicu, vetky stromy vlesoch na okol.

Bude ta knihy. So zvltnym sentimentom bude listo-va vstarch samizdatovch cyklostyloch. D si do poriadku archv, bude troku preklada, ale iba akosi lenivo, bez ciea abez vne.

62

Bude sa dva, ako do ivota prenikaj stle nov anov vlny, ktor si hadaj svoje miesto. Spoiatku ete bude ve-ri, e ivot sa vrti, e prd ho stiahne avynesie ae sa zasa pribli kostatnm.

Aoni ho naozaj oslovia, raz za as sa pripomen, pozv ho na stretnutie. Nopotom vetko stchne.

Amono (ja som na to myslel tie, ale iba akosi pota-jomky, t mylienku som sm pred sebou skrval) vjeden znajsmutnejch (alebo naopak najkrajch) jesennch ve-erov Franciak skon ivot samovradou.

Ako vjednejpoviedke salingerovsk Seymour.Tu musm hne vysvetli, e by to nebola samovrada

zozfalstva. Alebo zrozarovania. Naopak!Bola by to astn samovrada. Slobodn anevynten

odchod na tamt stranu. Tam, kde s duchovia predkov. Kde s bohovia ahrdinovia.

Bolo by dobre, keby predtm stretol aj niekoho, komu by mohol odovzda tn.

Pamtte si to dievatko zDa ako stvorenho pre ban-nov rybky? To dievatko, ktor Seymour nhodne stretne vhoteli aktormu vlastne rozprva prbeh orybkch.

O o tam ide? Omystick spoluas? Oodovzdanie tnu? Oobdarovanie?

Vbec sa to vak nevyvjalo tak, ako som predpokladal.

Aj ke to nebolo zrejm hne.Spoiatku vetko sedelo aja, primne povedan, som

shrzou oakval koniec prbehu.

63

Franciak naozaj vypadval zo veobecnho rytmu, nedokzal sa zladi staktom doby. Napokon, nebol sm. Takch zbldencov ako on bolo vtedy vea. Kopa ud akosi strcala kontakt shlavnm prdom.

Obyajne bval sm vo svojej zvltnej bsnickej samote.V istom momente zaal by dokonca vine aj

neprjemn.Vetko sa to zanalo malikosami, emciami amylien-

kami, ktor sa nezhodovali so veobecne prijatm nzorom.Ako pri tom bombardovan. Bombardovali Ameriania,

ale u si nepamtm koho. Ve je to aj tak jedno. Potom u stle kohosi bombardovali.

Vetci vtedy zmkli vrozpakoch.Nikto okrem dvoch-troch novinrov sa neprihlsil, e

chce chvli zabjanie. Baaj t novinri chvlili iba akosi nepriamo apotom sa na chodbe ospravedlovali. No ani kritizova sa neodvil nikto.

Presnejie, kritizova sa mohlo adokonca aj malo, ale bolo treba poka, km niekto odtia ned znamenie.

Avtedy si Franciak, ktor sa cel ten as dral vtieni, konene dovolil vystpi. Na scnu.

Vydal lnok snzvom Koniec krsnych ias.lnok vyvolal kandl: rozprvalo sa oom, citovali ho,

publikovali sa odpovede akomentre. Aako to u vdy bva vtakchto prpadoch, na konci diskusie si mlokto pamtal, m sa to vlastne vetko zaalo.

A hovorilo sa tam, e Ameriania sa, ako vdy, pomlili azbombardovali osi celkom in.

64

Rozbombardovali ilziu, ktor na chvu vznikla na ruinch komunizmu. Utpiu jednho sveta, otvorenho adobrho ku vetkm. Sveta, ktor sa u nedel na prv, druh atret. Na vyvolench atch, o vyvouj. Na tch, o zomieraj ako pron od hladu vzabudnutej africkej dedine atch, o dovaj svoj ivot sti azaopatren.

Tto ilzia u neexistuje tak, ako u neexistuje ani nente-n rados. Karneval sa skonil, masky s zloen. Ateraz sa op treba pripravi na vojnu. Tich, nevyhlsen, totlnu. Vojnu vetkch proti vetkm, kde je kad sm za seba akde kad u vopred prehral hne na zaiatku.

Vtedy sme sa takmer pohdali.Netreba im hovori neprjemn pravdy, vravel som mu.

