S L O V E N S K Á N U M I Z M A T I C K Á S P O L O Č N O S ŤС Л О В А Ц К О Е Н У М И З М А Т И Ч Е С К О Е О Б Щ Е С Т В О

S L O V A K N U M I S M A T I C S O C I E T Y

H U M E N N É 1 3 . - 1 6 . 9 . 2 0 0 7

Medzinárodné numizmatické sympózium - súhrny referátovМеждународный нумизматический симпозиум - тезисы докладовSympozjum międzynarodowe numizmatyczne - streszczenia referatówМіжнародний нумізматичний симпозіум - тези доповідейSimpozionul internaţional de numismatică - rezumatele comunicărilorNemzetközi numizmatikai szimpózium - az előadások rövidítéseiМіжнародны нумізматычны сімпозіум - тэзы рэфератаўTarptautinis numizmatikos simpoziumas - pranešimų tezėsMezinárodní numismatické sympózium - souhrny referátůInternat ional numismatic symposium - lecture summaries

I K O N O G R A F I A P E Ň A Z ÍV S T R E D N E J A V Ý C H O D N E J E U R Ó P E

И К О Н О Г РА Ф И Я Д Е Н Е ГС Р Е Д Н Е Й И В О С Т О Ч Н О Й Е В Р О П Ы

I C O N O G R A P H Y O F M O N E YI N C E N T R A L A N D E A S T E U R O P E

Sborník súhrnov referátov z medzinárodného numizmatického sympózia vydalaSlovenská numizmatická spoločnosť pre potrebu účastníkov sympóziaSummaries of lectures presented during the international numismatic symposium has been issued by the Slovak Numismatic Society for the need of symposium participants

Zostavil:Editor: Ing. Zbyšek Šustek, CSc.

Grafická úprava, sadzba a preklady súhrnov do slovenčiny a angličtiny:Lay out and translations of summaries in Slovak and English: Ing. Zbyšek Šustek, CSc.

Jazyková úprava slovenských súhrnov:Cheking of Slovak summaries: PhDr. Elena Minarovičová

Korektúra:Correcture: PhDr. Elena Minarovičová

Náklad: 150 výtlačkovIssued in 150 copies

Odporúčaný spôsob citovania súhrnov:Recommended mode of citing the summaries:

Kaliničenko, O. G., Šumjanskij I. A. & Gnatjuk, S. M. 2007: Ukrajinské pamätné mince v rokoch 1995-2007. s. 36-37. In: Z. Šustek (ed.): Sborník súhrnov referátov z medzinárodného numizmatického sympózia, Humenné 13.-16. 9. 2007, Humenné, s. 70.

ZOZNAM AUTOROV * СПИСОК АВТОРОВ * LIST OF AUTHORS

Bajura Aleksander . . . . . . . . . . . . . . . 33, 62Bajura Ljudmila . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33Balogh Alojz . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38Boldureanu Ana . . . . . . . . . . . . . . . . . 46Bovan Marián . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17Budaj Marek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12Fiala Anton . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56Filipow Krzysztof. . . . . . . . . . . . . . . . 23, 64Garbaczewski Witold . . . . . . . . . . . . . . . 11Gnatjuk Stepan Michailovič . . . . . . . . . . . . . . . 36Grimalauskaite Dalja . . . . . . . . . . . . . . . 62Hunka Ján . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12, 16Kaliničenko Oleg Georgievič . . . . . . . . . . . . . 36Kobrinec Valery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47Kianička Daniel . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55Kopicki Wiesław . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25Kuklik Barbara . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64Mielczarek Mariusz . . . . . . . . . . . . . . . . 5NEGULICI Dorina . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

Němečková Věra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7Oguy Alexander . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19Pohorelec Оleg G. . . . . . . . . . . . . . . . . 13Polanský Luboš . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9Razaljunaite Regina . . . . . . . . . . . . . . . . . 59Rjabcevič Valentin . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44Savvov Rostislav V. . . . . . . . . . . . . . . . . 13Sidorovič Vitalij . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40Sinčuk Ivan Ivanovič . . . . . . . . . . . . . . . 29Soják Marián . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16Strakošová Ivana . . . . . . . . . . . . . . . . . 53Štěpek Jiří . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66Šumjanskij Ivan Andrievič . . . . . . . . . . . . . . . 36Šustek Zbyšek . . . . . . . . . . . . . . . . 27, 39, 58, 68 Ulrich Attila . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52Zoričák Peter . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31Zozuláková Katarína . . . . . . . . . . . . . . . 57Zverev Sergej Viktorovič . . . . . . . . . . . . . 49Žukaykas Donatas . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

2

OBSAH * СОДЕРЖАНИЕ * CONTENT

Hlavná téma - Главная тема - Main theme

Mariusz MIELCZAREKPočiatky mincového portrétu (portrét na minciach v starom Grécku)Początki portretu monetarnego (portret monetarny w mennictwie antycznej Grecji)Origin of portraits on coins (portrait on coins of ancient Greece). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .5

Věra NĚMEČKOVÁIkonografie peněz ve státotvorném procesu českých zemíMoney iconography in the state formation process of Czech lands. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7

Luboš POLANSKÝIkonografie nejstarších českých denárůIconography of the most anciet Bohemian denarii. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

Witold GARBACZEWSKISpecyficzne cechy piastowskiej ikonografii monetarnej (1173 - ok. 1280)Specific features of the Piastovian coinages (1173 – ca. 1280). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Ján HUNKA & Marek BUDAJVyobrazenia na uhorských napodobeninách viedenských fenigov z 13. storočia Motives depicted on the Hungarian imitations of the Vienna pfennigs . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

Оleg G. POHORELEC & Rostislav V. SAVVOV (Олег Г. ПОГОРЕЛЕЦ & Ростислав В. САВВОВ)K otázke pôvodu osobitného typu mincí Podolského kniežatstva (2. polovica 14. storočia)К вопросу о происхождении типа монеты Подольского княжества (II пол. XIV в.)Question of origin of a special kind of coins of the Podolia principality (2nd half of 14th century) . . . . . . . . . . 13

Ján HUNKA & Marián SOJÁKZaujímavé námety na minciach typu Redwitz v kontexte nových objavovInteresting motives on the Redwitz-type coins in the context of new discoveries . . . . . . . . . . . . . . . . . . .16

Marián BOVANMadona na uhorských minciach v 15. až 19. storočíMadonna on the Hungarian coins of 15th – 19th century. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

Alexander OGUYIkonografia stredovekých moldavských mincí: typológia a zvláštnostiИконография среднивековых молдавских монет: типология и особенностиIconography of medieval Moldavian coins: typology and peculiarities . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19

Dorina NEGULICIIkonografia mincí razených vo Făgăraši sedmohradským vojvodom Michalom ApafimIkonegraphie der Sondermünzen, die in Fagarasch vom Siebenbürgischen Fürst Michael Apafi geprägt wurdenIconography of the coins minted in Făgăraş by the Transylvanian prince Mihály Apafi . . . . . . . . . . . . . . . . 21

Krzysztof FILIPOWRady na poľských minciach a na minciach krajín s väzbou na PoľskoOrdery na monetach polskich i ziem z polską związanychOrders depicted on the Polish coins and on coins of lands connected with Poland . . . . . . . . . . . . . . . . . .23

Wiesław KOPICKI Rusifikácia poľských mincí v 19. storočíRusyfikacja monet polskich w XIX wiekuRussification of Polish coins in 19th century . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

Zbyšek ŠUSTEKNávrhy sovietskych papierových platidiel pre menové reformy z r. 1947 a 1961Projects of soviet paper money for the currency reforms of 1947 and 1961 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27

Ivan Ivanovič SINČUK (Иван Иванович СИНЧУК)Pamätné mediniklové mince ZSSRПамятные медноникелевые монеты СССРCommemorative copper-nickel coins of USSR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

Peter ZORIČÁK Ikonografia slovenských obehových mincí z roku 1993Iconography of Slovak circulation coins from 1993 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

Aleksandr Bajura & Ljudmila BAJURA (АЛЕКСАНДЕР БАЮРА & ЛЮДМИЛА БАЮРА)Architektúra na bieloruských papierových platidlách (1992-2000)Архитектура на белорусских бонах (1992-2000 годы)Architekture on the Belarussian paper money (1992-2000) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33

Oleg Georgiovič KALINIČENKO, Ivan Andriovič ŠUMJANSKIJ & Stepan Michailovič GNATJUK(Oлег Георгiйoвич КАЛIНIЧЕНКО, Иван Андрiйoвич ШУМЛЯНСЬКИЙ & Степан Михайлович ГНАТЮК)

Ukrajinské pamätné mince v rokoch 1995-2007Украинские памятные монеты в 1995-2007 гг.Ucrainian commemorative coins in 1995-2007 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36

Alojz BALOGHPostavy slovenských dejín na medailáchPersonalities of Slovak history on medals . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

3

Zbyšek ŠUSTEKVyobrazenia hmyzu na platidláchDepictions of insects on money . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39

Voľné témy - Свободные темы - Free themes

Vitalij SIDOROVIČ (Виталий СИДОРОВИЧ)Nálezy rímskych mincí z druhej polovice 3. a z prvej polovice 4. storočia na území BieloruskaНаходки римских монет середины ІІІ – IV вв. на территории БеларусиFindings of Roman coins from second half of 3rd and first half of 4th century from territory of Belarus . . . . . . . 40

Donatas ŽUKAJKAS (Донатас ЖУКАУСКАС)Peňažný systém na etnickom území Litvy v 10. - 14. storočíДенежная система этнической Литвы в X-XIV векахMonetary system on the ethnical territory of Lithuania in 10th – 14th centuries . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

Valentin RJABCEVIČ (Валентин РЯБЦЕВИЧ)Poklad z obce Litva v BieloruskuКлад из деревни Литва в БеларусиA hoard from the Litva village in Belarus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44

Ana BOLDUREANUPoklad tatárskych strieborných zliatkov objavený pri Orheiul VechiA treasure of Tartar silver ingots discovered at Orheiul Vechi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46

Valery KOBRINEC (Валеры КОБРИНЕЦ)Nálezy ruských mincí z 16.-17. storočia na území BieloruskaО находках монет России XVI—XVII вв. на территории БеларусиFindings of Russian coins from 16th – 17th century in the territory of Belarus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

SERGEJ VIKTOROVIČ ZVEREV (Сергей Викторович ЗВЕРЕВ) Opis mincovne v Sevsku z roku 1689Опись Севского монетного двора 1689 г.Description of the mint of Sevsk from 1689 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49

Attila ULRICHPoklad zlatých mincí z ÚjfehértóAz újfehértói aranypénzkincsA hoard of gold coins from Újfehértó . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

Ivana STRAKOŠOVÁFalšovanie mincí na hrade Jasenov Coin counterfeiting in the Jasenov castle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53

Daniel KIANIČKAKrádeže peňazí v 16. storočí v písomnostiach kremnického archívuThefts of money in 16th century in documents of the archive of Kremnica . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55

Anton FIALAZnižovanie rýdzosti mincí razených v bratislavskej mincovni v 17. a 18. storočí Reduction of purity of the coins minted in the mint of Bratislava in 17th and 18th centuries . . . . . . . . . . . . . 56

Katarína ZOZULÁKOVÁRobotné znaky v numizmatickom zbierkovom fonde Východoslovenského múzeaCorvée tokens in the collections of the Museum of East Slovakia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57

Zbyšek ŠUSTEKTypizácia falzifikátov Československých bankovkových kolkov v hodnote 10 korún z roku 1919Typification of counterfeits of the Czechoslovak banknote validation stamps of 10 crowns from 1919 . . . . . . . 58

Bajura ALEKSANDR (БАЮРА АЛЕКСАНДР)Miestne vydania papierových platidiel v Bielorusku v rokoch občianskej vojny (1918-1920)Местные выпуски бумажных денег в Беларуси в годы гражданской войны (1918-1920)Local emmisions of paper money in Belarus in the years of civil war (1918-1920) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60

Dalja GRIMALAUSKAITË & Regina RAZALJUNAITË(Даля ГРИМАЛАУСКАЙТЕ & Регина РАЗАЛЮНАЙТЕ)

Cenný prírastok do zbierok Litovského národného múzea: zbierka medailí Edmundasa ArmoškyЦенное приобретение Национального музея Литвы: коллекция медалей Эдмундаса АрмошкиA valuable acquisition of the National Museum of Lithuania: Edmundas Armoška´s collection of medals . . . . . 62

Barbara KUKLIK & Krzysztof FILIPOW Tomáš Garrigue Masaryk – rytier Rádu Bielej orliceTomáš Garrigue Masaryk – kawaler Orderu Orła BiałegoTomáš Garrigue Masaryk – cavalierof the Order of White Eagle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64

Jiří ŠTĚPEKNěkteré aspekty přídělových systémů s přihlédnutím k podmínkám střední a východní EvropySome aspects of rationing systems in regard to situation of Central and East Europe . . . . . . . . . . . . . . . . . 66

Zbyšek ŠUSTEKPrídelový systém na Slovensku v rokoch 1941-1945 a jeho začleňovanie do celoštátneho systémupo 2. svetovej vojne Rationing system in Slovakia in 1941-1945 and its integration in the statewide systemafter the World War II. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68

4

5

Počiatky mincového portrétu (portrét na minciach v starom Grécku)Początki portretu monetarnego(portret monetarny w mennictwie antycznej Grecji)Origin of portraits on coins (portrait on coins of Ancient Greece)

Mariusz MIELCZAREK

Polskie Towarzystwo Numizmatyczne, Jezuicka 6/8, Warszawa, e-mail: mielzaa@his.uni.torun.pl

V procese vzniku mincí v 6. storočí pred n. l. sa postupne formovali zá-sady ikonografie mincí. Vždy boli podriadené pravidlu, že vyobraze-nia stvárnené na kúsku kovu musia jednoznačne identifikovať toho, kto svojím znakom potvrdzoval hodnotu zlomku drahého kovu, premeneného na mincu. Preto tiež polis, ktorej ob-čania vydávali mince, zobrazovali na minciach znak zrozumiteľný každému Grékovi. Najčastejšie išlo o podobu božského patróna mesta alebo jeho atribúty. Týmto spôsobom bol averz mincí „vyhradený“ bohovi.

Prvé portréty sa koncom 6. sto-ročia pred n. l. objavili na minciach razených mimo prostredia gréckych polis. Boli to portréty perzských veli-teľov a satrapov, ktorí v maloázijských mincovniach razili mince na výplatu žoldu gréckym žoldnierom. Portréty sa objavili tiež na minciach panovní-kov Lýdie v Malej Ázii.

V gréckom prostredí sa idea zo-brazovania portrétu žijúcej osoby na minciach neujala. Dokonca Alexan-der III. Veľký (336-323) nenechal na minciach razených za jeho života zo-brazovať svoj portrét. Podľa názoru antických autorov naklonených Ale-xandrovi, Gréci a Macedónci neprijali priaznivo jeho pokusy nadviazať na východnú tradíciu.

Portrét Alexandra Veľkého sa po jeho smrti objavil na minciach dia-dochov. Tráckeho kráľa Lysimacha (287-281), sýrskeho panovníka Ni-katora I. (312-281), ako aj egyptského panovníka Ptolemaia I. (305/4-283/2). Alexander III. je však už na minciach zobrazený ako boh, po posmrtnom vyhlásení za boha (deifikácii). Zobra-zenie obracia pozornosť k symbolom boha i, zvýrazňujúc baraní roh, sym-bol boha Amóna, ktorý prijal Alexan-dra za syna v roku 331 pred n. l., počas návštevy v oáze Siva.

Ako prvý umiestnil svoj portrét na minci Demetrios Poliorketes (306-283). Nebol to však portrét človeka, ale boha. Svedčí o tom roh vpletený do vládcových vlasov.

Zobrazenie Alexandrovho por-trétu na minciach diadochov, bolo

W trakcie rozpowszechniania się mo-net w VI stuleciu p.n.e. stopniowo formułowane były zasady ikonografiimonetarnej. Zawsze podporządko-wane regule, że przybite na kawałku metalu wyobrażenie, powinno jedno-znacznie wskazać tego, który swoim znakiem potwierdził wartość bryłki kruszcu, zmieniając ją w monetę. Dla-tego też polis, której obywatele emi-towali monety, pokazywała znak czy-telny dla każdego Greka. Najczęściej wizerunek boskiego opiekuna miasta lub symbole z nim związane. W ten sposób awers monety „zarezerwowa-ny” został dla boga.

Pierwsze portrety w końcu V w. p.n.e. umieszczone zostały na mo-netach bitych poza środowiskiem greckich poleis. Były to wizerunki do-wódców i satrapów perskich, którzy w mennicach działających w Azji Mniej-szej produkowali monety na potrzeby opłaty greckich żołnierzy najemnych. Portrety pojawiły się również na mo-netach władców Lycji, w Azji Mniej-szej

W kręgu greckim idea pokazania na monecie wizerunku osoby żyjącej nie przyjęła się. Nawet Aleksander III Wielki (336-323) na bitych za jego życia monetach nie umieścił swoje-go portretu. W opinii przychylnych Aleksandrowi autorów antycznych podjęte przez niego próby nawiązania do tradycji Wschodu nie spotkały się z życzliwym przyjęciem wśród Greków i Macedończyków.

Portret Aleksandra Wielkiego, po jego śmierci, pojawił się na monetach diadochów. Króla Tracji, Lizymacha (287-281), Seleukosa I Nikatora (312--281), władcy Syrii, oraz rządzącego Egiptem Ptolemeusza I (305/4-283/2). Aleksandra III pokazano jednak już jako boga, po pośmiertnej deifikacji.Zwrócono jednak uwagę na symbole boskości, wyraźnie pokazując cho-ciażby róg barani, znak boga Amona, przez którego Aleksander został „usy-nowiony” w 331 r. p.n.e., podczas wi-zyty w oazie Siwa.

Demetrios Poliorketes (306-283) jako pierwszy umieścił swój portret na monetach. Nie był to jednak portret

During spreading of coins in 6th cen-tury, the principles of coin iconogra-phy were gradually formulated. Theywere always subordinated to the rule, that depictions on the piece of metal had to identify unambiguously the is-suer, who confirmed, by his emblem,value of the piece of noble metal transformed into the coins. Thereforethe polis, whose citizens issued coins, also depicted a symbol on their coins, which was luminous for each Greek. Mostly it was portrait of the polis´s divine patron or his attributes. In this way, the coin obverse was “reserved” for the god.

The first portraits appeared, in thelate 6th century, on the coins having been minted outside of sphere of the Greek poleis. They were the portraitsof the Persian commanders or satraps, who produced coins in Little Asian mints in order to pay to the Greek mercenaries. The portrait also ap-peared on the coins of Lydian rulers in Little Asia.

In the Greek sphere, the idea to depict portraits of a living person on coins had not take hold. Even Alex-ander III. the Great (336-323) did not let to depict his portrait on the coins minted during his lifetime. According to opinion of the ancient authors sym-pathizing with Alexander, the Greeks and Macedonians did not accept positively his attempts to continue the eastern tradition.

Portrait of Alexander III. the Great appeared after his dead on the coinsof diadochs - the Thrakian king Lyzi-machos (287-281), the Syrian ruler Seleukos I. Nikator (312-281), as well as the Egyptian ruler Ptolemajos I. (305/4-283/2). However, Alexander III. is depicted on the coins already as a god, after his posthumous deifi-cation. Depiction turns attention to symbols of his divinity, accentuating the ram horn, the symbol of the god Amon, who adopted Alexander as his sun in 331 B.C, during the visit of the Siva oasis.

Poliorketes (306-283) was the firstruler, who placed his own portrait on the coin. But it was not portrait of

człowieka, ale boga. Świadczy o tym róg wpleciony we włosy władcy.

Pokazanie Aleksandra na mone-tach diadochów było „wstępem” do podjęcia próby wprowadzenia ich własnego portretu. Tak można inter-pretować wyobrażenie Aleksandra w pokrytym skórą pantery hełmie zdo-bionym uchem i rogiem byka, umiesz-czone na monetach Seleukosa I. Ża-den z diadochów nie został pokazany na monetach za życia. Wizerunek Seleukosa I, już po śmierci, umieścił na monetach jego syn, Antioch I. Ale i w tym przypadku na głowie Seleu-kosa I ukazany został, obok diademu, znaku królewskiej godności, symbol boskości – róg (podobnie jak to zrobił Demetrios Poliorketes). Dopiero de-kret Antiocha III (223-187) uczynił z seleukidzkich władców bogów już za ich życia.

Hellenistyczny portret monetar-ny – dysponujemy ponad 100 takimi przedstawieniami - cechuje idealiza-cja wizerunku władcy, podkreślająca jego boskość, oraz wielka rola symbo-li, oznak władzy i boskości. To ostat-nie zostało z czasem potwierdzone zmianą w treści legendy monety.

a man, but of a god. It is indicated by the horn interlaced in his hair. Depict-ing of the Alexander´s portrait on the diadochs´ coins stimulated them to depict their own face on the coins. It is possible to interpret, in this way, the picture of Alexander covered by the panther fur, with a helmet decorated by a bull horn and ear, which appear on the coins of Seleukos I. Any of the diadoch was not depicted on the coins during his lifetime. Portrait of Seleu-kos I. was placed on the coins as late as posthumously, by his sun Antioch I. But even in this case the horn – sym-bol of divinity – was also depicted on the Seleukos´s head, out of the dia-dem as the symbol of the king’s majes-ty (similarly as Demetrios Poliorketes had done it). As late as the decree of Antioch III. (223-187) proclamed the seleukidian rulers to be gods already during their lifetime.

The helenistic coin portrait – weknow more than 100 such examples – is characterized by idealization of the ruler´s appearance, accentuates his divinity, as well as the great signi-ficance of symbols, attributes of theruler´s power and divinity. Eventualy, these features were also confirmed bychanges in content of legends on the coins.

podnetom k ich pokusom zobrazovať na minciach vlastný portrét. Takýmto spôsobom možno interpretovať zobra-zenie Alexandra oblečeného do kožu-šiny pantera, s helmou zdobenou bý-čím rohom a uchom, ktoré sa objavuje na minciach Seleuka I. Žiaden z dia-dochov nebol zobrazený na minciach počas svojho života. Portrét Seleuka I. umiestnil na mince až posmrtne jeho syn Antiochos I. Ale i v tomto prípa-de bol na hlave Seleuka I. zobrazený, okrem diadému ako symbolu kráľov-skej hodnosti, aj roh – symbol boha (podobne, ako to urobil Demetrios Poliorketes). Až dekrét Antiocha III. (223-187) vyhlásil seleukidských pa-novníkov za bohov už za ich života.

Helenistický mincový portrét – po-známe vyše sto takých výjavov – cha-rakterizuje idealizácia panovníkovho výzoru, zdôrazňujúca jeho zbožnenie ako aj veľký význam symbolov, atribú-tov panovníckej moci a zbožnenia. Tie boli nakoniec potvrdené aj zmenami v obsahu nápisov na minciach.

6

Ikonografie peněz ve státotvorném procesu českých zemíMoney iconography in the state formation process of Czech lands

Věra NĚMEČKOVÁ

Katedra pomocných věd historických a archivnictví, Fakulta humanitních studií, Univerzita Hradec Králové, Rokitanského 62, 500 03 Hradec Králové, e-mail: vera.nemecková@uhk.cz

Každá skupina obyvatel, která se nějakým způsobem od-lišuje, má tendenci se nejen slovně identifikovat, ale také se vymezit svými symboly. Nejmarkantnější je toto vyme-zení v případě vzniku národa či určitého státního útvaru. Výsostnými symboly se potom nejčastěji stávají prapor, vlajka, erb a pečeť, které pomocí barev, heraldických figur,slov, ale i tvaru vyjadřují ve zkratce podstatu „popisova-ného“ útvaru. Postupné utváření územních celků a jejich vědomí vlastního významu se odrazilo i ve vývoji jednotli-vých symbolů českých zemí, ale i okolních zemí, které byly čas od času součástí společného státu. Tyto změny se vždy odrazily i v postupných proměnách státní symboliky, která velmi záhy proniká také do všedního života, a to pomocí peněz.

Počátky jednotlivých heraldických figur, které se po-stupně stávaly znakem českého státu nebo jeho územních součástí, nejsou ještě zcela objasněny. Nemáme je doku-mentované v písemných památkách, architektuře ani na soudobých mincích. Můžeme ale téměř s jistotou usuzo-vat, že nesahají před polovinu 11. století, kdy na českých denárech nacházíme zprvu napodobeniny cizích typů min-cí, které tak dobře plnily roli platidel pro dálkový obchod. Později jsou na mincích ve větší míře zvýrazněny církevní motivy, zejména symbolika kultovního charakteru jako počínající ztvárnění kultu sv. Václava, sv. Klimenta, sv. Pe-tra a Pavla.

Od druhé poloviny 11. století se celková hospodářská situace v českých zemích zásadně změnila, a to jednak vlivem dočasného přerušení dálkového obchodu v sever-ských zemích, jednak vlivem současného nedostatku stříb-ra uvnitř země. Český stát neměl v té době dostatek stříbra, ale za to měl spoustu problémů s vnitřní stabilitou, která se navenek projevila ztrátou zájmu o teritoriální i politickou expanzi. Tyto skutečnosti měly paradoxně pozitivní vliv na rozvoj státní ideologie a její ztvárnění pomocí křesťanských symbolů a heraldických figur. Již ve dvacátých letech 12. století se na českých a moravských mincích vyskytují první náznaky ztvárnění heraldických figur (lev; koruna), které jsou již na konci století a v prvních desetiletích 13. století mnohem zřejmější (plaménková orlice; koruna; lev), což opět souvisí se zvýšenou úlohou českého státu v hospodář-ské a expanzivní politice.

Nejvýrazněji se sepětí ideologie a jejího ztvárnění na mincích projevilo v době největšího zápasu českého státu o mocenské postavení ve střední Evropě, a to od druhé po-loviny 13. století a na počátku 14. století, i v období vlády prvních Lucemburků. Je to také doba velkého hospodář-ského rozmachu, podníceného novými výrobními postupy, technickými vynálezy i exploatací nových nalezišť ložisek stříbrné rudy. Český stát v této době vydává novou hrubou minci, tzv. pražské groše, na níž jsou poprvé společně uži-ty všechny nejdůležitější dosavadní symboly, které jasným způsobem signalizovaly moc, bohatství, boží ochranu i věčné panování českého světce sv. Václava. Zdánlivě chudá, ale výtvarně i ideově velmi účinná symbolika – koruna, lev

Any group of inhabitants, who differ in any way from oth-ers, tend not only to identify themselves verbally, but also to identify themselves with symbols of their own. Such identi-fication is most markedly manifested in the case of originat-ing of a nation or a state formation. The banner, flag, coat-ofarms and seal became the oftenest national symbols, whichexpress essence of the “described” formation by means of colors, heraldic figures and shape. The gradual formationof territorial units and conscience of their own significancealso reflected in evolution of state symbols of Bohemia andMoravia as well as of adjacent countries that became tem-porarily a part of the common state. These changes had al-ways reflected in gradual transformation of state symbolsthat also soon penetrated the every-day live. It was the money that contributed to their penetration.

Origin of individual heraldic figures which have beinggradually become coat-of-arms of the Czech state and its territorial parts have not completely been clarified. Theyare neither documented in the written monuments nor on the contemporaneous coins. But we can conclude with cer-tainty, hat their origins do not reach before the first half of11th century, when imitations of foreign coin types occur on the Bohemian denarii that so well fulfilled the role of meansof payment in the remote trade. Later the religious motives were more emphasized on the coins, especially symbol-ism of cult nature like representation of the cult of St. Venceslaus, St. Climent, St. Peter and Paul.

Since the second half of 11th century the economic situ-ation in Bohemia and Moravia essentially changed, partly due to interruption of the remote trade with northern coun-tries, partly due to deficit of silver in the inland. The Czechstate had an abundance of silver, but it met many problems with its internal stability, which was outward manifested by loss of interest in territorial and political expansion. Thesefacts had, paradoxically, a positive impact on development of the state ideology and its representation through Chris-tian symbols and heraldic figures. Already in 1120s the firstsymptoms of depiction of heraldic figures (lion, crown) ap-pear on the Bohemian and Moravian coins. In the late 12th century and in the first decades of the 13th century they be-come much more obvious (flame eagle, crown, lion) that isagain connected with the increased role of the Czech state in the economical and expansive politics.

The connection of ideology and its depiction on thecoins was most manifested in the period of the strongest effort of the Czech state for the power position in CentralEurope, especially since the second half of 13th century up to the early 14th century, as well as under the reign of the first kings of the House of Luxemburg. This is also a period of a great economical outbreak stimulated by new production processes, technical discoveries and exploita-tion of new deposits of silver ore. At that time, the Czech state issues the new heavy coins, the s. c. Prague groschens, on which all most significant symbols are used for the firsttime simultaneously. They clearly manifested power, rich-

7

a opis s křížky – zajistila nové minci téměř okamžitou obli-bu, kterou si udržela po dlouhá staletí doma i v zahraničí.

Ztvárnění symbolů na pražském groši zásadním způ-sobem ovlivnilo jejich postavení a užití na platidlech dal-ších měnových období. Svoje místo neztratily ani v době existence československého státu i na platidlech současné České republiky. Je zřejmé, že peněz bylo již od středově-ku používáno jako ideologického prostředku k usměrnění myšlení a cítění obyvatel českých zemí.

ness, divine protection and perennial reigning of St. Venc-eslaus, the Bohemian saint. Seemingly poor, but artistically and ideologically very impressive symbolism – crown, lion and circular inscriptions with cross – almost immediately provided the new coins with a popularity, which lasted for long centuries at home and abroad as well.

Depiction of the symbols on the Prague groschens es-sentially influenced position of these symbols and theiruse on coins also in the following monetary periods. Theyhad lost their function neither in the period of existence of Czechoslovak Republic nor on the money of the present Czech Republic. It is obvious that already since the medi-eval period the money served as an ideological medium to influence thinking and feeling of inhabitants of Bohemiaand Moravia.

8

Ikonografie prvních českých mincí Iconography of the first Bohemian coins

Luboš POLANSKÝ

Národní muzeum, Václavské náměstí 68, 115 79 Praha, e-mail: lubos.polanský@nm.cz

Prvními českými mincemi jsou tzv. denáry velkého střížku, ražené přibližně od 60. let 10. století do roku 1050. Ikono-grafická stránka denárů 10. století, vydávaných třemi čes-kými panovníky nesoucími jméno Boleslav je velice boha-tá. Svou obrazovou rozmanitostí předčí všechny soudobé evropské produkce, snad s výjimkou byzantské a italské. V poslední době se těší ikonografie těchto mincí zvýšené-mu zájmu. Vzhledem k tomu, že základní obrazy na min-cích jsou dávno popsány, jedná se především o pokusy in-terpretovat jednotlivé detaily jejich obrazové náplně. Mimo to se v nedávné době přeci podařilo reinterpretovat základ-ní obraz na jednom ze vzácnějších typů.

Ikonografickou náplň jednotlivých mincovních typů českých denárů 10. století, a to nejen knížat Boleslava I., Boleslava II., Boleslava III., ale také manželky Boleslava II. Emmy „Reginy“, Slavníkovce Soběslava a společné ražby českého knížete a pražského biskupa, tvoří z 99% obecně křesťanské symboly. Na těchto mincích se setkáváme s vy-obrazením kříže a chrámu (kaplice), což jsou vůbec nejčas-tější motivy českých denárů 10. století, dále pak boží ruky, mečů, kotvy, luku a šípu, různých ptáků a hlavy či poprsí Krista a panovníka. Ke konci 10. století začínají být obra-zové náplně mincí složitější a s tím vyvstává i otázka správ-né identifikace a interpretace symbolů a jejich grafického ztvárnění. Jako doprovodná znamení se vedle hlavního symbolu vyskytují různé znaky v úhlech kříže, doprováze-jící ptáky, po stranách mečů, boží ruky a dalších, z nichž je třeba především zmínit písmena alfa a omega, kříž, tři hřeby, meč a Kristovo poprsí. Bohužel, nové systematické zpracování ikonografie českých denárů prozatím chybí, dosavadní práce se týkají výkladů jednotlivých obrazů, a to většinou jen jakoby mimochodem při zpracovávání jiné problematiky.

V rámci projektu Grantové agentury České republiky „Nejstarší přemyslovské mince 10. století a jejich nálezy v Českých zemích“ jsou zpracovávány veškeré mince to-hoto období, revidovány jejich nálezy a k nedílné součásti této práce patří i přezkoumání jejich ikonografické části. Jedním z výsledků je i potvrzení reinterpretace mincov-ního typu, dosud známého jako „šípový“, na typ kotvový. Studium dochovaných exemplářů potvrdilo, že vyobraze-ní tzv. luku a šípu představuje ve skutečnosti obraz kotvy, křesťanského symbolu naděje. Otázka použití motivu kot-vy jako doprovodného znamení vede k otázce interpreta-ce dalších vyobrazení doprovázejících symbol boží ruky. Zkoumání této problematiky odhalilo nové zákonitosti při umísťování znaků po obou stranách tohoto třetího nejroz-šířenějšího znamení na mincích 10. století. Mimo jiné tu právě kotva jako symbol naděje nahrazuje písmeno ome-ga, symbol konce, a na jiném typu českých denárů pak na-hrazuje vyobrazení hlavy nově interpretované jako hlava Krista písmeno alfa, symbol počátku. V nedávné době se objevila nová interpretace motivu ptáka na polských a čes-kých denárech 10. století, ztotožňující některé obrazy s vy-obrazením páva. Tato hypotéza se především zabývá kon-krétní interpretací obrazu a hledá odpovídající druh ptá-ka. Přes velikou rozmanitost vyobrazení ptáků na českých denárech však s největší pravděpodobností nemáme co do

The first Bohemian coins are s. c. denarii of large blankshaving been stroke approximately from 960-s until 1050. Iconography of the 10th century denarii, issued by the three Bohemian rulers bearing the name Boleslaus, is enormous-ly rich. Its pictorial diversity is superior to any other con-temporaneous European coinages, perhaps with exception of the Byzantinian and Italian coinages. Recently iconogra-phy of these coins has got in focus of an increased interest. In regard to the fact that the basic coin pictures had been described a long time ago, they are subjected, first of all,to attempts to interpret individual details of their pictorial message. Beside it, recently it has been succeeded to rein-terpret the basic picture on one of the rare types.

Iconographic message of individual coin types of the Bohemian denarii of the 10th century, not only of those of Boleslaus I., Boleslaus II., Boleslaus III., but also of those of Emma “Regina” - the wife of Boleslaus II. - Sobieslaus, a member of the House of Slavník, as well as of the com-mon coinages of the Bohemian prince and of the bishop of Prague, is represented almost exclusively by the general Christian symbols. On these coins we see depictions of the cross and church (chapel), which are the most frequent mo-tives on the Bohemian denarii of 10th century, and the hand of God, swards, anchor, bow and arrow, different birds andhead or bust of Christ or the ruler. By the end of 10th centu-ry, the pictorial message became more complex. From this reason there also arises a question of a correct identifica-tion and interpretation of symbols and of their graphical representation. As accompanying signs, in addition to the main symbol, there appear various marks in angles of the cross, accompanying the birds or being placed on sides of the swards, hand of God and other symbols, among which the letters alpha and omega, cross, three nails, sward and the Christ’s bust are to be mentioned in the first place. Un-fortunately, a new systematic analysis of the Bohemian de-narii is missing for the moment; while the existing works deal with interpretation of individual pictures, often onlyas if incidentally, at study of other problems.

Within the project “Finds of the oldest Přemyslid coins of the 10th century AD on the territory of Czech lands”, all coins of this period are treated and their findings are re-vised. An integral part of this work also includes revising their iconography. One of the results obtained is also con-firmation of reinterpretation of the coin type having beenknown so far as “arrow type” to the anchor type. Study of the preserved exemplars has confirmed that depiction ofthe s.c. bow and arrow represents in reality depiction of anchor, the Christian symbol of hope. Question of using the motive of anchor as an additional symbol leads to ques-tion of reinterpretation of further depictions that accom-pany the symbol of the hand of God. Study of this problem discovered new rules of placing marks on both sides of the third most frequent symbol on the Bohemian coins of 10th century. Beside it, just here the anchor, as a symbol of hope, replaces the letter omega, a symbol of termination, whereas the letter alpha, a symbol of origin, in an other type of the Bohemian denarii replaces depiction of the head, newly in-terpreted as the Christ’s head.

9

činění s vyobrazeními více konkrétních druhů, ale s růz-norodými ikonografickými ztvárněními jediného obecné-ho symbolu ptáka, biblického ptáka ze stromu života, jak tomu napovídají analogická vyobrazení „rajských“ ptáků na jiných starších i soudobých předmětech. Tyto nové in-terpretace podtrhují skutečnost, že na českých mincích 10. století byly až na výjimky používány motivy a symboly ryze křesťanské.

Recently there has appeared a new interpretation of the motive of bird on the Polish and Bohemian denarii of the 10th century, which identifies some depictions with pic-tures of a peacock. This hypothesis deals, first of all, witha concrete interpretation of the picture and searches for a corresponding bird species. However, in spite of a great di-versity of depictions of bird on the Bohemian denarii we have nothing to do with depictions of more concrete spe-cies, but with heterogeneous iconographic representations of an only general symbol of bird, of the biblical bird from the Tree of Life, as indicated by the analogical depictions of the “paradise” birds on other earlier or contemporaneous objects. These new interpretations emphasize the fact thatthe purely Christian motives and symbols had been used, with some exceptions, on the Bohemian coins of the 10th century.

10

Špecifické črty ikonografie piastovského mincovníctva (1173 – približne 1280)Specyficzne cechy piastowskiej ikonografii monetarnej (1173-ok. 1280)Specific features of the piastovian coinages (1173 – ca. 1280)

Witold GARBACZEWSKI

Muzeum Narodowe w Poznaniu, Al. Marcinkowskiego 9, 61-745 Poznań, e-mail: witgar@poczta.onet.pl

Príspevok sa zaoberá opisom tých čŕt ikonografie neskoro stredovekých piastovských razieb, ktoré svedčia o jej osobitnosti, v porovnaní s mincovníc-tvom brakteátového obdobia v iných krajinách (Nemecko, Čechy, Morava, Uhorsko, Nórsko, Dánsko, Švédsko).

Medzi tieto črty patrí častejšie zo-brazovanie výjavov zápasiacich zvierat (niekedy vo veľmi originálnom poní-maní), časté uvádzanie mien a perso-nifikácie ctností, originálne zobrazo-vanie panovníka alebo panovníkov (s možnou súvislosťou s aktuálnymi udalosťami), ako aj osobitný výber a inde nepoužívané spôsoby zobrazo-vania svätcov.

Pozornosť sa venuje aj otázke, aký vplyv mali Židia, ktorým prenajímali mincovne, na vyobrazenia na knieža-cích minciach. Rozpoznanie prvkov judaistickej ikonografie na razidlách, ktoré sú výlučným špecifikom pias-tovských mincí, zaraďuje tieto mince medzi najstaršie doklady výtvarnej činnosti Židov na území severnej a strednej Európy.

Wystąpienie poświęcone będzie omó-wieniu tych cech piastowskiej ikono-grafii monetarnej w dojrzałym śre-dniowieczu, które stanowią o jej spe-cyfice na tle mennictwa innych kra-jów obszaru brakteatowego (Niemcy, Czechy, Morawy, Węgry, Norwegia, Dania, Szwecja).

Do cech tych zaliczyć należy: zwiększone występowanie scen zwie-rzęcych walk (czasem w bardzo ory-ginalnych ujęciach), częste umiesz-czanie na monetach imion i personi-fikacji cnót, oryginalne wyobrażenia władcy lub władców (z możliwością nawiązania do aktualnych wydarzeń politycznych) oraz szczególny dobór świętych i niespotykane gdzie indziej sposoby ich przedstawień.

Poruszona tu również zostanie kwestia wpływu na wyobrażenia mo-net książęcych dzierżawiących menni-ce Żydów. Rozpoznanie na stemplach elementów ikonografii judaistycznej,co jest wyłącznie specyfiką mennic-twa piastowskiego, stawia te monety w rzędzie najwcześniejszych źródeł działalności artystycznej Żydów na te-renie północnej i środkowej Europy.

The contribution deals with those fe-atures of iconography of the late me-dieval Piastovian coinages that mani-fest their specific character in compa-rizon with coinnages of the bracteat period in other countries (Germany, Bohemia, Moravia, Hungary, Norway, Danmark and Sweden).These features are prepesented by depicting of scenes with fighting animals (sometimes in a very original concept of depiction), frequent presenting of names and personifications of virtues, original depiction of the ruler of rulers (with possible connection to contemporane events) as well as a special choice of the saints and elsewhere not used mode of their depicting.

Attention is also paid to question of influence of the Jews, the tenantsof the mints, on motives depicted on the coins. Identification of elementsof jewesh iconography on the dies, which are the exclusive pecuriality of the piastian coins, ranks these coins among the most ancient documents of artistic activity of Jews in North and Central Europe.