Ale vysvetli to, o u pochopili alen sa boja prizna si to.Ake u chce vyjs von, opusti svoj bsnick kryt, bu

tak lskav aber do vahy to, ak mme storoie aneiadaj od ud nemon.

Ale Franciak sa nezastavil.Jeho al text sa volal Odvoch duiach. lnok bol

ironick, sndychomgrotesky avbec nebol opoviedke Hareckho.

Nikdy sa nestaneme skutonmi Zpadniarmi, psal vom Franciak, km vsebe nevypestujeme dve due. Ane-pochopme niektor dleit veci.

Km sa nenaume sedva tak ako oni vdrahch retau-rcich arozobera osudy biednych azaostalch provinci.

65

Alebo ma kopu peaz na pomoc obyvateom tch-to provinci avinu si pritom nechva na honorre akonzultcie. Apovaova to za spravodliv adokonca prirodzen.

Alebo dleito vystupova na konferencii otolerantnosti adialgu medzi kultrami apritom pozabudn, e treba vypou tch, sktormi ana obranu ktorch, sa toleran-cia plnuje. Avkuloroch sa ete posaova, ak s hrub anevan.

Na konci Franciak pomenoval miesto, ktor nm vyhra-dili vasnom novom svete.

Miesto zapadnutej provincie pri mori.Samozrejme, po revolunom pozdvihnut nebude ahk

zmeni sa na zapadnut provinciu, psal. Treba sa naui skromnosti. Podoba sa svojmu obrzku vkomikse. Naui sa sprvne odpovede na nepoloen otzky.

Ahoci poda Francikovho tnu bolo jasn, e on sa to vetko ui nemieni au vbec to nemieni ui inch, po-daktor uverili, e to vetko mysl vne.

No lnok, ktor celkom zniil jeho reputciu, mal nzov Ako som sa roziiel stretm bieloruskm obrodenm.

Bol vemi krtky, jednoduch aaksi bezbrann. Niesla sa nm iba jedna mylienka.

Posledn bielorusk obrodenie, napsal, sa zaalo ako rytierske gesto, ako obrana ukrivdench. Mtvych, zavra-dench, zabitch. Askonilo sa pravicovm projektom, ide-ologickm servisom pre perifrny kapitalizmus. Preo sa to stalo, nevieme. Ale je jasn aist, e kad m teraz vlastn cestu avlastn pravdu.

66

Franciak sa vtedy silne vychlil doava.Videli ho sanarchistami. Jeho domek priKryovke sa

na ist as dokonca stal ich zkladou.Zaali vydva noviny, krajne avicov, dokonca ialene

avicov, ktor sa navye nikde nepredvali.Anajneakanejie bolo, e znova zaal psa avydva

bsne.Ale to u bola in emcia, in slov.Ostr aneprjemn, bodav. Kontrastovali nielen spred-

chdzajcou Francikovou poetikou, ale aj smsi ete hlb-m vom.

Napokon, vdy sa osi zvrtne inak, ako sme akali.

Gustv sa zmen na Konrda.Bielorusk muzikant imon vytiahne samurajsk me

azane zvoni abami po litovskch prilbch.Ajn prbeh sa radiklne zmen.Vstupuje do Bahdan aEva Daminika.

67

3

Ke myslm na Bahdana aEvu Daminiku, vdy sa vraciam kjednmu sivmu anevraznmu du na konci osemde-siatych rokov.

Stli sme sFrancikom vMintke na naom obbenom mieste, vkte vzadu pri okne, adiskutovali onovinch. Aby ste pochopili nezvyajnos situcie, poviem, e vnaich rozhovoroch sme sa nikdy nezniovali knovinm. Anielen preto, e, ako psal Borges, prbehy s spolu tyri aich sujety sme poznali naspam.

Nae stretnutia vMintke boli vdy tekmi, nikmi zreality. Pokali sme sa hovori imla oinch veciach. Oveciach, ktor sa odohrvali prevane vns. Nemali sme vbec potrebu pozera sa von apta sa okoloidcich, ako sa vydarilo storoie ao od ns chce.

Ale vtedy bolo vo vzduchu osi naozaj nov. Aznamenia toho ohosi novho sa zanali materializova, prejavova navonok, hada si miesto.

Franciak u nehovoril iba opredtuche. Bola to u takmer realita.

Rozprval otom, ako ho raz ktosi odchytil na chodbe vysokokolskho interntu, zaviedol do izby aprintil reci-tova jeho bsne. Tak sa stal, na svoje vlastn prekvapenie, bsnikom sliterrnou reputciou estta ametafyzika ana

68

dvaok aj priateom najznmejieho anajkandalznej-ieho literrneho spolku.

Alebo otom, ako sa raz celkom nhodou zaloil in, nie menej revolun spolok, spolok prekladateov. Preo bol vtedy spolok prekladateov revolun ao za revolciu plnovali, to je u in prbeh.

Tu treba pripomen, e na sklonku sovietskej ry sa do bielorutiny prekladalo vemi mlo cudzojazynej literatry aprekladalo sa prevane cez rutinu. Vo vydavatestvch, divadlch aasopisoch sa ktomu stavali ako kprci navye anie ako kdleitmu adeliktnemu procesu kultrneho dialgu.

Dalo sa donekonena hovori otom, o tieto preklady prinali. Franciak mal svoj obben prbeh ojednej bs-ni starej aslvnej nskej poetky, ktor vedel vpvodnom znen.

Vbsni autorka vyplva na lne, osamel amierne pri-pit, do opustenej ztoky. Hoci sa otom priamo nehovor, je zrejm, e sa predtm stretla spriatemi abolo im fajn, veselo aprjemne. Deliktnos asrdenos. Atu rann chlad acudzota. Prroda, ktor nevie ni oudskch citoch. Chlad-n przdnota nebies. Azrazu sa vtejto takmer sakrlnej niote ozve zkostn krekot ajok. Ten krekot pretna bse napoly aspja do celku udsk osud aprzdnotu ne-bies. Prina prebudenie asvetlo.

Vruskej verzii, ktor najpravdepodobnejie vznikla na zkladedoslovnho prekladu, vs pravideln rytmick ver odvedie prli aleko od originlu. Po prv, poetka vy-plva do ztoky spriateom, o celkom nara zkladn

69

emciu bsne. Po druh, ajky na konci nekriekaj, ale jednoducho vzlietnu. Vbieloruskej verzii (urobenej u nie zdoslovnho prekladu, ale zprebsnenho ruskho zne-nia) poetka nielene vyplva do ztoky spriateom, ale je aj celkom triezva.

Vo vydavatestve sa vyhovrali, e vydanie zbierky je s-asou protialkoholickej kampane. Aopit poetka vlne to oividne zavalo propagciou alkoholizmu. Opit spriate-om, to je u trochu pochopitenejie, ale ani to by situciu nezachrnilo.

Ke mi Franciak rozprval tto historku prv raz, stra-ne som sa poteil apobavil. Apovedal som, e je to ist Borges. Ae, ke sa zmen doba, poctime cel jej zvrten ndheru. Aneuveritenos. Lebo bse vskutonosti nepre-loila nejak osoba, nejak lovek, ale sama doba!

A tto doba sa oividne pripravovala na rozlku snami. Ke priiel na stretnutie sprekladatemi, ukzalo sa, e vinou s to celkom mlad udia. Poniektor dokonca tudenti. Avetci nielen ovldali bielorutinu, ale bene ou aj hovorili. Drazne ademontratvne. Ale to nebolo to hlavn. Ke zaali pota jazyky, zktorch sa chystali preklada, zastavili sa na tridsiatke.

ako poveda, odkia sa vetci vzali, povedal sironic-km entuziazmom Franciak. Ete pred pr rokmi sme onieom takom nemohli ani snva. Chodili sme po min-skch uliciach avetky tvre sa nm zlievali do edej nev-raznej masy. Azrazu celkom in tn, celkom nov tvre. Patria do tunajieho priestoru, nozrove sa zneho vyle-uj avzauj sa mu.

70

Boli sme slepmi egocentrikmi, povedal vtedy Franciak, nevideli sme nikoho okrem seba.

Chpem, hovoril, e to bolo jednou zpodmienok pre-itia. e prei sa dalo iba tak, e zatvor oi astiahne sa do seba.

Ale teraz sa vetko men.Bol naden anateen. Aja mu rozumiem.Vinu ivota sme sa museli bori svonkajmi pod-

mienkami. Tla sa vosamelosti. Alebo dokonca s proti asu. Atu sa zrazu na ns as zana pozera so sympatiami, pria nm adokonca pomha.

primne povedan, aj ja som mal vtedy blzko knade-niu. Pocit lskavho vetra, ktor fka od chrbta amierne vs nadna.