11

Vyobrazenia na uhorských napodobeninách viedenských fenigov z 13. storočia Motives depicted on the Hungarian imitations of the Vienna pfennigs

Ján Hunka1) & Marek Budaj2)

1)Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra, e-mail: jan.hunka@savba.sk2)Slovenské národné múzeum, Historické múzeum, Kabinet numizmatiky, Vajanského nábrežie 2, P. O. B. 13, 810 06 Bratislava, e-mail: budaj@snm.sk

Na prelome 19. a 20. storočia bola z uhorských mincí dená-rového obdobia (razených v rokoch 1001-1301) vyčlenená skupina asi 30 strieborných mincí, ktoré sa veľmi podobali na rakúske fenigy razené v 12. a v 1. tretine 14. storočia. A. Luschin a B. Hóman, ktorí sa týmito razbami zaoberali, ich preto nazvali „uhorské napodobeniny“ viedenských feni-gov. Obaja numizmatici ale vychádzali iba z dvoch najväč-ších pokladov napodobenín fenigov a to zo Székesfehérvá-ru a Ér-Mihályfalvy. Zistili ich základné metrologické údaje (mince boli o polovicu ľahšie a menšie ako originálne vie-denské fenigy, aj tiež ich rýdzosť bola asi polovičná). Zistili aj základné tematické vzory, ktoré sa používali na výzdobu týchto razieb. Dôkazom toho, že napodobeniny kopírovali obrazy rakúskych fenigov, sú vyobrazenia na ich averzoch: heraldické zvieratá, bojovníci, panovníci, štít s habsbur-ským brvnom alebo kvetinová výzdoba. Na reverzoch sú naopak výjavy typické pre uhorské mince - mýtické zvieratá (hlavne draky), kvetinové vence, štvoroblúky, kríže. Na Slo-vensku bolo do polovice 20. storočia známych len niekoľko pokladov mincí obsahujúcich asi 30 uhorských napodo-benín viedenských fenigov (Galanta, Rišňovce, Diakovce, Čachtice). Väčšina z nich sa však nezachovala. Za posled-ných 20 rokov sa archeologickým výskumom a priesku-mom našlo na 10 lokalitách takmer 400 ďalších exemplá-rov napodobenín viedenských fenigov. Najvýznamnejší je poklad z Bratislavy pozostávajúci z 316 mincí. Nové nálezy priniesli nasledujúce zistenia: (1) napodobeniny sa razili od 70. rokov 13. storočia do 1. tretiny 14. storočia, (2) sú typic-kým platidlom obiehajúcim v tomto čase spolu s rakúskymi fenigmi na juhozápadnom Slovensku. Vďaka týmto nále-zom sa podarilo zostaviť katalóg námetov, ktoré sa objavujú na ich reverzoch najčastejšie. Okruh už známych námetov sa rozšíril o ďalšie typy.

By the turn of 19th and 20th century, a group of about 30 silver Hungarian coins of the denarius period (minted in 1001-1301) was distinguished and separated. They werestrikingly similar to the Austrian pfennigs having been minted from 12th to the first third of 14th century. Thereforestudents of these coinages, A. Kuschin and B. Hóma, called them the Hungarian imitations of the Vienna pfennigs. However, both numismatists examined only two major hoard of the Hungarian imitations of the Vienna pfennigs, viz. those from Szekesfehérvár and Ér-Mihályfalva. Theyestablished their basic metrological features (the imitations were half as light and pure as the genuine Vienna pfennigs) and basic motives used for their decoration. As the imitation copies depictions of Austrian pfennigs, they bear on the obverses heraldic animals, fighter, rulers, shield withHapsburgic bar or flower-like decorations. On the reversesthey bear motives typical of the Hungarian coins – mythic animals (especially dragons), flower wreaths, quarter-arcsor crosses. In the literature also shorter legends from the imitations are given. Only few hoards containing about 30 Hungarian imitations of the Vienna pfennigs were known until first half of 20th century from Slovakia (Galanta, Rišňovce, Diakovce, Čachtice). However, most of them have been preserved up today. During the last 20 years, the archaeological excavations in 10 localities discovered almost 400 further exemplars of imitations of the Vienna pfennigs. The most significant is the hoard from Bratislava consistingof 316 coins. The newly found hoard showed that (1) theimitations were minted from 1270-ies until first third of 14th century and that (2) they were a typical mean of payment circulating together with the genuine Austrian pfennigs in the southwestern Slovakia. They allowed compiling acatalogue of motives occurring on their reverses. The scaleof the already known motives has been enlarged.

12

K otázke pôvodu osobitného typu mincí Podolského kniežatstva(1. polovica 14. storočia)К вопросу о происхождении типа монеты Подольского княжества(II пол. XIV в.)Question of origin of a special kind of coins of the Podolia principality(2nd half of 14th century)

Oleg H. Phorelec1) & Rostislav V. Savvov2) (Олег Г. ПОГОРЕЛЕЦ1) & Ростислав В. САВВОВ2))

1) ул. Шевченко, дом 93, кв. 5, г. Хмельницкий, 29000 Украина, e-mail:rvs@ic.km.ua2) ул. Соборная, дом 19, кв. 10, Хмельницкий, 29000 Украина, e-mail:rvs@ic.km.ua

В результате внутреннего кризиса в Золотой Орде с середины XIV в. в зависимых от нее государственных образованиях начинается чеканка собственной монеты. Вначале это происходит во Львове и Валахии, далее, в последнюю четверть XIV в., практически одновременно по всей ее периферии от Молдовы до княжеств Северо-Восточной Руси. При внешних различиях чеканка в этих центрах имела много обще-го: выпуск фракций доминировав-шей на местном денежном рынке импортной монеты; наличие под-готовительного периода (в зоне доминирования золотоордынского дирхема), в ходе которого выпу-скались примитивные имитации; подражательный, в целом, харак-тер собственной монеты, что по-зволяло ей успешно встраиваться в денежное обращение. К зоне до-минирования пражского гроша, кроме Львова, Валахии, Молдовы, необходимо также отнести откры-тую авторами чеканку Подольского княжества в 80-х годах XIV в. при Константине Кориатовиче. Выпуск собственной монеты, известной из источников как «подольский полу-грошок», преследовал как репре-зентативно-политические, так и экономические цели. По стопе, тех-нике чеканки, иконографии монета следовала популярному в денежном обращении Подолья львовскому полугрошу - «русскому грошику». Конкретным образцом, как показа-ли Р. Шуст и А. Крыжанивский, мог быть львовский полугрош времен правления во Львове в 1386 Вла-дислава Опольского. Считается, что подобным образом львовским монетам подражали и первые мо-неты Молдовы, выпущенные по-сле 1387 г. при П. Мушате. В тоже время иконографически монеты П. Мушата первых выпусков очень близки к подольским монетам. Ис-пользованный в оформлении их

From the middle of the 14th century as a result of the internal crisis of the Golden Horde, the state formations dependent on it started to issue their own coins. At first it occurred in Lvivand Valachia, later, in the last quarter of 14th century almost simultaneously in all periphery regions, from Moldavia to the principalities of Northeastern Russia. In spite of external differences, the coinage in these centers had many common features: issue of fractions of a foreign coin predominating in the local monetary circulation, presence of a transitional period (in the zone of the Golden Horde’s dirham dominance), during which primitive imitations were issued, imitative character of own coins that allowed them to penetrate easier into circulation. Podolia in 1380-s, under the rule of Konstantin Koriatovich, was one of the state formations (except of Lviv, Valachia and Moldavia) laying in the zone of predominating circulation of the Prague groschen and, according to the authors´ finding, also mintingtheir own coins. Issue of own coins known from the documents as “Podolskyj polugroshok” (=Podolian half-groschen)” had representative, political and economic purposes. As to the coin weight base, technology of minting and iconography, their coins imitated the Lviv half-groschens – the s.c. “Ruskij groshik” (=Russian little groschen), which were popular in the money circulation in Podolia. As the concrete model for their coinage, as proved by R. Shust and A. Kryzhanivskij, could be used the Lviv half-groschen minted in 1386, under the rule of Vladislav Opolsky. It is presumed that the Lviv coins were also imitated, in a similar way, by the Moldavian coins issued after 1387, under the reign of Petru Muşat. At the same time, the firstissues of Petru Muşat coins were iconographically very close to the Podolian coins. A special variety of

V dôsledku vnútornej krízy Zlatej hordy, sa v polovici 14. storočia za-čali v podrobených krajinách raziť vlastné mince. Spočiatku v Lvove a vo Valašsku, neskôr, v poslednej štvrtine 14. storočia prakticky sú-časne na všetkých okrajových úze-miach, od Moldavska až po knie-žatstvá severovýchodného Ruska. Napriek vonkajším rozdielom mala razba v týchto centrách veľa spoloč-ného. Bola to razba zlomkov cudzích mincí, ktoré prevažovali v miestnom obehu, existencia prípravného obdo-bia (v oblasti prevahy dirhemu Zla-tej hordy), počas ktorého sa razili primitívne imitácie a obdivuhodný všeobecný ráz vlastných mincí, kto-rý im pomohol úspešne preniknúť do peňažného obehu. Ku krajinám, kto-ré razili vlastné mince v oblasti pre-važujúceho obehu pražského groša, treba podľa zistenia autorov prirátať, okrem Lvova, Valašska a Moldavska, aj Podolské kniežatstvo v 80. rokoch 14. storočia za panovania Konštan-tína Koriatoviča. Razba vlastných mincí, známych z prameňov ako „podolskij polugrošok“ sledovala re-prezentačne politické i hospodárske ciele. Mincovým číslom, technikou razby a ikonografiou podolské polg-roše napodobňovali lvovské polgroše – „ruské grošíky“, ktoré boli v peňaž-nom obehu Podolia oblúbené. Kon-krétnym vzorom pre ich razbu, ako ukázali R. Šust a A. Kryžanyvskij, mohol byť lvovský polgroš razený v roku 1386 počas vlády Vladislava Opoľského vo Lvove. Predpokladá sa, že podobným spôsobom napodob-ňovali lvovské mince aj prvé mol-davské mince vydané po roku 1387, za vlády P. Muşata. V tom istom čase sa prvé razby P. Muşata ikono-graficky veľmi podobali podolským minciam. Osobitý variant uhorského anjouovského erbu je takmer totožný a je známy iba z mincí týchto knie-žatstiev. Vysoká úroveň razby týchto mincí a absencia známok prípravné-

13

ho obdobia ukazuje, že na ich razbu boli pozvaní odborníci, ktorí už mali potrebné znalosti a skúsenosti. Uve-dená jednotnosť štýlu, ktorú ťažko možno vysvetliť iba napodobňova-ním jedného vzoru dovoľuje predpo-kladať, že títo odborníci mohli byť členmi tej istej remeselnej školy, čo bolo pre stredovek typické. Z prame-ňov 14. storočia vieme, že na razbe lvovských mincí sa podieľali čle-novia mestskej arménskej obce (N. Kotljar, I. Kripjakevič). Ako ukázal N. Russev, členom arménskej obce bol aj mincmajster zo Sučavy, známy ako Gerge, spomínaný v liste z roku 1449. Z Podolia zatiaľ podobné pria-me svedectvá nepoznáme, ale vieme, že v Kamenci Podolskom od 2. po-lovice 14. storočia sídlila najväčšia arménska obec na Ukrajine. Spome-dzi arménskych remeselných dielní v Kamenci sa neskôr pripomína zlat-nícka dielňa, ktorá má charakterom svojej výroby blízko k razbe mincí. Arménska obec sídlila i v Smotriče – v prvom hlavnom meste Podolské-ho kniežatstva. Arménske obce síd-lili v tom čase v mnohých veľkých mestách nielen v Podolí a v Haliči, ale aj v Moldavsku (Siret a Suča-va) a Valašsku (Brăila). Ich príchod súvisel s dramatickými udalosťami arménskych dejín, najmä s úpad-kom arménskej Kilikijskej ríše v 14.

реверсов особый вариант венгер-ского анжуйского герба практиче-ски идентичен и известен только в нумизматике этих княжеств. Высо-кий уровень чеканки этих монет, отсутствие следов подготовитель-ного периода указывает на при-влечении к их выпуску мастеров уже обладавших необходимыми знаниями и опытом. Отмеченное стилистическое единство, которое трудно объяснить только одним подражанием, позволяет предполо-жить, что эти мастера могли быть членами одной и той же родствен-ной ремесленной корпорации, что было обычно для средневековья. Из источников XIV в. известно, что к львовской чеканке были причаст-ны члены армянской городской об-щины (Н. Котляр, И. Крипякевич). Монетный мастер из Сучавы по имени Герге, известный из грамоты 1449 г., как показал Н. Руссев, так-же был членом армянской общины. Для Подолья подобных прямых свидетельств пока не выявлено, но известно, что в Каменец-Подоль-ском с II пол. XIV в. существовала крупнейшая на землях Украины армянская община. Позже, среди армянских ремесленных цехов Ка-менца, упоминается ювелирный цех, производство в котором техно-логически близко к выпуску монет.

the Hungarian coat-of-arms of the Anjou House is almost identical and is known only from coinages of both these principalities. The high level of these coins minting and absence of any transitional period show them to be manufactured by specialists with the necessary knowledge and experience. The marked uniformity of style, which can be hardly interpreted as a simple imitation of a model, allows us to presume these specialists to be members of the same craft corporation, what was usual in the Medieval period. It is known from sources of the 14th century that the members of the Armenian community in Lviv (N. Kotliar and I. Kripyakevich), took part in the Lviv coinage. As N. Russev proved, Gerge, the mint-master from Suceava, known from a document of 1449, also was member of the Armenian community. A similar direct witness for Podolia is not known, but it is known that the largest Armenian community of the lands of Ukraine settled in Kamenets-Podolskij since the second half of 14th century. Later, among the Armenian craftsman workshops in Kamenets-Podolskij a goldsmith workshop is also mentioned. This craft is very closely related with the coin minting. An Armenian community also settled in Smotrich, the first capital of the

Obr. 1-3. 1 – podolský polgrošík Konštantína Koriatoviča, 2 – „ruský grošík“ Vladislava Opoľského, 3 – groš Petra Mu-şata, 4 – Kilikijská ríša: averz dramu Gostandina III. (1344-1363), reverz dramu Levona I. (1198-1219).

Рис. 1-3. 1 –«подольский полугрошок» Константина Кориатовича; 2 – «русский грошик» Владислава Опольского; 3 – грош П. Мушата; 4 – Киликийское царство: аверс драма Госдантина ІІІ (1344-1363), 5 - Киликийское царство: реверс драма Левона І (1198-1219).

Fig. 1-3. 1 - Podolian Halfgroschen of Konstantin Koriatocich, 2 - «Russian groschen» of Vladislav Opoľskiy, 3 - groschen of Petru Muşat, 4 - Kilikian Empire: obverse of dram of Gostantin III. (1344-1363), 5 - Kilikian Empire: reverse of dram of Levon I. (1198-1219).

14

storočí a jej konečným pádom v ro-ku 1375. Počas jej celej tristoročnej existencie sa v nej razili vlastné min-ce na vysokej úrovni. Už v 13. sto-ročí sa v kilikijskom mincovníctve sformovali základné ikonografické typy a spôsoby stvárnenia mincové-ho obrazu: kráčajúce heraldické levy, jazdec – cár so žezlom, interpunkčné znamienka a kruhopisy v bodkova-ných kruhoch, teda mnohé z toho, čo vidíme na vyššie opisovaných min-ciach. Podľa názoru autorov, tradíciu a skúsenosť s razbou mincí v Kilikij-skej ríši preniesla v 14. storočí vlna arménskych emigrantov do juhový-chodnej Európy, kde mohli poslúžiť, ako východisko pri razbe tamojších mincí.

Существовала армянская община и в Смотриче - первой столице По-дольского княжества. Армянские общины были в то время во многих крупных городах не только Подолья и Галиции, но и Молдовы - Серет, Сучава, и Валахии - Браилов. Их появление было связано с драма-тическими событиями армянской истории, в частности, с упадком в XIV в. и окончательной гибелью в 1375 г. армянского Киликийского царства. На всем протяжении его трехсотлетнего существования в нем на высоком уровне чеканилась собственная монета. Уже к ΧΙΙΙ в. в киликийской нумизматике были выработаны основные иконогра-фические типы и приемы оформле-ния монет: идущие геральдические львы, всадник-царь со скипетром, разделительные значки, круговые надписи в точечных ободках, мно-гое из того, что можно видеть на рассматриваемых выше монетах. По мнению авторов традиции и опыт киликийской чеканки с вол-ной армянской эмиграции были перенесены в XIV в. в Юго-Восточ-ную Европу, где могли стать осно-вой для местной чеканки.

Podolian principality. At that time, the Armenian communities were not only in many large towns of Podolia and Galicia, but also in Moldavia (Siret and Suceava) and Valachia (Brăila). Their emergence Ukraine was connected with the dramatic events in the Armenian history, especially the decline of the Armenian Kilikian Empire in 14th century and of its final fall in 1375. During its300-year existence, it minted its own coins on a high level. The principal iconographical types and modes of coin decoration, like walking heraldic lions, cavalier – emperor with scepter, punctuation marks and circular inscriptions situated in dotted circles, had been formed there already in the 13th century. Hence many of the motives we see on the coins mentioned above. According to the authors’ opinion, in 14th century the traditions and experiences of Kilikian coinage were transferred, with the wave of Armenian emigrants, from the Empire to Southeastern Europe, where they could serve as a basis for the local coinage.

15

Zaujímavé námety na minciach typu Redwitz v kontexte nových objavov

Interesting motives on the Redwitz-type coins in the context of new discoveries

Ján Hunka1) & Marián Soják2)

1)Archeologický ústav SAV, Akademická 2, 949 21 Nitra, e-mail: jan.hunka@savba.sk2)Archeologický ústav SAV Nitra, pracovisko Spišská Nová Ves, Mlynská 6, 052 01 Spišská Nová Ves, e-mail: sojak@ta3.sk

V roku 1981 sa v Šuranoch, Kostolnom Seku objavil mi-moriadne vzácny poklad neskorostredovekých mincí. V hlinenom hrnci prikrytom dvoma pokrievkami bolo 3035 strieborných a medených mincí z 1. tretiny 15. sto-ročia s celkovou hmotnosťou 1,2 kg. Zastúpené boli medzi nimi uhorské, moravské, moldavské razby a denáre kom-túra Rádu nemeckých rytierov Mikuláša Redwitza. Naj-viac bolo uhorských štvrťdenárov/quartingov (2894 ks), parvov (5), strieborných ducatov (12). Poklad obsahoval aj štvorhranné peniaze moravského markgrófa Albrechta a groš moldavského vládcu Alexandra Dobrého. Dená-rov komtúra Redwitza, chrániaceho so svojou posádkou v rokoch 1430-1434 pevnosti v Turnu-Severin, bolo 122 kusov. Poklad bol uložený do zeme v polovici 30. rokov 15. storočia, asi kvôli nájazdom husitských vojakov, ktorí podnikali lúpežné výpravy po celom juhozápadnom Slo-vensku.

Významnou časťou tohto pokladu sú spomenuté strie-borné mince komtúra Mikuláša Redwitza. Predpokladá sa, že boli vyrazené na rozkaz uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, keď poslal M. Redwitza a jeho posádku asi 2000 vojakov brániť južné časti Uhorska proti vpádom Turkov. Denáre mohli slúžiť ako časť žoldu pre vojakov, tiež na nákup najnevyhnutnejších vecí potrebných na prežitie celej posádky. Pretože vojaci úlohu splnili len čiastočne (Turci boli príliš silní a tak prenikali aj na južné Uhorsko), vrátili sa v roku 1434 domov, asi do dnešného Maďarska a na Slovensko. Priniesli si aj peniaze, ktoré nestačili mi-núť. Predpokladá sa, že väčšina denárov Redwitza bola zničená v 15. storočí pri výrobe nových mincí Žigmunda Luxemburského. V nálezoch sa ich uchovalo málo, z de-siatich nálezísk je známych asi 200 mincí (z toho 122 je v náleze zo Šurian).

Denáre M. Redwitza sú zaujímavé aj z hľadiska náme-tov, ktoré sa na nich objavili. Na averze nesú kríž, znak Rádu nemeckých rytierov, teda aj ich predstaviteľa kom-túra Redwitza. Na druhej strane je postava držiaca dva predmety. Na uhorskej verzii Redwitzových denárov, ra-zenej ešte v Uhorsku asi v Budíne, Kremnici a Sighisoari, je palcát a zemské jablko. Na minci razenej v neznámej mincovni vo Valašsku, postava drží ľaliovité žezlo a kríž. Jednotlivé varianty denárov sa od seba dosť líšia. Rôznym spôsobom sú stvárnené nielen postavy vládcov, ale aj ich atribúty a doplnkové mincové značky.

In 1981, an extraordinarily rare hoard of late medieval coins was discovered. A ceramic pot covered by two lids contained 3,035 silver and copper coins from first third of15th century, with a total weight of 1.2 kg. The hoard was de-posited in mid 1430-ies, probably due to attacks of Hussitic troops undertaking robbing expeditions the whole south-western Slovakia over. The most abundant coins were theHungarian quartings (quarter denarii (2894) parvi (5) and silver ducats (12). The hoard also contained quadratic coinsof the Moravian margrave Albrecht and a groschen of the Moldavian ruler Alexander the Good (Alexandru cel Bun). A significant part of the hoard was represented by 122 de-narii of Nicolaus Redwitz, the Commander of the Order of German Knights, whose knights protected the fortresses of Banat in 1430-1434.

These coins are presupposed to be minted on the or-der of the Hungarian King Sigismund of Luxemburg, afterhe put N. Redwitz, with about 2000 knights, in charge to protect the southern parts of Hungary against the Turk in-vasions. The denarii could serve as o part of the soldiers’pay, as well as for buying the goods necessary for the gar-rison sustaining. As the soldiers fulfilled their charge onlypartially (the Turks were too strong and penetrated even in South Hungary), they returned home, probably on the ter-ritory of the present day Hungary and Slovakia. They alsobrought the unspent money. Major part of the N. Redwitz´s coins are presupposed to have been melted and used for manufacturing new coins of Sigismund of Luxemburg. They have sporadically preserved in the hoards, from 10localities only about 200 coins are known, among them 122 coins come from the hoard from Šurany.

The N. Redwitz´s denarii are also interesting from the viewpoint of the motives depicted. On the obverse they bear the cross, the symbol of the Order of the German Knights, hence also of their representative – the Commander M. Redwitz. On the obverse, a person holding two objects is depicted. On the Hungarian version of the N. Redwitz´s denarii having been minted still in Hungary, probably in Buda, Kremnica or Sighişoara, a mace and apple is depict-ed. On a coins minted in an unknown mint in Valachia, the person holds a lily-like scepter and cross. Individual vari-eties of the denarii considerably differ each from other inmode of representation of the ruler’s persons, their attribute and additional coin marks.

16

Madona na uhorských minciach v 15. až 19. storočíMadonna on the Hungarian coins of 15th – 19th century

Marián BOVAN

Stredoslovenské múzeum, Námestie SNP 4, 975 90 Banská Bystrica, e-mail: smbb@stonline.sk

Obraz Panny Márie sa na stredovekých minciach v Uhorsku prvý raz objavil v 12. storočí za vlády Bela III. Až Matejovi Korvínovi sa podarilo uviesť Madonu do uhorského mincovníctva trvalejšie – temer na štyri storočia. V Sasku sa od 16. storočia razili tiež marián-ske groše a iné nominále. Keďže vyobrazenie Matky Bo-žej v závoji s dieťaťom bolo v európskom umení veľmi rozšíreným a obľúbeným námetom, inšpirovali sa ním aj rytci razidiel pre korvínovské groše, dukáty, denáre i oboly. Kresťanský svet vzýval Pannu Máriu preňho tým najkrajším a najvznešenejším titulom – ako kráľov-nú. Na razbách Mateja Huňadyho sa preto pravdepo-dobne od návštevy jeho manželky Beatrix v Kremnici v rokoch 1478/1479 objavuje už iba korunovaná Mado-na. Najprv iba na kremnických, neskôr aj na minciach z Baia Mare (Nagybánya). Denáre Vladislava II. priná-šajú ďalší detail na reverze pri zobrazení Matky Božej: ruženec. Madona ho však nedrží v ruke, ale má ho okolo krku ako náhrdelník. Na rozdiel od koruny sa tento pr-vok na vyobrazení Panny Márie nestal trvalým ani sys-tematickým. Ide teda o moment, ktorý nie je dôležitý z hľadiska kunsthistórie, ale môže byť zaujímavý skôr v súvislostiach s dejinami a premenlivými podobami mariánskeho kultu. Za vlády toho istého panovníka sa na jednom type kremnických dukátov s thurzovskou značkou K-H objavuje pri nohách Matky Božej polme-siac. Stotožnenie Madony s apokalyptickou ženou bolo potom zavŕšené až na minciach Mateja II., kde ju už na-chádzame aj zahalenú do slnečných lúčov.

Akokoľvek bol výskyt zobrazenia Matky Božej s polmesiacom pri nohách na zlatých razbách Vladi-slava II. ojedinelý, Thurzovci ako vtedajší kremnickí komorskí grófi ho preniesli aj na svoje, krátkodobo zavedené veľké strieborné i zlaté mince, dodatočne označené ako guldinery. Zmenšený reliéf Panny Márie už nevystupuje ako ústredný motív na reverze, ale iba okrajovo, akoby išlo o opuncovanie do medzery v kru-hopise. Miniatúrna Madona, sprevádzaná rovnako drobným uhorským znakom, sa tak stala poznávacím znamením uhorských toliarových razieb na viac ako dve storočia, keď sa naposledy objavila v tejto pozícii na najvyšších nominále mincí Karola VI.

Matku Božiu, ako ochrankyňu a symbol Uhorska, ponechali na svojich minciach aj niektorí vodcovia protihabsburských povstaní v 17. a 18. storočí, hoci boli protestantmi. Madonu však dali zobraziť zväčša pozmeneným spôsobom: odobrali jej žezlo ako atribút kráľovskej moci a dali ho do ruky božského dieťaťa. Pri drobných minciach Gabriela Bethlena (oboloch) zo začiatku 20. rokov 17. storočia je to napr. jediný spô-sob, ako ich odlíšiť od temer súdobých habsburských razieb.

Rozličné stvárnenie Madony na kontramarkách rá-kociovských libertášov však nie je relevantné. Predsta-vuje iba dôsledok „informačného šumu“ pri odovzdá-vaní nariadenia pre kremnickú a košickú mincovňu osobitne.

Depiction of Madonna appeared on the medieval Hnagrian coins for the first time in 12th century under the rule of Béla III, but only Mathias Corvin succeeded to introduce the Madonna´s depiction on the Hungarian coins for a longer time – almost four centuries. In Saxony the groschen and other coins depicting Madonna were also minted since 16th century. As depiction of Mother of God with a veil and Child represented a widely spread and preferred motive in the European art, it also inspired the engravers of the dies for the Corvinian groschens, ducats, denarii and oboli. The Christian Universe called the Virgin Mary by thetitle considered to be the most beautiful and noble – the Queen. Therefore, probably since visit of his wife Beatrix inKremnica in 1478/1479, the Madonna begun to be depicted exclusively with a crown on the Mathias Hunyady´s coins, at the beginning only on the Kremnica coinages, but later also on coinages from Baia Mare (Nagybánya). Thereverses of denarii of Vladislaus II. bring other attribute on depiction of the Mother of God – the rosary. However, the Madonna does not hold it in her hands, but she bears it around the neck as a necklace. In contrast to the crown, this element on the Virgin Mary´s depiction was not depicted systematically. Therefore it represents an element, which isnot important from the viewpoint of history of fine art, butwhich can be interesting in other connections and variable forms of the Marian cult. Under the rule of Vladislaus II., a crescent appeared at the Virgin Mary´s legs on one type of the Kremnica ducats with the Thursovian mark K-H.Identification of the Madonna with an apocalyptic womenculminated with the coins of Mathias II., on which she is also attired in Sun rays.

Although Mother of God depicted with a crescent at legs on the golden coinages of Vladislaus II had been a unique phenomenon, the members of the House of Thurzo,as chamber count of the Mint of Kremnica of that period, transferred it also on their large silver and golden coins, having later been called guldiners. However, depiction of the Virgin Mary does not appear as a central motive on the coin reverses, but appears there only marginally, in form of a miniature hallmark situated in a gap in circumscription. Miniaturized Madonna accompanied by similarly miniature Hungarian coat-of-arms had become a characteristic feature of the Hungarian thaler coinages for more than two centuries. For the last time she appeared in this position on the highest denominations of the coins of Carolus VI.

Mother of God, as a protector and symbol of Hungary, was also depicted on the coins of some leaders of antihaspurgic upraises in 17th and 18th century, in spite of the fact that they were protestants. However, they mostly depicted Madonna in a modified way, without the scepter as a symbol of royal power, but with the Child in her hands. In small coins (oboli) of Gabriel Bethlen from the early 1620-s, such depiction is, for example, the only feature making possible to distinguish these coins from the almost contemporaneous hapsburgic coins.

However, different mode of depicting the Madonna onthe counter-marks of the Rakoczyinian libertashes (= copper coins called after inscription Pro Libertate) is not relevant.

17

Ak by sa zdalo, že rytci razidiel vo včasnej i nesko-rej renesancii zobrazovali Pannu Máriu dosť pozemsky, potom umenie baroka a klasicizmu ju vrátilo na nebe-sia. Počnúc niektorými (pol)toliarovými razbami Karo-la VI., ale najmä Márie Terézie ju už nachádzame usa-denú na oblačnom tróne. A v takejto dôstojnej polohe sa naposledy zaskvela aj na uhorských 10- a 20-graj-ciarnikoch z revolučného roku 1848. Búrlivé spoločen-ské zmeny v duchu nastupujúceho liberalizmu vtedy zasiahli väčšinu monarchií a striasli z ich štítov ako zdanlivo nepotrebný prach mnohé kresťanské symboly – vrátane reliéfu Madony.

It resulted just from an „informational noise“ having been occurred due to separate delivering of instructions for the Mint of Kremnica and Košice.

Although it could seem that the engravers of the early and late renaissance depicted Madonna in a somewhat secular way, the baroque and classicistic art returned her on the heavens. Beginning with some (half)thaler coinages of Carolus VI., but especially with the coins of Maria Theresia,she is depicted sitting on a throne of cloads. In so majestic position she appeared for the last time also on the Hungarians 10- and 20-kreutzer coins from the revolutionary year 1848. The turbulent social changes inspired by liberal ideologyaffected, in that time, most of monarchies and shook manyChristian symbols, inclusively of Madonna, from their shields, as an apparently unuseful dust.

18

Ikonografia stredovekých moldavských mincí: typológia a zvláštnostiИконография среднивековых молдавских монет: типология и особенности

Iconography of medieval moldavian coins: typology and peculiarities

Alexander OGUY

Chernivtsi National University, Faculty for Foreign Languages, Kotsiubinski Str.2, 58000 Chernivtsi, Ukraine , e-mail: oguy@chnu.cv.ua

Sústavná účasť Moldavska v medzi-národnom obchode viedla k nahro-madeniu zásob striebra v Moldav-sku a umožnila pravidelnú razbu moldavských mincí, ktorú začal Peter I. Mušat v 80. rokoch 14. sto-ročia a ktorá pokračovala až do 60. rokov 17. storočia. V tomto období bolo vydaných vyše 844 variantov šiestich základných ikonografic-kých typov.

Prvé strieborné mince rôznej rýdzosti (od 750/1000 do 500/1000) známe ako „groše zeme našej“ (gros-sos terre nostre) majú priemer okolo 20 mm a hmotnosť 1 g. Na líci majú zobrazený znak Moldavska, známy ešte z čias vojvodu (kniežaťa) Boh-dana (Bogdan Vodă) – hlava divého tura s päťramennou hviezdou medzi lýrovitými rohmi. Napravo a naľavo od výjavu sú umiestnené štylizo-vané kvety ruže alebo šípovej ruže a polmesiac. Polmesiac symboli-zoval mužský princíp a ruža bola symbolom svätej kresťanskej lásky. Podľa veršov metropolity Dosiftea z polovice 17. storočia, mal mohut-ný bylinožravý tur s rohmi sklo-nenými k zemi zdôrazňovať defen-zívny charakter krajiny. Heraldické príručky dokladajú, že hlava býka alebo tura sa objavovala u srbských despotov z rodu Brankovićovcov, ktorí mali väzby na Sighet , stredis-ko Maramureša, odkiaľ mohol erb pravdepodobne priniesť Dragoš. Okrem toho je tento výjav známy aj severnejšie – v mestách Kališ a Poznaň, ako aj v Meklenburgsku a v erbe švédskeho rodu Oksien-stern. Na denároch Kazimíra Veľké-ho (1333-1370) razených pre mestá Kališ a Poznaň je umiestnená hlava býka, ktorá mohla byť vzorom pre napodobňovanie na moldavských minciach. V prvom i v druhom prípade má znak Moldavska cudzí pôvod.

Na reverze mincí Petra Muša-ta (a mnohých ďalších emitentov) sa nachádza vyobrazenie, ktoré vyvolalo veľa diskusií – delený štít, zdobený na jednej strane 3-4 heraldickými brvnami (fasciami)

Последовательное участие Мол-довы в международной торговле поспособствовало накоплению в стране запасов серебра и обеспе-чило регулярную чеканку нацио-нальной монеты, начатую Петром І Мушатом в 1380-х гг. и продолжав-шеюся к 1660-м гг. За этот период было выпущено свыше 844 разно-видностей 6 основных иконогра-фических выпусков.

Первые серебреные монеты раз-личной пробы (от 750 до 500), из-вестные как “гроши земли нашей” (grossos terre nostre), имеют диаметр около 2 см та вес 1 г. На лицевой стороне изображение герба Молдо-вы, известное еще от времен воево-ды Богдана (Богдана Воде) – голова дикого тура с пятиконечной звез-дой между лироподобными рога-ми. Справа и слева от изображения размещены стилизированная ро-зетка розы или шиповника и полу-месяц. Полумесяц символизировал мужское начало, а роза была сим-волом святой христианской любви. За стихом митрополита Досифтея средины 17 в., могучий травояд-ный тур, рога которого наклонены к земле, должен был подчеркнуть оборонный характер страны. Пере-смотр геральдических справочни-ков свидетельствует, что голова быка или тура появилась в серб-ских деспотов из рода Бранковичев, регионально связанных с Сигетом, центром Марамуреша, откуда герб, вероятно, мог привезти Драгош [Gassauer 1933/34: 86-87]. Кроме этого, известно это изображение и северней – в городах Калиш и По-знань, а также в земле Мекленбург и в гербе шведской семье Окси-ентштерна. На денариях Казимира Великого (1333-1370), чеканенных для городов Калиш и Познань, раз-мещена голова быка, которая мог-ла быть образцом для подражания для молдавских монет. И в первом, и во втором случае герб Молдовы имеет внешнее происхождение.

На реверсе монет Петра Мушата (и многих эмитентов) изображение, которое вызвало много дискуссий

The systematic participation of Mol-davia in the international trade lead to accumulations of silver reserves in Moldavia and made possible regular minting of Moldavian coins, having been began by Petru I. Muşat in 1380-ies and continuing up to 1660-s. In that period altogether 844 varieties of six basic iconographic types of coins were issued.

The first silver coins of vary-ing purity (750/1000 – 500/1000), known as “groschens of our land” (grossos terre nostre), have a diame-ter of about 2 cm and a weight of 1 g. On the obverse they bear coat-of-arms of Moldavia, known still since the period of prince Bogdan (Bogdan Vodă) – head of a wild with a five-arm star between lyre-shaped horns. On the right and left of this depic-tion we see stylized flowers of rose orwild rose and crescent. The crescentsymbolized the masculine principle, while the rose was a symbol of holy Christian love. According to verses of the metropolitan Dosiftei, fromthe mid 17th century, the big herbivo-rous bull with horn turned down-wards to the ground should accent the country’s defensive character. Theheraldic manuals show that a bull or beef head appeared in Serbian des-pots of the house of Branković, who had relationships to Sighet, the cen-ter of the Maramureş region, from where the coat-of-arms might have been transferred by Dragoş. Out of it, such a depiction is known from more northerly situated places – from the towns of Kalish and Poznań, as well as from Meklenburg and coat-of-arms of the Swedish house of Oksienstern. On the denarii of Casimir the Great (1333-1370), having been minted for the towns of Kalish and Poznań, a beef head is depicted, which could serve as a model for imitation on the Moldavian coins. In any case the coat-of-arms of Moldavia originates from abroad.

On the coins of Petru Muşat (and of other issuers), a depiction appears which evoked many discussions – a vertically divided shield decorated

19

a na druhej strane ľaliami, sym-bolizujúcimi mravnú čistotu a charakteristickými pre francúzske erby od 12. storočia (od siedmich ľalií až po jednu). Podľa pozoro-vaní sa s menšujúcim počtom ľalií zhoršovala rýdzosť striebra (až na úroveň billonu) a klesala úroveň umeleckého stvárnenia, hmotnosť i priemer mincového kotúčika. Svojim charakteristickým stvárne-ním sa moldavský štít mimoriad-ne ponáša na uhorský znak zo 14. storočia, ktorý do Uhorska prinie-sol z Talianska zástupca kráľovskej dynastie po meči a uhorskej arpá-dovskej dynastie po praslici – kráľ Karol Róbert z Anjou (1308-1342). Niektorí bádatelia sa domnievajú, že tento znak získal Bohdan alebo Peter Mušat od Ľudovíta Veľkého (1342-1382) ako znak vazalskej závislosti (?). Iní bádatelia (Št. Gorovei, L. Polevoj, P. Birnea, N. Russev) naopak presvedčivo do-kazujú imitujúci /imitačný, napo-dobňujúci/ charakter erbu, ktorý má na minciach vizuálne zaručo-vať kvalitu mince. Zvláštnosťou na minciach bol aj latinský nápis archaickými písmom: SIM PETRI WOIWODI – SI MOLDAVIENSIS, ktorý sa prekladá ako „Pečať voj-vodu Petra“ a „Pečať Moldavska“.

Po analýze rôznorodosti vyob-razení na minciach ikonografic-kého typu 1 (od Petra Mušata po Štefana IV. - 1383-1527) sa autor venuje piatim druhom mincí, ktoré sa výrazne líšia charakterom výja-vov a typom: (i) emisiám denáro-vých mincí z rokov 1561-1564, (ii) emisiám rozličných nominále des-potu Ivana Jakuba Heraklida, (iii) portrétnym medeným akčám Jána Chrabrého (Ioan Vodă cel Viteaz) (1572-1574), (iv) portrétnym na-podobeninám poľských trojgrošov z obdobia panovania Štefana Răzva-na a Eremiáša Movily, (v) solido-vým portrétnym razbám kniežaťa Eustratia Dabiži [Eustratie Dabija, Dabija Vodă] (1662-1664) zobraze-ného v podobe jazdca.

– разделенный щит, украшенный, с одной стороны, 3-4 геральдически-ми балками (фасциями), а с дру-гой – символизирующими непо-рочность лилиями, свойственные французским гербам с 12 в. (от 7 до 1). За наблюдениями, при уменьше-нии количества лилий ухудшалось качество металла (до билона), ху-дожественное оформление, падал вес, но рос размер монетного круж-ка. За характером своего изображе-ния молдавский щит чрезвычайно похож на угорский герб ХІУ в., ко-торый принес в Венгрию из Италии репрезентант французской коро-левской династии по отцовской и угорской династии Арпадов по материнской линии – король Карл Роберт Анжуйский (1308 – 1342). Ученые считают, что этот герб по-лучил Богдан или Петро Мушат от Людовика Венгерского (1342-1382) у знак вассальной зависимости (?). Другие ученые (Шт.Горовей; Л.По-левой; П.Бирня; Н.Руссев) аргумен-тировано доказывают имитаци-онный характер герба, который на монетах должен визуально гаран-тировать качественность монеты. Специфическим была на монетах и латинская надпись архаичными буквами: SIM PETRI WOIWODI – SI MOLDAVIENSIS, которая переводи-лась как “Печать Петра Воеводы” и “Печать Молдавская” [Бырня/ Рус-сев 1999: 177-183].

В дальнейшем автор, проанали-зировав вариации изображения на монетах иконографического типа 1 (от Петра Мушата до Штефани-цы: 1383-1527), останавливается на следующих пяти типах, кардиналь-но отличающихся за характером изображений и типом монеты: (i) выпуски денариевой монеты 1561-1564 рр.; (ii) разнономинальные выпуски Гераклида Деспота); (iii) портретные медные акче Ивони Лютого (1572-1574); (iv) портрет-ные наследования польских тро-яков во времена Стефана Резвана тиа Еремии Мовилы; (v) солидовые портретные чеканки Дабижи Воды (1662-1664) как всадника.

on one side by 3-4 heraldic bars (fascies) and by lilies (7-1) on other side. The lilies symbolize purity and are typical for French coats-of-arms since the 12th century. According to observations, the decreasing num-ber of lilies is correlated with declin-ing purity of silver (up to level of billon). The artistic level, weight and diameter of coins also declined. By its character, the Moldavian coat-of-arms resembles the Hungarian coat-of-arms from 14th century, which had been introduced in Hungary from Italy by the king Charles Robert from Anjou (1308-1342), a repre-sentative of the French royal dy-nasty on the father line, whereas of the Hungarian Arpád dynasty on the mother line. Some students suppose this coat-of-arms to be obtained by Bogdan or Petru Muşat from Ludo-vicus the Hungarian (1342-1382) as a symbol of suzerainty (?). In con-trast, other students (St. Gorovei, L. Polevoj, P. Birnea, N. Russev) give a convincing evidence of an imitat-ing character of the coat-of-arms, which had to guarantee visually quality of the coins. A peculiarity of the coins was the Latin inscriptions written by archaic letter: SIM PETRI WOIWODI – SI MOLDAVIENSIS, which is translated as „Seal of the prince Petru“ and „Seal of Molda-via“.

After an analysis of variabilityof depictions on the coins of the 1st

iconographic type (from Petru Muşat up to Ştefan IV. – 1382-1527) the au-thor focuses on five coin types, whichstrikingly differ each from other bycharacter and depictions: (i) issues of denarii from 1561-1564, (ii) issues of different denominations of the despotIoan Iacob Heraclid, (iii) the portrait bearing akchas of the John the Brave (Ioan Vodă cel Viteaz) (1572-1574), (iv) portrait imitations of the polish three-groschen coins in the period of Ştefan Răzvan and Ieremia Mo-vila, (v) solidus-type portrait bearing coinages of the prince Eustratie Dabi-ja, Dabija Vodă (1662-1664), who is depicted as a horseman.

20

Ikonografia mincí razených vo Făgăraši sedmohradským vojvodomMichalom Apafim.Die Ikonegraphie der Sondermünzen, die in Fagarasch vom SiebenbürgischenFürst Michael Apafi geprägt wurdenIconography of the coins minted in Făgăraş by the Transylvanian princeMihály Apafi

DORINA NEGULICI

Muzeul Judeţean de Istorie Braşov, Piaţa Sfatului 30, Braşov, e-mail: negulici_dorina@yahoo.com

Podľa doterajších bádaní vieme, že mincovňa vo Făgăraši (Sedmohrad-sko) vznikla počas panovania Micha-la Apafiho (1661-1690) a fungovala až do roku 1704. Z vojenských dôvodov sa tu počas vlády Leopolda I. razili 15-grajciare, ktoré niesli značku F-T. V tejto mincovni razil Michal Apafi vroku 1666 jednodukátové klipy, roku 1668 dvojdukátové klipy, ako aj 4 1/2, 10- a 6-násobky dukátov. V rokoch 1674-1675 tu nechal raziť dukáty so značkou A-F, 100-dukáty a 5-dukáty. V roku 1678 mincovňa razila jed-nodukáty v tvare hviezdy s ôsmimi krátkymi zaoblenými (dukátová kli-pa) a 3-, 4- a 6-dukátové klipy v tvare hviezdy s dlhými ramenami.

V rokoch 1680, 1681 a 1683 tu M. Apafi razil jednodukáty, v rokoch 1684 šesťuholníkové dukáty a roku 1689 šesťuholníkové jedno- a dvoj-dukáty.

Obdobie činnosti făgărašskej min-covne sa prekrýva s obdobím rozvoja barokového štýlu v mincovníctve. Preto mince razené v tejto mincov-ni predstavujú skutočnú umeleckú hodnotu. Popri zvláštnosti a osobit-nej umeleckej hodnoty týchto mincí sú tieto razby aj mimoriadne vzácne, lebo mincovňa pôsobila v politicky veľmi pohnutej dobe, keď sa na jej čele nachádzal vojvoda, ktorý mohol svoje postavenie dokázať iba takýmto spôsobom.

Dôkazom mimoriadnej pozor-nosti, ktorú M. Apafi venoval razbemincí dokladá aj privilégium udelené 9. marca 1663 na făgărašskom hra-de, ktorý sa za jeho panovania stal ozajstnou vojvodskou rezidenciou, istému klenotníkovi z Brašova raziť zlaté a strieborné mince.

S najväčšou pravdepodobnosťou M. Apafi povolával na razbu svojich mincí umelcov z oblasti mincovníctva a zlatníctva z prostredia brašovských umelecko-remeselníckych dielní. Vyplýva to z toho, že v období 1667-1672, keď z brašovskej mincovne ne-vychádzali nijaké razby, bola făgăraš-

Aus bisherigen Forschungen ist uns be-kannt, dass die Münzstätte in Fagarasch (Transsilvanien) während der Amtszeit von Fürst Michael Apafi (1661-1690) gegründet wurde und ihn bis 1704 überdauerte. Aus militärischen Grün-den wurden hier unter der Regierung Leopolds des Ersten 15- Kreuzer Mün-zen geprägt, die das Sigel „F-T“ tragen. In dieser Münzstätte hat Apafi 1666 die Ein- Dukaten-Klippe, 1668 die Zwei-Dukaten-Klippe sowie die 4 ½, 6 und 10 Dukaten geprägt.

Im Jahre 1674/75 lässt er die Ein-Dukaten-Stücke mit dem Sigel „A-F“, 100 Golddukaten und 5 Silberdukaten prägen. 1678 verlassen die 1 Dukat-Sternstücke mit 8 abgerundeten Ecken (Dukatenklippe), die 3 Dukaten-Du-katen-Klippen in sternförmiger Form mit Strahlen und die 4 und 6 Dukaten in sternförmiger Form mit Strahlen die Münzstätte.

In den Jahren 1680, 1681 und 1683 prägt er die 1 Dukat Stücke. 1684 prägt er 3 sechseckige Dukaten, und 1689 einen sechseckigen Dukaten und 2 Dukaten-Stücke.

Die Zeitspanne, in der die Faga-rascher Münzstätte aktiv ist, überlappt sich mit der der Barockentwicklung in der Münzkunst, so dass die hier geprägten Stücke Produkte mit einem echten künstlerischen Wert darstel-len. Neben diesen Eigenschaften und dem besonderen künstlerischen Wert sind die hier hergestellten Münzen auch noch sehr selten, weil die Münz-stätte in einer politisch sehr bewegten Epoche aktiv war, als sich am Ruder Transsilvaniens ein Fürst befand, der sein „Ansehen“ nur in dieser Richtung unter Beweis stellen konnte.

Zeugnis der besonderen Aufmerk-samkeit Apafis für die Münzprägung legt auch das aus der Fagarascher Burg - die unter seiner Herrschaft zu einem wahrhaftig fürstlichen Wohn-sitz wurde - am 9. März 1663 gewis-sen Juweliermeistern aus Kronstadt gewährte Privileg, Gold- und Silber-münzen zu prägen, ab.

According to the existing investi-gations, the mint of (Transylvania) arose during reign of Mihály Apafi(1660-1690) and worked until 1704. From the military reasons, it minted 15-kreutzer coins bearing the mark F-T during the reign of Leopoldus I. Mihály Apafi minted here, in 1666,quadratic one-ducat, in 1668 qua-dratic two-ducat pieces as well as 4 1/2, 10- and 6-ducats. In 1674-1675 he let to mint ducats with the mark A-F, 100-ducats and 5 ducats. In 1678, the mint minted the star-like one-ducats with short arms rounded at the top, as well as 3-, 4- and 6-ducat star-shaped coins with long arms.

In 1680, 1681 and 1683, M. Apafiminted here one-ducat pieces, in 1684 hexagonal one-ducat pieces and in 1689 hexagonal one-ducat and two-ducat pieces.

The activity period of the mintof Făgăraş overlaps with the period of development of the baroque style in coinage. Therefore the coins fromthis mint represent a high artistic val-ue. Beside the special character and a particular artistic value of these coins, these coinages are extraordinarily rare, because the mint was active in a politically highly turbulent period, when a ruler stayedin its front, who could manifest its position only in this way.

An evidence of an extraordinary attention having been paid by M. Apafi to the coinage is a privilegeawarded on 9 March 1663 in the Cas-tle of Făgăraş – which become during his reign a really governor residence – to certain jeweler from Brashov to mint the gold and silver coins.

M. Apafi invited, with the highestprobability, the artists for minting the coins from the sphere of the jewelers and goldsmiths from the Brashov ar-tisan workshops. It follows from the fact that while the mint of Brashov produced no coins just in the period 1667-1672, the mint of Făgăraş was active. Although the mint of Făgăraş

21

ská mincovňa aktívna. Hoci făgăraš-ská mincovňa pôsobila súčasne s iný-mi sedmohradskými mincovňami, sú jej razby zvlášť originálne a umelecky hodnotné. Mince razené vo Făgăraši sa vyznačujú mimoriadnymi rozmer-mi a tvarmi ako aj vlastnosťami, kto-ré stoja na vrchole estetických hod-nôt. Ozdobené plochy sú pomerne veľké, rytci ich využili predovšetkým na to, aby zvýraznili ozdobné detaily, v prvom rade heraldické motívy. Na najhodnotnejších minciach je takmer každý milimeter využitý na náročné zobrazenie všetkých jednotlivostí. Na väčšine mincí lemuje pole kvetov la-tinské nápisy a zlaté pozadie zvýraz-ňuje legendy zapísané mimoriadne veľkými písmenami. Busty vojvodu zobrazené na všetkých exemplároch sprava (rovnako ako aj na minciach razených v Brašove), s výzbrojom a symbolom moci v pravej ruke, však nie sú nijakým vrcholom portrétne-ho umenia. Zatiaľ čo na veľkých min-ciach sú proporcie lepšie zachované, na malých minciach sa objavujú do-konca aj deformácie. Na druhej strane ornamenty sú vypracované s veľkou presnosťou a zručnosťou. Vyplýva to z toho, že pracovníci mincovne boli veľmi schopní odborní zlatníci, ktorí sa vyznali predovšetkým v ornamen-tike šperkov, ale neboli rytcami por-trétov. Avšak, ako píše Lajos Huszár v svojom diele The Art of Coinage inHungary (= Mincové umenie v Uhor-sku), práve tento primitívny spôsob stvárnenia portrétu, ktorý sa usiluje čo najvernejšie zobrazenie anatomic-kých nedostatkov a bezvýraznosti obličaja, zvyšuje ich hodnotu.

Vďaka tomu patria tieto mince razené v druhej polovici 17. storočia k najdynamickejšiemu obdobiu min-covníctva, ktoré charakterizuje prie-nik stredoeurópskeho baroka a vý-chodoeurópskeho umenia.

Höchstwahrscheinlich hat der Fürst seine Künstler auf dem Gebiet des Münzgießens und –schmückens der in Fagarasch geprägten Mün-zen aus dem Milieu des Kronstädter Kunsthandwerks angeworben, denn zwischen 1667 und 1672 kommen aus der Kronstädter Münzstätte keine Ausgaben, während in Fagarasch ge-arbeitet wird. Obwohl die Fagarascher Münzstätte parallel mit den anderen transsilvanischen Münzstätten gear-beitet hat, sind die hier ausgearbeite-ten Münztypen besonders originell und künstlerisch wertvoll. Die hier geprägten Münzen haben besondere Größen und Formen bzw. Eigenschaf-ten, die auf der Höhe der ästhetischen Werte sind. Die geschmückte Fläche ist relativ groß; die Stecher haben sie vor allem dafür benutzt, um die Beiwerk-details zur Geltung zu bringen, in ers-ter Linie das heraldische Feld. Bei den wertvollsten Stücken wird fast jeder Millimeter für die aufwendige Wie-dergabe aller Einzelheiten verwendet. So umrahmt meistens das Blumenfeld die Inschriften auf Lateinisch und der goldene Hintergrund unterstreicht die mit ungewöhnlich großen Schriftzei-chen geschriebenen Legenden. Das Büsten-Portrait des Fürsten, auf allen Exemplaren (gleich denen in Kron-stadt geprägten Stücken) von der rechten Seite aus, mit der Rüstung und dem Symbol der Macht in der rechten Hand dargestellt, ist keine besondere Errungenschaft der Portraitisten. Bei den großen Stücken hält man die Grö-ßenverhältnisse besser ein. Bei den kleinen Stücken ergeben sich sogar Verformungen. Dem entgegen sind die Ornamente mit großer Genau-igkeit und handwerklich geschickt ausgearbeitet, was uns zu der Feststel-lung veranlasst, dass die Handwerker der Münzstätte wohl sehr tüchtige Zunft-Juweliere waren, die sich be-sonders mit der Schmuckornamentik auskannten, aber keine besonders gu-ten Portrait-Stecher. Aber, so Huszar Lajos in „The Art of Coinage in Hun-gary“, gerade diese primitive Art der Portrait-Zusammensetzung, die eine möglichst treue Wiedergabe mit ana-tomischen Fehlern und Ausdruckslo-sigkeit des Gesichtes anstrebt, erhöht den Wert dieser Münzen.

So gehören die betreffenden Münzstücke, in der zweiten Hälfte des XVII. Jahrhunderts geprägt wurden, zu der dynamischsten Münz-Epoche unter dem Zeichen der Interferenz des zentraleuropäischen Barocks mit der osteuropäischen Kunst.

worked simultaneously with other Transylvanian mints, its coinages are especially original and artisti-cally valuable. The coins minted inFăgăraş are characterized by extraor-dinary sizes and shapes, as well as by features staying at the top of artistic values. The decorated areas are rela-tively extensive and the engravers used them, first of all, to enhance theminute details, especially the heraldic motives. On the most valuable coins, almost every millimeter is used for a complex depiction of all little details. In most coins, a flower field bordersthe Latin inscriptions, while the gold background stresses the inscriptions written by unusually large letters. However, the ruler’s bust depicted in all coins from right (so as in the coins mined in Brashov), with arms and the power’s symbol in the right hand, does not represent a top of the portrait art. While in the big coins the proportions are relatively well preserved, in the small coins even deformations occur. On the other hand, ornaments are executed with a high precision and skill. It shows that the mint workers were good and experienced goldsmiths being skilled first of all in designing ornaments ofjewels, but being not portrait engrav-ers. However, as Lajos Huszár writes in his work The Art of Coinage inHungary, just this primitive mode of creating portraits, which enhances anatomic imperfections and lucking expressiveness of the face, increases their value.

Owing to it, these coins having been minted in the second half of 17th century belong to the most dy-namic period of the coinage, which is characterized by interference of the Central European baroque art and East-European art.

22

Rady na poľských minciach a na minciach krajín s väzbou na PoľskoOrdery na monetach polskich i ziem z polską związanychOrders depicted on the Polish coins and on coins of lands connected with Poland

KRZYSZTOF FILIPOW

Uniwersitet w Bialymstoku, Plac Uniwersitetski 1, Białystok, e-mail: muzeum.wojska.bialystok@neostrada.pl

Faleristika, ako pomocná historická veda, má veľa spoločného s príbuzný-mi vedami a využíva výsledky iných pomocných vied ako sú heraldika, numizmatika alebo právna archeo-lógia.

Úzky vzťah s faleristikou má he-raldika. Už v roku 1826 veľký poľ-ský polyhistor (a tiež numizmatik) Joachim Lelewel písal: “Znalosti o vyznamenaniach a iných rytierskych znameniach možno vhodne spájať s heraldikou, lebo bez nej nemožno porozumieť mnohým heraldickým ozdobám“.

Faleristika bola v minulosti spája-ná s medailérstvom. Dokonca známy poľský numizmatik Marian Gumow-ski pred rokmi tvrdil: „vyznamenania stoja na hranici medailérskeho a zlat-níckeho umenia“. Preto sa tiež rady, vyznamenania a odznaky s obľubou zbierali a zaraďovali do numizmatic-kých zbierok.

Okrem vzťahov s heraldikou, má faleristika vzťah k ďalšej pomocnej historickej vede – k numizmatike. Obe sa opierajú o presne definovaný spoločný obeh hodnôt a vytvárajú vlastné semiotické sústavy, pretvárajú vymedzené myšlienky a uspokojujú spoločné potreby. Nie je možné nevy-užívať výsledkov práce numizmatiky, keď napríklad v poľskom mincovníc-tve 18. storočia sú známe poľsko--saské toliare Augusta II. vyrazené pri príležitosti založenia Radu bielej orlice. Taktiež na dukátoch Stanislava Augusta Poniatovského možno nájsť vyobrazenie radu podobného Radu Svätého Stanislava. Treba tiež pouká-zať na mince (hmotnostne sa pribli-žujúcich trojgrošu) vyrazené v roku 1767 na pamiatku druhého výročia založenia Radu Svätého Stanislava.

Na poľských minciach a na min-ciach krajín s väzbou na Poľsko sa najčastejšie používa motív Radu Zla-tého Rúna, ktorý lemuje erbové štíty. Nechýba na nich ani Rad Bielej orli-ce, najstarší a najvyšší poľský rád .

Pri príležitosti založenia tohto radu pripravili na pokyn kráľa Au-gusta II. Silného niekoľko pamätných medailí ako aj osobitnú emisiu me-dailových toliarov. Monarcha na nich nevystupoval ako zakladateľ nového

Falerystyka jako nauka pomocnicza historii ma wiele wspólnego z inny-mi naukami pokrewnymi. korzysta z dorobku innych nauk pomocniczych, takich jak: heraldyka, numizmatyka czy archeologia prawna.

W ścisłym związku z falerysty-ką pozostaje heraldyka. Już w 1826 r. wielki polski polihistor (także numi-zmatyk) Joachim Lelewel pisał: „Dla-tego wiadomość o orderach i innych rycerskich znakach słusznie z heral-dyką połączona być może, gdyż bez niej wielu heraldycznych przystrojeń nie można zrozumieć”.

Falerystykę łączono dawniej rów-nież z medalierstwem. Nawet wybitny polski numizmatyk Marian Gumow-ski stwierdził przed laty: „odznaki stoją na granicy sztuki medalierskiej i złotniczej”. Stąd też ordery, odzna-czenia, odznaki i oznaki były chętnie zbierane i łączone do zbiorów numi-zmatycznych.

Obok powiązań z heraldyką, fale-rystykę łączy się także z inną nauką pomocniczą historii – numizmatyką. Obie opierają się na ściśle określonym społecznym obiegu wartości, tworząc własne systemy semiotyczne, prze-kształcając określone idee i zaspoka-jając potrzeby społeczne. Nie sposób nie korzystać z dorobku numizmaty-ki, kiedy przykładowo, w mennictwie polskim XVIII w. znane są talary pol-sko-saskie Augusta II wybite z okazji ustanowienia Orderu Orła Białego. Również na dukatach Stanisława Augusta Poniatowskiego można do-szukać się wizerunku podobnego do gwiazdy Orderu Świętego Stanisława. Warto też wspomnieć o monetach (zbliżonych wagowo do trójgroszy) wybitych w 1767 r., by upamiętnić drugą rocznicę ustanowienia Orderu Świętego Stanisława.

Na monetach polskich i ziem z Polską związanych najczęściej uży-wano motywu Orderu Złotego Runa okalającego tarcze herbowe. Nie brak również najstarszego i najwyższego polskiego Orderu Orła Białego.

Z okazji ustanowienia orderu przy-gotowano z polecenia króla Augusta II Mocnego kilka medali pamiątkowych oraz specjalną emisję talarów medalo-wych. Monarcha występował na nich

Faleristics as an auxiliary historical science has many common topics with the related sciences and uses results of other auxiliary sciences like heraldic, numismatics or juridical archaeology. Heraldics also has a close relationship to faleristics. Already in 1826, the great Polish encyclopedists (and numismatist) Joachim Lelewel wrote: “Knowledge of decorations and other cavalier symbols can be adequately connected with the heraldics, because without it we can not understand many heraldic depictions”.

In the past the faleristics was connected with medalor art. Even the known Polish numismatist Marian Gumowski affirmed: “decorationsstay on the boundary between the medalor and goldsmith art”. Thereforethe orders, decorations and insignia were also preferred to be collected and included into numismatic collections.

Out of relationships with heraldics, the faleristics also has a relation to other auxiliary historical science – the numismatics. Both are based on precisely definedvaluesandcreatetheirproper semiotic systems, transform the defined ideas and satisfy the commonneed. It is not possible to avoid using results of numismatics. For example, in the Polish numismatics of 18th century the Polish-Saxonian thallers of Stanisław August Poniatowski are known, which had been minted at occasion of founding of the Order of White Eagle. Also on the ducats of Stanisław August Poniatowski we can see depiction of an order resembling the star of the Order of Saint Stanisław. We also should mention the coins (with a weight corresponding to three-groschen pieces) having been minted in 1767 to commemorate the second anniversary of founding of the Order of Saint Stanisłaus.

The most frequent motive depictedon the Polish coins and on coins of the countries connected with Poland is the Order of Golden Fleece, which borders the shields of coat-of-arms. The Orderof White Eagle is also depicted on the coins. At occasion of founding of this order several commemorative medals were issued, on demand king Augusts II. the Powerful, in form of a special

23

nie jako fundator nowego wyróżnie-nia, lecz jako Restaurator Ordinis Aqu-ilae lub Restaurator Ordinis Aquilae Polonicae, czyli Wskrzesiciel Orderu Orła Białego lub Wskrzesiciel Orderu Orła Polskiego. Medal wykonany przez znanego medaliera drezdeńskiego Henryka Pawła Groskurta przedsta-wiał popiersie króla z napisem wokół: „D. G. Augustus II Rex Polon. Elect. Saxoniae” (Z Bożej Łaski August II Król Polski. Elektor Saski). Na odwro-cie przedstawiono tron monarszy, na którego szczycie między dwoma orła-mi znajduje się korona królewska. Na oparciu zawieszona jest wstęga Orderu Orła Białego z krzyżem, w jej środku gwiazda królewska. Całość obejmuje napis w języku łacińskim: „Wskrzesi-ciel Orderu Orła Białego”.

Talar medalowy z okazji wskrze-szenia Orderu Orła Białego przygoto-wano i wybito w Dreźnie. Przedstawiał on popiersie Augusta II w ozdobnej zbroi, naokoło napis rozdzielony jabł-kiem: „D. G. Fridericus, Augustus Rex Polon. et Saxon” (Z Bożej Łaski Fryde-ryk August, król Polski i elektor Saski). Na stronie odwrotnej wstęga z Orde-rem Orła Białego, w środku gwiazda orderowa i napis łaciński wokół „od-nowiciel Orderu Orła Białego”.

W okresie XX w. na monetach emitowanych dla terenów wschod-nich (tzw. Ober-Ostu) umieszczono niemiecki Krzyż Żelazny. Z motywem orderu mieliśmy do czynienia także pod koniec wieku, kiedy to wyemito-wano monetę kolekcjonerską o nomi-nale 50 000 zł z okazji 200 lat Orderu Virtuti Militari.

Tak więc bez znajomości falery-styki trudno jest określać i opisywać monety lub zrozumieć ich wymowę ikonograficzną.

24

vyznamenania, ale ako Restaurator Ordinis Aquilae alebo Restaurator Or-dinis Aquilae Polonicae, číže Obnovi-teľ Radu orlice alebo Obnoviteľ Radu poľskej orlice. Medaila je dielom známeho drážďanského medailéra Heinricha Paula Grosskurta a zobra-zovala kráľovo poprsie obkolesené kruhopisom „D. G. Augustus II Rex Polon. Elect. Saxoniae” (August II. z božej milosti kráľ Poľska a saský kur-first). Na rube je zobrazený monar-chov trón, na štíte ktorého sa medzi dvoma orlicami nachádza kráľovská koruna. Na operadle je zavesená stu-ha Radu Bielej orlice s krížom, v jej strede kráľovská hviezda. Celý obraz obkolesuje latinský nápis: Obnoviteľ Radu Bielej orlice.

Medailový toliar vydaný pri prí-ležitosti obnovy Radu Bielej orlice bol pripravený a vyrazený v Drážďa-noch. Zobrazoval poprsie Augusta II. v ozdobnom brnení, na okraji nápis rozdelený jablkom: „D. G. Frideri-cus, Augustus Rex Polon. et Saxon” (Fridrich August z božej milosti kráľ Poľska a Saska). Na jeho rube je stu-ha s Radom Bielej orlice, v strede ra-dová hviezda a okolo latinský nápis :Obnoviteľ Radu Bielej orlice“.

V 20. storočí bol na minciach vy-daných pre východné územia (tzv. Ober-Ost) zobrazený nemecký že-lezný kríž. S motívom radu na minci sme sa stretli aj koncom 20. storočia, keď pri príležitosti 200. výročia Radu Virtuti Militari (=Rad vojenskej cti) vydali pamätnú mincu v hodnote 50 000 zlotých.

Preto bez znalosti faleristiky je aj ťažké určovať a opisovať mince a po-rozumieť ich ikonografickej výpove-di.

issues of thallers. The monarch wasnot presented on them as founder of the new decoration, but as Restaurator Ordinis Aquilae or Restaurator Ordinis Aquilae Polonicae, hence innovator of the Order of White Eagle or innovator of the Order of Polish Eagle. Themedal is a work of the Dresden medalor Heinrich Paul Grosskurt and depicted the king’s bust surrounded by circumscription „D. G. Augustus II Rex Polon. Elect. Saxoniae” (August II. by the grace of god King of Poland, Elector of Saxonia). On its reverse the monarch’s throne is depicted, on whose shield the royal crown is situated between two eagles, while the band of the Order of White Eagle with cross hangs on its back; in the band’s center the royal star is depicted. Thewhole picture is surrounded by the Latin text Innovator of the Order of White Eagle.

The medal thaller issued atoccasion of innovation of the Order of White Eagle was prepared and struck in Dresden. It depicted bust of August II in decorative armour and on its margin inscription„D. G. Fridericus, Augustus Rex Polon. et Saxon” (Fridrich August by the Grace of God King of Poland and Saxonia) divided by the apple. On its reverse we see the band of the Order of White Eagle, in its center the order’s star and around it the Latin inscription Innovator of the Order of White Eagle.

In 20th century the German Iron Crest was depicted on the coins issued for the s.c. Eastern territories (s.c. Ober-Ost). An order was also depicted on the coins in late 20th century, when a commemorative coins of 50,000 zloty was issued at occasion of 200th anniversary of the order Virtuti Militari (= Order of military honor).As follows from the above facts, without knowledge of faleristic it is difficult to identify and describe coinsand to understand their iconographic message.

Rusifikácia poľských mincí v 19. storočíRusyfikacja monet polskich w XIX wiekuRussification of Polish coins in 19th century

Wiesław KOPICKI

Polskie Towarzystwo Numimatczne, Jezuicka 6/8, Warszawa, e-mail: ptn@ptn.pl

The third dividing of Poland in 1795resulted in loose of the state indepen-dency lasting for 123 years. The Polishlands were divided among three states: Russia, Prussia and Austria. The con-tribution, however, focuses on coins having been issued in the territory oc-cupied by Russia and especially on the changes appearing in iconography of these coins and, in particular, how the gradual liquidation of the autonomy in the frame of the Russian Empire was reflected on the coins themselves.

Territorially the communica-tion focuses on the Polish Kingdom – a political formation dependent on Russia and having been created by the Congress of Vienna in 1815. Chrono-logically this communication focuses on the period from 1845 (forming of the Polish Kingdom) until 1864 (clos-ing the Mint of Warsaw), but it omits the coins and banknotes of the Princi-pality of Warsaw, coins minted in the besieged Zamoście, coins of the Free Town of Cracovia, coins in the territo-ries occupied by Austria and Prussia, as well as the coins having been issued during the November Uprising.

The period in question can be di-vided into three characteristic parts:- the years 1815-1834: the two-head-

ed Russian eagle depicted on the obverse or reverse bears on his chest the polish eagle, the busts of the tsars Alexander I. and Nicolaus I. were represented as bust of the Pol-ish kings, while all inscriptions were in Polish.

- The years 1834-1841: the Polish in-scriptions occurred on change coins only, the Polish eagle was removed from the chest of the Russian eagle, having been replaced by St. George. The Polish eagle was set-aside onthe last place on the Russian eagle’s wing, as coat-of-arms of one on the Russian gubernias. No busts were depicted more on the silver and golden coins, but the inscriptions were still bilingual, Polish and Rus-sian. Out of the Mint of Warsaw, the coins were also minted in St. Peters-burg.

- The years 1842-1862: In this period,the ruble currency was introduced

Trzeci rozbiór Polski w 1795 roku do-prowadził do trwającej 123 lata utraty niepodległej państwowości. Ziemie polskie zostały ostatecznie podzielo-ne pomiędzy trzech zaborców: Rosję, Prusy i Austrię. Pominę w swoich roz-ważaniach dwa ostatnie państwa, kon-centrując się na monetach emitowa-nych na terenach zagarniętych przez Rosję, a ściślej – na zmianach jakie na-stępowały w ikonografii tych monet,starając się wykazać, że stopniowy zanik pewnych form samodzielności państwowej w ramach Imperium Ro-syjskiego znajdował wyraźne odzwier-ciedlenie na samych monetach.

Zakres terytorialny ograniczo-ny jest do ziem Królestwa Polskiego, tworu politycznego zależnego od Ro-sji utworzonego na Kongresie wiedeń-skim w 1815 roku.

Zakres chronologiczny obejmu-je lata od 1815 (utworzenie Króle-stwa Polskiego) do 1864 (zamknięcie Mennicy Warszawskiej). Pomijam tu monety i banknoty Księstwa War-szawskiego, monety bite w oblężeniu Zamościa, monety Wolnego Miasta Krakowa, monety zaboru austriackie-go i pruskiego oraz monety emitowa-ne w czasie powstania listopadowego.

Okres ten można podzielić na kil-ka wyraźnych podokresów:– lata 1815-1834. Mimo dwugłowe-

go orła rosyjskiego na awersie lub rewersie, na jego piersiach widniał orzeł polski, popiersia carów Alek-sandra I i Mikołaja I były przedsta-wiane przede wszystkim jako po-piersia królów polskich, zaś wszyst-kie napisy były po polsku.

– lata 1834-1841. Napisy polskie no-szą tylko monety zdawkowe, z piersi orła rosyjskiego usunięto orła pol-skiego zastępując go św. Jerzym. Orzeł polski znalazł się na pośled-nim miejscu, na skrzydle orła rosyj-skiego, jako herb jednej z guberni. Monety srebrne i złote nie posia-dały żadnego popiersia, zaś napis był dwujęzyczny: polski i rosyjski. Obok mennicy warszawskiej, mo-nety emitowała również mennica petersburska.

– lata 1842-1864. W okresie tym wprowadzono monetę rublową,

Tretie delenie Poľska v roku 1795 viedlo k strate štátnej samostatnosti trvajúcej 123 rokov. Poľské zeme boli rozdelené medzi tri štáty: Rusko, Prusko a Rakúsko. Príspevok sa však sústreďuje len na mince vydávané na území pripojenom k Rusku a v už-šom zmysle na zmeny, aké nastávali v ikonografii týchto mincí a najmä na spôsob, akým sa postupný zánik autonómie v rámci Ruskej ríše od-zrkadľoval na samotných minciach.

Územne sa príspevok zameria-va na Poľské kráľovstvo – politický útvar závislý na Rusku a sformova-ný na Viedenskom kongrese v roku 1815.

Časovo sa príspevok sústreďuje na obdobie začínajúce rokom 1815 (vytvorenie Poľského kráľovstva) do roku 1864 (zatvorenie Varšav-skej mincovne), pričom stranou necháva mince a bankovky Var-šavského kniežatstva, mince raze-né v obliehanom Zamoścí, mince slobodného mesta Krakov, mince v rakúskom a pruskom zábore, ako aj mince vydávané počas novembro-vého povstania.

Sledované obdobie možno roz-deliť na tri výrazné úseky:- Roky 1815-1834: Dvojhlavý ruský

orol zobrazený na averze alebo reverze niesol na prsiach poľskú orlicu, poprsie cárov Alexandra I. a Mikuláša I. bolo zobrazené ako poprsie poľských kráľov a všetky nápisy boli v polštine.

- Roky 1834-1841: Poľské nápisy sa nachádzajú iba na drobných minciach, z hrude ruského orla je odstránená poľská orlica, kto-rú nahradil sv. Juraj. Poľská orlica bola odsunutá na posledné miesto na krídla orla, ako erb jednej z gu-bernií. Na strieborných a zlatých minciach už nebolo zobrazené žiadne poprsie, no nápisy boli ešte dvojjazyčné, poľské a ruské. Okrem varšavskej mincovne tieto mince razila aj petrohradská min-covňa.

- Roky 1842-1864: v tomto období v Poľsku zaviedli rubľovú menu, nápisy na minciach boli už výluč-ne ruské. Od r. 1850 bolo zavedené

25

aj ruské označenie varšavskej min-covne BM.

V roku 1864 varšavskú mincovňu definitívne zavreli a až do roku 1916 sa na území pripojenom k Rusku ne-razili žiadne mince s poľskými atri-bútmi.

napisy stały się wyłącznie rosyjskie. Od 1850 roku wprowadzono także rosyjskie oznaczenie mennicy war-szawskiej BM.

W 1864 roku mennicę warszawską ostatecznie zamknięto i do roku 1916 na terenie zaboru rosyjskiego nie wy-bijano żadnych monet z elementami polskości.

in Poland; the inscriptions on the coins were exclusively in Russian. Since 1850, a Russian mintmark, BM, was also introduced for the Mint of Warsaw.

In 1864 the Mint of Warsaw had been definitely closed and up to 1916no coins with Polish attributes were minted in the territory occupied by Russia

26

27

Návrhy sovietskych papierových platidiel pre menové reformy z r. 1947 a 1961Projects of soviet paper money for the currency reforms of 1947 and 1961

Zbyšek ŠUSTEK

Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.Box 103, 814 99 Bratislava, zbysek.sustek@savba.sk

Z hľadiska zabezpečenia obeživa zastihla II. svetová voj-na Sovietsky zväz v zvláštnej situácii. Krátko predtým, v rokoch 1937 a 1938 boli vydané technicky veľmi kvalit-né platidlá, ktoré okrem vysokého stupňa ochrany svojím grafickým pojímaním vyjadrovali aj zmeny v sovietskom menovom systéme. Po hospodárskej kríze v prvej polovi-ci 30. rokoch sa totiž peniazom začala vracať ich vlastná funkcia a zároveň sa namiesto francúzskeho franku začala vyjadrovať hodnota rubľa prostredníctvom amerického dolára.

Tajné dodatky Paktu Stalin Ribbentrop a II. viedenská arbitráž viedli k anexii Estónska, Lotyšska, Litvy, Besará-bie a severnej Bukoviny. S výnimkou severnej Bukoviny boli tieto územia formálne premenené na zväzové repub-liky, čo viedlo k zmenám v štátnom znaku a zároveň to vyžadovalo aj doplnenie textov na papierových platidlách, kde sa ich hodnota uvádzala v jazykoch všetkých zväzo-vých republík. Doplnenie štyroch jazykov však vylučovala kompozícia týchto platidiel. Preto sa v roku 1940 prikroči-lo k vypracovaniu nových návrhov. Ich dokončenie a rea-lizáciu však prerušil nemecký útok na ZSSR v júni 1941. Navyše v novembri 1941 sa kvôli mobilizácii všetkých síl zmenil postoj politickej špičky k ruským dejinám i pra-voslávnej cirkvi. Staré ruské tradície sa začali využívať v propagande. To bolo aj podnetom k vzniku série návrhov platidiel pripomínajúcich ruské vojenské tradície. Počas vojny sa však nerealizovali. Hospodárske straty a výdavky na obranu už začiatkom vojny ukazovali, že po jej skon-čení bude nevyhnutná menová reforma, pre ktorú budú potrebné nové platidlá s mierovou tematikou. Ich príprava sa začala v roku 1943, keď vznikli prvé návrhy koncepčne predstavujúce návrat k ťažko definovateľnému eklektické-mu štýlu ruských štátoviek zo začiatku 20. storočia. Údaj-ným podnetom k tomu bola rečnícka otázka J. V. Stalina: „И в чем были плохие царские деньги?“ Skôr však išlo o prejav celkovej tendencie k návratu k predrevolučným tradíciám, ktoré sa prejavili aj obnovou vojenských hod-ností, staronovými vzormi uniforiem, najmä dôstojníc-kych, i oficiálnou architektúrou.

Ústredné postavenie medzi návrhmi mal návrh 5-rub-ľového platidla, ktorý bol východiskom pre definitívnu po-dobu tejto denominácie i pre dispozičné riešenie nakoniec nerealizovaných návrhov bankoviek v hodnote 250 a 500 rubľov. Pri nižších hodnotách bankoviek (10, 25 a 50 rub-ľov) badať snahu o spestrenie ikonografickej náplne a jej priblíženie reálnemu životu. Táto snaha však nakoniec ustúpila atematickému ponímaniu platidiel, charakteris-tickému pre ruskú, resp. sovietsku bankovkovú grafiku,alebo stereotypnému zobrazovaniu V. I. Lenina. Novum bolo zobrazenie moskovského Kremľa na 100-rubľovej bankovke ako symbolu hlavného mesta i sídla ústrednej moci. Pri návrhoch sa využili aj staršie nerealizované ná-vrhy – pri 1-rubľovke ešte z 20. rokov, pri 50-rubľovke ornamentálne motívy z nerealizovanej série platidiel s vo-jenskou tematikou.

Neúspech menovej reformy v r. 1947 viedol k úva-hám o jej opakovaní, ktoré sa konkretizovali v roku 1958 návrhmi nových platidiel v hodnote 1-100 rubľov. Aj ich

From the viewpoint of providing with currency, the Soviet Union found in a special situation at the beginning of the World war II. Shortly before it, in 1937 and 1938, notes of a technically superior quality had been issued. Beside a high degree of protection against counterfeiting their graphical concept also expressed changes in the soviet monetary system. After the economical crisis of the firsthalf of 1930-s the money were obtaining back their proper function and the fact that value of soviet ruble began to be expressed in US dollar instead of French frank.

The secret annexes of the pact Ribbentrop-Stalin andII. Arbitrage of Vienna lead to annexing of Estonia, Lat-via, Lithuania, Bessarabia and North Bucovina. Except of North Bucovina, all these countries were transformed in the union republics, what lead to changes in the state coat-of-arms and also required completing of the texts on the paper money, whose value was also given in languages of all union republics. This completion in existing paper moneywas not possible because of their composition. From this reason preparations of new projects were started, but they were interrupted because of the Nazi aggression on USSR un June 1941. In addition in November 1941, the soviet politicians essentially changed their attitude to the Russian history and orthodox church and started to use them propa-gandistically in mobilization of the population for defense. This also stimulated designing a completely new series ofpaper money that commemorated the Russian military tra-ditions. However neither they have not been realized. Theeconomic loses and defense costs were so high that already shortly after the war beginning it was clear that a monetaryreform would be inevitable after the war and that the newnotes depicting peace motives would be necessary. Theirpreparation started in 1943, when the first projects weredesigned. They graphical concept represents a return to thehardly definable eclectic style of the Russian currency notesfrom the early 20th century. This return could be stimulatedby Stalin’s said rhetoric question: “И в чем были плохие царские деньги? (=What was bad on the tsarist money?)”. However more probably it was a manifestation of the gen-eral return to the pre-revolutionary traditions tha was also indicated by restoration of the military ranks, old-fash-ioned uniforms, especially the officer uniforms, and officialarchitecture.

The central position among the new projects took es-say of the 5-ruble currency note. After transformations itserved as a base for the definitive essay of this denomina-tion and for the graphical concept of the banknotes of 250 and 500 rubles, which eventual have not been realized. At the lower denominations (10, 25 and 50 rubles) there is evident an effort to enrich their iconography by figural mo-tives and to approximate it to the real life. However, this effort finely receded before the traditional athematic con-cept of the banknote graphics, which was is characteristic for the Russian or Soviet paper money, and to the stereo-typic depicting of V. I. Lenin. A novelty was depiction of the Moscow Kremlin on the 100-ruble banknote, as a symbol of the capital and the central power headquarter. At design-ing the projects, also older non realized projects were used

– in 1-ruble currency note a project originating still from 1920-s, at the 50-ruble banknote ornamental compositions from the non realized series of paper money depicting mili-tary themes.

Failure of the monetary reform if 1947 lead to con-siderations about is repeating, which were concretized in 1958 by designs of new notes of 1-100 rubles. Their proj-ects were also based on the models from the first decadesof the century, their enhanced the centralistic concept of the sate (different views on Kremlin) and the dominant roleof ideology (V. I. Lenin’s portrait), but they abandoned the irrationally excessive sizes of the paper money of 1947. Theprojects preserved differ only in details from the realizednotes of 1961, only in the 25-ruble notes the individual compositional elements has essentially been rearranged.

návrhy štýlovo vychádzali zo vzorov zo začiatku storočia, zdôrazňovali centralistické ponímanie štátu (rôzne pohľa-dy na Kremeľ) a dominantnú úlohu ideológie (portrét V. I. Lenina), no odpútali sa od neracionálne nadmerných rozmerov platidiel vzoru 1947. Návrhy sa len v detailoch líšia od ich realizovanej podoby z roku 1961, iba v na 25--rubľovej bankovke boli podstatne preskupené jednotlivé kompozičné prvky.