Bol to neuveriten, fantastick pocit.Stli sme vMintke abolo nm jasn, e sa dostvame

do plne inho tnu.Ao ti to budem vetko rozprva, ke to me vidie

na vlastn oi, povedal zrazu Franciak. Pozval som sem dvoch mojich novch znmych.

Bahdan: profil mladho Nietzscheho, jemn azrove hrub, sarmatsk.

Hne ako voiel do miestnosti, vedel som, e je to on.Neurit, nevrazn aristokratickos. Ako keby sa trochu

hanbil za svoje umenie odli sa, neby ako vetci. Ipreto sa sprval jednoducho aprimne, bez pecilnych efektov

71

artorskho zveliovania. Bez toho, aby sa predvdzal, ako sme vtedy vravievali.

Neskr som ho videl vrznych asoch ana rznych miestach. Na mtingoch aj na konferencich, na recepcich uzahraninch ambasdorov inapriateskch stretnutiach.

Ale nikdy som ho nevidel vMintke ani pred tmto stretnutm, ani po om.

Bol celkom na zaiatku svojej slvy.V jeho klube obdivovateov bieloruskej histrie sa ne-

skr bud zhromaova stovky diskutrov adivkov. Sa-mozrejme, nielen primn, oddan prvrenci, ale aj tajn vcivile, obdivovatelia mdnych prehliadok ijednoducho kadejak blzni aexoti zmesta, ktor vo svojom vntri po-ctia, e tu ide oosi neobyajn.

Bahdan prakticky nezde zo strnok novn.Vetci vtedy akali, e jeho klub zatvoria, ale mal tak

vek ohlas, e jednoduchie bolo uverejni vnovinch listy rozhorench obanov ako prija opatrenia. Anavye ska-dm alm preitm tdom to bolo stle zloitejie.

Hdali sa tam ovetkom monom.Ostalinskch represich, ozabitch aj otch, o zabjali.Ostarch hradoch aj ozodpovednosti voi minulosti.Obieloruskom jazyku, ktor nespravodlivo odpratali na

smetisko dejn. Aj omnohch inch veciach.Treba poveda, e vtom ase ete vrahovia ili. Hrady

boli vruinch, alevtunajej spolonosti sa zrazu preb-dzala pam. Ahanba atrpny pocit.

Zrili emcie, udia sa hdali, ba boli pripraven roztrha jeden druhho.

72

Ale ke vak vstpil na scnu on, vetko stchlo.Pred dobou, ktor u bola takmer minulosou, stl na

scne ako Dvid pred Goliom.Nielene sa nebl. Stl tam ako lovek, ktor si je ist

svojou vobou aje pripraven postavi sa na elo. Zdalo sa, e nie je sm. e desiatky, stovky, tisce s pripraven vy-kroi snm do neznmej budcnosti.

Napokon, stli zanm nielen iv, ale aj mtvi. Vetci t, o ili apominuli sa, t, o povaovali tto krajinu za svoju.

Tam, na scne, bol nepremoiten.

Ale odkiasi som vedel, ak bude ma tento prbeh pokraovanie.

Hoci, samozrejme, vtedy som to ete nemohol naozaj vedie. Skr som to iba tuil.

Ako sa cel to hnutie preval do priestoru. Na slobodu.Apotom zane chradn, kri sa, drobi sa na iastky.Ako tieto iastky zan medzi sebou bojova.Ako zane paralelne vznika nov systm miest. Nov

hierarchia.Ako vistom momente prdu manari apotom klauni.Dobre si pamtm tie asy po tom. Mal som dojem, e

doba snami hr ach poda vlastnch pravidiel. e ud is-tch typov, sistmi formami due, potrebuje na vyrieenie konkrtnej lohy. Ake figrky lohu splnili, jednoducho ich dali zo achovnice pre a do alej hry. Ana ich miesto sa postavili rzne in. Hra pokraovala, aj ke u bez naich hrdinov.

73

Treba poveda, e vtedy sa nestalo ni hrozn, ni nea-kane tragick. Jednoducho, Bahdan sa nemenil spolu sdo-bou, ostval tak, ak bol, tak, akho sme si ho pamtali. Bol ako asn darek ksviatku, pre ktor zrazu, ke sa osi skon, nemte miesto.