28

Pamätné mediniklové mince ZSSRПамятные медноникелевые монеты СССРCommemorative copper-nickel coins of USSR

Иван Иванович СИНЧУК

ул. Олшевского 6, кв. 53, 220073 Минск, Беларусь, e-mail: sintchouk@tut.by

In the period 1961-1991, the follow-ing copper-nickel commemorative coins were issued: one 10-kopeka coin, one 25-kopeka coin, one 50-ko-peka coin, 54 one-ruble coins, three 3-ruble coins and 13 five-ruble coins.Their issue started in 1965 with a one-ruble coin issued at occasion of the 25th anniversary of victory over Ger-many. The commemorative coins hadgot in circulation and the people ac-customed to them beginning with the series of 1967, which was dedicated to the October Socialist Revolution. However, only the coins issued in 1965, 1967, 1970 and 1975 can be con-sidered as the commemorative coins fulfilling the role of currency. Thenext series included only the purely commemorative coins. Therefore,when discussing the 26 years long his-tory of issuance of commemorative copper-nickel coins of USSR, we can speak first of all about their artisticvalue and development of the ideas depicted.

In the commemorative coins, the obverse unifies, in its picture and in-scriptions, all functions of the obverse and reverse of the usual circulating coins and, in this way, it makes a free place for depictions speaking about the event commemorated. When com-paring with the obverse of usual coins, the obverse of the commemorative coins depicts the state coat-of-arms reduced to 2/3 of its normal size, the circumscription „Союз Советских Социалистических Республик” (= Union of Soviet Socialist Republics) is replaced by the horizontally placed abbreviation “CCCP” (USSR). The restof free space in the lower third of the coin field is filled by elements placedon the reverse of the usual circulation coins – the numerical indication of values, name of currency unit and the year of minting. Only the decorative wreath was omitted.

A great informative value is mani-fested by development of the asterisk as a punctuation mark or a symbol generally used for separation of indi-vidual elements of the picture on the obverse or reverse, which had been taken from the usual circulation coins. It seems that a limited choice of pic-

За период 1961-1991 гг. произведено 1 десятикопеечная, 1 пятнадцати-копеечная, 1 двадцатикопеечная, 1 пятидесятикопеечная, 54 рублевых, 3 трехрублёвых и 13 пятирублевых медноникелевых коммеморатив-ных монет. Выпуск начался рублем 1965 г. по случаю двадцатилетия победы над Германией. Памятные монеты вошли в обиход и стали привычными начиная с серии 1967 г., посвященной 50-ле-тию Октябрьской социалистической революции. Собственно к об-служивающим денежное обра-щение можно отнести лишь вы-пуски 1965, 1967, 1970, 1975 гг. Последующие выпуски – это чисто коммеморативные монеты, поэтому следует, освящая 26-летнюю историю памятных медноникелевых монет СССР, говорить прежде всего об их художественных достоинствах и эволюции реализованных в них идей.

На памятных монетах аверс со-вмещает в своем изображении и легендах все знаки и надписи авер-са и реверса стандартных монет, освобождая место для нанесения изображения, которое будет го-ворить о памятном событии. От аверса стандартных монет остался уменьшенный до 2/3 герб, круговая легенда «Союз Советских Социа-листических Республик» превра-тилась в линейную аббревиатуру «СССР», а оставшееся в нижней трети монетного поля простран-ство занято элементами, которые размещались на реверсе стандарт-ного рубля: цифровым обозначени-ем номинала, названием денежной единицы и датой выпуска (исчез лишь декоративный венок).

Весьма показательна эволюция звездочки как знака интерпункции в сплошную разделительную черту, проходящую между аверсными и реверсными элементами, которые пришли со стандартного рубля. Ка-жется, что небольшой круг образов, ограниченный наложенными на ху-дожника требованиями к представ-лению официальной части по со-держанию, ограниченность по изо-

V rokoch 1961-1991 vydali v ZSSR jednu 10-kopejkovú, jednu 15-ko-pejkovú, jednu 25-kopejkovú, jednu 50-kopejkovú, 54 jednorubľových, 3 trojrubľové a 13 päťrubľových me-diniklových pamätných mincí. Ich vydávanie sa začalo v roku 1965 rubľovou mincou pri príležitosti 25. výročia víťazstva nad Nemeckom. Pamätné mince sa dostali do obehu a ľudia si na ne privykli počínajúc sériou z roku 1967 venovanou 50. výročiu Októbrovej socialistickej re-volúcie. Ako pamätné mince plniace funkciu obeživa však možno považo-vať iba mince vydané v rokoch 1965, 1967, 1970 a 1975. Nasledujúce emi-sie predstavujú čisto pamätné min-ce, preto pri posudzovaní 26 rokov dlhej histórie pamätných medinik-lových mincí ZSSR je možné hovoriť predovšetkým o ich umeleckej hod-note a vývine ich ideovej náplne.

Na pamätných minciach averz spá-ja vo svojom obraze a nápisoch všetky funkcie averzu a reverzu normálnych mincí a uvoľňuje tak priestor pre vý-javy vypovedajúce o pripomínanej udalosti. V porovnaní s averzom oby-čajných mincí, averz zobrazuje štát-ny znak zmenšený na 2/3 normálnej veľkosti, kruhopis „Союз Советских Социалистических Республик“ je nahradený vodorovne umiestnenou skratkou „CCCP“. Zvyšok voľného priestoru v spodnej tretine mincové-ho poľa, vypĺňajú prvky umiestnené na reverze normálnych obehových mincí – číselným vyznačením hod-noty, názvom peňažnej jednotky a ro-kom razby. Vynechaný bol iba ozdob-ný veniec.

Veľkú výpovednú hodnotu má vývin hviezdičky ako interpunkč-ného znamienka alebo symbolu po-užívaného na oddeľovanie jednotli-vých prvkov obrazu na averze alebo reverze. Tento symbol bol prevzatý z normálnej obehovej rubľovej min-ce. Zdá sa, že neveľký okruh obrazov, určený požiadavkami kladenými na výtvarníka pri stvárňovaní obsahu oficiálnej časti, obmedzenosť mož-ností ich zobrazovať a požadovaná strohosť štýlu, obrátila pozornosť vý-tvarníka na jediný element nemajúci obsahový význam – na hviezdičku,

29

ktorá sa zmenila na krátku čiaročku s kosoštvorcovým rozšírením, alebo z toho istého dôvodu, na dlhú dvo-jitú čiarku.

Na pochopenie mechanizmu evo-lúcie obrazov treba urobiť osobitný exkurz do histórie prvých mincí so-vietskeho štátu. Je to paradoxné, ale ako vzor pri navrhovaní štátneho znaku SSSR slúžil výtvarníkovi znak cárskeho Ruska, nenávidený novými vládcami krajiny.

Podľa skúseností, pôvodné prv-ky pomerne vytrvalo kontaminujú nové diela, čo sa týka aj viacerých prvkov pamätných mincí. Nová myšlienka mala vždy základ v starej realite. Zdá sa byť pravidlom, že člo-vek môže tvoriť iba v prostredí vzo-rov, ktoré si osvojil a ktoré vytvorilo prostredie a doba, kombinujúc svoje individuálne predstavy so „všeobec-ne zaužívanými“ vzormi.

Zaujímavý je vývoj vzťahu emi-tenta k pamätným minciam. Zatiaľ čo do roku 1975 vydávanie pamät-ných mincí dôsledne sledovalo ide-ologické ciele a tieto mince boli určené pre normálny peňažný obeh s tým, aby prichádzali do rúk oby-vateľstva a plnili propagandistickú funkciu (náklad 50-100 miliónov kusov), po roku 1975 si treba polo-žiť otázku o prevahe iného účelu ako politického. Štát využíval tezauračný potenciál občanov na získanie úveru a dokonca bezúročnej pôžičky. Min-ce vydávané v nákladoch 2-4 milió-nov kusov v obehu takmer neostáva-li a obyvatelia si ich ponechávali na pamiatku.

Plánované mediniklové jedno-rubľové mince s portrétmi bielo-ruských spisovateľov Ja. Kupalu a Ja. Kolasa boli ešte zo zotrvačnosti vy-razené, ale už v iných štátoprávnych pomeroch. Na minciach s ročníkom 1992 vyrazených v počte 1 milión kusov nachádzame už nápis „БАНК РОССИИ“ (Banka Ruska). Tým sa zakončil plán emisie pamätných mincí ZSSR.

бразительным возможностям, ибо строгий стиль опять же задавался, направил внимание художника на единственный не несущий смысло-вой нагрузки элемент – звездочку, которая стала короткой черточкой с ромбическим утолщением, а за-тем, по той же причине, – длинной двойной чертой.

Для понимания механизма эво-люции образов необходим специ-альный экскурс в историю первых монет советской державы. Пара-доксально, но при создании герба СССР у художника как образец стоял перед глазами ненавистный новому руководству страны герб самодержавной России.

По наблюдениям, производные образы довольно устойчиво кон-таминируют, что касается ряда эле-ментов коммеморативных монет. Новая идея всегда имела фунда-мент старой реальности. Представ-ляется аксиоматичным, что чело-век может творить только в мире усвоенных им образов, созданных временем и средой, микшируя свои индивидуальные образы и образы «общего пользования».

Интересна эволюция отноше-ния эмитента к коммеморативным монетам. Если до 1975 г. выпуск па-мятных монет определенно пресле-довал идеологические цели и моне-ты предназначались для денежного обращения, с тем, чтобы они попа-дали в руки населения и оказыва-ли пропагандистское воздействие (тираж 50-100 млн. экземпляров), то после 1975 г. приходится ставить вопрос о доминировании иной цели, нежели политическая. Госу-дарство использовало тезавраци-онный потенциал населения стра-ны для получения кредита и, даже, безвозмездного займа. Монеты с тиражом в 2-4 млн. экземпляров в обращении практически не оста-вались, а оставлялись населением у себя как сувениры.

Запроектированные к выпуску в медноникелевом сплаве рублеви-ки с портретами белорусских писа-телей Я.Купалы и Я.Коласа по инер-ции еще были выбиты, но выбиты уже в ином государстве – на этих монетах с датой «1992», вышедших тиражом 1 млн. экземпляров, сто-ит надпись «БАНК РОССИИ». Так закончилась коммеморативная мо-нетная программа СССР.

ture elements, furthermore reduced by the demands put on the designer at presentation of the official part,limited possibilities to depict them and the demanded austerity of style turned the designer’s attention to the only element having no proper mean-ing – the asterisk, which changed to a short line with a rhomboid enlarge-ment or, from the same reason, to a long double line.

In order to understand evolution of depictions it is necessary to do a special excursion into history of the first soviet coins. It is paradoxical, theformer tsarist Russia’s coat-of-arm, hated by the new rulers of the coun-try, served to the designer as a model at designing of the new coat-of arms of USSR.

According to experience, the ear-lier elements contaminate the new works for a relatively long time, inclu-sively of some elements of commem-orative coins. A new idea is always based on the earlier reality. It seems to be a rule that one is able to create only in the environment of schemes, which one has identified with and whichoriginated from an environment or epoch. One combines own ideas with the “generally accepted” schemes.

Of interest is development of the issuer’s attitude to the commemora-tive coins. Whereas until 1975 their issue consequently pursued the ideo-logical aims and the coins were deter-mined for the normal circulation with the goal to get in the hands of people and to fulfill a propagandistic role (issue of 50-100 millions of coins), after 1975 there appears question of predominance of other than politi-cal goals. The state used the hoardingpotential of the population to obtain a credit or even an interest-free loan. The coins having been issued in num-bers of 2-4 millions almost did not get into circulation and the people kept them as souvenirs.

The planned issue of copper-nickel one-ruble coins with portraits of the Byelorussian writers Ya. Ku-pal and Ya Kolas has been still is-sued from inertia, but already in a new state. The coins showing theyear 1992 and having been minted in a number of 1 million pieces al-ready bear the inscription “БАНК РОССИИ” (Bank of Russia). In this way the plan of issue of commemora-tive coins of USSR was finished.

30

Ikonografia slovenských obehových mincí z roku 1993Iconography of Slovak coins from 1993

Peter ZORIČÁK

Archívna správa Ministerstva vnútra SR, Križkova 7, 811 04 Bratislava, e-mail: peter.zoricak@mvsr.vs.sk

História mincových platidiel Slovenskej republiky siaha do roku 1992 v súvislosti s prípravami na vytvorenie no-vého štátu. Predstavitelia Štátnej banky československej – Ústredie pre Slovensko sa v spolupráci s niekoľkými osobnosťami politického života začali zamýšľať nad prí-pravou novej meny. Táto prípravná fáza nie je zachytená písomne. Ako prvá pripadala do úvahy realizácia mincí hlavne preto, že bola k dispozícii kremnická mincovňa s celým svojím ľudským a technickým vybavením a zá-zemím. V tejto situácii sa kremnická mincovňa napokon neocitla vo svojej dlhej histórii po prvý raz.

Za vôbec prvý reálny popud k realizácii slovenských mincí bol telefonát Michala Kováča, vtedy predsedu fe-derálneho parlamentu, riaditeľovi mincovne Ing. Mari-ánovi Paučovi dňa 8. októbra 1992 . Na pokyn riaditeľa mincovne sa konalo stretnutie zamestnancov výtvarného ateliéru pod vedením jeho vtedajšieho vedúceho Draho-míra Zobeka. Išlo čisto o okruh tém alebo reálií z histórie územia Slovenska. Podľa názoru ŠBČS – ústredia pre Slo-vensko mali byť na minciach, pokiaľ ide o históriu, reá-lie od praveku po raný stredovek. Ďalšie novšie dejiny by boli zobrazené na bankovkách. Popri histórii tam mohli byť výjavy prírodné, etnografické a pod. Jednoducho išlo o veci typické pre Slovensko a Slovákov a o také, ktoré by mohli byť známe alebo mali možnosť osloviť svojou typic-kosťou alebo príťažlivosťou publikum nielen doma , ale aj vo svete.

Išlo o úvahy, ako naplniť úlohy platidla z hľadiska jeho praktických i spoločensko- kultúrnych funkcií. Veď min-ca alebo bankovka máva zväčša veľmi dôležitú úlohu byť nosičom symbolov alebo ich predstáv o národnej alebo štátnej identite.

Tematické okruhy boli spočiatku úplne voľné. Celá sú-stava budúcich platidiel sa vyvíjala doslova za pochodu, lebo politický vývoj postupoval k vyhláseniu novej repub-liky k 1. januáru 1993.

Výsledkom prvej porady v ateliéri mincovne viedli len k všeobecnej výmene názorov. Každý z výtvarníkov si vybral ľubovoľný okruh tém. Na vypracovaní prvých grafických návrhov mincí sa zúčastnili Mária Poldaufo-vá, Milan Kožuch, Štefan Novotný a v neposlednom rade Drahomír Zobek. Paralelne s vývojom v mincovni, alebo ako reakcia naň, vznikli už v tejto fáze v prostredí ŠBČS prvé témy, ktoré sa nakoniec realizovali na minciach. Bol to kríž z Veľkej Mače, drevená kaplnka z košického mú-zea a asi aj Kriváň, nasledoval Devín, Madona z Kremni-ce z iniciatívy Drahomíra Zobeka, Venuša z Nitrianského Hrádku a Biatec.

Postupne vznikala celá séria námetov. Milan Kožuch si vybral typických predstaviteľov karpatskej fauny, Pol-daufová napr. kaplnku, Kerákovho drotárskeho kohúta, Novotný faunu a flóru. Jeho letiace orly našli uplatnenie na prvej pamätnej dvestokorunovej minci na vytvorenie Slovenskej republiky, ako aj na medaile pripomínajúcej jej prvé výročie.

Postupne sa začal zužovať okruh námetov. ŠBČS vy-brala nakoniec ako autora budúcich obehových mincí

History of coins of the Slovak Republic started in 1992 in connection with preparation for creation of a new state. Representatives of the State Bank of Czechoslovakia – Center for Slovakia, in collaboration with some politicians begun to think about preparation of a new currency. This preparatory phase has not been recorded by writtendocuments. As the first step, preparation of coins came inconsideration, mainly because the Mint of Kremnica was available with its personal and technical equipment and background. The Mint of Kremnica has not got in such a situation for the first time in its long history.

The first real stimulus to realization of the Slovak coinswas the telephone message of Michal Kováč, then the president of the Federal Parliament, to Ing. Marian Paučo, the Mint’s director, on 8 October 1992. On his demand, a meeting of staff of the artistic atelier was hold under theleadership of its head of that time, Drahomír Zobek. Thehistorical themes or artifacts from the territory of Slovakia were discussed as possible motives to be depicted on the coins. As to the history, according to opinion of the State Bank of Czechoslovakia - the center for Slovakia, the artifacts from prehistory up to the early medieval period should have been depicted on the coins, whereas the modern history should have been represented on the banknotes. Out of the historical themes, the natural sceneries or ethnographical motives also were considered to be represented on the coins. Simply sad the things typical of Slovakia and Slovaks or such things, whose typical features or attractiveness could be known or could impression the public in Slovakia, as well as abroad.

The ways how to fulfill the tasks of coins from theviewpoint of their practical, social and cultural functions were the main topic of discussion. As a matter of fact, a coin or banknote has a very significant role as a medium forspreading symbols or ideas of the national or state identity.

The choice of themes was very wide at the beginning.The concept of system of the future coins developed rapidly,as the political development tended to proclamation of the new republic on 1 January 1993.

The first meeting of the artists resulted only in a change of general opinions. Each of them chose his field oftheme optionally. The first graphical assays of coins wereelaborated by Mária Poldaufová, Milan Kožuch, Štefan Novotný and as the last but not last by Drahomír Zobek. Simultaneously with the development in the mint or as a reaction on it, the first themes were proposed by the Statebank already in this phase. They were eventually realizedon the coins. It was the cross from Veľká Mača, wooden chapel from the museum of Košice and probably the mount Kriváň, followed by the castel of Devín, Madonna of Kremnice suggested by Drahomír Zobek, Venus from Nitriansky Hrádok and Biatec. Gradually a complete series of themes was suggested. Milan Kožuch choose the typical representatives of the Carpathian fauna, Mária Poldaufová the chapel and wire cock of the artist tinker Kerák, Štefan Novotný the fauna and flora. His flying eagles were realizedon the first commemorative 200-crown coin issued at

31

occasion of proclamation of the Slovak Republic, as well as on the medal commemorating the first anniversary of itsproclamation. The scale of themes was gradually reduced.Finally, the State Bank chose Drahomír Zobek, the head of the artistic atelier of the Mint of Kremnica, to be author of the future circulation coins of the Slovak crown currency. On the demand of the bank he also prepared a model of one-heller coin as the lowest denomination of the new currency. Originally a lime leaf should be on the model. However, eventually a bronze period artifact resembling a lime leaf was depicted there. The intention to issue theone-heller coins has not eventually been realized.

Since late November 1993 the final concept of thesystem of future Slovak coins stabilized: 10-crown coin with the cross from Veľká Mača from 10th century, 5-crown coin with a Celtic Biatec-type coin, 2-crown coin with the Venus from Nitriansky Hrádok, 1-crown coin with the Madonna of Kremnica from the late 15th century, 50-heller coins with the s.c. Virgin’s tower from the castle of Devín, 20-heller coin with the mount Kriváň and the 10-heller coin with the wooden bell-tower. The models of the first four Slovak coinswith the texts illustrating their historical background were presented on 23 January 1993, at occasion of beginning of minting the first 10-crown coins.

After publishing of the coin designs and their puttingin circulation many articles and studies appeared. Probably the Madonna of Kremnica on the 1-crown coin evoked the most polemic reactions.

However, in general the new Slovak coins were positively accepted by the public. The strengthened economy alsoresulted in strengthening of the Slovak currency, in accordance with the wish expressed in the celebration text presented at celebrations of beginning of minting of the first 10-crown coins.

Perhaps highest appreciation of the system of Slovak coins resulted from the collective comparison of the systems of the Czech and Slovak coins by the prominent Czech specialists. This board appreciated the Slovak coinshigher than the domestic coins.

After introduction of euro, we will remember thischaracteristic and really successful system of the Slovak coins with nostalgia.

slovenskej korunovej meny vedúceho výtvarného ateliéru Mincovne Kremnica, š.p., Drahomíra Zobeka. Ten pripra-vil na popud banky aj model jednohalierovej mince ako najnižšej jednotky budúcej meny. Na modeli mal byť pô-vodne lipový lístok. Nakoniec tam našiel svoje miesto ar-tefakt z doby bronzovej, pripomínajúci tvarom lístok lipy. Od úmyslu vydať jednohalierovú mincu nakoniec zišlo.

Do konca novembra 1993 sa ustálila konečná pred-stava o sústave budúcich slovenských mincí s krížikom z Veľkej Mače z 10. storočia, keltská minca typu Biatec na päťkorunáku, Venuša z Nitrianskeho Hrádku na dvojko-runáku. Na jednokorunáku je zobrazená podoba drevenej plastiky Madony z Kremnice z konca 15. storočia. Päťde-siathalierová minca nesie vyobrazenie tzv. Panenskej ve-žičky z Devínskeho hradu, dvadsaťhaliernik s Kriváňom a desaťhaliernik so zvoničkou. Vôbec prvá prezentácia modelov prvých štyroch slovenských mincí aj s textami o ich historickom pozadí sa konala 23. januára 1993 pri príležitosti razby prvých desaťkorunových mincí.

Po uverejnení vzhľadu mincí a ich uvedení do obehu vyšiel v tlači celý rad článkov a štúdií. Vari najviac pole-mických reakcií vyvolala podoba Madony z Kremnice na jednokorunovej minci.

Celkovo však nové slovenské mince prijalo publi-kum priaznivo. Posilňovaním rastu hospodárstva došlo aj k upevňovaniu slovenskej meny tak, ako znelo želanie v slávnostnom texte prednesenom pri slávnosti razby pr-vých desaťkorunákov.

Vari vrcholom ocenenia sústavy slovenských mincí je kolektívne porovnanie sústav českých a slovenských min-cí špičkovými českými odborníkmi. Slovenské mince toto grémium ocenilo oveľa vyššie ako ich domáce.

S dávkou nostalgie budeme spomínať na túto svojráz-nu a skutočne vydarenú sústavu slovenských mincí po prijatí eura.

32

33

Architektúra na bieloruských papierových platidlách (1992-1999)Архитектура на белорусских бонах (1992-1999 годы)Architekture on the Belarussian paper money (1992-1999)

Aleksandr Bajura & Ljudmila BAJURA (АЛЕКСАНДЕР БАЮРА & ЛЮДМИЛА БАЮРА

ул. Орловска 14 “Б”, кв 46, г. Брест-28, 224028 Беларусь, e-mail: hingan@tut.by

Architektúrou chápeme sústavu budov a zariadení, pri-spôsobujúcich prostredie životu a činnosti ľudí. Ide o jednotlivé budovy, skupiny budov, námestia a bulváre, parky, športové zariadenia, sídliská i celé mestá. Každé zo zariadení má svoju určenú funkciu pre každodenný život, prácu, oddych, výučbu, obchod, dopravu a pod. Ich ne-odmysliteľnými vlastnosťami sú stálosť a nevyhnutnosť pre obyvateľov. Okrem toho sa tieto budovy a zariadenia vyznačujú krásou a schopnosťou vyvolávať u pozorovate-ľov určité nálady a pocity. Práve tieto vlastnosti posúvajú architektúru do umeleckej polohy a tak, ako každá oblasť umenia, je aj architektúra tesne zviazaná so životom spo-ločnosti, jej názormi a ideológiou.

Budovy a ich zoskupenia vyznačujúce sa najlepším rie-šením, sa chápu ako symboly štátov a národov. Výnimkou nie je ani Bielorusko. Preto zobrazenia architektonických pamiatok, budov a ich celkov našli uplatnenie aj ako motí-vy vyobrazené na bieloruských papierových platidlách.

Sovietske vedenie na čele s M. S. Gorbačovom sle-dovalo vyhlásením politiky „perestrojky“zdokonalenie socializmu a ďalšie napredovanie ZSSR na ceste pokroku a demokracie. Avšak nekompetentnosť vedúcich kruhov ZSSR viedla k opačnému výsledku. Namiesto pokroku zachvátila krajinu hlboká kríza vo všetkých oblastiach činnosti, vrátane sféry peňažného obehu. Na sile nabera-li centralistické tendencie a zároveň rástli separatistické nálady vo všetkých zväzových republikách. Prejavilo sa to i budovaním republikových orgánov riadiacich peňažný a úverový systém. V súhlase s tým v Bieloruskej SSR prijali 14. decembra 1990 zákon o založení Národnej banky.

Neschopnosť Moskvy zásobiť zväzové republiky ho-tovými peniazmi, viedla k vydávaniu vlastných peňazí v rade republík. To priviedlo bieloruské vedenie k úvahám o vlastnej sústave peňažných znakov a cenných papierov. Preto začiatkom roku 1991 bolo vytvorené Hlavné riadi-teľstvo ceninovej tlačiarne (Goznak) pri Soviete ministrov Bieloruskej SSR.

Rozpad ZSSR v decembri 1991 prinútil bývalé soviet-ske republiky začať v plnom rozsahu s výrobou vlastných peňažných znakov. Prirodzene, každý nový nezávislý štát sa usiloval vtisnúť svojím peniazom národný ráz. Vo väč-šine krajín vo svete sa na platidlách zobrazujú vynikajú-ci vedci, predstavitelia kultúry, štátnici a ďalší vynikajúci predstavitelia národa. V Bielorusku vzťah k mnohým historickým osobnostiam v rôznych vrstvách spoločnosti bol a stále ostáva nejednoznačný. Preto sa rozhodlo vôbec nepoužívať na bankovkách portréty, ale zobraziť na nich neutrálne témy – živočíchy, charakteristické pre faunu Bie-loruska a pamätníky bieloruskej architektúry.

Národná banka Republiky Bielorusko začala svoju emisnú činnosť na jar 1992, keď 29. apríla rozhodli o vyda-ní národnej bieloruskej meny - platobných listov Národnej banky Republiky Bielorusko.

Na denomináciách od 50 kopejok do 100 rubľov bola zobrazená celá zoologická záhrada – veverica, zajac, bobry, vlky, rys s mláďatmi, los, medveď a zubor. Rastúca inflá-

Architecture means, in this case, a system of buildings and equipments adopting the environment to the life and ac-tivity of people. It includes individual buildings, groups of buildings, places, avenues, parks, sport grounds, housing establishments and complete towns. Each of the equip-ments has its determined function for the every-day life, work, relaxing, teaching, trade, transport etc. Its integral feature is stability and usefulness for the people. Beside it, these buildings and equipments manifest a beauty and ability to evoke certain feelings and attitudes in the obser-vers. Just these features shift the architecture in position ofan art and thus, similarly as any other field of the art, thearchitecture is closely joint with the society’s life, opinions and ideology.

Buildings and their assemblages manifesting the best solutions are taken as symbols of states and nations. Nei-ther Belarus is an exception. Therefore depicting of archi-tectural monuments, buildings and their complexes has found a role of motives depicted on the Belarussian paper money.

By means of proclamation of the “perestroika” politics (politics of transformations), the soviet leadership intend-ed to improve socialism and to support further progress of USSR on the way of progress and democracy. But incom-petence of the leading circles of USSR led to an opposite result. Instead of progress, the country fell into a deep crisis in all fields of activity, inclusively of the currency circula-tion. The centralistic tendencies become stronger, whereasthe separatist efforts increased in all union republics. It wasalso manifested by founding of the republic organs man-aging the currency and credit systems. In accordance with it, on 14 December 1990 the Republic Belarus adopted the law about founding the National Bank.

The Moscow’s inability to provide the union republicswith cash led to issuing of proper money in many of them. It inspired the Belarussian leadership to consideration about its own system of money and stocks. Therefore theMain Directory of the Security Printing Office (Goznak)was created at Ministerial Council of Belarussian SSR.

Dissolution of USSR in December 1991 forced the for-mer soviet republics to start issuance of their own money in full extent. Of course, every newly independent state as-pired to imprint its own national character to its money. In most of the world’s countries the outstanding scientists, representatives of culture, statesmen and other outstanding representatives of the nation are depicted on the money. In Belarus the attitude to many historical personalities was and continues to be ambiguous. Therefore it was decided toavoid to depict portraits on the banknotes and to replace them with neutral themes – animals characteristic for the fauna of Belarus and monuments of the Belarussian archi-tecture.

National Bank of Belarus started its issuing activity in spring 1992, when they decided, on 29 April, to issue the national Bielorussian currency – the currency note of the National Bank of Belarus.

34

cia donútila Národnú banku Republiky Bielorusko vydávať vyššie nominále. 8. decembra 1992 dali do obehu bankov-ky v hodnote 200 a 500 rubľov, ktoré ukončili „zoologic-kú“ sériu bieloruských platidiel a začali „architektonickú“. Odpoveď na otázku príčin zmeny vzhľadu bieloruských platidiel možno nájsť v spomienkach E. M. Serpikova, bý-valého vedúceho výrobného oddelenia Goznaku: „Začali od veveričky, ako jedného z najmenších a najrozšírenejších živočíchov a pokračovali podľa rastúcej veľkosti zobraze-ných živočíchov: zajac, bobor, vlk rys, los, medveď a zubor. Storubľovou denomináciou sa zoznam široko rozšírených živočíchov vyčerpal. Vzácnych živočíchov sme na bankov-kách zobrazovať nechceli. Tým viac, že inflácia vyžadovala stále vyššie denominácie. Vtedy sa rozhodlo zobrazovať ar-chitektonické celky, historické pamätníky a kostoly. Tieto budovy mali byť uznávané a súčasne mali predstavovať cha-rakteristické symboly krajiny. Takým spôsobom sa na na-šich peniazoch objavilo Predstaničné námestie v hlavnom meste, budova Akadémie vied a Námestie víťazstva...“

V rokoch 1992-1999 bolo vydaných dovedna 10 ban-koviek s vyobrazením architektonických pamätníkov. Niž-šie uvádzame nominále, dátum vydania, názov pamätníka a stručné údaje o ňom (doba stavby, architekt – autor pro-jektu, stručný opis).200 rubľov, 8. december 1992 Predstaničné námestie v Minsku, začalo sa formovať v 70. rokoch 19. storočia, súčasnú podobu získalo v rokoch 1948-1956 (architekti B. Rubanenko, L. Golubovskij, A. Korabe-l‘nikov, L. Usova. V. Gerasčenko). V súčasnosti námestie predstavuje reprezentatívny vstup do mesta zo železničnej stanice. Hlavným kompozičným prvkom sú dve veže, vyso-ké 11 m, vyrastajúce na rohoch päťposchodových obytných domov rozmiestnených symetricky po námestí.500 rubľov, 8. december 1992 Námestie víťazstva v Minsku, do r. 1954 sa nazývalo Kru-hové námestie, začalo sa formovať v roku 1939 a ďalej v r. 1946 podľa projektu architektov N. Androsova, N. Trah-tenberga a ďalších. Námestie sa stalo ozajstným námestím víťazstva s pamätníkom, ktorý je charakteristickou vizitkou Minska.1000 rubľov, december 1993Budova Predsedníctva Akadémie vied Bieloruska v Min-sku, projekt architekta G. Lavrova vznikol v rokoch 1931-1932. Základom kompozičného riešenia je sústava samostatných pavilónov a budov. V rokoch 1934-1935 projektovanie a stavba prebiehala pod dozorom známeho sovietskeho architekta I. Langbarda, ktorý čiastočne zme-nil pôvodné umiestnenie budov a objemovo priestorovú kompozíciu doplnil mohutnou dvojradovou kolonádou, ktorá dodala hlavnej budove slávnostnosť a monumentál-nosť. Hlavná budova, poškodená v rokoch Veľkej vlaste-neckej vojny a obnovená v roku 1949, bola začlenená ako jeden z dominantných bodov do zástavby Leninského prospektu, teraz Prospektu nezávislosti. 5000 rubľov, apríl 1994Trojické predmestie v Minsku, pamätník architektúry 18. storočia. Začalo sa formovať v 16. storočí a konečnú podo-bu dostalo v 19. storočí. V pozadí je na bankovke zobraze-ná Trojická kláštorná bazilika.20 000 rubľov, 1994Budova Národnej banky Republiky Bielorusko v Minsku, postavená v r. 1947-1952. Architekt M. Parusnikov. Štvor-podlažná nárožná budova. V architektonickom riešení sú použité prvky klasicizmu a renesancie, ktoré dodávajú budove monumentálnosť a slávnostnosť. Na fasáde hrá významnú úlohu súhra korintských stĺpov a veľkých ob-

On the denominations ranging from 50 kopecks to 100 rubles there was depicted an entire zoological garden – squirrel, hare, wolfs, lynx with chicks, elk, bear and bi-son. Increasing inflation forced the National Bank of Be-larus to issue higher denominations. On 8 December 1992 it issued banknotes of 200 and 500 rubles, which finishedthe “zoological” serioes of Belarussian notes and started the architectural series. An answer on reasons of this change in appearance of the Belarussian notes can be found in remembrances of E. M. Serpikov, the former head of pro-duction department of Goznak: “they had begun from the squirrel, as one of the smallest and most abundant animals, and followed according to increasing body size of the ani-mals depicted: hare, wolfs, lynx, elk, bear and bison. The100-ruble denominations had exhausted the list of widely distributed animals. But we did not intent to depict the rare animals on the banknotes, the more that the inflationrequired higher denominations. Then it had been decidedto depict architectural complexes, historical monuments and churches on the banknotes. These buildings had to begenerally acknowledged and, at the same time, they had to represent characteristic symbols of the country. In this way, the Railway Station Square in the capital, the building of Academy of Sciences and the Victory Square appeared on the Belarussian banknotes.

In the years 1992-1999, altogether 10 banknotes depict-ing the architectural monuments were issued. Bellow we present denomination, date of issue, the monument name and brief data about it (period of constructing, architect – author of project, a brief description).

200 rubles, 8 December 1992Railway Station Square in Minsk, it started to be built up in 1870-s, it got its present form in 1948-1956 (architects B. Rubanenko, L. Golubovskiy, A. Korabel‘nikov, L. Usova. V. Geraschenko). At present this square is a representative en-try into the city center from the railway station. The maincomposition elements are two towers with a height of 11 m erected on the corners of five-floor living houses placedsymmetrically on the square.

500 rubles, 8 December 1992Victory square in Minsk, until 1954 it was called Circular square, it started to be built up in 1939 and furthermore in 1946 according to project of architects N. Androsov, N. Trahtenberg and others. The square has become the truesquare of victory and monument representing the city of Minsk.

1000 rubles, December 1993Building of Presidium of Academy of Sciences of Belarus in Minsk, the project by the architect G. Lavrov arose in 1931-1932. The base of its composition concept is a systemof independent pavilions and buildings. In 1934-1935, the projecting and construction run under supervision of the known soviet architect I. Langbard, who partly changed the original placement of the buildings and completed the volu-me and spatial composition by an impressive two-row co-lonnade that gives a ceremonial and monumental char-acter to the main building. The main building, damaged inthe years of The Great Patriotic War and reconstructed in1949, was included as one of the dominant elements into building of the Lenin’s Avenue, now the Independence Av-enue.5000 rubles, April 1994The Trinity Suburb in Minsk, monument of architecture of 18th century. It started to be formed in 16th century and has got its final appearance in 19th century. In the background the Trinity Monastery Basilica.

lúkových okenných otvorov, medzi stĺpmi a polkruhový-mi oblúkmi. Budova je zakončená zložitou atikou, rímsou a parapetom. 50 000 rubľov, 15. septembra 1995Cholmská brána Brestskej pevnosti. Brestskú pevnosť ako súbor opevnení postavili v 30. rokoch 19. storočia. Cholm-ská brána spájajúca pevnosť s Volynským opevnením je charakteristickým symbolom celého pamiatkového kom-plexu „Brestská pevnosť – hrdina“.100 000 rubľov, 1996 Budova Štátneho akademického veľkého divadla opery a baletu v Minsku, stavba prebiehala v rokoch 1936-1937, otvorenie v roku 1939. Architekt I. Langbard. Základnú kompozíciu hlavného priečelia divadla vytvárajú tri valco-vité hmotnostné celky, rôzneho priemeru a výšky, položené jeden nad druhým. Jednotný štýl vertikálnych prvkov dáva budove jednotný vzhľad a meradlo.500 000 rubľov, 1. decembra 1998Republikový palác kultúry odborov v Minsku, budovu po-stavili v roku 1954. Architekt V. Eršov. Priečelie, stvárnené v podobe desaťstĺpovej krytej galérie (portiku) završujú tri súsošia (sochári V. Popov, A. Glebov, S. Selichanov).1 000 000 rubľov, 30. apríla 1999Budova Národného umeleckého múzea Republiky Bielo-rusko v Minsku. Budovu postavili v roku 1957. Architekt M. Baklanov. Dvojposchodová budova obdĺžnikového pô-dorysu je čiastočne zastrešená sklenenou kupolou. Hlav-ná fasáda vychádza z klasického štýlu. Hlavný vchod tvo-rí nehlboká lodžia s kolonádou, ktorú na bokoch lemujú hladké steny s hlbokými zdobenými nikami, v ktorých sú umiestnené súsošia „Sochárstvo“ a „Maliarstvo“ (sochári S. Adaškevič, P. Belousov, M. Roberman). Tympanon je zavŕšený sochou ženy s vencom, ktorá symbolizuje rozkvet umenia v Bielorusku (sochár A. Bembeľ).5 000 000 rubľov, 4. septembra 1999Budova športového paláca v Minsku, postavená v roku 1966 podľa projektu bieloruských architektov S. Filimono-va a V. Malyševa v centre mesta Minsk, na ulici Parková magistrála (dnes Prospekt víťazov). Je to najväčšie kryté viacúčelové zariadenie v Bielorusku a zároveň prvé posta-vené podľa nových asymetrických projektovo-technologic-kých princípov. Variabilnosť sály a a arény umožňuje or-ganizovať podujatia v 22 druhoch športov ako aj rozličné masové podujatia – koncerty, schôdze a zhromaždenia.

20 000 rubles, 1994Building of the National Bank of Republic Belarus in Minsk, built up in 1947-1952, architect M- Parusnikov. Four-floor corner building. The elements of classicismand renaissance used in its architectural concept provide this building with celebration and monumental character. Harmony of alternating Corinth style columns and large window openings with semicircular arch plays a significantrole in the façade. The building is toped by a complex attic,cornice and parapet.50 000 rubles, 15 September 1995Cholm Gate of the Brest Fortress. The Brest fortress wasbuilt up as a fortification system in 1830-s. The Cholm gateconnects the fortress with the Volynia fortification and rep-resents a characteristic symbol of the entire monumental complex the “Brest Fortress – Hero”.100 000 rubles, 1996Building of the State Academic Great Theater of Opera andBallet in Minsk, construction run in 1936-1937, opened in 1939. Architect I. Langbard. The principal composition ofthe main façade consists of the cylindrical mass units of different diameter and height, being mutually superposed.The uniform style of vertical elements provides the build-ing with homogeneous appearance and harmony.500 000 rubles, 1 December 1998The Republic Palace of Culture of Trade Unions in Minsk, built up in 1954. Architect E. Ershov. The Façade consisting of a portico with ten columns is crowned by three statues (sculptors V. Popov, A. Glebov, S. Selikhanov)1 000 000 rubles, 30 April 1999Buildings of the National Museum of Arts of the Repub-lik Belarus in Minsk. Built up in 1957. Architect M. Bak-lanov. The two-floor building of rectangular ground plan ispartly covered by a glass cupola. The main façade concept comes from the classical style. The main entry consists ofa hallow lodge with colonnade, which is bordered on both sides with smooth walls decorated by deep niches where are placed allegories of “Sculpture“ and “Painting” (sculp-tors S. Adashkevich, P. Belousov, M. Roberman). The tym-panum is crowned by sculpture of a woman with wreath, who symbolizes flourishing of arts in Belarus (sculptorA Bembeľ).5 000 000 rubles, 4 September 1999Building of the Sport Palace in Minsk, finished in 1966,according to project of the Belarussian architects S. Fili-monov and V. Malyshev in Minsk center, at the street Park Avenue (now the Victory Avenue). It is the largest covered multifunction facility in Belarus. It was constructed ac-cording to new asymmetrical project and technological principles. Variability of the hall and arena allows organiz-ing competitions in 22 sport kinds as well as different massactions – concerts and meetings.

35

Ukrajinské pamätné mince v rokoch 1995-2007Украинские памятные монеты в 1995-2007 гг.Ucrainian commemorative coins in 1995-2007

Oleg Georgiovič KALINIČENKO1), Ivan Andriovič ŠUMJANSKIJ2) & Stepan Michailovič GNATJUK3)

(Oлег Георгiйoвич КАЛIНIЧЕНКО Иван Андрiйoвич ШУМЛЯНСЬКИЙ & Степан Михайлович ГНАТЮК)

1) ул. Гоголь, дом 3а, кв. 28а, 79007 Львiв, e-mail: kog_50@svitomline.con2) ул. Героев Обороны, дом 5, кв. 18, 01127 Киев, e-mail: - - -3) ул. Костеливка, дом 42, кв. 33, 79012 Львiв, e-mail: gnatyuk.stepan@mail.ru

Ukraine became independent in 1991, after disintegration of USSR. In early1992 the Sovier rouble was replaced by an interim monetary unit - kar-bovanets. On 2-16 September 1996, a monetary reform was executed, dur-ing which the new currency was in-troduced, with the traditional name hrivna.

Still before the reform, the firstcopper-nickel commemorative coin dedicated to the 50th anniversary of Victory in the Great Patriotic War was issued on 7 May 1995. It was minted in the Mint of Moscow, which made altogether six copper-nickel and three silver commemorative coins for Ukraine.

Commemorative coins for Ukraine were also minted in Slova-kia, in the Mint of Kremnica. Con-cretely the coins commemorating Lesja Ukrainka, Mikhail Hrushevski, arboreta of Sofievka and Deshjatin-niy chram church were minted there in 1996, while in 1997 the coins dedi-cated to Yuriy Kondratyuka, Solomiya Krshelnitska and the first anniversaryof adopting of the Constitution of Ukraine.

The coins dedicated to memory offounding UNO were minted in Eng-land, in the Royal Mint of Birmingham.

The mint of Varsovia produced theUkrainian coins dedicated to 10th an-niversary of the catastrophe of Cher-nobyl, Centenary of modern Olympic games, the first independent partici-pation of Ukraine on 27th Olympiad in Atlanta, Peter Mohyla, Kazak Mamay, Spasskiy chram church in Chernyigov and 200th anniversary of the Contract Trade Fairs of Kiev.

The golden coins dedicated toTaras Shevschenko, Pechorska lavra in Kiev and Orang were minted in Vi-enna in 1996.

The first commemorative coin denominated in hrivna was minted in Kremnica. It was the 2-hrivna coin from 1996 dedicated to 200 years of existence of Sofievka, one

После распада Советского Союза в 1991 г. Украина получила государствен-ную независимостьв. В начале 1992 г. вместо Советской денежной единицы – рубль в Украине до про-ведения денежной реформы была введена в обращение временная денежная единица – карбованец a 2 - 16 сентя-бря 1996 г. в Украине была проведена денежная реформа, в обращение была введена национальная валюта с тради-ционным названим – гривня.

Еще до проведения денежной реформы на Украине 7 мая 1995 года на Украине в обращение была введена первая юбилейная мельхиоровая мо-нета, которая посвящена 50-летию по-беды в Великой Отечественной войне. Эта монета была отчеканена в России на Московском монетном дворе. Всего на Московском монетном дворе для Украины было отчеканено 6 монет с мельхиора и 3 монеты с серебра.

Не обходимо отметить, что неко-торые первые монеты, а именно: в 1996 году - Леся Украинка, Михаил Грушев-ский, Софиевка, Десятинная церьковь и в 1997 году - Юрий Кондратюк, Со-ломия Крушельницкая и Первая го-довщина конституции Украины были отчеканены в Словакии на Кремнец-ком монетном дворе.

Монеты посвященные 50 годов-щине образования ООН были отчека-нены в Англии на Королевском монет-ном дворе в Бирмингеме.

На Варшавском монетном дворе в Польше для Украины чеканились такие монеты как 10-годовщина Чер-нобыльськой катастрофы, 100-летие Олимпийских игр современности, пе-рове участие Украины в летних XXVI Олимпийских играх в Атланте, Петро Могила, Казак Мамай, Спасский со-бор в Чернигове и 200 лет Киевской контрактовой ярмарке.

Золотые монеты: Тарас Шевченко, Киево - Печерская Лавра и Оранта – чеканились в 1996 году в Австрии на Венском монетном дворе.

Первая юбилейна монета гривне-вого номинала (до этого времени де-

Ukrajina získala nezávislosť v roku 1991, po rozpade ZSSR. Začiatkom roku 1992 zaviedli na miesto soviet-ského rubľa dočasnú menovú jed-notku karbovanec. V dňoch 2. -16. septembra 1996 sa tu uskutočnila me-nová reforma, pri ktorej bola zavede-ná nová menová jednotka s tradičným názvom hrivna.

Ešte pred uskutočnením menovej reformy bola na Ukrajine vydaná 7. mája 1995 prvá pamätná mediniklová minca venovaná 50. výročiu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Vyrazili ju v Rusku, v Moskovskej mincovni, kde pre Ukrajinu vyrazili celkom šesť niklových a tri strieborné pamätné mince.

Pamätné mince pre Ukrajinu razi-la v tom čase aj Mincovňa Kremnica, konkrétne v roku 1996 to boli mince pripomínajúce Lesju Ukrainku, Mi-chaila Hruševského, arborétum So-fievka a Desjatinný chrám a v roku 1997 Jurija Kondratjuka, Solomiju Krušelnickú a Prvé výročie prijatia ukrajinskej ústavy.

Mince venované pamiatke vzniku OSN vyrazili v Anglicku, v Kráľovskej mincovni v Berminghene.

Varšavská mincovňa razila pre Ukrajinu mince venované 10. výro-čiu černobyľskej katastrofy, Storočnici novodobých olympijských hier, prvej samostatnej účasti Ukrajiny na 27. olympiáde v Atlante, Petrovi Mohy-lovi, Kazaku Mamajovi, Spasskému chrámu v Černihove a 200. výročiu Kijevských kontraktačných trhov.

Zlaté mince pripomínajúce Tara-sa Ševčenka, Pečorskú lavru v Kijeve a Orangu sa v roku 1996 razili vo Vie-denskej mincovni.

Prvú pamätnú mincu s hodno-tou vyjadrenou v hrivnách vyrazili v Kremnici. Ide o 2-hrivnovú mincu venovanú 200 rokom existencie jed-ného z najkrajších arborét na Ukraji-ne, Sofievke. Vydali ju v roku 1996.

V roku 1997 vydali aj prvé zlaté ukrajinské mince - Taras Ševčenko a Pečorská lavra v Kijeve.

36

V rokoch 1995-1997 Národná banka Ukrajiny vydala celkom 38 mincí pre zberateľov venovaných 27 témam. Boli predstavené na medzi-národných numizmatických fórach v USA, Švajčiarsku a Číne, kde sa tešili veľkému záujmu mnohých zberateľov z celého sveta.

V roku 1997 sa na Ukrajine odo-hrala veľká udalosť – v novembri za-čala svoju činnosť prvá prevádzka Kyjevskej mincovne, kde pomocou súčasných technológií začali raziť ukrajinské pamätné a jubilejné mince zo zlata, striebra a iných kovov, drob-né obehové mince, ostatné numiz-matické predmety upomienkového charakteru, ako aj medaily a štátne vyznamenania.

Doteraz na Ukrajine vydali 180 jubilejných a pamätných mincí z me-diniklu (17 mediniklových, 11 bime-talických (medinikel a severské zlato), 120 strieborných, šesť bimetalových mincí z drahých kovov (striebro a zla-to) a 27 zlatých mincí.

Treba podotknúť, že všetky jubi-lejné a pamätné mince sa vydávajú v rôznych tematických radoch a to: vynikajúce osobnosti Ukrajiny, ukra-jinské vysoké školy, obnova ukrajin-skej štátnosti, hrdinovia kozáckeho obdobia, sídelné mestá hajtmanov, duchovné poklady Ukrajiny, zna-ky zvierokruhu, kniežacia Ukrajina, ukrajinské lietadlá, ukrajinské mestá – hrdinovia, prelom tisícročí, najmenšia zlatá minca, ľudové hudobné nástroje, ukrajinské sviatky, pamiatky dávnych kultúr na Ukrajine, architektonické pamiatky na Ukrajine, slávne ukrajin-ské rody, šport, historické ukrajinské mestá, flóra a fauna, 2000. výročie na-rodenia Ježiša Krista.

Tvorivé experimenty umelcov a sochárov a ich profesionálne maj-strovstvo otvárajú Ukrajine cestu k dosiahnutiu vedúceho postavenia na numizmatickom trhu. Potvrdzuje to skutočnosť, že minca pripomínajú-ca 2000. výročie Kristovho narode-nia zvíťazila v medzinárodnej súťaži „minca roka“ v kategórii „najinven-tívnejšia minca“.

нежной единицей в Украине был кар-бованец) была отчеканена в Словаки. Это мельхиоровая монета номиналом 2 гривны и посвячена 200-летию одно-го из найкрасивейших дендрологичес-ких парков Украины - „Софиевка”. Мо-нета введена в обращение в 1996 году.

В 1997 году в обращение были введены первые украинские золотые монеты - „Т. Г. Шевченко” и „Киево - Печерская Лавра”. В 1995 - 1997 годах Национальный банк Украины выпус-тил 38 колекционных монет 27 наиме-нований. Они были представлены на международных нумизматических форумах в США, Швейцарии и Китае где вызвали большой интерес у многих колекционеров мира.

В 1997 году на Украине произош-ло еще одно важное событие - в ноя-бре была введена в действие первая очередь Киевского Монетного двора, где на базе современных технологий начали чеканить памятные и юбилей-ные монеты из золота, серебра, других металлов, разменные монеты для оби-хода, другую сувенирную нумизмати-ческую продукцию, а также медали и государственные награды.

На сегодняшний день в Украине выпущено в обращение 180 юбилей-ных и памятных монет из меднони-келевого сплава (17 мельхиоровых, 11 биметаллических (мельхиор + нор-дик), все остальные из нейзильбера), 120 серебряных, 6 биметаллических монет из драгоценных металлов (сере-бро + золото) и 27 золотых.

Необходимо отметить, что все юбилейные и памятные монеты вы-пускаются разными сериями, а имен-но: выдающиеся личности Украины, высшие учебные заведения Украины, возрождение украинской государ-ственности, герои казацкого периода, гетманские столицы, духовные сокро-вища Украины, знаки зодиака, кня-жеская Украина, самолеты Украины, города – герои Украины, на меже тыся-челетий, наименьшая золотая монета, народные музыкальные инструменты, обрядные праздники Украины, памят-ники давних культур Украины, памят-ники архитектуры Украины, славные роды Украины, спорт, старинные го-рода Украины, восточный календарь, флора и фауна, 2000-леттие Рождества Христова.

Творческие поиски художников и скульпторов, их професиональное мастерство дают возможность нашей стране стать одним из лидеров на ну-мизматическом рынке. Подтвержде-нием этого является то, что монета «2000-летие Рождества Христова» в 2000 году признана победительницей в международном конкурсе «Монета года» в номинации «Найвдохновляю-щая монета».

of the most beautiful arboretums of Ukraine.

In 1997 the first Ukrainian goldencoins were issues – Taras Shjevchenko and Pechorska Lavra in Kiev. In 1995-1997 the National Bank of Ukraine issued altogether 38 collector coins dedicated to 27 themes. They werepresented on international numis-matic forums in USA, Switzerland and China, where they evoked a great interest of collectors from the whole world.

In 1997 a great event took place in Ukraine – in November the first partof the Mint of Kiev was put in opera-tion. By means of modern technology it began to mint Ukrainian commem-orative and jubilee coins from gold, silver and other metals, small change coins, various numismatic objects of souvenir character, as well as medals and state decorations.

Up to present 180 jubilee and commemorative coins were issued in Ukraine, among which 28 were from copper-nikel (17 from pure copper-nickel and 11 bimetallic – copper-nikel and northern gold), 120 from silver, six bimetallic from noble metals (silver and gold) and 27 from gold.

All jubilee and commemorative coins are issued in different thematicseries viz. outstanding personalities of Ukraine, Ukrainian universities, res-toration of Ukrainian statehood, he-roes of Kazak period, capitals of het-mans, spiritual heredity of Ukraine, zodiak symbols, Ukraine of the prin-cipality period, Ukrainian airplanes, Ukrainian cities – heroes, Ukrainian popular music instruments, costumes of Ukrainian holidays, monuments of early cultures in Ukraine, the turn of millennia, the smallest golden coin, architectonic monuments of Ukraine, famous Ukrainian families, sport, his-torical Ukrainian towns, eastern cal-endar, flora and fauna, 2000th anniver-sary of birth of Jesus Christ.

The creative experiments of art-ists and sculptors, as well as their pro-fessional mastery, open the door to Ukraine to achieve the leader position in the numismatic market. It also con-firms the fact that the coin dedicatedto 2000th anniversary of the Jesus Christ’s birth won the international competition “the coin of year” in the category “the most inventive coin”.

37

Postavy slovenských dejín na medailáchPersonalities of Slovak history on medals

Alojz BALOGH

Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.Box 103, 814 99, Bratislava, e-mail: balogh.alojz@gmail.com

Po vzniku Československej republiky patrili k najčastejšie zobrazovaným osobnostiam na medailách T. G. Masaryk a sv. Cyril a Metod. V prípade oboch vierozvestov však ide o fiktívne portréty, spracované výtvarníkmi podľaich vlastných predstáv, tradície alebo reálnych postáv zo života. Osobností, pri ktorých sa medailéri museli uchýliť k vlastným predstavám je však viacero. Ide predovšetkým o postavy dávnej histórie Slovenska, ako napr. kniežatá Pribina, Koceľ, Svätopluk a Rastislav. Ich portréty pochádzajú najmä z autorských dielní Ľudmily Cvengrošovej, Štefana Novotného, Andreja Petra a Milana Kožucha. Na pamiatku bratislavských korunovácií uhorských kráľov, vytvorila Ľ. Cvengrošová sériu medailí s portrétmi cisárov Maximiliána, Rudolfa II., Mateja. Na medailách nájdeme portréty básnikov, spisovateľov, výtvarníkov (Janko Kráľ, Anton Bernolák, Ján Kollár, Andrej Kmeť, Andy Warhol), vedcov (PhDr. Ľudmila Kraskovská, PhDr. Jozef Hlinka) a cirkevných hodnostárov (arcibiskup J. Sokol, kardinál Jozef Tomko, pápež Ján Pavol II.). Na portrétnych medailách sú zobrazení lekári (MUDr. J. Jánsky, MUDr. Ivan Stodola), vynálezcovia, napr. otec parnej turbíny prof. Aurel Stodola, nositeľ zlatej medaily J. Watta (obdoba Nobelovej ceny pre technikov) a mnohých ďalších. Ich portréty spracovali významní umelci, ktorí pôsobia v ateliéri kremnickej mincovne alebo sú umelcami na voľnej nohe. Patria medzi nich aj Imrich Cs. Fodor, Miroslav Ronai, Mária Poldaufová, Pavel Károly, Ladislav Bódi, Ján Černaj a Ján Kulich. J. Kulich sa osobitne venoval zobrazeniu predstaviteľov hudobného života. Jeho zásluhou nezapadnú ani mnohí ľudoví umelci a propagátori ľudovej hudobnej tvorby, ako napr. Ján Huďan, Jožko Rybár, Jozef Vidiečan z Habovky a ďalší.

Veľkú pozornosť portrétnej medaile venuje zvončínsky rodák výtvarník Wiliam Schiffer, žiak prof. I. Meštroviča.Vytvoril celú plejádu medailí s portrétmi slovenských i zahraničných osobností. Z našich sú to napr. gen. Oto Smik (slovenský letec v RAF), Ignác Bizmayer, kardinál Ján Chryzostom Korec, J. A. Komenský na pamätnej medaile pre Univerzitu Komenského v Bratislave, prof. Ing. Čabelka zakladateľ Výskumného ústavu zváračského, hudobný skladateľ prof. Eugen Suchoň. Na medailách však nájdeme aj portréty menej známych osobností, ako napr. Š. Závodník, zakladateľ prvého včelárskeho spolku na Slovensku, Jonáš Bohumil Guot, zakladateľ Lekárskej slovenskej spoločnosti, Vavrinec Benedikt z Nedožier – učenec a filozof, prorektorKarlovej univerzity (autor Hieroným Balko).

Portrétna medaila, vďaka takmer neobmedzeným možnostiam vyjadrenia umeleckého názoru, rozmanitejším možnostiam technického spracovania a oveľa širšiemu priestoru pre výber osobností a tém predstavuje na rozdiel od mincí, ďaleko flexibilnejšie médium na pripomenutiea zachovanie pamiatky osobností, ktoré nielen významne formovali naše dejiny alebo prispeli rozvoju rôznych oblastí nášho spoločensko-kultúrneho a vedeckého života, ale vniesli aj trvalý vklad do svetového kultúrneho dedičstva.

After arisal of the Czechoslovak Republic, T. G. Masaryk, the first president of Czechoslovakia, and St. Cyril and Methodbelonged to the personalities most often depicted on medals.But the portraits of both missionaries were fictive, createdby the artists on the base of their own images, tradition or according to real models taken from the daily life. However, the artists were forced to recourse to their own images in depicting of much more personalities. First of all it is the case of personalities from the Slovakia’s remote past, like the princes Pribina, Koceľ, Svätopluk and Rastislav. Their portraitsare mostly works of Ľudmila Cvengrošová, Štefan Novotný, Andrej Peter and Milan Kožuch. In order to commemorate the coronations of Hungarian kings held in Bratislava, Ľ. Cvengrošová has created a series of medals with portraits of emperors Maximilian, Rudolf II. and Mathias. The medals also depict portraits of poets, writers and painters (Janko Kráľ, Anton Bernolák, Ján Kollár, Andrej Kmeť, Andy Warhol), scientists (PhDr. Ľudmila Kraskovská, PhDr. Jozef Hlinka) and church dignitaries (archbishop J. Sokol, cardinal Jozef Tomko, pape John Paul II.). On the portrait medals we can also see physicians (MUDr. J. Jánsky, MUDr. Ivan Stodola), inventors, for example prof. Aurel Stodola, the father of steam turbine and bearer of J. Watt’s gold medal (an analogy of the Nobel premium for technicians) and of many others. Their portraitswere created by outstanding artists working in the atelier of the mint of Kremnica or freely creating artists. Among them Imrich Cs. Fodor, Miroslav Ronai, Mária Poldaufová, Pavel Károly, Ladislav Bódi, Ján Černaj and Ján Kulich should be also mentioned. Ján Kulich especially focused on depicting of representatives of the music life. Thanks to him, many popularartists and promoters of popular music creativity like Ján Huďan, Jožko Rybár, Jozef Vidiečan from Habovka and many others will not be forgotten.

The artist Wiliam Schiffer, born in Zvončín and a disciple of prof. I. Meštrovič, dedicated a particular attention to the portrait medals. He has created an array of medals with portrait of personalities from Slovakia and abroad. Among the Slovak personalities, gen. Oto Smik (Slovak airmen in RAF), Ignác Bizmayer, Cardinal Ján Chrysostom Korec, J. A. Komenský (on a commemorative medal for the Comenius University of Bratislava), prof. Ing. Čabelka, founder of the Welding Research Institute in Bratislava or compositor prof. Eugen Suchoň are to be named. However, portraits of less known personalities can be also found on the medals, for example Š. Závodník, founder of the firstbeekeeper association in Slovakia, Jonáš Bohumil Guot, founder of Medical Slavonic Assotiation, Vavrinec Benedikt from Nedožery – a savant and philosopher, vice-rector of the Charles University (author Hieroným Balko).

The portrait medal, thanks to almost unlimitedpossibilities to express artistic views, more variable possibilities of technical processing and much wider space to choose personalities and themes represents, unlike coins, a far more flexible medium for commemoration and preservationof memory of personalities, who not only formed our history or contributed to development of different spheres of oursocial, cultural and scientific life, but also brought an eternalinput into the world cultural heredity.

38

Vyobrazenia hmyzu na platidláchDepictions of insects on money

Zbyšek ŠUSTEK

Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.Box 103, 814 99 Bratislava, e-mail: zbysek.sustek@savba.sk

Napriek nesmiernej tematickej pestrosti motívov zobra-zovaných na platidlách, najmä moderných, sa vyobraze-nia hmyzu na platidlách objavujú zriedka, hoci na dru-hej strane sa s nimi stretávame už na antických gréckych minciach. Príčinou tohto stavu je prevažne záporný vzťah ľudí k hmyzu, vyplývajúci zo stereotypov správania zakot-vených hlboko v inštinktívnej sústave všetkých primátov. Na jednej strane sa emocionálny vzťah človeka k ostatným organizmom do značnej miery formuje podľa ich fylogene-tickej vzdialenosti alebo fyziognomickej podobnosti. K fy-logeneticky bližším a podobnejším živočíchom, cicavcom a vtákom býva jeho vzťah kladnejší. Naopak vzhľad väčšiny druhov hmyzu, pavúkov a ďalších článkonožcov, ako fylo-geneticky vzdialených živočíchov, predstavuje v podvedo-mí človeka dokonca jednu z výstražných vizuálnych schém. Z uvedených dôvodov vyobrazenia hmyzu na platidlách nevyhovujú vysokým nárokom kladeným na všeobecnú prijateľnosť motívov zobrazovaných na platidlách.

Jedinou výnimkou sú v tomto smere už oddávna - vče-ly. Vďaka ich veľkej úžitkovosti a hlbšej znalosti spôsobu života ich ľudia vnímajú kladne. Preto aj včely zaujímajú pozitívne miesto v symbolike a rozličných prirovnaniach a porekadlách. Druhou výnimkou sú v ostatných desať-ročiach aj denné motýle, ktoré sa zasa svojím vzhľadom najviac vzďaľujú od inštinktívne zakotvených výstražných obrazových schém. Zastúpenie jednotlivých druhov, resp. skupín hmyzu na platidlách, do značnej miery kopíruje aj jeho využívanie ako ozdobného motívu na textíliách alebo jeho stvárňovanie a štylizáciu pri výrobe ozdobných pred-metov alebo šperkov.

Častejšie sa zobrazenia hmyzu objavujú na platidlách až v ostatných dvoch až troch desaťročiach. Príčinou je rozši-rujúce sa chápanie potreby ochrany životného prostredia a biodiverzity, resp. aj prevažne alibistická snaha štátnych inštitúcií túto ochranu navonok manifestovať. Príznačný je tu preto i značný schematizmus a jednostrannosť pri výbere zobrazovaných druhov (z motýľov vidlochvosty, z chrobá-kov roháče), ako aj prekonaná preferencia druhovej ochra-ny nad ochranou celých ekosystémov.

Avšak aj v ostatných desaťročiach je symptomatické, že vyobrazenia hmyzu – okrem včiel – sa presúvajú takmer vý-hradne na pamätné alebo príležitostné, resp. tzv. zberateľ-ské mince, ktoré napriek svojim formálnym legislatívnym atribútom neplnia funkciu obeživa. Ich technické vlastnosti a výška nákladu ich pre túto funkciu často ani nepredurču-je, a najširšia verejnosť s nimi vôbec neprichádza do styku. Na obehových platidlách sú zasa jeho vyobrazenia často presúvané do menej nápadného postavenia a neraz aj silne štylizovanej podoby.

Na druhej strane vyobrazenia hmyzu, najmä dru-hov s nápadným štrukturálnym sfarbením, založeným na difrakcii svetla, sú na príležitostných, resp. zberateľských minciach dobrou príležitosťou pre ich výrobcov ukázať možnosti moderných technológií, hlavne holografie, nielenpri razbe špecifických druhov mincí a medailí, ale aj výrobe iných ozdobných predmetov.

In spite of extraordinary thematic variety of motives de-picted on money, especially the modern one, depictions of insects appear on money rarely, though we meet them already on the ancient Greek coins. The reason of this factis the predominantly negative relationship of people to in-sects, which results from behavior stereotypes deeply an-chored in the instinct system of all primates. On one hand the emociaonal attitude of people to the animals forms itself to a considerable degree according to their phylogenetical relativness or physiognomical similarity. To phylogeneti-cally closer and more similar animal, mammals and birds, they usually have a more positive attitude. On the contrary, the overall appearance of most species of insects, spiders and other arthropods, as phylogenetically more remote an-imals, represents, even one of the warning visual patterns. From the above reasons depictions of insects on money do not meet the high demands on the general acceptability of motives depicted on the money.

Since the most ancient times there is only one excep-tion - the bees. They are perceived by the people positivelydue to their great usefulness and due to deeper knowledge of their live. Therefore bees also take a positive position insymbolism and various saying and comparisons. Recently the daily butterflies also become an exception because oftheir overall appearance that is most far from the instinc-tively anchored warning visual schemes,. Representation of individual species or groups of insect on money copies, to a high degree, their using as decorative motives on textile or at manufacturing of jewels or other decorative objects.

The insect depictions appears on money more frequent-ly only in the last two – three decades in connection with spreading understanding of necessity of environment and biodiversity protection or with the predominantly alibistic efforts of governmental institutions to manifest externallysuch efforts and attitudes. Therefore there are symptom-atic a considerable schematism and uniformity in choice of depicted species (among butterflies only the swallowtails,among beetles the stag beetle) and the outmoded prefer-ence of the species protection before protection of the en-tire ecosystems.

However even in the last decades it continues to be symptomatic that depictions of insects - except of bees – are almost exclusively limited to the commemorative, oc-casional or the s. .c collector coins, which in spite of their formal legislative attributes do not fill role of currency, theirtechnical properties and extend of issue neither predestine them for this role and most of public does not come in con-tact with them. In the ussual circulation money the depic-tions of insects are often shifted in a less striking positionor sometimes even higly stylized form.

On other hand depicting insects, especially the insects showing a striking structural coloration based on light dif-fraction, on commemorative or s.c. collector coins rep-resent a good occasion for the coins producers to show possibilities of the modern technologies, especially of ho-lography, not only in production of special kinds of coins, medals, but also of other decorative objects.

39

Nálezy rímskych mincí z druhej polovice 3. a z prvej polovice 4. storočiana území BieloruskaНаходки римских монет середины ІІІ – IV вв. на территории БеларусиFindings of Roman coins from second half of 3rd and first half of 4th centuryfrom territory of Belarus

Vitalij SIDOROVIČ (Виталий СИДОРОВИЧ)

Белорусский Государственный Университет, Красноармейская ст. 6, 220030 Минск, e-mail: arch_bsu@rambler.ru

The coins of Roman Empire werefound on the territory of Belarus sev-eral times. We know at least 10 hoards and more than 70 individual findingsrepresenting in total more than 2550 coins. The absolute majority of themoriginates from 1st to early 3th centu-ries (about 2500 coins, among which the denomination is known in about 650 cases). They are mostly represent-ed by denarii, whereas the golden and copper coins are represented by 2 a 5 pieces, respectively.

The late Roman coins (from thesecond half of 3rd century and first halfof 4th century) are found very spo-radically. There exist only little reliablereports about finding of a hoard of „Roman coins“ from 4th century from surroundings of Minsk. We also know 12 individual findings, however threeof them are disputable. The earliest ofthem are sestercii of Gordianus III. (238-244), the youngest one is a coins of Theodosius I. Magnus (379-395),which is, at the same time, the young-est Roman coin having been found in Belarus.

According to rulers, the late Ro-man coins are represented as follows: Gordianus III. (238-244) – 2 sestercii (finding of one is disputable), Gallien-us (253-268) – antoninianus (findingis disputable), Aurelianus (270-275) – copper tetradrachma, Carinus (283-285) – aureus, Maximianus Herculius (285-305, 306-308, 310) – a coin of unidentified denomination, Maxen-tius (306-312) – 2 copper coins, Con-stantinus I. Magnus (306-337) – two coins of unidentified denomination(finding of one is disputable), Valens(364-378) – solidus, Thedosius I. Mag-nus (379-395) - copper coin.

On difference of topography offindings of the Roman coins from 1st to early 3rd centuries, which are pre-dominantly concentrated in West Be-larus, topography of the late Roman coins does not allow, owing to their low abundance and heterogeneity, to make any concrete conclusions about

Mince Rímskej ríše boli na území Bie-loruska nájdené viackrát. Poznáme najmenej 10 pokladov a viac ako 70 jednotlivých nálezov, ktoré predsta-vujú vyše 2550 mincí. Absolútna väč-šina z nich sú mince z 1. až zo začiat-ku 3. storočia (približne 2500 kusov, pri ktorých poznáme ich nominále približne v 650 prípadoch). Ide pre-važne o denáre, zlaté a medené min-ce sú zastúpené dvoma, resp. piatimi exemplármi.

Neskororímske mince (z druhej polovice 3. a prvej polovice 4. sto-ročia) sa nachádzajú veľmi vzácne. Existujú len málo spoľahlivé údaje o poklade „rímskych mincí“ zo 4. storočia z okolia Minska. Poznáme aj 12 jednotlivých nálezov, z ktorých sú však tri nálezy sporné. Najstaršie z nich sú sestercie Gordiana III. (238-244), najmladšia je minca TheodosiaI. (379-395), ktorá je zároveň aj naj-mladšou rímskou mincou nájdenou v Bielorusku.

Podľa panovníkov sú neskororím-ske mince zastúpené takto: Gordia-nus III. (238-244) – 2 sestercie (nález jedného je sporný), Gallienus (253-268) – antoninián (nález je sporný), Aurelianus (270-275) – medená tet-radrachma, Carinus (283-285) – aure-us, Maximianus Herculius (285-305, 306-308, 310) – minca nezisteného nominále, Maxentius (306-312) – 2 medené mince, Constantinus I. (306-337) – dve mince nezistených nomi-nále (nález jednej z nich je sporný), Valens (364-378) – solidus, Theodo-sius I. (379-395) – medená minca.

Na rozdiel od topografie nálezov rímskych mincí z 1. až zo začiatku 3. storočia, ktoré sú sústredené prevaž-ne na západe Bieloruska, neumožňuje topografia nálezov neskororímskych mincí kvôli ich nízskej početnosti a rozrôznenosti vyvodiť akékoľvek konkrétne závery o zákonitostiach ich rozšírenia. Výnimkou sú 3 mince nájdené v Miorskom okrese vo Viteb-skej oblasti, (severozápad Bieloruska), ktoré patria k veľkému množstvu nále-

Монеты Римской империи неодно-кратно зафиксированы на террито-рии Беларуси – не менее 10 кладов и более 70 единичных находок (в общей сложности – свыше 2550 эк-земпляров). Абсолютное большин-ство из них – эмиссии І – начала ІІІ вв. (около 2,5 тысяч монет, из числа которых известны номиналы при-мерно 650), с преобладанием де-нариев; золотая и медная чеканки представлены, соответственно, 2 и 5 экземплярами.

Позднеримские (середины III–IV веков) монеты встречаются весьма редко. Имеются малодостоверные сведения о кладе «римских монет IV века» из окрестностей Минска. Известны 12 единичных находок, из которых 3 – сомнительны. Стар-шие из них – сестерции Гордиана III (238–244), младшая – монета Феодосия І Великого (379–395). Последняя является самой поздней римской монетой, найденной в Бе-ларуси.

По эмитентам позднеримские монеты распределяются следую-щим образом: Гордиан III (238–244) – 2 сестерция (находка одного из них сомнительна); Галлиен (253–268) – антониниан (находка сомни-тельна); Аврелиан (270–275) – мед-ная тет-радрахма; Карин (283-285) – ауреус; Максимиан (285–305, 306–308, 310) – монета неустанов-ленного но-минала; Максенций (306–312) – 2 медные монеты; Кон-стантин І Ве-ликий (306–337) – 2 монеты не-установленных номи-налов (наход-ка одной из них со-мнительна); Валент (364–378) – со-лид; Феодосий І Великий (379–395) – медная монета.

В отличие от топографии на-ходок римских монет І – начала ІІІ вв., сконцентрированных, преиму-щественно, на западе Беларуси, то-пография позднерим-ских монет, в силу их немногочисленности и раз-розненности, не дает воз-можности прийти к каким-либо конкретным

40

zov mincí z tohto obdobia nájdených na území Lotyšska, Litvy a Estónska. Za mimoriadny možno považovať ná-lez aureu Carina a solidu Valensa, kto-ré najpravdopodobnejšie pochádzajú z jedného pokladu.

Ukončením prílivu neskororím-skych mincí do lesnatej časti východ-nej Európy sa začína dlhé obdobie (do začiatku 9. storočia), z ktorého sa nenašli žiadne mince. Počas tohto ob-dobia sa v tejto oblasti možno naďalej používali rímske mince, ktoré sem prenikli v 3. až 4. storočí.

their distribution. An exception is the finding of three coins in the Miorskijrayon district in the Vitebskaja oblasť region (Northwestern Belarus), which belong to the large number of coins from that period having been found in Latvia, Lithuania and Estonia. Ex-traordinary are findings of one au-reus of Carinus and solidus of Valens, which probably originate from the same hoard.End of import of the late Roman coins into the forest zone of East Europe represented beginning of a long pe-riod (up to the early 9th century), from which no coins have been found. It is possible that during this period the Roman coins imported here during 3rd – 4th century continued to be used.

заключениям о закономерностях их распространенности. Исключе-ние представляют 3 монеты из Ми-орского района Витебской области (северо-запад Беларуси), которые тяготеют к большому количеству находок этого же времени на тер-ритории Латвии, Литвы и Эсто-нии; необычным выглядит факт открытия ауреуса Карина и солида Валента, которые, вероятнее всего, происходят из одного депозита.

С прекращением притока позд-неримских монет в лесной полосе Восточной Европы насту-пает дли-тельный (до начала ІХ в.) безмонет-ный период, в течение которого, вполне возможно, продолжалось использование римских монет, по-ступивших в ІІІ–ІV вв.

41

Peňažný systém na etnickom území Litvy v 10. - 14. storočíДенежная система этнической Литвы в X-XIV векахMonetary system on the ethnical territory of Lithuania in 10th – 14th centuries

Donatas ŽUKAUSKAS (Донатас ЖУКАУСКАС)

Trakai History Museum, Kestucio 4, Trakai, Lithuania, e-mail: d.zukaukas@trakaimuziejus.lt

V Litve získali veľa nových vedec-kých poznatkov o unikátnych numiz-matických nálezoch. Vďaka novým nálezom a súčasnému kritickému pohľadu na zakorenené tradičné hod-notenia dosiahli významné výsledky. Preto sa možno pokúsiť odpovedať na otázku, aký bol peňažný systém Litvy v 10. – 14. storočí pred začatím razby prvých litovských mincí a spracovať stručnú analýzu ekonomických vzťa-hov litovských krajín so susednými územiami.

Striebro sa na území Litvy hod-notilo veľmi vysoko, dokonca aj v ne-skoršom období feudálneho štátu. Kované strieborné zliatky škandináv-skeho pôvodu z 10. až z prvej polo-vice 12. storočia boli, ako nedeliteľné jednotky a ozdoby, vhodné iba na veľké obchodné transakcie. Na drob-nejšie platby sa, rovnako ako aj ne-skoršie polkruhové zliatky, delili na menšie zlomky.

V 10. až 14. storočí sa v Litovsku odlievali zliatky podľa rozličných štandardov, v závislosti na adminis-tratívnych strediskách. Hmotnosť väčšiny zliatkov sa približovala k 104-106 gramom. Litovská historiografiapotvrdzuje, že táto hmotnosť závisela na používanom štandarde. Zliatky sa pri obchodných transakciách muse-li prevažovať. Nemalá časť zliatkov v pokladoch má zárezy (záseky), odlomené konce alebo sa nachádza vo forme zlomkov. Pri všeobecnej-šom pohľade, ako je uvedené vyššie, malo každé stredisko svoje vlastné štandardy. Napríklad zliatky zo Sam-bijského poloostrova sa hmotnosťou i vzhľadom značne odlišujú od zliat-kov z etnického územia Litvy. Pritom litovské zliatky sa pri odlievaní ozna-čovali charakteristickými znakmi, napríklad na jednom zlomku litov-ského trojhranného zliatku je znak, ktorý dokazuje jeho unikátnosť.

Pri nedostatku údajov, ťažko ho-voriť o prechodnom období medzi používaním archaických zliatkov a novších polkruhových zliatkov. Nejasnosti vyvolávajú aj rôzne ná-zory autorov na datovanie polkru-hových zliatkov. Tiež je zaujímavá otázka doby používania najmladších trohranných zliatkov. V litovskej nu-

В Литве появилось много новых научных данных об уникальных нумизматических находках. Благо-даря новым находкам и современ-ному критическому взгляду на уко-ренившиеся традиционные оценки были достигнуты значительные, положительные результаты. Поэто-му, можно попытаться ответить на вопросы, какой была денежная си-стема Литвы в X-XIV веках до по-явления первых литовских чекан-ных монет и представить короткий анализ экономических отношений Литовских земель с соседними тер-риториями.

Серебро на обсуждаемой тер-ритории, даже в более позднем периоде феодального государства ценилось очень высоко. Кованные серебряные слитки скандинавско-го происхождения датируемые X-XII I пол. как неделимые единицы и украшения подходили только для крупных торговых сделок. Из-бегая неудобств при мелких расче-тах они, как и более поздние полу-круглые слитки, делились на более мелкие фрагменты.

В X-XIV веках на территории Литвы слитки выплавлялись, по различным стандартам в зави-симости от административного центра. Вес большинства слитков близок 104-106 граммам. В ли-товской историографии утверж-дается, что этот вес заимствован от скандинавов. Слитки во время торговых операций должны были взвешиваться на весах. Немалая часть слитков в кладах найдена с зарубками, обломанными конца-ми или их фрагментами. При более широком взгляде, как упоминалось выше, каждый центр имел свои стандарты. Например, слитки из клада Самбийского полуострова по весу и форме значительно отли-чаются от слитков этнических Ли-товских земель. Ну, а на латвийских слитках, есть сделанные при вы-плавке своеобразные знаки, кста-ти, на одном литовском фрагменте трехгранного слитка есть знак, что показывает его уникальность.

При нехватке данных сложно дискутировать о периоде между

In Lithuania many new scientific data about unique numismatic find-ings appeared in recent period. Due to new discoveries and critical ap-proach to the established traditional opinions significant results have been obtained. Owing to them, it is possible to attempt to answer how was the monetary system of Lithu-ania in 10th – 14th centuries, before beginning of minting the first Lithu-anian coins, and to elaborate a brief analysis of economic relations of Lithuanian lands with the adjacent countries.

The silver was very highly appre-ciated in Lithuania even in the later period of the feudal state. The silver ingots of the Scandinavian origin from 10th – first half of 12th centuries were, as indivisible units or jewels, suitable only for large trade trans-actions. For smaller payments they were divided on smaller fragments, similarly as later the half-ring in-gots.

In 10th – 14th centuries the in-gots were cast according to differ-ent standards, in difference on ad-ministrative centers. Weight of most ingots was about 104-106 g. The Lithuanian historiography confirms that the weight depended on the standard applied. It was necessary to weight the ingots at trade trans-actions. A considerable part of the ingots found in hoards is marked by cuts, has cut off ends or occurs in form of fragments. In a more gen-eral view, as mentioned above, each administrative center had its own standards. For example the ingots from the Sambos peninsula consid-erably differ in their weight and ap-pearance from the ingots from the ethnical Lithuanian territory. The Lithuanian ingots were marked dur-ing casting by characteristic mark, for instance one fragment of a trian-gular ingot bears a mark which gives evidence of the unique character of this ingot.

Because of insufficient data it is difficult to discus about the tran-sitional period between using of archaic ingots and newer half-ring ingots. Different opinions of authors

42

mizmatike ostáva ešte veľa nejasných miest, ktoré treba objasniť. Okrem toho chýbajú chemické analýzy zliat-kov. Často sú nejasné okolnosti ná-lezov a ich lokalizácia. Preto je ťažké zostavovať topografické mapy ná-lezov. Napriek tomu nové výskumy potvrdzujú názor o unikátnosti litov-ského peňažného systému v kontexte európskych dejín.

концом использования архаиче-ских слитков и началом использо-вания полукруглых слитков. Неяс-ность вызывают и различные дати-ровки авторов о начале использо-вания последних. Также интересен вопрос и, о периоде использования самых поздних трехгранных слит-ков. В литовской нумизматике оста-лось еще достаточно много белых пятен, которые надо заполнять, не хватает химического анализа слит-ков. Часто неясны обстоятельства находок их место, из-за этого труд-но создавать топографические кар-ты находок. Хотя новые исследова-ния только подтверждают мнение о уникальности Литовской денежной системы в контексте Европы.

on dating of the half-ring ingots also evoke questions. Question of period of using the later triangular ingots is also highly interesting. In the Lithuanian numismatics there are still many unclear questions, which are to be cleared. Also the chemical analyses are missing. The circum-stances and localization of finding are also often unclear. Therefore it is difficult to compile the topographic maps of findings. In spite of it, the recent investigations confirm opin-ions about the unique character of the Lithuanian monetary system in the wider context of Europe.