Apotom sa stalo nieo celkom neakan.Vetko vyzeralo tak, akoby zrazu vistom momente Bah-

dan prestal veri.Stva sa tokazom ifutbalovm trnerom, ale zriedka

politikom, ktor vinou radi veria vto, o sa vich dobe jav ako hodn viery. Aktor ahko abez problmov prjmu osi in, len o doba prejde.

Bahdan sa poka udra hore, njs sa vnovch pod-mienkach, ale akosi neisto.

Nikdy neprestane by svojsk. Ale jeho svojskos mu u teraz nepomha, naopak, vedie ho za hranice toho, o je a privemi udsk. Nedoke vzbudi dojem, e je n, tak ako vetci.

Ist as len bldi vpriestore: bez viery, bez ndeje, bez svojho miesta vivote.

Postupne sa strca vhmle minulosti.Stva sa svetlou spomienkou na asy mladosti.To, ako sa vytratil zo scny, jeden novinr neskr vo

svojich memoroch ozna za najzhadnejiu politick udalos doby.

Aja ho chpem.

74

Vdy ma zaujmalo, ako vistej kultre alebo vistej tradcii vznik glorifikcia.

Lebo niektor veci mu by iba dan, nemono ich na-dobudn alebo uchopi. Nemono si ich pre seba ipre ostatnch jednoducho vymyslie.

Musia by vkrvi apomaly abez ustania sa rozvja. Tak je to aj sformou alebo formulou udskho ivota, ktor je nasmerovan ku glorifikcii. Nie preto, e by otom niekto rozhodol. Preto, e inak to by neme.

Sdobou mono by vszvuku aona vpust na scnu glorifikovanch ako sa to stalo sromantikmi.

Alebo je mon radiklne neporozumenie, rozchod sdo-bou. Avtedy m lovek pocit, e medzi neistou pdou pod nohami anzkym sivm nebom nad hlavou jeiba mrnos aprzdnota.

Ale aj to sa stva zriedka. Vo vine prpadov panuje medzi asom aglorifikovanmi ozbrojen neutralita. Doby si nechvaj takto typy ud do zsoby na ist udalosti, zvltne prleitosti.

Tie vak mono nikdy neprdu aostan kdesi vtichej domne monost.

Bahdan vtedy nepriiel sm bola snm Eva Daminika.

Nieeby som ju poznal, skr som sa dovtpil.Aj onej sa u rili legendy.Mlad absolventka konzervatria, ktor sa vzdala ka-

riry opernej divy, aby viedla aksi folklrny sbor vDome kultry. Spieva udovky au ich deti aj dospelch.

75

Jej spoluiaci si ukali prstom na elo, ike sistou ctou.Hovorilo sa, e je zo starho achtickho rodu, e jej

praprababka hrala Chopina adedo sedval sbsnikmi vClo-serie des Lilas.

Hovorilo sa aj ojej krse, zvltnej, aristokratickej atro-chu chladnej, ktor obyajne umuov vyvolva obavy avy-hbaj sa jej pre istotu.

Treba poveda, e vnaej provincionlno-kolonilnej krajinke vtom ase vrcholilo pohdanie voi babkm ztrhu. Preto spojenie takhoto rodokmea, takejto rodinnej le-gendy atakejto ivotnej voby spsobilo naozaj rozruch.

Vpizzerii sa zdrala doslova pr okamihov. Urite ha-dala menu alebo zbadala niekoho znmeho.

Ale psobilo to efektne. Ako vdivadle.Mise-en-scne slo tri. Posledn repetcia. Reisr ete

nepriiel, no vetky hlavn postavy s u na mieste. Vstup Bahdana aEvy Daminiky. Ona d prednos Bahdanovi, aby voiel prv azaujal svoje miesto. Apotom sa kpostavm nascne pripja aj ona. Mise-en-scne je hotov.

Hoci pripja sa nebolo zjavne ni pre u.Pripja sa mali zjavne vetci naokolo.

Eva Daminika u vtedy spievala vere bsnikov apre tch, o dokzali oceni fajnovosti, znelo jej meno ako kd.