43

44

Poklad z obce Litva v BieloruskuКлад из деревни Литва в БеларусиA hoard from the Litva village in Belarus

Валентин РЯБЦЕВИЧ

Белорусский Государственный Университет, Красноармейская ст. 6, 220030 Минск, e-mail: arch_bsu@rambler.ru

Približne v roku 1992 objavili na vý-chodnom okraji obce Litva, v molo-dečnenskom okrese v Minskej oblasti, dávny poklad mincí a iných pred-metov ukrytý bezpochyby vo veľkej rýchlosti. Zvyšky jeho obalu neboli zistené. Poklad bol na mieste rozchvá-tený a podarilo sa z neho zachrániť iba malú časť.

Mince

Čechy, mincovňa Kutná Hora, 6198 pražských grošov Jána Luxemburské-ho (1310-1346), Karla IV. (1346-1378) a Václava IV. (1378-1419).

Ostatné predmety:

Zlomok šperku – dve duté strieborné pozlátené koráliky navlečené na strie-borný drôt kruhového prierezu.

Duté strieborné platničky (rytina, čerň, pozlátenie) – dve hviezdovité (16 lúčov) ozdobené rastlinným ornamen-tom, výjavmi vtákov a „baziliškov“, 11 okrúhlych s rastlinným ornamentom, spinka s nákončím pokrytá rastlin-ným ornamentom, päť obdĺžnikových spojiteľných článkov.

Celková hmotnosť celej výbavy opasku bola 805,40 g, rýdzosť striebra 960/1000.

Poklad je pozoruhodný z dvoch hľadísk:

Ide o najbohatší poklad mincí z 15. storočia nájdený na území Veľ-kého kniežatstva litovského. Najväčšie poklady pražských grošov objavené doteraz v dnešnej Litve (dedina Šir-vingu, 1981 – 398 grošov), v Bielo-rusku (mesto Brest, 1837 – 1034 gro-šov) a na Ukrajine (dedina Ključkovo, 1887 – 3457 grošov) sú v porovnaní s počtom grošov v poklade z dediny Litva veľmi skromné.

Pás je unikátny – medzi početný-mi údajmi v teoretickej historiografiia v zbierkach najväčších múzeí nemá známu analógiu.

Jeho platničky boli zhotovené v hlavnom meste Krymského cha-nátu Kafe (teraz Feodosia), spinka s nákončím pravdepodobne v Talian-sku (v Janove ?). Písomné pamiatky (správy Heneho, šaša veľkého knie-žaťa litovského Vitautasa (1401-1430) a krymského chána Mengli Gireja)

Около 1992 г. у восточной окраины деревни Литва Молодечненского района Минской области открыт древний денежно-вещевой депо-зит, сокрытый, несомненно, в боль-шой спешке: следов его упаковки не обнаружено. Сокровище было рас-хищено на месте находки; удалось спасти лишь небольшую его часть.

Монеты

Чехия, м. дв. Кутна Гора; 6191 праж-ский грош Иоанна І (1310—1346), Карла І (1346—1378) и Вацлава IV (1378—1419).

Вещи

Фрагмент ювелирного изделия — две полые серебряные золоченые бусины, нанизанные на круглую в сечении серебряную проволоку.

Полые серебряные пластины (гравировка, чернь, золочение) — 2 звездчатые (16 «лучей»), декориро-ванные растительным орнаментом, изображениями птиц и «васили-сков», 11 круглых с растительным орнаментом; пряжка с наконечни-ком, покрытая растительным орна-ментом; 5 соединительных прямоу-гольных планок.

Общая масса всего поясного гарнитура — 805,40 г, проба сере-бра — 960о.

Клад замечателен в двух отно-шениях:

Это — самый богатый из денеж-ных депозитов XV в., когда-либо за-регистрированных на землях Вели-кого княжества Литовского. Самые объемные клады пражских грошей, открытые ранее в Литве (деревня Ширвинту, 1981 — 398 грошей), в Беларуси (город Брест, 1837 — 1034 гроша) и на Украине (село Клочко-во 1887 — 3457 грошей) выглядят на фоне остатков денежной части Литовского сокровища весьма скромно.Пояс — уникален (обильной торев-тической историографии и собра-ниям крупнейших музеев мира его аналоги неведомы).Его пластины изготовлены в столице Крымского ханства Кафе (ныне — Феодосия), пряжка с наконечником

Approximately in 1992, an ancient hoard of coins and other precious ob-jects was discovered at eastern margin of the Litva village (Molodechnenskij rayon district, Minskaja oblasť re-gion), which was doubtless deposed in a great hurry. Remnants of it case were not found. Major part of the hoard was theft on the place and only a little partof it succeeded to be saved.

Coins

Bohemia, mint of Kutná Hora, 6,191 Prague groschens of Johannus of Luxemburg (1310-1346), Carolus IV. (1346-1378) and Venceslaus IV. (1378-1419).

Other objects

Fragment of a jewel – two hollow sil-ver gild beads strung on silver wire of rounded profile.

Hollow silver plates (with gravure, black, gild) – two star-shaped (16 arms) decorated with plant ornament, depiction of birds and “basilisk”, 11 rounded with plant ornament, buckle with ending covered by plant orna-ment, five rectangular connectableplates.

Total weight of the whole garni-ture of belt was 805.40 g, silver purity 960/1000.

The hoard is remarkable from twoviewpoints.

It is the richest hoard of coins from 15th century having been found on the territory of Grand Duchy of Lithua-nia. The greatest hoards of the Praguegroschen found up today in the pres-ent day Lithuania (Sirvingu village, 1981 – 398 groschens), in Belarus (city of Brest, 1837 – 1,037 groschens) and Ukraine Klichkovo village, 1887 – 3,457 groschens) are very modest in comparison with the hoard from the Litva village.

The belt is unique – it has not anyknown analogy among rich histo-riographical data and collections of greatest museums.

Its plates were manufactured in Kafe (now Feodosia), the capital of Khanate of Crimea, the buckle with ending was probably manufactured in Italy (Genova?). The written docu-

dovoľujú vysloviť predpoklad, že pás mohol Vitautasovi darovať hadži Gi-rej – jeho chovanec a zakladateľ dlhej krymskej dynastie Gireovcov pri ich stretnutí v Minsku v roku 1428.

Najpravdopodobnejším datova-ním pokladu z dediny Litva je „ťažké obdobie“, ktoré Veľké kniežatstvo li-tovské prežívalo v rokoch 1430-1432.

— по-видимому, в Италии (Генуе?).Письменные источники (сообще-ния Генэ, шута Великого князя Ли-товского Витовта [1401—1430], и Крымского хана Менгли-Гирея) по-зволяют высказать предположение, что пояс мог быть подарен Витов-ту Хаджи-Гиреем — его воспитан-ником и родоначальником долго-вечной крымской династии Гиреев — при августовской 1428 г. встрече в Минске.

Наиболее вероятной датиров-кой сокрытия клада у деревни Лит-ва представляется «смутное вре-мя», пережитое Великим княже-ством Литовским в 1430—1432 гг.

ments (reports of Hene, the jester of the Grand Duchy of Lithuania Vitau-tasa (1401-1430) and the Crimean Khan Mengli Girej) allow to presume, that Vitautas could be given by that belt by hadzhi Girej, his ward and founder of the Crimean long dynasty of Girej´s house during their meeting in Minsk in 1428.

The most probable dating of thehoard from the Litva village is the “difficult period” during which theGrand Duchy of Lithuania passed in the years 1430-1432.

45

46

A treasure of Tartar silver ingots discovered at Orheiul VechiPoklad tatárskych strieborných zliatkov objavený pri Orheiul Vechi

Ana BOLDUREANU

Muzeul Naţional de Istorie a Moldovei, str. 31 August 1989, nr. 121 A, MD-2012 Chişinău, e-mail: aboldureanu@yahoo.com

Poklad 65 zliatkov v tvare člna objavili v roku 2004 pri ka-mennej pevnosti v Orheiul Vechi (Trebujeni, okres Orhei, Republika Moldava). Boli uložené v krčahu so zelenou priehľadnou glazúrou, známou ako ozdobná technika, kto-rú používali v tatárskych mestách na mieste dnešných loka-lít Orheiul Vechi a Costeşti. Poklad je datovaný do 40. až 60. rokov 14. storočia.

Tento typ zliatkov, charakteristický pre povolžských Tatárov, je známy pod názvom sommi (sum alebo saum). Ide zatiaľ o jediný nález tohto typu, známy z územia medzi Prutom a Dnestrom a zároveň jediný nález pozostávajúci iba zo zliatkov typu sommi známy z Moldavska. Poklad z Buruieneşti, okres Neamţ, objavený v roku 1985 obsahoval aj zlomky šperkov a 1751 mincí, z ktorých 1738 mincí pred-stavovali razby moldavského panovníka Petra Muşata a 12 cudzích razieb zo 60. rokov 14. storočia. Poklad z Prăjeşti, okres Bacău, obsahuje dva strieborné zliatky takého istého tvaru a okrem toho 52 tatárskych dirhemov a ich imitácií pochádzajúcich z posledných dvoch desaťročí 13. storočia, ako aj dva zlaté byzantské hyperpery.

Okrem niektorých všeobecných aspektov spojených s obehom zliatkov typu sommi na území východnej Eu-rópy, ako sú oblasť ich rozšírenia, miesto v peňažnom obe-hu Zlatej hordy, ich používanie v obchodných transakciách a vzťahu k hmotnostným jednotkách, sa príspevok zaobe-rá aj niektorými technickým otázkami. Je to spôsob výro-by zliatkov, ich člnkovitý tvar, kov, z ktorého sa odlievali, a rozličné značky vyrazené alebo vyryté do ich povrchu. Príspevok predkladá na diskusiu aj niektoré problémy tý-kajúce sa práva na výrobu týchto zliatkov na území Zlatej hordy, ako aj otázku ich hmotnosti.

A treasure of 65 silver ”boat-shaped” ingots was discov-ered in 2004 near the stone fortress from the Orheiul Vechi (Trebujeni, Orhei district, Rep. of Moldova). It was stored in a jug covered with green transparent enamel, represent-ing a decoration technology certified in Tatar towns fromthe Orheiul Vechi and Costeşti, dated 1340s-1360s.

This type of ingots, attributed to Tartars from the Volgaregion, goes under the name of sommi (sum or saum). It is the only discovery of this sort registered on the territory between Prut and Dniester, being also the first buried trea-sure completely consisting of sommi certified in Moldova.The hoard from Buruieneşti, the Neamţ district, discovered in 1985, includes 30”boat-shaped” ingots, but beside them it consisted of pieces of adornment and 1751 coins as well, among which 1738 were the Moldavian coins emitted by the ruler of Moldova Petru Muşat, and 12 foreign coins dated the 7th decade of the 14th century. The hoard fromPrăjeşti, the Bacău district, contains two silver ingots of the same shape along with 52 Tartar dirhems and their imita-tions dated to the last two decades of the 13th century, as well as four golden Byzantine hyperpers.

Besides of some of general aspects connected with the circulation of the ingots-sommi in the territory of Eastern Europe, such as their distribution area, their place in the monetary system of the Golden Horde, their use in the commercial transactions and in the capacity of weight units, the article raises some technical questions too. There arepresented some considerations concerned the technique of the ingots executing, their shape of a “boat”, the metal they were cast from, the diverse signs and marks printed or in-cised on their surfaces. Beside it there are discussed some problems concerned the prerogative of fabrication of these pieces on the territory of the Golden Horde as well as the aspects concerning the weight of the ingots-sommi.

Nálezy ruských mincí zo 16.-17. storočia na území BieloruskaО находках монет России XVI—XVII вв. на территории БеларусиFindings of Russian coins from 16th – 17th century in the territory of Belarus

Valery KOBRINEC (Валеры КОБРИНЕЦ)

Белорусский Государственный Университет, Красноармейская ст. 6, 220030 Минск, e-mail: arch_bsu@rambler.ru

Peňažný obeh Bieloruska, ktoré pred-stavovalo ekonomicky i politicky naj-významnejšiu časť Veľkého kniežat-stva litovského, sa v 16. – 17. storočí rozvíjal v kontexte celoeurópskeho vývoja. Uplatňovali sa v ňom mince z produkcie mincovní vo Vilne, v Poľ-sku a západoeurópskych štátoch.

Písomné dokumenty často vypo-vedajú o pravidelných intenzívnych obchodných stykoch Veľkého knie-žatstva litovského (a po roku 1569 Poľsko-litovskej personálnej únie) s ruským štátom, no nálezy ruských mincí v Bielorusku sú zriedkavé. Prí-činou protichodnosti dvoch skupín rovnako dôveryhodných prameňov, písomných a numizmatických, spo-číva predovšetkým v beznádejnej za-ostalosti ruského menového systému.

Základným peňažným nominá-le bola v Rusku strieborná kopejka v tvare „drôtiku“, jej diely – polkopej-ka (denga) a štvrťkopejka (poluška) sa razili len v malom množstve.

Surovinou na razbu kopejok boli západoeurópske toliare, z ktorých do roku 1626 vypaľovali ligatúru a tak dosahovali rýdzosti až 960/1000. Od roku 1626 sa od úpravy suroviny upustilo a kopejky sa začali raziť z ne-zušľachteného toliarového striebra o rýdzosti 960/1000 – 874/1000.

Stále sa znižovala aj hmotnosť kopejky: od roku 1533 – 1535 – 0,68 g, 1610 – 1612 – 0,50-0,48 g, 1626 – 0,47-0,46 g, 1645 0,46-0,45 g a od roku 1698 iba 0,28 g.

Veľmi drobné (priemerne 14 x 7 mm), hoci vysokokvalitné kopejky nepravidelného oválneho tvaru, sa zle počítali a pri platení sa s nimi zle narábalo. Kopejka bola príliš hodnot-nou peňažnou jednotkou v porovnaní s billónovými drobnými mincami (od solidu do polturáka) a z hľadiska met-rologických parametrov príliš drob-nou v porovnaní s plnohodnotnými mincami (od trojgroša po toliar). Prá-ve týmito okolnosťami bol spôsobený faktický bojkot ruských mincí na Bie-loruských trhoch.

Ruské mince, ktoré boli nepopu-lárne v peňažnom obehu, však boli vždy vyhľadávanou hodnotnou suro-vinou na výrobu šperkov.

Денежное хозяйство Беларуси, важнейшего экономического и по-литического региона Великого кня-жества Литовского, в XVI—XVII вв. развивалось в общеевропейском русле. Ее монетный фонд форми-ровался на основе разнообразных эмиссий Виленского монетного двора, Польши и государств Запад-ной Европы.

Актовые материалы много-кратно сообщают об интенсивно-регулярных торговых контактах Великого княжества Литовского (а после 1569 г. — Речи Посполитой) с Российской державой, но наход-ки ее монет в Беларуси — явление редкое. Причина разноречивости двух (письменных и нумизматиче-ских), в равной мере достоверных источников, кроется, прежде всего, в безнадежной отсталости русской монетной системы.

Основным денежным номина-лом в России была «проволочная» серебряная копейка (ее фракции — 1/2 [денга] и 1/4 [полушка] пред-ставлены малотиражными спора-дическими эмиссиями).

Сырьем для чеканки копейки служили западноевропейские тале-ры, из которых до 1626 г. выжига-лись лигатурные примеси, в резуль-тате чего достигалась проба 960о. С 1626 г. технологическая обработка сырья прекращена: чеканка стала осуществляться из неочищенного талерного серебра (960о — 875о).

Неуклонно понижалась и масса копейки: с 1533 — 0,50-0,48 г, 1626 — 0,47-0,46 г, 1645 — 0,46-0,45 г, с 1698 г. — 0,28 г.

Крохотная (в среднем — 14х7 мм), но высококачественная ко-пейка неправильной оваловидной формы была неудобной для счета и обращения. Она являлась непо-мерно дорогой платежной едини-цей среди биллоновых разменных номиналов (от солида до полутора-грошовика), а по метрологическим параметрам — слишком мелкой среди полноценных монет (от трех-грошовика до талера). Именно эти-ми обстоятельствами был обуслов-лен фактический бойкот россий-

In 16th – 17th centuries, the monetary system of Belarus, which represented economically and politically most sig-nificant part of Grand Duchy of Lithu-ania, developed in context of general European trends. The coins minted inVilnius, Poland and West European states circulated there. Although the written documents often mentionregular and intensive trade contacts of Grand Duchy of Lithuania (after 1569Polish-Lithuanian Union) with Rus-sian state, findings of Russian coinsare sporadic in Belarus. Reason of contradiction of two groups of equally reliable information sources, the writ-ten and numismatic, lays first of all inthe hopeless backwardness of the Rus-sian monetary system.

The basic money denomination inRussia was the silver “wire-shaped” kopek, their fractions – half-kopek (denga) and quarter-kopek (polush-ka) were minted in a limited extent only. Raw material used for mint-ing kopecks were the west European thallers, from which the ligature was removed until 1626 so that they reached the probe even of 960/1000. Since 1626 the purification of raw ma-terial was abandoned and the kopekas began to be minted from non-purifiedthaller silver of the probe of 960/1000-874/1000. Weight of kopecks also continuously declined: from 1533 – 0.50-0.48 g, in 1626 – 0.47-0.46 g, in 1645 – 0.46-0.45 g and from 1698 only 0.28 g.

Very small (in average 14 x 7 mm), though high-quality kopeks of ir-regular oval shape were inconvenient for counting and manipulation. Thekopeck was a too valuable monetary unit in comparison with the small billon change coins (from solidus to one-and half groschen), but from the viewpoint of metrological parameters too small in comparison with the full-value coins (from the three-groschen coins to thaller). Just these circum-stances caused the factual boycott of the Russian coins on the Byelorussian markets.

However the Russian coins being unpopular in circulation, were always a valuable and much-searched for raw

47

ских денежных эмиссий на рынках Беларуси.

Непопулярные в сфере денеж-ного обращения, российские мо-неты, тем не менее, пользовались неугасавшим спросом как высо-копробное сырье для ювелирного дела.

Достоверные данные о бело-русских кладах XVI в. с копейками отсутствуют: «денги Московские» зафиксированы письменными ис-точниками лишь 4 раза — под 1532, 1533, 1537 и 1565 гг.

В XVII в. ситуация существенно изменилась: известны клады, со-держащие (в виде незначительных примесей) копейки, что свидетель-ствует об их участии (правда, не-мощном) в рыночной жизни Бела-руси.

Особая категория белорусских кладов XVII в. представлена депо-зитами, (порой довольно крупны-ми — более 1000 монет), состоящи-ми только из копеек и сокрытыми, несомненно, в период войн между Речью Посполитой и Россией (1610—1612, 1632—1634, 1654—1667). Приведенные из России и не-востребованные их несчастливыми владельцами, они в условиях Бела-руси стали памятниками не денеж-ного обращения, а «чрезвычайных» обстоятельств.

material for manufacturing of jewels.There are not any reliable data abouthoards deposed in Belarus in 16th cen-tury, which would contain Russian coins. The “Moscow money” is men-tioned in written documents only four times – from the years 1532, 1533, 1537 and 1565.In 17th century the situation changed essentially. We know hoards contain-ing a small portion of kopeks. It gives evidence of their small share in Byelo-russian money circulation.A special category of the hoards de-posed in Belarus in 17th century is represented by hoards, sometimes considerably rich (more than 1,000 coins), consisting exclusively of ko-pek. These hoards were doubtless de-posed in the period of wars between Polish-Lithuania Union and Russia (1610-1612, 1632-1634, 1654-1667). The coins imported from Russia, butnot used by their unfortunate owners did not become a document of money circulation in Belarus, but a witness of „extraordinary“ circumstances.

Dôveryhodné údaje o pokladoch uložených v Bielorusku v 16. storo-čí, ktoré by obsahovali ruské mince, chýbajú. „Moskovské peniaze“ sú za-chytené v písomných prameňoch iba štyrikrát – z rokov 1532, 1533, 1537 a 1565.

V 17. storočí sa situácia zásadne zmenila. Sú známe poklady obsahu-júce nepodstatný podiel kopejok, čo dokazuje ich podiel, hoci neveľký, v peňažnom obehu v Bielorusku.

Osobitnú kategóriu pokladov uložených v Bielorusku v 17. storočí predstavujú poklady, niekedy naozaj veľké (vyše 1000 mincí) zložené iba z kopejok. Ide o poklady ukryté bez-pochyby v období vojen medzi Pol-sko-litovskou ríšou a Ruskom (1610-1612, 1632-1634, 1654-1667). Mince privezené z Ruska a nepoužité ich nešťastnými majiteľmi sa v podmien-kach Bieloruska nestali dokumentom peňažného obehu, ale „mimoriad-nych“ okolností.

48

Opis mincovne v Sevsku z roku 1689Опись Севского монетного двора 1689 г.Description of the mint of Sevsk from 1689

SERGEJ VIKTOROVIČ ZVEREV (Cергей Викторович ЗВЕРЕВ)

Музей Московского Кремля, Оруженная палата, Сектор нумизматики, Кремл, 103073 Москва,e-mail: svzverev@yandex.ru

49

Neúspešné menové reformy cára Ale-xeja Michajloviča z rokov 1654-1663 sa zakončili návratom k tradičnému menovému systému ruského štátu. Po roku 1663 za znova zaviedla razba tradičných strieborných mincí kope-jok, deneg (polkopejok) a polušiek (štvrťkopejok) razených na kúskoch roztepaného strieborného drôtu. Zá-roveň s tým sa na Ukrajine zachoval obeh poľských a ďalších cudzích min-cí. V 70. rokoch 17. storočia sa začala „expanzia“ bilónových poľských mincí do ruského pohraničia. Najrozšírenej-ším v tejto oblasti sa stal poľský poltu-rák prezývaný na Ukrajine „čech“.

V 70. rokoch 17. storočia sa usku-točnilo niekoľko pokusov začať raziť a zaviesť do miestneho obehu „čechy“ ruskej razby s nízkou rýdzosťou, kto-ré by boli typologicky blízke poľským polturákom. Vydávať tieto mince vo väčšom rozsahu sa však podarilo až koncom roka 1686 v Sevsku a to v me-ne cárov Ivana a Petra Alexejeviča. Na averze bola okolo dvojhlavého orla uvedená latinská skratka «I. A. P. A. D. G. C. &. M. D. T. M & P & A. R A» (Iohannes Alexiewitz, Petrus Alexiewitz Dei Gratia Caesres Et Magni Duces Totius Magnae et Parvae et Albae Rossiae Autocratores), na re-verze bol okolo jablka nápis «MON. NOV. FACTA. SIEV. A. 1686» (Moneta Nova facta Sievsk. Anno 1686).

Mincovňa v Sevsku pracovala v ro-koch 1686-1689 a predstavovala veľkú štátnu manufaktúru, v ktorej sa mince razili valcovaním, čo bola v ruskom mincovníctve nezvyčajná technológia výroby mincí. Opis sevskej mincovne zostavený v roku 1689 zachytáva „za-riadenie na razbu čechov a rozličný materiál: 19 zolotníkov striebra po-nechaných ako vzorka, 6 zolotníkov zliatiny striebra s meďou, 12 pudov 18 funtov a 31 zolotníkov medi, 10 misiek na váhy, vrátane jednej so závesom, 1 malé vážky, 1 malé vážky na váženie zlatých mincí, 6 závaží k váham, z toho 1 jednopudové, 1 polpudové, 1 desať-pudové, 1 päťpudové, 1 trojpudové, 1 dvojpudové, 2 jednolibrové medené závažia, z toho jedno skladacie zo šty-roch dielov, 1 taviaci téglik, 3 medené

Неудачные денежные реформы царя Алексея Михайловича в 1654-1663 г. завершились возвращением к традиционной монетной системе Русского государства. После 1663 г. велась чеканка привычных серебря-ных копеек, денег (1/2 копейки) и полушек (1/4 копейки) на кусочках расплющенной серебряной прово-локи. Вместе с тем, на Украине со-хранялось обращение польских и других иностранных монет. В 1670-х гг. началась «экспансия» биллон-ных польских монет в пригранич-ные русские области. Наибольшее распространение в регионе полу-чил польский полутрорагрошевик, прозванный на Украине «чехом».

В 1670-х гг. было сделано не-сколько попыток создать и вне-дрить в обращение региона типо-логически близкие польским по-луторагрошевикам низкопробные «чехи» русской чеканки, однако масштабный выпуск монет удалось наладить только в конце1686 г. в Севске уже от имени царей Ивана и Петра Алексеевичей. На монете вокруг двуглавого орла была по-мещена латинская аббревиатура: «I. A. P. A. D. G. C.&. M. D. T. M & P & A. R. A» (Iohannes Alexiewitz, Petrus Alexiewitz Dei Gratia Caesres Et Magni Duces Totius Magnae et Parvae et Albae Autocratores), а на оборотной стороне вокруг дер-жавы: «MON. NOV. FACTA. SIEV.A. 1686» (Moneta Nova facta Sievsk. Anno 1686).

Севский монетный двор функ-ционировал в 1686-1689 гг. и был крупной государственной ману-фактурой, где применялся необыч-ный для русского денежного дела способ изготовления монет валь-цовкой. Опись Севского монетного двора, составленная в 1689 г., фик-сирует «чеховые снасти и всякие припасы: 19 золотников серебра, оставлено для образца, 6 золотни-ков плавленого серебра с медью, 12 пуд 18 фунтов 31 залотник меди, 10 чаш весовых, в том числе 1 с верете-ном, 1 вески малые, 1 вески малые, чем весят золотые, 6 гирь весовых,

Unsuccessful monetary reforms of the emperor Aleksey Mikhailovich from 1654-1663 had been terminated by return to the traditional monetary system of the Russian state. After 1663minting of the traditional silver coins – kopeks, dengas (half-kopeks) and polushkas (quarter-kopeks) stroken from flattened silver wire – had beenreintroduced. At the same time, cir-culation of Polish and other foreign coins had been preserved in Ukraine. In the 1670s an “expansion” of billon polish coins into Russian border re-gions started. The most frequent coinsin this area had become the Polish polturak (one and half groschen), in Ukraine called “chekhs”.

In the 1670s, there were several at-tempts introduce the “chekhs” of Rus-sian mintage, of a low purity silver, in the local circulation, which would have been typologically similar to the Polish polturaks. But a larger scale is-sue of these coins succeeded as late by end of 1686 in Sevsko, in the name of the emperors Ivan and Peter Alek-seyevich. On their obverse they bore the Latin abbreviation «I. A. P. A. D. G. C. &. M. D. T. M & P & A. R A» (Iohannes Alexiewitz, Petrus Alex-iewitz Dei Gratia Caesres Et Magni Duces Totius Magnae et Parvae et Albae Rossiae Autocratores) situated around the two-headed eagle, while on the reverese there was the inscrip-tion «MON. NOV. FACTA. SIEV. A. 1686» (Moneta Nova facta Sievsk. Anno 1686) placed around the impe-rial orb.

The mint of Sevsk was workingfrom 1686 to 1689 and represented a large state manufacture, where the coins were rolled. It represented an unusual technology in the Russian minting. Description of the Sevsk mint having been compiled in 1689 listed equipment for minting of the chekhs and different material: 19 zo-lotniks of silver preserved as samples, 6 zolotniks of a silver-copper alloy, 12 puds 18 pounds and 31 zolotniks of copper, 10 scale pans, inclusively of one pane with hings, 1 small scale, 1 small scale for weighting gold coins,

50

podložky, 5 úplných raziacich strojov na razbu čechov, 2 punce s orlom, 2 punce s krajinským jablkom, 40 puncí úplných alebo poškodených s latinský-mi písmenami, 4 nástroje po jednom valci, bez vyrytýých obrazov mincí, 6 razidiel bez vyrezaných obrazov, 12 nástrojov zlých, 10 kruhových výseč-níkov celých, 7 kruhových výsečníkov poškodených, 541 nákov úplných, 3 kováčske nákovy, 6 kováčskych me-chov, 518 úplných kladív, 63 poláma-ných kladív, 18 úplných priestrižných strojov, 4 kotúčové brusy, 12 úplných foriem na odlievanie cánov, 9 vadných foriem na odlievanie cánov, 27 klieští na vyťahovanie drôtov, 49 sekáčov na sekanie striebra, 41 misiek, z toho 6 vadných, 97 vadných valcov na razbu čechov, 18 kováčskych klieští, 16 tašiek do strojov na razbu čechov, 1 kľúč, 30 svietnikov, 13 vadných zverákov, 4 kľúče na doťahovanie skrutiek, 41 do-siek s otvormi na vyťahovanie drôtov, z nich 3 vadné, 12 výsečníkov, 102 píl veľkých i malých, rôznych tvarov, 31 súčiastok raziacich strojov, 1 kutáč, 47 sekáčov, 2 dosky so skrutkami, 1 ruč-ný zverák, 1 váhy, 12 skôb k raziacim strojom, 47 vadných kovových dosiek na vysekávanie platničiek, 16 skrutiek do raziacich strojov, 103 vadných ko-lies do raziacich strojov, 4 kosy, 3 dlá-ta, 1 vrták, 1 dvojručný nôž, 3 nožnice, 1 železná panvica, 17 pudov a 17 gri-veniek železných zlomkov, 29 pudov a 37 griveniek tyčového železa, 10 kusov tyčového železa, 1 pud a 39 libier ska-lice, 9 libier a 47 zolotníkov ladku, 6 pudov olova, 2 libry konopného oleja, 66 kusov zlých mäkkých koží, 24 od-rezkov koží, 2 debny, 1 súprava oko-vov na nohy, 29 pudov a 37 griveniek ušľachtilého železa (1 pud = 40 libier = 80 griveniek = 16,379 kg, 1 libra = 409,492 g, 1 grivenka = 204,746 g, 1 zolotník = 8,531 g).

Dokument zachytáva všetky tech-nologické postupy činnosti sevskej mincovne. Striebro zlievali s meďou a vo formách odlievali zliatky s níz-kou rýdzosťou. Viac ako 30 valciarov vyrábalo zo zliatkov drôt, ktorý se-kali na prútiky a viac ako 500 „kot-lárov“ ich ručne roztepávalo na cány. Potom nasledovalo valcovanie mincí a vysekávanie hotových mincí z cá-nov. Významný je odkaz na použí-vanie puncov pri výrobe razidiel. Pri puncoch je pozoruhodná zmienka o dvoch orloch a dvoch zemských jablkách, čo presne zodpovedá dvom základným typom sevských čechov, odlišujúcim sa od seba práve veľ-kosťou oboch základných častí obrazu averzu a reverzu.

Okrem toho sa v mincovni zacho-vali poškodené nástroje, spomedzi ktorých dokument uvádza 97 valcov

в том числе 1 пудовик, 1 полупудо-вик, 1 десятерик, 1 пятерик, 1 трой-ник, 1 двойник, 2 фунта медных, в том числе 1 четвертной россыпной, 1 горшок плавилной, 3 отбойицы медные, 5 снастей чеховых целых, 2 орла, 2 державы, 40 слов латын-ских целых и ломаных, 4 снасти, по одному валу в снасти, печатей не вырезано, 6 снастей, печатей на них не вырезано, 12 снастей худых, 10 обрезов целых, 7 обрезов худых, 541 наковалня целых, 3 наковални кузнечных, 6 мехов кузнечных, 518 малотков целых, 63 малотка лома-ных, 18 тисков пробойных целых, 4 стойка точилных, 12 изложниц це-лых, 9 изложниц худых, 27 клещей волочилных, 49 зубил, чем разсека-ют серебро, 41 миска, в том числе 6 худых, 97 валов чеховых снастей худых, 18 клещей кузнечных, 16 ключей, чем печатают чехи, 1 крюк точилной, 30 шандалов, 13 тисков худых, 4 ключа привортных, 41 до-ска проволочных, в том числе 3 ху-дых, 12 ключей обрезных, 102 пилы болших и малых розных статей, 31 крест чеховых снастей, 1 кочерга, 47 резцов, 2 доски винтовачных, 1 тиски ручные, 1 размер, 12 скоб че-ховых снастей, 47 досок обрезных худых, 2 доски винтовачных,16 шу-рупов чеховых снастей, 103 колеса чеховых снастей худых, 4 косы, 3 долота, 1 бурав, 1 скобель, 3 нож-ницы, 1 сковорода железная, 17 пуд 17 гривенок железа ломаного, 29 пуд 37 гривенак железа батожного, 10 ботогов укладу,1 пуд 39 фунтов квасцов, 9 фунтов 47 золотников селитры, 6 пуд свинцу, 2 фунта масла конопляного, 66 юфтей кож худых, 24 обрезка юфтевых, 2 сун-дука, 1 железы ножные, 29 пуд 37 гривенок железа батожного».

Документ отражает все этапы работы Севского монетного двора. Серебро плавили с медью и отлива-ли в изложницах слитки из сплава низкой пробы. Более 30 волочиль-щиков делали из слитков прово-локу, которую рассекали на прутки и более 500 «котляров» вручную проковывали их в тонкие поло-сы металла. Затем осуществляли вальцовку монет и вырубали гото-вые монетные кружки из полосы. Важно указание на использование пунсонов при изготовлении штем-пелей. В числе пунсонов следует от-метить двух орлов и две державы, что точно отражает два основных типа севских чехов, различающие-ся размерами именно этих основ-ных изображений лицевой и обо-ротной сторон.

Кроме того, на дворе сохраня-лись поломавшиеся инструменты,

6 weight to scales, among which 1 one-pud weight, 1 half-pud weight, 1 ten-pud weight, 1 five-pud weight, 1three-pud weight, 1 two-pud weight, 2 one-pound copper weight, among which one consisting of four parts, 1 smelting crucible, 3 copper sup-porting plates, 5 complete machines for minting chekhs, 5 punches with eagle, 2 punches with imperial orb, 40 punches with Latin letters com-plete or damaged, 4 machines, each with one roll, without engraved coin picture, 6 dies without engraved pic-tures, 12 instruments damaged, 10 circular chisels complete, 7 circular chisels damaged, 541 anvils complete, 3 smith anvils, 6 smith bellows, 518 complete hammers, 63 damaged ham-mers, 18 complete cutting machines, 4 disk grinders, 12 complete forms for casting silver bars, 9 damaged forms for casting silver bars, 27 pincers for drawing wires, 49 chisels for cut-ting silver, 41 dishes, among which 6 damaged, 97 damaged rolls for mint-ing chekhs, 18 smith tongs, 16 tiles to machines for minting the check, 1 spanner, 30 candle-sticks, 13 damaged vices, 4 spanners, 41 swage blocks for drawing wires, among which 3 dam-aged, 12 chisels, 102 saws, big and small, differently shaped, 31 parts ofminting machines, 1 poker, 47 cutters, 2 blocks with screws, 1 hand vice, 1 scale, 12 cramps to minting machines, 47 damaged metal blocks for cutting the blanks, 16 screws to minting ma-chines, 103 damaged wheels to mint-ing machines, 4 scythes, 3 chisels, 1 drill, 1 two-hand knife, 3 scissors, 1 iron pan, 17 puds and 17 grivenkas of iron fragments, 29 puds and 37 grivenkas of bar iron, 10 pieces of bare iron, 1 pud and 39 pounds of vitriol, 9 pounds and 47 zolotniks of salpetra, 6 puds of lead, 2 pounds of hemp oil, 66 pieces of bad soft leather, 24 slipsof leather, 2 boxes, 1 fetter for legs, 29 puds and 37 grivenka of refined iron(1 pud = 40 pounds = 80 grivenkas = 16.379 kg, 1 pound = 409,496 g, 1 grivenka = 204.746 g, 1 zolotnik = 8.531 g).

The document cited describes allthe technological steps of the Sevsk mint’s work. The silver was alloyedwith copper and ingots of a low pu-rity were cast into forms. More then 30 roll-mill workers made wires from the ingots, then the wires was cut on pieces from which more than 500 “kettle-smiths” beat silver bands. Roll-ing the coins and cutting off the coinsfrom the bands followed it. Signifi-cant is the note about use of punches at manufacturing of the dies. At the punches the notice about two eagles and two forms of imperial orb is re-

среди которых зафиксировано 97 валов станков Walzwerk с выпол-ненными на них монетными штем-пелями. Вместе с тем, отмеченные в списке 16 «ключей, чем печата-ют чехи» и 16 «шурупов чеховых снастей» позволяют предпола-гать применение в Севске станка Taschenwerk со сменными штемпе-лями на валах. Видимо внедрение нового станка произошло уже на заключительном этапе монетного производства в Севске.

Осенью 1689 г. «чеховые снасти и всякие припасы» были положены в казённый анбар в Севском крем-ле, а 20 ноября 1689 г. большая часть оборудования Севского монетного двора была отправлена в Москву.

z valcovacích strojov (Walzwerk) s mincovými razidlami. Spolu s tým sa v súpise uvádza 16 „kľúčov na razbu čechov“ a 16 „čechových razi-diel“, čo dovoľuje predpokladať, že sa v Sevsku používal taškový raziaci stroj s výmennými razidlami na valcoch. Zavedenie nového raziaceho stroja sa zrejme uskutočnilo až v záverečnej etape činnosti mincovne v Sevsku.

Na jeseň 1689 „razidlá na razbu čechov a rozličné príslušenstvo“ boli uložené v sklade finančnej správy na Sevskom hrade a 20. novembra 1689 väčšiu časť zariadenia sevskej minco-vne odviezli do Moskvy.

markable, what exactly corresponds to two basic types of the Sevsk chekhs differing each from other just by sizeof both dominant parts of the obverse and reverse picture.

Out of it, the damaged instruments were preserved in the mint, among which the document registers 97 roll from the rolling machines (Walzwerk) with mint dies. Together with this the list mentions 16 “keys” for minting the chekhs and 16 “chekh tile dies”, what allows assuming that the tile-mint-ing machine with changeable dies on the roll was in use in Sevsk. The newminting machine was probably in-troduces in a late phase of the Sevsk mint’s activity.

In autumn 1689, the “equipment for minting the chekhs and differentaccessories” were placed in state trea-sury deposit in the Sevsk castle and, on 20 November 1689, majority of the equipment of the Sevsk mint was transferred to Moscow.

51

Poklad zlatých mincí z ÚjfehértóAz újfehértói aranypénzkincsA hoard of gold coins from Újfehértó

Attila ULRICH

Jósa András Múzeum, Benzúr tér 21, H-4400 Nyíregyháza, e-mail: ulrich@jam.nyirbone.hu

Koncom apríla 2002 priniesli do Mú-zea Andrása Jósa v Nyíregyháze 64 kusov stredovekých až skoro novo-vekých zlatých mincí, nájdených pri Újfehértó. Podľa výpovede nálezcov sa mince našli pri úprave záhrady, pri sadení rastlín, kde ich objavili v hĺbke 5-20 cm pod povrchom pôdy. V skúmanom materiále sa medzi zahraničnými a uhorskými dukátmi nachádzal aj zlatý 10-zlatník Juraja II. Rákocziho. V tom istom dni sme nav-štívili nálezisko, kde sme našli ďalších 44 mincí. V nasledujúcich dňoch sme v hľadaní pokračovali. Celkovo sme na tomto mieste objavili 261 zlatých mincí. Celý poklad bol roztrúsený na ploche 5 x 15 m, pričom najviac mincí sa našlo v jej strede. Výskyt mincí jas-ne ukazoval na predchádzajúce pôso-benie pluhu, lebo mince sa nachádzali v pásoch dlhých 30-50 cm. Okrem toho sme tiež našli aj svetlé črepy, zrej-me pozostatok nádoby, v ktorej mohli byť mince ukryté. Celková hmotnosť pokladu bola 1,30 kg.

Poklad obsahoval aj ozajstné rari-ty. Najstaršie mince pochádzali z doby panovania Žigmunda Luxemburské-ho, najmladšie z roku 1684, z doby panovania Leopoda I. V poklade sa nachádzali zlaté guldinery Vladislava II., dukáty Gabriela Betlena (2 kusy), Ferdinanda III. (2 kusy), vyššie spo-mínaný 10-dukát Juraja II. Rákocziho, thornský 4-dukát poľského kráľa Jána Kazimíra, ozajstné vzácnosti ako poľ-ské razby Vladislava IV. a švédske razby Karola Gustáva X., ako aj dukát Ferdinanda II. z roku 1662, ktorý je doposiaľ známy iba v numizmatickej zbierke Dériho múzea v Debrecíne.

Zloženie pokladu bolo rôznorodé. Okrem 132 maďarských razieb sa tu nachádzalo 8 sedmohradských razieb, 7 poľských, ako aj razby krajín, miest a biskupstiev Rímskej ríše národa ne-meckého (Hamburg, Brémy, Lübeck, Salzburg, Kolín a ďalšie), benátske razby, razby západného Frieslandu (Holandsko) a švajčiarske dukáty. Ako zaujímavosť možno spomenúť aj rodové razby Rosenbergovcov a Wal-lensteinovcov.

2002. április végén a nyíregyházi Jósa András Múzeumba 64 darab közép-kori-koraújkori aranypénzt hoztak be Újfehértóról. A találók elmondása szerint az érmek a belső kert rendezé-sekor, kultúrnövény-telepítéskor buk-kantak elő 5-20 cm-re a talaj felszíné-től. A behozott anyagban a külföldi és magyar dukátok között volt II. Rákóczi György 10szeres aranyforintja is. Az-nap kimentünk a területre, ahol újabb 44 darab érmét találtunk. A következő napok kutatásai eredményeivel együtt összesen 261 darab aranypénz került elő. A teljes lelet mintegy 5x15 méte-res területen volt szétszórva, az epi-centrum a lelőhely közepe felé volt. A pénzek előfordulása nyomán szépen kirajzolódott az eke munkája, ugyanis 30-50 cm-es csíkokban bukkantak elő. Mellékletként világos színű cserépda-rabokat is találtunk, mint az elrejtés lehetséges tárgyát. A lelet súlyak kb. 1,30 kg.

Az aranykincs igazi ritkaságokat is tartalmaz, időhatára egészen Luxem-burgi Zsigmondig nyúlik vissza, záró évszáma 1684 (I. Lipót). Megtalálha-tó a leletben II. Ulászló aranyveretű guldinere, Bethlen Gábor (2 db.), III. Ferdinánd (2 db.) és a fentebb említett II. Rákóczi György 10szeres aranyfo-rintjai, János Kázmér lengyel király thorni 4 dukátosa, valamint igazi cse-megének számító lengyel (IV. Ulász-ló), svéd (X. Károly Gusztáv) veretek, és eddig csak a debreceni Déri Múze-um numizmatikai gyűjteményéből is-mert II. Ferdinánd 1622-es dukátja. A lelet vegyes képet mutat: a 132 magyar veret mellett, 8 erdélyi, 7 lengyel ara-nyat, valamint a Német-Római-Csá-szárság tartományainak, városainak, püspökségeinek (Hamburg, Bréma, Lübeck, Salzburg, Köln stb) pénzeit is megtalálhatjuk, de vannak velencei, west-frieslandi (Hollandia), svájci du-kátok. Érdekességként megemlíthető még a Rosenberg és Wallenstein csa-ládok magánpénze is.

By end of April 2002, 64 medieval and early modern golden coins having been found in Újfehértó were borne to the András Jósa Museum of Nyír-egyháza. According to the finders, thecoins were discovered during rear-rangement of the garden, at planting the plants, in the depth of 5-20 under the ground surface. In the material supplied, a golden 10-ducat of George Rákoczi also was among the foreign and Hungarian coins. On the same day we visited the finding place, wherewe found further 44 golden coins. In the following days, we continue the investigation. Altogether we gathered 261 gold coins. The whole hoard wasdispersed on the surface of 5x15 m. Most coins were found in its centre. The coins dispersion clearly showedimpact of ploughing, as the coins oc-curred in 30-50 cm long strips. Out of this, we also found clear potsherds as remnants of a vessel, in which the coins could be hidden. The totalweight of the hoard was 1,30 kg.

The hoard included real rarities.The earliest coins come from the peri-od of Sigismund of Luxemburg, while the newest were from 1864, from the period of rule of Leopoldus I. In the hoard we identified golden guldin-ers of Vladislaus II, ducats of Gabriel Betlehen (2 pieces), Ferdinandus III (2 pieces), the above mentioned 10-ducat of George Rákoczi, the thorn 4-ducat of the Polish king Jan Kazimi-erz, great rarities like Polish coinages of Vladislaus IV, Swedish coinages of Karl Gustav X., as well as the ducat of Ferdinandus II from 1662, known up to present day only from the numis-matic collections of the Déru Museum of Debrecen.

Structure of the hoard was hetero-geneous, out of 132 Hungarian coins there were 8 Transylvanian coins, 7 Polish coins, as well as coins of states, cities and dioceses of the Roman Em-pire of German Nation (Hamburg, Bremen, Lübeck, Salzburg, Köln etc.), Venetian coinages, coinages of West Friesland (the Netherlands) and Swiss ducats, As a peculiarity we can mentione the private coinages of the Rosenbergs and Wallensteins.

52

Falšovanie mincí na hrade JasenovCoin counterfeiting in the Jasenov castle

Ivana STRAKOŠOVÁ

Vihorlatské múzeum v Humennom, Nám. slobody 1, 066 01 Humenné, archeolog@muzeumhumenne.sk

One of periods of the most intensive money counterfeit-ing in Slovakia were 16th – 17th centuries. The feudal lords counterfeited money in their dominions and castles, like Jasenov, Krásna Hôrka, Čičava, Trebišov, Uhrovec and Hričov). Increased cirulation of Polish coins also stimu-lated their counterfeiting. In northeastern Slovakia, the coins were counterfeited, according to written docu-ments, in the castles Čičava, Jasenov and Lipovec.

During archeological investigations in the Jasenov castle (1990-1993, 1996-1999), in the northeastern cor-ners of the external fortification, we discovered frag-ments of gray carefully baked small cup-like vessels with a triangular spout and melted surface. Crucibles of such shape occur in findings from 14th until turn of 19th and 20th century. The coins having been found during exca-vations are represented by coinages from 1st half of 15th century – a denarius of Vladislaus I. (1440-1444) from 1440, with the mark I – h, until the 1st half of 17th century – a poltura (= one and half groschen) of the Polish king Sigismund III. (1587-1632) from 1620.

Out of backing of the money counterfeiting having been discovered during archaeological investigations, we can rarely refer to the preserved written documents con-nected with counterfeiting. One of such documents is de-position of the master counterfeiter Nicolaus, which has been carefully interpreted by A. Komáromy in his paper from 1893.

Nicolaus was a Transylvanian goldsmith who worked in service of the lords Perín as a stonecutter. Later he had settled in the town of Chust and on a journey from Chust to Prešov he was captured by the people of Michael Büdy, the knight of the Mukačevo castle, where coins were also counterfeited in the first half of 16th century. However, af-ter further adventures, he appeared in 1531 in Humenné in the dominium of Juraj Drugeth, whom he heard to have a well-equipped money-counterfeiting workshop, but according his testimony he rejected to work in it. From Humenné he left to the Juraj´s brother Gabriel, who in-tended to send him to the castle Jasenov, where the coins were continuously counterfeited. Nicolaus contested, in his deposition, to participate at coin counterfeiting in the Jasenov castle, but in spite of it he stayed in its front. Fur-ther two brothers of Drugeth´s family, Imrich and An-ton, had called (about in 1542) three Jews from Poland to the Jasenov castle and later Juraj Bebek sent here a whole “gang of counterfeiters” inclusively of the carvers Michal, Bartolomej Štítnický and Tomáš Sturczer. At the begin-ning, they counterfeited Polish groschens, later golden florens with the name of Ludovicus II. and Ferdinandus I. manufactured from an alloy of silver and brass. The dies for golden coins were manufactured by the Italian carver Krištof. The counterfeited coins were put in cir-culation through the serfs. In the Jasenov castle, a part of the material for the workshop in the Kamenec castle (at the present day Slovak-Hungarian border, which was in the Drugeth´s house possession) was also prepared. In the Kamenec castle, with Anton Drugeth, Nicolaus had been active until he was captured during one journey for

Jedným z vrcholných období falšovania peňazí na Slo-vensku bolo 16. a 17. storočie. Feudáli dávali raziť faloš-né mince na svojich panstvách a hradoch (napr. Jase-nov, Krásna Hôrka, Čičava, Trebišov, Uhrovec, Hričov). Zvýšený výskyt poľských mincí v tomto období viedol až k ich falšovaniu. Na severovýchodnom Slovensku sa podľa dochovaných písomných prameňov razili falošné mince na hradoch Čičava, Jasenov a Lipovec.

Pri zisťovacom výskume na hrade Jasenov (1990-1993, 1996 - 1999) sme v priestoroch severovýchod-ného nárožia vonkajšieho opevnenia objavili medzi nálezovým materiálom zlomky sivých, kvalitne vypále-ných nádob, ktoré tvarovo predstavujú malé pohárové nádoby s trojuholníkovým ústím a nataveným povr-chom. S týmto tvarom taviacich téglikov sa stretávame v nálezoch od 14. po prelom 19. a 20. storočia. Mince nájdené pri výskume predstavujú razby od 1. polovice 15. storočia – denár Vladislava I. (1440 – 1444) z roku 1440, značka I - h, až po 1. polovicu 17. storočia – pol-túra poľského kráľa Žigmunda III. (1587 – 1632) z roku 1620.

Okrem dokladov o falšovaní mincí získaných pri ar-cheologických výskumoch, sa vzácne môžeme odvolá-vať na zachované písomné pramene viažuce sa k tejto činnosti. Takou je aj výpoveď majstra falšovateľa Miku-láša, ktorú podrobne spracoval vo svojej práci z roku 1893 A. Komáromy.

Mikuláš bol sedmohradský zlatník, ktorý pracoval v službách pánov z Perína ako kamenár. Neskôr sa usadil v meste Chust a pri jednej z ciest odtiaľ do Prešova, ho zajali ľudia Michala Büdyho, kapitána hradu Mukačevo, kde sa tiež v prvej polovici 16. stor. razili falošné mince. Po ďalších peripetiách sa však už v roku 1531 objavuje v Humennom na panstve Juraja Drugetha. Počul o ňom, že mal dobre vybavenú peňazokazeckú dielňu, ale podľa jeho svedectva odmietol v nej pracovať. Odtiaľ odišiel k Jurajovmu bratovi Gabrielovi, ktorý ho chcel poslať na hrad Jasenov, kde sa nepretržite razili falošné mince. Mikuláš popieral vo svojej výpovedi účasť na razení fa-lošných mincí na hrade Jasenov, napriek tomu stál na jej čele. Ďalší dvaja z bratov Drugethovcov – Imrich a An-ton povolali (okolo roku 1542) na Jasenov troch Židov z Poľska a neskôr Juraj Bebek poslal na hrad „celú ban-du razičov“, v ktorej bol aj rezbár Michal, Bartolomej Štítnický a Tomáš Sturczer. Najprv zhotovovali poľské groše, neskôr zlaté florény s menom Ľudovíta II. a Fer-dinanda I. zo zliatiny striebra a mosadze. Razidlo pre zlaté mince vyhotovil taliansky rezbár Krištof a falošné mince sa dávali do obehu prostredníctvom poddaných. Na hrade Jasenov pripravovali aj časť materiálu pre diel-ňu na hrade Kamenec (na slovensko-maďarskej hranici, ktorý bol vo vlastníctve Drugethovcov). Na tomto hrade u Antona Drugetha Mikuláš potom pôsobil až dovtedy, kým ho pri jednej z ciest pre materiál na hrad Jasenov v roku 1551 nechytili a po súdnom procese popravili.

Aj proti Gabrielovi Drugethovi bola vznesená ob-žaloba. Falšovanie bolo trestané najprísnejšími tresta-mi (trest smrti a konfiškácia majetku), ako to nariadili

53

obaja panovníci – Zápoľský na sneme v Ostrihome roku 1530 a Ferdinand I. roku 1538 v Bratislave. Nariadenia však často ostávali iba na papieri, pretože podnet na fal-šovanie vychádzal často od príslušníkov najmocnejších rodín. Ale Gabriel unikol trestu riadením osudu. Zo-mrel ešte pred procesom začiatkom roku 1552.

material to the Jasenov castle in 1551 and after a lawsuit he was executed.

Gabriel Drugeth was also accused. Money counter-feiting was punished by the severest punishments (dead and the property confiscation), as ordered by both rul-ers – Johannes Szápolyai in the assembly in Ostrihom of 1530 and Ferdinandus I in Bratislava in 1538.

However, the decrees were often neglected as the counterfeiting was often initiated by members of the most powerful houses. But Gabriel Drugeth escaped the punishment owing to the destiny. He died still before the lawsuit, in early 1552.

54

Krádeže peňazí v 16. storočí v písomnostiach kremnického archívuThefts of money in 16th century in documents of the archive of Kremnica

Daniel KIANIČKA

Národná banka Slovenska, Múzeum mincí a medailí, Štefánikovo nám. 11/21, 907 01 Kremnica, e-mail:daniel.kianicka@nbs.sk

Kriminalita je fenoménom, ktorý sprevádza dejiny ľudstva od nepamäti. Existovala celá škála deliktov, ktoré boli tres-tané spoločenskými inšitúciami vytvorenými človekom. K najčastejším zločinom ranného novoveku patrili kráde-že, vraždy a zabitia, zločiny proti nábožensko-spoločen-skému poriadku (rúhanie, kacírstvo, čarodejníctvo) a de-likty proti mravnosti a manželskému poriadku. Cieľom ich potrestania bola odplata za vykonaný zločin, odstrašenie a výstraha, aby sa ľudia nedopúšťali páchania deliktov, ako aj pokánie, i keď ranonovoveká spoločnosť sa neusilovala o nápravu jednotlivca, ale v prvom rade o nápravu poruše-ného spoločenského poriadku. Z prameňov poznáme veľké množstvo trestov – upálenie, lámanie na kolese, vyhnan-stvo, palicovanie, vsadenie do klady, pokutovanie, žaláro-vanie, cirkevné tresty atď., pri ťažkých zločinoch boli však najčastejšie sťatie mečom a obesenie. Tieto formy popravy sú doložené i v Kremnici, keďže mesto od roku 1400 až do roku 1848 disponovalo tzv. hrdelným právom. K najpočet-nejším zločinom v 16. storočí patrili v európskom merítku krádeže. Možno rozlišovať medzi viacerými ich druhmi – ľahšími, ťažšími, zvlášť krádežami v kostoloch, kráde-žami hnuteľného majetku, poľnohospodárskych produk-tov a samozrejme krádežami peňazí atď., osobitne z nich možno ešte vyčleniť lúpeže, ktoré sa od ostatných odlišo-vali svojim verejným charakterom (lúpežné prepadnutia v lesoch, na cestách a pod.). Konkrétny štatistický prehľad krádeží z Kremnice a jej širšieho okolia v 16. storočí žiaľ, nie je možné zostaviť. Dôvodom je fakt, že iste nie všetky delikty sa dostali pred príslušnú súdnu inštanciu, ako aj medzerovitosť pramenného materiálu – tzv. mestské kuri-álne protokoly sú dochované z rokov 1490 – 1543 a potom od roku 1594 a mestská súdna kniha až od roku 1597. Ich absenciu supluje čiastočne potom korešpondenčný mate-riál. K objektom krádeží patrili popri iných komoditách (napríklad kozy, holuby, med, včely, drahocennosti, riad, odevy, pracovné náradie) často i peniaze. Tak v roku 1597 Štefan Rauscher či inak Duško, odcudzil so svojimi tromi kumpánmi pri lúpežiach okrem iného peniaze istým Dur-dovi a Maršálekovi, 12 zlatých Martinovi Groschovi a na jednom vŕšku raz 1 zlatý a 6 denárov a druhýkrát 6 zlatých. Za všetky svoje zločiny bol kremnickou mestskou radou odsúdený 8. januára 1598 na trest smrti obesením. V roku 1567 bolo zas v kremnickej mincovni ukradnutých okolo 50 platničiek na razbu mincí. Tento prípad tvorí však už prechod k inej trestnej činnosti, a to falšovaniu peňazí, ktoré je takisto v oblasti Kremnice v skúmanom období doložené.

Criminality is a phenomenon that accompanies the human society since the very early times. There existed a wide scale of delicts which were punished by social institutions. One of the most frequent delics of the early modern period were thefts, murder and kills, delics against religious and social order (blasphemy, heresion, sorcery) as well as delict against morality and matrimonial norms. The aim of their punishing was to revenge the crime executed, deteriorate and warn against commiting crimes, as well as penance, though the early modern society did not attempted to remedy an individual, but first of all to redress the violated social order. The documents show many kinds of punishments – burning to death, breakin by a wheel, exile, caneing, keeping in stock, fineing, keeping in prison, religious punishments etc. However, at the heavy crimes decapitation and hanging were the most frequent punishments. These form of executing are also documented in Kremnica, as the town had the s. c. capital pnisment right since 1400 up to 1848. The most frequent crimes in Europe of 16th century were thefts amnong which more types can be distinguished – lighter, heavier, especially in churches, thefts of movable goods, theft of agricultural products and, of course, of money. A special kind of crimes were robberies, which differed from other crimes by their public character (marauding raids in woods, on roads etc.). A concrete survey of thefts in Kremnica and its wider surroundings in 16th century can not be compiled, because not all crimes had got against the respective court instance or the documents are incomplete – the s. c. municipal curial protocols have been preserved only from the years 1490-1543 and 1594, whereas the municipal court book has been preserved only since 1597. Absence of these documents is partly compensed by the preserved correspondence. Out of othe comodities (for example goats, pigeons, honey, bees, jewels, dishes, clothes, tools) the money was a frecvent object of thefts. For example, in 1594 Stephan Rausscher called Dushko, together with his three comrades stole, out of others, money to certain Durda and Maršálek, 12 guldens to Martin Grosch and once on a hill one gulden and six denarii while othertime six guldens. For all his crime,s the municipal council of Kremnica sentenced him, on 8 January 1598, to hanging. In 1567, about 50 coin blanks were stolen in the mint of Kremnica. This case represents, however, a transition to money counterfeiting, which is also documented in Kremnica in the period studied.

55

Znižovanie rýdzosti mincí razených v bratislavskej mincovniv 17. a 18. storočí Reduction of purity of the coins minted in the mint of Bratislavain 17th and 18th centuries

Anton FIALA

Múzeum mesta Bratislavy, Radničná 1, 815 18 Bratislava, e-mail: fialanton@hotmail.com

Pre činnosť bratislavskej mincovne od 11. storočia do roku 1722 je charakteristické, že mincovňa pracovala vždy len v krátkych obdobiach. Zároveň dochádzalo k špekulatívnemu znižovaniu rýdzosti mincového kovu. Najviac sa to prejavilo v rokoch 1623 až 1624 a v rokoch 1696 až 1705.

V rokoch 1623 – 1624 sa jedná hlavne o razbu denárov a grošov. Podľa inštrukcií Ferdinanda II. (1619-1637) mali raziť denáre z 3,5-lótového striebra. Neskoršie pod konzorciom viedenských Židov sa však razili mince len 2,5-lótové. Dolnorakúska komora v hlásení cisárovi označila túto skutočnosť za škodlivú. Žiaľ, cisár Ferdinand II. neustúpil nátlakom uhorskej komory na zastavenie razby nehodnotných mincí a prenajal bratislavskú mincovňu od konca roku 1623 Baltazárovi Zwirnerovi, ktorý v znehodnocovaní mince pokračoval a v júli 1624 ho dal cisár Ferdinand II. zatvoriť. Už v auguste 1624 bratislavskú mincovňu opäť prenajíma Matej Fellner, ktorý ju vzápätí prepúšťa Jánovi Joachimovi Edlingovi. Náprava v mincovni prišla neskoro. Ján Joachim Edling už nemohol napraviť zlú povesť bratislavskej mincovne. Výmenou nehodnotných mincí razených v Bratislave bola poverená kremnická mincovňa.

V rokoch 1696-1705 sa jednalo o osobný spor medzi hlavným účtovníkom Uhorskej komory a mincmajstrom Krištofom Žigmundom Hungerom. Hlavný účtovník ho obvinil v roku 1696, že nevedie riadne správne účty a nedodržiava inštrukciu cisára Leopolda I. Bolo to veľmi vážne obvinenie. Ale keď komisia pracovníkov viedenskej mincovne zistila, že sa sprevenerilo niekoľko tisíc zlatých a účty naozaj neboli v poriadku, musela sa razba mincí v roku 1700 zastaviť. Krištofa Žigmunda Hungera odvolali z funkcie. Dôkladné šetrenie komisie, ktoré trvalo niekoľko rokov, však potvrdilo, že sa celý spor nezakladá na pravde a Krištofa Žigmunda Hungera komisia sprostila obvinenia. Celý spor sa vliekol päť rokov. Až v roku 1705 mohla mincovňa obnoviť razbu mincí, ktorá trvala až do roku 1722.

Since the 11th century, the activity of the mint of Bratislava was characterized by only short periods of coinage. Beside it the mint metal purity was often reduced from specula-tive reasons. It occurred especially in 1623-1624 and 1696-1705.

In 1623-1624 the purity reduction affected mainly thedenarii and groschens. In accordance with instructions of Ferdinand II. (1619-1637) the denarii should have been coined from silver of the 3.5-lot purity. However later, un-der leadership of the consortium of the Jews from Vienna, these coins were minted only from the 2.5-lot silver. TheChanber of Lower Austria, in its rapport to the emperor, qualified this activity as harmful. Unfortunately, the em-peror Ferdinad II. did not accept urgent demands of the Hungarian chamber to stop minting the coins of reduced values and since late 1623 landed the mint of Bratislava to Balthasar Zwirner, who continued in devaluating the coins. From this reason the emperor Ferdinand II. let to arrest him. Already in August 1624 the mint was landed again, now to Mathias Fellner, who shortly later let the mint to Johan Joachim Edling. The coin purity improvement camelate. Johan Joachim Edling however could not improve the bad image of the mint of Bratislava. The mint of Kremnicawas entrusted to exchange the devaluated coins minted in Bratislava.

In 1696-1705 there occurred a personal conflict betweenthe main teller of the Hungarian Chamber and mint-mas-ter Christoph Sigismund Hunger. The main bookkeeperaccused him in 1696 that he had not correctly kept the ac-counts and that he had not respect instruction of the em-peror Leopold I. It was a very serious accusation. However when commission of workers of the mint of Vienna found that there had been defrauded some thousands of guldens and that the accounts really were in disorder, the minting of coins had to be stop in 1700. Christoph Sigismund Hunger was recalled from his function. A careful investigation of the commission having been lasting several years eventu-ally confirmed that the conflict was not based on realityand the commission revoked the accusation of Kristoph Sigmund Hunger. The whole conflict lasted five years. As late as in 1705, the mint was allowed to reassume minting the coins, which lasted until 1722.

56

Robotné znaky v numizmatickom zbierkovom fonde Východoslovenského múzeaCorvée tokens in the collections of the Museum of East Slovakia

Katarína ZOZULÁKOVÁ

Východoslovenské múzeum, Hviezdoslavova 3, 041 36 Košice, e-mail: k.zozuláková@zoznam.sk

V bohatom numizmatickom fonde Východoslovenského múzea v Košiciach sa nachádza aj súbor predmetov, ktoré dokumentujú jednu z podstatných zložiek života poddaných – povinnú robotu na panskom, ktorá ich radí do špecifickejkategórie numizmatického materiálu.

Robota, ako najnižšia forma feudálnej renty, začala pod vplyvom mnohých ekonomických činiteľov nadobúdať pre-vahu od 2. polovice 16.storočia. Zakladala sa na prepožičia-vaní základného výrobného prostriedku konkrétne pôdy, do užívania poddaným za plnenie protislužieb. Okrem na-turálnych a finančných dávok museli poddaní odpracovať na pozemku feudála určitý počet pracovných dní, ktoré sa v priebehu 17. a 18. storočia podstatne zvýšili a boli zavede-né v urbároch jednotlivých usadlostí.

Roboty sa delili na dve základné skupiny – na ručné ale-bo pešie a roboty so záprahom. Evidencia robôt sa viedla trojakým spôsobom – pomocou rovášov, robotných zna-kov a písomnými záznamami. Používanie robotných zna-kov sa rozšírilo na feudálnych panstvách v 17.-18.storočí ako prostriedok obojstrannej evidencie vykonanej roboty. Popri svojej prvotnej funkcii, kontrolnej a evidenčnej, mali aj funkciu núdzového platidla.

Materiál a forma znakov bola rôzna- kov, sklo, pálená hlina, koža, papier; tvar bol štvorcový, trojuholníkový, ose-muholníkový, kruhový alebo polkruhový.

Robotné znaky sa používali na panstvách cisárskych, šľachtických, cirkevných, ako aj na panstvách slobodných kráľovských miest.

V numizmatickom zbierkovom fonde sa evidujú kovové robotné znaky z ilavského a vršatskopodhradského panstva Königsbergovcov za ručnú prácu, prácu so záprahom a prá-cu bez označenia druhu roboty v počte 9 kusov. V zbierke sa nachádzajú aj sklenené robotné znaky zo zborovského panstva Aspremontovcov za ručnú prácu a prácu so zápra-hom, dennú aj poldennú v počte 38 kusov, ktoré datujeme do 2. polovice 18. storočia.

The rich numismatic collections of the Museum of EastSlovakia also include a set of objects documenting one of the essential components of the serfs´ life – the corvée on the feudal estates - that belong to a specific category ofnumismatic material.

Under influence of many economic factors, the corvée, as the lowest form of the feudal rent begun to prevail since the second half of 16th century. It consisted in conferring of the basic production mean – the arable land in use of the serfs for executing reciprocal services. Out of supplying products and money, the serfs had to work on the landlord’s land certain number of days. Their number increased dur-ing 17th – 18th centuries essentially and were recorded in the “urbar-s”(a kind of registers) of individual farmsteads.

The corvée was divided into two basic groups – manual or pedestrian or labors with a team. The executed corvée was recorded in three ways – by means of rováš-es (a piece of wood with cuts) corvée tokens or written documents. Use of corvée tokens spread in feudal estates in 17th – 18th centu-ries as a mean of bilateral evidence of the executed works. Beside their primary function of control and evidence they also had function of emergency mean of payment.

Material and form of the corvée token varied. They weremade from metal, glass, ceramics, leather and paper. Also they shape was different – quadratic, triangular, octagonal,circular or half circular.

The corvée tokens were used in the imperial estates, feudal or church estates, as well as in estates of free royal towns.

The collections of the Museum of East Slovakia includenine metallic tokens from the Königsbergs´estates in Ilava and Vršatské podhradie for manual labor, labor with team and unspecified kind of labor as well as 38 glass tokens formanual labor and labor with team, whole and half day labor from the Aspremonts´ estates in Zborov. All these token are dated to second half of 18th century.

57

58

Typizácia falzifikátov Československých bankovkových kolkovv hodnote 10 korún z roku 1919

Typification of counterfeits of the Czechoslovak banknote validation stampsof 10 crowns from 1919

Zbyšek ŠUSTEK

Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.B 103, 814 99 Bratislava, e-mail: zbysek.sustek@savba.sk

Počas 19-ročného štúdia bolo definovaných celkom 25 ty-pov falošných kolkov v hodnote 10 korún, vytlačených na rakúsko-uhorské tisíckorunáčky vzoru 1902, pri menovej odluke Československa od ostatných nástupníckych štátov habsburskej monarchie. Na rozdiel od falzifikátov ostat-ných bankovkových kolkov z roku 1919, je ich štúdium a presná identifikácia sťažená viacerými okolnosťami.

Pravé kolky existujú v šiestich, graficky odlišných ty-poch, ktoré potenciálne slúžili falšovateľom ako predloha. Ich grafické rozdiely pritom dosahujú takého stupňa, že nie je možné definovať ani jediný absolútne platný znak, ktorý by umožnil spoľahlivo odlíšiť súčasne všetkých šesť typov pravých kolkov od falzifikátov. Najvšeobecnejšie platný znak - asymetrický tvar secesne štylizovaného písmena O v slove KOLEK, resp. nuly v číslici 10 - je charakteristic-ký iba pre päť typov pravých kolkov, no zároveň je pomerne úspešne napodobnený na troch typoch falošných kolkov. Okrem toho pravé kolky a prevažná väčšina falzifikátov je zhotovená tou istou tlačovou technikou. Preto pri overova-ní pravosti a určovaní jednotlivých typov pravých i faloš-ných kolkov je nevyhnutné postaviť jednotlivé typy pravých a falošných kolkov na jednu úroveň a študovať rozdiely medzi nimi navzájom. Najväčšiu informačnú hodnotu má pritom tvar, veľkosť a poloha listov a semienok v lipových ratolestiach v rohoch okolo kruhového portrétneho medai-lónu. Naproti tomu líniový prepis portrétu Františka Palac-kého a raster v jeho okolí je natoľko variabilný, že rozdiely možno charakterizovať iba ako všeobecné trendy, s množ-stvom individuálnych rozdielov. Podobne jednoduchý tvar ostatných prvkov obrazu kolku, najmä písmen a absencia diakritických znamienok znižuje možnosť nájsť spoľahlivé a ľahko viditeľné znaky jednotlivých typov pravých i faloš-ných kolkov.

Porovnávanie grafických štruktúr, najmä portrétu a ras-tru v jeho okolí sťažuje ďalej fakt, že všetky pravé i väčšina falošných kolkov boli vytlačené kníhtlačou na bankovky vytlačené hĺbkotlačou. Pritom poloha kolkov je premenli-vá a kolky prekrývajú na bankovke miesta s rôzne silnou vrstvou hĺbkotlačovej farby. To spolu s ďalšími príčinami, danými povahou kníhtlače a individuálnym pretláčaním bankoviek, prispieva k značnej variabilite nánosu čiernej farby portrétu F. Palackého a líniového rastru v jeho oko-lí. Zároveň, v rôznej miere dochádza k interferencii obra-zu kolku s gilošovými ornamentami a dvoma ochrannými podtlačovými rastrami bankovky. Veľká časť študovaných falošných kolkov bola navyše v dobe obehu kolkovaných bankoviek označená rôznymi typmi pečiatok, dokonca nie-koľkými súčasne. To značne sťažuje separáciu obrazu kolku a použitie jeho častí na ilustráciu rozdielov medzi jednotli-vými typmi.

Medzi 25 typmi falošných kolkov výrazne prevažuje výskyt kolkov typu 4, ďalšie tri typy (3, 5 a 8) sú relatívne hojné, ostatné možno považovať za viac-menej vzácne.

During a 19-year investigation, there were distinguished 25 types of counterfeit validation stamps of 10 crown hav-ing been printed on the Austro-Hungarian 1000-crown banknotes of the 1902 pattern during the monetary sepa-ration of Czechoslovakia from other succession states of the Hapsburg monarchy in 1919. Unlike counterfeits of other Czechoslovak validation stamps from 1919, their study and accurate identification are much more difficultdue to several circumstances.

The genuine stamps exist in six graphically consider-ably different types, which served as model for counter-feiting. Their graphical differences reach such a degreethat it is not possible to define any absolutely valid fea-ture, which would allow to distinguish simultaneously all the six types of genuine stamps from the counterfeits. Themost generally valid feature – asymmetrical Jugendstil-stylized shape of the letter O in the word KOLEK and of zero in the numeral 10 – is characteristic only of five typesof genuine stamps, but at the same time it is successfully imitated in three types of counterfeited stamps. In addi-tion the genuine and most of counterfeited stamps are manufactured by the same printing technique. Therefore,when identifying the genuine stamps and individual types of counterfeited stamps it is inevitable to put all types of the genuine and counterfeited stamps on the same level and to study their mutual differences. Of the highest in-formation value is shape, size and position of lime leaves and seeds in corners of the stamps. In contrast, line tran-scription of the František Palacký´s portrait and the line screen around it are so variable that the differences can becharacterized only as general trends, with many individu-al aberations. Similarly the simple shape of other pictorial elements, especially of letters and absence of diacritical marks reduces chance to define reliable and easily visiblefeatures of individual types of genuine and counterfeited stamps.

Furthermore comparison of graphical structures, espe-cially of the portrait and its surrounding, is made difficultby the fact that all genuine and most counterfeited stamps were letter-printed on the intaglio-printed banknotes. In addition position of the stamps varies and the stamps cover places coated with differently thick layer of the inta-glio ink. This, together with other reasons resulting fromnature of letter-printing and individual overprinting of the banknotes, contributes to a considerable variability of coating of black ink in the Palacký´s portrait and its sur-rounding. At the same time the stamp picture interferes with the guilloche ornaments and two protection screens in the background. In addition, in the period of circula-tion of the validated 1000-crow banknotes a major part of the counterfeits was marked by different types of seals,sometimes even by several overlapping seals. Owing to it, separation of the stamp picture from the background and

59

overprints and their use for illustration of differences be-tween individual types of counterfeits can be difficult insome cases.

Among 25 types of counterfeits, the type 4 highly pre-dominates, further three types (3, 5 and 8) are relatively common, while other types are more or less rare.

Almost all types of counterfeited stamps can be clas-sified as successfully imitated (dangerousness degree 3).Dangerous or less successful counterfeits (dangerous-ness degrees 2 and 4) are rare. Most of the counterfeits are letter-printed, whereas lithographed counterfeits are sporadic. Hand-drawn counterfeits or counterfeits manu-factured by other techniques have not been discovered.

Up to present, there have not been identified anycounterfeits and countermarking seals manufactured to damage of collectors.

Takmer všetky typy falošných kolkov možno hodnotiť ako vydarené falzifikáty (stupeň nebezpečnosti 3). Nebez-pečné a menej podarené falzifikáty (stupne nebezpečnosti 2 a 4) sú vzácne. Ako technika tlače prevažuje kníhtlač, oje-dinelá je litografia. V študovanom materiále chýbajú ručne kreslené falzifikáty alebo falzifikáty zhotovené inými tech-nikami.

Zatiaľ sa nezistili novodobé falzifikáty kolkov alebo pe-čiatok používaných na ich označenie, zhotovených ku ško-de zberateľov.

60

Miestne vydania papierových platidiel v Bielorusku v rokoch občianskej vojny (1918-1920)Местные выпуски бумажных денег в Беларуси в годы гражданской войны (1918-1920)Local emmisions of paper money in Belarus in the years of civil war(1918-1920)

Bajura ALEKSANDR (БАЮРА АЛЕКСАНДР)

ул. Орловска 14 “Б”, кв 46, г. Брест-28, 224028 Беларусь, e-mail: hingan@tut.by

V noci z 24. na 25. októbra 1917 zvíťazilo v Petrohrade ozbrojené povstanie robotníkov a roľníkov. II. celoruský zjazd sovietov vyhlásil 26. októbra sovietsku moc, prijal Dekréty o mieri a pôde, zvolil Celoruský ústredný výkon-ný výbor a vytvoril novú vládu – Radu ľudových komisá-rov na čele s V. I. Leninom. V priebehu októbra a novem-bra 1917 bola na území Bieloruska zavedená sovietska moc v podstate pokojnou cestou. Nová moc uskutočnila celý rad zmien v úverovom a peňažnom systéme. V dô-sledku kontroly zavedenej nad Štátnou bankou boľševici premenili bankovníctvo na štátny monopol a znárodnili súkromné banky. V januári zriadili jednotnú Národnú banku RSFSR, likvidovali systém štátneho úveru a anulo-vali všetky zahraničné a vnútorné pôžičky.

Od prvých mesiacov svojej existencie narazila soviet-ska moc na silný odpor domácej i vnútornej kontrare-volúcie. Koncom októbra a začiatkom novembra 1917 sa v Petrohrade pokúšal zvrhnúť sovietsku moc bývalý pred-seda dočasnej vlády A. F. Kerenskij a kozácky generál P. A. Krasnov. V decembri 1917 až v januári 1918 podnietil v Bielorusku protisovietsku vzburu veliteľ poľských jed-notiek generál I. R. Dovbor-Musnickij. Vo februári roku 1918 nemecké a a rakúsko-uhorské vojská prešli do útoku a obsadili celú Ukrajinu, veľkú časť Pobaltia a Bieloruska, ako aj újazdy Pskovskej a Petrohradskej gubernie. V mar-ci až apríli 1918 v Archangelsku a Murmansku vysadili anglický expedičný zbor, v máji kontrolovali transsibírsku magistrálu od Volgy až po Vladivostok československé lé-gie. Takto sa mladá sovietska republika dostala do fronto-vého obkľúčenia. Tato situácia narušila i tak zlú situáciu v zásobovaní miestnych finančných orgánov hotovosťou.

Sovietska moc zdedila znehodnocujúcu sa národnú menu. K 1. januáru 1918 predstavoval obeh peňažných znakov cárskej a dočasnej vlády 26,313 miliárd, čo bolo 17 x viac ako 1. januára 1914. Od jesene 1917 do jari 1919 sovietska vláda nevydávala vlastné peniaze. Na uspoko-jenie potreby hotových peňazí pokračovala tlač štátoviek cárskeho vzoru ako aj štátoviek dočasnej vlády („ruble dumy“ a „kerenki“), no ich množstvo nepostačovalo. Pre-to v zime a na jar 1918 Celoruský ústredný výkonný výbor a Soviet ľudových komisárov RSFSR prijali rad dekrétov, podľa ktorých popri peňažných znakoch cárskej a dočas-nej vlády mohli ako peniaze obiehať aj kupóny štátnych úročených pôžičiek, vydaných pred prvou svetovou voj-nou a v jej priebehu, cenné papiere a krátkodobé obligácie Ministerstva financií a obligácie Pôžičky slobody z roku 1917. Celkom sa do peňažného obehu dostalo vyše 40 druhov podobných peňažných surogátov, podľa niekto-rých autorov 42, podľa iných dokonca 47 druhov.

No ani použitie cenných papierov ako obeživa, nerieši-lo problém jeho nedostatku. Preto sa na obrovskom úze-mí bývalého ruského impéria začali v masovom meradle

In the night from 24 to 25 October 1917 an armed upris-ing of workers and peasants gained a victory in St. Pe-tersburg. On 26 October the II. All-Russian congress of Soviets declared the Soviet power, adopted Decrees about peaces and land, elected the All-Russian executive com-mittee and created a new government – the Council of the People’s Commissar with V. I. Lenin in head. In the ter-ritory of Belarus the soviet power was introduced more or less in a peaceful way during October and November 1917. The new government executed a lot of changes in the currency and credit system. As a result of introducing control over the State bank the Bolsheviks transformed the banking into a state monopoly and nationalized the private banks. In January 1918 they founded the unique National Bank of Russian Socialist Federal Soviet Repub-lic and liquidated the state credit system and annulled all foreign or domestic loans.

Since the first months of its existence, the Soviet pow-er meet a strong resistance of the domestic and foreign contra-revolution. By the turn of October and Novem-ber 1917, the former government president A. F. Keren-skij and the Cossack general P. A. Krasnov attempted to throw down the Soviet power in St. Petersburg. In Decem-ber 1917 to January 1918, the commander of the Polish troupes, general I. R. Dovbor-Musnickij, initiated an anti-Soviet uprising in Belarus. In February 1918, the German and Austro-Hungarian armies started an offensive and oc-cupied whole Ukraine, a major part of Baltic countries and Belarus, as well as the some parts of the Pskov and St. Pe-tersburg gubernias. In March and April 1918 the English expedition troupes landed in Archangelsk and Murmansk; in May the Trans-Siberian railway got under control of Czechoslovak Legions. Thus the young Soviet Republic got into a front encirclement. This circumstance further-more worsened the already bad situation in supplying the local financial bodies with cash.

The Soviet power had inherited a devaluated national currency. On 1 January 1918 the circulation of currency notes of the tsarist and provisional governments reached a sum of 26.313 billions rubles, what was 17x more than on 1 January 1914. Since autumn 1917 till spring 1919 the Soviet government did not issue its own currency. In order to satisfy demand for cash it continued to print the notes of the tsarist pattern as well as the notes of the provisional government (called “rubles of duma” [duma = parliament] and “Kerenki” [it means the notes issued by the Kerenski´s government]), but their amount was not sufficient. Therefore in winter and spring 1918, the All-Russian Central Executive Committee and Soviet of the People’s Commissars of RSFSR adopted several decrees, which made also possible to use, as means of payment, the coupons of state interest loans issued before the World

61

vydávať miestne peňažné znaky. Podľa zistení známeho ukrajinského bádateľa – bonisty P. F. Rjabčenka bolo vy-daných dovedna 5 000 druhov platidiel. Patria k nim aj miestne emisie z územia bieloruských gubernií.

Podľa autorových zistení sa prvé z platidiel vydaných v bieloruských guberniách objavili v Mogilevskej gubernii v roku 1918. V podmienkach nemeckej okupácie sa pre-javoval silný nedostatok nielen ruských, ale aj nemeckých okupačných platidiel. Preto na zasadaní mestskej rady v marci 1918 prijali rozhodnutie nariadiť mogilevskému oddeleniu Štátnej banky organizovať emisiu platidiel. So súhlasom nemeckej okupačnej správy boli vydané drobné štátovky Mogilevskej gubernie v hodnote 1 a 5 rubľov.

Autorovi sú známe nasledujúce emisie miestnych pe-ňazí, vydaných v rámci piatich bieloruských gubernií:1. bez názvu, emisia výrobného oddelenia Polesskej želez-

nice, 1917, názov emitenta nie je uvedený, hodnoty 3, 5 a 10 rubľov.

2. štátovky Mogilevskej gubernie, 1918, emitent Mogilev-ské oddelenie Štátnej banky, nominále 1, 3, 5, 10, 25 a 100 rubľov.

3. poukážky Gomeľskej mestskej samosprávy, 1919, emi-tent neuvedený, hodnoty 1, 3, 5 a 10 rubľov.

4. bez názvu, emisia Gomeľského zemstva, 1918, emitent neuvedený, hodnota 5 rubľov.

5. krátkodobé poukážky zemstva Sluckého újazdu, emi-tent neuvedený, hodnoty 1, 3, 5 a 10 rubľov.

6. poukážky mesta Igumen (Minská gubernia, teraz mesto Červeň v Minskej oblasti), 1918, emitent Igumenská mestská družstevná banka, hodnoty 1, 3, 5 a 10 rubľov.