Spievala najastejie vsprievode klavra, obas sgitarou, ale to, o robila, sa nedalo zaradi do bench kategri. Neboli to romance, such atandardn, aokrem milovnkov tohto nru u pre mlokoho zaujmav. Neboli to ani bar-

76

dovsk piesne, ktor ozdobovali posledn desaroia ivota sovietskeho udu vimpriu. Au vbec nie rock, ktor tak ndherne skrlil asy jeho rozpadu.

Oznail by som to za achtick folklr.Aksi zvltna neha azvltna intmnos vanula ztoho,

ako vere najprv prerozprvala apotom zaala spieva. Ale-bo ke sa znioho ni uprostred spievania zastavila azaala hovori oautorovi, osebe, opocitoch, ktor mala, ke vere zhudobovala.

Bolo to osi, o korenilo vtradcii privtneho muzic-rovania vachtickch katieoch zalekch, dvnych ias.

lovek si mohol predstavi tak veer vstarom, trochu zanedbanom dome sportrtmi astarmi knihami. Posch-dzali sa tu priatelia adobr znmi zokolitch panstiev. Po-daktor pricestovali aj zaleka, zmesta. Vetko je tu jed-noduch aprirodzen. Niekto sa rozprva, niekto smti, niekto pozer von oknom. Hudba tu nie je umelm dopln-kom. Patr sem, je tunajia, rozpusten vkrajinke medzi kopekmi ahjmi.

Ako aj stron dejiny za chrbtom.Najzvltnejie to bolo stmi stroiami.Neskr, ke som sa sEvou Daminikou zoznmil azaal

som chodi na jej koncerty, ovea pozornejie som nahlia-dol (a zapoval som sa) do toho, o robila aako to robila.

Pochdzala naozaj zo starho achtickho rodu, kto-r preil akoby zzrakom vaka vyhnanstvu. Ake hrala aspievala, stroia tam bolo naozaj cti.

To vak nebolo to najdleitejie. To najdleitejie tkve-lo nie vtradcii, ale vnej samej.

77

Ona nielen hudbu robila. Ona ju aj prinala. Ona sama bola hudbou.

Pozdravili sa sFrancikom jednoducho asrdene ako star znmi.

Postavil sa knim doradu.Ja som ostal pri stolku. Anielen preto, aby som obsadil

miesto, ale aj preto, aby som sa lepie zorientoval vnovej situcii.

Stli vrade arozprvali sa potichu adverne, akoby a-kali na toto stretnutie dlho, a sa napokon stretli. Bolo to trochu zvltne, lebo Franciak mi osvojich novch pria-teoch ni nepovedal, hoci zvyajne sme sa otakto sprvy delili. Tm viac, e aj Bahdan, aj Eva Daminika u boli vtom ase znmymi umi. Vistch kruhoch, samozrejme.

Vbec ma neprekvapilo, e sa poznaj: udia, ktor aspo trochu vytali zradu, sa vtch asoch navzjom poznali.

Chodili sme po Minsku azdravili sme sa vetci so vetkmi.

Aj Bahdana aEvu Daminiku u vtedy udia na ulici za-nali poznva.

Franciak stihol vyda iba nevek vber prekladov zo starej nskej pozie. Jeho antolgia bola tie revolun, ve narala dlh tradciu prekladania starch anov do vyakanch verov aobracala sa sp kPoundovej zbierke Cathay, ale toto si uvedomovali mono dvaja-traja zjeho priateov.

78

Jeho vlastn bsne boli, ako sa hovor, pre zky okruh itateov. primne povedan, rtal som knim vtedy len seba aete niekoko naich znmych zMintky, ktor sa kamsi pohli.

To, e by jeho nov priatelia mohli vbsach osi pocho-pi atob oceni, som si vedel predstavi len ako.

Mono, e vtom bol aj ksok iarlivosti: zvykol som si by Francikovm prvm itateom ateraz som sa musel zdiaky prizera, ako sa venuje svojim novm znmym.

Stli ajednoducho sa rozprvali. Bol vtom vzah, bolo vtom ajaksi tajomstvo, aj osi nedopovedan.

Zjavne ich spjalo nieo vie ne len nhodn zozn-menie na nejakej akcii. Bolo tam osi viac. Nieo sa muselo sta u skr, nejak udalos, ktor ich zblila.

no, presne, zblila.Lebo prv, o udieralo do o, bolo, e stli prli blzko

seba. Na jednej strane bol dvod zrejm: stli vrade, prve sa stretli amuseli hovori potichu, aby na seba