7. poukážky Rogačevskej mestskej správy (mesto Rogačev, pôvodne v Mogilevskej gubernii, teraz v Gomeľskej ob-lasti), 1918, emitent Mestská družstevná banka, hodno-ty 1 a 5 rubľov.

8. poukážky Újazdného vojensko-revolučného výboru mesta Lida (pôvodne vo Vilenskej gubernii, dnes v Gro-denskej oblasti), 1919, hodnoty 1, 3 a 5 rubľov.

9. bez názvu, emisia občianskeho výboru pri magistráte mesta Grodna (text v poľštine), 1920, hodnoty 5, 10 a 50 mariek.

War I or in its course, the stocks and short-term obliga-tions of Treasury Ministry as well as coupons of the Free-dom Loan from 1917. Thus more than 40 kinds of various money surrogates got into the circulation; according to some authors there were 42 kinds of surrogates, according to others even 47.

However, neither using stocks as a mean of payment did not solve shortage in notes. From this reason local means of payment started to be issued in a mass extent over the huge territory of the former Russian Empire. Ac-cording to inventory of the known Ukrainian researcher – bonists P. F. Ryabchenko, there were issued in total about 5,000 kinds of means of payment. They also included the local issues from the territory of the former Belaryssian gubernias.

According to the author’s information, the first emer-gency notes in the Belarussian gubernias were those is-sued in the Mogilev gubernia in 1918. Under conditions of German occupation there arose a strong deficiency notonly in the Russian, but also in the German occupation currency. Therefore the session of the Mogilev municipal council ordered, in March 1918, to the Mogilev depart-ment of the State bank to organize issue of own notes. With authorization of the German occupation administra-tion there were issued small treasury notes of the Mogilev gubernia in denominations of 1 and 5 rubles.

According to the author’s knowledge, there are nine issues of local emergency notes emitted on the territory of the former five Byelorussian gubernias:1. without title, an issue of the production department of

the Polesko railway, 1917, name of the issuer not given, denominations 3, 5 and 10 rubles.

2. treasury notes of the Mogilev gubernia, 1918, issued by the Mogilev department of the State bank, denomination 1, 3, 5, 10 25 and 100 rubles.

3. emergency notes of the Gomeľ municipal authority, 1919, issuer not given, denominations 1, 3, 5 and 10 rubles.

4. without title, issue of the Gomeľ zemstvo (an auto-nomous administrative body), 1918, issuer not given, denomination 5 rubles.

5. short term notes of zemstvo of the Sluck ujezd, issuer not given, denominations 1, 3, 5 and 10 rubles.

6. emergency notes of the Igumen town (Minsk gubernia, now the Chervenj town in the Minsk region), 1918, issuer the Igumen Municipal Cooperative Bank, denominations 1, 3, 5 and 10 rubles.

7. emergency notes of the Rogachevsk municipal authority (the Rogachev town, formerly in the Mogilev gubernia, now in the Gomeľ region), 1918, issuer the Municipal cooperative bank, denominations 1 and 5 rubles.

8. emergency notes of the Military revolution comity of the Lida town (formerly in the Vilno gubernia, now in the Grodno region), 1919, denominations 1, 3 and 5 rubles.

9. without title, issue of the citizen committee at the Grodno Municipal Authority (text in Polish), 1920, denominations 5, 10 and 50 marks.

Cenný prírastok do zbierok Litovského národného múzea:zbierka medailí Edmundasa ArmoškyЦенное приобретение Национального музея Литвы:коллекция медалей Эдмундаса АрмошкиA valuable acquisition of the National Museum of Lithuania:Edmundas Armoška´s collection of medals

Даля ГРИМАЛАУСКАЙТЕ & Регина РАЗАЛЮНАЙТЕ

Lietovus nacionalis muzejus (Национальный музей Литвы), Arsenalo 1, LT-01100 Vilnius,e. mail: numizmatika@lnm.lt

The numismatic collections of Nation-al museum of Lithuania contain 7,500 commemorative medals, tokens and medallions with religious motives. In 2006 the collections were completed by a collection of medals having been created by the collector Edmundas Armoška of Vilnius. It represents an extraordinarily significant achievementof the lithuanistics and a great event in history of numismatic collections of Lithuania. The collection represents 69medals from 17th – 20th century, which can be divided into two parts:1) medals reflecting history of the

Rzecz Pospolita (United Polish and Lithuanian Commonwealth) and concretely of the Grand Duchy of Lithuania and their relationships to history and culture of other Eu-ropean countries of the 16th – 18th century. They represent artifactsdedicated to rulers, historical per-sonalities or events.

2) medals illustrating the history of Lithuania, its cultural and economi-cal life since the late 18th up to end 20th century. There are medals ofeducational institutions, societies, and exhibitions, as well as medals issued in honor of significant per-sonalities etc.The collection includes works of

the European sculptors and medalors Sebastian Dadler (Gdansk), Johann Hoehn senior and junior (Gdansk), Christian Sigmund Wermut (Dresden), Bertrand Andrieu (France), Fedor Tol-stoy (Skt. Petersburg), Joseph Neidin-ger (Venice), Ignacy Wroblewski (War-saw), Juliusz Kossak (Kraków), Joseph Tautenhayn (Vienna) and others.

As to metals, five medals are fromgold, of gilded silver, 24 from a cooper alloy (copper, bronze, brass), three of gilded alloy of copper, one from a sil-vered alloy of copper, one from nick-eled copper alloy, one from zinced brass, two from tin and one from iron.

The lithuanistical collection ofmedals was created intentionally, dur-ing a long time. Individual exemplars

В нумизматическом собрании На-ционального музея Литвы хранится 7500 памятных медалей, жетонов, религиозных медальонов. В 2006 г. собрание пополнило коллекция медалей, собранное Вильнюсским коллекционером Эдмундасом Ар-мошкой (Edmundas Armoška). Это ценнейшее нумизматическое посту-пление литуанистики и важное со-бытие в истории музейных нумизма-тических собраний Литвы.

Коллекцию составляют 69 ме-далей XVII–XX вв., которые можно разделить на две части: 1) медали, отражающие историю

Речи Посполитой, и конкретнее – Великого княжества Литовского, их связи с историей и культурой стран Европы XVI–XVIII вв. Это произведения, посвященные пра-вителям, историческим персонам и событиям.

2) медали, иллюстрирующие исто-рию Литвы, ее культурную и эко-номическую жизнь конца XVIII – XX в. Это медали учебных заведе-ний, обществ, выставок, медали в честь знаменитых деятелей и т.п.В коллекции произведения

скульпторов и медальеров Евро-пы: Себастьяна Дадлера (Sebas-tian Dadler, Данциг), Иоганна Гёне старшего и младшего (Johann Hoehn, senior, junior, Данциг), Христиана Сигизмунда Вермута (Christian Zig-mant Wermut, Дрезден), Бертрана Андриё (Bertrand Andrieu, Франция), Федора Толстого (Санкт-Петербург), Иозефа Нейдингера (Jozef Neidinger, Венеция), Игнация Врублевского (Ig-nacy Wroblewski, Варшава), Юлиуша Косака (Juliusz Kossak, Краков), Иозефа Таутенгейна (Joseph Tauten-hayn, Вена) и др.

По составу металла в коллекции имеется 5 золотых, 1 серебренная по-золоченная, 24 медного сплава (мед-ные, бронзовые, латунные), 3 медно-го сплава позолоченные, 1 медного сплава посеребренная, 1 медного сплава никелированная, 1 медно-цинкового сплава оцинкованная, 2 оловянные, 1 железная медаль.

Numizmatické zbierky Litovského národného múzea obsahujú 7 500 pa-mätných medailí, žetónov a medailó-nov s náboženskými motívmi. V roku 2006 zbierky doplnil súbor medailí zhromaždený vilniuským zberateľom Edmundasom Armoškom. Je to mi-moriadne veľký úspech lituanistiky a veľká udalosť v histórii múzejných numizmatických zbierok v Litve.

Súbor predstavuje 69 medailí zo 17. - 20. storočia, ktoré možno roz-deliť na dve časti:1) Medaily odzrkadľujúce históriu

poľsko-litovského súštátia, kon-krétne Veľkého kniežatstva li-tovského a ich vzťahy s históriou a kultúrou európskych krajín 16.-18. storočia. Ide o umelecké diela venované panovníkom, historic-kým osobnostiam a udalostiam.

2) Medaily ilustrujúce dejiny Litvy, jej kultúrny a hospodársky život na konci 18.-20. storočia. Sú to medaily vzdelávacích inštitúcií, spoločností, výstav, ako aj medai-ly vydané na počesť významných osobností apod.V súbore sa nachádzajú diela eu-

rópskych sochárov a medailérov Se-bastiana Dadlera (Gdansk), Johanna Hoehna staršieho a jeho syna (Gdan-sk), Christiana Zigmundta Wermu-ta (Drážďany), Bertranda Andrieu (Francúzsko), Fedora Tolstého (Skt. Petersburg), Joseph Neidinger (Be-nátky), Ignacy Wroblewského (Varša-va), Juliusza Kossaka (Krakov), Jose-pha Tautenhayna (Viedeň) a ďalších.

Pokiaľ ide o kovy, päť medailí je zlatých, jedna strieborná pozlátená, 24 z medenej zliatiny (meď, bronz, mosadz), 3 z medenej pozlátenej zliatiny, jedna z medenej postriebre-nej zliatiny, 1 z medenej zliatiny po-niklovaná, 1 mosadzná pozinkovaná, dve cínové a jedna železná.

Lituanistická zbierka medailí vznikala cieľavedome, po dlhý čas, jednotlivé exempláre pochádzajú od miestnych zberateľov a z aukcií vo Švajčiarsku, Nemecku a Poľsku.

62

Zbierka obsahuje viacero vzác-nych exemplárov: R – 1 kus.; R2 – 3 kusy.; R3 – 5 kusov.; R5 – 2 ku-sy.; R6 – 1 kus.; R7–8 – 2 kusy. Medzi nimi sú:1) Medaila na pamiatku víťazstva

Vladislava Vazu pri Smolensku v r. 1634 a mieru s Tureckom a Švéd-skom z r. 1636. Autor S. Dadler, striebro (2 kusy), meď (1 kus).

2) Medaila na pamiatku víťazstva Vladislava Vazu nad Moskvou, Švédskom a Tureckom z r. 1637, autor I. Hoehn starší, zlato.

3) Medaila na pamiatku sobáša Vla-dislava Vazu s Ludovikou Máriou z r. 1646, autor S. Dadler, zlato a striebro (portrétna, bez dátu-mu).

4) Medaila na pamiatku Olivského mieru medzi Rzeczou Pospolitou a Švédskom z r. 1660, autor I Ho-ehn starší, striebro.

5) Medaila Jána Sobieského na pa-miatku víťazstva na Turkami pri Viedni roku 1683, autor I. Hoehn mladší, striebro.

6) Medaila na pamiatku protitureckej koalície Rzeczy Pospolitej, Ra-kúska a Benátok z r. 1684, autor I. Hoehn mladší, striebro.

7) Medaila na pamiatku korunovácie Stanislava Leszcinského z r. 1705, striebro.

8) Plaketka na pamiatku úmrtia kňažnej Márie Eleonóry Radzivill (1671-1756) z roku 1756, striebro.

9) Medaila na pamiatku 250. výročia založenia a 25. výročia obnovy činnosti Cárskej univerzity vo Vil-niuse z roku 1828, autor F. Tolstoj, zlato, striebro ( 2 kusy) a meď (2 kusy).

Treba povedať, že zbierka obsahu-je aj niekoľko kópií medailí zo 16.-17. storočia vyrobených v 19. storočí a ktoré dopĺňali súkromné numizma-tické zbierky v Poľsku a Litve v 19. a na počiatku 20. storočia (cínová medaila Bony Sofie z r. 1532, pozláte-ná medaila z medenej zliatiny na pa-miatku Žigmunda Augusta z r. 1548 a ďalšie). Keďže väčšina originálov týchto medailí sú unikáty alebo rari-ty, aj ich kópie, ktoré sa medzi časom stali tiež vzácnymi, predstavujú po-zoruhodné svedectvo o ikonografiimedailí a histórii ich zbierania.

80% exemplárov zo získaného sú-boru v múzeu chýbalo alebo bolo za-stúpených iba jedným exemplárom. Niektoré analogické medaily sa na-chádzajú v múzeách v Nemecku, Poľ-sku a Rusku, ale v múzejných zbier-kach v Litve sa vyskytujú sporadicky.

Литуанистическая коллекция медалей формировалась целена-правленно, долгое время, ценности приобретены у местных коллекцио-неров и на аукционах в Швейцарии, Германии, Польше.

В коллекции есть немало редких экземпляров: R – 1 ед.; R2 – 3 ед.; R3 – 5 ед.; R5 – 2 ед.; R6 – 1 ед.; R7–8 – 2 ед.). Среди них имеются:1) Медаль в память победы Владис-

лава Вазы при Смоленске в 1634 г. и мира с Турцией и Швецией. 1636. Худ. С. Дадлер. Серебро (2 ед.), медь (1 ед.).

2) Медаль в память победы Владис-лава Вазы против Москвы, Шве-ции и Турции. 1637. Худ. И. Гён старший. Золото.

3) Медаль в память бракосочетания Владислава Вазы и Людвики Ма-рии. 1646. Худ. С. Дадлер. Золото, серебро (портретная, без даты).

4) Медаль в память Оливского мира между Речи Посполитой и Шве-ции. 1660. Худ. И. Гён старший. Серебро.

5) Медаль Яна Собеского в память победы над турками под Веной. 1683. Худ. И. Гён младший. Сере-бро.

6) Медаль в память антитурецкой коалиции Речи Посполитой, Ав-стрии и Венеции. 1684. Худ. И. Гён младший. Серебро.

7) Медаль в память коронации Ста-нислава Лещинского. 1705. Сере-бро.

8) Плакетка в память смерти княги-ни Марии Элеоноры Радзивилл (1671–1756). 1756. Серебро.

9) Медаль в память 250-летия осно-вания и 25-летия возобновления деятельности Виленского Импе-раторского университета. 1828. Худ. Ф. Толстой. Золото; серебро (2 ед.); медь (2 ед.).

Следует сказать, что в коллекции есть несколько копий XIX в. медалей XVI–XVII вв., которые пополняли частные нумизматические коллек-ции, широко распространившиеся в Польше и Литве в XIX – начале XX в. (оловянная медаль Боны Сфорцы 1532, медного сплава позолоченная Сигизмунда Августа 1548 и др.). Так как большинство оригиналов этих медалей уникумы или раритеты, то уже ставшие редкими их копии тоже являются интересными свидетелями иконографии и истории нумизмати-ческого коллекционирования.

80% приобретенной коллекции экземпляров медалей в музее отсут-ствовало или было по одному эк-земпляру. Некоторые аналогичные медали хранится в музеях Германии, Польши, России, но в музейных со-браниях Литвы они встречаются весьма редко.

come from local collectors and from auctions in Switzerland, Germany and Poland. The collection includes somerare exemplars (R – 1 x; R2 – 3 x; R3 – 5 x; R5 – 2 x; R6 – 1 x; R7–8 – 2 x) like:1) a medal commemorating victory

of Władisław Waza at Smolensk in 1634 and the peace with Turkey and Sweden from 1636, author S. Dadler, silver (2 pieces), copper (1 piece),

2) a medal commemorating victory of Władisław Waza above Moscow, Sweden and Turkey from 1637, au-thor I. Hoehn senior, gold.

3) a medal commemorating the mar-riage of Władisław Waza with Ludovica Maria from 1646, author S. Dadler, gold and silver (a portrait medal without date).

4) a medal commemorating the peace of Olivsko between the Rzecz Pos-polita and Sweden from 1660, au-thor I. Hoehn senior, silver.

5) a medal of Jan Sobieski commemo-rating his victory over the Turks at Vienna in 1683, author I. Hoehn junior, silver.

6) a medal commemorating the anti-Turk alliance of the Rzecz Pospolita, Austria and Venice from 1684, au-thor I. Hoehn junior, silver.

7) a medal commemorating the corona-tion of Jan Leszciński in 1705, silver.

8) a plaque commemorating the de-cease of the princess Maria Eleono-ra Radzivill (1671-1756) from 1756, silver.

9) a medal in 250th anniversary of founding and in 25th anniversary of reassuming activity of the Imperial University of Vilna in 1828, author F. Tolstoy, gold and silver (2 pieces) and copper (2 pieces).

It is to be sad that the collection also includes some copies of medals from 16th-17th centuries having been made in 19th century in order to com-plete the private collections in Poland and Lithuania which arose in large number in 19th and in early 20th cen-tury (a tin medal of Bona Sofia from1532, a medal from gilded copper al-loy commemorating Sigmund August from 1548 and others). As most origi-nals of these medals are unique or rari-ties, their copies, which have also be-come rare, also represent a significantwitness of iconography of medals and history of their collecting.

80% of exemplars from the collec-tion acquisitioned were not represented in the museum collections or were rep-resented by one exemplar only. Some analogical medals are preserved in the museums in Germany, Poland and Russia, but in the museum collections in Lithuania they occur sporadically.

63

Tomáš Garrigue Masaryk - rytier Radu Bielej orliceTomas Garrigue Masaryk – kawaler Orderu Orła BiałegoTomáš Garrigue Masaryk – cavalier of the Order of White Eagle

Barbara KUKLIK & Krzysztof FILIPOW

Muzeum wojska, Kilinskiego 17, Białystok, e-mail: muzeum.wojska.bialystok@neostrada.pl

Rad Bielej orlice je najvyšší a najstarší rad v Poľsku. Jeho pôvod siaha do pr-vých rokov 18. storočia.

V medzivojnovom období bolo Ra-dom Bielej orlice vyznamenaných 112 občanov Poľskej republiky a ostatných štátov. Poliakov bolo vyznamenaných 24, spomedzi nich premiér a minister financií Stanisław Grabski (1924 r.), kardinál Aleksander Kakowski (1925), primas Poľska August Hlond (1932), minister vnútra Bronisław Pierac-ki (posmrtne 1934), premiér Walery Sławek (1935), maršal Edward Śmi-gły-Rydz (1936), opát Adam Sapieha (1936), maršálek sejmu (=predseda parlamentu) Stanisław Car (posmrtne 1938) a minister zahraničia Poľska Jó-zef Beck (1938). Ako vidieť Poliakov vyznamenávali len zriedkavo a väčši-nu vyznamenaných predstavovali cu-dzinci.

V rokoch 1921-1939 medzi vyzna-menanými cudzincami prevažovali Rumuni (16) a Francúzi (15). Nechý-bali medzi nimi ani Belgičania a Ta-liani (po 7) a predstavitelia Vatikánu (5). V menšine sa nachádzali Japonci, Holanďania, Maďari a Estónci (po 3), ako aj Španieli, Brazílčania, Gréci a Fí-ni (po 2). V jednotlivých prípadoch boli vyznamenaní občania USA, Por-tugalska, Lotyšska, Dánska, Nórska, Československa, Peru, Iránu, Bulhar-ska, Afganistanu, Švédska, Chile, Eti-ópie a Luxemburska. Išlo evidentne o vyznamenania monarchov alebo pre-zidentov, predsedov vlád a ministrov zahraničia. V prípade cudzincov bol Rad Bieleho orla udelený väčšinou z príležitostných a zdvorilostných dô-vodov počas štátnych návštev. Často sa tento rad udeľoval recipročne za ude-lenie vyznamenania cudzieho štátu.

Radom Bielej orlice boli okrem iného vyznamenaní prezidenti: USA - Thomas Woodrow Wilson, Česko-slovenska – T. G. Masaryk, Brazílie – Epotacio de Silva Pessoa i Getulio Vargas, Peru – Augusto Leguila, Fín-ska– Kristian Relander i Per Svinh-fvud, Chile – Carlos don Ibanez del Campo, Portugalska - Antonino de Fragoso Carmona, Estónska – Kon-stanty Päts a Lotyšska – Konstanty Ulmanis.

Order Orła Białego to najwyższy i naj-starszy order w Polsce. Jego początki sięgają pierwszych lat XVIII stulecia.

W okresie międzywojennym od-znaczono Orderem Orła Białego 112 obywateli Rzeczypospolitej Polskiej oraz państw obcych. Polaków ude-korowano 24. Wśród nich znajdo-wali się: premier i minister skarbu Stanisław Grabski (1924 r.), kardynał Aleksander Kakowski (1925 r.), pry-mas Polski August Hlond (1932 r.), minister spraw wewnętrznych Broni-sław Pieracki (pośmiertnie 1934 r.), premier Walery Sławek (1935 r.), mar-szałek Edward Śmigły-Rydz (1936 r.), abp Adam Sapieha (1936 r.), marsza-łek sejmu Stanisław Car (pośmiertnie 1938 r.) oraz minister spraw zagranicz-nych RP Józef Beck (1938 r.). Jak więc widać, były to nadania sporadyczne, a większość dekorowanych stanowili obywatele państw obcych.

W latach 1921-1939 wśród odzna-czonych cudzoziemców dominowali Rumuni (16) oraz Francuzi (15). Nie brakowało też Belgów i Włochów (po 7) oraz przedstawicieli Watykanu (5). W mniejszości znajdowali się Japoń-czycy, Holendrzy, Węgrzy i Estończy-cy (po 3) oraz Hiszpanie, Brazylijczy-cy, Grecy i Finowie (po 2). Pozostałe sporadyczne wyróżnienia dotyczyły przedstawicieli Stanów Zjednoczo-nych Ameryki Północnej, Portugalii, Łotwy, Danii, Norwegii, Czechosłowa-cji, Peru, Iranu, Bułgarii, Afganistanu, Szwecji, Chile, Etiopii i Luksemburga (po 1). Były to oczywiście dekora-cje monarchów, bądź prezydentów państw lub premierów czy ministrów spraw zagranicznych. W przypadku cudzoziemców nadania Orderu Orła Białego były w większości przypad-ków dekoracjami okazjonalnymi i grzecznościowymi stosowanymi pod-czas oficjalnych wizyt państwowych, Często też nadawano order w ramach rewanżu za otrzymane odznaczenie państwa obcego.

Orderem Orła Białego odznaczo-no m.in. prezydentów: USA – ThomasWoodrow Wilson, Czechosłowacji – Tomasz Masaryk, Brazylii – Epota-cio de Silva Pessoa i Getulio Vargas, Peru – Augusto Leguila, Finlandii

The Order of White Eagle is the oldestand highest order of Poland. Its origin reaches to the early 18th century.

Between both world wars 112 citizens of Poland and other countries were decorated by this order. Among the Polish citizens 24 persons were decorated, for example premier min-ister and treasury minister Stanisław Grabski (1924), cardinal Aleksander Kakowski (1925), primate of Poland August Hlond (1932), minister of in-terior Bronisław Pieracki (in memo-riam 1934), premier minister Walery Sławek (1935), marshal Edward Śmigły-Rydz (1936), abbot Adam Sa-pieha (1936), parliament president Stanisław Car (in memoriam 1938) and minister of foreign affairs of Po-land Józef Beck (1938). It is obvious that the Poles were decorated sporadi-cally and majority of the decorated persons were foreigners.

In the years 1921-1939 the most frequently decorated foreigners were Rumanians (16) and Frenchmen (15). Often decorated were Belgiansand Italians (7 each), representa-tives of Vatican (5). The Japaneses,Dutchmen, Hungarians and Esto-nians were in minority (3 each), as well as the Spaniards, Brazilians, Greeks and Finns (2 each). Individu-ally decorated were citizens of USA, Portugal, Latvia, Denmark, Norway, Czechoslovakia, Peru, Iran, Bulgaria, Afghanistan, Sweden, Chile, Ethiopia and Luxemburg. Evidently these per-sons were monarchs or presidents of state or governments and ministers of foreign affairs. In the case of foreign-ers, the Order of White Eagle was mostly awarded from occasional or courtesy reasons, during the officialvisits. Often this order was awardedreciprocally for awarding of a foreign order.

Among others, the following president were decorated by the Or-der of White Eagle: USA - ThomasWoodrow Wilson, Czechoslovakia – T. G. Masaryk, Brasilia – Epotacio de Silva Pessoa i Getulio Vargas, Peru – Augusto Leguila, Finland– Kristian Relander i Per Svinhfvud, Chile – Carlos don Ibanez del Campo, Portu-

64

– Kristian Relander i Per Svinhfvud, Chile – Carlos don Ibanez del Cam-po, Portugalii - Antonino de Fragoso Carmona, Estonii – Konstanty Päts i Łotwy – Konstanty Ulmanis.

Wśród kawalerów Orderów Orła Białego był współtwórca niepodległej Czechosłowacji i jej pierwszy prezy-dent (1918-1935) Garrigue Masaryk (1850-1937). Ten czechosłowacki mąż stanu, filozof i socjolog, założyciel i ideolog Czeskiej Partii Postępowej otrzymał najwyższe wyróżnienie pol-skie 27 kwietnia 1925 r.

65

Medzi rytiermi Radu Bielej orlice bol aj spolutvorca nezávislého Česko-slovenska a jeho prvý prezident (1918-1935) T. G. Masaryk (1850-1937). Tento československých štátnik, fi-lozof a sociológ, zakladateľ a ideológ Českej strany pokrokovej dostal poľ-ské vyznamenanie 27. apríla 1925.

gal - Antonino de Fragoso Carmona, Estonia – Konstanty Päts and Latvia – Konstanty Ulmanis.

Among the cavaliers of the Order of White Eagle was also one of the founders of independent Czechoslo-vakia and its first president (1918-1935) T. G. Masaryk (1850-1937). This Czechoslovak statesman, phi-losopher and sociologist, founder and ideologist of the Czech progressive party was decorated by the Polish on 27 April 1925.

Některé aspekty přídělových systémů s přihlédnutím k podmínkámstřední a východní EvropySome aspects of rationing systems in regard to situationof Central and East Europe

Jiří ŠTĚPEK

Česká numismatická společnost, pobočka Jihlava, Ke Skalce 35, 586 01 Jihlava, e-mail: jiri.stepek@centrum.cz

Vydávání zboží spotřebitelům na příděly je označováno jako racionace. Zavedení přídělového systému pro vel-kou skupinu obyvatel (stát, město) je provázeno výdejem zvláštních poukázek, jež mají zabezpečit výdej dle stano-vených pravidel. Tyto poukázky označujeme jako přídě-lové doklady. Přídělový doklad je artefakt, který umož-ňuje zakoupení určitého nedostatkového zboží, ale při tom nenahrazuje peníze.

Přídělové doklady lze podle způsobu použití dělit do tří kategorií. U první z nich přechází při zakoupení zboží obvykle část dokladu (ústřižek) do rukou obchodníka. Do této skupiny řadíme nejčetnější přídělové doklady, ji-miž jsou přídělové lístky, a přídělové knížky, jež se v kon-tinentální Evropě příliš neužívaly.

U druhé kategorie přídělových dokladů přechází při koupi celý doklad do rukou obchodníka. Patří sem pří-dělové poukázky, přídělové známky a přídělové poukazy (poslední jmenované se od předchozích liší tím, že byly vydávány na žádost spotřebitele a šlo o individuální do-klady).

U třetí skupiny přídělových dokladů zůstává po ná-kupu celý doklad v rukou nakupujícího (obchodník na něj většinou učiní záznam o nákupu). Jde o přídělové le-gitimace (průkazy), jež mohou být opět ve formě lístků nebo knížek.

Emitent přídělových dokladů (stát, obec) stojí při za-vedení přídělového systému před mnoha problémy. Jed-ním z nich je nutnost zavést podrobný registr obyvatel či domácností (se všemi členy). Dále je nutné vymezit kategorie občanů a stanovit příslušné dávky pro každou z nich. Ve 20. století byly ve střední a východní Evropě kategorie vytvářeny podle fyzické náročnosti práce (těžce či velmi těžce pracující), podle zdravotního či fyziologic-kého stavu (nemocní, matky po porodu), podle možnosti občana zabezpečit si určité potraviny sám (samozásobi-telé) či podle hledisek společenských nebo ideologických (Židé, třídní nepřátelé).

Ve 20. století se přídělové systémy v Evropě užívaly především ve třech obdobích – během obou světových válek a na přelomu 80. a 90. let.

Za obou světových válek existovaly ve střední a vý-chodní Evropě velké státní celky vzniklé buď historic-kým vývojem nebo válečnými výboji. Přídělovými sys-témy těchto států byly po obou válkách ovlivněny i jejich nástupnické státy. Nově vzniklé či osvobozené státy se chtěly sice co nejrychleji odlišit od předchůdce, ale pře-tvoření přídělového systému je záležitost komplikovaná a vyžadující delší přípravu – nejde jen o změnu jazyka na přídělových dokladech. Po rozpadu původního státu (či po skončení války) tedy přídělový systém musel nadále nějakou dobu pokračovat v původní podobě a plynule navazovat na systém dřívější. Teprve časem si ho nové státy mohly modifikovat nebo zcela změnit.

Za 1. světové války byla většina Polska součástí Ně-

Rationing of distribution of goods among a large group of consumers (inhabitants of a town or state) is associated with issue of special vouchers, whose task is to regulate the distribution in accordance with fixed distribution rules.Such kind of vouchers is called rationing documents. Therationing document is an artifact that makes possible purchasing of a deficit commodity, but does not substitutethe money.

The rationing documents can be classified, according tomode of their use, into three categories. In the first category,the shopkeeper removes a part of the document, usually a coupon. This group of rationing documents includes themost frequent rationing documents, the ration cards, as well as the ration book that, however, were little used in the continental Europe.

The second category of rationing documents consists ofdocuments that are taken by the shopkeeper as a whole. Thisgroup includes rationing vouchers, rationing coupons and rationing orders (the former ones differ from the rationingvouchers or coupons by their issuance on the consumer’s demand and represent individual documents).

The third group includes those documents, whichremain, after the shopping, in the consumer’s hands (theshopping of a good is usually recorded in them by the shopkeeper). This group includes the rationing certificates,which also can have form of coupons or booklets.

The rationing documents issuer (state, municipality) isconfronted with solving many problems. One of them is compiling of a detailed register of inhabitants or households (with all members). Beside it, it is necessary to defineindividual categories of inhabitants and define rations foreach of them. In the 20th century, the consumer categories in Central and East Europe were defined according tophysical demands of the work executed (heavily and very heavily working), healthy or physiological conditions (sick persons, mothers after childbirth), according to theconsumer’s ability to provide some kinds of food himself (self-suppliers) or according to social or ideological criteria (Jews, class enemies).

In Europe of 20th century, the rationing systems were used, first of all, in three periods – during the both worldwars and by the turn of 1980-s and 1990-s.

At the time of the both world wars, great states having been formed by historical development or expansion existed in Central and East Europe. The rationing systemsof these states also influenced the rationing systems appliedin their successor states after the war. The newly appearedor liberated states attempted to differentiate from theirancestors as quickly as possible, but transformation of a rationing system is a complex question demanding longer preparations – it did not consist only change of language used in the rationing documents. Thus the originalrationing system had to continue to function in its original form and fluently reassume on the earlier system. Only later

66

mecka, takže i přídělový systém po 1. světové válce byl přizpůsobený německému. Stopy těchto vlivů můžeme spatřit ještě za 2. světové války. Některé státy, vzniklé po rozpadu Rakousko-Uherska (Československo, Rakousko atd.) byly ovlivněny přídělovým systémem zemí Předli-tavska a Zalitavska.

Za 2. světové války ovlivnil velkou část Evropy systém německý, takže v některých státech se ještě nějakou dobu po válce setkáváme se systémy, které mají jeho rysy.

V posledním období (80. a 90. léta) se používání přídělových systémů teritoriálně omezovalo na státy východního bloku, postižené hlubokými hospodářský-mi potížemi (Polsko, Rumunsko, SSSR), jež mohly být prohloubeny případným rozpadem státních celků (SSSR, Jugoslávie).

Pro případ neočekávaných hospodářských potíží mají přídělové lístky připraveny některé státy preventiv-ně. Jejich příkladem jsou současné slovenské lístky, jež nahradily analogické lístky z 90. let.

Mimo uvedená tři období se přídělové systémy v Ev-ropě vyskytovaly sporadicky.

the young states could modify or change it.During the World War I, major part of Poland

represented a part of German Empire, thus the Polish rationing system was also based on the German system after the World War I. Some features of this influencecan be observed still during the World War II. Some of the states arisen after disintegration of Austro-Hungary(Czechoslovakia, Austria etc.) were influenced by thedifferent rationing systems introduced either in theAustrian or Hungarian part of the monarchy.

During the World War II, major part of Europe was influenced by the German system. Therefore rationingsystems manifesting some of its features functioned in some states for a considerably long period after the war.

In the recent period (1980-s and 1990-s) the use of rationing system was territorially limited on the East-European states affected by profound economicaldifficulties (Poland, Romania, Soviet Union), which couldbe intensified by disintegration of some state units (SovietUnion, Yugoslavia).

For the case of unexpected economical difficulties therationing cards have been prepared preventively in some countries, for example the present Slovakian rationing cards, which have replaced the analogous cards of 1990-s..

Out of these three period the rationing systems occurred sporadically in Europe.

67

Prídelový systém na Slovensku v rokoch 1941-1945 a jeho začleňovaniedo celoštátneho systému po 2. svetovej vojne

Rationing system in Slovakia in 1941-1945 and its integrationin the statewide system after the World War II.

Zbyšek ŠUSTEK

Slovenská numizmatická spoločnosť, P.O.Box 103, 814 99 Bratislava, e-mail: zbysek.sustek@savba.sk

Na rozdiel od Protektorátu Čechy a Morava a väčšiny eu-rópskych štátov, sa na Slovensku darilo v prvých dvoch rokoch existencie Slovenského štátu udržiavať voľný trh so všetkými komoditami a zásobovanie na predvojnovej úrov-ni. Prvé zásobovacie ťažkosti sa prejavili až na jeseň 1940 obmedzením predaja cukru jednému zákazníkovi na 1 kg pri jednom nákupe. Neúroda obilia v lete 1940 a postupné upresňovanie stavu jeho zásob, viedli k prvým opatreniam na zabezpečenie plynulého zásobovania. Obmedzila sa výš-ka dovolených zásob potravín v domácnostiach a polícia dostala právo vykonávať ich kontroly. V Bratislave a na mo-ravsko-slovenskom pomedzí sa objavili poruchy v zásobo-vaní chlebom, mliekom a tukmi. Oficiálne reakcie na tieto javy mali spočiatku upokojujúci charakter. Vážnosť situácie sa plne prejavila na jar 1941. Zavedenie výpeku tzv. národ-ného chleba umožnilo využívať na jeho pečenie aj iné suro-viny. Súčasne sa začala propagandistická príprava obyvateľ-stva na zavedenie prídelového systému a to informáciami o jeho fungovaní v zahraničí.

Prvým krokom v jeho zavádzaní bolo zavedenie Odber-ných listov na chlieb a múku a stanovenie ich prídelov. Od júla 1941 sa do nich zaznamenávali nakúpené množstvá. Od októbra 1941 ich nahradili odberné knižky a legitimá-cie.

Pôvodne sa rátalo iba s obmedzením spotreby múky, cukru a pečiva, no v októbri 1941 bolo obmedzený aj predaj mäsa a tukov. Ďalšie komodity, ako obuv a niektoré odevné súčiastky sa prideľovali na jednorázové poukazy vydávané na notárskych úradoch.

Táto forma prídelového systému sa zachovala až do konca roku 1945, tak na území pod jurisdikciou bratislav-skej vlády, ako aj na povstaleckom území a na oslobode-ných územiach. Od roku 1942 ho doplnili lístky na zemiaky a v roku 1945 lístky na tabak v podobe zaužívanej v iných krajinách.

Vojnové udalosti však fungovanie tohto systému vážne narušili. Mnohí samozásobitelia prišli o svoje zásoby alebo zdroj obživy (osivo, domáce zvieratá) a boli odkázaní na zásobovanie z verejných zdrojov. Zničené alebo odvlečené boli aj zásoby potravín v skladoch. Narušená dopravná sieť neumožňovala prevoz potravín z miest, kde boli k dispo-zícii na miesto potreby. Zvlášť akútna situácia vznikla na severovýchodnom Slovensku. Neuspokojivé zásobovanie viedlo obyvateľov Slovenska k porovnávaniu s jeho stavom na Morave a v Čechách, kde napriek znižovaniu prídelov bola situácia v roku 1945 priaznivejšia.

Otázka prídelového systému figurovala v rokovaniach zástupcov Slovenskej národnej banky a centrálnych orgá-nov v Prahe o príprave menovej reformy. Na ich základe sa na Slovensku začal zavádzať prídelový systém zaužívaný v Čechách a na Morave. Dňa 8. decembra 1945 začali platiť tri druhy prídelových lístkov na múku a pečivo vydané na 8. zásobovacie obdobie (štvortýždňové obdobia rátané od prelomu apríla a mája 1945). Na osobitné ústrižky týchto

Unlike the Protectorate of Bohemia and Moravia and most of the European countries, Slovakia in the first two yearsof existence of the Slovak State succeeded to maintain the free market with all commodities and food supplying on the prewar level. The first supplying difficulties appeared as lateas in autumn 1940 being manifested by limiting sailing sug-ar to 1 kg for one customer at one shopping. The bad cropof cereals in summer 1940 and the gradual précising of their available reserves led to first measures to avoid disturbancesin regular supplying with food. The amount of food keptin households was limited and the police obtained right to control it. Difficulties with supplying with bread, milk andfats appeared in Bratislava and some localities along the Slovak Moravian border. The first official reactions on thisstate had a calming character. The real severity of the situa-tion became obvious in spring 1941. Introduction of baking the s. c. national bread made possible to use for its baking also other then usual kinds of cereals. Preparation of fried dishes was prohibited in restaurants in order to reduce con-sumption of fats. Simultaneously introduction of rationing system started to be propagandistically prepared by spread-ing information about its introducing and functioning in other countries.

The first step in its implementing was introduction ofthe “Purchasing forms for bread, flour and sugar” and set-ting of rations. Since July 1941 the purchased amount of these commodities were recorded in them. In October 1941 Purchasing books and permits replaced them.

Originally only regulation of consumption of flour, breadand sugar was anticipated, but eventually consumption of meet and fats was also rationed since October 1941. Other commodities, like shoes and some clothes were distributed on the special permits given by the s.c. notary offices.

This simple and relatively hard to control form of ra-tioning system was preserved until late 1945, as on the area controlled by the government, as well as in the area of the Slovak National Appraisal and on the liberated territory. Since 1942 it was completed by introduction of rationing cards for potatoes and since 1945 by rationing cards for to-bacco in a form similar to that in other countries.

After beginning of the appraisal the war events seriouslydisturbed functioning of this system. Many self-suppliers lost their reserves or resources (seeds for sowing, domestic animals) and became dependent on supplying from pub-lic sources. Reserves of food in deposits were taken by the fighting troupes or destroyed. The seriously damaged com-munication system did not allow to transport the existing reserves to the places of the acute necessity. Especially acute situation were in northeastern Slovakia. Unsatisfying sup-plying with food led the inhabitants to comparing of with its level in Moravia and Bohemia, where it was better on 1945 in spite of reduction of rations.

Question of rationing system played a significant role innegotiations of the Slovak Nationl Band representatives with

68

lístkov bolo možné odoberať aj iné potraviny, napr. 400 g mäsa na mesiac. Lístky platili na celom území ČSR, no ces-tujúci na Moravu alebo do Čiech si na ostatné potraviny museli na mieste zadovážiť tamojšie lístky pre cestujúcich. V nasledujúcom období sa na Slovensku postupne zavá-dzali ďalšie druhy lístkov, analogické lístkom používaným v Čechách a na Morave.

Dávky potravín zaručovali rovnakú kalorickú hodnotu, no ich nutričná hodnota bola horšia. Horšie bolo najmä zásobovanie mliečnymi výrobkami a tukmi, predovšetkým dospelých. Proces zjednocovania sa zavŕšil až roku 1950 vydávaním celoštátne jednotných lístkov, vždy na celý na-sledujúci mesiac.

representatives of central authorities in Prague about prep-aration of the currency reform in summer 1945. On their base, the rationing system used in Bohemia and Moravia started to be introduced. On 8 December 1945 three kind of rationing cards for flour, bread and sugar issued for the8th supplying period (four weeks periods numbered since turn of April and May 1945). The special coupons of thesecards made possible purchasing of other foods, for example 400 g of meat monthly. This rationing card were valid inthe whole territory of Czechoslovakia, but the travelers to Moravia or Bohemia had to provide them with the local card for other kind of foods. In the next period also other kinds of rationing cards analogous to them used in Bohe-mia and Moravia were gradually introduced in Slovakia.

The rations guaranteed the same caloric values of food,but its nutrient value was worse. Especially worse was sup-plying with milk products and fats, especially in adults. Theintegration was finished as late as in 1950 by issue of uniquestatewide rationing cards for the whole next month.

69

Konanie sympózia finančne podporili

Slovenská numizmatická spoločnosť, pobočka Prešov

70

Samosprávny krajPrešov